[1]Opinion of the Advocate-General Opinion of the Advocate-General I - Úvod 1. Táto vec sa týka návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, v ktorom Tribunal Supremo (Spanielsko) kladie v rámci preskúmania zlucitelnosti registra informácií o úveroch, ktorý je za poplatok prístupný financným a úverovým institúciám v Spanielsku s clánkom 81 ES, dve otázky týkajúce sa výkladu tohto clánku. 2. Predmetom týchto otázok je v podstate zistit, ci takýto register spadá do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES a prípadne, ci ho môzu povolit orgány clenského státu podla odseku 3 tohto clánku, a v ktorom prípade sa kladie dôraz na jeho druhú podmienku (primeraný podiel na výhodách vyhradený pre spotrebitelov). 3. Tieto otázky boli polozené v rámci kasacného opravného prostriedku, ktorý podala spolocnost ASNEF-EQUIFAX, Servicios de Información sobre Solvencia y Crédito, SL (dalej len "ASNEF-EQUIFAX") proti rozsudku z 28. novembra 2001 Audienca Nacional, ktorý sa týka zrusenia povolenia vydaného takémuto registru podla spanielskeho práva. II - Právny rámec A - Právna úprava Spolocenstva 4. Nariadenie (ES) c. 1/2003(2) má podla svojho odôvodnenia c. 4 za ciel priznat orgánom hospodárskej sútaze a súdom clenských státov právomoc uplatnovat nielen clánok 81 ods. 1 ES a clánok 82 ES, ktoré sú priamo uplatnitelné na základe judikatúry Súdneho dvora Európskych spolocenstiev, ale aj clánok 81 ods. 3 ES. 5. Clánok 3 ods. 1 a 2 tohto nariadenia uvádza: "1. Ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov alebo vnútrostátne súdy uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na dohody, rozhodnutia zdruzení podnikov alebo zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ods. 1 Zmluvy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle uvedeného ustanovenia, uplatnia aj clánok 81 Zmluvy na také dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy. ... 2. Uplatnovanie vnútrostátneho sútazného práva nemôze viest k zákazu dohôd, rozhodnutí zdruzení podnikov alebo zosúladených postupov, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ale ktoré neobmedzujú hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 Zmluvy alebo splnajú podmienky clánku 81 ods. 3 Zmluvy alebo ktoré sú predmetom nariadenia o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 Zmluvy. Clenským státom sa týmto nariadením nezabranuje prijímat a uplatnovat prísnejsie vnútrostátne právne predpisy na ich území, ktoré zakazujú alebo trestajú jednostranné konanie podnikov." B - Vnútrostátne právo 6. Spanielske právo hospodárskej sútaze je upravené najmä v ley c. 16/1989 de Defensa de la Competencia zo 17. júla 1989 (zákon o ochrane hospodárskej sútaze, dalej len "LDC"). Znenie clánkov 1 a 3 LDC je v podstate takmer rovnaké so znením clánku 81 ods. 1 a 3 ES. 7. Podla clánku 4 ods. 1 LDC Tribunal de Defensa de la Competencia (súd hospodárskej sútaze) môze schválit dohody, rozhodnutia, odporúcania a postupy podla clánku 1 za predpokladov a podmienok stanovených v clánku 3. III - Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 8. Vnútrostátny súd takto opísal súvislosti sporu vo veci samej. 9. ASNEF-EQUIFAX, ktorej spolocníkom je Asociación Nacional de Entidades Financieras (národné zdruzenie financných institúcií), predlozila 21. mája 1998 podla clánku 4 LDC ziadost o povolenie registra informácií o úveroch s tým, ze zabezpecí aj jeho správu (dalej len "navrhovaný register"). 