NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 18. mája 2006 ^1([1]1) Vec C-232/05 Komisia Európskych spolocenstiev proti Francúzskej republike "Nesplnenie povinnosti clenským státom - Nevykonanie rozhodnutia Komisie - Pomoc poskytnutá francúzskymi orgánmi v prospech Scott Paper SA/Kimberly-Clark" I - Úvod 1. Touto zalobou podanou podla clánku 88 ods. 2 druhého pododseku ES Komisia Európskych spolocenstiev ziada, aby Súdny dvor urcil, ze Francúzska republika si tým, ze v stanovenej lehote nevykonala rozhodnutie 2002/14/ES([2]2) týkajúce sa státnej pomoci poskytnutej niektorými francúzskymi územnými samosprávnymi orgánmi v prospech spolocnosti Scott Paper SA/Kimberley-Clark, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánku 249 stvrtého odseku ES, ako aj z clánkov 2 a 3 uvedeného rozhodnutia. 2. Frekvencia, s akou sa Súdnemu dvoru predkladajú problémy spojené s vymáhaním pomoci neoprávnene poskytnutej clenskými státmi hospodárskym subjektom([3]3), svedcí o zlozitosti tejto oblasti, ktorá je v mnohých prípadoch výsledkom rozdielnych cielov sledovaných rôznymi správnymi orgánmi v rámci struktúry clenských státov. 3. Komisia vytýka Francúzsku, ze si nesplnilo svoje povinnosti v rámci Spolocenstva tým, ze ponechalo v platnosti sporný danový právny predpis, ktorý za urcitých okolností vyvoláva automatický odklad vykonatelnosti platobných výmerov iba z dôvodu ich napadnutia na príslusnom prvostupnovom súde. II - Právny rámec 4. Kedze nedodrzanie povinností vyplýva z francúzskej právnej úpravy v oblasti daní, porovnanie medzi kolíznymi európskymi a vnútrostátnymi právnymi predpismi prispieva k lepsiemu pochopeniu zalobných dôvodov uvedených Komisiou. A - Právo Spolocenstva 5. Zmluva ES obsahuje právnu úpravu státnej pomoci v troch ustanoveniach, a to v clánkoch 87 ES, 88 ES a 89 ES. 6. Clánok 87 ES v zásade ustanovuje zákaz státnej pomoci, ked sú splnené urcité predpoklady (odsek 1), pricom dalej ustanovuje niektoré prípady pomoci zlucitelnej so spolocným trhom (odseky 2 a 3). Clánok 88 ES upravuje najmä úlohu Komisie vo vztahu ku kontrole pomoci (odsek 1) a zabráneniu pomoci, ktorú povazuje za protiprávnu; to isté ustanovenie priznáva tiez Komisii moznost vyzvat dotknuté státy, aby túto pomoc zrusili alebo upravili (odsek 2). Napokon clánok 89 ES umoznuje Rade prijat nariadenia potrebné na uplatnenie vyssie uvedených ustanovení, ako aj uviest druhy pomoci, ktoré sú z nich vynaté. 7. Práve na základe tohto ustanovenia s cielom zabezpecit dodrziavanie a úcinnost postupu uvedeného v clánku 88 ES bolo prijaté nariadenie (ES) c. 659/1999([4]4), vyvinuté a vytvorené Komisiou na uplatnenie clánku 88 ES, ktoré konsolidovalo a zaviedlo konzistentný postup vypracovaný Komisiou v mnohých oznámeniach.([5]5) 8. Odôvodnenie c. 13 nariadenia c. 659/1999 sa týka vrátenia financnej pomoci zakázanej právnym poriadkom Spolocenstva. Uvádza, ze v prípade protiprávnej pomoci a pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom je potrebné obnovit hospodársku sútaz a bez zbytocného odkladu vrátit pomoc vrátane úrokov, v súlade s postupmi vnútrostátneho práva, ktorých uplatnenie by nemalo bránit hospodárskej sútazi tým, ze by sa vytvárala prekázka okamzitému vykonaniu rozhodnutia Komisie; aby sa dosiahol tento výsledok, clenské státy by mali podniknút vsetky potrebné opatrenia. 9. Tieto zásady sú konkretizované v clánku 14 nariadenia, ktoré znie: "Vymáhanie pomoci 1. Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu... Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva spolocenstva. 2. ... 3. Bez toho, aby bolo dotknuté akékolvek nariadenie [uznesenie - neoficiálny preklad] Súdneho dvora Európskych spolocenstiev podla clánku [242 ES], vymáhanie sa bude realizovat bez meskania a v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva daného clenského státu za predpokladu, ze umoznia okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento úcel a v prípade konania na národných súdoch dané clenské státy podniknú vsetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslusných právnych systémoch, vrátane predbezných opatrení, bez dopadu na právo spolocenstva." B - Francúzska právna úprava 10. Na rozdiel od bezných súkromnoprávnych zalôb nemajú v zmysle clánku L 4 správneho súdneho poriadku([6]6) zaloby vo francúzskom správnom konaní odkladný úcinok, okrem prípadu osobitných legislatívnych ustanovení a s výnimkou toho, ked príslusný súdny orgán rozhodne inak. 11. Toto pravidlo je dôsledkom prezumpcie legitimity (bénéfice du préalable), ktorá platí pre akty vydané orgánmi verejnej moci a vyplýva priamo z povahy správneho práva, ktorého uplatnovanie zodpovedá poziadavke na rýchlost.([7]7) 12. Vseobecný zákonník o územnej samospráve vsak ustanovuje výnimku z tejto zásady, pricom v clánku L 1617-5([8]8) ods. 1, ktorý sa nachádza v hlave VII nazvanej "Ustanovenia v oblasti úctovníctva územnej samosprávy", stanovuje: "1. Individuálne alebo kolektívne platobné výmery vydané orgánmi územnej samosprávy alebo miestnymi verejnoprávnymi institúciami, proti ktorým nebol podaný opravný prostriedok, sú voci dlzníkovi vykonatelné z úradnej moci. Podanie na príslusnom súde, ktorého predmetom je spochybnenie dôvodnosti oprávnenej pohladávky vycíslenej územnou samosprávou alebo miestnou verejnoprávnou institúciou, odkladá výkon platobného výmeru..." III - Skutkový stav A - Zhrnutie skutkového stavu az po prijatie rozhodnutia 2002/14 13. Podnik Scott SA, ktorý pôsobil vo Francúzsku od roku 1969, bol vlastníkom závodu na výrobu papiera na sanitárne a domáce pouzitie, v ktorom zamestnával asi 170 osôb a ktorý sa nachádzal v priemyselnej zóne Sologne v obci Saint-Cyr-en-Val v okrese Loiret.([9]9) 14. K zriadeniu tohto závodu na takom mieste doslo v auguste 1987, po uzavretí dohody s mestom Orléans a vyssie uvedeným okresom, podla ktorej podnik Sempel, miestna spolocnost so zmiesanou majetkovou úcastou zabezpecujúca infrastruktúru okresu, prijala úlohu vykonat vsetky stúdie a práce potrebné na úpravu pozemkov urcených pre zariadenia spolocnosti Scott SA.([10]10) 15. V case uzavretia dohody sa mesto a okres zaviazali financovat náklady úpravy pozemku do výsky najviac 12,3 milióna eur. Z rozpoctu vyhotoveného spolocnostou Sempel sa vsak dá vyvodit, ze celkové náklady dosahovali výsku 21,4 milióna eur.([11]11) 16. Scott SA nadobudla 48 hektárov pozemku za cenu 9,9 eur/m^2 (spolu za 4,7 milióna eur), co bola ciastka dohodnutá so spolocnostou Sempel. 17. Okrem toho, pokial ide o asanacný poplatok pocítaný podla spotreby vody, clánok 7 dohody stanovoval v prospech Scott SA preferencnú sadzbu stanovenú na 25 % z najlepsej platnej sadzby; od januára 1989 vsak mestské zastupitelstvo mesta Orléans výsku tohto poplatku upravilo, pricom zaviedlo degresívny koeficient pre mnozstvá spotreby pocítané v m^3, ktorý bol pre spolocnost este výhodnejsí, pretoze narúsal hlbsiu filozofiu nového výpoctu ceny, ktorý spocíval v znízení poplatku pre spotreby do 50 000 m^3 a následne v jeho zvýsení pre spotrebu do 150 000 m^3, s jasným úmyslom sankcionovat. Najnizsiu úroven vsak tento koeficient dosiahol pre spotrebu vyssiu ako 150 000 m^3, a teda pre kategóriu, do ktorej patrila Scott SA.([12]12) 18. V januári 1996 Kimberly-Clark Corporation nadobudla akcie spolocnosti Scott SA. 19. V decembri 1996, po tom, ako Dvor audítorov uverejnil verejnú správu o "Zásahoch miestnych orgánov v prospech podnikov", bola Komisii dorucená staznost týkajúca sa preferencných podmienok, za akých sa uskutocnil predaj uvedeného pozemku s rozlohou 48 hektárov.([13]13) 20. V máji 1998, po tom, ako Komisia získala od francúzskych orgánov dodatocné informácie, zacala proti týmto opatreniam konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, a to s ohladom na pochybnosti o podmienkach, za akých francúzske orgány konali voci podniku Scott SA a o ich zlucitelnosti so Zmluvou.([14]14) 21. Hoci Kimberly-Clark v januári 1998 ohlásila zatvorenie závodu, aktíva závodu pozostávajúce z pozemku a papierne nadobudla v júni toho istého roku Procter & Gamble.