Vec C-217/05 Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio proti Compańía Espańola de Petróleos SA (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Tribunal Supremo) "Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Clánok 85 Zmluvy EHS (zmenený na clánok 85 Zmluvy ES, teraz clánok 81 ES) - Clánky 10 az 13 nariadenia (EHS) c. 1984/83 - Zmluvy o výhradnom nákupe pohonných hmôt oznacené ako 'komisionárske zmluvy o predaji v záruke` a 'zmluvy o obchodnom zastúpení` medzi prevádzkovatelmi cerpacích staníc a petrolejárskymi podnikmi" Abstrakt rozsudku 1. Prejudiciálne otázky - Právomoc Súdneho dvora - Hranice (Clánok 234 ES) 2. Prejudiciálne otázky - Prípustnost (Clánok 234 ES) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Pojem [Zmluva ES, clánky 85 a 85 ods. 1 (teraz clánky 81 ES a 81 ods. 1 ES)] 4. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Skupinová výnimka - Dohody o výhradnom nákupe - Nariadenie c. 1984/83 [Zmluva ES, clánok 85 ods. 3 (teraz clánok 81 ods. 3 ES); nariadenie Komisie c. 1984/83, clánky 10 az 13] 1. Ani zo znenia clánku 234 ES, ani z predmetu konania zavedeného týmto clánkom nevyplýva, ze autori Zmluvy zamýslali vylúcit z právomoci Súdneho dvora návrhy na zacatie prejudiciálneho konania týkajúce sa ustanovenia Spolocenstva, v osobitnom prípade, ked na urcenie predpisov uplatnitelných na cisto vnútrostátnu situáciu v tomto státe vnútrostátne právo clenského státu odkazuje na obsah tohto ustanovenia. Ak totiz vnútrostátna právna úprava prispôsobí riesenia, ktoré prinása pre cisto vnútorné situácie, rieseniam upraveným v práve Spolocenstva, aby sa tak predislo obmedzovaniu hospodárskej sútaze, existuje urcitý záujem Spolocenstva na tom, aby dostali ustanovenia alebo pojmy prevzaté z práva Spolocenstva jednotný výklad bez ohladu na podmienky, za ktorých sa majú uplatnit, a to preto, aby sa v budúcnosti vyhlo ich rôznym výkladom. Aj ked sa vnútrostátne ustanovenie v spore vo veci samej obmedzuje na uvedenie výslovného odkazu na právny akt Spolocenstva na urcenie pravidiel uplatnitelných na vnútrostátne situácie, pokial sa vsak prostredníctvom takého odkazu vnútrostátny zákonodarca rozhodol uplatnit rovnakú úpravu na vnútrostátne situácie a na situácie týkajúce sa Spolocenstva, Súdny dvor má právomoc na výklad aktu, na ktorý sa takto odkazuje. (pozri body 19, 20, 22) 2. Preto je prejudiciálna otázka polozená vnútrostátnym súdom neprípustná iba ked Súdnemu dvoru nie sú známe dostatocné skutkové a právne okolnosti potrebné na to, aby odpovedal potrebným spôsobom na polozené otázky. Na úcely overenia, ci údaje poskytnuté zo strany vnútrostátneho súdu zodpovedajú týmto poziadavkám, je potrebné zobrat do úvahy povahu a dosah predlozenej otázky. Kedze poziadavka presnosti, co sa týka skutkového kontextu je podstatnou najmä v oblasti hospodárskej sútaze, ktorá je charakterizovaná zlozitými skutkovými a právnymi situáciami, je potrebné skúmat, osobitne v takom prípade, ci návrh na zacatie prejudiciálneho konania poskytuje v tomto zmysle dostatocné údaje umoznujúce Súdnemu dvoru odpovedat potrebným spôsobom na predmetnú otázku. V tejto súvislosti, ak návrh na zacatie prejudiciálneho konania neobsahuje urcité údaje relevantné pre odpoved na polozenú otázku, ale napriek týmto nedostatkom umoznuje urcit dosah uvedenej otázky, Súdny dvor disponuje dostatocnými skutkovými údajmi pre výklad dotknutých predpisov Spolocenstva a na podanie potrebnej odpovede na túto otázku. (pozri body 28 - 31) 3. Na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze a, konkrétne, clánku 85 EHS (zmenený na clánok 85 Zmluvy ES, teraz clánok 81 ES), nie je rozhodujúce formálne oddelenie medzi dvoma zmluvnými stranami vyplývajúce z ich odlisnej právnej subjektivity, ale urcujúcim kritériom je jednotné správanie sa na trhu. Ak za urcitých okolností vztahy medzi zastúpeným a jeho zástupcom môzu byt charakterizované takouto ekonomickou jednotou, zástupcovia môzu stratit svoje postavenie nezávislého podnikatelského subjektu, ak neznásajú ziadne z rizík vyplývajúcich zo zmlúv dohodnutých alebo uzavretých na úcet zastúpeného a konajú ako pomocníci integrovaní do jeho podniku. Preto ak zástupca, ako prevádzkovatel cerpacej stanice, hoci so samostatnou právnou subjektivitou, neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, pretoze plne závisí od svojho zastúpeného dodávatela pohonných hmôt z dôvodu, ze tento znása financné a obchodné riziká, pokial ide o predmetnú ekonomickú cinnost, zákaz stanovený clánkom 85 ods. 1 Zmluvy je na vztahy medzi zástupcom a zastúpeným neuplatnitelný. Naopak, ak dohody uzavreté medzi zastúpeným a jeho zástupcami na posledných menovaných prevádzajú alebo im prenechávajú funkcie, ktoré sa hospodársky priblizujú funkciám nezávislého podnikatelského subjektu, z dôvodu, ze stanovujú preberanie financných a obchodných rizík spojených s predajom alebo plnením zmlúv uzavretých s tretími osobami, títo zástupcovia nemôzu byt povazovaní za pomocné orgány integrované do podniku zastúpeného, z