Vec T-201/04 R Microsoft Corp. proti Komisii Európskych spolocenstiev "Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Clánok 82 ES" Uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 22. decembra 2004 Abstrakt uznesenia 1. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Podmienky nariadenia - "Fumus boni iuris" - Naliehavost - Kumulatívna povaha - Zvázenie vsetkých dotknutých záujmov - Volná úvaha sudcu rozhodujúceho o predbeznom opatrení (Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 104 ods. 2) 2. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Uznesenia o nariadení predbezného opatrenia - Povinnost odôvodnenia - Obmedzenia (Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 107 ods. 1) 3. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Formálne nálezitosti - Predlozenie návrhov - Uvedenie podstatných skutkových a právnych okolností v samotnom texte návrhu na nariadenie predbezného opatrenia a dokumentoch prilozených k tomuto návrhu - Vseobecný odkaz na prilozený dokument, ktorý obsahuje detailnú argumentáciu - Neprípustnost (Praktické pokyny úcastníkom konania, bod VII ods. 1 a 2) 4. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Predlozenie dokumentov pred podaním návrhu na úcely odpovede na tvrdenia druhého úcastníka konania v priebehu konania - Prípustnost 5. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Podmienky nariadenia - Naliehavost - Vázna a nenapravitelná ujma - Dôkazné bremeno 6. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Podmienky nariadenia - Naliehavost - Vázna a nenapravitelná ujma - Povinnost urcitého podniku poskytnút licencie na svoje práva dusevného vlastníctva - Posúdenie z prípadu na prípad 7. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Podmienky nariadenia - Vázna a nenapravitelná ujma - Povinnost urcitého podniku sprístupnit tajné informácie - Neexistencia váznej ujmy ako takej - Dôkazné bremeno zatazujúce uvedený podnik 8. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Podmienky nariadenia - Naliehavost - Vázna a nenapravitelná ujma - Majetková ujma 9. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Podmienky nariadenia - Naliehavost - Vázna a nenapravitelná ujma - Povinnost urcitého podniku v dominantnom postavení zmenit svoju obchodnú politiku - Nedostatocnost (Clánok 82 ES) 10. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Podmienky nariadenia - Naliehavost - Vázna a nenapravitelná ujma - Nezvratný vývoj podmienok na trhu -Zahrnutie 11. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Zamietnutie návrhu - Moznost podat dalsí návrh - Podmienka - Nové skutocnosti (Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 109) 12. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Podmienky nariadenia - Naliehavost - Vázna a nenapravitelná ujma - Majetková ujma 13. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Podmienky nariadenia - Naliehavost - Vázna a nenapravitelná ujma zalobcu 14. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Podmienky nariadenia - Vázna a nenapravitelná ujma - Zásah do práv dusevného vlastníctva - Posúdenie in concreto 1. V súlade s clánkom 104 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, návrh na nariadenie predbezného opatrenia musí uvádzat okolnosti preukazujúce naliehavost, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohlad odôvodnujú (fumus boni iuris) nariadenie navrhovaných predbezných opatrení. Tieto podmienky sú kumulatívne, takze návrh na odklad výkonu musí byt zamietnutý, ak nie je splnená jedna z nich. Sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach môze takisto pristúpit k zvazovaniu prítomných záujmov. V rámci tohto celkového skúmania sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach musí pouzit rozsiahlu volnú úvahu, ktorá mu je daná pre urcenie spôsobu, akým sa za osobitných okolností kazdého prípadu musí overit splnenie týchto podmienok. (pozri body 71, 72) 2. Sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach sa nemusí výslovne zaoberat so vsetkými skutkovými a právnymi otázkami, ktoré sa prejednali pocas konania. Konkrétne postacuje, ak dôvodmi, z ktorých vychádzal, vierohodne zdôvodní svoje uznesenie so zretelom na vsetky okolnosti prípadu a dovolí tak Súdnemu dvoru vykonat jeho súdne preskúmanie. (pozri bod 73) 3. Na základe bodu VII ods. 1 Praktických pokynov úcastníkom konania prijatých Súdom prvého stupna, návrh na nariadenie predbezného opatrenia musí byt zrozumitelný sám osebe, bez potreby odkazov na zalobu vo veci samej. Z toho vyplýva, ze dôvodnost tohto návrhu sa musí posúdit iba na základe skutkových a právnych okolností, ktoré vyplývajú priamo z textu návrhu na nariadenie predbezného opatrenia a dokumentov prilozených k tomuto návrhu s cielom ozrejmit jeho obsah. Aj ked sa z tejto skutocnosti nemôze vyvodit záver, ze nie je mozné prejednat ziadne tvrdenie zalozené na dokumente, ktorý nie je prilozený k návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, predmetné tvrdenie sa takisto nemôze povazovat za dokázané v prípade, ak ho spochybní iný úcastník konania alebo vedlajsí úcastník konania podporujúci návrhy tohto úcastníka. Aj ked na podporu alebo doplnenie nejakého textu vzhladom na urcité body je mozné odkázat na urcité casti dokumentov, ktoré sú k nemu prilozené, absenciu podstatných nálezitostí návrhu na nariadenie predbezného opatrenia nie je mozné napravit vseobecným odkazom na iné písomnosti, aj ked sú prilozené k tomuto návrhu. V tomto kontexte bod VII. ods. 2 praktických pokynov, ktorý stanovuje, ze skutkové a právne dôvody, na ktorých sa zaloba zakladá a ktoré na prvý pohlad preukazujú jej dôvodnost, musia byt uvedené mimoriadne krátko a strucne, nie je mozné chápat v zmysle, ze dovoluje vseobecný odkaz na prilozený dokument, ktorý obsahuje detailnú argumentáciu, ak nemá íst o obchádzanie predpísaného pravidla. (pozri body 86 - 88, 97) 4. V rámci konania o nariadení predbezného opatrenia nemozno vytýkat úcastníkovi konania, ze predlozil dokumenty v priebehu konania, kedze chcel podporit svoje pripomienky ako odpoved na tvrdenia protistrany alebo vedlajsích úcastníkov konania obsiahnuté v ich vyjadreniach, pricom v tejto súvislosti nie je podstatné, ze dátum na prilozenom dokumente je skorsí ako den dorucenia návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, alebo ze tento dokument je totozný alebo podobný dokumentu, ktorý je prilozený k zalobe. (pozri bod 93) 5. Naliehavost návrhu na nariadenie predbezného opatrenia sa má hodnotit vo vztahu k potrebe predbezného rozhodnutia s cielom zabezpecit to, aby úcastník navrhujúci nariadenie predbezného opatrenia neutrpel váznu a nenapravitelnú ujmu. Navrhovatel musí dokázat, ze nemôze pockat na výsledok konania vo veci samej, bez toho, ze by utrpel takúto ujmu. Udávaná ujma musí byt urcitá alebo aspon preukázaná s dostatocnou pravdepodobnostou, pricom je upresnené, ze zalobca musí dokázat skutocnosti, na ktorých sa zakladá táto ujma. (pozri body 240, 241, 427) 6. Prijat predpoklad, ze ujma na výlucných oprávneniach nositela práva dusevného vlastníctva sama osebe a nezávisle od osobitných okolností kazdého prípadu predstavuje váznu a nenapravitelnú ujmu, by viedlo k záveru, ze podmienka odkladu výkonu týkajúca sa naliehavosti je splnená vzdy, ked je podnik viazaný rozhodnutím Komisie poskytnút licencie na takéto práva. Sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach za týchto okolností musí skúmat, ci s ohladom na skutkový stav v tomto prípade môze úprava uvedených práv dusevného vlastníctva v case do rozhodnutia vo veci samej spôsobit okrem ujmy na výlucných oprávneniach nositela predmetných práv spôsobit váznu a nenapravitelnú ujmu. (pozri body 248, 250, 251) 7. Ak je nesporné, ze raz získaná znalost informácie, ktorá bola dovtedy utajovaná - ci uz z dôvodu existencie práva dusevného vlastníctva alebo obchodného tajomstva - môze pretrvat, ze prípadné zrusenie rozhodnutia Komisie ukladajúceho takéto zverejnenie teda neumoznuje vymazat tieto informácie z pamäte a ze náhrada skody by bola velmi zlozitá, kedze hodnota odovzdania týchto znalostí pravdepodobne nie je vycíslená, prinálezí podniku, ktorý navrhuje odklad výkonu takéhoto rozhodnutia, aby preukázal, aká nenapravitelná ujma by mohla vzniknút z jednoduchej skutocnosti, ze tretie osoby by spoznali ním sprístupnené informácie, na rozdiel od vývoja zalozeného na pouzití týchto znalostí. Okrem toho sprístupnenie dovtedy tajnej informácie nespôsobuje nevyhnutne vznik váznej ujmy. (pozri body 253, 254) 8. Váznost majetkovej ujmy, ktorou podnik odôvodnuje naliehavost odkladu výkonu pozadujúceho od sudcu rozhodujúceho o predbezných opatreniach, sa má posudzovat vo vztahu k jeho financnej sile. (pozri bod 257) 9. V podstate vsetky rozhodnutia prijaté na základe clánku 82 ES, ktoré zaväzujú dominantný podnik k ukonceniu zneuzívania, majú nutne za následok zmenu obchodnej politiky tohto podniku. Povinnost zmenit svoje správanie ulozená urcitému podniku preto sama osebe nemôze byt povazovaná za dôvod vzniku váznej a nenapravitelnej ujmy, ibaze by sa podmienka naliehavosti povazovala za splnenú vzdy, ak rozhodnutie, ktorého odklad výkonu sa navrhuje, ukladá ukoncenie zneuzívajúceho konania. Ak sa zalobca odvoláva na ujmu na obchodnej slobode, aby preukázal naliehavost nariadenia navrhovaného predbezného opatrenia, musí predlozit dôkaz bud toho, ze výkon napadnutého aktu ho núti zmenit urcité podstatné prvky svojej obchodnej politiky a ze úcinky výkonu tohto aktu mu neumoznia vrátit sa k svojej pôvodnej obchodnej politike po vyhlásení pre neho priaznivého rozsudku vo veci samej, alebo ze tieto úcinky mu spôsobia váznu a nenapravitelnú ujmu inej povahy, pricom sa pripomína, ze udávanú ujmu je potrebné hodnotit vo svetle okolností kazdého prípadu. Preto prinálezí sudcovi rozhodujúcemu o predbezných opatreniach posúdit dôsledky ujmy na slobode podnikov urcovat svoju obchodnú politiku vo svetle úcinkov výkonu daného aktu. (pozri body 291 - 293, 409) 10. Nie je vylúcené, ze sprístupnenie informácií súvisiacich s interoperabilitou výrobkov s výrobkami konkurentov, ulozená podniku v dominantnom postavení rozhodnutím Komisie, zmení situáciu na trhu tak, ze nielenze tento podnik stratí cast podielu na trhu, ale tento stratený podiel nebude môct získat spät ani v prípade zrusenia uvedeného rozhodnutia, a teda takáto povinnost by mohla byt povazovaná za váznu a nenapravitelnú ujmu umoznujúcu dotknutej osobe pozadovat odklad výkonu uvedeného rozhodnutia prostredníctvom nariadenia predbezného opatrenia. Prinálezí teda dotknutej osobe predlozit vsetky skutkové okolnosti na podporu jeho argumentácie, najmä na preukázanie existencie prekázok, ktoré mu bránili získat naspät velkú cast podielu, ktorý by mohol stratit v dôsledku opatrenia na nápravu. (pozri bod 319) 11. Podla clánku 109 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna zamietnutie návrhu na nariadenie predbezného opatrenia nebráni úcastníkovi konania, ktorý ho podal, aby podal dalsí návrh zalozený na nových skutocnostiach. V tomto prípade sa nedá vylúcit, ze za "nové skutocnosti" by sa dali povazovat pretrvávajúce nezhody v niektorých aspektoch výkonu sporného rozhodnutia. (pozri bod 325) 12. Ujma, ktorá by pre zalobcu pozostávala v podstate z dodatocných nákladov na vývoj a ktorá teda, pokial nie je dokázaný opak, predstavuje majetkovú ujmu, sa okrem prípadu výnimocných okolností nemôze povazovat za nenapravitelnú ujmu. (pozri body 413, 435) 13. Naliehavost návrhu na nariadenie predbezného opatrenia sa musí hodnotit vo vztahu k potrebe predbezného rozhodnutia na úcely zabezpecenia toho, aby úcastník navrhujúci nariadenie opatrenia neutrpel váznu a nenapravitelnú ujmu. Preto, v rozsahu, v akom môze byt skoda spôsobená tretím osobám, sa nemôze zohladnit na úcely podmienky naliehavosti, ak sa nepreukáze, ze uvedená ujma by spätne spôsobila ujmu úcastníkovi konania, ktorý predbezné opatrenie navrhol. (pozri bod 416) 14. Samotná skutocnost, ze rozhodnutie Komisie môze v urcitej miere zasiahnut do práv dusevného vlastníctva, je bez vysvetlení o opaku nepostacujúce k prijatiu záveru, minimálne nezávisle od konkrétnych úcinkov tohto zásahu, ze existuje vázna a nenapravitelná ujma. (pozri bod 473) UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRVÉHO STUPNA z 22. decembra 2004 ([1]*) "Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Clánok 82 ES" Vo veci T-201/04 R, Microsoft Corp., so sídlom v Redmonde, Washington (Spojené státy), v zastúpení: J.-F. Bellis, advokát, a I. S. Forrester, QC, zalobca, ktorého v konaní podporujú: The Computing Technology Industry Association, Inc., so sídlom v Oakbrook Terrace, Illinois (Spojené státy), v zastúpení: G. van Gerven a T. Franchoo, advokáti, a B. Kilpatrick, solicitor, Association for Competitive Technology, Inc., so sídlom vo Washingtone, DC (Spojené státy), v zastúpení: L. Ruessmann a P. Hecker, advokáti, TeamSystem SpA, so sídlom v Pesare (Taliansko), Mamut ASA, so sídlom v Osle (Nórsko), v zastúpení: G. Berrisch, advokát, DMDsecure.com BV, so sídlom v Amsterdame (Holandsko), MPS Broadband AB, so sídlom v Stokholme (Svédsko), Pace Micro Technology plc, so sídlom v Shipley, West Yorkshire (Spojené královstvo), Quantel Ltd, so sídlom v Newbury, Berkshire (Spojené královstvo), Tandberg Television Ltd, so sídlom v Southamptone, Hampshire (Spojené královstvo), v zastúpení: J. Bourgeois, advokát Exor AB, so sídlom v Uppsale (Svédsko), v zastúpení: S. Martínez Lage, H. Brokelman a R. Allendesalazar Corcho, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, proti Komisii Európskych spolocentiev, v zastúpení: R. Wainwright, W. Mölls, F. Castillo de la Torre a P. Hellström, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: RealNetworks, Inc., so sídlom v Seattli, Washington (Spojené státy), v zastúpení: A. Winckler, M. Dolmans a T. Graf, advokáti, Software & Information Industry Association, so sídlom vo Washingtone, DC, (Spojené státy), v zastúpení: C. A. Simpson, solicitor, Free Software Foundation Europe eV, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), v zastúpení: C. Piana, advokát, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na nariadenie odkladu výkonu clánku 4, clánku 5 písm. a) az c) a clánku 6 písm. a) rozhodnutia Komisie C(2004) 900, konecné znenie, z 24. marca 2004 o konaní na základe clánku 82 ES (vec COMP/C-3/37.792 - Microsoft), PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPNA vydal toto Uznesenie Skutocnosti predchádzajúce sporu 1 Microsoft Corp. (dalej len "Microsoft") vytvára a uvádza na trh rôzne druhy softvéru, vrátane operacných systémov pre servery a pre "PC klientov". 2 Dna 10. decembra 1998 podal Sun Microsystems Inc. (dalej len "Sun Microsystems"), spolocnost so sídlom v Kalifornii (Spojené státy), ktorá dodáva okrem iného operacné systémy pre servery, staznost na Komisiu. Sun Microsystems vo svojej staznosti namietal, ze Microsoft mu odmietol poskytnút technológiu potrebnú na zabezpecenie interoperability jeho operacného systému pre servery pre pracovné skupiny s operacným systémom Windows pre PC klientov. Podla Sun Microsystems bola pozadovaná technológia potrebná preto, aby mohol byt konkurencieschopný na trhu operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny. 3 Dna 2. augusta 2000 adresovala Komisia Microsoftu oznámenie o námietkach. Toto oznámenie o námietkach sa v podstate týkalo otázok interoperability medzi operacnými systémami Windows pre PC klientov na strane jednej a operacnými systémami pre servery iných dodávatelov (dalej len "interoperabilita klient-server") na strane druhej. Microsoft odpovedal na toto prvé oznámenie o námietkach 17. novembra 2000. 4 Dna 29. augusta 2001 adresovala Komisia Microsoftu dalsie, v poradí druhé, oznámenie o námietkach. V tomto oznámení o námietkach Komisia zopakovala svoje predchádzajúce námietky o interoperabilite klient-server. Okrem toho Komisia otvorila niektoré otázky o interoperabilite medzi servermi pre pracovné skupiny ("interoperabilita server-server"). Nakoniec Komisia uviedla urcité otázky v súvislosti s integráciou softvéru Windows Media Player do operacného systému Windows. Oznámenie o tejto posledne uvedenej námietke sa uskutocnilo v nadväznosti na vysetrovanie zacaté vo februári 2000 z podnetu Komisie. Microsoft odpovedal na druhé oznámenie o námietkach 16. novembra 2001. 5 Dna 6. augusta 2003 adresovala Komisia Microsoftu oznámenie o námietkach urcené na doplnenie predchádzajúcich dvoch oznámení o námietkach. Microsoft odpovedal na toto dodatocné oznámenie o námietkach listami zo 17. a z 31. októbra 2003. 6 Komisia zorganizovala 12., 13. a 14. novembra 2003 vypocutie. Listom z 1. decembra 2003 Microsoft dorucil písomné vyjadrenie k otázkam polozeným sluzbami Komisie, stazovatelmi a zainteresovanými tretími osobami pocas vypocutia. Po poslednej výmene listov medzi Komisiou a Microsoftom prijala Komisia 24. marca 2004 rozhodnutie o konaní na základe clánku 82 ES vo veci COMP/C-3/37.792 - Microsoft (dalej len "Rozhodnutie"). Napadnuté rozhodnutie 7 Podla Rozhodnutia Microsoft porusil clánok 82 ES a clánok 54 dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) z dôvodu dvojitého zneuzitia dominantného postavenia. 8 Komisia po prvé identifikovala tri odlisné tovarové trhy a usúdila, ze na dvoch z nich mal Microsoft dominantné postavenie. Po druhé Komisia identifikovala tri konania Microsoftu na týchto trhoch, ktoré mali povahu zneuzitia. Z tohto dôvodu Komisia ulozila Microsoftu pokutu a urcité opatrenia na nápravu. I - Relevantné trhy identifikované v Rozhodnutí a dominantné postavenie Microsoftu na dvoch z týchto trhov A - Relevantné trhy identifikované v Rozhodnutí 9 Prvým tovarovým trhom identifikovaným v Rozhodnutí je trh operacných systémov pre PC klientov (odôvodnenia c. 324 az 342). Operacný systém je softvérový produkt, ktorý kontroluje základné funkcie pocítaca a umoznuje pouzívatelovi, aby tento pocítac pouzíval a prevádzkoval aplikácie. PC klienti sú multifunkcionálne pocítace, ktoré sú urcené na pouzívanie naraz jedinou osobou a môzu sa spojit do siete. 10 Druhým tovarovým trhom identifikovaným v Rozhodnutí je trh operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny (odôvodnenia c. 343 az 401). Rozhodnutie definuje "skupinové sluzby" ako sluzby týkajúce sa základnej siete pouzívané kancelárskymi zamestnancami pri ich kazdodennej práci v rámci troch odlisných skupín sluzieb, a to po prvé pre zdielanie súborov ulozených na servery, po druhé pre zdielanie tlaciarní a po tretie pre "administráciu", aby pouzívatelia a skupiny pouzívatelov mali prístup k sluzbám siete ("správa pouzívatelov a skupín pouzívatelov") (odôvodnenie c. 53). Táto posledná skupina sluzieb pozostáva predovsetkým zo zarucenia bezpecného prístupu a pouzívania sluzieb siete, a to konkrétne najprv overením totoznosti pouzívatelov a potom overením, ci majú oprávnenie vykonat danú cinnost (odôvodnenie c. 54). 11 Podla Rozhodnutia sú tri skupiny sluzieb uvedené v predchádzajúcom bode úzko prepojené v rámci operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny (odôvodnenie c. 56). V tomto ohlade Rozhodnutie dodáva, ze "operacné systémy pre servery pre pracovné skupiny" sú operacné systémy vyvinuté a uvádzané na trh na úcely spolocného poskytovania týchto troch skupín sluzieb pre relatívne obmedzený pocet PC klientov spojených do malej alebo stredne velkej siete (odôvodnenia c. 53 a 345 az 368). Rozhodnutie takisto uvádza, ze neexistenciu substitucných tovarov z pohladu dopytu potvrdzuje jednak cenová politika Microsoftu (odôvodnenia c. 369 az 382), jednak dôlezitost interoperability operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny s PC klientmi (odôvodnenia c. 383 az 386). Po usúdení, ze substitucné tovary z pohladu ponuky sa obmedzovali na operacné systémy pre servery pre pracovné skupiny (odôvodnenia c. 388 az 400), Komisia prijala záver, ze tieto systémy predstavujú osobitný tovarový trh. 12 Tretí trh identifikovaný v Rozhodnutí je trh multimediálnych prehrávacov umoznujúcich neprerusený príjem (odôvodnenia c. 402 az 425). Multimediálny prehrávac je softvérový produkt schopný cítat zvukový a obrazový materiál v digitálnom formáte, t. j. dekódovat príslusné dáta a previest ich na príkazy urcené hardvéru (reproduktory, obrazovka). Multimediálne prehrávace schopné nepreruseného príjmu môzu cítat materiál "nepretrzite sírený" na internete. 13 Komisia v Rozhodnutí usudzuje po prvé, ze multimediálne prehrávace schopné nepreruseného príjmu sú odlisné od operacných systémov (odôvodnenia c. 404 az 406), po druhé, ze nie sú vystavené konkurencnému tlaku zo strany multimediálnych prehrávacov, ktoré nie sú schopné nepreruseného príjmu (odôvodnenia c. 407 az 410), po tretie, ze Windows Media Player je vystavený konkurencnému tlaku iba zo strany prehrávacov s podobnou funkcionalitou (odôvodnenia c. 411 az 415) a po stvrté v podstate, ze prítomnost substitucných tovarov z pohladu ponuky je obmedzená (odôvodnenia c. 416 az 424). Na základe týchto skutocností Komisia prijíma záver, ze multimediálne prehrávace schopné nepreruseného príjmu predstavujú osobitný tovarový trh. 14 Co sa týka geografického rozsahu troch predbezne identifikovaných tovarových trhov, Komisia usudzuje, ze tieto trhy majú celosvetový rozsah (odôvodnenie c. 427). B - Dominantné postavenie Microsoftu na trhu operacných systémov pre PC klientov a na trhu operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny 15 Komisia usudzuje, ze po prvé minimálne od roku 1996 má Microsoft dominantné postavenie na trhu operacných systémov pre PC klientov, a to najmä z dôvodu trhového podielu prekracujúceho 90 % (odôvodnenia c. 430 az 435) a existencie velmi významných prekázok vstupu na trh, ktoré vyplývajú z nepriamych sietových efektov (odôvodnenia c. 448 az 452). Komisia v Rozhodnutí spresnuje, ze nepriame sietové efekty vyplývajú z existencie dvoch faktorov, a to na strane jednej zo skutocnosti, ze konecní spotrebitelia uprednostnujú platformy, na ktorých môzu pouzívat velký pocet aplikácií, a na strane druhej zo skutocnosti, ze vývojári softvéru vytvárajú aplikácie pre tie operacné systémy PC, ktoré sú u spotrebitelov najoblúbenejsie. 16 Po druhé Komisia usudzuje, ze trhový podiel Microsoftu na trhu operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny predstavuje podla opatrného odhadu najmenej 60 % (odôvodnenia c. 473 az 499). 17 Na tomto trhu Komisia takisto hodnotila postavenie troch hlavných konkurentov Microsoftu. Po prvé Novell, so softvérom NetWare, má trhový podiel priblizne 10 az 15 %. Po druhé produkty Linux majú trhový podiel v rozpätí medzi 5 az 15 %. Linux je "volný" operacný systém distribuovaný na základe licencie "GNU GPL (General Public Licence)". Z odôvodnenia c. 87 Rozhodnutia vyplýva, ze Linux vykonáva obmedzený pocet funkcií typických pre operacné systémy, ale môze sa spojit s iným softvérom, aby sa vytvoril "operacný systém Linux". Linux je prítomný na trhu operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny v spojení so softvérom Samba, ktorý sa takisto distribuuje na základe licencie "GNU GPL" (odôvodnenia c. 294, 506 a 598). Po tretie produkty UNIX, ktoré zoskupujú niekolko operacných systémov s urcitými spolocnými charakteristikami (odôvodnenie c. 42), majú trhový podiel priblizne 5 az 15 %. 18 Komisia dalej usudzuje, ze trh operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny sa vyznacuje existenciou pocetných prekázok vstupu (odôvodnenia c. 515 az 525) a osobitným prepojením na trh operacných systémov pre PC klientov (odôvodnenia c. 526 az 540). Komisia z toho vyvodzuje záver, ze Microsoft má dominantné postavenie na trhu operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny. II - Konania zneuzívajúcej povahy identifikované v Rozhodnutí A - Odmietnutie identifikované v Rozhodnutí 19 Prvé konanie Microsoftu zneuzívajúcej povahy opísané v odôvodneniach c. 546 az 791 Rozhodnutia predstavuje odmietnutie Microsoftu sprístupnit svojim konkurentom urcité "informácie súvisiace s interoperabilitou" a povolit ich pouzívanie pre vývoj a distribúciu produktov, ktoré konkurujú produktom Microsoftu na trhu operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny, a to pre obdobie od októbra 1998 do dna prijatia rozhodnutia [clánok 2 písm. a) Rozhodnutia]. V zmysle Rozhodnutia "informácie súvisiace s interoperabilitou" sú "vycerpávajúce a správne specifikácie vsetkých protokolov, ktoré vykonávajú operacné systémy Windows pre servery pre pracovné skupiny a ktoré pouzívajú servery pre pracovné skupiny Windows na poskytovanie sietí pre pracovné skupiny Windows sluzby zdielania súborov a tlaciarní a správu pouzívatelov a skupín pouzívatelov, vrátane sluzby ovládaca domény Windows, adresára Active Directory a sluzby 'Group Policy`" (clánok 1 ods. 1 Rozhodnutia). "Protokoly" sú definované ako "súbor pravidiel pre prepojenie a interakciu medzi rôznymi pouzívatelmi operacných systémov Windows pre pracovné skupiny a operacných systémov Windows pre PC klientov instalovaných na rôznych pocítacoch v sieti Windows pre pracovné skupiny" (clánok 1 ods. 2 Rozhodnutia). 20 Na identifikáciu tohto konania Rozhodnutie trvá na tom, ze predmetné odmietnutie sa netýka castí zdrojového kódu Microsoftu, ale výlucne specifikácií predmetných protokolov, t. j. toho, co sa od daného softvéru ocakáva, na rozdiel od "implementácií" (na úcely tohto uznesenia nazývané aj ako "realizácie" alebo "vykonávania"), ktoré predstavujú vykonanie kódu pocítacom (odôvodnenia c. 24 a 569). Komisia okrem toho usudzuje, ze konanie Microsoftu zapadá do vseobecného rámca správania sa (odôvodnenia c. 573 az 577), ktorý sa vyznacuje znizovaním úrovne sprístupnení (odôvodnenia c. 578 az 584), co vyvoláva riziko obmedzenia hospodárskej sútaze (odôvodnenia c. 585 az 692) s nepriaznivým dopadom na technologický vývoj na úkor spotrebitelov (odôvodnenia c. 693 az 708). Komisia takisto neprijíma tvrdenie Microsoftu o tom, ze odmietnutie je objektívne zdôvodnené (odôvodnenia c. 709 az 778). B - Viazaný predaj identifikovaný v Rozhodnutí 21 Komisia identifikuje dalsie, v poradí druhé, konanie Microsoftu zneuzívajúcej povahy, ktoré je opísané v odôvodneniach c. 792 az 989 Rozhodnutia. Podla Komisie, toto konanie zakladá skutocnost, ze Microsoft v období od mája 1999 az do dna prijatia Rozhodnutia podmienil dodanie operacného systému Windows pre PC klientov súcasným odobratím softvéru Windows Media Player [clánok 2 písm. b) Rozhodnutia]. 22 V tomto ohlade Komisia usudzuje, ze konanie Microsoftu splna podmienky pre konstatovanie toho, ze ide o viazaný predaj v zmysle clánku 82 ES (odôvodnenia c. 792 az 954). Po prvé podla Rozhodnutia má Microsoft dominantné postavenie na trhu operacných systémov pre PC klientov (odôvodnenie c. 799). Po druhé multimediálne prehrávace schopné nepreruseného príjmu a operacné systémy pre PC klientov sa v Rozhodnutí povazujú za odlisné tovary (odôvodnenia c. 800 az 825). Po tretie sa uvádza, ze Microsoft neumoznuje spotrebitelom zakúpit si Windows bez Windows Media Player (odôvodnenia c. 826 az 834). Po stvrté viazaný predaj identifikovaný Komisiou má podla jej názoru dopad na hospodársku sútaz na trhu multimediálnych prehrávacov (odôvodnenia c. 835 az 954). 23 V rámci svojho rozboru otázky, ci je splnená stvrtá podmienka, Komisia uvádza, ze v klasických prípadoch viazaného predaja Komisia a sudca Spolocenstva "usúdili, ze viazanie predaja odlisného produktu na dominantný produkt bol znakom vylucujúceho úcinku, ktorú mala táto praktika na konkurentov" (odôvodnenie c. 841). Komisia vsak v Rozhodnutí usúdila, ze kedze pouzívatelia si v urcitej miere zaobstarávali na Internete multimediálne prehrávace, ktoré konkurujú Windows Media Player, a to niekedy aj zadarmo, v danom prípade existovali dobré dôvody pre neprijatie názoru, bez dalsieho skúmania, ze viazaný predaj Windows Media Player predstavoval konanie svojou povahou spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz (to isté odôvodnenie). 24 V rámci tohto dodatocného skúmania Komisia usudzuje po prvé, ze v dôsledku predmetného viazaného predaja sa Windows Media Player stal vsadeprítomným na PC klientoch na celom svete, a táto vsadeprítomnost nemôze byt spochybnená existenciou alternatívnych distribucných tokov (odôvodnenia c. 843 az 877), po druhé, ze táto vsadeprítomnost núti jednak dodávatelov obsahov, aby svoje obsahy poskytovali vo formátoch Windows Media, jednak vývojárov aplikácií na to, aby sa aplikácie, ktoré vyvíjajú, opierali o urcité funkcionality Windows Media Player (odôvodnenia c. 879 az 896), po tretie, ze táto vsadeprítomnost má dopad na niektoré ovplyvnené trhy (odôvodnenia c. 897 az 899) a nakoniec po stvrté, ze dostupné prieskumy trhov jednoznacne potvrdzujú tendenciu uprednostnit pouzívanie Windows Media Player a formátov Windows Media na úkor ich hlavných konkurentov (odôvodnenia c. 900 az 944). Na základe týchto rozlicných úvah Komisia prichádza k záveru, ze s rozumnou mierou pravdepodobnosti predmetný viazaný predaj vedie k oslabeniu hospodárskej sútaze v takej miere, ze zachovanie efektívnej hospodárskej sútaze nie je v blízkej budúcnosti zabezpecené (odôvodnenie c. 984). 25 Nakoniec Komisia odmieta tvrdenia Microsoftu, v zmysle ktorých na strane jednej viazaný predaj týchto produktov zarucuje zvýsenie efektivity vyvazujúce protisútazné dopady identifikované Komisiou (odôvodnenia c. 955 az 970) a na strane druhej nenabáda k obmedzeniu hospodárskej sútaze (odôvodnenia c. 971 az 977). III - Opatrenia na nápravu a pokuta ulozené Microsoftu 26 Za dve zneuzitia dominantného postavenia identifikované Komisiou v Rozhodnutí bola ako sankcia ulozená pokuta vo výske 497 196 304 eur (clánok 3 Rozhodnutia). 27 Okrem toho v zmysle clánku 4 Rozhodnutia je Microsoft povinný ukoncit zneuzívanie dominantného postavenia skonstatované v clánku 2 uvedenom vyssie, v súlade s podmienkami uvedenými v clánkoch 5 a 6 Rozhodnutia. Microsoft sa takisto musí zdrzat takého konania, ako je konanie uvedené v clánku 2, ako aj konaní s rovnakým alebo rovnocenným úcelom alebo úcinkom. 28 Ako opatrenie urcené na nápravu odmietnutia zneuzívajúcej povahy identifikovanej v Rozhodnutí sa v clánku 5 Rozhodnutia Microsoftu ukladá toto: "a) Microsoft... sprístupní v lehote 120 dní odo dna dorucenia [Rozhodnutia] informácie súvisiace s interoperabilitou kazdému podniku, ktorý si zelá vyvíjat a distribuovat operacné systémy pre servery pre pracovné skupiny a dá oprávnenie týmto podnikom na rozumné a nediskriminacné pouzívanie informácií súvisiacich s interoperabilitou pre vývoj a distribúciu operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny; b) Microsoft... zabezpecí aktualizáciu poskytnutých informácií súvisiacich s interoperabilitou akonáhle to bude potrebné a s co najmensími odkladmi; c) Microsoft... v lehote 120 dní odo dna dorucenia [Rozhodnutia] zavedie hodnotiaci mechanizmus, ktorý umozní podnikom, ktoré budú mat o to záujem, informovat sa úcinným spôsobom o rozsahu a podmienkach pouzívania informácií súvisiacich s interoperabilitou; Microsoft... môze stanovit rozumné a nediskriminacné podmienky na zabezpecenie toho, aby prístup k informáciám o interoperabilite poskytnutý v tomto rámci slúzil iba na úcely hodnotenia; ..." 29 Lehota v dlzke 120 dní, uvedená v clánku 5 Rozhodnutia uplynula 27. júla 2004. 30 Ako opatrenie na nápravu viazaného predaja zneuzívajúcej povahy identifikovaného v Rozhodnutí, clánok 6 Rozhodnutia ukladá toto: "a) Microsoft... v lehote 90 dní od dna dorucenia tohto rozhodnutia ponúkne plne funkcnú verziu svojho operacného systému Windows pre PC klientov, ktorá nebude obsahovat Windows Media Player. Microsoft... bude nadalej mat právo ponúkat svoj operacný systém Windows pre PC klientov so zabudovaným Windows Media Player, ..." 31 Lehota v dlzke 90 dní uvedená v clánku 6 Rozhodnutia uplynula 28. júna 2004. Konanie o porusení amerického protimonopolného práva 32 Súbezne s vysetrovaním Komisie prebiehalo aj vysetrovanie proti Microsoftu pre porusenie amerických protimonopolných zákonov. 33 Roku 1998 Spojené státy a 20 státov tejto federácie podali zalobu proti Microsoftu na základe Sherman Act. Ich návrhy sa týkali opatrení, ktoré Microsoft prijal proti internetovému prehliadacu spolocnosti Netscape "Netscape Navigator" a technológiám "Java" spolocnosti Sun Microsystems. Dvadsat státov federácie podalo zaloby proti Microsoftu aj z dôvodu porusenia ich vlastných protimonopolných zákonov. 34 Potom, co "United States Court of Appeals for the District of Columbia Circuit" (dalej len "odvolací súd") vyniesol 28. júna 2001 svoj rozsudok na základe zaloby podanej Microsoftom proti rozsudku "United States District Court for the District of Columbia" (dalej len "District Court") z 3. apríla 2000, Microsoft uzavrel v novembri 2001 zmier s Ministerstvom spravodlivosti Spojených státov a s "Attorneys General" deviatich státov federácie (dalej len "americký zmier"), v rámci ktorého Microsoft prijal dva druhy záväzkov. 35 Microsoft sa po prvé zaviazal na to, ze zabezpecí "interoperabilitu", t. j. stykovú prevádzkovú schopnost, a poskytne tretím osobám licenciu na tieto specifikácie za urcitých podmienok. 