Vec T-395/04 Air One SpA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Letecká doprava - Staznost - Neprijatie rozhodnutia Komisiou - Zaloba na necinnost - Lehota - Prípustnost" Rozsudok Súdu prvého stupna (stvrtá komora) z 10. mája 2006 Abstrakt rozsudku 1. Zaloba na necinnost - Právomoc súdu Spolocenstva (Clánok 232 druhý odsek ES a clánok 233 ES) 2. Zaloba na necinnost - Fyzické alebo právnické osoby (Clánok 88 ods. 3 ES, clánok 230 stvrtý odsek ES a clánok 232 tretí odsek ES) 3. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby (Clánok 88 ods. 2 a 3 ES a clánok 230 stvrtý odsek ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Preskúmanie Komisiou - Konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES - Výzva dotknutým osobám [Clánok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 1 písm. h)] 5. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou (Clánky 87 ES a 88 ES) 1. Sudca Spolocenstva nemá právomoc vydávat príkazy institúcii v rámci zaloby zalozenej na clánku 232 ES. Súd prvého stupna má moznost len skonstatovat necinnost. Následne je podla clánku 233 ES povinnostou dotknutej institúcie prijat opatrenia na vykonanie rozsudku Súdu prvého stupna. (pozri bod 24) 2. Clánky 230 ES a 232 ES stanovujú tú istú metódu podania zaloby. Z toho vyplýva, ze aj ked stvrtý odsek clánku 230 ES umoznuje jednotlivcom podat zalobu o neplatnost aktu institúcie, ktorého nie sú adresátmi, ak sa ich tento akt týka priamo a osobne, tretí odsek clánku 232 ES sa musí takisto vykladat tak, ze im poskytuje moznost podat zalobu pre necinnost proti institúcii, ktorá neprijala akt, ktorý by sa ich týkal rovnakým spôsobom. Zaloba konkurenta príjemcu pomoci, ktorým ziadal vyslovenie o necinnosti Komisie prijat rozhodnutie o staznosti tohto konkurenta v rámci fázy predbezného preskúmania pomoci stanoveného v clánku 88 ods. 3 ES je teda prípustná. (pozri body 25, 27) 3. Ak Komisia konstatuje bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES rozhodnutím zalozeným na odseku 3 tohto clánku, ze státna pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, osoby, v ktorých prospech sú v clánku 88 ods. 2 ES stanovené procesné záruky, môzu presadit ich dodrzanie, len ked majú moznost toto rozhodnutie napadnút pred sudcom Spolocenstva. Preto zaloba o neplatnost takéhoto rozhodnutia podaná dotknutou stranou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES je prípustná, ked chce zalobca podaním zaloby hájit svoje procesné práva, ktoré má podla posledného uvedeného ustanovenia. Ak vsak zalobca spochybnuje odôvodnenost rozhodnutia, ktorým bola posúdená samotná státna pomoc alebo rozhodnutia prijatého na záver konania vo veci formálneho zistovania, samotná skutocnost, ze sa môze povazovat za dotknutú v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. Musí teda dokázat, ze toto rozhodnutie sa ho týka z dôvodu jeho urcitých osobných vlastností alebo zvlástnych okolností, ktoré ho vynímajú z okruhu vsetkých ostatných osôb, a takto ho individualizuje podobným spôsobom ako adresáta. Je tomu tak najmä v prípade, ked zalobcove postavenie na trhu je podstatne dotknuté státnou pomocou, ktorá je predmetom predmetného rozhodnutia. (pozri body 30 - 32) 4. Dotknutými stranami sú v zmysle clánku 88 ods. 2 ES osoby, podniky alebo zdruzenia eventuálne ovplyvnené poskytnutím státnej pomoci vo svojich záujmoch, t. j. zvlást podniky a profesijné organizácie sútaziace s príjemcami tejto státnej pomoci. Takýto výklad sa týkal clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES], ktorý uvádza, ze pojem dotknutá strana znamená "akýkolvek clenský stát a akúkolvek osobu, podnikatela alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné zdruzenia". Postavenie dotknutej strany teda nie je vyhradené podnikom, ktoré sú podstatne ovplyvnené poskytnutím pomoci. (pozri bod 36) 5. Komisia je v rozsahu, v akom má výlucnú právomoc posúdit zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom, povinná v záujme nálezitej aplikácie základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci vykonat nálezité a nestranné preskúmanie staznosti, ktorá oznacuje existenciu státnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom. Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze donekonecna predlzovat predbezné skúmanie státnych opatrení, ktoré sú predmetom nejakej staznosti, ak súhlasila s tým, ze podnikne takéto preskúmanie poziadaním dotknutého clenského státu o informácie. Primeranost dlzky skúmania sa musí posúdit v závislosti od okolností kazdého prípadu a najmä od jeho kontextu, rôznych procesných stádií, ktoré musí Komisia vykonat, a od zlozitosti prípadu. (pozri bod 61) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (stvrtá komora) z 10. mája 2006 ([1]*) "Státna pomoc - Letecká doprava - Staznost - Neprijatie rozhodnutia Komisiou - Zaloba na necinnost - Lehota - Prípustnost" Vo veci T-395/04, Air One SpA, so sídlom v Chieti (Taliansko), v zastúpení: G. Belotti a M. Padellaro, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci a E. Righini, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh zalozený na clánku 232 ES na vyslovenie, ze Komisia porusila svoje povinnosti tým, ze neprijala rozhodnutie týkajúce sa staznosti podanej zalobcom 22. decembra 2003 týkajúcej sa pomoci, ktorú nezákonne poskytla Talianska republika leteckej spolocnosti Ryanair, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (stvrtá komora), v zlození: predseda komory H. Legal, sudcovia P. Lindh a V. Vadapalas, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 11. januára 2006, vyhlásil tento Rozsudok Skutkový stav 1 Listom z 22. decembra 2003 dorucil zalobca Komisii staznost a oznacil pomoc, ktorú talianske úrady nezákonne poskytli leteckej spolocnosti Ryanair vo forme znízenia cien letiskových sluzieb a pomoci. Zalobca vyzýva Komisiu, aby ulozila Talianskej republike povinnost pozastavit poskytovanie tejto pomoci. 2 Kedze táto staznost zostala nezodpovedaná, zalobca poziadal Komisiu listom z 26. januára 2004, aby potvrdila jej prijatie. 3 Listom zo 17. februára 2004 Komisia potvrdila prijatie staznosti, ktorú zaevidovala 29. decembra 2003. Komisia poziadala zalobcu, aby oznámil, ci Komisia môze odhalit jeho meno talianskym orgánom, alebo aby jej v prípade zápornej odpovede dorucil nedôvernú verziu staznosti. 4 Listom z 23. februára 2004 zalobca v rámci cakania na odpoved vyzval Komisiu, aby zacala vysetrovanie oznacenej pomoci. 5 Telefaxom z 1. marca 2004 zalobca zaslal Komisii nedôvernú verziu svojej staznosti. 6 Dna 11. júna 2004 v rámci cakania na odpoved vyzval zalobca formálne Komisiu podla clánku 232 ES, aby zaujala stanovisko k jeho staznosti. 7 Listom z 9. júla 2004 zaslala Komisia staznost zalobcu talianskym orgánom s výzvou, aby overili pravdivost jej obsahu a odpovedali v lehote troch týzdnov. Na ziadost talianskych orgánov sa táto lehota predlzila do 30. septembra 2004. 8 Telefaxom z 13. septembra 2004 informovala Komisia zalobcu, ze nedôverná verzia jeho staznosti bola zaslaná talianskym orgánom 9. júla 2004 a ze im bola stanovená lehota na odpoved do 30. septembra 2004. Konanie a návrhy úcastníkov konania 9 Zalobca podal túto zalobu návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 5. októbra 2004. 10 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na verejnom pojednávaní 11. januára 2006. 11 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - vyhlásil, ze Komisia porusila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo Zmluvy ES tým, ze napriek formálnej výzve neprijala stanovisko k staznosti podanej 22. decembra 2003 týkajúcej sa státnej pomoci, ktorú nezákonne poskytli talianske orgány leteckému prepravcovi Ryanair, - nariadil Komisii, aby bezodkladne prijala stanovisko k tejto staznosti a k pozadovaným zabezpecovacím opatreniam, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, aj keby uz pominul dôvod rozhodnút z dôvodu, ze Komisia prijme akt pocas konania. 12 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - vyhlásil zalobu za neprípustnú alebo subsidiárne za nedôvodnú, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. O prípustnosti Tvrdenia úcastníkov konania 13 Komisia tvrdí, ze zaloba je neprípustná, pretoze zalobca nepreukázal, ze je priamo a osobne dotknutý rozhodnutím, ktoré Komisia napriek povinnosti neprijala. Kedze zalobca dostatocne nepreukázal, ze oznacené opatrenia sa dotkli jeho záujmov, nemá aktívnu legitimáciu. 