ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 18. júla 2007 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- ESUO -- Oceliarstvo -- Pomoc vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom -- Vymáhanie -- Rozsudok vnútrostátneho súdu, ktorý má právnu silu rozhodnutej veci" Vo veci C-119/05, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Consiglio di Stato (Taliansko) z 22. októbra 2004 a dorucený Súdnemu dvoru 14. marca 2005, ktorý súvisí s konaním: Ministero dell'Industria, del Commercio e dell'Artigianato proti Lucchini SpA, predtým Lucchini Siderurgica SpA, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas a K. Lenaerts, sudcovia J. N. Cunha Rodrigues, R. Silva de Lapuerta, K. Schiemann (spravodajca), J. Makarczyk, G. Arestis, A. Borg Barthet, M. Ilesic a J. Malenovský, generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. júna 2006, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Lucchini SpA, predtým Lucchini Siderurgica SpA, v zastúpení: pôvodne F. Lemme, avvocato, neskôr G. Lemme a A. Anselmo, avvocati, -- ceská vláda, v zastúpení: T. Bocek, splnomocnený zástupca, -- talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato, -- holandská vláda, v zastúpení: H. G. Sevenster, M. de Grave a C. ten Dam, splnomocnení zástupcovia, -- Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci a E. Righini, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 14. septembra 2006, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka zásad práva Spolocenstva uplatnitelných na zrusenie vnútrostátneho aktu, ktorým sa poskytla státna pomoc nezlúcitelná s právom Spolocenstva a ktorý bol prijatý na základe právoplatného rozhodnutia vnútrostátneho súdu. 2 Tento návrh bol predlozený v rámci zaloby podanej spolocnostou zalozenou podla talianskeho práva Lucchini SpA (predtým Siderpotenza SpA, neskôr Lucchini Siderurgica SpA, dalej len "Lucchini") proti rozhodnutiu Ministero dell'Industria, del Commercio e dell'Artigianato (ministerstvo priemyslu, obchodu a remeselníctva, dalej len "MICA"), ktorým bolo nariadené vymáhanie státnej pomoci. MICA sa stal právnym nástupcom iných orgánov, ktoré boli predtým zodpovedné za spravovanie státnej pomoci v regióne Mezzogiorno (dalej spolocne len "zodpovedné orgány"). Právny rámec Právna úprava Spolocenstva 3 Clánok 4 písm. c) Zmluvy o ESUO zakazuje clenským státom poskytovat dotácie alebo pomoc v akejkolvek forme priemyselným odvetviam uhlia a ocele. 4 Od roku 1980 z dôvodu silnejúcej a dalekosiahlej krízy oceliarskeho odvetvia v Európe bola prijatá séria opatrení na základe clánku 95 prvého a druhého odseku Zmluvy o ESUO, ktoré sa týkali zrusenia tohto absolútneho a bezpodmienecného zákazu. 5 Osobitne rozhodnutie c. 2320/81/ESUO zo 7. augusta 1981, ktorým sa stanovili pravidlá Spolocenstva na udelovanie státnej pomoci v oceliarskom priemysle [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 228, s. 14), vytvorilo druhý kódex státnej pomoci v oceliarstve (dalej len "druhý kódex"). Cielom tohto kódexu bolo umoznit poskytovanie pomoci urcenej na ozdravenie oceliarskych podnikov a znízenie ich výrobných kapacít na úroven predvídatelného dopytu pri zohladnení progresívneho znizovania tejto pomoci vo vopred stanovených lehotách, a to, pokial ide o ich oznamovanie Komisii (do 30. septembra 1982), ich schvalovanie (do 1. júla 1983), ako aj ich úhradu (do 31. decembra 1984). Rozhodnutie Komisie c. 1018/85/ESUO z 19. apríla 1985, ktorým sa mení rozhodnutie c. 2320/81 ([3]Ú. v. ES L 110, s. 5), predlzilo lehoty týkajúce sa oznamovania do 31. mája 1985, pokial ide o schvalovanie, do 1. augusta 1985, a pokial ide o úhradu, do 31. decembra 1985. 