ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (ôsma rozsírená komora) z 11. júna 2009 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Schéma pomoci poskytnutej talianskymi orgánmi urcitým podnikom poskytujúcim sluzby vo verejnom záujme vo forme danových oslobodení a úverov so zvýhodnenou sadzbou -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom -- Existujúca pomoc alebo nová pomoc -- Clánok 86 ods. 2 ES" Vo veci T-222/04, Talianska republika, v zastúpení: pôvodne I. Braguglia, neskôr R. Adam a I. Bruni, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Fiorilli, avvocato dello Stato, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci, splnomocnený zástupca, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánkov 2 a 3 rozhodnutia Komisie 2003/193/ES z 5. júna 2002 o státnej pomoci vo forme danových oslobodení a zvýhodnených úverov poskytnutých Talianskom podnikom poskytujúcim sluzby vo verejnom záujme s väcsinovou kapitálovou úcastou verejnoprávnych subjektov [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 77, 2003, s. 21), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (ôsma rozsírená komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia D. Sváby, S. Papasavvas, N. Wahl (spravodajca) a A. Dittrich, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. apríla 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1. O vnútrostátnom právnom rámci 1 Legge no 142 ordinamento delle autonomie locali (zákon c. 142 o organizácii miestnych samospráv z 8. júna 1990, GURI c. 135 z 12. júna 1990, dalej len "zákon c. 142/90") uskutocnil v Taliansku reformu právnych organizacných nástrojov poskytnutých obciam na úcely správy sluzieb vo verejnom záujme, najmä v oblastiach distribúcie vody, plynu, elektriky a v oblasti dopravy. Clánok 22 uvedeného zákona, v zmení zmien a doplnení, stanovuje obciam moznost zalozit spolocnosti v rôznych právnych formách na úcely poskytovania sluzieb vo verejnom záujme. Medzi nimi sa nachádza moznost zalozenia obchodných spolocností alebo spolocností s rucením obmedzením s väcsinovou kapitálovou úcastou verejnoprávnych subjektov (dalej len "spolocnosti podla zákona c. 142/90"). 2 V tomto kontexte sa na základe clánku 9a legge no 488 di conversione in legge, con modificazioni, del decreto-legge 1o luglio 1986, c. 318, recante provvedimenti urgenti per la finanza locale (zákon c. 488 o zmene na zákon a o doplnení zákonného dekrétu c. 318 z 1. júla 1986 o zavedení súrnych opatrení v prospech miestnych financií z 9. augusta 1986, GURI c. 190, z 18. augusta 1986), poskytli v rokoch 1994 az 1998 úvery so zvýhodnenou úrokovou sadzbou od Cassa Depositi e Prestiti (dalej len "CDDPP") spolocnostiam podla zákona c. 142/90, ktoré poskytovali sluzby vo verejnom záujme (dalej len "úvery CDDPP"). 3 Okrem toho na základe ustanovení clánku 3 ods. 69 a 70 legge no 549 (su) misure di razionalizzazione della finanza pubblica (zákon c. 549 o opatreniach na racionalizáciu verejných financií z 28. decembra 1995, riadna príloha ku GURI c. 302 z 29. decembra 1995, dalej len "zákon c. 549/95") v spojení s ustanoveniami decreto-legge no 331 (su) armonizzazione delle disposizioni in materia di imposte sugli oli minerali, sull'alcole, sulle bevande alcoliche, sui tabacchi lavorati e in materia di IVA con quelle recate da direttive CEE e modificazioni conseguenti a detta armonizzazione, nonché disposizioni concernenti la disciplina dei centri autorizzati di assistenza fiscale, le procedure dei rimborsi di imposta, l'esclusione dall'ILOR dei redditi di impresa fino all'ammontare corrispondente al contributo diretto lavorativo, l'istituzione per il 1993 di un'imposta erariale straordinaria su taluni beni ed altre disposizioni tributarie (zákonný dekrét c. 331 z 30. augusta 1993 o harmonizácii predpisov v oblasti daní v rôznych oblastiach, GURI c. 203, z 30. augusta 1993, dalej len "zákonný dekrét c. 331/93") sa v prospech spolocností podla zákona c. 142/90 zaviedli tieto opatrenia: -- oslobodenie od vsetkých poplatkov zatazujúcich prevody aktív uskutocnené v rámci transformácie osobitných podnikov a obecných podnikov na spolocnosti podla zákona c. 142/90 (dalej len "oslobodenie od poplatkov z prevodu"), -- úplné oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb, konkrétne od dane zo zisku právnických osôb a od miestnej dane z príjmu pocas troch rokov a najneskôr do úctovného roku 1999 (dalej len "trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb"). 2. Správne konanie 4 V nadväznosti na staznost týkajúcu sa uvedených opatrení Komisia ziadala talianske orgány listami z 12. mája, zo 16. júna a z 21. novembra 1997, o informácie v tejto súvislosti. 5 Listom zo 17. decembra 1997 talianske orgány poskytli cast pozadovaných informácií. Následne doslo na ziadost talianskych orgánov 19. januára k vzájomnému stretnutiu. 6 Listom zo 17. mája 1999 Komisia oznámila talianskym orgánom svoje rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ([3]Ú. v. ES C 220, s. 14). 7 Po prijatí pripomienok od tretích dotknutých osôb a talianskych orgánov Komisia viackrát poziadala tieto orgány o doplnujúce informácie. Doslo tiez k stretnutiam medzi Komisiou na jednej strane a talianskymi orgánmi, ako aj tretími dotknutými osobami na strane druhej. 8 Niektoré spolocnosti podla zákona c. 142/90 ako ACEA SpA, AEM SpA a Azienda Mediterranea Gas e Acqua SpA (AMGA), ktoré následne podali zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu, ktoré je predmetom tejto veci (respektíve vecí T-297/02, T-301/02 a T-300/02), najmä tvrdili, ze tri druhy predmetných opatrení nie sú státnou pomocou. 9 Talianske orgány a Confederazione Nazionale dei Servizi (Confservizi), konfederácia zoskupujúca najmä podniky podla zákona c. 142/90 a osobitné obecné podniky v Taliansku, zastávajú v podstate toto zhodné stanovisko. 10 Naopak Bundesverband der deutschen Industrie eV (BDI), nemecké zdruzenie priemyslu a poskytovatelov s tým súvisiacich sluzieb sa domnievalo, ze predmetné opatrenia by mohli vyvolat skreslenia hospodárskej sútaze nielen v Taliansku, ale aj v Nemecku. 11 Rovnako Gas-it, talianske zdruzenie súkromný podnikov v oblasti distribúcie plynu tiez vyhlásilo, ze predmetné opatrenia, najmä oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb, sú státnou pomocou. 12 Dna 5. júna 2002 prijala Komisia rozhodnutie 2003/193/ES o státnej pomoci vo forme danových oslobodení a zvýhodnených úverov poskytnutých Talianskom podnikom podla zákona c. 142/90 ([4]Ú. v. ES L 77, 2003, s. 21, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 3. Napadnuté rozhodnutie 13 Komisia najskôr zdôraznuje, ze jej preskúmanie sa týka len schém pomoci vseobecného dosahu zavedených spornými opatreniami, a nie individuálnej pomoci poskytnutej rôznym podnikom, a preto je jej preskúmanie v napadnutom rozhodnutí vseobecné a abstraktné. V tomto ohlade vyhlasuje, ze Talianska republika "neposkytla danové výhody individuálne a v rámci poskytnutia informácií nevyhnutných pre jej posúdenie [jej] neoznámila... ziaden individuálny prípad pomoci". Komisia uvádza, ze sa preto povazovala za povinnú pristúpit k vseobecnému a abstraktnému preskúmaniu sporných schém, jednak co sa týka ich kvalifikácie, ako aj co sa týka ich zlucitelnosti so spolocným trhom (odôvodnenia c. 42 az 45 napadnutého rozhodnutia). 