Vec C-232/05 Komisia Európskych spolocenstiev proti Francúzskej republike "Nesplnenie povinnosti clenským státom - Státna pomoc - Pomoc v prospech Scott Paper SA/Kimberly-Clark - Povinnost vymáhania - Nevykonanie z dôvodu uplatnenia vnútrostátneho konania - Vnútrostátna procesná autonómnost - Hranice - 'Vnútrostátny postup umoznujúci okamzité a úcinné vykonanie` podla clánku 14 ods. 3 nariadenia (ES) c. 659/1999 - Vnútrostátny postup stanovujúci odkladný úcinok opravných prostriedkov proti platobným výmerom vydaným vnútrostátnymi orgánmi" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o nesplnenie povinnosti - Nedodrzanie rozhodnutia Komisie o státnej pomoci (Clánok 88 ods. 2 druhý pododsek ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci (Nariadenie Rady c. 659/1999, odôvodnenie c. 13 a clánok 14 ods. 3) 3. Právo Spolocenstva - Zásady - Právo na úcinnú súdnu ochranu (Clánok 230 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie konstatujúce nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom a nariadujúce jej vrátenie (Clánok 88 ods. 2 ES, clánok 230 druhý a piaty odsek ES a clánok 242 ES) 1. V rámci zaloby o nesplnenie povinnosti, ktorou sa navrhuje urcit, ze clenský stát si nesplnil povinnosti tým, ze neprijal opatrenia potrebné na podriadenie sa rozhodnutiu Komisie o státnej pomoci, je referencným dátumom pre uplatnenie clánku 88 ods. 2 druhého pododseku ES dátum stanovený v rozhodnutí, ktorého nevykonanie sa namieta, alebo prípadne dátum, ktorý Komisia urcila dodatocne. (pozri bod 32) 2. Podla znenia clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy ES je uplatnenie vnútrostátnych postupov pristúpenia k vymáhaniu podriadené podmienke, ze tieto postupy umoznujú okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie, pricom táto podmienka vyjadruje poziadavky judikatúrou uznanej zásady efektivity. Tiez odôvodnenie c. 13 tohto nariadenia upresnuje, ze v prípadoch protiprávnej pomoci, ktorá nie je zlucitelná so spolocným trhom, by sa mala obnovit efektívna sútaz, a na tento úcel je potrebné, aby sa pomoc bez meskania vrátila. 3. Uplatnenie vnútrostátnych postupov teda nemá byt prekázkou obnovenia efektívnej sútaze a bránit okamzitému a úcinnému vykonaniu rozhodnutia Komisie. Na úcely dosiahnutia tohto ciela clenské státy musia prijat vsetky opatrenia potrebné na zabezpecenie potrebného úcinku tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti nemozno vnútrostátny postup, ktorý upravuje odkladný úcinok opravných prostriedkov podaných proti platobným výmerom vydaným na úcely vrátenia poskytnutej pomoci, povazovat za postup umoznujúci "okamzité a úcinné" vykonanie rozhodnutia nariadujúceho vrátenie pomoci. Naopak udelenie takéhoto odkladného úcinku môze vrátenie pomoci znacne spomalit. (pozri body 49 - 51) 4. Odkladný úcinok opravných prostriedkov podaných na vnútrostátne súdy proti platobným výmerom vydaným voci príjemcom státnej pomoci, ktorej vrátenie bolo nariadené rozhodnutím Komisie, nemozno vzhladom na právo Spolocenstva povazovat za nevyhnutný na zabezpecenie úcinnej právnej ochrany dotknutých osôb. 5. V skutocnosti je uz takáto ochrana plne zabezpecená prostriedkami ponúkanými Zmluvou ES, v prejednávanej veci najmä zalobou o neplatnost upravenou v clánku 230 ES. 6. Kedze Európske spolocenstvo je právnym spolocenstvom, v ktorom akty jeho institúcií podliehajú preskúmaniu ich súladu so Zmluvou a vseobecnými právnymi zásadami, Zmluva stanovila kompletný systém opravných prostriedkov a postupov urcených na zabezpecenie zákonnosti aktov institúcií a zverila ho súdu Spolocenstva. (pozri body 