ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (stvrtá komora) z 1. júla 2008 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Zneuzitie kolektívneho dominantného postavenia -- Zdruzenie lodných dopravcov -- Rozhodnutie, ktorým sa ukladá pokuta na základe skorsieho rozhodnutia, ktoré bolo ciastocne zrusené Súdnym dvorom -- Nariadenie (EHS) c. 2988/74 -- Primeraná lehota -- Právo na obhajobu -- Právna istota -- Právna sila rozhodnutej veci" Vo veci T-276/04, Compagnie maritime belge SA, so sídlom v Antverpách (Belgicko), v zastúpení: D. Waelbroeck, advokát, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne É. Gippini Fournier, P. Hellström a F. Amato, neskôr M. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2005/480/ES z 30. apríla 2004 týkajúceho sa konania podla clánku 82 ES (veci COMP/D/32 448 a 32 450) (zhrnutie v [2]Ú. v. EÚ L 171, 2005, s. 28), ktorým sa zalobkyni ukladá pokuta za údajné zneuzitie kolektívneho dominantného postavenia, ktorého sa dopustilo zdruzenie lodných dopravcov Cewal, a podporne znízenie tejto pokuty, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (stvrtá komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz, sudcovia J. D. Cooke (spravodajca) a I. Labucka, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. novembra 2007, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Rozhodnutím 93/82/EHS z 23. decembra 1992 týkajúcim sa konania na uplatnenie clánku 85 Zmluvy EHS (IV/32 448 a IV/32 450: Cewal, Cowac, Ukwal) a clánku 86 Zmluvy EHS (IV/32 448 a IV/32 450: Cewal) ([3]Ú. v. ES L 34, 1993, s. 20) Komisia ulozila urcitým podnikom, ktoré sú clenmi zdruzenia lodných dopravcov Associated Central West Africa Lines (dalej len "Cewal") pokutu za zneuzitie kolektívneho dominantného postavenia. Z toho titulu bola zalobkyni Compagnie maritime belge SA ulozená pokuta vo výske 9,6 miliónov ecu. 2 Výrok rozhodnutia 93/82 znie: "Prvý clánok ... Clánok 2 S cielom odstránit hlavného nezávislého konkurenta v danej doprave, podniky, ktoré sú clenmi zdruzenia lodných dopravcov Cewal, zneuzili svoje spolocné dominantné postavenie tým, ze: -- sa podielali na vykonávaní dohody o spolupráci s Ogefrem a sa opakovane rôznym spôsobom domáhali jej striktného dodrziavania, -- zmenili svoje prepravné sadzby zrusením platných sadzieb, aby poskytli rovnaké ceny alebo nizsie ceny ako ich hlavný nezávislý konkurent pre lode odchádzajúce v ten istý den alebo v susediace dni (prax nazývaná 'fighting ships/bojové lode`), a -- zaviedli vernostné dohody so 100 % lojalitou (vrátane tovaru predávaného franko paluba), ktoré idú nad rámec ustanovení clánku 5 [ods.] 2 nariadenia (EHS) c. 4056/86, so specifickým pouzívaním tzv. ciernych listín neverných zasielatelov, ktoré je opísané v tomto rozhodnutí. Clánok 3 ... Podniky, ktoré sú clenmi zdruzenia lodných dopravcov Cewal, musia tiez ukoncit porusovanie zistené v clánku 2. Clánok 4 ... Clánok 5 Podnikom, ktoré sú clenmi zdruzenia lodných dopravcov Cewal, sa odporúca ukoncit vernostné zmluvy v súlade s clánkom 5 [ods.] 2 nariadenia (EHS) c. 4056/86. Clánok 6 Podnikom, ktoré sú clenmi zdruzenia lodných dopravcov Cewal, sa z dôvodu porusení zistených v clánku 2, s výnimkou námorných spolocností Compagnie maritime zaďroise (CMZ), Angonave, Portline, a Scandinavian West Africa Lines (Swal), ukladá pokuta. Pokuty sú takéto: -- Compagnie maritime belge: 9,6 miliónov (devät miliónov seststotisíc) ecu, -- Dafra Line: 200000 (dvestotisíc) ecu, -- Nedlloyd Lijnen BV: 100000 (stotisíc) ecu, -- Deutsche Afrika Linien-Woermann Linie: 200000 (dvestotisíc) ecu. Clánok 7 Pokuty ulozené v clánku 6 musia byt zaplatené do troch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia ... ... Clánok 8 Toto rozhodnutie je urcené zdruzeniam lodných dopravcov Cewal, Cowac a Ukwal a podnikom, ktoré sú ich clenmi a ktorých zoznam je uvedený v prílohe I." 3 Zalobkyna je holdingovou spolocnostou skupiny Compagnie maritime belge (CMB), ktorá vykonáva cinnost najmä v sektore lodnej dopravy, riadenia a prevádzkovania operácií námornej dopravy. V case skutkových okolností, ktorých sa týkalo rozhodnutie 93/82, bola clenom Cewal-u, ktoré zdruzovalo námorné spolocnosti zabezpecujúce sluzbu pravidelnej linky medzi prístavmi Zairu (teraz Konzská republika) a Angoly na jednej strane, a prístavmi Severného mora, s výnimkou Spojeného královstva. Sekretariát Cewal-u sa nachádzal v Antverpách (Belgicko). 4 Zalobkyna a Dafra-Lines A/S podali na Súde prvého stupna zaloby o neplatnost rozhodnutia 93/82. Tieto zaloby boli zamietnuté, pokial ide o zistenie porusení (rozsudok z 8. októbra 1996, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, [4]T-24/93 az T-26/93 a T-28/93, Zb. s. II-1201, dalej len "rozsudok CMB Súdu prvého stupna"). Súd prvého stupna vsak znízil výsku ulozených pokút. Pokial ide o zalobkynu, pokuta bola znízená z 9,6 na 8,64 miliónov ecu. 5 Zalobkyna a Dafra-Lines podali proti rozsudku Súdu prvého stupna odvolanie. Rozsudkom zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia ([5]C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, dalej len "rozsudok CMB Súdneho dvora") Súdny dvor zamietol vsetky odvolacie dôvody týkajúce sa zistenia porusení v rozhodnutí 93/82. V bodoch 142 az 147 rozsudku vsak rozhodol, ze Súd prvého stupna vec nesprávne právne posúdil, ked jednotlivým clenom Cewal-u ulozil pokutu v závislosti od ich úcasti na poruseniach, hoci iba Cewal sám bol priamym adresátom oznámenia o výhradách (clenovia Cewal-u obdrzali iba ich kópiu na prípadné pripomienky), a teda subjektom potenciálne povinným zaplatit pokutu. Súdny dvor, ked sám konecným spôsobom rozhodol o spore, preto zrusil clánky 6 a 7 rozhodnutia 93/82, ktoré sa týkali pokút ulozených clenom Cewal-u. 6 V nadväznosti na rozsudok CMB Súdneho dvora Komisia zalobkyni vrátila sumu zaplatenej pokuty. 7 Dna 15. apríla 2003 Komisia zaslala zalobkyni nové oznámenie o výhradách (dalej len "OV 2003"), v ktorom ju informovala o svojom úmysle prijat nové rozhodnutie, ktorým jej bude ulozená pokuta za porusenia clánku 82 ES uvedené v clánku 2 rozhodnutia 93/82, kedze posúdenia Komisie týkajúce sa porusení a podnikov, ktoré sa na nich zúcastnili, neboli na základe postupných zalôb namierených proti tomuto rozhodnutiu zrusené. 8 Rozhodnutím 2005/480/ES z 30. apríla 2004 týkajúcim sa konania na základe clánku 82 ES (veci COMP/D/32 448 a 32 450 -- Compagnie maritime belge), (zhrnutie uverejnené v [6]Ú. v. EÚ L 171, 2005, s. 28, dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia ulozila zalobkyni pokutu vo výske 3,4 milióna eur za porusenia clánku 82 ES zistené v rozhodnutí 93/82, a síce v odôvodneniach c. 20 az 27, pokial ide o dohodu s Office zaďrois de gestion du fret maritime (Zairský úrad pre správu nákladnej námornej dopravy, dalej len "Ogefrem"), v odôvodneniach c. 28 a 29, pokial ide o cierne zoznamy, v odôvodnení c. 32, pokial ide o bojové lode, a v clánkoch 2 az 5 výroku rozhodnutia. Konanie a návrhy úcastníkov konania 9 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 8. júla 2004 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 10 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (stvrtá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania písomne polozil úcastníkom konania otázky. Úcastníci konania odpovedali na otázky v stanovenej lehote. 11 Ústne prednesy a odpovede úcastníkov konania na ústne otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní 20. novembra 2007. 12 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne znízil výsku pokuty, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 13 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 14 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza osem zalobných dôvodov. Prvé styri zalobné dôvody sú zamerané hlavne na zrusenie napadnutého rozhodnutia a sú zalozené, po prvé na porusení zásady primeranej lehoty a pravidiel premlcania, po druhé na porusení práva na obranu, po tretie na tom, ze v rozsudku CMB Súdny dvor "nezvratným spôsobom nepreukázal" zneuzitie dominantného postavenia, a po stvrté "na nedostatocnom odôvodnení a nepodlozenosti" napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupna preskúma postupne prvý, tretí, druhý a stvrtý zalobný dôvod. 15 Dalsie styri zalobné dôvody smerujú podporne k znízeniu výsky pokuty a vychádzajú z jej diskriminacnej povahy (piaty zalobný dôvod), jej neprimeranosti (siesty zalobný dôvod), z toho, ze ulozením pokuty bola porusená obvyklá prax Komisie (siedmy zalobný dôvod), a napokon zo zneuzitia právomoci (ôsmy zalobný dôvod). O návrhoch smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady primeranej lehoty a pravidiel premlcania -- Tvrdenia úcastníkov konania 16 Zalobkyna clení tento zalobný dôvod na dve casti. Komisia jednak prijala napadnuté rozhodnutie mimo akejkolvek primeranej lehoty, jednak porusila ustanovenia nariadenia Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva ([7]Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61). 17 Pokial ide o prvú cast, zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté oneskorene, a síce viac ako styri roky po rozsudku CMB Súdneho dvora. Toto omeskanie Komisie, ktoré vôbec nebolo vysvetlené, nie je odôvodnitelné vzhladom na clánok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ludských právach (EDLP) a clánok 47 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice ([8]Ú. v. ES C 364, s. 1), na judikatúru Spolocenstva a judikatúru Európskeho súdu pre ludské práva, najmä vzhladom na vysokú sumu pokuty, absenciu zlozitosti napadnutého rozhodnutia (Komisia v rozhodnutí 93/82 sporné porusenia neskúmala) a na skutocnost, ze omeskanie nespôsobila zalobkyna. Okrem toho, tak zásada právnej istoty, ako aj zásada ochrany legitímnej dôvery bránia tomu, aby Komisia donekonecna odkladala výkon svojich právomocí. Za týchto podmienok nestací, ze Komisia znízila výsku pokuty, aby zohladnila dlzku trvania konania. Navyse Komisia porusila právo na obranu zalobkyne, kedze ani Cewal, ani zalobkyna uz nie sú aktívni v danom sektore a nemôzu sa preto úcinne bránit z dôvodu, ze je pre nich obtiazne nájst urcité dokumenty alebo polozit otázky bývalým zamestnancom. 