ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) z 10. apríla 2008 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Smernica 2001/81/ES -- Vnútrostátne opatrenie stanovujúce systém obchodovania s emisiami pre oxidy dusíka -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom -- Prípustnost -- Zvýhodnenie -- Neexistencia selektívnej povahy opatrenia" Vo veci T-233/04, Holandské královstvo, v zastúpení: H. Sevenster, J. van Bakel a M. de Grave, splnomocnení zástupcovia, zalobca, ktorého v konaní podporuje: Spolková republika Nemecko, v zastúpení: W.-D. Plessing a M. Lumma, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: H. van Vliet a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je zrusenie rozhodnutia Komisie K(2003) 1761 v konecnom znení z 24. júna 2003 o státnej pomoci N 35/2003 týkajúceho sa systému obchodovania s emisiami pre oxidy dusíka oznámeného Holandským královstvom, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata rozsírená komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. E. Martins Ribeiro, F. Dehousse, D. Sváby a K. Jürimäe, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 5. decembra 2006, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 6 ES stanovuje: "Poziadavky ochrany zivotného prostredia musia byt zaclenené do vymedzenia a uskutocnovania politík Spolocenstva a cinností uvedených v clánku 3, a to predovsetkým s ohladom na podporu trvalo udrzatelného rozvoja." 2 Clánok 87 ES stanovuje: "1. Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. ... 3. Za zlucitelné so spolocným trhom mozno povazovat: a) pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou zivotnou úrovnou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanostou; b) pomoc na podporu vykonávania dôlezitého projektu spolocného európskeho záujmu alebo na nápravu váznej poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu; c) pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom; d) pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedicstva, ak takáto pomoc neovplyvnuje podmienky obchodovania a hospodárskej sútaze v Spolocenstve v rozsahu, ktorý odporuje spolocným záujmom; e) iné druhy pomoci, ako ich vymedzia rozhodnutia Rady prijaté kvalifikovanou väcsinou na návrh Komisie." 3 Z pravidiel Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia ([2]Ú. v. ES C 37, 2001, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 76) vyplýva: "69. Clenské státy a Spolocenstvo, ako zmluvné strany protokolu, chcú dosiahnut znízenie emisií skleníkových plynov spolocnou a koordinovanou politikou a opatreniami vrátane ekonomických nástrojov a tiez nástrojmi ustanovenými priamo v Kjótskom protokole, menovite medzinárodným obchodom s emisiami, spolocnou implementáciou a mechanizmom cistého rozvoja. 70. Ak v tejto oblasti nejestvujú predpisy Spolocenstva a bez toho, aby bolo príslusné právo Komisie iniciatívne navrhovat také predpisy, môze kazdý clenský stát formulovat svoju politiku, opatrenia a nástroje, ktoré chce prijat na dosiahnutie cielov ustanovených podla Kjótskeho protokolu. 71. Podla názoru Komisie by niektoré prostriedky prijaté clenskými státmi na dosiahnutie cielov protokolu mohli predstavovat státnu pomoc, ale este je stále priskoro na ustanovenie podmienok pre schvalovanie kazdej takej pomoci." 4 Podla odôvodnenia c. 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre urcité látky znecistujúce ovzdusie ([3]Ú. v. ES L 309, s. 22; Mim. vyd. 15/006, s. 320): "Súbor národných stropov pre emisie oxidu siricitého, oxidov dusíka, prchavých organických zlúcenín a amoniaku kazdého clenského státu je nákladovo efektívnym spôsobom na dosiahnutie predbezných environmentálnych cielov. Tieto emisné stropy umoznia Spolocenstvu a clenským státom flexibilitu pri rozhodovaní o tom, ako ich dodrzat." 5 Clánok 4 smernice 2001/81 pod názvom "Národné emisné stropy" stanovuje: "1. Najneskôr do roku 2010 obmedzia clenské státy svoje rocné národné emisie znecistujúcich látok oxidu siricitého (SO2 ), oxidov dusíka (NOx ), prchavých organických zlúcenín (POZ) a amoniaku (NH3 ) na mnozstvá neprevysujúce emisné stropy uvedené v prílohe I, berúc do úvahy vsetky úpravy uvedené v opatreniach spolocenstva prijatých na základe správ uvedených v clánku 9." 6 Pre Holandské královstvo stanovuje príloha I smernice 2001/81 emisný strop oxidov dusíka (NOx ), ktorý sa má dosiahnut do roku 2010, na 260 kiloton. 7 Clenské státy mali prijat do 27. novembra 2002 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2001/81 a bezodkladne o tom informovat Komisiu. Skutkové okolnosti 8 Listom z 23. januára 2003 holandské orgány podla clánku 88 ods. 3 ES oznámili Komisii systém obchodovania s emisiami pre NOx (dalej len "dotknuté opatrenie"). Od Komisie ziadali prijatie rozhodnutia konstatujúceho neexistenciu pomoci v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([4]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). 9 Dna 24. júna 2003 Komisia prijala rozhodnutie K(2003) 1761 v konecnom znení o státnej pomoci N 35/2003 týkajúce sa dotknutého opatrenia (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 10 V napadnutom rozhodnutí Komisia opisuje predovsetkým dotknuté opatrenie v jeho bode 1. V rámci holandského národného emisného stropu NOx definovaného smernicou 2001/81 stanovili holandské orgány ciel 55 kiloton emisií NOx v roku 2010 pre velké priemyselné zariadenia, teda priblizne 250 podnikov. 