14 Komisia usudzuje, ze je povinnostou zalobcu preukázat velkost zásahu do jeho postavenia na trhu (uznesenie Súdu prvého stupna z 27. mája 2004, Deutsche Post a DHL/Komisia, T-358/02, Zb. s. II-1565, bod 37) bez ohladu na stádium konania, na záver ktorého Komisia prijala rozhodnutie, ktoré je predmetom zaloby o neplatnost. Lutuje vsak, ze judikatúra Súdu prvého stupna sa vyvinula smerom k väcsej prípustnosti. Tým, ze sa touto judikatúrou priznalo postavenie dotknutej strany v zmysle clánku 88 ods. 2 ES a v dôsledku toho aktívna legitimácia kazdému podniku, ktorý sa odvoláva aj na nepodstatný konkurencný vztah, dosiahlo sa tým, ze podmienka stanovená v clánkoch 230 ES a 232 ES, podla ktorej musí byt jednotlivec priamo a osobne dotknutý rozhodnutím, aby mohol pozadovat jeho zrusenie alebo napadnút necinnost jeho autora, bola zbavená svojho obsahu. Komisia dodáva, ze jej pochybnosti sú spojené s pochybnostami, ktoré vyjadril generálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch z 24. februára 2005 k rozsudku Súdneho dvora z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum (C-78/03 P, Zb. s. I-10737). Vyzýva Súd prvého stupna, aby prijal prísnejsí prístup ku kritériám prípustnosti v súlade s cestou, ktorú zvolil Súdny dvor vo svojom rozsudku z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada (C-50/00 P, Zb. s. I-6677), a v rozsudku z 1. apríla 2004, Komisia/Jégo-Quéré (C-263/02 P, Zb. s. I-3425). 15 Komisia usudzuje, ze zalobca nepreukázal, ze je podstatne dotknutý státnymi opatreniami, ktoré oznacuje, predovsetkým pokial ide o ich vplyv na jeho konkurencné postavenie. Samotná skutocnost, ze je potenciálnym konkurentom príjemcu oznacených státnych opatrení, nepostacuje na to, aby bol zalobca povazovaný za "priamo a osobne dotknutého". 16 Bez toho, aby Komisia pozadovala az úplnú zhodu medzi leteckými linkami, ktoré zabezpecujú zalobca a Ryanair, usudzuje, ze je povinnostou zalobcu preukázat existenciu substitucného vztahu medzi jeho linkami a linkami Ryanairu. V prejednávanom prípade je konkurencný vztah medzi Ryanairom a zalobcom zanedbatelný. V skutocnosti totiz len linku medzi Rímom a Frankfurtom zabezpecujú obe spolocnosti. Zalobca vsak prevádzkuje túto linku v spolupráci so spolocnostou Lufthansa vo forme dohody o delení kódov. Nemozno sa preto domnievat, ze lety na tejto linke mozno povazovat za lety vyhradené zalobcovi. 17 Zalobca tvrdí, ze zaloba je prípustná. 18 Po prvé, prehnane restriktívny výklad podmienok prípustnosti, ktorý navrhla Komisia, nezodpovedá aktuálnemu stavu judikatúry Súdu prvého stupna (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 1. decembra 2004, Kronofrance/Komisia, T-27/02, Zb. s. II-4177, bod 34 a tam citovanú judikatúru). 19 Po druhé je zjavné, ze zalobca je ako potenciálny konkurent Ryanairu dotknutou stranou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. Jeho rast je brzdený pomocou poskytnutou Ryanairu, najmä na linkách s odletom z talianskych letísk v Ríme (Ciampino), Miláne (Bergame, Orio al Serio), Pescare, Alghero a Benátkach (Trévise). 20 Po tretie zalobca zdôraznuje, ze ak by nebol priamo a osobne dotknutý pomocou poskytnutou jeho konkurentovi Ryanairu, nevenoval by svoje zdroje na zrusenie tejto pomoci a na podanie zaloby. 21 Po stvrté téza o neprípustnosti, ktorú presadzuje Komisia, je v rozpore s cielmi Zmluvy v oblasti kontroly pomoci. Staznosti tretích spolocností totiz prispievajú k efektívnosti výkonu výlucných právomocí Komisie v tejto oblasti. 22 Po piate, pokial ide o pravidlá hospodárskej sútaze uplatnitelné na podniky, judikatúra uz uznala prípustnost zalôb urcených na kontrolu rozhodnutí alebo necinnosti Komisie, ak jej bola podaná staznost oznamujúca existenciu porusenia (rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1977, Metro/Komisia, 26/76, Zb. s. 1875, bod 13). Tieto zásady sa musia rovnako uplatnovat v oblasti státnej pomoci. Zalobca osobitne uvádza, ze Súd prvého stupna uz posvätil prípustnost zaloby potenciálneho konkurenta proti rozhodnutiu v oblasti kontroly koncentrácií (rozsudok Súdu prvého stupna z 3. apríla 2003, BaByliss/Komisia, T-114/02, Zb. s. II-1279). 