dôvodu coho klauzula obmedzujúca hospodársku sútaz, dohodnutá medzi týmito zmluvnými stranami, môze predstavovat dohodu medzi podnikmi v zmysle clánku 85 Zmluvy ES. Z toho vyplýva ze rozhodujúci prvok pre urcenie toho ci prevádzkovatel cerpacej stanice je nezávislým podnikatelským subjektom, spocíva v dohode uzavretej so zastúpeným, a najmä, v konkludentných alebo výslovných klauzulách tejto dohody, týkajúcich sa prebratia financných a obchodných rizík spojených s predajom tovarov tretím osobám. Táto otázka rizika musí byt analyzovaná prípad od prípadu a berúc do úvahy skôr ekonomickú realitu nez právnu kvalifikáciu zmluvného vztahu vo vnútrostátnom práve. Na tento úcel sa treba odvolat na kritériá, akými sú vlastnícke právo k tovarom, príspevky na náklady spojené s ich distribúciou, ich uchovávaním, zodpovednost za prípadnú skodu na tovaroch alebo skodu spôsobenú tovarmi tretím osobám, a vykonanie specifických investícií na predaj predmetných tovarov. Napriek tomu clánok 85 Zmluvy nerobí uplatnitelným skutocnost, ze zástupca znása v skutocnosti iba zanedbatelnú cast rizík. V takom prípade pod tento clánok nepatria iba povinnosti ulozené zástupcovi v rámci predaja tovarov tretím osobám na úcet zastúpeného. V konecnom dôsledku zmluva o obchodnom zastúpení môze obsahovat ustanovenia týkajúce sa vztahov medzi zástupcom a zastúpeným, na ktoré sa uplatnuje predmetný clánok, akými sú záväzok výhradných dodávok a záväzok nekonkurovania. V tejto súvislosti v rámci takýchto vztahov sú zástupcovia v zásade nezávislé podnikatelské subjekty a predmetné klauzuly porusujú pravidlá hospodárskej sútaze v rozsahu, v akom so sebou prinásajú blokovanie predmetného trhu. Preto sa clánok 85 Zmluvy uplatnuje na zmluvu o výhradnej distribúcii pohonných hmôt a palív uzavretú medzi dodávatelom a prevádzkovatelom cerpacej stanice, ak predmetný prevádzkovatel preberá v nie zanedbatelnom rozsahu jedno alebo viac financných a obchodných rizík spojených s predajom tretím osobám. (pozri body 41 - 46, 60 - 62, 65, bod 1 výroku) 4. Clánok 11 nariadenia c. 1984/83 o uplatnovaní clánku 85 ods. 3 Zmluvy (teraz clánok 81 ods. 1 ES) na kategórie dohôd o výhradnom nákupe [neoficiálny preklad] uvádza povinnosti, ktoré okrem záväzku výhradných dodávok môzu byt ulozené predajcovi, medzi ktorými nefiguruje ukladanie predajnej ceny konecným spotrebitelom. V dôsledku toho urcenie takej ceny predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze, na ktoré sa nevztahuje výnimka clánku 10 predmetného nariadenia. Clánky 10 az 13 nariadenia c. 1984/83 sa teda majú vykladat v tom zmysle, ze na dohodu o výhradnej distribúcii pohonných hmôt a palív uzavretú medzi dodávatelom a prevádzkovatelom cerpacej stanice sa nevztahuje predmetné nariadenie v rozsahu, v akom táto dohoda stanovuje pre predmetného prevádzkovatela povinnost respektovat konecnú predajnú cenu pre spotrebitela urcenú dodávatelom. (pozri body 64, 66, bod 2 výroku) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) zo 14. decembra 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Clánok 85 Zmluvy EHS (zmenený na clánok 85 Zmluvy ES, teraz clánok 81 ES) - Clánky 10 az 13 nariadenia (EHS) c. 1984/83 - Zmluvy o výhradnom nákupe pohonných hmôt oznacené ako 'komisionárske zmluvy o predaji v záruke` a 'zmluvy o obchodnom zastúpení` medzi prevádzkovatelmi cerpacích staníc a petrolejárskymi podnikmi" Vo veci C-217/05, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Tribunal Supremo (Spanielsko) z 3. marca 2005 a dorucený Súdnemu dvoru 17. mája 2005, ktorý súvisí s konaním: Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio proti Compańía Espańola de Petróleos SA, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia A. Borg Barthet, J. Malenovský, U. Lőhmus (spravodajca) a A. Ó Caoimh, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. júla 2006, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, v zastúpení: A. Hernández Pardo, abogado, C. Flores Hernández a L. Ruiz Ezquerra, abogadas, - Compańía Espańola de Petróleos SA, v zastúpení: J. Folguera Crespo a A. Martínez Sánchez, abogados, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: E. Gippini Fournier a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 13. júla 2006, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánkov 10 az 13 nariadenia Komisie (EHS) c. 1984/83 z 22. júna 1983 o uplatnovaní clánku 85 ods. 3 Zmluvy na kategórie dohôd o výhradnom nákupe [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 173, s. 5, a korigendum Ú. v. ES L 79, s. 38). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio (dalej len "konfederácia"), zalobkynou v konaní vo veci samej a Compańía Espańola de Petróleos SA (dalej len "CEPSA"), zalovanou v konaní vo veci samej, týkajúceho sa postupov obmedzujúcich hospodársku sútaz vytýkaných CEPSA, ktoré vyplývajú z dohôd uzavretých medzi nou a urcitými podnikmi prevádzkujúcimi cerpacie stanice. Právny rámec Právna úprava Spolocenstva 3 Nariadenie c. 1984/83 vylucuje z uplatnovania clánku 85 ods. 1 Zmluvy EHS (zmenený na clánok 85 Zmluvy ES, teraz clánok 81 ES) urcité kategórie dohôd o výhradnom nákupe a zosúladené postupy, ktoré obvykle splnajú podmienky uvádzané v odseku 3 predmetného clánku z dôvodu, ze vo vseobecnosti majú za dôsledok zlepsenie distribúcie výrobkov. Toto nariadenie vo svojich clánkoch 10 az 13 obsahuje osobitné ustanovenia pre dohody cerpacích staníc. 