11 Pokial ide o fungovanie tohto systému, Komisia v bode 1.2 napadnutého rozhodnutia vysvetluje, ze vnútrostátny zákon stanovuje pre kazdé priemyselné zariadenie normy týkajúce sa emisií NOx, ktoré je potrebné dodrzat. Podnik musí dodrziavat takto predpísané emisné normy bud prijatím opatrení na znízenie emisií NOx vo vlastnom zariadení, alebo kúpou emisných práv patriacich iným podnikom prípadne kombináciou týchto dvoch mozností. Znízenia emisií vo forme kreditov NOx navrhujú na výmennom trhu obchodovania s emisiami zariadenia, ktorých emisie sú nizsie ako emisná norma. 12 Celkové rocné emisie NOx zariadenia upravené prípadnými predanými alebo kúpenými kreditmi NOx musia zodpovedat úrovni emisií schválenej pre toto zariadenie. Schválené rocné emisie -- v absolútnych císlach -- sú vypocítané v závislosti od relatívnej emisnej normy a mnozstva energie pouzitej týmto zariadením. 13 Na konci kazdého roka holandské orgány skúmajú, ci zariadenia dodrzali predpísané emisné normy. Kredity NOx môzu byt kazdý rok kúpené, usetrené alebo pozicané na budúce obdobia. Ak zariadenie prekrocí predpísanú emisnú normu, musí kompenzovat prekrocenie nasledujúci rok. Okrem toho toto prekrocenie, ktoré má byt kompenzované, sa zvysuje o 25 % na úcely odradenia od akéhokolvek prekrocenia. Ak zariadenie nedodrziava svoje emisné normy, holandské orgány mu ulozia úcinnú, primeranú a odrádzajúcu pokutu. 14 Nakoniec v rámci dotknutého opatrenia podniky nesmú nadobudnút emisné práva na to, aby mohli vyrábat. Musia iba dodrziavat emisné normy. 15 V bode 1.3 napadnutého rozhodnutia Komisia opisuje metódu výpoctu emisnej normy, dalej v jeho bode 1.4 rozdiely existujúce medzi systémom "cap-and-trade" a systémom "dynamic cap", typu dotknutého opatrenia. Vysvetluje, ze podla holandských orgánov sa dotknuté opatrenie odlisuje od iného variantu systémov obchodovatelných práv, systému "cap-and-trade", v ktorom sú emisné kvóty pridelené podnikom. Nové podniky alebo podniky, ktoré chcú rozsírit svoje cinnosti, musia najskôr nadobudnút nevyhnutné mnozstvo kvót. V rámci dotknutého opatrenia tieto podniky nemajú túto povinnost, ale musia iba dodrziavat svoje emisné normy, ktoré závisia od ich spotreby energie a sú upravené v závislosti od tejto spotreby. 16 V bodoch 1.5 a 1.6 napadnutého rozhodnutia Komisia dalej spresnuje, ze dotknuté opatrenie sa uplatní na vsetky priemyselné podniky, ktoré majú výkonnost vyssiu ako 20 tepelných megawattov (MWt) paralelne s právnou úpravou Spolocenstva. Holandské orgány budú aj nadalej uplatnovat hranicné hodnoty emisií stanovené rôznymi úcinnými smernicami Spolocenstva. 17 V rámci svojho posúdenia dotknutého opatrenia (bod 3 napadnutého rozhodnutia) Komisia predovsetkým poukazuje na rozhodovaciu prax týkajúcu sa systémov obchodovania s emisiami a rozlisuje tieto dva druhy systémov: "1. systémy, v ktorých sa obchodovatelné emisné povolenia alebo povolenia na znecistovanie povazujú za nehmotné aktíva predstavujúce obchodnú hodnotu, ktorú stát mohol tiez predat alebo ponúknut na predaj, co má za následok uslý zisk (alebo stratu príjmov státu), takze ide o státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 Zmluvy ES; 2. systémy, v ktorých sa obchodovatelné emisné povolenia alebo povolenia na znecistovanie povazujú za úradný dôkaz toho, ze urcitá produkcia emisií nemôze byt predaná alebo priznaná drzitelovi povolenia, takze tu nie je uslý zisk -- a teda ziadny príjem dotknutého státu -- co v sebe zahrna neexistenciu státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 Zmluvy ES." 18 Komisia dalej vysvetluje dôvody, ktoré ju viedli k záveru o existencii státnej pomoci v prípade dotknutého opatrenia, a to v podstate bezplatnému priznaniu zo strany státu kreditov NOx osobitnej skupine podnikov, ktoré obchodujú v clenských státoch. Podla napadnutého rozhodnutia holandské orgány mali moznost predat alebo priznat emisné práva. Bezplatným ponúknutím kreditov NOx ako nehmotných aktív by clenský stát prisiel o zisk. Komisia z toho vyvodzuje, ze tento systém obsahuje zdroje státu v zmysle clánku 87 ods. 1 Zmluvy ES. Posilnenie postavenia dotknutých podnikov zasahuje obchod medzi clenskými státmi. 19 Nakoniec v bode 3.3 napadnutého rozhodnutia Komisia skúma zlucitelnost dotknutého opatrenia so spolocným trhom. 20 Na záver v bode 4 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatuje, ze dotknuté opatrenie obsahuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 Zmluvy ES a doplna, ze táto pomoc je zlucitelná so spolocným trhom v súlade s clánkom 87 ods. 3 Zmluvy ES a clánkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP). Komisia vyzýva holandské orgány, aby jej výrocne oznámili správu týkajúcu sa uplatnenia dotknutého opatrenia a vopred oznámili akékolvek prispôsobenie podmienok, za ktorých je pomoc priznaná. Konanie 21 Holandské královstvo návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 5. septembra 2003 podalo proti napadnutému rozhodnutiu zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie (vec C-388/03). 22 Uznesením zo 17. februára 2004 predseda Súdneho dvora pripustil vstup Spolkovej republiky Nemecko ako vedlajsieho úcastníka konania do tohto konania na podporu Holandského královstva. 23 Uznesením z 8. júna 2004 Súdny dvor postúpil vec Súdu prvého stupna podla rozhodnutia Rady 2004/407/ES, Euratom z 26. apríla 2004, ktorým sa menia a doplnajú clánky 51 a 54 protokolu o statúte Súdneho dvora ([5]Ú. v. EÚ L 132, s. 5; Mim. vyd. 01/005, s. 85). 