23 Po sieste zalobca tvrdí, ze Komisia sa nemôze odvolávat na uznesenie Deutsche Post a DHL/Komisia, uz citované, aby poprela podstatné ovplyvnenie jeho záujmov. Toto uznesenie sa týkalo zaloby o neplatnost rozhodnutia prijatého podla clánku 88 ods. 2 ES na záver konania vo veci formálneho vysetrovania pomoci, v rámci ktorého boli tretie osoby riadne vyzvané, aby predlozili svoje pripomienky. Posúdenie Súdom prvého stupna 24 Na úvod je namieste skonstatovat neprípustnost návrhu zalobcu, aby Súd prvého stupna nariadil Komisii, aby bezodkladne prijala stanovisko k jeho staznosti a ziadosti o zabezpecovacie opatrenia. Sudca Spolocenstva nemá právomoc vydávat príkazy institúcii v rámci zaloby zalozenej na clánku 232 ES. Súd prvého stupna má moznost len skonstatovat necinnost. Následne je podla clánku 233 ES povinnostou dotknutej institúcie prijat opatrenia na vykonanie rozsudku Súdu prvého stupna (rozsudky Súdu prvého stupna z 24. januára 1995, Ladbroke/Komisia, T-74/92, Zb. s. II-115, bod 75, a z 9. septembra 1999, UPS Europe/Komisia, T-127/98, Zb. s. II-2633, bod 50). 25 Pokial ide o prípustnost návrhu na skonstatovanie necinnosti Komisie, je dôlezité zdôraznit, ze clánky 230 ES a 232 ES stanovujú tú istú metódu podania zaloby. Z toho vyplýva, ze aj ked stvrtý odsek clánku 230 ES umoznuje jednotlivcom podat zalobu o neplatnost aktu institúcie, ktorého nie sú adresátmi, ak sa ich tento akt týka priamo a osobne, tretí odsek clánku 232 ES sa musí takisto vykladat tak, ze im poskytuje moznost podat zalobu pre necinnost proti institúcii, ktorá neprijala akt, ktorý by sa ich týkal rovnakým spôsobom (rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 1996, T. Port, C-68/95, Zb. s. I-6065, bod 59). 26 Je preto vhodné preskúmat, ci by zalobca mohol podat zalobu o neplatnost aspon jedného aktu, ktorý by Komisia mohla prijat na záver predbezného preskúmania pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES a ktorý by obsahoval, ze bud oznacené opatrenia nepredstavujú pomoc, ze predstavujú pomoc, ale sú zlucitelné so spolocným trhom, alebo ze je nevyhnutné zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. 27 Judikatúra uz uznala prípustnost zaloby konkurenta príjemcu pomoci, ktorým ziadal vyslovenie o necinnosti Komisie prijat rozhodnutie v rámci fázy predbezného preskúmania pomoci stanoveného v clánku 88 ods. 3 ES (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, Gestevisión Telecinco/Komisia, T-95/96, Zb. s. II-3407, body 57 az 70, a z 3. júna 1999, TF1/Komisia, T-17/96, Zb. s. II-1757, body 26 az 36). 28 Komisia sa bráni uplatneniu tohto riesenia na prejednávaný prípad. Jej kritika sa dá v podstate vyjadrit v troch bodoch. 29 Po prvé uvádza, ze postavenie dotknutej strany v zmysle clánku 88 ods. 2 ES by nemalo postacovat na záver, ze zaloba konkurenta je prípustná. Bolo by potrebné, aby tento konkurent preukázal podstatné ovplyvnenie jeho záujmov v súlade s poziadavkami judikatúry pre prípustnost zalôb proti rozhodnutiam prijatým na zaciatku konania vo veci formálneho zistovania pomoci stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES. 30 V tejto súvislosti je namieste pripomenút, ze ak Komisia konstatuje bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES rozhodnutím zalozeným na odseku 3 tohto clánku, ze státna pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, osoby, v ktorých prospech sú v clánku 88 ods. 2 ES stanovené procesné záruky, môzu presadit ich dodrzanie, len ked majú moznost toto rozhodnutie napadnút pred sudcom Spolocenstva (rozsudky Súdneho dvora z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 23; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 17, a z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 40). 31 Preto vyhlasuje sudca Spolocenstva zalobu o neplatnost takéhoto rozhodnutia podanú dotknutou stranou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES za prípustnú, ked chce zalobca podaním zaloby hájit svoje procesné práva, ktoré má podla posledného uvedeného ustanovenia (rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný, body 23 az 26, a Matra/Komisia, uz citovaný, body 17 az 20). 