4 Podla znenia clánku 10 tohto nariadenia: "Podla clánku 85 ods. 3 Zmluvy a za podmienok uvedených v clánkoch 11 az 13 tohto nariadenia sa clánok 85 ods. 1 predmetnej Zmluvy vyhlasuje za neuplatnitelný na dohody, na ktorých sa zúcastnujú iba dva podniky a v ktorých sa jeden podnik, predajca, zaväzuje voci druhému, dodávatelovi, odplatou za poskytnutie osobitných ekonomických alebo financných výhod nakupovat, urcité pohonné hmoty pre motorové vozidlá na báze petrolejárskych výrobkov alebo urcité palivá pre motorové vozidlá na báze petrolejárskych výrobkov specifikovaných v dohode na cerpacej stanici oznacenej v dohode s cielom opätovne ich predat iba od dodávatela, podniku spojeného s dodávatelom alebo od tretieho podniku, ktorému dodávatel zveril distribúciu svojich výrobkov." [neoficiálny preklad] 5 Clánok 11 predmetného nariadenia stanovuje: "Okrem povinnosti uvedenej v clánku 10 predajcovi nemozno ulozit ziadne iné obmedzenie hospodárskej sútaze nez a) povinnost nepredávat na cerpacích staniciach oznacených v dohode pohonné hmoty pre motorové vozidlá alebo palivá dodávané tretími podnikmi; b) povinnost nepouzívat na cerpacích staniciach oznacených v dohode mazivá alebo podobné petrolejárske výrobky ponúkané tretími podnikmi, ak dodávatel alebo podnik s ním spojený predajcovi poskytli alebo financovali vybavenie na výmenu olejov alebo iné zariadenia na mazanie motorových vozidiel; c) povinnost robit v interiéri a exteriéri cerpacej stanice reklamu pre výrobky dodávané tretími podnikmi iba v rozsahu zodpovedajúcom casti, akú tieto výrobky predstavujú v celkovom obrate cerpacej stanice; d) povinnost nechat kontrolovat zariadenia na skladovanie alebo na distribúciu petrolejárskych výrobkov, ktoré sú vlastníctvom dodávatela alebo ktoré boli financované dodávatelom alebo podnikom s ním spojeným, iba dodávatelom alebo podnikom ním urceným." [neoficiálny preklad] 6 Clánok 12 nariadenia c. 1984/83 uvádza klauzuly a zmluvné záväzky, ktoré bránia uplatneniu clánku 10 tohto nariadenia. Clánok 13 toho istého nariadenia stanovuje analogické uplatnenie jeho clánku 2 ods. 1 a 3, clánku 3 písm. a) a b) a clánkov 4 a 5 na dohody s cerpacími stanicami. Vnútrostátna právna úprava 7 Zákon c. 16/1989 o ochrane hospodárskej sútaze (Ley n° 16/1989 de Defensa de la Competencia) zo 17. júla 1989 (BOE c. 170 z 18. júla 1989, s. 22747, dalej len "zákon c. 16/1989") vo svojom clánku 1 ods. 1 kvalifikuje ako zakázané postupy typy konaní v rozpore s hospodárskou sútazou inspirované práve clánkom 85 ods. 1 Zmluvy. 8 Královský dekrét c. 157/1992 na vykonanie zákona c. 16/1989, pokial ide o výnimky podla kategórií, individuálne povolenia a register ochrany hospodárskej sútaze (Real Decreto 157/1992, por el que se desarrolla la Ley 16/1989, de 17 de julio, en materia de exenciones por categorías, autorización singular y registro de defensa de la competencia), z 21. februára 1992 (BOE c. 52 z 29. februára 1992, s. 7106, dalej len "královský dekrét c. 157/1992"), vo svojom clánku 1 stanovuje: "Výnimky podla kategórií 1. Podla ustanovenia clánku 5 ods. 1 písm. a) [zákona c. 16/1989] sú povolené dohody, ktorých sa zúcastnujú iba dva podniky a ktoré patria do jednej z nasledujúcich kategórií, ovplyvnujú výlucne vnútrostátny trh a splnajú podmienky uvedené nizsie pre kazdú z týchto kategórií: ... b) dohody o výhradnom nákupe, ktorými sa jedna zmluvná strana voci druhej zmluvnej strane zaväzuje nakupovat urcité výrobky s cielom opätovne ich predat výlucne od tejto druhej zmluvnej strany, od podniku s nou spojenou alebo od tretieho podniku, ktorý táto zmluvná strana poverila distribúciou svojich výrobkov, pokial táto dohoda respektuje ustanovenia uvedené v nariadení (EHS) c. 1984/83... ..." Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 9 Dna 4. mája 1995 konfederácia podala staznost pred Servicio de Defensa de la Competencia (sluzba ochrany hospodárskej sútaze), zlozku podliehajúcu ministerstvu hospodárstva a financií, proti urcitým podnikom petrolejárskeho odvetvia, medzi nimi aj proti CEPSA. Podla konfederácie dohody uzavreté ku koncu roka 1992 medzi CEPSA a podnikmi prevádzkujúcimi cerpacie stanice, pôvodne nazvané "zmluvy o stálom nákupe", neskôr v zmysle dodatkov "komisionárske zmluvy o predaji v záruke" a/alebo "zmluvy o obchodnom zastúpení" (dalej len "predmetné zmluvy"), majú za úcinok obmedzenie hospodárskej sútaze. Z údajov uvádzaných v spise predlozenom Súdnemu dvoru vyplýva, ze 95 % cerpacích staníc siete CEPSA je viazaných týmto typom zmlúv. 