ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (stvrtá komora) zo 4. júla 2007 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Mobilná telefónna sluzba -- Zmena poplatkov, ktoré majú spolocnosti Orange France a SFR zaplatit na základe licencií UMTS -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje neexistencia státnej pomoci" Vo veci T-475/04, Bouygues SA, so sídlom v Parízi (Francúzsko), Bouygues Télécom SA, so sídlom v Boulogne-Billancourt (Francúzsko), v zastúpení: L. Vogel, J. Vogel, B. Amory, A. Verheyden, F. Sureau a D. Théophile, advokáti, zalobcovia, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: J. L. Buendia Sierra a C. Giolito, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a S. Ramet, splnomocnení zástupcovia, Société française du radiotéléphone - SFR, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: C. Vajda, QC, a A. Vincent, advokát, a Orange France SA, so sídlom v Montrouge (Francúzsko), v zastúpení: A. Gosset-Grainville a S. Hautbourg, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie z 20. júla 2004 (Státna pomoc NN 42/2004 - Francúzsko) týkajúceho sa zmeny poplatkov, ktoré majú spolocnosti Orange a SFR zaplatit na základe licencií UMTS [neoficiálny preklad] (Universal Mobile Telecommunications System), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (stvrtá komora), v zlození: predseda komory H. Legal, sudcovia I. Wiszniewska-Bial/ecka a E. Moavero Milanesi, tajomník: E. Coulon, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 14. marca 2007, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Podla clánku 87 ods. 1 ES: "Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 2 Predpismi sekundárneho práva, ktoré boli uplatnitelné v case skutkového stavu, sú smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/13/ES z 10. apríla 1997 o spolocnom rámci pre vseobecné povolenia a individuálne licencie v oblasti telekomunikacných sluzieb [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 117, s. 15) a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady c. 128/1999/ES zo 14. decembra 1998 o koordinovanom zavedení mobilného a bezdrôtového komunikacného systému (UMTS) tretej generácie v Spolocenstve [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 17, 1999, s. 1). 3 Smernica 97/13 vo svojom clánku 3 ods. 3 stanovuje: "... Clenské státy sú oprávnené udelit individuálnu licenciu len v prípade, ak príjemca získa prístup k obmedzeným zdrojom fyzickej alebo akejkolvek inej povahy, alebo v prípade, ak podlieha zvlástnym povinnostami alebo pozíva zvlástne práva..." [neoficiálny preklad] 4 Clánok 8 ods. 4 smernice 97/13 uvádza: "Clenské státy sú oprávnené zmenit podmienky pripojené k individuálnej licencii v objektívne odôvodnených prípadoch a primeraným spôsobom. Clenské státy pritom vhodným spôsobom oznámia svoj úmysel a umoznia dotknutým stranám, aby sa vyjadrili k navrhovaným zmenám." [neoficiálny preklad] 5 Clánok 9 ods. 2 smernice 97/13 stanovuje: "Ak má clenský stát v úmysle udelit individuálne licencie: -- udelí ich na základe otvorených, nediskriminacným a transparentných konaní, pricom na tieto úcely stanoví pre vsetkých uchádzacov rovnaké konania okrem prípadu, ak by existoval objektívny dôvod, aby sa na nich uplatnovalo odlisné zaobchádzanie..." [neoficiálny preklad] 6 Clánok 10 ods. 3 a 4 smernice 97/13 uvádza: "3. Clenské státy udelia tieto individuálne licencie na základe objektívnych, nediskriminacných, transparentných, primeraných a podrobných výberových kritérií. Pocas kazdého výberu budú nálezite prihliadat na potrebu ulahcit rozvoj hospodárskej sútaze a maximalizovat výhody pre uzívatelov. Clenské státy dbajú na to, aby boli informácie týkajúce sa týchto kritérií vopred vhodným spôsobom zverejnené, a tým sa stali lahko dostupnými. Úradný vestník dotknutého clenského státu obsahuje odkaz na to, kde sú tieto informácie zverejnené. 4. Ak clenský stát z vlastného podnetu alebo na základe ziadosti podanej podnikom v okamihu nadobudnutia úcinnosti tejto smernice alebo neskôr konstatuje, ze pocet individuálnych licencií môze byt zvýsený, prijme potrebné opatrenia týkajúce sa zverejnenia a vyhlási výzvu na podávanie ziadostí o udelenie dodatocných licencií." [neoficiálny preklad] 7 Clánok 11 ods. 2 smernice 97/13 stanovuje: "... V prípade obmedzených zdrojov môzu clenské stát umoznit svojim vnútrostátnym regulacným orgánom, aby stanovili poplatky, ktoré zohladnujú potrebu zaistit optimálne vyuzívanie týchto zdrojov. Tieto poplatky sú nediskriminacné a prihliadajú najmä na potrebu podporovat rozvoj inovacných sluzieb a hospodárskej sútaze." [neoficiálny preklad] 8 Rozhodnutie c. 128/1999, ktorého cielom podla clánku 1 tohto nariadenia je "... ulahcit rýchle a koordinované zavedenie kompatibilných sietí a sluzieb UMTS v Spolocenstve...", vo svojom clánku 3 ods. 1 stanovuje: "Clenské státy prijmú vsetky opatrenia, ktoré v súlade s clánkom 1 smernice 97/13 umoznia koordinované a postupné zavedenie sluzieb UMTS na ich území najneskôr do 1. januára 2002..." [neoficiálny preklad] 9 Vo Francúzsku clánok L. 33-1 postového a telekomunikacného zákonníka v znení úcinnom v case skutkového stavu stanovoval: "I -- Zriadovanie a prevádzkovanie sietí prístupných verejnosti povoluje minister zodpovedný za oblast telekomunikácií. Toto povolenie mozno zamietnut len v rozsahu, aký vyzaduje ochrana verejného poriadku alebo potreby obrany alebo verejnej bezpecnosti, technické obmedzenia súvisiace s dostupnostou frekvencií, alebo ak ziadatel nemá technickú alebo financnú kapacitu na to, aby mohol trvale plnit povinnosti vyplývajúce z podmienok výkonu jeho cinnosti, alebo ak mu boli udelené sankcie uvedené clánkoch L. 36-11, L. 39, L. 39-1, L. 39-2 a L. 39-4. Na povolenie sa vztahujú pravidlá, ktoré sú obsiahnuté v zadávacích podmienkach a ktoré sa týkajú: ... h) pouzívania pridelených frekvencií a poplatkov, ktoré sa majú zaplatit na tomto základe, ako aj nákladov na ich správu a na ich kontrolu. ... Povolenie sa udeluje na pätnást rokov. ... V -- Mnozstvo povolení môze byt obmedzené z dôvodu technických obmedzení súvisiacich s dostupnostou frekvencií. V tomto prípade minister zodpovedný za oblast telekomunikácií zverejní na návrh Autorité de régulation des télécommunications podrobnosti a podmienky udelovania povolení. Pridelovanie frekvencií musí v kazdom prípade umoznit zaistenie podmienok úcinnej hospodárskej sútaze." Okolnosti predchádzajúce sporu 10 Vo Francúzsku v rámci zákona c. 96-659 z 26. júla 1996 o právnej úprave telekomunikácií (JORF z 27. júla 1996, s. 11384) úcinného v case skutkového stavu, boli na návrh novo zriadeného Autorité de régulation des télécommunications (dalej len "ART"), ktorý skúmal ziadosti o povolenia následne vydávané ministrom priemyslu, pôst a telekomunikácií, zriadené a uvedené do prevádzky siete prístupné verejnosti. 11 Kedze francúzska vláda 6. júna 2000 oznámila svoj úmysel udelit styri licencie na zavedenie mobilných a bezdrôtových komunikacných systémov (UMTS, Universal Mobile Telecommunications System) tretej generácie, minister priemyslu, pôst a telekomunikácií v súlade s úpravou úcinnou v tom case zverejnil v JORF z 18. augusta 2000 rozhodnutie ART c. 00-835 z 28. júla 2000, ktorým mu boli navrhnuté podrobnosti a podmienky udelovania povolení na zavedenie mobilných systémov tretej generácie vo Francúzsku, cím bola vydaná výzva na podávanie ziadostí o úcast. Z príloh tohto zverejneného znenia na jednej strane vyplýva, ze za udelovanie povolení, ktorými sa poskytuje výhoda obmedzenému poctu podnikatelov obsadením verejného rádiového spektra, mal byt úctovaný poplatok v celkovej výske 32,5 miliardy francúzskych frankov (4,954 593 miliardy eur) za obdobie licencie, stanovenej na pätnást rokov. Na druhej strane najneskorsí dátum na podanie prihlások bol stanovený na 31. januára 2001, pricom uchádzaci mohli vziat svoju prihlásku spät az do 31. mája 2001. 12 Dna 31. januára 2001 ART v tlacovom oznámení uviedol, ze boli podané len dva spisy, a to spis Société française du radiotéléphone - SFR (dalej len "SFR") a spolocnosti France Télécom mobiles (z ktorej vznikla o niekolko mesiacov neskôr spolocnost Orange France, dalej len "Orange"), a povazoval za potrebné vydat dodatocnú výzvu na podávanie ziadostí o úcast, aby sa zaistila skutocná hospodárska sútaz. 13 Vo svetle tejto informácie generálny riaditel France Télécom a generálny riaditel Vivendi Universal (SFR je jej dcérskou spolocnostou) upozornili ministra hospodárstva a financií a státneho tajomníka zodpovedného za priemysel na potrebu dodrziavat zásadu rovnosti v oblasti odvodov v prospech státu a zásadu úcinnej hospodárskej sútaze medzi podnikatelmi pri rozhodovaní o podmienkach udelovania licencií v budúcnosti. 14 Dvoma listami rovnakého znenia z 22. februára 2001 minister hospodárstva a financií a státny tajomník zodpovedný za priemysel odpovedali konatelom predmetných podnikov, ze vláda s nimi zdiela tento dvojitý ciel (dodrziavanie zásady rovnosti v oblasti odvodov v prospech státu a úcinnej hospodárskej sútaze medzi podnikatelmi) a "spôsoby dodatocnej výzvy na podávanie ziadostí o úcast, ktoré budú navrhnuté ART a vládou, zarucia rovnaké zaobchádzanie s podnikatelmi, ktorým bude napokon udelená licencia". 