ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (velká komora) zo 17. septembra 2007 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Operacné systémy pre klientske PC -- Operacné systémy pre servery pracovnej skupiny -- Streamingové multimediálne prehrávace -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatujú porusenia clánku 82 ES -- Odmietnutie dominantného podniku poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou a povolit ich pouzívanie -- Podmienenie dodania operacného systému pre klientske PC dominantným podnikom súcasným nadobudnutím jeho multimediálneho prehrávaca -- Opatrenia na nápravu -- Urcenie nezávislého splnomocnenca -- Pokuta -- Urcenie výsky -- Proporcionalita" Vo veci T-201/04, Microsoft Corp., so sídlom v Redmonde, Washington (Spojené státy), v zastúpení: J.-F. Bellis, advokát, a I. Forrester, QC, zalobca, ktorého v konaní podporujú: The Computing Technology Industry Association, Inc., so sídlom v Oakbrook Terrace, Illinois (Spojené státy), v zastúpení: G. van Gerven, T. Franchoo, advokáti, a B. Kilpatrick, solicitor, DMDsecure.com BV, so sídlom v Amsterdame (Holandsko), MPS Broadband AB, so sídlom v Stokholme (Svédsko), Pace Micro Technology plc, so sídlom v Shipley, West Yorkshire (Spojené královstvo), Quantel Ltd, so sídlom v Newbury, Berkshire (Spojené královstvo), Tandberg Television Ltd, so sídlom v Southamptone, Hampshire (Spojené královstvo), v zastúpení: J. Bourgeois, advokát, Association for Competitive Technology, Inc., so sídlom vo Washingtone, DC (Spojené státy), v zastúpení: L. Ruessmann, P. Hecker, advokáti, a K. Bacon, barrister, TeamSystem SpA, so sídlom v Pesare (Taliansko), Mamut ASA, so sídlom v Osle (Nórsko), v zastúpení: G. Berrisch, advokát, Exor AB, so sídlom v Uppsale (Svédsko), v zastúpení: S. Martínez Lage, H. Brokelmann a R. Allendesalazar Corcho, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne R. Wainwright, F. Castillo de la Torre, P. Hellström a A. Whelan, splnomocnení zástupcovia, neskôr F. Castillo de la Torre, P. Hellström a A. Whelan, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Software & Information Industry Association, so sídlom vo Washingtone, DC, v zastúpení: J. Flynn, QC, C. Simpson, T. Vinje, solicitors, D. Paemen, N. Dodoo a M. Dolmans, advokáti, Free Software Foundation Europe eV, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), v zastúpení: C. Piana, advokát, Audiobanner.com, so sídlom v Los Angeles, Kalifornia (Spojené státy), v zastúpení: L. Alvizar Ceballos, advokát, European Committee for Interoperable Systems (ECIS), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: D. Paemen, N. Dodoo, M. Dolmans, advokáti, a J. Flynn, QC, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2007/53/ES z 24. mája 2004, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o EHP vedené proti spolocnosti Microsoft Corp. (vec COMP/C-3/37.792 - Microsoft) ([2]Ú. v. EÚ L 32, 2007, s. 23), alebo subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej v tomto rozhodnutí zalobcovi, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (velká komora), v zlození: predseda B. Vesterdorf, sudcovia M. Jaeger, J. Pirrung, R. García-Valdecasas, V. Tiili, J. Azizi, J. D. Cooke, A. W. H. Meij, N. J. Forwood, M. E. Martins Ribeiro, I. Wiszniewska-Bial/ecka, V. Vadapalas a I. Labucka, tajomník: E. Coulon, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24., 25., 26., 27. a 28. apríla 2006, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Microsoft Corp., spolocnost so sídlom v Redmonde, Washington (Spojené státy), navrhuje, vyvíja a uvádza na trh siroký sortiment softvérových produktov urcených pre rôzne druhy hardvérového vybavenia. Tieto softvérové produkty zahrnajú najmä operacné systémy pre klientske osobné pocítace (dalej len "klientske PC"), operacné systémy pre servery pracovnej skupiny a streamingové multimediálne prehrávace. Microsoft poskytuje aj sluzby technickej pomoci pre rôzne svoje produkty. 2 Dna 15. septembra 1998 pán Green, viceprezident spolocnosti Sun Microsystems Inc. (dalej len "spolocnost Sun") so sídlom v Pale Alte, Kalifornia (Spojené státy), ktorá dodáva najmä servery a operacné systémy pre servery, poslal pánovi Maritzovi, viceprezidentovi Microsoftu, list s týmto znením: "Píseme Vám, aby sme Vás poziadali, aby Microsoft poskytol [spolocnosti Sun] vsetky informácie, ktoré sú potrebné na to, aby [spolocnost Sun] mohla poskytovat natívnu podporu objektom COM v operacnom systéme Solaris. Ziadame tiez, aby Microsoft poskytol [spolocnosti Sun] vsetky informácie, ktoré sú potrebné na to, aby [spolocnost Sun] mohla poskytovat natívnu podporu úplnému súboru technológií Active Directory v operacnom systéme Solaris. Domnievame sa, ze je v najhlbsom záujme odvetvia, aby aplikácie vytvorené na spústanie v operacnom systéme Solaris boli schopné konzistentne komunikovat prostredníctvom COM a/alebo Active Directory s operacnými systémami Windows a/alebo so softvérmi zalozenými na Windowse. Myslíme si, ze Microsoft by mal zahrnút referencnú implementáciu a dalsie informácie, ktoré sú potrebné na to, aby bez spätného inzinierstva zabezpecili plne kompatibilné spústanie objektov COM a úplného súboru technológií Active Directory v operacnom systéme Solaris. Myslíme si, ze je potrebné, aby tieto informácie boli poskytnuté pre vsetky objekty COM, ako aj pre úplný súbor technológií Active Directory, ktoré sú v súcasnosti na trhu. Sme presvedcení aj o tom, ze je potrebné, aby tieto informácie boli poskytované bez neprimeraného omeskania a pravidelne pre objekty COM a technológie Active Directory, ktoré budú uvedené na trh v budúcnosti." 3 V dalsom texte sa na tento list bude odkazovat ako na "list z 15. septembra 1998". 4 Listom zo 6. októbra 1998 pán Maritz odpovedal na list z 15. septembra 1998. Vo svojom liste uviedol: "Dakujeme za Vás záujem pracovat s Windowsom. Máme urcitých spolocných klientov, ktorí pouzívajú nase produkty, a myslím si, ze je vynikajúce, ze sa zaujímate o otvorenie Vásho systému v spolupráci s Windowsom. Microsoft sa vzdy domnieval, ze je správne pomáhat programátorom vrátane [jeho] konkurentov pri navrhovaní najlepsích mozných produktov a interoperability pre [jeho] platformu. Mozno si neuvedomujete, ze informácie o spôsobe spolupráce s COM a s technológiami Active Directory, ktoré ste pozadovali, sú uz zverejnené a sú k dispozícii Vám a kazdému programátorovi na svete prostredníctvom produktu 'Microsoft Developer Network (MSDN) Universal`. MSDN obsahuje úplné informácie o sluzbách a rozhraniach platformy Windows a predstavuje ohromný zdroj informácií pre programátorov, ktorí chcú programovat pre Windows alebo spolupracovat s Windowsom. V skutocnosti má [Sun] v súcasnosti 32 aktívnych licencií na pouzívanie 'MSDN Universal`. Okrem toho predpokladám, ze Vasa spolocnost, ako to uz urobila v minulosti, posle vela zástupcov na nasu konferenciu 'Professional Developers`, ktorá sa bude konat v Denveri od 11. do 15. októbra 1998. Táto konferencia bude predstavovat dalsiu prílezitost získat technické informácie, ktoré pozadujete na to, aby ste mohli pracovat s nasimi systémovými technológiami. Niektorí z 23 zamestnancov [spolocnosti Sun], ktorí sa zúcastnili na konferencii minulý rok, by mali byt schopní poskytnút Vám správy o povahe a hlbke informácií, ktoré boli predmetom diskusie pocas týchto konferencií 'Professional Developers`. Budete spokojní, ak zistíte, ze uz existuje referencná implementácia COM v operacnom systéme Solaris. Táto implementácia COM v systéme Solaris je plne podporovaným binárnym súborom, ktorý je k dispozícii od Microsoftu. Zdrojový kód COM mozno licencne nadobudnút z iných zdrojov vrátane Software AG... Pokial ide o Active Directory, neplánujeme [ho] 'adaptovat`... na Solaris. Aby sme vsak uspokojili nasich spolocných klientov, existuje vela metód s rôznymi úrovnami funkcnosti na spoluprácu s Active Directory. Na prístup k Active Directory Windows NT Server zo systému Solaris môzete napríklad pouzívat standardný protokol LDAP. Ak po Vasej úcasti [na konferencii 'Professional Developers`] a po preskúmaní zverejnených informácií obsiahnutých v MSDN budete potrebovat akúkolvek dalsiu pomoc, súcastou nasej skupiny 'Developer Relations` sú 'Account Managers`, ktorí sa snazia pomáhat programátorom potrebujúcim dalsiu pomoc pre platformy Microsoftu. Poziadal som pána Marshalla Goldberga, Lead Program Manager, aby Vám bol v prípade potreby k dispozícii..." 5 V dalsom texte sa na list pána Maritza zo 6. októbra 1998 bude odkazovat ako na "list zo 6. októbra 1998". 6 Dna 10. decembra 1998 podala spolocnost Sun na Komisiu staznost podla clánku 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). 7 Vo svojej staznosti spolocnost Sun uviedla, ze Microsoft jej odmietol oznámit informácie a technológie potrebné na umoznenie interoperability jej operacných systémov pre servery pracovnej skupiny s operacným systémom Windows pre klientske PC. 8 Dna 2. augusta 2000 adresovala Komisia Microsoftu prvé oznámenie o výhradách (dalej len "prvé oznámenie o výhradách"). Toto oznámenie sa v podstate týkalo otázok interoperability medzi operacnými systémami Windows pre klientske PC na jednej strane a operacnými systémami pre servery iných dodávatelov na strane druhej (interoperabilita klient-server). 9 Microsoft odpovedal na prvé oznámenie o výhradách 17. novembra 2000. 10 Medzitým Komisia vo februári 2000 zacala ex offo vysetrovanie, ktoré sa týkalo predovsetkým operacných systémov pre klientske PC a pre servery pracovnej skupiny Microsoftu generácie Windows 2000, ako aj toho, ze Microsoft integroval do svojho operacného systému Windows pre klientske PC svoj multimediálny prehrávac Windows Media Player. Operacný systém pre klientske PC radu Windows 2000 bol urcený na profesionálne vyuzitie a volal sa "Windows 2000 Professional". Operacné systémy pre servery patriace k tomuto radu existovali v týchto troch verziách: Windows 2000 Server, Windows 2000 Advanced Server a Windows 2000 Datacenter Server. 11 Toto vysetrovanie viedlo k tomu, ze 29. augusta 2001 bolo Microsoftu odoslané druhé oznámenie o výhradách (dalej len "druhé oznámenie o výhradách"). V nom Komisia zopakovala svoje predchádzajúce výhrady týkajúce sa interoperability klient-server. Okrem toho Komisia otvorila niektoré otázky týkajúce sa interoperability medzi servermi pracovnej skupiny (interoperabilita server-server). Nakoniec Komisia uviedla urcité otázky v súvislosti s integráciou multimediálneho prehrávaca Windows Media Player do operacného systému Windows pre klientske PC. 12 Microsoft odpovedal na druhé oznámenie o výhradách 16. novembra 2001. 13 V decembri 2001 Microsoft odovzdal Komisii správu obsahujúcu výsledky a rozbor prieskumu, ktorý uskutocnila spolocnost Mercer Management Consulting (dalej len "Mercer"). 14 Od apríla do júna 2003 vykonávala Komisia rozsiahly prieskum trhu tým, ze na základe clánku 11 nariadenia c. 17 zaslala rad ziadostí o informácie mnohým spolocnostiam a zdruzeniam (dalej len "prieskum trhu z roku 2003"). 15 Dna 6. augusta 2003 adresovala Komisia Microsoftu tretie oznámenie o výhradách urcené podla nej na doplnenie predchádzajúcich dvoch oznámení a uvedenie opatrení na nápravu, ktoré zamýslala nariadit (dalej len "tretie oznámenie o výhradách"). 16 Microsoft odpovedal na tretie oznámenie o výhradách listom zo 17. októbra 2003. 17 Dna 31. októbra 2003 odovzdal Microsoft Komisii správu obsahujúcu výsledky a rozbor dvoch dodatocných prieskumov, ktoré uskutocnila spolocnost Mercer. 18 Komisia zorganizovala vypocutie v dnoch 12., 13. a 14. novembra 2003. 19 Dna 1. decembra 2003 Microsoft predlozil svoje dodatocné pripomienky k tretiemu oznámeniu o výhradách. 20 Dna 24. marca 2004 Komisia prijala rozhodnutie 2007/53/CE, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o EHP vedené proti spolocnosti Microsoft Corp. (vec COMP/C-3/37.792 - Microsoft) ([3]Ú. v. EÚ L 32, 2007, s. 23, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Napadnuté rozhodnutie 21 Podla napadnutého rozhodnutia Microsoft porusil clánok 82 ES a clánok 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) z dôvodu dvojakého zneuzitia dominantného postavenia. 22 Komisia v prvom rade identifikovala tri odlisné tovarové trhy celosvetového rozmeru a usúdila, ze na dvoch z nich mal Microsoft dominantné postavenie. V druhom rade Komisia identifikovala dve zneuzitia, ktorých sa Microsoft dopustil. Z tohto dôvodu Komisia ulozila Microsoftu pokutu a urcité opatrenia na nápravu. I -- Relevantné tovarové trhy a geografický trh 23 Napadnuté rozhodnutie identifikuje tri odlisné tovarové trhy zdruzujúce operacné systémy pre klientske PC (odôvodnenia c. 324 az 342), operacné systémy pre servery pracovnej skupiny (odôvodnenia c. 343 az 401) a streamingové multimediálne prehrávace (odôvodnenia c. 402 az 425). 24 Prvým trhom identifikovaným v napadnutom rozhodnutí je trh operacných systémov pre klientske PC. Operacné systémy sú v nom definované ako "systémové softvéry", ktoré kontrolujú základné funkcie pocítaca a umoznujú uzívatelovi, aby tento pocítac pouzíval a spústal na nom aplikácie (odôvodnenie c. 37). Klientske PC sú definované ako multifunkcné pocítace, ktoré sú urcené na individuálne pouzitie a môzu sa spojit do siete (odôvodnenie c. 45). 25 Pokial ide o druhý trh, napadnuté rozhodnutie definuje operacné systémy pre servery pracovnej skupiny ako operacné systémy, ktoré sú urcené a uvádzané na trh na to, aby integrovaným spôsobom poskytovali sluzby "základnej infrastruktúry" relatívne obmedzenému poctu klientskych PC spojených do malej alebo stredne velkej siete (odôvodnenia c. 53 a 345). 26 Napadnuté rozhodnutie identifikuje predovsetkým tri skupiny sluzieb, a to po prvé zdielanie súborov ulozených na serveri, po druhé zdielanie tlaciarní a po tretie správu uzívatelov a skupín uzívatelov, t. j. administráciu podmienok prístupu záujemcov k sluzbám siete (odôvodnenia c. 53 a 345.) Táto posledná skupina sluzieb spocíva predovsetkým v zaistení zabezpeceného prístupu a uzívania sietových zdrojov, a to najmä v prvom rade overením totoznosti uzívatelov a v druhom rade overením, ci majú oprávnenie vykonat danú cinnost (odôvodnenie c. 54). Napadnuté rozhodnutie upresnuje, ze na zabezpecenie efektívneho ukladania a vyhladávania informácií týkajúcich sa správy uzívatelov a skupín uzívatelov sa operacné systémy pre servery pracovnej skupiny opierajú vo vseobecnosti o technológie "adresárových sluzieb" (odôvodnenie c. 55). Adresárová sluzba, ktorá je súcastou operacného systému Windows 2000 Server Microsoftu, sa volá "Active Directory" (odôvodnenie c. 149). 27 Podla napadnutého rozhodnutia uvedené tri skupiny sluzieb v rámci operacných systémov pre servery pracovnej skupiny spolu úzko súvisia. Vo vseobecnosti ich mozno povazovat za "jedinú sluzbu", ale vnímanú z dvoch rôznych pohladov, a to na jednej strane z pohladu uzívatela (sluzby súborov a tlace) a na druhej strane z pohladu správcu siete (sluzby správy uzívatelov a skupín uzívatelov) (odôvodnenie c. 56). Napadnuté rozhodnutie charakterizuje tieto rozlicné sluzby ako "sluzby pracovnej skupiny". 28 Tretí trh identifikovaný v napadnutom rozhodnutí je trh streamingových multimediálnych prehrávacov. Multimediálne prehrávace sú definované ako softvérové produkty schopné cítat zvukový a obrazový obsah v digitálnom formáte, t. j. dekódovat príslusné dáta a previest ich na príkazy urcené hardvéru (napríklad reproduktory alebo obrazovka) (odôvodnenie c. 60). Streamingové multimediálne prehrávace môzu cítat zvukový a obrazový obsah nepretrzite sírený na internete (odôvodnenie c. 63). 29 Pokial ide o relevantný geografický trh, Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatuje, ako bolo uvedené v bode 22 vyssie, ze kazdý z troch identifikovaných tovarových trhov má celosvetový rozmer (odôvodnenie c. 427). II -- Dominantné postavenie 30 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnieva, ze Microsoft má dominantné postavenie na trhu operacných systémov pre klientske PC najmenej od roku 1996, ako aj na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny od roku 2002 (odôvodnenia c. 429 az 541). 31 Pokial ide o trh operacných systémov pre klientske PC, Komisia sa na to, aby dospela k tomuto názoru, opiera v podstate o tieto skutocnosti: -- podiely Microsoftu na trhu sú vyssie ako 90 % (odôvodnenia c. 430 az 435), -- trhová sila Microsoftu je "trvale stabilná a nepretrzitá" (odôvodnenie c. 436), -- existujú významné prekázky vstupu na tento trh spôsobené nepriamymi sietovými efektmi (odôvodnenia c. 448 az 464), -- tieto nepriame sietové efekty vyplývajú na jednej strane zo skutocnosti, ze spotrebitelia ocenujú platformy, na ktorých môzu pouzívat velký pocet aplikácií, a na strane druhej zo skutocnosti, ze programátori vytvárajú aplikácie pre operacné systémy pre klientske PC, ktoré sú u spotrebitelov najoblúbenejsie (odôvodnenia c. 449 a 450). 32 Komisia v odôvodnení c. 472 upresnuje, ze toto dominantné postavenie je "mimoriadne" v tom, ze Windows je nielen dominantným produktom na trhu operacných systémov pre klientske PC, ale navyse je "de facto standardom" pre tieto systémy. 33 Pokial ide o trh operacných systémov pre servery pracovnej skupiny, Komisia uvádza v podstate tieto skutocnosti: -- podiel Microsoftu na trhu je pri opatrnom odhade najmenej 60 % (odôvodnenia c. 473 az 499), -- postavenie troch hlavných konkurentov Microsoftu na tomto trhu je takéto: Novell so svojím softvérom NetWare má podiel na trhu od 10 do 25 %, vydavatelia produktov Linux majú podiel na trhu od 5 do 15 % a vydavatelia produktov UNIX majú podiel na trhu od 5 do 15 % (odôvodnenia c. 503, 507 a 512), -- trh operacných systémov pre servery pracovnej skupiny sa vyznacuje existenciou významných prekázok vstupu spôsobených najmä sietovými efektmi a odmietnutím Microsoftu sprístupnit informácie súvisiace s interoperabilitou (odôvodnenia c. 515 az 525), -- existuje úzka obchodná a technologická súvislost medzi trhom operacných systémov pre servery pracovnej skupiny a trhom operacných systémov pre klientske PC (odôvodnenia c. 526 az 540). 34 Linux je "volný" operacný systém distribuovaný na základe licencie "GNU GPL (General Public Licence)". Presnejsie povedané, Linux je iba kódovým základom nazývaným "jadro", vykonávajúcim obmedzený pocet funkcií typických pre operacné systémy. Môze sa vsak spojit s iným softvérom, aby sa vytvoril "operacný systém Linux" (odôvodnenie c. 87). Linux sa pouzíva najmä ako základ operacných systémov pre servery pracovnej skupiny (odôvodnenie c. 101). Na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny sa tak nachádza v spojení so softvérom Samba, ktorý sa takisto distribuuje na základe licencie "GNU GPL" (odôvodnenia c. 506 a 598). 35 Výraz "UNIX" oznacuje niekolko operacných systémov, ktoré majú urcité spolocné vlastnosti (odôvodnenie c. 42). Spolocnost Sun vyvinula operacný systém pre servery pracovnej skupiny zalozený na UNIX, ktorý sa volá "Solaris" (odôvodnenie c. 97). III -- Zneuzitie dominantného postavenia A -- Odmietnutie poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou a povolit ich pouzívanie 36 Prvé zneuzitie vytýkané Microsoftu predstavuje odmietnutie Microsoftu poskytnút svojim konkurentom "informácie súvisiace s interoperabilitou" a povolit ich pouzívanie na vývoj a distribúciu konkurencných produktov na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny, a to v období od októbra 1998 do dna oznámenia napadnutého rozhodnutia [clánok 2 písm. a) napadnutého rozhodnutia]. Toto správanie je opísané v odôvodneniach 546 az 791. 37 V zmysle napadnutého rozhodnutia "informácie súvisiace s interoperabilitou" sú "úplné a správne specifikácie vsetkých protokolov [implementovaných] v operacných systémoch Windows pre servery pracovnej skupiny, ktoré sú pouzívané servermi pracovnej skupiny Windows na to, aby sietam Windows pre pracovnú skupinu poskytovali sluzby zdielania súborov a tlaciarní a sluzby správy uzívatelov a skupín [uzívatelov] vrátane sluzieb radica domény Windows, adresárovej sluzby Active Directory a sluzby "Group Policy"" (clánok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia). 38 "Siete Windows pre pracovnú skupinu" sú definované ako "skupin[y] klientskych PC, [do ktorých je instalovaný operacný systém Windows pre klientske PC], a serverov, [do ktorých je instalovaný operacný systém Windows pre servery pracovnej skupiny], vzájomne spojených cez pocítacovú siet" (clánok 1 ods. 7 napadnutého rozhodnutia). 39 "Protokoly" sú definované ako "súbor pravidiel pre prepojenie a interakciu medzi rôznymi operacnými systémami Windows pre servery pracovnej skupiny a operacnými systémami Windows pre klientske PC instalovanými na rôznych pocítacoch v sieti Windows pre pracovnú skupinu" (clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia). 40 V napadnutom rozhodnutí Komisia zdôraznuje, ze odmietnutie Microsoftu sa netýka jeho "zdrojového kódu", ale výlucne specifikácií dotknutých protokolov, t. j. podrobného opisu toho, co sa od daného softvéru ocakáva, na rozdiel od implementácií (na úcely tohto rozsudku nazývané aj "realizácie" alebo "vykonávania"), ktoré predstavujú beh kódu na pocítaci (odôvodnenia c. 24 a 569). Komisia najmä upresnuje, ze "nezamýsla nariadit Microsoftu, aby umoznil tretím osobám kopírovat Windows" (odôvodnenie c. 572). 41 Komisia okrem toho usudzuje, ze odmietnutie Microsoftu adresované spolocnosti Sun zapadá do vseobecnej línie jeho správania (odôvodnenia c. 573 az 577). Tvrdí tiez, ze správanie vytýkané Microsoftu znamená narusenie predchádzajúcej vyssej úrovne poskytovania informácií (odôvodnenia c. 578 az 584), vyvoláva riziko odstránenia hospodárskej sútaze na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny (odôvodnenia c. 585 az 692) a má negatívny úcinok na technický vývoj, ako aj na prospech spotrebitelov (odôvodnenia c. 693 az 708). 42 Komisia napokon odmieta tvrdenia Microsoftu, ze jeho odmietnutie je objektívne odôvodnené (odôvodnenia c. 709 az 778). B -- Viazaný predaj operacného systému Windows pre klientske PC a prehrávaca Windows Media Player 43 Druhé zneuzitie vytýkané Microsoftu predstavuje skutocnost, ze Microsoft v období od mája 1999 az do dna oznámenia napadnutého rozhodnutia podmienoval dodanie operacného systému Windows pre klientske PC súcasným nadobudnutím softvéru Windows Media Player [clánok 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia]. Toto správanie je opísané v odôvodneniach c. 792 az 989. 44 V napadnutom rozhodnutí Komisia usudzuje, ze toto správanie splna podmienky vyzadované na konstatovanie existencie protiprávneho viazaného predaja v zmysle clánku 82 ES (odôvodnenia c. 794 az 954). V tomto ohlade Komisia po prvé opakuje, ze Microsoft má dominantné postavenie na trhu operacných systémov pre klientske PC (odôvodnenie c. 799). Po druhé usudzuje, ze streamingové multimediálne prehrávace a operacné systémy pre klientske PC predstavujú odlisné tovary (odôvodnenia c. 800 az 825). Po tretie tvrdí, ze Microsoft neumoznuje spotrebitelom zakúpit si Windows bez prehrávaca Windows Media Player (odôvodnenia c. 826 az 834). Po stvrté uvádza, ze tento viazaný predaj obmedzuje hospodársku sútaz na trhu multimediálnych prehrávacov (odôvodnenia c. 835 az 954). 45 Napokon Komisia odmieta tvrdenia Microsoftu, ze po prvé viazaný predaj prinása zvýsenie efektivity spôsobilé vyvázit protisútazné dopady identifikované v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 955 az 970) a po druhé Microsoft nemá nijaký záujem na uplatnovaní "protisútazných" viazaných predajov (odôvodnenia c. 971 az 977). IV -- Pokuta a opatrenia na nápravu 46 Za dve zneuzitia identifikované v napadnutom rozhodnutí bola ako sankcia ulozená pokuta vo výske 497196304 eur (clánok 3 napadnutého rozhodnutia). 47 Okrem toho podla clánku 4 prvého odseku napadnutého rozhodnutia je Microsoft povinný ukoncit zneuzitia zistené v clánku 2 v súlade s podmienkami uvedenými v clánkoch 5 a 6 toho istého rozhodnutia. Microsoft sa takisto musí zdrzat kazdého správania, ktoré by mohlo mat rovnaký alebo rovnocenný ciel alebo úcinok ako tieto zneuzitia (clánok 4 druhý odsek napadnutého rozhodnutia). 48 Ako opatrenie urcené na nápravu protiprávneho odmietnutia uvedeného v clánku 2 písm. a) napadnutého rozhodnutia clánok 5 tohto rozhodnutia nariaduje Microsoftu: "a) Microsoft... sprístupní v lehote 120 dní odo dna oznámenia [napadnutého rozhodnutia] informácie súvisiace s interoperabilitou kazdému podniku, ktorý si zelá vyvíjat a distribuovat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny, a povolí týmto podnikom, za primeraných a nediskriminacných podmienok, pouzívat informácie súvisiace s interoperabilitou na vývoj a distribúciu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny; b) Microsoft... zabezpecí aktualizáciu sprístupnených informácií súvisiacich s interoperabilitou priebezne a vcas; c) Microsoft... v lehote 120 dní odo dna oznámenia [napadnutého rozhodnutia] zavedie hodnotiaci mechanizmus, ktorý umozní podnikom, ktoré budú mat o to záujem, informovat sa úcinným spôsobom o rozsahu a podmienkach pouzívania informácií súvisiacich s interoperabilitou; Microsoft... môze stanovit primerané a nediskriminacné podmienky na zabezpecenie toho, aby prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou poskytnutý v tomto rámci slúzil iba na úcely hodnotenia; ..." 49 Ako opatrenie na nápravu protiprávneho viazaného predaja uvedeného v clánku 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia clánok 6 tohto rozhodnutia nariaduje Microsoftu najmä to, aby v lehote 90 dní odo dna oznámenia tohto rozhodnutia ponúkol plne funkcnú verziu svojho operacného systému Windows pre klientske PC, ktorá nebude obsahovat Windows Media Player, pricom Microsoft si zachováva právo ponúkat svoj operacný systém Windows pre klientske PC v balíku s Windows Media Player. 50 Clánok 7 napadnutého rozhodnutia napokon stanovuje: "V lehote 30 dní odo dna oznámenia [napadnutého rozhodnutia] Microsoft... predlozí Komisii návrh na zavedenie mechanizmu urceného na to, aby Komisii pomohol uistit sa, ze Microsoft... sa správa v súlade s [napadnutým rozhodnutím]. Tento mechanizmus bude zahrnat splnomocnenca nezávislého od Microsoftu... Ak sa Komisia bude domnievat, ze mechanizmus navrhnutý Microsoftom... nie je vhodný, je oprávnená stanovit takýto mechanizmus rozhodnutím." Konanie pre porusenie amerického antitrustového práva 51 Súbezne s vysetrovaním Komisie prebiehalo aj vysetrovanie Microsoftu pre porusenie amerických antitrustových zákonov. 52 Roku 1998 Spojené státy americké, 20 federálnych státov a Kolumbijský distrikt podali zalobu proti Microsoftu na základe Sherman Act. Ich výhrady sa týkali opatrení, ktoré Microsoft prijal proti internetovému prehliadacu spolocnosti Netscape "Netscape Navigator" a technológiám "Java" spolocnosti Sun. Uvedené federálne státy podali zaloby proti Microsoftu aj z dôvodu porusenia ich vlastných antitrustových zákonov. 53 Po tom, co "United States Court of Appeals for the District of Columbia Circuit" (dalej len "odvolací súd"), ktorý rozhodoval o odvolaní podanom Microsoftom proti rozsudku "United States District Court for the District of Columbia" (dalej len "District Court") z 3. apríla 2000, vyhlásil 28. júna 2001 svoj rozsudok, Microsoft uzavrel v novembri 2001 zmier s Ministerstvom spravodlivosti Spojených státov amerických a s "Attorneys General" deviatich státov federácie (dalej len "americký zmier"), v rámci ktorého Microsoft prevzal dva druhy záväzkov. 54 Po prvé Microsoft súhlasil s tým, ze zdokumentuje specifikácie komunikacných protokolov pouzívaných jeho operacnými systémami Windows pre servery na "spoluprácu", t. j. na to, aby boli kompatibilné s operacnými systémami Windows pre klientske PC, a za urcitých podmienok udelí licencie na tieto specifikácie tretím osobám. 55 Po druhé americký zmier stanovuje, ze Microsoft musí umoznit výrobcom zariadení dodávaných spolu so softvérom a konecným spotrebitelom aktiváciu alebo zrusenie prístupu k jeho obsluznému softvéru ("middleware"). Softvér Microsoft Media Player je jedným z produktov patriacich do tejto kategórie, tak ako je definovaná v americkom zmieri. Ustanovenia tohto zmieru majú zarucit, aby dodávatelia "middleware" mohli vyvíjat a distribuovat produkty, ktoré správne fungujú v spojení s Windowsom. 56 Tieto ustanovenia schválil rozsudok, ktorý vyhlásil District Court 1. novembra 2002. 57 Po podaní odvolania státom Massachusetts odvolací súd 30. júna 2004 potvrdil rozsudok District Court z 1. novembra 2002. 58 Na vykonanie amerického zmieru bol v auguste 2002 zavedený Microsoft Communications Protocol Program (program komunikacných protokolov Microsoftu, dalej len "MCPP"). Konanie 59 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 7. júna 2004 Microsoft podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 60 Osobitným podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna 25. júna 2004 Microsoft podal na základe clánku 242 ES návrh na odklad výkonu clánku 4, clánku 5 písm. a) az c) a clánku 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia. 61 Uznesením z 22. decembra 2004, Microsoft/Komisia (T-201/04 R, Zb. s. II-4463), predseda Súdu prvého stupna odmietol tento návrh a rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na neskôr. 62 Uznesením z 9. marca 2005 predseda stvrtej komory Súdu prvého stupna povolil týmto zdruzeniam a spolocnostiam, aby vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania na podporu návrhov Microsoftu: -- The Computing Technology Industry Association, Inc. (dalej len "CompTIA"), -- DMDsecure.com BV, MPS Broadband AB, Pace Micro Technology plc, Quantel Ltd a Tandberg Television Ltd (dalej len "DMDsecure a i."), -- Association for Competitive Technology, Inc. (dalej len "ACT"), -- TeamSystem SpA a Mamut ASA, -- Exor AB. 63 Tým istým uznesením predseda stvrtej komory Súdu prvého stupna povolil týmto zdruzeniam a spolocnostiam, aby vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania na podporu návrhov Komisie: -- Software & Information Industry Association (dalej len "SIIA"), -- Free Software Foundation Europe eV (dalej len "FSFE"), -- Audiobanner.com, vykonávajúci cinnost pod obchodným menom "VideoBanner", -- RealNetworks, Inc. 64 Microsoft listami z 13. decembra 2004, 9. marca, 27. júna a 9. augusta 2005 poziadal, aby urcité dôverné skutocnosti obsiahnuté v zalobe, vo vyjadrení, v replike, v jeho pripomienkach k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania a v duplike neboli oznámené vedlajsím úcastníkom konania. Predlozil nedôvernú verziu týchto rozlicných procesných úkonov. Vedlajsím úcastníkom konania uvedeným v bodoch 62 a 63 vyssie bola poskytnutá iba táto nedôverná verzia uvedených procesných úkonov. Vedlajsí úcastníci konania proti tomu nevzniesli ziadnu námietku. 65 Kazdý z vedlajsích úcastníkov konania uvedených v bodoch 62 a 63 vyssie podal svoje vyjadrenie v stanovenej lehote. Hlavní úcastníci konania predlozili svoje pripomienky k týmto vyjadreniam vedlajsích úcastníkov 13. júna 2005. 66 Uznesením z 28. apríla 2005, Microsoft/Komisia ([4]T-201/04, Zb. s. II-1491), predseda stvrtej komory Súdu prvého stupna povolil, aby European Committee for Interoperable Systems (ECIS) vstúpil do konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Komisie. Kedze návrh na vstup tohto zdruzenia ako vedlajsieho úcastníka konania bol podaný po uplynutí lehoty stanovenej v clánku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, tomuto zdruzeniu bolo povolené iba to, aby na základe správy z pojednávania, ktorá mu bola dorucená, predlozilo svoje pripomienky pocas ústnej casti konania. 67 Rozhodnutím plenárneho zasadnutia z 11. mája 2005 bola vec postúpená stvrtej rozsírenej komore Súdu prvého stupna. 68 Rozhodnutím plenárneho zasadnutia zo 7. júla 2005 bola vec postúpená velkej komore Súdu prvého stupna a zverená novému sudcovi spravodajcovi. 69 Uznesením predsedu velkej komory Súdu prvého stupna zo 16. januára 2006 bol RealNetworks vymazaný z veci ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Komisie. 70 Dna 1. februára 2006 pozval Súd prvého stupna úcastníkov konania na neformálne stretnutie s predsedom velkej komory Súdu prvého stupna a so sudcom spravodajcom, aby najmä urcili spôsob organizácie pojednávania. Toto stretnutie sa konalo na Súde prvého stupna 10. marca 2006. 71 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (velká komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a podla clánku 64 svojho rokovacieho poriadku vyzval hlavných úcastníkov konania, aby predlozili niektoré dokumenty a odpovedali na rad otázok. Hlavní úcastníci konania vyhoveli týmto ziadostiam v stanovenej lehote. 72 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky polozené Súdom prvého stupna boli vypocuté pocas pojednávania, ktoré sa konalo v dnoch 24., 25., 26., 27. a 28. apríla 2006. 73 Na pojednávaní Súd prvého stupna vyzval Microsoft, aby mu odovzdal kópie ziadostí o informácie, ktoré mu zaslala Komisia pri prieskume trhu v roku 2003, týkajúcom sa otázky multimediálnych prehrávacov, a odpovede na tieto ziadosti, ako aj správy obsahujúce výsledky a rozbor prieskumu uskutocneného spolocnostou Mercer (dalej len "správy Mercer"). Microsoft predlozil tieto rozlicné dokumenty v stanovenej lehote. 74 Listom Súdu prvého stupna z 3. mája 2006 bol Microsoft vyzvaný, aby predlozil kópie dalsích ziadostí o informácie, ktoré mu adresovala Komisia pri prieskume trhu v roku 2003, a odpovede na tieto ziadosti. Microsoft vyhovel tejto ziadosti v stanovenej lehote. 75 Predseda velkej komory Súdu prvého stupna rozhodnutím z 22. júna 2006 skoncil ústnu cast konania. Návrhy úcastníkov konania 76 Microsoft navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne zrusil alebo podstatne znízil pokutu, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, -- zaviazal SIIA, FSFE a Audiobanner.com, aby znásali trovy konania súvisiace s ich vedlajsou úcastou v konaní. 77 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal Microsoft na náhradu trov konania. 78 CompTIA, ACT, TeamSystem a Mamut navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 79 DMDsecure a i. navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil clánok 2 písm. b), clánok 4, clánok 6 písm. a) a clánok 7 napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 80 Exor navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil clánky 2 a 4, clánok 6 písm. a) a clánok 7 napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 81 SIIA, FSFE, Audiobanner.com a ECIS navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal Microsoft na náhradu trov konania. Právny stav 82 Najprv treba preskúmat zalobné dôvody, ktoré sa vztahujú na návrhy na zrusenie napadnutého rozhodnutia, a následne zalobné dôvody, ktoré sa týkajú návrhov na zrusenie pokuty alebo znízenie jej výsky. I -- O návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia 83 Dôvody, ktoré Microsoft uplatnuje na podporu svojho návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia, sa zameriavajú na tri problémy, ktoré sa týkajú po prvé odmietnutia poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou a povolit ich pouzívanie, po druhé viazaného predaja operacného systému Windows pre klientske PC a Windows Media Player a po tretie povinnosti urcit nezávislého splnomocnenca povereného dohladom nad tým, ze Microsoft sa správa v súlade s napadnutým rozhodnutím. A -- Úvodné otázky 84 Vo svojich písomných podaniach Komisia kladie urcité otázky týkajúce sa rozsahu kontroly vykonávanej súdom Spolocenstva a prípustnosti obsahu niektorých príloh zaloby a repliky. 1. O rozsahu kontroly vykonávanej súdom Spolocenstva 85 Komisia tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie spocíva na niekolkých úvahách, ktoré zahrnajú zlozité technické a ekonomické posúdenia. Uvádza, ze podla judikatúry môzu súdy Spolocenstva vykonat iba obmedzenú kontrolu takýchto posúdení [rozsudky Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 13, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 279; rozsudok Súdu prvého stupna z 21. apríla 2005, Holcim (Deutschland)/Komisia, [5]T-28/03, Zb. s. II-1357, body 95, 97 a 98]. 86 Microsoft, ktorý ako príklad cituje rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia ([6]T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 43), k tomu uvádza, ze súd Spolocenstva sa nezdrzí "dôkladného preskúmania správnosti rozhodnutí Komisie, a to ani v zlozitých veciach". 87 Súd prvého stupna pripomína, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze aj ked súd Spolocenstva vo vseobecnosti vykonáva úplnú kontrolu toho, ci sú, alebo nie sú splnené podmienky uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze, jeho kontrola zlozitých ekonomických posúdení, ktoré vykonala Komisia, sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných ustanovení a ustanovení upravujúcich povinnost odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti skutkového stavu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. marca 2000, Kish Glass/Komisia, [7]T-65/96, Zb. s. II-1885, bod 64, potvrdený v odvolacom konaní uznesením Súdneho dvora z 18. októbra 2001, Kish Glass/Komisia, C-241/00 P, Zb. s. I-7759; pozri tiez v tomto zmysle, pokial ide o clánok 81 ES, rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, 42/84, Zb. s. 2545, bod 34, a zo 17. novembra 1987, BAT a Reynolds/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 62). 88 Rovnako platí, ze pokial je rozhodnutie Komisie výsledkom zlozitých technických posúdení, sú tieto posúdenia v zásade predmetom obmedzenej súdnej kontroly, ktorá znamená, ze súd Spolocenstva nemôze nahrádzat posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením skutkového stavu [pozri, pokial ide o rozhodnutie prijaté po zlozitých posúdeniach týkajúcich sa lekársko-farmakologickej oblasti, uznesenie predsedu Súdneho dvora z 11. apríla 2001, Komisia/Trenker, C-459/00 P(R), Zb. s. I-2823, body 82 a 83; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. januára 1999, Upjohn, [8]C-120/97, Zb. s. I-223, bod 34 a citovanú judikatúru, a rozsudky Súdu prvého stupna z 3. júla 2002, A. Menarini/Komisia, [9]T-179/00, Zb. s. II-2879, body 44 a 45, a z 11. septembra 2002, Pfizer Animal Health/Rada, [10]T-13/99, Zb. s. II-3305, bod 323]. 89 Aj ked súd Spolocenstva uznáva, ze Komisia má v ekonomických alebo technických zálezitostiach urcitú mieru volnej úvahy, neznamená to vsak, ze sa súd Spolocenstva musí zdrzat kontroly toho, ako Komisia vylozila údaje takejto povahy. Súd Spolocenstva musí totiz nielen overit vecnú správnost uplatnených dôkazov, ich spolahlivost a spojitost, ale musí preskúmat aj to, ci tieto dôkazy obsahujú vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé podporit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri v tomto zmysle, pokial ide o kontrolu koncentrácií, rozsudok Súdneho dvora z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C-12/03 P, Zb. s. I-987, bod 39). 90 S prihliadnutím na tieto zásady treba preskúmat rozlicné dôvody, ktoré Microsoft uplatnuje na podporu svojho návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia. 2. O prípustnosti obsahu niektorých príloh 91 Komisia, ktorú v tomto bode podporuje SIIA, tvrdí, ze vo viacerých prílohách zaloby a repliky Microsoft uvádza tvrdenia, ktoré sa nenachádzajú v samotnom texte týchto procesných úkonov. Uvádza tiez, ze Microsoft niekolkokrát vseobecne odkazuje na správy, ktoré sú prílohou jeho písomných podaní. Komisia okrem toho kritizuje skutocnost, ze niektoré stanoviská expertov predlozené Microsoftom sa zakladajú na informáciách, ku ktorým ani Komisia, ani Súd prvého stupna nemali prístup. Domnieva sa, ze Súd prvého stupna nemôze uvedené tvrdenia, správy a stanoviská expertov zohladnit. 92 Microsoft tvrdí, ze "príslusné casti zaloby" obsahujú podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých spocíva jeho zaloba. Pripomína, ze podla judikatúry môze byt text zaloby v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na urcité casti prilozených dokumentov (uznesenie Súdu prvého stupna z 29. novembra 1993, Koelman/Komisia, [11]T-56/92, Zb. s. II-1267, bod 21). Okrem toho uvádza, ze sa vedome rozhodol obmedzit pocet príloh, aby zabránil objemnosti spisu, ze nie je povinný predlozit kazdý dokument, na ktorý sa odkazuje v poznámkach pod ciarou v jeho prílohách, ze Komisia má k dispozícii kópie vsetkých dokumentov predlozených pocas správneho konania a ze nepochybne má právo poskytnút informácie svojim expertom. 93 Pocas neformálneho stretnutia 10. marca 2006 (pozri bod 70 vyssie) sudca spravodajca upriamil pozornost Microsoftu na skutocnost, ze sa zdá, ze v niektorých prílohách svojich písomných podaní sa Microsoft odvoláva na tvrdenia, ktorá sa výslovne nenachádzali v samotnom texte týchto podaní, a spýtal sa ho na túto vec. Ako je zaznamenané v zápisnici z tohto stretnutia, Microsoft odpovedal, ze "neuplatnuje tvrdenia, ktoré by neboli výslovne uvedené v zalobe alebo v replike". 94 Súd prvého stupna pripomína, ze podla clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Podla ustálenej judikatúry sa na prípustnost zaloby vyzaduje, aby zo samotného jej textu aspon strucne, ale koherentným a zrozumitelným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Aj ked text zaloby môze byt v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na urcité casti prilozených dokumentov, vseobecný odkaz na iné písomnosti, aj ked tvoria jej prílohu, nemôze nahradit nedostatok podstatných castí právnej argumentácie, ktorá podla vyssie uvedených ustanovení tvorí nálezitost zaloby (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1992, Komisia/Danemark, [12]C-52/90, Zb. s. I-2187, bod 17; uznesenia Súdu prvého stupna Koelman/Komisia, uz citované v bode 92 vyssie, bod 21, a z 21. mája 1999, Asia Motor France a i./Komisia, [13]T-154/98, Zb. s. II-1703, bod 49). Okrem toho nie je povinnostou Súdu prvého stupna, aby v prílohách hladal a identifikoval dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol povazovat za základ zaloby, kedze funkcia príloh je cisto dôkazná a pomocná (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, T-84/96, Zb. s. II-2081, bod 34, a z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, [14]T-231/99, Zb. s. II-2085, bod 154). 95 Tento výklad clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna sa týka aj podmienok prípustnosti repliky, ktorá je podla clánku 47 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku urcená na doplnenie zaloby (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [15]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 40, v tomto bode nebol v odvolacom konaní zrusený Súdnym dvorom v jeho rozsudku z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375). 96 V tomto prípade je namieste uviest, ze v niekolkých dokumentoch, ktoré sú prílohou zaloby a repliky, uplatnuje Microsoft právnu alebo ekonomickú argumentáciu, ktorá sa neobmedzuje na podporu ani na doplnenie skutkových alebo právnych okolností výslovne uvedených v texte týchto procesných úkonov, ale uvádza nové tvrdenia. 97 Microsoft navyse niekolkokrát doplna text zaloby a repliky v konkrétnych bodoch odkazmi na prilozené dokumenty. Niektoré z týchto odkazov sa vsak týkajú urcitej prilozenej písomnosti iba vseobecne a neumoznujú tak Súdu prvého stupna presne identifikovat tvrdenia, ktoré by mohol povazovat za doplnenie dôvodov uvedených v zalobe alebo v replike. 98 Treba poznamenat, ze hoci sa Komisia domnieva, ze netreba zohladnit úvahy obsiahnuté v týchto rozlicných prílohách, napriek tomu sa vyjadruje k niektorým z nich v poznámkach, ktoré sú prílohou jej písomných podaní. 99 V súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 94 a 95 vyssie a s vyhlásením, ktoré Microsoft urobil na neformálnom stretnutí 10. marca 2006 (pozri bod 93 vyssie), Súd prvého stupna zohladní prílohy uvedené v bodoch 96 az 98 vyssie iba v rozsahu, v akom podporujú alebo doplnajú dôvody alebo tvrdenia, ktoré Microsoft alebo Komisia výslovne uviedli v texte svojich písomných podaní, a v rozsahu, v akom Súd prvého stupna môze s presnostou urcit v nich obsiahnuté skutocnosti, ktoré podporujú alebo doplnajú uvedené dôvody alebo tvrdenia. 100 Pokial ide o výhrady Komisie voci tomu, ze Microsoft neposkytol informácie, na ktorých sa zakladajú niektoré stanoviská expertov prilozené k jeho písomným podaniam, stací uviest, ze je úlohou Súdu prvého stupna, aby v prípade potreby posúdil, ci tvrdenia obsiahnuté v týchto stanoviskách nemajú dôkaznú hodnotu. Ak by sa Súd prvého stupna pri nedostatocnom prístupe k urcitým informáciám musel domnievat, ze tieto tvrdenia nemajú dostatocnú dôkaznú hodnotu, nezoberie ich do úvahy. B -- O odmietnutí poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou a povolit ich pouzívanie 101 V rámci tohto prvého problému Microsoft uplatnuje jediný dôvod zalozený na porusení clánku 82 ES. Tento dôvod pozostáva z troch castí. V rámci prvej casti Microsoft tvrdí, ze v tomto prípade nie sú splnené kritériá, ktoré umoznujú donucovat podnik v dominantnom postavení, aby udelil licenciu tak, ako sú tieto kritériá definované súdmi Spolocenstva. V rámci druhej casti Microsoft v podstate uvádza, ze spolocnost Sun od neho nepozadovala, aby mohla vyuzívat "technológiu", ktorú mu Komisia nariaduje sprístupnit, a ze list zo 6. októbra 1998 nemozno v nijakom prípade vykladat ako skutocné odmietnutie z jeho strany. V rámci tretej casti napokon tvrdí, ze Komisia nezohladnuje správne povinnosti ulozené Spolocenstvám Dohodou o obchodných aspektoch práva dusevného vlastníctva (TRIPS) z 15. apríla 1994 [príloha 1 C Dohody o zalození Svetovej obchodnej organizácie (WTO) (dalej len "dohoda TRIPS")]. 1. O prvej casti zalozenej na tom, ze v tomto prípade nie sú splnené kritériá, ktoré umoznujú donucovat podnik v dominantnom postavení, aby udelil licenciu, ako sú tieto kritériá definované súdmi Spolocenstva a) Úvod 102 V prvom rade je potrebné uviest v hrubých rysoch jednotlivé stanoviská hlavných úcastníkov konania k otázke odmietnutia poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou a povolit ich pouzívanie. 103 Podla napadnutého rozhodnutia Microsoft zneuzil dominantné postavenie, ktoré má na trhu operacných systémov pre klientske PC, po prvé tým, ze odmietol poskytnút spolocnosti Sun a dalsím konkurencným podnikom specifikácie protokolov implementovaných v operacných systémoch Windows pre servery pracovnej skupiny, ktoré pouzívajú servery, do ktorých sú instalované tieto systémy, na to, aby sietam Windows pre pracovnú skupinu poskytovali sluzby zdielania súborov a tlaciarní, ako aj sluzby správy uzívatelov a skupín uzívatelov, a po druhé tým, ze týmto rozlicným podnikom odmietol umoznit pouzívat tieto specifikácie na vývoj operacných systémov pre servery pracovnej skupiny a na obchodovanie s nimi. 104 Podla Komisie sú informácie, ku ktorým Microsoft odmieta prístup, informáciami súvisiacimi s interoperabilitou v zmysle smernice Rady 91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane pocítacových programov ([16]Ú. v. ES L 122, s. 42; Mim. vyd. 17/001, s. 114). Tvrdí najmä, ze táto smernica chápe interoperabilitu medzi dvoma softvérovými produktmi ako ich schopnost vymienat si informácie a tieto informácie vzájomne pouzívat, aby tak kazdý z týchto softvérových produktov mohol fungovat vsetkými zamýslanými spôsobmi (pozri najmä bod 256 prvého oznámenia o výhradách, bod 79 druhého oznámenia o výhradách a bod 143 tretieho oznámenia o výhradách). Domnieva sa, ze definícia interoperability, ktorú obhajuje Microsoft, je nesprávna (odôvodnenia c. 749 az 763 napadnutého rozhodnutia). 105 Komisia na základe rady skutkových a technických okolností konstatuje, ze "správne fungovanie siete pracovnej skupiny Windows sa opiera o architektúru prepojení a interakcií klient-server a server-server, ktorá zabezpecuje transparentný prístup k hlavným sluzbám servera pracovnej skupiny (pre Windows 2000/Windows 2003 mozno túto 'architektúru domény Windows` oznacit ako 'architektúra domény Active Directory`)", a ze "spolocná schopnost byt súcastou tejto architektúry je prvkom kompatibility medzi klientskymi PC fungujúcimi pod systémom Windows a servermi pracovnej skupiny fungujúcimi pod systémom Windows" (odôvodnenie c. 182 napadnutého rozhodnutia). Komisia opisuje túto kompatibilitu ako "interoperabilitu s architektúrou domény Windows" (odôvodnenie c. 182 napadnutého rozhodnutia) a tvrdí, ze takáto interoperabilita je "nevyhnutná na to, aby predajcovia operacných systémov pre servery pracovnej skupiny mohli zostat úspesne na trhu" (odôvodnenie c. 779 napadnutého rozhodnutia). 106 Komisia sa okrem toho domnieva, ze na to, aby konkurenti Microsoftu mohli vyvíjat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny spôsobilé dosiahnut takýto stupen interoperability v prípade, ked sú servery, na ktorých sú instalované, pridané do pracovnej skupiny Windows, je nevyhnutné, aby títo konkurenti mali prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou s architektúrou domény Windows (odôvodnenia c. 183 a 184 napadnutého rozhodnutia). Komisia si najmä myslí, ze ani jedna z piatich metód umoznujúcich zabezpecit interoperabilitu medzi operacnými systémami dodávanými rôznymi distribútormi, na ktoré sa odvoláva Microsoft, nie je dostatocným náhradným riesením namiesto sprístupnenia týchto informácií (odôvodnenia c. 666 az 687 napadnutého rozhodnutia). 107 Komisia napokon tvrdí, ze aj ked si podniky podla judikatúry môzu v zásade slobodne vyberat svojich obchodných partnerov, odmietnutie dodávky zo strany podniku v dominantnom postavení môze za urcitých okolností predstavovat zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES. Uvádza, ze v tejto veci existuje niekolko "mimoriadnych okolností", ktoré umoznujú záver o protiprávnej povahe odmietnutia vytýkaného Microsoftu, a to dokonca aj za najprísnejsieho predpokladu - teda najpriaznivejsieho pre Microsoft -, ze toto odmietnutie treba povazovat za odmietnutie udelit tretím osobám licenciu týkajúcu sa práv dusevného vlastníctva (odôvodnenia c. 190 a 546 az 559 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa domnieva, ze je oprávnená zohladnit aj iné "mimoriadne okolnosti", ako tú tie, ktoré Súdny dvor identifikoval vo svojom rozsudku zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia (C-241/91 P a C-242/91 P, Zb. s. I-743, dalej len "rozsudok Magill"), a potvrdil vo svojom rozsudku z 29. apríla 2004, IMS Health ([17]C-418/01, Zb. s. I-5039). Mimoriadne okolnosti identifikované v týchto rozsudkoch v tomto prípade rozhodne existujú. 108 Microsoft od zaciatku správneho konania obhajuje stanovisko, ze pojem interoperability, ktorý v tejto veci pouzíva Komisia, nie je v súlade s pojmom "plnej interoperability" uvedeným v smernici 91/250 a nezodpovedá spôsobu, ktorým podniky v praxi organizujú svoje pocítacové siete (pozri najmä body 151 az 157 odpovede na druhé oznámenie o výhradách zo 16. novembra 2001 a strany 29 a 30 odpovede na tretie oznámenie o výhradách zo 17. októbra 2003). Tvrdí najmä, ze "programátor operacných systémov pre servery získa plnú interoperabilitu vtedy, ked je z operacného systému Windows pre klientske PC mozný prístup k vsetkým funkciám jeho programu" (bod 143 odpovede na prvé oznámenie o výhradách zo 17. novembra 2000; v rovnakom zmysle pozri aj strany 29 a 63 odpovede na tretie oznámenie o výhradách zo 17. októbra 2003). Microsoft tak slovami Komisie pouzíva "jednosmernú" definíciu, zatial co Komisia sa opiera o "dvojsmerný vztah" (odôvodnenie c. 758 napadnutého rozhodnutia). 109 Podla Microsoftu mozno uvedenú plnú interoperabilitu dosiahnut vdaka informáciám o rozhraniach, ktoré uz sprístupnil, najmä prostredníctvom svojho produktu s názvom "MSDN" alebo konferencií, ktoré organizuje pre "Professional Developers", alebo vdaka niektorým iným metódam, ktoré sa nachádzajú na trhu (pozri najmä body 12, 57 az 63, 73 az 83 a 147 odpovede na prvé oznámenie o výhradách zo 17. novembra 2000; body 6, 72, 94 az 96, 148 a 149 odpovede na druhé oznámenie o výhradách zo 16. novembra 2001; a stranu 31 odpovede na tretie oznámenie o výhradách zo 17. októbra 2003). 