Vec T-387/04 EnBW Energie Baden-Württemberg AG proti Komisii Európskych spolocenstiev "Zaloba o neplatnost - Smernica 2003/87/ES - Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov - Národný alokacný plán emisných kvót Nemecka - Státna pomoc - Záujem na konaní - Neprípustnost" Uznesenie Súdu prvého stupna (tretia komora) z 30. apríla 2007 Abstrakt uznesenia 1. Zaloba o neplatnost - Záujem na konaní (Clánok 230 stvrtý odsek ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, clánok 9 ods. 3) 2. Zivotné prostredie - Znecistenie ovzdusia - Smernica 2003/87 - Národný alokacný plán emisných kvót skleníkových plynov (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, clánok 9 ods. 3) 3. Zivotné prostredie - Znecistenie ovzdusia - Smernica 2003/87 - Národný alokacný plán emisných kvót skleníkových plynov (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, clánok 9 ods. 3) 4. Zivotné prostredie - Znecistenie ovzdusia - Smernica 2003/87 - Národný alokacný plán emisných kvót skleníkových plynov (NAP) (Clánok 226 ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, clánok 9 ods. 3) 5. Zaloba o neplatnost - Akty, ktoré mozno napadnút zalobou - Pojem - Akty, ktoré môzu mat vplyv na konkrétnu právnu situáciu (Clánok 230 ES) 6. Zivotné prostredie - Znecistenie ovzdusia - Smernica 2003/87 - Národný alokacný plán emisných kvót skleníkových plynov (Clánok 88 ods. 3 ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, clánok 9 ods. 3) 7. Zivotné prostredie - Znecistenie ovzdusia - Smernica 2003/87 - Národný alokacný plán emisných kvót skleníkových plynov (Clánok 88 ods. 3 ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, clánok 9 ods. 3) 8. Zivotné prostredie - Znecistenie ovzdusia - Smernica 2003/87 - Národný alokacný plán emisných kvót skleníkových plynov (NAP) (Clánky 87 ES a 88 ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87) 1. Zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len v rozsahu, v akom má táto osoba záujem na zrusení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, ze samotné zrusenie napadnutého aktu je spôsobilé vyvolat právne následky a ze zaloba môze svojím výsledkom priniest prospech úcastníkovi, ktorý ju podal. Pokial ide o rozhodnutie Komisie o národnom alokacnom pláne emisných kvót skleníkových plynov (NAP), ktorým bol uvedený NAP zamietnutý len v rozsahu, v akom stanovil niektoré opatrenia o spätných úpravách v oblasti pridelovania emisných kvót, pricom ich vyhlásilo za nezlucitelné s kritériami c. 5 a 10 prílohy III smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spolocenstve, existencia záujmu na konaní závisí od právnej povahy konania o preskúmaní a od rozhodovacej právomoci Komisie na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 a osobitne od otázky, ci napadnuté rozhodnutie obsahuje povolenie NAP v celom rozsahu. (pozri body 96, 98) 2. Predbezná kontrola vykonávaná Komisiou podla clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spolocenstve po oznámení národného alokacného plánu emisných kvót skleníkových plynov (NAP) zo strany clenského státu nevedie nevyhnutne k rozhodnutiu o povolení, vzhladom na to, ze Komisia môze zasiahnut len v rozsahu, v akom povazuje za nevyhnutné vzniest námietky k niektorým aspektom oznámeného NAP a prijat rozhodnutie o zamietnutí v prípade, ze clenský stát odmietne zmenit a doplnit svoj NAP. Tieto námietky a rozhodnutie o zamietnutí musia byt navyse sformulované do troch mesiacov od oznámenia NAP. V opacnom prípade sa totiz oznámený NAP stáva konecným a vztahuje sa nan domnienka zákonnosti, ktorá umoznuje clenskému státu jeho vykonávanie pocas predmetného alokacného obdobia. Práve preto táto osobitná kontrola spocíva na domnienke zákonnosti státneho opatrenia, ktoré podlieha len prechodnému zákazu vykonania. Z toho vyplýva, ze kazdé rozhodnutie Komisie o zamietnutí NAP alebo niektorých jeho aspektov, a to aj v prípade, ze obsahuje výslovné prijatie iných aspektov NAP Komisiou, alebo dôvody, pre ktoré Komisia nemá v úmysle vzniest námietky, a v prípade, ze po nom nasleduje prijatie zmien a doplnení tohto NAP, nemozno povazovat za povolenie v zmysle aktu zakladajúceho práva, pretoze opatrenia oznámené v tomto kontexte svojou povahou nevyzadujú takéto povolenie. (pozri bod 115) 3. Cielom konania o preskúmaní zacatého na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spolocenstve je okrem moznosti predbeznej kontroly Komisiou zaistit clenským státom právnu istotu a umoznit im, aby boli rýchlo informované o spôsobe, akým môzu pridelovat emisné kvóty a spravovat systém obchodovania s kvótami na základe svojho národného alokacného plánu emisných kvót skleníkových plynov (NAP) pocas predmetného alokacného obdobia. S ohladom na obmedzené trvanie tohto obdobia má totiz Komisia, ako aj clenské státy legitímny záujem na tom, aby bol kazdý spor o obsahu NAP rýchlo urovnaný a aby tento NAP nebol po dobu svojej platnosti vystavený riziku spochybnenia zo strany Komisie. Navyse vykonanie cielov smernice 2003/87 financne a ekonomicky výhodným spôsobom bolo ohrozené stanovením zákazu vykonat NAP, dokým Komisia neprijala rozhodnutie o povolení. (pozri body 117, 118) 4. Ak neexistuje vseobecná povolovacia právomoc Komisie stricto sensu vo vztahu k národnému alokacnému plánu emisných kvót skleníkových plynov (NAP) oznámenému zo strany clenského státu, nemôze nepodanie námietok Komisiou do uplynutia lehoty troch mesiacov uvedenej v clánku 9 ods. 3 prvej vete smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spolocenstve zakladat ziadnu právnu domnienku alebo fikciu povolenia NAP. V tomto ohlade Komisia disponuje len zúzenou právomocou kontroly a zamietnutia, ktorá sa obmedzuje len na kritériá vymenované v prílohe III a v ustanoveniach clánku 10 uvedenej smernice. Jediným dôsledkom uplynutia tejto lehoty je teda len to, ze NAP - na ktorý sa s výhradou námietok Komisie vztahuje domnienka zákonnosti - sa stane konecným a môze byt clenským státom vykonaný bez toho, aby si to vyzadovalo akékolvek vseobecné povolenie Komisie. Toto posúdenie potvrdzuje aj skutocnost, ze clánok 9 ods. 3 tejto smernice nestanovuje výslovné pravidlo, ktoré by zakladalo právnu domnienku alebo fikciu, co by navyse ohrozilo právomoc kontroly, ktorú má Komisia v súlade s clánkom 226 ES a ktorú musí mat moznost vyuzit. (pozri body 120 - 122) 5. Len výrok rozhodnutia môze vyvolat právne úcinky, a teda spôsobit ujmu, bez ohladu na dôvody, na ktorých toto rozhodnutie spocíva. Naopak, posúdenia formulované v odôvodnení rozhodnutia nemôzu byt ako také predmetom zaloby o neplatnost a môzu podliehat preskúmaniu zákonnosti súdom Spolocenstva len v rozsahu, v akom ako odôvodnenie aktu spôsobujúceho ujmu predstavujú nevyhnutný podklad pre výrok tohto aktu, alebo len vtedy, ak sú spôsobilé prinajmensom zmenit podstatu toho, co bolo rozhodnuté vo výroku predmetného aktu. Kedze výroková cast právneho aktu je v zásade neoddelitelná od jeho odôvodnenia, v prípade potreby je nutné výrok vykladat s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu. A preto vzhladom na to, ze výrok rozhodnutia Komisie o národnom alokacnom pláne emisných kvót skleníkových plynov na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spolocenstve neobsahuje právne záväzné stanovisko k pravidlu, sú dôvody uvedeného rozhodnutia týkajúce sa uvedeného pravidla a jeho prípadnej zlucitelnosti s pravidlami o státnej pomoci v rámci zaloby o neplatnost smerujúcej proti tomuto rozhodnutiu na základe clánku 230 ES vylúcené z preskúmania súdom Spolocenstva a nemôzu byt základom pre akýkolvek záujem hospodárskeho subjektu na konaní. (pozri body 127, 130) 6. Povinnost clenského státu oznámit Komisii v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES kazdý návrh státnej pomoci je z právneho hladiska odlisná a v zásade nezávislá od povinnosti týkajúcej sa oznámenia národného alokacného plánu emisných kvót skleníkových plynov (NAP) na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spolocenstve. Rozhodnutie zalozené výlucne na clánku 9 ods. 3 tejto smernice, a nie na clánkoch 87 ES a 88 ES, umoznuje Komisii vo vztahu k aspektom státnej pomoci dotknutého NAP vykonat len prima facie posúdenie z hladiska práva státnej pomoci, ktoré nemôze mat ziaden vplyv na to, ze môze byt vydané formálne rozhodnutie v zmysle clánku 88 ods. 3 tretej vety ES. (pozri bod 133) 7. Ani smernica 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spolocenstve, prijatá výlucne na základe clánku 175 ES, a nie clánku 89 ES, ani právne nezáväzné opatrenia prijaté v tomto kontexte nemôzu platne obmedzit rozsah a potrebný úcinok pravidiel týkajúcich sa kontroly státnej pomoci. S výhradou povinnosti Komisie vziat do úvahy moznost rozporu medzi ustanoveniami národného alokacného plánu (NAP) a právom státnej pomoci v rámci konania o preskúmaní na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87, ako aj moznost, ze by oznámenie NAP zároven predstavovalo oznámenie v zmysle clánku 88 ods. 3 ES, totiz uvedená smernica nemôze bez existencie relevantného právneho základu predstavovat lex specialis umoznujúci kontrolu státnej pomoci v rámci konania o preskúmaní podla clánku 9 ods. 3. (pozri body 132, 134) 8. Kritérium c. 5 prílohy III smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spolocenstve, ktoré stanovuje, ze je potrebné dodrziavat clánky 87 ES a 88 ES aj v kontexte vykonania národných alokacných plánov emisných kvót skleníkových plynov, je totiz len vyjadrením ustálenej zásady práva Spolocenstva, podla ktorej musí byt kazdý akt sekundárneho práva vykonaný tak, aby neporusoval pravidlá Zmluvy alebo akékolvek iné pravidlo primárneho práva, ako sú vseobecné právne zásady alebo základné slobody. Táto vseobecná povinnost dodrziavat právo Spolocenstva vsak nemôze znamenat, ze sa bude viest správne konanie na základe súhrnu príslusných procesných a hmotnoprávnych ustanovení, ako sú napríklad ustanovenia nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] ES, ale Komisii ukladá len povinnost vykonat posúdenie prima facie v rámci uplatnovania smernice 2003/87. Napokon, konanie o preskúmaní na základe clánku 9 ods. 3 tejto smernice v ziadnom prípade neumoznuje Komisii, aby clenským státom dovolila odchýlit sa od ustanovení práva Spolocenstva, ktoré v nej nie sú obsiahnuté. (pozri bod 135) UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia komora) z 30. apríla 2007 ([1]*) "Zaloba o neplatnost - Smernica 2003/87/ES - Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov - Národný alokacný plán emisných kvót Nemecka - Státna pomoc - Záujem na konaní - Neprípustnost" Vo veci T-387/04, EnBW Energie Baden-Württemberg AG, so sídlom v Karlsruhe (Nemecko), v zastúpení: C.-D. Ehlermann, M. Seyfarth, A. Gutermuth a M. Wissmann, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: U. Wölker, M. Niejahr a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Spolková republika Nemecko, v zastúpení: W.-D. Plessing a U. Forsthoff, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Sellner a U. Karpenstein, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2004) 2515/2 v konecnom znení zo 7. júla 2004 o národnom alokacnom pláne emisných kvót skleníkových plynov oznámenom Spolkovou republikou Nemecko v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady, 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spolocenstve, a ktorou sa mení a doplna smernica Rady 96/61/ES (Ú. v ES L 275, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia komora), v zlození: predseda komory M. Jaeger, sudcovia J. Azizi a E. Cremona, tajomník: E. Coulon, vydal toto Uznesenie Právny rámec 1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spolocenstve, a ktorou sa mení a doplna smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. ES L 275, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631), s úcinnostou od 1. januára 2005 zriadila systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spolocenstve (dalej len "systém obchodovania s kvótami") na podporu znizovania emisií skleníkových plynov, najmä oxidu uhlicitého (dalej len "CO[2]"), financne a ekonomicky výhodným spôsobom (clánok 1 smernice 2003/87). Vychádza z povinností, ktoré Spolocenstvu vyplývajú z rámcového dohovoru Spojených národov o klimatických zmenách a z Kjótskeho protokolu. Kjótsky dohovor bol schválený rozhodnutím Rady 2002/358/ES z 25. apríla 2002, ktoré sa týka schválenia Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách a spolocnom plnení záväzkov z neho vyplývajúcich v mene Európskeho spolocenstva (Ú. v. ES L 130, s. 1; Mim. vyd. 11/42, s. 24). Platnost nadobudol 16. februára 2005. 2 Spolocenstvo a jeho clenské státy sa zaviazali znízit antropogénne emisie skleníkových plynov uvedené v prílohe A Kjótskeho protokolu na 8 % v porovnaní s úrovnou v roku 1990 v priebehu obdobia od roku 2008 do roku 2012 (odôvodnenie c. 4 smernice 2003/87). 3 V tejto súvislosti sa v smernici 2003/87 v podstate stanovuje, ze emisie skleníkových plynov zariadení vymenovaných v jej prílohe I musia byt predmetom predchádzajúceho povolenia a rozdelenia kvót pridelených v súlade s národnými alokacnými plánmi (dalej len "NAP"). Ak prevádzkovatel dosiahne znízenie svojich emisií, môze predat prebytocné kvóty iným prevádzkovatelom. A naopak, prevádzkovatel zariadenia, ktoré má nadmerné emisie, môze kúpit potrebné kvóty od prevádzkovatela, ktorý ich má prebytok. 4 V súlade s prílohou I smernice 2003/87 do jej pôsobnosti patria najmä niektoré zariadenia v odvetví energetiky, a to spalovacie zariadenia s tepelným príkonom väcsím ako 20 megawattov (MW), rafinérie minerálnych olejov a koksovacie pece. 5 V smernici 2003/87 sa vymedzuje prvé obdobie od roku 2005 do roku 2007 (dalej len "prvé alokacné obdobie"), ktoré predchádza prvému obdobiu záväzkov uvedenému v Kjótskom protokole, a potom druhé obdobie od roku 2008 do roku 2012 (dalej len "druhé alokacné obdobie"), ktoré zodpovedá uvedenému prvému obdobiu záväzkov (clánok 11 smernice 2003/87). 6 Konkrétnejsie je systém obchodovania s emisnými kvótami zalozený na jednej strane na povinnosti získat predchádzajúce povolenie na vypústanie skleníkových plynov (clánky 4 az 8 smernice 2003/87) a na druhej strane na kvótach, ktoré prevádzkovatelovi umoznujú vypustit urcité mnozstvo týchto plynov (clánok 12 ods. 3 smernice 2003/87). 