Vec T-316/04 R Wam SpA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Pôzicky so znízenými úrokovými sadzbami, ktoré umoznujú podniku vstúpit na trh v niektorých tretích krajinách - Povinnost vymáhania - Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Naliehavost - Neexistencia" Uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 10. novembra 2004 Abstrakt uznesenia Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Podmienky nariadenia - Naliehavost - Vázna a nenapravitelná ujma - Dôkazné bremeno - Vázna a nenapravitelná ujma zalobcu - Majetková ujma - Situácia spôsobilá ohrozit existenciu zalujúcej spolocnosti alebo nenávratne zmenit jej postavenie na trhu - Rozhodnutie Komisie nariadujúce vymáhanie státnej pomoci (Clánok 242 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 104 ods. 2) Naliehavost návrhu na nariadenie predbezného opatrenia je potrebné posudzovat v súvislosti s nevyhnutnostou predbezného opatrenia, aby sa zabránilo tomu, ze úcastník konania, ktorý nariadenie tohto predbezného opatrenia navrhuje, utrpí váznu a nenapravitelnú ujmu. Tento úcastník konania musí preukázat, ze cakaním na výsledok konania vo veci samej by takúto ujmu utrpel. Bezprostrednost ujmy nemusí byt preukázaná s absolútnou istotou, ale stací, najmä ak vznik ujmy závisí od súbehu viacerých faktorov, aby bola s dostatocnou pravdepodobnostou predvídatelná. Zalobca je vsak povinný preukázat skutocnosti, na ktorých je zalozené ocakávanie váznej a nenapravitelnej ujmy. Okrem toho na preukázanie splnenia podmienky naliehavosti je zalobca povinný preukázat, ze odklad výkonu alebo iné navrhované predbezné opatrenia sú potrebné na ochranu jeho vlastných záujmov. Naproti tomu na preukázanie naliehavosti sa zalobca nemôze dovolávat zásahu do iného ako jeho osobného záujmu, akým je napr. zásah do vseobecného záujmu alebo práv tretích osôb, ci uz ide o jednotlivcov alebo o stát. Takéto záujmy môzu byt prípadne zohladnené iba v rámci preskúmania zvázenia dotknutých záujmov. Nakoniec hoci platí, ze ujma financnej povahy nemôze byt s výnimkou mimoriadnych okolností povazovaná za nezvratnú alebo tazko napravitelnú, pretoze môze byt predmetom neskorsej financnej náhrady, takisto platí, ze predbezné opatrenie je odôvodnené, ak by sa v prípade neexistencie takéhoto opatrenia zalobca pred prijatím rozhodnutia, ktorým sa koncí konanie vo veci samej, nachádzal v situácii, ktorá by mohla ohrozit jeho existenciu, alebo v situácii, ktorá by mohla nezvratným spôsobom menit jeho postavenie na trhu. Zásah do záujmov osôb, ktoré sú povazované za príjemcov státnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom, je nevyhnutne spojený s kazdým rozhodnutím Komisie, ktoré pozaduje vymáhanie tejto pomoci, a nemozno ho samotný povazovat za prícinu váznej a nenapravitelnej ujmy bez konkrétneho posúdenia závaznosti a nezvratnosti zásahu, ktoré sa uvádzajú v kazdom skúmanom prípade. (pozri body 26 - 29, 33) UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRVÉHO STUPNA z 10. novembra 2004 ([1]*) "Státna pomoc - Pôzicky so znízenými úrokovými sadzbami, ktoré umoznujú podniku vstúpit na trh v niektorých tretích krajinách - Povinnost vymáhania - Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Naliehavost - Neexistencia" Vo veci T-316/04 R, Wam SpA, so sídlom v Cavezzo di Modena (Taliansko), v zastúpení: E. Giliani, advokát, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci a E. Righini, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná, ktorej predmetom je návrh na odklad výkonu rozhodnutia Komisie z 19. mája 2004 [C (2004) 1812 konecné znenie] týkajúceho sa státnej pomoci C 4/2003 (pôvodne NN 102/2002), PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV vydal toto Uznesenie Skutkové okolnosti a konanie 1 Dna 19. mája 2004 prijala Komisia rozhodnutie C (2004) 1812 konecné znenie týkajúce sa státnej pomoci C 4/2003 (pôvodne NN 102/2002) poskytnutej zalobcovi Talianskou republikou (dalej len "sporné rozhodnutie"). 