24 Listom z 13. decembra 2004 Súd prvého stupna vyzval Holandské královstvo a Spolkovú republiku Nemecko na predlozenie svojich pripomienok k záverom, ktoré vyplývajú z uznesenia Súdneho dvora z 28. januára 2004, Holandsko/Komisia ([6]C-164/02, Zb. s. I-1177) vo veci prípustnosti tejto zaloby. Tieto státy podali svoje pripomienky 14. a 12. januára 2005. Návrhy úcastníkov konania 25 Holandské královstvo podporované Spolkovou republikou Nemecko navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v nom Komisia domnieva, ze dotknuté opatrenie obsahuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 26 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- v prvom rade vyhlásil zalobu za neprípustnú alebo subsidiárne zamietol zalobu, -- zaviazal Holandské královstvo na náhradu trov konania. O prípustnosti Tvrdenia úcastníkov konania 27 Bez toho, aby vzniesla námietku neprípustnosti, sa Komisia pýta, ci je predmetná zaloba prípustná. Uvádza, ze napadnuté rozhodnutie je schvalovacím rozhodnutím, ktoré nevytvára právne úcinky spôsobilé zasiahnut záujmy Holandského královstva. Toto rozhodnutie preto nemôze zmenit jeho právnu situáciu ani sa ho dotýkat. Podla judikatúry proti napadnutému rozhodnutiu nie je preto mozné podat zalobu. 28 Komisia v tejto súvislosti odkazuje na uznesenie Súdneho dvora z 27. novembra 2001, Portugalsko/Komisia ([7]C-208/99, Zb. s. I-9183), ako aj na rozsudky Súdneho dvora z 18. júna 2002, Nemecko/Komisia ([8]C-242/00, Zb. s. I-5603) a Súdu prvého stupna z 30. januára 2002, Nuove Industrie Molisane/Komisia ([9]T-212/00, Zb. s. II-347). Táto judikatúra bola nedávno potvrdená uznesením Holandsko/Komisia, uz citovaným v bode 24 vyssie, v podobnej veci. 29 Komisia sa domnieva, ze Holandské královstvo má velmi sirokú koncepciu pojmu prípustnosti. Nestací poukázat na moznost, ze budúce záujmy môzu byt dotknuté. Podla Komisie zaloba o neplatnost je prípustná iba vtedy, ak spochybnované rozhodnutie má negatívny a konkretizovaný vplyv na skutocné a existujúce záujmy. O taký prípad vsak v tejto veci nejde. Skutocnost, ze tretie osoby môzu jedného dna v rámci vnútrostátnych konaní poukázat na napadnuté rozhodnutie na úcely tvrdenia, ze systémy porovnatelné s dotknutým opatrením predstavujú státnu pomoc, neznamená, ze napadnuté rozhodnutie negatívne a zásadne mení situáciu Holandského královstva. 30 Komisia sa okrem toho domnieva, ze clánok 230 ES treba vykladat vo svetle clánku 233 ES. Moznost podat zalobu podla clánku 230 ES sa musí obmedzit na situácie, v ktorých je v prípade zrusenia napadnutého rozhodnutia institúcia povinná prijat urcité vykonávacie opatrenia rozsudku, ktoré by úcinne a konkrétne zmenili právnu situáciu Holandského královstva. V predmetnej veci vsak Komisia nemá v prípade zrusenia prijat ziadny akt, ktorý by zmenil právnu situáciu Holandského královstva. 31 Podla Holandského královstva je jeho zaloba prípustná. Tvrdí, ze stací, aby napadnuté opatrenie malo právne úcinky spôsobilé zasiahnut záujmy clenských státov na to, aby ich zaloby, ktoré podajú, boli prípustné. Nevyzaduje sa preto, aby holandské záujmy boli skutocne dotknuté v okamihu podania zaloby. Zaloba môze byt podaná s prihliadnutím na budúce a potenciálne právne úcinky. 32 Holandské královstvo pripomína, ze povazovanie za státnu pomoc spôsobuje uplatnenie clánkov 17 az 19 nariadenia c. 659/1999. Komisia by preto mohla v budúcnosti ulozit vsetky potrebné opatrenia, co predstavuje riziko pre kontinuitu a právnu istotu dotknutého opatrenia. Navyse zmeny tohto opatrenia musia byt oznámené Komisii a Holandské královstvo má povinnost výrocne vypracovat správu o vykonaní. Rovnako Spolková republika Nemecko tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie má právne úcinky vo vztahu k Holandskému královstvu, kedze uplatnuje na dotknuté opatrenia základné ustanovenia a procesné ustanovenia práva Spolocenstva o státnej pomoci. 33 Okrem toho Holandské královstvo tvrdí, ze údajná pomoc priznaná v rámci dotknutého opatrenia môze odôvodnit rozhodnutie o nezlucitelnosti novej pomoci podla kumulatívnych pravidiel upravených v pravidlách prijatých Komisiou. Napadnuté rozhodnutie predstavuje tiez precedens, ktorý by v budúcnosti nútil clenské státy oznámit Komisii porovnatelné systémy. Tretie osoby by okrem toho mohli poukázat na napadnuté rozhodnutie pred vnútrostátnymi súdmi. 34 Pokial ide o poucenia, ktoré by bolo mozné vyvodit z uznesenia Holandsko/Komisia, uz citovaného v bode 24 vyssie, Holandské královstvo podporované Spolkovou republikou Nemecko osobitne tvrdí, ze jeho zaloba smerovala v rámci uvedenej veci k zruseniu tvrdenia obsiahnutého v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Naopak v predmetnej veci zaloba smeruje proti výroku napadnutého rozhodnutia a nie proti jednému z jeho dôvodov. 35 Holandské královstvo podporované Spolkovou republikou Nemecko uvádza, ze od Komisie ziadalo prijatie rozhodnutia, ktoré potvrdzuje, ze dotknuté opatrenie nepredstavuje státnu pomoc. Ak teda Komisia dospela k záveru o existencii takejto pomoci, zamietla v tomto zmysle jeho ziadost. Podla Spolkovej republiky Nemecko to rovnako odlisuje predmetný prípad od prípadu vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie Holandsko/Komisia, uz citované v bode 24 vyssie. 36 Nakoniec podla Holandského královstva vykonávacie opatrenia upravené v clánku 233 ES nepatria medzi podmienky prípustnosti zaloby o neplatnost. Navyse Komisia môze po zrusení napadnutého rozhodnutia prijat nové rozhodnutie konstatujúce neexistenciu státnej pomoci. Posúdenie Súdom prvého stupna 37 Clánok 230 ES jasne rozlisuje na jednej strane medzi právom institúcií Spolocenstva a clenských státov na podanie zaloby o neplatnost a právom fyzických osôb a právnických osôb na druhej strane, pricom druhý odsek tohto clánku dáva najmä kazdému clenskému státu právo napadnút zalobou o neplatnost zákonnost rozhodnutí Komisie bez toho, aby bol výkon tohto práva podmienený odôvodnením záujmu na konaní. Preto na to, aby bola zaloba clenského státu prípustná, nemusí tento preukázat, ze akt Komisie, ktorý napáda, má vo vztahu k nemu právne úcinky. No na to, aby akt Komisie mohol byt predmetom zaloby o neplatnost, je potrebné, aby jeho úcelom bolo vytvorenie právnych úcinkov (pozri uznesenie Portugalsko/Komisia, uz citované v bode 28 vyssie, body 22 az 24 a citovanú judikatúru). 