NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 1. februára 2007 ( [1]1 ) Vec C-260/05 P Sniace SA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie -- Státna pomoc -- Prípustnost -- Akt, ktorý sa zalobcu osobne týka" I -- Úvod 1. Ked Komisia schváli státnu pomoc alebo v tejto súvislosti neuplatní pripomienky, vynára sa otázka, za akých podmienok môzu prípadní konkurenti príjemcu pomoci podat zalobu proti takémuto rozhodnutiu. Zvycajne je problematické urcit, ci sa schválenie pomoci osobne týka konkurenta. 2. Rovnako je aj v tomto odvolaní proti rozsudku Súdu prvého stupna medzi úcastníkmi konania sporné, ci sa Sociedad nacional de Industrias y Aplicaciones de Celulosa Espańola SA (dalej len "Sniace") osobne týka rozhodnutie Komisie 2001/102/ES z 19. júla 2000 o státnej pomoci Rakúska v prospech Lenzing Lyocell GmbH & Co. KG (dalej len "Lenzing Lyocell") (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). ( [2]2 ) Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku ( [3]3 ) uviedol, ze Sniace sa toto rozhodnutie osobne netýka. II -- Skutkový stav a konanie 3. Súd prvého stupna v bodoch 1 a 2 napadnutého rozsudku predstavuje dotknuté podniky takto: "1 Sniace SA... je spanielskou spolocnostou, ktorá sa zaoberá predovsetkým výrobou a predajom umelých a syntetických vlákien, celulózy, celulózových vlákien (viskózová striz), polyamidových nekonecných nití, netkanej plsti, ako aj síranu sodného, lesným hospodárstvom a spolocnou výrobou elektrickej energie. 2 Lenzing Lyocell GmbH & Co. KG... je rakúskou dcérskou spolocnostou rakúskej spolocnosti Lenzing AG, ktorá vyrába predovsetkým vlákna viskózy a modalu. LLG sa zaoberá výrobou a predajom lyocellu, nového typu vlákna vyrábaného z cistej prírodnej celulózy. Toto vlákno je tiez vyrábané britskou spolocnostou Courtaulds plc, ktorá ho predáva pod názvom Tencel." 4. Od roku 1995 poskytovali niektoré rakúske organizácie v prospech Lenzing Lyocell pomoc na výstavbu továrne produkujúcej lyocell v spolkovej krajine Burgenland. Komisia najskôr neuplatnila ziadne námietky, ale následne v roku 1998 zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, aby zistila, ci je pomoc zlucitelná s právom Spolocenstva. V priebehu tohto konania Sniace predlozil dve vyjadrenia so svojimi pripomienkami. 5. Komisia prijala 19. júla 2000 napadnuté rozhodnutie. ( [4]4 ) Na základe tohto rozhodnutia si môze LGG zachovat rôzne výhody. Výrok tohto rozhodnutia znie: "Clánok 1 Pomoc, ktorú Rakúsko poskytlo Lenzing Lyocell GmbH & Co. KG (LLG) v Heiligenkreuz vytvorením záruk vo výske 35,80 miliónov eur [záruka konzorcia komercných bánk a státnych bánk vo výske 21,8 miliónov eur a tri záruky Wirtschaftspark Heiligenkreuz Servicegesellschaft mbH (WHS) vo výske 1,4 milióna eur, 10,35 milióna eur a 2,25 milióna eur], ako aj cena 4,4 eur za meter stvorcový na kúpu priemyselného pozemku s rozlohou 120 ha, záruky pevných cien spolkovej krajiny Burgenland na poskytovanie kolektívnych sluzieb a pomoc v neznámej výske vo forme výstavby vlastnej infrastruktúry podniku, nie je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Clánok 2 Pomoc poskytnutá Rakúskom v prospech LLG vytvorením záruky vo výske 14,5 milióna eur zo strany WiBAG je v súlade s pravidlom s referencným císlom N 542/95 o zárukách a bola schválená Komisiou. Pomoc na environmentálne úcely vo výske 5,37 milióna eur je v súlade s pravidlom s referencným císlom N 93/148 o financovaní ochrany zivotného prostredia a bola schválená Komisiou. Clánok 3 Individuálna pomoc schválená Rakúskom vo výske 0,4 milióna eur vo forme pomoci pri nadobudnutí pozemku a vo výske 21,8 milióna eur vo forme tichého úcastníctva je zlucitelná so spolocným trhom." 6. Sniace podal na Súd prvého stupna zalobu proti uvedenému rozhodnutiu. Na podporu zalovanej Komisie vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci Lenzing Lyocell, rakúska spolková krajina Burgenland a Rakúsko. 7. Súd prvého stupna túto zalobu zamietol ako neprípustnú, kedze Sniace sa schválenie pomoci osobne netýka. Podla Súdu prvého stupna totiz Sniace hral v konaní pred podaním zaloby len malú úlohu a jeho postavenie na trhu nebolo podstatne ovplyvnené, kedze lyocell, ktorý vyrába iba Lenzing Lyocell, nekonkuruje viskóze, ktorú vyrába Sniace. III -- Návrhy 8. Svojím odvolaním proti rozsudku Súdu prvého stupna Sniace navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. apríla 2005 vo veci T-88/01, -- vyhovel návrhom, ktoré boli predlozené v prvostupnovom konaní, alebo vrátil vec Súdu prvého stupna na rozhodnutie o veci samej, -- vyhovel jeho návrhu zo 16. októbra 2001 na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ako aj jeho návrhom z 20. apríla 2001 na výsluch úcastníkov konania, svedkov a predlozenie znaleckého posudku a -- zaviazal zalovanú v prvostupnovom konaní na náhradu trov konania. 9. Komisia naopak navrhuje, aby Súdny dvor: -- rozhodol, ze prvé tri odvolacie dôvody sú neprípustné, alebo aby ich subsidiárne zamietol ako nedôvodné, -- zamietol stvrtý odvolací dôvod ako nedôvodný, -- zaviazal odvolatela na náhradu trov konania, -- alebo subsidiárne, v prípade, ak vyhovie odvolaniu, vrátil vec Súdu prvého stupna na rozhodnutie o veci samej. 