110 Microsoft tvrdí, ze pojem interoperability, o ktorom uvazuje Komisia, naopak znamená, ze operacné systémy jeho konkurentov fungujú v kazdom ohlade ako operacný systém Windows pre servery. To by podla Microsoftu bolo mozné dosiahnut iba tak, ze by svojim konkurentom umoznil "klonovat" svoje produkty alebo niektoré ich vlastnosti a ze by im oznámil informácie o vnútorných mechanizmoch svojich produktov (pozri najmä body 7, 20, 27, 144 az 150 a 154 az 169 odpovede na prvé oznámenie o výhradách zo 17. novembra 2000; body 158 az 161 odpovede na druhé oznámenie o výhradách zo 16. novembra 2001, a strany 10 a 20 odpovede na tretie oznámenie o výhradách zo 17. októbra 2003). 111 Microsoft sa domnieva, ze ak by bol nútený sprístupnit takéto informácie, poskodilo by to slobodný výkon jeho práv dusevného vlastníctva, ako aj jeho motiváciu inovovat (pozri najmä body 162, 163 a 176 odpovede na druhé oznámenie o výhradách zo 16. novembra 2001 a strany 3, 10 a 11 odpovede na tretie oznámenie o výhradách zo 17. októbra 2003). 112 Microsoft napokon tvrdí, ze túto vec treba posudzovat s prihliadnutím na rozsudky Magill a IMS Health, uz citované v bode 107 vyssie, pretoze odmietnutie, ktoré mu je vytýkané, treba povazovat za odmietnutie udelit tretím osobám licenciu týkajúcu sa práv dusevného vlastníctva a pretoze v dôsledku toho napadnuté rozhodnutie znamená nútené udelenie licencií. Tvrdí vsak, ze v tomto prípade nie je splnené ziadne z kritérií, ktoré podla neho vycerpávajúcim spôsobom uznal Súdny dvor v týchto rozsudkoch. Z toho vyvodzuje, ze odmietnutie v tomto prípade nemozno povazovat za zneuzitie, a preto mu Komisia nemôze nariadit, aby sprístupnil informácie súvisiace s interoperabilitou. Subsidiárne sa Microsoft odvoláva na rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 1998, Bronner ([18]C-7/97, Zb. s. I-7791), a tvrdí, ze v tomto prípade nie sú splnené ani kritériá stanovené týmto rozsudkom. 113 V druhom rade treba upresnit spôsob, akým Microsoft struktúruje argumentáciu, ktorú uplatnuje v rámci prvej casti zalobného dôvodu, a spôsob, akým Súd prvého stupna túto argumentáciu preskúma. 114 Skôr ako Microsoft rozvíja argumentáciu v pravom zmysle slova [pozri dalej písm. d) prvej casti], uvádza urcité úvahy týkajúce sa interoperability, ktoré mozno zhrnút takto. Po prvé sa Microsoft odvoláva na existenciu piatich metód umoznujúcich dosiahnut interoperabilitu medzi operacnými systémami Windows pre klientske PC a pre servery na jednej strane a konkurencnými operacnými systémami pre servery na druhej strane. Po druhé Microsoft kritizuje stupen interoperability vyzadovaný v tomto prípade Komisiou - v podstate tým, ze tvrdí, ze Komisia chce v skutocnosti umoznit jeho konkurentom "klonovat" jeho vlastné produkty alebo niektoré ich vlastnosti -, ako aj rozsah opatrenia na nápravu stanoveného v clánku 5 napadnutého rozhodnutia. 115 Okrem týchto rozlicných úvah Microsoft uvádza rad tvrdení, aby preukázal, ze komunikacné protokoly, ktoré musí sprístupnit svojim konkurentom podla napadnutého rozhodnutia, sú z technologického hladiska inovacné a ze na tieto protokoly alebo ich specifikácie sa vztahujú práva vyplývajúce z dusevného vlastníctva. 116 Argumentáciu v pravom zmysle slova, ktorú Microsoft rozvíja v rámci prvej casti tohto zalobného dôvodu, mozno opísat takto: -- prejednávanú vec treba posudzovat s prihliadnutím na rozlicné okolnosti, ktoré Súdny dvor uznal v rozsudku Magill, uz citovanom v bode 107 vyssie, a potvrdil v rozsudku IMS Health, uz citovanom v bode 107 vyssie, -- okolnosti, ktoré umoznujú posúdit odmietnutie podniku v dominantnom postavení udelit tretím osobám licenciu týkajúcu sa práv dusevného vlastníctva ako zneuzitie, sú po prvé okolnost, ked sú dotknutý výrobok alebo sluzba nevyhnutné na výkon urcitej cinnosti, po druhé okolnost, ked je odmietnutie spôsobilé úplne vylúcit hospodársku sútaz na sekundárnom trhu, po tretie okolnost, ked je odmietnutie prekázkou vytvorenia nového výrobku, po ktorom existuje potenciálny dopyt zo strany spotrebitelov, a po stvrté okolnost, ked odmietnutie nie je objektívne odôvodnené, -- v tomto prípade neexistuje ziadna z týchto styroch okolností, -- subsidiárne treba uplatnit kritériá, ktoré Súdny dvor uznal v rozsudku Bronner, uz citovanom v bode 112 vyssie, a ktoré zodpovedajú prvej, druhej a stvrtej okolnosti, ktoré sú uvedené v rozsudkoch Magill a IMS Health, uz citovaných v bode 107 vyssie, -- v tomto prípade nie je teda splnené ani jedno z troch kritérií uvedených v rozsudku Bronner, uz citovanom v bode 112 vyssie. 117 Súd prvého stupna preskúma najprv tvrdenia Microsoftu týkajúce sa rozdielnych stupnov interoperability a rozsahu opatrenia na nápravu stanoveného v clánku 5 napadnutého rozhodnutia. Tvrdenia Microsoftu o existencii piatich metód, ktoré umoznujú dosiahnut interoperabilitu medzi jeho operacnými systémami a operacnými systémami jeho konkurentov, budú predmetom analýzy v rámci prieskumu údajnej nevyhnutnosti informácií súvisiacich s interoperabilitou. Následne sa Súd prvého stupna vyjadrí k tvrdeniam Microsoftu týkajúcim sa práv dusevného vlastníctva, ktoré sa podla jeho tvrdení vztahujú na jeho komunikacné protokoly alebo ich specifikácie. Napokon súd posúdi argumentáciu v pravom zmysle slova, ktorú Microsoft rozvíja v rámci prvej casti zalobného dôvodu, tak, ze urcí v prvom rade okolnosti, vo vztahu ku ktorým treba analyzovat správanie vytýkané Microsoftu, a v druhom rade, ci tieto okolnosti existujú v tomto prípade. b) O rozdielnych stupnoch interoperability a o rozsahu opatrenia na nápravu stanoveného v clánku 5 napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania 118 Microsoft sa v podstate domnieva, ze pojem interoperabilita, o ktorý sa Komisia opiera pri závere, ze odmietnutie poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou je zneuzitím dominantného postavenia, a pri ulození opatrenia na nápravu stanoveného v clánku 5 napadnutého rozhodnutia, je nesprávny. 119 Microsoft zdôraznuje, ze "interoperabilita nastáva priebezne" a ze "nepredstavuje absolútny standard". 120 Uvádza, ze "je mozné, ze na zabezpecenie efektívnej hospodárskej sútaze sa vyzaduje minimálna úroven interoperability", ale domnieva sa, ze takúto úroven nie je tazké dosiahnut, pricom zdôraznuje, ze existujú rôzne spôsoby na dosiahnutie interoperability v zmysle "operacných systémov dodávaných rôznymi distribútormi, ktoré spolu fungujú správne". 121 Microsoft sa domnieva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí pouzíva pojem interoperabilita, ktorý je úplne odlisný od pojmu uvedeného v smernici 91/250, ktorý podniky v praxi pouzívajú na organizáciu svojich pocítacových sietí. Komisia sa totiz podla Microsoftu snazí o to, aby bolo mozné, aby operacný systém pre servery konkurujúci Microsoftu "fungoval vo vsetkých ohladoch" ako operacný systém Windows pre servery (t. j. aby dosiahol "dokonalú zamenitelnost" alebo "plug-replaceability"). To by vsak bolo mozné iba tak, ze sa konkurentom Microsoftu povolí klonovat jeho produkty alebo ich vlastnosti. Microsoft dodáva, ze dva operacné systémy pre servery môzu spolupracovat v tom zmysle, ze si vymienajú informácie alebo vzájomne si poskytujú sluzby aj bez toho, aby nevyhnutne museli byt "presne také isté". Treba tak odlisovat pojem "interoperabilita" od pojmu "klonovanie" alebo "kopírovanie". 122 Na podporu svojich tvrdení Microsoft odkazuje na správu vypracovanú dvoma pocítacovými expertmi, ktorú prilozil k svojej odpovedi na druhé oznámenie o výhradách zo 16. novembra 2001 a v ktorej títo experti vysvetlujú pojmy "pevné prepojenie" a "volné prepojenie", ako aj dôvody, pre ktoré stroskotali snahy o dosiahnutie "pevných prepojení" so softvérovými produktmi pochádzajúcimi od rôznych programátorov (príloha A.9.2 zaloby). Tieto dôvody boli tak technickej, ako aj obchodnej povahy. 123 Microsoft rovnako uvádza, ze pocas správneho konania predlozil 50 vyhlásení verejných i súkromných podnikov vykonávajúcich cinnost vo vsetkých priemyselných odvetviach a pochádzajúcich z rôznych vtedajsích clenských státov. Tieto podniky vo svojich vyhláseniach podla Microsoftu potvrdzujú, ze existuje vysoký stupen interoperability medzi operacnými systémami Windows pre klientske PC a pre servery na jednej strane a konkurencnými operacnými systémami pre servery na druhej strane, a to vdaka pouzívaniu metód, ktoré sa uz nachádzajú na trhu. Microsoft dodáva, ze zo správ Mercer vyplýva, ze podniky si nevyberajú operacné systémy pre servery na základe úvah spojených s ich interoperabilitou s operacnými systémami Windows pre klientske PC a pre servery. 124 V replike na úvod svojej argumentácie, ktorá má preukázat, ze jeho komunikacné protokoly sú chránené právami vyplývajúcimi z dusevného vlastníctva, ako aj v odpovedi na jednu z písomných otázok, ktoré mu polozil Súd prvého stupna, Microsoft uvádza rad tvrdení týkajúcich sa rozsahu opatrenia na nápravu stanoveného v clánku 5 napadnutého rozhodnutia. V týchto tvrdeniach kladie aj otázku stupna interoperability vyzadovaného v tomto prípade Komisiou. 125 V replike Microsoft tvrdí, ze existuje nesúlad medzi rozsahom opatrenia na nápravu a "standardom interoperability", ktorý Komisia pouzila v napadnutom rozhodnutí na posúdenie významu "alternatívnych metód interoperability". V odpovedi na jednu z písomných otázok Súdu prvého stupna Microsoft uvádza, ze rozsah povinnosti sprístupnenia stanovenej v clánku 5 napadnutého rozhodnutia bol zo strany Komisie vykladaný rôzne. 126 K tomuto poslednému bodu Microsoft poznamenáva, ze v odôvodnení c. 669 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze "otvorené priemyselné standardy neumoznujú konkurentom dosiahnut taký istý stupen interoperability s architektúrou domény Windows, ako dosahujú operacné systémy Windows pre servery pracovnej skupiny". Zdôraznuje tiez, ze v odôvodnení c. 679 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatuje, ze "operacný systém Novell pre servery pracovnej skupiny 'bez klientskeho modulu` nemôze plne vyuzívat kapacitu klientskych PC fungujúcich pod systémom Windows a serverov pracovnej skupiny fungujúcich pod systémom Windows, tak ako to môze robit operacný systém [Windows] pre servery pracovnej skupiny". Microsoft z týchto zistení vyvodzuje, ze Komisia pôvodne chápala interoperabilitu ako schopnost jeho konkurentov zabezpecit, aby ich produkty fungovali úplne rovnako ako operacné systémy Windows pre servery. Komisia tak chcela, aby existovala "kvázizhoda" medzi operacnými systémami Windows pre servery a konkurencnými operacnými systémami pre servery. 127 Microsoft tvrdí, ze na to, aby bolo mozné dosiahnut stupen interoperability, ktorý obhajuje Komisia (stupen, ktorý Microsoft spája bez rozdielu s výrazmi "plug replacement", "plug-replaceability", "drop-in", "funkcný ekvivalent" a "funkcný klon"), by musel sprístupnit ovela viac informácií, ako je uvedené v clánku 5 napadnutého rozhodnutia, a najmä informácie o vnútorných mechanizmoch svojich operacných systémov pre servery (vrátane "algoritmov a pravidiel rozhodovania"). 128 Microsoft tvrdí, ze neskôr Komisia obhajovala restriktívny výklad clánku 5, pricom sa domnievala, ze tento clánok mu ukladal povinnost, aby svojim konkurentom udelil licenciu iba na komunikacné protokoly "on the wire". Na podporu tohto tvrdenia sa Microsoft odvoláva na skutocnost, ze pocas výsluchu v konaní o nariadenie predbezného opatrenia úcastníci konania, ktorým bolo povolené, aby vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie, vyhlásili, ze nemajú záujem na získaní prístupu k informáciám o vnútorných mechanizmoch operacných systémov Windows pre servery. Microsoft tiez poukazuje na skutocnost, ze Komisia vo vyjadrení k zalobe, ako aj v duplike potvrdila, ze nechce umoznit jeho konkurentom klonovat sluzby zdielania súborov a tlaciarní ani sluzby správy uzívatelov a skupín uzívatelov poskytované operacnými systémami Windows pre servery. Microsoft poznamenáva, ze tisíce strán specifikácií, ktoré odovzdal Komisii na základe napadnutého rozhodnutia, napriek tomu umoznujú jeho konkurentom kopírovat urcité "vlastnosti" produktov, ktoré vyvinul vdaka svojmu vlastnému výskumnému a vývojovému úsiliu. Napríklad, ak majú tretie osoby prístup k protokolu DRS (Directory Replication Service), sú schopné spätným inzinierstvom získat ostatné casti operacných systémov Windows pre servery, ktoré pouzívajú Active Directory. 129 V októbri 2005, teda niekolko mesiacov po skoncení písomnej casti konania v tejto veci, Komisia napokon znovu vykladala clánok 5 napadnutého rozhodnutia v tom zmysle, ze informácie, ktoré mal Microsoft sprístupnit, musia umoznit jeho konkurentom vytvorit funkcné ekvivalenty operacných systémov Windows pre servery alebo, inými slovami, systémy, ktoré sú s nimi "dokonale zamenitelné". Microsoft znovu tvrdí, ze takýto výklad clánku 5 mu ukladá povinnost, aby poskytol prístup k informáciám o vnútorných mechanizmoch svojich operacných systémov Windows pre servery. 130 Na pojednávaní Microsoft venoval rozsiahle úvahy mechanizmu "multimaster replikácie" a v tejto súvislosti uviedol tvrdenia v rovnakom zmysle, ako sú tvrdenia uvedené vyssie. 131 Microsoft najmä vysvetlil, ze v minulosti boli adresárové sluzby vykonávané jediným velmi velkým a nákladným serverom. Naopak, v súcasnosti sú tieto sluzby vo vseobecnosti vykonávané mnozstvom malých, lacnejsích serverov nachádzajúcich sa na rôznych miestach a navzájom spojených do celku, ktorý Microsoft znázornil na rôznych diapozitívoch premietaných na pojednávaní ako "modrú bublinu". Microsoft uviedol, ze softvéry instalované v serveroch tvoriacich súcast tejto "modrej bubliny", ktoré sa zúcastnujú na poskytovaní adresárových sluzieb, musia mat rovnakú vnútornú logiku, a to preto, aby mohli spolu fungovat tak, ako keby islo o jedno zariadenie. Kazdý z týchto serverov musí totiz predpokladat, ze ostatné servery budú na danú poziadavku reagovat úplne rovnako. Microsoft dodal, ze komunikácie medzi servermi fungujúcimi pod daným operacným systémom v "modrej bubline" sú velmi specifické. 132 Microsoft rovnako vysvetlil, ze mechanizmus multimaster replikácie umoznuje, aby kazdá zmena údajov obsiahnutých na serveri konajúcom ako radic domény a nachádzajúcom sa vnútri "modrej bubliny" (napríklad zmena hesla uzívatela) bola následne automaticky"zopakovaná" na vsetkých ostatných serveroch s funkciou radica domény patriacich do tej istej "modrej bubliny". 133 Microsoft upresnil, ze prvou spolocnostou, ktorá uspela vo vývoji takéhoto mechanizmu, bol Novell, a to v roku 1993. Mechanizmus v jeho operacnom systéme pre servery NetWare vsak umoznuje, aby v "modrej bubline" úplne synchronizovaným spôsobom fungovalo maximálne 150 radicov domény, zatial co mechanizmus, ktorý pouzíva Active Directory v systéme Windows 2000 Server, sa môze súcasne postarat o niekolko tisíc radicov domény. 134 Stále v rámci úvah týkajúcich sa mechanizmu multimaster replikácie Microsoft zopakoval, ze cielom napadnutého rozhodnutia je umoznit jeho konkurentom vyvíjat operacné systémy pre servery, ktoré predstavujú funkcné ekvivalenty jeho vlastných operacných systémov Windows pre servery. Toto rozhodnutie sa podla Microsoftu usiluje najmä o to, aby servery, ktoré vykonávajú adresárové sluzby a v ktorých je instalovaný operacný systém pre servery konkurujúci Microsoftu, mohli v "modrej bubline" nahradit existujúce servery, v ktorých je instalovaný operacný systém Windows pre servery, ktorý pouzíva Active Directory. Na dosiahnutie takéhoto výsledku by vsak bolo potrebné, aby operacné systémy pre servery konkurujúce Microsoftu fungovali úplne rovnako - a mali teda rovnakú vnútornú logiku - ako operacné systémy Windows pre servery, ktoré pouzívajú Active Directory. To by bolo mozné iba vtedy, ak by konkurenti Microsoftu mali k dispozícii informácie o vnútorných mechanizmoch jeho operacných systémov pre servery vrátane niektorých algoritmov, teda informácie, ktoré idú znacne nad rámec informácií súvisiacich s interoperabilitou v zmysle napadnutého rozhodnutia. 135 Microsoft dodal, ze v dôsledku toho multimaster replikácia nemôze nastat medzi servermi fungujúcimi pod operacnými systémami, ktoré pochádzajú od rôznych dodávatelov. Napríklad server, v ktorom je instalovaný operacný systém spolocnosti Sun, nemozno umiestnit do "modrej bubliny", v ktorej sa nachádzajú servery fungujúce pod operacným systémom Novell alebo pouzívajúce Active Directory. Microsoft vsak upresnil, ze Active Directory, kedze je zalozený na standardných protokoloch, ako je protokol LDAP (Lightweight Directory Access Protocol), môze fungovat v rámci tej istej pocítacovej siete s adresárovými sluzbami poskytovanými operacnými systémami pre servery jeho konkurentov. Je teda jedno, ci sa interoperabilita dosiahne medzi dvoma rôznymi servermi, alebo medzi serverom na jednej strane a skupinou serverov spojených do "modrej bubliny" na druhej strane. 136 Komisia tvrdenia Microsoftu odmieta. 137 Komisia na úvod pripomína definíciu pojmov "informácie súvisiace s interoperabilitou" a "protokoly" v clánku 1 ods. 1 a 2 napadnutého rozhodnutia. Vysvetluje, ze toto rozhodnutie zaväzuje Microsoft, aby poskytol technickú dokumentáciu, nazývanú "specifikácie", ktorá detailne opisuje tieto protokoly. Specifikácie ukazujú, "ako formátovat správy, kedy ich vydávat, ako ich prekladat, ako si poradit s nesprávnymi správami, atd.". Komisia vsak trvá na tom, ze je potrebné rozlisovat medzi touto technickou dokumentáciou a zdrojovým kódom produktov Microsoftu. Vysvetluje, ze konkurent, ktorý by chcel vyvinút operacný systém pre servery, ktorý "rozumie" protokolom Microsoftu, musí vybavit svoj produkt zdrojovým kódom, ktorý implementuje specifikácie týchto protokolov. Dvaja programátori implementujúci rovnaké specifikácie protokolov vsak nenapísu ten istý zdrojový kód a ich programy budú fungovat odlisne (odôvodnenia c. 24, 25, 698 a 719 az 722 napadnutého rozhodnutia). Z tohto pohladu sa protokoly dajú prirovnat k jazyku, ktorého syntax a slovná zásoba predstavujú specifikácie, kedze skutocnost, ze sa dvaja ludia naucia syntax a slovnú zásobu toho istého jazyka, este nezarucuje, ze budú tento jazyk pouzívat rovnako. Komisia este upresnuje, ze "skutocnost, ze dva produkty poskytujú svoje sluzby prostredníctvom kompatibilných protokolov, nic nehovorí o tom, ako tieto sluzby poskytujú". 138 Komisia tvrdí, ze Microsoft obhajuje restriktívne chápanie pojmu interoperabilita, ktoré nie je v súlade so smernicou 91/250. Odkazuje na odôvodnenia c. 749 az 763 napadnutého rozhodnutia a zdôraznuje, ze Microsoft neuvádza ziadne nové tvrdenie v porovnaní s tými, ktoré uz uviedol pocas správneho konania. Na pojednávaní Komisia upresnila, ze z tejto smernice vychádzala nielen pri preukázaní významu interoperability v softvérovom odvetví, ale aj pri posúdení pojmu interoperabilita. 139 Komisia navyse uznáva, ze existuje celá skála mozných stupnov interoperability medzi PC fungujúcimi pod systémom Windows a operacnými systémami pre servery pracovnej skupiny a ze "urcitá interoperabilita" s architektúrou domény Windows je uz realizovatelná. Tvrdí, ze a priori nestanovila urcitú úroven interoperability, ktorá je nevyhnutná na zachovanie efektívnej hospodárskej sútaze na trhu, ale ze po svojom vysetrovaní konstatovala, ze stupen interoperability, ktorý mohli dosiahnut konkurenti prostredníctvom metód, ktoré boli k dispozícii, bol prílis slabý na to, aby im umoznil úspesne zostat na trhu. Komisia odkazuje na cast napadnutého rozhodnutia, v ktorej uvádza, ze "interoperabilita je hybnou silou prijatia operacných systémov pre servery pracovnej skupiny Microsoftu" (odôvodnenia c. 637 az 665), a upresnuje, ze je zjavné, ze tieto metódy "neumoznovali dosiahnut ekonomicky uskutocnitelným spôsobom úroven interoperability vyzadovanú spotrebitelmi". 140 V duplike Komisia upresnuje, ze v napadnutom rozhodnutí sa nedomnieva, ze je nevyhnutné, aby konkurentom Microsoftu bolo povolené kopírovat jeho "riesenia interoperability". Je vsak dôlezité, aby mohli dosiahnut rovnaký stupen interoperability vdaka svojmu vlastnému inovacnému úsiliu. 141 Komisia napokon zdôraznuje, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Microsoft, cielom napadnutého rozhodnutia nie je umoznit, aby operacné systémy pre servery konkurujúce Microsoftu mohli vo vsetkých ohladoch fungovat ako operacný systém Windows pre servery a v dôsledku toho aby jeho konkurenti mohli "klonovat" vlastnosti jeho produktov. Napadnuté rozhodnutie má v skutocnosti umoznit týmto konkurentom vyvíjat produkty, ktoré "[by] fung[ovali] odlisne, ale... [boli by] schopné rozumiet správam prenásaným príslusnými produktmi Microsoftu". Komisia dodáva, ze informácie súvisiace s interoperabilitou, ktoré Microsoft musí sprístupnit svojim konkurentom podla napadnutého rozhodnutia, im neumoznia vytvorit úplne také isté produkty, ako sú produkty Microsoftu. 142 V tomto ohlade Komisia na pojednávaní upresnila, ze treba odlisovat pojem "funkcný ekvivalent" od pojmu "funkcný klon". Funkcný ekvivalent nie je totiz systém, ktorý funguje presne tak isto ako operacný systém Windows pre servery pracovnej skupiny, ktorý nahrádza, ale systém, ktorý je schopný poskytnút vhodnú odpoved na urcitú poziadavku za rovnakých podmienok ako tento operacný systém Windows a dosiahnut, aby klientsky PC alebo server fungujúci pod systémom Windows reagoval na jeho správy rovnako, ako keby pochádzali z operacného systému Windows. 143 Komisia tvrdí, ze "pevné prepojenie" a "volné prepojenie" nie sú jasne definované technické pojmy, predovsetkým v oblasti operacných systémov. V kazdom prípade popiera, ze "informácie o rozhraní pevného pripojenia" uvedené v správe nachádzajúcej sa v prílohe A.9.2 zaloby sú inovacné. 144 Pokial ide o vyhlásenia zákazníkov, ktoré Microsoft predlozil pocas správneho konania, Komisia pripomína, ze sa k nim uz vyjadrila v odôvodneniach c. 357, 358, 440 az 444, 511, 513, 595, 602, 628 a 707 napadnutého rozhodnutia. Poznamenáva, ze tieto vyhlásenia, ktoré pochádzajú z rokov 2000 a 2001, sa v podstate týkajú podnikov, ktoré v znacnej miere prijali Windows ako "standard" pre svoju siet pracovnej skupiny. Pokial ide o správy Mercer, Komisia uvádza, ze v odôvodnení c. 645 napadnutého rozhodnutia uz uviedla, ze údaje, ktoré v nich boli analyzované, preukazujú práve opak toho, co tvrdí Microsoft. 145 Komisia okrem toho odmieta tvrdenie, ktoré Microsoft vyvodzuje z údajného nesúladu medzi opatrením na nápravu stanoveným v clánku 5 napadnutého rozhodnutia a standardom interoperability pouzitým v tomto rozhodnutí na posúdenie významu "alternatívnych metód interoperability". 146 Komisia tvrdí, ze má tazkosti s pochopením zmyslu tohto tvrdenia. V tomto ohlade uvádza, ze v castiach odôvodnení c. 669 a 679 napadnutého rozhodnutia, ktoré cituje Microsoft, nijako neodmieta niektoré náhradné riesenia namiesto sprístupnenia informácií súvisiacich s interoperabilitou z dôvodu, ze tieto riesenia neumoznujú "klonovat" produkty Microsoftu alebo niektoré ich vlastnosti. V týchto castiach jednoducho uvádza, ze tieto riesenia "zabezpecujú nizsí stupen interoperability s dominantnými produktmi Microsoftu (nizsiu schopnost prístupu k funkciám týchto produktov), ako má vlastná ponuka Microsoftu". V stávke teda je schopnost "pracovat s" prostredím Windows. 147 Komisia dodáva, ze z odôvodnení c. 568 az 572, 740 a 749 az 763 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze rozhodnutie sa týka iba sprístupnenia specifikácií rozhrania. Okrem toho sa domnieva, ze Microsoft právne dostatocným spôsobom nepodlozil svoje tvrdenie, ze ak majú tretie osoby prístup k urcitým specifikáciám jeho komunikacných protokolov, sú schopné spätným inzinierstvom získat ostatné casti operacného systému Windows pre servery, ktoré pouzívajú Active Directory. 148 Na pojednávaní Komisia spochybnila dôvodnost tvrdení, ktoré Microsoft vyvodil z mechanizmu multimaster replikácie. Potvrdila, ze cielom napadnutého rozhodnutia je najmä to, aby sa servery fungujúce pod operacným systémom pre servery pracovnej skupiny konkurujúcim Microsoftu mohli zaclenit do "modrej bubliny" zlozenej zo serverov, v ktorých je instalovaný operacný systém Windows pre servery pracovnej skupiny, a v dôsledku toho sa povinnost sprístupnenia stanovená v clánku 5 tohto rozhodnutia vztahuje aj na informácie o komunikáciách medzi servermi v tejto"modrej bubline". Komisia vsak odmietla tvrdenie Microsoftu, ze tento ciel mozno dosiahnut iba poskytnutím prístupu k informáciám o vnútorných mechanizmoch jeho produktov. 149 SIIA zdôraznuje rozhodujúcu úlohu, ktorú má interoperabilita v softvérovom odvetví. Podla jeho názoru nemozno popriet, ze spotrebitelia prikladajú velmi velký význam tomu, aby pocítacové programy boli interoperabilné s kvázimonopolistickými produktmi predstavovanými operacnými systémami Windows pre klientske PC. Uvádza, ze za obvyklých sútazných podmienok majú programátori záujem na podpore interoperability medzi svojimi produktmi a produktmi svojich konkurentov a na sprístupnení informácií súvisiacich s interoperabilitou. Sútazia tak na základe "obvyklých" faktorov, ako je cena a bezpecnost produktov, rýchlost spracovania poziadaviek alebo inovacný charakter niektorých funkcií. Microsoft naopak vyuzíva na susediacich trhoch v dôsledku "pákového efektu" (leveraging) kvázimonopolné postavenie, ktoré má na ostatných trhoch. Presnejsie povedané, Microsoft obmedzuje schopnost svojich konkurentov dosiahnut interoperabilitu s jeho kvázimonopolistickými produktmi tým, ze nerespektuje standardné protokoly odvetvia, pridáva k nim "nepodstatné (a nadbytocné) doplnky" a následne odmieta oznámit svojim konkurentom informácie o týchto "rozsírených protokoloch". 150 SIIA okrem toho popiera tvrdenie Microsoftu, ze cielom napadnutého rozhodnutia je umoznit konkurentom Microsoftu vyvíjat operacné systémy pre servery fungujúce vo vsetkých ohladoch ako operacný systém Windows pre servery. Podla SIIA je cielom napadnutého rozhodnutia umoznit, aby operacné systémy pre servery pracovnej skupiny konkurujúce Microsoftu spolupracovali s operacnými systémami Windows pre klientske PC a pre servery pracovnej skupiny rovnako, ako to robia operacné systémy Windows pre servery pracovnej skupiny. Posúdenie Súdom prvého stupna 151 Rozlicnými tvrdeniami uvedenými v bodoch 118 az 135 vyssie Microsoft nastoluje dve hlavné otázky, a to na jednej strane stupen interoperability vyzadovaný Komisiou v tomto prípade a na druhej strane rozsah opatrenia na nápravu stanoveného v clánku 5 napadnutého rozhodnutia. 152 Treba poznamenat, ze tieto dve otázky sú vnútorne spojené v tom zmysle, ze cielom opatrenia na nápravu, ako to vyplýva najmä z odôvodnenia c. 998 napadnutého rozhodnutia, je ulozit Microsoftu, aby spolocnosti Sun, ako aj ostatným konkurentom sprístupnil informácie, ktoré podla Komisie odmietol sprístupnit protiprávne. Rozsah tohto opatrenia na nápravu treba v dôsledku toho urcit s prihliadnutím na zneuzitie vytýkané Microsoftu, ktoré závisí najmä od stupna inteoperability, o ktorom Komisia uvazuje v napadnutom rozhodnutí. 153 Na to, aby bolo mozné vyjadrit sa k týmto otázkam, treba najprv pripomenút rad skutkových a technických zistení obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. Totiz az po preskúmaní spôsobu, akým sú organizované siete Windows pre pracovnú skupinu, ako aj spojení medzi rôznymi operacnými systémami v rámci týchto sietí Komisia zhodnotila stupen inteoperability vyzadovaný v tomto prípade a dospela k záveru o nevyhnutnosti informácií súvisiacich s interoperabilitou. Rovnako je namieste najprv upresnit povahu informácií, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie. -- Skutkové a technické zistenia 154 V odôvodneniach c. 21 az 59, 67 az 106 a 144 az 184 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza rad zistení skutkovej a technickej povahy týkajúcich sa dotknutých produktov a technológií. 155 Na úvod treba zdôraznit, ze Microsoft nepopiera podstatu týchto rozlicných zistení. Tieto zistenia sa okrem toho v znacnej miere zakladajú na vyhláseniach, ktoré Microsoft urobil pocas správneho konania, predovsetkým vo svojich odpovediach na tri oznámenia o výhradách, ako aj na dokumentoch a správach zverejnených na jeho internetovej stránke. Dôvodnost týchto zistení navyse potvrdzujú technické prezentácie, ktoré urobili experti úcastníkov konania, vrátane Microsoftu, na pojednávaní. 156 V prvom rade Komisia po tom, co zdôraznila, ze pojem "interoperabilita" mohol byt odborníkmi pouzitý v odlisných súvislostiach a mohol mat rôzne významy, najprv cituje desiate, jedenáste a dvanáste odôvodnenie smernice 91/250 (odôvodnenie c. 32 napadnutého rozhodnutia). 157 Tieto odôvodnenia znejú takto: "kedze funkcia pocítacového programu je komunikovat a pracovat spolu s ostatnými prvkami pocítacového systému a s jeho pouzívatelmi; na tento úcel sa vyzaduje logické a prípadne fyzické prepojenie a interakcia potrebná na plné fungovanie programu (softvéru) a technického vybavenia (hardvéru) s iným programom a technickým vybavením a s pouzívatelmi; kedze casti programu, ktorých úcelom je také prepojenie a interakcia medzi prvkami programu (softvéru) a technického vybavenia (hardvéru) sa vseobecne nazývajú 'rozhranie` (interfaces); kedze toto prepojenie a interakcia sa vseobecne nazýva 'styková prevádzková schopnost` (interoperabilita); kedze takáto interoperabilita sa môze definovat ako schopnost vymienat si informácie a vzájomne pouzívat vymenené informácie..." 158 Následne Komisia uvádza, ze Microsoft jej vytýka, ze v tomto prípade prijala pojem interoperability, ktorý ide nad rámec pojmu uvedeného v smernici 91/250. Upresnuje vsak, ze sa s Microsoftom zhoduje na skutocnosti, ze "interoperabilita je otázkou stupna a ze rozlicné softvérové produkty systému 'spolupracujú` (aspon ciastocne) vtedy, ked sú schopné vymienat si informácie a vzájomne pouzívat vymenené informácie" (odôvodnenie c. 33 napadnutého rozhodnutia). 159 V druhom rade Komisia zdôraznuje, ze v súcasnosti fungujú pocítace v podnikoch a organizáciách cím dalej, tým castejsie v spojení s inými pocítacmi v sietach. Upresnuje, ze uzívatelia klientskych PC v závislosti od specifických úloh, ktoré chcú uskutocnit, pouzívajú zároven kapacitu svojho vlastného klientskeho PC a kapacitu rôznych druhov výkonnejsích "multiuzívatelských" pocítacov, teda serverov, ku ktorým majú prístup nepriamo prostredníctvom tohto klientskeho PC (odôvodnenie c. 47 napadnutého rozhodnutia). Rovnako vysvetluje, ze na zabezpecenie jednoduchého a efektívneho prístupu k rozlicným sietovým zdrojom je na jednej strane dôlezité, aby boli aplikácie rozvrhnuté medzi viacero pocítacov, z ktorých v kazdom sú rôzne zlozky, ktoré spolupracujú, a na druhej strane, aby pocítace spojené v tejto sieti boli integrované do koherentného "distribuovaného pocítacového systému" (odôvodnenie c. 48 napadnutého rozhodnutia). Komisia napokon uvádza, ze "v ideálnom prípade by takýto distribuovaný systém 'stransparentnil` komplexnost základného hardvéru a softvéru (t. j. urobil by ju neviditelnou) tak pre uzívatela, ako aj pre distribuované aplikácie, takze by mohli lahko nájst cestu napriec touto komplexnostou na prístup k pocítacovým zdrojom" (odôvodnenie c. 48 napadnutého rozhodnutia). 160 V tretom rade Komisia zdôraznuje, ze táto vec sa týka sluzieb pracovnej skupiny, teda sluzieb základnej infrastruktúry, ktoré kancelárski zamestnanci vyuzívajú vo svojej kazdodennej práci (odôvodnenie c. 53 napadnutého rozhodnutia). Komisia konkrétnejsie identifikuje tieto tri skupiny sluzieb: po prvé zdielanie súborov ulozených na serveri, po druhé zdielanie tlaciarní a po tretie správa uzívatelov a skupín uzívatelov. Upresnuje, ze tretia skupina sluzieb spocíva predovsetkým v zaistení zabezpeceného prístupu a uzívania sietových zdrojov, najmä, v prvom rade, overením totoznosti uzívatelov a potom, v druhom rade, overením, ci majú oprávnenie vykonat danú cinnost (odôvodnenie c. 54 napadnutého rozhodnutia). 161 Komisia okrem toho uvádza, ze tieto rozlicné sluzby spolu úzko súvisia, a ze ich preto mozno v znacnej miere povazovat za "jedinú sluzbu", ale vnímanú z dvoch rôznych pohladov, a to na jednej strane z pohladu uzívatela (sluzby súborov a tlace) a na druhej strane z pohladu správcu siete (sluzby správy uzívatelov a skupín uzívatelov) (odôvodnenia c. 56 a 176 napadnutého rozhodnutia). Je potrebné zdôraznit, ze hoci Microsoft v rámci svojej argumentácie týkajúcej sa odstránenia hospodárskej sútaze tvrdí, ze Komisia pouzila "umelo úzku" definíciu relevantného tovarového trhu, pretoze don zahrnula iba tri skupiny sluzieb uvedené vyssie (pozri body 443 az 449 nizsie), naopak nepopiera existenciu súvislosti medzi týmito sluzbami. 162 S prihliadnutím na tieto skutocnosti Komisia definuje "operacné systémy pre servery pracovnej skupiny" ako operacné systémy, ktoré sú urcené a uvádzané na trh na to, aby integrovaným spôsobom poskytovali sluzby zdielania súborov a tlaciarní, ako aj sluzby správy uzívatelov a skupín uzívatelov relatívne obmedzenému poctu klientskych PC spojených do malej alebo stredne velkej siete (odôvodnenia c. 53 a 345 napadnutého rozhodnutia). Upresnuje najmä, ze na zabezpecenie efektívneho ukladania a vyhladávania informácií týkajúcich sa správy uzívatelov a skupín uzívatelov sa tieto operacné systémy opierajú vo vseobecnosti o technológie adresárových sluzieb (odôvodnenie c. 55 napadnutého rozhodnutia). 163 Vo stvrtom rade Komisia skúma spôsob, akým sa dosahuje interoperabilita v sietach Windows pre pracovnú skupinu (odôvodnenia c. 144 az 184 napadnutého rozhodnutia), teda v "skupin[ách] klientskych PC, [v ktorých je instalovaný operacný systém Windows pre klientske PC], a serverov, [v ktorých je instalovaný operacný systém Windows pre servery pracovnej skupiny], vzájomne spojených cez pocítacovú siet" (clánok 1 ods. 7 napadnutého rozhodnutia. 164 Na tento úcel sa Komisia zameriava na operacné systémy Microsoftu generácie Windows 2000, pricom zdôraznuje, ze podstatné vlastnosti týchto systémov sú podobné ako vlastnosti systémov nasledujúcej generácie (t. j. operacných systémov pre klientske PC Windows XP Home Edition a Windows XP Professional a operacného systému pre servery Windows 2003 Server) (poznámka pod ciarou 182 napadnutého rozhodnutia). 165 Po prvé Komisia formuluje rad úvah týkajúcich sa sluzieb správy uzívatelov a skupín uzívatelov (odôvodnenia c. 145 az 157 napadnutého rozhodnutia). Zdôraznuje, ze v sietach Windows pre pracovnú skupinu sú základom poskytovania týchto sluzieb "domény Windows", pricom tieto domény charakterizuje ako "administratívne jednotky", prostredníctvom ktorých operacné systémy Windows pre servery pracovnej skupiny spravujú klientske PC a servery pracovnej skupiny (odôvodnenia c. 145 a 146 napadnutého rozhodnutia). Komisia vysvetluje najmä to, ze kazdý "zdroj" (pocítac, tlaciaren, uzívatel, aplikácia atd.) domény Windows má "doménový úcet", ktorý ho identifikuje pre celú doménu, a ze v rámci tej istej domény Windows existuje "jediné prihlásenie uzívatela" v tom zmysle, ze ked sa uzívatel prihlási na zdroji domény (vo vseobecnosti jeho klientskom PC), je "rozpoznaný" vsetkými ostatnými zdrojmi tej istej domény a nemusí znovu uvádza svoje meno a heslo (odôvodnenie c. 146 napadnutého rozhodnutia). 166 Komisia zdôraznuje význam úlohy, ktorú v doménach Windows zohrávajú servery oznacované ako "radice domény", na rozdiel od ostatných serverov oznacovaných ako"clenské servery" (odôvodnenie c. 147 napadnutého rozhodnutia). Vysvetluje, ze radice domény ukladajú do pamäte doménové úcty, ako aj informácie, ktoré sa na ne vztahujú. Inými slovami, tieto radice vykonávajú funkciu "prepojovacov" domény Windows (odôvodnenie c. 147 napadnutého rozhodnutia). 167 Komisia zvlást vyzdvihuje klúcovú úlohu Active Directory a zmeny, ku ktorým doslo v dôsledku zavedenia tejto "úplnej adresárovej sluzby" do operacného systému Windows 2000 Server v spôsobe, akým sú radice domény navzájom spojené v doménach Windows 2000, a to v porovnaní s predchádzajúcimi operacnými systémami Windows pre servery, t. j. s operacnými systémami generácie Windows NT (odôvodnenie c. 149 napadnutého rozhodnutia). 168 V tomto ohlade Komisia na jednej strane vysvetluje, ze operacný systém Windows NT 4.0 obsahoval primárne radice domény a zálozné radice domény. V tomto systéme mohli byt zmeny doménových úctov urobené iba prostredníctvom primárneho radica domény a následne boli pravidelne a automaticky rozmnozené na vsetky zálozné radice domény. Naopak, v doméne Windows 2000 fungujú vsetky radice domény ako "partneri" (peers), takze zmeny doménových úctov mozno vykonat na ktoromkolvek z nich, pricom tieto zmeny sa následne automaticky odrazia na ostatných radicoch domény (odôvodnenie c. 150 napadnutého rozhodnutia). Tieto operácie sú uskutocnované prostredníctvom nových synchronizacných protokolov odlisných od protokolov, ktoré boli pouzívané operacným systémom Windows NT 4.0. 169 Na druhej strane Komisia uvádza, ze dalsou novou vlastnostou domén Windows 2000 je, ze môzu byt hierarchicky organizované do "stromov" domén Windows 2000, navzájom spojených automaticky vytvorenými vztahmi dôvery, pricom viaceré "stromy" môzu byt medzi sebou vztahmi dôvery spojené do "lesa" (odôvodnenie c. 151 napadnutého rozhodnutia). Komisia dodáva, ze radice domény Windows 2000 môzu vykonávat funkciu "serverov globálneho katalógu", co znamená, ze uchovávajú v pamäti nielen informácie o zdrojoch patriacich k doménam, ktoré riadia, ale aj "prehlad" vsetkých disponibilných zdrojov v "lese", teda "globálny katalóg". Upresnuje, ze údaje ulozené v globálnom katalógu sú aktualizované cez rozlicné protokoly. 170 Komisia okrem toho vysvetluje, ze prechod z technológie Windows NT na technológiu Windows 2000 spôsobil zmeny aj v bezpecnostnej architektúre sietí Windows pre pracovnú skupinu (odôvodnenia c. 152 az 154 napadnutého rozhodnutia). Konstatuje najmä, ze v doménach Windows 2000 sa overenie totoznosti zakladá na protokole Kerberos, a uz nie na protokole NTLM (NT LAN Manager), co má mnohé výhody, pokial ide o rýchlost spojení, vzájomné overenie totoznosti a správu vztahov dôvery. Uvádza, ze "centrum distribúcie klúcov" (Key Distribution Centre) predvídané protokolom Kerberos "je integrované s ostatnými bezpecnostnými sluzbami Windows 2000 vykonávanými na radici domény a pouzíva Active Directory domény ako svoju databázu bezpecnostných úctov" (odôvodnenie c. 53 napadnutého rozhodnutia). Komisia vsak upresnuje, ze protokol Kerberos implementovaný v operacných systémoch Windows 2000 Professional a Windows 2000 Server nie je standardnou verziou, ktorú vyvinul Massachusetts Institute of Technology (MIT), ale "rozsírenou" verziou Microsoftu (odôvodnenia c. 153 a 154 napadnutého rozhodnutia). 171 Medzi dalsími zmenami vyplývajúcimi z prechodu z technológie Windows NT na technológiu Windows 2000 a Active Directory Komisia napokon uvádza skutocnost, ze mnozstvo funkcií je integrovaných zároven do operacného systému Windows 2000 Professional aj do operacného systému Windows 2000 Server, a to preto, aby sa ulahcila správa klientskych PC fungujúcich pod systémom Windows v doménach Windows (odôvodnenia c. 155 az 157 napadnutého rozhodnutia). Zdôraznuje, ze tieto funkcie - konkrétne uvádza funkcie nazvané "Group Policy" a "Intellimirror" - sú "podstatne zlepsené" alebo dostupné iba v doméne Windows 2000 spravovanej z radica domény Windows 2000 pouzívajúceho Active Directory (odôvodnenie c. 156 napadnutého rozhodnutia). Uvádza, ze Microsoft vysvetlil, ze "[Group Policy bola] funkcia Windows 2000..., ktorá [umoznovala] správcom, aby vsetkých uzívatelov, pocítace, aplikácie a ostatné sietové zdroje spravovali centralizovaným spôsobom namiesto toho, aby vsetky tieto objekty spravovali individuálne". Skupiny mozno definovat lokálne, pre daný pocítac, alebo pre celú doménu Windows. Pokial ide o Intellimirror, Komisia uvádza, ze táto funkcia, ktorá je dostupná iba v doméne Windows 2000, umoznuje uzívatelom, aby mali svoje "pracovné prostredie" (údaje, softvér atd.) so svojimi osobnými nastaveniami bez ohladu na to, ci sú, alebo nie sú pripojení do siete a ci sa nachádzajú v sieti (odôvodnenie c. 157 napadnutého rozhodnutia). 172 Po druhé Komisia uvádza rad úvah týkajúcich sa sluzieb zdielania súborov a tlaciarní (odôvodnenia c. 158 az 164 napadnutého rozhodnutia). 173 Komisia najmä zdôraznuje, ze moderné operacné systémy pre servery pracovnej skupiny podporujú "distribuované súborové systémy" a ze na konci 90-tych rokov Microsoft uviedol na trh takýto systém s názvom "Dfs" (Distributed File System), a to vo forme prídavného produktu, ktorý mohol byt instalovaný do klientskych PC a do serverov fungujúcich pod systémom Windows NT 4.0. Uvádza, ze Windows 2000 je prvou generáciou produktov Microsoftu, ktorá poskytuje "natívnu podporu" systému Dfs tak na strane klientskych PC, ako aj na strane serverov pracovnej skupiny (odôvodnenia c. 161 az 163 napadnutého rozhodnutia). 174 Komisia rovnako zdôraznuje, ze pod systémom Windows 2000 môze byt Dfs instalovaný bud "samostatne", alebo na "doménovej báze", ale ze tento druhý spôsob instalácie, ktorý má z pohladu "inteligentného" vyhladávania Dfs informácií na klientskych PC mnohé výhody, je dostupný iba v doménach Windows a je zdokonalený prítomnostou radicov domény pouzívajúcich Active Directory (odôvodnenie c. 164 napadnutého rozhodnutia). 175 Po tretie Komisia vysvetluje, ze Microsoft vyvinul svoj vlastný súbor technológií pre "systémy distribuovaných objektov", zahrnajúci technológie COM (Component Object Model) a DCOM (Distributed Component Object Model) (odôvodnenie c. 166 napadnutého rozhodnutia). Upresnuje, ze tieto dve technológie spolu úzko súvisia a ze technológia COM, ktorá je implementovaná tak v operacných systémoch Windows pre klientske PC, ako aj v operacných systémoch Windows pre servery pracovnej skupiny, spája tieto dva operacné systémy do jednej koherentnej platformy na distribuované aplikácie (odôvodnenie c. 166 napadnutého rozhodnutia). Komisia uvádza, ze vo svojej odpovedi na tretie oznámenie o výhradách Microsoft vyhlásil, ze "technológia COM [bola] základom pre architektúru operacných systémov Windows a [ze] mnoho rozhraní vo Windows [bolo] preto zalozených na technológii COM" (odôvodnenie c. 167 napadnutého rozhodnutia). Komisia zvlást zdôraznuje, ze mnozstvo interakcií medzi klientskymi PC a sluzbou Active Directory na serveroch, v ktorých je instalovaný operacný systém Windows pre servery pracovnej skupiny, zahrna technológie COM/DCOM. Dodáva, ze protokol DCOM sa pouzíva v komunikáciách klient-server, vdaka ktorým servery fungujúce pod systémom Windows poskytujú klientskym PC fungujúcim pod systémom Windows sluzby overovania totoznosti alebo zdielania súborov (odôvodnenie c. 167 napadnutého rozhodnutia). 176 Po stvrté Komisia vysvetluje, ze Microsoft rôznymi spôsobmi podporuje "prirodzenú migráciu" z jeho operacných systémov Windows NT na jeho operacné systémy Windows 2000, a to tak u zákazníkov, ako aj u programátorov (odôvodnenia c. 168 az 175 napadnutého rozhodnutia). 177 Komisia uvádza, ze v doméne Windows je mozné "zlepsit" pocítace, do ktorých sú instalované starsie verzie Windowsu, tým, ze sa vykoná ich "migrácia" na Windows 2000 bez pouzitia Active Directory. Zákazníci vsak môzu plne vyuzívat výhody vyssej verzie iba vtedy, ked si nainstalujú doménu Windows 2000 pouzívajúcu Active Directory v "cistom rezime", co znamená, ze vsetky radice domény v príslusnej doméne "migrujú" na Windows 2000 a Active Directory. Je rovnako potrebné, aby servery pracovnej skupiny tejto domény, ktoré nevykonávajú funkciu radicov domény, boli kompatibilné s Windows 2000 (co najmä predpokladá, ze implementujú protokol Kerberos v rozsírenej verzii Microsoftu). Komisia vysvetluje, ze ked je doména Windows 2000 instalovaná v "zmiesanom rezime" (teda ked primárny radic domény "migroval" na Windows 2000, ale niektoré zálozné radice stále fungujú pod systémom Windows NT), uzívatel nemôze vyuzívat vsetky zlepsené funkcie ponúkané touto doménou. Musí sa najmä vzdat podstatnej casti dodatocnej flexibility, ktorú Active Directory prinása do správy skupín uzívatelov. Komisia upresnuje, ze len co uzívatel prepne svoj primárny radic domény do "cistého rezimu", nemôze uz viac pouzívat ako radic domény server, ktorý je interoperabilný iba s generáciou Windows NT 4.0 produktov Microsoftu (vrátane serverov pracovnej skupiny, do ktorých sú instalované iné systémy ako systémy Microsoftu). 178 Pokial ide o programátorov softvéru, Komisia uvádza, ze Microsoft ich výrazne podporuje pri vyuzívaní nových funkcií operacných systémov Windows 2000, predovsetkým Active Directory, a to najmä prostredníctvom certifikacných programov, ktoré zaviedol (odôvodnenia c. 171 az 175 napadnutého rozhodnutia). 179 Po piate Komisia vyvodzuje rad záverov (odôvodnenia c. 176 az 184 napadnutého rozhodnutia). 180 Najprv opakuje, ze sluzby zdielania súborov a tlaciarní, ako aj sluzby správy uzívatelov a skupín uzívatelov sú v technológiách Windows dodávané uzívatelom klientskych PC fungujúcich pod systémom Windows ako "súbor navzájom súvisiacich sluzieb". Toto tvrdenie ilustruje tým, ze uvádza, ze v doméne Windows 2000 "server SMB (Server Message Block) klient a server, ktorý podporuje [Dfs], [DCOM], overenie totoznosti LDAP,... pouzívajú na overenie totoznosti automaticky Kerberos [Microsoftu]" (odôvodnenie c. 176 napadnutého rozhodnutia). Dodáva, ze okrem overenia totoznosti závisí proces autorizácie od schopnosti vytvorit, zmenit a interpretovat "zoznamy na riadenie prístupu" (ACL), co zahrna komunikáciu s radicmi domény (odôvodnenie c. 176 napadnutého rozhodnutia). 181 Komisia dalej uvádza, ze na to, aby mohli servery pracovnej skupiny fungujúce pod systémom Windows poskytovat svoje sluzby uzívatelovi klientskeho PC "transparentne", pouzívajú specifické casti softvérového kódu integrované do operacného systému Windows pre klientske PC (odôvodnenie c. 177 napadnutého rozhodnutia). V tomto ohlade najmä zdôraznuje, ze Microsoft vyhlásil, ze "Dfs má lokálnu zlozku, ktorá bude fungovat, aj ked bude klientsky PC pouzívajúci Windows 2000 Professional pracovat samostatne", a ze "Windows 2000 Professional obsahuje kód klienta, ktorý mozno pouzit na prístup k Active Directory" (odôvodnenie c. 177 napadnutého rozhodnutia). Komisia dalej cituje autora diela s názvom Understanding Active Directory Services (Pochopenie sluzieb Active Directory), ktoré vydal Microsoft Press, a uvádza, ze "Active Directory je úplne integrovaný - casto bez toho, aby ho bolo vidno - v PC [fungujúcom pod systémom] Windows" (odôvodnenie c. 177 napadnutého rozhodnutia). 182 Komisia zdôraznuje, ze je dôlezité, aby prepojenie a interakcia zahrnajúce zdrojový kód operacného systému Windows 2000 Professional neboli posudzované iba z pohladu vztahu medzi urcitým serverom pracovnej skupiny fungujúcim pod systémom Windows a urcitým klientskym PC fungujúcim pod systémom Windows. Tvrdí totiz, ze je správnejsie opísat toto prepojenie a interakciu v podmienkach interoperability vnútri pocítacového systému zahrnajúceho viaceré klientske PC fungujúce pod systémom Windows a viaceré servery pracovnej skupiny fungujúce pod systémom Windows, vsetky navzájom spojené do siete. Uvádza, ze interoperabilita vnútri takéhoto pocítacového systému má tak dve neoddelitelné zlozky, a to interoperabilitu klient-server na jednej strane a interoperabilitu server-server na strane druhej (odôvodnenie c. 178 napadnutého rozhodnutia). 183 K tomuto poslednému bodu Komisia dodáva, ze v mnohých prípadoch existuje "symetria medzi prepojeniami a interakciami server-server na jednej strane a prepojeniami a interakciami klient-server na strane druhej" (odôvodnenie c. 179 napadnutého rozhodnutia). Ako príklad uvádza skutocnost, ze rovnaké "rozhranie pre programovanie aplikácií" (API), "ADSI" (Active Directory Service Interface), je implementované zároven v operacnom systéme pre klientske PC Windows 2000 Professional a v operacnom systéme pre servery Windows 2000 Server, aby riadilo prístup k radicom domény Active Directory. Iným príkladom uvádzaným Komisiou je skutocnost, ze v doméne Windows sa protokol Kerberos v rozsírenej verzii Microsoftu pouzíva na overenie totoznosti tak medzi klientskym PC fungujúcim pod systémom Windows a serverom pracovnej skupiny fungujúcim pod systémom Windows, ako aj medzi viacerými servermi pracovnej skupiny fungujúcimi pod systémom Windows. 184 Komisia rovnako uvádza, ze za urcitých okolností "môzu servery poziadat iné servery o informáciu v mene klientskeho PC" (odôvodnenie c. 180 napadnutého rozhodnutia). V tomto ohlade uvádza ako príklad najmä "delegovanie Kerberos", ktoré je funkciou operacného systému Windows 2000 Server a ktoré umoznuje serveru, ktorý si vypozicia identitu klientskeho PC, aby od iného servera pozadoval sluzbu v mene tohto klientskeho PC. Takto servery dost casto adresujú svoje poziadavky iným serverom, a teda sa správajú ako klientske PC (pozri tiez poznámku pod ciarou 51 napadnutého rozhodnutia). 185 Komisia este dodáva, ze niektoré komunikácie klient-server sú zalozené na predpoklade, ze im predchádzajú komunikácie server-server. V tomto ohlade uvádza najmä to, ze klientsky PC fungujúci pod systémom Windows 2000 Professional vyzaduje v prípade, ked ziada o informáciu radic domény v doméne Windows 2000, "urcitú prípravnú koordináciu medzi radicmi domény fungujúcimi pod systémom Windows 2000 Server" (odôvodnenie c. 181 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie "[táto koordinácia] zahrna napríklad skutocnost, ze radice domény si uchovávajú úplné kópie údajov ulozených v Active Directory, ktoré sú aktualizované prostredníctvom synchronizacných protokolov, ako aj skutocnost, ze servery globálneho katalógu sú schopné ukladat informácie týkajúce sa pocítacov lesa, ktoré sa nachádzajú mimo ich domény, a to vdaka rôznym protokolom spojeným s globálnym katalógom" (odôvodnenie c. 181 napadnutého rozhodnutia). Komisia vysvetluje, ze za tejto situácie je komunikácia server-server "logicky spojená" s komunikáciou klient-server, pretoze k nej dochádza pri príprave na komunikáciu klient-server. 186 Zo vsetkých predchádzajúcich skutocností, ktoré Microsoft v podstate nepopiera a ktorých správnost v znacnej miere potvrdili technické prezentácie pocas pojednávania, vyplýva, ako správne zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 182 napadnutého rozhodnutia, ze siete Windows pre pracovnú skupinu sa opierajú o architektúru prepojení a interakcií klient-server, ako aj server-server a ze táto architektúra - ktorú Komisia oznacuje "architektúra domény Windows" - umoznuje zabezpecit "transparentný prístup" k hlavným sluzbám poskytovaným servermi pracovnej skupiny. 187 Tieto rozlicné skutocnosti preukazujú aj to, ako bolo viackrát uvedené v napadnutom rozhodnutí (pozri najmä odôvodnenia c. 279 a 689), ze tieto prepojenia a interakcie navzájom úzko súvisia. 188 Inými slovami, správne fungovanie sietí Windows pre pracovnú skupinu spocíva tak na komunikacných protokoloch klient-server - ktoré sú prirodzene implementované v operacných systémoch Windows pre klientske PC a zároven v operacných systémoch Windows pre servery pracovnej skupiny -, ako aj na komunikacných protokoloch server-server. Ako vysvetlila Komisia na pojednávaní, v prípade mnohých úloh sa komunikacné protokoly server-server v skutocnosti ukazujú ako "rozsírenia" komunikacných protokolov klient-server. V niektorých prípadoch sa server voci inému serveru správa ako klientsky PC (pozri bod 184 vyssie). Rovnako treba zdôraznit, ze aj ked je pravda, ze niektoré komunikacné protokoly sú implementované iba v operacných systémoch Windows pre servery pracovnej skupiny, stále platí, ze z funkcného hladiska sú spojené s klientskymi PC. Komisia v tomto ohlade poukazuje na protokoly spojené s globálnym katalógom, ako aj na synchronizacné a replikacné protokoly medzi radicmi domény, pricom Microsoft proti tomu nenamieta. 189 Treba sa preto domnievat, ze Komisia velmi správne dospela k záveru, ze "spolocná schopnost byt súcastou [architektúry domény Windows] je prvkom kompatibility medzi klientskymi PC fungujúcimi pod systémom Windows a servermi pracovnej skupiny fungujúcimi pod systémom Windows" (odôvodnenie c. 182 napadnutého rozhodnutia). 