Vec T-426/04 Tramarin Snc di Tramarin Andrea e Sergio proti Komisii Európskych spolocenstiev "Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Pomoc poskytovaná státmi - Výzva Komisie na zmenu návrhu oznámenej pomoci - Akt, ktorý mozno napadnút zalobou - Akt s právnymi úcinkami - Lehoty na podanie zaloby - Zaciatok plynutia - Uverejnenie zhrnutia v úradnom vestníku - Webová stránka" Uznesenie Súdu prvého stupna (piata komora) z 21. novembra 2005 Abstrakt uznesenia 1. Zaloba o neplatnost - Akty, ktoré mozno napadnút zalobou - Pojem - Akty so záväznými právnymi úcinkami - Prípravné akty - Vylúcenie (Clánok 230 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Preskúmanie Komisiou - Fáza predbezného preskúmania a kontradiktórna fáza - Zlucitelnost pomoci so spolocným trhom - Tazkosti s posúdením - Povinnost Komisie zacat kontradiktórne konanie - Moznost zacat dialóg s clenským státom pocas fázy predbezného preskúmania s cielom odstránit tazkosti - Výzva na zmenu návrhu oznámenej pomoci - Prípravný akt (Clánok 88 ods. 2 a 3 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánky 4 a 6) 3. Zaloba o neplatnost - Lehoty - Zaciatok plynutia - Dátum uverejnenia - Den nadobudnutia vedomosti o akte - Subsidiárna povaha - Akt, ktorý je podla ustálenej praxe institúcie predmetom uverejnenia v úradnom vestníku - Uverejnenie - Pojem (Clánok 230 piaty odsek ES) 4. Konanie - Lehoty na podanie zaloby - Preklúzia - Prípad nepredvídatelnej okolnosti alebo vyssej moci - Ospravedlnitelný omyl (Statút Súdneho dvora, clánok 45 druhý odsek) 1. Akty alebo rozhodnutia spôsobilé byt predmetom zaloby o neplatnost sú jedinými opatreniami majúcimi právne záväzné úcinky, ktorými môzu byt dotknuté záujmy zalobcu a ktoré podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie. Pokial ide o akty alebo rozhodnutia, ktoré sú prijímané v niekolkých fázach, predovsetkým v rámci interného konania, sú za napadnutelné akty povazované len tie opatrenia, ktoré obsahujú konecné stanovisko orgánu v rámci tohto konania, s výnimkou predbezných opatrení, ktorých cielom je príprava konecného rozhodnutia. (pozri bod 25) 2. Predbezné preskúmanie zavedené clánkom 88 ods. 3 ES a upravené clánkom 4 nariadenia c. 659/1999 smeruje k tomu, aby bola Komisii poskytnutá lehota na uvázenie a dostatocné presetrenie, aby jej bolo umoznené vytvorit si prvé stanovisko k návrhu oznámenej pomoci so zámerom, aby dospela k záveru bez toho, aby bolo nevyhnutné dôkladné presetrenie, ze je zlucitelná so Zmluvou, alebo naopak, aby skonstatovala, ze jej obsah vyvoláva v tomto ohlade pochybnosti. Konanie vo veci formálneho preskúmania podla clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 nariadenia c. 659/1999, ktoré umoznuje Komisii pred prijatím rozhodnutia mat úplne jasno vo vztahu k vsetkým údajom týkajúcim sa prípadu, sa stáva nevyhnutným v momente, ked Komisia má závazné tazkosti pri posudzovaní, ci pomoc je zlucitelná so spolocným trhom. Aj ked je jej právomoc viazaná, pokial ide o rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho preskúmania, Komisia vyuzíva viac-menej urcitú moznost volnej úvahy pri vysetrovaní a zistovaní okolností prípadu s cielom zistit, ci tieto okolnosti vyvolávajú závazné tazkosti. V súlade s cielom clánku 88 ods. 3 ES a povinnostou správneho úradného postupu, ktorá tomu prislúcha, môze Komisia predovsetkým zacat dialóg so státom, ktorý pristúpil k oznamovaciemu konaniu, alebo s tretími stranami s cielom prekonat v priebehu predbezného konania prípadne vzniknuté tazkosti. Z preskúmania ustanovení nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze pokial má Komisia právomoc v rámci konania vo veci formálneho preskúmania prinútit clenský stát, aby v urcenom zmysle zmenil svoj návrh pomoci pod hrozbou vyhlásenia jeho nezlucitelnosti so spolocným trhom, nedisponuje takou právomocou v priebehu fázy predbezného preskúmania a nemá inú moznost, s výnimkou zacatia formálneho konania, ako prijat rozhodnutie o tom, ze nemá námietky. Z toho vyplýva, ze list Komisie adresovaný vnútrostátnym orgánom pocas predbezného konania, v ktorom konstatuje tazkosti, ktoré vyvoláva preskúmavanie zlucitelnosti predlozeného návrhu a iba "vyzýva" vnútrostátne orgány na vzatie svojho návrhu spät v rámci slobodne uskutocneného výberu, zapadá do