ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta rozsírená komora) z 2. júla 2015 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Financné opatrenia v prospech spolocnosti France Télécom -- Návrh akcionárskej pôzicky -- Verejné vyhlásenia Francúzskej republiky -- Rozhodnutie vyhlasujúce pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom -- Neexistencia rozsírenia konania vo veci formálneho zistovania -- Právo na obhajobu -- Kritérium obozretného súkromného investora -- Obvyklé trhové podmienky -- Nesprávne právne posúdenia -- Zjavne nesprávne posúdenia" V spojených veciach T-425/04 RENV a T-444/04 RENV, Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues, D. Colas a J. Bousin, splnomocnení zástupcovia, zalobkyna vo veci T-425/04 RENV, ktorú v konaní podporuje: Spolková republika Nemecko, v zastúpení: T. Henze a J. Möller, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci U. Soltész, advokát, vedlajsí úcastník konania vo veci T-425/04 RENV a v odvolacom konaní v spojených veciach C-399/10 P a C-401/10 P, Orange, predtým France Télécom, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: S. Hautbourg a S. Cochard-Quesson, advokáti, zalobkyna vo veci T-444/04 RENV, proti Európskej komisii, v zastúpení: C. Giolito a D. Grespan, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorých predmetom sú návrhy na zrusenie rozhodnutia Komisie 2006/621/ES z 2. augusta 2004 o státnej podpore, ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti France Télécom ([2]Ú. v. EÚ L 257, s. 11), VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora), v zlození: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia F. Dehousse, I. Wiszniewska-Bial/ecka, A. M. Collins (spravodajca) a I. Ulloa Rubio, tajomník: S. Buksek Tomac, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. septembra 2014, so zretelom na rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a i./Komisia a i. (C-399/10 P a C-401/10 P, Zb., [3]EU:C:2013:175), vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Vseobecný kontext veci 1 Spolocnost France Télécom SA (teraz Orange, dalej len "FT"), operátor a dodávatel sietí a telekomunikacných sluzieb, bola zalozená v roku 1991 ako verejnoprávna právnická osoba a od 31. decembra 1996 má postavenie akciovej spolocnosti. Od októbra 1997 je FT kótovaná na burze. V roku 2002 úcast Francúzskej republiky na základnom imaní FT dosahovala 56,45 %, pricom zostávajúcu cast základného imania vlastnila verejnost (32,25 %), samotná FT (8,26 %) a zamestnanci podniku (3,04 %). 2 V prvom stvrtroku 2002 FT uverejnila svoju rocnú úctovnú závierku za rok 2001, ktorá vykazovala cisté zadlzenie vo výske 63,5 miliardy eur a stratu vo výske 8,3 miliardy eur. 3 V období od marca do júna 2002 ratingové agentúry Moody's a Standard & Poor's (dalej len "S & P") znízili rating FT a tiez ohodnotili negatívne jej perspektívu. Konkrétne 24. júna 2002 Moody's znízila rating krátkodobých a dlhodobých dlhopisov FT na posledný stupen kategórie bezpecná investícia. Súcasne doslo k výraznému poklesu kurzu akcií FT. 4 Vzhladom na financnú situáciu FT francúzsky minister hospodárstva, financií a priemyslu (dalej len "minister hospodárstva") v rozhovore uverejnenom 12. júla 2002 v denníku Les Echos (dalej len "vyhlásenie z 12. júla 2002") vyhlásil: "Sme väcsinovým akcionárom s 55 % základného imania... Stát, ktorý je akcionárom, sa bude správat ako uvedomelý [obozretný - neoficiálny preklad] investor a keby [FT] mala tazkosti, urobili by sme adekvátne opatrenia... Opakujem, keby [FT] mala financné tazkosti, co v súcasnosti nie je aktuálne, stát by urobil opatrenia nutné na ich vyriesenie. Ozivujete povesti o zvýsení imania... Nie, istotne nie! Iba tvrdím, ze v príhodnom okamihu urobíme adekvátne opatrenia. Ak to bude potrebné..." 5 V ten istý den S & P uverejnila tlacovú správu v tomto znení: "FT by mohla mat isté tazkosti s refinancovaním dlhov splatných v roku 2003. Vyjadrenie [francúzskeho] státu vsak podporuje zaradenie FT do [bezpecného] investicného radu... Francúzsky stát, ktorý vlastní vo [FT] 55 %, sa pre [S & P] jasne vyslovil, ze sa bude správat ako uvedomelý [obozretný - neoficiálny preklad] investor a ked bude mat FT tazkosti, prijme adekvátne opatrenia. Dlhodobý rating [FT] znízený na BBB-..." 6 Dna 12. septembra 2002 francúzske orgány oznámili, ze prijali demisiu predsedu predstavenstva a generálneho riaditela FT. 7 Dna 13. septembra 2002 FT zverejnila svoj polrocný financný výkaz, ktorý potvrdzoval, ze k 30. júnu 2002 sa vlastné konsolidované financné prostriedky FT dostali do záporu vo výske 440 miliónov eur a jej cisté zadlzenie dosahovalo 69,69 miliardy eur, z toho dlh na dlhopisoch so splatnostou v rokoch 2003 az 2005 predstavoval 48,9 miliardy eur. Podla tohto polrocného financného výkazu obrat FT vykazoval vzrast o 10 % v porovnaní s rovnakým posudzovaným obdobím v roku 2001, pricom prevádzkový zisk pred zapocítaním amortizácie predstavoval 6,87 miliardy eur, teda vzrast o 13,3 % podla existujúcich údajov a o 9,8 % podla priblizných údajov, a zisk z operácií predstavoval 3,18 miliardy eur s nárastom podla priblizných údajov o 15 %. Zisk po odpocítaní financných nákladov (1,75 miliardy eur), avsak este pred zapocítaním daní, akcií a mensinových podielov, okrem mimoriadnych poloziek, bol 718 miliónov eur oproti 271 miliónom k 30. júnu 2001. Volný prevádzkový tok penazných prostriedkov predstavoval 3,6 miliardy eur s nárastom o 15 % v porovnaní s prvým polrokom 2001. 8 V tlacovej správe o financnej situácii FT z 13. septembra 2002 (dalej len "vyhlásenie z 13. septembra 2002") francúzske orgány vyhlásili: "Po mimoriadnych stratách konstatovaných v prvom polroku naráza [FT] na problém nedostatku vlastného imania. Takáto financná situácia oslabuje potenciál [FT]. [Francúzska] vláda je teda odhodlaná prevziat zodpovednost v plnom rozsahu... Berúc do úvahy novú situáciu vzniknutú následkom výrazného zhorsenia stavu úctov, [predseda predstavenstva a generálny riaditel FT] navrhol [francúzskej] vláde svoje odstúpenie, pricom vláda s tým súhlasila. Odstúpenie nadobudne úcinnost na zasadnutí predstavenstva, ktoré sa bude konat v najblizsích týzdnoch a pocas ktorého bude predstavený nový predseda predstavenstva... Nový predseda bezodkladne navrhne predstavenstvu plán ozivenia úctov, ktorý by umoznil oddlzenie [FT] a obnovu jeho financnej struktúry so zretelom na strategické ciele. [Francúzsky] stát podporí [FT] pri realizácii tohto plánu a prispeje k velmi výraznému zvýseniu vlastného imania [FT] v casovom rozpätí a za podmienok, ktoré sa urcia so zretelom na trhové podmienky. Od tohto okamihu urobí [francúzsky] stát v prípade potreby opatrenia, ktoré [FT] umoznia vyhnút sa akémukolvek problému s financovaním." 9 V ten istý den agentúra Moody's zmenila perspektívu dlhu FT z negatívnej na stabilnú v tlacovej správe, v ktorej sa najmä uvádzalo: "Dôvera Moody's sa posilnila vdaka vyhláseniu [francúzskej] vlády, ktorá znova potvrdila svoju silnú podporu [FT]. Aj ked obava Moody's co sa týka celkovej úrovne financného rizika a predovsetkým nízkej likvidity pretrváva, Moody's zacal[a] viac verit tomu, ze francúzska vláda podporí [FT] v prípade, ze sa tento podnik dostane do tazkostí v súvislosti so splatením svojho dlhu." 10 Dna 2. októbra 2002 bol vymenovaný nový predseda predstavenstva a generálny riaditel FT. Tlacová správa, ktorá informovala o tomto vymenovaní (dalej len "vyhlásenie z 2. októbra 2002"), znie: "Na základe návrhu predstavenstva [FT] sa Rada ministrov rozhodla vymenovat... [nového predsedu predstavenstva a generálneho riaditela FT]. Nový predseda ihned zabezpecí výkon auditu [FT], ktorého výsledky budú predstavenstvu oznámené v nadchádzajúcich týzdnoch a z ktorého bude vychádzat plán financného ozivenia a strategického rozvoja na znízenie dlhu [FT] so zretelom na jej strategické ciele. V tomto ohlade získa [nový predseda predstavenstva a generálny riaditel FT] podporu akcionára státu, ktorý je pripravený prevziat svoju zodpovednost v plnom rozsahu. [Francúzsky] stát poskytne pomoc pri realizácii akcií na ozivenie a prispeje k zvýseniu vlastného imania [FT] podla pravidiel, ktoré sa urcia v úzkej spolupráci s predsedom predstavenstva [FT] a predstavenstvom. Ako uz bolo uvedené, [francúzsky] stát urobí v medziobdobí opatrenia, ktoré [FT] umoznia vyhnút sa akémukolvek problému s financovaním." 11 Dna 19. novembra 2002 francúzske orgány zaslali Komisii Európskych spolocenstiev "oznámenie", ktoré jednak opisuje aktuálnu financnú situáciu FT, zdôraznujúc, ze "jej operacné výkony sú výborné", a jednak informuje o ich úmysle zúcastnit sa na obnovení základného imania FT za trhových podmienok, pricom vysvetlujú, akým spôsobom prispejú k realizácii plánu ozivenia FT. V tomto oznámení francúzske orgány predovsetkým spresnili, ze: "S cielom poskytnút [FT] potrebnú úroven riadenia, aby sa co najlepsie a v co najvýhodnejsom case presadila na trhu, [francúzsky] stát je pripravený co najskôr sa podielat na zvýsení základného imania formou akcionárskej pôzicky, ktorá v okamihu predaja nových akcií bude mat podobu základného imania. Výska tejto pôzicky bude zodpovedat úplnej alebo ciastocnej úcasti [francúzskeho] státu na budúcom zvýsení základného imania a môze dosiahnut 9 [miliárd eur]. Tento úver bude docasný a jeho konverzia sa musí uskutocnit prostredníctvom akcií. Pouzije sa len v prípade potreby [FT]. Tento úver bude navyse úrocený za aktuálne platných trhových podmienok a úroky budú zahrnuté do základného imania. [Francúzsky] stát na svoju úcast na pláne ozivenia [FT] hodlá vyuzit ERAP, [francúzsky] verejný priemyselný a obchodný podnik, ktorý poskytne [FT] akcionársku pôzicku a predpokladá sa, ze po tom, co bude táto pôzicka zmenená na základné imanie, sa stane dôlezitým akcionárom [FT]. Kedze verejná úcast tohto verejného institútu vo [FT] bude predstavovat jeho aktíva, dlhy z dlhopisov budú jeho pasíva. Výber ERAP-u odráza vôlu [francúzskeho] státu jasne urcit schválené úsilie týkajúce sa státneho majetku tým, ze ho zadelí poverenej organizácii." 12 Na zasadnutí predstavenstva FT 4. decembra 2002 nové vedenie FT predlozilo akcný plán pod názvom "Ambition France Télécom 2005" (dalej len "plán Ambition 2005") predovsetkým s cielom vyvázit bilanciu podniku na základe zvýsenia jeho imania vo výske 15 miliárd eur. 13 Predlozenie plánu Ambition 2005 sprevádzala tlacová správa ministra hospodárstva zo 4. decembra 2002 (dalej len "oznámenie zo 4. decembra 2002"), ktoré znie: "Minister hospodárstva... potvrdzuje, ze [francúzsky] stát bude podporovat akcný plán schválený predstavenstvom [FT] 4. decembra [2002]. 1. Skupina [FT] je súdrznou priemyselnou skupinou, ktorej výkonnost je pozoruhodná. V súcasnosti vsak [FT] musí riesit problém nevyvázenej financnej struktúry, nedostatku vlastného kapitálu a nedostatku strednodobých zdrojov. Takáto situácia je výsledkom neúspesných, zle spravovaných investícií realizovaných v minulých obdobiach, splasnutia telekomunikacnej 'bubliny` a vo vseobecnosti sú výsledkom obratu na trhoch. Túto situáciu este zhorsila skutocnost, ze [FT] nemala inú moznost financovania svojho rozvoja nez zadlzením. 2. [Francúzsky] stát, ktorý je väcsinovým akcionárom, poziadal nové vedenie podniku, aby obnovilo financnú rovnováhu [FT] pri zachovaní integrity skupiny... 3. So zretelom na akcný plán vypracovaný vedením podniku a perspektívy návratnosti investície sa [francúzsky] stát bude podielat na zvýsení vlastného kapitálu z 15 miliárd eur [o 15 miliárd eur - neoficiálny preklad] v pomere zodpovedajúcom jeho podielu na kapitále, co predstavuje investíciu 9 miliárd eur. [Francúzsky] stát ako akcionár mieni takýmto spôsobom konat ako uvedomelý [obozretný - neoficiálny preklad] investor. [FT] musí stanovit pravidlá a casový harmonogram zvýsenia svojho vlastného imania. [Francúzska] vláda má záujem na tom, aby táto operácia prebehla s maximálnym mozným ohladom na situáciu akcionárov jednotlivcov a akcionárov zamestnancov [FT]. S cielom umoznit [FT] uskutocnit operáciu na trhu v co najpríhodnejsom okamihu, je stát pripravený uvazovat o svojej úcasti na zvýsení vlastného kapitálu poskytnutím [FT] docasného úveru úroceného za trhových podmienok. 4. Celý podiel [francúzskeho] státu vo [FT] sa prevedie na ERAP... Tento podnik sa zadlzí na financných trhoch z dôvodu financovania podielu [francúzskeho] státu na zvýsení vlastného kapitálu [FT]." 14 V dnoch 11. a 12. decembra 2002 FT zacala s dvomi následnými emisiami dlhopisov v celkovej výske 2,9 miliardy eur. 15 Dna 20. decembra 2002 ERAP, francúzsky verejný priemyselný a obchodný podnik, zaslal FT parafovaný a podpísaný návrh zmluvy o akcionárskej pôzicke (dalej len "návrh akcionárskej pôzicky"). FT tento návrh zmluvy nepodpísala a akcionárska pôzicka nebola nikdy poskytnutá. 16 Dna 15. januára 2003 si FT pozicala vo forme emisií dlhopisov celkovú sumu 5,5 miliardy eur. Na tieto dlhopisové pôzicky sa nevztahovala ziadna státna zábezpeka ani záruka. 17 Dna 10. februára 2003 FT predlzila splatnost casti zdruzenej pôzicky vo výske 15 miliárd eur. 18 Dna 4. marca 2003 sa zacalo so zvysovaním základného imania podla plánu Ambition 2005. Dna 24. marca 2003 FT uskutocnila zvýsenie základného imania o 15 miliárd eur. Francúzska republika na túto operáciu prispela sumou 9 miliárd eur v pomere k svojmu podielu na základnom imaní FT. Sumu vo výske 6 miliárd eur zabezpecilo bankové odborové zdruzenie zlozené z 21 bánk. Táto operácia sa skoncila 11. apríla 2003. 19 FT uzavrela úctovné obdobie 2002 so stratou priblizne 21 miliárd eur a cistým financným dlhom takmer 68 miliárd eur. Úctovná závierka za rok 2002, ktorú FT zverejnila 5. marca 2003, vykazovala zvýsenie obratu o 8,4 %, prevádzkového zisku pred zapocítaním amortizácie o 21,1 % a prevádzkového zisku o 30,9 %. K 14. aprílu 2003 Francúzska republika vlastnila 58,9 % základného imania FT, z toho 28,6 % prostredníctvom ERAP-u. 2. Správne konanie 20 Dna 4. decembra 2002 Francúzska republika oznámila Komisii podla clánku 88 ods. 3 ES a clánku 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([4]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) financné opatrenia stanovené plánom Ambition 2005, vrátane návrhu akcionárskej pôzicky. 21 Dna 22. januára 2003 spolocnosti Bouygues SA a Bouygues Télécom SA (spolu dalej len "spolocnosti Bouygues"), dve spolocnosti zalozené podla francúzskeho práva, pricom Bouygues Télécom SA vykonáva aktívnu cinnost na francúzskom trhu mobilných telefónov, podali Komisii staznost týkajúcu sa pomoci, ktorú Francúzska republika v rámci vyrovnávania dlhov FT poskytla FT. Táto staznost sa týkala jednak najmä oznámenia o poskytnutí investície zo strany Francúzskej republiky vo výske 9 miliárd eur a jednak vyhlásení z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 (dalej len "vyhlásenia prijaté od júla 2002"). 22 Dna 12. marca 2003 bolo rozhodnutie Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES najmä v súvislosti s financnými opatreniami uplatnenými Francúzskou republikou na podporu FT (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania") uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([5]Ú. v. EÚ C 57, s. 5). Komisia vyzvala dotknuté strany, aby k daným opatreniam predlozili svoje pripomienky. 23 Po tomto uverejnení francúzske orgány a viaceré dotknuté osoby, vrátane spolocností Bouygues, Association française des opérateurs de réseaux et services de télécommunications (Francúzske zdruzenie prevádzkovatelov sietí a telekomunikacných sluzieb - AFORS Télécom, dalej len "AFORS") a FT, predlozili Komisii svoje pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania. 24 Dna 30. mája 2003 Komisia zverejnila oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na "poskytovanie asistencných sluzieb na posúdenie súladu financnej podpory, ktorú poskytla Francúzska republika FT, so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve a prípadnej analýzy plánu ozivenia FT". Dna 24. septembra 2003 bola táto zákazka zadaná poradcovi, ktorý 28. apríla 2004 predlozil svoju správu o hospodárení (dalej len "správa z 28. apríla 2004"). K správe z 28. apríla 2004 bolo pripojené právne stanovisko z 22. marca 2004 (dalej len "stanovisko z 22. marca 2004"). Komisia listom z 3. mája 2004 zaslala tieto dve stanoviská francúzskym orgánom, pricom ich vyzvala, aby predlozili svoje pripomienky. Tieto stanoviská zaslala zároven aj FT. 3. Napadnuté rozhodnutie 25 Dna 3. augusta 2004 Komisia dorucila francúzskym orgánom rozhodnutie 2006/621/ES z 2. augusta 2004 o státnej podpore, ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti France Télécom ([6]Ú. v. EÚ L 257, s. 11, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 26 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze "akcionárska pôzicka, ktorú [Francúzska republika] poskytla [FT] v decembri 2002 vo forme úverovej linky vo výske 9 miliárd eur v spojitosti s vyhláseniami... od júla 2002 je státnou pomocou, ktorá nie je zlucitelná so spolocným trhom". 27 Komisia vo svojej odpovedi na písomnú otázku, ktorú jej v tejto súvislosti polozil Vseobecný súd, uviedla, ze odkaz na "vyjadrenia... od júla 2002" uvedený v clánku 1 napadnutého rozhodnutia treba chápat ako odkaz zahrnajúci nielen vyjadrenia z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002, ale aj oznámenie zo 4. decembra 2002. V bode 132 svojho rozsudku z 19. marca 2013, Bouygues a i./Komisia a i. (C-399/10 P a C-401/10 P, Zb., dalej len "rozsudok o odvolaní", [7]EU:C:2013:175), Súdny dvor nepovazoval oznámenie zo 4. decembra 2002 len za okolnost "kontextu", ale rozhodol, ze Komisia správne usúdila, ze toto oznámenie a návrh akcionárskej pôzicky spolu poskytli FT výhodu zahrnajúcu záväzok poskytnutia státnych prostriedkov. 28 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia treba teda chápat tak, ze kvalifikuje ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES oznámenie zo 4. decembra 2002 a návrh akcionárskej pôzicky spolocne, tak, ako spadajú do kontextu vyhlásení poskytnutých pred týmto dátumom, t. j. vyhlásení z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002. 29 Podla clánku 2 napadnutého rozhodnutia "vrátenie pomoci uvedenej v clánku 1 nemozno pozadovat". 30 Komisia v casti 3 napadnutého rozhodnutia nazvanej "Chronologický opis faktov a financnej situácie [FT]" vykonala najmä nasledujúce konstatovania. 31 Po prvé Komisia v odôvodneniach 17 az 34 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze od júna 2002 bola financná situácia FT charakterizovaná váznymi strukturálnymi tazkostami a nevyvázenou bilanciou. Komisia v tejto súvislosti poukázala jednak najmä na rýchle znízenie ratingu FT v prvej polovici roka 2002 (odôvodnenia 20 az 27 napadnutého rozhodnutia) a jednak v nadväznosti na analýzu úverovej marze FT na zvýsenie rizík spojených s jej velmi krátkodobým dlhom, a to najmä od júla 2002, v porovnaní s rizikami spojenými s jej strednodobým a dlhodobým dlhom (odôvodnenia 28 az 30 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie zvysovanie rizika spojeného s dlhom FT potvrdil prudký pokles cien dlhopisov FT v júni a v júli 2002, premietajúci sa do nizsej hodnoty dlhopisov z dôvodu zvýsenia rizika neschopnosti splácania z pohladu trhov (odôvodnenie 31 napadnutého rozhodnutia). Komisia okrem toho poukázala na výrazný pokles kurzu akcie FT v prvej polovici roka 2002 (odôvodnenie 35 napadnutého rozhodnutia). 32 Po druhé Komisia konstatovala, ze ku dnu vyhlásenia z 12. júla 2002 by akýkolvek dalsí pokles ratingu dlhu FT spôsobil stratu jej bezpecnej investicnej úrovne a ratingové agentúry S & P a Moody's boli pripravené znízit tento rating na úroven spekulatívneho dlhopisu (junk bond). Po uvedení obsahu tlacovej správy S & P z toho istého dna Komisia v odôvodnení 39 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze FT prechádzala v júli 2002 krízou dôvery, v prípade ktorej hrozilo, ze zabráni zamýslanému refinancovaniu a vyvolá riziká pre jej likviditu v roku 2003. Komisia dodala, ze ratingové agentúry udrzali rating FT na bezpecnej investicnej úrovni vzhladom na "vyhlásenia [francúzskeho] státu". 33 Po tretie Komisia uviedla, ze záver uvedený v bode 32 vyssie sa spätne potvrdil v septembri 2002 po uverejnení polrocného financného výkazu FT (odôvodnenia 40 az 50 napadnutého rozhodnutia). So zretelom na vyhlásenia z 13. septembra a 2. októbra 2002, ako aj na oznámenie zo 4. decembra 2002 ratingové agentúry Moody's a S & P zmenili svoje hodnotenie týkajúce sa správy dlhu FT a zvýsili dôveru na trhu (odôvodnenia 51 az 58 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti Komisia predovsetkým uviedla, ze v reakcii na oznámenie zo 4. decembra 2002 agentúra S & P 17. decembra 2002 potvrdila jednak, ze podpora FT zo strany francúzskych orgánov tak, ako ju dôsledne potvrdzovala od júla 2002, bola klúcovým faktorom na udrzanie ratingu tohto podniku na bezpecnej investicnej úrovni a jednak ze uvedené oznámenie bolo dôkazom tejto podpory a dostatocnej ochrany veritelov FT (pozri odôvodnenie 58 a poznámky pod ciarou c. 56 a 57 napadnutého rozhodnutia). 