ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (siesta komora) z 18. novembra 2009 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Polnohospodárstvo -- Schéma pomoci urcená pre programy kvality v polnohospodárskej a potravinárskej oblasti v Rakúsku -- Rozhodnutie o nevznesení námietok -- Zaloba o neplatnost -- Postavenie dotknutej osoby -- Ochrana procesných práv -- Prípustnost -- Vázne tazkosti -- Usmernenia uplatnujúce sa na státnu pomoc urcenú na reklamu" Vo veci T-375/04, Scheucher-Fleisch GmbH, so sídlom v Ungerdorfe (Rakúsko), Tauernfleisch Vertriebs GmbH, so sídlom vo Flattachu (Rakúsko), Wech-Kärntner Truthahnverarbeitung GmbH, so sídlom v Glaneggu (Rakúsko), Wech-Geflügel GmbH, so sídlom v Sankt Andrä (Rakúsko), Johann Zsifkovics, so sídlom vo Viedni (Rakúsko), v zastúpení: J. Hofer a T. Humer, advokáti, zalobcovia, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a A. Stobiecka-Kuik, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2004) 2037 v konecnom znení z 30. júna 2004 o státnej pomoci NN 34A/2000 týkajúcej sa programov kvality a známok kvality "AMA-Biozeichen" a "AMA-Gütesiegel" v Rakúsku, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (siesta komora), v zlození: predseda komory A. W. H. Meij, sudcovia V. Vadapalas (spravodajca) a L. Truchot, tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. februára 2009, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobcami, Scheucher-Fleisch GmbH, Tauernfleisch Vertriebs GmbH, Wech-Kärntner Truthahnverarbeitung GmbH, Wech-Geflügel GmbH a Johann Zsifkovics, ako aj Grandits GmbH, je pätica spolocností s rucením obmedzeným a fyzická osoba -- podnikatel, zalozených podla rakúskeho práva, ktorí sa vsetci specializujú na porázku a rozrábku zvierat. 2 Rakúska republika prijala v roku 1992 Bundesgesetz über die Errichtung der Marktordnungsstelle "Agrarmarkt Austria" (spolkový zákon o vytvorení úradu pre reguláciu trhu "Agrarmarkt Austria", BGBl. 376/1992) (dalej len "AMA-Gesetz 1992"), ktorého § 2 ods. 1 zakladá verejnoprávnu právnickú osobu nazvanú "Agrarmarkt Austria" (dalej len "AMA"). Prevádzkové cinnosti vykonáva spolocnost Agrarmarkt Austria Marketing GmbH (dalej len "AMA Marketing"), ktorá je dcérskou spolocnostou AMA so 100% úcastou. Zákon AMA-Gesetz 1992 bol viackrát zmenený. 3 Podla § 3 ods. 1 bodu 3) AMA-Gesetz 1992 je úlohou AMA podporovat polnohospodársky marketing. Na tieto úcely je poverená výberom príspevkov, ktoré sa podla § 21c ods. 1 bodu 3), v znení uvedenom zalobcami a spolocnostou Grandits, musia pouzit najmä na porázku hovädzieho dobytka, teliat, prasiat, jahniat, baranov a hydiny. 4 Predmetná pomoc pozostáva v posilnení výroby, spracovania, úpravy a uvádzania polnohospodárskych výrobkov na trh v Rakúsku pod bio znackou "AMA" a známkou kvality "AMA" (dalej len "oznacenia AMA"). 5 Zalobcovia a Grandits ako podniky specializované na porázku a rozrábku zvierat odvádzajú príspevky AMA podla § 21c ods. 1 bodu 3) AMA-Gesetz 1992 bez toho, aby ich výrobky boli oznacené oznaceniami "AMA". 6 Zalobcovia a Grandits spolu s dvadsiatimi inými bitúnkami podali na rakúske orgány staznost proti povinnosti odvádzat príspevky AMA. Spolkové ministerstvo polnohospodárstva, lesov, zivotného prostredia a vôd ich staznosti nevyhovelo. Zalobcovia a Grandits sa obrátili na Verwaltungsgerichtshof (správny súd), ktorý rozsudkami z 20. marca a zrusil rozhodnutia spolkového ministerstva pre vady konania. 7 Zalobcovia a Grandits zároven zaslali 21. septembra 1999 Komisii Európskych spolocenstiev staznost s tvrdením, ze boli poskodení niektorými ustanoveniami AMA-Gesetz 1992. 8 Listom z 15. februára 2000 zaslala Komisia staznost zalobcov a Grandits rakúskym orgánom a vyzvala ich, aby predlozili svoje pripomienky. V nadväznosti na odpoved rakúskych orgánov z ich Komisia informovala, ze dotknuté opatrenia boli docasne zaregistrované ako neoznámená pomoc pod oznacením NN 34/2000. 9 V nadväznosti na ziadost rakúskych orgánov z 8. marca 2003 Komisia rozhodla oddelene preskúmat dotknuté opatrenia podla toho, ci predchádzali alebo boli prijaté po , pretoze k tomuto dnu boli prijaté dôlezité zmeny k vykonávajúcim pravidlám AMA-Gesetz 1992. Registracné císlo NN 34A/2000 bolo pridelené na preskúmanie ustanovení uplatnitelných po . 