18 Pokial ide o druhú cast, zalobkyna tvrdí, ze pri prijatí napadnutého rozhodnutia bolo porusené nariadenie c. 2988/74. Premlcacia lehota pät rokov od skoncenia porusovania stanovená uvedeným nariadením totiz môze byt zastavená alebo prerusená len za podmienok, ktoré sú v nom taxatívne vymenované. Okrem toho, prerusenie plynutia premlcania, ktoré predstavuje výnimku zo zásady pätrocnej premlcacej lehoty, by malo byt vykladané restriktívne (rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, [9]T-213/00, Zb. s. II-913, bod 484, a rozsudok Súdneho dvora z 24. júna 2004, Handlbauer, [10]C-278/02, Zb. s. I-6171, bod 40). 19 Avsak kedze oznámenie o výhradách z 28. mája 1990, v nadväznosti na ktoré bolo prijaté rozhodnutie 93/82 (dalej len "OV 1990"), bolo urcené Cewal-u, a nie zalobkyni, ktorá obdrzala iba jeho kópiu na prípadné pripomienky ako clen Cewal-u (a nie ako potenciálny adresát rozhodnutia ukladajúceho pokuty), OV 1990 neprerusilo plynutie premlcacej lehoty vo vztahu k zalobkyni, ktorá nebola "oznacená" ako podnik, "ktorý sa zúcastnil na porusení" v zmysle clánku 2 ods. 1 nariadenia c. 2988/74. To platí mutatis mutandis, aj pokial ide o akty nasledujúce po OV 1990, ako sú ziadosti o informácie zaslané zalobkyni a nie Cewal-u. Rovnako ani rozhodnutie 93/82, hoci bolo urcené zalobkyni a zrusené v casti týkajúcej sa pokuty, nemôze byt voci zalobkyni v súvislosti s premlcaním uplatnené, pretoze pokuta je jedinou relevantnou otázkou v oblasti premlcania. 20 V kazdom prípade by podla zalobkyne malo byt nariadenie c. 2988/74 vnímané vo svetle vyssích zásad práva Spolocenstva, ako sú zásada právnej istoty, zásada dodrziavania práva na obranu alebo zásada primeranej lehoty (rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [11]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 29), s ktorými je dlhodobá necinnost Komisie pred opätovným zacatím konania nezlucitelná. V tejto súvislosti sa nemozno odvolávat na uz citovaný rozsudok CMA CGM a i./Komisia. Na pojednávaní zalobkyna okrem iného tvrdila, ze riesenie prijaté v uvedenom rozsudku nie je v tejto veci pouzitelné z dôvodu, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté po rozsudku Súdneho dvora, a v medziobdobí Komisia nevykonala ziadne vysetrovanie, kedze v napadnutom rozhodnutí len odkázala na zneuzitia dominantného postavenia, ktoré boli s konecnou platnostou zistené v rozhodnutí 93/82. 21 Komisia povazuje prvý zalobný dôvod za nedôvodný. V podstate tvrdí, ze pri prijatí napadnutého rozhodnutia boli dodrzané pravidlá premlcania stanovené v nariadení c. 2988/74. Vo vyjadrení k zalobe a vo svojej odpovedi na písomné otázky Súdu prvého stupna sa odvoláva na uz citovaný rozsudok CMA CGM a i./Komisia (body 321 az 324) a tvrdí, ze v prípade neexistencie premlcania v zmysle nariadenia c. 2988/74 musí byt uplatnenie akejkolvek zásady primeranej lehoty vylúcené. A aj keby takáto zásada platila, a keby navyse platilo, ze primeraná lehota nebola dodrzaná, Komisia tvrdí, ze takáto situácia by neodôvodnovala zrusenie napadnutého rozhodnutia, kedze zalobkyna nepredlozila dôkaz o porusení jej práva na obranu. Znízenie výsky pokuty, ktoré Komisia priznala, tento názor nevyvracia. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 22 Na úvod je potrebné uviest, ze napadnuté rozhodnutie, ktoré sa zameriava výlucne na ulozenie novej pokuty zalobkyni na základe porusení úplne zhodných s poruseniami, ktoré boli zistené v rozhodnutí 93/82, a to vo výske znízenej vo vztahu k pôvodnej pokute, ktorá bola zrusená rozsudkom CMB Súdneho dvora, a tiez na opravu formálnych vád, ktoré tento rozsudok sankcionoval (odôvodnenia c. 1, 17, 41, 61 a 108 napadnutého rozhodnutia), sa musí analyzovat výhradne ako rozhodnutie, ktorým sa ukladá pokuta v zmysle clánku 19 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) c. 4056/86 z 22. decembra 1986, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatnovania clánkov [81 ES] a [82 ES] na námornú dopravu ([12]Ú. v. ES L 378, s. 4; Mim. vyd. 07/001, s. 241), a nie ako rozhodnutie, ktorým bolo zistené porusenie v zmysle clánku 11 ods. 2 tohto istého nariadenia. Zneuzitie dominantného postavenia bolo totiz Komisiou s konecnou platnostou zistené v nezrusených castiach rozhodnutia 93/82 (pozri bod 8 vyssie a body 55 az 60 nizsie). 23 Z ustanovení nariadenia c. 2988/74 vyplýva, ze pokial Komisia ukladá pokutu, napadnuté rozhodnutie musí byt prijaté pri dodrzaní v nom stanovených pravidiel premlcania, inak je protiprávne. Preskúmanie prvého zalobného dôvodu teda treba zacat preskúmaním jeho druhej casti a urcením, ci k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia, t. j. 30. apríla 2004, uplynula premlcacia lehota na základe uvedeného nariadenia. 24 Clánok 1 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 2988/74 zavádza premlcaciu lehotu pät rokov na ulozenie pokút alebo sankcií za také porusenia, o aké ide v tejto veci. Pre pokracujúce porusenia, o aké ide v prejednávanej veci, zacína táto lehota plynút od skoncenia porusovania (clánok 1 ods. 2). 25 V zmysle clánku 2 nariadenia c. 2988/74 premlcacia lehota konania sa prerusuje pri kazdom úkone Komisie zameranom na vysetrovanie alebo konanie vo veci porusenia. Tento úkon môze spocívat najmä v zaslaní písomných ziadostí o informácie [clánok 2 ods. 1 písm. a)] alebo oznámenia o výhradách [clánok 2 ods. 1 písm. d)], pricom prerusenie platí pre vsetky podniky alebo zdruzenia podnikov, ktoré sa zúcastnili na porusení (clánok 2 ods. 2). 26 V zmysle clánku 2 ods. 3 nariadenia c. 2988/74 kazdým prerusením zacína plynút pätrocná premlcacia lehota nanovo, s tým, ze uplynie najneskôr v den, ked uplynie doba rovnajúca sa dvojnásobku premlcacej lehoty, teda 10 rokov, pokial ide o sporné porusenia. 27 Okrem toho sa premlcacia lehota predlzuje o dobu, pocas ktorej je premlcanie pozastavené na základe clánku 3 nariadenia c. 2988/74, teda o dobu, pocas ktorej je rozhodnutie Komisie predmetom prebiehajúceho konania na Súdnom dvore (rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [13]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, dalej len "rozsudok PVC II Súdneho dvora", body 144 az 147; rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazvaný "PVC II", [14]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, dalej len "rozsudok PVC II Súdu prvého stupna", body 1098 a 1101). 28 Je teda potrebné preskúmat, jednak ci bola dodrzaná pätrocná premlcacia lehota, a jednak, ci bolo premlcanie prerusené, a ak áno, ci Komisia dodrzala aj desatrocnú premlcaciu lehotu. 29 Je potrebné pripomenút, ze podla rozhodnutia 93/82, a prípadne podla zistení Súdu prvého stupna obsiahnutých v rozsudku CMB (body 241 a 242), bola dohoda s Ogefrem úcinná az do konca septembra 1989 a vernostné dohody boli úcinné az do konca novembra 1989. Napokon prax vojnových lodí bola ukoncená koncom novembra 1989. Z toho vyplýva, ze premlcacia lehota zacala plynút najskôr koncom septembra 1989. 30 Pokial ide najprv o pätrocnú premlcaciu lehotu, tá bola najprv prerusená na základe clánku 2 ods. 1 písm. d) nariadenia c. 2988/74 zaslaním OV 1990 Cewal-u. 31 Zalobkyna namieta túto skutocnost z dôvodu, ze nebola adresátom OV 1990, ktoré bolo urcené Cewal-u. Súd prvého stupna sa vsak domnieva, ze takýto argument nemozno prijat. Podla znenia clánku 2 ods. 2 nariadenia c. 2988/74 prerusenie premlcania platí vo vztahu k vsetkým podnikom, ktoré sa zúcastnili na spornom porusení. V tejto súvislosti je nesporné, ze zalobkyna sa zúcastnila na poruseniach, aj ked nebola v tomto zmysle v OV 1990 "oznacená" (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, [15]T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 47). 32 Tiez je potrebné pripomenút, ze písomné ziadosti o informácie, co sú akty nezávislé od oznámenia o výhradách, prerusujú premlcanie pod podmienkou, ze sú potrebné pre vysetrovanie alebo konanie vo veci porusenia (rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný, bod 487). V tejto súvislosti je bezvýznamné, ze tieto ziadosti nasledovali az po OV 1990. Prima facie je potrebné sa domnievat, ze sporné ziadosti o informácie boli potrebné pre vysetrovanie alebo konanie vo veci porusenia. Zalobkyna napokon v predmetnej veci vôbec nespochybnila skutocnost, ze ziadosti o informácie boli potrebné. Tieto ziadosti o informácie teda tiez prerusili plynutie premlcania. 33 Pokial ide o rozhodnutie 93/82, ktoré nebolo zrusené v castiach preukazujúcich úcast zalobkyne v zmysle clánku 2 ods. 1 nariadenia c. 2988/74 na poruseniach clánku 82 ES, to je nadalej plne úcinné, najmä pokial ide o prerusenie plynutia premlcania vo vztahu k zalobkyni. 34 Plynutie pätrocnej premlcacej lehoty bolo následne pozastavené na základe clánku 3 nariadenia c. 2988/74 pocas trvania konania týkajúceho sa zaloby namierenej proti rozhodnutiu 93/82, tak na Súde prvého stupna, ako aj na Súdnom dvore (od 19. marca 1993 do 16. marca 2000, pricom nie je potrebné rozhodnút o období od vyhlásenia rozsudku CMB Súdu prvého stupna do podania odvolania na Súdnom dvore). 35 Po vyhlásení rozsudku CMB Súdneho dvora najdlhsie obdobie na úcely pocítania premlcacej lehoty je obdobie do oznámenia OV 2003 zalobkyni (15. apríla 2003). Toto obdobie v trvaní priblizne 37 mesiacov je kratsie ako 5 rokov. Kedze od skoncenia zneuzívania dominantného postavenia po prerusení premlcacej lehoty neuplynulo ziadne obdobie dlhsie ako pät rokov, je nutné konstatovat, ze pätrocná premlcacia lehota bola dodrzaná. 36 Pokial ide dalej o desatrocnú premlcaciu lehotu, je nutné konstatovat, ze v predmetnej veci stále plynie, pretoze OV 1990 prerusilo premlcanie. Pritom pocas obdobia priblizne 14 a pol roka, ktoré uplynulo medzi skoncením zneuzívania dominantného postavenia, ku ktorému doslo v jednotlivých prípadoch medzi koncom septembra 1989 a decembrom 1989, a oznámením napadnutého rozhodnutia zalobkyni (30. apríla 2004), bola desatrocná premlcacia lehota pozastavená pocas konania o zalobe smerujúcej proti rozhodnutiu 93/82, t. j. pocas priblizne siedmich rokov. 