10 Rozhodnutím zo 7. novembra 1997 bolo konanie o staznosti konfederácie zastavené z dôvodu, ze predmetné zmluvy neodporovali clánku 1 ods. 1 zákona c. 16/1989, kedze toto ustanovenie nie je uplatnitelné na zmluvy uzavreté komisionármi, obchodnými zástupcami alebo sprostredkovatelmi s inými podnikatelmi. Zaloba podaná konfederáciou proti tomuto rozhodnutiu bola zamietnutá zo strany Tribunal de Defensa de la Competencia rozhodnutím z 1. apríla 1998 v podstate z rovnakého dôvodu. 11 Kedze jej neskorsia zaloba pred Audiencia Nacional bola rovnako zamietnutá rozhodnutím z 22. januára 2002, konfederácia podala odvolanie pred Tribunal Supremo. Jeden z dôvodov uvádzaných na podporu tohto odvolania sa zakladá na porusení clánku 85 ods. 1 Zmluvy a nariadenia c. 1984/83, na ktoré odkazuje královský dekrét c. 157/1992. 12 V rámci tohto sporu Tribunal Supremo rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Majú sa clánky 10 az 13 nariadenia [c. 1984/83] vykladat v tom zmysle, ze do ich pôsobnosti spadajú zmluvy o výhradnej distribúcii pohonných hmôt a palív, ktoré sú formálne nazvané ako komisionárske zmluvy alebo zmluvy o obchodnom zastúpení a obsahujú nizsie uvedené ustanovenia: a) prevádzkovatel cerpacej stanice sa zaväzuje predávat výhradne pohonné hmoty a palivá od dodávatela za dodrzania dodávatelom stanovených predajných cien pre spotrebitelov, ako aj predajných a prevádzkových podmienok a techník; b) prevádzkovatel cerpacej stanice preberá riziká spojené s tovarom akonáhle ho dodávatel dodá do zásobných nádrzí cerpacej stanice; c) prevádzkovatel od prevzatia tovaru preberá na seba povinnost jeho uskladnenia za podmienok vylucujúcich akýkolvek jeho úbytok alebo zhorsenie a zodpovedá v danom prípade dodávatelovi alebo tretím osobám za akýkolvek úbytok, kontamináciu alebo zmiesanie tovaru, ako aj za prípadnú skodu spôsobenú v dôsledku takejto skutocnosti; d) prevádzkovatel cerpacej stanice je povinný zaplatit dodávatelovi za pohonné hmoty a palivá v lehote devät dní od ich dodania na cerpaciu stanicu?" O prejudiciálnej otázke O právomoci Súdneho dvora zodpovedat túto otázku a o jej prípustnosti 13 CEPSA aj Komisia Európskych spolocenstiev uvádzajú, ze nie je potrebné odpovedat na polozenú prejudiciálnu otázku, a to z rozlicných dôvodov. 14 Pokial ide o stanovisko, ktoré zaujala CEPSA, tá uvádza, ze Súdny dvor nemá právomoc odpovedat na polozenú otázku v prvom rade z dôvodu, ze konanie vo veci samej patrí výlucne do vnútrostátneho práva. Vykonaným odkazom na "ustanovenia uvádzané v nariadení [c. 1984/83]", clánok 1 ods. 1 písm. b) královského dekrétu c. 157/1992 nevykonáva skutocný odkaz na právo Spolocenstva, ale obmedzuje sa na prebratie obsahu clánkov 10 az 13 predmetného nariadenia do vnútrostátneho práva. Tieto ustanovenia práva Spolocenstva sú teda v rámci konania vo veci samej relevantné iba ako prvky vnútrostátneho spanielskeho práva. 15 V druhom rade sa CEPSA domnieva, ze za absencie ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi sa clánok 85 ods. 1 Zmluvy na konanie vo veci samej neuplatnuje. 16 Na úvod je potrebné poznamenat, ze v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútrostátnymi súdmi zakotvenou v clánku 234 ES prinálezí iba vnútrostátnemu sudcovi, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednost za súdne rozhodnutie so zretelom na osobitosti prípadu, posúdit tak nevyhnutnost podania návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, aby mohol vyniest rozsudok, ako aj dôlezitost otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 59; zo 17. júla 1997, Leur-Bloem, C-28/95, Zb. s. I-4161, bod 24, a zo 7. januára 2003, BIAO, C-306/99, Zb. s. I-1, bod 88). 17 V dôsledku toho, ak sa vnútrostátnymi súdmi polozené prejudiciálne otázky týkajú výkladu ustanovenia práva Spolocenstva, je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnút, pokial nie je zjavné, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania v skutocnosti smeruje k rozhodovaniu o vykonstruovanom spore alebo k formulovaniu konzultatívnych názorov o vseobecných alebo hypotetických otázkach, ak pozadovaný výklad práva Spolocenstva nemá ziadny vztah k realite alebo k predmetu sporu, alebo ked Súdny dvor nemá dostatok skutkových a právnych informácií potrebných na to, aby odpovedal uzitocným spôsobom na otázky, ktoré sú mu polozené (pozri rozsudok BIAO, uz citovaný, bod 89 a tam citovanú judikatúru). 18 V konaní vo veci samej nejde o takýto prípad. 19 Súdny dvor uz konstatoval, ze ani zo znenia clánku 234 ES, ani z predmetu konania zavedeného týmto clánkom nevyplýva, ze autori Zmluvy zamýslali vylúcit z právomoci Súdneho dvora návrhy na zacatie prejudiciálneho konania týkajúce sa ustanovenia Spolocenstva, v osobitnom prípade, ked na urcenie predpisov uplatnitelných na cisto vnútrostátnu situáciu v tomto státe vnútrostátne právo clenského státu odkazuje na obsah tohto ustanovenia (rozsudok Leur-Bloem, uz citovaný, bod 25). 