10 Rozhodnutím z 30. júna 2004 o státnej pomoci NN 34A/2000 týkajúcej sa programov kvality a známok kvality "AMA Biozeichen" a "AMA Gütesiegel" v Rakúsku Komisia rozhodla, ze nemá výhrady proti "oznámeným" opatreniam (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). V tejto súvislosti usúdila, ze uvedené opatrenia boli v súlade so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, lebo boli v súlade s podmienkami, ktoré v bodoch 13 a 14 stanovujú usmernenia Spolocenstva týkajúce sa státnej pomoci v polnohospodárskom sektore [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES C 28, 2000, s. 2) a usmerneniami Spolocenstva týkajúcimi sa státnej pomoci urcenej na reklamu výrobkov uvedených v prílohe I zmluvy ES a niektorých výrobkov v prílohe I neuvedených [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 252, 2001, s. 5, dalej len "usmernenia týkajúce sa státnej pomoci urcenej na reklamu"). 11 Podla odôvodnenia c. 67 napadnutého rozhodnutia sú vsetky opatrenia, ktoré uskutocnili AMA a AMA Marketing pred 26. septembrom 2002, výslovne vynaté z preskúmania. 12 Dna 16. júla 2004 zaslal AMA zalobcom a Grandits napadnuté rozhodnutie. Konanie a návrhy úcastníkov konania 13 Zalobou dorucenou do kancelárie Súdu prvého stupna 17. decembra 2004 podali zalobcovia a Grandits túto zalobu. 14 Dna 10. novembra 2004 bola vec pridelená stvrtej komore Súdu prvého stupna. 15 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 9. decembra 2004 vzniesla Komisia námietku neprípustnosti na základe clánku 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Zalobcovia a Grandits predlozili svoje pripomienky k tejto námietke . Uznesením Súdu prvého stupna (stvrtá komora) z bolo konanie o námietke neprípustnosti spojené s konaním o veci samej a o trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej. 16 Kedze sa zmenilo zlozenie komôr Súdu prvého stupna, sudca spravodajca bol zaradený do siestej komory, ktorej bola vec následne pridelená. 17 Vzhladom na prekázku na strane jedného clena komory urcil predseda Súdu prvého stupna podla clánku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku dalsieho sudcu na doplnenie komory. 18 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (siesta komora) rozhodol zacat ústnu cast konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, Grandits, ako aj spolkovú vládu Rakúskej republiky, aby odpovedali na písomné otázky. Odpovede na tieto ziadosti boli predlozené v stanovenej lehote. 19 Listom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 23. januára 2009 Grandits oznámil Súdu prvého stupna, ze berie svoju zalobu spät v súlade s clánkom 99 rokovacieho poriadku. Uznesením zo predseda siestej komory Súdu prvého stupna nariadil výmaz mena Grandits z registra Súdu prvého stupna, pricom rozhodol, ze kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. 20 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 12. februára 2009. 21 Zalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 22 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu ako neprípustnú, alebo subsidiárne ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. Právny stav O prípustnosti Tvrdenia úcastníkov konania 23 Komisia po prvé uvádza, ze zalobcovia nie sú napadnutým rozhodnutím osobne dotknutí. Napadnuté rozhodnutie je pre nich "vseobecnou normou", ktorá sa ich týka len z dôvodu ich riadneho postavenia platitelov príspevkov, rovnako ako sa týka vsetkých ostatných podnikov, ktoré sa skutocne alebo prípadne nachádzajú v tej istej situácii. 24 Komisia dalej namieta proti tvrdeniu, podla ktorého sú predmetné opatrenia urcené len styrom maloobchodným retazcom. Oznacenia "AMA" majú totiz podporovat odbyt vysoko kvalitných polnohospodárskych výrobkov, a preto sú urcené vsetkým polnohospodárskym podnikom a výrobcom potravín. 25 Okrem toho zalobcovia, ktorí sa specializujú na porázku a rozrábku zvierat, sa nebudú nachádzat v konkurencnom postavení s maloobchodníkmi, ktorých vo svojich zalobách uvádzajú ako priamych príjemcov predmetnej pomoci. Zalobcovia navyse nevysvetlili, preco by mali byt osobne dotknutí skutocnostou, ze styri maloobchodné retazce, ktoré pouzívajú známku kvality, sú známe na základe ich mena. Zalobcovia tiez nespresnili dôvody, pre ktoré nepouzívajú oznacenia "AMA", a preco nemôzu byt dodávatelmi pre tieto styri maloobchodné retazce. 26 Komisia v duplike doplna, ze zalobcovia nepreukázali, ze niektoré bitúnky a rozrábkarne sú príjemcami predmetnej pomoci a vykonávajú cinnost na trhu v rovnakej zemepisnej oblasti. Dalej, pokial zalobcovia odvádzajú príspevky, sú tiez príjemcami zvýhodnení, ktoré poskytujú oznacenia "AMA". Ako uvádzajú samotní zalobcovia, tieto zvýhodnenia spocívajú totiz v presviedcaní spotrebitelov na nákup výrobkov rakúskeho pôvodu. Zalobcom preto nemohla byt spôsobená nijaká ujma. 27 Po druhé zalobcovia sú predmetnou pomocou, ako to sami uznali v zalobe, dotknutí len nepriamo. Z tohto hladiska sú vykonávajúce opatrenia, ktoré boli v napadnutom rozhodnutí predmetom skúmania, vseobecné a abstraktné. Osobnú dotknutost mozno pritom dosiahnut len na základe individuálnych právnych aktov, konkrétne správnych rozhodnutí. Navyse napadnuté rozhodnutie neukladá Rakúskej republike povinnost nariadit platenie príspevkov pre bitúnky a rozrábkarne. 