7 Podmienky a postupy, podla ktorých príslusné vnútrostátne orgány pridelujú kvóty prevádzkovatelom zariadení na základe NAP, sú uvedené v clánkoch 9 az 11 smernice 2003/87. 8 Clánok 9 ods. 1 prvý pododsek smernice 2003/87 teda spresnuje: "Pre kazdé obdobie uvedené v clánku 11 ods. 1 a 2 vypracuje kazdý clenský stát [NAP], ktorý uvedie celkové mnozstvo kvót, ktoré plánuje pridelit pre uvedené obdobie a ako ich navrhuje rozdelit. [NAP] musí byt zalozený na objektívnych a transparentných kritériách, vrátane tých, ktoré sú uvedené v prílohe III pri nálezitom zohladnení pripomienok verejnosti. Komisia vypracuje najneskôr do 31. decembra 2003, bez toho, aby bola dotknutá zmluva, usmernenie o vykonávaní kritérií uvedených v prílohe III." 9 Komisia vypracovala vyssie uvedené usmernenia v rámci svojho oznámenia KOM (2003) 830 v konecnom znení zo 7. januára 2004 o usmerneniach, ktorých cielom je pomôct clenským státom pri uplatnovaní kritérií uvedených v prílohe III smernice 2003/87, a o okolnostiach, ktoré sa povazujú za prípady vyssej moci (dalej len "usmernenia Komisie"). 10 Clánok 9 ods. 1 druhý pododsek smernice 2003/87 stanovuje: "Pre obdobie uvedené v clánku 11 ods. 1 sa [NAP] zverejní a oznámi Komisii a ostatným clenským státom najneskôr do 31. marca 2004. Pre nasledujúce obdobia sa [NAP] zverejní a oznámi Komisii a ostatným clenským státom najneskôr osemnást mesiacov pred zaciatkom príslusného obdobia." 11 Clánok 9 ods. 3 smernice 2003/87 stanovuje: "Do troch mesiacov od oznámenia [NAP] clenským státom podla odseku 1 môze Komisia tento [NAP], alebo ktorýkolvek z jeho aspektov zamietnut na základe nekompatibility s kritériami uvedenými v prílohe III alebo s clánkom 10. Clenský stát prijme rozhodnutie podla clánku 11 ods. 1 alebo 2 len v prípade, ak sú navrhované zmeny a doplnenia prijaté Komisiou. Komisia uvedie dôvody v prípade kazdého zamietnutého návrhu." 12 V zmysle clánku 10 smernice 2003/87 sú clenské státy povinné bezodplatne pridelit najmenej 95 % kvót na prvé alokacné obdobie. 13 Clánok 11 smernice 2003/87 o pridelení a vydávaní kvót stanovuje: "1. Pre trojrocné obdobie zacínajúce 1. januára 2005 rozhodne kazdý clenský stát o celkovom mnozstve kvót, ktoré pridelí na toto obdobie a o pridelení týchto kvót prevádzkovatelom jednotlivých zariadení. Toto rozhodnutie musí byt prijaté aspon tri mesiace pred zaciatkom obdobia a musí byt zalozené na [NAP] vypracovanom podla clánku 9 a v súlade s clánkom 10, pri nálezitom zohladnení pripomienok verejnosti. 2. 1. januára 2008 a pre kazdé nasledujúce pätrocné obdobie rozhodne kazdý clenský stát o celkovom mnozstve kvót, ktoré pridelí pre dané obdobie a zacne s procesom pridelovania týchto kvót prevádzkovatelom jednotlivých zariadení. Toto rozhodnutie musí byt prijaté aspon dvanást mesiacov pred zaciatkom príslusného obdobia a musí byt zalozené na [NAP] vytvorenom podla clánku 9 a v súlade s clánkom 10, pri nálezitom zohladnení pripomienok verejnosti. 3. Rozhodnutia prijaté podla odsekov 1 alebo 2 musia byt v súlade s poziadavkami zmluvy, najmä s jej clánkami 87 a 88. Pri rozhodovaní o pridelení clenské státy prihliadajú na potrebu poskytovat prístup ku kvótam novým úcastníkom. ..." 14 Príloha III smernice 2003/87 vymenúva jedenást kritérií pre NAP. 15 Podla kritéria c. 1 prílohy III: "Celkové mnozstvo kvót, ktoré sa majú pridelit na relevantné obdobie je v súlade so záväzkom clenského státu obmedzovat svoje emisie podla rozhodnutia 2002/358/... a Kjótskeho protokolu, pri zohladnení na jednej strane podielu celkových emisií, ktoré tieto predstavujú v porovnaní s emisiami zo zdrojov, ktoré nepokrýva táto smernica a na druhej strane národné energetické politiky a malo by byt v súlade s národným programom klimatických zmien. Celkové mnozstvo kvót, ktoré sa má pridelit, nesmie byt väcsie, ako bude pravdepodobne potrebné na striktné uplatnovanie kritérií tejto prílohy. Do roku 2008 je toto mnozstvo konzistentné s cestou k dosiahnutiu alebo prekroceniu ciela kazdého clenského státu podla rozhodnutia 2002/358/... a Kjótskeho protokolu." 16 V zmysle kritéria c. 5 prílohy III: "[NAP] nerozlisuje medzi spolocnostami alebo odvetviami tak, aby prílis [neoprávnene - neoficiálny preklad] zvýhodnoval urcité podniky alebo cinnosti, v súlade s poziadavkami zmluvy, najmä jej clánkov 87 a 88." 17 S ohladom na kritérium c. 5 bod 47 usmernení Komisie spresnuje, ze "sa pouzijú bezné pravidlá týkajúce sa státnej pomoci". 18 V kritériu c. 10 prílohy III sa vyhlasuje, ze "[NAP] obsahuje zoznam zariadení, ktoré pokrýva táto smernica s mnozstvami kvót, ktoré sa im plánujú pridelit". 19 Clánok 12 ods. 1 smernice 2003/87 stanovuje, ze kvóty sa môzu prevádzat medzi fyzickými alebo právnickými osobami v Spolocenstve alebo môzu byt prevedené na fyzické alebo právnické osoby z tretích krajín. V zmysle clánku 12 ods. 3 smernice 2003/87 je kazdý prevádzkovatel zariadenia povinný do 1. mája kazdého roku odovzdat príslusnému orgánu mnozstvo kvót rovnajúce sa celkovým emisiám tohto zariadenia pocas predchádzajúceho kalendárneho roka, aby boli tieto kvóty následne zrusené. 20 Podla clánku 13 ods. 1 smernice 2003/87 sú kvóty platné len pre emisie vyprodukované pocas obdobia, pre ktoré boli vydané. Skutkové okolnosti I - List Komisie zo 17. marca 2004 21 Spolocným listom generálnych riaditelov generálneho riaditelstva (GR) "Zivotné prostredie" a GR "Hospodárska sútaz" zo 17. marca 2004 adresovaným clenským státom a uvádzajúcim v predmete "Státna pomoc a [NAP]" Komisia spresnila postupy, ktoré sa majú uplatnovat, ako aj kritériá, ktoré mala v úmysle zohladnit, pokial ide o prípadné posúdenie státnej pomoci poskytnutej v súvislosti s uplatnovaním NAP v súlade s kritériami stanovenými v prílohe III smernice 2003/87. 22 V tomto liste Komisia vysvetlila, akým spôsobom mieni vykladat kritérium c. 5 prílohy III smernice 2003/87 v rámci posudzovania NAP. V tejto súvislosti Komisia predovsetkým pripomenula, ze pokial ide o styri kritériá stanovené v clánku 87 ods. 1 ES, vo svojich rozhodnutiach z 29. marca 2000, 28. novembra 2001 a 24. júna 2003, týkajúcich sa vecí N 653/99 (Dánsko, kvóty CO[2]) (Ú. v. ES C 322, 2000, s. 9), N 416/01 (Spojené královstvo, systém obchodovania s emisnými právami) (Ú. v. ES C 88, 2002, s. 16) a N 35/03 [Holandsko, systém obchodovania s emisnými právami NO[x ](oxidy dusíka)] (Ú. v. ES C 227, 2003, s. 8), dospela k názoru, ze uvedené kritériá sú splnené. V týchto rozhodnutiach sa totiz domnievala, ze emisné kvóty sú rovnocenné nehmotnému majetku (nehmotný investicný majetok), ktorého hodnota je urcená trhom, a ze z tohto dôvodu skutocnost, ze stát ich bezodplatne prideluje podnikom, predstavuje výhodu v ich prospech, ze zrieknutím sa predaja týchto kvót napríklad prostredníctvom zadávacieho konania sa stát pripravuje o prostriedky, takze poskytovanie tejto výhody znamená prevod státnych prostriedkov, a ze, nakoniec predmetná výhoda je selektívna, ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a skresluje alebo hrozí skreslením hospodárskej sútaze. 23 Komisia dalej v uvedenom liste potvrdila, ze aj ked je systém obchodovania v Spolocenstve odlisný od vnútrostátnych systémov, na ktoré sa vztahujú uz citované rozhodnutia, domnieva sa, ze NAP môzu obsahovat prvky spôsobilé skreslit hospodársku sútaz a byt státnou pomocou. Uviedla, ze tak je to napríklad v prípade, ak clenský stát pridelí podnikom viac kvót, ako je potrebné na pokrytie ich emisií stanovených pocas alokacného obdobia, pricom tieto podniky majú moznost predat prebytocné kvóty a zachovat si zisk z predaja. Zdôraznila, ze kedze táto výhoda môze vázne skreslit hospodársku sútaz a nie je odôvodnená ziadnym ekologickým prínosom, v zásade je potrebné povazovat ju za státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Komisia preto uviedla, ze ak zistí, ze NAP týmto spôsobom zvýhodnuje niektoré podniky, z úradnej moci zacne konanie v oblasti státnej pomoci. Aj v prípade, ze NAP nestanovuje "nadmernú alokáciu" v tomto zmysle, napriek tomu ide o prvok státnej pomoci s ohladom na clánok 10 smernice 2003/87, ak sa clenský stát rozhodne bezodplatne pridelit viac ako 95 % kvót v prvom alokacnom období a v dôsledku toho sa zriekne státnych príjmov. 24 Komisia nakoniec v tomto liste oznámila, ze pokial ide o prvé alokacné obdobie, nebude vyzadovat formálne oznámenie NAP na základe clánku 88 ods. 3 ES, ale ze pozorne preskúma NAP oznámené v súlade so smernicou 2003/87, a najmä to, ci môzu vyvolat závazné narusenia hospodárskej sútaze nezlucitelné so Zmluvou. Uviedla, ze v takom prípade nebude váhat pouzit vsetky prostriedky, ktoré jej ponúkajú ustanovenia o státnej pomoci. II - Nemecký NAP 25 Dna 31. marca 2004 Spolková republika Nemecko oznámila Komisii nemecký NAP na prvé alokacné obdobie v súlade s clánkom 9 ods. 1 smernice 2003/87. 26 Nemecký NAP pozostáva z "makroplánu" a "mikroplánu". V makropláne sa upravuje rozdelenie národného emisného rozpoctu a stanovuje sa celkové mnozstvo kvót, ktoré sa má pridelit v súlade so záväzkami znizovania emisií, ktoré má Nemecko. V mikropláne sa upravuje pridelovanie kvót prevádzkovatelom jednotlivých zariadení a vytvorenie rezervy kvót urcených pre nových úcastníkov. 27 V súlade s pravidlom obmedzenia poctu kvót, ktoré vyplýva z kritériá c. 1 prílohy III smernice 2003/87 nemecký NAP v zásade vymedzuje pridelovanie emisných kvót prevádzkovatelom tým, co je nevyhnutné na pokrytie prechádzajúcich (existujúce zariadenia) alebo odhadovaných emisií (nové zariadenie). Táto zásada vsak podlieha uplatnovaniu osobitných pravidiel vysvetlených nizsie. 28 Pokial ide o starsie zariadenia, teda tie, ktorých prevádzkovanie sa zacalo pred 31. decembrom 2002, mnozstvo kvót, ktoré sa má bezodplatne pridelit, sa vypocíta na základe rocného priemeru ich emisií CO[2] v minulosti, a to podla spôsobu výpoctu nazývaného "grandfathering". Mnozstvo kvót, ktoré sa má pridelit, sa urcí vynásobením emisných údajov z minulosti "koeficientom kapacity" (Erfüllungsfaktor) vymedzeným v závislosti od ciela znizovania emisií, ktorý sa má dosiahnut. Tento koeficient kapacity je teda spravidla nizsí ako 1, aby sa umoznilo znízenie emisií vo vztahu k predchádzajúcej úrovni emisií, a napokon na úcely obmedzenia celkového mnozstva kvót, ktoré sa má pridelit. 29 Podla tzv. pravidla "malusu" bude koeficient kapacity uplatnitelný pocas druhého alokacného obdobia znízený o 0,15 pri starých elektrárnach so zvlást slabým výkonom, teda v prípade elektrární spalujúcich hnedé uhlie a v prípade elektrární spalujúcich cierne uhlie, ktorých úroven cistej energetickej efektívnosti - urcujúcej podiel energie obsiahnutý v palive, ktoré sa spracúva na elektrickú energiu - je nizsí ako 31 %, resp. 36 %. Pokial vsak ide o elektrárne spalujúce hnedé uhlie, znízenie sa neuplatní, ak ich prevádzkovatelia nahradia inými elektrárnami v súlade s "pravidlom prevodu" (pozri bod 31 nizsie). Pravidlo malusu má teda podnietit k rýchlemu nahradeniu zastaraných a neefektívnych zariadení. 30 Pokial ide o nové zariadenia, teda zariadenia, ktoré boli uvedené do prevádzky po 1. januári 2005, alebo po tomto dátume zvýsili svoju výrobnú kapacitu, pocas prvých strnástich rokov prevádzky im bude podla tzv. pravidla "nového úcastníka", pridelené mnozstvo kvót rovnajúce sa predpokladaným emisiám, ktoré sa posudzujú s prihliadnutím na kritérium (benchmark) stavu "najlepsej dostupnej techniky". Pocas tohto obdobia sa koeficient kapacity nemení, zostáva stanovený na 1. Pokial ide o zariadenia, ktoré vyrábajú elektrickú energiu, mnozstvo pridelených kvót je obmedzené stropom 750 g CO[2]/kWh. V prípade nizsích emisií vsak pridelené kvóty nesmú prekrocit skutocné potreby zariadenia s prihliadnutím na minimálnu sadzbu 365 g CO[2]/kWh. 31 Podla pravidla "prevodu", v prípade odstavenia zariadenia nachádzajúceho sa v Nemecku a na ziadost sa kvóty, ktoré boli pridelené tomuto zariadeniu, neodoberú, ak prevádzkovatel na nemeckom území odstartuje prevádzku nového zariadenia v lehote troch mesiacov od odstavenia starého zariadenia. V tomto prípade sa pocas styroch rokov pridelovanie vykonáva na základe emisií odstaveného zariadenia v minulosti, aby sa mohlo dalej vypocítavat pocas obdobia strnástich rokov na základe koeficientu kapacity 1. Takýmto spôsobom sa prevádzkovatel zariadenia na výrobu elektrickej energie vyhne uplatnovaniu kritérií stavu "najlepsej dostupnej techniky" a stropu emisií 750 g CO[2]/kWh, ktorému nové zariadenia v zásade podliehajú (pozri bod 30 vyssie). Toto pravidlo má teda byt podnetom k rýchlemu nahradeniu zastaraných a neefektívnych zariadení zariadeniami so znízenými emisiami. 32 Pokial ide o jadrové elektrárne, tzv. pravidlo "osobitného pridelovania" (Sonderzuteilung) stanovuje prechodné a kompenzacné pridelovanie kvót z dôvodu povinnosti prevádzkovatelov odstavit niektoré jadrové elektrárne na základe Gesetz zur geordneten Beendigung der Kernenergienutzung zur gewerblichen Erzeugung von Elektrizität (nemecký zákon o postupnom ukoncení vyuzívania jadrovej energie na úcely obchodnej výroby elektrickej energie, BGBl. 2002 I, s. 1351) v priebehu rokov 2003 az 2007. Toto osobitné pridelovanie sa vztahuje len na elektrárne Stade (odstavená v roku 2003; jej prevádzkovatelom je spolocnost E.ON AG) a Obrigheim (odstavená v roku 2005; jej prevádzkovatelom je zalobkyna), odstavenie dalsích jadrových elektrární sa predpokladá az po roku 2007. Osobitné pridelovanie je obmedzené na 1,5 milióna ton CO[2] rocne v priebehu prvého alokacného obdobia a má pokryt zvýsené emisie vyplývajúce zo zvýseného vyuzívania konvencných elektrární dotknutými prevádzkovatelmi, ktoré sa stalo nevyhnutným, s cielom kompenzovat stratu výroby elektrickej energie odstavenými a nahradenými jadrovými elektrárnami. 