20 Ak totiz vnútrostátna právna úprava prispôsobí riesenia, ktoré prinása pre cisto vnútorné situácie, rieseniam upraveným v práve Spolocenstva, ako v prejednávanej veci, aby sa tak predislo obmedzovaniu hospodárskej sútaze, existuje urcitý záujem Spolocenstva na tom, aby dostali ustanovenia alebo pojmy prevzaté z práva Spolocenstva jednotný výklad bez ohladu na podmienky, za ktorých sa majú uplatnit, a to preto, aby sa vyhlo v budúcnosti ich rôznym výkladom (pozri najmä rozsudky Leur-Bloem, uz citovaný, bod 32, a zo 16. marca 2006, Poseidon Chartering, C-3/04, Zb. s. I-2505, bod 16). 21 Okrem toho v rozpore s tým, co uvádza CEPSA, okolnosti prejednávanej veci sú odlisné od okolností rozsudku z 28. marca 1995, Kleinwort Benson (C-346/93, Zb. s. I-615). V tomto rozsudku sa Súdny dvor vyhlásil za nepríslusný pre výklad vnútrostátnej právnej úpravy, ktorá nevykonávala priamy a bezpodmienecný odkaz na právo Spolocenstva, ale ktorá sa obmedzovala na prebratie Dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v obcianskych a obchodných veciach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32) ako vzoru a reprodukovala iba ciastocne jeho pojmy. Z bodu 18 predmetného rozsudku vyplýva, ze uvedená právna úprava stanovovala výslovne moznost vnútrostátnych orgánov vykonat zmeny "urcené na stanovenie odchýlok" medzi ustanoveniami tejto právnej úpravy a zodpovedajúcimi ustanoveniami predmetného dohovoru. Navyse tá istá právna úprava výslovne rozlisovala medzi ustanoveniami uplatnitelnými na situácie týkajúce sa Spolocenstva a ustanoveniami uplatnitelnými na vnútrostátne situácie. 22 Pokial ide o tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania, hoci sa clánok 1 ods. 1 písm. b) královského dekrétu c. 157/1992 obmedzuje na uvedenie výslovného odkazu na nariadenie c. 1984/83 na urcenie pravidiel uplatnitelných na vnútrostátne situácie, skutocnostou zostáva, ze prostredníctvom odkazu na ustanovenia nariadenia c. 1984/83 sa vnútrostátny zákonodarca rozhodol uplatnit rovnakú úpravu na vnútrostátne situácie a na situácie týkajúce sa Spolocenstva. Z toho vyplýva, ze v prípade odkazu na právny akt Spolocenstva vo vnútrostátnej legislatíve, ako je to v prejednávanej veci, má Súdny dvor právomoc na výklad tohto aktu. 23 Vzhladom na tieto úvahy nie je potrebné skúmat argumentáciu uvádzanú zo strany CEPSA, pokial ide o absenciu ovplyvnenia obchodovania medzi clenskými státmi. 24 Je teda potrebné odmietnut tvrdenia CEPSA zakladajúce sa na nedostatku právomoci Súdneho dvora. 25 Pokial ide o Komisiu, tá bez toho, ze by formálne tvrdila, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania je neprípustný, na jednej strane stavia do popredia skutocnost, ze skutkový kontext konania vo veci samej nie je v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania dostatocne popísaný a na druhej strane vyjadruje pochybnosti, pokial ide o potrebu odpovede na prejudiciálnu otázku, vzhladom na okolnosti konania vo veci samej a najmä na okolnost, ze v prípade obnovenia konania spanielskym orgánom pre ochranu hospodárskej sútaze, ten bude nútený konstatovat, ze momentálne je uplatnitelné nariadenie Komisie (ES) c. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (Ú. v. ES L 336, s. 21; Mim. vyd. 08/001, s. 364), ktoré nahradilo nariadenie c. 1984/83. 26 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze podla ustálenej judikatúry potreba dospiet k výkladu práva Spolocenstva, ktorý by bol uzitocný pre vnútrostátny súd, vyzaduje, aby tento súd vymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého patria otázky, ktoré predkladá, alebo aspon aby vysvetlil skutkové domnienky, na ktorých sa zakladajú tieto otázky (rozsudky z 9. septembra 2004, Carbonati Apuani, C-72/03, Zb. s. I-8027, bod 10, a zo 17. februára 2005, Viacom Outdoor, C-134/03, Zb. s. I-1167, bod 22). 27 Okrem toho informácie poskytnuté v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania majú jednak umoznit Súdnemu dvoru dat uzitocné odpovede a jednak poskytnút vládam clenských státov, ako aj iným dotknutým subjektom moznost predlozit pripomienky podla clánku 23 Statútu Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle najmä uznesenia z 30. apríla 1998, Testa a Modesti, C-128/97 a C-137/97, Zb. s. I-2181, bod 6, ako aj z 11. mája 1999, Anssens, C-325/98, Zb. s. I-2969, bod 8). 28 Preto je prejudiciálna otázka polozená vnútrostátnym súdom neprípustná, iba ked Súdnemu dvoru nie sú známe dostatocné skutkové a právne okolnosti potrebné na to, aby odpovedal potrebným spôsobom na polozené otázky (pozri v tomto zmysle, najmä rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 39, a z 22. januára 2002, Canal Satélite Digital, C-390/99, Zb. s. I-607, bod 19). 29 Na úcely overenia, ci údaje poskytnuté zo strany Tribunal Supremo zodpovedajú týmto poziadavkám, je potrebné zobrat do úvahy povahu a dosah predlozenej otázky. Kedze poziadavka presnosti, co sa týka skutkového kontextu, je podstatnou najmä v oblasti hospodárskej sútaze, ktorá je charakterizovaná zlozitými skutkovými a právnymi situáciami, je potrebné skúmat, ci návrh na zacatie prejudiciálneho konania poskytuje v tomto zmysle dostatocné údaje umoznujúce Súdnemu dvoru odpovedat potrebným spôsobom na predmetnú otázku (pozri v tomto zmysle rozsudok Viacom Outdoor, uz citovaný, bod 23). 