6 Druhý kódex stanovil povinný postup, prostredníctvom ktorého kazdá plánovaná pomoc musí byt schválená Komisiou. Osobitne podla clánku 8 ods. 1 tohto kódexu: "Komisia musí byt v dostatocnom case informovaná o návrhoch v súvislosti s poskytnutím alebo zmenou pomoci, aby mohla predlozit svoje pripomienky... Clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial Komisia nerozhodla o tom, ze nou stanovené podmienky sú splnené." [neoficiálny preklad] 7 Rozhodnutie Komisie c. 3484/85/ESUO z 27. novembra 1985, ktorým sa stanovujú pravidlá Spolocenstva na udelovanie státnej pomoci v oceliarskom priemysle [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES L 340, s. 1), nahradilo druhý kódex a vytvorilo tretí kódex státnej pomoci v oceliarstve (dalej len "tretí kódex") s cielom umoznit novú výnimku v mensom rozsahu v období od 1. januára 1986 do 31. decembra 1988 zo zákazu stanoveného v clánku 4 písm. c) Zmluvy o ESUO. 8 Na základe clánku 3 tretieho kódexu Komisia mohla najmä schvalovat vseobecnú pomoc na prispôsobenie zariadení novej právnej úprave v oblasti zivotného prostredia. Výska tejto pomoci nesmela presiahnut 15 % cistého ekvivalentu subvencie investicných nákladov. 9 Clánok 1 ods. 3 tretieho kódexu upresnil, ze pomoc môze byt uplatnená iba v súlade s postupom v clánku 6 a nemôze byt vyplatená po 31. decembri 1988. 10 Znenie clánku 6 ods. 1, 2 a 4 tretieho kódexu bolo: "1. Komisia je vcas informovaná o návrhoch, ktorých cielom je poskytnút alebo zmenit pomoc, aby k nim mohla predlozit svoje pripomienky... Za rovnakých podmienok je Komisia informovaná o návrhoch, ktorých cielom je uplatnit na oceliarsky priemysel rezimy pomoci, o ktorých sa Komisia uz vyjadrila na základe ustanovení Zmluvy o EHS. Oznámenia o návrhoch poskytnutia pomoci uvedené v tomto clánku treba predlozit Komisii najneskôr do 30. júna 1988. 2. Komisia musí byt informovaná vcas, aby mohla predlozit svoje pripomienky, najneskôr vsak do 30. júna 1988, o vsetkých financných zásahoch (nadobudnutie podielov, zvýsenie imania alebo podobné opatrenia) clenských státov, územných orgánov alebo orgánov, ktoré na tento úcel vyuzívajú státne prostriedky v prospech oceliarskych podnikov. Komisia rozhodne o tom, ci tieto zásahy obsahujú prvky pomoci..., a prípadne posúdi jej zlucitelnost s clánkami 2 az 5. ... 4. Ak Komisia po tom, ako vyzvala zúcastnené strany na predlozenie svojich pripomienok, dospeje k záveru, ze pomoc nie je zlúcitelná s týmto rozhodnutím, oznámi dotknutému clenskému státu svoje rozhodnutie. Komisia prijme toto rozhodnutie najneskôr tri mesiace po dorucení informácií potrebných na to, aby mohla posúdit predmetnú pomoc. Ustanovenie clánku 88 Zmluvy o ESUO sa pouzije v prípade, ak clenský stát nevyhovie uvedenému rozhodnutiu. Dotknutý clenský stát môze zaviest navrhované opatrenia uvedené v clánkoch 1 a 2 iba so súhlasom Komisie a v súlade s podmienkami nou stanovenými."[neoficiálny preklad] 11 Tretí kódex bol od 1. januára 1989 do 31. decembra 1991 nahradený stvrtým kódexom, zavedeným rozhodnutím Komisie c. 322/89/ESUO z 1. februára 1989, ktorým sa stanovujú pravidlá Spolocenstva na poskytovanie státnej pomoci v oceliarskom priemysle ([5]Ú. v. ES L 38, s. 8) a ktorý prevzal najmä clánok 3 z tretieho kódexu. 12 Od skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO 23. júla 2002 sa na státnu pomoc v oceliarskom priemysle uplatnuje rezim stanovený v Zmluve o ES. Vnútrostátna právna úprava 13 Zákon c. 183 z 2. mája 1976 o mimoriadnych opatreniach v oblasti Mezzogiorno (legge no 183/1976 sulla disciplina dell'intervento straordinario nel Mezzogiorno, GURI c. 121 z 8. mája 1976, dalej len "zákon c. 183/1976") stanovil najmä moznost poskytnút podporu tak vo forme kapitálu, ako aj vo forme bonifikácie úrokov vo výske 30 % zo sumy investícií na realizáciu priemyselných projektov v oblasti Mezzogiorno. 14 V clánku 2909 talianskeho obcianskeho zákonníka (codice civile) s názvom "Nadobudnutie právoplatnosti rozsudku" je stanovené: "Zistenia uvedené v rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnost, sú záväzné pre úcastníkov konania, ich dedicov alebo právnych zástupcov." 15 Podla vnútrostátneho súdu, ktorý polozil prejudiciálnu otázku, sa toto ustanovenie nevztahuje len na dôvody uvedené pocas dotknutého konania, ale taktiez na dôvody, ktoré mohli byt vznesené. 16 Z procesného hladiska toto ustanovenie vylucuje akúkolvek moznost poziadat súd o preskúmanie sporov, v ktorých iný súd vydal právoplatný rozsudok. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky Ziadost o státnu pomoc, ktorú podala spolocnost Lucchini 17 Spolocnost Lucchini predlozila 6. novembra 1985 ziadost o poskytnutie státnej pomoci pred príslusnými orgánmi na úcely modernizácie niektorých oceliarskych zariadení. Na celkovú investíciu vo výske 2550 miliónov ITL spolocnost Lucchini ziadala o poskytnutie dotácie vo výske 765 miliónov ITL (co predstavuje 30 % nákladov), ako aj bonifikáciu úrokov na pôzicku vo výske 1020 miliónov ITL. Úverová institúcia, ktorá bola poverená posúdením ziadosti, umoznila poskytnutie úveru v pozadovanej výske na dobu 10 rokov a s bonifikovanými úrokmi vo výske 4,25 %. 18 Príslusné orgány listom z 20. apríla 1988 oznámili Komisii návrh na poskytnutie pomoci v prospech spolocnosti Lucchini v súlade s clánkom 6 ods. 1 tretieho kódexu. Podla oznámenia táto pomoc mala za ciel zlepsit ochranu zivotného prostredia. Uvedená hodnota bonifikácie úrokov na úvere vo výske 1020 miliónov ITL dosahovala az 367 miliónov ITL. 19 Komisia poziadala príslusné orgány listom z 22. júna 1988, aby jej predlozili dodatocné informácie týkajúce sa povahy investície, v ktorej prospech mala byt poskytnutá pomoc, ako aj presné podmienky (úroky a dlzka) ziadaného úveru. Okrem iného Komisia v tomto liste poziadala príslusné orgány, aby uviedli, ci túto pomoc poskytli v rámci vseobecného rezimu na ochranu zivotného prostredia s cielom umoznit prispôsobenie zariadení novým predpisom, a aby uviedli, o ktoré predpisy ide. Príslusné orgány na tento list neodpovedali. 20 Príslusné orgány rozhodli 16. novembra 1988, vzhladom na blíziace sa uplynutie lehoty do 31. decembra toho istého roku, ktorá bola stanovená tretím kódexom na udelovanie státnej pomoci, o predbeznom poskytnutí pomoci spolocnosti Lucchini vo výske 382,5 miliónov ITL, co predstavuje 15 % z výsky investície (namiesto 30 % stanovených v zákone c. 183/76). Táto dotácia mala byt vyplatená do 31. decembra 1988 tak, ako to pozadoval tretí kódex. Bonifikácia úrokov vsak bola zamietnutá, pretoze by zvýsila celkovú sumu poskytnutých dotácií nad limit 15 % stanovený týmto kódexom. V súlade s clánkom 6 tretieho kódexu konecné poskytnutie pomoci bolo podmienené schválením Komisiou a príslusné orgány nerealizovali ziadnu platbu. 21 Vzhladom na to, ze Komisia nemala od príslusných orgánov dostatocné informácie na okamzité posúdenie zlucitelnosti navrhovaných dotácií so spolocným trhom, zacala konanie stanovené v clánku 6 ods. 4 tretieho kódexu voci týmto orgánom, o com ich informovala listom z 13. januára 1989. Oznámenie o tomto konaní bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 23. marca 1990 ([6]Ú. v. ES C 73, s. 5). 22 Príslusné orgány predlozili doplnujúce údaje o týchto dotáciách telexom z 9. augusta 1989. Komisia tieto orgány v liste z 18. októbra 1989 upozornila na to, ze ich odpoved nebola uspokojujúca, kedze niektoré konkrétne údaje nadalej chýbali. Komisia okrem toho uviedla, ze ak jej do pätnástich dní nebude predlozená nálezitá odpoved, prijme rozhodnutie na základe tých informácií, ktoré má. Na tento posledný list nebola dorucená ziadna odpoved. Rozhodnutie Komisie 90/555/ESUO 23 Komisia rozhodnutím 90/555/ESUO z 20. júna 1990 o navrhovaných dotáciách, ktoré talianske orgány plánovali poskytnút oceliarskym spolocnostiam Tirreno a Siderpotenza [Lucchini] (N195/88 -- N200/88, [7]Ú. v. ES L 314, s. 17), vyhlásila za nezlucitelné so spolocným trhom vsetky plánované dotácie v prospech spolocnosti Lucchini, pricom usúdila, ze nesplnajú potrebné podmienky na udelenie výnimky uvedenej v clánku 3 tretieho kódexu. 24 Rozhodnutie bolo oznámené príslusným orgánom 20. júla 1990 a uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev14. novembra 1990. Spolocnost Lucchini nenapadla toto rozhodnutie v lehote jedného mesiaca stanovenej v clánku 33 ods. 3 Zmluvy o ESUO. Konanie pred obciansko-právnym súdom 25 Kedze jej podpora nebola vyplatená, spolocnost Lucchini podala 6. apríla 1989, pred vydaním rozhodnutia 90/555, proti príslusným orgánom zalobu na Tribunale civile e penale di Roma, ktorou sa domáhala urcenia jej nároku na úhradu celej pomoci, ktorú pôvodne pozadovala (teda dotácie vo výske 765 miliónov ITL a zvýhodneného úrocenia v hodnote 367 miliónov ITL). 