NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA YVES BOT prednesené 22. novembra 2007 ( [1]1 ) Vec C-446/05 Trestné konanie proti Ioannis Doulamis "Clánok 81 ES v spojení s clánkom 10 ES -- Vnútrostátna právna úprava zakazujúca reklamu v oblasti poskytovania zubnej starostlivosti" 1. Predmetom tohto konania o prejudiciálnej otázke je umoznit vnútrostátnemu súdu posúdit zlucitelnost vnútrostátnych predpisov, ktoré zakazujú poskytovatelom zubnej starostlivosti robit akúkolvek reklamu na svoje sluzby urcenú verejnosti, s právom Spolocenstva. 2. Jeho základom je trestné stíhanie zacaté v Belgicku proti pánovi Doulamisovi, ktorý v tomto státe prevádzkuje zubné laboratórium a kliniku a ktorému je vytýkané, ze do telefónneho zoznamu Belgacomu vlozil reklamu týkajúcu sa tohto laboratória a kliniky. 3. Tribunal de premičre instance de Bruxelles (Belgicko) rozhodujúci v trestnoprávnej oblasti si kladie otázku, ci je právna úprava, ktorá je podkladom pre tieto stíhania, zlucitelná s clánkom 81 ES v spojení s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a clánkom 10 druhým odsekom ES a obracia sa na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa týchto ustanovení. 4. V týchto návrhoch uvediem, ze dotknutá právna úprava nepatrí podla môjho názoru do pôsobnosti uvedených ustanovení, takze tieto ustanovenia treba vykladat v tom zmysle, ze tejto právnej úprave nebránia. 5. Takisto v nich uvediem, ze zlucitelnost tejto právnej úpravy s právom Spolocenstva treba preskúmat z hladiska clánkov 43 ES a 49 ES týkajúcich sa slobody usadit sa a slobodného poskytovania sluzieb. 6. Uvediem, ze zákaz akejkolvek reklamy v oblasti zubnej starostlivosti urcenej verejnosti predstavuje obmedzenie výkonu týchto slobôd. Vysvetlím, v com je podla môjho názoru toto obmedzenie odôvodnené ochranou verejného zdravia, nakolko predmetná vnútrostátna právna úprava nemá za ciel zakázat poskytovatelovi zubnej starostlivosti uviest jednoduchým, neatraktívnym a nepodnecujúcim spôsobom v telefónnom zozname alebo v iných informacných prostriedkoch prístupných verejnosti údaje umoznujúce dozvediet sa o nom ako o odborníkovi. I -- Právny rámec A -- Vnútrostátne právo 7. Clánok 3 zákona z 15. apríla 1958 týkajúceho sa reklamy v oblasti zubnej starostlivosti ( [2]2 ) trestá konanie, ktoré porusuje clánok 1 uvedeného zákona, ktorý znie: "Nikto nemôze priamo ci nepriamo robit akúkolvek reklamu na úcely liecenia chorôb, poranení alebo anomálií ústnej dutiny a zubov kvalifikovanou alebo nekvalifikovanou osobou v Belgicku alebo v zahranicí, najmä prostredníctvom výkladov alebo vývesných tabulí, nápisov alebo stítkov, ktoré môzu uviest do omylu, pokial ide o zákonnost inzerovanej cinnosti, prospektov, obezníkov letákov a brozúr, prostredníctvom tlace, rádia alebo kina, slubom alebo poskytnutím výhod akejkolvek povahy ako napríklad zlavy, bezplatného prevozu pacientov alebo prostredníctvom obchodných alebo iných agentov. Reklamu definovanú v tomto ustanovení nepredstavuje skutocnost, ze vzájomné kliniky a polikliniky oznamujú svojim clenom ordinacné dni a hodiny jednotlivých lekárov a ich zmeny." B -- Právo Spolocenstva 1. Zmluva ES 8. Podla clánku 81 ods. 1 ES sú nezlucitelné so spolocným trhom a zakázané vsetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. 9. Clánok 10 druhý odsek ES ukladá clenským státom povinnost zdrzat sa prijatia akýchkolvek opatrení, ktoré by mohli ohrozit dosiahnutie cielov Zmluvy. 10. Clánok 3 ods. 1 písm. g) ES stanovuje, ze cinnosti Európskeho spolocenstva zahrnajú, ako to vyplýva z ustanovení Zmluvy a z casového plánu v nej stanovenom, aj systém, ktorým sa zabezpecí, aby sa na vnútornom trhu nenarusila hospodárska sútaz. 11. Clánok 43 ES zakazuje obmedzenia slobody usadit sa státnych príslusníkov jedného clenského státu na území iného clenského státu. Podla clánku 43 druhého odseku ES sloboda usadit sa zahrna právo zacat vykonávat samostatnú zárobkovú cinnost, ako aj zalozit a viest podniky. 12. Podla clánku 47 ods. 3 ES závisí postupné zrusenie obmedzení slobody usadit sa, pokial ide o lekárske povolania, zdravotnícke povolania a povolania lekárnika od koordinácie podmienok pre výkon povolania v jednotlivých clenských státoch. Oblast zubnej starostlivosti je upravená v smerniciach 78/686/EHS ( [3]3 ) a 78/687/EHS ( [4]4 ). 13. Clánok 49 ES zakazuje obmedzenia slobody poskytovat sluzby v Spolocenstve vo vztahu k státnym príslusníkom clenských státov, ktorí sa usadili v niektorom inom státe Spolocenstva ako príjemca sluzieb. 14. Podla clánkov 46 ES a 55 ES nebránia clánky 43 ES a 49 ES obmedzeniam odôvodneným dôvodmi verejného zdravia. 2. Sekundárne právo v oblasti reklamy 15. Sekundárne právo v oblasti reklamy obsahuje vseobecný systém a osobitné ustanovenia uplatnitelné jednak na urcité výrobky a jednak na osobitné informacné prostriedky. 16. V case, ked nastali skutkové okolnosti vo veci samej, bol vseobecný systém upravený smernicou 84/450/EHS ( [5]5 ), ktorej cielom bolo harmonizovat vnútrostátne ustanovenia na ochranu proti klamlivej reklame. Tento akt bol zmenený smernicou 97/55/ES ( [6]6 ), ktorá rozsírila jej pôsobnost na porovnávaciu reklamu a smernicou 2005/29/ES ( [7]7 ). Smernica 84/450 bola zrusená a nahradená smernicou 2006/114/ES ( [8]8 ). 17. Smernica 84/450 definuje "reklamu" ako kazdé predvedenie súvisiace s obchodom, zivnostou, remeslom alebo slobodným povolaním, ktorého cielom je podpora odbytu tovaru alebo poskytnutie sluzieb vrátane nehnutelností, práv a záväzkov. ( [9]9 ) 18. Podla tejto smernice je "klamlivou reklamou" kazdá reklama, ktorá akýmkolvek spôsobom vrátane predvedenia klame alebo pravdepodobne môze klamat osoby, ktorým je urcená alebo ktoré zasiahne, a ktorá pre svoj klamlivý charakter pravdepodobne ovplyvní ich ekonomické správanie, alebo ktorá z týchto dôvodov poskodí alebo môze poskodit iného sútazitela. ( [10]10 ) 19. Co sa týka porovnávacej reklamy, ide o akúkolvek reklamu, ktorá explicitne alebo ako samozrejmý dôsledok identifikuje sútazitela alebo tovary, alebo sluzby ponúkané sútazitelom. ( [11]11 ) Je povolená len vtedy, ak splna niekolko podmienok. ( [12]12 ) 20. Clenské státy sú povinné zabezpecit, aby existovali primerané a úcinné prostriedky na boj proti klamlivej reklame a na dodrziavanie zákonnosti porovnávacej reklamy. Okrem toho sú v súvislosti s bojom proti klamlivej reklame oprávnené prijat sirsie ochranné opatrenia, ako opatrenia stanovené v smernici 84/450. 21. Uvedené pojmy a ustanovenia boli prebraté do smernice 2006/114. 22. Súcasne s týmto vseobecným systémom prijal zákonodarca Spolocenstva právne predpisy, ktoré upravujú reklamu uplatnitelnú na urcené výrobky, akými sú tabak a lieky. ( [13]13 ) Prijaté opatrenia, pokial ide o lieky, sú zalozené na ochrane verejného zdravia. Stanovujú jednoduchý zákaz reklamy urcenej verejnosti pre urcité kategórie liekov, akými sú lieky predávané výhradne na lekársky predpis, ako aj podmienky, ktoré musí splnat reklama na ostatné lieky a reklama urcená pre zdravotníckych odborníkov. 23. Zákonodarca Spolocenstva tiez zjednotil vnútrostátne predpisy upravujúce reklamu vysielanú v televízii ( [14]14 ) a elektronickú reklamu ( [15]15 ). Smernica 89/552 najmä stanovuje, ze televízna reklama a teleshopping nesmú podporovat správanie na ujmu zdravia alebo bezpecnosti. ( [16]16 ) Podla clánku 14 ods. 1 tejto smernice je v clenských státoch, ktorých právomoc sa vztahuje na prevádzkovatela vysielania, televízna reklama liekov a lekárskeho osetrenia, ktoré sú dostupné iba na lekársky predpis, zakázaná. Podla clánku 14 ods. 2 uvedenej smernice je zakázaná televízna ponuka liekov, ktoré podliehajú marketingovému oprávneniu, ako aj televízna ponuka lekárskeho osetrenia. Podla clánku 3 ods. 1 smernice 89/552 majú clenské státy moznost pozadovat od prevádzkovatelov televízneho vysielania patriacich do ich právomoci, aby vyhoveli podrobnejsím a prísnejsím pravidlám v oblastiach pôsobnosti tejto smernice. II -- Skutkový stav vo veci samej 24. Pán Doulamis prevádzkuje zubné laboratórium a kliniku v obci Saint Gilles v regióne Brusel -- Hlavné mesto v Belgicku. 