UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 19. mája 2008 ( [1]*1 ) Vo veci T-144/04, Télévision française 1 SA (TF1), so sídlom v Nanterre (Francúzsko), v zastúpení: J.-P. Hordies a C. Smits, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: J. Buendía Sierra, M. Niejhar a C. Giolito, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues, splnomocnený zástupca, vedlajsí úcastník konania, ktorého predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2004/838/ES z 10. decembra 2003 o státnej pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech France 2 a France 3 ([2]Ú. v. EÚ L 361, 2004, s. 21), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras (spravodajca), sudcovia M. Prek a V. Ciuca, tajomník: E. Coulon, vydal toto Uznesenie Skutkové okolnosti 1 Dna 10. marca 1993 zalobkyna, Télévision française 1 SA (TF1), vlastník súkromného televízneho kanálu komercnej televízie TF1, podala na Komisiu staznost týkajúcu sa spôsobov financovania a prevádzkovania France 2 a France 3, dvoch verejnoprávnych kanálov francúzskej televízie. Táto staznost poukazovala na porusenia clánku 81, clánku 86 ods. 1 ES a clánku 87 ES. 2 Dna 2. februára 1996 zalobkyna podala zalobu na necinnost proti Komisii. 3 Svojím rozsudkom z 3. júna 1999, TFI/Komisia ([3]T-17/96, Zb. s. II-1757), Súd prvého stupna odsúdil Komisiu na základe zistenia necinnosti tejto institúcie spocívajúcej v tom, ze opomenula prijat rozhodnutie o tej casti staznosti zalobkyne, ktorá sa týkala státnej pomoci. 4 Dna 27. septembra 1999 Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania, stanovené v clánku 88 ods. 2 ES, s ohladom na investicné subvencie prijaté France 2 a France 3, ako aj kapitálové dotácie prijaté France 2 a France 3 od roku 1988 do roku 1994. 5 V rozhodnutí 2004/838/ES z 10. decembra 2003 o státnej pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech France 2 a France 3 ([4]Ú. v. EÚ L 361, 2004, s. 21, dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia rozhodla, ze "investicné subvencie priznané Francúzskom France 2 a France 3, ako aj kapitálové dotácie vykonané Francúzskom v prospech France 2 v rokoch 1988 az 1994 predstavujú státnu pomoc kompatibilnú so spolocným trhom podla clánku 86 odsek 2 zmluvy" (clánok 1 napadnutého rozhodnutia). Napadnuté rozhodnutie sa nevztahuje na koncesionársky poplatok za právo uzívat televízne prijímace zavedený francúzskym zákonom c. 49-1032 z 30. júla 1949, pretoze tento poplatok bol vylúcený z rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania (odôvodnenie c. 25 napadnutého rozhodnutia). 6 Listom z 3. februára 2004 Komisia dorucila kópiu napadnutého rozhodnutia zalobkyni, ktorá ju dostala 4. februára 2004. Konanie a návrhy úcastníkov konania 7 Zalobkyna návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna telefaxom 13. apríla 2004, pricom jej originál bol do kancelárie podaný 15. apríla toho istého roku, podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 8 Podaním z 9. júla 2004 Francúzska republika podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením zo 6. septembra 2004 predseda stvrtej komory Súdu prvého stupna tomuto návrhu vyhovel. 9 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo od 13. septembra 2004 zmenené, sudca spravodajca bol ako predseda pridelený k piatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu uvedená vec pridelená. 10 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- vyhlásil zalobu za prípustnú, -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania a rozhodol podla práva o trovách konania s ohladom na Francúzsku republiku. 