Spojené veci T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04 Francúzska republika a i. proti Európskej komisii "Státna pomoc - Financné opatrenia v prospech France Télécom - Návrh akcionárskej pôzicky - Verejné vyhlásenia clena francúzskej vlády - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a ktoré nenariaduje jej vrátenie - Zaloba o neplatnost - Záujem na konaní - Prípustnost - Pojem státna pomoc - Výhoda - Státne prostriedky - Povinnost odôvodnenia" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Zaloba clenských státov - Zaloba proti rozhodnutiu Komisie konstatujúcemu nezlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom - Prípustnost nepodmienená preukázaním záujmu na konaní 2. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Záujem na konaní - Rozhodnutie Komisie konstatujúce nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom 3. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Verejné vyhlásenia clena vlády clenského státu vyjadrujúce vôlu tohto státu prijat vhodné opatrenia na vyriesenie financných problémov podniku - Výhoda poskytnutá bez prevodu verejných prostriedkov - Vylúcenie - Plánované poskytnutie úverovej linky podniku (Clánok 87 ods. 1 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Poskytnutie výhody prostredníctvom státnych zdrojov, ktoré je pripísatelné státu - Verejné vyhlásenia clena vlády clenského státu vyjadrujúce vôlu tohto státu prijat vhodné opatrenia na vyriesenie financných problémov podniku - Výhoda poskytnutá bez prevodu verejných prostriedkov - Vylúcenie (Clánok 87 ods. 1 ES) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie - Súdne preskúmanie 6. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah (Clánok 253 ES) 1. Zmluva ES jasne rozlisuje medzi právom institúcií Spolocenstva a clenských státov podat zalobu o neplatnost na jednej strane a právom fyzických osôb a právnických osôb podat takúto zalobu na druhej strane, pricom kazdý clenský stát má právo napadnút zákonnost rozhodnutí Komisie zalobou o neplatnost bez toho, aby bol výkon tohto práva podmienený preukázaním záujmu na konaní. Preto na to, aby bola zaloba clenského státu prípustná, nemusí tento stát preukazovat, ze akt Komisie, ktorý napáda, má vo vztahu k nemu právne úcinky. Záujem na konaní sa týka len zalôb podaných fyzickými alebo právnickými osobami a nie tých, ktoré podali institúcie alebo clenské státy. Navyse pojem záujem na konaní nemozno zamienat s konceptom napadnutelného aktu, podla ktorého akt musí byt spôsobilý vyvolat nepriaznivé právne úcinky, aby mohol byt predmetom zaloby o neplatnost, co treba vymedzit v závislosti od jeho podstaty. Rozhodnutie Komisie konstatujúce nezlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom má takéto právne záväzné úcinky, a teda predstavuje pre clenský stát akt, ktorý mozno napadnút zalobou. (pozri body 118, 119) 2. Prípustnost zaloby o neplatnost je podmienená tým, ze fyzická alebo právnická osoba, ktorá ju podala, má skutocný a trvajúci záujem na zrusení napadnutého aktu. Tento záujem predpokladá, ze zrusenie tohto aktu má samo osebe právne následky, alebo inými slovami, ze zaloba môze v prípade úspesného výsledku priniest prospech osobe, ktorá ju podala. Preto akt, ktorým sa tejto osobe úplne vyhovuje, jej zo svojej podstaty nemôze spôsobovat ujmu a táto osoba nemá záujem na tom, aby navrhovala jeho zrusenie. Pokial vsak ide o rozhodnutie Komisie konstatujúce nezlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom, podnik, ktorý je konkurentom príjemcu pomoci, odôvodní skutocný a trvajúci záujem na dosiahnutí zrusenia tohto rozhodnutia, pokial tvrdí, ze stát prijal dalsie podporné opatrenia, ktoré zahrnajú iné výhody pre podnik príjemcu a ktoré este viac narusujú jeho postavenie na trhu. Existencia pomoci a jej nezlucitelnost so spolocným trhom totiz vopred nevylucuje existenciu iných nezlucitelných podporných oparení, ktoré, hoci nie sú uvedené v rozhodnutí Komisie, sú takisto predmetom správneho konania, ktorého výsledkom bolo prijatie uvedeného rozhodnutia a ktoré navyse môzu podstatne narusit postavenie niektorých konkurentov príjemcu pomoci na trhu. Navyse, ak zalobca tvrdí, ze napadnutý akt, aj ked je prenho prípadne ciastocne priaznivý, nálezite nechráni jeho právne postavenie, musí sa mu priznat záujem na konaní, aby tak mohol dat prostredníctvom súdu preskúmat zákonnost tohto rozhodnutia. (pozri body 116, 127, 128, 130, 131) 3. Na to, aby mohlo byt opatrenie kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, je okrem iného potrebné, aby jednak obsahovalo výhodu, ktorá môze mat rôzne podoby ("akoukolvek formou"), a jednak aby táto výhoda priamo alebo nepriamo plynula z verejných prostriedkov (poskytovaná "clenským státom alebo... zo státnych prostriedkov"). Pojem výhoda vyzaduje, aby mal zásah státu za následok zlepsenie hospodárskej a/alebo financnej situácie príjemcu, ba az jeho obohatenie, napríklad znízením nákladov, ktoré bezne zatazujú jeho rozpocet. Pokial ide o vplyv verejných vyhlásení clena vlády clenského státu, ktorými vyjadruje vôlu tohto státu prijat vhodné opatrenia na vyriesenie financných problémov podniku, treba konstatovat, ze tieto vyhlásenia môzu viest k významnej výhode v prospech uvedeného podniku, lebo umoznujú znovu získat dôveru zo strany financných trhov, umoznujú a ulahcujú jeho prístup k novým úverom potrebným na refinancovanie jeho dlhov s krátkou dobou splatnosti a znizujú náklady na ne a napokon prispievajú k stabilizácii jeho velmi slabej financnej situácie. Také vyhlásenia totiz môzu mat rozhodujúci vplyv na reakciu ratingových agentúr, cím prispievajú k prehodnoteniu postavenia podniku z pohladu investorov a veritelov, a môzu byt rozhodujúce pre konanie subjektov na financnom trhu, ktorí sa neskôr zúcastnia na refinancovaní predmetného podniku. Okrem toho na základe zásad upravujúcich poskytovanie úverov a refinancovanie na kapitálových trhoch je úroven hodnotenia podniku, a teda riziko nesplatenia spojené s úvermi, ktoré mu boli poskytnuté, rozhodujúca pre výpocet nákladov refinancovania, ktoré musí tento podnik znásat, najmä vo forme splatných úrokov na emisiu nových dlhopisov. Z toho vyplýva, ze cím mensie je toto riziko nesplatenia, o to je lahsie a menej nákladné refinancovanie daných úverov na kapitálových trhoch. Inak povedané, kazdý kladný vplyv na hodnotenie podniku, co len vdaka verejným vyhláseniam, ktoré môzu vytvorit alebo posilnit dôveru investorov, má priamy vplyv na výsku nákladov, ktoré musí tento podnik znásat, aby sa mohol na kapitálových trhoch refinancovat. Navyse na to, aby bolo opatrenie kvalifikované ako státna pomoc, je Komisia povinná na základe objektívnych skutocností stanovit, ze kumulatívne podmienky pojmu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, vrátane existencie výhody, sú splnené s prihliadnutím na ekonomické úcinky dotknutého opatrenia. Pokial ide o jednostrannú ponuku státu poskytnút podniku úverovú linku v urcitej výske, ktorá nebola nikdy vykonaná, Komisia sa nemôze len na tomto základe domnievat, ze táto ponuka má výhodné hospodárske úcinky pre jej príjemcu, bez toho, aby zohladnila podmienky upravujúce vykonanie dotknutej zmluvy o úvere a osobitne podmienky súvisiace s poskytnutím a so splatením uvedeného úveru, a to este menej v prípade, ze príjemca túto ponuku neprijal, ale uprednostnil refinancovanie za podmienok existujúcich na trhu. Ak by to bolo inak, aj zmluvu o úvere obsahujúcu objektívne nevýhodné podmienky, akými sú vyssia úroková sadzba a prísnejsie lehoty splatnosti, nez sú tie, ktoré ponúka trh, by bolo treba kvalifikovat ako výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a to len preto, ze verejný veritel vyhlásil, ze je pripravený príjemcovi poskytnút urcitú sumu. (pozri body 215, 231, 234, 237, 238, 253, 255) 4. Len výhody poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov sa povazujú za pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. V tomto ustanovení totiz rozlísenie medzi "pomocou poskytovanou státom" a pomocou poskytovanou "zo státnych prostriedkov" neznamená, ze vsetky výhody priznané státom predstavujú pomoc bez ohladu na to, ci sú alebo nie sú financované zo státnych prostriedkov, ale má do tohto pojmu zaclenit len výhody, ktoré sú poskytované priamo státom, ako aj tie, ktoré poskytuje verejná alebo súkromná institúcia, ktorú na tento úcel daný stát zriadil alebo poveril. V tomto kontexte si uplatnenie kritéria súkromného investora nevyhnutne vyzaduje, aby opatrenia prijaté státom v prospech podniku poskytovali výhodu pochádzajúcu zo státnych prostriedkov. Navyse, pokial ide o rozsah preskúmania súdom, ktoré sa má vykonat, treba pripomenút, ze pojem pomoc je objektívnym pojmom, a preto kvalifikovanie opatrenia ako státnej pomoci, ktoré podla Zmluvy prislúcha tak Komisii, ako aj súdu, v zásade nemôze odôvodnit, pokial neexistujú osobitné okolnosti súvisiace najmä so zlozitou povahou predmetných státnych zásahov, uznanie sirokej miery volnej úvahy Komisie. Len v prípade uplatnenia clánku 87 ods. 3 ES, ktorý predpokladá, ze Komisia prihliada na globálne hospodárske, sociálne, regionálne a sektorové posúdenie v rámci jej preskúmania prípadnej zlucitelnosti niektorých státnych opatrení so spolocným trhom, je jej totiz skutocne priznaná siroká miera volnej úvahy. Pojem státna pomoc, ako je definovaný v Zmluve, má totiz právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych skutocností. Z tohto dôvodu musí súd v zásade a s prihliadnutím tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú alebo komplexnú povahu posúdení uskutocnených Komisiou vykonat úplné preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. Výhoda musí pochádzat z prevodu státnych prostriedkov. Predpokladom uvedenej poziadavky spojitosti medzi zistenou výhodou a záväzkom poskytnutia státnych zdrojov v zásade je, aby uvedená výhoda úzko súvisela so zodpovedajúcim záväzkom zatazujúcim státny rozpocet alebo s vytvorením ekonomického rizika dostatocne konkrétneho pre tento rozpocet na základe právne záväzných záväzkov, ktoré stát prijal. Pokial ide o verejné vyhlásenia clena vlády clenského státu, ktorými vyjadruje vôlu tohto státu prijat vhodné opatrenia na vyriesenie financných problémov podniku, presný, nepodmienený a neodvolatelný záväzok poskytnút státne prostriedky zo strany clenského státu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES by predpokladal, ze verejné vyhlásenia výslovne spresnia bud presnú výsku investície, alebo konkrétne dlhy, na ktoré poskytuje záruku, alebo prinajmensom predbezne stanovený financný rámec, akým je úverová linka v urcitej výske, ako aj podmienky poskytnutia plánovanej pomoci. Samotná skutocnost, ze clenský stát sa odvolával na svoju dobrú povest na financných trhoch, vsak nestací na preukázanie toho, ze jeho prostriedky boli vystavené riziku, ktoré mozno povazovat za prevod státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ktorý by mal dostatocnú spojitost s výhodou priznanou podniku verejnými vyhláseniami clena vlády clenského státu. Nie je totiz postacujúce, ze clenský stát namiesto priameho alebo nepriameho záväzku poskytnút státne prostriedky vyuzije osobitné pravidlá fungovania financných trhov, aby tak krátkodobo stabilizoval hospodárske postavenie podniku, a to najmä v záujme splnenia podnikových a financných podmienok nevyhnutných na prijatie konkrétnejsích podporných opatrení, ktoré sa majú prijat neskôr. (pozri body 214, 217 - 219, 262, 280, 282, 297) 5. V rámci právnej úpravy sporového konania Spolocenstva v oblasti státnej pomoci patrí posúdenie skutocností a dôkazov do úplne slobodného posúdenia Vseobecného súdu. Navyse za týchto okolností otázka, ci a do akej miery sa v prejednávanej veci uplatní alebo neuplatní pravidlo vnútrostátneho práva, je skutkovým posúdením súdu a riadi sa pravidlami o dôkazoch a rozdelenia dôkazného bremena. (pozri bod 269) 6. Odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat dôvody institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit odôvodnenie prijatého opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Okrem toho povinnost odôvodnit rozhodnutia je podstatnou formálnou nálezitostou, ktorú je potrebné odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá súvisí s legálnostou sporného aktu z meritórneho hladiska. Odôvodnenie rozhodnutia je totiz formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spocíva. Pokial sú tieto dôvody chybné, je nimi postihnutá zákonnost rozhodnutia z vecného hladiska, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môze byt dostatocné, aj ked obsahuje chybné dôvody. (pozri bod 315) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia rozsírená komora) z 21. mája 2010 ([1]*) "Státna pomoc - Financné opatrenia v prospech France Télécom - Návrh akcionárskej pôzicky - Verejné vyhlásenia clena francúzskej vlády - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a ktoré nenariaduje jej vrátenie - Zaloba o neplatnost - Záujem na konaní - Prípustnost - Pojem státna pomoc - Výhoda - Státne prostriedky - Povinnost odôvodnenia" V spojených veciach T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04, Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne G. de Bergues, R. Abraham a S. Ramet, neskôr E. Belliard, G. de Bergues a S. Ramet, a napokon E. Belliard, G. de Bergues, A.-L. Vendrolini a J.-C. Niollet, splnomocnení zástupcovia, zalobkyna vo veci T-425/04, France Télécom SA, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne A. Gosset-Grainville a S. Hautbourg, neskôr S. Hautbourg, advokáti, zalobkyna vo veci T-444/04, Bouygues SA, so sídlom v Parízi, Bouygues Télécom SA, so sídlom v Boulogne-Billancourt (Francúzsko), v zastúpení: J. Vogel, F. Sureau, D. Théophile a J. Blouet Gaillard, advokáti, zalobkyne vo veci T-450/04, Association française des opérateurs de réseaux et services de télécommunications (AFORS Télécom), so sídlom v Parízi, v zastúpení: O. Fréget, F. Herrenschmidt, M. Struys a L. Eskenazi, advokáti, zalobkyna vo veci T-456/04, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne C. Giolito a J. Buendía Sierra, neskôr C. Giolito a D. Grespan, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Francúzska republika, v zastúpení: vo veci T-450/04 E. Belliard, G. de Bergues, A.-L. Vendrolini a J.-C. Niollet a vo veci T-456/04 G. de Bergues, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania vo veciach T-450/04 a T-456/04, Bouygues SA, so sídlom v Parízi, a Bouygues Télécom SA, so sídlom v Boulogne-Billancourt, v zastúpení: J. Vogel, F. Sureau, D. Théophile a J. Blouet Gaillard, advokáti, vedlajsí úcastníci konania vo veci T-444/04, France Télécom SA, so sídlom v Parízi, v zastúpení: pôvodne A. Gosset-Grainville a S. Hautbourg, neskôr S. Hautbourg, advokáti, vedlajsí úcastník konania vo veciach T-450/04 a T-456/04, ktorých predmetom sú návrhy na zrusenie rozhodnutia Komisie 2006/621/ES z 2. augusta 2004 o státnej podpore, ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti France Télécom (Ú. v. EÚ L 257, s. 11), VSEOBECNÝ SÚD (tretia rozsírená komora), v zlození: predseda komory J. Azizi (spravodajca), sudcovia E. Cremona, I. Labucka, S. Frimodt Nielsen a K. O'Higgins, tajomník: E. Coulon, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 21. apríla 2009, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu I - Financná situácia spolocnosti France Télécom od roku 2001 do roku 2004 1 Az do roku 1990 spadala cinnost spolocnosti France Télécom SA (dalej len "FT") pod riaditelstvo francúzskeho ministerstva pôst a telekomunikácií. FT bola v roku 1991 zalozená ako verejnoprávna právnická osoba a od 31. decembra 1996 má postavenie akciovej spolocnosti. Od októbra 1997 je FT kótovaná na burze. V case prijatia rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto sporu, vyvíjala FT aktívnu cinnost v oblasti dodávky sietí a poskytovania telekomunikacných sluzieb hlavne vo Francúzsku, predovsetkým v odvetví fixných hlasových liniek, ako aj v odvetví mobilných telefónov, internetu, dátových a iných sluzieb z oblasti informatiky prostredníctvom svojich dcérskych spolocností Orange, Wanadoo a Equant. V roku 2002 úcast Francúzskej republiky na základnom imaní FT dosahovala 56,54 %. 2 Dna 31. decembra 2001 FT vo zverejnení rocnej úctovej závierky za rok 2001 uviedla cisté zadlzenie vo výske 63,5 miliardy eur a stratu vo výske 8,3 miliardy eur. 3 K 30. júnu 2002 dosahovalo cisté zadlzenie spolocnosti FT výsku 69,69 miliardy eur, z toho dlh na dlhopisoch so splatnostou v rokoch 2003 az 2005 predstavoval 48,9 miliárd eur. Tento dlh na dlhopisoch sa vytvoril predovsetkým v dôsledku nákupov, ktoré FT uskutocnila od roku 1999 s cielom rozvíjat svoje cinnosti v odvetví mobilných telefónov, a to odkúpením britského operátora Orange a nadobudnutím casti základného imania nemeckého operátora Mobilcom. 4 Vzhladom na financnú situáciu spolocnosti FT francúzsky minister hospodárstva, financií a priemyslu (dalej len "minister hospodárstva") v rozhovore uverejnenom 12. júla 2002 v denníku Les Echos (dalej len "vyhlásenie z 12. júla 2002") vyhlásil: "Sme väcsinovým akcionárom s 55 % základného imania... Stát, ktorý je akcionárom, sa bude správat ako uvedomelý investor [obozretný investor - neoficiálny preklad] a keby [FT] mala tazkosti, urobili by sme adekvátne opatrenia... Opakujem, keby [FT] mala financné tazkosti, co v súcasnosti nie je aktuálne, stát by urobil opatrenia nutné na ich vyriesenie. Ozivujete povesti o zvýsení imania... Nie, istotne nie! Iba tvrdím, ze v príhodnom okamihu urobíme adekvátne opatrenia. Ak to bude potrebné..." 5 Podla polrocného financného výkazu zverejneného 12. septembra 2002, obrat spolocnosti FT vykazoval vzrast o 10 % v porovnaní s rovnakým posudzovaným obdobím v roku 2001, pricom prevádzkový zisk pred zapocítaním amortizácie (dalej len "Ebitda") predstavoval 6,87 miliardy eur, teda vzrast o 13,3 % podla existujúcich údajov a o 9,8 % podla priblizných údajov, a zisk z operácií predstavoval 3,18 miliardy eur s nárastom podla priblizných údajov o 15 %. Zisk po odpocítaní financných nákladov (1,75 miliardy eur), avsak este pred zapocítaním daní, akcií a mensinových podielov, okrem mimoriadnych poloziek, bol 718 miliónov eur oproti 271 miliónom k 30. júnu 2001. Volný prevádzkový tok penazných prostriedkov predstavoval 3,6 miliardy eur s nárastom o 15 % v porovnaní s prvým polrokom 2001. FT v tom istom case potvrdila, ze jej vlastné imanie sa k 30. júnu 2002 dostalo do záporu vo výske 440 miliónov eur. 6 Dna 12. septembra 2002 francúzske orgány zverejnili, ze prijali demisiu predsedu predstavenstva a generálneho riaditela FT (dalej len "bývalý PPGR FT"). 7 Vo svojej tlacovej správe o financnej situácii FT z 13. septembra 2002, francúzske orgány vyhlásili: "Po mimoriadnych stratách konstatovaných v prvom polroku naráza [FT] na problém nedostatku vlastného imania. Takáto financná situácia oslabuje potenciál [FT]. [Francúzska] vláda je teda odhodlaná prevziat svoju zodpovednost v plnom rozsahu... Berúc do úvahy novú situáciu vzniknutú následkom výrazného zhorsenia stavu úctov, [bývalý PPGR FT] navrhol [francúzskej] vláde svoje odstúpenie, pricom vláda s tým súhlasila. Odstúpenie nadobudne úcinnost na zasadnutí predstavenstva, ktoré sa bude konat v najblizsích týzdnoch a pocas ktorého bude predstavený nový predseda predstavenstva... Nový predseda bezodkladne navrhne predstavenstvu plán ozivenia úctov, ktorý by umoznil oddlzenie [FT] a obnovu [jej] financnej struktúry so zretelom na strategické ciele. [Francúzsky] stát podporí [FT] pri realizácii tohto plánu a prispeje k velmi výraznému zvýseniu vlastného imania [FT] v casovom rozpätí a za podmienok, ktoré sa urcia so zretelom na trhové podmienky. Od tohto okamihu urobí [Francúzsky] stát v prípade potreby opatrenia, ktoré [FT] umoznia vyhnút sa akémukolvek problému s financovaním..." 8 Nový predseda predstavenstva a generálny riaditel FT bol vymenovaný 2. októbra 2002 (dalej len "nový PPGR FT"). Tlacová správa, ktorá o tomto vymenovaní informovala, znie: "Na základe návrhu predstavenstva [FT] sa Rada ministrov rozhodla vymenovat... [nového PPGR FT]. Nový predseda ihned zabezpecí výkon auditu [FT], ktorého výsledky budú predstavenstvu oznámené v nadchádzajúcich týzdnoch a z ktorého bude vychádzat plán financného ozivenia a strategického rozvoja na znízenie dlhu [FT] so zretelom na jej strategické ciele. V tomto ohlade získa [nový PPGR FT] podporu akcionára státu, ktorý je pripravený prevziat svoju zodpovednost v plnom rozsahu. [Francúzsky] stát poskytne pomoc pri realizácii akcií na ozivenie a prispeje k zvýseniu vlastného imania [FT] podla pravidiel, ktoré sa urcia v úzkej spolupráci s predsedom predstavenstva [FT] a predstavenstvom. Ako uz bolo uvedené, [Francúzsky] stát urobí v medziobdobí opatrenia, ktoré [FT] umoznia vyhnút sa akémukolvek problému s financovaním." 9 Dna 19. novembra 2002 francúzske orgány zaslali Komisii "oznámenie", ktoré jednak opisuje aktuálnu financnú situáciu FT zdôraznujúc, ze "jej operacné výkony sú výborne" a jednak informuje o ich úmysle zúcastnit sa na obnovení kapitálu FT za trhových podmienok, pricom vysvetlujú, akým spôsobom prispejú k realizácii plánu ozivenia FT. V tomto oznámení francúzske orgány najmä spresnili, ze: "s cielom poskytnút [FT] potrebnú úroven riadenia, aby sa co najlepsie a v co najvýhodnejsom case presadila na trhu, [francúzsky] stát je pripravený co najskôr sa podielat na zvýsení základného imania formou akcionárskej pôzicky, ktorá v okamihu predaja nových akcií bude mat podobu základného imania. Výska tejto pôzicky bude zodpovedat úplnej alebo ciastocnej úcasti [francúzskeho] státu na budúcom zvýsení základného imania a môze dosiahnut 9 [miliárd eur]. Tento úver bude docasný a jeho konverzia sa musí uskutocnit prostredníctvom akcií. Pouzije sa len v prípade potreby [FT]. Tento úver bude navyse taxatívne vymedzený aktuálne platnými trhovými podmienkami a úroky budú zahrnuté do základného imania. [Francúzsky] stát na svoju úcast na pláne ozivenia [FT] hodlá vyuzit ERAP, [francúzsky] verejný priemyselný a obchodný podnik, ktorý poskytne [FT] akcionársku pôzicku a predpokladá sa, ze po tom, co bude táto pôzicka zmenená na základné imanie, sa stane dôlezitým akcionárom [FT]. Kedze verejná úcast tohto verejného institútu v [FT] bude predstavovat jeho aktíva, dlhy z dlhopisov budú jeho pasíva. Výber ERAP-u odráza vôlu [francúzskeho] státu jasne urcit schválené úsilie týkajúce sa státneho majetku tým, ze ho zadelí poverenej organizácii." 10 Na zasadnutí predstavenstva FT 4. decembra 2002, nové vedenie FT predstavilo akcný plán pod názvom "Ambition FT 2005" (dalej len "plán Ambition 2005") predovsetkým s cielom vyvázit bilanciu FT na základe zvýsenia jej imania az do výsky 15 miliárd eur. 11 Predlozenie plánu Ambition 2005 sprevádzala tlacová správa ministra hospodárstva, ktorá znie: "Minister hospodárstva... potvrdzuje, ze [francúzsky] stát bude podporovat akcný plán schválený predstavenstvom [FT] 4. decembra [2001]. 1) Skupina [FT] je súdrznou priemyselnou skupinou, ktorej výkonnost je pozoruhodná. V súcasnosti vsak [FT] musí riesit problém nevyvázenej financnej struktúry, nedostatku vlastného kapitálu a nedostatku strednodobých zdrojov. Takáto situácia je výsledkom neúspesných, zle spravovaných investícií realizovaných v minulých obdobiach, splasnutia telekomunikacnej 'bubliny` a vo vseobecnosti sú výsledkom obratu na trhoch. Túto situáciu este zhorsila skutocnost, ze [FT] nemala inú moznost financovania svojho rozvoja nez zadlzením. 2) [Francúzsky] stát, ktorý je väcsinovým akcionárom, poziadal nové vedenie podniku, aby obnovilo financnú rovnováhu [FT] pri zachovaní integrity skupiny... 3) So zretelom na akcný plán vypracovaný vedením podniku a perspektívy návratnosti investície sa [francúzsky] stát bude podielat na zvýsení vlastného kapitálu z 15 miliárd eur v pomere zodpovedajúcom jeho podielu na kapitále, co predstavuje investíciu 9 miliárd eur. [Francúzsky] stát ako akcionár mieni takýmto spôsobom konat ako uvedomelý investor [obozretný investor - neoficiálny preklad]. [FT] musí stanovit pravidlá a casový harmonogram zvýsenia svojho vlastného imania. [Francúzska] vláda má záujem na tom, aby táto operácia prebehla s maximálnym mozným ohladom na situáciu akcionárov jednotlivcov a akcionárov zamestnancov [FT]. S cielom umoznit [FT] uskutocnit operáciu na trhu v co najpríhodnejsom okamihu, je stát pripravený uvazovat o svojej úcasti na zvýsení vlastného kapitálu poskytnutím [FT] docasného úveru úroceného za trhových podmienok. 4) Celý podiel [francúzskeho] státu v ERAP-e, verejnom priemyselnom a obchodnom podniku, sa prevedie do [FT]. Tento podnik sa zadlzi na financných trhoch kvôli financovaniu podielu [francúzskeho] státu na zvýsení vlastného kapitálu [FT]." 12 V dnoch 11. a 12. decembra 2002 FT zacala s dvomi následnými emisiami dlhopisov v celkovej výske 2,9 miliardy eur. 13 Dna 20. decembra 2002 Výskumný a naftársky podnik (ERAP) zaslal FT parafovaný a podpísaný návrh zmluvy o akcionárskej pôzicke. FT tento návrh nepodpísala a akcionárska pôzicka nebola nikdy poskytnutá. 14 Dna 15. januára 2003 si FT vo forme dlhopisov pozicala celkovú sumu 5,5 miliardy eur. Na tieto pôzicky dlhopisov sa nevztahovala ziadna státna ochrana ani záruka. 15 Dna 10. februára 2003 FT predlzila splatnost casti zdruzenej pôzicky vo výske 15 miliárd eur. 16 Dna 4. marca 2003 sa zacalo so zvysovaním základného imania podla plánu Ambition 2005. Dna 24. marca 2003 FT uskutocnila zvýsenie základného imania o 15 miliárd eur. Francúzska republika na túto operáciu prispela sumou 9 miliárd eur pomerne na základe svojho podielu na základnom imaní FT. Sumu vo výske 6 miliárd eur zabezpecilo bankové odborové zdruzenie zlozené z 21 bánk. Táto operácia sa skoncila 11. apríla 2003. 17 FT uzavrela úctovné obdobie 2002 so stratou priblizne 21 miliárd eur a cistým financným dlhom takmer 68 miliárd eur. Zisk za rok 2002, ktoré FT zverejnila 5. marca 2003, vykazoval zvýsenie obratu o 8,4 %, prevádzkového zisku pred zapocítaním amortizácie o 21,1 % a prevádzkového zisku o 30,9 %. K 14. aprílu 2003 Francúzska republika vlastnila 58,9 % základného imania FT, z toho 28,6 % prostredníctvom ERAP-u. 18 Francúzska vláda 31. júla 2003 prijala v Rade ministrov návrh zákona, ktorý stanovil zrusenie povinnosti státneho väcsinového podielu na základnom imaní FT. Tento návrh zákona bol schválený francúzskym národným zhromazdením a nadobudol úcinnost 31. decembra 2003. 19 Francúzska republika sa 1. septembra 2004 vzdala 10 % základného imania FT zodpovedajúcich 5,2 miliardám eur, cím znízila svoj podiel na základnom imaní FT na 42,25 %. II - Správne konanie 20 Francúzska republika 4. decembra 2002 zaslala Komisii Európskych spolocenstiev podla clánku 88 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) financné opatrenia stanovené plánom Ambition 2005, vrátane návrhu akcionárskej pôzicky. 21 Dna 22. januára 2003 spolocnosti Bouygues SA a Bouygues Télécom SA (spolu dalej len "spolocnosti Bouygues"), dve spolocnosti zalozené podla francúzskeho práva, pricom Bouygues Télécom SA vykonáva aktívnu cinnost na francúzskom trhu mobilných telefónov, podali Komisii staznost týkajúcu sa pomoci, ktorú Francúzska republika v rámci vyrovnávania dlhov FT udelila spolocnostiam FT a Orange. Táto staznost sa týkala jednak najmä oznámenia o poskytnutí investície zo strany Francúzskej republiky vo výske 9 miliárd eur a jednak verejných vyhlásení francúzskych orgánov prijatých od júla 2002 v prospech FT (dalej len "vyhlásenia prijaté od júla 2002"). 22 Komisia listom z 31. januára 2003 informovala francúzske orgány o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES v súvislosti s financnými opatreniami plánovanými v prospech FT. 23 Rozhodnutie Komisie o zacatí konania bolo 12. marca 2003 uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 57, s. 5). Komisia vyzvala dotknuté strany, aby k daným opatreniam predlozili svoje pripomienky. 24 Francúzske orgány listom zo 4. apríla 2002 predlozili svoje pripomienky k zacatiu konania a namietali proti dôvodnosti pochybností, ktoré vyjadrila Komisia. 25 Vyjadrením z 11. apríla 2003 spolocnosti Bouygues predlozili Komisii svoje pripomienky, pricom pripomenuli, ze ich staznost z 22. januára 2003 treba v tomto konaní povazovat za súcast ich stanoviska. Komisia okrem toho dostala pripomienky zo strany viacerých iných dotknutých osôb, vrátane francúzskeho zdruzenia prevádzkovatelov sietí a telekomunikacných sluzieb (AFORS Télécom, dalej len "AFORS") a FT. Predovsetkým FT a spolocnosti Bouygues predlozili pocas správneho konania viaceré stúdie ekonomických expertov a právne stanoviská. 26 Dna 30. mája 2003 Komisia zverejnila oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na "poskytovanie asistencných sluzieb na posúdenie súladu financnej podpory, ktorú poskytla Francúzska republika FT, so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve a prípadnej analýzy plánu ozivenia FT". Dna 24. septembra 2003 bola táto zákazka zadaná poradcovi, ktorý 28. apríla 2004 predlozil svoju správu o hospodárení (dalej len "správa z 28. apríla 2004"). 27 K správe z 28. apríla 2004 bolo pripojené právne stanovisko z 22. marca 2004 (dalej len "stanovisko z 22. marca 2004"). Komisia listom z 3. mája 2004 zaslala tieto dve stanoviská francúzskym orgánom, pricom ich vyzvala, aby predlozili svoje pripomienky. III - Napadnuté rozhodnutie A - Dorucenie napadnutého rozhodnutia 28 Dna 3. augusta 2004 Komisia dorucila francúzskym orgánom rozhodnutie 2006/621/ES z 2. augusta 2004 o státnej podpore, ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti France Télécom (Ú. v. EÚ L 257, s. 11, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 29 Dna 30. augusta 2004 Komisia zaslala kópiu napadnutého rozhodnutia FT a spolocnostiam Bouygues. 30 Dna 3. septembra 2004 Komisia zaslala kópiu napadnutého rozhodnutia AFORS-u. B - Výrok napadnutého rozhodnutia 31 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze "akcionárska pôzicka, ktorú [francúzsky] stát poskytol [FT] v decembri 2002 vo forme úverovej linky vo výske 9 miliárd eur v spojitosti s vyhláseniami... od júla 2002, je státnou pomocou, ktorá nie je zlucitelná so spolocným trhom". 32 Podla clánku 2 napadnutého rozhodnutia "vrátenie pomoci uvedenej v clánku 1 nemozno pozadovat". C - Konstatovania Komisie v súvislosti s financnou situáciou FT v období od júna 2002 do marca 2003 33 Komisia v casti 3 napadnutého rozhodnutia nazvanej "Chronologický opis faktov a financnej situácie [FT]" vykonala najmä nasledujúce konstatovanie. 