14 Podla Komisie sú úvery CDDPP a trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb (dalej len spolocne "sporné opatrenia") státnou pomocou. Poskytnutie takýchto výhod zo státnych zdrojov spolocnostiam podla zákona c. 142/90 má totiz za následok posilnenie ich konkurencného postavenia na trhu vo vztahu k vsetkým ostatným podnikom, ktoré by chceli poskytovat také isté sluzby (odôvodnenia c. 48 az 75 napadnutého rozhodnutia). Sporné opatrenia sú nezlucitelné so spolocným trhom, pretoze nesplnajú podmienky clánku 87 ods. 2 a 3 ES ani podmienky clánku 86 ods. 2 ES a navyse porusujú clánok 43 ES (odôvodnenie c. 94 az 122 napadnutého rozhodnutia). 15 Naopak oslobodenie od poplatkov z prevodu nie je podla Komisie státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, kedze tieto poplatky sú splatné pri zakladaní nového hospodárskeho subjektu alebo pri prevode aktív medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi. Z vecného hladiska vsak obecné podniky na jednej strane a spolocnosti podla zákona c. 142/90 na strane druhej predstavujú ten istý hospodársky subjekt. Im priznané oslobodenie od týchto poplatkov je teda odôvodnené povahou alebo struktúrou systému (odôvodnenia c. 76 az 81 napadnutého rozhodnutia). 16 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Oslobodenie od poplatkov z prevodu... nie je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]. Clánok 2 Trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb... a výhody vyplývajúce z úverov [CDDPP...] sú státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]. Táto pomoc nie je zlucitelná so spolocným trhom. Clánok 3 Taliansko príjme vsetky nevyhnutné opatrenia, aby mohlo od príjemcu pomoci pozadovat, aby vrátil protiprávne poskytnutú pomoc opísanú v clánku 2. K vymáhaniu pomoci dochádza okamzite podla vnútrostátnych procesných predpisov v tej miere, v ktorej umoznujú úcinný a okamzitý výkon [napadnutého] rozhodnutia. Pomoc, ktorá sa má vymôct, zahrna úroky odo dna, ked príjemca prijal protiprávnu pomoc az do dna jej skutocného vrátenia. Tieto úroky sa vypocítajú na základe referencnej sadzby na výpocet subvencného ekvivalentu regionálnej pomoci. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 17 Dna 8. augusta 2002 Talianska republika podala na Súdny dvor zalobu o neplatnost proti napadnutému rozhodnutiu, ktorá bola zapísaná do registra pod císlom C-290/02. Súdny dvor konstatoval, ze táto zaloba a zaloby vo veciach T-292/02, T-297/02, T-300/02, T-301/02 a T-309/02 mali rovnaký predmet, konkrétne zrusenie napadnutého rozhodnutia, a boli prepojené, pretoze zalobné dôvody predlozené v kazdej z týchto vecí sa v sirokej miere prekrývali. Uznesením z 10. júna 2003 Súdny dvor prerusil konanie vo veci C-290/02 podla clánku 54 tretieho odseku svojho statútu az do vyhlásenia rozhodnutia Súdu prvého stupna, ktorým sa ukoncia konania vo veciach T-292/02, T-297/02, T-300/02, T-301/02 a T-309/02. 18 Uznesením z 8. júna 2004 Súdny dvor rozhodol o postúpení veci C-290/02 na Súd prvého stupna, ktorý nadobudol právomoc rozhodovat o zalobách podaných clenskými státmi proti Komisii na základe ustanovení clánku 2 rozhodnutia Rady 2004/407/ES, Euratom, z 26. apríla 2004, ktorým sa menia a doplnajú clánky 51 a 54 protokolu o statúte Súdneho dvora ([5]Ú. v. EÚ L 132, s. 5; Mim. vyd. 01/005, s. 85). V dôsledku toho bola táto vec kanceláriou Súdu prvého stupna zapísaná do registra pod císlom T-222/04. 19 Na základe clánku 14 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a na návrh ôsmej komory Súd prvého stupna po vypocutí úcastníkov konania v súlade s clánkom 51 tohto rokovacieho poriadku rozhodol postúpit vec rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 20 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (ôsma rozsírená komora) rozhodol o zacatí ústneho konania. 21 Uznesením predsedu ôsmej rozsírenej komory Súdu prvého stupna z 13. marca 2008 boli veci T-292/02, T-297/02, T-300/02, T-301/02, T-309/02, T-189/03 a T-222/04 spojené na úcely ústneho konania v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku. 22 Na pojednávaní, ktoré sa konalo 16. apríla 2008, boli vypocuté prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna. 23 Talianska republika navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia. 24 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal Taliansku republiku na náhradu trov konania. Právny stav 25 Na podporu svojej zaloby Talianska republika uvádza v podstate viacero zalobných dôvodov, ktoré je potrebné preskupit a preskúmat v takomto poradí: -- porusenie clánku 87 ods. 1 ES v súvislosti s kvalifikáciou trojrocného oslobodenia od dane z príjmu právnických osôb, ako aj úverov CDDPP, ako státnej pomoci, a nedostatok odôvodnenia, -- nesprávne posúdenie pri otázke kvalifikácie sporných opatrení ako novej pomoci a otázke porusenia clánku 88 ods. 1 ES v tomto ohlade, -- nesprávne uplatnenie clánku 86 ods. 2 ES, -- porusenie procesných pravidiel z dôvodu neúplnosti presetrenia. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES v súvislosti s kvalifikáciou trojrocného oslobodenia od dane z príjmu právnických osôb, ako aj úverov CDDPP, ako státnej pomoci, a na nedostatku odôvodnenia 26 V rámci tohto zalobného dôvodu Talianska republika uvádza, ze sporné opatrenia nie sú státnou pomocou. Tento zalobný dôvod sa delí na tri casti, ktoré sa jednotlivo týkajú neexistencie hospodárskej sútaze a vplyvu na obchod medzi clenskými státmi, neexistencie selektívnej povahy a na nedostatku odôvodnenia. Tvrdenia úcastníkov konania O prvej casti zalozenej na neexistencii hospodárskej sútaze a vplyvu na obchod medzi clenskými státmi 27 Talianska republika uvádza, ze spolocnosti podla zákona c. 142/90 môzu v zásade vykonávat svoje cinností len v oblasti sluzieb vo verejnom záujme, teda v oblasti nepodliehajúcej hospodárskej sútazi. Osobitné podniky a spolocnosti podla zákona c. 142/90 totiz mali vo svojej referencnej obci zákonný alebo vecný monopol na sluzby vo verejnom záujme. Tieto sluzby vo verejnom záujme navyse nutne boli miestnej povahy. 28 Predmet podnikania spolocností podla zákona c. 142/90 bol urcený zákonom a spolocnosti boli zalozené na úcely zabezpecenia poskytovania jednej alebo viacerých sluzieb patriacich do právomocí referencného miestneho orgánu. Právna spôsobilost podla súkromného práva sa preto nevyhnutne musela uplatnovat v závislosti od cielov miestnych orgánov, pricom dôvodom jej existencie bola správa sluzieb vo verejnom záujme. Z toho vyplýva, ze spolocnosti s kapitálovou úcastou verejnoprávnych subjektov urcené na poskytovanie sluzieb vo verejnom záujme, akými sú spolocnosti podla zákona c. 142/90, sa musia obmedzit na poskytovanie sluzieb vo verejnom záujme. 