ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 9. septembra 2009 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Financné sluzby -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 82 ES -- Odmietnutie poskytovat cezhranicné sluzby zúctovania a vyrovnania -- Diskriminacné ceny -- Relevantný trh -- Pripísatelnost protiprávneho správania" Vo veci T-301/04, Clearstream Banking AG, so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko), Clearstream International SA, so sídlom v Luxemburgu (Luxembursko), v zastúpení: H. Satzky a B. Maassen, advokáti, zalobkyne, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne T. Christoforou, A. Nijenhuis a M. Schneider, neskôr A. Nijenhuis a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2004) 1958 v konecnom znení z 2. júna 2004, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 82 [ES] [neoficiálny preklad] [vec COMP/38.096 -- Clearstream (zúctovanie a vyrovnanie)], SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. Prek (spravodajca) a V. M. Ciuca, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. októbra 2008, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Druhá zalobkyna, spolocnost Clearstream International SA (dalej len "CI"), ktorej sídlo je v Luxemburgu, je holdingovou spolocnostou, ktorá vlastní prvú zalobkynu, spolocnost Clearstream Banking AG (dalej len "CBF") so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko), a spolocnost Clearstream Banking Luxembourg SA (dalej len "CBL"). Zoskupenie Clearstream poskytuje sluzby zúctovania, vyrovnania a úschovy cenných papierov. CBL a Euroclear Bank SA (dalej len "EB"), ktorý má sídlo v Bruseli (Belgicko), sú jediní dvaja medzinárodní depozitári cenných papierov, ktorí v súcasnosti pôsobia v Európskej únii. Spolocnost CBF je centrálnym depozitárom cenných papierov v Nemecku a v súcasnosti je jedinou bankou, ktorá má postavenie bankového uschovávatela cenných papierov (Wertpapiersammelbank). 2 Dna 22. marca 2001 zacala Komisia Európskych spolocenstiev vysetrovanie ex officio, ktoré sa týkalo sluzieb zúctovania a vyrovnania, a urcitým institúciám zaslala prvú sériu ziadostí o informácie a potom doplnujúce ziadosti zamerané na prípadné zneuzívajúce správanie spolocností CI a CBF. 3 Dna 28. marca 2003 Komisia zaslala zalobkyniam oznámenie o výhradách, na ktoré tieto zalobkyne odpovedali 30. mája 2003. Vypocutie sa uskutocnilo 24. júla 2003. Spolocnost EB ako dalsí úcastník konania vyjadrila pocas vypocutia svoje stanovisko k definícii trhu, a to ako odpoved na ziadost Komisie o informácie. 4 Zalobkyniam bol umoznený prístup k spisovým materiálom Komisie 14. apríla a 3. novembra 2003. Listom zo 17. novembra 2003 Komisia oznámila zalobkyniam spôsob, akým mala v úmysle pouzit urcité skutocnosti, ktoré boli zaradené do spisu potom, ako k nemu umoznila prístup 14. apríla 2003, ako aj na informácie týkajúce sa nákladov, ktoré zalobkyne poskytli po vypocutí v júli, a vyzvala ich, aby oznámili svoje pripomienky. Zalobkyne odpovedali listom z 1. decembra 2003. Napadnuté rozhodnutie 5 Dna 2. júna 2004 Komisia prijala rozhodnutie K(2004) 1958 v konecnom znení, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 82 [ES] (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). V tomto rozhodnutí vytýkala zalobkyniam, ze porusili clánok 82 ES tým, ze jednak odmietli poskytovat primárne sluzby zúctovania a vyrovnania spolocnosti EB, cím ju diskriminovali, a jednak uplatnovali na EB diskriminacné ceny. 6 Napadnuté rozhodnutie obsahuje vseobecné informácie o zúctovaní a vyrovnaní obchodov s cennými papiermi, ktorých najdôlezitejsia cast je uvedená dalej. 7 Uskutocnenie operácií predaja a nákupu cenných papierov si vyzaduje ustavicné overovanie vlastníctva týchto cenných papierov, a to na úcely zabezpecenia právnej istoty v prípade prevodu vlastníctva v dôsledku predaja alebo kúpy a zabezpecenia moznosti stáleho pouzitia tohto financného nástroja. Z tohto dôvodu musí po zobchodovaní cenného papiera nasledovat urcitý pocet doplnkových operácií. 8 Zúctovanie (clearing) je proces, ktorý nastáva medzi zobchodovaním a vyrovnaním. Tento proces zarucuje, ze predávajúci a kupujúci sa dohodli na rovnakej transakcii a ze predávajúci je oprávnený na predaj dotknutých cenných papierov. Vyrovnanie (settlement) spocíva v konecnom prevode cenných papierov a penazných prostriedkov medzi predávajúcim a kupujúcim, ako aj v uskutocnení príslusných záznamov na úctoch cenných papierov. 9 Existujú tri druhy poskytovatelov sluzieb zúctovania a vyrovnania: -- centrálny depozitár cenných papierov (dalej len "CDCP") je institúciou, ktorá má v úschove cenné papiere, spravuje ich a umoznuje uskutocnenie transakcií, ako je prevod cenných papierov medzi dvomi stranami, ich zaknihovaním; vo svojej domovskej krajine CDCP zabezpecuje sluzby zúctovania a vyrovnania obchodov s tými cennými papiermi, ktoré boli unho ulozené (v konecnej úschove); môze tiez poskytovat sluzby ako sprostredkovatel v rámci cezhranicného zúctovania a vyrovnania, ak sú cenné papiere primárne ulozené v inej krajine, -- medzinárodný centrálny depozitár cenných papierov (dalej len "MCDCP") je institúciou, ktorej hlavnou cinnostou je zúctovanie a vyrovnanie cenných papierov v medzinárodnom prostredí; zabezpecuje zúctovanie a vyrovnanie medzinárodných cenných papierov alebo cezhranicné prevody vnútrostátnych cenných papierov, -- banky, ako sprostredkovatelia, ponúkajú svojim klientom sluzby spojené s operáciami s cennými papiermi, pricom v Európskej únii sú tieto operácie spravidla vnútrostátne. 10 Vsetky cenné papiere musia byt v listinnej alebo dematerializovanej podobe ulozené v jednej z institúcií, cím dochádza k ich úschove. 11 V Nemecku Depotgesetz (nemecký zákon o ulození cenných papierov) stanovuje dva typy konecnej úschovy cenných papierov: kolektívnu úschovu a individuálnu úschovu. V prípade kolektívnej úschovy zastupitelné a technicky prispôsobené cenné papiere rovnakého druhu ulozené viacerými vkladatelmi a/alebo vlastníkmi sú ulozené vo forme jediného kolektívneho vkladu. 12 Na úcely napadnutého rozhodnutia a najmä definície trhu Komisia zaviedla rozdiel medzi "primárnymi" a "sekundárnymi" sluzbami zúctovania a vyrovnania. 13 Podla napadnutého rozhodnutia primárne zúctovanie a vyrovnanie uskutocnuje institúcia, ktorá sama zabezpecuje konecnú úschovu cenných papierov, a to pri kazdej zmene stavu úctu cenných papierov, ktoré má v úschove. 14 Sekundárne zúctovanie a vyrovnanie podla napadnutého rozhodnutia uskutocnujú sprostredkovatelia, to znamená iné subjekty trhu ako institúcie, v ktorých sú cenné papiere v úschove (v prejednávanej veci sú to banky, MCDCP a iní ako nemeckí CDCP). 15 Sekundárne zúctovanie a vyrovnanie zahrna jednak internalizované operácie, t. j. ked sa transakcia uskutocní medzi dvomi klientmi toho istého sprostredkovatela, cím mozno uskutocnit operácie v úctovných knihách tohto sprostredkovatela bez príslusného zápisu na úrovni CDCP, a jednak zrkadlové operácie, ktorými financní sprostredkovatelia prostredníctvom úctovných zápisov odrázajú výsledok zúctovania a vyrovnania uskutocnených zo strany CDCP na úctoch ich klientov. V druhom prípade môzu sprostredkovatelia poskytovat svojim klientom sluzby zúctovania a vyrovnania len vtedy, ak existuje väzba so systémom CDCP. 16 Podla potreby môze byt prístup depozitárov sprostredkovatelov k centrálnemu depozitárovi priamy (ako jeho clen alebo klient) alebo nepriamy (prostredníctvom sprostredkovatela). V prejednávanej veci je vztah medzi spolocnostou CBF a jej klientmi zabezpecený prostredníctvom systému vyrovnania CBF, ktorý je tvorený [elektronickou platformou] Cascade a Cascade RS. Cascade je informatizovaný systém, ktorý umoznuje vkladat a párovat pokyny vyrovnania a predstavuje takisto platformu vyrovnania pre tieto pokyny. Cascade RS (Registered Shares, tzn. akcie na meno) je podsystémom Cascade, ktorý umoznuje klientom spolocnosti CBF vkladat specifické informácie vyzadované v procese registrácie a výmazu akcií na meno. Existujú dva druhy prístupu do Cascade a Cascade RS: manuálny prístup (nazývaný aj "online") a úplne automatizovaný prístup, ktorý funguje vdaka prevodu dokumentov. 17 Podla napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia c. 196 az 198) je relevantným geografickým trhom nemecký trh v rozsahu, v akom cenné papiere emitované podla nemeckého práva sú v konecnej úschove v Nemecku. 18 Komisia uvádza, ze podla paragrafu 5 Depotgesetz vsetky cenné papiere, ktoré sú v kolektívnej úschove v Nemecku, musia byt ulozené v banke, ktorá je uznaným depozitárom cenných papierov, a v súcasnosti v Nemecku je jediným depozitárom tohto druhu CBF. Komisia spresnujúc, ze kolektívna úschova je najpouzívanejsou formou úschovy cenných papierov v Nemecku, uvádza, ze podla samotných zalobkýn je 90% existujúcich nemeckých cenných papierov ulozených v spolocnosti CBF (odôvodnenia c. 23 az 25 napadnutého rozhodnutia). 19 Pokial ide o vymedzenie relevantného trhu sluzieb, Komisia konstatuje (odôvodnenia c. 199 a 200 napadnutého rozhodnutia), ze pre sprostredkovatelov, ktorí ziadajú priamy prístup do CBF, nie je riesením nepriamy prístup do CBF; poskytovanie primárnych sluzieb zúctovania a vyrovnania zo strany spolocnosti CBF klientom, ktorí prijali vseobecné podmienky, sa uskutocnuje na trhu odlisnom od trhu poskytovania týchto istých sluzieb CDCP a MCDCP; pre sprostredkovatelov, ktorí ziadajú primárne sluzby zúctovania a vyrovnania, aby mohli efektívne ponúknut sekundárne sluzby zúctovania a vyrovnania, sekundárne zúctovanie a vyrovnanie nepredstavujú hospodársky platné substitucné riesenie; pre týchto sprostredkovatelov nie sú platným substitucným riesením ani primárne sluzby zúctovania a vyrovnania poskytované inými subjektmi ako CBF. Komisia z toho odvodzuje, ze neexistuje zastupitelnost tak zo strany dopytu, ako ani zo strany ponuky, lebo sprostredkovatelia si nemôzu jednoducho zvolit iného dodávatela alebo nepriamy prístup k dotknutým sluzbám a ziadna iná spolocnost v blízkej budúcnosti nebude môct poskytnút tieto isté sluzby. 20 Na základe toho Komisia definuje relevantný trh ako trh poskytovania zo strany CBF sprostredkovatelom, akými sú CDCP a MCDCP, primárnych sluzieb zúctovania a vyrovnania pre cenné papiere emitované podla nemeckého práva (odôvodnenie c. 201 napadnutého rozhodnutia). 21 Komisia vyvodzuje záver, ze CBF má dominantné postavenie na relevantnom trhu, lebo CBF vykonáva primárne zúctovanie a vyrovnanie transakcií týkajúcich sa cenných papierov emitovaných a kolektívne uschovaných podla nemeckého práva, a to ako jediný bankový uschovávatel cenných papierov v Nemecku. Podla Komisie toto postavenie spolocnosti CBF na nemeckom trhu nebolo v case skutkových okolností vo veci samej narusené nijakou úcinnou hospodárskou sútazou. Okrem toho z dôvodu pocetných závazných prekázok nového vstupu na trh je podla nej v blízkej budúcnosti vylúcená moznost vstupu nových subjektov, ktoré by vytvárali konkurencný tlak na CBF (odôvodnenia c. 206, 208 a 215 napadnutého rozhodnutia). 22 Podla napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia c. 154, 216, 301 a 335) zneuzívajúce správanie zalobkýn spocívalo: -- v odmietnutí poskytnút primárne sluzby zúctovania a vyrovnania pre akcie na meno, cím zabránili priamy prístup do Cascade RS, a v diskriminácii EB, pokial ide o poskytnutie týchto sluzieb; odmietnutie poskytnút priamy prístup do Cascade RS a neodôvodnená diskriminácia v tomto ohlade nie sú dvomi oddelenými poruseniami, ale skôr dvomi prejavmi jedného správania, kedze neodôvodnená diskriminácia existuje v dôsledku toho, ze zalobkyne pocas takmer dvoch rokov odmietali poskytovat spolocnosti EB tie isté sluzby, ako sluzby, ktoré rýchlo poskytli iným porovnatelným klientov v rovnakých situáciách, -- v uplatnení voci spolocnosti EB diskriminacných cien za primárne sluzby zúctovania a vyrovnania tým, ze jej fakturovali za rovnaké sluzby vyssie ceny ako iným porovnatelným klientom (CDCP a MCDCP, ktorí stále uskutocnujú cezhranicné operácie), a to bez objektívneho odôvodnenia. 23 Komisia uvádza, ze odmietnutie poskytnút spolocnosti EB priamy prístup k primárnym sluzbám zúctovania a vyrovnania pre akcie na meno ohrozuje inováciu a hospodársku sútaz pri poskytovaní cezhranicných sekundárnych sluzieb zúctovania a vyrovnania a napokon aj spotrebitelov na jednotnom trhu (odôvodnenia c. 228 az 237 napadnutého rozhodnutia). 24 Dalej podla napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia c. 338 a 339) tvorí Nemecko podstatnú cast Spolocenstva. Okrem toho obchod medzi clenskými státmi je ovplyvnený v dôsledku cezhranicnej povahy primárnych sluzieb zúctovania a vyrovnania poskytovaných zo strany spolocnosti CBF spolocnosti EB pre cenné papiere, ktoré sú v kolektívnej úschove v Nemecku. Velký objem operácií spolocnosti EB s nemeckými cennými papiermi preukazuje, ze vplyv na obchod medzi clenskými státmi je podstatný. 25 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 [CBF] a [CI] porusili clánok 82 [ES] nasledujúcim spôsobom: a) odmietli poskytovat primárne sluzby zúctovania a vyrovnania pre akcie na meno [spolocnosti EB] a jej predchodcovi v období od 3. decembra 1999 do 19. novembra 2001, a to neodôvodnene a pocas neprimerane dlhého obdobia, a v tomto istom období diskriminovali [spolocnost EB] a jej predchodcu vzhladom na poskytovanie primárnych sluzieb zúctovania a vyrovnania pre akcie na meno; b) uplatnovali voci [spolocnosti EB] a jej predchodcovi diskriminacné ceny za primárne sluzby zúctovania a vyrovnania, ktoré im poskytovali v prípade [spolocnosti CBF] v období od 1. januára 1997 do 1. júla 1999, a v prípade [spolocnosti CI] a [spolocnosti CBF] v období od 1. júla 1999 do 1. januára 2002. Clánok 2 [CBF] a [CI] sa v budúcnosti zdrzia kazdej cinnosti alebo správania v rozpore s clánkom 82 [ES], ktoré sú opísané v clánku 1 rozhodnutia. Clánok 3 1. [CBF] 2. [CI] sú adresátmi tohto rozhodnutia. ..." [neoficiálny preklad] Konanie a návrhy úcastníkov konania 26 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 28. júla 2004 zalobkyne podali túto zalobu. 27 Dna 26. októbra 2005 zalobkyne predlozili list, ktorý v prílohe obsahoval brozúru Internalisation of Settlement. Dna 10. novembra 2005 Súd prvého stupna rozhodol zaradit tento list do spisu. Dna 29. novembra 2005 Komisia predlozila svoje pripomienky k tomuto rozhodnutiu Súdu prvého stupna. Dna 14. decembra 2005 Súd prvého stupna rozhodol o zaradení týchto pripomienok do spisu. 28 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k piatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 29 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 30 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na verejnom pojednávaní 8. októbra 2008. 31 Zalobkyne navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom toto rozhodnutie konstatuje existenciu zneuzitia dominantného postavenia a ukladá im povinnost zdrzat sa vytýkaného konania, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 32 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 33 Zalobkyne zakladajú svoju zalobu na styroch zalobných dôvodoch. Po prvé spochybnujú definíciu relevantného trhu a existenciu dominantného postavenia. Po druhé namietajú proti tvrdeniu, ze ich správanie má zneuzívajúcu povahu, pokial ide tak o odmietnutie poskytovat sluzby, ako aj o uplatnované ceny. Po tretie tvrdia, ze protiprávne správanie spolocnosti CBF nemozno pripísat spolocnosti CI. Po stvrté spochybnujú zákonnost napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nepresnej povahy. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnej definícii relevantného trhu sluzieb a neexistencii dominantného postavenia zalobkýn Tvrdenia úcastníkov konania 34 Zalobkyne a Komisia sa zhodujú v tom, ze relevantný geografický trh predstavuje územie Nemecka. 