10. Lenzing Fibers GmbH (dalej len "Lenzing Fibers"), právny nástupca spolocnosti Lenzing Lyocell a Rakúska republika navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupna v celom rozsahu. IV -- Posúdenie 11. Sniace uvádza styri odvolacie dôvody. Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia predovsetkým tým, ze podla jeho názoru nepredstavovalo rozhodnutie podstatný zásah do postavenia Sniace na trhu a v druhom rade tým, ze úcast Sniace v konaní vo veci formálneho zistovania bola len malá. V tretom rade napadnutý rozsudok porusuje právo na úcinnú súdnu ochranu. V stvrtom rade napokon Sniace vytýka údajné porusenie zásady procesnej rovnosti voci Lenzing Lyocell, kedze Súd prvého stupna vyhovel zalobe materskej spolocnosti Lenzing AG (dalej len "skupina Lenzing") týkajúcej sa schválenia pomoci poskytnutej v prospech Sniace. ( [5]5 ) A -- O osobnom záujme 12. Pred dôkladným preskúmaním uvedených dôvodov je potrebné uviest niektoré úvodné pripomienky o osobnom záujme. 13. Na základe ustálenej judikatúry môzu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené (legitímne) tvrdit, ze sa ich rozhodnutie v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES osobne týka iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené. ( [6]6 ) 14. V práve v oblasti práva státnej pomoci sa podmienky existencie osobného záujmu konkurenta zjavne odlisujú podla stádia konania, v ktorom sa podáva zaloba, ako aj podla jej úcelu. 15. Nedávno Súdny dvor v rozsudku ARE zhrnujúco uviedol, aké sú podmienky, po ktorých splnení môzu (potenciálni) konkurenti príjemcov pomoci podat zalobu proti rozhodnutiam Komisie, ked sama Komisia nezacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES a nenamietala proti opatreniam prijatým clenským státom. ( [7]7 ) V takom prípade existujú tieto alternatívy: na jednej strane sa môze sledovat dosiahnutie zacatia konania vo veci formálneho zistovania, na druhej strane môze mat za ciel vecne napadnút rozhodnutia Komisie. 16. Ked má zaloba za ciel zacatie konania vo veci formálneho zistovania, stací, ak sú zalobcovia osobami, podnikmi alebo zdruzeniami, ktorých záujmy sú prípadne dotknuté, a teda najmä konkurujúce podniky príjemcov tejto pomoci a profesijné zdruzenia. ( [8]8 ) Oprávnenost podat zalobu sa teda relatívne rozsiahlym spôsobom rozsiruje na úcely dodrzania záruk konania potenciálnych konkurentov, ktoré sa im priznávajú v rámci konania podla clánku 88 ods. 2 ES. ( [9]9 ) 17. Inak je to v prípade, ked zaloba, ktorou sa namieta proti rozhodnutiu prijatému bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania sleduje dosiahnutie zrusenia rozhodnutia vo veci samej. V takom prípade nestací, aby sa zalobca mohol povazovat za potenciálne dotknutého podla clánku 88 ods. 2 ES. Musí naopak preukázat, ze sa ho to osobne dotýka. To predpokladá, ze jeho postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené systémom pomoci, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia. ( [10]10 ) 18. Toto prísnejsie kritérium platí aj po skoncení konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. V tomto prípade sa podla rozsudku Cofaz schválenie pomoci poskytnutej ako výsledok konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES osobne týka zalujúceho konkurenta, pokial hral aktívnu úlohu v rámci tohto konania a pokial je jeho postavenie na trhu podstatne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia. ( [11]11 ) Na základe tohto kritéria sa teda musí posúdit osobný záujem Sniace. B -- O prvom odvolacom dôvode: podstatný zásah do postavenia na trhu 19. Prvým odvolacím dôvodom sa namieta proti tvrdeniu Súdu prvého stupna, podla ktorého Sniace nepreukázal, ze dotknutá pomoc pre neho predstavovala podstatný zásah. Poziadavka podstatného zásahu umoznuje urcit konkurentov, ktorí sú schválenou pomocou individualizovaní tak, ze môzu splnit podmienky prípustnosti uvedené v rozsudku Plaumann. ( [12]12 ) Preto sú oprávnení podat zalobu tí konkurenti, ktorí sú prostredníctvom pomoci vynatí z okruhu vsetkých ostatných osôb, a takto sú individualizovaní podobným spôsobom ako adresáti napadnutého rozhodnutia. Tento individualizujúci úcinok umoznuje odlísit podstatný zásah do postavenia na trhu, ktorý na základe rozsudku Cofaz oprávnuje podat zalobu, od zásahu, ktorý sa nemôze povazovat za podstatný. 