rámca vyssie uvedeného dialógu a nepredstavuje akt s právne záväznými úcinkami, ale výlucne iba prípravné opatrenie konecného rozhodnutia Komisie. (pozri body 27 - 29, 30 - 36) 3. Zo znenia clánku 230 piateho odseku ES vyplýva, ze kritérium dátumu, ked sa zalobca o akte dozvedel, ako okamih zaciatku plynutia lehoty zaloby má vo vztahu k uverejneniu a oznámeniu aktu podpornú povahu. Ak nedoslo k uverejneniu ani k oznámeniu aktu, má ten, kto vie o existencii aktu, ktorý sa ho týka, poziadat o jeho úplné znenie v primeranej lehote, za takýchto okolností lehota na podanie zaloby zacína plynút az od chvíle, ked sa dotknutá tretia strana dozvie presný obsah dotknutého aktu a dôvody jeho prijatia, aby mohla vyuzit svoje právo podat zalobu. Pokial vsak ide o akty, ktoré sa podla ustálenej praxe dotknutej institúcie Spolocenstva uverejnujú v úradnom vestníku, aj napriek tomu, ze toto uverejnenie nie je podmienkou ich uplatnovania, ako kritérium dátumu, ked sa zalobca o akte dozvedel, sa na plynutie lehoty na podanie zaloby pouzije dátum uverejnenia, od ktorého zacína plynút lehota na podanie zaloby. Za takýchto okolností sa totiz môzu dotknuté tretie osoby oprávnene domnievat, ze predmetný akt bude uverejnený. Skutocnost, ze Komisia poskytne tretím osobám úplný prístup k zneniu rozhodnutia umiestneného na jej webovej stránke v spojení s uverejnením strucného oznámenia v úradnom vestníku, ktoré umoznuje dotknutým osobám zistit existenciu predmetného rozhodnutia a ktoré ich oboznamuje s touto moznostou prístupu cez internet, musí byt povazovaná za uverejnenie v zmysle clánku 230 piateho odseku ES. (pozri body 48, 49, 53) 4. Odchýlit sa od pouzitia právnej úpravy Spolocenstva týkajúcej sa procesných lehôt je mozné v súlade s clánkom 45 druhým odsekom Statútu Súdneho dvora, pokial ide o výnimocné prípady nepredvídatelnej okolnosti alebo vyssej moci, alebo ospravedlnitelného omylu, a to v medziach, kde striktné pouzitie týchto pravidiel zodpovedá poziadavke právnej istoty a nutnosti zabránit akejkolvek diskriminácii alebo svojvolnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti. (pozri bod 60) UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 21. novembra 2005 ([1]*) "Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Pomoc poskytovaná státmi - Výzva Komisie na zmenu návrhu oznámenej pomoci - Akt, ktorý mozno napadnút zalobou - Akt so právnymi úcinkami - Lehoty na podanie zaloby - Zaciatok plynutia - Uverejnenie zhrnutia v úradnom vestníku - Webová stránka" Vo veci T-426/04, Tramarin Snc di Tramarin Andrea e Sergio, so sídlom v Montagnana (Taliansko), v zastúpení: M. Calabrese, advokát, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie na jednej strane listu Komisie vyzývajúceho talianske orgány k zmene návrhu oznámenej pomoci a na druhej strane, rozhodnutia Komisie z 12. júla 2000 vyhlasujúceho schému pomoci v oblasti investícií v znevýhodnených regiónoch Talianska za zlucitelnú so spolocným trhom [státna pomoc N 715/99 - Taliansko (SG 2000 D/105754)], SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia F. Dehousse a D. Sváby, tajomník: E. Coulon, vydal toto Uznesenie Skutkové okolnosti 1 Dna 18. novembra 1999 oznámila Talianska republika Komisii návrh schémy pomoci investíciám v znevýhodnených regiónoch krajiny. 2 V nadväznosti na toto oznámenie Komisia poziadala o dodatocné informácie o dotknutej schéme, ktoré jej boli talianskymi orgánmi poskytnuté v rôznych listoch. Medzi uvedenými orgánmi a zamestnancami Komisie sa konala schôdzka v Bruseli 16. mája 2000. 3 Komisia v liste adresovanom 29. mája 2000 talianskym orgánom (dalej len "list z 29. mája 2000"), ktorý sa odvolával na návrh uvedených orgánov týkajúci sa prechodu od vtedy platnej schémy pomoci ku schéme pomoci, ktorá bola predmetom oznámenia z 18. novembra 1999, upresnila: "... návrh týkajúci sa spôsobilosti investicného projektu v prípadoch, ked vykonanie projektu bolo zacaté pred ziadostou, nie je v súlade s tým, co je stanovené v bode 4.2 Usmernenia o národnej regionálnej pomoci (Ú. v. ES C 74, 10. marca 1998; Mim. vyd. 08/001, s. 226). V dôsledku toho talianske orgány vyzývame, aby vzali tento návrh prechodného pravidla spät..." 4 Zalobkyna uzavrela 5. júla 2000 s iným podnikom zmluvu so zámerom zriadit remeselnícku dielnu vo svoj prospech. 