ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 11. septembra 2008 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok -- Zaloba o neplatnost -- Prípustnost -- Dotknuté osoby -- Regionálna pomoc pre velké investicné projekty -- Multisektorálny rámec z roku 1998" V spojených veciach C-75/05 P a C-80/05 P, ktorých predmetom sú dve odvolania podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, ktoré boli podané 11. a 16. februára 2005, Spolková republika Nemecko, v zastúpení: W.-D. Plessing a C. Schulze-Bahr, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Núńez-Müller, Rechtsanwalt (C-75/05 P), Glunz AG, OSB Deutschland GmbH, so sídlom v Meppene (Nemecko), v zastúpení: H.-J. Niemeyer, Rechtsanwalt (C-80/05 P), s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelky, dalsí úcastníci konania: Kronofrance SA, so sídlom v Sully-sur-Loire (Francúzsko), v zastúpení: R. Nierer a L. Gordalla, Rechtsanwälte, zalobkyna v prvostupnovom konaní, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia A. Tizzano (spravodajca) a M. Ilesic, generálny advokát: Y. Bot, tajomník: J. Swedenborg, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. februára 2007, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 6. marca 2008, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolková republika Nemecko, ako aj spolocnosti Glunz AG a OSB Deutschland GmbH (dalej len "Glunz" a "OSB") sa svojimi dvoma odvolaniami domáhajú zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 1. decembra 2004, Kronofrance/Komisia, [2]T-27/02, Zb. s. II-4177 (dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým vyssie uvedený súd zrusil rozhodnutie Komisie SG (2001) D z 25. júla 2001 o nevznesení námietok voci pomoci priznanej nemeckými úradmi spolocnosti Glunz (dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec 2 V clánku 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES ([3]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) sa stanovuje: "Na úcely tohto nariadenia: ... h) 'zainteresovaná strana` bude znamenat akýkolvek clenský stát a akúkolvek osobu, podnikatela alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné zdruzenia." 3 V clánku 4 tohto nariadenia sa pod názvom "Predbezné preskúmanie oznámenia a rozhodnutí Komisie" stanovuje: "... 2. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze úradne oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia. 3. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, pokým spadá do rámca clánku [87 ods. 1] zmluvy, rozhodne, ze opatrenie je zlucitelné so spolocným trhom (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie, ktoré nevyvolalo námietky [rozhodnutie o nevznesení námietok -- neoficiálny preklad]`). Rozhodnutie bude specifikovat, ktorá výnimka zo zmluvy sa pouzila. 4. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti, co sa týka zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, rozhodne o zacatí konania podla clánku [88 ods. 2] zmluvy (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania`). ..." 4 Multisektorálny rámec regionálnej pomoci pre velké investicné projekty ([4]Ú. v. ES C 107, 1998, s. 7, dalej len "multisektorálny rámec z roku 1998"), ktorý platil v case skutkového stavu, definuje pravidlá hodnotenia pomoci, ktoré spadajú do rozsahu jeho pôsobnosti, na úcely uplatnenia clánku 87 ods. 3 ES. 5 Podla multisektorálneho rámca z roku 1998 stanoví Komisia z prípadu na prípad intenzitu maximálne prípustnej pomoci pre plány, ktoré podliehajú povinnosti oznámenia stanovenej v clánku 2 nariadenia c. 659/1999. 6 Bod 3.10 tohto multisektorálneho rámca stanovuje vzorec výpoctu, na základe ktorého Komisia urcí túto intenzitu. Tento vzorec spocíva v tom, ze sa zistí maximálna prípustná intenzita, ktorá sa vztahuje na velké podniky v posudzovanej oblasti, nazývaná "regionálny strop" (faktor R), a ten sa následne vynásobí tromi príslusnými koeficientmi, ktoré sa týkajú stavu hospodárskej sútaze v posudzovanom sektore (faktor T), pomeru kapitál/práca (faktor I) a regionálneho dopadu predmetnej pomoci (faktor M). Maximálna intenzita povolenej pomoci tak zodpovedá tomuto vzorcu: R x T x I x M. 7 Podla bodu 3.2 uvedeného multisektorálneho rámca vyzaduje faktor "stav hospodárskej sútaze" analýzu, ktorou sa urcí, ci oznámený plán bude uskutocnený v sektore alebo podsektore s nadbytocnou strukturálnou kapacitou. 8 Podla bodu 3.3 multisektorálneho rámca z roku 1998 na urcenie prítomnosti alebo neprítomnosti takejto nadbytocnej kapacity zohladnuje Komisia na úrovni Európskeho spolocenstva rozdiel medzi priemerným stupnom vyuzívania výrobných kapacít celého spracovatelského priemyslu a stupnom vyuzívania kapacít v rámci predmetného (pod)sektora. Referencným obdobím tejto analýzy je posledných pät rokov, pre ktoré existujú údaje. 9 Bod 3.4 tohto multisektorálneho rámca znie takto: "Ak sú údaje týkajúce sa vyuzívania kapacít nedostatocné, Komisia preskúma, ci sa zamýslané investície uskutocnujú na trhu v poklese. Na tento úcel Komisia porovná vývoj zrejmej spotreby predmetného výrobku alebo výrobkov (t. j. výroba plus dovoz mínus vývoz) so stupnom rastu celého spracovatelského priemyslu v [Európskom hospodárskom priestore]" [neoficiálny preklad]. 