34 Po prvé, pokial ide o financnú situáciu FT, Komisia konstatovala, ze od júna 2002 bola FT "podnikom s váznymi strukturálnymi tazkostami a nevyvázenou bilanciou" (odôvodnenie c. 17 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti Komisia hovorila jednak o rýchlom znízení ratingu FT v priebehu prvého polroka 2002, pricom toto znízenie bolo potvrdené v oznámeniach ratingových agentúr, akými sú Standard & Poor's (dalej len "s & P"), Moody's a Fitch Ratings (odôvodnenia c. 20 az 27 napadnutého rozhodnutia) a jednak v nadväznosti na analýzu "credit spreads" (marza na sadzbu obligácie) FT o "spread inversion", t. j. o zvýsení nebezpecenstva v súvislosti s jej krátkodobým zadlzením, najmä na zaciatku júla 2002 v porovnaní s rizikom v súvislosti s jej strednodobým a dlhodobým zadlzením. "Spreads" týkajúce sa zadlzenia podniku totiz odrázajú hodnotenie jednotlivými trhmi rizika spojeného so schopnostou danej spolocnosti plnit si záväzky, ako je platenie úrokov a splatenie dlhu v termíne splatnosti a normálne sú vyssie v prípade dlhodobého zadlzenia, nez krátkodobého. Uvedené "spreads" majú vplyv na hodnotenie dlhopisov, ako aj na výsku úroku z emisie nových dlhopisov. Podla Komisie toto vysoké riziko potvrdzuje pokles ceny dlhopisov FT v júni a v júli 2002, co odráza priemernú hodnotu dlhu FT z dôvodu narastajúceho rizika neschopnosti splácania z pohladu trhov (odôvodnenia c. 28 az c. 31 napadnutého rozhodnutia). Komisia okrem toho poukázala na znacný pokles kurzu akcií FT v prvom polroku 2002, kedze tento kurz dosiahol svoju najnizsiu úroven najprv 27. júna 2002 (7,79 eur) a potom 30. septembra 2002 (6,01 eur) (odôvodnenie c. 35 napadnutého rozhodnutia). 35 Po druhé Komisia v podstate konstatovala, ze ku dnu vyhlásenia z 12. júla 2002, kazdé dodatocné znízenie ratingu dlhu FT spôsobilo stratu jej bezpecnej investicnej úrovne (investment grade), a ze ratingové agentúry S & P a Moody's boli pripravené znízit tento rating na úroven "junk bond" (spekulatívne dlhopisy) (odôvodnenie c. 37 napadnutého rozhodnutia). 36 S & P vsak vo svojej tlacovej správe z 12. júla 2002 uviedla (odôvodnenie c. 37 a 38 napadnutého rozhodnutia): "FT by mohla mat isté tazkosti s refinancovaním dlhov splatných v roku 2003. Vyjadrenie [Francúzskeho] státu vsak podporuje zaradenie FT do [istého] investicného radu... "Francúzsky stát, ktorý vlastní v [FT] 55 %, sa pre [S & P] jasne vyslovil, ze sa bude správat ako uvedomelý investor [obozretný investor - neoficiálny preklad] a ked bude mat FT tazkosti, prijme adekvátne opatrenia. Dlhodobý rating [FT] znízený na BBB-..." 37 V odôvodnení c. 212 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, ze uz 24. júna 2002 Moody's okamzite znízila rating FT hned nad úroven "junk bond". Okrem toho v odôvodnení c. 221 a v poznámke pod ciarou 142 uvedeného rozhodnutia sa Komisia opierala o správu Deutsche Bank z 22. júla 2002, z ktorej citovala a komentovala tieto casti: "Dna 12. júla 2002 S & P znízil[a] rating [FT] na BBB-...Táto agentúra uz neocakáva, ze [FT] dosiahne v roku 2003 svoj ciel 3,5 x cistý dlh/Ebitda za rok 2003, ale oznámila perspektívu stability nízkeho ratingu BBB. Perspektívu stability podporilo [podla tlacovej správy S & P] aj vyhlásenie: 'Francúzsky stát - ktorý vlastní v [FT] 55 % - sa jasne vyjadril pre [S & P], ze sa bude správat ako uvedomelý investor [obozretný investor - neoficiálny preklad], a ak bude mat FT tazkosti, prijme adekvátne riesenia`. Treba uviest, ze S & P na zaciatku povedal[a], ze mimoriadnu podporu od francúzskej vlády nezohladní v ratingu [FT] po tom, co ho znízil[a] v júni na BBB. Odvtedy agentúra zmenila názor vyhlasujúc, ze závery creditwatch status sledujú 'analýzu likvidných prostriedkov spolocnosti na konci roka 2003 a revíziu potenciálnej úcasti francúzskeho státu na francúzskom telekomunikacnom trhu` (s. 19). '[FT] vytazil z rastúcej dôvery trhu v to [v presvedcení - neoficiálny preklad], ze vláda podporí tým ci oným spôsobom úver` (s. 20). 'Nemôzeme ignorovat skutocnost, ze majoritným vlastníkom FT je francúzsky stát a [ze] nedávne komentáre francúzskeho ministerstva financií uistili investorov o zabezpecení likvidity` (s. 54). '... nazdávame sa, ze [FT] nakoniec zozenie volné financné prostriedky, ktoré potrebuje, cez tzv. «implicitnú státnu podporu» [Francúzskeho] státu. Mohla by ich zohnat vo forme pôziciek, podmienok na trhu, ktoré by poskytli banky alebo vláda` (s. 21). 'Aká je vsak trhová cena povedzme nového dlhu 10 miliárd na základe cenných papierov s bonitným hodnotením BBB- ? Aká je reálna cena dlhu 10 miliárd eur spolocnosti, ktorá nie je naozaj hodnotená známkou BBB- a ktorá je daným spôsobom posudzovaná iba kvôli podpore od vlády?... Domnievame sa, ze na tieto otázky neexistuje správna odpoved, pretoze keby FT pôsobila v reálnom svete, podla nás by nebola v situácii refinancovania sa bez konverzie dlhu na kapitál` (s. 33, v tom istom zmysle pozri s. 54). Nakoniec este spomenme, ze 'v tlaci sa objavilo vyjadrenie, ze francúzska vláda podporí [FT], ktorá súhlasí s tým, ze [táto vláda] bude pre spolocnost «poziciavajúcim subjektom v poslednej instancii». Toto vyjadrenie výrazne zvýsilo cenu dlhopisov a akcií, pricom akcie sa zvýsili o 90 % a dlhopisy [o] 137 [základných bodov] v priebehu 2 týzdnov, najmä preto, lebo spekulanti uzavreli [kryli - neoficiálny preklad] svoje pozície` (s. 28). Zdôraznime, ze S & P sa pocas nedávnej telefonickej konferencie vyjadril[a] k znízeniu kreditu FT, ze ako podnik tvoriaci cash flow a s koeficientom dlh/EBITDA [ze ako podnik s vytvoreným cash flow, ktorého pomer dlhu a Ebitda - neoficiálny preklad] sa rovná styrom, mala byt hodnotená známkou BBB-, a teda by mala byt zaradená do posledného [istého] investicného stupna. Aktuálny rating [FT] BBB-, je ako sa zdá, viac zalozený na príslube podpory [francúzskej] vlády vo veci zabezpecenia likvidity, nez na jej vlastných základných prostriedkoch." Podla prepoctov Deutsche Bank bol pomer dlh/Ebitda [FT] 4,9 v druhom polroku 2002 a 5,20 k 31. decembru 2002. 38 Komisia dospela k záveru, ze v júli 2002 FT prechádzala krízou dôvery. 39 Bývalý PPGR FT 16. septembra 2002 totiz v tlaci oznámil, ze "znízenie ratingu bráni plánovanému refinancovaniu" spolocnostou FT, a ze "oslabenie udelenej hodnoty na úroven dlhu FT... agentúrou Moody's na konci júna [2002] jej uzavrelo prístup na trh" (poznámka pod ciarou 131 zodpovedajúca odôvodneniu c. 212 napadnutého rozhodnutia; pozri tiez odôvodnenie c. 248 uvedeného rozhodnutia). Z poznámky pod ciarou 176 zodpovedajúcej odôvodneniu c. 252 napadnutého rozhodnutia okrem toho vyplýva, ze bývalý PPGR FT na vypocúvaní audítorov FT pred vysetrovacou komisiou tvrdil: "Pravdou je, ze v ciernom scenári sa nikdy nepocítalo s tým, ze prístup na kapitálový trh bude pre nás uzavretý. Nikdy sme o tejto moznosti nehovorili, pretoze sme povazovali za samozrejmé, ze prítomnost [francúzskeho] státu ako väcsinového akcionára zabráni trhu pomýslat na úpadok [FT] a nebude ani nutné, aby [francúzsky] stát vyjadril svoju podporu. Tento názor zdielali takmer vsetky subjekty trhu [hospodárske subjekty na trhu - neoficiálny preklad], az kým jedna z troch ratingových agentúr - a jediná - nerozhodla, ze [FT] je na pokraji platobnej neschopnosti a upravila jej rating, cím jej doslova zo dna na den úplne uzavrela prístup na trh... Ked tá istá ratingová agentúra v júni [2002] vydala svoje stanovisko, a ked bol pre nás uzavretý prístup na trh, vedel som, ze ak si [FT] nebude môct znova pozicat, ocitne sa o rok neskôr koncom prvého polroka 2003 v platobnej neschopnosti." 40 Túto krízu dôvery potvrdil jednak nový PPGR FT 11. decembra 2002 pocas vypocúvania pred komisiou pre hospodárske veci národného zhromazdenia, ktorého zápisnica uvádza (poznámka pod ciarou 32 zodpovedajúca odôvodneniu c. 39 napadnutého rozhodnutia): "[Nový PPGR FT] zistil, ze zavedený plán financovania nebol dodrzaný a ze jeho realizácia sa skomplikovala zaciatkom roka 2001, takze sa dal predpokladat vznik krízy likvidity v lete 2003... [V]yhlásil, ze ked hrozilo [FT] zastavenie platieb, ocitol sa v stave soku... vzhladom na výsku svojho zadlzenia, pretoze potreboval získat likvidné prostriedky na platenie 15 miliárd eur v roku 2003 a neskôr v roku 2004, a 20 miliárd eur v roku 2005..." 41 V odôvodnení c. 248 napadnutého rozhodnutia je spresnené, ze nový PPGR FT pri vypocúvaní pred financnou komisiou francúzskeho senátu 5. decembra 2002 uviedol, ze "napriek obrovskému zadlzeniu [FT] nepreskúmal[a] situáciu skupiny, ktorej rating sa znízil, a ktorá uz nemala prístup na kapitálové trhy". 42 Okrem toho Francúzsky senát v stanovisku predlozenom 21. novembra 2002 v mene komisie pre hospodárske veci a plánovanie konstatoval, ze pokles ratingu FT na nizsiu úroven by zhorsil krízu splácania krátkodobého dlhu (odôvodnenie c. 39 napadnutého rozhodnutia): "A do júna 2003 by sa problémy s financovaním FT mohli stat rozhodujúcimi, ba dokonca 'velmi komplikovanými`... Ak sa [FT] doteraz nepodarilo znova vstúpit na trh (kvôli znízenému ratingu), [francúzsky] stát bude musiet nájst nástroje, ktorými by [FT] pomohol refinancovat sa." 43 Z odôvodnení c. 245 a 246 napadnutého rozhodnutia takisto vyplýva, ze podla správy JP Morgan z 2. decembra 2002 by [FT] bez státnej podpory nebola schopná získat nový kapitál na trhu na splatenie svojho dlhu. V tejto súvislosti táto správa spresnuje: "I nadalej posudzujeme profil FT z hladiska rizika/výnosnosti ako neatraktívny v ocakávaní výsledku strategickej revízie... Hoci veríme v schopnost FT znízit náklady a vytvorit velmi vysoký zisk, a aj ked má predseda predstavenstva a generálny riaditel dobrú povest, úloha [francúzskej] vlády má klúcový význam pre flexibilitu FT, ktorú FT potrebuje. V tomto období riziko likvidity pretrváva a podla nás je zvýsenie imania iba otázkou casu... Úloha [francúzskej] vlády má klúcový význam aj pre splácanie a znízenie dlhu. Vzhladom na blíziace sa termíny splatnosti dlhov v roku 2003 sa FT a ratingové agentúry krátkodobo zamerali na riziká likvidity a refinancovania [FT]. Bez intervencie [francúzskej] vlády by to nebolo mozné - uznala to aj samotná [FT] pocas telekonferencie v tretom stvrtroku." 44 Napriek tejto situácii ratingové agentúry zachovali rating FT na bezpecnej investicnej úrovni, pricom zohladnili vyhlásenia francúzskych orgánov (odôvodnenie c. 39 napadnutého rozhodnutia). Z odôvodnenia c. 222 napadnutého rozhodnutia navyse vyplýva, ze podla jednej z podmienok protokolu dohody podpísanej 11. a 12. septembra 2002 medzi Francúzskou republikou a skupinou bánk, ktoré sa podielali na obnovení kapitálu, "Zachovanie na minime aktuálnych ratingov ([bezpecný] investicný rad) dlhodobého dlhu [FT] ratingovými agentúrami Moody's a [S & P]... [bude znovu uvedené ako podmienka] v zmluve o záruke a investovaní." Napokon jedna z podielových bánk Morgan Stanley 12. septembra 2002 v súvislosti s jej záväzkom na zvýsení základného imania FT vyhlásila (poznámka pod ciarou 147 zodpovedajúca odôvodneniu c. 222 napadnutého rozhodnutia): "Nazdávame sa, ze plánovaná operácia bude za súcasných podmienok obtiazna a ze pozitívna reakcia trhov na vyhlásenia a tlacové správy, ktoré budú uverejnené koncom týzdna, bude klúcovým predpokladom na vytvorenie podmienok nutných na uskutocnenie tejto operácie." 45 Po tretie vzhladom na financnú situáciu FT v septembri 2002 (odôvodnenia c. 40 az 49 napadnutého rozhodnutia) a najmä na tlacové správy francúzskych orgánov z 13. septembra (pozri bod 7 vyssie) a z 2. októbra 2002 (pozri bod 8 vyssie), ratingové agentúry v súvislosti so splácaním dlhu FT zmenili svoje hodnotenie a zvýsili dôveru na trhu. 46 Agentúra Moody's v tlacovej správe z 13. septembra 2002 tak zmenila perspektívu dlhu FT z negatívnej na stabilnú, pretoze Francúzska republika potvrdila svoj záväzok podporit FT (odôvodnenie c. 52 a poznámka pod ciarou 45 napadnutého rozhodnutia). Táto správa znie: "Dôvera Moody's sa posilnila vdaka vyhláseniu [francúzskej] vlády, ktorá znova potvrdila svoju silnú podporu [FT]. Aj ked obava Moody's co sa týka celkovej úrovne financného rizika a predovsetkým nízkej likvidity pretrváva, Moody's zacal[a] viac verit tomu, ze francúzska vláda podporí [FT] v prípade, ze sa tento podnik dostane do tazkostí v súvislosti so splatením svojho dlhu." 47 Takisto 17. decembra 2002 S & P spresnila, ze od júla 2002 bola podpora francúzskych orgánov jedným z klúcových faktorov pre udrzanie hodnotenia FT na bezpecnej investicnej úrovni. Okrem toho oznámenie francúzskych orgánov o akcionárskej pôzicke a ich záväzok zúcastnit sa na obnovení kapitálu spolocnosti vo výske 15 miliárd eur sumou zodpovedajúcou ich kapitálovej úcasti bolo dôkazom potvrdzujúcim túto podporu a dostatocnej ochrany veritelov FT (odôvodnenie c. 58 a poznámky pod ciarou c. 25 a 53 na padnutého rozhodnutia). 48 Komisia okrem toho konstatovala, ze zvýsením základného imania FT vo februári a v marci 2003 ratingové agentúry prestali podporu Francúzskej republiky povazovat za klúcový prvok hodnotenia FT, pricom táto podpora bola podla vyjadrení S & P zo 17. decembra 2002 a Moody's z februára 2003 velmi dôlezitá. Moody's vyhlásila (odôvodnenie c. 61 a poznámka pod ciarou 54 napadnutého rozhodnutia): "Francúzska vláda dôsledne potvrdzovala svoju podporu [FT] a ochotu poskytnút jej v prípade potreby financnú podporu na vyriesenie potenciálnych problémov likvidity. Táto podpora sa stala reálnou, ked ERAP poskytol [FT] úverovú linku vo výske 9 miliárd eur na 18 mesiacov, ktorá je úrocená, ale je splatná výhradne v akciách [FT]. Moody's zohladnil[a] [francúzsku] státnu podporu stanovením ratingu Baa3... Financné riziko spojené so znacným zadlzením [FT] nezodpovedá jeho investicnému zaradeniu (ktoré je vykompenzované jej dobrými operacnými výkonmi [a] implicitnou podporou francúzskej vlády)." 49 Okrem toho hodnotenie FT dané agentúrou S & P 14. mája 2003, t. j. po zvýsení jej základného imania, sa jasne zakladalo na financných údajoch FT (odôvodnenie c. 61 a poznámka pod ciarou 54 napadnutého rozhodnutia). 50 Podla odôvodnenia c. 247 napadnutého rozhodnutia predovsetkým správa Global Equity Research z 20. februára 2003 potvrdzuje skutocnost, ze az po vyhláseniach francúzskych orgánov kapitálový trh umoznil FT refinancovat sa za vhodných podmienok. Podla tejto správy "naliehavé problémy s likviditou boli vyriesené: od anticipácie svojej úcasti na zvýsení imania o 15 miliárd eur formou úverovej linky 9 miliárd eur mohla FT opät vstúpit na trh s dlhopismi a tým odstránit svoje akútne problémy s likviditou". D - Predmet napadnutého rozhodnutia 51 V casti 6 napadnutého rozhodnutia nazvanej "Predmet tohto rozhodnutia" Komisia v prvom rade pripomenula predmet oznámenia zo strany Francúzskej republiky o návrhu akcionárskej pôzicky, ktorá bola urcená na uskutocnenie plánu Ambition 2005. dalej uviedla, ze "s cielom rozhodnút o zhode predmetných opatrení so zmluvou preskúmala Komisia udalosti spojené s oznámením tohto návrhu, medzi nimi vyhlásenia vlády z obdobia júl - december 2002", a ze "oznámené opatrenia nemozno analyzovat bez zohladnenia [uvedených] vyhlásení vlády". Týmito vyhláseniami totiz francúzske orgány vyjadrili svoju vôlu prijat vhodné opatrenia na vyriesenie financných problémov FT. Návrh akcionárskej pôzicky je uskutocnením ich vopred zamýslaného zámeru. Z vecného hladiska totiz neexistuje ziadny právny dôvod na to, aby sa skúmanie právne relevantných skutocností obmedzilo iba na skutocnosti, ktoré sa Francúzska republika rozhodla uviest v oznámení. Pojem pomoc je objektívny pojem zalozený na hospodárskej realite. Z toho vyplýva, ze ak Komisia pozná skorsie skutocnosti, ktoré sú objektívne právne relevantné, musí ich do svojej analýzy zahrnút (odôvodnenie c. 185 napadnutého rozhodnutia). Komisia dodala, ze v odôvodnení c. 70 a v poznámke pod ciarou 40 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 môzu byt nálezitostami, ktoré musí vo svojom vysetrovaní zohladnit (poznámka pod ciarou 105 napadnutého rozhodnutia). 52 V odôvodnení c. 186 a nasl. napadnutého rozhodnutia Komisia zhrnula svoje stanovisko takto: "(186) V tomto prípade Komisia konstatuje, ze opatreniam z decembra 2002, ktorých sa oznámenie týka, predchádzalo viacero vyhlásení a opatrení francúzskych orgánov z obdobia od júla [2002]. Tieto vyhlásenia a opatrenia umoznujú na jednej strane lepsie pochopit dôvody a dosah opatrení z decembra [2002]. Na druhej strane mali predchádzajúce oznámenia a opatrenia istotne dopad na to, ako trhy a hospodárske subjekty vnímali situáciu FT v mesiaci december [2002]. Kedze samotné správanie hospodárskych subjektov bolo zasa ovplyvnené správaním státu, nie je objektívnym parametrom vhodným na posúdenie správania státu. Preto je teda potrebné vziat tieto predchádzajúce intervencie do úvahy pri analýze existencie podpôr v decembrových opatreniach. (187) Je totiz mozné analyzovat vyhlásenia a postupné opatrenia francúzskych orgánov od júla 2002 ako celok, ktorého okamihom konkretizovania sú vraj decembrové opatrenia [ktorých výsledkom sú opatrenia z decembra 2002 - neoficiálny preklad] (poskytnutie akcionárskej pôzicky), ktoré boli oznámenými opatreniami... (188) Analýza tohto prípadu napovedá na prvý pohlad o casovom posune medzi výhodami pre firmu, ktoré boli osobitne naznacené v mesiaci júl [2002] a potenciálnym vynalozením státnych zdrojov, ktorý bol jasnejsie naznacený v mesiaci december [2002]. Vyhlásenia ministra hospodárstva... by sme totiz mohli kvalifikovat ako pomoc vtedy, keby mali nepochybne úcinok na trhy a poskytli by [FT] zvýhodnenie. Nebude vsak jednoduché jednoznacne urcit, ci vyhláseni[e] z [12.] júla 2002 mohl[o] byt aspon potenciálne záväzkom na poskytnutie státnych zdrojov. Z tohto pohladu Komisia dobre rozanalyzovala mnohé právne argumenty s cielom dokázat jednak to, ze také verejné vyhlásenia boli z právneho hladiska ekvivalentom státnej záruky a jednak to, ze stát dal týmito vyhláseniami v stávku [ze stát týmito vyhláseniami ohrozil - neoficiálny preklad] svoju dobrú povest s hospodárskymi dôsledkami v prípade ich nedodrzania. Tieto okolnosti zakladajú vcelku riziko, pretoze skutocne môzu ohrozit státne zdroje (bud domáhaním sa zodpovednosti státu voci investorom, alebo zvýsením nákladov na budúce transakcie státu). Téza, ze vyhláseni[e] z [12.] júla 2002 [predstavuje] [pomoc], je teda novátorskou tézou, ale pravdepodobne nepodlozenou [podlozenou - neoficiálny preklad]. (189) V tomto prípade vsak Komisia nemá k dispozícii dostatok základných informácií, aby mohla nevyvrátitelne dokázat existenciu podpory na základe novátorskej tézy. Na druhej strane sa nazdáva, ze môze dokázat existenciu prvkov podpory tradicnejsím prístupom, vychádzajúc z decembrových vyhlásení, ktoré boli úradne oznámené. (190) Existencia záväzku poskytnutia státnych zdrojov je totiz v mesiaci decembri [2002] jasná. V decembri je evidentná aj existencia zvýhodnenia [FT], ak sa zohladní dopad vyhlásení a predbezných opatrení na trhy. (191) Z tohto hladiska nemozno 'zásadou súkromného investora v trhovej ekonomike` odôvodnovat uvedenú intervenciu [z decembra 2002], ako to majú v úmysle francúzske orgány, pretoze správanie hospodárskych subjektov bolo v decembri jasne ovplyvnené predbeznými praktikami a vyhláseniami vlády od júla [2002]. Ak aj mozno pochybovat o tom, ci boli vyhlásenia [od júla 2002] dost konkrétne, aby mohli byt ako také podporami, niet ziadnych pochybností o tom, ze uvedené vyhlásenia stacili na 'nakazenie` vnímania zo strany trhov a na ovplyvnenie neskorsieho správania hospodárskych subjektov [ze uvedené vyhlásenia stacili na to, aby 'nakazili` vnímanie zo strany trhov a ovplyvnili neskorsie správanie hospodárskych subjektov - neoficiálny preklad]. Ak platí práve tento prípad, takéto správanie hospodárskych subjektov nemozno povazovat za neutrálne východisko pri posudzovaní správania [francúzskeho] státu. Predpoklad zalozený na zásade 'súkromného investora v trhovej ekonomike` sa teda nemôze opierat o situáciu na trhu, aká bola v decembri [2002], ale logicky musí vychádzat zo situácie na trhu, ktorá nebola ovplyvnená dopadom predbezných vyhlásení." E - Uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES a zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve 53 V casti 7 napadnutého rozhodnutia nazvanej "Posúdenie predmetného opatrenia podla clánku 87 ods. 1 [ES]" Komisia predovsetkým uviedla (odôvodnenie c. 194 napadnutého rozhodnutia): "Akcionárskou pôzickou (ktorá je anticipáciou [predpokladom - neoficiálny preklad] úcasti [francúzskeho] státu na rekapitalizácii [FT]) sa FT poskytuje výhoda, pretoze jej umoznuje zvýsit financné prostriedky a uistit trh o jej platobnej schopnosti. Aj ked [zmluva] o [akcionárskej] pôzicke nebola nikdy podpísaná, samotná potenciálna existencia tejto pôzicky môze FT zvýhodnit, pretoze na jej základe trh usúdil, ze [FT] je financne spolahlivejs[ia]. To by mohlo mat vplyv na podmienky pôzicky FT." 54 Komisia následne konstatovala (odôvodnenie c. 195 napadnutého rozhodnutia), ze: "Pokial ide o podmienky týkajúce sa státnych zdrojov, podla Komisie skutocnost, ze výhoda vyplýva zo státneho záväzku, ktorého predmetom je potenciálny, nie okamzitý, prevod státnych zdrojov, nevylucuje, ze táto výhoda bude poskytnutá zo státnych zdrojov. 'Z tohto hladiska treba... uviest, ze podla stálej judikatúry nie je potrebné k tomu, aby mohla byt výhoda poskytnutá jednému alebo viacerým podnikom povazovaná za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, dokázat vo vsetkých prípadoch, ze k prevodu státnych zdrojov doslo` [poznámka pod ciarou 113: rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 36; pozri tiez rozsudky Súdneho dvora z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, C-387/92, Zb. s. I-877, bod 14 a z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, C-6/97, Zb. s. I-2981, bod 16]. Státnou pomocou je za týchto okolností aj výhoda poskytnutá formou potenciálneho dodatocného státneho výdavku, ked narusí hospodársku sútaz a trh medzi clenskými státmi [poznámka pod ciarou 114: rozsudok Súdneho dvora z 1. decembra 1998, Ecotrade, C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 43, a rozsudok Súdu prvého stupna z 13. júna 2000, EPAC/Komisia, T-204/97 a T-270/97, Zb. s. II-2267, bod 80]." 55 Uvedený "potenciálny dodatocný výdavok" zo státnych prostriedkov "vznikol oznámením o poskytnutí akcionárskej pôzicky spolu s vytvorením podmienok na poskytnutie tejto pôzicky..., co vyvolalo na trhu zdanie, ze k poskytnutiu pôzicky naozaj doslo... a takisto aj dorucením FT zmluvy o pôzicke parafovanej a podpísanej ERAP-om". Aj keby FT túto zmluvu nikdy nepodpísala, neznamená to, ze nevznikne prípadný záväzok podpory zo státnych prostriedkov. Podla Komisie jednak, "ak by bol totiz tento dokument zmluvnou ponukou a kedze táto ponuka nebola odvolaná pocas tak dlhej doby, FT by ho mohla kedykolvek podpísat, cím by okamzite dosiahla vyplatenie sumy 9 miliárd eur", a jednak "[francúzsky] stát, ktorý by to nemohol ignorovat, by následne musel vyplatit FT prostredníctvom ERAP-u príslusnú sumu financných prostriedkov" (odôvodnenie c. 196 napadnutého rozhodnutia). Preto musí Komisia preskúmat, ci je výhoda poskytnutá FT v zhode so zásadou obozretného súkromného investora a ci narúsa hospodársku sútaz a trh medzi clenskými státmi (odôvodnenie c. 197 napadnutého rozhodnutia). 56 Komisia po tom, co konstatovala, ze zvýhodnenie poskytnuté FT narusilo alebo hrozilo narusením hospodárskej sútaze a mohlo by narusit obchod medzi clenskými státmi (odôvodnenia c. 198 az 201 napadnutého rozhodnutia), v casti 8 napadnutého rozhodnutia nazvanej "Zásada uvedomelého [obozretného - neoficiálny preklad] súkromného investora" preskúmala otázku, ci táto zásada bola dodrzaná s prihliadnutím na vsetky vyhlásenia francúzskych orgánov v mesiacoch, ktoré predchádzali predlozeniu návrhu akcionárskej pôzicky (odôvodnenie c. 202 a nasl. napadnutého rozhodnutia). 57 S prihliadnutím na vyhlásenie z 12. júla 2002 (pozri bod 4 vyssie) a tlacové správy francúzskych orgánov z 13. septembra, 2. októbra 2002 a 4. decembra 2002 (pozri body 7, 8 a 11 vyssie). Komisia dospela v podstate k záveru, ze "tieto vyhlásenia mozno vcelku povazovat za zverejnujúce zámer [francúzskeho] státu urobit v prípade, keby mala [FT] problémy s financovaním alebo financné tazkosti, vsetko potrebné na ich prekonanie" a vyjadrujúce jeho záväzok v tejto súvislosti. Tieto opakované, podobné a Francúzskej republike pripísatelné verejné vyhlásenia, sú dostatocne jasné, presné a jednoznacné, aby mohli byt dôkazom o vierohodnom záväzku tohto státu, najmä vo vztahu k financnej a priemyselnej obci, ktorá ich takto pochopila (odôvodnenia c. 206 az 213 a 217 napadnutého rozhodnutia). Navyse co sa týka týchto verejných vyhlásení, francúzske orgány sa tiez obrátili na "hlavné hospodárske subjekty na trhu", akým je agentúra S & P (pozri body 35 a 37 vyssie), aby ich informovali o svojich zámeroch a co najrýchlejsie uistili trh, aby sa zamedzilo poklesu hodnotenia dlhu FT na úroven "junk bond" (odôvodnenie c. 212 napadnutého rozhodnutia). 58 Takéto vyhlásenia môze trh chápat ako plne vierohodné a v dôsledku toho ocakáva, ze Francúzska republika "urobí vsetko potrebné na vyriesenie financných tazkostí FT". Podla Komisie "keby [francúzsky] stát toto ocakávanie nesplnil, malo by to dopad na jeho dobrú povest ako vlastníka, akcionára alebo správcu kótovaných alebo nekótovaných firiem a takisto ako emitenta dlhopisov na financovanie verejného dlhu". Tieto vyhlásenia vyjadrujú teda stratégiu zalozenú na dobrej povesti státu (odôvodnenie c. 217 napadnutého rozhodnutia). Tieto skutocnosti" mozno preto chápat ako "rizikové v tom zmysle, ze ohrozujú státne zdroje" a "téza, ze vyhlásenia... od júla 2002 sú podporami je... novátorská, ale pravdepodobne nepodlozená [podlozená - neoficiálny preklad]"(odôvodnenie c. 218 napadnutého rozhodnutia). 59 V odôvodnení c. 219 napadnutého rozhodnutia Komisia vsak dospela k záveru, ze "by na tomto základe [ne]mohla nezvratne dokázat existenciu podpôr". Na druhej strane konstatovala, "ze bude môct dokázat existenciu prvkov pomoci tradicnejsím spôsobom na základe opatrení z decembra 2002, ktoré boli uvedené v oznámení". V tejto súvislosti stací "dokázat, ze predbezné vyhlásenia skutocne ovplyvnili v decembri trhy a nebude potrebné kvalifikovat tieto... vyhlásenia ako zakladajúce státne podpory". 60 Opierajúc sa najmä o správu z 28. apríla 2004, ktorá konstatovala neprirodzený a nie zanedbatelný nárast hodnoty akcií (od 37,8 % do 43,8 %) a dlhopisov FT (od 3,2 % do 9,7 %) v nadväznosti na vyhlásenie z 12. júla 2002, o tlacovú správu S & P z toho istého dna (pozri bod 35 vyssie), ako aj správu Deutsche Bank z 22. júla 2002 (pozri bod 37 vyssie), Komisia dospela k záveru, ze "trh povazoval tieto vyhlásenia za stratégiu dôveryhodného záväzku [francúzskeho] státu podporit FT" (odôvodnenia c. 220 az 222 napadnutého rozhodnutia). 61 Vyhlásenia francúzskych orgánov boli totiz rozhodujúce na udrzanie stabilného hodnotenia FT na bezpecnej investicnej úrovni, pretoze v dôsledku hodnotenia na úroven "junk bond" by bola akcionárska pôzicka menej pravdepodobná a urcite nákladnejsia (odôvodnenie c. 225 in fine napadnutého rozhodnutia). V tomto zmysle je rozhodnutie francúzskych orgánov predvídat obnovenie kapitálu FT na základe poskytnutia úverovej linky v konecnom dôsledku výsledkom ich vyhlásení (odôvodnenie c. 226 napadnutého rozhodnutia). 62 Podla Komisie nie je rozhodujúce, ze operácia obnovenia kapitálu FT, ktorá sa uskutocnila v apríli 2003, bola úspesná a ze akcionárska pôzicka nebola nikdy poskytnutá. Pri uplatnení kritéria obozretného súkromného investora treba vychádzat z informácií, ktoré má investor k dispozícii v okamihu prijímania rozhodnutia investovat. Pri posudzovaní konania Francúzskej republiky v decembri 2002 nemozno preto brat do úvahy úspesnost operácie v apríli 2003. Vzhladom na to, ze vyhlásenia francúzskych orgánov ovplyvnili trh a správanie hospodárskych subjektov, Komisia "nemôze pri posudzovaní správania státu vychádzat zo správania ostatných hospodárskych subjektov a takto uplatnit kritérium spoluúcasti". Podla Komisie totiz "júlové vyhlásenia [francúzskeho] státu, ze urobí vsetko pre to, aby [FT] prekonal[a] svoje problémy s financovaním, ktoré neskôr zopakoval, skreslujú moment spoluúcasti, pretoze k súkromným investorom nemozno este pristupovat tak, ako keby sa rozhodovali iba na základe situácie [FT] a to nezávisle od toho, ci tieto vyhlásenia [zahrnajú] státnu pomoc alebo nie". Uplatnenie zásady obozretného súkromného investora nemôze vychádzat zo situácie na trhu v decembri 2002, ale logicky sa musí opierat o "situáciu na trhu neovplyvnenom skorsími vyhláseniami a verejnými oznámeniami" (odôvodnenie c. 227 napadnutého rozhodnutia). 63 Pritom "je zrejmé", ze ak sa tieto vyhlásenia posudzujú z hladiska situácie, ktorá predchádzala júlu 2002, t. j. vzhladom na financnú krízu a stratu dôvery FT v tomto case a vzhladom na neexistenciu akéhokolvek opatrenia a vyhlásenia francúzskych orgánov, dotknuté rozhodnutia o investovaní nerespektujú zásadu obozretného súkromného investora (odôvodnenie c. 228 napadnutého rozhodnutia). Za týchto okolností je "nepravdepodobné, ze by súkromný investor urobil od júla 2002 podobné vyhlásenia ako vyhlásenia francúzskej vlády, ktorými vláda z cisto ekonomického hladiska vystavila skúske svoju dôveryhodnost a dobrú povest a z právneho hladiska sa vtedy v kazdom prípade zaviazala financne podporit [FT]". Takýto investor by zobral na seba velmi velké riziko vo vztahu k FT a bez akejkolvek náhrady. Pritom ani hlavný akcionár, ktorý by mal vtedy rovnaké informácie ako francúzske orgány, by v júli 2002 neurobil vo vztahu k FT takéto vyhlásenia bez uskutocnenia hlbkového auditu jej financnej situácie a prijatia nutných opatrení na ozdravenie podniku, aby mohol posúdit riziko, ktoré takýto záväzok prinása. Takýto hlavný akcionár by bol býval potreboval úcast financných trhov na to, aby mohol ozdravit situáciu FT. Uvedené trhy vsak "neboli vtedy ochotné investovat alebo poskytnút FT velký úver" (odôvodnenie c. 229 napadnutého rozhodnutia). 64 Zo vsetkého co bolo vyssie uvedené, vyplýva, ze "[kritérium] uvedomelého [obozretného - neoficiálny preklad] súkromného investora v trhovom hospodárstve nebol[o] splnen[é]", a ze "výhoda poskytnutá FT formou návrhu akcionárskej pôzicky - ktorý bol preskúmaný z hladiska predbezných vyhlásení a intervencií francúzskych orgánov - [bola] státnou pomocou, hoci rozsah výhody [bolo mozné] len tazko vycíslit" (odôvodnenie c. 230 napadnutého rozhodnutia). F - Zlucitelnost dotknutej pomoci so spolocným trhom 65 V casti 9 napadnutého rozhodnutia nazvanej "Úctovná evidencia podpory" Komisia uviedla jednak, ze FT treba povazovat za podnik v tazkostiach v zmysle bodov 4 az 6 oznámenia Komisie o usmerneniach Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu podnikov tazkostiach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 288, 1999, s. 2) a jednak, ze dotknuté podporné opatrenia nemozno povazovat za pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, lebo nesplnajú podmienky na ich povolenie stanovené týmito usmerneniami (odôvodnenia c. 231 a 255 napadnutého rozhodnutia). Podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a uz citovaných usmernení Komisia teda dospela k záveru, ze tieto opatrenia boli nezlúcitelné so spolocným trhom (odôvodnenie c. 256 napadnutého rozhodnutia). G - Vrátenie dotknutej pomoci 66 V casti 10 napadnutého rozhodnutia nazvanej "Vrátenie podpory" Komisia vyhlásila, ze v danom stádiu nie je schopná urcit presnú výsku dotknutej pomoci, aby bolo mozné ju vymáhat v súlade s clánkom 14 nariadenia c. 659/1999 (odôvodnenia c. 257 az 259 napadnutého rozhodnutia). 