ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 22. októbra 2008 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Opatrenia prijaté dánskymi orgánmi v prospech verejnoprávneho vysielatela TV2 na úcely financovania jeho úlohy vo verejnom záujme -- Opatrenia kvalifikované ako státna pomoc ciastocne zlucitelná a ciastocne nezlucitelná so spolocným trhom -- Zaloba o neplatnost -- Prípustnost -- Záujem na konaní -- Právo na obranu -- Vysielanie vo verejnom záujme -- Definícia a financovanie -- Státne zdroje -- Povinnost odôvodnenia -- Povinnost preskúmania" V spojených veciach T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, TV 2/Danmark A/S, so sídlom v Odense (Dánsko), v zastúpení: O. Koktvedgaard a M. Thorninger, advokáti, zalobca vo veci T-309/04, ktorého v konaní podporuje: Union européenne de radio-télévision (UER), so sídlom v Grand-Saconnexe (Svajciarsko), v zastúpení: A. Carnelutti, advokát, vedlajsí úcastník konania vo veci T-309/04, Dánske královstvo, v zastúpení: J. Molde, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Biering a K. Lundgaard Hansen, advokáti, zalobca vo veci T-317/04, Viasat Broadcasting UK Ltd, so sídlom vo West Draytone, Middlesex (Spojené královstvo), v zastúpení: S. Hjelmborg a M. Honoré, advokáti, zalobca vo veci T-329/04, ktorého v konaní podporujú: SBS TV A/S, predtým TV Danmark A/S, so sídlom v Skovlunde (Dánsko), a SBS Danish Television Ltd, predtým Kanal 5 Denmark Ltd, so sídlom v Hounslowe, Middlesex (Spojené královstvo), v zastúpení: D. Vandermeersch, K.-U. Karl a H. Peytz, advokáti, vedlajsí úcastníci konania vo veci T-329/04, SBS TV A/S, SBS Danish Television Ltd, zalobcovia vo veci T-336/04, ktorých v konaní podporuje: Viasat Broadcasting UK Ltd, vedlajsí úcastník konania vo veci T-336/04, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: vo veciach T-309/04, T-317/04, T-329/04 H. Střvlbćk a M. Niejahr, vo veci T-329/04 aj N. Kahn, a vo veci T-336/04 N. Kahn a M. Niejahr, splnomocnení zástupcovia, zalovanej vo veciach T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, ktorú v konaní podporujú: SBS TV A/S, SBS Danish Television Ltd, a Viasat Broadcasting UK Ltd, vedlajsí úcastníci konania vo veci T-309/04, ako aj Dánske královstvo, TV 2/Danmark A/S a UER, vedlajsí úcastníci konaní vo veciach T-329/04 a T-336/04, ktorých predmetom vo veciach T-309/04 a T-317/04 sú návrhy na zrusenie rozhodnutia Komisie 2006/217/ES z 19. mája 2004 o opatreniach Dánska v prospech TV 2/Danmark ([2]Ú. v. EÚ L 85, 2006, s. 1, korigendum [3]Ú. v. EÚ L 368, 2006, s. 112) a subsidiárne clánku 2 tohto rozhodnutia alebo odsekov 3 a 4 tohto clánku, a vo veciach T-329/04 a T-336/04 návrhy na zrusenie toho istého rozhodnutia v casti, v ktorej konstatuje existenciu státnej pomoci ciastocne zlucitelnej so spolocným trhom, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras (spravodajca), sudkyne M. E. Martins Ribeiro a K. Jürimäe, tajomník: C. Kristensen, referentka, vzhladom na písomnú cast konania a v nadväznosti na pojednávania zo 7. a z 8. novembra 2007, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 16 ES stanovuje: "Bez toho, aby boli dotknuté clánky 73 [ES], 86 [ES] a 87 [ES], a berúc do úvahy miesto, ktoré patrí sluzbám vseobecného hospodárskeho záujmu v spolocných hodnotách únie, ako aj ich význam pri podpore sociálnej a územnej súdrznosti, Spolocenstvo a clenské státy dbajú v rámci svojich právomocí a rámci pôsobnosti tejto zmluvy o to, aby takéto sluzby fungovali na základe zásad a podmienok, ktoré umoznujú splnenie ich poslania." 2 Clánok 86 ods. 2 ES stanovuje: "Podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiskálneho monopolu, podliehajú pravidlám tejto zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva." 3 Clánok 87 ods. 1 ES stanovuje: "Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 4 Clánok 311 ES stanovuje: "Protokoly pripojené k tejto zmluve vzájomnou dohodou clenských státov tvoria jej neoddelitelnú súcast." 5 Protokol o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch ([4]Ú. v. ES C 340, 1997, s. 109, dalej len "Amsterdamský protokol") pripojený k Zmluve ES Amsterdamskou zmluvou stanovuje: "Domnievajúc sa, ze systém verejnoprávneho vysielania v clenských státoch je priamo spojený s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami kazdej spolocnosti, a s potrebou zachovania plurality médií, [sa clenské státy] dohodli... na nasledovných ustanoveniach, ktoré budú pripojené k Zmluve [ES]: Ustanovenia Zmluvy [ES] nemajú vplyv na právomoc clenských státov pri poskytovaní financovania verejnoprávneho vysielania, pokial je takéto financovanie poskytované vysielacím organizáciám na splnenie verejnoprávneho poslania tak, ako je mu zverené, vymedzené a organizované v kazdom clenskom státe, a pokial takéto financovanie neovplyvnuje obchodné podmienky a hospodársku sútaz v Spolocenstve v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spolocným záujmom, pricom sa berie do úvahy uskutocnenie náhrad za verejnoprávnu sluzbu." 6 Dna 15. novembra 2001 Komisia uverejnila oznámenie o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pre verejnoprávne vysielanie ([5]Ú. v. ES C 320, s. 5; Mim. vyd. 08/002, s. 117, dalej len "oznámenie o vysielaní vo verejnom záujme"), v ktorom vymedzila zásady, ktoré bude respektovat pri uplatnovaní clánku 87 ES a clánku 86 ods. 2 ES na financovanie verejnoprávnych vysielatelov jednotlivými státmi. Skutkové okolnosti vedúce k sporom 7 V Dánsku existujú dvaja verejnoprávni vysielatelia, jednak Danmarks Radio (dalej len "DR") a jednak TV 2/Danmark (dalej len "TV2"), ktorý bol s úctovnými a danovými úcinkami od 1. januára 2003 nahradený TV 2/Danmark A/S (dalej len "TV2 A/S"). DR je financované takmer výlucne z koncesionárskych poplatkov. TV2 je financovaná ciastocne z koncesionárskych poplatkov, ale aj z príjmov z reklamy. 8 TV2 bola zalozená v roku 1986 na základe lov om ćndring af lov om radio- og fjernsynsvirksomhed (zákon, ktorým sa mení zákon o vysielacej sluzbe) c. 335 zo 4. júna 1986 (dalej len "zákon z roku 1986 o zalození TV2") ako nezávislá institúcia. TV2 zacala vysielat . Vysiela pozemný kanál TV2 a v roku 2000 zacal vysielat aj satelitný kanál TV2 Zulu. Koncom roka 2002 sa TV2 Zulu, ktorá bola dovtedy verejnoprávnym televíznym kanálom, zmenila na platený komercný televízny kanál. 9 Okrem verejnoprávnych vysielatelov pôsobia na dánskom trhu televízneho vysielania dalsí dvaja komercní vysielatelia: jednak skupina tvorená zo spolocností SBS TV A/S a SBS Danish Television Ltd (dalej len "SBS A/S" a "SBS Ltd", spolocne "SBS"), jednak spolocnost Viasat Broadcasting UK Ltd (dalej len "Viasat"). 10 SBS A/S a SBS Ltd patria SBS Broadcasting SA, luxemburskej spolocnosti, ktorá spravuje televízne a rádiové stanice vo viacerých clenských státoch. 11 SBS A/S, pôvodne TV Danmark A/S, od apríla 1997 pozemne vysiela komercný televízny kanál TV Danmark 2. Programy stanice TV Danmark 2, nachádzajúcej sa v Kodani, okrem toho prostredníctvom satelitu preberajú niektorí dánski prevádzkovatelia káblového vysielania pre domácnosti DTH [DirectToHome (satelitné vysielanie priamo do domu)] v ostávajúcej casti krajiny. 12 SBS Ltd, predtým Kanal 5 Denmark Ltd, vytvorený v roku 1999 pod názvom TV Danmark 1 Ltd, ktorý sa takto nazýval az do roku 2004, satelitne vysiela od 1. januára 2000 zo Spojeného královstva na základe licencie Spojeného královstva komercný televízny kanál Kanal 5 (predtým nazývaný TV Danmark 1). 13 Viasat patrí Modern Times Group (MTG), nadnárodnej skupine pôsobiacej v mediálnej oblasti. Viasat vysiela v Dánsku od roku 1992 na základe povolenia Spojeného královstva satelitné kanály TV3 a TV3+. 14 SBS a Viasat sútazia s TV2 na vnútrostátnom trhu televíznej reklamy. 15 Dánske právne predpisy uplatnujúce sa na definíciu sluzby TV2 vo verejnom záujme boli stanovené na obdobie rokov 1995 -- 2002 prostredníctvom lov om radio- og fjernsynsvirksomhed (zákon o vysielacej sluzbe) c. 1065 z 23. decembra 1992, v znení po sebe idúcich úplných znení vrátane znenia c. 578 z (dalej len "zákon o vysielaní"). Tieto pravidlá boli prehlbené a upresnené v stanovách TV2. 16 Listom z 5. apríla 2000 bola Komisii predlozená staznost SBS vo veci státneho financovania TV2 Dánskym královstvom. Stretnutie so zalobcami sa konalo . 17 Listami z 28. februára 2001, a SBS poskytla doplnujúce informácie. 18 Listom z 5. júna 2002 Komisia poziadala dánske orgány o informácie, na co dánske orgány odpovedali listom z . V dnoch a sa uskutocnili dve stretnutia s týmito orgánmi. Listami z a poskytli dánske orgány doplnujúce informácie. 19 Listom z 24. januára 2003 Komisia oznámila Dánskemu královstvu svoje rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES v súvislosti s financovaním TV2 týmto clenským státom (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). 20 Rozhodnutie o zacatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie14. marca 2003 ([6]Ú. v. ES C 59, s. 2). Komisia v tomto oznámení vyzvala dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky k predmetným opatreniam. 21 Komisia dostala pripomienky od dánskych orgánov listom z 24. marca 2003 a dalsie informácie listami z a . Okrem toho dostala pripomienky aj od viacerých dotknutých osôb. Európske zdruzenie komercných televízií (ACT) predlozilo svoje pripomienky listom zo . Komercní vysielatelia Antena 3 TV a Gestevisión Telecinco predlozili svoje pripomienky . Viasat tak urobil listom zo . Listom zo Komisia poslala tieto pripomienky Dánskemu královstvu, ktoré sa k nim vyjadrilo listom z . 22 Komisia dostala doplnujúce informácie od SBS listami z 15. decembra 2003 a zo . S SBS sa stretla a s dánskymi orgánmi , ktoré následne listom z predlozili svoje pripomienky k doplnujúcim informáciám SBS. 23 Dna 17. decembra 2003 sa konalo valné zhromazdenie, na ktorom bola zalozená TV2 A/S, a to na základe dánskeho zákona c. 438 z o TV2 A/S, s úctovnými a danovými úcinkami od . 24 Rozhodnutím 2006/217/ES z 19. mája 2004 o opatreniach Dánska v prospech TV 2/Danmark ([7]Ú. v. EÚ L 85, 2006, s. 1, korigendum [8]Ú. v. EÚ L 368, 2006, s. 112, dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia rozhodla, ze "pomoc, ktorá bola v rokoch 1995 -- 2002 poskytnutá [Dánskym královstvom] TV2... formou koncesionárskych poplatkov a iných opatrení, ktorá je opísaná v tomto rozhodnutí, je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 86 ods. 2 zmluvy, s výnimkou sumy 628,2 milióna [dánskych korún]" (clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 25 Komisia nariadila, aby Dánske královstvo túto sumu vrátane úrokov vymohlo od TV2 A/S (clánok 2 napadnutého rozhodnutia). 26 Listom z 23. júla 2004 Dánske královstvo oznámilo Komisii návrh zvýsenia základného imania TV2 A/S. Tento návrh predpokladal, co sa týka opatrení financovaných státom, zvýsenie základného imania o 440 miliónov DKK a premenu státnej pôzicky vo výske 394 miliónov DKK na základné imanie. 27 Rozhodnutím zo 6. októbra 2004 [K(2004) 3632 v konecnom znení] vo veci státnej pomoci c. N 313/2004 o zvýsení základného imania TV 2/Danmark A/S ([9]Ú. v. EÚ C 172, 2005, s. 3, dalej len "rozhodnutie o zvýsení základného imania") Komisia rozhodla, ze "predpokladané zvýsenie základného imania o 440 miliónov DKK a premena dlhu na vlastné zdroje sú nevyhnutné pre navýsenie základného imania, ktoré TV2 po zmene svojej právnej formy na akciovú spolocnost potrebuje na splnenie svojich úloh vo verejnom záujme" (odôvodnenie c. 53 rozhodnutia o zvýsení základného imania). Komisia v dôsledku toho rozhodla, ze "akákolvek pomoc, ktorá by bola spojená s predpokladaným zvýsením základného imania TV2 [A/S] je zlucitelná so spolocným trhom podla clánku 86 ods. 2 ES" (odôvodnenie c. 55 rozhodnutia o zvýsení základného imania). 28 Rozhodnutie o zvýsení základného imania je predmetom dvoch zalôb o neplatnost podaných spolocnostami SBS a Viasat pod císlami vecí T-12/05 a T-16/05, o ktorých v súcasnosti rozhoduje Súd prvého stupna. Konanie Veci T-309/04 a T-317/04 29 Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 28. júla a TV2 A/S a Dánske královstvo podali zaloby vo veciach T-309/04 a T-317/04. 30 Samostatnými podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 3. a a zapísanými pod císlami vecí T-317/04 R a T-309/04 R Dánske královstvo a TV2 A/S podali návrhy na nariadenie predbezného opatrenia s cielom odkladu výkonu napadnutého rozhodnutia. Na základe spätvzatia týchto návrhov na nariadenie predbezného opatrenia týmito úcastníkmi konania boli vsak tieto návrhy na základe uznesení predsedu Súdu prvého stupna zo vymazané. 31 Dánske královstvo vo svojej zalobe ziadalo o spojenie vecí T-309/04 a T-317/04. TV2 A/S a Komisia proti tomuto návrhu nenamietali. 32 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 2. decembra 2004 poziadal Viasat o povolenie svojho vstupu do konania ako vedlajsieho úcastníka na podporu návrhov Komisie vo veci T-317/04. 33 Listom zo 17. januára 2005 Dánske královstvo ziadalo o dôverné zaobchádzanie s urcitými údajmi v zalobe a vo vyjadrení zalovanej vo veci T-317/04 vo vztahu k Viasatu. Kedze vsak návrh na vstup Viasatu do konania ako vedlajsieho úcastníka bol uznesením predsedu piatej komory Súdu prvého stupna z zamietnutý, uznesením predsedu piatej komory Súdu prvého stupna z bolo zastavené aj konanie o ziadosti o dôverné zaobchádzanie. 34 Podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 2., a Viasat a SBS ziadali o povolenie na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie vo veci T-309/04 a Union européenne de radio-télévision (UER) (Európska únia rádií a televízií) ziadala o povolenie na vstup do tohto istého konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov TV2 A/S. 35 Uzneseniami predsedu piatej komory Súdu prvého stupna z 18. apríla a zo sa návrhom Viasatu, SBS a UER na vstup vedlajsieho úcastníka do konania vyhovelo. 36 Listami zo 14. januára a z TV2 A/S ziadala o dôverné zaobchádzanie s urcitými údajmi v zalobe a vo vyjadrení zalovanej vo veci T-309/04 vo vztahu k vedlajsím úcastníkom konania. Vedlajsí úcastníci konania proti týmto ziadostiam nenamietali. 37 Uznesením z 1. marca 2007 predseda piatej komory Súdu prvého stupna vyhovel týmto ziadostiam o dôverné zaobchádzanie. 38 Podaním z 8. novembra 2005 SBS navrhla spojenie vecí T-336/04 (SBS A/S a SBS Ltd/Komisia) s týmito vecami a s vecou T-329/04 (Viasat/Komisia). Ostatní úcastníci konania, s výnimkou UER, podali pripomienky k tomuto návrhu na spojenie vecí. 39 V odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna z 24. októbra 2006 Dánske královstvo a TV2 A/S predlozili pripomienky k otázke zachovania ich záujmu na konaní v nadväznosti na prijatie rozhodnutia o zvýsení základného imania. Vec T-329/04 40 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 2. augusta 2004 Viasat podal zalobu vo veci T-329/04. 41 Podaniami z 18. novembra, z a zo Dánske královstvo, TV2 A/S, UER a British Broadcasting Corp. (BBC) podali návrhy na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie. 42 Podaním z 9. decembra 2004 SBS podala návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Viasatu. 43 Uzneseniami predsedu piatej komory Súdu prvého stupna z 18. apríla a zo sa Dánskemu královstvu, TV2 A/S a UER povolil vstup do konania ako vedlajsím úcastníkom na podporu návrhov Komisie, SBS sa povolil vstup do konania ako vedlajsiemu úcastníkovi na podporu Viasatu a návrh na vstup BBC do konania ako vedlajsieho úcastníka sa zamietol. 44 Listami zo 6. a , z , a Viasat ziadal o dôverné zaobchádzanie s urcitými údajmi zaloby a korigenda k replike podaného vo vztahu k vedlajsím úcastníkom konania. Niektorí z týchto vedlajsích úcastníkov konania podali proti týmto ziadostiam námietky. 