11 Komisia, podporovaná Francúzskou republikou, pokial ide o prípustnost zaloby a otázku trov konania, navrhuje, aby Súd prvého stupna -- zamietol zalobu ako neprípustnú, -- subsidiárne zamietol zalobu ako zalobu bez zjavného právneho základu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 12 V replike zalobkyna poziadala Súd prvého stupna, aby Komisii nariadil predlozenie listu, ktorý Komisia zaslala 10. decembra 2003 francúzskym orgánom a v ktorom ich vyzvala, aby predlozili pripomienky a návrhy smerujúce k zmene právneho rezimu poplatku. Právny stav 13 Podla clánku 113 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna Súd prvého stupna môze za podmienok stanovených v clánku 114 ods. 3 a 4 tohto istého rokovacieho poriadku po vypocutí úcastníkov konania kedykolvek aj bez návrhu rozhodnút o prekázkach konania z dôvodu verejného záujmu, medzi ktorými sú prekázky konania zalozené na nedodrzaní lehoty na podanie zaloby a porusenie clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku. 14 Okrem toho podla clánku 111 rokovacieho poriadku Súd prvého stupna môze, ak je zjavne nepríslusný rozhodnút o návrhu, alebo ak je návrh zjavne neprípustný alebo mu zjavne chýba akýkolvek právny základ, bez dalsieho konania vo veci rozhodnút odôvodneným uznesením. 15 V prejednávanej veci sa Súd prvého stupna domnieva, ze spisový materiál a vysvetlenia predlozené úcastníkmi konania sú dostatocne jasné na to, aby mohol rozhodnút o tejto zalobe bez otvorenia ústnej casti konania a bez nariadenia opatrenia na zabezpecenie priebehu konania pozadovaného zalobkynou. O prípustnosti zaloby vzhladom na lehotu na podanie zaloby 16 Zalobkyna a Komisia sa súhlasne domnievajú, ze lehota na podanie zaloby zacala plynút od oznámenia napadnutého rozhodnutia zalobkyni touto institúciou, cize 4. februára 2004, a ze táto lehota uplynula 14. apríla 2004 o polnoci. 17 Komisia vsak, konstatujúc, ze zaloba bola podaná telefaxom 13. apríla 2004 a potom nasledovalo doplnenie originálu zaloby 15. apríla 2004, ponecháva na Súd prvého stupna, aby preveril, ci sú kogentné ustanovenia stanovené v clánku 43 ods. 6 rokovacieho poriadku splnené. 18 Podla clánku 230 stvrtého odseku ES zaloba o neplatnost musí byt podaná v lehote dvoch mesiacov, ktorá podla prípadu zacína plynút od uverejnenia aktu, od jeho oznámenia zalobcovi alebo od dátumu, ked sa zalobca o nom dozvedel. 19 Zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, ze kritérium dátumu, ked sa zalobca o akte dozvedel, ako východiskový bod na pocítanie lehoty na podanie zaloby vykazuje len subsidiárnu povahu vo vztahu k dátumu uverejnenia alebo oznámenia aktu (pozri uznesenie Súdu prvého stupna z 21. novembra 2005, Tramarin/Komisia, [5]T-426/04, Zb. s. II-4765, bod 48 a tam citovanú judikatúru). 20 Okrem toho, pokial ide o akty, ktoré sa podla ustálenej praxe dotknutej institúcie uverejnujú v Úradnom vestníku Európskej únie, hoci toto uverejnenie nie je podmienkou ich úcinnosti, Súdny dvor a Súd prvého stupna pripustili, ze namiesto kritéria dátumu, ked sa zalobca o opatrení dozvedel, sa na plynutie lehoty na podanie zaloby pouzije dátum uverejnenia. Za takýchto okolností môze totiz dotknutá tretia osoba oprávnene pocítat s tým, ze predmetný akt bude uverejnený (pozri uznesenie Tramarin/Komisia, bod 19 vyssie, bod 49 a tam citovanú judikatúru). 21 V prejednávanej veci v súlade s povinnostou, ktorá jej vyplýva z clánku 26 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([6]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), Komisia 8. decembra 2004 uverejnila napadnuté rozhodnutie v Úradnom vestníku Európskej únie. 22 V súlade s ustanoveniami clánku 102 ods. 1 rokovacieho poriadku je to teda "od konca 14. dna po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie", cize od 22. decembra 2004 o polnoci, a nie, ako sa nesprávne domnievajú tak zalobkyna, ako aj Komisia, od dátumu oznámenia napadnutého rozhodnutia zalobkyni, ked zacína plynút lehota na podanie zaloby. Týmto spôsobom a na základe ustanovenia clánku 230 stvrtého odseku ES spolu s clánkom 101 a clánkom 102 ods. 2 rokovacieho poriadku uplynula lehota na podanie zaloby v piatok 4. marca 2005 o polnoci. 