ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia komora) z 12. októbra 2007 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Organické peroxidy -- Rozhodnutie zamietajúce ziadost o vynechanie niektorých pasází z uverejneného konecného znenia rozhodnutia, v ktorom sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Sprístupnenie informácií týkajúcich sa zalobkyne prostredníctvom uverejnenia rozhodnutia, ktoré jej nebolo urcené -- Clánok 21 nariadenia c. 17 -- Profesijné tajomstvo -- Clánok 287 ES -- Prezumpcia neviny -- Zrusenie" Vo veci T-474/04, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse GmbH, so sídlom v Bocholte (Nemecko), v zastúpení: M. Klusmann a F. Wiemer, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: A. Bouquet, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Böhlke, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie (2004) D/204343 z 1. októbra 2004 v rozsahu, v akom zamieta ziadost zalobkyne smerujúcu k odstráneniu akejkolvek zmienky o nej v uverejnenom konecnom znení rozhodnutia Komisie 2005/349/ES z 10. decembra 2003 o konaní podla clánku 81 Zmluvy o zalození ES a podla clánku 53 Dohody o EHP (Prípad COMP/E-2/37.857 - Organické peroxidy) ([2]Ú. v. EÚ L 110, 2005, s. 44), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia komora), v zlození: predseda komory M. Jaeger, sudcovia J. Azizi a E. Cremona, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. júna 2006, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Podla clánku 287 ES "povinnost mlcanlivosti clenov orgánov spolocenstva, clenov výborov, úradníkov a ostatných zamestnancov spolocenstva, ktorá sa vztahuje najmä na informácie chránené profesijným tajomstvom, najmä informácie o podnikoch, ich obchodných stykoch alebo nákladových polozkách, trvá aj po ukoncení ich funkcie". 2 Clánok 20 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), uplatnitelný v prejednávanom prípade a nazvaný "Profesijné tajomstvo" v odseku 2 upresnuje, ze "bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánkov 19 a 21, Komisia... a ich pracovníci a ostatní zamestnanci neprezradia informácie získané ako výsledok uplatnovania tohto nariadenia a informácie, ktoré majú charakter profesijného tajomstva". 3 Clánok 21 nariadenia c. 17 nazvaný "Zverejnenie [Uverejnovanie - neoficiálny preklad] rozhodnutí" uvádza: "1. Komisia bude publikovat rozhodnutia, ktoré prijme na základe clánkov 2, 3, 6, 7 a 8. 2. Publikácia bude uvádzat mená strán a hlavný obsah rozhodnutia; bude brat ohlad na legitímny záujem podnikov pri ochrane ich obchodných tajomstiev." 4 Clánok 13 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov [81 ES] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES L 354, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204), uplatnitelný v prejednávanej veci, stanovuje: "Informácie vrátane dokumentov sa neoznámia alebo nesprístupnia, pokial obsahujú obchodné tajomstvo akejkolvek zúcastnenej strany vrátane strán, ktorým Komisia adresovala výhrady, ziadatelov, stazovatelov a ostatných tretích strán, alebo pokial obsahujú dôverné informácie.... Komisia urobí príslusné opatrenia na umoznenie prístupu k spisom, berúc riadne do úvahy potrebu ochrany obchodného tajomstva... a iných dôverných informácií." 5 Clánok 9 rozhodnutia Komisie 2001/462/ES, ESUO z 23. mája 2001 o pôsobnosti vysetrovatelov [úradníkov poverených vypocutím - neoficiálny preklad] v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze ([4]Ú. v. ES L 162, s. 21; Mim. vyd. 08/002, s. 151) stanovuje: "Ak sa uvazuje o zverejnení [uverejnení - neoficiálny preklad] informácií, ktoré môzu predstavovat obchodné tajomstvo podniku, bude tento písomne informovaný o takomto úmysle a jeho dôvodoch. Bude stanovená lehota, v priebehu ktorej môze príslusný podnik predlozit písomné pripomienky. Ak príslusný podnik namieta voci zverejneniu [uverejneniu - neoficiálny preklad] informácií, avsak sa zistí, ze informácie nie sú chránené a preto môzu byt prezradené, toto zistenie bude uvedené v odôvodnenom rozhodnutí, ktoré bude oznámené príslusnému podniku. V rozhodnutí bude stanovený dátum, po ktorom budú príslusné informácie zverejnené [uverejnené - neoficiálny preklad]. Tento dátum nebude skôr ako týzden od dátumu oznámenia. Prvý a druhý odsek sa mutatis mutandis uplatnia na zverejnenie [uverejnenie - neoficiálny preklad] informácií v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev." 6 Podla clánku 1 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva ([5]Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61) platí pre právomoc Komisie ukladat pokuty alebo sankcie za porusenie právnych predpisov Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze premlcacia doba pät rokov v prípade iných porusení, ako sú porusenia ustanovení týkajúcich sa ziadostí alebo oznámení podnikov alebo zdruzení podnikov, ziadostí o informácie alebo vykonania setrení. Skutkový stav, konanie a návrhy úcastníkov konania 7 V roku 2002 zacala Komisia na základe nariadenia c. 17 vysetrovanie voci európskym výrobcom organických peroxidov, zahrnujúcim skupinu AKZO, Atofina SA, právnu nástupkynu spolocnosti Atochem (dalej len "Atochem/Atofina"), a Peroxid Chemie GmbH & Co. KG, spolocnost ovládanú spolocnostou Laporte plc, teraz Degussa UK Holdings Ltd, Peróxidos Orgánicos SA, FMC Foret SA, AC Treuhand AG a zalobkynu, z dôvodu úcasti na kartelových dohodách, a to na jednej hlavnej a viacerých regionálnych kartelových dohodách, v zmysle clánku 81 ES, na urcitých trhoch s organickými peroxidmi. 8 Dna 27. marca 2003 Komisia zacala formálne konanie a prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo následne oznámené najmä zalobkyni. Zalobkyna vo svojich pripomienkach z 13. júna 2003 hlavne spochybnila rozsah, ako aj dlzku trvania svojej úcasti na hlavnej kartelovej dohode a upresnila, ze so spolocnostami Peroxid Chemie a Atochem/Atofina mala v rokoch 1994 az 1996 iba sporadické kontakty. Jednako vsak uviedla, ze nebola v kontakte s ostatnými dotknutými podnikmi. Vysetrovanie prípadného porusenia, ktorého sa mala dopustit zalobkyna, je teda v kazdom prípade premlcané. 9 Listom z 10. decembra 2003 Komisia informovala zalobkynu o svojom rozhodnutí skoncit konanie v jej prípade. 10 Okrem toho rozhodnutím 2005/349/ES z 10. decembra 2003 o konaní podla clánku 81 Zmluvy o zalození ES a podla clánku 53 Dohody o EHP (Prípad COMP/E-2/37.857 - Organické peroxidy) ([6]Ú. v. EÚ L 110, s. 44, dalej len "rozhodnutie o peroxidoch") Komisia ulozila pokuty spolocnostiam Atochem/Atofina, Peroxid Chemie, AC Treuhand, Peróxidos Orgánicos a Degussa UK za porusenie clánku 81 ES. Toto rozhodnutie bolo urcené vyssie uvedeným spolocnostiam s výnimkou zalobkyne. 