25. V priebehu novembra 1996 vstúpil Union des dentistes et stomatologistes de Belgique (Belgický zväz zubárov a stomatológov) ako poskodený do konania proti pánovi Doulamisovi, ktorému vytýkal, ze neoprávnene vykonával zubársku profesiu a vlozil reklamu do telefónneho zoznamu Belgacomu. 26. V rámci policajného vysetrovania, ktoré sa uskutocnilo v nadväznosti na uplatnenie tohto obcianskoprávneho nároku náhradu skody, pán Doulamis uviedol, ze je zubným technikom, ze v priebehu roku 1981 zlozil skúsku zubného technika, v roku 1985 získal diplom v odbore riadenia podnikov a ze je drzitelom povolenia obchodnej a zivnostenskej komory provincie Brabant, ktorá potvrdzuje, ze splna podmienky pozadované pre výkon povolania zubného technika. 27. Uvedené vysetrovanie ukázalo, ze pán Doulamis nechal v telefónnom zozname Belgacomu uverejnit tri reklamné oznamy, pricom jeden oznam sa týkal zubného laboratória a zvysné dva kliniky. Tieto oznamy, ktoré sú uvedené v rozhodnutí vnútrostátneho súdu, vyzerajú takto. 28. Oznam týkajúci sa zubného laboratória obsahuje v rámceku velkom priblizne 10 cm x 7 cm pod nadpisom "Jean Doulamis" a "Zubné laboratórium" napísaným tucným písmom vedla znaku zmienku "Okamzitá oprava za hodinu", ktorá je vytlacená na farebnom podklade a dalej údaje: "Vsetky protézy snímacie a pevné -- Keramické -- Kostné -- Odstranovanie zubného kamena -- Nastavovanie nových protéz -- Bezplatné kontroly a porady -- Osobný prístup -- Osetrenie doma", za ktorými nasleduje adresa laboratória, telefónne císlo a otváracie hodiny. 29. Prvý oznam týkajúci sa zubnej kliniky v rámceku velkom priblizne 4 cm x 8 cm obsahuje zhora dolu nápisy sirokým písmom "Jean Doulamis", "Zubná klinika" a "Porte de Hal", rovnaký znak ako predchádzajúci oznam a dalej údaje "Starostlivost pre dospelých a deti -- Pevné a snímacie protézy -- Estetická ortodoncia -- Paradontológia", pod ktorými sa nachádza adresa kliniky, dve telefónne císla, zmienka "Laboratórium v mieste kliniky" a otváracie hodiny. 30. Druhý oznam týkajúci sa kliniky obsahuje v rámceku priblizne 4 cm x 2 cm nadpisy sirokým písmom "Doulamis Jean" a "Zubná klinika", potom údaje "Starostlivost: dospelí a deti -- Protézy -- Ortodoncia", za ktorými sú uvedené otváracie hodiny, adresa a telefónne císlo. 31. Pán Doulamis na svoju obranu uviedol, ze zákon z roku 1958 bráni volnej hospodárskej sútazi ako na vnútrostátnej, tak na medzinárodnej úrovni. Odvolával sa na clánok 81 ES a na rozsudok z 21. septembra 1988, Van Eycke ( [17]17 ), v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze clánok 81 ES v spojení s clánkom 10 ES ukladajú clenským státom, aby neprijímali alebo nezachovávali v úcinnosti opatrenia, a to ani vo forme zákonov alebo iných právnych predpisov, spôsobilé zmarit potrebný úcinok pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sa uplatnujú na podniky. ( [18]18 ) Takisto sa zmienil o správe o hospodárskej sútazi v odvetví slobodných povolaní ( [19]19 ), ktorú vypracovala Komisia Európskych spolocenstiev. III -- Prejudiciálna otázka 32. Vnútrostátny súd uvádza, ze si kladie tieto otázky. 33. Z clánku 81 ES v spojení s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a clánkom 10 druhým odsekom ES vyplýva, ze clenský stát má povinnost zdrzat sa prijatia opatrení alebo zachovania ich úcinnosti, pokial sú spôsobilé narusit potrebný úcinok pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky. 34. Pána Doulamisa, ktorý vykonáva slobodné povolanie a ktorý prevádzkuje zubnú kliniku, mozno povazovat za podnik. 35. Nemozno vylúcit, ze právna úprava, akou je zákon z roku 1958, je spôsobilá ovplyvnit slobodu obchodu spôsobom, ktorý je v rozpore s uskutocnovaním spolocného trhu. V tomto ohlade z návrhov generálneho advokáta Jacobsa vo veci, o ktorej sa rozhodlo rozsudkom z 12. septembra 2000, Pavlov a i. ( [20]20 ) vyplýva, ze pokial ide o rôznorodost slobodných povolaní a osobitné vlastnosti trhov, na ktorých pôsobia, nemozno uplatnit vseobecný vzorec. ( [21]21 ) Zdá sa teda nevyhnutné posúdit v kazdom jednotlivom prípade, ci obmedzenie slobody pôsobit na dotknutom trhu vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ES a prípadne zohladnit potrebu ochrany zdravia a spotrebitelov. 36. Pokial ide o tieto úvahy Tribunal de premičre instance de Bruxelles rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Má sa clánok 81 ES v spojení s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a clánkom 10 druhým odsekom ES vykladat v tom zmysle, ze je s ním v rozpore, aby vnútrostátny zákon, v prejednávanej veci zákon [z roku 1958], zakázal (akejkolvek osobe a) poskytovatelom zubnej starostlivosti v rámci slobodného povolania alebo zubnej ordinácie, aby robili priamo alebo nepriamo akúkolvek reklamu v oblasti zubnej starostlivosti?" IV -- Analýza A -- O prípustnosti prejudiciálnej otázky 37. Belgická a talianska vláda tvrdia, ze prejudiciálna otázka je neprípustná. 38. Belgická vláda zakladá túto neprípustnost na tvrdení, ze sa clánok 81 ES neuplatnuje na zákon z roku 1958, pretoze zákaz reklamy v oblasti zubnej starostlivosti má sociálny charakter a jeho cielom je chránit blaho obyvatelstva. 39. Táto vláda z toho odvodzuje, ze otázka polozená vnútrostátnym súdom nie je na úcely rozhodnutia sporu vo veci samej relevantná a má cisto hypotetický charakter. 40. Talianska vláda uvádza, ze prejudiciálna otázka je hypotetická, pretoze jej predmetom je spresnit, ci je vseobecný zákaz akejkolvek reklamy v oblasti zubnej starostlivosti v súlade s clánkom 81 ES, hoci zákon z roku 1958 nezakazuje vsetky formy reklamy, ale len reklamy uvedené v clánku 1 tohto zákona. 41. Domnievam sa, ze tvrdenia uvedené týmito vládami nie sú spôsobilé preukázat, ze prejudiciálna otázka je neprípustná. 42. Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry prinálezí výlucne vnútrostátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a musí prevziat zodpovednost za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil potrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnost otázok, ktoré polozí Súdnemu dvoru. Z toho vyplýva, ze pokial sa otázky polozené Súdnemu dvoru týkajú výkladu práva Spolocenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnút. ( [22]22 ) 43. Je síce pravdou, ze Súdny dvor tiez rozhodol, ze mu za výnimocných okolností prinálezí skúmat podmienky, za akých mu bol podaný návrh na zacatie prejudiciálneho konania. Ako býva v prejudiciálnych konaniach casto pripomínané, duch spolupráce, v ktorom má byt konanie o prejudiciálnej otázke vedené, totiz znamená, ze vnútrostátny súd berie ohlad na funkciu zverenú Súdnemu dvoru, ktorou je prispievanie k výkonu spravodlivosti v clenských státoch, a nie podávanie poradných stanovísk k vseobecným alebo hypotetickým otázkam. ( [23]23 ) 44. Súdny dvor vsak dospel k záveru, ze nemôze rozhodovat o prejudiciálnej otázke polozenej vnútrostátnym súdom, pokial je zjavné, ze výklad alebo posúdenie platnosti predpisu Spolocenstva, o ktoré ziada vnútrostátny súd, nemajú ziadny vztah k existencii alebo predmetu sporu vo veci samej, alebo pokial Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové alebo právne skutocnosti potrebné pre uzitocnú odpoved na otázky, ktoré mu boli polozené. 45. To isté platí v prípade, ze problém predlozený vnútrostátnym súdom je hypotetický. ( [24]24 ) To môze nastat napríklad v prípade, ze prejudiciálna otázka polozená týmto súdom sa týka právnej alebo skutkovej situácie, ktorá sa nezhoduje s realitou sporu vo veci samej. ( [25]25 ) 46. To môze platit tiez v prípade, ked vnútrostátny súd polozí Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, ktorá má za ciel umoznit mu posúdit súlad právnej úpravy iného clenského státu s právom Spolocenstva, ked tento súd zakladá svoju otázku na výklade tejto právnej úpravy, ktorý je zalozený len na domnienkach. ( [26]26 ) 47. Nedomnievam sa, ze by prejudiciálna otázka polozená Tribunal de premičre instance de Bruxelles zodpovedala niektorému z týchto rôznych prípadov neprípustnosti. 