([15]15) 22. Pri skoncení konania Komisia nezistila objektívne dôvody, pre ktoré mohli dotknuté orgány územnej samosprávy ocakávat dostatocný prínos z ich investície, cize ciastky, ktorú zaplatila Scott SA za zmenu polnohospodárskeho pozemku na priemyselnú zónu a výstavbu závodu pred predajom pozemku tejto spolocnosti; Komisia ani nezistila dôvody obchodného charakteru alebo úvahy danovej politiky vo vseobecnosti, ktoré by odôvodnili takú nízku úroven, na akú bol stanovený koeficient pre spotrebu vody nad 150 000 m^3, ktorý fakticky vyuzívala hlavne Scott SA.([16]16) 23. V dôsledku toho prijala Komisia rozhodnutie 2002/14, v ktorom uvádza, ze Francúzsko protiprávne, porusujúc clánok 88 ods. 3 ES, udelilo státnu pomoc v prospech Scott SA vo forme preferencnej ceny ad hoc na úcel nadobudnutia priemyselného pozemku s rozlohou 48 ha, ktorého aktualizovaná hodnota je 12,3 milióna eur, a prostredníctvom uplatnenia preferencnej sadzby asanacného poplatku za akúkolvek spotrebu vody prevysujúcu 150 000 m^3, a vyhlásila, ze predmetná státna pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom.([17]17) 24. Rozhodnutie vyzvalo Francúzsku republiku, aby vymáhala státnu pomoc protiprávne poskytnutú Scott SA([18]18), pricom od tohto clenského státu tiez vyzadovalo, aby k tomuto vymáhaniu pristúpil bezodkladne v súlade s postupmi vnútrostátneho práva za predpokladu, ze tieto umoznujú okamzité a úcinné vykonanie tohto rozhodnutia, vrátane vrátenia splatných úrokov z omeskania od okamihu, kedy spolocnost zacala pomoc vyuzívat, az do okamihu jej vrátenia.([19]19) B - Spor týkajúci sa vykonania rozhodnutia 2002/14 25. Scott SA aj dotknuté miestne orgány predlozili, v uvedenom poradí, 30. novembra 2000 a 4. decembra 2000 Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev zalobu o neplatnost rozhodnutia 2002/14; do dnesného dna Súd prvého stupna rozhodol iba o námietke premlcania([20]20), pricom vo veci samej este nerozhodol. 26. Na úcely vymáhania poskytnutej pomoci vydali orgány územnej samosprávy niekolko platobných výmerov, ktorých cielom bolo získat vrátenie dlzných súm od spolocnosti zvýhodnenej v dôsledku predaja pozemku, na ktorom sa usadila, a preferencnej sadzby asanacného poplatku. 27. Medzi Francúzskou republikou a Komisiou vsak vznikol spor o presnej výske ceny pozemku, hoci zo zaloby a z vyjadrenia k zalobe vyplýva, ze po dorucení správnej verzie rozhodnutia 2002/14([21]21) vnútrostátne orgány prispôsobili platobné výmery ciastkam vypocítaným Komisiou. 28. Po takomto vyriesení problému Conseil général du Loiret (okresné zastupitelstvo) vypocítalo ciastku, ktorú bolo potrebné vrátit, vo výske 4 691 370 eur a mesto Orléans vypocítalo dalsiu ciastku vo výske 7 621 937 eur, pricom takto sa dosiahla celková ciastka, ktorú bolo potrebné vrátit, ktorá podla odhadu Komisie dosahovala výsku 12,3 milióna eur. 29. Mesto Orléans najskôr vydalo sest platobných výmerov týkajúcich sa asanacného poplatku, z ktorých iba jeden, vo výske 165 887 eur, bol zaplatený spolocnostou Procter & Gamble, pricom dalsích pät bolo nahradených troma platobnými výmermi vydanými následne v celkovej výske 881 015 eur. 30. V marci 2002 vyzvala Komisia francúzsku vládu, aby poskytla informácie o vývoji opatrení smerujúcich k vymáhaniu protiprávne poskytnutej pomoci. 31. Táto vláda oznámila, ze Kimberly-Clark podala proti piatim platobným výmerom, ktoré este neboli zaplatené - dvom týkajúcim sa nadobudnutia pozemku a dalsím trom týkajúcim sa asanacného poplatku -, opravný prostriedok na Tribunal administratif d'Orléans (prvostupnový súd príslusný pre správne konanie), 29. októbra 2001 a 27. novembra 2001 pokial islo o platobné výmery týkajúce sa nehnutelnosti a 8. marca 2002 proti trom výmerom týkajúcim sa poplatku za asanáciu odpadových vôd. 32. Vyssie uvedená vláda okrem toho oznámila, ze na základe francúzskeho práva majú opravné prostriedky podané v tejto oblasti odkladný úcinok na vykonatelnost platobných výmerov; Komisia sa teda opýtala na dôvody napadnutia platobných výmerov, ako aj na moznosti v rámci francúzskeho právneho poriadku na neuplatnenie tohto odkladného úcinku a zablokovanie dlzných ciastok na úctoch dotknutej spolocnosti; tiez si vyziadala informácie o rozvrhu vnútrostátnych konaní a o opravných prostriedkoch. Napokon ziadala, aby jej bola dorucená kópia opravných prostriedkov, o ktorých má rozhodnút vnútrostátny súd. 33. V júli 2003 oznámila francúzska vláda Komisii, ze nemá k dispozícii právne nástroje, na základe ktorých by zaviazala súd na nariadenie vrátenia protiprávne poskytnutej pomoci este predtým, ako prvostupnový správny súd rozhodne vo veci samej. Táto vláda neposlala Komisii kópie pozadovaných dokumentov z dôvodu, ze neboli verejne prístupné, pretoze sa na ne vztahuje súdne tajomstvo. 34. Po stretnutí medzi sluzbami Komisie a francúzskymi orgánmi, ktoré sa konalo 21. januára 2004 na úcely zhrnutia konaní zacatých proti Francúzsku v oblasti státnej pomoci, napokon Komisia poslala list, v ktorom zopakovala svoje poziadavky. Kedze na jej výzvy z 9. marca a 29. apríla toho istého roku nedostala odpoved, rozhodla sa zacat súdne konanie. IV - Konanie na Súdnom dvore 35. Zalobou podanou do kancelárie Súdneho dvora 26. mája 2005 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor urcil, ze Francúzska republika si tým, ze v stanovenej lehote nevykonala rozhodnutie 2002/14/ES týkajúce sa státnej pomoci poskytnutej niektorými francúzskymi územnými samosprávnymi orgánmi v prospech spolocnosti Scott Paper SA/Kimberley-Clark, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánku 249 stvrtého odseku ES, ako aj z clánkov 2 a 3 uvedeného rozhodnutia. Komisia tiez ziada, aby zalovaná bola zaviazaná na náhradu trov konania. 36. Vo vyjadrení k zalobe, dorucenom 1. augusta 2005, francúzska vláda navrhuje, aby Súdny dvor zamietol zalobu ako nedôvodnú a aby na náhradu trov konania zaviazal Komisiu. 37. Po predlození repliky a dupliky sa písomná cast konania skoncila. 38. Vzhladom na to, ze úcastníci konania nepodali návrh na zacatie ústnej casti konania, konalo sa bez nariadenia pojednávania. V - Analýza zaloby o nesplnenie povinnosti A - Dôvody zaloby 39. V listine z 2. júla 2003, ktorej pravost nebola spochybnená, francúzske orgány Komisii oznámili, ze sudca Tribunal administratif d'Orléans prerusil konanie zacaté proti piatim platobným výmerom do vydania rozhodnutia Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev o platnosti rozhodnutia 2002/14. 40. Komisia zakladá nesplnenie povinnosti jednak na správaní francúzskeho súdu a jednak na skutocnosti, ze dotknuté orgány miestnej samosprávy toto uznesenie súdu o prerusení konania podporili. 41. Kedze vo vyjadrení k zalobe Francúzska republika popiera, ze by Tribunal administratif d'Orléans vyvinul akúkolvek iniciatívu s cielom prerusit konanie, ktoré pred ním prebieha, v replike Komisia na jednej strane obmedzila zalobný dôvod na automatický odkladný úcinok vykonatelnosti uvedený v clánku L 1617-5 vyssie uvedeného vseobecného zákonníka o územnej samospráve a na neexistenciu predbezných opatrení, ktoré by umoznili uvedený odkladný úcinok odstránit; Komisia na druhej strane rozsírila svoje dôvody týkajúce sa nesplnenia povinnosti Francúzskou republikou na nehodnovernost listu z 2. júla 2003 a necinnost po obdrzaní poziadavky o informácie potrebné na doplnenie spisu, co podla nej zakladá správanie v rozpore s povinnostou lojálnej spolupráce podla clánku 10 ES. 42. Kedze predmet sporu sa tak obmedzil na vyssie uvedené výhrady, budem sa v týchto návrhoch venovat preskúmaniu zlucitelnosti spornej francúzskej právnej úpravy s právom Spolocenstva, najmä s clánkami 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, ako aj prípadného porusenia clánku 10 ES. B - Automatický odklad vykonatelnosti platobných výmerov z hladiska práva Spolocenstva 43. Podstatou tohto problému je napätie medzi procesnou autonómnostou clenských státov a úcinnostou práva Spolocenstva, ktoré sa musí vyriesit prostredníctvom hladania správnej rovnováhy. Na tento úcel je potrebné odvolat sa jednak na vseobecné zásady právneho poriadku Spolocenstva s osobitným zretelom na uplatnovanie práva Spolocenstva súdmi clenských státov Únie, ako aj na právne zásady efektivity a ekvivalencie zavedené Súdnym dvorom. 1. Vseobecné úvahy: priamy úcinok, prednost a súdne uplatnovanie práva Spolocenstva 44. Aj ked sú dobre známe, je vhodné uviest základné zásady práva Spolocenstva, kedze sú relevantné na urcenie ziaduceho riesenia. 