23 V prejednávanej veci zalobkyna podala túto zalobu 13. apríla 2004, cize niekolko mesiacov pred samotným dátumom, od ktorého zacala plynút lehota na podanie zaloby. Táto zaloba je teda prípustná, pretoze bola podaná v rámci pozadovanej lehoty. O prípustnosti zaloby vzhladom na clánok 44 ods. 1 rokovacieho poriadku a o jej zjavne nedôvodnej povahe 24 Bez toho, aby vzniesla námietku neprípustnosti podla clánku 114 rokovacieho poriadku, Komisia, podporovaná Francúzskou republikou, uvádza, ze zaloba je neprípustná v celom rozsahu, lebo nesplna podmienky clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku. Subsidiárne Komisia uvádza, ze tie výhrady zalobkyne, na ktoré sa snazí odpovedat vo veci samej, sú zjavne nedôvodné. 25 Zalobkyna tvrdí, ze jej zaloba je prípustná. Podobne ako povinnost odôvodnenia aktov institúcií je povinnost presnosti zaloby oslabená, ak akt spadá do známeho právneho kontextu. Pritom zaloba predstavuje len predvídatelné pokracovanie rozdielnosti názorov medzi zalobkynou a Komisiou vyjadrenej pocas správneho konania. Zaloba teda môze byt napísaná strucne, kedze Komisia nemôze prehliadnut zalobné dôvody, ktoré obsahuje, a to ani implicitne, lebo okrem iného predlozila obranu vo veci samej. Komisia zo svojho údajného nepochopenia uvádzaných zalobných dôvodov vyvodzuje ich neexistenciu. Tým vykladá prílis siroko rozsah skúmania prípustnosti zaloby. 26 Súd prvého stupna na úvod poukazuje na to, ze neprípustnost vznesená v prejednávanej veci nesmeruje proti nepresnosti zaloby v oznacení napadnutého rozhodnutia alebo vo vyjadreniach návrhov tejto zaloby. Naopak, je nepopieratelné, ze napadnuté rozhodnutie je v zalobe jasne oznacené a ze jej návrhy výslovne smerujú k zruseniu tohto rozhodnutia a k zaviazaniu Komisie na náhradu trov konania. 27 Neprípustnost je namietaná proti kazdej z týchto výhrad zaloby, a to preto, lebo ziadna z výhrad, ktoré vyplývajú alebo zrejme vyplývajú zo zaloby, nesplna poziadavky jasnosti a presnosti podla clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku. Preto musí byt otázka prípustnosti skúmaná vo vztahu ku kazdej z týchto výhrad, v prípade potreby usporiadaných do zalobných dôvodov. 28 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. 29 Podla ustálenej judikatúry tieto údaje musia byt dostatocne jasné a presné na to, aby umoznili zalovanému pripravit si obhajobu, a Súdu prvého stupna rozhodnút o zalobe, a to prípadne aj bez dalsích podporných informácií. Na úcely zabezpecenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby bola zaloba prípustná, potrebné, aby zo samotného jej textu súvislým a pochopitelným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Aj ked obsah zaloby môze byt podopretý a v konkrétnych bodoch doplnený odkazom na výnatky listín, ktoré tvoria jej prílohu, vseobecný odkaz na iné písomnosti, hoci tvoria jej prílohu, nemôze nahradit nedostatok základných prvkov v zalobe. Súdu prvého stupna neprinálezí vyhladávat a identifikovat v prílohách dôvody a tvrdenia, ktoré by mohli byt povazované za základ zaloby, kedze tie majú cisto dôkaznú a instrumentálnu funkciu (pozri uznesenie Súdu prvého stupna z 29. novembra 1993, Koelman/Komisia, [7]T-56/92, Zb. s. II-1267, bod 21; rozsudky Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [8]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 39 a tam citovanú judikatúru, a zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, [9]T-209/01, Zb. s. II-5527, body 55 az 57 a tam citovanú judikatúru). 