48. Na rozdiel od toho, co tvrdí belgická vláda, táto otázka nie je na úcely rozhodnutia sporu vo veci samej zjavne irelevantná a nemá cisto hypotetický charakter. V podstate taký výklad clánku 3 ods. 1 písm. g) ES a clánku 10 druhého odseku ES v spojení s clánkom 81 ES, podla ktorého tieto clánky bránia vnútrostátnej právnej úprave, akou je zákon z roku 1958, by viedol vnútrostátny súd k tomu, ze by tento zákon nepouzil a oslobodil by pána Doulamisa. Prejudiciálna otázka je teda na úcely rozhodnutia sporu vo veci samej relevantná. 49. Dalej okolnost, ze sa clánok 81 ES v spojení s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a clánkom 10 druhým odsekom ES na tento zákon prípadne neuplatní neznamená, ze prejudiciálna otázka má hypotetický charakter. Vnútrostátny súd uviedol dôvody, preco pochybuje o uplatnení tohto clánku na prejednávanú vec, pricom tieto dôvody sú zalozené na skutkových a právnych okolnostiach, ktoré sú v súlade s právnym a skutkovým kontextom opísaným týmto súdom. 50. Skutocnost, ze clánok 81 ES v spojení s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a clánkom 10 druhým odsekom ES sa prípadne na vnútrostátnu právnu úpravu, akou je zákon z roku 1958, neuplatnuje, vyplýva z výkladu týchto ustanovení a nemôze spochybnit prípustnost prejudiciálnej otázky. 51. Dalej, pokial ide o argumentáciu talianskej vlády, podla ktorej je prejudiciálna otázka hypotetická, pretoze nezodpovedá obsahu zákona z roku 1958, treba pripomenút, ze v rámci postupu spolupráce medzi súdmi podla clánku 234 ES, sú cinnosti Súdneho dvora a vnútrostátneho súdu oddelené a výklad vnútrostátnych právnych predpisov prinálezí výhradne vnútrostátnemu súdu. ( [27]27 ) 52. Súdny dvor totiz musí brat do úvahy rámec právnej úpravy, v ktorom sa prejudiciálna otázka kladie tak, ako je vymedzený vnútrostátnym súdom, a to aj v prípade, ze tento kontext právnej úpravy je spochybnený v pripomienkach, ktoré Súdnemu dvoru predlozil samotný stát tohto vnútrostátneho súdu. ( [28]28 ) 53. Tribunal de premičre instance de Bruxelles vo svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania uviedol, ze zákon z roku 1958 treba chápat v tom zmysle, ze zakazuje akúkolvek reklamu v oblasti zubnej starostlivosti, a Súdnemu dvoru a ani talianskej vláde neprinálezí tento výklad spochybnovat. 54. Na základe týchto dôvodov sa domnievam, ze posudzovaná prejudiciálna otázka je prípustná a treba na nu odpovedat. B -- O prejudiciálnej otázke 55. Svojou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci bráni clánok 81 ES v spojení s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a clánkom 10 druhým odsekom ES, aby vnútrostátny zákon zakázal poskytovatelom zubnej starostlivosti v rámci slobodného povolania alebo zubnej ordinácie, aby robili priamo alebo nepriamo akúkolvek reklamu na svoje sluzby. 56. Zákonodarca Spolocenstva doteraz neprijal ziaden akt upravujúci alebo harmonizujúci moznost zdravotníckych povolaní robit reklamu na svoje sluzby, najmä pokial ide o zubnú starostlivost. Smernica 78/686, ktorá má za ciel ulahcit efektívne uplatnovanie práva usadit sa a volného poskytovania sluzieb zubných lekárov ( [29]29 ), neobsahuje ziadne ustanovenia týkajúce sa tejto otázky ( [30]30 ). Prípadnú zlucitelnost vnútrostátnej právnej úpravy, akou je zákon z roku 1958, s právom Spolocenstva teda treba posúdit s ohladom na ustanovenia Zmluvy. 57. Ako odpoved na stanovisko belgickej vlády treba v tomto stádiu uviest, ze skutocnost, ze zákon z roku 1958 si tým, ze zakazuje poskytovatelom zubnej starostlivosti robit priamo alebo nepriamo reklamu na svoje sluzby, kladie za ciel chránit verejné zdravie, nemôze odôvodnovat, aby tento zákon ohrozoval uskutocnovanie cielov Zmluvy. V podstate pokial podla clánku 152 ES patria cinnosti v oblasti zdravia najmä do pôsobnosti clenských státov a Spolocenstvo má v tejto oblasti len právomoc doplnit ich cinnost, nemení to nic na skutocnosti, ze clenské státy musia vykonávat svoje právomoci v súlade s právom Spolocenstva. ( [31]31 ) 58. Lekársky ci zdravotnícky úkon, akým je poskytnutie zubnej starostlivosti, predstavuje hospodársku cinnost, na ktorú sa vztahujú pravidlá vnútorného trhu. Opatrenia prijaté v clenskom státe, ktoré upravujú reklamu, ktorú môzu robit poskytovatelia zubnej starostlivosti, teda nemôzu ohrozovat pravidlá Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze. Takisto nemôzu byt ani v rozpore so slobodou volného pohybu. ( [32]32 ) 59. Ciel sledovaný zákonom z roku 1958 teda nemôze sám osebe vylúcit tento zákon z pôsobnosti clánku 81 ES v spojení s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a clánkom 10 druhým odsekom ES. S ohladom na povahu tohto zákona a na okolnosti sporu vo veci samej ide o posúdenie, ci tento zákon patrí, ci nepatrí do pôsobnosti týchto ustanovení. 60. Rovnako ako Komisia sa domnievam, ze ustanovenia clánku 81 ES v spojení s ustanoveniami clánku 3 ods. 1 písm. g) ES a clánku 10 druhého odseku ES sa na vnútrostátnu právnu úpravu, akou je zákon z roku 1958, neuplatnujú. 61. Naopak, zákaz ulozený poskytovatelom zubnej starostlivosti robit reklamu urcenú verejnosti na svoje sluzby podla môjho názoru predstavuje obmedzenie slobody usadit sa, ako aj slobodného poskytovania sluzieb. Uvediem vsak, ze takýto zákaz môze byt odôvodnený ochranou verejného zdravia a v akom rozsahu je primeraný tomuto cielu. 62. Postupne teda preskúmam kazdý z týchto bodov. 1. Zlucitelnost zákona z roku 1958 s clánkom 81 ES v spojení s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a clánkom 10 druhým odsekom ES 63. Treba pripomenút, ze clánok 81 ES si kladie za ciel stanovit rámec správania podnikov a nie clenských státov. Zakazuje dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a sú v rozpore s hospodárskou sútazou. 64. Je pravdou, ze Súdny dvor pripustil, ze tento clánok v spojení s clánkom 10 ES môze byt uplatnený voci normatívnemu aktu prijatému clenským státom. Takze aj ked podla ustálenej judikatúry platí, ze clánok 81 ES sa sám osebe týka iba správania podnikov a nie zákonov alebo iných právnych predpisov clenských státov, nic to nemení na skutocnosti, ze tento clánok v spojení s clánkom 10 ES ukladá clenským státom povinnost neprijímat alebo nezachovávat v úcinnosti opatrenia, a to ani vo forme zákonov alebo iných právnych predpisov, spôsobilé zmarit potrebný úcinok pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sa uplatnujú na podniky. ( [33]33 ) 65. Cielom tohto rozsírenia pôsobnosti clánku 81 ES na akty pochádzajúce z clenského státu vsak nie je rozsírit túto pôsobnost na vsetky státne akty, ktorých úcinky by mohli byt v rozpore s hospodárskou sútazou. 66. Súdny dvor uz totiz rozhodol, ze k poruseniu clánkov 10 ES a 81 ES dochádza v dvoch prípadoch, jednak ak clenský stát nariadi alebo zvýhodní uzatváranie kartelových dohôd v rozpore s clánkom 81 ES alebo posilní úcinky takýchto dohôd a jednak ak svoju vlastnú právnu úpravu zbaví státneho charakteru tým, ze prenesie zodpovednost za prijatie rozhodnutí zasahujúcich do oblasti hospodárstva na súkromné subjekty. ( [34]34 ) 67. V týchto dvoch prípadoch je státny akt v rozpore s ustanoveniami clánku 81 ES na základe uplatnenia clánku 10 ES, pretoze stanovuje alebo legalizuje dohody alebo rozhodnutia podnikov, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami clánku 81 ES. Uplatnenie clánkov 81 ES a 10 ES na státne akty, na ktoré sa vztahuje jeden alebo druhý z týchto prípadov, sa týmto spôsobom snazí zabránit tomu, aby státne opatrenie zrusilo alebo oslabilo dosah zákazov stanovených v clánku 81 ES na podniky. Takisto má za ciel zabránit tomu, aby kartelové dohody alebo rozhodnutia podnikov vyvolávajúce úcinky, ktoré sú v rozpore s hospodárskou sútazou, unikli sankciám vyplývajúcim z tohto clánku iba z dôvodu ich právnej formy. ( [35]35 ) 68. Nic to vsak nemení na tom, ze clánok 81 ES v spojení s clánkom 10 ES sa uplatnuje na právne alebo iné normatívne opatrenia clenského státu, len pokial toto opatrenie zvýhodnuje, posilnuje alebo kodifikuje akt, ktorý je mozné pripísat podnikom. 69. Nedomnievam sa, ze túto analýzu by mohla spochybnit skutocnost, ze vyssie uvedené prípady nie sú vycerpávajúce, lebo vo viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora ( [36]36 ) je pred nimi uvedená príslovka "najmä". S cielom presvedcit sa o tom stací preskúmat výklad týchto dvoch prípadov Súdnym dvorom, ktorý ukazuje, ze Súdny dvor chcel naopak udrzat rozsah uplatnenia clánku 81 ES v spojení s clánkom 10 ES v úzkych medziach, ktoré som uz uviedol. 