2 V spornom rozhodnutí Komisia konstatuje, ze zalobca pocas rokov 1995 a 2000 vyuzil dve pôzicky so znízenými úrokovými sadzbami na základe zákona c. 394/81 z 29. júna 1981 urceného na zjednodusenie vstupu talianskych podnikov na trhy státov, ktoré nie sú clenmi Európskej únie (dalej len "predmetná pomoc"). 3 Sporné rozhodnutie stanovuje vo svojom clánku 1, ze predmetná pomoc patrí do oblasti pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, ze nebola oznámená Komisii podla clánku 88 ods. 3 ES a ze predstavuje protiprávnu pomoc. 4 Clánok 2 sporného rozhodnutia v dôsledku toho ukladá vymáhanie sumy 48 054,41 eur, zvýsenej o úroky pocítané od 24. apríla 1996, a sumy 104 930,65 eur, zvýsenej o úroky pocítané odo dna prijatia rozhodnutia. 5 Zalobca návrhom zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna 2. augusta 2004 podal zalobu podla clánku 230 ES, ktorou sa domáha zrusenia sporného rozhodnutia. 6 Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna 30. septembra 2004 podal zalobca na základe clánku 242 ES a clánkov 104 a nasl. Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna tento návrh na nariadenie predbezného opatrenia s cielom dosiahnut odklad výkonu sporného rozhodnutia. Zalobca takisto navrhuje zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. 7 Komisia predlozila svoje písomné pripomienky k tomuto návrhu na nariadenie predbezného opatrenia 14. októbra 2004, v lehote jej urcenej podla clánku 105 ods. 1 rokovacieho poriadku. Ziadala zamietnutie návrhu na odklad výkonu rozhodnutia a zaviazanie zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 8 Na základe ustanovení clánkov 242 ES a 243 ES v spojení s clánkom 225 ods. 1 ES môze Súd prvého stupna, pokial usúdi, ze to vyzadujú okolnosti, nariadit odklad výkonu napadnutého aktu alebo prijat potrebné predbezné opatrenia. 9 Clánok 104 ods. 2 rokovacieho poriadku upravuje, ze návrhy na nariadenie predbezných opatrení musia uvádzat predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavost, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohlad (fumus boni juris) odôvodnujú nariadenie navrhovaných predbezných opatrení. Tieto podmienky sú kumulatívne, preto musia byt návrhy na nariadenie predbezných opatrení zamietnuté, pokial niektorá z nich nie je splnená [uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, C-268/96 P(R), Zb. s. I-4971, bod 30]. Sudca rozhodujúci o predbeznom opatrení musí prípadne zvázit dotknuté záujmy (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 29. júna 1999, Taliansko/Komisia, C-107/99 R, Zb. s. I 4011, bod 59). 10 Navrhované opatrenia musia byt navyse predbezné v tom zmysle, ze neprejudikujú skutkové a právne otázky v spore a ani vopred nemaria úcinky rozhodnutia vydaného neskôr v konaní vo veci samej [uznesenie predsedu Súdneho dvora z 19. júla 1995, Komisia/Atlantic Container Line a i., C-149/95 P(R), Zb. s. I-2165, bod 22]. 11 Okrem toho v rámci takéhoto prieskumu disponuje sudca rozhodujúci o predbeznom opatrení rozsiahlou právomocou volnej úvahy a môze s prihliadnutím na specifické okolnosti veci podla svojej úvahy urcit spôsob a poradie, v akom preskúma tieto rozlicné podmienky, pretoze mu ziaden predpis práva Spolocenstva neukladá povinnost pouzit vopred stanovenú schému rozboru, v rámci ktorej je nevyhnutné posudzovat potrebu nariadenia predbezných opatrení (uznesenie Komisia/Atlantic Container Line a i., uz citované, bod 23). 12 Sudca rozhodujúci o predbeznom opatrení usudzuje, ze na základe spisového materálu disponuje vsetkými poznatkami nevyhnutnými na to, aby rozhodol o tomto návrhu na nariadenie predbezných opatrení bez vypocutia ústnych vysvetlení úcastníkov konania. Tvrdenia úcastníkov konania 13 Zalobca tvrdí, ze v tomto prípade sú dané vsetky podmienky pre nariadenie predbezných opatrení. 