34 Komisia okrem toho konstatovala, ze v nadväznosti na zvýsenie základného imania FT vo februári 2003 ratingové agentúry prestali povazovat pomoc francúzskeho státu za klúcový prvok ratingu FT (odôvodnenie 61 napadnutého rozhodnutia).Vo februári 2003 agentúra Moody's vyhlásila (odôvodnenie 61 a poznámka pod ciarou c. 58 napadnutého rozhodnutia): "Francúzska vláda dôsledne potvrdzovala svoju podporu [FT] a ochotu poskytnút jej v prípade potreby financnú podporu na vyriesenie potenciálnych problémov likvidity. Táto podpora sa stala reálnou, ked... poskytol [FT] úverovú linku vo výske 9 miliárd eur na 18 mesiacov, ktorá je úrocená, ale je splatná výhradne v akciách [FT]. Moody's zohladnil [francúzsku] státnu podporu stanovením ratingu Baa3... Financné riziko spojené so znacným zadlzením [FT] nezodpovedá jeho investicnému zaradeniu (ktoré je vykompenzované jej dobrými operacnými výkonmi/implicitnou podporou francúzskej vlády)." 35 V casti 6 napadnutého rozhodnutia nazvanej "Predmet tohto rozhodnutia" Komisia v odôvodnení 185 tohto rozhodnutia v prvom rade uviedla, ze oznámené opatrenia nemozno analyzovat "bez zohladnenia vyhlásení [francúzskej] vlády z obdobia júl - december 2002". Týmito vyhláseniami totiz francúzske orgány vyjadrili svoju vôlu prijat vhodné opatrenia na vyriesenie financných problémov FT. Návrh akcionárskej pôzicky je uskutocnením ich vopred zamýslaného zámeru. 36 V odôvodnení 186 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla: "V tomto prípade Komisia konstatuje, ze opatreniam z decembra 2002, ktorých sa oznámenie týka, predchádzalo viacero vyhlásení a opatrení francúzskych orgánov z obdobia od júla [2002]. Tieto vyhlásenia a opatrenia umoznujú na jednej strane lepsie pochopit dôvody a dosah opatrení z decembra [2002]. Na druhej strane mali predchádzajúce oznámenia a opatrenia istotne dopad na to, ako trhy a hospodárske subjekty vnímali situáciu FT v mesiaci december [2002]. Kedze samotné správanie hospodárskych subjektov bolo zasa ovplyvnené správaním státu, nie je objektívnym parametrom vhodným na posúdenie správania státu. Preto je teda potrebné vziat tieto predchádzajúce intervencie do úvahy pri analýze existencie podpôr v... opatreniach [z decembra 2002]." 37 V odôvodnení 187 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze je totiz mozné analyzovat vyhlásenia a postupné opatrenia francúzskych orgánov od júla 2002 ako "celok, ktorého okamihom konkretizovania sú vraj decembrové opatrenia [ktorých výsledkom sú opatrenia z decembra 2002 - neoficiálny preklad]". 38 V odôvodneniach 188 az 191 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla: "(188) Analýza tohto prípadu napovedá na prvý pohlad o casovom posune medzi výhodami pre firmu, ktoré boli osobitne naznacené v mesiaci júl [2002] a potenciálnym vynalozením státnych zdrojov, ktorý bol jasnejsie naznacený v mesiaci december [2002]. Vyhlásenia ministra hospodárstva... by sme totiz mohli kvalifikovat ako pomoc vtedy, keby mali nepochybne úcinok na trhy a poskytli by [FT] zvýhodnenie. Nebude vsak jednoduché jednoznacne urcit, ci vyhláseni[e] z [12.] júla 2002 mohl[o] byt aspon potenciálne záväzkom na poskytnutie státnych zdrojov. Z tohto pohladu Komisia dobre rozanalyzovala mnohé právne argumenty s cielom dokázat jednak to, ze také verejné vyhlásenia boli z právneho hladiska ekvivalentom státnej záruky a jednak to, ze stát dal týmito vyhláseniami v stávku [ze stát týmito vyhláseniami ohrozil - neoficiálny preklad] svoju dobrú povest s hospodárskymi dôsledkami v prípade ich nedodrzania. Tieto okolnosti zakladajú vcelku riziko, pretoze skutocne môzu ohrozit státne zdroje (bud domáhaním sa zodpovednosti státu voci investorom, alebo zvýsením nákladov na budúce transakcie státu). Téza, ze vyhláseni[e] z [12.] júla 2002 [predstavuje] [pomoc], je teda novátorskou tézou, ale pravdepodobne nepodlozenou [podlozenou - neoficiálny preklad]. (189) V tomto prípade vsak Komisia nemá k dispozícii dostatok základných informácií, aby mohla nevyvrátitelne dokázat existenciu podpory na základe novátorskej tézy. Na druhej strane sa nazdáva, ze môze dokázat existenciu prvkov podpory tradicnejsím prístupom, vychádzajúc z... vyhlásení [z decembra 2002], ktoré boli úradne oznámené. (190) Existencia záväzku poskytnutia státnych zdrojov je totiz v mesiaci decembri [2002] jasná. V decembri [2002] je evidentná aj existencia zvýhodnenia [FT], ak sa zohladní dopad vyhlásení a predbezných opatrení na trhy. (191) Z tohto hladiska nemozno 'zásadou súkromného investora v trhovej ekonomike` odôvodnovat uvedenú intervenciu [z decembra 2002], ako to majú v úmysle francúzske orgány, pretoze správanie hospodárskych subjektov bolo v decembri jasne ovplyvnené predbeznými praktikami a vyhláseniami vlády od júla [2002]. Ak aj mozno pochybovat o tom, ci bol[o] vyhlásenie [z 12.] júla [2002] dost konkrétne, aby mohl[o] byt ako také podpor[ou], niet ziadnych pochybností o tom, ze uvedené vyhláseni[e] stacil[o] na 'nakazenie` vnímania zo strany trhov a na ovplyvnenie neskorsieho správania hospodárskych subjektov [ze uvedené vyhlásenie stacilo na to, aby 'nakazilo` vnímanie zo strany trhov a ovplyvnilo neskorsie správanie hospodárskych subjektov - neoficiálny preklad]. Ak platí práve tento prípad, takéto správanie hospodárskych subjektov nemozno povazovat za neutrálne východisko pri posudzovaní správania [francúzskeho] státu. Predpoklad zalozený na zásade 'súkromného investora v trhovej ekonomike` sa teda nemôze opierat o situáciu na trhu, aká bola v decembri [2002], ale logicky musí vychádzat zo situácie na trhu, ktorá nebola ovplyvnená dopadom predbezných vyhlásení." 39 V casti 7 napadnutého rozhodnutia nazvanej "Posúdenie predmetného opatrenia podla clánku 87 ods. 1 [ES]" Komisia predovsetkým uviedla (odôvodnenie 194 napadnutého rozhodnutia): "[Návrhom] akcionárskej pôzicky (ktorá je anticipáciou [predpokladom - neoficiálny preklad] úcasti [francúzskeho] státu na rekapitalizácii [FT]) sa FT poskytuje výhoda, pretoze jej umoznuje zvýsit financné prostriedky a uistit trh o jej platobnej schopnosti. Aj ked [zmluva] o [akcionárskej] pôzicke nebola nikdy podpísaná, samotná potenciálna existencia tejto pôzicky môze FT zvýhodnit, pretoze na jej základe trh usúdil, ze [FT] je financne spolahlivejs[ia]. To by mohlo mat vplyv na podmienky pôzicky FT." 40 V odôvodnení 196 napadnutého rozhodnutia Komisia vo svojej analýze podmienky týkajúcej sa záväzku poskytnutia státnych prostriedkov uviedla, ze "potenciálny dodatocný výdavok zo státnych zdrojov vznikol oznámením o poskytnutí akcionárskej pôzicky spojeným s vytvorením podmienok na poskytnutie tejto pôzicky..., co vyvolalo na trhu zdanie, ze k poskytnutiu pôzicky naozaj doslo... a takisto aj dorucením FT zmluvy o pôzicke parafovanej a podpísanej ERAP-om". V tom istom odôvodnení Komisia dodala, ze skutocnost, ze FT túto zmluvu o akcionárskej pôzicke nikdy nepodpísala, neznamená, ze nevznikol potenciálny záväzok podpory zo státnych zdrojov. FT ju totiz mohla kedykolvek podpísat, cím by okamzite dosiahla vyplatenie sumy 9 miliárd eur. 41 Komisia po tom, co konstatovala, ze zvýhodnenie takto poskytnuté FT narusilo alebo hrozilo narusením hospodárskej sútaze a mohlo by narusit obchod medzi clenskými státmi (odôvodnenia 198 az 201 napadnutého rozhodnutia), v casti 8 napadnutého rozhodnutia nazvanej "Zásada uvedomelého [obozretného - neoficiálny preklad] súkromného investora" preskúmala otázku, ci táto zásada bola dodrzaná s prihliadnutím na vsetky vyhlásenia francúzskych orgánov v mesiacoch, ktoré predchádzali predlozeniu návrhu akcionárskej pôzicky (odôvodnenia 203 az 230 napadnutého rozhodnutia). Zo znenia týchto vyhlásení a ich úcinku na trh totiz vyplýva, ze Francúzska republika sa rozhodla podporit FT uz v júli 2002 (odôvodnenie 203 napadnutého rozhodnutia). 42 S prihliadnutím na vyhlásenia prijaté od júla 2002 a na oznámenie zo 4. decembra 2002 sa Komisia v podstate domnievala, ze "tieto vyhlásenia mozno vcelku povazovat za zverejnujúce zámer [francúzskeho] státu urobit v prípade, keby mala [FT] problémy s financovaním alebo financné tazkosti, vsetko potrebné na ich prekonanie" a vyjadrujúce jeho záväzok v tejto súvislosti. Tieto opakované, podobné a Francúzskej republike pripísatelné verejné vyhlásenia sú dostatocne jasné, presné a jednoznacné, aby mohli byt dôkazom o vierohodnom záväzku tohto státu, najmä vo vztahu k financnej a priemyselnej obci, ktorá ich takto pochopila (odôvodnenia 206 az 213 a 217 napadnutého rozhodnutia). Navyse popri týchto verejných vyhláseniach sa francúzske orgány tiez obrátili na "hlavné hospodárske subjekty na trhu", akým je agentúra S & P, aby ich informovali o svojich zámeroch a co najrýchlejsie uistili trh, aby sa zamedzilo poklesu hodnotenia dlhu FT na úroven "junk bond" (odôvodnenie 212 napadnutého rozhodnutia). 43 V odôvodneniach 214 az 218 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala "otázku, ci by súkromný investor, ktorý urobil rovnaké vyhlásenia ako [francúzsky] stát, bol v súkromnom práve povinný dodrzat svoje sluby". Komisia sa predovsetkým domnievala, ze v tomto stádiu nemôze vylúcit, ze predmetné vyhlásenia majú záväzný úcinok na základe francúzskeho správneho, obcianskeho, obchodného a trestného práva, ako aj na základe práva státu New York (Spojené státy americké). Dalej uviedla, ze takéto vyhlásenia môze trh povazovat za plne dôveryhodné, takze vyvolávajú isté ocakávanie trhu, ze Francúzska republika "urobí vsetko potrebné na vyriesenie financných tazkostí FT". Podla Komisie "keby [francúzsky] stát toto ocakávanie nesplnil, malo by to dopad na jeho dobrú povest ako vlastníka, akcionára alebo správcu kótovaných alebo nekótovaných firiem a takisto ako emitenta dlhopisov na financovanie verejného dlhu" (odôvodnenie 217 napadnutého rozhodnutia). Uvedené vyhlásenia tak vyjadrujú stratégiu zalozenú na dobrej povesti státu, spocívajúcu v dôveryhodnom prijatí krátkodobého a dlhodobého záväzku. Tieto prvky mozno preto "chápat ako rizikové v tom zmysle, ze ohrozujú státne zdroje (bud zalozením zodpovednosti státu voci investorom, alebo zvýsením nákladov na budúce transakcie státu)" a "téza, ze vyhlásenia od júla 2002 sú podporami je... novátorská, ale pravdepodobne nepodlozená [podlozená - neoficiálny preklad]" (odôvodnenie 218 napadnutého rozhodnutia). 44 V odôvodnení 219 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia dospela k záveru, ze "by na tomto základe [ne]mohla nezvratne dokázat existenciu podpôr". Na druhej strane sa domnievala, "ze bude môct dokázat existenciu prvkov pomoci tradicnejsím spôsobom na základe opatrení z decembra 2002, ktoré boli uvedené v oznámení". V tejto súvislosti stací "dokázat, ze predbezné vyhlásenia skutocne ovplyvnili v decembri [2002] trhy a nebude potrebné kvalifikovat tieto... vyhlásenia ako zakladajúce státne podpory". 45 Opierajúc sa najmä o správu z 28. apríla 2004, ktorá konstatovala neprirodzený a nie zanedbatelný nárast hodnoty akcií a dlhopisov FT v nadväznosti na vyhlásenie z 12. júla 2002, o tlacovú správu S & P z toho istého dna, ako aj o správu Deutsche Bank z 22. júla 2002 Komisia dospela k záveru, ze "trh povazoval vyhlásenia [francúzskych orgánov] za stratégiu dôveryhodného záväzku [francúzskeho] státu podporit FT" (odôvodnenia 220 a 221 napadnutého rozhodnutia). 46 V odôvodnení 222 napadnutého rozhodnutia Komisia dodala, ze tieto vyhlásenia mali na trh velmi silné úcinky. Prispeli totiz k opätovnému získaniu dôvery financných trhov a boli urcujúcim faktorom udrzania bonitného zaradenia FT v investicnom rade. Znízenie ratingu by viedlo k nepravdepodobnosti akejkolvek akcionárskej pôzicky a urcite by spôsobilo jej ovela väcsiu nákladovost. 47 Podla Komisie "skutocnost, ze opatrenia oznámené v decembri [2002] prijaté samostatne môzu vyvolat dojem celkom racionálnych operácií, nic nemení na tom, ze správanie hospodárskych subjektov v decembri bolo evidentne ovplyvnené krokmi a vyhláseniami [francúzskeho] státu formulovanými predbezne a hlavne od júla 2002, ktoré boli vyjadrením zámeru [francúzskeho] státu vyriesit problémy s financovaním [FT]" (odôvodnenie 225 napadnutého rozhodnutia). V tomto zmysle je rozhodnutie francúzskych orgánov predvídat obnovenie kapitálu FT na základe poskytnutia úverovej linky v konecnom dôsledku výsledkom ich vyhlásení (odôvodnenie226 napadnutého rozhodnutia). 48 Podla Komisie nie je rozhodujúce, ze operácia obnovenia kapitálu FT, ktorá sa uskutocnila v apríli 2003, bola úspesná a ze akcionárska pôzicka nebola nikdy poskytnutá. Pri uplatnení kritéria obozretného súkromného investora treba totiz vychádzat z informácií, ktoré má investor k dispozícii v okamihu prijímania rozhodnutia investovat. Vzhladom na to, ze vyhlásenia francúzskych orgánov ovplyvnili trh a správanie hospodárskych subjektov, Komisia "nemôze pri posudzovaní správania státu vychádzat zo správania ostatných hospodárskych subjektov a takto uplatnit kritérium spoluúcasti". Podla Komisie totiz "júlové vyhlásenia [francúzskeho] státu, ze urobí vsetko pre to, aby [FT] prekonal[a] svoje problémy s financovaním, ktoré neskôr zopakoval, skreslujú moment spoluúcasti, pretoze k súkromným investorom nemozno este pristupovat tak, ako keby sa rozhodovali iba na základe situácie [FT], a to nezávisle od toho, ci tieto vyhlásenia [zahrnajú] státnu pomoc alebo nie". Uplatnenie zásady obozretného súkromného investora v trhovej ekonomike nemôze vychádzat zo situácie na trhu v decembri 2002, ale logicky sa musí opierat "o situáciu na trhu neovplyvnenom skorsími vyhláseniami a verejnými oznámeniami" (odôvodnenie 227 napadnutého rozhodnutia). 49 "Zdá sa" vsak, ze ak sa predmetné rozhodnutia investovat preskúmajú v so zameraním sa na situáciu pred júlom 2002, nerespektujú uvedenú zásadu (odôvodnenie 228 napadnutého rozhodnutia). V uvedenom case sa FT nachádzala v tazkej ekonomickej situácii a stratila dôveru trhov, pricom francúzske orgány v tom case este neprijali ziadne opatrenia na zlepsenie riadenia FT a jeho výsledkov a ani neobjednala hlbkový audit, neutvorila nový manazment, ani nepripravila ziaden plán ozdravenia podniku. Za týchto okolností je "nepravdepodobné, ze by súkromný investor urobil od júla 2002 podobné vyhlásenia ako vyhlásenia francúzskej vlády, ktorými vláda z cisto ekonomického hladiska vystavila skúske svoju dôveryhodnost a dobrú povest a z právneho hladiska sa vtedy v kazdom prípade zaviazala financne podporit [FT]". Takýmto správaním by takýto investor zobral na seba velmi velké riziko vo vztahu k FT bez akejkolvek náhrady. Pritom ani hlavný akcionár, ktorý by mal vtedy rovnaké informácie ako francúzske orgány, by v júli 2002 neurobil vo vztahu k FT takéto vyhlásenia bez uskutocnenia hlbkového auditu jej financnej situácie a prijatia nutných opatrení na ozdravenie podniku, aby mohol posúdit riziko a perspektívy zisku, ktoré takýto záväzok prinása. Takýto hlavný akcionár by bol v kazdom prípade býval potreboval úcast financných trhov na to, aby mohol ozdravit situáciu FT. Uvedené trhy vsak "neboli vtedy ochotné investovat alebo poskytnút FT velký úver" (odôvodnenie 229 napadnutého rozhodnutia). 50 Podla Komisie "je len málo pravdepodobné, ze by uvedomelý [obozretný - neoficiálny preklad] súkromný investor nachádzajúci sa v rovnakej situácii ako francúzsky stát bol býval urobil v júli 2002 vyhlásenia o podpore v prospech FT vzhladom na ekonomickú situáciu FT a v tomto smere je nedostatok jasných a úplných informácií". Este menej pravdepodobné je to, ze by obozretný súkromný investor "poskytol akcionársku pôzicku a tým by na seba zobral velmi velké financné riziko" (odôvodnenie 229 napadnutého rozhodnutia). 51 Komisia na základe vsetkých uvedených skutocností dospela k záveru, ze "[kritérium] uvedomelého [obozretného - neoficiálny preklad] súkromného investora v trhovom hospodárstve nebol[o] splnen[é]", a ze "výhoda poskytnutá FT formou návrhu akcionárskej pôzicky - ktorý bol preskúmaný z hladiska predbezných vyhlásení a intervencií francúzskych orgánov - [bola] státnou pomocou, hoci rozsah výhody sa [dal] len tazko vycíslit" (odôvodnenie 230 napadnutého rozhodnutia). 52 V casti 9 napadnutého rozhodnutia nazvanej "Úctovná evidencia podpory" sa Komisia domnievala, ze dotknuté podporné opatrenia nesplnajú podmienky na ich povolenie stanovené oznámením Komisie o usmerneniach Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach ([8]Ú. v. ES C 288, 1999, s. 2) (odôvodnenia 231 az 255 napadnutého rozhodnutia). Komisia teda dospela k záveru, ze tieto opatrenia predstavujú státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom (odôvodnenie 256 napadnutého rozhodnutia). 53 V casti 10 napadnutého rozhodnutia nazvanej "Vrátenie podpory" Komisia vyhlásila, ze nie je v tomto stádiu schopná presne stanovit výsku predmetnej podpory alebo uviest v napadnutom rozhodnutí parametre, ktoré Francúzskej republike umoznia stanovit uvedenú sumu neskôr. Domnievala sa, ze dodrziavanie práv na obhajobu a zásady legitímnej dôvery bráni vráteniu tejto podpory v súlade s clánkom 14 nariadenia c. 659/1999 (odôvodnenia 257 az 264 napadnutého rozhodnutia). Predchádzajúce konania pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom 1. Predchádzajúce konanie pred Vseobecným súdom 54 Návrhmi dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 13. októbra 2004 (vec T-425/04), 5. novembra 2004 (vec T-444/04) a 9. novembra 2004 (vec T-450/04) Francúzska republika, FT a spolocnosti Bouygues podali kazdá jednotlivo zalobu, ktorou sa domáhali zrusenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 12. novembra 2004 (vec T-456/04) AFORS podal zalobu, ktorou sa domáhal zrusenia clánku 2 tohto rozhodnutia. 55 Uznesením z 30. januára 2008 predseda tretej komory Súdu prvého stupna povolil spolocnostiam Bouygues vstúpit do konania vo veci T-444/04 v rámci jeho ústnej casti ako vedlajsí úcastníci konania na podporu návrhov Komisie. 56 Dna 13. februára 2008 na základe clánku 14 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna z 2. mája 1991 a na návrh tretej komory Súd prvého stupna po vypocutí úcastníkov konania v súlade s clánkom 51 tohto rokovacieho poriadku rozhodol postúpit veci T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04 rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 57 Uznesením predsedu tretej rozsírenej komory Súdu prvého stupna zo 17. februára 2009 boli vsetky styri veci v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 spojené na úcely ústnej casti konania a rozsudku. 58 Rozsudkom z 21. mája 2010, Francúzsko a i./Komisia (T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04, Zb., dalej len "rozsudok z 21. mája 2010", [9]EU:T:2010:216), Vseobecný súd jednak zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia a jednak rozhodol, ze konanie o návrhoch na zrusenie clánku 2 tohto rozhodnutia sa zastavuje. 59 Pokial ide o návrh na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia, Vseobecný súd v prvom rade zamietol prekázky konania namietané Komisiou vo veciach T-425/05, T-444/04 a T-450/04 a rozhodol, ze nie je potrebné rozhodnút o prekázke konania, na ktorú FT poukázala vo veci T-456/04 v prípade návrhu AFORS-u na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia (rozsudok z 21. mája 2010, uz citovaný v bode 58 vyssie, [10]EU:T:2010:216, body 111 az 134). 60 Po druhé Vseobecný súd preskúmal spolocne druhý a tretí zalobný dôvod uvedený vo veciach T-425/04 a T-444/04, ako aj prvý a druhý zalobný dôvod uvedený proti clánku 1 napadnutého rozhodnutia vo veci T-450/04, pretoze tieto zalobné dôvody sa v podstate týkali pojmu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok z 21. mája 2010, uz citovaný v bode 58 vyssie, [11]EU:T:2010:216, body 212 az 326). 61 V tejto súvislosti Vseobecný súd po prvé pripomenul niektoré zásady týkajúce sa pojmu pomoc, ako aj rozsahu súdneho preskúmania, ktoré sa má vykonat (rozsudok z 21. mája 2010, body 212 az 220). Uviedol najmä, ze ako to pripustili aj úcastníci konania na pojednávaní, uplatnenie kritéria súkromného investora si nevyhnutne vyzaduje, aby opatrenia prijaté státom v prospech podniku poskytovali výhodu pochádzajúcu zo státnych prostriedkov (rozsudok z 21. mája 2010, uz citovaný v bode 58 vyssie, [12]EU:T:2010:216, bod 217). 