11 Rozhodnutie o peroxidoch vo svojom výroku neobsahuje ziadnu zmienku o úcasti zalobkyne na uvedenom porusení. Napriek tomu, pokial ide o zalobkynu, toto rozhodnutie najmä v odôvodnení c. 78 najprv uvádza: "Po tom, co Komisia poskytla dotknutým podnikom moznost predlozit svoje pripomienky k výhradám, rozhodla skoncit konanie v prípade [zalobkyne] a v prípade [FMC Foret]. Pokial ide o [zalobkynu], Komisia konstatuje, ze tomuto podniku nemozno jednoznacne preukázat pokracujúce porusenie po 31. januári 1997, teda po relevantnom dátume zakladajúcom premlcanie..." [neoficiálny preklad] 12 Dalej, najmä v odôvodneniach c. 156 az 177, obsahuje rozhodnutie o peroxidoch podrobný opis úcasti zalobkyne na hlavnej kartelovej dohode, najmä medzi skupinou AKZO, spolocnostou Atochem/Atofina a spolocnostou Peroxid Chemie, ktorá existovala v rokoch 1971 az 1999. Komisia v podstate konstatuje, ze zalobkyna sa síce priamo a formálne nezúcastnila na hlavnej kartelovej dohode, avsak v období rokov 1993 az 1996 k nej jednoznacne pristúpila s úmyslom pôsobit protisútazne, a to prostredníctvom stretnutí a kontaktov so spolocnostami Atochem/Atofina a Peroxid Chemie, ako aj prostredníctvom výmeny citlivých obchodných údajov s týmito spolocnostami. 13 Napokon v odôvodnení c. 319 rozhodnutia o peroxidoch sa uvádza: "[Zalobkyna] bola adresátom oznámenia o výhradách. Predmetné rozhodnutie vsak nie je urcené [zalobkyni] (pozri odôvodnenie c. 78), kedze [zalobkyni] nebolo mozné preukázat úcast na kartelovej dohode po 31. januári 1997." [neoficiálny preklad] 14 Listom z 18. februára 2004, dorucenom 19. februára 2004, Komisia odovzdala zalobkyni kópiu rozhodnutia o peroxidoch, ako aj zhrnutie tohto rozhodnutia. V tomto liste Komisia zalobkyni oznámila svoj úmysel uverejnit znenie rozhodnutia o peroxidoch, neobsahujúce dôverné informácie, ako aj jeho zhrnutie v súlade s clánkom 21 nariadenia c. 17 a vyzvala ju, aby oznacila prípadné pasáze, ktoré podla jej názoru obsahujú obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie. 15 Zalobkyna listom zo 4. marca 2004 poziadala Komisiu, aby zo znenia rozhodnutia o peroxidoch urceného na uverejnenie odstránila vsetky zmienky o zalobkyni a o jej údajnom porusení, najmä zmienky nachádzajúce sa v odôvodneniach c. 15, 81, 106 (tabulka 4), a v odôvodneniach c. 120 az 123, 156 az 177, 184, 185, 188, 189, 202 a 270 z dôvodu, ze zalobkyna nebola adresátom uvedeného rozhodnutia, a ze konanie zacaté voci nej bolo skoncené (odôvodnenie c. 78 rozhodnutia o peroxidoch). Niektoré pasáze rozhodnutia o peroxidoch, týkajúce sa konstatovaného porusenia zalobkyne, najmä odôvodnenia c. 169 a 176, ktoré zalobkyna spochybnila v rámci správneho konania, sú totiz nepresné. V kazdom prípade musia byt zrusené obchodné tajomstvá obsiahnuté v odôvodnení c. 45 (trhový podiel zalobkyne), v odôvodnení c. 106 (tabulka 4), v odôvodneniach c. 168 a 175 (meno M. S.), ako aj v odôvodneniach c. 173 az 177 a 510 [podrobné hodnotenie zalobkyne v rámci rokovaní o nadobudnutí s tretou osobou]. 16 Listom zo 6. apríla 2004 Komisia oznámila zalobkyni, ze utajila vsetky zmienky o zalobkyni v predbeznom znení rozhodnutia o peroxidoch urcenom na uverejnenie tak, ze pripojila zodpovedajúce znenie neobsahujúce dôverné informácie. Komisia si vsak vyhradila právo zaujat svoj postoj k ziadosti zalobkyne o dôverné zaobchádzanie v konecnom znení rozhodnutia o peroxidoch urcenom na uverejnenie. 17 Listom z 13. apríla 2004 zalobkyna poziadala tiez o odstránenie jej mena z odôvodnenia c. 15 a z tabulky 4 rozhodnutia o peroxidoch a s výhradou týchto zmien súhlasila s predbezným uverejnením uvedeného rozhodnutia. 18 Listom z 22. júna 2004 Komisia zalobkyni oznámila predbezné znenie rozhodnutia o peroxidoch, neobsahujúce dôverné informácie a ziadnu zmienku o zalobkyni, tak ako malo byt v co najkratsom case uverejnené na internetových stránkach Komisie. 19 Listom z 28. júna 2004 Komisia oznámila zalobkyni svoj úmysel zamietnut ziadost o dôverné zaobchádzanie týkajúce sa zmienky o zalobkyni v konecnom znení rozhodnutia o peroxidoch urceného na uverejnenie. V tomto rozhodnutí totiz Komisia dospela k záveru o porusení clánku 81 ES zalobkynou, avsak v dôsledku premlcania nebolo mozné zalobkyni ulozit pokutu. Komisia vsak súhlasila s tým, aby v konecnom znení rozhodnutia o peroxidoch, neobsahujúcom dôverné informácie, bolo utajené meno konatela zalobkyne, M. S., ako aj zmienky o podrobnom hodnotení zalobkyne v rámci rokovaní o nadobudnutí s tretou osobou, a aby boli nahradené presné údaje o trhových podieloch zalobkyne rozpätiami trhových podielov. Napokon Komisia zalobkynu informovala o moznosti obrátit sa na úradníka povereného vypocutím v súlade s clánkom 9 rozhodnutia 2001/462 v prípade, ak by mala v úmysle trvat na ziadosti o dôverné zaobchádzanie. 20 Listom z 12. júla 2004 zalobkyna poziadala úradníka povereného vypocutím, aby z konecného znenia rozhodnutia o peroxidoch urceného na uverejnenie odstránil vsetky zmienky o zalobkyni v súlade s predbezným znením uverejneným na internetových stránkach Komisie. V tomto liste zalobkyna zopakovala dôvody, ktoré uviedla vo svojom liste zo 4. marca 2004, a upresnila, ze musí byt odstránená chybná zmienka o jej údajnej úcasti na zistenom porusení, obsiahnutá v odôvodneniach c. 15, 45, 61, 66, 71, 78, 81, 106 (tabulka 4), v odôvodneniach c. 108, 120 az 123, 156 az 177, 184, 185, 188, 189, 202, 270, 271, 319, 328, 366, 399, 423 a 510, ako aj v bode 1.3.1 obsahu. Na podporu tejto ziadosti zalobkyna uviedla, ze tieto údaje by mohli tretím osobám poskytnút dôkazy na úcely podania zalôb o náhradu skody proti zalobkyni a spôsobit ujmu na jej dobrej povesti na trhu. Navyse po skoncení vysetrovacieho konania týkajúceho sa zalobkyne Komisia uz nie je oprávnená vytýkat zalobkyni porusenie clánku 81 ES, ako ani na tento úcel prijat rozhodnutie spôsobujúce jej ujmu. Okrem toho skutocnost, ze rozhodnutie o peroxidoch nebolo urcené zalobkyni, ju neprijatelným spôsobom zbavuje moznosti podat priamu zalobu proti uvedenému rozhodnutiu. Napokon, postoj Komisie by bol nezlucitelný s cielom pravidiel o premlcaní, ako aj so zásadami právnej istoty a prezumpcie neviny. 21 Listom z 13. septembra 2004 prijal úradník poverený vypocutím na základe clánku 9 tretieho odseku rozhodnutia 2001/462 prvé rozhodnutie. V tomto rozhodnutí odmietol z konecného znenia rozhodnutia o peroxidoch urceného na uverejnenie odstránit zmienky o zalobkyni - s výnimkou mena M. S., údajov o podrobnom hodnotení zalobkyne a údaji o trhovom podiele zalobkyne, ktorý musí byt nahradený údajom o rozpätí trhových podielov - s odôvodnením, ze nejde o obchodné tajomstvo, kedze pojem obchodné tajomstvo predpokladá, ze sprístupnenie dotknutej informácie predstavuje vázny zásah do záujmov dotknutej osoby. Jednak, pokial ide o nebezpecenstvo podania zalôb o náhradu skody podla vnútrostátneho práva, úradník poverený vypocutím dosiel k záveru, ze toto nebezpecenstvo samo osebe nepredstavuje vázny a nespravodlivý zásah do záujmov zalobkyne, ktorý by mohol odôvodnovat ochranu namietaných údajov. Zaloby o náhradu skody prejednávané pred vnútrostátnymi súdmi, za predpokladu, ze by boli dôvodné, by boli totiz prijatelným dôsledkom porusenia práva Spolocenstva a vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. Úradník poverený vypocutím upresnil, ze zalobkyna nebola adresátom rozhodnutia o peroxidoch, a ze toto rozhodnutie, kedze v nom chýbalo konstatovanie o porusení clánku 81 ES zalobkynou, teda nie je právne záväzné pre vnútrostátne súdy. Úradník poverený vypocutím dalej uviedol, ze prípadné poskodenie dobrej povesti zalobkyne je primeraným dôsledkom uverejnenia rozhodnutia o peroxidoch za predpokladu úcasti zalobkyne na uvádzaných kartelových dohodách. Napokon úradník poverený vypocutím potvrdil, ze aj za predpokladu, ak by zistenia obsiahnuté v rozhodnutí o peroxidoch neboli skutkovo overené, co úradník poverený vypocutím nebol oprávnený overovat, nevyplývala by z toho ziadna závazná a trvalá ujma pre zalobkynu, ktorej povaha by napadnutým informáciám mohla priznat povahu obchodného tajomstva. 