37 Z toho vyplýva, ze vzhladom na to, ze obdobie medzi skoncením zisteného zneuzívania dominantného postavenia a prijatím napadnutého rozhodnutia mimo pozastavenia lehoty nie je dlhsie ako 10 rokov, desatrocná premlcacia lehota v zmysle clánku 2 ods. 3 nariadenia c. 2988/74 bola tiez dodrzaná. 38 Pri prijatí napadnutého rozhodnutia bolo preto dodrzané nariadenie c. 2988/74. 39 Teraz teda treba preskúmat uplatnitelnost zásady primeranej lehoty na túto vec. Táto zásada, prevzatá ako súcast zásady riadnej správy vecí verejných v clánku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa musí dodrziavat v kazdom správnom konaní Spolocenstva (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. januára 2004, JCB Service/Komisia, [16]T-67/01, Zb. s. II-49, bod 36). 40 Úcastníci konania sa nezhodujú na tom, ci sa zásada primeranej lehoty vztahuje na prejednávanú vec (pozri body 20 a 21 vyssie). 41 V rozsudku CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný (bod 324), Súd prvého stupna rozhodol, ze nariadenie c. 2988/74 zaviedlo úplnú a podrobnú úpravu lehôt, v rámci ktorých má Komisia právo ulozit pokuty podnikom, ktoré sú predmetom konaní na uplatnenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, bez toho, aby ohrozila základnú poziadavku právnej istoty. Za existencie takejto právnej úpravy treba vylúcit akúkolvek úvahu súvisiacu s povinnostou Komisie vykonat právomoc ulozenia pokút v primeranej lehote. Súdny dvor v rámci odvolania implicitne (uznesenie Súdneho dvora z 28. októbra 2004, Komisia/CMA CGM a i., C-236/03 P, neuverejnené v Zbierke, bod 35) potvrdil toto stanovisko Súdu prvého stupna. 42 Je potrebné sa domnievat, ze riesenie zvolené v uz citovanom rozsudku CMA CGM a i./Komisia, tak ako bolo potvrdené uvedeným uznesením Súdneho dvora, sa môze v tejto veci plne uplatnit. Vo veci CMA CGM a i./Komisia, uz citovanej, sa totiz zalobcovia obmedzili na to, ze porusenie zásady primeranej lehoty uviedli nie s cielom dosiahnut zrusenie napadnutého rozhodnutia, ale na podporu zalobného dôvodu smerujúceho k zruseniu pokút, ktoré im boli ulozené, alebo k znízeniu ich výsky. Kedze je vsak napadnuté rozhodnutie rozhodnutím, ktorým sa ukladá pokuta v zmysle clánku 19 ods. 2 nariadenia c. 4056/86 (pozri bod 22 vyssie), tento zalobný dôvod smerujúci k jeho zruseniu je v skutocnosti zameraný na zrusenie ním ulozenej pokuty. Okrem toho, Komisia pri prijatí napadnutého rozhodnutia dodrzala premlcacie lehoty stanovené nariadením c. 2988/74. Za týchto podmienok neexistuje ziaden dôvod odklonit sa od riesenia zvoleného Súdom prvého stupna v uz citovanom rozsudku CMA CGM a i./Komisia. 43 Pokial ide o argumenty, ktorým sa zalobkyna mimochodom sotva venovala (pozri bod 20 vyssie) a ktorých cielom je vylúcit uplatnenie riesenia zvoleného v uz citovanom rozsudku CMA CGM a i./Komisia na túto vec, je nutné konstatovat, ze tieto v analýze neobstoja. Pokial ide o odkaz na zásadu právnej istoty, je potrebné pripomenút, ze nariadenie c. 2988/74 vo svojom druhom odôvodnení výslovne zohladnuje potrebu zabezpecenia právnej istoty práve zavedením zásady premlcania (rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný, bod 322). Pokial ide o zásadu respektovania práva na obranu, je potrebné pripomenút, ze pokial premlcacia lehota stanovená v nariadení c. 2988/74 neuplynula, ziaden podnik alebo zdruzenie podnikov, ktoré boli predmetom vysetrovania v oblasti hospodárskej sútaze na základe nariadenia Rady (EHS) c. 17, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([17]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), nemá istotu, pokial ide o výsledok tohto konania a prípadné ulozenie sankcií alebo pokút. Predlzenie trvania tejto neistoty je nevyhnutnou súcastou konaní na uplatnenie nariadenia c. 17 a ako také nepredstavuje porusenie práva na obranu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, [18]T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 91, analogicky pouzitelný na vysetrovania vedené na základe nariadenia c. 4056/86 a nezrusené v tejto casti Súdnym dvorom). 44 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne prednesené na pojednávaní a uvedené na konci bodu 20 vyssie, je potrebné konstatovat, ze nic v nariadení c. 2988/74 nepodporuje takéto tvrdenie, ktoré je preto potrebné zamietnut. 45 Okrem toho, pokial ide o uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze, prekrocenie primeranej lehoty môze byt dôvodom na zrusenie len v prípade rozhodnutia, ktorým bolo konstatované porusenie, ak bolo preukázané, ze porusenie tejto zásady poskodilo právo dotknutých podnikov na obranu. Mimo tohto specifického prípadu nemá nedodrzanie povinnosti rozhodnút v primeranej lehote vplyv na platnost správneho konania (rozsudok Súdu prvého stupna Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektronisch Gebied a Technische Unie/Komisia, uz citovaný, bod 74, a tam citovanú judikatúru). 46 Navyse rozhodnutie prijaté Komisiou v rámci spravodlivého zaobchádzania podla uz ustálenej praxe prijatej súdom Spolocenstva, ze znízi výsku pokuty s ohladom na dlzku trvania konania, spadá do rámca volnej úvahy, ktorú má Komisia v oblasti ukladania pokút, a nemôze vyvrátit neuplatnenie zásady primeranej lehoty v predmetnej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný, bod 325). 47 Z uvedených skutocností vyplýva, ze napriek tomu, ze Komisii dlho trvalo, kým prijala napadnuté rozhodnutie, vzhladom na to, ze premlcacie lehoty podla nariadenia c. 2988/74 boli dodrzané, zásada primeranej lehoty sa v tejto veci neuplatní. 48 Bez toho, aby bolo v rámci tohto zalobného dôvodu potrebné skúmat výhradu zalobkyne zalozenú na údajnom porusení jej práva na obranu, ktorá je uvedená vyssie v bode 17 a bude preskúmaná v rámci tretieho zalobného dôvodu (pozri bod 78 nizsie), prvý zalobný dôvod teda treba zamietnut ako nedôvodný. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na absencii nezvratného zistenia zneuzitia dominantného postavenia v rozsudku CMB Súdneho dvora -- Tvrdenia úcastníkov konania 49 Zalobkyna Komisii v podstate vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí nepreskúmala skutkovú podstatu porusení zistených v rozhodnutí 93/82 z dôvodu, ze uz "proti nim nebolo mozné podat opravný prostriedok" (odôvodnenie c. 48 napadnutého rozhodnutia). Je preto nemyslitelné, aby sa nedali spochybnit samotné základy napadnutého rozhodnutia. 50 Po prvé, Komisia sa v napadnutom rozhodnutí nesprávne odvoláva na právnu silu rozhodnutej veci v súvislosti s rozsudkom CMB Súdneho dvora a rozsudkom CMB Súdu prvého stupna. Aby mohol mat rozsudok Súdneho dvora právnu silu rozhodnutej veci, musí sa totiz podla zalobkyne týkat tých istých úcastníkov konania, tých istých zalobných dôvodov, a predovsetkým toho istého aktu (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, Altmann a i./Komisia, [19]T-177/94 a T-377/94, Zb. s. II-2041, body 50 az 52). V predmetnej veci je vsak napadnutý iný akt ako rozhodnutie 93/82. Okrem toho v rámci konania o zalobe smerujúcej proti rozhodnutiu 93/82 neboli vznesené "mnohé zalobné dôvody". Napokon, oddelené prijatie napadnutého rozhodnutia na základe rozhodnutia 93/82, ktoré bolo prijaté 12 rokov pred ním, nemozno pripustit. 51 Po druhé, kedze právo hospodárskej sútaze "zásadne spadá pod trestné právo" a ze "základné práva pouzitelné v trestnom práve... sa uplatnujú v konaniach vedúcich k ulozeniu pokút v práve hospodárskej sútaze" (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [20]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 150, v jednom duchu s judikatúrou Európskeho súdu pre ludské práva), zo "vseobecných uplatnitelných zásad", ako aj z clánku 49 Charty základných práv Európskej únie a z clánku 15 Dohovoru OSN o obcianskych a politických právach vyplýva, ze sa musí uplatnit najpriaznivejsí zákon. V súlade s úslovím tempus regit actum by sa teda zákonnost napadnutého aktu mala posúdit v závislosti od skutkových a právnych okolností existujúcich v case prijatia tohto aktu. Pritom relevantné právo sa od prijatia rozhodnutia 93/82 vyvinulo zásadným spôsobom v prospech zalobkyne. Podla zalobkyne nemôze byt zásada právnej istoty, na ktorú sa odvoláva Komisia, prekázkou toho, aby Komisia tento vývoj zohladnila. Naopak ju zaväzuje v zmysle zásady nulla poena sine lege"zásadným spôsobom súvisí so zásadou právnej istoty" a clánku 7 Európskeho dohovoru o ludských právach a clánku 49 Charty základných práv Európskej únie, aby tento vývoj zohladnila. 52 Po tretie, mnohé skutocnosti, ktoré nastali po prijatí rozhodnutia 93/82, preukazujú nesprávnost pôvodných obvinení a Komisia ich nemôze ignorovat. 53 Po stvrté, nepresnost pôvodných výhrad zabránila zalobkyni napadnút ich. 54 Komisia sa domnieva, ze ziaden z argumentov uvedených na podporu tohto zalobného dôvodu nie je podlozený. Tieto argumenty v podstate spochybnujú riesenie dosiahnuté v rozsudku CMB Súdneho dvora a v rozsudku CMB Súdu prvého stupna, ako aj platnost nezrusených castí rozhodnutia 93/82, najmä tých, ktorými bolo konstatované predmetné zneuzitie dominantného postavenia, a tým porusujú zásadu právnej sily rozhodnutej veci a zásadu právnej istoty. Dalej namieta trestnoprávnu povahu práva hospodárskej sútaze Spolocenstva a jeho údajný vývoj v prospech zalobkyne. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 55 Na úvod je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor uznal principiálny význam zásady respektovania právnej sily rozhodnutej veci tak v právnom poriadku Spolocenstva, ako aj vo vnútrostátnych právnych poriadkoch. Na zabezpecenie tak stability práva a právnych vztahov, ako aj riadneho výkonu spravodlivosti, je totiz dôlezité, aby sa nemohli napadnút súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konecnými po vycerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených pre tieto opravné prostriedky (rozsudky Súdneho dvora z 30. septembra 2003, Köbler, [21]C-224/01, Zb. s. I-10239, bod 38, a zo 16. marca 2006, Kapferer, [22]C-234/04, Zb. s. I-2585, bod 20). 