36 Po druhé americký zmier stanovuje, ze Microsoft musí umoznit výrobcom hardvéru a konecným spotrebitelom aktiváciu alebo zrusenie prístupu k jeho sprostredkujúcemu softvéru ("middleware"). Softvér Microsoft Media Player je jedným z produktov patriacich do tejto kategórie podla toho, ako je definovaný v americkom zmieri. Ustanovenia tohto zmieru majú zarucit, aby dodávatelia "middleware" mohli vyvíjat a distribuovat produkty, ktoré správne fungujú v spojení s Windows. 37 Tieto ustanovenia schválil District Court 1. novembra 2002. Ten istý súd okrem toho zamietol návrhy na vydanie opatrení na nápravu podané deviatimi státmi federácie, ktoré neprijali americký zmier. 38 Po podaní odvolania státom Massachusetts odvolací súd 30. júna 2004 potvrdil rozhodnutie District Court. 39 S cielom vykonat americký zmier bol v auguste 2002 zavedený Microsoft Communications Protocol Program (dalej len "MCPP"). Z dokumentácie predlozenej Súdu prvého stupna vyplýva, ze medzi augustom 2002 a júlom 2004 vyuzilo MCPP 17 drzitelov licencie. Konanie pred Súdom prvého stupna 40 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 7. júna 2004 Microsoft podal na základe clánku 230 stvrtého odseku ES zalobu smerujúcu k zruseniu Rozhodnutia a subsidiárne k zruseniu ulozenej pokuty alebo k podstatnému znízeniu jej výsky. 41 Osobitným podaním zapísaným do registra kancelárie 25. júna 2004 Microsoft takisto podal na základe clánku 242 ES návrh na odklad vykonatelnosti clánku 4, clánku 5 písm. a) a c) a clánku 6 písm. a) Rozhodnutia. V tom istom podaní Microsoft okrem toho navrhol na základe clánku 105 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna odklad vykonatelnosti týchto ustanovení, pokial nebude rozhodnuté o návrhu na nariadenie predbezného opatrenia. 42 V ten istý den predseda Súdu prvého stupna ako sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach vyzval Komisiu na upresnenie toho, ci mieni prikrocit k nútenému výkonu Rozhodnutia pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbezného opatrenia. 43 Listom doruceným v ten istý den do kancelárie Súdu prvého stupna Komisia informovala sudcu rozhodujúceho o predbezných opatreniach, ze sa rozhodla nepristúpit k nútenému výkonu clánku 4, clánku 5 písm. a) a c) a clánku 6 písm. a) Rozhodnutia, pokial bude prebiehat konanie o nariadení predbezného opatrenia. 44 Návrhom doruceným 25. júna 2004 do kancelárie Súdu prvého stupna Novell Inc. (dalej len "Novell"), so sídlom vo Walthame, Massachussetts (Spojené státy), v zastúpení: C. Thomas, M. Levitt a V. Harris, solicitors, a A. Müller-Rappard, advokát, dal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie v konaní o nariadení predbezného opatrenia. 45 Návrhom doruceným 30. júna 2004 do kancelárie Súdu prvého stupna RealNetworks Inc. (dalej len "RealNetworks") dal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie v konaní o nariadení predbezného opatrenia. 46 Návrhom doruceným 30. júna 2004 do kancelárie Súdu prvého stupna Computer & Communications Industry Association (dalej len "CCIA"), so sídlom vo Washingtone, DC (Spojené státy), v zastúpení: J. Flynn, QC, a D. Paemen a N. Dodoo, advokátky, dal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie v konaní o nariadení predbezného opatrenia. 47 Návrhom doruceným 1. júla 2004 do kancelárie Súdu prvého stupna Software & Information Industry Association (dalej len "SIIA") dal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie v konaní o nariadení predbezného opatrenia. 48 Návrhom doruceným 1. júla 2004 do kancelárie Súdu prvého stupna The Computing Technology Industry Association Inc. (dalej len "CompTIA") dal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Microsoftu v konaní o nariadení predbezného opatrenia. 49 Návrhom doruceným 2. júla 2004 do kancelárie Súdu prvého stupna The Association for Competitive Technology (dalej len "ACT") dal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Microsoftu v konaní o nariadení predbezného opatrenia. 50 Dna 5. júla 2004 Digimpro Ltd, so sídlom v Londýne (Spojené královstvo), TeamSystem SpA, Mamut ASA a CODA Group Holdings Ltd, so sídlom Chippenhame, Wiltshire (Spojené královstvo), dali návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Microsoftu v konaní o nariadení predbezného opatrenia. 51 Návrhom doruceným 5. júla 2004 do kancelárie Súdu prvého stupna DMDsecure.com BV, MPS Broadband AB, Pace Micro Technology plc, Quantel Ltd a Tandberg Television Ltd (dalej spolocne nazývaní ako "DMDsecure.com a i."), dali návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Microsoftu v konaní o nariadení predbezného opatrenia. 52 Návrhom doruceným 8. júla 2004 do kancelárie Súdu prvého stupna IDE Nätverkskonsulterna AB, so sídlom v Stokholme (Svédsko), Exor AB, páni T. Rogerson, s bydliskom v Harpendene, Hertfordshire (Spojené královstvo), P. Setka, s bydliskom v Sobeslave (Ceská republika), D. Tomicic, s bydliskom v Norimbergu (Nemecko), M. Valasek, s bydliskom v Karlových Varoch (Ceská republika), R. Rialdi, s bydliskom v Janove (Taliansko), a B. Nati, s bydliskom v Parízi (Francúzsko), dali návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Microsoftu v konaní o nariadení predbezného opatrenia. 53 Návrhom doruceným 13. júla 2004 Free Software Foundation Europe (dalej len "FSF-Europe") dal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie v konaní o nariadení predbezného opatrenia. 54 Tieto návrhy na vstup vedlajsích úcastníkov do konania sa v zmysle clánku 116 ods. 1 rokovacieho poriadku dorucili úcastníkom konania, ktorí v jednotlivých prípadoch predlozili svoje pripomienky v urcených lehotách, alebo sa zdrzali predlozenia pripomienok. Microsoft listami zo 6. a 8. júla 2004 navrhol, aby sa s údajmi obsiahnutými v Rozhodnutí, pri ktorých Komisia súhlasila s ich neuverejnením vo verzii sprístupnenej na internete, zaobchádzalo dôverne voci vsetkým vedlajsím úcastníkom konania. 55 Komisia predlozila 21. júla 2004 svoje písomné vyjadrenie k návrhu na nariadenie predbezného opatrenia. Toto vyjadrenie bolo toho istého dna oznámené Microsoftu. 56 Uznesením z 26. júla 2004 predseda Súdu prvého stupna na strane jednej vyhovel návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, ktoré podali CompTIA, ACT, TeamSystem SpA, Mamut ASA, DMDsecure.com a i. a Exor AB, Novell, RealNetworks, CCIA a SIIA a na strane druhej zamietol návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, ktoré podali Digimpro Ltd, CODA Group Holdings Ltd, IDE Nätverkskonsulterna AB, páni T. Rogerson, P. Setka, D. Tomicic, M. Valasek, R. Rialdi a B. Nati. Predseda Súdu prvého stupna takisto nariadil, aby verzia dokumentov bez dôverných informácií bola poskytnutá vedlajsím úcastníkom konania a vyhradil rozhodnutie o dôvodnosti návrhu na dôverné zaobchádzanie na neskorsie stádium konania. 57 Predseda Súdu prvého stupna ako sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach zorganizoval 27. júla 2004 neformálne stretnutie, na ktoré boli okrem Microsoftu a Komisie pozvaní vedlajsí úcastníci konania, ktorých návrhom bolo vyhovené uznesením z 26. júla 2004, ako aj FSF-Europe. Na tomto stretnutí sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach na strane jednej predbezne vyhovel návrhu FSF-Europe na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie v konaní o nariadení predbezného opatrenia a na strane druhej predlozil úcastníkom rozvrh jednotlivých stádií konania v konaní o nariadení predbezného opatrenia. 58 Uznesením zo 6. septembra 2004 bolo vyhovené návrhu FSF-Europe na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 59 Kazdý vedlajsí úcastník konania predlozil svoje vyjadrenie v urcenej lehote. 60 V súlade so závermi neformálneho stretnutia z 27. júla 2004 dal Microsoft 19. augusta 2004 odpoved na vyjadrenie Komisie z 21. júla 2004. 61 Návrhom doruceným 31. augusta 2004 Audiobanner.com vystupujúci pod obchodným menom VideoBanner (dalej len "VideoBanner"), so sídlom v Los Angeles, Kalifornia (Spojené státy), v zastúpení L. Alvizar Ceballos, advokát, dal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie v konaní o nariadení predbezného opatrenia. Kedze ziadny úcastník konania proti tomuto návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania nenamietal, bolo predbezne vyhovené návrhu VideoBanner na vstup vedlajsieho úcastníka do konania a VideoBanner bol vyzvaný na predlozenie svojho vyjadrenia priamo na pojednávaní. 62 Reagujúc na vyjadrenie Microsoftu z 19. augusta 2004, Komisia predlozila nové vyjadrenie 13. septembra 2004. 63 Zalobca aj zalovaný predlozili 13. septembra 2004 svoje písomné vyjadrenia k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania. 64 Z titulu opatrenia na zabezpecenie priebehu konania predseda Súdu prvého stupna ako sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach polozil Microsoftu, Komisii a niektorým vedlajsím úcastníkom konania písomné otázky. Na tieto otázky boli v urcených lehotách dané odpovede, ktoré boli oznámené vsetkým úcastníkom. 65 Vyjadrenia vsetkých úcastníkov, vrátane VideoBanner, boli vypocuté na pojednávaní uskutocnenom 30. septembra a 1. októbra 2004. 66 Listom z 8. októbra 2004 RealNetworks dorucil do kancelárie Súdu prvého stupna niektoré upresnenia, na predlozenie ktorých ho vyzval sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach. Ostatní úcastníci dostali oznámenie o tomto liste a boli vyzvaní na predlozenie svojho vyjadrenia k tejto veci. 67 Microsoft listom z 27. októbra 2004 predlozil vyjadrenie k listu RealNetworks z 8. októbra 2004. Ostatní úcastníci nepredlozili vyjadrenie. 68 Listami z 10. a 19. novembra 2004 CCIA a Novell oznámili Súdu prvého stupna, ze berú spät svoje návrh na vstup vedlajsieho úcastníka v tejto veci. Komisia, Microsoft a vedlajsí úcastníci konania predlozili svoje vyjadrenia k týmto spätvzatiam v urcenej lehote. 69 Po spätvzatí návrhov CCIA a Novell bolo zorganizované neformálne stretnutie, ktoré sa uskutocnilo 25. novembra 2004 za prítomnosti vsetkých úcastníkov, s cielom prerokovat procedurálne následky týchto spätvzatí. Zápisnica z tohto stretnutia bola poskytnutá vsetkým úcastníkom 26. novembra 2004. Právna podstata 70 Na základe ustanovenia clánku 242 ES v spojení s clánkom 225 ods. 1 ES môze Súd prvého stupna nariadit odklad vykonatelnosti napadnutého aktu, ak usúdi, ze okolnosti to vyzadujú. 71 Clánok 104 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovuje, ze návrh na nariadenie predbezného opatrenia musí uvádzat okolnosti preukazujúce naliehavost, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohlad odôvodnujú (fumus boni iuris) nariadenie navrhovaných predbezných opatrení. Tieto podmienky sú kumulatívne, takze návrh na odklad vykonatelnosti musí byt zamietnutý, ak nie je splnená jedna z nich [uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, C-268/96 P(R), Zb. s. I-4971, bod 30]. Sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach môze takisto pristúpit k zvazovaniu prítomných záujmov (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 23. februára 2001, Rakúsko/Rada, C-445/00 R, Zb. s. I-1461, bod 73). 72 V rámci tohto celkového skúmania sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach musí pouzit rozsiahlu volnú úvahu, ktorá mu je daná pre urcenie spôsobu, akým sa za osobitných okolností kazdého prípadu musí overit splnenie týchto podmienok [uznesenie predsedu Súdneho dvora z 29. januára 1997, Antonissen/Rada a Komisia, C-393/96 P(R), Zb. s. I-441, bod 28]. 73 V súlade s clánkom 107 ods. 1 rokovacieho poriadku "o návrhu sa rozhoduje odôvodneným uznesením". Bolo vsak upresnené, ze sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach sa nemusí výslovne zaoberat so vsetkými skutkovými a právnymi otázkami, ktoré sa prejednali pocas konania o nariadení predbezného opatrenia. Konkrétne postacuje, ak odôvodnenie c. poskytnuté sudcom rozhodujúcim o predbezných otázkach na prvom stupni vierohodne zdôvodní svoje uznesenie so zretelom na vsetky okolnosti prípadu a dovolí tak Súdnemu dvoru vykonat jeho súdne preskúmanie [uznesenie SCK a FNK/Komisia, uz citované v bode 71 vyssie, bod 52, a uznesenie predsedu Súdneho dvora z 25. júna 1998, Holandské Antily/Rada, C-159/98 P(R), Zb. s. I-4147, bod 70]. 74 S ohladom na odlisnost jednotlivých konaní zakladajúcich zneuzitie dominantného postavenia vytýkaných Microsoftu, ktorá vyplýva tak zo struktúry Rozhodnutia, ako aj zo struktúry argumentácie zalobcu, sudca rozhodujúci o predbezných otázkach usudzuje, ze je vhodné preskúmat oddelene argumentáciu na podporu návrhov na odklad vykonatelnosti clánku 5 písm. a) az c) v spojení s clánkom 4 Rozhodnutia (cast venovaná otázke informácií súvisiacich s interoperabilitou) na strane jednej a clánku 6 písm. a) v spojení rovnako s clánkom 4 (cast venovaná otázke viazaného predaja operacného systému Windows a softvéru Windows Media Player) na strane druhej. Tomuto preskúmaniu vsak predchádza posúdenie návrhu na zachovanie dôvernosti informácií, návrhu VideoBanner na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, úcinkov spätvzatia návrhov CCIA a Novell a splnenia urcitých formálnych poziadaviek v súvislosti s písomnostami. I - O návrhu na dôverné zaobchádzanie 75 V stádiu konania o predbeznej otázke je vo vztahu k vedlajsím úcastníkom konania namieste zaobchádzat dôverne s tými údajmi obsiahnutými v Rozhodnutí, pri ktorých aj Komisia súhlasila s ich nezverejnením v znení dostupnom na jej internetovej stránke, v rozsahu, v akom môzu byt údaje na prvý pohlad povazované za tajné alebo dôverné v zmysle clánku 116 ods. 2 rokovacieho poriadku. II - O návrhu VideoBanner na vstup vedlajsieho úcastníka do konania 76 Ako uz bolo uvedené v bode 61 vyssie, VideoBanner podal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania o nariadení predbezného opatrenia na podporu návrhov Komisie. 77 Kedze tento návrh bol podaný v súlade s clánkom 115 ods. 2 rokovacieho poriadku a úcastníci konania nevzniesli námietky, je namieste vyhoviet tomuto návrhu v súlade s clánkom 40 druhého odseku Statútu Súdneho dvora, ktorý sa v zmysle clánku 53 prvého odseku tohto statútu pouzije aj na Súd prvého stupna. III - O úcinkoch spätvzatia návrhu niektorými vedlajsími úcastníkmi konania 78 Potom, co CCIA a Novell oznámili Súdu prvého stupna spätvzatie svojich návrhov na vstup vedlajsieho úcastníka do konania o nariadení predbezného opatrenia na podporu návrhov Komisie, predseda Súdu prvého stupna ako sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach zorganizoval neformálne stretnutie vsetkých úcastníkov, aby prerokovali niektoré procesnoprávne úcinky týchto spätvzatí. 79 Zo zápisnice z tohto stretnutia vyplýva, ze úcastníci konania sa zhodli na tomto: po prvé, ze písomnosti, ktoré CCIA a Novell dorucili pocas konania o nariadení predbezného opatrenia, vrátane vsetkých príloh týchto dokumentov, ako aj ich tvrdenia prednesené na pojednávaní predstavujú súcast spisu tohto konania o nariadení predbezného opatrenia, po druhé, ze vsetci úcastníci konania, ako aj sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach sa môzu opierat o tieto písomnosti a prednesy pre úcely ich argumentácie alebo hodnotenia a po tretie, ze vsetky písomnosti a prednesy dolozené do spisu tohto konania boli medzi úcastníkmi kontradiktórnym spôsobom prerokované. 80 Okrem toho RealNetworks vo svojom vyjadrení k spätvzatiu návrhu zo strany CCIA tvrdí, ze tento úcastník nemal také splnomocnenie, ktoré by ho oprávnovalo k spätvzatiu návrhu v tomto konaní. 81 V tomto ohlade sudca rozhodujúci o predbezných otázkach usudzuje, ze mu neprislúcha skúmat námietku, ktorú predlozil RealNetworks, kedze jednak nemá právomoc rozhodovat o tom, ci rozhodnutie riadiacich orgánov CCIA bolo prijaté v súlade s jeho stanovami, jednak CCIA predlozil spätvzatie návrhu v súlade s ustanoveniami Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. IV - O dodrzaní formálnych poziadaviek v súvislosti s písomnostami 82 Komisia a niektorí vedlajsí úcastníci konania podporujúci jej návrhy uviedli po prvé, ze urcité odkazy na dokumenty prilozené k zalobe Microsoftu vo veci samej sú neprípustné, po druhé, ze dokumenty predlozené Microsoftom v priebehu konania sú neprípustné, po tretie, ze pre niektoré tvrdenia chýbajú dôkazy a po stvrté, ze neboli dodrzané iné formálne poziadavky. A - Odkazy na zalobu vo veci samej 83 Vo svojom vyjadrení z 21. júla 2004 Komisia vymenúva body návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, ktoré obsahujú odkazy na strane jednej na zalobu vo veci samej a na strane druhej na dokumenty, ktoré boli prilozené k tejto zalobe, ale neboli prilozené k návrhu na nariadenie predbezného opatrenia (prílohy A.9, A.9.1, A.9.2, A.11, A.12.1, A.17, A.18, A.19, A.20, A.21, A.22 a A.24). Komisia z týchto skutocností vyvodzuje záver, ze Microsoft sa nemôze odvolávat na tieto dokumenty. 84 Vo svojom vyjadrení z 13. septembra 2004 Komisia dodáva, ze nové odkazy na zalobu vo veci samej obsiahnuté vo vyjadrení Microsoftu z 19. augusta 2004, najmä tie, ktoré sa týkajú dohody Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o obchodných aspektoch práva dusevného vlastníctva (dalej len "TRIPS") musia byt zamietnuté, takisto ako predchádzajúce. Prilozenie príslusných castí zaloby vo veci samej ako prílohy k vyjadreniu (príloha T.9) neumoznuje prijat záver, ze návrh na nariadenie predbezného opatrenia je sám osebe postacujúci. 85 V tomto ohlade je vhodné pripomenút, ze na neformálnom stretnutí 27. júla 2004 sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach upozornil Microsoft na velmi pocetné odkazy na zalobu vo veci samej v návrhu na nariadenie predbezného opatrenia a ziadal o vysvetlenie v tejto veci. Vo svojej odpovedi Microsoft podla zápisnice z tohto stretnutia uviedol: "zalobca potvrdzuje, ze návrh na nariadenie predbezného opatrenia sa má povazovat za postacujúci sám osebe a pre potreby konania o nariadení predbezného opatrenia nie je nutné prihliadat na pocetné odkazy na zalobu vo veci samej obsiahnuté v jeho návrhu na nariadenie predbezného opatrenia". 86 Toto stanovisko je v súlade s bodom VII ods. 1 Praktických pokynov úcastníkom konania [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 2002, L 87, s. 48), ktoré stanovuje, ze návrh na nariadenie predbezného opatrenia "musí byt zrozumitelný sám osebe, bez potreby odkazov na zalobu vo veci samej". [neoficiálny preklad] 87 Z toho vyplýva, ze dôvodnost návrhu Microsoftu na nariadenie predbezného opatrenia sa musí posúdit iba na základe skutkových a právnych okolností, ktoré vyplývajú priamo z textu návrhu na nariadenie predbezného opatrenia a dokumentov prilozených k tomuto návrhu s cielom ozrejmit jeho obsah (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdu prvého stupna zo 7. mája 2002, Aden a i./Rada a Komisia, T-306/01 R, Zb. s. II-2387, bod 52). Aj ked sa z tejto skutocnosti nemôze vyvodit záver, ze nie je mozné prejednat ziadne tvrdenie zalozené na dokumente, ktorý nie je prilozený k návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, je potrebné uviest, ze predmetné tvrdenie sa nemôze povazovat za dokázané v prípade, ak ho spochybní iný úcastník konania alebo vedlajsí úcastník konania podporujúci návrhy tohto úcastníka. 88 Pokial ide o odkaz na prílohu T.9, je potrebné pripomenút, ze aj ked na podporu alebo doplnenie nejakého textu vzhladom na urcité body je mozné odkázat na urcité casti dokumentov, ktoré sú k nemu prilozené, absenciu podstatných nálezitostí návrhu na nariadenie predbezného opatrenia nie je mozné napravit vseobecným odkazom na iné písomnosti, aj ked sú prilozené k tomuto návrhu (uznesenie Aden a i./Rada a Komisia, uz citované v bode 87 vyssie, bod 52). V tomto kontexte je potrebné spresnit, ze bod VII. ods. 2 praktických pokynov, ktorý stanovuje, ze "skutkové a právne dôvody, na ktorých sa zaloba zakladá a ktoré na prvý pohlad preukazujú jej dôvodnost" [neoficiálny preklad], musia byt uvedené "mimoriadne krátko a strucne" [neoficiálny preklad], nie je mozné chápat v zmysle, ze dovoluje vseobecný odkaz na prilozený dokument, ktorý obsahuje detailnú argumentáciu, ak nemá íst o obchádzanie predpísaného pravidla. 89 Bez toho, aby boli dotknuté dokumenty vlozené do spisu dodatocne a prednesy, ktoré odzneli na pojednávaní, je rozhodnuté, ze nebudú zohladnené ani prílohy prilozené k zalobe, ani príloha T.9. B - O predkladaní dokumentov v priebehu konania 90 Vo svojom vyjadrení z 13. septembra 2004 Komisia na úvod usudzuje, ze tvrdenia Microsoftu obsiahnuté v jeho vyjadrení z 19. augusta 2004 prekracujú rámec tvrdení obsiahnutých v zalobe, najmä co sa týka detailnej argumentácie súvisiacej s právom dusevného vlastníctva uvedenej v dvoch odlisných prílohách (prílohy T.3 s názvom "Stanovisko pána Prescott" a T.6 s názvom "Stanovisko pána Galloux"). Okrem toho podla Komisie nebolo poskytnuté ziadne vysvetlenie skutocnosti, ze príloha T.3, ktorá je datovaná 3. júna 2004, nebola predlozená pri podávaní návrhu na nariadenie predbezného opatrenia. 91 Komisia dalej uvádza, ze Microsoft pripojil k svojmu vyjadreniu z 19. augusta 2004 dokument, ktorý bol prilozený k zalobe (príloha A.21, ktorá sa stala prílohou T.5, Knauer, "Patentovo-právne aspekty [Rozhodnutia]"), ako aj dokument, ktorého obsah sa zdá byt totozný s obsahom jednej prílohy zaloby [príloha T.8, Evans, Nichols a Padilla, "Ekonomické dôkazy úcinkov rozdelenia trhu uvedeného Komisiou v súvislosti s odmietnutím dodania a viazaného predaja", ktorá sa podobá na prílohu A.19]. 92 Vo svojich odpovediach na otázky polozené Súdom prvého stupna poskytnutých pred spätvzatím svojich návrhov Novell a CCIA usúdili, ze niektoré dokumenty sú neprípustné, kedze mali byt predlozené spolu s návrhom na nariadenie predbezného opatrenia, no stalo sa tak az neskôr (prílohy T.3, T.5, T.8 a U.2, Campbell-Kelly, "Komentár k inovacnému charakteru Active Directory"). 93 Sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach konstatuje, ze dokumenty T.3, T.5, T.8 a U.2 boli prilozené k vyjadreniu Microsoftu z 19. augusta 2004 a ich úcelom je podporit obsah tohto vyjadrenia. Za týchto okolností nemozno Microsoftu vytýkat, ze poskytol detailnú odpoved na vyjadrenie Komisie z 21. júla 2004 a v tejto súvislosti nie je podstatné, ze dátum na prilozenom dokumente je skorsí ako den dorucenia návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, alebo ze tento dokument je totozný alebo podobný dokumentu, ktorý je prilozený k zalobe. Podobne, vyjadrenia Microsoftu k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania sa môzu z rovnakých dôvodov platne opierat o prílohu U.2. C - O nedostatku dôkazov 94 Komisia zdôraznuje, ze prílohy T.5 a T.8 sa zakladajú na informáciách, ku ktorým nemá prístup [v prílohe T.5 jej odsek 4 odkazuje na informáciu prijatú Microsoftom bez dalsieho upresnenia, k prílohe T.8 nie sú prilozené správy uvedené v odseku 6 (Merrill Lynch a Forrester v súvislosti s údajmi o trhu serverov), v poznámke pod ciarou c. 35 (stúdia vypracovaná Microsoftom), v poznámkach pod ciarou c. 42 a 43 ("Vysetrovania Digital Media Tracker"), v poznámke pod ciarou c. 48 ("Analýza multimediálnych prehrávacov instalovaných v mikropocítacoch"), v poznámke pod ciarou c. 50 ("Oznámenia NERA")]. 95 V tomto ohlade postacuje uviest, ze sudcovi rozhodujúcemu o predbezných opatreniach prislúcha, aby prípadne posúdil, ci tvrdenia zalozené na vyssie uvedených správach a informáciách nemajú dôkaznú hodnotu. D - O nedodrzaní niektorých iných formálnych poziadaviek 96 Komisia a, pred spätvzatím svojho návrhu, CCIA uvádzajú, ze vo svojom návrhu na nariadenie predbezného opatrenia Microsoft odkazuje na prílohu R.6 (Carboni, "Stanovisko o práve ochranných známok") bez toho, aby uviedol, preco je predmetný dokument relevantný, a preto nie je mozné prihliadnut na túto prílohu. 97 Ako uz bolo uvedené v bode 88 vyssie, absenciu podstatných nálezitostí návrhu na nariadenie predbezného opatrenia nie je mozné napravit vseobecným odkazom na iné písomnosti, aj ked sú k tomuto návrhu prilozené. V danom prípade príloha R.6, na ktorú odkazuje návrh na nariadenie predbezného opatrenia, má za úcel podporit tvrdenia Microsoftu o riziku vzniku ujmy na ochranných známkach Microsoftu, ktoré znie takto: "okamzité vykonanie clánku 6 písm. a) Rozhodnutie by takisto vázne poskodilo ochranné známky Microsoft a Windows, kedze Microsoft by bol nútený predávat menej hodnotný produkt, nezlucitelný so svojím základným konceptom". Kedze z tejto vety dostatocne jasne vyplýva, ze úcelom prílohy R.6 je ilustrácia uvedeného rizika, sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach usudzuje, ze nie je opodstatnené vylúcit túto prílohu z prejednania veci. V - O merite veci A - O otázke informácií súvisiacich s interoperabilitou 1. Tvrdenia úcastníkov konania a) Tvrdenia Microsoftu a vedlajsích úcastníkov konania podporujúcich jeho návrhy O fumus boni iuris 98 Podla Microsoftu existuje medzi ním a Komisiou vázny spor o otázke povinného poskytnutia licencie na komunikacné protokoly, a preto je na prvý pohlad splnená podmienka preukázania nezákonnosti clánku 5 písm. a) az c) Rozhodnutia. 99 Microsoft tvrdí, ze z danom prípade nie sú splnené styri podmienky, na základe ktorých sa urcitému podniku dá prikázat poskytnutie licencie a ktoré Súdny dvor spresnil vo svojich rozsudkoch z 5. októbra 1988, Volvo (238/87, Zb. s. 6211), zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia (C-241/91 P a C-242/91 P, Zb. s. I-743, dalej len "rozsudok Magill"), z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, Zb. s. I-7791), a z 29. apríla 2004, IMS Health (C-418/01, Zb. s. I-5039, bod 49). 100 Po prvé casti dusevného vlastníctva Microsoftu, ktorých poskytnutie konkurentom ukladá Rozhodnutie, nie sú podla Microsoftu nevyhnutné na vykonávanie cinnosti poskytovatela operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny. 101 Microsoft na úvod zdôraznuje existenciu piatich spôsobov zabezpecenia interoperability medzi operacnými systémami dodanými odlisnými dodávatelmi, a to po prvé pouzívanie standardných komunikacných protokolov, ako sú TCP/IP (Transmission Control Protocol/Internet Protocol) a HTTP (HyperText Transfer Protocol), po druhé zabudovanie softvérového kódu do operacného systému Windows pre PC klientov alebo pre servery, aby systém mohol komunikovat s operacnými systémami pre servery dodanými konkurentmi Microsoftu tak, ze pouzije osobitné komunikacné protokoly tohto druhého operacného systému pre servery, po tretie zabudovanie softvérového kódu do operacného systému pre servery, dodaného konkurentmi Microsoftu, aby systém mohol komunikovat s operacnými systémami pre Windows pre PC klientov alebo pre servery tak, ze pouzije osobitné komunikacné protokoly operacného systému Windows, po stvrté zabudovanie bloku softvérových kódov do vsetkých operacných systémov pre PC klientov a pre servery urcitej siete, co by umoznilo zabezpecit interoperabilitu prostredníctvom komunikácie medzi týmito blokmi softvérových kódov a po piate pouzívanie operacného systému Windows ako "brány" medzi operacným systémom Windows pre PC klientov a konkurencným operacným systémom pre servery. 102 Dalej Microsoft uvádza, ze zákazníci sa nestazujú na existujúcu úroven interoperability. 103 Nakoniec Microsoft uvádza, ze existujú viacerí konkurenti, ktorí vykonávajú túto cinnost. 104 Po druhé odmietnutie Microsoftu poskytnút tieto casti dusevného vlastníctva svojim konkurentom nezabránilo objaveniu sa nových produktov, po ktorých zostal dopyt spotrebitelov neuspokojený. Nebol predlozený ziadny dôkaz nespokojnosti. Nie je preukázané ani to, ze konkurenti vyuzívajú dusevné vlastníctvo Microsoftu na vývoj nových produktov namiesto toho, aby sa obmedzili na napodobnenie funkcionalít existujúcich produktov Microsoftu. 105 Po tretie skutocnost, ze Microsoft vyuzíval svoju technológiu iba sám neviedla k obmedzeniu hospodárskej sútaze na odvodenom trhu, kedze, co potvrdzuje aj rast Linux-u, distribútori operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny predstavujú intenzívnu konkurenciu. Sest rokov po údajnom odmietnutí Microsoftom vládne na trhu hospodárska sútaz. 106 Po stvrté odmietnutie poskytnút licencie v súvislosti s technológiou distribútorom konkurencných operacných systémov pre servery je objektívne zdôvodnené. Na rozdiel od informácií chránených vnútrostátnymi predpismi, ktoré boli predmetom sporu v prípadoch Magill a IMS Health, uz citovaných v bode 99 vyssie, a ktoré dotknuté spolocnosti odmietli poskytnút v týchto prípadoch, sa totiz chránené informácie v tomto prípade týkajú tajnej a vysoko hodnotnej technológie. Komisia v danom prípade na preukázanie toho, ze odmietnutie poskytnút informácie chránené právom dusevného vlastníctva nebolo objektívne odôvodnené, a preto predstavovalo porusenie clánku 82 ES, pouzila nepresné kritériá hodnotenia, ktoré sa zjavne odlisujú od kritérií uznaných v predchádzajúcej judikatúre. Takýmto spôsobom Komisia usúdila, ze toto odmietnutie predstavuje porusenie clánku 82 ES v prípade, ak po dôkladnom zvázení vsetkých okolností pozitívny dopad na inovácie v odvetví ako celku vyvazuje negatívny dopad na motiváciu daného podniku hladat dalsie inovácie (odôvodnenie c. 783). Toto nové kritérium je neurcité a okrem toho nie je preukázané dôkaznými prostriedkami alebo analýzami, ze poskytnutie technológie Microsoftu konkurentom by stimulovalo inováciu v odvetví. Naopak, podla Microsoftu by poskytnutie povinnej licencie malo za následok znízenie hospodárskej sútaze medzi distribútormi operacných systémov pre servery. 107 Okrem toho Microsoft tvrdí, ze Sun Microsystems ho nepoziadal o poskytnutie technológie, ktorej sprístupnenie mu Komisia nariaduje. Dalej, kedze táto spolocnost nikdy neziadala ziadnu licenciu na úcely vývoja softvéru v EHP, Microsoft tvrdí, ze nemá ziadnu povinnost povazovat ziadost Sun Microsystems za podnet na konanie, ktoré by mohlo spadat do rozsahu pôsobnosti clánku 82 ES. 108 Nakoniec Komisia tým, ze zaviazala Microsoft na poskytnutie licencie v súvislosti s chránenými informáciami, nezohladnila správne záväzky, ktoré pre Spolocenstvo vyplývajú z TRIPS (pozri bod 84 vyssie). 109 Vo svojom vyjadrení z 19. augusta 2004 Microsoft povazuje za nedôvodné tvrdenie Komisie, ze Rozhodnutie Microsoftu neukladá povinnost konat novým spôsobom, ale zaväzuje ho iba k návratu k jeho pociatocnej obchodnej politike. Microsoft na úvod uvádza, ze Komisia nenaznacuje, ze by informácie uvedené v clánku 5 Rozhodnutia mali byt poskytované v minulosti. Uvádza dalej, ze ak Komisia mala v úmysle odkázat na informácie v súvislosti s technológiou siete, na ktorú bola roku 1994 poskytnutá licencia spolocnosti AT&T na úcely vývoja produktu s názvom "Advanced Server for Unix" ("AS/U"), bolo by vhodnejsie zdôraznit, ze poskytovanie týchto informácií nikdy nebolo prerusené. V skutocnosti totiz produkt s názvom "PC Net Link", ktorý vyvinul Sun Microsystems je stále dostupný na trhu do dnesného dna. Sun Microsystems stále zabezpecuje reklamu tohto produktu tým, ze podla svojho vyjadrenia dodáva "pôvodné sietové sluzby Windows NT" - vrátane sluzieb súborov, tlace a správy uzívatelov a skupín - s operacnými systémami pre servery Solaris. Sun Microsystems podla Microsoftu takisto tvrdí, ze PC Net Link funguje správne s poslednými verziami operacných systémov Windows pre PC klientov, vrátane Windows 2000 Professional a Windows XP. 110 Okrem toho podla Microsoftu nie je mozné ho do budúcnosti nútit k poskytnutiu licencií na vsetky svoje komunikacné protokoly, kedze roku 1994 sa rozhodol poskytnút licenciu na technológiu siete spolocnosti AT&T. Obchodná spolupráca Microsoftu a AT&T nebola rozsírená na nové technológie na základe dohody strán. 111 Nakoniec Microsoft zdôraznuje, ze konkurencní dodávatelia operacných systémov pre servery nie sú závislí na informáciách súvisiacich s interoperabilitou, ktorých poskytovanie Microsoft údajne prerusil. Novell nikdy nepouzíval AS/U a neprejavil ani najmensí záujem o jeho pouzívanie. NetWare, ktorý dodáva Novell, poskytuje sluzby správy súborov a tlace a správu uzívatelov a skupín pre operacné systémy Windows s vyuzitím vlastnej série komunikacných protokolov. Dodávatelia Linux-u takisto vôbec nepouzívajú AS/U. Ich operacné systémy pre servery poskytujú sluzby súborov, tlace a správy uzívatelov a skupín pre operacné systémy Windows tak, ze pouzívajú softvérový produkt Samba s volným zdrojovým kódom, ktorý bol vyvinutý pomocou spätného rozboru komunikacných protokolov Microsoft. O naliehavosti 112 Microsoft tvrdí, ze okamzité vykonanie clánku 5 písm. a) az c) Rozhodnutia by viedlo k vzniku troch druhov váznej a nenapravitelnej ujmy. - Zásah do práv dusevného vlastníctva 113 Úcinkom Rozhodnutia by bolo zaviazanie Microsoftu na poskytnutie licencií na informácie vysokej hodnoty, ktoré sú chránené právom dusevného vlastníctva. Takto vzniknutý zásah do práv dusevného vlastníctva by predstavoval váznu a nenapravitelnú ujmu. i) Informácie vysokej hodnoty 114 Microsoft uvádza, ze komunikacné protokoly predstavujú technológiu, ktorej je majitelom, slúziacu operacným systémom Microsoft Windows pre PC klientov a pre servery na výmenu informácií s inými kópiami týchto operacných systémov a ktorá má znacnú trhovú hodnotu [stúdia S. Madnick a B. Meyer, "Ujma spôsobená ulozením povinnosti Microsoftu poskytnút vsetky komunikacné protokoly pouzívané pre servery pre pracovné skupiny", uvedená v prílohe R.2 (dalej len "stúdia Macnick a Meyer")]. Tieto komunikacné protokoly sú výsledkom dlhorocného a velmi nákladného výskumu a vývoja. Bolo vynalozené velmi velké úsilie na vývoj komunikacných protokolov, ktoré by poskytovali uzitocné funkcionality a zvýsili by rýchlost, spolahlivost a úcinnost komunikácie medzi operacnými systémami Windows. 