5 Komisia prijala 12. júla 2000 podla clánku 4 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) rozhodnutie nevzniest námietky (dalej len "rozhodnutie"). Po predbeznom zistovaní zastávala názor, ze dotknutá schéma pomoci je zlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES. 6 Komisia v rozhodnutí upresnila, ze na to, aby boli ziadosti o pomoc spôsobilé získat pomoc v oblasti investícií stanovené schémou, musia byt podané pred zacatím realizácie projektov, pricom ide o podmienku rovnako vyzadovanú pre podniky, ktoré podali ziadosti na základe predchádzajúcej schémy pomoci a ich zohladnenie bolo pripustené v súvislosti s prvým pouzitím novej schémy. 7 Rozhodnutie bolo Talianskej republike oznámené listom z 2. augusta 2000. 8 Dna 30. septembra 2000 Komisia v súlade s clánkom 26 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 uverejnila v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev súhrnné oznámenie, v ktorom uviedla základné údaje o veci, informovala tretie osoby, ze nevznása námietku proti schéme pomoci oznámenej talianskymi orgánmi (Ú. v. ES C 278, s. 26). Toto oznámenie uvádza, ze "znenie rozhodnutia v záväznom jazyku [ci jazykoch] neobsahujúce dôverné údaje je dostupné na webstránke [Generálneho sekretariátu Komisie, ktorého elektronická adresa je] http://europa.eu.int/comm/sg/sgb/state_aids". 9 Talianske orgány 5. decembra 2000 uverejnili dekrét z 13. novembra 2000 stanovujúci vykonávacie pravidlá schémy pomoci pre podniky so sídlom, ako zalobkyna, v regiónoch stredo-severu Talianska obsahujúce nasledujúce právne stanovisko: "S prihliadnutím na rozhodnutie Európskej únie z 12. júla 2000, ktorým sa schválilo uplatnovanie schémy pomoci vyplývajúcej zo zákona c. 488/1992 na obdobie 2000/2006, ked sa pre nové ziadosti okrem iného stanovilo, ze opatrenia pomoci sú pouzitelné výhradne na výdaje zahrnuté v investicných programoch zacatých odo dna nasledujúceho po podaní týchto ziadostí..." 10 Po tom, co boli 21. júla a 3. októbra 2000 uhradené dve faktúry za vykonávanie prác, ktoré boli predmetom zmluvy podpísanej 5. júla toho istého roku, podala zalobkyna 25. januára 2001 ziadost o pomoc a pokracovala v realizácii svojho projektu. 11 V júni 2004 navrhol orgán vybavujúci ziadost zalobkyne o pomoc príslusným vnútrostátnym orgánom, aby zamietli uvedenú ziadost, kedze k zacatiu investicného programu stanoveného na 21. júla 2000 doslo pred dátumom podania tejto ziadosti. Konanie a návrhy úcastníkov konania 12 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 20. októbra 2004 podala zalobkyna prejednávanú zalobu. 13 Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 20. decembra 2004 vzniesla zalovaná námietku neprípustnosti na základe clánku 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 14 Zalobkyna predlozila svoje pripomienky k námietke neprípustnosti 2. marca 2005. 15 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: - vyhlásil zalobu za prípustnú alebo spojil otázku prípustnosti s konaním o veci samej, - zrusil list z 29. mája 2000 v rozsahu, v akom v nom Komisia vyzvala talianske orgány, aby vzali spät návrh prechodného pravidla týkajúceho sa podnikov, ktoré uz zacali realizáciu investicného projektu bez toho, aby vopred podali ziadost o pomoc, - zrusil rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 16 Zalobkyna v rámci svojich pripomienok k námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou rovnako navrhuje, aby Súd prvého stupna na základe opatrení na zabezpecenie priebehu konania spojil na úcely ústnej casti konania prejednávanú vec s vecou zaregistrovanou pod císlom T-98/04 z toho dôvodu, ze obidve dotknuté veci spolu súvisia. 17 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu uznesením ako zjavne neprípustnú alebo subsidiárne ako neprípustnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 18 Podla clánku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak niektorý úcastník konania o to poziada, Súd prvého stupna môze rozhodnút o neprípustnosti pred prejednaním veci samej. V súlade s odsekom 3 rovnakého clánku sa námietka neprípustnosti dalej prejednáva v rámci ústnej casti konania, ak nebude rozhodnuté inak. V prejednávanej veci sa Súd prvého stupna domnieva, ze sa s touto vecou na základe preskúmania spisového materiálu dostatocne oboznámil na to, aby rozhodol o návrhu zalovanej bez toho, aby bolo potrebné zacat ústnu cast konania. O návrhu na zrusenie listu z 29. mája 2000 19 Komisia uvádza dva dôvody neprípustnosti vychádzajúce po prvé zo skutocnosti, ze uvedený list nepredstavuje napadnutelný akt, a po druhé z nedostatku aktívnej legitimácie zalobkyne. 