22 V tom istom liste úradník poverený vypocutím navyse v osobitnej rubrike nazvanej "Respektovanie práv na obhajobu" usúdil, ze s cielom zabezpecit práva zalobkyne na obhajobu, informácie o údajnej úcasti zalobkyne na regionálnej kartelovej dohode v Spanielsku, nachádzajúce sa v odôvodneniach c. 176, 262 a 328 rozhodnutia o peroxidoch, musia byt utajené, kedze zalobkyna vzhladom na chýbajúcu zmienku o týchto skutocnostiach v oznámení o výhradách nemala moznost v tomto smere predlozit pripomienky. 23 Listom z 27. septembra 2004 zalobkyna oznámila svoj úmysel podat zalobu na Súd prvého stupna proti rozhodnutiu o zamietnutí ziadosti o dôverné zaobchádzanie, obsiahnutom v liste úradníka povereného vypocutím z 13. septembra 2004, a poziadala o odklad uverejnenia konecného znenia rozhodnutia o peroxidoch obsahujúceho zmienky o nej, a to az do skoncenia sporu. 24 Listom z 1. októbra 2004 obsahujúcim rozhodnutie (2004) D/204343 (dalej len "napadnuté rozhodnutie") úradník poverený vypocutím zopakoval dôvody uvedené vo svojom liste z 13. septembra 2004. Úradník poverený vypocutím okrem toho uviedol, ze Komisia odkladá uverejnenie rozhodnutia o peroxidoch vo forme opísanej v napadnutom rozhodnutí az do okamihu, kedy zalobkyna bude môct v súlade s clánkom 242 ES podat na Súd prvého stupna návrh na nariadenie predbezného opatrenia. 25 Listom z 15. októbra 2004 zalobkyna úradníkovi poverenému vypocutím oznámila, ze nepodá návrh na nariadenie predbezného opatrenia vzhladom na prísne podmienky dôvodnosti takéhoto návrhu stanovené judikatúrou. 26 Listom z 18. októbra 2004 úradník poverený vypocutím odpovedal, ze vzhladom na to, ze zalobkyna sa vzdala práva podat návrh na nariadenie predbezného opatrenia na Súd prvého stupna, neexistuje ziadna dalsia prekázka pre zamýslané uverejnenie konecného znenia rozhodnutia o peroxidoch. 27 Následne Komisia uverejnila na internetových stránkach svojho generálneho riaditelstva (DG) pre hospodársku sútaz rozhodnutie o peroxidoch v znení neobsahujúcom dôverné informácie, ktoré obsahovalo zmienku o zalobkyni a iné informácie, ktoré napáda. 28 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 10. decembra 2004 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 29 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 8. júna 2006. 30 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom zamieta jej ziadost smerujúcu k odstráneniu akejkolvek zmienky o nej z uverejneného konecného znenia rozhodnutia o peroxidoch, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 31 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zalobu zamietol, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav A -- O prípustnosti zaloby o neplatnost 1. Tvrdenia úcastníkov konania 32 Komisia spochybnuje právny záujem zalobkyne na podaní zaloby, a teda prípustnost tejto zaloby. 33 Komisia sa domnieva, ze vzhladom na to, ze sa zalobkyna vzdala práva podat na Súd prvého stupna návrh na nariadenie predbezného opatrenia a ze rozhodnutie o peroxidoch bolo medzicasom uverejnené aj s napádanými údajmi, zalobkyna nemá dalej právny záujem na podaní zaloby proti tomuto rozhodnutiu. Samotná zalobkyna pripustila tento chýbajúci záujem na konaní v liste z 27. septembra 2004, ked uviedla, ze uverejnenie by malo za následok neaktuálnost jej zaloby. 34 Podla Komisie zalobkyna nijako neuvádza, v com spocíva obchodné tajomstvo napadnutých a uverejnených informácií. V kazdom prípade by prípadné zrusenie napadnutého rozhodnutia nezmenilo nic na skutocnosti, ze tretie osoby sa s uvedenými informáciami oboznámili a pravdepodobnost, ze porovnatelná situácia sa v budúcnosti zopakuje, je minimálna. Je preto sporné, ci uvedené zrusenie môze vyvolat právne úcinky (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. septembra 1995, Antillean Rice Mills a i./Komisia, T-480/93 a T-483/93, Zb. s. II-2305, body 59 a 60). 35 Podla názoru Komisie je zaloba zalozená na nesprávnej domnienke, ze napadnuté údaje majú záväznú povahu. No zistenia týkajúce sa porusení, akými sú zistenia v prípade zalobkyne, ktoré sú obsiahnuté iba v odôvodnení rozhodnutia o peroxidoch, bez akéhokolvek formálneho vyjadrenia vo výroku tohto rozhodnutia, nie sú záväzné (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 315, rozsudky Súdu prvého stupna z 28. apríla 1994, AWS Benelux/Komisia, [7]T-38/92, Zb. s. II-211, bod 34; zo 6. apríla 1995, Baustahlgewebe/Komisia, [8]T-145/89, Zb. s. II-987, body 35, 55 a nasl., a z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia, [9]T-156/94, Zb. s. II-645, uverejnené úryvky, bod 699). Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého jej záujem na konaní vyplýva zo skutocnosti, ze prípadné zrusenie napadnutého rozhodnutia by mohlo predstavovat základ pre podanie zaloby z titulu náhrady skody proti Komisii, za predpokladu, ze zalobkyna bude zaviazaná na náhradu skody a úrokov z omeskania v rámci vnútrostátneho konania, sa Komisia domnieva, ze toto tvrdenie je cisto hypotetické a pripomína, ze zalobkyna nie je adresátom rozhodnutia, ktoré by pre vnútrostátne súdy záväzne konstatovalo porusenie clánku 81 ES. 36 Zalobkyna v zásade tvrdí, ze jej zaloba proti napadnutému rozhodnutiu je prípustná. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 37 Na úvod je potrebné zdôraznit, ze predmetná zaloba smeruje proti napadnutému rozhodnutiu, ktoré bolo prijaté na základe clánku 9 tretieho odseku rozhodnutia 2001/462 a ktorým Komisia ciastocne zamietla ziadost o dôverné zaobchádzanie podanú zalobkynou s odôvodnením, ze táto ziadost smerovala voci niektorým pasázam znenia rozhodnutia o peroxidoch urceného na uverejnenie, neobsahujúceho dôverné informácie. Cielom predmetnej zaloby teda nie je spochybnit zákonnost rozhodnutia o peroxidoch ako takú. Okrem toho úcastníci konania nenamietajú skutocnost, ze uplynula lehota, v ktorej bolo mozné podat zalobu proti rozhodnutiu o peroxidoch, ktorého kópia bola predlozená zalobkyni 19. februára 2004, a ze toto rozhodnutie sa stalo právoplatné vo vztahu k zalobkyni, kedze ako konecné rozhodnutie je vo vztahu k nej spôsobilé vyvolat záväzné právne úcinky. 