ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia komora) z 15. apríla 2008 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Pomoc pri vývoze v odvetví kníh -- Opomenutie oznámenia vopred -- Clánok 87 ods. 3 písm. d) ES -- Casová pôsobnost práva Spolocenstva -- Metóda výpoctu výsky pomoci" Vo veci T-348/04, Société internationale de diffusion et d'édition SA (SIDE), so sídlom vo Vitry-sur-Seine (Francúzsko), v zastúpení: N. Coutrelis a V. Giacobbo, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: J.-P. Keppenne, splnomocnený zástupca, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne G. de Bergues a S. Ramet, neskôr G. de Bergues a A.-L. Vendrolini, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánku 1 poslednej vety rozhodnutia Komisie 2005/262/ES z 20. apríla 2004 o pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech Druzstva pre vývoz francúzskej knihy (CELF) ([2]Ú. v. EÚ L 85, 2005, s. 27), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia komora), v zlození: predseda M. Jaeger, sudcovia V. Tiili a T. Tchipev, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 23. mája 2007, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyna, Société internationale de diffusion et d'édition (SIDE), je komisionárom usadeným vo Francúzsku, ktorého obchodná cinnost spocíva najmä vo vývoze kníh vo francúzskom jazyku do iných clenských státov Európskej únie a do tretích krajín. 2 Komisionári patria medzi hospodárske subjekty pôsobiace pri uvádzaní kníh na trh. Zameriavajú sa na maloobchodníkov a zdruzenia, nie na konecného uzívatela. Umoznujú splnenie objednávok, ktorých spracovanie by bolo prílis nákladné pre vydavatelov alebo ich distribútorov. Komisionár zhromazduje jednotlivo mensie objednávky prichádzajúce od rôznych klientov a obracia sa na vydavatela alebo distribútora, ktorý tak musí dodávat len v jednom mieste dodania. Takisto zhromazduje objednávky od svojich klientov -- kníhkupectiev alebo institúcií --, ktoré sa týkajú diel rôznych vydavatelov, cím umoznuje svojim klientom vyhnút sa zasielaniu viacnásobných objednávok viacerým hospodárskym subjektom. 3 Spolocnost Coopérative d'exportation du livre français (Druzstvo pre vývoz francúzskej knihy), konajúca pod obchodným menom "Centre d'exportation du livre français" (CELF), je druzstevnou akciovou spolocnostou takisto vykonávajúcou cinnost komisionára. Predmetom cinnosti CELF-u je podla poslednej verzie jeho stanov "priamo spracúvat objednávky kníh, brozúr a ostatných komunikacných podkladov do zahranicia, ako aj do francúzskych zámorských území a departementov a vseobecnejsie vykonávat vsetky operácie smerujúce predovsetkým k rozvíjaniu podpory francúzskej kultúry vo svete prostredníctvom vyssie uvedených podkladov". 4 Clenovia CELF-u sú väcsinou vydavatelia usadení vo Francúzsku. Na cinnostiach CELF-u sa vsak môze zúcastnit kazdý hospodársky subjekt cinný v odvetví vydávania alebo sírenia kníh vo francúzskom jazyku bez ohladu na miesto usadenia. 5 Obchodné cinnosti CELF-u a zalobkyne smerujú predovsetkým do krajín a oblastí, ktoré nie sú frankofónne. Pre frankofónne oblasti, najmä pre Belgicko, Kanadu a Svajciarsko, je uvádzanie kníh na trh zabezpecené distribucnými sietami vydavatelov. 6 V roku 1979, ked CELF celil financným tazkostiam, sa francúzske orgány rozhodli poskytnút mu urcité subvencie. 7 Cielom daných subvencií bolo umoznit vývozným komisionárom vybavit vsetky objednávky kníhkupcov sídliacich v nefrankofónnych oblastiach, bez ohladu na výsku, rentabilitu a miesto urcenia, na úcel podpory sírenia frankofónnej literatúry po celom svete. 8 Jediná subvencia, ktorá je predmetom prejednávanej veci (dalej len "sporná pomoc"), bola poskytovaná kazdorocne od roku 1980, aj ked sa jej výska od tohto dátumu menila. Sporná pomoc predstavovala balícek rocných subvencií, pricom kazdá z nich bola speciálne urcená na kompenzáciu kazdorocne zvysovaných nákladov na spracovanie objednávok od kníhkupcov sídliacich v zahranicí a ktorých výska nepresahuje 500 francúzskych frankov (FRF) (76,22 eura), s výnimkou nákladov na dopravu (dalej len "malé objednávky"), ktoré boli povazované za objednávky pod prahom rentability. 9 Od roku 1981 bola stvrtina ciastky subvencie poskytnutej v predchádzajúcom roku vyplácaná na zaciatku roka, zvysok bol poskytovaný na jesen, ked verejné orgány preskúmali plány cinnosti CELF-u a ich zmeny zaznamenané pocas prvej casti financného roka. Do troch mesiacov po skoncení financného roka musela byt francúzskemu ministerstvu kultúry a frankofónnosti podaná správa detailne opisujúca spôsob pouzitia subvencie, spolocne so zoznamom dôkazov na jeho preukázanie. 10 Listom z 20. marca 1992 upozornila zalobkyna Komisiu na urcitú pomoc na podporu, dopravu a uvádzanie francúzskych kníh na trh, ktorú poskytli francúzske orgány CELF-u. Taktiez poziadala Komisiu o odpoved, ci táto pomoc bola predmetom oznámenia v súlade s ustanoveniami clánku 93 ods. 3 Zmluvy o ES (teraz clánok 88 ods. 3 ES). 11 Listom zo 7. augusta 1992 Komisia potvrdila zalobkyni existenciu urcitej neoznámenej pomoci vrátane spornej pomoci v prospech CELF-u. 12 Listom z 18. mája 1993 prijala Komisia rozhodnutie o povolení tejto pomoci pod názvom "Pomoc exportérom francúzskych kníh" [neoficiálny preklad] [rozhodnutie NN 127/92 ([3]Ú. v. ES C 174, s. 6)]. 13 Rozsudkom z 18. septembra 1995, SIDE/Komisia ([4]T-49/93, Zb. s. II-2501), Súd prvého stupna zrusil uvedené rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo spornej pomoci. Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia nedodrzala povinnost zacat kontradiktórne konanie podla clánku 93 ods. 2 Zmluvy o ES (teraz clánok 88 ods. 2 ES). 14 Komisia sa 30. júla 1996 rozhodla zacat konanie upravené v clánku 93 ods. 2 Zmluvy o ES (teraz clánok 88 ods. 2 ES). 15 Dna 10. júna 1998 Komisia prijala nové rozhodnutie vyhlasujúce, ze sporná pomoc je v súlade so spolocným trhom [rozhodnutie 1999/133/ES o státnej pomoci v prospech CELF-u ([5]Ú. v. ES L 44, 1999, s. 37)]. 16 Zalobkyna sa zalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupna 29. septembra 1998 obrátila na Súd prvého stupna s návrhom na zrusenie predmetného rozhodnutia. 17 Rozhodnutie 1999/133 bolo takisto predmetom zaloby o neplatnost podanej Francúzskou republikou do kancelárie Súdu prvého stupna 8. septembra 1998. Francúzska republika toto rozhodnutie spochybnila v rozsahu, v akom Komisia vylúcila uplatnenie clánku 90 ods. 2 Zmluvy o ES (teraz clánok 86 ods. 2 ES). 18 Kedze obidve zaloby sa týkali platnosti toho istého aktu, Súd prvého stupna uznesením predsedu stvrtej rozsírenej komory Súdu prvého stupna z 25. marca 1999 podla clánku 47 tretieho odseku Statútu Súdneho dvora (teraz clánok 54 tretí odsek Statútu Súdneho dvora) prerusil konanie az do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora. 19 Súdny dvor zamietol zalobu Francúzskej republiky rozsudkom z 22. júna 2000 Francúzsko/Komisia ([6]C-332/98, Zb. s. I-4833). Konanie pred Súdom prvého stupna pokracovalo dalej. 20 Sporná pomoc bola francúzskymi orgánmi zrusená v roku 2002. 21 Rozsudkom Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, SIDE/Komisia ([7]T-155/98, Zb. s. II-1179), bolo rozhodnutie 1999/133 zrusené. Súd prvého stupna rozhodol, ze v prípade definície relevantného trhu sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 22 Komisia 20. apríla 2004 prijala rozhodnutie 2005/262/ES o pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech Druzstva pre vývoz francúzskej knihy (CELF) ([8]Ú. v. EÚ L 85, 2005, s. 27, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 23 V napadnutom rozhodnutí Komisia dospela k záveru, ze sporná pomoc predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (odôvodnenie c. 127). Dalej skúmala, ci sa uplatnuje jedna z výnimiek zo vseobecného zákazu státnej pomoci, ktoré sú stanovené týmto clánkom. Komisia v prejednávanom prípade výslovne vylúcila uplatnenie výnimiek stanovených v clánku 87 ods. 2 ES, ako aj výnimiek stanovených v odseku 3 písm. a), b) a c) toho istého clánku (odôvodnenie c. 132). Napokon sa Komisia domnieva, ze sporná pomoc bola vedená kultúrnym cielom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. d) ES, podla ktorého môze byt za zlucitelnú so spolocným trhom povazovaná pomoc urcená na podporu kultúry a zachovania dedicstva, ak neovplyvnuje podmienky výmen a hospodársku sútaz v Spolocenstve spôsobom, ktorý je v rozpore so spolocným záujmom (odôvodnenia c. 134 a 139). 