15 Bez toho, aby sa pockalo na vydanie dodatocnej výzvy na podávanie ziadostí o úcast, boli v júli 2001 udelené prvé dve licencie. Dvoma výnosmi z 18. júla 2001 (zverejnenými v JORF z 21. augusta 2001) státny tajomník zodpovedný za priemysel [ktorý bol teda zodpovedný aj za telekomunikácie] udelil spolocnostiam Orange a SFR povolenie na zriadenie a prevádzkovanie rádioelektrickej siete tretej generácie prístupnej verejnosti podla normy UMTS a na poskytovanie telefonických sluzieb verejnosti, pricom povolenie bolo udelené na pätnást rokov. Zadávacie podmienky pripojené k výnosom stanovili najmä to, ze poplatky za sprístupnenie a správu frekvencií UMTS budú uhradené v súlade s ustanoveniami clánku 36 zákona o financiách na rok 2001 vo výske 4, 954593 miliardy eur (32502000000 francúzskych frankov) (zákon o financiách uverejnený v JORF z 31. decembra 2000). Z clánku 36 tohto zákona vyplýva, ze prvá splátka bola stanovená na 31. septembra 2001 a posledná na 30. júna 2016. 16 Dodatocná výzva na podávanie ziadostí o úcast, ktorej cielom bolo dosiahnut udelenie dvoch este neudelených povolení, bola vydaná tak, ze minister zodpovedný za oblast telekomunikácií zverejnil rozhodnutie ART c. 01-1202 zo 14. decembra 2001, ktorým mu boli navrhnuté spôsoby a podmienky udelovania povolení na zavedenie mobilných systémov tretej generácie vo Francúzsku. ART v nom uviedol najmä to, ze "podmienky [tohto druhého] konania nadväzujú na podmienky prvej výzvy na podávanie ziadostí o úcast a majú zaistit najmä dodrziavanie rovnosti medzi podnikatelmi". Takisto odporucil úpravu financnej zátaze drzitelov licencií a predlzenie platnosti týchto licencií. 17 Financné podmienky uplatnitelné na povolenie boli týmto spôsobom zmenené a doplnené clánkom 33 zákona o financiách na rok 2002 (zverejnený v JORF z 28. decembra 2001), ktorým bol zmenený a doplnený clánok 36 zákona o financiách na rok 2001, uvedený v bode 15 vyssie, v tom zmysle, ze poplatok, ktorý bude uhradený za výhodu získanú obsadením verejného rádiového spektra, bude rozdelený na prvú cast v sume 619209795,27 eur, ktorá bude uhradená 30. septembra roku, v ktorom bolo vydané povolenie, alebo v case jeho vydania, ak k nemu dôjde po 30. septembri, a na druhú cast, ktorá bude uhrádzaná kazdorocne do 30. júna daného roku na základe pouzívania frekvencií v tomto roku a bude vypocítaná ako percentuálna sadzba z obratu uskutocneného na základe uvedených frekvencií. 18 Minister zodpovedný za oblast telekomunikácií zverejnil v JORF z 29. decembra 2001 oznámenie týkajúce sa úhrady poplatkov za pouzívanie frekvencií pridelených drzitelom licencií, ktoré obsahovalo nové financné podmienky vyplývajúce zo zákona o financiách. 19 Pred uplynutím lehoty na podanie prihlások, 16. mája 2002, bola podaná jediná prihláska spolocnosti Bouygues Télécom (dalej len "Bouygues Télécom"), dcérskej spolocnosti skupiny Bouygues. ART zacal vysetrovacie konanie, po skoncení ktorého bola tretia licencia udelená Bouygues Télécom (pozri bod 21 nizsie). Stvrtá licencia nemohla byt udelená z dôvodu, ze sa neprihlásil ziadny uchádzac. 20 Dna 4. októbra 2002 sa Bouygues a Bouygues Télécom súbezne obrátili na Komisiu so staznostou oznamujúcou súhrn opatrení pomoci prijatých francúzskymi orgánmi v prospech France Télécom, medzi ktorými bola uvedená zmena poplatkov, ktoré majú zaplatit Orange a SFR, oznámená vládou pocas diskusií o návrhu zákona o financiách na rok 2002. 21 Výnosom z 3. decembra 2002 (zverejnený v JORF z 12. decembra 2002, s. 20490) minister poverený v oblasti priemyslu udelil Bouygues Télécom povolenie na zriadenie a prevádzkovanie rádioelektrickej siete tretej generácie prístupnej verejnosti podla normy UMTS a na poskytovanie telefonických sluzieb verejnosti. Povolenie udelené na obdobie 20 rokov obsahuje financné podmienky týkajúce sa poplatkov za sprístupnenie a správu frekvencií, ktoré sú uvedené v bodoch 17 a 18 vyssie. 22 Okrem toho dvoma výnosmi z 3. decembra 2002 (takisto uverejnenými v JORF z 12. decembra 2002) týkajúcimi sa spolocností Orange a SFR minister poverený v oblasti priemyslu zmenil a doplnil výnosy z 18. júla 2001 spomenuté v bode 15 vyssie a k nim pripojené zadávacie podmienky, najmä na úcely predlzenia povolení na 20 rokov a nahradenia ustanovení týkajúcich sa poplatkov za sprístupnenie a za správu frekvencií ustanoveniami totoznými s ustanoveniami, ktoré sa vztahujú na Bouygues Télécom, to znamená zmenenými financnými podmienkami opísanými v bode 17 vyssie, ktoré sa zdali byt podstatne menej nárocné ako pôvodné podmienky stanovené výnosmi z 18. júla 2001 (pozri bod 15 vyssie). 23 Dna 31. januára 2003 Komisia oznámila Francúzskej republike svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES o dvoch opatreniach pomoci týkajúcich sa systému dane z podnikania uplatnitelnej na France Télécom a financných opatrení zavedených státom na podporu tohto podniku ([4]Ú. v. ES C 57, s. 5). Tieto opatrenia sa nachádzajú medzi opatreniami, na ktoré sa vztahovala staznost zalobcov uvedená v bode 20 vyssie. Takisto boli predmetom staznosti, ktorú podalo zdruzenie francúzskych územných celkov 13. marca 2001. 24 Listom z 12. novembra 2003 zalobcovia v súlade s clánkom 232 ES vyzvali Komisiu, aby zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, pokial ide o výhradu týkajúcu sa zmeny poplatkov za udelenie licencií UMTS, ktorá bola uvedená aj v ich staznosti. Komisia im 11. decembra 2003 dorucila list so ziadostou o odklad. 25 Zalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupna 21. februára 2004 zalobcovia podali zalobu zalozenú na clánku 232 ES (vec T-81/04). 26 Dna 20. júla 2004 Komisia prijala rozhodnutie "Státna pomoc NN 42/2004 - Francúzsko" (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktoré bolo oznámené Francúzskej republike a týkalo sa zmeny poplatkov, ktoré majú spolocnosti Orange a SFR zaplatit na základe licencií UMTS, pricom táto zmena bola uvedená medzi opatreniami oznámenými v staznosti podanej zalobcami 4. októbra 2002. V danom rozhodnutí, ktoré je predmetom tejto zaloby, Komisia uvádza, ze sa rozhodla nepodat námietky proti opatreniu, ktoré je predmetom staznosti týkajúcej sa zmeny predmetných poplatkov z dôvodu, ze toto opatrenie neobsahuje prvky pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 27 Na úvod sa Komisia domnieva, ze s prihliadnutím na obmedzenú povahu právnej úpravy Spolocenstva bola francúzska vláda oprávnená vymedzit podmienky udelovania licencií UMTS za predpokladu otvoreného, nediskriminacného a transparentného konania a stanovit poplatok na úrovni, ktorá je primeraná na dosiahnutie cielov vymedzených v súlade s touto právnou úpravou, kedze zmena predmetného poplatku zodpovedá oznámenému cielu udelit co najväcsí pocet licencií (odôvodnenia c. 20 az 24 napadnutého rozhodnutia). 28 Na základe analýzy spochybneného opatrenia sa Komisia po prvé domnieva, ze zosúladenie licencných podmienok troch dotknutých podnikatelov (ktoré sa prejaví znízením poplatkov v prospech spolocností Orange a SFR) implicitne vyplýva z pôvodne dohodnutých podmienok, a kedze Orange a SFR mohli odstúpit, ulozenie prísnejsích podmienok týmto spolocnostiam bolo len teoretické (odôvodnenie 27 napadnutého rozhodnutia). 29 Po druhé sa Komisia domnieva, ze francúzske orgány iba dodrzali povinnost vyplývajúcu z práva Spolocenstva stanovenú smernicou 97/13, ktorou je uplatnovanie nediskriminacných podmienok (odôvodnenie 28 napadnutého rozhodnutia). 30 Po tretie Komisia zastáva názor, ze právo Spolocenstva nevyzaduje, aby poplatky, ktoré sa majú zaplatit na základe licencií UMTS, boli stanovené na úrovni zodpovedajúcej ich údajnej trhovej hodnote, ze clenské státy vykonávajú len svoju regulacnú funkciu a ze udelovanie licencií nemozno prirovnávat k transakcii na trhu. Na základe posúdenia, ci má zmena poplatku povahu selektívnej výhody, sa Komisia domnieva, ze francúzske orgány uplatnovali rovnaké podmienky na podnikatelov, ktorí získali rovnakú licenciu s rovnakými zadávacími podmienkami po skoncení dvoch na seba nadväzujúcich konaní, a k diskriminácii nedoslo len na základe toho, ze niektorí podnikatelia získali svoju licenciu o rok skôr (odôvodnenia c. 29 az 33 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho podotýka, ze nový systém spoplatnovania, ktorý nahrádza vysoký fixný poplatok nizsím fixným poplatkom a je spojený s rocnou danou pomernou k obratu, umoznuje zohladnit z casového hladiska odlisnú situáciu podnikatelov (odôvodnenie c. 34 napadnutého rozhodnutia). 31 Komisia vyvodzuje záver, ze francúzske orgány neposkytli spolocnostiam Orange a SFR výhodu, ale respektovali poziadavky práva Spolocenstva týkajúce sa objektívneho a nediskriminacného zaobchádzania s podnikatelmi (odôvodnenie c. 35 napadnutého rozhodnutia). 32 Uznesením zo 14. februára 2005, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia (T-81/04, neuverejnené v Zbierke), Súd prvého stupna zastavil konanie o návrhu smerujúcom ku konstatovaniu opomenutia Komisie rozhodnút o výhrade uvedenej v staznosti zalobcov, týkajúcej sa zmeny poplatkov, ktoré sa mali zaplatit na základe udelenia licencií UMTS, a zamietol ako neprípustný subsidiárny návrh smerujúci k zruseniu rozhodnutia uvedeného v liste Komisie z 11. decembra 2003, spomenutého v bode 24 vyssie. Konanie a návrhy úcastníkov konania 33 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 24. novembra 2004 podali zalobcovia túto zalobu na základe clánku 230 ES. 34 Tromi uzneseniami z 9. júna 2005 predseda stvrtej komory povolil vstúpenie Francúzskej republiky, Orange a SFR do konania ako vedlajsích úcastníkov na podporu návrhov Komisie. 35 Na ziadost Súdu prvého stupna z 12. februára 2007 úcastníci konania 20. februára 2007 predlozili kópiu staznosti zalobcov podanej Komisii 4. októbra 2002. 36 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní zo 14. marca 2007. 