67 Podla Komisie "napriek vsetkému úsiliu [by] Komisia [nebola] schopná primerane posúdit 'cistý` financný dopad oznámených opatrení, ktorý by mal byt urcený pomocou teoretického výpoctu izolujúceho úcinky vyhlásení a krokov [francúzskeho] státu od akejkolvek inej udalosti, ktorá mohla ovplyvnit situáciu FT alebo vnímanie tejto situácie trhmi". Dodala, ze "do [napadnutého] rozhodnutia teda nie je mozné zaclenit parametre pre výpocet, ktoré by boli dostatocne presné na to, aby sa pocas fázy realizácie [napadnutého] rozhodnutia dalo dospiet k definitívnemu výsledku". Komisia dospela k záveru, ze "za takýchto specifických okolností môze byt dodrziavanie práv clenského státu na obhajobu prekázkou vrátenia podpory v zmysle clánku 14 ods. 1 nariadenia... c. 659/1999, v ktorom 'Komisia nepozaduje vrátenie financnej pomoci vtedy, ked by tým isla proti vseobecnému princípu práva spolocenstva`" (odôvodnenie c. 261 napadnutého rozhodnutia). 68 Podla Komisie tento záver je tiez odôvodnený z hladiska zásady ochrany legitímnej dôvery prijímatelov pomoci (odôvodnenie c. 262 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti v odôvodneniach c. 263 a 264 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze: "(263) Komisia zohladnila vyhlásenia [francúzskej] vlády pri posudzovaní zhody predmetného opatrenia s predpismi o státnej pomoci. Návrh akcionárskej pôzicky by sám osebe bol býval povazovaný za nezakladajúci státnu pomoc z hladiska zmluvy. Komisia vsak dospela k názoru, ze vyhlásenia mali za následok opätovné získanie dôvery trhov v [FT], cím sa vylúcilo uplatnenie zásady uvedomelého [obozretného - neoficiálny preklad] súkromného investora a návrh pôzicky sa zhmotnil v pomoc poskytnutú FT. Komisia uznáva, ze je to prvýkrát, co musí skúmat otázku, ci je tento druh správania státnou pomocou. Kedze vsak pomoc závisí od krokov, ktoré boli urobené pred oznámením návrhu [akcionárskej] pôzicky, prícinlivý operátor [obozretný hospodársky subjekt - neoficiálny preklad] mohol verit v legitimitu správania daného clenského státu, ktorý nálezitým spôsobom oznámil návrh pôzicky. Ako uviedol generálny advokát Darmon vo svojich návrhoch [v rozsudku Súdneho dvora z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, C-5/89, Zb. s. I-3437], 'nemôzeme pohrdat rozpakmi, ktoré môzu v niektorých podnikoch vyvolat «netypické» formy pomoci, nehladiac na to, ci ich treba alebo netreba oznámit`. (264) Záver Komisie je taký, ze FT sa mohla oprávnene domnievat, ze správanie [Francúzskej republiky] nie je státnou pomocou. Na základe uvedených ustanovení je Komisia toho názoru, ze v tomto prípade by nariadenie vrátenia pomoci bolo v rozpore so vseobecnými princípmi práva spolocenstva." Konanie a návrhy úcastníkov konania I - Veci T-425/04 a T-444/04 69 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 13. októbra 2004 Francúzska republika podala zalobu, ktorá bola zapísaná do registra pod císlom T-425/04. 70 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 5. novembra 2004 FT podala zalobu, ktorá bola zapísaná do registra pod císlom T-444/04. 71 Francúzska republika a FT navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 72 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zaloby ako neprípustné, - subsidiárne, zamietol zaloby ako nedôvodné, - zaviazal Francúzsku republiku a FT na náhradu trov konania. 73 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 25. októbra 2007 spolocnosti Bouygues podali návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania vo veci T-444/04 na podporu návrhov Komisie. 74 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 20. novembra 2007 Komisia uviedla, ze súhlasí, aby bol spolocnostiam Bouygues povolený vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu jej návrhov. Spresnila vsak, ze pokial ide o tvrdenia spolocností Bouygues, v rámci tohto vedlajsieho úcastníctva si vyhradzuje, aby boli tieto tvrdenia v súlade s tými, ktoré predlozili na podporu svojich zalôb vo veci T-450/04 (pozri bod 78 a nasl.). 75 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 21. novembra 2007 FT navrhla, aby Vseobecný súd vyhlásil uvedený návrh na vedlajsie úcastníctvo za neprípustný a zaviazal spolocnosti Bouygues na náhradu trov konania a, subsidiárne, obmedzil toto vedlajsie úcastníctvo na ústnu cast konania. 76 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 4. decembra 2007 FT poziadala o dôverné zaobchádzanie vo vztahu k spolocnostiam Bouygues pokial ide o niektoré skutocnosti obsiahnuté v zalobe a replike podanej v konaní vo veci T-444/04. 77 Uznesením z 30. januára 2008 predseda tretej komory Vseobecného súdu povolil spolocnostiam Bouygues vstúpit do konania vo veci T-444/04 v rámci jeho ústnej casti ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie a nariadil, aby bolo vedlajsím úcastníkom konania zaslané predbezné nedôverné znenie správy pre pojednávanie, a to v súlade s rozhodnutím o dôvodnosti ziadosti dôverného zaobchádzania FT. Ziadny z úcastníkov konania nenamietal proti obsahu tohto nedôverného znenia správy pre pojednávanie. II - Vec T-450/04 78 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 9. novembra 2004 spolocnosti Bouygues podali zalobu, ktorá bola zapísaná do registra pod císlom T-450/04. 79 Spolocnosti Bouygues navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 80 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol návrh na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia ako neprípustný a subsidiárne ako nedôvodný, - zamietol návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia ako nedôvodný, - zaviazal spolocnosti Bouygues na náhradu trov konania. 81 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 25. a 29. marca 2005 FT a Francúzska republika podali návrh na vstup do konania vo veci T-450/04 ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie. Uzneseniami z 25. mája 2005 predseda tretej komory Vseobecného súdu povolil tieto vedlajsie úcastníctva. Vedlajsí úcastníci konania predlozili svoje vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania, rovnako ako aj spolocnosti Bouygues a Komisia predlozili v stanovených lehotách svoje pripomienky k týmto vyjadreniam v stanovených lehotách. 82 Francúzska republika navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia ako nedôvodný, - zaviazal spolocnosti Bouygues na náhradu trov konania. 83 FT navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal spolocnosti Bouygues na náhradu trov konania. III - Vec T-456/04 84 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 12. novembra 2004 AFORS podal zalobu, ktorá bola zapísaná do registra pod císlom T-456/04. 85 AFORS navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 86 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol návrh na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia ako neprípustný, - zamietol návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia ako nedôvodný, - zaviazal AFORS na náhradu trov konania. 87 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 25. a 29. marca 2005 FT a Francúzska republika podali návrh na vstup do konania vo veci T-456/04 ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie. Uzneseniami z 12. a 25. mája 2005 predseda tretej komory Vseobecného súdu povolil tieto vedlajsie úcastníctva. Vedlajsí úcastníci konania predlozili svoje vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania a AFORS svoje pripomienky k týmto vyjadreniam v stanovených lehotách. 88 Francúzska republika navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal AFORS na náhradu trov konania. 89 FT navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol návrh na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia ako neprípustný, - zamietol návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia ako nedôvodný, - zaviazal AFORS na náhradu trov konania. IV - Opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, postúpenie rozsírenej komore a spojenie vecí 90 Listom z 11. decembra 2007 na základe opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu v súvislosti s vecami T-425/04, T-444/04 a T-450/04, Vseobecný súd jednak vyzval Komisiu, aby predlozila niektoré písomnosti a jednak Francúzskej republike, FT a Komisii polozil písomné otázky, pricom ich vyzval, aby na ne písomne odpovedali. Títo úcastníci konania uvedeným opatreniam na zabezpecenie priebehu konania vyhoveli v stanovených lehotách. 91 Dna 13. februára 2008 na základe clánku 14 rokovacieho poriadku a na návrh tretej komory Vseobecný súd po vypocutí úcastníkov konania v súlade s clánkom 51 tohto rokovacieho poriadku rozhodol postúpit vec rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 92 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 15. apríla 2008 spolocnosti Bouygues podali vo veci T-450/04 návrh na spojenie vecí T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04 podla clánku 50 ods. 1 rokovacieho poriadku. Ostatní úcastníci konania v týchto veciach predlozili svoje pripomienky k tomuto návrhu v stanovených lehotách. 93 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 14. mája 2008 FT podala ziadost podla clánku 50 ods. 2 rokovacieho poriadku o dôverné zaobchádzanie vo vztahu k ostatným úcastníkom konania vo veciach T-425/04, T-450/04 a T-456/04 v súvislosti s niektorými skutocnostami obsiahnutými v zalobe a replike, ako aj s niektorými prílohami prilozenými k zalobe, ktoré boli podané v rámci konania vo veci T-444/04 a poskytla nedôvernú verziu týchto procesných písomností. 94 Uznesením predsedu tretej rozsírenej komory Vseobecného súdu zo 17. februára 2009 boli veci T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04 v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku spojené na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. Okrem toho predseda tretej rozsírenej komory v súlade s rozhodnutím o dôvodnosti ziadosti FT o dôvernom zaobchádzaní nariadil jednak, aby bolo nahliadnutie do spisov obmedzené len na nedôverné verzie písomností a jednak, aby bola predbezná nedôverná verzia správ pre pojednávanie zaslaná úcastníkom konania. Ziadny z úcastníkov konania nevzniesol v tejto súvislosti námietky. V - Ústna cast konania 95 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 96 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 21. apríla 2009. 97 Komisia na pojednávaní vzala spät svoj prvý návrh vo veci T-456/04, ktorým navrhovala, aby Vseobecný súd zamietol návrh AFORS-u na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia ako neprípustný, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. Právny stav I - O návrhu na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia A - O prekázkach konania namietaných vo veciach T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04 1. Tvrdenia úcastníkov konania 98 Komisia uvádza, ze zaloby vo veciach T-425/04 a T-444/04, ako aj návrh na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia vo veci T-450/04 sú neprípustné z dôvodu nedostatku záujmu na konaní. 99 Pokial ide o zaloby Francúzskej republiky a FT, Komisia tvrdí, ze týmto zalobkyniam uz bolo vyhovené a nemajú záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia v plnom rozsahu, lebo aj ked toto rozhodnutie vyhlásilo dotknutú pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom, nenariaduje jej vrátenie. 100 Hoci v zmysle Zmluvy je clenský stát zvýhodnený zalobca a nemusí preukázat, ze sporný akt vyvoláva voci nemu právne úcinky, mal by mat vsak skutocne existujúci záujem na zrusení tohto aktu. Clenský stát preto môze podat zalobu len proti aktom, proti ktorým má výhrady, teda proti tým, ktoré môzu výrazne zmenit jeho právnu situáciu. Okrem toho na urcenie toho, ci nejaký akt vyvoláva právne úcinky, treba vychádzat z jeho podstaty. Tým viac, tieto podmienky platia takisto pre ostatných úcastníkov konania, akými sú FT a spolocnosti Bouygues. 101 Pokial ide o zalobu spolocností Bouygues, Komisia uvádza, ze zalobkyne sa vo svojom prvom zalobnom návrhu na zrusenie stotoznujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, najmä v casti po odôvodnenie c. 219 tohto rozhodnutia. V skutocnosti nenamietajú proti rozhodnutiu v rozsahu, v akom hodnotí oznámené opatrenia ako nezlucitelnú pomoc, kedze toto posúdenie je v ich záujme a zodpovedá ich vôli. Proti rozhodnutiu namietajú len v rozsahu, v akom Komisia nekonstatovala, ze vyhlásenia od júla 2002 predstavujú ako celok alebo samostatne státnu pomoc. Clánok 1 napadnutého rozhodnutia teda spolocnosti Bouygues uspokojuje a tieto nemôzu preukázat ziadny skutocne existujúci záujem na jeho zrusení. 102 Podla Komisie len výrok aktu môze vyvolat právne úcinky a preto byt predmetom výhrady. Posúdenia obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemôzu byt ako také predmetom zaloby o neplatnost a môzu spadat pod kontrolu zákonnosti súdu Spolocenstva len vtedy, ak v prípade, ze ako odôvodnenie aktu spôsobujúceho ujmu, sú dôlezitým pilierom výroku. Mozno teda prijat, ze rozhodnutie, ktoré uspokojuje zalobcu, mu nemôze spôsobovat ujmu, co vsak nezbavuje dotknuté tretie osoby práva podat zalobu o neplatnost proti tomuto rozhodnutiu. 103 Komisia v tejto súvislosti pripomína uznesenie Súdneho dvora z 28. januára 2004, Holandsko/Komisia (C-164/02, Zb. s. I-1177, body 18 az 25), podla ktorého je neprípustná z dôvodu nedostatku záujmu na konaní zaloba clenského státu, ktorému je urcené rozhodnutie o státnej pomoci, ktoré ho uspokojuje, pretoze vyhlasuje niektoré opatrenia pomoci za zlucitelné so spolocným trhom. Podla Súdneho dvora výrok tohto rozhodnutia nevyvoláva právne úcinky, ktoré majú nevyhnutne vplyv na záujmy zalobcu, lebo závazným a zjavným spôsobom nemení jeho právnu situáciu. Samozrejme situácia, v ktorej bolo vydané uvedené uznesenie je mierne odlisná od tej, na ktorej sa zakladá tento spor, pokial ide o opatrenia v prospech FT, ktoré boli kvalifikované ako pomoc nezlucitelná so spolocným trhom. To vsak neznamená, ze konstatovaním nemoznosti vymáhat vrátenie tejto pomoci, napadnuté rozhodnutie vyhovovalo Francúzskej republike a FT a svojou povahou nemôze menit ich právnu situáciu ani byt predmetom ich výhrad. Okrem toho, hoci clánok 1 napadnutého rozhodnutia kvalifikoval opatrenia v prospech FT ako nezlucitelnú pomoc, spolocnostiam Bouygues vyhovuje a teda nemôze menit ich právnu situáciu alebo im spôsobovat ujmu. Spolocnosti Bouygues totiz nespochybnujú tento výrok, ale svoj návrh obmedzujú na zrusenie posúdenia, podla ktorého len akcionárska pôzicka v kontexte vyhlásení prijatých od júla 2002, predstavuje státnu pomoc. Títo styria zalobcovia v kazdom prípade nemajú skutocne existujúci záujem na vyriesení tohto sporu, pretoze aj keby boli ich návrhy povazované za dôvodné, ich právna situácia zostane po zrusení clánku 1 nezmenená a to nezávislé od dôvodov odôvodnujúcich takéto zrusenie. 104 Komisia, ktorú podporuje Francúzska republika, doplna, ze hoci nespochybnuje záujem spolocnosti Bouygues na konaní o zrusení clánku 2 napadnutého rozhodnutia, domnieva sa vsak, ze ich stanovisko je kontradiktórne. V prípade dôvodnosti návrhu spolocností Bouygues týkajúceho sa zrusenia clánku 1 napadnutého rozhodnutia, Vseobecný súd totiz nebude môct rozhodnút o ich návrhu na zrusenie clánku 2 uvedeného rozhodnutia. V takomto prípade akcionárska pôzicka nepredstavuje pomoc uvedenú v clánku 1, ktorú je potrebné zohladnit na úcely uplatnenia clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Tento rozpor len posilnuje názor Komisie spocívajúci v tom, ze spolocnosti Bouygues nie sú oprávnené namietat proti clánku 1 uvedeného rozhodnutia. 105 Okrem toho prípadná povinnost Francúzskej republiky, vyplývajúca z napadnutého rozhodnutia, oznámit v budúcnosti kazdé opatrenie pomoci podobné tomu, o aké ide v predmetnej veci, nespôsobuje, hoci prinása urcité procesné náklady, zmenu jej právnej situácie alebo právnej situácie FT, ktorá by stacila na potvrdenie ich skutocne existujúceho záujmu na konaní. Toto mozno potvrdit uznesením Holandsko/Komisia, uz citované v bode 103 vyssie, v ktorom Súdny dvor neuznal skutocne existujúci záujem clenského státu, hoci tento stát uplatnil toto tvrdenie. Ak sa totiz záujem, na ktorý sa odvoláva zalobca, týka právnej situácie v budúcnosti, musí preukázat, ze zásah do tejto situácie sa uz s urcitostou ukazuje. Takisto v prípade, ze vnútrostátny súd bude musiet zohladnit napadnuté rozhodnutie a má pochybnosti o jeho rozsahu pôsobnosti, tento súd má moznost obrátit sa na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou na základe clánku 234 ES tak, ze zalobcovia nebudú v prípadnom spore v ziadnom prípade pozbavení moznosti domáhat sa svojich práv pred vnútrostátnym súdom. 106 Komisia odmieta tvrdenie FT spocívajúce v tom, ze napadnutým rozhodnutím jej hrozí vrátenie spornej pomoci s prihliadnutím najmä na zaloby podané vo veciach T-450/04 a T-456/04. V predmetnej veci nemôze odvolanie sa na zaloby tretích osôb byt ako také odôvodnením záujmu na konaní tejto zalobkyne. Podla Komisie, na jednej strane, prípadné zaloby na vnútrostátnej úrovni sú cisto hypotetické. Hoci uplatnenie podporných opatrení bolo pred prijatím napadnutého rozhodnutia neoprávnené, vrátane rozhodnutia nenariadit vrátenie dotknutej pomoci, a vnútrostátne súdy majú chránit práva osôb podliehajúcich súdnej právomoci, mozno pritom potvrdit, ze v predmetnej veci takéto zaloby neboli podané pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Na druhej strane, pokial ide o zaloby podané vo veciach T-450/04 a T-456/04, Komisia spresnuje, ze aj keby boli dôvodné, len nové rozhodnutie Komisie prijaté na úcely vykonania rozsudku v súlade s clánkom 233 ES, by mohlo mat nepriaznivé dôsledky pre FT. Pokial vsak nové rozhodnutie neexistuje, uvedená zalobkyna nie je povinná vrátit prípadnú nezlúcitelnú pomoc. 107 Komisia na základe toho usudzuje, ze zaloby Francúzskej republiky a FT o zrusenie napadnutého rozhodnutia vo veciach T-425/04 a T-444/04 nemôzu byt prípustné. Vo veci T-450/04 navrhuje vyhlásit ako neprípustný návrh spolocností Bouygues na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 108 Francúzska republika, FT a spolocnosti Bouygues navrhujú, aby prekázky konania, na ktoré poukázala Komisia, boli zamietnuté. 109 Spolocnosti Bouygues sa domnievajú, ze ich návrh na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia je prípustný, pretoze tento clánok v spojení s dôvodmi, ktoré sú jeho dôlezitým pilierom, implicitne, ale nevyhnutne zahrna právne záväzné zamietnutie Komisie prijat tvrdenie spolocností Bouygues, podla ktorého vyhlásenia od júla 2002 sú samé osebe státnou pomocou. 110 Nakoniec, pokial ide o zalobu, ktorú podal AFORS vo veci T-456/04, FT navrhuje, aby bol prípadný návrh na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia zamietnutý ako neprípustný. AFORS v tejto súvislosti spresnuje, ze jeho zaloba sa týka len clánku 2 napadnutého rozhodnutia. 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) Úvodné pripomienky 111 V prvom rade treba konstatovat, ze Komisia vo veciach T-425/04 a T-444/04 spochybnuje záujem Francúzskej republiky a FT na konaní proti napadnutému rozhodnutiu v jeho plnom rozsahu, pricom v tejto súvislosti nerobí rozdiel medzi clánkom 1 a clánkom 2 napadnutého rozhodnutia. Komisia naopak vo veci T-450/04 tento rozdiel uvádza, pretoze spochybnuje len záujem spolocností Bouygues na konaní proti napadnutému rozhodnutiu, ale nie ich záujem na konaní proti clánku 2 tohto rozhodnutia. 112 Podla Komisie clánky 1 a 2 napadnutého rozhodnutia teda predstavujú casti, ktoré mozno na úcely ciastocného zrusenia oddelit. 113 Vseobecný súd sa domnieva, ze o takýto prípad totiz ide v predmetnej veci. 114 Clánok 2 napadnutého rozhodnutia, ktorý konstatuje, ze pomoc vyhlásená v clánku 1 za nezlúcitelnú so spolocným trhom, nemusí byt vrátená, mozno zrusit oddelene bez toho, aby tým prislo k zmene rozsahu pôsobnosti clánku 1 alebo odôvodnenia, ktoré je jeho hlavnou podstatou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 27. júna 2006, Parlament/Rada, C-540/03, Zb. s. I-5769, body 27 a 28 a tam citovanú judikatúru). 115 Okrem toho skutocnost, ze by prípadné úplné zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia na základne zalobných dôvodov Francúzskej republiky a FT nevyhnutne urobilo clánok 2 neplatným, nespochybnuje oddelitelný charakter tohto clánku 2, pretoze uvedená neplatnost nemá vplyv na jeho obsah a nezávisí od toho, ci tento clánok nariaduje alebo nenariaduje vrátenie pomoci. Navyse, ako to uviedli spolocnosti Bouygues na pojednávaní, v prípade ciastocného zrusenia clánku 1 napadnutého rozhodnutia na základe zalobných dôvodov spolocností Bouygues uvedených vo veci T-450/04, ktorým by bolo ponechané v platnosti konstatovanie o pomoci nezlúcitelnej so spolocným trhom, clánok 2 mozno stále zrusit oddelene. 116 Dalej, pokial ide o záujem na konaní, treba pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej prípustnost zaloby o neplatnost je podmienená tým, ze fyzická alebo právnická osoba, ktorá ju podala, má skutocný a trvajúci záujem na zrusení napadnutého aktu. Tento záujem predpokladá, ze zrusenie tohto aktu má samo osebe právne následky, alebo inými slovami, ze zaloba môze v prípade úspesného výsledku priniest prospech osobe, ktorá ju podala. Preto akt, ktorým sa tejto osobe úplne vyhovuje, jej zo svojej podstaty nemôze spôsobovat ujmu a táto osoba nemá záujem na tom, aby navrhovala jeho zrusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 2009, TF1/Komisia, T-354/05, Zb. s. II-471, body 84 a 85 a tam citovanú judikatúru). 117 Na základe týchto zásad preto treba preskúmat, ci je v záujme Francúzskej republiky, FT a spolocností Bouygues zrusit clánok 1 napadnutého rozhodnutia. b) O záujme Francúzskej republiky a spolocnosti FT na konaní proti clánku 1 napadnutého rozhodnutia 118 Po prvé, pokial ide o záujem Francúzskej republiky na konaní, treba pripomenút, ze Zmluva jasne rozlisuje medzi právom institúcií Spolocenstva a clenských státov podat zalobu o neplatnost na jednej strane a právom fyzických osôb a právnických osôb podat takúto zalobu na druhej strane, pricom kazdý clenský stát má právo napadnút zákonnost rozhodnutí Komisie zalobou o neplatnost bez toho, aby bol výkon tohto práva podmienený preukázaním záujmu na konaní. Preto na to, aby bola zaloba clenského státu prípustná, nemusí tento stát preukazovat, ze akt Komisie, ktorý napáda, má vo vztahu k nemu právne úcinky (uznesenie Súdneho dvora z 27. novembra 2001, Portugalsko/Komisia, C-208/99, Zb. s. I-9183, body 22 a 23; rozsudky Súdu prvého stupna z 10. apríla 2008, Holandsko/Komisia, T-233/04, Zb. s. II-591, bod 37, a z 22. októbra 2008, TV 2/Danmark a i./Komisia, T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, Zb. s. II-2935, bod 63). Toto konstatovanie vyplýva tiez z definície, ktorú priznala judikatúra záujmu na konaní (pozri bod 116 vyssie), a ktorá sa týka len zalôb podaných fyzickými alebo právnickými osobami a nie tých, ktoré podali institúcie alebo clenské státy. 119 Navyse na rozdiel od toho, co sa zrejme domnieva Komisia, pojem záujem na konaní nemozno zamienat s konceptom napadnutelného aktu, podla ktorého akt musí byt spôsobilý vyvolat nepriaznivé právne úcinky, aby mohol byt predmetom zaloby o neplatnost, co treba vymedzit v závislosti od jeho podstaty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 2000, Holandsko/Komisia, C-147/96, Zb. s. I-4723, body 25 a 27; uznesenia Portugalsko/Komisia, uz citované v bode 118 vyssie, bod 24, a Holandsko/Komisia, uz citované v bode 103 vyssie, body 18 a 19; rozsudok TV 2/Danmark a i./Komisia, uz citovaný v bode 118 vyssie, bod 63). V tejto súvislosti treba konstatovat, ze vzhladom na jeho podstatu je napadnuté rozhodnutie napadnutelným aktom, ktorý má právne záväzné úcinky. 120 V prejednávanej veci vzhladom na ustanovenia Zmluvy a s prihliadnutím na judikatúru spomenutú v bodoch 118 a 119 vyssie, môze Francúzska republika uz na základe svojho postavenia clenského státu podat zalobu o neplatnost proti clánku 1 napadnutého rozhodnutia bez toho, aby musela odôvodnit záujem konat v tejto súvislosti. 121 Po druhé, pokial ide o záujem FT na konaní proti clánku 1 napadnutého rozhodnutia, je v prvom rade potrebné konstatovat, ze tento clánok má takisto vyvolat právne záväzné úcinky voci FT, pretoze táto spolocnost je jediným príjemcom podporného opatrenia, ktoré bolo v uvedenom clánku vyhlásené za nezlúcitelné so spolocným trhom. 122 V tejto súvislosti sa Komisia nesprávne odvoláva na judikatúru, podla ktorej len výrok aktu môze mat právne úcinky a teda spôsobovat ujmu (pozri rozsudok z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 186 a tam citovanú judikatúru). Z clánku 1 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia kvalifikuje akcionársku pôzicku v kontexte vyhlásení prijatých od júla 2002 ako státnu pomoc nezlúcitelnú so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ES. Pritom práve proti tomuto konstatovaniu spolu s odôvodnením uvedeného rozhodnutia, ktoré je jeho nevyhnutnou podstatou, FT vo svojej zalobe namieta z dôvodu, ze poskodzuje jej právne postavenie a spôsobuje jej ujmu. Takisto treba zamietnut tvrdenie Komisie spocívajúce v tom, ze napadnuté rozhodnutie uspokojuje FT, pretoze toto tvrdenie zamiena právne úcinky clánku 1 uvedeného rozhodnutia s úcinkami jeho clánku 2, v ktorom sa dospelo k záveru, ze nie je potrebné nariadit vrátenie dotknutej pomoci. 123 Navyse Komisia nemôze oprávnene tvrdit, ze FT nemá záujem na vyriesení tohto sporu z dôvodu, ze jej právna situácia bude rovnaká, aj keby bola jej zaloba dôvodná. Jednak zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia na základe zalobných dôvodov, ktoré predlozila FT, by malo za následok to, ze konstatovanie nezákonnosti dotknutého podporného opatrenia, ktoré je individuálnym opatrením v prospech FT, by bolo neplatné, co by malo ako právny následok zmenu jej právnej situácie a zvýhodnovalo ju. Okrem toho na rozdiel od tvrdenia Komisie, tento skutocne existujúci záujem FT na zrusení clánku 1 napadnutého rozhodnutia potvrdzuje predpoklad, podla ktorého by vo veciach T-450/04 a T-456/04 mali byt návrhy spolocností Bouygues a zdruzenia AFORS na zrusenie clánku 2 tohto rozhodnutia prijaté, pretoze toto zrusenie by malo za následok, ze Komisia bude musiet nariadit na úkor FT vrátenie neoprávnenej pomoci uvedenej v clánku 1. 124 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze FT má skutocne existujúci záujem na zrusení clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 125 Prekázky konania, na ktoré Komisia vo veciach T-425/04 a T-444/04 poukázala, treba preto zamietnut v rozsahu, v akom sa týkajú prípustnosti návrhov na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia podaných Francúzskou republikou a FT. c) O záujme spolocností Bouygues na konaní proti clánku 1 napadnutého rozhodnutia 126 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie tak z hladiska svojej formy, ako aj svojej podstaty, má mat právne záväzné úcinky. Okrem toho, kedze clánok 1 napadnutého rozhodnutia konstatuje existenciu pomoci v prospech FT a vyhlasuje ju za nezlucitelnú so spolocným trhom, tento clánok zodpovedá návrhu a záujmom spolocností Bouygues tak, ako ich vyjadrili vo svojej ziadosti z 22. jaguára 2003. 127 Konstatovanie existencie pomoci a jej nezlucitelnosti so spolocným trhom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia vsak vopred nevylucuje existenciu iných nezlucitelných podporných oparení, ktoré, hoci nie sú uvedené v tomto clánku, sú takisto predmetom správneho konania, ktorého výsledkom bolo prijatie uvedeného rozhodnutia a ktoré navyse môzu podstatne narusit postavenie niektorých konkurentov príjemcu pomoci na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 37). O to by mohlo íst v prípade postavenia spolocností Bouygues voci postaveniu FT na francúzskom trhu mobilných telefónov. 128 Komisia v tejto súvislosti znova nesprávne uvádza judikatúru, podla ktorej len výrok aktu môze mat právne úcinky a spôsobovat ujmu (pozri rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 186 a tam citovanú judikatúru). V prejednávanej veci z clánku 1 napadnutého rozhodnutia, ako aj z jeho odôvodnenia na jeho podporu nachádzajúceho sa v odôvodneniach c. 185 az 230 uvedeného rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia sa obmedzuje na kvalifikáciu samotnej akcionárskej pôzicky, ktorú preskúmala s prihliadnutím na vyhlásenia prijaté od júla 2002, ako státnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ES. Toto konstatovanie, ktoré je obsiahnuté tak vo výroku, ako aj v odôvodnení uvedeného rozhodnutia, je pritom presne to, proti ktorému spolocnosti Bouygues vo svojej zalobe namietajú, lebo narúsa ich právne postavenie a spôsobuje im ujmu, lebo sa týka len jedného podporného opatrenia, hoci podla nich Francúzska republika na základe vyhlásení prijatých od júla 2002 prijala dalsie podporné opatrenia, ktoré zahrnajú iné výhody pre FT a ktoré este viac narusujú ich postavenie na trhu. V tomto kontexte spolocnosti Bouygues oprávnene tvrdia, ze celkový prístup Komisie, ako je vyjadrený najmä v odôvodneniach c. 187 az 191 a 203 az 228 napadnutého rozhodnutia, jednoznacne predstavuje jej odmietnutie kvalifikovat samotné vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako podporné opatrenia. Komisia nemôze preto vediet, ze spolocnosti Bouygues v skutocnosti nenamietajú proti clánku 1 napadnutého rozhodnutia a priklánajú sa k odôvodneniu, ktoré je jeho základom. 129 Komisia takisto nemôze oprávnene tvrdit, ze clánok 1 napadnutého rozhodnutia je pre spolocnosti Bouygues priaznivý a ze tieto spolocnosti nemajú skutocný existujúci záujem na vyriesení tohto sporu z dôvodu, ze aj keby bola ich zaloba dôvodná, ich právna situácia zostane nezmenená. Zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia na základe zalobných dôvodov, ktoré predlozili spolocnosti Bouygues, by malo za následok neplatnost urcenia existencie podporného opatrenia nezlucitelného so spolocným trhom, len ak sa týka vyhlásení od júla 2002 povazovaných za súcast tohto opatrenia namiesto ich kvalifikácie ako samostatných podporných opatrení, ktoré samé splnajú podmienky clánku 87 ods. 1 ES. Ako uvádzajú spolocnosti Bouygues, takéto zrusenie clánku 1 bude len ciastocné a ponechá v platnosti konstatovanie o existencii neoprávnenej pomoci, ktorou je akcionárska pôzicka. Takéto ciastocné zrusenie môze pritom výrazne zmenit právnu situáciu spolocností Bouygues. 130 Navyse judikatúra uznala, ze ak zalobca tvrdí, ze napadnutý akt, aj ked je prenho prípadne ciastocne priaznivý, nálezite nechráni jeho právne postavenie, musí sa mu priznat záujem na konaní, aby tak mohol dat prostredníctvom súdu preskúmat zákonnost tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok TF1/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 86). 131 Je teda potrebné dospiet k záveru, ze spolocnosti Bouygues majú skutocný a trvajúci záujem na dosiahnutí ciastocného zrusenia clánku 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu opísanom v bode 129 vyssie. 