38 Ak by aj zalobkyna mala moznost vcas podat zalobu proti rozhodnutiu o peroxidoch a zalobu nepodala, neznamená to este, ze nemá záujem na konaní smerujúcom proti napadnutému rozhodnutiu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze tento záujem predpokladá, ze zrusenie napadnutého aktu je samo osebe spôsobilé vyvolat právne dôsledky (pozri rozsudok Antillean Rice Mills a i./Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 59 a tam citovanú judikatúru; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Súdneho dvora z 24. júna 1986, AKZO Chemie/Komisia, 53/85, Zb. s. 1965, bod 21), ze zaloba je tak vo svojom dôsledku spôsobilá zabezpecit prospech úcastníkovi konania, ktorý ju podal (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 21), a ze tento úcastník konania odôvodní vzniknutý a trvajúci záujem na zrusení uvedeného aktu (uznesenie Súdu prvého stupna zo 17. októbra 2005, First Data a i./Komisia, [10]T-28/02, Zb. s. II-4119, bod 42). 39 V tejto súvislosti je potrebné po prvé konstatovat, ze otázka, ci zrusenie napadnutého rozhodnutia je spôsobilé zabezpecit zalobkyni prospech, cize ci môze odôvodnit jej záujem na konaní, závisí od skúmania veci samej, a teda od výkladu dosahu pojmu "obchodné tajomstvo" v zmysle clánku 9 prvého odseku rozhodnutia 2001/462 v spojení s clánkom 21 ods. 2 nariadenia c. 17. Za predpokladu, ze ziadost o dôverné zaobchádzanie podaná zalobkynou by sa dotýkala aspon ciastocne obchodného tajomstva upraveného v uvedených ustanoveniach - otázka, o ktorej musí byt rozhodnuté v rámci skúmania dôvodnosti predmetnej zaloby - by totiz napadnuté rozhodnutie zamietajúce túto ziadost bolo protiprávne v rozsahu, v akom nesprávne uplatnilo tento pojem. Tým by zrusenie napadnutého rozhodnutia mohlo zalobkyni zabezpecit výhodu v tom, ze Komisia by z tohto zrusenia musela v súlade s clánkom 233 ES vyvodit nevyhnutné dôsledky z uverejnenia rozhodnutia o peroxidoch, ktoré podla clánku 21 ods. 2 nariadenia c. 17 musí zohladnovat legitímny záujem zalobkyne na neprezradení jej obchodného tajomstva. 40 Po druhé, na rozdiel od tvrdenia Komisie, samotná skutocnost, ze napádané údaje uz boli uverejnené a ze urcité tretie osoby sa uz mohli s nimi oboznámit, nemôze zalobkynu zbavit záujmu na konaní smerujúcom proti napadnutému rozhodnutiu. Naopak, trvajúce sprístupnenie týchto údajov nadalej poskodzuje záujmy zalobkyne, a to najmä jej dobrú povest, co zakladá vzniknutý a existujúci záujem v zmysle judikatúry citovanej v bode 38 tohto rozsudku. Okrem toho akýkolvek odlisný výklad, ktorý by prípustnost zaloby podmienoval sprístupnením alebo nesprístupnením namietaných údajov Komisiou - a teda skutocnostou, ktorú Komisia vykonala - by Komisii dovoloval vyhnút sa súdnemu preskúmaniu tým, ze údaje sprístupní aj vtedy, ak by to bolo protiprávne. 41 Zo vseobecnejsieho hladiska, posúdenie vykonané v bodoch 39 a 40 tohto rozsudku bolo potvrdené judikatúrou, podla ktorej zrusenie rozhodnutia je samo osebe spôsobilé vyvolat právne dôsledky, najmä tým, ze zaväzuje Komisiu prijat opatrenia vyplývajúce z rozsudku Súdu prvého stupna v súlade s clánkom 233 ES, a vyhýba sa opakovaniu takýchto praktík zo strany Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. novembra 1994, Scottish Football/Komisia, [11]T-46/92, Zb. s. II-1039, bod 14 a tam citovanú judikatúru). V prejednávanej veci bolo pritom znenie napadnutého rozhodnutia o peroxidoch, neobsahujúce dôverné informácie, presne skopírované na internetovej stránke, bez odstránenia pasází týkajúcich sa zalobkyne. V dôsledku toho by prípadné zrusenie napadnutého rozhodnutia, co i len ciastocné, zaväzovalo Komisiu podla clánku 233 ES prestat uverejnovat niektoré namietané pasáze. 42 Vzhladom na uvedené je námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou potrebné zamietnut bez toho, aby bolo potrebné skúmat dalsie tvrdenia úcastníkov konania v tomto kontexte. B -- O veci samej 1. Poznámka na úvod 43 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza tri zalobné dôvody spocívajúce po prvé v porusení clánku 21 nariadenia c. 17, po druhé v nedostatku právomoci Komisie s ohladom na clánky 3 a 15 nariadenia c. 17 prijat a uverejnit rozhodnutie konstatujúce porusenie, ktoré je zalobkyni pripisované, a po tretie v porusení jej práva na úcinnú súdnu ochranu. 2. O zalobnom dôvode vyplývajúcom z porusenia clánku 21 nariadenia c. 17 a) Tvrdenia úcastníkov konania 44 Zalobkyna tvrdí, ze uz samotná skutocnost, ze nie je adresátom rozhodnutia o peroxidoch, Komisii zakazuje, aby v tomto rozhodnutí uverejnila zistenia týkajúce sa zalobkyne. 45 Podla zalobkyne sa uverejnenie podla clánku 21 ods. 2 nariadenia c. 17 dotýka iba strán. Pojem "strany" v zmysle tohto ustanovenia sa pritom vztahuje iba na adresátov rozhodnutia ukladajúceho pokutu a nie na dané podniky, ktoré nie sú adresátmi takéhoto rozhodnutia. Uverejnenie takéhoto rozhodnutia, ktoré obsahuje zistenia spôsobujúce ujmu podnikom, ktoré nie sú jeho adresátmi, by totiz pre tieto podniky predstavovalo sankciu z dôvodu negatívnych ohlasov, ktoré by takéto uverejnenie malo na ich dobrú povest, a z dôvodu zvýseného rizika, ze tieto podniky budú na základe dôkazov vyplývajúcich z uvedeného rozhodnutia vystavené zalobám o náhradu skody, ktoré na vnútrostátne súdy môzu podat tretie osoby. Podla názoru zalobkyne nie sú tieto podniky na rozdiel od adresátov rozhodnutia navyse oprávnené spochybnit dôvodnost týchto zistení s cielom vyhnút sa negatívnym úcinkom a uvedenému riziku, co predstavuje neprípustné obmedzenie ich práva na úcinnú súdnu ochranu. 46 Na pojednávaní zalobkyna, odvolávajúc na argumentáciu, ktorú rozvinula vo svojom druhom zalobnom dôvode a na rozsudok Súdu prvého stupna z 30. mája 2006, Bank Austria Creditanstalt/Komisia (T-198, Zb. s. II-1429), v podstate uviedla, ze právomoc Komisie uverejnit rozhodnutie zakotvená v clánku 21 ods. 2 nariadenia c. 17 je obmedzená, a to jednak ochranou profesijného tajomstva podla clánku 287 ES, ktorá zahrna rovnako aj sprístupnenie skutocností, akými sú skutocnosti uvedené v clánku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ([12]Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331), a jednak tiez zásadou prezumpcie neviny, tak ako je zakotvená v clánku 48 Charty základných práv Európskej únie prijatej 7. decembra 2000 v Nice ([13]Ú. v. ES C 364, s. 1), a vo svetle ktorej musí byt posudzovaný rozsah právomoci Komisie uverejnovat rozhodnutia. Zásada prezumpcie neviny totiz Komisii zakazuje sprístupnovat skutocnosti v neprospech dotknutého podniku, ktoré dotknutý podnik nemal prílezitost napadnút súdnou cestou. 47 V dôsledku toho uverejnenie rozhodnutia o peroxidoch obsahujúce zistenia týkajúce sa údajného protiprávneho konania zalobkyne predstavuje porusenie clánku 21 ods. 2 nariadenia c. 17. 48 Komisia sa domnieva, ze skutocnost, ze rozhodnutie o peroxidoch nebolo urcené zalobkyni, nemá dopad na jej právomoc uverejnit toto rozhodnutie v znení obsahujúcom zmienky o zalobkyni. Platí to o to viac, ze zalobkyna bola úcastníkom správneho konania az kým sa vo vztahu k nej neskoncilo. 49 Podla názoru Komisie jediným obmedzením jej právomoci uverejnovat rozhodnutia, stanoveným v druhej casti vety clánku 21 ods. 2 nariadenia c. 17, je jej povinnost brat ohlad na legitímny záujem podnikov pri ochrane ich obchodných tajomstiev. Prvá cast vety tohto ustanovenia odkazuje naproti tomu iba na minimálne poziadavky, ktoré musia uverejnenia splnat, a to uvedenie mien strán a hlavného obsahu rozhodnutia. 