24 Komisia sa v dôsledku toho obmedzila na overenie kompatibility spornej pomoci na trhu komisionárskej cinnosti pri vývoze so zretelom na clánok 87 ods. 3 písm. d) ES (odôvodnenie c. 186). V tejto súvislosti po prvé konstatovala nálezitost kritéria malých objednávok ako referencného elementu na odôvodnenie priznania spornej pomoci (odôvodnenia c. 187 az 197). Po druhé overila odôvodnenie spornej pomoci, a to existenciu zvýsených nákladov priamo spojených so spracovaním malých objednávok. Komisia tým posúdila náklady, ktoré niesol CELF z dôvodu spracúvania malých objednávok za rok 1994, a to na základe úctovných dokladov zaslaných Francúzskou republikou (odôvodnenia c. 203 az 206). Domnievala sa, ze údaje týkajúce sa uvedeného roku sú vhodné na posúdenie nákladov na spracovanie malých objednávok z dôvodu, ze doklady a vysvetlenia poskytnuté Francúzskom za dalsie obdobia ukazujú, ze struktúra malých objednávok zostáva z roka na rok stála (odôvodnenie c. 208). Nakoniec Komisia zistila, ze sporná pomoc nemohla prevýsit náklady vzniknuté spracúvaním malých objednávok. 25 Z vyssie uvedených dôvodov Komisia v clánku 1 napadnutého rozhodnutia konstatovala: "Pomoc v prospech [CELF-u] na spracúvanie malých objednávok kníh vo francúzskom jazyku, ktorú Francúzsko poskytovalo v rokoch 1980 az 2001, predstavuje pomoc vyplývajúcu z clánku 87 ods. 1 [ES]. Vzhladom na to, ze Francúzsko zabudlo oznámit túto pomoc Komisii pred jej uskutocnením, táto pomoc je priznaná nezákonne. Pomoc je vsak kompatibilná so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. d) [ES]." Konanie a návrhy úcastníkov konania 26 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 20. augusta 2004 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 27 Francúzska republika listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 2. decembra 2004 poziadala, aby jej bol povolený vstup do tohto konania ako vedlajsiemu úcastníkovi na podporu návrhov Komisie, v com jej predseda tretej komory Súdu prvého stupna uznesením z 20. januára 2005 vyhovel. 28 Súd prvého stupna 22. marca 2007 poziadal Komisiu, aby písomne odpovedala na urcité otázky a aby predlozila urcité dokumenty. Komisia tejto ziadosti vyhovela v stanovenej lehote. 29 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 30 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im polozil Súd prvého stupna, boli vypocuté pocas pojednávania 23. mája 2007. 31 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil clánok 1 poslednú vetu napadnutého rozhodnutia, -- subsidiárne zrusil clánok 1 poslednú vetu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia vyhlásila spornú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom pred rokom 1999 alebo alternatívne pred rokom 1997 alebo 1994, -- subsidiárne v druhom rade zrusil clánok 1 poslednú vetu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom vyhlasuje spornú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom pred 1. novembrom 1993, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 32 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 33 Vedlajsí úcastník navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 34 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza tri zalobné dôvody, z ktorých tretí je rozdelený na dve casti. Prvý zalobný dôvod vychádza z neexistencie právneho základu na vyhlásenie kompatibility spornej pomoci so spolocným trhom pred 1. novembrom 1993. Druhý zalobný dôvod je zalozený na nesúlade napadnutého rozhodnutia s clánkom 88 ods. 3 ES. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 87 ods. 3 písm. d) ES. Prvá cast tretieho zalobného dôvodu vychádza z diskriminacného charakteru spornej pomoci, zatial co druhá cast spocíva na zjavne nesprávnych posúdeniach. 35 Je teda potrebné najskôr preskúmat prvý zalobný dôvod a potom druhú cast tretieho zalobného dôvodu. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii právneho základu pred 1. novembrom 1993 Tvrdenia úcastníkov konania 36 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze v clánku 1 poslednej vete napadnutého rozhodnutia vyhlásila spornú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom na základe clánku 87 ods. 3 písm. d) ES, vychádzala z nesprávneho právneho základu. Zalobkyna sa totiz domnieva, ze toto ustanovenie bolo zavedené Zmluvou o EÚ, ktorá nadobudla úcinnost 1. novembra 1993, a teda sporná pomoc mohla byt vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom az od tohto dátumu. 37 Zalobkyna tvrdí, ze zásada zákazu retroaktivity zakazuje pouzitie aktu Spolocenstva pred dátumom jeho úcinnosti. Táto zásada umoznuje iba velmi zriedkavé výnimky, najmä ak je to výslovne uvedené v prechodných ustanoveniach alebo ak to jasne vyplýva z úcelu alebo zo struktúry prejednávaného aktu. Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze Zmluva o EÚ nestanovuje ziadne prechodné ustanovenie a nic nenaznacuje, ze signatári Zmluvy zamýslali umoznit clánku 87 ods. 3 písm. d) ES retroaktívny úcinok. 38 Zalobkyna odkazuje na oznámenie Komisie z 22. mája 2002 o urcení pravidiel uplatnitelných na posudzovanie protiprávnej státnej pomoci [neoficiálny preklad] ([9]Ú. v. ES C 119, 2002, s. 22), ktoré potvrdilo, ze zlucitelnost protiprávne poskytnutej pomoci so spolocným trhom musí byt vseobecne posúdená "podla hmotnoprávnych kritérií stanovených v akomkolvek predpise úcinnom ku dnu jej poskytnutia" [neoficiálny preklad]. 39 Zalobkyna sa domnieva, ze ak by neoznámená pomoc bola posúdená vo vztahu k ustanoveniam úcinným k dátumu rozhodnutia Komisie, a nie k dátumu jej poskytnutia, vyplývalo by z toho uprednostnenie nezákonnosti tým, ze by sa na pomoc retroaktívne vztahovalo rozhodnutie o zlucitelnosti, ktoré by nemohlo byt vydané, ak by dotknutý clenský stát dodrzal clánok 88 ES a oznámil pomoc Komisii pred jej poskytnutím. 40 Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze sa nemozno o výnimke stanovenej v clánku 87 ods. 3 písm. d) ES domnievat, ze ju upravuje aj písmeno c) toho istého odseku. Pripomína, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí vylúcila pouzitie clánku 87 ods. 3 písm. c) ES v prejednávanom prípade. Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze takýto výklad by zbavil výnimku v odseku 3 písm. d) zavedenú Zmluvou o EÚ akéhokolvek úcinku. 41 Komisia na obranu tvrdí, ze právna situácia sa riadi právnymi predpismi úcinnými v okamihu, ked sa táto situácia stala konecnou. V prejednávanom prípade je potrebné odvolat sa na okamih, ked bolo prijaté rozhodnutie o zlucitelnosti spornej pomoci. 42 Komisia uvádza, ze zo vseobecných právnych zásad vyplýva, ze nové zákony vrátane ustanovení zmlúv sa vo vseobecnosti uplatnujú na budúce právne úcinky situácií, ktoré vznikli pocas úcinnosti predchádzajúceho pravidla. 43 V kazdom prípade je okamzité pouzitie clánku 87 ods. 3 písm. d) ES nutné vzhladom na úcel a struktúru tohto ustanovenia. Komisia tvrdí, ze rozhodnutie o zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom nepredstavuje cisto formálnu operáciu, ktorá by vyzadovala presný právny základ. Komisia by mala posúdit jednak konkrétny prínos prejednávanej pomoci pre ciel vseobecného záujmu a jednak jej negatívne dôsledky na hospodársku sútaz. V rámci tejto analýzy musí iba posúdit, ci v okamihu jej preskúmania záujem Spolocenstva vyzaduje, aby pomoc bola vrátená, alebo aby nebola vrátená, pretoze nezákonná pomoc z hospodárskeho hladiska nestráca svoje úcinky k dátumu jej poskytnutia, ale tieto úcinky nadalej vyvoláva, pokial hospodársky subjekt pôsobí na trhu. 44 Komisia spresnuje, ze ak by okamzite nepouzila nové kritérium o zlucitelnosti, jej rozhodnutie by smerovalo proti cielu neskôr uznanému v Zmluve. Okrem toho sa domnieva, ze nie je mozné vyzadovat následné vrátenie pomoci iba z dôvodu, ze bola poskytnutá prílis skoro. 