55 - 58) 7. Príjemca pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom, ktorý by mohol napadnút rozhodnutie Komisie pred súdom Spolocenstva, nemôze spochybnit legálnost tohto rozhodnutia pred vnútrostátnymi súdmi v zalobe smerujúcej proti opatreniam na vykonanie tohto rozhodnutia prijatým vnútrostátnymi orgánmi. Ak by sa pripustilo, ze za takých okolností môze dotknutá osoba spochybnit pred vnútrostátnym súdom vykonanie rozhodnutia s odkazom na protiprávnost tohto rozhodnutia, znamenalo by to priznat jej moznost obíst konecnú povahu, ktorú má vo vztahu k nej rozhodnutie po uplynutí lehoty na podanie zaloby uvedenej v clánku 230 piatom odseku ES. (pozri body 59, 60) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 5. októbra 2006 ([1]*) "Nesplnenie povinnosti clenským státom - Státna pomoc - Pomoc v prospech Scott Paper SA/Kimberly-Clark - Povinnost vymáhania - Nevykonanie z dôvodu uplatnenia vnútrostátneho konania - Vnútrostátna procesná autonómnost - Hranice - 'Vnútrostátny postup umoznujúci okamzité a úcinné vykonanie` podla clánku 14 ods. 3 nariadenia (ES) c. 659/1999 - Vnútrostátny postup stanovujúci odkladný úcinok opravných prostriedkov proti platobným výmerom vydaným vnútrostátnymi orgánmi" Vo veci C-232/05, ktorej predmetom je zaloba o nesplnenie povinnosti podla clánku 88 ods. 2 druhého pododseku ES, podaná 26. mája 2005, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: C. Giolito, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna, proti Francúzskej republike, v zastúpení: G. de Bergues a S. Ramet, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory P. Jann (spravodajca), sudcovia K. Schiemann, N. Colneric, K. Lenaerts a E. Juhász, generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer, tajomník: R. Grass, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 18. mája 2006, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojou zalobou Komisia Európskych spolocenstiev ziada Súdny dvor, aby urcil, ze Francúzska republika si tým, ze nevykonala rozhodnutie Komisie 2002/14/ES z 12. júla 2000 týkajúce sa státnej pomoci udelenej Francúzskom v prospech Scott Paper SA/Kimberly-Clark [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 12, s. 1), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánku 249 stvrtého odseku ES, ako aj clánkov 2 a 3 uvedeného rozhodnutia. Právny rámec Právna úprava Spolocenstva 2 Clánok 14 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) upresnuje pravidlá v oblasti vymáhania státnej pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom: "Bez toho, aby bolo dotknuté akékolvek nariadenie [uznesenie - neoficiálny preklad] Súdneho dvora Európskych spolocenstiev podla clánku 185 zmluvy [teraz clánok 242 ES], vymáhanie sa bude realizovat bez meskania a v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva daného clenského státu za predpokladu, ze umoznia okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento úcel a v prípade konania na národných súdoch dané clenské státy podniknú vsetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslusných právnych systémoch, vrátane predbezných opatrení, bez dopadu na právo spolocenstva." Vnútrostátna právna úprava 3 Clánok L4 správneho súdneho poriadku stanovuje: "S výnimkou osobitných legislatívnych ustanovení návrhy na zacatie konania nemajú odkladný úcinok, pokial inak nerozhodne súd." 4 Ako osobitný právny predpis clánok 6 dekrétu c. 92-1369 z 29. decembra 1992, ktorým bol zmenený a doplnený dekrét c. 62-1587 z 29. decembra 1962 o vseobecných pravidlách státneho úctovníctva a zavedení ustanovení uplatnitelných