35 Podla zalobkýn vsak vymedzenie relevantného trhu vyplýva zo skutocnosti, ze ulozené cenné papiere -- a nie emitované cenné papiere, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia -- sú na základe nemeckého práva v úschove v Nemecku. 36 Co sa týka relevantného trhu sluzieb, zalobkyne spochybnujú rozdiel uvedený Komisiou medzi primárnymi a sekundárnymi sluzbami spracovania cenných papierov, ktoré nasleduje po ich zobchodovaní na trhu cenných papierov. Vymedzenie trhu by sa podla nich malo uskutocnovat len na základe sluzby poskytovanej na trhu, to znamená prevodu vlastníckeho práva k predaným cenným papierom. K tomuto post-transakcnému spracovaniu dochádza len raz a len medzi úcastníkmi transakcie. Aj v prípade, kde toto spracovanie vykonáva CBF, táto spolocnost neposkytuje "primárne" sluzby, ale len existujúce sluzby zúctovania a vyrovnania. Komisia sa nesprávne domnievala, ze v tomto prípade musia depozitári sprostredkovatelia najskôr prijat sluzbu od spolocnosti CBF, aby ju potom mohli oni sami poskytnút. V skutocnosti ich úlohou je len preniest na spolocnost CBF pokyny a odmenu úcastníkov transakcie a uviest vo svojich knihách spracovanie, ktoré CBF uskutocnila. 37 Podla zalobkýn napadnuté rozhodnutie na úcely vymedzenia relevantného trhu nesprávne vychádza zo stanoviska depozitárov sprostredkovatelov. V skutocnosti sú ziadatelmi o poskytnutie predmetných sluzieb subjekty predávajúce a kupujúce cenné papiere, ktoré, kedze nie sú priamo vlastníkmi cenných papierov, stávajú sa ziadatelmi o prevod vlastníctva. Depozitári sprostredkovatelia sú ziadatelmi o sluzby tzv. potrhového spracovania len vtedy, ak boli sami úcastníkmi transakcie s cennými papiermi, ale v tomto prípade nevystupujú ako depozitári sprostredkovatelia. Okrem toho je prijatie stanoviska depozitárov sprostredkovatelov v rozpore s urcitými skorsími rozhodnutiami Komisie. 38 Zalobkyne odmietajú tvrdenie, podla ktorého trh pozostáva z vertikálnej stupnice vytvárania pridanej hodnoty, v rámci ktorej sa spracovanie transakcií v CBF a u iných poskytovatelov sekundárnych sluzieb uskutocnuje na dvoch odlisných úrovniach. Okrem toho Komisia si vo svojom vyjadrení k zalobe v tomto bode odporuje. Zalobkyne vychádzajú z jednotného trhu sluzieb zúctovania a vyrovnania pre nemecké cenné papiere, na jednej úrovni, na ktorom je CBF konkurentom EB a iným spolocnostiam, ktoré majú tých istých konecných klientov. 39 Podla zalobkýn totiz subjekty ponúkajúce sluzby zúctovania a vyrovnania sú vsetky priamymi (konecný depozitár) alebo nepriamymi (depozitári sprostredkovatelia) drzitelmi dotknutých cenných papierov, ktorí môzu uskutocnit prevod vlastníctva. Kedze povaha a obsah ich sluzieb sú identické, pre ziadatelov nie je rozhodujúce, ci sa obrátia na konecného depozitára, alebo depozitárov sprostredkovatelov. Dokonca podla zalobkýn sa castejsie obracajú na depozitárov sprostredkovatelov nez na konecného depozitára. V dôsledku toho CBF nie je jediným subjektom ponúkajúcim sluzby na relevantnom trhu sluzieb, ale je vo vztahu hospodárskej sútaze so vsetkými depozitármi sprostredkovatelmi týchto cenných papierov, co Komisia tiez, aspon v zásade, uznala. 40 V tomto kontexte sú spolocnost CBF a rôzni depozitári sprostredkovatelia vzájomnými konkurentmi, ale títo poslední uvedení sú zároven klientmi CBF. Prístup depozitárov sprostredkovatelov ku konecnému depozitárovi, ktorý si vyzaduje otvorenie úctu a zriadenie komunikacného spojenia, je základom vztahu horizontálnej a vertikálnej hospodárskej sútaze medzi klientmi. Skutocnost, ze urcité vztahy medzi spolocnostami vedú k vytvoreniu situácie hospodárskej sútaze medzi nimi, uz bola potvrdená skorsím rozhodnutím Komisie. 41 Zalobkyne tvrdia, ze v Nemecku by sa na základe Depotgesetz len kolektívna úschova kolektívnych dokumentov -- a nie, ako tvrdí Komisia, kolektívna úschova vo vseobecnosti -- mala uskutocnovat v banke, ktorá je depozitárom cenných papierov, teda v CBF. Okrem toho postavenie CDCP v rámci hromadnej úschovy kolektívnych dokumentov je kontrolné a týka sa len vztahu medzi podielmi na spolocnom majetku a ich vlastníkmi v rámci úschovy. Aj pre tento druh cenných papierov, pokial depozitár sprostredkovatel splna príslusné podmienky, sluzby zúctovania a vyrovnania poskytuje len depozitár sprostredkovatel bez akéhokolvek zásahu zo strany spolocnosti CBF, ktorá je dalej priamym drzitelom cenných papierov. Monopol spolocnosti CBF na úschovu kolektívnych cenných papierov ulozených do hromadnej úschovy nevedie k ziadnemu monopolu v popredajnom spracovaní transakcií s cennými papiermi. Okrem toho zalobkyne nikdy neuvádzali, ako s istotou tvrdí Komisia, ze depozitári sprostredkovatelia pri prevode vlastníctva k castiam kolektívnych cenných papierov sú závislí na "pomoci" konecného depozitára. 42 Komisia podla zalobkýn nevedela o moznosti interných spracovaní, pri ktorých sa vyrovnanie uskutocnuje u depozitára sprostredkovatela, ak je to nevyhnutné aj prostredníctvom otvorenia nových úctov u tohto depozitára. Z dôvodu zvýsenia mnozstva tohto typu spracovaní sa pocet klientov spolocnosti CBF v posledných rokoch znízil. V tomto ohlade zalobkyne predlozili brozúru Internalisation of Settlement, ktorá vysvetluje postup a význam tohto typu spracovania. Dodávajú, ze burzové predpisy burzy vo Frankfurte nad Mohanom, ktoré podla Komisie chránia CBF proti tomuto typu konkurencie, boli zmenené a v kazdom prípade sa aj tak neuplatnujú na transakcie s lubovolne obchodovanými cennými papiermi, ktoré sú sporné v prejednávanej veci. 43 Zalobkyne tvrdia, ze vzhladom na to, ze neexistuje autonómny trh primárnych sluzieb post-transakcného spracovania, doplnujúci rozdiel, ktorý uvádza Komisia, medzi na jednej strane klientmi, ktorí prijali vseobecné obchodné podmienky, a depozitármi sprostredkovatelmi, a na druhej strane CDCP a MCDCP, ktorí potrebujú priamy prístup do spolocnosti CBF, nemôze byt prijatý. Okrem toho tento rozdiel nemozno vyvodit z rozsudku Súdneho dvora z 31. mája 1979, Hugin Kassaregister a Hugin Cash Registers/Komisia (22/78, Zb. s. 1869). 44 V tomto ohlade zalobkyne na jednej strane tvrdia, ze CBF neposkytuje sluzby post-transakcného spracovania trom kategóriám klientov uvedeným vyssie. Na druhej strane uvádzajú, ze tieto tri kategórie klientov získavajú od CBF v podstate rovnaké sluzby, ale predstavujú pre nu tiez konkurenciu v oblasti zúctovania a vyrovnania. Co samotná Komisia potvrdila vo svojom oznámení Rade a Európskemu parlamentu KOM(2004) 312 v konecnom znení z 28. apríla 2004 -- Zúctovanie a vyrovnanie v Európskej únii -- Plán dalsieho postupu. Naopak, postup poskytovania týchto sluzieb a v dôsledku toho aj ich cena sa môzu lísit, a to v závislosti od rôznych poziadaviek klientov. To vysvetluje, preco je priamy prístup do spolocnosti CBF dôlezitejsí pre niektorých klientov, kým pre iných menej, ale neumoznuje domnievat sa, ze títo klienti pochádzajú z odlisných trhov. 45 Napokon Komisia neuviedla ziadne tvrdenie týkajúce sa skutocne existujúcich konkurencných vztahov medzi konecnými depozitármi a sprostredkovatelmi v oblasti sluzieb zúctovania a vyrovnania v súlade s návrhmi zalobkýn, spolocnosti EB a tretích osôb. 46 Komisia navrhuje zamietnut túto argumentáciu. Posúdenie Súdom prvého stupna 47 Na úvod je dôlezité uviest, ze z dôvodu, ze definícia tovarového trhu zahrna komplexné ekonomické posúdenia zo strany Komisie, môze byt predmetom iba obmedzeného preskúmania zo strany súdu Spolocenstva. Súd Spolocenstva sa vsak nemôze zdrzat preskúmania toho, ako Komisia vylozila údaje ekonomickej povahy. V tomto ohlade je jeho úlohou overit, ci Komisia zalozila svoje posúdenie na dôkazných prostriedkoch, ktoré sú správne, spolahlivé a koherentné, ktoré obsahujú vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit pri posúdení komplexnej situácie a ktoré sú spôsobilé podporit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, [2]T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 482 a tam citovanú judikatúru). 48 V tomto ohlade je opodstatnené pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry na úcely preskúmania prípadného dominantného postavenia podniku na vymedzenom odvetvovom trhu sa musia moznosti hospodárskej sútaze posudzovat v rámci trhu zahrnajúceho vsetky výrobky a sluzby, ktoré sú v závislosti od svojich vlastností osobitne vhodné na uspokojenie stálych potrieb a sú málo zamenitelné s inými výrobkami alebo sluzbami. Navyse vzhladom na to, ze vymedzenie relevantného trhu slúzi na posúdenie, ci má predmetný podnik moznost bránit zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze a správat sa v znacnom rozsahu nezávisle od správania svojich konkurentov a svojich klientov, nie je mozné sa na tieto úcely obmedzovat iba na preskúmanie objektívnych vlastností predmetných sluzieb, ale je takisto potrebné zohladnit podmienky hospodárskej sútaze a struktúru dopytu a ponuky na trhu (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 37; rozsudky Súdu prvého stupna z 30. marca 2000, Kish Glass/Komisia, [3]T-65/96, Zb. s. II-1885, bod 62, a zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia, [4]T-219/99, Zb. s. II-5917, bod 91). 49 Z pojmu relevantný trh vyplýva, ze úcinná hospodárska sútaz môze existovat medzi výrobkami alebo sluzbami, ktoré sú jeho súcastou, co predpokladá dostatocný stupen zastupitelnosti na úcely rovnakého pouzitia medzi vsetkými výrobkami alebo sluzbami tvoriacimi súcast toho istého trhu (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 28). 50 Na úcely vyvodenia spornej definície trhu sluzieb v prejednávanej veci Komisia zohladnovala zastupitelnost sluzieb jednak na strane dopytu a jednak na strane ponuky. V tomto ohlade z oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze Spolocenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5, bod 7; Mim. vyd. 08/001, s. 155) vyplýva, ze "relevantný trh výrobkov pozostáva zo vsetkých výrobkov a/alebo sluzieb, ktoré sú povazované za vzájomne zamenitelné alebo nahraditelné z hladiska spotrebitela, a to na základe ich vlastností, cien a zamýslaného úcelu pouzitia". Okrem toho, ako je uvedené v bode 20 tohto oznámenia, zastupitelnost na strane ponuky je mozné taktiez brat do úvahy pri definovaní relevantného trhu v situáciách, kde táto zastupitelnost má rovnaké úcinky ako zastupitelnost na strane dopytu, a to v zmysle bezprostrednosti a úcinnosti. Na úcely toho je dôlezité, aby dodávatelia mohli preorientovat svoju výrobu na dotknuté výrobky a uviest ich na trh v krátkom casovom horizonte bez toho, aby znásali výrazné dodatocné náklady alebo riziká spojené s malými, ale trvalými zmenami cien. 51 Komisia zacína svoju analýzu otázkou, ktorú povazuje za rozhodujúcu, a to je otázka prípadnej zastupitelnosti sluzieb na strane ziadatelov, teda depozitárov sprostredkovatelov, akými sú CDCP a MCDCP. Komisia uskutocnila viaceré testy zastupitelnosti tým, ze analyzovala rôzne prípady, ktoré môzu nastat na relevantnom trhu sluzieb. V tomto rámci zohladnila stanovisko rôznych subjektov trhu vrátane zalobkýn. 52 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze ziadatelia o sluzby tzv. potrhového spracovania sú subjekty nakupujúce a predávajúce cenné papiere. 53 Táto argumentácia nie je presvedcivá. Z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie c. 122) vyplýva, ze podla samotných zalobkýn má CBF tri kategórie klientov pre sluzby vyrovnania, a to sú klienti, ktorí prijali vseobecné obchodné podmienky (dalej len "klienti so vseobecnými podmienkami", najmä banky), iní ako nemeckí CDCP a napokon MCDCP. Zalobkyne okrem toho v zalobe uvádzajú, ze klientmi spolocnosti CBF sú len úverové institúcie a iní financní sprostredkovatelia. Z toho vyplýva, ako pripomína Komisia, ze medzi úcastníkmi transakcie a spolocnostou CBF neexistuje ziadny zmluvný vztah, a teda ziadny záväzok. Zmluvný vztah totiz existuje len medzi spolocnosti CBF a depozitárom sprostredkovatelom a medzi týmto depozitárom a jeho klientom, ktorý je úcastníkom transakcie. Sluzby zúctovania a vyrovnania, ktoré poskytuje CBF depozitárom sprostredkovatelom, sa uskutocnujú za osobitnú úhradu a umoznujú týmto depozitárom, aby respektovali svoje vlastné záväzky voci svojim klientom. 54 Tvrdenie zalobkýn o existencii vseobecného trhu sluzieb zúctovania a vyrovnania, v rámci ktorého sú ziadatelmi úcastníci transakcie (vrátane depozitárov sprostredkovatelov, pokial konajú na vlastný úcet), musí byt zamietnuté. Na jednej strane, ako bolo pripomenuté v odôvodnení c. 34 napadnutého rozhodnutia, úcastníci transakcie sú ziadatelmi o sluzby u sprostredkovatelov, ktorí uchovávajú cenné papiere v mene a na úcet svojich klientov u konecného depozitára. Na druhej strane v prípade väcsiny cenných papierov emitovaných podla nemeckého práva a okrem mozností internalizovaného spracovania sprostredkovatelia nemôzu poskytovat úplné sluzby zúctovania a vyrovnania, lebo nie sú konecnými drzitelmi týchto cenných papierov. Naopak, CBF nemôze poskytovat sluzby týmto istým úcastníkom, lebo nemajú u nej otvorený úcet cenných papierov. Depozitári sprostredkovatelia tým, ze konajú na úcet úcastníkov transakcie, vykonávajú autonómnu cinnost poskytovania sluzieb (pozri v tomto zmysle rozsudok British Airways/Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 93). 55 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého prijatie perspektívy depozitárov sprostredkovatelov odporuje urcitým skorsím rozhodnutiam Komisie, toto tvrdenie nie je rozhodujúce. Prejednávaná vec sa totiz odlisuje od skutkových okolností vo veciach, ktoré uvádzajú zalobkyne. V kazdom prípade je potrebné pripomenút, ze Komisia musí jednotlivo preskúmat okolnosti kazdej veci bez toho, aby bola viazaná skorsími rozhodnutiami, ktoré sa týkajú iných hospodárskych subjektov, iných trhov výrobkov a sluzieb alebo iných geografických trhov v rôznych obdobiach (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Cableuropa a i./Komisia, T-346/02 a T-347/02, Zb. s. II-4251, bod 191). Zalobkyne tak nemajú právo spochybnit zistenia Komisie z dôvodu, ze sa lísia od jej zistení v inej veci, a to aj v prípade, ked relevantné trhy sú v daných dvoch veciach podobné, ba dokonca zhodné (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, [5]T-210/01, Zb. s. II-5575, bod 118; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2007, Sun Chemical Group a i./Komisia, T-282/06, Zb. s. II-2149, bod 88). 56 Okrem toho zalobkyne spochybnujú záver Komisie, podla ktorého poskytovanie zo strany spolocnosti CBF primárnych sluzieb zúctovania a vyrovnania klientom so vseobecnými podmienkami, ktorí sú zároven depozitármi sprostredkovatelmi, predstavuje trh oddelený od poskytovania týchto sluzieb CDCP a MCDCP (odôvodnenie c. 149 a nasl. napadnutého rozhodnutia). Je vsak potrebné konstatovat, ze Komisia mohla platne dospiet k tomuto záveru práve na základe informácií uvedených zalobkynami, ktoré sa týkali povahy poskytnutých sluzieb, ich cien, základných dohôd a skutocného dopytu kategórií klientov. Komisia tým konstatovala, ze hoci sluzby poskytnuté tejto kategórii klientov predstavujú platné náhradné riesenie pre CDCP a MCDCP, tí za normálnych okolností vyuzili tieto sluzby, a to vzhladom na podstatne nizsiu cenu fakturovanú klientom so vseobecnými podmienkami. Okrem toho na rozdiel od iných ako nemeckých MCDCP a CDCP sú mnohými klientmi so vseobecnými podmienkami banky nachádzajúce sa na území Nemecka, ktoré vykonávajú vnútrostátne operácie. Zalobkyne neposkytujú ziadny dôkaz, ktorý by vyvracal posúdenie vykonané Komisiou v tejto otázke. Takisto je potrebné uviest, ze hoci sa Komisia v napadnutom rozhodnutí úcinne odvoláva na rozsudok Hugin Kassaregister a Hugin Cash Registers/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, nie je to v rámci rozlísenia medzi klientmi so vseobecnými podmienkami na jednej strane a CDCP a MCDCP na druhej strane. Toto posledné uvedené tvrdenie zalobkýn teda nemozno prijat. 