45. Tento prehlad zacína rozsudkom Van Gend & Loos([22]22), ktorý upravil zásadu priameho úcinku právnych predpisov Spolocenstva. Táto zásada bola blizsie vymedzená rozsudkami Ratti([23]23) a Becker([24]24) v tom zmysle, ze na to, aby mali právne predpisy priamy úcinok, musia sa, pokial ide o ich obsah, javit ako bezpodmienecné a dostatocne presné. 46. Pokial ide o také rozhodnutia, aké je predmetom tohto konania, táto vlastnost sa zvycajne odvodzuje([25]25) zo znenia clánku 249 stvrtého odseku ES, ktorý ich vymedzuje ako vo svojej celistvosti záväzné pre tých, ktorým sú urcené. Navyse neexistencia diskrecnej právomoci clenských státov, pokial ide o výsledok smerníc, kedze clenské státy si volia iba formu a prostriedky, ktorými dosiahnu takýto výsledok, nebráni priamemu úcinku týchto právnych predpisov.([26]26) 47. Koncepcia vyjadrená v predchádzajúcom odseku spochybnuje tvrdenie Francúzskej republiky, podla ktorého, právne povedané, nedoslo k odkladu výkonu rozhodnutia 2002/14, ale platobných výmerov vydaných orgánmi územnej samosprávy, a v dôsledku toho vyplýva nepopieratelný vplyv na rozhodnutie nevyhnutne zo zásady procesnej autonómnosti. 48. Vyhoviet úvahám zalovanej vlády by znamenalo pripustit zlyhanie rozdelenia úloh stanovenom nariadením c. 659/1999, ktoré priznáva Komisii právomoc posúdit státnu pomoc a pozadovat jej vymáhanie a clenským státom volbu prostriedkov na vymáhanie státnej pomoci, ktorá bola vyhlásená za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom. Keby toto rozdelenie právomoci umoznovalo clenským státom odnat úcinok aktom Spolocenstva tým, ze by vyuzili vydanie vykonávacích opatrení, ktoré sú lahko napadnutelné, aby sa tým vyhli alebo aby zlepsili neziaduce dôsledky, a tak by obmedzili úcinky týchto aktov, malo by to v skutocnosti absurdné dôsledky. 49. Okrem toho je potrebné pripomenút zásadu prednosti práva Spolocenstva, ktorá bola po prvýkrát uznaná v rozsudku Costa([27]27), v ktorom podla slov dalsieho velkého francúzskeho právneho odborníka Súdny dvor vyhlásil túto koncepciu vo svojej celistvosti za základ práva Spolocenstva, pricom rozsíril jej rozsah na celé vnútrostátne právo,([28]28) a urcil, ze jej dôsledkom je skutocnost, ze právo Spolocenstva musí mat v prípade kolízie prednost pred vládou, správou, zákonodarnou a súdnou mocou.([29]29) 50. Opodstatnenost týchto myslienok sa preukázala v rozsudku Simmenthal, ktorý priznáva vnútrostátnemu súdu úlohu zabezpecit úplnú úcinnost právnych predpisov Spolocenstva([30]30), pricom v prípade potreby môze z vlastnej iniciatívy neuplatnit akékolvek, aj neskorsie, nezlucitelné ustanovenie vnútrostátnej právnej úpravy bez toho, aby musel ziadat alebo cakat na jeho predchádzajúce zrusenie legislatívnou cestou alebo akýmkolvek iným ústavným postupom.([31]31) 51. Závaznost týchto tvrdení umoznuje správne vykladat zásadu vnútrostátnej procesnej autonómnosti: nejde o to, aby sa clenským státom hoci aj ciastocne vrátila právomoc urcovat právne predpisy alebo upravovat ich uplatnovanie podla svojich záujmov, ale posilnit úcinnost práva Spolocenstva a ulahcit jeho plné vykonávanie([32]32) jednotným, priamym a bezodkladným spôsobom.([33]33) 52. Sloboda clenských státov vo vztahu k spôsobom preberania acquis Spolocenstva do vnútrostátnych právnych poriadkov sa teda z tohto hladiska javí ako mechanizmus spolupráce, ktorého úcelom je uskutocnenie rovnakého ciela sledovaného zákonodarcom Únie, ktorý spocíva v tom, ze prispieva k úplnej úcinnosti právnych predpisov tohto právneho poriadku a nie v tom, ze brzdí ich úcinnost a obmedzuje ich silu. Hoci Súdny dvor v prípade neexistencie uplatnitelného právneho predpisu Spolocenstva odkazuje na vnútrostátne postupy jednotlivých clenských státov([34]34), tieto postupy sa vsak musia vyhnút tomu, aby ohrozili dosiahnutie cielov sledovaných Zmluvou.([35]35) 53. Na základe týchto predpokladov by sa mohlo Tribunal administratif d'Orléans vytknút, ze sa nevyhol uplatnovaniu clánku L 1617-5 vseobecného zákonníka o územnej samospráve na urýchlenie zaplatenia platobných výmerov vydaných dotknutými orgánmi územnej samosprávy rovnako, ako sa v rozsudku Factortame III prikazovalo High Court of Justice, aby sa vyhol poziadavke upravenej anglickým právom preukázat zneuzitie právomoci pri výkone verejnej funkcie ("misfeasance in public office") na vyvolanie zodpovednosti orgánov verejnej moci, co je v prípade, ze ide o zákonodarcu, nepredstavitelná poziadavka.([36]36) 54. Posúdenie, ktoré by sa zakladalo na týchto tvrdeniach, by sa vsak javilo ako unáhlené, lebo sama judikatúra Súdneho dvora neskôr túto právnu vedu zmiernila a urcila presnejsie hranice zásady procesnej autonómnosti tak, ako bolo uvedené v bode 52. Preto je potrebné preskúmat vývoj, ktoré priniesli koncepcie efektivity a ekvivalencie. 2. Zásada efektivity 55. Pät rokov, ktoré uplynuli od prijatia rozhodnutia 2002/14 do podania skúmanej zaloby, podla Komisie preukazuje, ze Francúzsko okrem sumy 165 887,4 eur vrátenej spolocnostou Procter & Gamble nevymohlo státnu pomoc poskytnutú protiprávne spolocnosti Scott SA, cím porusilo clánok 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999. 56. Komisia pripisuje túto situáciu automatickej povahe prerusenia konania podla vnútrostátneho práva([37]37), co spolu s neexistenciou akejkolvek moznosti vyvázenia tohto prerusenia pouzitím alternatívnych prostriedkov porusuje zásadu efektivity upravenú vo vyssie uvedenom ustanovení. 57. V tejto súvislosti Komisia okrem toho pripomína obmedzujúce podmienky, ktoré podla ustálenej judikatúry musia splnat vnútrostátne právne poriadky, aby sa zabránilo tomu, ze by boli právnym aktom Spolocenstva odnaté ich úcinky. Domnieva sa najmä, ze v prípade státnej pomoci v prospech Scott SA nebolo preukázané, ze odkladný úcinok opatrenia je dôsledkom naliehavosti, aby sa zabránilo váznym a nenapravitelným skodám ziadatela.([38]38) 58. Nevrátenie protiprávne poskytnutej státnej pomoci v krátkom case zalovaná vláda neodôvodnuje existenciou absolútnej prekázky, ale tvrdí, ze urobila vsetko potrebné na vymáhanie pomoci poskytnutej Scott SA. Okrem toho tvrdí, ze vrátenie je este mozné, vzhladom na docasnú povahu prerusenia, ktoré trvá do casu, kým vnútrostátny súd vydá rozsudok. 59. Na odôvodnenie svojho správania Francúzska republika tvrdí, ze zásada efektivity sa opiera o historický výklad, lebo konecné znenie nariadenia c. 659/1999 vynechalo vetu, ktorá sa nachádzala v návrhu nariadenia([39]39) na konci clánku 14 ods. 3, podla ktorej "zaloby podla vnútrostátnej právnej úpravy nemajú odkladný úcinok", pricom toto vynechanie podla nej preukazuje vôlu zákonodarcu Únie takúto situáciu dovolit. 60. Zdá sa mi, ze tvrdeniu francúzskej vlády nie je mozné vyhoviet z týchto dôvodov: 61. Zásada efektivity vznikla s citovanými rozsudkami Rewe a Comet([40]40), hoci jej prvé uplatnenie nastalo pri rozsudku San Giorgio([41]41), v ktorom Súdny dvor vyhlásil, ze "clenský stát nemôze podmienit vrátenie vnútrostátnych poplatkov vyberaných v rozpore s ustanovením práva Spolocenstva... dôkaznými kritériami, ktoré prakticky znemoznujú výkon tohto práva".([42]42) 62. Uvedená zásada sa potom rozvinula v rámci sporov týkajúcich sa ustanovení práva Spolocenstva, ktoré priznávali práva jednotlivcom, co bolo dôvodom, pre ktorý sa zdôraznovala úzka pojmová súvislost s povinnostou clenských státov zabezpecit prístup k súdnej ochrane kazdej osoby Spolocenstva, ktorej práva boli porusené([43]43), a pre intelektuálnu súvislost bola spájaná s právom na súdny proces so vsetkými zárukami ("droit au juge").([44]44) 63. Dalo by sa teda pochybovat o práve Komisie odvolávat sa na túto základnú zásadu, ked vyzaduje dodrziavanie svojich rozhodnutí, pricom táto téma otvára diskusiu o moznosti povazovat Komisiu za "osobu Spolocenstva". Takejto diskusii sa vsak treba vyhnút, pretoze sám clánok 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 jasne stanovuje, ze "vymáhanie sa bude realizovat bez meskania a v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva daného clenského státu za predpokladu, ze umoznia okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie". 