45 Komisia tvrdí, ze jej stanovisko bolo potvrdené Súdom prvého stupna v jeho rozsudku z 18. novembra 2004, Ferriere Nord/Komisia, [10]T-176/01, Zb. s. II-3931. 46 Komisia sa domnieva, ze pouzitie nového pravidla na analýzu neoznámenej pomoci nepredstavuje nevyhnutne "uprednostnenie nezákonnosti". Toto okamzité pouzitie by totiz v prípade sprísnenia kritérií o zlucitelnosti mohlo pôsobit v neprospech clenského státu. 47 Nakoniec Komisia tvrdí, ze neexistuje nijaký naliehavý dôvod právnej istoty odôvodnujúci obmedzenie casovej pôsobnosti clánku 87 ods. 3 písm. d) ES v prejednávanom prípade. 48 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze výnimka týkajúca sa kultúrneho ciela, ktorá je od roku 1993 obsiahnutá v clánku 87 ods. 3 písm. d) ES, bola predtým upravená v tom istom odseku písm. c) a doplnením odseku 3 písm. d) bola iba lepsie urcená. 49 Francúzska republika sa stotoznuje s tvrdeniami Komisie. Posúdenie Súdom prvého stupna 50 Z clánku 1 poslednej vety napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze sporná pomoc bola vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. d) ES. Toto posledné uvedené ustanovenie predstavuje výnimku zo vseobecného zákazu státnej pomoci stanoveného v clánku 87 ods. 1 ES, zavedenú Zmluvou o EÚ, ktorá nadobudla úcinnost 1. novembra 1993. 51 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze takýto právny základ nemôze byt pouzitý na vyhlásenie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom v období od roku 1980 do 31. októbra 1993. 52 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze zásada právnej istoty vo vseobecnosti bráni tomu, aby okamih, od ktorého sa zacína casová pôsobnost aktu Spolocenstva, bol stanovený ako dátum, ktorý predchádza jeho zverejneniu, okrem výnimocného prípadu, ked si to vyzaduje ciel, ktorý má byt dosiahnutý, a ked je legitímna dôvera dotknutých subjektov riadne respektovaná (rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 1979, Racke, [11]98/78, Zb. s. 69, bod 20). 53 Hoci procesné predpisy sa vo vseobecnosti povazujú za predpisy uplatnitelné na vsetky spory prebiehajúce v okamihu ich nadobudnutia úcinnosti, uvedené neplatí o hmotnoprávnych predpisoch (rozsudok Súdneho dvora z 12. novembra 1981, Meridionale industria salumi, [12]212/80 az 217/80, Zb. s. 2735, bod 9). 54 Hmotnoprávne pravidlá Spolocenstva musia byt totiz na úcely zabezpecenia dodrziavania zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vykladané ako pravidlá vztahujúce sa na situácie vzniknuté pred nadobudnutím ich úcinnosti iba vtedy, ak z ich znenia, úcelu alebo struktúry jasne vyplýva, ze im má byt takýto úcinok priznaný (pozri rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, [13]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 119 a tam citovanú judikatúru). Tento záver platí bez ohladu na priaznivé alebo nepriaznivé úcinky, ktoré tieto pravidlá môzu mat pre dotknutú osobu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 29. januára 1985, Gesamthochschule Duisburg, [14]234/83, Zb. s. 327, bod 20, a zo 7. februára 2002, Kauer, [15]C-28/00, Zb. s. I-1343, bod 20). 55 Naopak, právna úprava Spolocenstva sa okamzite uplatnuje na budúce úcinky situácie vzniknutej podla predchádzajúcej právnej úpravy (rozsudky Súdneho dvora z 10. júla 1986, Licata/CES, [16]270/84, Zb. s. 2305, bod 31, a z 29. januára 2002, Pokrzeptowicz-Meyer, [17]C-162/00, Zb. s. I-1049, bod 50). 56 Po pripomenutí týchto predpokladov je potrebné konstatovat, ze Zmluva o EÚ nestanovuje prechodné ustanovenia týkajúce sa uplatnenia clánku 87 ods. 3 písm. d) ES. Okrem toho ziadna cast tohto ustanovenia neumoznuje dospiet k záveru, ze jej cielom je úprava situácií predchádzajúcich jej nadobudnutiu úcinnosti. Ostatne Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla, ze retroaktívne uplatnenie clánku 87 ods. 3 písm. d) ES bolo vzhladom na úcel a struktúru tohto ustanovenia nutné ani ze to bolo nevyhnutné na fungovanie systému kontroly vykonávanej Komisiou, pokial ide o pomoc, ktorú poskytujú clenské státy. Ani v rámci svojej obrany neuviedla tvrdenia v tomto zmysle. 57 Preto je potrebné preskúmat len to, ci sa sporná pomoc stala pri prijímaní napadnutého rozhodnutia definitívne zlucitelnou alebo nezlucitelnou so spolocným trhom. 58 Kazdá nová neoznámená, ale uz poskytnutá pomoc je nevyhnutne nezlucitelná so spolocným trhom, pokial môze narusit hospodársku sútaz tým, ze zvýhodnuje urcité podniky alebo výrobu urcitých druhov tovaru v období, pocas ktorého bola poskytovaná, a ak nespadá pod ziadnu výnimku zo vseobecného zákazu státnej pomoci stanoveného v clánku 87 ods. 1 ES. V kazdom prípade, ak pomoc uz spôsobila úcinky, stáva sa definitívne zlucitelnou alebo nezlucitelnou so spolocným trhom. Je to tak najmä v prejednávanom prípade, kde sporná pomoc bola priznaná a poskytnutá Francúzskou republikou a vyuzívaná CELF-om, s cielom kompenzovat kazdorocne zvysované náklady na spracovanie malých objednávok. 59 Preto na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, analýza zlucitelnosti poskytnutej a neoznámenej pomoci, najmä takej, akou je pomoc v prejednávanom prípade, so spolocným trhom, nevyzaduje iba posúdenie, ci v okamihu prijatia príslusného rozhodnutia záujem Spolocenstva vyzaduje, aby pomoc bola, alebo nebola vrátená. Komisia totiz musí tiez overit, ci pocas obdobia, v ktorom bola táto pomoc poskytovaná, mohla narusit hospodársku sútaz. 60 Komisia disponuje skutocne sirokou mierou volnej úvahy na povolenie pomoci na základe výnimiek zo vseobecného zákazu uvedeného v clánku 87 ods. 1 ES. V týchto prípadoch totiz posúdenie zlucitelnosti alebo nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom vyvoláva problémy zahrnujúce zohladnenie a posúdenie skutocností a komplexných hospodárskych okolností, ktoré sa môzu rýchlo menit (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, [18]C-301/87, Zb. s. I-307, bod 15). Táto miera volnej úvahy vsak nemôze byt pouzitá bez ohladu na skutocnost, ze pocas obdobia, ked bola predmetná pomoc poskytovaná protizákonne, mohla narusit hospodársku sútaz spôsobom, ktorý je v rozpore so záujmom Spolocenstva, ako bol urcený platným legislatívnym rámcom. 61 Z toho vyplýva, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze uplatnila clánok 87 ods. 3 písm. d) ES na obdobie pred 1. novembrom 1993, namiesto toho, aby uplatnila hmotnoprávne pravidlá, ktoré boli úcinné v danom období. 62 Tento záver sa ponúka tým viac, ze podla ustálenej judikatúry musia byt výnimky zo základnej zásady nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom uvedenej v clánku 87 ods. 1 ES vykladané striktne (rozsudok Súdneho dvora z 21. júna 2001, Moccia Irme a i./Komisia, [19]C-280/99 P az C-282/99 P, Zb. s. I-4717, bod 40, a rozsudok Súdu prvého stupna z 25. septembra 1997, UK Steel Association/Komisia,[20]T-150/95, Zb. s. II-1433, bod 114). Aj tento striktný výklad vyzaduje obmedzenie uplatnenia výnimky v oblasti státnej pomoci na obdobie po nadobudnutí jej úcinnosti, a to prinajmensom vtedy, ak predmetná pomoc uz bola poskytnutá. 