115 Co sa týka specifikácií komunikacných protokolov, ktoré sú detailnými popismi výstavby a spôsobu fungovania komunikacných protokolov, ich získanie by umoznilo konkurentovi pouzit komunikacné protokoly Microsoftu vo vlastnom operacnom systéme pre servery. 116 Vo svojom vyjadrení z 19. augusta 2004 Microsoft zdôraznuje, ze povinné poskytnutie licencií na specifikácie komunikacných protokolov umoznujúcich spolocné fungovanie viacerých operacných systémov Windows pre servery pri poskytovaní sluzieb pracovnej skupiny by malo za úcinok zverejnenie velkého mnozstva informácií o vnútornej výstavbe operacných systémov Windows. Ako vyplýva zo stúdie Madnick a Meyer, poskytnutie licencií na komunikacné protokoly umoznujúce komunikáciu medzi rôznymi operacnými systémami Windows pre servery by odhalilo viacero informácií o fungovaní adresára s názvom Active Directory v týchto operacných systémoch. ii) Informácie chránené právom dusevného vlastníctva 117 Komunikacné protokoly Microsoftu a z nich odvodené specifikácie sú podla Microsoftu chránené právom dusevného vlastníctva. Microsoft v odpovedi na tvrdenie Komisie obsiahnuté v jej vyjadrení z 21. júla 2004 spresnuje, ze na strane jednej je vhodné rozlisovat medzi výstavbou protokolov, specifikáciami protokolov a pouzívaním týchto protokolov, no na strane druhej ochrana dusevného vlastníctva sa neobmedzuje iba na niektorú z týchto troch kategórií. Ochrana autorského práva 118 Komunikacné protokoly sú chránené Bernským dohovorom o ochrane literárnych a umeleckých diel z 9. septembra 1886, ktorý bol naposledy zmenený 28. septembra 1979, a smernicou Rady 91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane pocítacových programov (Ú. v. ES L 122, s. 42; Mim. vyd. 17/001, s. 114) v zmysle jej odôvodnení a clánku 1 ods. 1. Specifikácie týchto protokolov sú prípravné koncepcné práce a sú takisto chránené autorským právom (stanovisko pána Prescott, príloha T.3, spomenuté v bode 90 vyssie). 119 V dôsledku toho Microsoft ako kazdý nositel autorského práva má výlucné právo udelit súhlas na uverejnenie svojho diela, alebo na jeho sprístupnenie verejnosti akýmkolvek iným spôsobom. Zákonodarstvo jednotlivých clenských státov v tejto oblasti výslovne oprávnuje majitelov chránených diel na urcenie toho, ci tieto diela majú byt uverejnené alebo sprístupnené, bez ohladu na spôsob, ako sa tak stane. Rozhodnutie vsak zbavilo Microsoft práva rozhodnút o tom, v akej forme, komu, kedy a za akých podmienok si prípadne zelá poskytnút specifikácie svojich komunikacných protokolov. Komisia preto nemôze uznávat, ze specifikácie komunikacných protokolov Microsoftu, akonáhle sú vyhotovené, sú chránené autorským právom, a zároven tvrdit, ze záväzok poskytnút licencie na tieto specifikácie ulozený Microsoftu v Rozhodnutí neporusuje samotnú podstatu tohto práva. 120 Nositel autorského práva má takisto výlucné právo udelit súhlas na spracovanie svojho diela, ako to vyplýva z clánku 12 Bernského dohovoru a clánku 4 smernice 91/250. Toto výlucné právo udelit súhlas na spracovanie diela by vsak nebolo uplatnené, pretoze pouzitie specifikácií komunikacných protokolov Microsoftu jeho konkurentmi by predstavovalo takmer isto spracovanie alebo preklad týchto specifikácií, co spadá do rozsahu pôsobnosti autorského práva, a nemôze sa povazovat za dielo vytvorené nezávisle. Okrem toho aj za predpokladu, ze konkurenti Microsoftu by boli schopní pouzit urcité specifikácie bez porusenia autorského práva Microsoftu, Rozhodnutie od nich takéto konanie nevyzaduje, pretoze nariaduje Microsoftu "udelit súhlas na pouzitie" specifikácií komunikacných protokolov bez urcenia obmedzení spôsobov, ako majitelia licencií vyvinú svoje realizácie. Preto nie je ziadny dôvod na prijatie záveru, ze majitelia licencií by sa obmedzili na vývoj aplikácií, ktorý by nebol nezákonný, aj keby to bolo mozné. 121 Nakoniec Microsoft tvrdí, ze v rámci amerického zmieru vsetci úcastníci súhlasili s tým, ze specifikácie komunikacných protokolov klient-server sú chránené autorským právom. Patentová ochrana 122 Vo svojom návrhu na nariadenie predbezného opatrenia Microsoft uvádza, ze niektoré z komunikacných protokolov, ktorých poskytnutie mu Komisia nariadila, sú patentované, alebo bola na ne podaná patentová prihláska a ze plánuje pred májom 2005 podat velký pocet patentových prihlások týkajúcich sa rôznych aspektov operacných systémov Windows pre PC klientov a pre servery, ktoré pokrývajú komunikacné protokoly uvedené v Rozhodnutí. Neobmedzená casová platnost Rozhodnutia by viedla k zahrnutiu budúcich patentov do povinnosti poskytnút povinnú licenciu ulozenú Rozhodnutím. 123 Vo svojom vyjadrení z 19. augusta 2004 Microsoft identifikoval tri existujúce európske patenty a dve podané patentové prihlásky, ktoré pokrývajú komunikacné protokoly podriadené povinným licenciám. Podla stanoviska pána Knauer, príloha T.5, spomenutá v bode 91 vyssie, niekolko komunikacných protokolov pouzívaných operacnými systémami Windows pre servery pre poskytovanie sluzieb súborov, tlace a správy uzívatelov a skupín sú pokryté patentmi, menovite po prvé protokol DFS (Distributed File System) pokrytý patentom c. EP 0 661 652 B1, po druhé protokol SMB pokrytý patentom c. EP 0 438 571 B1 a po tretie protokol Distributed Component Object Model Remote pokrytý patentom c. EP 0 669 020 B1. Patentové prihlásky sa týkajú protokolov Constraint Delegation a Active Directory Sites. 124 V tomto kontexte Microsoft uvádza, ze Komisia nevylucuje patentovanú technológiu z opatrení na nápravu a ukladá poskytnutie licencie na vsetky práva dusevného vlastníctva týkajúcich sa komunikacných protokolov, vrátane vsetkých práv z patentov. Takto by konkurenti nemali ziadny dôvod na to, aby sa pokúsali o vývoj aplikácií, ktoré by nepouzívali patentované metódy. Ochrana prostredníctvom obchodného tajomstva 125 Podla Microsoftu sú komunikacné protokoly predmetom obchodného tajomstva, ktoré bolo poskytované tretím osobám iba pod podmienkou, ze tieto osoby sa zaviazali zachovat zmluvne stanovenú povinnost dôvernosti. 126 V odpovedi na vyjadrenie Komisie z 21. júla 2004, v zmysle ktorého na strane jednej v práve hospodárskej sútaze legitimita poskytnutia "tajomstva", ktorého existencia závisí iba od jednostranného obchodného rozhodnutia musí vyplývat z hodnotenia prítomných záujmov, a na strane druhej je ujma spôsobená Microsoftu ulozením povinnosti poskytnút svoje obchodné tajomstvo mensia, ako ujma spôsobená ulozením povinnosti Microsoftu udelit súhlas na spracovanie jeho diel chránených autorským právom alebo porusením jeho práv z patentov, Microsoft uvádza, ze v súcasnosti je mozné odovzdanie komunikacných protokolov tretím osobám za odplatu, Microsoft môze pouzit právne prostriedky proti osobám, ktoré pouzívajú tieto protokoly protiprávne (stanoviská pánov Prescott a Galloux, prílohy T.3 a T.6, spomenuté v bode 90 vyssie), a preto nariadenie poskytnutia povinnej licencie by spôsobilo ujmu na hodnote týchto aktív. Okrem toho z rozsudku zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia (T-83/91, Zb. s. II-755, body 84 a 139), sa nedá vyvodit záver, ze podla Súdu prvého stupna by tajné informácie predlozené vo forme specifikácií neboli chránené rovnako ako iné predmety práv dusevného vlastníctva, kedze pred týmto súdom sa neprejednávala otázka, ci specifikácie kartónových skatúl predstavujú chránené obchodné tajomstvo. O potrebnosti informácií 127 Vo svojom vyjadrení z 21. júla 2004 Komisia tvrdí, ze specifikácie komunikacných protokolov Microsoftu sú "informácie potrebné na dosiahnutie stykovej prevádzkovej schopnosti (interoperability)" v zmysle smernice 91/250, a preto povinné poskytnutie licencií ulozené Rozhodnutím neumoznuje konkurentom Microsoftu získat nic, co by nemohli získat prostredníctvom rozkladu operacných systémov Windows pre servery na základe clánku 6 smernice. 128 Microsoft vsak povazuje toto tvrdenie za nesprávne z niekolkých dôvodov. 129 Po prvé podla Microsoftu clánok 6 ods. 2 smernice 91/250 predstavuje iba obmedzenú výnimku z výlucných práv nositela práv na chránený pocítacový program, ako sú uvedené v clánku 4 smernice. Z urcitých presne definovaných okolností môze "oprávnený pouzívatel" mat povolenie "objavit" rozhrania chráneného pocítacového programu pomocou "rozkladu" kódu, ktorý dokáze cítat stroj pouzívajúci tieto rozhrania. Takýto "rozklad" je vsak povolený iba vtedy, ak sú tieto rozhrania nevyhnutné na zabezpecenie funkcnosti nezávisle vytvoreného pocítacového programu a majitel programu ich neposkytol. V danom prípade Microsoft jednak tvrdí, ze uz poskytol rozhrania potrebné pre pocítacové programy tretích osôb pre vyuzívanie funkcionalít operacných systémov Windows pre servery, jednak specifikácie komunikacných protokolov Microsoftu nie sú potrebné na zabezpecenie funkcnosti nezávisle vytvoreného operacného systému pre servery pre pracovné skupiny. Naopak, Rozhodnutie ukladá Microsoftu povinnost udelit súhlas na to, aby jeho konkurenti mohli vytvárat produkty ponúkajúce rovnaké sluzby súborov a tlace a rovnaké sluzby správy uzívatelov a skupín, ako ponúkajú operacné systémy Windows pre servery tým, ze vyvinú vlastné realizácie komunikacných protokolov Microsoftu. Microsoft je preto nútený poskytnút hodnotné obchodné informácie svojim konkurentom za okolností, za ktorých títo nemajú ziadne právo pristúpit k rozkladu v zmysle clánku 6 ods. 2 tejto smernice. 130 Po druhé clánok 6 smernice 91/250 síce povoluje získanie informácií pomocou rozkladu, ale v odseku 2 stanovuje tri prísne obmedzenia pre pouzitie týchto informácií, vrátane zákazu pouzitia týchto informácií na vytvorenie programu reprodukujúceho program, ktorý bol predmetom rozkladu. Rozhodnutie vsak neobsahuje ziadne obmedzenie v tomto ohlade, naopak povoluje drzitelom licencií vývoj aplikácií, ktoré porusujú autorské práva Microsoftu na specifikácie komunikacných protokolov. 131 Po tretie hodnota specifikácií je vyssia, ako hodnota informácií, ktorú by konkurenti Microsoftu mohli získat pomocou oprávneného rozkladu. O váznej a nenapravitelnej ujme 132 Microsoft dalej uvádza, ze poskytnutie informácií chránených právom dusevného vlastníctva by bolo prícinou vzniku váznej a nenapravitelnej ujmy. 133 Clánok 5 písm. a) Rozhodnutia oberá Microsoft o konkurencné výhody získané úsilím vynalozeným na výskum a vývoj tým, ze dovoluje jeho konkurentom pouzívat komunikacné protokoly s cielom ponúknut operacné systémy, ktoré by mohli nahradit operacné systémy distribuované Microsoftom. Z práv dusevného vlastníctva pritom vyplýva právo pouzit alebo nepouzit predmet chránený týmto právom a vybrat si spôsob jeho pouzitia. Bolo uz rozhodnuté v tom zmysle, ze nariadenie povinnej licencie spôsobuje ujmu na "samotnom dôvode existencie" institútu dusevného vlastníctva, ktorým je "poskytnút tvorcovi novátorských a originálnych diel výlucné právo pouzívat tieto diela" (uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 26. októbra 2001, IMS Health/Komisia, T-184/01 R, Zb. s. II-3193, bod 125). Z tohto dôvodu Súd prvého stupna uznal, ze pozadovat od podniku, aby poskytol licencie na svoje dusevné vlastníctvo, hoci len "cisto docasne", znamená riziko spôsobenia "váznej a nenapravitelnej ujmy", a to aj v prípade, ak predmetné informácie uz sú verejne známe (to isté uznesenie, bod 127). 134 Nezvratný charakter poskytnutia castí dusevného vlastníctva je osobitne zjavný v prípade obchodného tajomstva. V danom prípade sa tieto casti týkajú koncepcie Microsoftu o spôsobe vykonania urcitých úloh, ktoré operacné systémy pre servery musia vykonat sami alebo v spolupráci s operacnými systémami pre PC klientov a pre servery. Odhalenie týchto koncepcií by sa uz nikdy nedalo vymazat z pamäti osôb, ktorým boli poskytnuté. 135 Povinnost poskytnút licencie na informácie chránené autorským právom by takisto malo nezvratné dopady na hospodársku sútaz. Analýza autorsko-právne chránených specifikácií komunikacných protokolov by umoznila konkurentom Microsoftu získat rozsiahle znalosti o spôsobe vnútorného fungovania týchto operacných systémov a pouzit tieto znalosti pre ich vlastné produkty. Nie je mozné dodatocne overit, ci konkurenti Microsoftu tieto znalosti nevyuzili. 136 Povinné poskytnutie licencií na patenty by okrem toho spôsobilo nenapravitelnú ujmu. Aj keby zrusenie Rozhodnutia umoznilo Microsoftu pouzit právne prostriedky proti tretím osobám s cielom dosiahnut, aby nepouzívali technológiu chránenú patentmi, bolo by velmi zlozité a nehospodárne pokúsat sa o zistenie toho, ci sa technológia Microsoftu este stále vyuzíva, a medzitým vytvorené produkty obsahujúce inovácie Microsoftu by pravdepodobne zostali v distribúcii a v rukách zákazníkov. 137 Aj ked Rozhodnutie dovoluje Microsoftu poskytovat licencie na jeho právo dusevného vlastníctva "rozumne a nediskriminacne", z coho pravdepodobne vyplýva platba poplatku, ujma spôsobená na právach dusevného vlastníctva Microsoftu nemôze byt napravená zaplatením tohto poplatku (pozri v tomto zmysle uznesenie IMS Health/Komisia, uz citované v bode 133 vyssie, bod 125). - Zásah do obchodnej slobody Microsoftu 138 Odvolávajúc sa na uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 3. júna 1996, Bayer/Komisia (T-41/96 R, Zb. s. II-381, bod 54), a IMS Health/Komisia (uz citované v bode 133 vyssie, bod 130), Microsoft tvrdí, ze jeho sloboda urcit si podstatné prvky svojej obchodnej politiky je obmedzená z dôvodu vykonania Rozhodnutia, podobne ako tomu bolo vo veciach, ktoré viedli k prijatiu vyssie uvedených uznesení. i) O slobode rozsirovat informácie 139 V danom prípade poskytnutie vseobecnej licencie na svoje komunikacné protokoly nebolo súcastou obchodnej politiky Microsoftu. Microsoft uvádza, ze poskytnutie licencií na svoje komunikacné protokoly klient-server bolo dohodnuté v rámci amerického zmieru, avsak tento zmier sa netýka poskytnutia licencií na komunikacné protokoly server-server. Zaviazaním Microsoftu k poskytnutiu specifikácií komunikacných protokolov server-server, väcsina ktorých nebola vypracovaná, by Rozhodnutie urobilo z Microsoftu dodávatela technológie svojim konkurentom v sektore operacných systémov pre servery. 140 Microsoft dalej uvádza existujúce rozdiely medzi americkým zmierom a dohodou uzavretou so Sun Microsystems na strane jednej a Rozhodnutím na strane druhej. 141 Kým americký zmier stavovuje poskytnutie licencií na komunikacné protokoly klient-server s výlucným cielom zabezpecit interoperabilitu s operacnými systémami Windows pre PC klientov, Rozhodnutie ukladá povinnost poskytnút licencie na tieto protokoly pre ich pouzitie v operacných systémoch pre servery pre pracovné skupiny poskytujúce sluzby súborov, tlace a správy pouzívatelov a skupín pre vsetky operacné systémy Windows pre PC klientov a pre servery. 142 Dohoda uzavretá so Sun Microsystems - jediným stazovatelom pred Komisiou - obsahuje rad obojstranných dohôd, v ktorých sa strany dohodli na spolupráci pri vývoji produktov a poskytovaní si licencií navzájom, vrátane licencií na typ komunikacných protokolov, na ktoré sa vztahuje Rozhodnutie. Microsoft vsak zdôraznuje, ze vzájomné licencie mu zarucujú protiplnenie vo forme prístupu k casti dusevného vlastníctva Sun Microsystems a podnecujú Sun Microsystems k respektovaniu práv dusevného vlastníctva Microsoftu v súvislosti s technológiou poskytnutou na základe licencií. Obojstranná povaha týchto dohôd poskytuje Microsoftu protiplnenie, ktoré práve chýba v prípade povinného poskytnutia licencií ulozeného v Rozhodnutí. ii) O slobode vyvíjat svoje produkty 143 Microsoft tvrdí, ze vykonanie Rozhodnutia by ho pripravilo o moznost vyvíjat svoje produkty. Poskytnutie povinných licencií na komunikacné protokoly by s konecnou platnostou prinieslo ujmu na jeho práve rozhodovat o vývoji svojich produktov. Malo by to vplyv na vylepsenie týchto protokolov v budúcnosti a v konecnom dôsledku aj na inovacnú schopnost Microsoftu, ako to uvádza stúdia Madnick a Meyer. Microsoft uvádza, ze len co produkty tretích osôb zacnú byt závislé na charakteristikách koncepcie operacného systému Windows namiesto toho, aby sa odvolávali na jeho funkcionality prostredníctvom zverejnených rozhraní, jeho schopnost menit tieto charakteristiky koncepcie s cielom zlepsit daný produkt by bola znízená. Opacné tvrdenia Komisia uvedené v jej vyjadrení z 21. júla 2004 sa nezakladajú na realite obchodného zivota. Pre Microsoft uz bolo inzinierskou výzvou zachovat spätnú kompatibilitu s tisíckami zverejnených rozhraní pouzívaných pocítacovými programami tretích osôb v rámci postupného uvádzania nových operacných systémov Windows pre servery. Pridávanie nových funkcionalít a zlepsovanie fungovania, bezpecnosti a spolahlivosti existujúcich funkcionalít by sa stalo výrazne tazsím, ak by sa pocítacové programy tretích osôb odvolávali na funkcionality Windows prostredníctvom protokolov, ktoré boli v minulosti dôverné (stúdie Madnick a Meyer, prílohy R.2 a T.7). iii) O potrebe "spevnenia" protokolov 144 Podla Microsoftu súkromné protokoly nie sú urcené na pouzívanie v softvérových produktoch tretích osôb. Preto by sprístupnenie velkého poctu súkromných protokolov mohlo spôsobit prípadné nefunkcnosti, zlyhania a bezpecnostné riziká. Microsoft by preto musel najprv vynalozit cast svojich zdrojov na "spevnenie" protokolov, aby mohli celit ich neuvázenému alebo zlomyselnému pouzívaniu, co casto vyzaduje pridanie ochranných kódov a vykonanie rozsiahleho dodatocného testovania pred poskytnutím produktov pouzívajúcich komunikacné protokoly. V tomto ohlade má Rozhodnutie nezvratný dopad na slobodu Microsoftu vyvíjat svoje produkty spôsobom, aký uzná za vhodný. 145 Vo svojom vyjadrení z 19. augusta 2004 Microsoft dodáva, ze dodanie svojim konkurentom specifikácií komunikacných protokolov, ktorých úcelom bolo vzdy len zabezpecenie komunikácie medzi operacnými systémami Windows pre servery, by vystavilo jeho zákazníkov technickým neistotám. Pokial ide o túto otázku, odvoláva sa na stúdiu Madnick a Meyer, prílohy R.2 a T.7. Tieto protokoly sú zalozené na velkom pocte predpokladov v súvislosti s vnútorným fungovaním operacných systémov pre servery, ktoré spolocne poskytujú sluzby pracovnej skupiny. Preto neobsahujú bezpecnostné mechanizmy, ktorými by boli vybavené v prípade, ak by boli urcené na komunikáciu so softvérovými produktmi tretích osôb. Aj ked je mozné, ze by Microsoft v budúcnosti "spevnil" realizácie svojich komunikacných protokolov, stále existujú milióny operacných systémov Windows pre servery v sietach zákazníkov, ktoré pouzívajú tieto protokoly v ich súcasnom stave. Následná zmena týchto produktov s cielom ich ochrany proti nevhodnému pouzívaniu sa nedá predstavit, kedze zabudovanie potrebných ochranných mechanizmov by si vyzadovalo významné zmeny produktov, ktoré sú uz v obehu. Microsoft poznamenáva, ze aj ked sa Komisia ironicky vyjadruje na adresu toho, co nazýva "bezpecnostou prostredníctvom neprehladnosti" (príloha S.2), zákazníci by neboli spokojní, ak by sa dozvedeli, ze sprístupnenia ulozené Komisiou v Rozhodnutí vystavili súcasné operacné systémy Windows pre servery riziku nefunkcností (stúdia Madnick a Meyer, príloha T.7). Protokoly sú zlozité a riziko vzniku chýb pri ich vykonávaní v inom operacnom systéme pre servery pre pracovné skupiny je vysoké. Takáto chyba by mohla mat za následok rozsiahle straty alebo zmeny údajov a zároven aj vznik ujmy spôsobenej Microsoftu a jeho zákazníkom. Zákazníci sú samozrejme velmi citliví na straty a zmeny údajov, a preto by Microsoft utrpel ujmu, najmä na dobrej povesti, ak by existujúci základ operacných systémov Windows pre servery bol spochybnený nesprávnym pouzívaním komunikacných protokolov Microsoftu. Podla Komisie "vsetky ujmy by sa dali odstránit... po zrusení Rozhodnutia". Jeho zrusenie by vsak nemohlo napravit stratu alebo zmeny údajov, ani navrátit dobrú povest Microsoftu. - Nezvratné zmeny situácie na trhu 146 Microsoft tvrdí, ze povinné poskytnutie licencií by nenapravitelne zmenilo situáciu prevládajúcu na trhu v jeho neprospech. Zdá sa, ze Komisia sa usiluje o túto zmenu, ako to uvádza odôvodnenie c. 695 Rozhodnutia, v zmysle ktorého "ak by konkurenti Microsoftu mali prístup k pozadovaným informáciám súvisiacim s interoperabilitou, mohli by ich pouzit pre sprístupnenie vyspelých funkcií svojich vlastných produktov v rámci siete zalozenej na vztahoch interoperabiliy, na ktorej je zalozené prostredie Windows". 147 Na preukázanie vzniku nezvratnej zmeny na trhu Microsoft tvrdí, ze skúmanie detailných specifikácií komunikacných protokolov, ktorých je majitelom, co by bolo mozné na základe povinného poskytnutia licencií, by dovolilo jeho konkurentom objavit dôlezité aspekty koncepcie operacných systémov Windows pre servery. Ako vysvetluje stúdia Madnick a Meyer, specifikácie komunikacných protokolov, ktoré boli predtým súkromné, by boli obzvlást spôsobilé odhalit informácie vo vnútornej koncepcii operacných systémov, kedze tieto protokoly sú casto závislé na ich konkrétnom vykonávaní v softvérovom kóde. Pouzívanie týchto komunikacných prokolov tretími osobami by preto znamenalo upresnenie rôznych detailov, pricom tieto detaily zostávajú neodhalené v prípade, ak sa komunikacné protokoly pouzívajú súkromne, rôznymi exemplármi toho istého operacného systému fungujúceho na rôznych serveroch. 148 Rozsiahle sprístupnenie takýchto informácií by umoznilo konkurentom Microsoftu reprodukovat vo svojich operacných systémoch rad funkcionalít, ktoré Microsoft vyvinul vdaka vlastnému úsiliu v oblasti výskumu a vývoja. Ujma, ktorá by takto vznikla Microsoftu, by presahovala tak rozsah ulozeného zverejnenia, ako aj trh operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny a dokonca aj priestorový rozsah povinnej licencie. O zvazovaní záujmov 149 Microsoft tvrdí, ze záujem Spolocenstva na ulození úcinnej nápravy nevyzaduje okamzité vykonanie clánku 5 písm. a) az c) Rozhodnutia. 150 Po prvé, kedze úcelom clánku 82 ES je "zachovanie záujmov spotrebitelov, a nie ochrana postavenia konkrétnych konkurentov" (uznesenie IMS Health/Komisia, uz citované v bode 133 vyssie, bod 145), treba klást velký dôraz na skutocnost, ze spotrebitelia neutrpia ujmu. V danom prípade majú zákazníci úzitok z rôznych riesení pre interoperabilitu. Pocas piatich rokov, kedy prebiehalo konanie pred Komisiou, ziadny podnik sa nevyjadril v zmysle, ze by si chcel vybrat iný operacný systém pre servery ako Windows a bol by nútený vybrat si operacný systém pre servery Windows z dôvodu zabezpecenia interoperability. 151 Dalej vykonanie opatrenia na nápravu stanoveného v clánku 5 Rozhodnutia nie je potrebné, kedze konkurenti Microsoftu v súcasnosti nepotrebujú prístup ku komunikacným protokolom Microsoftu. Microsoft okrem toho uvádza, ze ani samotná Komisia netvrdí, ze by hospodárska sútaz medzi dodávatelmi operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny v krátkom case zanikla v prípade odkladu vykonatelnosti clánku 5 Rozhodnutia. 152 V tomto ohlade Microsoft tvrdí, ze v súcasnosti sú produkty jeho konkurentov konkurencieschopné, a v tejto súvislosti predkladá rôzne stúdie a prognózy týkajúce sa systémov Linux, UNIX a Novell. 153 Okrem toho Microsoft tvrdí, ze Komisia nepreukázala spojenie medzi opatrením na nápravu stanoveným v clánku 5 Rozhodnutia a akoukolvek poziadavkou predlozenou distribútormi operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny. Microsoft spresnuje, ze Sun Microsystems, Novell a Free Software Foundation/Samba neziadali o poskytnutie licencie na komunikacné protokoly, ktorých je majitelom. 154 Výhoda, ktorú by títo konkurenti mohli získat prostredníctvom moznosti objavit spôsob, ako Microsoft vyriesil urcité problémy v súvislosti s koncepciou operacných systémov pre servery, nemôze vyvázit legitímny záujem Microsoftu na ochrane vlastnej technológie. Pri zvazovaní záujmov musí vseobecný záujem na zachovaní efektívnej hospodárskej sútaze zjavne prevazovat nad osobitnými záujmami konkurentov Microsoftu. 155 Neexistuje riziko vytlacenia konkurencných distribútorov operacných systémov pre servery z trhu v dôsledku odkladu vykonatelnosti clánku 5 Rozhodnutia. Konkurenti Microsoftu poskytovali svojim profesionálnym zákazníkom licencie na svoje vlastné operacné systémy pre servery pocas dlhých rokov a nemali pritom prístup ku specifikáciám komunikacných protokolov, ktoré im Microsoft musí v zmysle Rozhodnutia poskytnút. Na podporu svojej analýzy Microsoft predkladá rôzne údaje o urcitých konkurentoch na predmetnom trhu. 156 Nakoniec sa podla Microsoftu nedá tvrdit, ze vykonanie Rozhodnutia by bolo naliehavé, kedze administratívne konanie, pocas ktorého hodnotenie Komisie kolísalo, trvalo pät rokov. 157 Po druhé pri zvazovaní záujmov je potrebné zohladnit na strane jednej záväzky Spolocenstva vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, vrátane TRIPS-u, a na strane druhej dôvodnost zaloby vo veci samej. Co sa týka tohto druhého aspektu, Microsoft sa odvoláva na uznesenie predsedu Súdneho dvora z 11. apríla 2002, NDC Health/IMS Health a Komisia [C-481/01 P(R), Zb. s. I-3401] a tvrdí, ze pri zvazovaní prítomných záujmov sa musí prihliadnut na dôvodnost jeho zaloby vo veci samej. V danom prípade je najmä zrejmé, ze Komisia nepreukázala splnenie podmienok stanovených v judikatúre (rozsudok IMS Health, uz citovaný v bode 99 vyssie) prinútením podniku s dominantným postavením poskytnút licencie svojim konkurentom. 158 Po tretie a na záver Microsoft pripomína, ze Sun Microsystems v case po prijatí Rozhodnutia uzavrel dohodu s Microsoftom, ktorou sa vyriesili tazkosti vedúce k podaniu staznosti na Komisiu. Neexistuje preto ziadna naliehavá potreba vykonat Rozhodnutie v case, ked prebieha konanie vo veci samej. 159 ACT tvrdí, ze odmietnutie odkladu vykonatelnosti opatrení na nápravu by mu spôsobilo vázne a nenapravitelné úcinky vyplývajúce z ujmy na sile a hodnote práv dusevného vlastníctva, ktorých sú jeho clenovia nositelmi v EHP. 160 ACT presnejsie tvrdí, ze po prvé okamzitá vykonatelnost opatrenia na nápravu by predstavovala zásadný precedens v oblasti povinných licencií na predmety práv dusevného vlastníctva, ktorý by viedol k rýchlemu a podstatnému znízeniu hodnoty práv dusevného vlastníctva jeho clenov. V tomto ohlade ACT tvrdí, ze Komisia vylozila a uplatnila clánok 82 ES spôsobom, ktorý je nezlucitelný so záväzkami Spolocenstva vyplývajúcimi z clánkov 13, 31 a 39 TRIPS. 161 Po druhé ACT tvrdí, ze sprístupnenie komunikacných protokolov, ktorých výlucným majitelom bol predtým Microsoft, by viedlo k nestabilite operacných systémov Windows pre PC klientov a pre servery, co by okamzite spôsobilo vznik podstatnej ujmy jeho clenom. 162 CompTIA usudzuje, ze opatrenie na nápravu stanovené v clánku 5 Rozhodnutia v rozsahu, v akom ukladá Microsoftu povinnost poskytnút svoje dusevné vlastníctvo kazdému podniku na trhu severov, predstavuje znízenie úrovne ochrany dusevného vlastníctva pre celý priemysel informacných a komunikacných technológií a je dôvodom vzniku právnej neistoty a jeho okamzitým dôsledkom bude znízenie objemu investícií v sektore technológií, a tým aj úrovne vseobecnej hospodárskej aktivity. 163 CompTIA okrem toho usudzuje, ze vázna a nenapravitelná ujma spôsobená týmto opatrením celému sektoru, ako aj clenom CompTIA, prevazuje nad prípadným negatívnym dopadom, ktorý by malo opomenutie okamzitého sprístupnenia na verejný záujem a na záujmy tretích osôb. CompTIA zdôraznuje, ze nemá informácie o ziadnych problémoch s interoperabilitou na trhu serverov, a to napriek tomu, ze pri kvalifikácii a certifikácii pracovnej sily v oblasti technológií hrá dôlezitejsiu úlohu, ako akékolvek iné zdruzenie. b) Tvrdenia Komisie a vedlajsích úcastníkov konania podporujúcich jej návrhy 164 Na úvod Komisia usudzuje, ze návrh na nariadenie odkladu vykonatelnosti clánku 5 písm. a) az c) Rozhodnutia sa do velkej miery zakladá na hodnotení údajného vplyvu tohto Rozhodnutia na výkon "práv dusevného vlastníctva" Microsoftu a uvádza v tejto súvislosti niekolko úvodných poznámok. Vo svojom vyjadrení z 13. septembra 2004 Komisia spresnuje, ze jej argumentácia by zostala platnou aj v prípade, ak by sa predpokladalo, ze Microsoft výslovne preukázal, ze Rozhodnutie ho prinútilo k poskytnutiu licencií na predmety svojich práv dusevného vlastníctva. FSF-Europe sa stotoznuje s argumentáciou Komisie. Úvodné poznámky 165 Komisia predovsetkým uvádza, ze clánok 5 písm. a) az c) Rozhodnutia zaväzuje Microsoft na poskytnutie technologickej dokumentácie nazývanej "specifikácie", ktorá detailne popisuje "protokoly" uvedené v clánku 1 ods. 1 Rozhodnutia. Komisia vsak zdôraznuje, ze je dôlezité rozlisovat medzi touto dokumentáciou a zdrojovým kódom produktov Microsoftu. Konkurent usilujúci sa o vypracovanie operacného systému pre servery, ktorý by obsahoval protokoly Microsoftu, by musel vybavit svoj produkt zdrojovým kódom, ktorý by mu umoznil vykonávat specifikácie. No dvaja programátori, ktorí by rozpracovali rovnaké specifikácie komunikacných protokolov, by nenapísali ten istý zdrojový kód a ich programy by boli odlisné (odôvodnenia c. 24, 25, 698 a 719 az 722). Z tohto pohladu sa protokoly dajú prirovnat k jazyku - pricom specifikácie by predstavovali syntax a slovnú zásobu - v tom, ze pre dvoch ludí skutocnost, ze sa naucia syntax a slovnú zásobu toho istého jazyka este nezarucuje, ze budú tento jazyk pouzívat rovnako. 166 V dalsom, Komisia pokracuje, so zretelom na tieto skutocnosti, prehladom rôznych práv dusevného vlastníctva, ktorých sa Microsoft dovoláva. - O autorskom práve 167 Po prvé, co sa týka autorského práva, podla Komisie sú tvrdenia Microsoftu nepresné, ak nie zavádzajúce. Na strane jednej totiz Microsoft mylne navádza na myslienku, ze pouzívanie informácií súvisiacich s interoperabilitou na úcely zabezpecenia úcinného fungovania interoperability je porusením autorského práva. Na strane druhej Microsoft takisto chybne uvádza, ze ochrana autorského práva zahrna komunikacné protokoly a mylne sa dovoláva autorského práva na "specifikácie", aby tvrdil, ze vyuzitie v nich obsiahnutých poznatkov predstavuje porusenie tohto práva. 168 Podla Komisie vsak aj v prípade, ak by specifikácie ako také mohli byt pokryté autorským právom, neznamená to, ze pouzitie informácie obsiahnutej v tomto dokumente vo forme rozpracovania v operacnom systéme predstavuje porusenie autorského práva, kedze, ako to uvádza aj Rozhodnutie, rozpracovanie specifikácie nie je kópia, ale predstavuje zjavne odlisné dielo (odôvodnenia c. 25, 570 a nasl. a 719 a nasl.). 169 Vo svojom vyjadrení z 13. septembra 2004 Komisia v podstate tvrdí, ze rozpracovanie komunikacných protokolov nepredstavuje formu pouzívania zakázanú autorským právom. 170 Spomedzi pocetných poznámok Komisie k vyjadreniu Microsoftu z 19. augusta 2004 je vhodné hodnotit podrobnejsie odpovede na pät druhov tvrdení. 171 Po prvé Komisia uvádza, ze Microsoft sa vo svojom vyjadrení z 19. augusta 2004 prvýkrát dovolával práva na "rozsirovanie" (bod 119 vyssie). Komisia uvádza, ze clánok 6a Bernského dohovoru, ktorý obsahuje "osobnostné práva" nositela autorského práva, nespomína toto právo, a preto akékolvek obmedzenie výkonu tohto predpokladaného práva nemôze byt v rozpore "so zvycajným vyuzívaním pocítacového programu" definovaným v clánku 6 ods. 3 smernice 91/250, kedze toto ustanovenie samotné predpisuje, ze sa musí vykladat "v súlade s ustanoveniami Bernského dohovoru". Právo sprístupnenia by okrem toho malo byt "osobnostné právo", na ktoré sa nemôze poskytnút licencia. No dovolávanie sa práva na sprístupnenie by bolo tazko zlucitelné so skutocnostou, ze produkty Microsoftu sú na trhu, ze jednotlivé osoby majú moznost ich pozorovat, studovat a testovat a za urcitých okolností môzu pristúpit k ich rozkladu. Nakoniec dôvody, ktoré Microsoft uvádza pre odmietnutie zverejnenia predmetných informácií, sú cisto ekonomickej povahy a nemajú nic spolocné s dôvodom existencie predmetného práva. 172 Po druhé Komisia nesúhlasí s tým, ze technická dokumentácia, ktorá má byt zverejnená, by sa dala povazovat za "pocítacový program" chránený v zmysle smernice 91/250 z dôvodu, ze ide o "pocítacový program" (bod 118 vyssie). Podla Komisie tieto informácie v skutocnosti nebudú vytvorené vopred ako vnútorná pomoc pre vytvorenie programov Microsoftu, ale az dodatocne, výlucne na úcely poskytnutia iba obmedzených informácií jeho konkurentom. 