50 Judikatúra tento výklad potvrdila, ked priznala, ze uverejnenia idúce nad rámec týchto poziadaviek sú neprípustné. Uverejnenie celého textu rozhodnutia ukladajúceho pokuty je teda prípustné, a to aj vtedy, ak rozhodnutia prijaté na základe clánku 15 nariadenia c. 17 nie sú rozhodnutiami spomenutými v clánku 21 ods. 1 uvedeného nariadenia (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1970, Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, body 101 az 103, a zo 14. júla 1972, Francolor/Komisia, 54/69, Zb. s. 851, body 30 a 31). V dôsledku toho Komisia v napadnutom rozhodnutí, opierajúc sa o túto judikatúru, oprávnene konstatovala, ze Komisia môze uverejnit rovnako rozhodnutia alebo casti týchto rozhodnutí, pri ktorých sekundárne právo neukladá povinnost uverejnenia, pod podmienkou, ze tým nedôjde k vyzradeniu obchodného tajomstva. 51 Komisia navyse tvrdí, ze aj v prípade, ak by sa výraz "strany" nachádzajúci sa v prvej casti vety clánku 21 ods. 2 nariadenia c. 17 vztahoval iba na adresátov rozhodnutia, zo sirsieho výrazu "podnik" - a nie z výrazu strana - pouzitého v druhej casti tejto vety, vyplýva, ze vo uverejnenom rozhodnutí môzu byt spomenuté iné osoby ako strany. 52 Komisia sa tiez domnieva, ze nezáväzné údaje o zalobkyni obsiahnuté v rozhodnutí o peroxidoch, ktoré nenachádzajú formálny výraz o výroku uvedeného rozhodnutia, nie sú v zmysle judikatúry (rozsudok Súdneho dvora zo 14. decembra 2000, Masterfoods a HB, [14]C-344/98, Zb. s. I-11369, bod 52) predmetom rozhodnutia Komisie, ktorý by vnútrostátne súdy boli povinné zohladnit v rámci prípadného konania o náhradu skody (rozsudok Súdu prvého stupna z 22. marca 2000, Coca-Cola/Komisia, T-125/97 a T-127/97, Zb. s. II-1733, bod 86). V prejednávanej veci teda posúdenia Komisie nachádzajúce sa v odôvodnení rozhodnutia o peroxidoch môzu byt predmetom zaloby o neplatnost, kedze ako dôvody pre vydanie aktu spôsobujúceho ujmu predstavujú nevyhnutný základ výrokovej casti aktu (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. septembra 1992, NBV a NVB/Komisia, [15]T-138/89, Zb. s. II-2181, bod 31; z 8. októbra 1996, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, T-24/93 az T-26/93 a T-28/93, Zb. s. II-1201, bod 150, a zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia, [16]T-228/97, Zb. s. II-2969, bod 178). Naproti tomu údaje týkajúce sa porusení obsiahnuté v odôvodnení nepredstavujú takýto základ a nespôsobujú ujmu iným stranám ako ani tretím osobám. Z toho vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí správne konstatovala, ze rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktoré by záväzne vo vztahu k vnútrostátnym súdom konstatovalo porusenie clánku 81 ES, ktorého sa dopustila zalobkyna. 53 Rozhodnutie o peroxidoch totiz, pokial ide o zalobkynu, neobsahuje ziadne záväzné zistenie, ktoré by umoznovalo predvídat autonómne rozhodnutie vnútrostátneho súdu, ale obsahuje iba opis správania sa zalobkyne, ktorý má prispiet k pochopeniu pôvodu a kontextu porusenia, ktorého sa dopustili adresáti uvedeného rozhodnutia. Tým je vylúcená moznost, aby bola zalobkyna bez toho, aby sa mohla bránit, vystavená prípadným zalobám o náhradu skody pred vnútrostátnymi súdmi. Osobitne, napriek opacnému tvrdeniu zalobkyne, uverejnené rozhodnutie o peroxidoch nie je mozné pouzit ako rozhodujúci dôkaz v jej neprospech a ani nemôze znacne ulahcit dokazovanie tretími osobami v rámci takéhoto sporu. 54 Okrem toho sa Komisia domnieva, ze clánok 30 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([17]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) - ustanovenie, ktoré nahradilo clánok 21 nariadenia c. 17 a rozsírilo podmienky uverejnovania tak, aby v budúcnosti výslovne zahrnal aj rozhodnutia ukladajúce pokuty a penále - jej postoj podporuje a nijako neodporuje jej predoslej praxi v oblasti uverejnovania. Uverejnovanie slúzi jednak na zabezpecenie transparentnosti správy a jednak, pokial ide najmä o rozhodnutia ukladajúce sankcie, má odradzujúci charakter v súlade s cielom vseobecnej prevencie uznaným Súdnym dvorom v rozsudku Chemiefarma/Komisia, uz citovanom v bode 50 vyssie. Podla Komisie údajná sankcia voci zalobkyni, ktorú predstavuje uverejnenie namietaných údajov, nemôze spochybnit ciel vseobecnej prevencie ako ani zmenit dosah pravidiel o premlcaní tým, ze rozsíri ich pôsobnost obmedzením právomoci Komisie uverejnovat rozhodnutia. V tejto súvislosti Komisia zdôraznuje, ze pokial ide o premlcanie v oblasti ukladania sankcií, clánok 25 nariadenia c. 1/2003 teraz výslovne poukazuje na "právomoci zverené Komisii clánkami 23 a 24", a teda neodkazuje na uverejnovanie rozhodnutí na základe clánku 30 uvedeného nariadenia. 55 Napokon, na pojednávaní sa Komisia odvolávala na riesenie obsiahnuté v rozsudku Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovanom v bode 46 vyssie (bod 89), podla ktorého zahrnutie skutkových zistení týkajúcich sa kartelovej dohody do rozhodnutia o ulození pokút nemôze byt podmienené tým, ze Komisia má právomoc konstatovat zodpovedajúce porusenie, alebo tým, ze Komisia skutocne konstatovala takéto porusenie, a podla ktorého Komisia je oprávnená v rozhodnutí, v ktorom sa konstatuje porusenie a ukladá pokuta, opísat skutkové a casové súvislosti, za ktorých doslo k inkriminovanému konaniu. Komisia rovnako zdôraznila, ze podla tohto rozsudku by to isté platilo aj pre uverejnenie tohto opisu, kedze ho mozno pouzit s cielom umoznit dotknutej verejnosti úplne pochopit dôvody takéhoto rozhodnutia, a je vecou Komisie posúdit vhodnost zahrnutia takýchto skutocností. 56 V dôsledku toho je zalobný dôvod vyplývajúci z porusenia clánku 21 ods. 2 nariadenia c. 17 potrebné zamietnut. b) Posúdenie Súdom prvého stupna Úvodná poznámka 57 Zalobkyna vo svojom prvom zalobnom dôvode v podstate spochybnuje rozsah právomoci Komisie uverejnit na základe clánku 21 ods. 2 nariadenia c. 17 rozhodnutie prijaté na základe nariadenia c. 17, ktoré jej nebolo urcené, a v ktorého odôvodnení, a teda nie vo výroku, Komisia zistila porusenie, ktorého sa dopustila zalobkyna. Na podporu tohto zalobného dôvodu zalobkyna v podstate uvádza, ze jednak nie je "stranou" v zmysle prvej casti vety clánku 21 ods. 2 nariadenia c. 17, ktorá môze byt predmetom takéhoto uverejnenia, a jednak ze uverejnenie rozhodnutia o peroxidoch jej spôsobuje ujmu, kedze sprístupnuje informácie podliehajúce profesijnému tajomstvu v zmysle clánku 287 ES. 58 Súd prvého stupna povazuje za vhodné zacat skúmaním dôvodnosti druhej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa rozsahu právomoci Komisie uverejnovat rozhodnutia so zretelom na clánok 287 ES. O rozsahu právomoci Komisie uverejnovat rozhodnutia podla clánku 21 nariadenia c. 17 59 Na úvod je potrebné pripomenút obsah clánku 21 nariadenia c. 17, ktorý upravuje rozsah právomoci Komisie uverejnovat rozhodnutia. 