30 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze pri skúmaní súladu zaloby s poziadavkami podla clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku je obsah repliky irelevantný. Konkrétne prípustnosti, prijatej judikatúrou (pozri najmä rozsudky Súdu prvého stupna z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia, [10]T-106/95, Zb. s. II-229, bod 125, a z 28. januára 1999, BAI/Komisia, [11]T-14/96, Zb. s. II-139, bod 66), zalobných dôvodov a tvrdení predlozených v replike ako doplnenie zalobných dôvodov obsiahnutých v zalobe sa nemozno dovolávat na úcely zhojenia nesplnenia poziadaviek podla clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku, ku ktorému doslo pocas podania zaloby, inak by bolo toto posledné menované ustanovenie zbavené akéhokolvek úcinku. 31 Okrem toho, pokial ide o odkaz zalobkyne na povinnost odôvodnenia aktov Spolocenstva, treba uviest, ze ak môze byt v prípade aktu prijatého institúciou povinnost odôvodnenia skutocne zmiernená, pokial jeho adresát dobre pozná kontext, ktorý sprevádzal jeho prijatie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 29. októbra 1981, Arning/Komisia, [12]125/80, Zb. s. 2539, bod 13, a zo 7. marca 1990, Hecq/Komisia, [13]C-116/88 a C-149/88, Zb. s. I-599, bod 26; rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. júla 1997, B/Parlament, [14]T-123/95, Zb. VS s. I-A-245 a II-697, bod 51), túto moznost zmiernenia povinnosti odôvodnenia nemozno analogicky uplatnovat na poziadavky dostatocnej jasnosti a presnosti zaloby podanej na súde Spolocenstva. Tieto poziadavky sa totiz vyzadujú najmä v záujme súdu Spolocenstva, ktorý nemá nijaké predchádzajúce znalosti o veci, ktorá mu bola predlozená. Okrem toho nevyhnutnost zaistenia právnej istoty pri vymedzení pojmov diskusie pred súdom, ako aj riadny výkon spravodlivosti vylucujú, aby bolo mozné prihliadat, ako dôvod umoznujúci obíst poziadavky clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku, na predpokladanú dobrú znalost spisu institúciou, ktorá prijala akt. 32 Zalobné dôvody vznesené v zalobe je potrebné skúmat so zretelom na vyssie uvedené úvahy. 33 Zaloba formálne obsahuje dva zalobné dôvody smerujúce k zruseniu. Prvý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a na porusení práva Spolocenstva, konkrétne clánku 86 ods. 2 ES a ustanovení týkajúcich sa státnej pomoci. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení ustanovení smernice Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti financných vztahov medzi clenskými státmi a státnymi podnikmi ([15]Ú. v. ES L 195, s. 35; Mim. vyd. 08/001, s. 20), zmenenej a doplnenej smernicou Komisie 93/84/EHS z 30. septembra 1993 ([16]Ú. v. ES, L 254, s. 16; Mim. vyd. 08/001, s. 72) a Protokolu o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch ([17]Ú. v. ES C 340, 1997, s. 109, dalej len "Amsterdamský protokol"), pripojeného k Zmluve o ES Amsterdamskou zmluvou. O prvom zalobnom dôvode 34 Tento zalobný dôvod je predmetom bodov 32 az 41 zaloby. Body 32 az 37 zaloby sú vsak len opisom analýzy Komisie, podla ktorej sa táto institúcia domnievala, ze úlohy zverené France 2 a France 3 predstavujú sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu (dalej len "SVHZ") v zmysle clánku 86 ods. 2 ES. 35 Zhrnutie prvej výhrady predlozenej v rámci tohto zalobného dôvodu sa zacína v bode 38 zaloby. V prvom odseku tohto bodu sa zalobkyna "domnieva..., ze analýza Komisie neprihliada na niektoré rozhodujúce skutocnosti, ktoré by mali viest k opacnému záveru". 36 Súd prvého stupna poukazuje na to, ze napriek tejto pociatocnej domnienke, v ktorej sa zdá, ze zalobkyna vyhlasuje, ze spochybnuje, ze úlohy France 2 a France 3 by mohli samy osebe predstavovat SVHZ, dalsia cast bodu 38 zaloby neobsahuje ziadnu skutocnost v tomto zmysle. Takze zalobkyna nijako nerozvádza toto mozné spochybnenie a nespomína podrobné úvahy Komisie týkajúce sa úloh France 2 a France 3 v odôvodneniach c. 69 az 75 napadnutého rozhodnutia. 