57 Komisia sa preto správne domnievala, ze depozitári sprostredkovatelia, akými sú CDCP a MCDCP, boli ziadatelmi o sluzby zúctovania a vyrovnania, ktoré ponúkala spolocnost CBF. 58 Po druhé zalobkyne kritizujú analýzu Komisie, podla ktorej neexistuje zastupitelnost na strane ponuky, lebo ziadna iná spolocnost ako CBF nebude v blízkej budúcnosti schopná poskytovat primárne sluzby zúctovania a vyrovnania toho druhu, ktorý vyzadujú sprostredkovatelia ako CDCP a MCDCP pre operácie s cennými papiermi emitovanými podla nemeckého práva a ulozenými v tejto spolocnosti (odôvodnenie c. 200 napadnutého rozhodnutia). Uvádzajú, ze trh je na strane ponuky zlozený zo skupiny drzitelov, ci uz priameho (konecný depozitár), alebo nepriamych (depozitári sprostredkovatelia), dotknutých cenných papierov, ktorí môzu uskutocnit prevod vlastníctva a s ktorými sa z toho dôvodu CBF nachádza v konkurencnom vztahu. 59 V tomto ohlade zalobkyne tvrdia, ze to nie je kolektívna úschova vo vseobecnosti, ktorá sa musí uskutocnovat v banke uschovávajúcej cenné papiere, ale len hromadná úschova kolektívnych dokumentov, s ktorými sú spojené viaceré dematerializované práva, ktoré existujú len ako virtuálne podiely na celku. V tomto rámci monopol spolocnosti CBF na vklady nevedie k ziadnemu monopolu tzv. potrhového spracovania transakcií s cennými papiermi. 60 Túto argumentáciu treba zamietnut. Na jednej strane rozdiel medzi kolektívnymi dokumentmi a individuálnymi cennými papiermi nic nemení na skutocnosti, ze CBF je, podla jej vlastných vyhlásení, depozitárom 90% vsetkých cenných papierov existujúcich v Nemecku (odôvodnenie c. 170 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho zalobkyne v zalobe potvrdzujú, ze emitenti vydávajú svoje cenné papiere najcastejsie vo forme kolektívnych dokumentov. Na druhej strane, ako konstatovala Komisia v odôvodnení c. 137 napadnutého rozhodnutia, hoci sa toto rozhodnutie týka len sluzieb zúctovania a vyrovnania, tie nemozno úplne oddelit od úschovy, kedze zúctovanie a vyrovnanie sú mozné len vzhladom na cenné papiere, ktoré sú v úschove. Okrem toho je potrebné pripomenút, ze zalobkyne samy potvrdili súvislost medzi monopolom spolocnosti CBF v oblasti úschovy a rýchlym a bezpecným vyrovnaním. Zalobkyne tak potvrdili, ze "vzhladom na to, ze depozitári sprostredkovatelia -- napríklad financní sprostredkovatelia, ale aj MCDCP, bankoví depozitári atd. -- neboli schopní vykonat zúctovanie a vyrovnanie, bol to naozaj konecný depozitár [CDCP], ktorý tak musel urobit", a ze "vsetky zastupitelné nemecké cenné papiere -- ktoré predstavovali viac ako 90% existujúcich nemeckých cenných papierov -- boli ulozené v spolocnosti CBF, co umoznovalo rýchle a bezpecné vyrovnanie zaknihovaním" (odôvodnenia c. 165 a 170 napadnutého rozhodnutia). 61 Okrem toho tvrdenie zalobkýn, podla ktorého musí byt trh vymedzený na základe skutocnosti, ze cenné papiere ulozené a nie emitované, na základe nemeckého práva, sú ulozené v Nemecku, je v rozpore s ich tvrdeniami uvedenými pocas správneho konania. Najmä z odôvodnení c. 23 a 197 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla ich odpovede z 30. mája 2003 na oznámenie o výhradách sú cenné papiere emitované podla nemeckého práva v praxi ukladané do úschovy v Nemecku, co je prípad len nemeckých cenných papierov, a ze "v praxi je kolektívna úschova najpouzívanejsou formou úschovy v Nemecku". Preto Komisia správne konstatovala, ze relevantný trh sa týkal cenných papierov emitovaných podla nemeckého práva. 62 Na základe predchádzajúceho sa Komisia mohla oprávnene domnievat, ze ani na strane ponuky neexistovala zastupitelnost dotknutých sluzieb. S výnimkou prípadov internalizovaných transakcií si totiz sluzba úplného zúctovania a vyrovnania vyzaduje zápis transakcie u konecného depozitára cenných papierov, v prejednávanej veci CBF, ktorej vzhladom na túto specifickú etapu poskytovania sluzieb v súcasnosti nemôze konkurovat ziadna iná spolocnost v Nemecku. 63 Je nepochybné, ako to tvrdí Komisia v odôvodnení c. 312 napadnutého rozhodnutia, ze CBF, ktorá má postavenie sprostredkovatela, sa môze ocitnút v hospodárskej sútazi s inými depozitármi sprostredkovatelmi v prípade cezhranicnej operácie s cennými papiermi emitovanými podla inej ako nemeckej právnej úpravy. To je, okrem iného, v súlade so situáciou potenciálnej hospodárskej sútaze, ktorá existuje na trhu poskytovania sluzieb cezhranicného vyrovnania, ako ju opisuje oznámenie KOM (2004) 312 v konecnom znení (s. 5 a 6). V kazdom prípade trh, ktorý je relevantný v napadnutom rozhodnutí, je trh cenných papierov emitovaných v súlade s nemeckým právom, ktoré sú v prevaznej väcsine v hromadnej úschove v CBF, ako depozitnej banke pre cenné papiere. Zalobkyne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách z 30. mája 2003, ktorá je prevzatá v odôvodnení c. 30 napadnutého rozhodnutia, uviedli: "Len [depozitná banka pre cenné papiere] môze uskutocnit tento prevod vlastníctva. V tomto rozsahu nestací samotná drzba cenných papierov pre tretie subjekty, väcsí význam má úcast [depozitnej banky pre cenné papiere] ako konecného depozitára na zúctovaní a vyrovnaní, a to prostredníctvom depozitárov sprostredkovatelov pre hromadne uschované cenné papiere." 64 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze hoci existencia konkurencného vztahu medzi dvoma sluzbami nepredpokladá úplnú zamenitelnost na úcely urcitého pouzitia, podmienkou konstatovania dominantného postavenia pre sluzbu nie je úplná neexistencia konkurencie iných ciastocne zamenitelných sluzieb, pokial táto konkurencia nespochybnuje schopnost podniku podstatne ovplyvnit podmienky, za ktorých sa táto konkurencia vyvinie, a v kazdom prípade sa v rozsiahlej miere správat bez toho, aby ju musel zohladnovat a aby mu takýmto správaním vznikla ujma (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 48). 65 V prejednávanej veci sluzby, ktoré poskytuje CBF, patria do osobitnej ponuky a osobitného dopytu. Depozitári sprostredkovatelia totiz nemôzu poskytovat svoje sluzby, pokial nedisponujú sluzbami spolocnosti CBF. Z judikatúry vyplýva, ze ciastkový trh, ktorý má specifické vlastnosti z hladiska dopytu a ponuky a na ktorom sú ponúkané výrobky, ktoré sú nevyhnutné a nezamenitelné na vseobecnejsom trhu, ktorého je súcastou, musí byt povazovaný za odlisný trh výrobkov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, [6]T-229/94, Zb. s. II-1689, body 55 a 56). 66 V rámci toho stací, ze mozno identifikovat potenciálny, ba dokonca hypotetický trh, co je prípad, ked sú výrobky alebo sluzby nevyhnutné na výkon danej cinnosti a ked po nich existuje skutocný dopyt zo strany podnikov, ktoré chcú vykonávat túto cinnost. Je teda rozhodujúce, aby bolo mozné identifikovat dve rozlicné výrobné stádiá spojené tým, ze výrobok na vstupe je nevyhnutný na dodávanie výrobku na výstupe (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, IMS Health, [7]C-418/01, Zb. s. I-5039, body 43 az 45, a rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 335). 67 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobkyne nepreukázali, ze záver Komisie, podla ktorého neexistuje zastupitelnost ani na strane dopytu, ani na strane ponuky (odôvodnenie c. 200 napadnutého rozhodnutia), by bol zjavne nesprávny. 68 Kedze sa Komisia nedopustila zjavnej nesprávnosti pri zistení ziadatelov o sluzby a poskytovatelov sluzieb, uskutocnený rozdiel medzi primárnymi a sekundárnymi sluzbami zúctovania a vyrovnania je odôvodnený. Okrem toho zalobkyne neposkytli ziadny dôkaz, ktorý by mohol vyvrátit posúdenie vykonané Komisiou v prejednávanej veci, ktoré vychádza z informácií získaných priamo od subjektov trhu a od zalobkýn. 69 V tomto ohlade treba zamietnut argumentáciu zalobkýn zalozenú na internalizovaných spracovaniach. Takéto spracovanie je sluzbou, ktorú poskytujú depozitári sprostredkovatelia. Vychádzajúc z trhu rozdeleného na primárne a sekundárne sluzby zúctovania a vyrovnania, tento druh spracovania je súcastou sekundárnych sluzieb a ako taký nie je súcastou relevantného trhu a predmetom napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnení c. 35 a 166 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze úcastníci trhu povazujú internalizované spracovania za výnimocné prípady spôsobené okolnostami, ktoré obchádzajú sprostredkovatela a pri ktorých investorovi nevzniká moznost vybrat si medzi dvomi kategóriami sluzieb. Komisia z toho správne vyvodzuje, ze tieto internalizované sluzby vo vseobecnosti nepredstavujú platné náhradné riesenie pre primárne sluzby zúctovania a vyrovnania (odôvodnenia c. 164 az 168 napadnutého rozhodnutia). 70 Pokial ide o brozúru Internalisation of Settlement, ktorú poskytli zalobkyne, tá neobsahuje ziadny dôkaz na podporu ich tvrdení. Naopak, potvrdzuje konstatovania obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa podmienok, ktoré musia byt splnené pri internalizovaných spracovaniach, a obsahuje prílohu, v ktorej sú uvedené informácie týkajúce sa prípadných obmedzení tohto druhu spracovania v rôznych krajinách a informácia o tom, ze Börsenordnung (predpis o burze vo Frankfurte nad Mohanom) v Nemecku stanovuje, ze sluzby zúctovania a vyrovnania musia byt poskytované zo strany CDCP a internalizované spracovanie je výnimkou. V kazdom prípade, ako pripomína Komisia, táto brozúra sa netýka osobitne situácie v Nemecku a vztahuje sa na neskorsie obdobie, ako je obdobie dotknuté v napadnutom rozhodnutí. 71 Okrem toho treba zamietnut tvrdenie zalobkýn, podla ktorého clánok 16 ods. 2 Börsenordnung, citovaný Komisiou v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 27), bol zmenený a v kazdom prípade ho nemozno uplatnit na transakcie s cennými papiermi obchodovanými priamo, o aké ide v predmetnej veci. Medzi úcastníkmi konania totiz nie je sporné, ze k tejto zmene doslo po uplynutí obdobia dotknutého v napadnutom rozhodnutí. Navyse tento odkaz je v napadnutom rozhodnutí uvedený len ako príklad burzových pravidiel, ktoré prispievajú k posilneniu postavenia CBF vzhladom na burzové operácie vo vseobecnosti. 72 Po tretie je nutné zamietnut ako nedôvodné tvrdenie zalobkýn zalozené na tom, ze Komisia neuviedla ziadne konstatovanie, pokial ide o vztahy hospodárskej sútaze skutocne existujúce medzi konecnými depozitármi a sprostredkovatelmi v oblasti sluzieb zúctovania a vyrovnania. Tieto vztahy hospodárskej sútaze totiz Komisia skúmala pocas celej svojej ekonomickej analýzy a najmä, vzhladom na predchádzajúce úvahy, v casti, ktorá sa týka otázky zastupitelnosti na strane ponuky a dopytu. Okrem toho Komisia, ako sama uviedla, v odôvodneniach c. 176 az 189 napadnutého rozhodnutia zohladnila argumentáciu EB a strucné vyjadrenie Bundesbank pocas vypocutia. 73 Na základe vsetkých predchádzajúcich skutocností je potrebné konstatovat, ze zalobkyne nepreukázali, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze dospela k záveru, ze relevantným trhom je trh, na ktorom CBF poskytuje sprostredkovatelom, akými sú CDCP a MCDCP, primárne sluzby zúctovania a vyrovnania pre cenné papiere emitované podla nemeckého práva a na ktorom CBF má faktický monopol a je teda obchodným partnerom, ktorého nemozno obíst. 74 V dôsledku toho musí byt prvý zalobný dôvod zamietnutý. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii zneuzitia dominantného postavenia 75 Tento zalobný dôvod je rozdelený na dve casti. Po prvé zalobkyne tvrdia, ze sa nedopustili protiprávneho odmietnutia otvorenia prístupu spolocnosti EB do Cascade RS a EB nebola predmetom ziadnej zneuzívajúcej diskriminácie. Po druhé uvádzajú, ze ceny uplatnené voci spolocnosti EB neboli diskriminacné. O prvej casti zalozenej na neexistencii zneuzívajúceho odmietnutia prístupu a zneuzívajúcej diskriminácie zo strany zalobkýn Tvrdenia úcastníkov konania 76 Zalobkyne nesúhlasia s tým, ze zneuzívajúcim spôsobom odmietli spolocnosti EB prístup do Cascade RS. Tvrdia, ze príprava a rokovania o umoznení prístupu boli mimoriadne zlozité z dôvodov na strane spolocnosti EB. Najskôr sa v období od augusta 1999 do januára 2000 uskutocnili len predbezné diskusie, lebo EB poziadala o prístup az 28. januára 2000. Dalej v období od februára do novembra 2000 nedoslo k otvoreniu prístupu k stanovenému dátumu z dôvodu nepripravenosti spolocnosti EB. Napokon v období od decembra 2000 do novembra 2001 boli rokovania týkajúce sa umoznenia prístupu zlozité z dôvodu reorganizácie obchodných a ekonomických vztahov medzi zalobkynami a spolocnostou EB. 77 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia vychádza z nesprávneho pochopenia systému spracovania akcií na meno zo strany spolocnosti CBF. Napadnuté rozhodnutie totiz nekladie dôraz na jednu z dvoch vyrovnávacích funkcií systému Cascade RS. Okrem toho Komisia opomenula, ze existujú oddelené prístupy pre Cascade a pre Cascade RS, ktoré si vyzadujú rôzne údaje; údaje týkajúce sa vyrovnania majú byt prenesené do Cascade a údaje týkajúce sa akcionárov do Cascade RS. Zalobkyne dodávajú, ze v oboch prípadoch sa tento prenos môze uskutocnit manuálne alebo automatizovane a je úlohou dotknutého depozitára sprostredkovatela, aby si vybral spôsoby prístupu, ktoré pouzije. 78 Z e-mailov z 3. augusta a 29. októbra 1999 a z 31. januára 2000, ktoré cituje Komisia, vyplýva, ze EB chcela previest údaje týkajúce sa vyrovnania pre akcie na meno prostredníctvom prístupu do Cascade (akcie na meno), a to úplne automatizovane, a údaje týkajúce sa akcionára prostredníctvom prístupu do Cascade RS, a to manuálne, a to aj vtedy, ak by bol navrhnutý aj manuálny prístup do Cascade a mohol byt otvorený okamzite. Komisia podla zalobkýn nerozlisuje ani medzi týmito dvomi typmi prístupu, ani medzi manuálnym prístupom do Cascade RS a jeho doplnujúcou funkciou "Power of Attorney", ktorá nevyzaduje ziadny presun údajov týkajúcich sa akcionára pouzívatelom, lebo ide o automatizovaný zápis samotným Cascade RS. 79 Zalobkyne tvrdia, ze tieto tvrdenia uz uviedli pocas správneho konania, najmä vo svojich vyjadreniach z 1. decembra 2003, ktorých casti sú uvedené v prílohe repliky, a vo vyjadreniach z 30. mája 2003. Uvedené e-maily tiez podporujú tvrdenie zalobkýn, podla ktorého EB mala uz pred marcom 2002 moznost získat automatizovaný prístup do Cascade RS. Okrem toho spresnujú, ze funkcia "Power of Attorney" a automatizovaný zápis nie sú synonymá prístupu na prenos údajov akcionárov. 80 Zriadenie kombinácie dvoch prístupov, ktoré pozadovala EB, je jedným z dôvodov technickej komplexnosti prípravy otvorenia pre EB prístupu k systému spracovania spolocnosti CBF. Úplne automatizovaný prístup si totiz vyzaduje významné zmeny v pocítacových systémoch, zlozité prípravy a pocetné série testov. Z tohto dôvodu a na úcely umoznenia plánovania a prípravy depozitárom sprostredkovatelom, CBF uskutocnuje zriadenie a zmeny automatizovaných prístupov len v urcitých termínoch spustenia, a to dvakrát za rok. Spolocnost EB sa zamerala na dátum spustenia v apríli alebo v septembri 2000. 81 Taktiez z e-mailovej korespondencie medzi spolocnostami EB a CBF vyplýva, ze otvorenie dotknutého prístupu nebolo mozné v dvoch predpokladaných termínoch spustenia z dôvodu nedostatocnej prípravy spolocnosti EB. V tomto ohlade zalobkyne tvrdia, ze aj Komisia uznala, ze EB konstatovala, ze po mesiaci apríl 2000 bol najblizsím mozným termínom pre otvorenie prístupu do spolocnosti CBF az september 2000. Spolocnost EB si takto zelala posunút nielen automatizáciu nazvanú "RTS" (vyrovnanie v reálnom case), ale aj zriadenie úplne automatizovaného prístupu pre prenos údajov týkajúcich sa vyrovnania preto, aby boli tieto dva prístupy zriadené v rovnakom case. V septembri 2000 CBF uskutocnila vsetky testy a prípravy (najmä skolenie pracovníkov spolocnosti EB 11. septembra 2000, dokumentácia z ktorého je uvedená v prílohe repliky) a otvorila a umoznila spolocnosti EB pocas piatich pracovných dní prístup zodpovedajúci jej ziadosti, co uznala aj EB. Podla zalobkýn toto otvorenie prístupu nebolo vyuzité, lebo EB sa nepodarilo nacas ukoncit potrebné prípravy. Mimoriadne otvorenie stanovené na 30. októbra 2000 zlyhalo z rovnakého dôvodu a EB ho presunula na 1. decembra 2000. 