33 Nemecký NAP tvorí základ pre Zuteilungsgesetz 2007 (nemecký zákon z 26. augusta 2004 o pridelovaní emisných kvót pocas prvého alokacného obdobia, BGBl. 2004 I, s. 2211, dalej len "alokacný zákon"). Pokial ide o aspekty, ktoré sú v rámci prejednávaného sporu relevantné, ustanovenia alokacného zákona sa v podstate neodlisujú od ustanovení nemeckého NAP. Okrem toho Spolková republika Nemecko 8. júla 2004 prijala Gesetz zur Umsetzung der Richtlinie 2003/87/EG über ein System für den Handel mit Treibhausgasemissionszertifikaten in der Gemeinschaft (zákon, ktorým sa preberá smernica 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s kvótami, BGBl. 2004 I, s. 1578). III - Nemecký energetický trh 34 V Nemecku vyrábajú a dodávajú priblizne 88 % výrobnej kapacity elektrickej energie styri energetické podniky, a to spolocnosti RWE AG, E.ON AG, Vattenfall Europe AG a zalobkyna. O zvysných 12 % predmetného trhu sa delia viaceré malé a stredné energetické podniky, najmä mestské elektrárne (Stadtwerke). 35 Zalobkyna je tretím najväcsím nemeckým energetickým podnikom, ktorého 37 % výroby, s celkovou kapacitou 14 gigawattov (GW) zabezpecujú jadrové elektrárne a 29 % elektrárne spalujúce hnedé uhlie a cierne uhlie. Pokial ide o dalsie velké nemecké energetické podniky, podiely výroby, ktoré zabezpecujú na jednej strane jadrovými elektrárnami a na druhej strane elektrárnami spalujúcimi hnedé uhlie a cierne uhlie v pomere k celkovej výrobnej kapacite, sú tieto: - RWE (celková výrobná kapacita 34 GW): 16 % výroby jadrovej energie a 58 % výroby energie spalovaním hnedého alebo cierneho uhlia, - E.ON (celková výrobná kapacita 25 GW): 34 % výroby jadrovej energie a 35 % výroby energie spalovaním hnedého alebo cierneho uhlia, - Vattenfall Europe (celková výrobná kapacita 15 GW): 9 % výroby jadrovej energie a 61 % výroby energie spalovaním hnedého alebo cierneho uhlia. IV - Správne konanie A - Staznost zalobkyne 36 Listom zo 17. júna 2004 podala zalobkyna staznost na GR "Zivotné prostredie" a na GR "Hospodárska sútaz" Komisie z dôvodu, ze pravidlo prevodu, tak ako je stanovené v nemeckom NAP a v clánku 10 alokacného zákona, neoprávnene zvýhodnuje najmä jej hlavného konkurenta RWE. V tomto liste uviedla, ze RWE po nahradení svojich starých konvencných elektrární novými zariadeniami bezodplatne získala nadmerné mnozstvo emisných kvót, najmä v porovnaní s mnozstvom kvót, na ktoré by mala nárok v súlade s pravidlom osobitného pridelovania a clánkom 15 alokacného zákona v prípade odstávky a nahradenia svojich jadrových elektrární. Vo svetle tohto narusenia hospodárskej sútaze zalobkyna poziadala Komisiu najmä o to, aby na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 zamietla nemecký NAP a zacala proti Spolkovej republike Nemecko konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 37 Listom z 22. júna 2004 zalobkyna zopakovala svoje ziadosti a spresnila dôvody svojej staznosti. Uviedla, ze nemecký NAP, najmä pravidlo prevodu, porusuje kritérium c. 5 prílohy III smernice 2003/87, clánok 87 ES, ako aj slobodu usadit sa. Na podporu svojej staznosti zalobkyna v podstate uviedla, ze uplatnovanie pravidla prevodu, z ktorého majú prospech jej hlavní konkurenti, najmä RWE, bude mat za následok výrazne "nadmernú alokáciu" kvót novým zariadeniam nahrádzajúcim staré spalovacie zariadenia, kedze dotknutým prevádzkovatelom bude pocas obdobia styroch rokov pridelené mnozstvo emisných kvót, ktoré vychádza z potrieb ich starých nahradených zariadení. Dotknutý prevádzkovatel teda môze predat prebytocné kvóty, ktoré nie sú potrebné na pokrytie podstatne nizsej úrovne emisií nového efektívnejsieho zariadenia - a získat tak neodôvodnenú konkurencnú výhodu. Naopak, v prípade nahradenia jadrovej elektrárne - co je jediná moznost, ktorú má v dôsledku svojej hospodárskej situácie k dispozícii - uplatnenie pravidla osobitného pridelovania neznamená poskytnutie rovnocennej výhody a nestací ani na kompenzáciu straty výrobných kapacít spojenej so zrieknutím sa jadrových elektrární. Takze, aby mohla zalobkyna kompenzovat stratenú výrobnú kapacitu, bude musiet vyrábat viac elektrickej energie, a teda aj produkovat viac emisií prostredníctvom konvencných zariadení a svoju dodatocnú potrebu emisných kvót bude musiet pokryt nákupom týchto kvót. Zalobkyna okrem toho tvrdila, ze toto preferencné zaobchádzanie s RWE v jej neprospech nie je odôvodnené ani vzhladom na smernicu 2003/87, ani vzhladom na clánok 87 ES. B - Napadnuté rozhodnutie a oznámenie Komisie zo 7. júla 2004 38 Rozhodnutím K(2004) 2515/2 v konecnom znení zo 7. júla 2004 o národnom alokacnom pláne emisných kvót skleníkových plynov oznámenom Spolkovou republikou Nemecko v súlade so smernicou 2003/87 (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia zamietla nemecký NAP len v rozsahu, v akom stanovil niektoré opatrenia o spätných úpravách v oblasti pridelovania emisných kvót, pricom ich vyhlásila za nezlucitelné s kritériami c. 5 a 10 prílohy III smernice 2003/87. Vyhlásenie o nezlucitelnosti sa vsak nedotýka tých aspektov nemeckého NAP, ktoré boli predmetom staznosti zalobkyne. 39 Pokial ide o pravidlá týkajúce sa státnej pomoci a pravidlo prevodu, napadnuté rozhodnutie v odôvodneniach c. 9 a 10 uvádza tieto hladiská: "Na základe informácií poskytnutých clenským státom sa Komisia domnieva, ze prípadná pomoc sa pravdepodobne bude povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, ak bude posudzovaná v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES. Podla názoru Komisie indikácie dotknutého clenského státu týkajúce sa prevodov kvót dokazujú, ze pocas [alokacného] obdobia pokrytého týmto [NAP], ziadna výhoda vytvorená takýmito prevodmi v prospech iných zariadení v porovnaní s podobnými investíciami nových úcastníkov neprekrocí mieru toho, co je odôvodnené ekologickým prínosom vyvodeným z predmetného opatrenia. V nasledujúcom [alokacnom] období uz neexistuje rozdiel medzi zariadeniami, ktoré môzu byt predmetom prevodu, a zariadeniami, ktoré sú pridelené do rezervy urcenej novým úcastníkom." 40 Vo svojom oznámení Rade a Európskemu parlamentu KOM (2004) 500 v konecnom znení o rozhodnutiach Komisie zo 7. júla 2004 týkajúcich sa národných alokacných plánov na pridelenie emisných kvót skleníkových plynov pre Rakúsku republiku, Dánske královstvo, Spolkovú republiku Nemecko, Írsko, Holandské královstvo, Slovinskú republiku, Svédske královstvo a Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska v súlade so smernicou 2003/87/ES sa Komisia vyjadrila v bode 3.3 o pravidlách prevodu takto: "... Okrem toho majú clenské státy volnost pri nakladaní s odstavenými zariadeniami. Ak clenský stát nezrusí vydanie kvót odstavenému zariadeniu na zvysok [alokacného] obdobia, dôjde k presunu kvót od odstaveného zariadenia na nové zariadenie, ktoré je spravované tým istým prevádzkovatelom. V prípade, ze sa clenský stát rozhodol zrusit vydanie dalsích kvót pre odstavené zariadenie na zvysok [alokacného] obdobia a vytvorit rezervu pre nových úcastníkov, je potrebné preverit podmienky, na základe ktorých bude táto cast schémy pracovat, aby bolo zaistené, ze zariadenia, ktoré profitujú z pravidla o prevode, nie sú neoprávnene zvýhodnené v porovnaní s tými, ktoré z neho neprofitujú. Uplatnenie pravidla o prevode mozno obmedzit v tom zmysle, ze prevádzkovatel bude mat nárok profitovat z tohto pravidla len v prípade, ze odstavené aj nové zariadenie sa nachádzajú na území daného clenského státu. Komisia dalej upozornuje, ze sa ocakáva zadrzanie kvót po odstávkach zariadení, aby bola vytvorená motivácia na investície do cistých a efektívnych zariadení. Environmentálny dopad pravidla o prevode je vsak neutrálny, pokial clenské státy nezrusia akékolvek kvóty, ktoré neboli vydané [pouzité - neoficiálny preklad] po odstavení zariadenia. Je pravdepodobné, ze akékolvek prebytocné kvóty pouzije [odkúpi - neoficiálny preklad] iné zariadenie, v rovnakom clenskom státe alebo inde, na pokrytie emisií." C - List Komisie z 29. júla 2004 41 Listom GR "Hospodárska sútaz" z 29. júla 2004 (dalej len "list GR 'Hospodárska sútaz` z 29. júla 2004") Komisia s odkazom najmä na napadnuté rozhodnutie vysvetlila posúdenie hladísk namietaných staznostou zalobkyne, ktoré uskutocnilo toto GR. V tomto ohlade pripomenula, ze v rámci napadnutého rozhodnutia Komisia "takisto analyzovala zlucitelnost [nemeckého NAP] s kritériom [c.] 5 prílohy III [smernice 2003/87] skúmaním otázky, ci uvedený [NAP] spôsobuje diskrimináciu medzi spolocnostami alebo odvetviami tým, ze neoprávnene zvýhodnuje niektoré podniky alebo odvetvia cinností v rozpore s pravidlami o státnej pomoci", pricom táto analýza sa tiez týkala uplatnovania pravidla prevodu. Uviedla, ze sa domnievala, ze v prvom alokacnom období ani nemecký NAP, ani uplatnovanie pravidla prevodu, nespôsobovali takúto diskrimináciu, pricom sa zdá, ze uvedené pravidlo prevodu zaistuje, aby ziadna výhoda poskytnutá zariadeniam, ktoré nahrádzajú staré zariadenia, v porovnaní s podobnými investíciami dalsích nových úcastníkov neprekrocila mieru, ktorá je odôvodnená prínosom predmetného opatrenia pre zivotné prostredie. Osobitne sa domnievala, ze pravidlo prevodu bolo ponaté ako podnet k modernizácii, ktorá je dostupná vsetkým úcastníkom systému obchodovania s kvótami, a neobmedzuje sa len na niektoré odvetvia, alebo na niektoré spolocnosti. 42 Pokial ide o úcinky pravidla prevodu, najmä v odvetví energetiky, Komisia v liste GR "Hospodárska sútaz" vysvetlila, ze zistila najmä to, ze podla nemeckých orgánov je rad elektrární prevádzkovaný velmi rentabilným spôsobom. V dôsledku toho sa domnievala, ze sám financný podnet, ktorý ponúka pravidlo prevodu, môze spôsobit rýchle nahrádzanie ekologickejsími technológiami, ktoré vypústajú menej emisií CO[2], a ze tento podnecujúci úcinok sa má posudzovat vo svetle pravidla malusu, podla ktorého menej efektívne zariadenia môzu byt penalizované v prípade odkladania modernizacných snáh. Preto sa domnievala, ze mozno skutocne ocakávat, ze pravidlo prevodu podnieti dotknutých podnikatelov, aby svoje zariadenia modernizovali rýchlejsie, ako by to urobili bez takéhoto pravidla. 43 Pokial ide o to, ci prospech vyplývajúci z pravidla prevodu poskytuje nadmernú výhodu niektorým podnikom, Komisia vysvetlila, ze sa odvolávala na vysvetlenie nemeckých orgánov, podla ktorých pouzívanie uvedeného pravidla v odvetví energetiky vo väcsine prípadov vedie k nahrádzaniu starých a neefektívnych zariadení na spalovanie hnedého uhlia modernými a efektívnejsími zariadeniami rovnakého typu pocas prvého alokacného obdobia. Uviedla, ze v tomto prípade tvoril prospech vypocítaný nemeckými orgánmi len velmi malú cast investicných nákladov. Vzhladom na priaznivý dopad pravidla prevodu na uskutocnenie environmentálnych cielov smernice 2003/87 pocas prvých styroch rokov sa domnievala, ze takto obmedzená výhoda bola zrejme primeraná a v dôsledku toho zlucitelná s pravidlami o státnej pomoci a ze po uplynutí týchto styroch rokov získa zariadenie, ktoré nahrádza staré zariadenie, kvóty na základe "najlepsej dostupnej techniky" práve tak, ako akékolvek nové zariadenie, co umozní vylúcit akúkolvek diskrimináciu medzi investíciami do náhrady zariadení a novými zariadeniami. 44 Pokial ide o úcinky relatívnej nevýhody pre jadrové elektrárne, ktoré musia byt nahradené konvencnými zariadeniami vypústajúcimi CO[2], Komisia vysvetlila, ze sa domnievala, ze tento úcinok sa zdá byt výsledkom rozhodnutia Spolkovej republiky Nemecko ukoncit zo strednodobého hladiska výrobu jadrovej energie a nemusí byt pripísané zavedeniu systému obchodovania s kvótami vytvorenému smernicou 2003/87. Uviedla, ze táto smernica sa vztahuje na pridelovanie emisných kvót, a netýka sa teda jadrových elektrárni, ktoré nevypústajú CO[2], ale ze napriek tomu clenským státom umoznuje zmiernit úcinky vyplývajúce z takých vnútrostátnych politických rozhodnutí, ako je ukoncenie výroby jadrovej energie, o ktorom rozhodla Spolková republika Nemecko. Uviedla, ze táto posledná menovaná vysvetlila, ze táto osobitná situácia bola dostatocne v nemeckom NAP zohladnená, po prvé, priamym pridelovaním kompenzacných kvót a, po druhé, slobodou dotknutých zariadení rozhodnút sa pre metódu pridelovania uvedených kvót, a ze okrem toho sa Spolková republika Nemecko rozhodla vytvorit rezervu urcenú novým úcastníkom. Takýmto spôsobom bude novým zariadeniam, vrátane tých, ktoré nahrádzajú jadrové zariadenia, bezodplatne pridelené mnozstvo kvót urcené na pokrytie ich predpokladaných potrieb. 45 V súvislosti so zlucitelnostou pravidla prevodu so slobodou usadit sa Komisia vysvetlila, ze uviedla, ze podla vysvetlení poskytnutých Spolkovou republikou Nemecko uvedené pravidlo nespôsobuje diskrimináciu medzi nemeckými a zahranicnými spolocnostami. 46 Komisia na záver uviedla, ze sa preto v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze pokial ide o prvé alokacné obdobie "prípadná pomoc by pravdepodobne bola zlucitelná so spolocným trhom, ak by bola posudzovaná v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES". Nakoniec s prihliadnutím na pravidlá uplatnitelné na státnu pomoc pri skúmaní NAP sa Komisia uistila o zlucitelnosti prebratia smernice 2003/87 s dalsími ustanoveniami Zmluvy v zmysle kritéria c. 5. D - Listy Komisie z 3. a 27. augusta 2004 47 Listom GR "Zivotné prostredie" z 3. augusta 2004 Komisia oznámila zalobkyni, ze pravidlo prevodu neporusuje clánok 11 smernice 2003/87, a uviedla, ze pokial ide o dalsie výhrady, zalobkyni bude v najblizsích dnoch dorucená samostatná zásielka GR "Hospodárska sútaz". 48 Listom GR "Zivotné prostredie" z 27. augusta 2004 Komisia odkázala na list z 3. augusta 2004 a uviedla, ze na jednej zo svojich dalsích schôdzí zastaví toto konanie. Konanie a návrhy úcastníkov konania 49 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 27. septembra 2005 podala túto zalobu. 50 Zalobkyna v tejto zalobe navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal zalovanú na náhradu trov konania. 51 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 13. januára 2005 vzniesla Komisia námietku neprípustnosti v súlade s clánkom 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Zalobkyna podala svoje vyjadrenia k tejto námietke 14. marca 2005. 52 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 17. februára 2005 Spolková republika Nemecko podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu zalovanej. 