Vec T-340/04 France Télécom SA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia - Lojálna spolupráca s vnútrostátnymi súdmi - Lojálna spolupráca s vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze - Clánok 20 ods. 4 nariadenia (ES) c. 1/2003 - Odôvodnenie - Proporcionalita - Nový dôvod - Neprípustnost" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Právomoc Komisie vykonávat inspekcie - Rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 20 ods. 4) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia - Ziadost o pomoc urcená vnútrostátnym orgánom (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 20 ods. 7 a 8) 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Právomoc Komisie vykonávat inspekcie - Povinnost lojálnej spolupráce s vnútrostátnymi orgánmi - Rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia - Súdne preskúmanie - Rozsah (Clánky 10 ES, 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 20 ods. 4, 7 a 8) 4. Hospodárska sútaz - Rozdelenie právomocí medzi Komisiu a vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze - Právo Komisie rozhodnút o vykonaní inspekcie vo veci, v ktorej uz prebieha skúmanie vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze - Povinnost lojálnej spolupráce s vnútrostátnymi orgánmi - Rozsah (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 11 ods. 1 a 6 a clánok 13 ods. 1) 5. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Právomoc Komisie vykonávat inspekcie - Pouzitie rozhodnutia o inspekcii - Volná úvaha Komisie - Hranice (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 20) 6. Konanie - Predlozenie nových dôvodov pocas súdneho konania - Podmienky [Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 44 ods. 1 písm. c) a clánok 48 ods. 2] 1. Rozhodnutie, ktorým Komisia pri výkone právomocí, ktoré jej zveruje nariadenie c. 1/2003 na zabezpecenie dodrziavania pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze podnikmi a na základe clánku 20 tohto nariadenia, nariaduje inspekciu, musí podla odseku 4 tohto clánku a na základe judikatúry byt odôvodnené a toto odôvodnenie musí obsahovat urcité podstatné skutocnosti schopné preukázat oprávnený charakter plánovanej kontroly v dotknutých podnikoch a tieto podniky oboznámit s ich povinnostou spolupráce, pricom sa ale úplne chránia ich práva na obranu. Rovnako musí uviest predmet a ciel inspekcie tým, ze jasne vymenuje podstatné skutocnosti údajného porusenia, pomenuje údajný relevantný trh, povahu údajných porusení, vysvetlenia týkajúce sa spôsobu, akým bol podnik podrobovaný inspekcii údajne do uvedeného porusenia zahrnutý, predmet vysetrovania a skutocnosti, ktorých sa inspekcia týka, právomoci patriace vysetrovatelom Spolocenstva, den zacatia inspekcie, sankcie podla clánkov 23 a 24 nariadenia c. 1/2003 a moznost podat proti Komisii zalobu na Súd prvého stupna. Komisia musí rovnako jasne a podrobne uviest, ze disponuje informáciami a dôlezitými faktickými skutocnostami, ktoré ju vedú k podozreniu, ze sa dotknutý podnik dopustil porusenia. Posúdenie, ci je odôvodnenie tohoto rozhodnutia dostatocné, sa musí uskutocnit s ohladom na kontext, v ktorom bolo toto prijaté. (pozri body 49 - 53, 58) 2. Podla clánku 20 ods. 8 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] vnútrostátnemu súdnemu orgánu konajúcemu podla clánku 20 ods. 7 toho istého nariadenia nálezí preskúmat, ci je rozhodnutie Komisie nariadujúce inspekciu pravé a ci uvazované donucovacie opatrenia nie sú bud zaujaté, alebo neprimerané vzhladom na predmet inspekcie, a Komisia je mu na tento úcel povinná poskytnút urcité informácie. Z clánku 20 ods. 8 nariadenia c. 1/2003 a judikatúry vsak vyplýva, ze tieto informácie sa môzu nachádzat inde, nez len v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu, alebo ich môze Komisia dorucit tomuto orgánu inak, nez v tomto rozhodnutí. (pozri bod 110) 3. Pokial ide o inspekcie, ktoré môze vykonat Komisia na zabezpecenie dodrziavania pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze podnikmi, nariadenie c. 1/2003 v clánku 20 zakladá jasné rozlísenie najmä medzi rozhodnutiami prijatými Komisiou na základe odseku 4 tohto clánku na jednej strane a ziadostou o pomoc predlozenou vnútrostátnym súdnym orgánom na základe jeho odseku 7 na druhej strane. Zatial co len súdy Spolocenstva sú príslusné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prijatého Komisiou podla clánku 20 ods. 4 nariadenia, povolenie na pouzitie donucovacích opatrení podla clánku 20 ods. 7 nariadenia sa ziada len od vnútrostátneho súdu, pricom mu v prípade potreby pomáha Súdny dvor v rámci prejudiciálneho konania a ktorému, s výhradou prípadných vnútrostátnych zalobných prostriedkov, nálezí rozhodnút, ci mu informácie poskytnuté Komisiou v rámci uvedenej ziadosti umoznujú vykonat kontrolu, ktorá mu vyplýva z clánku 20 ods. 8 nariadenia, a ci sa na základe nich môze o jemu predlozenej ziadosti vyslovit. Vnútrostátny súdny orgán, na ktorý sa podáva ziadost podla clánku 20 ods. 7 nariadenia, má podla odseku 8 tohto clánku a judikatúry moznost poziadat Komisiu o upresnenia, najmä pokial ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu k podozreniu o porusení clánkov 81 ES a 82 ES, o závaznosti porusenia a o spôsobe úcasti dotknutého podniku. Preskúmanie Súdom prvého stupna, ktorý môze konstatovat nedostatocnost informácií poskytnutých Komisiou uvedenému orgánu, zahrna opätovné posúdenie posúdenia dostatocného charakteru poskytnutých informácií uz vykonaného týmto orgánom. Toto preskúmanie pritom nemozno pripustit, kedze posúdenie vykonané vnútrostátnym súdnym orgánom môze podliehat len kontrolám vyplývajúcim z vnútrostátnych opravných prostriedkov, ktoré mozno podat proti rozhodnutiam tohto orgánu. Tvrdenia dotknutého podniku predlozené na podporu zaloby podanej proti rozhodnutiu Komisie nariadujúcemu inspekciu, v ktorých tvrdí, ze toto rozhodnutie v rozpore s povinnostou lojálnej spolupráce s vnútrostátnymi orgánmi, ktorá prinálezí Komisii podla clánku 10 ES, neobsahovalo dostatocné informácie na to, aby vnútrostátny súd, ktorému bola predlozená ziadost o povolenie na pouzitie donucovacích opatrení, mohol rozhodnút pri plnej znalosti veci, musia byt zamietnuté ako neúcinné. (pozri body 119, 122 - 125) 4. Hoci clánok 11 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 stanovuje vseobecné pravidlo, podla ktorého sú Komisia a vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze povinné úzko spolupracovat, Komisii neukladá vzdat sa vykonania inspekcie vo veci, v ktorej uz paralelne koná vnútrostátny orgán. Z tohto ustanovenia ani nemozno vyvodit, ze ak uz vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze zacal vysetrovanie o konkrétnych skutocnostiach, Komisii to okamzite bráni vo veci konat alebo sa o nu predbezne zaujímat. Naopak, z poziadavky spolupráce uvedenej v tomto ustanovení vyplýva, ze tieto dva orgány môzu aspon v predbeznej fáze, akou je vysetrovanie, konat paralelne. Z clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 tak vyplýva, ze zásada spolupráce zahrna, ze Komisia a vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze môzu prinajmensom v predbeznej fáze, v ktorej konajú, pracovat paralelne. Toto ustanovenie totiz stanovuje, ze s výhradou jednoduchého poradenia sa s dotknutým vnútrostátnym orgánom si Komisia ponecháva moznost zacat konanie týkajúce sa prijatia rozhodnutia, aj ked uz vnútrostátny orgán vo veci koná. Preto je Komisia a fortiori povinná vykonat inspekciu. Rozhodnutie nariadujúce inspekciu je totiz len prípravným aktom pre konanie vo veci samej, ktorý nezahrna formálne zacatie konania v zmysle uz uvedeného clánku 11 ods. 6, pricom samotné rozhodnutie o inspekcii neuvádza zámer Komisie prijat rozhodnutie týkajúce sa veci samej. Clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 rovnako zakladá pre dotknutý orgán iba moznost konanie pred ním pozastavit alebo staznost zamietnut, z dôvodu, ze vo veci uz koná iný orgán hospodárskej sútaze. Nevyuzitie tejto moznosti teda nemôze zakladat porusenie povinnosti Komisie lojálne spolupracovat s orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov. (pozri body 128 - 130) 5. Dodrziavanie zásady proporcionality predpokladá, ze ked Komisia rozhodne na základe clánku 20 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] o pristúpení k inspekcii, plánované opatrenia nespôsobia neprimerané a neprípustné tazkosti vo vztahu k cielom sledovaným predmetnou inspekciou. Volba, ktorú má Komisia vykonat medzi inspekciou vykonanou na základe jednoduchého poverenia a inspekciou nariadenou rozhodnutím, vsak nezávisí len od takých okolností, akými je osobitná závaznost situácie, mimoriadna naliehavost alebo potreba absolútneho utajenia, ale od potreby vysetrovania primeraného vzhladom na osobitosti prípadu. Preto, ak má rozhodnutie o inspekcii Komisii umoznit len zhromazdit skutocnosti nevyhnutné na posúdenie prípadnej existencie porusenia Zmluvy, nie je také rozhodnutie v rozpore so zásadou proporcionality. V zásade je to Komisia, ktorá má posúdit, ci je daná informácia potrebná na odhalenie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, a hoci uz disponuje informáciami, najmä skutocnostami preukazujúcimi existenciu porusenia, Komisia sa môze oprávnene domnievat, ze je nevyhnutné nariadit doplnujúce preverenia, ktoré jej umoznia lepsie preukázat porusenie alebo jeho trvanie. (pozri body 147, 148) 6. Z ustanovení clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vyplýva, ze zaloba musí obsahovat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený, a ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Pritom to, ze sa zalobca o danej skutocnosti dozvedel pocas konania pred Súdom prvého stupna, neznamená, ze táto skutocnost je okolnostou, ktorá vysla najavo v priebehu konania. Dalej sa este vyzaduje, aby sa tento zalobca nemohol o danej skutocnosti dozvediet skôr. (pozri bod 164) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (stvrtá komora) z 8. marca 2007 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia - Lojálna spolupráca s vnútrostátnymi súdmi - Lojálna spolupráca s vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze - Clánok 20 ods. 4 nariadenia (ES) c. 1/2003 - Odôvodnenie - Proporcionalita - Nový dôvod - Neprípustnost" Vo veci T-340/04, France Télécom SA, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: C. Clarenc a J. Ruiz Calzado, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: É. Gippini Fournier a O. Beynet, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2004) 1929 z 18. mája 2004 vo veci COMP/C-1/38.916, ktorým Komisia nariadila France Télécom SA, ako aj vsetkým podnikom, ktoré France Télécom SA priamo alebo nepriamo ovláda, vrátane Wanadoo SA a vsetkých podnikov, ktoré Wanadoo SA priamo alebo nepriamo ovláda, aby sa podrobili inspekcii podla clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (stvrtá komora), v zlození: predseda komory H. Legal, sudcovia I. Wiszniewska-Bial/ecka a E. Moavero Milanesi, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. júna 2006, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 11 (nazvaný "Spolupráca medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov") ods. 1 a 6 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) znie: "Komisia a orgány hospodárskej sútaze clenských státov musia v úzkej spolupráci uplatnovat sútazné pravidlá spolocenstva. ... Ak Komisia zacne konanie týkajúce sa prijatia rozhodnutia podla kapitoly III, zbavuje tým orgány hospodárskej sútaze clenských státov ich práva na uplatnovanie clánkov 81 a 82 Zmluvy. Ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov uz konajú v prípade, Komisia zacne konanie len po konzultácii s týmito vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze." 2 Podla clánku 13 (nazvaného "Pozastavenie alebo ukoncenie konania") nariadenia c. 1/2003: "1. Ked orgány hospodárskej sútaze dvoch alebo viacerých clenských státov dostanú staznost alebo konajú zo svojho vlastného podnetu podla clánku 81 alebo 82 Zmluvy proti tej istej dohode, rozhodnutiu zdruzenia alebo proti postupu, skutocnost, ze jeden orgán sa zaoberá prípadom, je dostatocným dôvodom pre ostatné orgány, aby pozastavili konanie alebo staznost zamietli. Komisia môze podobne zamietnut staznost z toho dôvodu, ze sa prípadom zaoberá orgán hospodárskej sútaze clenského státu. 2. Ked orgán hospodárskej sútaze clenského státu alebo Komisia dostanú staznost proti dohode, rozhodnutiu zdruzenia alebo proti postupu, ktorými sa uz zaoberal iný orgán hospodárskej sútaze, môzu ju zamietnut." 3 Podla clánku 20 (nazvaného "Právomoc Komisie vykonávat inspekcie") nariadenia c. 1/2003: "1. Aby mohla Komisia plnit povinnosti urcené jej týmto nariadením, môze vykonávat vsetky nevyhnutné inspekcie podnikov a zdruzení podnikov. 2. Úradníci a iné sprevádzajúce osoby urcené Komisiou na vykonávanie inspekcie sú oprávnené: a) vstúpit do vsetkých priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podniku a zdruzení podnikov; b) prekontrolovat vsetky obchodné knihy a záznamy bez ohladu na formu v akej sú uchovávané; c) vyhotovit alebo získat akékolvek kópie formulárov alebo výtahov z obchodných kníh a záznamov; d) zapecatit prevádzkové priestory a obchodné knihy alebo záznamy na takú dobu trvania a v takom rozsahu, v akom sú potrebné pre inspekciu; e) vyzadovat od kazdého zástupcu alebo clena personálu podniku alebo zdruzenia podnikov vysvetlenie k skutocnostiam alebo dokumentom vztahujúcim sa k predmetu a úcelu inspekcie a zaznamenat odpovede. 3. Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou vykonávaním inspekcie uplatnujú svoje právomoci na základe predlozeného písomného oprávnenia, v ktorom sú uvedené predmet, úcel inspekcie a pokuty podla clánku 23 v prípade, ze sú predlozené neúplné obchodné knihy alebo iné záznamy, alebo ze odpovede na otázky polozené podla odseku 2 tohto clánku sú nesprávne alebo zavádzajúce. Komisia vcas pred inspekciou informuje o inspekcii príslusný orgán clenského státu, na ktorého území sa má vykonávat. 