37 Bouygues a Bouygues Télécom navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal spolocne a nerozdielne zalovanú a vedlajsích úcastníkov konania na náhradu trov konania. 38 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. 39 Francúzska republika navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. 40 Orange navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobcov na náhradu vsetkých trov konania. 41 SFR navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobcov na náhradu vsetkých trov konania. Právny stav 42 Zalobcovia uviedli tri druhy zalobných dôvodov. Po prvé uvádzajú, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté nedostatkom odôvodnenia. Po druhé tvrdia, ze Komisia porusila clánok 87 ods. 1 ES, kedze zmena poplatkov, ktoré majú zaplatit Orange a SFR, v zmysle tohto ustanovenia predstavuje státnu pomoc. Po tretie subsidiárne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie poukazuje na porusenie clánku 88 ods. 2 ES v rozsahu, v akom mala Komisia vzhladom na závazné tazkosti, ktoré vyvoláva táto vec, zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 43 Je opodstatnené najskôr preskúmat formálny zalobný dôvod týkajúci sa nedostatku odôvodnenia a potom spolocne preskúmat zalobné dôvody zalozené na porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 88 ods. 2 ES. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania 44 Zalobcovia tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené po prvé preto, ze im neumoznuje pochopit logiku úvah Komisie týkajúcich sa súvislosti medzi moznostou Orange a SFR vziat spät svoje prihlásky a tazkostami francúzskych orgánov so stanovením prísnejsích podmienok pre tieto spolocnosti. Po druhé oneskorenie dvoch konkurencných podnikatelov nemôze predstavovat platný dôvod pre záver o neexistencii výhody spôsobilej narusit hospodársku sútaz. Po tretie napadnuté rozhodnutie nereagovalo na výhrady vyjadrené zalobcami v ich staznosti, ale obmedzilo sa na zmienku o tom, ze zalobcovia vychádzajú z nesprávneho predpokladu, a to, ze poplatok musí zodpovedat trhovej hodnote licencie. Po stvrté nedostatok odôvodnenia rozhodnutia takisto vyplýva z nedostatku starostlivosti pri vybavovaní staznosti zalobcov zo strany Komisie. 45 Komisia uvádza, ze napadnuté rozhodnutie je dostatocne odôvodnené a ze výhrady zalobcov súvisia s tým, ze z vecného hladiska nesúhlasia s dôvodmi tohto rozhodnutia. Po prvé súvislost medzi moznostou Orange a SFR vziat spät svoje prihlásky a zmenou poplatkov je s prihliadnutím na situáciu v dotknutom odvetví zrejmá. Po druhé, pokial ide o údajný nedostatok odôvodnenia týkajúceho sa neexistencie narusenia hospodárskej sútaze, Komisia pripomína, ze napadnuté rozhodnutie nie je zalozené na tomto dôvode. Po tretie tvrdí, ze na výhrady obsiahnuté v staznosti zalobcov odpovedala dostatocne explicitným spôsobom. Po stvrté Komisia s dôrazom na to, ze staznost zalobcov uvádzala jedenást opatrení, uvádza, ze obvinenia z necinnosti alebo z nedostatku starostlivosti nie sú dôvodné a ze okrem toho tieto výhrady patria do tretieho zalobného dôvodu. Posúdenie Súdom prvého stupna 46 Po prvé zalobcovia v podstate napadnutému rozhodnutiu vytýkajú, ze neobsahuje jasné odôvodnenie týkajúce sa súvislosti preukázanej Komisiou medzi moznostou, ktorú mali Orange a SFR vziat spät svoje prihlásky, ak by im vnútrostátne orgány v listoch z 22. februára 2001, spomenutých v bode 14 vyssie, neposkytli záruku, ze so vsetkými podnikatelmi sa bude zaobchádzat rovnako, a údajnou nemoznostou francúzskych orgánov ulozit Orange a SFR prísnejsie financné podmienky. 47 V napadnutom rozhodnutí Komisia poznamenáva, ze ART 31. januára 2001 odporúcal vydanie dodatocnej výzvy na podávanie ziadostí o úcast, ktorá mala zohladnit poziadavku spravodlivosti najmä financných podmienok (odôvodnenie c. 9 napadnutého rozhodnutia). Uvádza (odôvodnenia c. 10 az 12 napadnutého rozhodnutia), ze Orange a SFR mohli vziat spät svoje prihlásky az do 31. mája 2001 a francúzska vláda bola postavená pred túto alternatívu: ak obidvoch podnikatelov neuistí o tom, ze sa s nimi bude spravodlivo zaobchádzat v prípade, ze by nová výzva na podávanie ziadostí o úcast obsahovala cenu znízenú smerom nadol, hrozí nebezpecenstvo, ze títo podnikatelia vezmú spät svoje prihlásky, kým, pokial im poskytne záruku spravodlivého zaobchádzania, obidvaja podnikatelia ponechajú tieto prihlásky v platnosti. Komisia dodáva, ze francúzske orgány si zvolili druhé riesenie, aby mohli v súlade so svojimi európskymi záväzkami co najrýchlejsie ukoncit konanie. 48 Z týchto úvah vyplýva, ze Komisia jasne a podrobne vysvetlila údaje o alternatíve, pred ktorú boli podla jej názoru postavené francúzske orgány, cím jasne ukázala nebezpecenstvo, ktorému celili francúzske orgány, ze i jediní dvaja podnikatelia, ktorí sa uchádzajú o udelenie licencie UMTS, vezmú spät svoje prihlásky, ak uchovajú prísnejsie financné podmienky ako podmienky, ktoré boli dohodnuté s inými potenciálnymi uchádzacmi. Prvá výhrada zalobcov musí byt preto zamietnutá. 49 Po druhé zalobcovia uvádzajú, ze oneskorenie obidvoch konkurencných podnikatelov nepredstavuje platný dôvod pre vyvodenie záveru o neexistencii výhody spôsobilej narusit hospodársku sútaz. 50 Je potrebné skonstatovat, ze takáto výhrada sa netýka odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale dôvodnosti jeho dôvodov. Bude preto posúdená v rámci skúmania materiálnej zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 51 Po tretie zalobcovia Komisii vytýkajú, ze nereagovala na výhrady vyjadrené v ich staznosti týkajúce sa na jednej strane vzdania sa pohladávky predstavujúceho státnu pomoc, ktoré bolo schválené vnútrostátnymi orgánmi, a na druhej strane casovej výhody, z ktorej mali prospech Orange a SFR. 52 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia nevyjadruje k prvej výhrade týkajúcej sa vzdania sa pohladávky a zamieta druhú výradu týkajúcu sa casovej výhody, na jednej strane z dôvodu, ze tvrdenia stazovatelov spocívali na nesprávnom predpoklade, podla ktorého poplatok musí zodpovedat trhovej hodnote licencie, ktorá je kvôli dotknutej casovej výhode vyssia (odôvodnenie c. 29 napadnutého rozhodnutia), a na druhej strane z dôvodu, ze existencia takejto casovej výhody nebola preukázaná (odôvodnenie c. 34 napadnutého rozhodnutia). 53 Je potrebné pripomenút, ze pokial ide o rozhodnutie, ktoré vyvodzuje záver o neexistencii státnej pomoci oznámenej stazovatelom, hoci je Komisia povinná dostatocne vysvetlit stazovatelovi dôvody, pre ktoré skutkové a právne okolnosti uvedené v danej staznosti nepostacovali na preukázanie existencie státnej pomoci, nie je povinná vyjadrit sa ku skutocnostiam, ktoré sú zjavne irelevantné, bezvýznamné, alebo vedlajsie (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval, C-367/95 S, Zb. s. I-1719, bod 64). 54 Okrem toho ustálená judikatúra nevyzaduje, aby odôvodnenie aktu uvádzalo vsetky príslusné skutkové a právne okolnosti, musí vsak byt posúdené s ohladom na svoj kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel, ktoré upravujú dotknutú vec (pozri rozsudok Komisia/Sytraval, uz citovaný, bod 63 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho rozhodnutie o zamietnutí staznosti v oblasti státnej pomoci z dôvodu, ze spochybnené opatrenie predstavuje prebratie smernice, a nie pokus o udelenie pomoci, je dostatocne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia, [5]T-351/02, Zb. s. II-1047, bod 120). 55 V prvom rade je potrebné uviest, ze výhrada zalozená na vzdaní sa pohladávky státom, ktorá má preukázat existenciu prevodu prostriedkov státu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, o ktorom sa Komisia nevyjadrila v napadnutom rozhodnutí, je neúcinná, kedze uvedené rozhodnutie vyvodzuje záver o neexistencii státnej pomoci z dôvodu, ze spochybnené opatrenie neprinieslo Orange a SFR ziadnu výhodu. Vzhladom na to, ze Komisia vyvodila záver o neexistencii prvkov pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES z dôvodu nedostatku jedného z kumulatívnych znakov charakterizujúcich pojem státnej pomoci v zmysle tohto ustanovenia, nebola povinná odôvodnit svoje zamietnutie staznosti zalobcov s ohladom na dalsie prvky charakterizujúce tento pojem. Výhrada bola v kazdom prípade v zmysle uz citovanej judikatúry vedlajsia v rozsahu, v akom boli na odôvodnenie opatrenia predlozené podla Komisie prevazujúce dôvody, a to dodrziavanie poziadaviek stanovených smernicou, najmä zásady zákazu diskriminácie. Za týchto podmienok nemozno institúcii vytýkat, ze nereagovala na túto výhradu, ktorá bola neúcinná a zároven vedlajsia. 56 V druhom rade v napadnutom rozhodnutí Komisia zamietla tvrdenie týkajúce sa casovej výhody z dvoch dôvodov. Na jednej strane sa institúcia domnievala, ze spocívalo na nesprávnom predpoklade stazovatelov, a to, ze poplatok musí zodpovedat trhovej hodnote licencie a ze skôr získaná licencia mala vyssiu hodnotu. Na druhej strane sa Komisia domnievala, ze skúmanie skutkového stavu viedlo k relativizácii a dokonca k zamietnutiu tejto údajnej casovej výhody, kedze sa Orange a SFR oneskorili s rozlozením ich siete UMTS, a Bouygues Télécom, ktorý mohol mat z takéhoto oneskorenia prospech, údajnou casovou výhodou neutrpel skodu. Komisia dodala, ze nový systém poplatku umoznoval prihliadat na odlisnú situáciu ratione temporis podnikatelov. 