NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 18. januára 2007 ( [1]1 ) Vec C-328/05 P SGL Carbon AG proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartel -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút -- Oznámenie o spolupráci -- Zásada ne bis in idem" I -- Úvod 1. Týmto odvolaním navrhuje nemecká spolocnost SGL Carbon AG (dalej len "SGL") Súdnemu dvoru, aby zrusil rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 15. júna 2005, Tokai a i./Komisia (T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03) ( [2]2 ) (dalej len "napadnutý rozsudok"), v casti, v ktorej tento súd zamietol jej zalobu o neplatnost vo veci T-91/03 podanú proti rozhodnutiu Komisie K(2002) 5083, konecné znenie, zo 17. decembra 2002 (dalej len "sporné rozhodnutie") týkajúcemu sa konania podla clánku 81 ES. 2. Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna okrem iného znízil pokutu ulozenú SGL za porusenie, ku ktorému doslo v odvetví izostatického grafitu, a v zostávajúcej casti zalobu zamietol. 3. Prejednávané odvolanie z hladiska okolností a predlozených zalobných dôvodov úzko súvisí s odvolaním podaným vo veci C-308/04 P týkajúcej sa pokút, ktoré Komisia ulozila za úcast na sérii dohôd a zosúladených postupov v odvetví grafitových elektród. V tejto veci Súdny dvor vyhlásil rozsudok 29. júna 2006. ( [3]3 ) II -- Právny rámec A -- Nariadenie c. 17 4. Clánok 15 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] zmluvy ( [4]4 ) (dalej len "nariadenie c. 17") stanovuje: "1. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 100 do 5000 úctovných jednotiek, ked úmyselne alebo z nedbanlivosti: ... b) poskytli nesprávne informácie v odpovedi na ziadost podanú podla clánku 11 (3) alebo (5)...; ... 2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1000 do 1000000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81] (1) alebo clánok [82] zmluvy;... ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie. ..." B -- Usmernenia 5. Oznámenie Komisie s názvom "Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO" ( [5]5 ) (dalej len "usmernenia") vo svojej preambule uvádza: "Zásady... nacrtnuté by mali zabezpecit priehladnost a nestrannost rozhodnutí Komisie rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora, pricom právomoci Komisie stanovovat pokuty v rozmedzí 10 % celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa vsak musia riadit koherentnou a nediskriminacnou politikou, konzistentnou s cielmi sledovanými penalizáciou porusení pravidiel sútaze. Nová metóda urcovania výsky pokuty sa bude pridrzat nasledujúcich pravidiel, ktoré zacínajú od základnej ciastky, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti." C -- Oznámenie o spolupráci 6. Vo svojom oznámení o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] ( [6]6 ) (dalej len "oznámenie o spolupráci") Komisia definovala podmienky, za ktorých môzu byt podniky spolupracujúce s Komisiou pocas jej presetrovania kartelu oslobodené od pokuty alebo im môze byt znízená pokuta, ktorá by im inak bola ulozená. 7. Oddiel A bod 5 oznámenia o spolupráci stanovuje: "Spolupráca podniku je len jeden z viacerých faktorov, ktoré Komisia berie do úvahy pri stanovení sumy pokuty. ..." [neoficiálny preklad] 8. Oddiel C oznámenia o spolupráci, ktorého nadpis znie "Podstatné znízenie sumy pokuty" [neoficiálny preklad], stanovuje toto: "Podnikom, ktoré splnajú podmienky uvedené v oddiele B bodoch b) az e) a oznámia tajný kartel po tom, ako Komisia uskutocnila na základe rozhodnutia v priestoroch úcastníkov kartelu presetrovanie, ktoré vsak neposkytlo dostatok dôkazov na zacatie konania vedúceho k rozhodnutiu, sa poskytne znízenie od 50 % do 75 % sumy pokuty." [neoficiálny preklad] 9. O podmienky stanovené v oddiele B, na ktorý odkazuje oddiel C, ide vtedy, ak predmetný podnik: "a) informuje Komisiu o tajnom karteli skôr, ako Komisia uskutocnila na základe rozhodnutia presetrovanie u dotknutých podnikov, za predpokladu, ze este nemala dostatok informácií na dokázanie existencie oznamovaného kartelu; b) ako prvý poskytol rozhodujúce dôkazy o existencii kartelu; c) ukoncil svoju úcast na protiprávnej cinnosti najneskôr v case, ked oznámil kartel; d) poskytol Komisii vsetky relevantné informácie a vsetky dokumenty a dôkazy týkajúce sa kartelu, ktoré mal k dispozícii, a udrziava stálu a úplnú spoluprácu pocas celého presetrovania; e) nenútil iný podnik, aby sa zúcastnil na karteli, nebol podnecovatelom ani nezohral dôlezitú úlohu pri protiprávnej cinnosti." [neoficiálny preklad] 10. Podla bodu 1 oddielu D, "ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené vsetky podmienky stanovené v oddieloch B a C, poskytne sa mu znízenie od 10 do 50 % sumy pokuty, ktorá by mu bola ulozená, ak by nespolupracoval", a podla bodu 2 tohto oddielu "môze íst o prípady, ak: -- pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispievajú k potvrdeniu existencie porusenia, -- po dorucení oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] D -- Európsky dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd 11. Clánok 4 protokolu c. 7 k Európskemu dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísanému v Ríme 4. novembra 1950 znie takto: "Právo nebyt opakovane súdený alebo trestaný Nikoho nemozno stíhat alebo potrestat v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého státu za trestný cin, za ktorý uz bol oslobodený alebo odsúdený konecným rozsudkom podla zákona a trestného poriadku tohto státu. Ustanovenia predchádzajúceho odseku nie sú prekázkou pre obnovu konania podla zákona a trestného poriadku príslusného státu, ak nové alebo novoodhalené skutocnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvnit rozhodovanie vo veci. Od tohto clánku nemozno odstúpit podla clánku 15 dohovoru." III -- Skutkové okolnosti a sporné rozhodnutie 12. V napadnutom rozsudku zhrnul Súd prvého stupna skutkové okolnosti veci takto: "1 Rozhodnutím K(2002) 5083, konecné znenie,... Komisia konstatovala úcast rozlicných podnikov na sérii dohôd a zosúladených postupov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (dalej len 'EHP`) v odvetví speciálneho grafitu, a to pocas obdobia od júla 1993 do februára 1998. 2 Slovné spojenie 'speciálne grafity` v zmysle rozhodnutia oznacuje skupinu grafitových výrobkov odlisných od grafitových elektród pre oceliarstvo, ktoré sú urcené na rozlicné pouzitia, a to izostatický grafit, liaty grafit a lisovaný grafit. 3 Izostatický grafit má lepsie mechanické vlastnosti ako liaty alebo lisovaný grafit a cena kazdej kategórie sa lísi v závislosti od jej mechanických vlastností. Nachádza sa okrem iného vo forme elektród v elektroerozívnych strojoch pouzívaných na výrobu kovových foriem pre automobilový a elektronický priemysel. Dalsími uplatneniami izostatického grafitu sú matrice na plynulé odlievanie nezelezných kovov, ako sú med a zliatiny medi. 4 Rozdiel medzi výrobnými nákladmi izostatického grafitu a liateho alebo lisovaného grafitu je prinajmensom 20 %. Liaty grafit je vo vseobecnosti najlacnejsí, a preto sa vyberá, ak zodpovedá poziadavkám uzívatela. Liate výrobky sa pouzívajú v celom rade priemyselných aplikácií, najmä v oceliarskom, hlinikárskom a chemickom priemysle a v hutníctve. 5 Lisovaný grafit sa vo vseobecnosti pouzíva iba pri velkorozmerných aplikáciách, kedze jeho vlastnosti sú standardne horsie ako vlastnosti liateho grafitu. ... 7 Rozhodnutie sa týka dvoch odlisných kartelov, z ktorých jeden pokrýval trh s izostatickým speciálnym grafitom a druhý trh s liatym speciálnym grafitom, pricom neexistoval dôkaz o porusení vo vztahu k lisovanému grafitu. Tieto kartely pokrývali velmi specifické výrobky, konkrétne grafit vo forme standardných a rezaných blokov okrem opracovaných výrobkov, ktoré sa vyrábajú na mieru pre zákazníka. 