38 V predmetnej veci v nadväznosti na oznámenie Holandským královstvom dotknutého opatrenia a na jeho ziadost, aby bolo dotknuté opatrenie vyhlásené ako nepredstavujúce státnu pomoc podla clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, Komisia v napadnutom rozhodnutí vyhlasuje, ze tento systém obsahuje státnu pomoc, ktorá je zlucitelná so spolocným trhom. 39 Predovsetkým treba uviest, ze za podobných podmienok Súdny dvor povazoval za prípustnú zalobu clenského státu (rozsudok Súdneho dvora z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, [10]C-241/94, Zb. s. I-4551). V tejto súvislosti hoci je pravda, ze Komisia nespochybnila v tejto veci prípustnost zaloby, treba zdôraznit, ze neprípustnost je prekázkou konania z dôvodu verejného záujmu, ktorú môze súd Spolocenstva kedykolvek preskúmat z úradnej moci. Neexistencia spochybnenia prípustnosti zaloby v tejto veci zo strany Komisie preto neznamená, ze Súdny dvor nemôze tento bod preskúmat. 40 Dalej v rozpore s kontextom rozsudku Nemecko/Komisia, uz citovaným v bode 28 vyssie, na ktorý poukázala Komisia, táto institúcia nevyhovela ziadosti Holandského královstva, ked posudzovala dotknuté opatrenie o státnej pomoci. 41 Toto posúdenie umoznilo Komisii preskúmat v rámci napadnutého rozhodnutia zlucitelnost dotknutého opatrenia so spolocným trhom. Za následok má okrem iného uplatnenie postupu upraveného pre existujúce schémy pomoci nariadením c. 659/1999 a najmä jeho clánkami 17 az 19 a clánkom 21, ktorý ukladá clenskému státu povinnost oznámit výrocnú správu o vsetkých existujúcich schémach pomoci. Toto posúdenie státnej pomoci môze mat tiez vplyv na priznanie novej pomoci podla pravidiel týkajúcich sa kumulácie pomoci rôzneho pôvodu, upravených najmä bodom 74 pravidiel Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia. 42 Z uvedeného vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie má urcitým spôsobom záväzné právne úcinky. Zaloba Holandského královstva je preto prípustná. 43 Tento záver nevyvracia ani citovaná judikatúra ani tvrdenia uvedené Komisiou. 44 V rozpore s okolnostami uvedenými v rozsudku Súdu prvého stupna zo 17. septembra 1992, NBV a NVB/Komisia ([11]T-138/89, Zb. s. II-2181), má napadnuté rozhodnutie právne úcinky, ktoré sa dotýkajú Holandského královstva (pozri bod 42 vyssie). Jeho právne postavenie vzhladom na clánok 230 ES nie je okrem iného porovnatelné (pozri bod 37 vyssie) s postavením zalobcu v tejto veci, ktorý je podnikom, ktorý musí odôvodnit záujem na konaní (pozri bod 37 vyssie). 45 Navyse ak vo svojom uznesení Portugalsko/Komisia, uz citovanom v bode 28 vyssie, Súdny dvor vyhlásil zalobu za prípustnú, vychádzal zo skutocnosti, ze Portugalská republika ziadala zrusenie napadnutých rozhodnutí iba v rozsahu, v akom bola ich adresátom, teda urcenie, ktoré Súdny dvor povazoval za nadbytocné a bez akéhokolvek autonómneho právneho úcinku (body 25 a 28). V predmetnej veci Holandské královstvo spochybnuje posúdenie státnej pomoci, ktoré nemôze byt povazované za nadbytocné a bez autonómneho právneho úcinku. 46 V rozsudku Nuove Industrie Molisane/Komisia, uz citovanom v bode 28 vyssie, Súd prvého stupna zamietol zalobu ako neprípustnú pre nedostatok záujmu na konaní po tom, co dospel k záveru, ze zalobca nespochybnil výrok rozhodnutia a preskúmal, ci posúdenie, ktoré spochybnoval, malo záväzné právne úcinky spôsobilé dotknút sa jeho záujmov (body 34 a 38). V predmetnej veci na jednej strane Holandské královstvo nemá preukázat záujem na konaní (pozri bod 37 vyssie) a na druhej strane spochybnuje výrok napadnutého rozhodnutia, v ktorom je uvedené posúdenie státnej pomoci, ktoré spochybnuje. 47 Pokial ide o tento posledný bod, predmetný prípad musí byt tiez odlísený od prípadu, ktorý viedol k vydaniu uznesenia Holandsko/Komisia, uz citovaného v bode 24 vyssie. V tejto veci totiz Holandské královstvo ziadalo vo svojej zalobe zrusenie dotknutého rozhodnutia "v rozsahu, v akom v nom Komisia dospela k záveru, ze príspevky schválené prístavným orgánom... predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES" (bod 9). Tento záver nie je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia. 48 Nakoniec pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého výklad clánku 230 ES v spojení s clánkom 233 ES pripústal zalobu podla clánku 230 ES iba v prípade, ak vykonávacie opatrenia upravené clánkom 233 ES musia byt prijaté, je nutné konstatovat, ze tento výklad nevyplýva zo systematiky Zmluvy. Clánok 233 ES ukladá institúcii alebo institúciám, ktorých akt bol vyhlásený za neplatný alebo ktorých necinnost bola vyhlásená za odporujúcu tejto Zmluve, urobit nevyhnutné opatrenia, aby vyhoveli rozsudku Súdneho dvora. Tento clánok má teda jasne zabezpecit vykonanie rozsudkov, ktoré zrusili akt na základe clánku 230 ES. Naopak clánok 230 ES nijako neviaze svoje uplatnenie s uplatnením clánku 233 ES. Neukladá ako podmienku podania zaloby, ze opatrenia môzu byt prijaté institúciou, od ktorej pochádza napadnutý akt v prípade jeho zrusenia. 