63 Práve v tomto duchu, pokial ide o pomoc, na ktorú sa vztahuje Zmluva ESUO, poskytnutú bez toho, aby bola predtým oznámená, Súdny dvor rozhodol, ze uplatnenie pravidiel právnej úpravy úcinnej k dátumu, ked Komisia prijíma rozhodnutie týkajúce sa zlucitelnosti pomoci, ktorá bola poskytnutá podla predchádzajúcej právnej úpravy, znamená retroaktívnost právnej úpravy Spolocenstva (rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný, bod 118). Súdny dvor rozhodol, ze ziadne ustanovenie právnej úpravy úcinnej k dátumu prijatia rozhodnutia Komisie nestanovovalo, ze by táto právna úprava mala byt uplatnená retroaktívne. Okrem toho sa Súdny dvor domnieval, ze zo struktúry a z úcelu nasledujúcej právnej úpravy týkajúcej sa dotknutej pomoci vyplývalo, ze táto právna úprava bola prijatá v závislosti od potrieb existujúcich v urcitom období. Preto by uplatnenie pravidiel prijatých na urcité obdobie, na základe situácie pocas tohto obdobia, na pomoc poskytnutú pocas predchádzajúceho obdobia nezodpovedalo struktúre a úcelu tohto druhu právnej úpravy (rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný, bod 120). 64 Naproti tomu situácia v prejednávanom prípade nie je porovnatelná so situáciou, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku Ferriere Nord/Komisia. Tento rozsudok sa totiz týkal pomoci, ktorá nebola poskytnutá pred rozhodnutím Komisie o zlucitelnosti. Preto nemohla hospodársku sútaz ohrozit v období pred prijatím tohto rozhodnutia. Naopak, pomoc poskytnutá predtým, ako Komisia prijme rozhodnutie o jej zlucitelnosti so spolocným trhom, môze ohrozit, ci dokonca narusit hospodársku sútaz v období pred prijatím tohto rozhodnutia. 65 Záver, podla ktorého nie je mozné v prejednávanom prípade uplatnit clánok 87 ods. 3 písm. d) ES, nemôze byt vyvrátený ziadnym z dodatocných tvrdení Komisie. 66 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého nijaký naliehavý dôvod právnej istoty neodôvodnuje v prejednávanom prípade obmedzenie casovej pôsobnosti vyssie uvedeného ustanovenia, je potrebné pripomenút, ze právo Spolocenstva musí zabezpecit dodrziavanie zásad právnej istoty a legitímnej dôvery, podla ktorých musia byt právne predpisy Spolocenstva pre osoby podliehajúce súdnej právomoci neboli jasné a predvídatelné (pozri v tomto zmysle rozsudok Meridionale industria salumi, uz citovaný, bod 10). Právne predpisy Spolocenstva v oblasti státnej pomoci by pre osoby podliehajúce súdnej právomoci neboli ani jasné, ani predvídatelné, ak by pomoc, ktorá nemohla byt v období od roku 1980 do roku 1993 povazovaná za zlucitelnú z dôvodu neexistencie výnimky zo vseobecného zákazu státnej pomoci stanoveného v clánku 87 ods. 1 ES, platnej v tomto období, mohla byt povazovaná za zlucitelnú následne, ak by táto výnimka bola zavedená. Tvrdenie Komisie je teda potrebné v tejto súvislosti zamietnut. 67 Pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého uplatnenie nového pravidla na analýzu neoznámenej pomoci nepredstavuje "uprednostnenie nezákonnosti", treba konstatovat, ze úvaha, ze neoznámená pomoc môze byt vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom na základe výnimky, ktorá nebola úcinná pri poskytovaní tejto pomoci, by zvýhodnovala clenský stát, ktorý ju poskytol, voci clenským státom, ktoré by chceli poskytnút podobnú pomoc a ktoré by od toho upustili z dôvodu neexistencie výnimky, ktorá by to umoznovala. Taktiez by dotknutý clenský stát bol zvýhodnený vo vztahu ku kazdému inému clenskému státu, ktorý by chcel poskytnút pomoc na rovnaké obdobie, oznámil by ju pred úcinnostou dotknutej výnimky a v dôsledku toho by dostal od Komisie rozhodnutie vyhlasujúce nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom. To by predstavovalo podnet na to, aby clenské státy neoznamovali pomoc, ktorú povazujú za nezlucitelnú so spolocným trhom, v prípade neexistencie výnimky, ktorá by bola uplatnitelná, s nádejou, ze takáto výnimka by mohla byt následne prijatá. Tvrdenie Komisie tak nemôze obstát. 68 Napokon je potrebné zamietnut subsidiárne tvrdenie Komisie, podla ktorého sa na pomoc poskytnutú pred 1. novembrom 1993 v kazdom prípade vztahuje výnimka v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 69 Bez toho, aby bolo potrebné preskúmat, ci výnimka stanovená v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES mohla pred úcinnostou Zmluvy o ES predstavovat dostatocný právny základ na uznanie zlucitelnosti státnej pomoci urcenej na podporu kultúry a zachovanie dedicstva so spolocným trhom, stací konstatovat, ze kedze Komisia zvolila právny základ, ktorý povazovala v prejednávanom prípade za najvhodnejsí, teda clánok 87 ods. 3 písm. d) ES, je opodstatnené preskúmat súlad napadnutého rozhodnutia s právom Spolocenstva iba vo vztahu k tomuto ustanoveniu. Dalej Komisia sama v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 186) uviedla, ze vzhladom na to, ze sa sústreduje iba na kontrolu zlucitelnosti pomoci s obstarávacím vývozným trhom, pokial ide o clánok 87 ods. 3 písm. d) ES, nemôze na Súde prvého stupna uplatnovat pouzitie iného ustanovenia. 70 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze povazovala spornú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. d) ES, pokial ide o cast pomoci poskytnutej CELF-u pred úcinnostou Zmluvy o EÚ. Je teda potrebné zrusit clánok 1 poslednú vetu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa vztahuje na obdobie pred 1. novembrom 1993. O druhej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na existencii zjavne nesprávneho posúdenia Tvrdenia úcastníkov konania 71 Zalobkyna tvrdí, ze sporná pomoc nemá ziadnu väzbu na malé objednávky a je výlucne pomocou na prevádzkovanie poskytnutou CELF-u bez obmedzenia doby trvania. 72 Podla zalobkyne neboli malé objednávky pri poskytnutí spornej pomoci predmetom definície. Takáto definícia, ktorá spresnuje, ze malé objednávky sú objednávky, ktorých hodnota je nizsia ako 500 FRF, bola zavedená az v rámci veci T-49/93. Namiesto stanovenia na základe hospodárskej analýzy bol prah 500 FRF urcený na základe skúsenosti. 73 Co sa týka relevantnosti vyssie uvedenej definície, zalobkyna tvrdí, ze rok 1994 bol vybratý ako referencný rok s úmyslom odôvodnit prah rentability vo výske 500 FRF. 74 V kazdom prípade zalobkyna zdôraznuje, ze analýza analytického úctovníctva za jediný rok, aj ked podporená dalsími tromi rokmi, nestací na vyhlásenie kompatibility pomoci poskytovanej pocas viac ako dvadsiatich rokov. Pripomína, ze Komisia neodôvodnila výber jedného roka ako referencnej doby na také dlhé obdobie ani nevysvetlila, preco metóda pouzitá v roku 1994 nebola pouzitá na dalsie roky. Kedze nebola pouzitá nijaká stála metóda na výpocet, sporná pomoc musí byt povazovaná za podporu na fungovanie poskytnutú nezávisle od vyssích nákladov vyvolaných spracovaním malých objednávok. 75 Pokial ide o rok 1994, zalobkyna tvrdí, ze analytické úctovníctvo CELF-u bolo vytvorené tak, aby umelo vykazovalo, ze poskytnutá pomoc bola pouzitá výlucne na úcely spracovania malých objednávok. Náklady týkajúce sa malých objednávok boli zvýsené pomocou niekolkých úctovníckych trikov, a to "neodôvodnených násobiacich koeficientov", "nezohladnenia konkrétnych spôsobov splnenia objednávok" a "rozdielnych rozdelovacích klúcov". 76 Po prvé zalobkyna poznamenáva, ze náklady CELF-u spojené so spracovaním malých objednávok boli posudzované za pouzitia násobiacich koeficientov lísiacich sa podla cinnosti preto, lebo spracovanie malých objednávok bolo nákladnejsie ako spracovanie iných objednávok. Podla zalobkyne vsak existencia a hodnota pouzitých koeficientov nespocíva na nijakom objektívnom odôvodnení. V dôsledku toho bolo najmenej 9,12 % nákladov spojených s inými cinnostami CELF-u umelo pridaných k malým objednávkam. 77 Po druhé zalobkyna sa domnieva, ze aj keby pouzitie násobiaceho koeficientu bolo odôvodnené, muselo by byt obmedzené na objednávky neprenásané na dialku. Dialkový prenos znacne znizuje náklady na spracovanie a príjem objednávok a najcastejsie odstranuje pouzitie kuriérnej sluzby, pretoze väcsina dodávatelov sama dodáva objednávky prenásané na dialku. 