8 Hlavní výrobcovia speciálneho grafitu v západnom svete sú nadnárodné spolocnosti. ... 9 V case vydania rozhodnutia boli najväcsími výrobcami izostatického speciálneho grafitu v Spolocenstve/EHP nemecká spolocnost SGL Carbon AG (dalej len 'SGL`) a francúzska spolocnost Le Carbone-Lorraine SA (dalej len 'LCL`). Japonská spolocnost Toyo Tanso Co. Ltd (dalej len 'TT`) bola na tretom mieste a za nou nasledovali dalsie japonské spolocnosti, konkrétne Tokai Carbon Co. Ltd (dalej len 'Tokai`), Ibiden Co. Ltd (dalej len 'Ibiden`), Nippon Steel Chemical Co. Ltd (dalej len 'NSC`) a NSCC Techno Carbon Co. Ltd (dalej len 'NSCC`), a americká spolocnost UCAR International Inc. (dalej len 'UCAR`), neskôr GrafTech International Ltd. ... 11 Hlavnými úcastníkmi na svetovom trhu s liatym grafitom boli UCAR (40 %) a SGL (30 %). Na európskom trhu predstavovali dve tretiny predajov. Japonskí výrobcovia spolocne ovládali priblizne 10 % svetového trhu a 5 % trhu Spolocenstva. Podiel predajov liatych výrobkov vo forme blokov alebo rezaných blokov (neopracované výrobky) bol 20 az 30 % pre UCAR a 40 az 50 % pre SGL. 12 Od júna 1997 Komisia presetrovala trh s grafitovými elektródami a toto presetrovanie viedlo k rozhodnutiu z 18. júla 2001 týkajúcemu sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP -- Vec COMP/E-1/36.490 -- Grafitové elektródy ([7]Ú. v. ES L 100, 2002, s. 1). V priebehu tohto presetrovania UCAR kontaktoval roku 1999 Komisiu, aby podal ziadost na základe [oznámenia o spolupráci]. Ziadost sa týkala oznamovaných protisútazných postupov na trhoch s izostatickým a liatym grafitom. 13 Na základe dokumentov predlozených UCAR zaslala Komisia ziadosti o informácie podla clánku 11 [nariadenia c. 17] spolocnostiam SGL, Intech, Ibiden, Tokai a TT, v ktorých ich ziadala o podrobné informácie týkajúce sa kontaktov s konkurentmi. Tieto spolocnosti kontaktovali Komisiu a vyjadrili svoju vôlu spolupracovat s nou pri presetrovaní. 14 V USA sa v marci 2000 a vo februári 2001 zacalo trestné stíhanie proti dcérskej spolocnosti LCL a dcérskej spolocnosti TT za úcast na protiprávnom karteli na trhu so speciálnym grafitom. Spolocnosti sa k nej priznali a súhlasili so zaplatením pokút. V októbri 2001 sa k nej priznal takisto Ibiden a zaplatil pokutu. 15 Dna 17. mája 2002 Komisia zaslala oznámenie o výhradách osobám, ktorým bolo rozhodnutie urcené. Vo svojich odpovediach vsetky spolocnosti okrem Intech EDM BV a Intech EDM AG pripustili porusenie. Ziadna z nich nepoprela vecnú správnost skutkových zistení. 16 Vzhladom na podobnost metód, ktoré pouzívali clenovia kartelu, skutocnost, ze obidve porusenia sa týkali príbuzných výrobkov, a okolnost, ze SGL a UCAR boli zúcastnení v obidvoch veciach, Komisia povazovala za vhodné prejednat porusenia na obidvoch tovarových trhoch v jedinom konaní. 17 Správne konanie sa skoncilo 17. decembra 2002 vydaním rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, ze po prvé zalobcovia, TT, UCAR, LCL, Ibiden, NSC a NSCC celosvetovo urcili orientacné ceny (cielové ceny) na trhu s neopracovaným izostatickým grafitom a po druhé SGL a UCAR sa takisto celosvetovo dopustili podobného porusenia na trhu s neopracovaným liatym grafitom. 18 Pokial ide o porusenie na trhu s izostatickým grafitom, v rozhodnutí sa uvádza, ze ceny boli urcené a rozdelené podla pouzitia výrobkov, geografickej oblasti (Európa alebo Spojené státy americké) a úrovne obchodovania (distribútori/spracovatelia a velkí koncoví uzívatelia so spracovatelskými kapacitami). Predmetom kartelu bolo harmonizovat obchodné podmienky a vymienat si záznamy o preprave, aby sa zabezpecila detailná kontrola predajov a zistenie odchýlok od pokynov kartelu. Pri niekolkých prílezitostiach doslo k výmene informácií týkajúcich sa rozdelenia velkých zákazníkov. 19 V rozhodnutí sa uvádza, ze zákulisné dohody na trhu s izostatickým grafitom sa realizovali prostredníctvom pravidelných mnohostranných stretnutí na styroch úrovniach: -- 'stretnutia na najvyssej úrovni` za úcasti vrcholového manazmentu spolocností, na ktorých sa stanovovali hlavné zásady spolupráce, -- 'medzinárodné stretnutia na pracovnej úrovni`, ktoré sa týkali zatriedovania grafitových blokov do rôznych kategórií a urcovania cielových cien pre kazdú kategóriu, -- 'regionálne` (európske) stretnutia, -- 'miestne` (vnútrostátne) stretnutia týkajúce sa talianskeho, nemeckého, francúzskeho, britského a spanielskeho trhu. ... 21 Pokial ide o trh s liatym grafitom, z rozhodnutia vyplýva, ze dvaja hlavní aktéri na európskom trhu s takými výrobkami, SGL a UCAR, pripustili úcast na istom pocte dvojstranných stretnutí, ktoré sa týkali tohto trhu, v období od roku 1993 do konca roka 1996. UCAR a SGL sa dohodli na zvýsení cien liateho grafitu na trhu Spolocenstva/EHP. Pravidelne rokovali o cenách a zatriedení výrobkov, aby sa vyhli cenovej konkurencii. Nové ceny boli v skutocnosti oznamované zákazníkom striedavo jedným z úcastníkov. 22 Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia uskutocneného v rozhodnutí Komisia ulozila predmetným spolocnostiam pokuty, ktoré vypocítala podla metódy popísanej v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO... a v oznámení o spolupráci. 23 Podla clánku 1 prvého odseku výroku rozhodnutia nasledujúce podniky porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa v uvedených obdobiach podielali na komplexe dohôd a zosúladených postupov, ktoré ovplyvnili trhy Spolocenstva a EHP s izostatickým speciálnym grafitom: ... b) SGL od júla 1993 do februára 1998; ... 24 Podla druhého odseku rovnakého ustanovenia nasledujúce podniky porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa v uvedených obdobiach podielali na komplexe dohôd a zosúladených postupov, ktoré ovplyvnili trhy Spolocenstva a EHP s liatym speciálnym grafitom: -- SGL od februára 1993 do novembra 1996, ... 25 Clánok 3 výroku ukladá tieto pokuty: ... b) SGL: -- izostatický speciálny grafit: 18940000 EUR, -- liaty speciálny grafit: 8810000 EUR, ... 26 Clánok 3 dalej nariaduje, ze pokuty sú splatné v lehote troch mesiacov odo dna dorucenia rozhodnutia pod sankciou úrokov z omeskania vo výske 6,75 %. 27 Rozhodnutie bolo zalobcom zaslané 20. decembra 2002 spolu so sprievodným listom. Uvádza sa v nom, ze po uplynutí lehoty na plnenie stanovenej v rozhodnutí Komisia pristúpi k vymáhaniu predmetných súm; ak by sa vsak zacalo konanie na Súde prvého stupna, Komisia nezacne výkon rozhodnutia, pokial budú zaplatené úroky vo výske 4,75 % a vystavená banková záruka." IV -- Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 13. SGL a dalsie podniky, ktorým bolo sporné rozhodnutie urcené, podali na Súd prvého stupna samostatné zaloby o neplatnost sporného rozhodnutia. 14. Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna rozhodol okrem iného takto: "Vo veci T-91/03, SGL Carbon/Komisia: -- výska pokuty ulozená zalobcovi clánkom 3 rozhodnutia COMP/E-2/37.667 sa stanovuje na 9641970 EUR, pokial ide o porusenie, ktorého sa dopustil v odvetví izostatického grafitu, -- v zostávajúcej casti sa zaloba zamieta, -- zalobca znása dve tretiny svojich vlastných trov konania a dve tretiny trov konania Komisie a Komisia znása jednu tretinu svojich vlastných trov konania a jednu tretinu trov konania zalobcu." V -- Návrhy úcastníkov v konaní pred Súdnym dvorom 15. SGL navrhuje, aby Súdny dvor: -- ciastocne zrusil rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 15. júna 2005 v spojených veciach T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, v casti, v ktorej zamietol zalobu vo veci T-91/03 podanú proti rozhodnutiu Komisie K(2002) 5083, konecné znenie, zo 17. decembra 2002 týkajúcemu sa konania podla clánku 81 ES, -- subsidiárne, primerane znízil pokutu ulozenú odvolatelovi v clánku 3 rozhodnutia zo 17. decembra 2002 a dalej znízil sumu úrokov splatných do vyhlásenia rozsudku a úrokov z omeskania stanovených vo výroku napadnutého rozsudku, -- zaviazal zalovanú na náhradu vsetkých trov konania. 16. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, -- zaviazal odvolatela na náhradu trov konania. VI -- Odvolanie 17. SGL uvádza na podporu svojho odvolania sest dôvodov, v ktorých sa dovoláva nesprávneho uplatnenia procesných pravidiel a porusenia práva Spolocenstva. 18. Vo svojom prvom odvolacom dôvode SGL tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil zásadu ne bis in idem tým, ze nezohladnil skorsie pokuty, ktoré mu boli ulozené v Spojených státoch amerických. Druhý odvolací dôvod smeruje proti zvýseniu sumy pokuty o 35 %, ktoré malo odrázat postavenie SGL ako jediného vodcu kartelu. Tretí odvolací dôvod sa týka toho, ze Súd prvého stupna neposúdil výhradu SGL, ze jeho právo na obhajobu bolo nenapravitelne porusené nedostatocnou jazykovou znalostou clenov kolektívu Komisie, ktorý pracoval na prípade. Vo svojom stvrtom odvolacom dôvode SGL tvrdí, ze spolupráca, ktorú poskytol, bola nedocenená. Vo svojom piatom odvolacom dôvode SGL tvrdí, ze Súd prvého stupna nezohladnil jeho schopnost zaplatit pokutu a ulozené pokuty boli neprimerane vysoké. V siestom odvolacom dôvode SGL uvádza, ze stanovenie úrokovej sadzby Súdom prvého stupna bolo nesprávne. A -- O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady ne bis in idem Hlavné tvrdenia 19. Vo svojom prvom odvolacom dôvode SGL v podstate tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bodoch 112 az 116 napadnutého rozsudku nezohladnil skorsie pokuty, ktoré boli SGL ulozené roku 1999 v Spojených státoch amerických. Tieto sankcie mali viest k znízeniu ulozenej pokuty, hoci aj z dôvodu prirodzenej spravodlivosti. Vyplýva to zo správneho chápania základnej zásady ne bis in idem, ktorá sa -- v rozpore s posúdením Súdom prvého stupna -- uplatnuje aj vo vztahu k sankciám ulozeným tretími státmi. 20. Co sa týka obsahu a rozsahu pôsobnosti tejto zásady, SGL odkazuje predovsetkým na clánok 50 Charty základných práv Európskej únie, clánok 4 protokolu c. 7 k Európskemu dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (dalej len "EDLP"), vnútrostátne právne poriadky clenských státov a niekolko rozsudkov Súdneho dvora a Súdu prvého stupna. Z rozsudku Boehringer ( [8]7 ) nemozno vyvodit, ako Súd prvého stupna nesprávne rozhodol v bode 112 napadnutého rozsudku, ze pravidlo zakazujúce kumuláciu sankcií sa neuplatnuje na vec, ako je táto, kde sa zhoduje skutkový stav, na ktorom sú obidve protiprávne konania zalozené. Zásada teritoriality, na ktorú Súd prvého stupna odkazoval v bode 113 napadnutého rozsudku, tomuto názoru neprotirecí. Navyse, pokial Súd prvého stupna dospel v bode 116 napadnutého rozsudku k názoru, ze záujmy chránené orgánmi Spolocenstva a orgánmi Spojených státov amerických nie sú rovnaké, toto zistenie je chybné. 21. SGL okrem toho osobitne tvrdí, ze Súd prvého stupna v bode 114 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, ze nie je potrebné preskúmat tvrdenie SGL, podla ktorého sankcie, ktoré mu boli ulozené v Spojených státoch amerických za jeho úcast v karteli grafitových elektród, sa týkali aj speciálneho grafitu, a ze nie je potrebné ani vypocut k tomuto bodu svedka, ktorého SGL navrhol. SGL v kazdom prípade preukázal existenciu 'idem`. 22. Na pojednávaní SGL uviedol doplnujúce vyjadrenie so zretelom na rozsudok Súdneho dvora SGL Carbon ( [9]8 ), podla ktorého aj ked Súdny dvor odmietol názor, ze v kazdom prípade treba brat ohlad na skorsiu sankciu ulozenú podniku v tretom státe, neznamená to, ze Komisia nemá volnost pri úvahe, ci túto okolnost zohladní. Predovsetkým so zretelom na potrebu zabezpecit primeranost sankcie Komisia môze byt vskutku povinná vyuzit svoju mieru volnej úvahy v tejto oblasti spôsobom, ktorý berie ohlad na skorsie sankcie, ako sú aj sankcie v tejto veci. 23. Komisia uvádza podrobné argumenty na vyvrátenie argumentov, ktoré predlozil SGL, a tvrdí, ze Súd prvého stupna správne rozhodol, ze zásada ne bis in idem sa v prejednávanej veci neuplatnuje. Posúdenie 24. Na úvod je potrebné pripomenút, ze zásada ne bis in idem zakazuje, aby tá istá osoba bola opätovne sankcionovaná za to isté protiprávne konanie na úcely ochrany toho istého právneho záujmu. Je ustálenou judikatúrou, ze táto zásada, ktorej je venovaný aj clánok 4 protokolu c. 7 EDLP, predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva, ktorej dodrziavanie zabezpecuje súd Spolocenstva. ( [10]9 ) Napokon treba pripomenút, ze uplatnenie tejto zásady podlieha trojitej podmienke totoznosti skutkových okolností, porusovatela a chráneného právneho záujmu. Podla tejto zásady preto nesmie byt rovnaká osoba opätovne sankcionovaná za rovnaké protiprávne správanie, aby sa chránil rovnaký právny záujem. ( [11]10 ) 25. Co sa dalej konkrétnejsie týka prejednávaného odvolacieho dôvodu, treba poznamenat, ze Súdny dvor uz vo svojich rozsudkoch SGL Carbon ( [12]11 ) a Showa Denko ( [13]12 ) rozhodol a v rozsudku Archer Daniels ( [14]13 ) dospel v podstate k rovnakému názoru, ze Komisia nie je povinná zohladnit konania vedené proti podniku v tretích státoch a v nich ulozené sankcie za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 26. V tomto ohlade Súdny dvor v rozsudku SGL Carbon zamietol podobné návrhy zalozené na v podstate rovnakých tvrdeniach ako tie, ktoré SGL uvádza v prejednávanej veci. 27. Pokial ide o rozsah pôsobnosti zásady ne bis in idem v prípadoch, ked orgány tretieho státu konajú na základe ich sankcnej právomoci v oblasti práva hospodárskej sútaze uplatnitelného v tomto státe, Súdny dvor vo svojom odôvodnení predovsetkým poukázal na medzinárodný kontext takého kartelu, ktorý sa vyznacuje predovsetkým vplyvom právnych poriadkov tretích státov na ich príslusných územiach, a poznamenal, ze výkon právomocí orgánmi tretích státov, ktoré sú zodpovedné za ochranu volnej hospodárskej sútaze v rámci ich územnej pôsobnosti, sa riadi poziadavkami osobitnými pre tieto státy. ( [15]14 ) 28. Súdny dvor okrem toho uviedol, ze prvky tvoriace základ právnych poriadkov iných státov v oblasti hospodárskej sútaze nielen zahrnajú specifické úcely a ciele, ale vedú tiez k prijatiu osobitných hmotnoprávnych pravidiel, ako aj k rozmanitým právnym dôsledkom v správnej, trestnoprávnej alebo obcianskoprávnej oblasti v prípade, ked orgány týchto státov preukázali porusenie pravidiel uplatnovaných v oblasti hospodárskej sútaze. 29. Súdny dvor jasne odlísil túto situáciu -- charakterizovanú rôznymi územnými pôsobnostami a rozmanitostou právnych poriadkov, ktoré sledujú svoje vlastné ciele a pre ne osobitné úcely, -- od situácie charakterizovanej tým, ze na podnik sa uplatnuje výlucne právo hospodárskej sútaze Spolocenstva a jedného alebo viacerých clenských státov, teda od prípadu, ked sa kartel obmedzuje výlucne na oblast územnej pôsobnosti právneho poriadku Európskeho spolocenstva. ( [16]15 ) 30. Zdôraznil specifickost právneho záujmu chráneného na úrovni Spolocenstva, pre ktorú sa posúdenia Komisie pri výkone jej právomocí môzu znacne odlisovat od posúdení vykonaných orgánmi tretích státov. 31. Súdny dvor preto dospel k záveru, predovsetkým s ohladom na rozdiel medzi právnym záujmom chráneným v právnych poriadkov Spolocenstva a záujmom chráneným v tretom státe, konkrétne v Spojených státoch amerických, ze Súd prvého stupna správne rozhodol, ze zásada ne bis in idem sa neuplatní. 32. Zodpovedajúci návrh SGL v prejednávanom prípade zalozený na porusení zásady ne bis in idem musí byt preto z rovnakého dôvodu zamietnutý. 