62 Po druhé Vseobecný súd preskúmal, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002 a návrh akcionárskej pôzicky, posudzované samostatne alebo ako celok, poskytli FT jednu alebo viacero výhod (rozsudok z 21. mája 2010, uz citovaný v bode 58 vyssie, [13]EU:T:2010:216, body 222 az 260). 63 V tejto súvislosti Vseobecný súd po uvedení urcitých úvodných pripomienok a definovaní pojmu výhoda ako pojmu, ktorý vyzaduje, aby mal zásah státu za následok zlepsenie hospodárskej alebo financnej situácie príjemcu (rozsudok z 21. mája 2010, uz citovaný v bode 58 vyssie, [14]EU:T:2010:216, body 222 az 231), najskôr zistoval, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002, ako aj oznámenie zo 4. decembra 2002 samé osebe poskytujú FT takúto výhodu (rozsudok z 21. mája 2010, uz citovaný v bode 58 vyssie, [15]EU:T:2010:216, body 232 az 242). Vseobecný súd sa v tejto súvislosti v podstate domnieval, ze Komisia dostatocne preukázala, ze tieto vyhlásenia a toto oznámenie, posudzované spolocne, poskytli FT významnú výhodu, lebo umoznili znovu získat dôveru zo strany financných trhov, umoznili a ulahcili prístup FT k novým úverom potrebným na refinancovanie jej dlhov s krátkou dobou splatnosti vo výske 15 miliárd eur a znízili náklady na ne a napokon prispeli k stabilizácii jej velmi slabej financnej situácie. Vseobecný súd sa domnieval, ze za týchto podmienok nie je potrebné rozhodnút o otázke, ci uvedené vyhlásenia obsahovali aj výhodu v prospech FT, ktorá kladne ovplyvnila kurzy jej akcií a dlhopisov. 64 Vseobecný súd dalej preskúmal, ci návrh akcionárskej pôzicky sám osebe poskytol FT dodatocnú a individuálnu výhodu, a následne dospel k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze to tak bolo (rozsudok z 21. mája 2010, uz citovaný v bode 58 vyssie, [16]EU:T:2010:216, body 243 az 258). Vseobecný súd sa jednak domnieval, ze dodatocná výhoda, na ktorú Komisia poukázala v odôvodnení 194 napadnutého rozhodnutia, je zjavne tazko odlísitelná od výhody, ktorá vyplýva z vyhlásení prijatých od júla 2002 a osobitne od výhody súvisiacej s oznámením zo 4. decembra 2002. Vseobecný súd v tejto súvislosti najmä uviedol, ze zaslanie návrhu akcionárskej pôzicky 20. decembra 2002 nebolo verejnosti sprístupnené samostatne a nad rámec oznámenia o tomto návrhu zo 4. decembra 2002. Vseobecný súd sa tiez domnieval, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze samotná moznost FT vyuzit jednostranne a bezpodmienecne úverovú linku vo výske 9 miliárd eur, ktorá bola predmetom návrhu akcionárskej pôzicky, je výhodou v jej prospech, hoci návrh zmluvy nebol nou nikdy podpísaný ani vykonaný. Vseobecný súd v tejto súvislosti konstatoval, ze Komisia neurcila ani nepreukázala prípadné zlepsenie ekonomickej situácie FT, ktoré by mohlo vyplývat zo "zmluvnej ponuky", ktorou bol návrh akcionárskej pôzicky, v porovnaní so situáciou, v ktorej sa nachádzala najmä po tom, co sa jej naskytla moznost splatit svoje dlhy vo výske 9 miliárd eur za podmienok, ktoré v tom case existovali na trhu s obligáciami. 65 Po tretie Vseobecný súd preskúmal podmienku týkajúcu sa existencie prevodu státnych prostriedkov (rozsudok z 21. mája 2010, uz citovaný v bode 58 vyssie, [17]EU:T:2010:216, body 262 az 313). V bode 262 rozsudku z 21. mája 2010, uz citovaného v bode 58 vyssie ([18]EU:T:2010:216), Vseobecný súd spresnil, ze existuje poziadavka spojitosti medzi zistenou výhodou a záväzkom poskytnutia státnych prostriedkov, pretoze uvedená výhoda musí úzko súvisiet so zodpovedajúcim záväzkom zatazujúcim státny rozpocet alebo s vytvorením ekonomického rizika dostatocne konkrétneho pre tento rozpocet na základe právne záväzných záväzkov, ktoré stát prijal. 66 Vseobecný súd najskôr dospel k záveru, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 nezahrnajú záväzok poskytnutia státnych prostriedkov a zamietol návrh spolocností Bouygues na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia odmietla kvalifikovat tieto vyhlásenia ako státnu pomoc (rozsudok z 21. mája 2010, uz citovaný v bode 58 vyssie, [19]EU:T:2010:216, body 268 az 290). Vseobecný súd dospel k tomuto záveru najmä po tom, co konstatoval, ze uvedené vyhlásenia nemozno z dôvodu ich otvorenej, nepresnej a podmienenej povahy, osobitne pokial ide o povahu, rozsah a podmienky prípadného zásahu státu v prospech FT, a vzhladom na okolnosti, za akých boli prijaté, povazovat za státnu záruku ani vykladat ako vyjadrenie neodvolatelného záväzku poskytnút presnú financnú pomoc v prospech FT alebo ako vyjadrenia vystavujúce francúzske státne prostriedky riziku, ktoré predstavuje prevod takýchto prostriedkov. 67 Vseobecný súd dalej vykonal individuálne preskúmanie oznámenia zo 4. decembra 2002 (rozsudok z 21. mája 2010, uz citovaný v bode 58 vyssie, [20]EU:T:2010:216, body 293 az 298). Domnieval sa, ze mu neprislúcha preskúmat, ci toto oznámenie samo osebe obsahuje dostatocne presný, jednoznacný a bezpodmienecný, a teda právne záväzný záväzok, umoznujúci dospiet k záveru o existencii prevodu státnych prostriedkov, pretoze ani Komisia ani spolocnosti Bouygues neuviedli takéto tvrdenie ani nepredlozili relevantné a dôkazné skutocnosti v tejto súvislosti (rozsudok z 21. mája 2010, uz citovaný v bode 58 vyssie, [21]EU:T:2010:216, body 293 az 295). 68 V bode 296 rozsudku z 21. mája 2010, uz citovaného v bode 58 vyssie ([22]EU:T:2010:216), Vseobecný súd dodal, ze v kazdom prípade prevod státnych prostriedkov vyplývajúci z uvedeného oznámenia môze spocívat len vo výhode otvorenia úverovej linky vo výske 9 miliárd eur, ktorú toto oznámenie výslovne predpokladalo. Komisia vsak na jednej strane túto výhodu v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne necharakterizovala a na druhej strane táto výhoda je odlisná od výhody vyplývajúcej z vyhlásení prijatých od júla 2002, ako je uvedená v napadnutom rozhodnutí. V bode 297 tohto rozsudku Vseobecný súd spresnil, ze poziadavka spojitosti medzi zistenou výhodou a prevodom státnych prostriedkov predpokladá, ze táto výhoda zodpovedá rovnakému záväzku zatazujúcemu státny rozpocet, pricom dalej uviedol, ze v prejednávanej veci to tak nie je, pokial ide o vztah medzi výhodou uvedenou v napadnutom rozhodnutí, vyplývajúcou jednak z vyhlásení prijatých od júla 2002 a jednak z údajného prevodu verejných prostriedkov, ktorý spocíva v otvorení úverovej linky vo výske 9 miliárd eur, ako bola plánovaná v oznámení zo 4. decembra 2002. 69 Na základe toho Vseobecný súd v bode 298 rozsudku z 21. mája 2010, uz citovaného v bode 58 vyssie ([23]EU:T:2010:216), dospel k záveru, ze Komisia nepreukázala, ze oznámenie zo 4. decembra 2002 zahrnalo prevod státnych prostriedkov. 70 Okrem toho pokial ide o návrh akcionárskej pôzicky, Vseobecný súd sa v bode 299 rozsudku z 21. mája 2010, uz citovaného v bode 58 vyssie ([24]EU:T:2010:216), domnieval, ze vzhladom na to, ze Komisia dostatocne neurcila výhodu vyplývajúcu z tohto návrhu, uz vôbec nemôze dospiet k záveru o existencii prevodu prostriedkov súvisiaceho s touto výhodou. 71 V bodoch 302 az 309 rozsudku z 21. mája 2010, uz citovaného v bode 58 vyssie ([25]EU:T:2010:216), Vseobecný súd preskúmal, ci Komisia mohla na základe celkového preskúmania vyhlásení prijatých od júla 2002 spolu s oznámením zo 4. decembra 2002 a návrhom akcionárskej pôzicky dospiet k záveru, ze kritérium prevodu státnych prostriedkov bolo v prejednávanej veci splnené. 72 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 303 a 304 rozsudku z 21. mája 2010, uz citovaného v bode 58 vyssie ([26]EU:T:2010:216), konstatoval, ze samotné vyhlásenia prijaté od júla 2002 nezhrnali ocakávanie osobitnej financnej podpory, aká sa nakoniec realizovala v decembri 2002, ale na rozdiel od oznámenia zo 4. decembra 2002 mali otvorenú, nepresnú a podmienecnú povahu, pokial ide o povahu, rozsah a podmienky prípadného budúceho zásahu Francúzska. Rozhodnutie Francúzska v decembri 2002 oznámit a ponúknut návrh akcionárskej pôzicky predstavuje teda dôlezité prerusenie sledu udalostí, ktoré viedli k refinancovaniu FT. V bode 305 tohto rozsudku Vseobecný súd zamietol tvrdenie Komisie, podla ktorého návrh akcionárskej pôzicky bol uskutocnením skorsích vyhlásení Francúzskej republiky. 73 Vseobecný súd tiez v bode 307 rozsudku z 21. mája 2010, uz citovaného v bode 58 vyssie ([27]EU:T:2010:216), rozhodol, ze Komisia sa nemôze zbavit svojej povinnosti zistit osobitnú výhodu, ktorá zahrna zodpovedajúci prevod státnych prostriedkov. Vseobecný súd v bode 308 tohto rozsudku dodal, ze vzhladom na vázne prerusenie v slede udalostí a v konaní francúzskych orgánov v decembri 2002 Komisia nebola oprávnená vytvorit súvislost medzi prípadným záväzkom poskytnutia státnych prostriedkov v tomto stádiu a výhodami poskytnutými na základe skorsích opatrení, a to vyhlásení prijatých od júla 2002, najmä pokial mali tieto opatrenia podstatne odlisnú povahu v porovnaní s opatreniami prijatými v decembri 2002. Uvedená súvislost medzi prvkami zakladajúcimi pojem pomoc, pokial ide o rozdielne skutkové okolnosti, ktoré vznikli v rozdielnych stádiách, je totiz v rozpore s poziadavkou spojitosti medzi výhodou a prevodom státnych prostriedkov. 74 Vseobecný súd na základe toho v bode 309 rozsudku z 21. mája 2010, uz citovaného v bode 58 vyssie ([28]EU:T:2010:216), dospel k záveru, ze hoci je Komisia oprávnená zohladnit vsetky udalosti, ktoré predchádzali a ovplyvnili konecné rozhodnutie, ktoré Francúzsko prijalo v decembri 2002 na podporu FT prostredníctvom návrhu akcionárskej pôzicky, aby mohla charakterizovat výhodu, nepodarilo sa jej preukázat existenciu prevodu státnych prostriedkov, ktorý by súvisel s touto výhodou. Podla názoru Vseobecného súdu okolnost, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002, ako aj oznámenie zo 4. decembra 2002 zvýhodnili FT, lebo jej umoznili znovu získat dôveru financných trhov a zlepsit podmienky jej refinancovania, nemá za následok zodpovedajúce znízenie státneho rozpoctu alebo dostatocne konkrétne ekonomické riziko výdavkov zatazujúcich tento rozpocet. Vseobecný súd predovsetkým uviedol, ze uvedená výhoda je odlisná od tej, ktorú môze zahrnat návrh akcionárskej pôzicky a ktorú napadnuté rozhodnutie dostatocne neurcilo. 75 Vseobecný súd preto v bode 310 rozsudku z 21. mája 2010, uz citovaného v bode 58 vyssie ([29]EU:T:2010:216), dospel k záveru, ze Komisia vykonala nesprávny výklad pojmu státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ked usúdila, ze návrh akcionárskej pôzicky v kontexte vyhlásení prijatých od júla 2002 obsahuje poskytnutie výhody v prospech FT spocívajúcej v prevode státnych prostriedkov. Vseobecný súd teda prijal druhú cast druhého zalobného dôvodu, ako aj tretí zalobný dôvod Francúzskej republiky a FT v rozsahu, v akom uvedená cast a dôvod namietajú proti uplatneniu pojmu pomoc, a taktiez sa domnieval, ze nie je potrebné preskúmat prvú cast druhého zalobného dôvodu ani tretí zalobný dôvod Francúzskej republiky a FT v rozsahu, v akom uvedená cast a dôvod spochybnujú zákonnost uplatnenia kritéria obozretného súkromného investora Komisiou (rozsudok z 21. mája 2010, uz citovaný v bode 58 vyssie, [30]EU:T:2010:216, body 311 a 312). Vseobecný súd sa tiez domnieval, ze vzhladom na to, ze treba zrusit clánok 1 napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatnení clánku 87 ods. 1 ES, nie je uz potrebné preskúmat prvý zalobný dôvod Francúzskej republiky a FT ani stvrtý zalobný dôvod Francúzskej republiky (rozsudok z 21. mája 2010, uz citovaný v bode 58 vyssie, [31]EU:T:2010:216, bod 313). 76 Po tretie Vseobecný súd preskúmal a zamietol druhý zalobný dôvod uvedený spolocnostami Bouygues vo veci T-450/04, zalozený na rozpornom a nedostatocnom odôvodnení v rozpore s clánkom 253 ES (rozsudok z 21. mája 2010, uz citovaný v bode 58 vyssie, [32]EU:T:2010:216, body 314 az 324). 77 So zretelom na vsetky predchádzajúce úvahy Vseobecný súd zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uvedených v druhom a tretom zalobnom dôvode Francúzskej republiky a FT (rozsudok z 21. mája 2010, uz citovaný v bode 58 vyssie, [33]EU:T:2010:216, bod 326). 78 V bodoch 327 az 330 rozsudku z 21. mája 2010, uz citovaného v bode 58 vyssie ([34]EU:T:2010:216), Vseobecný súd rozhodol, ze vzhladom na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia na základe zalobných dôvodov, ktoré Francúzska republika a FT predlozili vo veciach T-425/04 a T-444/04, sa ich návrhy, ako aj návrh spolocností Bouygues vo veci T-450/04 a návrh AFORS-u vo veci T-456/04 na zrusenie clánku 2 uvedeného rozhodnutia stali bezpredmetnými. Domnieval sa preto, ze konanie o týchto návrhoch na zrusenie treba zastavit. 2. Konanie pred Súdnym dvorom 79 Návrhmi dorucenými do kancelárie Súdneho dvora 4. a 3. augusta 2010 spolocnosti Bouygues (C-399/10 P) a Komisia (C-401/10 P) podali odvolanie proti rozsudku z 21. mája 2010, uz citovanému v bode 58 vyssie ([35]EU:T:2010:216). 80 Uzneseniami z 28. februára 2011 predseda Súdneho dvora vyhovel návrhu Spolkovej republiky Nemecko na vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Francúzskej republiky. 81 Uznesením z 8. septembra 2011 predseda Súdneho dvora spojil tieto veci na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. 82 Súdny dvor rozsudkom o odvolaní zrusil rozsudok z 21. mája 2010, vrátil veci T-425/04, T-444/04 a T-450/04 Vseobecnému súdu, aby rozhodol o zalobných dôvodoch a predlozených návrhoch, o ktorých Súdny dvor nerozhodol, a rozhodol, ze o trovách konania treba rozhodnút neskôr. 83 Po prvé Súdny dvor rozhodol o odvolaniach. 84 V rámci toho Súdny dvor po prvé preskúmal prvý odvolací dôvod spolocností Bouygues zalozený na prílis restriktívnom výklade pojmu státna pomoc, skreslení francúzskeho práva a nesprávnej právnej kvalifikácii skutkových okolností, ktorých sa Vseobecný súd údajne dopustil tým, ze odmietol ich argumentáciu, podla ktorej sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked vyhlásenia prijaté od júla 2002 odmietla kvalifikovat ako státnu pomoc (rozsudok o odvolaní, body 67 az 79). 85 V tejto súvislosti Súdny dvor v bode 76 rozsudku o odvolaní konstatoval, ze napadnuté rozhodnutie sa nevyjadruje k staznosti spolocností Bouygues z 22. januára 2003 v rozsahu, v akom tieto spolocnosti tvrdia, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 predstavujú samé osebe státnu pomoc. Súdny dvor predovsetkým uviedol, ze tieto vyhlásenia boli zohladnené len v rozsahu, v akom sú objektívne relevantné na posúdenie návrhu akcionárskej pôzicky a Komisia ich tak skúmala len v rozsahu, v akom tvoria kontext konstatovanej pomoci (rozsudok o odvolaní, body 73 az 75). 86 Súdny dvor preto v bode 77 rozsudku o odvolaní vyhlásil, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 128 a 131 rozsudku z 21. mája 2010 rozhodol, ze clánok 1 napadnutého rozhodnutia zahrna odmietnutie Komisie kvalifikovat vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako státnu pomoc. Neexistenciu stanoviska Komisie, co sa týka kvalifikácie samotných týchto vyhlásení ako státnej pomoci po podaní staznosti spolocností Bouygues, totiz nemozno samu osebe stotoznovat s rozhodnutím, ktorým sa zamietajú poziadavky týchto stazovatelov. 87 Súdny dvor dospel v bode 78 rozsudku o odvolaní k záveru, ze týmto konaním tak Vseobecný súd posúdil otázky, ku ktorým sa Komisia este nevyslovila, a zamenil rôzne stádiá správnych a súdnych konaní, co je v rozpore so systémom rozdelenia právomocí medzi Komisiou a Súdnym dvorom a so systémom prostriedkov nápravy stanovenými v Zmluve o FEÚ, ako aj s poziadavkami na riadny výkon spravodlivosti. Súdny dvor preto v bode 79 rozsudku o odvolaní rozhodol, ze prvý odvolací dôvod spolocností Bouygues je bezpredmetný. 88 Po druhé Súdny dvor preskúmal prvú cast druhého odvolacieho dôvodu spolocností Bouygues v spojení s prvou castou druhého odvolacieho dôvodu Komisie, ktoré boli zalozené na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa kvalifikácie oznámenia zo 4. decembra 2002 a návrhu akcionárskej pôzicky, ktoré sú posudzované spolocne, ako státnej pomoci. Títo úcastníci konania Vseobecnému súdu v podstate vytýkali, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked na úcely konstatovania existencie státnej pomoci vyzadoval úzku spojitost medzi výhodou, ktorá mala byt samostatne identifikovaná v prípade oznámenia zo 4. decembra 2002 a v prípade návrhu akcionárskej pôzicky na jednej strane a rovnocenným záväzkom poskytnutia státnych prostriedkov, ktorý zodpovedá jednej alebo druhej takto zistenej výhode na druhej strane. 89 V bode 97 rozsudku o odvolaní Súdny dvor uviedol, ze Vseobecný súd zastával jednak názor, ze Komisia bola v prípade kazdého zásahu státu povinná samostatne preskúmat, ci poskytoval zo státnych prostriedkov osobitnú výhodu, ako aj názor, ze podmienku týkajúcu sa financovania zo státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES splnalo len znízenie státneho rozpoctu alebo dostatocne konkrétne ekonomické riziko výdavkov zatazujúcich tento rozpocet, ktoré úzko súvisí s takto zistenou výhodou alebo jej zodpovedá. 90 Súdny dvor najskôr preskúmal prvé posúdenie Vseobecného súdu uvedené v bode 89 vyssie (rozsudok o odvolaní, body 98 az 105). Súdny dvor v tejto súvislosti predovsetkým uviedol, ze vzhladom na to, ze státne zásahy majú rôzne formy a musia sa posúdit na základe svojich úcinkov, nemozno vylúcit, ze na úcely uplatnenia clánku 87 ods. 1 ES sa viacero po sebe nasledujúcich zásahov státu musí povazovat za jediný zásah (rozsudok o odvolaní, bod 103). Podla Súdneho dvora k tomu môze dôjst predovsetkým vtedy, ak po sebe nasledujúce zásahy vykazujú najmä z hladiska ich casového rozvrhnutia, ich ciela a situácie podniku v okamihu týchto zásahov tak úzke väzby medzi sebou, ze ich nemozno od seba oddelit (rozsudok o odvolaní, bod 104). Súdny dvor na základe toho dospel k záveru, ze Vseobecný súd tým, ze usúdil, ze bolo nevyhnutné zistit znízenie státneho rozpoctu alebo dostatocne konkrétne ekonomické riziko výdavkov zatazujúcich tento rozpocet, ktoré úzko súvisí s konkrétnou výhodou vyplývajúcou bud z oznámenia zo 4. decembra 2002, alebo z návrhu akcionárskej pôzicky, tejto výhode zodpovedá alebo je jej následkom, sa dopustil neprávneho právneho posúdenia, lebo uplatnil kritérium, ktoré mohlo od zaciatku vylúcit, aby sa tieto zásahy státu mohli v závislosti od súvislosti medzi nimi a ich úcinkov povazovat za jediný zásah (rozsudok o odvolaní, bod 105). 91 Súdny dvor potom preskúmal druhé posúdenie uvedené v bode 89 vyssie (rozsudok o odvolaní, body 106 az 110). Súdny dvor v tejto súvislosti v podstate vyhlásil, ze hoci Komisia musí na úcely zistenia existencie státnej pomoci preukázat dostatocne priamu súvislost medzi výhodou poskytnutou príjemcovi na jednej strane a znízením státneho rozpoctu, ci dokonca dostatocne konkrétnym ekonomickým rizikom výdavkov zatazujúcich tento rozpocet na druhej strane, nie je naopak nevyhnutné, aby takéto znízenie alebo takéto riziko zodpovedalo alebo bolo rovnocenné uvedenej výhode, ani aby táto výhoda mala za následok takéto znízenie alebo takéto riziko, ani aby mala rovnakú povahu ako záväzok poskytnutia státnych prostriedkov, ktorý z toho vyplýva (rozsudok o odvolaní, body 109 a 110). 92 Súdny dvor tak v bode 111 rozsudku o odvolaní dospel k záveru, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tak pri svojej kontrole zistenia zásahu státu poskytujúceho státnu pomoc, ktoré vykonala Komisia, ako aj pri preskúmaní súvislosti medzi zistenou výhodou a záväzkom poskytnutia státnych prostriedkov, ktorý zistila Komisia. Súdny dvor preto zrusil napadnutý rozsudok, pricom uviedol, ze nie je potrebné preskúmat ostatné odvolacie dôvody (rozsudok o odvolaní, body 113 a 114). 93 Po druhé Súdny dvor sa domnieval, ze má k dispozícii informácie potrebné na konecné rozhodnutie jednak o návrhu na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o odmietnutie Komisie kvalifikovat vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako státnu pomoc vo veci T-450/04, a jednak o druhej casti druhého zalobného dôvodu a tretom zalobnom dôvode, ktoré Francúzska republika a FT uviedli na podporu svojich zalôb vo veciach T-425/04 a T-444/04, v rozsahu, v akom táto cast a tento dôvod smerujú proti zisteniu existencie výhody poskytnutej FT zo strany francúzskeho státu, ktoré bolo vykonané v napadnutom rozhodnutí (rozsudok o odvolaní, body 116 az 142). 94 Pokial ide o prvú cast, Súdny dvor sa v bode 118 rozsudku o odvolaní domnieval, ze zalobné dôvody vo veci T-450/04 smerujúce k zruseniu clánku 1 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o odmietnutie Komisie kvalifikovat vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako státnu pomoc, sú irelevantné. 95 Pokial ide o druhú cast, Súdny dvor po prvé v bode 126 rozsudku o odvolaní uviedol, ze z odôvodnení 188 a 189 napadnutého rozhodnutia predovsetkým vyplýva, ze Komisia nezalozila svoje konstatovanie o existencii státnej pomoci na záväzku, ktorý Francúzska republika prijala vyhlásením z 12. júla 2002. 