28 Po tretie z procesných záruk stanovených v clánku 88 ods. 2 ES vplýva, ze Komisia je povinná vyzvat dotknuté strany na predlozenie pripomienok. Zalobcovia vsak podaním staznosti v predmetnej veci uz vyjadrili svoje stanovisko, a vycerpali tak svoje právo vyjadrit sa. 29 Zalobcovia tvrdia, ze sú dotknutými osobami v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. V dôsledku toho môzu podat zalobu podla clánku 230 stvrtého odseku ES ako osoby, ktorých sa napadnuté rozhodnutie priamo a osobne týka. 30 Podla zalobcov sú priamymi príjemcami pomoci styria menovaní maloobchodníci, ktorým bolo povolené pouzívat známku kvality "AMA". Medzi zalobcami a bitúnkami a rozrábkarnami, ktoré pouzívajú uvedenú známku, existuje takisto priama hospodárska sútaz, pretoze známka kvality "AMA" sa uplatnuje od narodenia zvierata az po predaj jeho mäsa v maloobchodoch a na kazdej úrovni výrobného a obchodného retazca môze podnik túto známku pouzívat. Pokial ide o zvieratá dovázané z iných clenských státov a porázané v Rakúsku, AMA síce nijaký príspevok nevyberá, ale odbyt výrobkov narúsajú reklamné kampane uskutocnené v prospech oznacení. 31 Zalobcovia, ktorí odkazujú na rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2003, van Calster a. i. (C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249), tvrdia, ze preskúmanie pomoci Komisiou musí tiez nevyhnutne zohladnit spôsob financovania v prípade, ze je toto financovanie súcastou opatrení, ako je to v predmetnej veci. Zalobcovia v tejto súvislosti zdôraznujú, ze prispievajú na financovanie pomoci. 32 Okrem toho podla rozsudku van Calster a. i., uz citovaného v bode 31 vyssie, Komisia nemôze spätne naprávat nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom. Kedze sa napadnuté rozhodnutie týka opatrení, ktoré nadobudli platnost po 26. septembri 2002, zalobcom by mohla vzniknút povinnost spätne platit príspevky od tohto dátumu. 33 Zalobcovia napokon namietajú proti tvrdeniu, podla ktorého si podaním staznosti vycerpali svoje právo predlozit pripomienky. Posúdenie Súdom prvého stupna 34 Podla clánku 230 stvrtého odseku ES môze kazdá fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu, ktoré je jej urcené, a proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia urceného inej osobe. 35 V predmetnej veci je nesporné, ze napadnuté rozhodnutie je urcené Rakúskej republike a nie zalobcom. Treba preto zistit, ci sa ich napadnuté rozhodnutie priamo a osobne týka. 36 Po prvé, priama dotknutost vyzaduje, aby sporné opatrenie Spolocenstva malo priame úcinky na právne postavenie jednotlivca a príjemcom tohto opatrenia, ktorí sú poverení jeho výkonom, neponechávalo ziadnu volnú úvahu, pricom jeho uplatnenie je úplne automatické a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Spolocenstva bez uplatnenia iných vykonávacích pravidiel. V prípade rozhodnutia povolujúceho pomoc to platí vtedy, ked moznost, ze sa vnútrostátne orgány rozhodnú neposkytnút pomoc povolenú sporným rozhodnutím Komisie, je cisto teoretická a ked vôla týchto orgánov konat v tomto zmysle nevyvoláva ziadnu pochybnost (rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, C-386/96 P, Zb. p. I-2309, body 43 a 44, a rozsudok Súdu prvého stupna z , BUPA a. i./Komisia, [3]T-289/03, Zb. s. II-81, bod 81). 37 V predmetnej veci zo spisu vyplýva, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia 30. júna 2004 bola dotknutá pomoc uz Rakúskou republikou zavedená. V tejto súvislosti zalobcovia poukazujú na internetové stránky AMA a jedného maloobchodníka, z ktorých vyplýva, ze oznacenia "AMA" boli udelené uz pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Zalobcovia tiez predlozili príkaz na úhradu nedoplatkov, ktorý zaslal AMA Grandits v súvislosti s dlznými príspevkami za obdobie od mája 2002 do apríla 2003, ktoré sa prinajmensom ciastocne prekrýva s obdobím uplatnenia opatrení stanovených napadnutým rozhodnutím. 38 Moznost, ze rakúske orgány rozhodli o neposkytnutí predmetnej pomoci, sa preto zdá byt cisto teoretická. 39 Z toho vyplýva, ze zalobcovia sú v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES napadnutým rozhodnutím priamo dotknutí. 40 Po druhé, pokial ide o osobnú dotknutost, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry môzu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne dotýka, iba vtedy, ked sa ich dotýka z dôvodu ich urcitých osobitných vlastností alebo z dôvodu skutocnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223, a z , Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 33). 