10. Tento navrhovaný register "má za ciel poskytovanie informácií o solventnosti a úveroch pomocou automatického spracovania údajov o rizikách pre institúcie v oblasti pôziciek a úverov". Informácie prevzaté do navrhovaného registra majú podobný obsah ako ten, ktorý predpokladá obezník c. 3/1995, ktorý upravuje Central de Información de Riesgos (centrálny register informácií o rizikách) spravovaný Centrálnou bankou Spanielska, ktorý je uz prístupný financným orgánom v Spanielsku. Predmetné informácie sa týkajú totoznosti a hospodárskej cinnosti dlzníkov, ako aj zvlástnych situácií ako konkurz alebo platobná neschopnost. 11. Tribunal de Defensa de la Competencia schválil 3. novembra 1999 v rozpore so záporným stanoviskom Servicio de Defensa de la Competencia (správny orgán poverený ochranou hospodárskej sútaze spadajúci pod ministerstvo hospodárskych vecí a financií) navrhovaný register na dobu piatich rokov, a to pod týmito výslovnými podmienkami: ze bude prístupný vsetkým financným institúciám bez diskriminácie za zodpovedajúci poplatok a ze nebude rozsirovat informácie o veriteloch, ktoré obsahuje. 12. Audiencia Nacional vyhovela rozsudkom z 28. novembra 2001 zalobe o neplatnost, ktorú podalo Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (zdruzenie uzívatelov bankových sluzieb, dalej len "AUSBANC") proti rozhodnutiu Tribunal de Defensa de la Competencia. Audiencia Nacional sa domnievala, ze navrhovaný register tým, ze obmedzuje volnú hospodársku sútaz, spadá pod zákaz stanovený v clánku 1 LDC a ze nemôze byt schválený podla ustanovení clánku 3 LDC, pretoze neboli splnené nevyhnutné podmienky na ich pouzitie. Tento súd odkazoval nielen na spanielske právo, ale tiez na právo Spolocenstva, a osobitne na rozsudok John Deere(3) . 13. Kedze ASNEF-EQUIFAX nesúhlasila s týmto rozhodnutím, podala proti nemu kasacný opravný prostriedok na Tribunal Supremo. 14. Kedze sa Tribunal Supremo domnieval, ze zo sporu vyplývajú otázky výkladu práva Spolocenstva, poziadal Súdny dvor, aby rozhodol o týchto otázkach: "A) Umoznuje výklad clánku 81 ods. 1 ES pokladat dohody medzi financnými institúciami o výmene informácií o solventnosti a platobnej neschopnosti ich klientov za zlucitelné so spolocným trhom, ak ovplyvnujú financnú politiku Únie a spolocný úverový trh a majú za následok obmedzenie hospodárskej sútaze v sektore financných a úverových institúcií? B) Umoznuje výklad clánku 81 ods. 3 ES clenskému státu, aby prostredníctvom orgánov na ochranu hospodárskej sútaze schválil dohody o výmene informácií medzi financnými institúciami prostredníctvom vytvorenia registra informácií o úveroch klientov, ak má jeho zavedenie výhody pre spotrebitelov a uzívatelov financných sluzieb?" 15. Písomné pripomienky predlozili ASNEF-EQUIFAX, AUSBANC, polská vláda, ako aj Komisia. Pojednávanie sa konalo 26. apríla 2006. IV - Posúdenie A - O prípustnosti 16. Boli polozené dva typy otázok týkajúcich sa prípustnosti: - ide o uplatnenie vnútrostátneho práva (otázka, ktorú uviedla Komisia), - nemá vplyv na obchod medzi clenskými státmi (otázka, ktorú uviedol AUSBANC). 17. Komisia tvrdí, ze rozhodnutie, ktoré vydal Tribunal de Defensa de la Competencia, nie je zalozené na clánku 81 ES, ale na obdobných ustanoveniach spanielskeho práva (clánky 1 a 3 LDC), co vyvoláva otázku o prípustnosti tohto návrhu. V tejto súvislosti Komisia pripomenula, ze tento návrh je polozený v rámci kasacného konania, a má pochybnost, ci Tribunal Supremo môze uplatnit ustanovenia, ktoré vo svojich rozhodnutiach neuplatnili súdy nizsieho stupna (ani Tribunal de Defensa de la Competencia, ani Audiencia Nacional). 