53 Uznesením zo 4. apríla 2005 predseda tretej komory Súdu prvého stupna vyhovel tomuto návrhu. Vedlajsí úcastník konania podal svoje vyjadrenie obmedzené na otázku prípustnosti 17. mája 2005. Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 31. augusta 2005 zalobkyna predlozila svoje pripomienky k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania. 54 Komisia a vedlajsí úcastník konania navrhujú, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu ako neprípustnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 55 Zalobkyna vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol námietku neprípustnosti, - subsidiárne, spojil rozhodnutie o námietke neprípustnosti s rozhodnutím vo veci samej. Právny stav 56 Na základe clánku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak niektorý úcastník konania o to poziada, Súd prvého stupna môze rozhodnút o neprípustnosti pred prejednaním veci samej. V súlade s odsekom 3 toho istého clánku sa námietka neprípustnosti dalej prejednáva v rámci ústnej casti konania, ak Súd prvého stupna nerozhodne inak. Súd prvého stupna usudzuje, ze sa s touto vecou dostatocne oboznámil na základe spisového materiálu a nie je potrebné otvorit ústnu cast konania. I - Tvrdenia úcastníkov konania A - Tvrdenia zalovanej a vedlajsieho úcastníka konania 57 Zalovaná, podporovaná vedlajsím úcastníkom konania, sa domnieva, ze zaloba o neplatnost je neprípustná. 58 Po prvé, napadnuté rozhodnutie nepatrí do pôsobnosti práva státnej pomoci, ktoré je vyjadrené v clánkoch 87 ES a 88 ES, takze zalobkyna sa nemôze dovolávat judikatúry týkajúcej sa prípustnosti zaloby o neplatnost podanej proti rozhodnutiam prijatým v tejto oblasti. Po druhé, aj keby to tak bolo, podmienky podla clánku 230 stvrtého odseku ES, tak ako ich stanovuje judikatúra v oblasti státnej pomoci, nie sú splnené. Zalobkyna totiz nie je v zmysle tohto ustanovenia napadnutým rozhodnutím ani priamo, ani osobne dotknutá s ohladom na smernicu 2003/87. Napokon, zalobkyna nemá ziadny oprávnený záujem navrhovat zrusenie napadnutého rozhodnutia. B - Tvrdenia zalobkyne 1. Úvodné poznámky 59 Zalobkyna zastáva názor, ze zaloba je prípustná a ze námietka neprípustnosti musí byt zamietnutá. Napadnuté rozhodnutie má dvojakú právnu povahu a priamo a osobne sa jej dotýka v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. S prihliadnutím na osobitne úzku súvislost medzi otázkami týkajúcimi sa prípustnosti a otázkami hmotného práva týkajúceho sa dôvodnosti tejto zaloby zalobkyna navyse subsidiárne navrhuje, aby Súd prvého stupna spojil rozhodnutie o námietke neprípustnosti s rozhodnutím vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora z 20. marca 1997, Francúzsko/Komisia, C-57/95, Zb. s. I-1627, bod 6 a nasl.). 60 V súvislosti s dvojakou povahou napadnutého rozhodnutia zalobkyna zdôraznuje, ze toto rozhodnutie predstavuje na jednej strane schvalovací akt Komisie prijatý v súlade s clánkom 9 ods. 3 smernice 2003/87; na druhej strane ide o rozhodnutie Komisie na základe clánku 88 ods. 3 druhej vety ES, ktoré prinajmensom implicitne konecným spôsobom povoluje systém státnej pomoci vytvorený pravidlom prevodu, vrátane "nadmernej alokácie" emisných kvót niektorým konkurentom zalobkyne, ktorá vyplýva z uplatnovania tohto pravidla, bez toho, aby bolo potrebné zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 61 Zalobkyna sa domnieva, ze má na základe týchto dvoch dôvodov aktívnu legitimáciu. 2. O aktívnej legitimácii zalobkyne s ohladom na právo státnej pomoci a) O oznacení napadnutého rozhodnutia za rozhodnutie prijaté v oblasti státnej pomoci 62 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze v protiklade so stanoviskom zalovanej a vedlajsieho úcastníka konania Komisia v skutocnosti skúmala pravidlo prevodu z hladiska práva státnej pomoci a definitívne zaujala stanovisko k tomuto bodu v napadnutom rozhodnutí. 63 Takze z odôvodnení c. 9 a 10 napadnutého rozhodnutia jednak vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze prípadné prvky státnej pomoci obsiahnuté v NAP sú pravdepodobne zlucitelné so spolocným trhom. Okrem toho z nich vyplýva, ze Komisia skúmala najmä otázku, ci pravidlo prevodu zvýhodnuje niektoré podniky v porovnaní s niektorými ich konkurentmi, ktorí budujú nové zariadenia bez toho, aby mali prospech z uvedeného pravidla. Nakoniec dospela k záveru, ze takáto výhoda v kazdom prípade nepresahuje mieru toho, co je odôvodnené ekologickou uzitocnostou predmetného pravidla. 64 Podla zalobkyne list GR "Hospodárska sútaz" z 29. júla 2004 tiez potvrdzuje, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia podrobne preskúmala pravidlo prevodu z hladiska práva státnej pomoci a ze v tejto súvislosti prihliadala na informácie uvedené v staznosti zalobkyne. Komisia v nej totiz podrobne vysvetlila dôvody, ktoré ju priviedli k názoru, ze taká pomoc v prospech niektorých podnikov nemeckého energetického odvetvia, aká je obsiahnutá v pravidle prevodu, je zlucitelná so spolocným trhom. 65 Zalobkyna dodáva, ze zohladnenie prvkov státnej pomoci Komisiou v rámci konania podla clánku 9 smernice 2003/87 je v súlade nielen s jej vyhláseniami urcenými clenským státom v liste zo 17. marca 2004, podla ktorých má v úmysle uplatnovat právo státnej pomoci pri skúmaní NAP, ale aj v súlade s jej vlastnými povinnostami podla clánku 9 ods. 3 v spojení s kritériom c. 5 prílohy III uvedenej smernice, a tak ako ich vykladá samotná Komisia v bode 2.1.5 svojich usmernení. Podla tohto kritéria totiz NAP nesmie byt v rozpore s "poziadavkami Zmluvy, najmä s jej clánkami 87 a 88". 66 Okrem toho zalobkyna pripomína, ze v liste zo 17. marca 2004 sa Komisia zriekla "formálnej notifikácie NAP na základe clánku 88 ods. 3 ES na prvé alokacné obdobie" a oznámila, ze ak by niektoré ustanovenia NAP mohli zvýhodnovat niektoré podniky, zacala by z úradnej moci "úplné" setrenie, ktorého otvorenie by muselo viest k zamietnutiu tohto aspektu NAP s ohladom na cas potrebný na riadne vedenie vysetrovania. Zalobkyna z toho vyvodila záver, ze Komisia takýmto spôsobom vyjadrila svoj zámer zamietnut v rámci rozhodnutia prijatého na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 ustanovenia NAP, ktoré vyzadujú podrobnejsie skúmanie na základe clánku 88 ods. 2 ES. Z toho je potrebné a contrario vyvodit, ze ak takéto rozhodnutie neuvádza ziadnu námietku proti NAP, znamená to, ze Komisia sa zriekla zacatia konania vo veci formálneho zistovania na základe clánku 88 ods. 2 ES. 67 Z uvedených skutocností po prvé vyplýva, ze Komisia povazuje NAP, ktorý vedie k "nadmernej alokácii" kvót, za v zásade nezlucitelný s pravidlami týkajúcimi sa státnej pomoci, po druhé, ze v súlade s jej vlastnými vyhláseniami je Komisia povinná skúmat NAP z hladiska práva státnej pomoci v rámci konania podla clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 a v prípade potreby ich zamietnut, ak si vyzadujú podrobné skúmanie v súlade s clánkom 88 ods. 2 ES, a po tretie, ze v prejednávanej veci Komisia pristúpila k takémuto skúmaniu nemeckého NAP na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 bez toho, aby v napadnutom rozhodnutí pravidlo prevodu zamietla. 68 Podla zalobkyne sú preto irelevantné tvrdenia zalovanej, podla ktorých jednak napadnuté rozhodnutie nie je zalozené na clánku 88 ES, jednak výrok uvedeného rozhodnutia neriesi otázky týkajúce sa státnej pomoci, takze napadnuté rozhodnutie sa nevyjadrilo výslovným a konecným spôsobom v zmysle clánku 88 ods. 3 ES o prvkoch tvoriacich státnu pomoc, ktoré by mohli byt obsiahnuté v pravidle prevodu nemeckého NAP. V tomto ohlade zalobkyna pripomína ustálenú judikatúru, podla ktorej sa právna kvalifikácia aktu Spolocenstva neodvodzuje ani od jeho oznacenia, ani od jeho formy, ale výlucne od jeho povahy, tak ako vyplýva z posúdenia na základe objektívnych kritérií (rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 9, a Súdu prvého stupna z 24. marca 1994, Air France/Komisia, T-3/93, Zb. s. II-121, body 43 a 51). 69 Na úcely urcenia povahy napadnutého rozhodnutia je potrebné overit, ci toto rozhodnutie vyvoláva záväzné právne úcinky, pokial ide o prvky státnej pomoci nemeckého NAP vrátane pravidla prevodu. Vo svetle nadradených pravidiel práva Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, 374/87, Zb. s. 3283, bod 28) je pritom potrebné chápat napadnuté rozhodnutie ako rozhodnutie prijaté v oblasti státnej pomoci v tom zmysle, ze ním bolo povolené pravidlo prevodu bez zacatia formálneho konania podla clánku 88 ods. 2 ES (rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1990, Grécko/Komisia, C-259/87, Zb. s. I-2845, bod 1 abstraktu in fine). Vzhladom na skutocnosti uvádzané v bode 66 vyssie a bez ohladu na formuláciu odôvodnenia c. 9 napadnutého rozhodnutia si objektívne posúdenie vyzaduje dospiet k záveru, ze uvedené rozhodnutie právne záväzným spôsobom a s konecnou platnostou skonstatovalo zlucitelnost pravidla prevodu s kritériom c. 5 prílohy III smernice 2003/87, a teda aj s clánkom 87 ES. Toto riesenie je okrem toho v súlade so zmyslom a úcelom konania o preskúmaní podla clánku 9 smernice 2003/87, teda konania, ktoré je urcené na zarucenie zlucitelnosti vnútrostátnych alokacných pravidiel s právom Spolocenstva. Pritom uskutocnenie tohto ciela by bolo vázne ohrozené, ak by sa Komisia mohla v rámci uvedeného konania o preskúmaní uspokojit len s tým, ze by vykonala len strucné a prechodné overenie z hladiska práva státnej pomoci, aby nakoniec v tomto ohlade nevydala záväzné rozhodnutie. 70 Zalobkyna tvrdí, ze záväzný právny úcinok napadnutého rozhodnutia z hladiska práva státnej pomoci vyplýva tiez zo skutocnosti, ze Spolková republika Nemecko medzicasom prebrala pravidlo prevodu stanovené v nemeckom NAP prijatím clánku 10 alokacného zákona. Ak by totiz napadnuté rozhodnutie nezrusilo zákaz vykonania uvedený v clánku 88 ods. 3 tretom pododseku ES (rozsudok Air France/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 47), tak toto prebratie, ako aj takto zavedený systém pomoci, by boli v rozpore s týmto ustanovením (rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a i., C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 12). Zalovaná a Spolková republika Nemecko sa preto zjavne domnievali, ze tento zákaz vykonania sa nevztahuje na systém pomoci, ako ho stanovuje pravidlo prevodu a clánok 10 alokacného zákona. To by a contrario potvrdzovalo, ze napadnuté rozhodnutie musí vyvolávat záväzné právne úcinky, pokial ide o predmetné prvky státnej pomoci. 71 Z tohto dôvodu nemôzu uspiet tvrdenia zalovanej zalozené na neexistencii formálneho oznámenia pravidla prevodu podla práva státnej pomoci. Tieto tvrdenia sú rozporuplné jednak vzhladom na skutocnost, ze Komisia v liste zo 17. marca 2004 upustila od takéhoto formálneho oznámenia a vyhlásila svoj zámer preskúmat NAP s ohladom na právo státnej pomoci. Okrem toho, ak by bol naopak správny prístup, ktorý zastáva zalovaná, a síce, ze nie je opodstatnené, aby sa Komisia definitívne vyjadrila k NAP z hladiska práva státnej pomoci, tak by upustenie od oznámenia na základe práva státnej pomoci bolo zjavne protiprávne. Komisia sa totiz nemôze odchýlit od pravidla, ktoré stanovuje oznamovaciu povinnost, ako je zakotvená v clánku 88 ods. 3 ES, ktorá jej má zaistit prílezitost vykonat v primeranom case a v záujme Spolocenstva prieskum kazdého nového návrhu pomoci (rozsudok Súdneho dvora z 9. októbra 1984, Heineken Brouwerijen, 91/83 a 127/83, Zb. s. 3435, bod 14). V prejednávanej veci si Spolková republika Nemecko splnila povinnost vyplývajúcu z tohto ustanovenia tým, ze pred nemeckým NAP uviedla prehlad poziadaviek Spolocenstva so vsetkými kritériami prílohy III smernice 2003/87, vrátane odkazu na clánky 87 ES a 88 ES. V dôsledku toho je najmä s ohladom na list Komisie zo 17. marca 2004 zrejmé, ze predlozením NAP Komisii nechcela Spolková republika Nemecko dosiahnut len obycajné prechodné posúdenie, ale istotu o posúdení nemeckého NAP z hladiska práva státnej pomoci. To bolo potvrdené verejnými vyhláseniami urobenými po prijatí napadnutého rozhodnutia spolkovým ministrom pre zivotné prostredie. 72 Pokial ide o list GR "Hospodárska sútaz" z 29. júla 2004, zalobkyna sa domnieva, ze zalovaná správne uvádza, ze nejde o rozhodnutie prijaté na základe práva státnej pomoci, ktoré môze byt predmetom zaloby podanej adresátom uvedeného listu podla clánku 230 ES (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 45). Navyse, text uvedeného listu, ktorý sa odvoláva na napadnuté rozhodnutie, jasne dáva najavo, ze nemá vyvolávat samostatné záväzné právne úcinky, ale ze má len vysvetlit posúdenia, ktoré sú základom napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna okrem toho spochybnuje tvrdenie vedlajsieho úcastníka konania, podla ktorého zalobkyna mohla proti zalovanej podat zalobu na necinnost, aby dosiahla rozhodnutie na základe clánku 88 ES. Podla zalobkyne v prejednávanej veci predstavuje zaloba o neplatnost podaná v súlade s clánkom 230 ES vzhladom na existenciu rozhodnutia prijatého v rámci práva státnej pomoci jediný mozný opravný prostriedok. 73 Zalobkyna v podstate dodáva, ze Komisia bola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania na základe clánku 88 ods. 2 ES vzhladom na to, ze pravidlo prevodu vykazuje znaky pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Pridelovanie emisných kvót na základe tohto pravidla totiz predstavuje výhodu poskytnutú z prostriedkov státu niektorým podnikom alebo odvetviam cinnosti v podmienkach, ktoré nezodpovedajú bezným podmienkam trhu (rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a i., C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 60, a z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia, C-342/96, Zb. s. I-2459, bod 41). Opacné tvrdenia vedlajsieho úcastníka konania sú v tomto ohlade nesprávne a navyse nezlucitelné so zásadným stanoviskom zalovanej, ze pravidlá pridelovania môzu predstavovat opatrenia pomoci. b) O priamej dotknutosti zalobkyne 74 Pokial ide o otázku priamej dotknutosti zalobkyne v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES z hladiska práva státnej pomoci, zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie zavádza v pridelovaní emisných kvót podnikom, ktoré podliehajú systému obchodovania s kvótami, automatický proces (rozsudok Súdneho dvora zo 17. januára 1985, Piraiki-Patraiki a i./Komisia, 11/82, Zb. s. 207, bod 9; uznesenie Súdu prvého stupna z 10. septembra 2002, Japan Tobacco a JT International/Parlament a Rada, T-223/01, Zb. s. II-3259, bod 46). V súlade s príslusnými ustanoveniami smernice 2003/87 po schválení nemeckého NAP napadnutým rozhodnutím je Spolková republika Nemecko povinná pristúpit k pridelovaniu kvót na základe uvedeného NAP. Kazdá odchýlka od NAP vyzaduje jeho zmenu a doplnenie a v dôsledku toho aj nové skúmanie zo strany Komisie. Okrem toho NAP a alokacný zákon nepriznávajú nemeckým orgánom ziadnu volnú úvahu pri pridelovaní emisných kvót, ale stanovujú, ze tieto kvóty majú byt pridelované prevádzkovatelom zariadení v presne stanovenom mnozstve. 