173 Pokial ide o tvrdenie Microsoftu zalozenom na clánku 4 smernice 91/250, v zmysle ktorého rozpracovanie predmetných protokolov by bolo "takmer isto" spracovaním alebo prekladom specifikácií pokrytých autorským právom Microsoftu (bod 120 vyssie), Komisia odpovedá, ze zalobca toto tvrdenie neodôvodnil. Podla Komisie totiz tak zo znenia smernice 91/250, ako aj z prípravných aktov sa dá vyvodit záver, ze vytvorenie softvéru pre urcité rozhranie na základe specifikácií tohto rozhrania nie je pokryté clánkom 4 tejto smernice. V skutocnosti sa totiz clánok 6 tejto smernice zakladá na predpoklade, ze pouzívanie informácií súvisiacich s interoperabilitou získaných rozkladom - ktorý zakladá výnimku - "na získanie informácie potrebnej na dosiahnutie stykovej prevádzkovej schopnosti (interoperability) nezávisle vytvoreného pocítacového programu s inými programami" nepredstavuje ujmu na autorských právach, ak sa informácie nevyuzijú "na vývoj, výrobu alebo odbyt pocítacového programu v podstate podobného v jeho vyjadrení" programu, ktorý bol predmetom rozkladu. Ak by mal Microsoft pravdu, clánku 6 smernice 91/250 by sa nikdy nedalo dovolat pre vytvorenie kompatibilných produktov, kedze vytvorenie týchto produktov by predstavovalo "konanie spôsobujúce ujmu na autorských právach", a preto bolo by zakázané v zmysle clánku 6 ods. 2 písm. c). 174 Po tretie Komisia odmieta v súvislosti s clánkom 1 ods. 2 smernice 91/250, ktorý stanovuje, ze "myslienky a princípy, na ktorých je zalozený ktorýkolvek prvok pocítacového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom ich rozhrania, nie sú podla tejto smernice chránené autorským právom", restriktívny výklad tohto ustanovenia zastávaný pánom Prescott (príloha T.3). Jeho tvrdenie, v zmysle ktorého súbor alebo struktúra predmetných "myslienok" je chránené autorským právom v prípade, ak predstavuje "podstatnú cast chráneného diela", je podla Komisie nesprávne, kedze po prvé nie je v súlade s clánkom 1 ods. 2 a s clánkom 6 smernice 91/250 a po druhé britské súdne rozhodnutia, na ktorých sa zakladá analýza pána Prescott, nesúvisia s daným prípadom. 175 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie Microsoftu spomenuté v bode 120 vyssie, v zmysle ktorého, na prvom mieste by opatrenie na nápravu viedlo k urcitému osobitnému "pokuseniu" zo strany konkurentov Microsoftu, aby vyvíjali realizácie spôsobujúce ujmu na autorských právach a na druhom mieste Rozhodnutie neposkytuje ziadnu záruku proti tomuto "pokuseniu", Komisia spresnuje, ze opatrenie na nápravu neukladá sprístupnenie zdrojového kódu, a preto sa nemôze uplatnit zákaz pouzit informácie získané rozkladom "na vývoj, výrobu alebo odbyt pocítacového programu v podstate podobného v jeho vyjadrení" stanovený v clánku 6 ods. 2 písm. c) smernice 91/250. 176 Po piate Komisia usudzuje, ze v rozpore so svojím tvrdením (bod 129 vyssie) Microsoft nezverejnil rozhrania potrebné na to, aby pocítacové programy tretích osôb mohli pouzívat funkcionality operacných systémov Windows pre servery. Komisia spresnuje, ze rozhrania, ktoré uvádza Microsoft sú "rozhrania programovania aplikácií" (dalej len "API"), ktoré umoznujú aplikáciám vykonávaným operacnými systémami Windows pre servery pouzívat sluzby tohto operacného systému pre servery, pricom vsak predmetom tohto sporu sú tie rozhrania, pomocou ktorých server pre pracovné skupiny Windows poskytuje sluzby skupinovej sieti Windows (odôvodnenie c. 210). - O patentoch 177 Co sa týka patentov, Komisia predovsetkým poznamenáva, ze pocas administratívneho konania sa Microsoft odvolával iba na jednu patentovú prihlásku, pricom v priebehu súdneho konania odkazuje na tri európske patenty a na dve podané európske patentové prihlásky. Dalej podla Komisie Microsoft nepredlozil dokumentáciu, na základe ktorej by sa dalo urcit, ci licencia na jeden alebo viacero z týchto patentov je nevyhnutne potrebná pre osobu, ktorá vykonáva predmetné protokoly. 178 Vo svojom vyjadrení z 13. septembra 2004 Komisia uvádza, ze pred prijatím Rozhodnutia sa Microsoft zmienil iba o jednom patente, a to 20. januára 2004, pricom tri európske patenty uvedené v dokumente, ktorý sa odvoláva na stanovisko pána Knauer (príloha T.5, uz citovaná v bode 91 vyssie), boli udelené pred koncom roka 2001 a v zmysle toho istého dokumentu boli dve európske patentové prihlásky podané pred koncom roka 2002. K obsahu stanoviska pána Knauer Komisia predovsetkým poznamenáva, ze pán Knauer sa "pri prokoloch uvedených v clánku 5 Rozhodnutia podla vsetkého opieral o informácie poskytnuté Microsoftom". Podla Komisie tiez nie je zjavné, ci by konkurent Microsoftu zúcastnením sa na vykonávaní Rozhodnutia spôsobil ujmu na niektorých právach vyplývajúcich z týchto patentov. Pochybnosti vyjadrené v súvislosti s otázkou, ci tvorca softvéru pre servery, ktorý pouzije predmetné protokoly pre komunikáciu s klientmi Windows, spôsobuje ujmu na predmetných právach, sú podla Komisie potvrdené postojom Microsoftu k Sambe, ktorá je "volným softvérom" pouzívajúcim urcité komunikacné protokoly Microsoftu, ktoré tvorcovia zdruzenia Samba identifikovali prostredníctvom techniky spätného stúdia. Zdá sa, ze Samba zabudovala funkciu "prílezitostného uzamknutia" SMB od januára 1998 (verzia 1.9.18) a DFS od apríla 2001 (verzia 2.2.0). Podla znalostí Komisie zdruzenie Samba nikdy nezískalo licenciu na predmetné patenty Microsoftu a Microsoft sa nikdy nedovolával ujmy spôsobenej na jeho patentoch týmto zdruzením. Komisia okrem toho pripomína, ze tri predmetné patenty boli udelené pred koncom roka 2001 a podla v nich obsiahnutého technického popisu sa zdá, ze súvisia s generáciou produktov Microsoft Windows NT 4.0, ktorá predchádzala Windows 2000. 179 Spojenie medzi právami Microsoftu z patentov a Rozhodnutím je preto nejasné. 180 V tomto bode Komisia prijíma záver, ze Microsoft nepreukázal spôsobenie ujmy na ktorýkolvek z jeho patentov v prípade vykonania clánku 5 písm. a) az c) Rozhodnutia. - O obchodnom tajomstve 181 Podla Komisie spojenie obchodného tajomstva s právom dusevného vlastníctva, ktoré vykonal Microsoft, nie je samozrejmé. Komisia sa v tomto ohlade odvoláva na vec Tetra Pak [rozhodnutie Komisie 92/163/EHS z 24. júla 1991 o konaní podla clánku 86 Zmluvy EHS (IV/31.043 - Tetra Pak II), Ú. v. ES L 72, 1992, s. 1], ktoré viedlo k prijatiu rozsudku Tetra Pak/Komisia, uz citovaného v bode 126 vyssie (body 84 a 139). 182 Podla Komisie, aj ked môze existovat prezumpcia oprávnenosti odmietnutia poskytnút licenciu na predmety práva dusevného vlastníctva stanoveného zákonom, naopak, oprávnenost zverejnenia tajomstva, ktorého existencia závisí iba od jednostranného obchodného rozhodnutia, sa musí z pohladu práva hospodárskej sútaze posúdit v závislosti od skutkového stavu daného prípadu a najmä prítomných záujmov. V danom prípade zo smernice 91/250 vyplýva, ze záujem na ochrane inovacného úsilia pri vytvorení softvéru neoprávnuje vynálezcu na to, aby zabránil pouzitiu informácií súvisiacich s interoperabilitou s cielom zabezpecit jej úcinnost. 183 Komisia uznáva, ze smernica 91/250 nezaväzuje vynálezcu, aby sám zverejnil predmetné informácie. Podla Komisie vsak sprístupnenie informácií súvisiacich s interoperabilitou s cielom zabezpecit jej úcinnost sa z pohladu obchodného tajomstva Microsoftu nedá prirovnat k situácii, keby sa jeho konkurentom prostredníctvom licencie umoznenilo kopírovanie diela chráneného zákonodarstvom v oblasti dusevného vlastníctva. Toto tvrdenie je podla Komisie podlozené technickou odôvodnenostou tohto sprístupnenia, existujúcou praxou v softvérovom priemysle a správaním sa samotného Microsoftu v case jeho vstupu na trh. 184 Vo svojom vyjadrení z 13. septembra 2004 Komisia odmieta myslienku, ze protokoly by odzrkadlovali dôlezité inovácie, kedze pravdivost tohto tvrdenia Microsoft nepreukázal ani vo svojom návrhu, ani v dodatocných vyjadreniach a ani v prílohe T.3. Komisia takisto povazuje za nepodlozené tvrdenie, ze opatrenie na nápravu "presúva" predmetnú inováciu na konkurentov Microsoftu, pretoze zverejnenie týchto informácií nemá za následok presun podstatnej hodnoty operacného systému Windows a clánok 82 ES dovoluje ulozit poskytnutie licencie na podstatný prvok produktu podniku s dominantným postavením, ako to bolo ukázané vo veciach vedúcich k prijatiu rozsudkov Magill a IMS Health, uz citovaných v bode 99 vyssie. 185 FSF-Europe v podstate tvrdí, ze informácie, ktorých zverejnenie je ulozené v Rozhodnutí, majú malú inovacnú hodnotu, kedze obsahujú niekolko nekomptabilných prvkov, ktoré boli úmyselne zabudované do uz existujúcich protokolov. Microsoft pouzil existujúce protokoly a potom ich zmenil s cielom zabránit alebo zakázat interoperabilitu. Konal tak pri viacerých protokoloch skupinových serverov, ktorých zverejnenie pozaduje zdruzenie Samba, s cielom vytvorit kompatibilný produkt, menovite pri protokoloch CIFS, DCE/RPC (Distributed Computing Environment/Remote Procedure Call), DCE/RCP IDL ("Interface Definition Language"), Kerberos 5 a LDAP (Active Directory). O fumus boni iuris 186 Komisia na úvod odmieta tvrdenia Microsoftu, ze na strane jednej sa toto konanie dotýka iba jeho vztahu k Sun Microsystems a na strane druhej Sun Microsystems nepozadoval poskytnutie informácií, ktorých zverejnenie Microsoftu ukladá Rozhodnutie. 187 Komisia dalej pripomína, ze uz vo svojich úvodných poznámkach uviedla, ze ziadne autorské právo Microsoftu nebráni pouzitiu informácií súvisiacich s interoperabilitou s cielom zabezpecit jej úcinnost (body 167 a 168 vyssie). Komisia sa vsak predsa vyjadrí k styrom podmienkam povinných licencií stanovených judikatúrou, predpokladajúc, pre potreby diskusie, ze na jednej strane ide o niektoré otázky dusevného vlastníctva a na druhej strane nie je relevantné ziadne iné kritérium pre urcenie existencie výnimocných prípadov, aj ked tento druhý predpoklad je podla Komisie v rozpore so znením rozsudku IMS Health, uz citovaný v bode 99 vyssie (bod 38). 188 Po prvé, pokial ide o nevyhnutnost informácií údajne pokrytých právom dusevného vlastníctva, Komisia tvrdí, ze uz v Rozhodnutí vyvrátila tvrdenia Microsoftu o "pocetných iných spôsoboch zabezpecenia interoperability" (odôvodnenia c. 666 a 687). 189 Po druhé Komisia odmieta tvrdenia Microsoftu o tom, ze Microsoft nebránil uvedeniu nových produktov, pre ktoré existoval neuspokojený dopyt spotrebitelov. 190 Z bodu 49 rozsudku IMS Health, uz citovaného v bode 99 vyssie, vyplýva, ze "nový produkt" je taký produkt, ktorý sa neobmedzuje "v podstate na reprodukciu" produktov, ktoré nositel autorského práva uz ponúka na trhu. Postacuje preto, aby predmetný produkt obsahoval podstatné prvky, ktoré sú výsledkom vkladu majitela licencie. Nie je preto vylúcené, ze produkty nositela autorského práva a budúce produkty majitela licencie si budú konkurovat, ako tomu nasvedcuje aj skutkový stav v prípadoch, o ktorých rozhodoval sudca Spolocenstva (rozsudok Súdu prvého stupna z 10. júla 1991, RTE/Komisia, T-69/89, Zb. s. II-485, bod 73; rozsudok Magill, bod 53; rozsudok IMS Health, uz citovaný v bode 99 vyssie). Okrem toho z kritéria "nového produktu" nevyplýva povinnost majitela licencie konkrétne preukázat, ze jeho produkty budú atraktívne pre zákazníkov, ktorí by si nekúpili produkty existujúceho dodávatela. Podla Komisie by akýkolvek iný výklad z velkej casti zbavil judikatúru svojho zmyslu, kedze nositelia práv dusevného vlastníctva majú obycajne velmi dobré dôvody na poskytovanie licencií ekonomickým subjektom, ktoré chcú vyrábat tovary nekonkurujúce ich tovarom. V takýchto typoch situácií by preto obycajne ani nedoslo k odmietnutiu. V rozsudku IMS Health, uz citovanom v bode 99 vyssie, sa okrem toho Súdny dvor sústredil na skúmanie odlisností produktu, ktoré by boli spôsobilé vplývat na rozhodovanie spotrebitelov, inými slovami na otázku, ci existuje "potenciálny trh" pre nový produkt. Presný dopad týchto odlisností na tieto rozhodnutia a dlhodobý vplyv na objavenie sa nových produktov spôsobilých oslovit nové skupiny zákazníkov urcí az trh samotný. 191 No v danom prípade sa proces vykonania protokolov môze vykonat rôznymi spôsobmi (odôvodnenia c. 24, 25 a 698), co vytvára siroký priestor pre odlísenie produktov, vdaka comu by sa mohla posilnit hospodárska sútaz, ktorá by vsak neutralizovala konanie Microsoftu. 192 Po tretie, co sa týka otázky vylúcenia hospodárskej sútaze na odvodenom trhu, Komisia v Rozhodnutí dôkladne preskúmala vývoj predmetného trhu a význam interoperability pre tento vývoj (odôvodnenia c. 590 az 692) a najmä údajný "pravidelný rast Linux-u" (odôvodnenia c. 598 az 610). Microsoft vo svojom návrhu na nariadenie predbezného opatrenia nevytýkal ziadnu chybu v tomto ohlade. Nesprávne sa vsak domnieva, ze v prípade postupného vylúcenia hospodárskej sútaze sa dá v zmysle clánku 82 ES ulozit opatrenie na zákaz urcitého konania az v momente, ked uz nemá ziadny zmysel, kedze na trhu sa nezvratne vytvoril monopol, pricom postací, aby odmietnutie poskytnút licenciu malo len "povahu" vylucujúcu hospodársku sútaz (rozsudky Bronner, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 40, a IMS Health, uz citovaný v bode 99 vyssie, body 37 a 38). 193 Po stvrté podla Komisie Microsoft neposkytol ziadne osobitné objektívne odôvodnenie c. svojho správania, odhliadnuc od vseobecného dovolávania sa "jeho práv dusevného vlastníctva", co bolo vyvrátené uz v Rozhodnutí (odôvodnenia c. 709 az 763). 194 Preto Rozhodnutie preukazuje, ze konanie Microsoftu splna styri podmienky stanovené judikatúrou a Microsoft túto skutocnost vázne nespochybnil. 195 Nakoniec, pokial ide o zlucitelnost Rozhodnutia a TRIPS, Komisia odkazuje na tvrdenia obsiahnuté v odôvodneniach c. 1052 a 1053 Rozhodnutia. O naliehavosti 196 Podla Komisie Microsoft nepreukázal, ze bez odkladu vykonatelnosti Rozhodnutia by utrpel váznu a nenapravitelnú ujmu. Vedlajsí úcastníci konania SIIA a FSF-Europe sa stotoznujú s argumentáciou Komisie. O zvazovaní záujmov 197 Podla Komisie sa po zvázení záujmov javí ako správne okamzité vykonanie clánku 5 písm. a) az c) Rozhodnutia, a preto navrhuje návrh zamietnut. Vedlajsí úcastníci konania SIIA a FSF-Europe sa stotoznujú s argumentáciou Komisie. 2. Posúdenie sudcom rozhodujúcim o predbezných opatreniach a) O fumus boni iuris 198 Na podporu svojho záveru, ze podmienka fumus boni iuris je splnená, Microsoft v podstate tvrdí, ze po prvé v danom prípade nie sú splnené podmienky, za ktorých odmietnutie poskytnút informácie chránené právom dusevného vlastníctva predstavuje zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES, po druhé Sun Microsystems nepozadoval informácie, ktorých poskytnutie ukladá Rozhodnutie, a jeho ziadost sa netýkala vývoja softvéru v EHP a po tretie Komisia nerespektovala záväzky Spolocenstva vyplývajúce z TRIPS. 199 So zretelom na argumentáciu Microsoftu v rámci konania o nariadenie predbezného opatrenia sa druhý a tretí rad tvrdení nemôze povazovat za dostatocne vázny pre splnenie podmienky fumus boni iuris. 200 Tvrdenia o ziadosti Sun Microsystems boli detailne vyvrátené v Rozhodnutí (odôvodnenia c. 199 az 207, 564 a 565) a Microsoft na prvý pohlad nepreukázal, ze Komisia sa dopustila akejkolvek chyby v súvislosti s rozsahom ziadosti Sun Microsystems. Rovnako nemôze byt prijaté tvrdenie, ze ziadost Sun Microsystems sa netýkala vývoja softvéru "v EHP", kedze na jednej strane bola ziadost Sun Microsystems formulovaná vseobecne, a na druhej strane EHP je nutne súcastou celosvetového relevantného trhu, co jasne vyplýva z odôvodnení c. 185 a nasl. a c. 427 Rozhodnutia. 201 Zalobný dôvod zalozený na nerespektovaní TRIPS nebol dostatocne rozpracovaný na to, aby sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach mohol rozhodnút. Microsoft sa totiz na jednej strane v návrhu na nariadenie predbezného opatrenia obmedzil na konstatovanie, ze "ulozením povinnej licencie Microsoftu Komisia neprihliadla správne na záväzky Európskych spolocenstiev vyplývajúce z [TRIPS]". Na druhej strane o odkaze na argumentáciu obsiahnutú v prílohe T.9 bolo rozhodnuté, ze je v rozpore s relevantnými pravidlami o forme (pozri bod 88 vyssie). 202 Sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach preto preskúma iba zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 82 ES, pretoze je upresnené, ze Microsoft v rámci predmetného návrhu nenapáda skutocnost, ze má dominantné postavenie na trhu operacných systémov pre PC klientov a na trhu operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny. Spochybnuje iba to, ze jeho odmietnutie poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou a udelit súhlas na ich pouzívanie konkurencnými spolocnostami sa povazuje za zneuzívanie dominantného postavenia. 203 Na úvod je vhodné pripomenút, ze odôvodnenia c. 546 az 791 Rozhodnutia sa zaoberajú otázkou, ci odmietnutie poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou je zneuzívaním dominantného postavenia. Komisia na tomto mieste uvádza, ze jej prislúcha skúmat vsetky okolnosti kazdého prípadu predtým, ako by mohla prijat záver, ze existujú výnimocné okolnosti, ktoré charakterizujú odmietnutie zneuzívajúcej povahy (odôvodnenia c. 546 az 584). V danom prípade podla Komisie, výnimocné okolnosti predstavovali skutocnosti, ze Sun Microsystems namietal proti odmietnutiu poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou, toto odmietnutie bolo súcastou vseobecného vzorca správania sa a viedlo k poklesu zverejnenia informácií (odôvodnenia c. 560 az 584), ktoré viedlo k riziku vylúcenia hospodárskej sútaze (odôvodnenia c. 585 az 692) a ktoré malo negatívny dopad na technologický vývoj na úkor spotrebitelov (odôvodnenia c. 693 az 708). So zretelom na tieto "výnimocné okolnosti" Komisia usúdila, ze tvrdenia Microsoftu o jeho motivácii k inovácii (odôvodnenia c. 709 az 763), alebo o tom, ze nemá záujem na obmedzovaní hospodárskej sútaze (odôvodnenia c. 764 az 778), nepostacujú na objektívne zdôvodnenie odmietnutia poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou. 204 V danom prípade je potrebné skúmat splnenie podmienky fumus boni iuris so zretelom na jednej strane na zásadné otázky prejednávané v tejto veci a na druhej strane na dôkladné preskúmanie pozadované urcitými zalobnými dôvodmi a tvrdeniami. V podstate je potrebné zistit, ci okolnosti zohladnené Komisiou sú skutkovo správne a ci právne odôvodnujú prijatie záveru, ze existujú výnimocné okolnosti, na základe ktorých sa môze ulozit zverejnenie hodnotných informácií chránených právom dusevného vlastníctva. 205 Zásadné otázky sa týkajú podmienok, za ktorých môze Komisia dôvodne prijat záver, ze odmietnutie poskytnút informácie predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia zakázané clánkom 82 ES. 206 Po prvé v tomto prípade vzniká otázka, ci podmienky stanovené Súdnym dvorom v rozsudku IMS Health, uz citovanom v bode 99 vyssie, sú potrebné, alebo vôbec postacujúce. Komisia totiz v Rozhodnutí tvrdí, ze existenciu výnimocných okolností je potrebné posudzovat v kazdom prípade osobitne, a preto sa bez dôkladného preskúmania kazdého prípadu nedá vylúcit, ze odmietnutie môze predstavovat zneuzívanie aj v prípade, ak podmienky stanovené predtým sudcom Spolocenstva nie sú splnené. Naopak, Microsoft vo svojom návrhu tvrdí, ze odmietnutie sa môze povazovat za zneuzívanie iba vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené sudcom Spolocenstva. Túto otázku zjavne nie je mozné rozhodnút v rámci konania o nariadení predbezného opatrenia. Je vsak dôlezité uviest, ze v bode 38 rozsudku IMS Health Súdny dvor rozhodol, ze na to, aby sa "odmietnutie zo strany podniku, ktorý je nositelom autorského práva, sprístupnit produkt alebo sluzbu nevyhnutne potrebnú pre vykonávanie urcitej cinnosti povazovalo za zneuzívajúce", "je postacujúce", ak "toto odmietnutie je prekázkou uvedenia nového produktu, pre ktorý existuje potenciálny dopyt spotrebitelov, ak je neodôvodnené a ak jeho povaha vylucuje akúkolvek hospodársku sútaz na odvodenom trhu". 207 Po druhé v tejto veci vzniká otázka, ci je potrebné zohladnit povahu chránených informácií, ak je predmetom sporu výkon práv dusevného vlastníctva. Microsoft totiz tvrdí, ze Rozhodnutie ho nútit poskytnút jeho konkurentom tajnú a vysoko hodnotnú technológiu, ktorá je preto svojou povahou odlisná od informácií tvoriacich predmet sporu vo veciach vedúcich k prijatiu rozsudkov Magill a IMS Health, uz citovaných v bode 99 vyssie. Podmienky, ktoré musia byt splnené na to, aby sa odmietnutie poskytnutia informácií mohlo povazovat za zneuzívanie dominantného postavenia, musia byt preto este prísnejsie, kedze ide o informácie vysokej hodnoty. Komisia usudzuje, ze sudca Spolocenstva nikdy nehodnotil "hodnotu" práva dusevného vlastníctva. V súvislosti s týmto bodom sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach konstatuje, ze predtým tajné specifikácie komunikacných protokolov, ktorých prípravu a zverejnenie ukladá Microsoftu Rozhodnutie, sú zjavne podstatne odlisné od informácií, ktoré boli predmetom sporu vo veciach vedúcich k prijatiu rozsudkov Magill a IMS Health, uz citovaných v bode 99 vyssie. V týchto dvoch veciach bola sporná informácia vseobecne známa v odvetví: rozpisy televíznych programov sa kazdý týzden zadarmo zasielali novinám a mapa Nemecka bola v skutocnosti standardne pouzívaná v odvetví pre prezentáciu objemu predaja. Avsak otázka, ci, a ak áno, v akej miere je vhodné rozlisovat na základe toho, ci je informácia známa alebo tajná môze byt o to menej vyriesená v tomto stádiu konania, kedze je potrebné zohladnit vseobecnejsie údaje, akými sú hodnota vynalozených investícií, hodnota predmetnej informácie pre podnik s dominantným postavením a hodnota poskytnutá konkurentom v prípade zverejnenia. 208 V tejto veci takisto vzniká otázka, ci sú v tomto prípade splnené podmienky stanovené Súdnym dvorom v rozsudku IMS Health, uz citovanom v bode 99 vyssie. Komisia nespochybnuje relevantnost tohto rozsudku, ktorý v podstate konsoliduje postoje dovtedy zastávané sudcom Spolocenstva o podmienkach, za ktorých odmietnutie poskytnút licenciu na predmety práva dusevného vlastníctva predstavuje zneuzitie dominantného postavenia. 209 Úcastníci sa rozchádzajú v otázke nevyhnutnosti predmetných informácií, v otázke prekázky uvedenia nového produktu, pre ktorý existuje neuspokojený dopyt, v otázke rizika vylúcenia hospodárskej sútaze na odvodenom trhu a v otázke, ci odmietnutie je objektívne zdôvodnené. Aj ked na rozhodnutie sporu v rámci kazdej z týchto otázok je príslusný sudca vo veci samej, sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach povazuje za potrebné identifikovat tie východiská sporu medzi úcastníkmi, ktoré pokladá za dostatocne závazné pre splnenie podmienky fumus boni iuris. V tomto ohlade budú zdôraznené dva osobitné aspekty. 210 Po prvé, pokial ide o nevyhnutnost informácií súvisiacich s interoperabilitou, je potrebné uviest, ze s touto otázkou sa zaoberajú odôvodnenia c. 666 az 687 Rozhodnutia. 211 V tejto súvislosti sa Microsoft odvoláva na viaceré metódy umoznujúce zabezpecit dostatocnú interoperabilitu medzi operacnými systémami odlisných dodávatelov. 212 Táto argumentácia odhaluje spor medzi stranami o povazovanej úrovni interoperability. Ako sa uvádza v odôvodneniach c. 743 az 763 Rozhodnutia, na základe opatrenia na nápravu sa musia poskytnút "informácie potrebné na dosiahnutie interoperability" v zmysle clánku 6 smernice 91/250 týkajúceho sa rozkladu. Microsoft usudzuje, ze rozklad podla clánku 6 smernice 91/250 je povolený iba vtedy, ak sú rozhrania nevyhnutne potrebné na zabezpecenie funkcnosti nezávisle vytvoreného pocítacového programu a v tomto prípade specifikácie jeho komunikacných protokolov nie sú potrebné na zabezpecenie funkcnosti nezávisle vytvoreného operacného systému pre servery pre pracovné skupiny. Vyvodzuje z toho záver, ze informácie, ktoré odmietol poskytnút, sa nemôzu povazovat za informácie súvisiace s interoperabilitou. 213 Smernica 91/250 vsak vo svojich odôvodneniach definuje interoperabilitu ako "schopnost vymienat si informácie a vzájomne pouzívat vymenené informácie". V odôvodnení c. 27 tejto smernice sa zdôraznuje, ze jej ustanovenia sa nedotýkajú pouzitia pravidiel hospodárskej sútaze podla clánku 82 ES, "ak dodávatel v dominantnom postavení odmietne sprístupnit informáciu, ktorá je potrebná na stykovú prevádzkovú schopnost (interoperabilitu), ako je definovaná v tejto smernici". Avsak otázka, ci v tomto prípade sú informácie pozadované od Microsoftu skutocne potrebné pre dosiahnutie interoperability, ako je definovaná v smernici 91/250, si vyzaduje dôkladné preskúmanie skutkového stavu vo svetle príslusnej právnej úpravy, na co je príslusný jedine sudca vo veci samej. 214 Po druhé, co sa týka otázky, ci odmietnutie bolo objektívne odôvodnené, Microsoft usudzuje, ze sa oprávnene odvolal na svoje práva dusevného vlastníctva a odmietol poskytnút licencie na svoje technológie dodávatelom konkurencných operacných systémov pre servery. V odpovedi na písomnú otázku polozenú sudcom rozhodujúcim o predbezných opatreniach Microsoft takisto tvrdil, ze informácie pozadované Sun Microsystems sa týkali technológie vo fáze vývoja. 215 Pre pochopenie významu tejto argumentácie Microsoftu ho sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach vypocul pocas pojednávania. Z tohto vypocutia vyplynulo, ze podla Microsoftu sa nedá vylúcit, ze odmietnutie by sa dalo objektívne odôvodnit právami dusevného vlastníctva Microsoftu na informácie pozadované Sun Microsystems, alebo, inými slovami, ze odmietnutie je odôvodnené potrebou neposkytnút informácie z dôvodu, ze sú právne chránené a majú vysokú hodnotu. 216 Táto argumentácia sa dá chápat tak, ze Microsoft má právo odmietnut zverejnit právne chránené a vysoko hodnotné informácie bez ohladu na to, ci existujú výnimocné okolnosti. 217 Preto na jednej strane argumentácia Microsoftu znamená, ze ak nie sú dostatocne preukázané výnimocné okolnosti, výkon výlucných oprávnení nositela práv dusevného vlastníctva nemôze predstavovat zneuzitie v zmysle clánku 82 ES. Kedze táto argumentácia je velmi úzko spojená s otázkou, ci Komisia preukázala existenciu "výnimocných okolností" v tomto prípade, musia sa skúmat spolocne (pozri bod 206 vyssie). 218 Na druhej strane z argumentácie Microsoftu takisto vyplýva, ze aj keby Komisia preukázala existenciu výnimocných okolností, jeho odmietnutie poskytnút predmetné informácie by bolo odôvodnené potrebou chránit informácie vysokej hodnoty pokryté právom dusevného vlastníctva. 219 Túto argumentáciu, ktorú Microsoft rozvinul pocas administratívneho konania, ako to vyplýva z odôvodnenia c. 709 Rozhodnutia, Komisia vyvrátila v Rozhodnutí (odôvodnenia c. 710 az 712) a prijala v tejto súvislosti, ze s ohladom na identifikované výnimocné okolnosti "jednoduchá skutocnost, ze odmietnutie Microsoftu je odmietnutím poskytnút licenciu na predmety dusevného vlastníctva, este nepredstavuje objektívne odôvodnenie" (odôvodnenie c. 712). Komisia následne preskúmala ostatné tvrdenia Microsoftu na preukázanie toho, ze odmietnutie sprístupnit predmetné informácie sa môze odôvodnit potrebou ochrany jeho podnetov k inovácii. Komisia zaujala negatívny postoj po tom, co vyvrátila tvrdenia Microsoftu o obavách z "klonovania" jeho produktov (odôvodnenia c. 713 az 729), vysvetlila, ze sprístupnenie informácií súvisiacich s interoperabilitou je rozsírenou praxou v danom odvetví (odôvodnenia c. 730 az 735), uviedla, ze záväzok, ktorý prijal IBM voci Komisii roku 1984, nebol podstatne odlisný od toho, co sa ukladá Microsoftu v Rozhodnutí (odôvodnenia c. 736 az 742) a ze jej prístup je v súlade so smernicou 91//250. 220 Nic to vsak nemení na tom, ze argumentácia Microsoftu, ak sa chápe ako smerujúca k spochybneniu zákonnosti hodnotenia Komisie o nedostatku objektívneho odôvodnenia odmietnutia, sa nemôze ihned zamietnut ako bezdôvodná s ohladom na osobitné okolnosti prípadu. 221 V tomto ohlade je potrebné uviest, ze práva dusevného vlastníctva, na ktoré sa odvoláva Microsoft, neboli vnútrostátnym súdom uznané za platné, a preto sa táto situácia odlisuje od situácie vedúcej k prijatiu rozsudkov Magill a IMS Health, uz citovaných v bode 99 vyssie. Je vsak potrebné skonstatovat, ze Komisia nevylúcila existenciu práv dusevného vlastníctva a v kazdom prípade ich zobrala do úvahy pri skúmaní odôvodnenosti predmetného odmietnutia. 222 Ústrednou otázkou preto je, ci Komisia mohla v súlade s právom prijat záver, ze potreba chránit udávanú hodnotu informácií údajne pokrytých právom dusevného vlastníctva, nepostacovalo na to, aby odmietnutie poskytnút tieto informácie bolo objektívne odôvodnené. 223 S týmto cielom Komisia posúdila, ci úvahy Microsoftu by vylucovali prijatie opatrenia na nápravu aj napriek identifikovaným výnimocným okolnostiam. Vyplýva to najmä z odôvodnenia c. 783 Rozhodnutia, v zmysle ktorého: "Hlavný objektívny dôvod, ktorý uvádza Microsoft, sa týka jeho práv dusevného vlastníctva na Windows. No dôkladné preskúmanie rozsahu predmetného sprístupnenia dovoluje prijat záver, ze po starostlivom uvázení je prípadný negatívny dopad povinnosti poskytnút predmetné informácie na podnecovanie Microsoftu k inováciám vyvázený pozitívnym dopadom na úroven inovácií v odvetví ako celku (vrátane Microsoftu). Preto potreba zachovat podnety Microsoftu k inovácii nemôze predstavovat objektívny dôvod, ktorý by prevazoval nad vyssie identifikovanými výnimocnými okolnostami. ..." 224 Na rozhodnutie o tom, ci sa nestala zjavná chyba pri zvázení prítomných záujmov, najmä pokial ide o uvádzanú ochranu právom dusevného vlastníctva a poziadavkami slobody hospodárskej sútaze uvedenými v Zmluve ES, je vsak príslusný v kazdom prípade sudca rozhodujúci vo veci samej. 225 Sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach preto usudzuje, ze argumenty uvádzané Microsoftom v súvislosti s otázkami prejednávanými v tomto konaní sa v stádiu konania o predbeznej otázke nemôzu povazovat na prvý pohlad za nedôvodné, a preto je splnená podmienka fumus boni iuris. b) O naliehavosti 226 Pre posúdenie toho, ci je odklad vykonatelnosti clánku 5 písm. a) az c) Rozhodnutia naliehavý, je potrebné uviest niekolko predbezných poznámok. Úvodné poznámky 227 Úvodné poznámky sa týkajú po prvé predmetu opatrenia na nápravu a po druhé rozsahu udávanej ujmy. 228 Co sa týka predmetu opatrenia na nápravu, je potrebné pripomenút, ze v zmysle clánku 5 písm. a) Rozhodnutia je Microsoft povinný "kazdému podniku, ktorý si zelá vyvíjat a distribuovat operacné systémy pre servery pre pracovné skupiny" sprístupnit "informácie súvisiace s interoperabilitou" a "dat oprávnenie týmto podnikom na rozumné a nediskriminacné pouzívanie informácií súvisiacich s interoperabilitou pre vývoj a distribúciu operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny". Úcel takto formulovaného opatrenia na nápravu je ulozit Microsoftu povinnost sprístupnit to, co podla Komisie predtým, zneuzívajúc svoje dominantné postavenie, nesprístupnil [pozri tiez clánok 2 písm. a) a odôvodnenie c. 998 Rozhodnutia]. 229 Predmetné opatrenie na nápravu vsak neukladá Microsoftu povinnost sprístupnit zdrojové kódy, co vyplýva z odôvodnení c. 999 az 1004 Rozhodnutia a co Microsoft v rámci konania o nariadení predbezného opatrenia ani nespochybnuje. 230 V zmysle clánku 1 ods. 1 Rozhodnutia sa Microsoftu ukladá povinnost sprístupnit "úplné a správne specifikácie vsetkých protokolov implementovaných v operacných systémoch Windows pre servery pre pracovné skupiny, ktoré servery pre pracovné skupiny Windows pouzívajú pre poskytovanie sluzieb zdielania súborov a tlace a správy pouzívatelov a skupín pouzívatelov sietam pracovných skupín Windows, vrátane sluzby kontroly domény Windows, adresárovej sluzby Active Directory a sluzby 'Group Policy`". V odôvodnení c. 999 Rozhodnutia sa spresnuje, ze "zahrna to priame prepojenie a interakciu medzi skupinovým serverom Windows a PC klienta Windows a prepojenie a interakciu medzi zariadeniami, ktoré je priame a uskutocnuje sa prostredníctvom jedného alebo viacerých skupinových serverov Windows". 231 Podla Rozhodnutia cielom Komisie je "zabezpecit, aby konkurenti Microsoftu vyvíjali produkty [kompatibilné] s architektúrou domény Windows, ktorá je [pôvodne] zabudovaná do dominantného produktu, operacného systému Windows pre PC klientov, a mohli tak konkurovat produktom Microsoftu v oblasti operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny" (odôvodnenie c. 1003, pozri tiez odôvodnenia c. 181 az 184). 232 Nakoniec úcastníci sa zhodujú v tom, ze oprávnenie na pouzitie specifikácií v zmysle clánku 5 písm. a) Rozhodnutia znamená, ze konkurenti Microsoftu budú môct rozpracovat specifikácie, ktoré detailne popisujú to, co sa ocakáva od softvérového produktu. Naopak, úcastníci sa nezhodujú v otázke casu potrebného na rozpracovanie specifikácií, t. j. na ich prepísanie do kódu. 233 Co sa týka rozsahu udávanej ujmy, je potrebné pripomenút, ze Rozhodnutie ukladá Microsoftu povinnost sprístupnit specifikácie protokolov klient-server a server-server. 