20 Súd prvého stupna sa domnieva, ze je potrebné preskúmat prvý dôvod neprípustnosti. Tvrdenia úcastníkov konania 21 Komisia tvrdí, ze list z 29. mája 2000 je výlucne prípravným aktom rozhodnutia, a ze teda v súlade s ustálenou judikatúrou nemôze byt predmetom zaloby o neplatnost. 22 Zalobkyna tvrdí, ze list z 29. mája 2000 je aktom, ktorým Komisia povazovala návrh prechodného pravidla podaný talianskymi orgánmi týkajúci sa spôsobilosti investicného projektu v prípadoch, ked vykonávanie uvedeného projektu bolo zacaté pred ziadostou o pomoc, za nezlucitelný so spolocným trhom. Malo by íst o "neznámy" a "Zmluvami zakázaný" akt, pretoze jeho úcinkom by bolo porusenie procesných záruk, ktoré upravuje clánok 88 ods. 2 ES v prospech dotknutých úcastníkov konania. 23 V podstate zdôraznuje, ze ak je výzva na spätvzatie návrhu podaného v rámci oznámenia schémy státnej pomoci clenským státom prijatá, má rovnaký právny úcinok ako záporné rozhodnutie v zmysle clánku 7 ods. 5 nariadenia c. 659/1999 bez toho, aby boli dodrzané procesné záruky, ktoré majú dotknutí úcastníci konania. Komisia listom z 29. mája 2000 "predvídala" posúdenie, ktoré musela urobit, a vylúcila prípustnost návrhu talianskych orgánov dokonca este pred poskytnutím prílezitosti zúcastneným stranám predlozit ich pripomienky (rozsudok Súdneho dvora zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, 323/82, Zb. s. 3809, bod 21). 24 Zalobkyna dodáva, ze pokial by nebolo zároven pozadované zrusenie listu z 29. mája 2000, hrozilo by riziko, ze by v právnom poriadku Spolocenstva bol ponechaný akt, ktorý predstavuje protiprávny základ pre spätvzatie návrhu prechodného pravidla talianskymi orgánmi. Posúdenie Súdom prvého stupna 25 Podla ustálenej judikatúry, akty alebo rozhodnutia spôsobilé byt predmetom zaloby o neplatnost sú jedinými opatreniami majúcimi právne záväzné úcinky, ktorými môzu byt dotknuté záujmy zalobcu a ktoré podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie. Okrem toho, pokial ide o akty alebo rozhodnutia, ktoré sú prijímané v niekolkých fázach, predovsetkým v rámci interného konania, sú za napadnutelné akty povazované len tie opatrenia, ktoré obsahujú konecné stanovisko orgánu v rámci tohto konania s výnimkou predbezných opatrení, ktorých cielom je príprava konecného rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 10, a rozsudok Súdu prvého stupna z 18. decembra 1992, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-10/92 az T-12/92 a T-15/92, Zb. s. II-2667, bod 28). 26 Zalobkyna sa v prejednávanej veci domáha zrusenia listu Komisie adresovaného talianskym orgánom v priebehu predbezného zistovania ich návrhu oznámenej pomoci a predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia. 27 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze predbezné zistovanie zavedené clánkom 88 ods. 3 ES a upravené clánkom 4 nariadenia c. 659/1999 smeruje k tomu, aby bola Komisii poskytnutá lehota na uvázenie a dostatocné presetrenie, aby jej bolo umoznené vytvorit si prvé stanovisko k návrhu oznámenej pomoci so zámerom, aby dospela k záveru bez toho, aby bolo nevyhnutné dôkladné presetrenie, ze sú zlucitelné so Zmluvou, alebo naopak, aby skonstatovala, ze ich obsah vyvoláva v tomto ohlade pochybnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. februára 2001, Rakúsko/Komisia, C-99/98, Zb. s. I-1101, body 53 a 54). 28 Konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 nariadenia c. 659/1999, ktoré umoznuje Komisii pred prijatím rozhodnutia mat úplne jasno vo vztahu ku vsetkým údajom týkajúcim sa prípadu, sa stáva nevyhnutným v momente, ked Komisia má závazné tazkosti pri posudzovaní, ci pomoc je zlucitelná so spolocným trhom (rozsudok Súdneho dvora z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 33). 