75 Zalobkyna odporuje tvrdeniu vedlajsieho úcastníka konania, podla ktorého uplatnovanie pravidla prevodu závisí od mnohých predchádzajúcich diskrecných rozhodnutí a od vseobecného prostredia, ktoré zatial nemozno predvídat. Toto tvrdenie je nesprávne, kedze sa zjavne zameriava na rozhodovací proces podnikov potenciálne dotknutých pravidlom prevodu. Ak by bolo pripustené toto tvrdenie, zaloba o neplatnost proti urcitému systému pomoci by v rozpore s judikatúrou (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. decembra 2002, Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum/Komisia, T-114/00, Zb. s. II-5121, body 72 az 74; návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku Súdneho dvora z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C-78/03 P, Zb. s. I-10737, I-10741, bod 62) nebola prakticky nikdy mozná vzhladom na to, ze v okamihu prijatia systému by nemohli byt vylúcené prietahy v prijímaní rozhodnutia zo strany podnikov, ktoré by sa potenciálne stali príjemcami. V tomto ohlade zalobkyna pripomína, ze podla judikatúry je kritérium priamej dotknutosti splnené, ak je vôla adresáta napadnutého aktu vyvodit dôsledky zodpovedajúce tomuto aktu nepochybná (rozsudok Súdu prvého stupna z 22. novembra 2001, Mitteldeutsche Erdöl-Raffinerie/Komisia, T-9/98, Zb. s. II-3367, bod 48). Pritom vôla Spolkovej republiky Nemecko uviest do praxe systém obchodovania s kvótami v súlade s ustanoveniami nemeckého NAP a alokacného zákona nevyvoláva ziadne pochybnosti. Okrem toho samotná Spolková republika Nemecko pripustila, ze pravidlo prevodu pocas prvého alokacného obdobia môze byt vykonané bez volnej úvahy pri pridelovaní emisných kvót na základe alokacného zákona. Rozhodovací proces podnikov príjemcov preto nie je rozhodujúci a zalobkyna je napadnutým rozhodnutím priamo dotknutá. c) O osobnej dotknutosti zalobkyne 76 Zalobkyna sa navyse domnieva, ze je osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES s ohladom na judikatúru o státnej pomoci. Podla tejto judikatúry je to tak jednak, ak rovnako ako v prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie vyhlási pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania, a jednak, ak musí byt zalobca kvalifikovaný ako príslusná strana v zmysle clánku 88 ods. 2 ES (rozsudky Súdneho dvora z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 37, a z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 18). Tieto zásady sa uplatnujú najmä na konkurencné podniky v rozsahu, v akom je ich konkurencná pozícia zasiahnutá predmetnou pomocou, a to aj v prípade povolenia takého systému pomoci, ako je systém tvorený pravidlom prevodu (rozsudky Súdu prvého stupna zo 16. septembra 1998, Waterleiding Maatschappij/Komisia, T-188/95, Zb. s. II-3713, body 60 a 62; z 27. septembra 2000, BP Chemicals/Komisia, T-184/97, Zb. s. II-3145, body 29 a 40; z 21. marca 2001, Hamburger Hafen- und Lagerhaus a i./Komisia, T-69/96, Zb. s. II-1037, bod 41, a Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 71). Zalobkyna dodáva, ze základný ciel, ktorý sledujú uz citované rozsudky Cook/Komisia a Matra/Komisia, a to zachovanie potrebného úcinku procesných záruk priznaných príslusným stranám podla clánku 88 ods. 2 ES, platí tak v prípade systému pomoci, ako aj v prípade individuálnej pomoci. Ak je raz systém pomoci schválený, v zásade neexistuje iné konanie pred Komisiou, v rámci ktorého môzu byt uvedené procesné záruky zachované. V dôsledku toho sa na prejednávanú vec vztahujú zásady upravené v uz citovaných rozsudkoch. 77 Podla zalobkyne, aj ked sa pravidlo prevodu teoreticky uplatnuje aj na koksárne, papierne a prevádzkovatelov iných typov zariadení, bolo zavedené na úcely celkom specifického uplatnovania v odvetví výroby elektrickej energie, a teda na co najrýchlejsie nahrádzanie neefektívnych a silne znecistujúcich elektrární spalujúcich hnedé uhlie novými ekologickejsími elektrárnami, zvlást v prípade RWE. Komisia totiz v tejto konkrétnej veci uznala význam pravidla prevodu v liste GR "Hospodárska sútaz" z 29. júla 2004. V tejto súvislosti zalobkyna odporuje tvrdeniu, podla ktorého nie je isté, ci traja jej velkí konkurenti vyuzijú pravidlo prevodu vzhladom na to, ze konkrétna moznost takéhoto vývoja existuje uz v priebehu prvého alokacného obdobia. 78 Zalobkyna zastáva názor, ze napadnuté rozhodnutie ju zasahuje aj v jej konkurencnej pozícii voci tým, na ktorých sa vztahuje pravidlo prevodu, najmä voci RWE, v tom, ze vedie k výrazne "nadmernej alokácii" kvót v prospech týchto podnikov, zatial co ona má z dôvodu odlisného zlozenia svojho súboru elektrární nárok len na pridelenie nizsieho poctu kvót. Takýmto spôsobom môze RWE predat svoje prebytocné kvóty na trhu, a tak znízit svoje výrobné náklady a zvýsit svoj podiel na trhu v neprospech zalobkyne. Táto dotknutost konkurencnej pozície zalobkyne stací na vyvodenie záveru o jej aktívnej legitimácii vzhladom na oznacenie pravidla prevodu za systém pomoci (rozsudok Waterleiding Maatschappij/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 62). Je totiz velmi málo pravdepodobné, ze by pravidlo prevodu vytváralo podobné obmedzenia mimo odvetvia elektrickej energie. Navyse v prejednávanej veci bolo uz od okamihu, ked bol povolený systém pomoci, mozné oboznámit sa s dostatocnou istotou so spôsobom, akým sa uvedený systém premietne do konkurencných vztahov medzi zalobkynou a subjektmi, ktoré majú z predmetného systému prospech. V protiklade so stanoviskom vedlajsieho úcastníka konania tento prístup nevedie k uznaniu actio popularis s prihliadnutím na poziadavku konkurencného vztahu medzi zalobcami a príjemcom pomoci na relevantnom trhu (rozsudky Waterleiding Maatschappij/Komisia, uz citovaný v bode 73 vyssie, body 62 a 80 az 81, a Hamburger Hafen- und Lagerhaus a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, body 41 a 42). Pritom v prejednávanej veci existuje intenzívny konkurencný vztah medzi zalobkynou na jednej strane a RWE a dvoma dalsími dotknutými podnikmi elektrickej energie na strane druhej (rozsudok Súdneho dvora z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, 169/84, Zb. s. 391, bod 25). 79 Zalobkyna sa navyse domnieva, ze sa v kazdom prípade odlisuje od okruhu dalsích podnikov, ktoré sa zúcastnujú obchodovania s kvótami a spadajú do pôsobnosti pravidla prevodu. To vyplýva najmä z konkrétnych úcinkov uplatnovania uvedeného pravidla na konkurencnú situáciu RWE v praxi a uz pocas prvého alokacného obdobia. V správe Spolkovej republiky Nemecko o alokácii kvót pocas tohto obdobia sa totiz uvádza, ze nielenze bolo 79 % kvót pridelených zariadeniam na výrobu elektrickej energie, ale ze príjemcom najvýznamnejsej individuálnej alokácie bola elektráren spalujúca hnedé uhlie v Severnom Porýní-Vestfálsku, pricom zalobkyna predpokladá, ze ide o elektráren RWE v Niederaußeme. Zalobkyna dodáva, ze ziadny iný podnik nie je porovnatelným spôsobom dotknutý pravidlom prevodu. 80 Zalobkyna nakoniec pripomína, ze Komisia mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES s prihliadnutím na skutocnost, ze v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia existovali vázne pochybnosti o zlucitelnosti pravidla prevodu so spolocným trhom. V rámci tohto konania by zalobkyna bola vypocutá ako príslusná strana v zmysle clánku 88 ods. 2 ES (rozsudky Súdneho dvora zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, 323/82, Zb. s. 3809, bod 16; Cook/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 29, a Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 41). 3. O aktívnej legitimácii zalobkyne s ohladom na smernicu 2003/87 a) Úvodné pripomienky 81 Zalobkyna sa domnieva, ze má tiez aktívnu legitimáciu v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES s ohladom na príslusné ustanovenia smernice 2003/87, zvlást na clánok 9 ods. 3 v spojení s kritériom c. 5 prílohy III uvedenej smernice. b) O priamej dotknutosti zalobkyne 82 Pokial ide o otázku priamej dotknutosti zalobkyne, táto najskôr odporuje tvrdeniu zalovanej, podla ktorého prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia nemecký NAP, najmä pokial ide o pravidlo prevodu, neschválila. Vo svojich vlastných oznámeniach totiz Komisia potvrdila, ze v celom rozsahu alebo ciastocne schválila niektoré NAP a rozhodnutia prijaté na tomto základe boli na vnútrostátnej úrovni ponímané rovnakým spôsobom. Tento výklad potvrdzuje aj znenie clánku 3 ods. 3 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "akékolvek zmeny a doplnenia NAP... podliehajú povoleniu na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87". 83 Okrem toho zalobkyna popiera význam porovnania s konaním o nesplnenie povinnosti na základe clánku 226 ES, ktoré urobila zalovaná a vedlajsí úcastník konania. Na rozdiel od tohto posledného menovaného konania má konanie o oznámení a prieskume podla clánku 9 smernice 2003/87 vlastný úcel, ktorým je odhalit prípadné porusenia práva Spolocenstva NAP. To neplatí v prípade konania proti uz existujúcim vnútrostátnym opatreniam, ktoré neboli vopred oznámené Komisii. Okrem toho rozhodnutie nezacat konanie o nesplnenie povinnosti na základe clánku 226 ES nebráni clenskému státu zrusit alebo zmenit predmetné opatrenie. V prejednávanej veci sú naopak clenské státy povinné podla clánkov 9 a 11 ods. 1 a 4 smernice 2003/87 pridelit emisné kvóty v súlade s (Komisiou nenamietanými) pravidlami NAP. Skutocnost, ze ak sa chce clenský stát odchýlit od pravidiel NAP, v zásade musí opätovne predlozit NAP Komisii, dokazuje, ze uvedený clenský stát je nespochybnenými aspektmi NAP viazaný. V dôsledku toho rozhodnutie nepodat námietky na základe clánku 9 smernice 2003/87 sa musí povazovat za povolenie oznámeného NAP, a to tým skôr, ak rovnako ako v odôvodneniach c. 9 a 10 napadnutého rozhodnutia Komisia výslovne skúma urcitý aspekt NAP, ktorý nenamieta. Nakoniec clánok 9 ods. 3 smernice 2003/87 má omnoho uzsí rozsah pôsobnosti ako clánok 226 ES v tom zmysle, ze sa týka výlucne zarucenia súladu systémov obchodovania s kvótami s právom Spolocenstva. Súcasne má clánok 9 ods. 3 v spojení s kritériami vymedzenými v prílohe III uvedenej smernice zaistit rovnost zaobchádzania s úcastníkmi systému obchodovania s kvótami a zabránit naruseniam hospodárskej sútaze. Preto sa toto ustanovenie nezameriava len na vztahy medzi Komisiou a clenským státom, ale aj na ochranu jednotlivca. 84 Prípadná diskrecná právomoc zverená Komisii clánkom 9 ods. 3 smernice 2003/87 nemôze spochybnit skutocnost, ze rozhodnutie prijaté na základe tohto ustanovenia je povolením. V rámci kontroly státnej pomoci Komisia tiez disponuje diskrecnou právomocou a o tom, ze kladné rozhodnutie Komisie je povolením státnych opatrení, nikdy neboli ziadne pochybnosti (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát La Pergola k rozsudku Súdneho dvora z 20. februára 1997, Bundesverband der Bilanzbuchhalter/Komisia, C-107/95 P, Zb. s. I-947, I-949, bod 10). 85 Dalej zalobkyna spochybnuje tvrdenie, podla ktorého sa po uplynutí trojmesacnej lehoty podla clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 v prípade neexistencie námietok povazuje NAP za nepovolený, teda zakázaný. Naopak, podobne ako pri pravidle stanovenom napríklad v clánku 4 ods. 6 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) a v clánku 10 ods. 6 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s.40) má uplynutie tejto lehoty za následok, ze NAP sa povazuje za povolený. 86 Podla zalobkyne príslusné ustanovenia smernice 2003/87 zavádzajú automatický proces pri uplatnovaní pravidiel nemeckého NAP, ktoré neboli predmetom námietok v napadnutom rozhodnutí. V okamihu schválenia nemeckého NAP bolo totiz de facto stanovené, ze pravidlo prevodu a pravidlo osobitného pridelovania pre odstávky jadrových elektrárni budú úplne prevzaté v alokacnom zákone bez toho, aby mali príslusné orgány priestor na volnú úvahu pri individuálnom pridelovaní emisných kvót. Preto sú podmienky priamej dotknutosti, tak ako ich stanovuje judikatúra, splnené (rozsudok Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 73). Tento záver nespochybnuje ani moznost spätných úprav mnozstva kvót urcených na pridelenie po zlepsení údajov, ani povinnost po prijatí rozhodnutia v súlade s clánkom 9 smernice 2003/87 nálezite zohladnit "pripomienky verejnosti" v súlade s clánkom 11 ods. 1 uvedenej smernice. Príslusné pravidlá nemeckého NAP sú totiz formulované tak presne, ze odklon pri ich uplatnovaní po prípadnom zohladnení pripomienok verejnosti by musel byt predmetom nového oznámenia Komisii. c) O osobnej dotknutosti zalobkyne 87 Zalobkyna sa domnieva, ze je tiez osobne dotknutá v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES s ohladom na skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie ju zasahuje z dôvodu urcitých vlastností, ktoré sú pre nu osobité, a faktickej situácie, ktorá ju odlisuje vo vztahu k akémukolvek inému podnikatelovi dotknutému NAP tak, ze je dotknutá spôsobom obdobným adresátovi. Vyhlásením zlucitelnosti nemeckého NAP s kritériami prílohy III smernice 2003/87 Komisia umoznila nemeckému zákonodarcovi prijat alokacný zákon. Pritom tento zákon vedie k znacnému zvýhodneniu energetických podnikov, najmä RWE, ktoré vyrábajú najmä elektrickú energiu v konvencných elektrárnach, v neprospech takých dalsích energetických podnikov, akým je zalobkyna, ktorá má rozsiahly súbor jadrových elektrární. Na jednej strane sa tieto posledné menované nemôzu dovolávat pravidla prevodu, pokial ide o nahrádzanie ich jadrových elektrární stanovené v Gesetz zur geordneten Beendigung der Kernenergienutzung zur gewerblichen Erzeugung von Elektrizität, a na druhej strane im alokacný zákon neponúka dostatocnú a porovnatelnú kompenzáciu za toto nahradenie. 