29 Podla Talianskej republiky z toho vyplýva, ze spolocnosti podla zákona c. 142/90 v zásade podliehajú teritoriálnym a vecným obmedzeniam. Ich pôsobenie mimo obecného územia je mozné len ak sú splnené dve striktné podmienky, a to jednak existencia predchádzajúcej dohody alebo zmluvy medzi dotknutými obcami alebo provinciami, a jednak existencia funkcnej väzby medzi cinnostou mimo vlastného územia a poziadavkami obce ich pôvodu. Poverenie miestnymi sluzbami vo verejnom záujme v iných obciach, ako aj rozsírenie cinností spolocností podla zákona c. 142/90 na dalsie oblasti sú teda jednoducho len moznostami. V napadnutom rozhodnutí sa neposkytol ziaden príklad ani ziaden dôkaz o tom, ze by spolocnosti podla zákona c. 142/90 rozsírili oblasti svojich cinností. Len v dvoch prípadoch sa jedna alebo viacero spolocností podla zákona c. 142/90 zúcastnilo na verejnom obstarávaní na udelenie koncesie na poskytovanie sluzieb vo verejnom záujme na iných územiach, ako sú územia obcí ich pôvodu. Navyse islo o trhy malej dôlezitosti. 30 Talianska republika spresnuje, ze sluzby uvedené v zozname nachádzajúcom sa v clánku 1 legge no 103 (sulla) assunzione diretta dei pubblici servizi da parte dei comuni (zákon c. 103 o priamom poskytovaní sluzieb vo verejnom záujme prostredníctvom obcí, z 29. marca 1903, GURI z 29. marca 1903) sa poskytujú v rezime monopolu alebo priamym poskytnutím, kým ostatné sluzby sa musia poskytovat v rezime hospodárskej sútaze. Táto situácia sa zákonom c. 142/90 nezmenila. 31 Talianska republika po pripomenutí úlohy Komisie identifikovat a posúdit vecné okolnosti, ktoré by mohli preukázat, ze pomoc by mohla mat negatívny vplyv na hospodársku sútaz a obchod, poukazuje na to, ze penazná pomoc môze mat vplyv na obchod vnútri Spolocenstva pod podmienkou, ze podnik príjemcu pôsobí na trhu, pre ktorý je charakteristická intenzívna hospodárska sútaz. O takýto prípad vsak v prejednávanej veci nejde. 32 Komisia popiera tvrdenia Talianskej republiky. O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii selektívnej povahy 33 Talianska republika tvrdí, ze zo sporného opatrenia nevyplýva ziadna výhoda v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 34 Co sa týka trojrocného oslobodenia od dane z príjmu právnických osôb, Talianska republika tvrdí, ze toto opatrenia nie je selektívne, pretoze v podstate ide o ten istý právny rezim, ktorý sa uplatnuje na obecné podniky. 35 Co sa týka úverov CDDPP, Talianska republika tvrdí, ze v prejednávanej veci nedoslo k poskytnutiu výhody, pretoze maximálna výska úrokovej miery uplatnovaná CDDPP nebola nizsia ako maximálna výska referencnej úrokovej sadzby. V kazdom prípade vsak príjemcovia úverov CDDPP, teda subjekty, v ktorých väcsinový podiel vlastnia verejné orgány a ktoré vykonávajú velmi stabilnú hospodársku cinnost, ako je poskytovanie sluzieb vo verejnom záujme, sú osobitne spolahlivými dlzníkmi. Navyse úvery CDDPP sú dlhodobými úvermi s pevnou úrokovou sadzbou, co vzhladom na to, ze islo o obdobie, ked úrokové sadzby kontinuálne rástli, tendencne viedlo k výhodnejsím sadzbám ako flexibilné úrokové sadzby alebo úrokové sadzby v prípade krátkodobých úverov. Vzhladom na tieto skutocnosti by bolo normálne uplatnovat na spolocnosti podla zákona c. 142/90 nizsie úrokové sadzby, ako sú sadzby uplatnujúce sa na takzvané "bezné" podniky. Z toho vyplýva, ze v podstate ide o trhovú úrokovú sadzbu. 36 Komisia odmieta argumentáciu Talianskej republiky. O tretej casti zalobného dôvodu zalozenej na nedostatku odôvodnenia 37 Talianska republika v podstate tvrdí, ze Komisia na úcely splnenia povinnosti odôvodnenia nemohla opomenút uskutocnit preskúmanie, co i len ciastocné, cinnosti príjemcov sporných opatrení a ich dôlezitosti na vnútrostátnom trhu a na trhu Spolocenstva. V tomto kontexte tiez tvrdí, ze tvrdenia obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa sútaznej povahy dotknutých trhov a vplyvu trojrocného oslobodenia od dane z príjmu právnických osôb na obchod vnútri Spolocenstva, nezodpovedajú skutocnosti. Okrem toho napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziaden odkaz na trhové podmienky existujúce v iných clenských státoch, alebo na trhy, na ktorých pôsobia príjemcovia uvedeného oslobodenia. 38 Komisia sa domnieva, ze napadnuté rozhodnutie je dostatocne odôvodnené. Posúdenie Súdom prvého stupna 39 Na úvod treba pripomenút, ze kvalifikácia opatrenia ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES si vyzaduje, aby sa splnili vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. Po prvé musí íst o zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi státmi. Po tretie musí poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, dalej len "rozsudok Altmark", body 74 a 75, a z 3. marca 2005, Heiser, [6]C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 27). 40 V prejednávanej veci je nutné konstatovat, ze Talianska republika tvrdí, ze tri zo styroch podmienok, ktoré sa musia splnit na to, aby sa urcité opatrenia kvalifikovalo ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, konkrétne podmienky týkajúce sa vplyvu na obchod vnútri Spolocenstva, vplyvu na hospodársku sútaz a existencie selektívnej výhody, nie sú v prejednávanej veci splnené. O údajnej absencii hospodárskej sútaze a vplyvu na obchod medzi clenskými státmi 41 Co sa týka druhej a stvrtej podmienky uvedených v bode 39 vyssie, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia v rámci posúdenia týchto dvoch podmienok nie je povinná preukázat skutocný vplyv pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci uvedená pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, [7]C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 42 Taktiez treba pripomenút, ze v prípade schémy pomoci sa Komisia môze obmedzit na skúmanie vlastností predmetnej schémy, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia mohla posúdit, ci je táto schéma vzhladom na nou stanovené podmienky takej povahy, ze poskytuje výhody výlucne podnikom, ktoré sa zúcastnujú na obchode medzi clenskými státmi (rozsudok Súdneho dvora zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289). 43 Navyse treba pripomenút, ze kazdá pomoc poskytnutá podniku, ktorý vykonáva svoje cinnosti na trhu Spolocenstva, môze spôsobit skreslenie hospodárskej sútaze a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava/Komisia, T-92/00 a T-103/92, Zb. s. II-1385, bod 72 a tam citovanú judikatúru). 44 Navyse neexistuje prah alebo percentuálny podiel, pri ktorom sa mozno domnievat, ze ak nebol dosiahnutý, obchod medzi clenskými státmi nebol ovplyvnený. Relatívne nízka úroven pomoci alebo relatívne malá velkost podniku príjemcu pomoci totiz a priori nevylucujú moznost, ze obchod medzi clenskými státmi bol ovplyvnený (rozsudky Súdneho dvora z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný "Tubemeuse", C-142/87, Zb. s. I-959, bod 43; zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, [8]C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 42, a rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 79 vyssie, bod 81). 