45 Podaním z 8. novembra 2005 SBS navrhla spojit vec T-336/04 s vecami T-309/04, T-317/04 a T-329/04. Ostatní úcastníci konania, s výnimkou UER, podali pripomienky k tomuto návrhu na spojenie vecí. 46 Uznesením z 1. marca 2007 predseda piatej komory Súdu prvého stupna ciastocne vyhovel ziadostiam o dôverné zaobchádzanie. Vec T-336/04 47 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 13. augusta 2004 SBS podala zalobu vo veci T-336/04. 48 Podaniami z 18. novembra, z , a zo Dánske královstvo, TV2 A/S, UER a BBC podali návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie. 49 Podaním z 1. decembra 2004 Viasat podal návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov SBS. 50 Uzneseniami predsedu piatej komory Súdu prvého stupna z 15. apríla a sa Dánskemu královstvu, TV2 A/S a UER povolil vstup do konania ako vedlajsím úcastníkom na podporu návrhov Komisie, Viasatu sa povolil vstup do konania ako vedlajsiemu úcastníkovi na podporu SBS a návrh na vstup BBC do konania ako vedlajsieho úcastníka sa zamietol. 51 Listami z 29. decembra 2004, , , a SBS ziadala o dôverné zaobchádzanie s urcitými údajmi zaloby, vyjadrenia zalovanej a repliky vo vztahu k vedlajsím úcastníkom konania. Niektorí z vedlajsích úcastníkov konania podali proti týmto ziadostiam námietky. 52 Podaním z 8. novembra 2005 SBS poziadala o spojenie veci T-336/04 s vecami T-309/04, T-317/04 a T-329/04. Ostatní úcastníci konania, s výnimkou UER, podali pripomienky k tomuto návrhu na spojenie vecí. 53 Uznesením z 1. marca 2007 predseda piatej komory Súdu prvého stupna ciastocne vyhovel ziadostiam o dôverné zaobchádzanie. 54 Po vypocutí úcastníkov konania v súvislosti so spojením vecí Súd prvého stupna na základe clánku 50 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku rozhodol, ze je vhodné spojit veci T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04 na úcely vyhlásenia rozsudku, ktorým sa koncí konanie na tomto stupni. Návrhy úcastníkov konania 55 Vo veci T-309/04 TV2 A/S, podporovaná UER, s výnimkou trov konania, navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia, -- subsidiárne v druhom rade znízil sumu uvedenú v clánku 1 in fine napadnutého rozhodnutia a v clánku 2 ods. 1 tohto rozhodnutia o najmenej 167 miliónov DKK s úcinnostou od roku 1997 a zrusil povinnost pozadovat úroky uvedené v clánku 2 ods. 3 a 4 napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 56 Vo veci T-317/04 Dánske královstvo navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia, -- subsidiárne v druhom rade zrusil clánok 2 ods. 3 a 4 napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 57 Vo veciach T-309/04 a T-317/04 Komisia, podporovaná v prvej z týchto vecí Viasatom a SBS, navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zaloby, -- zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. 58 Vo veci T-329/04 Viasat, podporovaný SBS, navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej toto rozhodnutie vyhlasuje pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom na základe clánku 86 ods. 2 ES, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 59 Vo veci T-336/04 SBS, podporovaná Viasatom, navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v ktorom Komisia konstatovala, ze pomoc poskytnutá TV2 v rokoch 1995 az 2002 vo forme koncesionárskych poplatkov a iných opatrení vymenovaných v rozhodnutí je zlucitelná so spolocným trhom na základe clánku 86 ods. 2 ES, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 60 Vo veciach T-329/04 a T-336/04 Komisia, podporovaná Dánskym královstvom, TV2 A/S a UER, navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zaloby zamietol, -- zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. Právny stav O prípustnosti zalôb vo veciach T-309/04 a T-317/04 61 Komisia si vo svojich duplikách kladie otázku pretrvávania záujmu Dánskeho královstva a TV2 A/S na konaní proti napadnutému rozhodnutiu. Komisia sa domnieva, ze konecný úcinok tohto rozhodnutia a rozhodnutia o zvýsení základného imania je po celkovom uvázení pre týchto zalobcov pozitívny. 62 Kedze podmienky prípustnosti zaloby, najmä nedostatok záujmu na konaní, patria medzi prekázky konania z dôvodu verejného záujmu (uznesenie Súdneho dvora zo 7. októbra 1987, D.M./Rada a ESS, [10]108/86, Zb. s. 3933, bod 10, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z , Linea GIG/Komisia, [11]T-398/02 R, Zb. s. II-1139, bod 45), Súdu prvého stupna prinálezí bez návrhu overit, ci zalobcovia majú záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia (uznesenie Súdu prvého stupna z , Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, [12]T-228/00, T-229/00, T-242/00, T-243/00, T-245/00 az T-248/00, T-250/00, T-252/00, T-256/00 az T-259/00, T-265/00, T-267/00, T-268/00, T-271/00, T-274/00 az T-276/00, T-281/00, T-287/00 a T-296/00, Zb. s. II-787, bod 22, a rozsudok Súdu prvého stupna zo , Sniace/Komisia, [13]T-141/03, Zb. s. II-1197, bod 22). 63 Na úvod je potrebné pripomenút, ze clánok 230 ES jasne rozlisuje medzi zalobou o neplatnost podanou institúciami Spolocenstva a clenskými státmi na jednej strane a fyzickými a právnickými osobami na strane druhej, pricom druhá veta tohto clánku poskytuje vsetkým clenským státom právo prostredníctvom zaloby o neplatnost namietat proti legálnosti rozhodnutí Komisie bez toho, aby bol výkon tohto práva podmienený odôvodnením záujmu na konaní. Clenský stát teda na to, aby bola jeho zaloba prípustná, nemusí preukazovat, ze urcitý akt Komisie, ktorý napáda, spôsobuje voci nemu právne úcinky. No na to, aby urcitý akt Komisie mohol byt predmetom zaloby o neplatnost zo strany clenského státu, je nevyhnutné, aby jeho cielom bolo vytvárat právne úcinky (pozri uznesenie Súdneho dvora z 27. novembra 2001, Portugalsko/Komisia, [14]C-208/99, Zb. s. I-9183, body 22 az 24 a tam citovanú judikatúru). 64 Co sa týka zaloby podanej Dánskym královstvom, vzhladom na znenie clánku 230 druhého odseku ES a v duchu judikatúry pripomenutej v predchádzajúcom bode je zjavné, ze zaloba o neplatnost podaná v prejednávanej veci týmto zalobcom je prípustná uz len na základe toho, ze je clenským státom. 65 Je totiz nesporné, ze napadnuté rozhodnutie je aktom, ktorým sa rozhoduje vo veci, pretoze spôsobuje záväzné právne úcinky. 66 Za týchto okolností sa zdá byt úplne irelevantným tvrdenie Komisie, podla ktorého by úcinok napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia o zvýsení základného imania bol po celkovom zohladnení pozitívny pre Dánske královstvo, ktoré by preto nemalo záujem na konaní. V kazdom prípade vsak toto tvrdenie Komisie spocíva na nepreukázanej poziadavke, ze rozhodnutie o zvýsení základného imania nebude zrusené Súdom prvého stupna na základe zaloby o neplatnost, konanie o ktorej v súcasnosti prebieha, podanej proti tomuto rozhodnutiu zo strany SBS (vec T-12/05) a Viasatu (vec T-16/05). 67 Co sa týka zaloby podanej TV2 A/S, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry prípustnost takejto zaloby podlieha splneniu podmienky, ze fyzická alebo právnická osoba, ktorá ju predkladá, má záujem na zrusení napadnutého aktu. Tento záujem musí skutocne existovat a posudzuje sa ku dnu, ked bola podaná zaloba (rozsudok Sniace/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 25, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. septembra 2007, Salvat pčre & fils a i./Komisia, [15]T-136/05, Zb. s. II-4063, bod 34). 68 Takýto záujem predpokladá, ze samotné zrusenie tohto aktu bude mat právne dôsledky alebo, inak povedané, ze výsledok zaloby bude môct poskytnút prospech úcastníkovi konania, ktorý ju podal (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, [16]T-310/00, Zb. s. II-3253, bod 44 a tam citovanú judikatúru). 69 V prejednávanej veci je potrebné zdôraznit, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí najskôr domnievala, ze financné opatrenia v prospech TV2 mali byt kvalifikované ako státna pomoc, potom skúmala, ci tieto opatrenia mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom vzhladom na podmienky stanovené clánkom 86 ods. 2 ES, a to tak, ze v tejto veci posudzovala, ci je verejné financovanie primerané potrebám sluzby vo verejnom záujme. Komisia dospela k záveru, ze pomoc poskytnutá TV2 v rokoch 1995 a 2002 vo forme koncesionárskych poplatkov a dalsích opatrení opísaných v tomto rozhodnutí bola, s výnimkou sumy 628,2 milióna DKK, zlucitelná so spolocným trhom v súlade s clánkom 86 ods. 2 ES (clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 70 TV2 A/S je podnikom, ktorý je v napadnutom rozhodnutí oznacený za skutocného príjemcu opatrení kvalifikovaných ako ciastocne nezlucitelná pomoc, a teda práve vo vztahu k tomuto podniku bola Dánskemu královstvu ulozená povinnost jej vymáhania (odôvodnenie c. 163 a clánok 2 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho je nesporné, ze TV2 A/S skutocne previedla Dánskemu královstvu celú sumu, ktorú dlhovala z dôvodu výkonu tejto povinnosti vymáhania. 71 Za týchto podmienok sa treba domnievat, ze TV2 A/S má záujem na konaní proti napadnutému rozhodnutiu, a to tak s cielom dosiahnut jeho úplné zrusenie, ako aj s cielom dosiahnut jeho ciastocné zrusenie. 72 V tomto ohlade je potrebné po prvé zdôraznit, ze táto vec, ktorá sa týka rozhodnutia konstatujúceho existenciu ciastocne zlucitelnej a ciastocne nezlucitelnej státnej pomoci, sa lísi od vecí vedúcich k judikatúre, v ktorej sa za urcitých podmienok z dôvodu nedostatku záujmu na konaní vyhlásila za neprípustnú zaloba podaná príjemcom státnej pomoci proti rozhodnutiu Komisie, ktoré urcité opatrenie státnej pomoci kvalifikovalo za plne zlucitelné so spolocným trhom (rozsudky Súdu prvého stupna z 30. januára 2002, Nuove Industrie Molisane/Komisia, [17]T-212/00, Zb. s. II-347, a Sniace/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie). 73 Po druhé je potrebné zdôraznit, ze podmienky, v ktorých Komisia v prejednávanej veci posudzovala zlucitelnost dotknutej státnej pomoci, bránia posúdeniu prípustnosti zaloby TV2 A/S tým, ze napadnuté rozhodnutie sa rozdelilo na dve casti, z ktorých jedna kvalifikuje sporné opatrenia ako státnu pomoc ciastocne nezlucitelnú so spolocným trhom a druhá ich kvalifikuje ako státnu pomoc ciastocne zlucitelnú. 74 V napadnutom rozhodnutí Komisia overovala, ci vsetky dotknuté opatrenia státneho financovania predstavovali pocas obdobia vysetrovania sumu presahujúcu cisté náklady na sluzbu vseobecného hospodárskeho záujmu. Institúcia teda celkovo posúdila uvedené opatrenia a pristúpila k výpoctu, z ktorého nakoniec vyplynula existencia nadmernej úhrady vo výske 628,2 milióna DKK, ktorá sa povazuje za nezlucitelnú pomoc, co následne a zodpovedajúco urcuje výsku zlucitelnej pomoci. Analýza Komisie teda ukazuje vzájomnú závislost a neoddelitelnost kvalifikácie zlucitelnosti a nezlucitelnosti sporných opatrení so spolocným trhom. 75 Táto situácia sa tiez odlisuje od situácie, ktorá viedla súd Spolocenstva k tomu, aby z dôvodu nedostatku záujmu na konaní vyhlásil zalobu o neplatnost podanú príjemcom pomoci proti rozhodnutiu Komisie za neprípustnú, kde v konkrétnom ustanovení výroku uviedla, ze jedno z troch sporných financných opatrení, posudzovaných osobitne, je zlucitelné so spolocným trhom (rozsudok Salvat pčre & fils a i./Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 48). 76 Navyse z tých istých dôvodov, ako sú uvedené v bode 66 in fine vyssie, nemozno záujem TV2 A/S na konaní spochybnit na základe domnienky Komisie vyplývajúcej z celkového údajne pozitívneho úcinku napadnutého rozhodnutia a z rozhodnutia o zvýsení základného imania. 77 V kazdom prípade, aj keby sa predpokladalo, ze je potrebné preskúmat prípustnost zaloby TV2 A/S proti napadnutému rozhodnutiu jednak v tom, ze kvalifikuje sporné opatrenia ako státnu pomoc ciastocne nezlucitelnú so spolocným trhom, a jednak v tom, ze kvalifikuje uvedené opatrenia ako ciastocne zlucitelné so spolocným trhom, zaloba nie je o nic menej prípustná, a to ani v poslednom uvedenom ohlade. 78 Je potrebné zdôraznit, ze zalobca sa nemôze dovolávat svojho záujmu na konaní vo vztahu k budúcej právnej situácii, ibaze by preukázal, ze dosah na túto situáciu sa zdá byt uz istý. Preto sa teda zalobca, aby odôvodnil svoj záujem na zrusení napadnutého aktu, nemôze odvolávat na budúce a neisté situácie (rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 1992, NBV a NVB/Komisia, [18]T-138/89, Zb. s. II-2181, bod 33). 79 Z judikatúry prijatej v rámci zaloby o neplatnost podanej príjemcom pomoci proti rozhodnutiu Komisie vyhlasujúcemu dotknutú státnu pomoc alebo jedno z troch sporných financných opatrení za úplne zlucitelné so spolocným trhom vyplýva, ze záujem na konaní mozno vyvodit z existencie preukázaného "rizika", ze právne postavenie zalobcov by bolo dotknuté podaním zalôb na súde (pozri v tomto zmysle rozsudok Salvat pčre & fils a i./Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 43), alebo ze "riziko" podania zaloby na súd skutocne existuje (rozsudok Sniace/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 28) ku dnu podania zaloby na súd Spolocenstva. 80 Súd prvého stupna zdôraznuje, ze TV2 A/S vo svojich pripomienkach z 10. novembra 2006 a následne na pojednávaní uviedla bez toho, aby jej niekto odporoval, ze Viasat proti nej a Dánskemu královstvu vo februári 2006 podal súdnu zalobu na Řstre Landsret (východný krajský súd), ktorej cielom bolo zaviazat ich spolocne alebo kazdého osobitne na zaplatenie sumy 200 miliónov DKK v prospech Viasatu z dôvodu, ze státna pomoc nebola oznámená Komisii a umoznila TV2 uplatnovat na úcely predaja reklamného priestoru stratégiu nízkych cien, ktorá spôsobila Viasatu skodu. TV2 A/S upresnila, stále bez toho, aby jej ktokolvek protirecil, ze toto konanie na Řstre Landsret bolo prerusené, pretoze sa cakalo na vyhlásenie rozsudkov Súdu prvého stupna vo veciach týkajúcich sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 81 Hoci je nesporné, ze TV2 A/S podala svoju zalobu o neplatnost na Súd prvého stupna predtým, ako Viasat podal zalobu na vnútrostátnej úrovni, Súd prvého stupna sa domnieva, ze skutocná existencia rizika podania zaloby na súd na vnútrostátnej úrovni ku dnu podania zaloby TV2 A/S sa v prejednávanej veci javí v este väcsej miere preukázaná skutocnostou, ze toto riziko sa namiesto toho, aby ostalo v tejto polohe, zmenilo na konkrétnu skutocnost prostredníctvom podania súdnej zaloby Viasatu, vo veci ktorej sa v súcasnosti koná na vnútrostátnom súde, pricom toto konanie bolo prerusené práve preto, lebo sa caká na rozhodnutie Súdu prvého stupna. 82 TV2 A/S má preto záujem na konaní o zrusenie napadnutého rozhodnutia ako celku, teda aj v tej casti, v ktorej kvalifikuje sporné opatrenia státnej pomoci ako ciastocne zlucitelné so spolocným trhom. 83 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze tieto zaloby o neplatnost napadnutého rozhodnutia sú prípustné. O veci samej 84 Zaloby vo veciach T-309/04 a T-317/04 zahrnajú devät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na porusení práv na obranu. Druhý zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 87 ods. 1 ES, pretoze koncesionársky poplatok a príjmy z reklamy prevedené na TV2 prostredníctvom Fondu TV2 nie sú státnymi zdrojmi. Tretí zalobný dôvod sa zakladá na chybe pri výpocte nadmernej kompenzácie. Stvrtý zalobný dôvod sa zakladá na tom, ze údajná nadmerná kompenzácia predstavuje primeraný zisk. Piaty zalobný dôvod sa zakladá na tom, ze v prípade neexistencie krízových dotácií nepredstavuje nadmerná kompenzácia státnu pomoc. Siesty zalobný dôvod sa zakladá na neexistencii státnej pomoci, pretoze financovanie státom splna kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve. Siedmy zalobný dôvod sa zakladá na tom, ze nadmerná kompenzácia predstavuje nevyhnutnú financnú rezervu na výkon úlohy vo verejnom záujme. Ôsmy zalobný dôvod sa zakladá na nezákonnosti vymáhania pomoci od TV2 A/S a na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty. Deviaty zalobný dôvod sa zakladá na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v súvislosti s vymáhaním úrokov. 