na vymáhanie pohladávok státu uvedených v clánku 80 tohto dekrétu (JORF z 30. decembra 1992, s. 17954) stanovuje, pokial ide o platobné výmery vydané státom alebo státnymi verejnými institúciami, ze: "Platobné výmery uvedené v clánku 85 dekrétu z 29. decembra 1962 môzu dlzníci napadnút bud námietkou voci vykonaniu, ak spochybnujú existenciu pohladávky, jej výsku alebo jej splatnost, alebo procesnou námietkou, ak spochybnujú platnost formy procesného postupu. Iné platobné výmery môzu byt predmetom procesnej námietky. Tieto námietky majú za úcinok odklad vymáhania." 5 Rovnako, pokial ide o platobné výmery vydané územnou samosprávou a miestnymi verejnoprávnymi institúciami, clánok L1617-5, 1° druhý pododsek vseobecného zákonníka o územnej samospráve, zavedený zákonom c. 96-314 z 12. apríla 1996 (JORF z 13. apríla 1996, s. 5707) stanovuje, ze "podanie na príslusnom súde, ktorého predmetom je spochybnenie dôvodnosti oprávnenej pohladávky vycíslenej územnou samosprávou alebo miestnou verejnoprávnou institúciou, odkladá výkon platobného výmeru". Konanie pred podaním zaloby Okolnosti predchádzajúce rozhodnutiu 2002/14 6 Roku 1969 spolocnost Scott Paper Company zriadená podla amerického práva nadobudla spolocnost Bouton Brochard zriadenú podla francúzskeho práva a vytvorila samostatnú spolocnost Bouton Brochard Scott SA (dalej len "Bouton Brochard Scott"), ktorá prevzala aktivity Bouton Brochard. 7 Roku 1986 sa Bouton Brochard Scott rozhodla zriadit vo Francúzsku závod a vybrala si na tento úcel pozemok v oblasti okresu Loiret v priemyselnej zóne La Saussaye v Orléans. 8 Dna 31. augusta 1987 mesto Orléans a predmetný okres poskytli Bouton Brochard Scott urcité výhody. Na jednej strane jej tieto subjekty predali za zvýhodnených podmienok pozemok s rozlohou 48 hektárov v predmetnej priemyselnej zóne. Na druhej strane sa zaviazali vypocítat asanacný poplatok podla preferencnej sadzby. 9 Bouton Brochard Scott sa v novembri 1987 premenovala na "Scott S. A." (dalej len "Scott"). 10 V januári 1996 akcie tejto spolocnosti nadobudla Kimberly-Clark Corporation (dalej len "Kimberly-Clark"). 11 V januári 1998 táto spolocnost oznámila zatvorenie predmetného závodu, ktorého aktíva, teda pozemok a papieren, nadobudol Procter & Gamble v júni 1998. 12 Dna 12. júla 2000 Komisia prijala rozhodnutie 2002/14, ktorého clánok 1 stanovuje, ze státna pomoc vo forme preferencných cien pozemku (12,3 milióna eur v aktualizovanej hodnote) a preferencnej sadzby asanacného poplatku (výsku urcia francúzske orgány) (dalej len "predmetná státna pomoc"), ktoré Francúzska republika udelila v prospech Scott, bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom. 13 Clánok 2 rozhodnutia 2002/14 upresnuje: "1. Francúzsko prijme vsetky opatrenia potrebné na vymáhanie [predmetnej pomoci] uvedenej v clánku 1 a uz nezákonne udelenej od jej príjemcov. 2. Vrátenie sa uskutocní bezodkladne v súlade s postupmi vnútrostátneho práva za predpokladu, ze tieto umoznujú okamzité a úcinné vykonanie tohto rozhodnutia. ..." 14 Podla znenia clánku 3 tohto rozhodnutia: "Francúzsko bude informovat Komisiu v lehote dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia o opatreniach prijatých na jeho vykonanie." 15 Dna 31. júla 2000 bolo rozhodnutie 2002/14 oznámené Francúzskej republike. 