96 Po druhé Súdny dvor v bode 129 rozsudku o odvolaní dospel na základe niektorých castí odôvodnení 194 a 196 napadnutého rozhodnutia k záveru, ze Komisia usúdila, ze oznámenie zo 4. decembra 2002 a návrh akcionárskej pôzicky, ktoré sú posudzované spolocne, poskytujú výhodu zahrnajúcu záväzok poskytnutia státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Dalej v bodoch 130 a 131 tohto rozsudku Súdny dvor s odkazom na body 103 a 104 tohto rozsudku rozhodol, ze Komisia správne spolocne preskúmala tieto dve opatrenia, kedze je zjavné, ze prvé opatrenie nemozno oddelit od druhého. 97 Po tretie Súdny dvor v bodoch 132 az 136 rozsudku o odvolaní rozhodol, ze Komisia správne usúdila, ze návrh akcionárskej pôzicky oznámený 4. decembra 2002 poskytol FT výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, kedze jej umoznil zvýsit jej financné prostriedky a uistit trh o jej platobnej schopnosti. Pokial ide o podmienku týkajúcu sa záväzku poskytnutia státnych prostriedkov, Súdny dvor v bode 137 rozsudku o odvolaní konstatoval, ze návrh akcionárskej pôzicky sa týka otvorenia úverovej linky vo výske 9 miliárd eur a hoci je pravda, ze FT nepodpísala zmluvu o pôzicke, ktorá jej bola adresovaná, mohla ju kedykolvek podpísat, cím by okamzite dosiahla vyplatenie uvedenej sumy. V bode 138 tohto rozsudku Súdny dvor uviedol, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze od 5. decembra 2002 FT v prezentácii investorom opísala "úverovú linku" Francúzskeho státu ako bezprostredne disponibilnú, ze v ten istý den S & P oznámila, ze Francúzska republika bezprostredne poskytne akcionársku pôzicku, ze Commission des Finances de l'Assemblée Nationale française (Financný výbor francúzskeho národného zhromazdenia) bol informovaný o tom, ze akcionárska pôzicka "uz bola poskytnutá FT" a ze Moody's 9. decembra 2002 oznámila, ze bolo potvrdené, ze "úverová linka vo výske 9 miliárd eur bola zavedená". V bode 139 uvedeného rozsudku Súdny dvor dospel k záveru, ze vzhladom na potenciálny dodatocný výdavok zo státnych prostriedkov vo výske 9 miliárd eur Komisia správne konstatovala, ze vyssie uvedená výhoda bola poskytnutá zo státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 98 V bodoch 140 a 141 rozsudku o odvolaní Súdny dvor konstatoval, ze v spore nemozno rozhodnút, pokial ide o druhý a tretí zalobný dôvod uvedený Francúzskou republikou a FT, kedze tieto zalobné dôvody smerujú proti uplatneniu kritéria obozretného súkromného investora zo strany Komisie. Podla Súdneho dvora to isté platilo aj v súvislosti s prvým zalobným dôvodom uvedeným Francúzskou republikou a FT, ktorý bol zalozený na porusení podstatných formálnych nálezitostí a práva na obhajobu, a stvrtým zalobným dôvodom Francúzskej republiky zalozeným na nedostatku odôvodnenia, a teda aj pokial ide o návrh spolocností Bouygues smerujúci k zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Súdny dvor preto v bode 142 rozsudku o odvolaní rozhodol, ze veci T-425/04, T-444/04 a T-450/04 treba vrátit Vseobecnému súdu, aby rozhodol o uvedenej casti a uvedených zalobných dôvodoch, ako aj o návrhu podanom pred ním, o ktorých Súdny dvor nerozhodol. Konanie a návrhy úcastníkov konania po vrátení vecí 99 Po vydaní rozsudku o odvolaní boli veci T-425/04 RENV, T-444/04 RENV a T-450/04 RENV pridelené prvej rozsírenej komore Vseobecného súdu. 100 Dna 31. mája 2013 podali Francúzska republika vo veci T-425/04 RENV a FT vo veci T-444/04 RENV a 17. júla 2013 Komisia v oboch uvedených veciach písomné pripomienky podla clánku 119 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991. Spolková republika Nemecko sa zdrzala podania takéhoto vyjadrenia v týchto veciach. 101 Listom z 22. júla 2013 FT informovala Vseobecný súd, ze 1. júla 2013 doslo k zmene jej obchodného názvu na Orange. 102 Kedze sa zmenilo zlozenie komôr Vseobecného súdu, sudca spravodajca bol pridelený k stvrtej komore Vseobecného súdu a veci T-425/04 RENV, T-444/04 RENV a T-450/04 RENV boli pridelené stvrtej rozsírenej komore Vseobecného súdu. 103 Vzhladom na prekázku na strane sudcu spravodajcu predseda Vseobecného súdu pridelil veci inému sudcovi spravodajcovi a uvedené veci boli pridelené siestej rozsírenej komore Vseobecného súdu. 104 Uzneseniami predsedu siestej rozsírenej komory Vseobecného súdu z 27. júna 2014 boli jednak spolocnosti Bouygues vymazané ako vedlajsí úcastníci konania vo veci T-444/04 RENV na podporu návrhov Komisie a jednak vec T-450/04 RENV bola vymazaná z registra Vseobecného súdu, kedze tieto spolocnosti vzali spät svoj návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník a vzali spät aj svoje zaloby. 105 Uznesením predsedu siestej rozsírenej komory Vseobecného súdu z 15. júla 2014 boli veci T-425/04 RENV a T-444/04 RENV spojené na úcely ústnej casti konania a rozsudku. 106 Na návrh sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siesta rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 Vseobecný súd vyzval Francúzsku republiku a Komisiu, aby písomne odpovedali na urcité otázky, co obe urobili v stanovenej lehote. 107 Listom z 8. augusta 2014 Spolková republika Nemecko informovala Vseobecný súd, ze sa nezúcastní pojednávania. 108 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 24. septembra 2014. 109 Vo veci T-425/04 RENV Francúzska republika podporovaná Spolkovou republikou Nemecko navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 110 Vo veci T-425/04 RENV Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal Francúzsku republiku na náhradu trov konania. 111 Vo veci T-444/04 RENV FT navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 112 Vo veci T-444/04 RENV Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal FT na náhradu trov konania. 113 Na pojednávaní Komisia taktiez navrhla, aby Vseobecný súd zamietol zalobu vo veci T-444/04 RENV ako neprípustnú. Právny stav 1. O prípustnosti zaloby vo veci T-444/04 RENV 114 Na pojednávaní Komisia namietala neprípustnost zaloby podanej spolocnostou FT vo veci T-444/04 RENV z dôvodu neexistencie záujmu na konaní. Komisia tvrdila, ze v nadväznosti na spätvzatie zalôb spolocností Bouygues a nevrátenie veci T-456/04 pred Vseobecný súd rozsudkom o odvolaní uz clánok 2 napadnutého rozhodnutia nie je predmetom návrhu na zrusenie a FT uz teda necelí konkrétnemu skutocne existujúcemu riziku, ze by jej bola ulozená povinnost vrátit predmetnú pomoc. 115 V prvom rade treba uviest, ze na rozdiel od tvrdení Komisie je clánok 2 napadnutého rozhodnutia stále predmetom návrhu na zrusenie, kedze tak Francúzska republika, ako aj FT sa domáhajú zrusenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Tento návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia bude hlbsie preskúmaný v bodoch 264 az 270 nizsie. 116 Pokial ide o návrh FT smerujúci k zruseniu clánku 1 napadnutého rozhodnutia, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry záujem na konaní musí pretrvávat az do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak by muselo byt konanie zastavené, co predpokladá, ze výsledok konania prinása prospech úcastníkovi konania, ktorý zalobu podal (rozsudok zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C-362/05 P, Zb., [36]EU:C:2007:322, bod 42, a uznesenie zo 7. decembra 2011, Fellah/Rada, T-255/11, [37]EU:T:2011:718, bod 12). 117 V prejednávanej veci treba jednak uviest, ze úcelom clánku 1 napadnutého rozhodnutia je vyvolat záväzné právne úcinky voci FT v rozsahu, v akom táto spolocnost je jediným príjemcom opatrenia pomoci, ktoré je v danom rozhodnutí vyhlásené za nezlucitelné so spolocným trhom. 118 Tiez je potrebné domnievat sa, ze nezávisle od toho, ci FT este stále celí akémukolvek riziku povinnosti vrátit predmetnú pomoc alebo nie, zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia na základe dôvodov uvedených týmto podnikom by malo za následok, ze konstatovanie nezákonnosti tohto opatrenia pomoci, ktoré je individuálnym opatrením v jej prospech, by bolo neplatné, co predstavuje právny následok, ktorým sa mení jej právne postavenie a ktorým získava výhodu. 119 V kazdom prípade z judikatúry vyplýva, ze zalobca môze mat nadalej záujem na zalobe o neplatnost aktu institúcie, jednak aby sa do budúcnosti zabránilo zopakovaniu protiprávnosti, ktorou je tento akt údajne postihnutý (pozri rozsudok zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C-362/05 P, Zb., [38]EU:C:2007:322, bod 50 a citovanú judikatúru), a jednak aby dosiahol konstatovanie súdu Únie o protiprávnosti, ktorá mu bola spôsobená, pricom takéto konstatovanie môze slúzit ako základ prípadnej zaloby o náhradu skody podanej s cielom získat primeranú náhradu ujmy spôsobenej napadnutým aktom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. marca 1980, Könecke Fleischwarenfabrik/Komisia, 76/79, Zb., [39]EU:C:1980:68, body 8 a 9, a z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, C-68/94 a C-30/95, Zb., [40]EU:C:1998:148, bod 74). 120 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze FT má skutocne existujúci záujem na zrusení clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Dôvod neprípustnosti zaloby podanej týmto podnikom uvedený Komisiou na pojednávaní treba preto zamietnut. 2. O návrhu na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia Úvodné pripomienky 121 Vo veci T-425/04 Francúzska republika uviedla na podporu svojej zaloby styri zalobné dôvody, ktoré vsetky smerovali proti clánku 1 napadnutého rozhodnutia, a to po prvé porusenie podstatných nálezitostí a práva na obhajobu, po druhé nesprávne právne posúdenie pri uplatnení pojmu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a najmä kritéria obozretného súkromného investora, po tretie zjavne nesprávne posúdenie obsahu alebo údajných úcinkov vyhlásení od júla 2002 a po stvrté nedostatok odôvodnenia v zmysle clánku 253 ES. Vo svojich písomných pripomienkach z 31. mája 2013 Francúzska republika uvádza, ze zachováva prvý a stvrtý zalobný dôvod v celom rozsahu a druhý a tretí zalobný dôvod v rozsahu, v akom sa týkajú uplatnenia kritéria obozretného súkromného investora. 122 Vo veci T-444/04 FT uviedla na podporu svojej zaloby tri zalobné dôvody, ktoré taktiez vsetky smerovali proti clánku 1 napadnutého rozhodnutia a v podstate zodpovedali prvým trom zalobným dôvodom uvedeným Francúzskou republikou vo veci T-425/04. Vo svojich písomných pripomienkach z 31. mája 2013 FT uvádza, ze zachováva prvý zalobný dôvod v celom rozsahu, ako aj druhý a tretí zalobný dôvod v rozsahu, v akom sa týkajú uplatnenia kritéria obozretného súkromného investora. 123 Francúzska republika a FT vo svojich písomných pripomienkach z 31. mája 2013 a Komisia vo svojich písomných pripomienkach zo 17. júla 2013 v súvislosti s takto vymedzenými zalobnými dôvodmi odkazujú na tvrdenia, ktoré uviedli vo svojich písomných podaniach vo veciach T-425/04 a T-444/04 a s prihliadnutím na konstatovania Súdneho dvora uvedené v rozsudku o odvolaní uvádzajú niekolko doplnujúcich tvrdení. 124 Vseobecný súd povazuje za vhodné preskúmat najskôr prvý zalobný dôvod a potom druhý a tretí zalobný dôvod spolocne, kedze oba tieto zalobné dôvody sa týkajú uplatnenia kritéria obozretného súkromného investora. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí a práva na obhajobu 125 Prvý zalobný dôvod uvedený Francúzskou republikou a FT pozostáva z dvoch castí, zalozených po prvé na porusení podstatných formálnych nálezitostí a po druhé na porusení práva na obhajobu. O porusení podstatných formálnych nálezitostí - Tvrdenia úcastníkov konania 126 Francúzska republika a FT vytýkajú Komisii, ze sa dopustila porusenia podstatných formálnych nálezitostí tým, ze nerozsírila konanie vo veci formálneho zistovania tak, aby zahrnalo vyhlásenie z 12. júla 2002. Tvrdia, ze rozhodnutie o zacatí konania sa nevztahuje na toto vyhlásenie, hoci ako vyplýva z odôvodnení 192 az 230 napadnutého rozhodnutia, toto vyhlásenie je v prejednávanej veci "ústredným bodom" preukázania existencie údajnej státnej pomoci a teda "relevantnou skutkovou a právnou okolnostou" v zmysle clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 127 Francúzska republika dodáva, ze Komisia nemôze argumentovat tým, ze francúzske orgány sa obsírne vyjadrili k pripomienkam dotknutých tretích osôb, ako aj k správe z 28. apríla 2004, ktoré sa týkali vyhlásenia z 12. júla 2002, kedze takéto pripomienky alebo takáto správa nemôzu rozsírit rozsah konania zacatého Komisiou a nemôzu zbavit Komisiu povinnosti formálne rozsírenie konanie. 128 Francúzska republika tiez tvrdí, ze ak francúzske orgány mohli uviest svoje stanovisko k vyhláseniu z 12. júla 2002, Komisia bola povinná zohladnit toto stanovisko v napadnutom rozhodnutí, ktoré teda mohlo byt odlisné. 129 Komisia odmieta tvrdenia Francúzskej republiky a FT. Komisia v podstate tvrdí, ze v prejednávanej veci dodrzala procesné pravidlá stanovené nariadením c. 659/1999. - Posúdenie Vseobecným súdom 130 Treba pripomenút, ze Komisia musí zacat konanie vo veci formálneho zistovania a informovat dotknuté osoby, ak má ku koncu predbezného preskúmania vázne pochybnosti o zlucitelnosti predmetného opatrenia so spolocným trhom. Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze mat povinnost predlozit úplnú analýzu dotknutého opatrenia vo svojom oznámení o zacatí tohto konania. Komisia naopak musí definovat dostatocným spôsobom rozsah svojho preskúmania, aby tak nezbavila právo dotknutých strán predlozit pripomienky jeho významu [rozsudok z 31. mája 2006, Kuwait Petroleum (Nederland)/Komisia, T-354/99, Zb., [41]EU:T:2006:137, bod 85]. 131 Rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania musí teda umoznit dotknutým osobám úcinne sa zúcastnit na tomto konaní, v rámci ktorého budú mat moznost uplatnit svoje tvrdenia. Na tento úcel stací, ak sa dotknuté osoby môzu zoznámit s úvahami, ktoré viedli Komisiu k predbeznej domnienke, ze dotknuté opatrenie by mohlo byt novou pomocou nezlucitelnou so spolocným trhom (rozsudky z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia, T-195/01 a T-207/01, Zb., [42]EU:T:2002:111, bod 138, a z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Guipúzcoa/Komisia, T-269/99, T-271/99 a T-272/99, Zb., [43]EU:T:2002:258, bod 105). 132 Z odôvodnenia 8 nariadenia c. 659/1999 a clánku 6 ods. 1 toho istého nariadenia vyplýva, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania musí obsahovat zhrnutie príslusných skutkových a právnych prvkov a predbezné zhodnotenie predmetného opatrenia, prostredníctvom ktorého sa urcí, ci toto opatrenie má povahu pomoci, a uviest dôvody, ktoré vyvolávajú pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom, aby dotknutý clenský stát a iné zainteresované strany mohli riadne predlozit svoje pripomienky, a tým poskytnút Komisii vsetky informácie, ktoré potrebuje na úcely posúdenia zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. 133 Za týchto okolností výraz "príslusné zálezitosti faktov a práva" uvedený v clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 treba chápat ako výraz vztahujúci sa na vsetky podstatné skutocnosti, na základe ktorých sa Komisia v tomto stádiu konania domnieva, ze predmetné opatrenie môze predstavovat pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 134 Okrem toho kedze cielom konania vo veci formálneho zistovania je umoznit Komisii preskúmat a objasnit otázky uvedené v rozhodnutí o zacatí tohto konania, a to najmä zhromazdením pripomienok dotknutého clenského státu a ostatných dotknutých osôb, môze sa stat, ze v priebehu tohto konania Komisia získa nové informácie alebo sa jej analýza zmení. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry konecné rozhodnutie Komisie môze obsahovat urcité rozdielnosti v porovnaní s jej rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania bez toho, aby tieto rozdielnosti spôsobovali neplatnost tohto konecného rozhodnutia (rozsudok zo 4. marca 2009, Taliansko/Komisia, T-424/05, [44]EU:T:2009:49, bod 69). Hoci predpisy upravujúce konanie v oblasti státnej pomoci výslovne neupravujú moznost prijat rozhodnutie o zmene a rozsírení prebiehajúceho konania, judikatúra pripustila, ze v prípade, ak Komisia po prijatí rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania zistí, ze toto rozhodnutie je zalozené bud na neúplnom skutkovom stave alebo na nesprávnom právnom posúdení tohto stavu, musí mat moznost prispôsobit svoje stanovisko prijatím rozhodnutia o zmene (rozsudok z 20. septembra 2011, Regione autonoma della Sardegna a i./Komisia, T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08, Zb., [45]EU:T:2011:493, body 69 az 72). Takéto rozhodnutie vsak nie je odôvodnené, ak rámec preskúmania stanovený v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania nie je citlivým spôsobom zmenený a ak skutkové a právne okolnosti, ktoré sú základom odôvodnenia Komisie, zostanú v podstate rovnaké. 135 V prejednávanej veci predovsetkým so zretelom na clánok 1 napadnutého rozhodnutia, odôvodnenia 185 az 230 tohto rozhodnutia, ako aj posúdenia vykonané Vseobecným súdom dalej v rámci spolocného preskúmania druhého a tretieho zalobného dôvodu nemozno spochybnit, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 a najmä vyhlásenie z 12. júla 2002, hoci ich Komisia zohladnila len ako súcast kontextu návrhu akcionárskej pôzicky oznámeného 4. decembra 2002, zohrali dôlezitú úlohu v rámci kvalifikácie tohto opatrenia ako protiprávneho opatrenia pomoci. 136 Preto sa treba domnievat, ako správne tvrdí Francúzska republika a FT, ze vyhlásenie z 12. júla 2002 je jednoznacne "príslusnou zálezitostou faktov a práva" v zmysle clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 a z tohto dôvodu malo byt spomenuté v rozhodnutí o zacatí konania. 137 Treba vsak konstatovat, ze táto cast zalobného dôvodu je vecne nepodlozená. Rozhodnutie o zacatí konania totiz síce strucne, ale dostatocne odkazuje na vyhlásenia prijaté od júla 2002, vrátane vyhlásenia z 12. júla 2002, ako aj na ich úlohu v odôvodnení Komisie. 138 V bode 70 rozhodnutia o zacatí konania tak Komisia uvádza vseobecné tvrdenie, podla ktorého "záväzok poskytnutia státnych prostriedkov mohol byt zahrnutý uz v oznámení zo strany státu o jeho záväzku, keby bol tento záväzok záväzný a vyvolával tak úcinok ocakávania a dôvery na trhu, odrázajúci sa v náraste hodnoty akcie FT a v pozitívnej reakcii ratingových agentúr". V tom istom bode Komisia vztahuje toto vseobecné tvrdenie konkrétnejsie na skutocnosti uvedené v oznámení francúzskych orgánov, ktoré sa týkali len opatrení z decembra 2002, pricom uvádza, ze "oznámenie o záväzku [francúzskeho] státu spolu so zdanlivým poskytnutím sumy pôzicky vedú Komisiu k vyhláseniu, ze pomoc mohla byt v skutocnosti povazovaná za poskytnutú este pred samotným podpisom prípadnej zmluvy medzi FT a ERAP-om týkajúcej sa poskytnutia úverovej linky". 139 Ako správne uvádza Francúzska republika a FT, týmto oznámením je nepochybne oznámenie zo 4. decembra 2002. Z poznámky pod ciarou c. 40 rozhodnutia o zacatí konania, na ktorú sa odkazuje v bode 70 tohto rozhodnutia, vsak vyplýva, ze Komisia mohla zahrnút do svojej analýzy vyhlásenia prijaté od júla 2002 a najmä vyhlásenie z 12. júla 2002. Uvádza sa v nej totiz, ze "uz od júla 2002 a osobitne od septembra 2002 bol trh uistený podporou [francúzskeho] státu v prospech FT". V rovnakom zmysle treba uviest, ze v poznámke pod ciarou c. 39 rozhodnutia o zacatí konania Komisia ilustruje úcinok ocakávania a dôvery na trhu, uvedený v bode 138 vyssie, najmä prostredníctvom citovania vyhlásenia S & P, podla ktorého "od júla 2002 [agentúra] uvádzala, ze ocakávaná podpora 56 % akcionára FT, Francúzskej republiky, [bola] pravdepodobne faktorom zachovania ratingu skupiny v investicnom rade". 140 Okrem toho Komisia v bodoch 83 az 85 rozhodnutia o zacatí konania v rámci svojej analýzy existencie výhody, ktorú FT nezískala za normálnych trhových podmienok, odkazuje nielen na poskytnutie návrhu akcionárskej pôzicky, ale aj na oznámenie, ktoré mu predchádzalo, a následne v poznámke pod ciarou c. 48 tohto rozhodnutia uvádza, ze "uz v minulosti mali vyhlásenia francúzskych orgánov naznacujúce, ze sa zúcastnia na rekapitalizácii, pozitívny úcinok na trh zvýsením perspektívy ratingu FT". 