64. Stopa zásady efektivity v tomto právnom predpise je tak zrejmá, ze Komisia nepotrebuje preukazovat svoju povahu "osoby Spolocenstva", ktorá koná na úcel dosiahnutia nápravy naruseného právneho stavu. Nejde o vseobecnú zásadu, ale o právny imperatív upravený v právnom predpise na podporu ziadosti tohto orgánu Spolocenstva. 65. Tvrdenie francúzskych orgánov, ze nie sú vinné, pretoze vycerpali vsetky svoje moznosti konania, si vyzaduje urcité spresnenie. 66. Je pravda, ze dotknuté orgány územnej samosprávy vydali platobné výmery a dorucili ich Scott SA s cielom vymáhat relatívne rýchlo. Z hladiska verejnej správy predstavovalo napadnutie takýchto opatrení v sporovom konaní prekázku vrátenia pomoci, vzhladom na automatický odkladný úcinok vykonatelnosti týchto opatrení. 67. Vzhladom na túto právno-zákonnú prekázku by vsak mala judikatúra Simmenthal([45]45) priviest francúzsky súd aspon k posúdeniu moznosti neuplatnovania clánku L 1617-5 vseobecného zákonníka o územnej samospráve, aby sa zabezpecila úplná úcinnost rozhodnutia 2002/14, kedze automatický odkladný úcinok vykonatelnosti rozhodnutia mu na základe rozsudkov Kraaijeveld([46]46) a Eco Swiss([47]47) nebráni uplatnit z úradnej moci prednost práva Spolocenstva([48]48), ako to bolo pripomenuté v predchádzajúcich bodoch.([49]49) 68. A to bez ohladu na to, ze francúzske súdy nemôzu namietat ex lege proti odkladnému úcinku vo svojom právnom poriadku, co je hladisko, ktorému sa budem venovat neskôr. 69. Okrem toho, na úcely posilnenia zásady efektivity Súdny dvor este viac stazil preukazovanie skutocnosti, ze clenský stát si splnil svoje povinnosti, hoci nedokázal získat spät financnú pomoc vyhlásenú za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom. 70. Podla ustálenej judikatúry prostriedkom obrany, na ktorý sa môze odvolat clenský stát proti zalobe o nesplnenie povinnosti podanej podla clánku 88 ods. 2 ES, je nemoznost riadneho výkonu rozhodnutia.([50]50) 71. Francúzske orgány vsak výslovne popierajú, ze by sa dovolávali takéhoto dôvodu, a preto ju nie je potrebné skúmat, kedze do právomoci Súdneho dvora nepatrí predkladat také dôkazy z vlastnej iniciatívy. 72. Francúzska vláda chce tvrdením, ze urobila vsetko, co bolo v jej moci, zaviest do súdnej praxe Súdneho dvora iný dôvod obhajoby; ale kedze neuvádza jej základ, zdá sa, ze ako odôvodnenie uvádza skôr osobitné vlastnosti vnútrostátneho právneho poriadku: prakticky teda spomínaný odkladný úcinok vykonatelnosti platobných výmerov. 73. Pritom z hladiska ustálenej judikatúry, ktorá nepripústa tento druh odôvodnenia([51]51), Súdny dvor zamietol myslienku, ze tým, ze vrátenie pomoci nadobudlo formu retroaktívneho danového bremena, je nezlucitelné s ústavným právom clenských státov.([52]52) Pokial by sa Francúzsko domnievalo, ze docasná povaha opatrenia, ktoré má odkladný úcinok, je dostatocná na preukázanie, ze vrátanie je este mozné, na odmietnutie tohto tvrdenia by stacilo spomenút nahromadené omeskanie o viac ako pät rokov. 74. Stále na úcely posilnenia úcinnosti práva Spolocenstva, podla judikatúry, clenský stát, ktorý má v okamihu výkonu rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci nepredvídané tazkosti, musí tieto problémy tejto institúcii predlozit na posúdenie a navrhnút vhodné zmeny. V takom prípade musí Komisia a clenský stát na základe pravidla, ktoré clenským státom a institúciám Spolocenstva predpisuje vzájomné povinnosti lojálnej spolupráce, upraveného v clánku 10 ES, v dobrej viere spolupracovat, aby prekonali tazkosti, pricom musia prísne dodrziavat ustanovenia Zmluvy, najmä týkajúce sa státnej pomoci.([53]53) 75. Zo spisu vyplýva, ze Francúzska republika nesplnila takéto kritériá, pretoze nevykonala ziadnu reformu sporného právneho predpisu. 76. Obdobne je potrebné zamietnut tvrdenie týkajúce sa vynechania poslednej vety návrhu nariadenia c. 659/1999, ktorého úcelom bolo preukázat, ze opravné prostriedky podané podla vnútrostátneho práva môzu mat odkladný úcinok. 77. Uvedenie stanoviska vydaného Výborom regiónov, ktoré francúzska vláda zahrnula do vyjadrenia k zalobe,([54]54) potvrdzuje iba pozornost, ktorú zákonodarca Spolocenstva venoval tomu, aby neprekrocil právomoci clenských státov v oblasti konaní, ktorých cielom je vrátenie státnej pomoci. Táto vláda sa vsak mýli, ked z tohto správania zákonodarcu vyvodzuje, ze odkladný úcinok opatrenia sa povazuje za zákonný za akýchkolvek okolností, pretoze podlieha zásadám práva Spolocenstva, ktorého uplatnovanie je nepochybné. 78. Skutocnost, ze v konecnom znení bola vynechaná posledná veta clánku 14 ods. 3 návrhu nariadenia c. 659/1999, znamená, ze sa zachoval status quo, pretoze právo Únie ostalo nezmenené. V dôsledku toho ostávajú v platnosti kritériá ustanovené Súdnym dvorom v uz citovanom rozsudku Zuckerfabrik na to, aby vnútrostátne súdy mohli nariadovat odklad vnútrostátnych správnych opatrení vydaných na úcel vykonania právnych predpisov Spolocenstva. Je potrebné zdôraznit, ze tento rozsudok vyzadoval splnenie rovnakých podmienok, aké sú ustanovené pre návrhy na predbezné opatrenia na Súdnom dvore.([55]55) 79. Aby mohol vnútrostátny súd postupovat týmto spôsobom, musí zistit, ci sú splnené podmienky, ktoré ho oprávnujú nariadit odklad. Pokial francúzsky zákonodarca zachováva automatickú povahu sporného pravidla, predpokladá, ze tieto podmienky sú splnené vo vsetkých konaniach, na ktoré sa uplatnuje toto ustanovenie a v ktorých ide o úcinnost práva Spolocenstva, co je v zjavnom rozpore s výnimocným charakterom, ktorý Zmluva priznáva predbezným opatreniam. 80. Okrem toho francúzsky zákonodarca zabranuje vnútrostátnym súdom zistovat, ci aktu Spolocenstva nebude v dôsledku jeho okamzitého uplatnovania odnatý potrebný úcinok, pricom ide o zistovanie, ktoré sú vnútrostátne súdy povinné na základe uvedeného rozsudku([56]56) vykonávat, a stazuje im posúdenie práva Spolocenstva z úradnej moci, najmä pokial ide o to, ze francúzsky právny poriadok neupravuje ziadnu moznost neutralizovat dôsledky clánku L 1617-5 vseobecného zákonníka o územnej samospráve.([57]57) 81. V dôsledku toho uplatnovanie tohto ustanovenia a najmä jeho vplyv na platobné výmery vydané na vykonanie výroku rozhodnutia 2002/14 spôsobujú nedodrzanie zásady efektivity z dôvodu, ze uvedený právny predpis upravuje neprimeranú preventívnu ochranu, kedze ustanovuje jej priznanie v automatickej forme a bráni vnútrostátnemu súdu vykonávat svoju právomoc v medziach stanovených rozsudkom Zuckerfabrik. 82. V strucnosti teda nie je mozné vyhoviet tvrdeniu zalovanej vlády, podla ktorého urobila vsetko, co bolo mozné, aby splnila rozhodnutie 2002/14. Vzhladom na to, co bolo doposial uvedené, je preto potrebné sa domnievat, ze Francúzska republika si nesplnila svoje povinnosti tým, ze vykonala tento akt Spolocenstva prostredníctvom konania, ktoré obmedzuje úcinnost práva Únie, s výsledkom, ze státna pomoc protiprávne poskytnutá Scott SA nebola vrátená. 3. Zásada ekvivalencie 83. Komisia namieta porusenie zásady ekvivalencie, kedze francúzske právo stanovuje, ze podanie opravného prostriedku proti aktom vyvoláva odklad financnej povinnosti iba vtedy, ak o tom rozhodne príslusný súd,([58]58) a na pohladávky akejkolvek povahy, vyplývajúce z konecného nepriaznivého rozhodnutia, sa vztahuje vnútrostátny rezim, ktorý je najvhodnejsí na úcel zabezpecenia okamzitého a úcinného výkonu ustanovení nariadenia c. 659/1999. 84. Francúzska vláda odpovedá, ze postup, ktorý uplatnujú dotknuté územné samosprávy, nerozlisuje medzi platobnými výmermi podla ich pôvodu, ci uz platobnými výmermi Spolocenstva alebo vnútrostátnymi, a teda má neutrálnu povahu, ktorá nemá vplyv na zásadu ekvivalencie. 85. Podla tejto vseobecnej zásady, ktorá postupne stratila svoju pociatocnú tvrdost([59]59), sa pri neexistencii ustanovení Spolocenstva odkazuje na právny poriadok clenských státov, aby urcil "procesné podmienky súdnych konaní s cielom zabezpecit ochranu práv jednotlivcov na základe právnych predpisov Spolocenstva, ktoré majú priamy úcinok".([60]60) 86. Okrem toho Súdny dvor dodal, ze do právomoci vnútrostátnych súdov clenských státov patrí zistit, ci procesné právne predpisy urcené na zabezpecenie práv vyplývajúcich jednotlivcom z práva Spolocenstva sú v súlade so zásadou ekvivalencie.