41 V rámci postupu na preskúmanie státnej pomoci upraveného clánkom 88 ES treba jednak rozlisovat medzi predbeznou fázou zistovania pomoci stanovenej v odseku 3 tohto ustanovenia, ktorá Komisii len umoznuje urobit si pociatocný názor o zlucitelnosti dotknutej pomoci so spolocným trhom, a jednak fázou formálneho zistovania stanovenou v odseku 2. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch vo veci ukladá, zmluva ES Komisii povinnost vyzvat úcastníkov, aby predlozili svoje pripomienky (rozsudky Súdneho dvora z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 22; z , Matra/Komisia, [4]C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 16, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 34). 42 Z toho vyplýva, ze pokial -- bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES -- Komisia rozhodnutím prijatým podla odseku 3 tohto clánku konstatuje, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, sa môzu domôct jej dodrzania, len ked majú moznost toto rozhodnutie napadnút na súde Spolocenstva (rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 23; Matra/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 17; Komisia/Sytraval, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 35). Z týchto dôvodov je zaloba o zrusenie takéhoto rozhodnutia podaná dotknutou osobou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES prípustná, ak chce zalobca jej podaním zachovat svoje procesné práva, ktoré mu vyplývajú z tohto posledného uvedeného ustanovenia (rozsudky Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 35; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 23 az 26, a Matra/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 17 az 20). 43 Dotknutými osobami v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, ktoré tak podla clánku 230 stvrtého odseku ES môzu podat zalobu o neplatnost, sú osoby, podniky alebo zdruzenia, ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci, t. j. najmä podniky konkurujúce príjemcom tejto pomoci a profesijné zdruzenia (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 41, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 36). 44 Naopak, ak zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, ktorým bola posúdená táto pomoc, samotná skutocnost, ze sa môze povazovat za dotknutú osobu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. Zalobca teda musí preukázat, ze má osobitné postavenie v zmysle rozsudku Plaumann/Komisia, uz citovaného v bode 40 vyssie. Tak je to najmä vtedy, ak je zalobcovo postavenie na trhu podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, 169/84, Zb. s. 391, body 22 az 25, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 37). 45 Napokon skutocnost, ze akt má na základe svojej povahy a pôsobnosti vseobecný charakter, lebo sa vo vseobecnosti uplatnuje na dotknuté hospodárske subjekty, nevylucuje, ze by sa mohol osobne týkat niektorých z nich (rozsudky Súdneho dvora z 18. mája 1994, Codorníu/Rada, C-309/89, Zb. s. I-1853, bod 19, a z , British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10505, bod 32). 46 V predmetnej veci uvádzajú zalobcovia na podporu svojich zalôb v podstate tri zalobné dôvody. 47 Prvý zalobný dôvod sa zakladá na porusení procesných pravidiel. Je rozdelený na styri casti, ktoré po prvé spocívajú na neoznámení dotknutej pomoci Komisii, po druhé na porusení procesných záruk, stanovených v clánku 88 ods. 2 ES, po tretie na porusení povinnosti odôvodnenia a po stvrté na porusení zásady primeranej lehoty. V rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu zalobcovia výslovne uvádzajú, ze Komisia mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 4 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([5]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), lebo existujú pochybnosti o zlucitelnosti predmetných opatrení so spolocným trhom. 48 Druhý zalobný dôvod spocíva na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Zalobcovia v tejto súvislosti predovsetkým tvrdia, ze záruka kvality potrebná na udelenie oznacení "AMA" sa netýka pojmu "rozvoj" v zmysle tohto ustanovenia. 49 V rámci tretieho zalobného dôvodu zalobcovia uvádzajú, ze Komisia porusila "ustanovenie o zastavení pomoci" stanovené clánkom 88 ods. 3 ES a clánkom 3 nariadenia c. 659/1999. 50 Kedze zalobcovia súcasne spochybnujú odmietnutie Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania a dôvodnost rozhodnutia o posúdení pomoci ako takej, s cielom zistit, ci sú oprávnení podat túto zalobu, je potrebné jednak analyzovat aktívnu legitimáciu zalobcov na dosiahnutie zachovania ich procesných práv a jednak aktívnu legitimáciu zalobcov na úcely namietania proti dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. 