56 Posúdenie skutkových a právnych okolností má s konecnou platnostou právnu silu rozhodnutej veci, ak boli tieto otázky skutocne alebo nevyhnutne rozhodnuté v rozsudku a nevztahuje sa na ne ciastocná neplatnost tohto rozsudku (rozsudok PVC II Súdu prvého stupna, bod 77; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Cascades/Komisia, [23]T-308/94, Zb. s. II-813, bod 70). 57 Skutkové a právne otázky, ktoré boli skutocne alebo nevyhnutne rozhodnuté v rozsudku CMB Súdneho dvora a v rozsudku CMB Súdu prvého stupna, pokial sa na ne nevztahuje ciastocná neplatnost rozsudku CMB Súdu prvého stupna, nadobudli právnu silu rozhodnutej veci. Z toho vyplýva, ze ziaden z úcastníkov konania, v ktorom bol vydaný rozsudok CMB Súdneho dvora, medzi ktorých patrí tak zalobkyna, ako aj Komisia, nemôze nanovo spochybnit, co bolo predtým rozhodnuté. 58 Odvolávanie sa zalobkyne na rozsudok Altmann a i./Komisia, uz citovaný, nemôze tento záver spochybnit. Ako totiz napokon upozornuje Komisia, uvedený rozsudok bol vydaný v kontexte námietky neprípustnosti, zatial co prípustnost tejto zaloby sa nenamieta. Rozsudok Altmann a i./Komisia, uz citovaný, ktorý spadá do rámca ustálenej judikatúry, podla ktorej právna sila rozhodnutej veci, ktorá sa viaze na rozsudok Súdneho dvora, môze byt prekázkou prípustnosti dalsej zaloby len vtedy, ak v oboch zalobách stoja proti sebe tí istí úcastníci konania, ak sa týkajú rovnakého predmetu a sú zalozené na rovnakej kauze (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 19. septembra 1985, Hoogovens Groep/Komisia, [24]172/83 a 226/83, Zb. s. 2831, bod 9, a z 22. septembra 1988, Francúzsko/Parlament, [25]358/85 a 51/86, Zb. s. 4821, bod 12; rozsudok Súdu prvého stupna z 8. marca 1990, Maindiaux a i./ESS, [26]T-28/89, Zb. s. II-59, bod 23), preto nie je relevantný. 59 Takisto je potrebné pripomenút, ze v zmysle zásady právnej istoty akty orgánov Spolocenstva pozívajú prezumpciu platnosti a vyvolávajú právne úcinky dovtedy, kým neboli odvolané, zrusené v konaní o zalobe o neplatnost alebo vyhlásené za neplatné v nadväznosti na návrh na zacatie prejudiciálneho konania alebo námietku nezákonnosti (rozsudok z 5. októbra 2004, Komisia/Grécko, [27]C-475/01, Zb. s. I-8923, bod 18 a nasl.). Okrem toho zásada právnej istoty je tiez prekázkou spochybnenia konecnej povahy aktov orgánov Spolocenstva po vyprsaní lehoty na podanie zaloby proti týmto aktom stanovenej v clánku 230 ES, a to aj v rámci námietky protiprávnosti vznesenej proti týmto aktom (rozsudky Súdneho dvora z 30. januára 1997, Wiljo, [28]C-178/95, Zb. s. I-585, bod 19, a z 15. februára 2001, Nachi Europe, [29]C-239/99, Zb. s. I-1197, bod 29; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. marca 1994, TWD, [30]C-188/92, Zb. s. I-833, bod 16). 60 A tak nezrusené casti rozhodnutia 93/82, ktoré uz nemôzu byt napadnuté opravným prostriedkom, definitívne tvoria súcast právneho poriadku Spolocenstva a majú vsetky právne úcinky. To platí najmä o castiach rozhodnutia 93/82 týkajúcich sa úcasti zalobkyne na zistených zneuzitiach dominantného postavenia, kedze zrusenie pokuty (tzn. len clánky 6 a 7 výroku rozhodnutia 93/82) rozsudkom CMB Súdneho dvora výlucne z procesných dôvodov, vôbec nemá vplyv na zákonnost uvedených castí rozhodnutia 93/82. Túto zákonnost napokon zalobkyna ani nespochybnuje. 61 Z toho vyplýva, ze argument zalobkyne, ze pocas konania o zalobe smerujúcej proti rozhodnutiu 93/82 neboli vznesené dalsie zalobné dôvody, treba vylúcit ako nedôvodný. Ak by bol totiz prijatý takýto argument, znamenalo by to v rozpore so zásadou právnej istoty spochybnit tie casti rozhodnutia 93/82, ktoré sa stali právoplatnými. 62 Z toho tiez vyplýva, ze Komisia mohla oprávnene opriet napadnuté rozhodnutie o nezrusené casti rozhodnutia 93/82, ked zalobkyni ulozila pokutu ako sankciu za zneuzitia dominantného postavenia, ktoré v nich bolo konstatované. 63 V tejto súvislosti ani nariadenie c. 4056/86, ani nariadenie c. 17 výslovne nevylúcili formálne oddelené prijatie dvoch rôznych aktov na základe dvoch rôznych právnych základov, a síce aktu, ktorým sa konstatuje porusenie (v prípade nariadenia c. 4056/86 na základe clánku 11 ods. 1) a aktu, ktorým sa ukladá pokuta (na základe clánku 19 ods. 2 toho istého nariadenia). 64 Nezálezí na tom, ze medzi prijatím rozhodnutia 963/82 a napadnutého rozhodnutia uplynulo 12 rokov, kedze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v súlade s premlcacími lehotami podla nariadenia c. 2988/74. 65 Pokial ide o argument zalobkyne týkajúci sa údajne trestnoprávnej povahy hmotného práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze a tomu zodpovedajúcej potreby, aby Komisia v napadnutom rozhodnutí zohladnila údajný vývoj tohto práva v prospech zalobkyne, aj ten musí byt zamietnutý. 66 Premisa tohto tvrdenia je totiz nesprávna. Zo znenia clánku 19 ods. 4 nariadenia c. 4056/86 vyplýva, ze ani pokuty ulozené na základe tohto clánku nemajú trestnoprávnu povahu. Okrem toho bolo rozhodnuté, ze úcinnost práva hospodárskej sútaze Spolocenstva by bola vázne ohrozená, ak by sa prijala téza, ze právo hospodárskej sútaze spadá pod trestné právo (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia, [31]C-338/00 P, Zb. s. I-9189, bod 97). Navyse je potrebné zdôraznit, ze uz citovaný rozsudok Hüls/Komisia, na ktorý sa odvoláva zalobkyna, nie je v tejto veci relevantný, pretoze v uvedenom rozsudku Súdny dvor iba rozhodol, ze zásada prezumpcie neviny sa uplatnuje v konaniach týkajúcich sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze vztahujúcich sa na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokuty alebo penále (bod 150). Napokon je nutné uviest, ze zalobkyna na podporu svojej tézy neuvádza ziaden iný platný argument, a táto téza musí byt zamietnutá. 67 Z toho vyplýva, ze argument zalobkyne treba zamietnut, pricom nie je potrebné skúmat, ci sa pravidlá hospodárskej sútaze, vo vztahu ku ktorým rozhodnutie 93/82 zistilo a sankcionovalo sporné porusenia, zmäkcili v prospech zalobkyne pocas obdobia, ktoré uplynulo medzi prijatím rozsudku CMB Súdneho dvora, ktorý potvrdil analýzu obsiahnutú v rozhodnutí 93/82, pokial ide o zistenie porusení, a napadnutým rozhodnutím. Na doplnenie treba uviest, ze aj za predpokladu, ze by sa právo hospodárskej sútaze vyvinulo v prospech zalobkyne, co zalobkyna vôbec nepreukázala, nie je mozné zasahovat do castí rozhodnutia 93/82, v ktorých boli zistené porusenia a úcast zalobkyne na nich, inak by bola porusená zásada právnej istoty a zásada právnej sily rozhodnutej veci. 68 Pokial ide o argument zalobkyne týkajúci sa údajných nových skutocností, ktoré nastali po prijatí rozhodnutia 93/82, treba sa domnievat, ze aj keby takéto skutocnosti boli preukázané, nemohli by byt zohladnené z dôvodu zásady právnej sily rozhodnutej veci, ktorá sa vztahuje aj na Komisiu, a zásady právnej istoty, ako aj z dôvodu, ze komplexné posúdenia, ktoré Komisia vykonáva najmä v oblasti hospodárskej sútaze, musia byt preskúmané len na základe údajov, ktorými disponovala v case, ked tieto posúdenia uskutocnila (rozsudok Súdu prvého stupna z 28. marca 2000, T. Port/Komisia, [32]T-251/97, Zb. s. II-1175, bod 38). 69 Napokon, argument týkajúci sa údajnej nepresnosti pôvodných výhrad, ktorý je len konstatovaním, musí byt tiez zamietnutý, kedze zalobkyna nepreukázala, ze jej situácia mohla byt iná, keby pôvodné výhrady neboli nepresné -- za aké ich sama povazuje. 70 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretí zalobný dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obranu -- Tvrdenia úcastníkov konania 71 Zalobkyna tvrdí, ze bolo porusené jej právo na obranu tým, ze Komisia napriek zmenám práva v "podstatných otázkach" odmietla diskutovat o tom, ci boli zneuzitia dominantného postavenia skutocne spáchané, a diskusiu obmedzila iba na pokutu. Pritom, kedze zalobkyna získala iba "kópiu" OV 1990 na "pripomienkovanie", nemohla sa v tom case bránit tak, ako by to bol urobil priamy adresát oznámenia o výhradách a subjekt potenciálne povinný zaplatit pokutu. Kedze Súdny dvor zrusil pokutu, ktorá bola zalobkyni ulozená v rozhodnutí 93/82, z dôvodu, ze OV 1990 jej nebolo urcené, bolo povinnostou Komisie opätovne zacat konanie ako celok a zaslat "úplné" oznámenie o výhradách zalobkyni, to znamená, umoznit jej tým diskutovat o poruseniach zistených v rozhodnutí 93/82. OV 2003 preto neplní svoju funkciu, ktorá spocíva v poskytnutí vsetkých potrebných informácií podnikom, aby sa tieto mohli úcinne bránit skôr, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [33]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, I-1594, bod 42). 72 Komisia tvrdí, ze zalobkyna sa na rozdiel od iného podniku, ktorý napadol rozhodnutie 93/82, ktorého bol tiez adresátom, rozhodla uplatnit svoje argumenty v rámci konania o zalobe smerujúcej proti rozhodnutiu 93/82, len pokial ide o pokutu, cím preukázala, ze sa domnieva, ze sa v danom case úcinne bránila, pokial ide o zistenie porusení. Dalej tvrdí, ze zásada právnej istoty zalobkyni bráni vzniest tieto argumenty v rámci tohto konania, a v tejto súvislosti sa odvoláva na rozsudok PVC II Súdneho dvora (bod 73), podla ktorého na konanie, ktorého cielom je nahradit zrusené rozhodnutie, môze byt nadviazané v bode, v ktorom nastala protiprávnost. Táto zásada by sa a fortiori mala uplatnit v prejednávanej veci, pretoze rozhodnutie 93/82 bolo rozsudkom CMB Súdneho dvora zrusené len v casti, ktorá sa týka pokút. Napokon uvádza, ze v prejednávanej veci bola pôvodná formálna vada odstránená, pretoze zalobkyna bola adresátom OV 2003, ktoré jej oznamovalo, ze jej môze byt individuálne ulozená pokuta. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 73 V tomto zalobnom dôvode zalobkyna tvrdí, ze skutocnost, ze mohla v plnej miere namietat skutkovú podstatu porusení pocas konania o zalobe smerujúcej proti rozhodnutiu 93/82, údajne vsak nie pocas správneho konania, ktoré predchádzalo prijatiu tohto rozhodnutia, zakladá porusenie jej práva na obranu v správnom konaní pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 74 Na pojednávaní bola zalobkyni polozená otázka, v com by sa bola mohla lepsie bránit, keby bola bývala priamym adresátom OV 1990, v porovnaní s tým, ako ju bránil Cewal ako clenku zdruzenia lodných dopravcov. Zalobkyna vsak neposkytla ziadnu uspokojivú odpoved. Obmedzila sa totiz iba na odvolávanie sa na dohodu, ktorou sa podla nej riadil celý prístup v obrane profesionálneho zdruzenia, ktorého clenovia, konkurenti, majú rôzne, ba dokonca protichodné záujmy. Súd prvého stupna sa domnieva, ze takýto vseobecný argument nepôsobí v prejednávanej veci presvedcivo, kedze bolo práve v záujme vsetkých clenov Cewal-u bez výnimky, aby spochybnili existenciu porusení zistených Komisiou v OV 1990. 75 Avsak zalobkyni prinálezí, aby poskytla hmatatelný dôkaz, ze jej situácia mohla byt iná, tzn. ze rozhodnutie 93/82 mohlo byt prijaté v inom znení, pokial ide o konstatovanie zneuzití dominantného postavenia, ktoré sa jej pripisujú, ak by bola mala moznost uplatnit svoje pripomienky nie ako adresát kópie OV 1990, ale ako priamy adresát oznámenia o výhradách. V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze zalobkyna bola formálne vyzvaná, nielen aby predlozila písomné pripomienky k OV 1990, co je moznost, ktorú skutocne vyuzila, ale aj aby sa zúcastnila vypocutia v správnom konaní, ktoré sa uskutocnilo za jej prítomnosti 22. októbra 1990. 76 V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze sa zalobkyna nemohla bránit optimálnym spôsobom, pokial ide o zistenie porusení v rámci pôvodného správneho konania, co nepreukázala, na toto údajné porusenie svojho práva na obranu sa nemôze úspesne odvolávat v rámci tohto konania, kedze rozhodnutie 93/82 sa stalo konecným, pokial ide o zistenie porusení. Je totiz potrebné pripomenút (pozri body 59 az 61 vyssie), ze zásada právnej istoty bráni spochybneniu nezrusených castí rozhodnutia 93/82. 77 Navyse je potrebné zdôraznit, ze OV 2003 oznacuje zalobkynu ako adresáta pokuty. Zalobkyna nan zosiroka odpovedala, pricom spochybnila porusenia, pokial ide o ich konstatovanie, neuplatnila vsak ziaden argument, ktorý by viac ci menej pripomínal tento zalobný dôvod. Výhrady, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, sú úplne zhodné s tými, ktoré sú obsiahnuté v OV 2003 (ktoré sú zase identické s výhradami obsiahnutými v rozhodnutí 93/82). Zalobkyna mala okrem toho moznost byt vypocutá úradníkom povereným vypocutím. Bol jej navrhnutý aj prístup k spisu. Mohla teda formálne vykonat svoje právo na obranu. V protiklade s tým, co tvrdí zalobkyna, teda OV 2003 plne splnilo svoju funkciu. 78 Napokon, pokial ide o údajné porusenie práva zalobkyne na obhajobu, ktoré uvádza v rámci prvého zalobného dôvodu a ktoré vyplýva z okolnosti, ze zalobkyna nemohla nájst staré dokumenty a bývalých zamestnancov, vzhladom na cas, ktorý uplynul od prijatia rozhodnutia 93/82 (pozri bod 17 vyssie), je potrebné sa domnievat, ze zalobkyna nepredlozila dôkaz ani o tomto porusení a presne neuvádza, ktoré dokumenty alebo svedectvá by boli bývali uzitocné. Navyse treba pripomenút, ze zalobkyna nevyuzila ponúknutú moznost nahliadnut do spisu (odôvodnenie c. 49 napadnutého rozhodnutia), hoci sa v nom -- ako uviedla Komisia na pojednávaní -- nachádzali vsetky dokumenty. V kazdom prípade sa zdá, ze údajne chýbajúce dokumenty, o ktorých sa zmienuje zalobkyna, súvisia s existenciou zneuzití dominantného postavenia. Kedze tie vsak boli s konecnou platnostou konstatované v rozhodnutí 93/82, ich existencia nemôze byt predmetom novej diskusie, ak nemá byt porusená zásada právnej sily rozhodnutej veci a zásada právnej istoty. 79 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhý zalobný dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia a nepodlozenosti napadnutého rozhodnutia -- Tvrdenia úcastníkov konania 80 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, pretoze Komisia nepreukázala ani dominantné postavenie Cewal-u, ani existenciu ziadneho z troch údajných zneuzití tohto postavenia, ani ich úcinky spocívajúce v uzavretí trhu v zmysle clánku 82 ES. Okrem toho napadnuté rozhodnutie nedáva Súdu prvého stupna moznost preskúmat dôvodnost a výsku pokuty v rámci jeho neobmedzenej jurisdikcie. 81 Komisia v podstate odpovedá, ze tento zalobný dôvod, ktorý súvisí s druhým zalobným dôvodom a prekrýva sa s tretím zalobným dôvodom, musí byt zamietnutý. Zjavne totiz porusuje lehotu na podanie zaloby, zásadu právnej istoty a zásadu právnej sily rozhodnutej veci, pretoze je zameraný na opätovné preskúmanie nielen dôvodnosti nezrusených castí rozhodnutia 93/82, ale aj castí rozsudku CMB Súdneho dvora a rozsudku CMB Súdu prvého stupna, ktoré sú oba konecné a ktoré zamietli zalobné dôvody smerujúce k zruseniu zistení obsiahnutých v rozhodnutí 93/82, pokial ide o zneuzitie dominantného postavenia, ktorého sa dopustila zalobkyna. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 82 Podla ustálenej judikatúry je povinnost odôvodnenia podstatnou formálnou nálezitostou, ktorú treba odlisovat od otázky opodstatnenosti odôvodnenia, ktorá sa týka meritórnej zákonnosti sporného aktu. Z tohto pohladu odôvodnenie vyzadované podla clánku 253 ES musí byt prispôsobené povahe predmetného právneho aktu a musí jasne a jednoznacne vyjadrovat úvahy orgánu, ktorý právny akt vydal, aby mohli dotknuté osoby porozumiet dôvodom prijatého opatrenia a aby mohol súd vykonat kontrolu (rozsudky Súdneho dvora z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, [34]296/82 a 318/82, Zb. s. 809, bod 19, a z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, [35]C-114/00, Zb. s. I-7657, bod 62). Pokial ide o rozhodnutie prijaté na základe clánku 82 ES, táto zásada vyzaduje, aby napadnuté rozhodnutie uvádzalo skutkové okolnosti, od ktorých závisí právne odôvodnenie opatrenia a úvahy, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, [36]T-340/03, Zb. s. II-107, bod 57, proti ktorému nebolo v tomto bode podané odvolanie). 83 Tento zalobný dôvod je v skutocnosti zalozený na predpoklade, ze Komisia mala opätovne preskúmat vec, pokial ide o zistenie porusení. Napadnuté rozhodnutie je vsak rozhodnutím, ktorým sa ukladá pokuta v zmysle clánku 19 ods. 2 nariadenia c. 2988/74 (pozri bod 22 vyssie). Odôvodnenie vyzadované v súvislosti s pokutou je poskytnuté v odôvodneniach c. 67 az 111 napadnutého rozhodnutia. Mimochodom prístup zvolený v napadnutom rozhodnutí, ze východiskom pre ulozenie pokuty sú nezrusené a konecné casti rozhodnutia 93/82 v rozsahu, v akom konstatujú zneuzitia dominantného postavenia, bol v rámci posúdenia tretieho zalobného dôvodu uznaný za dôvodný. Navyse je jasné, ze tento prístup bol z právneho hladiska Komisiou dostatocne vysvetlený. Zo znenia napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia c. 17 a 41) a takisto aj OV 2003 (najmä odôvodnenie c. 27) totiz vyplýva, ze pokial ide o existenciu zneuzití dominantného postavenia spáchaných zalobkynou, Komisia len jednoducho odkázala na casti rozhodnutia 93/82, v ktorých sa tieto porusenia konstatujú a z ktorých napadnuté rozhodnutie urobilo zhrnutie (odôvodnenia c. 21 az 40). Komisia tiez v napadnutom rozhodnutí uviedla (odôvodnenia c. 42 az 46), ze tieto nezrusené casti rozhodnutia 93/82 sa stali konecnými na základe zásady právnej istoty a zásady právnej sily rozhodnutej veci. 84 Je preto nepopieratelné, ze zalobkyna mohla poznat vsetky dôvody napadnutého rozhodnutia. Okrem toho je potrebné konstatovat, ze Súd prvého stupna mohol plne vykonat kontrolu zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 85 Z uvedeného vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie je dostatocne odôvodnené. 86 Za týchto podmienok je potrebné stvrtý zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. O podporne vznesených návrhoch na znízenie výsky ulozenej pokuty O piatom zalobnom dôvode zalozenom na diskriminacnej povahe pokuty -- Tvrdenia úcastníkov konania 87 Zalobkyna tvrdí, ze ulozenie "takmer celej" pokuty zalobkyni je diskriminacné. Compagnie maritime du Congo (dalej len "CMDC"), pôvodne Compagnie maritime zaďroise (dalej len "CMZ"), ktorá na základe systému rozdelenia nákladu podla clánku 3 písm. e) nariadenia c. 4056/86 mala zo zneuzití dominantného postavenia najväcsí zisk vzhladom na prevazujúci podiel na spolocných príjmoch, mala byt totiz tiez ulozená pokuta. Navyse to, ze prezident a generálny tajomník Cewal-u patrili k riadiacemu tímu zalobkyne, ze sa generálny sekretariát Cewal-u nachádzal v tej istej budove ako generálny sekretariát zalobkyne, a prax, ktorá údajne potvrdila prevahu zalobkyne, co sú skutocnosti uvádzané v napadnutom rozhodnutí, nie sú pádnymi argumentmi. Cewal bol totiz vo vztahu k svojim clenom samostatným subjektom a vsetky rozhodnutia sa prijímali jednohlasne alebo dvojtretinovou väcsinou hlasov clenov. Pádnym dôvodom nie je ani dôvod súvisiaci s nadobudnutím kontroly nad Dafra-Lines a Deutsche Afrika Linien-Woermann Linie zalobkynou. Dátumy akvizície sa totiz nezhodujú s obdobím, pocas ktorého bolo údajne zneuzité dominantné postavenie. Pokial ide predaj alebo prevod práv CMZ na zalobkynu alebo na Cewal, islo tu len o krátkodobé dohody medzi zalobkynou a CMZ, pocas trvania ktorých CMZ plne pôsobila ako námorný operátor. CMZ znova pouzívala vlastné lode v roku 1993. Navyse táto prax sa realizovala az po skoncení údajných porusení. Pocas obdobia, v rámci ktorého bolo údajne zneuzité dominantné postavenie, CMZ zabezpecovala pravidelnú linku. Napokon CMDC je jediný clen Cewal-u stále aktívny na trase Európa-Zair (teraz Konzská republika). Okrem toho prístup Komisie, podla ktorého zalobkyna mala v rámci Cewal-u najviac zodpovednosti a jej správanie malo mimoriadne významný dopad na trh, je v rozpore s praxou Komisie a teóriou o kolektívnom dominantnom postavení. Napokon, CMDC sa v case prijatia napadnutého rozhodnutia nenachádzala v tazkej financnej situácii, ktorá by odôvodnovala neulozenie pokuty Komisiou v rozhodnutí 93/82, zatial co zalobkyna sa v takejto situácii nachádzala. 