([61]61) Na tento úcel musí vnútrostátny súd urcit kritériá na identifikovanie obdobnej zaloby zalozenej na vnútrostátnom práve a preukázanie, ze jej pouzitie sa povazuje za priaznivejsie oproti pouzitiu zalôb, zalozených na porusení práva Spolocenstva.([62]62) 87. Kedze teda vnútrostátny súd je jediný, kto má vedomost o procesných podmienkach, ktoré mu umoznujú vykonat vyssie uvedené porovnanie,([63]63) nemôze prekvapit skutocnost, ze dodrzanie zásady ekvivalencie patrí vo velkej miere do zodpovednosti vnútrostátnych súdov. V tejto veci vsak automatická povaha clánku L 1617-5 vseobecného zákonníka o územnej samospráve ledva umoznuje, ako uz bolo uvedené, aby mohol Tribunal administratif d'Orléans vykonávat svoje funkcie. 88. V prvom rade teda nepatrí do právomoci Súdneho dvora posudzovat ustanovenia francúzskeho práva, v druhom rade, v rozsudku Edis, ktorý sa tiez týka danovej oblasti, ten istý Súdny dvor spresnil, ze dodrziavanie zásady ekvivalencie predpokladá, ze sporná podmienka sa pouzije bez rozdielu na zaloby zalozené na porusení práva Spolocenstva, ako aj na zaloby zalozené na nedodrzaní vnútrostátneho práva, ak ide o rovnaký druh daní alebo poplatkov; naopak, táto zásada sa nemôze vykladat v tom zmysle, ze ukladá clenskému státu, aby na vsetky svoje konania týkajúce sa vrátenia daní alebo poplatkov vyberaných na základe porusenia práva Spolocenstva rozsíril svoju najpriaznivejsiu vnútrostátnu úpravu v oblasti vrátenia pomoci.([64]64) 89. Kedze sa teraz nenamieta skutocnost, ze sporné opatrenia podliehali rovnakému postupu, aký platí pre platobné výmery vydané na základe francúzskeho právneho predpisu, v tomto prípade pri výkone rozhodnutia 2002/14 nenastala diskriminácia. Bolo by to inak, keby si Komisia zvolila iný prostriedok, ktorým dosiahne splnenie poziadavky na vrátenie státnej pomoci protiprávne poskytnutej Scott SA, ale tento problém presúva otázku do rámca úcinnosti, a teda hladiska, ktoré som uz preskúmal. 90. Na základe vyssie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor konstatoval, ze Francúzska republika si nesplnila povinnosti, pretoze napriek tomu, ze metóda pouzitá na vrátenie státnej pomoci nebola v rozpore so zásadou ekvivalencie, automatický odkladný úcinok vykonatelnosti vnútrostátnych platobných výmerov bráni okamzitému vráteniu tejto pomoci, ako to vyzaduje nariadenie c. 659/1999, pricom ohrozuje úcinnost práva Spolocenstva. C - O prípadnom porusení povinnosti lojálnej spolupráce Francúzskou republikou([65]65) 91. Prísne povedané, ked sa vezme do úvahy nesplnenie povinnosti konstatované vo vztahu k zásade efektivity, nie je uz potrebné skúmat dôsledky správania Francúzskej republiky v case pred zacatím konania o tejto zalobe, preto majú úvahy uvedené v tejto casti týchto návrhov zhrnujúcu povahu a sú uvedené len ako doplnok. 92. Komisia vytýka Francúzsku, ze jej poskytlo nesprávne informácie o vývoji vykonávania rozhodnutia 2002/14; konkrétne Komisia poukazuje na údaj uvedený v liste z 2. júla 2003, podla ktorého "sudca prerusil konanie do vydania rozhodnutia Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev o platnosti rozhodnutia Komisie". 93. Francúzska republika sa v tejto súvislosti nevyjadrila. 94. Hoci správne vykladaná povinnost lojálnej spolupráce uvedená v clánku 10 ES vyzaduje, aby clenské státy v dobrej viere spolupracovali s institúciami Spolocenstva, nezdá sa mi, ze vyhlásenie o nesplnení povinnosti sa môze priamo opierat o akúkolvek chybu, akokolvek sa môze zdat neobratná. 95. Chyba uvedená v liste francúzskych orgánov mala nepochybne vplyv na podanie zaloby Komisie, ktorá vychádzala zo správania vnútrostátneho súdu. Bez toho, aby sa zmensil význam natolko polutovaniahodnej nehody spôsobenej nedbanlivostou, ktorá urcite nezodpovedá správaniu, aké by sa malo ocakávat od orgánov clenských státov, táto chyba neodnala návrhu Komisie význam, ani neovplyvnila ostatné tvrdenia v zalobe. 96. Preto by malo stacit napomenutie francúzskych orgánov a poziadanie ich o zachovanie úrovne starostlivosti, s akou zvycajne konajú. Nie náhodou Francúzsko ako jedna zo zakladajúcich krajín Spolocenstva vzdy s nasadením a konstruktívnym duchom povzbudzovala európsku integráciu. 97. Obdobné riesenie sa uplatnuje na zalobný dôvod, ktorý uviedla Komisia vo vztahu k prípadnému nesplneniu povinnosti Francúzskom vyplývajúcemu zo skutocnosti, ze tento clenský stát neodpovedal na viaceré listy, ktoré mu poslala. 98. Hoci je takéto správanie nezdvorilé a narúsa dobré vztahy medzi clenskými státmi a európskymi institúciami, nemozno takémuto správaniu pripísat právne dôsledky. Clenské státy si okrem toho môzu slobodne zvolit najúcinnejsiu obrannú stratégiu na ochranu svojich záujmov. 99. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy sa domnievam, ze nie je mozné vyhoviet zalobnému dôvodu, podla ktorého je vyssie uvedené správanie porusením povinnosti lojálnej spolupráce uvedenej v clánku 10 ES. D - Záverecné poznámky 100. Keby mi niekto povedal, ze Samuel Beckett sa pri písaní svojej slávnej drámy Cakanie na Godota([66]66) inspiroval prípadom vymáhania pomoci, pravdepodobne by som mu neveril, aj ked sa priznám, ze ked som dospel k okamihu napísania záverecnej casti týchto návrhov, trpezlivost a vytrvalost, ktoré preukázala Komisia v snahe o vrátenie pomoci, mi pripomenuli toto velké dielo absurdného divadla. 101. Po viac ako dvadsiatich rokoch od poskytnutia pomoci Scott SA a priblizne sest rokov odo dna, kedy malo dôjst k vráteniu, iba priblizne 1 % dlzných ciastok bolo zaplatené a iróniou osudu spolocnostou, ktorá ani na základe rozhodnutia 2002/14 tak nebola povinná urobit! 102. Ako som uz skôr pripomenul, pri narastajúcom pocte prípadov v oblasti vymáhania pomoci, ktoré prebiehajú pred Súdnym dvorom, sa môzem tazko stotoznovat s optimizmom, ktorý preukazuje cast právnej vedy, ktorá verí, ze nebezpecenstvo nesprávneho a nerovnakého uplatnovania právnych predpisov týkajúcich sa vymáhania státnej pomoci je zazehnané vdaka postupnému vymedzeniu zásady procesnej autonómnosti clenských státov realizovanej prostredníctvom zalôb o nesplnenie povinnosti, o neplatnost a návrhov na zacatie prejudiciálneho konania.([67]67) 103. Bez minimálneho zámeru kritizovat prácu Súdneho dvora v tejto oblasti, ktorý sa tomu okrem iného venuje s pomocou skromných nástrojov ponúknutých Zmluvou, ktorá neupravuje ziadne vykonávacie konanie, ak sa má povzbudit hlboká reflexia o prícinách, z ktorých vychádza tento fenomén, treba pripustit smutnú skutocnost a slabé dosiahnuté výsledky. 104. Predovsetkým je potrebné uviest nejednoznacné postavenie krajín Európskej únie, ktoré neprestávajú pridelovat pomoc, pravdepodobne s chvályhodnými zámermi, ale porusujúc právo Spolocenstva. Ked potom nastane okamih vyzadovania spolupráce clenských státov potrebnej na vymáhanie protiprávne poskytnutých súm, pouzívajú sa tie najbanálnejsie tvrdenia na odôvodnenie vyjadrenia k zalobe v rámci konania o nesplnení povinnosti, ku ktorej je Komisia nútená pristúpit po konstatovaní opakovanej neúcinnosti iných postupov, ak teda Komisia dostane odpoved a nestane sa to, co nastalo v tomto prípade a v prípade plukovníka, ktorý nemal nikoho, kto by mu napísal.([68]68) 105. V druhom rade by mala Komisia podávat úcinnejsie ziadosti o vymáhanie v tejto oblasti, pretoze je pravda, ze má sirokú mieru volnej úvahy, ale je tiez pravda, ze nemá najvhodnejsie nástroje na potlacenie správania, ktoré bráni vymáhaniu státnej pomoci; k tomu prispieva aj skutocnost, ze správanie Komisie kolísalo medzi prílis pruzným postojom v niektorých prípadoch a utopistickým a neústupným postojom v iných, na základe coho bola táto institúcia obvinená zo zachovávania "fasády prísnosti"([69]69). 106. Nezriedka je poslednou moznostou Komisie návrh, aby Súdny dvor konstatoval nesplnenie povinnosti vzdorujúcim clenským státom. Doposial dosiahnuté slabé výsledky ma vsak vedú k vyjadreniu dvoch úvah. 107. Na jednej strane, rozsudky vydané v konaniach na základe zalôb podaných podla clánku 226 ES alebo clánku 88 ods. 2 druhého pododseku ES, ako tomu bolo v tomto prípade, nemôzu nahradit neexistenciu vykonatelných titulov na úrovni Spolocenstva, a preto sa ich úcinok znacne znizuje. Poziadavka, aby boli tieto rozhodnutia základom budúceho ulozenia sankcie v zmysle clánku 228 ES, znie takmer detinsky, pretoze to vyhovuje tým, ktorí sa iba snazia, aby uplynul cas bez toho, aby vrátili pomoc. V tejto situácii by bolo vhodné skúsit pouzit selektívnejsí výber zalôb o nesplnenie povinnosti, pri ktorých sa posúdi, aké prípady môzu skutocne poslúzit ako príklad a aké naopak poukazujú na slabú spoluprácu clenských státov. Komisia velmi dobre pozná kritériá na identifikovanie najnaliehavejsích prípadov. 