49 Za týchto podmienok musí byt zaloba vyhlásená za prípustnú. O veci samej 50 Holandské královstvo uvádza dva zalobné dôvody zalozené na porusení na jednej strane clánku 87 ES a na druhej strane povinnosti odôvodnenia. 51 Pokial ide o prvý zalobný dôvod, Holandské královstvo podporované Spolkovou republikou Nemecko tvrdí, ze dotknuté opatrenie nepredstavuje zvýhodnenie financované prostredníctvom státnych prostriedkov a subsidiárne ze podmienka selektivity nie je splnená. O neexistencii zvýhodnenia financovaného prostredníctvom státnych prostriedkov Tvrdenia úcastníkov konania 52 Holandské královstvo sa domnieva, ze odôvodnenie Komisie je nesprávne, pretoze je zalozené na priznaní emisných práv, zatial co v skutocnosti základom dotknutého opatrenia je ulozenie environmentálnej normy zákonného pôvodu. Táto jednotná norma sa uplatní na vsetky priemyselné podniky, ktorých celkový výkon prekracuje 20 MWt. Pre podniky predstavuje zátaz a nie zvýhodnenie. Charakteristika systému je taká, ze podniky si môzu zvolit spôsob, akým splnia normu, znízením svojich vlastných emisií alebo kúpou kreditov na emisie uvolnených inými podnikmi. Komisia nesprávne vychádza zo zásady, ze kredity na emisie vytvárajú holandské orgány. Kedze tieto orgány nepriznávajú podla Holandského královstva ziadne emisné práva, nemôzu pridelovat alebo predávat takéto práva. 53 Holandské královstvo v tejto súvislosti pripomína, ze o státnej pomoci mozno hovorit iba v prípade prevodu státnych prostriedkov. Na podporu tohto tvrdenia cituje viacero rozsudkov, vrátane rozsudku Súdneho dvora z 13. marca 2001, PreussenElektra ([12]C-379/98, Zb. s. I-2099), v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze povinnost kúpy ulozená zákonom a rozdelenie financných nákladov medzi súkromné podniky, ktoré z toho vyplýva, nespôsobuje ziadny priamy alebo nepriamy prevod státnych prostriedkov. Podla jeho názoru je dotknuté opatrenie analogické opatreniu skúmanému v tejto veci. 54 Okrem toho Holandské královstvo vysvetluje, ze dotknuté opatrenie nie je porovnatelné s dánskymi alebo britskými systémami, v ktorých práva, ktorých pocet je vopred stanovený, sú orgánmi rozdelované bezplatne. V ich prípade je pridelenie alebo predaj nepopieratelne predstavitelnou alternatívou. Dotknuté opatrenie predstavuje viac podobnosti s belgickým systémom, v ktorom obchodovatelné emisné povolenie alebo povolenie na znecistovanie nemá ziadnu hodnotu pre svojho drzitela v jeho vztahu so státom a slúzi iba ako dôkaz o urcitej výrobe alebo emisiách. V kazdom prípade sa Holandské královstvo domnieva, ze pokusy Komisie na zatriedenie dotknutého opatrenia do jednej z kategórií, ktoré sama vytvorila, iba narusí diskusiu. 55 Nakoniec Holandské královstvo popiera výklad, ktorý podáva Komisia o pravidlách Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia, podla ktorých sa vydanie emisného povolenia povazuje v niektorých prípadoch za státnu pomoc. Popiera tiez skutocnost, ze smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spolocenstve, a ktorou sa mení a doplna smernica Rady 96/61/ES ([13]Ú. v. ES L 275, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631), opakovane zdôraznuje, ze clánok 87 ES sa uplatnuje na pridelenie emisných práv. 56 Spolková republika Nemecko poukazuje na neexistenciu zvýhodnenia pre podniky. Aj za predpokladu, ze ide v predmetnej veci o pridelenie emisných práv, tieto predstavujú iba konkretizáciu povinnosti dodrziavat stanovený emisný strop. Situácia podnikov je poskodená vo vztahu k predchádzajúcej situácii. Okrem iného podniky môzu podla jej názoru získat obchodovatelné práva iba vdaka svojej vlastnej snahe znízit svoje emisie. Toto hospodárske zvýhodnenie nemôze byt pripísané clenskému státu. Komisia by sa okrem toho zmýlila uplatnením kritéria zrieknutia sa státnych príjmov v predmetnej veci, kedze toto kritérium je neprimerané na pochopenie bezplatného pridelenia emisných práv v práve pomoci. Toto predstavuje výsledok práva clenských státov rozhodnút slobodne o zavedení nákladov a nemôze byt spájané vzhladom na právo pomoci so scudzením majetku zo strany verejnej moci. Zásada súkromného investora za bezných podmienok trhu nie je uplatnitelná, kedze stát ponúka hospodárskym subjektom záväzný rámec bez toho, aby sa sám zúcastnil trhu. 57 Komisia sa domnieva, ze dotknuté opatrenie obsahuje státnu pomoc, pretoze kazdý rok sú emisné práva bezplatne poskytnuté Holandským královstvom k dispozícii dotknutým podnikom. Stát tak vytvára obchodovatelné nehmotné aktíva, ktoré bezplatne ponúka uvedeným podnikom, zmiernením nákladov, ktoré by za bezných okolností zatazili ich rozpocet. 58 Hodnota týchto emisných práv sa týka najmä skutocnosti, ze podnik, ktorý má v úmysle prekrocit svoju emisnú normu, sa môze kúpou potrebných práv vyhnút tomu, ze mu holandské orgány udelia pokutu. Tieto práva sú obchodovatelné uz na zaciatku roka, takze podnik, ktorý má problém s pokladnicou, ich môze predat. Podla Komisie Holandské královstvo nepopiera hospodársku hodnotu týchto emisných práv. 59 Komisia uvádza, ze v predmetnej veci existuje prevod státnych prostriedkov vo forme straty státnych prostriedkov. Holandské královstvo sa zaoberalo iba druhou etapou systému, v priebehu ktorej podniky obchodujú medzi sebou s emisnými povoleniami. Státna pomoc je napriek tomu priznaná v priebehu prvej etapy, pocas ktorej Holandské královstvo bezplatne priznáva dotknutým podnikom emisné povolenia, ktoré môzu neskôr predat. Skutocnost, ze holandské orgány vytvárajú obchodovatelné práva a následne ich bezplatne priznávajú týmto podnikom namiesto toho, aby im ich predali, spôsobuje stratu príjmov pre stát. 60 Komisia