60 Clánok 21 ods. 1 nariadenia c. 17 jednak vymenováva druhy rozhodnutí, ktoré je Komisia oprávnená uverejnit, medzi ktoré je podla judikatúry potrebné pridat rozhodnutia ukladajúce pokuty podla clánku 15 uvedeného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Chemiefarma/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, body 101 az 104, a Francolor/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, body 30 a 31). Dalej clánok 21 ods. 2 uvedeného nariadenia v prvej casti vety stanovuje, ze "publikácia bude uvádzat mená strán a hlavný obsah rozhodnutia". Okrem toho podla druhej casti vety clánku 21 ods. 2 uvedeného nariadenia musí Komisia "brat ohlad na legitímny záujem podnikov pri ochrane ich obchodných tajomstiev". 61 Zo vseobecnejsieho hladiska je potrebné najprv zdôraznit, ze hoci uverejnenie aktu nie je výslovne upravené Zmluvami alebo vseobecne záväzným právnym aktom Spolocenstva, zo systému vytvoreného Zmluvami, najmä clánkom 1 EÚ, z clánkov 254 ES a 255 ES, ako aj zo zásady otvorenosti a zásady transparentného konania orgánov Spolocenstva, ktoré sú v nich zakotvené, vyplýva, ze pri neexistencii ustanovení, ktoré by výslovne prikazovali alebo zakazovali uverejnenie, je moznost orgánov uverejnovat akty, ktoré prijímajú, pravidlom. Z tohto pravidla vsak existujú výnimky v rozsahu, v akom právo Spolocenstva najmä prostredníctvom ustanovení zarucujúcich respektovanie profesijného tajomstva bráni sprístupneniu týchto aktov alebo niektorých informácií, ktoré obsahujú. Z toho dôvodu clánok 21 ods. 2 nariadenia c. 17 nemá za ciel obmedzit slobodu Komisie zámerne uverejnit podrobnejsie znenie svojho rozhodnutia, ako je nevyhnutné minimum, a zahrnút do neho aj informácie, ktorých uverejnenie sa nevyzaduje, pokial sprístupnenie týchto informácií nie je v rozpore s ochranou profesijného tajomstva (rozsudok Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, body 69 a 79). 62 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze druhá cast clánku 21 ods. 2 nariadenia c. 17 je podobne ako clánok 20 uvedeného nariadenia iba konkretizáciou ochrany profesijného tajomstva podla clánku 287 ES v sekundárnom práve Spolocenstva, a ze konanie stanovené v clánku 9 rozhodnutia 2001/462 je zamerané iba na výkon procesných poziadaviek, ktoré Súdny dvor na tomto základe priznal v rozsudku AKZO Chemie/Komisia, uz citovanom v bode 38 vyssie (najmä body 29 a 30; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 28). Toto konanie sa teda uplatní vtedy, ked Komisia zamýsla v rámci konania v oblasti hospodárskej sútaze sprístupnit informácie, ktoré môzu predstavovat zásah do ochrany profesijného tajomstva v zmysle clánku 287 ES (prvý a druhý odsek), a to v akejkolvek forme, vrátane uverejnenia rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev (tretí odsek) alebo na internete. 63 Súd prvého stupna dalej konstatuje, ze clánok 287 ES a ani nariadenie c. 17 výslovne neuvádzajú, na ktoré informácie nad rámec obchodného tajomstva sa vztahuje profesijné tajomstvo. Z volnej formulácie clánku 287 ES (ktorý zakazuje sprístupnenie "informácií chránených sluzobným tajomstvom, najmä informácií o podnikoch, ich obchodných stykoch alebo nákladových polozkách"), z clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 2842/98 a z judikatúry vyplýva, ze pojem "informácie chránené sluzobným tajomstvom" zahrnuje rovnako dôverné informácie, ktoré nie sú obchodným tajomstvom (rozsudok Súdneho dvora zo 7. novembra 1985, Adams/Komisia, 145/83, Zb. s. 3539, bod 34; rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1996, Postbank/Komisia, [18]T-353/94, Zb. s. II-921, bod 86). 64 Z tohto sirsieho chápania pojmu "informácie chránené sluzobným tajomstvom" vyplýva, ze clánok 21 nariadenia c. 17 a clánok 9 rozhodnutia 2001/462 majú byt vykladané v tom zmysle, ze sa podobne ako clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 2842/98 uplatnia tak na obchodné tajomstvo, ako aj na iné dôverné informácie. Okrem toho je potrebné pripomenút, ze dôverná povaha informácií, ktoré ako profesijné tajomstvo vyzadujú ochranu na základe clánku 287 ES, môze vyplývat rovnako z dalsích ustanovení primárneho alebo sekundárneho práva Spolocenstva, ako napríklad z ustanovení clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 (citovaný v bode 46 vyssie) alebo dokonca z ustanovení clánku 286 ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zretelom na spracovanie osobných údajov institúciami a orgánmi spolocenstva a o volnom pohybe takýchto údajov ([19]Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102) (pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Banka Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 46, body 34 a 35). 65 Pokial ide vseobecne o povahu obchodného tajomstva alebo iných informácií, na ktoré sa vztahuje profesijné tajomstvo, je v prvom rade nevyhnutné, aby toto obchodné tajomstvo alebo dôverné informácie boli známe iba obmedzenému poctu osôb. Dalej musí íst o informácie, ktorých sprístupnenie môze spôsobit závaznú ujmu osobe, ktorá ich poskytla, alebo tretím osobám [rozsudok Postbanka/Komisia, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 87, a pozri tiez oznámenie Komisie 2005/C 325/07 z 22. decembra 2005 o pravidlách prístupu k spisu Komisie vo veciach podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES], clánkov 53, 54 a 57 Dohody o EHP a nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 ([20]Ú. v. EÚ C 325, s. 7), body 3.2.1 a 3.2.2]. Nakoniec je nevyhnutné, aby si záujmy, ktoré by mohli byt poskodené sprístupnením informácií, zasluhovali ochranu. Posúdenie dôvernej povahy informácie v tejto súvislosti vyzaduje vyvázenie individuálnych legitímnych záujmov, ktoré odporujú tomuto sprístupneniu, a vseobecného záujmu, ktorý vyzaduje, aby orgány Spolocenstva pri výkone svojich cinností co mozno najviac respektovali zásadu otvorenosti (rozsudok Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 71). 66 Z toho na jednej strane vyplýva, ze ked úradník poverený vypocutím prijme rozhodnutie na základe clánku 9 tretieho odseku rozhodnutia 2001/462, je povinný skúmat nielen to, ci znenie rozhodnutia prijatého na základe nariadenia c. 17, ktoré je urcené na uverejnenie, obsahuje obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie pozívajúce podobnú ochranu, ale musí tiez overit, ci toto znenie obsahuje iné informácie, ktoré nemôzu byt sprístupnené verejnosti bud z dôvodu pravidiel práva Spolocenstva, ktoré ich osobitne chránia, alebo z dôvodu, ze patria medzi informácie, na ktoré sa v dôsledku ich povahy vztahuje profesijné tajomstvo (rozsudok Banka Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 34). Na druhej strane Súd prvého stupna v rámci preskúmania zákonnosti musí dbat na to, aby úradník poverený vypocutím dodrziaval hranice vlastného mandátu, tak ako je vymedzený, a teda musí skúmat, ci tento úradník správne uplatnil ochranu profesijného tajomstva v prejednávanom prípade. Napriek tomu Súd prvého stupna nemôze úradníkovi poverenému vypocutím vytýkat, ze nenapravil prípadné nezrovnalosti, ktorých sa dopustila Komisia pri prijatí rozhodnutia, ktoré bolo uverejnené, vzhladom na to, ze preskúmanie týchto nezrovnalostí nespadá do jeho právomocí. Súd prvého stupna teda nemôze spochybnit formálnu zákonnost ako ani dôvodnost rozhodnutia, ktoré má byt uverejnené, a to ani vtedy, ak by toto rozhodnutie malo závazné nedostatky. 