37 V pokracovaní bodu 38 zaloby sa zdá, ze zalobkyna Komisii v skutocnosti vytýka, ze neprihliadala na "podstatnú" údajnú totoznost na jednej strane úloh ulozených v zadávacích dokumentáciách France 2 a France 3 a na druhej strane povinností ulozených zalobkyni v jej vlastnej zadávacej dokumentácii. Zdá sa, ze podla zalobkyne mala táto "podstatná" údajná totoznost priviest Komisiu k tomu, aby nedospela k záveru, ze úlohy France 2 a France 3 predstavujú SVHZ. 38 Zalobkyna vsak vyjadruje túto výhradu bez akéhokolvek, hoci aj nepresného pripomenutia úloh a povinností obsiahnutých v zadávacích dokumentáciách, ktoré uvádza. Konkrétne nijako nespresnuje, ci sa údajná totoznost, na ktorú poukazuje, týka kategórií vysielaných programov, prípadných kvalitatívnych poziadaviek uplatnitelných na programy ako celok, alebo este aj iných druhov povinností. 39 Súd prvého stupna sa teda domnieva, ze táto výhrada zalobkyne, ako je prednesená v zalobe, nesplna minimálne poziadavky jasnosti a presnosti podla clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku na úcely zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti. 40 Súd prvého stupna v kazdom prípade poukazuje na to, ze aj keby sa táto výhrada mohla povazovat za prípustnú s ohladom na clánok 44 ods. 1 rokovacieho poriadku, musí byt zamietnutá ako zjavne nedôvodná, kedze neexistuje nijaký dôkaz na jej podporu. 41 Zalobkyna totiz v prílohe zaloby nepredlozila ani zadávacie dokumentácie France 2 a France 3, ani svoju vlastnú zadávaciu dokumentáciu. Pokial ide o predlozenie porovnávacej analýzy týchto zadávacích dokumentácií vykonané zalobkynou v stádiu repliky, treba uviest, ze takéto predlozenie, ktorého oneskorenie nebolo predmetom ziadneho platného odôvodnenia, je neprípustné podla clánku 48 ods. 1 rokovacieho poriadku. Ostatne a kvôli úplnosti táto analýza sa bez dalsieho javí ako irelevantná, pretoze sa vztahuje na obdobie, ktoré nastalo po júli 1996, zatial co obdobie vysetrovania, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie, plynie od roku 1988 do roku 1994. 42 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze prvá výhrada zalobkyne týkajúca sa kvalifikácie úloh zverených France 2 a France 3 ako úloh SVHZ sa musí zamietnut ako neprípustná na základe clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku a v kazdom prípade ako zjavne nedôvodná. 43 V bode 39 prvom odseku zaloby, ktorý sa javí ako druhá výhrada, zalobkyna vyhlasuje, ze spochybnuje analýzu a závery Komisie, pokial ide o hodnotenie financných náhrad poskytnutých Francúzskou republikou jej verejnoprávnym kanálom s ohladom na zásadu proporcionality. 44 Nijaká skutocnost v nasledujúcich odsekoch tohto bodu 39 vsak neumoznuje presne pochopit, v com zalobkyna spochybnuje analýzu a závery Komisie. 45 Druhý, siesty a siedmy odsek tohto bodu sú totiz len opisom platných pravidiel alebo prístupu Komisie a neobsahujú ziadne presné tvrdenia. Tretí odsek, ktorého znenie je ostatne málo jasné, sa javí ako zopakovanie tvrdení povazovaných za neprípustné alebo nedôvodné, ktoré boli predlozené v rámci prvej výhrady. 46 Pokial ide o stvrtý a piaty odsek tohto bodu, zalobkyna sa v podstate uspokojuje s tvrdením, ze císla uvedené v odôvodnení c. 86 (tabulka 4) napadnutého rozhodnutia sú strucné a zároven nepresné. Je vsak potrebné konstatovat, ze práve táto kritika zostáva bez akéhokolvek vysvetlenia. 47 V ôsmom a poslednom odseku bodu 39 zalobkyna uznáva, ze v zalobe neexistujú ziadne úvahy, ktoré by vysvetlili jej výhradu, lebo vyhlasuje, ze "vo svojich dalsích písomnostiach rozvinie ekonomické analýzy potrebné na vyvrátenie prístupu Komisie, ktorý sa jej zdá byt znacne sporný". 