85 Zaloba vo veci T-329/04 zahrna tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnej kvalifikácii úlohy TV2 vo verejnom záujme ako sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu (dalej len "SVHZ"). Druhý zalobný dôvod sa zakladá na neprispôsobení kritéria efektívneho komercného operátora v zmysle bodu 58 oznámenia o vysielaní vo verejnom záujme na úcely posúdenia krízových dotácií na predaj reklamného priestoru prostredníctvom financovania sluzby vo verejnom záujme a na tom, ze toto posúdenie sa malo uskutocnit podla clánku 87 ods. 1 ES, pricom sa mala zohladnit úroven efektívnosti TV2. Tretí zalobný dôvod sa zakladá na neprispôsobení kritéria maximalizácie príjmov na úcely posúdenia týchto krízových dotácií. 86 Zaloba vo veci T-336/04 obsahuje osem zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 86 ods. 2 ES a clánkov 87 ES a 88 ES z dôvodu rozhodnutia o zlucitelnosti pomoci, ktorá je nezákonná z dôvodu, ze nebola oznámená. Druhý zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnej kvalifikácii úlohy TV2 vo verejnom záujme ako SVHZ. Tretí zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 86 ods. 2 ES a clánkov 87 ES a 88 ES a Amsterdamského protokolu z dôvodu schválenia spornej státnej pomoci na základe kritéria maximalizácie príjmov a na základe presunu dôkazného bremena na SBS. Rovnako sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení. Stvrtý zalobný dôvod sa zakladá na zjavne nesprávnych posúdeniach pri uplatnení kritéria maximalizácie príjmov. Piaty zalobný dôvod sa vzhladom na pochybnosti Komisie zakladá na nezákonnom uplatnení clánku 86 ods. 2 ES. Siesty zalobný dôvod sa zakladá na zjavne nesprávnom uplatnení clánku 86 ods. 2 ES na pomoc poskytnutú TV2 Zulu. Siedmy zalobný dôvod sa zakladá na neexistencii preskúmania primeranosti cistých nákladov TV2 vo vztahu k jej povinnostiam vo verejnom záujme. Ôsmy zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 86 ods. 2 ES a na tom, ze Komisia zjavne nesprávne posúdila dánsku verejnú kontrolu splnenia úlohy TV2 vo verejnom záujme. 87 Súd prvého stupna povazuje za nevyhnutné preskúmat najskôr spolocne prvý zalobný dôvod zaloby vo veci T-329/04 a druhý zalobný dôvod zaloby vo veci T-336/04, ktoré sú zalozené na nesprávnej kvalifikácii úlohy TV2 vo verejnom záujme ako SVHZ. O prvom zalobnom dôvode zaloby vo veci T-329/04 a druhom zalobnom dôvode zaloby vo veci T-336/04 zalozených na nesprávnej kvalifikácii úlohy TV2 vo verejnom záujme ako SVHZ v rámci napadnutého rozhodnutia -- Tvrdenia úcastníkov konania 88 Týmito zalobnými dôvodmi SBS a Viasat namietajú proti napadnutému rozhodnutiu preto, lebo Komisia povazovala vymedzenie povinností TV2 vo verejnom záujme za prijatelné vo vztahu k pojmu SVHZ. Toto vymedzenie je prílis extenzívne a nepresné. 89 SBS zdôraznuje, ze povinnosti TV2 vo verejnom záujme, ktoré sú definované v závislosti od cielov, ktoré sa majú dosiahnut, ponechávajú vysielatelovi volnost výberu prostriedkov, cize mu dávajú moznost zahrnút akúkolvek cinnost do oblasti sluzby vo verejnom záujme financovanej státom. 90 Sluzba vo verejnom záujme by mala zahrnat len nevýnosné televízne programy, a to aspon v prípadoch verejnoprávnych vysielatelov financovaných zmiesaným spôsobom, teda jednak státom a jednak predajom reklamného priestoru. Verejnoprávny vysielatel, ktorý je financovaný zmiesaným spôsobom, bezpochyby znízi svoje ceny za reklamu s cielom znízit príjmy komercných vysielatelov. 91 Vymedzenie sluzby TV2 vo verejnom záujme nie je prijatelné, pretoze sa nelísi od povinností ulozených dánskym zákonom komercným vysielatelom. 92 Komisia okrem toho nepreskúmala úlohu TV2 vo verejnom záujme správne, lebo nepreskúmala plnenie tejto úlohy za obdobie rokov 1995 -- 2000. 93 Navyse povazovat celú programovú struktúru TV2 za sluzbu vo verejnom záujme by bolo nezlucitelné s oznámením o vysielaní vo verejnom záujme, pretoze k vzniku "dodatocných" nákladov v zmysle bodu 44 tohto oznámenia nedochádza v rámci tejto programovej struktúry ako celku. Hoci sirsie vymedzenie vysielania vo verejnom záujme je prijatelné, povazovat vsetky náklady vysielatela za spojené so sluzbou vo verejnom záujme by bolo v rozpore s clánkom 86 ods. 2 ES. Takýto výklad by popieral podmienku, podla ktorej mozno kompenzovat výlucne náklady, ktoré by vysielatel "bezne nemusel znásat". 94 Viasat tvrdí, ze významná cast programovej struktúry TV2 sa nijako nelísi od jeho programovej struktúry a programovej struktúry SBS A/S. Komisia mala pristúpit k podrobnejsej analýze kategórií programov TV2, porovnat ich s programami komercných televíznych kanálov a takýmto spôsobom urcit kategórie programov s obsahom zodpovedajúcim sluzbe vo verejnom záujme. 95 Komisia, podporovaná TV2 A/S, Dánskym královstvom a UER, tvrdí, ze stanovisko zalobcov sa zakladá na koncepcii neprimerane úzkeho pojmu SVHZ. Pripomína volnost, ktorá je clenským státom priznaná pri vymedzení SVHZ, volnost, ktorá je -- co sa týka oblasti vysielania -- zdôraznená Amsterdamským protokolom. Pripomína, ze v súvislosti s vymedzením SVHZ sa jej kontrola obmedzuje na overenie, ci v rámci tohto vymedzenia nedoslo k zjavnému pochybeniu. 96 Zdôraznuje, ze vymedzenie úlohy TV2 vo verejnom záujme nie je ani neisté, ani nepresné, ani nie je nijako nezvycajné oproti vymedzeniam prijatým v ostatných clenských státoch. Výhrada zalobcov sa v skutocnosti netýkala presnosti tohto vymedzenia, ale rozsahu úlohy zverenej TV2. Domnienka, podla ktorej by sa SVHZ spocívajúca vo vysielaní mala obmedzovat výlucne na nevýnosné programy, je nesprávna. Tvrdenie, podla ktorého zalobcovia ponúkajú rovnaké programy ako TV2, je nedôvodné, pricom v kazdom prípade by bolo prílis jednoduché povedat, ze vysielanie TV2 nemôze byt SVHZ len preto, lebo komercní vysielatelia ponúkajú rovnaký výber programov. 97 Co sa týka kritiky zalozenej na tom, ze Komisia mala porovnat jednotlivé programové struktúry TV2 a komercných vysielatelov, Komisia uvádza, ze to nie je jej úlohou. Rozsah úlohy vo verejnom záujme urcujú clenské státy a tie v tomto ohlade tiez disponujú sirokou mierou volnej úvahy. 98 Co sa týka údajne rovnakých povinností TV2 a povinností ulozených komercným kanálom, Komisia poukazuje na to, ze z odôvodnenia c. 87 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze plnit úlohu vo verejnom záujme je na základe zákona výslovne povinná výlucne TV2. Jej povinnosti z toho vyplývajúce presahujú rámec povinností, ktorým podlieha získanie povolenia na vysielanie. 99 Navyse skutocnost, ze TV2 je financovaná zmiesaným spôsobom, nemá vplyv na otázku vymedzenia SVHZ, kedze táto skutocnost je relevantná az v stádiu skúmania primeranosti. Komisia zdôraznuje, ze získanie podielov na trhu v zmysle sledovanosti nie je dôvodom existencie verejnoprávneho vysielatela. 100 Nakoniec Komisia v súvislosti s tvrdením vychádzajúcim z bodu 44 oznámenia o vysielaní vo verejnom záujme tvrdí, ze v rámci úlohy vo verejnom záujme, ktorá od vysielatela vyzaduje programovú struktúru zodpovedajúcu urcitým kritériám, a vzhladom na skutocnost, ze sa pripústa, aby táto úloha zahrnala poskytnutie vyvázenej a pestrej programovej struktúry, sa vsetky programy vytvorené v rámci plnenia tejto úlohy musia v zmysle uvedeného bodu 44 povazovat za "dodatocné". -- Posúdenie Súdom prvého stupna 101 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze tak ako uvádza judikatúra (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia, [19]T-106/95, Zb. s. II-229, bod 99) a ako uvádza aj Komisia vo svojom oznámení z o sluzbách vseobecného hospodárskeho záujmu v Európe [KOM(2000) 580 v konecnom znení, bod 22], clenské státy pri definovaní toho, co pokladajú za SVHZ, disponujú sirokou mierou volnej úvahy. Komisia preto môze vymedzenie takejto sluzby clenským státom spochybnit iba v prípade zjavne nesprávneho posúdenia (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger k rozsudku Súdneho dvora z , Wouters a i., [20]C-309/99, Zb. s. I-1577, I-1583, bod 162; rozsudok Súdu prvého stupna z , Olsen/Komisia, [21]T-17/02, Zb. s. II-2031, bod 216). 102 Dôlezitost SVHZ pre Európsku úniu a nevyhnutnost zabezpecit riadne fungovanie týchto sluzieb boli navyse zdôraznené vlozením clánku 16 ES do Zmluvy o ES prostredníctvom Amsterdamskej zmluvy (pozri v tomto ohlade návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber k rozsudku Súdneho dvora zo 17. mája 2001, TNT Traco, [22]C-340/99, Zb. s. I-4109, I-4112, bod 94; generálny advokát Jacobs k rozsudkom Súdneho dvora z , Ambulanz Glöckner, [23]C-475/99, Zb. s. I-8089, I-8094, bod 175, a z , GEMO, [24]C-126/01, Zb. s. I-13769, I-13772, bod 124, a generálny advokát Poiares Maduro k rozsudku Súdneho dvora z , FENIN/Komisia, [25]C-205/03P, Zb. s. I-6295, I-6297, bod 26, poznámka pod ciarou 35; pozri tiez uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z , Poste Italiane/Komisia, [26]T-53/01R, Zb. s. II-1479, bod 132). 103 Co sa týka konkrétne SVHZ spocívajúcej vo vysielaní, Súdny dvor v rozsudku z 30. apríla 1974, Sacchi ([27]155/73, Zb. s. 409), ktorý sa týkal najmä otázky, ci výlucné právo udelené clenským státom urcitému podniku, aby uskutocnoval vsetky druhy televízneho vysielania, aj na reklamné úcely, predstavuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, v podstate uznal, ze clenské státy mohli legitímne definovat SVHZ spocívajúcu vo vysielaní, ktoré tvorí univerzálna programová struktúra. V tomto rozsudku totiz Súdny dvor rozhodol, ze "nic v zmluve nebráni tomu, aby clenské státy z dôvodov verejného záujmu nehospodárskej povahy vynali televízne vysielanie... z rámca hospodárskej sútaze a udelili výlucné právo na jeho poskytovanie jednému alebo viacerým podnikom" (rozsudok Sacchi, uz citovaný, bod 14; pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Reischl k tomuto rozsudku, Zb. s. 433 a s. 445 druhý az piaty odsek, a generálny advokát Léger k rozsudku Wouters a i., uz citované v bode 101 vyssie, bod 163). 104 Navyse, kedze clenské státy v Amsterdamskom protokole uviedli, ze "systém verejnoprávneho vysielania v clenských státoch je priamo spojený s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami kazdej spolocnosti, a s potrebou zachovania plurality médií", priamo odkázali na nimi vytvorené systémy vysielania vo verejnom záujme, poverené vysielaním univerzálnej programovej struktúry v prospech celej populácie týchto státov. 105 Nakoniec je potrebné pripomenút slová, ktorými Rada a clenské státy vo svojej rezolúcii z 25. januára 1999 o vysielaní vo verejnom záujme ([28]Ú. v. ES C 30, s. 1) opätovne potvrdili dôlezitost SVHZ spocívajúcej vo vysielaní. 106 Clenské státy v tejto rezolúcii uviedli, ze "kedze vysielanie vo verejnom záujme vzhladom na jeho kultúrne, sociálne a demokratické funkcie, ktoré vykonáva pre spolocné dobro, má zásadný význam na zabezpecenie demokracie, plurality, sociálnej súdrznosti, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, zdôraznujúc, ze narastajúca diverzifikácia programov ponúkaných v novom mediálnom prostredí upevnuje dôlezitost vseobecnej úlohy státnych orgánov spocívajúcej v zabezpecení vysielania, a pripomínajúc potvrdenie právomoci clenských státov vo vztahu k povereniu na výkon sluzby uvedenej v [Amsterdamskom protokole] a k jej financovaniu", a potvrdili, ze uvedený protokol potvrdzuje "[ich] vôlu... zdôraznit úlohu vysielania vo verejnom záujme", ze "vysielanie vo verejnom záujme musí byt schopné ponúkat sirokú skálu programov v súlade s jeho úlohou, tak ako je definovaná clenskými státmi, s cielom ich smerovania na spolocnost ako celok", a ze "v tomto kontexte je legitímne, aby sa vysielanie vo verejnom záujme snazilo oslovit sirokú verejnost". 107 Moznost clenského státu vymedzit SVHZ spocívajúcu vo vysielaní extenzívnym spôsobom, ako obsahujúcu vysielanie univerzálnej programovej struktúry, nemozno spochybnit na základe skutocnosti, ze verejnoprávny vysielatel vykonáva okrem toho aj obchodné cinnosti, najmä predaj reklamného priestoru. 108 Takéto spochybnenie by totiz viedlo k tomu, ze by sa samotná definícia SVHZ spocívajúcej vo vysielaní stala závislou od vlastného spôsobu financovania. SVHZ sa vsak hypoteticky definuje vo vztahu k vseobecnému záujmu, ktorému sa snazí vyhoviet, a nie vo vztahu k prostriedkom, ktoré zabezpecujú jej poskytovanie. Ako zdôraznuje Komisia v bode 36 oznámenia o vysielaní vo verejnom záujme, "otázka vymedzenia verejnoprávnej objednávky [úlohy vo verejnom záujme -- neoficiálny preklad] sa nesmie zamienat s otázkou mechanizmu financovania zvoleného na poskytovanie týchto sluzieb". 109 Z tých istých dôvodov sa SBS a Viasat nesprávne domnievajú, ze SVHZ spocívajúca vo vysielaní by sa mala, prinajmensom ked je verejnoprávny vysielatel financovaný zmiesaným spôsobom, obmedzovat na sírenie nevýnosných programov. Co sa týka tvrdenia, podla ktorého vysielatel, ktorý je poverený SVHZ vymedzenou extenzívnymi pojmami a kvalitatívne a ktorý je financovaný zmiesaným spôsobom, bude bezpochyby prostredníctvom uplatnovania umelo nízkych cien predaja svojho reklamného priestoru dotovat svoju obchodnú cinnost státnym financovaním urceným na sluzbu vo verejnom záujme, musí byt zamietnuté z dôvodu, ze spocíva na nepreukázanom predpoklade. Takéto správanie môze totiz maximálne predstavovat urcité riziko, pricom clenským státom prinálezí, aby mu zabránili, a Komisii, aby ho v prípade, ze k nemu dôjde, postihovala. 110 Co sa týka odkazu zalobcov na bod 44 druhú vetu oznámenia o vysielaní vo verejnom záujme, podla ktorého "[úlohy vo verejnom záujme] môzu odôvodnovat náhradu, pokial zahrnujú dodatocné náklady, ktoré by vysielatelovi bezne nevznikli", Súd prvého stupna zdôraznuje, ze cielom tejto vety nie je, aby sa na základe odkazu na "dodatocné" náklady dospelo k domnienke, ze nevyhnutne existujú a contrario náklady, ktoré "nie sú dodatocné", a teda aby sa vylúcila moznost sirsieho vymedzenia SVHZ spocívajúcej vo vysielaní a z tohto dôvodu aj moznost financovania celkových nákladov verejnoprávneho vysielatela. 111 Bod 44 oznámenia o vysielaní vo verejnom záujme slúzi výlucne na vyjadrenie poziadavky primeranosti uplatnujúcej sa na nahrádzanie nákladov na sluzbu vo verejnom záujme, a to pojmami, ktoré umoznia zahrnút vsetky mozné situácie, od úzkeho a cisto kvantitatívneho vymedzenia SVHZ spocívajúcej vo vysielaní po extenzívne a kvalitatívne vymedzenie SVHZ spocívajúcej vo vysielaní. Domnievat sa preto, ako uvádza Komisia, ze vsetky programy vytvorené v rámci extenzívne a kvalitatívne vymedzenej SVHZ spocívajúcej vo vysielaní sú v zmysle bodu 44 oznámenia o vysielaní vo verejnom záujme "dodatocné", a v dôsledku toho sa domnievat, ze náklady vysielatela povereného touto SVHZ sú "dodatocné", cize môzu byt financované státom, nie je na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, chybou. 