10 Podla bodu 3.10.1 uvedeného multisektorálneho rámca sa na faktor T (stav hospodárskej sútaze) pouzije opravný koeficient vo výske 0,25; 0,5; 0,75 alebo 1 podla nasledujúcich kritérií: "i) plán, ktorý má za následok zvýsenie kapacity v sektore so závazne nadbytocnou strukturálnou kapacitou a/alebo absolútny pokles dopytu: 0,25; ii) plán, ktorý má za následok zvýsenie kapacity v sektore s nadbytocnou strukturálnou kapacitou a/alebo trh v poklese a ktorý by mohol posilnit vysoký podiel na trhu: 0,50; iii) plán, ktorý má za následok zvýsenie kapacity v sektore s nadbytocnou strukturálnou kapacitou a/alebo trh v poklese: 0,75; iv) ziadny predbezný negatívny úcinok prípadov uvedených pod bodmi i) az iii): 1,00" [neoficiálny preklad]. Okolnosti predchádzajúce sporu 11 Spolková republika Nemecko oznámila Komisii listom zo 4. augusta 2000 plán pomoci pre investicný projekt, ktorý spadá do multisektorálneho rámca z roku 1998, v prospech spolocnosti Glunz na výstavbu integrovaného strediska na spracovanie dreva v Nettgau v Sasku-Anhaltsku (Nemecko). 12 Dna 25. júla 2001 prijala Komisia podla clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 rozhodnutie o nevznesení námietok voci poskytnutiu tejto pomoci a na základe preskúmania pomoci s ohladom na kritériá stanovené v multisektorálnom rámci z roku 1998 urcila jej maximálne prípustnú intenzitu. Za týchto okolností, a kedze z posúdenia údajov týkajúcich sa stupna vyuzitia kapacít hospodárskeho sektora, ktorý zahrna výrobu drevených tabúl, nevyplývali ziadne nadbytocné strukturálne kapacity, Komisia uplatnila opravný koeficient 1 na faktor T "stav hospodárskej sútaze" bez toho, aby pristúpila k preskúmaniu skutocnosti, ci sa predmetné investície neuskutocnia na trhu v poklese. Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 13 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 4. februára 2002 spolocnost Kronofrance SA (dalej len "Kronofrance") podala zalobu, ktorej cielom je zrusenie sporného rozhodnutia, pricom uvádzala styri zalobné dôvody zalozené po prvé na porusení clánku 87 ES a multisektorálneho rámca z roku 1998, po druhé na porusení clánku 88 ods. 2 ES, po tretie na zneuzití právomocí a po stvrté na porusení povinnosti odôvodnenia. 14 Komisia na druhej strane vzniesla námietku neprípustnosti zaloby z dôvodu údajného nedostatku aktívnej legitimácie zalobkyne. Podla zalovanej institúcie Kronofrance nemôze byt povazovaná za konkurenta príjemcu pomoci, a teda nemôze tvrdit, ze je "zainteresovanou stranou" v zmysle nariadenia c. 659/1999. Z tohto dôvodu nie je prípustné, aby mohla napadnút sporné rozhodnutie. 15 Pokial ide o vecné otázky, Kronofrance sa najmä nazdávala, ze Komisia tým, ze povolila poskytnutie pomoci len po predbeznom preskúmaní, porusila clánok 88 ods. 2 ES, ako aj clánok 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999, ktorý vyzaduje zacatie konanie vo veci formálneho zistovania, ak oznámené opatrenie "vyvoláva pochybnosti" o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. 16 Podla Kronofrance by z podrobného preskúmania situácie na relevantnom trhu vyplynuli takéto pochybnosti. Pocas správneho konania Kronofrance oznámila Komisii údaje týkajúce sa zrejmej spotreby drevených tabúl, cím preukázala, ze predmetná investícia sa týka trhu v poklese. Napriek tomu sa Komisia obmedzila iba na preskúmanie prípadnej existencie nadbytocnej strukturálnej kapacity a nazdávala sa, ze nemusí preskúmat, ci sa predmetné investície uskutocnujú na trhu v poklese. 17 V bodoch 38 az 44 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze medzi spolocnostami Glunz a Kronofrance existoval konkurencný vztah, na základe ktorého má Kronofrance postavenie dotknutej osoby, pricom môze byt povazovaná za priamo a osobne dotknutú sporným rozhodnutím v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. Na základe týchto skutocností Súd prvého stupna zamietol námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia. 18 Pokial ide o vec samu, v bodoch 79 az 111 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna usúdil, ze po preskúmaní stavu hospodárskej sútaze na relevantnom trhu iba na základe údajov týkajúcich sa nadbytocnej strukturálnej kapacity bez toho, aby tiez preskúmal, ci bola plánovaná pomoc urcená na trh v poklese, Komisia porusila tak clánok 87 ES, ako aj multisektorálny rámec z roku 1998. 19 Súd prvého stupna dospel k tomuto názoru najmä po tom, ked usúdil, ze na jednej strane odlisný výklad by znovu viedol k neuznaniu osobitosti týchto dvoch hodnotiacich kritérií faktora T "stav hospodárskej sútaze", pricom na druhej strane investície uskutocnené na trhu v poklese so sebou nesú vázne riziká narusenia hospodárskej sútaze, co je jasne v rozpore s cielom nerusenej hospodárskej sútaze sledovaným clánkom 87 ES. Takýto úsudok by bol okrem toho v súlade s cielom, ktorý si samotná Komisia stanovila pri prijatí multisektorálneho rámca z roku 1998 a ktorý podla jeho bodu 1.2 spocíva v obmedzení pomoci velkým investicným plánom, aby sa v co mozno najvyssej miere predislo nepriaznivým úcinkom na hospodársku sútaz a zachovala sa pritom prítazlivost regiónu, ktorému sa poskytuje pomoc. 