67 Otázku, ci a v akom rozsahu sú údaje namietané zalobkynou chránené profesijným tajomstvom podla clánku 287 ES, je potrebné skúmat s ohladom na zásady uvedené v bodoch 59 az 66 tohto rozsudku. O ochrane profesijného tajomstva namietaných informácií -- Vseobecná poznámka 68 Vzhladom na uvedené je potrebné preskúmat, ci sú namietané údaje informáciami podliehajúcimi profesijnému tajomstvu v zmysle clánku 287 ES, tak ako bol tento pojem vylozený v bodoch 63 a 65 tohto rozsudku, a najmä overit, ci ich uverejnenie môze zalobkyni spôsobit závaznú ujmu. -- O aspektoch ochrany profesijného tajomstva zohladnených úradníkom povereným vypocutím 69 Súd prvého stupna v prvom rade poukazuje na skutocnost, ze v dôsledku toho, ze zalobkyna napadla uverejnenie niektorých pasází rozhodnutia o peroxidoch, ktoré sa jej dotýkali, a v dôsledku jej ziadosti o dôverné zaobchádzanie s týmito údajmi, sa úradník poverený vypocutím v napadnutom rozhodnutí obmedzil na posúdenie otázky, ci údaje namietané zalobkynou predstavujú obchodné tajomstvo, ktorého vyzradenie môze predstavovat zásah do jej legitímnych záujmov. 70 Dalej je potrebné zdôraznit, ze hoci tým úradník poverený vypocutím formálne obmedzil predmet svojho skúmania, v rámci predmetného skúmania sa vyjadril k skodlivým dôsledkom sprístupnenia namietaných údajov, a teda k dôvernej povahe týchto údajov. Úradník poverený vypocutím tým jednak skúmal, ci uverejnenie namietaných údajov môze tretím osobám poskytnút dôkazy, ktoré by im umoznili podat proti zalobkyni na vnútrostátne súdy zaloby o náhradu skody, a jednak ci takéto uverejnenie môze vázne poskodit dobrú povest zalobkyne na trhu. 71 Z uvedeného, ako aj z bodu 21 tohto rozsudku v zásade vyplýva, ze úradník poverený vypocutím v odpovedi na ziadost zalobkyne o dôverné zaobchádzanie rovnako posúdil otázku, ci sú namietané údaje dôvernými informáciami, ktoré nie sú obchodným tajomstvom. V tejto súvislosti úradník poverený vypocutím dospel k záveru, ze záujem zalobkyne na odstránení namietaných informácií z konecného znenia rozhodnutia o peroxidoch urceného na uverejnenie nebol dostatocný. -- O dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, pokial ide o respektovanie ochrany sluzobného tajomstva 72 Súd prvého stupna pripomína, ze záujem podniku, ktorému Komisia ulozila pokutu za porusenie práva hospodárskej sútaze, na tom, aby podrobnosti o protiprávnom správaní, ktoré je mu vytýkané, neboli verejne sprístupnené, nezasluhuje ziadnu osobitnú ochranu, jednak vzhladom na záujem verejnosti co najlepsie poznat dôvody kazdého konania Komisie, záujem hospodárskych subjektov vediet, v dôsledku akého správania môzu byt vystavené sankciám, a vzhladom na záujem osôb poskodených porusením poznat jeho podrobnosti, aby sa prípadne mohli domáhat svojich práv voci sankcionovaným podnikom, a jednak vzhladom na moznost uvedeného podniku podrobit také rozhodnutie súdnemu preskúmaniu (rozsudok Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 78). Súd prvého stupna sa domnieva, ze toto posúdenie sa uplatní obdobne na rozhodnutia konstatujúce porusenie podniku, ktorých stíhaniu bráni premlcanie na základe clánku 1 nariadenia c. 2988/74, teda na rozhodnutia, ktoré je Komisia nepriamo oprávnená prijat na základe rezimu zavedeného nariadením c. 17, ak odôvodní legitímny záujem v tomto ohlade (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, T-22/02 a T-23/02, Zb. s. II-4065, body 60 az 63). 73 Je vsak potrebné zdôraznit, ze uplatnenie judikatúry citovanej v bode 72 tohto rozsudku je podmienené tým, ze zistené porusenie sa uvádza minimálne vo výrokovej casti rozhodnutia a ze toto rozhodnutie je urcené dotknutému podniku, ktorý ho môze napadnút zalobou pred súdom. V tejto súvislosti treba totiz pripomenút, ze ako to samotná Komisia uvádza bez ohladu na dôvody, na ktorých je zalozené rozhodnutie, iba výrok rozhodnutia je spôsobilý vyvolat právne úcinky a v dôsledku toho spôsobit ujmu. Naproti tomu posúdenia ako také, formulované v odôvodnení rozhodnutia, nemôzu byt predmetom zaloby o neplatnost. Nemôzu podliehat preskúmaniu zákonnosti zo strany súdu Spolocenstva, kedze ako odôvodnenia aktu spôsobujúceho ujmu predstavujú nevyhnutný základ výroku tohto aktu (uznesenie Súdneho dvora z 28. januára 2004, Holandsko/Komisia, [21]C-164/02, Zb. s. I-1177, bod 21; rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 186), a najmä ak toto odôvodnenie môze zmenit podstatu toho, o com bolo rozhodnuté vo výrokovej casti sporného aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. novembra 2002, Lagardčre a Canal+/Komisia, T-251/00, Zb. s. II-4825, body 67 a 68). 74 V prejednávanej veci pritom z vyssie uvedeného vyplýva, ze bez ohladu na to, ci Komisia bola alebo nebola oprávnená v odôvodnení rozhodnutia o peroxidoch konstatovat porusenie pripísatelné zalobkyni, v prípade, ze by toto konstatovanie nebolo obsiahnuté vo výroku, zalobkyna by nebola oprávnená podat zalobu proti uvedenému rozhodnutiu. Z toho vyplýva, ze zaloba podaná zalobkynou proti rozhodnutiu o peroxidoch a zameraná na preskúmanie dôvodnosti namietaných údajov Súdom prvého stupna, by bola v kazdom prípade neprípustná, a to aj za predpokladu, ze by bola podaná v lehote podla clánku 230 piateho odseku ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 150). 75 Navyse, ako zalobkyna uvádza, rozsah právomoci Komisie prijímat a uverejnovat rozhodnutia na základe nariadenia c. 17 a rozsah ochrany profesijného tajomstva majú byt vykladané s ohladom na vseobecné zásady a základné práva, ktoré sú neoddelitelnou súcastou právneho poriadku Spolocenstva, a najmä na zásadu prezumpcie neviny - tak ako bola potvrdená v clánku 48 Charty základných práv Európskej únie prijatej 7. decembra 2000 v Nice ([22]Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1) - ktorá sa uplatnuje na konania, ktoré sa týkajú porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky a ktoré môzu viest k rozhodnutiu o ulození pokút alebo penále (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 150; rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [23]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 178; Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, body 104 a 105). 76 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze zásada prezumpcie neviny vyzaduje, aby akákolvek obvinená osoba bola povazovaná za nevinnú, az kým jej vina nie je zákonným spôsobom preukázaná. Tejto zásade odporuje akékolvek formálne zistenie a dokonca aj akékolvek naznacenie zodpovednosti osoby obvinenej z daného porusenia v rozhodnutí, ktorým sa koncí konanie bez toho, aby táto osoba mohla vyuzit vsetky záruky bezne poskytované pri výkone práva na obhajobu v rámci konania, ktoré riadne prebieha a v rámci ktorého je vydané rozhodnutie o dôvodnosti sporu (rozsudok Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 106). Navyse vina osoby obvinenej z porusenia je definitívne preukázaná az vtedy, ak rozhodnutie konstatujúce toto porusenie nadobudlo právoplatnost, co znamená bud nemoznost dotknutej osoby napadnút uvedené rozhodnutie zalobou v lehote stanovenej v clánku 230 piatom odseku ES, alebo v prípade podania takejto zaloby definitívne skoncenie súdneho konania, najmä na základe súdneho rozhodnutia potvrdzujúceho zákonnost uvedeného rozhodnutia. 