51 Po prvé, pokial ide o aktívnu legitimáciu zalobcov na dosiahnutie zachovania ich procesných práv, treba v prvom rade konstatovat, ze podla odôvodnenia c. 14 napadnutého rozhodnutia sú oznacenia "AMA" udelené len pre výrobky, ktoré splnajú urcité kritériá kvality z hladiska spôsobu výroby, vlastností výrobku a v niektorých prípadoch poziadavky týkajúce sa zemepisného pôvodu. Podla odôvodnenia c. 27 napadnutého rozhodnutia tak dotknutá pomoc zvýhodnuje niektoré podniky v odvetví výroby, spracovania, úpravy a uvádzania polnohospodárskych výrobkov na trh v Rakúsku. 52 Pokial ide konkrétne o mäso, podla tvrdení zalobcov existuje specifický výrobný a obchodný retazec pre oznacenia "AMA" od narodenia a chovu zvierat az po ich maloobchodný predaj, v rámci ktorého sa musia v kazdom stádiu dodrziavat presné predpisy kvality a kontrol na úcely jeho zabezpecenia, a to s cielom podporovat predaj výrobkov vysokej kvality. 53 Príjemcovia dotknutej pomoci nie sú preto len maloobchodníci. Patria k nim tiez vsetky podniky, ktoré sú súcastou specifického výrobného a obchodného retazca pre oznacenia "AMA". Zalobcovia sú, ako podniky specializované na porázku a rozrábku zvierat, teda v konkurencnom postavení s bitúnkami a rozrábkarnami, ktoré pouzívajú oznacenia "AMA". Zalobcovia svoju cinnost vykonávajú tiez na trhu v rovnakej zemepisnej oblasti, konkrétne v Rakúsku, ako to spresnili v odpovedi na písomnú otázku polozenú Súdom prvého stupna. 54 Okrem toho skutocnost, ze zalobcovia mohli v tejto veci prostredníctvom podania staznosti proti predmetnej pomoci predlozit ich tvrdenia uz pocas predbezného zistovania podla clánku 88 ods. 3 ES, ich nemôze zbavit práva na zachovanie procesnej záruky, ktorú im výslovne poskytuje clánok 88 ods. 2 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 76). 55 Z toho vyplýva, ze zalobcovia majú aktívnu legitimáciu v rozsahu, v akom sa domáhajú zachovania svojich procesných práv odvodených z clánku 88 ods. 2 ES. 56 Druhá cast prvého zalobného dôvodu zalozená na porusení procesných záruk stanovených v clánku 88 ods. 2 ES je preto prípustná. 57 Po druhé, pokial ide o aktívnu legitimáciu zalobcov na úcely namietania proti dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, treba pripomenút, ze na existenciu podstatného ovplyvnenia nepostacuje len samotná okolnost, ze predmetné rozhodnutie má urcitý vplyv na sútazné vztahy na relevantnom trhu a ze dotknuté podniky sa nachádzajú v konkurencnom vztahu s podnikom, ktorý mal z tohto rozhodnutia prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1969, Eridania a i./Komisia, 10/68 a 18/68, Zb. s. 459, bod 7, a British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 47). Preto sa podnik nemôze odvolávat len na svoje postavenie konkurencného podniku vo vztahu k podniku, ktorý mal z predmetného opatrenia prospech, ale musí okrem toho preukázat, ze sa nachádza v situácii, ktorá ho individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z , Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, C-106/98 P, Zb. s. I-3659, bod 41, a British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 48). 58 Treba pritom konstatovat, ze zalobcovia vo svojich písomných podaniach nepredlozili nijaké právne alebo skutkové tvrdenie, ktorým by preukázali ich konkurencné postavenie na dotknutom trhu. 59 Zalobcovia okrem toho v odpovedi na písomnú otázku polozenú Súdom prvého stupna týkajúcu sa podstatného ovplyvnenia ich postavenia bez blizsieho spresnenia poukazujú na existenciu "výraznej nadprodukcie" na trhu porázania a rozrábky zvierat a zdôraznujú, ze dotknutá pomoc má citelný vplyv na cezhranicný obchod a hospodársku sútaz. 60 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobcovia nepreukázali, ze by ich postavenie na trhu mohlo byt podstatne ovplyvnené pomocou, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia. 61 Prvá a stvrtá, ako aj tretia cast prvého zalobného dôvodu musí byt teda zamietnutá ako neprípustná, lebo sa netýkajú zachovania procesných práv, ktoré zalobcom prislúchajú podla clánku 88 ods. 2 ES. 62 Naopak treba uviest, ze Súd prvého stupna musí vykladat zalobné dôvody zalobcu skôr podla ich podstaty nez kvalifikácie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 1961, Fives Lille Cail a i./Vysoký úrad, 19/60, 21/60, 2/61 a 3/61, Zb. s. 559, bod 588). Súd prvého stupna môze teda preskúmat dalsie tvrdenia predlozené zalobcom s cielom overit, ci obsahujú aj uvedenie skutocností na podporu zalobného dôvodu, v ktorom zalobca výslovne uvádza, ze existujú pochybnosti odôvodnujúce zacatie konania podla clánku 88 ods. 2 ES (rozsudok Súdu prvého stupna z , Fachvereinigung Mineralfaserindustrie/Komisia, T-254/05, neuverejnený v Zbierke, bod 48; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z , Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komision, T-158/99, Zb. s. II-1, body 141, 148, 155, 161 a 167). 