112 Súd prvého stupna dalej uvádza, ze prijat stanovisko zalobcov by znamenalo odsúdit de facto systémy verejnoprávnej televízie, v ktorých verejnoprávny vysielatel nemá prístup k financovaniu prostredníctvom reklamy, a teda závisí, co sa týka vsetkých jeho nákladov, od státnej pomoci. Podla stanoviska zalobcov by totiz aj v týchto prípadoch niektoré náklady, konkrétne údajné "nie dodatocné" náklady, ktorých nevyhnutnú existenciu sa zalobcovia usilujú vyvodit zo znenia bodu 44 oznámenia o vysielaní vo verejnom záujme, nemohli byt nahradené státom. To v podstate vyjadruje aj Komisia, ked tvrdí, ze stanovisko zalobcov predpokladá, ze TV2 by bez státnej pomoci nadalej existovala ako vysielatel financovaný zo súkromných zdrojov, co vsak skutocné skutkové okolnosti vyvracajú. 113 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze právomoc clenských státov vymedzit SVHZ spocívajúcu vo vysielaní extenzívnymi pojmami a kvalitatívne, teda spôsobom zahrnajúcim sírenie sirokého spektra programov, nemozno spochybnit, a to o nic viac ako moznost týchto clenských státov financovat uvedenú SVHZ zdrojmi z reklamy. 114 V druhom rade je potrebné skúmat, ci sa Komisia v prejednávanej veci dopustila nesprávneho posúdenia, ked v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze vymedzenie SVHZ, ktorou bola poverená TV2 Dánskym královstvom, mozno prijat. 115 V odôvodnení c. 84 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze "TV2 má podla [dánskeho] zákona povinnost ako verejný poskytovatel sluzieb 'prostredníctvom televízie, rozhlasu a internetu alebo podobne zabezpecit dánskemu obyvatelstvu sirokú ponuku programov a sluzieb obsahujúcich prinásanie správ, informovanie, vzdelávanie, umenie a zábavu`". V tomto odôvodnení Komisia odkázala na odôvodnenie c. 15 napadnutého rozhodnutia, v ktorom je dánsky zákon citovaný v tom zmysle, ze stanovuje, ze "[TV2 ako televízia] má ponúkat kvalitu, vsestrannost a rôznorodost", ze"pri zostavovaní programu treba klást zásadný dôraz na slobodu informácie a vyjadrovania" a ze "okrem toho treba klást dôraz na dánsky jazyk a dánsku kultúru". 116 V odôvodnení c. 85 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze "hoci sú televízne povinnosti TV2 co do kvality definované pomerne siroko..., takáto 'siroká` definícia úlohy je v súlade s cielmi rozhlasu a televízie [s cielmi oznámenia o vysielaní vo verejnom záujme -- neoficiálny preklad]". 117 Súd prvého stupna sa domnieva, ze toto posúdenie Komisie nie je nesprávne. Vymedzenie prijaté dánskymi orgánmi je nesporne extenzívne, kedze je výlucne kvalitatívnej povahy a ponecháva vysielatelovi volnost pri vytváraní programovej struktúry. Nemozno vsak voci nemu uplatnit výhradu nepresnosti, ktorú uvádzajú zalobcovia. Poverenie TV2 je naopak úplne jasné a presné: ponúknut celému dánskemu obyvatelstvu rozmanitú televíznu programovú struktúru s cielom zabezpecenia kvality, vsestrannosti a rôznorodosti. 118 Navyse, kedze zalobcovia chceli touto výhradou nepresnosti namietat proti volnosti, ktorú dánske orgány poskytli TV2 pri konkrétnom vymedzení jej programovej struktúry, je nutné konstatovat, ze na tom nie je nic nezvycajné, ba práve naopak, ze verejnoprávny vysielatel disponuje vo vztahu k politickej moci redakcnou nezávislostou výberu konkrétnych programov, ale, samozrejme, s výhradou, ze respektuje kvalitatívne poziadavky, ktoré mu prislúchajú ako prevádzkovatelovi poverenému poskytovaním SVHZ spocívajúcej v televíznom vysielaní. V tomto ohlade UER, vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Komisie, správne poukazuje na dôlezitost redakcnej nezávislosti vysielania vo verejnom záujme vo vztahu k verejným orgánom na úcely ochrany slobody prejavu, ktorú clánok 11 Charty základných práv Európskej únie prijatej v Nice 7. decembra 2000 ([29]Ú. v. ES C 364, s. 1) a clánok 10 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného definujú ako slobodu zahrnajúcu "slobodu zastávat názory a prijímat a rozsirovat informácie a myslienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohladu na hranice". 119 Co sa týka skutocnosti, ze Komisia z toho nesprávne vychádzala pri definícii úlohy TV2 vo verejnom záujme, ako je uvedená v zákone o vysielaní v znení platnom v roku 2000, Súd prvého stupna sa domnieva, ze nic nenaznacuje, ze toto vymedzenie pouzité Komisiou v odôvodnení c. 15 napadnutého rozhodnutia, ktoré je v podstate vyvodené zo zákona o vysielaní v jeho úplnom znení c. 203 z 22. marca 2001, nezohladnuje správne povinnosti sluzby vo verejnom záujme, ktoré prinálezali TV2 aj pocas casti vysetrovaného obdobia predchádzajúcej roku 2000. Toto vymedzenie, ako aj vymedzenie platné predtým (obsiahnuté v zákone o vysielaní v jeho úplnom znení c. 578 z ) zahrnajú rovnaké poziadavky, a to "kvalitu, vsestrannost a rôznorodost", ktoré sú základnými poziadavkami na vysielanie vo verejnom záujme zverené TV2. Tieto dve vymedzenia majú navyse spolocné aj to, ze vyjadrujú, ze týmto poziadavkám musí podliehat celé vysielanie TV2. 120 Co sa týka výhrady zalobcov zalozenej na tom, ze vymedzenie sluzby TV2 vo verejnom záujme je neprijatelné, lebo sa nelísi od povinností, ktoré ulozil komercným vysielatelom zákon, Komisia v odôvodnení c. 87 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze je potrebné rozlisovat medzi podmienkami povolenia, ktoré musí v mene vseobecného záujmu splnit komercná televízia, a státnym poverením verejného alebo súkromného podniku úlohou vo vseobecnom záujme. Je zjavné, ze TV2 je poverená takouto úlohou a ze jej rámec presahuje podmienky ulozené dánskym právom akémukolvek komercnému vysielatelovi. Komisia okrem toho uvádza, ze spomedzi zalobcov podlieha dánskemu právu výlucne SBS A/S, ktorá sa teda ako jediná môze opierat o toto tvrdenie, kedze SBS Ltd a Viasat vykonávajú svoje cinnosti na základe povolení Spojeného královstva, a preto nepodliehajú dánskej právnej úprave. 121 Súd prvého stupna sa domnieva, ze úvahy Komisie sú správne. Hoci SBS A/S, ako akýkolvek vysielatel spravujúci sa dánskym právom, musela za to, ze jej bolo povolené vysielat, podliehat urcitým povinnostiam ulozeným vo vseobecnom záujme a pripomenutým v odôvodnení c. 18 napadnutého rozhodnutia, akými sú povinnost sírit miestne programy najmenej hodinu denne a sírit významnú cast programovej struktúry v dánskom jazyku alebo pre dánsku verejnost, nemozno tieto povinnosti porovnávat s povinnostami sluzby vo verejnom záujme ulozenými TV2. Cielom týchto povinností je to, aby sa celému dánskemu obyvatelstvu poskytla rôznorodá programová struktúra, splnajúca poziadavky kvality, vsestrannosti a rôznorodosti. Tieto povinnosti podmienujú televíznu cinnost TV2 ako celok, a to záväznejsím spôsobom, ako to robia minimálne povinnosti stanovené dánskym zákonom na poskytnutie povolenia na vysielanie. Komisia teda v odôvodnení c. 87 napadnutého rozhodnutia oprávnene zamietla tvrdenie zalobcov, ktoré sa v podstate zakladalo na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. 122 Co sa týka tvrdenia zalozeného na tom, ze TV2 sa nemalo priznat postavenie verejnoprávneho kanála z dôvodu, ze jej programová struktúra sa nelísi od programovej struktúry komercných kanálov, a ze Komisia mala pristúpit k vykonaniu porovnávacej stúdie jednotlivých programových struktúr TV2 a komercných kanálov, je potrebné ho zamietnut. 123 Prijat toto tvrdenie, a teda na základe porovnávacej analýzy programových struktúr podmienit vymedzenie SVHZ spocívajúcej vo vysielaní okruhom programov komercných vysielatelov, by malo za následok to, ze by sa clenským státom bránilo vo výkone ich právomoci na vymedzenie tejto sluzby vo verejnom záujme. Vymedzenie SVHZ by v konecnom dôsledku záviselo od komercných vysielatelov a ich rozhodnutí o sírení ci nesírení urcitých programov. Ako správne zdôraznuje TV2 A/S, clenské státy by pri vymedzovaní vysielania vo verejnom záujme nemali byt obmedzované cinnostami komercných televíznych kanálov. 124 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobcovia nepreukázali, ze Komisia rozhodla nesprávne, ked uviedla, ze extenzívne a kvalitatívne vymedzenie SVHZ spocívajúcej vo vysielaní zabezpecovanej TV2 nebolo zjavne nesprávne, a teda ho mozno prijat. 125 Prvý zalobný dôvod zaloby vo veci T-329/04 a druhý zalobný dôvod zaloby vo veci T-336/04 sa preto musia zamietnut. 126 Súd prvého stupna sa domnieva, ze následne je potrebné skúmat postupne prvý a druhý zalobný dôvod zalôb vo veciach T-309/04 a T-317/04, z ktorých prvý sa zakladá na porusení práv na obranu a druhý na porusení clánku 87 ods. 1 ES z dôvodu, ze príjmy z koncesionárskych poplatkov, ako aj príjmy z reklamy prevedené TV2 prostredníctvom Fondu TV2, nie sú státnymi zdrojmi. O prvom zalobnom dôvode zalôb vo veciach T-309/04 a T-317/04 zalozenom na porusení práv na obranu -- Tvrdenia úcastníkov konania 127 Dánske královstvo a TV2 A/S v podstate tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí zaujala stanovisko k otázkam, ktoré nie sú uvedené v rozhodnutí o zacatí konania, ze ak by nedoslo k poruseniu týchto práv na obranu, napadnuté rozhodnutie by bolo iné a ze rôzne osobitné okolnosti mali Komisiu viest k tomu, aby bola v rozhodnutí o zacatí konania jasnejsia. 128 Po prvé podla rozhodnutia o zacatí konania bolo predmetom konania vo veci formálneho zistovania preukázat, ci údajná nadmerná kompenzácia skutocne slúzila pocas skúmaného obdobia ako krízová dotácia k obchodným cinnostiam TV2. Rozhodnutie o zacatí konania nijako nespomínalo zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve (dalej len "ZSITH") ako právne dôlezitú skutocnost. Toto rozhodnutie by sa navyse malo chápat v tom zmysle, ze Komisia nemala záujem pristúpit k osobitnému preskúmaniu respektovania ZSITH. Jeho obsah teda neodôvodnoval predlozenie odôvodnenej argumentácie k otázke, ci ZSITH bola v súvislosti s údajnou nadmernou kompenzáciou respektovaná. Komisia sa vsak napriek tomu v napadnutom rozhodnutí vyjadrila k otázke, ci sa Dánske královstvo správalo ako súkromný investor v trhovom hospodárstve. 129 Po druhé sa tvrdí, ze Komisia by posudzovala tento spis odlisne, ak by Dánske královstvo mohlo predlozit svoje tvrdenia a relevantnú dokumentáciu. Napadnuté rozhodnutie by bolo totiz odôvodnené najmä tým, ze Dánske královstvo nepredlozilo dostatok dôkazov na preukázanie respektovania ZSITH. 130 Po tretie Komisia nikdy netvrdila, ze by nadmerná kompenzácia nákladov na sluzbu vo verejnom záujme prostredníctvom verejného orgánu bez toho, aby dochádzalo ku krízovým dotáciám, mohla sama osebe predstavovat státnu pomoc v rozpore so Zmluvou. Nevyplýva to ani z oznámenia o vysielaní vo verejnom záujme, podla ktorého nadmerná kompenzácia predstavuje problém len vtedy, ak dochádza ku krízovým dotáciám obchodných cinností (bod 58 tohto oznámenia) alebo ak existuje iný typ vplyvu na vývoj obchodu spôsobom, ktorý je v rozpore so záujmom Spolocenstva [bod 29 písm. iii)]. Vývoj udalostí predchádzajúci rozhodnutiu o zacatí konania viedol Dánske královstvo k tomu, aby sa domnievalo, ze nadmerná kompenzácia nebola sama osebe povazovaná za problém. 131 TV2 A/S zase poukazuje na to, ze okolnost, ci predlozila, alebo nepredlozila pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania, je vo vztahu k respektovaniu práv na obranu irelevantná. Ako dotknutý úcastník konania, ktorý by bol navyse priamo dotknutý negatívnym rozhodnutím, mala zjavný legitímny záujem na tom, aby sa rámec vymedzený v rozhodnutí o zacatí konania dodrzal. 132 Komisia, vo veci T-309/04 v podstate podporovaná SBS, po prvé pripomína, ze rozhodnutie o zacatí konania nie je vycerpávajúcim a podrobným stanoviskom k veci. Rozhodnutie o zacatí konania napokon obsahovalo vycerpávajúci opis otázok spojených jednak s nadmernou kompenzáciou nákladov na sluzbu vo verejnom záujme, ako aj s uplatnením ZSITH. Dánske královstvo navyse samo nevykladalo toto rozhodnutie v tom zmysle, ze by sa vysetrovanie týkalo výlucne krízových dotácií. 133 Co sa týka TV2 A/S, kedze tento podnik nepredlozil pripomienky v rámci konania vo veci formálneho zistovania, nemozno sa domnievat, ze by boli porusené jeho práva na obranu. 134 Po druhé Komisia namieta proti tomu, ze by skutocnosti, na ktoré Dánske královstvo vo svojej zalobe odkazuje a ktoré sa týkajú ZSITH, viedli k inému výsledku, ako je výsledok, ku ktorému sa dospelo v napadnutom rozhodnutí. 135 Po tretie, co sa týka údajných osobitných okolností, Komisia poukazuje na to, ze dvojaká úloha dánskych orgánov, jednak verejného orgánu a jednak údajného investora, vyvoláva potrebu rozlisovania vo vztahu k uplatneniu pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci. Tieto pravidlá sa lísia v závislosti od toho, ci sa uplatnujú na stát ako "verejný orgán", alebo na stát ako investora. Oznámenie o vysielaní obsahuje usmernenia len vo vztahu ku kompenzácii povinností spojených so sluzbou vo verejnom záujme, nie vsak vo vztahu k státnym investíciám do verejného podniku, ku ktorým dochádza za trhových podmienok. Co sa týka kompenzácie za sluzbu vo verejnom záujme, vychádza sa z toho, ze ide o státnu pomoc. Komisia vsak napriek tomu overuje, ci sa uplatnuje výnimka stanovená clánkom 86 ods. 2 ES. Co sa týka investorov vo verejných podnikoch, hlavnou úlohou Komisie je posúdit, ci státnu investíciu mozno povazovat za investíciu súkromného investora v trhovom hospodárstve. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 136 Podla ustálenej judikatúry respektovanie práv na obranu v akomkolvek konaní zacatom proti urcitej osobe, ktoré môze viest k aktu spôsobujúcemu jej ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá musí byt zarucená aj vtedy, ak neexistuje ziadna osobitná úprava (pozri rozsudky Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, [30]234/84, Zb. s. 2263, bod 27; zo , Francúzsko/Komisia, [31]C-301/87, Zb. s. I-307, bod 29; z , Belgicko/Komisia, [32]C-142/87, Zb. s. I-959, bod 46, a z , Nemecko/Komisia, [33]C-288/96, Zb. s. I-8237, bod 99 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna zo , Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, [34]T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, bod 121). Táto zásada vyzaduje, aby sa osobe, proti ktorej Komisia zacala správne konanie, umoznilo v rámci konania úcinne sa vyjadrit k pravdivosti a relevantnosti tvrdených okolností a k dokumentom, o ktoré Komisia opiera svoje presvedcenie o existencii porusenia práva Spolocenstva (rozsudok z , Belgicko/Komisia, uz citovaný, bod 27). 137 Co sa týka práv podnikov príjemcov státnej pomoci, je vhodné zdôraznit, ze správne konanie vo veci státnej pomoci sa vedie len proti dotknutému clenskému státu (rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, [35]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 81). Podniky príjemcovia pomoci sú povazované iba za dotknuté osoby v tomto konaní (rozsudok Súdu prvého stupna zo , Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 136 vyssie, bod 122). Z toho vyplýva, ze takéto dotknuté osoby, akou je v prejednávanej veci aj TV2 A/S, sa nemôzu dovolávat práva na obranu priznaného osobám, voci ktorým sa vedie konanie, pricom majú len právo zúcastnit sa na správnom konaní v primeranom rozsahu so zretelom na okolnosti prejednávanej veci [rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný, bod 83; rozsudky Súdu prvého stupna z , British Airways a i./Komisia, [36]T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 60, a z , Kuwait Petroleum (Nederland)/Komisia, [37]T-354/99, Zb. s. II-1475, bod 80]. 138 Navyse je potrebné pripomenút, ze podla clánku 6 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES ([38]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ak Komisia rozhodne o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, rozhodnutie o zacatí konania sa môze obmedzit na zhrnutie relevantných skutkových a právnych okolností, uvedenie predbezného ohodnotenia dotknutého státneho opatrenia s cielom urcit, ci má povahu pomoci, a vyjadrenie dôvodov, ktoré vedú k pochybnostiam o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom (rozsudok Súdu prvého stupna z , Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, [39]T-269/99, T-271/99 a T-272/99, Zb. s. II-4217, bod 104). 