33. Vo vztahu k odkazu SGL na iné zásady, ako napríklad zásada prirodzenej spravodlivosti, treba dodat, ze Súdny dvor v rozsudku SGL Carbon rozhodol, ze neexistujú ziadne iné zásady vrátane zásad medzinárodného práva, ktoré by Komisiu zaväzovali zohladnit konania vedené proti dotknutému podniku v tretích státoch a v nich ulozené sankcie. ( [17]16 ) 34. Pokial ide o tvrdenie, ktoré SGL uviedol na pojednávaní, ze rozsudok SGL Carbon treba chápat v tom zmysle, ze Komisia má volnost pri úvahe, ci zohladní skorsiu sankciu ulozenú v tretom státe, pricom v konecnom dôsledku môze byt Komisia povinná to zohladnit, postacuje uviest, ze takýto postoj je zrejme pokusom prekrútit jasný výklad Súdneho dvora v rozpore s týmto rozsudkom, a preto ho nemozno prijat. ( [18]17 ) 35. Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia a neporusil zásadu ne bis in idem tým, ze v bodoch 112 az 116 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia nebola pri ukladaní sankcie SGL povinná zohladnit skorsie sankcie, ktoré boli SGL ulozené v Spojených státoch amerických. 36. Navyse, pokial ide konkrétne o odkaz, ktorý Súd prvého stupna v bode 112 napadnutého rozsudku urobil na rozsudok Boehringer ( [19]18 ), Súdny dvor v tej veci v skutocnosti nerozhodol o otázke, ci je Komisia povinná zapocítat sankciu ulozenú orgánmi tretieho státu, pretoze nebolo preukázané, ze skutky, ktoré zalobcovi vytýkala na jednej strane Komisia a na strane druhej americké orgány, sú naozaj totozné. ( [20]19 ) 37. Súdny dvor vsak v tej veci rozhodol, ze zásada ne bis in idem vyzaduje, aby existovala totoznost skutkov, pricom tieto skutky sa nesmú zásadne odlisovat, pokial ide o ich predmet a územnú lokalizáciu. ( [21]20 ) 38. Súd prvého stupna tým, ze v bode 112 napadnutého rozsudku na úvod svojho posúdenia, co sa týka tejto zásady, uviedol, ze "v prípadoch, ked skutkové okolnosti, ktoré sú základom obidvoch protiprávnych konaní, vyplývajú z rovnakého súboru dohôd, ale sa napriek tomu lísia, pokial ide tak o ich predmet, ako aj o ich územnú lokalizáciu, zásada ne bis in idem sa neuplatní", iba správne uplatnil túto judikatúru. 39. Pokial napokon ide o skutocnost, ze Súd prvého stupna v bode 114 napadnutého rozsudku údajne opomenul preskúmat tvrdenie SGL, ze sankcie, ktoré mu boli ulozené v Spojených státoch amerických za jeho úcast v karteli grafitových elektród, sa týkali aj speciálneho grafitu, a nevypocul k tomuto bodu svedka, ktorého SGL navrhol, treba poznamenat, ze vzhladom na to, ze Súd prvého stupna bol, ako je uvedené vyssie, oprávnený rozhodnút, ze zásada ne bis in idem sa neuplatní vo vztahu k sankciám ulozeným v tretích státoch z dôvodu chýbajúcej totoznosti chráneného právneho záujmu, bol oprávnený aj rozhodnút, ze nie je potrebné pristúpit ku skúmaniu existencie "idem" so zretelom na skutkové okolnosti, teda totoznosti konania. Toto tvrdenie musí byt preto tiez odmietnuté. 40. Vzhladom na predchádzajúce úvahy teda treba prvý odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. B -- O druhom odvolacom dôvode, ktorý smeruje proti zvýseniu sumy pokuty o 35 % z dôvodu, ze SGL bol jediným vodcom kartelu Hlavné tvrdenia 41. Svojím druhým odvolacím dôvodom SGL napáda posúdenie Súdu prvého stupna v bodoch 138 az 155 a bodoch 316 az 331 napadnutého rozsudku, v ktorých uviedol, ze SGL bol skutocným vodcom kartelu, a rozhodol, ze výsledné zvýsenie základnej ciastky pokuty SGL sa má znízit z 50 na 35 %. 42. Tento odvolací dôvod má dve casti. 43. Po prvé, SGL v podstate tvrdí, ze Súd prvého stupna neuviedol dôvody zvýsenia sumy pokuty o 35 %, kedze nespochybnitelné skutocnosti a protirecivé zistenia tohto súdu na to neposkytujú základ. V tomto ohlade SGL odkazuje na svoje tvrdenia, ktoré uviedol pred Súdom prvého stupna, ako sú zhrnuté v bodoch 303 az 310 napadnutého rozsudku. 44. Po druhé, SGL v podstate tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne usúdil, ze oznámenie o výhradách bolo postacujúce, pokial ide o pripísanie postavenia jediného vodcu kartelu, na dodrzanie jeho práva na obhajobu. Súd prvého stupna nezohladnil skutocnost, ze z výhrad Komisie nebolo zrejmé, ze zamýsla SGL povazovat za jediného vodcu kartelu. Tento súd si teda v bode 150 napadnutého rozsudku osvojil nesprávny názor, ze SGL sa mohol riadne obhajovat na základe informácií uvedených v oznámení o výhradách. 45. Komisia spochybnuje kazdé z tvrdení, ktoré SGL predlozil, a uvádza, ze odvolací dôvod je prinajmensom ciastocne neprípustný. Posúdenie 46. Pokial ide o prvú cast tohto odvolacieho dôvodu, treba na úvod pripomenút, ze odvolanie môze byt zalozené len na dôvodoch týkajúcich sa porusenia právnych noriem, pricom je vylúcené akékolvek posudzovanie skutkového stavu. Súd prvého stupna je výlucne príslusný jednak na zistenie skutkového stavu, okrem prípadov, ked je z dokumentov, ktoré mu boli predlozené, zjavná podstatná nesprávnost jeho zistení, a jednak na posúdenie tohto skutkového stavu. Súdny dvor teda nie je príslusný na zistenie skutkového stavu a v zásade ani na preskúmanie dôkazov, ktoré Súd prvého stupna uznal za preukazujúce tento skutkový stav. Pokial boli tieto dôkazy riadne získané a boli dodrzané vseobecné zásady práva a procesné pravidlá v oblasti dôkazného bremena a nadobúdania dôkazov, iba Súdu prvého stupna prinálezí posúdit, aká hodnota sa má pripísat dôkazom, ktoré mu boli predlozené. ( [22]21 ) 47. Súdny dvor navyse nemôze prejednat odvolanie v rozsahu, v akom v skutocnosti predstavuje iba návrh na opätovné preskúmanie zaloby, ktorá uz bola podaná na Súd prvého stupna. Podla clánku 225 ES, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a clánku 112 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora musí odvolanie naopak presne oznacovat napádané casti rozsudku, ktorého zrusenia sa SGL domáha, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitne podporujú tento návrh. Tejto poziadavke nezodpovedá odvolanie, ktoré bez toho, aby vôbec obsahovalo argumentáciu osobitne vymedzujúcu nesprávne právne posúdenie, ktorým je napadnutý rozsudok údajne dotknutý, sa obmedzuje na zopakovanie alebo reprodukovanie zalobných dôvodov a tvrdení, ktoré uz boli predlozené Súdu prvého stupna. ( [23]22 ) 48. Prvou castou druhého odvolacieho dôvodu SGL napáda zistenie Súdu prvého stupna v bode 316 a nasl. napadnutého rozsudku, ze SGL bol skutocným vodcom kartelu. Nepredkladá vsak ziadne tvrdenia, v ktorých by uvádzal, cím sa Súd prvého stupna dopustil v tejto súvislosti nesprávneho právneho posúdenia. Tvrdenia SGL teda popravde smerujú proti zisteniam a posúdeniu skutkového stavu Súdom prvého stupna v tomto ohlade. Navyse v rozsahu, v akom SGL opakuje a odkazuje na svoje tvrdenia, ktoré uz predlozil Súdu prvého stupna, predstavuje táto cast odvolacieho dôvodu v skutocnosti návrh na opätovné preskúmanie zaloby, ktorá uz bola podaná na Súd prvého stupna. 49. Preto je namieste záver, ze -- ako Komisia správne uviedla -- prvú cast druhého odvolacieho dôvodu treba v tomto rozsahu zamietnut ako neprípustnú. 50. Pokial vsak SGL tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku si protirecí, ide o právnu otázku, ktorá ako taká podlieha súdnemu preskúmaniu v odvolacom konaní. ( [24]23 ) 51. Podla SGL je argumentácia Súdu prvého stupna v napadnutom rozsudku protirecivá v tom, ze na jednej strane v bode 328 a nasl. tohto rozsudku rozhodol, ze správanie iných clenov kartelu, konkrétne LCL a Tokai, sa od správania SGL neodlisovalo tak zretelne, ako Komisia tvrdila, ale napriek tomu v bode 331 zvýsenie v zásade potvrdil, iba ho znízil na 35 %. 