108. Na druhej strane, rozsah mozností diskusie o týchto otázkach je prílis rozsiahly a dokonca neprimeraný v porovnaní s dosiahnutými slabými výsledkami vymáhania: nic nebráni tomu, aby bolo rozhodnutie o vymáhaní pomoci napadnuté na Súde prvého stupna a následne odvolaním proti jeho rozsudku na Súdnom dvore; aj opatrenia, ktorými sa vykonáva akt Spolocenstva, prijaté na vnútrostátnej úrovni, môzu byt napadnuté, a to so vsetkými nevýhodami, ktoré z toho casto vyplývajú, ako to preukázal tento prípad; je tiez mozné, aby vnútrostátny súd polozil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, ktorej predmetom je platnost rozhodnutia Spolocenstva, z ktorého vychádza vnútrostátne správne opatrenie alebo zlucitelnost ustanovení na vykonanie tohto rozhodnutia. Okrem toho, Komisia bez váhania pristupuje ku konaniu o nesplnenie povinnosti, ked sa postup vymáhania javí ako bezvýsledný. 109. Tento súbor opatrení sa tahá roky a nedokáze prekonat zaryté meskanie, ktoré sa v týchto situáciách vytvára, pretoze existuje málo príkladov clenských státov, ktoré majú vhodnú struktúru na vymáhanie pomoci a politiku potlácania takejto státnej pomoci, ktoré sa co i len priblizujú struktúram a politikám Spolocenstva. 110. Napokon nemozno zabudnút na potrebu obnovit hospodársku sútaz obnovením rovnováhy na trhu, aká existovala v case pred poskytnutím pomoci. Uplatnit v tomto prípade ultima ratio právnej úpravy týkajúcej sa státnej pomoci([70]70) hranicí so sarkazmom, lebo narusenie trhu sa uskutocnilo takmer pred dvadsiatimi rokmi; podniky, ktoré ziadali o nápravu stavu quo ante, uz pravdepodobne zanikli alebo sa snazili získat obdobné výhody. Je zrejmé, ze idealistické ciele sa zle kombinujú s konkrétnymi poziadavkami v tejto oblasti. 111. Na záver je vzhladom na smerovanie, ktorým sa uberali udalosti v tejto oblasti práva Spolocenstva, nevyhnutné väcsie zosúladenie mechanizmov sledujúcich dosiahnutie cielov urcených nariadením c. 659/1999([71]71), aby sa zabránilo nekonecnému mnozstvu neúcinných, a teda zbytocných zalôb. VI - O trovách 112. Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat Francúzsku republiku na náhradu trov konania a Francúzska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. VII - Návrh 113. Na základe vyssie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor: 1. urcil, ze Francúzska republika si tým, ze v stanovenej lehote nevykonala rozhodnutie 2002/14/ES z 12. júla 2000 týkajúce sa státnej pomoci udelenej Francúzskom v prospech Scott Paper SA/Kimberley-Clark [neoficiálny preklad] s cielom vrátenia pomoci, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánku 249 stvrtého odseku ES, ako aj z clánkov 2 a 3 uvedeného rozhodnutia; 2. zaviazal Francúzsku republiku na náhradu trov konania. __________________________________________________________________ [72]1 - Jazyk prednesu: spanielcina. __________________________________________________________________ [73]2 - Rozhodnutie Komisie z 12. júla 2000 týkajúceho sa státnej pomoci udelenej Francúzskom v prospech Scott Paper SA/Kimberley-Clark [neoficiálny preklad] [oznámené pod císlom K (2000) 2183] (Ú. v. ES L 12, s. 1); v zalobe a vo vyjadrení k zalobe úcastníci konania oznacujú toto rozhodnutie císlom spisu (státna pomoc CR 38/1998, ex NN 52/1998); avsak pravdepodobne z dôvodu rozporov medzi oznámením pôvodného znenia vo francúzskom jazyku a jeho prekladom do ostatných úradných jazykov Spolocenstva sa zdá, ze je vhodnejsie oznacovat ho císlom uverejnenia, a preto ho budem dalej v týchto návrhoch oznacovat ako "rozhodnutie 2002/14". __________________________________________________________________ [74]3 - V case, kedy sa vyjadrujem k tejto veci, prebiehajú dalsie tri konania: Lucchini Siderurgica (C-119/05), Komisia/Taliansko (C-207/05) a Komisia/Spanielsko (C-485/03 az C-490/03). __________________________________________________________________ [75]4 - Nariadenie Rady z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy ES CE [teraz clánok 88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). __________________________________________________________________ [76]5 - Odôvodnenie c. 2 nariadenia c. 659/1999. __________________________________________________________________ [77]6 - Zákonník nadobudol platnost 1. januára 2001; legislatívna cast bola vykonaná uznesením c. 2000-387 zo 4. mája 2000 (JORF c. 107 zo 7. mája 2000) a ratifikovaná clánkom 31-I ods. 1 zákona c. 2003-591 z 2. júla 2003 (JORF c. 152 z 3. júla 2003). __________________________________________________________________ [78]7 - PEISER, P.: Contentieux administratif. Vyd. Dalloz, 13. vydanie, Paríz, 2004, s. 116. __________________________________________________________________ [79]8 - Zavedený clánkom 70 zákona c. 96-314 z 12. apríla 1996 (JORF c. 88 z 13. apríla 1996). __________________________________________________________________ [80]9 - Body 12 a 13 rozhodnutia 2002/14. __________________________________________________________________ [81]10 - Body 14, 16 a 17 rozhodnutia 2002/14. __________________________________________________________________ [82]11 - Body 18 a 19 rozhodnutia 2002/14. __________________________________________________________________ [83]12 - Body 25 az 27 rozhodnutia 2002/14. __________________________________________________________________ [84]13 - Bod 1 rozhodnutia 2002/14. __________________________________________________________________ [85]14 - Bod 4 rozhodnutia 2002/14. __________________________________________________________________ [86]15 - Bod 13 rozhodnutia 2002/14. __________________________________________________________________ [87]16 - Bod 239 rozhodnutia 2002/14. __________________________________________________________________ [88]17 - Clánok 1 rozhodnutia 2002/14. __________________________________________________________________ [89]18 - Clánok 2 rozhodnutia 2002/14. __________________________________________________________________ [90]19 - Clánok 3 rozhodnutia 2002/14. __________________________________________________________________ [91]20 - V rozsudkoch z 10. apríla 2003, Scott/Komisia (T-366/00, Zb. s. II-1763), a Département du Loiret/Komisia (T-369/00, Zb. s. II-1789), Súd prvého stupna zamietol zaloby zalobcov. Proti prvému rozsudku bolo podané odvolanie, ktoré Súdny dvor zamietol rozsudkom zo 6. októbra 2005, Scott/Komisia (C-276/03 P, Zb. s. I-8437). __________________________________________________________________ [92]21 - Zaslaná spolu s listom Komisie z 2. marca 2001. __________________________________________________________________ [93]22 - Rozsudok z 5. februára 1963, 26/62, Zb. s. 1. __________________________________________________________________ [94]23 - Rozsudok z 5. apríla 1979, 148/78, Zb. s. 1629. __________________________________________________________________ [95]24 - Rozsudok z 19. januára 1982, 8/81, Zb. s. 53. __________________________________________________________________ [96]25 - ISAAC, G.: Manual de derecho comunitario general, 3. vydanie, spanielsku verziu revidoval Germán-Luis Ramos Ruano, Vydavatelstvo Ariel S.A., Barcelona, 1995, s. 196. __________________________________________________________________ [97]26 - ISAAC, G.: c. d., s. 192. __________________________________________________________________ [98]27 - Rozsudok z 15. júla 1964, 6/64, Zb. s. 1141. __________________________________________________________________ [99]28 - SIMON, D.: Le systčme juridique communautaire. Vydavatelstvo Presses universitaires de France, 3. vydanie, Paríz, 2001, s. 410. __________________________________________________________________ [100]29 - Tamze, s. 411. __________________________________________________________________ [101]30 - V bode 90 a nasl. mojich návrhov prednesených 16. marca 2006 v spojených veciach i-21 Germany a Isis Multimedia C-392/04 