57 Nemozno teda tvrdit, ze napadnuté rozhodnutie nie je odôvodnené, pokial ide o údajnú casovú výhodu, ktorej existenciu naopak toto rozhodnutie popiera z dvoch dôvodov, z ktorých prvý je koncepcnej povahy, druhý vychádza z okolností. Dôvodnost posúdení Komisie týkajúcich sa existencie casovej výhody nespocíva v skúmaní odôvodnenia aktu, ako to bolo pripomenuté v bode 50 vyssie, a bude preto skúmaná v rámci skúmania materiálnej zákonnosti napadnutého rozhodnutia na základe dôvodov na popretie povahy státnej pomoci opatrenia. 58 Po stvrté zalobcovia tvrdia, ze nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia treba dat do vzájomnej súvislosti s nedostatkom starostlivosti zo strany Komisie pri vybavovaní ich staznosti. 59 Kedze napadnuté rozhodnutie je dostatocne odôvodnené, táto výhrada môze byt zamietnutá len ako neúcinná. V rozsahu, v akom mozno vytýkaný nedostatok starostlivosti spojit s výhradou zalozenou na porusení clánku 88 ods. 2 ES, bude skúmaný v tomto rámci. 60 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze prvý zalobný dôvod týkajúci sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia musí byt zamietnutý. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES a tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 88 ods. 2 ES Tvrdenia úcastníkov konania 61 Zalobcovia tvrdia, ze zmena poplatkov, ktoré majú Orange a SFR zaplatit na základe licencií UMTS, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 62 V prvom rade ide o prevod prostriedkov státu, kedze francúzske orgány upustili od vymáhania splatnej pohladávky. 63 V druhom rade zmena priznáva dotknutým osobám selektívnu výhodu. 64 Po prvé nemozno ju odôvodnit v mene zásady zákazu diskriminácie, ako uvádza napadnuté rozhodnutie, kedze smernica 97/13 neukladá povinnost stanovit rovnaké podmienky udelovania licencií a kedze boli usporiadané dve odlisné výberové konania. 65 Po druhé táto zmena je diskriminacná vo vztahu k Bouygues Télécom, ktorého situácia je odlisná od situácie Orange a SFR. 66 Po tretie táto selektívna výhoda bola poskytnutá bez protihodnoty. Na jednej strane francúzska vláda sa vzdala splatnej pohladávky, aj ked obidvaja podnikatelia mali prostriedky na úhradu pôvodne stanovenej sumy poplatkov, ktoré pre týchto podnikatelov predstavujú beznú zátaz a legitímnu cenu zodpovedajúcu trhovej hodnote licencií; spätvzatie ich prihlások by v prípade zachovania tejto sumy bolo cisto hypotetické. Na druhej strane stát poskytol Orange a SFR casovú výhodu, pricom je potrebné uviest, ze ak by bol poplatok pôvodne taký, ktorý by vyplýval zo zmeny, prihlásili by sa aj dalsí uchádzaci. Pritom získanie licencií rok a pol pred Bouygues Télécom umoznilo Orange a SFR zvolit si najpriaznivejsie frekvencné bloky, prednostne si kúpit najlepsie miesta, tesit sa povesti inovátora v neprospech Bouygues Télécom a získat podiely na trhu bez toho, aby celili skutocnej hospodárskej sútazi. Skutocnost, ze vsetci podnikatelia sa oneskorili so spustením UMTS, nemá na tieto zistenia vplyv. Navyse francúzske orgány poskytli spolocnostiam Orange a SFR v listoch z 22. februára 2001 záruku, ze im bude udelená licencia a budú poskytnuté priaznivejsie podmienky dodatocnej výzvy na podávanie ziadostí o úcast bez toho, aby sa vyzadovalo podanie novej prihlásky. 67 V tretom rade zmena poplatkov narúsa hospodársku sútaz, pricom podla judikatúry stací potenciálne narusenie. Pritom narusene je skutocné, kedze Orange a SFR mali moznost sumy, ktoré mali slúzit na úhradu poplatkov, investovat. Takýmto spôsobom obidvaja podnikatelia s istotou a vcas prenikli na trh UMTS. 68 Vo svojej replike zalobcovia osobitne spochybnujú tvrdenie uvedené Komisiou v jej vyjadrení k zalobe, podla ktorého francúzska vláda konala v rámci výkonu zvrchovaných práv s ohladom na vseobecný záujem, co vylucuje existenciu selektívnej výhody, a teda státnej pomoci. Tvrdia po prvé, ze stát pri udelovaní licencií vykonáva hospodársku cinnost v snahe dosiahnut zisk vyuzívaním verejného rádiového spektra, po druhé, ze aj pri výkone zvrchovaných práv musí stát respektovat pravidlá hospodárskej sútaze, a po tretie, ze predmetná zmena poplatkov nie je odôvodnená povahou a struktúrou systému v zmysle judikatúry. 69 Vo svojej argumentácii týkajúcej sa porusenia zásady zákazu diskriminácie a hospodárskej povahy cinnosti udelovania licencií UMTS zalobcovia uvádzajú, ze smernica 97/13 stanovuje zásadu nedotknutelnosti výberových kritérií alebo podmienok udelovania vymedzených v rámci daného konania a neumoznuje zmenit podmienky výzvy na podávanie ziadostí o úcast, pokial sa konanie este neskoncilo, ako to vyplynulo v prejednávanej veci z listov francúzskych orgánov z 22. februára 2001. Zalobcovia sa takisto dovolávajú zásad a pravidiel uplatnitelných v oblasti verejného obstarávania a koncesií, teda zásad transparentnosti a rovnosti zaobchádzania uplatnitelných na porovnávacie ponukové konania a zásady nedotknutelnosti výberových kritérií alebo podmienok udelovania licencií v týchto konaniach. 70 Zalobcovia okrem toho uvádzajú, ze Komisia bola povinná zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, kedze vec vyvoláva závazné tazkosti, co Komisia pripustila. 71 V prvom rade, pokial ide o pojmy selektívna výhoda a prostriedky státu, Komisia tvrdí, ze zalobcovia podávajú nesprávny výklad príslusného právneho rámca. Ten vychádza z logiky regulácie trhu, ktorá vyzaduje objektívne, nediskriminacné, a transparentné zaobchádzanie pri udelovaní licencií s prihliadnutím na potrebu maximalizovat výhody pre uzívatelov, zaistit optimálne vyuzívanie obmedzených zdrojov a ulahcit hospodársku sútaz. Francúzske orgány konali v rámci výkonu zvrchovaných práv, pricom sa nesnazili maximalizovat výhody, ale zaistit rozvoj zdravej a spravodlivej hospodárskej sútaze. 72 Zmena poplatkov Orange a SFR je úplne v súlade so smernicou 97/13 a s rozhodnutím c. 128/1999, pricom smernica pozaduje, aby sa na vsetky podniky, ktoré získajú licenciu, uplatnovalo rovnaké zaobchádzanie. Francúzske orgány tak pri zmene poplatkov zosúladením podmienok vsetkých licencií neposkytli Orange a SFR selektívnu výhodu, ale prijali opatrenia, ktoré sú v súlade s povahou a struktúrou systému regulácie. Pritom v prípade neexistencie selektívnej výhody strata prostriedkov státu nepredstavuje státnu pomoc. 73 Komisia uvádza, ze smernica 97/13 stanovuje moznost zmenit licencné podmienky a zvýsit ich pocet a ze smernice o verejnom obstarávaní uvádzané zalobcami nie sú v prejednávanej veci uplatnitelné. 74 Komisia takisto tvrdí, ze zmena sporných poplatkov nepriniesla Orange a SFR casovú výhodu. Po prvé sa domnieva, ze existencia údajnej výhody zdaleka nie je zrejmá, kedze nic nepreukazuje, ze by frekvencné bloky udelené obidvom podnikatelom boli lepsie. Takzvané prednostné odkúpenie najlepsích miest spolocnostami Orange a SFR naopak umoznilo Bouygues Télécom, aby usetril na vykonávaní podrobných stúdií k tejto otázke. Okrem toho, aj ked Orange a SFR získali svoje licencie v júli 2001, ich sluzby UMTS boli spustené az priblizne dva roky po tom, co Bouygues Télécom získal svoju licenciu, pricom z tohto oneskorenia mohol mat Bouygues Télécom len prospech. Napokon, údajný nepriaznivý úcinok na povest ochrannej známky Bouygues Télécom, ktorý vyplýva z jeho neúcasti na prvej výzve na podávanie ziadostí o úcast, nemozno pripísat francúzskym orgánom, ale je dôsledkom strategických rozhodnutí dotknutého podniku. 75 Po druhé, aj keby existovala urcitá zjavná výhoda, tá by bola viac ako kompenzovaná v dvoch ohladoch. Na jednej strane rocná dan pomerná k obratu stanovená novými spôsobmi výpoctu poplatkov umoznuje práve zohladnit z casového hladiska odlisnú situáciu podnikatelov. Na druhej strane akákolvek prípadná výhoda by nebola výsledkom rozhodnutia vnútrostátnych orgánov, ale urcitého rizika, ktoré na seba vzali Orange a SFR pocas prvej výzvy na podávanie ziadostí o úcast, ked nebolo mozné predvídat najmä neskorsiu zmenu poplatkov. 76 V druhom rade Komisia tvrdí, ze skutocnost, ze by opatrenie prijaté francúzskymi orgánmi malo dopad na hospodársku sútaz, nic nemení na jej analýze, kedze deklarovaným cielom regulacných opatrení hospodárskeho odvetia je práve pôsobit na hospodársku sútaz a spochybnené opatrenie malo v prejednávanej veci v tomto ohlade pozitívne úcinky. 77 Pokial ide o závazné tazkosti, ktoré boli dôvodom zacatia konania vo veci formálneho zistovania, Komisia uvádza, ze tazkosti neboli spôsobené výhradou, ktorá je predmetom tohto sporu, ale len niektorými dalsími opatreniami uvedenými v staznosti, ktoré Komisiu viedli k zacatiu konania podla clánku 88 ods. 2 ES. 78 Francúzska republika uvádza, ze ak príslusný orgán (ART) vydá licenciu UMTS, reguluje tak telekomunikacný trh a nekoná ako hospodársky subjekt, pricom poplatok pozadovaný na tomto základe nepredstavuje cenu. Uvádza, ze zmena poplatkov Orange a SFR bola vykonaná v súlade so zásadou zákazu diskriminácie podla smernice 97/13, aby sa zaistilo rovnaké zaobchádzanie so vsetkými podnikatelmi, a bola odôvodnená povahou a struktúrou systému. Listy francúzskych orgánov z 22. februára 2001 sa obmedzili na spresnenie, ze zásada rovnosti podnikatelov je respektovaná. Dve po sebe nasledujúce výzvy na podávanie ziadostí o úcast, ktoré sa navzájom doplnali, mali za ciel udelenie rovnocenných licencií, kedze Orange a SFR mohli svoje ponuky vziat spät a potom sa zrieknut svojich licencií, pricom usporiadanie novej výzvy na podávanie ziadostí o úcast by oneskorilo uvedenie sluzieb UMTS na trh na úkor dodrzania lehôt stanovených smernicou 97/13. 