26 V rozsudku z 24. júla 1991, teda po vydaní rozhodnutia 90/555, Tribunale civile e penale di Roma dospel k záveru, ze spolocnost Lucchini má na predmetnú pomoc nárok, a preto príslusným orgánom ulozil povinnost pozadovanú sumu vyplatit. Tento rozsudok sa v plnom rozsahu zakladal na zákone c. 183/1976. Úcastníci konania pred Tribunale civile e penale di Roma necitovali Zmluvu o ESUO ani tretí a stvrtý kódex a ani rozhodnutie 90/555 a tento súdny orgán sa na ne z úradnej moci neodvolal. Príslusné orgány sa odvolali na druhý kódex, ale uvedený súd to vylúcil, pretoze tento kódex v tej dobe uz nebol v platnosti. 27 Príslusné orgány sa proti tomuto rozsudku odvolali na Corte d'appello di Roma. Spochybnili právomoc obciansko-právnych súdov a uviedli, ze nemajú ziadnu povinnost vyplatit túto pomoc. Po prvýkrát subsidiárne uviedli, ze táto povinnost by existovala iba do výsky 15 % investície na základe clánku 3 tretieho kódexu. 28 Corte d'appello di Roma zamietol toto odvolanie v rozsudku zo 6. mája 1994 a potvrdil rozhodnutie Tribunale civile e penale di Roma. 29 V pripomienke z 19. januára 1995 Avvocatura Generale dello Stato analyzovala rozsudok Corte d'appello di Roma a usúdila, ze tento rozsudok bol vydaný v súlade s pravidlami týkajúcimi sa odôvodnenia a právnymi predpismi. Z tohto dôvodu príslusné orgány nepodali odvolanie. Kedze sporný rozsudok nebol napadnutý, 28. februára 1995 nadobudol právoplatnost. 30 Kedze pomoc este stále nebola vyplatená, predseda Tribunale civile e penale di Roma na návrh spolocnosti Lucchini nariadil 20. novembra 1995, aby jej boli uhradené dlzné sumy. Tento príkaz bol vyhlásený za docasne vykonatelný a z dôvodu jeho nevykonania spolocnost Lucchini dosiahla vo februári 1996 zabavenie urcitých zloziek MICA, najmä sluzobných vozidiel. 31 Generálny riaditel MICA v dekréte c. 17975 z 8. marca 1996 poskytol spolocnosti Lucchini pomoc vo forme kapitálu vo výske 765 miliónov ITL a pomoc vo výske 367 miliónov ITL vo forme bonifikácie úrokov z titulu výkonu rozsudku vydaného Corte d'appello di Roma. V tomto dekréte bolo upresnené, ze predmetná pomoc bude vrátená v celom rozsahu alebo scasti, a to najmä "v prípade nepriaznivých rozhodnutí Spolocenstva týkajúcich sa poskytnutia alebo úhrady tejto pomoci". Uvedená pomoc bola vyplatená 22. marca 1996 vo výske 1132000000 ITL, ku ktorej 16. apríla 1996 bola pridaná suma 601375000 ITL za zákonné úroky. Korespondencia medzi Komisiou a talianskymi orgánmi 32 Komisia v liste z 15. júla 1996, ktorý adresovala talianskym orgánom, uviedla, ze aj napriek rozhodnutiu 90/555: "... po rozsudku [Corte d'appello di Roma] zo 6. mája 1994, v ktorom sa v rozpore s najzákladnejsími zásadami práva Spolocenstva stanovilo, ze [Lucchini] má právo dostat pomoc, ktorú Komisia uz predtým vyhlásila za nezlucitelnú, [príslusnél orgány, ktoré nepovazovali za potrebné podat kasacný opravný prostriedok, rozhodli v apríli toho istého roku o poskytnutí vyssie uvedenej pomoci, ktorá je v rozpore so spolocným trhom." 33 Listom z 26. júla 1996 príslusné orgány odpovedali, ze predmetné dotácie boli poskytnuté "s výhradou práva na spätné vyziadanie pomoci". 34 Komisia v liste c. 5259 zo 16. septembra 1996 vyjadrila svoje stanovisko, podla ktorého príslusné orgány tým, ze spolocnosti Lucchini vyplatili dotácie, ktoré uz boli vyhlásené za nezlúcitelné so spolocným trhom v rozhodnutí 90/555, porusili právo Spolocenstva. Komisia vyzvala tieto orgány na spätné vyziadanie spornej pomoci do 15 dní a na to, aby jej v lehote jedného mesiaca oznámili konkrétne opatrenia, ktoré prijali na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Ak uvedené orgány túto poziadavku nesplnia, Komisia konstatuje nesplnenie si povinnosti v zmysle clánku 88 Zmluvy o ESUO a vyzve ich, aby do desiatich dní predlozili nové pripomienky na základe clánku 88 ods. 1 Zmluvy o ESUO. Vrátenie pomoci 35 MICA v dekréte c. 20357 z 20. septembra 1996 nariadil zrusenie dekrétu c. 17975 z 8. marca 1996 a prikázal spolocnosti Lucchini, aby vrátila sumu 1132000000 ITL spolu s úrokmi zodpovedajúcimi referencnej sadzbe, ako aj sumu 601375000 ITL upravenú v závislosti od menovej inflácie. Konanie pred vnútrostátnym súdom 36 Spolocnost Lucchini napadla dekrét c. 20357 podaním zaloby 16. novembra 1996 na Tribunale amministrativo regionale del Lazio. Tento súd vyhovel zalobe podanej spolocnostou Lucchini v rozsudku z 1. apríla 1999, v ktorom rozhodol, ze právomoc, ktorá umoznuje verejnej správe zrusit svoje vlastné neplatné akty z dôvodu protiprávnosti alebo obsahových chýb, je obmedzená, v tomto prípade právom na poskytnutie pomoci uvedeným v rozsudku Corte d'appello di Roma, ktorý nadobudol právoplatnost. 