20 Súd prvého stupna teda zrusil sporné rozhodnutie. Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 21 Tak Spolková republika Nemecko, ako aj spolocnosti Glunz a OSB podali odvolania proti napadnutému rozsudku, pricom prvé odvolanie bolo zapísané do registra 11. februára 2005 pod císlom C-75/05 P a druhé 16. februára 2005 pod císlom C-80/05 P. 22 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 13. októbra 2005 boli tieto dve veci spojené na úcely ústnej casti konania a rozsudku. 23 Spolková republika Nemecko a Komisia navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- vyhlásil zalobu spolocnosti Kronofrance za neprípustnú alebo ju zamietol ako nedôvodnú a -- zaviazal spolocnost Kronofrance na náhradu trov prvostupnového konania a odvolania. 24 Spolocnosti Glunz a OSB navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zamietol zalobu alebo subsidiárne vrátil vec Súdu prvého stupna a -- zaviazal spolocnost Kronofrance na náhradu trov konania. 25 Kronofrance navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolania a -- zaviazal odvolatelky na náhradu trov prvostupnového konania, ako aj odvolania. O odvolaniach 26 Spolková republika Nemecko uvádza tri dôvody na podporu svojho odvolania, zatial co spolocnosti Glunz a OSB sa odvolávajú na styri dôvody, pricom scasti sa tieto dôvody zhodujú. O porusení clánku 230 stvrtého odseku ES Argumentácia úcastníkov konania 27 Spolková republika Nemecko vo svojom prvom dôvode, ako aj spolocnosti Glunz a OSB vo svojom druhom dôvode, podporované Komisiou, uvádzajú, ze napadnutý rozsudok porusuje clánok 230 stvrtý odsek ES, lebo Súd prvého stupna povazoval spolocnost Kronofrance za "priamo a osobne dotknutú" sporným rozhodnutím, a preto uznal zalobu podanú touto spolocnostou za prípustnú. Toto nesprávne posúdenie vyplýva z nadmerného rozsírenia pôsobnosti clánku 230 stvrtého odseku ES a z nesprávneho výkladu tohto ustanovenia vo svetle nariadenia c. 659/1999. 28 Súd prvého stupna sa údajne nesprávne nazdáva, ze kazdá osoba, ktorá by potenciálne mala "záujem" na konaní vo veci formálneho posúdenia pomoci podla clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999, musí byt povazovaná za osobu priamo a osobne dotknutú, v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES, rozhodnutím o povolení, ktoré bolo prijaté na konci fázy predbezného posúdenia pomoci bez toho, aby bolo potrebné preukázat, ze konkurencné postavenie zalobkyne v prvostupnovom konaní bolo "podstatne" dotknuté týmto rozhodnutím. 29 Naopak, podla Spolkovej republiky Nemecko, ako aj spolocností Glunz a OSB z postavenia "zainteresovaných strán" v zmysle nariadenia c. 659/1999 automaticky nevyplýva právo podat zalobu na súde. Iba konkrétne preskúmanie zalozené na konkurencnom vztahu medzi príjemcom pomoci a spolocnostou Kronofrance by bolo v súlade s poziadavkami, ktoré stanovuje ustálená judikatúra a najmä rozsudok z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ([5]25/62, Zb. s. 197). Na úcely preskúmania aktívnej legitimácie spolocnosti Kronofrance mal Súd prvého stupna preskúmat, ci jej postavenie na trhu bolo podstatne ovplyvnené. 30 V rozpore s posúdením Súdu prvého stupna spolocnosti Kronofrance a Glunz neboli konkurentmi na relevantnom trhu, a preto nemohlo byt postavenie spolocnosti Kronofrance na trhu podstatne ovplyvnené. 31 V tejto súvislosti spolocnosti Glunz a OSB uvádzajú, ze konstatovanie Súdu prvého stupna, podla ktorého sa dodávatelské pásma spolocností Kronofrance a Glunz prekrývajú, je nepresné. V skutocnosti Súd prvého stupna nesprávne posúdil údaje týkajúce sa trhov obidvoch podnikov. 32 V tejto súvislosti Spolková republika Nemecko zdôraznuje, ze Súd prvého stupna sa obmedzil na konstatovanie, ze spolocnost Glunz patrí k podnikatelskej skupine, ktorá vlastní iné spolocnosti cinné v odvetví drevených tabúl vo Francúzsku. Toto kritérium vsak nie je relevantné, lebo sa zakladá na posúdeniach týkajúcich sa podnikatelskej skupiny, a nie na konkrétnom konkurencnom vztahu medzi obidvoma podnikmi. 33 Na základe uvedených úvah sa Spolková republika Nemecko, spolocnosti Glunz a OSB, ako aj Komisia nazdávajú, ze zaloba Kronofrance mala byt vyhlásená za neprípustnú. 