18. Komisia poznamenáva, ze hoci vnútrostátny súd vo svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania tvrdí, ze clánok 81 ES je v tejto veci uplatnitelný, nevysvetluje preco. Konkrétnejsie Komisia uvádza, ze: - bud vnútrostátne právo vyzaduje podobný výklad (ako vo veci Leur-Bloem(4) ); Komisia usudzuje, ze v prejednávanom prípade nejde o takúto situáciu, - bud clánok 81 ES nehrá ziadnu oprávnenú úlohu vo veci a podaný výklad by teda nebol pre vnútrostátny súd relevantný (ako vo veci Kleinwort Benson(5) ); v tomto prípade by Súdny dvor nemal právomoc rozhodnút o prejudiciálnych otázkach, - alebo hoci sa clánok 81 priamo neuplatnuje na túto vec, mohol by byt výklad potrebný na úcely dodrziavania prednosti práva Spolocenstva nad vnútrostátnym právom. 19. Pokial ide o túto poslednú moznost, Komisia zdôraznuje, ze treba rozhodnút o zákonnosti rozhodnutia, ktoré bolo prijaté v roku 2001, to znamená v case, ked povinnost vyplývajúca z nariadenia c. 1/2003 este nebola úcinná. 20. Vzhladom na ustálenú judikatúru v tejto oblasti zastávam názor, ze tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa má povazovat za prípustný. Podla tejto judikatúry je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnút, pretoze sa polozené otázky týkajú výkladu práva Spolocenstva, a môze odmietnut to urobit iba vtedy, ak neexistuje ziadna súvislost medzi pozadovaným výkladom a existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém, alebo ak nedisponuje skutkovými a právnymi okolnostami, ktoré sú potrebné na zodpovedanie.(6) 21. Je jasné, ze tieto dôvody na vyhlásenie neprípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania o výklade nie sú v tejto veci dané. 22. Po prvé, z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze Tribunal Supremo zastáva názor, ze "rozsudok, ktorý vyhlásil [Audiencia Nacional], vychádza zo zásad stanovených v clánkoch 1 a 3 LDC, ako aj z ustanovení starého clánku 85 Zmluvy o Európskom hospodárskom spolocenstve v jeho výklade, ktorý dala judikatúra Súdneho dvora..." 23. Navyse, Tribunal Supremo vyhlásil, ze úcelom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý vyjadruje povinnost spolupráce medzi vnútrostátnymi súdmi a súdmi Spolocenstva, je vyhnút sa odporujúcim si alebo nejednotným výkladom. 24. Hoci je teda sporné, ci Audiencia Nacional vychádzala vo svojom rozhodnutí z clánku 81 ES (odkazom na judikatúru Spolocenstva len na úcely výkladu ustanovení LDC, ktoré majú podobný obsah), je návrh prípustný. 25. Po druhé, pokial ide o úlohu súdu rozhodujúceho o kasacnom opravnom prostriedku, ako som uz uviedol vo svojich návrhoch vo veci Manfredi(7), Súdnemu dvoru neprinálezí, aby rozhodoval o otázke, ci a v akom rozsahu vnútrostátny súd prekrocil rozsah návrhu na zacatie konania, ako to, zdá sa, tvrdí Komisia. 26. Pokial ide o nariadenie c. 1/2003 (otázka jeho uplatnenia v case), je jasné, ze existujú rozdiely alebo skôr odchýlky medzi právnou situáciu pred a po nadobudnutí úcinnosti tohto nariadenia. 27. Prvý rozdiel je ten, ze vnútrostátne orgány a súdy majú od nadobudnutia úcinnosti tohto nariadenia právomoc uplatnovat clánok 81 ES v celom jeho rozsahu. 28. Druhý rozdiel, ktorý treba v tomto kontexte uviest, je, ze moznost uplatnovat právo Spolocenstva sa zmenilo na povinnost (ak je splnené kritérium ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi). Kedze podmienky uplatnitelnosti clánkov 81 ES a 82 ES sú splnené, vnútrostátne orgány a súdy majú povinnost uplatnovat tieto ustanovenia na spory, o ktorých rozhodujú. Pred nadobudnutím úcinnosti tohto nariadenia sa mal mozný konflikt, v prípade súbezného uplatnovania práva Spolocenstva a vnútrostátneho práva, vyriesit na základe zásady prednosti práva Spolocenstva.