20. V zásade kazdá výhoda selektívne poskytnutá urcitým subjektom na trhu ovplyvnuje postavenie vsetkých ostatných konkurentov na trhu, ktorí z nej nemajú prospech. Postavenie konkurentov na trhu vsak kladne alebo záporne ovplyvnujú aj mnohé iné faktory. Preto len okolnost, ze opatrenie je spôsobilé ovplyvnit existujúce konkurencné vztahy na relevantnom trhu sama osebe nepostacuje na vytvorenie záveru, ze toto opatrenie sa osobne týka akéhokolvek hospodárskeho subjektu, ktorý sa nejakým spôsobom nachádza v konkurencnom vztahu s príjemcom opatrenia. ( [13]13 ) 21. Úcinok pomoci spôsobilý individualizovat konkurenta sa môze povazovat za splnený len v prípade, ked táto pomoc do takej miery zvýhodnuje príjemcu oproti konkurentovi, ze tento faktor nadobúda osobitnú úlohu. Táto osobitná úloha musí súdu Spolocenstva umoznit odlísit úcinky výhody pre príjemcu od vsetkých ostatných okolností, ktoré ovplyvnujú postavenie zalujúceho konkurenta na trhu a umoznit posúdenie ich osobitného dosahu na konkurenta. Takto sa dá rozumiet formulácii, ktorú Súd prvého stupna pouzil v uznesení Deutsche Post a DHL, podla ktorej musí zalobca preukázat rozsah zásahu do jeho postavenia na trhu. ( [14]14 ) 22. Preto Komisia správne zdôraznuje, ze podstatný zásah do postavenia zalujúceho konkurenta na trhu sa nemôze zamienat s narusením alebo prípadne iba s hrozbou narusenia hospodárskej sútaze podla clánku 87 ES, ktoré charakterizuje zakázanú pomoc. Zákaz pomoci totiz nie je obmedzený len na pomoc, ktorej úcinok narusenia hospodárskej sútaze identifikuje urcitých konkurentov. ( [15]15 ) 23. V dôsledku toho je potrebné vziat do úvahy struktúru predmetného trhu a úcinok údajnej pomoci. ( [16]16 ) Súd prvého stupna v bode 61 napadnutého rozsudku vychádza z konstatovania, ze pomoc zvýhodnuje výlucne továren urcenú na výrobu lyocellu a ze Sniace nevyrába tento typ vlákna ani to nemá v budúcnosti v úmysle. Okrem toho v bodoch 62 az 78 Súd prvého stupna uvádza, ze lyocell a viskóza, ktorú vyrába Sniace, nie sú vo vzájomnom konkurencnom vztahu. V dôsledku toho pomoc udelená spolocnosti Lenzing Lyocell na výrobu lyocellu nemôze podstatne ovplyvnit postavenie Sniace na trhu. ( [17]17 ) Súd prvého stupna v podstate vychádza z rôznych vlastností týchto dvoch vlákien a najmä z vyssej ceny lyocellu, ktoré uz Sniace nespochybnil. 1. O posúdení dôkazov Súdom prvého stupna 24. Sniace vsak namieta, ako to uz urobil v konaní na prvom stupni, ze Lenzing Lyocell predáva podpriemerný lyocell, a teda výrobok nizsej kvality, ako aj takzvanú proviskózu, vlákno pozostávajúce zo zmesi lyocellu a viskózy. Tieto dva výrobky si konkurujú s viskózou, ktorú vyrába Sniace. 25. Ako Sniace výslovne uznáva, odvolanie sa podla clánku 225 ES a clánku 58 ods. 1 Statútu Súdneho dvora obmedzuje len na právne otázky. Len Súd prvého stupna má teda právomoc zistovat a posudzovat skutkové okolnosti, ako aj hodnotit dôkazy. Posúdenie skutkových okolností a dôkazov teda nie je právnou otázkou, ktorá je ako taká podriadená preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania, s výnimkou prípadu skreslenia týchto skutkových okolností a dôkazov. ( [18]18 ) 26. Námietky Sniace týkajúce sa konkurencie medzi lyocellom a viskózou sa vsak výlucne týkajú, ako to tiez zdôraznila Komisia a Rakúsko, zistenia skutkových okolností, ktoré vykonal Súd prvého stupna. Môzu sa teda povazovat za prípustné len v rozsahu, v akom Sniace namieta, ze Súd prvého stupna sa dopustil skreslujúceho posúdenia skutkových okolností alebo dôkazov. 27. Súdny dvor nedávno upresnil, ze o takéto skreslenie ide vtedy, ak sa bez odvolávania na nové dôkazy hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne. ( [19]19 ) 28. Po tejto úvahe sa zdá byt dôvodná pripomienka Sniace, podla ktorej Súd prvého stupna v bode 72 nesprávne uviedol, ze dôkazy uvedené v spise neumoznujú dospiet k záveru, ze jestvujú rôzne vlastnosti lyocellu. Z clánku týkajúceho sa kongresu Lenzing Lyocell, ktorý predlozil Sniace ako prílohu 17 svojej zaloby, totiz vyplýva, ze Lenzing Lyocell vypracovala rôzne druhy vlákien lyocellu, ktoré majú navzájom odlisné vlastnosti. 29. Toto pochybenie vsak nemá rozhodujúci vplyv na zákonnost napadnutého rozsudku, kedze existencia rôznych druhov lyocellu nepotvrdzuje tvrdenie, podla ktorého Lenzing Lyocell skutocne predáva lyocell nizsej kvality, ktorý svojou cenou konkuruje viskóze. 30. Sniace tiez namieta, ze Súd prvého stupna v bodoch 74 az 77 nesprávne posúdil údajnú konkurenciu, ktorá jestvuje medzi viskózou a proviskózou, vláknom, ktoré je zmesou lyocellu a viskózy. Argumentácia v tejto súvislosti sa vsak vycerpáva len konstatovaním existencie proviskózy. Sniace naopak nepreukázal, ze uz dôkazy predlozené na prvom stupni potvrdzujú konkurenciu, ktorá jestvuje medzi proviskózou a viskózou. 31. Nic iné nevyplýva ani z rozhodnutia Komisie uverejneného v marci 2004 vo veci postupu koncentrácie týkajúceho sa skupiny Lenzing, na ktoré poukazuje Sniace. Je pravda, ze v priebehu tohto postupu koncentrácie sa skupina Lenzing pokúsala preukázat, ze lyocell a viskóza patria do toho istého trhu. Tento pokus vsak jasne zlyhal, kedze Komisia v uvedenom rozhodnutí uviedla, ze existuje samostatný trh vlákien lyocellu, v rámci ktorého okrem skupiny Lenzing pôsobí len jedna dalsia skupina, a to Acordis. ( [20]20 ) 32. V tomto konaní sa nemôze prihliadat na pripomienky, ktoré pri prílezitosti nadobudnutia tejto konkurencnej výroby lyocellu skupinou Lenzing uviedol orgán pre kontrolu koncentrácií v Spojenom královstve. Uvedený orgán následne uznal, ze lyocell sa môze nahradit inými vláknami. ( [21]21 ) Sniace vsak na tieto okolnosti podrobne nepoukázal a ani ich nepouzil na preukázanie, ze vo vztahu k rôznym moznostiam pouzitia bolo jeho postavenie na trhu podstatne ovplyvnené. Tieto pripomienky preto nie sú predmetom tohto konania. 