190 Napokon je dôlezité mat na pamäti dôlezitú úlohu, ktorú zohrávajú adresárové sluzby na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. Samotný Microsoft vo svojej replike uvádza, ze na tomto trhu "predstavuje adresárová sluzba základnú konkurencnú charakteristiku, z velkej casti zodpovednú za úspech urcitých produktov". Zdôraznuje najmä, ze "Active Directory je... jadrom operacných systémov Windows pre servery", a to po tom, co uviedol, ze "tak pre sluzby zdielania súborov a tlaciarní, ako aj pre sluzby správy uzívatelov a skupín uzívatelov je dôlezité presne vediet, ktorý uzívatel je oprávnený na prístup ku ktorým sietovým zdrojom". 191 Active Directory zaznamenáva vsetky informácie týkajúce sa sietových objektov a umoznuje centralizovanú správu siete. Úplne integruje funkcie správy, overovania totoznosti uzívatelov a riadenia prístupu, cím garantuje bezpecnost informácií. Treba tiez pripomenút, ze Active Directory vyuzíva mechanizmus multimaster replikácie. -- O povahe informácií, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie 192 Prvé zneuzitie vytýkané Microsoftu predstavuje odmietnutie Microsoftu poskytnút svojim konkurentom "informácie súvisiace s interoperabilitou" a povolit ich pouzívanie na vývoj a distribúciu konkurencných produktov na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny, a to v období od októbra 1998 do dna oznámenia napadnutého rozhodnutia [clánok 2 písm. a) napadnutého rozhodnutia]. 193 Ako opatrenie urcené na nápravu tohto údajného odmietnutia Komisia Microsoftu nariadila [v clánku 5 písm. a) napadnutého rozhodnutia] najmä toto: "Microsoft... sprístupní v lehote 120 dní odo dna oznámenia [napadnutého rozhodnutia] informácie súvisiace s interoperabilitou kazdému podniku, ktorý si zelá vyvíjat a distribuovat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny, a povolí týmto podnikom, za primeraných a nediskriminacných podmienok, pouzívat informácie súvisiace s interoperabilitou na vývoj a distribúciu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny." 194 Treba pripomenút, ako Komisia definovala a posúdila hlavné pojmy, ktoré sú dôlezité v tomto prípade. 195 V clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia Komisia definuje "informácie súvisiace s interoperabilitou" ako "úplné a správne specifikácie vsetkých protokolov [implementovaných] v operacných systémoch Windows pre servery pracovnej skupiny, ktoré sú pouzívané servermi pracovnej skupiny Windows na to, aby sietam Windows pre pracovné skupiny poskytovali sluzby zdielania súborov a tlaciarní a sluzby správy uzívatelov a skupín [uzívatelov], vrátane sluzieb radica domény Windows, adresárovej sluzby Active Directory a sluzby 'Group Policy`". 196 "Protokoly" predstavuje Komisia ako pravidlá na prepojenie a interakciu medzi rôznymi softvérovými prvkami v sieti (odôvodnenie c. 49 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide konkrétne o protokoly v tejto veci, Komisia ich definuje ako "súbor pravidiel na prepojenie a interakciu medzi rôznymi operacnými systémami Windows pre servery pracovnej skupiny a operacnými systémami Windows pre klientske PC instalovanými do rôznych pocítacov v sieti Windows pre pracovnú skupinu" (clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia). 197 Je namieste uviest, ze Microsoft nenapáda spôsob, akým Komisia chápe pojem "protokoly". Naopak, v zalobe sám opisuje protokoly tak, ze umoznujú "pocítacom prepojeným prostredníctvom siete vymienat si informácie na vykonanie vopred definovaných úloh". Iste, v správe vypracovanej jedným z jeho expertov, pánom Madnickom, prilozenej k jeho pripomienkam k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania, Microsoft rozlisuje medzi dvomi kategóriami komunikacných protokolov podla toho, ci sú "jednoduché", alebo "komplexné", pricom ako príklad patriaci do druhej kategórie uvádza protokol DRS [príloha I.3 (Madnick, "Response to Mr. Ronald S. Alepin's Annex on Interoperability and the FSFE's Submission")]. Týmto rozlisovaním vsak nechce spochybnit dôvodnost vyssie uvedenej definície, ale iba preukázat, ze komplexné protokoly riadia interakcie medzi rôznymi podobnými prvkami siete, ktoré v úzkej koordinácii poskytujú zdruzenú sluzbu, a ze tieto protokoly "odhalujú" informácie, ktoré sú ovela podrobnejsie a majú ovela väcsiu hodnotu ako jednoduché protokoly. 198 Pojem "specifikácie" nie je definovaný vo výrokovej casti napadnutého rozhodnutia. Je vsak nepochybné, ze specifikácie sú formou podrobnej technickej dokumentácie, co okrem toho zodpovedá vseobecnému významu tohto pojmu v pocítacovom odvetví. 199 V odôvodnení c. 24 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznuje, ze je dôlezité odlisovat pojem "specifikácie" od pojmu "implementácia" v tom zmysle, ze "specifikácia podrobne opisuje to, co sa od softvérového produktu ocakáva, na rozdiel od implementácie, ktorá je kódom, ktorý bude skutocne bezat na pocítaci" (pozri v rovnakom zmysle odôvodnenie c. 570 napadnutého rozhodnutia). Inými slovami, specifikácie opisujú rozhrania, prostredníctvom ktorých urcitý prvok pocítacového systému môze vyuzívat iný prvok toho istého systému. Specifikácie najmä velmi abstraktne opisujú dostupné funkcie, ako aj pravidlá, ktoré ich umoznujú pozadovat a prijímat. 200 V odôvodnení c. 571 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetluje, ze je mozné poskytnút specifikácie rozhraní bez prezradenia podrobností implementácie. Upresnuje, ze ide o beznú prax v pocítacovom odvetví, predovsetkým vtedy, ked sú prijaté otvorené standardy interoperability (v tomto ohlade pozri aj odôvodnenie c. 34 napadnutého rozhodnutia). SIIA vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka uvádza tvrdenia v rovnakom zmysle. 201 Dôvodnost týchto rozlicných tvrdení potvrdzuje viacero skutocností. Na jednej strane je prax, na ktorú sa odvoláva Komisia, dolozená radom príkladov, ktoré Microsoft nepoprel a ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, ako sú najmä specifikácie "POSIX 1" (odôvodnenia c. 42 a 88), specifikácie "Java" (odôvodnenie c. 43), specifikácie protokolu Kerberos verzia 5 (odôvodnenie c. 153), specifikácie protokolu NFS (Network File System) vyvinutého spolocnostou Sun (odôvodnenie c. 159) a specifikácie"CORBA", ktoré zdokumentoval Object Management Group (odôvodnenie c. 165). Na druhej strane treba zdôraznit, ako uvádza Komisia v odôvodnení c. 571 napadnutého rozhodnutia, ze v rámci MCPP zavedeného podla amerického zmieru nemajú drzitelia licencií prístup k zdrojovému kódu Microsoftu, ale k specifikáciám dotknutých protokolov. 202 Microsoft navyse iba celkom prílezitostne spochybnuje vyssie uvedený rozdiel medzi pojmami "specifikácie" a "implementácia", pricom v poznámke pod ciarou 74 zaloby len vseobecne odkazuje na stanovisko vypracované jeho expertmi pánmi Madnickom a Nicholsom, odovzdané Komisii pocas správneho konania a prilozené k zalobe (príloha A.12.2 zaloby). Z dôvodov uvedených v bodoch 94 a 97 vyssie sa Súd prvého stupna domnieva, ze toto stanovisko nemozno zohladnit. Okrem toho, a v kazdom prípade, treba uviest, ze úvahy obsiahnuté v tomto stanovisku sa z velkej casti zakladajú na nesprávnom predpoklade, podla ktorého stupen interoperability vyzadovaný Komisiou v tomto prípade znamená, ze konkurenti Microsoftu musia byt schopní reprodukovat alebo "klonovat" jeho produkty alebo niektoré ich funkcie (pozri body 234 az 239 nizsie). 203 Navyse je namieste zdôraznit, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia výslovne uvádza, ze protiprávne odmietnutie pripisované Microsoftu sa týka iba specifikácií niektorých protokolov, a nie zdrojového kódu (pozri najmä odôvodnenia c. 568 az 572 napadnutého rozhodnutia). 204 V rovnakom zmysle Komisia niekolkokrát zdôraznuje, ze vôbec nechce nariadit Microsoftu, aby sprístupnil svojim konkurentom zdrojový kód. V odôvodnení c. 999 napadnutého rozhodnutia upresnuje, ze "z pojmu 'specifikácie` jasne vyplýva, ze Microsoft nemá povinnost poskytnút prístup k svojej vlastnej implementácii týchto specifikácií, teda k jej zdrojovému kódu". Rovnako v odôvodnení c. 1004 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze "rozhodnutie neuvazuje o povinnosti Microsoftu poskytnút prístup k zdrojovému kódu Windows, pretoze tento zdrojový kód nie je nevyhnutný na vývoj interoperabilných produktov". V tom istom odôvodnení upresnuje, ze "príkaz na sprístupnenie sa týka iba specifikácií rozhraní". 205 Treba zdôraznit, ze v stanovisku s názvom Innovation in Communication Protocols that Microsoft is ordered to license to its server operating system competitors [Inovácia (obsiahnutá) v komunikacných protokoloch, na ktoré je Microsoft nútený udelit licenciu svojim konkurentom (na trhu) operacných systémov pre servery], prilozenom ako príloha C.4 repliky, pán Lees, jeden z expertov Microsoftu, sám rozlisuje medzi "protokolmi pouzívanými na komunikácie medzi servermi a algoritmami/pravidlami rozhodovania, ktoré fungujú vnútorne na kazdom serveri", a následne uvádza, ze sú to protokoly, ktoré treba sprístupnit podla clánku 5 napadnutého rozhodnutia. Pán Lees sa vo svojom stanovisku zameriava na protokol DRS, pouzívaný na mechanizmus multimaster replikácie, pricom upresnuje, ze tento protokol je jedným z mnozstva komunikacných protokolov, ku ktorým musí Microsoft poskytnút prístup svojim konkurentom podla napadnutého rozhodnutia. 206 Z toho vyplýva, ze informácie, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie, predstavujú podrobný technický opis urcitých pravidiel prepojenia a interakcie, ktoré sa uplatnujú v sietach Windows pre pracovnú skupinu na poskytovanie sluzieb pracovnej skupiny. Tento opis sa nevztahuje na spôsob, akým Microsoft uplatnuje tieto pravidlá, teda najmä na vnútornú struktúru alebo zdrojový kód jeho produktov. -- O stupni interoperability vyzadovanom Komisiou v napadnutom rozhodnutí 207 Komisia pri urcení, ci boli informácie, o ktoré ide, nevyhnutné, uvazovala vo dvoch fázach. V prvej fáze preskúmala, aký bol stupen interoperability s architektúrou domény Windows, ktorý museli dosiahnut operacné systémy pre servery pracovnej skupiny dodávané konkurentmi Microsoftu na to, aby títo konkurenti mohli zostat úspesne na trhu. V druhej fáze Komisia posúdila, ci informácie súvisiace s interoperabilitou, ku ktorým Microsoft odmietol prístup, boli nevyhnutné na dosiahnutie tohto stupna interoperability. 208 Súd prvého stupna v dalsom texte preskúma stupen interoperability, ktorý vyzadovala Komisia v napadnutom rozhodnutí. V tomto stádiu sa vsak nevyjadrí k otázke, ci sa Komisia dôvodne domnievala, ze konkurenti Microsoftu môzu zostat úspesne na trhu iba vtedy, ked sú ich produkty schopné dosiahnut tento stupen interoperability. Táto otázka bude predmetom posúdenia spolu s dalsími aspektmi uvazovania Komisie pri preskúmaní údajnej nevyhnutnosti informácií, o ktoré ide (pozri body 369 az 436 nizsie). 209 Najprv treba strucne pripomenút tvrdenia hlavných úcastníkov konania. 210 Microsoft súhlasí s názorom Komisie, ze "interoperabilita je otázkou stupna" (odôvodnenie c. 33 napadnutého rozhodnutia). 211 Domnieva sa vsak, ze stupen interoperability vyzadovaný Komisiou v tomto prípade je nevhodný, lebo ide nad rámec pojmu "plná interoperabilita" uvedeného v smernici 91/250. Microsoft tvrdí, ze tento pojem - ktorý oznacuje aj za "interoperabilitu viacerých predajcov" - predpokladá iba to, aby operacné systémy pochádzajúce od rozlicných programátorov boli schopné spolu "fungovat správne". 212 Microsoft konkrétne tvrdí, ze Komisia v skutocnosti chce, aby konkurencné operacné systémy pre servery fungovali vo vsetkých ohladoch ako operacný systém Windows pre servery. Microsoft sa v tomto ohlade odvoláva zároven na výrazy "plug replacement", "plug-replaceability", "drop-in", "funkcný ekvivalent" a "funkcný klon". Tvrdí, ze takýto stupen interoperability mozno dosiahnut iba tak, ze svojim konkurentom umozní "klonovat" alebo reprodukovat svoje produkty (alebo ich vlastnosti) a ze im oznámi informácie o vnútorných mechanizmoch svojich produktov. 213 Microsoft napokon tvrdí, ze interoperabilitu viacerých predajcov mozno dosiahnut vdaka metódam, ktoré sa uz nachádzajú na trhu. 214 Stanovisko Microsoftu opísané vyssie zodpovedá stanovisku, ktoré táto spolocnost zastávala pocas celého správneho konania. 215 Vo svojej odpovedi na prvé oznámenie o výhradách zo 17. novembra 2000 Microsoft uvádza, ze stupen interoperability, ktorý zrejme vyzaduje Komisia, nie je v súlade s právom Spolocenstva a na trhu neexistuje. Odvoláva sa konkrétne na desiate odôvodnenie (v jeho anglickej a francúzskej verzii) smernice 91/250 a uvádza, ze "programátor operacných systémov pre servery získa plnú interoperabilitu vtedy, ked je z operacného systému Windows pre klientske PC mozný prístup k vsetkým funkciám jeho programu" (bod 143 odpovede; pozri aj odôvodnenie c. 751 napadnutého rozhodnutia). Microsoft tvrdí, ze Komisia nesprávne definuje interoperabilitu ovela sirsie, ked sa domnieva, ze existencia interoperability medzi dvoma softvérovými produktmi vyzaduje, aby vsetky funkcie oboch produktov fungovali správne. To by sa totiz rovnalo vyzadovaniu "plug-replaceability" alebo "klonovania" (bod 144 odpovede). Microsoft kritizuje skutocnost, ze Komisia sa takto pripája k stanovisku spolocnosti Sun, podla ktorého by malo byt mozné, aby bol server fungujúci pod systémom Windows 2000 v pocítacovej sieti podniku zlozenej z klientskych PC fungujúcich pod systémom Windows nahradený serverom, v ktorom je instalovaný operacný systém Solaris, a to bez toho, aby to viedlo k znízeniu poctu funkcií, ku ktorým majú uzívatelia prístup (body 145 a 162 odpovede). Podla Microsoftu na dosiahnutie plnej interoperability stací, aby Microsoft sprístupnil rozhrania exponované operacnými systémami Windows pre klientske PC, ktoré programátori konkurencných operacných systémov pre servery potrebujú na sprístupnenie funkcií týchto systémov uzívatelom klientskych PC pouzívajúcich Windows. 216 Rovnako vo svojej odpovedi na druhé oznámenie o výhradách zo 16. novembra 2001 Microsoft v podstate opakuje tú istú argumentáciu, ktorú uz rozvinul vo svojej odpovedi na prvé oznámenie o výhradách, a tvrdí, ze výhrady Komisie spocívajú na "nesprávnej definícii interoperability" (body 149 az 163 odpovede) V tomto ohlade opakuje, ze smernica 91/250 nevyzaduje "plug-replaceability", ale plnú interoperabilitu a ze informácie, ktoré uz sprístupnil, sú na jej dosiahnutie postacujúce. 217 Vo svojej odpovedi na tretie oznámenie o výhradách zo 17. októbra 2003 Microsoft prijíma v podstate rovnakú argumentacnú líniu, pricom opakuje, ze Komisia sa domnieva, ze jeho konkurenti musia mat prístup k vsetkým informáciám nevyhnutným na to, aby mohli vytvárat "kópie operacných systémov Windows pre servery", a povazuje tak interoperabilitu za rovnocennú klonovaniu (strany 29 az 32 odpovede). Uvádza, ze "cielom interoperability je dostupnost dostatocných informácií o rozhraniach exponovaných operacnými systémami Windows pre klientske PC a pre servery, ktorá má umoznit, aby produkty konkurentov fungovali s týmito operacnými systémami Windows pre klientske PC a pre servery vsetkými spôsobmi, ktorými tieto konkurencné produkty majú fungovat" (strana 29 odpovede). V rovnakom zmysle Microsoft uvádza, ze "od zaciatku uznával, ze by mohol vzniknút problém, pokial ide o právo hospodárskej sútaze, ak by jeho konkurenti neboli schopní vyvíjat operacné systémy pre servery, ktorých funkcie by boli plne prístupné z operacných systémov Windows pre klientske PC" (strana 63 odpovede). Tvrdí vsak, ze Komisia takýto problém nepreukázala v ziadnom zo svojich troch oznámení o výhradách. 218 Komisia, pokial ide o nu, zastáva stanovisko, ze pojem interoperabilita v napadnutom rozhodnutí je v súlade s pojmom uvedeným v smernici 91/250. Odmieta najmä jednosmerný výklad tohto pojmu Microsoftom. 219 Komisia pripústa, ze uz je mozná urcitá interoperabilita s architektúrou domény Windows, ale tvrdí, ze z prieskumu, ktorý uskutocnila, vyplýva, ze stupen interoperability, ktorý mozno dosiahnut vdaka dostupným metódam, je prílis nízky na to, aby konkurentom Microsoftu umoznil úspesne zostat na trhu (poznámka pod ciarou 712 napadnutého rozhodnutia). 220 Komisia tvrdí, ze v sietach Windows pre pracovnú skupinu interoperabilita klient-server a interoperabilita server-server spolu úzko súvisia, a domnieva sa, ze na to, aby bolo mozné dosiahnut plnú interoperabilitu medzi klientskym PC fungujúcim pod systémom Windows a serverom fungujúcim pod operacným systémom konkurujúcim Microsoftu, musí Microsoft poskytnút prístup tak ku komunikacným protokolom klient-server, ako aj ku komunikacným protokolom server-server (odôvodnenia c. 177 az 182 a 689 napadnutého rozhodnutia), vrátane tých, ktoré sú "výlucne" server-server, teda nie sú implementované v klientskom PC, ale "sú [s ním] spojené z funkcného hladiska" (odôvodnenia c. 277, 567 a 690 napadnutého rozhodnutia). 221 Komisia popiera, ze cielom napadnutého rozhodnutia je umoznit konkurentom Microsoftu vyvíjat produkty fungujúce vo vsetkých ohladoch ako operacný systém Windows pre servery. V skutocnosti má toto rozhodnutie umoznit "vytváranie konkurencných produktov, ktoré by fungovali odlisne, ale ktoré by boli schopné rozumiet správam prenásaným príslusnými produktmi Microsoftu". Podla Komisie tak konkurenti Microsoftu nepouzijú informácie súvisiace s interoperabilitou na vývoj presne takých istých produktov, ako sú produkty Microsoftu, ale na vývoj zlepsených produktov s "pridanou hodnotou". 222 Súd prvého stupna v prvom rade konstatuje, ze z predchádzajúcich odôvodnení vyplýva, ze Microsoft a Komisia sa nezhodujú v tom, ci je pojem interoperabilita v napadnutom rozhodnutí v súlade s pojmom uvedeným v smernici 91/250. 223 V tomto ohlade treba uviest, ze v odôvodneniach c. 749 az 763 napadnutého rozhodnutia Komisia podrobne vysvetluje dôvody, pre ktoré je podla nej jednosmerný výklad pojmu interoperabilita Microsoftom nesprávny. 224 Najprv treba zdôraznit, ze vo svojich písomných podaniach Microsoft neuvádza nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo spochybnit posúdenie Komisie v tomto ohlade. Uspokojuje sa s tvrdením, ze "napadnuté rozhodnutie pouzíva pojem interoperabilita, ktorý je úplne odlisný od pojmu uvedeného v smernici [91/250]" (bod 95 zaloby), pricom odkazuje na niektoré casti svojich odpovedí v druhom a tretom oznámení o výhradách. 225 Následne treba konstatovat, ze pojem interoperabilita pouzitý v napadnutom rozhodnutí - ktorý spocíva v tom, ze za interoperabilitu medzi dvoma softvérovými produktmi sa povazuje ich schopnost vymienat si informácie a vzájomne ich pouzívat, aby tak kazdý z týchto softvérových produktov mohol fungovat vsetkými zamýslanými spôsobmi - je v súlade s pojmom uvedeným v smernici 91/250. 226 Ako to Komisia vysvetluje v odôvodneniach c. 752 az 754, 759 a 760 napadnutého rozhodnutia, desiate odôvodnenie smernice 91/250 - ci uz v jeho anglickej, alebo vo francúzskej verzii - nenasvedcuje jednosmernému výkladu, ktorý zastáva Microsoft. Práve naopak, ako velmi správne zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 758 napadnutého rozhodnutia, toto odôvodnenie jasne vyjadruje, ze interoperabilita prirodzene znamená dvojsmerný vztah, ked uvádza, ze "funkcia pocítacového programu je komunikovat a pracovat spolu s ostatnými prvkami pocítacového systému". V rovnakom zmysle treba uviest, ze dvanáste odôvodnenie smernice 91/250 definuje interoperabilitu ako "schopnost vymienat si informácie a vzájomne pouzívat vymenené informácie". 227 V kazdom prípade je dôlezité pripomenút, ze to, co je v tejto veci sporné, je rozhodnutie prijaté na základe clánku 82 ES, cize ustanovenia vyssej právnej sily, ako je smernica 91/250. Otázka, ktorá vzniká v tomto prípade, teda nie je, ci pojem interoperabilita v napadnutom rozhodnutí je v súlade s pojmom uvedeným v tejto smernici, ale ci Komisia správne urcila stupen interoperability, ktorý by malo byt mozné dosiahnut so zretelom na ciele clánku 82 ES. 228 Súd prvého stupna v druhom rade pripomína, ze Komisia posúdila stupen interoperability v závislosti od toho, co bolo podla nej nevyhnutné na to, aby mohli programátori operacných systémov pre servery pracovnej skupiny konkurujúcich Microsoftu úspesne zostat na trhu (pozri najmä poznámku pod ciarou 712 a odôvodnenie c. 779 napadnutého rozhodnutia). 229 Dôvodnost tohto prístupu nemozno popriet. Clánok 82 ES sa totiz týka správania jedného alebo viacerých hospodárskych subjektov, ktoré spocíva v zneuzití situácie hospodárskej sily umoznujúcej dotknutému subjektu bránit zachovaniu efektívnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu tým, ze mu dáva moznost správat sa v znacnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebitelov (rozsudok Súdneho dvora zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, bod 34). Treba pripomenút aj to, ze hoci zistenie dominantného postavenia samo osebe neznamená nijakú výhradu voci dotknutému podniku, napriek tomu má tento podnik bez ohladu na dôvody tohto postavenia osobitnú zodpovednost za to, ze svojím správaním nenarusí efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 57, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia, [19]T-228/97, Zb. s. II-2969, bod 112). Ak teda bude v tomto prípade preukázané, ze existujúci stupen interoperability neumoznuje programátorom operacných systémov pre servery konkurujúcich Microsoftu zostat úspesne na trhu týchto operacných systémov, vyplynie z toho, ze dochádza k naruseniu efektívnej hospodárskej sútaze na tomto trhu. 230 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na základe tohto prístupu a na základe skutkovej a technickej analýzy dotknutých produktov a technológií, ako aj spôsobu, akým sa dosahuje interoperabilita v sietach Windows pre pracovnú skupinu, sa Komisia domnievala, ze na to, aby mohli konkurencné operacné systémy úspesne konkurovat operacným systémom Windows pre servery pracovnej skupiny, musia byt schopné spolupracovat s architektúrou domény Windows rovnocenne s operacnými systémami Windows pre servery pracovnej skupiny (pozri v tomto zmysle najmä odôvodnenia c. 182 a 282 napadnutého rozhodnutia). 231 Interoperabilita takto vyzadovaná Komisiou má dve neoddelitelné zlozky, a to interoperabilitu klient-server na jednej strane a interoperabilitu server-server na druhej strane (odôvodnenia c. 177 az 182 a 689 napadnutého rozhodnutia). 232 Komisia sa rovnako domnieva, ze ked je operacný systém pre servery pracovnej skupiny konkurujúci Microsoftu instalovaný v serveri siete Windows pre pracovnú skupinu, musí byt schopný nielen poskytovat klientskym PC pouzívajúcim Windows vsetky funkcie, ktoré obsahuje, ale musí byt aj schopný vyuzívat vsetky funkcie ponúkané týmito klientskymi PC. 233 So zretelom na tieto rozlicné skutocnosti si Komisia najmä myslí, ze server, v ktorom je instalovaný operacný systém pre servery pracovnej skupiny konkurujúci Microsoftu, musí byt schopný správat sa v doméne Windows pouzívajúcej Active Directory ako radic domény, nielen ako clenský server, a v dôsledku toho musí byt schopný podielat sa na mechanizme multimaster replikácie s ostatnými radicmi domény. 234 Súd prvého stupna sa domnieva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Microsoft, nemozno zo stupna interoperability takto vyzadovaného Komisiou vyvodit, ze Komisia skutocne chce, aby konkurencné operacné systémy pre servery fungovali vo vsetkých ohladoch ako operacný systém Windows pre servery, a teda aby konkurenti Microsoftu boli schopní "klonovat" alebo reprodukovat jeho produkty alebo niektoré ich vlastnosti. 235 Takto formulované tvrdenia Microsoftu spocívajú na nesprávnom pochopení napadnutého rozhodnutia. 236 V tomto ohlade je potrebné uviest, ze podla odôvodnenia c. 1003 napadnutého rozhodnutia je jeho cielom "zabezpecit, aby konkurenti Microsoftu vyvíjali produkty, ktoré spolupracujú s architektúrou domény Windows, ktorá je natívne integrovaná v dominantnom produkte predstavovanom operacným systémom Windows pre klientske PC, a tak mohli úspesne konkurovat operacnému systému pre servery pracovnej skupiny Microsoftu". 237 Ako Komisia podrobnejsie vysvetlila na pojednávaní, dosiahnutie tohto ciela predpokladá, aby konkurujúce operacné systémy pre servery pracovnej skupiny boli schopné prijat urcitú správu z operacného systému Windows pre klientske PC alebo pre servery pracovnej skupiny a nálezite na nu odpovedat za rovnakých podmienok ako operacný systém Windows pre servery pracovnej skupiny, ako aj dosiahnut, aby operacné systémy Windows pre klientske PC alebo pre servery pracovnej skupiny reagovali na túto odpoved rovnako, ako keby pochádzala z operacného systému Windows pre servery pracovnej skupiny. 238 Vykonanie takýchto operácii nevyzaduje, aby operacné systémy pre servery pracovnej skupiny konkurujúce Microsoftu fungovali vnútorne úplne rovnako ako operacné systémy Windows pre pracovné skupiny. 239 Tieto rozlicné úvahy nie sú v rozpore s castami odôvodnení c. 669 a 679 napadnutého rozhodnutia, ktoré cituje Microsoft (pozri bod 126 vyssie). V prvej casti sa Komisia obmedzuje na konstatovanie, ze stupen interoperability s architektúrou domény Windows, ktorý môzu operacné systémy pre servery pracovnej skupiny konkurujúce Microsoftu dosiahnut vyuzitím standardných protokolov, je nizsí ako stupen interoperability dosahovaný operacnými systémami Windows pre servery pracovnej skupiny. V druhej casti Komisia iba uvádza, ze operacné systémy pre servery pracovnej skupiny konkurujúce Microsoftu majú schopnost pristúpit k funkciám operacných systémov Windows pre klientske PC a pre servery pracovnej skupiny iba v mensom rozsahu ako operacné systémy Windows pre servery pracovnej skupiny. 240 V rovnakej súvislosti treba odmietnut tvrdenie Microsoftu, ze cielom napadnutého rozhodnutia je, aby jeho konkurenti vyvíjali presne také isté produkty, ako sú operacné systémy Windows pre servery pracovnej skupiny. Ako bude podrobnejsie vysvetlené v bodoch 653 az 658 nizsie pri preskúmaní okolnosti týkajúcej sa vytvorenia nového produktu, cielom, ktorý sleduje Komisia, je odstránit prekázku, ktorú pre konkurentov Microsoftu predstavuje nedostatocný existujúci stupen interoperability s architektúrou domény Windows, a tak umoznit týmto konkurentom ponúkat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny, ktoré sa lísia od operacných systémov Microsoftu vo významných parametroch, ako sú najmä bezpecnost, spolahlivost, rýchlost vykonania úloh alebo inovacný charakter niektorých funkcií. 241 Treba tiez zdôraznit, ako navyse výslovne uznáva vo svojich písomných podaniach samotný Microsoft (pozri napríklad body 14 a 48 repliky), ze jeho konkurenti nebudú schopní vyvíjat produkty predstavujúce "klony" alebo reprodukcie operacných systémov Windows pre servery pracovnej skupiny na základe prístupu k informáciám súvisiacim s interoperabilitou, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie. Ako bolo uvedené v bodoch 192 az 206 vyssie, tieto informácie sa nevztahujú na zdrojový kód Microsoftu. Clánok 5 napadnutého rozhodnutia predovsetkým neukladá Microsoftu povinnost sprístupnit svojim konkurentom podrobnosti implementácie. 242 Treba dodat ze konkurenti Microsoftu, ako bude podrobnejsie vysvetlené v bode 658 nizsie pri preskúmaní okolnosti týkajúcej sa nového produktu, by nemali ziadny záujem na vyvíjaní presne takých istých operacných systémov pre servery pracovnej skupiny, ako sú operacné systémy Microsoftu. 243 Nemozno súhlasit ani s tvrdením Microsoftu, ze z vyhlásení podnikov, ktoré táto spolocnost predlozila pocas správneho konania, vyplýva, ze medzi operacnými systémami Windows pre klientske PC a pre servery na jednej strane a konkurencnými operacnými systémami pre servery na druhej strane uz existuje vysoký stupen interoperability, a to vdaka pouzívaniu metód, ktoré sa uz nachádzajú na trhu. 244 V tomto ohlade stací uviest, ze tieto vyhlásenia uz boli úplne preskúmané v napadnutom rozhodnutí (pozri najmä odôvodnenia c. 357, 358, 440 az 444, 511, 513, 595, 598, 602, 628, 702 a 707) a ze Microsoft neuvádza nijaké konkrétne tvrdenie, ktoré by mohlo preukázat, ze posúdenie Komisie je nesprávne. Ako zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 707 napadnutého rozhodnutia, tieto vyhlásenia sa v podstate týkajú organizácií, ktoré v znacnej miere prijali "riesenie Windows" pre svoju siet pracovnej skupiny. 245 Tvrdenie Microsoftu, ze zo správ Mercer vyplýva, ze podniky si nevyberajú operacné systémy pre servery na základe úvah spojených s ich interoperabilitou s operacnými systémami Windows pre klientske PC a pre servery, je nesprávne, ako bude podrobnejsie vysvetlené v bodoch 401 az 412 nizsie. -- O rozsahu clánku 5 písm. a) napadnutého rozhodnutia 246 Clánok 5 písm. a) napadnutého rozhodnutia sa týka úplných a správnych specifikácií vsetkých protokolov implementovaných v operacných systémoch Windows pre servery pracovnej skupiny, ktoré sú pouzívané servermi, v ktorých sú instalované tieto systémy preto, aby sietam Windows pre pracovné skupiny poskytovali sluzby pracovnej skupiny. 247 Ako vyplýva z technických a zo skutkových zistení vykonaných v bodoch 154 az 191 vyssie, správne fungovanie sietí Windows pre pracovnú skupinu spocíva na architektúre prepojení a interakcií klient-server, ako aj server-server. 248 Ako upresnuje Komisia v odôvodnení c. 999 napadnutého rozhodnutia, povinnost sprístupnenia uvedená v tomto rozhodnutí "zahrna zároven priame prepojenie a interakciu medzi serverom pracovnej skupiny fungujúcim pod systémom Windows a klientskym PC fungujúcim pod systémom Windows, ako aj prepojenie a interakciu medzi týmito zariadeniami, ktoré sú nepriame a prechádzajú cez jeden alebo niekolko dalsích serverov pracovnej skupiny fungujúcich pod systémom Windows". 249 Specifikácie, ktoré musí Microsoft zdokumentovat a sprístupnit svojim konkurentom, sa týkajú rovnako komunikacných protokolov klient-server, ktoré sú implementované v operacných systémov Windows pre klientske PC i v operacných systémoch Windows pre servery pracovnej skupiny, ako aj komunikacných protokolov server-server. 250 Treba upresnit, ze informácie, ktoré je Microsoft povinný sprístupnit svojim konkurentom podla clánku 5 písm. a) napadnutého rozhodnutia, musia najmä umoznit, aby pocítace, v ktorých sú instalované operacné systémy pre servery pracovnej skupiny jeho konkurentov, mali v doméne Windows pouzívajúcej Active Directory úlohu clenského servera alebo úlohu radica domény, cize sa podielali na mechanizme multimaster replikácie. Opatrenie na nápravu stanovené v tomto ustanovení sa teda týka najmä komunikácií medzi servermi v "modrej bubline". 251 Takto upresnený rozsah clánku 5 napadnutého rozhodnutia vyplýva z mnohých odôvodnení tohto rozhodnutia, a to najmä z odôvodnení c. 194 az 198, 206, 564 a 690. 252 V odôvodneniach c. 194 az 198 napadnutého rozhodnutia Komisia medzi dalsími príkladmi informácií súvisiacich s interoperabilitou uvádza, ze Microsoft odmieta sprístupnit spolocnosti Sun, ako aj svojim konkurentom niektoré informácie týkajúce sa mechanizmu replikácie pouzívaného Active Directory. 253 V odôvodnení c. 206 napadnutého rozhodnutia Komisia výslovne odmieta tvrdenie Microsoftu uvedené v jeho odpovedi na druhé oznámenie o výhradách zo 16. novembra 2001, ze "vlastnosti replikácie a globálneho katalógu Active Directory sa netýkajú interoperability". V tomto ohlade vysvetluje, ze "radic domény v doméne Active Directory (cistý rezim) replikuje údaje ulozené v adresári Active Directory s údajmi ulozenými do Active Directory iných radicov domény cez urcité synchronizacné protokoly". Takisto uvádza, ze vdaka ostatným protokolom, ktorých specifikácie predstavujú informácie súvisiace s interoperabilitou, sú údaje globálneho katalógu vymienané medzi radicmi domény "lesa". 254 Rovnako odôvodnenie c. 564 napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej sa odvoláva na skutocnost, ze Microsoft "trval na svojom odmietnutí" po tom, co dostal staznost spolocnosti Sun a tri oznámenia o výhradách prijaté Komisiou, odkazuje na odôvodnenie c. 194 a nasl. 255 Treba tiez uviest, ze v odôvodnení c. 690 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetluje, ze MCPP "sa nezaoberá sirsou otázkou, o ktorú ide v tomto prípade", predovsetkým preto, lebo sa netýka protokolov, ktoré sú "výlucne" server-server, ale ktoré sú z funkcného hladiska spojené s klientskymi PC, vrátane "replikacných protokolov medzi radicmi domény a protokolov spojených s globálnym katalógom". 256 Treba dodat, ze Microsoft v rovnakom zmysle vykladá rozsah clánku 5 písm. a) napadnutého rozhodnutia. V zalobe na preukázanie inovacného charakteru komunikacných protokolov, o ktorých musí oznámit informácie svojim konkurentom, uvádza práve mechanizmus multimaster replikácie pouzívaný Active Directory (pozri najmä stanovisko pána Campbella-Kellyho s názvom Commentary on Innovation in Active Directory nachádzajúce sa v prílohe A.20 zaloby). Tak isto v replike sa na tento úcel opiera hlavne o protokol DRS, ktorý Active Directory pouzíva najmä na vykonávanie replikacných funkcií (pozri predovsetkým stanovisko pána Leesa uvedené v bode 205 vyssie). Vo svojom stanovisku pán Lees najmä vysvetluje, ze protokol DRS vytvorený Microsoftom zlucuje rad nových vlastností, a to "môze súcasne kombinovat aktualizácie z viacerých serverov; je integrovaný v standardnom protokole Domain Naming Service (DNS) (pre názov) a v protokole Kerberos (pre vzájomné overenie totoznosti); prenása informácie opisujúce spôsob, akým daný podnik struktúroval svoju adresárovú sluzbu; prenása informácie o úlohe, ktorú majú niektoré servery v správe adresárovej sluzby, a automaticky oznamuje aktualizácie adresára medzi servermi". Pán Lees upresnuje, ze protokol DRS je iba jedným z mnozstva komunikacných protokolov, ktoré musí Microsoft sprístupnit svojim konkurentom podla napadnutého rozhodnutia. Uvádza aj tieto protokoly: Microsoft Remote Procedure Call (MSRPC), Network Authentication (Kerberos extensions), Dfs a File Replication Service (FRS). 257 Napokon treba uviest, ze vyssie upresnený rozsah clánku 5 napadnutého rozhodnutia sa vztahuje aj na informácie, ktoré pozadovala spolocnost Sun v liste z 15. septembra 1998. Ako totiz bude podrobnejsie vysvetlené v bodoch 737 az 749 nizsie, cielom ziadosti spolocnosti Sun bola najmä schopnost jej operacného systému pre servery pracovnej skupiny Solaris správat sa ako úplne kompatibilný radic domény v sietach Windows pre pracovnú skupinu Windows 2000 alebo ako clenský server (predovsetkým ako server súborov alebo tlace) úplne kompatibilný s architektúrou domény Windows. 258 Okrem toho treba ako nedôvodné odmietnut tvrdenie Microsoftu, ze rozsah opatrenia na nápravu stanoveného v clánku 5 písm. a) napadnutého rozhodnutia nie je v súlade so "standardom interoperability", ktorý Komisia pouzila na posúdenie významu "alternatívnych metód interoperability" (pozri body 125 az 129 vyssie). 259 Toto tvrdenie spocíva totiz na nesprávnom názore, ze Komisia chápe interoperabilitu ako schopnost konkurentov Microsoftu zabezpecit, aby ich operacné systémy pre servery pracovnej skupiny fungovali úplne rovnako ako operacné systémy Windows, a chce umoznit týmto konkurentom ich klonovanie (pozri body 234 az 242 vyssie). 260 Je namieste dodat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Microsoft, stanovisko, ktoré Komisia obhajovala vo svojich písomných podaniach a ktoré sa týkalo stupna interoperability vyzadovaného v tomto prípade a rozsahu opatrenia na nápravu stanoveného v clánku 5 písm. a) napadnutého rozhodnutia, úplne zodpovedá stanovisku, ktoré zaujala v napadnutom rozhodnutí. Microsoft sa navyse nemôze odvolávat na vyhlásenia, ktoré urobili vedlajsí úcastníci konania pocas výsluchu v konaní o nariadenie predbezného opatrenia, aby pripísal Komisii urcitý výklad napadnutého rozhodnutia. Treba este pripomenút, ze podla judikatúry sa zákonnost aktu Spolocenstva posudzuje na základe skutkových a právnych okolností existujúcich v case prijatia aktu (rozsudky Súdneho dvora zo 7. februára 1979, France/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, body 7 a 8, a Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, Altmann a i./Komisia, T-177/94 a T-377/94, Zb. s. II-2041, bod 119). 261 Napokon treba ako nedôvodnú odmietnut aj argumentáciu zalozenú na mechanizme multimaster replikácie a "modrej bubline", ktorú Microsoft uplatnil na pojednávaní. 262 Touto argumentáciou sa Microsoft pokúsa preukázat, ze ciel napadnutého rozhodnutia nemozno dosiahnut úplne bez toho, aby sprístupnil svojim konkurentom niektoré informácie týkajúce sa vnútorných mechanizmov jeho operacných systémov pre servery a predovsetkým algoritmov, cize informácie, ktoré idú nad rámec informácií uvedených v tomto rozhodnutí. Microsoft zakladá svoju argumentáciu na tvrdení, ze na to, aby mohol byt radic domény fungujúci s konkurencným operacným systémom pre servery pracovnej skupiny zaradený do "modrej bubliny" zlozenej z radicov domény, v ktorých je instalovaný operacný systém Windows pre servery pracovnej skupiny pouzívajúci Active Directory, je potrebné, aby tieto rozlicné operacné systémy mali rovnakú vnútornú logiku. 263 V prvom rade treba uviest, ze Microsoft nepreukazuje, ze na to, aby mohli jeho operacné systémy pre servery pracovnej skupiny a operacné systémy jeho konkurentov spolu fungovat v "modrej bubline", musia mat povinne rovnakú vnútornú logiku. 264 V druhom rade nie je preukázané ani to, ze aj keby sa takáto zhoda vyzadovala, nevyhnutne by to znamenalo, ze Microsoft musí oznámit svojim konkurentom informácie týkajúce sa vnútorných mechanizmov svojich produktov a predovsetkým algoritmov. V tomto ohlade treba pripomenút, ze v stanovisku prilozenom k replike jeden z expertov Microsoftu pri opise protokolu DRS, ktorý sa pouzíva pre mechanizmus multimaster replikácie, sám rozlisuje medzi "protokolmi pouzívanými na komunikácie medzi servermi" a "algoritmami/pravidlami rozhodovania, ktoré fungujú vnútorne v kazdom serveri", a následne uvádza, ze sú to protokoly, ktoré treba sprístupnit podla clánku 5 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 205 vyssie). 265 V tretom rade, pokial ide o algoritmus "Intersite Topology", ktorý Microsoft konkrétne uviedol na pojednávaní, je celkom mozné, ako vysvetlila Komisia na pojednávaní, ze konkurenti majú byt iba schopní implementovat algoritmus, ktorý vedie k rovnakému výsledku. Inými slovami, Microsoft nemusí poskytnút ziadne informácie o implementácii tohto algoritmu vo svojich operacných systémoch pre servery pracovnej skupiny, ale môze sa obmedzit na poskytnutie vseobecného opisu tohto algoritmu, pricom nechá na svojich konkurentoch, aby z neho vyvinuli svoju vlastnú implementáciu. 266 Z uvedeného treba vyvodit záver, ze neexistuje nijaký nesúlad medzi rozsahom clánku 5 písm. a) napadnutého rozhodnutia a "standardom interoperability", ktorý v nom Komisia pouzila. c) O tvrdení, ze komunikacné protokoly Microsoftu sú chránené právami vyplývajúcimi z dusevného vlastníctva Tvrdenia úcastníkov konania 267 Microsoft najprv uvádza rad tvrdení na to, aby preukázal, ze jeho komunikacné protokoly sú z technologického hladiska inovacné. Vysvetluje najmä, ze tieto protokoly sú casto vyvíjané v súvislosti s vykonávaním specifických úloh operacnými systémami pre servery a ze sú úzko spojené so spôsobom vykonávania týchto úloh. Udelenie licencií týkajúcich sa týchto komunikacných protokolov by teda nevyhnutne znamenalo, ze by musel svojim konkurentom oznámit informácie o vnútorných vlastnostiach operacných systémov pre servery, s ktorými sú tieto komunikacné protokoly pouzívané. Microsoft dodáva, ze na vývoj a zlepsovanie komunikacných protokolov vyuzíva velký pocet inzinierov a významné financné zdroje. 268 Microsoft zvlást zdôraznuje inovacnú povahu Active Directory, a to po tom, co uviedol, ze adresárové sluzby predstavujú podstatný konkurencný faktor na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. V tomto ohlade odkazuje na správu vypracovanú jedným zo svojich expertov, pánom Campbellom-Kellym, kde tento expert opisuje inovácie, ktoré má Active Directory, a najmä "jeho metódu replikácie v rôznych serveroch v pocítacovej sieti" (príloha A.20 zaloby). Odkazuje aj na stanovisko pána Leesa, nachádzajúce sa v prílohe C.4 repliky (pozri body 205 a 256 vyssie), v ktorom pán Lees opisuje inovacné aspekty jedného z protokolov pouzívaných Active Directory, a to protokolu DRS, o ktorom sa Microsoft domnieva, ze má povinnost oznámit informácie svojim konkurentom podla napadnutého rozhodnutia. Microsoft napokon poukazuje na prílohu C.8.1 repliky, v ktorej jeden z jeho inzinierov, pán Hirst, opisuje viaceré specifikácie týkajúce sa mechanizmu multimaster replikácie pouzívaného Active Directory, o ktorých Microsoft tvrdí, ze ich podla napadnutého rozhodnutia musí zdokumentovat. 269 Microsoft napokon uvádza mnozstvo tvrdení na preukázanie toho, ze jeho komunikacné protokoly sú chránené právami vyplývajúcimi z dusevného vlastníctva. 270 V prvom rade uvádza, ze inovacné aspekty týchto komunikacných protokolov sú patentovatelné. Tvrdí, ze na ne získal viacero patentov v Európe a v Spojených státoch a ze tam stále prebiehajú konania o priblizne dvadsiatich prihláskach patentu. Okrem toho, odvolávajúc sa na dve stanoviská pána Knauera (príloha A.21 zaloby a príloha C.6 repliky), advokáta specializovaného na oblast patentového práva, tvrdí, ze clánok 5 napadnutého rozhodnutia obsahuje nútené udelenie licencie na patent. 271 V druhom rade Microsoft tvrdí, ze specifikácie komunikacných protokolov server-server, ktoré podla napadnutého rozhodnutia musí zdokumentovat a sprístupnit svojim konkurentom, sú chránené autorským právom. 272 V replike Microsoft uvazuje o otázke ochrany autorským právom z dvoch rôznych pohladov. Na jednej strane sa odvoláva na pojmy "nútené vytvorenie" a "nútené zverejnenie", pricom tvrdí, ze ak by mu napadnuté rozhodnutie neukladalo takú povinnost, nevyvíjal by dotknuté specifikácie ani by na ne neudelil licenciu svojim konkurentom. Na druhej strane, odvolávajúc sa na clánok 4 smernice 91/250, nastoluje otázku "spracovania alebo zmeny chránených diel". Uvádza najmä, ze konkurent, ktorý by vyuzil tieto specifikácie na to, aby umoznil svojmu operacnému systému pre servery spolupracovat s castami operacných systémov Windows pre servery, ktoré poskytujú sluzby pracovnej skupiny, by takto nevytvoril "odlisné dielo". 273 V tretom rade Microsoft tvrdí, ze komunikacné protokoly sú obchodným tajomstvom velkej hodnoty. V tomto ohlade najmä uvádza, ze svoje komunikacné protokoly klient-server sprístupnuje iba prostredníctvom licencných dohôd, ktoré upravujú povinnost dôvernosti a v ktorých je uznané jeho postavenie majitela tejto technológie. Zdôraznuje, ze obchodné tajomstvo predstavuje formu priemyselného vlastníctva a ze jeho ochrana je vecou vnútrostátneho práva. Napokon odmieta názor obhajovaný Komisiou, ze podnik utrpí menej váznu ujmu, ked musí prezradit obchodné tajomstvo, ako ked je zaviazaný strpiet porusovanie svojich patentov alebo autorských práv. 274 Z predchádzajúcich úvah Microsoft vyvodzuje záver, ze povinnost udelit svojim konkurentom licencie na specifikácie svojich komunikacných protokolov ho zbavuje výhody vyplývajúcej z významnej investície a výskumného a vývojárskeho úsilia, ktoré venuje vytváraniu a zlepsovaniu komunikacných protokolov. Navyse to znizuje tak jeho motiváciu, ako aj motiváciu jeho konkurentov investovat do komunikacných protokolov. 275 Komisia popiera rozlicné tvrdenia uvedené v bodoch 267 az 274 vyssie. 276 Komisia najprv odmieta tvrdenia Microsoftu, ze dotknuté komunikacné protokoly majú inovacnú povahu a ze udelenie licencie na ne by znamenalo oznámenie informácií o vnútorných vlastnostiach jeho operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. Domnieva sa najmä, ze dokumenty, ktoré vypracoval pán Lees (príloha C.4 repliky) a pán Hirst (príloha C.8.1 repliky), nepreukazujú, ze tieto informácie obsahujú "akúkolvek inováciu majúcu vnútornú hodnotu". Komisia odkazuje na dve správy vypracované jej konzultantom OTR (prílohy D.2 a D.3 dupliky), kde OTR komentuje dokumenty, ktoré vypracovali páni Lees a Hirst, a vysvetluje, preco myslienky a princípy, ktoré sú základom dotknutých komunikacných protokolov, nie sú nové. 277 Následne Komisia odmieta názor Microsoftu, ze jeho komunikacné protokoly sú chránené právami vyplývajúcimi z dusevného vlastníctva a ze napadnuté rozhodnutie znamená nútené udelenie licencií. 278 V prvom rade Komisia tvrdí, ze Microsoft nepreukazuje, ze údajné inovácie predstavované dotknutými komunikacnými protokolmi sú chránené patentom. Navyse niekolko skutocností podla nej preukazuje, ze odmietnutie Microsoftu nebolo odôvodnené dôvodmi súvisiacimi s ochranou jeho patentov. V tomto ohlade Komisia zvlást uvádza, ze az na konci správneho konania, teda niekolko týzdnov pred prijatím napadnutého rozhodnutia, a na jej naliehanie Microsoft oznacil patent (patent EP 0669020). 279 V druhom rade Komisia odmieta tvrdenia o autorskom práve, ktoré uplatnuje Microsoft. Uvádza najmä, ze nevylucuje, ze specifikácie uvedené v napadnutom rozhodnutí môzu byt ako také chránené autorským právom. Upresnuje vsak, ze to neznamená, ze pouzitie "takto zdokumentovaných" informácií pri ich implementácii v operacnom systéme predstavuje porusenie autorského práva. Implementácia specifikácie nie je totiz rozmnozeninou, ale vedie k vytvoreniu zjavne odlisného diela. Okrem toho Komisia trvá na tom, ze otázka, ci sú specifikácie chránené autorským právom, je svojou povahou úplne vedlajsia, pricom pripomína, ze v centre prejednávanej veci je povinnost ulozená Microsoftu sprístupnit informácie a povolit ich pouzívanie, co nevyhnutne znamená vypracovanie dokumentu. Komisia napokon poznamenáva, ze Microsoft uplatnil dve nové tvrdenia týkajúce sa otázky autorského práva v replike (pozri bod 272 vyssie), a domnieva sa, ze treba vyslovit neprípustnost týchto tvrdení podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. Komisia si v kazdom prípade myslí, ze tieto tvrdenia nie sú dôvodné. 280 V tretom rade Komisia uznáva, ze informácie, ktoré podla napadnutého rozhodnutia musí Microsoft sprístupnit, boli az doteraz utajované pred jeho konkurentmi na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. Domnieva sa vsak, ze analógia, ktorú Microsoft robí medzi "obchodným tajomstvom" a právami vyplývajúcimi z dusevného vlastníctva "stanovenými zákonom", nie je zrejmá. V tomto ohlade Komisia tvrdí, ze judikatúra týkajúca sa núteného udelovania licencií sa ako taká neuplatnuje na obchodné tajomstvo a ze ochrana obchodného tajomstva vo vnútrostátnom práve je obvykle obmedzenejsia ako ochrana poskytovaná autorskému právu alebo patentom. Uvádza, ze aj ked môze existovat domnienka oprávnenosti odmietnutia udelit licenciu na právo dusevného vlastníctva "stanovené zákonom", naopak, oprávnenost zverejnenia tajomstva, ktorého existencia závisí iba od jednostranného obchodného rozhodnutia, v práve hospodárskej sútaze viac závisí od skutkového stavu daného prípadu a najmä od prítomných záujmov. V prejednávanej veci hodnota dotknutého "tajomstva" nespocíva v tom, ze predstavuje inováciu, ale v tom, ze patrí dominantnému podniku. 281 SIIA, ktorá uplatnuje v podstate rovnaké tvrdenia, ako v tomto ohlade rozvinula Komisia, tvrdí, ze Microsoft nepreukazuje, ze napadnuté rozhodnutie poskodzuje jeho práva vyplývajúce z dusevného vlastníctva a znamená nútené udelenie licencií. 282 FSFE tvrdí, ze "technológia", ktorú Microsoft odmieta sprístupnit svojim konkurentom, nie je ani nová, ani inovacná. Vysvetluje, ze politikou Microsoftu je prijat existujúce protokoly a následne v nich urobit nepodstatné a zbytocné zmeny s cielom zabránit interoperabilite. Poukazuje najmä na tieto protokoly CIFS/SMB (Common Internet File System/Server Message Block), DCE/RPC (Distributed Computing Environment/Remote Procedure Call), Kerberos 5 a LDAP. Posúdenie Súdom prvého stupna 283 Hoci úcastníci konania sa tak vo svojich písomných podaniach, ako aj na pojednávaní zosiroka vyjadrovali k otázke práv dusevného vlastníctva, ktoré sa vztahovali na komunikacné protokoly Microsoftu alebo ich specifikácie, Súd prvého stupna sa domnieva, ze na rozhodnutie v tejto veci nie je potrebné, aby rozhodol o tejto otázke. 284 Tvrdenia, ktoré Microsoft vyvodzuje z údajných práv dusevného vlastníctva, totiz nemôzu ako také ovplyvnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. Komisia bez toho, aby zaujala stanovisko k dôvodnosti týchto tvrdení, prijala svoje rozhodnutie s tým, ze predpokladala, ze Microsoft mohol v tomto prípade uplatnovat takéto práva. Inými slovami, Komisia vychádzala z predpokladu, ze je mozné, ze správanie, o ktoré ide v tejto veci, co sa týka prvého problému, nie je iba odmietnutím dodat výrobok alebo sluzbu nevyhnutnú na výkon danej cinnosti, ale odmietnutím udelit tretím osobám licenciu týkajúcu sa práv dusevného vlastníctva, cím si zvolila najprísnejsie právne riesenie, cize riesenie najpriaznivejsie pre Microsoft (pozri body 312 az 336 nizsie). Komisia teda ani nekonstatovala, ani nevylúcila, ze správanie vytýkané Microsoftu bolo odmietnutím udelit licenciu a ze opatrenie na nápravu stanovené v clánku 5 napadnutého rozhodnutia obsahovalo nútené udelenie licencií. 285 V odôvodnení c. 190 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze pocas správneho konania sa Microsoft odvolával na existenciu práv dusevného vlastníctva, ako aj na skutocnost, ze informácie súvisiace s interoperabilitou predstavujú obchodné tajomstvo. Uvádza, ze nie je vylúcené, ze Microsoft sa môze opierat o tieto práva, aby zabránil spolocnosti Sun implementovat príslusné specifikácie v jej vlastných produktoch. Pripústa tiez, ze je mozné, ze tieto specifikácie obsahujú inovácie a sú obchodným tajomstvom. Komisia vseobecnejsie konstatuje, ze nemozno vylúcit, ze nariadenie, aby Microsoft sprístupnil informácie súvisiace s interoperabilitou tretím osobám a aby im umoznil ich vyuzitie, poskodí slobodný výkon jeho práv dusevného vlastníctva. Toto posledné konstatovanie opakuje v odôvodnení c. 546 napadnutého rozhodnutia. V poznámke pod ciarou 249 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetluje, ze "v kazdom prípade, kedze príslusné specifikácie nie sú prístupné, je [pre nu] nemozné urcit, v akom rozsahu sú tvrdenia Microsoftu týkajúce sa jeho práv dusevného vlastníctva odôvodnené". 286 Navyse v odôvodneniach c. 1003 a 1004 napadnutého rozhodnutia Komisia pri opise rozsahu opatrenia urceného na nápravu zneuzívajúceho odmietnutia vytýkaného Microsoftu zdôraznuje na jednej strane, ze toto opatrenie sa týka iba specifikácií rozhrania, a nie zdrojového kódu, a na druhej strane, ze chce, aby boli konkurenti Microsoftu oprávnení implementovat sprístupnené specifikácie vo svojich operacných systémoch pre servery pracovnej skupiny. Uvádza tak najmä, ze "specifikácie nebudú rozmnozované, spracovávané, upravované ani menené, ale tretie osoby ich pouzijú na programovanie svojich vlastných rozhraní v súlade s týmito specifikáciami" (odôvodnenie c. 1004 napadnutého rozhodnutia). Komisia koncí tvrdením, ze "v kazdom prípade, aj keby [napadnuté] rozhodnutie malo mat za následok, ze sa od Microsoftu bude vyzadovat, aby sa zdrzal plného výkonu niektorých svojich práv dusevného vlastníctva, bolo by to odôvodnené nevyhnutnostou ukoncit zistené zneuzitie" (odôvodnenie c. 1004 napadnutého rozhodnutia). 