63 V predmetnej veci vsak zo zaloby vyplýva, ze tretia cast prvého zalobného dôvodu, ako aj druhý zalobný dôvod uvádzajú skutocnosti na podporu druhej casti prvého zalobného dôvodu, pretoze zalobcovia v nich poukazujú na existenciu váznych tazkostí, ktoré odôvodnujú zacatie konania vo veci formálneho zistovania. Zalobcovia totiz vo svojom druhom zalobnom dôvode rovnako tvrdia, ze procesné práva, ktoré im prislúchajú podla clánku 88 ods. 2 ES, boli porusené prijatím napadnutého rozhodnutia. Takisto tretia cast prvého zalobného dôvodu, ktorá spocíva na nedostatocnom odôvodnení, podporuje druhú cast prvého zalobného dôvodu, lebo v prípade nedostatocného odôvodnenia dotknuté osoby nemôzu poznat dôvody, ktoré viedli Komisiu k záveru o neexistencii váznych tazkostí a súd k výkonu preskúmania. 64 V dôsledku toho je potrebné tretiu cast prvého zalobného dôvodu, ako aj druhý zalobný dôvod vyhlásit za prípustné len v rozsahu, v akom sa týkajú zachovania procesných práv, ktoré zalobcom prislúchajú podla clánku 88 ods. 2 ES. O veci samej Tvrdenia úcastníkov konania 65 Zalobcovia tvrdia, ze clánok 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 ukladá Komisii povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania predmetnej pomoci, pokial existujú pochybnosti o jej zlucitelnosti so spolocným trhom. Zalobcovia uvádzajú viacero dokumentov získaných najmä z internetových stránok úradu AMA a jedného maloobchodníka, ktoré dokazujú, ze výrobky s oznaceniami "AMA" musia mat výlucne rakúsky pôvod. Zalobcovia tiez odkazujú na list Komisie z 19. júna 2000 adresovaný Rakúskej republike, ktorý obsahuje výpocet dôvodov vedúcich k pochybnostiam o zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom, najmä s clánkom 28 ES. S prihliadnutím na túto skutkovú a právnu okolnost mala Komisia rozhodnút o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 66 Vo svojej replike zalobcovia doplnajú, ze § 21a AMA-Gesetz 1992 vylucuje, aby bola známka kvality "AMA" udelená výrobkom, ktoré nie sú rakúske, alebo aby bola na ich podporu urobená marketingová kampan. Rovnako stanovy AMA Marketing uvádzajú, ze sa kampan musí týkat národných polnohospodárskych a lesníckych výrobkov. AMA-Gesetz 1992 a stanovy AMA Marketing nie sú teda v súlade s clánkom28 ES. Z tohto hladiska nepostacuje vlozit do smerníc AMA "ustanovenie o zacatí konania" pre zahranicné výrobky. Okrem toho treba vychádzat zo skutocne vykonaných opatrení, a nie z ustanovení týchto smerníc. 67 Komisia odpovedá, ze vsetky dokumenty predlozené zalobcami pochádzajú spred 26. septembra 2002. Podla napadnutého rozhodnutia sú vsak opatrenia uskutocnené AMA a AMA Marketing pred výslovne vynaté z preskúmania. Pokial ide dalej o opatrenia, ktoré nadobudli platnost po , Komisia odkazuje na jednotlivé smernice AMA z januára 2001, septembra 2002 a februára 2003, ktoré preukazujú, ze výhrady zalobcov sú nedôvodné. Komisia teda nebola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 68 Vo svojej duplike Komisia zdôraznuje, ako o tom svedcia smernice AMA, ze oznacenia s uvedením alebo bez uvedenia pôvodu nie sú vyhradené pre rakúske podniky alebo rakúske výrobky. Zalobcovia neuviedli ani jeden prípad, kde by ziadost na udelenie známky kvality bola nerakúskemu ziadatelovi zamietnutá na základe stanov AMA Marketing. Posúdenie Súdom prvého stupna 69 V prvom rade treba pripomenút, ze Komisia je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania najmä vtedy, ak má s prihliadnutím na informácie získané pocas predbezného preskúmania nadalej vázne tazkosti pri posúdení posudzovaného opatrenia. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní konstatuje, ze protiprávne opatrenie vzbudzuje pochybnosti o jeho zlucitelnosti, táto povinnost vyplýva priamo z clánku 88 ods. 3 ES, tak ako ho vykladá judikatúra, a potvrdzujú ju ustanovenie clánku 4 ods. 4 v spojení s ustanovením clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 (pozri v tomto zmysle BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 328). 