14 Na preukázanie splnenia podmienky fumus boni juris poukazuje zalobca na jedenást zalobných dôvodov, ktoré vo svojej zalobe predlozil v konaní vo veci samej, pricom tieto dôvody sú takisto uvedené aj v návrhu na nariadenie predbezného opatrenia. Tieto zalobné dôvody vychádzajú z porusenia viacerých vseobecných právnych zásad Spolocenstva, ako aj clánkov 87 ES, 88 ES, 253 ES a clánku 2 písm. b) nariadenia Komisie (ES) c. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis (Ú. v. ES L 10, s. 30). Zalobca pripája k svojej zalobe niekolko listín a návrhy dôkazov výpovedou svedka, ktoré sa týkajú fumus boni juris a najmä otázky, ci státna pomoc, ktorú Komisia zistila, je spôsobilá ovplyvnit hospodársku sútaz. 15 Pokial ide o podmienky naliehavosti, zalobca uplatnuje, ze výkon sporného rozhodnutia by spôsobil nezvratný stav spojený s nenapravitelnou ujmou. V tejto súvislosti sa zalobca dovoláva styroch dôvodov naliehavosti. 16 Po prvé by výkon sporného rozhodnutia spôsobil neuplatnenie zákona c. 394/81 a následne zastavenie financovania urceného na podporu usadzovania talianskych podnikov na trhu v tretích krajinách, co by viedlo k znizovaniu talianskych investícií na tomto trhu a oslabilo by postavenie talianskych podnikov, vrátane podniku zalobcu. 17 Po druhé, ako tvrdí zalobca, by výkon sporného rozhodnutia donútil Taliansku republiku podniknút súdne kroky s cielom vymáhat subvencie poskytnuté od nadobudnutia úcinnosti zákona c. 394/81, teda od roku 1981, co by spôsobilo ujmu vsetkým podnikom, ktoré boli príjemcami týchto subvencií, nezvratnú zmenu hospodárskej rovnováhy a vznik prostredia neistoty a nedôvery pre podniky v Taliansku. 18 Po tretie, zalobca je presvedcený, ze výkon sporného rozhodnutia by spôsobil neplatnost zmlúv o financovaní, ktoré sa ho týkajú, ako aj povinnost okamzite vrátit sumu 1 480 000 euro, co by znamenalo ohrozenie jeho existencie. To isté platí aj pre ostatné zmluvy, ktoré uzavreli iné podniky, co by spôsobilo nezvratnú skodu im aj národnému hospodárstvu. 19 Po stvrté, zalobca uvádza, ze taliansky zákonodarca môze prostredníctvom novej právnej úpravy zrusit výhody financovania, ktoré sú stanovené v momentálne platnom rezime, takze zalobca by uz nemohol získat uvedenú pomoc spät, ak by Súd prvého stupna zrusil sporné rozhodnutie. 20 Pokial ide o zvázenie dotknutých záujmov, zalobca si myslí, ze odklad výkonu rozhodnutia by predstavoval najvyvázenejsie riesenie, kedze okamzitý výkon tohto rozhodnutia by spôsobil závazné a nenapravitelné ujmy nielen zalobcovi, ale aj talianskej a európskej ekonomike, zatial co odklad výkonu rozhodnutia by nijako nezasiahol do úcinnosti sporného rozhodnutia v prípade zamietnutia zaloby v konaní vo veci samej. 21 Komisia nepredlozila nijaké pripomienky, ktoré by sa týkali argumentov predlozených zalobcom k podmienke týkajúcej sa fumus boni juris, pricom sa domnieva, ze návrh je v kazdom prípade zjavne nedôvodný, pokial ide o naliehavost a rovnováhu záujmov. 22 Z tohto dôvodu Komisia zdôraznila, ze zalobca nepredlozil nijakú skutocnost, ktorá by preukázala naliehavost pozadovaného opatrenia. Podla Komisie ziaden z argumentov vztahujúcich sa na údajnú ujmu, ktorú by utrpela talianska ekonomika a talianske podniky vo vseobecnosti, nie je spôsobilý preukázat naliehavost vzhladom na vlastné záujmy zalobcu, ako to vyzaduje ustálená judikatúra. Zalobca nepreukázal, ze by údajná ujma mohla ohrozit jeho existenciu na trhu. V kazdom prípade je ujma, ktorej sa dovoláva, cisto hypotetická a nie je podlozená nijakým dôkazom. 23 Pokial ide o rovnováhu záujmov, Komisia si myslí, ze je jasne v jej prospech, kedze namietaná skoda je cisto hypotetická, pricom podla ustálenej judikatúry záujem Spolocenstva na výkone rozhodnutia prevazuje nad záujmami príjemcu pomoci. 