(8) Nariadenie c. 1/2003 v súcasnosti obsahuje jasnejsie pravidlo konvergencie. Clánok 3 ods. 2 stanovuje, ze ak clánok 81 ES nezakazuje dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy, nemozno ich zakázat na základe práva hospodárskej sútaze clenských státov. 29. Je pravda, ze v case, ked Tribunal de Defensa de la Competencia a Audiencia Nacional prijali svoje rozhodnutia, sa nariadenie c. 1/2003 neuplatnovalo. Súcasnú situáciu vsak táto norma upravuje: totiz rozhodnutie, ktoré sa prijme, bude mat vplyv na cinnost navrhovaného registra bud preto, ze doslo k zavedeniu tohto registra (v tomto prípade je uzitocné vediet, ci je alebo nie je v rozpore s clánkom 81 ES), alebo preto, ze sa jeho zavedenie oneskorilo az do prijatia rozhodnutia (ak nie je v rozpore s clánkom 81 ES, mozno ho teda zaviest).(9) 30. Nakoniec, tvrdenia AUSBANC, podla ktorých navrhovaný register nemá citelný vplyv na obchod medzi clenskými státmi, sa týkajú uplatnitelnosti toho istého clánku 81 ES na skutkové okolnosti, ktoré sú predmetom sporu vo veci samej. Prinálezí vnútrostátnemu súdu, aby ich posúdil, na úcely overenia prípustnosti otázok polozených Súdnemu dvoru sú irelevantné.(10) B - O veci samej Prvá prejudiciálna otázka 31. Prvá otázka sa týka toho, ci systém výmeny informácií medzi úverovými institúciami predstavuje alebo nepredstavuje porusenie clánku 81 ods. 1 ES. 32. Podmienky uplatnitelnosti clánku 81 ES sú 1. ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi a 2. obmedzenie hospodárskej sútaze. 33. Pokial ide o ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi, je pravda, ako to poznamenala Komisia, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania podrobne nevysvetluje, v com by navrhovaný register mohol ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Podla môjho názoru je jasné, ze vnútrostátny súd implicitne zastáva názor, ze táto podmienka je splnená, a to nielen preto, ze svoje otázky zameriava na druhú podmienku, ale tiez preto, ze to potvrdzuje aj formulácia polozených otázok. Kedze a) zjavným zámerom navrhovaného registru je, aby sa uplatnoval na celom spanielskom území a ze b) financné odvetvie coraz viac pôsobí na cezhranicnej úrovni, zdá sa mi, ze táto podmienka je skutocne splnená. V kazdom prípade je na vnútrostátnom súde, aby rozhodol, ci tomu tak skutocne je. 34. V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze je postacujúce preukázat, ze kartel môze ovplyvnit obchod medzi státmi.(11) Z judikatúry tiez vyplýva, ze podmienka ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi je splnená, ak na základe vsetkých objektívnych právnych a skutkových okolností mozno s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze kartel môze mat priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi.(12) Návrh na zacatie prejudiciálneho konania neobsahuje presné údaje o miestnom a osobnom rozsahu údajnej kartelovej dohody. Mozno vsak predpokladat, ze úcast v tomto navrhovanom registri je otvorená vsetkým úverovým institúciám pôsobiacim na spanielskom trhu bez ohladu na miesto ich sídla.(13) V kazdom prípade z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze samotná okolnost, ze dohoda medzi podnikmi sa výlucne týka subjektov nachádzajúcich sa v jednom clenskom státe, neznamená, ze by nemohla ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva.(14) Navyse Súdny dvor opakovane upozornil, ze kartel s pôsobnostou na celom území jedného clenského státu má vo svojej podstate za následok upevnenie rozdelenia trhu na vnútrostátnej úrovni, cím bráni vzájomnej hospodárskej preniknutelnosti trhov sledovanej Zmluvou.