45 Súdny dvor navyse uviedol, ze nemozno nijako vylúcit, ze poskytnutie verejnej dotácie podniku, ktorý poskytuje len sluzby miestnej a regionálnej prepravy a neposkytuje sluzby prepravy mimo státu svojho pôvodu, môze napriek tomu mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Ak totiz clenský stát poskytne verejnú dotáciu urcitému podniku, poskytovanie prepravných sluzieb takýmto podnikom sa môze zachovat alebo zvýsit, coho dôsledkom bude, ze sa znízia moznosti poskytovania prepravných sluzieb na trhu takéhoto státu podnikom, ktoré majú sídlo v iných clenských státoch (pozri rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 39 vyssie, body 77 a 78). 46 Po prvé, pokial ide o podmienku týkajúcu sa vplyvu na hospodársku sútaz, treba v prejednávanej veci najskôr konstatovat, ze sporné opatrenia sa týkajú len konkrétnej kategórie podnikov, konkrétne spolocností podla zákona c. 142/90. 47 V kazdom prípade vsak sporné opatrenia podla Talianskej republiky nenarúsajú hospodársku sútaz, pretoze spolocnosti podla zákona c. 142/90 vykonávajú svoje cinnosti v oblasti sluzieb vo verejnom záujme, teda v oblasti, ktorá nepodlieha hospodárskej sútazi. 48 Ako to vyplýva z odôvodnenia c. 32 napadnutého rozhodnutia, vzhladom na kontext vzniku spolocností podla zákona c. 142/90 sú oblastami, ktoré sú predovsetkým dotknuté spornými opatreniami, oblasti miestnych sluzieb vo verejnom záujme, ako je distribúcia a spracovanie vôd, hromadná doprava, distribúcia plynu, elektriny, spracovanie odpadov a maloobchodný predaj farmaceutických výrobkov. 49 Treba vsak uviest, ako sa to uviedlo v odôvodneniach c. 73 a 84 napadnutého rozhodnutia, ze pre urcité z dotknutých odvetví, ako napríklad pre odvetvie maloobchodného predaja farmaceutických výrobkov, odvetvie odpadov, plynu, elektriny a vôd bol v okamihu nadobudnutia platnosti sporného opatrenia charakteristický aspon urcitý stupen hospodárskej sútaze. 50 Navyse sa po vzore Komisie musí konstatovat, ze v odvetviach cinností spolocností podla zákona c. 142/90 podniky sútazia o poskytnutie koncesií na miestne sluzby vo verejnom záujme v rôznych obciach a ze trh uvedených koncesií je otvorený hospodárskej sútazi (odôvodnenia c. 67 a 68 napadnutého rozhodnutia). 51 Tvrdenie Talianskej republiky, podla ktorého v oblasti miestnych sluzieb vo verejnom záujme neexistovala ziadna hospodárska sútaz, pretoze sa zadávali intuitu personae, sa musí zamietnut. Na jednej strane priame zadanie intuitu personae nevyvracia zistenie uskutocnené v predchádzajúcich bodoch, podla ktorého bol pre relevantných trh charakteristický prinajmensom urcitý stupen hospodárskej sútaze. Na druhej strane sa toto tvrdenie skôr pokúsalo preukázat obmedzené úcinky sporných opatrení na hospodársku sútaz, a nie neexistenciu hospodárskej sútaze na dotknutom trhu. Ako totiz zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 71 napadnutého rozhodnutia, nemozno vylúcit, ze samotná existencia pomoci v prospech spolocností podla zákona c. 142/90 bola pre obce podnetom, aby skôr priamo zadali sluzby im, ako by mali poskytnút koncesie v rámci otvorenej sútaze. 52 Co sa týka konkrétne otázky, ci dotknuté opatrenia narusovali alebo hrozili narusením stupna hospodárskej sútaze existujúceho na trhu, musí sa konstatovat, ze sporné opatrenia posilnili konkurencné postavenie spolocností podla zákona c. 142/90 oproti vsetkým ostatným talianskym alebo zahranicným podnikom pôsobiacim na dotknutom trhu. Ako správne zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 62 napadnutého rozhodnutia, podniky, ktoré nemajú právnu formu kapitálovej spolocnosti a ktorých väcsinu základného imania nevlastnia územnosprávne celky, sú znevýhodnené v prípade, ze sa chcú zúcastnit na verejnom obstarávaní na zadanie poskytovania urcitej sluzby na urcitom území. 53 Okrem toho sporné opatrenia môzu zjednodusit rozsírenie spolocností podla zákona c. 142/90 na iné trhy otvorené hospodárskej sútazi, cím dochádza k skresleniu hospodárskej sútaze aj v iných odvetviach ako miestne sluzby vo verejnom záujme. V tomto ohlade zo zákona c. 142/90 v zmysle jeho výkladu uskutocneného Corte suprema di cassazione (Najvyssí kasacný súd, Taliansko), rozsudok c. 4989 zo 6. mája 1995, a Consiglio di Stato (Státna Rada, Taliansko), rozsudok c. 4586 z 3. septembra 2001, vyplýva, ze spolocnosti podla zákona c. 142/90 majú moznost vykonávat svoju cinnost aj na iných územiach ako v Taliansku, tak v zahranicí, ako aj v oblastiach odlisujúcich sa od oblastí poskytovania sluzieb vo verejnom záujme, ktoré sú uvedené v ich stanovách, ibaze by si takáto ich cinnost vyzadovala znacné zdroje a prostriedky a mohlo by to spôsobit skodu ich referencnému územnosprávnemu celku. Z clánkov z tlace pripojených k vyjadreniu k zalobe okrem toho vyplýva, ze aspon niektoré spolocnosti podla zákona c. 142/90 vykonávali iné cinnosti ako poskytovanie sluzieb vo verejnom záujme upravené v ich stanovách, a to na územiach iných ako sú územia ich referencnej obce. 54 Z predchádzajúceho vyplýva, ze sporné opatrenia narúsajú alebo hrozia narusením hospodárskej sútaze v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 55 Po druhé, co sa týka podmienky týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi clenskými státmi, treba najskôr pripomenút, ze skutocnost, ze spolocnosti podla zákona c. 142/90 samy pôsobia na vnútrostátnom trhu alebo na svojom území pôvodu, nie je urcujúca. Obchod medzi clenskými státmi je totiz dotknutým opatrením ovplyvnený, pokial sú moznosti podnikov so sídlom v iných clenských státoch poskytovat sluzby na talianskom trhu zmensené (pozri bod 45 vyssie). 56 Komisia preto v odôvodnení c. 70 napadnutého rozhodnutia oprávnene konstatovala, ze dotknuté opatrenie mohlo vytvárat prekázku pre zahranicné podniky, ktoré by chceli pôsobit v Taliansku alebo tam chceli ponúknut svoje sluzby, a teda ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 57 Na jednej strane totiz sporné opatrenie spôsobuje ujmu zahranicným podnikom, ktoré sa zúcastnujú verejného obstarávania na miestne koncesie na poskytovanie sluzieb vo verejnom záujme v Taliansku, pretoze podniky príjemcovia spornej schémy môzu ponúknut výhodnejsie ceny ako ich vnútrostátni konkurenti alebo konkurenti zo Spolocenstva, na ktorých sa táto schéma nevztahuje. Na druhej strane dotknuté opatrenie robí pre podniky z iných clenských státov menej zaujímavými investície do oblasti miestnych sluzieb vo verejnom záujme v Taliansku (napríklad prostredníctvom získania väcsinového podielu), pretoze nadobudnuté podniky by nemohli získat výhodu (alebo by mohli stratit výhodu) dotknutého opatrenia z dôvodu povahy ich nových akcionárov (pozri odôvodnenie 69 napadnutého rozhodnutia). 58 Z predchádzajúceho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze podmienky týkajúce sa vplyvu na obchod a skreslenia hospodárskej sútaze boli v prejednávanej veci splnené. Preto sa prvá cast prvého odvolacieho dôvodu musí zamietnut. O selektívnej výhode vyplývajúcej zo sporných opatrení 59 Clánok 87 ods. 1 ES zakazuje pomoc, ktorá "zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru", t. j. selektívnu pomoc (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-66/02, Zb. s. I-10901, bod 94). 