82 Podla zalobkýn Komisia neberie do úvahy ani skutocnost, ze cinnost vykonávaná spolocnostou CBF pocas dotknutého obdobia, ktorej cielom bolo zapísat do registra akcií emitenta meno nadobúdatela akcie na meno (hospodársky vlastník) namiesto mena správcu s absolútnym dispozicným právom alebo splnomocneného správcu (právny vlastník/"poverená osoba"), spôsobovala spolocnosti EB vázne problémy. To vyplýva z rôznych e-mailov uvedených Komisiou, ako aj zo správania spolocnosti EB po otvorení prístupu, kedze táto banka nevyuzila manuálny prístup do Cascade RS a nepreniesla údaje týkajúce sa akcionárov. 83 Na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa dvoch typov prístupu, o ktoré EB poziadala spolocnost CBF, jej odmietnutia zapísat akcie na meno v mene hospodárskeho vlastníka a zodpovednosti spolocnosti EB za zlyhanie otvorenia prístupu, zalobkyne ako návrh na vykonanie dôkazu predlozili svedectvo vedúceho oddelenia "Zúctovanie a vyrovnanie" spolocnosti CBF v období skutkových okolností. 84 Dalej zalobkyne tvrdia, ze v období od decembra 2000 a novembra 2001 bolo rokovanie o otvorení prístupu spojené s prerokovaním iných otázok medzi spolocnostami CBF a EB. Najmä CBF prelozila otvorenie prístupu spolocnosti EB z októbra na november 2001 ako odpoved na zamietnutie jej ziadosti o prístup do Euroclear France pre vsetky francúzske cenné papiere. CBF konala na základe tzv. "nieco za nieco" a nie zneuzívajúcim spôsobom. Vo svojej odpovedi na ziadost Komisie o informácie zalobkyne nespomenuli tento problém, lebo polozená otázka sa týkala CDCP a nie MCDCP. Okrem toho argumentácia Komisie v tejto veci je podla zalobkýn rozporuplná. 85 Na rozdiel od tvrdení Komisie otázky odmien a rozsírenia poskytovania osobitných sluzieb boli v úzkej súvislosti s prístupom spolocnosti EB do systému CBF a boli tak vnímané oboma spolocnostami. V internej správe z 15. marca 2001, ktorú uvádzajú zalobkyne a tvorí prílohu vyjadrenia Komisie k zalobe, EB dokonca naznacila, ze prístup mal byt pouzitý len ako argument v súvislosti s rokovaniami o cenách. Komisia tak uznala, ze EB sledovala pri rokovaniach viacero záujmov naraz. V rámci toho EB namietala len proti zahrnutiu otázky zmeny dohody Bridge. 86 Úplná zmena komplexných a vzájomných hospodárskych vztahov medzi spolocnostami CBF a EB sa zakladala na zelaní spolocnosti EB. Zalobkyne pri tomto tvrdení vychádzajú z dokumentov týkajúcich sa stretnutí uskutocnených medzi týmito dvomi spolocnostami 23. októbra 2000 a 21. marca 2001. V tomto ohlade tvrdia, ze Komisia nespochybnuje obsah listu týkajúceho sa prvého stretnutia. Okrem toho opätovné prerokovanie bolo nutné z obchodného hladiska, a bolo preto odôvodnené. Zalobkyne takisto uvádzajú, ze diskusie o vsetkých týchto otázkach sa zacali v rovnakom období. Za týchto okolností im nemozno vytýkat, ze v rámci diskusií chceli uplatnit vlastné záujmy, ani to, ze pristúpili k odkladu voci spolocnosti EB. 87 Zalobkyne tvrdia, ze neslo o zneuzívajúcu prekázku, a to ani z hladiska jej zámeru, ani z hladiska jej úcinku. Po prvé aj za predpokladu, ze oneskorili otvorenie prístupu, nestací to na to, aby im mohlo byt vytýkané zneuzitie v zmysle clánku 82 ES, lebo zalobkyne nesledovali protisútazný ciel. Komisia neuviedla ziadny náznak, ktorý by mohol odôvodnit jej záver, podla ktorého zalobkyne oddialili otvorenie prístupu, aby konkurencnej spolocnosti CBL zabránili úcinne poskytovat sluzby. V skutocnosti pre CBL bol otvorený ten istý prístup ovela neskôr ako pre spolocnost EB, a to v marci 2002. 88 Po druhé vzhladom na úcinok prekázky sa zalobkyne domnievajú, ze o zneuzitie dominantného postavenia ide len vtedy, ak konkurencné moznosti podniku, ktorému bola údajne vytvorená prekázka, boli alebo mohli byt znacne ovplyvnené. Oneskorené uzavretie aktu sa môze rovnat odmietnutiu uzavriet tento akt len vtedy, ak sa mu rovná v jeho obmedzujúcom úcinku. Toto oneskorenie by muselo byt prinajmensom spôsobilé zabránit alebo dlhodobo prekázat prístupu ostatných sútazitelov k ovládanému trhu alebo ich vylúcit z trhu. Okrem toho odkaz na skorsie rozhodnutia Komisie v napadnutom rozhodnutí nemôze byt relevantný, lebo na rozdiel od prejednávanej veci tieto rozhodnutia sú zalozené na kvalifikovanom obmedzujúcom úcinku. Vzhladom na tieto kritériá zalobkyne nemohli konat zneuzívajúcim spôsobom v zmysle clánku 82 ES. 89 Takéto sútazné znevýhodnenie spolocnosti EB totiz Komisia nepreukázala. V skutocnosti EB a CBL v Európe vo väcsine prípadov disponujú nepriamym prístupom k CDCP. Sprostredkovanie sa uskutocnuje aj na viacerých úrovniach, pricom tieto úrovne sú, aspon potenciálne, v konkurencnom vztahu. Nepriamy prístup zjavne nepredstavuje sútazné znevýhodnenie. Ani cenový rozdiel nemá vplyv na rozhodnutie depozitára sprostredkovatela zvolit si priamy alebo nepriamy prístup do spolocnosti CBF. 90 Okrem toho Komisia sa údajne nesprávne opierala o dôlezitost akcií na meno v Nemecku namiesto toho, aby zohladnila dôlezitost nemeckých akcií na meno pre spolocnost EB. Nebrala ohlad na skutocnost, ze EB vykonáva zúctovanie a vyrovnanie výlucne pre obchodné transakcie s cennými papiermi obchodovanými priamo, a to najmä v rámci poskytovania pôziciek. V tomto type obchodných operácií a najmä v cinnostiach spolocnosti EB sú nemecké akcie na meno prakticky bezvýznamné a nie sú nevyhnutným prvkom v ponuke úplnej sluzby zúctovania a vyrovnania. Je isté, ze cast transakcií spolocnosti EB v spolocnosti CBF stúpla, odkedy bolo na konci roku 2002 spolocnosti EB umoznené vykonávat zápis právnych vlastníkov. Cast akcií na meno spolocnosti EB ulozených v spolocnosti CBF, ktoré predstavovali 1% v roku 2002, sa v roku 2004 znízila az na 0,24%. Okrem toho je nepravdepodobné, ze prechodom na priamy prístup by spolocnosti EB vznikla úspora na poplatkoch za transakcie s akciami na meno v uvádzanej ciastke 9,2 milióna amerických dolárov (USD). 91 Napokon zalobkyne tvrdia, ze EB nebola predmetom ziadnej diskriminácie zo strany spolocnosti CBF. Uvádzajú, ze rakúski a francúzski centrálni depozitári získali prístup rýchlejsie, lebo ziadali manuálny prístup, ktorý mohol byt poskytnutý kedykolvek a relatívne rýchlo. Co sa týka spolocnosti CBL, táto spolocnost v case otvorenia svojho prístupu uz uskutocnila vsetky potrebné prípravy. V tomto ohlade zalobkyne dodávajú, ze na úcely porovnania casu, ktorý uplynul medzi ziadostou a otvorením prístupu, sa nemá zohladnovat porovnatelnost poskytovaných sluzieb, ale len typ prístupu, dátumy jeho zriadenia a prípadne vzniknuté technické problémy. 92 Komisia nesúhlasí s týmito tvrdeniami a trvá na svojich záveroch, ktoré uviedla v napadnutom rozhodnutí. Posúdenie Súdom prvého stupna 93 Najskôr je vhodné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze aj ked súd Spolocenstva vo vseobecnosti vykonáva úplné preskúmanie toho, ci sú alebo nie sú splnené podmienky uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze, jeho preskúmanie komplexných ekonomických posúdení, ktoré vykonala Komisia, sa vsak musí obmedzit na overenie dodrzania procesných ustanovení a ustanovení upravujúcich povinnost odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti skutkového stavu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (pozri rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 87 a tam citovanú judikatúru). 94 Rovnako platí, ze pokial je rozhodnutie Komisie výsledkom komplexných technických posúdení, sú tieto posúdenia v zásade predmetom obmedzeného súdneho preskúmania, co znamená, ze súd Spolocenstva nemôze nahrádzat posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením skutkového stavu (pozri rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 88 a tam citovanú judikatúru). 95 Aj ked súd Spolocenstva priznáva Komisii v ekonomických alebo technických zálezitostiach urcitú mieru volnej úvahy, neznamená to vsak, ze sa súd Spolocenstva musí zdrzat preskúmania toho, ako Komisia vylozila údaje takejto povahy. Súd Spolocenstva musí totiz nielen overit vecnú správnost uplatnených dôkazov, ich spolahlivost a spojitost, ale musí preskúmat aj to, ci tieto dôkazy obsahujú vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé podporit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 89 a tam citovanú judikatúru). 96 Práve vo svetle týchto zásad je potrebné preskúmat rôzne tvrdenia, ktoré uviedli zalobkyne. -- O dátume podania ziadosti o prístup 97 Napadnuté rozhodnutie uvádza a reprodukuje urcité casti listov, ktoré si v dotknutom období vymenili spolocnosti EB a CBF. S istotou mozno konstatovat, ze zo ziadneho z týchto listov nevyplýva formálna ziadost spolocnosti EB o prístup do spolocnosti CBF. V liste z 3. augusta 1999, ktorý Komisia povazuje za ziadost spolocnosti EB o prístup do Cascade RS, sa uvádza, ze EB polozila technické otázky a vyziadala si informácie týkajúce sa krokov, ktoré treba prijat na zriadenie tohto prístupu. EB kladie najmä otázku, akým spôsobom sa priamy prístup realizuje v skutocnosti. V kazdom prípade z cítania tejto casti e-mailu vyplýva, ze medzi týmito dvoma spolocnostami prebehli mnohé diskusie vzhladom na prístup spolocnosti EB, z ktorých mohlo vyplynút, ze nebolo nevyhnutné podat formálnu ziadost. Okrem toho na opätovne polozenú otázku spolocnosti EB v e-maile z 24. septembra 1999 CBF odpovedala 19. októbra 1999 v tomto zmysle, kedze v tomto liste hovorí o technických podmienkach otvorenia prístupu, pokial ide o prenos údajov týkajúcich sa akcionárov. Okrem toho v liste z 20. septembra 1999 EB uvádza, ze viaceré z jej ziadostí zostali bez odpovede, najmä pokial ide o priame spojenie s Cascade RS. 98 Co sa týka argumentácie zalobkýn, podla ktorej bola táto ziadost o prístup podaná na stretnutí z 28. januára 2000, nemozno ju oznacit za presvedcivú. Zo zápisnice z tohto stretnutia totiz vyplýva, ze obe spolocnosti diskutovali skôr o spôsoboch otvorenia prístupu, z coho mozno odvodzovat, ze sa domnievali, ze ziadost o prístup bola uz platne podaná. To potvrdzuje aj list z 3. februára 2000, v ktorom sa uvádza, ze EB sa domnievala, ze posledné stretnutie medzi oboma spolocnostami jej umoznilo "zacat napredovat" v otázke prístupu k urcitým sluzbám, najmä prístupu do Cascade RS a automatizácii RTS. 99 Z predchádzajúceho vyplýva, ze Komisia mohla z korespondencie medzi spolocnostami EB a CBF oprávnene vyvodzovat záver, ze ziadost o prístup bola podaná 3. augusta 1999. -- O údajných chybách týkajúcich sa výkladu Komisie, pokial ide o typy prístupu pozadovaného spolocnostou EB 100 Po prvé na rozdiel od tvrdení zalobkýn Komisia sa v odôvodnení c. 48 napadnutého rozhodnutia nedomnievala, ze existuje len jeden prístup k systému spracovania spolocnosti CBF pre akcie na meno. Naopak, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia uviedla prístup do podsystému Cascade RS, ktorý správne odlísila od systému Cascade, a rozlisovala medzi dvomi moznými typmi prístupu, ktorými je manuálny prístup (nazývaný tiez "online") a automatizovaný prístup (odôvodnenia c. 46 a 48 napadnutého rozhodnutia). 101 Po druhé zalobkyne uvádzajú, ze Komisia pristúpila k nesprávnemu výkladu e-mailov, ktoré si navzájom poslali úcastníci konania. Ich správny výklad by podla nich preukázal, ze hlavným problémom nebola ziadost o manuálny prístup do Cascade RS, ale ziadost o automatizovaný prístup do Cascade a tiez pozadovaná kombinácia oboch prístupov. Ich tvrdenie vychádza hlavne z výkladu dotknutých e-mailov, ktorý je odlisný od výkladu prijatého Komisiou. 102 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze otázkou analyzovanou pocas správneho konania bola otázka priameho prístupu do Cascade RS, kedze EB uz mala prístup do Cascade pre akcie na dorucitela a v tejto súvislosti poziadala o priamy prístup do spolocnosti CBF pre akcie na meno. Napadnuté rozhodnutie teda vychádza zo zistenia, ze EB poziadala o priamy prístup do Cascade RS, CBF jej odpovedala, ze manuálny prístup môze byt otvorený dost jednoducho, a prístup napokon získaný 19. novembra 2001 bol manuálny. Komisia z toho usúdila, ze EB cakala vyse dva roky na to, aby získala prístup, ktorý podla spolocnosti CBF mohol byt zriadený jednoducho. 103 Tým, ze dospela k tomuto zisteniu, Komisia vykonala správny výklad listov, ktoré si navzájom poslali úcastníci konania. Ako totiz tvrdia zalobkyne, na to, aby mohla mat prístup k primárnym sluzbám zúctovania a vyrovnania pre akcie na meno, EB musela získat, okrem svojho existujúceho automatizovaného prístupu do Cascade pre akcie na dorucitela a manuálneho prístupu do Cascade RS, dalsí prístup do Cascade pre akcie na meno, a pokial takáto kombinácia predstavovala problém pre CBF, bolo rozumné to oznámit spolocnosti EB v rámci rokovania medzi týmito spolocnostami, alebo jej dokonca ponúknut alternatívne riesenie, a to o to viac, ze EB sa vo svojom e-maile z 3. augusta 1999 pýtala, ako môze "v praxi uskutocnit tento priamy prístup". 104 Na základe korespondencie vymenenej medzi týmito dvomi spolocnostami je vsak potrebné pripomenút, ze CBF v ziadnom okamihu neoznámila spolocnosti EB prípadný problém spojený s otvorením dvoch oddelených prístupov, jedného manuálneho a druhého automatizovaného. Oddelený prístup do Cascade totiz nie je nikde uvedený a celé rokovanie medzi zalobkynami a spolocnostou EB sa týka otázok prístupu do Cascade RS. Ked v e-maile z 19. októbra 1999 (odôvodnenie c. 52 napadnutého rozhodnutia) CBF uvádza dôlezité zmeny systému a analýzy nevyhnutné na vznik automatizovaného spojenia, odpovedá na otázky spolocnosti EB týkajúce sa automatizácie RTS. Naproti tomu CBF v tom istom e-maile tiez vyhlasuje, pokial ide o priamy prístup do Cascade RS, ze manuálny prístup mozno zriadit dost jednoducho. Zalobkyne spomínajú rôzne typy prístupu do Cascade a Cascade RS len v ich odpovedi Komisii z 1. decembra 2003, teda potom, ako bol udelený prístup do Cascade RS. Navyse zalobkyne ich len uvádzajú (v texte a prilozenej schéme), ale netvrdia, ze jeden konkrétny prístup alebo ich kombinácie pre ne predstavujú problém. 105 Okrem toho z odôvodnenia c. 256 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pocas správneho konania sa zalobkyne domnievali, ze EB v auguste 1999 uz mala elektronický prístup do Cascade a otvorenie elektronického prístupu do Cascade RS by malo stacit na to, aby EB mohla spracúvat akcie na meno priamo cez CBF. Navyse vyhlásili, ze v case, ked bol pre spolocnost EB otvorený prístup do Cascade RS, ten "bol mozný len manuálne... z technických dôvodov" (odôvodnenie c. 258 stvrtá zarázka napadnutého rozhodnutia) a neuviedli ziadny problém spojený s automatizovaným prístupom do Cascade alebo s kombináciou oboch prístupov. Okrem toho vysvetlujúca poznámka prilozená k listu od CBF z 24. mája 2002, nazvaná "Processing of registered shares in Germany", ktorú Komisia pripojila k vyjadreniu k zalobe, opisuje proces spracovania akcií na meno a odkazuje jedine na Cascade RS. 106 V kazdom prípade, aj ked prístup do Cascade RS sa technicky uskutocnuje prostredníctvom dvoch vstupov, nemohlo to zmenit posúdenie skutkového stavu pocas správneho konania. Vysvetlenia zalobkýn, podla ktorých si automatizovaný prístup vyzadoval podstatné modifikácie v pocítacových systémoch, podrobné prípravy a pocetné série testov, a v dôsledku toho mohol byt otvorený len dvakrát za rok, nemôzu platne odôvodnit dva roky cakania na spojenie patriace do beznej praxe spolocnosti CBF, ktoré táto banka bezne otvára v priebehu niekolkých mesiacov. Na porovnanie, CBL podla zalobkýn poziadala o presne rovnakú kombináciu ako EB a získala prístup uz o styri mesiace. Zalobkyne potvrdzujú, ze to bolo mozné, lebo CBL vykonala vsetky prípravy nevyhnutné na otvorenie. Toto vysvetlenie je v rozpore s tvrdením zalobkýn, podla ktorého bolo tazké v primeranej lehote vyhoviet ziadosti o prístup spolocnosti EB, lebo tá podala specifickú ziadost o kombináciu dvoch oddelených prístupov. Okrem toho samotné zalobkyne tvrdia, ze spôsoby prístupu mozno volne kombinovat a je to klient, ktorý si vyberá, aký typ prístupu do CBF chce získat. 