(15) 35. Pokial ide o druhú "podmienku", aby dohoda alebo zosúladený postup boli v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES, je potrebné, aby "mali za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu". V prvom rade je teda potrebné overit, ci dohoda alebo zosúladený postup majú protisútazný ciel. Ak to tak je, zákaz podla clánku 81 ods. 1 ES sa uplatní bez ohladu na akékolvek ich úcinky. Ak cielom nie je obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze, je potrebné vykonat analýzu dohody alebo zosúladeného postupu smerujúcu k zisteniu, ci z nich vyplýva alebo nevyplýva takýto následok.(16) 36. Podla ustálenej judikatúry je na posúdenie toho, ci mozno dohodu povazovat za zakázanú z dôvodu zmien fungovania hospodárskej sútaze, ktoré sú jej dôsledkom, potrebné preskúmat hospodársku sútaz v medziach, v akých by skutocne fungovala, aby by neexistovala sporná dohoda. Takéto posúdenie vyzaduje zohladnenie tak skutocných, ako aj potenciálnych následkov dohody na hospodársku sútaz.(17) Okrem toho nemozno súlad dohody s pravidlami hospodárskej sútaze posudzovat abstraktne. Toto posúdenie sa musí vykonat v hospodárskom a právnom kontexte veci, zohladnujúc povahu výrobku alebo sluzby, ako aj struktúru a skutocné podmienky fungovania trhu.(18) Na dohodu sa vsak nevztahuje zákaz podla clánku 81 ES, ak sa dotýka obchodu iba bezvýznamným spôsobom.(19) 37. Navyse je dôlezité zdôraznit, ze základná zásada, na ktorej je zalozený clánok 81 ods. 1 ES, je nezávislost subjektov v ich správaní na trhu.(20) 38. Pokial ide konkrétnejsie o výmenu informácií, povazujem za vhodné upresnit, ze k takejto výmene môze dôjst v kontexte dohody, rozhodnutia zdruzenia podnikov alebo zosúladeného postupu. Výmena informácií môze mat vedlajsiu povahu alebo predstavovat sledovaný ciel. V prípade kartelovej dohody týkajúcej sa napríklad cien, kartelu, pre ktorý má výmena informácií vedlajsiu povahu, vyplýva obmedzenie autonómie z tejto dohody o cene. Je tiez mozné, ze úcinkom samotnej výmeny informácií je zmena hospodárskej sútaze. 39. Dohody o výmene informácií vsak nie sú zakázané automaticky, ale iba za urcitých okolností. 40. Rozsirovanie a výmena informácií medzi konkurentmi a vytvorenie transparentného trhu môzu byt neutrálne alebo dokonca pozitívne pre konkurencieschopnost na trhu. Je vseobecne známe, ze zdruzenia podnikov pravidelne zhromazdujú informácie o cenách, výnosoch, schopnosti a investíciách na ich distribúciu medzi svojimi clenmi, ktorí ich môzu pouzit na vypracovanie svojej vlastnej stratégie. Ako uviedla judikatúra, "transparentnost medzi hospodárskymi subjektmi na skutocne konkurencnom trhu, je prospesná pre zosilnenie hospodárskej sútaze medzi ponúkajúcimi...".(21) 41. Samozrejme, ze výmena informácií môze mat nepriaznivé úcinky. Vo vseobecnosti závisí rozdiel medzi zákonnou a nezákonnou výmenou informácií od týchto prvkov: 1. charakteru a obsahu vymienaných informácií (zoskupené alebo rozdrobené) a 2. struktúry relevantného trhu (oligopolistická alebo rozdrobená). Frekvencia výmeny je tiez dôlezitá. 42. Pokial ide o prvý prvok, výmena statistických alebo historických údajov je vo vseobecnosti menej problematická ako výmena aktuálnych alebo budúcich údajov. Súhrnné údaje o trhu sú v zásade zákonné pod podmienkou, ze neumoznujú identifikáciu a zistenie obchodnej stratégie jednotlivého konkurenta. Otázka, ci úroven agregácie umoznuje alebo neumoznuje zistit stratégie konkurentov, v konecnom dôsledku závisí od poctu konkurentov. V kazdom prípade je potrebné poznamenat, ze kazdý hospodársky subjekt, ktorý sa zúcastnuje na výmene, musí konat nezávisle a autonómne. 