32 Ak vsak zalobca spochybnuje odôvodnenost rozhodnutia, ktorým bola posúdená samotná státna pomoc alebo rozhodnutia prijatého na záver konania vo veci formálneho zistovania, samotná skutocnost, ze sa môze povazovat za dotknutú stranu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. Zalobca teda musí dokázat, ze má osobitné postavenie v zmysle rozsudku Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia (25/62, Zb. s. 197). Je tomu tak najmä v prípade, ked zalobcove postavenie na trhu je podstatne dotknuté státnou pomocou, ktorá je predmetom predmetného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, 169/84, Zb. s. 391, body 22 az 25, a uznesenie Súdneho dvora z 18. decembra 1997, Sveriges Betodlares a Henrikson/Komisia, C-409/96 P, Zb. s. I-7531, bod 45). 33 Táto judikatúra, nedávno potvrdená uz citovaným rozsudkom Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, tak svedcí o dôlezitosti, ktorú treba spájat s rôznymi fázami konania o preskúmaní pomoci, co Komisia na pojednávaní uznala. Komisia sa tak nemôze úcinne odvolat na uz citované uznesenie Deutsche Post a DHL/Komisia, aby dosla k záveru, ze zaloba je neprípustná z dôvodu, ze postavenie zalobcu na relevantnom trhu by nebolo podstatne ovplyvnené poskytnutím oznacených opatrení. Uvedené uznesenie o neprípustnosti zalozené na neexistencii podstatného ovplyvnenia konkurencného postavenia dvoch zalujúcich podnikov bolo vydané vo veci, v ktorej bola zaloba podaná proti rozhodnutiu Komisie prijatému na zaciatku konania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES, v rámci ktorého boli dotknuté strany riadne vyzvané, aby predlozili svoje pripomienky. 34 Treba preto zamietnut tvrdenie Komisie, aby sa na vsetky zaloby proti rozhodnutiam v oblasti státnej pomoci rozsírili podmienky prípustnosti uplatnitelné na zaloby proti rozhodnutiam prijatým na zaciatku konania vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES alebo na zaloby proti rozhodnutiam prijatým na základe clánku 88 ods. 3 ES, ktoré nie sú urcené na zabezpecenie procesných záruk dotknutých strán, ale na popretie dôvodnosti rozhodnutí. 35 Po druhé Komisia namieta, ze zalobcu nemozno stavat na úroven dotknutej strany, ktorá má procesnú spôsobilost, pretoze nepreukázal, ze je podstatne ovplyvnený oznacenou pomocou. 36 Táto námietka sa musí takisto zamietnut. Podla ustálenej judikatúry sú totiz dotknutými stranami v zmysle clánku 88 ods. 2 ES osoby, podniky alebo zdruzenia eventuálne ovplyvnené poskytnutím státnej pomoci vo svojich záujmoch, t. j. zvlást podniky a profesijné organizácie sútaziace s príjemcami tejto státnej pomoci (rozsudky Súdneho dvora zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, 323/82, Zb. s. 3809, bod 16; Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 41, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 36). Judikatúra, ktorá vzisla z uz citovaného rozsudku Intermills/Komisia, sa týkala clánku 1 písm. h) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktorý uvádza, ze pojem dotknutá strana znamená "akýkolvek clenský stát a akúkolvek osobu, podnikatela alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné zdruzenia". Postavenie dotknutej strany teda nie je vyhradené podnikom, ktoré sú podstatne ovplyvnené poskytnutím pomoci. 37 Po tretie Komisia namieta, ze potenciálneho konkurenta nemozno povazovat za dotknutú stranu s procesnou spôsobilostou. 38 Kedze v prejednávanej veci je zalobca uz prítomný na talianskom trhu pravidelných sluzieb leteckej osobnej dopravy, nemozno mu zamietnut postavenie dotknutej strany z jediného dôvodu, ze linky, ktoré prevádzkuje, sa úplne nezhodujú s linkami príjemcu predmetných opatrení. Na úcely preskúmania prípustnosti postacuje skonstatovat, ze zalobca je konkurentom príjemcu oznacených státnych opatrení v rozsahu, v akom tieto dva podniky priamo alebo nepriamo prevádzkujú pravidelné sluzby leteckej osobnej dopravy z talianskych, najmä regionálnych, letísk alebo na ne. 39 Pokial ide o medzinárodné spojenia, zalobca ponúka takéto sluzby konkrétne medzi Rímom a Frankfurtom, dvoma mestami, kde spojenie zabezpecuje aj Ryanair. Iste, zalobca túto linku neprevádzkuje priamo so strojmi z vlastnej flotily, ale uzavrel dohodu o delení kódov so spolocnostou Lufthansa. Táto okolnost vsak neumoznuje ignorovat skutocnost, ze zalobca mohol verejnosti ponúkat prepravné sluzby medzi týmito dvoma mestami. Kedze zalobca uz disponuje flotilou, je spôsobilý okrem toho rozvinút svoju cinnost do iných destinácií, kde spojenie zabezpecuje aj Ryanair. Pokial ide o národné spojenia, musí sa skonstatovat, ze aj ked v case skutkových okolností Ryanair neprevádzkoval linky spájajúce talianske mestá, nic neumoznuje vylúcit, ze by tak nemohol urobit neskôr v priamej konkurencii so zalobcom. 