16 V dnoch 30. novembra a 4. decembra 2000 Scott a okres Loiret podali proti tomuto rozhodnutiu zaloby o neplatnost na Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev. Úcastníci nepoziadali o odklad výkonu rozhodnutia podla clánku 242 ES. Kroky vykonané Francúzskou republikou v nadväznosti na rozhodnutie 2002/14, pokial ide o pomoc vo forme preferencnej ceny pozemku 17 Pokial ide o pomoc vo forme preferencnej ceny pozemku, Conseil général du Loiret (okresné zastupitelstvo) vydalo 15. decembra 2000 platobný výmer na sumu 5 054 721 eur. Mesto Orléans vydalo 2. januára 2001 platobný výmer na sumu 8 002 231 eur. 18 V nadväznosti na materiálnu chybu týkajúcu sa výpoctu výsky tejto pomoci Komisia pristúpila k oprave a zaslala v marci 2001 Francúzskej republike korigendum. 19 V dôsledku toho boli platobné výmery z 15. decembra 2000 a 2. januára 2001 zrusené 23. marca 2001. 20 Následne Conseil général Loiret vydal 5. októbra 2001 nový platobný výmer na sumu 4 691 370 eur. Mesto Orléans rovnako 18. októbra 2001 vydalo nový platobný výmer na sumu 7 621 937 eur. 21 Tieto dva platobné výmery boli predmetom opravných prostriedkov podaných zo strany Kimberly-Clark na Tribunal administratif d'Orléans 29. októbra a 27. novembra 2001. 22 Kedze takéto opravné prostriedky majú podla francúzskeho práva automatický odkladný úcinok, predmetné sumy sa nevymohli. Kroky vykonané Francúzskou republikou v nadväznosti na rozhodnutie 2002/14, pokial ide o pomoc vo forme preferencnej sadzby asanacného poplatku 23 Pokial ide o pomoc vo forme preferencnej sadzby asanacného poplatku, mesto Orléans v mesiacoch január a august 2001 vydalo sest platobných výmerov na celkovú sumu 1 046 903 eur. 24 Jeden z týchto výmerov na sumu 165 887 eur zaplatila spolocnost Procter & Gamble, aktuálny vlastník závodu v Orléanse. 25 Ostatných pät platobných výmerov sa nahradilo tromi platobnými výmermi z 5. decembra 2001 na sumu 881 015 eur. 26 Proti týmto platobným výmerom podala Kimberly-Clark 8. marca 2002 opravný prostriedok na Tribunal administratif d'Orléans. 27 S ohladom na automatický odkladný úcinok takýchto opravných prostriedkov sa tieto platobné výmery neuhradili. Konanie na Tribunal administratif d'Orléans 28 Vo svojom liste z 2. júla 2003 francúzska vláda uviedla, ze Tribunal administratif d'Orléans prerusil konanie do rozhodnutia Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev o otázke platnosti rozhodnutia 2002/14. Vo svojom vyjadrení k zalobe vsak menovaná vláda pripustila, ze toto tvrdenie bolo nepresné. Diskusie vedené pred podaním tejto zaloby 29 Listami z 8. mája, 31. júla, 8. októbra 2001, 13. marca, 26. augusta, 23. decembra 2002, 13. februára, zo 16. mája, z 21. novembra 2003, 27. januára, 9. marca a 29. apríla 2004 Komisia ziadala francúzske orgány o informáciu o priebehu vymáhania dlzných súm a o poskytnutie urcitých dokumentov a informácií o konaniach vedených na Tribunal administratif d'Orléans. V týchto listoch Komisia zdôraznila dôlezitost okamzitého a úcinného vykonania ako aj svoju moznost obrátit sa priamo na Súdny dvor podla clánku 88 ods. 2 ES. Vo svojom poslednom liste z 29. apríla 2004 poskytla francúzskej vláde poslednú 20-dnovú dodatocnú lehotu. 30 Kedze Komisia nepovazovala odpovede Francúzskej republiky uvedené v jej listoch z 13. novembra 2001, 27. novembra 2002, 25. marca a 2. júla 2003 za uspokojivé, rozhodla sa podat túto zalobu. O zalobe 31 Na podporu svojej zaloby Komisia uvádza v podstate jediný zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 249 stvrtého odseku ES ako aj clánkov 2 a 3 rozhodnutia 2002/14, kedze Francúzska republika nevykonala toto rozhodnutie v stanovenej lehote. O dátume relevantnom pre posúdenie nesplnenia povinnosti 32 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze referencným dátumom pre uplatnenie clánku 88 ods. 2 druhého pododseku ES je dátum stanovený v rozhodnutí, ktorého nevykonanie sa namieta, alebo prípadne dátum, ktorý Komisia urcila dodatocne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. júla 2001, Komisia/Belgicko, C-378/98, Zb. s. I-5107, bod 26; z 2. júla 2002, Komisia/Spanielsko, C-499/99, Zb. s. I-6031, bod 28, a z 1. júna 2006, Komisia/Taliansko, C-207/05, neuverejnený v Zbierke, bod 31). 