287 Vo svojich písomných podaniach Komisia uvádza tvrdenia v rovnakom zmysle. V duplike povazuje za "klamlivé" tvrdenie Microsoftu v jeho replike, ze "[napadnuté] rozhodnutie ukladá [Microsoftu], aby udelil licenciu na vsetky práva vyplývajúce z dusevného vlastníctva, ktoré môzu byt potrebné na implementáciu specifikácií v jeho vlastných produktoch". V tomto ohlade najprv upresnuje, ze "napadnuté rozhodnutie ukladá Microsoftu, aby udelil právo na pouzívanie specifikácií na úcely vytvorenia interoperabilných produktov", a ze "v rozsahu, v akom [táto povinnost] môze obmedzovat schopnost Microsoftu dosiahnut plné respektovanie niektorých jeho [práv dusevného vlastníctva], je odôvodnená potrebou ukoncit porusenie". Komisia zdôraznuje, ze "[napadnuté] rozhodnutie nezaujíma stanovisko k tomu, ci [práva vyplývajúce z dusevného vlastníctva] Microsoftu sú, alebo nie sú dotknuté". Dalej upresnuje, ze z toho napriek tomu nemozno vyvodit, ze odmietnutie vytýkané Microsoftu je odôvodnené výkonom práv dusevného vlastníctva ani ze v tejto veci ide o nútené udelenie licencií. Ani spis, ani zaloba totiz neobsahujú skutocnosti, ktoré by preukazovali, ze je to tak a predovsetkým ze "konkurenti potrebujú licenciu, ktorá im dáva prístup k niektorým [právam vyplývajúcim z dusevného vlastníctva] Microsoftu, aby zabezpecili interoperabilitu s architektúrou domény Windows". 288 Treba tiez uviest, ze Komisia v odpovedi na jednu z písomných otázok, ktoré jej polozil Súd prvého stupna, potvrdila, ze v napadnutom rozhodnutí nie je vôbec uvedené, ze informácie súvisiace s interoperabilitou nie sú chránené patentom alebo autorským právom, alebo naopak, ze sú chránené. Domnievala sa, ze nie je potrebné, aby sa vyjadrila k tejto otázke, kedze v kazdom prípade "podmienky na konstatovanie zneuzitia a na ulozenie opatrenia na nápravu [stanoveného v clánku 5 napadnutého rozhodnutia] boli splnené bez ohladu na to, ci informácie sú, alebo nie sú chránené akýmkolvek patentom alebo autorským právom". 289 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze dôvodnost prvej casti zalobného dôvodu treba posúdit na základe predpokladu, ze protokoly, o ktoré ide, alebo ich specifikácie sú chránené právami vyplývajúcimi z dusevného vlastníctva alebo predstavujú obchodné tajomstvo, ktoré treba povazovat za rovnocenné s právami vyplývajúcimi z dusevného vlastníctva. 290 Z toho vyplýva, ze centrálnou otázkou, o ktorej treba rozhodnút v rámci tejto casti zalobného dôvodu, je otázka, ci - ako tvrdí Komisia a popiera Microsoft - sú v tomto prípade splnené podmienky, ktoré umoznujú prinútit podnik v dominantnom postavení, aby udelil licenciu týkajúcu sa práv dusevného vlastníctva. d) O argumentácii v pravom zmysle slova uplatnenej na podporu prvej casti zalobného dôvodu i) O okolnostiach, vo vztahu ku ktorým treba analyzovat vytýkané správanie Tvrdenia úcastníkov konania 291 Microsoft, ktorého podporujú CompTIA a ACT, ako hlavné tvrdenie uvádza, ze prvý problém treba posudzovat so zretelom na kritériá, ktoré Súdny dvor uznal v rozsudku Magill, uz citovanom v bode 107 vyssie, a zopakoval v rozsudku IMS Health, uz citovanom v bode 107 vyssie. 292 Na podporu tohto názoru Microsoft v prvom rade opakuje, ze clánok 5 napadnutého rozhodnutia obsahuje nútené udelenie licencií na jeho komunikacné protokoly, ktoré sú z technologického hladiska inovacné a sú chránené právami vyplývajúcimi z dusevného vlastníctva. 293 V druhom rade Microsoft vykladá tvrdenie Komisie uvedené v bode 302 nizsie tak, ze toto tvrdenie znamená, ze Komisia sa domnieva, ze nemusí uplatnit uvedené kritériá v prípade, ked ide o "technologicky viazané predaje". Toto tvrdenie vsak podla Microsoftu nemá oporu vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia (T-83/91, Zb. s. II-755), potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia (C-333/94 P, Zb. s. I-5951) (dalej len "vec Tetra Pak II"), na ktorú sa odvoláva Komisia. 294 V tretom rade Microsoft odmieta tvrdenia, ktoré Komisia vyvodzuje z toho, ze okolnosti prejednávanej veci sa údajne lísia od okolností vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok IMS Health, uz citovaný v bode 107 vyssie. 295 V tomto ohlade Microsoft po prvé uvádza, ze vo veci IMS Health existovali významné sietové efekty a ze práve z dôvodu existencie týchto efektov bola struktúra 1860 modulov, ktorú vytvoril IMS Health, povazovaná za priemyselný standard. Dodáva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí netvrdila, ze Microsoft tým, ze odmieta "umoznit kompatibilitu", poskodil ciele vseobecného záujmu definované v smernici 91/250. V kazdom prípade nejasné úvahy zalozené na vseobecnom záujme nemôzu odôvodnit to, aby bolo podniku nariadené udelit licencie. Microsoft napokon tvrdí, ze smernica 91/250 neupravuje ziadnu pozitívnu povinnost sprístupnenia informácií. 296 Po druhé Microsoft odmieta tvrdenie Komisie, ze pouzíval trhovú silu, ktorú má na trhu operacných systémov pre klientske PC, na to, aby získal trh operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. Tvrdí, ze ani napadnuté rozhodnutie, ani vyjadrenie k zalobe jasne neuvádzajú, aká je trhová sila, ktorú mal vyuzit, ani spôsob, akým tak urobil. 297 Po tretie sa Microsoft domnieva, ze tvrdenie Komisie, ze prerusil predchádzajúcu úroven dodávok, je nesprávne tak právne, ako aj skutkovo, a ze nezohladnuje zásady uvedené v rozsudku Bronner, uz citovanom v bode 112 vyssie. Tvrdí, ze nikdy neudelil spolocnosti Sun ani inému dodávatelovi konkurencných operacných systémov licenciu na specifikácie svojich komunikacných protokolov. Uvádza, ze v roku 1994 poskytol spolocnosti AT&T licenciu na sietovú technológiu, aby umoznil vývoj produktu s názvom "Advanced Server for UNIX (AS/U)", a ze významní dodávatelia UNIX vytvorili mnoho produktov zalozených na AS/U, vrátane systému "PC NetLink" spolocnosti Sun. Upresnuje, ze hoci sa v roku 2001 dohodol s AT&T, ze licencná zmluva sa nerozsíri na nové technológie, "technológia AS/U" a na nej zalozené produkty sú stále dostupné. Domnieva sa, ze skutocnost, ze takto pred viac ako desiatimi rokmi poskytol licenciu na konkrétnu technológiu spolocnosti AT&T, ho nemôze zaväzovat, aby udelil do budúcnosti a na neurcitý cas licencie na vsetky súvisiace technológie vrátane komunikacných protokolov. 298 Po stvrté Microsoft poznamenáva, ze v odôvodnení c. 577 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze "odmietnutie dodávky adresované Microsoftom spolocnosti Sun je súcastou sirsieho správania, ktorého cielom je nesprístupnit vydavatelom operacných systémov pre servery pracovnej skupiny niektoré informácie súvisiace s interoperabilitou". Microsoft sa domnieva, ze línia správania, ktorá mu je takto pripisovaná, zodpovedá "nediskriminacnému uplatnovaniu politiky, ktorú prijímajú takmer vsetky technologické spolocnosti na to, aby chránili výsledky svojho výskumného a vývojárskeho úsilia", a ze takéto správanie nemôze predstavovat "mimoriadnu okolnost" v zmysle rozsudkov Magill a IMS Health, uz citovaných v bode 107 vyssie. 299 Microsoft, ktorého podporujú CompTIA a ACT, subsidiárne tvrdí, ze v prípade, ked sa súd bude domnievat, ze v tejto veci nejde o nijaké právo vyplývajúce z dusevného vlastníctva, sú kritériami, ktoré treba uplatnit, kritériá, ktoré Súdny dvor uznal v rozsudku Bronner, uz citovanom v bode 112 vyssie, a ktoré zodpovedajú prvému, druhému a stvrtému kritériu uvedenému v rozsudku IMS Health, uz citovanom v bode 107 vyssie, tak, ako sú tieto kritériá uvedené v bode 116 vyssie. 300 Microsoft, CompTIA a ACT napokon tvrdia, ze v tomto prípade nie je splnené ani jedno zo styroch kritérií uvedených v rozsudku IMS Health, uz citovanom v bode 107 vyssie, a v dôsledku toho ani ziadne z troch kritérií uvedených v rozsudku Bronner, uz citovanom v bode 112 vyssie. 301 Komisia, ktorú podporujú SIIA a FSFE, ako hlavné tvrdenie uvádza, ze aj keby sa bolo treba domnievat, ze odmietnutie, o ktoré ide, bolo odôvodnené výkonom práv dusevného vlastníctva a ze napadnuté rozhodnutie obsahuje nútené udelenie licencií, nemozno tento problém automaticky posudzovat so zretelom na kritériá stanovené "judikatúrou IMS Health". 302 V tomto ohlade Komisia v prvom rade tvrdí, ze "pravidlo mimoriadnych okolností" stanovené judikatúrou nemozno uplatnit "ako také a bez dalsieho upresnenia" na odmietnutie sprístupnit obchodné tajomstvo, ktoré má za následok vytvorenie "technologickej väzby" medzi odlisným produktom a dominantným produktom. 303 V druhom rade Komisia tvrdí, ze rozsudok IMS Health, uz citovaný v bode 107 vyssie, neobsahuje vycerpávajúci zoznam mimoriadnych okolností. Komisia uvádza, ze v tomto rozsudku, ako aj v rozsudku Magill, uz citovanom v bode 107 vyssie, Súdny dvor vyslovil podmienky, za ktorých bolo mozné prijat rozhodnutie upravujúce nútené udelenie licencií, so zretelom na osobitné okolnosti existujúce vo veciach, v ktorých boli vyhlásené tieto rozsudky. V rozsudku IMS Health, uz citovanom v bode 107 vyssie, sa tak Súdny dvor obmedzil na uvedenie zoznamu kritérií, ktoré "stacilo" splnit. Pri urcení, ci správanie podniku v dominantnom postavení, ktorý odmieta dodávku, je zneuzitím, musí Komisia v skutocnosti preskúmat vsetky okolnosti, ktoré sprevádzajú toto odmietnutie a najmä jeho osobitný ekonomický a regulacný kontext. 304 V tretom rade Komisia vypocítava skutocnosti, ktoré odlisujú okolnosti prejednávanej veci od okolností vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok IMS Health, uz citovaný v bode 107 vyssie, a ktoré umoznujú domnievat sa, ze odmietnutie vytýkané Microsoftu predstavuje zneuzitie dominantného postavenia. 305 Komisia po prvé uvádza, ze osobitostou napadnutého rozhodnutia je, ze sa týka odmietnutia poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou v softvérovom odvetví. Cielom tohto rozhodnutia je umoznit vývoj produktov kompatibilných s produktmi Microsoftu, zatial co súdne rozhodnutia citované Microsoftom sa týkajú situácií, v ktorých mal byt "chránený produkt" zaradený do konkurencných produktov z dôvodov, ktoré prekracovali rámec snahy zabezpecit jednoduchú kompatibilitu medzi dvoma odlisnými produktmi. Okrem toho sa tieto rozhodnutia netýkajú specifických problémov, ktoré vznikajú v odvetviach, v ktorých sú vsadeprítomné sietové efekty. Komisia dodáva, ze na rozdiel od odvetvia, o ktoré ide v tejto veci, ekonomické odvetvia dotknuté v týchto rozhodnutiach neboli "odvetviami, v ktorých zákonodarca jasne uznal prospesnost kompatibility pre spolocnost ako celok". Komisia predovsetkým odkazuje na odôvodnenia c. 745 az 763 napadnutého rozhodnutia a pripomína význam, ktorý zákonodarca Spolocenstva priznal interoperabilite najmä v kontexte smernice 91/250, ako aj stanovisko zákonodarcu, ze sprístupnenie informácií na úcely interoperability je prospesné pre hospodársku sútaz a inováciu. 306 Komisia po druhé uvádza skutocnost, ze súcasný problém sa týka dodávatela v dominantnom postavení, ktorý vyuzíva trhovú silu, ktorú má na urcitom trhu, v tomto prípade na trhu operacných systémov pre klientske PC, na to, aby odstránil hospodársku sútaz na susediacom trhu, teda na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny, "cím posilnuje prekázky vstupu na svoj pôvodný trh a zároven získava dodatocný monopolný príjem". Táto situácia zhorsuje ujmu, ktorá vzniká spotrebitelom uz z obmedzenia vývoja nových produktov. 307 Komisia po tretie zdôraznuje, ze súcasný problém sa týka dodávatela v dominantnom postavení, ktorý prerusuje predchádzajúcu úroven dodávok (odôvodnenia c. 578 az 584 napadnutého rozhodnutia). Uvádza, ze pôvodne bolo politikou Microsoftu sprístupnovat, a nie zadrziavat informácie súvisiace s interoperabilitou, co okrem iného ulahcilo uvedenie jeho vlastných operacných systémov pre servery pracovnej skupiny na trh a nijako ho to neodrádzalo od inovácií. Len co sa vsak jeho "serverové produkty" dostatocne udomácnili na trhu, Microsoft zmenil svoj prístup a rozhodol sa vylúcit svojich konkurentov z trhu tým, ze im odmieta poskytnút prístup k týmto informáciám (odôvodnenia c. 587, 588, 637 a nasl. napadnutého rozhodnutia). 308 Komisia sa domnieva, ze Microsoft nemôze popriet, ze prerusil predchádzajúcu úroven dodávok. V tomto ohlade najprv uvádza, ze dohoda medzi Microsoftom a AT&T, ktorá umoznila AT&T vyvinút AS/U, sa týkala nielen sprístupnenia takých informácií súvisiacich s interoperabilitou, o aké ide v napadnutom rozhodnutí, ale aj dodatocných informácií. Komisia sa dalej domnieva, ze skutocnost, ze technológia AS/U je stále dostupná, nie je relevantná. Odkazuje na odôvodnenia c. 580 az 583 napadnutého rozhodnutia a v tomto ohlade uvádza, ze sprístupnenie, ku ktorému doslo "v rámci AS/U", je v súcasnosti prekonané, kedze Microsoft v neskorsích verziách Windowsu zmenil príslusné protokoly. Komisia si napokon myslí, ze tvrdenie Microsoftu, podla ktorého skutocnost, ze pred viac ako desiatimi rokmi poskytol licenciu na konkrétnu technológiu spolocnosti AT&T, ho nemôze zaväzovat, aby udelil do budúcnosti a na neurcitý cas licencie na vsetky súvisiace technológie, je so zretelom na jej prístup v napadnutom rozhodnutí, irelevantné. Otázka prerusenia predchádzajúcej úrovne dodávok v nom totiz nie je rozoberaná ako zneuzitie samo osebe, ale ako kritérium pri posúdení odmietnutia vytýkaného Microsoftu (odôvodnenia c. 578 a nasl. napadnutého rozhodnutia). 309 Po stvrté Komisia uvádza, ze netvrdí, ze samotná skutocnost, ze odmietnutie udelit licenciu týkajúcu sa práv dusevného vlastníctva je súcastou vseobecnej línie správania, predstavuje sama osebe "mimoriadnu okolnost" postacujúcu na to, aby bolo toto odmietnutie zneuzívajúce. Domnieva sa iba, ze skutocnost, ze Sun nie je jediným konkurentom, ktorému Microsoft odmietol prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou, je relevantnou okolnostou pri posúdení zlucitelnosti správania Microsoftu s clánkom 82 ES. 310 Komisia sa domnieva, ze nemozno vyhoviet argumentácii, ktorú Microsoft uplatnuje subsidiárne a podla ktorej treba prejednávanú vec preskúmat so zretelom na kritériá uvedené v rozsudku Bronner, uz citovanom v bode 112 vyssie. Uvádza, ze tento rozsudok sa týka prístupu k infrastruktúre, ktorá vyzadovala významné investície, a domnieva sa, ze ak by sa malo preukázat, ze informácie, o ktoré ide v tejto veci, nie sú chránené právami vyplývajúcimi z dusevného vlastníctva, ale spocívajú v úplne svojvolných kombináciách informácií, tento rozsudok by iste nebol "vhodným referencným bodom". 311 Komisia, ktorú podporujú SIIA a FSFE, subsidiárne tvrdí, ze aj za predpokladu, ze zákonnost napadnutého rozhodnutia treba v rozsahu, v akom sa vztahuje na prvý problém, posúdit so zretelom na kritériá, ktoré Súdny dvor uznal v rozsudku IMS Health, uz citovanom v bode 107 vyssie, sú v tomto prípade tieto kritériá splnené. Posúdenie Súdom prvého stupna 312 Treba pripomenút, ze Microsoft obhajuje názor, podla ktorého odmietnutie poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou, ktoré mu je vytýkané, nemôze predstavovat zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES, kedze na jednej strane sú tieto informácie chránené právami vyplývajúcimi z dusevného vlastníctva - alebo predstavujú obchodné tajomstvo - a na druhej strane v tomto prípade nie sú splnené kritériá stanovené judikatúrou, ktoré umoznujú donucovat podnik v dominantnom postavení, aby udelil licenciu tretím osobám. 313 Treba tiez pripomenút, ze Komisia sa domnieva, ze nie je potrebné, aby sa vyjadrila k tomu, ci správanie pripisované Microsoftu predstavuje odmietnutie udelit tretím osobám licenciu týkajúcu sa práv dusevného vlastníctva a ci si obchodné tajomstvo zasluhuje rovnaký stupen ochrany ako tieto práva, pretoze v kazdom prípade sú v tejto veci splnené prísne kritériá, podla ktorých mozno takéto odmietnutie povazovat za zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES (pozri body 284 az 288 vyssie). 314 Zatial co sa Microsoft a Komisia zhodujú na tom, ze odmietnutie, o ktoré ide, mozno posudzovat so zretelom na clánok 82 ES za predpokladu, ze predstavuje odmietnutie udelit licenciu týkajúcu sa práv dusevného vlastníctva, majú naopak odlisný názor na kritériá stanovené judikatúrou, ktoré treba uplatnit v takomto prípade. 315 Microsoft sa tak odvoláva hlavne na kritériá uvedené v rozsudkoch Magill a IMS Health, uz citovaných v bode 107 vyssie, a subsidiárne na kritériá, ktoré stanovil rozsudok Bronner, uz citovaný v bode 112 vyssie. 316 Komisia, pokial ide o nu, sa domnieva, ze "automatické" uplatnenie kritérií rozsudku IMS Health, uz citovaného v bode 107 vyssie, by bolo v tomto prípade "problematické". Tvrdí, ze pri urcení, ci je toto odmietnutie zneuzitím, musí zohladnit vsetky osobitné okolnosti, ktoré ho sprevádzajú, pricom tieto okolnosti nemusia byt nevyhnutne také isté ako okolnosti zistené v rozsudkoch Magill a IMS Health, uz citovaných v bode 107 vyssie. V odôvodnení c. 558 napadnutého rozhodnutia upresnuje, ze "judikatúra Súdneho dvora odôvodnuje... domnievat sa, ze Komisia musí posúdit vsetky okolnosti sprevádzajúce daný prípad odmietnutia dodávky a prijat svoje rozhodnutie s prihliadnutím na výsledky tohto úplného prieskumu". 317 Na pojednávaní Komisia na otázku Súdu prvého stupna k tomuto bodu potvrdila, ze v napadnutom rozhodnutí sa domnievala, ze správanie pripisované Microsoftu má tri charakteristické znaky, ktoré ho umoznujú posúdit ako zneuzitie. Prvý znak predstavuje skutocnost, ze informácie, ktoré Microsoft odmieta sprístupnit svojim konkurentom, sa vztahujú na interoperabilitu v softvérovom odvetví, teda na zálezitost, ktorej zákonodarca Spolocenstva prikladá osobitný význam. Druhý znak spocíva v skutocnosti, ze Microsoft vyuzíva mimoriadnu trhovú silu, ktorú má na trhu operacných systémov pre klientske PC, na odstránenie hospodárskej sútaze na susediacom trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. Tretím znakom je skutocnost, ze správanie, o ktoré ide, zahrna prerusenie predchádzajúcej úrovne dodávok. 318 Komisia tvrdí, ze v kazdom prípade sú v tejto veci splnené aj kritériá, ktoré Súdny dvor uznal v rozsudkoch Magill a IMS Health, uz citovaných v bode 107 vyssie. 319 K týmto rozlicným tvrdeniam je namieste uviest, ako správne zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 547 napadnutého rozhodnutia, ze aj ked si podniky môzu v zásade slobodne vyberat svojich obchodných partnerov, odmietnutie dodávky zo strany podniku v dominantnom postavení môze za urcitých okolností, a pokial nie je objektívne odôvodnené, predstavovat zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES. 320 Súdny dvor sa tak domnieval, ze spolocnost s dominantným postavením na trhu surovín, ktorá s cielom vyhradit si tieto suroviny pre svoju vlastnú výrobu odvodených produktov, odmietla dodávku zákazníkovi, ktorý bol sám výrobcom týchto odvodených produktov, za cenu odstránenia akejkolvek hospodárskej sútaze zo strany tohto zákazníka, vyuzila svoje dominantné postavenie zneuzívajúcim spôsobom v zmysle clánku 82 ES (rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, 6/73 a 7/73, Zb. s. 223; pozri, pokial ide o odmietnutie dodat sluzbu, rozsudok Súdneho dvora z 3. októbra 1985, CBEM, 311/84, Zb. s. 3261). 321 Vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 5. októbra 1988, Volvo (238/87, Zb. s. 6211), bola Súdnemu dvoru v prejudiciálnom konaní podla clánku 234 ES polozená otázka, ci mozno za zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES povazovat skutocnost, ze výrobca motorových vozidiel, ktorý bol majitelom priemyselného vzoru vztahujúceho sa na prvky karosérie, odmietol udelit tretím osobám licenciu na dodávku dielov obsahujúcich chránený vzor. Vo svojom rozsudku Súdny dvor zdôraznil, ze moznost majitela chráneného vzoru zabránit tretím osobám, aby bez jeho súhlasu vyrábali a predávali alebo dovázali výrobky obsahujúce vzor, predstavuje samotnú podstatu jeho výlucného práva. Súdny dvor dospel k záveru (bod 8), ze "povinnost ulozená majitelovi chráneného vzoru udelit tretím osobám, aj ked za primeranú protihodnotu, licenciu na dodávku výrobkov obsahujúcich vzor, by tohto majitela zbavovala podstaty jeho výlucného práva a ze odmietnutie udelit takúto licenciu nemôze samo osebe predstavovat zneuzitie dominantného postavenia". Súdny dvor vsak dodal, ze "výkon výlucného práva majitelom vzoru vztahujúceho sa na prvky karosérie motorových vozidiel môze byt zakázaný clánkom [82 ES], ak na strane podniku v dominantnom postavení vedie k urcitému zneuzívajúcemu správaniu, ako je napríklad svojvolné odmietnutie dodávat náhradné diely nezávislým servisom, stanovenie nespravodlivých cien náhradných dielov alebo rozhodnutie nevyrábat viac náhradné diely pre urcitý model za situácie, ked sa v premávke este nachádza vela motorových vozidiel tohto modelu, pod podmienkou, ze tieto správania sú spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi" (bod 9). 322 V rozsudku Magill, uz citovanom v bode 107 vyssie, sa Súdny dvor, ktorý rozhodoval o odvolaní, rovnako musel vyjadrit k odmietnutiu udelit tretím osobám licenciu na vyuzívanie práva dusevného vlastníctva, ktorého sa dopustil dominantný podnik. Predmetom konania, v ktorom bol vyhlásený tento rozsudok, bolo rozhodnutie Komisie, v ktorom sa Komisia domnievala, ze tri televízne spolocnosti zneuzili svoje dominantné postavenie na trhu predstavovanom ich jednotlivými týzdennými prehladmi programov a na trhu programových sprievodcov, v ktorých boli tieto prehlady zverejnované, tým, ze sa odvolávali na svoje autorské právo na vlastné týzdenné prehlady, aby zabránili tretím osobám zverejnovat úplných týzdenných sprievodcov programov vysielaných rôznymi televíznymi kanálmi. Komisia v dôsledku toho nariadila týmto televíznym spolocnostiam, aby si svoje vopred zostavené týzdenné prehlady vysielania poskytovali navzájom, aby ich na poziadanie a na nediskriminacnom základe poskytovali aj tretím osobám a aby týmto osobám umoznili reprodukciu uvedených prehladov. Komisia najmä upresnila, ze licencné poplatky pozadované týmito spolocnostami v prípade, ked sa rozhodnú poskytovat svoje prehlady a povolovat ich reprodukciu prostredníctvom licencií, musia byt primerané. 323 V rozsudku Magill, uz citovanom v bode 107 vyssie (bod 49), Súdny dvor odkázal na rozsudok Volvo, uz citovaný v bode 321 vyssie, a vyhlásil, ze "výlucné právo reprodukcie tvorí súcast oprávnení autora, takze odmietnutie licencie, aj keby sa ho dopustil podnik v dominantnom postavení, nemôze samo osebe predstavovat zneuzitie tohto postavenia". Súdny dvor vsak upresnil, pricom stále odkazoval na rozsudok Volvo, uz citovaný v bode 321 vyssie, ze "výkon výlucného práva nositelom by za mimoriadnych okolností mohol zakladat zneuzitie" (bod 50). 324 Súdny dvor sa domnieval, ze na úcely preukázania zneuzitia vytýkaného uvedeným televíznym spolocnostiam boli rozhodujúce dalej uvedené okolnosti. V prvom rade sa odmietnutie vytýkané týmto spolocnostiam týkalo produktu, týzdenného prehladu programov televíznych kanálov, ktorého poskytnutie bolo nevyhnutné na výkon dotknutej cinnosti, teda vydávania úplného týzdenného sprievodcu televíznych programov (bod 53). V druhom rade bolo toto odmietnutie prekázkou vytvorenia nového produktu, úplného týzdenného sprievodcu televíznych programov, ktorý uvedené televízne spolocnosti neponúkali a po ktorom existoval potenciálny dopyt zo strany spotrebitelov, co predstavovalo zneuzitie v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. b) ES (bod 54). V tretom rade toto odmietnutie nebolo odôvodnené (bod 55). Napokon vo stvrtom rade si tieto televízne spolocnosti svojím správaním vyhradili sekundárny trh, a to trh týzdenných televíznych sprievodcov, tým, ze vylúcili hospodársku sútaz na tomto trhu (bod 56). 325 Vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Bronner, uz citovaný v bode 112 vyssie, bol Súdny dvor v prejudiciálnom konaní podla clánku 234 ES vyzvaný, aby sa vyjadril k tomu, ci zneuzitie dominantného postavenia v rozpore s clánkom 82 ES predstavovala skutocnost, ze tlacová skupina s velmi významným podielom na rakúskom trhu denníkov, ktorá vyuzíva jedinecný celostátny systém dorucovania novín do domácnosti existujúci v Rakúsku, odmieta poskytnút za primeranú odmenu prístup k tomuto systému vydavatelovi konkurencného denníka alebo mu ho povolí iba v prípade, ak si uvedený vydavatel kúpi od tejto skupiny niektoré doplnkové sluzby. 326 V tomto rozsudku (bod 38) Súdny dvor najprv zdôraznil, ze aj ked v rozsudkoch Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia a CBEM, uz citovaných v bode 320 vyssie, povazoval za zneuzitie to, ked podnik, ktorý má dominantné postavenie na danom trhu, odmietne dodat podniku, s ktorým je v konkurencnom vztahu na susediacom trhu, suroviny, resp. sluzby nevyhnutné na výkon cinnosti tohto podniku, urobil tak z dôvodu, ze správanie, o ktoré islo, bolo spôsobilé odstránit akúkolvek hospodársku sútaz zo strany tohto podniku. 327 Súdny dvor dalej uviedol (bod 39), ze v bodoch 49 a 50 rozsudku Magill, uz citovaného v bode 107 vyssie, potvrdil, ze odmietnutie licencie zo strany nositela práva dusevného vlastníctva, aj keby sa ho dopustil podnik v dominantnom postavení, nemôze samo osebe predstavovat zneuzitie dominantného postavenia, ale ze výkon výlucného práva nositelom by za mimoriadnych okolností mohol zakladat zneuzitie. 328 Súdny dvor napokon pripomenul mimoriadne okolnosti, ktoré ustálil v rozsudku Magill, uz citovanom v bode 107 vyssie, predtým, ako vyslovil (bod 41): "Aj za predpokladu, ze by túto judikatúru týkajúcu sa výkonu práva dusevného vlastníctvabolo mozné uplatnit na výkon akéhokolvek výhradného práva, je na to, aby sa bolo mozné úcinne odvolat na [tento] rozsudok... pri závere o existencii zneuzitia v zmysle clánku [82 ES] za takej situácie, aká je predmetom... prejudiciálnej otázky, potrebné nielen to, aby odmietnutie sluzby, ktorú predstavuje dorucovanie do domácnosti, bolo spôsobilé odstránit akúkolvek hospodársku sútaz na trhu denníkov zo strany ziadatela o sluzbu a nemohlo byt objektívne odôvodnené, ale este aj to, aby sluzba samotná bola nevyhnutná na výkon cinnosti tohto ziadatela v tom zmysle, ze k uvedenému systému dorucovania do domácnosti neexistuje ziadne skutocné alebo potenciálne náhradné riesenie." 329 V rozsudku IMS Health, uz citovanom v bode 107 vyssie, sa Súdny dvor znovu vyjadroval k podmienkam, za ktorých odmietnutie podniku v dominantnom postavení udelit tretím osobám licenciu na vyuzívanie produktu chráneného právom dusevného vlastníctva mohlo predstavovat zneuzitie v zmysle clánku 82 ES. 330 Súdny dvor najprv opätovne potvrdil (bod 34), pricom odkázal na rozsudky Volvo, uz citovaný v bode 321 vyssie, a Magill, uz citovaný v bode 107 vyssie, ze podla ustálenej judikatúry tvorí výlucné právo reprodukcie súcast oprávnení nositela práva dusevného vlastníctva, takze odmietnutie poskytnút licenciu, aj keby sa ho dopustil podnik v dominantnom postavení, nemôze samo osebe predstavovat zneuzitie tohto postavenia. Súdny dvor rovnako zdôraznil (bod 35), ze z tej istej judikatúry vyplýva, ze výkon výlucného práva nositelom môze za mimoriadnych okolností zakladat zneuzitie. Následne, po tom, co pripomenul mimoriadne okolnosti ustálené v rozsudku Magill, uz citovanom v bode 107 vyssie, Súdny dvor vyslovil (bod 38), ze z tejto judikatúry vyplýva, ze na to, aby bolo mozné kvalifikovat odmietnutie podniku, ktorý je nositelom autorského práva, poskytnút prístup k výrobku alebo k sluzbe nevyhnutnej na výkon danej cinnosti ako zneuzitie, stací, aby boli splnené tri kumulatívne podmienky, a to, ze toto odmietnutie je prekázkou vytvorenia nového produktu, po ktorom existuje potenciálny dopyt spotrebitelov, ze nie je odôvodnené a ze je spôsobilé vylúcit akúkolvek hospodársku sútaz na odvodenom trhu. 331 Z judikatúry pripomenutej vyssie vyplýva, ze to, ze podnik, ktorý má dominantné postavenie, odmietne udelit tretím osobám licenciu na pouzívanie produktu chráneného právom dusevného vlastníctva, nemôze samo osebe predstavovat zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES. Iba za mimoriadnych okolností môze výkon práva nositelom práva dusevného vlastníctva zakladat takéto zneuzitie. 332 Z tejto judikatúry rovnako vyplýva, ze za mimoriadne treba povazovat najmä tieto okolnosti: -- v prvom rade odmietnutie sa týka výrobku alebo sluzby nevyhnutnej na výkon danej cinnosti na susediacom trhu, -- v druhom rade odmietnutie je spôsobilé vylúcit akúkolvek efektívnu hospodársku sútaz na tomto susediacom trhu, -- v tretom rade odmietnutie je prekázkou vytvorenia nového produktu, po ktorom existuje potenciálny dopyt spotrebitelov. 333 Len co sa preukáze, ze takéto okolnosti sú dané, je odmietnutie udelit licenciu zo strany nositela v dominantnom postavení spôsobilé porusovat clánok 82 ES, ibaze je objektívne odôvodnené. 334 Treba poznamenat, ze okolnost, ze odmietnutie prekáza vytvoreniu nového produktu, po ktorom existuje potenciálny dopyt zo strany spotrebitelov, sa objavuje iba v judikatúre týkajúcej sa výkonu práva dusevného vlastníctva. 335 Napokon je namieste dodat, ze na to, aby bolo mozné odmietnutie poskytnút prístup k produktu alebo k sluzbe nevyhnutnej na výkon danej cinnosti povazovat za zneuzitie, treba rozoznávat dva trhy, a to na jednej strane trh predstavovaný týmto produktom alebo sluzbou, na ktorom má podnik, ktorý sa dopústa odmietnutia, dominantné postavenie, a na druhej strane susediaci trh, na ktorom sa tento produkt alebo sluzba pouzíva na výrobu iného produktu alebo na poskytovanie inej sluzby. Treba upresnit, ze skutocnost, ze sa s nevyhnutným produktom alebo sluzbou neobchoduje samostatne, nevylucuje od zaciatku moznost identifikovat samostatný trh (pozri v tomto zmysle rozsudok IMS Health, uz citovaný v bode 107 vyssie, bod 43). Súdny dvor tak v bode 44 rozsudku IMS Health, uz citovaného v bode 107 vyssie, uviedol, ze stací, ze mozno identifikovat potenciálny, ba dokonca hypotetický trh, a ze ide o prípad, ked sú produkty alebo sluzby nevyhnutné na výkon danej cinnosti a ked po nich existuje skutocný dopyt zo strany podnikov, ktoré chcú vykonávat túto cinnost. V nasledujúcom bode svojho rozsudku Súdny dvor dospel k záveru, ze rozhodujúce je, aby bolo mozné identifikovat dve rozlicné výrobné stádiá spojené tým, ze produkt na vstupe je nevyhnutný na dodávanie produktu na výstupe. 336 So zretelom na predchádzajúce skutocnosti sa Súd prvého stupna domnieva, ze najprv treba preskúmat, ci sú aj v tomto prípade dané okolnosti uvedené v rozsudkoch Magill a IMS Health, uz citovaných v bode 107 vyssie, tak, ako sú pripomenuté v bodoch 332 a 333 vyssie. Iba ak sa malo konstatovat, ze jedna alebo viaceré z týchto okolností chýbajú, posúdi Súd prvého stupna osobitné okolnosti, na ktoré sa odvoláva Komisia (pozri bod 317 vyssie). ii) O nevyhnutnosti informácií súvisiacich s interoperabilitou Tvrdenia úcastníkov konania 337 Microsoft tvrdí, ze informácie súvisiace s interoperabilitou, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie, nie sú nevyhnutné na výkon cinnosti dodávatela operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. Uvádza, ze urcitú technológiu nemozno povazovat za nevyhnutnú, ak je pre konkurentov podniku v dominantnom postavení "ekonomicky uskutocnitelné" vyvíjat a uvádzat na trh svoje produkty bez prístupu k nej. 338 Microsoft sa domnieva, ze napadnuté rozhodnutie je v tomto bode postihnuté nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym posúdením skutkového stavu. 339 V prvom rade Microsoft tvrdí, ze nesprávne právne posúdenie spocíva v skutocnosti, ze Komisia pouzila nevhodné, mimoriadne a absolútne kritérium na "posúdenie, ci mohla existovat hospodárska sútaz". Odkazuje na odôvodnenia c. 176 az 184 napadnutého rozhodnutia a uvádza, ze Komisia sa domnieva, ze operacné systémy pre servery konkurujúce Microsoftu musia byt schopné komunikovat s operacnými systémami Windows pre klientske PC a pre servery presne tak isto, ako to robia operacné systémy Windows pre servery. Judikatúra vsak podla Microsoftu nevyzaduje, aby bol poskytnutý takýto "optimálny prístup" k trhu. 340 V replike Microsoft kritizuje skutocnost, ze Komisia posúdila vyzadovaný stupen interoperability v závislosti od toho, co je potrebné na to, aby mohli jeho konkurenti úspesne zostat na trhu. Tvrdí, ze pojem interoperabilita, ktorý pouzila Komisia v odôvodneniach c. 666 az 687 napadnutého rozhodnutia, je neprimeraný v tom, ze predpokladá "kvázizhodu" medzi operacnými systémami Windows pre servery a konkurencnými operacnými systémami pre servery. Odkazuje na casti odôvodnení c. 669 a 679 napadnutého rozhodnutia uvedené v bode 126 vyssie a uvádza, ze ak by sa mal pouzit takýto pojem, "bola by kazdá technológia nevyhnutná". Microsoft dodáva, ze jediným odôvodnením uvedeným v napadnutom rozhodnutí na podporu tvrdenia, ze takáto "úroven" interoperability je nevyhnutná na to, aby mohli jeho konkurenti úspesne zostat na trhu, je to, ze prístup k dotknutým specifikáciám by im mohol umoznit, aby sa vyhli tomu, ze uzívatelia sa musia "prihlásit dvakrát" (odôvodnenie c. 183 napadnutého rozhodnutia). Microsoft sa domnieva, ze toto odôvodnenie je nevhodné, kedze po prvé mnoho predajcov uz dodáva riesenia umoznujúce "jediné prihlásenie", po druhé skutocnost, ze sa treba prihlásit dvakrát, zjavne predstavuje alternatívne riesenie (i ked trochu menej výhodné) a po tretie opatrenie na nápravu stanovené v clánku 5 napadnutého rozhodnutia znacne prekracuje to, co je potrebné na vyriesenie tohto malého problému. 341 Rovnako v replike Microsoft po tom, co poukázal na tvrdenia zhrnuté v bodoch 125 az 128 vyssie a zopakoval, ze opatrenie na nápravu stanovené v clánku 5 napadnutého rozhodnutia neumozní jeho konkurentom vyvíjat produkty "kvázizhodné" s operacnými systémami Window pre servery, tvrdí, ze Komisia nepreukázala existenciu prícinnej súvislosti medzi "nedostupnostou" specifikácií jeho komunikacných protokolov a údajnou neschopnostou jeho konkurentov zostat úspesne na trhu. 342 Vo svojich pripomienkach k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania Microsoft popiera, ze aktéri na trhu a spotrebitelia vyzadujú "dokonalú zamenitelnost", a tvrdí, ze takáto poziadavka ide nad rámec "kritéria nevyhnutnosti", ktoré vyslovil Súdny dvor v rozsudkoch Bronner, uz citovanom v bode 112 vyssie, a IMS Health, uz citovanom v bode 107 vyssie. Uvádza najmä, ze jeho konkurenti "nepotrebujú Active Directory", kedze ich operacné systémy pre servery majú vlastné adresárové sluzby, ktoré sú schopné poskytovat sluzby pracovnej skupiny operacným systémom Windows pre klientske PC a pre servery. 343 V druhom rade sa Microsoft domnieva, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté nesprávnym posúdením skutkového stavu, kedze Komisia nezohladnila to, ze na trhu sa nachádza niekolko operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. Tvrdí, ze podniky v Európe si nadalej zachovávajú heterogénne pocítacové siete, teda pocítacové siete obsahujúce operacné systémy dodávané rôznymi distribútormi. 344 V tomto ohlade Microsoft pripomína, ze pocas správneho konania predlozil správy, v ktorých pocítacoví experti opisujú "prostriedky zabezpecenia interoperability v pocítacových sietach". Dodáva, ze odpovede na ziadosti Komisie o informácie potvrdzujú, ze interoperabilita medzi rôznymi druhmi operacných systémov je v pocítacových sietach v Európe bezná. Napríklad 47 % spolocností, ktoré odpovedali na tieto ziadosti o informácie, uviedlo, ze na poskytovanie sluzieb zdielania súborov a tlaciarní operacným systémom Windows pre klientske PC pouzívajú operacné systémy pre servery konkurujúce Microsoftu. Podobné dôkazy existujú, aj pokial ide o sluzby správy uzívatelov a skupín uzívatelov. Okrem toho Microsoft opakuje, ze zo správ Mercer vyplýva, ze podniky sa necítia pri výbere operacných systémov pre servery obmedzované úvahami spojenými s interoperabilitou. 345 Microsoft takisto tvrdí, ze interoperabilitu medzi konkurencnými operacnými systémami pre servery a operacnými systémami Windows pre klientske PC a pre servery mozno dosiahnut vdaka piatim rozlicným metódam. Kazdá z týchto metód predstavuje podla Microsoftu alternatívu sprístupnenia komunikacných protokolov a umoznuje týmto rôznym operacným systémov, aby "spolu fungovali správne". Microsoft tvrdí, ze aj ked je pravda, ze "dokonalú zamenitelnost", ktorú Komisia povazuje za podstatnú, nemozno dosiahnut pouzitím rozlicných metód, tieto metódy umoznujú lahko dosiahnut "minimálnu úroven interoperability... potrebnú na zabezpecenie efektívnej hospodárskej sútaze". 346 Microsoft uvádza týchto pät metód: po prvé pouzívanie standardných komunikacných protokolov, ako sú protokoly TCP/IP (Transmission Control Protocol/Internet Protocol) a HTTP (HyperText Transfer Protocol); po druhé zabudovanie softvérového kódu do operacného systému Windows pre klientske PC alebo pre servery, aby tento systém mohol komunikovat s konkurencným operacným systémom pre servery tak, ze pouzije osobitné komunikacné protokoly tohto druhého operacného systému; po tretie zabudovanie softvérového kódu do konkurencného operacného systému pre servery, aby tento systém mohol komunikovat s operacným systémom Windows pre klientske PC alebo pre servery tak, ze pouzije vlastné komunikacné protokoly operacných systémov Windows; po stvrté pouzívanie operacného systému pre servery ako "mostíka" medzi dvoma rôznymi skupinami komunikacných protokolov; po piate zabudovanie bloku softvérových kódov do vsetkých operacných systémov pre klientske PC a pre servery siete, co umoznuje zabezpecit interoperabilitu prostredníctvom komunikácie medzi rozlicnými blokmi softvérových kódov. V tejto súvislosti Microsoft vytýka Komisii, ze v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, ze spätné inzinierstvo jeho komunikacných protokolov je "technicky alebo ekonomicky nemozné". 347 Microsoft dodáva, ze z dôkazov, ktoré zhromazdila Komisia pocas správneho konania, vyplýva, ze vyssie uvedené metódy fungujú v praxi v prípade produktov Linux a ostatných operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. Zdôraznuje, ze vydavatelia produktov Linux neustále zvysujú svoje podiely na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny, a to bez toho, aby mali prístup k specifikáciám jeho komunikacných protokolov. Odkazuje na casti D a E správy, ktorú vypracovali páni Evans, Nichols a Padilla (príloha C.11 repliky), a dodáva, ze produkty Linux sa budú nadalej presadzovat na úkor operacných systémov Windows pre servery. Upresnuje este, ze sa vseobecne uznáva, ze Linux je váznym konkurentom Microsoftu, a ze desat najväcsích dodávatelov serverov v hodnote do 25000 amerických dolárov (USD) ponúka servery pracovnej skupiny pouzívajúce Linux. 348 CompTIA a ACT uvádzajú v podstate tvrdenia v rovnakom zmysle ako Microsoft. 349 CompTIA kritizuje najmä to, ze Komisia sa domnieva, ze konkurencné operacné systémy pre severy pracovnej skupiny musia dosiahnut stupen interoperability s operacnými systémami Windows pre klientske PC, ktorý je "taký dobrý ako ten, ktorý dosahuje samotný Microsoft". 350 ACT odkazuje na tvrdenia, ktoré Microsoft v tejto súvislosti rozvinul vo svojich písomných podaniach, a tvrdí, ze existuje niekolko metód, ktoré umoznujú zabezpecit dostatocnú interoperabilitu medzi operacnými systémami rozlicných dodávatelov. Okrem toho sa ACT obáva, ze spôsob, akým Komisia vykladá kritérium nevyhnutnosti, bude mat negatívne úcinky na inováciu. 351 Komisia tvrdí, ze sprístupnenie informácií súvisiacich s interoperabilitou Microsoftom jeho konkurentom je nevyhnutné na to, aby sa títo konkurenti mohli nadalej zúcastnovat na hospodárskej sútazi na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. 352 V prvom rade, pokial ide o údajné nesprávne právne posúdenie, Komisia uvádza, ze tvrdenia Microsoftu spocívajú na nesprávnom podaní jej stanoviska a na nerozlisovaní medzi rozlicnými otázkami, ktoré boli predmetom posúdenia v napadnutom rozhodnutí. Vysvetluje, ze kritérium nevyhnutnosti vyzaduje, aby bolo preskúmané na jednej strane to, aký stupen interoperability je potrebný na to, aby mohol konkurent úspesne zostat na trhu, a na druhej strane to, ci informácie, ku ktorým je odopretý prístup, predstavujú jediný ekonomicky udrzatelný zdroj na dosiahnutie tohto stupna interoperability. 353 Komisia po tom, co zdôraznila, ze informácie, ktoré Microsoft odmieta sprístupnit, sú "z funkcného hladiska spojené s klientskymi PC", upresnuje, ze nevyhnutnost týchto informácií vyplýva na jednej strane z významu, ktorý má interoperabilita s klientskymi PC pre operacné systémy pre servery pracovnej skupiny (odôvodnenia c. 383 az 386 napadnutého rozhodnutia), a na druhej strane z kvázimonopolu, ktorý má Microsoft na trhu operacných systémov pre klientske PC. 354 Komisia rovnako poznamenáva, ze kritérium nevyhnutnosti, tak ako je definované judikatúrou, posúdila v odôvodneniach c. 666 az 686 napadnutého rozhodnutia a ze najmä preskúmala, ci existujú iné riesenia ako sprístupnenie dotknutých informácií, ktoré by umoznovali podnikom úspesne konkurovat Microsoftu na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. 355 Podla Komisie sa Microsoft domnieva, ze samotná existencia neúcinných riesení interoperability, ktoré umoznujú jeho konkurentom dosiahnut iba de minimis preniknutie na trh alebo chránit iba de minimis postavenie na tomto trhu, preukazuje, ze kritérium nevyhnutnosti nie je splnené. S takýmto názorom nemozno súhlasit, pretoze toto kritérium treba posudzovat podla ciela, ktorým je zachovat efektívnu konkurencnú struktúru výhodnú pre spotrebitelov. V skutocnosti ide o to, ci informácie, ktorých sprístupnenie Microsoft odopiera, sú nevyhnutné na to, aby konkurent mohol vykonávat cinnost na dotknutom trhu, a to "ako konkurencieschopný protivník, a nie ako aktér de minimis, ktorý v skutocnosti opustil trh, aby sa postavil do 'kúta`". 356 V duplike Komisia upresnuje, ze podla jej názoru nemá dominantný podnik právo ohrozovat efektívnu hospodársku sútaz na odvodenom trhu tým, ze zneuzívajúcim spôsobom odopiera svojim konkurentom prístup k "vstupu" potrebnému na ich úspesnost. Dodáva, ze ak neexistuje ziadne náhradné riesenie k odopretému "vstupu", spôsobilé umoznit konkurentom vyvíjat efektívny konkurencný tlak na dominantný podnik na odvodenom trhu, je zrejmé, ze uvedený "vstup" je nevyhnutný na zachovanie efektívnej hospodárskej sútaze. 357 Rovnako v duplike Komisia opakuje, ze existuje celá skála mozných stupnov interoperability medzi PC fungujúcimi pod systémom Windows a operacnými systémami pre servery pracovnej skupiny. Tvrdí, ze a priori nestanovila urcitú úroven interoperability, ktorá je nevyhnutná na zachovanie efektívnej hospodárskej sútaze na trhu, ale ze svoje závery v tomto smere zalozila na zjavnej nedostatocnosti alternatívnych metód, ktoré konkurenti Microsoftu uz pouzívali a ktoré "neumoznovali dosiahnut ekonomicky uskutocnitelným spôsobom úroven interoperability vyzadovanú spotrebitelmi". Komisia znovu popiera, ze zohladnovala stupen interoperability dosahujúci "kvázizhodu", na ktorú sa odvoláva Microsoft, a uvádza, ze si myslí, ze nevyhnutné nie je to, aby bolo povolené konkurentom Microsoftu kopírovat jeho "riesenia interoperability", ale to, aby mohli dosiahnut "rovnaký stupen interoperability vdaka svojmu vlastnému inovacnému úsiliu". Komisia napokon uvádza, ze v odôvodneniach c. 590 az 692 napadnutého rozhodnutia skúma "vázne dôsledky", ktoré má obmedzený stupen interoperability s operacnými systémami Windows pre klientske PC na konkurentov a na zákazníkov. Upresnuje najmä, ze správanie vytýkané Microsoftu má za následok postupné vytlácanie vsetkých jeho konkurentov z trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny, a to napriek tomu, ze niektorí z nich mali pôvodne na tomto trhu vo vztahu k Microsoftu významnú obchodnú alebo technologickú výhodu (odôvodnenia c. 587 a 668 napadnutého rozhodnutia). 358 V druhom rade Komisia odmieta tvrdenia týkajúce sa údajného nesprávneho posúdenia skutkového stavu. 359 Po prvé Komisia uvádza, ze nie je preukázané, ze riesenia navrhované pocítacovými expertmi v správach, ktoré Microsoft predlozil pocas správneho konania, predstavujú obchodne uskutocnitelné alternatívy sprístupnenia informácií súvisiacich s interoperabilitou. 360 Po druhé tvrdenie, ktoré Microsoft vyvodzuje z odpovedí na ziadosti Komisie o informácie, nie je relevantné v rozsahu, v akom "znamená, ze interoperabilita s menej významnými aktérmi stací alebo ze uz existuje urcitá interoperabilita". Microsoft v skutocnosti prehliada, ze jeho konkurenti vstúpili na trh operacných systémov pre servery pracovnej skupiny skôr, ako on sám zacal distribuovat tento druh produktov. Skutocnost, ze informácie, o ktoré ide, sú nevyhnutné na to, aby títo konkurenti mohli nadalej predstavovat konkurencieschopného protivníka pre produkty Microsoftu, znamená postupné vylúcenie týchto konkurentov z trhu. To, ze toto vylúcenie nie je este ukoncené, nepreukazuje, ze nie je splnené kritérium nevyhnutnosti, lebo zálezí na tom, ci sú informácie nevyhnutné na zachovanie konkurencieschopného postavenia na trhu. 361 Po tretie, pokial ide o pät alternatívnych metód, ktoré umoznujú zabezpecit interoperabilitu medzi operacnými systémami dodávanými rôznymi distribútormi, na ktoré sa odvoláva Microsoft, Komisia uvádza, ze Microsoft nepopiera zistenia urobené v tomto ohlade v napadnutom rozhodnutí, ale obmedzuje sa na tvrdenia, ze tieto metódy sú "uskutocnitelné" a ze umoznujú jeho produktom a produktom jeho konkurentov, aby "spolu fungovali správne". 362 Komisia pripomína, ze v napadnutom rozhodnutí uz preskúmala tieto metódy a predovsetkým otázku, ci môze spätné inzinierstvo predstavovat alternatívu sprístupnenia informácií súvisiacich s interoperabilitou (odôvodnenia c. 683 az 687 napadnutého rozhodnutia), a preukázala, ze tieto metódy nepredstavujú "úspesné náhrady" sprístupnenia informácií súvisiacich s interoperabilitou, o ktoré ide. 363 Po stvrté Komisia odmieta tvrdenie Microsoftu, ze analýza urobená v napadnutom rozhodnutí je spochybnená vstupom a údajným nárastom Linuxu na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. 364 Komisia najprv upresnuje, ze císelné údaje, ktoré sa týkajú Linuxu, "nevyjadrujú preniknutie jediného subjektu na trh, ale skôr úsilie niekolkých konkurencných vydavatelov, ktorí stavajú na Linuxe (Red Hat, Novel/SuSE, IBM, Sun atd.)". Trhový podiel kazdého z týchto konkurencných vydavatelov je v dôsledku toho "zanedbatelný". 365 Komisia má dalej výhrady voci zisteniam obsiahnutým v casti D správy, ktorú vypracovali páni Evans, Nichols a Padilla a ktorá sa nachádza v prílohe C.11 repliky, a tvrdí, ze: -- ako je uvedené najmä v odôvodneniach c. 487 az 490 napadnutého rozhodnutia, údaje International Data Corporation (IDC), ktoré títo experti pouzili pri vypracovaní tejto správy, sú priblizné, a preto samotné nie sú vhodné na posúdenie vývoja trhu, -- to "platí a fortiori aj pre rocné zmeny, ktoré sú vo vztahu k celkovej velkosti trhu úplne okrajové", -- nic nepreukazuje, ze 6,75 %-ný podiel Linuxu na trhu v pocte predaných jednotiek, ktorý Microsoft vypocítal tak, ze pouzil zovseobecnený koeficient týkajúci sa vsetkých serverov, sa vztahuje na trh operacných systémov pre servery pracovnej skupiny, -- dva príklady odpovedí z prieskumu trhu z roku 2003, na ktoré sa odvolávajú experti, aby preukázali, ze v spojení s Linuxom mozno pouzívat riesenia interoperability zalozené na technike spätného inzinierstva, nie sú reprezentatívne, pretoze dotknuté subjekty sú dvoma z iba troch subjektov, z celkového poctu viac ako 100, ktoré sa zúcastnili na tomto prieskume trhu, ktoré "pouzívali Linux/Samba v nezanedbatelnom rozsahu", -- experti neposkytujú ziadne informácie o spôsobe, akým styri dalsie metódy, ktoré podla Microsoftu umoznujú zabezpecit interoperabilitu medzi operacnými systémami dodávanými rôznymi distribútormi, mohli umoznit údajný nárast Linuxu na trhu pocas obdobia, v ktorom dochádzalo k zneuzitiu spocívajúcemu v odmietnutí dodávky. 366 Komisia má rovnako výhrady voci zisteniam obsiahnutým v casti E tej istej správy. Tvrdí, ze: -- v odôvodneniach c. 605 az 610 napadnutého rozhodnutia uz vyvrátila tvrdenia, ktoré Microsoft zakladá na prognózach IDC a na výsledkoch tretieho prieskumu uskutocneného spolocnostou Mercer, -- IDC má tendenciu nadhodnocovat prognózy podielov Linuxu na trhu v podskupinách "správa siete" a "zdielanie súborov/tlaciarní", -- hrozí, ze "migrácia" operacného systému Windows NT na operacný systém Linux, spomenutá v správe Merrill Lynch z 8. marca 2004 (príloha 7 prílohy C.11 repliky), bude jednorazovým fenoménom, kedze Windows NT je "prekonaným produktom, ktorý Microsoft uz viac nepodporuje", -- správa Yankee Group z 25. mája 2004 (príloha 9 prílohy C.11 repliky) sa týka operacných systémov pre servery vo vseobecnosti, a nie operacných systémov pre servery pracovnej skupiny, a teda je z velkej casti pre túto vec irelevantná, -- správa Forrester Research z 27. mája 2004 (príloha 10 prílohy C.11 repliky) sa netýka hlavne operacných systémov pre servery pracovnej skupiny a obsahuje zistenia, ktoré sú v rozpore s názorom, ktorý zastáva Microsoft, najmä zistenie, ze 92 % oslovených osôb bude v roku 2006 pouzívat Active Directory. 367 SIIA v podstate uvádza rovnaké tvrdenia ako Komisia. Zdôraznuje, ze pre hospodársku sútaz zalozenú na kvalite v softvérovom odvetví je podstatné, aby boli dodávatelia operacných systémov pre servery pracovnej skupiny schopní dosiahnut interoperabilitu s kvázimonopolistickými produktmi Microsoftu "podla rovnakých pravidiel" ako Microsoft. Tvrdí, ze na to, aby mohli títo dodávatelia efektívne sútazit na trhu, je nevyhnutné, aby mali prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou, o ktoré ide. 368 FSFE odmieta argumentáciu Microsoftu zalozenú na existencii piatich alternatívnych metód, ktoré umoznujú zabezpecit interoperabilitu. Tvrdí najmä, ze "technicky vsetky tieto metódy opisujú reálne scenáre", ale "prehliadajú základnú skutocnost: overovanie totoznosti". V tomto ohlade vysvetluje, ze Microsoft dosiahol "pevné prepojenie" jeho operacných systémov Windows pre klientske PC s jeho vlastnými "autentifikacnými servermi", takze je jednoducho nemozné oddelit úlohu overovania totoznosti od ostatných úloh vykonávaných servermi pracovnej skupiny fungujúcimi pod systémom Windows. Posúdenie Súdom prvého stupna 369 Ako uz bolo uvedené v bode 207 vyssie, Komisia pri urcení, ci boli informácie, o ktoré ide, nevyhnutné, uvazovala vo dvoch fázach v tom zmysle, ze najprv preskúmala, aký bol stupen interoperability s architektúrou domény Windows, ktorý museli dosiahnut operacné systémy pre servery pracovnej skupiny dodávané konkurentmi Microsoftu na to, aby títo konkurenti mohli zostat úspesne na trhu, a následne posúdila, ci informácie súvisiace s interoperabilitou, ku ktorým Microsoft odmietol prístup, boli nevyhnutné na dosiahnutie tohto stupna interoperability. 370 Microsoft tvrdí, ze táto úvaha je právne a skutkovo nesprávna. -- O údajne nesprávnom právnom posúdení 371 Tvrdenia Microsoftu týkajúce sa údajne nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa dopustila Komisia, sa vztahujú na prvú cast jej úvahy. 372 Microsoft najprv kritizuje stupen interoperability, ktorý Komisia pouzila v tomto prípade, pricom sa v podstate domnieva, ze jej stanovisko sa rovná poziadavke, aby operacné systémy pre servery pracovnej skupiny jeho konkurentov boli schopné komunikovat s operacnými systémami Windows pre klientske PC a pre servery presne tak isto, ako to robia operacné systémy Windows pre servery. Opakuje, ze tento stupen interoperability znamená kvázizhodu medzi operacnými systémami Windows pre servery a operacnými systémami jeho konkurentov. 373 Tieto tvrdenia je potrebné odmietnut. 374 Súd prvého stupna v tomto ohlade pripomína, ze v bodoch 207 az 245 vyssie uz bolo uvedené, aký bol stupen interoperability, ktorý Komisia vyzadovala v napadnutom rozhodnutí. Súd najmä zdôraznil, ze Komisia sa domnievala, ze na to, aby mohli konkurencné operacné systémy úspesne konkurovat operacným systémom Windows pre servery pracovnej skupiny, musia byt schopné spolupracovat s architektúrou domény Windows rovnocenne s týmito operacnými systémami Windows (pozri bod 230 vyssie). Súd upresnil, ze interoperabilita, ako ju chápala Komisia, má dve neoddelitelné zlozky, a to interoperabilitu klient-server a interoperabilitu server-server, a ze najmä znamená, ze server, v ktorom je instalovaný operacný systém pre servery pracovnej skupiny konkurujúci Microsoftu, sa v doméne Windows pouzívajúcej Active Directory môze správat ako radic domény a v dôsledku toho je schopný podielat sa na mechanizme multimaster replikácie s ostatnými radicmi domény (pozri body 231 a 233 vyssie). 