60 V súvislosti s posúdením podmienky selektívnosti, ktorá je jednou z nálezitostí pojmu státnej pomoci, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze clánok 87 ods. 1 ES vyzaduje, aby sa urcilo, ci v rámci daného právneho rezimu je vnútrostátne opatrenie spôsobilé zvýhodnit urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovarov oproti iným, ktorí by sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [9]C-88/03, Zb. s. I-7115, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 61 Pojem pomoc navyse podla ustálenej judikatúry zahrna vsetky opatrenia, ktoré v rozlicných formách zmiernujú výdavky, ktoré by za normálnych okolností zatazovali rozpocet podniku a ktoré preto majú rovnakú povahu a rovnaký úcinok, aj ked nie sú dotáciami v striktnom zmysle slova (rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [10]C-387/92, Zb. s. I-877, body 13 a 14). a) O trojrocnom oslobodení od dane z príjmu právnických osôb 62 Jedno zo sporných opatrení v prejednávanej veci spocíva v úplnom oslobodení od dane z príjmu právnických osôb pocas troch rokov, najneskôr vsak v úctovnom roku 1999, v prospech vsetkých spolocností podla zákona c. 142/90. 63 Je nespochybnitelné, ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb zmiernuje výdavky, ktoré bezne zatazujú rozpocet podniku, a týmto spôsobom poskytuje financnú výhodu jeho príjemcom oproti podnikom, ktoré podliehajú beznému zdaneniu. 64 V tomto ohlade z talianskeho danového rezimu uplatnujúceho sa na kapitálové spolocnosti vyplýva, ze pri beznom uplatnení takéhoto rezimu musí kazdý podnik vykonávajúci cinnost na trhu platit dan zo svojho príjmu, a ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb predstavuje výnimku z takéhoto rezimu. Kedze výlucne spolocnosti podla zákona c. 142/90 pozívajú výhody tohto danového oslobodenia, ktoré sa neposkytli ani podnikom z iných oblastí, ani iným podnikom z rovnakej oblasti, a ani podnikom s akcionármi prevazne zo súkromného sektora, mozno povazovat selektívnu povahu týchto oslobodení za preukázanú. 65 Okrem toho z povahy a dlzky trojrocného oslobodenia od dane z príjmu právnických osôb obmedzenej na 3 roky od nadobudnutia statusu právnickej osoby do najneskôr konca úctovného roka 1999 zjavne vyplýva, ze toto oslobodenie nie je odôvodnené povahou a struktúrou dotknutého danového systému. 66 Nakoniec tvrdenie Talianskej republiky, podla ktorého sa v podstate rovnaký právny rezim uplatnuje na obecné podniky, nespochybnuje selektívnu povahu trojrocného oslobodenia od dane z príjmu právnických osôb. V tomto ohlade treba zdôraznit, ze selektívna povaha urcitého opatrenia sa posudzuje vo vztahu k vsetkým podnikom, a nie vo vztahu k podnikom pozívajúcim rovnakú výhodu v rámci tej istej skupiny. Ak by sa totiz aj predpokladalo, ze obecné podniky boli taktiez príjemcami výhod uvedeného opatrenia, nic by to nezmenilo na tom, ze danové opatrenie prinásalo výhodu len urcenej skupine podnikov, a teda je selektívne. b) O úveroch CDDPP 67 Medzi opatreniami uvedenými v bode 61 vyssie sú uvedené úvery poskytnuté státom alebo organizáciou kontrolovanou státom urcitému podniku, ktoré mu umoznujú vyuzit výhodnejsie podmienky, ako by dostal na kapitálovom trhu. Ak to tak bolo, islo vzhladom na to, ze islo o úver so znízenou úrokovou sadzbou, o hospodársku výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 68 Talianska republika popiera, ze sporné úvery poskytujú výhodu podnikom, ktorým boli poskytnuté, pretoze úrokové sadzby CDDPP zodpovedajú trhovým úrokovým sadzbám. 69 Z odôvodnení 56 a 57 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v snahe preukázat, ci úvery poskytnuté CDDPP spolocnostiam podla zákona c. 142/90 mohli tieto spolocnosti zvýhodnit, porovnala úrokové sadzby uplatnované CDDPP s úrokovými sadzbami, ktoré by tieto podniky získali v rovnakom casovom období na kapitálovom trhu. 70 Komisia si ako referencnú úrokovú sadzbu zvolila sadzbu stanovenú na úcely hodnotenia schém regionálnej pomoci, ktorá sa pravidelne uverejnuje v úradnom vestníku. Ako uviedla Komisia, ide o výhodné úrokové sadzby uplatnované na zdravé podniky, ktoré by sa v prípade, ze by doslo k oznámeniu spornej schémy, pouzili na urcenie existencie prvkov pomoci. Treba uviest, ze takýto postup je legitímny (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 3. júla 2003, Belgicko/Komisia, [11]C-457/00, Zb. s. I-6931, bod 72, a z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, [12]C-278/00, Zb. s. I-3997, bod 62). Navyse Talianska republika proti tomuto postupu nenamietala. 71 Z tohto dôvodu sa treba domnievat, ze úrokové sadzby navrhované talianskymi orgánmi nemozno uznat za referencné úrokové sadzby. Ako uviedla Talianska republika, ide o maximálne sadzby stanovené ministerstvom financií na bankové úvery miestnym verejnoprávnym organizáciám. Ako tvrdí Komisia, tieto úrokové sadzby nie sú stanovené v súlade s trhovými podmienkami, kedze sú odvodené na základe iných kritérií urcených verejnými orgánmi. Navyse vzhladom na to, ze miestne verejnoprávne organizácie predstavujú mensie riziko ako podniky, nejaví sa byt relevantným uznat tieto úrokové sadzby za referencné sadzby na úcely ich porovnania so sadzbami CDDPP. 72 V kazdom prípade vsak treba uviest, ze pocas dlhej casti zohladnovaného obdobia boli úrokové sadzby CDDPP nizsie ako bankové úrokové sadzby uplatnujúce sa na mieste organizácie. 73 Tvrdenie Talianskej republiky, podla ktorého je pravdepodobné, ze vzhladom na to, ze úvery CDDPP sú dlhodobými úvermi, by sa v prípade vseobecného znízenia úrokových sadzieb úrokové sadzby uplatnované bankami nachádzali na úrovni nizsej, ako je maximálna úroven povolená zákonom, sa musí zamietnut. V tomto ohlade totiz Talianska republika nepodoprela toto tvrdenie dôkazmi týkajúcimi sa dotknutého obdobia (1994 -- 1998). 74 Komisia preto mohla oprávnene dospiet k záveru, ze úvery CDDPP, ktoré sa poskytli so znízenou úrokovou sadzbou oproti referencnej sadzbe, poskytli spolocnostiam podla zákona c. 142/90, teda urcitým podnikom, hospodársku výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 75 Z predchádzajúceho vyplýva, ze druhá cast prvého zalobného dôvodu sa musí zamietnut. O dodrzaní povinnosti odôvodnenia 76 Najskôr treba pripomenút, ze poziadavka odôvodnenia stanovená clánkom 253 ES je zásadnou formálnou nálezitostou, ktorú treba odlísit od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá patrí pod otázku samotnej zákonnosti sporného aktu. V tejto perspektíve musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, tak, aby dotknutým osobám umoznili pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat toto opatrenie (rozsudky Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, [13]C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 35, a Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 48). 77 Dalej treba upresnit, ze poziadavka uvedenia dôvodov musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky uvedeného clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 36, a rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 48). 