79 Francúzska republika tvrdí, ze zmena poplatkov Orange a SFR nepriniesla týmto podnikatelom výhodu, pretoze moznost skorsieho vstupu na trh so sluzbami UMTS nebola výsledkom uvedenej zmeny, ale toho, ze ich licencie im boli udelené na základe prvého konania o výzve na podávanie ziadostí o úcast. Bouygues Télécom, ktorý sa rozhodol nezúcastnit sa na prvom výberovom konaní, okrem toho mohol kompenzovat údajnú výhodu svojich konkurentov. V tomto ohlade zalobcovia nepreukázali, ze pridelené frekvencné bloky neboli rovnocenné, a Bouygues Télécom, ktorý uz mal miesta potrebné na rozmiestnenie UMTS, mohol oneskorenie Orange a SFR vyuzit, ak by sa strategicky nerozhodol pre alternatívne riesenie vo vztahu k UMTS. 80 Orange tvrdí, ze zmena poplatkov nemala selektívnu povahu. Francúzske orgány boli povinné na úcely dodrziavania zásady zákazu diskriminácie uvedenej v smernici 97/13 zosúladit podmienky prvej výzvy na podávanie ziadostí o úcast s podmienkami dodatocného konania, Orange, SFR a Bouygues Télécom boli ako podnikatelia, ktorí chcú získat totozné licencie, v porovnatelnej situácii. Tieto orgány postupovali ako regulátor objavujúceho sa trhu UMTS s cielom umoznit rozvoj plne konkurencného trhu v súlade s cielmi smernice 97/13. 81 Zmena poplatkov neposkytla Orange a SFR výhodu. Orange uvádza, ze svoju prihlásku mohol vziat spät az do 31. mája 2001 a ze tak neurobil, pretoze mal záruku, ze francúzske orgány budú respektovat zásadu rovnosti. Údajná casová výhoda sa nepreukázala, kedze Orange a SFR spustili svoje sluzby UMTS viac ako dva roky po tom, co Bouygues Télécom získal svoju licenciu. Okrem toho Bouygues Télécom, ktorý nestavil na UMTS, sa mohol umiestnit na trhu v takmer rovnakom case ako jeho konkurenti. 82 SFR uvádza, ze riesenie prijaté francúzskymi orgánmi nezrusit prvú výzvu na podávanie ziadostí o úcast, ale usporiadat druhú, umoznilo vsetkým dotknutým podnikatelom predlozit ponuky a Bouygues Télécom získat licenciu na základe poplatku, ktorý mu vyhovoval. Okrem toho, kedze celkovo traja podnikatelia podali prihlásky na styri ponúkané licencie, mali istotu, ze licenciu získajú. Orange a SFR nebola poskytnutá ziadna výhoda. Naopak, Bouygues Télécom mal výhodu zo svojich neskorsích prihlások najmä vzhladom na technologický rozvoj. 83 Okrem toho francúzske orgány nemohli neodvolatelným spôsobom disponovat s castou pohladávky, ktorej sa vzdali. Orange a SFR mohli vziat spät svoje prihlásky az do 31. mája 2001 a následne sa mohli zrieknut prospechu z povolenia na obsadenie verejného spektra a prestat platit zodpovedajúci poplatok. Navyse, ak by francúzske orgány ponechali v platnosti poplatky pôvodne pozadované od Orange a SFR, ktoré boli takmer osemkrát vyssie ako poplatok stanovený pre Bouygues Télécom, tento podnikatel by získal selektívnu výhodu. Posúdenie Súdom prvého stupna 84 Spor sa týka otázky, ci zmenou poplatkov, ktoré mali zaplatit Orange a SFR na základe licencií UMTS, poskytli francúzske orgány týmto dvom podnikatelom výhodu, ktorá predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. V napadnutom rozhodnutí bol totiz vyvodený záver, ze z predmetnej zmeny nevyplývala pre Orange a SFR ziadna výhoda, a vzhladom na to, ze chýbala jedna z kumulatívnych podmienok, ktoré charakterizujú pojem státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, spochybnené opatrenie neobsahovalo prvok pomoci v zmysle tohto ustanovenia. 85 Zalobcovia v podstate uvádzajú dva druhy tvrdení. Na jednej strane tvrdia, ze spochybnené opatrenie zahrna najmä z casového hladiska selektívnu výhodu poskytnutú bez protihodnoty, kedze francúzske orgány sa vzdali vymáhania platby, ktorá bola pre Orange a SFR beznou zátazou zodpovedajúcou trhovej hodnote licencií. Na druhej strane zalobcovia tvrdia, ze zmenu sporného poplatku nemozno odôvodnit zásadou zákazu diskriminácie, pretoze voci Bouygues Télécom táto zmena mala diskriminacnú povahu. 86 Z procesného hladiska zalobcovia tiez uvádzajú, ze staznost, ktorú predlozili Komisii, poukazovala na závazné problémy, a preto mala táto institúcia po prvom skúmaní zacat konanie podla clánku 88 ods. 3 ES, na základe ktorého, ak sa daná institúcia domnieva, ze státna pomoc nie je zlucitelná so spolocným trhom v súlade s clánkom 87 ES, bez zbytocného odkladu zacne konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. 87 V rámci konania podla clánku 88 ES treba rozlisovat medzi na jednej strane predbeznou fázou preskúmania pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a na druhej strane fázou formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch vo veci (rozsudky Súdneho dvora z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 22; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [6]C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 16, a Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 38). 88 Úcelom predbeznej fázy preskúmania zavedeného clánkom 88 ods. 3 ES je len poskytnút Komisii lehotu na úvahu a na presetrenie, ktorá by bola dostatocná na vytvorenie prvotného názoru na oznámené plány pomoci, aby mohla bez nutnosti dôkladného preskúmania rozhodnút, ze sú zlucitelné so Zmluvou, alebo naopak konstatovat, ze ich obsah vyvoláva pochybnosti v tomto smere (rozsudok Súdneho dvora z 15. februára 2001, Rakúsko/Komisia, [7]C-99/98, Zb. s. I-1101, body 53 a 54). 89 Fáza formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, ktorá Komisii umoznuje byt plne informovanou o vsetkých skutocnostiach veci pred prijatím svojho rozhodnutia, sa stáva nevyhnutnou, ak má Komisia závazné tazkosti pri posudzovaní, ci je pomoc zlucitelná so spolocným trhom (rozsudok Matra/Komisia, uz citovaný, bod 33). 90 Komisia sa preto môze obmedzit na predbezné preskúmanie podla clánku 88 ods. 3 ES a prijat rozhodnutie o nepodaní námietky voci pomoci len vtedy, ak je pri skoncení tohto preskúmania presvedcená o tom, ze tento plán pomoci je zlucitelný so Zmluvou. 91 Naopak, ak toto prvotné preskúmanie viedlo Komisiu k nadobudnutiu opacného presvedcenia alebo neumoznilo prekonat vsetky tazkosti pri posúdení zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom, Komisia je povinná získat vsetky potrebné stanoviská a zacat v tomto ohlade konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 88 ods. 2 ES (rozsudky Súdneho dvora z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia, 84/82, Zb. s. 1451, bod 13; Cook/Komisia, uz citovaný, bod 29; Matra/Komisia, uz citovaný, bod 33, a Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 39). 92 Kedze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté bez zacatia fázy formálneho zistovania, Komisia bola oprávnená toto rozhodnutie prijat len vtedy, ak prvé preskúmanie staznosti predlozenej zalobcami neodhalilo závazné tazkosti. 93 Preto je opodstatnené preskúmat tvrdenia uvedené zalobcami proti napadnutému rozhodnutiu vzhladom na existenciu závazných tazkostí. Ak by totiz existovali takéto tazkosti, rozhodnutie by mohlo byt zrusené z tohto jediného dôvodu kvôli nevykonaniu kontradiktórneho a podrobného preskúmania stanoveného zmluvou, aj ked sa nepreukázalo, ze posúdenia Komisie vo veci samej boli z právneho alebo skutkového hladiska nesprávne. 94 Je potrebné postupne preskúmat otázku údajnej existencie casovej výhody zakladajúcej státnu pomoc a dalej otázku dodrziavania zásady zákazu diskriminácie. -- O existencii selektívnej výhody 95 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnievala, "ze nie je dokázané, ze skoré získanie licencie UMTS poskytlo spolocnostiam Orange a SFR akúkolvek výhodu spôsobilú narusit hospodársku sútaz s prihliadnutím na oneskorenie vsetkých podnikatelov s rozmiestnením siete UMTS" a "nový systém spoplatnovania licencií... je vhodný skôr na zohladnenie odlisnej situácie podnikatelov ratione temporis v osobitnom kontexte udelovania licencií vo Francúzsku" (odôvodnenie c. 34 napadnutého rozhodnutia). 96 Aby preukázali selektívnu povahu zmeny poplatkov UMTS, zalobcovia uvádzajú, ze táto zmena poskytla casovú výhodu Orange a SFR z dôvodu, ze ich licencia bola udelená skôr ako licencia Bouygues Télécom, ktorý zaplatil rovnakú cenu za licenciu, ktorá nadobudla úcinnost neskôr ako licencia jeho konkurentov, co podla nich predstavuje diskrimináciu voci tomuto podnikatelovi. 97 V tomto rámci zalobcovia spochybnujú, ze spornú zmenu mozno povazovat za opatrenie odôvodnené povahou a struktúrou systému, v dôsledku coho by bola vynatá z kvalifikácie státnej pomoci (rozsudky Súdneho dvora z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb. s. 709, bod 33; z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, [8]C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 42, a zo 14. apríla 2005, AEM a AEM Torino, C-128/03 a C-129/03, Zb. s. I-2861, bod 39). Z ich pohladu nie je udelovanie licencií na poskytovanie mobilných telefónnych sluzieb cisto regulacnou cinnostou, ale hospodárskou cinnostou. 98 V tejto súvislosti zalobcovia uvádzajú, ze licencie UMTS majú trhovú hodnotu a ze vnútrostátne orgány pri ich udelovaní konajú ako podnikatel, ktorý sa snazí dosiahnut najlepsiu cenu, aby mohol hospodársky zhodnotit správu verejného rádiového spektra. Dodávajú, ze táto cena bola spolocnostami Orange a SFR prijatá ako protihodnota za uzívacie právo verejného priestoru. V dôsledku toho podstatným znízením sumy, ktorá sa má zaplatit v rámci poplatku, ako bola pôvodne stanovená, vnútrostátne orgány vzdaním sa podstatnej casti pohladávky, ktorú mali proti obidvom dotknutým podnikatelom, previedli v ich prospech prostriedky státu. 