37 Avvocatura Generale dello Stato v mene MICA podala 2. novembra 1999 odvolanie pred Consiglio di Stato, pricom uviedla, ze priamo uplatnitelné právo Spolocenstva, ktoré zahrna tretí kódex a rozhodnutie 90/555, má prednost pred právoplatnostou rozsudku vydaného Corte d'appello di Roma. 38 Consiglio di Stato konstatoval existenciu rozporu medzi rozsudkom a rozhodnutím 90/555. 39 Podla Consiglio di Stato je zrejmé, ze príslusné orgány sa mohli a mali sa vcas odvolat proti rozhodnutiu 90/555 v spore rozhodnutom Corte d'appello di Roma. V tomto spore sa okrem iného prejednávala legalita nevyplatenia dotácií z toho dôvodu, ze poskytnutie pomoci záviselo od schválenia Komisie. Kedze príslusné orgány nevyuzili právo napadnút rozsudok vydaný Corte d'appello di Roma, neexistujú pochybnosti o tom, ze tento rozsudok nadobudol právoplatnost a ze táto právoplatnost sa vztahuje na otázku súladu pomoci s právom Spolocenstva, aspon pokial ide o rozhodnutia Spolocenstva predchádzajúce vyhláseniu rozsudku. Následne je mozné odvolávat sa na právoplatnost rozsudku aj proti rozhodnutiu 90/555, ktoré bolo prijaté pred koncom sporu. 40 Za týchto podmienok Consiglio di Stato rozhodol o prerusení konania a polozil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Je v zmysle priamo uplatnitelnej zásady prednosti práva Spolocenstva, ktorá v tomto prípade vyplýva z [tretieho kódexu], rozhodnutia [90/555]..., ako aj [rozhodnutia] c. 5259..., ktorým sa talianskym orgánom ukladá spätné vyziadanie pomoci, z aktov, v zmysle ktorých bolo prijaté rozhodnutie o vrátení napadnuté v tomto konaní (dekrét c. 20357...), právne mozné a dôvodné, aby vnútrostátny správny orgán vymáhal vrátenie pomoci poskytnutej súkromnému subjektu, pricom obciansko-právnym rozsudkom, ktorý sa stal právoplatným, sa urcila bezpodmienecná povinnost úhrady predmetnej pomoci? 2. Nie je naopak vzhladom na existenciu konkrétneho právoplatného súdneho rozhodnutia (clánok 2909 talianskeho obcianskeho zákonníka), ktoré sa vztahuje na súkromný subjekt a správny orgán a ktorému je správny orgán povinný sa podriadit, konanie o vrátení právne nemozné, vzhladom na stanovenú zásadu, podla ktorej rozhodnutie o vrátení pomoci spadá pod právo Spolocenstva, pricom jeho uskutocnenie a z neho vyplývajúce konania o vrátení, sa pri neexistencii právnych ustanovení Spolocenstva riadia vnútrostátnym právom (rozsudok z 21. septembra 1983, Deutsche Milchkontor, [8]205/82 az 215/82, Zb. s. 2633)?" O právomoci Súdneho dvora 41 Na úvod je potrebné poznamenat, ze Súdny dvor je príslusný rozhodnút o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú výkladu a uplatnenia Zmluvy o ESUO, ako aj aktov prijatých na jej základe, aj ked mu tieto otázky boli predlozené az po uplynutí platnosti Zmluvy o ESUO. Aj napriek tomu, ze sa clánok 41 tejto Zmluvy uz nemôze uplatnit za týchto okolností na podlozenie právomoci Súdneho dvora, bolo by v rozpore s úcelom a koherenciou Zmlúv a nezlucitelné s kontinuitou právneho poriadku Spolocenstva, ak by Súdny dvor nemal právomoc zabezpecit jednotný výklad predpisov vztahujúcich sa k Zmluve o ESUO, ktorej úcinky pretrvávajú aj po uplynutí jej platnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. februára 1990, Busseni, [9]221/88, Zb. s. I-495, bod 16). Ziaden z úcastníkov konania, ktorí predlozili pripomienku, nespochybnil právomoc Súdneho dvora. 42 Spolocnost Lucchini vsak spochybnuje prípustnost návrhu na zacatie prejudiciálneho konania z iných dôvodov. Uvedené námietky neprípustnosti sa zakladajú na neexistencii predpisu Spolocenstva, ktorého výklad by bolo potrebné podat, neexistencii právomoci Súdneho dvora vykladat rozsudok vnútrostátneho súdu, na clánku 2909 talianskeho obcianskeho zákonníka a na skutocnosti, ze otázky sú hypotetického charakteru. 