33 V prejednávanej veci clánky 2 a 3 rozhodnutia 2002/14 ukladajú lehotu dvoch mesiacov odo dna jeho oznámenia na to, aby francúzska vláda prijala opatrenia potrebné pre vymáhanie predmetnej pomoci a informovala o nich Komisiu. Po dlhých diskusiách medzi úcastníkmi konania Komisia urcila v jej liste z 29. apríla 2004 poslednú lehotu, ktorá uplynula 20 dní po uvedenom dátume. 34 Za týchto okolností sa musí lehota urcená v clánku 3 rozhodnutia 2002/14 povazovat za nahradenú lehotou vyplývajúcou z listu z 29. apríla 2004 (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 35). Táto lehota sa teda predlzila do 19. mája 2004. O zalobnom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 35 Komisia uvádza, ze viac ako pät rokov po prijatí rozhodnutia 2002/14 neviedli opatrenia prijaté francúzskymi orgánmi k vráteniu predmetnej státnej pomoci. Toto rozhodnutie v dôsledku toho nebolo riadne vykonané. 36 Komisia uznáva, ze clánok 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 povoluje uplatnenie postupov upravených vnútrostátnym právom, ale zdôraznuje, ze toto platí iba pre postupy, ktoré umoznujú "okamzité a úcinné" vykonanie rozhodnutia Komisie. Podla názoru Komisie vnútrostátny postup, ktorý stanovuje automatický odkladný úcinok opravného prostriedku podaného proti platobným výmerom vydaným na vymáhanie poskytnutej pomoci, nesplna tieto kritériá. 37 Francúzska vláda odpovedá, ze francúzske orgány pristúpili k vykonaniu rozhodnutia 2002/14 so vsetkou potrebnou starostlivostou. 38 Na základe uplatnenia vnútrostátnych postupov francúzske orgány adresovali príjemcovi pomoci viacero platobných výmerov, ktoré by sa po ukoncení konania na príslusnom vnútrostátnom súde stali vykonatelnými. 39 Clánok 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 výslovne stanovuje pouzitie vnútrostátnych postupov, ak tieto postupy umoznujú okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Vnútrostátne procesné predpisy uplatnované v prejednávanej veci, vrátane procesných predpisov stanovujúcich odkladný úcinok opravných prostriedkov podaných proti platobným výmerom, nie sú prekázkou tohto vykonania. 40 Francúzska vláda zdôraznuje, ze podla jej názoru "okamzité a úcinné" vykonanie rozhodnutia Komisie neznamená nevyhnutne bezodkladné vrátenie pomoci. Naopak toto vykonanie predpokladá, ze clenský stát bezodkladne zacne vnútrostátne konanie, ktoré má viest k vráteniu poskytnutej pomoci. Posúdenie Súdnym dvorom 41 Podla znenia clánku 249 stvrtého odseku ES sú rozhodnutia vo svojej celistvosti záväzné pre tých, ktorým sú urcené. 42 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze clenský stát, ktorému je adresované rozhodnutie, ktoré ho zaväzuje vymáhat protiprávnu pomoc, je povinný v zmysle clánku 249 ES prijat vsetky vhodné opatrenia na vykonanie tohto rozhodnutia (pozri rozsudky z 12. decembra 2002, Komisia/Nemecko, C-209/00, Zb. s. I-11695, bod 31, a z 26. júna 2003, Komisia/Spanielsko, C-404/00, Zb. s. I-6695, bod 21). Musí pristúpit k úcinnému vymáhaniu dlzných súm (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. mája 2005, Komisia/Grécko, C-415/03, Zb. s. I-3875, bod 44, ako aj Komisia/Taliansko, uz citovaný, body 36 a 37). 