43. Pokial ide o struktúru trhu, je evidentné, ze na oligopolistickom trhu majú podniky väcsiu tendenciu zjednotit svoje správanie. Výmena informácií teda môze zvysovat pravdepodobnost tajnej dohody. Preto sa výmena niektorých informácií povazuje za nezákonnú na oligopolistickom trhu alebo aj v prípade, ak predmetný trh nie je oligopolistický, silne orientovaný, avsak nie na skutocne konkurencnom (rozdrobenom) trhu.(22) 44. V tejto veci sa úcastníci konania zaväzujú k výmene informácií o solventnosti dlzníkov. 45. Chcel by som poznamenat, ze prakticky v kazdej krajine existuje urcitým spôsobom informacný systém o úveroch, teda register spravovaný verejnou institúciou, súkromným subjektom alebo institúciou zmiesanej právnej povahy. Takýto register obsahuje negatívne údaje (medzi ktoré patria dlzníci predstavujúci osobitné riziko: neplatici) a/alebo neutrálne alebo pozitívne údaje (napríklad informácie o úrovni zadlzenia vsetkých príjemcov úverov). Základným dôvodom krajiny zaviest alebo podporit takýto systém je pomôct predchádzat predlzeniu spotrebitelov, ako aj obmedzit riziká pre veritelov. 46. Navrhovaný register obsahuje negatívne prvky (ako nedoplatky) a pozitívne prvky (ako aktívne saldo, rucenia, zábezpeky a záruky, lízingové operácie alebo docasné disponovanie s aktívami). Navyse uz existuje register informácií spravovaný Bankou Spanielska. Zdá sa, ze oba registre obsahujú viac-menej rovnaké údaje s výnimkou toho, ze navrhovaný register je "on line" registrom (to znamená, ze informácie sú prevádzané pocítacovou sietou, teda rýchlejsie) a obsahuje tiez informácie o malých príjemcoch úveru, pretoze minimálne prahové hodnoty nie sú stanovené. 47. Na prvý pohlad sa zdá, ze dohoda (zavedenie navrhovaného registra) nemá sama osebe za ciel obmedzit autonómiu správania na trhu tak ziadatelov o úver, ako aj veritelov. Kedze sa teda nezdá, ze by cielom registra bolo obmedzenie hospodárskej sútaze, musí sa zistit, ci má za následok obmedzenie alebo skreslovanie. 48. Ako bolo uvedené vyssie, výmena informácií na individuálne pouzitie nie je automaticky cinnostou, ktorá má protisútazný následok. 49. V tomto kontexte je dôlezité zdôraznit, ze totoznost veritela nemusí byt priamo alebo nepriamo odhalená podnikom, ktorý majú do registra prístup, v opacnom prípade by bolo mozné zistit postavenie alebo obchodnú stratégiu konkurentov. Podmienku, ktorú Tribunal de Defensa de la Competencia ulozil ASNEF-EQUIFAX, ze zabezpecí, aby údaje veritela neboli sprístupnené, ASNEF-EQUIFAX prijala. 50. Je tiez dôlezité, ze systém je otvorený vsetkým aktívnym subjektom v tejto oblasti. V opacnom prípade by znevýhodnoval niektorých z nich, pretoze by subjekty, ktoré by nemali prístup do registra, mali k dispozícií menej informácií na posúdenie rizika, co by tiez neulahcilo vstup nových subjektov na trh.(23) 51. Kedze výmena informácií nemá ziadnu spojitost s totoznostou veritela a na základe konstatovania, ze úverové institúcie, ktoré majú prístup do tohto registra, pouzívajú túto informáciu pri odôvodnovaní svojho rozhodnutia o ich maximálnom podstúpení rizík a v súlade s ich obchodnou politikou, zostáva otvorenou otázkou, ci tento druh výmeny informácií môze viest k dalsím protisútazným následkom, akým je prijatie kartelového správania. 52. Na prvý pohlad sa zdá, ze takýto systém nespocíva v stanovení spolocnej výsky úroku alebo v spolocnom vylúcení urcitých kategórií klientov. Cielom systému výmeny informácií o úveroch je obmedzit riziká (riadenie rizík). Súvisí to s nesúrodou povahou informácií, ktoré môzu úverové institúcie získat od svojich (potenciálnych) klientov. Takýto systém môze mat pozitívny úcinok na riadenie rizík, ktoré sú spojené s touto hospodárskou cinnostou. 