52. Nesúhlasím s tým, ze ide o protirecenie, kedze Súd prvého stupna neuviedol, ze medzi závaznostou porusenia SGL a porusenia Tokai a LCL nebol rozdiel, ale iba rozhodol, ze tento rozdiel nebol natolko výrazný, aby odôvodnil zvýsenie základnej ciastky stanovenej SGL o 50 %. V dôsledku toho Súd prvého stupna pri výkone svojej neobmedzenej právomoci znízil v bode 331 napadnutého rozsudku zvýsenie z 50 na 35 %. Toto tvrdenie je teda nedôvodné. 53. Prvá cast druhého odvolacieho dôvodu musí byt preto zamietnutá. 54. Pokial ide o druhú cast tohto odvolacieho dôvodu zalozenú na porusení práva SGL na obhajobu, Súd prvého stupna v bode 139 napadnutého rozsudku správne popísal, ako je definovaný standard vo vztahu k výpoctu pokút v ustálenej judikatúre Súdneho dvora, podla ktorej, ak Komisia výslovne uvedie v oznámení o výhradách, ze bude skúmat, ci je potrebné udelit dotknutým podnikom pokuty, a uvedie hlavné skutkové a právne okolnosti, ktoré môzu viest k pokute, ako je závaznost a dlzka trvania predpokladaného porusenia a skutocnost, ze porusenie bolo spáchané "úmyselne alebo z nedbanlivosti", splní svoju povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. ( [25]24 ) 55. Súd prvého stupna tiez správne rozhodol, ze Komisia takto poskytuje dotknutým podnikom údaje potrebné na to, aby sa obhajovali nielen proti zisteniu porusenia, ale aj proti ulozeniu pokuty. ( [26]25 ) 56. Správne rozhodol, ze právo na obhajobu v tomto kontexte je pred Komisiou zarucené moznostou podat pripomienky k dlzke trvania, závaznosti a predvídatelnosti protisútazného charakteru porusenia, ale naproti tomu Komisia nemá ziadnu povinnost vysvetlovat spôsob, akým by pouzila tieto skutkové a právne okolnosti pri urcení výsky pokuty. ( [27]26 ) 57. Vzhladom na túto judikatúru podla mna Súd prvého stupna rozhodol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ze predmetné oznámenie o výhradách obsahovalo dostatocne presné údaje o spôsobe, akým Komisia zamýslala stanovit pokutu, najmä pokial ide o závaznost porusenia. 58. Ako Súd prvého stupna poznamenal v bode 148 napadnutého rozsudku, aj ked sa takáto kvalifikácia nakoniec vo vztahu k LCL nepotvrdila, v oznámení o výhradách sa v kazdom prípade uvádzalo, ze SGL zohral spolu s LCL úlohu vodcu alebo podnecovatela kartelu. SGL si teda bol vedomý, ze Komisia mu zamýslala pripísat postavenie vodcu, co môze byt zohladnené pri stanovení pokuty. 59. Skutocnost, ze Komisia v konecnom dôsledku oznacila SGL za jediného vodcu kartelu, podla mna nemení postavenie SGL v takom rozsahu, aby významne oslabila jeho právo na vlastnú obhajobu, kedze pre oznámenie o výhradách je charakteristické, ze je predbezné a podlieha zmenám, ktoré Komisia uskutocní vo svojom neskorsom posúdení na základe pripomienok, ktoré jej predlozili zúcastnené osoby, vrátane ustúpenia od niektorých tvrdení, ako je napríklad tvrdenie, ze LCL zohral úlohu vodcu. 60. Treba dodat, ako Komisia poukázala, ze podla usmernení a praxe Komisie v tomto smere môze byt ulozená pokuta zvýsená o 50 % bez ohladu na to, ci je za vodcu oznacený iba jeden z úcastníkov kartelu, alebo niekolkí z nich. 61. Navyse Súd prvého stupna v tejto súvislosti v bode 149 napadnutého rozsudku rozhodol, ze nic nenasvedcuje tomu, ze by sa zodpovednost SGL ako vodcu kartelu skutocne zväcsila tým, ze sa mu pripísala cast spolocného vodcovského postavenia, ktorú Komisia pôvodne pripisovala LCL. To predstavuje skutkové zistenie, ktoré ako také nie je predmetom preskúmania Súdnym dvorom, kedze SGL netvrdil, ze Súd prvého stupna skreslil v tomto ohlade dôkazy. ( [28]27 ) 62. Druhá cast druhého odvolacieho dôvodu musí byt preto tiez zamietnutá. C -- O tretom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení s ohladom na výhradu týkajúcu sa nedostatocnej jazykovej znalosti clenov kolektívu Komisie, ktorý pracoval na prípade Hlavné tvrdenia 63. Svojím tretím odvolacím dôvodom SGL v podstate namieta, ze Súd prvého stupna v bode 154 napadnutého rozsudku neposúdil výhradu, ze jeho právo na obhajobu bolo nenapravitelne porusené nedostatocnou jazykovou znalostou clenov kolektívu Komisie, ktorý pracoval na prípade, a to napriek odôvodneným tvrdeniam SGL a navrhovaným dôkazom. 64. Súd prvého stupna chybne rozhodol, ze táto výhrada je círou domnienkou, ktorú nepotvrdzuje ziaden hodnoverný dôkaz. To predstavuje nesprávne posúdenie skutkového stavu. 65. Navyse skutocnost, ze predmetným úradníkom chýbali potrebné jazykové znalosti, pripravila SGL o jeho právo na obhajobu v správnom konaní. Tým, ze Súd prvého stupna povazoval túto okolnost za irelevantnú, porusil jeho právo na obhajobu. 66. Komisia zastáva názor, ze zistenia Súdu prvého stupna v bodoch 154 a 155 napadnutého rozsudku sú správne a nezakladajú sa na nesprávnom posúdení skutkového stavu ani na porusení práva na obhajobu. Usudzuje, ze vzhladom na to, ze správne konanie bolo vedené Generálnym riaditelstvom pre hospodársku sútaz a uzavreté Európskou komisiou ako celkom, jazykové znalosti konkrétneho clena vysetrovacieho kolektívu nie sú rozhodujúce. Posúdenie 67. Pokial SGL svojím tretím odvolacím dôvodom spochybnuje predovsetkým zistenie Súdu prvého stupna v bode 154 napadnutého rozsudku, ktorým odmietol tvrdenie SGL, ze Komisia zverila "nemecký spis" SGL úradníkom, ktorí neovládali dostatocne nemcinu, toto zistenie je zalozené na posúdení skutkového stavu a hodnotení dôkazov, ktoré nemozno ako také napadnút v odvolaní. ( [29]28 ) Vzhladom na to je tretí odvolací dôvod v tomto rozsahu neprípustný. 68. Co sa potom týka v tejto súvislosti uvedeného tvrdenia, ze SGL navrhol dalsie dôkazy na odôvodnenie tejto výhrady, treba poznamenat, ze posúdenie relevantnosti takého návrhu vo vztahu k predmetu sporu a potrebe vykonat dalsie dôkazy prinálezí Súdu prvého stupna. ( [30]29 ) 69. Pokial SGL dalej uvádza, ze Súd prvého stupna porusil jeho právo na obhajobu posúdením skutocnosti, ze predmetným úradníkom chýbali potrebné znalosti jazyka (v tomto prípade nemciny), treba po prvé poznamenat, ze -- ako je uvedené vyssie -- Súd prvého stupna toto tvrdenie odmietol uz v skutkovej rovine, takze otázka, ci táto okolnost porusila právo byt vypocutý, v skutocnosti ako taká pred týmto súdom nevznikla. 70. Po druhé by som vsak zastával názor, ze jazykové znalosti -- alebo ich nedostatok -- konkrétneho clena vysetrovacieho kolektívu vnútri Komisie nemôzu byt samy osebe rozhodujúce. Komisia je ako celok zodpovedná za priebeh konaní v oblasti práva hospodárskej sútaze a takisto znása kolektívnu zodpovednost za konecné rozhodnutia, ktorými sa tieto konania koncia. 71. Ak by -- ako Súd prvého stupna správne poznamenal v bode 154 napadnutého rozsudku -- SGL skutocne preukázal, ze údaje, o ktoré sa Komisia opierala v spornom rozhodnutí, boli nesprávne, rozhodnutie by obsahovalo hmotnoprávnu vadu, a mohlo by byt preto zrusené z tohto dôvodu bez ohladu na to, ci túto chybu bolo v skutocnosti mozné pripísat nedostatocnej jazykovej znalosti konkrétneho clena kolektívu alebo akejkolvek inej okolnosti v rámci vnútornej organizácie Komisie, ktorá mohla spôsobit, ze sa dopustila chyby. 72. Z toho vyplýva, ze tretí odvolací dôvod musí byt zamietnutý. D -- O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze spolupráca, ktorú SGL poskytol, bola nedocenená so zretelom na znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci Hlavné tvrdenia 73. Svojím stvrtým odvolacím dôvodom SGL napáda posúdenie Súdu prvého stupna v bodoch 367 az 375 napadnutého rozsudku, v ktorých odmietol tvrdenia SGL týkajúce sa porusenia oznámenia o spolupráci a rozsirujúco nedostatocného znízenia pokuty týmto súdom. 