375 Súd prvého stupna uz rovnako konstatoval, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Microsoft, sa Komisia vyzadovaním takéhoto stupna interoperability nijako nesnazila o to, aby konkurencné operacné systémy pre servery pracovnej skupiny fungovali vo vsetkých ohladoch ako operacný systém Windows pre servery pracovnej skupiny, a teda aby jeho konkurenti boli schopní vyvíjat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny, ktoré sú zhodné, ba dokonca "kvázizhodné" s jeho operacnými systémami (pozri body 234 az 242 vyssie). 376 Microsoft má dalej výhrady voci tomu, ze Komisia posúdila vyzadovaný stupen interoperability v závislosti od toho, co bolo podla nej potrebné na to, aby mohli programátori konkurencných operacných systémov pre servery pracovnej skupiny úspesne zostat na trhu. 377 V tomto ohlade stací uviest, ze Súd prvého stupna uz v bode 229 vyssie potvrdil dôvodnost prístupu Komisie. 378 Microsoft napokon tvrdí, ze na to, aby jeho konkurenti mohli úspesne zostat na trhu, nie je potrebné, aby ich operacné systémy pre servery pracovnej skupiny dosahovali stupen interoperability vyzadovaný Komisiou. 379 Treba zdôraznit, ze analýza tejto otázky Komisiou v napadnutom rozhodnutí spocíva na zlozitých ekonomických úvahách, a teda môze byt predmetom iba obmedzenej kontroly zo strany Súdu prvého stupna (pozri bod 87 vyssie). 380 Ako vyplýva z úvah uvedených nizsie, Microsoft nepreukázal, ze táto analýza je zjavne nesprávna. 381 V tomto ohlade treba v prvom rade uviest, ze Microsoft nepreukázal, ze zistenie Komisie, podla ktorého "interoperabilita s operacným systémom pre klientske PC má podstatný konkurencný význam na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny" (odôvodnenie c. 586 napadnutého rozhodnutia), je zjavne nesprávne. 382 Práve naopak, niekolko skutocností potvrdzuje dôvodnost tohto zistenia. 383 Ako vyplýva najmä z technických vysvetlení týkajúcich sa dotknutých produktov v odôvodneniach c. 21 az 59 napadnutého rozhodnutia, ako aj z vysvetlení expertov úcastníkov konania na pojednávaní, treba mat na pamäti, ze pocítacové programy, prirodzene, nefungujú samostatne, ale sú urcené na to, aby komunikovali a fungovali s ostatnými pocítacovými programami a s technickým vybavením, predovsetkým v prostredí siete (pozri tiez v bode 157 vyssie desiate odôvodnenie smernice 91/250). 384 Rovnako treba uviest, ze v pocítacových sietach instalovaných v organizáciách je potreba spolocného fungovania zvlást silná v prípade operacných systémov pre klientske PC na jednej strane a operacných systémov pre servery pracovnej skupiny na strane druhej. Ako totiz zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 383 napadnutého rozhodnutia a ako uz bolo uvedené v bode 161 vyssie, sluzby zdielania súborov a tlaciarní, ako aj sluzby správy uzívatelov a skupín uzívatelov sú úzko spojené s pouzívaním klientskych PC a sú uzívatelom klientskych PC poskytované ako súbor navzájom spojených úloh. Ako vysvetlili experti úcastníkov konania na pojednávaní, vztahy medzi servermi pracovnej skupiny na jednej strane a klientskymi PC na strane druhej v pocítacových sietach sú "stimulované" alebo "vyvolávané" cinnostami alebo poziadavkami pochádzajúcimi od uzívatelov klientskych PC, ako sú najmä uvedenie mena a hesla, vytvorenie priecinka alebo poziadavka na tlac dokumentu. V rovnakom zmysle Komisia v odôvodnení c. 532 napadnutého rozhodnutia správne uvádza, ze "klientske PC a servery pracovnej skupiny sú uzlami pocítacovej siete a... sú teda navzájom fyzicky spojené". Napokon je potrebné pripomenút, ze jednou z podstatných funkcií operacných systémov pre servery pracovnej skupiny je práve správa klientskych PC. 385 Treba dodat, ako je uvedené v odôvodneniach c. 383 az 386 napadnutého rozhodnutia, ze niektoré výsledky prieskumov uskutocnených spolocnostou Mercer potvrdzujú význam interoperability operacných systémov pre servery pracovnej skupiny s operacnými systémami pre klientske PC. Odhliadnuc od výsledkov druhého a tretieho prieskumu Mercer, ktoré sa konkrétnejsie týkajú inteoperability s klientskymi PC fungujúcimi pod operacným systémom Windows a ktoré budú preskúmané v bodoch 401 az 412 nizsie, je namieste uviest, ze z prvého prieskumu uskutocneného spolocnostou Mercer vyplýva, ze jednoduchost, s akou mozno produkt integrovat do existujúceho alebo v budúcnosti plánovaného pocítacového prostredia, je jedným z hlavných faktorov, ktoré IT manazéri zohladnujú pri prijímaní rozhodnutí o akvizíciách pocítacových produktov. Rovnako treba poznamenat, ze z porovnania niektorých výsledkov tohto prvého prieskumu s niektorými výsledkami tretieho prieskumu Mercer vyplýva, ze význam interoperability s operacnými systémami pre klientske PC je v prípade operacných systémov pre servery pracovnej skupiny výraznejsí ako v prípade iných druhov produktov pre servery (odôvodnenie c. 386 napadnutého rozhodnutia). 386 V druhom rade sa Súd prvého stupna domnieva, ze interoperabilita operacných systémov pre servery pracovnej skupiny s operacnými systémami pre klientske PC je este dôlezitejsia v prípade, ked operacnými systémami pre klientske PC sú systémy Windows. 387 Treba totiz zdôraznit, ze dominantné postavenie, ktoré má Microsoft na trhu operacných systémov pre klientske PC, je, ako uvádza Komisia v odôvodneniach c. 429 a 472 napadnutého rozhodnutia, "mimoriadne" najmä v tom zmysle, ze jeho podiely na tomto trhu sú vyssie ako 90 % (odôvodnenia c. 430 az 435 napadnutého rozhodnutia) a ze Windows predstavuje "faktický standard" pre tieto operacné systémy. 388 Kedze operacný systém Windows sa takto nachádza na takmer vsetkých klientskych PC instalovaných v organizáciách, konkurencné operacné systémy pre servery pracovnej skupiny nemozno nadalej úspesne uvádzat na trh, ak nie sú schopné dosiahnut vysoký stupen interoperability s týmto operacným systémom. 389 V tretom rade Súd prvého stupna uvádza, ze podla napadnutého rozhodnutia je dôlezité, aby operacné systémy pre servery pracovnej skupiny konkurujúce Microsoftu mohli spolupracovat nielen s operacnými systémami Windows pre klientske PC, ale aj sirsie s architektúrou domény Windows. 390 Komisia sa zvlást domnieva, ze na to, aby mohli byt konkurencné operacné systémy pre servery pracovnej skupiny úspesne uvádzané na trh, musia byt schopné podielat sa na architektúre domény Windows - ktorá predstavuje "architektúru" vzájomne úzko spojených prepojení a interakcií tak klient-server, ako aj server-server (pozri body 179 az 189 vyssie) - rovnocenne s operacnými systémami Windows pre servery pracovnej skupiny. To najmä znamená, ze server, v ktorom je instalovaný operacný systém pre servery pracovnej skupiny konkurujúci Microsoftu, sa v doméne Windows pouzívajúcej Active Directory môze správat ako radic domény a v dôsledku toho je schopný podielat sa na mechanizme multimaster replikácie s ostatnými radicmi domény. 391 Treba uviest, ze Microsoft nepreukázal, ze toto posúdenie je zjavne nesprávne. 392 V tomto ohlade sa treba po prvé domnievat, ze so zretelom na velmi úzke a privilegované technologické väzby, ktoré Microsoft vytvoril medzi svojimi operacnými systémami Windows pre klientske PC na jednej strane a pre servery pracovnej skupiny na strane druhej, a na skutocnost, ze Windows sa nachádza na takmer vsetkých klientskych PC instalovaných v organizáciách, Komisia v odôvodnení c. 697 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze Microsoft je schopný presadit architektúru domény Windows ako "faktický standard v pocítacovom odvetví sietí pracovnej skupiny" (pozri v rovnakom zmysle odôvodnenie c. 779 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia najmä uvádza, ze kvázimonopolné postavenie, ktoré má Microsoft uz roky na trhu operacných systémov pre klientske PC, mu umoznuje "urcovat v znacnej miere a nezávisle od jeho konkurentov súbor koherentných komunikacných pravidiel, ktoré budú regulovat faktický standard pre interoperabilitu v sietach pracovnej skupiny"). 393 Po druhé, ako uvádza Komisia v odôvodnení c. 637 napadnutého rozhodnutia, rôzne informacné zdroje, ako napríklad vlastná obchodná dokumentácia Microsoftu, analytické správy a skutocnosti zhromazdené pri prieskume trhu z roku 2003, ako aj prieskumy uskutocnené spolocnostou Mercer, preukazujú, ze interoperabilita s prostredím Windows je faktorom, ktorý zohráva klúcovú úlohu pri prijímaní operacných systémov Windows pre servery pracovnej skupiny. 394 V odôvodneniach c. 638 az 641 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza rôzne skutocnosti, ktoré preukazujú, ze z obchodného hladiska Microsoft systematicky vyuzíva interoperabilitu s prostredím Windows ako podstatný argument pri predaji svojich operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. Microsoft tieto skutocnosti nepopiera. 395 Rovnako v odôvodneniach c. 642 az 646 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza niektoré výsledky prieskumu trhu z roku 2003, aby preukázala, ze interoperabilita s prostredím Windows zohráva významnú úlohu pri rozhodovaní oslovených organizácií v oblasti nákupu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. 396 Treba zdôraznit, ze v zalobe sa Microsoft uspokojuje s tvrdením, ze organizácie si nevyberajú operacné systémy pre servery v závislosti od úvah spojených s ich interoperabilitou s operacnými systémami Windows, pricom vseobecne odkazuje na urcité dokumenty, ktoré sú prílohou tejto zaloby [príloha A.12.1 zaloby (Matthews: The Commission's Case on Microsoft's Interoperability: An Examination of the Survey Evidence) a príloha A.22 zaloby (Evans, Nichols a Padilla: The Commission Has Failed to Address Major Flaws in the Design, Conduct, and Analyses of Its Article 11 Inquiries)]. Z dôvodov uvedených v bodoch 94 az 99 vyssie Súd prvého stupna tieto prílohy nemôze zohladnit. 397 V kazdom prípade treba uviest, ze uvedené výsledky prieskumu trhu z roku 2003 potvrdzujú dôvodnost názoru Komisie. 398 Pocas tohto prieskumu Komisia najmä poziadala oslovené subjekty, aby uviedli, ci uz implementovali (alebo sa uz rozhodli implementovat) Active Directory vo väcsine domén Windows ich pocítacovej siete (otázka c. 15). Komisia rovnako poziadala subjekty, ktoré odpovedali kladne na túto otázku, teda 61 zo 102 subjektov, aby v zozname faktorov uviedli tie, ktoré zohrávali významnú úlohu pri ich rozhodnutí prijat Active Directory (otázka c. 16). 52 z týchto 61 subjektov (teda priblizne 85,2 %) uviedlo ako takýto faktor skutocnost, ze "Active Directory ponúka lepsiu integráciu s pracovnými stanicami Windows, vrátane aplikácií pouzívaných v klientskych PC alebo integrovaných do klientskych PC (napríklad Outlook, Office), ako konkurencné adresárové sluzby" alebo skutocnost, ze "aplikácie pouzívané v [ich] organizácii vyzadujú Active Directory" (otázka c. 16). Naopak, iba 17 subjektov (teda priblizne 27,9 %) uviedlo ako významný faktor pri ich rozhodnutí prijat Active Directory jeden z týchto faktorov: "Active Directory ponúka lepsiu integráciu s webovými sluzbami ako konkurencné adresárové sluzby"; "Active Directory je vyspelejsím produktom ako konkurencné adresárové sluzby" a "Active Directory ponúka väcsí súlad so standardmi adresárových sluzieb a väcsiu kvalitu implementácie týchto standardov ako konkurencné adresárové sluzby". 399 Rovnako treba uviest, ze subjektom, ktoré sa zúcastnili na prieskume trhu z roku 2003, bola polozená aj otázka, ci na poskytovanie sluzieb zdielania súborov a tlaciarní pouzívajú hlavne servery fungujúce pod systémom Windows (otázka c. 13). V prípade kladnej odpovede mali upresnit, ci pri ich rozhodnutí pouzívat takéto servery zohrávali významnú úlohu niektoré faktory spojené s interoperabilitou uvedené v tej istej otázke. Zo 77 subjektov, ktoré odpovedali na túto otázku, 58 (teda priblizne 75,3 %) uviedlo najmenej jeden z týchto faktorov. 400 Je potrebné zdôraznit, ze v poznámke pod ciarou 101 zaloby, ako aj v poznámke pod ciarou 68 repliky Microsoft uvádza, pricom sa uspokojuje so vseobecným odkazom na úvahy obsiahnuté v prílohách [príloha A.22 zaloby a cast A prílohy C.13 repliky (Evans, Nichols a Padilla: Response to the Commission's Annex B.6 Regarding Its Article 11 Inquiries)], ze niekolko otázok, ktoré Komisia polozila v rámci prieskumu trhu z roku 2003, bolo "postihnutých vadou" alebo "zaujatých". Súd prvého stupna sa domnieva, ze s týmto tvrdením nemozno súhlasit. Okrem toho, ze takýto vseobecný odkaz na prílohy je neprípustný z dôvodov uvedených v bodoch 94 az 99 vyssie, treba totiz uviest, ze tvrdenie Microsoftu je vnútorne rozporné, lebo v castiach svojich písomných podaní, na ktoré sa vztahujú uvedené poznámky pod ciarou, Microsoft uvádza na podporu svojho vlastného názoru práve niektoré výsledky prieskumu trhu z roku 2003. 401 Navyse treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Microsoft, výsledky druhého a tretieho prieskumu uskutocneného spolocnostou Mercer vedú, pokial ide o význam interoperability s operacnými systémami Windows pre spotrebitelov, k rovnakým záverom ako prieskum trhu z roku 2003. 402 V rámci svojho druhého prieskumu tak spolocnost Mercer, ktorá uviedla rovnaké faktory spojené s interoperabilitou, ako sú uvedené v otázke c. 13 prieskumu trhu z roku 2003 (pozri bod 399 vyssie), poziadala skupinu IT manazérov, ktorých organizácie pouzívali na poskytovanie sluzieb zdielania súborov a tlaciarní hlavne operacné systémy Windows, aby uviedli, ci pri ich rozhodnutí prijat tieto operacné systémy zohrával významnú úlohu jeden alebo viaceré z týchto faktorov, tak, ze týmto faktorom priradia známku na stupnici od 1 (nízky význam) do 5 (velký význam). Zo 134 IT manazérov 99 (teda priblizne 73,9 %) uviedlo, ze najmenej jeden z týchto faktorov zohrával takúto úlohu. Okrem toho treba uviest, ze 91 IT manazérov (teda priblizne 67,9 %) priradilo známku 4 alebo 5 najmenej jednému z uvedených faktorov. 403 V rámci tohto prieskumu boli oslovení IT manazéri vyzvaní aj na to, aby zhodnotili úlohu, ktorú zohrávalo 21 rôznych faktorov pri ich rozhodovaní o akvizíciách operacných systémov na vykonávanie sluzieb zdielania súborov a tlaciarní, tak, ze týmto faktorom priradia známku na stupnici od 0 (ziadny význam) do 5 (velký význam). Faktor "interoperabilita s pracovnými stanicami (Windows)" dostal priemernú známku 3,78 a zaradil sa na stvrté miesto za faktory "spolahlivost/disponibilita" (priemerná známka 4,01), "disponibilita funkcií a podpory (vnútornej alebo vonkajsej)" (priemerná známka 3,93) a "bezpecnost" (priemerná známka 3,80). 404 Pokial ide o výsledky druhého prieskumu uskutocneného spolocnostou Mercer, treba este zdôraznit, ze IT manazéri, vyzvaní, aby zhodnotili úlohu, ktorú zohrávalo 18 faktorov pri ich rozhodovaní o akvizíciách adresárových sluzieb, priradili faktoru "interoperabilita s pracovnými stanicami (Windows)" priemernú známku 3,94 (prvé miesto). 405 V tretom prieskume uskutocnenom spolocnostou Mercer boli IT manazéri poziadaní, aby zhodnotili úlohu, ktorú zohrávalo trinást rôznych faktorov pri ich rozhodovaní o akvizíciách operacných systémov pre servery pracovnej skupiny, tak, ze týmto faktorom priradia známku na stupnici od 0 (bez významu) do 5 (velký význam). Pri odpovedi na túto poziadavku dostal faktor "interoperabilita s pracovnými stanicami Windows" priemernú známku 4,25. Aj ked je pravda, ze tento faktor sa zaradil az na druhé miesto, medzi faktory "spolahlivost/disponibilita operacného systému pre servery" (priemerná známka 4,47) a "bezpecnost integrovaná v operacnom systéme pre servery" (priemerná známka 4,04), rovnako platí, ze výsledky, ktoré dosiahol, preukazujú, ze rozhodnutia nákupcov operacných systémov pre servery pracovnej skupiny sú vo velmi velkej miere motivované úvahami súvisiacimi s interoperabilitou s klientskymi PC fungujúcimi pod systémom Windows. 406 Je pravda, ze v tretom prieskume uskutocnenom spolocnostou Mercer boli IT manazéri vyzvaní aj na to, aby posúdili význam kazdého z trinástich faktorov uvedených v predchádzajúcom bode, a ze na tomto základe sa rozdiel medzi faktorom "spolahlivost/disponibilita operacného systému pre servery" (zaradeným na prvé miesto s 34 %) a faktorom "interoperabilita s pracovnými stanicami Windows" (zaradeným na druhé miesto s 9 %) ukázal ovela zretelnejsí. Tieto výsledky vsak treba relativizovat, pretoze, ako vysvetluje Komisia v odôvodneniach c. 643 a 659 napadnutého rozhodnutia, interoperabilita je faktor, ktorý ovplyvnuje ostatné faktory, ktoré nákupcovia zohladnujú pri výbere operacného systému pre servery pracovnej skupiny. Nákupcovia tak môzu mat pocit, ze operacný systém pre servery pracovnej skupiny konkurujúci Microsoftu má nedostatky v oblasti bezpecnosti alebo rýchlosti vykonávania úloh, zatial co v skutocnosti sú tieto nedostatky dôsledkom nedostatku interoperability s operacnými systémami Windows (pozri v tomto ohlade dva príklady, ktoré Komisia cituje v poznámke pod ciarou 786 napadnutého rozhodnutia). Títo nákupcovia majú teda tendenciu podcenovat význam interoperability. 407 Je dôlezité dodat, ze výsledky tretieho prieskumu uskutocneného spolocnostou Mercer sú dôlezité aj preto, lebo preukazujú, ze zjavný a narastajúci náskok, ktorý má Microsoft pred svojimi konkurentmi na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny (pozri v tomto ohlade prieskum okolnosti týkajúcej sa odstránenia hospodárskej sútaze v bodoch 479 az 620 nizsie), mozno vysvetlit skôr výhodou, ktorú má v oblasti interoperability, ako kvalitou jeho produktov. 408 Treba teda zdôraznit, ze IT manazéri boli vyzvaní nielen na to, aby posúdili význam trinástich rôznych faktorov pri svojom rozhodovaní o akvizíciách operacných systémov pre servery pracovnej skupiny (pozri bod 406 vyssie), ale aj aby v prípade kazdého z týchto faktorov zhodnotili výkony systémov Linux, NetWare, UNIX a Windows. 409 Windows dostal najhorsiu priemernú známku (3,63) za faktor "spolahlivost/disponibilita operacného systému pre servery", pricom tento faktor oslovení IT manazéri zaradili na prvé miesto (s 34 %). Systémy UNIX boli umiestnené jednoznacne do cela (priemerná známka 4,55), nasledované systémami Linux (priemerná známka 4,10) a NetWare (priemerná známka 4,01). 410 Windows dostal najnizsiu priemernú známku aj za svoje výkony vo vztahu k faktoru "bezpecnost integrovaná v operacnom systéme pre servery" (priemerná známka 3,14), daleko za systémami UNIX (priemerná známka 4,09), NetWare (priemerná známka 3,82) a systémami Linux (priemerná známka 3,73), a to napriek tomu, ze tento faktor zohráva velmi významnú úlohu pri rozhodovaní organizácií o akvizíciách operacných systémov pre servery pracovnej skupiny (pozri bod 405 vyssie). Tieto výsledky majú o to väcsiu výpovednú hodnotu, ze, ako bolo uvedené v bode 406 vyssie, nákupcovia majú tendenciu domnievat sa, ze problémy súvisia s bezpecnostou v prípade, ked tieto problémy v skutocnosti vyplývajú z nedostatku interoperability so systémami Windows. 411 Naopak, je ocividné, ze pokial ide o výkony týkajúce sa faktora "interoperabilita s pracovnými stanicami Windows", Windows dostal najvyssiu priemernú známku (4,87) spomedzi vsetkých priemerných známok priradených rôznym dotknutým operacným systémom pre servery v prípade kazdého z trinástich faktorov, ktoré pouzila spolocnost Mercer. Okrem toho práve v prípade tohto faktora je rozdiel medzi Microsoftom a operacnými systémami jeho konkurentov najvýraznejsí, kedze NetWare dostal priemernú známku 3,78, Linux priemernú známku 3,43 a UNIX priemernú známku 3,29. 412 V rovnakom zmysle treba zdôraznit, ako velmi správne uvádza Komisia v odôvodnení c. 662 napadnutého rozhodnutia, ze ak sa priemerné známky priradené systémom Linux, NetWare, UNIX a Windows v prípade kazdého z trinástich faktorov upravia percentom "relatívneho vplyvu" priradeného kazdému z týchto faktorov a ak sa dalej scítajú takto upravené známky, najlepsie výsledky dosahujú systémy UNIX, nasledované najprv systémami Windows a potom, s dost tesnými a nie ovela nizsími výsledkami ako Windows, systémami Linux a NetWare. 413 Súd prvého stupna po tretie uvádza, ze v odôvodnení c. 183 napadnutého rozhodnutia Komisia tvrdí, ze "ked sa server pracovnej skupiny [ktorý nefunguje pod systémom Windows] pridá do siete Windows pre pracovnú skupinu, stupen interoperability s architektúrou domény Windows, ktorý je tento server pracovnej skupiny schopný dosiahnut, ovplyvní úcinnost, s akou bude môct poskytovat svoje sluzby uzívatelom siete". 414 Treba uviest, ze niekolko skutocností v napadnutom rozhodnutí potvrdzuje dôvodnost tohto tvrdenia. Toto rozhodnutie totiz opisuje rad problémov, ktoré majú operacné systémy pre servery pracovnej skupiny konkurujúce Microsoftu z dôvodu, ze nemôzu spolupracovat s architektúrou domény Windows s rovnakou intenzitou ako operacné systémy Windows pre servery pracovnej skupiny. 415 Prvým príkladom uvádzaným Komisiou je skutocnost, ze ak server pracovnej skupiny dostatocne nespolupracuje s "bezpecnostnou architektúrou" siete Windows pre pracovnú skupinu, uzívatel môze mat povinnost prihlásit sa dvakrát, ak chce mat prístup zároven k "zdrojom zalozeným na Windows" a k "zdrojom ponúkaným servermi pracovnej skupiny [pouzívajúcimi konkurencné operacné systémy]" (odôvodnenie c. 183 napadnutého rozhodnutia). Vo svojich písomných podaniach Microsoft nepopiera existenciu tohto problému, iba sa ho snazí minimalizovat (pozri bod 340 vyssie). Treba uviest, ze na pojednávaní jeden z expertov Microsoftu sám zdôraznil riziká, ktoré znamená niekolko uzívatelských mien a hesiel pre bezpecnost siete, a nevýhody v oblasti efektivity a produktivity spôsobené tým, ze uzívatelia musia uvádzat niekolko uzívatelských mien a hesiel. 416 Iný príklad sa nachádza v odôvodnení c. 196 napadnutého rozhodnutia. Komisia v nom opakuje vyhlásenie Microsoftu v jeho odpovedi na druhé oznámenie o výhradách zo 16. novembra 2001, podla ktorého "existuje viac mozností správy [skupín uzívatelov] v prípade, ked je klientsky PC [v ktorom je instalovaný] Windows 2000 Professional spojený so serverom [fungujúcim] pod systémom Windows 2000 s Active Directory, ako ked funguje samostatne alebo ako cast 'non-Windows 2000, domény alebo prostredia`". 417 V odôvodnení c. 240 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze viac ako jeden rok po uvedení Windows 2000 Microsoft stále úplne nesprístupnil svojim konkurentom aktualizovanú verziu protokolových specifikácií CIFS/SMB. V poznámke pod ciarou 319 Komisia správne upresnuje, ze aj keby Microsoft túto verziu uz sprístupnil, nestacilo by to na "riadnu správu súborovej sluzby". 418 Treba uviest aj úvahy, ktoré Komisia velmi správne formuluje o rozhraní ADSI, ktoré Microsoft vyvinul na to, aby umoznil vydavatelom softvérov prístup k protokolu LDAP, na ktorom je zalozený Active Directory (odôvodnenia c. 243 az 250 napadnutého rozhodnutia). Treba zvlást poukázat na obmedzenia, ktoré obsahuje "poskytovatel ADSI" vyvinutý spolocnostou Novell (odôvodnenie c. 250 napadnutého rozhodnutia). 419 V odôvodneniach c. 251 az 266 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetluje, ze Microsoft "vlastníckym" spôsobom rozsíril standardný protokol Kerberos a ze operacné systémy pre servery pracovnej skupiny, ktoré implementujú "nerozsírenú" verziu tohto bezpecnostného protokolu, narázajú v prostredí Windows na problémy pri autorizácii (pozri tiez poznámku pod ciarou 786 napadnutého rozhodnutia). Treba pripomenút, ze pouzívanie protokolu Kerberos vo verzii zmenenej Microsoftom má výhody, najmä pokial ide o rýchlost pripojenia a efektivitu (pozri odôvodnenie c. 152 napadnutého rozhodnutia a bod 170 vyssie). 420 V odôvodneniach c. 283 az 287 napadnutého rozhodnutia Komisia správne vysvetluje, ze "nástroje synchronizácie adresárov", na ktoré odkazuje Microsoft, umoznujú adresárovým sluzbám poskytovaným systémami jeho konkurentov uskutocnovat len obmedzenú synchronizáciu s Active Directory. Zdôraznuje najmä, ze tieto nástroje "synchronizujú iba obmedzenú cast informácií obsiahnutých v adresári" a ze "neodstranujú potrebu spravovat uzívatelov, povolenia, príslusnost k skupinám a bezpecnostnú politiku oddelene pre servery pracovnej skupiny [pouzívajúce] Windows a pre servery pracovnej skupiny [pouzívajúce konkurencné operacné systémy]" (odôvodnenie c. 285 napadnutého rozhodnutia). 421 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Microsoft nepreukázal, ze sa Komisia dopustila zjavného pochybenia, ked sa domnievala, ze na to, aby bolo mozné operacné systémy pre servery pracovnej skupiny konkurujúce Microsoftu úspesne uvádzat na trh, je potrebné, aby boli schopné spolupracovat s architektúrou domény Windows rovnocenne s operacnými systémami Windows pre servery pracovnej skupiny. 422 Z týchto úvah treba rovnako vyvodit záver, ze neexistencia takejto interoperability s architektúrou domény Windows má za následok posilnenie konkurencného postavenia Microsoftu na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny najmä preto, lebo vedie spotrebitelov k tomu, aby pouzívali jeho operacný systém pre servery pracovnej skupiny radsej ako operacné systémy jeho konkurentov, hoci tieto operacné systémy majú vlastnosti, ktorým spotrebitelia prikladajú velký význam. -- O údajne nesprávnom posúdení skutkového stavu 423 Tvrdenia, ktoré Microsoft vyvodzuje z údajne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, sú dvojakého druhu. 424 V prvom rade Microsoft tvrdí, ze názor Komisie je spochybnený na jednej strane prítomnostou niekolkých operacných systémov pre servery pracovnej skupiny na trhu a heterogénnostou pocítacových sietí v podnikoch v Európe a na druhej strane skutocnostou, ze aj bez prístupu k informáciám súvisiacim s interoperabilitou, o ktoré ide, vydavatelia produktov Linux nedávno vstúpili na trh a neustále na nom zvysujú svoje podiely. 425 Pokial ide o prvé z tvrdení uvedených v predchádzajúcom bode, Súd prvého stupna sa domnieva, ze toto tvrdenie nestací na spochybnenie dôvodnosti názoru Komisie. 426 V tomto ohlade treba najprv pripomenút, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Microsoft, zohrávajú úvahy spojené s interoperabilitou klúcovú úlohu pri rozhodovaní o akvizícii operacných systémov pre servery pracovnej skupiny (pozri body 381 az 412 vyssie). 427 Je dôlezité pripomenút aj to, ze z tretieho prieskumu uskutocneného spolocnostou Mercer vyplýva, ze faktor "interoperabilita s pracovnými stanicami Windows" je faktorom, v prípade ktorého je rozdiel medzi operacným systémom pre servery pracovnej skupiny Microsoftu a operacnými systémami jeho konkurentov najvýraznejsí (pozri bod 411 vyssie). 428 Dalej treba zdôraznit, ako bude podrobnejsie vysvetlené v bodoch 569 az 582 nizsie, ze konkurenti Microsoftu, s výnimkou vydavatelov produktov Linux, boli na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny uz niekolko rokov, ked Microsoft zacal vyvíjat a distribuovat tieto systémy. Aj ked je pravda, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia sa títo konkurenti este stále nachádzali na trhu, nemenej platí, ze ich podiel na trhu sa citelne zmensil súcasne s rýchlym nárastom podielu Microsoftu, a to napriek skutocnosti, ze niektorí z nich, najmä Novell, mali pred Microsoftom znacný technologický náskok. Skutocnost, ze odstránenie hospodárskej sútaze je postupné, a nie okamzité, nijako nevyvracia názor Komisie, ze informácie, o ktoré ide, sú nevyhnutné. 429 V skutocnosti, ako uviedla Komisia v odpovedi na jednu z písomných otázok Súdu prvého stupna, mozno fakt, ze konkurenti Microsoftu boli pocas niekolkých rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia schopní nadalej predávat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny, ciastocne vysvetlit tým, ze vtedy este v organizáciách existovala nezanedbatelná instalovaná základna klientskych PC pouzívajúcich operacný systém Windows patriaci do radu produktov predchádzajúcich radu Windows 2000 (pozri odôvodnenia c. 441 az 444 napadnutého rozhodnutia). Z tabulky v odôvodnení c. 446 napadnutého rozhodnutia napríklad vyplýva, ze v roku 2001 boli operacné systémy pre klientske PC Windows 98, Windows Millennium Edition (Windows Me) a Windows NT este predmetom významného poctu nových licencií. Problémy s interoperabilitou prudko priniesli konkurentom Microsoftu práve operacné systémy radu Windows 2000 (pozri body 571 az 573 nizsie). V rovnakom case existovala este aj nezanedbatelná instalovaná základna serverov pracovnej skupiny pouzívajúcich operacné systémy Windows NT, ktoré spôsobovali mensie problémy s interoperabilitou ako systémy, ktoré po nich nasledovali. V tomto ohlade treba mat na pamäti, ze organizácie vykonávajú zmeny svojej siete serverov pracovnej skupiny iba raz za niekolko rokov, a to len postupne (pozri odôvodnenie c. 590 napadnutého rozhodnutia). 430 Pokial ide o druhé tvrdenie uvedené v bode 424 vyssie, teda tvrdenie zalozené na vstupe a náraste produktov Linux na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny, aj toto tvrdenie treba odmietnut. 431 V tomto ohlade treba najprv zdôraznit, ako vysvetluje Komisia v odôvodneniach c. 487 a 488 napadnutého rozhodnutia a ako bude upresnené v bodoch 502 a 553 nizsie, ze údaje IDC, o ktoré sa Microsoft opiera pri opise vývoja postavenia produktov Linux na trhu, majú urcité nedostatky. Tieto údaje pochádzajú totiz z databázy, ktorú IDC zostavil tak, ze identifikoval osem hlavných skupín úloh (alebo "pracovných výkonov") vykonávaných servermi v organizáciách a vnútri týchto hlavných skupín rozlisoval niekolko "podskupín". Dve podskupiny úloh najviac sa priblizujúce úlohám pracovnej skupiny uvedeným v napadnutom rozhodnutí, a to úlohám zdielania súborov a tlaciarní na jednej strane a úlohám správy uzívatelov a skupín uzívatelom na strane druhej, sú podskupiny úloh nazvané "zdielanie súborov/tlaciarní" a "správa siete" (odôvodnenie c. 486 napadnutého rozhodnutia). Úlohy patriace k týmto dvom uvedeným podskupinám vsak úplne nezodpovedajú sluzbám predstavujúcim trh operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. Niektoré z týchto úloh navyse vyzadujú nizsí stupen interoperability medzi klientskymi PC a servermi ako úlohy pracovnej skupiny, ktoré identifikovala Komisia, a teda sú spôsobilejsie na to, aby ich vykonávali operacné systémy konkurujúce Microsoftu. 432 Dalej treba uviest, ze nárast produktov Linux na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny bol pocas niekolkých rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia iba mierny. Tieto produkty Linux pouzívané v spojení so softvérom Samba (vyvinutým vdaka technikám spätného inzinierstva) boli schopné dosiahnut urcitý stupen interoperability s operacnými systémami Windows. Tento stupen interoperability sa vsak citelne znízil po uvedení generácie Windows 2000. V októbri 2003 - teda niekolko mesiacov po tom, ako Microsoft zacal uvádzat na trh operacný systém pre servery Windows 2003 Server, ktorý bol nástupcom systému Windows 2000 Server - stupen interoperability, ktorý dokázali dosiahnut produkty Linux, umoznoval týmto produktom správat sa v doméne Windows pouzívajúcej Active Directory iba ako clenské servery (pozri odôvodnenia c. 296 a 297 napadnutého rozhodnutia). 433 Napokon, pokial ide o predpokladaný nárast produktov Linux na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny, treba uviest, ako bude podrobnejsie vysvetlené v bodoch 595 az 605 nizsie, ze na jednej strane je tento nárast menej významný, nez tvrdí Microsoft, a na druhej strane k nemu nedochádza na ujmu systémov Microsoftu, ale najmä na ujmu systémov spolocnosti Novell a vydavatelov produktov UNIX. 434 V druhom rade Microsoft tvrdí, ze Komisia nezohladnila, ze okrem sprístupnenia informácií niekolko iných metód umoznuje zabezpecit dostatocnú interoperabilitu medzi operacnými systémami rôznych dodávatelov. 435 V tomto ohlade stací uviest, ze samotný Microsoft tak vo svojich písomných podaniach, ako aj v odpovedi na otázku polozenú na pojednávaní uznal, ze ziadna z metód alebo riesení, ktoré odporúca, neumoznuje dosiahnut vysoký stupen interoperability, ktorý v tomto prípade správne vyzadovala Komisia. 436 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Microsoft nepreukázal, ze okolnost spocívajúca v tom, ze informácie súvisiace s interoperabilitou sú nevyhnutné, v tomto prípade neexistuje. iii) O odstránení hospodárskej sútaze Tvrdenia úcastníkov konania 437 Microsoft uvádza, ze odmietnutie, ktoré mu je vytýkané, nie je spôsobilé vylúcit akúkolvek hospodársku sútaz na odvodenom trhu, teda v tomto prípade trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. 438 Na podporu tohto tvrdenia Microsoft v prvom rade uvádza, ze Komisia v tomto prípade uplatnila nesprávne právne kritérium. 439 V tomto ohlade Microsoft uvádza, ze v odôvodnení c. 589 napadnutého rozhodnutia sa Komisia odvoláva na círe "riziko" odstránenia hospodárskej sútaze na trhu. Vo veciach, ktoré sa týkali núteného udelenia licencií týkajúcich sa práv dusevného vlastníctva, vsak Súdny dvor vzdy overoval, ci bolo odmietnutie "spôsobilé vylúcit akúkolvek hospodársku sútaz", a v tomto ohlade vyzadoval "situáciu blíziacu sa istote". Komisia mala teda uplatnit prísnejsie kritérium, a to kritérium "velkej pravdepodobnosti" odstránenia efektívnej hospodárskej sútaze. Microsoft uvádza, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, pojmy "riziko", "moznost" a "pravdepodobnost" nemajú rovnaký význam. 440 Microsoft dodáva, ze odkaz v napadnutom rozhodnutí na rozsudky Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia a CBEM, uz citované v bode 320 vyssie, nie je relevantný. Veci, v ktorých boli vyhlásené tieto rozsudky, sa totiz netýkali odmietnutia udelit licenciu týkajúcu sa práv dusevného vlastníctva. Okrem toho podla Microsoftu v kazdej z týchto vecí bola perspektíva odstránenia hospodárskej sútaze pri neexistencii akéhokolvek alternatívneho zdroja zásobovania bezprostredná a reálna. 441 V druhom rade Microsoft tvrdí, ze názor Komisie, podla ktorého môze byt hospodárska sútaz na trhu operacných systémov pre servery odstránená z dôvodu, ze odmieta sprístupnit konkurentom svoje komunikacné protokoly, je spochybnený skutocnostami pozorovanými na trhu. V tomto ohlade opakuje na jednej strane, ze pre podniky v Európe je bezné, ze majú heterogénne pocítacové prostredie zlozené z operacných systémov Windows pre klientske PC a pre servery a z konkurencných operacných systémov pre servery, a na druhej strane, ze zo správ Mercer vyplýva, ze podnikoví zákazníci sa rozhodujú pre kúpu operacných systémov pre servery na základe radu kritérií, ako napríklad spolahlivost, modularita a kompatibilita aplikácií, a nepovazujú kritérium interoperability s operacnými systémami Windows pre klientske PC za rozhodujúce. 442 Microsoft rovnako poznamenáva, ze sest rokov po tom, co doslo k údajnému odmietnutiu, sa na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny stále nachádza mnozstvo konkurentov, a to najmä IBM, Novell, Red Hat a Sun, ako aj niekolko distribútorov produktov Linux. Microsoft opakuje, ze Linux vstúpil na trh nedávno a zaznamenal rýchly nárast a ze je nepochybné, ze produkty Linux, ci uz samostatne, alebo v spojení s produktmi Samba alebo so softvérom pre servery Nterprise spolocnosti Novell, priamo konkurujú operacným systémom Windows pre servery pri vykonávaní sirokého okruhu úloh vrátane poskytovania sluzieb pracovnej skupiny operacným systémom Windows pre klientske PC. Okrem toho Microsoft uvádza, ze IDC, ktorý vystupuje ako prvá svetová skupina zaoberajúca sa poradenstvom a prieskumom na trhoch informacných technológií a telekomunikácií, sa domnieval, ze neexistuje riziko odstránenia hospodárskej sútaze. Z prognóz IDC podla Microsoftu vyplýva, ze v rokoch 2003 az 2008 zostane podiel Microsoftu na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny pouzívaných pre servery v hodnote do 25000 USD takmer nezmenený, zatial co podiel Linuxu sa zdvojnásobí. 443 V tretom rade Microsoft kritizuje "umelo úzku" definíciu druhého tovarového trhu, ktorú pouzila Komisia. 444 Podla Microsoftu je totiz "hospodárska sútaz s operacnými systémami Windows pre servery... este silnejsia", ak sa v tejto definícii zohladnia aj iné úlohy ako poskytovanie sluzieb zdielania súborov a tlaciarní a sluzieb správy uzívatelov a skupín uzívatelov, ktoré sú operacné systémy Windows pre servery schopné vykonávat. 445 V tomto ohlade Microsoft uvádza, ze Komisia nepopiera, ze základná verzia jeho operacného systému Windows Server 2003 umoznuje vykonávanie sirokej skály úloh, z ktorých mnohé sa nachádzajú mimo druhého tovarového trhu, tak ako je definovaný v napadnutom rozhodnutí. Vysvetluje, ze podla prístupu Komisie je ten istý operacný systém Windows pre servery zahrnutý do relevantného trhu v prípade, ked operacným systémom Windows pre klientske PC poskytuje sluzby súborov a tlace, a je z neho vylúcený v prípade, ked tým istým operacným systémom poskytuje "proxy" sluzby alebo sluzby "firewall". 446 Microsoft sa domnieva, ze Komisia nemôze vyvodzovat z toho, ze jeho operacný systém Windows Server 2003 existuje vo viacerých verziách za rôzne ceny, tvrdenie, ze základná verzia tohto systému je zahrnutá do odlisného trhu ako ostatné verzie toho istého systému. V tomto ohlade uvádza, ze "najnákladnejsie" verzie tohto systému poskytujú rovnaké sluzby pracovnej skupiny ako jeho základná verzia. 447 V replike Microsoft trochu rozvíja výhradu zalozenú na nesprávnej definícii druhého tovarového trhu. Najprv upresnuje, ze na trhu operacných systémov pre servery vo vseobecnosti má podiel priblizne 30 %. Dalej uvádza, ze "nikto v odvetví nepouzíva výraz 'server pracovnej skupiny` v zmysle, v akom ho pouzíva Komisia na to, aby definovala [tento tovarový trh]", a ze ked "pozorovatelia v odvetví" prílezitostne odkázu na "servery pracovnej skupiny", vo vseobecnosti medzi ne zahrnajú servery, ktoré vykonávajú sirokú skálu úloh vrátane "obsluhy webu, databáz a aplikácií". Napokon tvrdí, ze ani jeden z hlavných dodávatelov serverov na trhu nepredáva servery pracovnej skupiny obmedzujúce sa na vykonávanie úloh identifikovaných Komisiou. 448 Okrem toho Microsoft odmieta vysvetlenia, ktoré Komisia uvádza vo vyjadrení k zalobe, aby odôvodnila svoju definíciu trhu. V tomto ohlade Microsoft najprv uvádza, ze "dodávatelia nefakturujú rôzne ceny rôznym osobám za rovnaké vydanie operacného systému pre servery, v závislosti od spôsobu, akým budú tento systém pouzívat". Dalej Microsoft popiera, ze operacné systémy pre servery, ktoré Komisia povazovala za operacné systémy pre servery pracovnej skupiny, sú "optimalizované" na poskytovanie sluzieb pracovnej skupiny. Z údajov IDC, ktoré Komisia pouzila na výpocet podielov na trhu, tak podla Microsoftu vyplýva, ze s výnimkou systému NetWare spolocnosti Novell "tieto operacné systémy venujú ovela viac casu úlohám, ktoré sa nevztahujú na pracovné skupiny, ako úlohám pracovnej skupiny". Microsoft napokon tvrdí, ze "náklady na úpravu by boli v mnohých prípadoch nulové [a] v ostatných prípadoch zanedbatelné". 449 Navyse Microsoft vseobecne odkazuje na dve správy, ktoré vypracovali páni Evans, Nichols a Padilla, nachádzajúce sa v prílohe A.23 zaloby a v prílohe C.12 repliky. 450 Vo stvrtom rade Microsoft v replike kritizuje metodiku, ktorú Komisia pouzila na výpocet podielov subjektov na druhom tovarovom trhu a ktorá zohladnuje iba cas, ktorý operacné systémy pre servery venujú vykonávaniu úloh pracovnej skupiny, a predaje operacných systémov pre servery v hodnote do 25000 USD. To totiz vedie podla Microsoftu k absurdnému záveru, ze "operacný systém sa zároven nachádza vnútri i mimo trhu, v závislosti od úloh, ktoré v danom okamihu vykonáva", a neposkytuje to ziadnu "relevantnú informáciu o dominantnom postavení". 451 CompTIA na úvod tvrdí, ze Komisia pouzila nesprávne právne kritérium, ked skúmala, ci odmietnutie vytýkané Microsoftu malo za následok círe "riziko odstránenia akejkolvek efektívnej hospodárskej sútaze", zatial co mala overit, ci toto odmietnutie pravdepodobne odstráni akúkolvek hospodársku sútaz na sekundárnom trhu. CompTIA dalej tvrdí, ze dôkazné prostriedky nachádzajúce sa v spise nepreukazujú, ze toto odmietnutie mohlo mat takýto následok. Zdôraznuje zvlást "narastajúci úspech" Linuxu. 452 ACT zdôraznuje velmi úzky vztah, ktorý existuje medzi kritériom nevyhnutnosti a kritériom odstránenia hospodárskej sútaze. Tvrdí najmä, ze napadnuté rozhodnutie je vnútorne rozporné, kedze na jednej strane uznáva, ze takmer 40 % trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny drzia konkurenti, ktorí sú schopní dodávat zastupitelné produkty bez toho, aby mali prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou, a na druhej strane uvádza, ze pri neexistencii takéhoto prístupu je so zretelom na nevyhnutnost uvedených informácií nemozná akákolvek hospodárska sútaz na tomto trhu. 453 Okrem toho ACT popiera názor Komisie, podla ktorého nie je namieste zohladnit konkurenciu "aktérov de minimis". Kritizuje aj skutocnost, ze Komisia vychádza z círeho "rizika" odstránenia hospodárskej sútaze, a zdôraznuje, ze postavenie Linuxu na trhu neustále narastá. 454 Komisia tvrdí, ze odmietnutie, o ktoré ide, predstavuje riziko odstránenia akejkolvek efektívnej hospodárskej sútaze na odvodenom trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. 455 Na podporu tohto tvrdenia Komisia v prvom rade uvádza, ze dôkazné prostriedky analyzované v odôvodneniach c. 585 az 692 napadnutého rozhodnutia jasne preukazujú, ze "existuje velká pravdepodobnost, ze toto riziko sa v blízkej budúcnosti vyplní". Odkazuje na odôvodnenie c. 700 tohto rozhodnutia a uvádza, ze existuje významné riziko, ze ak správanie Microsoftu nebude zastavené, budú produkty jeho konkurentov zatlacené "do kúta" alebo nebudú vôbec ziskové. 456 Komisia sa domnieva, ze veci, v ktorých boli vyhlásené rozsudky Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia a CBEM, uz citované v bode 320 vyssie, poskytujú cenné vodidlo na posúdenie správania Microsoftu so zretelom na clánok 82 ES, a to napriek tomu, ze sa netýkajú odmietnutia udelit licenciu týkajúcu sa práv dusevného vlastníctva. V tejto súvislosti tvrdí, ze výrazy "riziko", "moznost" a "pravdepodobnost", pouzité Súdnym dvorom v jeho judikatúre týkajúcej sa zneuzívajúceho odmietnutia dodávky, majú rovnaký význam. 457 Komisia uvádza, ze väcsina tvrdení Microsoftu je zalozená na nesprávnom predpoklade, podla ktorého je úlohou Komisie preukázat, ze hospodárska sútaz uz bola odstránená, alebo aspon ze jej odstránenie bezprostredne hrozí. Pripomína, ze v napadnutom rozhodnutí preukázala, ze "stupen interoperability, ktorý mozno dosiahnut vdaka sprístupneniu, ktoré uz Microsoft vykonal, je nedostatocný na to, aby konkurentom umoznil úspesne zostat na trhu" (poznámka pod ciarou 712 napadnutého rozhodnutia). Microsoft podla Komisie neposkytuje nijaký dôkaz toho, ze tento záver je postihnutý zjavne nesprávnym posúdením. 458 V druhom rade sa Komisia vyjadruje k tvrdeniam, ktoré Microsoft vyvodzuje zo skutocností pozorovaných na trhu. 459 Najprv uvádza, ze "riziko odstránenia akejkolvek hospodárskej sútaze existovalo uz v roku 1998, rovnako ako existuje dnes", pricom jediný rozdiel je, ze "toto odstránenie hospodárskej sútaze je v súcasnosti bezprostrednejsie ako v roku 1998". 460 Komisia dalej popiera závery, ktoré Microsoft vyvodzuje zo správ Mercer, pricom uvádza, ze tieto správy preukazujú, ze zákazníci si vyberajú Windows ako operacný systém pre servery pracovnej skupiny z dôvodu "neoprávnenej výhody", ktorú má Microsoft v oblasti interoperability, a to napriek tomu, ze Windows "sa nachádza za" ostatnými produktmi v prípade mnohých vlastností, ktorým zákazníci prikladajú význam. 461 Komisia sa domnieva, ze tvrdenie Microsoftu vyvodené z nárastu produktov Linux nie je nicím podporené, a odkazuje na odôvodnenia c. 506 a 632 napadnutého rozhodnutia, v ktorých je podla nej jasne preukázané, ze "predchádzajúci nárast Linuxu bol de minimis". Dodáva, ze z posledných dvoch prieskumov uskutocnených spolocnostou Mercer vyplýva, ze Linux má iba velmi malý podiel, a to rádovo 5 %, na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. 462 Pokial ide o prognózy IDC, Komisia opakuje, ze sú prehnané a zakladajú sa na nesprávnych údajoch (pozri body 365 a 366 vyssie). Dodáva, ze z údajov IDC v skutocnosti vyplýva, ze Microsoft rýchlo nadobudol dominantné postavenie na relevantnom trhu, ze nadalej zväcsuje svoj trhový podiel a ze celí cím dalej tým viac roztriesteným aktérom zaberajúcim jasne vymedzený priestor. 463 V tretom rade Komisia odmieta výhrady, ktoré má Microsoft proti jej definícii druhého tovarového trhu. 464 Komisia pripomína, ze na to, aby dospela k tejto definícii, najprv identifikovala "zoznam podstatných sluzieb pracovnej skupiny, ktoré presne zodpovedajú specifickej potrebe zákazníkov". Ide o klúcové sluzby, ktoré zákazníci zohladnujú pri kúpe operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. Komisia vysvetluje, ze pri svojej analýze vychádzala z rôznych dôkazných prostriedkov vrátane informácií zhromazdených pri prieskume trhu z roku 2003 (odôvodnenia c. 349 az 352 napadnutého rozhodnutia), "statistického vztahu" medzi vyuzívaním daného operacného systému na vykonávanie jednej z podstatných úloh pracovnej skupiny a jeho vyuzívaním na vykonávanie ostatných podstatných úloh (odôvodnenie c. 353 napadnutého rozhodnutia), ako aj opisu a tarifikácie produktov Microsoftu ním samotným (odôvodnenia c. 359 az 382 napadnutého rozhodnutia). 465 Komisia tvrdí, ze operacné systémy pre servery pracovnej skupiny sú "optimalizované" na poskytovanie sluzieb pracovnej skupiny a ze spôsob, akým to robia, zohráva rozhodujúcu úlohu pri rozhodnutí o kúpe týchto systémov. Dodáva, ze skutocnost, ze servery pracovnej skupiny sa niekedy pouzívajú na spústanie aplikácie, nemá za následok, ze sú "docasne" vylúcené z trhu alebo ze sú do trhu "docasne" zahrnuté podnikové servery, ktoré sú "optimalizované" na správu podnikových aplikácií. 466 V reakcii na tvrdenie Microsoftu zalozené na tom, ze jeho operacné systémy Windows pre servery pracovnej skupiny mozno pouzívat na poskytovanie proxy sluzieb alebo sluzieb firewall, Komisia odkazuje na odôvodnenie c. 58 napadnutého rozhodnutia a uvádza, ze tieto úlohy vykonávajú specializované "prídavné servery". Tieto servery teda nemôzu vyvíjat konkurencný tlak na Microsoft na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. 467 V duplike Komisia najprv tvrdí, ze terminológia, ktorú pouzíva na oznacenie tovarového trhu, je irelevantná pre záver, ci tento trh správne definovala. Navyse výraz "operacný systém pre servery pracovnej skupiny" sa v odvetví skutocne pouzíva na oznacenie "druhu produktov, ktorých sa týka [napadnuté] rozhodnutie". 468 Komisia dalej odmieta výhrady, ktoré má Microsoft proti vysvetleniam obsiahnutým vo vyjadrení k zalobe (pozri bod 448 vyssie). 469 V tomto ohlade tvrdí po prvé, ze na rozdiel od toho, co uvádza Microsoft, tak Microsoft, ako aj jeho konkurenti "fakturujú zákazníkom rôzne ceny za rovnaký operacný systém, v závislosti od spôsobu, akým budú tento systém pouzívat". Ceny sa totiz lísia v závislosti od poctu klientskych PC, ktoré majú prístup k dotknutému serveru. Dodáva, ze predajcovia operacných systémov pre servery ponúkajú - za rôzne ceny - niekolko odlisných vydaní systémov, ktoré patria do tej istej "rodiny". Vseobecnejsie uvádza, ze "Microsoft prenecháva operacné systémy Windows pre servery zákazníkom na základe licencie a [ze] v zásade neexistuje ziaden dôvod, pre ktorý by Microsoft nemohol robit rozdiely v závislosti od pouzitia". 470 Po druhé Komisia uvádza, ze tvrdenie Microsoftu, podla ktorého operacné systémy pre servery pracovnej skupiny "venujú ovela viac casu úlohám, ktoré sa nevztahujú na pracovné skupiny, ako úlohám pracovnej skupiny", spocíva na údajoch IDC spracovaných nevhodnou metódou. 471 Po tretie v reakcii na tvrdenie Microsoftu, podla ktorého "náklady na úpravu by boli v mnohých prípadoch nulové", Komisia odkazuje na odôvodnenia c. 334 az 341 a 388 az 400 napadnutého rozhodnutia, ktoré preukazujú neexistenciu zastupitelnosti na strane ponuky, pokial ide tak o operacné systémy pre klientske PC, ako aj o operacné systémy pre servery pracovnej skupiny. 472 Okrem toho Komisia v duplike zdôraznuje, ze Microsoft nepopiera, ze interoperabilita s klientskymi PC - a zvlást s tými, ktoré fungujú pod systémom Windows - je osobitne dôlezitá na vykonávanie úloh pracovnej skupiny operacným systémom pre servery. Tvrdí, ze odmietnutie Microsoftu sprístupnit informácie súvisiace s interoperabilitou citelne poskodzuje schopnost jeho konkurentov splnit ocakávania spotrebitelov týkajúce sa vykonávania týchto úloh, a teda mení podmienky hospodárskej sútaze operacných systémov pre servery predávaných na realizáciu týchto úloh vo vztahu k tým, ktoré sú urcené na vykonávanie iných úloh. Podla Komisie "to platí aj za predpokladu..., ze tak v prípade Microsoftu, ako aj v prípade kazdého z jeho konkurentov sú rôzne vydania operacných systémov pre servery, ktoré sa v súcasnosti nachádzajú na trhu, vsetky rovnako vhodné... na vykonávanie úloh servera pracovnej skupiny a zároven niektorých ostatných úloh 'nizsej triedy` (aplikácie, ktoré nemajú 'kritické poslanie`, ako napríklad elektronická posta atd.)". 473 Komisia dodáva, ze "pokial ide o stranu ponuky, je zrejmé, ze ak na úcely tejto analýzy uznáme [na jednej strane] poziadavky zákazníkov týkajúce sa sluzieb pracovnej skupiny (ktoré Microsoft nepopiera) a [na druhej strane] vlastný predpoklad Microsoftu, podla ktorého môzu rôzne vydania operacných systémov pre servery kazdého vydavatela rovnako vykonávat úlohy pracovnej skupiny, potom rovnaké skreslenia trhu, ktoré vytlácajú konkurentov Microsoftu z predaja operacných systémov pre servery pre úlohy pracovnej skupiny, budú zabranovat substitúcii na strane ponuky (novým) vstupom vydaní 'vyssej triedy` tých istých 'rodín` operacných systémov". 474 Komisia napokon odkazuje na prílohu B.11 vyjadrenia k zalobe a na prílohu D.12 dupliky, v ktorých sa vyjadruje k pripomienkam obsiahnutým v prílohe A.23 zaloby a v prílohe C.12 repliky. 475 Vo stvrtom rade Komisia odmieta výhrady, ktoré má Microsoft proti metóde, ktorú pouzila na výpocet podielov na trhu. Najprv poznamenáva, ze na jej posúdenie nie je potrebné, aby uz Microsoft pomocou zneuzitia, ktoré mu je vytýkané, nadobudol dominantné postavenie na relevantnom odvodenom trhu, kedze dôlezité je, ze existuje riziko odstránenia hospodárskej sútaze na tomto trhu. Komisia dalej uvádza, ze táto metóda umoznuje "nacrtnút dostatocne spolahlivý obraz nerovnováhy síl na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny". Okrem toho tvrdí, ze nezohladnovala cas, ktorý daný server venuje rôznym úlohám, ale ze v prípade podnikov, ktoré sa zúcastnili na prieskume trhu z roku 2003 a odpovedali na druhý a tretí prieskum uskutocnený spolocnostou Mercer, zistila, aký bol pomer úloh pracovnej skupiny, ktoré vykonávali servery rôznych dodávatelov. Ani z prieskumu trhu z roku 2003, ani z prieskumov spolocnosti Mercer podla Komisie nevyplýva, ze Microsoft má podiel na trhu nizsí ako 60 % pre ktorúkolvek z týchto úloh pracovnej skupiny. 476 Komisia dodáva, ze "pouzitie 'filtrov`, ktoré identifikoval Microsoft, umoznuje pouzit údaje [IDC] ako odhad predaja vydaní rôznych výrobcov identifikovaných ako operacné systémy pre servery pracovnej skupiny". Vysvetluje, ze "kedze vlastné vyradovacie správanie Microsoftu má za následok oddelenie predajov operacných systémov pre servery nakupovaných hlavne na vykonávanie úloh pracovnej skupiny od predajov systémov nakupovaných hlavne na vykonávanie ostatných úloh, filter 'pracovného výkonu` umoznuje urobit si predstavu o relatívnej sile Microsoftu v predajoch urcených najmä na vykonávanie týchto prvých úloh". V kazdom prípade, aj keby sa pouzil iba "filter 25000 USD", bez rozlisovania v závislosti od pracovného výkonu, bol by podiel Windowsu vyjadrený objemom 65 % a vyjadrený obratom 61 % (odôvodnenie c. 491 napadnutého rozhodnutia). 477 SIIA tvrdí, ze so zretelom na nevyhnutnost informácií súvisiacich s interoperabilitou je odmietnutie, o ktoré ide, svojou povahou spôsobilé odstránit hospodársku sútaz na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. Zdôraznuje najmä, ze podiel Microsoftu na tomto trhu citelne a rýchlo vzrástol v období, ked Microsoft uviedol na trh svoj operacný systém Windows 2000 Server. Domnieva sa tiez, ze tvrdenia, ktoré Microsoft vyvodzuje z údajného nárastu produktov Linux na trhu, nie sú dôvodné. 