4. Podniky a zdruzenia podnikov sú povinné podrobit sa inspekciám nariadeným Komisiou. Rozhodnutie vymedzuje predmet a úcel inspekcie, stanovuje dátum, kedy má zacat, a uvádza pokuty podla clánkov 23 a 24 a právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom. Komisia prijme rozhodnutia po konzultáciách s príslusným orgánom clenského státu, na ktorého území sa má inspekcia vykonávat. 5. Úradníci orgánu hospodárskej sútaze clenského státu, na ktorého území sa má vykonávat inspekcia, ako aj osoby poverené alebo menované týmto orgánom, na ziadost uvedeného orgánu alebo Komisie, aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou. Na tento úcel majú k dispozícii právomoci vymedzené v odseku 2. 6. Ked úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou zistia, ze podnik sa bráni inspekcii nariadenej podla tohto clánku, príslusný clenský stát im poskytne nevyhnutnú pomoc, prípadne s asistenciou polície alebo zodpovedajúceho vynucovacieho orgánu tak, aby im umoznili vykonat inspekciu. 7. Ak pomoc poskytnutá podla odseku 6 predpokladá povolenie súdneho orgánu podla vnútrostátneho práva, poziada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie mozno poziadat aj vo forme predbezného opatrenia. 8. Ked sa ziada o povolenie podla odseku 7, vnútrostátny súdny orgán skontroluje, ci je rozhodnutie Komisie pravé a ci uvazované donucovacie opatrenia nie sú bud zaujaté, alebo neprimerané vzhladom na predmet inspekcie. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môze vnútrostátny súdny orgán poziadat Komisiu priamo alebo nepriamo, prostredníctvom orgánu hospodárskej sútaze clenského státu, o podrobné vysvetlenie, najmä pokial ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu k podozreniu o porusení clánkov 81 a 82 Zmluvy, ako aj o závaznosti porusovania a o spôsobe úcasti príslusného podniku. Vnútrostátny súdny orgán vsak nemôze spochybnit potrebu inspekcie ani pozadovat informácie obsiahnuté v dokumentácii Komisie. Zákonnost rozhodnutia Komisie podlieha len preskúmaniu Súdnym dvorom." Skutkové okolnosti 4 Rozhodnutím zo 16. júla 2003 týkajúcim sa konania o uplatnení clánku 82 [ES] (vec COMP/38.233 - Wanadoo Interactive) [neoficiálny preklad] (dalej len "rozhodnutie zo 16. júla 2003") Komisia skonstatovala, ze v období od marca 2001 do októbra 2002 Wanadoo Interactive - z 99,9 % dcérska spolocnost Wanadoo SA, ktorá bola sama dcérskou spolocnostou France Télécom SA, ktorá v nej v období uvedenom v tomto rozhodnutí vlastnila 70 az 72,2 % obchodného podielu - zneuzila svoje dominantné postavenie na trhu sluzieb vysokorýchlostného internetu urcených domácnostiam, ked pre svoje sluzby eXtense a Wanadoo ADSL uplatnovala predátorské ceny, preto Komisia ulozila Wanadoo Interactive pokutu v sume 10,35 miliónov eur. 5 V clánkoch 2 a 3 uvedeného rozhodnutia Komisia tiez Wanadoo Interactive prikázala: - zdrzat sa v rámci svojich sluzieb eXtense a Wanadoo ADSL kazdého správania, ktorého predmet alebo úcinok by mohol byt zhodný alebo podobný predmetu alebo úcinku porusenia, - predlozit Komisii za kazdé zdanovacie obdobie az po zdanovacie obdobie 2006 vrátane jednotlivé úctovné výkazy pre svoje sluzby ADSL (Asymmetric Digital Subscriber Line, asymetrická digitálna úcastnícka prípojka), z ktorých budú zjavné úctovné príjmy, prevádzkové náklady a náklady na získanie zákazníkov. 6 Dna 11. decembra 2003 schválil francúzsky minister hospodárstva, financií a priemyslu na základe súhlasného stanoviska Autorité française de régulation des télécommunications (francúzsky telekomunikacný regulacný orgán, dalej len "ART") znízenie velkoobchodných taríf France Télécom uplatnovaných na prístup a prevádzkovanie IP/ADSL, nazývaných tiez "option 5". Viacerí poskytovatelia prístupu k internetu, medzi nimi Wanadoo, sa rozhodli toto znízenie velkoobchodných taríf preniest do svojich maloobchodných ponúk. 7 Dna 12. decembra 2003 oznámila Wanadoo prvé znízenie svojich maloobchodných taríf, ktoré uplatnila na pausály vysokorýchlostného pripojenia existujúcich aj nových úcastníkov (ponuky "eXtense 512k" neobmedzený prístup, "eXtense 512k Fidélité" neobmedzený prístup, "eXtense 1024k" neobmedzený prístup a "eXtense 1024k Fidélité" neobmedzený prístup) s úcinnostou od 6. januára 2004. Tarifa ponuky "eXtense 128k" neobmedzený prístup zostala nezmenená. 8 Dna 9. januára 2004 Komisia poslala Wanadoo list, v ktorom jej pripomenula znenie clánku 2 rozhodnutia zo 16. júla 2003, a ziadala od nej, aby Komisii oznámila, ci od prijatia uvedeného rozhodnutia znízila svoje maloobchodné ceny za sluzby v nom uvedené resp. ci mala v úmysle tak urobit. Komisia upresnila, ze v prípade kladnej odpovede zasle Wanadoo formálnu ziadost o informácie týkajúcu sa konkrétnejsích údajov o týchto znízeniach. Komisia dalej ziadala, aby jej bolo oznámené, kedy koncí úctovné obdobie Wanadoo a kedy jej budú zaslané údaje podla clánku 3 rozhodnutia zo 16. júla 2003. 9 Dna 12. januára 2004 AOL France SNC a AOL Europe Services SARL (spolocne dalej len "AOL") podali na základe clánkov 82 ES a L 420-2 francúzskeho obchodného zákonníka na Conseil de la concurrence français (francúzsky orgán dozoru nad hospodárskou sútazou, dalej len "Conseil de la concurrence") staznost z dôvodu uplatnovania Wanadoo predátorských cien pri styroch nových ponukách, ktoré im Wanadoo oznámila 12. decembra 2003. V tejto staznosti podanej na základe clánku L 464-1 obchodného zákonníka navrhovali prijatie predbezných opatrení smerujúcich najmä k pozastaveniu uvádzania týchto ponúk na trh. 10 Rozhodnutím c. 263012 z 19. januára 2004 Conseil d'État français (franzúska Státna rada, dalej len "Conseil d'État"), na ktorú podala spolocnost T-Online France návrh na pozastavenie platnosti rozhodnutia francúzskeho ministra hospodárstva, financií a priemyslu schvalujúceho znízenie taríf option 5, tento návrh zamietla, pricom najmä uviedla, ze ART "na podporu svojho súhlasného stanoviska k ponuke taríf France Télécom, na základe dôkladnej analýzy, zdôraznil, ze neexistujú také úcinky protisútaznej povahy, ktoré by uvedenej ponuke vytvárali prekázku". 11 Dna 29. januára 2004 Wanadoo oznámila, ze uvedenie ponuky "eXtense 128k Fidélité" neobmedzený prístup a styroch ponúk pausálov (alebo tiez "ŕ la carte") - "eXtense 128k/20h", "eXtense 128k/20h Fidélité", "eXtense 512k/5Go" a "eXtense 512k/5Go Fidélité" bude od 3. februára 2004. 12 Listom z 30. januára 2004 Wanadoo odpovedala na list Komisie z 9. januára 2004 a oznámila jej uvedenie nových ponúk pausálov ADSL v mesiaci január za este výhodnejsích taríf a uvedenie dalsích nových ponúk v mesiaci február. 13 Dna 24. februára 2004 AOL doplnili svoju staznost podanú Conseil de la concurrence o ponuky uvedené Wanadoo 3. februára 2004 a aj pre tie navrhovali prijatie predbezných opatrení smerujúcich najmä k pozastaveniu ich uvádzania na trh. 14 Dalej sa Komisia stretla s konkurentmi Wanadoo, ktorí ju upozornili na skutocnost, ze podla nich nová uvádzacia cena stanovená Wanadoo pre prístup s kapacitou 128 kbit/s tlací na maloobchodné tarify. 15 Zaciatkom marca 2004 Conseil de la concurrence oznámila Komisii podanie staznosti AOL. 16 Dna 15. marca 2004 zaslala Wanadoo podla clánku 3 rozhodnutia zo 16. júla 2003 Komisii výkazy svojich prevádzkových nákladov za úctovné obdobie 2003. 17 Dna 22. marca 2004, pocas stretnutia medzi útvarmi generálneho riaditelstva (la direction générale, dalej len "DG") "Hospodárska sútaz" Komisie a povereným spravodajcom Conseil de la concurrence (dalej len "spravodajca") zo súhrnnej analýzy zalozenej na výpoctovej metóde pouzitej Komisiou v jej rozhodnutí zo 16. júla 2003 a na predpokladanom hospodárskom modeli vytvorenom Wanadoo, a pre prípad potreby upravenom podla odhadov spravodajcu, vyplynulo, ze niektoré nové tarify Wanadoo sú predátorské, najmä v súvislosti s plánom prezrádzajúcim zámer vytlácania konkurentov. Vzhladom na tieto skutocnosti spravodajca navrhol Conseil de la concurrence prijat predbezné opatrenia smerujúce k ulozeniu pozastavenia predmetných ponúk Wanadoo. 18 Dna 2. apríla 2004 sa úradníci DG "Hospodárska sútaz" stretli s AOL. 19 Pocas toho istého obdobia sa Komisia viackrát telefonicky spojila so spravodajcom a 21. apríla 2004 s ním mala druhé stretnutie. 20 Dna 11. mája 2004 vydala Conseil de la concurrence vo veci staznosti a návrhu AOL na prijatie predbezných opatrení rozhodnutie c. 04-D-17, v ktorom návrh zamietla a staznost odkázala na presetrenie (dalej len "rozhodnutie Conseil de la concurrence"). 21 Dna 18. mája 2004 Komisia prijala rozhodnutie K(2004) 1929 vo veci COMP/C-1/38.916, v ktorom zalobkyni, ako aj vsetkým podnikom, ktoré priamo alebo nepriamo ovláda, vrátane Wanadoo, nariadila, aby sa podriadili inspekcii podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 22 Toto rozhodnutie vo svojom prvom a tretom az trinástom odôvodnení uvádza: "Komisia... získala informácie, na základe ktorých Wanadoo uplatnuje na prístup k internetu cez ADSL urcený vo Francúzsku sirokej verejnosti tarify, z ktorých niektoré nepokrývajú variabilné náklady a dalsie sa nachádzajú pod úrovnou celkových nákladov. Podla dostupných informácií sú uvedené tarify súcastou plánu, ktorého cielom je vytlacit konkurentov. Získané informácie dalej naznacujú, ze zmensená hospodárska marza medzi predmetnými maloobchodnými tarifami a velkoobchodnými ponukami... (option 5) France Télécom tlací na tarify konkurencných operátorov, ktorí chcú ponúkat sluzby vysokorýchlostného internetu domácnostiam na základe option 5 od France Télécom. ... Wanadoo oznámilo prvé znízenie svojich taríf prístupu k internetu cez ADSL urceného sirokej verejnosti s úcinnostou od 5. januára 2004. Toto znízenie sa prejavilo uvedením ponúk 'eXtense` neobmedzený prístup, teda dvoch ponúk na kapacitu 128 kbit/s, jednu na dobu uzatvorenia zmluvy na 24 mesiacov za 24,90 eur/mesiac a druhú na dobu uzatvorenia zmluvy na 12 mesiacov za 29,90 eur/mesiac; dvoch ponúk na kapacitu 512 kbit/s, jednu na dobu uzatvorenia zmluvy na 24 mesiacov za 29,90 eur/mesiac a druhú na dobu uzatvorenia zmluvy na 12 mesiacov za 34,90 eur/mesiac; dvoch ponúk na kapacitu 1024 kbit/s, jednu na dobu uzatvorenia zmluvy na 24 mesiacov za 39,90 eur/mesiac a druhú na dobu uzatvorenia zmluvy na 12 mesiacov za 44,90 eur/mesiac. Dna 28. januára 2004 Wanadoo navyse uviedla styri ponuky 'ŕ la carte` (t. j. dve ponuky na kapacitu 128 kbit/s neobmedzený prístup pocas 20 h/mesiac, jednu na dobu uzatvorenia zmluvy na 24 mesiacov za 14,90 eur/mesiac a druhú na dobu uzatvorenia zmluvy na 12 mesiacov za 19,90 eur/mesiac, a dve ponuky na kapacitu 512 kbit/s prístup obmedzený na 5 Gigaoctets/mesiac, jednu na dobu uzatvorenia zmluvy na 24 mesiacov za 24,90 eur/mesiac a druhú na dobu uzatvorenia zmluvy na 12 mesiacov za 29,90 eur/mesiac). Táto inspekcia sa týka najmä týchto desiatich nových ponúk. Na základe informácií, ktorými disponuje Komisia, analýza vykonaná na základe predbezných údajov ukazuje, ze najmenej tri z vyssie uvedených ponúk (dve ponuky 'ŕ la carte` na kapacitu 128 kbit/s a ponuka 'ŕ la carte` na kapacitu 512 kbit/s/24 mesiacov) nepokrývajú svoje variabilné náklady. Aspon dve dalsie ponuky na kapacitu 512 kbit/s (ponuka 'ŕ la carte` na 12 mesiacov a ponuka neobmedzeného prístupu na 24 mesiacov) nepokrývajú svoje celkové náklady. Komisia tiez získala informácie, ktoré naznacujú, ze predmetné ponuky sú súcastou stratégie obmedzovania a potlacovania konkurentov. Navyse podla informácií, ktorými disponuje Komisia, napriek znízeniu taríf option 5 v januári 2004 je hospodárska marza medzi novými maloobchodnými tarifami uplatnovanými Wanadoo a option 5 nedostatocná a konkurencným operátorom, ktorí svoje ponuky zakladajú na option 5, bráni konkurovat Wanadoo porovnatelnými podmienkami. Vo svojom rozhodnutí... zo 16. júla 2003 Komisia vyvodila záver, ze Wanadoo má na francúzskom trhu prístupu k vysokorýchlostnému internetu pre domácnosti dominantné postavenie. Z informácií Komisie, ktoré sú k dispozícii, vyplýva, ze tento záver platí tiez v súcasnosti. Ponuky pod úrovnou nákladov uplatnované Wanadoo a zmensená marza medzi týmito ponukami a tarifami option 5 s velkou pravdepodobnostou obmedzili vstup na trh konkurentov - francúzskych alebo usadených v inom clenskom státe - a ohrozili konkurentov uz prítomných na trhu. Podla dostupných informácií sa väcsina konkurentov Wanadoo musela novým ponukám prispôsobit a celý francúzsky trh ADSL v súcasnosti vykazuje zápornú marzu. Vyssie opísaný druh praxe mozno vylozit ako vynucovanie neprimeraných predajných cien. Ak sa táto prax preukáze, bude zakladat zneuzitie dominantného postavenia a teda porusenie clánku 82 [ES]. Na to, aby mohla Komisia posúdit vsetky relevantné skutocnosti týkajúce sa predpokladanej praxe a obsahu predpokladaného zneuzitia, musí vykonat inspekciu podla clánku 20 ods. 4 nariadenie c. 1/2003. Podla informácií, ktorými disponuje Komisia, je velmi pravdepodobné, ze vsetky informácie týkajúce sa vyssie uvedenej praxe, najmä skutocnosti umoznujúce preukázat mieru pokrytia nákladov a stratégiu obmedzovania a potlacovania konkurentov, boli oznámené len niektorým pracovníkom France Télécom a/alebo Wanadoo. Existujúca dokumentácia o predpokladanej praxi je velmi pravdepodobne obmedzená na prísne minimum a uchovávaná na miestach a formou umoznujúcou jej utajenie, ukrytie alebo znicenie v prípade vysetrovania. Na to, aby sa zabezpecila úcinnost tejto inspekcie, je teda nevyhnutné vykonat ju bez predchádzajúceho upozornenia podnikov, ktorým sa toto rozhodnutie adresuje. Treba teda prijat rozhodnutie podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, ktorým sa podnikom nariaduje podrobit sa inspekcii." 