74. SGL v podstate tvrdí, ze jeho spolupráca bola nedocenená. Po prvé, Súd prvého stupna v bode 367 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, ze SGL nebol oprávnený na výraznejsie znízenie z dôvodu, ze bol chybne oznacený za vodcu kartelu. Po druhé SGL uvádza, ze bol diskriminovaný, kedze spolupráca, ktorú poskytol, mala prinajmensom rovnakú hodnotu ako spolupráca ostatných úcastníkov, osobitne UCAR. 75. SGL spochybnuje zistenia Súdu prvého stupna v bodoch 368, 370 a 373 napadnutého rozsudku a v tomto ohlade okrem iného tvrdí, ze hodnota poskytnutej spolupráce nezávisí od príspevku, ktorý Komisia skutocne zohladnila. 76. Podla Komisie sú predmetné zistenia Súdu prvého stupna správne a tvrdenia SGL, ktoré sú ciastocne neprípustné, by mali byt v celom rozsahu odmietnuté. 77. Odkazuje predovsetkým na mieru volnej úvahy, ktorú má Komisia vo vztahu k znízeniu pokuty a osobitne pri posúdení kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej rôznymi clenmi kartelu. Ako bolo navyse správne uvedené v napadnutom rozsudku, ak by Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia mala dospiet k záveru, ze urcitý podnik sa pocas urcitého obdobia dopustil porusenia, prisvojil by si tento súd právomoci Komisie. Posúdenie 78. Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry má Komisia sirokú mieru volnej úvahy vo vztahu k stanoveniu výsky pokuty vrátanie znízenia pokuty podla oznámenia o spolupráci. ( [31]30 ) Aj ked je pritom úlohou Súdneho dvora, aby sa presvedcil, ci Súd prvého stupna správne posúdil výkon tejto volnej úvahy Komisiou, pri rozhodovaní v rámci odvolania Súdnemu dvoru neprinálezí, aby z dôvodu spravodlivosti nahrádzal posúdenie Súdu prvého stupna, ktorý v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci rozhodol o stanovení sumy pokút, vlastným posúdením. ( [32]31 ) 79. Pokial ide o posúdenie znízenia poskytnutého SGL, Súd prvého stupna predovsetkým zalozil svoje posúdenie v tomto ohlade podla mna správne na domnienke, ze vzhladom na jasné znenie oznámenia o spolupráci, ktoré odkazuje na podnik, ktorý ako "prvý" poskytol "rozhodujúce" dôkazy o "existencii" kartelu, sa velmi významné znízenie podla oddielu B oznámenia o spolupráci môze poskytnút iba jednému podniku, a to tomu, ktorý ako prvý poskytol také dôkazy o existencii kartelu, ale nie aj iným podnikom, ktoré (následne) predlozili dôkazy týkajúce sa konkrétnych období alebo aspektov trvania tohto kartelu. 80. Súd prvého stupna si teda mohol právom osvojit názor, ze Komisia bola oprávnená uviest, ze iba UCAR bol prvým podnikom na úcely oddielov B a C oznámenia o spolupráci. 81. V dôsledku toho Súd prvého stupna v bode 367 napadnutého rozsudku takisto správne uviedol, ze SGL vo svojom postavení vodcu kartelu nesplnal podmienky stanovené bud v oddiele B písm. b) alebo v oddiele B písm. e) oznámenia o spolupráci. Tento úsudok bol zalozený na posúdení skutkového stavu, ktoré nemozno, ako som uviedol vyssie, ( [33]32 ) napadnút v rámci tohto odvolania. 82. Pokial dalej ide o tvrdenie SGL smerujúce proti bodu 368 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna nerozhodol nesprávne, ze Komisia nemala ziadnu povinnost ocenit spoluprácu znízením pokuty, ak sa o predmetné dôkazy neopierala pri zistení alebo sankcionovaní porusenia práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. V tomto ohlade judikatúra Súdneho dvora ukazuje, ze takýto príspevok k spolupráci môze zdôvodnit znízenie pokuty z dôvodu spolupráce iba vtedy, ak skutocne Komisii umozní, aby vykonávala svoju úlohu spocívajúcu v preukazovaní existencie porusenia a jeho ukoncovaní, a fakticky pomôze Komisii pri práci, ( [34]33 ) o co nemôze íst v prípade, ak Komisia predmetný príspevok ani nezobrala do úvahy. 83. V tejto súvislosti Súd prvého stupna v bodoch 369 a 370 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorú Komisia v tomto ohlade má, nemôze byt povinná zistovat a sankcionovat kazdé protisútazné správanie, ani súd Spolocenstva nemôze rozhodnút, co i len na úcely znízenia pokuty, ze vo svetle dôkazov, ktoré má k dispozícii, mala Komisia dospiet k záveru, ze urcitý podnik sa pocas urcitého obdobia dopustil porusenia. SGL preto nemôze tvrdit, ze jeho príspevok k spolupráci mal byt ocenený podstatným znízením sumy pokuty z dôvodu, ze Komisia bola na základe tohto príspevku povinná zistit alebo sankcionovat konkrétne porusenie. 84. Pokial napokon ide o tvrdenie SGL, ze spolupráca, ktorú poskytol, bola v porovnaní so spoluprácou ostatných clenov kartelu nedocenená, treba po prvé poznamenat, ako Súd prvého stupna správne uviedol v bode 371 napadnutého rozsudku, ze Komisia disponuje pri posúdení kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej rôznymi clenmi kartelu sirokou mierou volnej úvahy. Po druhé, SGL neuviedol, v akom smere Súd prvého stupna nepreskúmal zjavné zneuzitie tejto volnej úvahy Komisiou. 85. Co sa navyse týka tvrdenia SGL, ze bol diskriminovaný vo vztahu k UCAR, je namieste uviest, ze aj ked je pravda, ze pri stanovení pokuty a poskytnutí znízenia je Komisia napriek svojej sirokej miere volnej úvahy vo vseobecnosti viazaná zásadou rovnosti zaobchádzania, ( [35]34 ) príspevok, ktorý k spolupráci poskytol UCAR, oprávnene viedol -- ako som uviedol vyssie -- k tomu, ze bol kvalifikovaný ako "prvý" podnik na úcely oddielu B oznámenia o spolupráci. Z tohto samotného dôvodu nemá hodnota jeho príspevku a znízenie, ktoré mu bolo poskytnuté, ziaden vztah k príspevku SGL a znízeniu, ktoré bolo poskytnuté tejto spolocnosti. SGL preto nemôze tvrdit, ze doslo k diskriminácii v jeho neprospech z dôvodu rozdielu medzi znízením, ktoré bolo poskytnuté jemu a UCAR. 86. Z toho vyplýva, ze zistenia Súdu prvého stupna s ohladom na znízenie pokuty, ktoré bolo SGL poskytnuté, sa nezakladajú na nesprávnom právnom posúdení. Stvrtý odvolací dôvod musí byt preto zamietnutý. E -- O piatom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Súd prvého stupna nezohladnil schopnost SGL zaplatit pokutu a ulozené pokuty boli neprimerane vysoké Hlavné tvrdenia 87. Svojím piatym odvolacím dôvodom SGL tvrdí, ze Súd prvého stupna v bode 333 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, ze Komisia nemala pri stanovení sumy pokuty ziadnu povinnost zohladnit tazkú financnú situáciu SGL a nedostatok penazí na zaplatenie pokuty. 88. SGL uvádza na podporu tohto odvolacieho dôvodu v podstate dve tvrdenia. Po prvé tvrdí, ze ulozená pokuta je aj po znízení sama osebe neprimerane vysoká, a to tým viac, ze nebola v case vydania rozhodnutia zohladnená schopnost dotknutej spolocnosti zaplatit pokutu. Po druhé SGL tvrdí, ze Komisia a súdy Spolocenstva sú právne povinné zohladnit platobnú schopnost SGL. Súd prvého stupna tým, ze neoveril, ci ulozená pokuta ohrozuje hospodársku zivotaschopnost dotknutej spolocnosti, nesprávne vylozil znenie bodu 5 písm. b) usmernení. 89. Komisia uvádza, ze tieto tvrdenia sú neprípustné alebo v kazdom prípade nedôvodné. Posúdenie 90. V rozsahu, v akom SGL uviedol vo svojom odvolaní po prvé niekolko tvrdení spochybnujúcich proporcionalitu ulozenej pokuty, musí byt piaty odvolací dôvod oznacený za neprípustný, pretoze v skutocnosti je jeho cielom vseobecné opätovné preskúmanie pokút, na co nie je Súdny dvor v kontexte odvolania príslusný. ( [36]35 ) 91. Pokial ide po druhé o tvrdenie, ze Súd prvého stupna nezohladnil platobnú schopnost SGL, treba poznamenat, ze podla ustálenej judikatúry, ktorú bod 333 napadnutého rozsudku plne odráza, nie je Komisia pri urcení sumy pokuty povinná zohladnit zlú financnú situáciu podniku, kedze uznanie takejto povinnosti by viedlo k poskytnutiu neoprávnenej sútaznej výhody podnikom, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu. ( [37]36 ) 92. Co sa dalej týka bodu 5 písm. b) usmernení, podla ktorého je potrebné brat do úvahy reálnu platobnú schopnost podniku, Súdny dvor v rozsudku SGL Carbon uz rozhodol, ze toto ustanovenie nijako nespochybnuje vyssie uvedenú judikatúru. Ako Súdny dvor uviedol v tomto rozsudku, platobná schopnost môze byt totiz relevantná iba v "specifickom sociálnom kontexte" tvorenom dôsledkami, ktoré by zaplatenie pokuty mohlo mat najmä z hladiska zvýsenia nezamestnanosti alebo poskodenia dodávatelských a odberatelských hospodárskych odvetví dotknutého podniku. ( [38]37 ) 93. Vzhladom na to súhlasím so Súdom prvého stupna, ze skutocnost, ze opatrenie, ktoré prijme orgán Spolocenstva, spôsobí platobnú neschopnost alebo likvidáciu konkrétneho podniku, nie je ako taká právom Spolocenstva zakázaná. SGL navyse nepredlozil dôkazy, ze specifický sociálny kontext vo vyssie popísanom zmysle existuje. 