Vec T-339/04 France Télécom SA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia - Lojálna spolupráca s vnútrostátnymi súdmi - Lojálna spolupráca s vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze - Clánok 20 ods. 4 nariadenia (ES) c. 1/2003 - Oznámenie Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej sútaze - Odôvodnenie - Proporcionalita" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Právomoc Komisie vykonávat inspekcie - Povinnost lojálnej spolupráce s vnútrostátnymi orgánmi - Rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia - Súdne preskúmanie - Rozsah (Clánky 10 ES, 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 20 ods. 4, 7 a 8) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Právomoc Komisie vykonávat inspekcie - Rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 20 ods. 4) 3. Hospodárska sútaz - Rozdelenie právomocí medzi Komisiu a vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze - Oznámenie Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej sútaze - Právo Komisie rozhodnút o vykonaní inspekcie vo veci, v ktorej uz prebieha skúmanie vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze (Clánok 5 ES; Protokol o uplatnovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý je prílohou Zmluvy ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 11 ods. 6; oznámenie Komisie 2004/C 101/03) 4. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Právomoc Komisie vykonávat inspekcie - Pouzitie rozhodnutia o inspekcii - Volná úvaha Komisie - Hranice (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 20) 1. Pokial ide o inspekcie, ktoré môze vykonat Komisia na zabezpecenie dodrziavania pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze podnikmi, nariadenie c. 1/2003 v clánku 20 zakladá jasné rozlísenie najmä medzi rozhodnutiami prijatými Komisiou na základe odseku 4 tohto clánku na jednej strane a ziadostou o pomoc predlozenou vnútrostátnym súdnym orgánom na základe jeho odseku 7 na druhej strane. Zatial co len súdy Spolocenstva sú príslusné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prijatého Komisiou podla clánku 20 ods. 4 nariadenia, povolenie na pouzitie donucovacích opatrení podla clánku 20 ods. 7 nariadenia sa ziada len od vnútrostátneho súdu, ktorému v prípade potreby pomáha Súdny dvor v rámci prejudiciálneho konania a ktorému s výhradou prípadných vnútrostátnych zalobných prostriedkov nálezí rozhodnút, ci mu informácie poskytnuté Komisiou v rámci uvedenej ziadosti umoznujú vykonat kontrolu, ktorá mu vyplýva z clánku 20 ods. 8 nariadenia c. 1/2003, a ci sa na základe nich môze o jemu predlozenej ziadosti vyslovit. Vnútrostátny súdny orgán, na ktorý sa podáva ziadost podla clánku 20 ods. 7 nariadenia, má podla odseku 8 tohto clánku a judikatúry moznost poziadat Komisiu o upresnenia, najmä pokial ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu k podozreniu o porusení clánkov 81 ES a 82 ES, o závaznosti porusenia a o spôsobe úcasti dotknutého podniku. Preskúmanie Súdom prvého stupna, ktorý môze konstatovat nedostatocnost informácií poskytnutých Komisiou uvedenému orgánu, zahrna opätovné zhodnotenie posúdenia dostatocného charakteru poskytnutých informácií uz vykonaného týmto orgánom. Toto preskúmanie pritom nemozno pripustit, kedze posúdenie vykonané vnútrostátnym súdnym orgánom môze podliehat len kontrolám vyplývajúcim z vnútrostátnych opravných prostriedkov, ktoré mozno podat proti rozhodnutiam tohto orgánu. Tvrdenia dotknutého podniku predlozené na podporu zaloby podanej proti rozhodnutiu Komisie nariadujúcemu inspekciu, v ktorých tvrdí, ze toto rozhodnutie v rozpore s povinnostou lojálnej spolupráce s vnútrostátnymi orgánmi, ktorá prinálezí Komisii podla clánku 10 ES, neobsahovalo dostatocné informácie na to, aby vnútrostátny súd, ktorému bola predlozená ziadost o povolenie na pouzitie donucovacích opatrení, mohol rozhodnút pri plnej znalosti veci, musia byt zamietnuté ako neúcinné. (pozri body 47, 50 - 53) 2. Rozhodnutie, ktorým Komisia pri výkone právomocí, ktoré jej zveruje nariadenie c. 1/2003 na zabezpecenie dodrziavania pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze podnikmi a na základe clánku 20 tohto nariadenia, nariaduje inspekciu, musí podla odseku 4 tohto clánku a na základe judikatúry byt odôvodnené a toto odôvodnenie musí obsahovat urcité podstatné skutocnosti schopné preukázat oprávnený charakter plánovanej kontroly v dotknutých podnikoch a tieto podniky oboznámit s ich povinnostou spolupráce, pricom sa ale úplne chránia ich práva na obranu. Rovnako musí uviest predmet a ciel inspekcie tým, ze jasne vymenuje podstatné skutocnosti údajného porusenia, pomenuje údajný relevantný trh, povahu údajných porusení, vysvetlenia týkajúce sa spôsobu, akým bol podnik podrobovaný inspekcii údajne do uvedeného porusenia zahrnutý, predmet vysetrovania a skutocnosti, ktorých sa inspekcia týka, právomoci patriace vysetrovatelom Spolocenstva, den zacatia inspekcie, sankcie podla clánkov 23 a 24 nariadenia c. 1/2003 a moznost podat proti Komisii zalobu na Súd prvého stupna. Komisia musí rovnako jasne a podrobne uviest, ze disponuje informáciami a dôlezitými faktickými skutocnostami, ktoré ju vedú k podozreniu, ze sa dotknutý podnik dopustil porusenia. Posúdenie, ci je odôvodnenie tohoto rozhodnutia dostatocné, sa musí uskutocnit s ohladom na kontext, v ktorom bolo toto prijaté. (pozri body 56 - 60, 105) 3. Hoci nariadenie c. 1/2003 stanovuje spoluprácu medzi Komisiou a vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze, ponecháva Komisii rozhodujúcu rolu pri vysetrovaní porusení. Najmä jeho clánok 11 ods. 6 stanovuje, ze Komisia si ponecháva moznost zacat konanie týkajúce sa prijatia rozhodnutia, aj ked uz vnútrostátny orgán vo veci koná, len s výhradou konzultácie s dotknutým vnútrostátnym orgánom. A fortiori nemôze byt nariadenie vykladané tak, ze v podobnom prípade zakazuje Komisii rozhodnút podla clánku 20 o vykonaní inspekcie, ktorá je len prípravným aktom pre konanie vo veci samej a nezahrna formálne zacatie konania v zmysle uz uvedeného clánku 11 ods. 6. Podobný zákaz okrem toho nevyplýva ani z oznámenia Komisie týkajúceho sa spolupráce v rámci siete orgánov hospodárskej sútaze, ktoré neudeluje okrem iného podnikom, ktorým je vytýkané protisútazné konanie, individuálne právo, aby jeho prípad posudzoval daný orgán, ani zo Spolocného vyhlásenia Rady a Komisie o fungovaní siete orgánov hospodárskej sútaze, ktoré je politickej povahy a nevytvára ziadne práva ani povinnosti, ani zo zásady subsidiarity uvedenej v clánku 5 a vysvetlenej protokolom o uplatnovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý je prílohou Zmluvy ES, pretoze táto zásada nespochybnuje právomoci udelené Komisii Zmluvou ES, medzi ktoré patrí uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze a najmä práva pristúpit k inspekcii na úcely posúdenia skutocnej existencie údajných porusení. (pozri body 79 - 83, 85, 88, 89) 4. Dodrziavanie zásady proporcionality predpokladá, ze ked Komisia rozhodne na základe clánku 20 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] o pristúpení k inspekcii, plánované opatrenia nespôsobia neprimerané a neprípustné tazkosti vo vztahu k cielom sledovaným predmetnou inspekciou. Volba, ktorú má Komisia vykonat medzi inspekciou vykonanou na základe jednoduchého poverenia a inspekciou nariadenou rozhodnutím, vsak nezávisí len od takých okolností, akými je osobitná závaznost situácie, mimoriadna naliehavost alebo potreba absolútneho utajenia, ale od potreby vysetrovania primeraného vzhladom na osobitosti prípadu. Preto, ak má rozhodnutie o inspekcii Komisii umoznit len zhromazdit skutocnosti nevyhnutné na posúdenie prípadnej existencie porusenia Zmluvy, nie je také rozhodnutie v rozpore so zásadou proporcionality. V zásade je to Komisia, ktorá má posúdit, ci je daná informácia potrebná na odhalenie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, a hoci uz disponuje informáciami, najmä skutocnostami preukazujúcimi existenciu porusenia, Komisia sa môze oprávnene domnievat, ze je nevyhnutné nariadit doplnujúce preverenia, ktoré jej umoznia lepsie preukázat porusenie alebo jeho trvanie. (pozri body 118, 119) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (stvrtá komora) z 8. marca 2007 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia - Lojálna spolupráca s vnútrostátnymi súdmi - Lojálna spolupráca s vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze - Clánok 20 ods. 4 nariadenia (ES) c. 1/2003 - Oznámenie Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej sútaze - Odôvodnenie - Proporcionalita" Vo veci T-339/04, France Télécom SA, predtým Wanadoo SA, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: H. Calvet a M.-C. Rameau, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: É. Gippini Fournier a O. Beynet, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2004) 1929 z 18. mája 2004 vo veci COMP/C-1/38.916, ktorým Komisia nariadila France Télécom SA, ako aj vsetkým podnikom, ktoré France Télécom SA priamo alebo nepriamo ovláda, vrátane Wanadoo SA a vsetkých podnikov, ktoré Wanadoo SA priamo alebo nepriamo ovláda, aby sa podrobili inspekcii podla clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (stvrtá komora), v zlození: predseda komory H. Legal, sudcovia I. Wiszniewska-Bial/ecka a E. Moavero Milanesi, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. júna 2006, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 11 (nazvaný "Spolupráca medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov") ods. 1 a 6 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) znie: "Komisia a orgány hospodárskej sútaze clenských státov musia v úzkej spolupráci uplatnovat sútazné pravidlá Spolocenstva. ... Ak Komisia zacne konanie týkajúce sa prijatia rozhodnutia podla kapitoly III, zbavuje tým orgány hospodárskej sútaze clenských státov ich práva na uplatnovanie clánkov 81 a 82 Zmluvy. Ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov uz konajú v prípade, Komisia zacne konanie len po konzultácii s týmito vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze." 2 Podla clánku 20 (nazvaného "Právomoc Komisie vykonávat inspekcie") nariadenia c. 1/2003: "1. Aby mohla Komisia plnit povinnosti urcené jej týmto nariadením, môze vykonávat vsetky nevyhnutné inspekcie podnikov a zdruzení podnikov. 