23 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia stanovuje: "France Télécom... a Wanadoo...: sú povinné podriadit sa inspekcii týkajúcej sa predpokladaného vynucovania, v rozpore s clánkom 82 [ES], neprimeraných predajných cien v oblasti prístupu k vysokorýchlostnému internetu urceného domácnostiam, so zámerom obmedzovania a potlacovania konkurentov. Inspekciu mozno vykonat vo vsetkých priestoroch podnikov... France Télécom... a Wanadoo... umoznia úradníkom a iným sprevádzajúcim osobám urceným Komisiou vykonat inspekciu a úradníkom príslusného orgánu dotknutého clenského státu, ako aj týmto orgánom urceným alebo menovaným osobám, ktoré im pomáhajú, vstup do vsetkých priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov v bezných pracovných hodinách. Uvedené podniky poskytnú na ziadost úradníkov a iných uvedených osôb vsetky obchodné knihy a iné záznamy bez ohladu na formu, v akej sú uchovávané, a umoznia im tieto obchodné knihy a iné záznamy na mieste skontrolovat, ako aj z týchto obchodných kníh a záznamov vyhotovit alebo získat akékolvek kópie formulárov alebo výtahov. Uvedené podniky na mieste bezodkladne poskytnú vsetky ústne vysvetlenia pozadované uvedenými úradníkmi a inými osobami ku skutocnostiam alebo dokumentom týkajúcim sa predmetu a úcelu inspekcie a umoznia kazdému svojmu zástupcovi alebo pracovníkovi poskytnút pozadované vysvetlenia. Uvedené podniky umoznia [uvedeným] úradníkom a iným osobám také vysvetlenia, bez ohladu na ich formu, zaznamenat." 24 Napadnuté rozhodnutie dalej vo svojich clánkoch 2 a 3 upresnuje dátum zacatia inspekcie a skutocnost, ze je adresované zalobkyni a Wanadoo. Na konci uvádza okolnosti, za ktorých môze Komisia ulozit kazdému podniku, ktorému sa rozhodnutie adresuje, pokuty a pravidelné penále podla clánkov 23 a 24 nariadenia c. 1/2003 a uvádza, ze podla clánku 20 ods. 6 uvedeného nariadenia, ak sa podnik, ktorému sa rozhodnutie adresuje, inspekcii bráni, príslusný clenský stát poskytne úradníkom a iným sprevádzajúcim osobám urceným Komisiou nevyhnutnú pomoc, aby im umoznil vykonat inspekciu. Rozhodnutie dalej uvádza moznost podat zalobu na Súde prvého stupna a v prílohe obsahuje niekolko výtahov nariadenia c. 1/2003. 25 Na základe tohto rozhodnutia Komisia poziadala v súlade s clánkom 20 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 o pomoc francúzskych orgánov. Francúzsky minister hospodárstva, financií a priemyslu ziadostou z 25. mája 2004 o zacatie vysetrovania riaditelovi Direction nationale des enquętes de concurrence (národné riaditelstvo pre setrenie v oblasti hospodárskej sútaze, ochrany spotrebitelov a potlacovania podvodov) nariadil prijatie vsetkých opatrení nevyhnutných na uskutocnenie vysetrovania definovaného Komisiou v napadnutom rozhodnutí. Na tento úcel uvedený riaditel podal na Juge des libertés et de la détention v rámci Tribunal de grande instance de Nanterre (dalej len "Juge des libertés") ziadost o povolenie na vykonanie alebo zabezpecenia vykonania inspekcie vo France Télécom a Wanadoo a pomoc Komisii. K ziadosti prilozil napadnuté rozhodnutie. 26 Uznesením z 28. mája 2004 Juge des libertés pozadované povolenie udelil, pricom povereným francúzskym vysetrovatelom najmä umoznil uplatnit právomoci podla clánkov L 450-4 a L 470-6 francúzskeho obchodného zákonníka. 27 Inspekcia sa zacala 2. júna 2004 v priestoroch zalobkyne a trvala do 2. a 3. júna 2004. Zalobkyna pri inspekcii spolupracovala, avsak vyjadrila námietky k podstate inspekcie ako takej. Vo Wanadoo trvalo vysetrovanie od 2. do 4. júna 2004. Konanie a návrhy úcastníkov konania 28 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 11. augusta 2004 zalobkyna podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 29 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (stvrtá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna polozil zalobkyni písomne otázku, na ktorú zalobkyna odpovedala v stanovenej lehote. 30 Prednesy a odpovede úcastníkov konania na ústne otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté pocas verejného pojednávania, ktoré sa konalo 8. júna 2006. 31 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 32 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 33 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza styri zalobné dôvody, zalozené na porusení povinnosti odôvodnenia, porusení povinnosti lojálnej spolupráce s vnútrostátnymi orgánmi, porusení zásady proporcionality a porusení, este pred prijatím napadnutého rozhodnutia, nariadenia c. 1/2003, oznámenia Komisie týkajúceho sa spolupráce v rámci siete orgánov hospodárskej sútaze [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 43, dalej len "oznámenie Komisie") a zásady riadneho výkonu spravodlivosti, pricom posledný uvedený zalobný dôvod bol po prvýkrát uvedený v replike. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia 34 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z clánku 253 ES, z nariadenia c. 1/2003 a judikatúry, styrikrát. Po prvé zalobkyna nebola schopná z napadnutého rozhodnutia pochopit, preco sa inspekcia týkala jej, po druhé napadnuté rozhodnutie nebolo odôvodnené z hladiska niektorých prvkov kontextu, po tretie napadnuté rozhodnutie sa nezakladalo na pochybnostiach vyjadrených v napadnutom rozhodnutí týkajúcich sa taríf option 5 a po stvrté napadnuté rozhodnutie neumoznovalo Juge des libertés vykonat jemu náleziacu kontrolu. O prvej casti zalobného dôvodu, týkajúcej sa nemoznosti zalobkyne pochopit, preco jej bolo adresované napadnuté rozhodnutie a preco sa inspekcia týkala jej - Tvrdenia úcastníkov konania 35 Zalobkyna vo vseobecnosti tvrdí, ze z clánku 253 ES, nariadenia c. 1/2003 a judikatúry vyplýva, ze rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy predmetného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Komisia je tak povinná jasne a presne uviest predmet a ciel inspekcie, ktorú sa rozhodla nariadit, a predpoklady, ktoré má v úmysle preverit. V tomto prípade vsak napadnuté rozhodnutie obsahuje vady odôvodnenia, pretoze zalobkyni neumoznilo posúdit presný predmet, rozsah a oprávnený charakter nariadenej inspekcie. Pre zalobkynu bolo teda nemozné pochopit rozsah svojej povinnosti spolupráce a jej práva na obranu neboli zachované. Nemohla totiz jasne rozoznat predpoklady Komisie, ani rozsah jej prisudzovanej úcasti na údajnom zneuzití dominantného postavenia. 36 Napadnuté rozhodnutie pripisovalo Wanadoo údajnú prax, ktorej sa týkala inspekcia, v súlade so stanoviskom vyjadreným v rozhodnutí zo 16. júla 2003, v ktorom Komisia uznala nezávislost Wanadoo od zalobkyne v súvislosti s jej politikou stanovenia cien na francúzskom trhu sluzieb vysokorýchlostného internetu urceného domácnostiam. Predmetom napadnutého rozhodnutia teda bolo preverenie praxe pripisovanej nezávislej dcérskej spolocnosti zalobkyne a cinnej na trhu, na ktorom zalobkyna cinná nie je. Za týchto okolností, aby si Komisia splnila svoju povinnost odôvodnenia, bola povinná uviest dôvody, pre ktoré sa zalobkyne osobne týkala inspekcia, ktorej predmetom bolo preverit predpoklady porusenia uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 37 Napadnuté rozhodnutie zalobkyni neumoznovalo zistit, ci sa mala povazovat za osobne zúcastnenú na Komisiou predpokladanom uplatnovaní praxe uvedenej v napadnutom rozhodnutí a ci sa teda o nej predpokladalo, ze ona sama porusila clánok 82 ES, cím doslo k poruseniu poziadavky uvedenej v rozsudku Súdneho dvora z 22. októbra 2002, Roquette Frčres (C-94/00, Zb. s. I-9011), podla ktorého je Komisia povinná podat vysvetlenia týkajúce sa spôsobu, akým je podla nej podnik dotknutý predbeznými opatreniami v porusení zahrnutý. 38 Skutocnost, ze zalobkyna sa v roku 2004 stala vlastníckou celého obchodného podielu Wanadoo, neodôvodnuje stanovisko Komisie vyjadrené v napadnutom rozhodnutí. Zalobkyna uvádza, ze ceny, ktorých sa uvedené rozhodnutie týka, sú cenami týkajúcimi sa ponúk uvedených v januári 2004, ked vlastnila asi 70 % obchodného podielu Wanadoo, a ze vlastníctvo jej celého obchodného podielu nadobudla az po tom, co bolo prijaté napadnuté rozhodnutie. Okrem toho predpoklad, ze dcérska spolocnost je pod rozhodujúcim vplyvom svojej materskej spolocnosti, neplatí v prípade, ked táto dcérska spolocnost urcuje svoju politiku nezávisle. V tomto prípade bola nezávislost Wanadoo uznaná v rozhodnutí zo 16. júla 2003. Komisia nemohla od tohto konstatovania odstúpit len z dôvodu vyplývajúceho zo zvýsenia podielu zalobkyne v obchodnom podiele Wanadoo, ku ktorému doslo az po stanovení cien uvedených v napadnutom rozhodnutí. 39 Stanovisko Komisie je navyse rozporuplné. Prístup Komisie pred prijatím napadnutého rozhodnutia a clánok 1 tohto rozhodnutia potvrdzujú, ze ponuky a ceny uplatnované Wanadoo sa posudzovali ako patriace do politiky tohto podniku, a nie do politiky skupiny. 40 Komisia predovsetkým odpovedá tým, ze poukazuje na poziadavky vyplývajúce z judikatúry v oblasti odôvodnovania rozhodnutí o inspekciách. Clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 definuje podstatné skutocnosti, ktoré sa musia uvádzat v odôvodnení rozhodnutia nariadujúceho inspekciu a Komisii ukladá uviest predmet a úcel inspekcie. Judikatúra dalej upresnuje, ze pokial ide o clánok 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 - Prvého nariadenia implementujúceho clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3, dalej len "nariadenie c. 17"), ktorého znenie bolo v podstate prevzaté do clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, Komisia nie je povinná oznámit príjemcovi rozhodnutia overenie vsetkých informácií, ktorými disponuje v súvislosti s údajnými poruseniami, ani tieto porusenia právne presne kvalifikovat, avsak je povinná jasne uviest predpoklady, ktoré má v úmysle preverit. Napadnuté rozhodnutie tieto poziadavky splna. 41 Pokial ide o prvú cast prvého zalobného dôvodu zalobkyne, Komisia na prvom mieste zdôraznuje, ze zalobkyna je materskou spolocnostou skupiny Wanadoo, v ktorej pred prijatím napadnutého rozhodnutia vlastnila 95,94 % základného imania. Skutocnost, ze zalobkyna je vo vztahu k Wanadoo samostatnou právnickou osobou, neznamená, ze je samostatným podnikom v zmysle práva Spolocenstva. Ak jeden podnik vlastní v inom podniku celé jeho základné imanie, uplatní sa domnienka, podla ktorej prvý uvedený podnik ovláda ten druhý, a teda domnienka jeho úcasti na porusení, ktorého sa dopustí druhý uvedený podnik. Komisia nebola povinná tieto skutocnosti vysvetlit v rozhodnutí, pretoze povinnost odôvodnenia nevyzaduje specifikovanie vsetkých príslusných skutkových a právnych okolností. Dalej odkazy zalobkyne na rozhodnutie zo 16. júla 2003 nie sú relevantné, pretoze zalobkyna po tomto dátume svoj obchodný podiel vo Wanadoo zvýsila. 42 Okrem toho, hoci zvýsenie kapitálovej úcasti zalobkyne vo Wanadoo nebolo este v case uvádzania nových ponúk v januári 2004 úcinné, na trhu sa uz zaclenenie Wanadoo do skupiny France Télécom ocakávalo. Komisia mohla dôvodne predpokladat, ze proces integrácie Wanadoo bol uz v case uvádzania nových ponúk prinajmensom v stádiu prípravy a ze v tomto stádiu bolo uz v záujme zalobkyne viac ovládat rozhodnutia v oblasti tarifikácie svojej dcérskej spolocnosti. Dalej je pravdepodobné, ze po rozhodnutí vyhlasujúcom cenovú politiku dcérskej spolocnosti za nezákonnú, sa jej materská spolocnost este viac zainteresuje do stanovovania jej cien. 43 Na druhom mieste, aby bolo mozné inspekciu vykonat, Komisia nemusí mat istotu o priamej úcasti podniku, ktorého sa inspekcia týka, na údajnom porusení alebo v tomto porusení identifikovat presnú rolu kazdého dotknutého podniku. Kedze je zalobkyna materskou spolocnostou Wanadoo a údajné porusenia druhej uvedenej spolocnosti boli jasne formulované, je dôvod, preco je dotknutá tiez zalobkyna, evidentný. Je teda logické domnievat sa, ze niektoré hladané skutocnosti sa mohli nachádzat tiez v priestoroch zalobkyne. 44 To, ze, pokial ide o porusenia konstatované v rozhodnutí zo 16. júla 2003, zo ziadnej skutocnosti nevyplývalo, ze Wanadoo konala na základe instrukcií svojej materskej spolocnosti, je irelevantné, pretoze toto konstatovanie nemôze platit pre budúce situácie. 45 Na tretom mieste, napadnuté rozhodnutie jasne uvádza, na základe coho sa predpokladalo, ze zalobkyna bola do údajného porusenia zapletená. Ak by sa opísaná tarifikacná prax preukázala, bolo by ju mozné vylozit ako vynucovanie neprimeraných predajných cien v zmysle clánku 82 ES, a pokial by islo o skupinu podnikov, o akú ide vo veci samej, by bolo ju mozné kvalifikovat ako uplatnovanie predátorských cien alebo tlacenie na tarify. Presná právna kvalifikácia údajného porusenia alebo uvedenie obdobia, v ktorom k týmto poruseniam doslo, sa nevyzaduje. Dalej, otázka pripísania porusenia, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti, je v tomto prípade irelevantná. 46 Na poslednom mieste, Komisia je v kazdom prípade oprávnená inspekciu nariadit, ak môze oprávnene predpokladat, ze sa v priestoroch podniku nachádzajú skutocnosti relevantné pre jej vysetrovanie, a to aj ked sa následne ukáze, ze dotknutý podnik nebol do údajného porusenia priamo zapletený. - Posúdenie Súdom prvého stupna 47 Predovsetkým treba pripomenút zásady, ktoré sa uplatnia na povinnost odôvodnenia, ktorá nálezí Komisii pri prijímaní rozhodnutia nariadujúceho inspekciu podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. 48 Povinnost odôvodnit individuálne rozhodnutie, ktorá vseobecne vyplýva z clánku 253 ES, má za ciel umoznit súdu Spolocenstva vykonat svoju kontrolu nad zákonnostou rozhodnutia a poskytnút dotknutej osobe dostatocné údaje o tom, ci je rozhodnutie dobre odôvodnené, alebo ci je postihnuté vadami umoznujúcimi napadnút jeho zákonnost, pricom bolo upresnené, ze rozsah tejto povinnosti závisí od povahy predmetného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý (rozsudky Súdu prvého stupna z 25. októbra 1984, Instituut Electronenmicroscopie, 185/83, Zb. s. 3623, bod 38, a Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, T-349/03, Zb. s. II 2197, body 62 a 63). 49 Pokial ide o rozhodnutia Komisie nariadujúce inspekciu, clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 definuje podstatné skutocnosti, ktoré sa musia v takom rozhodnutí uvádzat, a Komisii ukladá odôvodnit ho tým, ze uvedie predmet a úcel inspekcie, dátum, kedy má zacat, sankcie podla clánkov 23 a 24 uvedeného nariadenia a opravný prostriedok, ktorý mozno proti takému rozhodnutiu podat pred súdom Spolocenstva. 