33. Nedá sa teda domnievat, ze Súd prvého stupna sa tým, ze poprel existenciu priameho konkurencného vztahu medzi viskózou a lyocellom, dopustil skreslenia dôkazov. Po tejto úvahe sa musí prvý odvolací dôvod zamietnut. 2. O konkurencnom vztahu medzi spolocnostou Sniace a skupinou Lenzing 34. Okrem toho Sniace tvrdí, ze Súd prvého stupna vôbec neposúdil rôzne okolnosti, z ktorých by sa dalo vyvodit, ze schválenie pomoci sa ho osobne týkalo. Podla Sniace totiz rovnako ako skupina Lenzing patrí do úzkeho okruhu výrobcov celulózových vlákien a je jedným z troch konkurujúcich podnikov, ktoré sa zúcastnili na konaní na úcely zistovania týkajúcom sa pomoci poskytnutej v prospech Lenzing Lyocell, ktoré sa uskutocnilo podla clánku 88 ods. 2 ES. Sama Komisia okrem toho v odôvodnení c. 45 svojho rozhodnutia uznala, ze pomoc poskytnutá v prospech Lenzing Lyocell mohla prípadne ovplyvnit konkurujúce podniky so sídlom v iných clenských státoch. Komisia potom este konstatovala prebytok kapacít existujúcich na tomto trhu. ( [22]22 ) Napokon Sniace v konaní na prvom stupni preukázal, ze utrpel straty z dôvodu pomoci poskytnutej v prospech Lenzing Lyocell. 35. Tieto tvrdenia vsak nie sú podstatné. Nedostatok ich výslovného posúdenia preto nie je nedostatkom odôvodnenia. ( [23]23 ) 36. Je totiz potrebné pripomenút, ze pomoc priamo zvýhodnila len výrobu lyocellu, ze Sniace nevyrába tento výrobok, ale viskózu, a ze medzi viskózou a lyocellom nie je priamy konkurencný vztah. 37. Pripomienky, ktoré predniesol Sniace, sa netýkajú trhu s lyocellom. Mohli by mat význam len v prípade, keby mohla pomoc v prospech výroby lyocellu podstatne ovplyvnit postavenie na trhu výrobcu, ktorý vyrába celulózové vlákna pre iné trhy. Na ten úcel by bolo potrebné, aby pomoc, hoci poskytnutá na trhu, na ktorom konkurent príjemcu nepôsobí, vytvárala na iných trhoch tak relevantný úcinok na konkurenta, aby ho individualizoval podobným spôsobom, ako je vyclenený adresát rozhodnutia o schválení pomoci. 38. Tvrdenia, ktoré uvádza Sniace, vsak neobsahujú ziadne okolnosti, na základe ktorých by sa dalo domnievat, ze pomoc v prospech výroby lyocellu skutocne takým spôsobom ovplyvnila iné trhy. Zlyhal najmä pokus o preukázanie existencie strát v obchodovaní s viskózou, ktoré sú dôsledkom konkurencie lyocellu. Ako totiz zdôraznuje aj Komisia, písomnosti, ktoré v tejto súvislosti predlozil Sniace v konaní na prvom stupni, sa opierajú o nepreukázaný predpoklad, ze lyocell je skutocne v priamom konkurencnom vztahu s viskózou. 39. Na to, aby sa preukázalo, ze pomoc poskytnutá na výrobu lyocellu podstatne, a teda aj osobne ovplyvnila Sniace, hoci bol konkurentom skupiny Lenzing na iných trhoch, bolo potrebné, aby Sniace preukázal úcinky vyvolané na týchto iných trhoch. Tieto úcinky mohli vyplývat napríklad z krízových subvencií, ktoré sú urcite tazko preukázatelné, medzi zvýhodnenou vetvou cinnosti a inými cinnostami príjemcu pomoci. Sniace vsak neposkytol ziaden uzitocný dôkaz na tento úcel. 40. Ovplyvnenie by mohlo vyplývat aj z úcinkov portfólia ( [24]24 ), ktoré spocívajú v skutocnosti, ze príjemca ponúka výrobky z trhu zvýhodnených cinností spolu s výrobkami z iných trhov, na ktorých je v konkurencnom postavení voci odvolatelovi. Týmto smerom poukazuje tvrdenie týkajúce sa proviskózy a iných zmesových vlákien, vyrobených s pouzitím lyocellu. Sniace vsak nepreukázal ani to, ze tieto zmesové vlákna sú v priamom konkurencnom vztahu s viskózou, ktorú predáva, ani to, ze jeho konkurencné postavenie bolo ovplyvnené prípadnými úcinkami portfólia vyplývajúcimi z výhod poskytnutých výrobe lyocellu. 41. V dôsledku toho nebol Súd prvého stupna povinný vyjadrit sa k pripomienkam Sniace týkajúcim sa vseobecného konkurencného vztahu, ktorý jestvuje medzi výrobcami celulózových vlákien. 42. Aj táto cast prvého odvolacieho dôvodu sa teda musí zamietnut. C -- O druhom odvolacom dôvode: úcast na konaní 43. Druhým odvolacím dôvodom Sniace namieta proti zisteniu uvedenému v bode 59 napadnutého rozsudku, podla ktorého hral v konaní pred podaním zaloby len malú úlohu. 44. Tento dôvod vsak nie je relevantný, pretoze ide o "moyen inopérant", a teda o dôvod, ktorý nie je vhodný na úcely dosiahnutia ciela odvolania. Je preto nedôvodný. 45. Z rozsudku ARE totiz vyplýva, ze výkon procesných práv, ktoré oprávneným subjektom priznáva clánok 88 ods. 2 ES sám osebe nepostacuje na to, aby ich individualizoval obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému je rozhodnutie urcené. ( [25]25 ) Je pravda, ze úcastou na tomto konaní prejavuje subjekt svoj osobitný záujem v súvislosti s prospechom, ktorý získal príjemca pomoci. Tento záujem vsak sám osebe tento subjekt neindividualizuje obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému je rozhodnutie urcené. Preto nestací ani intenzívna úcast na konaní vo veci formálneho zistovania. 