107 Zalobkyne takisto uvádzajú, ze bol ponúknutý manuálny prístup do Cascade a ten mohol byt instalovaný okamzite. Ako vsak pripomína Komisia, zalobkyne v tomto ohlade neposkytli ziadny dôkaz. Nevyplýva to ani z castí korespondencie medzi oboma spolocnostami. V dôsledku toho sa Komisia správne domnievala, ze zalobkyne nemohli platne tvrdit, ze ponúkli manuálny prístup do Cascade a EB ho odmietla s tým, ze trvala na automatizovanom prístupe (odôvodnenie c. 258 prvá zarázka napadnutého rozhodnutia). 108 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn týkajúce sa doplnkovej funkcie Cascade RS "Power of Attorney", toto tvrdenie nie je rozhodujúce. Prístup, ktorý bol spolocnosti EB priznaný v novembri 2001, bol manuálny a funkcia "Power of Attorney" bola k dispozícii az od marca 2002. Toto tvrdenie preto nemôze spochybnit posúdenie skutkového stavu vykonané Komisiou. 109 Napokon, je to tak isto, pokial ide o tvrdenie zalozené na funkcii vyrovnania Cascade RS. Ide totiz o technické spresnenie, ktoré nebolo uvedené v korespondencii medzi oboma spolocnostami a ktoré v dôsledku toho, aj za predpokladu, ze by bolo preukázané, nemôze spochybnit posúdenie skutkového stavu vykonané Komisiou. 110 Vzhladom na predchádzajúce je potrebné vyvodit záver, ze Komisia sa na základe korespondencie medzi oboma spolocnostami a na základe informácií, ktoré jej boli poskytnuté pocas správneho konania, správne domnievala, ze EB poziadala o prístup do Cascade RS a netrvala na jednom osobitnom type prístupu. 111 Za týchto podmienok uvedenú argumentáciu zalobkýn nemozno prijat. -- O argumentácii, podla ktorej EB neuskutocnila vsetky prípravy potrebné na otvorenie prístupu 112 Rôzne tvrdenia uvedené zalobkynami, ktoré majú odôvodnit to, ze prístup spolocnosti EB nebol otvorený k skorsiemu dátumu na základe skutocnosti, ze táto spolocnost nevykonala vsetky potrebné prípravy, nie sú presvedcivé. 113 Po prvé vyplýva to z tvrdenia zalozeného na moznosti otvorit automatizovaný prístup len v termínoch spustenia, to znamená na jar a na jesen, cize dvakrát za rok. Na jednej strane zásada dátumov spustenia podla samotných zalobkýn súvisí s automatizovaným prístupom, ktorý, ako vyplýva predchádzajúcich úvah, nie je rozhodujúci v prejednávanej veci. Na druhej strane táto zásada nevyplýva z korespondencie uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Hoci je pravdou, ako uvádzajú zalobkyne, ze viceprezident spolocnosti EB písomne uviedol, ze pre spolocnost CBF dalsím mozným dátumom po apríli 2000 bol az september 2000 (e-mail z 31. januára 2000), zdá sa, ze po septembri 2000 bolo úplne upustené od zásady dátumov spustenia. Takto, predpokladané nasledujúce termíny boli 30. októbra a 4. decembra 2000. Okrem toho v e-mailoch z 30. septembra a z 13. októbra 2000 CBF poziadala spolocnost EB, aby jej oznámila predbezný dátum, kedy predpokladala, ze bude pripravená na otvorenie, a to podla prvého e-mailu tri týzdne, podla druhého e-mailu dva týzdne pred týmto dátumom. Nebolo tam uvedené ziadne obmedzenie, pokial ide o dátumy spustenia. Vo svojom e-maile poslanom spolocnosti CBF 4. decembra 2000, ktorý bol stanovený ako den otvorenia prístupu, ale CBF ho nedodrzala, EB uviedla, ze je mozné, ze bude nútená odlozit spustenie na zaciatok nasledujúceho roka. Napokon EB získala prístup 19. novembra 2001. 114 Hoci výrazy "dátum spustenia" alebo "spustenie" sú casto uvádzané v korespondencii medzi oboma spolocnostami, sú to synonymá dátumu otvorenia prístupu. Preto je potrebné posúdit, ci EB uskutocnila vsetko, co bolo potrebné na otvorenie prístupu bez ohladu na zásadu dátumov spustenia, ako ich uviedli zalobkyne, teda obmedzené na dva termíny za rok. 115 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze oneskorenie súvisí s tým, ze EB namietala proti praxi spolocnosti CBF v dotknutom období, ktorá spocívala v zapísaní do registra akcií emitenta nadobúdatela akcie na meno namiesto názvu právneho vlastníka. Komisia sa v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 255) domnievala, ze zalobkyne nepreukázali, ze pripomienky spolocnosti EB týkajúce sa preferencií vzhladom na mechanizmus zápisu mohli zabránit alebo spomalit udelenie priameho prístupu do Cascade RS. V tomto ohlade treba dodat, ze nejde len o pripomienky spolocnosti EB, ale aj o pripomienky spolocnosti CBF. Ukázalo sa totiz, ze CBF takisto uviedla tento problém, najmä vo svojom e-maile z 19. októbra 1999, kde spresnila, ze na to, aby EB mohla mat priamo prístup k systému, musí akceptovat vlozenie osobných údajov kazdého vlastníka, ktorému bol priznaný prístup, alebo investora. Okrem toho zo zápisnice zo stretnutia oboch spolocností z 28. januára 2000 (e-mail z 31. januára 2000) vyplýva, ze táto otázka tam bola prejednávaná a EB navrhla riesenie, ktoré CBF zjavne neodmietla. Navyse zalobkyne uznávajú, ze aj v období, ktoré nasledovalo po otvorení prístupu spolocnosti EB a az do vytvorenia funkcie "Power of Attorney", ktorá v roku 2002 tento problém vyriesila, EB nevyuzila manuálny prístup do Cascade RS pre údaje týkajúce sa akcionárov a nepreviedla tieto údaje. Ako vsak správne uvádza Komisia, táto skutocnost preukazuje, ze prístup bol mozný bez toho, aby bola vyriesená otázka zápisu právneho vlastníka. 116 Po tretie, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého EB posunula otvorenie prístupu predpokladané na apríl, september a október 2000, tieto otázky sú podrobne analyzované v napadnutom rozhodnutí. Preto na prvom mieste sa Komisia správne domnievala, ze z e-mailu z 31. januára 2000 nijako nevyplýva, ze EB nebola pripravená na otvorenie v apríli. EB tam len uvádza, ze po mesiaci apríl, nasledujúcim mozným dátumom spustenia pre CBF bol september. Ked vo svojom e-maile z 31. marca 2000 uviedla, ze v súcasnej situácii nie je pripravená na spustenie v apríli, odvolávala sa len na systém RTS a nie na prístup do Cascade RS. Okrem toho CBF vo svojej odpovedi z 3. apríla 2000 vyjadrila súhlas s odlozením spustenia automatizácie RTS, pricom sa pýta, ci pokial ide o priamy prístup do Cascade RS, stále platí ich záväzok týkajúci sa spustenia v septembri 2000 (odôvodnenia c. 57, 59 a 60 napadnutého rozhodnutia). Tvrdenie zalobkýn, podla ktorého EB v e-maile z 31. januára 2000 uviedla, ze si zelá uskutocnit spojenie v rovnakom case ako automatizáciu RTS a v dôsledku toho chce odlozit obe, je teda v rozpore s porozumením situácie zo strany spolocnosti CBF v case skutkového stavu. 117 Na druhom mieste tvrdenie zalobkýn, podla ktorého CBF uskutocnila prípravy (najmä skolenie v EB) a 18. septembra 2000 otvorila prístup do Cascade RS, ktorý EB nemohla vyuzívat, lebo vcas neukoncila prípravy, sa takisto nezdá presvedcivé. Je pravdou, ze CBF vo svojom e-maile zaslanom spolocnosti EB 12. septembra 2000 uviedla, ze sa nachádza "niekolko dní pred tým, ako [EB] zacne pouzívat Cascade RS". V kazdom prípade sa vsak pýtala, kedy EB zacne pouzívat Cascade RS a kedy bude daný úcet k dispozícii pre akcie na meno. EB odpovedala e-mailom z 15. septembra 2000, ze prevod je predpokladaný na 30. október, ale môze byt odlozený. Okrem toho interná správa spolocnosti EB z 19. septembra 2000 hovorí o neaktívnom prístupe, ktorý by mal byt zatvorený az do "dátumu skutocného spustenia" (odôvodnenia c. 62 az 64 napadnutého rozhodnutia). Z toho vyplýva, ze úvaha Komisie, podla ktorej prístup otvorený 18. septembra 2000 nebol aktívnym, a teda elektronicky funkcným prístupom do Cascade RS, a bol priznaný neocakávane, je správna. Zalobkyne tiez tvrdia, ze EB naznacila, ze môze dodrzat lehotu do septembra. Ako uvádza Komisia, neposkytujú ziadny dôkaz v tomto zmysle. V tomto ohlade prezentácia Powerpoint týkajúca sa skolenia zamestnancov spolocnosti EB z 11. septembra 2000 a nasledujúca výmena elektronickej posty len preukazujú, ze toto skolenie sa uskutocnilo, co Komisia nespochybnuje, ale nemozno z nich vyvodit záver, ze spolocnosti EB bol oznámený presný dátum otvorenia jej prístupu. 118 Okrem toho v dôsledku neúspechu tohto otvorenia CBF oznámila spolocnosti EB urcité podmienky, ktoré bolo treba splnit pred otvorením prístupu, najmä informácie o klientoch a povinnost spolocnosti EB uviest stanovený dátum tri alebo dva týzdne vopred (v tomto poradí v e-mailoch z 30. septembra a z 13. októbra 2000, prevzaté v odôvodneniach c. 65 a 67 napadnutého rozhodnutia). Tieto podmienky vsak neboli splnené pred otvorením prístupu v septembri 2000. V kazdom prípade, ako tvrdí Komisia a vzhladom na bod 117 vyssie, takýto prístup nemohol byt povazovaný za funkcný. 119 Na tretom mieste Komisia uznáva, ze ak prístup nemohol byt otvorený k 30. októbru 2000, je to preto, ze EB nebola pripravená, ale rovnako tvrdí, ze túto skutocnost zohladnila v napadnutom rozhodnutí. Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze 16. októbra 2000 EB oznámila spolocnosti CBF, ze nebude pripravená na spustenie 30. októbra, ale pravdepodobne bude pripravená v decembri 2000. E-mailom z 15. novembra 2000, v súlade s predbezným vyrozumením, o ktoré bola poziadaná, potvrdila, ze prístup môze byt otvorený k 4. decembru 2000 (odôvodnenia c. 68 a 69 napadnutého rozhodnutia). Na základe týchto informácií Komisia konstatovala, ze to bola práve EB, ktorá poziadala o odklad o mesiac. Domnievala sa vsak správne, ze táto okolnost neukoncila nepruzné správanie spolocnosti CBF, ktoré takto pretrvalo az do 19. novembra 2001 (odôvodnenie c. 264 napadnutého rozhodnutia). 120 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze aj vzhladom na odklad o mesiac, o ktorý EB poziadala, táto spolocnost aj po uplynutí viac ako roku od podania svojej ziadosti stále nemala prístup do Cascade RS, a to bez toho, aby zalobkyne poskytli presvedcivé dôkazy, ktoré by toto oneskorenie odôvodnovali. V dôsledku toho ich argumentáciu nemozno prijat. -- O argumentácii zalozenej na opätovnom prerokovaní zmluvných vztahov medzi zalobkynami a spolocnostou EB 121 Nový dátum urcený na otvorenie prístupu bol 4. december 2000. Dna 17. novembra 2000, na základe telefonického rozhovoru medzi osobami zodpovednými za projekt na strane oboch spolocností, pocas ktorého CBF informovala spolocnost EB, ze prístup nebude môct byt otvorený vcas, EB zaslala spolocnosti CBF e-mail, v ktorom ju poziadala o podrobnejsie informácie o dôvodoch tohto odmietnutia (odôvodnenie c. 73 napadnutého rozhodnutia). 122 Práve v dôsledku toho e-mailu CI vstúpila do rokovaní medzi spolocnostami EB a CBF. Dna 1. decembra 2000 totiz CI poslala spolocnosti EB fax, v ktorom sa odvolávala na ich predchádzajúce rozhovory a rokovania týkajúce sa ziadosti spolocnosti EB o úpravu poplatkov za sluzby vyrovnania, ktoré CBF poskytla spolocnosti EB. V tomto faxe (odôvodnenie c. 74 napadnutého rozhodnutia) sa uvádza: "Za týchto podmienok Vám s potesením oznamujem, ze sme v podstate pripravení podpísat dohodu so spolocnostou EB, ktorá sa týka nielen otázky nasej analýzy súcasných procesov vyrovnania, ale ktorá zohladnuje aj Vasu ziadost o znízenie poplatkov a dodatocné sluzby. V dôsledku toho musíme rokovat o novej dohode. Musíme tiez vyuzit túto prílezitost na to, aby sme preskúmali ziadosti, ktoré predkladáme [spolocnosti EB], a nové sluzby, ktoré od nej ocakávame. Rokovania by mali zacat co najskôr, aby mohli byt úspesne ukoncené do polovice budúceho roku." 123 List zo 4. decembra 2000, ktorý EB poslala spolocnosti CBF (odôvodnenie c. 75 napadnutého rozhodnutia), znie: "Uz dva týzdne sa usilujeme zabezpecit nás prístup do Cascade RS. Napriek pocetným [telefonátom] a odkazom sme nedostali ziadne informácie o dôvodoch oneskorenia ani o dátume, ku ktorému by sme za normálnych okolností mali mat prístup do Cascade RS... Prekvapilo nás rozhodnutie spolocnosti CBF o odklade násho prístupu do Cascade RS napriek tomu, ze sme jej zaslali predbezné oznámenie dva týzdne vopred, ako o to poziadala, a CBF predbezne súhlasila. Teraz nás znepokojuje skutocnost, ze nám neboli poskytnuté ziadne informácie o dôvodoch tohto oneskorenia ani o odhadovanom case, ktorý budete potrebovat na vyriesenie 'technických problémov`, ktoré Vám vznikli." 124 Listom z 22. januára 2001 EB oznámila spolocnosti CI, ze "v decembri minulého roku bola tiez informovaná o tom, ze [CBF] zmenila názor a napokon neudelí [spolocnosti EB] prístup do systému akcií na meno, ktorý je vsak otvorený pre iných klientov [spolocnosti CBF]". EB sa okrem toho domnievala, ze ide o formu diskriminácie, ktorá ovplyvnuje jej schopnost poskytovat sluzby svojim klientom (odôvodnenie c. 78 napadnutého rozhodnutia). 125 Vo faxe z 24. januára 2001 poslanom spolocnosti EB (odôvodnenie c. 79 napadnutého rozhodnutia) CI spochybnila výcitku akejkolvek diskriminácie. Spomína tu aj stretnutie medzi oboma spolocnostami z 23. októbra 2000, v priebehu ktorého bola preskúmaná otázka porovnania poplatkov spolocnosti EB s poplatkami platenými nemeckými bankami. Uvádza sa tu aj toto: "Pokial ide o systém akcií na meno spolocnosti CBF, sme pripravení zahrnút ho do nasledujúcich rokovaní. Pripomíname vsak, ze sluzbu akcií na meno ponúkajú viacerí poskytovatelia a v dôsledku toho CBF nemá výhradné postavenie na nemeckom trhu. Este raz Vás prosíme, aby ste zohladnili, ze ani [CBL] nemá priamy prístup k systému akcií na meno spolocnosti CBF. V tomto ohlade je Vase obvinenie z diskriminácie takisto nedôvodné... Co sa týka Vasej osobitnej ziadosti o vyriesenie otázky znízenia poplatku a otázky sluzby akcií na meno, zaciatkom marca by sme mohli opätovne zacat celkové rokovanie o zmluve (vrátane Vasej ziadosti o znízenie poplatku a dodatocné sluzby)..." 126 V tomto istom faxe CI uviedla, ze "na stretnutí z 23. októbra 2000 [sa EB a samotná CI] spolocne zapojili do opätovného prerokovania zmluvy o spojení, ktorá mala vyriesit problémy v existujúcej zmluve a do preskúmania ziadosti spolocnosti EB o znízenie poplatkov v pozadovanom rozsahu", ze "záväzok spolocnosti EB zacat rokovania bol schválený... v jej listoch" a ze "tieto dva listy... potvrdzovali, ze EB si bola vedomá toho, ze táto otázka znízenia poplatku bola súcastou celkového rokovania o novej zmluve a z týchto dvoch listov nevyplývali ziadne iné podmienky". Pokial ide o osobitnú ziadost spolocnosti EB o vyriesene otázky znízenia poplatkov, CI uviedla, ze zaciatkom marca bola pripravená opätovne zacat celkové rokovanie o zmluve (odôvodnenie c. 113 napadnutého rozhodnutia). 127 Dna 10. júla 2001 CBF telefonicky oznámila spolocnosti EB, ze nevidí problém v priamom prístupe k vyrovnaniu pri akciách na meno, hned ako Sicovam (vtedajsí francúzsky CDCP) sprístupní spojenie so spolocnostou CBF pre väcsí pocet francúzskych akcií (odôvodnenie c. 82 napadnutého rozhodnutia). 128 Interná správa spolocnosti EB z 15. marca 2001, pripojená k vyjadreniu k zalobe, stanovuje plán stratégie pre spolocnost CBF z 21. marca 2001. Uvádza sa v nej najmä, ze cielom spolocnosti EB na zaciatku diskusií so spolocnostou CBF bolo opätovné prerokovanie cien a druhým cielom bolo získat prístup do Cascade RS. Okrem toho EB dúfala, ze zachová celú existujúcu zmluvu, pricom skúsala dosiahnut dalsie dva ciele. Zisk zo znízenia cien bol odhadovaný na 2 milióny eur a zisk zo získania prístupu do Cascade RS na 9,2 milióna USD. Naopak, zo záveru správy vyplýva, ze pre EB bol prístup do Cascade RS dôlezitejsí nez znízenie cien, ze byt úcastníkom "osobitnej" zmluvy malo urcité výhody, ktoré si chcela udrzat, a ze znízenie cien mohlo byt prejednané neskôr. 