34 Spolocnost Kronofrance sa naopak nazdáva, ze v prípade nezacatia konania vo veci formálneho zistovania musí konkurent príjemcu pomoci preukázat iba to, ze je "dotknutou osobou" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, ak je cielom jeho zaloby ochrana jeho procesných práv. Za tohto predpokladu nie je potrebné preukázat, ze konkurencné postavenie zalobcu bolo podstatne ovplyvnené. Postacuje, aby záujmy zalobcu mohli byt dotknuté poskytnutím pomoci. V tomto prípade priamy konkurencný vztah medzi spolocnostami Kronofrance a Glunz postacuje na preukázanie tohto tvrdenia. Posúdenie Súdnym dvorom 35 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla clánku 230 stvrtého odseku ES môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu urcenému inej osobe iba vtedy, ked sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka. 36 Podla ustálenej judikatúry môzu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (pozri najmä rozsudky Plaumann/Komisia, uz citovaný, s. 223; z 19. mája 1993, Cook/Komisia, [6]C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 20; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [7]C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 14, a z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, [8]C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 33). 37 Kedze sa prejednávané odvolanie týka rozhodnutia Komisie vo veci státnej pomoci, je namieste zdôraznit, ze v rámci konania o preskúmaní pomoci upraveného clánkom 88 ES treba rozlisovat medzi predbeznou fázou zistovania pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a fázou zistovania pomoci podla clánku 88 ods. 2 ES. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch veci, upravuje Zmluva povinnost Komisie poskytnút úcastníkom moznost predlozit svoje pripomienky (rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný, bod 22; Matra/Komisia, uz citovaný, bod 16, z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [9]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 38, ako aj Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 34). 38 Z uvedeného vyplýva, ze ak Komisia konstatovala bez zacatia zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES rozhodnutím zalozeným na odseku 3 tohto clánku, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, môzu presadit jej dodrzanie, len ked majú moznost toto rozhodnutie napadnút na súde Spolocenstva. Z týchto dôvodov vyhlasuje súd Spolocenstva zalobu o zrusenie takéhoto rozhodnutia podanú dotknutou osobou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES za prípustnú, ked chce zalobca podaním zaloby zachovat svoje procesné práva, ktoré má podla posledného uvedeného ustanovenia (Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 35 a citovaná judikatúra). 39 Súdny dvor mal prílezitost upresnit, ze týmito dotknutými osobami sú osoby, podniky alebo zdruzenia, ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci vo svojich záujmoch, t. j. najmä podniky konkurujúce príjemcom tejto pomoci a obchodné zdruzenia (rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 41, ako aj Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 36). 40 Ak vsak zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, ktorým bola posúdená táto pomoc, samotná skutocnost, ze sa môze povazovat za "dotknutú osobu" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. Zalobca teda musí dokázat, ze má osobitné postavenie v zmysle uz citovaného rozsudku Plaumann/Komisia. Je to tak najmä v prípade, ze zalobcovo postavenie na trhu je podstatne dotknuté pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, [10]169/84, Zb. s. 391, body 22 az 25, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 37). 41 Vo svetle týchto zásad stanovených judikatúrou citovanou v predchádzajúcich bodoch je potrebné preskúmat tvrdenia odvolateliek, ktoré uviedli s cielom napadnút posúdenie Súdu prvého stupna o prípustnosti zaloby v prvom stupni. 42 Je dôlezité zdôraznit, ze Súd prvého stupna v bode 35 napadnutého rozsudku konstatoval, bez toho, aby mu odvolatelky v tomto bode odporovali, ze spolocnost Kronofrance poziadala o zrusenie sporného rozhodnutia z dôvodu, ze Komisia neprávom odmietla zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 88 ods. 2 ES. 43 Ako zdôraznil generálny advokát v bodoch 116 az 118 svojich návrhov, Súd prvého stupna s cielom preskúmat splnenie podmienky, podla ktorej musí byt predmetný podnik osobne dotknutý v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES, správne urcil, ze spolocnost Kronofrance je mozné povazovat za "dotknutú osobu, resp. zainteresovanú stranu" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES a clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999, pricom na tieto úcely pristúpil k analýze konkurencného postavenia spolocnosti Kronofrance na relevantnom trhu a dospel k záveru, ze medzi nou a spolocnostou Glunz existuje konkurencný vztah. 44 Za týchto okolností a v protiklade s tvrdeniami odvolateliek Súd prvého stupna nie je v nijakom prípade povinný, s ohladom najmä na uz citované rozsudky Cook/Komisia a Matra/Komisia, vyzadovat, aby bolo preukázané aj to, ze konkurencné postavenie spolocnosti Kronofrance na trhu bolo podstatne dotknuté prijatím sporného rozhodnutia. 45 Odvolatelky napadli analýzu, na základe ktorej Súd prvého stupna dospel k záveru, ze existuje konkurencný vztah medzi spolocnostami Glunz a Kronofrance, pricom sa opierajú o dve tvrdenia. 46 Na jednej strane odvolatelky uvádzajú, ze Súd prvého stupna dospel k tomuto záveru po nesprávnom posúdení urcitých údajov týkajúcich sa geografického rozsahu jednotlivých dodávatelských pásiem kazdého z predmetných podnikov, ktoré sa prekrývali iba v úplne zanedbatelnom rozsahu, z coho vyplýva, ze medzi spolocnostami Glunz a Kronofrance neexistuje ziaden konkurencný vztah. 