94. Za týchto okolností sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bode 333 napadnutého rozsudku zamietol zalobný dôvod zalozený na tom, ze Komisia nezohladnila platobnú schopnost SGL. 95. Piaty odvolací dôvod musí byt preto zamietnutý. F -- O siestom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom stanovení úrokovej sadzby Hlavné tvrdenia 96. Siesty odvolací dôvod smeruje proti bodom 408 az 415 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna zamietol výhrady, ktorými SGL navrhoval zrusenie úrokových sadzieb stanovených v tretom odseku clánku 3 sporného rozhodnutia (6,75 %) a v liste Komisie z 20. decembra 2002 (2 %). 97. SGL trvá na svojich tvrdeniach uvedených pred Súdom prvého stupna, ze stanovené úrokové sadzby sú prílis vysoké a príslusný bod sporného rozhodnutia by mal byt zrusený. Osobitne vysoký úrok, ktorý sa má v konecnom dôsledku zaplatit, predstavuje dodatocnú pokutu, pre ktorú neexistuje ziadny právny základ. 98. Komisia uvádza, ze tvrdenia, ktoré SGL predkladá, sa týkajú skutkových zistení a predstavujú zopakovanie tvrdení, ktoré uz boli uvedené pred Súdom prvého stupna, a preto sú neprípustné alebo v kazdom prípade nedôvodné. Posúdenie 99. Po prvé je potrebné poznamenat, ze Súd prvého stupna v odpovedi na tvrdenie o protiprávnosti sadzby úrokov z omeskania, ktorá bola v spornom rozhodnutí stanovená na 6,75 %, v bode 411 napadnutého rozsudku správne poukázal na ustálenú judikatúru, podla ktorej právomoci priznané Komisii podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 zahrnajú právomoc urcit sadzbu úrokov z omeskania a stanovit podrobnú úpravu na vykonanie jej rozhodnutia. ( [39]38 ) 100. Takisto správne rozhodol, ze Komisia bola v rozsahu nevyhnutnom na odradenie od omeskania so zaplatením pokuty oprávnená zvolit si vyssí referencný bod, ako je uplatnitelná trhová sadzba, ktorá je ponúkaná priemernému dlzníkovi. ( [40]39 ) 101. SGL v kontexte tohto odvolania neuviedol, v com Súd prvého stupna v bode 412 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, ze Komisia neprekrocila pri stanovení sadzby úrokov z omeskania mieru volnej úvahy, ktorú má -- ako je uvedené vyssie -- k dispozícii. SGL namiesto toho v podstate opakuje svoje tvrdenia o tom, ze výska sadzby je neúmerná, ktoré uz boli preskúmané Súdom prvého stupna, co v skutocnosti predstavuje návrh na opätovné preskúmanie. ( [41]40 ) V tomto rozsahu musí byt preto odvolací dôvod oznacený za neprípustný. 102. Pokial ide po druhé o údajnú protiprávnost úrokovej sadzby 2 % z predbezných platieb, ktoré podniky robia na úhradu svojich pokút, Súd prvého stupna kvalifikoval tento zalobný dôvod, ktorý nebol uvedený v zalobe podanej na tento súd, podla mna správne ako nový dôvod v zmysle clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. V bode 413 napadnutého rozsudku teda mohol tento zalobný dôvod oprávnene zamietnut ako neprípustný. Tým skôr ho SGL nemôze predlozit v odvolaní. 103. Siesty odvolací dôvod musí byt preto zamietnutý. 104. Zo vsetkých prechádzajúcich úvah vyplýva, ze odvolanie musí byt zamietnuté v celom rozsahu. VII -- O trovách 105. Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat SGL na náhradu trov konania a SGL nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania. VIII -- Návrh 106. Z vyssie uvedených dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor: 1. zamietol odvolanie; 2. zaviazal SGL Carbon na náhradu trov konania. __________________________________________________________________ ( [42]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [43]2 ) [44]Zb. s. II-10. ( [45]3 ) SGL Carbon/Komisia, [46]C-308/04 P, Zb. s. I-5977. Prejednávané odvolanie v tomto ohlade v urcitom rozsahu súvisí aj s odvolaním podaným vo veci Showa Denko/Komisia ([47]C-289/04 P, Zb. s. I-5859). ( [48]4 ) [49]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3. ( [50]5 ) [51]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171. ( [52]6 ) [53]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4. ( [54]7 ) Rozsudok zo 14. decembra 1972, Boehringer Mannheim/Komisia, [55]7/72, Zb. s. 1281. ( [56]8 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 3. ( [57]9 ) Pozri okrem iného rozsudky z 5. mája 1966, Gutmann/Komisia ESAE, [58]18/65 a 35/65, Zb. s. 103, [59]119, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [60]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 59. ( [61]10 ) Pozri okrem iného rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [62]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 338. ( [63]11 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 3. ( [64]12 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 3. ( [65]13 ) Rozsudok z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, [66]C-397/03 P, Zb. s. I-4429. ( [67]14 ) Body 28 a 29. ( [68]15 ) Bod 30. ( [69]16 ) Body 33 az 37. ( [70]17 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky SGL Carbon, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 36, a Showa Denko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 60. ( [71]18 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 7. ( [72]19 ) Pozri rozsudok Archer Daniels, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, body 48 a 49. ( [73]20 ) Pozri rozsudok SGL Carbon, bod 27. ( [74]21 ) Pozri okrem iného uznesenie Súdneho dvora zo 17. septembra 1996, San Marco Impex Italiana/Komisia, [75]C-19/95 P, Zb. s. I-4435, bod 40, rozsudky z 2. marca 1994, Hilti/Komisia, [76]C-53/92 P, Zb. s. I-667, bod 42, a z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [77]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 177. ( [78]22 ) Pozri v tomto zmysle okrem iného rozsudky z 28. mája 1998, Deere/Komisia, [79]C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 20, a zo 7. júla 2005, Le Pen/Parlament, [80]C-208/03 P, Zb. s. I-6051, bod 39 a tam citovanú judikatúru. ( [81]23 ) Pozri najmä rozsudky z 1. októbra 1991, Vidrányi/Komisia, [82]C-283/90 P, Zb. s. I-4339, bod 29; z 20. novembra 1997, Komisia/V., [83]C-188/96 P, Zb. s. I-6561, bod 24; zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [84]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 25, a zo 7. mája 1998, Somaco/Komisia, [85]C-401/96 P, Zb. s. I-2587, bod 53. ( [86]24 ) Pozri v tomto zmysle okrem iného rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 428; z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, [87]322/81, Zb. s. 3461, body 19 a 20, a Showa Denko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 69. ( [88]25 ) Pozri najmä rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 428, a zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [89]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 21. ( [90]26 ) Pozri v tomto zmysle okrem iného rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, body 434 az 439; tiez pozri, pokial ide o judikatúru Súdu prvého stupna v tomto ohlade, najmä rozsudok z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, [91]T-23/99, Zb. s. II-1705 bod 200. ( [92]27 ) Pozri bod 46 vyssie. ( [93]28 ) Pozri bod 46 vyssie a judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 