129 Okrem toho zo zápisnice z 21. marca 2001 pripojenej k duplike vyplýva, ze podla spolocnosti EB boli ceny hlavnou otázkou na prerokovanie a vsetky otázky mali byt prerokované v rámci zmluvy uplatnitelnej v tom období, ale CBF chcela prerokovat vsetky otázky spolu a nie jednotlivo. 130 Na základe korespondencie a dokumentov uvedených vyssie je potrebné konstatovat, ze aj ked EB predlozila otázku znízenia poplatku a dodatocných sluzieb, boli to zalobkyne, ktoré chceli zahrnút otázku priameho prístupu do prerokovania ich zmluvných vztahov, a nie EB. Hoci EB, ako to uznáva aj Komisia, sledovala v rámci diskusií so spolocnostou CBF viaceré ciele, domnievala sa, ze potenciálny zisk z udelenia prístupu do Cascade RS bol ovela významnejsí, ako zisk spojený so znízením cien. EB nemohla mat nijaký záujem na tom, aby bola otázka otvorenia prístupu zahrnutá do opätovného prerokovania zmluvných vztahov so spolocnostou CBF, ale chcela skôr získat prístup na základe uz uplatnitelnej zmluvy a rokovat o prípadnom znízení cien neskôr. V dôsledku toho treba argumentáciu zalobkýn v tejto casti zamietnut. 131 Zalobkyne takisto tvrdia, ze CBF odlozila otvorenie prístupu pre spolocnost EB z októbra na november 2001, lebo jej ziadost o prístup do Euroclear Francúzsko (predtým Sicovam) pre vsetky francúzske cenné papiere bola zamietnutá. 132 V tomto ohlade je opodstatnené pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry z oblasti uplatnenia clánku 82 ES, hoci zistenie existencie dominantného postavenia samo osebe neobsahuje ziadnu výcitku voci dotknutému podniku, tomuto podniku prinálezí bez ohladu na príciny tohto postavenia osobitná zodpovednost za to, aby svojím správaním neohrozil úcinnú a neporusenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 57). Rovnako, aj ked existencia dominantného postavenia nezbavuje podnik, ktorý má toto postavenie, práva chránit svoje vlastné obchodné záujmy, pokial sú ohrozené, a tento podnik má moznost v primeranom rozsahu uskutocnit úkony, ktoré povazuje za vhodné na úcely ochrany svojich záujmov, takéto konanie nemozno povolit, ak je jeho cielom posilnenie daného dominantného postavenia a jeho zneuzitie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [8]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 55 a tam citovanú judikatúru). 133 Z povahy povinností ulozených clánkom 82 ES tak vyplýva, ze za konkrétnych okolností môzu byt podniky s dominantným postavením zbavené práva správat sa alebo konat urcitým spôsobom, ktorý nie je sám osebe zneuzívaním a za ktorý by ani nebolo mozné ulozit sankciu, pokial by islo o správanie alebo konanie podnikov, ktoré nemajú dominantné postavenie (rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia, T-111/96, Zb. s. II-2937, bod 139). 134 V dôsledku toho zalobkyne nemôzu uvádzat zamietnutie ziadosti o prístup spolocnosti CBF do Euroclear Francúzsko pre vsetky francúzske cenné papiere alebo opätovné prerokovanie zmluvných vztahov so spolocnostou EB na úcely odôvodnenia ich správania. Ako podnik v dominantnom postavení totiz CBF mala osobitnú zodpovednost neohrozit svojím správaním úcinnú a neporusenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu. 135 Okrem toho treba spresnit, ze ziadost CBF o prístup do francúzskeho CDCP nemohla byt rozhodujúca pre prejednávaný spor pred januárom 2001 (dátum, ku ktorému EB nadobudla Sicovam, ktorý sa tak stal Euroclear France), teda rok a pol potom, ako EB podala ziadost o prístup. 136 Na základe uz citovanej judikatúry je potrebné vyvodit záver, ze zo strany zalobkýn bolo zneuzívajúce zahrnút opätovné prerokovanie ich zmluvných vztahov a ziadosti o prístup do francúzskeho CDCP do rokovaní o udelení prístupu do Cascade RS, kedze tieto rokovania uz trvali vyse roka. Okrem toho záujmy CI, materskej spolocnosti CBL, ktorá je popri spolocnosti EB jediným MCDCP v Európskej únii, dost zjavne vyplývajú z korespondencie a zápisníc zo stretnutí medzi súcasnými spolocnostami EB, CBF a CI. Napokon spolocnosti EB bol udelený prístup do Cascade RS bez toho, aby bola dosiahnutá celková dohoda medzi úcastníkmi. 137 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého diskusie so spolocnostou EB o otvorení prístupu zacali az na jesen 2000, teda v rovnakom období ako diskusie o znízení cien a o rozsírení osobitných sluzieb, stací konstatovat, ze toto tvrdenie je v rozpore s ich predchádzajúcimi argumentmi týkajúcimi sa obdobia od februára do novembra 2000. 138 V dôsledku toho musí byt tvrdenie zalobkýn v tejto casti zamietnuté ako celok. -- O údajnej neexistencii zneuzívajúceho porusenia 139 Zalobkyne tvrdia, ze prípadné oneskorenie s otvorením prístupu neodôvodnuje, aby im bolo vytýkané zneuzitie v zmysle clánku 82 ES, lebo nesledovali ziadny protisútazný ciel. Okrem toho sa domnievajú, ze o zneuzitie dominantného postavenia ide len vtedy, ak konkurencné moznosti podniku, ktorému údajne vznikla prekázka, boli alebo mohli byt podstatne ovplyvnené. 140 Podla ustálenej judikatúry je pojem zneuzitie objektívnym pojmom, ktorý sa týka správania podniku v dominantnom postavení, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu, kde je práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktorého dôsledkom je bránenie zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to pouzitím iných prostriedkov nez tie, ktorými sa vedie obvyklá sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 91; pozri tiez rozsudok z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 141 Preto správanie podniku v dominantnom postavení mozno povazovat za zneuzívajúce v zmysle clánku 82 ES aj bez akéhokolvek zavinenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, [9]T-65/89, Zb. s. II-389, bod 70). 142 V dôsledku toho tvrdenie zalobkýn, podla ktorého nesledovali ziadny protisútazný ciel, nemá nijaký vplyv na právnu kvalifikáciu skutkového stavu. V tejto súvislosti preukázanie ciela zalobkýn oddialit otvorenie prístupu, aby zabránili klientovi a konkurentovi zoskupenia Clearstream úcinne poskytovat svoje sluzby, môze posilnit záver o existencii zneuzitia dominantného postavenia, ale nie je jeho podmienkou. 143 Okrem toho treba pripomenút, ze v prejednávanej veci bol odmietnutý prístup spolocnosti EB, ktorá bola v rovnakom case klientom spolocnosti CBF na nemeckom trhu cenných papierov v kolektívnej úschove, ale aj priamym konkurentom spolocnosti CBL, ktorá je sesterskou spolocnostou CBF a okrem spolocnosti EB jediným MCDCP v Európskej únii, na výstupnom trhu zúctovania a vyrovnania cezhranicných operácií s cennými papiermi. Aj ked z napadnutého rozhodnutia nevyplýva ciel zalobkýn sútazne znevýhodnit spolocnost EB, toto rozhodnutie posudzuje odôvodnenie a dôsledky tohto odmietnutia poskytnút sluzby v kontexte postavenia spolocnosti EB a celého zoskupenia Clearstream na relevantnom trhu. Komisia tak uvádza viaceré ukazovatele, na základe ktorých sa mozno domnievat, ze cielom zalobkýn bolo vylúcit EB z poskytovania ich sluzieb, a tým bránit hospodárskej sútazi v poskytovaní sekundárnych cezhranicných sluzieb zúctovania a vyrovnania (odôvodnenia c. 234 a 300 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na objektívny pojem zneuzitia dominantného postavenia nie je nevyhnutné vyjadrovat sa k tejto otázke. 144 Pokial ide o dôsledok, ktorý sa uvádza v judikatúre citovanej v bode 140 vyssie, ten sa nemusí týkat konkrétneho dôsledku oznámeného zneuzívajúceho správania. Na úcely zistenia porusenia clánku 82 ES stací preukázat, ze zneuzívajúce správanie podniku v dominantnom postavení smeruje k obmedzeniu hospodárskej sútaze alebo, inými slovami, ze správanie má alebo môze mat takýto dôsledok (rozsudok z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, bod 239). 145 Je teda potrebné preskúmat, ci v prejednávanej veci Komisia preukázala, ze správanie zalobkýn viedlo k obmedzeniu hospodárskej sútaze na trhu sekundárnych sluzieb zúctovania a vyrovnania. 146 Ako bolo uvedené v rámci preskúmania prvého zalobného dôvodu, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia uskutocnila kompletnú analýzu trhu sluzieb. Na základe toho mohla platne vyvodit záver, ze CBF mala faktický monopol a bola teda nevyhnutným obchodným partnerom v oblasti poskytovania primárnych sluzieb zúctovania a vyrovnania na relevantnom trhu. Okrem toho konstatovala, ze prekázky vstupu na tento trh v zmysle právnej úpravy, technických poziadaviek, záujmu úcastníkov trhu, cien vstupu, cien pre klientov a pravdepodobnosti môct poskytovat konkurencieschopné výrobky, boli také vysoké, ze bolo mozné vylúcit moznost nových vstupov, ktoré by v blízkej budúcnosti vykonávali konkurencný tlak na CBF (odôvodnenia c. 205 az 215 napadnutého rozhodnutia). 147 V tomto ohlade z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze na to, aby bolo mozné vyvodit záver o existencii zneuzitia v zmysle clánku 82 ES, je potrebné, aby odmietnutie poskytnutia dotknutej sluzby bolo spôsobilé odstránit akúkolvek hospodársku sútaz na trhu na strane ziadatela o sluzbu, aby nemohlo byt objektívne odôvodnené a aby sluzba ako taká bola nevyhnutná na výkon cinnosti ziadatela (rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 1998, Bronner, [10]C-7/97, Zb. s. I-7791, bod 41). Podla ustálenej judikatúry sú výrobok alebo sluzba povazované za základné alebo nevyhnutné, ak za ne neexistuje ziadna skutocná alebo potenciálna náhrada (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, [11]T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 208 a tam citovanú judikatúru). 148 Pokial ide o kritérium odstránenia akejkolvek hospodárskej sútaze na trhu, na úcely preukázania porusenia clánku 82 ES nie je nevyhnutné preukázat odstránenie akejkolvek prítomnosti hospodárskej sútaze na trhu, ale preukázat, ze odmietnutie, o ktoré ide, predstavuje riziko odstránenia alebo je spôsobilé odstránit akúkolvek efektívnu hospodársku sútaz na tomto trhu. Takéto riziko odstránenia akejkolvek efektívnej hospodárskej sútaze musí preukázat Komisia (rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, body 563 a 564). 149 V prejednávanej veci Komisia v súlade s týmito úvahami najskôr konstatovala (odôvodnenia c. 168, 226, 228, 231 a 234 napadnutého rozhodnutia), ze zalobkyne mali faktický monopol v oblasti poskytovania primárnych sluzieb zúctovania a vyrovnania na relevantnom trhu a EB nemohla získat sluzby, o ktoré ziadala, od iného poskytovatela. Dalej konstatovala, ze EB ako MCDCP poskytovala svojim klientom jediný prístupový bod k velkému poctu trhov s cennými papiermi, a teda na európskej úrovni inovovanú sluzbu sekundárneho zúctovania a vyrovnania pre cezhranicné operácie s cennými papiermi v rámci vnútorného trhu, a ze investori, ktorí chceli vyuzit sluzby MCDCP "pod jednou strechou", mali v podstate na výber medzi spolocnostami CBL a EB. Podla Komisie bol pre EB prístup k spolocnosti CBF nevyhnutný na to, aby mohla poskytovat svoje sekundárne cezhranicné sluzby zúctovania a vyrovnania a odmietnutie zo strany zalobkýn poskytnút jej primárne sluzby zúctovania a vyrovnania pre akcie na meno spolocnosti EB zabránilo poskytovat kompletné, celoeurópske a inovované sluzby. To poskodilo inováciu a hospodársku sútaz v oblasti poskytovania sekundárnych cezhranicných sluzieb zúctovania a vyrovnania na trhu cezhranicného zúctovania a vyrovnania cenných papierov v Európskej únii a napokon aj spotrebitelov na jednotnom trhu. Komisia napokon konstatovala, ze správanie zalobkýn nemozno objektívne odôvodnit. 150 Komisia okrem toho dospela k záveru, ze odmietnutie poskytnút priamy prístup do Cascade RS a neodôvodnená diskriminácia v tomto ohlade nie sú dve oddelené porusenia, ale skôr dva prejavy jedného správania, kedze neodôvodnená diskriminácia existuje z dôvodu, ze CBF odmietla poskytnút spolocnosti EB také isté sluzby, ako tie, ktoré poskytovala porovnatelným klientom, alebo podobné sluzby. Takto preukázané odmietnutie poskytnút sluzby je podla Komisie este zosilnené zistením neodôvodneného diskriminacného správania klientov spolocnosti CBF. 151 Tieto závery nemozno vyvrátit rôznymi tvrdeniami, ktoré v tomto ohlade uviedli zalobkyne. Preto na rozdiel od tvrdení zalobkýn sa Komisia domnievala, ze lehota na získanie prístupu znacne prekrocila cas, ktorý mozno povazovat za primeraný a odôvodnený, co svedcí o zneuzívajúcom odmietnutí poskytnút dotknutú sluzbu, ktoré môze spôsobit sútazné znevýhodnenie spolocnosti EB na relevantnom trhu. Na porovnanie, CBL, priamy konkurent EB, získala prístup do Cascade RS len v priebehu styroch mesiacov. Okrem toho, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého v case skutkových okolností ani CBL nemala prístup do CBF, treba uviest, ze CBL podala svoju ziadost az potom, ako bol spolocnosti EB priznaný prístup do Cascade RS (odôvodnenie c. 236 druhá zarázka napadnutého rozhodnutia). 152 Tvrdenie zalozené na tom, ze Komisia nepreukázala, ze nepriamy prístup do CBF predstavoval pre EB sútazné znevýhodnenie a ze EB a CBL disponovali v Európe vo väcsine prípadov nepriamym prístupom do CDCP, uz bolo preskúmané v rámci prvého zalobného dôvodu vzhladom na otázku zastupitelnosti na strane ponuky. V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze EB predtým, ako poziadala o prístup do Cascade RS, disponovala nepriamym prístupom do CBF prostredníctvom spolocnosti Deutsche Bank. Vychádzajúc z informácií poskytnutých subjektmi trhu vsak Komisia správne konstatovala, ze tento nepriamy prístup predstavoval viaceré nevýhody, konkrétne dlhsie lehoty, väcsie riziko, vyssie náklady a potenciálne konflikty záujmov (odôvodnenie c. 139 napadnutého rozhodnutia). Navyse tvrdenie o prípadnom nepriamom prístupe do CDCP prítomných na iných geografických trhoch nie je rozhodujúce, kedze posúdenie skutkového stavu sa týka len geografického trhu relevantného v prejednávanej veci, t. j. Nemecka. 153 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn o tom, ze odkaz na skorsie rozhodnutia Komisie v napadnutom rozhodnutí nie je relevantný, lebo tieto rozhodnutia sú zalozené na kvalifikovanom obmedzujúcom úcinku, ktorý v prejednávanej veci neexistuje, stací pripomenút judikatúru uvedenú v bode 55 vyssie. 154 Vzhladom na mnozstvo cenných papierov na meno spolocnosti EB ulozených v CBF a na potenciálny zisk EB spojený so získaním prístupu do Cascade RS, je vhodné predovsetkým zdôraznit, ako to urobila aj Komisia, význam moznosti ponúknut klientom sluzby spojené s nemeckými akciami na meno, ktorý v kontexte súcasného trhu nemozno spochybnit. Okrem toho význam sluzby poskytnutej zo strany CBF mozno posúdit len na základe objemov transakcií uskutocnených voci EB, ktoré nemusia zodpovedat a vo väcsine prípadov ani nezodpovedajú objemu akcií ulozených v CBF. V kazdom prípade, ak argument nízkeho objemu môze byt rozhodujúci pri výbere medzi automatizovaným a manuálnym prístupom, môze aj slabý objem operácií s akciami na meno, najmä vzhladom na ich význam, odôvodnit priamy prístup do systému spracovania CBF. Navyse zalobkyne neposkytujú ziadny odhad na základe hodnoty uskutocnených transakcií, ale len uvádzajú údaje týkajúce sa podielu akcií na meno ulozených v CBF, a to bez poskytnutia akéhokolvek dôkazu. Rovnako navrhujú iný spôsob výpoctu na úcely stanovenia dôlezitosti týchto akcií pre spolocnost EB, ktorý nie je podlozený ziadnym oficiálnym dokumentom ani presným základom tohto výpoctu. 155 V dôsledku toho argumentácia zalobkýn uvedená v tomto ohlade musí byt takisto zamietnutá. -- O údajnej neexistencii diskriminácie voci spolocnosti EB 156 Vsetky casti odpovede na toto tvrdenie uz boli uvedené v predchádzajúcich bodoch. Preto, pokial ide o údajnú ziadost spolocnosti EB o automatizovaný prístup do Cascade a manuálny prístup do Cascade RS, stací pripomenút, ze CBL získala prístup do Cascade RS v priebehu len styroch mesiacov, hoci ako tvrdia samotné zalobkyne, poziadala o rovnakú kombináciu ako EB (pozri body 106 a 151 vyssie). Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého EB nepristúpila k vykonaniu príprav potrebných na otvorenie prístupu pocas viac ako jedného roku, toto tvrdenie zalobkyne nepreukázali (pozri body 112 az 120 vyssie). Napokon zalobkyne nepopierajú, ze rakúski a francúzski CDCP získali prístup do Cascade RS ihned. Z informácií poskytnutých pocas správneho konania a uvedených v napadnutom rozhodnutí vsak vyplýva, ze neexistujú sluzby zúctovania a vyrovnania, ktoré by CBF poskytla MCDCP a neposkytla vnútrostátnym CDCP (odôvodnenia c. 133 a 296 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o typ prístupu, treba pripomenút, ze prístup priznaný spolocnosti EB v novembri 2001 bol manuálny, takisto ako prístup priznaný vnútrostátnym CDCP. 157 V dôsledku toho je potrebné vyvodit záver, ze Komisia správne konstatovala, ze pokial ide o poskytnutie primárnych sluzieb zúctovania a vyrovnania pre akcie na meno, EB bola diskriminovaná. 158 Vzhladom na predchádzajúce musí byt táto cast druhého zalobného dôvodu zamietnutá ako nedôvodná. O druhej casti zalozenej na neexistencii diskriminácie v oblasti cien Tvrdenia úcastníkov konania 159 Zalobkyne tvrdia, ze pri stanovení cien voci spolocnosti EB nedoslo k zneuzívajúcej diskriminácii. Podla nich nie je mozné porovnávat CDCP a MCDCP, lebo ide o dve odlisné skupiny klientov. Tak kombinácie pozadovaných sluzieb, ako aj náklady, ktoré sa pri nich uplatnujú, sú odlisné. 160 Po prvé z judikatúry Súdneho dvora podla nich vyplýva, ze rozlisovanie medzi rôznymi kategóriami klientov môze byt odôvodnené struktúrou trhu. V prejednávanej veci vsak Komisia neprihliadala na podstatné odlisnosti existujúce vo funkciách a modeloch cinnosti medzi CDCP a MCDCP. Predovsetkým na rozdiel od CDCP v MCDCP existuje riziko, lebo nepodliehajú státnemu dohladu, ktorý má na starosti bezpecnost cirkulácie kapitálu, a takisto môzu vykonávat transakcie v devízach. 161 Po druhé objemy transakcií, ktoré musí CBF vykonávat pre MCDCP, sú ovela vyssie ako pocet transakcií vykonávaných pre CDCP, a preto je v MCDCP vyssí stupen standardizácie a automatizácie, co si vyzaduje pouzitie urcitých speciálnych programov. Spracovanie transakcií pre MCDCP totiz predstavuje 76% celkových nákladov, co spôsobuje zvýsenie nákladov na spracovanie údajov. 162 Po tretie EB má nárok na urcité osobitné sluzby uvedené v odôvodnení c. 131 napadnutého rozhodnutia. Týmto sluzbám zodpovedá rocný pausál vo výske 125000 eur. Tieto sluzby totiz nie sú spojené so zúctovaním a vyrovnaním, ale len s úschovou a emisiou cenných papierov. V tomto ohlade zalobkyne v prílohe repliky uvádzajú e-mail adresovaný spolocnosti EB z 29. augusta 1996. Zalobkyne trvajú na presnosti a relevancii kvalifikácie a oddelenia medzi sluzbami vyrovnania a osobitnými sluzbami a tvrdia, ze osobitné sluzby sú poskytované výlucne EB. Zmeny stavu na úcte, ktoré nasledujú po tom, ako drzitel vydá cenné papiere, po vrátení cenných papierov ich drzitelom a po zvýsení alebo znízení kapitálu emitentov, sú spojené s úschovou cenných papierov a nie so zúctovaním a vyrovnaním v rámci transakcií s cennými papiermi. 163 Po stvrté dohoda podpísaná v roku 1997 medzi predchodcami spolocností CBF a EB presne specifikuje urcité aktivity výlucne voci spolocnosti EB, ktorých osobitnú hodnotu EB uznala v internej správe z 15. marca 2001. Komisia sa vsak podla zalobkýn neoboznámila so vsetkými informáciami, ktoré mala k dispozícii. 164 Po piate CBF by musela znásat náklady zmluvy o poistení zodpovednosti za skodu pre osobitné riziká zodpovednosti spojené s oboma MCDCP. V tomto ohlade zalobkyne uvádzajú, ze na rozdiel od tvrdenia Komisie náklady uvedené v polozke "Vseobecné poplatky" sú pre EB sestkrát vyssie ako náklady uvedené pre vsetkých CDCP a 1,7-krát vyssie ako náklady uvedené pre CI. Tieto osobitné riziká sú podla nich spojené s velkým objemom transakcií MCDCP, ako zalobkyne uz uviedli vo svojich vyjadreniach z 1. septembra a z 1. decembra 2003, ktorých casti sa nachádzajú v prílohe repliky. Okrem toho rozdelenie poistných poplatkov je podla nich odôvodnené poistnými udalostami, ku ktorým dochádza castejsie v MCDCP. 165 Po sieste 99,01% transakcií spracovaných v noci pre centrálnych depozitárov tvoria transakcie pre MCDCP, co spôsobuje dodatocné náklady. Na rozdiel od CDCP výsledky MCDCP sú týmto depozitárom sprístupnované aj v noci. V tomto ohlade zalobkyne v prílohe repliky uvádzajú tabulku ohodnotenia transakcií pocítaného na základe celkových nákladov a objemu transakcií pripísatelných MCDCP alebo CDCP, ktorá vsak neobsahuje ziadny rozdiel v transakcných nákladoch medzi nocným a denným spracovaním, lebo náklady na zvlástny dohlad nad dodatocnými programami spustenými výlucne pre MCDCP a na sluzby spracovania údajov vyplývajúcich z velkého objemu transakcií vznikajú tak v rámci nocného, ako aj denného spracovania. 166 Zalobkyne takisto tvrdia, ze Komisia nesprávne stanovila cenový rozdiel konstatovaný v prejednávanej veci. Vzhladom na to, ze rocný pausál nie je odmenou za sluzby vyrovnania a CBF priznáva spolocnosti EB mnozstevnú zlavu, cenový rozdiel, ktorý musí byt odôvodnený dôkazom o zodpovedajúcich nákladoch, by totiz predstavoval 2 az 5% a nie 20%. Okrem toho Komisia podla nich odmietla uznat osobitné náklady spolocnosti CBF umoznujúce objektívne odôvodnit tento cenový rozdiel, ktoré zalobkyne vycíslili na sumu vo výske od 0,10 do 0,25 eura. 167 Napokon Komisia podla zalobkýn neanalyzovala a neodpovedala na otázku, ci zalobkyne pri tvorbe cien pozadovaných spolocnostou EB, spôsobili tejto spolocnosti konkurencné znevýhodnenie. Podla zalobkýn najlepsí dôkaz o tom, ze EB nebola znevýhodnená, spocíva v skutocnosti, ze EB neodrazila znízenie cien vo vztahu k svojim klientom. 168 Komisia navrhuje zamietnut túto argumentáciu. Posúdenie Súdom prvého stupna 169 Uplatnovanie diskriminacných cien podnikom v dominantnom postavení je zakázané clánkom 82 druhým odsekom písm. c) ES, ktorý sa vztahuje na zneuzívania spocívajúce v "uplatnovaní nerovnakých podmienok voci obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, cím ich v hospodárskej sútazi znevýhodnujú". 170 Podla judikatúry tak podnik nemôze uplatnovat umelé rozdiely v cenách, ktoré môzu znevýhodnit jeho klientov a skreslovat hospodársku sútaz (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, bod 160, a Deutsche Bahn/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 78). 171 V prejednávanej veci je teda potrebné preskúmat hmotnoprávnu presnost skutkového stavu, z ktorého vychádza Komisia pri konstatovaní, ze zalobkyne uplatnovali diskriminacné ceny, ako aj overit, ci tieto dôkazy môzu podporit záver Komisie, podla ktorého boli voci obchodným partnerom poskytujúcim porovnatelné sluzby uplatnené nerovné podmienky, cím doslo k ich znevýhodneniu v hospodárskej sútazi. 172 Podla Komisie tvoria MCDCP a CDCP dve porovnatelné skupiny klientov, lebo obe poskytujú sekundárne sluzby zúctovania a vyrovnania pre cezhranicné operácie s cennými papiermi emitovanými podla nemeckého práva a obsah primárnych sluzieb zúctovania a vyrovnania pre cezhranicné operácie, ktoré im poskytuje CBF, je rovnaký. Na základe informácií, ktoré poskytli samotné zalobkyne, totiz Komisia konstatovala, ze CDCP a MCDCP boli poskytované porovnatelné sluzby a neexistujú sluzby zúctovania a vyrovnania, ktoré by CBF poskytla MCDCP a neposkytla CDCP (odôvodnenia c. 128 a 133 napadnutého rozhodnutia). 173 Medzi úcastníkmi konania vsak nie je sporné, ze CBF fakturovala vnútrostátnym CDCP 5 eur za operáciu, zatial co od konca roka 1996 do 1. januára 2002 fakturovala spolocnosti EB základnú cenu 6 eur za operáciu, ako aj rocný pausál vo výske 125000 eur. 174 V rámci prvého zalobného dôvodu zalobkyne potvrdzujú, ze tri kategórie klientov spolocnosti CBF (CDCP, MCDCP a klienti so vseobecnými podmienkami) získavajú od CBF v podstate rovnaké sluzby, lebo vo vztahu k nej sú vsetci depozitármi sprostredkovatelmi, ale rozdiel v cenách zodpovedá procesu, ktorý sa môze odlisovat v závislosti od odlisných potrieb kazdého z týchto klientov. Treba vsak konstatovat, ze táto argumentácia je casto v rozpore s inými vyjadreniami, ktoré boli predlozené v správnom konaní a v konaní na Súde prvého stupna. 175 Zalobkyne po prvé tvrdia, ze pausál vo výske 125000 eur zodpovedá len úschove a emisii cenných papierov. Na podporu tohto tvrdenia uvádzajú v prílohe repliky list z 29. augusta 1999, ktorým predchodca CBF informoval predchodcu EB o cenách uplatnovaných od 1. januára 1997. Z tohto listu vsak vyplýva, ze pausál vo výske 125000 eur bol fakturovaný za osobitné sluzby (pozri tiez odôvodnenie c. 131 napadnutého rozhodnutia), zatial co je spresnené, ze za sluzby úschovy boli uplatnované "bezné" ceny. 176 Okrem toho zalobkyne vymenúvajú urcité aktivity, ktoré sa podla dohody podpísanej v roku 1997 medzi predchodcami spolocností CBF a EB týkajú len spolocnosti EB. 177 Zalobkyne vsak nepreukazujú, v com sa rôzne osobitné sluzby, ktoré uvádzajú, odlisujú od sluzieb, ktoré sa vo vseobecnosti poskytujú MCDCP a CDCP. V tomto ohlade treba v prvom rade konstatovat, ze zalobkyne pocas správneho konania potvrdili, ze pokial ide o CDCP, okrem standardných sluzieb im boli na úcely ich osobitných potrieb poskytované urcité presne uvedené sluzby vyrovnania (pre cezhranicné operácie), a to na základe individuálnych dohôd. V druhom rade, pokial ide o MCDCP, zalobkyne uviedli, ze "MCDCP sú poskytované tak standardné, ako aj osobitné sluzby, porovnatelné so sluzbami poskytovanými CDCP", a ze v porovnaní s CDCP, urcité presne uvedené osobitné sluzby nie sú zo strany MCDCP pozadované (odôvodnenia c. 125 a 128 napadnutého rozhodnutia). 178 Z toho vyplýva, ze okrem standardných sluzieb poskytovaných klientom so vseobecnými podmienkami boli CDCP a MCDCP poskytované urcité dodatocné sluzby na základe ich specifických potrieb, a síce spracovanie cezhranicných operácií. 179 V tomto ohlade treba zamietnut tvrdenie zalobkýn týkajúce sa odlisných funkcií CDCP a MCDCP, lebo, pokial ide o cenné papiere emitované podla nemeckého práva, CDCP nepochádzajúci z Nemecka a MCDCP sú na rovnakej úrovni a ziadajú od CBF rovnaké primárne sluzby. Komisia teda správne vyvodila záver, ze obsah primárnych sluzieb zúctovania a vyrovnania pre cezhranicné operácie, ktoré CBF poskytoval CDCP a MCDCP, bol rovnaký (odôvodnenie c. 307 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho zalobkyne nepreukázali, v com bod 120 rozsudku Súdneho dvora z 3. júla 1991, AKZO/Komisia ([12]C-62/86, Zb. s. I-3359), na ktorý sa odvolávajú, je rozhodujúci pre rozlísenie medzi rôznymi kategóriami klientov dotknutých v prejednávanej veci. 180 Po druhé zalobkyne uvádzajú, ze v období od roku 1998 do roku 2002 bol objem transakcií spolocnosti EB viac ako 18-krát vyssí nez celkový objem transakcií siedmich vnútrostátnych CDCP, a preto je úroven standardizácie a automatizácie vyssia pre sluzby poskytované MCDCP ako CDCP. V kazdom prípade, ako správne tvrdí Komisia, toto tvrdenie smeruje skôr k opacnému záveru, a síce, ze po vynalození pociatocných nákladov na automatizáciu, vyssia úroven automatizácie v podstate vedie skôr k znízeniu ceny ako k jej zvýseniu. Napríklad z odôvodnenia c. 127 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze trom CDCP nepochádzajúcim z Nemecka sa znízili poplatky z dôvodu prechodu z cisto manuálneho spracovania na úplne automatizované postupy. 181 Po tretie zalobkyne tvrdia, ze cenový rozdiel bol odôvodnený, kedze CBF musela znásat urcité náklady prislúchajúce MCDCP, spojené s nocným spracovaním, velkým objemom transakcií, ako aj zmluvou o poistení obcianskoprávnej zodpovednosti za osobitné riziká, ktorým podliehajú oba MCDCP. 182 Je vsak opodstatnené konstatovat, ze dôkazy na podporu týchto tvrdení, ktoré zalobkyne predlozili v rámci tohto zalobného dôvodu, nie sú presvedcivé. Najmä v prílohe k replike sú uvedené casti vyjadrení zalobkýn z 1. septembra a 1. decembra 2003 a príloha vyjadrenia z 1. septembra 2003 zaslané Komisii ako odpoved na jej ziadosti o informácie. 183 Dokument uvedený v prílohe k vyjadreniu z 1. septembra 2003 obsahuje rozdelenie nákladov pre obdobie od januára do augusta 2002 a netýka sa teda obdobia, pre ktoré bolo zistené uplatnenie diskriminacných cien. Okrem toho cena uplatnená voci spolocnosti EB od 1. januára 2002 bola znízená na 3 eurá. Z odpovede zalobkýn na ziadost Komisie o informácie z 12. septembra 2002, ktorá je prílohou dupliky, vsak vyplýva, ze ziskové rozpätie spolocnosti CBF týkajúce sa MCDCP bolo, aj po tomto znízení, porovnatelné s rozpätím CDCP. Toto rozdelenie nákladov teda v ziadnom prípade nemôze odôvodnit cenový rozdiel vytýkaný pocas dotknutého obdobia. 184 Pokial ide o casti vyjadrení z 1. septembra a 1. decembra 2003, tie predstavujú skôr dodatocnú argumentáciu zalobkýn ako dokument akejkolvek dôkaznej hodnoty. 185 V tomto ohlade treba pripomenút, ze aj ked dôkazné bremeno preukázania existencie okolností predstavujúcich porusenie clánku 82 ES spocíva na Komisii, je úlohou dotknutého dominantného podniku a nie Komisie, aby v prípade potreby a pred skoncením správneho konania uplatnil prípadné objektívne odôvodnenie a v tomto ohlade uviedol tvrdenia a oznacil dôkazné prostriedky. Následne prislúcha Komisii, ak chce vyslovit záver o existencii zneuzitia dominantného postavenia, aby preukázala, ze tvrdenia a dôkazné prostriedky uplatnené týmto podnikom nemôzu obstát, a teda ze uplatnené odôvodnenie nemozno prijat (rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 688). 186 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pocas správneho konania viackrát vyzvala zalobkyne, aby odôvodnili cenové rozdiely uplatnované v dotknutom období a najmä, aby jej poskytli podrobnú správu o nákladoch v jednotlivých prípadoch rozdelenú podla operácií. Medzi úcastníkmi konania nie je sporné, ze zalobkyne Komisii nikdy nepredlozili takéto rozdelenie nákladov. Navyse zoznam sluzieb, ktorý zalobkyne poskytli, bol podla Komisie nesúvislý a rozporuplný (odôvodnenia c. 134 a 313 napadnutého rozhodnutia). 187 Okrem toho tvrdenia zalobkýn týkajúce sa nocného spracovania, velkých objemov transakcií a poistenia obcianskoprávnej zodpovednosti voci EB, boli vsetky v napadnutom rozhodnutí analyzované a správne zamietnuté. Ak aj niektoré dokumenty, ktoré sú základom tejto analýzy, sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, tieto dokumenty bud nie sú uvedené na úcely predmetnej veci, alebo ak sú uvedené na jej úcely, nie sú rozhodujúce (pozri body 183 a 184 vyssie). Tieto tvrdenia zalobkýn, ktoré sa nezakladajú na ziadnom císelnom dôkaze, nie sú presvedcivé, pricom niektoré z nich sú nelogické a dokonca si odporujú. Zalobkyne teda nemohli preukázat, ako velký objem transakcií, ktorý viedol k zvýseniu úrovne automatizácie, spôsobil zvýsenie nákladov na transakciu. Nevysvetlujú ani, preco uzavreli poistenie obcianskoprávnej zodpovednosti umoznujúce pokryt riziká MCDCP a neposkytli kópiu zmluvy o takomto poistení. Pokial ide o nocné spracovanie, hoci toto tvrdenie môze ako také predstavovat odôvodnenie, argumentácia zalobkýn v tomto ohlade vsak musí byt zamietnutá. Zalobkyne tvrdia, ze výpocet, ktorý uviedli v prílohe repliky, neobsahuje ziadny rozdiel v transakcných nákladoch medzi nocným a denným spracovaním, kedze náklady na zvlástny dohlad nad dodatocnými programami spustenými výlucne pre MCDCP a na sluzby spracovania údajov vyplývajúcich z velkého objemu transakcií vznikajú tak v rámci nocného, ako aj denného spracovania. Na jednej strane zamienajú dodatocné náklady vzniknuté v dôsledku skutocností uvedených v rámci predchádzajúcich tvrdení a dodatocné náklady spôsobené nocným spracovaním. Na druhej strane neuvádzajú ziadny výpocet týchto nákladov rozdelených podla objemu transakcií spracovaných cez den a v noci a podla príjemcu, spolocnosti EB alebo CDCP. 188 Na základe toho tvrdenia zalobkýn nemôzu spochybnit posúdenie Komisie v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého zalobkyne nepreukázali, ze ceny uplatnované voci spolocnosti EB boli dôsledkom skutocných dodatocných nákladov, ktoré znásali len voci spolocnosti EB. 189 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého Komisia nesprávne vypocítala cenový rozdiel, ktorý mali odôvodnit, toto tvrdenie musí byt takisto zamietnuté. Na základe opisu sluzieb, ktoré zalobkyne oznacujú za osobitné, a nejde o vyrovnanie (odôvodnenie c. 131 napadnutého rozhodnutia), aspon niektoré z týchto sluzieb zodpovedajúcich pausálnemu poplatku 125000 eur sú zjavne spojené so sluzbou vyrovnania. V kazdom prípade treba konstatovat, ze okrem poplatku za beznú transakciu, CBF fakturovala spolocnosti EB tento dodatocný pausálny poplatok za sluzby poskytované spolocnosti EB a CDCP, ktoré vsak neboli fakturované CDCP, hoci CDCP boli príjemcami väcsieho poctu sluzieb ako MCDCP. Preto celková cena za transakciu, ktorú EB skutocne zaplatila, bola vyssia nez nominálny poplatok za transakciu vo výske 6 eur a diskriminácia uplatnovaná voci spolocnosti EB teda prekracovala rozdiel 20% medzi cenami fakturovanými spolocnosti EB a tými, ktoré boli fakturované urcitým CDCP (odôvodnenie c. 306 napadnutého rozhodnutia). Co sa týka mnozstevnej zlavy uplatnovanej voci spolocnosti EB, táto údajne musela skôr znízit ceny uplatnované voci spolocnosti EB oproti cenám stanoveným pre porovnatelných klientov. 