30 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania neobsahuje urcité údaje relevantné pre odpoved na polozenú otázku. Hoci je pravda, ze podla znenia tejto otázky prevádzkovatel cerpacej stanice preberá riziká spojené s tovarom, akonáhle mu ho dodávatel dodá, skutocnostou zostáva, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania neumoznuje urcit, ci tento prevádzkovatel preberá urcité konkrétne riziká v zmysle zmlúv o distribúcii pohonných hmôt alebo nie, a ani to, kto je vlastníkom pohonných hmôt po ich dodaní tomuto prevádzkovatelovi, ani to, kto znása náklady dopravy. 31 Predsa vsak napriek týmto nedostatkom návrh na zacatie prejudiciálneho konania umoznuje urcit dosah polozenej otázky, ako to potvrdzuje obsah pripomienok, ktoré podali úcastníci konania vo veci samej a Komisia. Preto Súdny dvor disponuje dostatocnými skutkovými údajmi na výklad dotknutých predpisov Spolocenstva a na podanie potrebnej odpovede na túto otázku. 32 V zostávajúcom rozsahu, ako to zdôraznuje generálny advokát v bode 30 svojich návrhov, nie je zjavné, ze by zákonnost rozhodnutia o zastavení konania vydaného v roku 1997 zo strany Servicio de Defensa de la Competencia nemala byt posudzovaná vo svetle práva úcinného v uvedenom období, a to konkrétne nariadenia c. 1984/83. V kazdom prípade rozhodnutie, pokial ide o uplatnitelnost predmetného nariadenia na skutkovú situáciu, ktorá je predmetom konania vo veci samej, prislúcha vnútrostátnemu súdu. V dôsledku toho pochybnosti Komisie, pokial ide o relevantnost polozenej otázky, nespochybnujú prípustnost tejto otázky. 33 Z toho vyplýva, ze je potrebné odpovedat na prejudiciálnu otázku. O veci samej 34 Svojou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci zmluvy o výhradnej distribúcii pohonných hmôt, ktoré vykazujú vlastnosti, ktoré opísal, patria do pôsobnosti clánku 85 Zmluvy a nariadenia c. 1984/83. 35 Na úvod je potrebné konstatovat, ze predmetné nariadenie sa obmedzuje na výnimky podla kategórie, ktorou sa niektoré kategórie dohôd medzi podnikmi vymykajú zo zákazu kartelových dohôd stanoveného v clánkom 85 ods. 1 Zmluvy. Preto môzu patrit do pôsobnosti nariadenia c. 1984/83 iba ako dohody medzi podnikmi v zmysle tohto ustanovenia. 36 Na úvod je teda potrebné skúmat, ci dohody, ktorých sa týka konanie vo veci samej, predstavujú takéto dohody medzi podnikmi, a následne, ci sa na ne uplatnuje výnimka podla kategórie zavedená nariadením c. 1984/83. 37 Z tohto dôvodu je potrebné pripomenút, ze v zmysle ustálenej judikatúry dohody medzi podnikatelmi nachádzajúcimi sa na rozlicných stádiách ekonomického procesu, teda vertikálne dohody, môzu predstavovat dohody v zmysle clánku 85 ods. 1 Zmluvy a patrit pod zákaz stanovený týmto ustanovením (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 491, a z 24. októbra 1995, Volkswagen a VAG Leasing, C-266/93, Zb. s. I-3477, bod 17). 38 Napriek tomu vertikálne dohody, akými sú dohody medzi CEPSA a prevádzkovatelmi cerpacích staníc, patria pod clánok 85 Zmluvy, iba ak je prevádzkovatel povazovaný za nezávislý podnikatelský subjekt a ak v dôsledku toho existuje dohoda medzi dvoma podnikmi. 39 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v kontexte práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania (rozsudky z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21, a z 11. júla 2006, FENIN/Komisia, C-205/03 P, Zb. s. I-6295, bod 25). 40 Súdny dvor rovnako upresnil, ze pod pojmom podnik v tomto kontexte sa musí rozumiet hospodárska jednotka z hladiska predmetu predmetnej dohody, aj ked z právneho hladiska je táto hospodárska jednotka zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1984, Hydrotherm, 170/83, Zb. s. 2999, bod 11). 41 Okrem toho Súdny dvor zdôraznil, ze na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze nie je rozhodujúce formálne oddelenie medzi dvoma zmluvnými stranami vyplývajúce z ich odlisnej právnej subjektivity, ale urcujúcim kritériom je jednotné správanie sa na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, ICI/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, bod 140). 42 Za urcitých okolností vztahy medzi zastúpeným a jeho zástupcom môzu byt charakterizované takouto ekonomickou jednotou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 480). 43 V tejto súvislosti vsak z judikatúry vyplýva, ze zástupcovia môzu stratit svoje postavenie nezávislého podnikatelského subjektu, ak neznásajú ziadne z rizík vyplývajúcich zo zmlúv dohodnutých alebo uzavretých na úcet zastúpeného a konajú ako pomocníci integrovaní do jeho podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Volkswagen a VAG Leasing, uz citovaný, bod 19). 44 Preto ak zástupca ako prevádzkovatel cerpacej stanice, hoci so samostatnou právnou subjektivitou, neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, pretoze plne závisí od svojho zastúpeného dodávatela pohonných hmôt, z dôvodu, ze tento znása financné a obchodné riziká, pokial ide o predmetnú ekonomickú cinnost, zákaz stanovený clánkom 85 ods. 1 Zmluvy je na vztahy medzi zástupcom a zastúpeným neuplatnitelný. 