70. V rozsudku z 19. februára 2002, Arduino ( [37]37 ), sa Súdny dvor zaoberal aktom clenského státu, ktorým bol na základe návrhu vypracovaného advokátskou komorou schválený sadzobník minimálnych a maximálnych odmien clenov komory. Potom ako konstatoval, ze toto vnútrostátne opatrenie môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 81 ES ( [38]38 ), rozhodol, ze uvedené opatrenie nepatrí do pôsobnosti tohto ustanovenia v spojení s clánkom 10 ES. Súdny dvor sa domnieval, ze na jednej strane sa nezdá, ze by dotknutý clenský stát preniesol zodpovednost za prijatie rozhodnutí zasahujúcich do oblasti hospodárstva na súkromné subjekty, v dôsledku coho by bolo jeho vnútrostátne opatrenie zbavené státneho charakteru alebo na strane druhej, ze by nariadil alebo zvýhodnil uzatvorenie dohôd obmedzujúcich sútaz v rozpore s clánkom 81 ES alebo ze by posilnil úcinky takýchto dohôd. ( [39]39 ) 71. Treba konstatovat, ze v prejednávanej veci neexistuje nijaká okolnost, ktorá by dokazovala, ze zákon z roku 1958 zvýhodnuje, posilnuje alebo kodifikuje kartel alebo dohodu podnikov. 72. Tak ako uviedla Komisia, tento zákon tým, ze zakazuje akúkolvek reklamu v oblasti zubnej starostlivosti, neukladá ani nezvýhodnuje uzavretie kartelových dohôd v rozpore s clánkom 81 ES. 73. Takisto sa v spise neuvádza skutocnost, z ktorej by vyplývalo, ze uvedený zákon posilnuje uz existujúci kartel. Napokon vnútrostátny súd nepredlozil ziadne poznatky týkajúce sa okolností, za ktorých bol zákon z roku 1958 prijatý, na základe ktorých by bolo mozné sa domnievat, ze Belgické královstvo prenieslo zodpovednost za prijatie rozhodnutí týkajúcich sa reklamy v oblasti zubnej starostlivosti na hospodárske subjekty a zákon z roku 1958 tieto rozhodnutia len kodifikoval. 74. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze dôvody, na základe ktorých polozil vnútrostátny súd Súdnemu dvoru prejednávanú prejudiciálnu otázku, sa v ziadnom prípade netýkajú niektorého z prípadov uplatnenia clánku 10 ES v spojení s clánkom 81 ES stanovených judikatúrou. Pripomínam, ze vnútrostátny súd sa v spore vo veci samej zaoberal uplatnením týchto zásad z dôvodu mozných úcinkov zákona z roku 1958 na hospodársku sútaz medzi clenskými státmi a skutocnostou, ze pána Doulamisa je mozné povazovat za podnik podla definície pojmu "podnik" uvádzanej judikatúrou. 75. Z tohto dôvodu sa domnievam, ze zákon z roku 1958 nepatrí do pôsobnosti clánku 81 ES v spojení s clánkom 10 ES. Navrhujem teda Súdnemu dvoru, aby vnútrostátnemu súdu odpovedal, ze clánok 81 ES v spojení s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a clánkom 10 druhým odsekom ES je potrebné vykladat v tom zmysle, ze nebráni vnútrostátnemu zákonu, ktorý zakazuje poskytovatelom zubnej starostlivosti v rámci slobodného povolania alebo zubnej ordinácie, aby robili priamo alebo nepriamo akúkolvek reklamu na svoje sluzby urcenú verejnosti. 2. O zlucitelnosti zákona z roku 1958 so slobodou usadit sa a slobodným poskytovaním sluzieb 76. Lekárske ci zdravotnícke cinnosti, najmä také, ktoré sa týkajú zubnej starostlivosti, patria do pôsobnosti ustanovení Zmluvy, ktoré zarucujú slobody volného pohybu. Táto analýza sa zdá, pokial ide o slobodu usadit sa, potvrdená znením clánku 47 ods. 3 ES. Takisto je v súlade s ustálenou judikatúrou týkajúcou sa tejto základnej slobody ( [40]40 ), ako aj slobodného poskytovania sluzieb ( [41]41 ). 77. Je pravdou, ze uplatnenie ustanovení Zmluvy týkajúcich sa týchto slobôd volného pohybu je závislé na existencii cudzieho prvku. Podla ustálenej judikatúry sa tieto ustanovenia neuplatnujú na situácie, v ktorých sa vsetky prvky nachádzajú na území jedného clenského státu. ( [42]42 ) Státny príslusník jedného clenského státu sa tak nemôze odvolávat na právo Spolocenstva, pokial nevykonával svoju cinnost alebo nezískal vzdelanie v inom státe Európskej únie. ( [43]43 ) 78. S ohladom na informácie poskytnuté vnútrostátnym súdom sa nezdá, ze by v spore vo veci samej existovala nejaká spojitost s právom Spolocenstva. V podstate podla týchto informácií pán Doulamis vykonáva svoje cinnosti v Belgicku, kde je usadený, a v tomto státe je stíhaný za to, ze vo vnútrostátnom telefónnom zozname uverejnil reklamné oznamy. Okrem toho z procesných písomností vyplýva, ze svoje diplomy zubného technika a vedúceho podniku získal v Belgicku. Konecne vnútrostátny súd neuvádza, ci sa pán Doulamis na úcely výkonu svojho povolania premiestnoval v rámci Spolocenstva. 79. Jediná skutková okolnost, ktorá je podla údajov poskytnutých Súdnemu dvoru situovaná mimo Belgicko, je miesto narodenia pána Doulamisa, ktoré sa nachádza v Grécku. Samotné miesto narodenia bez uvedenia státnej príslusnosti dotknutej osoby vsak nestací na preukázanie toho, ze sa nachádza v situácii státneho príslusníka Spolocenstva, ktorý chce vykonávat nezávislú cinnost v inom clenskom státe ako v jeho státe pôvodu. Vnútrostátnemu súdu prinálezí overit túto skutocnost a preskúmat, ci je pán Doulamis státnym príslusníkom iného clenského státu ako Belgického královstva. 80. Pokial to neplatí, skutocnost, ze v danom prípade neexistuje v spore vo veci samej cudzí prvok, by vsak nemala zbavit Súdny dvor povinnosti poskytnút vnútrostátnemu súdu skutocnosti potrebné na posúdenie zlucitelnosti zákona z roku 1958 s clánkami 43 ES a 49 ES. 81. Z judikatúry Súdneho dvora v podstate vyplýva, ze Súdny dvor súhlasí s tým, ze poskytne výklad slobôd volného pohybu zarucených Zmluvou, hoci spor vo veci samej neobsahuje cudzí prvok, kedze tento výklad môze byt pre vnútrostátny súd uzitocný na vyriesenie sporu vo veci samej za predpokladu, ze mu jeho vnútrostátne právo v takom konaní, akým je konanie vo veci samej, ukladá, aby vnútrostátnemu státnemu príslusníkovi umoznil pozívanie tých istých práv, aké pozíva státny príslusník iného clenského státu v rovnakej situácii na základe práva Spolocenstva. Táto judikatúra odvodená v rámci slobody volného pohybu tovaru v rozsudku z 5. decembra 2000, Guimont ( [44]44 ), bola uplatnená v rámci ostatných slobôd volného pohybu ( [45]45 ). 82. Z dôvodov uvedených v rozhodnutí vnútrostátneho súdu je dalej mozné vyvodit, ze Tribunal de premičre instance de Bruxelles chce posúdit súlad vnútrostátnych právnych predpisov nie len s ohladom na clánok 81 ES v spojení s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a clánkom 10 druhým odsekom ES, ale tiez s pravidlami spolocného trhu, ktorých cielom je zavedenie jednotného trhu a ktoré nevyhnutne zahrnajú aj slobody týkajúce sa volného pohybu. 83. Nakoniec je potrebné pripomenút, ze v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotveného v clánku 234 ES prislúcha Súdnemu dvoru poskytnút vnútrostátnemu súdu odpoved potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorá mu bola predlozená ( [46]46 ), a ze podla ustálenej judikatúry prinálezí Súdnemu dvoru poskytnút výklad vsetkých ustanovení práva Spolocenstva, ktoré vnútrostátny súd na tento úcel potrebuje, aj ked tieto ustanovenia nie sú výslovne spomenuté v otázkach polozených vnútrostátnym súdom, pokial mu tento súd poskytol skutkové a právne okolnosti, ktoré tento výklad umoznujú. ( [47]47 ) 84. Domnievam sa preto, ze vnútrostátnemu súdu treba na úcely rozhodnutia sporu vo veci samej poskytnút potrebné informácie týkajúce sa výkladu clánkov 43 ES a 49 ES. Postupne teda uvediem, v com zákon z roku 1958 tým, ze poskytovatelom zubnej starostlivosti zakazuje robit reklamu na svoje cinnosti urcenú verejnosti predstavuje obmedzenie v zmysle týchto clánkov. Potom uvediem, do akej miery môze byt takéto obmedzenie odôvodnené. a) Existencia obmedzenia v zmysle clánkov 43 ES a 49 ES 85. Sloboda usadit sa zakotvená v clánku 43 ES zahrna právo prístupu k samostatne zárobkovej cinnosti v inom clenskom státe a trvalý výkon tejto cinnosti v tomto státe. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora tento clánok neukladá len odstránenie diskriminacných opatrení; podla sirokého výkladu casto uvádzaného Súdnym dvorom sa uplatnuje na "vsetky opatrenia, ktoré zakazujú výkon tejto slobody, bránia mu alebo ho robia menej prítazlivým" ( [48]48 ). 