50 Odôvodnenie rozhodnutí nariadujúcich inspekciu má tak preukázat oprávnený charakter plánovanej kontroly v dotknutých podnikoch a tiez tieto podniky oboznámit s ich povinnostou spolupráce, pricom sa ale úplne chránia ich práva na obranu (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88, Zb. s. I-2859, bod 29, a Roquette Frčres, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 47). 51 Poziadavka, podla ktorej musí Komisia uviest predmet a úcel inspekcie, je totiz základnou garanciou práv na obranu dotknutých podnikov a preto rozsah povinnosti odôvodnenia rozhodnutí nariadujúcich inspekciu nemozno obmedzit z dôvodov týkajúcich sa úcinnosti inspekcie. Z tohto hladiska je pravda, ze Komisia nie je povinná ani oznámit príjemcovi takéhoto rozhodnutia vsetky informácie, ktorými disponuje v súvislosti s údajným porusením, ani presne vymedzit relevantný trh, ani toto porusenie právne presne kvalifikovat, ani uviest obdobie, v ktorom k tomuto poruseniu doslo, avsak je povinná uviest, a to co najpresnejsie, predpoklady, ktoré má v úmysle preverit, t. j. co sa vysetruje a skutocnosti, ktorých sa inspekcia týka (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudky Súdneho dvora zo 17. októbra 1989, Dow Benelux/Komisia, 85/87, Zb. s. I-3137, bod 10; Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 41, a Roquette Frčres, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 48). 52 Na tento úcel je Komisia tiez povinná v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu jasne uviest opis podstatných skutocností údajného porusenia, pricom uvedie predpokladaný relevantný trh a povahu údajných obmedzení hospodárskej sútaze, vysvetlenia týkajúce sa spôsobu, akým je údajne podnik dotknutý inspekciou zahrnutý do porusenia, predmet vysetrovania a skutocnosti, ktoré sa majú preverit, ako aj právomoci, ktoré majú vysetrovatelia Spolocenstva (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudky Súdneho dvora z 26. júna 1980, National Panasonic/Komisia, 136/79, Zb. s. 2033, bod 26, a Roquette Frčres, uz citovaný v bode 37 vyssie, body 81, 83 a 99). 53 Na preukázanie dôvodného charakteru inspekcie je Komisia v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu povinná jasne a podrobne uviest, ze disponuje informáciami a dôlezitými faktickými skutocnostami, ktoré ju vedú k podozreniu, ze sa dotknutý podnik dopustil porusenia (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudok Roquette Frčres, uz citovaný v bode 37 vyssie, body 55, 61 a 99). 54 V tomto prípade, ak je napadnuté rozhodnutie formulované vseobecne, zároven vsak obsahuje podstatné skutocnosti pozadované clánkom 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 a judikatúrou. 55 Ako tiez vyplýva z podstatných ustanovení napadnutého rozhodnutia citovaných v bodoch 22 az 24 vyssie, toto uvádza predmet a ciel inspekcie, pricom jasne vymenúva podstatné skutocnosti údajného porusenia, pomenúva údajný relevantný trh - prístup k vysokorýchlostnému internetu urceného domácnostiam vo Francúzsku -, uvádza povahu údajných obmedzení hospodárskej sútaze zalobkynou - tarifikacnú prax, ktorá je v rozpore s clánkom 82 ES -, vysvetlenia týkajúce sa spôsobu, akým bola zalobkyna údajne do uvedeného porusenia zapletená - spôsobila ho ona sama -, co sa vysetruje, a skutocnosti, ktorých sa inspekcia týka - informácie týkajúce sa uvedenej praxe, osobitne skutocnosti, na základe ktorých mozno preukázat mieru pokrytia nákladov zalobkyne, a týkajúce sa uplatnenia stratégie obmedzovania a potlacovania konkurentov, s ktorými mohli byt oboznámení len niekolkí pracovníci France Télécom a/alebo zalobkyne a ktoré sa mali hladat v celej budove podniku, v jeho obchodných knihách a iných úradných záznamoch a prípadne ústne -, právomoci patriace vysetrovatelom Spolocenstva, den zacatia inspekcie - 2. jún 2004 -, sankcie podla clánkov 23 a 24 nariadenia c. 1/2003 a moznost podat proti Komisii zalobu na Súd prvého stupna. Okrem toho uz bolo vo Francúzsku v tom case zjavné, ze zalobkyna bola materskou spolocnostou Wanadoo. 56 Pokial ide o oprávnený charakter inspekcie, napadnuté rozhodnutie jasne uvádza, ze Komisia vo svojom spise disponovala závaznými skutocnostami a informáciami, na základe ktorých mohla mat podozrenie o porusení pravidiel hospodárskej sútaze Wanadoo, dcérskou spolocnostou zalobkyne, a mohla sa domnievat, ze niektoré skutocnosti, najmä tie, ktoré sa týkali stratégie obmedzovania a potlacovania konkurentov, sa mohli oznámit niektorým pracovníkom zalobkyne. 57 Napadnuté rozhodnutie sa teda vzhladom na poziadavky podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 a judikatúry javí ako dostatocne odôvodnené. Okrem toho, vzhladom na kontext, v ktorom bolo prijaté, nemôzu skutocnosti uvedené zalobkynou v rámci tejto casti prvého zalobného dôvodu tento záver vyvrátit. 58 Na prvom mieste, je pravda, ze napadnuté rozhodnutie sa týka konkrétne inspekcie desiatich, v nom uvedených, ponúk Wanadoo. Ako tiez vyplýva z bodu 55 vyssie, tým sa tiez uvádzajú dôvody oznacenia zalobkyne za príjemcu napadnutého rozhodnutia a jej osobného zahrnutia v nariadenej inspekcii, t. j. v podstate skutocnost, ze sa Komisia domnievala, ze niektoré dôkazy sa mohli nachádzat v priestoroch zalobkyne alebo ze tá mohla byt informovaná o stratégii jej dcérskej spolocnosti. Vzhladom na kontext, v rámci ktorého bolo prijaté napadnuté rozhodnutie a ktorý sama zalobkyna uznáva ako skutocnost relevantnú pre urcenie rozsahu povinnosti odôvodnenia náleziacej Komisii, je toto upresnenie dostatocné na splnenie povinnosti odôvodnenia vzhladom na uvedenie predmetu a ciela predmetnej inspekcie. 59 Na jednej strane je zrejmé, ze zalobkyna bola v case, kedy nastali skutkové okolnosti, materskou spolocnostou Wanadoo a ze nemohla nevziat do úvahy skutocnost, ze rozhodnutie zo 16. júla 2003 jej dcérsku spolocnost uznalo za zodpovednú za porusenie clánku 82 ES. Komisia sa teda mohla domnievat, ze niektoré dôkazy mohli byt ukryté v priestoroch zalobkyne. 60 Na druhej strane rozhodnutie zo 16. júla 2003 preukazuje, ze uz v tej veci boli zalobkyni adresované ziadosti o informácie. Toto rozhodnutie sa navyse zakladá, a to najmä na úcely analýzy stratégie ovládnutia Wanadoo trhu sluzieb vysokorýchlostného internetu, na prvkoch kontextu preukazujúcich stratégiu obmedzovania a potlacovania konkurentov, ako aj dominantné postavenie Wanadoo, z ktorých niektoré poskytla zalobkyna a dalsie Wanadoo. Komisia v tej súvislosti dalej uvádza skutocnosti znázornujúce politiku celej skupiny France Télécom voci konkurencii na relevantnom trhu a oprávnene zdôraznuje, ze stratégiu uplatnovanú dcérskou spolocnostou nemozno úplne oddelit od cielov materskej spolocnosti. 61 Pokial teda ide o oznacenie zalobkyne za príjemcu napadnutého rozhodnutia a jej osobné zahrnutie v inspekcii vykonanej v tomto prípade, nebol nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia - najmä vzhladom na dokumenty a stratégiu, na základe ktorých sa zalobkyna snazila preukázat porusenie na strane jej dcérskej spolocnosti, kedze nezávislost tejto dcérskej spolocnosti pri stanovovaní maloobchodných cien diskutovaná nebola, - preukázaný. 62 Presný stupen majetkovej úcasti zalobkyne na základnom imaní Wanadoo nie je v tejto súvislosti relevantný, pretoze ten bol v tomto prípade nepochybne dostacujúci na konstatovanie, ze v case, kedy nastali skutkové okolnosti, bola zalobkyna materskou spolocnostou Wanadoo. Pre úplnost Súd prvého stupna dalej konstatuje, ze z odpovede zalobkyne na písomnú otázku Súdu prvého stupna vyplýva, ze k 28. aprílu 2004, teda pred prijatím napadnutého rozhodnutia, vlastnila zalobkyna vo svojej dcérskej spolocnosti Wanadoo, ci uz priamo alebo nepriamo, 95,25 % obchodného podielu. 63 Prípadná nemoznost pripísat zalobkyni protisútazné správanie Wanadoo, akonáhle by sa toto preukázalo, je irelevantná. Táto totiz môze vyplývat z analýzy podstaty prípadu, ale nemozno na jej základe zakázat inspekciu v budovách materskej spolocnosti, pretoze cielom tejto inspekcie je práve urcit presnú rolu podnikov zapletených do predmetných porusení. Judikatúra totiz nevyzaduje, aby rozhodnutie nariadujúce inspekciu údajné porusenia právne presne kvalifikovalo (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudok Dow Benelux/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 10). Okrem toho sa uz konstatovalo, ze v tomto prípade bolo napadnuté rozhodnutie právne odôvodnené dostatocne, a to na základe skutocnosti, ze Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze niektoré relevantné dôkazy sa mohli nachádzat v priestoroch zalobkyne. Dalej z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze nezávislé správanie Wanadoo na trhu dotknutom inspekciou, uznané rozhodnutím zo 16. júla 2003, Komisia spochybnila. 64 Na druhom mieste, pokial ide o tvrdenie, ze údajná nedostatocnost odôvodnenia zalobkyni neumoznovala posúdit, ci sa mala povazovat za osobne zapletenú do porusení, stací uviest, ze ako uz bolo uvedené vyssie, obsah napadnutého rozhodnutia, ako aj kontext, v ktorom bolo toto prijaté, jasne uvádzajú, akým spôsobom sa zalobkyna údajne na porusení zúcastnila. 65 Z predchádzajúcich úvah tiez vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie nie je nijak rozporuplné vzhladom na skorsie stanovisko Komisie, ktoré si vyzadovalo osobitné odôvodnenie. Preto túto cast prvého zalobného dôvodu nemozno uznat. O druhej casti zalobného dôvodu, týkajúcej sa nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vzhladom na niektoré prvky kontextu - Tvrdenia úcastníkov konania 66 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia neodôvodnila svoje rozhodnutie vykonat predmetnú inspekciu vo vztahu k rozhodnutiu zo 16. júla 2003, konaniu pred Conseil de la concurrence a rozhodnutiu Conseil de la concurrence. 67 Na jednej strane sa nevyhnutnost a primeranost inspekcie, ako odkaz na nebezpecenstvo ukrytia alebo znicenia dôkazov, musela odôvodnit vzhladom na existenciu príkazov obsiahnutých v rozhodnutí zo 16. júla 2003. 68 Na druhej strane, kedze sa Komisia domnievala, ze inspekcia je nevyhnutná napriek konaniu prebiehajúcemu pred Conseil de la concurrence a zamietnutiu návrhu na prijatie predbezných opatrení podaného AOL týmto orgánom, bola povinná ju vysvetlit a odôvodnit tým viac, ze islo o inspekciu nariadenú u zalobkyne. 69 Porusenie Komisiou svojej povinnosti odôvodnenia dalej preukazuje skutocnost, ze Komisia, medzi inými prvkami kontextu uvedenými vo svojom vyjadrení k zalobe, odkazuje na rozhodnutie zo 16. júla 2003, na skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie je jeho pokracovaním, na konanie pred Conseil de la concurrence, a na svoje rozhodnutie, ze prípad vo veci samej preskúma. 70 Vysvetlenia poskytnuté neskôr vo vyjadrení k zalobe nemôzu nijak zmiernit nedostatok odôvodnenia postihujúci napadnuté rozhodnutie. Povinnost odôvodnenia Komisii ukladá v rozhodnutí upresnit, ze predpoklad porusenia v nom uvedený vyplýva z výmeny informácií s francúzskym orgánom hospodárskej sútaze v rámci jeho vysetrovania vo veci návrhu AOL a ze napadnuté rozhodnutie je pokracovaním skorsieho rozhodnutia preskúmat podstatu veci. Porusenie povinnosti Komisiou v tomto prípade je o to závaznejsie, ze podla bodu 34 oznámenia Komisie bola táto povinná zalobkyni svoje rozhodnutie preskúmat vec oznámit. 71 Komisia v súvislosti s rozhodnutím zo 16. júla 2003 a kontrolnými opatreniami v nom ulozenými predovsetkým namieta, ze napadnuté rozhodnutie uvádza, ze Komisia získala informácie, ktoré naznacovali, ze predmetné ponuky sú súcastou stratégie obmedzovania a potlacovania konkurentov. Získanie takých dôkazov sa nedalo dosiahnut len na základe ziadosti o informácie týkajúce sa nákladov a cien. Z napadnutého rozhodnutia dalej vyplýva, ze Komisia mala na základe informácií podozrenie, ze doslo k novému poruseniu clánku 82 ES, a to napriek kontrole zavedenej rozhodnutím zo 16. júla 2003, z coho tiez vyplýva, ze podla nej existovalo významné riziko, ze skutocnosti uvedené Wanadoo v rámci tejto kontroly boli neúplné a nepresné. 72 Dalej neodkázanie na rozhodnutie Conseil de la concurrence a konanie pred týmto orgánom nemôze zakladat skutocnú vadu odôvodnenia, pretoze neuvedenie týchto skutocností nemohlo zalobkynu poskodit. Komisia teda nebola v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu ani povinná uviest svoje zdroje. Subsidiárne Komisia dodáva, ze rozhodnutie Conseil de la concurrence nezamietlo návrh na prijatie predbezných opatrení v súvislosti s podstatou údajného porusenia, ale z dôvodov spojených s podmienkami pozadovanými na prijatie predbezných opatrení. Zalobkyna v kazdom prípade nepreukázala, v com skutocnost, ze Komisia neodkázala na konanie pred Conseil de la concurrence, zalobkyni neumoznila pochopit ciel a predmet nariadenej inspekcie. 73 Nakoniec tvrdenie týkajúce sa uvedenia vo vyjadrení k zalobe informácií, ktoré neboli podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí, nie je relevantné. Najmä skutocnost neuvedomenia si, ze Komisia sa rozhodla preskúmat podstatu veci, nebola nevyhnutná na pochopenie predmetu a úcelu inspekcie alebo rozsahu, ktorého sa inspekcia týkala. Bod 34 oznámenia Komisie okrem toho nezaväzuje Komisiu informovat dotknutý podnik prostredníctvom rozhodnutia. - Posúdenie Súdom prvého stupna 74 Z analýzy vykonanej v bodoch 47 az 57 vyssie vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie je v súlade so vseobecnou povinnostou odôvodnenia vyplývajúcou pre Komisiu z clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 a judikatúry. Treba teda urcit, ci v tomto prípade bola Komisia, aby túto povinnost splnila, povinná tiez odôvodnit napadnuté rozhodnutie vzhladom na skutocnosti uvedené zalobkynou v tejto casti prvého zalobného dôvodu. 75 V tejto súvislosti treba po prvé zdôraznit, ze sa nespochybnuje, ze jednotlivé prvky kontextu uvádzané zalobkynou boli tejto známe v case oznámenia jej napadnutého rozhodnutia a pri vykonaní inspekcie. Ich neuvedenie v napadnutom rozhodnutí teda nemôze mat za úcinok ohrozenie práv zalobkyne na obranu. 