70 Podla ustálenej judikatúry je konanie podla clánku 88 ods. 2 ES totiz nevyhnutné, pokial má Komisia vázne tazkosti pri posúdení, ci je pomoc zlucitelná so spolocným trhom. Komisia sa teda môze pri prijímaní rozhodnutia priaznivého pre státne opatrenie obmedzit na predbeznú fázu podla clánku 88 ods. 3 ES len v prípade, pokial nadobudla v rámci pociatocného preskúmania presvedcenie, ze toto opatrenie bud nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, alebo, pokial je kvalifikované ako pomoc, je zlucitelné so spolocným trhom. Naopak, ak toto pociatocné preskúmanie vedie Komisiu k opacnému presvedceniu, alebo jej neumoznuje prekonat tazkosti spojené s posudzovaním zlucitelnosti dotknutého opatrenia so spolocným trhom, Komisia je povinná vyziadat si vsetky potrebné stanoviská a na tento úcel zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES (rozsudky Matra/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 33; Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 39, a BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 329). 71 Komisii tak prinálezí posúdit, ci si tazkosti, s ktorými sa stretla pri skúmaní zlucitelnosti pomoci, vyzadujú z hladiska skutkových a právnych okolností samotnej veci zacatie tohto konania (rozsudok Cook/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 30). Toto posúdenie musí splnat tri poziadavky. 72 Po prvé, clánok 88 ES ohranicuje právomoc Komisie vyjadrit sa k zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom na konci konania vo veci predbezného zistovania iba vo vztahu k opatreniam, ktoré nepredstavujú vázne tazkosti, pricom toto kritérium je výlucnej povahy. Komisia preto nemôze odmietnut zacat konanie vo veci formálneho zistovania s odvolaním sa na iné okolnosti, akými sú záujem tretích osôb, hospodárnost konania alebo akýkolvek iný administratívny dôvod (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2001, Prayon-Rupel/Komisia, [6]T-73/98, Zb. s. II-867, bod 44). 73 Po druhé, pokial sa Komisia stretne s váznymi tazkostami, je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania, pricom v tomto ohlade nedisponuje diskrecnou právomocou. Hoci je jej právomoc viazaná pri rozhodnutí o zacatí tohto konania, Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy pri vyhladávaní a prieskume okolností daného prípadu s cielom urcit, ci tieto okolnosti predstavujú vázne tazkosti. V súlade s úcelom clánku 88 ods. 3 Zmluvy a s povinnostou riadnej správy vecí verejných, ktorými je viazaná, Komisia môze najmä viest rokovania so státom, ktorý oznámil pomoc, alebo s tretími osobami s cielom prekonat pocas predbezného konania prípadné tazkosti, s ktorými sa stretla (rozsudok Prayon-Rupel/Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 45). 74 Po tretie, pojem "vázne tazkosti" má objektívnu povahu. Existencia takýchto tazkostí musí byt skúmaná tak vo vztahu k okolnostiam prijatia napadnutého aktu, ako aj vo vztahu k jeho obsahu objektívnym spôsobom a dávat do súvisu odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia disponovala v case, ked sa vyjadrovala k zlucitelnosti spornej pomoci so spolocným trhom (pozri rozsudok Prayon-Rupel/Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 47 a tam citovanú judikatúru). 75 Komisia v predmetnej veci usúdila, ze dotknutá pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, pretoze je v súlade s usmerneniami týkajúcimi sa státnej pomoci v polnohospodárskom sektore a s usmerneniami týkajúcimi sa státnej pomoci urcenej na reklamu. 76 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze pokial ide o výrobky, ktoré musia splnat poziadavky osobitnej kvality, usmernenia týkajúce sa státnej pomoci urcenej na reklamu, stanovujú: "49. Vnútrostátne systémy kontroly kvality musia spocívat výhradne na existencii vnútorných objektívnych vlastností, ktoré dávajú výrobkom pozadovanú kvalitu alebo sa týkajú pozadovaného spôsobu výroby, a nie na pôvode výrobkov alebo mieste výroby. Ci uz sú tieto kontroly povinné alebo fakultatívne, musia byt sprístupnené pre vsetky výrobky vyrobené v Spolocenstve, a to nezávisle od ich pôvodu, ak splnajú pozadované podmienky... 50. Ked je systém vyhradený pre výrobky stanoveného pôvodu..., je v rozpore so zmluvou, a je teda zjavné, ze Komisia sa nemôze domnievat, ze pomoc urcená na reklamu v prospech tohto systému je zlucitelná so spolocným trhom. ..." [neoficiálny preklad] 77 Z týchto usmernení, najmä z bodu 46, vyplýva, ze "pôvodom" výrobkov sa rozumie "národný, regionálny alebo miestny pôvod" [neoficiálny preklad]. 78 V odôvodnení c. 52 napadnutého rozhodnutia sa Komisia dalej domnievala, ze v predmetnej veci je pomoc v súlade s podmienkou, podla ktorej vnútrostátny systém kontroly kvality nemôze byt vyhradený pre výrobky so stanoveným pôvodom. Komisia totiz uviedla: "Pouzívanie známky kvality je urcené pre vsetky výrobky vypestované alebo vyrobené v Spolocenstve, ktoré splnajú podmienky kvality spojené s týmto pouzívaním. Tieto osobitné podmienky pri výrobkoch, ktoré sa uchádzajú o známku kvality, sa bud týkajú kvality výrobku, alebo umoznujú overit ich zemepisný pôvod. Osobitné podmienky môzu byt v kazdom prípade splnené nezávisle od zemepisného pôvodu." 