45 Naopak, ak dohody uzavreté medzi zastúpeným a jeho zástupcami na posledných menovaných prevádzajú alebo im prenechávajú funkcie, ktoré sa hospodársky priblizujú funkciám nezávislého podnikatelského subjektu, z dôvodu, ze stanovujú preberanie financných a obchodných rizík spojených s predajom alebo plnením zmlúv uzavretých s tretími osobami, títo zástupcovia nemôzu byt povazovaní za pomocné orgány integrované do podniku zastúpeného, z dôvodu coho klauzula obmedzujúca hospodársku sútaz dohodnutá medzi týmito zmluvnými stranami môze predstavovat dohodu medzi podnikmi v zmysle clánku 85 Zmluvy ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný, body 541 a 542). 46 Z toho vyplýva, ze rozhodujúci prvok pre urcenie toho, ci prevádzkovatel cerpacej stanice je nezávislým podnikatelským subjektom, spocíva v dohode uzavretej so zastúpeným a, najmä, v konkludentných alebo výslovných klauzulách tejto dohody týkajúcich sa prebratia financných a obchodných rizík spojených s predajom tovarov tretím osobám. Ako to dôvodne uvádza Komisia vo svojich pripomienkach, otázka rizika musí byt analyzovaná prípad od prípadu a berúc do úvahy skôr ekonomickú realitu nez právnu kvalifikáciu zmluvného vztahu vo vnútrostátnom práve. 47 Za týchto okolností je potrebné posúdit, ci v rámci dohôd vykazujúcich charakteristiky opísané vnútrostátnym súdom, prevádzkovatelia cerpacích staníc preberajú urcité financné a obchodné riziká spojené s predajom pohonných hmôt tretím osobám, alebo nie. 48 Analýza týkajúca sa rozdelenia predmetných rizík musí byt vykonaná vo svetle skutkových okolností konania vo veci samej. Ako bolo poznamenané v bode 30 tohto rozsudku, spis predlozený Súdnemu dvoru neobjasnuje úplne spôsob, akým je toto rozdelenie vykonané v rámci dohôd uzavretých medzi CEPSA a prevádzkovatelmi cerpacích staníc. 49 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor nemá právomoc posúdit skutkové okolnosti vo veci samej ani uplatnovat normy Spolocenstva, ktoré vylozil, na vnútrostátne opatrenia alebo situácie, kedze tieto otázky patria do výlucnej právomoci vnútrostátneho súdu (pozri najmä rozsudky z 23. februára 2006, CLT-UFA, C-253/03, Zb. s. I-1831, bod 36, a z 30. marca 2006, Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, C-451/03, Zb. s. I-2941, bod 69). 50 Napriek tomu s cielom podat potrebnú odpoved vnútrostátnemu súdu je potrebné upresnit kritériá umoznujúce posúdit skutocné rozdelenie financných a obchodných rizík medzi prevádzkovatelmi cerpacích staníc a dodávatelmi pohonných hmôt, tak ako je vykonané v dohodách, ktorých sa týka konanie vo veci samej, s cielom urcit, ci je clánok 85 Zmluvy uplatnitelný. 51 V tejto súvislosti musí vnútrostátny súd brat do úvahy na jednej strane riziká spojené s predajom tovarov ako financovanie skladových zásob pohonných hmôt a na druhej strane riziká spojené so specifickými investíciami na trhu, a to tými, ktoré sú potrebné na to, aby prevádzkovatel cerpacej stanice mohol dohodnút alebo uzavriet zmluvy s tretími osobami. 52 Pokial ide na úvod o riziká spojené s predajom tovarov, je pravdepodobné, ze predmetný prevádzkovatel preberá tieto riziká, ked sa stáva vlastníkom tovarov od momentu, ked ich prevezme od dodávatela, teda pred neskorsím predajom tretím osobám. 53 Rovnako prevádzkovatel, ktorý priamo alebo nepriamo preberá na seba náklady spojené s distribúciou týchto tovarov, najmä náklady dopravy, musí byt povazovaný za osobu preberajúcu cast rizík spojených s predajom tovarov. 54 Skutocnost, ze prevádzkovatel udrziava skladové zásoby na svoje vlastné náklady, môze byt rovnako ukazovatelom toho, ze riziká spojené s predajom tovarov sú na neho prenesené. 55 Okrem toho vnútrostátny súd musí rovnako urcit, kto preberá zodpovednost za prípadné skody spôsobené na tovaroch, ako je ich úbytok alebo zhorsenie, ako aj za skodu spôsobenú predávanými tovarmi tretím osobám. Za predpokladu, ze prevádzkovatel je zodpovedný za tieto skody, nezávisle od otázky, ci respektoval, alebo nie povinnost uchovat predmetné tovary v podmienkach umoznujúcich predíst akémukolvek poskodeniu, je potrebné domnievat sa, ze riziko je prenesené na prevádzkovatela. 56 Je tiez potrebné posúdit rozdelenie financného rizika spojeného s tovarmi, najmä pokial ide o platenie za pohonné hmoty v prípadoch, ak by prevádzkovatel nenasiel kupujúceho, alebo v prípade odlozenej platby v dôsledku pouzitia kreditnej karty, v závislosti od pravidiel alebo praktík týkajúcich sa rezimu platenia za pohonné hmoty. 