234 Vo svojom návrhu na nariadenie predbezného opatrenia Microsoft zdôraznil rozdiel medzi Rozhodnutím a americkým zmierom a uviedol, ze kým v zmysle amerického zmieru sú majitelia licencie oprávnení na pouzitie komunikacných protokolov Microsoftu klient-server iba na úcely zabezpecenia interoperability s operacnými systémami Windows pre PC klientov, Rozhodnutie mu ukladá povinnost poskytnút licencie na protokoly pre ich pouzitie v operacných systémoch pre servery pre pracovné skupiny, ktoré poskytujú sluzby súborov a tlace a sluzby správy pouzívatelov skupín vsetkým operacným systémom Windows pre PC klientov alebo pre servery. Komisia poukázala na existujúci rozdiel medzi americkým zmierom a Rozhodnutím v odôvodneniach c. 688 az 691. 235 V odpovedi na písomnú otázku polozenú sudcom rozhodujúcim o predbezných opatreniach Microsoft vysvetlil, ze americký zmier a Rozhodnutie sú v otázke protokolov klient-server podobné v tom, ze oba nútia Microsoft vytvorit specifikácie popisujúce niektoré z jeho protokolov, poskytnút tieto specifikácie konkurentom a dovolit konkurentom pouzit tieto specifikácie na vykonanie protokolov Microsoftu vytvorených pre pouzívanie v operacných systémoch Windows v ich vlastných produktoch. 236 Na pojednávaní Microsoft tvrdil, ze americký licencný program bude trvat az do novembra 2009 a poskytované licencie majú celosvetovú platnost. Microsoft prijal záver, ze nie je potrebné okamzité vykonanie povinnosti sprístupnit specifikácie protokolov klient-server, kedze americký zmier dovoluje dosiahnut rovnaký výsledok do casu, kým Súd prvého stupna rozhodne vo veci samej. 237 V tomto ohlade sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach pripomína, ze rozhodnutie je okamzite vykonatelné a ze odklad jeho vykonatelnosti sa môze nariadit iba za podmienok stanovených Zmluvou ES, Statútom Súdneho dvora a Rokovacím poriadkom Súdu prvého stupna. Okamzitá vykonatelnost rozhodnutia nijakým spôsobom nezávisí od toho, ci je jeho vykonanie potrebné. 238 Vyssie uvedené prvky vsak budú zohladnené v rámci skúmania naliehavosti nariadenia odkladu vykonatelnosti povinnosti sprístupnit specifikácie protokolov klient-server. 239 Táto argumentácia, ktorú Microsoft predniesol pocas pojednávania, robí potrebným osobitné preskúmanie podmienky naliehavosti, ktorou Rozhodnutie ukladá povinnost sprístupnit specifikácie komunikacných protokolov server-server na strane jednej a specifikácie komunikacných protokolov klient-server na strane druhej. O váznej a nenapravitelnej ujme spôsobenej povinnostou sprístupnit specifikácie protokolov server-server 240 Podla ustálenej judikatúry sa má naliehavost návrhu na nariadenie predbezného opatrenia hodnotit vo vztahu k potrebe predbezného rozhodnutia s cielom zabezpecit to, aby úcastník navrhujúci nariadenie predbezného opatrenia neutrpel váznu a nenapravitelnú ujmu (uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 6. februára 1986, Deufil/Komisia, 310/85 R, Zb. s. 537, bod 15, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 30. júna 1999, Pfizer Animal Health/Rada, T-13/99 R, Zb. s. II-1961, bod 134). Navrhovatel musí dokázat, ze nemôze pockat na výsledok konania vo veci samej, bez toho, ze by utrpel takúto ujmu (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 8. mája 1991, Belgicko/Komisia, C-356/90 R, Zb. s. I-2423, bod 23; uznesenia predsedu Súdu prvého stupna z 30. apríla 1999, Emesa Sugar/Komisia, T-44/98 R II, Zb. s. II-1427, bod 128, a z 15. novembra 2001, Duales System Deutschland/Komisia, T-151/01 R, Zb. s. II-3295, bod 187). 241 Udávaná ujma musí byt urcitá, alebo aspon preukázaná s dostatocnou pravdepodobnostou, pricom je upresnené, ze zalobca musí dokázat skutocnosti, na ktorých sa zakladá táto ujma [uznesenie Súdneho dvora z 29. júna 1993, Nemecko/Rada, C-280/93 R, Zb. s. I-3667, a uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. decembra 1999, HFB a i./Komisia, C-335/99 P(R), Zb. s. I-8705, bod 67]. 242 V tomto prípade Microsoft tvrdí, ze vykonanie Rozhodnutia by spôsobilo ujmu na jednej strane na jeho právach dusevného vlastníctva a na druhej strane na jeho obchodnej slobode a schopnosti vyvíjat svoje produkty. Takisto tvrdí, ze vykonanie rozhodnutia by nezvratne zmenilo situáciu na trhu. 243 Vsetky tri menované zlozky ujmy budú preskúmané osobitne. - O údajnej ujme na právach dusevného vlastníctva 244 Microsoft tvrdí, ze vykonanie Rozhodnutia ho bude zaväzovat k poskytnutiu licencií svojim konkurentom na informácie vysokej hodnoty chránených právom dusevného vlastníctva. 245 Je preto potrebné preskúmat, ci Microsoft konkrétne dokázal, v com by úcinky Rozhodnutia spôsobili váznu a nenapravitelnú ujmu. Na tento úcel je potrebné oddelit od seba otázku, ci sprístupnenie informácií súvisiacich s interoperabilitou samo osebe predstavuje pre Microsoft váznu a nenapravitelnú ujmu, a otázku, ci pouzívanie týchto informácií jeho konkurentmi vedie k váznym a nenapravitelným dôsledkom. i) O sprístupnení informácií súvisiacich s interoperabilitou 246 Informácie, ktorých sprístupnenie je Microsoftu ulozené, sú údajne chránené právom dusevného vlastníctva a majú vysokú hodnotu. So zretelom na argumentáciu Microsoftu je potrebné postupne posúdit, ci váznu a nenapravitelnú ujmu predstavuje po prvé ujma na výlucných práva nositela práva dusevného vlastníctva, a po druhé povinnost sprístupnit informácie. 247 Microsoft po prvé tvrdí, ze ulozením povinnosti poskytnút licencie svojim konkurentom Rozhodnutie porusuje jeho práva dusevného vlastníctva na informácie, ktoré sa majú sprístupnit. 248 Bez toho, aby bolo potrebné v tomto prípade zaujat stanovisko k existencii práv dusevného vlastníctva a v dôsledku toho k otázke, ci by vykonanie Rozhodnutia skutocne prinútilo Microsoft k poskytnutiu licencií na svoje autorské práva alebo patenty, je zjavné, ze ak by islo a takéto práva, povinnost poskytnút licencie na svoje práva dusevného vlastníctva ulozená urcitému podniku by sama osebe spôsobila ujmu na výlucných oprávnenia, ktoré z tohto titulu tento podnik pozíva. 249 Nic na tom nemení ani skutocnost, ze táto ujma je nevyhnutným dôsledkom judikatúry vychádzajúcej z rozsudku IMS Health, uz citovanom v bode 99 vyssie, kedze hodnotenie sudcom Spolocenstva pozostáva práve z uvázenia na strane jednej ochrany prostredníctvom práva dusevného vlastníctva a na strane druhej poziadavky slobody hospodárskej sútaze podla Zmluvy ES. Preto ak Komisia pri existencii výnimocných okolností usúdi, ze poziadavky slobody hospodárskej sútaze robia potrebným ulozenie urcitému podniku s dominantným postavením povinnost poskytnút licenciu na svoje práva dusevného vlastníctva, vyplýva z toho nevyhnutne ujma na oprávneniach nositela tohto práva. Ak v tomto prípade predpokladáme, ze specifikácie komunikacných protokolov sú po ich vytvorení chránené autorským právom, ulozenie povinnosti Microsoftu sprístupnit tieto specifikácie konkurencným podnikom samo osebe predstavuje ujmu na výlucných právach autora. Podobne, ak predpokladáme, ze niektoré z protokolov sú chránené patentmi a ich pouzitie sa ukáze byt nevyhnutné pre podniky uvedené v clánku 5 Rozhodnutia, skutocnost, ze Microsoft nemôze pouzívat svoje patenty podla svojho uvázenia sama osebe predstavuje ujmu na oprávneniach vynálezcu. 250 No prijat predpoklad, ze ujma na výlucných oprávneniach nositela práva sama osebe a nezávisle od osobitných okolností kazdého prípadu predstavuje váznu a nenapravitelnú ujmu, by viedlo k záveru, ze podmienka naliehavosti je splnená vzdy, ked akt, v súvislosti s ktorým sa navrhuje odklad vykonatelnosti, je podobného druhu ako akty uvedené v judikatúre vychádzajúcej z rozsudku IMS Health, uz citovanom v bode 99 vyssie. 251 Za týchto okolností je preto potrebné skúmat, ci s ohladom na skutkový stav v tomto prípade môze úprava práv dusevného vlastníctva v case do rozhodnutia vo veci samej spôsobit okrem ujmy na výlucných oprávneniach nositela predmetných práv spôsobit váznu a nenapravitelnú ujmu (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 11. mája 1989, RTE a i./Komisia, 76/89 R, 77/89 R a 91/89 R, Zb. s. 1141, bod 18; uznesenie IMS Health/Komisia, uz citované v bode 133 vyssie, body 126 az 131). 252 Microsoft po druhé tvrdí, ze dôvodom vzniku ujmy je skutocnost, ze predmetné sprístupnenie sa týka tajných a velmi hodnotných informácií. 253 V tomto ohlade je potrebné predovsetkým uvázit, ze znalost informácie, ktorá bola dovtedy utajovaná - ci uz z dôvodu práva dusevného vlastníctva alebo obchodného tajomstva - nesporne môze pretrvat. Prípadné zrusenie Rozhodnutia neumoznuje vymazat tieto informácie z pamäte a náhrada ujmy by bola velmi zlozitá, kedze hodnota odovzdania týchto znalostí pravdepodobne nie je vycíslená. Microsoft ale nevysvetluje, aká nenapravitelná ujma by mohla vzniknút z jednoduchej skutocnosti, ze tretie osoby by spoznali ním sprístupnené informácie, na rozdiel od vývoja zalozeného na pouzití týchto znalostí. 254 Dalej sa poznamenáva, ze sprístupnenie dovtedy tajnej informácie nespôsobuje nevyhnutne vznik váznej ujmy. 255 V tomto prípade vsak Microsoft v podstate tvrdí, ze informácie súvisiace s interoperabilitou majú osobitnú hodnotu. Táto hodnota vyplýva jednak zo skutocnosti, ze komunikacné protokoly sú výsledkom znacného a nákladného úsilia, a jednak zo skutocnosti, ze ich komercná vyuzitelnost je velmi siroká. Microsoft dodáva, ze vytvorenie specifikácií je takisto velmi nákladné. 256 Sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach so zretelom na obsah spisu usudzuje, ze nebol predlozený dôkaz o váznej a nenapravitelnej povahe ujmy. Konkrétne, vágne tvrdenie o tom, ze komunikacné protokoly Microsoftu "stáli desiatky miliónov [amerických] dolárov", nech je akokolvek dôvodné, nie je podlozené ziadnym dôkazným prostriedkom. Okrem toho je potrebné zohladnit skutocnost, ze tieto náklady budú ciastocne nahradené poplatkami, ktoré Microsoft bude môct pozadovat za pouzívanie jeho komunikacných protokolov na základe licencií poskytnutých v rámci výkonu Rozhodnutia. 257 V nijakom prípade sa vsak nemôze penazná ujma uvedená v predchádzajúcom bode povazovat za váznu s ohladom na financnú silu Microsoftu, ktorého obrat pocas amerického úctovného obdobia od júla 2002 do júna 2003 predstavoval podla odôvodnenia c. 1 Rozhodnutia 30 701 miliónov eur (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 23. mája 1990, Comos-Tank a i./Komisia, C-51/90 R a C-59/90 R, Zb. s. I-2167, bod 26). 258 Podla Microsoftu hodnota predmetných informácií vyplýva zo skutocnosti, ze specifikácie komunikacných protokolov server-server obsahujú viacero dôlezitých informácií o fungovaní adresára "Active Directory" v operacných systémoch Windows. Tieto komunikacné protokoly server-server nie sú iba jednoduché rozhrania bez spojenia s vykonávaním funkcionalít, ktoré sú vdaka nim prístupné. Preto by poskytnutie komunikacných protokolov konkurentom znamenalo odovzdanie velkého mnozstva informácií o spôsobe obsluhy týchto funkcionalít (príloha R.2, príloha T.7, príloha U.1, Madnick a Meyer, "Odpoved na dokument pána Alepin prilozený k podaniu CCIA a k vyjadreniu [FSF-Europe]" a príloha U.2). 259 Sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach konstatuje po prvé, ze Microsoft vo svojich písomnostiach tvrdí, ze je povinný sprístupnit informácie o vnútornej struktúre a o novátorských aspektoch svojich produktov, ale konkrétne príklady sa týkajú výlucne duplikacných protokolov Active Directory a po druhé, ze toto tvrdenie sa zakladá na stanoviskách na jednej strane pánov Madnick a Meyer a na druhej strane pána Campbell-Kelly. 260 V tomto ohlade sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach usudzuje, ze tvrdenia Microsoftu nemozno povazovat za dostatocne dokázané v právnom zmysle. 261 Jedinou ilustráciou tvrdenia Microsoftu o tom, ze informácie, ktoré je povinný sprístupnit, by odhalili spôsob fungovania jeho produktov, je Active Directory definovaný v Rozhodnutí ako sluzba adresára zabudovaná vo Windows 2000 Server (odôvodnenie c. 149). Vo svojich vyjadreniach k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania Microsoft znovu zdôraznil, ze "specifikácie by boli pre konkurentov velmi poucné v súvislosti so spôsobom fungovania dôlezitých zloziek operacných systémov Windows pre servery, akou je Active Directory". Na otázku sudcu rozhodujúceho o predbezných opatreniach, ci specifikácie odhalujú informácie aj o iných zlozkách operacných systémov Windows pre servery ako o priecinku Active Directory, nebola daná jasná a presvedcivá odpoved ani na pojednávaní. K tomuto bodu totiz jeden zo znalcov Microsoftu uviedol, ze "sa nazdáva", ze by mohli byt odhalené aj pravidlá upravujúce správu priecinku. 262 Tvrdenia expertov Microsoftu a príklady v súvislosti s Active Directory, na ktoré sa odvolávali, sa pritom zakladajú na analýzach (pozri bod 116 vyssie), ktoré Komisia a vedlajsí úcastníci konania podporujúci jej návrhy vystavili velmi tvrdej kritike. Títo úcastníci konania napádali predpoklady obsiahnuté v týchto analýzach, najmä ten, ze protokoly pouzívané na zabezpecenie komunikácie medzi dvomi exemplármi toho istého operacného systému a metóda duplikácie by boli "v úzkom spojení". Námietky Komisie - zalozené na dokumentácii vytvorenej znalcami (príloha S.2 a príloha U.1, "Memorandum pripravené OTR, s dátumom 10. septembra 2004"), FSF-Europe a - pred spätvzatím ich návrhov - CCIA a Novell - sa v podstate týkajú toho, ze demonstrácie v stúdii Madnick a Meyer sú vágne a zalozené na odhadoch a ze táto stúdia obsahuje teórie, ktoré sú v rozpore s praktikami Microsoftu. V prílohe 3 vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania CCIA pán Alepin tvrdí, ze správne napísané specifikácie komunikacných protokolov neodhalujú ziadne alebo iba nepatrné informácie o vnútornej struktúre, algoritmoch a iných novátorských aspektoch operacných systémov. 263 Pri existencii takýchto námietok a pri nedostatku iných, presnejsích údajov zo strany Microsoftu nie je mozné povazovat za preukázané tvrdenie, ze specifikácie by odhalili viac informácií, ako je potrebné na zabezpecenie interoperability sledovanej Komisiou. 264 Ako to uvádza aj Komisia v odpovedi na písomnú otázku, rovnako sa nedá overit pre nedostatok objektívnych skutocností postacujúcich pre tento úcel tvrdenie Microsoftu o tom, ze na základe opatrenia na nápravu ulozeného v Rozhodnutí by sa mal sprístupnit jedinecný algoritmus Active Directory pre kompresiu. 265 V tomto ohlade sudca rozhodujúci o predbeznom opatrení usudzuje, ze Microsoft mal moznost, a bol by urobil správne, keby predlozil technickú dokumentáciu výlucne Komisii, na základe ktorej by sa táto mohla vyjadrit k presnosti specifikácií a k riziku odhalenia informácií nutne presahujúcich hranice interoperability sledovanej Komisiou. Microsoft tak ale pocas administratívneho konania neurobil. Microsoft mohol aj po prijatí Rozhodnutia vysvetlit dôvody, pre ktoré by nebolo mozné navrhnút úcinné bezpecnostné opatrenie pre prekonanie tejto tazkosti. Konkrétne, Komisia na pojednávaní tvrdila, ze 30. júla 2004 ziadala od Microsoftu, aby jej poskytol specifikácie na preskúmanie, ale nikdy jej neboli odovzdané, co Microsoft nepopiera. ii) O pouzití informácií súvisiacich s interoperabilitou 266 Microsoft tvrdí, ze pouzívanie informácií súvisiacich s interoperabilitou po ich sprístupnení spôsobí vázne a nenapravitelné ujmy. O údajnom rozsírení informácií 267 Podla Microsoftu, ak odhalené informácie budú môct pouzit jeho konkurenti, vznikne riziko toho, ze sa stanú verejné známymi a ich pouzívanie po zrusení Rozhodnutie bude nekontrolovatelné. 268 Táto argumentácia nezohladnuje moznost stanovit zmluvne ochranné opatrenia o dôvernom charaktere a pouzívaní predmetných informácií v case do rozhodnutia Súdu prvého stupna vo veci samej, pricom takéto ustanovenia predstavujú standardné postupy v odvetví. Do licencných zmlúv uzatváraných s podnikmi, ktoré majú záujem o vývoj a distribúcií produktov konkurujúcich produktom Microsoftu v zmysle clánku 5 písm. a) Rozhodnutia sa môzu zaclenit ustanovenia o dôvernosti, prípadne doplnené o sankcie. 269 Komisia v tomto ohlade uviedla, ze Microsoft môze pozadovat rozumné zmluvné ochranné opatrenia v prípade sprístupnenia tak, aby sa sprístupnené informácie nemohli pouzit v prípade zrusenia Rozhodnutia. V tomto ohlade by ako vzor mohli slúzit licencné zmluvy uzavreté v rámci MCPP a dohody o prevode technológií. 270 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze aj Microsoft sám uviedol vo svojom návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, ze odhalenie obchodného tajomstva jeho konkurentom sa stalo s podmienkou záväzku zachovania dôvernosti zo strany týchto konkurentov (pozri bod 125 vyssie). 271 Je potrebné dodat, ze v rámci dohody so Sun Microsystems sa Microsoft zaviazal poskytnút specifikácie jeho komunikacných protokolov server-server. Microsoft vsak nevysvetlil dôvody, pre ktoré by rovnaké zmluvné ochranné opatrenia ako uvedené v tejto dohode, nemohli zarucit ochranu informácií sprístupnených v rámci vykonania Rozhodnutia pred zverejnením. Okrem toho, ako to vyplýva z odôvodnenia c. 211 Rozhodnutia, "v 90. rokoch Microsoft uzavrel licencnú zmluvu s AT&T o poskytnutí niektorých prvkov zdrojového kódu Windows". Microsoft vsak nevysvetlil dôvody, pre ktoré by nemohol pouzit rovnaké zmluvné ochranné opatrenia, ktoré museli byt stanovené v dohode s AT&T o sprístupnení specifikácií uvedených v clánku 5 Rozhodnutia. 272 Moznost stanovit primerané ochranné opatrenia je odpovedou aj na obavu Microsoftu, ze sprístupnené znalosti sa rozsíria do tej miery, ze sa stanú verejne známymi. Okrem skutocnosti, ze uzavretie licencných zmlúv nijak neznamená, ze predmetné informácie sa stanú verejne známymi v právnom zmysle, ani vznik ujmy udávanej Microsoftom v súvislosti s právami dusevného vlastníctva nepredpokladá porusenie zmluvných záväzkov tretími osobami, kedze takéto porusenie sa nemôze prezumovat (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 15. júla 1998, Prayon-Rupel/Komisia, T-73/98 R, Zb. s. II-2769, bod 41). 273 Pokial ide o nekontrolovatelnost pouzívania informácií po zrusení Rozhodnutia, Microsoft tvrdí, ze je zjednodusovaním situácie verit, ze po zrusení Rozhodnutia sa bude dat okamzite zistit pouzitie specifikácií jeho komunikacných protokolov, a to z dôvodu zachovania interoperability konkurencných operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny s operacnými systémami pre servery Windows. Vo svojich vyjadreniach k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania vsak Microsoft uviedol, ze "bez prístupu k zdrojovému kódu konkurencných produktov" nemôze vediet, v akej miere jeho konkurenti vyuzívajú znalosti získané prístupom k specifikáciám komunikacných protokolov Microsoftu. Z tejto argumentácie vyplýva, ze Microsoft povazuje za mozné zistit mieru, v ktorej konkurenti pouzívajú znalosti získané vdaka specifikáciám komunikacných protokolov, a to prostredníctvom prístupu k zdrojovému kódu ich produktov v prípade zrusenia Rozhodnutia. Avsak v licencných zmluvách, ktoré sa majú uzavriet s podnikmi uvedenými v clánku 5 Rozhodnutia sa bez problémov môze dohodnút taká moznost kontroly, ze nezávislý znalec - menovaný po dohode zmluvných strán, alebo Komisiou, ak sa zmluvné strany nedohodnú - získa prístup k zdrojovému kódu konkurencných produktov na tento úcel. Takéto zmluvné dojednania o spôsoboch kontroly a sankcií v prípade porusenia dohodnutého záväzku nepouzívat dané informácie po prípadnom zrusení Rozhodnutie sa musia povazovat za postacujúce pre zabránenie vzniku nenapravitelnej ujmy. 274 Navyse, je namieste skonstatovat, hodnotenie obsiahnuté v predchádzajúcom bode podporuje aj skutocnost, ze Novell na pojednávaní deklaroval svoju ochotu povolit prístup k zdrojovému kódu svojich produktov na úcely umoznenia kontroly po prípadnom zrusení Rozhodnutia, ze nepouzil informácie súvisiace s interoperabilitou. Microsoft vsak v tomto ohlade nedal ziadnu odpoved. O údajnom zostávaní produktov v distribúcii 275 Microsoft tvrdí, ze Rozhodnutie spôsobí pretrvávajúcu ujmu na jeho právach dusevného vlastníctva - presnejsie na jeho práva z patentov -, kedze v prípade zrusenia Rozhodnutia produkty obsahujúcu jeho technológiu zostanú v distribúcii a v drzbe zákazníkov. 276 Sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach usudzuje, ze Microsoft nepreukázal, ze tieto skutocnosti by predstavovali váznu a nenapravitelnú ujmu. 277 Po prvé nie je známy cas, kedy konkurencné produkty vyuzívajúce specifikácie budú uvedené na trh. V tomto ohlade je nesporné, ze podniky, ktoré získajú informácie, budú najprv musiet rozpracovat specifikácie a potom uviest svoje produkty na trh. Na pojednávaní zástupca Microsoftu vyhlásil, ze specifikácie komunikacných protokolov budú hotové v lehote troch az styroch týzdnov. 278 Komisia v Rozhodnutí odhadla celkovú dobu medzi obdrzaním specifikácií a uvedením produktov na trh na niekolko rokov (odôvodnenia c. 719 az 721 Rozhodnutia). Vo svojom vyjadrení Komisia odkázala na "list Sun [Microsystems] adresovaný Komisii, datovaný 20. júla 2004", ktorého bod 3 sa vztahuje na specifikácie komunikacných protokolov server-server a znie takto: "Sun Microsystems potreboval [viacero] rokov na to, aby pomocou [pocetnej] skupiny inzinierov dokoncil práce na vývoji a uvedení na trhu operatívnej verzie AS/U navrhnutého na základe informácií obdrzaných od AT&T. Pre dôvody uvedené nizsie Sun Microsystems predpokladá, ze na vypracovanie komplexného produktu na základe technických specifikácií dodaných v rámci "Technical Collaboration Agreement" uzavretej s Microsoftom v apríli 2004 bude potrebovat viac casu." 279 Okrem toho CCIA tvrdí vo svojom vyjadrení predlozenom pred spätvzatím svojho návrhu, ze "aj keby sa informácie sprístupnili zajtra (predpokladajúc, ze budú úplné a správne), je zrejmé, ze bude trvat niekolko rokov (najmenej dva), kým konkurenti Microsoftu budú môct uviest na trh produkt vyuzívajúci tieto informácie", pricom toto tvrdenie je zalozené na prílohe CCIA.R.3, v ktorej pán Alepin usudzuje, ze je absolútne nerealistické ocakávat zacatie obchodovania s úplne kompatibilnými produktmi v lehote dvoch rokov (bod 84). Podobnú argumentáciu predlozili vo svojich písomnostiach SIIA a Novell pred spätvzatím svojich návrhov. 280 Po písomnej výzve, aby zaujal stanovisko k týmto informáciám o odhade casu potrebného na implementáciu jeho vlastných specifikácií, Microsoft v podstate uviedol, ze cas potrebný na rozpracovanie specifikácií závisí vo velkej miere od zdrojov, ktoré sa na toto úsilie vynalozia. Na pojednávaní Microsoft vyhlásil, ze produkt sa dá uviest na trh za kratsí cas ako stvrtrok, ale neposkytol dostatocné upresnenia, ani skutocnosti, ktoré by mohli podporit toto tvrdenie, a presvedcit sa o tom, na com sa zakladá. Preto nebolo mozné toto tvrdenie prijat. 281 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze odhliadnuc od toho, ze konkurenti Microsoftu budú potrebovat urcitý cas na predaj kompatibilných verzií svojich produktov s operacnými systémami Windows pre servery pre pracovné skupiny, nedá sa verit tomu, ze tieto produkty budú uvedené na trh v krátkom case. Preto úcinky, ktoré Microsoft namieta, vzniknú v kazdom prípade iba v case medzi dnom uvedenia predmetných produktov na trh a vydaním rozsudku vo veci samej. 282 Po druhé ujma, ktorá by prípadne vznikla zo skutocnosti, ze produkty vyuzívajúce specifikácie komunikacných protokolov Microsoftu zostanú v distribúcii, nemôze byt povazovaná za nezvratnú, kedze úcinok takejto povahy je nevyhnutne casovo obmedzený bud preto, ze sa produkty predajú a instalujú sa v podnikoch, ktoré ich nadobudnú (pozri bod 283 nizsie), alebo preto, ze sa nepredané produkty stanú v technologickom zmysle zastaralými. 283 Po tretie je vhodné skonstatovat, ze Microsoft dôvodne tvrdí, ze aj v prípade zrusenia zostanú produkty instalované v rámci podnikov, ktoré ich nadobudli. Táto skutocnost sa vsak nemôze povazovat za dôvod vzniku váznej a nenapravitelnej ujmy, pretoze Microsoft jednak nepreukázal, v com by prítomnost týchto produktov v sietach klientov skodila jeho cinnostiam v budúcnosti, jednak je pravdepodobné, ze obchodná hodnota produktov, ktoré reagujú na dopyt zákazníkov z casu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, rýchlo klesne v prípade zrusenia Rozhodnutia Súdom prvého stupna. 284 Pokial ide o posledne uvedený bod je potrebné spresnit, ze po prípadnom zrusení Rozhodnutia by Microsoft mohol zabránit tomu, aby konkurencné operacné systémy boli kompatibilné s novými verziami systému Windows tak, ze by zmenil svoje komunikacné protokoly server-server, a tým by citelne a rýchlo znízil hodnotu konkurencných produktov. Na pojednávaní bolo potvrdené - a Microsoft proti tomu nenamieta -, ze je technicky mozné ovplyvnit interoperabilitu medzi prostredím Windows a konkurencnými operacnými systémami pre servery pre pracovné skupiny instalovanými v podnikoch, co by Microsoftu dovolilo dodatocne získat výlucnú výhodu z následných vylepsení. 285 Ani za predpokladu, ze Microsoft sa rozhodne nezmenit svoje komunikacné protokoly po prípadnom zrusení Rozhodnutia by mu z dôvodu zachovania konkurencných operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny v sietach nevznikla nenapravitelná skoda. Na pojednávaní Microsoft vyhlásil, ze v prípade zrusenia Rozhodnutia je technicky mozné zrusit interoperabilitu s konkurencnými operacnými systémami pre servery pre pracovné skupiny, ale z obchodného hladiska je nepredstavitelné nezabezpecit kompatibilitu medzi starými a novými systémami. Aj ked zachovanie tejto kompatibility umozní konkurencným operacným systémom spolupracovat v sieti s novou verziou operacného systému Windows, nic to vsak nemení na skutocnosti, ze konkurencné systémy nebudú technologicky tak vyspelé ako systém Windows, a preto z obchodného hladiska rýchlo zastarajú. V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze keby Súd prvého stupna zrusil Rozhodnutie, konkurenti Microsoftu by dalej nemohli pouzívat informácie súvisiace s interoperabilitou uvedené v clánku 5 tohto Rozhodnutia (pozri bod 273 vyssie), a preto by bola spätná kompatibilita zarucená iba pre operacné systémy pre servery pre pracovné skupiny uvedené na trh týmito konkurentmi pred dnom prípadného zrusenia. O údajnom "klonovaní" produktov 286 Microsoft tvrdí, ze predmetné informácie sa budú môct pouzit na "klonovanie" jeho produktov. Tvrdí, ze od chvíle, kedy konkurenti prostredníctvom skúmania specifikácií jeho komunikacných protokolov chránených autorským právom získajú hlbkové poznatky o spôsoboch vnútorného fungovania operacných systémov Windows, budú ich môct vyuzit pre vlastné produkty. Pre Microsoft a súdne orgány bude problematické ak nie nemozné urcit, ci konkurenti pouzili tieto poznatky pri navrhovaní ich vlastných operacných systémov pre servery. 287 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze predpoklad, z ktorého vychádza táto argumentácia, ze by bolo mozné získat informácie presahujúce informácie súvisiace s interoperabilitou, bol posúdený ako nepreukázaný (pozri body 260 az 265 vyssie). 288 Okrem toho je tvrdenie Microsoftu zalozené na takom výklade clánku 5 Rozhodnutia, ktoré nezohladnuje odôvodnenie tohto ustanovenia. Znenie clánku 5, podla ktorého musí Microsoft udelit súhlas na pouzitie specifikácií svojich protokolov "pre vývoj a distribúciu operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny", sa totiz musí vykladat vo svetle odôvodnení c. 1003 a 1004 Rozhodnutia. Podla odôvodnenia c. 1003 "úcelom [Rozhodnutia] je zabezpecit, aby konkurenti Microsoftu vyvíjali [kompatibilné] produkty s architektúrou domény Windows, ktorá je [pôvodne] zabudovaná do dominantného produktu, operacného systému Windows pre PC klientov a mohli tak konkurovat produktom Microsoftu pre operacné systémy pre servery pre pracovné skupiny". Odôvodnenie c. 1004 spresnuje, ze "co sa týka pouzívania sprístupnených specifikácií, specifikácie nebudú reprodukované, spracované, upravené ani zmenené, ale pouzijú sa tretími osobami na vypracovanie vlastných rozhraní v súlade s tými specifikáciami". 289 Z toho vyplýva, ze clánok 5 Rozhodnutia je potrebné chápat v tom zmysle, ze pouzitie protokolov je dovolené iba pre úcely interoperability, a preto pouzitie protokolov na iné úcely nie je povolené. Komisia na pojednávaní výslovne potvrdila tento výklad a trvala na skutocnosti, ze respektovanie tohto obmedzenia bude môct kontrolovat "nezávislý zástupca Microsoftu" uvedený v clánku 7 Rozhodnutia. - O údajnej ujme na obchodnej slobode 290 Microsoft tvrdí, ze v dôsledku vykonania Rozhodnutia bude obmedzená jeho sloboda urcit podstatné casti svojej obchodnej politiky: Rozhodnutie ho totiz zaväzuje na sprístupnenie informácií jeho konkurentom, zbavuje ho schopnosti vyvíjat svoje produkty a núti ho "spevnit" svoje protokoly. 291 V tomto ohlade je potrebné uviest, ze v podstate vsetky rozhodnutia prijaté na základe clánku 82 ES, ktoré zaväzujú dominantný podnik k ukonceniu zneuzívania, majú nutne za následok zmenu obchodnej politiky tohto podniku. Povinnost zmenit svoje správanie ulozená urcitému podniku preto sama osebe nemôze byt povazovaná za dôvod vzniku váznej a nenapravitelnej ujmy, ibaze by sa podmienka naliehavosti povazovala za splnenú vzdy ak rozhodnutie, v súvislosti s ktorým sa navrhuje odklad vykonatelnosti, ukladá ukoncenie zneuzívajúceho konania. 292 Ak sa zalobca odvoláva na ujmu na obchodnej slobode, aby preukázal naliehavost nariadenia navrhovaného predbezného opatrenia, musí predlozit dôkaz bud toho, ze výkon napadnutého aktu ho núti zmenit urcité podstatné prvky svojej obchodnej politiky a ze úcinky výkonu tohto aktu mu neumoznia vrátit sa k svojej pôvodnej obchodnej politike po vyhlásení pre neho priaznivého rozsudku vo veci samej, alebo ze tieto úcinky mu spôsobia váznu a nenapravitelnú ujmu inej povahy, pricom sa pripomína, ze udávanú ujmu je potrebné hodnotit vo svetle okolností kazdého prípadu. 293 Takto v uzneseniach Bayer/Komisia, uz citovanom v bode 138 vyssie, a IMS Health/Komisia, uz citovanom v bode 133 vyssie, na ktoré sa odvoláva Microsoft, sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach posudzoval dôsledky ujmy na slobode podnikov urcovat svoju obchodnú politiku vo svetle úcinkov výkonu daného aktu. 294 V uznesení Bayer/Komisia, uz citovanom v bode 138 vyssie, sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach skutocne zdôraznil, ze "ak má Súd prvého stupna v tomto prípade uznat tvrdenie zalobcu za dôvodné, okamzité uplatnenie predmetného ustanovenia by predstavovalo riziko zbavenia dotknutej osoby moznosti autonómne urcovat niektoré podstatné prvky svojej obchodnej politiky" (bod 54). Okrem toho skonstatoval, ze "takýto druh situácie by bol osobitne spôsobilý spôsobit zalobcovi váznu ujmu v kontexte farmaceutického priemyslu, ktorý sa vyznacuje uplatnovaním mechanizmov stanovenia a kontroly cien, alebo spôsobov preplácania vnútrostátnymi systémami zdravotníctva, co vedie k velkým rozdielom medzi cenami uplatnovanými na ten istý liek v rôznych clenských státoch" (bod 55). Kedze odvetvová regulácia cien sa povazovala za faktor obmedzujúci mieru obchodnej slobody podnikov, sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach mohol prijat záver, ze dalsia ujma na obchodnej slobode by predstavovala váznu ujmu. Zmena obchodnej politiky spolocnosti Bayer sa teda povazovala za postacujúcu pre úcely podmienky naliehavosti iba po zohladnení údajov osobitných pre túto vec. 295 V uznesení IMS Health/Komisia, uz citovanom v bode 133 vyssie, sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach usúdil, ze podmienka naliehavosti bola splnená, kedze existovali vázne dôvody domnievat sa, ze okamzitý výkon napadnutého rozhodnutia by pravdepodobne spôsobil mnohé "zmeny na trhu", a vela z nich by bolo len tazko zvrátitelných alebo nezvratných v prípade vyhovenia zalobe vo veci samej (bod 129). "Reálne riziko vzniku váznej a nenapravitelnej ujmy spôsobenej na záujmoch zalobcu" identifikované v tejto veci, sa preto týka váznej a nezvratnej povahy zmien na trhu. Úvahy týkajúce sa ujmy na slobode podnikov urcovat si svoju obchodnú politiku (body 130 a 131) boli prijaté iba na podporu záveru, ktorý sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach uz prijal v súvislosti s naliehavostou, comu nasvedcuje aj chýbajúce preskúmanie váznej a nenapravitelnej povahy predmetnej ujmy. 296 Je preto potrebné preskúmat, ci Microsoft preukázal, ze ujma na jeho obchodnej slobode predstavuje s ohladom na okolnosti prípadu dôvod vzniku váznej a nenapravitelnej ujmy. i) O údajnej zásadnej zmene obchodnej politiky 297 Zásadnej zmene obchodnej politiky, ktorú Rozhodnutie údajne ukladá Microsoftu protirecia niektoré casti spisu. 