77 V dôsledku toho nie je mozné povazovat zistenia za zákonne preukázané v prípade, ak inkriminovaná osoba nemala prílezitost ich napadnút pred súdmi Spolocenstva, hoci napáda ich dôvodnost. Skutocnost, ze by takéto zistenia v prípade ich protizákonnosti nepodliehali ziadnemu preskúmaniu zo strany súdu, a ani prípadnej náprave súdom Spolocenstva, by totiz bola zjavne v rozpore so zásadou prezumpcie neviny. Akýkolvek odlisný výklad by viedol k poruseniu systému delby moci a institucionálnej rovnováhy medzi správnou a súdnou mocou, kedze v prípade sporu iba súdom prinálezí s konecnou platnostou rozhodnút, ci existuje dostatok dôkazov umoznujúcich dospiet k záveru o zodpovednosti podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 78 Súd prvého stupna sa okrem toho domnieva, ze v rozsahu, v akom zistenia Komisie týkajúce sa porusenia, ktorého sa dopustil podnik, môzu bránit uplatneniu zásady prezumpcie neviny, musia byt tieto zistenia v zásade povazované za dôverné vo vztahu k verejnosti, a teda svojou povahou za chránené profesijným tajomstvom. Táto zásada vyplýva najmä z nevyhnutnosti chránit dobrú povest a dôstojnost dotknutej osoby, pokial nebola právoplatne odsúdená (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [24]T-15/02, Zb. s. II-497, bod 604). Dôvernú povahu týchto skutocností potvrdzuje clánok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1049/2001, podla ktorého sú chránené informácie, ktorých sprístupnením by sa porusila ochrana súkromia a osobnosti jednotlivca. Napokon, dôverná povaha týchto informácií nemôze závisiet od otázky, ci a v akom rozsahu tieto informácie získavajú dôkaznú povahu v rámci vnútrostátneho sporu. 79 V tejto súvislosti sa zalovaná nemôze odvolávat na bod 89 rozsudku Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaného v bode 46 vyssie, kedze posúdenie Súdom prvého stupna obsiahnuté v tomto bode sa nevztahuje na situáciu porovnatelnú so situáciou v prejednávanom prípade, kde zalobkyni bola odnatá akákolvek moznost napadnút dôvodnost tvrdení v rozhodnutí o peroxidoch, ktoré sa jej týkali (rozsudok Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 78 in fine). Z judikatúry citovanej v bodoch 72 a 73 tohto rozsudku totiz vyplýva, ze Komisia nemôze prijat rozhodnutie konstatujúce porusenie po uplynutí premlcacej doby, pokial neodôvodní existenciu legitímneho záujmu na vydaní takéhoto konstatovania, a pokial dotknutý podnik nemá ziadnu moznost dosiahnut preskúmanie tohto konstatovania súdom Spolocenstva (pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Coca-Cola/Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 86). 80 Ako bolo v bode 74 tohto rozsudku konstatované, zalobkyna v prejednávanej veci nemala záujem na podaní zaloby smerujúcej proti rozhodnutiu o peroxidoch najmä vzhladom na neexistenciu zmienky o jej úcasti na porusení vo výroku, aj ked napadla odôvodnenost dôvodov tohto rozhodnutia v casti, v ktorej bola zdôraznená jej úcast na porusení. Takáto situácia je v rozpore so zásadou prezumpcie neviny a porusuje ochranu profesijného tajomstva, tak ako boli vylozené v bodoch 75 az 78 tohto rozsudku, ktoré vyzadujú, aby bolo zarucené respektovanie dobrej povesti a dôstojnosti zalobkyne. Je teda dôvod domnievat sa, ze namietané údaje je potrebné kvalifikovat ako informácie, ktoré sú vzhladom na svoju povahu chránené profesijným tajomstvo v zmysle clánku 287 ES. V tejto súvislosti je potrebné napokon zdôraznit, co samotná Komisia na pojednávaní priznala, ze mohla uverejnit rozhodnutie o peroxidoch tak, ze by sa mohla obmedzit na konstatovanie úcasti zalobkyne na správnom konaní a uzavriet vysetrovanie vo vztahu k nej z dôvodu premlcania. Treba konstatovat, ze za týchto okolností chýba vseobecný záujem na uverejnení namietaných údajov, ktorý by mohol prevazovat nad legitímnym záujmom zalobkyne na ich ochrane. 81 Z uvedeného vyplýva, ze úradník poverený vypocutím tým, ze konstatoval, ze namietané údaje si nezasluhujú ochranu a ze ich uverejnenie nepredstavuje závazný a nespravodlivý zásah do záujmov zalobkyne, v prejednávanej veci nesprávne uplatnil ochranu profesijného tajomstva. V dôsledku toho musí byt napadnuté rozhodnutie zrusené v casti, v ktorej zamieta ziadost zalobkyne o dôverné zaobchádzanie bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadrit k zostávajúcim zalobným dôvodom a výhradám, ktoré zalobkyna uviedla. O trovách 82 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalobkyne. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie (2004) D/204343 z 1. októbra 2004 sa zrusuje. 2. Komisia je povinná nahradit trovy konania. Jaeger Azizi Cremona Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. októbra 2007. Tajomník E. Coulon Predseda komory M. Jaeger Obsah Právny rámec Skutkový stav, konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A -- O prípustnosti zaloby o neplatnost 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna B -- O veci samej 1. Poznámka na úvod 2. O zalobnom dôvode vyplývajúcom z porusenia clánku 21 nariadenia c. 17 a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna Úvodná poznámka O rozsahu právomoci Komisie uverejnovat rozhodnutia podla clánku 21 nariadenia c. 17 O ochrane profesijného tajomstva namietaných informácií -- Vseobecná poznámka -- O aspektoch ochrany profesijného tajomstva zohladnených úradníkom povereným vypocutím -- O dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, pokial ide o respektovanie ochrany sluzobného tajomstva O trovách __________________________________________________________________ ( [25]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXgkXDDG/L97263-6785TMP.html#t-ECRT12007SKB.0900423101-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:110:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:354:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:162:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1974:319:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:110:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0038&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0145&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0156&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0028&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0046&locale=SK 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:145:TOC 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0344&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0138&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0228&locale=SK 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0353&locale=SK 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:008:TOC 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:325:TOC 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0164&locale=SK 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 25. file:///tmp/lynxXXXXgkXDDG/L97263-6785TMP.html#c-ECRT12007SKB.0900423101-E0001