48 Za týchto podmienok treba druhú výhradu zamietnut ako neprípustnú s ohladom na clánok 44 ods. 1 rokovacieho poriadku. 49 V bode 40 zaloby, ktorý zrejme zodpovedá tretej výhrade, zalobkyna uvádza, ze "Komisia... sa domnievala, ze ceny, ktoré uplatnovali France 2 a France 3 od roku 1990 do roku 1994, týkajúce sa reklamných casov, sa nezdajú byt znacne nizsie ako ceny, ktoré uplatnovali TF1 a M6, ich súkromní konkurenti". Dodáva, ze "na úcely dosiahnutia tohto záveru sa Komisia opierala o jediné kritérium: priemerné náklady GRP (vymedzené v odôvodnení c. 93 napadnutého rozhodnutia)". Zalobkyna dalej vyhlasuje, ze "spochybnuje túto analýzu a záver, ktorý z nej vyplýva". 50 V pokracovaní bodu 40 zalobkyna vsak napriek tomuto vyhláseniu vôbec nespochybnuje podrobné posúdenia Komisie obsiahnuté v odôvodneniach c. 90 az 100 napadnutého rozhodnutia. Konkrétne nijako nevysvetluje, v com je pouzívanie údajov vyjadrených ako GRP [Gross Rating Point (ratingový bod)] Komisiou v jej analýze nedostatocné. 51 Uspokojuje sa s uvedením, ze "si kladie otázku o neexistencii analýzy týkajúcej sa samotnej skutocnosti, ze verejnoprávne televízne kanály, ktoré majú k dispozícii dve siete, France 2 a France 3, ponúkajú väcsie moznosti sledovania programov v porovnaní s moznostou sledovania programov ponúkanou zalobkynou, co môze vysvetlovat zmeny oznámených cien, okrem toho, ze verejnoprávne televízne kanály, znacne podporované spornou verejnou pomocou, nepodliehajú takému tlaku na rentabilitu, akému sú vystavené súkromné televízne kanály". 52 Súd prvého stupna konstatuje, ze zalobkyna, ktorá sa okrem toho vyjadruje neurcito o úcinkoch "väcsích mozností sledovania programov", ktoré uvádza, nepredkladá ziadne vysvetlenie o tom, co sa má chápat pod týmto pojmom. S ohladom na skutocnost zrejmú na prvý pohlad, ze daný televízny divák sleduje v rovnakom case len jeden kanál, výraz "väcsie moznosti sledovania programov" pouzitý zalobkynou, a teda prípadné úvahy, ktoré by mohli z tohto pojmu vyplývat, sú pri neexistencii akéhokolvek vysvetlenia v zalobe zvlást nejasné. Pokúsit sa reformulovat tento výraz na úcely jeho pochopenia v tom zmysle, ze sa týka potenciálu francúzskeho vysielania ako SVHZ, z dôvodu jeho organizácie do dvoch televíznych kanálov, zvýsit sledovanie jeho programov, co nemôzu urobit súkromní vysielatelia, neprinása nijaké objasnenie s prihliadnutím na skutocnost, ktorú treba zopakovat, ze daný televízny divák sleduje v rovnakom case len jeden kanál. V kazdom prípade odkaz zalobkyne na nejasný výraz "väcsie moznosti sledovania programov" nie je doplnený ziadnymi úvahami, ktoré presným a podrobným spôsobom spochybnujú konkrétne posúdenia vykonané Komisiou v napadnutom rozhodnutí. Za týchto podmienok tretia výhrada vyjadrená v bode 40 zaloby je tiez neprípustná. 53 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze prvý zalobný dôvod smerujúci k zruseniu je neprípustný v kazdom z jeho troch výhrad, a pokial ide o prvú z nich, v kazdom prípade je zjavne nedôvodný. O druhom zalobnom dôvode 54 V bode 42 zaloby zalobkyna tvrdí, ze "Komisia nesprávne uplatnovala [zmenenú a doplnenú] smernicu [80/723] najmä tým, ze rozhodla, ze táto smernica sa nevztahuje na cinnost vysielania verejnoprávnych televíznych kanálov pred rokom 2000 ([odôvodnenie] c. 81 napadnutého rozhodnutia)". Zalobkyna dodáva, ze "rovnaké úvahy vedú k nesprávnemu uplatnovaniu [Amsterdamského protokolu]". 55 Komisia odpovedá, ze nevie zistit, ktoré odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje takéto tvrdenie, ktoré jej zalobkyna pripisuje. Bez ohladu na jeho neprípustnost je tento zalobný dôvod v kazdom prípade bez zjavného právneho základu. 