2. Úradníci a iné sprevádzajúce osoby urcené Komisiou na vykonávanie inspekcie sú oprávnené: a) vstúpit do vsetkých priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podniku a zdruzení podnikov; b) prekontrolovat vsetky obchodné knihy a záznamy bez ohladu na formu v akej sú uchovávané; c) vyhotovit alebo získat akékolvek kópie formulárov alebo výtahov z obchodných kníh a záznamov; d) zapecatit prevádzkové priestory a obchodné knihy alebo záznamy na takú dobu trvania a v takom rozsahu, v akom sú potrebné pre inspekciu; e) vyzadovat od kazdého zástupcu alebo clena personálu podniku alebo zdruzenia podnikov vysvetlenie k skutocnostiam alebo dokumentom vztahujúcim sa k predmetu a úcelu inspekcie a zaznamenat odpovede. 3. Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou vykonávaním inspekcie uplatnujú svoje právomoci na základe predlozeného písomného oprávnenia, v ktorom sú uvedené predmet, úcel inspekcie a pokuty podla clánku 23 v prípade, ze sú predlozené neúplné obchodné knihy alebo iné záznamy, alebo ze odpovede na otázky polozené podla odseku 2 tohto clánku sú nesprávne alebo zavádzajúce. Komisia vcas pred inspekciou informuje o inspekcii príslusný orgán clenského státu, na ktorého území sa má vykonávat. 4. Podniky a zdruzenia podnikov sú povinné podrobit sa inspekciám nariadeným Komisiou. Rozhodnutie vymedzuje predmet a úcel inspekcie, stanovuje dátum, kedy má zacat, a uvádza pokuty podla clánkov 23 a 24 a právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom. Komisia prijme rozhodnutia po konzultáciách s príslusným orgánom clenského státu, na ktorého území sa má inspekcia vykonávat. 5. Úradníci orgánu hospodárskej sútaze clenského státu, na ktorého území sa má vykonávat inspekcia, ako aj osoby poverené alebo menované týmto orgánom, na ziadost uvedeného orgánu alebo Komisie, aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou. Na tento úcel majú k dispozícii právomoci vymedzené v odseku 2. 6. Ked úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou zistia, ze podnik sa bráni inspekcii nariadenej podla tohto clánku, príslusný clenský stát im poskytne nevyhnutnú pomoc, prípadne s asistenciou polície alebo zodpovedajúceho vynucovacieho orgánu tak, aby im umoznili vykonat inspekciu. 7. Ak pomoc poskytnutá podla odseku 6 predpokladá povolenie súdneho orgánu podla vnútrostátneho práva, poziada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie mozno poziadat aj vo forme predbezného opatrenia. 8. Ked sa ziada o povolenie podla odseku 7, vnútrostátny súdny orgán skontroluje, ci je rozhodnutie Komisie pravé a ci uvazované donucovacie opatrenia nie sú bud zaujaté, alebo neprimerané vzhladom na predmet inspekcie. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môze vnútrostátny súdny orgán poziadat Komisiu priamo alebo nepriamo, prostredníctvom orgánu hospodárskej sútaze clenského státu, o podrobné vysvetlenie, najmä pokial ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu k podozreniu o porusení clánkov 81 Zmluvy, ako aj o závaznosti porusovania a o spôsobe úcasti príslusného podniku. Vnútrostátny súdny orgán vsak nemôze spochybnit potrebu inspekcie ani pozadovat informácie obsiahnuté v dokumentácii Komisie. Zákonnost rozhodnutia Komisie podlieha len preskúmaniu Súdnym dvorom." 3 Clánok 22 (nazvaný "Vysetrovania vykonávané orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov") ods. 2 nariadenia c. 1/2003 stanovuje: "Na ziadost Komisie podniknú orgány hospodárskej sútaze clenských státov inspekcie, ktoré Komisia povazuje za nevyhnutné podla clánku 20 ods. 1 alebo ktoré boli nariadené rozhodnutím podla clánku 20 ods. 4. Úradníci orgánov hospodárskej sútaze clenských státov, ktorí sú zodpovední za vykonávanie týchto inspekcií, ako aj osoby nimi oprávnené alebo menované, vykonávajú svoje právomoci v súlade s ich vnútrostátnym právom. Ak o to poziada Komisia alebo príslusný orgán uvedeného clenského státu, na ktorého území sa má inspekcia vykonat, úradníkom a iným sprevádzajúcim osobám, ktoré Komisia oprávnila, môzu pomáhat úradníci príslusného orgánu." Skutkové okolnosti 4 Rozhodnutím zo 16. júla 2003 týkajúcim sa konania o uplatnení clánku 82 [ES] (vec COMP/38.233 - Wanadoo Interactive) (dalej len "rozhodnutie zo 16. júla 2003") Komisia skonstatovala, ze v období od marca 2001 do októbra 2002 Wanadoo Interactive - z 99,9 % dcérska spolocnost Wanadoo SA, ktorá bola sama dcérskou spolocnostou France Télécom SA, ktorá v nej v období uvedenom v tomto rozhodnutí vlastnila 70 az 72,2 % obchodného podielu - zneuzila svoje dominantné postavenie na trhu sluzieb vysokorýchlostného internetu urcených domácnostiam, ked pre svoje sluzby eXtense a Wanadoo ADSL uplatnovala predátorské ceny, preto Komisia ulozila Wanadoo Interactive pokutu v sume 10,35 milióna eur. 5 V clánkoch 2 a 3 uvedeného rozhodnutia Komisia tiez Wanadoo Interactive prikázala: - zdrzat sa v rámci svojich sluzieb eXtense a Wanadoo ADSL kazdého správania, ktorého predmet alebo úcinok by mohol byt zhodný alebo podobný predmetu alebo úcinku porusenia, - predlozit Komisii za kazdé zdanovacie obdobie az po zdanovacie obdobie 2006 vrátane jednotlivé úctovné výkazy pre svoje sluzby ADSL (Asymmetric Digital Subscriber Line, asymetrická digitálna úcastnícka prípojka), z ktorých budú zjavné úctovné príjmy, prevádzkové náklady a náklady na získanie zákazníkov. 6 Dna 11. decembra 2003 schválil francúzsky minister hospodárstva, financií a priemyslu na základe súhlasného stanoviska Autorité française de régulation des télécommunications (Francúzsky telekomunikacný regulacný orgán) znízenie velkoobchodných taríf France Télécom uplatnovaných na prístup a prevádzkovanie IP/ADSL, nazývaných tiez "volba 5". Viacerí poskytovatelia prístupu k internetu, medzi nimi Wanadoo, sa rozhodli toto znízenie velkoobchodných taríf preniest do svojich maloobchodných ponúk. 7 Dna 12. decembra 2003 Wanadoo oznámila prvé znízenie svojich maloobchodných taríf, ktoré uplatnila na pausály vysokorýchlostného pripojenia existujúcich aj nových úcastníkov (ponuky "eXtense 512k" neobmedzený prístup, "eXtense 512k Fidélité" neobmedzený prístup, "eXtense 1024k" neobmedzený prístup a "eXtense 1024k Fidélité" neobmedzený prístup) s úcinnostou od 6. januára 2004. Tarifa ponuky "eXtense 128k" neobmedzený prístup zostala nezmenená. 8 Dna 9. januára 2004 Komisia poslala Wanadoo list, v ktorom jej pripomenula znenie clánku 2 rozhodnutia zo 16. júla 2003, a ziadala od nej, aby Komisii oznámila, ci od prijatia uvedeného rozhodnutia znízila svoje maloobchodné ceny za sluzby v nom uvedené, resp. ci mala v úmysle tak urobit. Komisia upresnila, ze v prípade kladnej odpovede zasle Wanadoo formálnu ziadost o informácie týkajúcu sa konkrétnejsích údajov o týchto znízeniach. Komisia dalej ziadala, aby jej bolo oznámené, kedy koncí úctovné obdobie Wanadoo a kedy jej budú zaslané údaje podla clánku 3 rozhodnutia zo 16. júla 2003. Komisia svoju ziadost zopakovala elektronickou postou z 26. januára 2004. 9 Dna 12. januára 2004 AOL France SNC a AOL Europe Services SARL (spolocne dalej len "AOL") podali na základe clánkov 82 ES a L 420-2 francúzskeho obchodného zákonníka na Conseil de la concurrence français (francúzsky orgán dozoru nad hospodárskou sútazou, dalej len "Conseil de la concurrence") staznost z dôvodu uplatnovania Wanadoo predátorských cien pri styroch nových ponukách, ktoré im Wanadoo oznámila 12. decembra 2003. V tejto staznosti na základe clánku L 464-1 obchodného zákonníka navrhovali prijatie predbezných opatrení smerujúcich najmä k pozastaveniu uvádzania týchto ponúk na trh. 10 Dna 29. januára 2004 Wanadoo oznámila uvedenie od 3. februára 2004 ponuky "eXtense 128k Fidélité" s neobmedzeným prístupom a styroch ponúk pausálov (alebo tiez "ŕ la carte") - "eXtense 128k/20h", "eXtense 128k/20h Fidélité", "eXtense 512k/5Go" a "eXtense 512k/5Go Fidélité". 11 Listom z 30. januára 2004 Wanadoo odpovedala na list Komisie z 9. januára 2004 a uviedla v nom, ze po znízení velkoobchodných taríf zo strany France Télécom oznámila uvedenie nových ponúk platných od 1. januára, resp. 1. februára 2004. Dalej listom z 15. marca 2004 Wanadoo predlozila Komisii úctovné záznamy za obchodný rok 2003 (ktorý skoncil 31. decembra 2003), ktoré este neboli schválené vseobecným zhromazdením akcionárov. 12 Dna 24. februára 2004 AOL doplnili svoju staznost podanú Conseil de la concurrence o ponuky uvedené Wanadoo 3. februára 2004 a aj pre tie navrhovali prijatie predbezných opatrení smerujúcich najmä k pozastaveniu ich uvádzania na trh. 13 Dna 11. mája 2004 Conseil de la concurrence vydala vo veci staznosti a návrhu AOL na prijatie ochranných opatrení rozhodnutie c. 04-D-17, v ktorom návrh zamietla a staznost odkázala na presetrenie (dalej len "rozhodnutie Conseil de la concurrence"). 14 Dna 18. mája 2004 Komisia prijala rozhodnutie K(2004) 1929 vo veci COMP/C-1/38.916, v ktorom nariadila France Télécom, ako aj vsetkým podnikom, ktoré priamo alebo nepriamo ovláda, vrátane Wanadoo, aby sa podriadili inspekcii podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 15 Toto rozhodnutie vo svojom prvom a piatom az trinástom odôvodnení uvádza: "Komisia... získala informácie, na základe ktorých Wanadoo uplatnuje na prístup k internetu cez ADSL urcený vo Francúzsku sirokej verejnosti tarify, z ktorých niektoré nepokrývajú variabilné náklady a dalsie sa nachádzajú pod úrovnou celkových nákladov. Podla dostupných informácií sú uvedené tarify súcastou plánu, ktorého cielom je vytlacit konkurentov. Získané informácie dalej naznacujú, ze zmensená hospodárska marza medzi predmetnými maloobchodnými tarifami a velkoobchodnými ponukami... (volba 5) France Télécom tlací na tarify konkurencných operátorov, ktorí chcú ponúkat sluzby vysokorýchlostného internetu domácnostiam na základe volby 5 od France Télécom. ... Na základe informácií, ktorými disponuje Komisia, analýza vykonaná na základe predbezných údajov ukazuje, ze najmenej tri [z desiatich ponúk uvedených v napadnutom rozhodnutí, pozri body 7 a 10 vyssie] (dve ponuky 'ŕ la carte` na kapacitu 128 kbit/s a ponuka 'ŕ la carte` na kapacitu 512 kbit/s/24 mesiacov) nepokrývajú svoje variabilné náklady. Aspon dve dalsie ponuky na kapacitu 512 kbit/s (ponuka 'ŕ la carte` na 12 mesiacov a ponuka neobmedzeného prístupu na 24 mesiacov) nepokrývajú svoje celkové náklady. Komisia tiez získala informácie, ktoré naznacujú, ze predmetné ponuky sú súcastou stratégie obmedzovania a potlacovania konkurentov. Navyse podla informácií, ktorými disponuje Komisia napriek znízeniu taríf volba 5 v januári 2004 je hospodárska marza medzi novými maloobchodnými tarifami