43 V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze v rámci konania podla clánku 234 ES, ktoré je zalozené na jednoznacnom rozdelení úloh medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom, patrí posúdenie predmetného skutkového stavu do právomoci vnútrostátneho súdu. Rovnako prislúcha výlucne vnútrostátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a ktorý musí prevziat zodpovednost za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu posúdil potrebu prejudiciálneho rozhodnutia pre vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnost otázok polozených Súdnemu dvoru. Preto pokial sa predlozené otázky týkajú výkladu práva Spolocenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnút (pozri najmä rozsudky z 25. februára 2003, IKA, [10]C-326/00, Zb. s. I-1703, bod 27; z 12. apríla 2005, Keller, [11]C-145/03, Zb. s. I-2529, bod 33, a z 22. júna 2006, Conseil général de la Vienne, [12]C-419/04, Zb. s. I-5645, bod 19). 44 Súdny dvor vsak rovnako rozhodol, ze mu za výnimocných okolností prinálezí skúmat podmienky, za akých sa vnútrostátny súd na neho obrátil s cielom preverit svoju vlastnú právomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 1981, Foglia, [13]244/80, Zb. s. 3045, bod 21). Odmietnutie rozhodovat o polozenej prejudiciálnej otázke je mozné len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Spolocenstva nemá ziaden vztah k realite alebo predmetu sporu vo veci samej, ak ide o problém hypotetickej povahy, alebo tiez vtedy, ak Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové alebo právne podklady nevyhnutné na uzitocné zodpovedanie otázok, ktoré sú mu polozené (pozri najmä rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra, [14]C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 39; z 22. januára 2002, Canal Satélite Digital, [15]C-390/99, Zb. s. I-607, bod 19, a Conseil général de la Vienne, uz citovaný, bod 20). 45 Je potrebné upozornit na to, ze tak tomu nie je v tomto prípade. 46 Je zjavné, ze tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka právnych predpisov Spolocenstva. V tomto prípade nie je Súdny dvor poziadaný, aby podal výklad vnútrostátneho práva alebo rozsudku vnútrostátneho súdu, ale aby upresnil, v akom rozsahu sú vnútrostátne súdy povinné vylúcit uplatnenie vnútrostátneho práva na základe práva Spolocenstva. Z tohto dôvodu je zjavné, ze polozené otázky majú súvislost s predmetom sporu v hlavnom konaní, ako to uviedol vnútrostátny súd, pricom odpoved na polozené otázky môze byt pre tento súd uzitocná v tom smere, ze mu umozní rozhodnút o tom, ci zrusí alebo nezrusí prijaté opatrenia na vrátenie spornej pomoci. 47 Súdny dvor má právomoc rozhodnút o tomto návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. O prejudiciálnych otázkach 48 Svojimi otázkami, ktoré je potrebné skúmat spolocne, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci právu Spolocenstva odporuje uplatnenie ustanovenia vnútrostátneho práva, ktorého cielom je stanovit zásadu právnej sily rozhodnutej veci, akým je clánok 2909 talianskeho obcianskeho zákonníka, ked jeho uplatnenie predstavuje prekázku vymáhania státnej pomoci, ktorá bola poskytnutá v rozpore s právom Spolocenstva a ktorej nezlucitelnost so spolocným trhom bola stanovená konecným rozhodnutím Komisie. 49 V tomto zmysle je na úvod potrebné pripomenút, ze v právnom poriadku Spolocenstva sú právomoci vnútrostátnych súdov v oblasti státnej pomoci a vyhlásenia neplatnosti aktov Spolocenstva obmedzené. O právomoci vnútrostátnych súdov v oblasti státnej pomoci 50 Na vnútrostátne súdy môze byt podaná zaloba týkajúca sa státnej pomoci, pricom tieto súdy budú musiet podat výklad a uplatnit pojem státnej pomoci uvedený v clánku 87 ods. 1 ES, a to najmä co sa týka urcenia toho, ci státne opatrenie, ktoré bolo prijaté bez predbeznej kontroly stanovenej v clánku 88 ods. 3 ES, sa má alebo nemá tejto kontrole podrobit (rozsudky z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig, [16]78/76, Zb. s. 595, bod 14, a z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, [17]C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 10). Vnútrostátny súd môze byt tiez poziadaný o výklad pojmu pomoci, ktorý je uvedený v clánku 4 písm. c) Zmluvy o ESUO a v prvom clánku spomínaného tretieho kódexu (analogicky pozri rozsudok z 20. septembra 2001, Banks, [18]C-390/98, Zb. s. I-6117, bod 71), a o to, aby urcil, ci státne opatrenie zavedené bez dodrzania postupu predbeznej kontroly, ktorý je uvedený v clánku 6 tretieho kódexu, by sa malo alebo nemalo podrobit tomuto postupu. 