40 Tieto okolnosti umoznujú na úcely preskúmania prípustnosti odhalit medzi zalobcom a príjemcom oznacených opatrení existenciu dostatocného konkurencného vztahu. 41 V dôsledku toho je zalobca dotknutou stranou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. Je preto ako dotknutá strana oprávnený napadnút rozhodnutie Komisie prijaté na základe clánku 88 ods. 3 ES s cielom dosiahnut respektovanie jeho procesných práv. Za týchto podmienok je oprávnený navrhnút, aby Súd prvého stupna vyslovil prípadnú necinnost Komisie, pretoze nemozno vylúcit, ze Komisia prijme stanovisko k jeho staznosti bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania. 42 Zaloba je preto prípustná. O veci samej Tvrdenia úcastníkov konania 43 Zalobca tvrdí, ze Komisia bola povinná rozhodnút o jeho staznosti v primeranej lehote od jej podania. Táto lehota je o to kratsia, cím presnejsia je staznost zaslaná Komisii. Komisia nesmie donekonecna predlzovat predbezné preskúmanie státnych opatrení, ktoré sú predmetom staznosti podla clánku 88 ES, pretoze tak ako v prejednávanom prípade súhlasila, ze podnikne takéto preskúmanie (rozsudok Gestevisión Telecinco/Komisia, uz citovaný, body 72 az 74). Prípadné rozhodnutie Komisie nepodniknút preskúmanie vo veci samej a nevyhoviet staznosti alebo zamietnut ziadost o zabezpecovacie opatrenia musí byt o to skôr prijaté v ovela kratsej lehote. 44 V prejednávanom prípade Komisia nerespektovala túto povinnost, pretoze zostala necinná devät mesiacov. Zalobca zdôraznuje nerozumnost prístupu Komisie, ktorá sa pocas jedenástich mesiacov, ktoré nasledovali po dorucení staznosti, obmedzila len na preposlanie staznosti talianskym orgánom. Komisia v rámci tohto konania neuviedla ziadnu inú skutocnost, ktorá by umoznila overit existenciu co i najmensieho vysetrovacieho úkonu pocas tohto obdobia. Jej výlucne pasívna úloha je nezlucitelná so zásadou riadneho úradného postupu. Ide teda o zdrzanie sa konania, ktoré predstavuje necinnost v zmysle clánku 232 ES. 45 Zalobca uvádza, ze táto necinnost bije o to viac do ocí, ze predmetná pomoc sa týka podniku Ryanair, ktorého financovanie uz bolo predmetom vysetrovania zo strany generálneho riaditelstva Komisie "Energia a transport" specializovaného na uplatnovanie státnej pomoci v leteckom odvetví, ktorému bola adresovaná staznost (rozhodnutie Komisie 2004/393/ES z 12. februára 2004 o výhodách, ktoré priznali Valónsky región a Brussels South Charleroi Airport leteckej spolocnosti Ryanair v súvislosti s jeho zacatím prevádzky v Charleroi, Ú. v. EÚ L 137, s. 1). Pokial ide o existenciu státnych zdrojov, zalobca takisto uvádza, ze okrem letiska Rome Ciampino vlastnia verejné subjekty majoritne vsetky spolocnosti, ktoré spravujú letiská uvedené v jeho staznosti. 46 Komisia sa mala aspon vyjadrit v primeranej lehote o ziadosti o zabezpecovacie opatrenia uvedenej v jeho staznosti v súlade s clánkom 11 nariadenia c. 659/1999. 47 Komisia popiera dôvodnost týchto tvrdení. 48 Po prvé pripomína, ze stazovatelia nie sú adresátmi rozhodnutí v oblasti státnej pomoci vrátane tých o nezacatí konania vo veci formálneho zistovania pomoci uvedeného v clánku 88 ods. 2 ES (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 45). Jedinými adresátmi týchto rozhodnutí sú clenské státy. V dôsledku toho je Komisia povinná konat len vo vztahu k dotknutým clenským státom, pokial ide o predmetné státne opatrenia. 