76 Po druhé, pokial ide o príkazy obsiahnuté v rozhodnutí zo 16. júla 2003, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia disponovala informáciami, ktoré jej umoznovali predpokladat porusenie Wanadoo clánku 82 ES. Inými slovami, Komisia mala vo svojom spise k dispozícii skutocnosti, z ktorých vyplývalo, ze Wanadoo sa uvedeným príkazom nepodrobila. Dalej, inspekcia tiez smerovala k získaniu skutocností, na základe ktorých by sa preukázal zámer vytlacenia konkurentov, o ktorých je tazké predstavit si, ze budú, aj za predpokladu, ze sa na ne vztahujú predmetné príkazy, spontánne Komisii oznámené, a to bud zalobkynou alebo Wanadoo na základe týchto príkazov. Existencia príkazov obsiahnutých v rozhodnutí zo 16. júla 2003 teda nemala na moznost vykonania inspekcie nariadenej napadnutým rozhodnutím vplyv. Preto ju Komisia nemusela osobitne odôvodnovat. 77 Po tretie, pokial ide o odkaz na riziko ukrytia alebo znicenia dôkazov, toto nemôze preukázat porusenie Komisiou jej povinnosti odôvodnenia. Nespochybnuje sa totiz, ze medzi hladané skutocnosti, najmä tie, ktoré by preukázali stratégiu obmedzovania a potlacovania konkurentov, patria skutocnosti, ktoré sa v prípade vysetrovania vo vseobecnosti ukrývajú alebo nicia. Okrem toho, ako uz bolo konstatované vyssie, Komisia sa tiez mohla oprávnene domnievat, ze tieto skutocnosti jej nebudú v kazdom prípade oznámené spontánne na základe príkazov obsiahnutých v rozhodnutí zo 16. júla 2003. 78 Po stvrté, pokial ide o konanie pred Conseil de la concurrence a zamietnutie návrhu na prijatie predbezných opatrení podaného AOL, právo Spolocenstva v zásade od Komisie nevyzaduje, aby odôvodnila rozhodnutie pristúpit k inspekcii vzhladom k paralelným vnútrostátnym konaniam, ktoré by mohli prípadne prebiehat. Rozhodnutie Conseil de la concurrence navyse v skutocnosti hovorí v prospech opatrenia vysetrovania nariadeného Komisiou. V tomto rozhodnutí sa totiz Conseil de la concurrence, aj ked uviedla, ze "sa javí, ze ani odvetvie, ani podniky, ktoré ho tvoria, neutrpeli na základe uplatnenia taríf Wanadoo závaznú a bezprostrednú skodu", domnieva, ze "nemozno vylúcit, ze na cast tarifikacnej praxe uplatnovanú Wanadoo sa uplatní... clánok 82 [ES], kedze má vplyv na podstatnú cast vnútrostátneho územia". Odôvodnuje tak zamietnutie návrhu na prijatie predbezných opatrení neexistenciou bezprostredného ohrozenia spotrebitela, teda naliehavostou, a nie zjavnou nedôvodnostou staznosti, ktorá jej bola predlozená. Dalej, toto rozhodnutie sa nevyslovuje o stanovisku zalobkyne vzhladom na porusenie pripisované jej dcérskej spolocnosti. Neumoznuje teda vyvodit záver, ze inspekcia nariadená napadnutým rozhodnutím nebola relevantná, a teda ze Komisia nebola povinná uviest osobitné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vztahu ku konaniu prebiehajúcemu pred Conseil de la concurrence alebo rozhodnutiu Conseil de la concurrence. 79 Po piate to, ze tieto skutocnosti boli uvedené vo vyjadrení k zalobe predlozenom Komisiou Súdu prvého stupna, je navyse irelevantné. Obsah vyjadrenia k zalobe má najmä Súdu prvého stupna objasnit skutkový a právny kontext skúmanej veci, do ktorého rámca sporné rozhodnutie patrí a ktorý Súd prvého stupna na rozdiel od úcastníkov konania nepozná. Neuvedenie v rozhodnutí, ktoré je predmetom zaloby na neplatnost, prvkov kontextu, ktoré následne Súdu prvého stupna poskytne úcastník konania v rámci predstavenia okolností, za ktorých doslo k predmetnému sporu, teda nemôze, ako také, preukázat nesplnenie povinnosti odôvodnenia sporného rozhodnutia. 80 Po sieste z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa pred vykonaním inspekcie poradila s príslusným orgánom hospodárskej sútaze. Okrem toho, ako uz bolo konstatované, Komisia nie je v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu povinná uviest vsetky skutocnosti, ktoré má k dispozícii v súvislosti s údajným porusením. Nakoniec bod 34 oznámenia Komisie uvádza, ze "ak sa vec znova pridelí v rámci siete [orgánov hospodárskej sútaze], dotknutým podnikom... sa to oznámi bez zbytocného odkladu". Zároven vsak bod 5 toho istého oznámenia výslovne uvádza, ze "kazdý clen siete si ponecháva úplnú volnost pri rozhodnutí, ci bude vec vysetrovat" a jeho body 4 a 31 upresnujú, ze "konzultácie a výmeny informácií v rámci siete sú vecou medzi orgánmi konajúcimi vo verejnom záujme" a ze "pridelovanie vecí nepriznáva podnikom zapleteným do porusenia individuálne právo, aby jeho prípad posudzoval daný orgán". Kedze Komisia teda vykonala nariadenú inspekciu oprávnene a bez ohladu na obsah jej vyjadrenia k zalobe, nebolo porusenie povinnosti uvádzané zalobkynou vzhladom na bod 34 oznámenia Komisie preukázané. 81 Z toho vyplýva, ze druhú cast prvého zalobného dôvodu nemozno uznat. O tretej casti zalobného dôvodu týkajúcej sa nemoznosti pre zalobkynu pochopit pochybnosti vyjadrené Komisiou v súvislosti s option 5 - Tvrdenia úcastníkov konania 82 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie porusuje povinnost odôvodnenia a práva na obranu tým, ze v rámci svojich dôvodov spomína option 5, ktorému prisudzuje úcinok tlacenia na tarify konkurentov, pricom vsak option 5 alebo znízenie jeho cien vo svojom výroku neuvádza. O inspekcii sa teda nemohla domnievat, ze bola nariadená na preverenie predpokladaného protiprávneho konania u zalobkyne, pricom Komisia opomenula zjavne a riadne uviest podozrenie týkajúce sa nových taríf jej option 5. 83 Pokial ide najmä o predpoklad tlacenia na tarify, ten je v rozpore tak s clánkom 1 napadnutého rozhodnutia, ako aj s jeho stvrtým odôvodnením. Komisia predpokladala a preverila existenciu tarifikacnej praxe, tarify option 5 zalobkyne, ktorú clánok 1 napadnutého rozhodnutia za podozrivú nepovazoval, a ktorú stvrté odôvodnenie napadnutého rozhodnutia z rozsahu preverenia vylúcilo. 84 Navyse medzi na jednej strane zohladnením taríf option 5 ako prvku analýzy na preskúmanie, vzhladom na náklady týchto taríf, neexistencie predátorského správania v súvislosti s maloobchodnými cenami ponúk Wanadoo, a na druhej strane uvedením, ze tieto tarify sú podozrivé samy osebe, existuje zásadný rozdiel, ktorý napadnuté rozhodnutie rozlisuje. 85 Okrem toho z rozhodnutia zo 16. júla 2003 vyplýva, ze zalobkynu nebolo mozné z úcinku tlacenia na tarify, z dôvodu jej velkoobchodných cien jej option 5 vzhladom na maloobchodné ceny uplatnované Wanadoo, nijako podozrievat, pretoze uvedené ceny uplatnovali odlisné a nezávislé podniky cinné na odlisných trhoch. Naviac nie je mozné naraz predpokladat zákonnost taríf option 5 a súcasne ich povazovat za základ údajnej predátorskej ceny Wanadoo. Dalej, prípustnost option 5 nemozno spájat s úrovnou maloobchodných cien uplatnovaných poskytovatelmi internetového prístupu, medzi ktorých patrí Wanadoo. Rozhodnutie teda neobsahuje ziadne zásadné vysvetlenie, ktoré by tak preukázalo porusenie povinnosti odôvodnenia. 86 Dalej Komisia uviedla, ze tarify option 5 sú prílis vysoké, ale zároven vyjadruje pochybnosti o ich znízení, ku ktorému doslo v januári 2004. 87 Dalej pochybnosti Komisie vyjadrené v napadnutom rozhodnutí v súvislosti so znízením taríf option 5 sú odôvodnené nedostatocne. Komisia pred prijatím napadnutého rozhodnutia vedela, ze zalobkyna nemala na zmenu taríf vplyv a ze toto znízenie taríf schválili francúzske orgány hospodárskej sútaze. 88 Pochybnosti vyjadrené v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s tarifami option 5 sa teda mali konkrétne vysvetlit a odôvodnit. Zalobkyna najmä uvádza, ze tri francúzske orgány, s ktorými sa pocas schvalovania nových taríf radila, vylúcili ich úcinok tlacenia na tarify konkurentov. Ze tarify option 5 tlacili na tarify konkurentov, vyhlásili tiez AOL, avsak Conseil de la concurrence túto výhradu neuznala ako presvedcivú prima facie. 89 Komisia predovsetkým odpovedá, ze napadnuté rozhodnutie sa netýka cisto taríf option 5, ale nových taríf prístupu k internetu cez ADSL urceného sirokej francúzskej verejnosti, a teda maloobchodných taríf stanovených Wanadoo a/alebo France Télécom. Ak je vztah medzi týmito tarifami a tarifami option 5 nevyhnutným prvkom analýzy, mozno predátorské správanie alebo tlacenie na tarify konkurentov vylúcit len na základe skutocnosti, ze tarify option 5 schválil verejný orgán. Tvrdenia zalobkyne teda treba zamietnut. Najmä skutocnost, ze ART schválil znízenia taríf option 5 nevylucuje, ze France Télécom ako skupina mohla porusit clánok 82 ES tlacením na tarify konkurentov, pretoze maloobchodná predajná cena regulovaná nie je. 90 Zalobkyna zamiena protisútaznú prax, proti ktorej smerujú pochybnosti Komisie, jasne uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia a ktoré definujú rozsah pôsobnosti napadnutého rozhodnutia, a tarify a iné skutkové okolnosti, ktoré chcela Komisia preverit pri inspekcii. V rámci právnej kategórie neprimeraných cien napadnuté rozhodnutie uvádza, ze Komisia mala v úmysle na prvom mieste preverit existenciu prípadného predátorského správania a az na druhom mieste úcinku tlacenia na tarify, na preverenie ktorého sú velkoobchodné tarify nevyhnutným prvkom analýzy. Podozrenia Komisie sa teda netýkali taríf option 5 ako takých, ale zmensenia hospodárskej marze medzi option 5 a maloobchodnými tarifami prostredníctvom znízenia maloobchodných taríf. Medzi odôvodneniami napadnutého rozhodnutia a jeho clánkom 1 teda rozpor nie je. 91 Navyse, v rámci rozhodnutia o inspekcii netreba preukazovat existenciu porusenia, ale len podozrenia o porusení. Zalobkyna pritom ani nepreukázala, ze Komisia sa nemohla dôvodne domnievat o existencii porusenia, ani v com bolo spomenutie následného schválenia taríf option 5 na vnútrostátnej úrovni nevyhnutné na to, aby bolo napadnuté rozhodnutie právne dostatocne odôvodnené. 92 Dalej odkaz na rozhodnutie zo 16. júla 2003 nie je relevantný. Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze pocas zaclenovania Wanadoo zalobkynou, a teda pocas obdobia platnosti dotknutých ponúk, Wanadoo mohla stratit volnost stanovovat svoje maloobchodné tarify nezávisle od zalobkyne. 93 Nakoniec, kedze boli poziadavky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia splnené, Komisia nebola povinná vycerpávajúcim spôsobom uviest vsetky jej známe skutocnosti, najmä schválenie na vnútrostátnej úrovni taríf option 5. Zalobkyna navyse o týchto skutocnostiach vedela, ako aj o tom, ze ich neuvedenie nemohlo mat vplyv na jej práva na obranu. - Posúdenie Súdom prvého stupna 94 Zalobkyna v podstate Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí povazovala za podozrivé z porusenia tarify option 5 bez toho, aby toto podozrenie jasne vyjadrila, pricom ani neodôvodnila svoje stanovisko vzhladom na rozhodnutie zo 16. júla 2003 a rôzne vnútrostátne rozhodnutia. 95 Ako pritom vyplýva z hlavných ustanovení napadnutého rozhodnutia citovaných v bodoch 22 a 23 vyssie, toto uvádza, ze zmensená hospodárska marza medzi maloobchodnými tarifami Wanadoo a tarifami option 5 zalobkyne tlací na tarify konkurentov Wanadoo zakladajúcich ich ponuky na option 5, a to napriek znízeniu taríf option 5, ku ktorému doslo v januári 2004. Dodáva, ze táto zmensená marza obmedzila vstup na trh konkurentov Wanadoo a ohrozila uz na nom prítomných konkurentov. Napadnuté rozhodnutie dalej uvádza, ze Wanadoo uplatnuje ponuky pod úrovnou ich nákladov. Vyvodzuje záver, ze túto prax mozno vylozit ako vynucovanie neprimeraných predajných cien. 96 Treba teda konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie je jasne odôvodnené a ze neformuluje voci zalobkyni, pokial ide o jej tarify option 5, ziadne podozrenie o porusení clánku 82 ES. Okrem toho tarify option 5 zalobkyne sa medzi dôvodmi napadnutého rozhodnutia uvádzajú právom, bez toho aby boli citované medzi skutocnostami, ktorých sa týka inspekcia v zmysle jeho clánku 1. Napadnuté rozhodnutie totiz na ne odkazuje len na úcely urcenia na jednej strane prípadného predátorského charakteru maloobchodných cien Wanadoo, pricom tarify option 5 sa musia zohladnit pri výpocte nákladov vykázaných Wanadoo, a na druhej strane existencie prípadného tlacenia na tarify v dôsledku prílis nízkych maloobchodných cien Wanadoo. Ako sa uz konstatovalo, judikatúra dalej pripústa, ze v stádiu inspekcie, teda jediného stádia, o ktoré ide v tomto prípade, Komisia nie je povinná údajné porusenia presne právne kvalifikovat (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudok Súdneho dvora zo 17. októbra 1989, Dow Chemical Ibérica a i./Komisia, 85/87, Zb. s. 3137, bod 45). 97 Skutocnost, ze Komisia prípadne nemôze v neskorsom stádiu konania preukázat skutocnost vyvíjania tlaku na tarify, nie je relevantná. Na jednej strane, táto otázka patrí do analýzy podstaty veci, ktorá sa vykoná na základe skutocností zhromazdených pocas predmetnej inspekcie a ktorá sa teda nemá skúmat v rámci kontroly dodrzania Komisiou jej náleziacej povinnosti odôvodnenia. Na druhej strane, Komisia nie je v ziadnom prípade pri analýze podstaty zozbieraných skutocností povinná právne kvalifikovat jednotlivé porusenia uvedené v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu, a jej jedinou povinnostou v tejto súvislosti je, aby sa pravdepodobnost existencie údajných porusení zdala dostatocná, vzhladom na skutocnosti uvedené v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu, na odôvodnenie uplatnenia inspekcie. Pritom z analýzy vykonanej najmä v bodoch 55 az 63 vyssie vyplýva, ze v tomto prípade tomu tak bolo. 98 Tvrdenia zalobkyne, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia tým, ze zalobkyni znemoznila pochopit, preco vyjadrila pochybnosti o zákonnosti taríf option 5, teda nie sú dôvodné, pricom ziadne ustanovenie napadnutého rozhodnutia neumoznuje vyvodit záver, ze Komisia v nom také pochybnosti vyjadrila. Dalej z toho tiez vyplýva, ze schválenie taríf option 5 francúzskymi orgánmi nemá na povinnost odôvodnenia Komisie vplyv. 