78 Nakoniec treba pripomenút, ze hoci je Komisia povinná uviest v odôvodnení svojho rozhodnutia aspon okolnosti, za akých sa pomoc poskytla, pokial umoznujú preukázat, ze pomoc by mohla mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi (rozsudok Súdneho dvora zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, 248/84, Zb. s. 4013, bod 18), nie je povinná preukázat skutocný úcinok uz poskytnutej pomoci. Ak by to tak bolo, takáto poziadavka by viedla k zvýhodneniu clenských státov, ktoré poskytujú pomoc v rozpore s povinnostou oznámenia upravenou clánkom 88 ods. 3 ES, na úkor tých, ktoré svoje státne pomoci oznamujú v stádiu projektu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, nazývaný "Boussac", C-301/87, Zb. s. I-307, bod 33). 79 V tomto prípade stací v tejto súvislosti zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie jasne uvádza a uplatnuje na prejednávanú vec poziadavky, ktoré musí opatrenie splnit na to, aby predstavovalo státnu pomoc. 80 Komisia najskôr v odôvodneniach c. 61 az 75 napadnutého rozhodnutia vseobecne vysvetlila dôvody, pre ktoré by sporné opatrenia mohli narúsat hospodársku sútaz a mat vplyv na obchod vnútri Spolocenstva. 81 Presnejsie, Komisia v odôvodneniach c. 66 az 68 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, ze v prejednávanej veci ide o oblasti miestnych sluzieb vo verejnom záujme, pre ktoré je casto charakteristická moznost ich výlucného poskytovania jedným poskytovatelom, a teda ze podniky o ich poskytovanie sútazia najmä s cielom udelenia koncesií v rôznych obciach. 82 Po tom, ako Komisia v odôvodnení c. 68 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze trh s koncesiami na miestne sluzby vo verejnom záujme je trhom otvoreným hospodárskej sútazi Spolocenstva a podlieha pravidlám Zmluvy ES, v odôvodnení c. 69 napadnutého rozhodnutia rozvinula úvahu, podla ktorej mohli mat sporné opatrenia vplyv na obchod vnútri Spolocenstva, pricom ako príklad uviedla, ze verejnoprávne podniky, ktoré mali prospech so spornej schémy, mohli ponúknut konkurencieschopnejsie ceny ako ich vnútrostátni konkurenti alebo konkurenti zo Spolocenstva, na ktorých sa uvedená schéma nevztahovala. Okrem toho v odôvodneniach c. 73 a 74 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze sporné opatrenia mohli tiez mat vplyv na obchod vnútri Spolocenstva aj z iných ako uvedených dôvodov. 83 Co sa nakoniec týka údajného nedostatku odôvodnenia týkajúceho sa výhody vyplývajúcej z trojrocného oslobodenia od dane z príjmu právnických osôb, stací poukázat na to, ze Komisia v odôvodneniach c. 52 az 54 napadnutého rozhodnutia dostatocne vysvetlila dôvody, pre ktoré by toto opatrenie mohlo posilnit postavenie jeho príjemcov oproti ich konkurentom, a úcinok, ktorý by toto opatrenie mohlo mat na trh. 84 Vzhladom na poziadavky vyplývajúce z judikatúry sa teda nezdá, ze by si Komisia v prejednávanej veci nesplnila povinnost dostatocne odôvodnit napadnuté rozhodnutie, co sa týka výhody vyplývajúcej z trojrocného oslobodenia od dane z príjmu právnických osôb, vplyvu na hospodársku sútaz a vplyvu na obchod medzi clenskými státmi. 85 Za týchto podmienok je potrebné zamietnut tretiu cast prvého zalobného dôvodu. 86 Z toho vyplýva, ze prvý zalobný dôvod sa musí zamietnut ako celok. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení pri kvalifikácii sporných opatrení ako nových pomocí Tvrdenia úcastníkov konania 87 V rámci tohto zalobného dôvodu Talianska republika tvrdí, ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb je existujúcou pomocou a ze Komisia preto napadnutým rozhodnutím porusila clánok 88 ods. 1 ES. Uvádza, ze poskytovanie sluzieb vo verejnom záujme obcami a obecnými podnikmi v monopolnom rezime bolo oslobodené od dane od nadobudnutia úcinnosti zákona c. 603 zo 6. augusta 1954 (GURI c. 182 z 11. augusta 1954) a ze obsahová stránka pôvodného rezimu, napriek zmenám, ktoré medzicasom nastali po prijatí viacerých legislatívnych noriem, nebola podstatne zmenená. Talianska republika popiera tvrdenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého sa v prejednávanej veci vzhladom na to, ze nová legislatíva rozsírila skupinu osôb majúcich prospech z tohto rezimu, ako aj ich oblasti a územia pôsobnosti, neuplatnuje zásada ustálená rozsudkom Súdneho dvora z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit ([14]C-44/93, Zb. s. I-3829, dalej len "rozsudok Namur"). 88 Okrem toho Talianska republika bez toho, aby výslovne odkázala na clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([15]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 008/01, s. 339), tvrdí, ze kvalifikácia trojrocného oslobodenia od dane z príjmu právnických osôb ako existujúcej pomoci vyplýva tiez zo skutocnosti, ze v case zavedenia uvedeného oslobodenia boli trhy uzavreté hospodárskej sútazi. Okrem toho tvrdí, ze rovnaká úvaha sa uplatnuje aj na úvery CDDPP. 89 Komisia, odkazujúc na odôvodnenia c. 86 az 91 napadnutého rozhodnutia, tvrdí, ze ziadna z dvoch podmienok uvedených v rozsudku Namur, uz citovanom v bode 87 vyssie, nie je v prejednávanej veci splnená. Posúdenie Súdom prvého stupna 90 Vo rozsudku Namur, uz citovanom v bode 87 vyssie (bod 13), Súdny dvor rozhodol, ze z obsahu i úcelu ustanovení clánku 88 ES vyplýva, ze za existujúcu pomoc v zmysle odseku 1 tohto clánku sa musí povazovat pomoc, ktorá existovala predtým, ako Zmluva ES nadobudla úcinnost, a tiez taká pomoc, ktorú bolo mozné pravidelne poskytnút za podmienok stanovených v clánku 88 ods. 3 ES, vrátane tých podmienok, ktoré vyplývajú z výkladu tohto clánku uskutocneného Súdnym dvorom v rozsudku z 11. decembra 1973, Lorenz (120/73, Zb. s. 1471, body 4 az 6), kým za novú pomoc, ktorá podlieha povinnosti oznámenia upravenej v tomto ustanovení, sa musia povazovat opatrenia, ktoré smerujú k zavedeniu alebo zmene pomoci, pricom zmeny sa môzu týkat bud existujúcej pomoci, alebo pôvodných návrhov pomoci oznámených Komisii. 91 Co sa týka existujúcej pomoci, clánok 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999 prebral a potvrdil pravidlá stanovené judikatúrou. 92 Podla tohto ustanovenia je existujúcou pomocou: i) akákolvek pomoc, ktorá existovala pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy v príslusných clenských státoch; ii) autorizovaná pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálna pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou; iii) akákolvek pomoc, ktorá môze byt povazovaná za schválenú, ak Komisia neprijme rozhodnutie v lehote dvoch mesiacov, ktorá v zásade zacína plynút odo dna nasledujúceho po dorucení úplného oznámenia a ktorú má k dispozícii na vykonanie predbezného skúmania; iv) akákolvek pomoc, v súvislosti s ktorou uplynula premlcacia lehota desiatich rokov na vymáhanie pomoci; v) pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc, pretoze mozno stanovit, ze v case, ked nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc, a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. Pokial sa urcité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva Spolocenstva, tieto opatrenia sa nebudú povazovat za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu. 93 Dalej sa na základe clánku 1 písm. c) uvedeného nariadenia musí kazdá zmena existujúcej pomoci povazovat za novú pomoc. 