57 V tejto súvislosti z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze prevádzkovatel je povinný uhradit CEPSA sumu zodpovedajúcu predajnej cene pohonných hmôt devät dní po dátume ich dodania a ze s rovnakou splatnostou prevádzkovatel dostáva zo strany CEPSA provízie, ktorých výska zodpovedá mnozstvu dodaných pohonných hmôt. 58 Za týchto podmienok vnútrostátnemu súdu prislúcha overit, ci platba sumy dodávatelovi zodpovedajúcej cene pohonných hmôt závisí k predmetnej splatnosti od skutocne predaného mnozstva, a pokial ide o obdobie rotácie tovarov na cerpacej stanici, ci pohonné hmoty dodávané dodávatelom sú vo vsetkých prípadoch uvedené na trh v lehote deviatich dní. V prípade kladnej odpovede je potrebné prijat záver, ze obchodné riziko znása dodávatel. 59 Pokial ide o riziká spojené so specifickými investíciami na trhu, ak prevádzkovatel vykonáva specifické investície spojené s predajom tovarov, ako sú investície na nebytové priestory alebo zariadenie typu nádrze na pohonné hmoty, alebo ak sa zaväzuje investovat do akcií na podporu predaja, predmetné riziká sú prenesené na prevádzkovatela. 60 Z vyssie uvedeného vyplýva ze s cielom urcit, ci clánok 85 Zmluvy nachádza svoje uplatnenie, je potrebné analyzovat rozdelenie financných a obchodných rizík medzi prevádzkovatelom a dodávatelom pohonných hmôt v závislosti od kritérií, akými sú vlastnícke právo k tovarom, príspevky na náklady spojené s ich distribúciou, ich uchovávaním, zodpovednost za prípadnú skodu na tovaroch alebo skodu spôsobenú tovarmi tretím osobám a vykonanie specifických investícií na predaj predmetných tovarov. 61 Napriek tomu, ako to dôvodne uvádza Komisia, skutocnost, ze zástupca znása iba zanedbatelnú cast rizík, nerobí clánok 85 Zmluvy uplatnitelným. 62 Je vsak potrebné upresnit, ze v takom prípade pod tento clánok nepatria iba povinnosti ulozené zástupcovi v rámci predaja tovarov tretím osobám na úcet zastúpeného. V konecnom dôsledku, ako to uvádza Komisia, zmluva o obchodnom zastúpení môze obsahovat ustanovenia týkajúce sa vztahov medzi zástupcom a zastúpeným, na ktoré sa uplatnuje predmetný clánok, akými sú záväzok výhradných dodávok a záväzok nekonkurovania. V tejto súvislosti je potrebné domnievat sa, ze v rámci takýchto vztahov sú zástupcovia v zásade nezávislé podnikatelské subjekty a ze predmetné klauzuly porusujú pravidlá hospodárskej sútaze v rozsahu, v akom so sebou prinásajú blokovanie predmetného trhu. 63 V prípade, ak výsledok skúmania rizík preberaných prevádzkovatelmi cerpacích staníc, ktorých sa týka konanie vo veci samej, ukazuje, ze povinnosti, ktoré sú im ulozené v rámci predaja tovarov tretím osobám, nemôzu byt povazované za dohody medzi podnikmi v zmysle clánku 85 Zmluvy, povinnost ulozená predmetným prevádzkovatelom predávat pohonné hmoty za urcenú cenu nepatrí pod toto ustanovenie, a preto je súcastou moznosti CEPSA vymedzit oblast pôsobnosti jej zástupcov. Naopak, ak vnútrostátny súd musí prijat záver o existencii dohody medzi podnikmi v zmysle clánku 85 Zmluvy, pokial ide o predaj tovaru tretím osobám, vynára sa otázka, ci predmetná povinnost môze patrit pod výnimku podla kategórie uvádzanú v clánkoch 10 az 13 nariadenia c. 1984/83. 64 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze clánok 11 nariadenia c. 1984/83 uvádza povinnosti, ktoré okrem záväzku výhradných dodávok môzu byt ulozené predajcovi, a medzi ktorými nefiguruje ukladanie predajnej ceny konecným spotrebitelom. V dôsledku toho urcenie predmetnej ceny zo strany CEPSA predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze, na ktoré sa nevztahuje výnimka clánku 10 predmetného nariadenia. 65 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné na prejudiciálnu otázku odpovedat tak, ze clánok 85 Zmluvy sa uplatnuje na zmluvu o výhradnej distribúcii pohonných hmôt a palív, akou je zmluva v konaní vo veci samej, uzavretú medzi dodávatelom a prevádzkovatelom cerpacej stanice, ak predmetný prevádzkovatel preberá v nie zanedbatelnom rozsahu jedno alebo viac financných a obchodných rizík spojených s predajom tretím osobám. 66 Clánky 10 az 13 nariadenia c. 1984/83 sa majú vykladat v tom zmysle, ze na takúto dohodu sa nevztahuje predmetné nariadenie v rozsahu, v akom táto dohoda stanovuje pre predmetného prevádzkovatela povinnost respektovat konecnú predajnú cenu pre spotrebitela urcenú dodávatelom. O trovách 67 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: 1. Clánok 85 Zmluvy EHS (zmenený na clánok 85 Zmluvy ES, teraz clánok 81 ES) sa uplatnuje na zmluvu o výhradnej distribúcii pohonných hmôt a palív, akou je zmluva v konaní vo veci samej, uzavretú medzi dodávatelom a prevádzkovatelom cerpacej stanice, ak predmetný prevádzkovatel preberá v nie zanedbatelnom rozsahu jedno alebo viac financných a obchodných rizík spojených s predajom tretím osobám. 2. Clánky 10 az 13 nariadenia Komisie (EHS) c. 1984/83 z 22. júna 1983 o uplatnovaní clánku 85 ods. 3 Zmluvy na kategórie dohôd o výhradnom nákupe sa majú vykladat v tom zmysle, ze na takúto dohodu sa nevztahuje predmetné nariadenie v rozsahu, v akom táto dohoda stanovuje pre predmetného prevádzkovatela povinnost respektovat konecnú predajnú cenu pre spotrebitela urcenú dodávatelom. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXA2N15g/L97577-3797TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXA2N15g/L97577-3797TMP.html#Footref*