478 FSFE tvrdí, ze produkty Linux nepredstavujú konkurencnú hrozbu na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. Posúdenie Súdom prvého stupna 479 Súd prvého stupna preskúma styri skupiny tvrdení, ktoré Microsoft uplatnuje na podporu svojho názoru, podla ktorého okolnost týkajúca sa odstránenia hospodárskej sútaze nie je v tomto prípade daná, v tomto poradí: v prvom rade definíciu relevantného tovarového trhu; v druhom rade metodiku pouzitú na výpocet podielov na trhu; v tretom rade uplatnitelné kritérium; vo stvrtom rade posúdenie údajov trhu a konkurencných podmienok. -- O definícii relevantného tovarového trhu 480 Tvrdenia, ktoré Microsoft uvádza vo vztahu k definícii tovarového trhu, sa týkajú druhého z troch trhov, ktoré Komisia identifikovala v napadnutom rozhodnutí (pozri body 23 a 25 az 27 vyssie), teda trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. Komisia opisuje tieto systémy ako operacné systémy, ktoré sú urcené a uvádzané na trh na to, aby integrovaným spôsobom poskytovali sluzby zdielania súborov a tlaciarní, ako aj sluzby správy uzívatelov a skupín uzívatelov relatívne obmedzenému poctu klientskych PC spojených do malej alebo stredne velkej siete (odôvodnenia c. 53 a 345 napadnutého rozhodnutia). 481 Microsoft sa v podstate domnieva, ze Komisia definovala tento druhý trh prílis obmedzene, ked don zahrnula iba operacné systémy pre servery, ktoré sa pouzívajú na poskytovanie sluzieb uvedených v predchádzajúcom bode, teda tzv. sluzieb "pracovnej skupiny". Cielom, ktorý Microsoft sleduje spochybnením definície, ktorú pouzila Komisia, je v podstate preukázat, ze vývoj trhu je iný ako vývoj opísaný v odôvodneniach c. 590 az 636 napadnutého rozhodnutia a nepredstavuje odstránenie hospodárskej sútaze. 482 Na úvod je dôlezité uviest, ze z dôvodu, ze definícia tovarového trhu zahrna zlozité ekonomické posúdenia zo strany Komisie, môze byt predmetom iba obmedzenej kontroly zo strany súdu Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júna 2002, Airtours/Komisia, [20]T-342/99, Zb. s. II-2585, bod 26). Súd Spolocenstva sa vsak nemusí zdrzat kontroly toho, ako Komisia vylozila údaje ekonomickej povahy. V tomto ohlade je jeho úlohou overit, ci Komisia zalozila svoje posúdenie na dôkazných prostriedkoch, ktoré sú správne, spolahlivé a koherentné, ktoré obsahujú vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit pri posúdení komplexnej situácie, a ktoré sú spôsobilé podporit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Tetra Laval, uz citovaný v bode 89 vyssie, bod 39). 483 Okrem toho je namieste uviest, ze Microsoft sa z velkej casti uspokojuje s tým, ze na jednej strane opakuje tvrdenia, ktoré uz uviedol pocas správneho konania a ktoré Komisia výslovne zamietla v napadnutom rozhodnutí, pricom neuvádza, v com je posúdenie Komisie nesprávne, a na druhej strane vseobecne odkazuje na dve správy nachádzajúce sa v prílohe A.23 zaloby a v prílohe C.12 repliky. Z dôvodov uvedených v bodoch 94 az 99 vyssie Súd prvého stupna zohladní tieto dve správy iba v rozsahu, v akom podporujú alebo doplnajú dôvody alebo tvrdenia, ktoré Microsoft výslovne uplatnil v texte svojich písomných podaní. 484 Komisia, aby dospela k spornej definícii tovarového trhu, zohladnila zastupitelnost produktov tak na strane dopytu, ako aj na strane ponuky. V tomto ohlade treba pripomenút, ze, ako vyplýva z oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze spolocenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5, bod 7; Mim. vyd. 08/001, s. 155), "relevantný trh výrobkov pozostáva zo vsetkých výrobkov a/alebo sluzieb, ktoré sú povazované za vzájomne zamenitelné alebo nahraditelné z hladiska spotrebitela, a to na základe ich vlastností, cien a zamýslaného úcelu pouzitia". Rovnako treba pripomenút, ako je uvedené v bode 20 tohto oznámenia, ze pri definícii relevantného trhu mozno zohladnit zastupitelnost na strane ponuky, a to za situácie, ked má táto zastupitelnost z hladiska bezprostrednosti a úcinnosti úcinky rovnocenné úcinkom zastupitelnosti na strane dopytu. Na to je potrebné, aby dodávatelia pri reakcii na malé, ale sústavné zmeny relatívnych cien mohli preorientovat svoju výrobu na relevantné tovary a uviest ich na trh v krátkom case bez toho, aby znásali výrazné dodatocné náklady alebo riziká. 485 Na úvod je namieste uviest, ze vymedzenie druhého trhu nie je nijako zalozené na myslienke, ze existuje samostatná skupina operacných systémov pre servery vykonávajúcich iba úlohy zdielania súborov a tlaciarní, ako aj správy uzívatelov a skupín uzívatelov. Práve naopak, Komisia v napadnutom rozhodnutí niekolkokrát výslovne uznala, ze operacné systémy pre servery pracovnej skupiny mozno rovnako pouzívat na vykonávanie iných úloh, a najmä ze tieto systémy môzu spústat aplikácie, ktoré nemajú "kritické poslanie" (pozri najmä odôvodnenie c. 59, 355, 356 a 379 napadnutého rozhodnutia). V odôvodnení c. 59 napadnutého rozhodnutia Komisia upresnuje, ze aplikácie, ktoré nemajú "kritické poslanie", sú aplikácie, ktorých nefungovanie "bude mat dopad na cinnost niektorých uzívatelov, [ale] preto este neohrozí celkovú cinnost organizácie". V tomto ohlade sa Komisia zvlást odvoláva na spústanie sluzieb internej elektronickej posty. Ako bude podrobnejsie vysvetlené nizsie, definícia, ktorú pouzila Komisia, sa v skutocnosti zakladá na zistení, podla ktorého schopnost operacných systémov pre servery pracovnej skupiny hromadne poskytovat sluzby zdielania súborov a tlaciarní, ako aj sluzby správy uzívatelov a skupín uzívatelov predstavuje bez toho, aby boli dotknuté ostatné úlohy, ktoré sú tieto systémy schopné vykonávat, podstatnú vlastnost týchto systémov a podla ktorého sú tieto systémy hlavne urcené, uvádzané na trh, kupované a pouzívané na to, aby poskytovali uvedené sluzby. 486 V prvom rade, pokial ide o zastupitelnost na strane dopytu, Komisia v odôvodnení c. 387 napadnutého rozhodnutia dochádza k záveru, ze "neexistujú produkty... schopné vyvíjat konkurencné tlaky na operacné systémy pre servery pracovnej skupiny, ktoré by bolo mozné zaradit do rovnakého relevantného tovarového trhu". 487 Aby Komisia dospela k tomuto záveru, konstatovala po prvé, ze z informácií zhromazdených pri prieskume trhu z roku 2003 vyplýva, ze servery pracovnej skupiny vykonávajú vymedzený súbor navzájom spojených úloh, ktoré sú vyzadované spotrebitelmi (odôvodnenia c. 348 az 358 napadnutého rozhodnutia). 488 Súd prvého stupna sa domnieva, ze toto zistenie potvrdzujú skutocnosti nachádzajúce sa v spise a ze Microsoft neuvádza nijaké tvrdenie, ktoré by ho mohlo spochybnit. 489 V tomto ohlade treba uviest, ze vo svojej ziadosti o informácie zo 4. júna 2003 sa Komisia pýtala dotknutých organizácií, ci majú osobitný druh serverov na poskytovanie sluzieb zdielania súborov a tlaciarní, ako aj správy uzívatelov a skupín uzívatelov (prvá cast otázky c. 1). Z 85 organizácií, ktoré odpovedali na túto otázku, 70 (teda priblizne 82,3 %) uviedlo, ze je to tak. 490 Komisia sa rovnako pýtala organizácií, ci sa domnievajú, ze uvedené sluzby predstavujú "súbor serverových úloh, ktoré 'idú spolu`" (druhá cast otázky c. 1). Z 83 organizácií, ktoré odpovedali na túto otázku, 51 (teda priblizne 61,4 %) súhlasilo s týmto tvrdením. 491 Uvedené výsledky vysvetluje najmä skutocnost, ze tieto sluzby predstavujú základné sluzby, ktoré uzívatelia klientskych PC pouzívajú pri svojej kazdodennej cinnosti. Napríklad subjekt I 06 odôvodnuje svoju kladnú odpoved na obe casti uvedenej otázky c. 1 tak, ze servery umoznujúce poskytovanie sluzieb pracovnej skupiny povazuje za "servery infrastruktúry" a tieto sluzby za "standardné sluzby pre pracovné stanice". V tomto ohlade uvádza, ze "kazdý uzívatel musí byt identifikovaný/overený; vytvára/mení súbory, tlací súbory, vymiena si/zdiela súbory". V tom istom zmysle sa ostatné organizácie odvolávajú na tieto servery ako na "poskytovatelov sluzieb infrastruktúry" (pozri odpoved subjektov I 13 a I 30). 492 V tomto ohlade je rovnako podstatné uviest, ako to robí Komisia v odôvodnení c. 352 napadnutého rozhodnutia, ze niekolko organizácií odôvodnuje svoju kladnú odpoved na dve casti uvedenej otázky c. 1 tak, ze zdôraznuje potrebu mat "jedinú identifikáciu" uzívatelov, ktorí chcú mat prístup k sietovým zdrojom, alebo jediný administratívny bod siete (pozri najmä odpovede subjektov I 30, I 46-16, I 46-37 a spolocnosti Inditex). Ostatné organizácie uvádzajú nákladové hladiská, ked najmä tvrdia, ze pouzívanie rovnakého operacného systému na poskytovanie sluzieb pracovnej skupiny umoznuje znízit náklady správy (pozri najmä odpovede subjektu I 49-19 a spolocnosti Inditex). 493 Je pravda, ze do opisu "úloh pracovnej skupiny" obsiahnutého vo svojej ziadosti o informácie zo 4. júna 2003 Komisia zaradila aj "podporu sluzieb internej elektronickej posty a spolupráce a ostatných aplikácií, ktoré nemajú 'kritické poslanie`", a ze mnoho oslovených organizácií súhlasilo s týmto zaradením. Rovnako je pravda, ze pri odpovedi na otázku c. 2 tejto ziadosti o informácie 62 z 85 organizácií (teda priblizne 72,9 %) uviedlo, ze ocenujú flexibilitu ponúkanú operacným systémom pre servery pracovnej skupiny, ktorý je okrem sluzieb zdielania súborov a tlaciarní, ako aj sluzieb správy uzívatelov a skupín uzívatelov schopný spústat aplikácie, ktoré nemajú "kritické poslanie". 494 Iba z týchto zistení vsak nemozno vyvodit, ze Komisia definovala druhý tovarový trh prílis obmedzene. 495 Na jednej strane je totiz potrebné tieto zistenia blizsie vymedzit. Treba uviest, ze niekolko oslovených organizácií vo svojej odpovedi na otázku c. 1 ziadosti o informácie zo 4. júna 2003 upresnilo, ze u nich sú sluzby internej elektronickej posty alebo spolupráce vykonávané na specializovaných serveroch, a odlisovalo tieto sluzby od ostatných sluzieb pracovnej skupiny uvedených Komisiou (pozri najmä odpovede subjektov I 09-1, I 11, I 22, I 37, I 53, I 46-13, I 46-15, I 59 a I 72, ako aj spolocností Danish Crown, Spardat a Stork Food & Dairy Systems). Napríklad hoci sa subjekt I 37 domnieval, ze úlohy pracovnej skupiny definované Komisiou predstavujú súbor navzájom spojených serverových úloh, zároven uviedol, ze "[sluzby] súborov/tlace a správy pracovných staníc idú spolu", zatial co "[sluzby] internej elektronickej posty patria inému súboru serverov". V tom istom zmysle subjekt I 46-15 upresnil, ze má "server, ktorý poskytuje iba sluzby zdielania súborov a tlaciarní, ako aj správy pracovných staníc". 496 Na druhej strane, ako uvádza Komisia v odôvodneniach c. 353 a 354 napadnutého rozhodnutia a pripomína vo svojej odpovedi na jednu z písomných otázok polozených Súdom prvého stupna, z prieskumu trhu z roku 2003 rovnako vyplýva, ze v prípade, ked organizácie pouzívajú daný operacný systém na poskytovanie sluzieb zdielania súborov alebo tlaciarní, vo vseobecnosti pouzívajú ten istý operacný systém na poskytovanie sluzieb správy uzívatelov a skupín uzívatelov. V tomto ohlade treba uviest, ze Microsoft nepopiera zistenia obsiahnuté v poznámkach pod ciarou 436 a 438 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú "korelacných koeficientov", ktoré Komisia vypocítala na základe odpovedí na otázku c. 5 svojej ziadosti o informácie zo 16. apríla 2003. V týchto poznámkach Komisia vysvetluje, ze "korelacný koeficient" medzi podielom pracovného výkonu systému NetWare alebo systému Windows na jednu zo sluzieb pracovnej skupiny, teda zdielanie súborov, tlac a správu uzívatelov a skupín uzívatelov, a podielom pracovného výkonu rovnakého systému na inú z tých istých sluzieb je osobitne vysoký. Naopak, "korelacný koeficient" medzi podielom pracovného výkonu systému NetWare alebo systému Windows na jednu zo sluzieb pracovnej skupiny a podielom pracovného výkonu rovnakého systému na iný druh sluzieb, predovsetkým sluzieb internej elektronickej posty alebo iných aplikácií, ktoré nemajú "kritické poslanie", je ovela nizsí. Komisia dodáva, ze rovnaké zistenia mozno vyvodit z niektorých výsledkov druhého a tretieho prieskumu uskutocneného spolocnostou Mercer. Inými slovami, z týchto dôkazných prostriedkov, ktoré Microsoft nespochybnil, vyplýva, ze je ovela castejsie kombinovat na tom istom serveri sluzby pracovnej skupiny identifikované Komisiou ako jednu z týchto sluzieb a sluzbu iného druhu. 497 V dôsledku toho, aj ked je pravda, ze uzívatelia prikladajú urcitý význam moznosti pouzívat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny okrem sluzieb pracovnej skupiny aj na vykonávanie niektorých úloh, ktoré nemajú "kritické poslanie", nijako to neovplyvnuje záver, ze existuje samostatný dopyt po operacných systémoch pre servery, ktoré poskytujú sluzby pracovnej skupiny. Kedze je teda preukázané, ze tri spomenuté skupiny sluzieb urcujú volbu spotrebitelov, nezálezí na tom, ci sú operacné systémy pre servery, ktoré tvoria relevantný trh, schopné vykonávat urcité doplnkové úlohy. 498 Treba dodat, ako je uvedené v odôvodneniach c. 357, 358 a 628 napadnutého rozhodnutia, ze vyhlásenia zákazníkov, ktoré Microsoft predlozil pocas správneho konania, potvrdzujú dôvodnost analýzy Komisie. 499 Z týchto vyhlásení totiz vyplýva, ze aj ked organizácie, ako Microsoft niekolkokrát zdôraznuje vo svojich písomných podaniach, casto majú "heterogénne" pocítacové siete, teda siete, v ktorých pouzívajú operacné systémy pre servery a pre klientske PC pochádzajúce od rôznych výrobcov, napriek tomu pouzívajú odlisné druhy serverov na vykonávanie odlisných druhov úloh. Z týchto vyhlásení zvlást vyplýva, ze sluzby pracovnej skupiny definované Komisiou sú vo vseobecnosti poskytované iným druhom serverov, ako sú servery spústajúce aplikácie, ktoré majú "kritické poslanie". Z opisu ich pocítacového prostredia, ktorý poskytli tieto organizácie, vyplýva, ze sluzby pracovnej skupiny sú obvykle poskytované základnými servermi, v ktorých je instalovaný systém Windows alebo NetWare, zatial co aplikácie, ktoré majú "kritické poslanie", fungujú na nákladnejsích a dôlezitejsích serveroch, v ktorých je instalovaný operacný systém UNIX, alebo na "mainframes" (strediskových pocítacoch). 500 Významná skupina vykonávajúca cinnost v chemickej a vo farmaceutickej oblasti napríklad uvádza, ze "kritické" aplikácie, ktoré pouzíva na výplatu miezd svojich zamestnancov a na interné bankové operácie, fungujú na "mainframes". Dodáva, ze ostatné "kritické" aplikácie, pouzívané najmä na administratívnu a technickú správu niektorých jej divízií, sú vykonávané servermi fungujúcimi pod systémom UNIX. Naopak, úlohy, ktoré nemajú "kritické poslanie", predovsetkým úlohy zdielania súborov a tlaciarní, ako aj správy uzívatelov a skupín uzívatelov, sú v tejto skupine vykonávané odlisnými servermi, v ktorých sú instalované hlavne operacné systémy Windows. V tom istom zmysle významná letecká spolocnost vysvetluje, ze aplikácie, ktoré pouzíva predovsetkým na plánovanie letov a na rezervacné sluzby, sú vykonávané servermi fungujúcimi pod systémom UNIX, zatial co aplikácie, ktoré nemajú "kritické poslanie", sú vykonávané servermi fungujúcimi pod systémom Windows. Iným dôlezitým príkladom je príklad bankovej skupiny, ktorá uvádza, ze pouzíva servery fungujúce pod systémom UNIX pre podstatné financné aplikácie, servery fungujúce pod systémom Solaris pre ostatné financné aplikácie a aplikácie, ktoré vyvíja interne, a servery fungujúce pod systémom Windows NT na podporu "funkcií infrastruktúry, ako sú napríklad doménové sluzby (predovsetkým identifikácia a autorizácia), ako aj sluzby súborov a tlace". 501 Treba uviest, ako je uvedené najmä v odôvodneniach c. 58 a 346 napadnutého rozhodnutia, ze nie vsetky servery nizsej triedy sa pouzívajú na poskytovanie sluzieb pracovnej skupiny. Niektoré z týchto serverov sú totiz instalované "na okraji" siete a sú urcené na vykonávanie specializovaných úloh, ako napríklad obsluha webu, ukladanie webových dokumentov do vyrovnávacej pamäte a "firewall". 502 Napokon nemozno súhlasit s tvrdením Microsoftu, podla ktorého z údajov IDC vyplýva, ze s výnimkou systému NetWare spolocnosti Novell operacné systémy, ktoré Komisia oznacuje ako "operacné systémy pre servery pracovnej skupiny", venujú ovela menej casu vykonávaniu úloh pracovnej skupiny ako vykonávaniu ostatných úloh. Toto tvrdenie sa zakladá na údajoch IDC, ktoré preukazujú, ze iba 24 % predajov serverov vsetkých cenových kategórií, v ktorých je instalovaný operacný systém Windows, sa prisudzuje úlohám "súboru", "tlace" a "správy siete" (pozri poznámku pod ciarou 93 repliky). Ako vyplýva najmä z odôvodnení c. 487 a 488 napadnutého rozhodnutia a ako bude podrobnejsie vysvetlené v bode 553 nizsie, metodika, ktorú pouzil IDC na výpocet podielov na trhu, má urcité nedostatky. V kazdom prípade, aj keby sa bolo treba domnievat, ze vyssie uvedené úlohy zodpovedajú sluzbám pracovnej skupiny, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie, percento vypocítané na základe údajov IDC by predstavovalo iba podiel Microsoftu na predaji operacných systémov pre servery vsetkých verzií, ktoré sa vztahuje na trh operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. Na rozdiel od toho, co tvrdí Microsoft, sa totiz toto percento neobmedzuje na operacné systémy pre servery pracovnej skupiny. 503 Po druhé Komisia najmä na základe toho, ako Microsoft opísal svoje produkty, uviedla, ze operacné systémy pre servery sú "optimalizované" v závislosti od úloh, ktoré musia vykonávat (odôvodnenia c. 359 az 368 napadnutého rozhodnutia). 504 Súd prvého stupna sa domnieva, ze skutocnosti obsiahnuté v spise potvrdzujú dôvodnost tohto zistenia. 505 Z informácií zverejnených Microsoftom na jeho internetovej stránke vyplýva, ze operacné systémy pre servery radu Windows 2000 sú na trh uvádzané v troch rôznych verziách, a to Windows 2000 Server, Windows 2000 Advanced Server a Windows 2000 Datacenter Server, a ze kazdá z týchto verzií má uspokojit specifickú poziadavku uzívatelov týkajúcu sa úloh. 506 Microsoft opisuje Windows 2000 Server ako "základnú" verziu operacných systémov pre servery Windows 2000 a ako "riesenie prispôsobené serverom pracovnej skupiny na úlohy súborov, tlace a komunikácie" (odôvodnenie c. 361 napadnutého rozhodnutia). Upresnuje, ze Windows 2000 Server "podporuje az styri procesory a az do styroch [gigabajtov (GB)] pamäte" (odôvodnenie c. 364 napadnutého rozhodnutia). 507 Produkt Windows 2000 Advanced Server predstavuje Microsoft ako "operacný systém ideálny pre dôlezité obchodné aplikácie a aplikácie elektronického obchodu, ktoré znamenajú vyssie pracovné zatazenie a vysoko prioritné procesy" (odôvodnenie c. 362 napadnutého rozhodnutia). Upresnuje, ze Windows 2000 Advanced Server obsahuje nielen vsetky funkcie ponúkané systémom Windows 2000 Server, ale navyse má "dodatocné vlastnosti týkajúce sa rozsíritelnosti a spolahlivosti, ako napríklad 'clustering`, urcené na zabezpecenie fungovania kritických aplikácií v najnárocnejsích modelových prípadoch" (odôvodnenie c. 362 napadnutého rozhodnutia). Microsoft rovnako uvádza, ze Windows 2000 Advanced Server "podporuje az osem procesorov a az do osem GB pamäte" (odôvodnenie c. 364 napadnutého rozhodnutia). 508 Napokon Windows 2000 Datacenter Server predstavuje Microsoft ako systém, ktorý ponúka "maximálnu spolahlivost a disponibilitu" a ktorý predstavuje "operacný systém ideálny na spústanie kritických databáz a softvérov plánovania podnikových zdrojov" (odôvodnenie c. 363 napadnutého rozhodnutia). Upresnuje, ze Windows 2000 Datacenter Server "je urcený podnikom, ktoré potrebujú velmi spolahlivých správcov prídavných zariadení a softvérov vyssej triedy", a ze "podporuje az 32 procesorov a az do 64 GB pamäte" (odôvodnenia c. 363 a 364 napadnutého rozhodnutia). 509 Treba uviest, ze Microsoft podobne predstavuje rôzne verzie operacných systémov pre servery radu, ktorý nasledoval po rade Windows 2000, cize verzie Windows Server 2003 Standard Edition, Windows Server 2003 Enterprise Edition, Windows Server 2003 Datacenter Edition a Windows Server 2003 Web Edition. 510 Microsoft opisuje Windows Server 2003 Standard Edition ako "viacúcelový sietový operacný systém ideálny pre bezné potreby organizácií vsetkých velkostí, ale zvlást malých podnikov a pracovných skupín", a ako "[umoznujúci] inteligentné zdielanie súborov a tlaciarní [a ponúkajúci] zabezpecené internetové pripojenie, vykonávanie centralizovanej správy pracovných staníc, ako aj webové riesenia umoznujúce spojenie zamestnancov, partnerov a zákazníkov" (odôvodnenie c. 365 napadnutého rozhodnutia). 511 Pokial ide o Windows Server 2003 Enterprise Edition, Microsoft vysvetluje, ze tento systém okrem funkcií existujúcich vo Windows Server 2003 Standard Edition ponúka "vlastnosti spolahlivosti vyzadované pre 'kritické` podnikové aplikácie" (odôvodnenie c. 366 napadnutého rozhodnutia). 512 Pokial ide o Windows Server 2003 Datacenter Edition, Microsoft uvádza, ze tento operacný systém "je urcený na kritické aplikácie vyzadujúce najvyssiu úroven rozsíritelnosti, disponibility a spolahlivosti" (odôvodnenie c. 366 napadnutého rozhodnutia). 513 Napokon Windows Server 2003 Web Edition opisuje Microsoft ako operacný systém "na tvorbu a hostovanie webových aplikácií, stránok a sluzieb", ktorý je "osobitne urcený na to, aby plnil potreby specializovaných webových sluzieb" (odôvodnenie c. 367 napadnutého rozhodnutia). Microsoft zdôraznuje, ze tento systém "mozno pouzívat iba na rozmiestnenie webových stránok, webových násteniek, webových aplikácií a webových sluzieb" (odôvodnenie c. 367 napadnutého rozhodnutia). 514 Z predchádzajúcich skutocností teda vyplýva, ze samotný Microsoft predstavuje rôzne verzie svojich operacných systémov pre servery ako urcené na uspokojenie odlisných poziadaviek uzívatelov týkajúcich sa úloh. Z týchto skutocností rovnako vyplýva, ze tieto rozdielne verzie nie sú urcené na to, aby fungovali na tom istom technickom vybavení. 515 Okrem toho je namieste uviest, ze produkty iných vydavatelov operacných systémov pre servery sú tiez "optimalizované" na poskytovanie sluzieb pracovnej skupiny. Ide predovsetkým o produkty Red Hat, ktorého operacné systémy Red Hat Enterprise Linux ES a Red Hat Enterprise Linux AS sú jasne urcené na to, aby uspokojili odlisné poziadavky uzívatelov. Ako uvádza Komisia v poznámke pod ciarou 463 napadnutého rozhodnutia, tento podnik opisuje na svojej internetovej stránke svoj systém Red Hat Enterprise Linux ES ako "dokonale prispôsobený sluzbám siete, súborov, tlace, elektronickej posty a webovému serveru, ako aj specifickým profesionálnym aplikáciám a súborom aplikacných programov". Naopak, pokial ide o jeho systém Red Hat Enterprise Linux AS, Red Hat ho opisuje ako urcený pre "kritické systémy vyssej triedy" a ako "optimálne riesenie pre velké strediskové a databázové servery". To je v súlade so zistením, ze operacné systémy, ktoré sú instalované na serveroch vyssej triedy, sú urcené na vykonávanie "kritických" úloh, a preto musia byt spolahlivejsie a mat viac funkcií ako operacné systémy pre servery pracovnej skupiny (odôvodnenia c. 57 a 346 napadnutého rozhodnutia). 516 Po tretie Komisia vychádzala z "cenovej stratégie Microsoftu" a predovsetkým zo skutocnosti, ze Microsoft fakturoval rôzne ceny za rôzne verzie svojich operacných systémov pre servery (odôvodnenie c. 369 az 382 napadnutého rozhodnutia). 517 V tomto ohlade je namieste najprv uviest, ze z údajov v odôvodneniach c. 370 az 373 napadnutého rozhodnutia, ktoré Microsoft nepoprel, vyplýva, ze existujú podstatné cenové rozdiely medzi rôznymi verziami operacných systémov pre servery Microsoftu, a to tak v rade Windows 2000 Server, ako aj v rade Windows Server 2003. 518 Na základe 25 "klientskych licencií prístupu" alebo "Client Access Licenses (CAL)" je predajná cena systému Windows 2000 Advanced Server 2,22-krát vyssia ako cena systému Windows 2000 Server. Predajná cena systému Windows 2000 Datacenter Server je 5,55-krát vyssia ako cena systému Windows 2000 Server (na základe 25 CAL). 519 Rovnako na základe 25 CAL je predajná cena systému Windows Server 2003 Enterprise Edition 2,22-krát vyssia ako cena systému Windows Server 2003 Standard Edition. Predajná cena systému Windows Server 2003 Datacenter Edition je 5,55-krát vyssia ako cena systému Windows Server 2003 Standard Edition (na základe 25 CAL). Pokial ide o systém Windows Server 2003 Web Edition, ktorý mozno pouzívat iba na vykonávanie urcitých vymedzených úloh (pozri bod 513 vyssie), tento systém sa predáva za ovela nizsiu cenu ako systém Windows Server 2003 Standard Edition. 520 Dalej treba zdôraznit, ze na rozdiel od toho, co, ako sa zdá, naznacuje Microsoft (pozri bod 446 vyssie), Komisia nevyvodzuje záver, ze tieto verzie sú zahrnuté do odlisných tovarových trhov iba z toho, ze Microsoft fakturuje rôzne ceny za rôzne verzie svojho operacného systému pre servery. Pokial ide o zastupitelnost na strane dopytu, Komisia nezohladnuje len túto skutocnost, ale aj, a predovsetkým, skutocnost, ze tieto rôzne verzie sú urcené na uspokojenie specifickej poziadavky uzívatelov. 521 Okrem toho Microsoft nemôze vyvodzovat nijaké tvrdenie zo skutocnosti, ze "nákladnejsie" verzie jeho produktov radu Windows Server 2003, cize systémy Windows Server 2003 Enterprise Edition a Windows Server 2003 Datacenter Edition, umoznujú vykonávanie rovnakých úloh pracovnej skupiny ako systém Windows Server 2003 Standard Edition. Aj keby to totiz bola pravda, nemenej platí, ze prvé dva systémy sú urcené na uspokojenie iných poziadaviek ako tretí a ze je málo pravdepodobné, ze uzívatel, ktorý chce získat iba poskytovanie sluzieb pracovnej skupiny, si na to kúpi systém citelne drahsí ako systém Windows Server 2003 Standard Edition. 522 Ako správne uvádza Komisia v odôvodnení c. 376 napadnutého rozhodnutia, sám Microsoft zastáva tento názor, ked vo svojej vlastnej obchodnej dokumentácii pri odvolávke na systémy radu Windows 2000 Server uvádza: "Tri produkty rodiny - Windows 2000 Server, [Windows 2000] Advanced Server a [Windows 2000] Datacenter Server - vám umoznujú prispôsobit vasu investíciu tak, ze získate úroven disponibility systému vhodnú pre vase rôzne obchodné operácie bez toho, aby ste museli preplácat za operácie, ktoré nevyzadujú maximálnu dobu prevádzkyschopnosti." 523 V rovnakej súvislosti Microsoft nemôze vyvodzovat nijaké tvrdenie ani zo skutocnosti, ze operacný systém Windows Server 2003 Standard Edition umoznuje aj vykonávanie iných úloh, ako sú úlohy pracovnej skupiny. Toto tvrdenie totiz nezohladnuje skutocnost, ze Microsoft fakturuje rôzne ceny za tento operacný systém, v závislosti od toho, ci má byt pouzívaný na poskytovanie sluzieb pracovnej skupiny, alebo ostatných druhov sluzieb. Ako je vysvetlené v odôvodneniach c. 84 a 380 napadnutého rozhodnutia, ceny Microsoftu za operacný systém Windows Server 2003 Standard Edition zahrnajú poplatok za kazdý server, v ktorom je instalovaný, a poplatok (CAL) za kazdý klientsky PC, ktorému tento server poskytuje sluzby pracovnej skupiny. Naopak, uzívatel si nemusí kúpit CAL, ak chce pouzívat tento operacný systém na vykonávanie "neoverených" úloh, ako sú firewall, proxy alebo vyrovnávacia pamät. Tieto zistenia navyse preukazujú, ze tvrdenie Microsoftu, ze "dodávatelia nefakturujú rôzne ceny rôznym osobám za rovnaké vydanie operacného systému pre servery, v závislosti od spôsobu, akým budú tento systém pouzívat", je nesprávne. 524 Napokon po stvrté Komisia uviedla, ze iné operacné systémy pre servery nez operacné systémy pre servery pracovnej skupiny nemusia spolupracovat tak plne s klientskymi PC v organizáciách ako operacné systémy pre servery pracovnej skupiny (odôvodnenia c. 346 a 383 az 386 napadnutého rozhodnutia). 525 V tomto ohlade stací poznamenat, ze v bode 385 vyssie uz bolo uvedené, ze toto posúdenie Komisie je správne. V kazdom prípade Microsoft toto posúdenie nenapadol. 526 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Microsoft nepreukázal, ze záver Komisie, podla ktorého neexistujú produkty, ktoré sú na strane dopytu schopné vyvíjat konkurencné tlaky na operacné systémy pre servery pracovnej skupiny, ktoré by bolo mozné zaradit do rovnakého relevantného tovarového trhu (odôvodnenie c. 387 napadnutého rozhodnutia), je zjavne nesprávne. 527 V druhom rade, pokial ide o zastupitelnost na strane ponuky, Komisia analyzuje túto otázku v odôvodneniach c. 388 az 400 napadnutého rozhodnutia. 528 V tomto ohlade sa Komisia domnieva, ze "iní vydavatelia operacných systémov, vrátane predovsetkým vydavatelov operacných systémov pre servery, nebudú schopní preorientovat svoje výrobné a distribucné zdroje na operacné systémy pre servery pracovnej skupiny bez toho, aby znásali výrazné dodatocné náklady a riziká, a v lehote dostatocne krátkej na to, aby sa v tejto veci mohli uplatnit úvahy o zastupitelnosti na strane ponuky" (odôvodnenie c. 399 napadnutého rozhodnutia). Komisia zvlást odmieta názor Microsoftu v jeho odpovedi na druhé oznámenie o výhradách zo 16. novembra 2001, podla ktorého existuje "takmer okamzitá zastupitelnost na strane ponuky" v tom zmysle, ze na získanie produktu porovnatelného s operacným systémov pre servery pracovnej skupiny stací "dezaktivovat""zlozitejsie funkcie" obsiahnuté v operacných serveroch pre servery vyssej triedy. 529 Treba uviest, ze v texte svojich písomných podaní Microsoft neuvádza nijaké konkrétne tvrdenie spôsobilé spochybnit analýzu, ktorú vykonala Komisia vo vyssie uvedených odôvodneniach napadnutého rozhodnutia. V replike sa obmedzuje na vseobecné tvrdenie, ze "náklady na úpravu by boli v mnohých prípadoch nulové" a "v ostatných prípadoch zanedbatelné", dokonca bez toho, aby upresnil, ci tým chce napadnút zistenia Komisie o neexistencii zastupitelnosti na strane ponuky. 530 Za týchto okolností sa treba domnievat, ze Microsoft nepreukázal, ze Komisia v tomto prípade dospela zjavne nesprávne k záveru o neexistencii zastupitelnosti na strane ponuky. 531 Z uvedeného je potrebné vyvodit záver, ze Komisia správne definovala druhý tovarový trh ako trh operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. 532 Tento posledný záver nemôze spochybnit tvrdenie Microsoftu, podla ktorého "nikto v odvetví nepouzíva výraz 'server pracovnej skupiny` v zmysle, v akom ho pouzíva Komisia na to, aby definovala [tento tovarový trh]". Na jednej strane totiz, ako velmi správne zdôraznuje Komisia, terminológia, ktorú pouzila na oznacenie trhu, je irelevantná pre záver, ci tento trh definovala správne. Na druhej strane tvrdenie Microsoftu nie je v ziadnom prípade skutkovo odôvodnené, kedze zo spisu vyplýva, ze výrazy "server pracovnej skupiny" a "operacný systém pre servery pracovnej skupiny" sa v odvetví pouzívajú na oznacenie druhu produktov, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie. Vo svojej staznosti z 10. decembra 1998 spolocnost Sun výslovne upresnuje, ze staznost sa týka správania Microsoftu "v odvetví operacných systémov pre servery pracovnej skupiny". V rovnakom zmysle treba pripomenút, ze vo svojej obchodnej dokumentácii samotný Microsoft predstavuje svoj operacný systém Windows 2000 Server ako "riesenie prispôsobené serverom pracovnej skupiny na úlohy súborov, tlace a komunikácie" (pozri bod 506 vyssie). -- O metodike pouzitej na výpocet podielov na trhu 533 Microsoft vytýka Komisii, ze pouzila nevhodnú metódu na výpocet podielov rôznych subjektov na druhom tovarovom trhu. Tvrdí najmä, ze táto metodika neposkytuje ziadnu "relevantnú informáciu o dominantnom postavení". 534 Súd prvého stupna sa domnieva, ze z dôvodov uvedených nizsie Microsoft nepreukázal, ze metodika pouzitá Komisiou je postihnutá zjavne nesprávnym posúdením. 535 V odôvodneniach c. 473 az 490 napadnutého rozhodnutia Komisia podrobne vysvetluje túto metodiku. 536 Komisia najprv uvádza, ze na posúdenie postavenia rôznych subjektov na trhu pouzíva dve kategórie "orientacnej hodnoty" (proxies), a to na jednej strane odhady, ktoré vykonal IDC na základe cenového rozpätia technického vybavenia, ako aj rozvrhnutia rôznych úloh vykonávaných servermi, a na strane druhej odhady podielov na trhu zalozené na výsledkoch prieskumu trhu z roku 2003 a druhého a tretieho prieskumu uskutocneného spolocnostou Mercer (odôvodnenie c. 473 napadnutého rozhodnutia. 537 Na zaciatok treba uviest, ze zistenie obsiahnuté v predchádzajúcom bode preukazuje, ze tvrdenie Microsoftu, podla ktorého Komisia pri výpocte podielov na trhu zohladnila iba cas, ktorý operacné systémy pre servery venujú vykonávaniu úloh pracovnej skupiny, a predaje operacných systémov pre servery v hodnote do 25000 USD, je zjavne nesprávne. Microsoft opomína uviest, ze Komisia zohladnila aj údaje pochádzajúce z iných zdrojov ako IDC. Ako bude uvedené v bode 556 nizsie, podiely na trhu vypocítané na základe údajov pochádzajúcich z iných zdrojov celkovo zodpovedajú podielom urceným na základe údajov IDC. 538 Komisia dalej vysvetluje, ze pri odhade podielov na trhu treba zohladnit tak mnozstvo predaných tovarových jednotiek, ako aj obrat dosiahnutý predajmi softvéru spolu s technickým vybavením (odôvodnenia c. 474 az 477 napadnutého rozhodnutia). 539 Komisia sa napokon domnieva, ze údaje IDC je potrebné upravit pouzitím dvoch "filtrov" (odôvodnenia c. 478 az 489 napadnutého rozhodnutia). Na jednej strane zohladnuje iba servery, ktorých predajná cena je nizsia ako 25000 USD alebo 25000 eur, kedze v rozhodnej dobe, ako to vyplýva z poznámky pod ciarou 6 napadnutého rozhodnutia, jedno euro celkovo zodpovedalo jednému USD. Na druhej strane zohladnuje iba niektoré kategórie úloh definované IDC. 540 Microsoft má výhrady proti pouzitiu týchto dvoch filtrov. 541 Pokial ide o prvý filter, Microsoft sa v texte repliky obmedzuje na to, ze úplne vseobecne napáda jeho význam. V prílohe C.12 repliky trochu upresnuje svoju argumentáciu, na jednej strane tým, ze tvrdí, ze prieskum trhu z roku 2003 - ktorého niektoré výsledky pouzila Komisia na odôvodnenie pouzitia tohto filtra - sa týka "správania osobitnej skupiny zákazníkov", a na strane druhej tým, ze kritizuje, ze Komisia zohladnuje predajnú cenu serverov, a nie operacných systémov. Pokial ide o tento posledný bod, Microsoft uvádza, ze operacný systém pre servery pracovnej skupiny môze fungovat na serveroch velmi odlisných cien, no najmä na serveroch v hodnote vyse 25000 USD. 542 S týmito tvrdeniami nemozno súhlasit. 543 Subjekty oslovené Komisiou v rámci prieskumu trhu z roku 2003 totiz nepredstavujú "osobitnú skupinu zákazníkov". Ako je uvedené v odôvodnení c. 8 napadnutého rozhodnutia, tieto subjekty sú spolocnostami náhodne vybratými Komisiou, usadenými v rôznych clenských státoch, rôznej velkosti a vykonávajúce cinnost v rôznych ekonomických odvetviach. 544 Dalej treba uviest, ako upresnila Komisia v odpovedi na jednu z písomných otázok Súdu prvého stupna, ze cenové obmedzenie 25000 USD alebo 25000 eur sa vztahuje na "celkovú cenu systému (teda technického vybavenia a softvéru)". Súd prvého stupna sa domnieva, ze Komisia pri odhade podielov subjektov na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny dôvodne zohladnila predajnú cenu technického vybavenia spolu so softvérom. Ako je totiz uvedené v odôvodneniach c. 69 a 474 napadnutého rozhodnutia, mnohí dodávatelia, vrátane spolocnosti Sun a väcsiny dodávatelov produktov UNIX, vyvíjajú a uvádzajú na trh zároven operacné systémy pre servery aj technické vybavenie. Navyse treba uviest, ze sám Microsoft pocas správneho konania odporúcal prístup, ktorý zaujala Komisia (pozri odôvodnenie c. 476 napadnutého rozhodnutia). 545 Napokon treba uviest, ze Komisia správne pouzila cenový limit 25000 USD alebo 25000 eur, co je suma zodpovedajúca maximálnej predajnej cene serverov patriacich k prvej z troch kategórií serverov, podla ktorých IDC delí trh na úcely svojich analýz (odôvodnenie c. 480 napadnutého rozhodnutia). Z výsledkov prieskumu trhu z roku 2003 totiz vyplýva, ze operacné systémy pre servery pracovnej skupiny fungujú vo vseobecnosti na relatívne lacných serveroch, na rozdiel od "kritických" aplikácií, ktoré sú spústané na serveroch vyssej triedy. 546 V rámci tohto prieskumu Komisia najmä poziadala oslovené organizácie, aby upresnili, akú cenu boli pripravené zaplatit za server pracovnej skupiny (otázka c. 3 ziadosti o informácie zo 4. júna 2003). Z 85 organizácií, ktoré odpovedali na túto otázku, 83 (teda priblizne 97,6 %) uviedlo, ze by nezaplatili sumu vyssiu ako 25000 eur. 547 Rovnako vo svojej ziadosti o informácie zo 16. apríla 2003 Komisia polozila organizáciám niekolko otázok týkajúcich sa ich minulých a plánovaných nákupov serverov urcených na poskytovanie sluzieb súborov a tlace (otázky c. 8 a 9). Z odpovedí na tieto otázky vyplýva, ze z 8236 serverov, ktoré tieto organizácie nakúpili na tento úcel, 8001 (teda priblizne 97,1 %) stálo menej ako 25000 eur a ze z 2695 plánovaných nákupov takýchto serverov 2683 (teda priblizne 99,6 %) bolo za cenu nizsiu ako 25000 eur (odôvodnenie c. 479 napadnutého rozhodnutia). 548 Pokial ide o druhý filter, Microsoft sa v texte repliky obmedzuje na poznámku, ze pouzitie tohto filtra vedie k absurdnému záveru, ze "operacný systém sa zároven nachádza vnútri i mimo trhu, v závislosti od úloh, ktoré v danom okamihu vykonáva". V prílohe C.12 repliky Microsoft dodáva, ze "velká cast predajov (umelo) vylúcených z trhu [pouzitím tohto filtra] takmer urcite predstavuje vydania [operacných systémov pre servery], ktoré patria do kandidátskeho trhu [teda trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny]". 549 Ani s týmito tvrdeniami nemozno súhlasit. 550 Treba totiz uviest nielen to, ze Komisia úplne dôvodne pouzila tento druhý filter, ale aj to, ze Microsoft znacne prehána dôsledky jeho pouzitia. 551 V tomto ohlade treba pripomenút dôvod, pre ktorý Komisia povazovala pouzitie tohto filtra za potrebné. Ako vyplýva z odôvodnenia c. 482 napadnutého rozhodnutia, tento dôvod spocíva v okolnosti, ze nie vsetky operacné systémy, ktoré sú instalované v serveroch v hodnote do 25000 USD alebo 25000 eur, poskytujú sluzby pracovnej skupiny. Predovsetkým niektoré z týchto systémov sú urcené výlucne na vykonávanie specializovaných úloh, ktoré sa nachádzajú mimo alebo na okraji sietí pracovnej skupiny, ako sú webové sluzby a sluzby "firewall". To platí napríklad pre systém Windows Server 2003 Web Edition, ktorého licencné podmienky zakazujú, aby bol pouzívaný na poskytovanie sluzieb pracovnej skupiny, a ktorý je obycajne instalovaný v serveroch s cenou nizsou ako 25000 USD alebo 25000 eur. 552 Komisia sa teda správne domnievala, ze údaje IDC o predajoch serverov v hodnote do 25000 USD alebo 25000 eur treba relativizovat zohladnením rôznych druhov úloh vykonávaných týmito servermi (odôvodnenie c. 483 napadnutého rozhodnutia). Na tento úcel pouzila údaje IDC obsiahnuté v databáze s názvom "IDC Server Workloads 2003 Model". Ide o údaje zhromazdené od spotrebitelov, ktorých IDC poziadal, aby upresnili úlohy (alebo "pracovné výkony") vykonávané servermi, ktoré pouzívajú vo svojej organizácii. Ako uz bolo uvedené v bode 431 vyssie, IDC identifikoval osem hlavných skupín úloh a v rámci týchto skupín rozlisoval niekolko podskupín. Komisia pouzila podskupiny nazvané "zdielanie súborov/tlaciarní" a "správa siete", ktoré sa najviac blízili sluzbám "zdielanie súborov a tlaciarní" a "správa uzívatelov a skupín uzívatelov", ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie (odôvodnenie c. 486 napadnutého rozhodnutia). 553 Úlohy, ktoré patria do dvoch vyssie uvedených podskupín, iste úplne nezodpovedajú sluzbám predstavujúcim trh operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. Komisia si to navyse plne uvedomovala, ako to vyplýva z príkladov, ktoré uvádza v odôvodneniach c. 487 a 488 napadnutého rozhodnutia a ktoré najmä preukazujú, ze niektoré úlohy vykonávané na serveroch vyssej triedy mozno priradit k jednej alebo druhej podskupine, hoci je jasné, ze nepredstavujú úlohy pracovnej skupiny. 554 Microsoft má vsak výhrady práve voci spojeniu dvoch filtrov, ktoré umoznuje zmiernit tento problém súladu medzi úlohami definovanými IDC a tými, ktoré pouzila Komisia. 555 V kazdom prípade treba uviest, ze podiely na trhu získané iba pouzitím prvého filtra sa výrazne nelísia od podielov získaných pouzitím oboch filtrov spolocne. Podiel Microsoftu na trhu v roku 2002, vypocítaný na základe vsetkých serverov predaných za cenu nizsiu ako 25000 USD, je 64,9 % vyjadrený v predaných jednotkách a 61 % vyjadrený obratom (odôvodnenie c. 491 napadnutého rozhodnutia). Pri zohladnení iba podskupín "zdielanie súborov/tlaciarní" a "správa siete" pre rovnaké servery sú podiely Microsoftu na trhu takéto: podiel 66,4 % vyjadrený v predaných jednotkách (65,7 % vyjadrený obratom) pre prvú podskupinu a podiel 66,7 % vyjadrený v predaných jednotkách (65,2 % vyjadrený obratom) pre druhú podskupinu (odôvodnenie c. 493 napadnutého rozhodnutia). 556 Vseobecnejsie povedané, ako je uvedené v odôvodnení c. 473 napadnutého rozhodnutia, percento získané pouzitím údajov IDC so spolocným uplatnením oboch filtrov celkovo zodpovedá údajom získaným na základe výsledkov prieskumu trhu z roku 2003 a druhého a tretieho prieskumu uskutocneného spolocnostou Mercer (pozri napríklad odôvodnenia c. 495, 497 a 498 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze Komisia má v kazdom prípade povinnost obozretného odhadu. V prípade Microsoftu tak pouzila najnizsí podiel na trhu, teda "najmenej 60 %" (odôvodnenie c. 499 napadnutého rozhodnutia). 557 Z uvedeného treba vyvodit záver, ze Microsoft nepreukázal, ze metodika, ktorú pouzila Komisia na výpocet podielov na trhu, je postihnutá zjavne nesprávnym posúdením, a v dôsledku toho ani to, ze odhady podielov na trhu v odôvodneniach c. 491 az 513 napadnutého rozhodnutia je potrebné povazovat za zjavne nesprávne. 558 Treba dodat, ze Komisia pri závere, ze Microsoft mal dominantné postavenie na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny, nevychádzala len z podielov Microsoftu na tomto trhu. Zohladnila totiz aj skutocnost, ze existovali prekázky vstupu na tento trh (odôvodnenia c. 515 az 525 napadnutého rozhodnutia) spôsobené najmä sietovými efektmi a prekázkami interoperability, ako aj úzkymi obchodnými a technologickými väzbami medzi týmto trhom a trhom operacných systémov pre klientske PC (odôvodnenia c. 526 az 540 napadnutého rozhodnutia). 559 Napokon je namieste pripomenút, ze pokial ide o protiprávne zneuzitie, Komisia v napadnutom rozhodnutí vytýka Microsoftu, ze výkonom "pákového efektu" (leveraging) vyuzil kvázimonopolné postavenie, ktoré má na trhu operacných systémov pre klientske PC, aby ovplyvnoval trh operacných systémov pre servery pracovnej skupiny (odôvodnenia c. 533, 538, 539, 764 az 778, 1063, 1065 a 1069). Inými slovami, protiprávne správanie vytýkané Microsoftu má svoj pôvod v dominantnom postavení, ktoré má Microsoft na prvom tovarovom trhu (odôvodnenia c. 567 a 787 napadnutého rozhodnutia). Skutocnost, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze Microsoft mal dominantné postavenie na druhom trhu (pozri najmä odôvodnenia c. 491 az 541, 781 a 788 napadnutého rozhodnutia), teda sama osebe nemôze viest k záveru, ze nesprávne vyslovila existenciu zneuzitia dominantného postavenia zo strany Microsoftu. -- O uplatnitelnom kritériu 560 V napadnutom rozhodnutí Komisia preskúmala, ci odmietnutie, o ktoré ide, "predstavuje riziko" odstránenia hospodárskej sútaze na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny (odôvodnenia c. 585, 589, 610, 622, 626, 631, 636, 653, 691, 692, 712, 725, 781, 992 a 1070). Microsoft sa domnieva, ze toto kritérium nie je dostatocne presné, kedze judikatúra týkajúca sa výkonu práva dusevného vlastníctva od Komisie vyzaduje, aby preukázala, ze odmietnutie udelit licenciu tretím osobám je "spôsobilé odstránit akúkolvek hospodársku sútaz", alebo inými slovami, ze existuje "velká pravdepodobnost", ze toto odmietnutie povedie k takémuto výsledku. 561 Súd prvého stupna sa domnieva, ze výhrada Microsoftu je cisto terminologická a irelevantná. Výrazy "riziko odstránenia hospodárskej sútaze" a "spôsobilé odstránit akúkolvek hospodársku sútaz" totiz súdy Spolocenstva pouzívajú bez rozdielu na vyjadrenie tej istej myslienky, a síce myslienky, ze clánok 82 ES sa neuplatní az vtedy, ked uz hospodárska sútaz na trhu neexistuje, alebo takmer neexistuje. Ak by bola Komisia povinná pockat, kým budú konkurenti odstránení z trhu alebo kým bude takéto odstránenie dostatocne bezprostredné, skôr ako by mohla zasiahnut podla tohto ustanovenia, bolo by to zjavne proti jeho cielu, ktorým je zachovat neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu a najmä chránit hospodársku sútaz, ktorá este existuje na relevantnom trhu. 562 V tomto prípade mala Komisia o to viac dôvodov na to, aby uplatnila clánok 82 ES skôr, ako sa odstránenie hospodárskej sútaze na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny stalo skutocnostou, pretoze tento trh sa vyznacuje významnými sietovými efektmi, a teda takéto odstránenie by bolo tazko zvrátitelné (pozri odôvodnenia c. 515 az 522 a 533 napadnutého rozhodnutia). 563 Treba dodat, ze nie je potrebné preukázat odstránenie vsetkej hospodárskej sútaze na trhu. Na úcely preukázania porusenia clánku 82 ES je totiz dôlezité to, ze odmietnutie, o ktoré ide, predstavuje riziko odstránenia alebo je spôsobilé odstránit akúkolvek efektívnu hospodársku sútaz na trhu. V tomto ohlade je namieste upresnit, ze skutocnost, ze konkurenti podniku v dominantnom postavení sú nadalej okrajovo prítomní v urcitých "medzerách" trhu, nestací na záver o existencii takejto hospodárskej sútaze. 564 Napokon treba pripomenút, ze je úlohou Komisie, aby preukázala, ze odmietnutie dodávky predstavuje riziko, ze povedie k odstráneniu akejkolvek efektívnej hospodárskej sútaze. Ako uz bolo uvedené v bode 482 vyssie, Komisia musí zalozit svoje posúdenie na dôkazných prostriedkoch, ktoré sú správne, spolahlivé a koherentné, ktoré obsahujú vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit pri posúdení komplexnej situácie, a ktoré sú spôsobilé podporit závery, ktoré sa z nich vyvodili. -- O posúdení údajov trhu a konkurencných podmienok 565 Súd prvého stupna poznamenáva, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia analyzuje okolnost spocívajúcu v tom, ze informácie súvisiace s interoperabilitou sú nevyhnutné, a zároven okolnost spocívajúcu v tom, ze odmietnutie, o ktoré ide, predstavuje riziko odstránenia hospodárskej sútaze (odôvodnenia c. 585 az 692 napadnutého rozhodnutia). Jej analýza má styri casti. V prvom rade Komisia skúma vývoj trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny (odôvodnenia c. 590 az 636 napadnutého rozhodnutia). V druhom rade Komisia konstatuje, ze interoperabilita je faktor, ktorý zohráva rozhodujúcu úlohu pri prijatí operacných systémov Windows pre servery pracovnej skupiny (odôvodnenia c. 637 az 665 napadnutého rozhodnutia). V tretom rade Komisia uvádza, ze neexistujú riesenia, ktoré by mohli nahradit sprístupnenie informácií súvisiacich s interoperabilitou Microsoftom (odôvodnenia c. 666 az 687 napadnutého rozhodnutia). Vo stvrtom rade Komisia formuluje niekolko pripomienok k MCPP (odôvodnenia c. 688 az 691 napadnutého rozhodnutia). 566 Tvrdenia, ktoré Microsoft uplatnuje na podporu tejto výhrady, sa týkajú najmä prvej casti uvedenej analýzy Komisie. Microsoft v podstate tvrdí, ze údaje trhu odporujú názoru Komisie, podla ktorej existuje riziko, ze hospodárska sútaz na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny bude odstránená ako dôsledok odmietnutia, o ktoré ide. 567 V rámci tejto prvej casti Komisia najprv preskúmala vývoj podielov Microsoftu a jeho konkurentov na druhom tovarovom trhu. V podstate konstatovala, ze podiel Microsoftu na trhu zaznamenal rýchly a významný nárast a ze nadalej stúpa, a to predovsetkým na ujmu spolocnosti Novell. Komisia dalej zdôraznila, podiel vydavatelov produktov UNIX na trhu je slabý. Napokon sa Komisia domnievala, ze produkty Linux sa na trhu nachádzajú iba vo velmi obmedzenom rozsahu, ze na tomto trhu nezaznamenali ziadny vzostup pocas niekolkých rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia a ze niektoré prognózy týkajúce sa ich budúceho nárastu nie sú spôsobilé spochybnit jej záver o odstránení efektívnej hospodárskej sútaze na trhu. 568 Súd prvého stupna sa domnieva, ze skutocnosti nachádzajúce sa v spise potvrdzujú tieto rozlicné zistenia a ze tvrdenia Microsoftu ich nemôzu spochybnit. 569 Zo spisu totiz po prvé vyplýva, ze Microsoft pôvodne dodával iba operacné systémy pre klientske PC a ze dost neskoro vstúpil na trh operacných systémov pre servery (pozri najmä bod 47 odpovede na prvé oznámenie o výhradách zo 17. novembra 2000). Az od zaciatku 90. rokov zacal vyvíjat operacný systém pre servery - svoj prvý systém nazvaný "Windows NT 3.5 Server" uviedol na trh v júli 1992 - a az so svojím produktom nazvaným "Windows NT 4.0", uvedeným na trh v júli 1996, po prvýkrát zaznamenal skutocný obchodný úspech (pozri najmä bod 50 odpovede na prvé oznámenie o výhradách zo 17. novembra 2000 a body 50 a 56 zaloby). 570 Z údajov IDC zhrnutých v odôvodnení c. 591 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podiel Microsoftu na trhu operacných systémov pre servery v hodnote do 25000 USD v pocte predaných jednotiek vzrástol z 25,4 % (24,5 % vyjadrený v obrate) v roku 1996 na 64,9 % (61 % vyjadrený v obrate) v roku 2002, co je skok o takmer 40 % iba za sest rokov. 571 Z údajov IDC uvedených v odôvodnení c. 592 napadnutého rozhodnutia rovnako vyplýva, ze podiel Microsoftu na trhu trvalo narástol po uvedení generácie jeho operacných systémov Windows 2000. Ako Komisia niekolkokrát správne konstatuje v napadnutom rozhodnutí (pozri napríklad odôvodnenia c. 578 az 584, 588 a 613), práve operacné systémy tohto produktového radu osobitne intenzívne spôsobili konkurentom Microsoftu problémy s interoperabilitou. 572 Napríklad softvérový produkt s názvom "NDS pre NT", ktorý vyvinula spolocnost Novell vyuzitím techník spätného inzinierstva, ulahcoval interoperabilitu medzi operacnými systémami pre servery pracovnej skupiny konkurujúcimi Microsoftu a architektúrou domény Windows, v tomto prípade Windows NT. Tento produkt mohol byt instalovaný na radic domény Windows NT a umoznoval klientom pouzívat NDS (Novell Directory Service, neskôr nazvaný eDirectory) spolocnosti Novell na správu rôznych aspektov domény Windows NT. Kedze vsak Microsoft neoznámil spolocnosti Novell niektoré informácie, NDS pre NT nemôze fungovat s operacným systémom Windows 2000 Server (pozri odôvodnenie c. 301 napadnutého rozhodnutia). 573 Iným príkladom je produkt s názvom "AS/U", ktorý mohla spolocnost AT&T vyvinút v 90. rokoch pouzitím niektorých prvkov zdrojového kódu Windowsu, v prípade ktorých Microsoft súhlasil, ze jej ich sprístupní na základe licencie. Vdaka tomuto produktu mohol server, v ktorom bol instalovaný systém UNIX, fungovat ako primárny radic domény v doméne Windows NT (pozri odôvodnenie c. 211 napadnutého rozhodnutia). Podobne spolocnost Sun mohla na základe zdrojového kódu AS/U, ktorý jej na základe licencie poskytla spolocnost AT&T, vyvinút produkt podobný produktu AS/U s názvom "PC NetLink". Ked bol tento produkt instalovaný v serveri fungujúcom pod operacným systémom Solaris, umoznoval tomuto serveru, aby na jednej strane "transparentne poskytoval klientom Windows 3.X/95/98/NT sluzby súborov a tlace, ako aj adresárové a bezpecnostné sluzby Windows NT", a to "natívne", teda bez toho, aby si uzívatelia museli do svojich klientskych PC nainstalovat dodatocný softvér, a na druhej strane, aby sa správal ako primárny alebo zálozný radic domény v doméne Windows NT (pozri odôvodnenie c. 213 napadnutého rozhodnutia). V roku 2001 sa Microsoft a spolocnost AT&T rozhodli nerozsírit svoju licencnú zmluvu na niektoré nové technológie operacného systému pre servery. Microsoft tak spolocnosti AT&T neposkytol potrebné prvky zdrojového kódu systémov, ktoré nahradili jeho systémy Windows NT 4.0. V dôsledku toho uz PC NetLink mohol fungovat iba s klientskymi PC, do ktorých bol instalovaný systém Windows NT - nefungoval najmä so systémami Windows 2000 - a postupne strácal svoj význam. 