51 Naopak, vnútrostátne súdy nie sú príslusné na posúdenie zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom. 52 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze posúdenie zlucitelnosti opatrení alebo rezimov pomoci so spolocným trhom prinálezí do výlucnej právomoci Komisie, ktorej cinnost je preskúmatelná súdom Spolocenstva (pozri rozsudky Steinike & Weinlig, uz citovaný, bod 9; Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, uz citovaný, bod 14, a z 11. júla 1996, SFEI a i., [19]C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 42). O právomoci vnútrostátnych súdov v oblasti vyhlásenia neplatnosti aktov Spolocenstva 53 Napriek tomu, ze vnútrostátne súdy môzu v zásade preskúmat platnost aktu Spolocenstva, v kazdom prípade vsak nemajú právomoc na to, aby vyhlásili neplatnost aktov institúcií Spolocenstva(rozsudok z 22. októbra 1987, Foto-Frost, [20]314/85, Zb. s. 4199, bod 20). Len Súdny dvor má právomoc vyhlásit neplatnost aktu Spolocenstva (rozsudky z 21. februára 1991, Zuckerfabrik Süderdithmarschen a Zuckerfabrik Soest, [21]C-143/88 a C-92/89, Zb. s. I-415, bod 17, a z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, [22]C-344/04, Zb. s. I-403, bod 27). Okrem toho táto výhradná právomoc je výslovne zakotvená v clánku 41 Zmluvy o ESUO. 54 Okrem toho podla ustálenej judikatúry rozhodnutie prijaté institúciami Spolocenstva, ktoré osoba, ktorej bolo urcené, nenapadne v lehote stanovenej v clánku 230 piatom odseku ES, sa stáva konecným (pozri najmä rozsudky z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf, [23]C-188/92, Zb. s. I-833, bod 13, a z 22. októbra 2002, National Farmers' Union, [24]C-241/01, Zb. s. I-9079, bod 34). 55 Súdny dvor tiez rozhodol, ze je vylúcené, aby príjemca státnej pomoci, ktorá je predmetom rozhodnutia Komisie urceného samotnému clenskému státu, z ktorého pochádza príjemca tejto pomoci, ktorý urcite mohol napadnút toto rozhodnutie a ktorý nechal uplynút záväznú lehotu stanovenú v clánku 230 piatom odseku ES, znovu spochybnil legalitu tohto rozhodnutia pred vnútrostátnymi súdmi v rámci zaloby podanej proti opatreniam, ktoré boli prijaté vnútrostátnymi orgánmi na vykonanie tohto rozhodnutia (rozsudky TWD Textilwerke Deggendorf, uz citovaný, body 17 a 20, a National Farmers' Union, uz citovaný, bod 35). Tieto isté zásady sa musia mutatis mutandis uplatnovat v rámci oblasti pôsobnosti Zmluvy o ESUO. 56 Je potrebné konstatovat, ze vnútrostátny súd konal správne, ked odmietol polozit Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa platnosti rozhodnutia 90/555, pretoze spolocnost Lucchini mohla toto rozhodnutie napadnút v lehote jedného mesiaca od jeho vydania v súlade s clánkom 33 Zmluvy o ESUO. Uvedená spolocnost tak vsak neurobila. O právomoci vnútrostátnych súdov v hlavnom konaní 57 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze ani Tribunale civile e penale di Roma, ani Corte d'appello di Roma neboli príslusní na posúdenie zlucitelnosti státnej pomoci, o ktorú ziadala spolocnost Lucchini, so spolocným trhom, a ze ani jeden z uvedených súdov nemohol vyhlásit za neplatné rozhodnutie 90/555, ktorým bola predmetná pomoc oznacená za nezlúcitelnú so spolocným trhom. 58 V tomto zmysle je mozné konstatovat, ze ani rozsudok Corte d'appello di Roma, ktorého právoplatnost sa uplatnuje, ani rozsudok Tribunale civile e penale di Roma sa výslovne nezmienujú o zlucitelnosti státnej pomoci, o ktorú ziadala spolocnost Lucchini, s právom Spolocenstva alebo o platnosti rozhodnutia 90/555. O uplatnení clánku 2909 talianskeho obcianskeho zákonníka 59 Podla vnútrostátnej judikatúry clánok 2909 talianskeho obcianskeho zákonníka odporuje nielen tomu, aby v novom konaní boli znovu predlozené dôvody, o ktorých bolo vyslovene rozhodnuté s konecnou platnostou, ale aj tomu, aby sa prejednali otázky, ktoré mohli byt polozené v rámci predchádzajúceho sporu, pricom vsak polozené neboli. Takýto výklad tohto ustanovenia môze mat osobitne za následok, ze k rozhodnutiu vnútrostátneho súdu sa pridajú úcinky, ktoré prekracujú limity právomoci daného súdneho orgánu, ako to vyplýva z práva Spolocenstva. Ako uviedol vnútrostátny súd, je jasné, ze uplatnenie takto vylozeného ustanovenia by v tomto prípade zabránilo uplatneniu práva Spolocenstva, co by znemoznilo vrátenie státnej pomoci, ktorá bola poskytnutá v rozpore s právom Spolocenstva. 