46. O to viac preto v tomto prípade nie je potrebné riesit otázku, o ktorej diskutovali Sniace, Komisia a Lenzing Fibers, ci je naopak individualizovanie mozné aj pri predchádzajúcej neúcasti zalujúceho konkurenta na konaní vo veci formálneho zistovania, ktoré vykonala Komisia. ( [26]26 ) To isté platí pre otázku, ci sa od Sniace dala ocakávat intenzívnejsia úcast na tomto konaní. 47. V odvolaní Sniace okrem iného tvrdí, ze bol individualizovaný aspon z hladiska potreby ochrany svojich procesných práv v rámci konania na úcely zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. Komisia totiz tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie, poskodila procesné práva Sniace. Kedze Komisia zásadne zmenila svoje posúdenie opatrení podliehajúcich zistovaniu oproti oznámeniu o zacatí konania a oproti oznámeniu o rozsírení zistovania o dalsie opatrenia, mala dat este pred prijatím konecného rozhodnutia opätovne moznost Sniace, aby predlozil pripomienky. 48. Táto námietka je vsak v zmysle clánku 113 ods. 2 rokovacieho poriadku neprípustná. Na základe tohto ustanovenia totiz odvolaním nemozno menit predmet sporu pred Súdom prvého stupna. Sniace vsak v priebehu konania na prvom stupni nenamietal proti tejto údajnej procesnej vade. Sniace kritizoval zmenu názoru Komisie iba z hladiska jeho nedostatocného odôvodnenia. Námietka nedostatku odôvodnenia a námietka, ze neboli opätovne vypocuté dotknuté osoby vsak predstavujú odlisné odvolacie dôvody. Preto prerokovanie tejto námietky v rámci odvolacieho konania proti rozsudku Súdu prvého stupna rozsiruje predmet konania. 49. Okrem toho az dosial nebolo urcené, ze konkurenti oprávnených subjektov podla clánku 88 ods. 2 ES musia byt opätovne vypocutí. Ich práva sa naopak na základe clánkov 6 a 20 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ( [27]27 ) obmedzujú na oznámenie pomoci, na predlozenie pripomienok po zacatí konania a na právo byt informovaní vo veci rozhodnutia Komisie. 50. Okrem toho, ako zdôraznuje Lenzing Fibers, Sniace mal dokonca prílezitost predlozit pripomienky k zmenenému posúdeniu Komisie vo veci rozdielu medzi trhmi viskózy a lyocellu. V doplnujúcom oznámení týkajúcom sa konania na úcely zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES uz totiz Komisia oznámila, ze viskóza a lyocell predstavujú dva rozdielne výrobky a dala prílezitost predlozit nové pripomienky k veci samej. ( [28]28 ) 51. V dôsledku toho sa musí aj druhý odvolací dôvod zamietnut. D -- O tretom odvolacom dôvode: úcinná súdna ochrana 52. Tretím odvolacím dôvodom Sniace subsidiárne tvrdí, ze keby sa jeho zaloba povazovala za neprípustnú, bola by porusená jeho úcinná súdna ochrana. 53. Kedze sa vsak Sniace domnieva, ze preukázal splnenie podmienok prípustnosti svojej zaloby, je potrebné poukázat na dosial vykonané úvahy. Sniace nepreukázal, ze je osobne dotknutý; okrem toho jeho procesné postavenie v konaní pred Komisiou ho neoprávnuje podat zalobu. 54. Aj keby rozhodnutie Komisie porusilo práva Sniace napriek nedostatku jeho individualizácie, nepostacovalo by to na odôvodnenie prípustnosti jeho zaloby na súd Spolocenstva. ( [29]29 ) Naopak, prinálezí clenským státom, aby pre také prípady urcili systém súdnych opravných prostriedkov a postupov, ktoré majú zabezpecit dodrziavanie práva na úcinnú súdnu ochranu. ( [30]30 ) V tejto súvislosti sú vnútrostátne súdy v súlade so zásadou lojálnej spolupráce upravenej v clánku 10 ES povinné, pokial je to mozné, vykladat a uplatnovat vnútrostátne procesné právne predpisy, ktoré upravujú podanie opravných prostriedkov spôsobom, ktorý zabezpecí potrebnú ochranu. ( [31]31 ) 55. Je pravda, ze jednotlivci nemôzu len na základe clánku 87 ES namietat zlucitelnost pomoci s právom Spolocenstva pred vnútrostátnymi súdmi ani ziadat, aby tieto súdy zásadným alebo incidencným spôsobom rozhodli o prípadnej nezlucitelnosti. ( [32]32 ) Na základe clánkov 87 ES a 88 ES môze totiz takéto posúdenie urobit iba Komisia. ( [33]33 ) 56. Od tohto prípadu je vsak potrebné odlísit moznost namietat pred vnútrostátnymi súdmi zákonnost rozhodnutia Komisie, ktorým schvaluje pomoc. Táto moznost v zásade ( [34]34 ) existuje, ak jednotlivec nebol povinný podat zalobu na súdy Spolocenstva v lehote ustanovenej na podanie zaloby. ( [35]35 ) V tomto prípade vsak táto situácia nenastala, a to uz len z toho dôvodu, ze na základe toho, co bolo dosial zistené, nebola zaloba prípustná. V tomto prípade sa vnútrostátny súd bude musiet prípadne obrátit na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou, aby preskúmal legitimitu namietaného rozhodnutia. ( [36]36 ) 57. Z toho vyplýva, ze podmienky, ktoré sa vztahujú na prípustnost zaloby podanej zalobcom proti rozhodnutiu v oblasti pomoci pred súdmi Spolocenstva neporusujú zásadu úcinnej súdnej ochrany. E -- O stvrtom odvolacom dôvode: rovnost zaobchádzania 58. Sniace sa napokon domnieva, ze zamietnutie jeho zaloby z dôvodu neprípustnosti predstavuje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. Jeho konkurentovi, skupine Lenzing, bolo totiz umoznené podat zalobu proti rozhodnutiu Komisie, ktorým schválila opatrenia prijaté v prospech Sniace. 