24 Na záver Komisia zdôraznuje, ze návrhy na vykonanie dôkazu výpovedou zalobcu nie sú relevantné, pretoze sa netýkajú podmienky naliehavosti alebo rovnováhy záujmov. Posúdenie sudcu rozhodujúceho o predbeznom opatrení 25 Sudca rozhodujúci o predbeznom opatrení usudzuje, ze v prejednávanom prípade je potrebné preskúmat najskôr podmienky týkajúce sa naliehavosti. 26 Z tohto hladiska z ustálenej judikatúry vyplýva, ze naliehavost návrhu na nariadenie predbezného opatrenia je potrebné posudzovat v súvislosti s nevyhnutnostou predbezného opatrenia, aby sa zabránilo tomu, ze úcastník konania, ktorý nariadenie tohto predbezného opatrenia navrhuje, utrpí váznu a nenapravitelnú ujmu. Tento úcastník konania musí preukázat, ze cakaním na výsledok konania vo veci samej by takúto ujmu utrpel (pozri uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 3. decembra 2002, Neue Erba Lautex/Komisia, T-181/02 R, Zb. s. II-5081, bod 82 a citovanú judikatúru). 27 Bezprostrednost ujmy nemusí byt preukázaná s absolútnou istotou, ale stací, najmä ak vznik ujmy závisí od súbehu viacerých faktorov, aby bola s dostatocnou pravdepodobnostou predvídatelná. Zalobca je vsak povinný preukázat skutocnosti, na ktorých je zalozené ocakávanie váznej a nenapravitelnej ujmy (pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora z 12. októbra 2000, Grécko/Komisia, C-278/00 R, Zb. s. I-8787, bod 15; uznesenie Neue-Erba Lautex/Komisia, uz citované, bod 83 a citovanú judikatúru). 28 Okrem toho je podla ustálenej judikatúry zalobca na preukázanie splnenia podmienky naliehavosti povinný preukázat, ze odklad výkonu alebo iné navrhované predbezné opatrenia sú potrebné na ochranu jeho vlastných záujmov (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 4. mája 1964, Ley/Komisia EHS, 12/64 R, Zb.s. 175). Naproti tomu na preukázanie naliehavosti sa zalobca nemôze dovolávat zásahu do iného ako svojho osobného záujmu, akým je napr. zásah do vseobecného záujmu alebo práv tretích osôb, ci uz ide o jednotlivcov alebo o stát (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 6. mája 1988, Enosi Kitroparagogon Kritis/Komisia, 112/88 R, Zb. s. 2597, bod 20, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 30. júna 1999, Pfizer Animal Health/Rada, T-13/99 R, Zb. s. II-1961, bod 136). Takéto záujmy môzu byt prípadne zohladnené iba v rámci preskúmania zvázenia dotknutých záujmov (uznesenie Pfizer Animal Health/Rada, uz citované, bod 136). 29 Nakoniec je potrebné upozornit, ze hoci platí, ze ujma financnej povahy nemôze byt s výnimkou mimoriadnych okolností povazovaná za nezvratnú alebo tazko napravitelnú, pretoze môze byt predmetom neskorsej financnej náhrady, takisto platí, ze predbezné opatrenie je odôvodnené, ak by sa v prípade neexistencie takéhoto opatrenia zalobca pred prijatím rozhodnutia, ktorým sa koncí konanie vo veci samej, nachádzal v situácii, ktorá by mohla ohrozit jeho existenciu, alebo v situácii, ktorá by mohla nezvratným spôsobom zmenit jeho postavenie na trhu (uznesenie Neue Erba Lenutex/Komisia, uz citované, bod 84; uznesenia predsedu Súdu prvého stupna z 20. júla 2000, Esedra/Komisia, T-169/00 R, Zb. s. II-2951, bod 45, a z 27. júla 2004, TQ3 Travel Solutions Belgium/Komisia, T-148/04 R, Zb. s. II-3027, bod 46). 30 Je teda potrebné preskúmat, ci zalobca dostatocne preukázal, ze výkon sporného rozhodnutia môze zasiahnut do jeho vlastných záujmov takým spôsobom, ze pred prijatím rozhodnutia Súdu prvého stupna vo veci samej bude ohrozená jeho existencia alebo sa nezvratne zmení jeho postavenie na trhu. 31 Z tohto dôvodu je potrebné konstatovat, ze zalobca nepredlozil nijaký dôkaz, ktorý by mohol viest sudcu rozhodujúceho o predbeznom opatrení k prijatiu takéhoto rozhodnutia. Naopak, je potrebné uviest, ze argumenty týkajúce sa naliehavosti, ktoré zalobca predlozil v návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, sú vseobecné a hypotetické a nie sú podlozené potrebnými dôkazmi. 