49 Po druhé Komisia tvrdí, ze jej prvoradou povinnostou po podaní staznosti v oblasti státnej pomoci je preskúmat túto staznost a prípadne vypocut dotknutý clenský stát, aby mohla rozhodnút, ci je potrebné zacat konanie. Pripomína, ze nariadenie c. 659/1999 (clánok 10, clánok 11 ods. 1 a 2, a clánok 20 ods. 2) jej ukladá povinnost bez meskania preskúmat získané informácie a poziadat o informácie daný clenský stát. Na zaciatku tohto fázy predbezného vysetrovania má teda Komisia povinnost prijat stanovisko a oznámit ho stazovatelovi alebo ho informovat, ze neexistujú dostatocné dôvody na vyjadrenie stanoviska. 50 Komisia tvrdí, ze dodrzala tieto povinnosti. Predovsetkým uvádza, ze listom zo 17. februára 2004 informovala zalobcu, ze príslusné útvary analyzovali poskytnuté informácie a overovali, ci mozno konat smerom k talianskym orgánom. Komisia pripomína, ze pri tejto prílezitosti sa opýtala zalobcu na prípadnú dôvernost informácií obsiahnutých v jeho staznosti. Tento list teda preukazuje, ze jeho staznost sa uz skúmala vo februári. 51 Dalej sa Komisia listom z 9. júla 2004 opýtala talianskych orgánov na opatrenia uvedené v staznosti, aby zhromazdila informácie a doplnkové upresnenia k informáciám získaným zo staznosti. Informovala o tom zalobcu 13. septembra 2004. Komisia z toho vyvodzuje, ze k tomuto dátumu nemohol zalobca nevediet, ze jeho staznost je predmetom preskúmania, co vylucuje akúkolvek hypotézu o necinnosti. 52 Po tretie Komisia zdôraznuje, ze akty, ktoré mohla doteraz prijat, spadajú do rámca fázy predbezného, ktorá jej umoznuje prijat jeden z aktov stanovených v clánku 4 ods. 2, 3 a 4 nariadenia c. 659/1999, konkrétne prijatie rozhodnutia, ze predmetné opatrenia nepredstavujú pomoc alebo ze ide o zlucitelnú pomoc, alebo ze musí zacat formálne konanie na základe clánku 88 ods. 2 ES. Na zaciatku tohto konania by teda zalobca mal moznost predlozit takto prijatý akt na kontrolu Súdu prvého stupna. 53 Po stvrté Komisia uvádza, ze nie je povinná dodrzat ziadne lehoty pri analyzovaní neoznámenej pomoci. Lehota uvedená v rozsudku Súdneho dvora z 11. decembra 1973, Lorenz (120/73, Zb. s. 1471) sa totiz nevztahuje na neoznámenú pomoc (rozsudok Gestevisión Telecinco/Komisia, uz citovaný, bod 78). Pre neoznámenú pomoc clánok 10 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze Komisia môze alebo musí poziadat clenský stát o informácie pred zacatím formálneho konania. 54 Iste, nariadenie c. 659/1999 ukladá Komisii, aby bez odkladu preskúmala skutocnosti, ktoré sú jej zaslané, kedze primeranost takéhoto preskúmania sa musí posúdit vo svetle okolností a kontextu kazdého prípadu (rozsudok Gestevisión Telecinco/Komisia, uz citovaný, bod 75). Nemá vsak povinnost poskytnút stazovatelom detailné vysvetlenia o prebiehajúcom vysetrovaní. 55 V prejednávanom prípade bola dlzka správneho konania priblizne jedenást mesiacov od prijatia dôvernej verzie staznosti a devät mesiacov od prijatia jej nedôvernej verzie. Vzhladom na okolnosti a kontext prípadu nie je táto lehota neprimeraná. Komisia zdôraznuje styri osobitné tazkosti, s ktorými sa stretla pri vybavovaní staznosti: - predmetná údajná pomoc sa týka komplexného odvetvia (osobná letecká preprava a letiskové sluzby), - poskytovatelmi údajnej pomoci boli spolocnosti, v ktorých vlastnili subjekty verejnej moci rôzne podiely, co clenskému státu a Komisii komplikovalo zber informácií týkajúcich sa dohôd medzi týmito poskytovatelmi a Ryanairom, - bolo zlozité overit, ci oznacená pomoc vyplývala zo státnych zdrojov alebo sa mohla pripísat státu, - v staznosti zalobca vyzval Komisiu, aby podnikla vysetrovanie v troch spolocnostiach vykonávajúcich správu letiskových infrastruktúr, ktoré boli identifikované len podla názvu letiska, ktoré tieto spolocnosti prevádzkovali, co znamenalo znacnú doplnkovú prácu zo strany Komisie. 56 Komisia usudzuje, ze po tom, ako ju zalobca vyzval, konala s nálezitou starostlivostou. 57 Komisia vyvodzuje z chronológie konania, ze v case podania tejto zaloby (5. októbra 2004) zalobca nemohol nepoznat stav vysetrovania. Vzhladom na lehotu danú talianskym orgánom na odpoved nemohol zalobca rozumne pocítat s prijatím stanoviska Komisie pred 5. októbrom 2004. Komisia získala informácie od talianskych orgánov 7. októbra 2004 a doplnkové informácie 9. novembra 2004. 