53. V tomto kontexte by som chcel zdôraznit, ze judikatúra nezakazuje úplné vylúcenie neistoty, ale iba urcitých neistôt, osobitne tej neistoty, ktorá sa týka správania konkurentov na trhu. Predmetná neistota je vsak neistota týkajúca sa solventnosti klienta. 54. Úverová cinnost spocíva v docasnom poskytnutí kapitálu tretej osobe za odmenu (úrok). Úrok predovsetkým závisí od rizika spojeného s moznostou, ze si druhá strana nálezite nesplní svoje povinnosti. Ako to Komisia poznamenala odkazujúc na ekonomickú teóriu, odmena pozadovaná financnou institúciou bude scasti zlozená z poistného proti riziku platobnej neschopnosti. Neexistencia informácií o tomto riziku vyvoláva problém disparity informácií. V takomto prípade je nemozné správne posúdit riziko, a teda trend je ulozit kazdému dlzníkovi rovnakú cenu, co je prílis vysoká cena pre kategóriu dlzníkov, ktorá predstavuje najnizsie riziko platobnej neschopnosti. 55. Pokial si kazdý subjekt sám urcuje politiku, ktorú zamýsla uskutocnovat na spolocnom trhu, a podmienky, ktoré zamýsla uplatnovat na svojich klientov, zavedenie registra, akým je register stanovený v prejednávanej veci, nepredstavuje problém z hladiska práva hospodárskej sútaze. 56. Prípadné problémy týkajúce sa citlivosti osobných údajov mozno vyriesit na základe iných nástrojov, ako sú právne predpisy v oblasti ochrany týchto údajov. Je zrejmé, ze treba dotknutým dlzníkom nejakým spôsobom oznámit, ktoré údaje sa evidujú, a poskytnút im právo overit a prípadne opravit tie údaje, ktoré sa ich týkajú. Zdá sa, ze táto skutocnost je upravená s ohladom na spanielsku právnu úpravu, ktorá sa na to vztahuje, ako aj s ohladom na ustanovenie 9 nariadenia o registri. Druhá prejudiciálna otázka 57. Druhá otázka sa týka toho, ci clánok 81 ods. 3 ES umoznuje príslusnému orgánu clenského státu, aby schválil dohody o výmene informácií takého typu, ako je predmetná dohoda, z dôvodu, ze uzívatelia, to znamená klienti financných institúcií, z nich majú výhodu. 58. Hoci uz táto otázka bola vyssie implicitne zodpovedaná, v krátkosti sa k nej vrátim. 59. Ako som to uviedol vyssie, od nadobudnutia úcinnosti nariadenia c. 1/2003 majú vnútrostátne súdy a orgány právomoc uplatnovat clánok 81 ES v celom jeho rozsahu. Podla tohto nariadenia sa predchádzajúce rozhodnutie nevyzaduje, ak sa na dohodu vztahuje clánok 81 ods. 1 ES a splna kumulatívne podmienky odseku 3. 60. Viacero clenských státov prijalo svoje vnútrostátne právo o hospodárskej sútazi preto, aby sa vo vnútrostátnom kontexte uplatnoval systém výnimiek. Naopak, iné clenské státy este stále majú systém schvalovania. V kazdom prípade, kedze sa clánok 81 ES uplatnuje aj v prípade súbezného uplatnovania, musí byt dohoda, ktorá splna podmienky odseku 3 uvedeného clánku, v plnom rozsahu schválená. 61. Vnútrostátny súd sa osobitne sústreduje na druhú podmienku clánku 81 ods. 3 ES, podla ktorej musia "uzívatelia" získat "primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich". 62. Ako som to uz uviedol, presnejsí odhad rizík sa môze prejavit vseobecným znízením nákladov úverových operácií, co je vo vseobecnosti v prospech spotrebitelov. Lepsie poznanie rizika sa vsak môze prejavit rozlisovaním medzi dobrými dlzníkmi (mensie riziko, a teda nizsie úroky) a zlými dlzníkmi (ktorí platia viac alebo ktorým môze byt poskytnutie úveru zamietnuté). 