86. Medzi obmedzeniami uvedenými v clánku 43 ES sú uvedené opatrenia, ktoré, hoci sa uplatnujú bez rozdielu, sa dotýkajú spôsobu výkonu dotknutej cinnosti a ktoré zbavujú hospodársky subjekt úcinného sútazného prostriedku prístupu na trh. ( [49]49 ) 87. Zdá sa mi, ze to platí v prípade právnej úpravy clenského státu, ktorá zakazuje akúkolvek reklamu v oblasti zubnej starostlivosti. 88. Význam reklamy v súvislosti s prístupom na trh uz Súdny dvor v oblasti volného pohybu tovaru viackrát zdôraznil. 89. V rozsudku z 9. júla 1997, De Agostini a TV-Shop ( [50]50 ), Súdny dvor rozhodol, ze nemozno vylúcit, ze úplný zákaz urcitej formy propagácie výrobku legálne uvádzaného na trh v jednom clenskom státe má väcsí dosah na výrobky pochádzajúce z iných clenských státov. 90. V rozsudku z 8. marca 2001, Gourmet International Products ( [51]51 ), sa Súdny dvor vyjadril k právnym predpisom, ktoré zakazovali, az na niekolko zanedbatelných výnimiek, distribuovat spotrebitelom akúkolvek reklamu na alkoholické nápoje. Domnieval sa, ze takýto zákaz reklamy treba povazovat za zákaz, ktorý sa závaznejsie dotýka obchodovania s výrobkami pochádzajúcimi z iných clenských státov, nez obchodovania s domácimi výrobkami a ze z tohto dôvodu predstavuje prekázku obchodu medzi clenskými státmi, na ktorú sa vztahuje clánok 28 ES. ( [52]52 ) 91. Súdny dvor zalozil túto analýzu na úvahe, ze pokial ide o výrobky, akými sú alkoholické nápoje, ktorých spotreba sa viaze na tradície urcitej spolocnosti a na miestne obycaje a zvyklosti, je zákaz akejkolvek reklamy urcenej spotrebitelom prostredníctvom inzerátov v tlaci, rádia alebo televízie, priameho zasielania nevyziadaných materiálov alebo vyvesením na verejných miestach spôsobilý bránit v prístupe výrobkov pochádzajúcich z iných clenských na trh vo väcsej miere, ako bráni v prístupe domácich výrobkov, s ktorými je spotrebitel prirodzene lepsie oboznámený. ( [53]53 ) 92. V rozsudku z 15. júla 2004, Douwe Egberts ( [54]54 ), dospel Súdny dvor k rovnakému záveru ako v uz citovanom rozsudku Gourmet International Products týkajúcom sa vnútrostátneho zákona zakazujúceho pouzívat v prípade reklamy na potraviny odkazy na chudnutie, ako aj na lekárske odporúcania, osvedcenia, vyhlásenia, správy alebo tiez súhlasy. 93. Dôvody, na základe ktorých dospel Súdny dvor v rámci výkladu clánku 28 ES k takémuto záveru v súvislosti so zákazom reklamy na tovary, sa mi zdajú pouzitelné pri výklade clánku 43 ES, pokial ide o zákon clenského státu, ktorý zakazuje poskytovatelom zubnej starostlivosti robit akúkolvek reklamu na ich sluzby. 94. V podstate vztah, ktorý spája pacienta s poskytovatelom starostlivosti, podla môjho názoru prekracuje, pokial ide o jeho intenzitu, väzbu na výrobok, ktorá jednoducho vyplýva zo spotrebných zvyklostí. Tento vztah je v oblasti starostlivosti zalozený na dôvere pacienta k poskytovatelovi alebo zariadeniu poskytujúcemu starostlivost a týka sa sluzieb, v prípade ktorých je samozrejme najvyssia poziadavka na kvalitu. Táto dôvera je na zaciatku zalozená na reputácii odborníka alebo zariadenia a postupne je posilnovaná výkonmi poskytnutými pacientovi. 95. Táto miera poziadaviek v oblasti starostlivosti sa prejavuje najmä skutocnostou, ze zdravotnícke povolania boli tradicne v rôznych clenských státoch velmi regulované. Táto znacná regulácia viedla zákonodarcu Spolocenstva k tomu, aby prijal prvé sektorové smernice týkajúce sa vzájomného uznávania diplomov potrebných na výkon týchto povolaní a harmonizácie vzdelávania potrebného na získanie týchto diplomov ( [55]55 ). 96. Zdravie teda predstavuje oblast, v ktorej volný pohyb odborníkov narazil na významné prekázky a kde si vzájomné uznávanie vyziadalo sirokú harmonizáciu zo strany zákonodarcu Spolocenstva. 97. Preto sa domnievam, ze prístup odborníka, fyzickej alebo právnickej osoby z jedného clenského státu na trh lekárskej starostlivosti v inom clenskom státe je urcite tazsí ako prístup k iným cinnostiam, akými sú cinnosti bánk a poistovní, kde je v hre menej a kde nemá taký význam vztah dôvery medzi poskytovatelom a príjemcom. 98. Z tohto dôvodu sa domnievam, ze zákaz akejkolvek reklamy umoznujúcej propagovat poskytovanie sluzieb lekárskej starostlivosti predstavuje väcsiu prekázku pre odborníkov z iných státov, nez pre odborníkov z hostitelského clenského státu. Zákon clenského státu, akým je zákon z roku 1958, predstavuje podla môjho názoru obmedzenie v zmysle clánku 43 ES. 99. Takéto opatrenie môze byt takisto povazované za obmedzenie slobodného poskytovania cezhranicných sluzieb. 100. Tak clánok 49 ES, ako aj clánok 43 ES, pozadujú zrusenie akéhokolvek obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb, aj ked sa toto obmedzenie uplatnuje bez rozdielu na vnútrostátnych poskytovatelov a na poskytovatelov z iných clenských státov, ak je spôsobilé zakázat alebo inak prekázat v cinnosti poskytovatelom usadeným v inom clenskom státe, kde poskytujú obdobné sluzby. Okrem toho je sloboda poskytovania sluzieb prospesná ako pre poskytovatelov, tak aj pre príjemcov sluzieb. ( [56]56 ) 101. Zákaz akejkolvek reklamy v oblasti zubnej starostlivosti, aký je stanovený zákonom z roku 1958, bráni poskytovatelom reklamy usadeným v iných clenských státoch ako v Belgicku, ponúknut ich sluzby odborníkom usadeným v tomto clenskom státe. Takisto bráni odborníkom, akým je pán Doulamis, vyuzívat sluzby týchto poskytovatelov. 102. Teraz je potrebné preskúmat, ci je takéto obmedzenie odôvodnené. b) Odôvodnenie obmedzenia 103. Belgická vláda predlozila dôvody, ktoré viedli k prijatiu zákazu akejkolvek reklamy zo strany poskytovatelov zubnej starostlivosti. Podla tejto vlády reklamná prax zameraná na získanie pacientov prostredníctvom reklamy odporuje poziadavkám ochrany verejného zdravia a dôstojnosti povolania. Takáto prax môze totiz narusit dôveru, ktorá musí existovat medzi poskytovatelom zubnej starostlivosti a jeho pacientom, ako aj kvalitu a bezúhonnost lekárov. 104. V tom istom zmysle odkázala talianska vláda na ustanovenia smernice 2001/83, ktoré zakazujú reklamu pre verejnost na lieky, ktoré sú dostupné len na lekársky predpis a ktoré oprávnujú clenské státy zakázat na svojom území reklamu liekov pre verejnost, ktoré sú preplácané. Z týchto ustanovení odvodila, ze clenské státy sú oprávnené zakázat akúkolvek reklamu v oblastiach zdravia, v ktorých nebola táto otázka predmetom harmonizacného opatrenia. 105. Podla tejto vlády musí byt informovanie verejnosti v oblasti zdravia uskutocnené na základe objektívnych zdrojov a reklama uskutocnená samotnými poskytovatelmi túto podmienku objektivity nesplna. 106. Domnievam sa, tak ako belgická a talianska vláda, ze clenské státy sú oprávnené zakázat poskytovatelom zubnej starostlivosti robit reklamu na svoje cinnosti urcenú verejnosti, pokial sa tento zákaz vztahuje len na propagáciu týchto cinností. Túto analýzu opieram o tieto závery. 107. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze obmedzenie výkonu slobôd volného pohybu, ktoré vyplýva z vnútrostátneho opatrenia, ktoré sa uplatnuje bez rozdielu, mozno odôvodnit, pokial zodpovedá naliehavým dôvodom vseobecného záujmu, pokial je spôsobilé zarucit uskutocnenie ciela, ktorý sleduje, a pokial nezachádza nad rámec toho, co je potrebné na jeho dosiahnutie. ( [57]57 ) 108. Prvá z týchto podmienok je zjavne splnená. V podstate ochrana zdravia a zivota ludí je uvedená medzi dôvodmi odôvodnujúcimi diskriminacné opatrenie proti státnym príslusníkom z iných clenských státov. Súdny dvor v tomto smere uviedol, ze zdravie a zivot ludí patria medzi záujmy chránené ustanoveniami Zmluvy, ktoré stanovujú mozné výnimky zo zákazu obmedzenia slobôd volného pohybu. ( [58]58 ) Ochrana verejného zdravia je takisto uvedená medzi naliehavými dôvodmi vseobecného záujmu, ktoré môzu odôvodnit obmedzenie výkonu slobôd volného pohybu zarucených Zmluvou. ( [59]59 ) 109. Rovnako nie je spochybnitelné, ze aj druhá podmienka pozadovaná judikatúrou je splnená. Zákaz ulozený poskytovatelom robit akúkolvek reklamu na svoje cinnosti urcenú verejnosti im môze zabránit v tom, aby pouzili reklamu, ktorá by ovplyvnením dôstojnosti ich povolania mohla poskodit dôveru, ktorú k nim majú pacienti a ohrozit tak kvalitu starostlivosti. 