a C-422/04 (v ktorých este nebol vyhlásený rozsudok) vysvetlujem, ze vývoj tejto právnej vedy, pokial ide o smernice, predstavuje odchýlky od pôvodnej koncepcie, vyvolané neuznaním priameho horizontálneho úcinku týchto právnych nástrojov (bod 91). Túto úvahu zjavne nie je mozné pouzit na nariadenia a rozhodnutia, ktoré majú túto povahu na základe ich pojmového vymedzenia. __________________________________________________________________ [102]31 - Rozsudok z 9. marca 1978, Simmenthal, 106/77, Zb. s. 629, bod 24. __________________________________________________________________ [103]32 - Rozsudok z 13. júla 1972, Komisia/Taliansko, 48/71, Zb. s. 529, bod 7. __________________________________________________________________ [104]33 - Rozsudok z 19. decembra 1968, Salgoil, 13/68, Zb. s. 661, najmä s. 675. __________________________________________________________________ [105]34 - Rozsudky z 11. februára 1971, Norddeutsches Vieh- und Fleischkontor, 39/70, Zb. s. 49; zo 16. decembra 1976, Rewe, 33/76, Zb. s. 1989, a Comet, 45/76, Zb. s. 2043. __________________________________________________________________ [106]35 - CONSTANTINESCO, V.: L'article 5 CEE, de la bonne foi ŕ la loyauté communautaire, In: Du droit international au droit de l'intégration. Liber Amicorum Pierre Pescatore, Nomos Verlag, Baden-Baden, 1987, s. 97. __________________________________________________________________ [107]36 - Rozsudok z 5. marca 1996, C-46/93 a C-48/93, Zb. s. I-1029, najmä bod 73. __________________________________________________________________ [108]37 - Komisia upriamuje pozornost na výnimocnú povahu tohto právneho institútu vo francúzskom právnom poriadku a stavia ho do protikladu k vseobecnej zásade francúzskeho správneho práva upravenej v clánku L 4 Code de Justice administrative (súdny správny poriadok), pricom cituje CHAPUS, R.: Droit du Contentieux administratif. 11. vydanie, Vydavatelstvo Domat, Paríz 2004, bod 457 a nasl. __________________________________________________________________ [109]38 - Rozsudky z 21. februára 1991, Zuckerfabrik Süderdithmarschen a Zuckerfabrik Soest, C-143/88 a C-92/89, Zb. s. I-415, bod 23 a nasl., a z 9. novembra 1995, Atlanta Fruchthandelsgesellschaft a i., C-465/93, Zb. s. I-3761. Podla prvého uvedeného rozsudku je potrebné pripomenút dalsie podmienky, ktoré musia byt splnené: dôvodné pochybnosti o platnosti aktu Spolocenstva, zaslanie príslusnej prejudiciálnej otázky týkajúcej sa tohto problému tým istým súdom, ktorý prijal predbezné opatrenie, s výnimkou toho, ak bola otázka platnosti napadnutého aktu Spolocenstva Súdnemu dvoru predlozená iným spôsobom, a prihliadnutie na záujem Spolocenstva, aby nebolo narusené uplatnovanie jej právnych predpisov. __________________________________________________________________ [110]39 - Návrh nariadenia Rady (ES) ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy ES [neoficiálny preklad] (KOM/98/0073 v konecnom znení - CNS 98/0060) (Ú. v. ES C 116, s. 13). __________________________________________________________________ [111]40 - Uz citované v poznámke pod ciarou 34. __________________________________________________________________ [112]41 - Rozsudok z 9. novembra 1983, 199/82, Zb. s. 3595. __________________________________________________________________ [113]42 - Tamze, bod 18. __________________________________________________________________ [114]43 - Povinnost, ktorá vyplýva z rozsudku z 15. mája 1986, Johnston (222/84, Zb. s. 1651). __________________________________________________________________ [115]44 - GIRERD, P.: Les principes d'équivalence et d'effectivité: encadrement ou désencadrement de l'autonomie procédurale des Etats membres? In: Revue trimestrielle de droit européen, 38 (1), január/marec 2002, s. 86. __________________________________________________________________ [116]45 - Citované vyssie v poznámke pod ciarou 31. __________________________________________________________________ [117]46 - Rozsudok z 24. októbra 1996, C-72/95, Zb. s. I-5403. __________________________________________________________________ [118]47 - Rozsudok z 1. júna 1999, C-126/97, Zb. s. I-3055. __________________________________________________________________ [119]48 - Generálny advokát Darmon bol ovela dôslednejsí a presvedcivejsí vo svojich návrhoch v súvislosti s vecou Verholen a i. (rozsudok z 11. júla 1991, C-87/90 az C-89/90, Zb. s. I-3757), bod 19, v ktorých na základe zásady prednosti práva Spolocenstva predpokladá nielen moznost, ale i povinnost vnútrostátneho súdu z úradnej moci vzniest otázku existencie právneho predpisu Spolocenstva. __________________________________________________________________ [120]49 - Rozsudok zo 14. decembra 1995, Van Schijndel a Van Veen (C-430/93 a C-431/93, Zb. s. I-4705) pripustil "pasivitu" vnútrostátneho súdu v prípade preskúmania práva Spolocenstva z úradnej moci v rámci obcianskoprávnych konaní, v ktorých platí dispozitívna zásada, pricom zmiernil rozsah zásady úcinnosti; bez ohladu na to je tento rozsudok na úcely tejto zaloby irelevantný. Nie je ani potrebné preskúmat nedávny rozsudok zo 16. marca 2006, Kapferer (C-234/04, Zb. s. I-2585), lebo odkazoval na prípad vnútrostátneho súdu, ktorý namietal proti rozsudku, ktorý bol v rozpore s právom Spolocenstva, hoci uz nadobudol právoplatnost. __________________________________________________________________ [121]50 - Rozsudky z 23. februára 1995, Komisia/Taliansko, C-349/93, Zb. s. I-343, bod 12; zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, C-348/93, Zb. s. I-673, bod 16, a z 22. marca 2001, Komisia/Francúzsko, C-261/99, Zb. s. I-2537, bod 23. __________________________________________________________________ [122]51 - Rozsudok z 27. apríla 1988, Komisia/Taliansko, 225/86, Zb. s. 2271, bod 10. __________________________________________________________________ [123]52 - Rozsudok z 10. júna 1993, Komisia/Grécko, C-183/91, Zb. s. I-3131, bod 17. __________________________________________________________________ [124]53 - Rozsudky z 2. februára 1989, Komisia/Nemecko, 94/87, Zb. s. 175, bod 9, a z 27. júna 2000, Komisia/Portugalsko, C-404/97, Zb. s. I-4897, bod 40. __________________________________________________________________ [125]54 - Poukazuje sa na stanovisko Výboru regiónov k návrhu nariadenia Rady (ES) ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy ES [neoficiálny preklad] a na dokument Medze konania na regionálnej a obecnej úrovni pri hospodárskej politike a pri kontrole státnej pomoci zo strany Spolocenstva [neoficiálny preklad] [CdR 284/98 v konecnom znení] (Ú. v. ES C 93, 1999, s. 64). __________________________________________________________________ [126]55 - Bod 27 a nasl. rozsudku. __________________________________________________________________ [127]56 - Tamze, bod 31. __________________________________________________________________ [128]57 - Pokial ide o výsledok, francúzska právna úprava je podobná belgickej právnej úprave, o ktorú sa opiera rozsudok zo 14. decembra 1995, Peterbroeck (C-312/93, Zb. s. I-4599), v ktorom Súdny dvor vyhlásil, ze právo Spolocenstva bráni uplatnovaniu vnútrostátneho procesného právneho predpisu, ktorý zakazuje vnútrostátnemu súdu, aby z úradnej moci posúdil zlucitelnost opatrenia vnútrostátneho práva a ustanovenia práva Spolocenstva, pokial sa nan jednotlivec neodvolá do urcitej lehoty; kedze sa uplatnuje ex lege, clánok L 1617-5 bráni tomu, aby francúzsky súd posúdil opatrenia, ktoré majú odkladný úcinok na platobné výmery, a preto sa ani nemôze dovolávat práva Spolocenstva z úradnej moci. __________________________________________________________________ [129]58 - Odkazuje sa na Memento Fiscal 2004 Francis Lefebvre, Vydavatelstvo Francis Lefebvre, 8. vydanie, 2003, s. 1033, bod 7010 a nasl. __________________________________________________________________ [130]59 - SEVÓN, L.: El juez nacional como juez comunitario: el principio de autonomía procesal y sus límites, In: Coloquio sobre la cooperación entre el Tribunal de Justicia y los órganos jurisdiccionales nacionales, Európske spolocenstvo, Luxemburg, 2003, s. 62. __________________________________________________________________ [131]60 - Rozsudok Rewe, uz citovaný, bod 5 tretí