94 Opatrenia, ktorých cielom bolo zavedenie alebo zmena pomoci, predstavujú v podstate novú pomoc. Najmä vtedy, ked zmena ovplyvnuje pôvodnú schému z hladiska jej samotnej podstaty, táto schéma sa zmení na novú schému pomoci. O podstatnej zmene vsak nemozno hovorit vtedy, ak nový prvok mozno zjavne odclenit od pôvodnej schémy pomoci (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar, T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309, body 109 az 111). 95 V prejednávanej veci je nesporné, ze predmetné oslobodenie nespadá do druhej, tretej a stvrtej situácie uvedenej v clánku 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999, co by umoznilo povazovat opatrenie pomoci za existujúcu pomoc. Navyse sa Talianska republika na tieto situácie neodvolávala. 96 Co sa týka prvej zo situácií uvedených v clánku 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999, treba najskôr konstatovat, ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb sa zaviedlo zákonným dekrétom c. 331/93 a zákonom c. 549/95. V roku 1990, ked zákon c. 142/90 priniesol reformu organizacných právnych nástrojov poskytnutých k dispozícii obciam na úcely správy miestnych sluzieb vo verejnom záujme vrátane moznosti zalozenia spolocností s obmedzeným rucením s väcsinovou kapitálovou úcastou verejnoprávnych subjektov, nestanovilo sa pre tieto spolocnosti ziadne oslobodenie od daní z príjmov. 97 Kazdá spolocnost podla zákona c. 142/90 vytvorená od roku 1990 do 30. augusta 1993, dna nadobudnutia úcinnosti clánku 66 zákonného dekrétu c. 331/93, totiz podliehala dani z príjmov. 98 V dôsledku toho, ako správne uviedla Komisia v odôvodnení c. 91 napadnutého rozhodnutia, na úcely rozsírenia danového rezimu uplatnujúceho sa na miestne územnosprávne celky na spolocnosti podla zákona c. 142/90 musel taliansky zákonodarca prijat novú právnu úpravu, a to viacero desatrocí po nadobudnutí úcinnosti Zmluvy ES. 99 Okrem toho, ak by sa aj pripustilo, ze oslobodenie obecných podnikov od daní sa zaviedlo pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy ES a ze ostalo v platnosti az do roku 1995, pravdou tiez ostáva, ze spolocnosti podla zákona c. 142/90 sa podstatne lísia od obecných podnikov. Rozsírenie danových výhod, ktoré sa uplatnovali na obecné a osobitné podniky, na novú kategóriu príjemcov, ktorými sú spolocnosti podla zákona c. 142/90, predstavuje zmenu, ktorá je oddelitelná od pôvodného rezimu. Ako sa totiz uvádza v rozsudku Consiglio di Stato c. 4586 z 3. septembra 2001, existujú právne odlisnosti medzi spolocnostami podla zákona c. 142/90 a obecnými podnikmi, a to najmä z toho dôvodu, ze prvé nepodliehajú prísnym teritoriálnym obmedzeniam, ktoré sú ulozené tým druhým, a tiez to, ze oblast cinnosti prvých je podstatne sirsia. Ako sa uz zdôraznilo v bode 53 vyssie, podniky podla zákona c. 142/90 majú moznost konat mimo referencného územia tak v Taliansku, ako aj v zahranicí a tiez v iných oblastiach, ako sú oblasti sluzieb vo verejnom záujme, ktoré sú uvedené v ich stanovách, ibaze by si takáto ich cinnost vyzadovala znacné zdroje a prostriedky a mohlo by to spôsobit skodu dotknutému územnosprávnemu celku. 100 V dôsledku toho, ako vysvetluje Komisia v odôvodnení c. 92 napadnutého rozhodnutia, hoci spolocnosti podla zákona c. 142/90 vstúpili do práv a povinností obecných podnikov, právna úprava, ktorá urcuje ich vecnú a geografickú oblast cinnosti, sa podstatne zmenila. 101 Preto je nutné dospiet k záveru, ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb zavedené ustanovením clánku 3 ods. 70 zákona c. 549/95 v spojení s clánkom 66 ods. 14 zákonného dekrétu c. 331/93 nespadá pod clánok 1 písm. b) bod i) nariadenia c. 659/1999. 102 Co sa týka úverov CDDPP, treba pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie sa týka výlucne úverov poskytnutých spolocnostiam podla zákona c. 142/90. Okrem toho z uz uvedených dôvodov, ak clenský stát rozsíri výhody uz existujúce pre iné subjekty na novú skupinu príjemcov, takéto opatrenie je novou pomocou. Kedze v prejednávanej veci bola moznost vyuzitia úverov CDDPP, teda výhod, ktoré boli predtým poskytnuté obciam, obecným podnikom a osobitným spolocnostiam, rozsírená na spolocnosti podla zákona c. 142/90, ide o státnu pomoc. 103 Co sa týka druhého tvrdenia Talianskej republiky zalozeného na clánku 1 písm. b) bode v) nariadenia c. 659/1999, treba uviest, ze toto ustanovenie sa môze uplatnit len na opatrenia, ktoré v case ich vykonania neboli státnou pomocou. V tomto ohlade stací uviest, ako to vysvetluje Komisia v odôvodneniach c. 83 az 85 napadnutého rozhodnutia, ze sporné opatrenia sa zaviedli v okamihu, ked boli trhy v kazdom prípade otvorené hospodárskej sútazi, hoci velmi pravdepodobne na rôznych úrovniach. Preto sa treba domnievat, ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb nespadá pod clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999. 104 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné konstatovat, ze sporné opatrenia nepredstavujú existujúcu pomoc. V dôsledku toho sa musí druhý zalobný zamietnut. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 86 ods. 2 ES Tvrdenia úcastníkov konania 105 V rámci tohto zalobného dôvodu Talianska republika predovsetkým uvádza, ze príjemcovia sporných opatrení vykonávajú cinnost vseobecného hospodárskeho záujmu, a preto sa na nich uplatnuje výnimka upravená v clánku 86 ods. 2 ES. 106 Komisia poukazuje na to, ze poskytnutie pomoci sa podla clánku 86 ods. 2 ES môze vymanit zo zákazu stanoveného v clánku 87 ES najmä pod podmienkou, ze sporná pomoc slúzi výlucne na kompenzáciu zvýsených nákladov, ktoré vznikli pri plnení úlohy vo vseobecnom hospodárskom záujme, a jej poskytnutie sa javí ako nevyhnutné na to, aby si uvedený podnik mohol plnit povinnosti vo verejnom záujme v podmienkach hospodárskej rovnováhy. Talianska republika ani v priebehu správneho konania, ani v rámci tohto konania o zalobe nepreukázala, ze by pri sporných opatreniach islo o takýmto prípad. Posúdenie Súdom prvého stupna 107 Najskôr treba zdôraznit, ze v prejednávanej veci je spornou schéma pomoci. Preto je potrebné preukázat, ze táto schéma ako taká splna vsetky podmienky bud na to, aby sa vymanila z kvalifikácie za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, alebo aby sa na nu mohla uplatnit výnimka stanovená v clánku 86 ods. 2 ES. 108 V tomto ohlade treba pripomenút, ze státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES v zásade nie je státny zásah, ktorý predstavuje kompenzáciu zodpovedajúcu protihodnote za plnenia, ktoré uskutocnujú podniky príjemcovia pri plnení povinností vo verejnom záujme, takze týmto podnikom v skutocnosti neplynú financné výhody z tohto zásahu, a teda tento zásah nezvýhodnuje ich sútazné postavenie oproti konkurencným podnikom (pozri v tomto zmysle rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 87). 109 Na to, aby sa takáto kompenzácia mohla vyhnút kvalifikácii za státnu pomoc, vsak musí byt kumulatívne splnený urcitý pocet podmienok. Medzi nimi sa nachádza podmienka, podla ktorej musia byt podniky príjemcovia skutocne poverené výkonom povinností vo verejnom záujme, ktoré musia byt jasne definované (rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 89), a podmienka, ze kompenzácia nepresahuje to, co je nevyhnutné na pokrytie vsetkých alebo casti výdavkov, ktoré vznikli pri plnení povinností vo verejnom záujme, pricom sa zohladnia s tým súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk súvisiaci s vykonaním týchto povinností (rozsudok Altmark, uz citovaný, bod 92). 