141 Na základe týchto rôznych zistení treba dospiet k záveru, ze rozhodnutie o zacatí konania dostatocne odkazuje na vyhlásenia prijaté od júla 2002, vrátane vyhlásenia z 12. júla 2002, a obsahuje podstatné okolnosti umoznujúce pochopit, ze Komisia sa na úcely svojej analýzy neobmedzila len na opatrenia, ktoré jej boli oznámené 4. decembra 2002, ale mohla ich posúdit v spojení s udalostami, ktoré im predchádzali. Pokial ide o tieto okolnosti, v rozhodnutí o zacatí konania sa dostatocne jasne a presne spomína stratégia Francúzskej republiky, ktorá od júla 2002 spocívala vo verejnom oznamovaní svojej podpory voci FT s cielom znova získat dôveru trhov a zabezpecit udrzanie ratingu tejto spolocnosti. Z rozhodnutia o zacatí konania tak vyplýva, ze Komisia mala v úmysle blizsie sa zaoberat presnou úlohou a presným vplyvom predchádzajúcich vyhlásení a oznámení francúzskej vlády. 142 Treba sa teda domnievat, ze rozhodnutie o zacatí konania umoznilo Francúzskej republike a FT dostatocne poznat relevantný rámec preskúmania, ako aj odôvodnenie, ktoré Komisiu viedlo k domnienke, ze predmetné opatrenia mohli predstavovat pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, a uzitocne predlozit ich pripomienky v priebehu konania vo veci formálneho zistovania. 143 V kazdom prípade, ako bude podrobnejsie vysvetlené dalej v rámci preskúmania druhej casti tohto zalobného dôvodu, v priebehu konania vo veci formálneho zistovania sa o otázke právnych a ekonomických dôsledkov vyhlásení prijatých od júla 2002 obsírne diskutovalo a tak Francúzska republika, ako aj FT mohli konkrétne a podrobne uviest svoje stanovisko k tejto otázke. Preto aj v prípade, ze by sa urcilo, ze rozhodnutie o zacatí konania nedostatocne odkazovalo na vyhlásenie z 12. júla 2002 a Komisia protiprávne neprijala rozhodnutie o zmene a rozsírení konania vo veci formálneho zistovania, treba dospiet k záveru, ze právo týchto úcastníkov konania byt vypocutí a zúcastnit sa na konaní bolo dodrzané. 144 Prvú cast prvého zalobného dôvodu uvedeného Francúzskou republikou a FT treba preto zamietnut ako nedôvodnú. O porusení práva na obhajobu - Tvrdenia úcastníkov konania 145 Francúzska republika a FT uvádzajú, ze Komisia porusila ich právo na obhajobu tým, ze im v priebehu správneho konania neumoznila riadne predlozit ich stanovisko k novátorskému prístupu, ktorý ju viedol k záveru o existencii státnej pomoci v prejednávanej veci a ktorý spocíval v tom, ze Komisia vychádzala pri kvalifikácii opatrení oznámených v decembri 2002 ako státnej pomoci z vyhlásenia z 12. júla 2002. Komisia totiz po prvýkrát uviedla tento prístup az v napadnutom rozhodnutí. Zalobkyne sa teda nemohli vyjadrit k právnym a ekonomickým dôsledkom vyhlásenia z júla 2002 na kvalifikáciu návrhu akcionárskej pôzicky vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci pred prijatím tohto rozhodnutia. 146 Francúzska republika sa domnieva, ze Komisia nemôze argumentovat tým, ze francúzske orgány mali moznost vyjadrit sa k pripomienkam dotknutých tretích osôb, ako aj k správam z 22. marca a 28. apríla 2004, ktoré sa z velkej casti týkali právnej povahy vyhlásenia z 12. júla 2002 a jeho úcinkov na trh, aby dospela k záveru, ze ich právo na obhajobu bolo dodrzané, kedze tvrdenia dotknutých tretích osôb a odborníkov sú záväzné len pre nich. V rovnakom zmysle Francúzska republika a FT uvádzajú, ze cielom pripomienok, ktoré predlozili pocas správneho konania k pripomienkam dotknutých tretích osôb a k uvedeným dvom správam, bolo len spochybnit tvrdenie, ze uvedené vyhlásenie samo osebe predstavovalo státnu pomoc. 147 Okrem toho Francúzska republika opätovne zdôraznuje, ze Komisia bola povinná rozsírit konanie vo veci formálneho zistovania tak, aby zahrnalo vyhlásenie z 12. júla 2002. Komisia bola prinajmensom povinná zaslat list francúzskym orgánom s cielom informovat ich o predmetnom novátorskom prístupe a vyzvat ich k predlozeniu pripomienok v tejto súvislosti. 148 Francúzska republika a FT tvrdia, ze keby mali moznost úcinne uviest svoje stanovisko k vyhláseniu z 12. júla 2002 a novátorskému prístupu Komisie, táto by ho musela zohladnit v napadnutom rozhodnutí, ktoré by bolo urcite odlisné. Z odôvodnenia 263 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze keby Komisia nebola mohla zohladnit uvedené vyhlásenie pri analýze oznámených opatrení, bola by dospela k záveru o neexistencii státnej pomoci. 149 Komisia odmieta tvrdenia Francúzskej republiky a FT. - Posúdenie Vseobecným súdom 150 Na úvod treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry respektovanie práva na obhajobu v akomkolvek konaní zacatom proti urcitej osobe, ktoré môze viest k aktu spôsobujúcemu jej ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorá musí byt zarucená aj vtedy, ak neexistuje ziadna osobitná právna úprava (rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb., [46]EU:C:1986:302, bod 27, a z 30. marca 2000, Kish Glass/Komisia, T-65/96, Zb., [47]EU:T:2000:93, bod 32). 151 V prvom rade treba preskúmat, ci bolo porusené právo Francúzskej republiky na obhajobu. 152 Podla ustálenej judikatúry respektovanie práva na obhajobu v rámci konania vo veci formálneho zistovania v zmysle clánku 88 ods. 2 ES vyzaduje, aby dotknutý clenský stát mohol úcinne prejavit svoje stanovisko k existencii a relevantnosti prednesených skutocností a okolností a k dokumentom, ktoré získala Komisia na podporu svojho tvrdenia o existencii porusenia práva Únie, ako aj k pripomienkam predneseným tretími stranami v súlade s clánkom 88 ods. 2 ES. Ak clenský stát tieto pripomienky nemohol komentovat, Komisia ich vo svojom rozhodnutí nemôze pouzit proti tomuto clenskému státu (pozri rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, C-106/09 P a C-107/09 P, Zb., [48]EU:C:2011:732, bod 165 a citovanú judikatúru). 153 Treba konstatovat, ze zo spisu vyplýva, ze Francúzska republika obsírne vyjadrila svoje stanovisko k existencii a relevantnosti prednesených skutocností a okolností, ako aj k pripomienkam predlozeným tretími stranami, takze povinnosti vyplývajúce z judikatúry pripomenutej v bode 152 vyssie boli v plnom rozsahu dodrzané. 154 Pokial ide osobitne o vyhlásenie z 12. júla 2002, okrem toho, ze rozhodnutie o zacatí konania nan dostatocne odkázalo (pozri body 130 az 142 vyssie), treba konstatovat, ze Francúzskej republike bolo dorucené a vo vyjadrení z 10. júna 2004 sa táto obsírne vyjadrila k správam externých konzultantov Komisie z 22. marca a 28. apríla 2004, ktoré sa v súlade s mandátom udeleným Komisiou týkali práve právnej povahy a úcinkov na trh, ktoré mali vyhlásenia prijaté od júla 2002 a najmä vyhlásenie z 12. júla 2002. 155 Francúzska republika sa uz predtým vo vyjadrení z 29. júla 2003 vyjadrila k pripomienkam predovsetkým spolocností Bouygues z 11. apríla 2003, ktoré obsahovali aj rozsiahle úvahy o právnych a ekonomických dôsledkoch vyhlásení prijatých od júla 2002, vrátane vyhlásenia z 12. júla 2002. 156 Okrem toho Francúzska republika, ako potvrdila v odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom na pojednávaní z 24. septembra 2014, sa k dôsledkom vyplývajúcim z vyhlásení prijatých od júla 2002 vyjadrila aj na dvoch stretnutiach so sluzbami Komisie, ktoré sa konali 16. a 23. júna 2004. 157 Francúzska republika navyse nemôze uzitocne argumentovat tým, ze ústrednou myslienkou, ktorú obhajovala správa z 28. apríla 2004, ako aj pripomienky niektorých dotknutých osôb, bolo, ze vyhlásenie z 12. júla 2002 predstavovalo samo osebe státnu pomoc, kedze táto okolnost v skutocnosti len potvrdzuje, ze otázka právnych a ekonomických dôsledkov tohto vyhlásenia bola predmetom diskusie a Komisia mala v úmysle objasnit ju. 158 Francúzska republika nemôze argumentovat ani tým, ze Komisia nie je viazaná pripomienkami dotknutých osôb ani závermi svojich vlastných znaleckých posudkov. Aj ked totiz Komisia skutocne nie je viazaná týmito informáciami, nic to nemení na skutocnosti, ze Komisia je v záujme riadnej kontroly základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci povinná preskúmat ich (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, zb., [49]EU:C:1998:154, bod 62). Dôlezité je, aby boli právne a ekonomické dôsledky vyjadrení prijatých od júla 2002 prediskutované v priebehu správneho konania, co je v prejednávanej veci splnené. 159 Nie je mozné prijat ani tvrdenie Francúzskej republiky zalozené na údajne novátorskej povahe prístupu, ktorý Komisia zaujala v prejednávanej veci na úcely prijatia záveru o existencii protiprávnej státnej pomoci. Komisia totiz nemôze byt povinná predlozit dotknutému clenskému státu alebo dotknutým osobám este pred prijatím konecného rozhodnutia právne posúdenie, ktoré má v úmysle prijat v tomto rozhodnutí, a to bez ohladu na to, aké novátorské môze toto posúdenie byt. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zo ziadneho ustanovenia týkajúceho sa státnej pomoci ani z judikatúry nevyplýva povinnost Komisie vypocut príjemcu pomoci s ohladom na jej právne posúdenie predmetného opatrenia ani povinnost informovat daný clenský stát - alebo a fortiori príjemcu pomoci - o svojom stanovisku pred vydaním rozhodnutia, pokial dotknuté osoby a daný clenský stát vyzvala na predlozenie pripomienok (pozri rozsudok z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-198/01, Zb., [50]EU:T:2004:222, bod 198 a citovanú judikatúru). 160 Z toho vyplýva, ze Francúzska republika nie je oprávnená tvrdit, ze bolo porusené jej právo na obhajobu. 161 Po druhé, pokial ide o FT, treba pripomenút, ze správne konanie v oblasti státnej pomoci je zacaté len proti dotknutému clenskému státu. Práva na obhajobu sa teda môze domáhat len tento clenský stát ako adresát napadnutého rozhodnutia (pozri rozsudok z 1. júla 2009, Operator ARP/Komisia, T-291/06, Zb., [51]EU:T:2009:235, bod 35 a citovanú judikatúru). Podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, sa v tomto konaní povazujú len za dotknuté osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES (rozsudok zo 16. decembra 1999, Acciaierie di Bolzano/Komisia, T-158/96, Zb., [52]EU:T:1999:335, bod 42). Judikatúra im priznáva predovsetkým úlohu zdroja informácií pre Komisiu v rámci správneho konania zacatého na základe tohto ustanovenia. Z toho vyplýva, ze dotknuté osoby sa vôbec nemôzu odvolávat na právo na obhajobu priznané osobám, voci ktorým sa vedie konanie, a majú len právo zúcastnit sa na správnom konaní v primeranom rozsahu so zretelom na okolnosti prejednávaného prípadu (rozsudky z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb., [53]EU:T:1998:140, body 59 a 60, a zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb., [54]EU:T:2003:57, bod 125). 162 Okrem toho bolo rozhodnuté, ze právo dotknutých osôb na informácie nemá väcsí rozsah ako právo byt vypocutý Komisiou. Predovsetkým nemôze zahrnat vseobecné právo vyjadrit sa ku vsetkým potenciálne zásadným otázkam nastoleným v konaní vo veci formálneho zistovania (pozri rozsudok z 30. novembra 2009, Francúzsko/Komisia, T-427/04 a T-17/05, Zb., [55]EU:T:2009:474, bod 149 a citovanú judikatúru). 163 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze procesné práva FT ako dotknutej osoby boli plne dodrzané. Komisia tak dala vsetkým dotknutým osobám, vrátane FT, na vedomie, ze zacína konanie týkajúce sa predmetných opatrení pomoci, tým, ze v Úradnom vestníku európskej únie z 12. marca 2003 uverejnila výzvu na predlozenie pripomienok podla clánku 88 ods. 2 ES, rozhodnutie o zacatí konania, ako aj jeho zhrnutie. Komisia v tomto rozhodnutí jasne uviedla dôvody, na základe ktorých dospela k predbeznému záveru, ze predmetné opatrenia predstavujú státnu pomoc (odôvodnenia 68 az 71, 81 az 106 a 109 az 115 rozhodnutia o zacatí konania) a analyzovala prípadnú zlucitelnost tejto pomoci so spolocným trhom (odôvodnenia 121 az 132 rozhodnutia o zacatí konania). FT mohla úcinne vyjadrit svoje stanovisko k rôznym skutocnostiam a výhradám uvedeným Komisiou v tomto rozhodnutí, co navyse aj sama výslovne uznala vo svojich písomných podaniach. 164 Okrem toho z úvah uvedených v bodoch 130 az 142 vyssie vyplýva, ze rozhodnutie o zacatí konania dostatocne odkázalo na vyhlásenie z 12. júla 2002 a Komisia nebola na základe procesných práv dotknutých osôb povinná prijat rozhodnutie o rozsírení konania ani detailnejsie vysvetlit svoje právne posúdenie tohto vyhlásenia pocas konania vo veci formálneho zistovania. 165 Okrem toho aj pri preskúmaní tvrdení, ktoré FT uviedla na podporu tejto casti zalobného dôvodu, z hladiska práva na obhajobu v pravom zmysle slova treba konstatovat, ze toto právo nebolo v prejednávanej veci porusené. 166 Zo spisu totiz vyplýva, ze Komisia bez toho, aby bola povinná, oznámila FT správy z 22. marca a 28. apríla 2004 a tá sa k nim obsírne vyjadrila vo viacerých právnych a ekonomických stúdiách predlozených pocas konania vo veci formálneho zistovania, ktorých cielom bolo preukázat, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 nemohli predstavovat státnu pomoc. Zo spisu tiez vyplýva, ze FT predlozila Komisii správu z 12. januára 2004, napísanú jedným z jej právnych expertov predovsetkým na základe pripomienok dotknutých osôb. Vo zvysnej casti treba odkázat na úvahy uvedené v bodoch 157 az 159 vyssie, ktoré platia aj pre FT. 167 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba druhú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. Z tohto dôvodu treba prvý zalobný dôvod zamietnut v celom rozsahu. O druhom a tretom zalobnom dôvode zalozených na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení v súvislosti s uplatnením kritéria obozretného súkromného investora Tvrdenia úcastníkov konania 168 V rámci svojho druhého zalobného dôvodu Francúzska republika a FT predovsetkým tvrdia, ze Komisia nesprávne uplatnila kritérium obozretného súkromného investora. 169 V tejto súvislosti po prvé Francúzska republika a FT vytýkajú Komisii, ze uplatnila toto kritérium na vyhlásenia prijaté od júla 2002 - a hlavne na vyhlásenie z 12. júla 2002 - hoci nemohli byt kvalifikované ako státna pomoc, kedze nezahrnali neodvolatelný záväzok poskytnutia státnych prostriedkov. Odmietajú tvrdenie Komisie, ze tieto vyhlásenia a opatrenia z decembra 2002 sú súcastou nepretrzitého procesu záchrany FT, pricom tvrdia, ze ziadnu z "udalostí" tohto procesu jednotlivo nemozno kvalifikovat ako státnu pomoc a východiskom uvedeného procesu nie je ziaden právny záväzok zo strany státu. Dodávajú, ze táto myslienka vedie paradoxne k tomu, ze zbavuje clenský stát moznosti vykonávat jeho povinnost obozretného investora s nálezitou obozretnostou ubezpecením sa este pred prijatím akéhokolvek záväzku, ze sú splnené vsetky relevantné podmienky. Vyjadrenia, ktoré sú predmetom vyhlásenia z 12. júla 2002, sa nelísia od vyjadrení, ktoré by za podobných okolností poskytol súkromný investor. 170 Po druhé Francúzska republika a FT tvrdia, ze Komisia nemohla uplatnit kritérium obozretného súkromného investora na dve odlisné udalosti, akými sú vyhlásenia prijaté od júla 2002 a opatrenia z decembra 2002, ktoré neboli jediným zásahom. Zásahmi státu, v súvislosti s ktorými Súdny dvor v rozsudku o odvolaní dospel k záveru, ze nemozno hned vylúcit, ze ich mozno povazovat za jediný zásah, sú oznámenie zo 4. decembra 2002 a návrh akcionárskej pôzicky. Súdny dvor sa teda nedomnieval, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 a opatrenia z decembra 2002 predstavujú jediný zásah. V kazdom prípade kritériá stanovené Súdnym dvorom v bodoch 103 a 104 rozsudku o odvolaní na úcely urcenia prípadu, v ktorom po sebe nasledujúce zásahy vykazujú tak úzke väzby medzi sebou, ze ich nemozno od seba oddelit, nie sú v prejednávanej veci zjavne splnené. 171 Po tretie Francúzska republika a FT uvádzajú, ze Komisia nesprávne uplatnila kritérium obozretného súkromného investora, ked sa domnievala, ze opatrenia z decembra 2002 je potrebné analyzovat nie k dátumu, ku ktorému boli prijaté, ale na základe predchádzajúcej situácie spred júla 2002, a to navyse bez zohladnenia udalostí, ktoré nastali medzi týmito dvomi dátumami. Spochybnujú tvrdenie Komisie, ze situácia v decembri 2002 bola "nakazená" vyhlásením z 12. júla 2002 a teda nezodpovedala normálnym trhovým podmienkam. Dodávajú, ze taký prístup, aký v prejednávanej veci zaujala Komisia, je zjavne v rozpore so zásadou právnej istoty tým, ze vystavuje clenské státy a dotknuté podniky subjektívnemu, neistému a svojvolnému výkladu pojmu státna pomoc. 172 V rámci svojho tretieho zalobného dôvodu Francúzska republika a FT vytýkajú Komisii, ze sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatnení kritéria obozretného súkromného investora. 173 V tejto súvislosti Francúzska republika v podstate vytýka Komisii jej názor, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 mohli byt trhmi vnímané ako záväzok Francúzskeho státu. Tvrdí, ze v case uskutocnenia vyhlásenia z 12. júla 2002 nebolo o povahe opatrení, ktoré mala Francúzska republika v úmysle prijat vo vztahu k FT, este rozhodnuté a predovsetkým nebolo prijaté ziadne rozhodnutie o investovaní, ktoré by bolo mozné kvalifikovat ako výslovný záväzok Francúzskej republiky. Tvrdenie Komisie je navyse v rozpore s velmi vseobecnými a nepresnými vyjadreniami ministra hospodárstva, prevzatými v tomto vyhlásení, z ktorých vyplýva, ze k prípadnému zásahu státu malo dôjst za trhových podmienok a výlucne v prípade preukázania financných tazkostí podniku, co nebolo k uvedenému dátumu splnené. Pokial ide o kontakty francúzskej vlády s ratingovými agentúrami v júli 2002, neboli vôbec neobvyklé alebo výnimocné a spadali do zodpovednosti väcsinového akcionára, ktorého obozretné správanie zahrna najmä pravidelné a pozorné sledovanie ratingu jeho podnikov. 174 Pokial ide o FT, tá v prvom rade tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze hlavný akcionár nachádzajúci sa v rovnakej situácii ako Francúzska republika by nebol mohol urobit vyhlásenia prijaté od júla 2002. FT tvrdí, ze Francúzska republika sa vyhlásením z 12. júla 2002 jednoducho len snazila ovplyvnit reakciu trhov vdaka svojmu dobrému menu solventného a spolahlivého veritela a dlzníka. Vyuzila osobitné pravidlá fungovania financných trhov, aby tak stabilizovala hospodárske situáciu FT, ako by to bol mohol urobit súkromný akcionár nachádzajúci sa v porovnatelnej situácii. Z tohto vyhlásenia jasne vyplýva, ze Francúzska republika este neprijala pevné a záväzné rozhodnutie zasiahnut. Pokial ide o vyhlásenia z 13. septembra a 2. októbra 2002, aj tie sú vseobecné a nepresné. FT predovsetkým dodáva, ze Francúzska republika prijala primerané opatrenia od uverejnenia jej polrocného financného výkazu 12. septembra 2002, ktorý vykazoval dobré prevádzkové výsledky, ale nevyvázenú financnú struktúru. 175 Po druhé FT tvrdí, ze Komisia nepreukázala, ze vyhlásenie z 12. júla 2002 malo negatívny vplyv na situáciu na trhoch, ktorý trval az do decembra 2002. 176 Pokial ide o druhý zalobný dôvod, Komisia vytýka Francúzskej republike a FT po prvé statický a "fotografický" výklad dotknutej operácie, ako aj úzky, ciastocný a nesprávny výklad napadnutého rozhodnutia. Analýza jednotlivých udalostí, ktoré predchádzali návrhu akcionárskej pôzicky, vsak nebola mozná. Komisia uvádza, ze v odôvodneniach 187 a 222 a nasledujúcich napadnutého rozhodnutia okrem toho vysvetlila dôvody, preco bola povinná analyzovat vyhlásenia prijaté od júla 2002 a návrh akcionárskej pôzicky ako jeden celok. Komisia tvrdí, ze vzhladom na vecnú a ekonomickú súvislost medzi vyhlásením z 12. júla 2002 a návrhom akcionárskej pôzicky bolo potrebné preskúmat celkové správanie Francúzskej republiky od júla 2002. Dodáva, ze stratégia francúzskych orgánov bola súcastou nepretrzitého procesu záchrany FT neobmedzeného na udalosti z decembra 2002. 177 V prejednávanej veci sled hlavných udalostí opísaných v odôvodneniach 36 az 56 napadnutého rozhodnutia jasne vyjadruje úmysel, ktorý prejavila Francúzska republika na podporu FT, aby zabránila akémukolvek neskorsiemu znízeniu jej ratingu. V tejto súvislosti by si financné trhy nekládli otázku, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002 sú alebo nie sú záväzné a ci vyjadrujú odvolatelný alebo neodvolatelný záväzok. Je to skôr dojem vytvorený Francúzskom, ze tento záväzok podporit FT je pevne záväzný, ktorý rozhodol o jeho ponímaní tak ratingovými agentúrami, ako aj trhmi vzhladom na zvýsenie kurzu akcie FT po vyhlásení prijatom 12. júla 2002. Preto otázka, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002 sú alebo nie sú pomocou, uz nie je relevantná, pretoze v okamihu uskutocnenia týchto vyhlásení v decembri 2002 vo forme návrhu akcionárskej pôzicky bolo jednak preukázané, ze záväzok je uz záväzným, a jednak, ze nie je v súlade s kritériom súkromného investora, kedze sa uz neuskutocnil za normálnych trhových podmienok. 