21. ( [94]29 ) Pozri v tomto zmysle okrem iného rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 68, a Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 70. ( [95]30 ) Pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, body 393 a 394. ( [96]31 ) Pozri rozsudky SGL Carbon, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 48, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 245. ( [97]32 ) Pozri body 46 a 48 vyssie. ( [98]33 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, [99]C-297/98 P, Zb. s. I-10101, body 36 a 37, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 399. ( [100]34 ) Pozri rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 617. ( [101]35 ) Pozri okrem iného rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, body 245 a 246, a z 29. apríla 2004, British Sugar/Komisia, [102]C-359/01 P, Zb. s. I-4933, body 48 a 49. ( [103]36 ) Pozri rozsudky z 8. novembra 1983, IAZ a i./Komisia, [104]96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 54 a 55, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 327. ( [105]37 ) Rozsudok SGL Carbon, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 106. ( [106]38 ) Pozri rozsudok SGL Carbon, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 113. ( [107]39 ) Pozri v tomto zmysle tamze, body 114 a 115. ( [108]40 ) Pozri bod 47 vyssie. References 1. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0006 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:100:TOC 8. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0007 9. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0008 10. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0009 11. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0010 12. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0011 13. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0012 14. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0013 15. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0014 16. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0015 17. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0016 18. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0017 19. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0018 20. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0019 21. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0020 22. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0021 23. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0022 24. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0023 25. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0024 26. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0025 27. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0026 28. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0027 29. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0028 30. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0029 31. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0030 32. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0031 33. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0032 34. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0033 35. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0034 36. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0035 37. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0036 38. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0037 39. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0038 40. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0039 41. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0040 42. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0001 43. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0002 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0000&locale=SK 45. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0003 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0308&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0289&locale=SK 48. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0004 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 50. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0005 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 52. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0006 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 54. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0007 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61972??0007&locale=SK 56. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0008 57. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0009 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61965??0018&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61965??0018&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 61. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0010 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 63. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0011 64. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0012 65. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0013 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0397&locale=SK 67. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0014 68. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0015 69. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0016 70. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0017 71. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0018 72. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0019 73. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0020 74. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0021 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0019&locale=SK 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0053&locale=SK 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 78. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0022 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0007&locale=SK 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0208&locale=SK 81. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0023 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0283&locale=SK 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0188&locale=SK 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0401&locale=SK 86. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0024 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 88. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0025 89. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 90. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0026 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 92. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0027 93. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0028 94. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0029 95. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0030 96. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0031 97. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0032 98. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0033 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0297&locale=SK 100. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0034 101. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0035 102. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0359&locale=SK 103. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0036 104. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0096&locale=SK 105. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0037 106. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0038 107. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0039 108. file:///tmp/lynxXXXX3I509k/L97419-226TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500392601-E0040