47 Treba vsak konstatovat, ze hoci je toto tvrdenie uvedené v rámci dôvodu zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, v skutocnosti sa odvolatelky snazia spochybnit posúdenie skutkových okolností, ktoré vykonal Súd prvého stupna. 48 V rámci odvolania vsak takéto posúdenie nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom, okrem prípadu skreslenia skutkových okolností a dôkazných prostriedkov predlozených Súdu prvého stupna (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 2. marca 1994, Hilti/Komisia, [11]C-53/92 P, Zb. s. I-667, bod 42, a z 23. marca 2006, Mülhens/ÚHVT, [12]C-206/04 P, Zb. s. I-2717, bod 28). 49 Z uvedeného vyplýva, ze predmetné tvrdenie musí byt povazované za zjavne neprípustné, lebo takéto skreslenie nebolo preukázané, ba dokonca sa nan odvolatelky ani neodvolávali. 50 Na druhej strane odvolatelky tvrdia, ze Súd prvého stupna sa neopieral o analýzu konkurencie konkrétne existujúcej medzi spolocnostami Kronofrance a Glunz, ale o vseobecné posúdenia týkajúce sa pôsobenia spolocností patriacich do podnikatelskej skupiny, do ktorej patrí Glunz, na francúzskom trhu s drevenými tabulami. 51 V tejto súvislosti postacuje konstatovat, ze po tom, ako Súd prvého stupna zdôraznil, ze obidva predmetné podniky vyrábajú drevené tabule a ze dochádza k prekrývaniu sa ich dodávatelských pásiem, v bode 43 napadnutého rozsudku dodal: "[Zo sporného rozhodnutia] takisto vyplýva, ze spolocnost Glunz je dcérskou spolocnostou spolocnosti Tableros de Fibras SA, ktorá vlastní vo Francúzsku závody cinné v drevárskom odvetví, ktoré získala v roku 1999 prevodom od spolocnosti Glunz." 52 Z výkladu tohto bodu napadnutého rozsudku jasne vyplýva, ze Súd prvého stupna odkazuje na posúdenia týkajúce sa podnikatelskej skupiny, do ktorej patrí spolocnost Glunz, len kvôli úplnosti, az po tom, ako uz dospel k záveru, ze existuje konkurencný vztah medzi oboma predmetnými podnikmi. Súd prvého stupna teda nijakým spôsobom nezalozil svoj záver, ku ktorému dospel v bode 44 napadnutého rozsudku, na tomto jedinom základe. 53 Z uvedeného vyplýva, ze toto tvrdenie musí byt zamietnuté ako irelevantné. 54 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba zamietnut prvý odvolací dôvod, ktorý uviedla Spolková republika Nemecko, ako aj druhý odvolací dôvod uvedený spolocnostami Glunz a OSB. O porusení clánku 87 ods. 3 ES, ako aj multisektorálneho rámca z roku 1998 Argumentácia úcastníkov konania 55 Spolková republika Nemecko vo svojom druhom odvolacom dôvode, ako aj spolocnosti Glunz a OSB vo svojom prvom odvolacom dôvode, podporované Komisiou, uvádzajú, ze Súd prvého stupna nesprávne uplatnil clánok 87 ods. 3 ES, ako aj multisektorálny rámec z roku 1998. 56 Odvolatelky tvrdia, ze Súd prvého stupna porusil sirokú diskrecnú právomoc Komisie pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 ES, podla ktorého prijala a uplatnila multisektorálny rámec z roku 1998. Uvádzajú, ze Súd prvého stupna vylozil relevantné body tohto rámca spôsobom, ktorý je v rozpore s jeho znením, zmyslom a cielom tým, ze sa nazdával, ze vplyv plánovanej regionálnej pomoci na hospodársku sútaz mal byt posudzovaný s ohladom tak na vyuzitie kapacity predmetného sektora, ako aj existenciu trhu v poklese. 57 Konkrétne porusil postupnost, v ktorom mali byt zohladnené posudzovacie kritériá tak, ako je to stanovené v bodoch 3.2 az 3.4 multisektorálneho rámca. Z týchto ustanovení vyplýva, ze otázka, ci dotknutý trh je v poklese, predstavuje iba subsidiárne kritérium preskúmania, ktoré treba zohladnit iba vtedy, ak sú údaje týkajúce sa vyuzívania kapacít nedostatocné. V kazdom prípade nie je to tak v prejednávaných veciach, kedze vsetky údaje v oblasti vyuzívania kapacít boli k dispozícii. 58 Spolocnost Kronofrance odpovedá, ze zo znenia bodu 3.10 multisektorálneho rámca jasne vyplýva, ze v rámci posúdenia konkurencného postavenia na trhu, ktorého sa týka plánovaná pomoc, by Komisia mala vzdy preskúmat, ci návrh spôsobuje zvýsenie kapacít v sektore, v ktorom existujú nadbytocné strukturálne kapacity, a ci je predmetná pomoc urcená na trh v poklese. Ako zdôraznil Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku, tento posledný prvok by mal byt vzdy preskúmaný, pretoze pomoc urcená na trh v poklese môze spôsobit významné riziko narusenia hospodárskej sútaze. Posúdenie Súdnym dvorom 59 Ako uvádzajú odvolatelky, je pravda, ze Komisia pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 ES disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna komplexné hodnotenia ekonomického a sociálneho charakteru, ktoré musia byt vykonávané v kontexte Spolocenstva (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Súdneho dvora z 24. februára 1987, Deufil/Komisia, [13]310/85, Zb. s. 901, bod 18). Za týchto okolností sa súdne preskúmanie tohto posúdenia obmedzuje na overenie dodrziavania procesných noriem a odôvodnenia, ako aj na preskúmanie hmotnej presnosti zistených skutkových okolností a neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, zjavného nesprávneho posúdenia skutkových okolností alebo zneuzitia právomoci (rozsudky z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, [14]C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 74; z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, [15]C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 93, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, [16]C-91/01, Zb. s. I-4355, bod 43). 