56 Súd prvého stupna konstatuje, ze aj v tomto prípade zalobkyna vyjadruje svoje stanovisko nepresne a s medzerami. Nijako totiz nevysvetluje, v com by malo údajné nesprávne uplatnovanie zmenenej a doplnenej smernice 80/723 spôsobit zrusenie napadnutého rozhodnutia. Obdobne odkaz na Amsterdamský protokol nie je sprevádzaný ziadnym vysvetlením. 57 Týmto spôsobom a tak ako v rámci prvého zalobného dôvodu smerujúceho k zruseniu zalobkyna v konecnom dôsledku zalovanú institúciu, ako aj Súd prvého stupna obmedzuje na to, aby vychádzali z domnienok týkajúcich sa skutkových aj právnych dôvodov a úvah, ktoré by mohli z týchto spochybnení vyplývat. Pritom práve takáto situácia je zdrojom právnej neistoty a je nezlucitelná s riadnym výkonom spravodlivosti, ktorej má clánok 44 ods. 1 rokovacieho poriadku zabránit. 58 Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod musí byt zamietnutý ako neprípustný s ohladom na toto ustanovenie. 59 Tvrdenie týkajúce sa nesprávneho uplatnovania zmenenej a doplnenej smernice 80/723 je v kazdom prípade zjavne nedôvodné. V odôvodnení c. 81 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia vôbec neuviedla, ze táto smernica nebola uplatnitelná pred rokom 2000. Vysvetlila, ze povinnost vedenia oddelených úctov zavedená touto smernicou sa nevztahovala na sektor televízneho vysielania pocas obdobia, ktorého sa týkalo napadnuté rozhodnutie. 60 Pritom toto tvrdenie Komisie je správne. Povinnost vedenia oddelených úctov bola totiz do zmenenej a doplnenej smernice 80/723 zavedená az smernicou Komisie 2000/52/ES z 26. júla 2000 ([18]Ú. v. EÚ L 193, s. 75; Mim. vyd. 08/002, s. 11), takze neexistovala pocas obdobia, ktorého sa týkalo napadnuté rozhodnutie. 61 Z toho vyplýva, ze bez ohladu na jeho neprípustnost je druhý zalobný dôvod, ktorý spocíva na nesprávnom predpoklade, bez zjavného právneho základu. 62 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze táto zaloba musí byt zamietnutá ako neprípustná, a pokial ide o prvú výhradu prvého a druhého zalobného dôvodu, v kazdom prípade ako bez zjavného právneho základu. O trovách 63 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podla odseku 4 tohto clánku clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú svoje vlastné trovy konania. 64 Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu jej vlastných trov konania, ako aj trov konania Komisie v súlade s jej návrhmi. Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) nariadil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Télévision française 1 SA (TF1) je povinná nahradit svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli Komisii. 3. Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania. V Luxemburgu 19. mája 2008. Tajomník E. Coulon Predseda komory M. Vilaras __________________________________________________________________ ( [19]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX4V9PAW/L97033-7403TMP.html#t-ECRT12008SKA.0500076401-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:361:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0017&locale=SK 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:361:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0426&locale=SK 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0056&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0209&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0106&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0014&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0125&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0116&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0123&locale=SK 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1980:195:TOC 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:254:TOC 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:340:TOC 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:193:TOC 19. file:///tmp/lynxXXXX4V9PAW/L97033-7403TMP.html#c-ECRT12008SKA.0500076401-E0001