79 V tom istom zmysle zamietla Komisia v odôvodnení c. 66 napadnutého rozhodnutia tvrdenia zalobcov uvedené v ich staznosti, podla ktorých oznacenia "AMA" sú výlucne urcené rakúskym výrobcom, ked uviedla: "... Oznámené opatrenia týkajúce sa znacky bio a známky kvality, ktoré sa uplatnujú od 26. septembra 2002, nie sú urcené len pre rakúske výrobky a... pôvod výrobkov nie je hlavným údajom ani v oznaceniach, ani v príslusnej reklame. ..." 80 Z odôvodnenia c. 67 napadnutého rozhodnutia okrem toho vyplýva, ze Komisia sa opierala o opatrenia prijaté AMA a AMA Marketing, ktoré sa uplatnovali po 26. septembri 2002. Komisia v tejto súvislosti vo svojich vyjadreniach k zalobe citovala tri smernice AMA z januára 2001, septembra 2002 a februára 2003. 81 Zalobcovia uvádzajú v zalobe, ze výrobky, ktoré pouzívajú oznacenia "AMA", musia byt výlucne rakúske. Na tieto úcely predlozili najmä znenie AMA-Gesetz 1992, ktoré Komisia nespochybnuje a podla ktorého v zmysle § 21a týkajúceho sa úcelu príspevkov: "Príspevky na úcely polnohospodárskeho marketingu... sa odvádzajú na dosiahnutie týchto cielov: 1. rozvoja a záruky predaja národných polnohospodárskych a lesníckych výrobkov a druhotných výrobkov, 2. otvorenia a zabezpecenia trhov pre tieto výrobky vnútri krajiny a v zahranicí, 3. zlepsenia predaja týchto výrobkov, 4. podpory vseobecných pravidiel na zlepsenie a záruku kvality týchto výrobkov (najmä zodpovedajúcich polnohospodárskych výrobkov), 5. podpory ostatných marketingových opatrení (najmä poskytovania sluzieb a náklady zamestnancov vo vztahu k tomuto poskytovaniu)." 82 Komisia vsak v odpovedi na písomnú otázku polozenú Súdom prvého stupna uviedla, ze rakúske orgány pocas rokovania s Komisiou jednak prislúbili dohliadnut nad úpravami AMA-Gesetz 1992 a jednak, ze § 21a bol zmenený spolkovým zákonom z roku 2007 (BGBl. 55/2007) s úcinnostou od 1. júla 2007. Podla Komisie § 21a bod 1) AMA-Gesetz 1992 od tohto dátumu uz neobsahuje pojem "národné". 83 Komisia zdôraznuje, ze § 21a bod 5) AMA-Gesetz 1992 vo svojom pôvodnom znení medzi úcelmi príspevku uvádzal "podporu vsetkých iných marketingových opatrení" bez obmedzovania sa na národné výrobky. 84 Z odpovede Komisie vsak vyplýva, ze v case, ked skúmala zlucitelnost predmetnej pomoci so spolocným trhom, hlavné ustanovenia § 21a AMA-Gesetz 1992 sa týkali najmä národných výrobkov. 85 Uvedený paragraf teda nerespektoval podmienku uvedenú v usmerneniach k státnej pomoci urcenej na reklamu, ktorá spocíva v tom, ze vnútrostátny systém kontroly kvality sa nemôze obmedzovat na výrobky so stanoveným pôvodom. Z písomnej odpovede Komisie tiez vyplýva, ze Komisia bola informovaná o rokovaniach o tejto otázke medzi rakúskymi orgánmi a nou. 86 Hoci smernice AMA nestanovujú podmienku pôvodu výrobkov, nic to nemení na tom, ze obmedzovanie sa na národné výrobky stanovené § 21a AMA-Gesetz 1992 vyvoláva pochybnosti o zlucitelnosti predmetnej pomoci s usmerneniami týkajúcimi sa státnej pomoci urcenej na reklamu. Komisia mala preto uplatnit clánok 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999. 87 Treba teda dospiet k záveru, ze posúdenie zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom vyvolávalo vázne tazkosti, ktoré malo Komisiu viest k zacatiu konania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES. 88 Napadnuté rozhodnutie treba preto zrusit bez toho, aby bolo potrebné preskúmat tretiu cast prvého zalobného dôvodu a druhý zalobný dôvod. O trovách 89 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je namieste zaviazat ju, aby znásala svoje vlastné trovy konania a nahradila trovy konania zalobcov. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie K(2004) 2037 v konecnom znení z 30. júna 2004 o státnej pomoci NN 34A/2000 týkajúcej sa programov kvality a oznacení "AMA Biozeichen" a "AMA Gütesiegel" v Rakúsku sa zrusuje. 2. Komisia Európskych spolocenstiev znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozili Scheucher-Fleisch GmbH, Tauernfleisch Vertriebs GmbH, Wech-Kärntner Truthahnverarbeitung GmbH, Wech-Geflügel GmbH a Johann Zsifkovics. Meij Vadapalas Truchot Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. novembra 2009. Podpisy __________________________________________________________________ ( [7]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXaYMJ2h/L96143-8143TMP.html#t-ECRT12009SKA.1100415801-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:028:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0289&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0073&locale=SK 7. file:///tmp/lynxXXXXaYMJ2h/L96143-8143TMP.html#c-ECRT12009SKA.1100415801-E0001