43 Clánok 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 upresnuje, ze vymáhanie pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom sa musí vykonat "bez meskania". 44 V prejednávanej veci rozhodnutie 2002/14 zaväzuje Francúzsku republiku na prijatie vsetkých opatrení potrebných na vymáhanie predmetnej nezákonne poskytnutej pomoci od jej príjemcu. Na tento úcel jej Komisia poskytla lehotu dvoch mesiacov. Táto lehota nahradená lehotou vyplývajúcou z listu z 29. apríla 2004 sa teda predlzila do 19. mája 2004. 45 Je potrebné konstatovat, ze ku koncu tejto poslednej lehoty, teda takmer styri roky po prijatí rozhodnutia 2002/14, kroky vykonané francúzskymi orgánmi neviedli k úcinnému vráteniu predmetnej pomoci s výnimkou zaplatenia 165 887 eur z dlzných 13 350 000 eur. 46 Ako to pripústa samotná francúzska vláda, z dôvodu automatického odkladného úcinku spojeného s opravnými prostriedkami podanými proti platobným výmerom, tieto platobné výmery nemohli mat pred rozhodnutím príslusného vnútrostátneho súdu ziadny konkrétny úcinok, pokial ide o vymáhanie predmetnej pomoci. 47 V dôsledku toho si príjemca pomoci mohol pocas tohto obdobia uchovat prostriedky pochádzajúce z pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom a pozívat v dôsledku toho nenálezitú konkurencnú výhodu. 48 Francúzska vláda vsak napriek tomu uvádza, ze toto omeskanie je spôsobené uplatnením postupov upravených francúzskym právom, ktorého uplatnenie je výslovne povolené clánkom 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999. 49 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla znenia clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 je uplatnenie vnútrostátnych postupov podriadené podmienke, ze tieto postupy umoznujú okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie, pricom táto podmienka vyjadruje poziadavky judikatúrou uznanej zásady efektivity (pozri rozsudky z 2. februára 1989, Komisia/Nemecko, 94/87, Zb. s. 175, bod 12; z 20. marca 1997, Alcan Deutschland, C-24/95, Zb. s. I-1591, bod 24, a z 12. decembra 2002, Komisia/Nemecko, uz citovaný, body 32 az 34). 50 Odôvodnenie c. 13 tohto nariadenia upresnuje, ze v prípadoch protiprávnej pomoci, ktorá nie je zlucitelná so spolocným trhom, by sa mala obnovit efektívna sútaz, a na tento úcel je potrebné, aby sa pomoc bez meskania vrátila. Uplatnenie vnútrostátnych postupov teda nemá byt prekázkou obnovenia efektívnej sútaze a bránit okamzitému a úcinnému vykonaniu rozhodnutia Komisie. Na úcely dosiahnutia tohto ciela clenské státy musia prijat vsetky opatrenia potrebné na zabezpecenie potrebného úcinku tohto rozhodnutia. 51 Z dôvodu odkladného úcinku opravných prostriedkov podaných proti platobným výmerom vydaným na úcely vrátenia poskytnutej pomoci, postup upravený francúzskym právom a uplatnovaný v prejednávanej veci nemozno povazovat za postup umoznujúci "okamzité a úcinné" vykonanie rozhodnutia 2002/14. Naopak udelenie takéhoto odkladného úcinku môze vrátenie pomoci znacne spomalit. 52 Týmto spôsobom, kedze je v rozpore s cielmi sledovanými predpismi Spolocenstva v oblasti státnej pomoci, predmetný vnútrostátny postup bránil bezodkladnému obnoveniu skorsej situácie a predlzoval trvanie nenálezitej konkurencnej výhody vyplývajúcej z predmetnej pomoci. 53 Z toho vyplýva, ze postup upravený vnútrostátnym právom v prejednávanej veci nesplna podmienky stanovené v clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999. Francúzsky predpis stanovujúci odkladný úcinok opravných prostriedkov podaných proti platobným výmerom sa teda nemal uplatnovat. 