298 Predovsetkým, aj ked sa nepopierajú rozdiely medzi americkým zmierom a Rozhodnutím, je namieste skonstatovat, ze oba zaväzujú Microsoft k sprístupneniu specifikácií komunikacných protokolov. Americký zmier síce nezaväzuje Microsoft sprístupnit specifikácie komunikacných protokolov server-server, ale zaväzuje ho na poskytnutie licencií na vsetky protokoly pouzívané v operacnom systéme Windows pre PC klientov na úcely interoperability s operacným systémom Windows pre servery. Sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach so zretelom na informácie, ktoré má k dispozícii a na skutocnost, ze Rozhodnutie je v súlade s prístupom Microsoftu k sprístupnovaniu prijatým v súvislosti s vykonaním amerického zmieru usudzuje, ze existujúce rozdiely medzi týmto zmierom a Rozhodnutím sa nemôzu z pohladu obchodnej politiky povazovat za zásadné. V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze nie je sporné, ze jeden z protokolov, na ktorý sa poskytuje licencia v rámci MCPP, je komunikacný protokol pouzívaný nielen pre komunikáciu klient-server, ale aj pre komunikáciu server-server. V tomto smere vyplýva najmä z odôvodnenia c. 179 Rozhodnutia, ze "serveri v sieti môzu niekedy pouzívat tie isté protokoly, ako PC klienti pre komunikáciu s inými servermi; napríklad v doméne Windows sa Microsoft Kerberos pouzíva tak na autentifikáciu medzi PC klientom pouzívajúcim Windows a skupinovým serverom pouzívajúcim Windows, ako aj medzi skupinovými servermi pouzívajúcimi Windows". Je navyse potrebné povedat, ze údajný zásah do obchodnej politiky Microsoftu nie je nenapravitelný, kedze zrusenie Rozhodnutia by podobne, ako ukoncenie MCPP plánované na rok 2009 umoznilo Microsoftu neposkytovat dalsie licencie na svoje komunikacné protokoly, ak by sa tak rozhodol urobit. 299 Dalej zo spisu vyplýva, ze vedúci predstavitelia Microsoftu deklarovali odhodlanie viest politiku zalozenú na aktívnej podpore licencií na protokoly tvoriace predmet amerického zmieru a potvrdili odhodlanie ponúknut uzívatelské práva vo väcsom rozsahu, ako bolo ulozené v tomto zmieri. Z informácie, ktorú Microsoft poskytol tlaci 1. augusta 2003 (príloha N.12) vyplýva toto: "Microsoft preto oznámil, ze je vo vseobecnosti ochotný poskytnút este rozsiahlejsí súbor uzívatelských práv na technológiu podniku týkajúcu sa protokolov, ako sa vyzaduje v konecnom rozsudku [vyhláseného] v protimonopolnom spore, alebo ako sa stanovuje v standardných licencných zmluvách MCPP. Microsoft uz v rámci MCPP poskytol pocetným majitelom licencií uzívatelské práva nad rámec poziadaviek konecného rozsudku a Microsoft vyzýva ostatných vývojárov, ktorí majú záujem o získanie licencie [o] technológii podniku týkajúcu sa protokolov, aby prerokovali svoje poziadavky s predstavitelmi Microsoftu príslusnými pre licencie na protokoly." 300 Nakoniec dohoda uzavretá medzi Microsoftom a Sun Microsystems predvída sprístupnenie komunikacných protokolov server-server, ktoré Rozhodnutie nepokrýva. V miere, v akej táto dohoda predvída poskytnutie protokolov, ktorých sprístupnenie práve ukladá Rozhodnutie, Microsoft nemôze dôvodne tvrdit, ze Rozhodnutie ho núti k zásadnej zmene svojej obchodnej politiky. 301 S ohladom na vyssie uvedené sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach nepovazuje za preukázanú skutocnost, ze Rozhodnutie spôsobí dostatocne významnú zmenu obchodnej politiky Microsoftu. 302 Tento záver potvrdzuje aj skutocnost, ze Komisia na pojednávaní uviedla v odpovedi na otázku sudcu rozhodujúceho o predbezných opatreniach, ze Microsoft bol pocas rokovaní s Komisiou pocas administratívneho konania ochotný sprístupnit viac informácií súvisiacich s interoperabilitou, ako je uvedené v Rozhodnutí. Aj ked Microsoft zdôraznoval osobitnost kazdého rokovania, ktoré bolo výsledkom obojstranných ústupkov, nevyvrátil tvrdenia Komisie v tomto bode. ii) O údajnej tazkosti vylepsit protokoly 303 Microsoft tvrdí, ze v dôsledku výkonu Rozhodnutia sa obmedzí pruznost, ktorú potrebuje pre pravidelné vylepsenie dotknutých protokolov, a znízi sa tak jeho inovacná schopnost (prílohy R.2 a T.7). 304 V tomto ohlade je dôlezité pripomenút, ze v clánku 5 písm. a) az c) Rozhodnutie síce zaväzuje Microsoft sprístupnit specifikácie svojich protokolov svojim konkurentom, ale ponecháva mu slobodu navrhovat svoje protokoly tak, ako si zelá. Vylepsenie protokolov je preto rozhodnutie, ktoré môze prijat Microsoft v závislosti od ocakávaných dôsledkov takého rozhodnutia. Microsoft pritom nepreukázal, ze rozhodnutie vylepsit protokoly v prechodnom období - az do rozsudku Súdu prvého stupna vo veci samej - by malo také rozsiahle praktické dôsledky, ze by islo o reálnu prekázku inovácie. 305 Dalej s ohladom na niektoré casti spisu nemôze byt prijaté tvrdenie, ze pruznost pri vylepsovaní predmetných protokolov by bola ovplyvnená nutnostou zabezpecit kompatibilitu s konkurencnými produktmi zalozenými na jeho protokoloch vyplývajúcu z obchodnej reality. 306 Po prvé je potrebné pripomenút, ze v minulosti sa Microsoft nepovazoval byt takto zaviazaný, ked sa rozhodol urobit nefunkcným NDS pre NT od Novell (odôvodnenia c. 298 az 301 a 686 Rozhodnutia). 307 Po druhé Microsoft v kazdom prípade zabezpecuje kompatibilitu s predchádzajúcimi verziami vlastných produktov. Nic v spise nenasvedcuje tomu, ze pri zabezpecení tejto kompatibility nebude mozné zabezpecit kompatibilitu so vsetkými vyhovujúcimi implementáciami. V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze Microsoft uviedol, ze "uz [bolo] inzinierskou výzvou zachovat spätnú kompatibilitu s tisíckami zverejnených rozhraní pouzívaných pocítacovými programami tretích osôb v rámci postupného uvádzania nových operacných systémov Windows pre servery". 308 Po tretie je potrebné uviest, ze sa nehodnotil nárast komplexity v podobe vývoja kompatibilných operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny. V kazdom prípade je potrebné povazovat nárast úsilia pocas prechodného obdobia za obmedzený z dôvodu, ze pred rozhodnutím Súdu prvého stupna vo veci samej sa uvedie na trh a predá zákazníkom pravdepodobne malý pocet kompatibilných produktov. V tomto ohlade je potrebné poznamenat, ze nová verzia operacného systému Microsoft známa pod menom "Longhorn" bude podla Microsoftu hotová roku 2006, a preto, ako to uviedli vedlajsí úcastníci konania podporujúci návrhy Komisie, oznámenie o jej uvedení ovplyvní kúpy zákazníkov v neprospech konkurencných operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny. 309 Po stvré americký zmier, ktorý je na osoh nielen výrobcom operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny v zmysle Rozhodnutia, ale aj takmer vsetkým výrobcom operacných systémov pre servery, by mal mat rovnaký negatívny dopad, na aký sa Microsoft odvoláva pred sudcom rozhodujúcim o predbezných opatreniach. Z písomností úcastníkov vsak nevyplýva, ze výkon Rozhodnutia by mohol ovplyvnit pruznost Microsoftu pri zmene svojich protokolov vo väcsej miere, ako to vyplýva zo záväzkov, ktoré Microsoft prijal v rámci amerického zmieru. V tomto ohlade z jednej odpovede Microsoftu na písomné otázky vyplýva, ze za urcitých okolností americký zmier dovoluje Microsoftu pouzit inovácie obsiahnuté v protokoloch klient-server pre zvýsenie atraktivity operacných systémov Windows bez toho, aby poskytol túto technológiu konkurentom. Microsoft dodáva: "Ak Microsoft vyvinie najmä nové protokoly klient-server, ktoré nebudú zabudované do jeho operacného systému pre klientov Windows, ale instalované osobitne, Microsoft nebude musiet poskytnút tieto protokoly konkurentom. Microsoft by napríklad mohol vyvinút inovacné protokoly v súvislosti s novou verziou svojho operacného systému pre servery Windows. Ked bude instalovaná siet pouzívajúca tento operacný systém pre servery, zákazníci budú poziadaní o instaláciu klientského softvéru pouzívajúceho tieto protokoly na svojich osobných pocítacov. (Tento model tradicne pouzíva Novell.)" 310 Toto vyhlásenie potvrdzuje skutocnost, ze Microsoft má v úmysle vylepsovat svoje produkty a ze prekázky v súvislosti s nedostatocnou pruznostou pri moznosti ich úcinného vylepsovania nebránia týmto vylepseniam. V tomto ohlade nie je dôlezité, ci poskytnutie týchto vylepsení je výsledkom slobodnej vôle alebo právnej povinnosti. 311 Po piate dohoda uzavretá so Sun Microsystems, ktorá pokrýva protokoly uvedené v Rozhodnutí, preukazuje, ze dopad na schopnost Microsoftu menit svoje protokoly nemá nezvratnú povahu. iii) O údajnej potrebe "spevnit" protokoly 312 Microsoft tvrdí, ze musí "spevnit" protokoly, aby sa vyhol "moznosti nefunkcností, nepredvídatelných udalostí a bezpecnostných rizík" v dôsledku "neuvázeného alebo zlomyselného pouzitia". 313 Aj keby bola preukázaná "moznost nefunkcností, nepredvídatelných udalostí a bezpecnostných rizík", sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach konstatuje, ze Microsoft sa obmedzuje na uvádzanie ujmy vyplývajúcej z údajne potrebného úsilia pre vyhnutie sa takejto moznosti bez uvedenia toho, v com by bola táto skoda vázna a nenapravitelná. Microsoft najmä nepreukazuje, ze toto "spevnenie" protokolov by muselo pokracovat v prípade zrusenia Rozhodnutia, prípadne by bolo dôvodom vzniku dalsej ujmy. Okrem toho, ako tvrdí Komisia, by príjemcovia informácií súvisiacich s interoperabilitou boli znacne motivovaní urobit svoje produkty bezpecnými a stabilnými a vyhnút sa ich "neuvázenému pouzitiu" a nemali by ziadny záujem na ich "zlomyselnom" pouzití. Naopak, ako znovu tvrdí Komisia, podniky, ktoré by mali zo sprístupnenia úzitok, majú zjavný záujem na tom, aby sa vyhli náhodným skodám, testovali svoje implementácie vo vztahu k implementácii Microsoftu a urobili vsetko preto, aby ich produkty nespôsobili stratu ani poskodenie údajov u zákazníkov. Tieto testy sa budú samozrejme týkat vsetkých produktov Windows, s ktorými chce predmetný konkurent zalozit interoperabilitu. Preto Microsoft s velkou pravdepodobnostou nebude vôbec musiet dodatocne prispôsobit predtým instalované produkty. 314 Takisto, ako Microsoft nepreukázal údajnú ujmu na jeho schopnosti slobodne navrhovat svoje produkty, nepreukázal ani to, ze riziká uvedené v predchádzajúcom bode sa naplnili pri výkone amerického zmieru. Nakoniec, kým Samba alebo AS/U pouzívajú viaceré protokoly, ktoré boli pôvodne navrhnuté ako "súkromné" podla terminológie Microsoftu, tento neuvádza ziadny príklad "necakaného" prenosu dát na Windows, ktorý by spôsobil stratu alebo zmenu údajov. 315 Údajné obmedzenia schopnosti Microsoftu vyvíjat svoje produkty sú uz obsiahnuté v dohode uzavretej so Sun Microsystems, ktorá pokrýva protokoly relevantné v rámci Rozhodnutia. Takto vzniknutá ujma, za predpokladu, ze existuje, je preto nezávislá od opatrenia na nápravu a Microsoft nepreukázal, ze navrhovaný odklad vykonatelnosti by citelne zmenil jeho súcasné postavenia. 316 Nakoniec presné technické podmienky by sa dali dohodnút aj zmluvne, ako sa to predvída v rámci amerického zmieru. V odpovedi na otázku sudcu rozhodujúceho o predbezných opatreniach Microsoft skutocne uviedol, ze americký zmier mu umoznuje viazat sprístupnenie protokolov týkajúcich sa bezpecnosti na urcité podmienky s cielom minimalizovat riziko, ze tieto protokoly budú pouzité v zlej viere na narusenie informatickej bezpecnosti. Obava zo zlomyselného pouzitia predmetnej informácie alebo z nedostatocného testovania pri pouzívaní by takisto mohla byt prekonaná prostredníctvom moznosti poziadat Komisiu, aby povolila odmietnutia dodania tejto informácie v takejto situácii. - O údajnom nezvratnom vývoji situácie na trhu 317 Microsoft tvrdí, ze povinné poskytnutie licencií nezvratne zmení situáciu na trhu v jeho neprospech, kedze skúmanie detailných specifikácií predmetných komunikacných protokolov odhalí jeho konkurentom dôlezité aspekty koncepcie operacných systémov Windows pre servery. Rozsiahle sprístupnenie takýchto informácií by dovolilo konkurentom reprodukovat vo vlastných operacných systémoch pre servery rad funkcionalít, ktoré Microsoft vyvinul vdaka vlastnému úsiliu v oblasti výskumu a vývoja. 318 Faktický predpoklad, na ktorom sa zakladá analýza Microsoftu, bol sudcom rozhodujúcim o predbezných otázkach posúdený ako nedostatocne dokázaný (pozri body 260 az 265 vyssie). Okrem toho Microsoft neposkytol údaje o vývoji trhu, ktorý by mal vyplývat z tohto problému, a to napriek kritike Komisie v súvislosti s týmto bodom obsiahnutej v jej vyjadrení. Tvrdenie Microsoftu preto nie je mozné prijat. 319 V kazdom prípade, aj keby sa predpokladalo, ze argumentácia Microsoftu sa dá chápat v tom zmysle, ze sprístupnenie informácií súvisiacich s interoperabilitou zmení situáciu na trhu tak, ze Microsoft stratí cast podielu na trhu a tento stratený podiel nebude môct získat spät ani v prípade zrusenia Rozhodnutia, sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach konstatuje, ze Microsoft neuviedol ziadnu skutocnost na podporu tejto argumentácie. Microsoft najmä nepreukázal existenciu prekázok, ktoré mu bránili získat naspät velkú cast podielu, ktorý by mohol stratit v dôsledku opatrenia na nápravu [pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 11. apríla 2001, Komisia/Cambridge Healthcare Supplies, C-471/00 P(R), Zb. s. I 2865, bod 111 a uznesenie predsedu Súdu prvého stupna zo 16. januára 2004, Arizona Chemical a i./Komisia, T-369/03 R, Zb. s. II-205, body 82 az 84]. O váznej a nenapravitelnej ujme spôsobenej povinnostou sprístupnit specifikácie protokolov klient-server 320 Zo vsetkého doteraz uvedeného vyplýva, ze rôzne zlozky ujmy udávanej Microsoftom neboli prijaté v súvislosti s podmienkou naliehavosti, pokial ide o povinnost sprístupnit specifikácie protokolov server-server. 321 Kedze Microsoft nepredlozil ziadne dodatocné tvrdenie, ktoré by dovolilo prijat odlisný záver o úcinkoch sprístupnenia komunikacných protokolov klient-server, sudcu rozhodujúceho o predbezných opatreniach to nutne vedie k prijatiu záveru, ze Microsoft nepreukázal splnenie podmienky o naliehavosti v súvislosti s touto druhou castou povinnosti sprístupnenia. V tomto ohlade je dôlezité pripomenút, ze jednak interoperabilita klient-server a jednak interoperabilita server-server sú dve nerozlucné zlozky interoperability v rámci informatického systému pozostávajúceho z viacerých PC klientov pouzívajúcich Windows a z viacerých skupinových serverov pouzívajúcich Windows vzájomne prepojených do siete, ako to správne uvádza Komisia v Rozhodnutí (odôvodnenia c. 144 az 184 a 689). 322 V kazdom prípade je potrebné zohladnit skutocnost, ze Microsoft na pojednávaní trval na tom, ze nie je potrebné ho zaviazat na sprístupnenie specifikácií komunikacných protokolov klient-server s ohladom na skutocnost, ze tieto specifikácie je mozné získat do roku 2009 v rámci MCPP. Túto argumentáciu je mozné chápat iba v tom zmysle, ze sprístupnenie specifikácií ulozené Rozhodnutím nemôze byt dôvodom vzniku váznej a nenapravitelnej ujmy pre Microsoft. 323 Návrh na nariadenie predbezného opatrenia je preto rovnako potrebné zamietnut pre nedostatok naliehavosti v rozsahu, v akom navrhuje odklad vykonatelnosti povinnosti sprístupnit specifikácie komunikacných protokolov klient-server a povolit ich pouzívanie konkurentmi Microsoftu. 324 S ohladom na vsetko doteraz uvedené, kedze nebola splnená podmienka v otázke naliehavosti, návrh na nariadenie odkladu vykonatelnosti clánku 5 písm. a) az c) musí byt zamietnutý bez toho, aby bolo potrebné zvázit rôzne prítomné záujmy. 325 Je dôlezité spresnit, ze podla clánku 109 rokovacieho poriadku zamietnutie návrhu na nariadenie predbezného opatrenia nebráni úcastníkovi konania, ktorý ho podal, aby podal dalsí návrh zalozený na nových skutocnostiach. V tomto prípade sa nedá vylúcit, ze za "nové skutocnosti" by sa dali povazovat pretrvávajúce nezhody v niektorých aspektov výkonu Rozhodnutia. Presnejsie v otázke odkazov na zmluvné ustanovenia, ktoré odôvodnujú záver, ze podmienka o naliehavosti nie je splnená (pozri body 268, 273, 285 a 316 vyssie), odmietnutie takýchto ochranných ustanovení v licencných zmluvách, ktoré sa majú uzavriet s podnikmi uvedenými v clánku 5 Rozhodnutia, by sa dalo povazovat za takú zmenu okolností, ktorá by mohla znovu spochybnit niektoré dôvody, na ktorých sa zakladá toto uznesenie. B - O otázke viazaného predaja 1. Tvrdenia úcastníkov konania a) Tvrdenia Microsoftu a vedlajsích úcastníkov konania podporujúcich jeho návrhy O fumus boni iuris 326 Microsoft uvádza, ze vo svojej zalobe o zrusenie predlozil tvrdenia na prvý pohlad odôvodnujúce zrusenie Rozhodnutia v otázke udajného zneuzitia dominantného postavenia praktikami viazaného predaja. 327 Podla Microsoftu Komisia v Rozhodnutí tvrdila, ze zabudovanie vylepsenej multimediálnej funkcionality do Windows predstavuje zneuzitie v zmysle clánku 82 ES "najmä" v zmysle druhého odseku písm. c) tohto clánku, ako aj na základe pouzitia nového kritéria v oblasti viazaného predaja vyplývajúceho z clánku 82 ES. Z odôvodnenia c. 841 Rozhodnutia vyplýva, ze v klasických prípadoch viazaného predaja je podla Komisie a sudcu Spolocenstva spolocný predaj osobitného výrobku znakom vylucujúceho úcinku tejto praktiky voci konkurencným predajcom. Podla Microsoftu vsak z toho istého odôvodnenia Rozhodnutia vyplýva jednak to, ze tento prípad nepatrí medzi "klasické prípady viazaného predaja", jednak to, ze "uzívatelia si môzu cez internet zadovázit iné multimediálne prehrávace, niekedy zadarmo". Komisia uznáva, ze "existujú... pádne dôvody na to, aby sa bez dodatocného skúmania neprijalo tvrdenie, ze viazaný predaj [Windows Media Player] predstavuje konanie svojou povahou spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz" (odôvodnenie c. 841). 328 Komisia vsak predsa prijala záver, ze v tomto prípade je daný úcinok vylúcenia konkurentov z trhu, a to na základe velmi spekulatívnej teórie, v zmysle ktorej výrazné rozsírenie multimediálnej funkcionality Windows bude nútit dodávatelov obsahov, aby pouzívali výlucne multimediálne formáty Windows, dôsledkom coho bude vylúcenie vsetkých konkurencných multimediálnych prehrávacov z trhu a nepriame donútenie spotrebitelov, aby pouzívali výlucne multimediálnu funkcionalitu Windows (odôvodnenia c. 836 a 842 Rozhodnutia). Podla Microsoftu existuje v zmysle judikatúry "vázny spor o dôvodnosti právnych záverov, ktoré podporujú" tvrdenia Komisie o koncepcii a zabudovania Windows Media Player (uznesenie IMS Health/Komisia, uz citované v bode 133 vyssie, bod 106). Microsoft takisto usudzuje, ze je na prvý pohlad splnená podmienka preukázania nezákonnosti vyslovenia porusenia práva, na ktorom sa zakladá clánok 6 písm. a) Rozhodnutia. 329 Po prvé podla Microsoftu spekulatívna teória Komisie o vylúcení z trhu nemá ziadny základ. Rozhodnutie neodzrkadluje reálnu situáciu na trhu, najmä v tom, ze jednak podla uzívatelov PC klientov pouzívajúcich Windows je lahké pouzit odlisné multimediálne prehrávace na rôzne formáty, jednak v tom, ze dodávatelia obsahov bezne pouzívajú viacero formátov. Záver Komisie je takisto v rozpore s velmi odlisnou teóriou, ktorú pouzila v rozhodnutí AOL/Time Warner [rozhodnutie Komisie 2001/718/ES z 11. októbra 2000 o vyhlásení koncentrácie za zlucitelnú so spolocným trhom a s dohodou EHP (vec KOMP/M.1845 - AOL/Time Warner), Ú. v. ES L 268, 2001, s. 28]. Okrem toho podla Microsoftu Komisia v Rozhodnutí prijala záver, ze tvrdenie o vylúcení z trhu je pouzitelné iba v prípade, ak multimediálnu funkcionalitu Windows vyvíja Microsoft, pricom toto tvrdenie nebolo pouzité na obdobie rokov 1995 az 1998, ked bol multimediálny prehrávac od RealNetworks "viazaný" na Windows. 330 Vo svojom vyjadrení z 19. augusta 2004 Microsoft dodáva, ze Komisia vôbec nereaguje predovsetkým na skutocnost, ze najdôlezitejsie internetové stránky nadalej ponúkajú multimediálne obsahy v dvoch alebo viacerých formátoch, takze pocet multimediálnych formátov pouzívaných populárnymi internetovými stránkami narástol a v súcasnosti sa pohybuje okolo troch, a nakoniec ani na skutocnost, ze na jar 2004 takmer 80 % populárnych internetových stránok ponúkalo svoje obsahy vo formátoch RealNetworks. 331 Okrem toho podla Microsoftu Komisia neberie ohlad na nedávny vývoj na trhu, najmä na exponenciálny nárast iných zariadení ako PC klientov ako iPod od Apple, ktorý cíta iné multimediálne formáty ako formáty Windows, alebo budúca generácia mobilných telefónov so zabudovaným multimediálnym prehrávacom. Podla Microsoftu dodávatelia obsahov, ktorí sa snazia oslovit najväcsí mozný okruh uzívatelov, budú aj nadalej pouzívat viacero formátov, aby oslovili na jednej strane pouzívatelov iných zariadení ako PC klientov, ktoré nie sú schopné cítat obsahy vo formátoch Windows Media, a na druhej strane spotrebitelov, ktorí pouzívajú na svojich PC klientoch multimediálne prehrávace tretích podnikov namiesto multimediálnej funkcionality Windows. 332 Po druhé výhody vyplývajúce z "architekturálneho konceptu" operacného systému Windows, ktorý umoznuje vývoj nových verzií Windows obsahujúcich nové funkcionality, sú významné a Komisia ich mala zohladnit vo väcsej miere. 333 Po tretie podla Microsoftu Komisia nepreukázala porusenie clánku 82 ES, najmä jeho druhého odseku písm. d). V Rozhodnutí najmä nie je preukázané, ze Windows a jeho multimediálna funkcionalita sú súcastou dvoch odlisných tovarových trhov. Komisia sa nesprávne zaoberala iba otázkou, ci údajne viazaný výrobok je dostupný oddelene od údajne "dominantného" výrobku, pricom správne polozená otázka by znela, ci tento výrobok sa normálne predáva bez viazaného výrobku. Okrem toho podla Microsoftu v tomto prípade nemôze íst o dodatocné dodanie, kedze spotrebitelia predovsetkým nemusia platit ziadny doplatok za multimediálnu funkcionalitu Windows, dalej nie sú nútení ju pouzívat, a nakoniec im Microsoft nijak nebráni v pouzívaní multimediálnych prehrávacov tretích podnikov namiesto alebo na dôvazok k multimediálnej funkcionalite Windows. Komisia takisto nepreukázala, ze multimediálna funkcionalita svojou povahou alebo v dôsledku obchodných zvyklostí nie je viazaná na operacný systém Windows pre PC klientov. V skutocnosti aj ostatné operacné systémy obsahujú multimediálnu funkcionalitu, pricom Microsoft buduje takúto funkcionalitu do Windows od roku 1992 a stále ju vylepsuje. 334 Po stvrté Komisia v tomto prípade nezohladnila dostatocne záväzky Európskych spolocenstiev vyplývajúce z TRIPS. 335 Po piate opatrenie na nápravu je neprimerané. 336 CompTIA a Exor podporujú stanovisko Microsoftu v súvislosti s fumus boni iuris. Usudzujú, ze Microsoft na prvý pohlad preukázal nezákonnost clánkov 4 a 6 písm. a) Rozhodnutia. O naliehavosti 337 Microsoft tvrdí, ze okamzitý výkon clánku 6 písm. a) Rozhodnutia mu spôsobí dva druhy váznej a nenapravitelnej ujmy, ktorá vznikne po prvé z opustenia zásadného architekturálneho konceptu, ktorý je základom jeho operacného systému Windows, a po druhé z ujmy na jeho dobrej povesti. - O ujme, ktorá podla Microsoftu vznikne z dôvodu opustenia zásadného architekturálneho konceptu tvoriaceho základ operacného systému Windows 338 Podla Microsoftu zásadný architekturálny koncept, na ktorom sa zakladá jeho operacný systém Windows, je základom obchodného modelu Windows. Cielom obchodného modelu Windows je navrhnút spolocnú platformu pre vývoj a fungovanie aplikácií bez ohladu na hardvérové prvky PC klienta, ktorý spotrebitel pouzíva. 339 Okamzitý výkon clánku 6 písm. a) Rozhodnutia by vsak prinútil Microsoft opustit tento koncept, co by mu spôsobilo váznu a nenapravitelnú ujmu. Ulozením povinnosti ponúkat verziu Windows bez softvérového kódu, ktorý Komisia identifikuje ako "Windows Media Player", by clánok 6 písm. a) Rozhodnutia zakázal Microsoftu navrhovat svoj operacný systém tak, aby jednotne obsahoval nové alebo vylepsené multimediálne funkcionality. Rovnako by bránilo výrobcom softvéru, dodávatelom obsahov, výrobcom hardvéru a spotrebitelom v tom, aby aj nadalej mali tie výhody z platformy Windows ako v súcasnosti. 340 Microsoft pripomína, ze podla judikatúry je spôsobená vázna a nenapravitelná ujma v prípade, ak je úcastník povinný okamzite vykonat rozhodnutie Komisie, ktoré vedie k strukturálnym zmenám, alebo mu bráni pri urcovaní podstatných prvkov svojej obchodnej politiky (uznesenia predsedu Súdneho dvora z 11. mája 1989, RTE a i./Komisia, uz citované v bode 251 vyssie, a z 13. júna 1989, Publishers Association/Komisia, C-56/89 R, Zb. s. 1693; uznesenia predsedu Súdu prvého stupna zo 16. júla 1992, SPO a i./Komisia, T-29/92 R, Zb. s. II-2161; z 19. februára 1993, Langnese-Iglo a Schöller Lebensmittel/Komisia, T-7/93 R a T-9/93 R, Zb. s. II-131; z 10. marca 1995, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-395/94 R, Zb. s. II-595; Bayer/Komisia, uz citované v bode 138 vyssie; zo 7. júla 1998, Van den Bergh Foods/Komisia, T-65/98 R, Zb. s. II-2641, a IMS Health/Komisia, uz citované v bode 133 vyssie). V prípade okamzitého výkonu Rozhodnutia by sa vsak nezvratne stratili výhody z uniformity platformy Windows, co by Microsoftu spôsobilo váznu a nenapravitelnú ujmu. 341 Microsoft dodáva, ze táto ujma by nebola napravená prípadným zrusením Rozhodnutia. Inzinieri Microsoftu by totiz museli vychádzat zo zásady, ze minimálne niektoré kópie Windows distribuované v EHP nebudú obsahovat multimediálnu funkcionalitu. Kedze tieto menejcenné kópie sa nedajú získat spät od pouzívatelov v prípade dodatocného zrusenia Rozhodnutia, inzinieri Microsoftu, ako aj tretie osoby závislé od stability a jednotnosti platformy Windows by museli rátat s existenciou dvoch verzií po dobu viacerých rokov, co by zvýsilo náklady a natrvanlivo by znízilo prítazlivost Windows. Tieto organizacné tazkosti by dalej komplikovali okrem iného podmienky ulozené v clánku 4 Rozhodnutia. - O ujme spôsobenej na dobrej povesti Microsoftu 342 Microsoft tvrdí, ze distribúcia verzie Windows ulozenej v clánku 6 písm. a) Rozhodnutia (dalej len "verzia ulozená clánkom 6") by spôsobilo váznu a nenapravitelnú ujmu na jeho povesti výrobcu kvalitného softvéru. 343 Po prvé verzia ulozená v clánku 6 by neobsahovala multimediálnu funkcionalitu, ktorá je v zásade k dispozícii pre vsetky aplikácie Windows. Preto by pocetné aplikácie nefungovali s touto verziou operacného systému, aj keby sa táto verzia nazývala "Windows". Táto nefunkcnost by spôsobila ujmu na ústrednú hodnotu Windows. Nútilo by to Microsoft, ako aj výrobcov hardvéru a tvorcov softvéru k rieseniu problémov spôsobených Rozhodnutím a medzicasom k poskytovaniu podpory nespokojným zákazníkom. Riesenie tak pocetných predvídatelných, ako aj potenciálne nepredvídatelných problémov by bolo pre Microsoft mimoriadne tazké, nákladné a skodilo by to jeho dobrej povesti. 344 Vo svojom vyjadrení z 19. augusta 2004 Microsoft napáda tvrdenia Komisie, v zmysle ktorých by Microsoft mohol vo verzii ulozenej clánkom 6 zachovat "základnú multimediálnu funkcionalitu". Komisia nevysvetluje, co chápe pod pojmom "základná multimediálna funkcionalita" a jej tvrdenie by mohli byt presné, iba ak by mala na mysli moznost generácie urcitých zvukov alebo znázornenia statických obrazov na obrazovke. V kazdom prípade by verzia ulozená clánkom 6 vylúcila akúkolvek moznost cítat zvukové alebo obrazové súbory najmä z kompaktných diskov alebo viacúcelových digitálnych diskov (DVD), alebo dokumenty v standardných formátoch, ako je MP 3 stiahnuté z internetu na pevný disk PC klienta. Podla Microsoftu spotrebitel bude povazovat operacný systém pre PC klientov, ktorý je roku 2004 neschopný splnit takéto jednoduché úlohy, za znacne menejcenný. 345 Okrem toho Komisia nenapáda nevycerpávajúci zoznam vsetkých funkcionalít Windows, ktoré nebudú správne fungovat vo verzii ulozenej clánkom 6. 346 Po druhé problémy vyvolané verziou ulozenou clánkom 6 sa nevyriesia instaláciou multimediálneho prehrávaca tretích podnikov. Podla Microsoftu tieto výrobky nemôzu nahradit multimediálnu funkcionalitu Windows, pretoze neobsahujú rovnaké API, co môze spôsobit urcité nefunkcnosti konkurencných aplikácií a internetových stránok zalozených na multimediálnej funkcionalite Windows. 347 Po tretie by Microsoft utrpel rovnocennú, ak nie väcsiu ujmu z dôvodu, ze iné prvky Windows zalozené na multimediálnej funkcionalite nebudú fungovat správne vo verzii ulozenej clánkom 6, najmä co sa týka adresára "My Music" a kopírovania súborov vo formáte MP 3 do znacnej casti prenosných multimediálnych prehrávacov. 348 Z nevycerpávajúceho zoznamu chýb spôsobených verziou ulozenou clánkom 6 vyplýva jednak to, ze instaláciou multimediálneho prehrávaca tretieho podniku sa dá odstránit iba cast týchto chýb, jednak to, ze od instalovaného multimediálneho prehrávaca by záviselo, ktoré chyby budú odstránené. 349 Vo svojom vyjadrení z 19. augusta 2004 Microsoft napáda argumentáciu Komisie, v zmysle ktorej by sa multimediálne funkcionality Windows dali nahradit multimediálnymi prehrávacmi tretích podnikov, ktoré by výrobcovia hardvéru zabudovali do nových PC klientov. Táto argumentácia, ktorá sa zjavne zakladá na predpoklade, ze softvérový kód poskytujúci multimediálnu funkcionalitu je dokonale nahraditelný, je nesprávna z technického hladiska. Komisia neuvádza ziadny multimediálny prehrávac tretieho podniku, ktorý by ponúkal celkový súbor multimediálnych funkcionalít, ktoré by neboli obsiahnuté vo verzii ulozenej clánkom 6. Microsoft nepopiera, ze cast multimediálnej funkcionality by mohla byt nahradená instaláciou urcitých multimediálnych prehrávacov. Urcitá cast multimediálnej funkcionality operacného systému by vsak zostala poskodená. Cinnost výrobcov multimediálnych prehrávacov totiz nepozostáva z naprávania chýb multimediálnej funkcionality Windows. Miera, v ktorej by instalácia multimediálneho prehrávaca tretieho podniku dokázala nahradit cast multimediálnej funkcionality vo verzii ulozenej clánkom 6 by vo velkej miere závisela od instalovaného multimediálneho prehrávaca. 350 Microsoft spresnuje, ze kým multimediálne prehrávace tretích podnikov poskytujú svoju funkcionalitu pomocou zverejnených rozhraní, tieto rozhrania sú odlisné od rozhraní pouzívaných aplikáciami pre vyuzitie multimediálnej funkcionality vo Windows. Preto rôzne softvérové platformy pouzívajú rôzne rozhrania pre predvedenie podobných funkcionalít. Iné casti Windows a aplikácie urcené na pouzívanie multimediálnej funkcionality Windows nemôzu zrazu získat túto funkcionalitu od multimediálneho prehrávaca tretieho podniku. Bolo by minimálne potrebné zmenit Windows alebo aplikácie Windows na to, aby multimediálne prehrávace tretích podnikov mohli pouzívat iné rozhrania. Islo by pravdepodobne o podstatné zmeny, ktoré by bolo treba vykonat pre kazdý multimediálny prehrávac. V dôsledku toho by sa stratili výhody uniformnej platformy, a to aj v prípade, ze by multimediálne prehrávace tretích podnikov dokázali poskytnút celú multimediálnu funkcionalitu, ktorá nie je obsiahnutá vo verzii ulozenej clánkom 6. 351 Po stvrté okamzitý výkon clánku 6 písm. a) Rozhodnutia by spôsobil váznu a nenapravitelnú ujmu na ochranných známkach "Microsoft" a "Windows", kedze Microsoft by bol povinný predávat menejcenný výrobok, ktorý by bol nezlucitelný s jeho základným obchodným modelom. Dobrá povest Microsoftu ako výrobcu kvalitného softvéru by bola poskodená, ak by musel dat svoje meno menejcennému produktu, ktorý neposkytuje multimediálnu funkcionalitu ocakávanú spotrebitelmi od moderného operacného systému. 352 Po piate Microsoft spresnuje, ze sa nebude môct vyhnút ujme na svojej dobrej povesti, ak by informoval spotrebitelov o povahe verzie ulozenej clánkom 6, kedze by nebol schopný vykonat vsetky testy pre zostavenie úplného zoznamu aplikácií, ktoré nebudú fungovat správne s verziou ulozenou clánkom 6. Je pravdepodobné, ze v praxi mnohí spotrebitelia nebudú schopní porozumiet dôsledkom nedostatku multimediálnej technológie vo verzii ulozenej clánkom 6. 353 Po sieste, okamzitý výkon clánku 6 písm. a) Rozhodnutia by spôsobil váznu ujmu na autorských právach, ktorých je Microsoft nositelom pre Windows. Microsoft by totiz bol nútený zmenit svoje dielo a odstránit z neho casti softvérového kódu poskytujúce multimediálnu funkcionalitu, ktoré Microsoft povazuje za potrebné zabudovat do moderného operacného systému a ktorých nedostatok by urobil výrobok chybným. Táto ujma spôsobená na autorských právach Microsoftu je nenapravitelná, kedze akonáhle sa zmena uvedie na trh, nebude existovat ziadny spôsob na získanie spät menejcenných verzií Windows, ktoré budú v obehu. 354 Vo svojom vyjadrení z 19. augusta 2004 Microsoft napáda viaceré tvrdenia Komisie o ujme na ochranných známkach a dobrej povesti Microsoftu. Microsoft najmä napáda kritiku Komisie, v zmysle ktorej "dojem... , ze operacné systémy Windows vzdy zarucujú prítomnost základného architekturálneho konceptu [Microsoftu] je skutkovo nepresné", pricom Komisia v tomto ohlade poznamenáva, ze Microsoft uz vyrobil viacero odlisných verzií Windows. Podla Microsoftu existencia výrobkov zmienených Komisiou nemá ziadny vplyv na váznu a nenapravitelnú ujmu, ktorú preukázal. Windows CE a Windows XP Embedded totiz nie sú operacné systémy pre PC klientov. Vsetky ostatné verzie Windows XP identifikované Komisiou, t. j. Professional, Home, Media Center Edition a Tablet PC Edition majú spolocné jadro rozhraní, t. j. uz spomenuté "API Win32". Ide o rozhrania, ktoré výrobcovia softvéru pouzili na navrhovanie aplikácií Windows od uvedenia Windows NT 3.5 a Windows 95, aby vsetky verzie Windows XP mohli zabezpecit spolocné fungovanie existujúcich aplikácií Windows. Vo svojich vyjadreniach k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania Microsoft v tomto ohlade rovnako napáda tvrdenia RealNetworks o tom, ze platforma Windows uz je fragmentovaná. 