574 V rovnakej súvislosti treba poukázat na rôzne zmeny, ktoré vyplynuli z prechodu z technológie Windows NT na technológiu Windows 2000 a Active Directory (pozri body 167 az 171 vyssie). 575 Zo spisu po druhé vyplýva, ze súcasne s vývojom postavenia Microsoftu opísaným vyssie spolocnost Novell zaznamenala trvalý ústup z trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny a iba za niekolko rokov sa na nom stala vedlajsím hrácom. V case, ked Microsoft vstúpil na trh operacných systémov pre servery, bol vedúcim produktom na poskytovanie sluzieb pracovnej skupiny systém NetWare spolocnosti Novell (pozri bod 56 zaloby), ktorý sa na tomto trhu nachádzal od polovice 80. rokov. 576 Z údajov IDC uvedených v odôvodnení c. 593 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pri zohladnení podskupiny "zdielanie súborov/tlaciarní" a serverov v hodnote do 25000 USD podiel NetWare na trhu vyjadrený v pocte predaných jednotiek klesol z 33,3 % v roku 2000 na 23,6 % v roku 2002 a vyjadrený v obrate z 31,5 % v roku 2000 na 22,4 % v roku 2002. 577 Ústup spolocnosti Novell potvrdzujú tak vyhlásenia analytikov trhu, ako aj samotný Microsoft (pozri odôvodnenie c. 596 napadnutého rozhodnutia). 578 Podobne v správe obsahujúcej analýzu výsledkov svojho tretieho prieskumu spolocnost Mercer výslovne uvádza, ze mnozstvo organizácií obmedzilo pouzívanie systému NetWare. Spolocnost Mercer najmä zdôraznuje, ze "pri otázke týkajúcej sa pouzívania kazdého z operacných systémov pre servery na vykonávanie funkcií servera pracovnej skupiny pocas posledných piatich rokov pocet organizácií, ktoré obmedzili pouzívanie systému NetWare, prevysuje pocet tých, ktoré zacali pouzívat tento systém vo väcsom rozsahu, v pomere takmer sedem k jednej" (pozri stranu 25 a tabulku 16 správy). 579 Okrem toho, ako správne zdôraznuje Komisia v odôvodneniach c. 594 a 595 napadnutého rozhodnutia, niektoré výsledky prieskumu trhu z roku 2003, ako aj niektoré vyhlásenia zákazníkov, ktoré Microsoft predlozil pocas správneho konania, jasne preukazujú, ze v organizáciách existuje tendencia nahradit systém NetWare systémom Windows 2000 Server. Naopak, existuje iba velmi málo príkladov "migrácie" zo systému Windows na systém NetWare (pozri odôvodnenia c. 594 a 632 napadnutého rozhodnutia). 580 Skutocnosti nachádzajúce sa v spise po tretie preukazujú, ze ostatní konkurenti Microsoftu si boli schopní zachovat iba úplne okrajové postavenie na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. 581 Z údajov IDC uvedených v odôvodnení c. 508 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze kumulovaný podiel vydavatelov systémov UNIX (vrátane spolocnosti Sun) predstavoval v roku 2002 pri zohladnení podskupiny "zdielanie súborov/tlaciarní" a serverov v hodnote do 25000 USD iba 4,6 % vyjadrený v predaných jednotkách a 7,4 % vyjadrený v obrate. V prípade podskupiny "správa siete" boli zodpovedajúce údaje 6,4 % v predaných jednotkách a 10,8 % v obrate. 582 V tomto ohlade treba zdôraznit, ze z výsledkov prieskumu trhu z roku 2003 a z vyhlásení zákazníkov, ktoré predlozil Microsoft, vyplýva, ze systémy UNIX sa nepouzívajú na vykonávanie úloh pracovnej skupiny, ale najmä na spústanie aplikácií "s kritickým poslaním", na poskytovanie webových sluzieb a sluzieb "firewall", ako aj v mensom rozsahu na spústanie sluzieb internej elektronickej posty (pozri odôvodnenia c. 509 az 511 napadnutého rozhodnutia). 583 Z údajov IDC, z výsledkov prieskumu trhu z roku 2003 a z vyhlásení zákazníkov Microsoftu dalej vyplýva, ze na rozdiel od tvrdení Microsoftu sa aj produkty Linux k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia nachádzali na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny iba okrajovo. 584 Z údajov IDC zhrnutých v odôvodnení c. 599 napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ze kumulovaný podiel vydavatelov produktov Linux v pocte predaných jednotiek v prípade podskupiny "zdielanie súborov/tlaciarní" a serverov v hodnote do 25000 USD klesol z 5,1 % v roku 2000 na 4,8 % v roku 2002. Vyjadrený v obrate, zostal tento kumulovaný podiel na trhu pocas rovnakého obdobia na úrovni 3,9 %. 585 Iste, pokial ide o podskupinu "správa siete" a servery v hodnote do 25000 USD, kumulovaný podiel vydavatelov produktov Linux v pocte predaných jednotiek podla údajov IDC uvedených v poznámke pod ciarou 728 napadnutého rozhodnutia (pozri tiez odôvodnenie c. 505 napadnutého rozhodnutia) stúpol z 10,1 % v roku 2000 na 13,4 % v roku 2002 (a v rovnakom období z 8 na 10,8 % vyjadrený v obrate). Tento nárast vsak treba relativizovat so zretelom na skutocnost, ze, ako zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 488 a v uz uvedenej poznámke pod ciarou napadnutého rozhodnutia, táto podskupina obsahuje sluzby, ktoré nie sú sluzbami pracovnej skupiny v zmysle napadnutého rozhodnutia. IDC opisuje túto podskupinu ako "[zahrnajúcu] tieto sietové aplikácie: adresárové sluzby, bezpecnost/overovanie, prenos údajov/súborov cez siet, komunikácia a prenos údajov/súborov cez systém" (odôvodnenie c. 488 napadnutého rozhodnutia). Takýto opis môze viest uzívatelov oslovených IDC k tomu, aby do tejto podskupiny zaradili niektoré úlohy, ktoré tam nepatria, nie sú zahrnuté ani do relevantného tovarového trhu a vseobecne sú vykonávané systémami Linux alebo UNIX. Tento opis mozno napríklad vykladat tak, ze zahrna úlohy "nachádzajúce sa na okraji siete", ako je napríklad úloha "firewall", ktorú mozno povazovat za vztahujúcu sa na "bezpecnost", a úloha smerovania, ktorú mozno povazovat za vztahujúcu sa na "prenos údajov/súborov cez siet". Ako je uvedené najmä v odôvodneniach c. 58, 346, 482, 600 a 601 napadnutého rozhodnutia, tento druh úloh vykonávajú na serveroch nizsej triedy vseobecne systémy Linux. Z tohto dôvodu údaje IDC týkajúce sa podskupiny "správa siete" nadhodnocujú predaje systémov Linux na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. 586 Je pravda, ze v odôvodnení c. 487 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze aj údaje IDC týkajúce sa podskupiny "zdielanie súborov/tlaciarní" majú nedostatky, najmä v tom, ze skutocnost, ze servery vyssej triedy, ktoré vykonávajú aplikácie "s kritickým poslaním", sú schopné tlacit niektoré dokumenty, napríklad faktúry, môze oslovených uzívatelov viest k záveru, ze tieto servery vykonávajú úlohy patriace do tejto podskupiny, pricom je zjavné, ze tieto servery nie sú servermi pracovnej skupiny. Pouzitie filtra 25000 eur alebo 25000 USD vsak umoznuje znízit túto nepresnost (pozri odôvodnenie c. 489 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia vysvetluje, ze "mainframes", ktoré tlacia faktúry, stoja vo vseobecnosti viac). Údaje IDC majú teda viac nedostatkov v prípade podskupiny "správa siete" ako v prípade podskupiny "zdielanie súborov/tlaciarní". 587 Treba uviest, ze výsledky prieskumu trhu z roku 2003 nemajú nedostatky takého druhu, ako sú uvedené v predchádzajúcom bode. Tieto výsledky teda potvrdzujú, ze Linux bol iba okrajovo prítomný na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. Vo svojej ziadosti o informácie zo 16. apríla 2003 sa Komisia spýtala dotknutých organizácií, ci pouzívajú servery fungujúce pod systémom Linux v spojení so softvérom Samba na vykonávanie úloh pracovnej skupiny (otázka c. 25). Zo 102 organizácií, ktoré sa zúcastnili na tomto prieskume, iba 19 vyuzívalo takéto servery na vykonávanie úlohy pracovnej skupiny, a to vo väcsine prípadov vo velmi obmedzenom rozsahu (odôvodnenie c. 506 napadnutého rozhodnutia). Z celkového poctu viac ako 1200000 klientskych PC zahrnutých do prieskumu trhu z roku 2003 menej ako 70000 (teda menej ako 5,8 %) bolo obsluhovaných servermi fungujúcimi pod systémom Linux v spojení so softvérom Samba na vykonávanie úloh zdielania súborov a tlaciarní (odôvodnenia c. 506 a 599 napadnutého rozhodnutia). 588 V rovnakom zmysle treba tiez zdôraznit, ako uvádza Komisia vo vyjadrení k zalobe (bod 140), ze z druhého prieskumu uskutocneného spolocnostou Mercer vyplýva pre produkty Linux kumulovaný podiel na trhu 4,8 % v prípade úloh zdielania súborov a tlaciarní a 5,2 % v prípade úloh správy uzívatelov a skupín uzívatelov, pricom z tretieho prieskumu Mercer vyplýva pre rovnaké produkty podiel na trhu 5,4 % v prípade úloh zdielania súborov a tlaciarní a 4,5 % v prípade úloh správy uzívatelov a skupín uzívatelov. 589 V skutocnosti, podobne ako v prípade systémov UNIX, výsledky prieskumu trhu z roku 2003 preukazujú, ze produkty Linux sa vo vseobecnosti pouzívajú na vykonávanie iných úloh, ako sú úlohy pracovnej skupiny, a to predovsetkým na poskytovanie webových sluzieb, sluzieb "firewall" a spústanie aplikácií "s kritickým poslaním" (pozri odôvodnenia c. 600 a 601 napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa nachádzajú vyjadrenia k odpovediam na otázky c. 5 a 6 ziadosti o informácie zo 16. apríla 2003). 590 Treba dodat, ze toto zistenie potvrdzujú vyhlásenia zákazníkov, ktoré Microsoft odovzdal pocas správneho konania, ako správne uvádza Komisia v odôvodnení c. 602 napadnutého rozhodnutia. 591 Je potrebné dodat, ze prítomnost vydavatelov produktov Linux na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny, okrem toho, ze ju ani v najmensom nemozno porovnávat s prítomnostou, ktorú sa Microsoftu podarilo na tomto trhu dosiahnut iba za niekolko rokov, nepôsobí na ujmu Microsoftu, ale na ujmu spolocnosti Novell a vydavatelov produktov UNIX. V tomto ohlade je namieste zdôraznit, ako uvádza Komisia v duplike (bod 104), ze medzi subjektmi oslovenými spolocnostou Mercer v jej tretom prieskume, ktoré pocas posledných piatich rokov zacali pouzívat systémy Linux na úcely vykonávania úloh pracovnej skupiny vo väcsom rozsahu, 67 % obmedzilo pouzívanie systémov NetWare alebo UNIX, zatial co iba 14 % obmedzilo pouzívanie systémov Windows. Okrem toho, ako je správne uvedené v odôvodnení c. 632 napadnutého rozhodnutia, prieskum trhu z roku 2003 odhalil iba dva prípady "migrácie" zo systémov Windows na systémy Linux, pokial ide o vykonávanie úloh pracovnej skupiny. 592 Tvrdenia v opacnom zmysle, ktoré Microsoft uvádza v prílohe C.11 repliky, nie sú prílis vierohodné, predovsetkým so zretelom na trvalé zvysovanie jeho podielu na predmetnom tovarovom trhu pocas celého obdobia, v ktorom dochádzalo k zneuzívajúcemu odmietaniu, o ktoré ide. 593 Uvedené skutocnosti potvrdzujú, ze v dôsledku tohto odmietnutia sú produkty konkurentov Microsoftu vykázané na okrajové pozície, ba dokonca sa stali neziskové. Prípadná existencia okrajovej hospodárskej sútaze medzi subjektmi na trhu nemôze teda vyvrátit názor Komisie o riziku odstránenia akejkolvek efektívnej hospodárskej sútaze na tomto trhu. 594 So zretelom na skutocnosti uvedené v bodoch 583 az 593 vyssie, sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia v odôvodnení c. 603 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze vydavatelia produktov Linux nepredstavujú na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny pre Microsoft váznu hrozbu. 595 Microsoft tvrdí, ze prítomnost produktov Linux na trhu operacných systémov pre servery bude v budúcnosti nadalej narastat. Toto tvrdenie rozvíja v prílohe A.19 zaloby a v prílohe C.11 repliky. Komisia sa k tomuto tvrdeniu podrobne vyjadruje v prílohe B.10 vyjadrenia k zalobe a v prílohe D.11 dupliky. 596 Na podporu tohto tvrdenia Microsoft odkazuje najprv na niektoré výsledky tretieho prieskumu uskutocneného spolocnostou Mercer. 597 V tomto prieskume sa spolocnost Mercer najmä pýtala IT manazérov, ktorých organizácie uz pouzívali operacné systémy Linux na vykonávanie úloh pracovnej skupiny, ci predpokladajú nárast tohto pouzívania v nasledujúcich piatich rokoch. Ako vyplýva z tabulky c. 19 nachádzajúcej sa v správe Mercer analyzujúcej výsledky tohto prieskumu, zo 70 IT manazérov, ktorých sa táto otázka týkala, 53 odpovedalo kladne. 598 Podla názoru Súdu prvého stupna sa Komisia v odôvodnení c. 605 napadnutého rozhodnutia správne domnievala, ze táto skutocnost nie je rozhodujúca. Na jednej strane treba totiz poznamenat, ze týchto 53 IT manazérov predstavovalo iba priblizne 17,9 % z 296 IT manazérov, ktorí sa zúcastnili na tretom prieskume uskutocnenom spolocnostou Mercer, a z ktorých 226 uviedlo, ze ich organizácie nepouzívajú systémy Linux na poskytovanie sluzieb pracovnej skupiny. Na druhej strane týchto 53 IT manazérov nevyjadrilo v císlach svoj zámer pouzívat vo väcsej miere systémy Linux na vykonávanie úloh pracovnej skupiny ani neupresnilo, ci k tomu dôjde na ujmu systémov Windows. 599 Okrem toho treba zdôraznit, ze z tabulky c. 18 nachádzajúcej sa v tej istej správe Mercer vyplýva, ze 58 IT manazérov sa domnievalo, ze systémy Linux sa v nasledujúcich piatich rokoch ani nestanú "úspesnými" na vykonávanie úloh pracovnej skupiny. 600 Je pravda, ze z rovnakej tabulky vyplýva, ze 60 % oslovených IT manazérov uviedlo, ze ich organizácie plánujú prijatie systémov Linux na poskytovanie sluzieb pracovnej skupiny v nasledujúcich piatich rokoch. Ako vsak správne uvádza Komisia v odôvodnení c. 606 napadnutého rozhodnutia, spomínaní manazéri neboli poziadaní, aby vyjadrili toto prijatie v císlach ani aby upresnili, ci k nemu dôjde na ujmu systémov Windows. 601 Microsoft sa dalej odvoláva na niektoré prognózy IDC, ktoré podla Microsoftu preukazujú, ze podiel systémov Linux na trhu sa v rokoch 2003 az 2008 zdvojnásobí. 602 V tomto ohlade je potrebné na jednej strane pripomenút, ze údaje IDC majú urcité nedostatky, kedze podskupiny, ktoré IDC pouzil, zahrnajú úlohy nachádzajúce sa mimo trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny, na ktorý sa vztahuje napadnuté rozhodnutie. Prognózy rastu IDC treba teda blizsie upresnit. 603 Na druhej strane, ako správne uvádza Komisia v odôvodnení c. 609 napadnutého rozhodnutia, k obmedzenému nárastu, ktorý mali zaznamenat systémy Linux na trhu podla týchto prognóz, nemalo dôjst na ujmu systémov Windows, ale na ujmu konkurencných systémov, a to predovsetkým systému NetWare. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze v apríli 2003 spolocnost Novell oznámila, ze od roku 2005 bude operacný systém "NetWare 7.0" uvádzat na trh vo dvoch rozlicných verziách, a to v jednej zalozenej na tradicnej platforme NetWare a v druhej zalozenej na operacnom systéme Linux (pozri odôvodnenie c. 95 napadnutého rozhodnutia). 604 Napokon v prílohe A.19 zaloby a v prílohe C.11 repliky sa Microsoft odvoláva na názor, ktorý vyjadrili niektorí "pozorovatelia v odvetví". Odkazuje predovsetkým na niektoré casti správy Merrill Lynch z 8. marca 2004 (príloha 7 prílohy C.11 repliky) obsahujúce výsledky prieskumu, ktorý uskutocnila táto spolocnost u 50 IT manazérov. Uvádza, ze polovica týchto manazérov plánovala nárast pouzívania systémov Linux vo svojich organizáciách a ze z tejto polovice 34 % malo v úmysle tak urobit, aby nahradilo systém Windows NT na vykonávanie úloh zdielania súborov a tlaciarní. 605 Toto tvrdenie nie je presvedcivé. Znamená totiz iba to, ze 17 % oslovených IT manazérov zamýslalo pri vykonávaní úloh uvedených v predchádzajúcom bode nahradit systémy Windows NT systémami Linux, pricom nic nevypovedá o rozsahu tohto nahradenia. V skutocnosti so zretelom na to, ze v case prieskumu spolocnosti Merrill Lynch bola technológia Windows NT uz "prekonaná" (pozri odôvodnenie c. 583 napadnutého rozhodnutia), je velmi pravdepodobné, ze instalovaná základna serverov s týmto systémom bola relatívne obmedzená, a teda k uvedenej "migrácii" mohlo dôjst iba v malom rozsahu. Okrem toho treba pripomenút, ze operacné systémy pre servery konkurujúce Microsoftu mohli dosiahnut vyssí stupen interoperability s operacnými systémami generácie Windows NT ako so systémami neskorsích generácií vyvinutými Microsoftom. Ako zdôraznuje Komisia pri svojom posúdení okolnosti týkajúcej sa nevyhnutnosti informácií, o ktoré ide (pozri bod 366 vyssie), "migrácia", na ktorú sa poukazuje v správe Merrill Lynch, predstavuje jednorazový fenomén, a teda nemôze spochybnit zistenia Komisie o riziku odstránenia hospodárskej sútaze. 606 Stále v rámci prvej casti svojej analýzy (teda casti týkajúcej sa vývoja trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny) Komisia dalej konstatovala, ze technológie Windows 2000, predovsetkým Active Directory, zaberajú "rýchlo coraz významnejsie miesto na trhu" (odôvodnenia c. 613 az 618 a 781 napadnutého rozhodnutia). Dodala, ze "kedze Microsoft prerusil úroven sprístupnenia informácií súvisiacich s interoperabilitou, interoperabilita s vlastnostami Windows 2000 je pre operacné systémy pre servery pracovnej skupiny [konkurujúce] Microsoftu dosiahnutelná tazsie, ako to bolo v prípade analogických technológií pod Windows NT", a následne dospela k záveru, ze "prijatie [nových vlastností domény Windows, ktoré sú typické pre Windows 2000] prispieva k uzamknutiu zákazníkov do homogénneho riesenia Windows pre siete pracovnej skupiny" (odôvodnenie c. 613 napadnutého rozhodnutia). 607 Súd prvého stupna sa domnieva, ze niekolko skutocností nachádzajúcich sa v spise potvrdzuje dôvodnost týchto zistení. 608 V bulletine zverejnenom v novembri 2001 IDC vyhlásil, ze "otázka pre velkú väcsinu uzívatelov nie je, ci, ale kedy implementujú adresárové sluzby na podporu [systému] Windows 2000 Server a budúcich operacných systémov Windows pre servery", a ze "pre uzívatelov Windows 2000 bude adresárovou sluzbou, ktorú si zvolia, v drvivej väcsine Active Directory" (odôvodnenie c. 614 napadnutého rozhodnutia). 609 Podobne, ako konstatuje Komisia v odôvodnení c. 616 napadnutého rozhodnutia, z prieskumu, ktorý v roku 2002 uskutocnila spolocnost Evans Data Corporation, vyplýva, ze pri otázke, pre ktoré adresárové sluzby vyvíjali svoje aplikácie, 50,3 % dotknutých podnikových programátorov aplikácií uviedlo Active Directory. 610 Niektoré výsledky prieskumu trhu z roku 2003 tiez potvrdzujú znacný záujem, ktorý vyvolal Active Directory. Vo svojej ziadosti o informácie zo 16. apríla 2003 sa Komisia spýtala dotknutých subjektov, ci uz implementovali (alebo sa uz rozhodli implementovat) Active Directory vo väcsine domén Windows ich pocítacovej siete (otázka c. 15). Zo 102 subjektov, ktorých sa týkal tento prieskum, 61 odpovedalo na uvedenú otázku kladne. 611 Ako uvádza Komisia v odôvodnení c. 618 napadnutého rozhodnutia, tento záujem vyplýva aj z niektorých výsledkov druhého prieskumu uskutocneného spolocnostou Mercer. 612 Okrem toho v bodoch 571 az 574 vyssie uz bolo uvedené, ze interoperabilita, ktorú mohli dosiahnut konkurencné operacné systémy pre servery pracovnej skupiny s produktmi generácie Windows 2000, je ovela nizsia ako interoperabilita, ktorú mohli dosiahnut so systémami predchádzajúcej generácie. 613 Komisia napokon uzatvorila prvú cast svojej analýzy tým, ze odmietla tri skupiny tvrdení, ktoré Microsoft uplatnil pocas správneho konania, aby spochybnil riziko odstránenia hospodárskej sútaze identifikované Komisiou. Microsoft sa odvolával na niektoré vyhlásenia pochádzajúce od jeho konkurentov, pripomínal skutocnost, ze pocítacové siete v podnikoch sú heterogénne, a zdôraznoval existenciu náhradných riesení k systému Windows. 614 Vo svojich písomných podaniach sa Microsoft odvoláva na vyhlásenia svojich zákazníkov, ktoré predlozil pocas správneho konania, a opakuje tvrdenie zalozené na tom, ze siete v podnikoch sú heterogénne. 615 V tomto ohlade stací uviest, ze v bodoch 498 az 500 vyssie uz bolo uvedené, ze tieto vyhlásenia potvrdili, ze pokial ide o servery pracovnej skupiny, pocítacové siete týchto zákazníkov sú zlozené hlavne zo systémov Windows. 616 Vo svojich písomných podaniach Microsoft pripomína aj skutocnost, ze podnikoví zákazníci sa rozhodujú pre kúpu operacných systémov pre servery na základe radu kritérií a ze v tomto ohlade nie je otázka interoperability s operacnými systémami Windows pre klientske PC rozhodujúcim kritériom. Ako uz bolo preukázané v bode 426 vyssie, toto tvrdenie je nesprávne. 617 Pokial ide o tvrdenie Microsoftu, ze sest rokov po tom, co doslo k údajnému odmietnutiu, sa na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny stále nachádza mnozstvo konkurentov (pozri bod 442 vyssie), toto tvrdenie treba odmietnut z dôvodov uvedených v bode 429 vyssie. 618 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze vývoj trhu jasne ukázal riziko odstránenia hospodárskej sútaze na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. 619 Komisia mala o to viac dôvodov na záver, ze existuje riziko odstránenia hospodárskej sútaze na tomto trhu, ze tento trh má urcité vlastnosti, ktoré sú spôsobilé odradit organizácie, ktoré uz prijali Windows pre svoje servery pracovnej skupiny, od toho, aby v budúcnosti presli na konkurencné operacné systémy. Ako Komisia správne uvádza v odôvodnení c. 523 napadnutého rozhodnutia, z niektorých výsledkov tretieho prieskumu uskutocneného spolocnostou Mercer vyplýva, ze "ustálená dobrá povest osvedcenej technológie" je dôlezitým faktorom v ociach velkej väcsiny IT manazérov. V case prijatia napadnutého rozhodnutia mal Microsoft pri opatrnom odhade najmenej 60 % podiel na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny (odôvodnenie c. 499 napadnutého rozhodnutia). V rovnakom zmysle treba uviest, ze niektoré výsledky toho istého prieskumu tiez preukazujú, ze pre väcsinu oslovených IT manazérov je faktor "disponibilita funkcií a cena/disponibilita podpory (vnútornej alebo vonkajsej)" dôlezitý. Ako Komisia velmi správne uvádza v odôvodnení c. 520 napadnutého rozhodnutia, "znamená to, ze cím lahsie mozno nájst kvalifikovaných technikov pre daný operacný systém pre servery pracovnej skupiny, tým viac zákazníkov má sklony tento systém prijat", a "opacne, cím viac je operacný systém pre servery pracovnej skupiny pouzívaný zákazníkmi, tým lahsie je pre technikov získat kvalifikáciu vo vztahu k tomuto produktu (a tým sú ochotnejsí tak urobit)". Velmi velký podiel Microsoftu na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny má teda za následok velký pocet technikov s kvalifikáciou, ktorá je specifická pre operacné systémy Windows. 620 Treba teda dospiet k záveru, ze okolnost spocívajúca v tom, ze odmietnutie, o ktoré ide, predstavuje riziko odstránenia hospodárskej sútaze, je v tomto prípade daná. iv) O novom produkte Tvrdenia úcastníkov konania 621 Microsoft, ktorý cituje odôvodnenia c. 48 a 49 rozsudku IMS Health, uz citovaného v bode 107 vyssie, tvrdí, ze nie je preukázané, ze odmietnutie, ktoré mu je vytýkané, zabránilo objaveniu sa nového produktu, po ktorom existuje neuspokojený dopyt spotrebitelov. 622 V tomto ohlade Microsoft na jednej strane pripomína, ze uz uvádza na trh operacné systémy pre servery, ktoré implementujú dotknuté komunikacné protokoly, a na druhej strane, ze jeho konkurenti uvádzajú na trh ich vlastné operacné systémy pre servery, ktoré pouzívajú komunikacné protokoly, ktoré si oni sami vybrali na poskytovanie sluzieb pracovnej skupiny. 623 Okrem toho sa Microsoft odvoláva na odôvodnenie c. 669 napadnutého rozhodnutia a znovu tvrdí, ze cielom napadnutého rozhodnutia je umoznit jeho konkurentom, aby ich produkty fungovali presne tak isto ako operacné systémy Windows pre servery. Opakuje, ze Komisia chce, aby jeho konkurenti pouzívali jeho komunikacné protokoly na vytváranie operacných systémov pre servery, ktoré vstupujú do priameho konkurencného vztahu s jeho produktmi "napodobnením" ich funkcií. 624 Microsoft tiez tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie neidentifikuje ziaden nový produkt, ktorý by jeho konkurenti vyvíjali s pouzitím jeho komunikacných protokolov, ani nepreukazuje existenciu dopytu po takomto produkte. Komisia sa uspokojuje s tvrdením, ze konkurenti Microsoftu "by mohli pouzívat oznámené informácie na vývoj zlepsených funkcií svojich vlastných produktov" (odôvodnenie c. 695 napadnutého rozhodnutia). 625 Microsoft poznamenáva, ze napokon ani list z 15. septembra 1998, ani staznost spolocnosti Sun z 10. decembra 1998 neobsahovali najmensí náznak, ze spolocnost Sun zamýslala pouzívat "technológiu Microsoftu" na vytvorenie iného produktu ako operacného systému pre servery pracovnej skupiny. 626 Microsoft popiera tvrdenie Komisie, ze na to, aby bolo mozné produkt kvalifikovat ako nový, stací, aby obsahoval podstatné prvky, ktoré sú výsledkom vlastného úsilia nadobúdatela licencie. Podla Microsoftu totiz "pridanie vlastnosti pochádzajúcej z produktov konkurenta mozno tazko povazovat za vytvorenie nového produktu". 627 Microsoft oponuje aj tvrdeniu Komisie, ze odmietnutie, ktoré mu je vytýkané, je "odmietnutím umoznit dalsiu inováciu" (pozri bod 632 nizsie). Napáda dôvodnost zistení obsiahnutých v odôvodnení c. 696 napadnutého rozhodnutia, pricom uvádza, ze spolocnost Novell nikdy nepouzívala AS/U a ze predaje operacných systémov pre servery pracovnej skupiny spolocnosti Sun a "niekolkých dalsích predajcov", ktorí získali licenciu k AS/U, boli vzdy slabé. Nútené udelenie licencií v napadnutom rozhodnutí je podla Microsoftu v skutocnosti spôsobilé obmedzit inováciu, pretoze Microsoft bude menej motivovaný vyvíjat danú technológiu, ak ju musí poskytnút svojim konkurentom. 628 Microsoft napokon popiera, ze odmietnutie, o ktoré ide, poskodzuje spotrebitelov. Tvrdí, ze správa Mercer, na ktorú sa odvoláva Komisia (pozri bod 635 nizsie), sa týka produktov, ktoré sú v súcasnosti na trhu, a teda nie je relevantná pre otázku, ci toto odmietnutie zabránilo objaveniu sa nových produktov, po ktorých existoval neuspokojený dopyt spotrebitelov. Navyse ziadna zo správ Mercer nepreukazuje, ze Microsoft "sa nachádza za" svojimi konkurentmi. Komisia sa predovsetkým nezmienuje o tom, ze operacné systémy Windows pre servery dostali lepsie známky ako systémy NetWare a Linux v prípade desiatich z trinástich faktorov a ako systémy UNIX v prípade deviatich z trinástich faktorov. Microsoft rovnako uvádza, ze ani jeden zákazník pocas správneho konania netvrdil, ze bol nútený pouzívat operacné systémy Windows pre servery v dôsledku toho, ze Microsoft údajne odmietol sprístupnit informácie súvisiace s interoperabilitou svojim konkurentom. 629 CompTIA tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, ze odmietnutie pripisované Microsoftu zabránilo objaveniu sa nového produktu. 630 Komisia odmieta tvrdenie Microsoftu, ze odmietnutie, o ktoré ide, nezabránilo objaveniu sa nového produktu, po ktorom existuje neuspokojený dopyt spotrebitelov. 631 V tomto ohlade Komisia v prvom rade uvádza, ze z bodu 49 rozsudku IMS Health, uz citovaného v bode 107 vyssie, vyplýva, ze "nový produkt" je taký produkt, ktorý sa v podstate neobmedzuje na reprodukciu produktov, ktoré uz nositel autorského práva ponúka na trhu. Stací preto, aby tento produkt obsahoval podstatné prvky, ktoré sú výsledkom vlastného úsilia nadobúdatela licencie. Komisia pripomína, ze Microsoft je povinný sprístupnit iba specifikácie svojich rozhraní, a nie ich implementáciu, a tvrdí, ze konkurenti Microsoftu sa neobmedzia na reprodukciu jeho produktov a ze tak napokon ani nebudú schopní urobit. Tvrdí, ze títo konkurenti pouzijú informácie súvisiace s interoperabilitou na to, aby na trh sústavne uvádzali zdokonalené produkty "ponúkaním pridanej hodnoty k ich vlastným prekonaným produktom a k predchádzajúcej ponuke Microsoftu" namiesto toho, aby doslo k ich odstráneniu z trhu v dôsledku odmietnutia Microsoftu sprístupnit tieto informácie (odôvodnenie c. 695 napadnutého rozhodnutia). Dodáva, ze nijaká vlastnost produktov Microsoftu a predovsetkým nijaká cast jeho softvérového kódu nebude integrovaná do ostatných operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. 632 V druhom rade Komisia zdôraznuje, ze v napadnutom rozhodnutí sa neobmedzila na jednoduchú analýzu kritéria nového produktu, ako je definované v rozsudku IMS Health, uz citovanom v bode 107 vyssie. Toto kritérium totiz preskúmala so zretelom na zákaz zneuzívajúcich konaní spocívajúcich v obmedzení technického rozvoja na úkor spotrebitelov stanovený v clánku 82 druhom odseku písm. b) ES. S osobitnou starostlivostou tak overila, ze odmietnutie vytýkané Microsoftu bolo "odmietnutím umoznit dalsiu inováciu", t. j. vývoj nových produktov, a nie iba jednoduchým odmietnutím povolit reprodukciu. 633 Na podporu týchto tvrdení Komisia po prvé uvádza, ze preskúmala správanie konkurentov Microsoftu v minulosti, ked im Microsoft poskytoval informácie súvisiace s interoperabilitou alebo z nepozornosti povolil niektorým z nich, aby vyuzili "obchádzanie" (odôvodnenie c. 696 napadnutého rozhodnutia). V odpovedi na výhrady Microsoftu k tomuto bodu (pozri 627 vyssie) Komisia upresnuje, ze spolocnost Novell, kedze nie je "predajcom UNIX", sa nikdy nezaujímala o "implementácie zalozené na UNIX", ako je napríklad AS/U. Dodáva, ze spolocnost Sun a ostatní vydavatelia UNIX ponúkali inovacné produkty pouzívajúce AS/U na dosiahnutie interoperability so systémami Windows, ktoré by boli mohli uspokojit dopyt spotrebitelov, ak by Microsoft neodmietal oznámit informácie súvisiace s interoperabilitou. 634 Komisia po druhé pripomína, ze v odôvodnení c. 698 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze tá istá specifikácia môze mat mnozstvo rozlicných implementácií. 635 Po tretie Komisia cituje odôvodnenie c. 699 napadnutého rozhodnutia a tvrdí, ze z výsledkov tretieho prieskumu uskutocneného spolocnostou Mercer vyplýva, ze napriek tomu, ze "Microsoft sa nachádza za jeho konkurentmi", pokial ide o niekolko vlastností, ktoré sú dôlezité v ociach spotrebitelov operacných systémov pre servery, títo spotrebitelia sa uspokojujú s produktmi Microsoftu "pre prekázku, ktorú prijatiu alternatívnych riesení kladie nedostatok interoperability". Upresnuje, ze Microsoft má lepsie zaradenie ako jeho konkurenti iba v prípade, ak je faktorom, ktorý sa zohladnuje, interoperabilita s Windowsom a ak je druhoradým faktorom prikladaná rovnaká váha ako faktorom dôlezitým. Pokial ide o tvrdenie Microsoftu, ze ani jeden zákazník sa nestazoval na to, ze musel prijat operacný systém Windows v dôsledku odmietnutia, o ktoré ide, Komisia odkazuje na odôvodnenia c. 702 az 708 napadnutého rozhodnutia. 636 Po stvrté Komisia uvádza, ze konkurenti Microsoftu realizujú výskum a vývoj, ale ze potrebujú mat prístup k protokolom Microsoftu, aby umoznili organizáciám pouzívajúcim PC a servery pracovnej skupiny fungujúce pod systémom Windows vyuzívat ich inovácie bez toho, aby boli potrestané nedostatkom interoperability. Upresnuje, ze "odmietnutie samo osebe priamo neovplyvnuje inovacnú schopnost konkurentov, ale skôr schopnost spotrebitela profitovat z tejto inovácie, ako aj schopnost konkurentov dosiahnut zisk z ich inovácie - a teda ich motiváciu inovovat z dlhodobého hladiska". 637 Napokon po piate Komisia tvrdí, ze tvrdenia, ktoré Microsoft uplatnuje, pokial ide o jeho vlastnú motiváciu inovovat, nie sú relevantné na posúdenie otázky dôsledkov zneuzívajúceho konania na motiváciu jeho konkurentov. 638 V tretom rade Komisia uvádza, ze tvrdenie Microsoftu, ze v tomto prípade nie je splnené kritérium nového produktu, spocíva na nesprávnom výklade judikatúry. 639 V tomto ohlade Komisia po prvé tvrdí, ze toto kritérium nevyzaduje, aby bolo konkrétne preukázané, ze produkt nadobúdatela licencie pritiahne zákazníkov, ktorí nekupujú produkty ponúkané existujúcim dominantným dodávatelom. V rozsudku IMS Health, uz citovanom v bode 107 vyssie, Súdny dvor sústredil svoju analýzu na existenciu rozdielov medzi produktmi spôsobilých ovplyvnit výber spotrebitelov alebo, inými slovami, na otázku, ci existuje "potenciálny dopyt" po novom produkte. Komisia trvá na tom, ze kritérium nového produktu sa nevztahuje iba na obmedzenia výroby. V duplike Komisia tvrdí, ze plánované nové produkty zjavne uspokoja potenciálny dopyt a ze sa budú zakladat na operacných systémoch, ktoré konkurenti Microsoftu uvádzajú na trh v súcasnosti a ktoré majú vlastnosti, ktoré spotrebitelia ocenujú casto viac ako príslusné vlastnosti operacných systémov pre servery pracovnej skupiny Microsoftu. 640 Po druhé sa Komisia domnieva, ze Microsoft nemôze vyvodzovat nijaké tvrdenie z toho, ze napadnuté rozhodnutie sa sústredí na schopnost jeho konkurentov adaptovat ich vlastné "existujúce produkty". Podstatnou otázkou totiz je, ci sa títo konkurenti v podstate obmedzia na reprodukciu existujúcich produktov vyvinutých nositelom práva dusevného vlastníctva. V tomto ohlade Komisia zdôraznuje, ze produkty konkurentov Microsoftu budú implementovat rovnaký súbor protokolov ako operacné systémy Windows pre servery pracovnej skupiny, ale ze budú úplne odlisné z hladiska výkonu, bezpecnosti a funkcií. 641 Po tretie Komisia tvrdí, ze judikatúra nevylucuje, ze budúce produkty nadobúdatela licencie vstúpia do sútazného vztahu s produktmi nositela práva dusevného vlastníctva, ako to preukazuje skutkový stav vo veciach, v ktorých boli vyhlásené rozsudky Magill a IMS Health, uz citované v bode 107 vyssie. 642 SIIA tvrdí, ze odmietnutie, o ktoré ide, bráni objaveniu sa "nových a inovacných operacných systémov pre servery pracovnej skupiny, ktoré nevyrába Microsoft a ktoré uspokojujú potrebu interoperability zákazníkov". Vysvetluje, ze vdaka informáciám súvisiacim s interoperabilitou budú môct konkurenti Microsoftu ponúkat nielen produkty so "zdokonalenými funkcnými schopnostami", ale tiez, a to predovsetkým, interoperabilné produkty. SIIA okrem toho zdôraznuje, ze konkurenti Microsoftu by nezískali ziadnu konkurencnú výhodu, ak by sa uspokojili s "kopírovaním produktov [Microsoftu]", a ze by tak navyse neboli schopní urobit na základe prístupu k informáciám, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie. Posúdenie Súdom prvého stupna 643 Treba zdôraznit, ze okolnost spocívajúcu v tom, ze vytýkané správanie bráni objaveniu sa nového produktu na trhu, treba zohladnit v kontexte clánku 82 druhého odseku písm. b) ES, ktorý zakazuje zneuzívajúce konania spocívajúce v "obmedzovan[í] výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebitelov". 644 V bode 54 rozsudku Magill, uz citovaného v bode 107 vyssie, sa Súdny dvor vyslovil, ze odmietnutie dotknutých televíznych spolocností treba kvalifikovat ako zneuzívajúce v zmysle tohto ustanovenia, pretoze predstavuje preukázku objavenia sa nového produktu, ktorý tieto spolocnosti neponúkajú a po ktorom existuje potenciálny dopyt zo strany spotrebitelov. 645 Z rozhodnutia, ktoré bolo predmetom veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, vyplýva, ze Komisia sa presnejsie domnievala, ze tieto televízne spolocnosti svojím odmietnutím obmedzovali výrobu alebo odbyt na úkor spotrebitelov [pozri bod 23 prvý odsek rozhodnutia Komisie 89/205/EHS z 21. decembra 1988, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku [82 ES] (IV/31.851, Magill TV Guide/ITP, BBC a RTE) [neoficiálny preklad] ([21]Ú. v. ES 1989, L 78, s. 43)]. Konstatovala totiz, ze toto odmietnutie bráni vydavatelom zostavovat a vydávat vseobecného týzdenného televízneho sprievodcu pre spotrebitelov v Írsku a v Severnom Írsku, co je druh sprievodcu, ktorý v tom case nebol na tomto geografickom trhu k dispozícii. Hoci kazdá z dotknutých televíznych spolocností zverejnovala týzdenného televízneho sprievodcu, ten bol venovaný výlucne jej vlastným programom. Komisia, aby zistila zneuzitie dominantného postavenia, ktorého sa dopustili tieto televízne spolocnosti, trvala na ujme, ktorú neexistencia vseobecného týzdenného televízneho sprievodu na trhu v Írsku a Severnom Írsku spôsobovala spotrebitelom, ktorí, ak sa chceli oboznámit s ponukou programov na nadchádzajúci týzden, nemali inú moznost, ako kúpit si týzdenných sprievodcov kazdého programu a sami z nich zistit údaje potrebné na porovnanie. 646 V rozsudku IMS Health, uz citovanom v bode 107 vyssie, Súdny dvor pri posudzovaní okolnosti týkajúcej sa objavenia nového produktu rovnako umiestnil túto okolnost do kontextu poskodenia záujmov spotrebitelov. V bode 48 tohto rozsudku zdôraznil, odkazujúc na bod 62 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano k tomu istému rozsudku (Zb. s. I-5042), ze táto okolnost zodpovedá úvahe, podla ktorej pri vyvazovaní záujmu na ochrane práva dusevného vlastníctva a na hospodárskej slobode jeho nositela na jednej strane a záujmu na ochrane slobodnej hospodárskej sútaze na druhej strane môze tento druhý záujem prevázit iba v prípade, ked odmietnutie udelit licenciu predstavuje prekázku vývoja odvodeného trhu na úkor spotrebitelov. 647 Je namieste uviest, ze okolnost týkajúca sa objavenia nového produktu, ako je opísaná v rozsudkoch Magill a IMS Health, uz citovaných v bode 107 vyssie, nemôze predstavovat jediný parameter, ktorý umoznuje urcit, ci odmietnutie poskytnút licenciu na predmet práva dusevného vlastníctva je spôsobilé poskodit spotrebitelov v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. b) ES. Ako vyplýva zo znenia tohto ustanovenia, takáto ujma môze vzniknút nielen z obmedzenia výroby alebo odbytu, ale aj z obmedzenia technického rozvoja. 648 Komisia v napadnutom rozhodnutí rozhodovala na základe tohto posledného uvedeného prípadu. Domnievala sa tak, ze odmietnutie vytýkané Microsoftu obmedzuje technický rozvoj na úkor spotrebitelov v zmysle clánku 82 ES druhého odseku písm. b) ES (odôvodnenia c. 693 az 701 a 782 napadnutého rozhodnutia), a odmietla tvrdenie Microsoftu, ze nepreukázala, ze toto odmietnutie spôsobuje ujmu spotrebitelom (odôvodnenia c. 702 az 708 napadnutého rozhodnutia). 649 Súd prvého stupna sa domnieva, ze zistenia Komisie nachádzajúce sa v odôvodneniach uvedených v predchádzajúcom bode nie sú zjavne nesprávne. 650 V prvom rade Komisia v odôvodnení c. 694 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze "pre nedostatok interoperability, ktorú sú konkurencné operacné systémy pre servery pracovnej skupiny schopné dosiahnut s architektúrou domény Windows, je rastúci pocet spotrebitelov v prípade operacných systémov pre servery pracovnej skupiny uzamknutých do homogénneho riesenia Windows". 651 V tomto ohlade treba pripomenút, ze v bodoch 371 az 422 vyssie uz bolo uvedené, ze odmietnutie vytýkané Microsoftu bráni jeho konkurentom vyvíjat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny, ktoré sú schopné dosiahnut dostatocný stupen interoperability s architektúrou domény Windows, co má za následok, ze rozhodnutia spotrebitelov v oblasti akvizície operacných systémov pre servery pracovnej skupiny sa orientujú na produkty Microsoftu. V bodoch 606 az 611 vyssie uz bolo rovnako uvedené, ze z niekolkých skutocností nachádzajúcich sa v spise vyplýva, ze organizácie narastajúcim spôsobom prijímajú technológie radu Windows 2000, predovsetkým Active Directory. Kedze operacné systémy pre servery pracovnej skupiny patriace do tohto radu spôsobili intenzívnejsie problémy interoperability ako operacné systémy predchádzajúcej generácie (pozri body 571 az 574 vyssie a odôvodnenia c. 578 az 584, 588 a 613 napadnutého rozhodnutia), narastajúce prijímanie týchto systémov iba posilnuje efekt "uzamknutia", na ktorý sa poukazuje v predchádzajúcom bode. 652 Takto spôsobené obmedzenie výberu spotrebitelov je pre nich o to skodlivejsie, ze, ako uz bolo uvedené v bodoch 407 az 412 vyssie, spotrebitelia povazujú konkurencné operacné systémy pre servery pracovnej skupiny za lepsie ako operacné systémy Windows pre servery pracovnej skupiny v rade vlastností, ktorým prikladajú velký význam, ako je napríklad "spolahlivost/disponibilita systému" a "bezpecnost integrovaná v operacnom systéme pre servery". 653 V druhom rade sa Komisia správne domnievala, ze umelá výhoda z hladiska interoperability, ktorú si Microsoft zaistuje svojím odmietnutím, odrádza jeho konkurentov od toho, aby vyvíjali a uvádzali na trh operacné systémy pre servery pracovnej skupiny s inovacnými vlastnostami, a to najmä na úkor spotrebitelov (pozri v tomto zmysle odôvodnenie c. 694 napadnutého rozhodnutia). Toto odmietnutie má totiz za následok znevýhodnenie konkurentov vo vztahu k Microsoftu, pokial ide o kvalitu ich produktov, najmä také parametre, ako napríklad bezpecnost, spolahlivost, jednoduchost uzívania alebo rýchlost vykonávania úloh (odôvodnenie c. 699 napadnutého rozhodnutia). 654 Konstatovanie Komisie, podla ktorého, "ak by konkurenti Microsoftu mali prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou, ktoré im [Microsoft] odmieta poskytnút, mohli by ich pouzit na sprístupnenie zlepsených funkcií svojich vlastných produktov v rámci siete vztahov interoperability, na ktorej spocíva architektúra Windows" (odôvodnenie c. 695 napadnutého rozhodnutia), je potvrdené správaním konkurentov Microsoftu v minulosti, ked mali prístup k niektorým informáciám týkajúcim sa produktov Microsoftu. Dva príklady, ktoré Komisia cituje v odôvodnení c. 696 napadnutého rozhodnutia, a to produkty nazvané "PC NetLink" a "NDS pre NT", hovoria v tomto ohlade samy za seba. PC NetLink je softvér vyvinutý spolocnostou Sun na základe AS/U, ktorý vypracovala spolocnost AT&T pouzitím niektorých prvkov zdrojového kódu Microsoftu, ktoré jej Microsoft oznámil na základe licencie v 90-tych rokoch (odôvodnenia c. 211 az 213 napadnutého rozhodnutia). Z dokumentu predlozeného Microsoftom pocas správneho konania vyplýva, ze inovacné vlastnosti a pridaná hodnota, ktorú PC NetLink prinásal sietam Windows pre pracovnú skupinu, boli spolocnostou Sun zdôraznované ako marketingový argument pri predaji tohto produktu (poznámka pod ciarou 840 napadnutého rozhodnutia). Podobne spolocnost Novell vo svojej obchodnej dokumentácii dávala do popredia nové vlastnosti, ktoré NDS pre NT - softvérový produkt, ktorý vyvinula pouzitím techník spätného inzinierstva - priniesol architektúre domény Windows, v tomto prípade Windows NT (poznámka pod ciarou 841 napadnutého rozhodnutia). 655 Treba uviest, ze Komisia dbala o to, aby v tejto súvislosti zdôraznila, ze existuje "siroký priestor na odlísenie a inováciu nad rámec vymedzenia specifikácií rozhrania" (odôvodnenie c. 698 napadnutého rozhodnutia). Inými slovami, tá istá specifikácia môze byt predmetom mnozstva odlisných a inovacných implementácií zo strany programátorov softvéru. 656 Napadnuté rozhodnutie tak spocíva na myslienke, ze len co bude prekázka, ktorú pre konkurentov Microsoftu predstavuje nedostatocný stupen interoperability s architektúrou domény Windows, odstránená, títo konkurenti budú môct ponúkat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny, ktoré ani zdaleka nebudú predstavovat jednoduchú reprodukciu systémov Windows, ktoré sa uz nachádzajú sa trhu, ale budú sa od nich odlisovat v parametroch dôlezitých v ociach spotrebitelov (pozri v tomto zmysle odôvodnenie c. 699 napadnutého rozhodnutia). 657 V tomto ohlade treba pripomenút, ze konkurenti Microsoftu by navyse neboli schopní klonovat alebo reprodukovat jeho produkty na základe prístupu k samotným informáciám súvisiacim s interoperabilitou, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie. Okrem toho, ze Microsoft vo svojich písomných podaniach sám uznáva, ze opatrenie na nápravu stanovené v clánku 5 tohto rozhodnutia by neumoznilo dosiahnut takýto výsledok (pozri bod 241 vyssie), je namieste zopakovat, ze informácie, o ktoré ide, sa nevztahujú na podrobnosti implementácie alebo na iné prvky zdrojového kódu Microsoftu (pozri body 194 az 206 vyssie). Treba tiez uviest, ze protokoly, vo vztahu ku ktorým má Microsoft na základe napadnutého rozhodnutia povinnost sprístupnit specifikácie, predstavujú iba nepatrnú cast vsetkých protokolov, ktoré sú implementované v operacných systémoch Windows pre servery pracovnej skupiny. 658 Je namieste dodat, ze konkurenti Microsoftu by nemali nijaký záujem na tom, aby iba reprodukovali operacné systémy Windows pre servery pracovnej skupiny. Len co budú vdaka oznámeným informáciám schopní vyvíjat systémy dostatocne interoperabilné s architektúrou domény Windows, nebudú mat inú moznost, ak chcú vyuzit konkurencnú výhodu nad Microsoftom a zostat rentabilne na trhu, nez odlísit svoje produkty od produktov Microsoftu v niektorých parametroch a vlastnostiach. V tomto ohlade treba mat na pamäti, ze implementácia specifikácií, ako vysvetluje Komisia v odôvodneniach c. 719 az 721 napadnutého rozhodnutia, je nárocnou úlohou, ktorá vyzaduje znacnú financnú a casovú investíciu. 659 Napokon, pokial ide o tvrdenie Microsoftu, ze bude menej motivovaný vyvíjat danú technológiu, ak ju musí poskytnút svojim konkurentom (pozri bod 627 vyssie), stací uviest, ze toto tvrdenie je irelevantné v kontexte prieskumu okolnosti týkajúcej sa nového produktu, pri ktorom sa posudzuje úcinok odmietnutia, o ktoré ide, na motiváciu konkurentov Microsoftu inovovat, a nie otázka motivácie Microsoftu. Otázku motivácie Microsoftu inovovat treba posúdit v rámci prieskumu okolnosti týkajúcej sa neexistencie objektívneho odôvodnenia. 660 V tretom rade Komisia rovnako správne odmietla ako nedôvodné tvrdenie, ktoré Microsoft formuloval pocas správneho konania, ze nebolo preukázané, ze odmietnutie, ktoré mu bolo vytýkané, spôsobovalo ujmu spotrebitelom (odôvodnenia c. 702 az 708 napadnutého rozhodnutia). 661 Predovsetkým, ako uz bolo uvedené v bodoch 407 az 412 vyssie, z výsledkov tretieho prieskumu uskutocneného spolocnostou Mercer vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Microsoft, spotrebitelia povazujú konkurencné operacné systémy pre servery pracovnej skupiny za lepsie ako operacné systémy Windows pre servery pracovnej skupiny v rade vlastností, ktorým prikladajú velký význam. 662 Microsoft dalej nemôze vyvodzovat nijaké tvrdenie z toho, ze spotrebitelia pocas správneho konania nikdy netvrdili, ze boli nútení prijat operacný systém Windows pre servery pracovnej skupiny v dôsledku jeho odmietnutia sprístupnit jeho konkurentom informácie súvisiace s interoperabilitou. V tomto ohlade stací uviest, ze Microsoft nepopiera zistenia Komisie v odôvodneniach c. 705 a 706 napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení c. 705 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze programátori doplnkových softvérov, ktoré musia spolupracovat so systémami Microsoftu, sú "odkázaní na sprístupnenie informácií súvisiacich s interoperabilitou Microsoftom" a ze "spotrebitelia nevedia vzdy presne, co Microsoft sprístupnuje alebo nesprístupnuje vydavatelom operacných systémov pre servery pracovnej skupiny". V odôvodnení c. 706 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze "ak si spotrebitelia majú vybrat medzi znásaním problémov interoperability, v dôsledku ktorých je priebeh ich cinností zlozitejsí, neefektívnejsí alebo nákladnejsí, a volbou homogénneho prostredia Windows, budú mat tendenciu uprednostnit posledné uvedené riesenie", a ze "len co budú spotrebitelia standardizovaní na Windows, je málo pravdepodobné, ze budú uvádzat problémy interoperability medzi ich klientskymi PC a servermi pracovnej skupiny". 663 Okrem toho treba uviest, ze z vlastných vyhlásení Microsoftu týkajúcich sa sprístupnenia, ku ktorému doslo na základe amerického zmieru, vyplýva, ze toto sprístupnenie malo za následok ponuku väcsieho výberu spotrebitelom (pozri odôvodnenie c. 703 napadnutého rozhodnutia). 664 Napokon treba pripomenút, ze je ustálenou judikatúrou, ze clánok 82 ES sa týka nielen konaní spôsobilých spôsobit priamu ujmu spotrebitelom, ale aj tých, ktoré im spôsobujú ujmu nepriamu poskodením struktúry efektívnej hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 125, a rozsudok Irish Sugar/Komisia Commission, uz citovaný v bode 229 vyssie, bod 232). V tomto prípade Microsoft poskodil struktúru efektívnej hospodárskej konkurencie na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny tým, ze na nom získal významný trhový podiel. 665 Na základe predchádzajúcich úvah treba usudzovat, ze záver Komisie, podla ktorého odmietnutie vytýkané Microsoftu obmedzuje technický rozvoj na úkor spotrebitelov v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. b) ES, nie je zjavne nesprávny. Treba sa teda domnievat, ze okolnost týkajúca sa objavenia nového produktu je v tomto prípade daná. v) O neexistencii objektívneho odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 666 V prvom rade Microsoft tvrdí, ze odmietnutie, ktoré mu je vytýkané, bolo objektívne odôvodnené právami vyplývajúcimi z dusevného vlastníctva, ktoré mal k dotknutej"technológii". Uvádza, ze pri navrhovaní svojich komunikacných protokolov vynalozil znacné investície a ze obchodný úspech jeho produktov je legitímnou odmenou. Rovnako tvrdí, ze sa vseobecne uznáva, ze odmietnutie podniku oznámit svojim konkurentom urcitú technológiu mozno odôvodnit tým, ze tento podnik nechce, aby jeho konkurenti pouzívali uvedenú technológiu na to, aby mu konkurovali. 667 V replike Microsoft uvádza, ze technológia, ktorú musí sprístupnit svojim konkurentom, je tajná, má velkú hodnotu pre nadobúdatelov licencie a obsahuje dôlezité inovácie. 668 Vo svojej odpovedi na jednu z písomných otázok Súdu prvého stupna Microsoft dodáva, ze mal objektívne odôvodnenie na to, aby neudelil licenciu na túto technológiu "so zretelom na ujmu, ktorú by utrpela motivácia inovovat, ak by spolocnost Sun (alebo ostatní) vyuzívali túto technológiu na vývoj funkcného ekvivalentu, ktorý by konkuroval produktom Microsoftu na tom istom trhu". 669 V druhom rade Microsoft tvrdí, ze Komisia odmietla jeho tvrdenia na základe toho, ze uplatnila nové, právne nesprávne kritérium, ktoré sa zretelne odchyluje od kritérií ustálených judikatúrou. V odôvodnení c. 783 napadnutého rozhodnutia sa totiz Komisia domnievala, ze odmietnutie oznámit informácie chránené právami vyplývajúcimi z dusevného vlastníctva predstavuje porusenie clánku 82 ES vtedy, ak, celkovo vzaté, pozitívny dopad na inováciu v celom odvetí prevázi nad negatívnym dopadom na motiváciu podniku v dominantnom postavení inovovat. 670 Microsoft sa domnieva, ze uplatnenie takého "kritéria vyvazovania" bude mat za následok, ze podniky v dominantnom postavení budú menej motivované investovat do výskumu a vývoja, lebo sa budú musiet podelit o výsledky svojho úsilia s konkurentmi. Uvádza, ze práva vyplývajúce z dusevného vlastníctva motivujú ich nositelov, aby pokracovali v inováciách, pricom zároven nabádajú konkurencné podniky na to, aby vyvíjali vlastnú cinnost v oblasti inovácie, aby "nezostali pozadu". Microsoft navyse kritizuje skutocnost, ze Komisia sa neusiluje "kvantifikovat" negatívny dopad, ktorý bude mat nútené udelenie licencií ulozené v napadnutom rozhodnutí na jeho konkurentov, ktorí budú radsej cakat, aby videli, ktorými technológiami budú môct disponovat na základe licencie, nez by si dali námahu s vytváraním svojej vlastnej technológie. 671 Microsoft má rovnako výhrady voci nejasnej povahe a nepredvídatelným dôsledkom tohto kritéria, pricom najmä uvádza, ze Komisia neposkytuje ziadne vodidlo umoznujúce podnikom v dominantnom postavení posúdit, ci "ochrana [ich] motivácie inovovat môze odôvodnit rozhodnutie zachovat [ich] dusevné vlastníctvo na [ich] vlastné pouzitie". Vseobecnejsie, napadnuté rozhodnutie neupresnuje spôsob, akým bolo toto kritérium uplatnené v tomto prípade, ani spôsob, akým má byt uplatnované v budúcnosti. 672 V tretom rade Microsoft popiera relevanciu odkazov Komisie na americký zmier a dohodu o vyrovnaní uzavretú so spolocnostou Sun (pozri bod 687 nizsie). 673 Pripomína, ze americký zmier ho zaväzuje, aby udelil licencie na komunikacné protokoly implementované v operacných systémoch Windows pre klientske PC iba na úcely ich implementácie v softvéri pre servery. Napadnuté rozhodnutie mu naopak ukladá udelit licencie na svoje komunikacné protokoly "server-server", aby tieto protokoly mohli byt implementované v priamo konkurujúcich operacných systémoch pre servery. Microsoft tiez poznamenáva, ze povinnosti vyplývajúce z amerického zmieru sú obmedzené na obdobie piatich rokov a ze je viac motivovaný pokracovat vo vývoji technológie, ked po urcenom období môze výhradným spôsobom znovu pouzívat zlepsenia tejto technológie. 674 Microsoft uvádza, ze dohoda o vyrovnaní uzavretá so spolocnostou Sun upravuje reciprocný záväzok zdielat technológiu a práva vyplývajúce z dusevného vlastníctva za dohodnutých podmienok, a to pocas obdobia obmedzeného na sest rokov. Naopak, podla napadnutého rozhodnutia si Microsoft nemôze slobodne vyberat nadobúdatelov licencie a tí mu neposkytujú ziadnu licenciu na odplatu, poplatky a ostatné licencné podmienky kontroluje Komisia a povinnosti Microsoftu vztahujúce sa na nútené udelenie licencií "[trvajú] po neurcitý cas". 