54 Za týchto okolností nie je potrebné rozhodovat o otázke, ci v specifických prípadoch vnútrostátny sudca môze nariadit odklad výkonu platobných výmerov v nadväznosti na podané opravné prostriedky, ktoré neobsahujú výhrady voci rozhodnutiu Komisie. 55 V tomto kontexte je potrebné dodat, ze odkladný úcinok opravných prostriedkov podaných na vnútrostátne súdy nemozno vzhladom na právo Spolocenstva povazovat za nevyhnutný na zabezpecenie úcinnej právnej ochrany. 56 V skutocnosti je uz takáto ochrana plne zabezpecená prostriedkami ponúkanými Zmluvou ES, v prejednávanej veci najmä zalobou o neplatnost upravenou v clánku 230 ES. 57 Je potrebné pripomenút, ze kedze Európske spolocenstvo je právnym spolocenstvom, v ktorom akty jeho institúcií podliehajú preskúmaniu ich súladu so Zmluvou a vseobecnými právnymi zásadami, Zmluva stanovila kompletný systém opravných prostriedkov a postupov urcených na zabezpecenie zákonnosti aktov institúcií a zverila ho súdu Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, body 38 a 40). 58 Z judikatúry vyplýva, ze príjemca pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom, má právo podat zalobu o neplatnost podla clánku 230 druhého odseku ES, hoci rozhodnutie je adresované clenskému státu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, a z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf, C-188/92, Zb. s. I-833, bod 14). 59 Naopak príjemca pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom, ktorý by mohol napadnút rozhodnutie Komisie, nemôze spochybnit legálnost tohto rozhodnutia pred vnútrostátnymi súdmi v zalobe smerujúcej proti opatreniam na vykonanie tohto rozhodnutia prijatým vnútrostátnymi orgánmi. Ak by sa pripustilo, ze za takých okolností môze dotknutá osoba spochybnit pred vnútrostátnym súdom vykonanie rozhodnutia s odkazom na protiprávnost tohto rozhodnutia, znamenalo by to priznat jej moznost obíst konecnú povahu, ktorú má vo vztahu k nej rozhodnutie po uplynutí lehoty na podanie zaloby uvedenej v clánku 230 piatom odseku ES (pozri v tomto zmysle rozsudky TWD Textilwerke Deggendorf, uz citovaný, body 17 a 18, ako aj z 15. februára 2001, Nachi Europe, C-239/99, Zb. s. I-1197, bod 37). 60 Z toho vyplýva, ze je vylúcené, aby sa na vnútrostátnom súde namietalo rozhodnutie Komisie týkajúce sa vymáhania dlzných súm. Táto otázka je vyhradená Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev, ktorý o nej rozhodne v rámci zaloby o neplatnost podanej na Súd prvého stupna. Z clánku 242 ES vyplýva, ze ak o tom inak nerozhodne Súd prvého stupna, takáto zaloba nemá odkladný úcinok. 61 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné konstatovat, ze Francúzska republika si tým, ze neprijala v stanovených lehotách vsetky opatrenia potrebné na vymáhanie pomoci uvedenej v rozhodnutí 2002/14/ES, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánku 249 stvrtého odseku ES, ako aj clánkov 2 a 3 uvedeného rozhodnutia. O trovách 62 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat Francúzsku republiku na náhradu trov konania a Francúzska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Francúzska republika si tým, ze neprijala v stanovených lehotách vsetky opatrenia potrebné na vymáhanie pomoci uvedenej v rozhodnutí Komisie 2002/14/ES z 12. júla 2000 týkajúcom sa státnej pomoci udelenej Francúzskom v prospech Scott Paper SA/Kimberley-Clark od jej príjemcu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánku 249 stvrtého odseku ES, ako aj clánkov 2 a 3 uvedeného rozhodnutia. 2. Francúzska republika je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX80U2AM/L97783-3398TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX80U2AM/L97783-3398TMP.html#Footref*