132 Nakoniec spolocnosti Bouygues správne uvádzajú, ze neexistuje ziaden rozpor medzi ich návrhom na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia a návrhom na zrusenie jeho clánku 2, pretoze nemozno vylúcit, ze tieto clánky obsahujú dve rozdielne nezákonné skutocnosti, ktoré spocívajú jednak v tom, ze nebolo nariadené vrátenie neoprávneného podporného opatrenia, ako bolo urcené v clánku 1, a jednak, ze nebolo nariadené vrátenie prípadne iných podporných opatrení, akými sú vyhlásenia od júla 2002, ktoré v tomto clánku 1 neboli uvedené. 133 Prekázku konania, na ktorú Komisia poukázala vo veci T-450/04, treba preto zamietnut. d) O prípustnosti údajného návrhu AFORS-u na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia 134 Pokial ide o prekázku konania, na ktorú poukázala FT vo veci T-456/04 v prípade návrhu AFORS-u na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia, stací konstatovat jednak, ze AFORS v návrhu výslovne nenavrhuje zrusenie tohto clánku a ze okrem toho v replike potvrdil, ze jeho zaloba sa týka len clánku 2 uvedeného rozhodnutia. O tejto prekázke konania nie je preto potrebné rozhodnút. B - O zákonnosti clánku 1 napadnutého rozhodnutia 1. Tvrdenia úcastníkov konania a) Zhrnutie zalobných dôvodov zrusenia 135 Vo veciach T-425/04 a T-444/04 Francúzska republika a FT na podporu svojho návrhu na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia uvádzajú styri zalobné dôvody, a to po prvé porusenie podstatných nálezitostí a práva na obranu, po druhé právne omyly pri uplatnení pojmu pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a najmä kritéria obozretného súkromného investora, po tretie zjavne nesprávne posúdenie obsahu a/alebo údajných úcinkov vyhlásení od júla 2002 a po stvrté nedostatocné odôvodnenie v zmysle clánku 253 ES. 136 Vo veci T-450/04 spolocnosti Bouygues na podporu svojho návrhu na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia uvádzajú prvý zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES v rozsahu, v akom Komisia odmietla kvalifikovat ako státnu pomoc vyhlásenia prijaté od júla 2002, a to ako celok alebo oddelene, a druhý zalobný dôvod zalozený na rozpornom a nedostatocnom odôvodnení v rozpore s clánkom 253 ES. 137 Vseobecný súd povazuje za vhodné najprv preskúmat druhý a tretí zalobný dôvod uvedený vo veciach T-425/04 a T-444/04, ako aj prvý a druhý zalobný dôvod uvedený proti clánku 1 napadnutého rozhodnutia vo veci T-450/04, pretoze tieto dôvody sa v podstate týkajú zákonnosti uplatnenia pojmu pomoci Komisiou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. b) Tvrdenia Francúzskej republiky a spolocnosti FT Úvodné pripomienky 138 V prvom rade treba uviest, ze niektoré tvrdenia uvedené v nasledujúcich bodoch sú tvrdeniami, ktoré Francúzska republika a FT uviedli vo svojich vyjadreniach vedlajsieho úcastníka konania vo veci T-450/04. O druhom zalobnom dôvode Francúzskej republiky a spolocnosti FT 139 Druhý zalobný dôvod uvedený vo veciach T-425/04 a T-444/04 je rozdelený na dve casti. V prvej casti Francúzska republika a FT tvrdia, ze Komisia nesprávne pouzila kritérium obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve. V druhej casti tvrdia, ze Komisia dospela k nesprávnemu záveru o existencii státnej pomoci na základe dvoch rozdielnych skutocností, ktoré sa vyskytli v rozdielnom case a pri ktorých ona sama uznala, ze v prípade, ze sa ponímajú samostatne, ziadna z týchto skutocností nepostacuje na odôvodnenie tohto záveru. Francúzska republika spresnuje, ze hoci Komisia potvrdzuje, ze zohladnila vsetky vyhlásenia od júla 2002 (odôvodnenia c. 203, 218 a 229 napadnutého rozhodnutia), preskúmala len prípadné úcinky vyhlásenia z 12.júla 2002 na trhy, co bolo potvrdené predovsetkým odvolaniami sa na správu z 28. apríla 2004 a v poznámkach financných analytikov (odôvodnenie c. 221 napadnutého rozhodnutia). O tretom zalobnom dôvode Francúzskej republiky a spolocnosti FT 140 Vo svojom tretom zalobnom dôvode uvedenom vo veciach T-425/04 a T-444/04 Francúzska republika a FT v podstate tvrdia, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 mohli byt trhmi vnímané ako záväzok Francúzskej republiky a ze v decembri 2002 narusili situáciu na trhoch. FT navyse uvádza, ze odôvodnenie Komisie spocívajúce v tom, ze návrh akcionárskej pôzicky zvýhodní FT, pricom nerespektuje kritérium obozretného súkromného investora, tiez predstavuje zjavne nesprávne posúdenie. 141 Francúzska republika a FT tvrdia, ze v case uskutocnenia vyhlásenia z 12. júla 2002 o povahe opatrení, ktoré mala Francúzska republika v úmysle prijat vo vztahu k FT, nebolo este rozhodnuté a predovsetkým nebolo prijaté ziadne rozhodnutie o investovaní, ktoré by bolo mozné kvalifikovat ako výslovný záväzok Francúzskej republiky. Toto velmi vseobecné, podmienené a právne nezáväzné vyhlásenie, ktoré vyjadruje hlavne neskôr prijatú vôlu konat ako obozretný investor a vyvracia dohady o zvýsení základného imania FT, nemozno kvalifikovat ako jasný, presný a nevyvrátitelný záväzok Francúzskej republiky, ktoré minister hospodárstva navyse nebol oprávnený prijat. Komisia sa preto dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze vyhlásenie z 12. júla 2002 mohlo byt trhmi vnímané ako hodnoverný záväzok Francúzskej republiky. 142 Okrem toho Francúzska republika a FT namietajú proti tomu, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 ovplyvnili v decembri 2002 vnímanie trhových subjektov a spôsobili neobvyklý a nezanedbatelný nárast hodnoty akcií a dlhopisov FT (odôvodnenia c. 217 az 222 a hlavne odôvodnenie c. 221 napadnutého rozhodnutia). Spochybnujú tiez, ze tento vplyv sa prejavil hlavne zachovaním hodnotenia FT na úrovni bezpecnej investície az do decembra 2002, namiesto jeho zaradením do "junk bond". FT z toho vyvodzuje, ze je este nemoznejsie dospiet k záveru, ze vyhlásenie z 12. júla 2002 zvýhodnuje FT (odôvodnenie c. 188 uvedeného rozhodnutia). Navyse závery správy z 28. apríla 2004 vychádzajú z nevhodnej analytickej metódy a sú zjavne nedostatocné, aby bolo mozné urcit tak existenciu výrazne neobvyklého vývoja kurzu akcie FT v júli 2002, ako aj prícinnú súvislost medzi vyhlásením z 12. júla 2002 a týmto vývojom. Komisia sa teda dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze vyhlásenie z 12. júla 2002 ovplyvnilo situáciu na financných trhoch a zvýhodnilo FT v tomto období. 143 Francúzska republika a FT v tejto súvislosti odmietajú tvrdenie, ze správa z 28. apríla 2004 preukazuje, ze "vyhlásenia [prijaté od júla 2002] skutocne ovplyvnili v decembri [2002] trhy" (odôvodnenia c. 186 a 219 napadnutého rozhodnutia), kedze táto správa sa odvoláva len na údajné úcinky vyhlásenia z 12. júla 2002 na trhy v júli 2002. Táto správa totiz samostatne a jednotlivo analyzuje vplyv kazdého z vyhlásení prijatých od júla 2002 na trhy v júli, septembri, októbri a v decembri 2002 a nie vplyv vyhlásení ako celku na trh v decembri 2002. Kedze podla Francúzskej republiky Komisia nebola oprávnená dospiet k záveru, ze vyhlásenie z 12. júla 2002 malo v tomto období vplyv na trhy a zahrnalo poskytnutie výhody FT, este menej bola oprávnená tak urobit, pokial ide o situáciu na trhoch v decembri 2002. Okrem toho správa z 28. apríla 2004 vzhladom na nemoznost rozlísit úcinky tohto vyhlásenia na jednej strane od úcinkov iných udalostí vzniknutých v období medzi júlom a decembrom 2002 na druhej strane, nemohla analyzovat predpokladané úcinky vyhlásenia z 12. júla 2002 na situáciu na trhoch v decembri 2002. Vnímanie trhov v decembri 2002 totiz ovplyvnili dobré výkony a operacné perspektívy FT v druhom polroku 2002, vyriesenie situácie Mobilcomu, vymenovanie nového PPGR a predlozenie plánu na obnovu rovnováhy (pozri odôvodnenia c. 186 a 260 napadnutého rozhodnutia). 144 Podla FT sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze je potrebné posúdit, ci výhoda poskytnutá prostredníctvom návrhu akcionárskej pôzicky bola v súlade s kritériom obozretného súkromného investora, hoci sama uznala, ze tento návrh ako taký nezvýhodnuje FT (odôvodnenia c. 190 a 263 napadnutého rozhodnutia). Kedze ziadny záväzok Francúzskej republiky poskytnút úverovú linku nenadobudol úcinnost, návrh akcionárskej pôzicky sa nemohol stat úcinným. Vzhladom na podmienky, ktoré tento návrh stanovoval, FT uprednostnila nepodpísat ho a v decembri 2002 a januári 2003 pristúpit k refinancovaniu na trhoch s dlhopismi. 145 Podla FT bolo vylúcené, ze by trh vnímal návrh akcionárskej pôzicky ako uskutocnenie záväzku Francúzskej republiky, ktorý presahuje jej budúcu úcast na zvýsení základného imania ako väcsinového akcionára, pretoze tento návrh bol jednoznacne obmedzený na sumu 9 miliárd eur, co zodpovedá podielu Francúzska na zvýsení základného imania uvedenému v pláne Ambition 2005, a na obdobie 18 mesiacov. Okrem toho Francúzsko prijalo rozhodnutie, ktorým by bolo FT ponúknuté poskytnutie akcionárskej pôzicky, len po tom, co bolo informované o pláne Ambition 2005. Napokon za pozitívnou reakciou trhov stojí hlavne vymenovanie nového PPGR FT a plán zlepsenia jej hospodárskeho výkonu a nemozno ju spájat s prípadnou podporou Francúzska, ktorá ide nad rámec jeho beznej akcionárskej úlohy. 146 FT nakoniec tvrdí, ze Komisia sa tiez dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze v prejednávanej veci neboli splnené podmienky týkajúce sa kritéria obozretného súkromného investora (odôvodnenie c. 230 napadnutého rozhodnutia). Objektívne preskúmanie konania Francúzskej republiky pocas celého daného obdobia by Komisiu viedlo k opacnému záveru. O dodatocných tvrdeniach Francúzskej republiky a spolocnosti FT, ktoré uviedli ako vedlajsí úcastníci konania vo veci T-450/04 a v odpovedi na písomné otázky polozené Vseobecným súdom 147 Francúzska republika a FT vo svojich odpovediach na písomné otázky polozené Vseobecným súdom predovsetkým potvrdili, ze ani z hladiska francúzskeho práva sa Francúzsko jednoznacne a nevyvrátitelne nezaviazalo v prospech FT alebo tretích investorov. Vyhlásenia prijaté od júla 2002 sú nepresné a podmienené a nemozno ich kvalifikovat ako právne záväzné akty alebo okolnosti, ani ako výslovnú alebo implicitnú státnu záruku v zmysle francúzskeho správneho práva. Navyse z dôvodu neexistencie jednoznacného, jasného a presného charakteru tieto vyhlásenia nepredstavujú prísluby, ktoré môzu viest k vzniku zodpovednosti státu. 148 Francúzska republika a FT dodávajú, ze výklad vyhlásení prijatých od júla 2002 spadá len pod francúzske správne právo a nie francúzske obcianske, obchodné ci trestné právo. V kazdom prípade z dôvodu ich nepresnej a podmienenej povahy nemozno tieto vyhlásenia kvalifikovat ako zmluvný a jednostranný záväzok, co mozno urobit len formou listu obsahujúceho vyjadrenie o úmysle, ani ako príslub vykonat prirodzenú povinnost alebo vykonatelný príslub. Takisto nejde ani o kvázi zmluvný záväzok, ani právne skutocnosti, ktoré môzu viest k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti státu. 149 Podla Francúzskej republiky a FT teda vyhlásenia prijaté od júla 2002 neobsahujú záväzok poskytnút zdroje státu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (odôvodnenie c. 188 napadnutého rozhodnutia). Z judikatúry práve naopak vyplýva, ze jednostranné a nezávislé rozhodnutia clenských státov, ktorými tieto státy hodlajú poskytnút podnikom zdroje alebo ich zvýhodnit s cielom podporit realizáciu hospodárskych a sociálnych cielov, musia mat povahu právne nezávislého a záväzného aktu. V kazdom prípade príslub státu mozno kvalifikovat ako pomoc, len ak je tento príslub nepodmienecný a právne záväzný. c) Tvrdenia spolocností Bouygues O prvom zalobnom dôvode spolocností Bouygues 150 Spolocnosti Bouygues namietajú proti tvrdeniu uvedenému v clánku 1 napadnutého rozhodnutia spocívajúcemu v tom, ze akcionárska pôzicka v kontexte vyhlásení prijatých od júla 2002 je státnou pomocou nezlúcitelnou so spolocným trhom, lebo podla tohto tvrdenia ani tieto vyhlásenia nemohli samé osebe byt kvalifikované ako státna pomoc. Podla spolocností Bouygues sú totiz tieto vyhlásenia, chápané oddelene alebo ako celok, jednou alebo viacerými státnymi pomocami v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, u ktorých sú splnené styri kumulatívne podmienky. Táto nesprávna kvalifikácia skutocností je preto porusením clánku 87 ods. 1 ES. 151 Po prvé kazdé z vyhlásení prijatých od júla 2002 poskytlo FT dodatocné selektívne a neoprávnené zvýhodnenie podla kritéria súkromného investora. Toto zvýhodnenie spocívalo v znovunadobudnutí dôvery zo strany trhu a osobitne v zlepsení hodnotenia a vo zvýsení kurzu akcií FT, ktoré jej umoznilo nový prístup na financný trh za velmi výhodných podmienok, co by inak vzhladom na katastrofálnu financnú situáciu FT v tom období nebolo mozné. Vyhlásenia prijaté od júla 2002 teda zabránili znízeniu hodnotenia FT na úroven "junk bond" (pozri odôvodnenia c. 37 a 212 napadnutého rozhodnutia) a vyvolalo neobvyklé a nezanedbatelné zvýsenie kurzu jej akcie (odôvodnenia c. 35 a 221 napadnutého rozhodnutia). Vyhlásenia z 12. a 13. septembra 2002 dali agentúre Moody's podnet na zmenu vývoja dlhu FT z negatívneho na udrzatelný z dôvodu opätovného potvrdenia podpory zo strany francúzskych orgánov (odôvodnenie c. 52 uvedeného rozhodnutia). Dalej frekvencia "spread inversions" FT (pozri bod 34 vyssie) sa znízila, co bolo dôkazom toho, ze trh povazoval riziko spojené s krátkodobými dlhmi za mensie nez bolo riziko spojené s dlhodobými dlhmi. Okrem toho rovnaký vplyv bol zistený v nadväznosti na vyhlásenie z 2. októbra 2002 (odôvodnenie c. 30 uvedeného rozhodnutia), lebo kurz akcie FT sa v nasledujúcom týzdni zvýsil o 10,4 % (odôvodnenie c. 180 uvedeného rozhodnutia), pricom na konci decembra 2001 dosiahol dvojnásobok svojej hodnoty v porovnaní so zaciatkom októbra 2002 (odôvodnenie c. 35 uvedeného rozhodnutia). K uvedeným zvýhodneniam FT doslo este pred oznámením francúzskych orgánov 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky vo forme úverovej linky vo výske 9 miliárd eur a pomohli jej vyhnút sa tak dodatocným výdavkom spojeným s refinancovaním (odôvodnenie c. 222 uvedeného rozhodnutia). 152 Spolocnosti Bouygues uvádzajú, ze od zacatia správneho konania tvrdili, ze Francúzsko poskytlo FT viacero pomocí, vrátane vyhlásení prijatých od júla 2002, ako aj akcionárskej pôzicky vo forme úverovej linky vo výske 9 miliárd eur. Hoci súhlasia s Komisiou, ze stratégia francúzskych orgánov spadá do dlhodobého záchranného procesu, ktorého výsledkom je poskytnutie pomoci vo forme akcionárskej pôzicky, namietajú proti záveru Komisie týkajúcemu sa existencie len jednej pomoci, ktorá sa zrealizovala vo forme tejto pôzicky. Podla spolocností Bouygues skutocnost, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 predstavujú dodatocnú státnu pomoc, potvrdzuje judikatúra (rozsudok Vseobecného súdu z 15. septembra 1998, BP Chemicals/Komisia, T-11/95, Zb. s. II-3235). Na úcely kvalifikácie budúcej pomoci mozno tieto skorsie pomoci, ktoré sú súcastou dlhodobého podporného procesu, samé osebe tak sankcionovat, ako aj zohladnit pri pouzití kritéria súkromného investora, pretoze táto budúca pomoc s prihliadnutím na opatrenia, ktoré jej predchádzali, sa len podobá na úkon, ktorý môze obozretný súkromný investor vykonat. V situácii, ktorá je základom uz citovaného rozsudku BP Chemicals/Komisia (bod 170), boli spochybnené viaceré podporné opatrenia, z ktorých prvé dve umoznovali charakterizovat tretie opatrenie tak, ze stanovili, ze kritérium obozretného súkromného investora nebolo splnené. Presne to spolocnosti Bouygues v prejednávanej veci tvrdia, ked poukazujú na existenciu viacerých pomoci, ktoré sú na základe premysleného konania Francúzska prepojené jedna na druhú. Pomoc, ktorú predstavujú vyhlásenia prijaté od júla 2002 sa teda logicky rozsíria o akcionársku pôzicku. Komisia vsak nerozhodla o existencii predchádzajúcich pomoci, ale prijala zúzenú a nesprávnu teóriu o realizácii vyhlásení prijatých od júla 2002 vo forme akcionárskej pôzicky. 153 Spolocnosti Bouygues dodávajú, ze prístup Komisie plynie z volného výberu, ktorý popiera existenciu zvýhodnenia vyplývajúceho z lepsenia hodnotenia FT v nadväznosti na vyhlásenia prijaté od júla 2002 (pozri odôvodnenie c. 222 napadnutého rozhodnutia a bod 3.2 oznámenia Komisie 2000/C 71/07 o uplatnení clánkov 87 [ES] a 88 [ES] na státnu pomoc poskytovanú vo forme záruk [Ú. v. C 71, 2000, s. 14, dalej len "oznámenie o pomoci vo forme záruky"]), ktoré je ovela dôlezitejsie, ako vyhlásenie v súvislosti s akcionárskou pôzickou. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, by totiz kvalifikácia týchto vyhlásení ako pomoci bola podstatou aj tejto veci. V tejto súvislosti nemozno prijat tvrdenie, podla ktorého je akcionárska pôzicka jediným oznámeným opatrením, pretoze rozsah oznámenia nemôze mat vplyv na posúdenie pojmu pomoci. 154 Spolocnosti Bouygues namietajú proti tvrdeniu FT spocívajúcemu v tom, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 nemozno kvalifikovat ako státnu pomoc, lebo nezakladajú záväzok poskytnutia státnych prostriedkov. Toto tvrdenie je nielen nesprávne, ale aj v rozpore s odôvodneniami c. 208 a 218 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho, aj keby boli tieto vyhlásenia verejnej povahy, nezáväzné, nepresné a podmienené, co by bolo jednoznacne v rozpore s odôvodneniami c. 209 a 210 uvedeného rozhodnutia, mohli by obsahovat záväzok o poskytnutí státnych zdrojov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 155 Spolocnosti Bouygues spresnujú, ze obozretný súkromný investor by takého vyhlásenia neprijal. FT mala totiz pred týmito vyhláseniami vázne strukturálne problémy a predstavovala velmi nevyrovnanú bilanciu (odôvodnenie c. 17 napadnutého rozhodnutia). Preto stratila dôveru trhov (odôvodnenie c. 20 a nasl. uvedeného rozhodnutia). Za takýchto okolností by vsak obozretný súkromný investor neprejavil FT tak zjavnú podporu (odôvodnenie c. 229 uvedeného rozhodnutia). Okrem toho Francúzsko podporilo FT v júli, septembri a v októbri 2002 bez toho, aby prijalo opatrenia na zabezpecenie ozivenia FT a obnovilo jej zivotaschopnost, kedze tieto opatrenia boli prijaté az neskôr (pozri odôvodnenia c. 39, 53, 54, 228 a 229 uvedeného rozhodnutia). 156 Pokial ide o vyhlásenia prijaté od júla 2002, je podla spolocností Bouygues splnená prvá podmienka clánku 87 ods. 1 ES, a to poskytnutie výhody (odôvodnenie c. 188 a 229 napadnutého rozhodnutia). 157 Po druhé spolocnosti Bouygues tvrdia, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 viedli k vzniku financnej zodpovednosti Francúzska z právneho a skutkového hladiska. 158 V tejto súvislosti spolocnosti Bouygues pripomínajú, ze státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES sú opatrenia, ktoré v rôznych formách zmiernujú výdavky, ktoré sú za normálnych okolností zahrnuté do rozpoctu podniku a ktoré bez toho, aby boli dotáciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaký úcinok. Okrem toho ziadnu odchýlku od zásady nemozno stanovit na základe formy, ktorú mozno dat pomoci, pretoze pojem pomoc sa zakladá na ekonomickom koncepte výhody a formálne kritérium nezohráva ziadnu úlohu. Pravidlá Zmluvy týkajúce sa státnej pomoci nerozlisujú pomoc podla prícin alebo cielov státnych zásahov, ale ju urcujú v závislosti od jej úcinkov. Z toho vyplýva, ze pojem pomoci je objektívnym a pojmom a uplatnuje sa len pri zistení, ci státne opatrenie zvýhodnuje alebo nezvýhodnuje niektoré podniky. 159 Spolocnosti Bouygues sa domnievajú, ze vzhladom na vseobecnú zásadu potrebného úcinku práva Spolocenstva, mozno ústne vyhlásenia lebo prísluby kvalifikovat ako pomoc, pretoze majú také úcinky. Judikatúra tiez uznala, ze vyhlásenia prijaté prostredníctvom tlace môzu byt rozhodnutiami a ze v rámci posúdenia pomoci, mozno prísluby státu zohladnit, aby sa zistilo, ci viedli podnik ku konaniu, ktorým mozno prispiet k dosiahnutiu jedného z cielov uvedených v clánku 87 ods. 3 ES (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 2002, Graphischer Maschinenbau/Komisia, T-126/99, Zb. s. II-2427). Okrem toho Komisia vo svojom rozhodnutí z 23. júna 1999 o podmienecnom schválení pomoci poskytnutej Francúzskom spolocnosti Crédit foncier de France (Ú. v. ES L 34, 2001, s. 36, dalej len "rozhodnutie Crédit foncier") kvalifikovala ministerské vyhlásenia ako státnu pomoc, pricom zdôraznila, ze vzhladom na ich úcinky musia byt povazované za záruku. Podla spolocností Bouygues rozsudok Súdu prvého stupna z 12.decembra 1996, Air France/Komisia (T-358/94, Zb. s. II-2109) nie je v rozpore s týmito rozhodnutiami a judikatúrou, pretoze sa týka vyhlásenia v súvislosti s prípadným konaním státu v nadväznosti na budúce vyhlásenie tretej osoby, ktorého znenie nebolo este presne urcené. Naopak jednoznacné rozhodnutie státu o jeho konaní, ktoré nesúvisí s konaním tretej osoby, môze byt státnou pomocou, hoci má podobu vyhlásenia. 160 Navyse samotná Komisia v bode 1.1 svojho oznámenia o pomoci vo forme záruky (pozri bod 153 vyssie) potvrdila, ze toto oznámenie sa vztahuje na vsetky formy záruky bez ohladu na ich právny základ a uskutocnený prevod. Podla spolocností Bouygues musí byt totiz pojem pomoci co najsirsie chápaný ako akýkolvek spôsob, ktorý ochráni osobu pred penaznou stratou. Vzhladom na túto definíciu predstavujú vyhlásenia, ktorými sa akcionár spolocnosti zaväzuje prijat potrebné opatrenia a predovsetkým zvýsit základné imanie, aby sa táto spolocnost nedostala do financných tazkostí, záruku pre jeho skutocných a prípadných veritelov. 161 Podmienke záväzku poskytnút státne zdroje treba takisto dat sirsí výklad a mozno ju charakterizovat ako potrebu získat peniaze alebo prípadný záväzok na získanie týchto zdrojov. Aj v prípade, ze by sa okamzite nepristúpilo k poskytnutiu zdrojov, samotná skutocnost, ze státu v dôsledku takéhoto záväzku hrozí, ze bude musiet zaplatit, umoznuje domnievat sa, ze pomoc bola poskytnutá zo státnych zdrojov. Za pomoc treba teda povazovat kazdý zásah státu vo forme záruky, ktorého dôsledkom preberá na seba z právneho a skutkového hladiska riziko, ze bude musiet zaplatit. O taký prípad ide aj v prejednávanej veci. 162 V tejto súvislosti nie je právne záväzná alebo právne nezáväzná povaha rozhodnutia, ktoré zaväzuje poskytnút státne zdroje, dôlezitá na uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES. Vo vsetkých oblastiach hospodárskej sútaze a slobody pohybu judikatúra totiz zohladnuje akty, ktoré nie sú záväzné, aby sa tak zabezpecil potrebný úcinok práva Spolocenstva. Toto tiez potvrdzuje prax Komisie. Podla bodu 2.1.3 oznámenia o pomoci vo forme záruky (pozri bod 153 vyssie) skutocnost, ze státne podniky nepodliehajú konkurznému konaniu, je sama osebe pomocou vo forme záruky a to bez toho, aby bol stát povinný týmto podnikom poskytnút svoju financnú podporu. Ako to potvrdil list Komisie zo 4. apríla 2003, ktorým táto vyzvala Francúzsku republiku, aby podala svoje pripomienky v súvislosti s podporným opatrením v prospech Électricité de France (EDF) vo forme neobmedzenej záruky zo strany státu spojenej s postavením verejného priemyselného a obchodného podniku (EPIC) [Pomoc E 3/02 - Podporné opatrenie v prospech Électricité de France (Ú. v. EÚ C 164, 2003, s. 7)], pricom odôvodnením, ktoré je podkladom tohto tvrdenia, je, ze stát za daných okolností je povinný poskytnút takúto podporu, inak ziaden subjekt nebude chciet podpísat s týmito podnikmi zmluvu. V prejednávanej veci pritom samotné uplatnenie týchto zásad malo viest Komisiu k tomu, aby potvrdila záväzok státu poskytnút zdroje. 163 Vyhlásenia prijaté od júla 2002 predstavujú, ci uz z právneho alebo vecného hladiska, záväzok jednoznacných, jasných a presných záruk, ktorým sa stát zaväzuje poskytnút zdroje. Kazdým jedným týmto vyhlásením sa Francúzsko jednoznacne a doslova zaviazalo voci financnému spolocenstvu poskytnút financnú podporu FT v prípade tazkostí spojených s riesením jej nesplatených dlhov. Ako vyplýva z odôvodnenia c. 209 napadnutého rozhodnutia, tieto opakované vyhlásenia sú dostatocne presné, jasné a jednoznacné, aby mohli byt dôkazom o existencii hodnoverného a nepodmienecného záväzku Francúzska. Reakcie trhu a hlavne nárast hodnoty akcií a dlhopisov FT po vyhlásení z 12. júla 2002 potvrdzujú, ze trh uveril záruke a podpore zo strany Francúzskej republiky v prospech FT (odôvodnenie c. 221 napadnutého rozhodnutia). Nepodmienenú povahu tejto podpory nemozno spochybnit výrazom "ak to bude potrebné", pretoze táto podmienka je len cisto formálna vzhladom na ohrozenú situáciu FT v danom období a jasný vznik financných tazkostí (odôvodnenie c. 210 uvedeného rozhodnutia). Tieto vyhlásenia chápané bud samostatne alebo ako celok sú teda jasným prejavom záväzku Francúzska poskytnút FT podporu a záruku (odôvodnenia c. 208 a 212 uvedeného rozhodnutia). 164 Okrem toho podla spolocností Bouygues kazdé z vyhlásení prijatých od júla 2002 má tak vo francúzskom, ako aj v anglosaskom práve záväznú hodnotu. Spresnujú, ze vo francúzskom práve sa záväzok, ktorý prijal správny orgán, neposudzuje podla formy, ale podla jeho obsahových charakteristík. Francúzsky správny súd tak potvrdil, ze správnymi rozhodnutiami môzu byt tiez jednoduché ústne vyjadrené rozhodnutia. Navyse, hoci nie sú sprevádzané ziadnym osobitným právnym aktom, prísluby predstavujú záväzky, pretoze sú prejavom vôle správneho orgánu. Aby mohol byt záväzok státu uznaný, stací, ze orgán konal "spôsobom, ktorým presvedcí", ze urcitým spôsobom zasiahne. Jednoznacné, jasné a presné vyhlásenia státu majú teda v kazdom prípade povahu zakladajúcu zodpovednost bud preto, lebo príslubom si tento stát vytvoril právne záväzky, ktorých sa nemôze zbavit bez toho, aby sa nedopustil pochybenia, pretoze samotná skutocnost nesplnit svoj príslub je pre neho dostatocná na to, aby viedla k vzniku jeho zodpovednosti, alebo naopak tým, ze dal príslub, stát sa nezákonne zaviazal. 165 Podla spolocností Bouygues kazdé z vyhlásení prijatých od júla 2002 vzhladom na ich obsahové charakteristiky predstavuje záväzok Francúzska. Tieto vyhlásenia boli tiez zo strany trhu povazované za presné a nepodmienené a vyjadrujúce hodnoverný a skutocný záväzok Francúzska, ktorý stál za vyriesením financnej krízy FT. V súlade so zásadami uplatnitelnými vo francúzskom práve v prípade, ze by Francúzsko nedodrzalo tieto záväzky, mohlo by niest zodpovednost vo vztahu ku vsetkým tretím osobám, ktoré preukázali svoj záujem na konaní, ci uz ide o akcionárov FT, ich zamestnancov alebo aj ich veritelov. Tento jediný dôvod stací na to, aby vyhlásenia prijaté od júla 2002 samé osebe viedli k záväzku státu poskytnút prostriedky. 166 Aj v prípade neexistencie záväzného charakteru záväzku vyplývajúceho z vyhlásení prijatých od júla 2002 z hladiska francúzskeho práva tieto vyhlásenia viedli ku vzniku záväzku státu poskytnút prostriedky, pretoze tento pojem má siroký výklad. Francúzsko totiz skutocne malo povinnost dodrzat svoj príslub, vzhladom na skutocné ocakávanie, ktoré tieto vyhlásenia priniesli zo strany trhu (pozri odôvodnenia c. 217 a 221 napadnutého rozhodnutia). Nesplnením tohto príslubu by Francúzsko ako vlastník a správca podniku, hlavný hospodársky subjekt a dlzník na financných trhoch, zaplatilo este vyssiu cenu z dôvodu straty svojej dôvery a dobrého mena na týchto trhoch (odôvodnenia c. 217 a 221 uvedeného rozhodnutia). Aj v prípade neexistencie právne záväzného záväzku by toto financné riziko pre Francúzsko viedlo ku vzniku záväzku poskytnút státne zdroje. Spolocnosti Bouygues spresnujú, ze kazdé verejné vyhlásenie clena vlády v prospech podniku nie je samé osebe státnou pomocou, ale je potrebné, aby sa posudzovalo v závislosti od jeho znenia, kontextu a okolnosti v danej veci. V prejednávanej veci pritom vzhladom na presnost dotknutých vyhlásení a dôlezitost FT, jej postavenie historicky významného podnikatela a závaznost jeho výnimocnej financnej situácie, majú dotknuté vyhlásenia osobitný význam porovnatelný so zárukou poskytnutou zo strany Francúzska. 167 Podla spolocností Bouygues z obezníka ministra hospodárstva z 22. júla 2003 nazvaného "Zistenie o implicitných alebo výslovných vyjadreniach [francúzskeho] státu v súvislosti so zárukami, ktoré poskytol" (dalej len "obezník z 22. júla 2003") a osobitne z vysvetlenia pripojeného k tomuto obezníku vyplýva, ze výslovná záruka predpokladá, ze v právnom základe sa nachádzajú výrazy "stát zarucuje", zatial co implicitné vyjadrenie záruky vyzaduje len urcenie, ci správny akt "bude mat financné dôsledky pre stát". Vysvetlenie navyse potvrdzuje, ze státna záruka môze vyplývat najmä z "ministerského listu alebo z iného základu", a ze záruky, ktoré mozno poskytnút bez platného právneho základu, môzu pritom "zakladat práva v prospech ich príjemcu". Kedze Komisia pripustila, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 predstavujú financné riziko a sú dostatocne jasné, presné a jednoznacné na to, aby boli prejavom hodnoverného záväzku Francúzska, mala dospiet k záveru o implicitnej záruke predstavujúcej státnu pomoc. 168 Po tretie spolocnosti Bouygues tvrdia, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 skreslili hospodársku sútaz a narusili obchody medzi clenskými státmi. 169 Spolocnosti Bouygues na základe vsetkých predchádzajúcich úvah dospeli k záveru, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 poskytli FT selektívnu výhodu, ktorá nie je vzhladom na kritérium súkromného investora odôvodnená, a ktorá zaväzuje zdroje Francúzska, skresluje hospodársku sútaz a narúsa obchody medzi clenskými státmi. Tieto vyhlásenia posudzované samostatne alebo ako celok preto splnajú styri podmienky stanovené v clánku 87 ods. 1 ES a predstavujú jednu alebo viacero státnych pomoci, ktoré sú odlisné od pomoci, ktorú obsahuje akcionárska pôzicka. Preto, vzhladom na to, ze Komisia odmietla tieto vyhlásenia kvalifikovat ako individuálne pomoci, porusila clánok 87 ods. 1 ES. O druhom zalobnom dôvode spolocností Bouygues 170 Podla spolocností Bouygues musí byt takisto zrusený clánok 1 napadnutého rozhodnutia z dôvodu dvojitého porusenia podstatných nálezitostí, a to kontradiktórnosti a nedostatocného odôvodnenia. 171 Pokial ide o rozpor v odôvodnení, spolocnosti Bouygues tvrdia, ze zatial co jedna cast odôvodnenia uvádzala, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 splnajú vsetky podmienky zakladajúce státnu pomoc, iné dôvody toto tvrdenie vyvracajú. 172 Na základe tvrdení uvedených v odôvodneniach c. 36, 51 a 53 napadnutého rozhodnutia Komisia najprv konstatovala, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 boli dostatocne jasné, presné a jednoznacné, aby dospela k záveru o existencii záväzného, jednoznacného a hodnoverného záväzku zo strany Francúzska (odôvodnenia c. 185, 207 az 210 tohto rozhodnutia). Komisia dalej konstatovala, ze tento záväzok zaväzuje k poskytnutiu státnych zdrojov, pretoze môze pre Francúzsko znamenat náklady. Francúzsko malo právny záväzok alebo povinnost dodrzat tento príslub a v prípade, ze tak neurobí, musí nahradit skodu veritelom FT, lebo inak stratí dôveru na financných trhoch, co predstavuje ovela väcsiu financnú stratu (odôvodnenia c. 217 a 221 uvedeného rozhodnutia). 