88 V tomto ohlade zalobkyna pripomína judikatúru, podla ktorej je vseobecne záväzný akt spôsobilý individuálne sa dotýkat podnikov, ak tieto podniky tvoria obmedzený okruh, ktorý je dostatocne odlísený vo vztahu k okruhu podnikov, ktoré sú abstraktne oznacené týmto aktom a ktorý sa pocas platnosti opatrenia nemôze rozsírit (rozsudky Súdneho dvora z 26. júna 1990, Sofrimport/Komisia, C-152/88, Zb. s. I-2477, bod 11, a z 18. mája 1994, Codorníu/Rada, C-309/89, Zb. s. I-1853, body 18 a 21). V protiklade s tvrdením zalovanej sa táto judikatúra na prejednávanú vec vztahuje. Ustanovenia systému obchodovania s kvótami sa totiz dotýkajú konkrétnych právnych situácií, vzhladom na to, ze zásadným spôsobom menia obsah a obmedzenia vlastníckeho práva prevádzkovatelov zariadení vypústajúcich skleníkové plyny, ktorí sú takýmto spôsobom pozbavení pozitívneho práva, ktoré im az doteraz umoznovalo vypústat CO[2]. 89 Zalobkyna spresnuje, ze v protiklade s tvrdením zalovanej sa negatívne a nerovné úcinky vyplývajúce z uplatnovania pravidla prevodu prejavujú len v rámci obmedzeného okruhu podnikov pôsobiacich v odvetví výroby elektrickej energie a ze sa jej priamo dotýkajú, kedze je jedným z dvoch prevádzkovatelov jadrových elektrární, ktorých výroba bude zastavená pocas prvého alokacného obdobia. Zalobkyna totiz uvádza, ze zo styroch velkých podnikov elektrickej energie v Nemecku RWE a Vattenfall vyrábajú priblizne 60 % elektrickej energie v elektrárnach spalujúcich cierne uhlie a len priblizne 16 % (RWE) a 9 % (Vattenfall) v jadrových elektrárnach. Naopak, pokial ide o E.ON a zalobkynu, jadrová energia predstavuje v súcasnosti priblizne 34 %, resp. 37 % ich instalovaného výkonu. Kým Vattenfall má súbor relatívne moderných elektrární, RWE disponuje celkovým hrubým výkonom priblizne 7 100 MW, ktorý by mal byt podla informácií zalobkyne aspon scasti nahradený pred rokom 2007 novými zariadeniami, ktoré môzu mat prospech z pravidla prevodu. Naopak E.ON a zalobkyna sú jedinými podnikmi, ktoré sú po odstavení jadrových elektrární Obrigheim (zalobkyne) a Stade (E.ON) z dôvodu ukoncenia výroby jadrovej energie v Nemecku povinné kompenzovat svoje jadrové kapacity konvencnou výrobou elektrickej energie bez toho, aby mohli mat prospech z pravidla prevodu. Výhoda, ktorá z toho vyplýva pocas prvého alokacného obdobia pre prevádzkovatelov konvencných elektrární, najmä pre RWE, sa dotkne hospodárskej situácie zalobkyne zvlást citelným spôsobom (uznesenie Súdneho dvora z 25. apríla 2002, Galileo a Galileo International/Rada, C-96/01 P, Zb. s. I-4025, bod 53). Navyse jej osobná dotknutost je tiez dôsledkom radu vecných okolností, ktoré ju odlisujú vo vztahu k akémukolvek inému podnikatelovi, a to najmä významný podiel, ktorý v jej kapacite výroby elektrickej energie predstavuje jadrová energia, jedinecné zlozenie jej súboru elektrární v porovnaní so zlozením súboru jej konkurentov, ako aj výslovná zmienka v odôvodnení návrhu alokacného zákona, ktorý odkazuje na pravidlo osobitného pridelovania, o odstavení jadrových elektrární Stade a Obrigheim. Zalobkyna dodáva, ze táto osobná dotknutost pravidlom prevodu pretrvá aj po prvom alokacnom období, vzhladom na to, ze sa jednak od roku 2008 nebude môct dovolávat osobitného pridelovania vo vztahu k jadrovým elektrárnam, a okrem toho v zásade nebude mat potrebu nahrádzat konvencné elektrárne, ktoré mohli mat prospech z pravidla prevodu (rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 1991, Extramet Industrie/Rada, C-358/89, Zb. s. I-2501, bod 17, a rozsudok Air France/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 82). 90 Zalobkyna tvrdí, ze pravidlo osobitného pridelovania nemôze kompenzovat výhodu poskytnutú prevádzkovatelom konvencných elektrární. Jednak toto ustanovenie tvorí súcast súboru ustanovení skreslujúcich hospodársku sútaz v neprospech zalobkyne, jednak pridelenie kvót, ktoré z neho vyplýva v okamihu odstavenia jadrových elektrární, je nedostatocné a samo osebe nepredstavuje narusenie hospodárskej sútaze. 91 Vzhladom na súhrn predchádzajúcich úvah zalobkyna vyvodzuje záver, ze je priamo a osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím aj vzhladom na smernicu 2003/87. 4. O záujme zalobkyne na konaní 92 Zalobkyna odporuje tvrdeniu zalovanej, ze nemá záujem na konaní. Zvlást spochybnuje tvrdenie, podla ktorého po zrusení napadnutého rozhodnutia je nemecký NAP ako celok aplikovatelný v dôsledku uplynutia trojmesacnej lehoty podla clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87. Zalobkyna sa naopak domnieva, ze v takom prípade by sa úcastníci konania nachádzali v situácii, ktorá existovala pred prijatím napadnutého rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1971, Komisia/Rada, 22/70, Zb. s. 263, body 59 a 60). Aj v oblasti pomoci je v prípade zrusenia schvalujúceho rozhodnutia podla judikatúry a rozhodovacej praxe Komisie opodstatnené opätovne zacat konanie (rozsudok Súdneho dvora z 12. novembra 1998, Spanielsko/Komisia, C-415/96, Zb. s. I-6993, bod 31) bez ohladu na uplynutie dvojmesacnej lehoty stanovenej na úcely predbezného skúmania podla clánku 88 ods. 3 ES. Podla zalobkyne sa tie isté zásady musia uplatnovat v prejednávanej veci s tým dôsledkom, ze v prípade zrusenia napadnutého rozhodnutia musí Komisia zacat nové konanie o preskúmaní na základe clánku 9 smernice 2003/87. II - Posúdenie Súdom prvého stupna 93 Súd prvého stupna na úvod pripomína, ze zalovaná a vedlajsí úcastník konania spochybnujú prípustnost tejto zaloby z dôvodu, ze zalobkyna nie je priamo dotknutá napadnutým rozhodnutím v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES a ze v kazdom prípade nemá záujem na konaní proti uvedenému rozhodnutiu. 94 Na úvod je opodstatnené preskúmat otázku, ci má zalobkyna záujem na konaní proti napadnutému rozhodnutiu. A - O podmienkach záujmu na konaní 95 Podla názoru zalovanej zalobkyna nemá záujem na navrhnutí zrusenia napadnutého rozhodnutia, pretoze dôsledkom prípadného zrusenia by bolo len zrusenie zamietnutia troch aspektov nemeckého NAP zmienených v clánku 1 uvedeného rozhodnutia Komisiou. Kedze trojmesacná lehota podla clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 uplynula, nemôze mat takéto zrusenie vplyv na vykonanie tohto NAP v celom rozsahu, vrátane napadnutého pravidla prevodu, a preto nemôze zalobkyni priniest výhodu. Zalobkyna proti tomu v podstate namieta, ze zrusenie napadnutého rozhodnutia by podobne ako v prípade rozhodnutia o povolení prijatého v oblasti státnej pomoci malo za následok zrusenie povolenia vydaného Komisiou, pokial ide o pravidlo prevodu, a Komisia by musela opätovne zacat konanie o preskúmaní na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87, a to tak, ze by vrátila úcastníkov konania do situácie, v ktorej sa nachádzali pred prijatím napadnutého rozhodnutia, bez ohladu na uplynutie trojmesacnej lehoty a musela by nanovo rozhodnút. 96 Pokial ide o záujem na konaní, je vhodné pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len v rozsahu, v akom má táto osoba záujem na zrusení napadnutého aktu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, T-310/00, Zb. s. II-3253, bod 44 a tam citovanú judikatúru). Predpokladom takéhoto záujmu je, ze samotné zrusenie napadnutého aktu je spôsobilé vyvolat právne následky (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. septembra 1995, Antillean Rice Mills a i./Komisia, T-480/93 a T-483/93, Zb. s. II-2305, body 59 a 60 a tam citovanú judikatúru) a ze zaloba môze svojím výsledkom priniest prospech úcastníkovi, ktorý ju podal (rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 21). 97 Preto je v prejednávanej veci potrebné overit, ci je prípadné zrusenie napadnutého rozhodnutia spôsobilé priniest zalobkyni výhodu. Tak by to bolo najmä v prípade, keby malo toto zrusenie za následok jednak to, ze na pravidlá nemeckého NAP, vrátane pravidla prevodu, by sa uz nevztahovalo prípadné povolenie, prinajmensom implicitne vydané napadnutým rozhodnutím na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87, a jednak to, ze Komisia by bola povinná na základe tohto ustanovenia rozhodnút de novo o zlucitelnosti NAP s príslusnými ustanoveniami práva Spolocenstva. 98 Takze odpoved na otázku existencie záujmu na konaní závisí od právnej povahy konania o preskúmaní a od rozhodovacej právomoci Komisie na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87, a osobitne od otázky, ci napadnuté rozhodnutie obsahuje povolenie nemeckého NAP v celom rozsahu, vrátane pravidla prevodu. 99 Preto je potrebné posúdit právnu povahu tohto konania a tejto rozhodovacej právomoci Komisie. B - O právnej povahe konania o preskúmaní a o rozhodovacej právomoci Komisie na základe clánku 9 smernice 2003/87 1. Úvodné poznámky 100 Je nepochybné, ze z cisto formálneho hladiska a bez ohladu na jeho skutocný vecný rozsah je napadnuté rozhodnutie zalozené len na clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 a nie na príslusných pravidlách v oblasti státnej pomoci, teda na clánkoch 87 ES a 88 ES, ako ani na nariadení c. 659/1999. 101 Pokial ide o právnu povahu konania o preskúmaní podla clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87, zalovaná, podporovaná vedlajsím úcastníkom konania, v podstate uvádza, ze toto ustanovenie nepriznáva Komisii právomoc povolit oznámený NAP, ale len právomoc zamietnut tento NAP alebo niektoré jeho aspekty na základe kritérií vymenovaných v prílohe III uvedenej smernice. Zalobkyna predovsetkým namieta jednak to, ze v prípade zrusenia napadnutého rozhodnutia by muselo byt konanie o preskúmaní opätovne zacaté, a jednak to, ze uplynutie trojmesacnej lehoty v kazdom prípade zakladá právnu fikciu, podla ktorej sa tento NAP povazuje za povolený. 102 Na úcely preskúmania dôvodnosti tvrdení predlozených úcastníkmi konania v tejto súvislosti sa Súd prvého stupna domnieva, ze je vhodné pristúpit k doslovnému, systematickému, a teleologickému výkladu clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 (pozri v súvislosti s metodológiou rozsudky Súdu prvého stupna z 20. novembra 2002, Lagardčre a Canal+/Komisia, T-251/00, Zb. s. II-4825, bod 72 a nasl., a zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, T-22/02 a T-23/02, Zb. s. II-4065, bod 41 a nasl.). 2. O prípadnom povolení obsiahnutom v napadnutom rozhodnutí a) O doslovnom výklade clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 103 Predovsetkým, pokial ide o otázku, ci napadnuté rozhodnutie obsahuje povolenie nemeckého NAP, je opodstatnené preskúmat znenie clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87, ktorý, ako sa na tom zhodujú úcastníci konania, tvorí formálny základ napadnutého rozhodnutia. 104 V tejto súvislosti Súd prvého stupna uvádza, ze znenie clánku 9 ods. 3 prvej vety, podla ktorého Komisia "môze tento [NAP] alebo ktorýkolvek z jeho aspektov zamietnut" naznacuje, ze Komisia nedisponuje plnou povolovacou právomocou, ako to tvrdí zalobkyna. Aj ked je pravda, ze toto ustanovenie umoznuje Komisii vykonávat predbeznú kontrolu NAP oznámeného clenským státom, nic to nemení na tom, ze právomoc prieskumu a zamietnutia tohto NAP Komisiou je znacne ohranicená, a to tak vecnými, ako aj casovými obmedzeniami. Na jednej strane je táto kontrola obmedzená na skúmanie zlucitelnosti NAP s kritériami prílohy III a s ustanoveniami clánku 10 smernice 2003/87 Komisiou a na druhej strane musí byt vykonaná v trojmesacnej lehote od oznámenia uvedeného NAP clenským státom. 105 Na rozdiel od názoru zalobkyne nemôze skutocnost, ze sa clánok 9 ods. 3 druhá veta smernice 2003/87 zmienuje o "navrhovaných zmenách a doplneniach", ktoré musia byt "prijaté Komisiou", spochybnit toto posúdenie. K týmto zmenám totiz dochádza v priebehu neskorsej fázy konania o preskúmaní, a to po podaní námietok Komisiou voci oznámenému NAP alebo niektorému z jeho aspektov a ich úcelom je práve odstránit námietky pôvodne vyjadrené Komisiou k ich zlucitelnosti s kritériami uvedenými v prílohe III a s ustanoveniami clánku 10 smernice 2003/87. Preto je prijatie uvedených zmien a doplnení Komisiou len dôsledkom jej pôvodných námietok v rámci jej obmedzenej kontrolnej a zamietacej právomoci, ktorú jej priznáva clánok 9 ods. 3 smernice 2003/87, a nie vyjadrením vseobecnej povolovacej právomoci. Skutocnost, ze toto ustanovenie stanovuje len moznost prijat navrhované zmeny a doplnenia NAP, naopak skôr naznacuje, ze Komisia nemá takúto vseobecnú povolovaciu právomoc. 106 Okrem toho právomoc zamietnut oznámený NAP alebo niektoré z jeho aspektov nezodpovedá absolútnej povinnosti Komisie konat. Komisia je urcite na základe oznámenia NAP povinná starostlivo a nestranne preskúmat jeho zlucitelnost s kritériami prílohy III a s ustanoveniami clánku 10 smernice 2003/87 (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14; rozsudky Súdu prvého stupna z 11. septembra 2002, Pfizer Animal Health/Rada, T-13/99, Zb. s. II-3305, bod 171, a Alpharma/Rada, T-70/99, Zb. s. II-3495, bod 182). Slová "môze zamietnut" vsak znamenajú urcitú diskrecnú právomoc volnej úvahy Komisie porovnatelnú s diskrecnou právomocou volnej úvahy, ktorou disponuje v rámci clánku 226 ES, ktorú nie je povinná pouzit za kazdých okolností (pozri uznesenie Súdu prvého stupna zo 14. januára 2004, Makedoniko Metro a Michaniki/Komisia, T-202/02, Zb. s. II-181, body 43 a 46 a tam citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze ak sa Komisia po oznámení NAP zo strany clenského státu zriekne vyuzitia tejto právomoci pocas trojmesacnej lehoty od oznámenia, môze clenský stát v zásade vykonat uvedený NAP v súlade s podmienkami podla clánku 11 a nasl. smernice 2003/87 bez toho, aby to vyzadovalo schválenie Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 23. novembra 2005, Spojené královstvo/Komisia, T-178/05, Zb. s. II-4807, bod 55). Je potrebné doplnit, ze to nemá nijaký vplyv na právomoc vseobecného dohladu Komisie na základe clánkov 211 ES a 226 ES, ktorá nepodlieha ziadnej prekluzívnej lehote. 