58 Napokon pokial ide o údajné porusenie zásady riadneho úradného postupu, Komisia usudzuje, ze tento zalobný dôvod je novým, a preto neprípustným zalobným dôvodom, pretoze bol po prvýkrát uvedený az v replike. Posúdenie Súdom prvého stupna 59 Na úvod je namieste uviest, ze argumentácia týkajúca sa porusenia zásady riadneho úradného postupu nebola výslovne rozvinutá v stádiu podania zaloby. Táto argumentácia je vsak úzko spojená s argumentáciou o prekrocení primeranej lehoty pri preskúmaní staznosti, ktorá predstavuje jediný zalobný dôvod zaloby. Túto argumentácia preto nemozno povazovat za nový zalobný dôvod v zmysle clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a v dôsledku toho je prípustná. 60 Je dôlezité overit, ci v case poziadania Komisie v zmysle clánku 232 ES mala Komisia povinnost konat. 61 Komisia je v rozsahu, v akom má výlucnú právomoc posúdit zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom, povinná v záujme nálezitej aplikácie základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci vykonat nálezité a nestranné preskúmanie staznosti, ktorá oznacuje existenciu státnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom. Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze donekonecna predlzovat predbezné skúmanie státnych opatrení, ktoré sú predmetom nejakej staznosti, ak súhlasila s tým, tak ako v prejednávanom prípade, ze podnikne takéto preskúmanie poziadaním dotknutého clenského státu o informácie. Primeranost dlzky skúmania sa musí posúdit v závislosti od okolností kazdého prípadu a najmä od jeho kontextu, rôznych procesných stádií, ktoré musí Komisia vykonat, a od zlozitosti prípadu (rozsudky Gestevisión Telecinco/Komisia, uz citovaný, body 72 az 75, a TF1/Komisia, uz citovaný, body 73 az 75). 62 V prejednávanom prípade bola staznost zalobcu dorucená Komisii 29. decembra 2003. V case, ked bola Komisia vyzvaná v súlade s clánkom 232 ES, t. j. 11. júna 2004, skúmanie staznosti trvalo menej ako sest mesiacov. 63 Prípad je bez pochýb zlozitý a obsahuje urcité nóvum napriek prijatiu rozhodnutia 2004/393 priblizne tri mesiace po tom, ako zalobca podal staznost. 64 Medzi tazkosti uvedené pri skúmaní staznosti mozno uviest, ze táto staznost sa týkala viacerých talianskych letísk bez toho, aby osobitne oznacila vsetkých poskytovatelov pomoci. Aj ked sa staznost vztahovala menovite na spolocnosti so.ge.a.al, Saga a Aeroporti di Roma, správcov letísk v Alghero, Pescara a v Ríme, zalobca takisto vyzval Komisiu, aby rozsírila jej vysetrovanie na dohody uzavreté medzi Ryanairom a inými talianskymi letiskami, predovsetkým v Trévise, Pise a v Bergame (Orio al Serio). Konkrétne tento úcel overit prítomnost verejných zdrojov prinútil talianske orgány, aby poziadali o dodatocnú lehotu dvoch mesiacov na identifikáciu správcov predmetných letísk. 65 Okrem toho Komisia po dorucení staznosti zalobcu nezostala necinná. Po tom, ako získala od zalobcu nedôvernú verziu jeho staznosti, 9. júla 2004 poziadala talianske orgány o informácie. Ich odpoved bola dorucená Komisii 7. októbra 2004 akoby súcasne s uplynutím lehoty na podanie zaloby. 66 Iste, Súdu prvého stupna nebolo ponúknuté ziadne vysvetlenie umoznujúce porozumiet, preco Komisia cakala viac ako styri mesiace na dorucenie nedôvernej verzie staznosti talianskym orgánom a na poziadanie o poskytnutie informácií. Bez ohladu na toto meskanie vsak zostáva celková dlzka vysetrovania nizsia ako je dlzka podobne zlozitých prípadov, v ktorých Súd prvého stupna zistil existenciu nezákonnej necinnosti. V tejto súvislosti je namieste pripomenút, ze dlzka vybavovania stazností v uz citovaných veciach Gestevisíon Telecinco/Komisia a TF1/Komisia bola v prvej z týchto vecí 47 mesiacov na prvú staznost a 26 mesiacov na druhú a v druhej veci 31 mesiacov. 67 Tieto skutocnosti posudzované spolocne neumoznujú usúdit, ze v case výzvy prekrocila dlzka preskúmania staznosti hranice primeranej lehoty. 68 Zaloba sa preto musí zamietnut. O trovách 69 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobca je povinný nahradit trovy konania. Legal Lindh Vadapalas Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. mája 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon H. Legal __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX9v24w9/L98037-2974TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX9v24w9/L98037-2974TMP.html#Footref*