173 Okrem toho Komisia konstatovala, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 priznávajú FT skutocnú a dodatocnú výhodu tým, ze prispeli k zachovaniu jej hodnotenia a zvýseniu kurzu jej akcie (odôvodnenia c. 188 a 221 napadnutého rozhodnutia), pricom ide o výhodu, ktorú by FT za normálnych trhových podmienok vzhladom na jej hrozivú financnú situáciu nezískala (odôvodnenie c. 212 uvedeného rozhodnutia). Z celkového znenia odôvodnení c. 56, 221 a 222 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze uvedená výhoda poskytnutá FT, a to moznost vstúpit na financný trh za výhodných podmienok, predchádzala oznámeniu o akcionárskej pôzicke. Rovnako, odôvodnenie c. 188 uvedeného rozhodnutia potvrdzuje, ze Komisia konstatovala, ze od júla do októbra 2002, bola FZ poskytnutá selektívna výhoda. 174 Okrem toho z odôvodnení c. 17, 20 az 35, 37, 39, 41, 49, 59, 229 a 230 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze vzhladom na tazkú financnú situáciu FT v tom období, takto poskytnutá výhoda nebola z hladiska kritéria obozretného súkromného investora oprávnená. Nakoniec Komisia pripustila, ze táto výhoda osobitne výrazným spôsobom skreslila alebo hrozila skreslením hospodárskej sútaze (odôvodnenie c. 198 napadnutého rozhodnutia) a ze táto situácia mohla narusit obchody medzi clenskými státmi (odôvodnenie c. 200 uvedeného rozhodnutia). 175 Napriek konstatovaniu, ze vsetky podmienky týkajúce sa pomoci boli v zmysle clánku 87 ods. 1 ES splnené, Komisia odmietla kvalifikovat vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako státnu pomoc (odôvodnenie c. 219 napadnutého rozhodnutia) z dôvodu, ze nedisponovala dostatocnými dôkazmi, ktoré by nezvratne dokázali existenciu tejto pomoci (odôvodnenia c. 189 a 219 uvedeného rozhodnutia). Podla spolocností Bouygues si tento záver odporuje, lebo odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré konstatuje, ze vsetky podmienky týkajúce sa pojmu pomoci sú splnené, je dostatocné a nevyzaduje si dodatocné dôkazy. 176 Pokial ide o nedostatok odôvodnenia, spolocnosti Bouygues uvádzajú, ze odmietnutie kvalifikovat vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako státnu pomoc spocíva na nedostatocnom odôvodnení. Komisia najprv v odôvodneniach c. 188 a 128 napadnutého rozhodnutia pripustila moznost kvalifikovat uvedené vyhlásenia ako pomoc, pricom túto moznost povazovala za "novátorskú tézu, ale pravdepodobne nepodlozenú [podlozenú - neoficiálny preklad]". V odôvodneniach c. 189 a 219 uvedeného rozhodnutia Komisia pritom vyhlásila, ze nemá k dispozícii "dostatok základných informácií, aby mohla nevyvrátitelne dokázat existenciu podpory na základe novátorskej tézy". Podla spolocností Bouygues, takéto nepresné odôvodnenie nemôze odôvodnovat odmietnutie Komisie kvalifikovat vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako státnu pomoc a je v rozpore s poziadavkou odôvodnenia. Komisia jednak nevysvetlila preco by mala byt kvalifikácia pomoci "novátorská" a jednak nepreukázala, kvôli ktorým dôkazom nemozno urcit existenciu pomoci. 177 V prvom rade co sa týka údajného novátorského charakteru kvalifikácie pomoci, spolocnosti Bouygues pripomínajú, ze pojem pomoci je objektívnym pojmom obsahujúcim vsetky státne opatrenia, ktoré môzu priamo alebo nepriamo zvýhodnovat podnik. Tento pojem má doslovný právny charakter a slúzi teda zisteniu, ci podniku, ktorý je príjemcom pomoci, je poskytnutá ekonomická výhoda, ktorú by za obvyklých trhových podmienok nezískal. Z toho vyplýva, ze Komisia nedisponuje volnou úvahou na urcenie toho, ci nejaké opatrenie je státnou pomocou. Je to tak len v stádiu preskúmania prípadnej zlucitelnosti pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ktorý stanovuje celkové hospodárske, sociálne, regionálne a odvetvové posúdenie, kde Komisia disponuje sirokou diskrecnou právomocou. Komisia mala teda kvalifikovat ako státnu pomoc kazdé opatrenie, ktoré objektívne zahrna podmienky stanovené v clánku 87 ods. 1 ES. 178 Preto sa Komisia na to, aby odmietla konstatovat existenciu státnej pomoci, nemôze uspokojit s tvrdením o novátorskom charaktere osobitného uplatnenia clánku 87 ods. 1 ES. Pripustit opak by viedlo k tvrdeniu, ze pojem státnej pomoci neprechádza vývojom, co by pozbavilo clánok 87 ES a nasl. ich potrebného úcinku. 179 Spolocnosti Bouygues tvrdia, ze táto vec rozhodne nie je prvým prípadom, v ktorom Komisia z hladiska clánkov 87 ES a 88 ES rozhodovala o právnej kvalifikácii podporných vyhlásení zo strany orgánov clenského státu v prospech nejakého podniku. V rozhodnutí Crédit foncier (pozri bod 159 vyssie) Komisia konstatovala, ze cielom verejných vyhlásení francúzskych orgánov bolo ubezpecit veritelov Crédit foncier de France (dalej len "CFF") o hodnote ich pohladávok a kvalifikovala ich ako státnu pomoc. Podla spolocností Bouygues v prejednávanej veci je potrebné analogické posúdenie, pretoze obe veci majú dôlezité skutkové podobnosti. Po prvé CFF a FT poznali podobné financné tazkosti, ktoré charakterizuje vysoké zadlzenie a znízenie hodnotenia zabranujúce prístupu na trh s dlhopismi (odôvodnenie c. 14 rozhodnutia Crédit foncier). Po druhé vo svojej tlacovej správe z 26. júla 1996 minister hospodárstva uviedol, podobne ako aj vo vyhlásení z 12. júla 2002, ze "[Francúzsky] stát sa zaväzuje, ze vsetky splátky, teda kapitál a úrok, dlhu CFF v podobe dlhopisu budú splatené" (odôvodnenie c. 36 rozhodnutia Crédit foncier; pozri tiez odôvodnenie c. 208 napadnutého rozhodnutia). Po tretie Komisia v odôvodnení c. 40 rozhodnutia Crédit foncier pripomenula potrebu prihliadat na úcinky podporných opatrení, a ze v tejto súvislosti "ubezpecením veritelov o hodnote ich úverov, dotknuté vyhlásenie malo za následok, ze sa vyhlo návrhu o vrátenie akcií CFF v období váznej krízy v súvislosti s likviditou, ked spolocnost nebola schopná sa za bezných podmienok financovat na trhu". V prípade FT, pokial ide o opätovnú dôveru prejavenú zo strany trhu, boli uvedené úcinky podobné. Nakoniec odôvodnenie c. 44 rozhodnutia Crédit foncier, podla ktorého sa "Komisia domnieva, ze vyhlásenie ministra [hospodárstva] z apríla 1996, hoci nemalo právnu formu, malo vsak podstatné dôsledky a musí byt teda povazované za zhodujúce sa so zárukou", mozno úplne uplatnit v prípade FT. Spolocnosti Bouygues vsak pripústajú, ze na rozdiel od dotknutej tlacovej správy ministra hospodárstva v rozhodnutí Crédit foncier, vyhlásenia prijaté od júla 2002 neobsahujú výraz "záväzok". Záväzok vsak môze vyplývat z ich jednoznacnosti a opakujúceho charakteru, ako je to v prípade uvedených vyhlásení. 180 Podla týchto spolocností z predchádzajúceho vyplýva, ze odôvodnenie spocívajúce v údajnom novátorskom charaktere kvalifikácie pomoci je nedostatocné. 181 V druhom rade, pokial ide o údajnú neexistenciu dostatocných informácií, aby sa nevyvrátitelne urcila existencia pomoci (odôvodnenie c. 189 napadnutého rozhodnutia), spolocnosti Bouygues vytýkajú Komisii, ze nevysvetlila, ktorými dôkazmi na tieto úcely nedisponuje. Kedze mala k dispozícií správu z 28. apríla 2004 a viacero stúdií predlozených tretími osobami, vrátane spolocností Bouygues, Komisia nemôze oprávnene tvrdit, ze nemala k dispozícii dostatocné informácie, aby rozhodla o právnej kvalifikácii vyhlásení prijatých od júla 2002. Na základe týchto informácii Komisia mohla dospiet ku konecnej kvalifikácii týchto vyhlásení alebo prinajmensom mala preskúmat vhodnost týchto informácii, aby jasne a presne odôvodnila odmietnutie tejto kvalifikácie. Aj v prípade, ze by to nebolo mozné, Komisia mala získat dodatocné informácie pred ukoncením správneho konania a prijatím napadnutého rozhodnutia. d) Tvrdenia Komisie O prvej casti druhého zalobného dôvodu Francúzskej republiky a spolocnosti FT 182 Komisia v prvom rade tvrdí, ze Francúzska republika neprijatelným spôsobom izoluje znenie odôvodnenia c. 194 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého akcionárska pôzicka poskytuje FT výhodu, od znenia odôvodnenia c. 197 a najmä odôvodnení c. 203 az 230 uvedeného rozhodnutia, v ktorých Komisia skúmala, ci takto poskytnutá výhoda respektuje kritérium obozretného súkromného investora. 183 Podla Komisie Francúzska republika a FT robia nesprávny statický a "fotografický" výklad dotknutej operácie, ako aj úzky a ciastocný výklad napadnutého rozhodnutia. Cielom ich prístupu je zúzit skúmanie len na opatrenia oznámené v decembri 2002, s výnimkou vyhlásení prijatých od júla 2002, ktoré boli urcené na to, aby pred poskytnutím úverovej linky vo výske 9 miliárd eur v decembri 2002 ubezpecili trhy. Analýza jednotlivých udalostí, ktorá predchádzala návrhu akcionárskej pôzicky v decembri 2002, vsak nie je mozná. V odôvodneniach c. 187 a 222 a nasl. napadnutého rozhodnutia Komisia navyse vysvetlila dôvody, preco musela pristúpit k spolocnej analýze vyhlásení prijatých od júla 2002 a akcionárskej pôzicky. Komisia tiez v tých istých odôvodneniach uviedla, ze nezávisle od toho, ci tieto vyhlásenia samé osebe mozno povazovat za pomoc, v case uvedeného sledu udalostí v decembri 2002 bolo zrejmé, ze uz nevyvrátitelný záväzok Francúzska nebol v súlade s kritériom súkromného investora a zakladal státnu pomoc. Stratégia francúzskych orgánov sa totiz obmedzila na dlhodobý záchranný proces FT, ktorý udalosti z decembra 2002 neovplyvnili (odôvodnenie c. 219 a nasl. napadnutého rozhodnutia). Toto stanovisko dostatocne presne vyplýva z napadnutého rozhodnutia, najmä z jeho odôvodnení c. 191 a 223. 184 Vyssie opísaný prístup je zhrnutý v odôvodnení c. 191 a má svoju odozvu najmä v chronologickom opise skutocností nachádzajúcich sa v odôvodneniach c. 20 a nasl. a c. 36 a nasl. napadnutého rozhodnutia. Komisia v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok BP Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 152 vyssie (bod 179), v ktorom Vseobecný súd pripomenul nutnost zohladnit celkový úkon na záchranu podniku a zrusil rozhodnutie Komisie, v ktorom nesprávne odlísila jednotlivé operácie súvisiace so zvysovaním dotknutého základného imania. Komisii z toho vyplýva povinnost zistit, predovsetkým pri posúdení komplexných úkonov na záchranu a restrukturalizáciu, do akej miery v minulosti uskutocnené úkony, ktoré nemohol súkromný investor vykonat, podmienili alebo ulahcili terajsie konanie. V takom prípade totiz konanie izolované na konci procesu mozno povazovat za "predvídané", pokial by vyplývalo zo svojho kontextu, ako sa v prejednávanej veci o to pokúsajú Francúzska republika a FT. Komisia doplna, ze v rozsudku BP Chemicals/Komisia, uz citovanom v bode 152 vyssie, Vseobecný súd dospel k záveru, ze len tretie zvýsenie základného imania bolo pomocou. 185 Sled hlavných udalostí opísaných v odôvodneniach c. 35 az 56 napadnutého rozhodnutia pritom jasne vyjadruje úmysel, ktorý prejavila Francúzska republika na podporu FT, aby zabránila akémukolvek neskorsiemu znízeniu jej hodnotenia. V tejto súvislosti by si financné trhy nekládli otázku, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002 sú alebo nie sú záväzné a ci vyjadrujú vyvrátitelný alebo nevyvrátitelný záväzok. Je to skôr dojem vytvorený Francúzskom, ze tento záväzok je záväzný, ktorý rozhodol o jeho ponímaní tak ratingovými agentúrami, ako aj trhmi vzhladom na zvýsenie kurzu akcie FT po vyhlásení prijatom 12. júla 2002. Francúzska republika nevysvetlila ani nepreukázala dôvody, pre ktoré mali trhy pochybovat o jednoznacnosti záväzku tohto státu. Naopak z predstavenia misie "Stav veci" na zasadnutí správnej rady FT 4. decembra 2002 vyplýva, ze FT nemala ziadne pochybnosti o tom, ze podpora Francúzska má velký význam pre ratingové agentúry. Preto otázka, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002 sú alebo nie sú pomocou, uz nie je relevantná, pretoze v okamihu uskutocnenia týchto vyhlásení v decembri 2002 vo forme návrhu akcionárskej pôzicky bolo jednak jasné, ze záväzok je uz záväzným a jednak, ze nie je v súlade s kritériom súkromného investora, kedze sa uz neuskutocnil za obvyklých trhových podmienok. 186 Tento záver nemozno spochybnit rozsudkom Air France/Komisia, uz citovanom v bode 159 vyssie (body 74 a 79). Predmetný rozsudok skôr potvrdzuje, ze vzhladom na situáciu FT v júli 2002 by súkromný investor neprijal také vyhlásenia, aké francúzske orgány prijali od júla 2002, ktoré môzu ohrozit jeho hodnovernost a dobrú povest bez toho, aby predtým prinajmensom neuskutocnil audit v FT (odôvodnenie c. 228 a nasl. napadnutého rozhodnutia). Prijatím vyhlásenia z 12. júla 2002 vsak francúzske orgány nebrali na vedomie presný rozsah financných tazkostí FT. Komisia vsak pripústa, ze v rozsudku Air France/Komisia, uz citovanom v bode 159 vyssie, Vseobecný súd nerozhodol o tom, ci sa kritérium obozretného investora uplatnuje len na právne záväzný záväzok. 187 Komisia uvádza, ze nikdy nepopierala, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 môzu predstavovat financné riziko. Usúdila vsak, ze nemá dostatok dôkazov, ktorými by nespochybnitelne preukázala, ze na základe uvedenej novátorskej tézy sú tieto vyhlásenia nevyvrátitelným záväzkom poskytnutia státnych prostriedkov a teda pomocou v zmysle clánku 87 ES (odôvodnenia c. 218 a 219 napadnutého rozhodnutia). Bola vsak oprávnená preskúmat, ci za takých okolností, akými sú okolnosti z júla 2002, by obozretný súkromný investor podstúpil rovnaké riziko (odôvodnenia c. 218 a 229 napadnutého rozhodnutia), ktoré zahrnalo jednak hospodárske riziko spojené s hodnovernostou týchto vyhlásení na trhu (odôvodnenia c. 217, 220 a 221 uvedeného rozhodnutia) a jednak právne riziko, pretoze tieto vyhlásenia mohli byt vo viacerých vnútrostátnych právnych poriadkoch povazované za záväzné (odôvodnenie c. 215 uvedeného rozhodnutia). Preto Komisia najprv kvalifikovala ako "novátorskú, ale pravdepodobne nepodlozenú [podlozenú - neoficiálny preklad]" tézu, podla ktorej vyhlásenie z 12. júla 2002 samé osebe predstavuje pomoc (odôvodnenia c. 188 a 218 uvedeného rozhodnutia), potom vyhlásila, ze nemôze na tomto základe nespochybnitelne preukázat existenciu pomoci (odôvodnenia c. 189 a 219 uvedeného rozhodnutia) a napokon prijala "tradicnejsie" stanovisko pojmu pomoci (odôvodnenia c. 219 a 230 uvedeného rozhodnutia). Z toho vyvodila, ze od júla 2002 bolo nemozné porovnat konanie verejného investora s konaním súkromného investora v beznej trhovej situácii, pretoze ziaden súkromný investor by nemohol ovplyvnit trh tak, ako francúzske orgány prostredníctvom ich vyhlásení prijatých od júla 2002. Komisia na základe toho dospela k záveru, ze uplatnenie kritéria obozretného investora len na samotnú situáciu v decembri 2002 je nesprávne, lebo v tomto case uz nebolo mozné posúdit situáciu FT za bezných trhových podmienok (odôvodnenia c. 219 az 230 uvedeného rozhodnutia). 188 Komisia odmieta tvrdenie spocívajúce v tom, ze bráni clenským státom konat ako obozretný investor. Súkromný hospodársky subjekt sa môze tiez vyjadrit alebo konat spôsobom, ktorý vedie k záväznému právnemu záväzku zahrnujúcemu financné riziko bez toho, aby bola jeho záväzná povaha dokázaná. Komisia mohla teda oprávnene skúmat, ci by súkromný hospodársky subjekt podstúpil takéto riziko a preto uplatnit na konania, ktoré prípadne nezakladajú záväzné právne záväzky, kritérium súkromného investora. Komisia sa tak pocas celého procesu, ktorý tento stát viedol k realizácii jeho podpory vo forme akcionárskej pôzicky, obmedzila na porovnanie konania Francúzska s konaním súkromného hospodárskeho subjektu, pricom táto pôzicka je len uskutocnením jeho zásadného rozhodnutia podporit FT vhodnými opatreniami oznámenými vo vyhláseniach prijatých od júla 2002 (odôvodnenia c. 36 a 185 napadnutého rozhodnutia). Verejné vyjadrenie tohto jasného a kategorického záväzku vo vztahu k trhu pritom zahrnalo financné riziká, ktoré by súkromný investor s takou neopatrnostou neurobil, prinajmensom nie predtým, ako by sa dostatocne informoval o ekonomickej situácii FR (odôvodnenie c. 229 napadnutého rozhodnutia). Samotné francúzske orgány pocas správneho konania pripustili, ze k 12. júlu 2002 nepoznali ani presnú situáciu FT, ani úcinné prostriedky na jej nápravu. V takejto situácii by sa kazdý obozretný investor vyhol prijímaniu vyhlásení, ktoré by ich zaväzovali, hoci aj do budúcnosti, a ktoré by mohli na trhoch ohrozit jeho vlastnú financnú situáciu. Komisia spresnuje, ze ak sa stát zaviaze prijat podporné opatrenia v prospech podniku, ktorý sa nachádza v tazkostiach a oznámit svoj zámer trhom, mal by sa snazit nevytvárat skreslenie hospodárskej sútaze a prípadne respektovat pravidlá v oblasti státnej pomoci. Kedze takáto podpora môze predstavovat pomoc, kazdé vyhlásenie o podpore musí byt doplnené výslovným vyjadrením, ze kazdý neskorsí zásah bude predbezne oznámený Komisii a vykonaný len po tom, co bude schválený, cím sa toto vyhlásenie stáva podmieneným. O druhej casti druhého zalobného dôvodu Francúzskej republiky a spolocnosti FT 189 Podla Komisie bolo vzhladom na vecný a ekonomický vztah medzi vyhláseniami prijatými od júla 2002 a návrhom akcionárskej pôzicky nutné preskúmat vsetky kroky, ktoré Francúzsko podniklo od júla 2002 (odôvodnenie c. 187 napadnutého rozhodnutia). Tým, ze by sa Komisia obmedzila len na skutocnosti uvedené v oznámení, ponechala by clenskému státu výber urcit obdobie vhodné na analýzu, co je v rozpore s objektívnym charakterom pojmu pomoci, ktorý sa zakladá na ekonomickej skutocnosti. Kedze sa Komisia stretla so skorsími objektívne vhodnými skutocnostami, musela ich zahrnút do svojej analýzy. V prejednávanej veci je vyhlásenie z 12. júla 2002 súcastou "retazca viacerých úkonov", vrátane ktorého návrh akcionárskej pôzicky a záväzok zvýsenia základného imania boli súcastou len posledných uskutocnených krokov. Komisia ich preto musela preskúmat ako celok, co ju viedlo ku správnemu konstatovaniu, ze skutocnosti zakladajúce pojem pomoci v decembri 2002 existovali. 190 Komisia spochybnuje, ze vyhlásenie z 12. júla 2002, pokial ide o prípadnú financnú podporu pre FT, neobsahovalo státny záväzok, a ze sa zakladalo výlucne na subjektívnom dojme tak, ako toto vyhlásenie mohlo byt podla nej vnímané zo strany trhov. Uvedené vyhlásenie sa vsak naopak zakladalo na objektívnych skutocnostiach preukazujúcich, ze z pohladu trhu vytváralo dojem o záväznom záväzku a budúcom zásahu Francúzska. Vyhlásenia prijaté od júla 2002 boli teda urcené na ubezpecenie trhov a francúzske orgány kontaktovali ratingové agentúry, aby zabránili poklesu hodnotenia dlhopisov FT na úroven "junk bond". Okrem toho, ako vyplýva z odôvodnenia c. 210 napadnutého rozhodnutia, tvrdenie Francúzskej republiky a FT je rozporuplné. Kedze tieto zalobkyne nespresnili svoje spochybnenie v súvislosti so zákonnostou uvedeného odôvodnenia, toto tvrdenie by malo byt zamietnuté ako nedôvodné. 191 Komisia na základe toho, co bolo uvedené, navrhuje zamietnut druhý zalobný dôvod Francúzskej republiky a FT ako nedôvodný. O tretom zalobnom dôvode Francúzskej republiky a spolocnosti FT - O zjavne nesprávnom posúdení vyhlásenia z 12. júla 2002 192 Podla Komisie rozhodnutie Francúzska podporit FT bolo prijaté uz 12. júla 2002, hoci spôsoby jeho záväzku v tomto case este neboli urcené. Vyhlásenie z júla 2002 bol súcastou "stratégie hodnoverného záväzku státu podporit FT" a tak bolo vnímané aj trhmi (odôvodnenie c. 220 a nasl. napadnutého rozhodnutia). Z doslovnej analýzy uvedeného vyhlásenia a z jeho kontextu vyplýva, ze tento záväzok bol jasný a navyse opakovaný (odôvodnenia c. 205 az 212 uvedeného rozhodnutia), najmä voci ratingovým agentúram. Vo svojej tlacovej správe z 12. júla 2002 totiz S & P spresnila, ze francúzske orgány ju priamo kontaktovali, aby ju ubezpecili o svojej podpore v prospech FT (odôvodnenie c. 38 uvedeného rozhodnutia). Z pohladu kontaktovaných ratingových agentúr bolo vyhlásenie z 12. júla 2002 teda vyjadrením odhodlania Francúzska podporit FT. Takto opakované a zhodné vyhlásenia zo strany ministra povereného riadením úcasti Francúzska a zastupujúceho väcsinového akcionára FT môzu trhy s urcitostou povazovat za zakladajúce hodnoverný a nepodmienecný záväzok Francúzska financne podporit FT (odôvodnenie c. 217 uvedeného rozhodnutia). Komisia preukázala, ze toto vnímanie trhov potvrdili reakcie, ako aj komentáre financných analytikov, ktorí vyhlásenie z 12. júla 2002 povazovali za jednoznacný záväzok o financnej pomoci a podporujúce hodnotenie FT na bezpecnej investicnej úrovni (odôvodnenia c. 220, 221, 37, 38, 52 a 58 uvedeného rozhodnutia). 193 Podla Komisie skutocnost, ze Francúzsko kvalifikovalo svoje konanie ako obozretné nespochybnuje nepodmienecnú povahu jeho záväzku. Takisto vyjadrenie o prípadnom vzniku financných problémov FT nemozno vykladat ako odkladnú alebo zrusujúcu podmienku tohto záväzku (odôvodnenie c. 210 napadnutého rozhodnutia). Neexistuje totiz ziadna skutocnost, ktorá by umoznila preukázat, ze trhy v tejto súvislosti dostali nejakú podmienku. Ak minister hospodárstva chcel podmienit svoj záväzok respektovaním práva Spolocenstva, nemusel pouzit výraz "obozretný investor", ktorý vo vnímaní trhov nemusí nevyhnutne vyplývat z práva o státnej pomoci, ale mal vyjadrit výslovnú výhradu, podla ktorej bude kazdý budúci zásah pravdepodobne oznámený Komisii a realizovaný len po tom, co ho Komisia schváli (odôvodnenie c. 229 napadnutého rozhodnutia). Nakoniec, pokial ide o rozdiel medzi rozhodnutím Crédit foncier (pozri bod 159 vyssie) a napadnutým rozhodnutím, Komisia pripústa, ze v prejednávanej veci záväzok Francúzska nebol rovnako presný ako v prípade, na ktorom sa zakladá toto dalsie rozhodnutie. 194 Pokial ide o zistenie, ci vyhlásenie z 12. júla 2002 malo vplyv na situáciu na trhu v decembri 2002, Komisia odkazuje na svoju argumentáciu, ktorú vypracovala v rámci svojej odpovede na prvý a druhý zalobný dôvod Francúzskej republiky a FT. Toto vyhlásenie malo za následok predovsetkým to, ze do decembra 2002 bolo mozné hodnotenie FT udrzat na bezpecnej investicnej úrovni namiesto jeho znízenia na "junk bond". V septembri 2002 Francúzsky stát totiz potvrdil svoju podporu FT, takze Moody's zmenila predpoved dlhu z negatívnej na stabilnú (odôvodnenie c. 52 napadnutého rozhodnutia). V decembri 2002 S & P zopakovala, ze podpora Francúzska od júla 2002 bola klúcovým faktorom na zachovanie hodnotenia bezpecnej investicnej úrovne (odôvodnenie c. 58 uvedeného rozhodnutia). Ak by hodnotenie v júli 2002 nebolo zachované na tejto úrovni, zvýsenie základného imania FT, ktoré je základným prvkom plánu Ambition 2005, by za tých istých podmienok nemohlo byt uskutocnené. Vyhlásenie z 12. júla 2002 malo teda vplyv na opatrenia v decembri 2002 a vsetky udalosti, ku ktorým doslo po júli 2002, sa odohrali na trhu "kontaminovanom" týmto vyhlásením. Francúzska republika v tejto súvislosti nesprávne uviedla, ze uvedené kontaktovania ratingových agentúr nie sú zo strany tohto státu ako väcsinového akcionára FT neobvyklé. Vzhladom na výsku dlhu FT (70 miliárd eur) a pre nedostatok jasných a úplných informácií o ekonomickej situácii FT by súkromný väcsinový vlastník za rovnakých okolností neprijal takéto vyhlásenia podporujúce FT (odôvodnenie c. 229 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie z tohto dôvodu vyhlásenia prijaté od júla 2002 a kontaktovanie ratingvých agentúr "nakazili" situáciu na trhu natolko, ze pri oznámení návrhu akcionárskej pôzicky v decembri 2002, toto oznámenie nemohlo byt povazované za prijaté za obvyklých trhových podmienok. Tento "znecistujúci" úcinok neodstránili ani iné udalosti, ktoré ovplyvnili vnímanie trhu po júli 2002 (odôvodnenia c. 260 a 261 napadnutého rozhodnutia). 195 Okrem toho Komisia odmieta kritiku metodológie, ktorá bola pouzitá v správe z 28. apríla 2004. Komisia nakoniec spochybnuje relevantnost porovnania Deutsche Telekom a FT, na ktoré poukázala Francúzska republika a FT, aby dokázali, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 neboli rozhodujúce. - O zjavne nesprávnom posúdení uplatnenia kritéria obozretného súkromného investora 196 Pokial ide o údajné zjavne nesprávne posúdenie, ktoré spocíva v uplatnení kritéria obozretného súkromného investora napriek skutocnosti, ze Komisia nepripustila existenciu výhody, Komisia odkazuje na svoju obranu v súvislosti s druhou castou druhého zalobného dôvodu Francúzskej republiky a FT. Dodáva vsak, ze stále tvrdila, ze záväzná ponuka akcionárskej pôzicky zahrna výhodu v prospech FT. Komisia vsak nepovazovala za potrebné rozhodnút o teoretickej otázke, ci táto výhoda, ak sa na nu prihliada samostatne a teda bez ohladu na vyhlásenia prijaté od júla 2002, je v súlade s kritériom obozretného investora. Táto otázka je totiz na základe dôvodov uvedených v odôvodnení c. 225 napadnutého rozhodnutia bezpredmetná. 197 Komisia v tejto súvislosti pripomína odôvodnenia c. 187, 222 a nasl. napadnutého rozhodnutia a svoje tvrdenia vypracované v odpovedi na druhý zalobný dôvod Francúzskej republiky a FT, pricom vysvetluje dôvody, pre ktoré bola nútená analyzovat vyhlásenia prijaté od júla 2002 a návrh akcionárskej pôzicky z decembra 2002 ako celok. Nezávisle od toho, ci tieto vyhlásenia alebo uvedený návrh ponímané samostatne splnajú vsetky podmienky zakladajúce pojem pomoci, Komisia konstatovala, ze pri uskutocnení jednotlivých po sebe nasledujúcich udalostí v decembri 2002 záväzok v kontexte vyhlásení prijatých od júla 2002, ktorý uz zaväzoval Francúzsko, nie je v súlade s kritériom súkromného investora a preto zakladá státnu pomoc. Pokial ide o tvrdenie FT zalozené na tom, ze akcionárska pôzicka nebola nikdy podpísaná, Komisia odkazuje na odôvodnenie c. 196 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho nikdy netvrdila, ze trh vnímal návrh akcionárskej pôzicky ako uskutocnenie záväzku Francúzska, ktorý ide nad rámec jeho budúcej úcasti na zvýsení základného imania. Dôlezité bolo, ze ratingové agentúry pripisovali dôlezitost podpore zo strany Francúzska. Táto podpora a reakcia ratingových agentúr pritom zacala od júla 2002. Okrem toho Komisia nespochybnuje kladnú reakciu trhov v nadväznosti na oznámenie z 2.októbra 2002 o vymenovaní nového PPGR FT. Spolocnost FT vsak nevysvetlila, preco malo toto vymenovanie väcsí význam, nez vyhlásenia a priame kontakty s ratingovými agentúrami v júli 2002, aby sa zabránilo poklesu hodnotenia FT na úroven "junk bond". Vplyv návrhu akcionárskej pôzicky na trh v decembri 2002 bol tiez menej významný ako vplyv vyhlásení prijatých od júla 2002, pretoze v decembri 2002 bol trh uz dostatocne ubezpecený v súvislosti s uskutocnením a jednoznacnostou podpory zo strany Francúzska v prospech FT. Vzhladom na úcinky, ktoré vyvolali vyhlásenia prijaté od júla 2002, akcionárska pôzicka bola prijatá za neobvyklých trhových podmienok a teda zvýhodnila FT. - O zjavne nesprávnom posúdení v súvislosti s konaním Francúzska ako obozretného investora 198 Komisia usudzuje, ze na výhradu zalozenú na údajnom zjavne nesprávnom posúdení uplatnenia kritéria obozretného súkromného investora odpovedala úplne, takze ju nepovazuje za individuálnu výhradu. Preskúmanie tejto výhrady je preto bezpredmetné, teda neprípustné v zmysle clánku 44 rokovacieho poriadku. 199 Komisia na základe vsetkých predchádzajúcich úvah navrhuje, aby bol tretí zalobný dôvod Francúzskej republiky a FT scasti povazovaný za bezpredmetný alebo neprípustný a scasti za nedôvodný a aby bol zamietnutý. O prvom zalobnom dôvode spolocností Bouygues - O tvrdeniach spolocností Bouygues 200 Komisia namieta proti stoickému a "fotografickému" postoju spolocností Bouygues v súvislosti s operáciami na záchranu FT, ktorý preskúmanie na základe clánku 87 ods. 1 ES obmedzuje na vyhlásenia prijaté od júla 2002, hoci vo veci T-425/04 si Francúzska republika zelala obmedzit toto preskúmanie len na opatrenia oznámené v decembri 2002. Podla Komisie tvrdenie spocívajúce v tom, ze tieto vyhlásenia posudzované samostatne alebo ako celok splnajú styri podmienky pojmu pomoc, vyplýva zo zúzeného, ciastocného a nesprávneho ponímania napadnutého rozhodnutia a nezohladnuje skutocnost, ze udalosti, ktoré v rámci dlhodobého záchranného procesu predchádzali akcionárskej pôzicke v decembri 2002, navzájom spolu súvisia tak z vecného ako aj ekonomického hladiska. 201 Komisia totiz z hladiska kritéria obozretného investora musela vyhlásenia prijaté od júla 2002 a návrh akcionárskej pôzicky analyzovat ako celok, pretoze tento návrh sa realizoval práve v rámci skorsích po sebe nasledujúcich udalostí (odôvodnenia c. 187 az 189, 191, 215 az 230 napadnutého rozhodnutia). Tento prístup je v súlade s judikatúrou, ktorá vyzaduje, aby boli zohladnené vsetky záchranné operácie a celková restrukturalizácia, a najmä aby sa preskúmalo, do akej miery skutocné a samostatné konanie, ktoré sa môze zdat, ak by vychádzalo zo svojho kontextu, "obozretné", mozno povazovat za potrebné alebo ulahcené na základe skorsích aktov, ktoré by obozretný investor v trhovom hospodárstve neurobil (rozsudok BP Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 152 vyssie, bod 179). Komisia doplna, ze podla kritéria súkromného investora, skorsie pomoci, ktoré sú súcastou dlhodobého podporného procesu, mozno samé osebe v podstate tak sankcionovat, ako aj zohladnit na kvalifikáciu dalsej pomoci, ktorá sa vzhladom na uvedené predchádzajúce pomoci zdá byt len aktom, ktorý by mohol obozretný súkromný investor vykonat. Spolocnosti Bouygues pritom nenamietali proti skutocnosti, ze napadnuté rozhodnutie kvalifikuje akcionársku pôzicku ako pomoc. Otázka, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002 zakladajú alebo nezakladajú pomoc, teda nie je relevantná, pretoze v okamihu realizácie uvedených vyhlásení v decembri 2002 vo forme návrhu akcionárskej pôzicky bolo zrejmé jednak, ze záväzok Francúzska bol záväzný a jednak, ze nebol v súlade s kritériom súkromného investora. 202 V tejto súvislosti Komisia spochybnuje, ze skutocnosti v prejednávanej sú zhodné s tými, na ktorých spocíva rozhodnutie Crédit foncier (pozri bod 159 vyssie). V prejednávanej veci, pokial ide o jednoznacný záväzok Francúzska, nemali vyhlásenia ministra hospodárstva takú silu a rovnaký stupen presnosti ako vyhlásenia, ktoré boli predmetom rozhodnutia Crédit foncier (pozri jednak odôvodnenie c. 36 rozhodnutia Crédit foncier, a jednak odôvodnenie c. 219 napadnutého rozhodnutia). 203 Komisia dodáva, ze ani státu, ktorý pomoc oznamuje, ani dotknutým stranám neprinálezí urcit obdobie, ktoré je relevantné analyzovat. Pojem pomoc je objektívny a zakladá sa na hospodárskej realite. Preto, ak Komisia informuje o skorsích objektívne relevantných skutocnostiach, musí ich zahrnút do svojej analýzy. V predmetnej veci vyhlásenia prijaté od júla 2002 sú súcastou "dlhsieho retazca aktivít", kde akcionárska pôzicka a záväzok zvýsit základné imanie FT sú len poslednými skutocnostami. Komisia teda pri konstatovaní vychádzala z toho, ze v predmetnej veci vsetky prvky zakladajúce pojem pomoc existovali len od decembra 2002. 