tvrdí, ze Holandské královstvo môze inak organizovat svoj systém a predávat kazdý rok emisné práva. Aj v systéme zvolenom holandskými orgánmi môzu tieto odkúpit od podnikov, ktorých emisie sú nizsie ako norma, nepouzité emisné práva. Stát môze potom predat tieto práva v trhovej hodnote podnikom, ktoré ich potrebujú. Výsledok by bol porovnatelný z hladiska úcinkov na zivotné prostredie, ale boli by to práve holandské orgány, ktoré by prijímali takmer celú cenu nepouzitých kreditov. V rámci dotknutého opatrenia by to boli naopak podniky, ktoré by vlastnili a predávali kredity NOx a ktoré by prijímali celú trhovú cenu. 61 Pokial ide o porovnanie dotknutého opatrenia s dánskymi a britskými systémami, Komisia tvrdí, ze dôvodom rozdielu medzi dotknutým opatrením, kde uz nejde o prevod státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a týmito dvoma inými systémami nie je to, ze dotknuté opatrenie nestanovuje vopred presné mnozstvo emisných práv, ktorými disponuje urcitý podnik. 62 Dotknuté opatrenie nie je porovnatelné s belgickým systémom a judikatúra PreussenElektra, uz citovaná v bode 53 vyssie, sa neuplatnuje na predmetný prípad. Posúdenie Súdom prvého stupna 63 Podla ustálenej judikatúry kvalifikácia pomoci vyzaduje, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v clánku 87 ods. 1 ES. Toto ustanovenie povazuje za státnu pomoc v zásade nezlucitelnú so spolocným trhom pomoc poskytovanú státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi (pozri rozsudok Súdneho dvora z 20. novembra 2003, GEMO, [14]C-126/01, Zb. s. I-13769, body 21 a 22 a citovanú judikatúru). 64 Na to, aby zvýhodnenie mohlo byt povazované za pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, musí byt na jednej strane priznané priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a na druhej strane musí byt pripísatelné státu (rozsudok GEMO, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 24). 65 Pojem pomoci môze pokrývat nielen kladné plnenia ako dotácie, pôzicky alebo úcast na základnom imaní podnikov, ale tiez zásahy, ktoré v rozlicných formách zmiernujú náklady, ktoré bezne zatazujú rozpocet podniku a ktoré takto, aj ked nie sú dotáciou v presnom zmysle slova, majú rovnaký charakter a majú právne úcinky (pozri rozsudok GEMO, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 28 a citovanú judikatúru). 66 Z toho vyplýva, ze státnu pomoc môze predstavovat opatrenie priznávajúce niektorým podnikom zvýhodnenie zahrnajúce dodatocné náklady pre orgány verejnej moci vo forme úcinného upustenia od verejných pohladávok, oslobodenia od povinnosti zaplatenia pokút alebo iných penazných sankcií (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 1999, Piaggio, [15]C-295/97, Zb. s. I-3735, body 42 a 43). 67 Vo svetle týchto zásad treba preskúmat, ci dotknuté opatrenie priznáva svojim adresátom financné zvýhodnenie prostredníctvom státnych prostriedkov. 68 Holandské královstvo uvádza, ze nepriznáva emisné práva dotknutým podnikom. 69 V tejto súvislosti je nutné konstatovat, ze v rozpore s inými systémami nie je dotknuté opatrenie zalozené na emisných právach priznaných priamo státom. Komisia to inak sama priznáva v bode 3.2 prvom odseku napadnutého rozhodnutia. 70 Napriek tomu hoci je pravda, ze Holandské královstvo nepriznáva priamo emisné práva dotknutým podnikom, nestanovuje im ani emisnú normu, ktorú musia dodrziavat. Oprávnuje podniky, ktoré jej podliehajú, na obchodovanie medzi sebou s emisnými právami, ktoré pochádzajú nepriamo z tejto normy, v rámci stropu uplatnitelného na kazdý z týchto podnikov. Tým, ze umoznuje obchodovanie s týmito právami, im Holandské královstvo zveruje trhovú hodnotu. Kazdý podnik, na ktorý sa vztahuje tento rezim, ich môze kedykolvek predat. 71 V tejto súvislosti Holandské královstvo vo svojej odpovedi na otázky polozené Súdom prvého stupna spresnilo, ze kazdý drzitel emisného povolenia mal úcet v registri emisií NOx a mohol predat vsetky práva vztahujúce sa na roky, pre ktoré bola norma stanovená vrátane budúcich rokov. Z toho vyplýva, ze vsetky práva sú obchodovatelné a nielen kredity uvolnené na konci roka podnikmi, ktoré mali menej emisií NOx ako stanovená norma, kedze tieto kredity predstavujú kladný rozdiel medzi schválenou emisiou NOx a potvrdenou emisiou NOx. 72 Nepochybne, ako to tvrdí Holandské královstvo, emisné kredity, ktoré prípadne uvolnia niektoré podniky na konci roka, budú v zásade plodom a dôkazom ich snazenia. Napriek tomu pri neexistencii moznosti upravenej v systéme obchodovat s kreditmi by boli bez trhovej hodnoty. Podniky by tak nemohli pri ich predaji získat spät aspon ciastocne náklady vynalozené na znízenie svojich emisií NOx. 73 Pokial ide o podniky, ktorých emisie NOx prekracovali stanovenú emisnú normu a ktorých zostatok je tak na konci roka záporný, dotknuté opatrenie im dáva moznost vyhnút sa pokute kúpou emisných práv od tých podnikov, ktoré uvolnili nadbytok. 74 Z toho vyplýva, ze obchodovatelnost emisných práv upravená v rámci dotknutého opatrenia predstavuje zvýhodnenie pre podniky, na ktoré sa vztahuje stanovená emisná norma NOx. 75 Okrem toho zavedením rezimu upravujúceho moznost obchodovat s emisnými právami NOx na trhu im Holandské královstvo zverilo povahu nehmotných aktív, ktoré dotknuté podniky môzu volne predat, aj ked sú viazané na maximálny strop uplatnitelný na sledovaný podnik. Tieto aktíva boli bezplatne dané k dispozícii dotknutým podnikom, hoci mohli byt predané alebo dané na drazbu. Holandské královstvo sa tým vzdalo státnych prostriedkov. 