78 Aj ked viac ako dve tretiny malých objednávok CELF-u bolo spracovaných v roku 1994 dialkovým prenosom, Komisia nerobila v napadnutom rozhodnutí rozdiel medzi objednávkami prenásanými na dialku a objednávkami na papierovom podklade. Preto boli náklady týkajúce sa malých objednávok zvýsené o 40421 FRF (6162,14 eura) v prípade nákladov za kuriérne sluzby, o 143703 FRF (21907,38 eura) v prípade nákladov na príjem, o 235567 FRF (35911,96 eura) v prípade nákladov spojených s obchodnou cinnostou. 79 Okrem toho zalobkyna pripomína, ze pocet objednávok prenásaných na dialku a pocet objednávok na papierovom podklade bol francúzskymi orgánmi zamenený a takto zaslaný Komisii. Na rozdiel od posúdenia Komisiou, podla ktorého je dopad tejto zámeny bezvýznamný, sa zalobkyna domnieva, ze dôsledky boli znacné. 80 Po tretie zalobkyna kritizuje výber "rozdelovacích klúcov" pouzitých v napadnutom rozhodnutí, teda kritérií, na základe ktorých sú náklady priradované k spracovaniu malých objednávok a k dalsím cinnostiam. Náklady na úctovníctvo a náklady na dodávku spojené s malými objednávkami boli vypocítané na základe poctu vydaných faktúr (47 %), a nie na základe poctu dodaných kníh (5 %). Dalsie administratívne personálne náklady týkajúce sa malých objednávok boli vsak vypocítané tak, ze vychádzali z poctu dodaných kníh. Úctovné oddelenie sa vsak neobmedzuje na vydávanie faktúr. 81 Zalobkyna na základe vyssie uvedeného dospela k záveru, ze náklady spojené so spracovaním malých objednávok sú znacne nizsie, ako uvádzal CELF. Celkovo boli kumulované náklady týkajúce sa malých objednávok za referencný rok 1994 zvýsené najmenej o 1384222 FRF (211023,28 eura). 82 Nakoniec zalobkyna tvrdí, ze je neprípustná kazdá úvaha týkajúca sa údajnej úlohy verejného záujmu CELF-u. Na jednej strane kvalifikácia pomoci nie je predmetom tejto zaloby. Na druhej strane ani clánok 86 ods. 2 ES, ani judikatúra vo veci Altmark (rozsudok Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [21]C-280/00, Zb. s. I-7747), ktoré sa odvolávajú na pojem úlohy verejného záujmu, nemôzu byt v prejednávanom prípade pouzité. 83 Komisia pripomína, ze napadnuté rozhodnutie je zalozené na komplexných hospodárskych posúdeniach. Za týchto podmienok sa súdna kontrola obmedzuje na kontrolu dodrziavania príslusných procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, na presnost skutkového stavu, na ktorom je sporná volba zalozená, na neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ako aj na neexistenciu zneuzitia právomoci. Napadnuté rozhodnutie nie je výsledkom matematického dôkazu, ale celkového preskúmania s cielom zistit, ci poskytnutá pomoc nebola neprimeraná a ci nespôsobila narusenie hospodárskej sútaze. 84 Pokial ide o údajné zjavne nesprávne posúdenie skutkového stavu, Komisia odkazuje na sirokú mieru volnej úvahy, ktorou disponuje vzhladom na posúdenie kompatibility pomoci vo vztahu k clánku 87 ods. 3 ES. Zastáva názor, ze Súd prvého stupna v rozsudku zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia ([22]T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435), pri posúdení plánu restrukturalizácie podniku v tazkostiach dospel k záveru, ze "iba v prípade existencie zvlást zjavného a závazného nesprávneho posúdenia takéhoto plánu Komisiou by Súd prvého stupna mohol zakázat poskytnutie státnej pomoci urcenej na financovanie tejto restrukturalizácie" [neoficiálny preklad]. Z tohto dôvodu súd Spolocenstva nemohol, najmä v hospodárskej oblasti, nahradit posúdenie Komisie svojím posúdením. 85 Na základe týchto úvah sa Komisia domnieva, ze dôkazné bremeno ulozené zalobkyni je zvlást tazké. Zalobkyna by musela vyvrátit domnienku zákonnosti, ktorou disponuje napadnuté rozhodnutie, tým, ze predlozí skutocnosti, ktoré môzu spochybnit posúdenia obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí. 86 V tejto súvislosti Komisia uvádza, ze jednak kultúrny ciel napadnutej pomoci nebol zalobkynou spochybnený a jednak sporná pomoc nenadkompenzovala náklady spojené s danou cinnostou, aj ked spis dodaný francúzskymi orgánmi obsahuje slabsie miesta a nezarucuje presné pridelenie vsetkých ciastok. 87 Komisia sa teda domnieva, ze ak by jej francúzske orgány vopred oznámili úplný spis absolútne zarucujúci, ze poskytnuté ciastky presne kompenzujú zvýsené náklady spojené s úlohou verejnej sluzby zaistenou CELF-om, mohla by s odkazom na uz citovaný rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg dospiet k záveru, ze státna pomoc neexistovala. 88 Komisia tvrdí, ze skutocnosti predlozené zalobkynou s cielom spochybnit existenciu dostatocnej väzby medzi poskytnutou pomocou a malými objednávkami sú velmi vseobecné. Cielom týchto skutocností je popriet dôkaz, a to ze spracovanie malých objednávok je nákladnejsie ako spracovanie dôlezitých objednávok. V tejto súvislosti Komisia odkazuje na dokument s názvom "CELF -- rentabilita CELF-u", ktorý spresnuje prípady zvýsených nákladov spojených so spracovaním malých objednávok, pricom tieto malé objednávky predstavujú skoro polovicu objednávok CELF-u. 89 Po prvé, co sa týka údajných úctovníckych trikov, Komisia tvrdí, ze pouzitie násobiacich koeficientov je odôvodnené, pretoze náklady na spracovanie za knihu sú podla francúzskych orgánov pri malých objednávkach v priemere vyssie o 50 % v porovnaní s inými objednávkami. Pouzitie násobiacich koeficientov bolo detailne vysvetlené v liste francúzskej vlády z 5. marca 1998. 90 Po druhé, pokial ide o zohladnenie dialkového prenosu, Komisia pripomína, ze napadnuté rozhodnutie je zalozené na informáciách zaslaných francúzskymi orgánmi v roku 1998 a opravených v roku 2003. Opravená cena za malú objednávku bola 27,20 eura za knihu, a nie viac ako 27,44 eura za knihu. Na porovnanie náklady spojené s beznými objednávkami predstavovali 18,44 eura za knihu. 91 Komisia tvrdí, ze kazdá malá objednávka, prenásaná alebo neprenásaná na dialku, spôsobuje dodatocné náklady. Napríklad ak sú knihy uskladnené, malá objednávka zaberá rovnaký priestor ako väcsia objednávka, co nebolo zalobkynou spochybnené. 92 Okrem toho priemerný pocet diel v rámci jednej objednávky je takmer dvakrát nizsí v prípade malých objednávok, co rovnako zvysuje náklady. 93 Po tretie, co sa týka rozdelovacích klúcov, Komisia sa domnieva, ze pocet faktúr je lepsie kritérium na výpocet úctovných nákladov spojených s malými objednávkami ako pocet kníh. Naopak, pocet kníh je relevantnejsí pre iné sluzby. Komisia okrem toho poukazuje na to, ze tvrdenie zalobkyne, pokial ide o úctovnícke triky CELF-u, spocíva najmä (takmer dve tretiny takto opravených nákladov) na neodôvodnenej kritike rozdelovacích klúcov. 94 Francúzska republika tvrdí, ze CELF dostával spornú pomoc z dôvodu svojej úlohy verejného záujmu spocívajúcej v spracovaní nerentabilných objednávok zasielaných zahranicnými kníhkupectvami. 95 Francúzska republika sa domnieva, ze údajné pochybenia uvedené zalobkynou nespochybnujú vecnú presnost skutkových zistení Komisie v napadnutom rozhodnutí. Bolo by nerozumné tvrdit, ze náklady na spracovanie malých objednávok nie sú výrazne vyssie ako náklady na spracovanie iných objednávok. Francúzska republika nakoniec uvádza, ze neexistuje nutne väzba medzi malými objednávkami a malými vydavatelmi. Posúdenie Súdom prvého stupna 96 Je nutné pripomenút, ze Komisia disponuje podla clánku 87 ods. 3 ES sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna komplexné hodnotenia ekonomického a sociálneho charakteru, ktoré musia byt vykonávané v rámci Spolocenstva. Súdne preskúmanie výkonu tejto volnej úvahy sa obmedzuje na kontrolu dodrziavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na kontrolu vecnej správnosti zistených skutocností a neexistencie právneho omylu, zjavne nesprávneho posúdenia skutocností alebo zneuzitia právomoci (rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, [23]C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 83). Obzvlást súd Spolocenstva nie je oprávnený nahrádzat ekonomické posúdenie autora rozhodnutia svojím vlastným posúdením (rozsudok Súdneho dvora zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, [24]C-169/95, Zb. s. I-135, bod 34). 