60 V tomto smere je potrebné pripomenút, ze vnútrostátnym súdom prislúcha vykladat ustanovenia vnútrostátneho práva tak, aby v co najväcsej moznej miere umoznili uplatnenie práva Spolocenstva. 61 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze vnútrostátny súd, ktorý v rámci svojej právomoci má uplatnit právne predpisy Spolocenstva, je povinný zabezpecit plný úcinok týchto predpisov, pricom v prípade potreby z vlastnej iniciatívy neuplatní akékolvek odporujúce ustanovenie vnútrostátneho práva (pozri najmä rozsudky z 9. marca 1978, Simmenthal, [25]106/77, Zb. s. 629, body 21 az 24; z 8. marca 1979, Salumificio di Cornuda, [26]130/78, Zb. s. 867, body 23 az 27, a z 19. júna 1990, Factortame a i., [27]C-213/89, Zb. s. I-2433, body 19 az 21). 62 Ako bolo stanovené v bode 52 tohto rozsudku, posúdenie zlucitelnosti opatrení alebo rezimov pomoci so spolocným trhom prinálezí do výlucnej právomoci Komisie, ktorej cinnost je preskúmatelná súdom Spolocenstva. Toto pravidlo je v dôsledku zásady prednosti práva Spolocenstva záväzné vo vnútrostátnom právnom poriadku. 63 Je preto potrebné odpovedat na polozené otázky, ze právo Spolocenstva odporuje uplatneniu ustanovenia vnútrostátneho práva, ktorého cielom je stanovit zásadu právnej sily rozhodnutej veci, akým je clánok 2909 talianskeho obcianskeho zákonníka, ked jeho uplatnenie predstavuje prekázku vymáhania státnej pomoci, ktorá bola poskytnutá v rozpore s právom Spolocenstva a ktorej nezlucitelnost so spolocným trhom bola stanovená konecným rozhodnutím Komisie. O trovách 64 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol takto: Právo Spolocenstva bráni uplatneniu ustanovenia vnútrostátneho práva, ktorého cielom je stanovit zásadu právnej sily rozhodnutej veci, akým je clánok 2909 talianskeho obcianskeho zákonníka, ked jeho uplatnenie predstavuje prekázku vymáhania státnej pomoci, ktorá bola poskytnutá v rozpore s právom Spolocenstva a ktorej nezlucitelnost so spolocným trhom bola stanovená konecným rozhodnutím Komisie. Podpisy __________________________________________________________________ ( [28]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX5sVex3/L97363-7888TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.0700622801-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1981:228:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1984:110:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1985:340:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:038:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1990:073:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1990:314:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0205&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988??0221&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0326&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0145&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0419&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0244&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0390&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0078&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0354&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0390&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0039&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0314&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0143&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0344&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0188&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0241&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0106&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0130&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0213&locale=SK 28. file:///tmp/lynxXXXX5sVex3/L97363-7888TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.0700622801-E0001