107 Zo znenia clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 takisto vyplýva, ze konanie o preskúmaní NAP nemusí byt nutne ukoncené formálnym rozhodnutím, najmä ak clenský stát vykoná v priebehu tohto konania vsetky zmeny a doplnenia navrhované Komisiou. Navyse clánok 9 ods. 3 druhá veta smernice 2003/87 sa zmienuje len o negatívnom zamietavom rozhodnutí, a nie o rozhodnutí o povolení alebo rozhodnutí o nepodaní námietok. Z toho vyplýva, ze Komisia disponuje urcitým priestorom pre volnú úvahu pri prijatí takéhoto rozhodnutia, ktorú vyuzije najmä vtedy, ak clenský stát nezmení alebo odmietne zmenit alebo doplnit svoj NAP pred uplynutím trojmesacnej lehoty napriek námietkam podaným Komisiou. 108 Z tohto dôvodu je tvrdenie zalobkyne v rozpore so znením clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87. b) O systematickom výklade clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 109 Zo systematického hladiska Súd prvého stupna konstatuje neexistenciu relevantných prvkov v smernici 2003/87 umoznujúcich lepsie urcit právnu povahu konania o preskúmaní a rozhodovacej právomoci vykonávanej Komisiou na základe clánku 9 ods. 3 uvedenej smernice. Je vsak potrebné porovnat toto konanie a túto právomoc s inými správnymi systémami kontroly, ktoré tiez zahrnajú rozhodovaciu právomoc Komisie, vrátane tých, ktoré uvádzajú úcastníci konania, aby bolo mozné charakterizovat právny základ a úcel predmetného systému. 110 V tomto ohlade sa úcastníci konania odvolávali najmä na konanie o kontrole státnej pomoci stanovené clánkom 88 ES a podrobne upravené nariadením c. 659/1999, ako aj na konanie o neslnenie povinnosti na základe clánku 226 ES. 111 V tejto súvislosti je vhodné spresnit, ze tak konanie v oblasti státnej pomoci - pokial sa týka opatrení predbezne oznámených na základe clánku 88 ods. 3 ES -, ako aj konanie o preskúmaní na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 na rozdiel od konania o nesplnenie povinnosti podla clánku 226 ES, predstavujú príklady predbeznej kontroly zlucitelnosti vnútrostátnych opatrení s niektorými ustanovenia práva Spolocenstva. Obdobným spôsobom ako je clenskému státu zakázané podla clánku 88 ods. 3 tretej vety ES vykonat opatrenie oznámenej pomoci pred uplynutím urcitej lehoty, nie je clenský stát v zásade oprávnený vykonat svoj NAP pred uplynutím trojmesacnej lehoty stanovenej pre túto predbeznú kontrolu v clánku 9 ods. 3 prvej vete smernice 2003/87 s výnimkou toho, ak by Komisia tomuto clenskému státu pred uplynutím tejto lehoty oznámila, ze nemá v úmysle podat námietky. Tento prechodný zákaz vykonat NAP totiz súvisí s moznostou Komisie az do konca tejto lehoty zamietnut v celom rozsahu alebo ciastocne predmetný NAP z dôvodu jeho prípadnej nezlucitelnosti najmä s kritériami prílohy III. Okrem toho vyplýva zo skutocnosti, ze v súlade s druhou vetou tohto ustanovenia v prípade námietok Komisie voci NAP alebo niektorému z jeho aspektov môze clenský stát prijat rozhodnutie o alokácii v zmysle clánku 11 ods. 1 - ktorý vyzaduje, aby bol NAP "vypracovaný podla clánku 9" -, len ak sú zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje na úcely odstránenia týchto námietok, prijaté Komisiou. Naproti tomu, na rozdiel od clánku 88 ods. 3 tretej vety ES, podla clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 nezávisí zánik tohto zákazu vykonat NAP od prijatia formálneho rozhodnutia Komisie. Z toho vyplýva, ze v prípade neexistencie výslovných námietok Komisie v stanovenej lehote samotné uplynutie trojmesacnej lehoty v zásade clenskému státu umoznuje vykonat NAP, tak ako bol oznámený (rozsudok Spojené královstvo/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 55). 112 Súd prvého stupna sa navyse domnieva, ze samotná skutocnost, ze konanie o preskúmaní NAP má povahu predbeznej kontroly, neznamená, ze toto konanie musí viest k rozhodnutiu, ktoré zakladá práva, pokial ide o zákonnost a moznost vykonat oznámené opatrenia. Kým totiz pravidlá v oblasti pomoci spocívajú na zásade vseobecného zákazu - spojeného s domnienkou protiprávnosti -, podla ktorej sú opatrenia pomoci v zásade nezlucitelné so spolocným trhom, clánok 9 ods. 3 smernice 2003/87 nespocíva na takejto zásade a neslúzi ako odchýlka od akéhokolvek vseobecného zákazu. Cielom tohto ustanovenia je naopak zarucit správne fungovanie systému obchodovania s emisnými kvótami prostredníctvom pridelovania emisných kvót clenskými státmi na základe ich NAP, ktorého alokacné pravidlá podliehajú len kontrole obmedzenej najmä na dodrziavanie kritérií vymenovaných v prílohe III uvedenej smernice clenským státom. V environmentálnom práve Spolocenstva takisto neexistuje ziadne ustanovenie primárneho alebo sekundárneho práva, ktoré by podobne ako vseobecný zákaz podla clánku 87 ES clenskému státu co i len z opatrnosti zakazovalo prijímanie niektorých opatrení v kontexte vykonania smernice 2003/87 a systému obchodovania s kvótami. Naopak v súlade s clánkom 176 ES má clenský stát moznost udrziavat alebo zavádzat prísnejsie ochranné opatrenia v porovnaní s opatreniami, ktoré stanovuje právna úprava Spolocenstva, vo vseobecnosti vsak musia byt zlucitelné so Zmluvou (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 14. apríla 2005, Deponiezweckverband Eiterköpfe, C-6/03, Zb. s. I-2753, body 27 az 32). 113 Súd prvého stupna sa domnieva, ze rozdiely medzi konaním o skúmaní státnej pomoci a konaním o preskúmaní NAP uvedené v bode 112 vyssie prezrádzajú zásadný rozdiel medzi týmito dvoma systémami predbeznej kontroly. Z tohto vyplýva, ze aj právne úcinky opatrení prijatých Komisiou v rámci týchto jednotlivých systémov musia byt tak vo vztahu k clenským státom, ako aj vo vztahu k zúcastneným podnikom jasne odlísené. 114 Takze formálne rozhodnutie o zlucitelnosti v zmysle clánku 88 ods. 3 tretej vety ES prijaté Komisiou v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci predstavuje rozhodnutie o povolení, ktoré výslovne uznáva zákonnost oznámenej pomoci a bez ktorého je táto pomoc v zásade protiprávna a nemôze byt poskytnutá (pozri clánok 4 ods. 2 a 3 a clánok 7 ods. 2 a 3 nariadenia c. 659/1999). Naproti tomu, rozhodnutie o nezlucitelnosti v tejto súvislosti len právne záväzným spôsobom potvrdzuje vseobecný zákaz podla clánku 87 ES, ako aj zákaz vykonania pomoci (pozri clánok 7 ods. 5 nariadenia c. 659/1999). Nevyhnutnost takéhoto povolenia, ktoré predstavuje odchýlku od vseobecnej zásady zákazu takej státnej pomoci, akú stanovuje clánok 87 ods. 1 ES, je nakoniec potvrdená právnou fikciou vyplývajúcou z clánku 4 ods. 6 prvej vety nariadenia c. 659/1999, podla ktorej sa pomoc "povazuje za... schválenú", ak Komisia neprijala rozhodnutie v stanovenej lehote (pozri tiez rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 1973, Lorenz, 120/73, Zb. s. 1471, bod 5). 115 Naopak predbezná kontrola podla clánku 9 ods. 3 smernice nevedie nevyhnutne k rozhodnutiu o povolení, vzhladom na to, ze Komisia môze zasiahnut len v rozsahu, v akom povazuje za nevyhnutné vzniest námietky k niektorým aspektom oznámeného NAP a prijat rozhodnutie o zamietnutí v prípade, ze clenský stát odmietne zmenit a doplnit svoj NAP (pozri bod 106 vyssie). Tieto námietky a rozhodnutie o zamietnutí musia byt navyse sformulované do troch mesiacov od oznámenia NAP. V opacnom prípade sa totiz oznámený NAP stáva konecným a vztahuje sa nan domnienka zákonnosti, ktorá umoznuje clenskému státu jeho vykonávanie pocas predmetného alokacného obdobia. Práve preto táto osobitná kontrola spocíva na domnienke zákonnosti státneho opatrenia, ktoré podlieha len prechodnému zákazu vykonania. Z toho vyplýva, ze kazdé rozhodnutie Komisie o zamietnutí NAP alebo niektorých jeho aspektov, a to aj v prípade, ze obsahuje výslovné prijatie iných aspektov NAP Komisiou, alebo dôvody, pre ktoré Komisia nemá v úmysle vzniest námietky, a v prípade, ze po nom nasleduje prijatie zmien a doplnení tohto NAP, nemozno povazovat za povolenie v zmysle aktu zakladajúceho práva, pretoze opatrenia oznámené v tomto kontexte svojou povahou nevyzadujú takéto povolenie. c) O teleologickom výklade clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 116 Úvahy vyjadrené v bodoch 103 az 115 vyssie sú potvrdené teleologickým výkladom clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87. 117 Z teleologického hladiska je cielom konania zacatého na základe tohto ustanovenia okrem moznosti predbeznej kontroly Komisiou zaistit clenským státom právnu istotu a najmä im umoznit, aby boli rýchlo a v krátkom case informované o spôsobe, akým môzu pridelovat emisné kvóty a spravovat systém obchodovania s kvótami na základe svojho NAP pocas predmetného alokacného obdobia. S ohladom na obmedzené trvanie tohto obdobia, ktoré je tri az pät rokov (clánok 11 smernice 2003/87), má totiz Komisia, ako aj clenské státy legitímny záujem na tom, aby bol kazdý spor o obsahu NAP rýchlo urovnaný a aby tento NAP nebol po dobu svojej platnosti vystavený riziku spochybnenia zo strany Komisie. 118 Navyse na rozdiel od uplatnovania pravidiel státnej pomoci, ktorých cielom je dopredu zabránit vzniku situácie, ktorá by bola v rozpore s ustanoveniami Zmluvy a s cielmi vnútorného trhu, by vykonanie cielov smernice 2003/87, najmä vytvorenie systému obchodovania s kvótami, ktorý má podporovat znizovanie emisií skleníkových plynov financne a ekonomicky výhodným spôsobom (clánok 1 uvedenej smernice), bolo ohrozené stanovením zákazu vykonat NAP, dokým Komisia neprijala rozhodnutie o povolení. 119 Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého napadnuté rozhodnutie obsahuje implicitné povolenie nemeckého NAP, vrátane spochybneného pravidla prevodu, nemôze byt prijaté. 3. O úcinkoch uplynutia trojmesacnej lehoty uvedenej v clánku 9 ods. 3 prvej vete smernice 2003/87 120 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne vyvodené z toho, ze oznámený NAP sa povazuje za schválený po uplynutí trojmesacnej lehoty uvedenej v clánku 9 ods. 3 prvej vete smernice 2003/87, z úvah vyjadrených v bodoch 103 az 119 vyssie vyplýva, ze ak neexistuje vseobecná povolovacia právomoc Komisie stricto sensu vo vztahu k oznámenému NAP, tým väcsmi nemôze nepodanie námietok Komisiou do uplynutia tejto lehoty zakladat ziadnu právnu domnienku alebo fikciu povolenia NAP. V tomto ohlade Súd prvého stupna pripomína, ze Komisia disponuje len zúzenou právomocou kontroly a zamietnutia, ktorá sa obmedzuje len na kritériá vymenované v prílohe III a v ustanoveniach clánku 10 uvedenej smernice. Jediným dôsledkom uplynutia tejto lehoty je teda len to, ze NAP - na ktorý sa s výhradou námietok Komisie vztahuje domnienka zákonnosti - sa stane konecným a môze byt clenským státom vykonaný bez toho, aby si to vyzadovalo akékolvek vseobecné povolenie Komisie. 121 Toto posúdenie potvrdzuje aj skutocnost, ze clánok 9 ods. 3 smernice 2003/87 nestanovuje výslovné pravidlo, ktoré by zakladalo takú právnu domnienku alebo fikciu, akej sa dovoláva zalobkyna. Zákonodarca Spolocenstva môze urcite stanovit takéto pravidlá, ak sa domnieva, ze je to v záujme právnej istoty úcastníkov konania nevyhnutné. Ako to totiz uvádza zalobkyna, zákonodarca Spolocenstva vyuzil túto právomoc v clánku 4 ods. 6 nariadenia c. 659/1999 v záujme clenského státu, aby tento mohol vykonat opatrenie pomoci po uplynutí dvojmesacnej lehoty od jeho oznámenia a nemusel pritom celit riziku prípadného neskorsieho zásahu zo strany Komisie. Obdobne clánok 10 ods. 6 nariadenia c. 139/2004 stanovuje v záujme podnikov oznamujúcich návrh koncentrácie, ze koncentrácia sa povazuje za zlucitelnú so spolocným trhom, ak sa Komisia nevyjadrila v rámci lehoty stanovenej uvedeným nariadením. Pritom je potrebné skonstatovat, ze odôvodnenie týchto pravidiel spocíva práve v skutocnosti, ze predmetné systémy kontroly, na rozdiel od systému stanoveného clánkom 9 ods. 3 smernice 2003/87, vyzadujú výslovné povolenie správnych orgánov, ktoré zakladá práva, aby mohol byt návrh oznámených opatrení vykonaný. Okrem toho tieto pravidlá predstavujú výnimky, a musia teda byt výslovne stanovené predmetnou právnou úpravou, pretoze prinásajú zmeny a doplnenia právneho poriadku udelením povolenia nezávisle od akéhokolvek zásahu zo strany Komisie. 122 Neexistencia námietok Komisie pred uplynutím trojmesacnej lehoty podla clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 preto neznamená, ze by na základe akejsi právnej fikcie bol oznámený NAP povolený. Je potrebné dodat, ze tvrdenie zalobkyne by mohlo ohrozit právomoc kontroly, ktorú má Komisia v súlade s clánkom 226 ES a ktorú musí s ohladom na obmedzenú kontrolu vykonávanú na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 mat moznost vyuzit v prípade iných porusení práva Spolocenstva, ako sú porusenia kritérií prílohy III alebo ustanovení clánku 10 uvedenej smernice. 4. O právnych úcinkoch prípadného zrusenia napadnutého rozhodnutia 123 Súd prvého stupna sa domnieva, ze vo svetle predchádzajúcich úvah nemôze prípadné zrusenie napadnutého rozhodnutia priniest zalobkyni ziadnu výhodu, ktorá by mohla odôvodnovat jej záujem na konaní v zmysle judikatúry uvedenej v bode 96 vyssie. 124 V prvom rade, bez ohladu na to, ci by toto zrusenie malo viest k prijatiu rozhodnutia Komisie de novo o nemeckom NAP na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87, nemôze byt toto zrusenie zalozené na aspekte, ktorý je vzdialený predmetu a právnemu rozsahu napadnutého rozhodnutia, tak ako boli osobitne urcené jeho výrokom. Pritom napadnuté rozhodnutie svojím clánkom 1 zamietlo len niektoré spätné úpravy nemeckého NAP, a nie pravidlo prevodu napadnuté zalobkynou v rámci prvého zalobného návrhu. Okrem toho z úvah vyjadrených v bodoch 103 az 119 vyssie vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani ziadne výslovné, ani implicitné povolenie nemeckého NAP v celom rozsahu, vrátane napadnutého pravidla prevodu. Preto na rozdiel od zrusenia rozhodnutia o zlucitelnosti prijatého v oblasti státnej pomoci a od ciela, ktorý zalobkyna sleduje, nemôze mat prípadné zrusenie napadnutého rozhodnutia za následok zrusenie tohto povolenia. 