97 Aby sa preukázalo zjavné pochybenie Komisie pri posúdení skutkového stavu, ktoré by odôvodnilo zrusenie napadnutého rozhodnutia, musia byt dôkazy, ktoré podala zalobkyna, dostacujúce na to, aby sa posúdenie skutkového stavu v spornom rozhodnutí stalo neprijatelným (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, [25]T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 59, a z 1. júla 2004, Salzgitter/Komisia, [26]T-308/00, Zb. s. II-1933, bod 138). 98 Pri výkone volnej úvahy prinálezí Komisii dbat o to, aby boli uvedené do súladu ciele volnej hospodárskej sútaze a ciele výnimiek pri dodrzaní zásady proporcionality (pozri analogicky rozsudok AIUFFASS a AKT/Komisia, uz citovaný, bod 54). Clenským státom tiez nemôze byt dovolené vykonávat platby, ktoré by zlepsili situáciu podniku prijímajúceho pomoc, bez toho, aby tieto platby boli nevyhnutné na dosiahnutie cielov stanovených v clánku 87 ods. 3 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, [27]730/79, Zb. s. 2671, bod 17). 99 Obzvlást pomoc na prevádzkovanie, t. j. pomoc vedúca k oslobodeniu podniku od nákladov, ktoré musí obvykle znásat pri beznom riadení alebo obvyklej cinnosti, nespadá v zásade do pôsobnosti clánku 87 ods. 3 ES. Táto pomoc totiz v zásade narusuje podmienky hospodárskej sútaze v oblastiach, v ktorých je poskytovaná, bez toho, aby zo svojej podstaty mohla dosiahnut jeden z cielov stanovených vo vyssie uvedených ustanoveniach o výnimkách (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, uz citovaný, bod 50; zo 6. novembra 1990, Taliansko/Komisia, [28]C-86/89, Zb. s. I-3891, bod 18, a z 15. mája 1997, Siemens/Komisia, [29]C-278/95 P, Zb. s. I-2507, bod 37, rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júna 1995, Siemens/Komisia, [30]T-459/93, Zb. s. II-1675, bod 48). 100 Vo svetle týchto zásad je potrebné preskúmat, ci zalobkyna preukázala, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie, co sa týka prieskumu zlucitelnosti spornej pomoci so spolocným trhom. 101 V prejednávanom prípade bolo cielom spornej pomoci sírenie francúzskeho jazyka a francúzskej literatúry prostredníctvom kompenzácií zvýsených nákladov spôsobených spracovaním malých objednávok (odôvodnenia c. 44 a 45 napadnutého rozhodnutia). 102 Komisia vyhlásila spornú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom po tom, co porovnala na jednej strane ciele sírenia francúzskej kultúry a na druhej strane ciele ochrany hospodárskej sútaze. Najmä v tejto súvislosti vzala do úvahy, ze pomoc udelená Francúzskom nenadkompenzovala náklady spojené so spracovaním malých objednávok. 103 Je teda potrebné preskúmat, ci Komisia, ako tvrdí zalobkyna, uvedené náklady nadhodnotila, takze suma vyplatenej pomoci bola zjavne vyssia ako náklady spojené so spracovaním malých objednávok, a teda sa odchýlila od sledovania jediného kultúrneho ciela, na ktorý sa vztahuje výnimka v clánku 87 ods. 3 písm. d) ES, urceného Komisiou v napadnutom rozhodnutí. 104 V tejto súvislosti zalobkyna v podstate predkladá dve základné tvrdenia. Jednak sa domnieva, ze Komisia sa dopustila pochybenia tým, ze vypocítala náklady priamo spojené s malými objednávkami pocas celého obdobia poskytovania spornej pomoci na základe zovseobecnenia údajov týkajúcich sa jediného roka 1994. Dalej zalobkyna tvrdí, ze výpocet nákladov za rok 1994 je v kazdom prípade chybný. 105 Ak by bolo druhé tvrdenie zalobkyne odôvodnené, nebolo by nevyhnutné preskúmat prvé tvrdenie. Správnost záverov, ku ktorým dospela Komisia na celé sporné obdobie na základe zovseobecnenia údajov týkajúcich sa roka 1994, totiz závisí od presnosti záverov týkajúcich sa uvedeného roka. Z tohto dôvodu je nutné overit, ci napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie, pokial ide o analýzu pomoci prijatej CELF-om v roku 1994. 106 V tejto súvislosti zalobkyna v podstate uvádza, ze náklady priamo spojené so spracovaním malých objednávok boli svojvolne nadhodnotené Komisiou prostredníctvom troch mechanizmov, a to neodôvodnenými násobiacimi koeficientmi, nesprávnym zohladnením konkrétnych spôsobov spracovania objednávok a nesprávnymi rozdelovacími klúcmi. Zalobkyna sa domnieva, ze z tohto dôvodu bola významná cast nákladov spojených s inými cinnostami CELF-u priradená k spracovaniu malých objednávok. Na základe toho zalobkyna dospela k záveru, ze sporná pomoc v skutocnosti slúzila na financovanie vseobecného fungovania CELF-u. 107 Je potrebné spresnit, ze Komisia vypocítala náklady priamo spojené so spracovaním malých objednávok na základe vysvetlení, ktoré jej boli poskytnuté Francúzskou republikou v rámci konania o preskúmaní spornej pomoci. Na základe týchto vysvetlení sa v odôvodnení c. 206 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze náklady na spracovanie malých objednávok v roku 1994 boli 4446706 FRF (677895,96 eura), zatial co obrat týkajúci sa tejto cinnosti bol 2419006 FRF (368775,09 eura). Vzhladom na to, ze celková suma spornej pomoci poskytnutej CELF-u v roku 1994 bola 2000000 FRF (304898,03 eura), dospela Komisia k záveru, ze výsledok prevádzkovania cinnosti malých objednávok vykazoval pocas uvedeného roka stratu 27700 FRF, a preto získaná pomoc nemohla nadkompenzovat náklady vzniknuté touto cinnostou (odôvodnenia c. 206 a 207 napadnutého rozhodnutia). 108 Komisia dalej vysvetlila spôsob, akým vypocítala náklady priamo spojené so spracovaním malých objednávok v prílohe IV napadnutého rozhodnutia. Po prvé táto príloha sa skladá z tabulky obsahujúcej rôzne kategórie nákladov spojených s cinnostou vývozného komisionára CELF-u -- ako sú náklady na nákup kníh, personálne náklady, rezijné náklady atd. --, ako aj náklady, ktoré v kazdej z týchto kategórií musel podla Komisie niest CELF z dôvodu spracovania malých objednávok. Po druhé predmetná príloha obsahuje komentáre a vysvetlenia spôsobu, akým boli niektoré náklady zapocítané na spracovanie malých objednávok, a nie na iné cinnosti CELF-u. 109 Z uvedenej prílohy vyplýva, ze Komisia nevzala do úvahy skutocné náklady na spracovanie malých objednávok. Komisia naopak uskutocnila odhad týchto nákladov na základe celkových nákladov, ktoré nesie CELF za kazdú kategóriu. Na tento úcel Komisia zapocítala cast celkových nákladov na spracovanie malých objednávok na základe vopred urceného rozdelovacieho klúca, ktorý, ako to uvádza zalobkyna, nie je nevyhnutne rovnaký pre kazdú kategóriu. Napríklad na úcely výpoctu nákladov na nákup kníh spadajúcich do malých objednávok Komisia vydelila celkové náklady na knihy kúpené CELF-om poctom týchto kníh. Následne vynásobila toto císlo zodpovedajúce priemerným nákladom na knihu poctom kníh, ktoré boli predmetom malých objednávok. 110 Je potrebné zdôraznit, ze Komisia postupovala rozdielne, ked vypocítala obrat CELF-u vztahujúci sa na cinnost spojenú s malými objednávkami. V takomto prípade sa neobmedzovala na výpocet priemerného obratu za knihu a jeho vynásobenie mnozstvom kníh vztahujúcich sa na predmetnú cinnost, ale vzala do úvahy skutocný obrat. 111 Treba pripomenút, ze ak by Komisia vypocítala obrat týkajúci sa cinnosti spojenej s malými objednávkami podla metódy, ktorú pouzila na výpocet nákladov na nákup kníh vztahujúcich sa na túto cinnost, bol by výsledný obrat ovela vyssí ako obrat vypocítaný v napadnutom rozhodnutí, co by sa odrazilo v kvalifikácii nadmernosti alebo nenadmernosti spornej pomoci vo vztahu ku kultúrnemu cielu, na ktorý sa vztahuje výnimka v clánku 87 ods. 3 písm. d) ES, urcenému Komisiou v napadnutom rozhodnutí. Z posledného uvedeného, najmä z tabuliek 3 a), 3 b) a 3 c), ako aj z tabulky 4 teda vyplýva, ze skutocná priemerná cena kníh predaných v rámci cinnosti malých objednávok je ovela nizsia ako skutocná priemerná cena kníh predaných CELF-om. 112 Súd prvého stupna sa domnieva, ze bez ohladu na predchádzajúce úvahy je potrebné pokracovat v analýze napadnutého rozhodnutia. 