99 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba tretiu cast prvého zalobného dôvodu zamietnut. O stvrtej casti zalobného dôvodu týkajúcej sa nemoznosti pre Juge des libertés vykonat jemu náleziacu kontrolu pred povolením inspekcie - Tvrdenia úcastníkov konania 100 Zalobkyna tvrdí, ze príslusný vnútrostátny súd musí vykonat kontrolu proporcionality napadnutého rozhodnutia vzhladom na zásadu ochrany proti zaujatým alebo neprimeraným zásahom verejnej moci v súkromnej sfére právnickej osoby, teda vseobecnú zásadu práva Spolocenstva. Podla nej nálezí príslusnému vnútrostátnemu súdu preskúmat, ci uvazované donucovacie opatrenia nie sú vzhladom na predmet preverenia zaujaté alebo neprimerané a ci existujú dostatocne závazné informácie, na základe ktorých by sa dalo domnievat, ze sa dotknutý podnik dopustil porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Vnútrostátny súd musí disponovat vsetkými skutocnostami, ktoré mu umoznia vykonat kontrolu. Tak tomu v tomto prípade nebolo. 101 Na jednej strane sú predlozené skutocnosti nedostatocné a nepoukazujú ani na velmi konkrétne podozrenie, ani na objektívnu existenciu informácií svedciacich proti zalobkyni. Na druhej strane napadnuté rozhodnutie nespomína ani clánky 2 a 3 rozhodnutia zo 16. júla 2003, ani konanie pred Conseil de la concurrence, ani skutocnost, ze znízenie taríf option 5 získalo súhlasné stanovisko ART a následne ho schválila Conseil d'État. Pritom islo o relevantné a podstatné skutocnosti, ktoré by Juge des libertés umoznili vykonat jeho kontrolu, a keby mu boli oznámené, mohol na základe nich posúdit nariadenú inspekciu ako zaujatú a neprimeranú alebo si v kazdom prípade mohol od Komisie vyziadat vysvetlenia v súlade s clánkom 20 ods. 8 nariadenia c.1/2003. 102 Skutocnost, ze rozhodnutie Juge des libertés nebolo vykonané, je v tomto prípade irelevantná, pretoze povinnost odôvodnenia a lojálnej spolupráce Komisie s vnútrostátnym sudcom sú objektívnymi povinnostami Komisie v case prijímania rozhodnutia o inspekcii. Komisia sa nemôze od nedostatku odôvodnenia a lojálnej spolupráce s vnútrostátnym súdom dodatocne oslobodit tým, ze povolenie uvedeného nebolo v praxi vyuzité. Navyse povolenie smerujúce proti zalobkyni bolo rozhodujúcim faktorom jej správania v rámci inspekcie. 103 Dalej nespochybnenie zákonnosti uznesenia Juge des libertés zalobkynou pred francúzskymi súdmi nemôze myt vplyv na rozsah jej argumentácie v tomto prípade. Nedostatok odôvodnenia vytýkaný Komisii totiz zalobkynu zbavil právomoci uzitocne namietat zákonnost povolenia Juge des libertés. Uvedenému súdu totiz nemozno vytýkat vykonanie nesprávneho posúdenia na základe informácií, ktoré nemal k dispozícii. Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze proti uzneseniu Juge des libertés podala odvolanie, ktoré neskôr vzala spät. 104 Komisia predovsetkým odpovedá, ze táto cast zalobného dôvodu je neúcinná. Ak malo uznesenie Juge des libertés vplyv na práva zalobkyne, mala toto uznesenie napadnút pred príslusným vnútrostátnym súdom. Skutocnost, ze sa zalobkyna proti nemu odvolala, nie je relevantná. Navyse, aj ked sa vnútrostátny súd domnieval, ze je dostatocne informovaný na to, aby mohol vykonat jeho kontrolu, to nemôze mat vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia, ktorého kontrola nálezí výlucne súdu Spolocenstva. 105 Ani skutocnost, ze uznesenie vnútrostátneho súdu mohlo byt rozhodujúcim faktorom spolupráce zalobkyne, nie je rozhodujúca, pretoze inspekcie, o ktorých rozhodla Komisia, boli naliehavé nezávisle od akéhokolvek vnútrostátneho uznesenia a odmietnutie sa im podrobit podliehalo významným pokutám v súlade s clánkom 23 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003. 106 Komisia dodáva, ze uvedené uznesenie nebolo vykonané a ze preto sú vyjadrenia zalobkyne k tejto casti prvého zalobného dôvodu irelevantné, kedze zalobkyna sa rozhodnutiu o inspekcii podriadila a inspekcia bola vykonaná výlucne podla práva Spolocenstva. 107 Úlohou vnútrostátneho súdu v prípade, o aký ide vo veci samej, nie je v ziadnom prípade povolit inspekciu nariadenú podla clánku 20 nariadenia c. 1/2003, ale len povolit vnútrostátnemu orgánu uplatnenie donucovacích prostriedkov v prípade, ze sa dotknutý podnik odmieta inspekcii podrobit. 108 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie bolo v kazdom prípade odôvodnené dostatocne nato, aby Juge des libertés umoznilo vykonat kontrolu jeho proporcionality. - Posúdenie Súdom prvého stupna 109 Predovsetkým treba konstatovat, ze hoci je zaloba v niektorých jej castiach formulovaná nesikovne, v kazdom prípade z nej vyplýva, ze zalobkyna nespochybnuje zákonnost uznesenia Juge des libertés ani netvrdí, ze uvedený súd nemal k dispozícii skutocnosti potrebné na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, avsak v podstate vytýka Komisii, ze nedostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie, na základe coho Juge des libertés nemohol vykonat kontrolu, ktorá mu nálezí na základe clánku 20 ods. 8 nariadenia c. 1/2003. 110 Pritom ak je pravda, ze podla clánku 20 ods. 8 nariadenia c. 1/2003 vnútrostátnemu súdnemu orgánu konajúcemu podla clánku 20 ods. 7 toho istého nariadenia nálezí preskúmat, ci je rozhodnutie Komisie nariadujúce inspekciu pravé a ci uvazované donucovacie opatrenia nie sú bud zaujaté, alebo neprimerané vzhladom na predmet inspekcie, a ze Komisia je mu na tento úcel povinná poskytnút urcité informácie. Z clánku 20 ods. 8 nariadenia c. 1/2003 a judikatúry tiez vyplýva (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudok Roquette Frčres, uz citovaný v bode 37 vyssie), ze tieto informácie sa môzu nachádzat inde, nez len v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu, alebo mu ich môze Komisia dorucit inak, nez v tomto rozhodnutí. 111 Stvrtá cast prvého zalobného dôvodu zalobkyne je teda neúcinná, pokial cielom povinnosti odôvodnenia vyplývajúcej Komisii nie je zabezpecit informácie pre vnútrostátny súd, ktorého povolenie sa ziada na základe clánku 20 ods. 7 nariadenia c. 1/2003, ale umoznit podniku dotknutému inspekciou pochopit rozsah jeho povinnosti spolupráce, pricom sa zachovajú jeho práva na obranu. 112 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba konstatovat, ze údajné porusenie Komisiou jej povinnosti odôvodnenia nebolo preukázané a ze následne treba prvý zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný ako celok. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti lojálnej spolupráce s vnútrostátnymi institúciami Tvrdenia úcastníkov konania 113 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia dvojnásobne porusila svoju povinnost lojálne spolupracovat s francúzskymi institúciami a ze tieto porusenia by mali spôsobit neplatnost napadnutého rozhodnutia. 114 Na prvom mieste porusila svoju povinnost lojálnej spolupráce s Juge des libertés konajúcim vo veci povolenia inspekcie nariadenej u France Télécom, teda povinnost vyplývajúcu z clánku 10 ES, ako ho vykladá Súdny dvor, a ktorý musí upravovat a je nevyhnutný na uplatnovanie nariadenia c. 1/2003. Poziadavka ulozená Súdnym dvorom, podla ktorej má Komisia vnútrostátnemu súdu poskytnút údaje, ktoré mu umoznia vykonat jemu náleziacu kontrolu, je podstatnou povinnostou nielen vzhladom na poziadavky odôvodnenia, ale tiez vzhladom na poziadavku lojálnej spolupráce s príslusným súdom. Skutocnost, ze Komisia neuviedla odkaz na clánky 2 a 3 svojho rozhodnutia zo 16. júla 2003, na konanie pred Conseil de la concurrence a na rozhodnutie Conseil d'État z 19. januára 2004, je závazným porusením jej povinnosti lojálnej spolupráce s Juge des libertés. 115 Na druhom mieste Komisia porusila svoju povinnost lojálnej spolupráce s Conseil de la concurrence vyplývajúcu z clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a upravenú clánkom 11 ods. 6, clánkom 13 ods. 1, ako aj odôvodnením c. 18 toho istého nariadenia tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie, hoci vo veci uz konala Conseil de la concurrence, ktorá vydala zamietavé rozhodnutie o navrhovaných predbezných opatreniach. Komisia sa v tomto prípade neporadila s Conseil de la concurrence. Navyse z vyssie uvedených ustanovení nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze ak uz vo veci koná vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze, Komisia zacne konanie len po konzultácii s týmto orgánom. Nakoniec, orgán hospodárskej sútaze je najvhodnejsím orgánom na prejednanie staznosti a vzhladom na tri kumulatívne podmienky uvedené v odôvodnení c. 8 nariadenia c. 1/2003 je Conseil de la concurrence vhodnejsím orgánom na preskúmanie údajných porusení nez Komisia. 116 Komisia predovsetkým namieta, ze pokial sa tento zalobný dôvod týka údajnej nespolupráce so Juge des libertés, v podstate v inej podobe opakuje tvrdenie týkajúce sa údajného nedostatku odôvodnenia, na ktoré uz odpovedala. Pokial sa tento zalobný dôvod týka údajnej nespolupráce s Conseil de la concurrence, poukazuje na nesprávne chápanie nariadenia c. 1/2003. V systéme Zmluvy ES a nariadenia c. 1/2003 sú právomoci na ich vykonanie paralelné a nariadenie c. 1/2003 neobsahuje ziadne kritérium rozdelenia prípadov alebo právomocí. Vnútrostátne orgány si ponechávajú právomoci na uplatnovanie clánkov 81 ES a 82 ES, pokial Komisia nezacne konanie v zmysle clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003, a právomoc Komisie kedykolvek zasiahnut proti kazdému poruseniu clánkov 81 ES a 82 ES zostáva zachovaná. 117 Dalej niektoré skutocnosti hovorili v prospech konania vo veci Komisie. 118 Nakoniec rozhodnutie Komisie vykonat inspekciu a konat vo veci samej bolo predmetom úzkej spolupráce s francúzskymi orgánmi v zmysle clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Posúdenie Súdom prvého stupna 119 Pokial ide na prvom mieste o povinnost lojálnej spolupráce s vnútrostátnymi súdnymi orgánmi, Súd prvého stupna zdôraznuje, ze spôsob vykonania povinnosti lojálnej spolupráce vyplývajúcej z clánku 10 ES, ktorá nálezí Komisii v rámci jej vztahov s clenskými státmi (rozsudok Súdneho dvora z 10. februára 1983, Luxembursko/Parlament, 230/81, Zb. s. 255, bod 37, a uznesenie Súdneho dvora z 13. júla 1990, Zwartveld a i., C-2/88 IMM, Zb. s. I-3365, bod 17), upresnuje, pokial ide o vztahy vznikajúce v rámci inspekcií vykonávaných Komisiou na úcely odhalovania porusení clánkov 81 ES a 82 ES, clánok 20 nariadenia c. 1/2003, ktorý stanovuje spôsob, akým musia spolupracovat Komisia, vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze a vnútrostátne súdne orgány, ak Komisia rozhodne o vykonaní inspekcie podla tohto nariadenia. 120 Clánok 20 nariadenia c. 1/2003 tak oprávnuje Komisiu vykonat inspekcie bud na základe predlozeného písomného oprávnenia podla odseku 3 tohto clánku, alebo na základe rozhodnutia podla clánku 4 toho istého clánku ukladajúceho podnikom podrobit sa inspekcii. Ak Komisia pristúpi k inspekcii podla clánku 20 ods. 3, je podla tohto odseku povinná vcas pred inspekciou informovat o inspekcii príslusný orgán clenského státu, na ktorého území sa má inspekcia vykonávat. Ak Komisia pristúpi k inspekcii podla odseku 4, tento ju zaväzuje prijat rozhodnutie o nariadení inspekcie az po konzultáciách s príslusným orgánom clenského státu, na ktorého území sa má inspekcia vykonávat. 121 Podla clánku 20 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 je pomoc vnútrostátnych orgánov na vykonanie inspekcie nevyhnutná, ak sa podnik inspekcii bráni, a ak táto pomoc vyzaduje povolenie súdneho orgánu, poziada sa o takéto povolenie v súlade s odsekom 7. Podla odseku 8 je teda vnútrostátny súdny orgán oprávnený skontrolovat, ci je rozhodnutie Komisie nariadujúce inspekciu pravé a ci plánované donucovacie opatrenia na vykonanie inspekcie nie sú zaujaté, alebo neprimerané vzhladom na predmet inspekcie, pricom kontrola zákonnosti rozhodnutia Komisie je vyhradená súdom Spolocenstva. 122 Z toho vyplýva, ze clánok 20 nariadenia c. 1/2003 zakladá jasné rozlísenie najmä medzi rozhodnutiami prijatými Komisiou na základe odseku 4 tohto clánku na jednej strane a ziadostou o pomoc predlozenou vnútrostátnym súdnym orgánom na základe odseku 7 toho istého clánku na druhej strane. 123 Zatial co len súdy Spolocenstva sú príslusné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prijatého Komisiou podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, ako vyplýva najmä z odseku 8 in fine tohto clánku, povolenie na pouzitie donucovacích opatrení podla clánku 20 ods. 7 nariadenia c. 1/2003 sa ziada len od vnútrostátneho súdu, pricom mu v prípade potreby pomáha Súdny dvor v rámci prejudiciálneho konania a ktorému, s výhradou prípadných vnútrostátnych zalobných prostriedkov, nálezí rozhodnút, ci mu informácie poskytnuté Komisiou v rámci uvedenej ziadosti umoznujú vykonat kontrolu, ktorá mu vyplýva z clánku 20 ods. 8 nariadenia c. 1/2003, a ci sa na základe nich môze o jemu predlozenej ziadosti vyslovit (pozri v tomto zmysle v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudok Roquette Frčres, uz citovaný v bode 37 vyssie, body 39, 67 a 68). 124 Vnútrostátny súdny orgán, na ktorý sa podáva ziadost podla clánku 20 ods. 7 nariadenia c. 1/2003, má podla odseku 8 tohto clánku a judikatúry (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudok Roquette Frčres, uz citovaný v bode 37 vyssie) moznost poziadat Komisiu o upresnenia, najmä pokial ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu k podozreniu o porusení clánkov 81 ES a 82 ES, o závaznosti porusenia a o spôsobe úcasti dotknutého podniku. Preskúmanie Súdom prvého stupna, ktorý môze konstatovat nedostatocnost informácií poskytnutých Komisiou uvedenému orgánu, zahrna opätovné posúdenie posúdenia dostatocného charakteru poskytnutých informácií uz vykonaného týmto orgánom. Toto preskúmanie pritom nemozno pripustit, kedze posúdenie vykonané vnútrostátnym súdnym orgánom môze podliehat len kontrolám vyplývajúcim z vnútrostátnych opravných prostriedkov, ktoré mozno podat proti rozhodnutiam tohto orgánu. 