uplatnovanými Wanadoo a volbou 5 nedostatocná a konkurencným operátorom, ktorí svoje ponuky zakladajú na volbe 5, bráni konkurovat Wanadoo porovnatelnými podmienkami. Vo svojom rozhodnutí... zo 16. júla 2003 Komisia vyvodila záver, ze Wanadoo má na francúzskom trhu prístupu k vysokorýchlostnému internetu pre domácnosti dominantné postavenie. Z informácií dostupných Komisii vyplýva, ze tento záver platí tiez v súcasnosti. Ponuky pod úrovnou nákladov uplatnované Wanadoo a zmensená marza medzi týmito ponukami a tarifami volby 5 s velkou pravdepodobnostou obmedzili vstup na trh konkurentov - francúzskych alebo usadených v inom clenskom státe - a ohrozili konkurentov uz prítomných na trhu. Podla dostupných informácií sa väcsina konkurentov Wanadoo musela novým ponukám prispôsobit a celý francúzsky trh ADSL v súcasnosti vykazuje zápornú marzu. Vyssie opísaný druh praxe mozno vylozit ako vynucovanie neprimeraných predajných cien. Ak sa táto prax preukáze, bude zakladat zneuzitie dominantného postavenia, a teda porusenie clánku 82 [ES]. Na to, aby mohla Komisia posúdit vsetky relevantné skutocnosti týkajúce sa predpokladanej praxe a obsahu predpokladaného zneuzitia, musí vykonat inspekciu podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. Podla informácií, ktorými disponuje Komisia, je velmi pravdepodobné, ze vsetky informácie týkajúce sa vyssie uvedenej praxe, najmä skutocnosti umoznujúce preukázat mieru pokrytia nákladov a stratégiu obmedzovania a potlacovania konkurentov, boli oznámené len niektorým pracovníkom France Télécom a/alebo Wanadoo. Existujúca dokumentácia týkajúca sa predpokladanej praxe je velmi pravdepodobne obmedzená na prísne minimum a uchovávaná na miestach a formou umoznujúcou jej utajenie, ukrytie alebo znicenie v prípade vysetrovania. Na to, aby sa zabezpecila úcinnost tejto inspekcie, je teda nevyhnutné vykonat ju bez predchádzajúceho upozornenia podnikov, ktorým sa toto rozhodnutie adresuje. Treba teda prijat rozhodnutie podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, ktorým sa podnikom nariaduje podrobit sa inspekcii." 16 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia stanovuje: "France Télécom ... a Wanadoo...: sú povinné podriadit sa inspekcii týkajúcej sa predpokladaného vynucovania, v rozpore s clánkom 82 [ES], neprimeraných predajných cien v oblasti prístupu k vysokorýchlostnému internetu urceného domácnostiam, so zámerom obmedzovania a potlacovania konkurentov. Inspekciu mozno vykonat vo vsetkých priestoroch podnikov... France Télécom... a Wanadoo... umoznia úradníkom a iným sprevádzajúcim osobám urceným Komisiou vykonat inspekciu a úradníkom príslusného orgánu dotknutého clenského státu, ako aj týmto orgánom urceným alebo menovaným osobám, ktoré im pomáhajú, vstup do vsetkých priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov v bezných pracovných hodinách. Uvedené podniky poskytnú na ziadost úradníkov a iných uvedených osôb vsetky obchodné knihy a iné záznamy bez ohladu na formu, v akej sú uchovávané, a umoznia im tieto obchodné knihy a iné záznamy na mieste skontrolovat, ako aj z týchto obchodných kníh a záznamov vyhotovit alebo získat akékolvek kópie formulárov alebo výtahov. Uvedené podniky na mieste bezodkladne poskytnú vsetky ústne vysvetlenia pozadované uvedenými úradníkmi a inými osobami ku skutocnostiam alebo dokumentom týkajúcim sa predmetu a úcelu inspekcie a umoznia kazdému svojmu zástupcovi alebo pracovníkovi poskytnút pozadované vysvetlenia. Uvedené podniky umoznia [uvedeným] úradníkom a iným osobám také vysvetlenia, bez ohladu na ich formu, zaznamenat." 17 Napadnuté rozhodnutie dalej vo svojom clánku 2 upresnuje dátum zacatia inspekcie. Na konci uvádza okolnosti, za ktorých môze Komisia ulozit kazdému podniku, ktorému sa adresuje, pokuty a pravidelné penále podla clánkov 23 a 24 nariadenia c. 1/2003, a uvádza, ze podla clánku 20 ods. 6 uvedeného nariadenia, ak sa podnik, ktorému sa rozhodnutie adresuje, inspekcii bráni, príslusný clenský stát poskytne úradníkom a iným sprevádzajúcim osobám urceným Komisiou nevyhnutnú pomoc, aby im umoznil vykonat inspekciu. Rozhodnutie dalej uvádza moznost podat zalobu na Súde prvého stupna a v prílohe obsahuje niekolko výtahov nariadenia c. 1/2003. 18 Na základe tohto rozhodnutia Komisia poziadala v súlade s clánkom 20 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 o pomoc francúzskych orgánov. Francúzsky minister hospodárstva, financií a priemyslu ziadostou z 25. mája 2004 o zacatie vysetrovania riaditelovi Direction nationale des enquętes de concurrence (Národné riaditelstvo pre setrenie v oblasti hospodárskej sútaze, ochrany spotrebitelov a potlacovania podvodov) nariadil prijatie vsetkých opatrení nevyhnutných na uskutocnenie vysetrovania definovaného Komisiou v napadnutom rozhodnutí. Na tento úcel uvedený riaditel podal na Juge des libertés et de la détention v rámci Tribunal de grande instance de Nanterre (dalej len "Juge des libertés") ziadost o povolenie na vykonanie alebo zabezpecenia vykonania inspekcie vo France Télécom a Wanadoo a pomoc Komisie. K ziadosti prilozil napadnuté rozhodnutie. 19 Uznesením z 27. mája 2004 Juge des libertés pozadované povolenie udelil, pricom povereným francúzskym vysetrovatelom najmä umoznil uplatnit právomoci podla clánkov L 450-4 a L 470-6 francúzskeho obchodného zákonníka. 20 Napadnuté rozhodnutie bolo oznámené Wanadoo 2. júna 2004, bezprostredne pred zacatím inspekcie, ktorá bola ukoncená 4. júna 2004. Konanie a návrhy úcastníkov konania 21 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 10. augusta 2004 Wanadoo podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 22 Dna 1. septembra 2004 sa Wanadoo zlúcila so svojou materskou spolocnostou France Télécom, ktorá sa stala právnym nástupcom zalobkyne. 23 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (stvrtá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 24 Prednesy a odpovede úcastníkov konania na otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté pocas verejného pojednávania, ktoré sa konalo 8. júna 2006. 25 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 26 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 27 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza pät zalobných dôvodov zalozených na porusení clánku 10 ES a nariadenia c. 1/2003, na porusení povinnosti Komisie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti daného prípadu, na nedostatocnosti odôvodnenia, na porusení zásady proporcionality a na zjavnom nesprávnom posúdení. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 10 ES a nariadenia c. 1/2003 O prvej casti, porusení povinnosti lojálnej spolupráce s vnútrostátnymi súdnymi orgánmi - Tvrdenia úcastníkov konania 28 Zalobkyna tvrdí, ze podla judikatúry clánok 10 ES ukladá institúciám Spolocenstva reciprocné povinnosti lojálnej spolupráce s clenskými státmi, najmä s vnútrostátnymi súdnymi orgánmi. 29 Na základe tejto povinnosti lojálnej spolupráce má Komisia dbat na to, aby vnútrostátny orgán poverený preskúmaním nezaujatého a primeraného charakteru donucovacích opatrení plánovaných vzhladom na predmet inspekcie disponoval vsetkými skutocnostami, ktoré mu umoznia vykonat kontrolu. Podla rozsudku Súdneho dvora z 22. októbra 2002, Roquette Frčres (C-94/00, Zb. s. I-9011), je tak Komisia povinná príslusný vnútrostátny súdny orgán informovat o podstatných skutocnostiach údajného porusenia. 30 V tomto prípade Komisia túto povinnost lojálnej spolupráce porusila z viacerých hladísk, co by malo mat za úcinok neplatnost napadnutého rozhodnutia. 31 Po prvé, Komisia zatajila pred Juge des libertés rozhodnutie Conseil de la concurrence z 11. mája 2004, konanie prebiehajúce pred týmto orgánom a príkazy obsiahnuté v rozhodnutí zo 16. júla 2003. Komisia teda lojálne neinformovala vnútrostátny súdny orgán, pokial ide o povahu a závaznost údajného porusenia. 32 Po druhé, napadnuté rozhodnutie neobsahovalo analýzu vykonanú Conseil de la concurrence, ktorá tým, ze uvádza pochybnosti o existencii údajného porusenia, nepodporuje tvrdenia Komisie. Osobitne, zamietnutie návrhu na prijatie predbezných opatrení nebolo odôvodnené nedostatkom naliehavosti, ale tým, ze predmetná tarifikacná prax neohrozovala konkurentov zalobkyne. 33 Po tretie, Komisia na jednej strane odkazuje na zámer zalobkyne utajit dokumenty, hoci nemala dôvod sa o niecom takom domnievat, a na druhej strane opomenula pred Juge des libertés uviest, ze na získanie skutocností, ktoré jej umoznia prijat rozhodnutie zo 16. júla 2003, nemusela vykonat inspekciu alebo vyuzit pomoc vnútrostátnych orgánov. 34 Ak by Juge des libertés o týchto skutocnostiach vedel, inak by posúdil nezaujatý a primeraný charakter donucovacích opatrení. Okrem toho si od Komisie nevyziadal doplnujúce informácie, pretoze mal dôveru v jej lojálnost. 35 Zalobkyna nakoniec tvrdí, ze inspekcii sa podriadila len preto, ze jej bolo dorucené uznesenie Juge des libertés. Zákonnost napadnutého rozhodnutia by sa mala v kazdom prípade posudzovat len na základe skutkových a právnych okolností existujúcich ku dnu jeho prijatia. 36 Komisia na prvom mieste namieta, ze argumentácia zalobkyne je neúcinná. 37 Na jednej strane nespomenutie rozhodnutia Conseil de la concurrence je irelevantné, pretoze zalobkyna súhlasila s podrobením sa rozhodnutiu o inspekcii, ktoré je samo osebe záväzné, bez toho, aby Komisia musela ziadat o pomoc vnútrostátnych orgánov podla clánku 20 ods. 6 nariadenia c. 1/2003. Uznesenie Juge des libertés teda zostalo bez úcinku. Okrem toho práve toto uznesenie mala zalobkyna napadnút, ak sa domnievala, ze Juge des libertés bol nedostatocne informovaný. 38 Na druhej strane aj za predpokladu, ze Juge des libertés bol na posúdenie primeranosti navrhovaných donucovacích opatrení nedostatocne informovaný, toto nemá vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. Navrhované donucovacie opatrenia mohol totiz len odmietnut. 39 Na druhom mieste jednotlivec sa nemôze dovolávat na dosiahnutie zrusenia aktu povinnosti lojálnej spolupráce vyplývajúcej z clánku 10 ES samostatne, ale len ak sa údajným porusením tohto clánku porusilo tiez iné ustanovenie Spolocenstva. Z tohto hladiska je vseobecný odkaz na nariadenie c. 1/2003 nedostacujúci. 