88 Za týchto podmienok "jediné odôvodnenie", uvedené v odôvodnení c. 88 napadnutého rozhodnutia na podporu neulozenia pokuty CMDC, ze ziaden iný clen Cewal-u "nemôze tvrdit, ze sa nachádza v rovnakej situácii ako CMZ..., ktorá sa musela vzdat svojich lodí a uz sa nevenuje námornej doprave", nie je presvedcivé. Totiz práve zalobkyna sa dnes nachádza v situácii, ze uz nemá lode a nevykonáva námornú prepravu. Argumentácia Komisie teda naopak slúzi na podporu toho, aby pokutu zaplatila práve CMDC, a nie zalobkyna. 89 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze Komisia pripustila, ze si za referencný rok pre stanovenie výsky pokuty zvolila rok 2003 a nie rok 1992. Za týchto podmienok mala Komisia preskúmat diskriminacnú povahu pokuty v roku 2004 a zohladnit skutocnost, ze CDMC je v súcasnosti aktívna v danom sektore a necelí uz tazkostiam, ktoré Komisiu viedli k tomu, ze jej v rozhodnutí 93/82 neulozila pokutu. 90 Komisia sa tiez nemôze legitímne odvolávat na rozsudok CMB Súdu prvého stupna, ktorý bol vydaný vo vztahu k situácii v roku 1992, aby úspesne odporovala výhrade týkajúcej sa rovnosti zaobchádzania. Naopak, ak sa bod 237 rozsudku CMB Súdu prvého stupna uplatní na situáciu zalobkyne v roku 2004, malo by to viest k oslobodeniu zalobkyne od akejkolvek pokuty, pretoze tá uz nevykonáva danú cinnost. 91 Komisia s týmito tvrdeniami. nesúhlasí. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 92 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania dochádza iba vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne, alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, [37]T-62/02, Zb. s. II-5057, body 155 a 156; zo 6. decembra 2005, Brouwerij Haacht/Komisia, [38]T-48/02, Zb. s. II-5259, bod 108, a z 5. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, [39]T-303/02, Zb. s. II-4567, bod 152). 93 V predmetnej veci zalobkyna tvrdí, ze bola diskriminovaná vo vztahu k iným podnikom Cewal-u, a najmä vo vztahu k CMDC, ktorej nebola ulozená pokuta, hoci pri prijímaní rozhodnutia 93/82 bola jej situácia údajne porovnatelná so situáciou zalobkyne. 94 V tejto súvislosti Súd prvého stupna pripomína, ze podnik, ktorý svojím správaním porusil clánok 82 ES, sa nemôze úplne vyhnút sankcii z dôvodu, ze iným hospodárskym subjektom nebola ulozená pokuta, ak tak, ako v prejednávanej veci situácia týchto podnikov ani len nie je predmetom konania na súde Spolocenstva (pozri, pokial ide o podniky, ktoré porusili clánok 81 ES, rozsudky Ahlström Osaheyhtiö a i./Komisia, uz citovaný, bod 197; Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, uz citovaný, bod 430, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný, bod 77). 95 V kazdom prípade je potrebné sa domnievat, ze pri výkone svojej neobmedzenej jurisdikcie na uplatnenie clánku 21 nariadenia c. 4056/86 v zmysle clánku 229 ES Súd prvého stupna nie je povinný znízit výsku pokuty, ktorá bola ulozená zalobkyni, aby tak zohladnil údajnú diskrimináciu, ktorú zalobkyna znásala vo vztahu k CMDC. 96 Nemozno sa totiz jednak domnievat, ze zalobkyna a CMZ sa v case prijímania rozhodnutia 93/82 nachádzali v porovnatelnej situácii. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze stupen úcasti zalobkyne na poruseniach bol významnejsí. Okrem toho financná a obchodná situácia CMZ sa v case prijímania rozhodnutia 93/82 výrazne odlisovala od situácie zalobkyne, takze Komisia neporusila zásadu rovnosti, ked zalobkyni ulozila vyssiu pokutu ako iným clenom Cewal-u a CMZ pokutu neulozila. 97 Navyse, podobnost situácií, o ktorú sa opiera zalobkyna v rámci tohto zalobného dôvodu, súvisí so zmenou jej vlastnej situácie, ktorá nastala az po tom, ako rozhodnutie 93/82 konstatovalo porusenia. Takáto zmena vsak nemohla byt zohladnená v napadnutom rozhodnutí, ktorého cielom bolo ulozit penazné sankcie za porusenia, ktoré boli s konecnou platnostou konstatované v rozhodnutí 93/82. Komisia bola povinná zohladnit novú situáciu zalobkyne výlucne na úcely dodrzania maximálnej hranice 10 % obratu uskutocneného v hospodárskom roku predchádzajúcom prijatiu rozhodnutia v zmysle clánku 19 ods. 2 nariadenia c. 4056/86, co Komisia napokon aj urobila (odôvodnenie c. 111 napadnutého rozhodnutia). 98 Piaty odvolací dôvod teda treba zamietnut ako nedôvodný. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na neprimeranosti pokuty -- Tvrdenia úcastníkov konania 99 Na podporu tohto zalobného dôvodu zalobkyna uvádza v podstate styri výhrady. 100 Po prvé, zistené porusenia nie sú závazné. V tomto ohlade sa podiel Cewal-u na trhu zmensil v prospech jeho konkurenta pocas obdobia, v ktorom boli spáchané zneuzitia dominantného postavenia, Cewal bol obvinený z uplatnovania prílis nízkych, a nie prílis vysokých cien a relevantný trh bol "mikroskopický". 101 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze novost tohto odsúdenia za zneuzitie kolektívneho dominantného postavenia si sama osebe v zmysle obvyklej, diametrálne odlisnej praxe Komisie a judikatúry vyzadovala ulozenie iba symbolickej pokuty. Zalobkyna tiez trvá na novej povahe údajných porusení, a to az do dnesného dna, a síce v zásade na tom, ze zneuzitie dominantného postavenia spojené s dohodou s Ogefrem bolo prvým zneuzitím vo forme nátlaku na cudziu vládu, ze zneuzitie súvisiace s praxou bojových lodí znamená rozsírenie pojmu "predátorské ceny" a ze vernostné zlavy vyvolávajú nový problém s výkladom nariadenia c. 4056/86. 102 Po tretie zalobkyna spolupracovala s Komisiou ako clen Cewal-u. Cewal totiz ukoncil zneuzívanie dominantného postavenia niekolko mesiacov pred zaslaním OV 1990 a takisto sa aktívne pokúsil pomôct Komisii v rámci konfliktu právnych predpisov Európskeho spolocenstva, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a krajín západnej a strednej Afriky. Tento postoj mal byt povazovaný za polahcujúcu okolnost v zmysle usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([40]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"). 103 A napokon po stvrté, výpocet pokuty v závislosti od trvania porusení bol nesprávny. Kedze trvanie zneuzití "oscilovalo medzi rokom a pol a dvoma rokmi", zalobkyna nechápe, preco Komisia bez odôvodnenia zvýsila výsku pokuty o 15 alebo 20 % v závislosti od konkrétneho zneuzitia, a to od prvého roku porusenia, to znamená "omnoho viac", ako umoznuje prax Komisie a jej usmernenia. 104 Komisia tieto tvrdenia vyvracia. 105 Pokial ide na prvom mieste o závaznost porusení, Komisia sa domnieva, ze pokles trhového podielu Cewal-u pocas obdobia, v ktorom boli spáchané porusenia, v spojení so zväcsením podielu konkurenta nemôzu spochybnit jej posúdenie, ktoré vychádzalo hlavne z viacerých iných skutocností, nez bol podiel Cewal-u na trhu, a to napríklad z bezných prepravných sadzieb, ktoré sa uplatnovali mimo rámca praxe bojových lodí a ktoré boli vyssie nez náklady vynalozené clenmi a prezrádzajú slabú hospodársku sútaz. Komisia pripomína, ze rozsudok CMB Súdu prvého stupna v kazdom prípade potvrdil závaznost porusení. 106 Pokial ide po druhé o údajne nový charakter odsúdenia za zneuzitie kolektívneho dominantného postavenia, konstatované v rozhodnutí 93/82, a o zákaz ulozit pokutu, ktorý by z toho podla judikatúry vyplýval, Komisia hned na úvod pripomína rozsudok CMB Súdu prvého stupna, podla ktorého bolo legitímne nezohladnit tento údajne nový charakter pojmu kolektívne dominantné postavenie, kedze predmet vytýkaných zneuzití nebol z hladiska práva hospodárskej sútaze nicím nový. Komisia tiez pripomína, ze rozsudok CMB Súdneho dvora jasne vylúcil, ze by praktiky odsúdené v rozhodnutí 93/82 boli definíciou novej praxe zneuzívania dominantného postavenia. 107 Pokial ide po tretie o tvrdenie zalobkyne týkajúce sa údajnej spolupráce z jej strany, a predovsetkým okolnost, ze Cewal rýchlo ukoncil zneuzívanie dominantného postavenia, Komisia tvrdí, ze usmernenia sa týkajú výlucne praxe Komisie v oblasti pokút ulozených na základe uplatnenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, a nie pokút ulozených na základe clánku 19 ods. 2 nariadenia c. 4056/86. Aj za predpokladu, ze by sa mohli predmetné usmernenia uplatnit na základe analógie, zalobkyna sa v tomto konaní nemôze dovolávat polahcujúcej okolnosti, kedze dobrovolné skoncenie porusenia pred zacatím vysetrovania Komisie uz bolo dostatocne zohladnené pri pocítaní dlzky trvania porusovania, a tiez preto, ze podnik sa môze odvolávat na bod 3 tretiu zarázku usmernení len v prípade, ak skoncenie protiprávneho konania bolo podnietené intervenciou Komisie (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, [41]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 341). Pokial ide o tvrdenie týkajúce sa pomoci, ktorú zalobkyna poskytla Komisii pri v rámci konfliktu právnych predpisov, Komisia ho vyvracia odkazujúc na rozsudok CMB Súdu prvého stupna. 108 Pokial ide napokon o argument zalobkyne týkajúci sa trvania porusení, Komisia sa domnieva, ze za predpokladu, ze usmernenia sú aplikovatelné, suma pokuty sa môze na základe bodu 1 B usmernení zvýsit az o 50 % v prípade porusení stredného trvania (vseobecne v rozmedzí od jedného do piatich rokov), co by umoznovalo zvýsenie o 10 % rocne, zahrnajúc tiez prvých 12 mesiacov porusovania. Komisia upresnuje, ze takéto zvýsenie predstavuje jej beznú prax. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 109 Na úvod je potrebné pripomenút, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, usmernenia sú na základe analógie uplatnitelné na porusenia pravidiel v oblasti dopravy, ktoré boli konstatované a sankcionované na základe nariadenia c. 4056/86, a teda aj na toto konanie (rozsudky Súdu prvého stupna CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný, bod 242; z 11. decembra 2003, Minoan Lines/Komisia, [42]T-66/99, Zb. s. II-5515, bod 270, a Strintzis Lines Shipping/Komisia, [43]T-65/99, Zb. s. II-5433, bod 158; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [44]T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, body 1525, 1528 a 1571). 110 Okrem toho skutocnost, ze Súdny dvor v rozsudku CMB zrusil clánky 6 a 7 výroku rozhodnutia 93/82 výlucne z procesného dôvodu, ze podniky, ktorým bola ulozená pokuta v závislosti od stupna ich úcasti na poruseniach, neboli adresátmi OV 1990, ktoré ako potenciálneho adresáta pokuty identifikovalo výhradne Cewal, nie je prekázkou platnosti tých castí rozhodnutia 93/82, ktoré súvisia s povahou zneuzití dominantného postavenia spáchaných Cewal-om, vrátane tých, ktoré môzu byt zohladnené pri výpocte pokuty ulozenej zalobkyni. V rámci výkonu neobmedzenej jurisdikcie na uplatnenie clánku 21 nariadenia c. 4056/86 v zmysle clánku 229 ES sa Súd prvého stupna pri posúdení výsky pokuty ulozenej zalobkyni v napadnutom rozhodnutí o ne môze legitímne opriet. O závaznosti porusení 111 Je potrebné pripomenút, ze v rozhodnutí 93/82 (odôvodnenia c. 102 a 103) Komisia dospela k záveru, ze predmetné zneuzitia dominantného postavenia boli závazné a úmyselné. Okrem toho v OV 2003 (odôvodnenia c. 31 az 61) a neskôr v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 67 az 84) Komisia nadalej povazuje predmetné zneuzitia za závazné porusenia. Najmä sa domnieva, ze nimi bol ovplyvnený celý trh (doprava na námornej linke medzi Severným morom a Kongom). 112 Tiez je potrebné pripomenút, ze v rámci svojich hlavných návrhov smerujúcich k zruseniu rozhodnutia 93/82 zalobkyna poprela existenciu porusení v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES, kvalifikovanie kolektívneho dominantného postavenia clenov Cewal-u, ako aj to, ze by prax v súvislosti bojovými lodami a vernostnými dohodami mala povahu zneuzitia dominantného postavenia. Nepoprela vsak, ze daná prax bola zavedená s cielom vytlacit z trhu jediného konkurenta, takze zalobkyna nemôze oprávnene namietat, ze predmetné zneuzitia neboli úmyselné a závazné. 113 Je preto potrebné zamietnut výhradu zalozenú na absencii závaznosti predmetných zneuzití dominantného postavenia. O údajne novej povahe porusení 114 Je namieste pripomenút, ze v rozhodnutí 93/82 (odôvodnenia c. 116 az 119) Komisia dospela k názoru, ze dané zneuzitia dominantného postavenia nemajú nový charakter a ze znízenie pokuty nie je odôvodnené. V rozsudku CMB (bod 248) Súd prvého stupna rozhodol, ze predmetné porusenia nie sú svojou povahou nové. Uvedené posúdenie bolo výslovne potvrdené Súdnym dvorom, pokial ide o prax bojových lodí (rozsudok CMB Súdneho dvora, bod 120). 115 V OV 2003 (odôvodnenia c. 63 az 67) a neskôr v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 101 az 106) Komisia trvá na svojom pôvodnom prístupe. 116 Súd prvého stupna sa preto domnieva, ze neexistuje ziaden dôvod, pre ktorý by sa mal odchýlit od svojho skorsieho posúdenia. Je nutné konstatovat, ze ciel vytýkaných praktík zneuzívania dominantného postavenia, a síce vytlacenie jediného konkurenta z trhu, nie je v práve hospodárskej sútaze nicím nový. 117 Preto je potrebné zamietnut výhradu zalozenú na údajne novej povahe predmetných porusení. O údajnej spolupráci s Komisiou 118 Pokial ide najprv o spoluprácu, ktorú Cewal údajne poskytol Komisii pri rokovaniach s tretími státmi alebo s OECD, je potrebné konstatovat, ze Súd prvého stupna v rozsudku CMB (bod 239) rozhodol, ze takáto pomoc nemá ziaden vplyv na výsku pokuty ulozenej z dôvodu troch porusení clánku 82 ES. 119 V tejto súvislosti Súd prvého stupna zastáva názor, ze neexistuje ziaden dôvod na to, aby sa odklonil od svojho skorsieho posúdenia. 120 Pokial ide dalej o údajnú spoluprácu zalobkyne v súvislosti so skoncením porusovania po prvých intervenciách Komisie, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Komisia nemôze byt vo vseobecnosti povinná povazovat pokracovanie porusenia za pritazujúcu okolnost, ani skoncenie porusenia za polahcujúcu okolnost (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, [45]T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 213). Pouzitie znízenia by tak totiz vstupovalo do hry dvakrát, kedze sa pri výpocte pokút zohladnuje aj trvanie porusovania. Komisia preto nemôze byt nijakým spôsobom povinná priznat v rámci volnej úvahy znízenie pokuty za skoncenie zjavného porusenia, ci uz k skonceniu doslo pred zásahmi Komisie alebo po nich. 121 Preto je potrebné zamietnut výhradu zalozenú na údajnej spolupráci zalobkyne s Komisiou. O trvaní porusení 122 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla rozhodnutia 93/82 a prípadne aj zistení vykonaných Súdom prvého stupna v rozsudku CMB (body 241 a 242) dohoda s Ogefrem predstavovala porusenie od nadobudnutia úcinnosti nariadenia c. 4056/86, t. j. od 1. júla 1987, az do konca septembra 1989, to znamená pocas dvoch rokov a troch mesiacov. Porusenie súvisiace s vernostnými dohodami trvalo od 1. júla 1987 do konca novembra 1989, t. j. dva roky a pät mesiacov. A nakoniec prax súvisiaca s bojovými lodami sa realizovala od mája 1988 do konca novembra 1989, to znamená pocas jeden a pol roka. 123 Predmetné zneuzitia dominantného postavenia spadajú v zmysle usmernení do kategórie strednodobých porusení (od jedného do piatich rokov). V tejto súvislosti z bodu 1 B usmernení vyplýva, ze pri poruseniach tohto trvania sa dodatocná výska pokuty z dôvodu trvania porusenia môze vysplhat az na 50 % sumy ulozenej za závaznost porusenia. 124 Usmernenia mlcia, pokial ide o otázku, ci prvý rok trvania porusenia odôvodnuje 10 % zvýsenie výsky pokuty ulozenej za závaznost porusenia. V tomto ohlade Súd prvého stupna rozhodol, ze vo svetle bodu 1 B velmi krátke trvanie porusenia, teda kratsie ako jeden rok, zdá sa odôvodnuje len to, aby k sume urcenej v závislosti od závaznosti porusenia nebola pripocítaná ziadna dodatocná suma (rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný, bod 283). 125 Z uvedeného a contrario vyplýva, ze vzhladom na to, ze predmetné zneuzitia dominantného postavenia trvali dlhsie ako jeden rok, Komisia sa v napadnutom rozhodnutí oprávnene domnievala, ze kazdý dokoncený rok trvania porusenia môze viest k 10 % zvýseniu sumy ulozenej za závaznost porusenia, a ze pod hranicou jedného roka kazdé porusenie v trvaní viac ako sest mesiacov môze odôvodnit zvýsenie o 5 %. 126 Dodatocné sumy pokuty vo výske 20 % za dohodu s Ogefrem a za vernostné dohody a vo výske 15 % za zneuzitie dominantného postavenia v súvislosti s bojovými lodami sú teda opodstatnené. 127 Je preto namieste zamietnut výhradu zalozenú na neoprávnenom zvýsení sumy pokuty vzhladom na trvanie porusení. 128 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze siesty zalobný dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení obvyklej praxe Komisie -- Tvrdenia úcastníkov konania 129 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze v zálezitostiach zdruzení lodných dopravcov Komisia s výnimkou tohto prípadu vzdy pri pokute vychádzala zo svetového obratu dotknutých podnikov v sektore námornej líniovej dopravy, ktorý bol dosiahnutý pocas obchodného roka predchádzajúceho roku, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie o ulození pokuty. Komisia sa vsak nevysvetlitelne odklonila od svojej praxe, pricom neposkytla objektívne a nediskriminacné odôvodnenie pre ulozenie pokuty. Zalobkyna okrem iného tvrdí, ze Komisia sa odchýlila od indikácií uvedených v OV 2003 a ze volba roku 1991 namiesto roku 2003 je obzvlást svojvolná (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Boël/Komisia, [46]T-142/89, Zb. s. II-867, bod 133) a neodôvodnená. 130 Komisia pripomína, ze od prijatia usmernení v roku 1998 sa výska pokuty uz nepocíta podla obratu podniku, ktorý sa dopustil porusenia. V tomto ohlade napadnuté rozhodnutie skutocne nevychádzalo pri výpocte pokuty z obratu zalobkyne, ale zo vsetkých ostatných ukazovatelov uvedených v OV 2003. Okrem toho výber referencného roku je irelevantný, kedze v oboch prípadoch nebol prekrocený prah 10 % obratu zalobkyne. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 131 Je namieste pripomenút, ze Komisia nie je povinná pri stanovení výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania daného porusenia vypocítat pokutu na základe súm vychádzajúcich z obratu dotknutých podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [47]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 255, a rozsudok Bolloré a i./Komisia, uz citovaný, body 484 a 496). 132 Okrem toho treba zdôraznit, ze Komisia sa nemusí pridrzat svojich skorsích rozhodnutí, a to tým menej, ak boli uvádzané rozhodnutia prijaté pred uplatnovaním usmernení (pozri v tomto zmysle rozsudok Bolloré a i./Komisia, uz citovaný, bod 650). V kazdom prípade skorsia prax Komisie sama osebe neslúzi ako právny rámec pre ukladanie pokút v oblasti hospodárskej sútaze, kedze ten je vymedzený výlucne nariadením c. 4056/86 (rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný, bod 191, vydaný v rámci aplikácie nariadenia c. 17 a uplatnitelný na túto vec na základe analógie). 133 Komisia sa preto mohla oprávnene odklonit od svojej predchádzajúcej praxe a nezohladnit obrat zalobkyne na úcely výpoctu pokuty, a to tým väcsmi, ze pri stanovovaní súm pokút disponuje velkou mierou volnej úvahy s cielom usmernovat správanie podnikov, aby dodrziavali pravidlá hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 172, a rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný, bod 60, a tam citovanú judikatúru). 134 Okrem toho je potrebné konstatovat, ze výber referencného roku je z hladiska výpoctu maximálnej hranice 10 % obratu, ktorá nesmie byt prekrocená, neutrálny, pretoze s ohladom na císelné údaje poskytnuté v napadnutom rozhodnutí, ktoré zalobkyna nespochybnuje, suma ulozenej pokuty zostáva pod uvedenou maximálnou hranicou vo vztahu k obratu zalobkyne, a to tak pokial ide o rok 1991, ako aj o rok 2003. 