110 Treba zdôraznit, ze prijatie napadnutého rozhodnutia predchádzalo vyhláseniu rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 64 vyssie. Kritériá uvedené v tomto rozsudku vyplývajúce z výkladu clánku 87 ods. 1 ES sú vsak v plnej miere uplatnitelné na vecnú a právnu situáciu tejto veci, tak ako sa javila Komisii, ked prijímala napadnuté rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [16]T-289/03, Zb. s. II-741, bod 158). 111 Prvá podmienka uvedená v rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 64 vyssie, podla ktorej musí byt podnik príjemcu skutocne poverený vykonaním povinností vo verejnom záujme, sa uplatnuje aj v prípade, ked sa odkazuje na výnimku podla clánku 86 ods. 2 ES. 112 V oboch prípadoch musí opatrenie jednak vyhoviet zásadám definovania sluzby vo verejnom záujme a poverenia nou a jednak zásade proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, bod 160). 113 V tomto ohlade treba konstatovat, ze Talianska republika neposkytla ziadne spresnenie v súvislosti s podmienkami uvedenými v rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 39 vyssie, ani v súvislosti s podmienkami uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES. Jediné tvrdenie predlozené Talianskou republikou spocíva v tom, ze podniky zalozené na základe zákona c. 142/90 vykonávajú cinnost vseobecného hospodárskeho záujmu, a preto by sa ne nemali uplatnovat pravidlá z oblasti státnej pomoci. 114 V kazdom prípade vsak vzhladom na struktúru spornej schémy pomoci nemozno zákon c. 142/90 kvalifikovat ako akt verejnej moci, ktorým by sa zaviedlo a definovalo osobitné opatrenie, ktoré by spocívalo v poskytnutí miestnych sluzieb vo verejnom záujme za súcastného respektovania konkretizovaných povinností. Tento zákon navyse jasne a presne nedefinuje povinnosti spornej sluzby vo verejnom záujme. 115 Preto treba dospiet k záveru, ze podmienka týkajúca sa zásad definície a zverenia úloh vo verejnom záujme nie je splnená. 116 V dôsledku toho tretí zalobný dôvod nemozno prijat. 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení procesných pravidiel z dôvodu neúplnosti presetrenia Tvrdenia úcastníkov konania 117 Talianska republika tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uskutocnila abstraktnú analýzu, ktorá v rozpore s procesnými pravidlami v oblasti státnej pomoci nezohladnuje relevantné skutkové okolnosti. Komisia sa v napadnutom rozhodnutí obmedzila na abstraktný odkaz na niektoré hospodárske cinnosti a nezohladnila ani konkrétne podmienky talianskeho trhu so sluzbami vo verejnom záujme, ani cinnosti skutocne vykonávané príjemcami opatrení. V prípade, ze sporné opatrenia nie sú státnou pomocou alebo ak sú subsidiárne existujúcou pomocou, je oprávnené, ze talianske orgány nepredlozili Komisii konkrétne prípady na úcely osobitného preskúmania. Ak Komisia pochybovala o správnosti kvalifikácie týchto opatrení, prinálezalo jej, aby overila eventuálnu existenciu konkrétnych prípadov. 118 Komisia tvrdí, ze tento zalobný dôvod je neprípustný, pretoze ide o nový zalobný dôvod v zmysle clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. Za predpokladu, ze by sa tento zalobný dôvod povazoval za ciastocne prípustný, Komisia popiera jeho dôvodnost. Posúdenie Súdom prvého stupna 119 Co sa týka po prvé námietky neprípustnosti predlozenej Komisiou, stací konstatovat, ze Talianska republika vo svojej zalobe uviedla, ze Komisia nemohla opomenút preskúmat cinnosti príjemcov dotknutých opatrení a ich významu v rámci vnútrostátneho trhu a trhu Spolocenstva, aby bola schopná posúdit, ci tieto opatrenia mohli mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi. 120 Argumentácia, ktorej prípustnost sa spochybnuje, bola teda uvedená na podporu návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia. 121 Preto sa musí námietka neprípustnosti zamietnut a tento zalobný sa musí vyhlásit za prípustný. 122 Po druhé, co sa týka dôvodnosti tohto zalobného dôvodu, treba pripomenút, ze v prejednávanej veci ide o posúdenie schémy pomoci so vseobecným uplatnením. 123 Tiez treba pripomenút, ze v súlade s nariadením c. 659/1999 a judikatúrou nie je Komisia povinná analyzovat individuálne pomoci poskytnuté na základe schémy pomoci. Na posúdenie toho, ci dotknutá schéma vzhladom na moznosti, ktoré stanovuje, poskytuje citelnú výhodu jej príjemcom oproti ich konkurentom a ci je takej povahy, ze poskytuje výhodu predovsetkým podnikom, ktoré sa zúcastnujú obchodu medzi clenskými státmi, stací, ak sa Komisia obmedzí na preskúmanie vlastností dotknutej schémy (rozsudky Súdneho dvora Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, bod 18, a Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 89). 124 V prejednávanej veci sa vsak analýza uskutocnená v napadnutom rozhodnutí Komisiou, hoci je vseobecná v tom zmysle, ze sa vztahuje na vsetky oblasti dotknuté spornými opatreniami, týka úcinkov, ktoré tieto opatrenia môzu mat na hospodársku sútaz a obchod medzi clenskými státmi. Napadnuté rozhodnutie nemuselo obsahovat analýzu pomocí poskytnutých v jednotlivých prípadoch na základe tejto schémy. V kazdom prípade zo spisu vyplýva, ze Komisia od Talianskej republiky ani podnikov, ktoré sa zúcastnili správneho konania, nikdy nedostala vsetky nevyhnutné informácie, ktoré by umoznili preskúmat jednotlivé situácie údajných príjemcov. 125 Zo vsetkého predchádzajúceho teda vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod sa musí zamietnut. 126 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy sa musí zaloba ako celok zamietnut. O trovách 127 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Talianska republika nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (ôsma rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Talianska republika znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Komisiou. Martins Ribeiro Sváby Papasavvas Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júna 2009. Podpisy __________________________________________________________________ ( [17]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX2O7WOx/L96453-7743TMP.html#t-ECRT12009SKB.0500188101-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:077:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:220:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:077:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:132:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0172&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0148&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0278&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0088&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0457&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0278&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0017&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0044&locale=SK 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0289&locale=SK 17. file:///tmp/lynxXXXX2O7WOx/L96453-7743TMP.html#c-ECRT12009SKB.0500188101-E0001