139 Rozhodnutie o zacatí konania musí teda umoznit dotknutým osobám efektívne sa zúcastnit na konaní vo veci formálneho zistovania, v rámci ktorého budú mat moznost uplatnit svoje tvrdenia. Na tento úcel stací, ak sa dotknuté osoby môzu zoznámit s úvahami, ktoré viedli Komisiu k predbeznej domnienke, ze dotknuté opatrenie by mohlo byt novou pomocou nezlucitelnou so spolocným trhom (rozsudky Súdu prvého stupna z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia, [40]T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309, bod 138, a Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, uz citovaný v bode 138 vyssie, bod 105). 140 Nezávisle od otázky, ci ZSITH, na ktorú odkazujú Dánske královstvo a TV2 A/S, je v oblasti státnej pomoci relevantná pre posúdenie státneho financovania sluzieb vo verejnom záujme, sa Súd prvého stupna domnieva, ze rozhodnutie o zacatí konania nemozno vykladat v tom zmysle, ze by mohlo viest zalobcov k záveru, ze nadmerná kompenzácia predstavuje vo vztahu k zákazu státnej pomoci problém len v prípade krízových dotácií, a následne k tomu, aby dalej podrobnejsie nerozvíjali svoju argumentáciu zalozenú na ZSITH. 141 Naopak, v bode 54 rozhodnutia o zacatí konania Komisia, odkazujúc na rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2001, Ferring ([41]C-53/00, Zb. s. I-9067, bod 27), uvádza, ze kvalifikácia financovania, ktoré má za ciel nahradit náklady na splnenie povinností vo verejnom záujme, ako státnej pomoci závisí od otázky, ci výska tejto kompenzácie presahuje výsku cistých dodatocných nákladov na splnenie tejto úlohy. Komisia dalej uvádza, ze ak je táto pomoc v primeranom pomere k cistým nákladom na sluzbu vo verejnom záujme, znamená to, ze sa TV2 oproti jej konkurentom neposkytla ziadna skutocná výhoda. Komisia podobné tvrdenia uvádza aj v iných castiach rozhodnutia o zacatí konania (pozri body 62, 63, 79 a 83 tohto rozhodnutia). 142 Co sa týka skutocnosti, ze Komisia sa v rozhodnutí o zacatí konania domnievala, ze jej prinálezalo overit, ci ku krízovým dotáciám doslo pocas vysetrovaného obdobia (pozri bod 68 rozhodnutia o zacatí konania), nemozno ju vykladat ako tvrdenie Komisie, ze ak nedoslo ku krízovým dotáciám, nedoslo ani k státnej pomoci. Túto domnienku Komisie mozno vysvetlit na základe skutocnosti, ze z jej strany bolo v rámci ex post hodnotenia sporných opatrení normálne klást si otázku, ci tieto opatrenia pocas vysetrovaného obdobia skutocne viedli ku krízovým dotáciám. 143 Navyse a znova bez ohladu na otázku relevantnosti ZSITH na posúdenie státneho financovania sluzby vo verejnom záujme vo vztahu k pravidlám v oblasti státnej pomoci z rozhodnutia o zacatí konania (bod 71 posledná veta) nemozno vyvodit, na rozdiel od toho, co tvrdí Dánske královstvo, ze Komisia uviedla, ze nemá záujem na preskúmaní respektovania ZSITH. V uvedenom bode 71 poslednej vete sa totiz Komisia len uspokojila s vysvetlením tvrdenia dánskych orgánov, podla ktorého tieto orgány konali ako súkromný investor v trhovom hospodárstve. 144 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Dánske královstvo nesprávne tvrdí, ze rozhodnutie o zacatí konania ho viedlo k tomu, aby v stádiu konania vo veci formálneho zistovania detailnejsie nerozoberalo svoje stanovisko zalozené na ZSITH, podla ktorého konalo vo vztahu k TV2 ako súkromný investor v trhovom hospodárstve. Z týchto dôvodov sa TV2 A/S nesprávne domnieva, ze Komisia sa v rámci formálneho konania odklonila od rámca vymedzeného v rozhodnutí o zacatí konania. 145 Nakoniec ziadna osobitná okolnost neukladala Komisii povinnost, aby bola v rozhodnutí o zacatí konania jasnejsia, ako bola. V tomto ohlade a na rozdiel od toho, co tvrdí Dánske královstvo, z oznámenia o vysielaní vo verejnom záujme nevyplýva, ze nadmerná kompenzácia bude predstavovat problém len v prípade, ze sa preukáze, ze doslo ku krízovým dotáciám. 146 Za týchto podmienok, z ktorých vyplýva, ze ani práva Dánskeho královstva na obranu, ani obmedzenejsie práva, ktoré TV2 A/S vyplývajú z jej postavenia dotknutej osoby, neboli porusené, je potrebné tento zalobný dôvod zamietnut. O druhom zalobnom dôvode vo veciach T-309/04 a T-317/04 zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES, kedze ani príjem z koncesionárskeho poplatku, ani príjmy z reklamy prevedené TV2 prostredníctvom Fondu TV2 nie sú státnymi zdrojmi -- Tvrdenia úcastníkov konania 147 Dánske královstvo a TV2 A/S, ktorú podporuje UER, tvrdia, ze údajnú nadmernú kompenzáciu nemozno povazovat za státnu pomoc v rozsahu, v ktorom je financovaná príjmom z koncesionárskeho poplatku, ako aj príjmami z reklamy, uhrádzanými do roku 1997 prostredníctvom Fondu TV2 (dalej len "príjmy z reklamy za roky 1995 - 1996"). 148 Co sa týka koncesionárskeho poplatku, platia ho uzívatelia, a teda nedochádza k prevodu státnych zdrojov. Treba ho povazovat za ciastocný príspevok platený týmito uzívatelmi za to, ze môzu prijímat TV2, ktorý je porovnatelný s poplatkom plateným za príjem káblových kanálov. Skutocnost, ze povinnost platit poplatok za to, aby bolo mozné prijímat programy TV2, je upravená zákonom, na veci nic nemení. 149 Ani skutocnost, ze koncesionársky poplatok sa vyberá prostredníctvom DR -- a ze príjem z neho bol az do roku 1997 prevádzaný prostredníctvom Fondu TV2 -- nemá nijaký význam. Je to tak výlucne z administratívnych dôvodov. 150 Skutocnost, ze prevod príjmu z koncesionárskeho poplatku v prospech TV2 nie je prevodom státnych zdrojov ci pomocou, ktorú mozno pripísat státu, platí o to viac v prípade prevodu príjmov z reklamy za roky 1995 - 1996. 151 Príjem z koncesionárskeho poplatku ani príjmy z reklamy za roky 1995 - 1996 prevedené TV2 prostredníctvom Fondu TV2 nemozno povazovat za príjmy, ktoré sú kontrolované verejnou mocou, kedze dánsky minister kultúry od okamihu stanovenia výsky koncesionárskeho poplatku a prijatia rozhodnutia o rozdelení príjmu z tohto poplatku medzi DR a TV2 stráca kontrolu nad týmito prostriedkami v zmysle moznosti ich pouzitia na iné úcely. Inak povedané, príjem z poplatku je od tohto okamihu urcený na pouzitie na cinnosti DR alebo TV2 v závislosti od jednotlivého prípadu. 152 Komisia, podporovaná vo veci T-309/04 SBS, na úvod poukazuje na to, ze je nesporné, ze minister kultúry stanovuje výsku poplatku, ktorý sú povinní platit vsetci drzitelia rádiového alebo televízneho prijímaca v Dánsku. Tento poplatok vyberá DR a zdroje, ktoré sa z neho vytvoria, sa na základe rozhodnutia ministra kultúry rozdelia medzi DR a TV2 podla dohody o médiách uzavretej s dánskym parlamentom (odôvodnenie c. 22 napadnutého rozhodnutia). Minister kultúry stanovuje predovsetkým vznik a zánik povinnosti platenia koncesionárskeho poplatku, pricom nezaplatený koncesionársky poplatok mozno zrazit zo mzdy (odôvodnenie c. 23 napadnutého rozhodnutia). Az do roku 1997 získavala TV2 zdroje prostredníctvom Fondu TV2, právnickej osoby vytvorenej státom s cielom poskytovania prostriedkov TV2. 153 Podla Komisie sa zdroje musia povazovat za státne zdroje, ak sú kontrolované verejnou mocou, a teda k dispozícii vnútrostátnym orgánom. Co sa týka TV2, cast koncesionárskeho poplatku prináleziaceho tomuto vysielatelovi urcuje minister kultúry. Co sa týka definície státnych zdrojov, spolocným menovatelom judikatúry je to, ze súd Spolocenstva overuje, ci zdroje podliehajú státnej kontrole. Z predchádzajúceho okrem toho vyplýva, ze stát dohliada na výber koncesionárskeho poplatku, ako aj na vymáhanie pohladávok. Povinnost platenia koncesionárskeho poplatku má kazdý drzitel televízneho alebo rádiového prijímaca bez ohladu na to, ci prijíma, alebo neprijíma programy DR alebo TV2. Preto sa táto povinnost lísi od iných povinností platenia poplatku, akou je napríklad pripojenie na káblovú televíziu. 154 Komisia zdôraznuje, ze zmluvný vztah medzi TV2 a jednotlivými osobami platiacimi koncesionársky poplatok neexistuje. Systém koncesionárskeho poplatku preto nie je porovnatelný so situáciou vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2001, PreussenElektra ([42]C-379/98, Zb. s. I-2099). -- Posúdenie Súdom prvého stupna 155 Podla ustálenej judikatúry si oznacenie za státnu pomoc vyzaduje, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v clánku 87 ods. 1 ES (rozsudky Súdneho dvora z 21 marca 1990, Belgicko/Komisia, uz citovaný v bode 136 vyssie, bod 25; zo , Spanielsko/Komisia, [43]C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 20, a zo , Francúzsko/Komisia, [44]C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 68). 156 Zásada zákazu státnej pomoci upravená clánkom 87 ods. 1 ES zahrna nasledujúce podmienky. Po prvé musí íst o intervenciu zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé táto intervencia musí byt spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí poskytnút výhodu tomu, v prospech koho bola vykonaná. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze. 157 Tento zalobný dôvod sa týka prvej z týchto podmienok, podla ktorej na to, aby sa urcité opatrenia mohli kvalifikovat za státnu pomoc, musia byt jednak uskutocnené priamo alebo nepriamo zo státnych zdrojov a jednak pripísatelné státu (rozsudky Súdneho dvora Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 155 vyssie, bod 24; GEMO, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 24, a z 15.júla 2004, Pearle a i., [45]C-345/02, Zb. s. I-7139, bod 36). 158 Po prvé, co sa týka koncesionárskeho poplatku, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, pricom to nie je váznejsie spochybnené, ze jeho výsku stanovujú dánske orgány (odôvodnenie c. 22), ze povinnost jeho úhrady nevyplýva zo zmluvného vztahu medzi TV2 a platitelom poplatku, ale zo samotnej drzby televízneho alebo rádiového prijímaca (odôvodnenia c. 22 a 59), ze jeho prípadné vymáhanie sa uskutocní podla pravidiel týkajúcich sa výberu daní (odôvodnenie c. 23) a nakoniec ze cast koncesionárskeho poplatku, ktorá sa má poskytnút TV2, urcujú dánske orgány (odôvodnenie c. 59). 159 Z predchádzajúceho vyplýva, ze zdroje pochádzajúce z koncesionárskeho poplatku majú dánske orgány k dispozícii a kontrolujú ich, a preto sú státnymi zdrojmi. 160 Po druhé, co sa týka príjmov z reklamy, Súd prvého stupna zdôraznuje, ze spochybnenie Dánskeho královstva a TV2 A/S sa týka výlucne príjmov z reklamy za roky 1995 - 1996, kedze pocas týchto rokov, na rozdiel od nasledujúceho obdobia, reklamný priestor TV2 nepredávala samotná TV2, ale tretia spolocnost (TV2 Reklame A/S), pricom príjem z tohto predaja bol prevádzaný TV2 prostredníctvom Fondu TV2 (pozri odôvodnenie c. 24 napadnutého rozhodnutia). 161 Súd prvého stupna najskôr konstatuje, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nerozlisuje medzi príjmami z reklamy za roky 1995 - 1996 a koncesionárskym poplatkom. 162 Hoci vsak Komisia výslovne rozlisuje medzi príjmami z reklamy vo vseobecnosti a koncesionárskym poplatkom za televíziu (pozri odôvodnenia c. 10 a 17 napadnutého rozhodnutia) a strucne poukazuje na spôsoby predaja reklamného priestoru TV2 v rokoch 1995 - 1996 (pozri odôvodnenie c. 24 napadnutého rozhodnutia), v praxi zahrna príjmy z reklamy za roky 1995 - 1996 do koncesionárskych poplatkov. Suma 4067,7 milióna DKK, ktorú totiz Komisia v odôvodnení c. 21 napadnutého rozhodnutia kvalifikovala ako "príjmy z koncesionárskeho poplatku", v skutocnosti zahrna príjmy z reklamy za roky 1995 - 1996. To potvrdzuje aj tabulka 1 uvedená v odôvodnení c. 107 napadnutého rozhodnutia, v ktorej príjmy z reklamy za roky 1995 - 1996 nie sú uvedené v riadku tabulky nazvanom "Cisté príjmy z reklamy", ale sú umiestnené v riadku nazvanom "Koncesionársky poplatok/Fond TV2", a to v celkovej sume 4067,7 milióna DKK. 163 Súd prvého stupna okrem toho konstatuje, ze toto de facto zahrnutie súm príjmov z reklamy za roky 1995 - 1996 do sumy koncesionárskeho poplatku, ktoré a priori nic nevysvetluje vzhladom na rozdiel v povahe týchto dvoch spôsobov financovania, sprevádza absencia akéhokolvek odôvodnenia v súvislosti s týmito príjmami z reklamy v casti napadnutého rozhodnutia venovanej kvalifikácii rôznych opatrení prijatých Dánskym královstvom v prospech TV2 ako státnych zdrojov (odôvodnenia c. 57 az 68). 164 Hoci totiz Komisia v tejto casti napadnutého rozhodnutia skúma otázku, ci pri koncesionárskom poplatku (odôvodnenia c. 57 az 60) alebo ad hoc prevode uskutocnenom pri likvidácii Fondu TV2 v roku 1997 (odôvodnenie c. 61 druhá veta) doslo k pouzitiu státnych zdrojov, nijako neriesi otázku príjmov z reklamy za roky 1995 - 1996. 165 Súd prvého stupna sa okrem toho domnieva, ze co sa týka de facto zahrnutia príjmov z reklamy za roky 1995 - 1996 do koncesionárskeho poplatku, odôvodnenie c. 24 napadnutého rozhodnutia nie je dostatocným odôvodnením. Predovsetkým vzhladom na rozdiel v povahe príjmov z reklamy a koncesionárskeho poplatku, ale aj na základe skutocnosti, ze islo o predaj nie hocijakého reklamného priestoru, ale reklamného priestoru TV2, a nakoniec na základe skutocnosti, ze príjmy z reklamy za roky 1995 - 1996 boli vzdy o nieco nizsie ako potreby sluzby vo verejnom záujme, totiz nemozno vylúcit, ze tieto príjmy z reklamy v skutocnosti hned získala TV2 a ze ich prevod prostredníctvom Fondu TV2 bol len administratívnym spôsobom, ktorý nezodpovedal skutocnej kontrole, ktorú nad týmito sumami malo Dánske královstvo. 166 Súd prvého stupna navyse zdôraznuje, ze hoci Komisia v stádiu konania na Súde prvého stupna z vecnej stránky bráni to, ze koncesionársky poplatok má povahu státneho zdroja a osobitne trvá na neexistencii zmluvného vztahu, z ktorého by vyplývala úhrada koncesionárskeho poplatku drzitelmi televíznych prijímacov, na druhej strane sa nevyjadruje k osobitnej otázke príjmov z reklamy za roky 1995 - 1996, cím nijako nevyvracia námietky zalobcov zalozené na výlucne zmluvnom základe týchto príjmov. 167 Z predchádzajúcich odôvodnení vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila svoju povinnost odôvodnenia v súvislosti so zohladnením de facto príjmov z reklamy za roky 1995 - 1996 ako státnych zdrojov. Za týchto podmienok je potrebné ciastocne vyhoviet tomuto zalobnému dôvodu, a to v casti týkajúcej sa príjmov z reklamy za roky 1995 - 1996, a následne zrusit napadnuté rozhodnutie v casti, v ktorej zahrna tieto príjmy medzi státne zdroje. 168 Súd prvého stupna sa domnieva, ze následne je potrebné skúmat výhradu predlozenú Dánskym královstvom a TV2 A/S v rámci najmä piateho, siesteho a siedmeho zalobného dôvodu na zrusenie rozhodnutia vo veciach T-309/04 a T-317/04, ktorá sa v podstate zakladá na tom, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, co vyplýva zo zjavne nedostatocného preskúmania podmienok, za ktorých bola TV2 vo vysetrovanom období financovaná Dánskym královstvom, dôsledkom coho by malo byt to, ze Komisia nesprávne dospela k záveru o existencii státnej pomoci. O výhrade vo veciach T-309/04 a T-317/04 zalozenej na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré vyplýva z porusenia povinností preskúmania Komisiou -- Tvrdenia úcastníkov konania 169 Dánske královstvo a TV2 A/S tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie sa zakladá na nedostatocnom odôvodnení, pretoze Komisia nepristúpila k serióznemu preskúmaniu otázky, ci bola TV2 konkrétne v období rokov 1995 az 2002 financovaná primerane k potrebám sluzby vo verejnom záujme. Poukazujú na skutocnosti podporujúce stanovisko, podla ktorého toto financovanie bolo vytvorené a zachovávané pocas vysetrovaného obdobia objektívnym, transparentným a racionálnym spôsobom, s cielom zachovania jeho primeranosti k potrebám sluzby vo verejnom záujme. 