76 V tejto súvislosti Holandské královstvo nesprávne poukazuje na podobnost dotknutého opatrenia s belgickým systémom. Komisia totiz vo svojom rozhodnutí z 25. júla 2001 o pomoci N 550/2000 -- Belgicko -- Osvedcenia "Zelená elektrina" [neoficiálny preklad] ([16]Ú. v. ES C 330, s. 3), dospela k záveru, ze zelené osvedcenia poskytovali iba úradný dôkaz potvrdzujúci, ze zelená elektrina bola vyrobená, ze stát teda neprijal uslý zisk ich bezplatným poskytnutím pre výrobcov. 77 Holandské královstvo rovnako nesprávne poukazuje na podobnost dotknutého opatrenia s tým, ktoré je uvedené v rozsudku PreussenElektra, uz citovanom v bode 53 vyssie. Tento rezim totiz ukladal subjektom povinnost kúpy medzi sebou. Okrem iného nebol zalozený na emisných povoleniach alebo povoleniach na znecistovanie. 78 V dôsledku toho dotknuté opatrenie nepredstavuje v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 63 az 66 vyssie zvýhodnenie priznané dotknutým podnikom prostredníctvom státnych prostriedkov. O neexistencii selektivity Tvrdenia úcastníkov konania 79 Holandské královstvo podporované Spolkovou republikou Nemecko tvrdí, ze podmienka selektivity nie je v predmetnej veci splnená. Dotknuté opatrenie je záväzné pre priblizne 250 velkých priemyselných podnikov, ktoré nepatria do nijakého urceného výrobného sektora. Kedze vsetky velké zariadenia musia dodrziavat rovnakú normu, táto skupina podnikov nie je zvýhodnená. 80 Podla Holandského královstva, podporovaného Spolkovou republikou Nemecko, z rozsudku Súdneho dvora z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ([17]C-143/99, Zb. s. I-8365, bod 41), vyplýva, ze porovnanie sa musí uskutocnit vo vztahu k iným podnikom, ktoré sú v právnej a skutkovej situácii, ktorá je porovnatelná vo svetle ciela sledovaného predmetným opatrením. 81 Holandské královstvo zdôraznuje, ze Komisia neuvádza, vo vztahu ku ktorým podnikom by boli uvedené velké priemyselné zariadenia zvýhodnené. Podla názoru Spolkovej republiky Nemecko tieto zariadenia nie sú v situácii porovnatelnej so situáciou iných podnikov, kedze tieto nemajú povinnost dodrziavat rôzne emisné stropy. 82 Komisia za seba tvrdí, ze vsetky podniky so sídlom v Holandsku podliehajú emisným stropom, zatial co dotknuté opatrenie sa týka velmi úzkej skupiny holandských podnikov, ktoré majú výkon vyssí ako 20 MWt. Iba tieto podniky bezplatne získajú od holandských orgánov emisné práva. Aj ked vsetky tieto podniky nevyrábajú rovnaký výrobok, podmienka selektivity ulozená clánkom 87 ods. 1 ES je splnená. 83 Poukázaním na rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný v bode 80 vyssie, Komisia tvrdí, ze skutocnost, ze podniky príjemcovia patria do rôznych sektorov, neznamená, ze dotknuté opatrenie je vseobecným opatrením hospodárskej politiky. Posúdenie Súdom prvého stupna 84 Ako to vyplýva zo znenia clánku 87 ods. 1 ES, hospodárske zvýhodnenie poskytnuté clenským státom má charakter pomoci iba vtedy, ak predstavuje urcitú selektivitu, je spôsobilé zvýhodnit urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru (rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 34). 85 V dôsledku toho státne opatrenie, ktoré bez rozdielu prospieva súhrnu podnikov umiestnených na vnútrostátnom území, nepredstavuje státnu pomoc (rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 35). 86 Na úcely uplatnenia clánku 87 ES nie je podstatné, ze situácia údajného adresáta opatrenia sa zlepsila alebo zhorsila vzhladom na stav skorsieho práva alebo sa naopak v case nevyvíjala. Je potrebné iba urcit, ci v rámci daného právneho rezimu je státne opatrenie spôsobilé zvýhodnit "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES vo vztahu k iným podnikom, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej skutkovej alebo právnej situácii vzhladom na ciel sledovaný dotknutým opatrením (pozri rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 41 a citovanú judikatúru). 87 Podla bodu 1.5 prvého odseku napadnutého rozhodnutia dotknuté opatrenie sa uplatní na vsetky priemyselné zariadenia, ktoré majú celkovú tepelnú výkonnost vyssiu ako 20 MWt. V bode 3.3 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze dotknuté opatrenie je urcené diverzifikovanej skupine velkých priemyselných podnikov, a zahrna preto mnohosektorový prístup. 88 Na jednej strane je preto nutné konstatovat, ze vsetky velké priemyselné zariadenia podliehajú emisnému stropu NOx stanovenému dotknutým opatrením a môzu vyuzívat zvýhodnenie, ktoré ponúka v jeho rámci obchodovatelnost emisných práv. Kritérium uplatnenia dotknutého opatrenia je teda objektívne bez akéhokolvek zemepisného alebo sektorového prístupu. Vzhladom na to, ze dotknuté opatrenie sa týka najznecistujúcejsích podnikov, toto objektívne kritérium je okrem toho v súlade so sledovaným cielom, a to ochranou zivotného prostredia, a s vnútornou logikou systému. 89 Na druhej strane, ako naznacuje napadnuté rozhodnutie, iba podnikom patriacim do tohto rezimu je pod hrozbou pokuty ulozená emisná norma alebo presná sadzba standardného výkonu [Performance Standard Rate (PSR)], ktorá bude do roku 2010 postupne znizovaná. 90 Tak vo vztahu k sledovanému cielu, ako aj k osobitným povinnostiam ulozeným velkým priemyselným zariadeniam v rámci dotknutého opatrenia je preto nutné konstatovat, ze skutková a právna situácia podnikov, na ktoré sa vztahuje tento emisný strop NOx, sa nemôze povazovat za porovnatelnú so situáciou podnikov, na ktoré sa tento strop neuplatnuje. 