29 Aj ked je jej právomoc viazaná, pokial ide o rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania, Komisia vyuzíva viac-menej urcitú moznost volnej úvahy pri vysetrovaní a zistovaní okolností prípadu s cielom zistit, ci tieto vyvolávajú závazné tazkosti. V súlade s cielom clánku 88 ods. 3 ES a povinnostou správneho úradného postupu, ktorá tomu prislúcha, môze Komisia predovsetkým zacat dialóg so státom, ktorý pristúpil k oznamovaciemu konaniu, alebo s tretími stranami s cielom prekonat v priebehu predbezného konania prípadne vzniknuté tazkosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2001, Prayon-Rupel/Komisia, T-73/98, Zb. s. II-867, bod 45). 30 List Komisie z 29. mája 2000 rovnako ako tie, ktoré mu predchádzali, listy pochádzajúce od talianskych orgánov a schôdzka, ktorá sa konala v Bruseli medzi zamestnancami orgánov a predstavitelmi uvedených orgánov, presne zapadajú do rámca vyssie uvedeného dialógu. 31 Komisia sa v tomto liste zaoberala specifickou otázkou, teda návrhom talianskych orgánov vlozit do návrhu pomoci ustanovenie o prechode z platnej schémy pomoci na schému, ktorá bola predmetom oznámenia z 18. novembra 1999. Toto ustanovenie smerovalo k uznaniu spôsobilosti investicného programu podnikov, ktoré zacali vykonávanie uvedeného programu pred podaním akejkolvek ziadosti o pomoc. 32 Ak Komisia v liste z 29. mája 2000 jasne zdôraznovala, ze dotknutý návrh vyvoláva v rámci preskúmavania zlucitelnosti predmetného návrhu tazkosti s ohladom, podla nej, na nesúlad tohto prechodného ustanovenia s bodom 4.2 usmernení k národnej regionálnej pomoci, nie je zaujatie tohto postoja zalovanou stranou ziadnym spôsobom záväzné pre oznamujúci stát. 33 Z preskúmania ustanovení nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze pokial má Komisia právomoc v rámci konania vo veci formálneho zistovania prinútit clenský stát, aby v urcenom zmysle zmenil svoj návrh pomoci pod hrozbou vyhlásenia jeho nezlucitelnosti so spolocným trhom, nedisponuje takou právomocou v priebehu fázy predbezného zistovania a nemá inú moznost, s výnimkou zacatia formálneho konania, ako prijat rozhodnutie o tom, ze nemá námietky. 34 Ako vyplýva zo samotného znenia listu z 29. mája 2000, talianske orgány boli iba "vyzvané" na vzatie svojho návrhu spät a v rámci slobodne uskutocneného výberu sa tak mohli prispôsobit pokynom sluzieb Komisie alebo naopak, zachovat svoj pôvodný návrh nezmenený s dotknutým prechodným ustanovením. 35 Nebude teda mozné povazovat list z 29. mája 2000 za akt s právne záväznými úcinkami v zmysle, v akom to vyzaduje judikatúra uvedená v bode 25 vyssie. Okrem toho a na rozdiel od tvrdení zalobkyne urcenie právnej povahy uvedeného listu nemôze závisiet na neskorsom akte, teda na rozhodnutí státu, ktorý urobil oznámenie, zmenit alebo nezmenit návrh pomoci podla poziadaviek Komisie. 36 Zdá sa, ze list z 29. mája 2000 v skutocnosti predstavuje výlucne iba prípravné opatrenie konecného rozhodnutia, v prejednávanom prípade rozhodnutia. 37 Z toho vyplýva, ze zaloba je v rozsahu, v akom smeruje k zruseniu listu z 29. mája 2000, neprípustná. O návrhu na zrusenie rozhodnutia 38 Komisia oponuje na základe troch dôvodov neprípustnosti vychádzajúcich po prvé z oneskoreného podania zaloby, po druhé zo skutocnosti, ze napadnutý akt nepredstavuje opatrenie s právne záväznými úcinkami, ktorými môzu byt dotknuté záujmy zalobkyne a ktoré podstatným spôsobom menia jej právne postavenie, a po tretie z nedostatku aktívnej legitimácie zalobkyne. 39 Súd prvého stupna sa domnieva, ze je potrebné preskúmat prvý dôvod neprípustnosti vychádzajúci z oneskoreného podania zaloby. Tvrdenia úcastníkov konania 40 Komisia zdôraznuje, ze výnatky z rozhodnutia boli uverejnené v úradnom vestníku 30. septembra 2000 s odkazom na webovú stránku, kde bolo k dispozícii celé znenie rozhodnutia, a ze dvojmesacná lehota na podanie zaloby teda zacala plynút strnást dní po uverejnení 30. septembra 2000 a uplynula s prihliadnutím na desatdennú lehotu z dôvodu vzdialenosti poskytnutej úcastníkom, ktorí mali svoje obvyklé miesto pobytu v Taliansku, 24. decembra 2000. Prejednávaná zaloba, ktorá bola podaná 20. októbra 2004, bola teda zjavne podaná oneskorene. 41 Zalovaná tiez tvrdí, ze urcujúcim prvkom pre výpocet lehôt na podanie zaloby je dátum uverejnenia alebo prípadne dátum, ked sa o rozhodnutí dozvedela a nie, ked sa dozvedela o korespondencii, ktorá predchádzala prijatiu samotného rozhodnutia. Podla Komisie teda zalobkyna nesprávne tvrdí, ze lehota na podanie zaloby zacala plynút od okamihu, ked jej advokát v septembri 2004 odovzdal kópiu listu z 29. mája 2000 a "vysvetlil jej jeho obsah". 