125 Preto tvrdenia zalobkyne na podporu jej druhého zalobného dôvodu treba ako celok zamietnut ako neúcinné, kedze spochybnujúc, vzhladom na povinnost lojálnej spolupráce náleziacej Komisii, obsah napadnutého rozhodnutia predpokladajú opätovné posúdenie, v rámci clánku 20 ods. 8 nariadenia c. 1/2003, Súdom prvého stupna posúdenia, ktoré uz vykonal Juge des libertés, týkajúce sa dostatocného charakteru informácií predlozených mu Komisiou na úcely získania povolenia ziadaného na základe clánku 20 ods. 7 nariadenia. Súd prvého stupna totiz nie je príslusný na preskúmanie, ako vnútrostátny súd, pred ktorým prebieha konanie podla tohto ustanovenia, vykonáva úlohy, ktoré mu vyplývajú z odseku 8 clánku 20. 126 Dalej treba pripomenút, ze zákonnost aktu treba posúdit v súvislosti s právnymi a skutkovými okolnostami existujúcimi ku dnu prijatia tohto aktu (rozsudky Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7, a Súdu prvého stupna z 15. júla 2004, Valenzuela Marzo/Komisia, T-384/02, Zb. VS s. I-A-235 a II-1035, bod 98). Preto uplatnenie rozhodnutia nariadujúceho inspekciu alebo posúdenie vnútrostátnym súdnym orgánom skutocností v tomto rozhodnutí uvedených v rámci ziadosti Komisie podla clánku 20 ods. 7 nariadenia c. 1/2003 nemá vplyv na zákonnost rozhodnutia nariadujúceho inspekciu. 127 V rámci tohto zalobného dôvodu treba teda posúdit len z hladiska skutocností pozadovaných clánkom 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, ako ho vykladá judikatúra, ci sú tvrdenia zalobkyne týkajúce sa porusenia Komisiou jej povinnosti lojálnej spolupráce s vnútrostátnymi súdnymi orgánmi dôvodné. Pritom z analýzy prvého zalobného dôvodu vyplýva, ze ziadne porusenie Komisiou clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 nebolo preukázané. Prvú cast argumentácie zalobkyne na podporu druhého zalobného dôvodu teda treba zamietnut. 128 Pokial ide, na druhom mieste, o povinnost lojálnej spolupráce s vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze, ako vyplýva z jednotlivých ustanovení, na ktoré odkazuje zalobkyna, treba po prvé zdôraznit, ze clánok 11 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 stanovuje vseobecné pravidlo, podla ktorého sú Komisia a vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze povinné úzko spolupracovat, ale Komisii neukladá vzdat sa vykonania inspekcie vo veci, v ktorej uz paralelne koná vnútrostátny orgán. 129 Z tohto ustanovenia ani nemozno vyvodit, ze ak uz vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze zacal vysetrovanie o konkrétnych skutocnostiach, Komisii to okamzite bráni vo veci konat alebo sa o nu predbezne zaujímat. Naopak, z poziadavky spolupráce uvedenej v tomto ustanovení vyplýva, ze tieto dva orgány môzu aspon v predbeznej fáze, akou je vysetrovanie, konat paralelne. Z clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003, na ktorý odkazuje zalobkyna, tak vyplýva, ze zásada spolupráce zahrna, ze Komisia a vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze môzu prinajmensom v predbeznej fáze, v ktorej konajú, pracovat paralelne. Toto ustanovenie totiz stanovuje, ze s výhradou jednoduchého poradenia sa s dotknutým vnútrostátnym orgánom si Komisia ponecháva moznost zacat konanie týkajúce sa prijatia rozhodnutia, aj ked uz vnútrostátny orgán vo veci koná. Preto je Komisia a fortiori povinná vykonat inspekciu, akú nariadila v tomto prípade. Rozhodnutie nariadujúce inspekciu je totiz len prípravným aktom pre konanie vo veci samej, ktorý nezahrna formálne zacatie konania v zmysle clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003, pricom samotné rozhodnutie o inspekcii neuvádza zámer Komisie prijat rozhodnutie týkajúce sa veci samej (pozri v tomto zmysle v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudok Súdneho dvora zo 6. februára 1973, Brasserie de Haecht, 48/72, Zb. s. 77, bod 16). Odôvodnenie c. 24 nariadenia c. 1/2003 okrem toho uvádza, ze Komisia by mala mat oprávnenie vykonat také inspekcie, ktoré sú potrebné na odhalenie porusenia clánku 82 ES, a clánok 20 ods. 1 uvedeného nariadenia výlucne stanovuje, ze aby mohla Komisia plnit povinnosti, ktoré jej urcuje toto nariadenie, môze pristúpit ku vsetkým potrebným inspekciám. 130 Po druhé z clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a z odôvodnenia c. 18 toho istého nariadenia, ktoré tento clánok uvádza, vyplýva, ze skutocnost, ze vo veci uz koná jeden orgán hospodárskej sútaze, zakladá pre iný dotknutý orgán moznost konanie pred ním pozastavit alebo staznost zamietnut. Ide teda len o dôvod, na základe ktorého môze iný orgán pozastavit pred ním prebiehajúce konanie alebo zamietnut jemu podanú ziadost. Nevyplýva vsak z neho povinnost Komisie zastavit vysetrovanie, ak uz v tej istej veci koná iný orgán. Ani nemôze z týchto ustanovení vyplývat, ze stanovujú kritérium pridelovania vecí alebo rozdelovania právomocí medzi Komisiu a jeden alebo prípadne viaceré vnútrostátne orgány dotknuté v danej veci. Nevyuzitie jednoduchej moznosti stanovenej uvedeným clánkom teda v ziadnom prípade nemôze zakladat porusenie Komisiou povinnosti lojálnej spolupráce, ktorá jej nálezí v rámci jej vztahov s orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov. 131 Po tretie, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze sa nejaví, zeby sa Komisia s Conseil de la concurrence poradila, Súd prvého stupna v rozpore s tým konstatuje, ze napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení uvádza, ze dotknutý orgán hospodárskej sútaze clenského státu bol vypocutý v súlade s clánkom 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. Pritom vzhladom na domnienku zákonnosti spájanú s aktmi institúcií Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C-137/92 P, Zb. s. I-2555, bod 48), podla ktorej znása dôkazné bremeno ten, kto tvrdí nezákonnost takého aktu, a vzhladom na to, ze zalobkyna nepredkladá konkrétne dôkazy na podporu toho, ze francúzsky orgán hospodárskej sútaze skutocne konzultovaný nebol, nemozno toto tvrdenie prijat. 132 Po stvrté treba konstatovat, ze odôvodnenie c. 8 nariadenia c. 1/2003 neumoznuje tvrdit, ze Conseil de la concurrence je na preskúmanie predmetných domnienok oproti Komisii v lepsej pozícii. Toto odôvodnenie sa totiz obmedzuje na uvedenie zásad, ktoré majú upravovat uplatnovanie vnútrostátnych sútazných pravidiel, ako aj práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze bez toho, aby odpovedalo na otázku, ako sa urcí orgán, ktorý je oproti inému vhodnejsí na preskúmanie veci. Pre tento prípad vo veci samej teda nie je relevantné. 133 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy, prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia neporusila ziadne z ustanovení, na ktoré odkazuje zalobkyna a z ktorých vyplýva jej povinnost lojálnej spolupráce s vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva, ze nemozno prijat ziadne z tvrdení zalobkyne na podporu jej druhého zalobného dôvodu a tento zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality Tvrdenia úcastníkov konania 134 Zalobkyna tvrdí, ze podla judikatúry zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva nesli nad rámec toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela, pricom, ak sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné uchýlit sa k tomu najmenej zasahujúcemu. 135 Vseobecne zalobkyna tvrdí, ze nedostatok odôvodnenia uvedený v rámci prvého zalobného dôvodu robí kontrolu proporcionality nemoznou. V ziadnom prípade teda predmetná inspekcia nie je vhodným a primeraným prostriedkom, ktorý má Komisii umoznit preverit predpoklady, co nevyhnutne zakladá neplatnost dotknutého rozhodnutia. 136 Na prvom mieste je napadnuté rozhodnutie zjavne neproporcionálne vzhladom na kontext prípadu. Z napadnutého rozhodnutia predovsetkým vyplýva, ze pochybnosti Komisie vyjadrené Komisiou v súvislosti so znízením taríf option 5, ku ktorému doslo v januári 2004 neodôvodnujú inspekciu u zalobkyne na úcely získania informácií o tomto znízení. Dalej, Komisia získala od zalobkyne mnozstvo informácií v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia zo 16. júla 2003, bez toho, aby musela vykonat inspekciu v jej priestoroch. Clánok 3 tohto rozhodnutia jej tiez umoznil preverit ceny Wanadoo. Inspekcia teda nebola absolútne nevyhnutným opatrením na získanie informácií o údajnej praxi neprimeraných predajných cien. Dalej z konania pred Conseil de la concurrence a rozhodnutia Conseil de la concurrence pre Komisiou vyplývalo, aby k inspekcii nepristupovala a v prípade potreby uplatnila miernejsie donucovacie opatrenia. 137 Na druhom mieste je inspekcia zjavne neproporcionálna vzhladom na nedostatok skutocností preukazujúcich existenciu reálneho rizika znicenia alebo ukrytia dôkazov. Okrem toho, v minulosti zalobkyna s Komisiou spolupracovala. Dokument predlozený Komisii, ktorý potvrdzuje dôvodnost jej pochybností o ukrytí dôkazov, nie je presvedcivý. Informácie o cenách sa navyse nachádzajú v dokumentoch, ktoré spolocnost zaznamenávaná na burze a podliehajúca dohladu nemohla nechat zmiznút bez toho, aby sa dopustila závazných porusení v oblasti úctovníctva a financného práva. 138 Na tretom mieste je vykonanie kontroly, pricom sa ziada o pomoc verejného orgánu vo forme predbezného opatrenia, este viac neproporcionálne na základe skutocnosti, ze clánok 20 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 stanovuje pomoc clenských státov úradníkom poverených Komisiou len v prípade, ze sa podnik inspekcii bráni. Hoci odsek 7 tohto clánku umoznuje, aby sa pomoc ziadala vo forme predbezného opatrenia, Súdny dvor upresnil, ze táto sa môze ziadat, len ak existujú dôvody pre obavy o bránení sa kontrole, a ze Komisia musí v tejto súvislosti konajúcemu dotknutému vnútrostátnemu orgánu poskytnút vysvetlenia. To v tomto prípade neplatí. 139 Komisia tvrdí, ze tento zalobný dôvod je nedôvodný. Na prvom mieste, kedze Conseil de la concurrence zhromazdila predbezné informácie, ktoré scasti posúdila ako málo pravdepodobné, nemozno Komisii vytýkat, ze sa domnievala, ze sa nemôze spolahnút na získanie presných informácií inak nez inspekciou. Rozhodnutie Conseil de la concurrence ani nevylúcilo pochybnosti o porusení, ani neuviedlo, v com bola inspekcia neproporcionálna. Navyse, Conseil de la concurrence nemala na rozdiel od Komisie k dispozícii informácie o prípadnom zámere vytlacenia konkurentov alebo predátorského správania a bolo by iluzórne predpokladat, ze podnik ich oznámi dobrovolne. 140 Dalej skutocnost poziadania alebo získania informácií prostredníctvom ziadosti o informácie na základe clánku 11 nariadenia c. 17 v priebehu konania zacatého v roku 2001 nemôze obmedzit vysetrovacie právomoci Komisie podla clánku 20 nariadenia c. 1/2003 v roku 2004. 141 Nakoniec, kedze sa podozrenie Komisie netýkalo taríf option 5 zalobkyne, nie je potrebné odôvodnit proporcionálny charakter inspekcie v súvislosti s nimi. 142 Na druhom mieste Komisia zdôraznuje, ze dvanáste odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podrobne uvádza dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze existovalo riziko znicenia uzitocných dôkazov. 143 Okrem toho podnik mohol spolupracovat, pokial ide o odpovedanie na ziadosti o informácie bez toho, aby sa vylúcil jeho zámer utajenia informácií uzitocných pre vysetrovanie Komisie. Existujúce objektívne riziká sú podla skúseností Komisie v prípade, o aký ide vo veci samej, závazné, co ukazujú aj skutocnosti zistené pocas inspekcie. Skutocnost, ze niektoré dokumenty mozno znicit len tazko, nie je relevantná, kedze v tomto prípade sa nehladal len tento druh dokumentov. 144 Z okolností a z povahy hladaných skutocností teda vyplýva, ze inspekcia je prostriedkom vysetrovania, ktorý ponúka najväcsiu pravdepodobnost získania skutocností, ktoré môzu preukázat zámer vytlacenia konkurentov. 145 Na tretom mieste údajná nedostatocnost dôvodu preto, aby sa Juge des libertés navrhla moznost uplatnit donucovacie opatrenia, je na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia irelevantná. Posúdenie Súdom prvého stupna 146 Predovsetkým treba zamietnut vseobecné tvrdenie zalobkyne, ze nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia robí kontrolu proporcionality napadnutého rozhodnutia nemoznou. Vyssie sa uz totiz konstatovalo, ze Komisia svoju povinnost odôvodnenia neporusila. Pokial ide o zásadu proporcionality patriacu medzi základné zásady práva Spolocenstva, táto vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva nesli nad rámec toho, co je primerané a nevyhnutné pre dosiahnutie sledovaného ciela, pricom ak sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné uchýlit sa k najmenej zasahujúcemu, aby spôsobené tazkosti neboli neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (rozsudky z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 13, a zo 14. júla 2005, Holandsko/Komisia, C-180/00, Zb. s. I-6603, bod 103). 147 V oblasti dotknutej v tomto prípade dodrziavanie zásady proporcionality predpokladá, aby plánovaná inspekcia nespôsobovala tazkosti neprimerané a neprípustné vo vztahu k cielom sledovaným predmetnou inspekciou (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudok Roquette Frčres, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 76). Volba, ktorú má Komisia vykonat medzi inspekciou vykonanou na základe jednoduchého poverenia a inspekciou nariadenou rozhodnutím, vsak nezávisí len od takých okolností, akými je osobitná závaznost situácie, mimoriadna naliehavost alebo potreba absolútneho utajenia, ale od potreby vysetrovania primeraného vzhladom na osobitosti prípadu. Preto, ak má rozhodnutie o inspekcii Komisii umoznit len zhromazdit skutocnosti nevyhnutné na posúdenie prípadnej existencie porusenia Zmluvy, nie je také rozhodnutie v rozpore so zásadou proporcionality (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudky National Panasonic/Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, body 28 az 30, a Roquette Frčres, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 77). 