40 Na tretom mieste Komisia tvrdí, ze Juge des libertés poskytol v kazdom prípade vsetky skutocnosti, ktoré ten potreboval na preskúmanie nezaujatého a primeraného charakteru donucovacích opatrení navrhovaných vzhladom na predmet inspekcie. Komisia zdôraznuje, ze vnútrostátny súd nie je príslusný na kontrolu nevyhnutného charakteru alebo dôvodnosti opatrenia nariadenia inspekcie, rozdelenia práce v rámci európskej siete orgánov hospodárskej sútaze alebo potenciálnych úcinkov tarifikacnej praxe dotknutého podniku na relevantnom trhu. 41 Preto konanie pred Conseil de la concurrence ani rozhodnutie tohto orgánu neboli pre Juge des libertés nevyhnutné alebo uzitocné na vykonanie kontroly. Argumentácia zalobkyne teda porusuje clánok 20 ods. 8 nariadenia c. 1/2003. Rozhodnutie zo 16. júla 2003 je ako také uvedené v napadnutom rozhodnutí a je na vnútrostátnom sudcovi, aby, ak to uzná za vhodné, vyzval Komisiu na doplnenie informácií. 42 Subsidiárne Komisia dodáva, ze rozhodnutie Conseil de la concurrence potvrdzuje záver, podla ktorého existovali dostatocné dôvody na vykonanie inspekcie, a ze zamietnutie návrhu na prijatie ochranných opatrení nie je relevantné, pretoze toto nesúvisí s podstatou prípadu, ale s nedostatkom naliehavosti. 43 Napadnuté rozhodnutie teda obsahuje vsetky vysvetlenia, ktoré sú pre vnútrostátny súd potrebné a uzitocné na vykonanie jemu náleziacej kontroly: podrobne sa v nom opisuje, ze Komisia vo svojom spise disponuje dôlezitými informáciami, na základe ktorých mozno predpokladat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, a ze súd oboznámila o podstatných skutocnostiach údajného porusenia, o tom, co sa vysetruje, a o skutocnostiach, ktoré sa musia preverit, ako je to v súlade s judikatúrou. 44 Na stvrtom mieste tvrdenie týkajúce sa neexistencie zámeru utajenia je irelevantné. 45 Komisia vyvodzuje záver, ze v tejto prvej casti sa zalobkyna snazí dosiahnut výsledok rovnocenný zruseniu uznesenia Juge des libertés, a treba ju teda zamietnut. - Posúdenie Súdom prvého stupna 46 Predovsetkým treba zdôraznit, ze v rozpore s tvrdením Komisie z argumentácie zalobkyne jasne vyplýva, ze tá sa nedovoláva porusenia clánku 10 ES, a teda zásady lojálnej spolupráce, samostatne, ale ze sa dovoláva porusenia tohto clánku v súvislosti s porusením nariadenia c. 1/2003. 47 V tejto súvislosti Súd prvého stupna zdôraznuje, ze spôsob vykonania povinnosti lojálnej spolupráce vyplývajúcej z clánku 10 ES, ktorá nálezí Komisii v rámci jej vztahov s clenskými státmi (rozsudok Súdneho dvora z 10. februára 1983, Luxembursko/Parlament, 230/81, Zb. s. 255, bod 37, a uznesenie Súdneho dvora z 13. júla 1990, Zwartveld a i., C-2/88 IMM, Zb. s. I-3365, bod 17), upresnuje, pokial ide o vztahy vznikajúce v rámci inspekcií vykonávaných Komisiou na úcely odhalovania porusení clánkov 81 ES a 82 ES, clánok 20 nariadenia c. 1/2003, ktorý stanovuje spôsob, akým musia spolupracovat Komisia, vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze a vnútrostátne súdne orgány, ak Komisia rozhodne o vykonaní inspekcie podla tohto nariadenia. 48 Clánok 20 nariadenia c. 1/2003 tak oprávnuje Komisiu vykonat inspekcie bud na základe predlozeného písomného oprávnenia podla odseku 3 tohto clánku, alebo na základe rozhodnutia podla clánku 4 toho istého clánku ukladajúceho podnikom podrobit sa inspekcii. Ak Komisia pristúpi k inspekcii podla clánku 20 ods. 3, je podla tohto odseku povinná vcas pred inspekciou informovat o inspekcii príslusný orgán clenského státu, na ktorého území sa má inspekcia vykonávat. Ak Komisia pristúpi k inspekcii podla odseku 4, ten ju zaväzuje prijat rozhodnutie o nariadení inspekcie az po konzultáciách s príslusným orgánom clenského státu, na ktorého území sa má inspekcia vykonávat. 49 Podla clánku 20 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 je pomoc vnútrostátnych orgánov na vykonanie inspekcie nevyhnutná, ak sa podnik inspekcii bráni, pricom ak táto pomoc vyzaduje povolenie súdneho orgánu, poziada sa o takéto povolenie v súlade s odsekom 7. Podla odseku 8 je teda vnútrostátny súdny orgán oprávnený skontrolovat, ci je rozhodnutie Komisie nariadujúce inspekciu pravé a ci plánované donucovacie opatrenia na vykonanie inspekcie nie sú zaujaté alebo neprimerané vzhladom na predmet inspekcie, pricom kontrola zákonnosti rozhodnutia Komisie je vyhradená súdom Spolocenstva. 50 Z toho vyplýva, ze clánok 20 nariadenia c. 1/2003 zakladá jasné rozlísenie najmä medzi rozhodnutiami prijatými Komisiou na základe odseku 4 tohto clánku na jednej strane a ziadostou o pomoc predlozenou vnútrostátnym súdnym orgánom na základe odseku 7 toho istého clánku na druhej strane. 51 Zatial co len súdy Spolocenstva sú príslusné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prijatého Komisiou podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, ako vyplýva najmä z odseku 8 in fine tohto clánku, povolenie na pouzitie donucovacích opatrení podla clánku 20 ods. 7 nariadenia c. 1/2003 sa ziada len od vnútrostátneho súdu, ktorému v prípade potreby pomáha Súdny dvor v rámci prejudiciálneho konania a ktorému s výhradou prípadných vnútrostátnych zalobných prostriedkov nálezí rozhodnút, ci mu informácie poskytnuté Komisiou v rámci uvedenej ziadosti umoznujú vykonat kontrolu, ktorá mu vyplýva z clánku 20 ods. 8 nariadenia c. 1/2003, a ci sa na základe nich môze o jemu predlozenej ziadosti vyslovit [pozri v tomto zmysle v súvislosti s nariadením Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvým nariadením implementujúcim clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3, dalej len "nariadenie c. 17") rozsudok Roquette Frčres, uz citovaný v bode 29 vyssie, body 39, 67 a 68]. 52 Vnútrostátny súdny orgán, na ktorý sa podáva ziadost podla clánku 20 ods. 7 nariadenia c. 1/2003, má podla odseku 8 tohto clánku a judikatúry (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudok Roquette Frčres, uz citovaný v bode 29 vyssie) moznost poziadat Komisiu o upresnenia, najmä pokial ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu k podozreniu o porusení clánkov 81 ES a 82 ES, o závaznosti porusenia a o spôsobe úcasti dotknutého podniku. Preskúmanie Súdom prvého stupna, ktorý môze konstatovat nedostatocnost informácií poskytnutých Komisiou uvedenému orgánu, zahrna opätovné zhodnotenie posúdenia dostatocného charakteru poskytnutých informácií uz vykonaného týmto orgánom. Túto kontrolu pritom nemozno pripustit, kedze posúdenie vykonané vnútrostátnym súdnym orgánom môze podliehat len kontrolám vyplývajúcim z vnútrostátnych opravných prostriedkov, ktoré mozno podat proti rozhodnutiam tohto orgánu. 53 Preto tvrdenia zalobkyne na podporu jej prvého zalobného dôvodu treba ako celok zamietnut ako neúcinné, kedze spochybnujúc obsah napadnutého rozhodnutia predpokladajú opätovné posúdenie v rámci clánku 20 ods. 8 nariadenia c. 1/2003 Súdom prvého stupna posúdenia, ktoré uz vykonal Juge des libertés, týkajúce sa dostatocného charakteru informácií predlozených mu Komisiou na úcely získania povolenia ziadaného na základe clánku 20 ods. 7 nariadenia. Súd prvého stupna totiz nie je príslusný na kontrolu ako vnútrostátny súd, pred ktorým prebieha konanie podla tohto ustanovenia, vykonáva úlohy, ktoré mu vyplývajú z odseku 8 clánku 20. 54 Dalej treba pripomenút, ze zákonnost aktu treba posúdit v súvislosti s právnymi a skutkovými okolnostami existujúcimi ku dnu prijatia tohto aktu (rozsudky Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7, a Súdu prvého stupna z 15. júla 2004, Valenzuela Marzo/Komisia, T-384/02, Zb. VS s. I-A-235 a II-1035, bod 98). Preto uplatnenie rozhodnutia nariadujúceho inspekciu alebo posúdenie vnútrostátnym súdnym orgánom skutocností v tomto rozhodnutí uvedených v rámci ziadosti Komisie podla clánku 20 ods. 7 nariadenia c. 1/2003 nemá vplyv na zákonnost rozhodnutia nariadujúceho inspekciu. 55 V rámci tohto zalobného dôvodu treba teda posúdit len z hladiska skutocností pozadovaných clánkom 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, ako ho vykladá judikatúra, ci sú tvrdenia zalobkyne týkajúce sa oznámenia o porusení povinnosti lojálnej spolupráce Komisie dôvodné. 56 Z tohto hladiska clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 definuje podstatné skutocnosti, ktoré sa musia uvádzat v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu, a Komisii ukladá uviest predmet a úcel inspekcie, dátum, kedy má zacat, pokuty podla clánkov 23 a 24 uvedeného nariadenia a právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom. 57 Odôvodnenie rozhodnutí nariadujúcich inspekciu má tak preukázat oprávnený charakter plánovanej kontroly v dotknutých podnikoch a tiez tieto podniky oboznámit s ich povinnostou spolupráce, pricom sa ale úplne chránia ich práva na obranu (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88, Zb. s. I-2859, bod 29, a Roquette Frčres, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 47). 58 Poziadavka, podla ktorej Komisia musí uviest predmet a úcel inspekcie je základnou garanciou práv na obranu dotknutých podnikov, a preto rozsah povinnosti odôvodnenia rozhodnutí nariadujúcich inspekciu nemozno obmedzit z dôvodov týkajúcich sa úcinnosti inspekcie. Z tohto hladiska je pravda, ze Komisia nie je povinná ani oznámit príjemcovi takéhoto rozhodnutia vsetky informácie, ktorými disponuje v súvislosti s údajným porusením, ani presne vymedzit relevantný trh, ani toto porusenie právne presne kvalifikovat, ani uviest obdobie, v ktorom k tomuto poruseniu doslo, ale je povinná uviest, a to co najpresnejsie, predpoklady, ktoré má v úmysle preverit, t. j. predmet vysetrovania a skutocnosti, ktorých sa inspekcia týka (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudky Súdneho dvora zo 17. októbra 1989, Dow Benelux/Komisia, 85/87, Zb. s. 3137, bod 10; Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 41, a Roquette Frčres, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 48). 59 Na tento úcel je Komisia tiez povinná jasne v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu uviest opis podstatných skutocností údajného porusenia, pricom uvedie predpokladaný relevantný trh a povahu údajných obmedzení hospodárskej sútaze, vysvetlenia týkajúce sa spôsobu, akým je údajne podnik dotknutý inspekciou v porusení zahrnutý, predmet vysetrovania a skutocnosti, ktoré sa majú preverit, ako aj právomoci, ktoré majú vysetrovatelia Spolocenstva (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudky Súdneho dvora z 26. júna 1980, National Panasonic/Komisia, 136/79, Zb. s. 2033, bod 26, a Roquette Frčres, uz citovaný v bode 29 vyssie, body 81, 83 a 99). 