355 Pre Microsoft a pre konecných pouzívatelov je dôlezité to, aby Windows XP ako najnovsia verzia operacného systému Windows urcený na vseobecné pouzívanie ako operacný systém umoznil vykonanie vsetkých aplikácií Windows navrhnutých pocas posledných desiatich rokov. To sa nedá uskutocnit pri verzii ulozenej clánkom 6, a to ani v prípade, ak by spotrebitelia vnímali túto verziu ako operacný systém pre PC klientov vseobecného pouzitia. 356 Nakoniec Microsoft dodáva, rovnako vo svojom vyjadrení z 19. augusta 2004, ze Komisia zdanlivo zdiela jeho stanovisko o nenapravitelnej povahe udávanej ujmy, kedze podla Komisie "rozdelené verzie Windows [nebude] mozné získat naspät od pouzívatelov". Komisia vsak tvrdí, ze ostatné zlozky ujmy by neboli nezvratné, kedze "Microsoft bude môct pouzit internet pre distribúciu [Windows Media Player] kazdému zákazníkovi, ktorý si kúpil [verziu ulozenú clánkom 6]". Táto hypotetická moznost vsak nie je skutkovo správna. Nezohladnuje tých pouzívatelov verzie ulozenej clánkom 6, ktorí nemajú internetové pripojenie. Na strane druhej, Microsoft nestahuje a neinstaluje ziadny softvérový kód na PC klientoch pouzívatelov bez získania ich predchádzajúceho súhlasu. Verzie ulozené clánkom 6 zostanú u zákazníkov pocas dlhej, mozno neurcitej, doby. Microsoft dodáva, ze ak sa predpokladá, ze Komisia má pravdu v tom, ze niektorí zákazníci uprednostnia verziu ulozenú clánkom 6, je takisto potrebné uznat, ze niektorí zákazníci nedajú súhlas Microsoftu na obnovenie multimediálnej funkcionality vo svojom operacnom systéme. 357 Exor podporuje stanovisko Microsoftu o existencii váznej a nenapravitelnej ujmy. Podla Exoru utrpená ujma nezávisí od rozhodnutí tretích osôb, t. j. rozhodnutia spotrebitelov kúpit si verziu ulozenú clánkom 6, ani od "nedostatku úsilia" na strane Microsoftu. Verzia ulozená clánkom 6 by nevyhnutne bola menejcenným výrobkom, kedze zrusenie jedného prvku operacného systému Windows by viedlo k nefunkcnostiam iných prvkov, ktoré pouzívajú zrusený kód pre poskytovanie multimediálnej funkcionality. Okrem toho, aj keby bolo technicky mozné kompletne restrukturovat Windows pre odstránenie týchto interdependencií, z nej vyplývajúce zvýsenie úcinnosti by bolo celkom stratené. Rozhodnutie ukladá Microsoftu povinnost vyvinút úplne odlisnú verziu Windows. Preto nepostacuje jednoduchá dodatocná instalácia multimediálnej funkcionality, kedze prvky, ktoré boli zmenené, aby nepouzívali túto funkcionalitu, tak dodatocne nebudú spôsobilé urobit. O zvazovaní záujmov 358 Microsoft usudzuje, ze výsledok zvázenia prítomných záujmov je výrazne v prospech nariadenia odkladu vykonatelnosti clánku 6 písm. a) Rozhodnutia. Microsoft tvrdí po prvé , ze nie je potrebný okamzitý výkon clánku 6 písm. a) Rozhodnutia, po druhé, ze tento výkon by spôsobil Microsoftu a tretím osobám vázne ujmy a po tretie, ze pri zvázení záujmov je potrebné zohladnit záväzky Spolocenstva z medzinárodných zmlúv. - O nepotrebnosti okamzitého výkonu clánku 6 písm. a) Rozhodnutia 359 Microsoft predovsetkým tvrdí, ze záujem Spolocenstva na ulození úcinnej nápravy nevyzaduje okamzitý výkon clánku 6 písm. a) Rozhodnutia. Ulozené opatrenie na nápravu smeruje výslovne k zbaveniu Microsoftu údajnej rozhodujúcej konkurencnej výhody multimediálnej funkcionality Windows, konkrétne skutocnosti, ze je velmi rozsírená, kedze je zabudovaná do najvýznamnejsieho operacného systému pre PC klientov. Podla Microsoftu vsak viacero skutocností dokazuje, ze obavy Komisie z velkého rozsírenia multimediálnej funkcionality Windows nie sú odôvodnené. 360 Po prvé integrácia multimediálnej funkcionality do Windows nijako nebráni spotrebitelom v pouzívaní jedného alebo viacerých multimediálnych prehrávacov tretích podnikov spolu s Windows, ba naopak, ulahcuje vývoj multimediálnych prehrávacov, kedze tieto sa v urcitej miere opierajú o túto funkcionalitu. 361 Po druhé dodávatelia multimediálnych prehrávacov tretích podnikov majú moznost siroko distribuovat svoje produkty najmä prostredníctvom dohôd s výrobcami hardvéru alebo stiahnutia z internetu. 362 Po tretie dodávatelia multimediálnych prehrávacov tretích podnikov majú na základe amerického zmieru moznost uzatvárat výlucné dohody s výrobcami hardvéru, aby sa konecnému pouzívatelovi ponúkla výlucne multimediálna funkcionalita dodávaná v ich výrobkoch. 363 Po stvrté dodávatelia multimediálnych prehrávacov tretích podnikov majú moznost navrhnút svoje výrobky tak, aby mohli cítat súbory vo formátoch Windows Media. 364 Po piate aj samotná Komisia zdôraznila, ze pre spotrebitelov je lahké stiahnut si multimediálne prehrávace na ich PC klientov. Okrem toho Komisia neprisúdila ziadny význam výraznému rozsíreniu multimediálnej funkcionality Windows v rámci skúmania moznosti, ze v dôsledku koncentrácie AOL/Time Warner sa multimediálny prehrávac AOL mohol velmi rýchlo stat najrozsírenejsím multimediálnych prehrávacom na svete (pozri bod 329 vyssie). 365 Microsoft dalej tvrdí, ze stanovisko Komisie a ulozené opatrenie na nápravu sa zakladajú na prílis spekulatívnej úvahe o tom, ze výrazné rozsírenie multimediálnej funkcionality Windows prinúti dodávatelov obsahov k výlucnému pouzívaniu formátov Windows Media, co vylúci z trhu vsetky multimediálne prehrávace tretích podnikov. Nic neodôvodnuje spekulácie Komisie o tom, ze akékolvek omeskanie s výkonom clánku 6 písm. a) Rozhodnutia spôsobí "priklánanie sa" trhu v prospech Windows Media Player, co vylúci akúkolvek hospodársku sútaz. 366 Preto po prvé zabudovanie multimediálnej funkcionality do Windows nijak nebránilo uvedeniu multimediálnych prehrávacov tretích podnikov, comu nasvedcuje aj príklad iTunes. Okrem toho Microsoft predkladá údaje preukazujúce, ze od apríla 2003 do apríla 2004 sa síce zvýsilo pouzívanie Windows Media Player, ale RealPlayer a QuickTime si udrzali pocet svojich pouzívatelov. 367 Po druhé neexistuje ziadny dôkaz "priklánania sa" dodávatelov obsahov k formátom Windows Media. 368 Po tretie fakty vyvracajú teóriu, v zmysle ktorej odstránenie kódu Windows Media Player je potrebné, kedze výrobcovia hardvéru nie sú naklonení predinstalovaniu multimediálnych prehrávacov tretích podnikov, ak nemajú povolenie na distribúciu Windows bez multimediálnej funkcionality (odôvodnenie c. 851 Rozhodnutia). 369 Po stvrté vo svojom vyjadrení z 21. júla 2004 Komisia po prvýkrát tvrdila, ze "uz aj 5 % podiel PC vybavených výlucne konkurencným multimediálnym prehrávacom by motivovalo tvorcov softvéru k vytváraniu aplikácií aj pre tento prehrávac". Toto tvrdenie je mylné, a potvrdzuje, ze cielom Komisie je fragmentácia Windows, pricom zvýsenie moznosti volby spotrebitela je v rozpore s cielmi Komisie. 370 Po piate vo svojom vyjadrení z 19. augusta 2004 Microsoft napáda tvrdenie Komisie o tom, ze okamzitý výkon opatrenia na nápravu je potrebný pre "umoznenie volby spotrebitela". 371 Po sieste Microsoft - takisto vo svojom vyjadrení z 19. augusta 2004 - odhaduje, ze multimediálne prehrávace tretích podnikov sa nadalej distribuujú vo velkých mnozstvách a ze velká cast obsahov sa nadalej rozsiruje vo formátoch odlisných od formátov Microsoftu. 372 Po siedme vo svojich vyjadreniach k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania Microsoft dodáva, ze výkon opatrenia na nápravu podla clánku 6 písm. a) Rozhodnutia v segmente "konecný pouzívatel" a v linke "výrobcovia hardvéru" nijako neriesi problémy, ktoré tvoria základ Rozhodnutia. Predovsetkým je tazké pochopit, aké výhody by mohol mat "konecný pouzívatel" zo získania verzie ulozenej clánkom 6 namiesto kompletnej verzie Windows, kedze obe sa budú ponúkat za rovnakú cenu. Dalej Komisia neskúmala mieru, v akej výrobcovia hardvéru budú ochotní uzatvárat výlucné dohody pre PC klientov, ktoré distribuujú v EHP. - O ujmách vznikajúcich v dôsledku okamzitého výkonu clánku 6 písm. a) Rozhodnutia 373 Microsoft usudzuje, ze z okamzitého výkonu clánku 6 písm. a) Rozhodnutia by vznikli reálne a výrazné ujmy, kedze tento výkon by nedovolil Microsoftu zachovat svoj zabehnutý a úcinný obchodný model, ako to preukázal vo svojich tvrdeniach o naliehavosti. Okrem toho Microsoft podporovaný CompTIA, ACT, Mamut a TeamSystem, DMDsecure.com a i. a Exorom o tejto otázky tvrdí, ze je potrebné zohladnit záujmy výrobcov softvéru a tvorcov internetových stránok, ktorých cinnost je závislá na uniformnej platforme Windows. 374 Po prvé aplikácie internetových stránok navrhnutých na základe multimediálnej funkcionality Windows by nefungovali správne s verziou ulozenou clánkom 6. 375 Po druhé okamzitý výkon clánku 6 písm. a) Rozhodnutia by mal dopad na internetové stránky vyvíjané v súcasnosti a v budúcnosti, a týmto váznym a nenapravitelným ujmám sa nedá vyhnút instaláciou multimediálnych prehrávacov tretích podnikov. 376 Po tretie vo svojom vyjadrení z 19. augusta 2004 Microsoft napáda tvrdenia Komisie o tom, ze na strane jednej výrobcovia softvéru, ktorí vyvíjajú aplikácie opierajúce sa o funkcionalitu Windows, môzu "vyuzit" "moznost 'redistribúcie prehrávaca zabudovaného do ich aplikácie prostredníctvom svojej [internetovej] stránky`" a na strane druhej "v softvérovom priemysle je bezné, ze tvorcovia vypracúvajú svoje aplikácie tak, aby sa mohli inteligentne prispôsobit prípadnému nedostatku (aktualizovaného) multimediálneho prehrávaca", a preto "náklady týchto zmien aplikácií... by mali byt... zanedbatelné, alebo aspon by nemali prekrocit náklady obycajne vynalozené v prípadoch, ked Microsoft dodá novú verziu (alebo aktualizáciu) Windows". V praxi by ale postup obnovenia multimediálnej funkcionality vo verzii ulozenej clánkom 6 bol rovnako zlozitý a nákladný tak pre tretie osoby, ako aj pre Microsoft. 377 Po stvrté Microsoft dodáva, ze pri skúmaní rôznych záujmov dotknutých v tomto prípade je potrebné nezabúdat na dôraz, ktorý sa v konaní pred District Court, vedúcom k schváleniu amerického zmieru, kládol na záujmy výrobcov softvéru a na nevýhody vyplývajúce z fragmentácie Windows. - O záväzkoch Spolocenstva vyplývajúcich z TRIPS 378 Microsoft si nakoniec zelá, aby Súdny dvor zohladnil záväzky, ktoré Spolocenstvu vyplývajú z TRIPS. b) Tvrdenia Komisie a vedlajsích úcastníkov konania podporujúcich jej návrhy O fumus boni iuris 379 Komisia, ktorú v tejto otázke podporoval CCIA pred spätvzatím svojho návrhu, usudzuje, ze tvrdenie Microsoftu je na prvý pohlad nedôvodné a musí sa zamietnut. 380 Komisia tvrdí, ze jej závery o viazanom predaji sa zakladajú na uznávaných právnych a ekonomických teóriách a zneuzívanie viazaného predaja má vsetky znaky definované judikatúrou v oblasti viazaného predaja (odôvodnenia c. 794 a nasl. Rozhodnutia). Microsoft neuvádza ziadny nárast technologickej úcinnosti, ktorého predpokladom by bola "integrácia" Windows Media Player do Windows (odôvodnenia c. 962 az 969 Rozhodnutia). 381 Po prvé, co sa týka vylucujúceho úcinku na trhu, Komisia predovsetkým nechápe, ako môze odlisnost od urcitých predchádzajúcich vecí uvádzaných Microsoftom podporovat tvrdenie Microsoftu, ze v tomto prípade Komisia pouzila novú teóriu. Skutocnost, ze vylucujúci úcinok sa preukazoval v takom prípade, kde sa obycajne prezumuje, neznamená pouzitie novej právnej teórie. Komisia pripústa, ze Rozhodnutie na rozdiel od rozhodnutí prijatých v urcitých predchádzajúcich veciach (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1991, Hilti/Komisia, T-30/89, Zb. s. II-1439, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora z 2. marca 1994, Hilti/Komisia, C-53/92 P, Zb. s. I-667, a rozsudok Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, C-333/94 P, Zb. s. I-5951), neprijíma záver o existencii vylucujúceho úcinku na trhu per se (odôvodnenia c. 841 a nasl.), ale zohladnuje osobitné okolnosti prípadu, t. j. skutocnost, ze multimediálne prehrávace je mozné stiahnut z internetu, a to niekedy zadarmo. 382 Dôkazné prostriedky v rámci tejto otázky preukazujú predovsetkým to, ze ziadny iný výrobca multimediálnych prehrávacov sa nemôze vyrovnat vsadeprítomnosti Windows Media Player, co je dôsledkom jeho spojenia s Windows, a ze táto situácia je spôsobilá mat nezanedbatelný vplyv na zodpovedajúcich výrobcov softvéru a obsahov. Pokles dostupných aplikácií a obsahov pre multimediálne prehrávace iných výrobcov v dôsledku viazaného predaja v konecnom dôsledku skodí spotrebitelom, kedze obmedzuje inováciu týchto výrobkov, co predstavuje ich vnútornú hodnotu. Microsoft pritom neuviedol ziadne objektívne odôvodnenie tejto praktiky. 383 Okrem toho tvrdenie Microsoftu, ze zistenia Komisie o vylúcení hospodárskej sútaze sa zakladajú na dohadoch, je z právneho pohladu nesprávne. Odôvodnenia c. 879 az 896 Rozhodnutia obsahujú jasný popis dopadu viazaného predaja na dodávatelov obsahu a nezávislých výrobcov softvéru. Z Rozhodutia podla Komisie vyplýva, ze pouzívanie Windows Media Player sa rozsiruje, pricom pouzívatelia aj podla Microsoftu povazujú iné multimediálne prehrávace za kvalitnejsie (odôvodnenia c. 948 az 951). Okrem toho judikatúra nezaväzuje Komisiu na preukázanie toho, ze boli vylúcené vsetky konkurencné multimediálne prehrávace (rozsudky Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 239, z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, T-65/98, Zb. s. II-4653, body 149 a 160 a zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia, T-219/99, Zb. s. II-5917, bod 293). 384 Po druhé, co sa týka existencie osobitných výrobkov, Komisia tvrdí, ze Súdny dvor a Súd prvého stupna rozhodli, ze existencia nezávislých výrobcov specializovaných na výrobu viazaného výrobku uz je znakom existencie osobitného dopytu spotrebitelov, a tým pádom osobitného trhu pre viazaný výrobok. Tento prístupe je v súlade aj s americkou judikatúrou. 385 Po tretie tvrdenia Microsoftu smerujúce k preukázaniu toho, ze na spotrebitelov nebol vyvíjaný nátlak, boli podla Komisie vyvrátené uz v Rozhodnutí. 386 Komisia nakoniec odmieta tvrdenia Microsoftu, pokial ide o jeho dva dalsie zalobné dôvody. Po prvé, co sa týka zmienky Microsoftu o záväzkoch Spolocenstva vyplývajúcich z TRIPS, Komisia odkazuje na svoje úvahy v rámci opatrenia na nápravu stanoveného v clánku 5 písm. a) Rozhodnutia (pozri bod 195 vyssie). Po druhé podla Komisie je opatrenie na nápravu stanovené v clánku 6 písm. a) Rozhodnutia primerané, kedze jednak Microsoftu zostane právo ponúknut verziu Windows spojenú s Windows Media Player, jednak, aj keby si niektorí zákazníci vybrali verziu ulozenú clánkom 6, stále budú mat moznost doplnit tento výrobok o Windows Media Player, ak si to budú zelat. O naliehavosti 387 Komisia, ktorú v tomto bode podporuje RealNetworks a SIIA, ako aj CCIA pred spätvzatím svojho návrhu, usudzuje, ze Microsoft nepreukázal existenciu váznej a nenapravitelnej ujmy, ktorú by mu spôsobil okamzitý výkon Rozhodnutia. O zvázení záujmov 388 Komisia usudzuje, ze výsledok zvázenia záujmov poukazuje v prospech zamietnutia návrhu Microsoftu, najmä s ohladom na verejný záujem aspon na zachovaní efektívnej hospodárskej sútaze. Trh multimediálnych prehrávacov sa blízi k bodu, v ktorom by sa mohol zacat prehýnat. Komisiu v tomto názore podporuje RealNetworks a SIIA. Komisia v tomto ohlade dodáva, ze okamzitý výkon opatrenia na nápravu nemôze zásadne zmenit postavenie Microsoftu na trhu multimediálnych prehrávacov, ale umoznuje iba vyvázit hospodársku sútaz na tomto trhu a zachovat tak status quo v struktúre tohto trhu. Iba okamzitý výkon opatrenia na nápravu môze zachovat moznost volby spotrebitelov a umoznit im mat výhody z inovácie sluzieb digitálnych multimédií. 389 Co sa týka rizika ujmy spôsobenej tretím osobám, Komisia napáda argumenty zalozené na tvrdeniach, ktoré by prípadne mohli uplatnit niektorí výrobcovia softvéru, niektorí tvorcovia internetových stránok alebo dodávatelia obsahu. Komisia takisto povazuje za minimálne riziko nepriameho spôsobenia ujmy informatickému priemyslu vo vseobecnosti. 2. Posúdenie sudcom rozhodujúcim o predbezných opatreniach a) O fumus boni iuris 390 Podla clánku 2 písm. b) Rozhodnutia sa Microsoftu vytýka porusenie clánku 82 ES tým, ze "podmienil dodanie operacného systému Windows pre PC klientov súcasným nadobudnutím Windows Media Player v období od mája 1999 do dna oznámenia [Rozhodnutia]". Na nápravu tejto situácie clánok 4 Rozhodnutia ukladá Microsoftu povinnost ukoncit toto porusenie v súlade s ustanovením clánku 6 Rozhodnutia. Clánok 6 písm. a) Rozhodnutia ukladá Microsoftu povinnost uviest na trh "plne funkcnú verziu svojho operacného systému Windows pre PC klientov, ktorá nebude obsahovat Windows Media Player". Rozhodnutie vsak spresnuje, ze "Microsoft bude nadalej mat právo ponúkat svoj operacný systém Windows pre PC klientov so zabudovaným Windows Media Player". 391 Na podporu svojho záveru, ze podmienka o fumus boni iuris je splnená, Microsoft uvádza rad tvrdení, ktoré v podstate pozostávajú z piatich vetiev. Microsoft po prvé tvrdí, ze Komisia pouzila v Rozhodnutí spekulatívnu teóriu, ktorá nemá ziadny základ, po druhé, ze Komisia mala brat väcsí ohlad na výhody vyplývajúce z architekturálneho konceptu operacného systému Windows, po tretie, ze Rozhodnutie nepreukazuje porusenie clánku 82 ES, po stvrté, ze Rozhodnutie neberie dostatocný ohlad na záväzky Spolocenstva vyplývajúce z TRIPS a po piate, ze opatrenie na nápravu ulozené v Rozhodnutí je neprimerané. 392 S ohladom na argumentáciu, ktorú Microsoft uvádza v rámci konania o nariadení predbezného opatrenia, stvrtá a piata vetva tejto argumentácie sa nemôze povazovat za dostatocne závaznú pre splnenie podmienky fumus boni iuris. 393 Vetvu o neprimeranosti opatrenia na nápravu Microsoft predstavil vo svojom návrhu mimoriadne strucne. Microsoft v tomto ohlade iba uviedol, ze "opatrenie na nápravu ulozené Rozhodnutím [je] neprimerané". Microsoft najmä nevysvetluje, v com má Súd prvého stupna vidiet údajnú neprimeranost opatrenia ulozeného clánkom 6 písm. a) Rozhodnutia. Co sa týka vetvy o porusení TRIPS, táto nebola dostatocne rozpracovaná na to, aby sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach mohol zaujat dôvodné stanovisko. Na jednej strane sa totiz Microsoft obmedzil na tvrdenie v návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, ze "Rozhodnutie neberie dostatocný ohlad na záväzky Európskeho spolocenstva vyplývajúce z [TRIPS]". Na druhej strane o odkaze na argumentáciu rozvinutú v prílohe T.9 bolo rozhodnuté, ze nevyhovuje pouzitelným pravidlám o forme (pozri bod 88 vyssie). 394 Sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach vsak usudzuje, ze ostatné tvrdenia Microsoftu vnásajú zlozité otázky, na vyriesenie ktorých je príslusný Súd prvého stupna v konaní vo veci samej, pricom tieto tvrdenia sa nemôzu povazovat za na prvý pohlad nedôvodné v rámci konania o nariadení predbezného opatrenia. 395 Po prvé v tejto veci vzniká zlozitá otázka o prvej vetve argumentácie Microsoftu, ktorá sa v podstate zakladá na nezákonnom pouzití novej teórie v oblasti viazaného predaja Komisiou. 396 Prostredníctvom tejto argumentácie Microsoft v podstate vytýka Komisii, ze usúdila, ze trh multimediálnych prehrávacov sa "prikloní" v jeho prospech bez toho, ze by sa pokúsila zladit túto teóriu s trhovou realitou. Microsoft najmä uvádza skutocnost, ze jednak je pre pouzívatelov PC klientov fungujúcich s Windows jednoduché pouzit viacero multimediálnych prehrávacov pouzívajúcich rôzne formáty, jednak, ze dodávatelia obsahov pouzívajú rôzne formáty. Rozhodnutie sa v tomto ohlade opiera iba o predpoklady. 397 S cielom zistit, ze predaj Windows Media Player spolu s Windows predstavoval viazaný predaj zakázaný clánkom 82 ES, Komisia po prvé usúdila, ze Microsoft má dominantné postavenie na trhu operacných systémov pre PC klientov (bod 799), co Microsoft nepopiera. Po druhé Komisia usúdila, ze multimediálne prehrávace umoznujúce neprerusené cítanie a operacné systémy pre PC klientov sú odlisné tovary (odôvodnenia c. 800 az 825). Po tretie Komisia usúdila, ze Microsoft neumoznuje svojim zákazníkom zaobstarat si Windows bez Windows Media Player (odôvodnenia c. 826 az 834). Po stvrté Komisia skúmala existenciu úcinkov vylúcenia na trhu. V tomto ohlade z odôvodnenia c. 841 Rozhodnutia vyplýva, ze Komisia dala nasledujúcu odpoved na tvrdenia Microsoftu o tom, ze praktika vytýkaná Komisiou nemala takéto úcinky: "V súvislosti s viazaným predajom prehrávaca [Windows Media Player] skutocne existujú okolnosti odôvodnujúce pozornejsie skúmanie úcinkov tejto praktiky na hospodársku sútaz. Kým v klasických prípadoch viazaného predaja je podla Komisie a sudcu Spolocenstva spolocný predaj osobitného výrobku znakom vylucujúceho úcinku tejto praktiky voci konkurencným predajcom, v danom prípade sa nedá popriet, ze uzívatelia si môzu - a aj tak robia - cez internet zadovázit iné multimediálne prehrávace, niekedy zadarmo. Existujú teda pádne dôvody na to, aby sa bez dodatocného skúmania neprijalo tvrdenie, ze viazaný predaj Windows Media Player predstavuje konanie svojou povahou spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz". Komisia preto so zretelom na osobitosti predmetného trhu uznala specifickost tohto prípadu s ohladom na svoju predchádzajúcu prax a s ohladom na to, ako sa rozhodla uplatnit zásady vyvinuté judikatúrou Spolocenstva v oblasti viazaného predaja. 398 Z tohto dôvodu môze argumentácia Microsoftu viest k jednej alebo viacerým dôlezitým a zásadným otázkam, ktoré môzu ovplyvnit zákonnost posúdenia Komisiou. V tomto ohlade z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pojem zneuzitia dominantného postavenia je objektívny pojem oznacujúci konanie podniku s dominantným postavením, ktoré svojou povahou ovplyvnuje struktúru trhu, na ktorom uz je oslabená hospodárska sútaz práve v dôsledku prítomnosti predmetného podniku, coho dôsledkom môze byt prekázka zachovania este existujúcej miery hospodárskej sútaze na trhu, alebo jeho rozvoj z dôvodu pouzitia iných prostriedkov, nez ktoré riadia normálnu sútaz tovarov alebo sluzieb na základe plnení ekonomických subjektov (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 91; rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia, T-228/97, Zb. s. II-2969, bod 111). 399 V tomto prípade vsak Komisia usúdila, ze nepriaznivý vplyv viazaného predaja na hospodársku sútaz by bol výsledkom "nepriamych sietových efektov". Tieto efekty spocívajú v skutocnosti, ze prítomnost Windows Media Player vo vsetkých operacných systémoch Windows nabáda dodávatelov obsahov a výrobcov aplikácií, aby navrhovali svoje výrobky na základe Windows Media Player (odôvodnenie c. 842). Na úcely dokazovania sa Komisia do velkej miery opierala o súcasné alebo minulé skutocnosti v rámci motivácie dodávatelov obsahov a výrobcov aplikácií (odôvodnenia c. 879 az 896). Ako vsak vyplýva najmä z odôvodnení c. 842 az 984 Rozhodnutia, tieto skutocnosti podporujú analýzu aspon scasti zameranú do budúcnosti pri posudzovaní rizík, ktoré sankcionovaná praktika predstavuje pre hospodársku sútaz. 400 Samozrejme, ako poznamenala Komisia, pre dokázanie porusenia clánku 82 ES postacuje preukázat, ze zneuzitie zo strany podniku s dominantným postavením smeruje k obmedzeniu hospodárskej sútaze, alebo, inými slovami, ze jeho konanie má takúto povahu, alebo je spôsobilé mat takýto úcinok (rozsudky Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 383 vyssie, bod 239, a British Airways/Komisia, uz citovaný v bode 383 vyssie, bod 293). V tomto prípade vsak vzniká zlozitá otázka, ci sa Komisia môze - a ak áno, za akých podmienok - opierat o pravdepodobné "preklopenie sa" trhu pre potreby sankcionovania viazaného predaja zo strany dominantného podniku, ak toto konanie svojou povahou prípadne nie je spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. 401 Po druhé dôlezitá otázka sa vynára v rámci skúmania argumentácie Microsoftu, v zmysle ktorej Komisia mala brat väcsí ohlad na pozitívne úcinky "architekturálneho konceptu" operacného systému Windows. Táto otázka by mohla v rámci konania vo veci samej priviest Súd prvého stupna ku skúmaniu podmienok, za ktorých sa dá na základe objektívneho odôvodnenia prijat záver, ze viazaný predaj s negatívnymi úcinkami na hospodársku sútaz nie zakázaný clánkom 82 ES. Zodpovedanie tejto citlivej otázky na prvý pohlad odôvodnuje potrebu skúmat, ci prípadné pozitívne úcinky narastajúcej standardizácie urcitých výrobkov môzu predstavovat objektívne odôvodnenie, alebo ci, ako to tvrdí Komisia, sa pozitívne úcinky standardizácie môzu uznat iba vtedy, ak sú výsledkom sútazného procesu alebo rozhodnutí orgánov pre normalizáciu. 402 Po tretie okrem zásadných otázok, ktoré sa vynárajú pri skúmaní týchto dvoch vetiev, Microsoft napáda skutkové predpoklady, na ktorých sa zakladá analýza Komisie. Tvrdí najmä, ze v súvislosti s prvou vetvou jeho argumentácie analýze Komisie o existencii "nepriamych sietových efektov" odporuje skutocnost, ze dodávatelia obsahov nadalej pouzívajú viacero formátov. V tomto ohlade je potrebné skonstatovat, ze Komisia nepopierala, ze aspon do urcitej miery to tak je. Je vsak úlohou Súdu prvého stupna, aby sa v rámci konania vo veci samej vyslovil o týchto skutkových otázkach a o záveroch, ktoré z nich sa majú prípadne vyvodit v súvislosti so správnostou analýzy Komisie. 403 Po stvrté argumentácia Microsoftu, v zmysle ktorej "Windows a jeho multimediálna funkcionalita" nepredstavujú dva odlisné tovary pre úcely aplikácie clánku 82 ES v oblasti viazaného predaja, sa nedá v rámci konania o nariadení predbezného opatrenia povazovat za na prvý pohlad nedôvodnú, najmä s ohladom na skutocnost, ze Microsoft a iní výrobcovia uz niekolko rokov zabudovávajú urcité multimediálne funkcionality do svojich operacných systémov pre PC klientov. 404 Tri prvé vetvy tvrdení Microsoftu teda kladú niekolko dôlezitých otázok, najmä o zlozitom ekonomickom hodnotení, na ktoré odkazujú v súvislosti so skutkovým stavom, ako aj v rámci právneho posúdenia. Sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach usudzuje, ze tvrdenia Microsoftu sa nedajú v rámci konania o nariadení predbezného opatrenia povazovat na prvý pohlad za nedôvodné, a preto je splnená podmienka o fumus boni iuris. b) O naliehavosti 405 Microsoft tvrdí, ze výkon clánku 6 písm. a) Rozhodnutia spôsobí nezvratnú ujmu na hodnote platformy Windows, z coho mu vzniknú dva druhy váznej a nenapravitelnej ujmy. Tieto dve ujmy je potrebné posúdit oddelene. O údajnej ujme na "základnom architekturálnom koncepte" operacného systému Windows 406 Clánok 6 písm. a) Rozhodnutia ukladá Microsoftu povinnost navrhnút a uviest na trh výrobok, ktorý v súcasnosti neuvádza na trh a o ktorom tvrdí, ze je nezlucitelný so zásadným prvkom jeho obchodnej politiky. Microsoft konkrétne tvrdí, ze clánok 6 písm. a) Rozhodnutia spôsobí ujmu na "základnom architekturálnom koncepte" operacného systému Windows. V podstate sa Microsoft odvoláva aj na ujmu na jeho obchodnej slobode. 407 V tomto ohlade zo spisu vyplýva, ze Microsoft uz dlhú dobu predáva operacný systém, o ktorom si myslí, ze pouzívatelom ponúka obvyklé a neustále rozsirované funkcionality, a najmä urcité multimediálne funkcionality od roku 1992. Okrem toho zo spisu dostatocne jasne vyplýva, ze Microsoft sa snazí aspon vo vseobecnosti dosiahnut to, aby posledná verzia jeho operacného systému Windows pre vseobecné pouzitie na trhu umoznila fungovanie aplikácií navrhnutých pre predchádzajúce verzie. 408 Je vsak dôlezité zdôraznit, ze výkon Rozhodnutia by ulozil Microsoftu povinnost uviest na trh operacný systém bez urcitých multimediálnych funkcionalít, ktoré povazuje za neoddelitelné casti tohto systému. Rozhodnutie teda spôsobuje ujmu na obchodnej slobode Microsoftu. Okrem toho niektoré aplikácie navrhnuté tak, aby fungovali spolu s celkom tvoreným Windows a Windows Media Player, by nemuseli uspokojivo fungovat vo verzii ulozenej clánkom 6, minimálne v prípade, ak táto verzia nebude obsahovat ziadny multimediálny prehrávac. 409 V tomto ohlade sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach pripomína, ze podla zásady slobodného výkonu podnikatelskej cinnosti, ktorá v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora (rozsudky Súdneho dvora z 13. decembra 1979, Hauer, 44/79, Zb. s. 3727, body 31 az 33 a z 9. septembra 2004, Spanielsko a Fínsko/Parlament a Rada, C-184/02 a C-223/02, Zb. s. I-7789, bod 51) patrí medzi základné zásady práva Spolocenstva, podniky vykonávajúce cinnost na území Spolocenstva majú v zásade slobodu urcit si obchodnú politiku, ako uznajú za vhodné. Z toho najmä vyplýva, ze kazdý podnik sa môze v zásade slobodne rozhodnút o povahe a vlastnostiach výrobkov, ktoré chce uviest na trh. Nie kazdý zásah do obchodnej politiky urcitého podniku sa vsak dá povazovat za dôvod vzniku váznej a nenapravitelnej ujmy pre tento podnik na úcely návrhu na nariadenie predbezného opatrenia. Prípadnú váznu a nenapravitelnú povahu zásahu do obchodnej politiky urcitého podniku je vzdy potrebné posudzovat s ohladom na okolnosti kazdého prípadu (pozri bod 292 vyssie). 410 V okolnostiach tohto prípadu je nutné prijat záver, ze zásah do obchodnej slobody Microsoftu skúmaný sám osebe, nezávisle od jeho konkrétnych dopadov na trhu, sa nedá povazovat na nezvratný. Ak sa odhliadne od dôsledkov, ktoré by Rozhodnutie mohlo spôsobit na trhu pred prípadným zrusením Rozhodnutia, potom sa nezdá, ze by Microsoft v prípade úspechu v konaní vo veci samej nemal moznost znovu pouzit svoj "základný architekturálny koncept" vo vsetkých výrobkoch, ktoré uvedie na trh po zrusení Rozhodnutia. Preto v tomto prípade, aj keby Microsoft dokázal, ze samotný zásah do jeho obchodnej slobody predstavuje váznu ujmu, táto ujma sa nezdá byt nenapravitelnou. 411 Predsa je vsak potrebné preskúmat, ci zásah do slobody obchodu Microsoftu môze spôsobit váznu a nenapravitelnú ujmu tomuto podniku s ohladom na konkrétne dopady na trh v období do vyhlásenia rozsudku vo veci samej. V tejto súvislosti je potrebné zohladnit dôsledky, ktoré by pre Microsoft mohli vyplynút po prvé z koncepcie verzie ulozenej clánkom 6, po druhé z uvedenia tejto verzie na trh a po tretie z moznosti, ze si ju kúpia zákazníci Microsoftu. 412 Po prvé Microsoft na pojednávaní tvrdil, ze aj keby sa verzia ulozená clánkom 6 nepredávala vo velkých mnozstvách, bola by spôsobená ujma na jeho "koncepte", najmä vzhladom na "zbytocnú námahu", ktorú by predstavovalo navrhnutie verzie ulozenej clánkom 6. 413 Aj ked Microsoft poukazuje na potrebu navrhnutia verzie ulozenej clánkom 6, nespresnuje dostatocne nevýhody, ktoré by vyplývali z tejto povinnosti. Na dôvazok je okrem toho odôvodnené sa domnievat, ze ujma, ktorú by Microsoft z tohto dôvodu utrpel, by pozostávala v podstate z nákladov na vývoj. Takáto ujma vsak, pokial nie je dokázaný opak, predstavuje penaznú ujmu, ktorá sa okrem prípadu výnimocných okolností, ktoré v tomto prípade nenastali, nemôze povazovat za nenapravitelnú ujmu (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 18. októbra 1991, Abertal a i./Komisia, C-213/91 R, Zb. s. I-5109, bod 24; uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 28. mája 2001, Poste Italiane/Komisia, T-53/01 R, Zb. s. II-1479, bod 119). 414 Po druhé, ak sa má argumentácia Microsoftu chápat v tom zmysle, ze by Microsoft utrpel ujmu zo samotnej skutocnosti, ze by musel uviest na trh verziu ulozenú clánkom 6 nezávisle od skutocného predaja tejto verzie, Microsoft nespresnil dostatocne povahu, váznost a nenapravitelnost týchto údajných nevýhod. Ak sa má argumentácia Microsoftu chápat v tom zmysle, ze by sa spôsobila ujma na jeho dobrej povesti, táto ujma sa bude skúmat spolu s druhou zlozkou ujmy, ktorú udáva (pozri body 442 az 475 nizsie). 415 Na pojednávaní vsak Microsoft dodal, ze aj keby nebol dopyt pre verziu ulozený clánkom 6, vznikla by urcitá neistota na strane tretích osôb, predovsetkým dodávatelov obsahov. Títo by totiz nepoznali pocet predaných verzií ulozených clánkom 6. To by podla Microsoftu znízilo atraktivitu Windows. 416 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze naliehavost návrhu na nariadenie predbezného opatrenia sa musí hodnotit vo vztahu k potrebe predbezného rozhodnutia na úcely zabezpecenia toho, aby úcastník navrhujúci nariadenie predbezného opatrenia neutrpel váznu a nenapravitelnú ujmu (pozri judikatúru uz citovanú v bode 240 vyssie). Preto v rozsahu, v akom neistota uvádzaná Microsoftom môze spôsobit ujmu tretím osobám, sa nemôze zohladnit pre úcely podmienky naliehavosti (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora zo 6. mája 1988, Zväz pestovatelov cedrátu na Cypre/Komisia, 112/88 R, Zb. s. 2597, bod 20). Je vsak potrebné preskúmat tvrdenia Microsoftu o tom, ze neistota tretích osôb by následne viedla k znízeniu atraktivity jeho platformy. 