59. Bez toho, aby bolo potrebné uvádzat dalsie okolnosti tohto druhého konania postacuje v tejto súvislosti uviest, ze pomoc poskytnutá Sniace zvýhodnovala aj jeho výrobu viskózy a skupina Lenzing obchoduje aj s viskózou. Súd prvého stupna mohol konstatovat existenciu osobného záujmu práve preto, ze rozhodnutie sa týkalo priameho konkurencného vztahu. ( [37]37 ) Kedze teda tieto dve konania nie sú vo svojej povahe porovnatelné, nie je mozné konstatovat neprípustné porusenie zásady procesnej rovnosti. 60. Napokon sa nemôze vyhoviet ani odvolaciemu dôvodu Sniace, podla ktorého Súd prvého stupna nevyhovel jeho návrhom na prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania a na vykonanie dôkazných prostriedkov. V tejto súvislosti je totiz výlucne právomocou Súdu prvého stupna posúdit, ci údaje, ktoré má k dispozícii vo veciach, v ktorých koná, prípadne potrebuje doplnit. Z procesných dokumentov vyplýva, ze posúdenie dôkaznej sily procesných dokumentov je súcastou nezávislého posudzovania skutkových okolností, ktoré podla ustálenej judikatúry Súdny dvor neskúma v rámci odvolania, s výnimkou prípadov skreslenia dôkazných prostriedkov predlozených Súdu prvého stupna alebo prípadov vecnej nesprávnosti záverov Súdu prvého stupna vyplývajúcej z listín pripojených v spise. ( [38]38 ) 61. Aj tento odvolací dôvod je teda potrebné zamietnut. F -- Záver 62. Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupna sa preto musí zamietnut v celom rozsahu. V -- O trovách 63. Podla clánku 122 v spojení s clánkom 118 a clánkom 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Sniace nemal úspech vo svojich odvolacích dôvodoch, musí znásat svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania Komisie. 64. Podla clánku 69 ods. 4 clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú vlastné trovy konania vrátane trov odvolacieho konania. ( [39]39 ) Podla tretieho pododseku citovaného ustanovenia Súdny dvor môze rozhodnút, ze aj iní vedlajsí úcastníci konania ako clenské státy a institúcie znásajú vlastné trovy konania. V tomto prípade sa javí vhodné takéto rozhodnutie vo vztahu k Lenzing Fibers. Preto Rakúsko a Lenzing Fibers musia znásat svoje vlastné trovy konania. VI -- Návrh 65. Navrhujem preto, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupna sa zamieta. 2. Sniace SA znása svoje vlastné trovy konania a trovy konania Komisie. 3. Rakúska republika a Lenzing Fibres GmbH znásajú svoje vlastné trovy konania. __________________________________________________________________ ( [40]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [41]2 ) [42]Ú. v. ES L 38, 2001, s. 33. ( [43]3 ) Rozsudok zo 14. apríla 2005, Sniace/Komisia, [44]T-88/01, Zb. s. II-1165. ( [45]4 ) Uz citované v poznámke pod ciarou 2. ( [46]5 ) Rozsudok z 21. októbra 2004, Lenzing AG/Komisia, [47]T-36/99, Zb. s. II-3597 v tejto súvislosti pozri aj moje návrhy prednesené 1. februára 2007, Spanielsko/Lenzing (C-525/04 P, vec v konaní pred Súdnym dvorom). ( [48]6 ) Rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, [49]25/62, Zb. s. 211, [50]238, a z 19. mája 1993, Cook/Komisia, [51]C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 20. ( [52]7 ) Rozsudok z 13. decembra 2005, Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, [53]C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 34 a nasledujúce. ( [54]8 ) Rozsudok ARE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 7, body 35 a nasledujúce. ( [55]9 ) Rozsudok ARE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 7, body 34 a nasledujúce. ( [56]10 ) Rozsudok ARE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 7, bod 68 a nasledujúce a s o nieco menej výslovnou formuláciou bod 37. ( [57]11 ) Rozsudok z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, [58]169/84, Zb. s. 391, bod 25. ( [59]12 ) Rozsudky Plaumann/Komisia a Cook/Komisia, oba uz citované v poznámke pod ciarou 5. ( [60]13 ) Rozsudok z 10. decembra 1969, Eridania a i./Komisia, [61]10/68 a 18/68, Zb. s. 459, body 7/8. ( [62]14 ) Uznesenie Súdu prvého stupna z 27. mája 2004, [63]T-358/02, Zb. s. II-1565, bod 37. ( [64]15 ) V tejto súvislosti pozri uznesenie z 21. februára 2006, Deutsche Post a DHL/Komisia, C-367/04 P, neuverejnený v Zbierke, k dispozícii výlucne v nemcine a vo francúzstine, bod 47. ( [65]16 ) Súd prvého stupna tak v rozsudku z 12. decembra 2006, Asociación de Estaciones de Servicio de Madrid et Federación Catalana de Estaciones de Servicio/Komisia (T-146/03, neuverejnený v Zbierke, bod 50 a nasledujúce), vo vztahu k pomoci poskytnutej v prospech distribútorov pohonných látok odkázal na miestnych konkurentov jediného prevádzkovatela cerpacej stanice pohonných látok, ktorý bol niekedy zvýhodnovaný. ( [66]17 ) To je napokon aj v súlade s posúdením Komisie uvedeným v odôvodnení c. 52 namietaného rozhodnutia, ako aj v rozhodnutí zo 17. októbra 2001, ktorým sa vyhlasuje koncentrácia za nezlucitelnú so spolocným trhom a s fungovaním dohody o EHP (COMP/M.2187 -- CVC/Lenzing, [67]Ú. v. ES