60 Na preukázanie dôvodného charakteru inspekcie je Komisia v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu povinná jasne a podrobne uviest, ze disponuje informáciami a dôlezitými faktickými skutocnostami, ktoré ju vedú k podozreniu, ze sa dotknutý podnik dopustil porusenia (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudok Roquette Frčres, uz citovaný v bode 29 vyssie, body 55, 61 a 99). 61 V tomto prípade treba konstatovat, ze ak je pravda, ze napadnuté rozhodnutie, citované v bodoch 15 az 17 vyssie, je formulované vseobecne, zároven obsahuje podstatné skutocnosti pozadované clánkom 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 a judikatúrou. Uvádza predmet a ciel inspekcie, pricom jasne vymenúva podstatné skutocnosti údajného porusenia, pomenúva údajný relevantný trh - prístup k vysokorýchlostnému internetu urceného domácnostiam vo Francúzsku -, uvádza povahu údajných obmedzení hospodárskej sútaze zalobkynou - tarifikacnú prax, ktorá je v rozpore s clánkom 82 ES -, vysvetlenia týkajúce sa spôsobu, akým bola zalobkyna údajne v uvedenom porusení zahrnutá - spôsobila ho ona sama -, predmet vysetrovania a skutocnosti, ktorých sa inspekcia týka, - informácie týkajúce sa uvedenej praxe, osobitne skutocnosti, na základe ktorých mozno preukázat mieru pokrytia nákladov zalobkyne, a týkajúce sa uplatnenia stratégie obmedzovania a potlacovania konkurentov, s ktorými mohli byt oboznámení len niekolkí pracovníci France Télécom a/alebo zalobkyne a ktoré sa mali hladat v celej budove podniku, v jeho obchodných knihách a iných úradných záznamoch a prípadne ústne, - právomoci patriace vysetrovatelom Spolocenstva, den zacatia inspekcie - 2. jún 2004 -, sankcie podla clánkov 23 a 24 nariadenia c. 1/2003 a moznost podat proti Komisii zalobu na Súd prvého stupna. 62 Pokial ide o oprávnený charakter inspekcie, napadnuté rozhodnutie jasne uvádza, ze Komisia vo svojom spise disponovala závaznými skutocnostami a informáciami, na základe ktorých mohla mat podozrenie o porusení pravidiel hospodárskej sútaze zalobkynou. Komisia tak uvádza, ze najmä získala informácie, ktoré naznacujú, ze zalobkyna uplatnuje tarify prístupu k internetu cez ADSL urceného sirokej francúzskej verejnosti, z ktorých niektoré nepokrývajú variabilné náklady a iné sa nachádzajú pod úrovnou celkových nákladov, co je súcastou plánu vytlacenia konkurentov, a toto správanie tak môze zakladat porusenia clánku 82 ES. Navyse uvádza, ze analýza vykonaná na základe predbezných údajov skutocne preukázala, ze niektoré ponuky zalobkyne, v napadnutom rozhodnutí identifikované, nepokrývajú svoje náklady, ci uz variabilné alebo celkové. 63 V rozpore s tvrdením zalobkyne konanie pred Conseil de la concurrence, rozhodnutie Conseil de la concurrence a ani príkazy obsiahnuté v rozhodnutí zo 16. júla 2003 neumoznujú domnievat sa, ze inspekcia, o ktorej bolo rozhodnuté v tomto prípade, nebola oprávnená. 64 Hoci Conseil de la concurrence vo svojom rozhodnutí z 11. mája 2004 tvrdí, ze "sa javí, ze ani odvetvie, ani podniky, ktoré ho tvoria, neutrpeli na základe uplatnenia taríf Wanadoo závaznú a bezprostrednú skodu", co zdôraznila zalobkyna, domnieva sa, ze "nemozno vylúcit, ze na cast tarifikacnej praxe uplatnovanej Wanadoo sa uplatní... clánok 82 [ES], kedze má vplyv na podstatnú cast vnútrostátneho územia". Tiez v uvedenom rozhodnutí uviedla, ze zalobkyna má na relevantnom trhu dominantné postavenie; ze niektoré odhady príjmov zalobkyne sa javia "málo pravdepodobné"; ze pri ponukách "eXtense 128k/20h Fidélité" a "eXtense 512k/5Go Fidélité" sa zdá, ze ich zalobkyna ponúka pod úrovnou variabilných nákladov, co podla tohto rozhodnutia zakladá silný predpoklad predátorského správania podla judikatúry Spolocenstva, a ze za niektorých predpokladov ponuky "eXtense 128k/20h", "eXtense 512k/5Go Fidélité" a "eXtense 512k Fidélité" nemôzu pokryt ich celkové náklady. 65 Skutocnost, ze ide o rozhodnutie, ktorým sa zamietajú navrhované predbezné opatrenia, je irelevantná, pretoze Conseil de la concurrence toto zamietnutie odôvodnuje chýbajúcim závazným a bezprostredným ohrozením odvetvia alebo podnikov odvetvia a nedostatkom bezprostredného ohrozenia spotrebitela, inými slovami chýbajúcou naliehavostou, a nie nedostatkom zjavnej dôvodnosti podanej staznosti. 66 Z napadnutého rozhodnutia dalej vyplýva, ze napriek tomu, ze rozhodnutie zo 16. júla 2003 obsahovalo príkazy, podla informácií získaných Komisiou sa im zalobkyna pravdepodobne nepodrobila. Dalej zalobkyna nepreukazuje, ze závazné skutocnosti a informácie uvádzané Komisiou v napadnutom rozhodnutí nemohli odôvodnit pouzitie inspekcie. Nedôvodný charakter inspekcie teda nebol preukázaný. 67 Nakoniec je zrejmé, ze zalobkyna vedela o konaní prebiehajúcom pred Conseil de la concurrence, o rozhodnutí Conseil de la concurrence a o príkazoch obsiahnutých v rozhodnutí zo 16. júla 2003. Preto okolnost, ze tieto skutocnosti neboli v napadnutom rozhodnutí uvedené, nemohla mat za úcinok ohrozenie jej práv na obranu alebo zabránenie jej pochopit rozsah jej povinnosti spolupráce s Komisiou pri inspekcii. 68 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba konstatovat, ze povinnosti ulozené Komisii clánkom 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 boli dodrzané, a preto prvú cast prvého zalobného dôvodu nemozno uznat. O druhej casti zalozenej na porusení rozdelenia právomocí a povinnosti lojálnej spolupráce s vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze, ako ich upravuje nariadenie c. 1/2003. - Tvrdenia úcastníkov konania 69 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila rozdelenie právomocí upravené nariadením c. 1/2003 a jeho vykonávacími predpismi a porusila svoju povinnost lojálnej spolupráce s vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a clánku 10 ES. 70 Nariadenie c. 1/2003 decentralizovalo právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze jednak na základe zásady subsidiarity uvedenej v nariadení c. 1/2003 a jednak zásady spolupráce medzi orgánmi poverenými uplatnovaním práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Nariadenie c. 1/2003 totiz zaviedlo európsku siet hospodárskej sútaze a systém právomocí a spolupráce medzi clenmi tejto siete. Táto zásada spolupráce je ustanovená najmä v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, v oznámení Komisie týkajúcom sa spolupráce v rámci siete orgánov hospodárskej sútaze [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 43, dalej len "oznámenie Komisie") a v Spolocnom vyhlásení Rady a Komisie z 10. decembra 2002 o fungovaní siete orgánov hospodárskej sútaze [neoficiálny preklad] (vyhlásenie zapísané do zápisnice zo zasadnutia Rady o prijatí nariadenia c. 1/2003, dokument c. 15435/02 ADD 1, dalej len "spolocné vyhlásenie"). 71 Na základe oboch uvedených zásad Komisia vo svojom oznámení definovala pravidlá rozdelenia právomocí medzi clenmi siete. Podla zalobkyne napadnuté rozhodnutie tieto pravidlá porusilo. Po prvé, podla oznámenia Komisie bola orgánom príslusným na posúdenie prípadu Conseil de la concurrence a Komisia nebola v lepsej pozícii. Preto sa inspekcia nemohla zacat zbavením právomoci Conseil de la concurrence a pridelenia veci Komisii, takze nariadená inspekcia nebola oprávnená. Po druhé, priamy zásah Komisie je nedôvodný, pretoze Conseil de la concurrence disponuje právomocami inspekcie a Komisia ju mohla poziadat, aby túto právomoc vyuzila. Po tretie, aj keby sa malo na napadnuté rozhodnutie hladiet ako na zákonné, Komisia bola povinná uplatnit clánok 22 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, a teda zaclenit Conseil de la concurrence do opatrení inspekcie a poverit tento orgán vsetkými potrebnými úlohami. 72 Komisia predovsetkým namieta, ze táto cast prvého zalobného dôvodu zalozená na porusení rozdelenia právomocí vyplývajúcich z nariadenia c. 1/2003 je neprípustná, pretoze presne neuvádza dôvod neplatnosti. Neodkazuje na ziadne konkrétne ustanovenie nariadenia. Zmluva ES a nariadenie c. 1/2003 totiz stanovujú paralelné právomoci na uplatnenie clánkov 81 ES a 82 ES. Pokial ide o spolocné vyhlásenie a oznámenie Komisie, tie obsahujú len údaje o spôsobe, akým orgány siete môzu koordinovat svoju cinnost a ponechávajú právomoc Komisie kedykolvek zasiahnut proti kazdému poruseniu clánkov 81 ES a 82 ES. 73 Pokial ide o zásadu subsidiarity, predovsetkým nariadenie c. 1/2003 len uvádza, ze jeho prijatie nejde nad rámec toho, co je nevyhnutné na úcinné uplatnovanie Zmluvy, cím sa v kazdom prípade neovplyvnia právomoci Komisie vykonat vysetrovanie. Dalej, kedze Komisia disponuje v jednotlivých prípadoch právomocou priameho uplatnovania Zmluvy, nemozno zásadu subsidiarity vykladat spôsobom, ktorý by ju tejto právomoci zbavoval. Nakoniec dovolávanie sa tejto zásady je odôvodnené nedostatocne, pretoze zásah Komisie sa obmedzil na fázu predbezného vysetrovania predtým, nez by Komisia rozhodla o prípadnej potrebe zacat konanie. 74 Dalej oznámenie Komisie nemá záväzné právne úcinky a okrem toho výklad kritérií pridelovania prípadov zalobkynou je nesprávny. Komisia je vzdy a v kazdom momente oprávnená zacat konanie. Komisia pre úplnost dodáva, ze na jednej strane niektoré skutocnosti prípadu hovoria v prospech preskúmania podstaty veci útvarmi Komisie a na druhej strane, ze rozhodnutie vykonat inspekciu a sama preskúmat podstatu veci bolo predmetom spolupráce s francúzskymi orgánmi. Zákonnost napadnutého rozhodnutia vsak v kazdom prípade nezávisí od otázky, ci rozhodnutie bolo predmetom predchádzajúcich diskusií a úzkej spolupráce s vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze, pretoze jedinou povinnostou Komisie v tejto súvislosti bola povinnost uvedená v poslednej vete clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, ktorej porusenia sa zalobkyna nedovoláva. 75 Nakoniec clánok 22 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nemá vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. Nariadenie totiz Komisiu nezaväzuje zverit niektoré úlohy vnútrostátnym orgánom. 76 Komisia z predchádzajúcich úvah vyvodzuje záver, ze neporusila ziadnu z povinností spolupráce s francúzskymi orgánmi hospodárskej sútaze. - Posúdenie Súdom prvého stupna 77 Predovsetkým treba zamietnut tvrdenie Komisie, ze táto cast prvého zalobného dôvodu je neprípustná, pokial sa zakladá na porusení rozdelenia právomocí vyplývajúcich z nariadenia c. 1/2003. Nedostatok identifikovania konkrétneho ustanovenia nariadenia v tomto zmysle nemôze spôsobit neprípustnost tejto casti argumentácie zalobkyne, pretoze tá v podstate tvrdí, ze je to systém rozdelenia právomocí vyplývajúci z nariadenia c. 1/2003, ktorý bol porusený, a ze základom jej argumentácie je otázka skutocnej existencie tohto systému. 