42 Zalobkyna uvádza, ze svoju ziadost o pomoc podala 25. januára 2001 bez toho, aby pred príslusným vnútrostátnym súdom napadla dekrét z 13. novembra 2000 a "tiez bez pokusu o precítanie rozhodnutia z 12. júla 2000" prijatého podla uvedeného dekrétu "Európskou úniou" formuláciou, ktorá neumoznuje urcit podmienky uverejnenia dotknutého textu. 43 Ignorovala tiez moznost zoznámit sa v septembri 2000 s úplným znením rozhodnutia prezretím si "jednej z tisícok strán... najväcsej webovej stánky sveta". Zalobkyna v tomto ohlade poznamenáva, ze elektronická adresa uvedená v strucnom oznámení uverejnenom v úradnom vestníku 30. septembra 2000 vôbec nezodpovedá zneniu rozhodnutia, ale casti stránky "Únie", ktorá je venovaná vsetkým rozhodnutiam v oblasti státnej pomoci. 44 V dôsledku návrhu na odnatie financnej pomoci sa zalobkyna v septembri 2004 spojila so svojím zástupcom v prebiehajúcom konaní, ktorý jej odovzdal kópiu rozhodnutia a predovsetkým listu z 29. mája 2000. Zalobkyna tvrdí, ze lehota na podanie zaloby zacala plynút az od okamihu, ked sa dozvedela o uvedenom liste, z ktorého obsahu jasne vyplýva, ze Komisia porusila svoju povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 45 Ani precítanie strucného oznámenia uverejneného v úradnom vestníku, ani znenia rozhodnutia nemohli zalobkyni umoznit, aby sa uistila, ze v priebehu predbezného zistovania boli splnené podmienky na povinné zacatie konania vo veci formálneho zistovania. Kedze chýba co i len najmensí náznak, ze by prípadná zaloba proti rozhodnutiu mohla prekonat prekázku jej neprípustnosti pre nedostatok individuálnych záujmov, nemôze sa zalobkyni vytýkat, ze nenapadla rozhodnutie, a nemozno sa ani domnievat, ze lehota na podanie zaloby zacala plynút od jeho uverejnenia 30. septembra 2000. 46 Zalobkyna nakoniec zdôraznuje, ze nepovazovala za nutné napadnút ministerský dekrét z 13. novembra 2000 a nebola vôbec povinná napadnút rozhodnutie, pretoze sa domnievala podla výkladu vnútrostátnych vykonávacích ustanovení o schéme pomoci, ze sa môze zúcastnit prvého vyhlásenia uplatnovania novej schémy pomoci, ked sa vzdá casti pomoci zodpovedajúcej sume dvoch faktúr uhradených pred podaním ziadosti o pomoc, co vykonala tým, ze orgánu preverujúcemu jej ziadost o pomoc zámerne neoznámila dve dotknuté faktúry. Posúdenie Súdom prvého stupna 47 Podla clánku 230 piateho odseku ES musia byt zaloby o neplatnost podané v lehote dvoch mesiacov. Táto lehota zacína plynút podla okolností odo dna uverejnenia príslusného aktu alebo jeho oznámenia zalobcovi, alebo ak toto chýba, odo dna, ked sa o nom zalobca dozvedel. 48 Zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, ze kritérium dátumu, ked sa zalobca o akte dozvedel, ako okamih zaciatku plynutia lehoty zaloby, má vo vztahu k uverejneniu a oznámeniu aktu podpornú povahu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. marca 1998, Nemecko/Rada, C-122/95, Zb. s. I-973, bod 35, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia, T-190/00, Zb. s. II-5015, bod 30 a tam citovanú judikatúru). Z judikatúry rovnako vyplýva, ze v prípade, ak nedoslo k uverejneniu ani k oznámeniu aktu, má ten, kto vie o existencii aktu, ktorý sa ho týka, poziadat o jeho úplné znenie v primeranej lehote, ale ze za takýchto okolností lehota na podanie zaloby zacína plynút az od chvíle, ked sa dotknutá tretia strana dozvie presný obsah daného aktu a dôvody jeho prijatia, aby mohla vyuzit svoje právo podat zalobu (rozsudky Súdneho dvora zo 6. júla 1988, Dillinger Hüttenwerke/Komisia, 236/86, Zb. s. 3761, bod 14, a z 19. februára 1998, Komisia/Rada, C-309/95, Zb. s. I-655, bod 18). 49 Taktiez treba pripomenút, ze pokial ide o akty, ktoré sa podla ustálenej praxe dotycného orgánu uverejnujú v úradnom vestníku, aj napriek tomu, ze toto uverejnenie nie je podmienkou ich uplatnovania, Súdny dvor a Súd prvého stupna si osvojili názor, ze kritérium dátumu, ked sa zalobca o akte dozvedel, sa na plynutie lehoty na podanie zaloby pouzije dátum uverejnenia, od ktorého zacína plynút lehota na podanie zaloby (pozri, pokial ide o akty Rady, ktorými sa uzatvárajú medzinárodné zmluvy zaväzujúce Spolocenstvo, rozsudok Nemecko/Rada, uz citovaný, bod 39, a pokial ide o rozhodnutia Komisie ukoncit zistovacie konanie týkajúce sa pomoci v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, rozsudok Súdu prvého stupna z 28. januára 1999, BAI/Komisia, T-14/96, Zb. s. II-139, bod 36). Za takýchto okolností sa totiz môzu dotknuté tretie osoby oprávnene domnievat, ze predmetný akt bude uverejnený. 