60 Treba vsak zdôraznit, ze Komisia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [17]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 211). 61 V specifickej oblasti státnej pomoci uz mal Súdny dvor prílezitost zdôraznit, ze Komisia je viazaná pravidlami a oznámeniami, ktoré prijíma, pokial sa neodchylujú od noriem Zmluvy a pokial ich státy akceptujú (pozri najmä rozsudky z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, uz citovaný, body 69 a 95, ako aj Taliansko/Komisia, bod 45). 62 V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna práve preveril, ci Komisia tým, ze prijala sporné rozhodnutie, dodrzala svoj multisektorálny rámec z roku 1998. Ako konkrétne vyplýva z bodu 86 napadnutého rozsudku, analýza, ktorú vykonal Súd prvého stupna, spocívala v zistení, ci Komisia mohla na základe uvedeného rámca uplatnit na sporné opatrenie opravný koeficient 1 na základe faktora T "hospodárska sútaz" bez toho, aby overila, ci uvedená pomoc je urcená trhu v poklese. 63 Za týchto okolností sa nezdá, ze Súd prvého stupna tým, ze vykonal túto analýzu sporného rozhodnutia, prekrocil úroven preskúmania, ktorú mu judikatúra priznala v oblasti zahrnajúcej ekonomické a sociálne posúdenia zo strany Komisie. 64 Porusenie sirokej právomoci posúdenia, ktorou disponuje Komisia v rámci uplatnovania clánku 87 ods. 3 ES, nevyplýva ani z výkladu multisektorálneho rámca z roku 1998, ktorý podal Súd prvého stupna. 65 V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze Komisia je viazaná pravidlami a oznámeniami, ktoré prijíma v oblasti státnej pomoci, iba pokial sa neodchylujú od riadneho uplatnovania noriem Zmluvy, kedze tieto predpisy nemôzu byt vykladané v tom zmysle, v akom by sa zúzil dosah clánkov 87 ES a 88 ES, alebo ktorý by bol v rozpore s cielmi stanovenými v týchto clánkoch (pozri v tomto zmysle rozsudky Deufil/Komisia, uz citovaný, bod 22; z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, uz citovaný, bod 53; Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 45, ako aj analogicky rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [18]C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 72). 66 Súd prvého stupna v bode 89 napadnutého rozsudku teda dôvodne usúdil, ze multisektorálny rámec sa musí vykladat podla clánku 87 ES a podla zásady nezlucitelnosti verejnej pomoci tam uvedenej, aby sa dosiahol ciel sledovaný týmto ustanovením, t. j. nenarusená hospodárska sútaz na spolocnom trhu. 67 Potreba preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia v súvislosti s multisektorálnym rámcom z roku 1998, ako je vykladaný vo svetle clánkov 87 ES a 88 ES, bola o to viac odôvodnená v tomto prípade z dôvodu urcitých nejasností znenia tohto rámca, na ktoré upozornil Súd prvého stupna v bode 89 napadnutého rozsudku. Tieto nejasnosti vyplývajú najmä z pouzitia spojok "a/alebo" v znení bodu 3.10.1 uvedeného rámca, ktoré sa týkajú práve prvkov, ktoré musí Komisia zohladnit na úcely stanovenia opravného koeficientu 1 na faktor T "stav hospodárskej sútaze". 68 Súd prvého stupna sa vo svetle zásad stanovených v clánkoch 87 ES a 88 ES, ako aj na základe ciela prevencie negatívnych úcinkov spôsobených státnou pomocou, ktoré sú zahrnuté najmä v bode 1.2 multisektorálneho rámca z roku 1998, nazdáva, ze bod 3.10.1 písm. iv) uvedeného multisektorálneho rámca by mal byt vykladaný v tom zmysle, ze uplatnenie najvyssieho opravného koeficientu 1, ktorý maximalizuje výsku pomoci, ktorú mozno oznacit za zlucitelnú so spolocným trhom, si vyzaduje existenciu predchádzajúceho predpokladu, ze v predmetnom sektore nie je prítomná ani nadbytocná strukturálna kapacita, ani trh v poklese. 69 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze odlisný výklad, podla ktorého prítomnost jedného z týchto dvoch prvkov by postacovala na odôvodnenie uplatnenia maximálneho opravného koeficientu, by mohol byt v rozpore so zásadami a s cielom uvedenými v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. Na jednej strane by takýto výklad umoznil Komisii uplatnit najvyssí opravný koeficient na projekty, ktoré by mohli spôsobit zvýsenie kapacít v sektore, ktorý by mohol byt zasiahnutý absolútnym poklesom dopytu bez toho, aby Komisia zobrala túto skutocnost do úvahy. 70 Na druhej strane by mal na úcely uplatnenia opravného koeficientu 1 tento výklad za následok prirovnanie situácie v sektore, v ktorom Komisia konstatovala neexistenciu strukturálnych kapacít, k situácii, v ktorej táto institúcia nemohla vykonat predmetné konstatovanie preto, lebo nedisponovala údajmi, bez toho, aby mohla byt vylúcená prítomnost týchto nadbytocných kapacít. 