170 Dánske královstvo takto poukazuje na prípravné práce týkajúce sa zákona z roku 1986 o zalození TV2, ako aj na odhad príjmov a výdavkov TV2, ktorý bol uvedený v prílohe k uvedeným prácam. 171 TV2 A/S tvrdí, ze výska kompenzácie, ktorú TV2 potrebovala, bola stanovená ministrom kultúry po dohode s financným výborom dánskeho parlamentu, cize pod prísnou parlamentnou kontrolou, v rámci dohôd uzatváraných na obdobie styroch rokov nazývaných dohody o médiách a na základe podrobných hospodárskych analýz. Tieto podrobné hospodárske analýzy uskutocnila v rokoch 1995 a 1999 audítorská kancelária KPMG za pomoci monitorovacej skupiny zlozenej z odborníkov, ktorej clenmi boli aj konkurenti TV2 (dalej len "hospodárske analýzy 1995/1999"). 172 Cielom týchto hospodárskych analýz bolo práve umoznit urcit cast koncesionárskeho poplatku, ktorá by mala pripadnút TV2 z dôvodu povinností súvisiacich so sluzbou vo verejnom záujme, potreby financovania z toho vyplývajúce a zhodnotenia mozností zdrojov tohto vysielatela pochádzajúcich z televíznej reklamy, ako aj z ostatných príjmov. Výska koncesionárskeho poplatku a podiel pripadajúci TV2 sa navyse stanovili s ohladom na predpoklad, ze výhody poskytnuté státom najmä vo forme oslobodenia od úrokov a danového oslobodenia, ako sú uvedené v odôvodnení c. 110 napadnutého rozhodnutia, ostanú zachované. 173 Hospodárske analýzy 1995/1999, ktoré boli uverejnené rovnako ako rocné úctovné závierky TV2, boli prilozené k pripomienkam Dánskeho královstva z 24. marca 2003 v rámci vyjadrenia k rozhodnutiu o zacatí konania. 174 Dve dohody o médiách týkajúce sa vysetrovaného obdobia (1995 a 1999) vychádzali práve z týchto podrobných hospodárskych analýz. Predlozením týchto hospodárskych analýz v priebehu konania vo veci formálneho zistovania Dánske královstvo teda Komisii zdokumentovalo financné výpocty, ktoré stáli pocas vysetrovaného obdobia v pozadí rôznych dohôd o médiách. 175 Dánske královstvo a TV2 A/S odkazujú na vysetrovanie Rigsrevisionen (Dvor audítorov, Dánsko) v rokoch 1994 - 1995 a jeho odporúcanie dánskej vláde, ktoré sa týkali vytvorenia základného imania TV2 a zmien stanov TV2, ktoré z toho vyplynú. Poukazujú tiez na správu ministra financií z 2. augusta 1995, pripravenú na ziadost státnych kontrolórov, ako aj na to, co následne, konkrétne v roku 1997, urobilo Dánske královstvo, ked zmenilo stanovy TV2 tak, ze stanovilo povinnost vytvorenia základného imania vo výske minimálne 200 miliónov DKK. 176 Vzhladom na predchádzajúce skutocnosti, z ktorých vyplýva, ze financovanie TV2 a vytvorenie jej základného imania pocas vysetrovaného obdobia boli stanovené hospodársky racionálnym spôsobom a primerane potrebám sluzby vo verejnom záujme, má neexistencia súvisiacej podrobnej analýzy v napadnutom rozhodnutí za následok to, ze základy a odôvodnenie tohto rozhodnutia sú nedostatocné. 177 V odpovedi na tvrdenie Komisie, ze síce mala tieto informácie, ale domnievala sa, ze nepreukazujú, ze nadmerná kompenzácia nahromadená v TV2 predstavovala v skutocnosti vytvorenie rezervy, ktorej cielom bolo umoznit TV2 celit potrebám sluzby vo verejnom záujme a ktorá bola primeraná týmto potrebám, Dánske královstvo a TV2 A/S uvádzajú, ze urcujúcou skutocnostou je v kazdom prípade to, ze hoci vsetky tieto informácie boli v rámci konania vo veci formálneho zistovania poskytnuté Komisii, Komisia sa k nim v napadnutom rozhodnutí nevyjadrila, a pokial aj áno, tak neúplne a nepresne. Napadnuté rozhodnutie sa zakladá na formálnych úvahách a neobsahuje ziadnu hospodársku analýzu otázky ci a do akej miery základné imanie vytvorené v TV2 presahovalo sumu, ktorá bola nevyhnutná na splnenie jej úlohy vo verejnom záujme, prípadne ci bolo toto vytvorenie základného imania v rozpore so vseobecným záujmom. Odôvodnenie a základy napadnutého rozhodnutia majú teda zásadné nedostatky. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 178 Po prvé, co sa týka rozsahu povinnosti odôvodnenia, je potrebné pripomenút, ze odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce zúcastneným osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka uvedenia dôvodov musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [46]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 179 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze v prípade, ak Komisia disponuje volnou úvahou s cielom, aby bola schopná plnit svoje funkcie, respektovanie záruk poskytnutých právnym poriadkom Spolocenstva v správnych konaniach má este zásadnejsiu dôlezitost. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne skúmat vsetky relevantné prvky daného prípadu a dostacujúcim spôsobom odôvodnit svoje rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, [47]C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14). 180 Okrem toho, hoci Komisia v odôvodnení rozhodnutí, ktoré musí prijat na zabezpecenie uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze, nie je povinná vyjadrit sa k vsetkým skutkovým a právnym okolnostiam, ako aj k úvahám, ktoré ju viedli k prijatiu takéhoto rozhodnutia, skutocnostou zostáva, ze v zmysle clánku 253 ES je povinná uviest aspon skutocnosti a úvahy, ktoré majú základnú dôlezitost v struktúre jej rozhodnutia, umoznujúce súdu Spolocenstva a dotknutým osobám oboznámit sa s podmienkami, za ktorých Komisia uplatnila Zmluvu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, [48]T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 95 a tam citovanú judikatúru). 181 Z judikatúry rovnako vyplýva, ze s výnimkou mimoriadnych okolností musí rozhodnutie obsahovat odôvodnenie v rámci vlastného znenia a nemôze byt formulované po prvýkrát, a to a posteriori, pred súdom Spolocenstva (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 2. júla 1992, Dansk Pelsdyravlerforening/Komisia, [49]T-61/89, Zb. s. II-1931, bod 131; zo , Buchmann/Komisia, [50]T-295/94, Zb. s. II-813, bod 171, a European Night Services a i./Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 95 a tam citovanú judikatúru). Je totiz potrebné pripomenút, ze odôvodnenie v zásade musí byt oznámené dotknutej osobe v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Nedostatok odôvodnenia nemôze byt napravený tým, ze sa dotknutá osoba dozvie dôvody rozhodnutia v konaní pred súdom Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z , Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [51]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 463; rozsudky Súdu prvého stupna z , Rendo a i./Komisia, [52]T-16/91, Zb. s. II-1827, bod 45, a z , Corsica Ferries France/Komisia, [53]T-349/03, Zb. s. II-2197, bod 287). 182 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze súd Spolocenstva je povinný v rámci zaloby o neplatnost podanej podla clánku 230 ES obmedzit sa na preskúmanie zákonnosti napadnutého aktu. Súdu prvého stupna preto neprislúcha nahrádzat prípadné chýbajúce odôvodnenie alebo doplnat predmetné odôvodnenie Komisie tým, ze k nemu pripojí údaje, ktoré nevyplývajú zo samotného napadnutého rozhodnutia, alebo ho takými údajmi nahradí (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 27. januára 1998, Ladbroke Racing/Komisia, [54]T-67/94, Zb. s. II-1, body 147 a 148; z , BFM a EFIM/Komisia, [55]T-126/96 a T-127/96, Zb. s. II-3437, bod 81; z , Griesel/Rada, [56]T-157/99, Zb. VS s. I-A-151 a II-699, bod 41, a Corsica Ferries France/Komisia, uz citovaný v bode 181 vyssie, bod 58). 183 Po druhé, co sa týka rozsahu povinnosti preskúmania prislúchajúcej Komisii v rámci kontroly státnej pomoci, je potrebné pripomenút, ze aj ked clenský stát musí na základe povinnosti lojálnej spolupráce stanovenej clánkom 10 ES spolupracovat s Komisiou tak, ze jej poskytne informácie, ktoré jej umoznia vyjadrit sa k tomu, ci má dotknuté opatrenie povahu státnej pomoci [v súvislosti s povinnostou lojálnej spolupráce pozri rozsudky Súdneho dvora z 3. júla 2003, Belgicko/Komisia, [57]C-457/00, Zb. s. I-6931, bod 99, a z , Taliansko/Komisia, [58]C-400/99, Zb. s. I-3657, bod 48; rozsudok Kuwait Petroleum (Nederland)/Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 67], a aj ked tomuto clenskému státu prinálezí, aby prípadne dokázal, ze podmienky uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES sú splnené (rozsudok Súdneho dvora z , Komisia/Francúzsko, [59]C-159/94, Zb. s. I-5815, bod 94; rozsudok Súdu prvého stupna zo , Danske Busvognmćnd/Komisia, [60]T-157/01, Zb. s. II-917, bod 96), pravdou tiez ostáva, ze Komisia ako taká v záujme správneho uplatnenia základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci podlieha povinnosti uskutocnit nálezité a nestranné preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 178 vyssie, body 60 az 62; rozsudky Súdu prvého stupna z , max.mobil/Komisia, [61]T-54/99, Zb. s. II-313, bod 49, prvé dve vety, nevyvrátené rozsudkom Súdneho dvora z , Komisia/max.mobil, [62]C-141/02 P, Zb. s. I-1283, a Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 136 vyssie, bod 167) a ze táto povinnost jej ukladá, aby najmä starostlivo preskúmala dôkazy, ktoré jej predlozil clenský stát. 184 Navyse je potrebné pripomenút, ze zákonnost aktu Spolocenstva v rámci zaloby o neplatnost podanej podla clánku 230 ES sa musí posudzovat v závislosti od informácií existujúcich v case prijatia tohto aktu. Obzvlást komplexné posúdenia uskutocnené Komisiou môzu byt preskúmané iba na základe informácií, ktorými Komisia disponovala v okamihu ich uskutocnenia (rozsudky Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, [63]15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7; z , Belgicko/Komisia, uz citovaný v bode 136 vyssie, bod 16, a z , Belgicko/Komisia, [64]C-197/99 P, Zb. s. I-8461, bod 86; rozsudky Súdu prvého stupna British Airways a i./Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 81; BFM a EFIM/Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie, bod 88, a z , Saxonia Edelmetalle a ZEMAG/Komisia, [65]T-111/01 a T-133/01, Zb. s. II-1579, bod 67). 185 V duchu týchto zásad a úvah je potrebné posudzovat aj výhrady Dánskeho královstva a TV2 A/S. 186 V tomto ohlade je potrebné vrátit sa k casti napadnutého rozhodnutia, ktorá je relevantná vo vztahu k otázke, ci Komisia respektovala svoje povinnosti odôvodnenia a nálezitého preskúmania v súvislosti so spôsobmi financovania TV2 vo vysetrovanom období a v súvislosti s primeranostou tohto financovania k potrebám sluzby vo verejnom záujme. 187 V opisnej casti napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze TV2 bola zalozená v roku 1986 ako autonómna nezávislá institúcia financovaná z verejných pôziciek (odôvodnenie c. 11). Upresnila, ze TV2 bola financovaná zo zdrojov pochádzajúcich z koncesionárskeho poplatku a príjmami z reklamy (odôvodnenie c. 10 a 17), a spomenula proces stanovovania výsky koncesionárskeho poplatku a jeho rozdelenia medzi DR a TV2 (odôvodnenie c. 22). 188 V casti napadnutého rozhodnutia venovanej právnemu posúdeniu Komisie táto institúcia skúmala otázku, ci boli v prejednávanej veci respektované druhá a stvrtá podmienka spomedzi styroch podmienok uvedených v bodoch 88 az 93 rozsudku Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([66]C-280/00, Zb. s. I-7747, dalej len "rozsudok Altmark", a co sa týka vyssie uvedených podmienok, "podmienky Altmark") (odôvodnenie c. 71). 189 Súd prvého stupna pripomína, ze podla prvej podmienky Altmark "zvýhodnený podnik musí byt skutocne poverený vykonávaním povinností verejnej sluzby a tieto povinnosti musia byt jasne definované" (rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 188 vyssie, bod 89). Podla druhej podmienky Altmark "parametre, na základe ktorých sa kompenzácia vypocíta, musia byt vopred objektívne a transparentne stanovené, aby sa zabránilo tomu, ze kompenzácia bude mat za následok hospodárske zvýhodnenie, ktorým môze byt podnik, ktorému je poskytnuté, zvýhodnený oproti konkurencným podnikom" (rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 188 vyssie, bod 90). Podla tretej podmienky Altmark "kompenzácia nesmie presahovat to, co je nevyhnutné na pokrytie vsetkých nákladov na vykonávanie povinností verejnej sluzby alebo ich casti, berúc do úvahy dosiahnuté príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto povinností" (rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 188 vyssie, bod 92). Nakoniec, podla stvrtej podmienky Altmark, "ked sa výber podniku, ktorý má byt v konkrétnom prípade poverený vykonávaním povinností verejnej sluzby, neuskutocní na základe verejného obstarávania umoznujúceho vybrat uchádzaca spôsobilého poskytnút tieto sluzby za co najnizsiu cenu pre spolocenstvo, musí sa výska potrebnej kompenzácie urcit na základe analýzy nákladov, aké by priemerný, dobre spravovaný podnik, ktorý je primerane vybavený dopravnými prostriedkami, potreboval na to, aby bol schopný vyhoviet poziadavkám verejnej sluzby, ktoré by boli na tento podnik kladené pri výkone daných povinností, pricom treba vziat do úvahy dosiahnuté príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto povinností" (rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 188 vyssie, bod 93). 190 V prvom rade, co sa týka druhej podmienky Altmark, podla ktorej parametre, na základe ktorých sa kompenzácia vypocíta, musia byt vopred objektívne a transparentne stanovené, Komisia sa domnievala, ze nebola splnená. Dôvodom uvedeným v tomto ohlade Komisiou je to, ze "v zmluvách s médiami [o médiách -- neoficiálny preklad] sa kompenzácia stanovuje na obdobie styroch rokov a kompenzácia sa neposkytuje z verejne prístupného rozpoctu [a neexistuje verejný rocný rozpocet, ktorý by preukazoval spojitost medzi kompenzáciou a produkciou -- neoficiálny preklad]". Komisia navyse dalej uviedla, ze "TV2 okrem toho prijíma rad vysoko nadpriemerných výhod [TV2 má okrem toho urcité mnozstvo netransparentných výhod -- neoficiálny preklad] (oslobodenie od platenia daní, úrokov atd.)" (odôvodnenie c. 71 napadnutého rozhodnutia). 191 V druhom rade, co sa týka stvrtej podmienky Altmark, Komisia uviedla, ze "TV2 nebola vybratá ako public service-prevádzkovatel televízneho vysielania [ako verejnoprávny vysielatel -- neoficiálny preklad] na základe výberového konania a neuskutocnila sa ani ziadna analýza, ktorá by dokázala, ze výska kompenzácie sa stanovila na základe analýzy výdavkov, aké by priemerný prevádzkovatel, ktorý s dobrou hospodárnostou a dostatocnou vybavenostou výrobnými prostriedkami na vykonávanie uspokojivej sluzby verejnosti mal na plnenie povinností, pricom by sa zohladnovali s tým spojené príjmy a primeraný hospodársky zisk pri plnení spomínaných povinností" (odôvodnenie c. 71 napadnutého rozhodnutia). 192 V casti napadnutého rozhodnutia venovanej preskúmaniu zlucitelnosti pomoci vzhladom na clánok 86 ods. 2 ES a osobitne vzhladom na jej primeranost Komisia v odpovedi na tvrdenie Dánskeho královstva, podla ktorého vytvorené základné imanie bolo nevyhnutné na vykrytie prípadného kolísania príjmov z reklamy (odôvodnenie c. 112; pozri tiez odôvodnenie c. 111 prvú vetu), "uznáva, ze pre prevádzkovatelov môze byt potrebné mat takú rezervu na zabezpecenie toho, aby mohli plnit svoje úlohy sluzieb verejnosti" (odôvodnenie c. 113). 193 V kazdom prípade vsak Komisia uvádza, ze takáto rezerva "sa má... vytvorit s urcitým cielom, a ten má byt v súlade s pravidlami a i blizsie stanovenými casovými obdobiami, ked sa konstatovaná nadmerná kompenzácia musí vrátit [sa má... vytvorit s urcitým cielom a má byt zúctovaná k urceným dátumom, ku ktorým sa zistená nadmerná kompenzácia musí vrátit -- neoficiálny preklad]". Komisia poznamenáva, ze v prejednávanej veci neslo o vybudovanie takýchto specifických rezerv, ale naopak, o akumuláciu vlastného kapitálu. Dalej vsak uvádza, ze "vlastný kapitál mozno pouzit na akýkolvek ciel a nemusí sa pouzit na zabezpecenie plnenia úloh sluzieb verejnosti" (odôvodnenie c. 113). 