78 Treba teda skúmat, ci napadnutým rozhodnutím Komisia porusila rozdelenie právomocí alebo povinnost lojálnej spolupráce s vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze, ako vyplývajú zo zásady subsidiarity, clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, oznámenia Komisie, spolocného vyhlásenia a clánku 22 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 79 Pokial ide na prvom mieste o rozdelenie právomocí medzi Komisiu a vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze, treba podotknút, ze nariadenie c. 1/2003 zrusuje predchádzajúci centralizovaný systém a v súlade so zásadou subsidiarity organizuje sirsie zdruzenie vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze, pricom ich na tento úcel oprávnuje vykonávat právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Systematika nariadenia sa vsak zakladá na vyzývanej úzkej spolupráci, ktorá sa má rozvinút medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov organizovanými v sieti, pricom konkrétny spôsob tejto spolupráce má stanovit Komisia. Uvedené nariadenie okrem toho nespochybnuje vseobecnú právomoc priznanú Komisii judikatúrou (rozsudok Súdneho dvora zo 14. decembra 2000, Masterfoods, C-344/98, Zb. s. I-11369, body 46 a 48). Komisii sa totiz nariadením c. 1/2003 priznáva velmi siroká právomoc vysetrovania a v kazdom prípade rozhodovat o zacatí konania o porusení, co zakladá zbavenie právomoci orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. Komisia si teda ponecháva pri vysetrovaní porusení rozhodujúcu rolu. 80 Zalobkyna preto vykladá spoluprácu zavedenú nariadením c. 1/2003 medzi Komisiou a vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov nesprávne. Ziadne z ustanovení nariadenia nestanovuje pravidlo rozdelenia právomocí, ako sa nan odvoláva zalobkyna, podla ktorej Komisia nie je oprávnená vykonat inspekciu, ak uz v tej istej veci koná orgán hospodárskej sútaze clenského státu. Na rozdiel od toho clánok 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze Komisia si ponecháva moznost zacat konanie týkajúce sa prijatia rozhodnutia, aj ked uz vnútrostátny orgán vo veci koná, len s výhradou konzultácie s dotknutým vnútrostátnym orgánom. 81 Preto je Komisia a fortiori povinná vykonat inspekciu, akú nariadila v tomto prípade. Rozhodnutie nariadujúce inspekciu je totiz len prípravným aktom pre konanie vo veci samej, ktorý nezahrna formálne zacatie konania v zmysle clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003, pricom samotné rozhodnutie o inspekcii neuvádza zámer Komisie prijat rozhodnutie týkajúce sa veci samej (pozri v tomto zmysle v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudok Súdneho dvora zo 6. februára 1973, Brasserie de Haecht, 48/72, Zb. s. 77, bod 16). Odôvodnenie c. 24 nariadenia c. 1/2003 okrem toho uvádza, ze Komisia by mala mat oprávnenie vykonat také inspekcie, ktoré sú potrebné na odhalenie akéhokolvek porusenia clánku 82 ES, a clánok 20 ods. 1 uvedeného nariadenia výlucne stanovuje, ze Komisia, aby mohla plnit povinnosti, ktoré jej urcuje toto nariadenie, môze pristúpit k vsetkým potrebným inspekciám. 82 Z toho vyplýva, ze nariadenie c. 1/2003 nezavádza systém rozdelenia právomocí, ako sa ho dovoláva zalobkyna. Tvrdenie zalozené na jeho porusení teda uznat nemozno. 83 Pokial ide na druhom mieste o oznámenie Komisie, ktoré podla zalobkyne tiez rozdeluje právomoci medzi Komisiu a vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze a ktoré bolo v tomto prípade porusené, treba na jednej strane zdôraznit, ze jeho bod 4 upresnuje, ze konzultácie a výmeny informácií v rámci siete sú vecou medzi orgánmi konajúcimi vo verejnom záujme a ze podla jeho bodu 31 nepriznáva dotknutým podnikom individuálne právo, aby jeho prípad posudzoval daný orgán. Zalobkyna teda nemôze dôvodne tvrdit, ze podla tohto oznámenia Komisie mohla v tejto veci konat len Conseil de la concurrence. 84 Na druhej strane treba konstatovat, ze argumentácia zalobkyne sa obmedzuje len na samotné znenie oznámenia Komisie. Jeho bod 8, na ktorý zalobkyna odkazuje, skutocne vymenúva podmienky, za ktorých sa môze orgán povazovat za príslusný na konanie vo veci. Pouzitie slova "môct" vsak preukazuje, ze ide len o moznost delenia úloh, ktorú nemozno povazovat za povinnost Komisie vo veci nekonat alebo vec nesetrit, ak sú splnené podmienky uvedené v bode 8. Navyse podla bodu 5 oznámenia Komisie si kazdý clen siete ponecháva úplnú volnost pri rozhodnutí, ci bude vec vysetrovat, a bod 55 v súlade s clánkom 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze Komisia môze v kazdom prípade prevziat vec, v ktorej koná vnútrostátny orgán. Musí mat teda právomoc pristúpit k inspekcii. Preto nie je argumentácia zalobkyne zalozená na oznámení Komisie dôvodná. 85 Na tretom mieste, pokial ide o spolocné vyhlásenie, jeho bod 3 uvádza, ze je politickej povahy a nevytvára ziadne práva ani povinnosti. Zalobkyna sa teda dovoláva tohto dokumentu na úcely zrusenia predmetného právneho aktu Spolocenstva nedôvodne. Spolocné vyhlásenie v kazdom prípade vo svojom bode 22 uvádza, ze Komisia môze konat vo veci, aj ked sa uz o nej vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze dozvedel, za podmienky, ze mu, ako aj dalsím clenom siete podá vysvetlenia o dôvodoch, na základe ktorých uplatnuje clánok 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003. Pritom uz bolo zdôraznené, ze napadnuté rozhodnutie nie je uplatnením clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 a ze Komisia sa teda v tomto prípade musí povazovat za oprávnenú na pristúpenie k inspekcii. 86 Pokial ide na stvrtom mieste o povinnost lojálnej spolupráce s vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a clánku 10 ES, postací konstatovat, ze ustanovenie nariadenia c. 1/2003 stanovuje vseobecné pravidlo, podla ktorého sú Komisia a vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze povinné úzko spolupracovat, ale Komisii neukladá vzdat sa vykonania inspekcie vo veci, v ktorej uz paralelne koná vnútrostátny orgán. Z vyssie skúmaných ustanovení a najmä clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 naopak vyplýva, ze zásada spolupráce zahrna, ze Komisia a vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze môzu prinajmensom v predbezných fázach, v ktorých konajú, pracovat paralelne. Okrem toho zalobkyna nespochybnuje, ze Komisia bola pred prijatím napadnutého rozhodnutia skutocne v kontakte s dotknutými vnútrostátnymi orgánmi. Pokial ide o clánok 10 ES, zalobkyna sa uspokojuje s odvolaním sa na jeho porusenie bez toho, aby toto tvrdenie rozviedla inak, nez len odkazom na clánok 11 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Z toho vyplýva, ze údajné porusenie týchto clánkov nebolo preukázané. 87 Na piatom mieste, pokial ide o tvrdenie zalozené na clánku 22 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, to je neúcinné. Toto ustanovenie sa totiz obmedzuje na stanovenie moznosti Komisie poverit castou svojich úloh vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze, pricom to nestanovuje ako jej povinnost. 88 Nakoniec, pokial ide na siestom mieste o tvrdenie zalozené na zásade subsidiarity uvedenej v clánku 5 druhom odseku ES, treba pripomenút, ze podla nej Spolocenstvo vyvíja cinnost v oblastiach, ktoré nepatria do jeho výlucnej právomoci, len vtedy a len v takom rozsahu, pokial ciele navrhované touto cinnostou nemôzu byt uspokojivo dosiahnuté clenskými státmi a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej cinnosti mozno ich lepsie dosiahnut prostredníctvom Spolocenstva. 89 V tomto prípade sa odkaz na zásadu subsidiarity vykonaný v nariadení c. 1/2003 obmedzuje na to, ze uvádza, ze nariadenie c. 1/2003 je s touto zásadou v súlade. Okrem toho Protokol o uplatnovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý je prílohou Zmluvy, v odseku 3 upresnuje, ze zásada subsidiarity nespochybnuje právomoci udelené Spolocenstvu touto Zmluvou tak, ako ich vykladá Súdny dvor (rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2005, Alliance for Natural Health a i., C-154/04 a C-155/04, Zb. s. I-6451, bod 102). Táto zásada teda nespochybnuje právomoci udelené Komisii Zmluvou, medzi ktoré patrí uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze a najmä práva pristúpit k inspekcii na úcely posúdenia skutocnej existencie údajných porusení. Okrem toho a v kazdom prípade, ako to uz bolo uvedené, je predmetná cinnost Komisie predbeznou cinnostou, ktorá nezahrna formálne zacatie konania v zmysle clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003. Prijatie napadnutého rozhodnutia teda nemá za úcinok zbavenie veci Conseil de la concurrence. Porusenie zásady subsidiarity teda nebolo preukázané. 90 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze Komisia porusila pravidlo rozdelenia právomocí, ktoré jej zakazovalo vykonat predmetnú inspekciu, porusila svoju povinnost lojálnej spolupráce s vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze, ako ju stanovuje najmä nariadenie c. 1/2003, alebo ze porusila zásadu subsidiarity. Druhá cast prvého zalobného dôvodu je teda nedôvodná. 91 Prvý zalobný dôvod teda treba zamietnut ako celok. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení Komisiou jej povinnosti nestranne a starostlivo preskúmat vsetky relevantné skutocnosti daného prípadu Tvrdenia úcastníkov konania 92 Zalobkyna tvrdí, ze podla judikatúry, ak Komisia disponuje volnou úvahou, je povinná dodrzat záruky vyplývajúce z právneho poriadku Spolocenstva, medzi ktoré patrí najmä povinnost nestranne a starostlivo preskúmat vsetky relevantné skutocnosti daného prípadu. V tomto prípade Komisia túto svoju povinnost porusila tým, ze predtým, nez sa rozhodla pristúpit k inspekcii, nevzala do úvahy skutocnost, ze vo veci ponúk uvedených na trh zalobkynou v januári a vo februári 2004 uz konala Conseil de la concurrence, ktorá konstatovala, ze kvalifikovanie predátorského správania je vysoko nepravdepodobné. Zalobkyna sa domnieva, ze aj ked mozno pripustit, ze Komisia inak posúdi struktúru a vývoj francúzskeho trhu sluzieb prístupu k vysokorýchlostnému internetu ako Conseil de la concurrence, aj tak bola povinná svojej informácie porovnat s informáciami uvedenými v rozhodnutí Conseil de la concurrence. Existenciu rozhodnutia Conseil de la concurrence pritom vôbec neuviedla. Toto porusenie bolo spojené so zjavným nesprávnym posúdením a pritazujú mu kontakty Komisie so spravodajcom Conseil de la concurrence a s AOL. Starostlivé a nestranné preskúmanie by spocívalo vo vysvetlení, preco bola inspekcia nevyhnutná napriek rozhodnutiu Conseil de la concurrence. 