99 Zo spisu vyplýva, ze pôvodný poplatok bol stanovený na sumu 4,954 593 miliardy eur, ktorá mala byt uhradená po castiach v priebehu trvania licencie, a tento poplatok, ako vyplýva zo spochybnenej zmeny, zahrna prvú cast vo výske 619209795,27 eur, ktorá mala byt uhradená 30. septembra roku, v ktorom bolo vydané povolenie, alebo pri jeho vydaní, ak k nemu dôjde po 30. septembri, a na druhú cast, ktorá mala byt uhrádzaná kazdorocne do 30. júna daného roku na základe pouzívania frekvencií za rok a vypocítaná ako percentuálna sadzba z obratu uskutocneného na základe týchto frekvencií (pozri body 11 a 17 vyssie). Takáto zmena zo sebou aspon potenciálne prinása stratu prostriedkov státu, s ktorou vnútrostátne orgány v prejednávanej veci súhlasili. 100 Z rozsudku Súdneho dvora z 22. mája 2003, Connect Austria (C-462/99, Zb. s. I-5197, bod 93), v ktorom boli sporné poplatky ulozené podnikatelom pôsobiacim na odlisných trhoch s mobilnými telekomunikacnými sluzbami, vyplýva, ze licencie majú hospodársku hodnotu. 101 Obdobným spôsobom licencie UMTS, ktoré povolujú výkon hospodárskych cinností poskytovania mobilných telefónnych sluzieb v rádiovom spektre a povazujú sa za dôvody na obsadenie alebo pouzívanie zodpovedajúceho verejného rádiového spektra, majú hospodársku hodnotu, ktorú musí správca tohto spektra vziat do úvahy pri stanovení výsky poplatkov, ktoré majú zaplatit dotknutí podnikatelia. 102 Vo veci, ktorá bola predmetom rozsudku Aéroports de Paris/Komisia (rozsudok z 12. decembra 2000, [9]T-128/98, Zb. s. II-3929, body 120 a 121), v ktorom islo o sprístupnenie letiskových zariadení leteckým spolocnostiam a poskytovatelom sluzieb a o poplatky stanovené na tomto základe zalobcom ako správcom verejného sektora letísk, sa Súd prvého stupna domnieval, ze existencia osobitného systému kontroly verejného majetku vo vnútrostátnom práve nie je nezlucitelná s výkonom cinností hospodárskej povahy v rámci verejného sektora, pricom sprístupnenie letiskových zariadení prostredníctvom Aéroports de Paris prispieva k výkonu sluzieb hospodárskej povahy v rámci verejného sektora a je súcastou hospodárskej cinnosti tohto subjektu. 103 Súdny dvor v odvolaní rozhodol, ze sprístupnenie letiskových zariadení leteckým spolocnostiam a rôznym poskytovatelom sluzieb prostredníctvom zaplatenia poplatkov, ktorého sadzbu volne stanovili Aéroports de Paris, je hospodárskou cinnostou (rozsudok Súdneho dvora z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia, C-82/01 P, Zb. s. I-9297, bod 78). 104 Výkon zvrchovaných práv teda nevylucuje zohladnenie údajov v rámci majetkovej správy obmedzeného verejného zdroja, akým sú rádiové frekvencie, ktoré tvoria rádiové spektrum, ku ktorému mozno udelit prístupové alebo uzívacie právo. Takýmto spôsobom zastávajú clenské státy úlohu regulátora telekomunikácií a zároven správcu verejného majetku, ktorý tvorí rádiové spektrum. 105 V tejto súvislosti nemôzu tvrdenia predlozené Komisiou na pojednávaní, podla ktorých neexistuje trhová hodnota predmetného majetku, kedze ten nenachádza ekvivalent u súkromných správcov, vylúcit, ze tento majetok môze byt verejným zdrojom. 106 Hoci je s prihliadnutím na hospodársku hodnotu licencií potrebné pripustit tvrdenia zalobcov, ze vnútrostátne orgány sa v prejednávanej veci vzdali verejných zdrojov v znacnom rozsahu, na jednej strane musí byt tento záver odstupnovaný vzhladom na predmetnú pohladávku a na druhej strane táto strata prostriedkov nemusí kvôli povahe a struktúre systému nevyhnutne znamenat státnu pomoc. 107 Pokial ide o pohladávku státu voci spolocnostiam Orange a SFR, ktorej sa tento stát vzdal, uvedená pohladávka na rozdiel od tvrdenia zalobcov nie je urcitá. Na jednej strane totiz v rámci konania, ktoré súvisí s prvou výzvou na podávanie ziadostí o úcast, mohli títo dvaja podnikatelia vziat spät svoje prihlásky az do 31. mája 2001, ak by im neboli poskytnuté záruky, ze sa s nimi bude zaobchádzat rovnako ako s dalsími podnikatelmi (pozri listy z 22. februára 2001 spomenuté v bode 14 vyssie), a na druhej strane nadalej bolo mozné, aby sa uvedení podnikatelia vzdali svojej licencie a v dôsledku toho prestali uhrádzat poplatok, najmä ak sa povazujú za obete nerovného zaobchádzania v porovnaní s Bouygues Télécom. 108 Okrem toho právny rámec telekomunikacných sluzieb Spolocenstva, tak ako je upravený smernicou 97/13 a rozhodnutím c. 128/1999, spocíva v rovnosti zaobchádzania medzi podnikatelmi tak pri udelovaní licencií, ako aj pri stanovení prípadných poplatkov, a ponecháva clenským státom slobodu rozhodnút sa pre postup udelovania licencií, ak sú dodrziavané zásady slobodnej hospodárskej sútaze a rovnosti zaobchádzania. Takýmto spôsobom môzu clenské státy vyuzit verejné drazby, takisto sa môzu, ako v prejednávanej veci, rozhodnút pre selektívne porovnávacie konanie, pricom podstata spocíva v tom, ze s podnikatelmi sa bude zaobchádzat najmä v oblasti poplatkov rovnako. 109 V tomto zmysle Súdny dvor pri výklade clánku 11 ods. 2 smernice 97/13 týkajúcej sa poplatkov v uz citovanom rozsudku Connect Austria (bod 90) zdôraznil, ze poplatky ulozené rôznym podnikatelom musia byt v hospodárskom zmysle rovnocenné. Okrem iného po tom, ako uviedol, ze stanovenie výsky poplatkov zahrna komplexné ekonomické posúdenia, a preto vnútrostátne orgány v tejto súvislosti nie sú povinné dodrziavat pevne stanovené kritériá, pokial konajú v medziach vyplývajúcich z práva Spolocenstva, Súdny dvor spresnil, ze vnútrostátny súd musí preskúmat hospodársku hodnotu dotknutých licencií s prihliadnutím najmä na rôzne velkosti pridelených frekvencií, na okamih vstupu kazdého z dotknutých operátorov na trh, na význam moznosti predlozit kompletnú ponuku mobilných telekomunikacných systémov (body 92 a 93). 110 Preto aj ked právo pouzívat rádiové spektrum priznané podnikatelom má hospodársku hodnotu, suma, ktorá sa má zaplatit na základe poplatku, môze predstavovat státnu pomoc len vtedy, ak za inak rovnakých okolností existuje rozdiel medzi cenou zaplatenou kazdým dotknutým podnikatelom, kedze podla Súdneho dvora musí byt zohladnený okamih vstupu na trhu z hladiska kazdého z podnikatelov (rozsudok Connect Austria, uz citovaný, bod 93). Naopak, ak sa vnútrostátne orgány vo vseobecnosti rozhodnú, ze licencie sa budú udelovat bezplatne na základe verejnej drazby alebo na základe jednotného poplatku, nejde o prvok pomoci, kedze tieto spôsoby sa uplatnujú rovnako na vsetkých dotknutých podnikatelov. 111 V dôsledku toho okolnost, ze stát sa mohol vzdat prostriedkov a pre príjemcov znízenia poplatku z toho mohla vyplývat výhoda, nepostacuje na to, aby boli splnené podmienky existencie státnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom vzhladom na osobitosti telekomunikacného práva Spolocenstva vo vztahu k vseobecnému právu státnej pomoci. Vzdanie sa pohladávky bolo totiz v dôsledku struktúry systému nevyhnutné bez ohladu na skutocnost uvedenú v bode 107 vyssie, ze uvedená pohladávka nebola urcitá. 112 Preto skutocnost, ktorej pravdepodobnost nie je podla Súdu prvého stupna nevyhnutné posúdit, ze Orange a SFR boli schopné zaplatit pôvodné poplatky, dokonca ze sa domnievali, ze tieto poplatky zodpovedajú správnej cene licencií, nie je s prihliadnutím na povahu a struktúru systému smernice 97/13 a rozhodnutia c. 128/1999 relevantná. 113 Je vsak opodstatnené v súlade so zalobcami skonstatovat, ze je objektívny rozdiel medzi situáciou Orange a SFR a situáciou Bouygues Télécom, pokial ide o okamih, v ktorom im boli udelené ich licencie. Niet pochýb o tom, ze spolocnostiam Orange a SFR bola udelená ich licencia dvoma výnosmi z 18. júla 2001 a Bouygues Télécom získal svoju licenciu na základe výnosu z 3. decembra 2002. Tvrdenie zalobcov, podla ktorého licencie Orange a SFR udelené o rok a pol skôr mohli priniest konkurentom Bouygues Télécom výhodu, nie je v rámci prvého posúdenia irelevantná. 114 Výhoda môze totiz vyplývat tak z nizsej ceny stanovenej pre vec rovnakej hodnoty, ako aj z rovnakej ceny stanovenej pre vec nizsej hodnoty. 115 V prejednávanej veci sa vsak zdá, ze táto potenciálna výhoda nepriniesla dotknutým osobám prospech. 116 Zo spisu vyplýva, ze Orange a SFR, ktorí celili problémom spojeným s technológiou UMTS a dost nepriaznivou hospodárskou situáciou pre svoj rozvoj, sa oneskorili so spustením svojich sluzieb, ktoré SFR zacal poskytovat az v strede roku 2004 a Orange az koncom roku 2004, teda viac ako dva roky po tom, co Bouygues Télécom získal svoju vlastnú licenciu. Je potrebné skonstatovat, ze konkurenti prakticky nemohli vyuzit casovú výhodu, ktorú predstavovali licencie udelené skôr, aby mohli spustit svoje sluzby este pred tým, nez by mohol Bouygues Télécom na základe vlastnej licencie odstartovat svoje vlastné sluzby. Oneskorením Orange a SFR sa tak casová výhoda týchto dvoch podnikatelov neutralizovala. 117 Okrem toho, aj ked zalobcovia tvrdia, ze Orange a SFR si vdaka skôr udeleným licenciám mohli zvolit výhodnejsie frekvencné bloky a mali moznost vybudovat siete bez prerusenia, rozsírit povolený rozsah a znízit nebezpecenstvo rusenia, ako aj ulahcit dohody medzi pohranicnými podnikatelmi, k týmto tvrdeniam neuvádzajú ziadne dôkazy, ktoré by ich robili dôveryhodnými. 118 Zalobcovia takisto uvádzajú, ze Orange a SFR si mohli prednostne kúpit najlepsie miesta, tesit sa povesti inovátora v neprospech Bouygues Télécom a získat podiely na trhu bez toho, aby celili skutocnej sútazi. 