190 Na základe predchádzajúceho je opodstatnené konstatovat, ze Komisia bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, vyvodila záver, ze zalobkyne uplatnovali diskriminacné ceny voci spolocnosti EB v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. c) ES. 191 Napokon zalobkyne tvrdia, ze Komisia bez toho, aby vykonala analýzu, odpovedala na otázku, ci tvorba cien, ktoré zalobkyne fakturovali spolocnosti EB, znevýhodnila spolocnost EB v hospodárskej sútazi. 192 Ako pripomenul Súdny dvor, osobitný zákaz diskriminácie uvedený v clánku 82 druhom odseku písm. c) ES je súcastou rezimu, ktorý v súlade s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES zabezpecuje, ze na vnútornom trhu nedôjde k skreslovaniu hospodárskej sútaze. Obchodné správanie podniku v dominantnom postavení nesmie skreslovat hospodársku sútaz na trhu na vstupe alebo výstupe, teda hospodársku sútaz medzi dodávatelmi alebo zákazníkmi tohto podniku. Zmluvní partneri tohto podniku nesmú byt zvýhodnovaní alebo znevýhodnovaní v rámci ich vzájomnej hospodárskej sútaze. Na splnenie podmienok uplatnenia clánku 82 druhého odseku písm. c) ES je preto dôlezité zistit, ze správanie podniku v dominantnom postavení na trhu je nielen diskriminacné, ale navyse aj smeruje k skresleniu tohto sútazného vztahu, teda k naruseniu sútazného postavenia jednej casti obchodných partnerov tohto podniku oproti ostatným (rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, C-95/04 P, Zb. s. I-2331, body 143 a 144). 193 V tomto ohlade nic nebráni tomu, aby sa diskriminácia obchodných partnerov, ktorí sú v sútaznom vztahu, mohla povazovat za zneuzitie od okamihu, ked správanie podniku v dominantnom postavení smeruje vzhladom na vsetky okolnosti prípadu k naruseniu hospodárskej sútaze medzi týmito obchodnými partnermi. V takej situácii nemozno pozadovat, aby sa navyse predlozil dôkaz o vycíslenom skutocnom zhorsení sútazného postavenia jednotlivých obchodných partnerov (rozsudok z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, uz citovaný v bode 192 vyssie, bod 145). 194 V prejednávanej veci skutocnost, ze voci jednému obchodnému partnerovi boli uplatnené odlisné ceny za rovnocenné sluzby, a to nepretrzite pocas piatich rokov a zo strany podniku, ktorý má skutocný monopol na trhu na vstupe, musela tohto obchodného partnera znevýhodnit v rámci hospodárskej sútaze. 195 Vzhladom na predchádzajúce je potrebné zamietnut túto cast druhého zalobného dôvodu a v dôsledku toho zamietnut tento zalobný dôvod v celom rozsahu. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom pripísaní spolocnosti CI protiprávneho správania spolocnosti CBF Tvrdenia úcastníkov konania 196 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nikdy neuviedla, ze druhá zalobkyna, CI, mala dominantné postavenie, a preto ho nemohla ani zneuzit. 197 Komisia odmieta túto argumentáciu. Posúdenie Súdom prvého stupna 198 Je opodstatnené pripomenút, ze protisútazné správanie podniku môze byt pripísané inému podniku v prípade, ak prvý podnik neurcoval svoje konanie na trhu samostatne, ale v podstate realizoval pokyny vydané týmto iným podnikom, najmä so zretelom na ekonomické a právne väzby, ktoré ich spájajú (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27). Správanie dcérskej spolocnosti tak môze byt pripísané materskej spolocnosti, pokial dcérska spolocnost neurcuje samostatne svoje konanie na trhu, ale v podstate realizuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, body 132 a 133). 199 V osobitnom prípade, ked materská spolocnost má 100% podiel na imaní svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila protiprávneho správania, existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej má uvedená materská spolocnost rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 50), a tvoria tak jediný podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 59). Z tohto dôvodu prinálezí materskej spolocnosti, ktorá na súde Spolocenstva napáda rozhodnutie Komisie, ktorým sa jej ukladá pokuta za správanie jej dcérskej spolocnosti, aby vyvrátila túto domnienku tým, ze predlozí dôkazy preukazujúce nezávislost tejto dcérskej spolocnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, [13]T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 136; pozri takisto v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, dalej len "rozsudok Stora", bod 29). 200 V tomto ohlade treba zdôraznit, ze hoci je pravda, ze Súdny dvor v rozsudku Stora, uz citovanom v bode 199 vyssie (body 28 a 29), uviedol okrem vlastníctva 100% základného imania dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti a spolocné zastúpenie oboch spolocností v rámci správneho konania, nic to nemení na skutocnosti, ze tieto okolnosti boli Súdnym dvorom spomenuté len s cielom uviest vsetky skutocnosti, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoje odôvodnenie, ked dospel k záveru, ze toto odôvodnenie sa nezakladalo výlucne na vlastníctve celého základného imania dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou. Súdny dvor v rozsudku Stora, uz citovanom v bode 199 vyssie (bod 29), výslovne uvádza, ze "vzhladom na vlastníctvo celého základného imania dcérskej spolocnosti sa Súd prvého stupna mohol oprávnene domnievat, ako to aj uviedla Komisia, ze materská spolocnost skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti" a ze za týchto podmienok prislúcha zalobcovi, aby vyvrátil túto "domnienku" dostatocnými dôkazmi. 201 Kedze v prejednávanej veci CI vlastní 100% základného imania spolocnosti CBF, bolo jej úlohou predlozit dôkaz o existencii samostatného konania spolocnosti CBF, ktorým by vyvrátila túto domnienku, ale neurobila tak. Vo svojich vyjadreniach sa zalobkyne totiz nevyjadrujú k tomu, ci dcérska spolocnost CBF urcovala a/alebo samostatne urcovala svoje konanie na trhu namiesto toho, aby vykonávala pokyny svojej materskej spolocnosti. 202 Zalobkyne takisto nespochybnili tvrdenie Komisie vo vyjadrení k zalobe, ktoré sa odvoláva na odôvodnenia c. 235, 271 a nasl. napadnutého rozhodnutia, podla ktorého, jednak Clearstream sa vo svojich zverejnených obchodných dokumentoch prezentuje ako jeden subjekt a jednak skutkové okolnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí preukazujú, ze CI ovplyvnovala správanie spolocnosti CBF, ktorá teda nekonala samostatne, a dokonca, ze CI obcas konala na úcet svojej nemeckej dcérskej spolocnosti. 203 Pokial ide o argumentáciu zalobkýn, podla ktorej Komisia nikdy nekonstatovala, ze CI bola podnikom s dominantným postavením na relevantnom trhu, stací uviest, ze to vyplýva z nesprávneho predpokladu, podla ktorého nebolo voci CI konstatované ziadne porusenie. Z odôvodnení c. 224 a nasl. a clánku 1 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze samotná CI bola odsúdená za porusenie, ktorého sa údajne dopustila sama z dôvodu ekonomických a právnych vztahov, ktoré ju spájali so spolocnostou CBF a ktoré jej umoznovali urcovat konanie spolocnosti CBF na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Metsä-Serla a i./Komisia, uz citovaný v bode 198 vyssie, bod 34). 204 V dôsledku toho je potrebné zamietnut tretí zalobný dôvod ako nedôvodný. 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nepresnej povahe napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania 205 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia tým, ze v clánku 1 napadnutého rozhodnutia stanovila zaciatok protiprávneho odmietnutia poskytovat dotknuté sluzby na 3. decembra 1999, nezohladnila interval styroch mesiacov od podania ziadosti o prístup, o ktorom vsak vo svojich odôvodneniach uz uviedla, ze v nom nedochádzalo k zneuzitiu. 206 Pokial ide o clánok 2 napadnutého rozhodnutia, ten je podla zalobkýn protiprávny, lebo jeho znenie je velmi nepresné, najmä co sa týka dotknutého správania, ktorého sa majú zalobkyne zdrzat. Okrem toho znenie tohto clánku v nemcine je málo zrozumitelné a v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Tento clánok je tak mozné chápat v tom zmysle, ze zalobkyne sa majú zdrzat len konaní opísaných v clánku 1, ktoré porusujú clánok 82 ES, a to bez spresnenia, o ktoré konania ide. 207 Zalobkyne z upresnení, ktoré poskytla Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe, vyvodzujú záver, ze výrok napadnutého rozhodnutia sa týka len správania zalobkýn voci EB a nie voci iným podnikom. Komisia údajne odmieta extenzívny výklad clánku 2 napadnutého rozhodnutia, ktorý je tak podla zalobkýn neúcinný pre akcie na dorucitela. 208 Podla Komisie znenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia neobsahuje nepresnosti, ktoré mu vytýkajú zalobkyne. Posúdenie Súdom prvého stupna 209 Po prvé tvrdenie zalobkýn, podla ktorého Komisia pri stanovení dlzky porusenia nezohladnila lehotu styroch mesiacov, nie je dôvodné. Dátum podania prvej ziadosti spolocnosti EB o prístup do Cascade RS stanovený Komisiou potvrdený v bodoch 97 az 99 vyssie je 3. augusta 1999, kým clánok 1 napadnutého rozhodnutia stanovuje zaciatok porusenia na 3. decembra 1999. Z toho vyplýva, ze Komisia odpocítala styri mesiace, teda maximálnu dlzku, ktorú povazuje za primeranú na priznanie pozadovaného prístupu, z celkového trvania porusenia, ktoré konstatovala v prejednávanej veci. V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadny rozpor medzi svojím odôvodnením a výrokom. 210 Po druhé, pokial ide o clánok 2 napadnutého rozhodnutia, treba pripomenút, ze Komisia uvádza povahu a rozsah porusení, ktoré sankcionuje alebo konstatuje, vo výroku svojich rozhodnutí a práve pokial ide o dosah a povahu porusení, je v podstate dôlezitý výrok a nie odôvodnenie rozhodnutia. Len v prípade nedostatocne presných výrazov pouzitých vo výroku je potrebné ho vykladat s odvolaním sa na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Adriatica di Navigazione/Komisia, [14]T-61/99, Zb. s. II-5349, bod 43). 211 V prejednávanej veci znenie výroku napadnutého rozhodnutia neobsahuje ziadnu nejasnost. Jasne z neho vyplýva, ze Komisia v clánku 1 konstatovala, ze odmietnutie poskytovat primárne sluzby zúctovania a vyrovnania pre akcie na meno a diskriminácia spolocnosti EB na jednej strane, ako aj uplatnenie diskriminacných cien voci EB na druhej strane, sú v rozpore s clánkom 82 ES. Tento clánok spresnuje povahu, dlzku a autorov konstatovaných porusení. 212 V clánku 2 Komisia ulozila zalobkyniam povinnost v budúcnosti sa zdrzat porusení uvedených v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Jeho znenie v spojení so znením clánku 1 je teda velmi presné. 213 V dôsledku toho musí byt stvrtý zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný. 214 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobu je potrebné zamietnut v celom rozsahu. 5. O návrhu na výsluch svedka 215 Zalobkyne navrhujú, prostredníctvom svedeckej výpovede vedúceho oddelenia "Zúctovanie a vyrovnanie" spolocnosti CBF v case skutkových okolností, predlozit dôkaz preukazujúci niektoré z ich tvrdení, a síce typ prístupu, o ktorý EB poziadala, jej odmietnutie zapísat akcie na meno v mene hospodárskeho vlastníka a zodpovednost spolocnosti EB za neúspech otvorenia prístupu. 216 V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze Súd prvého stupna je jediný oprávnený posúdit prípadnú potrebu doplnit informácie, ktorými disponuje v ním prejednávaných veciach (pozri rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 67 a tam citovanú judikatúru). 217 Aj ked návrh na výsluch svedkov uvedený v zalobe presne oznacuje skutocnosti, o ktorých má svedok alebo svedkovia vypovedat, a dôvody odôvodnujúce ich výsluch, Súdu prvého stupna prinálezí, aby posúdil relevantnost návrhu vo vztahu k predmetu konania a potrebe vykonat výsluch oznacených svedkov (rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 70). 218 V prejednávanej veci Súd prvého stupna môze rozhodnút o zalobe na základe návrhov, dôvodov a tvrdení uvedených v priebehu písomnej a ústnej casti konania. Preto je potrebné zamietnut návrh na výsluch svedka, ktorý predlozili zalobkyne. O trovách 219 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Clearstream Banking AG a Clearstream International SA sú povinné nahradit trovy konania. Vilaras Prek Ciuca Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. septembra 2009. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnej definícii relevantného trhu sluzieb a neexistencii dominantného postavenia zalobkýn Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii zneuzitia dominantného postavenia O prvej casti zalozenej na neexistencii zneuzívajúceho odmietnutia prístupu a zneuzívajúcej diskriminácie zo strany zalobkýn Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna -- O dátume podania ziadosti o prístup -- O údajných chybách týkajúcich sa výkladu Komisie, pokial ide o typy prístupu pozadovaného spolocnostou EB -- O argumentácii, podla ktorej EB neuskutocnila vsetky prípravy potrebné na otvorenie prístupu -- O argumentácii zalozenej na opätovnom prerokovaní zmluvných vztahov medzi zalobkynami a spolocnostou EB -- O údajnej neexistencii zneuzívajúceho porusenia -- O údajnej neexistencii diskriminácie voci spolocnosti EB O druhej casti zalozenej na neexistencii diskriminácie v oblasti cien Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom pripísaní spolocnosti CI protiprávneho správania spolocnosti CBF Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nepresnej povahe napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 5. O návrhu na výsluch svedka O trovách __________________________________________________________________ ( [15]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXMa1LT5/L96215-3941TMP.html#t-ECRT12009SKA.0900316401-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0201&locale=SK 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0065&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0219&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0210&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0229&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0418&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0065&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0007&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0374&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986C?0062&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0061&locale=SK 15. file:///tmp/lynxXXXXMa1LT5/L96215-3941TMP.html#c-ECRT12009SKA.0900316401-E0001