50 Vo veci samej je namieste uviest, ze rozhodnutie bolo oznámené Talianskej republike, ktorá je jeho jediným adresátom, listom z 2. apríla 2000 a ze bolo predmetom strucného oznámenia v úradnom vestníku v zmysle clánku 26 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 51 V súlade s ustanovením uvedeným vyssie rozhodnutia, ktorými Komisia po predbeznom zistovaní konstatuje, ze oznámené opatrenie, ktoré spadá do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, nevyvoláva pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom a povazuje toto opatrenie za zlucitelné so spolocným trhom, sa zverejnujú v úradnom vestníku vo forme strucného oznámenia, ktoré obsahuje informáciu o tom, ze je mozné získat vyhotovenie rozhodnutia v záväznom jazykovom znení ci zneniach. Takéto oznámenie má za ciel poskytnút dotknutým tretím osobám strucný súhrn podstatných nálezitostí rozhodnutia. 52 Podla ustálenej praxe Komisie, ktorá sa uplatnovala od mája 1999 po vstupe nariadenia c. 659/1999 do platnosti, obsahuje strucné oznámenie uvedené v predchádzajúcom bode odkaz na webovú stránku Generálneho sekretariátu Komisie spolu so zmienkou o tom, ze úplné znenie predmetného rozhodnutia neobsahujúce dôverné údaje je na tejto stránke dostupné v záväznom jazykovom znení ci zneniach. 53 To, ze Komisia poskytne tretím osobám úplný prístup k zneniu rozhodnutia umiestneného na jej webovej stránke v spojení s uverejnením strucného oznámenia v úradnom vestníku, ktoré umoznuje dotknutým osobám zistit existenciu predmetného rozhodnutia a ktoré ich oboznamuje s touto moznostou prístupu cez internet, musí byt povazované za uverejnenie v zmysle clánku 230 piateho odseku ES (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Olsen/Komisia, T-17/02, Zb. s. II-2031, bod 80). 54 V prejednávanom prípade vyplýva zo spisu, ze Komisia 30. septembra 2000 uverejnila v úradnom vestníku strucné oznámenie o rozhodnutí uvádzajúce dátum jeho prijatia, dotknutý clenský stát, císlo pomoci, jej názov, ciel a právny základ, rozpocet, ktorý je pre nu urcený, a jej trvanie. Toto oznámenie taktiez uvádza, ze znenie rozhodnutia neobsahujúce dôverné údaje je dostupné na webovej stránke Komisie v záväznom jazykovom znení ci zneniach a uvádza elektronickú adresu umoznujúcu prístup k tomuto zneniu. 55 Skutocnost, ze prístup k zneniu rozhodnutia nie je okamzitý, nemôze vyvrátit záver uvedený v bode 53 vyssie. Je nesporné, ze elektronická adresa uvedená v strucnom oznámení uverejnenom v úradnom vestníku zodpovedá casti webovej stránky Komisie obsahujúcej súpis rozhodnutí orgánu v oblasti státnej pomoci, a predovsetkým, ze tie nevyvolávajú námietky rozdelené podla dotknutej oblasti cinnosti, roku prijatia a císla pomoci. S ohladom na informácie uvedené v strucnom oznámení, tak ako bolo pripomenuté v predchádzajúcom bode, je velmi jednoduché pre akúkolvek dotknutú osobu získat prístup k zneniu dotknutého rozhodnutia. 56 Dvojmesacná lehota na podanie zaloby teda zacala plynút v súlade s clánkom 102 ods. 1 rokovacieho poriadku strnást dní po uverejnení 30. septembra 2000 a uplynula s ohladom na desatdennú lehotu z dôvodu vzdialenosti a odlozenie uplynutia lehoty, pokial jej koniec pripadá na nedelu alebo den státneho sviatku, 27. decembra 2000, teda viac ako tri roky pred podaním zaloby. 57 Napokon je potrebné dodat, ze zaloba musí byt tiez posúdená ako oneskorená, dokonca aj v prípade pouzitia podporného kritéria, dátumu, ked sa zalobca o akte dozvedel. 58 Vzhladom na uverejnenie strucného oznámenia týkajúceho sa rozhodnutia v úradnom vestníku 30. septembra 2000 treba predpokladat, ze k tomuto dátumu zalobkyna o existencii rozhodnutia vedela. V súlade s judikatúrou spomenutou v bode 48 vyssie dôsledkom tohto oboznámenia sa s aktom je povinnost zalobkyne poziadat Komisiu v primeranej lehote o úplné znenie dotknutého aktu, co neurobila. 