204 Preto treba prvý zalobný dôvod spolocností Bouygues zamietnut ako nedôvodný. - O tvrdeniach spolocnosti FT ako vedlajsieho úcastníka konania 205 Co sa týka tvrdení FT ako vedlajsieho úcastníka konania, Komisia najprv pripomína, ze vedlajsí úcastníci musia respektovat spor v stave, v akom sa nachádza v case ich vstupu do konania, a návrhy obsiahnuté v ich vyjadreniach nemôzu mat na základe clánku 40 stvrtého odseku statútu Súdneho dvora iný predmet, nez podporit návrhy jedného z hlavných úcastníkov konania, pricom vedlajsí úcastník konania nie je oprávnený predlozit zalobný dôvod, ktorý zalobca nepredlozil. 206 Komisiu prekvapuje, ze vedlajsí úcastník konania FT podporuje jej návrhy na obranu zákonnosti clánku 1 napadnutého rozhodnutia, hoci vo veci T-444/04 navrhuje, hoci z iných dôvodov, zrusenie uvedeného clánku. Komisia preto spochybnuje prípustnost návrhov vedlajsieho úcastníka FT, kedze v tejto inej veci FT vytýka Komisii, ze zasla prílis daleko, ked v clánku 1 napadnutého rozhodnutia rozhodla, ze akcionárska pôzicka v rámci kontextu vyhlásení prijatých od júla 2002 zakladá státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. FT tým, ze vo veci T-450/04 uviedla, ze Komisia nepresiahla rámec svojej právomoci tým, ze nekvalifikovala vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako pomoc, si odporuje vo svojom vlastnom stanovisku vyjadrenom v zalobe vo veci T-444/04. FT totiz nemôze jednak tvrdit vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania, ze clánok 1 napadnutého rozhodnutia je platný a jednak vo svojej zalobe navrhnút zrusenie uvedeného clánku. Podla Komisie tento nový postoj vyjadrený v jej vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania musí FT opodstatnene viest k spätvzatiu jej zaloby vo veci T-444/04. 207 Subsidiárne Komisia spochybnuje, ze vyhlásenie z 12. júla 2002 urobil jediný súkromný väcsinový akcionár a ze bolo natolko vseobecné a podmienené, ze ho nemozno vykladat ako záruku o podpore pre FT. Komisia zdôraznila, ze Francúzsko sa snazilo vyvolat u ratingových agentúr a financných trhov dojem, ze vyhlásenie z 12. júla 2002 je záväzným záväzkom. Toto vyhlásenie spolu s priamymi kontaktmi medzi francúzskymi orgánmi a ratingovými agentúrami bolo jasne urcené na to, aby ubezpecilo trhy a vyhlo sa tak znízeniu hodnotenia dlhopisov FT na úroven "junk bond", co sa po prijatí uvedeného vyhlásenia potvrdilo zvýsením kurzu akcií a dlhopisov FT. Tento záväzok v skutocnosti nebol podmienený dodrziavaním pravidiel Spolocenstva v oblasti státnej pomoci (odôvodnenie c. 229 napadnutého rozhodnutia). Nakoniec Komisia odmieta tvrdenie, podla ktorého vyhlásenie z 12. júla 2002 neposkytlo FT ziadnu výhodu. Výhoda, ktorá vyplýva z tohto vyhlásenia spocívala v tom, ze do decembra 2002 sa hodnotenie FT udrzalo na bezpecnej investicnej úrovni namiesto zaradenia jej hodnotenia na úroven "junk bond" (odôvodnenie c. 219 a nasl. uvedeného rozhodnutia). O druhom zalobnom dôvode spolocností Bouygues 208 Komisia sa domnieva, ze dostatocne odôvodnila svoje stanovisko, podla ktorého mohla dospiet len k záveru, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 sú samé osebe státnou pomocou (pozri najmä odôvodnenia c. 188, 189, 215 a 217 az 230 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie odôvodnenie napadnutého rozhodnutia si ani neodporuje, ani nie je nedostatocné, pretoze spolocnosti Bouygues si zamienajú skúmanie povinnosti odôvodnenia so skúmaním zjavnej nesprávnosti. O doplnujúcich tvrdeniach Komisie uvedených v odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu 209 Komisia vo svojej odpovedi na písomné otázky polozené Vseobecným súdom v podstate odkazuje na úvahy vyjadrené v odôvodneniach c. 188 a 214 az 218 napadnutého rozhodnutia, ako aj na právne a ekonomické stúdie, ktoré získala alebo dala vypracovat a analyzovala v priebehu správneho konania, z ktorých väcsina dospela k záveru o záväznom charaktere vyhlásení prijatých od júla 2002. Komisia tak dospela k záveru, ze len na základe týchto vyhlásení nemohla "nespochybnitelným spôsobom rozhodnút o existencii pomoci" vzhladom na to, aké zlozité je presne urcit, ci tieto vyhlásenia mohli aspon potenciálne poskytovat záväzok na státne prostriedky. Stúdie expertov totiz obsahovali dost rozdielne výklady týchto vyhlásení vychádzajúc z francúzskeho obcianskeho, obchodného a správneho práva, ako aj komplexných právnych koncepcií a boli v rozpore s francúzskou judikatúrou a právnou náukou. Výsledok uvedenej analýzy je zhrnutý v odôvodneniach c. 216 az 218 napadnutého rozhodnutia. 210 Komisia naopak nepopiera, ze niektoré prvky vnútrostátneho práva môzu oprávnene podporit tvrdenie, podla ktorého vyhlásenia prijaté od júla 2002 zahrnajú jednostranný záväzok Francúzska, pricom toto tvrdenie nemusí byt zjavne nedôvodné. V tejto súvislosti Komisia uvádza dva rozsudky francúzskeho Cour de cassation (kasacného súdu). S prihliadnutím predovsetkým na obezník z 22. júla 2003 (pozri bod 167 vyssie), ktorý pripomína, ze len zákon o financiách prijatý národným zhromazdením môze zakladat financnú zodpovednost Francúzskej republiky, vsak tieto rozsudky nemozno priamo uplatnit na francúzske správne právo. Okrem toho kritika správy z 22. marca 2004, ktorú FT vyjadrila v priebehu správneho konania preukazuje, ze z hladiska francúzskeho správneho práva zo strany Francúzska nedoslo k pochybeniu. Navyse podla Komisie, hoci sa v správe z 22. marca 2004 dospelo k záveru, ze záväzná záruka Francúzska, ako povinnost dosiahnut výsledok zacína od vyhlásenia z 12. júla 2002, v tejto istej správe sa vsak pripústa, ze len tazko sa mozno domnievat, ze Francúzsko sa od tohto okamihu zaviazalo k úcasti na zvýsení základného imania FT, pretoze podla tohto státu k záväzku doslo 13. septembra 2002 (bod 62 správy z 22. marca 2004). 211 Komisia pripomína svoj prístup, pokial ide o uplatnenie kritéria obozretného súkromného investora a svoju analýzu toho, ako vnímali financné trhy vyhlásenia prijaté od júla 2002, ktoré spadajú do stratégie záväzkov a záchrany FT. Za týchto okolností by pre Francúzsku republiku a FT uprednostnila neprijat obzvlást doslovný a zúzený výklad k vnútrostátnemu právu, ktoré je dost kontroverzné. Hoci si Komisia nebola dostatocne istá, pokial ide o rozsah pôsobnosti vyhlásení prijatých od júla 2002 z hladiska vnútrostátneho práva, aby rozhodla, ze obsahujú záväzný záväzok poskytnút státne prostriedky, mohla dospiet k záveru, ze poskytnutie akcionárskej pôzicky takýto záväzok obsahuje (odôvodnenie c. 219 napadnutého rozhodnutia). Komisia z toho vyvodzuje, ze z dôvodu vecného a ekonomického prepojenia medzi vyhláseniami prijatými od júla 2002 a akcionárskou pôzickou, bola oprávnená ich posúdit ako celok. S prihliadnutím na realizáciu týchto vyhlásení v decembri 2002 vo forme akcionárskej pôzicky, ktorá bola jediným oznámeným opatrením zo strany Francúzskej republiky, bolo stanovené jednak, ze záväzok sa stal záväzným a jednak, ze nebol v súlade s kritériom súkromného investora. Preto uz nebola podstatná otázka, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002 zakladajú alebo nezakladajú pomoc. 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) O pojme pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES 212 Pokial ide o otázku, ci Komisia v prejednávanej veci porusila pojem pomoci, treba v prvom rade pripomenút, ze podla clánku 87 ods. 1 ES "pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi". 213 Dalej je potrebné konstatovat, ako bolo uznané aj ustálenou judikatúrou, ze pojem pomoc je vseobecnejsí nez pojem subvencia vzhladom na to, ze nezahrna len pozitívne plnenia, akými sú samotné subvencie, ale aj zásahy státu, ktoré rôznymi formami znizujú výdavky, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku, a ktoré hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú vsak rovnakú povahu a úcinky (pozri rozsudky Súdneho dvora z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, C-328/99 a C-399/00, Zb. s. I-4035, bod 35, a z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, C-393/04 a C-41/05, Zb. s. I-5293, bod 29 a tam citovanú judikatúru). 214 Okrem toho judikatúra uznala, ze len výhody poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov sa povazujú za pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. V tomto ustanovení totiz rozlísenie medzi "pomocou poskytovanou státom" a pomocou poskytovanou "zo státnych prostriedkov" neznamená, ze vsetky výhody priznané státom predstavujú pomoc bez ohladu na to, ci sú alebo nie sú financované zo státnych prostriedkov, ale má do tohto pojmu zaclenit len výhody, ktoré sú poskytované priamo státom, ako aj tie, ktoré poskytuje verejná alebo súkromná institúcia, ktorú na tento úcel daný stát zriadil alebo poveril (rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 58; rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, bod 179, a z 12. decembra 2006, Asociación de Estaciones de Servicio de Madrid a Federación Catalana de Estaciones de Servicio/Komisia, T-95/03, Zb. s. II-4739, bod 104). 215 Z toho vyplýva, ze na to, aby mohlo byt opatrenie kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, je okrem iného potrebné, aby jednak obsahovalo výhodu, ktorá môze mat rôzne podoby ("akoukolvek formou"), a jednak aby táto výhoda priamo alebo nepriamo plynula z verejných prostriedkov (poskytovaná "clenským státom alebo... zo státnych prostriedkov"). 216 Judikatúra tiez spresnila, ze pojem státna pomoc vzhladom na zásadu rovnosti zaobchádzania medzi státnymi a súkromnými podnikmi v zmysle, ako je zásah verejnej moci do základného imania podniku, t. j. financný príspevok pochádzajúci zo státnych zdrojov, nie je pritom státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ak je tento zásah uskutocnený za okolností, ktoré zodpovedajú obvyklým podmienkam trhu. V tejto súvislosti treba posúdit, ci za podobných okolností súkromný investor urcitej velkosti, ktorého mozno porovnat s orgánmi spravujúcimi verejný sektor, môze poskytnút financné príspevky rovnakej výsky, najmä vzhladom na dostupné informácie a vývoj, ktorý mozno predvídat v case týchto príspevkov (rozsudok Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, body 37 a 38). Okrem toho, hoci správanie súkromného investora, s ktorým je potrebné porovnat zásah verejného investora sledujúceho ciele hospodárskej politiky, nie je nevyhnutne správaním bezného investora, ktorý investuje kapitál s cielom jeho ziskovosti vo viac-menej krátkom case, toto správanie musí byt prinajmensom správaním súkromného holdingu alebo súkromnej skupiny podnikov sledujúcich strukturálnu, globálnu alebo sektorovú politiku a musí byt vedené perspektívou dlhodobejsej rentability (rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, C-42/93, Zb. s. I-4175, bod 14, a rozsudok Súdu prvého stupna z 18. decembra 2008, Componenta/Komisia, T-455/05, neuverejnený v Zbierke, bod 86). 217 Ako to pripustili aj úcastníci konania na pojednávaní, uplatnenie kritéria súkromného investora si nevyhnutne vyzaduje, aby opatrenia prijaté státom v prospech podniku poskytovali výhodu pochádzajúcu zo státnych prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 214 vyssie, body 180 a 181). 218 Pokial ide o rozsah preskúmania súdom, ktoré sa má vykonat, treba pripomenút, ze pojem pomoc je objektívnym pojmom, a preto kvalifikovanie opatrenia ako státnej pomoci, ktoré podla Zmluvy prislúcha tak Komisii, ako aj súdu, v zásade nemôze odôvodnit, pokial neexistujú osobitné okolnosti súvisiace najmä so zlozitou povahou predmetných státnych zásahov, uznanie sirokej miery volnej úvahy Komisie. Len v prípade uplatnenia clánku 87 ods. 3 ES, ktorý predpokladá, ze Komisia prihliada na globálne hospodárske, sociálne, regionálne a sektorové posúdenie v rámci jej preskúmania prípadnej zlucitelnosti niektorých státnych opatrení so spolocným trhom, je jej totiz skutocne priznaná siroká miera volnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. januára 1998, Ladbroke Racing/Komisia, T-67/94, Zb. s. II-1, bod 52 a tam citovanú judikatúru). 219 V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, ze pojem státna pomoc, ako je definovaný v Zmluve, má právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych skutocností. Z tohto dôvodu musí súd v zásade a s prihliadnutím tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú alebo komplexnú povahu posúdení uskutocnených Komisiou vykonat úplné preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25; z 1. júla 2008, Chronopost/UFEX a i., C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 141, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10515, bod 111). 220 Vzhladom na tieto zásady treba preskúmat, ci Komisia v prejednávanej veci správne uplatnila pojem pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 221 Preto vzhladom na výhrady, ktoré predlozili zalobkyne vo veciach T-425/04, T-444/04 a T-450/04, zalozené scasti na právnom pochybení a scasti na zjavne nesprávnom posúdení, treba v prvom rade preskúmat, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002 a návrh akcionárskej pôzicky z decembra 2002, posudzované samostatne alebo ako celok, poskytli FT jednu alebo viacero výhod. V prípade kladného zistenia, treba v druhom rade posúdit, ci tieto prípadné výhody v prospech FT pochádzajú z poskytnutia státnych prostriedkov. Napokon, v prípade kladného zistenia, treba preskúmat, ci tieto prípadné výhody pochádzajúce zo státnych prostriedkov boli poskytnuté v súlade s kritériom obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve. b) O existencii výhody priznanej vyhláseniami prijatými od júla 2002 a návrhom akcionárskej pôzicky Úvodné pripomienky 222 V prvom rade treba preskúmat, ci a do akej miery Komisia v napadnutom rozhodnutí zistila jednu alebo viacero výhod spojených s vyhláseniami prijatými od júla 2002. Vzhladom na úzku súvislost medzi kritériom výhody a poskytnutím státnych prostriedkov je potrebné zohladnit vsetky úvahy, ktoré boli v tejto súvislosti vyjadrené v uvedenom rozhodnutí. 223 Treba pripomenút, ze Komisia v clánku 1 napadnutého rozhodnutia kvalifikovala ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES akcionársku pôzicku uskutocnenú vo forme úverovej linky vo výske 9 miliárd eur v prospech FT, ktorá vychádza z kontextu vyhlásení prijatých od júla 2002, t. j. vyhlásení prijatých pred oznámením o návrhu akcionárskej pôzicky zo 4. decembra 2002. 224 Na podporu tohto záveru Komisia najmä konstatovala, ze prostredníctvom vyhlásení prijatých od júla 2002, cize v case, ked sa FT nachádzala vo financnej kríze predstavujúcej vysoký dlh v krátkej lehote splatnosti, francúzske orgány dosiahli, ze FT znovu získala dôveru zo strany financných trhov, aby mohla získat nové úvery, co bolo základom opatrení smerujúcich k vyvázeniu bilancie a refinancovania FT, vrátane návrhu akcionárskej pôzicky, aké boli uskutocnené neskorsie. V tejto súvislosti Komisia v podstate usúdila, ze tieto vyhlásenia a opatrenia, ktoré posúdila ako celok, a ktoré sú súcastou dlhodobého procesu záchrany FT riadeného zo strany Francúzska, nie sú v súlade s kritériom obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve, pretoze súkromný akcionár by takéto podporné vyhlásenia v case krízy, v ktorej sa FT v júli 2002 nachádzala, neurobil. Tieto vyhlásenia teda "kontaminovali" situáciu na trhu, ktorá viedla k prijatiu návrhu akcionárskej pôzicky, pretoze tento úver by nevznikol v prípade neexistencie úcinkov, ktoré mali uvedené vyhlásenia na financné trhy (pozri osobitne odôvodnenia c. 225 az 230 napadnutého rozhodnutia). 225 Pokial ide najmä o pojem výhoda zo záväzku poskytnút státne prostriedky, Komisia v podstate konstatovala, ze hoci vyhlásenia prijaté od júla 2002 mozno kvalifikovat ako pomoc, lebo ovplyvnili trhy a zvýhodnili FT, nie sú nevyhnutne "aspon potenciálne záväzkom na poskytnutie státnych zdrojov" (odôvodnenie c. 188 napadnutého rozhodnutia). V odôvodnení c. 189 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze nemá dostatok dôkazov, aby nevyvrátitelným spôsobom preukázala existenciu pomoci na základe uvedenej "novátorskej" tézy. Usúdila vsak, ze existenciu pomoci mozno urcit pri zohladnení výhody a záväzku poskytnutia státnych prostriedkov spojených s návrhom akcionárskej pôzicky, ktorý bol posudzovaný v kontexte vyhlásení prijatých od júla 2002 (odôvodnenie c. 190 uvedeného rozhodnutia). 226 V odôvodnení c. 194 napadnutého rozhodnutia sa tak konstatuje, ze "akcionárskou pôzickou... sa FT poskytuje výhoda, pretoze jej umoznuje zvýsit financné prostriedky a uistit trh o jej platobnej schopnosti". Napriek skutocnosti, ze zmluva o akcionárskej pôzicke nebola nikdy podpísaná, "samotná potenciálna existencia tejto pôzicky" môze FT zvýhodnit, pretoze na jej základe trh usúdi, ze jej financná situácia je lepsia, co mohlo mat vplyv na jej úverové podmienky. 227 Pokial ide o kritérium záväzku poskytnutia státnych prostriedkov, Komisia v odôvodnení c. 195 napadnutého rozhodnutia spresnila jednak, ze "skutocnost, ze výhoda vyplýva zo státneho záväzku, ktorého predmetom je potenciálny, nie okamzitý, prevod státnych zdrojov, nevylucuje, ze táto výhoda [bola] poskytnutá zo státnych zdrojov", a jednak, odvolaním sa na rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, tzv. "Stardust" (C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 36), ze "nie je potrebné k tomu, aby mohla byt [poskytnutá] výhoda... povazovaná za státnu pomoc... dokázat vo vsetkých prípadoch, ze k prevodu státnych zdrojov doslo". Podla Komisie teda, vychádzajúc z judikatúry, aj výhoda poskytnutá formou prípadného dodatocného prevzatia záväzku zo strany státu môze byt státnou pomocou (rozsudok Súdneho dvora z 1. decembra 1998, Ecotrade, C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 43, a rozsudok Súdu prvého stupna z 13. júna 2000, EPAC/Komisia, T-204/97 a T-270/97, Zb. s. II-2267, bod 80). 228 Podla odôvodnenia c. 196 napadnutého rozhodnutia oznámenie o poskytnutí akcionárskej pôzicky spolu s vytvorením podmienok na poskytnutie tohto úveru vyvolalo na trhu zdanie, ze k poskytnutiu pôzicky naozaj doslo a zaslanie podpísanej zmluvy o akcionárskej pôzicke zaprícinilo "potenciálny dodatocný výdavok zo státnych zdrojov [Francúzskej republiky]", co postacovalo na potvrdenie záveru o existencii "potenciáln[eho] záväzk[u] podpory zo státnych zdrojov". Podla Komisie: "Ak by bol totiz tento dokument zmluvnou ponukou a kedze táto ponuka nebola odvolaná pocas tak dlhej doby, FT by ho mohla kedykolvek podpísat, cím by okamzite dosiahla vyplatenie sumy 9 miliárd eur. [Francúzsky] stát... by následne musel vyplatit FT... príslusnú sumu financných prostriedkov." 229 Svojim druhým a tretím zalobným dôvodom predlozeným vo veciach T-425/04 a T-444/04 Francúzska republika a FT predovsetkým tvrdia, ze ani vyhlásenia o podpore, ani návrh akcionárskej pôzicky samé osebe nesplnajú podmienky zakladajúce pojem pomoc, a najmä kritérium výhody vyplývajúcej zo státnych prostriedkov, a ze nie je mozné tieto rôzne skutocnosti posúdit ako celok, aby sa dospelo k záveru, ze konanie Francúzska nebolo v súlade s kritériom obozretného súkromného investora. Prístup Komisie je totiz v rozpore s tým, co sama uznala, ze ani uvedené vyhlásenia, ani akcionárska pôzicka posudzované samostatne nie sú státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. V kazdom prípade vyhlásenia o podpore nemozno kvalifikovat ako jednoznacný záväzok Francúzska poskytujúci FT výhodu a zaväzujúci státne prostriedky. 230 Naopak svojim prvým zalobným dôvodom predlozeným vo veci T-450/04 spolocnosti Bouygues v podstate tvrdia, ze Komisia nesla v napadnutom rozhodnutí dostatocne daleko, lebo ani jedno z vyhlásení prijatých od júla 2002 nekvalifikovala ako individuálnu státnu pomoc. Kazdé jedno z týchto vyhlásení totiz splnalo kumulatívne podmienky pojmu pomoc, vrátane podmienky týkajúcej sa výhody zo záväzku poskytnutia státnych prostriedkov. O výhode vyplývajúcej z vyhlásení prijatých od júla 2002 231 Z judikatúry uz citovanej v bode 213 vyssie vyplýva, ze pojem výhoda vyzaduje, aby mal zásah státu za následok zlepsenie hospodárskej a/alebo financnej situácie príjemcu, ba az jeho obohatenie, napríklad znízením nákladov, ktoré bezne zatazujú jeho rozpocet. 232 Treba preto zistit, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002, ako aj oznámenie zo 4. decembra 2002 o akcionárskej pôzicke samy osebe poskytujú FT takúto výhodu. 233 V tejto súvislosti treba rozlisovat medzi prípadnou výhodou spocívajúcou v ulahcení prístupu FT na financné trhy a znízení nákladov na refinancovanie na jednej strane a prípadným kladným vplyvom uvedených vyhlásení na kurzy akcií a dlhopisov FT na druhej strane. 234 Pokial ide o vplyv vyhlásení prijatých od júla 2002 na vstup FT na financné trhy a jej náklady na refinancovanie, treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatocne preukázala, ze tieto vyhlásenia viedli k významnej výhode v prospech FT, lebo umoznili znovu získat dôveru zo strany financných trhov, umoznili a ulahcili prístup FT k novým úverom potrebným na refinancovanie jej dlhov s krátkou dobou splatnosti vo výske 15 miliárd eur a znízili náklady na ne a napokon prispeli k stabilizácii jej velmi slabej financnej situácie, ktorá sa v júni a júli 2002 podstatne zhorsila. 235 Zo zhrnutia napadnutého rozhodnutia uvedeného v bodoch 33 az 50 vyssie vyplýva, ze Komisia nazhromazdila vsetky dôkazy, na základe ktorých mozno konstatovat, ze v nadväznosti na vyhlásenie z 12. júla 2002 a nasledujúce vyhlásenia, ako aj oznámenie zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky, ratingové agentúry zachovali výhodnejsie hodnotenie FT, ako bolo hodnotenie, ktoré predtým urobili alebo mali v úmysle urobit vzhladom na jej nepriaznivú financnú situáciu, osobitne dôlezitost "spread inversion", zodpovedajúci pokles cien jej dlhopisov a kurzu jej akcií, ako boli konstatované v júni a júli 2002 (pozri bod 34 vyssie). 236 Zo zhodných výpovedí bývalého a nového PPGR FT, ratingových agentúr, ako aj Deutsche Bank totiz vyplýva, ze hodnotenie, ktoré predtým urobili alebo zamýslali urobit uvedené agentúry, v danom období zaprícinilo uzavretie prístupu FT na kapitálové trhy, co jej zabránilo splatit svoj dlh v krátkej dobe splatnosti, a ze tomuto uzavretiu sa podarilo vyhnút len vdaka zachovaniu výhodnejsieho hodnotenia, ku ktorému doslo na základe vyhlásenia z 12. júla 2002 (pozri body 37 az 43 a 47 vyssie). Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 45 az 48 vyssie Komisia takisto dostatocne preukázala, ze aj vyhlásenia zo septembra, októbra a decembra 2002 kladne ovplyvnili rozhodnutia ratigových agentúr zachovat hodnotenie FT a podporili dôveru zo strany financných trhov, cím FT umoznili znovu spravovat svoje dlhy s krátkodobou splatnostou a refinancovat sa za výhodných podmienok. 237 Bez toho, aby bolo potrebné podrobnejsie spresnit vplyv, ktorý mali tieto vyhlásenia jednotlivo a oddelene na financné trhy, mozno dospiet k záveru, ze uvedené vyhlásenia v kazdom prípade ako celok mali rozhodujúci vplyv na reakciu ratingových agentúr a ze táto reakcia bola následne rozhodujúca pre prehodnotenie postavenia FT z pohladu investorov a veritelov, ako aj konanie subjektov na financnom trhu, ktorí sa neskôr zúcastnili na refinancovaní FT. Prícinnú súvislost medzi týmito jednotlivými skutocnostami dokazuje najmä to, ze v septembri 2002 skupina bánk, ktoré sa podielali na uskutocnení plánu Ambition 2005, podmienila svoju úcast na obnovení kapitálu FT zachovaním jej aktuálneho hodnotenia agentúrami Moody's a S & P (pozri bod 44 vyssie). Okrem toho v reakcii na oznámenie návrhu akcionárskej pôzicky zo 4. decembra 2002 S & P 17. decembra 2002 potvrdila jednak, ze podpora francúzskych orgánov v prospech FT, neustále potvrdzovaná od júla 2002, bola klúcovým faktorom na zachovanie hodnotenia FT na bezpecnej investicnej úrovni, a ze jednak jej oznámenie uvedeného návrhu akcionárskej pôzicky bolo dôkazom tejto podpory a znacnej ochrany veritelov FT (pozri odôvodnenie c. 58 a poznámky pod ciarou 52 a 53 napadnutého rozhodnutia). Na základe uvedeného vyjadrenia S & P Komisia tiez oprávnene dospela k záveru, ze výhody vyplývajúce z vyhlásení o poskytnutí podpory prijatých od júla 2002 pretrvávali az do decembra 2002 (pozri tiez pripomienky Moody's z februára 2003, uz citované v bode 48 vyssie, ako aj správu Deutsche Bank, uz citovanú v bode 37 vyssie). 238 Okrem toho treba konstatovat, ze na základe zásad upravujúcich poskytovanie úverov a refinancovanie na kapitálových trhoch, ktoré boli spomenuté v odôvodnení c. 28 a nasl. napadnutého rozhodnutia, úroven hodnotenia podniku, a teda riziko nesplatenia spojené s úvermi, ktoré mu boli poskytnuté, je rozhodujúca pre výpocet nákladov refinancovania, ktoré musí tento podnik znásat, najmä vo forme splatných úrokov na emisiu nových dlhopisov. Z toho vyplýva, ze cím mensie je toto riziko nesplatenia, o to je lahsie a menej nákladné refinancovanie daných úverov na kapitálových trhoch. Inak povedané, kazdý kladný vplyv na hodnotenie podniku, co len vdaka verejným vyhláseniam, ktoré môzu vytvorit alebo posilnit dôveru investorov, má priamy vplyv na výsku nákladov, ktoré musí tento podnik znásat, aby sa mohol na kapitálových trhoch refinancovat. V tejto súvislosti sa Komisia odvolala na dokument od spolocnosti FT, ktorého opodstatnenost Francúzska republika a FT nespochybnili, ktorý uvádza prípady okamzitého zvýsenia platby rocných úrokov vo výske priblizne 75 miliónov eur v prípade znízenia úrovne hodnotenia dlhodobého zadlzenia FT zo strany S & P a Moody's (pozri odôvodnenie c. 222 a poznámku pod ciarou 148 napadnutého rozhodnutia). 239 Kvôli úplnosti je potrebné spresnit, ze Komisia takisto preukázala, ze túto prícinnú súvislost medzi vyhláseniami prijatými od júla 2002, zachovaním hodnotenia FT a ulahcením jej prístupu k novým úverom, vrátane znízenia nákladov na jej refinancovanie, francúzske orgány nielen predpokladali, ale ju aj plánovali. Ako totiz vyplýva z odôvodnení c. 38 a 212 napadnutého rozhodnutia, v den vyhlásenia z 12. júla 2002 francúzske orgány kontaktovali ratingové agentúry, ako je S & P (pozri body 35 a 37 vyssie), aby ich informovali o svojom úmysle, s cielom urýchlene získat dôveru zo strany trhu a zamedzit akémukolvek neskorsiemu poklesu hodnotenia FT na úroven "junk bond". Francúzska republika ani FT túto skutocnost nespochybnili, pricom len uviedli, ze tento prístup je v súlade s kritériom obozretného súkromného investora. 240 Kladný a stabilizacný vplyv na hodnotenie FT, ktorý priamo vyplýva z vyhlásení prijatých od júla 2002 a z vôle francúzskych orgánov, mal preto nevyhnutne za následok poskytnutie financnej výhody FT a posilnenie jej hospodárskej situácie. Toto jediné konstatovanie umoznilo Komisii dospiet k záveru, ze FT bola poskytnutá výhoda v zmysle clánku 87 ods. 1 ES bez toho, aby ju musela kvalifikovat. 241 Tvrdenia Francúzskej republiky a FT spocívajúce v tom, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 neovplyvnili trhy a nepriznali výhodu v prospech FT, treba preto zamietnut. 242 Za týchto podmienok nie je potrebné rozhodnút o otázke, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002 tiez obsahovali výhodu v prospech FT, ktorá kladne ovplyvnila kurzy jej akcií a dlhopisov. O výhode vyplývajúcej z návrhu akcionárskej pôzicky 243 Treba preskúmat, ci akcionárska pôzicka, ktorá zostala len v stádiu návrhu zmluvy, ktorú FT nepodpísala a ktorá nebola nikdy vykonaná, poskytla FT dodatocnú a individuálnu výhodu v porovnaní s výhodou opísanou v bodoch 235 az 237 vyssie. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ako to bolo vyjadrené v uvedených bodoch, ze Komisia dostatocne urcila, ze verejné vyhlásenie francúzskych orgánov zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky, ktoré posúdila spolu s vyhláseniami prijatými od júla 2002, obsahuje výhodu v prospech FT, pretoze spustila kladné reakcie zo strany subjektov na financných trhoch a tým najmä zlepsila podmienky, ktoré umoznili jej refinancovanie. 244 Pokial ide o otázku, ci vzhladom na túto poslednú uvedenú výhodu návrh akcionárskej pôzicky obsahoval dodatocnú a individuálnu výhodu, je potrebné odkázat najmä na odôvodnenie c. 194 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého zmluva o akcionárskej pôzicke aj napriek skutocnosti, ze nebola nikdy podpísaná zo strany FT, a teda ani vykonaná, poskytla FT výhodu, pretoze jej umoznia zvýsit jej financné prostriedky, uistit trhy, pokial ide o jej platobnú schopnost a ovplyvnit tak úverové podmienky FT. Totiz "samotná potenciálna existencia tejto pôzicky [mohla] FT zvýhodnit, pretoze na jej základe trh usúdil, ze je... financne spolahlivejs[ia]". 245 V rozsahu, v akom Komisia stotoznila takto opísanú výhodu s úcinkom ubezpecujúcim trh a s domnienkou tretích osôb o poskytnutí akcionárskej pôzicky v prospech FT, táto výhoda je zjavne tazko odlísitelná od tej, ktorá vyplýva z vyhlásení prijatých od júla 2002 a osobitne od výhody súvisiacej s oznámením zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky, ktorá mala uz podobný vplyv na financné trhy a spôsobila zlepsenie úverových podmienok pre FT (pozri body 235 az 237 vyssie). 246 Zdá sa totiz vylúcené, aby návrh akcionárskej pôzicky, ktorý bol predmetom zmluvy podpísanej, parafovanej a zaslanej zo strany ERAP-u spolocnosti FT, mal rovnako ako jeho oznámenie zo 4. decembra 2002, rovnaký alebo aspon podobný vplyv na trhy. Ako uviedla aj samotná Francúzska republika v odpovedi na otázku Vseobecného súdu na pojednávaní, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania, zaslanie zmluvy o akcionárskom úvere ERAP-om spolocnosti FT 20. decembra 2002, nebolo verejnosti sprístupnené samostatne a navyse od oznámenia o návrhu akcionárskeho úveru zo 4. decembra 2002. Pritom vzhladom na neexistenciu takéhoto zverejnenia, co FT potvrdila na pojednávaní, neexistovalo "zdanie" u tretích osôb o poskytnutí akcionárskej pôzicky v zmysle odôvodnenia c. 194 napadnutého rozhodnutia, ktoré by sa týkalo osobitne zaslania uvedenej zmluvy o akcionárskej pôzicke. Reakcia Moody's, na ktorú je poukázané v poznámke pod ciarou 112 napadnutého rozhodnutia, nemôze spochybnit toto posúdenie, kedze k tejto reakcii doslo uz 9. decembra 2002, t. j. pravdepodobne ako odpoved na oznámenie zo 4. decembra 2002 a v kazdom prípade pred zaslaním zmluvy o akcionárskej pôzicke zo strany ERAP-u spolocnosti FT 20. decembra 2002. To isté platí pre reakciu S & P zo 17. decembra 2002 uvedenú v odôvodnení c. 58 a v poznámkach pod ciarou 52 a 53 napadnutého rozhodnutia. 247 Komisia v odpovedi na otázku Vseobecného súdu na pojednávaní vsak uviedla, ze sa stále domnieva, ze návrh akcionárskej pôzicky ako taký a jej poskytnutie predpokladá dodatocnú a odlisnú výhodu v prospech FT (pozri tiez bod 196 vyssie), lebo FT v nadväznosti na zaslanie podpísanej zmluvy z 20. decembra 2002 získala jednostrannú a nepodmienenú moznost pouzit akcionársku pôzicku tým, ze túto zmluvu podpíse. Z ekonomického hladiska uvedená moznost disponovat úverovou linkou vo výske 9 miliárd eur, ktorá závisí len od vôle jej príjemcu, je výhodou odlisnou od tej, ktorá vyplýva z oznámenia zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky. FT toto posúdenie na pojednávaní spochybnila, pricom sa odvolala na odôvodnenia c. 188 a 190 napadnutého rozhodnutia. 248 Treba preto najprv preskúmat, ci tvrdenie Komisie má dostatocnú podporu v napadnutom rozhodnutí. 