L 82, 19. marca 2004, s. 20, odôvodnenie c. 54 a nasledujúce). ( [68]18 ) V oblasti práva státnej pomoci pozri rozsudok z 1. júna 2006, P&O European Ferries (Vizcaya)/Komisia a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, [69]C-442/03 P a C-471/03 P, Zb. s. I-4845, bod 60, ako aj vseobecnejsie, rozsudky z 11. februára 1999, Antillean Rice Mills a i./Komisia, [70]C-390/95 P, Zb. s. I-769, bod 29; z 15. júna 2000, Dorsch Consult, [71]C-237/98 P, Zb. s. I-4549, bod 35 a nasledujúce, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia (spojené veci [72]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 49). ( [73]19 ) Rozsudok z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, [74]C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 37. Pokial ide o predchádzajúcu formuláciu, pozri rozsudky z 28. mája 1998, New Holland Ford/Komisia, [75]C-8/95 P, Zb. s. I-3175, bod 72, a zo 6. apríla 2006, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, [76]C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 54. ( [77]20 ) Rozhodnutie CVC/Lenzing, uz citované v poznámke pod ciarou 16, odôvodnenie c. 230 a nasledujúce. ( [78]21 ) Rozhodnutie Office of Fair Trading zo 6. septembra 2004, Lenzing/Tencel, http://www.oft.gov.uk/NR/rdonlyres/083EBE4F-28E5-4E0C-99EA-02007CBA5275 /0/Lenzing.pdf, bod 10 a nasledujúce. ( [79]22 ) Sniace v tejto súvislosti poukazuje na oznámenie týkajúce sa zacatia konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, ako aj na rozhodnutie o koncentrácii, uz citované v poznámke pod ciarou 16; Komisia vsak uvádza toto tvrdenie aj v odôvodnení c. 45 napadnutého rozhodnutia. ( [80]23 ) Pozri rozsudky zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia, [81]C-274/99 P, Zb. s. I-1611, bod 121, a z 11. septembra 2003, Belgické královstvo/Komisia (Forges de Clabecq) [82]C-197/99 P, Zb. s. I-8461, bod 81, ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger v citovanej veci, bod 68. ( [83]24 ) K tomuto pojmu pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 3. apríla 2003, BaByliss/Komisia, [84]T-114/02, Zb. s. II-1279, bod 343. ( [85]25 ) Rozsudok ARE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 7, body 58, 69, a nasledujúce. V rovnakom zmysle pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 5. júna 1996, Kahn Scheppvaart/Komisia, [86]T-398/94, Zb. s. II-477, bod 42. ( [87]26 ) Pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 27. apríla 1995, ASPEC a i./Komisia, [88]T-435/93, Zb. s. II-1281, bod 64; z 5. novembra 1997, Ducros/Komisia, [89]T-149/95, Zb. s. II-2031 bod 34, a z 15. septembra 1998, BP Chemicals/Komisia, [90]T-11/95, Zb. s. II-3235, bod 72, a v opacnom zmysle pozri rozsudky Súdneho dvora z 23. mája 2000, Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, [91]C-106/98 P, Zb. s. I-3659, bod 41, ako aj uznesenie Súdneho dvora Deutsche Post a DHL/Komisia, uz citované v poznámke pod ciarou 14, bod 41. ( [92]27 ) [93]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339. ( [94]28 ) Výzva na predkladanie pripomienok podla clánku 88 ods. 2 Zmluvy ES, vo veci pomoci C 61/98 (ex NN 189/97) -- Lenzing Lyocell GmbH & Co. KG ([95]Ú. v. ES C 253, 1999, s. 4, najmä s. 10). ( [96]29 ) Uznesenie z 1. októbra 2004, Pérez Escolar/Komisia, (C-379/03 P, neuverejnené v Zbierke, k dispozícii iba v spanielcine a vo francúzstine, body 41 a nasl.), citované Komisiou nie je v tomto prípade relevantné, pretoze odvolatel nebol ani konkurentom údajného zvýhodneného podniku. ( [97]30 ) Rozsudok z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, [98]C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 41. ( [99]31 ) Rozsudok Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, uz citovaný v poznámke pod ciarou 30, bod 42. ( [100]32 ) Rozsudok z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig, [101]78/76, Zb. s. 595, bod 10, a uznesenie z 24. júla 2003, Sicilcassa a Graci, [102]C-297/01, Zb. s. I-7849, bod 47. ( [103]33 ) Rozsudok Steinike & Weinlig, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, bod 6 a nasledujúce. ( [104]34 ) Rozsudok z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, [105]C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 43, pozri tiez rozsudky z 21. mája 1987, Rau/BALM, [106]133/85 az 136/85, Zb. s. 2289, bod 11, a zo 14. decembra 2000, Masterfoods a HB, [107]C-344/98, Zb. s. I-11369, bod 55 a nasledujúce. ( [108]35 ) Pozri moje návrhy z 26. októbra 2006, Roquette Frčres, [109]C-441/05, Zb. s. I-1993, bod 33 s dalsími odkazmi. ( [110]36 ) Rozsudok Masterfoods, uz citovaný v poznámke pod ciarou 34. ( [111]37 ) Pozri v tejto súvislosti moje návrhy prednesené vo veci Spanielsko/Lenzing, uz citované v poznámke pod ciarou 4, bod 29 a nasledujúce. ( [112]38 ) Rozsudky Súdneho dvora z 10. júla 2001, Ismeri Europa/Dvor audítorov, [113]C-315/99 P, Zb. s. I-5281, bod 19; zo 7. novembra 2002, Glencore a Compagnie Continentale/Komisia, [114]C-24/01 P a C-25/01 P, Zb. s. I-10119, body 77 a 78, a zo 7. októbra 2004, Mag Instrument/ÚHVT, [115]C-136/02 P, Zb. s. I-9165, bod 76. ( [116]39 ) Rozsudok z 24. septembra 2002, Falck/Komisia, [117]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 191. References 1. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0001 41. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0002 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:039:TOC 43. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0003 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0088&locale=SK 45. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0004 46. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0005 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0036&locale=SK 48. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0006 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0198&locale=SK 52. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0007 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0078&locale=SK 54. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0008 55. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0009 56. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0010 57. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0011 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0169&locale=SK 59. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0012 60. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0013 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61968??0010&locale=SK 62. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0014 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0358&locale=SK 64. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0015 65. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0016 66. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0017 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:082:TOC 68. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0018 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0442&locale=SK 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0390&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0237&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 73. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0019 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0229&locale=SK 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0008&locale=SK 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 77. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0020 78. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0021 79. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0022 80. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0023 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0274&locale=SK 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0197&locale=SK 83. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0024 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0114&locale=SK 85. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0025 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0398&locale=SK 87. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0026 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0435&locale=SK 89. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0149&locale=SK 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0011&locale=SK 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0106&locale=SK 92. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0027 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 94. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0028 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:253:TOC 96. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0029 97. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0030 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0050&locale=SK 99. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0031 100. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0032 101. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0078&locale=SK 102. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0297&locale=SK 103. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0033 104. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0034 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0148&locale=SK 106. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0133&locale=SK 107. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0344&locale=SK 108. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0035 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0441&locale=SK 110. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0036 111. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0037 112. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0038 113. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0315&locale=SK 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0024&locale=SK 115. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0136&locale=SK 116. file:///tmp/lynxXXXX6Sw9YG/L97225-3265TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101000901-E0039 117. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0074&locale=SK