125 V dôsledku toho, ako uvádza zalovaná, zrusenie výroku napadnutého rozhodnutia nemôze byt adekvátnou odpovedou na hlavný predmet zaloby zalobkyne. Z toho tiez vyplýva, ze výrok napadnutého rozhodnutia ako taký nespôsobuje zalobkyni ujmu, a jeho zrusenie jej teda nemôze priniest výhodu. V tomto ohlade teda zalobkyna neodôvodnuje záujem na konaní a zaloba musí byt vyhlásená za neprípustnú. 126 Po druhé, ani v rozsahu, v akom sa návrh zalobkyne na zrusenie vztahuje na odôvodnenia c. 9 a 10 napadnutého rozhodnutia, nie je tento návrh prípustný. Je pravda, ze tieto úvahy sa v podstate odvolávajú na posúdenie Komisie zalozené na clánku 88 ods. 3 ES, ako aj na pravidle prevodu, o ktorom sa Komisia domnieva, ze nevyvoláva námietky. Navyse, pokial ide o zákonnost pravidla prevodu, uz citované oznámenie KOM (2004) 500 v konecnom znení preberá a doplna dôvody napadnutého rozhodnutia, prijatého v tejto súvislosti v tento istý den, a je doplnujúcim odôvodnením, na ktoré je súd Spolocenstva v zásade takisto povinný prihliadat v rámci preskúmania zákonnosti (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2003, Verband der freien Rohrwerke a i./Komisia, T-374/00, Zb. s. II-2275, body 122 az 124). 127 Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze len výrok rozhodnutia môze vyvolat právne úcinky, a teda spôsobit ujmu, bez ohladu na dôvody, na ktorých toto rozhodnutie spocíva. Naopak, posúdenia formulované v odôvodnení rozhodnutia nemôzu byt ako také predmetom zaloby o neplatnost a môzu podliehat preskúmaniu zákonnosti súdom Spolocenstva len v rozsahu, v akom ako odôvodnenie aktu spôsobujúceho ujmu predstavujú nevyhnutný podklad pre výrok tohto aktu (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora z 28. januára 2004, Holandsko/Komisia, C-164/02, Zb. s. I-1177, bod 21; rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 186), alebo len vtedy, ak sú spôsobilé prinajmensom zmenit podstatu toho, co bolo rozhodnuté vo výroku predmetného aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok Lagardčre a Canal+/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, body 67 a 68). V tejto súvislosti je okrem toho potrebné pripomenút, ze v zásade je výroková cast právneho aktu neoddelitelná od jeho odôvodnenia, takze v prípade potreby je nutné výrok vykladat s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Cableuropa a i./Komisia, T-346/02 a T-347/02, Zb. s. II-4251, bod 211 a tam citovanú judikatúru). 128 Vo svetle tejto judikatúry je potvrdený záver, ze napadnuté rozhodnutie jednak nespôsobuje zalobkyni ujmu a jednak jej jeho zrusenie neprinása výhodu s ohladom na skutocný predmet jej zaloby, ktorým je návrh na zrusenie údajného povolenia pravidla prevodu udeleného napadnutým rozhodnutím. Predmetné dôvody, najmä tie, ktoré sa týkajú pravidla prevodu uvedeného v odôvodnení c. 10 napadnutého rozhodnutia, totiz nemajú ziadny vztah ani odozvu vo výroku uvedeného rozhodnutia, a navyse nie sú spôsobilé - z dôvodov vysvetlených v bodoch 103 az 122 vyssie - zmenit podstatu uvedeného výroku. Takýto vztah je totiz právne nemozné vytvorit, pretoze ide o rozhodnutie o zamietnutí prijaté na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87, ktoré svojou povahou môze do svojho výroku zahrnút len také aspekty NAP, ktoré Komisia spochybnuje a zamieta, nie vsak aspekty, ku ktorým nemá v úmysle vzniest námietky. 129 Aj ked sa Komisia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyjadruje obiter dictum o takých aspektoch NAP, ktoré z jej strany nevyvolávajú námietky, tieto dôvody nemôzu mat záväzné právne úcinky alebo predstavovat nevyhnutný podklad pre výrok uvedeného rozhodnutia vzhladom na to, ze clánok 9 ods. 3 smernice 2003/87 nepriznáva Komisii právomoc skonstatovat právne záväzným spôsobom zákonnost pravidla obsiahnutého v NAP. Okrem toho za týchto okolností nemôzu uvedené dôvody poskytovat prvky potrebné na výklad výroku napadnutého rozhodnutia v zmysle judikatúry uvedenej v bode 127 vyssie. 130 A preto vzhladom na to, ze výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje právne záväzné stanovisko k pravidlu prevodu, sú dôvody uvedeného rozhodnutia týkajúce sa uvedeného pravidla a jeho prípadnej zlucitelnosti s pravidlami o státnej pomoci v rámci tohto sporu vylúcené z preskúmania súdom Spolocenstva a nemôzu byt základom pre akýkolvek záujem zalobkyne na konaní. 5. O neexistencii rozhodnutia prijatého v oblasti státnej pomoci z vecného hladiska 131 Nakoniec je potrebné zamietnut tvrdenie zalobkyne, ze napadnuté rozhodnutie musí byt kvalifikované podla jeho skutocnej povahy, tak ako vyplýva z posúdenia uskutocneného na základe objektívnych kritérií a bez ohladu na jeho oznacenie alebo na jeho formu (rozsudky IBM/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 9, a Air France/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, body 43 a 51). 132 Po prvé, je samozrejme pravda, ze samotná smernica 2003/87, najmä kritérium c. 5 jej prílohy III, predpokladá moznost rozporu medzi ustanoveniami NAP a právom státnej pomoci, a preto ukladá Komisii povinnost mat túto moznost na pamäti v rámci konania o preskúmaní na základe clánku 9 ods. 3 tejto smernice. Okrem toho nie je vylúcené, ze za urcitých podmienok môze oznámenie NAP v súlade s clánkom 9 ods. 1 druhým pododsekom smernice 2003/87 predstavovat aj oznámenie v zmysle clánku 88 ods. 3 ES, alebo sa dokonca musí za také povazovat. 133 Z toho vyplýva, ze tie aspekty oznámeného NAP, ktoré môzu porusovat clánok 87 ES, musia podliehat predbeznému skúmaniu Komisiou a môzu byt prípadne podnetom na zacatie súbezného konania v súlade s nariadením c. 659/1999. Ak sa totiz bude Komisia po predbeznom skúmaní domnievat, ze zacatie takéhoto konania je nevyhnutné a ze obsah oznámenia nie je dost úplný na to, aby mohlo byt oznacené za oznámenie na základe clánku 88 ods. 3 ES, v prípade potreby môze na základe nariadenia c. 659/1999 poziadat clenský stát o informácie potrebné na vykonanie podrobnejsieho skúmania aspektov NAP podla clánku 87 ES. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES je clenský stát v zásade povinný - s výhradou niektorých výnimiek stanovených nariadením Rady (ES) c. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatnovaní clánkov [87] a [88] Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva na urcité kategórie horizontálnej státnej pomoci (Ú. v. ES L 142, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 312) - oznámit Komisii kazdý návrh pomoci. Táto povinnost je z právneho hladiska odlisná a v zásade nezávislá od povinnosti týkajúcej sa oznámenia NAP na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87. Rozhodnutie zalozené výlucne na clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87, a nie na clánkoch 87 ES a 88 ES, umoznuje Komisii vo vztahu k aspektom státnej pomoci NAP vykonat len prima facie posúdenie z hladiska práva státnej pomoci, ktoré nemôze mat ziaden vplyv na to, ze môze byt vydané formálne rozhodnutie v zmysle clánku 88 ods. 3 tretej vety ES. 134 Po druhé, ani smernica 2003/87, prijatá len na základe clánku 175 ES, a nie na základe clánku 89 ES, ani také právne nezáväzné opatrenia prijaté v tomto kontexte, ako je list Komisie zo 17. marca 2004 (pozri body 21 az 24 vyssie), nemôzu platne obmedzit rozsah a potrebný úcinok pravidiel týkajúcich sa kontroly státnej pomoci (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 12. novembra 1992, Kerafina a Vioktimatiki, C-134/91 a C-135/91, Zb. s. I-5699, bod 20, a rozsudok BP Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 55). Bez existencie relevantného právneho základu totiz smernica 2003/87 nemôze, s výhradou úvah vyjadrených v bode 132 vyssie, predstavovat lex specialis umoznujúci kontrolu státnej pomoci v rámci konania o preskúmaní podla clánku 9 ods. 3 tejto smernice. Obdobne aj za predpokladu, ze by bolo úplné oznámenie niektorých pravidiel na základe práva státnej pomoci nevyhnutné, smernica 2003/87 nedovoluje odchýlku od zákazu vykonania podla clánku 88 ods. 3 tretej vety ES. Z toho vyplýva, ze v prípade nedodrzania tohto zákazu vykonania clenským státom sa môze jednotlivec dovolávat priameho úcinku clánku 88 ods. 3 tretej vety ES pred vnútrostátnymi súdmi (rozsudky Súdneho dvora Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a i., uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 12, a z 27. októbra 2005, Casino France a i., C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, Zb. s. I-9481, bod 30). Z toho napokon vyplýva, ze rozhodnutie o zamietnutí prijaté len na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 nemôze mat vsetky právne dôsledky rozhodnutia prijatého na základe clánku 88 ES v spojení s clánkom 4 alebo clánkom 7 nariadenia c. 659/1999. Toto zistenie sa nijako nedotýka skutocnosti, ze pokial oznámenie NAP v zmysle clánku 9 ods. 1 smernice 2003/87 splna aj podmienky oznámenia na základe clánku 88 ods. 3 ES (pozri bod 132 vyssie), tak skutocnost, ze Komisia nevykonala predbezné skúmanie a nezaujala stanovisko z hladiska práva státnej pomoci v rámci lehôt stanovených v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999, vedie k vzniku implicitného rozhodnutia o povolení opatrení pomoci oznámených v súlade s clánkom 4 ods. 6 uvedeného nariadenia, ktoré je vsak z právneho hladiska odlisné od rozhodnutia prijatého na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87. 135 Po tretie, toto posúdenie nie je spochybnené skutocnostou, ze v súlade s kritériom c. 5 prílohy III smernice 2003/87 je potrebné dodrziavat clánky 87 ES a 88 ES aj v kontexte vykonania NAP. Toto kritérium je totiz len vyjadrením ustálenej zásady práva Spolocenstva, podla ktorej musí byt kazdý akt sekundárneho práva vykonaný tak, aby neporusoval pravidlá Zmluvy alebo akékolvek iné pravidlo primárneho práva, ako sú vseobecné právne zásady alebo základné slobody. Táto vseobecná povinnost dodrziavat právo Spolocenstva vsak nemôze znamenat, ze sa bude viest správne konanie na základe súhrnu príslusných procesných a hmotnoprávnych ustanovení, ako sú napríklad ustanovenia nariadenia c. 659/1999, ale Komisii ukladá len povinnost vykonat posúdenie prima facie v rámci uplatnovania smernice 2003/87 (pozri bod 134 vyssie). Napokon, konanie o preskúmaní na základe clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 v ziadnom prípade neumoznuje Komisii, aby clenským státom dovolila odchýlit sa od ustanovení práva Spolocenstva, ktoré v nej nie sú obsiahnuté (pozri analogicky rozsudky Kerafina a Vioktimatiki, uz citovaný v bode 134 vyssie, bod 20, a BP Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 55). 136 Po stvrté, Súd prvého stupna uvádza, ze z listu Komisie z 29. júla 2004 (pozri body 41 az 46 vyssie) vyplýva, ze Komisia sa obmedzila na vysvetlenie dôvodov, pre ktoré v napadnutom rozhodnutí neprijala definitívne stanovisko o zlucitelnosti nemeckého NAP a pravidla prevodu so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ES. Komisia v nom najmä uviedla, ze "prípadná pomoc by pravdepodobne bola zlucitelná so spolocným trhom, ak by bola posudzovaná v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES". Z toho vyplýva, ze Komisia podla vlastných vyhlásení vykonala len predbezné posúdenie pravidla prevodu z hladiska pravidiel státnej pomoci. Pritom s prihliadnutím na úvahy vyjadrené v bodoch 103 az 122 vyssie sa toto predbezné posúdenie nemôze vykladat ako prijatie definitívneho stanoviska v tomto ohlade. 137 Z toho vyplýva, ze zaloba zalobkyne musí byt zamietnutá ako neprípustná pre nedostatok záujmu na konaní. Za týchto okolností nie je viac opodstatnené skúmat, ci je zalobkyna priamo a osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 138 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je opodstatnené zamietnut túto zalobu ako neprípustnú. O trovách 139 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalovanej. 140 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje trovy konania. Spolková republika Nemecko preto znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (tretia komora) nariadil: 1. Zaloba sa zamieta ako neprípustná. 2. Zalobkyna znása svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli zalovanej. 3. Vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. V Luxemburgu 30. apríla 2007 Tajomník Predseda komory E. Coulon M. Jaeger Obsah Právny rámec Skutkové okolnosti I - List Komisie zo 17. marca 2004 II - Nemecký NAP III - Nemecký energetický trh IV - Správne konanie A - Staznost zalobkyne B - Napadnuté rozhodnutie a oznámenie Komisie zo 7. júla 2004 C - List Komisie z 29. júla 2004 D - Listy Komisie z 3. a 27. augusta 2004 Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav I - Tvrdenia úcastníkov konania A - Tvrdenia zalovanej a vedlajsieho úcastníka konania B - Tvrdenia zalobkyne 1. Úvodné poznámky 2. O aktívnej legitimácii zalobkyne s ohladom na právo státnej pomoci a) O oznacení napadnutého rozhodnutia za rozhodnutie prijaté v oblasti státnej pomoci b) O priamej dotknutosti zalobkyne c) O osobnej dotknutosti zalobkyne 3. O aktívnej legitimácii zalobkyne s ohladom na smernicu 2003/87 a) Úvodné pripomienky b) O priamej dotknutosti zalobkyne c) O osobnej dotknutosti zalobkyne 4. O záujme zalobkyne na konaní II - Posúdenie Súdom prvého stupna A - O podmienkach záujmu na konaní B - O právnej povahe konania o preskúmaní a o rozhodovacej právomoci Komisie na základe clánku 9 smernice 2003/87 1. Úvodné poznámky 2. O prípadnom povolení obsiahnutom v napadnutom rozhodnutí a) O doslovnom výklade clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 b) O systematickom výklade clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 c) O teleologickom výklade clánku 9 ods. 3 smernice 2003/87 3. O úcinkoch uplynutia trojmesacnej lehoty uvedenej v clánku 9 ods. 3 prvej vete smernice 2003/87 4. O právnych úcinkoch prípadného zrusenia napadnutého rozhodnutia 5. O neexistencii rozhodnutia prijatého v oblasti státnej pomoci z vecného hladiska O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXqd1uH9/L97389-4124TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXqd1uH9/L97389-4124TMP.html#Footref*