194 V odôvodnení c. 114 napadnutého rozhodnutia Komisia v súvislosti s príkladom uvedeným Dánskym královstvom týkajúcim sa roku 1999, teda roku, pocas ktorého príjmy TV2 z reklamy významne poklesli, tvrdí, ze tento pokles nedonútil TV2 ani len k tomu, aby cerpala zo svojho vytvoreného základného imania. 195 V odôvodnení c. 115 napadnutého rozhodnutia sa Komisia "domnieva, ze zisk, ktorý sa nadobudol, nebol nutný na to, aby TV2 mohla fungovat podla zadaného ciela". Okrem toho Komisia dalej uvádza, ze na "vytvorenie ochranného vankúsa proti prípadnému poklesu príjmov z reklamy bolo malo byt vytvorenie priehladnej rezervy a nielen pripustit, aby si prevádzkovatel zisk ponechal [vyrovnanie znízenia príjmov z reklamy by bolo vhodné vytvorit transparentnú rezervu a neumoznit nahromadenie zisku v podniku -- neoficiálny preklad]". V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, ze "prvý argument dánskych úradov [týkajúci sa skutocnosti, ze nadmerná kompenzácia je v skutocnosti nevyhnutnou rezervou na zarucenie poskytovania sluzby vo verejnom záujme] nemôze akceptovat". 196 Z tohto pripomenutia znenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze stanovisko Komisie sa v podstate zakladá na dvoch tvrdeniach. 197 Po prvé nadmerná kompenzácia zistená v TV2 nie je výsledkom transparentného a premysleného vytvorenia rezervy, ktorého konkrétnym cielom bolo zarucit poskytovanie sluzby vo verejnom záujme bez ohladu na kolísanie príjmov z reklamy, ale len výsledkom nekontrolovaného nahromadenia kapitálu. 198 Po druhé príklad z roku 1999 odhalil, ze TV2 v skutocnosti nikdy nepotrebovala cerpat zo svojich rezerv. 199 Co sa týka prvého z týchto tvrdení, je nutné konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadnu úvahu, ktorá by dokazovala správnost tohto tvrdenia. 200 Napadnuté rozhodnutie totiz neobsahuje okrem výlucne opisnej zmienky o niekolkých súcastiach mechanizmu, ktorým Dánske královstvo stanovilo výsku koncesionárskeho poplatku prináleziaceho TV2 v rokoch 1995 az 2002 (pozri odôvodnenie c. 22), ziaden dôvod obsahujúci analýzu tohto mechanizmu a úvah, ci uz právnych alebo hospodárskych, ktoré viedli k stanoveniu tejto výsky na celé toto obdobie. 201 Je vsak nutné konstatovat, ze vzhladom jednak na dôlezitost zohladnenia týchto skutocností pre uplatnenie pravidiel státnej pomoci na prejednávanú vec a jednak na mieru volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje vo vztahu k zlozitým hospodárskych otázkam, malo odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podla judikatúry citovanej v bodoch 178 a 179 vyssie obsahovat presné a podrobné posúdenie konkrétnych právnych a hospodárskych podmienok, ktoré viedli k stanoveniu sumy koncesionárskeho poplatku pripadajúceho TV2 pocas vysetrovaného obdobia. 202 Súd prvého stupna sa rovnako ako Dánske královstvo a TV2 A/S domnieva, ze nedostatok odôvodnenia tejto otázky v napadnutom rozhodnutí je porusením základných formálnych nálezitostí a následne vedie k zruseniu tohto rozhodnutia v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 178 az 182 vyssie. 203 Súd prvého stupna sa dalej domnieva, ze tento nedostatok odôvodnenia mozno vysvetlit tým, ze táto institúcia v rámci konania vo veci formálneho zistovania seriózne nepreskúmala konkrétne podmienky, ktoré vo vysetrovanom období viedli k stanoveniu výsky zdrojov z koncesionárskeho poplatku prináleziacich TV2. 204 V stádiu konaní na Súde prvého stupna Komisia na úcely zamietnutia výhrady, podla ktorej nesplnila svoju povinnost preskúmania, zdôraznuje, ze "dánske orgány pred konaním vo veci formálneho zistovania a pocas neho predlozili nespocetné mnozstvo dokumentov a vycerpávajúcich informácií týkajúcich sa tejto veci", "poskytnuté informácie sa vsak vyznacovali tým, ze dánske orgány sa snazili odôvodnit nahromadenie nadmernej kompenzácie v TV2 informáciami a výpoctami vyhotovenými a posteriori". Dánske královstvo bolo podla Komisie "neschopné poskytnút informácie z obdobia, ked doslo k nahromadeniu kapitálu v podniku, ktoré by prípadne mohli odôvodnit vytvorenie základného imania v miere zistenej v prípade TV2". 205 Tieto tvrdenia sa nachádzajú aj na iných miestach písomných vyjadrení Komisie. Komisia takisto tvrdí, ze "dánske orgány nikdy neposkytli informáciu ani nepredlozili ziaden dokument ex ante, ktoré by sa týkali kapitálových potrieb TV2 v case vytvorenia základného imania alebo pocas obdobia, ktoré bolo predmetom vysetrovania", alebo ze "vsetky informácie z tejto oblasti sa zakladali na úvahách a výpoctoch vyhotovených a posteriori". 206 Komisia v snahe odôvodnit skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí sa nenachádza nijaká hospodárska analýza financných potrieb TV2 pocas vysetrovaného obdobia, sa dalej opiera o to, ze Dánske královstvo údajne nepredlozilo ziadne dôkazy, ktoré by umoznovali predpokladat, ze TV2 potrebovala sporný kapitálový vklad. 207 Napriek tomu vsak ani Komisia, ani vedlajsí úcastníci konania na podporu Komisie nespochybnujú skutocnost, ze hospodárske analýzy 1995/1999, uskutocnené v rámci a pre potreby procesu stanovenia výsky koncesionárskeho poplatku pripadajúceho TV2 na obdobie styroch rokov (pozri body 171 az 174 vyssie), boli Komisii predlozené. Tieto analýzy sú okrem toho uvedené v pripomienkach Dánskeho královstva z 24. marca 2003, v rámci vyjadrenia k rozhodnutiu o zacatí konania, a sú pripojené ako prílohy k uvedeným pripomienkam. 208 Takéto opomenutie informácií Komisiou v stádiu prijatia napadnutého rozhodnutia, ktoré o nich vôbec nehovorí ani ich nevyvracia, potvrdzuje, ze Komisia v rámci konania vo veci formálneho zistovania seriózne nepreskúmala údaje, ktoré jej boli v tom case predlozené v súvislosti s financovaním TV2 v období rokov 1995 - 2002. 209 Súd prvého stupna pri tejto prílezitosti zdôraznuje, ze jediné hospodárske analýzy, na ktoré Komisia v stádiu konania pred ním odkazuje vo svojich písomnostiach, sú iné analýzy ako hospodárske analýzy 1995/1999, konkrétne analýzy týkajúce sa zvýsenia základného imania TV2 A/S v roku 2003, ked doslo k jeho vytvoreniu, alebo jeho zvýsenia v roku 2004, cize analýzy, ktoré skutocne neboli vyhotovené ex ante. 210 Komisia sa teda na Súde prvého stupna nevyjadrila k výhrade zalozenej na opomenutí hospodárskych analýz 1995/1999 v stádiu konania vo veci formálneho zistovania. Naopak, prostredníctvom svojej -- neoprávnenej -- výcitky voci Dánskemu královstvu skôr pripústa, ze jej neposlalo dôkazy o posúdení ex ante (pozri bod 204 vyssie), ze spis seriózne nepreskúmala. 211 Co sa týka vedlajsích úcastníkov konania na podporu Komisie, ktorí, ako sa uz uviedlo, nijako nenamietajú proti existencii a predlozeniu týchto analýz Komisii, ani tí sa k uvedenej výhrade nevyjadrili. 212 SBS navyse tvrdí, ze hospodárske analýzy 1995/1999 sú "starými stúdiami trhu", co v konecnom dôsledku zdôraznuje, do akej miery sú tieto analýzy, skutocne pochádzajúce z vysetrovaného obdobia, relevantné ratione temporis, ale aj ratione materiae pre posúdenie Komisie. Súd prvého stupna v kazdom prípade uvádza, ze kedze existencia hospodárskych analýz 1995/1999, ako aj ich predmet sú nespornými skutocnostami v rámci sporu, akákolvek kritika vecnej stránky týchto analýz sa musí zamietnut ako neúcinná. Podla judikatúry pripomenutej v bode 182 vyssie totiz Súdu prvého stupna v rámci jeho preskúmania zákonnosti neprinálezí, aby nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zakrýval tým, ze nahradí Komisiu pri posúdení, ktoré mala uskutocnit v stádiu konania vo veci formálneho zistovania. 213 Hoci Komisia neodpovedá na výhradu zalozenú na jej opomenutí hospodárskych analýz 1995/1999, Súd prvého stupna zdôraznuje, ze uvádza skutocnost, ze TV2 A/S sa nezúcastnila na konaní vo veci formálneho zistovania. Súd prvého stupna napriek tomu konstatuje, ze tieto tvrdenia neobsahujú ziadnu námietku proti právu TV2 A/S podat v stádiu konania o zalobe výhradu zalozenú na porusení povinnosti preskúmania okrem iného v súvislosti s hospodárskymi analýzami 1995/1999. 214 V kazdom prípade, ak by sa aj predpokladalo, ze Komisia chcela svojimi tvrdeniami uviest svoju domnienku, ze TV2 A/S sa nemôze vo svojej zalobe odvolávat na nedostatocné preskúmanie najmä hospodárskych analýz 1995/1999, táto prípadná domnienka by bola jednak neúcinná a jednak nedôvodná, a to z nasledujúcich dôvodov. 215 Co sa týka neúcinnosti tejto prípadnej domnienky, je potrebné pripomenút, ze chýbajúce alebo nedostatocné odôvodnenie spadá pod porusenie podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 230 ES a predstavuje zalobný dôvod verejného poriadku, ktorý musí zohladnit súd Spolocenstva ex offo (rozsudky Súdu prvého stupna z 29. septembra 2005, Napoli Buzzanca/Komisia, [67]T-218/02, Zb. VS s. I-A-267 a II-1221, bod 55, a z , CIS/Komisia, [68]T-102/03, Zb. s. II-2357, bod 46). Súd prvého stupna po tom, co konstatoval -- navyse v odpovedi na výslovnú výhradu zalobcov -- nedostatocnost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v súvislosti s podmienkami, za ktorých sa pocas vysetrovaného obdobia stanovila výska koncesionárskeho poplatku pripadajúceho TV2, kvôli úplnosti poznamenáva, ze táto nedostatocnost je spôsobená tým, ze Komisia porusila svoju povinnost preskúmania (pozri body 202 a 203 vyssie). 216 Co sa týka nedôvodnosti tejto prípadnej domnienky, Súd prvého stupna zdôraznuje, ze TV2 A/S sa nijako neodvoláva na nové skutkové okolnosti, o ktorých by Komisia v priebehu konania vo veci formálneho zistovania nevedela. Naopak, TV2 A/S sa obmedzuje na to, ze Komisii vytýka, ze nepreskúmala dôkazy, ktoré jej v priebehu formálneho konania predlozil úcastník konania, ktorý tvrdil, ze financovanie TV2 bolo pocas vysetrovaného obdobia nevyhnutné a primerané potrebám sluzby vo verejnom záujme (pozri odôvodnenia c. 111 a 112 napadnutého rozhodnutia). Hoci teda TV2 A/S nebola úcastníkom konania vo veci formálneho zistovania, nemozno jej zakázat, aby Súdu prvého stupna predlozila právne tvrdenie zalozené na absencii preskúmania týchto dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1999, Kneissl Dachstein/Komisia, [69]T-110/97, Zb. s. II-2881, bod 102 a tam citovanú judikatúru; zo , Valmont/Komisia, [70]T-274/01, Zb. s. II-3145, bod 102; Saxonia Edelmetalle a ZEMAG/Komisia, uz citovaný v bode 184 vyssie, bod 68, a z , Ter Lembeek/Komisia, [71]T-217/02, Zb. s. II-4483, body 84 az 85 a 93). 217 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia tým, ze nepreskúmala dôkazy, ktoré boli priamo relevantné vo vztahu k otázke, ci dotknuté opatrenia sú, alebo nie sú státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, porusila svoju povinnost preskúmania, pricom toto porusenie vysvetluje nedostatocnost odôvodnenia konstatovanú v bode 202 vyssie. 218 Co sa týka domnienky, ktorá je taktiez obsiahnutá v prvom tvrdení Komisie, podla ktorej nebola úroven vytvorených rezerv pravidelne kontrolovaná dánskymi orgánmi, je nutné konstatovat, ze okrem toho, ze ide o nepodlozenú domnienku, proti ktorej Dánske královstvo vo formálnom konaní výslovne namietalo (pozri odôvodnenie c. 48 druhú vetu napadnutého rozhodnutia), napadnuté rozhodnutie samotné obsahuje niekolko údajov, ktoré ju oslabujú. 219 Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze TV2 musela do roku 2002 predkladat rozpocty a úctovné závierky týkajúce sa sluzby vo verejnom záujme (odôvodnenie c. 96). Okrem toho pocas celého vysetrovaného obdobia Rigsrevisionen vykonával administratívnu a financnú kontrolu úctovníctva TV2 (odôvodnenie c. 97). V tomto ohlade okolnost uvedená Komisiou v tom istom odôvodnení, ze samotný Rigsrevisionen nemal "právomoc zabránit nadmernej kompenzácii", nie je sama osebe významná, kedze ide o kontrolný orgán, a neumoznuje dospiet k záveru, ze nedochádzalo ku kontrole zo strany dánskych orgánov. 220 Komisia v kazdom prípade vsak nemôze vychádzat z údajne nedostatocnej kontroly, aby mohla nariadit vymáhanie vsetkých súm, o ktorých Dánske královstvo tvrdí, ze predstavujú rezervu nevyhnutnú na poskytovanie sluzby vo verejnom záujme, pokial seriózne preskúmanie vsetkých právnych a hospodárskych podmienok, ktoré viedli k vytvoreniu tejto rezervy pocas vysetrovaného obdobia, bolo nepochybne mozné vzhladom na informácie, ktorými disponovala Komisia, a pokial bez takéhoto preskúmania nebolo mozné právoplatne sa vyjadrit k otázke, ci táto rezerva bola celá, alebo len v casti nevyhnutná na poskytovanie sluzby vo verejnom záujme. 221 Z tých istých dôvodov sa odkazy Komisie na poziadavku "specifickej" (odôvodnenie c. 113 napadnutého rozhodnutia) alebo "transparentnej" (odôvodnenie c. 115 napadnutého rozhodnutia) rezervy zdajú byt, a to konkrétne vzhladom na to, ze Komisia seriózne nepreskúmala konkrétne podmienky, ktoré viedli k stanoveniu výsky koncesionárskeho poplatku pripadajúceho TV2 pocas vysetrovaného obdobia, odkazmi na výlucne formálnu poziadavku, ktorá neodôvodnuje vymáhanie nariadené v napadnutom rozhodnutí. 222 Co sa týka druhého tvrdenia Komisie (bod 198 vyssie), podla ktorého príklad z roku 1999 odhalil, ze TV2 v skutocnosti nikdy nepotrebovala cerpat zo svojich rezerv, toto tvrdenie v duchu predchádzajúcich úvah nijako nepreukazuje existenciu státnej pomoci. 223 Skutocnost, ze TV2 v roku 1999 necerpala zo svojich rezerv, nemôze totiz viest k záveru, ze táto rezerva sa musí povazovat za neprimeranú vo vztahu k potrebám sluzby vo verejnom záujme. Zo samotnej povahy rezervy vytvorenej na úcely odvrátenia rizík totiz vyplýva, ze sa nevyhnutne nemusí pouzit. Preto skutocnost, ze Komisia a posteriori vyvodila z nepouzitia tejto rezervy záver, ze bola neodôvodnená, sa zdá byt v rozpore s tým, ze tá istá institúcia pripustila moznost vytvorenia a zachovávania takejto rezervy s cielom zarucit poskytovanie sluzby vo verejnom záujme. Na to, aby Komisia mohla v konecnom dôsledku úcinne rozhodnút o primeranosti ci neprimeranosti rezerv vytvorených v TV2, jej prinálezalo, aby preskúmala dôvodnost úvah, najmä hospodárskych, z ktorých Dánske královstvo vychádzalo pri stanovení výsky koncesionárskeho poplatku pripadajúceho TV2 v období rokov 1995 az 2002. 224 Súd prvého stupna dalej zdôraznuje, ze absencia seriózneho a podrobného preskúmania podmienok financovania TV2 pocas vysetrovaného obdobia v napadnutom rozhodnutí sa odzrkadluje v kategorickosti tvrdení Komisie obsiahnutých v odôvodnení c. 71 napadnutého rozhodnutia. 225 Po prvé, co sa týka zdôvodnenia odôvodnenia c. 71 napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa druhej podmienky Altmark, Súd prvého stupna poznamenáva, ze odkaz na skutocnost, ze "v zmluvách s médiami [zmluvách o médiách -- neoficiálny preklad] sa kompenzácia stanovuje na obdobie styroch rokov", ktorý je výlucne opisným odkazom, pricom by vsak mal odôvodnovat tvrdenie, podla ktorého parametre kompenzácie neboli stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom, sa zdá byt nezmyselný. Súd prvého stupna totiz bez toho, aby akýmkolvek spôsobom chcel nahrádzat Komisiu pri výkone jej právomocí, ktoré jej prinálezia na základe kontroly státnej pomoci, môze len konstatovat, ze spôsoby stanovenia koncesionárskeho poplatku pripadajúceho TV2 prostredníctvom zmlúv o médiách za podmienok pripomenutých v bodoch 171 az 174 vyssie, ktoré nie sú nijako spochybnené, mohli byt skôr vnímané, prinajmensom v pociatocnej analýze, ako indície objektivity a transparentnosti. 