93 Komisia namieta, ze tento zalobný dôvod treba zamietnut. Preskúmala starostlivo a nestranne vsetky relevantné skutocnosti prípadu, najmä rozhodnutie Conseil de la concurrence a svoje vlastné rozhodnutie zo 16. júla 2003. Neuistila sa o existencii porusenia, mala len pochybnosti zalozené na informáciách získaných najmä od viacerých konkurencných operátorov zalobkyne. Navyse samotné rozhodnutie Conseil de la concurrence jej poskytlo dostatocné údaje o pravdepodobnej existencii porusenia. Nakoniec okrem tohto rozhodnutia a stretnutí so spravodajcom Conseil de la concurrence uskutocnila Komisia tiez viacero stretnutí s úradníkom Conseil de la concurrence zodpovedným za kontakty s Komisiou. Posúdenie Súdom prvého stupna 94 Medzi záruky poskytnuté právnym poriadkom Spolocenstva v správnych konaniach patrí najmä zásada správneho úradného postupu, na ktorú sa viaze povinnost príslusnej institúcie preskúmat so starostlivostou a nestrannostou vsetky relevantné okolnosti daného prípadu (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 404). 95 V tomto prípade v podstate zalobkyna Komisii vytýka, ze porusila túto povinnost tým, ze nevzala do úvahy rozhodnutie Conseil de la concurrence a neporovnala obsah tohto rozhodnutia s informáciami, ktoré mala. Tomuto poruseniu zo strany Komisie pritazuje skutocnost, ze udrzovala kontakty so spravodajcom Conseil de la concurrence povereným touto vecou a s AOL, konkurentom zalobkyne. 96 Túto argumentáciu nemozno prijat. 97 Predovsetkým skutocnost, ze rozhodnutie Conseil de la concurrence nie je uvedené v napadnutom rozhodnutí, nepostacuje na vyvodenie záveru, ze ho Komisia nezohladnila. Kontakty medzi Komisiou a spravodajcom Conseil de la concurrence, bez ohladu na ich rolu zohrávanú uvedeným spravodajcom, v rámci procesu vypracovávania a prijímania rozhodnutia Conseil de la concurrence naopak majú tendenciu preukázat, ze Komisia bola pri prijímaní napadnutého rozhodnutia o jeho existencii dobre informovaná, alebo prinajmensom bola informovaná o jeho blízkom prijatí, ako aj o prebiehajúcom konaní pred Conseil de la concurrence. 98 Dalej viaceré skutocnosti uvedené Conseil de la concurrence v jej rozhodnutí, uvedené v bodoch 64 a 65 vyssie, bez ohladu na výsledok posúdenia, ktoré bolo vykonané vo veci samej, hovoria v prospech rozhodnutia nariadujúceho inspekciu. Nemozno teda ani vyvodit záver, ze Komisia skutocne toto rozhodnutie odignorovala, ani sa domnievat, ze Komisia vysvetlila, preco bola inspekcia nevyhnutná napriek uvedenému rozhodnutiu Conseil de la concurrence. 99 Z toho vyplýva, ze sa nemozno domnievat, ze Komisia nepreskúmala vsetky relevantné skutocnosti daného prípadu nestranne a starostlivo alebo ze sa pri skúmaní týchto skutocností dopustila zjavného nesprávneho posúdenia. Kontakty Komisie so spravodajcom Conseil de la concurrence a AOL nemôzu toto posúdenie spochybnit, kedze nebolo konstatované ziadne porusenie povinnosti Komisie preskúmat starostlivo a nestranne vsetky relevantné skutocnosti daného prípadu. 100 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba druhý zalobný dôvod zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 101 Zalobkyna tvrdí, ze podla clánku 253 ES je Komisia povinná svoje rozhodnutia odôvodnit. Podla ustálenej judikatúry je povinná svoje dôvody uviest jasným a jednoznacným spôsobom umoznujúcim dotknutým osobám spoznat zdôvodnenie prijatého opatrenia a súdu Spolocenstva vykonat jeho kontrolu zákonnosti predmetného opatrenia. 102 Napadnuté rozhodnutie je pritom podla nej odôvodnené nedostatocne. Neuvádza zdôvodnenie umoznujúce nezohladnit existenciu vnútrostátneho konania o tých istých skutocnostiach, neprihliadnut na konstatovania Conseil de la concurrence alebo vziat do úvahy, ze inspekcia bola nevyhnutná a primeraná. Okrem toho Komisia neodôvodnuje záver, ze rozhodnutie Conseil de la concurrence nezbavovalo opatrenie rozhodnutej inspekcie jeho nevyhnutného a primeraného charakteru, neuvádzalo existenciu tohto rozhodnutia a v podstatných skutocnostiach mu odporovalo. Zalobkyna teda nemôze pochopit odôvodnenie tak závazného opatrenia, akým je inspekcia v tomto prípade. Komisia tak porusila svoju povinnost odôvodnenia a napadnuté rozhodnutie treba zrusit. 103 Komisia namieta, ze clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 definuje prvky odôvodnenia rozhodnutia nariadujúceho inspekciu ako uvedenie predmetu a ciela inspekcie. Poskytnuté odôvodnenie navyse splna poziadavky odôvodnenia stanovené judikatúrou týkajúcou sa clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17, ktoré znie rovnako ako clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. Komisia najmä nebola povinná kvalifikovat porusenie ani svoje rozhodnutie odôvodnit vo vztahu k vsetkým skutocnostiam, ktoré mohli vyplývat z rozhodnutia vnútrostátneho orgánu týkajúceho sa ochranných opatrení. Okrem toho faktické posúdenie skutocností, ktoré mala k dispozícii, nebolo súcastou prvkov odôvodnenia, ktoré bola Komisia povinná oznámit príjemcovi rozhodnutia nariadujúceho inspekciu. Pokial ide o nespomenutie rozhodnutia Conseil de la concurrence, to je irelevantné, pretoze nemôze bránit zalobkyni pochopit napadnuté rozhodnutie ani jej dôvodom na obranu, ani Súdu prvého stupna vykonat svoju kontrolu. 104 Nakoniec Komisia nie je povinná osobitne odôvodnit svoje posúdenie prílezitosti vykonat setrenie alebo spôsob, akým zdiela úlohy s vnútrostátnymi orgánmi v konkrétnom prípade. Posúdenie Súdom prvého stupna 105 Povinnost odôvodnit individuálne rozhodnutie vseobecne vyplývajúca z clánku 253 ES má za ciel umoznit súdu Spolocenstva vykonávat svoju kontrolu nad zákonnostou rozhodnutia a poskytnút dotknutej osobe dostatocné údaje o tom, ci je rozhodnutie dobre odôvodnené alebo ci je postihnuté vadami umoznujúcimi napadnút jeho zákonnost, pricom bolo upresnené, ze rozsah tejto povinnosti závisí od povahy predmetného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý (rozsudky Súdu prvého stupna z 25. októbra 1984, Instituut Electronenmicroscopie, 185/83, Zb. s. 3623, bod 38, a Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, T-349/03, Zb. s. II-2197, body 62 a 63). 106 Pokial ide o rozhodnutia Komisie nariadujúce inspekciu, treba pripomenút, ze clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 definuje podstatné prvky, ktoré musia byt uvedené v odôvodnení takého rozhodnutia. Pritom sa uz v bode 68 vyssie konstatovalo, ze porusenie tohto ustanovenia nebolo preukázané, pretoze Komisia najmä nie je povinná odôvodnit svoje rozhodnutie pristúpit k inspekcii vzhladom na skutocnosti uvedené zalobkynou. 107 Z toho vyplýva, ze tretí zalobný dôvod zalozený na nedostatocnosti odôvodnenia treba zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality Tvrdenia úcastníkov konania 108 Zalobkyna tvrdí, ze podla judikatúry musia byt opatrenia Komisiou rozhodnutých inspekcií proporcionálne a nevyhnutné vzhladom na sledovaný úcel. Za predpokladu, ze cielom sledovaným Komisiou bolo preverit, ci desat ponúk uvedených Wanadoo v januári a februári 2004 zakladalo prax predátorských cien zakázaných clánkom 82 ES, nebol odkaz na právomoci inspekcie zverené Komisii clánkom 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 proporcionálny. Mnozstvo informácií o príjmoch a príslusných nákladoch predmetných ponúk uz zozbierala Conseil de la concurrence a nehrozilo, ze by sa akákolvek informácia znicila alebo utajila. Navyse tieto informácie bolo mozné získat menej zasahujúcim spôsobom nez inspekciou. 109 Dalej sporné konanie uz preukázalo, ze náhrada Wanadoo jej strát, a teda existencia praxe údajných predátorských cien a ich úcinku vytlacenia konkurentov bola velmi nepravdepodobná. Za týchto podmienok bolo kvalifikovanie predmetných skutocností vzhladom na clánok 82 ES neurcité a inspekcia nebola vzhladom na jej ciel preukázania existencie porusenia nevyhnutná ani proporcionálna, dokonca sama uvedená inspekciou bola porusením. 110 Zalobkyna dodáva, ze Komisia neuviedla dôvody, pre ktoré nemohla získat preverenie údajov poskytnutých Wanadoo menej zasahujúcim spôsobom nez inspekciou, ako napríklad na základe technických konstatovaní znalca. Pokial ide o hladanie informácií týkajúcich sa prípadného zámeru vytlacenia konkurentov, Komisia neposkytla ziadne údaje, ktoré by umoznovali preukázat, ze jej boli dorucené informácie, z ktorých vyplývalo, ze predmetné ponuky boli súcastou stratégie obmedzovania a potlacovania konkurentov. Zalobkyna z toho vyvodzuje záver, ze napadnuté rozhodnutie sa musí zrusit z dôvodu, ze porusuje zásadu proporcionality. 111 Komisia odpovedá tým, ze zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva nesli nad rámec toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela. Proporcionalita rozhodnutia nariadujúceho inspekciu závisí od závaznosti údajného porusenia, moznosti, ktorú inspekcia umoznuje dosiahnut z dôveryhodných informácií, pokial ide o existenciu uvedeného porusenia, a porovnania úcinnosti, ktorú mozno vyvodit z takej inspekcie vo vztahu k iným opatreniam v rámci vysetrovania. Vzhladom na skutocnosti daného prípadu a najmä na skutocnost, ze informácie získané Conseil de la concurrence boli aspon scasti posúdené týmto orgánom ako nereálne, bola uvedená zásada dodrzaná. 112 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze volba, ktorú robí Komisia medzi inspekciou nariadenou prostredníctvom rozhodnutia a iným, menej zasahujúcim opatrením vysetrovania, závisí len od potrieb vysetrovania primeraného vzhladom na konkrétne osoby v danom prípade, ale nevyzaduje existenciu výnimocných okolností. 113 Komisia dodáva, ze tvrdenie zalobkyne, ze Komisia nemohla vykonat inspekciu z dôvodu, ze uz bolo prijaté skorsie rozhodnutie týkajúce sa toho istého podniku bez odkázania na také opatrenie vysetrovania a ze Komisia môze len nariadit inspekciu v priestoroch podniku, je nedôvodné. 114 Nakoniec tvrdí, ze na jednej strane len za podmienok dôkladného vysetrovania si mohla vytvorit stanovisko o existencii prípadného porusenia, a na druhej strane, ze tvrdenia zalobkyne, pokial ide o údajné porusenie, sú v kazdom prípade v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora a Súdu prvého stupna. 