odsek. __________________________________________________________________ [132]61 - Rozsudok z 1. decembra 1998, Levez, C-326/96, Zb. s. I-7835, bod 39; pozri tiez rozsudok z 10. júla 1997, Palmisani, C-261/95, Zb. s. I-4025, bod 33. __________________________________________________________________ [133]62 - GIRERD, P.: c. d., s. 79; pozri tiez Kapteyn, P. J. G., verloren van Themaat, P.: An Introduction to the Law of the European Communities: from Maastricht to Amsterdam, Vydavatelstvo Kluwer, 3. vydanie, Londýn, 1998, s. 561. __________________________________________________________________ [134]63 - Rozsudok Levez, uz citovaný, bod 43. __________________________________________________________________ [135]64 - Rozsudok z 15. septembra 1998, C-231/96, Zb. s. I-4951, bod 36. __________________________________________________________________ [136]65 - Prípustnost tohto zalobného dôvodu je nesporná, lebo hoci bol namietaný v replike, co vyvoláva pochybnosti, opiera sa o skutocnost, o ktorej sa zalobkyna dozvedela iba po zacatí tohto konania na Súdnom dvore. __________________________________________________________________ [137]66 - BECKETT, S.: Cakanie na Godota. Preklad Elena Flasková, Drewo a srd, 2002. __________________________________________________________________ [138]67 - LENAERTS, K.: L'articulation entre ordres juridiques ŕ l'oeuvre: le régime de récupération des aides d'État versées en violation du droit communautaire. In: Problčmes d'interprétation: ŕ la mémoire de Constantinos N. Kakouris, Vydavatelstvo Bruylant, Brusel, 2004, s. 282. __________________________________________________________________ [139]68 - V poviedke Plukovníkovi nemá kto písat (Preklad Vladimír Oleríny, Ikar 2001) Gabriel García Márquez rozpráva iný prípad absurdného a tragického cakania, prípad plukovníka, ktorý kazdý týzden pocas desiatich rokov schádza k rieke a hladá cln, ktorý prinása postu a ktorý mozno prinesie aj tolko ocakávaný list pochádzajúci z hlavného mesta, v ktorom je napísané, ze mu bude priznaný dôchodok za to, ze sa zúcastnil na revolúciách, ktoré otriasli krajinou, v ktorej sa odohráva príbeh. Plukovník, ktorý nemá ziadne zamestnanie, ani nevykonáva hospodársku cinnost, ale dôveruje iba skutocnosti, ze dôchodok mu umozní zit lepsie, upadá do stále väcsej biedy. Nakoniec, ked uz je manzelka nútená varit kamene, aby si susedia nemysleli, ze jej s manzelom chýbajú potraviny, list s dobrou správou stále este neprisiel. __________________________________________________________________ [140]69 - KARPENSCHIF, M.: La récupération des aides nationales versées en violation du droit communautaire ŕ l'aune du rčglement nş 659/1999: du mythe ŕ la réalité?. In: Revue trimestrielle de droit européen, 37 (3), júl/september 2001, s. 551 a nasl., najmä s. 563. __________________________________________________________________ [141]70 - Je zrejmé, ze nekritizujem ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej je vrátenie pomoci logickým dôsledkom vyhlásenia jej protiprávnosti (pozri okrem iného rozsudok z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C-305/89, Zb. s. I-1603, bod 41); napriek tomu vynucovanie tejto koncepcie az natolko, ze vymáhanie pomoci slúzi na neutralizovanie skody spôsobenej na trhu, ako sa uvádza v odôvodnení c. 13 nariadenia c. 659/1999, sa mení na nieco zdanlivé, umelé, iba na ilúziu. __________________________________________________________________ [142]71 - V tomto smere najmä pozri KARPENSCHIF, M.: c. d., s. 590 a nasl.; k perspektíve väcsieho zosúladovania vnútrostátnych procesných právnych predpisov okrem toho pozri PELEKI-VELLIOS, C.: Le principe de l'autonomie procédurale ŕ la lumičre de la jurisprudence Peterbroeck et Van Schijndel. In: Actualités du droit, 1998, s. 68 a nasl. (najmä s. 92). References 1. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref1 73. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref2 74. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref3 75. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref4 76. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref5 77. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref6 78. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref7 79. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref8 80. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref9 81. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref10 82. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref11 83. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref12 84. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref13 85. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref14 86. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref15 87. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref16 88. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref17 89. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref18 90. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref19 91. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref20 92. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref21 93. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref22 94. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref23 95. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref24 96. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref25 97. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref26 98. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref27 99. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref28 100. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref29 101. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref30 102. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref31 103. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref32 104. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref33 105. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref34 106. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref35 107. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref36 108. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref37 109. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref38 110. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref39 111. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref40 112. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref41 113. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref42 114. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref43 115. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref44 116. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref45 117. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref46 118. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref47 119. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref48 120. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref49 121. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref50 122. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref51 123. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref52 124. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref53 125. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref54 126. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref55 127. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref56 128. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref57 129. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref58 130. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref59 131. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref60 132. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref61 133. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref62 134. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref63 135. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref64 136. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref65 137. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref66 138. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref67 139. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref68 140. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref69 141. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref70 142. file:///tmp/lynxXXXXU7A08D/L97779-1164TMP.html#Footref71