59 Okrem toho zalobkyna tiez vedela o existencii rozhodnutia v nadväznosti na uverejnenie ministerského dekrétu z 13. novembra 2000 v Taliansku 5. decembra 2000, kde vo svojich ustanoveniach o právnom základe uvádza rozhodnutie "Európskej únie" z 12. júla 2000. V tomto ohlade sa zalobkyna nemôze uzitocne dovolávat údajnej nepresnosti tejto poslednej uvedenej formulácie, aby odôvodnila svoju necinnost pri vyhladávaní a získavaní znenia rozhodnutia, co jej ako bezne obozretnému subjektu prislúchalo urobit. 60 Napokon je potrebné uviest, ze odchýlit sa od pouzitia právnej úpravy Spolocenstva týkajúcej sa procesných lehôt je mozné v súlade s clánkom 45 druhým odsekom Statútu Súdneho dvora, pokial ide o výnimocné prípady nepredvídatelnej okolnosti alebo vyssej moci, (uznesenie Súdneho dvora z 5. februára 1992, Francúzsko/Komisia, C-59/91, Zb. s. I-525, bod 8, a zo 7. mája 1998, Írsko/Komisia, C-239/97, Zb. s. I-2655, bod 7) alebo ospravedlnitelnej chyby (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. mája 1991, Bayer/Komisia, T-12/90, Zb. s. II-219, body 28 a 29, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora z 15. decembra 1994, Bayer/Komisia, C-195/91 P, Zb. s. I-5619), a to v medziach, kde striktné pouzitie týchto pravidiel zodpovedá poziadavke právnej istoty a nutnosti zabránit akejkolvek diskriminácii alebo svojvolnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti (rozsudok Súdneho dvora z 15. januára 1987, Misset/Rada, 152/85, Zb. s. 223, bod 11, a uznesenie Írsko/Komisia, uz citované, bod 7). 61 Zalobkyna v prejednávanej veci nepreukázala existenciu ospravedlnitelnej chyby alebo prípad nepredvídatelnej okolnosti alebo vyssej moci a dokonca sa na ne ani neodvolávala. 62 V tejto súvislosti úvahy zalobkyne o dôsledkoch neskorsieho zistenia údajného dôvodu protiprávnosti rozhodnutia alebo o jej výklade vnútrostátnej právnej úpravy uplatnovania schémy pomoci a jej následné presvedcenie, ze môze uvedenú schému vyuzit bez ohladu na to, ze ziadost o pomoc bola podaná po zacatí realizácie jej investicného projektu, sú absolútne irelevantné. 63 Aj keby rozhodnutie, ktoré jasne stanovuje, ze na spôsobilost získat investicnú pomoc stanovenú rezimom musia byt ziadosti o pomoc podané pred zacatím realizácie projektov, ukrátilo zalobkynu na jej právach, mohla podat zalobu o neplatnost z dôvodov, ktoré mala sama specifikovat, a nemala nechat uplynút záväznú dvojmesacnú lehotu stanovenú na tento úcel. 64 Nie je úlohou Súdu prvého stupna pri posudzovaní prípustnosti prejednávanej zaloby s ohladom na dodrziavanie dvojmesacnej lehoty stanovenej na jej podanie preverovat opodstatnenost implicitnej, ale nevyhnutnej poziadavky obsiahnutej v tvrdení zalobkyne, a síce, ze rozhodnutie nebolo postihnuté ziadnou vadou, ktorú by mohla v rámci zaloby o neplatnost v lehote napadnút, co podla zalobkyne vysvetluje jej pôvodné presvedcenie o tom, ze ona sama nemá osobný záujem na podaní zaloby. 65 V kazdom prípade prijatie odôvodnenia zalobkyne o nutnosti posunutia zaciatku plynutia lehoty na podanie zaloby na den, ked sa dozvedela o údajnej protiprávnosti dotknutého aktu, by vseobecne znamenalo umoznit casovo neobmedzené spochybnovanie aktov Spolocenstva vyvolávajúcich právne úcinky, co je úplne v rozpore s poziadavkami právnej istoty. 66 Z toho vyplýva, ze prejednávaná zaloba musí byt v rozsahu, v akom navrhuje zrusenie rozhodnutia, posúdená ako podaná oneskorene, a musí byt preto zamietnutá ako neprípustná bez toho, aby bolo potrebné preskúmavat ostatné dôvody neprípustnosti vznesené Komisiou. 67 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prejednávanú zalobu treba zamietnut v plnom rozsahu ako neprípustnú a netreba vyhoviet návrhu, ktorý predlozila zalobkyna, na prijatie opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, ktorý sa stal bezpredmetným. O trovách 68 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) nariadil: 1. Zaloba sa zamieta ako neprípustná. 2. Zalobkyna znása svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania Komisie. V Luxemburgu 21. novembra 2005 Tajomník Predseda komory E. Coulon M. Vilaras __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXrIjaEM/L98171-6182TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXrIjaEM/L98171-6182TMP.html#Footref*