110. Otázka, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca, sa v skutocnosti týka toho, ci takýto zákaz nie je neprimeraný s ohladom na takéto ciele alebo inými slovami, ci môzu byt tieto ciele dosiahnuté rovnako úcinným spôsobom menej obmedzujúcimi opatreniami. 111. Táto otázka sa kladie tým skôr, ze v case, ked doslo k skutkovým okolnostiam vo veci samej, uz existovali akty Spolocenstva, ktorých cielom bolo chránit spotrebitelov pred negatívnymi úcinkami reklamy, osobitne pred klamlivou reklamou a televíznou reklamou spôsobilou podporovat správanie na ujmu zdravia. 112. Existencia tejto právnej úpravy ma teda vedie k preskúmaniu toho, ci ochrana verejného zdravia a ochrana dôstojnosti povolania môzu odôvodnovat zákaz ulozený poskytovatelom zubnej starostlivosti robit reklamu za tých istých podmienok ako akýkolvek iný poskytovatel sluzieb, to znamená propagovat poskytovanie ich sluzieb akoukolvek formou oznámenia s cielom podnietit spotrebitela, aby si ich sluzby kúpil. Takisto ide o to, ci sú tieto dôvody spôsobilé odôvodnit zákaz akejkolvek formy reklamy urcenej verejnosti. 113. Domnievam sa, ze ochrana verejného zdravia môze odôvodnovat zákaz akejkolvek formy atraktívneho alebo podnecujúceho oznámenia urceného verejnosti, a to z týchto dôvodov. 114. Po prvé v prípade poskytnutia lekárskej starostlivosti nejde o poskytnutie akejkolvek sluzby. Tieto sluzby majú vplyv na telesnú integritu príjemcu a na jeho psychickú rovnováhu. Inými slovami pacient, ktorý ich vyuzíva, tým reaguje na skutocnú potrebu, ktorá súvisí s uzdravením a prípadne s ochranou jeho zivota. Vzhladom na dôlezitost tohto plnenia nemá pacient, ktorý sa musí rozhodnút, ci pozadovat poskytnutie starostlivosti, alebo nie, slobodnú vôlu, ktorú má, pokial ide o iné sluzby. Pacient pozadujúci poskytnutie starostlivosti tým neuspokojuje túzbu, ale potrebu. 115. Po druhé sa domnievam, ze oblast zubnej starostlivosti, tak ako vsetky cinnosti v oblasti zdravia, predstavuje jednu z tých cinností, v ktorých je podla výrazu pouzitého Komisiou v jej uz uvedenej správe o hospodárskej sútazi v sektore slobodných povolaní ( [60]60 )"asymetria informácií" medzi poskytovatelom a príjemcom sluzby najvyssia. To znamená, ze poskytovatel disponuje vo svojom odbore ovela vyssou úrovnou kompetencie ako príjemca, takze tento príjemca nie je reálne schopný posúdit kvalitu sluzby, ktorú kupuje. 116. Takze vzhladom na túto asymetriu úrovne kvalifikácie a významu, ktorý pre pacienta predstavuje rozhodnutie poziadat ci nepoziadat o poskytnutie starostlivosti, sa domnievam, ze tým najdôlezitejsím je vztah dôvery medzi pacientom a zdravotníckym odborníkom. Inými slovami pacient musí byt presvedcený, ze ak mu lekár poradí alebo odporucí, aby poziadal o poskytnutie starostlivosti, táto rada alebo odporúcanie sú odôvodnené výlucne ochranou jeho zdravia. 117. Preto súhlasím s belgickou a talianskou vládou, ked uvádzajú, ze tento vztah dôvery by bol nevyhnutne narusený, pokial by poskytovatelia zubnej starostlivosti boli oprávnení robit reklamu urcenú verejnosti s cielom propagovat svoje sluzby. V takom prípade by sa pacient mohol oprávnene obávat, ze ked mu lekár poradí alebo odporucí poziadat o poskytnutie starostlivosti, táto rada alebo odporúcanie sú aspon scasti odôvodnené hospodárskym záujmom tohto lekára. Pacient by teda mohol relativizovat hodnotu tejto rady alebo odporúcania a odmietnutím alebo oddialením navrhnutých úkonov ohrozit svoj zdravotný stav. 118. Z tohto dôvodu sa domnievam, ze ochrana verejného zdravia môze platne odôvodnovat zákaz, aby poskytovatelia zubnej starostlivosti pouzili akúkolvek formu reklamy na svoje sluzby urcenú verejnosti. Kedze v prípade neexistencie spolocných alebo harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa reklamy v oblasti zubnej starostlivosti prinálezí kazdému clenskému státu rozhodnút, na akej úrovni chce zabezpecit ochranu verejného zdravia, ako aj rozhodnút o spôsobe, ako túto úroven dosiahnut, a to v súlade so zásadou proporcionality ( [61]61 ), domnievam sa, ze tento zákaz nie je v rozpore s clánkami 43 ES a 49 ES. 119. Tento zákaz vsak nemôze byt neobmedzený. Výkon cinností poskytovatelmi zubnej starostlivosti, ako aj inými zdravotníckymi odborníkmi, vyzaduje, aby sa verejnost o ich existencii dozvedela. To znamená, ze verejnost môze poznat totoznost poskytovatela, fyzickej alebo právnickej osoby, sluzby, ktoré je poskytovatel oprávnený poskytovat, miesto, kde ich poskytuje, ordinacné hodiny a spôsob, ako sa s ním skontaktovat, teda telefónne císlo, fax alebo internetovú adresu. 120. Prístup verejnosti k týmto objektívnym informáciám je teda na úcely realizácie volného pohybu odborníkov nevyhnutný. Prispieva tiez k lepsej ochrane verejného zdravia tým, ze zvýhodnuje pohyb pacientov v rámci Únie. Vývoj judikatúry Súdneho dvora od uz citovaných rozsudkov Decker ( [62]62 ) a Kohll ukazuje, ze pacienti sa cím dalej tým viac nechávajú osetrovat v inom clenskom státe. Táto tendencia súvisí s rôznymi dôvodmi. Pacienti tým môzu sledovat poskytnutie starostlivosti za výhodnejsích cenových podmienok alebo poskytnutie sluzieb, ktoré neexistujú v státe ich bydliska, alebo sa nechat osetrit rýchlejsie ako v státe bydliska. Táto mobilita pacientov tiez prispieva tým, ze umoznuje pacientom sirsí prístup k starostlivosti ako v ich clenskom státe, k ochrane verejného zdravia. 121. Vnútrostátny zákon zakazujúci poskytovatelom zubnej starostlivosti robit priamo alebo nepriamo reklamu na svoje sluzby urcenú verejnosti by nemal viest az k zákazu, aby títo poskytovatelia uviedli v telefónnom zozname alebo iných informacných prostriedkoch prístupných verejnosti jednoduchým, neatraktívnym a nepodnecujúcim spôsobom údaje umoznujúce dozvediet sa o nich ako o odborníkoch, akými sú ich totoznost, cinnosti, ktoré sú oprávnení vykonávat, miesto, kde ich vykonávajú, a spôsoby, ako sa s nimi skontaktovat. 122. Posúdenie, ci oznamy, ktoré pán Doulamis nechal vlozit do telefónneho zoznamu Belgacomu, presahujú tento rámec s ohladom najmä na vyobrazenie týchto oznamov a oznacení, akými sú "Okamzitá oprava za hodinu", "Bezplatné kontroly a porady", "Osobný prístup" a "Osetrenie doma", prinálezí vnútrostátnemu súdu. 123. Vzhladom na vyssie uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby na otázku polozenú vnútrostátnym súdom odpovedal tak, ze vnútrostátny zákon, ktorý zakazuje poskytovatelom zubnej starostlivosti v rámci slobodného povolania alebo zubnej ordinácie, aby robili priamo alebo nepriamo akúkolvek reklamu na svoje sluzby urcenú verejnosti, predstavuje obmedzenie slobody usadit sa a slobodného poskytovania sluzieb v zmysle clánkov 43 ES a 49 ES. Toto obmedzenie je vsak odôvodnené ochranou verejného zdravia, ak predmetná vnútrostátna právna úprava nezakazuje, aby títo poskytovatelia uviedli v telefónnom zozname alebo iných informacných prostriedkoch prístupných verejnosti jednoduchým, neatraktívnym a nepodnecujúcim spôsobom údaje umoznujúce dozvediet sa o nich ako o odborníkoch, akými sú ich totoznost, cinnosti, ktoré sú oprávnení vykonávat, miesto, kde ich vykonávajú, a spôsoby, ako sa s nimi skontaktovat. V -- Návrh 124. Vzhladom na vyssie uvedené navrhujem odpovedat na prejudiciálnu otázku polozenú Tribunal de premičre instance de Bruxelles takto: Clánok 81 ES v spojení s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a clánkom 10 druhým odsekom ES je potrebné vykladat v tom zmysle, ze nebráni vnútrostátnemu zákonu, ktorý zakazuje poskytovatelom zubnej starostlivosti v rámci slobodného povolania alebo zubnej ordinácie, aby robili priamo alebo nepriamo akúkolvek reklamu na svoje sluzby urcenú verejnosti. Takáto právna úprava vsak predstavuje obmedzenie slobody usadit sa a slobodného poskytovania sluzieb v zmysle clánkov 43 ES a 49 ES. Toto obmedzenie je odôvodnené ochranou verejného zdravia, ak predmetná vnútrostátna právna úprava nezakazuje, aby títo poskytovatelia uviedli v telefónnom zozname alebo iných informacných prostriedkoch prístupných verejnosti jednoduchým, neatraktívnym a nepodnecujúcim spôsobom údaje umoznujúce dozvediet sa o nich ako o odborníkoch, akými