119 V prvom rade, pokial ide o údajnú prednostnú kúpu miest, zalobcovia uvádzajú, ze ked Bouygues Télécom získal povolenia na vysielanie, Orange a SFR uz mali vela povolení zameraných na hlavné francúzske mestá. Aj keby boli tieto údaje správne, je potrebné uviest, ze s prihliadnutím na zrejmé rozdiely medzi týmito podnikatelmi a Bouygues Télécom najmä z hladiska hospodárskych a obchodných stratégií a technologických rozhodnutí, a teda aj postoja k trhu, sa zdá byt tazké vyvodit potrebné závery o potenciálnom narusení hospodárskej sútaze. V kazdom prípade zalobcovia nepreukázali, ze v okamihu, ked Bouygues Télécom získal svoju licenciu, boli uz najlepsie miesta odkúpené, ani to, ze nemohol získat povolenia na usadenie sa alebo ze z tohto dôvodu musel strpiet zvlástne obmedzenia výberu miest potrebných na rozvoj svojich sluzieb. 120 V druhom rade, pokial ide tvrdenie, podla ktorého mohlo skorsie získanie licencie konkurentmi Bouygues Télécom poskodit povest jeho ochrannej známky, treba konstatovat, ze takýto úcinok sa nepreukázal. Vedlajsí úcastníci konania okrem toho zdôraznujú, a to bez toho, aby to bolo popreté, ze Bouygues Télécom prvýkrát stavil na alternatívnu technológiu k UMTS a oddialil spustenie sluzieb UMTS v ocakávaní zlepsenej verzie systému. Vzhladom na takéto rozdiely v strategických rozhodnutiach podnikatelov sa nemozno domnievat, ze dopad dátumu udelenia licencií na povest ochrannej známky dotknutých podnikov môze vytvárat taký znacný rozdiel medzi ich situáciou. 121 V tretom rade, ak zalobcovia tvrdia, ze Orange a SFR mohli získat podiely na trhu bez toho, aby celili skutocnej sútazi, toto tvrdenie je nepodlozené. Tvrdenie zalobcov nie je presvedcivé, ak sa prihliadne na osobitnú stratégiu Bouygues Télécom na trhu UMTS, o ktorej je nepochybné, ze sa odlisuje od stratégie dvoch dalsích podnikatelov, ktorí sú dotknutí týmto sporom. 122 Preto sa zdá, ze v case napadnutého rozhodnutia Komisia mohla konstatovat, ze Orange a SFR prakticky nevyuzívali casovú výhodu, ktorú predstavovalo skorsie vydanie ich licencie. V dôsledku toho sa Komisia mohla domnievat, ze Orange a SFR v skutocnosti nemali konkurencnú výhodu v neprospech Bouygues Télécom. 123 V kazdom prípade bola výhoda virtuálne poskytnutá Orange a SFR jediným prostriedkom, ako sa vyhnút prijatiu opatrenia v rozpore so smernicou 97/13, ktoré by bolo s ohladom na znacný rozdiel medzi oboma systémami poplatkov, ktorý postupne ustanovili vnútrostátne orgány, diskriminacné v neprospech týchto dvoch podnikatelov, aj ked na jednej strane v case spornej zmeny kvôli oneskoreniu Orange a SFR s rozmiestnením ich sluzieb UMTS nepôsobil na trhu ziadny podnikatel, ako to bolo prv skonstatované, a na druhej strane licencie troch konkurencných podnikatelov majú rovnaké vlastnosti. 124 V poslednej uvedenej veci totiz zalobcovia nepreukázali, ze licencie UMTS vydané trom podnikatelom vykazovali rozdiely z hladiska ich vnútorných vlastností a uz bolo prv skonstatované, ze skorsie udelenie licencií Orange a SFR nemalo v prejednávanej veci nepriaznivý vplyv na Bouygues Télécom. 125 Ako totiz vysvetluje Komisia podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania, vlastnosti rôznych súborov pridelených frekvencií sú rovnocenné, ako vyplýva zo stanoviska vlozeného do spisu zalobcami týkajúceho sa spôsobov a podmienok udelovania povolení na zavedenie UMTS vo Francúzsku pripojenom k rozhodnutiu ART z 28. júla 2000. Takisto nie je spochybnené, ze dostupné vybavenie funguje vo vsetkých frekvencných pásmach. Okrem toho skutocnost uvádzaná zalobcami, ze Orange a SFR mohli vytvorit spolocný blok frekvencií so svojimi dcérskymi spolocnostami v zahranicí, je irelevantná, pretoze Bouygues Télécom nemá také dcérske spolocnosti. 126 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze údajná casová výhoda nie je preukázaná a toto posúdenie nespôsobuje závazné tazkosti, pre ktoré by bola Komisia povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania údajnej státnej pomoci. -- O zásade zákazu diskriminácie 127 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnievala, ze zosúladením sporných poplatkov "francúzske orgány len postupovali v súlade s clánkom 11 ods. 2 smernice 97/13, ktorý vyzaduje, aby mali poplatky nediskriminacnú povahu" a "obmedzili sa na uplatnovanie povinnosti vyplývajúcej z práva Spolocenstva" (odôvodnenie c. 28 napadnutého rozhodnutia), teda dodrziavanie zásady zákazu diskriminácie. 128 Zalobcovia sa domnievajú, ze na to, aby zaistili nediskriminacné zaobchádzanie s podnikatelmi, mali francúzske orgány ponechat v platnosti najmä tarifné podmienky, na základe ktorých boli Orange a SFR vydané ich licencie, kedze obidve po sebe nasledujúce výzvy na podávanie ziadostí o úcast boli odlisnými konaniami. V tejto súvislosti sa odvolávajú na pravidlá uplatnitelné na verejné obstarávanie, najmä na zásadu nedotknutelnosti výberových kritérií alebo podmienok udelovania, a uvádzajú, ze vnútrostátne orgány mali zrusit prvú výzvu na podávanie ziadostí o úcast a zacat s výberom od znova, ak sa domnievali, ze nie je mozné zachovat podmienky dohodnuté s podnikatelmi vybratými v prvej fáze. 129 Podla ustálenej judikatúry spocíva diskriminácia v uplatnení rôznych pravidiel na porovnatelné situácie alebo v uplatnení rovnakého pravidla na rôzne situácie (pozri najmä rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1995, Schumacker, [10]C-279/93, Zb. s. I-225, bod 30, a z 13. februára 1996, Gillespie a i., [11]C-342/93, Zb. s. I-475, bod 16). 130 Zo spisu vyplýva, ze po skoncení dvoch konaní o výzve na podávanie ziadostí o úcast opísaných v bodoch 11 az 22 vyssie boli spolocnostiam Orange, SFR a Bouygues Télécom udelené ich licencie, pre prvé dve spolocnosti v súlade s výnosmi z 18. júla 2001 a pre tretiu spolocnost v súlade s výnosom z 3. decembra 2002. 131 Na rozdiel od svojich konkurentov Orange a SFR spolocnost Bouygues Télécom tým, ze sa z dôvodu výsky poplatku neprihlásila na prvú výzvu na podávanie ziadostí o úcast, znásala nebezpecenstvo, ze nebude môct rozmiestnit sluzby UMTS alebo ich bude môct rozmiestnit oneskorene, cím jej mohla z konkurencného hladiska vzniknút ujma v porovnaní s týmito dvoma podnikatelmi. 132 Tento objektívny rozdiel v situácii vyplývajúci z toho, ze Orange a SFR zareagovali na prvú a Bouygues Télécom na druhú výzvu na podávanie ziadostí o úcast, je potrebné porovnat s rovnakými podmienkami, ktoré im boli nakoniec poskytnuté. Takto napadnuté rozhodnutie priznalo dvom podnikom, ktoré na seba nevzali rovnaké nebezpecenstvo ako Bouygues Télécom, kedze svoje prihlásky podali okamzite, priaznivejsie podmienky ako podmienky, ktoré boli poslednému uvedenému poskytnuté v rámci konania, na ktorom sa nezúcastnili. 133 Prípadná diskriminácia, ktorej sa Bouygues Télécom údajne stal obetou, musí byt skúmaná v predmetnom procesnom rámci, aby bolo mozné stanovit povinnosti vnútrostátnych orgánov v prejednávanej veci. 134 Je potrebné uviest, ze napriek podmienkam jeho vecnej organizácie bolo konanie o udelenie licencií UMTS, ktoré francúzske orgány zacali v júli 2000, v skutocnosti jediným konaním smerujúcim k udeleniu styroch licencií na zavedenie systému UMTS vo Francúzsku (pozri bod 11 vyssie). Práve neúspesnost prvej výzvy na podávanie ziadostí o úcast viedla k vydaniu dodatocnej výzvy menej ako sest mesiacov po udelení prvých dvoch licencií (pozri body 15 a 16 vyssie) s cielom zaistit úcinnú hospodársku sútaz na tvoriacom sa trhu a umoznit udelenie dvoch dalsích licencií, pricom obdive výzvy na podávanie ziadostí o úcast boli zostavené a z formálneho hladiska prebehli rovnakým spôsobom (zverejnenie, rozvrh). 135 V tomto ohlade je opodstatnené odmietnut ako neúcinné tvrdenia zalobcov zalozené na procesných pravidlách uplatnitelných v oblasti verejného obstarávania a koncesií, ktoré nie sú uplatnitelné v prejednávanej veci. Pokial ide o zásadu nedotknutelnosti výberových kritérií alebo podmienok udelenia, ktorej sa dovolávajú zalobcovia, nenachádza sa ani v smernici 97/13, ani v ziadnom dalsom uplatnitelnom ustanovení práva Spolocenstva. Naopak, smernica 97/13 vo svojom clánku 8 ods. 4 stanovuje, ze clenské státy sú oprávnené zmenit a doplnit podmienky pripojené k individuálnej licencii v objektívne odôvodnených prípadoch a primeraným spôsobom. 136 V kontexte jediného, aj ked vo viacerých fázach usporiadaného výberového konania, ktoré charakterizuje prejednávanú vec, sa musí uplatnovat zásada zákazu diskriminácie pri súcasnom zvázení obidvoch výziev na podávanie ziadostí o úcast. 137 V tomto rámci by iné riesenie ako to, ktoré bolo prijaté vnútrostátnymi orgánmi, neumoznilo uspokojujúcejsím spôsobom realizovat rovnost zaobchádzania s troma dotknutými podnikatelmi. 138 V okolnostiach prejednávanej veci sa totiz zdá, ze vnútrostátne orgány mali v konecnom dôsledku po tom, co zistili, ze na základe prvej výzvy na podávanie ziadostí o úcast nebolo mozné vybrat dostatocný pocet podnikatelov na to, aby mohla byt v tomto odvetví skutocne zaistená hospodárska sútaz, tri moznosti. 139 Podla prvej moznosti by tieto orgány vyhlásili prvú výzvu na podávanie ziadostí o úcast za neúspesnú a zacali by celé konanie od zaciatku stanovením poplatku na základe podmienok zmeneného systému. 140 Zdá sa vsak, ze toto riesenie by nemalo nijaký vplyv na výsledok konania, kedze v skutocnosti by tí istí podnikatelia, a to Orange, SFR a Bouygues Télécom, boli jedinými uchádzacmi a nakoniec by im boli udelené licencie v podstate totozné s tými, ktoré v skutocnosti získali. 141 Táto moznost by naopak predstavovala prinajmensom jednu nevýhodu vzhladom na telekomunikacné právo Spolocenstva. Spôsobila by totiz oneskorenie so spustením dotknutých sluzieb stanoveným rozhodnutím c. 128/1999 najneskôr na 1. januára 2002 (pozri bod 8 vyssie), na ktoré poukázala Komisia v napadnutom rozhodnutí a ktoré by bolo priamo pripísatelné francúzskym orgánom. 