249 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze odôvodnenie c. 194 napadnutého rozhodnutia poukazuje na skutocnost, ze akcionárska pôzicka priznáva výhodu FT, pretoze "jej umoznuje zvýsit financné prostriedky". Hoci je toto konstatovanie dost nejasné, strucné a priamo súvisí s opisom výhody uvedeným v bode 245 vyssie, neznamená to, ze odôvodnenie c. 196 druhá a tretia veta uvedeného rozhodnutia, ktoré jasne odkazuje na kritérium prevodu státnych prostriedkov, navyse spresnuje, ze vzhladom na to, ze zmluva o akcionárskej pôzicke "je zmluvnou ponukou a kedze táto ponuka nebola odvolaná pocas tak dlhej doby, FT by ho mohla kedykolvek podpísat, cím by okamzite dosiahla vyplatenie sumy 9 miliárd eur" a Francúzsko "by následne musel[o] vyplatit FT prostredníctvom ERAP príslusnú sumu financných prostriedkov". Nakoniec v odôvodnení c. 197 uvedeného rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze bolo potrebné preskúmat, ci "výhoda poskytnutá FT" je v súlade s kritériom obozretného súkromného investora a ci narusila hospodársku sútaz a obchod medzi clenskými státmi. 250 Z toho vyplýva, ze hoci je napadnuté rozhodnutie nepresné, co sa týka rozdielu medzi jednotlivými skutocnostami vytvárajúcimi dotknutú výhodu alebo výhody, s minimálnou pozadovanou jasnostou a presnostou vsak uvádza, ze Komisia zastáva názor, ze zaslanie zmluvy o akcionárskej pôzicke FT obsahuje dodatocnú a odlisnú výhodu v porovnaní s výhodou opísanou bodoch 235 az 237 vyssie. 251 Dalej treba spresnit, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne urcila, ze len moznost FT vyuzit jednostranne a nepodmienene úverovú linku vo výske 9 miliárd eur, ktorá bola predmetom návrhu akcionárskej pôzicky, je výhodou v jej prospech, hoci návrh zmluvy nebol nou nikdy podpísaný ani vykonaný. 252 V tejto súvislosti FT, ktorá spochybnuje existenciu takejto výhody, na pojednávaní potvrdila, ze odmietla podpísat zmluvu o akcionárskej pôzicke, pretoze stanovovala prílis nárocné podmienky, a ze v kazdom prípade by radsej uprednostnila vyplatit svoje dlhy na trhu s obligáciami. 253 Treba pripomenút, ze Komisia je povinná na základe objektívnych skutocností stanovit, ze kumulatívne podmienky pojmu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, vrátane existencie výhody, sú splnené (rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 219 vyssie, bod 111) s prihliadnutím na ekonomické úcinky dotknutého opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Chronopost/UFEX a i., uz citovaný v bode 219 vyssie, bod 123, a rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 214 vyssie, bod 180). 254 Je pritom potrebné konstatovat, ze okrem kvalifikácie prijatej v odôvodnení c. 196 napadnutého rozhodnutia zaslania zmluvy o akcionárskej pôzicke ako "zmluvnej ponuky", ktorú FT mohla "kedykolvek" prijat, cím by "okamzite dosiahla vyplatenie sumy 9 miliárd eur", Komisia, ktorá má dôkazné bremeno, ani neurcila, ani nepreukázala prípadné zlepsenie ekonomickej situácie FT, ktorá by mohla z tejto ponuky vyplývat v porovnaní so situáciou, v ktorej sa FT nachádzala, najmä potom, co získala moznost splatit svoje dlhy vo výske 9 miliárd eur za podmienok, ktoré v tom case existovali na trhu s obligáciami. 255 Komisia sa vsak len na základe jednostrannej ponuky státu poskytnút úverovú linku v urcitej výske nemôze domnievat, ze táto ponuka má výhodné hospodárske úcinky pre jej príjemcu, bez toho, aby zohladnila podmienky upravujúce vykonanie dotknutej zmluvy o úvere a osobitne podmienky súvisiace s poskytnutím a so splatením uvedeného úveru, a to este menej v prípade, ze príjemca túto ponuku neprijal, ale uprednostnil refinancovanie za podmienok existujúcich na trhu. Ak by to bolo inak, aj zmluvu o úvere obsahujúcu objektívne nevýhodné podmienky, akými sú vyssia úroková sadzba a prísnejsie lehoty splatnosti, nez sú tie, ktoré ponúka trh, by bolo treba kvalifikovat ako výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a to len preto, ze verejný veritel vyhlásil, ze je pripravený príjemcovi poskytnút urcitú sumu. 256 Takýto prístup totiz nezodpovedá povinnosti Komisie urcit na základe objektívnych skutocností, dostatocne jasných a úplných, existenciu výhody v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 219 vyssie, bod 111; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 214 vyssie, bod 180, a z 26. júna 2008, SIC/Komisia, T-442/03, Zb. s. II-1161, bod 126). Takýto prístup jednak nedovoluje posúdit uvedenú úverovú ponuku v plnom rozsahu a v jej hospodárskom kontexte, a jednak nezohladnuje ani skutocné a prípadne nevýhodné ekonomické úcinky, ktoré môze mat na prijímatela, a ani jeho vôlu ju neprijat. 257 Za týchto okolností treba konstatovat, ze Komisia sa nemohla obmedzit len na konstatovanie o existencii zmluvnej ponuky podpísanej ERAP-om, aby dospela k záveru, ze táto ponuka je dodatocnou a odlisnou výhodou v prospech FT v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 258 Skutocnost, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala dodatocnú a odlisnú výhodu vyplývajúcu z návrhu akcionárskej pôzicky ako takého, vsak sama osebe nemôze viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna Graphischer Maschinenbau/Komisia, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 49 a tam citovanú judikatúru, a z 19. októbra 2005, Freistaat Thüringen/Komisia, T-318/00, Zb. s. II-4179, bod 191 a tam citovanú judikatúru). 259 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy mozno konstatovat, ze Komisia dostatocne preukázala, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 a oznámenie zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky spolocne zahrnali poskytnutie výhody FT v zmysle clánku 87 ods. 1 ES bez toho, aby bolo potrebné túto výhodu kvalifikovat. 260 Za týchto podmienok je potrebné zamietnut tvrdenie Francúzskej republiky a FT spocívajúce v tom, ze Komisia nebola oprávnená dospiet k záveru o existencii výhody vyplývajúcej len z vyhlásení prijatých od júla 2002 z dôvodu jednak, ze túto výhodu nemozno urcit vzhladom na kladné úcinky iných udalostí a opatrení prijatých zo strany samotnej FT v druhom polroku 2002, a jednak, ze správa z 28. apríla 2004 neskúmala a neurcila presnú povahu a hodnotu výhody, ktorá vyplýva zo vsetkých uvedených vyhlásení. 261 Teraz treba preskúmat, ci a v akej miere výhoda zistená vyssie súvisí s prevodom státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. c) O existencii prevodu státnych prostriedkov Úvodné pripomienky 262 Z úvah vyjadrených v bodoch 214 a 215 vyssie vyplýva, ze výhoda zistená v bodoch 234 az 259 vyssie musí pochádzat z prevodu státnych prostriedkov. Predpokladom uvedenej poziadavky spojitosti medzi zistenou výhodou a záväzkom poskytnutia státnych zdrojov v zásade je, aby uvedená výhoda úzko súvisela so zodpovedajúcim záväzkom zatazujúcim státny rozpocet alebo s vytvorením ekonomického rizika dostatocne konkrétneho pre tento rozpocet na základe právne záväzných záväzkov, ktoré stát prijal (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, C-72/91 a C-73/91, Zb. s. I-887, bod 21; z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 27, a PreussenElektra, uz citovaný v bode 214 vyssie, bod 58; návrhy generálneho advokáta Jacobsa vo veci, ktorá bola predmetom rozsudku PreussenElektra, uz citovaného v bode 214 vyssie, Zb. s. I-2103, body 115 az 117). 263 Je potrebné pripomenút, ze v prejednávanej veci sa úcastníci konania nezhodujú najmä v tom, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002 - v súvislosti s ktorými Komisia správne stanovila, ze poskytovali výhodu v prospech FT - zahrnajú prevod státnych prostriedkov. Zatial co Francúzska republika a FT spochybnujú existenciu prevodu státnych prostriedkov, spolocnosti Bouygues tvrdia, ze kazdé z týchto vyhlásení obsahuje záväzok na poskytnutie uvedených prostriedkov, bud na základe právne záväzného záväzku zo strany Francúzska, alebo z dôvodu dostatocne konkrétneho a okamzitého ekonomického rizika pre tento stát, ktoré ho zaväzujú k platobnej zodpovednosti a to v akejkolvek forme za dlhy FT voci spolocnostiam Bouygues, jej akcionárom a veritelom. 264 V napadnutom rozhodnutí Komisia najprv vychádzala z predpokladu, ze prípadný prevod státnych prostriedkov postacuje na to, aby bolo mozné uplatnit clánok 87 ods. 1 ES. V tejto súvislosti sa v odôvodneniach c. 195 az 197 uvedeného rozhodnutia vyjadrila nasledovne: "(195) Pokial ide o podmienky týkajúce sa státnych zdrojov, podla Komisie skutocnost, ze výhoda vyplýva zo státneho záväzku, ktorého predmetom je potenciálny, nie okamzitý, prevod státnych zdrojov, nevylucuje, ze táto výhoda bude poskytnutá zo státnych zdrojov. 'Z tohto hladiska treba... uviest, ze podla stálej judikatúry nie je potrebné k tomu, aby mohla byt výhoda poskytnutá jednému alebo viacerým podnikom povazovaná za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, dokázat vo vsetkých prípadoch, ze k prevodu státnych zdrojov doslo` [poznámka pod ciarou 113: rozsudok `Stardust', bod 36; pozri tiez rozsudky Súdneho dvora z 15. marca 1994, C-387/92, Banco Exterior de Espańa, Zb. s. I-877, bod 14 a z 19. mája 1999, C-6/97, Taliansko/Komisia, Zb. s. I-2981, bod 16]. Státnou pomocou je za týchto okolností aj výhoda poskytnutá formou potenciálneho dodatocného státneho výdavku, ked narusí hospodársku sútaz a trh medzi clenskými státmi [poznámka pod ciarou 114: Rozsudok Súdneho dvora z 1. decembra 1998, Ecotrade, C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 43 a rozsudok Súdu prvého stupna z 13. júna 2000, EPAC/Komisia, T-204/97 a T-270/97, Zb. s. II-2267 bod 80]. (196) Komisia je... toho názoru, ze potenciálny dodatocný výdavok zo státnych zdrojov vznikol oznámením o poskytnutí akcionárskej pôzicky spojeným s vytvorením podmienok na poskytnutie tejto pôzicky..., co vyvolalo na trhu zdanie, ze k poskytnutiu pôzicky naozaj doslo... a takisto aj dorucením FT zmluvy o pôzicke parafovanej a podpísanej ERAP-om... Je pravda, ze FT túto zmluvu nikdy nepodpísala, to vsak neznamená, ze nevznikol potenciálny záväzok podpory zo státnych zdrojov. Ak by bol totiz tento dokument zmluvnou ponukou a kedze táto ponuka nebola odvolaná pocas tak dlhej doby, FT by ho mohla kedykolvek podpísat, cím by okamzite dosiahla vyplatenie sumy 9 miliárd eur. [Francúzsky stát], ktorý by to nemohol ignorovat, by následne musel vyplatit FT prostredníctvom ERAP príslusnú sumu financných prostriedkov. (197) Preto musí Komisia preskúmat, ci je výhoda poskytnutá FT v zhode so zásadou uvedomelého súkromného investora [obozretného súkromného investora - neoficiálny preklad] a ci narúsa hospodársku sútaz a trh medzi clenskými státmi." 265 Dalej v rámci svojho posúdenia kritéria obozretného súkromného investora, po tom, co v odôvodneniach c. 208 az 213 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 sú "dostatocne jasné, presné a jednoznacné na to, aby mohli byt dôkazom o vierohodnom záväzku [francúzskeho] státu", Komisia v odôvodneniach c. 214 az 219 uvedeného rozhodnutia uviedla: "(214) Komisia... uvádza, ze preskúmala otázku, ci by súkromný investor, ktorý urobil rovnaké vyhlásenia ako stát, bol v súkromnom práve povinný dodrzat svoje sluby. Kedze v tomto prípade je investorom [francúzsky] stát, skúmanie národného práva bolo zamerané [aj] na správne právo. (215) Komisia zdôraznuje, ze v tejto súvislosti si vyziadala znalecký posudok a zároven dostala niekolko správ od tretích osôb. Na základe týchto informácií nemôze Komisia vylúcit v tomto stádiu, ze predmetné vyhlásenia majú záväzný úcinok na základe francúzskeho správneho, obcianskeho, obchodného a trestného práva..., ako aj na základe práva státu New York. (216) Hlavná kritika francúzskych orgánov spocíva v upozornení, ze jednostranné záväzky sú vo vnútrostátnom práve výnimkou, a ze oznámenia o záväzku, ktorú nie sú homogénnou kategóriou, majú iba výnimocne význam jednostranného záväzku. Otázka vsak neznie, ci je francúzske právo pri tejto otázke jednoznacné, ale ci v súkromnom práve existujú prvky, ktoré by umoznili dokázat existenciu jednostranného záväzku za okolností, aké sú charakteristické pre tento prípad. Nemozno popriet, ze existuje pouzitelná judikatúra Kasacného súdu [poznámka pod ciarou 134: Pozri Com, 28. marec 2000, D. 2000, cah. dr. aff., s. 210], ktorej dosah... sa francúzske orgány snazia iba minimalizovat. ... (218) Vcelku mozno tieto prvky chápat ako rizikové v tom zmysle, ze ohrozujú státne zdroje (bud zalozením zodpovednosti státu voci investorom, alebo zvýsením nákladov na budúce transakcie státu). Téza, ze vyhlásenia francúzskych orgánov od júla 2002 sú podporami je teda novátorská, ale pravdepodobne nepodlozená [podlozená - neoficiálny preklad]. (219) Komisia sa vsak nedomnieva, ze by na tomto základe mohla nezvratne dokázat existenciu podpôr. Na druhej strane sa domnieva, ze bude môct dokázat existenciu prvkov pomoci tradicnejsím spôsobom na základe opatrení z decembra 2002, ktoré boli uvedené v oznámení. Z tohto hladiska stací dokázat, ze predbezné vyhlásenia skutocne ovplyvnili v decembri trhy a nebude potrebné kvalifikovat tieto... vyhlásenia ako zakladajúce státne podpory." 266 Vo svojej odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu, Komisia hlavne spresnila, ze vzhladom na rôzne stúdie a analýzy, ktoré získala pocas správneho konania, a ktoré dospeli k výrazne rozdielnym výkladom vyhlásení prijatých od júla 2002 na základe francúzskeho obcianskeho, obchodného a správneho práva, definitívne ustúpila od prijatia záveru o existencii jednostranného záväzku Francúzska na tomto jedinom základe, hoci pripustila, ze niektoré prvky vnútrostátneho práva môzu oprávnene potvrdit uvedené tvrdenie. Namiesto prijatia zvlást prísneho a zúzeného výkladu na základe spornej casti vnútrostátneho práva, zvolila vseobecný prístup, ktorý zohladnuje vecnú a ekonomickú spojitost medzi vyhláseniami prijatými od júla 2002 a akcionárskou pôzickou a skutocnost, ze poskytnutie tejto pôzicky zahrna taký záväzok. 267 Je preto vhodné preskúmat, ci Komisia odôvodnene na jednej strane neprijala existenciu prevodu státnych prostriedkov v súvislosti s vyhláseniami prijatými od júla 2002 ako takými, a na druhej strane pripustila, ze toto kritérium pritom splna návrh akcionárskej pôzicky z decembra 2002. O prevode státnych prostriedkov v súvislosti s vyhláseniami prijatými od júla 2002 268 Je potrebné najprv urcit povahu vyhlásení prijatých od júla 2002, pretoze je rozhodujúcou pre ich kvalifikáciu tak z hladiska práva Spolocenstva týkajúceho sa státnej pomoci, ako aj príslusných vnútrostátnych pravidiel. 269 V tejto súvislosti treba uviest, ze v rámci právnej úpravy sporového konania Spolocenstva v oblasti státnej pomoci patrí posúdenie skutocností a dôkazov do úplne slobodného posúdenia Vseobecného súdu. Navyse za týchto okolností otázka, ci a do akej miery sa v prejednávanej veci uplatní alebo neuplatní pravidlo vnútrostátneho práva, je skutkovým posúdením súdu a riadi sa pravidlami o dôkazoch a rozdelenia dôkazného bremena. 270 Navyse treba pripomenút, ze hoci Komisia v odôvodnení c. 208 napadnutého rozhodnutia pripustila, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 sú "dostatocne jasné, presné a jednoznacné na to, aby mohli byt dôkazom o vierohodnom záväzku [francúzskeho] státu", nakoniec zamietla tvrdenie, podla ktorého treba tieto vyhlásenia povazovat za právne záväzné z hladiska príslusného vnútrostátneho práva a teda ich kvalifikovat ako státne opatrenie zaväzujúce na poskytnutie státnych zdrojov (odôvodnenia c. 188, 218 a 219 napadnutého rozhodnutia). Komisia vsak v podstate usúdila, ze vzhladom na vplyv týchto vyhlásení na vnímanie na trhoch, Francúzsko podstúpilo urcité financné riziko, vrátane z hladiska vnútrostátneho práva, co viedlo ku konstatovaniu, ze návrh akcionárskej pôzicky nie je zlucitelný s kritériom obozretného súkromného investora (odôvodnenia c. 220 az 230 uvedeného rozhodnutia). Kedze tak urobila jednak v napadnutom rozhodní, ako aj v tomto konaní, Komisia neprijala s presnostou a konecnou platnostou stanovisko k otázke, ci samotné vyhlásenia prijaté od júla 2002 môzu zahrnat prevod státnych zdrojov, prípadne na základe príslusného vnútrostátneho práva. 271 Na úcely urcenia povahy vyhlásení prijatých od júla 2002 treba uviest, ze tieto vyhlásenia treba vykladat len z hladiska objektívnych konstatovaní (pozri v tomto zmysle rozsudok SIC/Komisia, uz citovaný v bode 256 vyssie, bod 126). Pravdou zostáva, ze vnímanie a reakcia zo strany subjektov na trhu môzu, pokial existujú, poskytnút potrebný dôkaz na urcenie povahy týchto vyhlásení. 272 Pokial ide o vyhlásenie z 12. júla 2002 (pozri bod 4 vyssie), treba konstatovat, ze toto vyhlásenie urobil minister hospodárstva, najmä z jeho pozície zástupcu Francúzskej republiky ako väcsinového akcionára FT ("[s]me väcsinovým akcionárom..."). Z tohto postavenia výslovne ubezpecil, ze bez ohladu na spôsob zásahu, Francúzsko sa bude správat ako obozretný investor ("[s]tát, ktorý je akcionárom, sa bude správat ako uvedomelý investor [obozretný investor - neoficiálny preklad]..."). V tejto súvislosti ani Komisia, ani spolocnosti Bouygues nepredlozili dôkazy, ktoré by preukázali, ze úmysel podmienit budúci zásah Francúzska dodrzaním kritéria obozretného súkromného investora, bol v case tohto vyhlásenia len oznámený a nie skutocný a vázny. 273 Okrem toho vyhlásenie z 12. júla 2002 je nejasné a nepresné, pokial ide o mozné podporné opatrenia, ktoré mohlo Francúzsko neskorsie prijat, este presne nevymedzené ("sa bude správat ako uvedomelý investor [obozretný investor - neoficiálny preklad] a... urobili by sme adekvátne opatrenia"). Vzhladom na otvorenú a nejasnú povahu týchto vyhlásení, Komisia nemala dôvod dospiet k záveru o jasnosti údajného záväzku zo strany Francúzska, pricom len "prostriedky intervencie..., t. j. pravidlá realizácie" treba este specifikovat (odôvodnenie c. 209 napadnutého rozhodnutia), pretoze takýto jasný záväzok si nevyhnutne vyzaduje urcenie povahy a rozsahu tohto prípadného budúceho zásahu. Ako to pritom potvrdzuje správa Deutsche Bank z 22. júla 2002, o ktorú sa opierala aj samotná Komisia v odôvodnení c. 221 a v poznámke pod ciarou 142 napadnutého rozhodnutia, vzhladom na vyhlásenie z 12. júla 2002, trh si este nemohol urcit povahu a rozsah tohto budúceho zásahu Francúzska ("[FT] vytazil[a] z rastúcej dôvery trhu [vzhladom na skutocnost], ze [francúzska] vláda podporí tým ci oným spôsobom úver"; túto "implicitnú státnu podporu [by mohla zohnat] vo forme pôziciek, podmienok na trhu [za trhových podmienok - neoficiálny preklad], ktoré by poskytli banky alebo [francúzska] vláda"). Navyse uistením o budúcom, nepodmienenom a nepresnom charaktere uvedeného zásahu, vyhlásenie z 12. júla 2002 výslovne odmieta predpoklad o zvýsení základného imania FT, pricom Francúzsko túto moznost doslova vyuzilo v decembri 2002 ("Nie, istotne nie! Iba tvrdím, ze v príhodnom okamihu urobíme adekvátne opatrenia. Ak to bude potrebné..."). 274 Toto znenie je potvrdené z hladiska skutkových okolností, v ktorých bolo vyhlásenie z 12. júla 2002 prijaté. Ako zjavne pripustila aj samotná Komisia (pozri body 188 a 189 vyssie), v tomto stádiu, pre nedostatok potrebných informácií o presnom rozsahu financných tazkostí, ktorým FT celila, o následnej reakcii financných trhov vyvolanej týmto vyhlásením a o plánovanom vývoji po plánovanej restrukturalizácii FT, Francúzsko nemohlo este vediet a urcit s dostatocnou presnostou povahu, rozsah a podmienky poskytnutia prípadného podporného opatrenia v prospech FT. Viac menej zo vsetkých krokov francúzskych orgánov uskutocnených k 12. júlu 2002, vrátane skutocnosti, ze priamo kontaktovali ratingové agentúry, vyplýva, ze tieto orgány chceli urýchlene uistit financné trhy o prípadnej a budúcej podpore Francúzska v prospech FT len preto, aby zabránili dalsiemu poklesu jej hodnotenia, ako aj uzavretiu jej prístupu k novým úverom na trhu s dlhopismi, bez toho, aby viac spresnili túto prípadnú podporu v danom case. Predcasné spresnenie prípadných podporných opatrení by totiz mohlo spôsobit riziko zbytocného obmedzenia mozností refinancovania, ktoré by sa pre dlh FT naskytli, pricom by bolo nevyhnutné oznámit ich Komisii v zmysle clánku 88 ods. 3 ES. Navyse z dôvodu svojho predcasného charakteru, by takýto prístup mohol narusit dôveru veritelov a investorov, co sa týka vierohodnosti konania Francúzska. Za týchto okolností na rozdiel od toho, co je uvedené v odôvodnení c. 212 napadnutého rozhodnutia, skutocnost, ze Francúzsko kontaktovalo ratingové agentúry, nemozno chápat ako dôkaz preukazujúci jednoznacnú povahu prípadného záväzku, ktorý tento stát prijal, ale len ako prvý krok smerujúci k uvolneniu napätia, ktoré v júli 2002 zatazovalo postavenie FT na financných trhoch. 275 Na rozdiel od toho, co tvrdia spolocnosti Bouygues a Komisia (pozri odôvodnenie c. 210 napadnutého rozhodnutia), samotná skutocnost, ze v case prijatia vyhlásenia z 12. júla 2002 FT celila váznym tazkostiam s refinancovaním (pozri bod 236 vyssie), nic nemení na otvorenom a nepresnom charaktere tohto vyhlásenia ako celku, ani na jeho význame z hladiska skutkových okolností, v ktorých bolo urobené (pozri bod 274 vyssie). Teda aj za predpokladu, ze by uvedené tazkosti existovali v tomto stádiu, skutocnost, ze toto vyhlásenie presne neodrázalo kritickú situáciu dlhu FT s krátkou dobou splatnosti v tom case, nie je rozhodujúca ("keby mala [FT] tazkosti"; "keby mala [FT] problémy s financovaním, co dnes neplatí, [Francúzsky] stát by urobil rozhodnutia [prijal opatrenia nevyhnutné - neoficiálny preklad] na ich prekonanie"). 276 Navyse Komisia v rámci svojho doslovného výkladu vyhlásenia z 12.júla 2002 nemôze oprávnene tvrdit, ze "ziadna skutocnost nedovoluje preukázat, ze trh bol nejako ovplyvnený" (odôvodnenie c. 210 napadnutého rozhodnutia), a ze "reakcia trhu a takisto komentáre financných analytikov potvrdzujú, ze trh povazoval tieto vyhlásenia za stratégiu dôveryhodného záväzku [francúzskeho] státu podporit FT (odôvodnenie c. 220 uvedeného rozhodnutia), pretoze toto subjektívne vnímanie alebo reakcia zo strany subjektov na trhu nie sú rozhodujúce na urcenie povahy tohto vyhlásenia (pozri bod 271 vyssie). Okrem toho táto úvaha nezohladnuje skutocnost, ze Deutsche Bank nebola v tomto stádiu schopná urcit povahu a rozsah prípadného budúceho zásahu Francúzska v prospech FT (pozri bod 273 vyssie). 277 Co sa týka vyhlásenia z 13. septembra 2002 (pozri bod 7 vyssie), treba uviest, ze toto vyhlásenie je tiez zamerané do budúcna, podmienené a nepresné, pokial ide o prípadné plánované dlhodobé opatrenia Francúzska ("[francúzsky] stát podporí [FT] pri realizácii tohto plánu a prispeje k velmi výraznému zvýseniu vlastného imania [FT] v casovom rozpätí a za podmienok, ktoré sa urcia so zretelom na trhové podmienky"), pricom jediné uistenie spocíva v potvrdení plánovanej podpory "k velmi výraznému zvýseniu vlastného imania" FT a v skutocnosti, ze toto sa uskutocní za "trhových podmienok". Okrem toho, podobne ako vyhlásenie z 12. júla 2002, vyhlásenie z 13. septembra 2002 este menej spresnuje povahu, rozsah a podmienky budúceho zásahu Francúzska v prospech FT a prípadné docasné podporné opatrenia podmienuje kritériu potreby ("od tohto okamihu urobí [Francúzsky] stát v prípade potreby opatrenia, ktoré [FT] umoznia vyhnút sa akémukolvek problému s financovaním"). 278 Co sa týka vyhlásenia z 2. októbra 2002 (pozri bod 8 vyssie), treba konstatovat, ze toto vyhlásenie nie je o nic presnejsie a neprinása ziadne spresnenie v porovnaní s vyhlásením z 13. septembra 2002 ("[Francúzsky] stát poskytne pomoc pri realizácii akcií na ozivenie a prispeje k zvýseniu vlastného imania [FT] podla pravidiel, ktoré sa urcia... [Francúzsko] urobí v medziobdobí opatrenia, ktoré [FT] umoznia vyhnút sa akémukolvek problému s financovaním"). Na základe tohto vyhlásenia sa totiz Francúzsko nejasne zaväzuje poskytnút dalsiu a prípadnú pomoc s cielom zvýsit základné imanie FT, ktorej povaha, rozsah a podmienky poskytnutia nie sú este stanovené. Zároven, podobne ako pri predchádzajúcich vyhláseniach, nová docasná pomoc zo strany Francúzska, ktorej povaha nie je o nic viac spresnená, je podmienená potrebou vyriesit prípadné financné problémy FT. 279 Z uvedených úvah vyplýva, ze na rozdiel od toho, co uvádzajú spolocnosti Bouygues, nemozno vyhlásenia z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 z dôvodu ich otvorenej, nepresnej a podmienenej povahy, osobitne pokial ide o povahu, rozsah a podmienky prípadného zásahu státu v prospech FT, a vzhladom na okolnosti, za ktorých boli prijaté, stotoznit so státnou zárukou alebo vykladat ako vyjadrenie neodvolatelného záväzku poskytnút presnú financnú pomoc v prospech FT, ako je splatenie jej krátkodobého dlhu. 280 Presný, nepodmienený a neodvolatelný záväzok poskytnút státne prostriedky zo strany Francúzska predpokladá, ze tieto vyhlásenia výslovne spresnia bud presnú výsku investície, alebo konkrétne dlhy, na ktoré poskytuje záruku, alebo prinajmensom predbezne stanovený financný rámec, akým je úverová linka v urcitej výske, ako aj podmienky poskytnutia plánovanej pomoci. Vyhlásenia prijaté od júla 2002 vsak neprijali stanovisko k týmto aspektom, pretoze zamietli moznost budúceho zvýsenia základného imania FT o urcitú sumu, hoci Francúzsko neskôr postupovalo presne podla tejto moznosti, najprv vo forme návrhu akcionárskej pôzicky s cielom sprístupnit FT úverovú linku vo výske 9 miliárd eur a následne úcastou v rovnakej sume, podla podielu jeho úcasti v FT, na zvýsení jej základného imania (pozri bod 16 vyssie). 281 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze spolocnosti Bouygues sa nemôzu odvolávat na rozhodnutie Crédit foncier (pozri bod 159 vyssie), ktorého zákonnost nebola predmetom skúmania Vseobecným súdom, pretoze na rozdiel od vyhlásení prijatých od júla 2002, vyhlásenie francúzskeho ministra hospodárstva, ktoré bolo predmetom uvedeného rozhodnutia, vyjadrilo jednoznacnú a nepodmienecnú vôlu Francúzska zaviazat sa splatit "vsetky splátky, teda kapitál a úrok, dlhu CFF v podobe dlhopisu" (odôvodnenie c. 36 rozhodnutia Crédit foncier). 282 To vsak nic nenemí na skutocnosti, ze v prejednávanej veci Francúzska republika na základe vyhlásení prijatých od júla 2002 a odvolávajúc sa v prípade financných trhov na svoju dobrú povest platobne schopného a hodnoverného veritela a dlzníka, mala úmysel aktívne ovplyvnit reakciu uvedených trhov, obnovit ich dôveru a osobitne snazit sa získat zachovanie hodnotenia FT s cielom pripravit jej neskorsie refinancovanie za výhodnejsích ekonomických podmienok a nizsích nákladov, bez toho, aby bolo nutné okamzite a plánovane pouzit státny rozpocet. Kedze tak urobila, namiesto priameho alebo nepriameho záväzku poskytnút státne prostriedky v zmysle clánku 87 ods. ES Francúzsko vyuzilo osobitné pravidlá fungovania financných trhov, aby tak krátkodobo stabilizovalo hospodárske postavenie FT, a to najmä v záujme splnenia podnikových a financných podmienok nevyhnutných na prijatie konkrétnejsích podporných opatrení, ktoré sa mali prijat neskôr. Samotná skutocnost, ze Francúzsko sa za týchto okolností odvolávalo na svoju dobrú povest na financných trhoch, vsak nestací na preukázanie toho, ze jeho prostriedky boli vystavené riziku, ktoré mozno povazovat za prevod státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ktorý by mal dostatocnú spojitost s výhodou priznanou FT vyhláseniami prijatými od júla 2002. 283 Za týchto okolnosti spolocnosti Bouygues nepreukázali, ze vnútrostátny súd, osobitne francúzsky správny alebo obcianky súd, by mohli dospiet k záveru, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 splnajú podmienky jednostranného právne záväzného záväzku zo strany Francúzska, urobeného len prostredníctvom listu oznamujúceho úmysel uskutocnit prevod státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Vzhladom na tvrdenia spolocností Bouygues a právne stúdie predlozené na ich podporu, treba konstatovat, ze uplatnenie príslusných pravidiel vnútrostátneho práva na vyhlásenia prijaté od júla 2002 naopak závisí od predbezného výkladu povahy týchto vyhlásení, t. j. najmä od otázky, ci majú dostatocne jasnú, presnú, nepodmienecnú a jednoznacnú povahu, ktorá je základom právne záväzných úcinkov, ktoré môzu viest k vzniku platobnej zodpovednosti Francúzskej republiky. 284 Po prvé teda nemozno prijat tvrdenie spolocností Bouygues zalozené na judikatúre francúzskej Conseil d'État, podla ktorej vyhlásenia prijaté od júla 2002 sú jasné, presné a jednoznacné a majú teda povahu zakladajúcu zodpovednost Francúzskej republiky vo vztahu k akcionárom FT, jej zamestnancom alebo veritelom bud preto, ze Francúzsko sa vyjadrením príslubu zaviazalo k právnym záväzkom, ktorých sa nemôze zbavit bez toho, aby sa dopustilo pochybenia, alebo preto, ze splnením svojho príslubu koná neoprávnene z dôvodu nezákonnosti vyjadreného súhlasu. Na rozdiel od toho, co tvrdia spolocnosti Bouygues (pozri body 164 a 165 vyssie), nie je presne stanovené, ze tieto vyhlásenia by s ohladom na ich osobitné vlastnosti mohli zalozit takýto právne záväzný a nepodmienecný záväzok Francúzska podporit FT. 285 Po druhé, spolocnosti Bouygues sa nemôzu oprávnene odvolávat na obezník z 22. júla 2003 a k nemu pripojené vysvetlenie (pozri bod 167 vyssie), pretoze, ako uz bolo rozhodnuté v bode 284 vyssie, vyhlásenia prijaté od júla 2002 neobsahujú ziadnu skutocnost, ktorá by preukázala existenciu implicitnej záruky Francúzska v prospech FT. Vzhladom na to, ze neboli splnené podmienky, na základe ktorých mozno dospiet k záveru o existencii takejto záruky, tvrdenie spolocností Bouygues, zalozené na francúzskej právnej úprave spätne potvrdzujúcej úcinnost niektorých státnych záruk, treba zamietnut ako neúcinné. V kazdom prípade, ako to tvrdila aj Francúzska republika na pojednávaní, francúzsky zákon, ktorým sa opravuje zákon o financiách na rok 2002 (c. 2002-2576 z 30. decembra 2002; JORF z 31. decembra 2002, s. 22070) sa vo svojom clánku 80 vztahuje len na "zmluvné pôzicky ERAP-u v rámci jeho akcionárskej podpory FT" a nie na iné prípadné státne záruky v prospech FT. 286 Po tretie spolocnosti Bouygues nepreukázali, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 obsahovali záväzok poskytnút státne zdroje z hladiska zmluvného práva státu New York. Stúdiu, ktorú spolocnosti Bouygues predlozili na tieto úcely pocas správneho konania, spresnuje, ze ne je právnym stanoviskom a vychádza zo zjavne nesprávneho predpokladu o jednostrannej zmluvnej ponuke Francúzska pre investorov, ktorá zahrna príslub týkajúci sa záruky na dlhy FT, ktorú títo investori prijali tým, ze investovali do FT. Rovnako pri posúdení záväznej a výkonnej povahy tejto ponuky, táto stúdia len potvrdzuje existenciu príslubu a stanovuje nepresné porovnanie s judikatúrou príslusných súdov týkajúcou sa príslubov obsiahnutých v letákoch a reklám v novinách. Okrem toho táto stúdia neprijala konecné stanovisko k otázke, ci tieto súdy môzu dospiet k záveru o dostatocne jednoznacnej povahe uvedeného zmluvného príslubu. Napokon, pokial ide o kvázi zmluvné podmienky alebo "promissory estoppel", stúdia uvádza, ze dotknutý príslub musí byt jasný a bez nepresností, co v prejednávanej veci tak nie je (pozri body 272 az 279 vyssie). 