148 V zásade je to Komisia, ktorá má posúdit, ci je daná informácia potrebná na odhalenie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, a hoci uz disponuje informáciami, najmä skutocnostami preukazujúcimi existenciu porusenia, Komisia sa môze oprávnene domnievat, ze je nevyhnutné nariadit doplnujúce preverenia, ktoré jej umoznia lepsie preukázat porusenie alebo jeho trvanie (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudky Súdneho dvora z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, 374/87, Zb. s. I-3283, bod 15, a Roquette Frčres, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 78). 149 Dalej clánky 18 a 20 nariadenia c. 1/2003 týkajúce sa ziadostí o informácie a právomocí Komisie v oblasti inspekcie zavádzajú dve od seba nezávislé konania a skutocnost, ze uz doslo k prevereniu na základe jedného z týchto clánkov, nemôze nijako obmedzit vysetrovacie právomoci Komisie, ktorými táto disponuje na základe druhého z uvedených clánkov (pozri v súvislosti s clánkami 11 a 14 nariadenia c. 17 rozsudok Orkem/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 14). 150 Po prvé v tomto prípade smeruje napadnuté rozhodnutie k zhromazdeniu informácií týkajúcich sa tarifikacnej praxe uplatnovanej Wanadoo, aby sa mohla posúdit prípadná existencia porusenia Zmluvy ES, a zalobkynu podrobuje nariadenej inspekcii najmä preto, ze Komisia má podozrenie, ze sa niektoré skutocnosti, ktoré môzu uvedenú prax preukázat, môzu nachádzat v priestoroch zalobkyne. Napadnuté rozhodnutie zjavne uvádza, ze Komisia uz disponovala niektorými informáciami. Zároven vsak bola podla judikatúry na preukázanie existencie údajného porusenia oprávnená zhromazdovat doplnujúce informácie. Okrem toho skutocnosti hladané v tomto prípade tiez zahrnali informácie týkajúce sa stratégie obmedzovania a potlacovania konkurentov, ktoré mohli byt zalobkyni - materskej spolocnosti podniku podozrievaného z predmetného porusenia - oznámené a o ktorých bolo tazké predpokladat, ze Komisia by ich mohla v prípade potreby získat iným spôsobom nez inspekciou. Po druhé, kedze hladané informácie obsahovali prvky smerujúce k odhaleniu prípadného zámeru vytlácania konkurentov a k urceniu, ci mohla byt o nich zalobkyna informovaná, bolo na úcely primeraného vysetrovania prípustné nariadit inspekciu rozhodnutím, aby sa tak zarucila jej úcinnost. Po tretie, inspekcia nariadená napadnutým rozhodnutím sa obmedzovala na priestory podniku, hoci nariadenie c. 1/2003 za niektorých podmienok umoznuje podriadit inspekcii aj iné priestory, vrátane domácností niektorých pracovníkov dotknutého podniku. Vzhladom na tieto skutocnosti sa nejaví, ze Komisia v tomto prípade konala vzhladom na sledovaný ciel neprimeraným spôsobom a ze teda porusila zásadu proporcionality, kedze uplatnenie inspekcie nariadenej prostredníctvom rozhodnutia bolo primerané vzhladom na osobitosti tohto prípadu. 151 Tvrdenia zalobkyne tento záver nevyvracajú. 152 Na prvom mieste nariadená inspekcia sa vzhladom na jej kontext nejaví ako neproporcionálna. Po prvé, kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí nevyjadrila ziadnu pochybnost o zákonnosti taríf option 5 a kedze napadnuté rozhodnutie nebolo prijaté na úcely preskúmania ich zákonnosti, nemôze byt v súvislosti s tým napadnuté rozhodnutie neproporcionálne. 153 Po druhé nie je relevantná ani skutocnost, ze Komisia v priebehu konania, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie zo 16. júla 2003, získala od zalobkyne informácie iným spôsobom nez inspekciou, pretoze ako vyplýva z vyssie uvedenej analýzy, volba uplatnenia inspekcie neproporcionálna nebola. Komisia okrem toho nemôze byt viazaná metódou zhromazdovania dôkazov, ktorú prijala v súvislosti s daným podnikom v predchádzajúcom konaní. Dalej, prinajmensom niektoré hladané skutocnosti, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú stratégie obmedzovania a potlacovania konkurentov, ktoré môzu potenciálne odhalit zámer protiprávneho konania a ktoré sa mohli nachádzat v priestoroch zalobkyne, neboli urcite Komisii oznámené dobrovolne. 154 Po tretie ani príkazy obsiahnuté v rozhodnutí zo 16. júla 2003 neumoznujú zhromazdit vsetky informácie hladané Komisiou pri inspekcii. 155 Po stvrté rozhodnutie Conseil de la concurrence uvádza, ze niektoré skutocnosti týkajúce sa nákladov oznámených Wanadoo v rámci staznosti predlozenej tomuto orgánu, sa javia ako málo dôveryhodné a priamo neuvádza, ze zalobkyna mohla byt do porusenia, z ktorého bola podozrievaná jej dcérska spolocnost, zapletená. 156 Z toho teda nemozno vyvodit, ze rozhodnutie uplatnit inspekciu bolo neproporcionálne. V tejto súvislosti tiez Súd prvého stupna pripomína, ze stratégia skupiny zalobkyne bola skúmaná uz v rámci konania, v rámci ktorého bolo prijaté rozhodnutie zo 16. júla 2003, a bola posúdená ako prvok kontextu, ktorý je relevantný na preukázanie porusenia spáchaného jej dcérskou spolocnostou Wanadoo, a ze toto rozhodnutie v rámci svojej analýzy odkazuje na viaceré dokumenty vydané zalobkynou alebo nou predlozené. Preto treba tvrdenie zalobkyne, ze v konaní pred Conseil de la concurrence bolo Komisii ulozené inspekciu neuplatnit, tiez zamietnut. 157 Na druhom mieste tvrdenie o neexistencii skutocnosti potvrdzujúcej reálne riziko znicenia alebo ukrytia dôkazov, najmä na základe skutocnosti, ze zalobkyna v minulosti s Komisiou lojálne spolupracovala, nie je presvedcivé. Na jednej strane nejde o jedinú skutocnost odôvodnujúcu rozhodnutie Komisie vykonat inspekciu, kedze podstatným dôvodom bolo vyhladanie skutocností, na základe ktorých bolo mozné najmä odhalit stratégiu obmedzovania a potlacovania konkurentov a ktoré mohla vlastnit tak zalobkyna, ako aj jej dcérska spolocnost a ktoré, ako sa uz zdôraznilo, boli vseobecne predmetom utajenia, alebo boli vystavené riziku znicenia v prípade vysetrovania. Na druhej strane skutocnost, ze zalobkyna je spolocnostou zaznamenanou na burze a podlieha prísnym financným a úctovným predpisom, nie je relevantná. Aj za predpokladu, ze sa hladali skutocnosti týkajúce sa cien jednotlivých sluzieb uvedených v napadnutom rozhodnutí vrátane sluzieb zalobkyne, nadalej platí, ze podla clánku 1 napadnutého rozhodnutia sa tiez hladali skutocnosti, ktoré by mohli odhalit vytlacenie konkurentov. Také informácie sa pritom nenachádzajú medzi tými, ktoré sa uchovávajú na úctovné a financné úcely. 158 Na tretom mieste ani skutocnost, ze bolo poziadané o pomoc verejných orgánov vo forme predbezného opatrenia, nemá vplyv na proporcionalitu napadnutého rozhodnutia, a to prinajmensom preto, ze ako uz bolo uvedené v bode 126 vyssie, zákonnost napadnutého rozhodnutia mozno posúdit len v súvislosti s právnymi a skutkovými okolnostami existujúcimi ku dnu prijatia tohto aktu, a je nesporné, ze o povolenie uplatnenia pomoci verejných orgánov bolo poziadané az po prijatí napadnutého rozhodnutia. 159 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze údajné porusenie zásady proporcionality preukázané nebolo a ze tretí zalobný dôvod treba preto zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pokial to vychádza zo skorsieho rozhodnutia, ktoré je v rozpore s nariadením c. 1/2003, oznámením Komisie a zásadou riadneho výkonu spravodlivosti 160 Kedze tento zalobný dôvod bol po prvýkrát vznesený v replike, treba najskôr preskúmat jeho prípustnost. Tvrdenia úcastníkov konania 161 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe uviedla novú skutocnost. Pri kontaktoch Komisie s úradníkmi Conseil de la concurrence sa zistilo, ze inspekcia je nevyhnutná. Tieto kontakty viedli k vyvodeniu záveru, aby vo veci konala Komisia. Napadnuté rozhodnutie teda priamo vychádzalo z výmeny informácií s francúzskymi orgánmi hospodárskej sútaze. Bez ich spolupráce by inspekcia nariadená nebola. 162 Hoci zalobkyna o konaní pred Conseil de la concurrence vedela, nevzala do úvahy, ze inspekcia vychádzala z rozhodnutia Komisie preskúmat vec. To je právna a skutková okolnost, ktorá vysla najavo v priebehu konania v zmysle clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku a ktorá teda môze odôvodnit uvedenie pocas konania nového dôvodu. 163 Komisia namieta, ze tento zalobný dôvod je neprípustný, pretoze v jej vyjadrení k zalobe nebola zalobkyni oznámená ziadna právna alebo skutková okolnost. Predovsetkým vzhladom jednak na prítomnost pri inspekcii zástupcov francúzskeho orgánu hospodárskej sútaze a jednak na znenie clánku 20 ods. 4 a clánku 11 nariadenia c.1/2003 je tazké uverit, ze zalobkyna sa o existencii pred inspekciou kontaktov medzi francúzskymi orgánmi a Komisiou dozvedela az v priebehu konania. Dalej organizovanie inspekcie neznamená, ze Komisia má skutocne v úmysle vo veci konat. V kazdom prípade existencia vysetrovania Komisie, pokial ide o podstatu veci, nemôze byt novou skutocnostou. Komisia totiz v tomto prípade len rozhodla o zacatí opatrenia vysetrovania. Dalej výklad zalobkyne, podla ktorého bolo napadnuté rozhodnutie dôsledkom výmeny informácií medzi Komisiou a francúzskymi orgánmi hospodárskej sútaze, pricom ak by k nej nedoslo, inspekcia by sa nevykonala, je sporný, pretoze vyjadrenie k zalobe také tvrdenie neobsahuje. Posúdenie Súdom prvého stupna 164 Z ustanovení clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, ze zaloba musí obsahovat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený, a ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Pritom to, ze sa zalobca o danej skutocnosti dozvedel pocas konania pred Súdom prvého stupna, neznamená, ze táto skutocnost je okolnostou, ktorá vysla najavo v priebehu konania. Dalej sa este vyzaduje, aby sa tento zalobca nemohol o danej skutocnosti dozvediet skôr (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, AICS/Parlament, T-139/99, Zb. s. II-2849, body 59 a 62). 165 V tomto prípade zalobkyna v podstate tvrdí, ze okolnostou, ktorá viedla k prijatiu napadnutého rozhodnutia, bolo skorsie rozhodnutie Komisie rozhodnút vo veci a ze existencia tohto rozhodnutia jej bola oznámená vo vyjadrení Komisie k zalobe. Toto údajné skorsie rozhodnutie je tak novou skutkovou a právnou okolnostou, ktorá vysla najavo pocas konania a ktorá odôvodnuje uvedenie tohto zalobného dôvodu po prvýkrát az v replike, teda dôvodu, podla ktorého je napadnuté rozhodnutie nezákonné, pretoze vyslo zo skorsieho rozhodnutia Komisie, ktoré bolo tiez nezákonné, kedze ho Komisia prijala porusením nariadenia c. 1/2003, oznámenia Komisie a zásady riadneho výkonu spravodlivosti. 166 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze je zrejmé, ze Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe výslovne uvádza, ze "rozhodnutie Komisie vykonat inspekciu a sama preskúmat podstatu veci bolo v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna..., predmetom úzkej spolupráce s francúzskymi orgánmi v zmysle clánku 11 ods. [1] nariadenia c. 1/2003". Zároven vsak Komisia potvrdzuje, ze sa tak vo svojom vyjadrení k zalobe, ako aj pocas telefonických kontaktov a stretnutia Komisie so spravodajcom Conseil de la concurrence zistilo, ze inspekcia je nevyhnutná na zhromazdenie najmä prípadných dôkazov, ktoré umoznia preukázat predátorské správanie, a ze kontakty medzi úradníkmi Conseil de la concurrence a Komisie viedli k vyvodeniu záveru, ze je vhodné, aby sa Conseil de la concurrence vyslovila o predbezných opatreniach a Komisia preskúmala vec najmä vzhladom na rozhodnutie zo 16. júla 2003. Pritom prehlásenie Komisie, posudzované vo svojom kontexte, ktoré zalobkyna povazuje za odhalujúce novú skutkovú okolnost, patrí skôr medzi vseobecné úvahy o moznosti pristúpit k inspekcii a dalej viest vysetrovanie logicky na základe skutocností, ktoré budú pocas inspekcie zhromazdené. Napadnuté rozhodnutie tak samo osebe vedie k rozhodnutiu, ktoré urobila Komisia, ze podstatu veci preskúma ona, pretoze práve opatrenie vysetrovania, akým je predmetná inspekcia, je východiskovým bodom takého "preskúmania podstaty veci". 167 Pojem rozhodnutie pouzitý vo vyjadrení k zalobe je zjavne nesprávny, avsak sám osebe neumoznuje domnievat sa, ze zistenie novej skutkovej a právnej okolnosti nebolo mozné skôr. Zalobkyna pritom ziadnu dalsiu skutocnost neuvádza. Okrem toho aj za predpokladu, ze by k takému rozhodnutiu Komisie skutocne doslo, napadnuté rozhodnutie bolo v kazdom prípade jeho prejavom, kedze opatrenie vysetrovania je par définition predbezným, ale nevyhnutným stádiom podstaty analýzy. O zalobkyni sa teda nemozno domnievat, ze sa o nej nemohla dozvediet este pred vyjadrením k zalobe Komisie, a to o to viac, ze vzhladom na znenie clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 nemohla existenciu kontaktov medzi Komisiou a francúzskymi orgánmi hospodárskej sútaze pred prijatím napadnutého rozhodnutia ignorovat. To platí a fortiori v case podania zaloby, kedze napadnuté rozhodnutie výslovne uvádzalo, ze Komisia vypocula príslusný orgán dotknutého clenského státu v súlade s clánkom 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, a kedze z prílohy zaloby vyplýva, ze v case vykonania inspekcie uz zalobkyna vedela o konaní prebiehajúcom pred Conseil de la concurrence. 168 Údajné rozhodnutie, na ktoré odkazuje zalobkyna a ktorého existencia vysla podla nej najavo vo vyjadrení Komisie k zalobe, sa teda v skutocnosti zamiena s napadnutým rozhodnutím. Z toho vyplýva, ze vo vyjadrení k zalobe jej nebola oznámená ziadna nová právna a skutková okolnost. V ostatnej casti sa zalobkyna vo svojej zalobe v kazdom prípade mohla dovolávat porusení uvedených v rámci tohto zalobného dôvodu. 169 Z uvedeného vyplýva, ze tento zalobný dôvod treba zamietnut ako neprípustný bez toho, aby bolo potrebné vyslovit sa o jeho dôvodnosti, a ze vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba zalobu zamietnut ako celok. O trovách 170 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobkyna je povinná nahradit trovy konania. Legal Wiszniewska-Bial/ecka Moavero Milanesi Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. marca 2007. Tajomník Predseda komory E. Coulon H. Legal __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXzPZv8w/L97489-6903TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXzPZv8w/L97489-6903TMP.html#Footref*