135 Z toho vyplýva, ze siedmy odvolací dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci -- Tvrdenia úcastníkov konania 136 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze neulozenie pokuty CMDC nemozno vysvetlit inak, ako politickými dôvodmi, ktoré nemajú s právom Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze nic spolocné a ktorých cielom je bez priameho útoku na Zair (teraz Konzská republika) prostredníctvom CMZ, ktorá je v 100 % vlastníctve zairského státu, dosiahnut zrusenie zairského systému pridelovania tovaru. Túto tézu potvrdzujú viaceré skutocnosti, ako napríklad podmienky, za ktorých sa zacalo konanie vedúce k prijatiu rozhodnutia 93/82 v nadväznosti na staznosti zamerané na zairskú legislatívu a na zlyhanie urcitých rokovaní Spolocenstva so Zairom v rámci starého sporu týkajúceho sa výkladu kódexu Konferencie Spojených národov o obchode a rozvoji (UNCTAD). V rozhodnutí 92/262/EHS z 1. apríla 1992 týkajúcom sa konania na uplatnenie clánkov 85 a 86 Zmluvy EHS (IV/32.450 -- Francúzsko-západoafrické výbory majitelov lodí) [neoficiálny preklad] ([48]Ú. v. ES L 134, s. 1), ktoré bolo prijaté súcasne s rozhodnutím 93/82, Komisia takisto neulozila pokutu, pokial ide o africké dopravné linky. Vysokí predstavitelia tak na národnej úrovni, ako aj na úrovni Komisie mimochodom pred prijatím rozhodnutia 93/82 vyhlásili, ze právo hospodárskej sútaze nie je najlepsím prostriedkom riesenia otázky prepravy tovaru v Afrike, a ze ulozenie pokuty CMZ by mohlo znamenat politický problém. Zalobkyna napokon tvrdí, ze Komisia sa nemôze odvolávat na rozsudok CMB Súdu prvého stupna, kedze zalobný dôvod týkajúci sa zneuzitia právomoci bol v tom case hodnotený ako "úplne iný zalobný dôvod". Za týchto okolností bolo napadnuté rozhodnutie prijaté s iným cielom ako s tým, ktorý uvádzalo (rozsudok Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., [49]C-331/88, Zb. s. I-4023). 137 Komisia uvádza, ze v neulození pokuty CMDC nevidí nic, co by naznacovalo zneuzitie právomoci, a odkazuje na rozsudok CMB Súdu prvého stupna, ktorý rovnaký zalobný dôvod zamietol. Komisia zdôraznuje, ze tvrdenia zalobkyne v rámci tohto zalobného dôvodu sa týkajú skutocností, ktoré predchádzali prijatiu rozhodnutia 93/82 a v skutocnosti sa opät zameriavajú na spochybnenie dôvodnosti uvedeného rozhodnutia. V tejto súvislosti stojí za zmienku, ze zalobkyna sa ani nesnazila overit, ci konzská právna úpravu, ktorú chcelo podla jej tézy napadnuté rozhodnutie obíst, bola v case prijatia uvedeného rozhodnutia stále platná. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 138 Je namieste pripomenút, ze podla judikatúry je rozhodnutie poznacené zneuzitím právomoci iba vtedy, ak na základe objektívnych, presvedcivých a súhlasných indícií mozno predpokladat, ze bolo prijaté s výlucným alebo aspon rozhodujúcim zámerom dosiahnut iné ciele ako tie, na ktoré sa odvoláva (rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, [50]C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 99, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia, [51]T-143/89, Zb. s. II-917, bod 68). 139 Tiez je potrebné pripomenút, ze Súd prvého stupna v bode 238 rozsudku CMB zamietol argument zalozený na zneuzití právomoci. V tejto veci zalobkyna vôbec nepreukázala svoje tvrdenie, ze argument, o ktorom Súd prvého stupna rozhodol v rozsudku CMB, bol úplne iný, ako ten, ktorý teraz zalobkyna uplatnuje. Naopak, argumenty uvedené na podporu zalobného dôvodu uplatneného v tejto veci sa zdajú byt do velkej miery zhodné s argumentom, o ktorom Súd prvého stupna rozhodoval v roku 1993 a ktorý sa týkal rozhodnutia 92/262. V kazdom prípade, ako Súd prvého stupna konstatoval vyssie v rámci skúmania piateho zalobného dôvodu (pozri bod 96 vyssie), Komisia mala právo neulozit CMZ pokutu v rozhodnutí 93/82 vzhladom na to, ze jej obchodná a financná situácia sa v danom case lísila od situácie iných úcastníkov porusenia. A napokon, aj ked je pravda, ze vysetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia 93/82, Komisia zacala po zlyhaní urcitých diplomatických rokovaní, skutocnost, ze Spolocenstvo sa najprv bezúspesne vydalo touto cestou, nebola prekázkou výkonu právomoci Komisie v oblasti hospodárskej sútaze. 140 V kazdom prípade zo systematiky aj zo znenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze bolo prijaté ako kompenzácia zrusenia pokuty, ktorá bola zalobkyni pôvodne ulozená rozhodnutím 93/82 z dôvodu nou spáchaných porusení clánku 82 ES, rozsudkom CMB Súdneho dvora. Nezdá sa, ze by údajné dôvody prijatia napadnutého rozhodnutia uvádzané zalobkynou, ktoré sú zopakované vyssie v bode 136 a ktoré predchádzali prijatiu rozhodnutia 93/82, predstavovali skutocné dôvody jeho prijatia, takze neulozenie pokuty CMDC nepredstavuje zneuzitie právomoci. 141 Ôsmy zalobný dôvod musí byt preto zamietnutý ako nedôvodný, a teda zaloba musí byt zamietnutá ako celok. O trovách 142 Podla ustanovenia clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 3 prvého druhého pododseku uvedeného clánku Súd prvého stupna môze zaviazat aj úcastníka, ktorý mal vo veci plný úspech, na náhradu trov konania, ktoré vznikli druhému úcastníkovi a ktoré Súd prvého stupna uzná za spôsobené jeho úmyselným zavinením. 143 Iste, bolo rozhodnuté, ze Komisia neporusila zásadu primeranej lehoty (pozri body 39 az 47 vyssie). Treba vsak pripomenút, ze Komisii trvalo dlho, kým opätovne zacala správne konanie. Medzi rozsudkom CMB Súdneho dvora (zo 16. marca 2000) a OV 2003 (z 15. apríla 2003) totiz uplynulo priblizne 37 mesiacov, tzn. viac ako tri roky. Pritom, kedze Komisia opätovne nezacala konanie, pokial ide o konstatovanie porusení, vypracovanie OV 2003, co je dokument dlhý len 12 strán, nepredstavovalo vela práce. Bolo totiz treba vypracovat iba pasáz o predmete opätovného zacatia konania, dalej zhrnutie porusení, ktoré boli konstatované v rozhodnutí 93/82, ako boli potvrdené v rozsudku CMB Súdneho dvora a v rozsudku CMB Súdu prvého stupna, potom pasáz o spôsobe výpoctu pokuty a pododdiel týkajúci sa dodrzania premlcacích lehôt podla nariadenia c. 2988/74. Okrem toho treba pripomenút, ze toto omeskanie, ktoré nebolo presvedcivým spôsobom zdôvodnené a ktoré Komisiu priviedlo k tomu, ze z vlastnej iniciatívy znízila výsku pokuty o 150000 eur, t. j. priblizne o 4 % vo vztahu k sume stanovenej v napadnutom rozhodnutí, mozno Komisii pripísat v plnej miere. 144 Toto omeskanie bolo prícinou jednej casti zaloby zalobkyne, predovsetkým jej prvého zalobného dôvodu. 145 Spravodlivým posúdením okolností prípadu bude teda rozhodnutie, ze zalobca znása dve tretiny svojich vlastných trov konania a dve tretiny trov konania Komisie a Komisia znása tretinu svojich vlastných trov konania a tretinu trov konania zalobkyne. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Compagnie maritime belge SA znása dve tretiny svojich vlastných trov konania a dve tretiny trov konania Komisie a Komisia znása tretinu svojich vlastných trov konania a tretinu trov konania Compagnie maritime belge SA. Czúcz Cooke Labucka Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 1. júla 2008. Tajomník E. Coulon Predseda komory O. Czúcz __________________________________________________________________ ( [52]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXiAOrWZ/L96991-5388TMP.html#t-ECRT12008SKA.0700128201-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:171:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:034:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0024&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0395&locale=SK 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:171:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1974:319:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0213&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0278&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1986:378:TOC 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0120&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0067&locale=SK 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0005&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0177&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0224&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0234&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0308&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0172&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0358&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0028&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0475&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0178&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0239&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0188&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0338&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0251&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985C?0089&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0296&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0114&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0340&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0062&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0048&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0303&locale=SK 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0066&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0065&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0191&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0031&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0142&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:134:TOC 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0331&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0407&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0143&locale=SK 52. file:///tmp/lynxXXXXiAOrWZ/L96991-5388TMP.html#c-ECRT12008SKA.0700128201-E0001