287 Po stvrté v rozsahu, v akom sa samotná Komisia odvoláva na rozsudok francúzskeho Cour de cassation z 28. marca 2000 (poznámka pod ciarou 134 napadnutého rozhodnutia), treba uviest, ze tento rozsudok uznal záväznost erga omnes, ako aj záväznú a vykonatelnú povahu v prospech kazdej dotknutej osoby, jednostranného vyhlásenia zo strany nadobúdatela podniku v tazkostiach, ktoré bolo prijaté v rámci procesu ozdravenia a vo forme rozhodnutia, ktorým bol prijatý plán postúpenia podniku. Nie je vsak preukázané, ze túto judikatúru mozno uplatnit v prejednávanej veci. Ide najmä o skutocnost, ze záväzná a vykonatelná povaha uznaná týmto rozsudkom sa zakladá na výslovnom ustanovení francúzskeho obchodného zákonníka upravujúcom proces ozdravenia, podla ktorého ustanovenia "rozsudku, ktorým sa príjme plán [postúpenia], sa stávajú záväzné pre vsetkých". 288 Po piate a nakoniec, nie je potvrdené, ze z hladiska vnútrostátneho práva, aj v prípade neexistencie právne záväznej povahy údajného záväzku vyplývajúceho z vyhlásení prijatých od júla 2002, tieto vyhlásenia obsahujú prevod státnych zdrojov. V tejto súvislosti jednak tvrdenie spolocností Bouygues, podla ktorého Francúzsko bolo povinné splnit si svoj prípadný príslub vzhladom na skutocné ocakávanie, ktoré tieto vyhlásenia vyvolali zo strany trhu, je rozporné a nezohladnuje skutocnost, ze pripustenie existencie pomoci musí spocívat na objektívnych skutocnostiach a nie na samotnom vnímaní subjektov na trhu. V kazdom prípade samotné ocakávanie trhu nemôze ako také zalozit zákonnú povinnost konat v zelanom zmysle (pozri bod 271 vyssie). Okrem toho aj za predpokladu, ze by nedodrzanie prípadného príslubu o podpore Francúzska v prospech podniku mohlo ohrozit jeho vierohodnost a dobrú povest na financných trhoch, stále platí, ze v prejednávanej veci nie je preukázané, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 obsahujú konkrétny, nepodmienený a jednoznacný záväzok v prospech FT, ktorého dôsledkom môzu vzniknút takéto skodlivé následky. Ako totiz bolo uvedené v bodoch 273 a 282 vyssie, francúzske orgány sa svojím konaním od júla 2002 chceli najmä vyhnút takýmto dôsledkom tým, ze zachovali pochybnosti o povahe, rozsahu a presných podmienkach jeho prípadného zásahu v budúcnosti, co potvrdzuje aj reakcia Deutsche Bank (pozri bod 273 vyssie). Z tých istých dôvodov tvrdenie Komisie uvedené v odôvodnení c. 221 in fine napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "francúzska vláda bola povinná dodrzat sluby, ktoré dala... a tým si udrzat dobrú povest z pohladu financných trhov", nemozno uplatnit. V kazdom prípade treba pripomenút, ze aj napriek vyjadreným pochybnostiam, Komisia výslovne odmietla prijat konecné stanovisko k otázke, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002 zahrnali prevod státnych prostriedkov (odôvodnenia c. 188, 218 a 219 napadnutého rozhodnutia). 289 Za týchto podmienok treba dospiet k záveru, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 nezahrnajú záväzok poskytnút státne prostriedky v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 290 Prvý zalobný dôvod spolocností Bouygues zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES treba preto zamietnut. O prevode státnych zdrojov v súvislosti s oznámením zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky a ponukou z 20. decembra 2002 zmluvy o akcionárskej pôzicke - Úvodné pripomienky 291 Treba uviest, ze len samotným zverejnením oznámenia zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky, t. j. v den oznámenia tohto opatrenia Komisii (pozri bod 20 vyssie), Francúzsko po prvý krát vyjadrilo a spresnilo vo vztahu k verejnosti financný príspevok, ktorý plánovalo v prospech FT, spocívajúci v otvorení úverovej linky vo výske 9 miliárd eur vo forme úverovej zmluvy, ktorej ponuka parafovaná a podpísaná ERAP-om bola FT poslaná az 20. decembra 2002. 292 V tejto súvislosti mozno pripomenút, ze podobne ako vo vyhláseniach prijatých od júla 2002, toto oznámenie obsahovalo poskytnutie výhody v prospech FT spocívajúcej v posilnení dôvery financných trhov a zlepsení podmienok refinancovania FT (pozri bod 234 a nasl. vyssie). Ako vsak bolo uvedené v bode 243 a nasl. vyssie, Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreskúmala ani nepreukázala, ze ponuka zmluvy o akcionárskej pôzicke z 20. decembra 2002, ktorú FT nikdy neprijala, ani nevykonala, obsahuje odlisné a dodatocné ekonomické zvýhodnenie v porovnaní s výhodou vyplývajúcou z vyhlásení prijatých od júla 2002, ako aj z oznámenia zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky. - O oznámení zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky 293 Pokial ide o otázku, ci oznámenie zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky predpokladá prevod státnych prostriedkov, treba konstatovat, ze ani Komisia ani spolocnosti Bouygues netvrdili, ze toto oznámenie samo osebe obsahuje dostatocne presný, jednoznacný a nepodmienený záväzok a teda, prípadne z hladiska príslusného vnútrostátneho práva, právne záväzný, umoznujúci dospiet k záveru o existencii prevodu státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 294 Jediné relevantné odvolanie sa na uvedené oznámenie sa nachádza v odôvodnení c. 205 in fine napadnutého rozhodnutia, t. j. v rámci posúdenia kritéria obozretného súkromného investora bez toho, aby Komisia z toho vyvodila, hoci len implicitné, dôsledky týkajúce sa existencie prípadného prevodu státnych prostriedkov. Rovnako v rámci svojho prvého zalobného dôvodu sa spolocnosti Bouygues sústredujú len na vyhlásenia prijaté od júla 2002 bez prihliadnutia na oznámenie zo 4. decembra 2002 a svoju argumentáciu obmedzujú na údajný prevod státnych prostriedkov súvisiaci s týmito vyhláseniami. 295 Pri neexistencii relevantných a dôkazných skutocností zo strany Komisie a spolocností Bouygues v tejto súvislosti, vsak Vseobecnému súdu neprislúcha preskúmat, ci oznámenie zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky obsahuje z hladiska francúzskeho správneho alebo obcianskeho práva prevod státnych prostriedkov. 296 V kazdom prípade prevod státnych prostriedkov vyplývajúci z oznámenia zo 4. decembra 2002 môze spocívat len vo výhode otvorenia úverovej linky vo výske 9 miliárd eur, ktorú toto oznámenie výslovne predpokladalo. Na jednej strane, ako bolo spomenuté v bode 292 vyssie, Komisia túto výhodu v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne necharakterizovala. Na druhej strane táto výhoda je odlisná od výhody vyplývajúcej z vyhlásení prijatých od júla 2002, ako je uvedená v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 243 a nasl. vyssie), bez toho, aby tým bola dotknutá otázka, ci táto posledná uvedená výhoda spocíva v zlepsení podmienok refinancovania FT a/alebo v prípadnom zvýsení kurzu jej akcií a obligácií. 297 Z judikatúry uz citovanej v bode 214 vyssie pritom vyplýva, ze podla clánku 87 ods. 1 ES musí daná výhoda vyplývat zo verejných prostriedkov. Uvedená poziadavka spojitosti medzi zistenou výhodou a prevodom státnych prostriedkov totiz predpokladá, ze táto výhoda zodpovedá rovnakému záväzku zatazujúcemu státny rozpocet (pozri bod 262 vyssie). V prejednávanej veci to vsak tak nie je, pokial ide o vztah medzi výhodou uvedenou v napadnutom rozhodnutí, vyplývajúcou jednak z vyhlásení prijatých od júla 2002, a jednak z údajného prevodu verejných prostriedkov, ktorý spocíva v otvorení úverovej linky vo výske 9 miliárd eur, ako bola plánovaná v oznámení zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky. 298 Treba preto dospiet k záveru, ze Komisia nepreukázala, ze oznámenie zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky zahrnalo prevod státnych prostriedkov. - O ponuke zmluvy z 20. decembra 2002 o akcionárskej pôzicke 299 Co sa týka otázky, ci zmluva o akcionárskom úvere FT zaslaná 20. decembra 2002, ktorú podpísal ERAP, obsahovala prevod státnych prostriedkov, treba konstatovat, ze vzhladom na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatocne neurcila výhodu vyplývajúcu zo zmluvnej ponuky ako takej (pozri body 264 az 267 vyssie), Vseobecný súd uz vôbec nemôze dospiet k záveru o existencii prevodu státnych prostriedkov súvisiaceho s touto výhodou. 300 Zo vsetkých uvedených úvah vyplýva, ze ani Komisia, ani spolocnosti Bouygues nepreukázali, ze oznámenie zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky alebo ponuka z 20. decembra 2002 zmluvy o akcionárskej pôzicke zahrnali prevod státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 301 Treba vsak zistit, ci Komisia na základe svojho vseobecného prístupu (pozri bod 266 vyssie) bola oprávnená posúdit vyhlásenia prijaté od júla 2002 spolu s oznámením o návrhu akcionárskej pôzicky a zaslaním zmluvy o akcionárskej pôzicke, aby dospela k záveru, ze kritérium prevodu státnych prostriedkov bolo v prejednávanej veci splnené. - O prevode státnych prostriedkov súvisiacom s vyhláseniami prijatými od júla 2002 a opatreniami z decembra 2002 302 Treba jednak zistit, ci údajná zátaz státneho rozpoctu, ku ktorej dospela Komisia v súvislosti s oznámením návrhu akcionárskej pôzicky a zaslaním zmluvy o akcionárskej pôzicke, je vyjadrená implicitne uz vo vyhláseniach prijatých od júla 2002 a jednak, ci táto zátaz zodpovedá výhode, ktorú Komisia pripísala týmto vyhláseniam. 303 Hoci oznámenie zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky spadá do uvazovania a stratégie Francúzska uskutocnenej od júla 2002, ktorej cielom a dôsledkom ako celku bolo opätovné získanie dôvery trhov, aby bolo mozné za výhodnejsích podmienok splatit krátkodobý dlh FT (pozri body 234 az 240 vyssie), neznamená to vsak, ze samotné vyhlásenia prijaté od júla 2002 uz zahrnali snahu o osobitnú financnú podporu, aká sa nakoniec realizovala v decembri 2002. 304 Z úvah v bode 270 a nasl. vyssie vyplýva, ze na rozdiel od oznámenia zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky, ktoré zverejnilo ponuku otvorit úverovú linku vo výske 9 miliárd eur v prospech FT, majú vyhlásenia prijaté od júla 2002 otvorenú, nepresnú a podmienecnú povahu, pokial ide o povahu, rozsah a podmienky prípadného budúceho zásahu Francúzska. Preto len z dôvodu tejto podstatne rozdielnej povahy vyhlásení prijatých od júla 2002, rozhodnutie Francúzska v decembri 2002 oznámit a ponúknut návrh akcionárskej pôzicky predstavuje dôlezité prerusenie sledu udalostí, ktoré viedli k refinancovaniu FT. 305 V tejto súvislosti treba zamietnut nedostatocne detailné tvrdenie uvedené v odôvodneniach c. 185 a 226 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého návrh akcionárskej pôzicky je uskutocnením skorsích vyhlásení Francúzskej republiky, pretoze Komisia nepreukázala, a vzhladom na vyhlásenia prijaté od júla 2002 ani nemohla preukázat, ze Francúzsko takúto konkrétnu financnú pomoc plánovalo uz od júla 2002. Toto tvrdenie je tým menej pravdepodobné, ze Francúzska republika mala najprv cakat a preskúmat, ci v nadväznosti na vyhlásenia prijaté od júla 2002 a ich predpokladané úcinky, a síce znovu získaná dôvera financných trhov a zachovanie hodnotenia FT, ako aj po restrukturalizacných a vyrovnávajúcich opatreniach prijatých v rámci FT, boli skutocné splnené ekonomické podmienky na takýto zásah státu. Ako bolo totiz konstatované v bode 274 vyssie, v stádiu prijatia týchto vyhlásení, z dôvodu nedostatku relevantných informácií, najmä pokial ide o reakciu trhov a úspesnost prijatých opatrení, Francúzsko este nemohlo poznat a dostatocne urcit povahu, rozsah a podmienky prípadného podporného opatrenia v prospech FT, vrátane prípadného zvýsenia základného imania, co minister hospodárstva este v júli 2002 výslovne zamietol. Francúzsko zjavne az v decembri 2002 usúdilo, ze ekonomické podmienky na poskytnutie takejto financnej pomoci sú splnené, co potvrdzuje dôlezité prerusenie sledu udalostí v tomto stádiu. 306 Odôvodnenia c. 186 az 190 napadnutého rozhodnutia, ktoré zretelné vyjadrujú vseobecný prístup prijatý Komisiou bez predlozenia akéhokolvek dôkazu jej tvrdenia o realizácii vyhlásení prijatých od júla 2002 v návrhu akcionárskej pôzicky, sú len nejasným zhrnutím úvah dovolujúcich dospiet k záveru o poskytnutí výhody FT, ale nie o prevode státnych prostriedkov súvisiacich so vsetkými vyhláseniami a opatreniami, ktoré Francúzsko prijalo od júla 2002. 307 Nejasné konstatovanie, podla ktorého je "mozné analyzovat vyhlásenia a postupné opatrenia francúzskych orgánov od júla 2002 ako celok, ktorého okamihom konkretizovania sú vraj opatrenia [z decembra]" 2002 (odôvodnenie c. 187 napadnutého rozhodnutia), alebo este tvrdenie o existencii dlhodobého záchranného procesu, ktorý je rovnaký ako ten, ktorý bol predmetom rozsudku BP Chemicals/Komisia, uz citovaného v bode 152 vyssie, neoprávnujú Komisiu zbavit sa svojej povinnosti zistit osobitú výhodu, ktorá zahrna zodpovedajúci prevod státnych prostriedkov. Toto este viacej podporuje skutocnost, ze rozsudok BP Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 152 vyssie, sa týkal len otázky existencie závazných tazkostí, pricom odôvodnil zacatie konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, pokial ide o uplatnenie kritéria obozretného súkromného investora na vsetky kapitálové vklady v prospech podniku, ktorý je ich príjemcom, ked zvýhodnujúca povaha a státny pôvod týchto vkladov nie sú spochybnené. 308 Okrem toho vzhladom na vázne prerusenie v slede udalostí a v konaní francúzskych orgánov v decembri 2002, Komisia nebola oprávnená vytvorit súvislost medzi prípadným záväzkom poskytnút státne prostriedky v tomto stádiu a výhodami poskytnutými na základe skorsích opatrení, a to vyhlásení prijatých od júla 2002, kedze tieto opatrenia majú podstatne odlisnú povahu v porovnaní s opatreniami prijatými v decembri 2002 (pozri bod 303 vyssie). Uvedená súvislost - ktorú rozsudok BP Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 152 vyssie, nepredpokladal - medzi prvkami zakladajúcimi pojem pomoci, pokial ide o rozdielne skutkové okolnosti, ktoré vznikli v rozdielnych stádiách, je totiz v rozpore s poziadavkou spojitosti medzi výhodou a prevodom státnych prostriedkov (pozri bod 262 vyssie), ktorú potvrdil rozsudok PreussenElektra, uz citovaný v bode 214 vyssie (bod 58). 309 Hoci je Komisia oprávnená zohladnit vsetky udalosti, ktoré predchádzali a ovplyvnili konecné rozhodnutie, ktoré Francúzsko prijalo v decembri 2002 na podporu FT prostredníctvom akcionárskej pôzicky, aby mohla charakterizovat výhodu, nepodarilo sa jej vsak preukázat existenciu prevodu státnych prostriedkov, ktorý by súvisel s touto výhodou. Ako bolo konstatované v bode 297 vyssie, okolnost, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002, ako aj oznámenie zo 4. decembra 2002 zvýhodnili FT, pretoze znovu získali dôveru financných trhov a zlepsili podmienky jej refinancovania, nemá za následok zodpovedajúce znízenie státneho rozpoctu alebo dostatocne konkrétne ekonomické riziko výdavkov zatazujúcich tento rozpocet. Uvedená výhoda je predovsetkým odlisná od tej, ktorú môze zahrnat návrh akcionárskeho úveru z 20. decembra 2002 a ktorú napadnuté rozhodnutie neurcilo dostatocne na to, aby bolo mozné dospiet k záveru o existencii státnej pomoci (pozri bod 296 vyssie). 310 Komisia preto porusila pojem pomoci podla clánku 87 ods. 1 ES, ked usúdila, ze akcionárska pôzicka v kontexte vyhlásení prijatých od júla 2002, obsahuje poskytnutie výhody v prospech FT spocívajúcej v prevode státnych prostriedkov. 311 Za týchto podmienok mozno prijat druhú cast druhého zalobného dôvodu, ako aj tretí zalobný dôvod Francúzskej republiky a FT v rozsahu, v akom uvedená cast a dôvod namietajú proti uplatneniu pojmu pomoci a najmä uplatneniu kritérií výhody a prevodu státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 312 Takisto z toho vyplýva, ze nie je potrebné preskúmat prvú cast druhého zalobného dôvodu, ani tretí zalobný dôvod Francúzskej republiky a FT v rozsahu, v akom uvedená cast a dôvod spochybnujú zákonnost uplatnenia kritéria obozretného súkromného investora Komisiou. 313 Kedze treba teda zrusit clánok 1 napadnutého rozhodnutia z dôvodu právneho omylu a zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatnení clánku 87 ods. 1 ES, nie je uz potrebné preskúmat prvý zalobný dôvod Francúzskej republiky a FT zalozený na porusení podstatných nálezitostí a práva na obranu, ani stvrtý zalobný dôvod Francúzskej republiky, zalozený na nedostatocnom odôvodnení. d) O druhom zalobnom dôvode spolocností Bouygues zalozenom na rozpornom a nedostatocnom odôvodnení v rozpore s clánkom 253 ES 314 V prvom rade treba konstatovat, ze druhý zalobný dôvod spolocností Bouygues zalozený na nedostatocnom odôvodnení, je v sirokom ponímaní len opakovaním vecných výhrad, na ktoré tieto zalobkyne poukázali v rámci ich prvého zalobného dôvodu. 315 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat dôvody institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit odôvodnenie prijatého opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Okrem toho povinnost odôvodnit rozhodnutia je podstatnou formálnou nálezitostou, ktorú je potrebné odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá súvisí s legálnostou sporného aktu z meritórneho hladiska. Odôvodnenie rozhodnutia je totiz formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spocíva. Pokial sú tieto dôvody chybné, je nimi postihnutá zákonnost rozhodnutia z vecného hladiska, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môze byt dostatocné, aj ked obsahuje chybné dôvody (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, body 166 a 181 a tam citovanú judikatúru). 316 Co sa týka údajného rozporného odôvodnenia, treba konstatovat, ze spolocnosti Bouygues v podstate poukazujú na omyl z vecného hladiska a nie na formálne pochybenie v odôvodnení. 317 V tejto súvislosti z dôvodov napadnutého rozhodnutia, najmä z odôvodnení c. 188 az 190, ako aj z odôvodnení c. 218 az 219, jasne vyplýva, ze Komisia usúdila, navyse správne (pozri body 268 az 290 vyssie), ze na základe právnych stúdií, ktoré jej boli poskytnuté, nemohla s konecnou platnostou dospiet k záveru, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako také splnajú kritérium prevodu státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Len zohladnenie opatrení prijatých v decembri 2002 umoznilo Komisii na základe vseobecného, hoci z vecného hladiska nesprávneho prístupu (pozri bod 303 a nasl. vyssie), konstatovat, ze celý dlhodobý záchranný proces FT, vrátane vyhlásení prijatých od júla 2002, mali za následok, ze kritérium prevodu státnych prostriedkov bolo splnené. 318 Hoci je vseobecný prístup Komisie z vecného hladiska nesprávny, z úvah v bode 268 a nasl. vyssie vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie z právneho hladiska dostatocne vysvetluje dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze nemôze rozhodnút, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako také, aj ked zahrnali poskytnutie výhody FT, predpokladajú prevod státnych prostriedkov. Z toho navyse vyplýva, ze tvrdenie spolocností Bouygues spocívajúce v tom, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze vsetky podmienky charakterizujúce státnu pomoc v súvislosti s vyhláseniami prijatými od júla 2002 boli splnené (pozri body 171 a 175 vyssie), je zjavne nedôvodné. 319 Okrem toho spolocnosti Bouygues neuvádzajú ziadne tvrdenie, na základe ktorého by bolo mozné si mysliet, ze z dôvodu údajného rozporu v odôvodnení nemohli pred Vseobecným súdom namietat proti dôvodnosti prístupu Komisie, a ze ani Vseobecný súd nemôze v tejto súvislosti preskúmat zákonnost. V kazdom prípade vzhladom na úvahy uvedené v bode 268 a nasl. vyssie, je zjavné, ze v prejednávanej veci to tak nie je. 320 Prvú cast tohto zalobného dôvodu zalozenú na rozpore v odôvodnení je preto potrebné zamietnut ako nedôvodnú. 321 Co sa týka údajného nedostatocného odôvodnenia, treba pripomenút, ze dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, osobitne jednak v odôvodneniach c. 188 az 190, a jednak v odôvodneniach c. 218 a 219, dostatocne presne a jasne uvádzajú dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, ze nemôze rozhodnút, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako také predstavujú státnu pomoc (pozri tiez bod 318 vyssie). 322 Spolocnosti Bouygues pritom neuvádzajú ziadnu skutocnost, ktorá by preukázala, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia im nedovoluje zistit a porozumiet rozsahu odôvodnení zakladajúcich uvedený záver Komisie a namietat proti jeho dôvodnosti pred Vseobecným súdom, a ze ani Vseobecný súd nemôze v tejto súvislosti preskúmat zákonnost. Z úvah vyjadrených v bode 268 a nasl. vyssie naopak vyplýva, ze dôvody napadnutého rozhodnutia plne umoznujú preskúmanie zákonnosti. Spolocnosti Bouygues sa hlavne nemôzu oprávnene odvolávat na to, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne neodôvodnila svoj záver, podla ktorého vyhlásenia prijaté od júla 2002 nezahrnajú prevod státnych prostriedkov napriek rozdielnym právnym stúdiám predlozeným v priebehu správneho konania, ktoré dospeli k opacnému záveru, pricom uvedené dôvody sú uvedené najmä v odôvodneniach c. 214 az 219 uvedeného rozhodnutia. 323 Nakoniec treba uviest, ze tvrdenia spolocností Bouygues zhrnuté v bodoch 177 az 181 vyssie v skutocnosti spochybnujú dôvodnost odmietnutia Komisie kvalifikovat vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako státnu pomoc a netýkajú sa údajného nedostatocného odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí v zmysle clánku 253 ES. 324 Druhú cast tohto zalobného a tým aj druhý zalobný dôvod spolocností Bouygues je preto potrebné zamietnut v plnom rozsahu. 325 Návrh na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia spolocností Bouygues treba zamietnut v plnom rozsahu, pricom nie je potrebné preskúmat tvrdenia o neprípustnosti návrhov, ktoré vo veci T-450/04 predlozila FT ako vedlajsí úcastník konania. 326 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba clánok 1 napadnutého rozhodnutia zrusit z dôvodov nezákonnosti uvedených v druhom a tretom zalobnom dôvode Francúzskej republiky a FT. II - O návrhu na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia 327 Vzhladom na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia na základe zalobných dôvodov, ktoré Francúzska republika a FT predlozili vo veciach T-425/04 a T-444/04, sa ich návrhy, ako aj návrh spolocností Bouygues vo veci T-450/04 a návrh AFORS-u vo veci T-456/04 na zrusenie clánku 2 uvedeného rozhodnutia, ktorý konstatuje, ze nie je potrebné vrátit pomoc uvedenú v clánku 1, stali bezpredmetnými. 328 Zrusenie clánku 1 uvedeného rozhodnutia v nadväznosti na zaloby podané vo veciach T-425/04 a T-444/04 má úcinok erga omnes, co mu priznáva absolútnu právnu silu rozhodnutej veci [rozsudok Súdneho dvora z 1. júna 2006, P&O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, C-442/03 P a C-471/03 P, Zb. s. I-4845, bod 43, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. marca 2009, Tirrenia di Navigazione a i./Komisia, T-265/04, T-292/04 a T-504/04, neuverejnený v Zbierke, bod 159]. 329 Toto zrusenie má za následok odpadnutie konstatovania existencie pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia s úcinkom ex tunc. Z toho vyplýva, ze vyhláseniu o nevrátení tejto pomoci uvedenému v clánku 2 uvedeného rozhodnutia takisto odpadol predmet s úcinkom ex tunc. 330 Za týchto podmienok, ako to aj úcastníci konania na pojednávaní spolocne pripustili v odpovedi na otázku Vseobecného súdu, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania, konanie o návrhoch Francúzskej republiky, FT, spolocností Bouygues a AFORS-u na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia sa zastavuje, a nie je ani potrebné posúdit dôvodnost zalobných dôvodov a tvrdení, ktoré títo zalobcovia uviedli na podporu svojich návrhov. O trovách I - Vseobecná cast 331 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 332 Podla clánku 87 ods. 6 rokovacieho poriadku, ak Vseobecný súd konanie vo veci zastavil, rozhodne o náhrade trov konania podla vlastnej úvahy. 333 Nakoniec podla clánku 87 ods. 4 prvého a tretieho pododseku rokovacieho poriadku jednak clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú svoje vlastné trovy konania, a jednak Vseobecný súd môze nariadit, ze vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. II - Veci T-425/04 a T-444/04 334 Kedze Komisia nemala vo veciach T-425/04 a T-444/04 úspech a vzhladom na doplnujúcu povahu návrhu na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia v týchto veciach, konanie o ktorých bolo zastavené, je opodstatnené zaviazat ju okrem náhrady trov konania vzniknutých Francúzskej republike a FT aj na znásanie svojich vlastných trov konania. 335 Podla clánku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku spolocnosti Bouygues znásajú svoje vlastné trovy konania. III - Vec T-450/04 336 Kedze spolocnosti Bouygues nemali úspech vo svojom návrhu na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia a vzhladom na zastavenie konania v súvislosti s ich návrhom na zrusenie clánku 2 uvedeného rozhodnutia, treba rozhodnút tak, ze znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit polovicu trov konania, ktoré vznikli Komisii. Komisia znása polovicu svojich vlastných trov konania. 337 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania. 338 Podla clánku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku FT znása svoje vlastné trovy konania. IV - Vec T-456/04 339 Vzhladom na zastavenie konania pokial ide o návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia treba rozhodnút, ze AFORS a Komisia znásajú svoje vlastné trovy konania. 340 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania. 341 Podla clánku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku FT znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 rozhodnutia Komisie 2006/621/ES z 2.augusta 2004 o státnej podpore, ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti France Télécom, sa zrusuje. 2. Konanie o návrhoch na zrusenie clánku 2 rozhodnutia 2006/621 sa zastavuje. 3. Vo veciach T-425/04 a T-444/04 Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Francúzskej republike a spolocnosti France Télécom SA. 4. Vo veciach T-425/04 a T-444/04 Bouygues SA a Bouygues Télécom SA znásajú svoje vlastné trovy konania. 5. Vo veci T-450/04 Bouygues a Bouygues Télécom znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit polovicu trov konania, ktoré vznikli Komisii. 6. Vo veci T-450/04 Komisia znása polovicu svojich vlastných trov konania. 7. Vo veci T-456/04 Association française des opérateurs de réseaux a services de télécommunications (AFORS Télécom) a Komisia znásajú svoje vlastné trovy konania. 8. Vo veciach T-450/04 a T-456/04 Francúzska republika a France Télécom znásajú svoje vlastné trovy konania. Azizi Cremona Labucka Frimodt Nielsen O'Higgins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. mája 2010. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu I - Financná situácia spolocnosti France Télécom od roku 2001 do roku 2004 II - Správne konanie III - Napadnuté rozhodnutie A - Dorucenie napadnutého rozhodnutia B - Výrok napadnutého rozhodnutia C - Konstatovania Komisie v súvislosti s financnou situáciou FT v období od júna 2002 do marca 2003 D - Predmet napadnutého rozhodnutia E - Uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES a zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve F - Zlucitelnost dotknutej pomoci so spolocným trhom G - Vrátenie dotknutej pomoci Konanie a návrhy úcastníkov konania I - Veci T-425/04 a T-444/04 II - Vec T-450/04 III - Vec T-456/04 IV - Opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, postúpenie rozsírenej komore a spojenie vecí V - Ústna cast konania Právny stav I - O návrhu na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia A - O prekázkach konania namietaných vo veciach T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) Úvodné pripomienky b) O záujme Francúzskej republiky a spolocnosti FT na konaní proti clánku 1 napadnutého rozhodnutia c) O záujme spolocností Bouygues na konaní proti clánku 1 napadnutého rozhodnutia d) O prípustnosti údajného návrhu AFORS-u na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia B - O zákonnosti clánku 1 napadnutého rozhodnutia 1. Tvrdenia úcastníkov konania a) Zhrnutie zalobných dôvodov zrusenia b) Tvrdenia Francúzskej republiky a spolocnosti FT Úvodné pripomienky O druhom zalobnom dôvode Francúzskej republiky a spolocnosti FT O tretom zalobnom dôvode Francúzskej republiky a spolocnosti FT O dodatocných tvrdeniach Francúzskej republiky a spolocnosti FT, ktoré uviedli ako vedlajsí úcastníci konania vo veci T-450/04 a v odpovedi na písomné otázky polozené Vseobecným súdom c) Tvrdenia spolocností Bouygues O prvom zalobnom dôvode spolocností Bouygues O druhom zalobnom dôvode spolocností Bouygues d) Tvrdenia Komisie O prvej casti druhého zalobného dôvodu Francúzskej republiky a spolocnosti FT O druhej casti druhého zalobného dôvodu Francúzskej republiky a spolocnosti FT O tretom zalobnom dôvode Francúzskej republiky a spolocnosti FT - O zjavne nesprávnom posúdení vyhlásenia z 12. júla 2002 - O zjavne nesprávnom posúdení uplatnenia kritéria obozretného súkromného investora - O zjavne nesprávnom posúdení v súvislosti s konaním Francúzska ako obozretného investora O prvom zalobnom dôvode spolocností Bouygues - O tvrdeniach spolocností Bouygues - O tvrdeniach spolocnosti FT ako vedlajsieho úcastníka konania O druhom zalobnom dôvode spolocností Bouygues O doplnujúcich tvrdeniach Komisie uvedených v odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) O pojme pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES b) O existencii výhody priznanej vyhláseniami prijatými od júla 2002 a návrhom akcionárskej pôzicky Úvodné pripomienky O výhode vyplývajúcej z vyhlásení prijatých od júla 2002 O výhode vyplývajúcej z návrhu akcionárskej pôzicky c) O existencii prevodu státnych prostriedkov Úvodné pripomienky O prevode státnych prostriedkov v súvislosti s vyhláseniami prijatými od júla 2002 O prevode státnych zdrojov v súvislosti s oznámením zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky a ponukou z 20. decembra 2002 zmluvy o akcionárskej pôzicke - Úvodné pripomienky - O oznámení zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky - O ponuke zmluvy z 20. decembra 2002 o akcionárskej pôzicke - O prevode státnych prostriedkov súvisiacom s vyhláseniami prijatými od júla 2002 a opatreniami z decembra 2002 d) O druhom zalobnom dôvode spolocností Bouygues zalozenom na rozpornom a nedostatocnom odôvodnení v rozpore s clánkom 253 ES II - O návrhu na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia O trovách I - Vseobecná cast II - Veci T-425/04 a T-444/04 III - Vec T-450/04 IV - Vec T-456/04 __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXLHQIev/L95995-634TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXLHQIev/L95995-634TMP.html#Footref*