142 V dôsledku toho, aj ked by mohlo byt dodrziavanie rovnosti zaobchádzania zaistené aj v rámci tejto prvej moznosti, Francúzska republika by znásala nebezpecenstvo oneskorenia s vykonaním dotknutých ustanovení Spolocenstva, a teda nesplnenia svojich povinností v tomto ohlade. 143 Podla druhej moznosti by vnútrostátne orgány pokracovali v konaní vydaním druhej výzvy na podávanie ziadostí o úcast, ale na rozdiel od skutocne prijatého riesenia bez toho, aby boli zosúladené poplatky Orange a SFR s poplatkami Bouygues Télécom. 144 S Orange a SFR by sa v takomto prípade zaobchádzalo odlisne ako s Bouygues Télécom v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie, s prihliadnutím na rovnakú hodnotu licencií a na skutocnost, ze k dátumu zmeny poplatkov nepôsobil na trhu ziadny podnikatel. Takéto riesenie by navyse nezodpovedalo kritériám stanovenia poplatkov, ktoré Súdny dvor uviedol v uz citovanom rozsudku Connect Austria (pozri bod 109 vyssie). 145 Ak by francúzske orgány ponechali v platnosti pôvodný systém poplatkov pre Orange a SFR, poziadavky zákazu diskriminácie a proporcionality stanovené smernicou 97/13 by mohli byt porusené z dôvodu nerovnosti zaobchádzania a nepomeru prejavujúceho sa podla nespochybnených informácií SFR priblizne pomerom 1 ku 8 medzi pôvodným a zmeneným systémom. Táto odchýlka od výsky poplatkov by poukázala na diskriminacnú situáciu v prospech Bouygues Télécom a na úkor dvoch dalsích podnikatelov. 146 Okrem toho v takomto prípade by sa obidvaja pôvodne vybraní podnikatelia mohli vzdat prospechu zo svojich licencií, co by francúzske orgány priviedlo k tomu, aby na úcely zarucenia úcinnej hospodárskej sútaze v danom odvetví vydali tretiu výzvu na podávanie ziadostí o úcast, cím by oneskorili spustenie dotknutých sluzieb. 147 Podla tretej moznosti by vnútrostátne orgány vydali druhú výzvu na podávanie ziadostí o úcast, v ktorej by stanovili miernejsie najmä financné podmienky, a so spätnou úcinnostou by zmenili uvedené podmienky, pokial ide o udelené licencie. 148 Toto riesenie, ktoré bolo prijaté v prejednávanej veci, umoznilo zaistit rovnost zaobchádzania medzi tromi podnikatelmi, ktorí podali prihlásky v celom konaní v skôr pripomenutom kontexte totozných licencií a tvoriaceho sa trhu, na ktorý v case zmeny poplatku este ziadny podnikatel nevstúpil. Moznost, ktorú si zvolili vnútrostátne orgány, takisto umoznila Francúzskej republike vyhnút sa oneskoreniam so spustením sluzieb UMTS podla smernice 97/13. 149 Takisto je opodstatnené uviest, ze zosúladenie financných podmienok udelovania licencií, ktoré by nebolo úcinné spätne ku dnu ich vydania, ako bolo rozhodnuté v prejednávanej veci, ale jedine od zmeny sporných poplatkov, by neviedlo k odlisnému výsledku. 150 Zo spisu totiz vyplýva, ze v den vydania pozmenujúcich výnosov, 3. decembra 2002, Orange a SFR v súlade so splátkovým kalendárom úhrad podla pôvodnej úpravy uhradili výsku zodpovedajúcu podla zmenenej úpravy prvej casti poplatku, ktorá bola splatná pri vydaní licencie. Pokial ide o druhú cast, ktorá bola stanovená pozmenujúcou úpravou a súvisela s obratom dosiahnutým na základe pouzívania frekvencií, tá mala byt uhradená az po spustení sluzieb UMTS podnikatelmi, ku ktorému Orange a SFR k vyssie uvedenému dnu vydania výnosov pozmenujúcich ich licencie a výnosu, ktorým bola udelená licencia Bouygues Télécom, este nepristúpili. 151 Zdá sa teda, ze zmena úpravy uplatnovanej na Orange a SFR sa v okolnostiach prejednávanej veci ukázala pre troch konkurujúcich podnikatelov ako neutrálna, pricom spätná úcinnost uvedenej zmeny nemala v tomto ohlade ziadny vplyv. 152 V tejto súvislosti Komisia mohla v napadnutom rozhodnutí napriek udeleniu totozných podmienok rôznym vítazom dospiet k záveru, ze nový systém poplatkov nie je diskriminacný v neprospech Bouygues Télécom. 153 Rovnost zaobchádzania s podnikatelmi podla smernice 97/13 naopak v okolnostiach prejednávanej veci vyzadovala zosúladenie poplatkov, ktoré majú zaplatit Orange a SFR, s poplatkami Bouygues Télécom. 154 Tvrdenie zalobcov, podla ktorého by bola zmena diskriminacná, pretoze sa Orange a SFR vdaka vyssej financnej kapacite ako ich konkurenti mohli prihlásit na prvú výzvu na podávanie ziadostí o úcast, a získat tak licenciu, nespochybnuje skorsie posúdenia, kedze na jednej strane skorsie udelenie licencií ich v skutocnosti nezvýhodnilo a na druhej strane rovnost zaobchádzania medzi podnikatelmi vyzaduje vyrovnanie poplatkov. 155 Z predchádzajúceho vyplýva, ze sporná zmena poplatkov nezahrnala diskrimináciu v neprospech Bouygues Télécom a toto posúdenie nezakladá závazné tazkosti, pre ktoré by Komisia bola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania údajnej pomoci. 156 Za týchto podmienok Komisia bez toho, aby sa domnievala, ze existujú závazné tazkosti, bola oprávnená dospiet k záveru, ze v spochybnenom vnútrostátnom opatrení sa nenachádza prvok pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 157 Pokial sa v písomnostiach týkajúcich sa veci, ktorá bola podkladom pre uz citované uznesenie Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, Komisia zmienila o výnimocnej zlozitosti, táto zmienka sa na rozdiel do toho, co tvrdia zalobcovia, netýkala opatrenia sporného v prejednávanej veci, ale vsetkých opatrení oznámených v staznosti, ktorá spochybnila jedenást opatrení. Napokon Komisia v domnienke, ze niektoré z nich vyvolávajú závazné tazkosti, zacala 31. januára 2003 v prípade niektorých z týchto opatrení konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, ktoré sa skoncilo prijatím dvoch rozhodnutí z 2. augusta 2004 týkajúcich sa dane z podnikania uplatnovanej na France Télécom [C(2004) 3061] a akcionárskej pôzicky poskytnutej státom France Télécom [C(2004) 3060], ktoré sú v súcasnosti predmetom zalôb pred Súdom prvého stupna (Francúzsko/Komisia, T-425/04; Francúzsko/Komisia, T-427/04; France Télécom/Komisia, T-444/04; Bouygues a Bouygues Télécom, T-450/04; AFORS Télécom/Komisia, T-456/04, a France Télécom/Komisia, T-17/05). 158 Zalobcovia síce tvrdia, ze Komisia podala dôkaz o nesplnení povinnosti starostlivosti pri vybavovaní dotknutého vnútrostátneho opatrenia spochybneného v ich staznosti podanej 4. októbra 2002, ku ktorej institúcia zaujala stanovisko v napadnutom rozhodnutí 20. júla 2004, toto tvrdenie vsak okrem toho, ze je neúcinné, je navyse nepreukázané. Komisia totiz disponuje právom priradit staznostiam, ktoré jej boli podané, rôzny stupen prednosti (rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, C-119/97 P, Zb. s. I-1341, bod 88). 159 V rozsahu, v akom sa uz zmienená staznost s takmer 90 stranami bez zarátania príloh týkala jedenástich opatrení, je opodstatnené sa domnievat, ze Komisia, ktorá zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES tri a pol mesiaca po podaní uvedenej staznosti v prípade opatrení, ktorých sa táto staznost týkala, a v dôsledku toho vybavovala staznost ciastocne tak, ze priradila prednost práve opatreniam, ktoré spôsobovali závazné tazkosti, mohla s prihliadnutím na pracovnú zátaz a na stanovenie priorít skúmania, ktoré jej prislúchali posúdit, odlozit vybavenie opatrenia, ktoré podla jej názoru nevyvolávalo závazné tazkosti, bez toho, aby jej mohol byt vytýkaný nedostatok starostlivosti v tomto ohlade. 160 Lehota jedného roka, desiatich mesiacov a pätnástich dní, ktorá uplynula medzi podaním staznosti a napadnutým rozhodnutím, v tejto súvislosti nepoukazuje na nedostatok starostlivosti zo strany Komisie. 161 Vzhladom na predchádzajúce musí byt zaloba zamietnutá bez toho, aby Súd prvého stupna skúmal dalsie kritériá stanovené clánkom 87 ods. 1 ES, kedze jedna z kumulatívnych podmienok, nevyhnutných na úcely kvalifikácie opatrenia ako státnej pomoci, nie je splnená. O trovách 162 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobcovia nemali úspech vo svojich návrhoch, je opodstatnené zaviazat ich spolocne a nerozdielne na náhradu svojich vlastných trov konania, ako aj trov konania Komisie a trov konania Orange a SFR, vedlajsích úcastníkov, ktorí vstúpili do konania na podporu Komisie. 163 Francúzska republika v súlade s clánkom 87 ods. 4 prvým pododsekom rokovacieho poriadku znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Bouygues SA a Bouygues Télécom SA znásajú spolocne a nerozdielne svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania Komisie a trovy konania Orange France SA a Société française du radiotéléphone - SFR. 3. Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania. Legal Wiszniewska-Bial/ecka Moavero Milanesi Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 4. júla 2007. Tajomník E. Coulon Predseda komory H. Legal __________________________________________________________________ ( [12]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXJ1OxFY/L97359-1002TMP.html#t-ECRT12007SKA.0700210001-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:117:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:017:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:057:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0351&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0099&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0351&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0128&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0279&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0342&locale=SK 12. file:///tmp/lynxXXXXJ1OxFY/L97359-1002TMP.html#c-ECRT12007SKA.0700210001-E0001