417 Microsoft predovsetkým nepredkladá upresnenia ani dôkazné prostriedky, ktoré by umoznili posúdit presnú povahu, váznost, a nenapravitelnost znízenia atraktivity Windows v dôsledku tejto údajnej neistoty. Aj keby sa konkrétne predpokladalo, ze znízenie atraktivity uvádzané Microsoftom znamená, ze niektoré tretie osoby "závislé od stability Windows" by sa v dôsledku uvedenia verzie ulozenej clánkom 6 na trhu mohli rozhodnút v budúcnosti nenavrhovat svoje výrobky pre túto platformu, Microsoft nepredkladá dostatok dôkazov pre preukázanie toho, ze ekonomické subjekty by sa mohli takto rozhodnút vo významnom rozsahu. 418 K tomuto bodu sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach navyse uvádza, ze ziaden z vedlajsích úcastníkov konania podporujúcich návrhy Microsoftu netvrdil, ze by z dôvodu výkonu clánku 6 písm. a) Rozhodnutia mohli prestat navrhovat produkty pre platformu Windows. Títo úcastníci konania skutocne uviedli, ze z dôvodu výkonu clánku 6 písm. a) Rozhodnutia im hrozí vznik ujmy, najmä preto, lebo sa budú musiet rozhodnút, ci sa prispôsobia neistote na trhu. Naopak, moznost, ze by sa rozhodli neprispôsobit svoje produkty verzii ulozenej clánkom 6, je v tomto stádiu iba hypotetická. Na strane druhej, aj keby sa v právnom zmysle dostatocne dokázala pravdepodobnost toho, ze tieto ekonomické subjekty si neprispôsobia svoje produkty verzii ulozenej clánkom 6, to este nedokazuje, ako zdôraznuje Komisia, ze by tým pádom prestali navrhovat produkty pre verziu Windows obsahujúcu Windows Media Player. V skutocnosti ziaden z vedlajsích úcastníkov konania netvrdil, ze v dôsledku Rozhodnutia by mohli byt nútení navrhovat produkty pre iný operacný systém. Nie je preto preukázané, ze pokles atraktivity Windows, hoci iba v prípade týchto vedlajsích úcastníkov konania, by mohol byt v praxi pre Microsoft významný. 419 Nakoniec Microsoft nikdy konkrétne nepreukázal, ze neistota v súvislosti s uniformitou platformy Windows by spôsobila pokles atraktivity pri konecných spotrebiteloch alebo pri jeho zákazníkoch. 420 Po tretie je potrebné skúmat dôsledky spôsobené Microsoftu tým, ze by sa verzia ulozená clánkom 6 predávala vo velkých mnozstvách. 421 V tomto ohlade je namieste skonstatovat, ze úcelom opatrenia na nápravu stanoveného v clánkoch 4 a 6 písm. a) Rozhodnutia je ukoncenie porusovania zisteného Komisiou a netýka sa budúceho vývoja na trhu. Ako poznamenala Komisia na pojednávaní, opatrením na nápravu nie je vylúcená moznost, ze Windows Media Player sa v praxi bude nadalej kupovat spolu s operacným systémom Microsoft z dôvodu jeho vlastných kladov a pôsobením hospodárskej sútaze, ktorá bude podla Komisie obnovená. 422 Okrem toho Microsoft sám vyjadruje vázne pochybnosti o pravdepodobnosti, ze verzia ulozená clánkom 6 by sa predala vo velkých mnozstvách. 423 V tomto ohlade z odôvodnení c. 69 a 70 Rozhodnutia vyplýva, ze operacné systémy pre PC klientov sa predávajú v podstate v dvoch okruhoch distribúcie, t. j. na jednej strane stojí distribúcia konecným spotrebitelom a na druhej strane distribúcia výrobcom hardvéru, ktorí montujú PC klientov a vo vseobecnosti na nich instalujú operacný systém. 424 Vo svojich vyjadreniach k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania vsak Microsoft uviedol, ze v súvislosti s distribúciou konecným spotrebitelom "je tazké pochopit, aké výhody by mohol mat takýto zákazník zo získania [verzie ulozenej clánkom 6] namiesto kompletnej verzie Windows, kedze obe sa budú ponúkat za rovnakú cenu". V tom istom vyjadrení Microsoft spresnuje, ze "tazko si je... predstavit, ze by si zákazník so zdravým rozumom mohol vybrat takúto verziu". 425 Pokial ide o výrobcov hardvéru, Microsoft uvádza, ze "je úplne mozné, ze tvorca multimediálnych prehrávacov sa bude snazit presvedcit výrobcu hardvéru prostredníctvom financnej odmeny, aby si vybral licenciu na verziu [ulozenú clánkom 6] a spojil ju výlucne s jeho multimediálnym prehrávacom". Microsoft vsak potom vytýka Komisii, ze neskúmala, do akej miery by boli výrobcovia hardvéru naklonení uzavriet takéto zmluvy. Dodáva, ze "skutocnost, ze výrobcovia hardvéru v súcasnosti instalujú viacero multimediálnych prehrávacov zdá sa, ze ziadny výrobca multimediálnych prehrávacov neodmenil výrobcov hardvéru za odstránenie vsetkých viditelných spôsobov prístupu k Windows Media Player... nasvedcuje tomu, ze tvorcovia multimediálnych prehrávacov nemajú dostatocný záujem na uzatváraní výlucných odplatných dohôd, aby presvedcili výrobcov hardvéru vybrat si verziu [ulozenú clánkom 6]". Na pojednávaní Microsoft síce nadalej predvídal moznost, ze niektorí jeho konkurenti by mohli uzavriet exkluzívne zmluvy s výrobcami hardvéru, zároven vsak opakovane vyjadril svoje pochybnosti o potenciálne výraznej predajnosti verzie ulozenej clánkom 6. 426 Je preto namieste skonstatovat, ze Microsoft vázne pochybuje o tom, ze verzia ulozená clánkom 6 by sa mohla predávat vo významných mnozstvách. 427 Podla ustálenej judikatúry vsak úcastník konania, ktorý navrhuje nariadenie predbezného opatrenia, musí dokázat, ze nemôze pockat na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby utrpel váznu a nenapravitelnú ujmu (pozri judikatúru citovanú v bode 240 vyssie). V tomto kontexte postacuje najmä vtedy, ak vznik ujmy závisí od pôsobenia viacerých faktorov, aby bola ujma predvídatelná s dostatocnou mierou pravdepodobnosti (uznesenie Nemecko/Rada, uz citované v bode 241 vyssie, body 22 a 34, a uznesenie HFB a i./Komisia, uz citované v bode 241 vyssie, bod 67). Zalobca vsak musí dokázat skutky, na ktorých sa zakladá táto ujma (uznesenie HFB a i./Komisia, uz citované v bode 241 vyssie, bod 67). 428 Kedze v tomto prípade Microsoft nepredlozil dostatok dôkazov pre prijatie opacného záveru, sudca rozhodujúci o predbeznom opatrení nemôze predvídat úcinky, ktoré opatrenie na nápravu ulozené clánkom 6 písm. a) Rozhodnutia vyvolá na trhu. Je preto nutné skonstatovat, ze v tomto stádiu konania a s ohladom na dôkazy, ktoré má sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach k dispozícii, je moznost predaja verzie ulozenej clánkom 6 na významnej úrovni vo velmi velkej miere hypotetická, s cím, zdá sa, súhlasí aj Microsoft. 429 Preto sa nemôze povazovat za preukázaný predpoklad, na ktorom sa v tomto prípade zakladá ujma udávaná Microsoftom. 430 V kazdom prípade, aj keby sa predpokladalo, ze Microsoft v právnom zmysle dostatocne preukázal pravdepodobnost predávania verzie ulozenej clánkom 6 vo významných mnozstvách, je namieste poznamenat ze, ako tvrdí Komisia, Microsoft sa v tomto prípade neodvoláva na nezvratný vývoj na trhu v dôsledku tohto predaja. Microsoft sa po zrusení Rozhodnutia má moznost vrátit k predávaniu iba verzie Windows s Windows Media Player, a tým znovu a výlucne pouzit to, co povazuje za "základný architekturálny koncept" operacného systému Windows. Nie je preto preukázané, ze existujú prekázky toho, aby Microsoft znovu získal postavenie na trhu, ktoré mal pred výkonom opatrenia na nápravu. 431 Napriek týmto skutocnostiam Microsoft tvrdí, ze utrpí váznu a nenapravitelnú ujmu z dvoch odlisných dôvodov. 432 Po prvé podla Microsoftu "nenávratne sa stratia výhody vyplývajúce z uniformity platformy Windows". Microsoft dodáva, ze vzniknutá ujma sa nebude dat napravit zrusením Rozhodnutia, kedze "inzinieri Microsoftu budú musiet vychádzat zo zásady, ze minimálne niektoré kópie Windows distribuované v EHP nebudú obsahovat multimediálnu funkcionalitu", co by ich nútilo "rátat s existenciou dvoch verzií po dobu viacerých rokov". 433 Microsoft vsak dostatocne nespresnuje, preco by táto povinnost zatazujúca jeho inzinierov, stazila alebo znemoznila návrat k jeho "základnému architekturálnemu konceptu" po prípadnom zrusení Rozhodnutia. Microsoft predovsetkým nevysvetluje, ako by bol po prípadnom zrusení Rozhodnutia obmedzený v tom, aby znovu a výlucne distribuoval verziu Windows s Windows Media Player. 434 Zdá sa dalej, ze Microsoft nepovazuje ujmu, ktorú udáva, za casovo neobmedzenú, kedze podla neho by existovala "pocas viacerých rokov". 435 Okrem toho Microsoft nepredlozil dostatok dôkazov na to, aby sa dala v právnom zmysle dostatocne preskúmat závaznost ujmy vzniknutej z dôvodu dodatocného úsilia, ktoré by jeho vývojári museli vynalozit pri zohladnení existencie dvoch verzií. Pri nedostatku upresnení v tomto ohlade je okrem toho dôvodné sa domnievat, ze toto úsilie by sa prejavilo vo forme dodatocných nákladov, a tým pádom penaznej ujmy, ktorá okrem prípadu výnimocných okolností, ktoré v tomto prípade nenastali, nepredstavuje nenapravitelnú ujmu (uznesenia Abertal a i./Komisia, uz citované v bode 413 vyssie, bod 24, a Poste Italiane/Komisia, uz citované v bode 413 vyssie, bod 119). 436 Nakoniec Microsoft takisto nepreukazuje, preco by pre neho bolo nemozné, alebo by mu malo spôsobit váznu a nenapravitelnú ujmu, nezohladnit existenciu uz predaných kópií verzie ulozenej clánkom 6 v prípade zrusenia clánku 4 a clánku 6 písm. a) Rozhodnutia. 437 Prvá zlozka ujmy udávanej Microsoftom preto nemôze zakladat predpoved váznej a nenapravitelnej ujmy. 438 Po druhé Microsoft tvrdí, ze "tretie osoby závislé od stability a jednotnosti platformy Windows" by takisto museli pocas viacerých rokov rátat s existenciou dvoch verzií, co by "zvýsilo náklady a trvalo by znízilo atraktivitu Windows". 439 Co sa týka tejto otázky, je vhodné v tejto súvislosti opakovane odkázat na úvahy obsiahnuté v bodoch 421 az 428 vyssie. Nie je preukázané, ze v praxi, hoci aj za predpokladu, ze verzia ulozená clánkom 6 sa predá vo významných mnozstvách, existuje dostatocne významné riziko toho, ze ekonomické subjekty, ktoré v súcasnosti navrhujú svoje produkty pre Windows tak prestanú robit, alebo ze spotrebitelia, zákazníci alebo iné ekonomické subjekty, ktoré podla Microsoftu sú závislé od stability Windows, by mohli tento výrobok kupovat alebo pouzívat v mensej miere. 440 Nakoniec, co sa týka dvoch zloziek ujmy udávanej Microsoftom, sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach okrem toho, co bolo uvedené v bode 430 vyssie, usudzuje v kazdom prípade, ze Komisia uvádza presvedcivé skutocnosti umoznujúce preukázat, ze po prípadnom zrusení Rozhodnutia bude mat Microsoft moznost pouzit urcité mechanizmy, najmä aktualizáciu svojho operacného systému na distribúciu Windows Media Player, a tým minimálne vo velmi velkej miere obnovit spojenia Windows Media Player so svojím operacným systémom. Microsoft a vedlajsí úcastníci konania podporujúci jeho návrhy neodporovali týmto tvrdeniam dostatocne detailne na to, aby sa dala vylúcit vysoká pravdepodobnost toho, ze Microsoft môze sírit Windows Media Player v dostatocnom rozsahu na to, aby sa vyhol ním udávanej váznej ujmy. 441 Je preto potrebné prijat záver, ze Microsoft nepreukázal, ze výkon clánku 6 písm. a) Rozhodnutia mu spôsobí váznu a nenapravitelnú ujmu z dôvodu zásahu do jeho "základného architekturálneho konceptu", alebo vseobecnejsie zásahu do jeho obchodnej slobody. O údajnej ujme na dobrej povesti Microsoftu 442 Microsoft tvrdí, ze výkon clánku 6 písm. a) Rozhodnutia spôsobí ujmu na jeho povesti "výrobcu kvalitného softvéru" v podstate z dôvodu nefunkcností, ktorými sa podla Microsoftu bude vyznacovat verzia ulozená clánkom 6. 443 V tomto prípade sa ujma udávaná Microsoftom z velkej casti zakladá na predpoklade, ze verzia ulozená clánkom 6 bude mat vplyv na fungovanie jednak aplikácií internetových stránok pouzívajúcich urcité funkcionality Windows Media Player, jednak niektorých castí samotného operacného systému Windows. 444 Je preto po prvé potrebné preskúmat, do akej miery problémy uvádzané Microsoftom existujú a ci sa im prípadne dá lahko vyhnút. 445 V tomto ohlade je potrebné predovsetkým povedat, ze Komisia v odpovedi na otázky polozené sudcom rozhodujúcim o predbezných opatreniach uviedla, ze podla jej názoru by produkt vyznacujúci sa vlastnostami, ktoré spomína Microsoft - t. j. produkt, ktorý by neumoznil operacnému systému vyuzit funkcionality, ktoré budú podla Microsoftu chýbat - by predstavoval "úplne funkcnú" verziu Windows v zmysle clánku 6 písm. a) Rozhodnutia, ak by tieto funkcionality skutocne boli tie, ktoré Windows Media Player normálne ponúka. 446 Je dalej potrebné oddelene preskúmat problémy, ktoré by na jednej strane podla Microsoftu ovplyvnili fungovanie operacného systému Windows, a na druhej strane tie, ktoré by podla Microsoftu ovplyvnili fungovanie urcitých aplikácií a urcitých internetových stránok. 447 Co sa týka problémov, ktoré by podla Microsoftu ovplyvnili fungovanie operacného systému Windows, RealNetworks vykonal a predlozil rad testov pre preukázanie toho, ze tieto problémy sa dajú riesit instaláciou multimediálneho prehrávaca tretieho podniku. Microsoft nepopiera, ze tomu tak je pri casti uvádzaných problémov, tvrdí vsak, ze zostávali by nevyriesené problémy a miera, v akej by sa dali riesit, by závisela od instalovaného multimediálneho prehrávaca. 448 Pokial ide o dôkazy predlozené úcastníkmi konania sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach usudzuje, ze nie je preukázané, ze multimediálne prehrávace tretích podnikov by za kazdých okolností dokázali zarucit úplné nahradenie funkcionalít identifikovaných Microsoftom. Ich nahradenie totiz závisí od technických mozností instalovaného multimediálneho prehrávaca. Instalácia takého multimediálneho prehrávaca by vsak dokázala nahradit rôzne tieto funkcionality v dostatocne velkej miere. 449 Co sa týka problémov v pouzívaní urcitých aplikácií a urcitých internetových stránok, so zretelom na dôkazné prostriedky predlozené vedlajsími úcastníkmi konania podporujúcimi návrhy Komisie, je potrebné poznamenat, ze predmetné funkcionality sa dajú vo velkej miere nahradit instaláciou multimediálnych prehrávacov tretích podnikov. Okrem toho by navrhovatelia internetových stránok a aplikácií, ktoré sa v súcasnosti opierajú o Windows Media Player mali byt silne motivovaní na to, aby aj za cenu urcitých nákladov na ich strane nabádali pouzívatelov k stiahnutiu si tohto softvéru, alebo aby ho sami distribuovali na základe licencií, ktoré Microsoft obvykle poskytuje na tento úcel. 450 Skutocnosti uvedené v troch predchádzajúcich bodoch vsak podstatne znizujú pravdepodobnost toho, ze problémy uvádzané Microsoftom by mohli pocítit aj konecní spotrebitelia. 451 Microsoft vo svojich vyjadreniach k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania a takisto na pojednávaní síce uviedol, ze tieto problémy sa pocas testov vykonaných RealNetworks mohli vyriesit iba instaláciou urcitých kódov Windows Media Player. Tomuto tvrdeniu v rozsahu týkajúcom sa problémov fungovania urcitých aplikácií a urcitých internetových stránok formálne neodporovala Komisia, ani RealNetworks. RealNetworks vsak spresnil, ze instaláciu týchto kódov vykonali samotné aplikácie, alebo v prípade internetových stránok sa tak stalo pomocou mechanizmu stiahnutia prístupného na týchto stránkach. Úcastníci teda ciastocne súhlasia s argumentáciou Microsoftu. Táto vsak v ziadnom prípade nemá dôsledky pre hodnotenie naliehavosti nariadenia predbezného opatrenia. V tomto prípade totiz nie je dôlezitá skutocnost, ze niektoré problémy uvádzané Microsoftom sa dajú riesit iba instaláciou urcitých kódov Windows Media Player alebo prípadne celého Windows Media Player vykonanou predmetnou aplikáciou alebo cez internet, ak táto instalácia skutocne môze vyriesit podstatnú cast problémov uvádzaných Microsoftom. 452 Takisto nie je relevantná argumentácia Microsoftu o tom, ze osobitná reinstalácia niektorých kódov Windows Media Player by spôsobila problémy s bezpecnostou alebo so stabilitou verzie ulozenej clánkom 6. Microsoft totiz nepredlozil dôkazy, ktoré by mohli preukázat, ze prípadná instalácia starých kódov Windows Media Player by mohla spôsobit nestabilitu operacného systému Windows, alebo ze by mohli vzniknút iné problémy podobného druhu. Nakoniec Microsoft síce uvádza, ze pridávanie rôznych kódov do kópií verzie ulozenej clánkom 6 spôsobí zásah do uniformity jeho platformy, pricom nic nedodáva k svojej argumentácii o "základnom architekturálnom koncepte", ktorá uz bola zamietnutá (pozri body 406 az 441 vyssie). 453 Nie je preto preukázané, ze problémom uvádzaným Microsoftom by sa nedalo minimálne vo velkej miere vyhnút. 454 Po druhé, aj ked v kazdom prípade pretrvajú urcité problémy uvádzané Microsoftom, je nutné skonstatovat, ze Microsoft nepredlozil sudcovi rozhodujúcemu o predbezných opatreniach dostatok dôkazov, ktoré by mohli v právnom zmysle dostatocne preukázat, ze konecní spotrebitelia, alebo vseobecnejsie jeho zákazníci, by za dôvod prípadného nesprávneho fungovania týchto funkcionalít povazovali nepredvídanú nefunkcnost výrobku Microsoftu namiesto neprítomnosti multimediálneho prehrávaca, konkrétnejsie Windows Media Player. Microsoft pritom nedokázal, ze aj keby sa predpokladalo, ze vsetky ním uvádzané problémy existujú a nedá sa im vyhnút, Rozhodnutie by mu neumoznovalo alebo zakazovalo upozornit svojich zákazníkov na objektívne vlastnosti verzie ulozenej clánkom 6 a podporit ich v tom, aby sa rozhodli s dobrou znalostou veci. 455 V tomto ohlade síce Microsoft tvrdil, ze nie je pre neho mozné vykonat testy umoznujúce identifikovat vsetky chyby verzie ulozenej clánkom 6, a najmä vsetky aplikácie, ktoré by s touto verziou nefungovali. Microsoft ale nepredlozil ziadny dôkaz, ktorý by umoznil posúdit nemoznost vykonania týchto testov pre problémy, ktoré podla neho budú spôsobené jeho operacnému systému. V súvislosti s testami potrebnými pre hodnotenie správneho fungovania urcitých aplikácií a urcitých internetových stránok Microsoft nepreukázal, preco by jednoduchá znalost jeho zákazníkov o tom, ze verzia ulozená clánkom 6 neobsahuje Windows Media Player nepostacovala pre ich informovanie o tom, ze urcité aplikácie a urcité internetové stránky opierajúce sa o funkcionality Windows Media Player by mohli fungovat nesprávne. 456 Na vseobecnejsej rovine je potrebné zdôraznit, ze Komisia výslovne uviedla, ze podla jej názoru Microsoft má právo informovat svojich zákazníkov o tom, ze verzia ulozená clánkom 6 neobsahuje Windows Media Player. Microsoft pritom nepreukázal, ze samotná táto znalost by neumoznila jeho zákazníkom pochopit dôsledky prípadného rozhodnutia o prístupnosti urcitých multimediálnych funkcionalít. 457 Microsoft v otázke priamej distribúcie svojich výrobkov konecným spotrebitelom tvrdí, ze iba málo z nich rozumie spôsobu, ako aplikácie Windows pouzívajú multimediálne funkcionality, nepredkladá ziadny dôkaz, ktorý by mohol podporit jeho tvrdenia a posúdit skutocný rozsah neznalosti spotrebitelov. 458 Okrem toho, co sa týka distribúcie výrobcom hardvéru, sú dané vsetky dôvody pre to, aby sa títo povazovali za osobitne dobre informovaných kupujúcich, ktorí sa preto môzu rozhodnút so znalostou veci. Ak teda verzia ulozená clánkom 6 skutocne spôsobuje neriesitelné problémy uvádzané Microsoftom, pri nedostatku dôkazov o opaku je opodstatnené sa domnievat, ze výrobcovia hardvéru si ju jednoducho nekúpia, alebo ak áno, urobia tak so znalostou veci, a tým pádom nevznikne ujma na strane Microsoftu. 459 Za týchto okolností nie je preukázané, ze skutocnost, ze ktorýkolvek zákazník Microsoftu, ktorý by sa rozhodol pre verziu ulozenú clánkom 6 a narazil by na problémy uvádzané Microsoftom, by bola spôsobilá zmenit povest tohto podniku. 460 Po tretie, aj keby sa predpokladalo, ze je v právnom zmysle dostatocne preukázané, ze na strane jednej sú vsetky problémy uvádzané Microsoftom neodvrátitelné a na strane druhej zákazníci a spotrebitelia sa nemôzu rozhodnút so znalostou veci, Microsoft nepredlozil dôkazy, ktoré by umoznili vyhodnotit skutocnú závaznost týchto nedostatkov a najmä mieru, v akej by mohli mat dopad na povest Microsoftu pri rôznych ekonomických subjektoch v tomto odvetví. 461 Microsoft nepredkladá dôkazy umoznujúce preukázat ním identifikované nedostatky, ktoré by boli spôsobilé podstatne ovplyvnit vnímanie konecných spotrebitelov a výrobcov hardvéru. Microsoft najmä neprekladá ziadny dôkaz o spôsobe, akým tieto ekonomické subjekty vnímajú funkcionality, ktoré vo svojom návrhu oznacuje ako chybné. V tomto ohlade Microsoft niekolkokrát opakovane spomenul príklad adresára "My Music", ktorý ponúka detailný prehlad na súbory nahrané na pevný disk PC klienta, a najmä urcité digitálne multimediálne obsahy. Podla Microsoftu by verzia ulozená clánkom 6 ani s konkurencným multimediálnym prehrávacom, ani bez neho neumoznila takýto pohlad. Microsoft vsak nepredkladá ziadny dôkaz, ktorý by sudcovi rozhodujúcemu o predbezných opatreniach umoznil vyhodnotit pravdepodobnost toho, ze tento problém budú dostatocne bezne vnímat konecní spotrebitelia. Microsoft nepreukazuje ani to, ze tento problém by aj za predpokladu, ze by sa bezne vnímal, bol spôsobilý výrazne ovplyvnit jeho povest. Preto pri nedostatku dôkazov o skutocnej dôlezitosti predmetných funkcionalít pre konecných spotrebitelov a o ich ocakávaní sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach nie je schopný vyhodnotit skutocné dôsledky problémov uvádzaných Microsoftom pre jeho povest. 462 Microsoft okrem toho takisto nedokázal, ze výkon clánkov 4 a 6 písm. a) Rozhodnutia by mal významný vplyv na jeho povest u iných ekonomických subjektoch ako jeho zákazníkoch a najmä na jeho povest u navrhovatelov internetových stránok a výrobcov aplikácií. Je okrem toho dôlezité uviest v tomto ohlade, ze ziaden vedlajsí úcastník konania podporujúci návrhy Microsoftu netvrdil, ze jeho vlastné vnímanie tohto podniku by sa mohlo zmenit, alebo ze by mohol prestat navrhovat svoje výrobky s vyhliadkou ich pouzívania spolocne s výrobkami Microsoftu. 463 Po stvrté sa nezdá, ze Windows Media Player by nebol lahko dostupný a nedal by sa lahko instalovat do verzie ulozenej clánkom 6. Preto aj za predpokladu, ze niektorí spotrebitelia alebo zákazníci by sa nerozhodli so znalostou veci a boli by v istej miere nespokojní, Microsoft nepreukázal, preco by túto nespokojnost nemohol lahko odstránit tým, ze by ich informoval o moznosti zaobstarat si Windows Media Player dodatocne. 464 Po piate stále za predpokladu, ze údajné chyby by boli v právnom zmysle dostatocne preukázané a nenapravitelné, závaznost ujmy na povesti Microsoftu by vo velkej miere závisela od skutocného rozsírenia verzie ulozenej clánkom 6. V tomto kontexte je vhodné zopakovat uz uvedené zistenie (pozri body 421 az 428 vyssie), v zmysle ktorého, na jednej strane, ak nie sú dané dostatocné dôkazy, sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach nemôze predpokladat úcinky opatrenia na nápravu na trhu a na druhej strane Microsoft samotný vyjadruje pochybnosti o tom, ze verzia ulozená clánkom 6 sa bude predávat vo velkých mnozstvách a neodvoláva sa na riziko nezvratného vývoja na trhu. 465 Po sieste, aj za predpokladu, ze napriek vsetkému, co bolo uvedené vyssie, by Microsoft v právnom zmysle dostatocne preukázal riziko vzniku váznej a nenapravitelnej ujmy na jeho povesti, stále nepreukázal existenciu strukturálnych alebo právnych prekázok toho, aby prostredníctvom reklamy mohol napravit svoju povest. 466 Microsoftu sa preto nepodarilo preukázat, ze výkon clánkov 4 a 6 písm. a) Rozhodnutia môze spôsobit váznu a nenapravitelnú ujmu na jeho povesti. 467 Microsoft sa vsak odvoláva na ujmu na jeho povesti z dvoch dodatocných a specifickejsích aspektov, konkrétne jednak na ujmu na jeho ochranných známkach, jednak na ujmu na jeho autorskom práve. - O údajnej ujme na ochranných známkach Microsoftu 468 Co sa týka, po prvé, ujmy na ochranných známkach Microsoftu, kedze táto by mala spôsobit ujmy na jeho povesti alebo vzniknút z ujmy na jeho povesti, najmä zo zlej kvality verzie ulozenej clánkom 6, táto argumentácia musí byt zamietnutá z dôvodov uz uvedených v bodoch 454 az 459 vyssie. Microsoft totiz najmä nepreukázal, ze uvádzané chyby, aj za predpokladu, ze existujú, mali dostatocný a negatívny vplyv na vnímanie konecných spotrebitelov. Je preto potrebné zamietnut najmä argumentáciu rozvinutú v "Stanovisku o práve ochranných známok" prilozenom k návrhu Microsoftu (príloha R.6). 469 Okrem toho v rozsahu, v akom argumentácia Microsoftu znamená, ze ochranná známka Windows by uz nezarucovala prítomnost jeho "základného konceptu", sudca rozhodujúci o predbezných otázkach pripomína, ze základnou funkciou ochrannej známky je zarucit spotrebitelovi alebo pouzívatelovi totoznost pôvodu tovaru alebo sluzby, ktorá je predmetom ochrannej známky, a umoznit mu odlísit tento výrobok alebo sluzbu bez moznosti zámeny s tovarmi alebo sluzbami iného pôvodu. Na to, aby ochranná známka mohla plnit svoju úlohu základného prvku systému pravej hospodárskej sútaze - coho zalozenie je cielom Zmluvy ES -, musí predstavovat záruku toho, ze vsetky nou oznacované tovary a sluzby sa vyrobili pod dohladom jediného podniku, ktorému sa dá pripísat zodpovednost za ich kvalitu (pozri najmä rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Björnekulla Fruktindustrier, C-371/02, Zb. s. I-5791, bod 20). Pokial ochranná známka zarucuje prítomnost urcitých objektívnych vlastností tovaru, co, zdá sa, tvrdí Microsoft, sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach v kazdom prípade nemá k dispozícii dôkazy - okrem vnímania svojho "základného konceptu" a svojej ochrannej známky Microsoftom -, ktoré by umoznili dostatocne presne posúdit skutocný spôsob vnímania tejto ochrannej známky zákazníkmi na predmetnom trhu. Je tomu tak najmä vzhladom na dôkazy, ktoré by umoznili posúdit, z hladiska týchto zákazníkov, objektívne vlastnosti spájané s touto ochrannou známkou a prípadne skutocnú závaznost zmeny týchto vlastností. 470 V kazdom prípade, kedze na jednej strane Microsoft v prípade zrusenia clánku 6 písm. a) Rozhodnutia bude mat moznost znovu predávat výlucne verziu Windows s Windows Media Player, a na druhej strane Microsoft nepreukázal, ze by bolo pre neho nemozné prípadne urobit dostatocnú reklamu, Microsoft nepreukázal nezvratnost udávanej ujmy, aj keby sa predpokladalo, ze táto je dokázaná a vázna. - O údajnej ujme na autorských právach Microsoftu 471 Nakoniec, co sa týka údajnej ujmy na autorských právach Microsoftu, je na úvod potrebné zdôraznit, ze Microsoft neuviedol, aké by mohlo byt spojenie medzi ujmou na týchto právach a udávanou váznou a nenapravitelnou ujmou na jeho povesti. 472 Okrem toho je argumentácia Microsoftu v tomto bode mimoriadne strucná a najmä vágna. Microsoft v tejto súvislosti neuvádza konkrétnu právnu úpravu, v zmysle ktorej by úprava jeho diela sama osebe - hoci aj nútená - predstavovala ujmu na jeho autorských právach. 473 Dalej samotná skutocnost, ze rozhodnutie Komisie môze v urcitej miere zasiahnut do práv dusevného vlastníctva je bez dalsích vysvetlení nepostacujúce k prijatiu záveru, minimálne nezávisle od konkrétnych úcinkov tohto zásahu, ze existuje vázna a nenapravitelná ujma. V tomto prípade vsak jediné konkrétne úcinky, ktoré Microsoft uvádza, sú tie, ktoré uz boli opísané a zamietnuté ako nedostatocné pre vznik váznej a nenapravitelnej ujmy (body 411 az 466 vyssie). 474 Nakoniec, kedze Microsoft uvádza, ze obchodovanie s kópiami verzie ulozenej clánkom 6, t. j. s nútenou zmenou jeho diel, by mu spôsobilo morálnu ujmu, táto ujma pre nedostatok dôkazu o opaku nemôze byt vázna ani nenapravitelná. Je tomu tak o to viac, ze, ako uz bolo uvedené (body 422 az 429 vyssie), nie je preukázané, ze verzia ulozená clánkom 6 by sa mohla predávat vo významných mnozstvách, alebo ze dodatocná distribúcia Windows Media Player by nenapravila vo velkej miere rozsírenie verzie ulozenej clánkom 6. 475 Microsoft preto nepreukázal, ze výkon clánku 6 písm. a) Rozhodnutia by predstavovalo riziko vzniku váznej a nenapravitelnej ujmy na jeho strane z dôvodu ujmy na jeho povesti. 476 Microsoft v dôsledku toho nepreukázal, ze výkon clánku 6 písm. a) Rozhodnutia by predstavoval riziko vzniku váznej a nenapravitelnej ujmy na jeho strane. Preto nie je potrebné pristúpit k zvazovaniu predmetných záujmov a návrh na nariadenie odkladu vykonatelnosti clánku 6 písm. a) Rozhodnutia je potrebné zamietnut. 477 Co sa týka návrhu na nariadenie odkladu vykonatelnosti clánku 4 Rozhodnutia (bod 27 vyssie), tento nemôze byt prijatý. Po prvé je potrebné skonstatovat, ze tento clánok vo svojom prvom odseku odkazuje na clánky 5 a 6 Rozhodnutia. Nedostatok naliehavosti odkladu vykonatelnosti clánkov 5 a 6 preto nevyhnutne vedie k zamietnutiu návrhu na nariadenie odkladu vykonatelnosti tohto odkazujúceho ustanovenia. Po druhé v rozsahu, v akom návrh na nariadenie predbezného opatrenia smeruje k odkladu vykonatelnosti clánku 4 druhého odseku Rozhodnutia, postacuje uviest, ze Microsoft nerozvinul dostatocne argumentáciu na podporu tohto návrhu a v kazdom prípade úcinky zákazu obsiahnutého v tomto odseku sú v tomto stádiu cisto hypotetické. 478 Je preto namieste zamietnut návrh ako celok. Z týchto dôvodov PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPNA nariadil: 1. V stádiu konania o nariadení predbezného opatrenia sa vyhovuje návrhu Microsoft Corp. na dôverné zaobchádzanie. 2. Vyhovuje sa návrhu Audiobanner.com, vystupujúcemu pod obchodným menom VideoBanner, na vstup vedlajsieho úcastníka do konania o nariadení predbezného opatrenia na podporu návrhov Komisie. 3. Computer & Communications Industry Association sa vymazáva z veci ako vedlajsí úcastník konania podporujúci návrhy Komisie v konaní o nariadení predbezného opatrenia. 4. Novell Inc. sa vymazáva z veci ako vedlajsí úcastník konania podporujúci návrhy Komisie v konaní o nariadení predbezného opatrenia. 5. Návrh na nariadenie predbezného opatrenia sa zamieta. 6. O trovách konania sa rozhodne v neskorsom stádiu konania. V Luxemburgu 22. decembra 2004 Tajomník Predseda H. Jung B. Vesterdorf Skutocnosti predchádzajúce sporu Napadnuté rozhodnutie I - Relevantné trhy identifikované v Rozhodnutí a dominantné postavenie Microsoftu na dvoch z týchto trhov A - Relevantné trhy identifikované v Rozhodnutí B - Dominantné postavenie Microsoftu na trhu operacných systémov pre PC klientov a na trhu operacných systémov pre servery pre pracovné skupiny II - Konania zneuzívajúcej povahy identifikované v Rozhodnutí A - Odmietnutie identifikované v Rozhodnutí B - Viazaný predaj identifikovaný v Rozhodnutí III - Opatrenia na nápravu a pokuta ulozené Microsoftu Konanie o porusení amerického protimonopolného práva Konanie pred Súdom prvého stupna Právna podstata I - O návrhu na dôverné zaobchádzanie II - O návrhu VideoBanner na vstup vedlajsieho úcastníka do konania III - O úcinkoch spätvzatia návrhu niektorými vedlajsími úcastníkmi konania IV - O dodrzaní formálnych poziadaviek v súvislosti s písomnostami A - Odkazy na zalobu vo veci samej B - O predkladaní dokumentov v priebehu konania C - O nedostatku dôkazov D - O nedodrzaní niektorých iných formálnych poziadaviek V - O merite veci A - O otázke informácií súvisiacich s interoperabilitou 1. Tvrdenia úcastníkov konania a) Tvrdenia Microsoftu a vedlajsích úcastníkov konania podporujúcich jeho návrhy O fumus boni iuris O naliehavosti - Zásah do práv dusevného vlastníctva Ochrana autorského práva Patentová ochrana Ochrana prostredníctvom obchodného tajomstva O potrebnosti informácií O váznej a nenapravitelnej ujme - Zásah do obchodnej slobody Microsoftu - Nezvratné zmeny situácie na trhu O zvazovaní záujmov b) Tvrdenia Komisie a vedlajsích úcastníkov konania podporujúcich jej návrhy Úvodné poznámky - O autorskom práve - O patentoch - O obchodnom tajomstve O fumus boni iuris O naliehavosti O zvazovaní záujmov 2. Posúdenie sudcom rozhodujúcim o predbezných opatreniach a) O fumus boni iuris b) O naliehavosti Úvodné poznámky O váznej a nenapravitelnej ujme spôsobenej povinnostou sprístupnit specifikácie protokolov server-server - O údajnej ujme na právach dusevného vlastníctva - O údajnej ujme na obchodnej slobode - O údajnom nezvratnom vývoji situácie na trhu O váznej a nenapravitelnej ujme spôsobenej povinnostou sprístupnit specifikácie protokolov klient-server B - O otázke viazaného predaja 1. Tvrdenia úcastníkov konania a) Tvrdenia Microsoftu a vedlajsích úcastníkov konania podporujúcich jeho návrhy O fumus boni iuris O naliehavosti - O ujme, ktorá podla Microsoftu vznikne z dôvodu opustenia zásadného architekturálneho konceptu tvoriaceho základ operacného systému Windows - O ujme spôsobenej na dobrej povesti Microsoftu O zvazovaní záujmov - O nepotrebnosti okamzitého výkonu clánku 6 písm. a) Rozhodnutia - O ujmách vznikajúcich v dôsledku okamzitého výkonu clánku 6 písm. a) Rozhodnutia - O záväzkoch Spolocenstva vyplývajúcich z TRIPS b) Tvrdenia Komisie a vedlajsích úcastníkov konania podporujúcich jej návrhy O fumus boni iuris O naliehavosti O zvázení záujmov 2. Posúdenie sudcom rozhodujúcim o predbezných opatreniach a) O fumus boni iuris b) O naliehavosti O údajnej ujme na "základnom architekturálnom koncepte" operacného systému Windows O údajnej ujme na dobrej povesti Microsoftu - O údajnej ujme na ochranných známkach Microsoftu - O údajnej ujme na autorských právach Microsoftu __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXO3tB7L/L98292-5552TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXO3tB7L/L98292-5552TMP.html#Footref*