sú ich totoznost, cinnosti, ktoré sú oprávnení vykonávat, miesto, kde ich vykonávajú, a spôsoby, ako sa s nimi skontaktovat. __________________________________________________________________ ( [63]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [64]2 ) Dalej len "zákon z roku 1958". ( [65]3 ) Smernica Rady z 25. júla 1978 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedcení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách zubných lekárov vrátane opatrení na ulahcenie efektívneho uplatnovania práva usadit sa a slobody poskytovat sluzby ([66]Ú. v. ES L 233, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 67). ( [67]4 ) Smernica Rady z 25. júla 1978 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení týkajúcich sa cinností zubných lekárov ([68]Ú. v. ES L 233, s. 10; Mim. vyd. 06/001, s. 76). Táto smernica, ako aj smernica 76/686 boli zrusené a nahradené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií ([69]Ú. v. EÚ L 255, s. 22). ( [70]5 ) Smernica Rady z 10. septembra 1984 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení clenských státov týkajúcich sa klamlivej reklamy ([71]Ú. v. ES L 250, s. 17; Mim. vyd. 15/001, s. 227). ( [72]6 ) Smernica Európskeho Parlamentu a Rady zo 6. októbra 1997, ktorou sa mení a doplna smernica 84/450 ([73]Ú. v. ES L 290, s. 18; Mim. vyd. 15/003, s. 365). ( [74]7 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikatelov voci spotrebitelom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a doplna smernica 84/450, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 2006/2004 ("smernica o nekalých obchodných praktikách") ([75]Ú. v. EÚ L 149, s. 22, dalej len "smernica 84/450"). ( [76]8 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame ([77]Ú. v. EÚ L 376, s. 21). ( [78]9 ) Clánok 2 bod 1. ( [79]10 ) Clánok 2 bod 2. ( [80]11 ) Clánok 2 bod 2a smernice 84/450. ( [81]12 ) Porovnávacia reklama sa v zásade povoluje, najmä pokial nie je klamlivá, pokial porovnáva tovary alebo sluzby splnajúce rovnaké potreby alebo urcené na ten istý úcel, pokial objektívne porovnáva jednu alebo viac podstatných, dôlezitých, kontrolovatelných a reprezentatívnych vlastností týchto tovarov a sluzieb, ktoré môzu zahrnat aj cenu, pokial nediskredituje ani neociernuje sútazitela a ani nevedie k zamienaniu so sútazitelom a pokial protiprávne netazí zo vseobecnej známosti ochrannej známky alebo obchodného mena tohto sútazitela. ( [82]13 ) Pozri smernicu Rady 92/28/EHS z 31. marca 1992 o reklame liekov na humánne pouzitie [neoficiálny preklad] ([83]Ú. v. ES L 113, s. 13), zrusenú a nahradenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spolocenstva o humánnych liekoch ([84]Ú. v. ES L 311, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69). ( [85]14 ) Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii urcitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v clenských státoch týkajúcich sa vykonávania cinností televízneho vysielania ([86]Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001, s. 224 ) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997 ([87]Ú. v. ES L 202, s. 60; Mim. vyd. 06/002, s. 321, dalej len "smernica 89/552"). ( [88]15 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o urcitých právnych aspektoch sluzieb informacnej spolocnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) ([89]Ú. v. ES L 178, s. 1; Mim. vyd. 13/025, s. 399). ( [90]16 ) Clánok 12 písm. d). ( [91]17 ) Rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1988, Van Eycke, [92]267/86, Zb. s. 4769. ( [93]18 ) Bod 16. ( [94]19 ) KOM(2004) 83 v konecnom znení/2. ( [95]20 ) Rozsudok z 12. septembra 2000, Pavlov a i., [96]C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451. ( [97]21 ) Bod 89. ( [98]22 ) Pozri najmä rozsudok z 21. januára 2003, Bacardi-Martini a Cellier des Dauphins, [99]C-318/00, Zb. s. I-905, bod 41 a citovanú judikatúru. ( [100]23 ) Tamze, bod 42 a citovaná judikatúra. ( [101]24 ) Tamze, bod 43 a citovaná judikatúra. ( [102]25 ) Pozri najmä rozsudky z 11. septembra 2003, Safalero, [103]C-13/01, Zb. s. I-8679, body 38 az 40, a z 30. júna 2005, Längst, [104]C-165/03, Zb. s. I-5637, bod 34. ( [105]26 ) Rozsudok z 10. decembra 2002, der Weduwe, [106]C-153/00, Zb. s. I-11319, body 33 az 39. ( [107]27 ) Pozri najmä rozsudok zo 17. júna 1999, Piaggio, [108]C-295/97, Zb. s. I-3735, bod 29 a citovanú judikatúru. ( [109]28 ) Rozsudok z 13. novembra 2003, Neri, [110]C-153/02, Zb. s. I-13555, bod 35. ( [111]29 ) Druhé odôvodnenie. ( [112]30 ) Smernica 2005/36, ktorá zrusila a nahradila smernicu 78/686, vo svojom odôvodnení c. 6 uvádza, ze "sa musí zabezpecit ulahcenie poskytovania sluzieb v kontexte prísneho respektovania verejného zdravia, verejnej bezpecnosti a ochrany spotrebitela. Preto by sa mali prijat osobitné ustanovenia pre regulované povolania s dôsledkami na verejné zdravie a verejnú bezpecnost, pri ktorých sa docasne alebo prílezitostne poskytujú cezhranicné sluzby". ( [113]31 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. októbra 2003, Inizan, [114]C-56/01, Zb. s. I-12403, body 16 a 17. ( [115]32 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 1991, ERT, [116]C-260/89, Zb. s. I-2925, bod 12. ( [117]33 ) Rozsudok z 9. septembra 2003, CIF, [118]C-198/01, Zb. s. I-8055, bod 45 a citovaná judikatúra. ( [119]34 ) Tamze, bod 46. ( [120]35 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci, o ktorej sa rozhodlo rozsudkom z 5. decembra 2006, Cipolla a i., [121]C-94/04 a C-202/04, Zb. s. I-11421, bod 32. ( [122]36 ) Pozri najmä uznesenie zo 17. februára 2005, Mauri, [123]C-250/03, Zb. s. I-1267, bod 30, a rozsudok Cipolla a i., uz citovaný, bod 47. ( [124]37 ) Rozsudok Súdneho dvora z 19. februára 2002, Arduino, [125]C-35/99, Zb. s. I-1529. ( [126]38 ) Bod 33. ( [127]39 ) Bod 43. ( [128]40 ) Pozri najmä rozsudok z 1. februára 2001, Mac Quen a i., [129]C-108/96, Zb. s. I-837, bod 24. ( [130]41 ) Pokial ide o lekárske cinnosti, pozri najmä rozsudok z 31. januára 1984, Luisi a Carbone, [131]286/82 a 26/83, Zb. s. 377, ako aj pokial ide o zubnú starostlivost a osobitne ortodontickú starostlivost rozsudok z 28. apríla 1998, Kohll, [132]C-158/96, Zb. s. I-1931. ( [133]42 ) Pozri najmä rozsudky zo 16. februára 1995, Aubertin a i., [134]C-29/94 az C-35/94, Zb. s. I-301, bod 9; z 21. októbra 1999, Jägerskiöld, [135]C-97/98, Zb. s. I-7319, bod 42 a citovanú judikatúru, ako aj z 11. júla 2002, Carpenter, [136]C-60/00, Zb. s. I-6279, bod 28. ( [137]43 ) Pozri, pokial ide o terapeuta, rozsudok z 3. októbra 1990, Nino a i., [138]C-54/88, C-91/88 a C-14/89, Zb. s. I-3537, bod 11. ( [139]44 ) Rozsudok z 5. decembra 2000, Guimont, [140]C-448/98, Zb. s. I-10663, bod 23. ( [141]45 ) Pozri, pokial ide o volný pohyb kapitálu, rozsudky z 5. marca 2002, Reisch a i., [142]C-515/99, C-519/99 az C-524/99 a C-526/99 az C-540/99, Zb. s. I-2157, bod 26, a z 15. mája 2003, Salzmann, [143]C-300/01, Zb. s. I-4899, bod 33. Pozri, pokial ide o slobodu usadit sa a o slobodné poskytovanie sluzieb, rozsudky z 30. marca 2006, Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, [144]C-451/03, Zb. s. I-2941, bod 29, a Cipolla a i., uz citovaný, bod 30. ( [145]46 ) Pozri najmä rozsudok z 8. marca 2007, Campina, [146]C-45/06, Zb. s. I-2089, bod 30 a citovanú judikatúru. ( [147]47 ) Pozri najmä rozsudok z 21. februára 2006, Ritter-Coulais, [148]C-152/03, Zb. s. I-1711, bod 29 a citovanú judikatúru. ( [149]48 ) Pozri najmä rozsudok z 5. októbra 2004, CaixaBank France, [150]C-442/02, Zb. s. I-8961, bod 11 a citovanú judikatúru. ( [151]49 ) Pozri, pokial ide o francúzsku právnu úpravu zakazujúcu úrocenie bezných vkladových úctov, rozsudok CaixaBank France, uz citovaný, bod 12. ( [152]50 ) Rozsudok z 9. júla 1997, De Agostini a TV Shop, [153]C-34/95 az C-36/95, Zb. s. I-3843, bod 42. ( [154]51 ) Rozsudok z 8. marca 2001, Gourmet International Products, [155]C-405/98, Zb. s. I-1795. ( [156]52 ) Bod 25. ( [157]53 ) Bod 21. ( [158]54 ) Rozsudok z 15. júla 2004, Douwe Egberts, [159]C-239/02, Zb. s. I-7007, bod 53. ( [160]55 ) Prvá sektorová úprava uznávania diplomov bola prijatá pre lekárov od roku 1975. Po nej nasledovalo pät dalsích sektorových úprav prijatých medzi rokmi 1977 a 1985 týkajúcich sa zdravotných sestier, zubných lekárov smernicami 78/686 a 78/687, veterinárov, pôrodných asistentiek a lekárnikov. Tieto smernice boli zrusené a nahradené smernicou 2005/36. ( [161]56 ) Rozsudok z 13. júla 2004, Komisia/Francúzsko, [162]C-262/02, Zb. s. I-6569, bod 22 a citovaná judikatúra. ( [163]57 ) Rozsudok CaixaBank France, uz citovaný, bod 17 a citovaná judikatúra. ( [164]58 ) Rozsudok z 10. novembra 1994, Ortscheit, [165]C-320/93, Zb. s. I-5243, bod 16. ( [166]59 ) Tamze. ( [167]60 ) Bod 25. ( [168]61 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júla 1991, Aragonesa de Publicidad Exterior a Publivía, [169]C-1/90 a C-176/90, Zb. s. I-4151, bod 16. ( [170]62 ) Rozsudok z 28. apríla 1998, [171]C-120/95, Zb. s. I-1831. Pripomínam, ze skutkovým rámcom uz citovaného rozsudku Kohll bolo zamietnutie ziadosti luxemburského státneho príslusníka o povolenie, aby jeho neplnoletá dcéra mohla podstúpit liecenie vykonané ortodentistom usadeným v Trevíre (Nemecko). References 1. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0001 64. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0002 65. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0003 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1978:233:TOC 67. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0004 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1978:233:TOC 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:255:TOC 70. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0005 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1984:250:TOC 72. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0006 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:290:TOC 74. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0007 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:149:TOC 76. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0008 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:376:TOC 78. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0009 79. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0010 80. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0011 81. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0012 82. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0013 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:113:TOC 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:311:TOC 85. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0014 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:298:TOC 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:202:TOC 88. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0015 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:178:TOC 90. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0016 91. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0017 92. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0267&locale=SK 93. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0018 94. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0019 95. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0020 96. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0180&locale=SK 97. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0021 98. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0022 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0318&locale=SK 100. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0023 101. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0024 102. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0025 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0013&locale=SK 104. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0165&locale=SK 105. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0026 106. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0153&locale=SK 107. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0027 108. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0295&locale=SK 109. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0028 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0153&locale=SK 111. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0029 112. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0030 113. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0031 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0056&locale=SK 115. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0032 116. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0260&locale=SK 117. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0033 118. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0198&locale=SK 119. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0034 120. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0035 121. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0094&locale=SK 122. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0036 123. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0250&locale=SK 124. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0037 125. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0035&locale=SK 126. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0038 127. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0039 128. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0040 129. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0108&locale=SK 130. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0041 131. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0286&locale=SK 132. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0158&locale=SK 133. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0042 134. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0029&locale=SK 135. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0097&locale=SK 136. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0060&locale=SK 137. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0043 138. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0054&locale=SK 139. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0044 140. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0448&locale=SK 141. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0045 142. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0515&locale=SK 143. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0300&locale=SK 144. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0451&locale=SK 145. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0046 146. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0045&locale=SK 147. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0047 148. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0152&locale=SK 149. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0048 150. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0442&locale=SK 151. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0049 152. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0050 153. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0034&locale=SK 154. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0051 155. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0405&locale=SK 156. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0052 157. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0053 158. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0054 159. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0239&locale=SK 160. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0055 161. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0056 162. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0262&locale=SK 163. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0057 164. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0058 165. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0320&locale=SK 166. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0059 167. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0060 168. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0061 169. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0001&locale=SK 170. file:///tmp/lynxXXXXJ6D3Bg/L97095-158TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300137901-E0062 171. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0120&locale=SK