178 Podla Komisie by súkromný investor neposkytol také vyhlásenia, aké poskytovali francúzske orgány od júla 2002. Vzhladom na velmi nevyvázenú financnú situáciu FT v roku 2002, dalej na skutocnost, ze plán oddlzenia oznámený jej vedením v marci 2002 bol vyhodnotený ako nerealizovatelný, skutocnost, ze v danom období neboli prijaté nijaké opatrenia na zlepsenie jej riadenia a výsledkov a nebol objednaný hlbkový audit, ako aj skutocnost, ze francúzska vláda podla jej vlastných slov nemala jasnú predstavu, aké riesenie má prijat na úcely vyriesenia krízy FT, by bol obozretný súkromný investor obozretnejsí vo svojich vyhláseniach zameraných na uistenie trhov. Komisia pripomína, ze v prejednávanej veci sa domnievala, ze nemá k dispozícii dostatok informácií, aby mohla nevyvrátitelne dokázat, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 predstavujú neodvolatelný záväzok poskytnutia státnych prostriedkov, a teda pomoci v zmysle clánku 87 ES. Bola vsak oprávnená preskúmat, ci za takých okolností, akými sú okolnosti z júla 2002, by obozretný súkromný investor podstúpil rovnaké riziko, ktoré zahrnalo jednak hospodárske riziko spojené s hodnovernostou týchto vyhlásení na trhu, a jednak právne riziko, pretoze tieto vyhlásenia mohli byt vo viacerých vnútrostátnych právnych poriadkoch povazované za záväzné. Z toho vyvodila, ze od júla 2002 bolo nemozné porovnat konanie verejného investora s konaním súkromného investora v normálnej trhovej situácii, pretoze ziaden súkromný investor by nemohol ovplyvnit trh tak, ako francúzske orgány prostredníctvom ich vyhlásení prijatých od júla 2002. Na základe toho Komisia dospela k záveru, ze uplatnenie kritéria obozretného súkromného investora len na samotnú situáciu v decembri 2002 je nesprávne, lebo v tom case uz nebolo mozné posúdit situáciu FT za normálnych trhových podmienok. 179 Komisia odmieta tvrdenie, ze jej postoj by bránil clenským státom správat sa ako obozretní investori. Komisia sa pocas celého procesu, ktorý tento stát viedol k realizácii jeho podpory vo forme návrhu akcionárskej pôzicky, obmedzila na porovnanie konania Francúzska s konaním súkromného hospodárskeho subjektu, pricom tento návrh je len uskutocnením jeho zásadného rozhodnutia podporit FT vhodnými opatreniami oznámenými vo vyhláseniach prijatých od júla 2002. Verejné vyjadrenie tohto jasného a kategorického záväzku vo vztahu k trhu vsak zahrnalo financné riziká, ktoré by súkromný investor s takou neopatrnostou neurobil, prinajmensom nie predtým, ako by sa dostatocne informoval o ekonomickej situácii FT. Samotné francúzske orgány pocas správneho konania pripustili, ze k 12. júlu 2002 nepoznali ani presnú situáciu FT, ani úcinné prostriedky na jej nápravu. V takejto situácii by sa kazdý obozretný akcionár vyhol prijímaniu vyhlásení, ktoré by ho zaväzovali, hoci aj do budúcnosti, a ktoré by mohli na trhoch ohrozit jeho vlastnú financnú situáciu. 180 Po druhé Komisia tvrdí, ze sa nedopustila nijakého pochybenia tým, ze sa domnievala, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 a návrh akcionárskej pôzicky oznámený 4. decembra 2002 museli byt vzhladom na clánok 87 ods. 1 ES analyzované spolocne. Tvrdí, ze kritériá stanovené Súdnym dvorom v bodoch 103 a 104 rozsudku o odvolaní sú v prejednávanej veci splnené a z opisu skutkových okolností uvedeného v bodoch 3 az 19 tohto rozsudku zjavne vyplýva, ze medzi týmito vyhláseniami a týmto návrhom existujú úzke a neoddelitelné väzby. Komisia v tejto súvislosti tvrdí po prvé, ze predmetné zásahy státu boli vykonané v krátkom casovom slede za sebou a boli súcastou celkovej stratégie záchrany FT, po druhé, ze jediným cielom týchto rôznych zásahov bolo zamedzit tomu, aby FT celila váznej kríze likvidity v roku 2003, a po tretie, ze situácia FT sa v období od júla do decembra 2002 podstatným spôsobom nezmenila. 181 Po tretie Komisia spochybnuje tvrdenie Francúzskej republiky a FT zalozené na skutocnosti, ze pri uplatnení kritéria obozretného súkromného investora na opatrenia z decembra 2002 nemohla vychádzat zo situácie v júli 2002. Odmieta ich tvrdenie, ze zohladnila iba situáciu z júla 2002, a teda ze nezohladnila opatrenia prijaté medzi týmto dátumom a decembrom 2002. Podla Komisie vsetky opatrenia, ktoré francúzske orgány prijali po júli 2002, boli prijaté v kontexte "ovplyvnenom" vyhlásením z 12. júla 2002. Bankové zdruzenie tak mohlo zasadnút v septembri 2002 iba preto, lebo rating FT mohol byt zachovaný vdaka tomuto vyhláseniu. Opakuje, ze návrh akcionárskej pôzicky je len uskutocnením zásadného rozhodnutia podporit FT, verejne deklarovaného v júli 2002. Kedze kritérium obozretného súkromného investora bolo uplatnené na dátum tohto uskutocnenia, Komisii nemozno vytýkat, ze porusila zásadu právnej istoty. 182 Pokial ide o tretí zalobný dôvod, Komisia po prvé uvádza, ze rozhodnutie Francúzskej republiky podporit FT bolo "vo svojej zásade jasné" uz od 12. júla 2002, hoci podmienky jej záväzku neboli v danom období este specifikované. Vyhlásenie z 12. júla 2002 bolo súcastou "stratégie dôveryhodného záväzku státu podporit FT" a tak bolo vnímané aj trhmi. Z doslovnej analýzy uvedeného vyhlásenia a z jeho kontextu vyplýva, ze tento záväzok bol jasný a navyse opakovaný. Potvrdzuje to aj skutocnost, ze francúzske orgány sa priamo obrátili na najdôlezitejsie burzové subjekty, aby slúzili ako sprostredkovatelia vo vztahu k investorom. Komisia dodáva, ze preukázala, ze toto vnímanie zo strany trhov bolo potvrdené ich reakciou, ako aj komentármi financných analytikov. 183 Podla Komisie skutocnost, ze Francúzsko kvalifikovalo svoje konanie ako obozretné, nespochybnuje nepodmienecnú povahu jeho záväzku. Takisto vyjadrenie o prípadnom vzniku financných problémov FT nemozno vykladat ako odkladnú alebo zrusujúcu podmienku tohto záväzku. Neexistuje totiz ziadna skutocnost, ktorá by umoznila preukázat, ze trhy v tejto súvislosti vnímali nejakú podmienku. Ak chcel minister hospodárstva podmienit svoj záväzok respektovaním práva Únie, mal vyjadrit výslovnú výhradu, podla ktorej bude kazdý budúci zásah vopred oznámený Komisii a realizovaný len po tom, co ho Komisia schváli. 184 Po druhé Komisia v odpovedi na tvrdenia FT predovsetkým uvádza, ze Súdny dvor v bodoch 4, 6, 10, 15 a 133 rozsudku o odvolaní potvrdil jej analýzu, podla ktorej malo vyhlásenie z 12. júla 2002 istý vplyv na situáciu na trhoch, kedze rating FT zostal zachovaný v bezpecnom investicnom rade len "vzhladom na správy Francúzskej republiky". Komisia tvrdí, ze ak malo toto vyhlásenie takýto vplyv, je to nevyhnutne preto, ze sa trhy domnievali, ze vyjadrovalo dôveryhodný záväzok státu. Komisia dodáva, ze z argumentácie samotnej FT vyplýva, ze Francúzska republika ocakávala, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 budú mat vplyv na trh a ze tento vplyv bude rozhodujúci pre predlozenie návrhu akcionárskej pôzicky. Posúdenie Vseobecným súdom - Pripomenutie relevantnej judikatúry 185 Treba pripomenút, ze podla clánku 87 ods. 1 ES ak nie je Zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 186 Podla ustálenej judikatúry kvalifikácia "pomoci" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES si vyzaduje splnenie vsetkých podmienok uvedených v tomto ustanovení (pozri rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post, C-399/08 P, Zb., [56]EU:C:2010:481, bod 38 a citovanú judikatúru). 187 Na to, aby bolo teda mozné vnútrostátne opatrenie kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, musí po prvé íst o zásah zo strany státu alebo financovaný zo státnych prostriedkov, po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, po tretie musí priniest príjemcovi selektívnu výhodu a po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Komisia/Deutsche Post, uz citovaný v bode 186 vyssie, [57]EU:C:2010:481, bod 39 a citovanú judikatúru). 188 Pokial ide o prvú z uvedených podmienok, z judikatúry vyplýva, ze len výhody poskytované priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov alebo predstavujúce pre stát dodatocnú zátaz mozno povazovat za pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Zo samotného znenia tohto ustanovenia a z procesných pravidiel zavedených clánkom 88 ES totiz vyplýva, ze výhody poskytované iným spôsobom ako zo státnych prostriedkov nespadajú do pôsobnosti predmetných ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, C-72/91 a C-73/91, Zb., [58]EU:C:1993:97, bod 19; z 1. decembra 1998, Ecotrade, C-200/97, Zb., [59]EU:C:1998:579, bod 35, a z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb., [60]EU:C:2001:160, bod 58). 189 Z judikatúry Súdneho dvora tiez vyplýva, ze na to, aby sa výhoda poskytnutá jednému alebo viacerým podnikom mohla povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, nie je potrebné vo vsetkých prípadoch dokázat, ze doslo k prevodu státnych prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, C-387/92, Zb., [61]EU:C:1994:100, bod 14; z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, C-6/97, Zb., [62]EU:C:1999:251, bod 16, a zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb., [63]EU:C:2002:294, bod 36). 190 Pokial ide o podmienku, podla ktorej musí predmetné opatrenie priniest výhodu jeho príjemcovi, treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze za státnu pomoc sa povazujú zásahy, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit podniky alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by prijímajúci podnik za normálnych trhových podmienok nezískal (pozri rozsudok Komisia/Deutsche Post, uz citovaný v bode 186 vyssie, [64]EU:C:2010:481, bod 40 a citovanú judikatúru). 191 Za pomoc sa tak predovsetkým povazujú zásahy, ktoré rôznymi formami znizujú náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku, a hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky (pozri v tomto zmysle rozsudky Banco Exterior de Espańa, uz citovaný v bode 189 vyssie, [65]EU:C:1994:100, bod 13, a z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb., [66]EU:C:2000:467, bod 25). 192 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze vklad zo strany orgánov verejnej moci do základného imania podniku v akejkolvek forme môze predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES, pokial sú splnené podmienky uvedené v tomto clánku (pozri rozsudky zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, C-278/92 az C-280/92, Zb., [67]EU:C:1994:325, bod 20 a citovanú judikatúru, a z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, C-399/00 a C-328/99, Zb., [68]EU:C:2003:252, bod 36 a citovanú judikatúru). 193 Z ustálenej judikatúry vsak tiez vyplýva, ze zo zásady rovnosti zaobchádzania s verejnými a súkromnými podnikmi vyplýva, ze kapitál, ktorý podniku poskytuje priamo alebo nepriamo stát za okolností, ktoré zodpovedajú normálnym trhovým podmienkam, nemozno povazovat za státnu pomoc (pozri rozsudok Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, uz citovaný v bode 192 vyssie, [69]EU:C:2003:252, bod 37 a citovanú judikatúru). Podmienky, ktoré musí opatrenie splnit na to, aby patrilo pod pojem "pomoc" v zmysle clánku 87 ES, nie sú splnené, ak verejný podnik, ktorý je jej prijímatelom, môze získat tú istú výhodu, ako je tá, ktorá mu bola k dispozícii vo forme státnych prostriedkov, za okolností zodpovedajúcich normálnym trhovým podmienkam, pricom toto posúdenie sa vykonáva v prípade verejných podnikov v zásade uplatnením kritéria obozretného súkromného investora (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF a i., C-124/10 P, Zb., [70]EU:C:2012:318, bod 78 a citovanú judikatúru). 194 Podla judikatúry treba rozlisovat medzi úlohou clenského státu ako akcionára podniku na jednej strane a úlohou státu konajúceho ako orgán verejnej moci na druhej strane. Uplatnitelnost kritéria obozretného súkromného investora závisí v konecnom dôsledku od toho, ci dotknutý clenský stát prizná ekonomickú výhodu podniku ako akcionár a nie ako orgán verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/EDF a i., uz citovaný v bode 193 vyssie, [71]EU:C:2012:318, body 80 a 81). 195 Treba tak posúdit, ci by súkromný investor, ktorý je svojou velkostou porovnatelný so subjektmi spravujúcimi verejný sektor, mohol byt za podobných okolností motivovaný vykonat kapitálový vklad v takejto výske, najmä vzhladom na dostupné informácie a vývoj, ktorý mozno predvídat v case týchto vkladov (pozri rozsudok Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, uz citovaný v bode 192 vyssie, [72]EU:C:2003:252, bod 38 a citovanú judikatúru). 196 Na úcely tejto analýzy treba posúdit, ci by opatrenie bolo prijaté za normálnych trhových podmienok súkromným investorom nachádzajúcim sa v situácii co najblizsej situácii dotknutého clenského státu, kde sa zohladnia len výhody a povinnosti spojené so situáciou státu v postavení akcionára s výnimkou tých, ktoré sú spojené s jeho postavením ako orgánu verejnej moci (rozsudok Komisia/EDF a i., uz citovaný v bode 193 vyssie, [73]EU:C:2012:318, bod 79). - Pripomenutie odôvodnenia Komisie v napadnutom rozhodnutí 197 Po pripomenutí týchto kritérií je potrebné strucne opísat odôvodnenie Komisie v napadnutom rozhodnutí, na základe ktorého dospela v odôvodnení 230 tohto rozhodnutia k záveru, ze kritérium obozretného súkromného investora nebolo v prejednávanej veci splnené. 198 Komisia vychádza z predpokladu, ze francúzske orgány prijali od júla 2002 prostredníctvom vyhlásenia z 12. júla 2002, ktorého obsah bol potvrdený a spresnený vyhláseniami z 13. septembra a 2. októbra 2002, zásadné rozhodnutie podporit FT. Návrh akcionárskej pôzicky oznámený 4. decembra 2002 bol len "zhmotnením" (alebo "konkretizovaním") tohto zásadného rozhodnutia. Komisia sa preto domnieva, ze nemohla analyzovat tento návrh bez zohladnenia vyhlásení prijatých od júla 2002, ale musela v tejto súvislosti zaujat celkový prístup (pozri najmä odôvodnenia 185 az 187, 202 az 207, 213, 222 az 224 a 226 napadnutého rozhodnutia). 199 Komisia dalej tvrdí, ze najmä vzhladom na zlozitú financnú situáciu, v ktorej sa FT nachádzala v júli 2002, stratu dôvery trhov v uvedenom období, neexistenciu auditu podniku do októbra 2002, ako aj neexistenciu realistického plánu oddlzenia do decembra 2002 by obozretný súkromný investor verejne neurobil "od júla 2002" (alebo "v júli 2002") také vyhlásenia, ako vyhlásenia Francúzskej republiky, ktorými by z ekonomického hladiska vystavil skúske svoju dôveryhodnost a dobrú povest a z právneho hladiska by sa od uvedeného dátumu zaviazal financne podporit podnik (pozri najmä odôvodnenia 206, 210, 217, 221, 228 a 229 napadnutého rozhodnutia). 200 Podla Komisie totiz vyhlásenia prijaté od júla 2002 boli dostatocne jasné, presné a jednoznacné na to, aby mohli byt dôveryhodným dôkazom o existencii pevného záväzku Francúzskej republiky podporit FT od júla 2002. Dokazuje to najmä skutocnost, ze vyhlásenie z 12. júla 2002 vyvolalo "neobvyklý a nezanedbatelný" nárast ceny akcií a dlhopisov FT, ako aj komentáre niektorých financných analytikov, ktoré sa objavili po tomto vyhlásení, konkrétne vyhlásenia obsiahnuté v správe Deutsche Bank z 22. júla 2002 a v tlacovej správe S & P z 12. júla 2002 (pozri bod 5 vyssie). Komisia poukazuje aj na skutocnost, ze podpora Francúzskeho státu zverejnená od júla 2002 bola rozhodujúca pre zachovanie ratingu FT v investicnom rade, pricom znízenie tohto ratingu "by malo velmi negatívne dôsledky pre financnú situáciu podniku" (pozri najmä odôvodnenia 186, 190, 191, 207 az 212, 219 az 222, 225 a 227 napadnutého rozhodnutia). 201 Komisia sa domnieva, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 tak "nakazili" vnímanie zo strany trhov a "ovplyvnili" správanie hospodárskych subjektov v decembri 2002. Na základe toho dospela k záveru, ze trhové podmienky, za akých bol v decembri 2002 návrh akcionárskej pôzicky oznámený, nemozno povazovat za normálne, pricom sa domnieva, ze na posúdenie hospodárskej racionálnosti tohto opatrenia bolo teda potrebné vychádzat zo situácie na trhu "nenakazenej" vplyvom vyhlásení prijatých od júla 2002, t. j. zo situácie spred tohto dátumu (pozri najmä odôvodnenia 186, 190, 191, 207 az 212, 219 az 222, 225, 227 a 228 napadnutého rozhodnutia). V takom kontexte je vsak nepravdepodobné, ze by obozretný súkromný investor "poskytol akcionársku pôzicku a tým na seba zobral velmi velké financné riziko" (odôvodnenie 229 napadnutého rozhodnutia). V rovnakom zmysle Komisia uvádza, ze "znízenie ratingu FT by viedlo k nepravdepodobnosti akejkolvek akcionárskej pôzicky alebo prinajmensom by spôsobilo jej ovela väcsiu nákladovost" (odôvodnenia 222 a 225 napadnutého rozhodnutia). - O opatrení, na ktoré mala Komisia uplatnit kritérium obozretného súkromného investora 202 Treba zdôraznit, ze uplatnenie kritéria obozretného súkromného investora si nevyhnutne vyzaduje, aby opatrenia prijaté státom v prospech podniku poskytovali výhodu pochádzajúcu zo státnych prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/EDF a i., uz citovaný v bode 193 vyssie, [74]EU:C:2012:318, bod 89, a Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 161 vyssie, [75]EU:T:2003:57, body 180 a 181). 203 Na pojednávaní z 21. apríla 2009 v skorsom stádiu konania pred Vseobecným súdom navyse vsetci úcastníci konania v odpovedi na otázku tohto súdu výslovne uznali, ze existencia výhody vyplývajúcej zo státnych prostriedkov je podmienkou predchádzajúcou uplatneniu kritéria obozretného súkromného investora. Na pojednávaní z 24. septembra 2014 v tomto konaní sa Vseobecný súd opät pýtal na tento aspekt, pricom Francúzska republika a FT zopakovali svoje stanovisko, zatial co Komisia sa snazila od svojho stanoviska odstúpit, obhajujúc tým tvrdenie v rozpore s judikatúrou citovanou v bode 202 vyssie. 204 Je potrebné dodat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí zaujala prístup v súlade so zásadou uvedenou v bodoch 202 a 203 vyssie, ked sa najskôr v bodoch 194 az 196 zamerala na preukázanie existencie výhody poskytnutej prostredníctvom státnych prostriedkov a potom v odôvodnení 197 uviedla, ze musí preskúmat, ci je táto výhoda "v zhode so zásadou uvedomelého [obozretného - neoficiálny preklad] súkromného investora". 205 V prejednávanej veci z posúdení Súdneho dvora uvedených v bodoch 127 az 139 rozsudku o odvolaní, ako aj z úvah uvedených v bodoch 256 az 261 nizsie vyplýva, ze oznámenie zo 4. decembra 2002 a návrh akcionárskej pôzicky posudzované spolocne boli v napadnutom rozhodnutí povazované za státne opatrenie, ktoré poskytlo FT ekonomickú výhodu vyplývajúcu zo státnych prostriedkov a bolo kvalifikované ako státna pomoc. 206 Preto ako správne tvrdia Francúzska republika a FT, Komisia mala uplatnit kritérium obozretného súkromného investora práve na tieto dve opatrenia posudzované spolocne. 207 Treba vsak konstatovat, ze ako vyplýva najmä z bodov 198 az 201 vyssie, Komisia uplatnila uvedené kritérium predovsetkým na vyhlásenia prijaté od júla 2002, aby dospela k záveru, ze návrh akcionárskej pôzicky tak, ako bol oznámený 4. decembra 2002, predstavoval státnu pomoc. 208 Práve preto, ze Komisia sa najskôr domnievala, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 nie sú v súlade s uvedeným kritériom, mohla potom následne medziiným tvrdit, ze tento návrh nebol predlozený za okolností zodpovedajúcich normálnym trhovým podmienkam a musí byt teda analyzovaný so zretelom na situáciu spred júla 2002, t. j. situáciu, v ktorej by bol tento návrh velmi nepravdepodobný. 209 Hoci je totiz napadnuté rozhodnutie v tejto otázke trochu nejasné, z neho, ako aj z vysvetlení poskytnutých Komisiou v jej písomných podaniach a na pojednávaní z 24. septembra 2014 (pozri bod 225 nizsie) vyplýva, ze Komisia obhajuje myslienku, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 mali úcinok "nakazenia" situácie na trhu práve preto, ze údajne neboli v súlade s kritériom obozretného súkromného investora. 210 Navyse ako správne zdôraznujú Francúzska republika a FT, hoci Komisia tvrdila, ze na úcely svojej analýzy kritéria obozretného súkromného investora zohladnila "vyhlásen[ia] [francúzskej] vlády z júla a [az - neoficiálny preklad] decembra 2002" (odôvodnenie 203 napadnutého rozhodnutia) alebo "vsetky [vyhlásenia] ako celok" (odôvodnenie 213 napadnutého rozhodnutia), treba konstatovat, ze v skutocnosti vychádzala v tejto súvislosti takmer výlucne zo samotného vyhlásenia z 12. júla 2002 (pozri najmä odôvodnenia 221 a 229 napadnutého rozhodnutia). 211 Toto zistenie zásadnej úlohy vyhlásenia z 12. júla 2002, pokial ide o uplatnenie kritéria obozretného súkromného investora, potvrdzujú viaceré tvrdenia Komisie uvedené v jej písomných podaniach pred Vseobecným súdom. Komisia v nich totiz predovsetkým uvádza, ze toto vyhlásenie zahrnalo riziko, ktoré "by súkromný investor k tomuto dátumu nepodstúpil" a ze "od júla 2002 bolo nemozné porovnat správanie verejného investora so správaním súkromného investora v normálnej trhovej situácii", "vsetky udalosti, ktoré nastali po júli [2002], nastali v kontexte trhu 'nakazeného` [uvedeným vyhlásením]" (body 96 az 98 a 138 vyjadrenia k zalobe vo veci T-425/04, body 69 az 74 a 82 dupliky vo veci T-425/04, body 106 az 109 písomných pripomienok Komisie zo 17. júla 2013 vo veci T-425/04 RENV, body 85 az 87 a 164 vyjadrenia k zalobe vo veci T-444/04, body 59 az 64 a 73 dupliky vo veci T-444/04, body 78 az 81 písomných pripomienok Komisie zo 17. júla 2013 vo veci T-444/04 RENV). 