113 Z prílohy IV napadnutého rozhodnutia taktiez vyplýva, ze pre niektoré kategórie nákladov Komisia vynásobila urcitým koeficientom císlo vypocítané podla metódy opísanej v bode 110 s cielom stanovit konecné náklady vztahujúce sa na malé objednávky. Náklady zaradené do rubrík "Príjem (diel): priama pracovná sila" a "Obchodné sluzby: priama pracovná sila" boli vypocítané na základe priemerných nákladov na knihu pre kazdú z týchto rubrík. Tieto priemerné náklady na knihu boli vynásobené poctom kníh, ktoré boli predmetom malých objednávok. Toto císlo bolo este vynásobené tromi na výpocet konecných nákladov spojených so spracovaním malých objednávok pre predmetnú rubriku. 114 Pouzitie násobiaceho faktoru "tri" je podla Komisie odôvodnené dodatocnými tazkostami, ktoré spôsobuje spracovanie malých objednávok vo vztahu k iným cinnostiam CELF-u. 115 Komisia sa totiz domnievala, ze náklady musia byt pre malé objednávky zvýsené, kedze bez ohladu na ciastku objednávky hospodársky subjekt, ktorý ju spracováva, musí pre kazdú objednávku nevyhnutne opakovat urcitý pocet hmotných operácií. Komisia zastáva názor, ze násobiace koeficienty umoznujú zohladnit dodatocné náklady, ktoré sú vlastné malým objednávkam. 116 Zvlást pokial ide o rubriku "Príjem (diel): priama pracovná sila", Komisia v prílohe IV napadnutého rozhodnutia odôvodnila uplatnenie násobiaceho koeficientu "tri" skutocnostou, ze príjem diel pochádzajúcich od velkých vydavatelov alebo distribútorov je automatizovaný vdaka kódu EAN, ktorý umoznuje identifikáciu diela elektronickou cítackou. Zdôraznila, ze je naopak casté, ze diela vydané malými vydavatelmi neobsahujú ciarový kód, co vedie k rucnej identifikácii. Okrem toho tvrdí, ze velkí vydavatelia úctujú parízskym klientom úcast na nákladoch na prepravu stanovených medziodborovo, ktoré sú 0,75 FRF/kg (0,11 eura/kg), zatial co cena platená kuriérnou sluzbou je 6,5 FRF/kg (0,99 eura/kg) za balíky pouzívané pre diela pochádzajúce od malých distribútorov. Tento posledný uvedený údaj sa vsak môze týkat iba kategórie prepravné náklady na nákup a kuriérne sluzby, pre ktorú, ako uvidíme dalej (bod 128), nemal byt pouzitý, aspon ciastocne, ziadny násobiaci faktor, ako to vyplýva z listu francúzskych orgánov Komisii z 11. marca 2003. 117 Co sa týka nákladov zaradených do rubriky "Obchodné sluzby: priama pracovná sila", Komisia odôvodnila uplatnenie násobiaceho faktoru "tri" v prílohe IV napadnutého rozhodnutia tazsím spracovaním malých objednávok na úrovni administratívy predaja. Komisia vysvetlila túto volbu, pricom zdôraznila, ze napríklad v prípade, ked existujú tazkosti spojené s kódovaním objednávok, sú nevyhnutné dodatocné práce. Rovnako uviedla, ze zaznamenanie objednávky je sprevádzané predbeznými vyhladávaniami, a to pokial ide o ISBN, katalóg vydavatelov, rôzne databázy, overenie, ci dielo je (alebo nie je) k dispozícii, potvrdenie, ze objednávka zodpovedá príslusnému vydavatelovi. V tejto súvislosti vysvetlila, ze v prípade tazkostí spojených s kvalitou objednávky vznikajú dodatocné náklady. Doplnila, ze tazkosti sa objavujú castejsie pri malých objednávkach, kedze velké kníhkupectvá, ktorých obrat dosiahnutý s CELF-om je významný, pouzívajú vseobecne výkonné nástroje umoznujúce racionalizovat ich správu a najmä odovzdávat dalej objednávky obsahujúce jasné identifikacné údaje. Naproti tomu malé kníhkupectvá podla Komisie vzdy nepouzívajú moderné prostriedky medzinárodného obchodu a ich objednávky sú niekedy tazko desifrovatelné a neúplné, co predstavuje dodatocné náklady na spracovanie. 118 Pokial ide o kategóriu celkových nákladov, obsahujúcich najmä náklady na telefón, dalekopis, inkaso atd., príloha IV napadnutého rozhodnutia neumoznuje urcit, ci náklady vztahujúce sa na malé objednávky boli vypocítané na základe priemerných nákladov na predanú knihu, ako v prípade personálnych nákladov, na základe obratu uskutocneného v rámci malých objednávok, ako v prípade jednorazových nepriamych fixných nákladov, alebo na základe priemerných nákladov na vystavenú faktúru, ako v prípade vseobecných nákladov obsahujúcich náklady na kancelárske potreby. Z tejto prílohy okrem toho jasne vyplýva, ze výsledok tejto operácie, bez ohladu na spôsob jej vykonania, bol vynásobený koeficientom 2,5. 119 Komisia odôvodnila pouzitie vyssie uvedeného koeficientu v prílohe IV napadnutého rozhodnutia tým, ze náklady spojené s telefónom sa menia na základe rôznych faktorov, najmä "odpovedí klientov" a "vyhladávania vydavatelov". Doplnila, ze tieto náklady sa týkali viacerých operácií vrátane príjmu objednávky z kníhkupectva, kódovania objednávky, zaznamenania objednávky a úctovníctva, ktorého úlohou je zaznamenávat vsetky toky týkajúce sa opísaných operácií. 120 Je potrebné overit, ci za predpokladu, ako tvrdí zalobkyna, ze rozdelovacie klúce medzi malými objednávkami a ostatnými cinnostami CELF-u pre rôzne kategórie nákladov, ktoré nesie CELF, sú správne, je volba týchto násobiacich koeficientov svojvolná a ci sa Komisia v kazdom prípade mala zdrzat uplatnenia násobiacich koeficientov pre objednávky prenásané na dialku. 121 Podla vysvetlení poskytnutých Komisiou a zalobkynou v ich spisoch a pri pojednávaní objednávka prenásaná na dialku je taká, ktorá je dorucená prostredníctvom elektronického prostriedku, co ulahcuje jej dalsie spracovanie v porovnaní s objednávkou na papierovom podklade, pricom posledná uvedená musí byt dalej spracovávaná zamestnancom kvôli jej úprave v administratívnom systéme, ktorý je v súcasnosti informatizovaný. 122 Dôlezitost dialkového prenosu objednávok bola zdôraznená pocas prieskumného konania týkajúceho sa spornej pomoci. V prílohe listu Francúzskej republiky Komisii z 5. marca 1998, nazvanej "Odôvodnenie primeranosti podpory", francúzske orgány uviedli, ze neexistencia dialkového prenosu spôsobuje nesporne zvýsené náklady pri spracovaní objednávky. Preto francúzske orgány tvrdia, ze jednou z okolností odôvodnujúcich zvýsené náklady na spracovanie malých objednávok v porovnaní s inými objednávkami bola skutocnost, ze sú casto adresované malým vydavatelom, u ktorých nie je mozné pouzitie automatických postupov dialkového prenosu. Francúzske orgány nakoniec uviedli, ze dialkový prenos umoznuje identifikáciu kazdého diela elektronickou cítackou. 123 Ako tiez bolo uvedené (pozri body 114 az 119 vyssie) v prílohe IV napadnutého rozhodnutia a zvlást v bodoch 2, 4 a 9 komentárov a vysvetlení, Komisia niekolkokrát odôvodnila uplatnenie násobiacich koeficientov skutocnostou, ze malé objednávky casto vyzadujú manuálne spracovanie, kedze príjem diel nie je automatický alebo vyzaduje predbezné vyhladávanie spojené s chýbajúcim kódovaním. Rovnako na odôvodnenie uplatnenia koeficientu na vseobecné náklady -- telefón, dalekopis a inkaso -- sa Komisia dovolávala skutocnosti, ze dodatocné operácie sú nevyhnutné na ich kódovanie. 124 Je zjavne nekoherentné tvrdit, ze neexistencia dialkového prenosu je zdrojom zvýsených nákladov, a zároven uplatnovat rovnaký násobiaci koeficient na objednávky, ktoré sú prenásané na dialku, a objednávky, ktoré nie sú prenásané na dialku. 125 Uplatnenie násobiaceho faktora na náklady spôsobené spracovaním malých objednávok v súvislosti s neexistenciou dialkového prenosu by bolo prijatelné len vtedy, ak by bol dialkový prenos rozsírený medzi malými objednávkami výrazne menej ako medzi ostatnými objednávkami. Takáto hypotéza vyplýva z prílohy listu Francúzskej republiky Komisii z 5. marca 1998, nazvanej "Odôvodnenie primeranosti podpory". Francúzske orgány totiz informovali Komisiu, ze iba tretina malých objednávok bola prenásaná na dialku, zatial co dialkový prenos ostatných objednávok CELF-u je uskutocnovaný vo výske 58 %. Tieto císla slúzili ako základ na analýzu nákladov na spracovanie malých objednávok uskutocnenú Komisiou. 