91 V tejto súvislosti Komisia nepochybne poukázala na v Holandsku existujúce zákony týkajúce sa na jednej strane správy zivotného prostredia a na druhej strane znecistovania atmosféry, ktoré neupravujú systém obchodovania s emisnými právami, a naznacila, ze na vsetky podniky sa vztahujú rovnaké povinnosti v oblasti znizovania emisií NOx. Toto tvrdenie je vsak v rozpore s opisom dotknutého opatrenia vykonaným v bode 1 napadnutého rozhodnutia. Z toho totiz vyplýva, ze výpocet emisnej normy upravený dotknutým opatrením a pokuty, ktoré trestajú prekrocenie tejto normy, sa týkajú iba zariadení dotknutých týmto rezimom (pozri body 10 az 16 vyssie). 92 Navyse Komisia nepredlozila ziadny konkrétny dôkaz preukazujúci, ze na podniky, na ktoré sa uplatnujú zákony, na ktoré poukazuje, sa vztahujú povinnosti rovnakej povahy ako tie, ktoré sa vztahujú na podniky dotknuté uvedeným opatrením, ani to, ze v prípade nedodrzania týchto povinností bude prv uvedeným podnikom ulozená pokuta. 93 Rovnako ziadny dôkaz neumoznuje dospiet k záveru, ze podniky, ktoré spotrebujú menej ako 20 MWt, sú v situácii porovnatelnej tej, ktorá sa týka podnikov dotknutých uvedeným opatrením. Komisia osobitne nepredlozila dôkazy, ze sa na ne vztahuje PSR. 94 Komisia preto nepreukázala existenciu vseobecného rezimu, ktorý sa vztahuje na podniky v skutkovej a právnej situácii porovnatelnej so situáciou zariadení podriadených dotknutému opatreniu, ale ktorý neponúka zvýhodnenie, ktoré predstavuje obchodovatelnost emisných práv NOx. Dotknuté opatrenie preto neporusuje ziadny vseobecný rezim. 95 Skutocnost, ze pocet dotknutých podnikov sa môze obmedzit na priblizne 250, nepostacuje samo osebe na preukázanie selektivity opatrenia. Táto skupina podnikov, aj ked by sa povazovala za obmedzenú, predstavuje totiz súhrn podnikov, ktoré sa nachádzajú v danej skutkovej a právnej situácii, ktorá nie je porovnatelná vzhladom na sledovaný ciel so situáciou, v ktorej sa nachádzajú podniky, ktoré do nej nepatria. 96 Dotknuté opatrenie prijaté vo svojom celku teda nezvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 97 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze je opodstatnené sa domnievat, ze dotknuté opatrenie zavádza rozlisovanie medzi podnikmi a je v dôsledku toho a priori selektívne, treba konstatovat, ze v predmetnej veci toto rozlisovanie vyplýva z povahy alebo struktúry systému poplatkov, do ktorého toto opatrenie patrí (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [18]C-88/03, Zb. s. I-7115, bod 52 a citovanú judikatúru). 98 V súlade s judikatúrou Súdneho dvora nesplna túto podmienku selektivity opatrenie, ktoré napriek tomu, ze predstavuje zvýhodnenie pre svojho príjemcu, je odôvodnené povahou alebo vseobecnou struktúrou systému, v ktorom sa nachádza (rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 42). 99 V predmetnej veci je totiz urcenie podnikov prijímatelov odôvodnené povahou a vseobecnou struktúrou systému z dôvodu ich významných emisií NOx a osobitnej normy znizovania, ktorá ich zatazuje. Úvahy ekologickej povahy odôvodnujú rozlisovanie medzi podnikmi vytvárajúcimi velké mnozstvá NOx a inými podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný v bode 80 vyssie, body 49 a 52). Uplatnenie týchto zásad musí prihliadnut na ustanovenie clánku 6 ES v spojení s clánkom 87 ES. 100 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy teda dotknuté opatrenie nemozno povazovat za státnu pomoc. 101 Za týchto podmienok bez toho, aby bolo potrebné sa vyslovit o druhom zalobnom dôvode uvedenom Holandským královstvom, je opodstatnené zrusit napadnuté rozhodnutie, kedze vyhlasuje, ze dotknuté opatrenie obsahuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. O trovách 102 Podla clánku 87 ods. 2 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je namieste zaviazat ju v súlade s návrhmi Holandského královstva na náhradu trov konania. 103 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku toho istého poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú vlastné trovy konania. Spolková republika Nemecko preto znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie K(2003) 1761 v konecnom znení z 24. júna 2003 o státnej pomoci N 35/2003 týkajúce sa systému obchodovania s emisiami pre oxidy dusíka oznámeného Holandským královstvom sa zrusuje. 2. Komisia je povinná nahradit trovy konania. 3. Spolková republika Nemecko znása svoje vlastné trovy konania. Vilaras Martins Ribeiro Dehousse Sváby Jürimäe Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. apríla 2008. Tajomník E. Coulon Predseda komory M. Vilaras __________________________________________________________________ ( [19]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXCahzLf/L97079-2185TMP.html#t-ECRT12008SKA.0300059401-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:037:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:309:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:132:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0164&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0208&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0242&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0212&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0241&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0138&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:275:TOC 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0126&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0295&locale=SK 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:330:TOC 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0143&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0088&locale=SK 19. file:///tmp/lynxXXXXCahzLf/L97079-2185TMP.html#c-ECRT12008SKA.0300059401-E0001