212 Uplatnenie kritéria obozretného súkromného investora v zásade len na vyhlásenia prijaté od júla 2002 a najmä na vyhlásenie z 12. júla 2002 je o to nesprávnejsie, ze Komisia, ako uviedla v odôvodneniach 188, 189, 218 a 219 napadnutého rozhodnutia, nemala k dispozícii dostatok informácií, aby mohla zaujat stanovisko k otázke, ci mohli tieto vyhlásenia samé osebe predstavovat státnu pomoc. 213 Samozrejme nemozno spochybnit, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 poskytli FT ekonomickú výhodu. 214 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze tieto vyhlásenia dovolili predovsetkým udrzat rating FT v investicnom rade, ako aj opätovne získat dôveru financných trhov, umoznili a ulahcili prístup FT k novým úverom potrebným na refinancovanie jej dlhov s krátkou dobou splatnosti vo výske 15 miliárd eur a znízili náklady na ne a napokon prispeli k stabilizácii jej velmi slabej financnej situácie, ktorá sa v júni a júli 2002 podstatne zhorsila (pozri najmä odôvodnenia 212, 221, 222 a 225 napadnutého rozhodnutia). 215 Treba dodat, ze na rozdiel od tvrdenia FT sa Komisia oprávnene domnievala, ze zvýhodnujúce úcinky vyplývajúce z opakovaných vyhlásení o podpore vydávaných od júla 2002 pretrvávali az do decembra 2002. Dôkazom toho je najmä vyhlásenie S & P zo 17. decembra 2002 vydané v reakcii na oznámenie zo 4. decembra 2002 (pozri bod 33 vyssie), ako aj z vyhlásenia Moody's z februára 2003 (pozri bod 34 vyssie). 216 Naopak nie je preukázané, ze výhoda identifikovaná v bode 214 vyssie vyplýva zo státnych prostriedkov. Podla judikatúry vsak Komisia musí na úcely zistenia existencie státnej pomoci preukázat dostatocne priamu súvislost medzi výhodou poskytnutou príjemcovi na jednej strane a znízením státneho rozpoctu, ci dokonca dostatocne konkrétnym ekonomickým rizikom výdavkov zatazujúcich tento rozpocet na druhej strane (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko, C-279/08 P, Zb., [76]EU:C:2011:551, bod 111). 217 V tejto súvislosti je postacujúce uviest, ze z odôvodnení 188, 189, 218 a 219 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze samotná Komisia sa domnievala, ze nemá k dispozícii dostatok informácií, aby mohla nevyvrátitelne dokázat, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 mohli byt záväzkom poskytnutia státnych prostriedkov. Okrem toho Komisia vo svojej odpovedi na písomnú otázku, ktorú jej Vseobecný súd polozil v týchto veciach, s odkazom na uz citované odôvodnenia spresnila, ze "niet ziadnych pochýb, [ze] sa nezaoberala otázkou, ako mohli byt tieto vyhlásenia, ktoré bolo mozné povazovat za právne a ekonomicky záväzné z hladiska príslusného vnútrostátneho práva, na základe tejto skutocnosti kvalifikované samé osebe ako opatrenia pomoci obsahujúce záväzok poskytnutia státnych prostriedkov". Komisia doplnila, ze tým mala v úmysle zdôraznit existenciu "skutocných rizík", ze uvedené vyhlásenia by jednak mohli byt vnímané ako právne záväzné a jednak by mohli mat ekonomické dôsledky, ale z opatrnosti nechcela dospiet k záveru o existencii záväzku poskytnutia státnych prostriedkov len na základe týchto rizík. 218 Na základe predchádzajúcich úvah treba dospiet k záveru, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze uplatnila kritérium obozretného súkromného investora prioritne a hlavne na vyhlásenia prijaté od júla 2002 a najmä na vyhlásenie z 12. júla 2002. - O období, z ktorého mala Komisia vychádzat pri uplatnení kritéria obozretného súkromného investora 219 Podla judikatúry pri posudzovaní opatrenia z hladiska clánku 87 ES je dôlezité zohladnit vsetky relevantné skutocnosti a ich kontext (rozsudok z 15. decembra 2009, EDF/Komisia, T-156/04, Zb., [77]EU:T:2009:505, bod 221). Súdny dvor v rovnakom zmysle spresnil, ze na úcely zistenia, ci sa stát správal, alebo nesprával ako obozretný investor v trhovom hospodárstve, je potrebné pri posúdení ekonomickej racionálnosti správania státu vychádzat z kontextu obdobia, pocas ktorého doslo k prijatiu opatrení financnej pomoci (rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 189 vyssie, [78]EU:C:2002:294, bod 71). 220 Okrem toho treba pripomenút, ze podla judikatúry na úcely urcenia, ci má zásah verejných orgánov do základného imania podniku povahu státnej pomoci, treba posúdit, ci by súkromný investor porovnatelnej velkosti mohol byt za podobných okolností motivovaný vykonat kapitálový vklad v rovnakej výske, najmä vzhladom na dostupné informácie a vývoj, ktorý mozno predvídat v case týchto vkladov (pozri bod 195 vyssie). 221 V súlade s judikatúrou spomenutou v bodoch 219 a 220 vyssie musí teda Komisia pri uplatnení kritéria obozretného súkromného investora vychádzat z obdobia, v ktorom bolo prijaté státne opatrenie financnej pomoci, ktoré môze byt kvalifikované ako státna pomoc. 222 Z toho vyplýva, ze v prejednávanej veci Komisia nielenze mala uplatnit kritérium obozretného súkromného investora predovsetkým na oznámenie zo 4. decembra 2002 spolu s návrhom akcionárskej pôzicky (pozri body 202 az 218 vyssie), ale navyse bola na tento úcel povinná vychádzat z kontextu obdobia, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté Francúzskou republikou, t. j. konkrétne z decembra 2002. 223 Okrem toho, ze Komisia uplatnila kritérium obozretného súkromného investora na uvedené opatrenie az v druhom rade a incidencne, na tento úcel tiez vychádzala z kontextu situácie spred júla 2002 (pozri najmä odôvodnenie 228 napadnutého rozhodnutia). 224 Komisia nemôze odôvodnit svoje stanovisko tým, ze trhové podmienky v decembri 2002 boli "nakazené" alebo neobvykle skreslené vyhláseniami prijatými od júla 2002 a predovsetkým vyhlásením z 12. júla 2002. 225 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze Komisia v odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom na pojednávaní 24. septembra 2014 vyhlásila, ze jediným právnym základom jej tvrdenia týkajúceho sa "nákazlivého" úcinku uvedených vyhlásení je clánok 87 ES a konkrétnejsie kritérium obozretného súkromného investora. 226 Ako vsak uz bolo konstatované v bodoch 212 az 217 vyssie, Komisia v napadnutom rozhodnutí nezaujala stanovisko k otázke, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002, v prípade ktorých nepreukázala záväzok poskytnutia státnych prostriedkov, môzu samé osebe predstavovat státnu pomoc. 227 Je pravda, ze podla judikatúry spomenutej v bode 220 vyssie sa musí porovnanie správania státu so správaním súkromného investora vykonat so zohladnením dostupných informácií a vývoja predvídatelného v case predmetných financných vkladov. To znamená, ze nie je mozné zohladnit udalosti a informácie zistené po poskytnutí pomoci, avsak Komisii to vôbec nezakazuje zohladnit skorsie udalosti, ktoré spadajú do kontextu predmetnej pomoci, a ich úcinky. Pri posúdení ekonomickej racionálnosti správania Francúzskej republiky teda Komisia mohla zohladnit vsetky okolnosti charakterizujúce tento kontext, ktorý sa v prejednávanej veci neobmedzoval len na udalosti z decembra 2002. 228 Inými slovami Komisia bola plne oprávnená zahrnút do svojej analýzy vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako "skutocnosti z predoslého obdobia... objektívne právne relevantné" (odôvodnenie 185 napadnutého rozhodnutia) a "[umoznujúce] na jednej strane lepsie pochopit dôvody a dosah opatrení z decembra 2002" (odôvodnenie 186 napadnutého rozhodnutia). 229 Hoci sa vsak "dostupné informácie" môzu vztahovat na objektívne udalosti a skutocnosti z minulosti, akými sú vyhlásenia prijaté od júla 2002, nemozno pripustit, aby tieto skorsie udalosti a skutocnosti samé osebe tvorili rozhodujúcim spôsobom relevantný referencný rámec na úcely uplatnenia kritéria obozretného súkromného investora. Naopak vzhladom na potrebu analýzy budúceho vývoja na základe dostupných informácií zohladnenie udalostí a skutocností z minulosti neumoznuje vylúcenie analýzy neskorsích objektívnych udalostí a skutocností v rozsahu, v akom môzu byt rozhodujúce pre túto analýzu budúceho vývoja, a to bud preto, ze spôsobujú bezpredmetnost predchádzajúcich skutocností, alebo preto, ze sú rozhodujúce pre budúci vývoj ekonomickej situácie príjemcu a jeho postavenie na trhu. Skorsie udalosti, aj ked sú objektívnymi skutocnostami, ktoré prinajmensom scasti viedli k vzniku neskorsích udalostí, tak nemôzu úplne potlacit význam týchto neskorsích udalostí, ak sa ukáze, ze tieto neskorsie udalosti mali, ako v prípade restrukturalizacných opatrení, skutocný vplyv na tento vývoj. 230 V prejednávanej veci Komisia postupovala zjavne v rozpore s týmto predpokladom, ked nezohladnila súbor relevantných skutocností, ktoré skutocne viedli k rozhodnutiu Francúzskej republiky v decembri 2002, a to konkrétne okrem obnovenia dôvery financných trhov a udrzania ratingu FT v prvom rade aj opatrenia na restrukturalizáciu a opätovné nastolenie rovnováhy prijaté v tejto spolocnosti, vrátane plánu Ambition 2005 vypracovaného jej novým vedením v období od októbra do decembra 2002, ktorý predpokladal predovsetkým realizáciu plánu zlepsenia prevádzkovej výkonnosti podniku, tzv. "plán TOP". Komisia nezohladnila ani dalsie podstatné skutocnosti, akými sú záväzok poskytnutý bankovým zdruzením v septembri 2002 rucit za úspesnú realizáciu zvýsenia základného imania FT v súvislosti s castou urcenou súkromným investorom, predaj nestrategických aktív touto spolocnostou v období od júla do decembra 2002 vo výske priblizne 2,5 miliardy eur, dosadenie nového manazmentu podniku v októbri 2002 a rozhodnutie sporu medzi FT a nemeckým operátorom Mobilcom v novembri 2002. Okrem toho vsetky tieto skutocnosti viedli k jednoznacnému zlepseniu prevádzkových vyhliadok a výkonnosti FT pocas druhého polroka 2002, co Francúzska republika presvedcivým spôsobom preukázala vo svojej odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu v rámci tohto konania. Je potrebné dodat, ze Komisia v odôvodnení 260 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze nie je vhodné opierat sa pri výpocte predmetnej podpory len o tieto vyhlásenia prijaté od júla 2002, kedze "vyuzitie situácie na trhu pred [týmito] vyhláseniami..., ak umoznuje zohladnit úcinok predbezných vyhlásení francúzskych orgánov na trhy, neumoznuje izolovat tieto úcinky od ostatných prípadných úcinkov dalsích udalostí ako zmena vedenia FT alebo plán Ambition 2005". 231 Z odôvodnenia 228 napadnutého rozhodnutia a z písomných podaní Komisie vyplýva, ze Komisia v rámci svojho uplatnenia kritéria obozretného súkromného investora skutocne nezvázila tieto rôzne rozhodujúce skutocnosti. Dokonca ich vedome odmietla zohladnit v tomto kontexte, lebo sa domnievala, ze musí retroaktívne a na základe svojej tézy o "nakazení" uprednostnit skutocnosti predovsetkým z júna a júla 2002. 232 Za týchto okolností sa treba domnievat, ze prístup Komisie, ktorá na úcely zohladnenia údajného "nákazlivého" úcinku vyhlásení prijatých od júla 2002 povazovala za potrebné stotoznit skutkovú situáciu, v ktorej Francúzska republika napokon v decembri 2002 prijala konkrétne opatrenia podpory, s ekonomickou a financnou situáciou FT pred vyhlásením z 12. júla 2002, je umelý a zjavne nesprávny. Komisia preto nebola oprávnená tvrdit, ze nie je potrebné opierat sa o situáciu na trhu v decembri 2002, ale treba vychádzat zo situácie na trhu "nenakazenom" uvedenými vyhláseniami. 233 Argumentácia Komisie, podla ktorej by obozretný súkromný investor neurobil vyhlásenia typu vyhlásení francúzskej vlády poskytnutých od júla 2002, je zalozená na zjavne nesprávnom posúdení, co je dalsí dôvod na zamietnutie tézy o "nakazení", na ktorú sa Komisia odvoláva. 234 Treba pripomenút, ze táto argumentácia vychádza z predpokladu, ze vyhláseniami prijatými od júla 2002 a predovsetkým vyhlásením z 12. júla 2002"vláda z cisto ekonomického hladiska vystavila skúske... dôveryhodnost a dobrú povest [Francúzskej republiky] a z právneho hladiska sa vtedy v kazdom prípade zaviazala financne podporit [FT]" (odôvodnenie 229 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie boli totiz tieto vyhlásenia "dostatocne jasné, presné a jednoznacné na to, aby mohli byt dôkazom o vierohodnom záväzku [francúzskeho] státu" podporit FT (odôvodnenie 208 napadnutého rozhodnutia). Trhové subjekty prinajmensom vnímali existenciu takéhoto pevného záväzku" (odôvodnenia 206, 213, 220 a 221 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie vsak vzhladom na krízovú situáciu, v ktorej sa FT nachádzala v júli 2002, by obozretný súkromný investor verejne nesformuloval takéto vyhlásenia o podpore, ktoré môzu zahrnat takéto financné riziká, a to prinajmensom kým by sa plne neinformoval o ekonomickej situácii tohto podniku (odôvodnenie 229 napadnutého rozhodnutia). 235 V tejto súvislosti treba predovsetkým uviest, ze nestací, ze vyhlásenia francúzskych orgánov môzu byt trhom jednoducho vnímané ako vyjadrenie ich pevného záväzku, aby bolo mozné dospiet k záveru, ze môzu mat také skodlivé ekonomické a právne dôsledky, na aké poukazuje Komisia. Predpokladom takéhoto záveru je, ze dotknuté vyhlásenia sú dostatocne jasné, presné a jednoznacné na to, aby konkrétne zahrnali takýto záväzok. Uznanie existencie pomoci musí byt totiz zalozené na objektívnych zisteniach a nie len na vnímaní trhových subjektov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. júna 2008, SIC/Komisia, T-442/03, Zb., [79]EU:T:2008:228, bod 126). Skutocnost, navyse preukázaná (pozri bod 214 vyssie), ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 mali pozitívny vplyv na vnímanie trhových subjektov, pricom umoznili najmä udrzat rating FT v investicnom rade a opätovne získat dôveru financných trhov, nemôze byt rozhodujúca. 236 Z analýzy povahy vyhlásení prijatých od júla 2002 dalej vyplýva, ze tieto vyhlásenia neobsahovali pevný záväzok Francúzskej republiky, ktorý mohol viest k vzniku skodlivých dôsledkov uvádzaných Komisiou. 237 Po prvé pokial ide o vyhlásenie z 12. júla 2002, treba konstatovat, ze toto vyhlásenie urobil minister hospodárstva najmä z jeho pozície zástupcu Francúzskej republiky ako väcsinového akcionára FT ("sme väcsinovým akcionárom"). Z tohto postavenia výslovne ubezpecil, ze bez ohladu na spôsob zásahu, Francúzsko sa bude správat ako obozretný investor ("stát, ktorý je akcionárom, sa bude správat ako uvedomelý [obozretný - neoficiálny preklad] investor..."). V tejto súvislosti Komisia nepredlozila nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze tento úmysel podmienit budúci zásah Francúzskej republiky dodrzaním kritéria obozretného súkromného investora bol v case tohto vyhlásenia len oznámený a nie skutocný a vázny. 238 Okrem toho vyhlásenie z 12. júla 2002 je nejasné a nepresné, pokial ide o mozné podporné opatrenia, ktoré mohlo Francúzsko neskorsie prijat, este presne nevymedzené ("sa bude správat ako uvedomelý [obozretný - neoficiálny preklad] investor a... urobili by sme adekvátne opatrenia"). Vzhladom na otvorenú a nejasnú povahu týchto vyhlásení Komisia nemala dôvod dospiet k záveru o jasnosti údajného záväzku zo strany Francúzska, pricom len "prostriedky intervencie..., t. j. pravidlá realizácie" treba este specifikovat (odôvodnenie209 napadnutého rozhodnutia), pretoze takýto jasný záväzok si nevyhnutne vyzaduje urcenie povahy a rozsahu tohto prípadného budúceho zásahu. Ako pritom potvrdzuje správa Deutsche Bank z 22. júla 2002, o ktorú sa opierala aj samotná Komisia v odôvodnení 221 a v poznámke pod ciarou c. 146 napadnutého rozhodnutia, vzhladom na vyhlásenie z 12. júla 2002 trh este nemohol urcit povahu a rozsah tohto budúceho zásahu Francúzska ("[FT] vytazil[a] z rastúcej dôvery trhu [vzhladom na skutocnost], ze [francúzska] vláda podporí tým ci oným spôsobom úver"; túto "implicitnú státnu podporu [Francúzska] [by mohla zohnat] vo forme pôziciek, za podmienok na trhu [za trhových podmienok - neoficiálny preklad], ktoré by poskytli banky alebo [francúzska] vláda"). Navyse uistením o budúcom, nepodmienenom a nepresnom charaktere uvedeného zásahu vyhlásenie z 12. júla 2002 výslovne odmieta predpoklad o zvýsení základného imania FT, pricom Francúzsko túto moznost doslova vyuzilo v decembri 2002 ("Nie, istotne nie! Iba tvrdím, ze v príhodnom okamihu urobíme adekvátne opatrenia. Ak to bude potrebné..."). 239 Toto znenie je potvrdené z hladiska skutkových okolností, v ktorých bolo vyhlásenie z 12. júla 2002 prijaté. Ako zjavne pripustila aj samotná Komisia (pozri bod 179 vyssie), v tomto stádiu, pre nedostatok potrebných informácií o presnom rozsahu financných tazkostí, ktorým FT celila, o následnej reakcii financných trhov vyvolanej týmto vyhlásením a o plánovanom vývoji po plánovanej restrukturalizácii FT, Francúzsko nemohlo este vediet a urcit s dostatocnou presnostou povahu, rozsah a podmienky poskytnutia prípadného podporného opatrenia v prospech tohto podniku. Viac-menej zo vsetkých krokov francúzskych orgánov uskutocnených k 12. júlu 2002, vrátane skutocnosti, ze priamo kontaktovali ratingové agentúry, vyplýva, ze tieto orgány chceli urýchlene uistit financné trhy o prípadnej a budúcej podpore Francúzska v prospech FT len preto, aby zabránili dalsiemu poklesu jej hodnotenia, ako aj uzavretiu jej prístupu k novým úverom na trhu s dlhopismi, bez toho, aby viac spresnili túto prípadnú podporu v danom case. Predcasné spresnenie prípadných podporných opatrení by totiz mohlo spôsobit riziko zbytocného obmedzenia mozností refinancovania, ktoré by sa z dôvodu dlhu FT naskytli, pricom by bolo nevyhnutné oznámit ich Komisii v zmysle clánku 88 ods. 3 ES. Navyse z dôvodu svojho predcasného charakteru by takýto prístup mohol narusit dôveru veritelov a investorov, co sa týka vierohodnosti konania Francúzska. Za týchto okolností na rozdiel od toho, co je uvedené v odôvodnení 212 napadnutého rozhodnutia, skutocnost, ze Francúzsko kontaktovalo ratingové agentúry, nemozno chápat ako dôkaz preukazujúci jednoznacnú povahu údajného záväzku, ktorý tento stát prijal, ale len ako prvý krok smerujúci k uvolneniu napätia, ktoré v júli 2002 zatazovalo postavenie FT na financných trhoch. 240 Na rozdiel od tvrdenia uvedeného Komisiou v odôvodnení 210 napadnutého rozhodnutia samotná skutocnost, ze v case prijatia vyhlásenia z 12. júla 2002 FT celila váznym tazkostiam s refinancovaním, nic nemení na otvorenom a nepresnom charaktere tohto vyhlásenia ako celku, ani na jeho význame z hladiska skutkových okolností, za akých bolo urobené. Teda aj za predpokladu, ze by uvedené tazkosti existovali v tomto stádiu, skutocnost, ze toto vyhlásenie presne neodrázalo kritickú situáciu dlhu FT s krátkou dobou splatnosti v tom case, nie je rozhodujúca ("keby mala [FT] tazkosti"; "keby mala [FT] problémy s financovaním, co dnes neplatí, [Francúzsky] stát by urobil rozhodnutia [prijal opatrenia nevyhnutné - neoficiálny preklad] na ich prekonanie"). 241 Navyse Komisia v rámci svojho doslovného výkladu vyhlásenia z 12. júla 2002 nemôze oprávnene tvrdit, ze "nic nedokazuje, ze by ho trh vnímal ako nejaký predpoklad" (odôvodnenie 210 napadnutého rozhodnutia), kedze toto subjektívne vnímanie zo strany niektorých trhových subjektov nie je rozhodujúce pre charakteristiku povahy takéhoto vyhlásenia (pozri bod 235 vyssie). Okrem toho táto úvaha nezohladnuje skutocnost, ze Deutsche Bank nebola v tomto stádiu schopná urcit povahu a rozsah prípadného budúceho zásahu Francúzska v prospech FT (pozri bod 238 vyssie). 242 Po druhé co sa týka vyhlásenia z 13. septembra 2002, treba uviest, ze toto vyhlásenie je tiez zamerané do budúcna, podmienené a nepresné, pokial ide o prípadné plánované dlhodobé opatrenia Francúzska ("[francúzsky] stát podporí [FT] pri realizácii tohto plánu [ozivenia úctov] a prispeje k velmi výraznému zvýseniu vlastného imania [FT] v casovom rozpätí a za podmienok, ktoré sa urcia so zretelom na trhové podmienky"), pricom jediné uistenie spocíva v potvrdení plánovanej podpory "k velmi výraznému zvýseniu vlastného imania" FT a v skutocnosti, ze toto sa uskutocní za "trhových podmienok". Okrem toho, podobne ako vyhlásenie z 12. júla 2002, vyhlásenie z 13. septembra 2002 este menej spresnuje povahu, rozsah a podmienky budúceho zásahu Francúzska v prospech FT a prípadné docasné podporné opatrenia podmienuje kritériom potreby ("od tohto okamihu urobí [Francúzsky] stát v prípade potreby opatrenia, ktoré [FT] umoznia vyhnút sa akémukolvek problému s financovaním"). 