126 Ako Komisia pripustila v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 212), francúzske orgány v uz citovanom liste z 5. marca 1998 zamenili údaje o percentuálnom podiele objednávok, ktoré sú prenásané na dialku, a objednávok, ktoré nie sú prenásané na dialku. Skutocné císla pre malé objednávky boli dve tretiny objednávok, ktoré sú prenásané na dialku, a jedna tretina objednávok, ktoré nie sú prenásané na dialku. Je teda nutné konstatovat, ze v roku 1994 bol dialkový prenos výrazne rozsírenejsí v rámci cinnosti spracovania malých objednávok ako v ostatných cinnostiach CELF-u, ako to francúzske orgány pripustili a oznámili Komisii listom z 11. marca 2003. 127 Komisia sa vsak v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 212) domnievala, ze chyba francúzskych orgánov, ktorú prevzala do svojich vlastných výpoctov, nespôsobila následky, ktoré by spochybnovali primeranost spornej pomoci, kedze financný dosah zámeny objednávok, ktoré sú prenásané na dialku, a objednávok, ktoré nie sú prenásané na dialku, predstavoval iba nízku sumu 0,24 eura na knihu. Tento záver prevzal vysvetlenia poskytnuté francúzskymi orgánmi v prílohe 1 listu Komisie z 11. marca 2003. Podla týchto vysvetlení bola uvedenou zámenou dotknutá iba jedna kategória nákladov, a to náklady na kuriérne sluzby, pretoze násobiaci koeficient bol neprávom uplatnený na náklady týkajúce sa malých objednávok. 128 Ako zalobkyna tvrdila na pojednávaní, stanovisko Komisie spocívajúce jednak v prevzatí výpoctov poskytnutých francúzskymi orgánmi v liste z 5. marca 1998, ktoré v podstate vychádzali z predpokladu, ze slabá úroven dialkového prenosu malých objednávok bola v znacnej miere zodpovedná za zvýsené náklady na spracovanie týchto objednávok, a jednak v pripustení a prijatí stanoviska francúzskych orgánov uvedeného v liste z 11. marca 2003, podla ktorého skutocnost, ze na dialku boli prenásané dve tretiny malých objednávok namiesto jednej tretiny, mala iba zanedbatelný úcinok na primeranost spornej pomoci, je zjavne nekoherentné. 129 Stanovisko Komisie je tiez zjavne nesprávne. Ako totiz jasne vyplýva z prílohy IV napadnutého rozhodnutia, údajne slabá úroven dialkového prenosu malých objednávok, ako aj tazkosti pri ich spracovaní, v zásade výrazne vyriesené vdaka dialkovému prenosu, boli pouzité ako skutocnosti odôvodnujúce uplatnenie rôznych násobiacich koeficientov. Tvrdenie, podla ktorého zámena percentuálnych podielov týkajúcich sa dialkového prenosu malých objednávok hrala rolu, iba pokial ide o náklady na kuriérne sluzby, preto nezodpovedá skutkovým okolnostiam. 130 Je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze pri svojom pociatocnom odhade nákladov spojených so spracovaním malých objednávok pouzila násobiace koeficienty, ktorých odôvodnenie je zalozené na dodatocných technických tazkostiach pri spracovaní, ktoré môzu byt vyriesené vdaka dialkovému prenosu. Tak to bolo, ked islo o náklady na príjem diel, na priamu pracovnú silu v obchodných sluzbách, na telefón, dalekopis a inkaso. Vzhladom na znenie odpovedí Komisie na písomné otázky Súdu prvého stupna tak to bolo aj v prípade nákladov na kuriérne sluzby. 131 S cielom overit dopad, ktorý toto nesprávne posúdenie malo na skutocnost, ze Komisia neposúdila v napadnutom rozhodnutí spornú pomoc za nadmernú, Súd prvého stupna poziadal Komisiu o poskytnutie výpoctu nákladov spojených s malými objednávkami bez násobiacich koeficientov. 132 Komisia na túto otázku neodpovedala uvedením presného císla. Z jej odpovede vsak zjavne vyplýva, ze bez týchto koeficientov by náklady spojené so spracovaním malých objednávok boli znízené o viac ako 635000 FRF (96805,13 eura), a to aj bez zohladnenia iných kategórií nákladov, nez sú kategórie, pre ktoré bol pouzitý koeficient "tri". 133 Bez pouzitia násobiacich koeficientov by preto Komisia nemohla na základe císelných údajov, ktoré pouzila v prílohe IV napadnutého rozhodnutia, urcit, ze pomoc prijatá CELF-om nemohla nadkompenzovat náklady vzniknuté spracúvaním malých objednávok. Bez pouzitia násobiacich koeficientov by totiz výsledok hospodárenia tejto cinnosti bol kladný a vyssí nez 600000 FRF. 134 V kazdom prípade treba konstatovat, ze aj ked Komisia mohla pouzit násobiaci koeficient na kategórie nákladov citované v bode 130 vyssie, dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze pouzila tieto násobiace koeficienty aj na objednávky prenásané na dialku, kedze tieto objednávky zjavne nenarázajú na tazkosti, ktoré boli uplatnené ako hlavné odôvodnenia týchto násobiacich koeficientov. 135 V dôsledku toho je teda nutné konstatovat, ze v kazdom prípade dve tretiny zvýsených nákladov vyplývajúce z pouzitia násobiacich koeficientov sú dôsledkom zjavne nesprávneho posúdenia. 136 Zalobkyna preto dôvodne tvrdí, ze Komisia nadhodnotila náklady spojené so spracovaním malých objednávok, ktoré skutocne nesie CELF a o ktorých sa predpokladalo, ze sú striktne a proporcionálne kompenzované spornou pomocou. 137 Na základe uvedeného treba druhej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení pri preskúmaní zlucitelnosti spornej pomoci vyhoviet. 138 Preto bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmat dalsie tvrdenia a zalobné dôvody predlozené zalobkynou, treba clánok 1 prvú vetu napadnutého rozhodnutia zrusit. O trovách 139 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalobkyne. 140 Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Posledná veta clánku 1 rozhodnutia Komisie z 20. apríla 2004 o pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech Druzstva pre vývoz francúzskej knihy (CELF) sa zrusuje. 2. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Société internationale de diffusion et d'édition SA (SIDE). 3. Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania. Jaeger Tiili Tchipev Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. apríla 2008. Tajomník E. Coulon Predseda M. Jaeger __________________________________________________________________ ( [31]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX9JQBny/L97065-3563TMP.html#t-ECRT12008SKA.0300062901-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:085:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1993:174:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0049&locale=SK 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:044:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0332&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0155&locale=SK 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:085:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:119:TOC 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0176&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0098&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0212&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0074&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0234&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0028&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0270&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0162&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0301&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0280&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0150&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0228&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0372&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0169&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0380&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0308&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0730&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0086&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0278&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0459&locale=SK 31. file:///tmp/lynxXXXX9JQBny/L97065-3563TMP.html#c-ECRT12008SKA.0300062901-E0001