71 Okrem toho odchylne od tvrdení odvolateliek z bodu 97 napadnutého rozsudku jasne vyplýva, ze Súd prvého stupna nechcel podat výklad multisektorálneho rámca z roku 1998 v tom zmysle, ze Komisia má v kazdom prípade povinnost posúdit, ci je dotknutý trh v poklese. Takéto posúdenie je podla Súdu prvého stupna nutné iba v prípade, ked Komisia nedisponuje dostatocnými údajmi na zistenie prítomnosti nadbytocných strukturálnych kapacít, alebo ako je to v tomto prípade, ked chce Komisia uplatnit maximálny opravný koeficient 1 na faktor T "stav hospodárskej sútaze". 72 Je potrebné zdôraznit, ze Súd prvého stupna v bode 99 napadnutého rozsudku dospel k vseobecnému záveru, podla ktorého Komisia nemôze povolit poskytnutie pomoci bez predchádzajúceho overenia, ci je predmetný trh v poklese. 73 Treba vsak konstatovat, ze tento záver nielenze nie je odôvodnený vzhladom na vyssie uvedené úvahy, ale je aj v rozpore s bodom 97 toho istého rozsudku. 74 V kazdom prípade tento rozpor nijakým spôsobom neovplyvní záver, ku ktorému dospel Súd prvého stupna v bode 103 napadnutého rozsudku, pokial ide o riesenie v predmetnom prípade, kedze v uvedenom bode Súd prvého stupna iba vylúcil moznost Komisie vynechat posúdenie toho, ci je trh v poklese, ked chce uplatnit opravný koeficient 1 na faktor T "stav hospodárskej sútaze". 75 Vzhladom na predchádzajúce úvahy musia byt tak druhý dôvod uvedený Spolkovou republikou Nemecko, ako aj prvý dôvod uvedený spolocnostami Glunz a OSB zamietnuté. O porusení clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna Argumentácia úcastníkov konania 76 V tretom odvolacom dôvode sa Spolková republika Nemecko, ako aj spolocnosti Glunz a OSB odvolávajú na porusenie clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Kedze dôvod zalozený na aktívnej legitimácii spolocnosti Kronofrance uviedla Komisia po prvýkrát na pojednávaní, Súd prvého stupna si mal ex offo na úcely rozhodnutia o aktívnej legitimácii spolocnosti Kronofrance vyziadat urcité informácie potrebné na preskúmanie, ci spolocnosti Glunz a Kronofrance boli konkurentmi, akými sú údaje týkajúce sa ich dodávatelských pásiem alebo vzdialeností medzi výrobnými miestami. Získanie týchto informácií by viedlo Súd prvého stupna k úsudku, ze spolocnost Kronofrance nebola "osobne dotknutá" v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 77 Naopak, podla spolocnosti Kronofrance Súd prvého stupna neporusil clánok 64 svojho rokovacieho poriadku. Súd prvého stupna je jediným súdnym orgánom, ktorý rozhoduje o prípadnej potrebe doplnenia informácií, ktorými disponuje v prejednávanej veci. Okrem toho dôkazná sila týchto informácií nepredstavuje otázku, ktorá podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom, okrem prípadov skreslenia dôkazov alebo ked zo spisového materiálu vyplýva hmotná nepresnost konstatovaní Súdu prvého stupna. Ako vyplýva z bodov 38 az 41 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna mal k dispozícii dostatok údajov potrebných na prijatie rozhodnutia. Nemal teda nijaký dôvod na vyziadanie dalsích údajov. Posúdenie Súdnym dvorom 78 Pokial ide o posúdenie súdom rozhodujúcim na prvom stupni týkajúce sa návrhov na prijatie opatrení na zabezpecenie konania alebo návrhov dôkazných prostriedkov podaných úcastníkom konania, je potrebné pripomenút, ze len Súd prvého stupna rozhoduje o prípadnej potrebe doplnenia informácií, ktorými disponuje vo veci, o ktorej rozhoduje (pozri najmä rozsudky z 10. júla 2001, Ismeri Europa/Dvor audítorov, [19]C-315/99 P, Zb. s. I-5281, bod 19; zo 7. októbra 2004, Mag Instrument/ÚHVT, [20]C-136/02 P, Zb. s. I-9165, bod 76, a z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, [21]C-260/05 P, Zb. s. I-10005, bod 77). Dôkazný charakter týchto informácií patrí do jeho právomoci nezávislého posúdenia skutkových okolností, ktoré nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom, ked ten rozhoduje v rámci odvolania, okrem prípadov skreslenia dôkazov predlozených Súdu prvého stupna, alebo ked zo spisového materiálu vyplýva hmotná nepresnost konstatovaní Súdu prvého stupna (rozsudky Ismeri Europa/Dvor audítorov, uz citovaný, bod 19, ako aj zo 7. novembra 2002, Glencore a Compagnie Continentale/Komisia, [22]C-24/01 P a C-25/01 P, Zb. s. I-10119, body 77 a 78). 79 Kedze v prejednávanom prípade sa zalobkyne neodvolávali na ziadne skreslenie ani na hmotnú nepresnost dôkazov, Súd prvého stupna sa mohol správne nazdávat, ze údaje uvedené v spise a vysvetlenia podané v ústnej casti konania, uvedené v bodoch 38 az 41 napadnutého rozsudku, postacovali na to, aby mu umoznili rozhodnút o otázke prípustnosti zaloby bez toho, aby bolo potrebné prijat opatrenia na zabezpecenie priebehu konania. 80 Kedze tento dôvod je zjavne nedôvodný, je na mieste ho zamietnut. O porusení clánku 230 druhého odseku ES Argumentácia úcastníkov konania 81 Nakoniec spolocnosti Glunz a OSB vo svojom stvrtom odvolacom dôvode uvádzajú, ze napadnutý rozsudok je v rozpore s clánkom 230 druhým odsekom ES, lebo prekracuje dôvody uvedené na podporu zaloby. 