115 Napadnuté rozhodnutie teda smerovalo len k umozneniu Komisii zhromazdit skutocnosti potrebné na posúdenie prípadnej existencie porusenia Zmluvy. Na základe tejto skutocnosti nebolo vzhladom na sledovaný ciel neprimerané, a to najmä preto, ze povaha údajného porusenia obsahujúceho úmysel naznacuje, ze informácie, na základe ktorých mozno preukázat závazné porusenie, sú systematicky uchovávané na utajených miestach a ze riziko znicenia a utajenia je znacné. 116 Komisia z vyssie uvedeného vyvodzuje záver, ze zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality je nedôvodný. Posúdenie Súdom prvého stupna 117 Zásada proporcionality, ktorá je castou vseobecných zásad práva Spolocenstva, si vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva nepresahovali hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou úpravou, pricom, ak sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné uchýlit sa k najmenej zasahujúcemu, aby spôsobené tazkosti neboli neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (rozsudky z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 13, a zo 14. júla 2005, Holandsko/Komisia, C-180/00, Zb. s. I-6603, bod 103). 118 V oblasti dotknutej v tomto prípade dodrziavanie zásady proporcionality predpokladá, aby plánované opatrenia nespôsobovali tazkosti neprimerané a neprípustné vo vztahu k cielom sledovaným predmetnou inspekciou (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudok Roquette Frčres, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 76). Volba, ktorú má Komisia vykonat medzi inspekciou vykonanou na základe jednoduchého poverenia a inspekciou nariadenou rozhodnutím, vsak nezávisí len od takých okolností, akými je osobitná závaznost situácie, mimoriadna naliehavost alebo potreba absolútneho utajenia, ale od potreby vysetrovania primeraného vzhladom na osobitosti prípadu. Preto, ak má rozhodnutie o inspekcii Komisii umoznit len zhromazdit skutocnosti nevyhnutné na posúdenie prípadnej existencie porusenia Zmluvy, nie je také rozhodnutie v súlade so zásadou proporcionality (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudky National Panasonic/Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, body 28 az 30, a Roquette Frčres, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 77). 119 V zásade je to Komisia, ktorá má posúdit, ci je daná informácia potrebná na odhalenie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, a hoci uz disponuje informáciami, najmä skutocnostami preukazujúcimi existenciu porusenia, Komisia sa môze oprávnene domnievat, ze je nevyhnutné nariadit doplnujúce preverenia, ktoré jej umoznia lepsie preukázat porusenie alebo jeho trvanie (pozri v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudky Súdneho dvora z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, 374/87, Zb. s. I-3283, bod 15, a Roquette Frčres, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 78). 120 Po prvé, v tomto prípade smeruje napadnuté rozhodnutie k zhromazdeniu informácií týkajúcich sa cenovej praxe zalobkyne, aby sa mohla posúdit prípadná existencia porusenia Zmluvy. Napadnuté rozhodnutie zjavne uvádza, ze Komisia uz disponovala niektorými informáciami týkajúcimi sa zalobkyne. Zároven vsak bola podla judikatúry oprávnená zhromazdovat doplnujúce informácie týkajúce sa najmä stratégie obmedzovania a potlacovania konkurentov, o ktorej bolo tazko predpokladat, ze Komisia by ich mohla získat iným spôsobom nez inspekciou. Po druhé, kedze hladané informácie obsahovali prvky smerujúce k odhaleniu prípadného zámeru vytlácania konkurentov, bolo na úcely primeraného vysetrovania prípustné nariadit inspekciu rozhodnutím, aby sa tak zarucila jej úcinnost. Po tretie, inspekcia nariadená napadnutým rozhodnutím sa obmedzovala na priestory podniku, hoci nariadenie c. 1/2003 za niektorých podmienok umoznuje podriadit inspekcii aj iné priestory vrátane domácností niektorých pracovníkov dotknutého podniku. Vzhladom na tieto skutocnosti sa nejaví, ze Komisia v tomto prípade konala vzhladom na sledovaný ciel neprimeraným spôsobom a ze teda porusila zásadu proporcionality, kedze uplatnenie inspekcie nariadenej prostredníctvom rozhodnutia bolo primerané vzhladom na osobitosti tohto prípadu. 121 Tvrdenia zalobkyne nemôzu tento záver vyvrátit. Po prvé, uz bolo konstatované vyssie, ze rozhodnutie Conseil de la concurrence neposilnuje postavenie zalobkyne, pokial ide o neurcitost existencie údajnej praxe, a neumoznuje teda vylúcit predpoklad Komisie uvedený v napadnutom rozhodnutí, ze zalobkyna pravdepodobne uplatnuje tarify v rozpore s clánkom 82 ES. Prípadná nemoznost Komisie dalej vo veci samej preukázat existenciu predátorských cien na základe skutocností, ktoré zozbierala v rámci predmetnej inspekcie, je irelevantná, pretoze to neumoznuje vyvodit záver o neprimeranom charaktere nariadenej inspekcie. Napadnuté rozhodnutie totiz vseobecným spôsobom tiez uvádza, ze Komisia podozrievala zalobkynu z praxe, ktorá je v rozpore s clánkom 82 ES, co ako také postacovalo na odôvodnenie inspekcie. 122 Po druhé, ako vyplýva z citovanej judikatúry, skutocnost, ze Komisia uz disponovala urcitými skutocnostami, ktoré naznacovali, ze zalobkyna uplatnuje tarify v rozpore s clánkom 82 ES alebo ze uz tieto skutocnosti zozbierala Conseil de la concurrence, a mohla byt teda postúpené Komisii, nie je dostatocná na vyvodenie záveru, ze napadnuté rozhodnutie bolo neprimerané. Judikatúra totiz Komisii priznáva právo vyhladávat doplnujúce informácie, ak uz disponuje údajmi o existencii porusenia. 123 Po tretie, zalobkyna tvrdí nedôvodne, ze Komisia neuviedla ziadne informácie, na základe ktorých by bolo mozné preukázat, ze získala informácie naznacujúce, ze predmetné ponuky boli súcastou stratégie vytlácania konkurentov. Na jednej strane napadnuté rozhodnutie výslovne uvádza, ze tento predpoklad spocíva na informáciách získaných Komisiou, a na druhej strane Komisia nie je povinná v rozhodnutí, akým je napadnuté rozhodnutie, podrobne uviest skutocnosti a informácie, na ktorých je rozhodnutie zalozené (pozri v tomto zmysle v súvislosti s nariadením c. 17 rozsudok Roquette Frčres, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 62). 124 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod treba zamietnut. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na zjavnom nesprávnom posúdení Tvrdenia úcastníkov konania 125 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavného nesprávneho posúdenia, ked v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze celý francúzsky trh ADSL v tom case vykazoval zápornú marzu, hoci rozhodnutie Conseil de la concurrence z 11. mája 2004, ktoré Komisia nemohla nezohladnit, jasne uvádzalo, ze mnohí poskytovatelia internetového prístupu vykazovali zisky a ze jeden operátor potvrdil vykázanie kladnej marze. Komisia teda uviedla nesprávne údaje týkajúce sa základného bodu a zle ponala dôvod zákazu predátorských cien, t. j. obmedzovanie konkurentov. Napadnuté rozhodnutie teda obsahovalo zjavné nesprávne posúdenie, a treba ho preto zrusit. 126 Komisia odpovedá, ze disponovala informáciami zalozenými na tvrdení, ze celý francúzsky trh ADSL vykazoval zápornú marzu a ze v kazdom prípade jej toto postacovalo na vyvodenie záveru, ze skutocnosti, ktorými disponovala, obsahovali závazné informácie o moznom porusení, ktoré jej v tomto prípade umoznovali domnievat sa, ze niektoré z nových ponúk boli uvádzané na trh pod úrovnou ich nákladov. 127 Tento zalobný dôvod je teda neúcinný, pretoze aj keby uvedené tvrdenie bolo nesprávne, nemohlo by spôsobovat nezákonnost napadnutého rozhodnutia. Situácia marze výhodnej pre celé odvetvie totiz nepatrí medzi kritériá relevantné na preukázanie predátorského charakteru cien podniku s dominantným postavením. Predovsetkým, judikatúra preukázala, ze existencia cien nizsích pod priemerom variabilných nákladov umoznuje predpokladat obmedzujúcu povahu cenovej praxe. Dalej podla tvrdenia zalobkyne nemôze íst o predátorské správanie okrem prípadu, ze by vsetci operátori vykázali straty a vsetci boli vytlacovaním ohrození. Pritom uplatnenie clánku 82 ES na cenovú prax týkajúcu sa len casti konkurentov nemozno vylúcit, co potvrdzuje rozhodnutie Conseil de la concurrence. Nakoniec veta uvedená v rozhodnutí Conseil de la concurrence, na ktorú odkazuje zalobkyna, sa v skutocnosti týka len casti dotknutých ponúk a taríf a v kazdom prípade, kedze mala Komisia protichodné informácie, bola oprávnená posúdit dôveryhodnost rôznych svedectiev, ktorými disponovala. V kazdom prípade islo o otázky týkajúce sa podstaty porusenia, pricom odpoved mohla nájst len na základe dôkladného vysetrovania. Posúdenie Súdom prvého stupna 128 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavného nesprávneho posúdenia, ale na podporu tohto tvrdenia len odkazuje na posúdenie vyplývajúce z rozhodnutia Conseil de la concurrence. Pritom toto rozhodnutie sa týka len návrhu na prijatie ochranných opatrení a mozno ho teda vylúcit len na základe vykonania analýzy podstaty skutocností obsiahnutých v spise, ktoré Conseil de la concurrence vyhodnotila iným spôsobom. Okrem toho Komisia sa nemôze povazovat za viazanú faktickým posúdením, ktoré vykonal vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze na základe urcitých skutocností, pokial nemozno vylúcit, ze Komisia disponuje inými skutocnostami vedúcimi práve k inému záveru, nez aký vyvodil uvedený orgán. Z napadnutého rozhodnutia dalej vyplýva, ze Komisia disponovala skutocnostami, ktoré jej slúzili ako základ tvrdenia, ktoré tu zalobkyna napáda. 129 Vzhladom na domnienku zákonnosti spájanú s aktmi institúcií Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C-137/92 P, Zb. s. I-2555, bod 48), podla ktorej znása dôkazné bremeno ten, kto tvrdí nezákonnost takého aktu, a vzhladom na to, ze zalobkyna nepredkladá konkrétne dôkazy na podporu svojho tvrdenia okrem odkazu na rozhodnutie, o ktorom bolo vyssie konstatované, ze je nepresvedcivé, nebolo zjavné nesprávne posúdenie preukázané. 130 Preto treba piaty zalobný dôvod zamietnut. 131 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobu treba zamietnut ako celok. O trovách 132 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobkyna je povinná nahradit trovy konania. Legal Wiszniewska-Bial/ecka Moavero Milanesi Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. marca 2007. Tajomník Predseda komory E. Coulon H. Legal __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXlhsrkX/L97485-6507TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXlhsrkX/L97485-6507TMP.html#Footref*