63. Nie je vsak nevyhnutné, aby kazdý jednotlivý spotrebitel mal výhodu z tejto praxe. Dôlezité je, aby bol celkový vplyv na spotrebitelov priaznivý. V - Návrh 64. Na základe uvedených skutocností navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky, ktoré polozil Tribunal Supremo odpovedal takto: Clánok 81 ods. 1 ES sa má vykladat v tom zmysle, ze dohoda medzi financnými institúciami o výmene informácií o solventnosti a platobnej neschopnosti ich klientov, ktorá neumoznuje identifikáciu veritela a ktorá stanovuje nediskriminacné podmienky v oblasti vstupu do predmetného systému a jeho pouzívania subjektmi cinnými na trhu s úvermi, v zásade nemá za následok obmedzenie hospodárskej sútaze. (1) . (2) - Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). (3) - Z 28. mája 1998, John Deere/Komisia, C-7/95 P, Zb. s. I-3111. Audiencia National odkazoval najmä na body 5, 10, 88 a 123 tohto rozsudku. (4) - Rozsudok z 17. júla 1997, C-28/95, Zb. s. I-4161. (5) - Rozsudok z 28. marca 1995, C-346/93, Zb. s. I-615. (6) - Pozri rozsudok z 10. januára 2006, IATA, C-344/04, Zb. s. I-403, bod 24 a citovaná judikatúra. Pozri tiez rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner, C-7/97, Zb. s. I-7791, bod 16 a citovaná judikatúra. (7) - Z 26. januára 2006, Manfredi a i., C-295/04 az C-298/04, Zb. s. I-6619, bod 25. (8) - Pozri rozsudok z 13. februára 1969, Wilhelm, 14/68, Zb. s. 1. (9) - Nevie sa, ci register uz je alebo nie je v prevádzke. (10) - Pozri rozsudok Bronner, uz citovaný v poznámke pod ciarou 6, bod 21. (11) - Pozri rozsudok z 1. februára 1978, Miller/Komisia, 19/77, Zb. s. 131, bod 15. (12) - Pozri najmä rozsudky z 9. júla 1969, Völk, 5/69, Zb. s. 296, bod 5; z 10. júla 1980, Lancôme a Cosparfrance, 99/79, Zb. s. 2511, bod 23, a z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, 42/84, Zb. s. 2545, bod 22. (13) - Pocas pojednávania to potvrdil zástupca ASNEF-EQUIFAX. (14) - Rozsudok z 11. júla 1989, Belasco/Komisia, 246/86, Zb. s. 2117. (15) - Rozsudok z 19. februára 2002, Wouters, C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 95 a citovaná judikatúra. (16) - Na ilustráciu pozri rozsudky z 30. júna 1966, Société technique miničre, 56/65, Zb. s. 337; z 27. januára 1987, Verband der Sachversicherer/Komisia, 45/85, Zb. s. 405, bod 39, a z 28. februára 1991, Delimitis, C-234/89, Zb. s. I-935, bod 13. (17) - Pozri rozsudky Société technique miničre, uz citovaný, a Delimitis, uz citovaný. (18) - Rozsudky z 12. decembra 1995, Oude Littikhuis a i., C-399/93, Zb. s. I-4515, bod 10, a z 15. decembra 1994, DLG, C-250/92, Zb. s. I-5641, bod 31. (19) - Rozsudok z 9. júla 1969, Völk, uz citovaný v poznámke pod ciarou 12, bod 7. (20) - Pozri napríklad rozsudky John Deere/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 86, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 116. (21) - Rozsudok Súdu prvého stupna z 27. októbra 1994, John Deere/Komisia, T-35/92, Zb. s. II-957, bod 51; rozsudky Súdneho dvora z 28. mája 1998, John Deere/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, body 88 az 90, a z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 84. (22) - Rozsudok z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 86. (23) - Zdá sa, ze táto poziadavka je splnená. ASNEF-EQUIFAX vo svojich písomných pripomienkach vyhlásila: "Medzi úcastníkmi na zavedení tohto registra sa vyskytujú institúcie a subjekty financného sektoru, ktoré majú velmi odlisnú velkost a predmet cinnosti...", a "klienti s extrémne odlisným profilom, od bánk a sporitelní po realitné spolocnosti a pozicovne vozidiel a lízingové spolocnosti, od velkoobchodov po malé prevádzky, atd. ..." References 1. file:///tmp/lynxXXXXn1ZQm3/L97745-9875TMP.html#OP