32 Pokial ide o argumenty, ktoré uviedol zalobca v súvislosti s dôsledkami neuplatnovania zákona c. 394/81 - teda zastavenie financovania, ukoncenie vsetkých zmlúv o financovaní, uzavretých na základe tohto zákona, a úkony smerujúce k vymáhaniu pomoci, ktorá bola poskytnutá v minulosti - pre podniky v Taliansku a taliansku a európsku ekonomiku, je potrebné konstatovat, ze okrem toho, ze sa netýkajú priamo zalobcu, a teda nie sú relevantné pre preskúmanie podmienky naliehavosti, sú tieto argumenty cisto hypotetické a nie sú podlozené ziadnym dôkazom. Naopak, ako zdôraznila Komisia, sporné rozhodnutie v bode 125 výslovne uvádza, ze "sa nevyjadruje k zlucitelnosti vnútrostátneho právneho rámca vytvoreného na základe zákona c. 394/81". 33 Rovnako je potrebné konstatovat, ze v rozpore s tým, co podla vsetkého tvrdí zalobca, je zásah do záujmov osôb, ktoré sú povazované za príjemcov státnej pomoci, nezlucitelný so spolocným trhom, nevyhnutne spojený s kazdým rozhodnutím Komisie, ktoré pozaduje vymáhanie tejto pomoci, a nemozno ho samotný povazovat za prícinu váznej a nenapravitelnej ujmy bez konkrétneho posúdenia závaznosti a nezvratnosti zásahu, ktoré sa uvádzajú v kazdom skúmanom prípade (uznesenie Grécko/Komisia, uz citované, bod 21). 34 Pokial ide o konkrétne úcinky výkonu sporného rozhodnutia na postavenie zalobcu, je potrebné konstatovat, ze zalobca iba vseobecne tvrdí, ze nastane nezvratná zmena ekonomickej rovnováhy a nenapravitelná skoda týkajúca sa postavenia talianskych podnikov, teda aj jeho postavenia na trhu, bez toho, aby sa pokúsil svoje tvrdenia preukázat. 35 Okrem toho, pokial ide o argument zalobcu, ktorý vychádza z toho, ze výkon sporného rozhodnutia by spôsobil neplatnost zmlúv o financovaní a zalozil by jeho povinnost zaplatit sumu 1 480 000 eur - co Komisia popiera a zdôraznuje, ze suma, ktorá sa má vrátit, nezodpovedá tomu, co stanovilo rozhodnutie, ktoré ukladá vrátenie sumy 48 054,41 eur a 104 930,65 eur v oboch prípadoch zvýsenej o úroky, je potrebné konstatovat, ze zalobca uvádza tvrdenie vseobecnej povahy bez toho, aby sa pokúsil preukázat pravdivost tohto tvrdenia alebo skutocnost, ze zaplatenie tejto sumy by mohlo ohrozit jeho existenciu. 36 Nakoniec, pokial ide o stvrtý argument zalobcu v súvislosti s tým, ze Talianska republika by v budúcnosti mohla zmenit rezim pomoci, ktorej bol zalobca príjemcom, takze by v prípade zrusenia rozhodnutia uz nemohol získat obnovenie pomoci, je tento argument rovnako hypotetický a nie je podlozený ziadnym dôkazom. Okrem toho, ako zdôraznila Komisia, zalobca by mal aj v takom prípade moznost podat neskôr zaloby proti Talianskej republike alebo proti Komisii, a neuviedol teda ziadny argument, ktorý by viedol k záveru, ze by mu bolo znemoznené podniknút takéto kroky na ochranu svojich záujmov. 37 S prihliadnutím na vyssie uvedené a vzhladom na to, ze zalobca nijako nepodlozil svoje tvrdenia o údajnej váznej a nenapravitelnej skode, ktorú by spôsobil výkon sporného rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze zalobcovi sa nepodarilo preukázat, ze by v prípade nenariadenia odkladu výkonu sporného rozhodnutia utrpel váznu a nenapravitelnú ujmu. 38 Z toho vyplýva, ze podmienka naliehavosti nariadenia odkladu výkonu rozhodnutia nie je dostatocne preukázaná. V dôsledku toho musí byt návrh na nariadenie predbezného opatrenia zamietnutý bez toho, aby bolo potrebné skúmat, ci sú splnené ostatné podmienky nariadenia predbezných opatrení. Z týchto dôvodov PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPNA nariadil: 1. Návrh na nariadenie predbezného opatrenia sa zamieta. 2. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. V Luxemburgu 10. novembra 2004 Tajomník Predseda H. Jung B. Vesterdorf __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXRwDSgo/L98516-7545TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXRwDSgo/L98516-7545TMP.html#Footref*