226 Co sa týka tvrdení uvedených v odôvodnení c. 71 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých "kompenzácia sa neposkytuje z verejne prístupného rozpoctu [a neexistuje verejný rocný rozpocet, ktorý by preukazoval spojitost medzi kompenzáciou a produkciou, -- neoficiálny preklad]" alebo podla ktorých "TV2 okrem toho prijíma rad vysoko nadpriemerných výhod [TV2 má okrem toho urcité mnozstvo netransparentných výhod -- neoficiálny preklad] (oslobodenie od platenia daní, úrokov atd.)", je nutné konstatovat, ze tu ide opätovne a bez toho, aby bolo dotknuté podrobné posúdenie, ktorého uskutocnenie bude Komisii prípadne prinálezat, o tvrdenia, ktoré sú na prvý pohlad vzhladom na okolnosti prejednávanej veci neprimerané, ci dokonca nesprávne. 227 Co sa totiz týka najskôr neexistencie rocného rozpoctu, ktorý by preukazoval spojitost medzi kompenzáciou a produkciou, Súd prvého stupna poukazuje na to, ze druhá podmienka Altmark neukladá takúto formálnu poziadavku. Táto podmienka totiz ponecháva clenským státom moznost výberu praktických spôsobov na zarucenie jej respektovania. Preto skutocnost, ze Komisia sa formálne odvolávala na neexistenciu "rozpoctu, ktorý by preukazoval spojitost medzi kompenzáciou a produkciou", napriek tomu, ze spôsoby stanovenia koncesionárskeho poplatku pripadajúceho TV2, ktoré sú pripomenuté v bodoch 171 az 174 vyssie -- a ktoré bolo potrebné presne skúmat v rámci overovania splnenia druhej podmienky Altmark --, nie sú v napadnutom rozhodnutí predmetom ziadnej serióznej analýzy, sa zdá byt odôvodnením, ktoré je v skutocnosti umelé. 228 Súd prvého stupna navyse môze len uviest, opätovne bez toho, aby zasiahol do právomocí Komisie v oblasti státnej pomoci, ze nemozno vylúcit, ze vyssie uvedené spôsoby stanovenia výsky koncesionárskeho poplatku pripadajúceho TV2 by mohli byt objektívne a transparentné, najmä pokial zahrnali úcast dánskeho parlamentu, opierali sa o hospodárske analýzy vyhotovené audítorskou kanceláriou za pomoci monitorovacej skupiny zlozenej z odborníkov, v ktorej mali svoje zastúpenie aj konkurenti TV2, a pokial tieto analýzy boli rovnako ako úctovné závierky TV2 uverejnené. Nemozno preto vylúcit, ze seriózna analýza týchto spôsobov by prípadne mohla viest k záveru, ze Dánske královstvo este predtým, ako Súdny dvor formuloval podmienky Altmark, v podstate zabezpecilo respektovanie druhej z týchto podmienok. 229 Co sa týka tvrdenia, podla ktorého "urcité mnozstvo... výhod je netransparentných (oslobodenie od platenia daní, úrokov atd.)", Súd prvého stupna môze len uviest, ze výska koncesionárskeho poplatku pripadajúca TV2 bola podla zalobcov bez toho, aby to bolo spochybnené, vypocítaná práve s ohladom na zachovanie týchto dalsích státnych opatrení v prospech tohto vysielatela. Niet preto dôvodu domnievat sa, prinajmensom nie pri prvej analýze a vzhladom na opis stanovenia výsky koncesionárskeho poplatku pripadajúceho TV2, ktorý poskytli zalobcovia, ze existencia a mnozstvo týchto dalsích státnych opatrení, nevyhnutne zohladnených v procese stanovovania koncesionárskeho poplatku, boli zatajené. 230 Z predchádzajúceho vyplýva, ze tvrdenia obsiahnuté v odôvodnení c. 71 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa druhej podmienky Altmark, ktoré sa v napadnutom rozhodnutí neopierajú o serióznu analýzu konkrétnych právnych a hospodárskych podmienok, s ohladom na ktoré bola urcená výska koncesionárskeho poplatku pripadajúca TV2, nevyvracajú uvedené presvedcenie. 231 Po druhé, co sa týka zdôvodnenia poslednej vety odôvodnenia c. 71 napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa stvrtej podmienky Altmark, Súd prvého stupna uvádza, ze napriek trochu nejednoznacnému zneniu tohto odôvodnenia, ktoré doslovne uvádza, ze "sa neuskutocnila... ziadna analýza, ktorá by" v prejednávanej veci "dokázala, ze... výska kompenzácie stanovená [Dánskym královstvom] na základe [týmto státom uskutocnenej] analýzy výdavkov, aké by mal priemerný prevádzkovatel... s dobrou hospodárnostou a dostatocnou vybavenostou...", chcela ním Komisia vyjadrit to, ze Dánske královstvo nerespektovalo stvrtú podmienku Altmark. 232 Takéto odôvodnenie, ktoré sa v konecnom dôsledku obmedzuje na priame prebratie stvrtej podmienky Altmark, by mohlo prípadne stacit len vtedy, ak by bolo nesporné, ze Dánske královstvo nevytvorilo nijaký mechanizmus, ktorého praktickým úcinkom by bolo zabezpecenie respektovania stvrtej podmienky Altmark, alebo ak by Komisia preukázala, ze analýza uskutocnená týmto clenským státom bola zjavne nedostatocná alebo neprimeraná na úcely zarucenia respektovania tejto podmienky. Takéto okolnosti sa vsak v prejednávanej veci nepreukázali. Práve naopak, vzhladom na proces stanovovania výsky koncesionárskeho poplatku pripadajúceho TV2 v rokoch 1995 az 2002 zavedený Dánskym královstvom, co je proces, ktorý podla opisu pripomenutého v bodoch 171 az 174 vyssie, ktorý nebol spochybnený, zahrnal okrem iného hospodárske analýzy, na ktorých príprave sa podielali konkurenti TV2, nemozno vylúcit, ze seriózne preskúmanie vsetkých podmienok, ktoré viedli k stanoveniu výsky koncesionárskeho poplatku pripadajúceho TV2 pocas vysetrovaného obdobia, teda preskúmanie, ktoré mala uskutocnit Komisia, mohlo viest k záveru, ze Dánske královstvo v podstate dohliadlo, este predtým, ako Súdny dvor definoval podmienky Altmark, na respektovanie stvrtej z týchto podmienok. 233 Z toho vyplýva, ze zdôvodnenie poslednej vety odôvodnenia c. 71 napadnutého rozhodnutia sa zdá byt v skutocnosti úplne formálne vzhladom na zistenie, uvedené v bode 203 a nasl. vyssie a pripomenuté v bode 230 vyssie, podla ktorého Komisia v konaní vo veci formálneho zistovania nepristúpila k serióznemu preskúmaniu konkrétnych podmienok, ktoré viedli pocas vysetrovaného obdobia k stanoveniu výsky koncesionárskeho poplatku pripadajúceho TV2 Dánskym královstvom. 234 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy, z ktorých vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, co je spôsobené tým, ze Komisia porusila svoju povinnost preskúmania otázok, ktoré boli priamo relevantné pre rozhodnutie o existencii státnej pomoci, je potrebné bez nutnosti skúmania ostatných zalobných dôvodov zalôb vo veciach T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04 napadnuté rozhodnutie zrusit. O trovách O trovách vo veciach T-309/04 a T-317/04 235 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala úspech vo veciach T-309/04 a T-317/04, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania zalobcov v týchto veciach v súlade s ich návrhom. 236 Podla clánku 87 ods. 5 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý zobral svoj návrh spät, je povinný nahradit trovy konania, ak to v tomto zmysle navrhol dalsí úcastník konania vo svojich pripomienkach k spätvzatiu návrhu. Kedze zalobcovia vzali spät svoje návrhy na nariadenie predbezného opatrenia vo veciach T-309/04 R a T-317/04 R a Komisia nenavrhla zaviazat ich na náhradu trov konania v týchto veciach, kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania vo veciach týkajúcich sa predbezného opatrenia. 237 Kedze UER, vedlajsí úcastník na podporu návrhov TV2 A/S vo veci T-309/04, nepodala v súvislosti s trovami konania ziaden návrh, znása svoje vlastné trovy konania. 238 SBS a Viasat, vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie vo veci T-309/04, znásajú vlastné trovy konania. O trovách vo veciach T-329/04 a T-336/04 239 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania, alebo z výnimocných dôvodov. 240 Viasat a SBS, zalobcovia, ale aj vedlajsí úcastníci vzájomne sa podporujúci vo veciach T-329/04 a T-336/04, nemali úspech vo svojich jednotlivých dôvodoch na zrusenie týkajúcich sa kvalifikácie sluzby TV2 vo verejnom záujme ako SVHZ. Súd prvého stupna dalej konstatoval, ze vzhladom na zrusenie napadnutého rozhodnutia v rámci konaní T-309/04 a T-317/04 nebolo potrebné skúmat ostatné dôvody na zrusenie predlozené týmito zalobcami. 241 Súd prvého stupna za týchto podmienok rozhoduje, ze spolocnosti Viasat a SBS znásajú kazdá svoje vlastné trovy, ktoré im vznikli jednak ako zalobcom a jednak ako vedlajsím úcastníkom vo veciach T-329/04 a T-336/04, a tiez prvá z nich jednu desatinu trov konania Komisie vo veci T-329/04 a druhá z nich jednu desatinu trov konania Komisie vo veci T-336/04. 242 Z týchto istých dôvodov Viasat znása jednu desatinu trov vynalozených TV2 A/S, Dánskym královstvom a UER, ako vedlajsími úcastníkmi konania na podporu návrhov Komisie vo veci T-329/04, a SBS znása jednu desatinu nákladov vynalozených tými istými vedlajsími úcastníkmi konania na podporu návrhov Komisie vo veci T-336/04. 243 Komisia, ako aj TV2 A/S, Dánske královstvo a UER, vedlajsí úcastníci konania na podporu návrhov tejto institúcie vo veciach T-329/04 a T-336/04, znásajú, kazdý z nich, devät desatín svojich vlastných trov vo veciach T-329/04 a T-336/04. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Veci T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04 sa spájajú na úcely vyhlásenia rozsudku. 2. Rozhodnutie Komisie 2006/217/ES z 19. mája 2004 o opatreniach Dánska v prospech TV 2/Danmark sa zrusuje. 3. TV 2/Danmark A/S, Dánske královstvo a Komisia znásajú kazdý svoje vlastné trovy vo veciach T-309/04 R a T-317/04 R. 4. Komisia znása svoje vlastné trovy konania vo veciach T-309/04 a T-317/04 a je povinná nahradit trovy konania vynalozené v týchto veciach TV 2/Danmark A/S a Dánskym královstvom. 5. Union européenne de radio-télévision (UER), SBS TV A/S, SBS Danish Television Ltd a Viasat Broadcasting UK Ltd znásajú kazdý svoje vlastné trovy konania vo veci T-309/04. 6. SBS TV, SBS Danish Television a Viasat Broadcasting UK znásajú kazdý svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli jednak ako úcastníkom konania a jednak ako vedlajsím úcastníkom konania, vo veciach T-329/04 a T-336/04. 7. Viasat Broadcasting UK znása jednu desatinu trov konania vynalozených Komisiou, TV 2/Danmark A/S, Dánskym královstvom a UER vo veci T-329/04. 8. SBS TV a SBS Danish Television znásajú jednu desatinu trov konania vynalozených Komisiou, TV 2/Danmark A/S, Dánskym královstvom a UER vo veci T-336/04. 9. Komisia, TV 2/Danmark A/S, Dánske královstvo a UER znásajú kazdý devät desatín svojich vlastných trov konania vo veciach T-329/04 a T-336/04. Vilaras Martins Ribeiro Jürimäe Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. októbra 2008. Tajomník E. Coulon Predseda komory M. Vilaras Obsah Právny rámec Skutkové okolnosti vedúce k sporom Konanie Veci T-309/04 a T-317/04 Vec T-329/04 Vec T-336/04 Návrhy úcastníkov konania Právny stav O prípustnosti zalôb vo veciach T-309/04 a T-317/04 O veci samej O prvom zalobnom dôvode zaloby vo veci T-329/04 a druhom zalobnom dôvode zaloby vo veci T-336/04 zalozených na nesprávnej kvalifikácii úlohy TV2 vo verejnom záujme ako SVHZ v rámci napadnutého rozhodnutia -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O prvom zalobnom dôvode zalôb vo veciach T-309/04 a T-317/04 zalozenom na porusení práv na obranu -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O druhom zalobnom dôvode vo veciach T-309/04 a T-317/04 zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES, kedze ani príjem z koncesionárskeho poplatku, ani príjmy z reklamy prevedené TV2 prostredníctvom Fondu TV2 nie sú státnymi zdrojmi -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O výhrade vo veciach T-309/04 a T-317/04 zalozenej na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré vyplýva z porusenia povinností preskúmania Komisiou -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách O trovách vo veciach T-309/04 a T-317/04 O trovách vo veciach T-329/04 a T-336/04 __________________________________________________________________ ( [72]*1 ) Jazyky konania: anglictina a dáncina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXdfoLwj/L96823-2584TMP.html#t-ECRT12008SKB.0900293801-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:085:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:368:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:340:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:320:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:059:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:085:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:368:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:172:TOC 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0108&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0398&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0228&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0141&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0208&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0136&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0310&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0212&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0138&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0106&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0309&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0017&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0340&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0475&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0126&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0205&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0053&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0155&locale=SK 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:030:TOC 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0234&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0301&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0142&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0288&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0228&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0074&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0371&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0354&locale=SK 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0269&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0195&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0053&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0278&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0345&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0269&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0374&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0061&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0295&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0016&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0349&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0067&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0126&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0157&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0457&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0400&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0159&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0157&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0054&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0141&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0015&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0197&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0111&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0218&locale=SK 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0102&locale=SK 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0110&locale=SK 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0274&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0217&locale=SK 72. file:///tmp/lynxXXXXdfoLwj/L96823-2584TMP.html#c-ECRT12008SKB.0900293801-E0001