243 Po tretie co sa týka vyhlásenia z 2. októbra 2002, treba konstatovat, ze toto vyhlásenie nie je o nic presnejsie a neprinása ziadne spresnenie v porovnaní s vyhlásením z 13. septembra 2002 ("[Francúzsky] stát poskytne pomoc pri realizácii akcií na ozivenie a prispeje k zvýseniu vlastného imania [FT] podla pravidiel, ktoré sa urcia... [Francúzsko] urobí v medziobdobí opatrenia, ktoré [FT] umoznia vyhnút sa akémukolvek problému s financovaním"). Na základe tohto vyhlásenia sa totiz Francúzsko nejasne zaväzuje poskytnút dalsiu a prípadnú pomoc s cielom zvýsit základné imanie FT, ktorej povaha, rozsah a podmienky poskytnutia nie sú este stanovené. Zároven, podobne ako pri predchádzajúcich vyhláseniach, nová docasná pomoc zo strany Francúzska, ktorej povaha nie je o nic viac spresnená, je podmienená potrebou vyriesit prípadné financné problémy FT. 244 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze na rozdiel od toho, co uvádza Komisia, nemozno vyhlásenia prijaté od júla 2002 z dôvodu ich otvorenej, nepresnej a podmienenej povahy, osobitne pokial ide o povahu, rozsah a podmienky prípadného zásahu státu v prospech FT, a vzhladom na skutkové okolnosti, za ktorých boli prijaté, vykladat ako vyjadrenie konkrétneho a neodvolatelného záväzku Francúzskej republiky poskytnút presnú pomoc v prospech FT. 245 Vyhlásenia prijaté od júla 2002 nemôzu teda zakladat akýkolvek právny záväzok Francúzskej republiky, predovsetkým jej záväzok financne podporovat FT od 12. júla 2002. 246 Z rovnakých dôvodov nie je mozné domnievat sa, ze tieto vyhlásenia priniesli nezávisle od akéhokolvek právneho záväzku skutocné ocakávanie zo strany trhu a ze nesplnením tohto príslubu by Francúzska republika ako vlastník a správca podniku, hlavný hospodársky subjekt a dlzník na financných trhoch, celila urcitým hospodárskym nákladom z dôvodu straty dôvery a dobrého mena na týchto trhoch (odôvodnenia 217 a 221 napadnutého rozhodnutia). Predovsetkým samotné ocakávanie trhu nemôze samo osebe zalozit akúkolvek povinnost konat v zelanom zmysle (pozri bod 235 vyssie). Dalej Komisia nepreukázala, ze nedodrzanie prípadného príslubu podpory Francúzskej republiky v prospech podniku je spôsobilé ohrozit jej dôveryhodnost a dobré meno na financných trhoch. Navyse ako vyplýva z úvah uvedených v bode 238 vyssie a bode 247 nizsie, francúzske orgány chceli svojím správaním od júla 2002 predíst práve skodlivým dôsledkom uvádzaným Komisiou tým, ze zachovali pochybnosti o povahe, rozsahu a presných podmienkach ich prípadného zásahu v budúcnosti. Napokon v kazdom prípade, ako uviedol generálny advokát Mengozzi vo svojich návrhoch v spojených veciach Bouygues a i./Komisia a i., C-399/10 P a C-401/10 P, Zb., [80]EU:C:2012:392, bod 64), treba pripomenút, ze Komisia sa napokon rozhodla nezaujat konecné stanovisko k otázke, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002 mohli spôsobit stratu dôveryhodnosti státu na financných trhoch, ktorá by pre stát znamenala financné riziko v podobe zvýsenia nákladov na jeho budúce transakcie. 247 Je pravda, ze Francúzska republika svojimi vyhláseniami prijatými od júla 2002, a teda vyuzitím svojho dobrého mena platobne schopného a dôveryhodného dlzníka/veritela na financných trhoch, mala dobrovolne v úmysle ovplyvnit reakciu týchto trhov, obnovit ich dôveru a osobitne snazit sa dosiahnut zachovanie ratingu FT s cielom pripravit jej spolahlivé a menej nákladné refinancovanie v neskorsej fáze. Ako vsak FT správne uvádza vo svojich písomných pripomienkach z 31. mája 2013, Francúzska republika tak len vyuzila osobitné pravidlá fungovania financných trhov, aby tak krátkodobo stabilizovala hospodárske postavenie FT, a to najmä v záujme splnenia podnikových a financných podmienok nevyhnutných na prijatie konkrétnejsích podporných opatrení, ktoré sa mali prijat neskôr. Francúzska republika práve tým zaujala opatrný a starostlivý prístup súkromného investora, ktorý pred tým, nez prijme neodvolatelný záväzok podpory alebo financovania, zabezpecí, aby boli splnené vsetky pozadované podmienky. V tomto kontexte nemozno prijat málo rozvinuté tvrdenie Komisie, podla ktorého by súkromný investor nebol býval schopný ovplyvnit trh tak, ako to urobila Francúzska republika svojimi vyhláseniami prijatými od júla 2002. Nemozno totiz a priori vylúcit, ze súkromný investor prípadne medzinárodného rozmeru a znacného hospodárskeho významu by uplatnil rovnakú stratégiu a dosiahol na financných trhoch rovnaký výsledok. 248 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze postup Komisie, ktorá pri uplatnení kritéria obozretného súkromného investora vychádzala zo situácie od júla 2002, je z právneho aj skutkového hladiska zjavne nesprávny. - O otázke, ci je návrh akcionárskej pôzicky oznámený 4. decembra 2002 uskutocnením vyhlásení prijatých od júla 2002 249 Komisia nemôze odôvodnit svoje zjavne nesprávne uplatnenie kritéria obozretného súkromného investora tézou, uvedenou v podstate v odôvodneniach 185, 187 a 226 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej návrh akcionárskej pôzicky oznámený 4. decembra 2002 bol len uskutocnením skorsích vyhlásení Francúzskej republiky a konkrétnejsie zásadného rozhodnutia financne podporit FT, ktoré prijala od 12. júla 2002. 250 Komisia sa touto tézou v podstate domnieva, ze bola oprávnená posúdit ako celok vyhlásenia prijaté od júla 2002, oznámenie zo 4. decembra 2002 a návrh akcionárskej pôzicky, aby dospela k záveru, ze správanie Francúzskej republiky nesplna kritérium obozretného súkromného investora. 251 Návrh akcionárskej pôzicky oznámený 4. decembra 2002 je bezpochyby súcastou logiky a stratégie Francúzskej republiky od júla 2002, ktorej cielom a dôsledkom bolo opätovné získanie dôvery trhov, aby mohla za priaznivejsích podmienok refinancovat dlh FT s krátkou dobou splatnosti (pozri bod 247 vyssie). 252 Z toho vsak vôbec nevyplýva, ze samotné vyhlásenia prijaté od júla 2002 uz zahrnali ocakávanie osobitnej financnej podpory, aká sa nakoniec realizovala v decembri 2002. 253 Z úvah uvedených v bodoch 233 az 244 vyssie vyplýva, ze na rozdiel od oznámenia zo 4. decembra 2002, ktoré zverejnilo ponuku otvorit úverovú linku vo výske 9 miliárd eur v prospech FT, majú vyhlásenia prijaté od júla 2002 otvorenú, nepresnú a podmienecnú povahu, pokial ide o povahu, rozsah a podmienky prípadného budúceho zásahu Francúzskej republiky. Nemozno sa teda domnievat, ze Francúzska republika plánovala takúto konkrétnu financnú podporu uz od júla 2002. V skutocnosti vzhladom na túto podstatne rozdielnu povahu vyhlásení prijatých od júla 2002 rozhodnutie Francúzska v decembri 2002 oznámit a ponúknut návrh akcionárskej pôzicky predstavuje dôlezité prerusenie sledu udalostí, ktoré viedli k refinancovaniu FT. 254 Tvrdenie Komisie je o to menej pravdepodobné, ze Francúzska republika mala najprv cakat a preskúmat, ci v nadväznosti na vyhlásenia prijaté od júla 2002 a ich predpokladané úcinky, a to znovu získanú dôveru financných trhov a zachovanie hodnotenia FT, ako aj po restrukturalizacných a vyrovnávajúcich opatreniach prijatých v rámci FT, boli skutocné splnené ekonomické podmienky na takýto zásah státu. Ako bolo totiz konstatované v bode 239 vyssie, v stádiu prijatia týchto vyhlásení z dôvodu nedostatku relevantných informácií, najmä pokial ide o reakciu trhov a úspesnost prijatých opatrení, Francúzsko este nemohlo poznat a dostatocne urcit povahu, rozsah a podmienky prípadného podporného opatrenia v prospech FT, vrátane prípadného zvýsenia základného imania, co minister hospodárstva este v júli 2002 výslovne zamietol. Francúzsko zjavne az v decembri 2002 usúdilo, ze ekonomické podmienky na poskytnutie takejto financnej pomoci sú splnené, co potvrdzuje dôlezité prerusenie sledu udalostí v tomto stádiu. - O otázke, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002 a oznámenie zo 4. decembra 2002 spolu s návrhom akcionárskej pôzicky predstavovali ako celok "jediný zásah" 255 Komisia vo svojich písomných pripomienkach zo 17. júla 2013 tvrdí, ze Súdny dvor nerozhodol o otázke, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002 a oznámenie zo 4. decembra 2002 spolu s návrhom akcionárskej pôzicky mohli byt ako celok povazované za "jediný zásah" v zmysle bodov 103 az 105 uvedeného rozsudku. Tvrdí, ze kritériá uvedené v bodoch 103 a 104 rozsudku o odvolaní je vsak mozné úplne prebrat na prejednávanú vec, lebo tieto rôzne po sebe nasledujúce zásahy treba povazovat za neoddelitelne spojené. 256 Súdny dvor v bodoch 127 az 131 rozsudku o odvolaní rozhodol, ze na základe kritérií uvedených v bodoch 103 a 104 tohto rozsudku bola Komisia oprávnená povazovat oznámenie zo 4. decembra 2002 a návrh akcionárskej pôzicky spolocne za jediný státny zásah, kedze medzi týmito dvomi zásahmi existujú tak úzke väzby, ze ich nemozno od seba oddelit. Z toho tiez vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí identifikovala tento jediný zásah ako dotknuté nezákonné opatrenie pomoci. 257 Treba konstatovat, ze ako Francúzska republika a FT zdôraznili na pojednávaní z 24. septembra 2014, napadnuté rozhodnutie sa nezakladá na predpoklade, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 sú tiez zahrnuté do rozsahu uvedeného jediného zásahu ako základné zlozky dotknutého opatrenia pomoci. 258 V napadnutom rozhodnutí sú vyhlásenia prijaté od júla 2002 nepochybne analyzované v spojení s jediným státnym zásahom kvalifikovaným ako státna pomoc, a to konkrétne oznámením zo 4. decembra 2002 spolu s návrhom akcionárskej pôzicky, ale len ako okolnosti "kontextu" uvedeného zásahu. Potvrdzuje to aj Súdny dvor v rozsudku o odvolaní, ked uvádza, ze "z odôvodnenia 185 [napadnutého] rozhodnutia vyplýva, ze jeho predmet sa týka akcionárskej pôzicky, ktorá bola oznámená Komisii a ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 sú zohladnené len v rozsahu, v akom sú objektívne relevantné na posúdenie uvedenej pôzicky" (rozsudok o odvolaní, bod 73), dalej ze "Komisia tak uvedené vyhlásenia skúmala len v rozsahu, v akom vytvárajú kontext tohto naposledy uvedeného opatrenia" a ze "z clánku 1 [napadnutého] rozhodnutia vyplýva, ze sa obmedzuje na kvalifikáciu akcionárskej pôzicky ako státnej pomoci, ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom, a... vyhlásenia prijaté od júla 2002 uvádza len v tom zmysle, ze tvoria kontext konstatovanej pomoci" (rozsudok o odvolaní, bod 75). 259 Téza uvedená Komisiou v napadnutom rozhodnutí, navyse nesprávna (pozri body 249 az 254 vyssie), podla ktorej návrh akcionárskej pôzicky predstavuje uskutocnenie zásadného rozhodnutia podporit FT, prijatého od 12. júla 2002, nezachádza tak daleko, ako téza, podla ktorej vyhlásenia prijaté od júla 2002 sú rovnako ako oznámenie zo 4. decembra 2002 a návrh akcionárskej pôzicky základnými zlozkami jediného zásahu kvalifikovaného ako státna pomoc. 260 Okrem toho hoci Komisia vo svojich písomných pripomienkach zo 17. júla 2013 a vo svojich odpovediach na písomné otázky, ktoré jej Vseobecný súd polozil v tomto konaní, tvrdí, ze kritériá stanovené v bodoch 103 a 104 rozsudku odvolaní sú splnené aj pokial ide o vyhlásenia prijaté od júla 2002, nevyvodzuje z toho záver, ze tieto vyhlásenia treba povazovat za základné zlozky opatrenia kvalifikovaného v napadnutom rozhodnutí ako státna pomoc. Komisia zo skutocnosti, ze tieto vyhlásenia a návrh akcionárskej pôzicky sú podla jej názoru neoddelitelne spojené, vyvodzuje, ze bola oprávnená domnievat sa, ze vsetky tieto zásahy boli súcastou toho istého nepretrzitého procesu podpory FT zo strany Francúzskej republiky, prijat v prejednávanej veci "celkový prístup" (pozri bod 176 vyssie) a analyzovat tak tieto rôzne zásahy spolocne so zretelom na clánok 87 ods. 1 ES. Vo zvysnej casti Komisia trvá na tom, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 zohladnila len ako súcast kontextu konstatovanej pomoci. Podobne na pojednávaní z 24. septembra 2004 Komisia tvrdila, ze Súdny dvor v bodoch 102 az 104 rozsudku o odvolaní potvrdil celkový prístup k procesu, ktorý Komisia obhajovala uz od zaciatku. Uviedla tiez, ze nemôze konkretizovat, ci treba vyhlásenia prijaté od júla 2002 a oznámenie zo 4. decembra 2002 spolu s návrhom akcionárskej pôzicky povazovat za prvky spolocne tvoriace "jediný zásah" v zmysle rozsudku o odvolaní a ci by takéto konstatovanie znamenalo, ze vsetky tieto po sebe nasledujúce zásahy sú jednou a tou istou státnou pomocou, pricom rozhodnutie o týchto otázkach ponechala na Vseobecnom súde. 261 Inými slovami Komisia nezakladá na svojich tvrdeniach vychádzajúcich z bodov 103 a 104 rozsudku o odvolaní iné tvrdenia nez tie, ktoré uviedla v skorsích konaniach pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom, a ktoré uz boli v bodoch 202 az 254 vyssie zamietnuté ako nesprávne alebo poznacené zjavne nesprávnym posúdením. 262 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze treba prijat druhý a tretí zalobný dôvod uvedený Francúzskou republikou a spolocnostou FT v rozsahu, v akom smerujú ku konstatovaniu nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatnení kritéria obozretného súkromného investora a teda poruseniu pojmu státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. V dôsledku toho treba clánok 1 napadnutého rozhodnutia zrusit. 263 Za týchto okolností uz nie je potrebné preskúmat stvrtý zalobný dôvod Francúzskej republiky zalozený na nedostatku odôvodnenia. 3. O návrhu na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia 264 Treba pripomenút, ze Francúzska republika a FT sa domáhajú zrusenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, t. j. vrátane jeho clánku 2, aj ked neuvádzajú nijaké konkrétne tvrdenie na podporu tohto aspektu ich zaloby. 265 V bodoch 141 a 142 rozsudku o odvolaní vsak Súdny dvor hovorí v súvislosti s týmto clánkom 2 len o návrhu na jeho zrusenie, ktorý predlozili spolocnosti Bouygues, a zamýsla teda vrátit Vseobecnému súdu len tento návrh. 266 Vzhladom na rozsah predmetu zaloby Francúzskej republiky a FT, pripomenutý v bode 264 vyssie, ako aj na bod 2 výroku rozsudku o odvolaní, ktorý pouzíva slovo "návrhy" v mnoznom císle, sa Vseobecný súd domnieva, ze má rozhodnút aj o návrhoch na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia, predlozených týmito úcastníkmi konania. 267 V tejto súvislosti sa treba domnievat, ze vzhladom na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia na základe druhého a tretieho zalobného dôvodu, ktoré predlozili Francúzska republika a FT, sa ich návrhy na zrusenie clánku 2 uvedeného rozhodnutia, ktorý konstatuje neexistenciu potreby vrátit pomoc uvedenú v clánku 1, stali bezpredmetné. 268 Zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia má totiz úcinok erga omnes, ktorý je spôsobilý priznat mu absolútnu právnu silu rozhodnutej veci [rozsudky z 1. júna 2006, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, C-442/03 P a C-471/03 P, Zb., [81]EU:C:2006:356, bod 43, a zo 4. marca 2009, Tirrenia di Navigazione a i./Komisia, T-265/04, T-292/04 a T-504/04, [82]EU:T:2009:48, bod 159]. 269 Toto zrusenie má za následok zánik konstatovania existencie pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia s úcinkom ex tunc. Z toho vyplýva, ze vyhlásenie o nevrátení tejto pomoci uvedené v clánku 2 uvedeného rozhodnutia sa taktiez stáva bezpredmetné s úcinkom ex tunc. 270 Za týchto podmienok uz nie je potrebné rozhodnút o návrhoch na zrusenie podaných Francúzskou republikou a spolocnostou FT a smerujúcich proti clánku 2 napadnutého rozhodnutia. O trovách 271 Súdny dvor vo svojom rozsudku o odvolaní vyhradil rozhodnutie o náhrade trov konania pre konanie vo veci samej. V súlade s clánkom 219 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu teda prinálezí Vseobecnému súdu rozhodnút v tomto rozsudku o vsetkých trovách konania spojených s jeho rozlicnými stádiami. 272 Podla clánku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. Ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Vseobecný súd môze rozhodnút, ze úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka. 273 V prejednávanej veci treba uviest, ze bolo vyhovené návrhom Francúzskej republiky a FT v rozsahu, v akom sa domáhajú zrusenia clánku 1 napadnutého rozhodnutia, a to na základe nimi uvedeného druhého a tretieho zalobného dôvodu. Naopak ich prvý zalobný dôvod nebol prijatý. Okrem toho bolo rozhodnuté, ze nie je potrebné rozhodnút o ich návrhoch na zrusenie smerujúcich proti clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Spravodlivým posúdením okolností prípadu bude rozhodnutie, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit osem desatín trov konania vynalozených Francúzskou republikou a FT. Francúzska republika a FT znásajú kazdá dve desatiny svojich vlastných trov konania. 274 Spolková republika Nemecko, ktorá je vedlajsím úcastníkom konania, znása podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 rozhodnutia Komisie 2006/621/ES z 2. augusta 2004 o státnej podpore, ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti France Télécom, sa zrusuje. 2. Konanie o návrhoch na zrusenie clánku 2 rozhodnutia 2006/621 sa zastavuje. 3. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit osem desatín trov konania vynalozených Francúzskou republikou a spolocnostou Orange, predtým France Télécom. 4. Francúzska republika a spolocnost Orange, predtým France Télécom, znásajú kazdá dve desatiny svojich vlastných trov konania. 5. Spolková republika Nemecko znása svoje vlastné trovy konania. Frimodt Nielsen Dehousse Wiszniewska-Bial/ecka Collins Ulloa Rubio Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 2. júla 2015. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Vseobecný kontext veci 2. Správne konanie 3. Napadnuté rozhodnutie Predchádzajúce konania pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom 1. Predchádzajúce konanie pred Vseobecným súdom 2. Konanie pred Súdnym dvorom Konanie a návrhy úcastníkov konania po vrátení vecí Právny stav 1. O prípustnosti zaloby vo veci T-444/04 RENV 2. O návrhu na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia Úvodné pripomienky O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí a práva na obhajobu O porusení podstatných formálnych nálezitostí - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O porusení práva na obhajobu - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhom a tretom zalobnom dôvode zalozených na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení v súvislosti s uplatnením kritéria obozretného súkromného investora Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - Pripomenutie relevantnej judikatúry - Pripomenutie odôvodnenia Komisie v napadnutom rozhodnutí - O opatrení, na ktoré mala Komisia uplatnit kritérium obozretného súkromného investora - O období, z ktorého mala Komisia vychádzat pri uplatnení kritéria obozretného súkromného investora - O otázke, ci je návrh akcionárskej pôzicky oznámený 4. decembra 2002 uskutocnením vyhlásení prijatých od júla 2002 - O otázke, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002 a oznámenie zo 4. decembra 2002 spolu s návrhom akcionárskej pôzicky predstavovali ako celok "jediný zásah" 3. O návrhu na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia O trovách __________________________________________________________________ ( [83]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXhr1lYz/L90744-4377TMP.html#t-ECR_62004TJ0425_01_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:257:TOC 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:057:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:257:TOC 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:288:TOC 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A718&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A148&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A137&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A111&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A49&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A93&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A222&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A235&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A335&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A251&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A325&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A252&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A252&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A252&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A228&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A392&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A48&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///tmp/lynxXXXXhr1lYz/L90744-4377TMP.html#c-ECR_62004TJ0425_01_SK_01-E0001