82 Odvolatelky uvádzajú, ze Súd prvého stupna zrusil sporné rozhodnutie z dôvodu porusenia Zmluvy, pretoze Komisia nevzala do úvahy prítomnost trhu v poklese, zatial co tento dôvod zalobkyna v rámci svojho prvého dôvodu týkajúceho sa porusenia Zmluvy neuviedla, ale urobila tak len na podporu svojho druhého dôvodu zalozeného na zneuzití právomoci. 83 Odvolatelky sa nazdávajú, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nerozlísil medzi zjavne odlisnými tvrdeniami a dôvodmi, a to najmä preto, lebo podla judikatúry dôvod zalozený na porusení Zmluvy, konkrétne clánku 230 druhého odseku ES, nemôze byt preskúmaný súdom Spolocenstva ex offo. 84 Spolocnost Kronofrance odpovedá, ze svoju zalobu zalozila na vsetkých dôvodoch týkajúcich sa clánku 230 ES, pricom vo svojich vyjadreniach uviedla vsetky potrebné odôvodnenia. V kazdom prípade zalobkyna nemusí venovat jeden zalobný dôvod specifickej vade sporného rozhodnutia, ked táto vada vyplýva z opisu skutkových alebo právnych okolností uvedených v jej písomných alebo ústnych pripomienkach. Posúdenie Súdnym dvorom 85 Zámerom tohto odvolacieho dôvodu spolocností Glunz a OSB v podstate je, aby sa stanovilo, ze Súd prvého stupna nesprávne rozhodol o porusení clánku 87 ES, ked posudzoval tvrdenie zalobkyne na podporu jej zalobného dôvodu zalozeného na zneuzití právomoci. Týmto spôsobom by sa Súd prvého stupna vyslovil o tvrdení, o ktorom nemal právo rozhodovat ex offo a na ktoré sa zalobkyna neodvolávala. 86 Je potrebné zdôraznit, ze tento odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom predpoklade, podla ktorého súd rozhodujúci na prvom stupni sa vyslovil o dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ES. 87 V tejto súvislosti treba upresnit, ze Súd prvého stupna sa nijakým spôsobom nevyslovil o uvedenom dôvode. Ako vyplýva z bodu 35 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna sa vo svojej analýze obmedzil na preskúmanie druhého zalobného dôvodu, o ktorom rozhodoval, zalozenom na tom, ze Komisia údajne nesprávne zamietla zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 88 ods. 2 ES. Ako vyplýva z bodu 48 uvedeného rozsudku, zalobkyna v rámci tohto zalobného dôvodu uviedla, ze Komisia tým, ze schválila pomoc poskytnutú spolocnosti Glunz nemeckými úradmi hned po skoncení predbezného preskúmania, porusila najmä clánok 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999, ktorý zaväzuje Komisiu zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ak "vznikli pochybnosti", pokial ide o zlucitelnost oznamovaného opatrenia so spolocným trhom. 88 Súd prvého stupna preskúmal otázku výkladu clánku 87 ES s cielom vyjadrit sa k existencii týchto pochybností, pretoze sa nazdával, ze ide o otázku, ktorú je potrebné vyriesit na to, aby sa mohol vyslovit o zákonnosti sporného rozhodnutia vo vztahu k clánku 88 ods. 2 ES. 89 Za týchto okolností je skutocnost, ze zalobkyna uviedla osobitný zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ES bez toho, aby sa zakladala na tvrdení týkajúcom sa nesprávneho uplatnenia multisektorálneho rámca z roku 1998, irelevantná. 90 Z uvedeného vyplýva, ze tento posledný dôvod musí byt taktiez zamietnutý. 91 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je namieste zamietnut obidve odvolania v celom rozsahu. O trovách 92 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze odvolatelky nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhmi, ktoré v tomto zmysle podala spolocnost Kronofrance. 93 V súlade s uvedeným clánkom rokovacieho poriadku je opodstatnené zaviazat Komisiu na náhradu svojich vlastných trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolania sa zamietajú. 2. Spolková republika Nemecko je povinná nahradit trovy konania týkajúce sa veci C-75/05 P. 3. Glunz AG a OSB Deutschland GmbH sú povinné nahradit trovy konania týkajúce sa veci C-80/05 P. 4. Komisia Európskych spolocenstiev znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [23]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXEijjIZ/L96881-7658TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800665301-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0027&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:107:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0198&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0078&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0169&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0053&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0206&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0310&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0351&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0409&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0091&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0182&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0315&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0136&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0260&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0024&locale=SK 23. file:///tmp/lynxXXXXEijjIZ/L96881-7658TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800665301-E0001