675 CompTIA najprv zdôraznuje význam inovácie pre hospodársku sútaz v odvetví informacných a komunikacných technológií a potrebu mat v tomto odvetví "pevný systém ochrany práv dusevného vlastníctva". Uvádza najmä, ze tieto práva nabádajú spolocnosti, aby zlepsovali svoje existujúce produkty a uvádzali na trh novinky. 676 CompTIA dalej odkazuje na odôvodnenie c. 783 napadnutého rozhodnutia a tvrdí, ze Komisia v tomto prípade uplatnila nové kritérium posúdenia, ktoré podla jeho názoru nie je v súlade s judikatúrou. 677 Komisia v prvom rade tvrdí, ze nálezite zohladnila odôvodnenie, ktoré uplatnil Microsoft. 678 V tomto ohlade Komisia najprv uvádza, ze Microsoft v zalobe uznal, ze uplatnoval iba jediné odôvodnenie, a to skutocnost, ze má na dotknutú "technológiu" práva vyplývajúce z dusevného vlastníctva. Komisia sa domnieva, ze takéto odôvodnenie nemozno pripustit, pricom najmä poznamenáva, ze vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Magill, uz citovaný v bode 107 vyssie, v ktorej neexistovali ziadne pochybnosti o tom, ze napadnuté rozhodnutie ukladalo dotknutým spolocnostiam nútené udelenie licencií na ich autorského práva, sa Súdny dvor domnieval, ze odmietnutie, o ktoré islo, nebolo objektívne odôvodnené. Komisiu v tomto bode podporuje SIIA. 679 Komisia dalej vysvetluje, ze tvrdenie Microsoftu pochopila tak, ze znamená, ze skutkový stav v tejto veci a predovsetkým "pravdepodobný úcinok príkazu poskytovat informácie na jeho motiváciu inovovat" boli také mimoriadne, ze nemohla uplatnit riesenia vyplývajúce z judikatúry. 680 V tejto súvislosti Komisia pripomína, ze je povinnostou Microsoftu preukázat, ze zneuzívajúce správanie, ktoré mu bolo vytýkané, bolo objektívne odôvodnené. Komisia sa predovsetkým domnieva, ze Microsoft mal prinajmensom preukázat na jednej strane, ze povinnost sprístupnit informácie súvisiace s interoperabilitou, ktorá mu bola ulozená, má negatívny dopad na jeho motiváciu inovovat, a na druhej strane, ze existuje riziko, ze tento negatívny dopad prevázi nad "vsetkými skutocnostami identifikovanými Komisiou, v dôsledku ktorých by inak bolo toto správanie zneuzívajúce". Microsoft sa vsak uspokojuje s tým, ze uvádza cisto teoretické a v tomto ohlade nijako nepodlozené tvrdenia. 681 Komisia sa rovnako domnieva, ze Microsoft nemôze odôvodnovat svoje odmietnutie tým, ze dotknutá technológia je tajná, má velkú hodnotu a obsahuje dôlezité inovácie. Toto odôvodnenie navyse nebolo uplatnené v zalobe. 682 V druhom rade Komisia popiera, ze v tomto prípade uplatnila nové kritérium posúdenia. 683 V tomto ohlade Komisia po prvé odmieta tvrdenie Microsoftu, ze podnik má dôvody na to, aby odmietol oznámit urcitú technológiu svojim konkurentom vtedy, ked sa chce vyhnút tomu, aby ju konkurenti mohli pouzit na to, aby mu konkurovali. Toto tvrdenie mozno na jednej strane vykladat tak, ze znamená, ze aj ked sú splnené prvé tri kritériá, ktoré Súdny dvor stanovil v rozsudkoch Magill a IMS Health, uz citovaných v bode 107 vyssie, odmietnutie udelit licencie je dovolené, ked konkurenti zamýslajú vyuzívat licenciu na to, aby konkurovali dominantnému podniku. Takýto názor je zjavne nesprávny. Na druhej strane mozno toto tvrdenie vykladat tak, ze znamená, ze zásady stanovené v rozsudku Magill, uz citovanom v bode 107 vyssie, sa neuplatnia v prípade, ked sa dotknuté právo vyplývajúce z dusevného vlastníctva týka technológie. Okrem toho, ze Microsoft nijako nevysvetluje, co má na mysli pod "technológiou" v tomto kontexte, je mimoriadne tazké rozlisovat medzi "technologickými" právami vyplývajúcimi z dusevného vlastníctva a "netechnologickými" právami vyplývajúcimi z dusevného vlastníctva. Navyse nie je isté, ze informácie súvisiace s interoperabilitou, o ktoré ide, predstavujú takúto technológiu, predovsetkým ak sú iba cisto svojvolnými normami bez inovacného charakteru. 684 Po druhé Komisia popiera tvrdenie Microsoftu, ze v dôsledku napadnutého rozhodnutia uz jeho konkurenti nebudú mat motiváciu vytvárat svoju vlastnú technológiu. Tvrdí, ze Microsoft sa nevyjadruje k zisteniu obsiahnutému v odôvodnení c. 697 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého so zretelom na kvázimonopolné postavenie Microsoftu na trhu operacných systémov pre klientske PC nie sú konkurenti schopní vyvíjat úspesné alternatívy jeho komunikacných protokolov. 685 Po tretie Komisia uvádza, ze Microsoft zdôraznuje svoju motiváciu inovovat iba v oblasti tvorby protokolov, pricom nespomína ostatné svoje produkty. Komisia odkazuje na odôvodnenie c. 724 napadnutého rozhodnutia a tvrdí, ze takýto prístup je nesprávny. 686 Po stvrté Komisia tvrdí, ze Microsoft prechádza mlcaním skutocnost, ze informácie, o ktoré ide, sú informácie potrebné na interoperabilitu v zmysle smernice 91/250. Z clánku 6 tejto smernice vyplýva, ze zákonodarca Spolocenstva povazuje sprístupnenie takýchto informácií za prospesné pre inováciu. 687 V tretom rade Komisia odkazuje na niektoré vyhlásenia Microsoftu pocas správneho konania, ako aj po prijatí napadnutého rozhodnutia. Pocas svojho výsluchu Microsoft pri odpovedi na otázku polozenú sluzbami Komisie uviedol, ze nezaznamenal, ze americký zmier mal negatívny dopad na jeho motiváciu inovovat. Podobne v priebehu spolocnej tlacovej konferencie so spolocnostou Sun, ktorá sa konala po dohode o vyrovnaní, ktorú uzavreli, Microsoft vyhlásil, ze obe spolocnosti si budú nadalej konkurovat a budú pokracovat v inovácii a ze "úcinkom dohody nebude menej, ale viac inovácie". Komisia sa domnieva, ze tvrdenie, ktoré Microsoft vyvodzuje z toho, ze táto dohoda o vyrovnaní upravuje reciprocné záväzky, nie je relevantné. V tomto ohlade poznamenáva, ze politikou spolocnosti Sun bolo uz v case, ked uzavrela túto dohodu, sprístupnovat príslusné protokoly celému odvetviu. Posúdenie Súdom prvého stupna 688 Na úvod treba uviest, ze aj ked dôkazné bremeno preukázania existencie okolností predstavujúcich porusenie clánku 82 ES spocíva na Komisii, je úlohou dotknutého dominantného podniku, a nie Komisie, aby v prípade potreby a pred skoncením správneho konania uplatnil prípadné objektívne odôvodnenie a v tomto ohlade uviedol tvrdenia a oznacil dôkazné prostriedky. Následne prislúcha Komisii, ak chce vyslovit záver o existencii zneuzitia dominantného postavenia, aby preukázala, ze tvrdenia a dôkazné prostriedky uplatnené týmto podnikom nemôzu obstát, a teda ze uplatnené odôvodnenie nemozno prijat. 689 V tomto prípade, ako je uvedené v odôvodnení c. 709 napadnutého rozhodnutia a ako to Microsoft výslovne potvrdil v zalobe, Microsoft uplatnil ako odôvodnenie svojho správania iba skutocnost, ze dotknutá technológia je chránená právami vyplývajúcimi z dusevného vlastníctva. V tejto súvislosti upresnil, ze ak by mal povinnost poskytnút tretím osobám prístup k tejto technológii, "znicilo by [to] budúcu motiváciu investovat do vytvárania dusevného vlastníctva" (odôvodnenie c. 709 napadnutého rozhodnutia). V replike sa Microsoft rovnako odvolával na skutocnost, ze táto technológie je tajná, má velkú hodnotu a obsahuje dôlezité inovácie. 690 Súd prvého stupna sa domnieva, ze samotná skutocnost - aj za predpokladu, ze je preukázaná -, ze komunikacné protokoly, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie, alebo ich specifikácie sú chránené právami vyplývajúcimi z dusevného vlastníctva, nemôze predstavovat objektívne odôvodnenie v zmysle rozsudkov Magill a IMS Health, uz citovaných v bode 107 vyssie. Názor zastávaný Microsoftom je totiz nezlucitelný s dôvodom existencie výnimky, ktorú táto judikatúra uznáva v prospech slobodnej hospodárskej sútaze v tom zmysle, ze ak by samotná drzba práva dusevného vlastníctva mohla sama osebe predstavovat objektívne odôvodnenie odmietnutia udelit licenciu, výnimka ustálená judikatúrou by sa nikdy nemohla uplatnit. Inými slovami, odmietnutie udelit licenciu na predmet práva dusevného vlastníctva by nikdy nebolo mozné povazovat za porusenie clánku 82 ES, hoci v rozsudkoch Magill a IMS Health, uz citovaných v bode 107 vyssie, Súdny dvor vyslovil práve opak. 691 V tomto ohlade treba pripomenút, ako bolo uvedené v bodoch 321, 323, 327 a 330 vyssie, ze súd Spolocenstva sa domnieva, ze moznost nositela práva dusevného vlastníctva vyuzívat toto vlastníctvo vo svoj vlastný prospech predstavuje samu podstatu jeho výlucného práva. Samotné odmietnutie udelit licenciu tretím osobám, aj keby sa ho dopustil podnik v dominantnom postavení, nemôze teda samo osebe predstavovat zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES. Iba ak je takéto odmietnutie sprevádzané mimoriadnymi okolnostami, ako sú okolnosti doteraz uvádzané v judikatúre, mozno ho posúdit ako zneuzívajúce, a je teda dovolené vo verejnom záujme na zachovaní efektívnej hospodárskej sútaze na trhu zasiahnut do výlucného práva nositela práva dusevného vlastníctva tým, ze sa mu ulozí povinnost, aby udelil licencie tretím osobám, ktoré sa usilujú vstúpit na tento trh alebo sa na nom udrzat. V tomto ohlade treba pripomenút, ze vyssie bolo preukázané, ze takéto mimoriadne okolnosti sú v tomto prípade dané. 692 Ani tvrdenie, na ktoré sa odvoláva Microsoft v replike a ktoré je zalozené na tom, ze dotknutá technológia je tajná, má velkú hodnotu pre nadobúdatelov licencie a obsahuje dôlezité inovácie, nemôze uspiet. 693 Po prvé totiz skutocnost, ze dotknutá technológia je tajná, je dôsledkom jednostranného obchodného rozhodnutia Microsoftu. Navyse Microsoft nemôze z údajne tajnej povahy informácií súvisiacich s interoperabilitou vyvodzovat ziadny argument na to, aby tvrdil, ze povinnost ich sprístupnenia mu mozno ulozit iba vtedy, ak sú dané mimoriadne okolnosti identifikované Súdnym dvorom v rozsudkoch Magill a IMS Health, uz citovaných v bode 107 vyssie, a zároven na to, aby svoje odmietnutie odôvodnil tou istou údajne tajnou povahou týchto informácií. Napokon niet dôvodu na to, aby tajná technológia pozívala vyssí stupen ochrany, ako napríklad technológia, ktorú jej tvorca musel sprístupnit verejnosti v konaní o udelenie patentu. 694 Po druhé informácie súvisiace s interoperabilitou majú od okamihu, ked je -- ako v tomto prípade -- preukázané, ze sú nevyhnutné, nutne velkú hodnotu pre konkurentov, ktorí k nim chcú mat prístup. 695 Po tretie skutocnosti, ze dotknutý podnik je nositelom práva dusevného vlastníctva, je vlastné, ze predmet tohto práva má inovacnú alebo pôvodnú povahu. Nemozno totiz mat patent pri neexistencii vynálezu ani autorské právo pri neexistencii pôvodného diela. 696 Súd prvého stupna okrem toho uvádza, ze v napadnutom rozhodnutí sa Komisia neobmedzila na odmietnutie odôvodnenia uplatneného Microsoftom, podla ktorého bola dotknutá technológia chránená právami vyplývajúcimi z dusevného vlastníctva. Komisia preskúmala aj tvrdenie Microsoftu zalozené na tom, ze ak by mal Microsoft povinnost poskytnút tretím osobám prístup k tejto technológii, malo by to negatívny dopad na jeho motiváciu inovovat (odôvodnenia c. 709 a 712 napadnutého rozhodnutia). 697 Treba konstatovat, ako správne uvádza Komisia, ze Microsoft, na ktorom v tomto ohlade spocíva pôvodné dôkazné bremeno (pozri bod 688 vyssie), dostatocne nepreukázal, ze ak by bol nútený sprístupnit informácie súvisiace s interoperabilitou, malo by to znacný negatívny dopad na jeho motiváciu inovovat. 698 Microsoft sa totiz v tomto bode obmedzuje na uvádzanie nejasných, vseobecných a teoretických tvrdení. Ako uvádza Komisia v odôvodnení c. 709 napadnutého rozhodnutia, Microsoft sa vo svojej odpovedi na tretie oznámenie o výhradách zo 17. októbra 2003 uspokojil s tým, ze vyhlásil, ze "sprístupnenie... [by] znicilo budúcu motiváciu investovat do vytvárania dusevného vlastníctva", a to bez toho, aby upresnil, ktoré technológie alebo produkty mal takto na mysli. 699 V niektorých castiach odpovede uvedenej v prechádzajúcom bode Microsoft predpokladá negatívny dopad na jeho motiváciu inovovat vo vztahu k jeho operacným systémom vo vseobecnosti, teda tak pre klientske PC, ako aj pre servery. 700 V tomto ohlade stací uviest, ze v odôvodneniach c. 713 az 729 napadnutého rozhodnutia Komisia velmi správne vyvrátila tvrdenia Microsoftu týkajúce sa obavy z klonovania jeho produktov. Predovsetkým treba pripomenút, ze opatrenie na nápravu stanovené v clánku 5 napadnutého rozhodnutia neumoznuje a ani sa neusiluje umoznit konkurentom Microsoftu, aby kopírovali jeho produkty (pozri body 198 az 206, 240 az 242 a 656 az 658 vyssie). 701 Z toho vyplýva, ze nebolo preukázané, ze sprístupnenie informácií, ktoré sú predmetom tohto opatrenia na nápravu, významne znízi - a tým menej, ze znicí - motiváciu Microsoftu inovovat. 702 V tejto súvislosti treba poznamenat, ako správne uvádza Komisia v odôvodneniach c. 730 az 734 napadnutého rozhodnutia, ze je beznou praxou, ze subjekty v tomto odvetví sprístupnujú tretím osobám informácie, ktoré majú ulahcit interoperabilitu s ich produktmi, a ze Microsoft sám tak robil az do okamihu, ked sa dostatocne udomácnil na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. To im totiz umoznuje zvýsit atraktívnost, a teda hodnotu ich vlastných produktov. Ani jeden úcastník konania v tejto veci netvrdil, ze takéto sprístupnovanie malo akýkolvek negatívny dopad na motiváciu týchto subjektov inovovat. 703 Navyse sa treba domnievat, ze ak sprístupnenie, ku ktorému doslo v rámci amerického zmieru a MCPP, pokial ide o protokoly server-klient, nemalo negatívny dopad na motiváciu Microsoftu inovovat (odôvodnenie c. 728 napadnutého rozhodnutia), neexistuje nijaký zjavný dôvod obávat sa, ze dôsledky sprístupnenia týkajúceho sa protokolov server-server by mali byt odlisné. 704 Treba uviest, ze tvrdenie Microsoftu, podla ktorého v napadnutom rozhodnutí Komisia odmietla objektívne odôvodnenie, ktoré uplatnil, na základe nového kritéria posúdenia, spocíva na nesprávnom pochopení tohto rozhodnutia. 705 Toto tvrdenie sa totiz zakladá na jedinej vete, nachádzajúcej sa v odôvodnení c. 783 napadnutého rozhodnutia, ktoré je súcastou casti tohto rozhodnutia, obsahujúcej záver analýzy urobenej Komisiou v odôvodneniach c. 560 az 778 a týkajúcej sa odmietnutia, o ktoré ide. 706 Táto veta znie: "Dôkladné preskúmanie rozsahu predmetného sprístupnenia dovoluje prijat záver, ze po starostlivom uvázení je prípadný negatívny dopad povinnosti poskytnút predmetné informácie na motiváciu Microsoftu inovovat vyvázený pozitívnym dopadom na úroven inovácie v odvetví ako celku (vrátane Microsoftu)." 707 Túto vetu vsak treba cítat v spojení s vetou, ktorá nasleduje v tom istom odôvodnení hned za nou a podla ktorej "potreba chránit motiváciu Microsoftu inovovat nemôze predstavovat objektívne odôvodnenie, ktoré by vyvázilo vyssie identifikované mimoriadne okolnosti". 708 Treba tiez priblízit odôvodnenie c. 712 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia uvádza tieto úvahy: "Vyssie bolo preukázané..., ze odmietnutie Microsoftu predstavuje riziko odstránenia hospodárskej sútaze na relevantnom trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny, ze toto riziko je spôsobené skutocnostou, ze odmietnutý vstup je nevyhnutný na vykonávanie obchodnej cinnosti na tomto trhu, ako aj to, ze odmietnutie Microsoftu má negatívny dopad na technický rozvoj na úkor spotrebitelov. So zretelom na tieto mimoriadne okolnosti samotná skutocnost, ze odmietnutie Microsoftu je odmietnutím udelit licenciu na dusevné vlastníctvo, nepredstavuje objektívne odôvodnenie. Je teda potrebné posúdit, ci tvrdenia Microsoftu týkajúce sa jeho motivácie inovovat prevázia nad týmito mimoriadnymi okolnostami." 709 Inými slovami, v súlade so zásadami stanovenými judikatúrou (pozri body 331 az 333 vyssie) Komisia po tom, co preukázala, ze v tomto prípade boli dané mimoriadne okolnosti identifikované Súdnym dvorom v rozsudkoch Magill a IMS Health, uz citovaných v bode 107 vyssie, preskúmala, ci odôvodnenie uplatnené Microsoftom, zalozené na údajnom poskodení jeho motivácie inovovat, môze prevázit nad týmito mimoriadnymi okolnostami, vrátane okolnosti, ze toto odmietnutie obmedzuje technický rozvoj na úkor spotrebitelov v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. b) ES. 710 Komisia v tomto bode dospela k negatívnemu záveru nie po vyvázení negatívneho dopadu, ktorý ulozenie povinnosti poskytnút informácie mohlo mat na motiváciu Microsoftu inovovat pozitívnym dopadom tejto povinnosti na inováciu v celom odvetví, ale po tom, co vyvrátila tvrdenia Microsoftu týkajúce sa obavy z klonovania jeho produktov (odôvodnenia c. 713 az 729 napadnutého rozhodnutia), konstatovala, ze sprístupnenie informácií súvisiacich s interoperabilitou je v danom odvetví rozsírenou praxou (odôvodnenia c. 730 az 735 napadnutého rozhodnutia), a uviedla, ze záväzok, ktorý prevzala spolocnost IBM voci Komisii v roku 1984, sa podstatne nelísil od toho, ktorý je ulozený Microsoftu v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 736 az 742 napadnutého rozhodnutia), a ze jej prístup je v súlade so smernicou 91/250 (odôvodnenia c. 743 az 763 napadnutého rozhodnutia). 711 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Microsoft nepreukázal, ze existuje akékolvek objektívne odôvodnenie jeho odmietnutia sprístupnit informácie súvisiace s interoperabilitou, o ktoré ide. 712 Kedze v tomto prípade sú navyse dané mimoriadne okolnosti identifikované Súdnym dvorom v rozsudkoch Magill a IMS Health, uz citovaných v bode 107 vyssie, prvú cast zalobného dôvodu treba v celom rozsahu zamietnut ako nedôvodnú. 2. O druhej casti zalozenej na tom, ze spolocnost Sun od Microsoftu nepozadovala, aby mohla vyuzívat technológiu, ktorú mu Komisia nariaduje sprístupnit a) Tvrdenia úcastníkov konania 713 V prvom rade Microsoft tvrdí, ze spolocnost Sun od neho nepozadovala prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou v zmysle napadnutého rozhodnutia. 714 V tomto ohlade Microsoft odkazuje na cast staznosti spolocnosti Sun a tvrdí, ze ziadost obsiahnutá v liste z 15. septembra 1998 sa netýkala "úplných a správnych specifikácií" jeho komunikacných protokolov, ale podrobných informácií o vnútorných vlastnostiach jeho operacných systémov Windows pre servery. 715 Podla Microsoftu teda aj za predpokladu, ze by list zo 6. októbra 1998 bolo mozné vykladat ako odmietnutie, co tak nie je, nemozno tvrdit, ze Microsoft odmietol poskytnút spolocnosti Sun technológiu, ktorej nesprístupnenie mu vytýka napadnuté rozhodnutie. 716 Microsoft dodáva, ze "ziadost spolocnosti Sun nebola taká obsírna, aby [mu] naznacila..., ze [spolocnost Sun] sa snazila získat licenciu [na jeho] komunikacné protokoly". 717 Microsoft navyse uvádza, ze vo svojej staznosti spolocnost Sun nijako neodkazuje na komunikacné protokoly. 718 Microsoft napokon poznamenáva, ze v liste z 15. septembra 1998 spolocnost Sun uviedla, ze si myslí, ze "Microsoft by mal zahrnút referencnú implementáciu a dalsie informácie, ktoré sú potrebné na to, aby bez spätného inzinierstva zabezpecili plne kompatibilné spústanie objektov COM a úplného súboru technológií Active Directory v operacnom systéme Solaris". Microsoft uvádza, ze prístup k takej "technológii" by umoznil spolocnosti Sun "imitovat" takmer vsetky funkcie operacných systémov Windows pre servery. Dodáva, ze ziadost spolocnosti Sun sa týkala "technológie, ktorá bola este vo vývoji", kedze Windows 2000 Server a Active Directory boli uvedené na trh az v decembri 1999. 719 V druhom rade Microsoft tvrdí, ze list zo 6. októbra 1998 nepredstavoval "vylozené odmietnutie" ziadosti spolocnosti Sun, ale ze v nom túto spolocnost vyzval, aby spolu s ním preskúmala "spôsob, akým by oba podniky mohli zlepsit interoperabilitu medzi ich produktmi v prospech ich spolocných zákazníkov". Tvrdí tiez, ze v tomto liste uviedol spolocnosti Sun niekolko spôsobov "dosiahnutia interoperability". Cituje odôvodnenie c. 565 napadnutého rozhodnutia a dodáva, ze Komisia nemôze tvrdit, ze dotknuté technológie boli také zlozité, ze nebolo mozné od spolocnosti Sun ocakávat, ze vie, co potrebuje. V tomto ohlade poznamenáva, ze spolocnost Sun je vysoko specializovaným distribútorom operacných systémov pre servery a ze v kazdom prípade zálezalo na nej, aby objasnila svoju ziadost. 720 Microsoft okrem toho tvrdí, ze spolocnost Sun nevyhovela výzve, ktorú jej adresoval, pricom najmä uvádza, ze spolocnost Sun sa nezúcastnila na stretnutí, ktoré zorganizoval na prerokovanie otázky interoperability ich produktov. 721 Microsoft sa napokon domnieva, ze neexistuje rozpor medzi jeho stanoviskom, podla ktorého nie je isté, ci by odmietol sprístupnit specifikácie svojich komunikacných protokolov, keby ho o to spolocnost Sun alebo "ktokolvek iný" poziadal, a skutocnostou, ze sa usiluje o zrusenie napadnutého rozhodnutia. Je totiz podstatný rozdiel medzi "dohodou o vzájomnom poskytnutí licencií dojednanou s iným velkým dodávatelom operacných systémov" a "povinnostou poskytnút celému svetu technológiu, ktorej je majitelom, podla príkazov verejného orgánu". 722 V tretom rade Microsoft tvrdí, ze spolocnost Sun od neho nepozadovala licenciu týkajúcu sa práv dusevného vlastníctva, aby mohla vyvíjat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny v EHP. Domnieva sa, ze z tohto dôvodu nebol pri odpovedi na list z 15. septembra 1998 nijako povinný zohladnit osobitnú zodpovednost neposkodit efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz, ktorú má so zretelom na clánok 82 ES. 723 V tejto súvislosti Microsoft pripomína, ze Sun je americká spolocnost a ze list z 15. septembra 1998 bol odoslaný z jej sídla nachádzajúceho sa v Spojených státoch do sídla Microsoftu, ktorý je rovnako americkou spolocnostou, nachádzajúceho sa v Spojených státoch. Tvrdí, ze so zretelom na neexistenciu akejkolvek súvislosti s EHP a na skutocnost, ze v tomto liste nebolo nijako spomenuté, ze dotknutá technológia bola potrebná na rozvoj a distribúciu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny na území EHP, nemal ziaden dôvod mysliet si, ze spolocnost Sun chcela získat licenciu pre toto územie. 724 Komisia odmieta vsetky tvrdenia uplatnené Microsoftom. 725 V prvom rade Komisia tvrdí, ze ziadost, ktorú formulovala spolocnost Sun v liste z 15. septembra 1998, "aj ked v niektorých ohladoch sirsia ako pôsobnost [napadnutého] rozhodnutia", bola dostatocne jasná na to, aby Microsoft pochopil na jednej strane to, ze spolocnost Sun chcela mat prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou, a na druhej strane to, ze niektoré z týchto informácií sa vztahovali na vlastnosti sietí Windows pre pracovnú skupinu (architektúra domény Active Directory), ktoré boli nevyhnutné na to, aby spolocnost Sun mohla úspesne sútazit na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. 726 Komisia tvrdí, ze Microsoft nesprávne podáva ziadost spolocnosti Sun, ked tvrdí, ze sa týkala prvkov zdrojového kódu, a nie informácií o rozhraniach. Pripomína, ze vo svojej ziadosti sa spolocnost Sun usilovala o to, aby jej produkty mohli "konzistentne komunikovat" s prostredím Windows, a ze v liste zo 6. októbra 1998 pán Maritz jasne uviedol, ze túto ziadost pochopil tak, ze sa týka informácií súvisiacich s interoperabilitou. Komisia rovnako uvádza, ze vo svojej staznosti spolocnost Sun zdôraznila, ze chcela mat prístup k "informáciám o rozhraniach". 727 Komisia odkazuje na odôvodnenia c. 713 az 722 napadnutého rozhodnutia a dodáva, ze prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou neumozní konkurentom Microsoftu "klonovat" alebo "imitovat" funkcie operacných systémov Windows pre servery pracovnej skupiny. 728 Komisia sa domnieva, ze skutocnost, ze spolocnost Sun nepouzila výraz "komunikacný protokol", je irelevantná, pretoze ziadost o prístup k informáciám potrebným na umoznenie prepojenia a interakcie so softvérom Windows a ziadost o prístup k specifikáciám protokolov je "jedna a tá istá vec". 729 Komisia rovnako poznamenáva, ze v liste zo 6. októbra 1998 Microsoft neuviedol, ze ziadost spolocnosti Sun sa týkala "technológie, ktorá bola este vo vývoji". V kazdom prípade tomuto tvrdeniu nemozno vyhoviet, kedze v case, ked spolocnost Sun odoslala list z 15. septembra 1998 Microsoftu, bola prvá betaverzia Windows 2000 Server uz jeden rok na trhu. 730 V druhom rade Komisia tvrdí, ze Microsoft nemôze popriet, ze odmietol ziadost spolocnosti Sun. 731 V tomto ohlade Komisia po prvé uvádza, ze toto stanovisko Microsoftu je v rozpore s jeho ziadostou o zrusenie clánku 5 napadnutého rozhodnutia. 732 Po druhé Komisia odkazuje na odôvodnenia c. 194 az 198 napadnutého rozhodnutia a tvrdí, ze Microsoft jej výslovne potvrdil, ze odmietol poskytnút prístup k niektorým informáciám súvisiacim s interoperabilitou. Dodáva, ze toto odmietnutie, ako je uvedené v odôvodneniach c. 573 az 577 napadnutého rozhodnutia, zapadá do vseobecnej línie správania. Podobne pocas konania o nariadenie predbezného opatrenia Microsoft uviedol, ze toto odmietnutie bolo súcastou jeho "ekonomického modelu". 733 Po tretie Komisia uvádza, ze pochybuje, ze Microsoft by bol oznámil spolocnosti Sun pozadované informácie, ak by táto spolocnost rozhodnejsie vyhovela údajnému návrhu Microsoftu na zacatie rozhovorov o interoperabilite. V tomto ohlade odkazuje na niektoré vyhlásenia vedúcich zamestnancov Microsoftu zhrnuté v odôvodneniach c. 576 a 778 napadnutého rozhodnutia. Komisia dodáva, ze je málo pravdepodobné, ze pán Goldberg, zamestnanec Microsoftu, o ktorom je zmienka v liste zo 6. októbra 1998, bol oprávnený prijímat rozhodnutia v tejto oblasti. Uvádza tiez, ze pán Terranova, zamestnanec spolocnosti Sun, sa stretol s pánom Goldbergom 25. novembra 1998 a ze Microsoft nevysvetluje, preco skutocnost, ze pán Terranova musel zrusit dalsie stretnutie dohodnuté na 8. marca 1999, bránila vedeniu rozhovorov o interoperabilite. Komisia napokon poznamenáva, ze program tohto posledného stretnutia, navrhnutý pánom Goldbergom, neobsahoval najmensí odkaz na príslusné technológie, ako je napríklad Active Directory. 734 V tretom rade sa Komisia domnieva, ze je bezvýznamné, ze v liste z 15. septembra 1998 spolocnost Sun výslovne neodkázala na EHP. V tomto ohlade na jednej strane uvádza, ze z dôvodu, ze relevantným geografickým trhom je celý svet, vztahuje sa ziadost obsiahnutá v tomto liste nutne na EHP, a na druhej strane pripomína, ze spolocnost Sun 10. decembra 1998 podala staznost na Komisii. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 735 Microsoft sa argumentáciou, ktorú rozvíja na podporu druhej casti svojho jediného zalobného dôvodu, usiluje preukázat, ze Komisia nemala dôvody na to, aby v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze Microsoft zneuzil svoje dominantné postavenie, ked odmietol sprístupnit informácie súvisiace s interoperabilitou, kedze mu v skutocnosti nemozno vytýkat ziadne ozajstné odmietnutie. Na podporu tohto názoru sa Microsoft v podstate odvoláva na výmenu listov medzi ním a spolocnostou Sun na konci roka 1998. Jeho argumentácia má tri hlavné casti. V prvom rade Microsoft tvrdí, ze ziadost spolocnosti Sun obsiahnutá v liste z 15. septembra 1998 sa netýkala informácií súvisiacich s interoperabilitou, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie. V druhom rade Microsoft v kazdom prípade popiera, ze v liste zo 6. októbra 1998 túto ziadost odmietol. V tretom rade Microsoft tvrdí, ze v liste z 15. septembra 1998 od neho spolocnost Sun nepozadovala, aby mohla vyuzívat licenciu týkajúcu sa práv dusevného vlastníctva, ktoré má Microsoft v EHP. 736 Kazdá z týchto casti musí byt predmetom samostatnej analýzy. O rozsahu ziadosti spolocnosti Sun 737 Najprv treba pripomenút presný obsah listu z 15. septembra 1998, ako aj jeho analýzu, ktorú Komisia urobila v napadnutom rozhodnutí. 738 V tomto liste spolocnost Sun oznacuje informácie, ktorých oznámenie pozaduje od Microsoftu, takto: -- na jednej strane vsetky informácie, ktoré sú potrebné na to, aby mohla poskytovat natívnu podporu "objektom COM" v operacnom systéme Solaris, -- na druhej strane vsetky informácie, ktoré sú potrebné na to, aby mohla poskytovat natívnu podporu úplnému súboru technológií Active Directory v operacnom systéme Solaris. 739 V tom istom liste spolocnost Sun upresnuje rozsah pozadovaných informácií, ako aj ciel, ktorý sleduje svojou ziadostou, ked uvádza, ze: -- aplikácie vytvorené na spústanie v operacnom systéme Solaris by mali byt schopné konzistentne komunikovat prostredníctvom COM a/alebo Active Directory s operacnými systémami Windows a/alebo so softvérmi zalozenými na Windowse, -- Microsoft by mal zahrnút referencnú implementáciu a dalsie informácie, ktoré sú potrebné na to, aby bez spätného inzinierstva zabezpecili plne kompatibilné spústanie "objektov COM" a úplného súboru technológií Active Directory v operacnom systéme Solaris, -- je potrebné, aby tieto informácie boli poskytnuté pre vsetky "objekty COM", ako aj pre úplný súbor technológií Active Directory, ktoré sú v súcasnosti na trhu, -- je potrebné, aby tieto informácie boli poskytované bez neprimeraného omeskania a pravidelne pre "objekty COM" a technológie Active Directory, ktoré budú uvedené na trh v budúcnosti. 740 V odôvodnení c. 186 napadnutého rozhodnutia Komisia vykladá druhú cast ziadosti spolocnosti Sun obsiahnutej v liste z 15. septembra 1998 (pozri bod 738 druhú zarázku vyssie) tak, ze sa týka "schopnosti systému Solaris správat sa ako úplne kompatibilný radic domény v sietach pracovnej skupiny Windows 2000 alebo ako clenský server (predovsetkým ako server súborov alebo tlace) úplne kompatibilný s architektúrou domény Active Directory (bezpecnost, adresárová sluzba)". Dodáva, ze skutocnost, ze sa táto ziadost týka zároven interoperability klient-server a interoperability server-server, je v súlade s tým, ze "architektúra domény Windows" úzko spája tieto dva druhy interoperability. Inými slovami, podla Komisie "ziadost spolocnosti Sun zahrna specifikácie protokolov pouzívaných servermi pracovnej skupiny [fungujúcimi pod systémom] Windows na poskytovanie sluzieb zdielania súborov a tlaciarní, ako aj sluzieb správy uzívatelov a skupín [uzívatelov] sietam Windows pre pracovnú skupinu", co zahrna "priame prepojenie a interakciu medzi serverom pracovnej skupiny [fungujúcim pod systémom] Windows a klientskym PC [fungujúcim pod systémom] Windows a zároven prepojenie a interakciu medzi týmito zariadeniami, ktoré sú nepriame a prechádzajú cez jeden alebo niekolko dalsích serverov pracovnej skupiny [fungujúcich pod systémom] Windows" (odôvodnenie c. 187 napadnutého rozhodnutia). 741 V odôvodnení c. 188 napadnutého rozhodnutia Komisia skúma prvú cast ziadosti spolocnosti Sun (pozri bod 738 prvú zarázku vyssie). Pripomína, ze COM/DCOM je technológia, ktorá "je v produktoch Windows dôlezitá na poskytovanie sluzieb zdielania súborov a tlaciarní, ako aj sluzieb správy uzívatelov a skupín uzívatelov", a domnieva sa, ze táto cast ziadosti spolocnosti Sun sa prekrýva s druhou castou tejto ziadosti týkajúcou sa Active Directory. V nasledujúcom odôvodnení vsak Komisia upresnuje, ze "jediná cast ziadosti spolocnosti Sun týkajúca sa technológie COM, ktorá je relevantná z hladiska odmietnutia posudzovaného v [napadnutom rozhodnutí], je cast obsiahnutá v ziadosti spolocnosti Sun týkajúcej sa kompatibility s Active Directory". Toto upresnenie treba porovnat s vyhlásením Komisie v odôvodnení c. 566 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého na jednej strane "jediné odmietnutie, o ktoré ide v [tomto] rozhodnutí, je odmietnutie Microsoftu poskytnút úplnú specifikáciu protokolov, ktoré sú základom architektúry domény Windows, ktorá organizuje spôsob, akým servery pracovnej skupiny [fungujúce pod systémom] Windows poskytujú sluzby pracovnej skupiny klientskym PC [fungujúcim pod systémom] Windows", a na druhej strane "skutocnost, ze Microsoft odmietol aj ziadost spolocnosti Sun o podporu multiplatformovej prenosnosti objektov COM, nie je súcastou správania relevantného pre [uvedené] rozhodnutie". 742 Komisia v odôvodnení c. 190 napadnutého rozhodnutia dodáva, ze zo ziadosti spolocnosti Sun vyplýva, ze prístup k specifikáciám chce mat preto, aby ich mohla implementovat vo svojich produktoch. 743 V odôvodneniach c. 199 az 207 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza rad úvah, aby preukázala, ze informácie, ku ktorým spolocnost Sun pozadovala prístup v liste z 15. septembra 1998, sa týkajú interoperability. V tomto ohlade po prvé odmieta tvrdenie Microsoftu v jeho odpovedi na tretie oznámenie o výhradách zo 17. októbra 2003, podla ktorého spolocnost Sun chcela, aby Microsoft vytvoril verziu Active Directory, ktorú by bolo mozné pouzívat v systéme Solaris. Po druhé Komisia odmieta tvrdenie Microsoftu, rovnako uplatnené pocas správneho konania, podla ktorého sa ziadost spolocnosti Sun týkala "vnútornej struktúry operacných systémov Windows pre servery", a teda isla nad rámec informácií súvisiacich s interoperabilitou. K tomuto poslednému bodu Komisia poznamenáva, ze v liste z 15. septembra 1998 spolocnost Sun výslovne spomína svoje zelanie dosiahnut "konzistentnú komunikáciu" medzi prostredím Solaris a prostredím Windows (odôvodnenie c. 207 napadnutého rozhodnutia). Uvádza tiez, ze z listu zo 6. októbra 1998 vyplýva, ze Microsoft úplne pochopil, ze spolocnost Sun chcela mat prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou s "niektorými vlastnostami Windowsu" (odôvodnenie c. 207 napadnutého rozhodnutia). 744 So zretelom na tieto rozlicné skutocnosti treba dalej uviest po prvé, ze aj ked bol rozsah ziadosti obsiahnutej v liste z 15. septembra 1998 v niektorých ohladoch sirsí ako rozsah napadnutého rozhodnutia, ako to navyse samotná Komisia uznáva vo svojom vyjadrení k zalobe, zároven platí, ze v tomto liste spolocnost Sun upresnila rozsah svojej ziadosti, ked uviedla, ze jej cielom je, aby jej produkty mohli "konzistentne komunikovat" (seamlessly communicate) s prostredím Windows. V rovnakom zmysle treba zdôraznit, ze v uvedenom liste spolocnost Sun tiez upresnila, ze pozadované informácie boli potrebné preto, "aby bez spätného inzinierstva zabezpecili plne kompatibilné spústanie objektov COM a úplného súboru technológií Active Directory v operacnom systéme Solaris". Inými slovami, zo znenia listu z 15. septembra 1998 jasne vyplýva, ze spolocnost Sun chcela mat prístup k informáciám a ze tieto informácie jej mali umoznit dosiahnut interoperabilitu medzi jej produktmi a prostredím Windows. 745 Zo znenia listu z 15. septembra 1998 navyse vyplýva, ze spolocnost Sun chcela dosiahnut vysokú úroven interoperability medzi jej produktmi a architektúrou domény Windows. V tomto ohlade treba zdôraznit, ze ked pán Maritz v liste zo 6. októbra 1998 uvádza, ze Microsoft neplánuje "adaptovat [,to port`] Active Directory na Solaris" a ze existujú "... rôzn[e] úrov[ne] funkcnosti pre spoluprácu s Active Directory", jasne rozlisuje medzi vysokým stupnom interoperability, ktorý mozno dosiahnut, ked sú prvky jedného operacného systému "adaptované" na iný operacný systém na jednej strane a na strane druhej nizsími alebo "rôznymi" stupnami interoperability, ktoré mozno dosiahnut pouzitím ostatných metód, ktoré navrhuje vo svojom liste. 746 Po druhé Microsoft nemôze dôvodne vyvodzovat nijaké tvrdenie z toho, ze spolocnost Sun vo svojej staznosti nepouzila výraz "komunikacné protokoly". Ako je uvedené v odôvodnení c. 49 napadnutého rozhodnutia a ako to Komisia správne pripomína vo svojich písomných podaniach, "protokol" predstavuje súbor pravidiel na prepojenie a interakciu medzi rôznymi softvérovými prvkami v sieti (pozri tiez body 196 a 197 vyssie). Ako je uvedené v bode 740 vyssie, spolocnost Sun chcela získat informácie práve o tomto druhu pravidiel. Tvrdenie Microsoftu je tým menej prijatelné, ze je cisto formalistické. V liste zo 6. októbra 1998 totiz pán Maritz niekolkokrát poukazuje na interoperabilitu medzi produktmi Microsoftu a produktmi spolocnosti Sun alebo iných vydavatelov softvéru. To preukazuje, ze Microsoft úplne pochopil rozsah ziadosti spolocnosti Sun, a to napriek tomu, ze táto spolocnost v liste z 15. septembra 1998 formálne neodkázala na "komunikacné protokoly". 747 Po tretie nemozno vyhoviet tvrdeniu Microsoftu, ze prístup k pozadovanej technológii by umoznil spolocnosti Sun "imitovat" takmer vsetky funkcie operacných systémov Windows pre servery. Ako totiz vyplýva z predchádzajúcich odôvodnení, spolocnost Sun chcela mat prístup k informáciám potrebným na dosiahnutie interoperability medzi jej produktmi a architektúrou domény Windows. Ako vyplýva najmä z odôvodnení c. 34, 570 a 571 napadnutého rozhodnutia a ako uz bolo uvedené v bodoch 199 az 206 vyssie, takýto výsledok mozno dosiahnut v prípade, ak sú oznámené iba specifikácie niektorých protokolov, teda bez prezradenia podrobností implementácie. Z dôvodu, ze tvrdenie Microsoftu sa zakladá na tom, ze v liste z 15. septembra 1998 spolocnost Sun uvádza, ze Microsoft by jej mal oznámit najmä "referencnú implementáciu", treba uviest, ze aj keby týmto výrazom spolocnost Sun chcela pozadovat oznámenie prvkov zdrojového kódu Microsoftu, s prihliadnutím na upresnenia rozsahu ziadosti, ktoré spolocnost Sun urobila (pozri bod 744 vyssie), to neumoznuje domnievat sa, ze okrem toho nepozadovala aj specifikácie protokolov, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie, pricom správanie sankcionované v tomto rozhodnutí sa obmedzuje, ako to pripomína jeho odôvodnenie c. 569, na odmietnutie Microsoftu oznámit tieto specifikácie. 748 Po stvrté Microsoft nemôze s úspechom tvrdit ani to, ze ziadost, ktorú formulovala spolocnost Sun v liste z 15. septembra 1998, sa týkala "technológie, ktorá bola este vo vývoji". Na jednej strane je totiz toto tvrdenie irelevantné pre otázku, ci sa táto ziadost vztahovala na informácie súvisiace s interoperabilitou, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie. Na druhej strane toto tvrdenie nezohladnuje skutocnost, ako je uvedené v odôvodneniach c. 398 a 790 napadnutého rozhodnutia, ze Microsoft uz 23. septembra 1997, teda takmer jeden rok pred odoslaním tohto listu, zacal s distribúciou prvej betaverzie Windows 2000 Server. 749 Na základe predchádzajúcich úvah treba dospiet k záveru, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Microsoft, sa ziadost spolocnosti Sun obsiahnutá v liste z 15. septembra 1998 jasne týkala informácií súvisiacich s interoperabilitou, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie a ktoré sú predmetom opatrenia na nápravu stanoveného v jeho clánku 5. O rozsahu listu zo 6. októbra 1998 750 Ani druhej casti argumentácie, ktorú Microsoft rozvíja na podporu druhej casti zalobného dôvodu, teda casti, ktorá sa týka rozsahu listu zo 6. októbra 1998, nemozno vyhoviet. 751 So zretelom na samotné znenie tohto listu, preskúmané s prihliadnutím na súvislosti, v ktorých bol tento list napísaný, totoznost jeho autora, rozsah vedomostí, ktoré mal o dotknutých technológiách a postoj Microsoftu az do prijatia napadnutého rozhodnutia, je totiz namieste domnievat sa, ze Komisia mala dôvody na to, aby v tomto rozhodnutí vylozila uvedený list tak, ze obsahuje odmietnutie sprístupnit spolocnosti Sun informácie, ktoré pozadovala. 752 V tomto ohlade treba najprv pripomenút, ako bolo uvedené v rámci prvej casti zalobného dôvodu, ze argumentácia, ktorú Microsoft uplatnuje v kontexte problematiky odmietnutia poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou a povolit ich pouzívanie, spocíva z velkej casti na otázke, aký je stupen interoperability, ktorý treba dosiahnut medzi jeho produktmi a produktmi jeho konkurentov. Pocas celého správneho konania a v tomto konaní Microsoft obhajoval názor, ze stací, aby boli rozlicné operacné systémy schopné vymienat si informácie alebo si poskytovat navzájom sluzby, inými slovami, aby mohli spolu "fungovat správne". Podla Microsoftu informácie a metódy, ktoré sa uz nachádzajú na trhu, umoznujú dosiahnut takýto výsledok, takze Microsoft nemôze byt povinný sprístupnit dalsie informácie, predovsetkým informácie týkajúce sa komunikácií v "modrej bubline". Tvrdí najmä, ze Komisia vyzaduje stupen interoperability, ktorý ide znacne nad rámec pojmu uvedeného v smernici 91/250 a ktorý nezodpovedá spôsobu, akým podniky v praxi organizujú svoje pocítacové siete. Komisia totiz podla Microsoftu chce, aby operacné systémy konkurujúce systémom Microsoftu fungovali vo vsetkých ohladoch ako operacný systém Windows pre servery, co zaväzuje Microsoft, aby svojim konkurentom oznámil ovela viac ako informácie o rozhraniach svojich produktov, a poskodzuje jeho práva vyplývajúce z dusevného vlastníctva, ako aj jeho motiváciu inovovat. 753 Ako uz bolo uvedené v bodoch 207 az 245 vyssie, spôsob, akým Microsoft vykladá stupen interoperability vyzadovaný Komisiou, a teda rozsah informácií, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie, je nesprávny. 754 Tieto skutocnosti treba zohladnit pri posúdení spôsobu, akým Komisia vylozila list zo 6. októbra 1998, ako aj tvrdenia, ktoré v tomto ohlade uplatnil Microsoft. 755 Ako bolo preukázané v bode 746 vyssie, Microsoft úplne pochopil rozsah ziadosti, ktorú spolocnost Sun formulovala v liste z 15. septembra 1998, a najmä pochopil, ze táto spolocnost chcela získat informácie potrebné na to, aby jej produkty mohli "konzistentne komunikovat" s prostredím Windows, alebo, inými slovami, na zaistenie vysokej úrovne interoperability medzi jej produktmi a týmto prostredím. 756 Okrem toho list z 15. septembra 1998 bol Microsoftu zjavne poslaný s cielom získat prístup k informáciám, ktoré este neboli "volné" alebo dostupné prostredníctvom licencií ponúkaných na trhu. 757 Odpoved v liste zo 6. októbra 1998 obsahuje týchto sest bodov: -- po prvé pán Maritz dakuje pánovi Greenovi za list z 15. septembra 1998 a oznamuje mu, ze Microsoft mal vzdy vôlu pomáhat svojim konkurentom "pri navrhovaní najlepsích mozných produktov a inteoperability pre [jeho] platformu", -- po druhé pán Maritz upriamuje pozornost pána Greena na skutocnost, ze informácie o sluzbách a rozhraniach "platformy Windows" sú uz k dispozícii prostredníctvom produktu s názvom "MSDN", -- po tretie pán Maritz pozýva spolocnost Sun na konferenciu organizovanú Microsoftom v Denveri od 11. do 15. októbra 1998, -- po stvrté pán Maritz odkazuje na existenciu referencnej implementácie COM v operacnom systéme Solaris, pricom upresnuje, ze zdrojový kód COM mozno nadobudnút licencne, najmä od Software AG, -- po piate pán Maritz vyhlasuje, ze Microsoft neplánuje "adaptovat" Active Directory na Solaris, pricom uvádza, ze existujú metódy s rôznymi úrovnami interoperability na spoluprácu s Active Directory, vrátane moznosti pouzívat standardný protokol LDAP, -- po sieste pán Maritz pozýva spolocnost Sun, aby sa v prípade, ze bude potrebovat "dalsiu pomoc", obrátila na "Account Managers" skupiny "Developer Relations" Microsoftu, ktorých úlohou je "pomáhat programátorom, ktorí potrebujú dalsiu pomoc pre platformy Microsoftu", pricom za kontaktnú osobu na tento úcel oznacuje pána Goldberga. 758 V prvom rade treba uviest, ze v liste zo 6. októbra 1998 pán Maritz ani trocha neodpovedá na specifické poziadavky, ktoré formulovala spolocnost Sun v liste z 15. septembra 1998, ale obmedzuje sa na to, ze túto spolocnost odkazuje na informacné zdroje a metódy, ktoré uz vsetky boli "volné" alebo dostupné prostredníctvom licencií. Kedze pán Maritz jasne pochopil význam upresnených poziadaviek pána Greena, nemozno takýto odkaz vykladat inak ako odmietnutie oznámit pozadované informácie. 759 Skutocnost, ze v liste zo 6. októbra 1998 pán Maritz uvádza, ze Microsoft neplánuje "adaptovat" Active Directory na Solaris, potvrdzuje dôvodnost tohto výkladu, lebo to znamená, ze pán Maritz si bol plne vedomý toho, ze konkurenti Microsoftu vrátane spolocnosti Sun ocakávali, ze dosiahnu vyssí stupen interoperability ako ten, ktorý mohli dosiahnut pouzitím metód uvedených v tomto liste (pozri bod 745 vyssie). 760 Táto skutocnost je preukázaná o to lepsie, ze pokial ide o MSDN, Microsoft v tejto casti zalobného dôvodu nepopiera analýzu Komisie v napadnutom rozhodnutí, podla ktorej tento mechanizmus neumoznuje jeho konkurentom dosiahnut dostatocný stupen interoperability s operacnými systémami Windows pre klientske PC (odôvodnenie c. 563 napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazuje na cast 4.1.3. a najmä na odôvodnenia c. 209 a 210). 761 Pokial ide dalej o moznost spolocnosti Sun pouzit volne dostupnú referencnú implementáciu COM, rovnako spomenutú Microsoftom v liste zo 6. októbra 1998, Microsoft v rámci tejto casti zalobného dôvodu netvrdil, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze tento produkt nepredstavuje dostatocné riesenie (odôvodnenie c. 563 napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazuje na cast 4.1.3. a najmä na odôvodnenia c. 218 az 230; pozri aj odôvodnenia c. 288 az 291). 762 Napokon, pokial ide o moznost spolocnosti Sun pouzit protokol LDAP, rovnako výslovne uvedenú v liste zo 6. októbra 1998, Microsoft v rámci tejto casti zalobného dôvodu netvrdil ani v rámci predchádzajúcej casti zalobného dôvodu nepreukázal, ze sa Komisia dopustila pochybenia, ked sa predovsetkým v odôvodneniach c. 194 a 195 a 243 az 250 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze tento protokol nepostacuje na dosiahnutie primeranej úrovne interoperability s Active Directory. 763 V druhom rade Microsoft nemôze vyvodzovat z toho, ze v liste zo 6. októbra 1998 pán Maritz navrhol dalsiu pomoc pánovi Goldbergovi, tvrdenie, ze tento list neobsahuje nijaké odmietnutie. Dalsia pomoc, ktorá sa spomína v poslednom odseku tohto listu, sa totiz vztahuje iba na informácie a metódy uvedené v druhom a tretom odseku tohto listu. Microsoft v podstate takto navrhuje pomôct spolocnosti Sun iba tak, ako "Account Managers" skupiny "Developer Relations" pomáhajú kazdému programátorovi, ktorý potrebuje pomoc týkajúcu sa "platforiem Microsoftu". 764 Microsoft nemôze s úspechom tvrdit ani to, ze zo zápisnice, ktorú vyhotovil na zhrnutie komunikácie, ktorú mal so spolocnostou Sun, vyplýva, ze táto spolocnost nemala v úmysle vyhoviet návrhom pána Goldberga. Treba totiz uviest, ze ziadna cast tejto zápisnice, ako správne zdôraznila Komisia v odôvodnení c. 193 napadnutého rozhodnutia, sa nezmienovala o formálnej ponuke Microsoftu poskytnút informácie pozadované spolocnostou Sun, teda o informáciách nad rámec verejne dostupných informácií. 765 V tretom rade treba dodat, ze v napadnutom rozhodnutí mala Komisia o to viac dôvodov vykladat list zo 6. októbra 1998 tak, ze obsahuje odmietnutie poskytnút prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou pozadovaným spolocnostou Sun, ze pocas správneho konania Microsoft výslovne uznal, ze niektoré z týchto informácií nesprístupnil a ze tak nadalej odmieta urobit (pozri v tejto súvislosti odôvodnenia c. 194 az 198 napadnutého rozhodnutia). Hoci na pojednávaní Microsoft spochybnil úplnost jednej z citácií obsiahnutých v odôvodnení c. 195 napadnutého rozhodnutia, nepoprel, ze pocas správneho konania tvrdil, ze replikácia medzi rôznymi kópiami Active Directory je "proprietárny proces". 766 Argumentáciu Microsoftu, podla ktorej list zo 6. októbra 1998 nepredstavuje odmietnutie, treba teda odmietnut ako nedôvodnú. 767 Koniec koncov list zo 6. októbra 1998 treba analyzovat v sirsom kontexte opísanom v napadnutom rozhodnutí. V tomto rozhodnutí sa Komisia vôbec neoprela iba o tento jediný list, ale domnievala sa, ako to vyplýva predovsetkým z odôvodnení c. 194 az 198 a 573 az 577, ze správanie, ktoré tento list preukazoval, zapadalo do vseobecnej línie správania Microsoftu. 768 V odôvodnení c. 573 napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazuje najmä na odôvodnenie c. 194 tohto rozhodnutia, Komisia predovsetkým upresnila, ze niekolkí konkurenti Microsoftu potvrdili, ze nedostali dost informácií súvisiacich s interoperabilitou, pricom niektorí z nich tiez uviedli, ze Microsoft odmietol poskytnút pozadované informácie alebo neodpovedal na ich ziadosti. 769 Navyse v odôvodnení c. 576 napadnutého rozhodnutia Komisia reprodukovala úryvky zo svedeckej výpovede manazéra licencného programu zdrojového kódu Windowsu pred americkými súdmi, ktorá podla Komisie preukazuje, ze Microsoft vymedzuje licencné zmluvy týkajúce sa technológií potrebných na interoperabilitu s architektúrou domény Windows restriktívne. 770 Microsoft konkrétne nepopiera tieto skutocnosti pred Súdom prvého stupna. 771 Treba este uviest, ze v odôvodnení c. 778 napadnutého rozhodnutia Komisia, aby vyvrátila popretia Microsoftu týkajúce sa existencie odmietnutia, kedze Microsoft tvrdil, ze nemal nijaký dôvod odstranovat konkurentov pomocou pákového efektu (leveraging), citovala úryvok z prejavu pána Gatesa, prezidenta Microsoftu, vo februári 1997 pred predajcami Microsoftu. Tento úryvok potvrdzuje existenciu vseobecnej línie správania zameranej na obmedzenie oznamovania informácií súvisiacich s interoperabilitou, pretoze obsahuje toto vyhlásenie: "Skúsame vyuzívat nasu serverovú kontrolu na navrhovanie nových protokolov a na odstránenie zvlást spolocností Sun a Oracle... Neviem, ci sa nám to podarí, ale v kazdom prípade sa to pokúsame urobit." O geografickom rozsahu ziadosti obsiahnutej v liste z 15. septembra 1998 772 Tretia cast argumentácie, ktorú Microsoft rozvíja na podporu druhej casti svojho jediného zalobného dôvodu, sa zakladá na skutocnosti, ze v liste z 15. septembra 1998 ho spolocnost Sun výslovne nepoziadala, aby mohla vyuzívat licenciu týkajúcu sa práv dusevného vlastníctva, ktoré má v EHP, aby mohla vyvíjat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny v EHP. Microsoft z toho vyvodzuje, ze ked odpovedal spolocnosti Sun, nemusel zohladnit osobitnú zodpovednost, ktorú má, neposkodit efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz. 773 Tieto tvrdenia sú cisto formalistické a treba ich odmietnut. 774 V tomto ohlade je namieste uviest, ze v liste z 15. septembra 1998 spolocnost Sun skutocne výslovne nepozadovala od Microsoftu, aby jej udelil licenciu týkajúcu sa práv dusevného vlastníctva, ktoré mal v EHP. Spolocnost Sun vsak vo svojej ziadosti nemusela posúdit, ci informácie, ku ktorým chcela mat prístup, boli chránené právami vyplývajúcimi z dusevného vlastníctva a ci pouzívanie týchto informácií vyzadovalo udelenie licencie Microsoftom. Okrem toho je zjavné, ze spolocnost Sun chcela, aby jej Microsoft oznámil príslusné informácie preto, aby ich mohla implementovat vo svojich vlastných operacných systémoch pre servery pracovnej skupiny. Navyse z dôvodu, ze relevantným geografickým trhom pre tieto operacné systémy bol celý svet (pozri v tejto súvislosti odôvodnenie c. 427 napadnutého rozhodnutia), vztahovala sa ziadost spolocnosti Sun, formulovaná vseobecne, nutne na územie EHP. Napokon, ako pripomína Komisia vo svojich písomných podaniach, kedze spolocnost Sun podala niekolko týzdnov neskôr staznost na Komisii podla clánku 3 nariadenia c. 17, Microsoft nemohol v nijakom prípade dalej nevediet, ze bol dotknutý aj EHP. 775 Z toho vyplýva, ze Komisia sa v odôvodnení c. 787 napadnutého rozhodnutia správne domnievala, ze ked Microsoft odpovedal na list z 15. septembra 1998, dostatocne nezohladnil osobitnú zodpovednost, ktorú má, neposkodit efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu. Komisia v tom istom odôvodnení rovnako správne uviedla, ze táto osobitná zodpovednost vyplýva z "kvázimonopolného" postavenia Microsoftu na trhu operacných systémov pre klientske PC. Ako totiz vyplýva najmä z odôvodnení uvedených v bode 740 vyssie, odmietnutie, o ktoré ide, sa týkalo "specifikácií rozhraní, na ktorých spocíva komunikácia napriec sietou serverov pracovnej skupiny [fungujúcich pod systémom Windows] a klientskych PC [fungujúcich pod systémom] Windows a ktoré ako také nemozno priradit k jednému z dvoch [druhov] dotknutých produktov (klientske PC alebo servery pracovnej skupiny), ale predstavujú skôr pravidlo kompatibility medzi týmito dvoma [druhmi] produktov" (odôvodnenie c. 787 napadnutého rozhodnutia). 776 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze druhú cast jediného zalobného dôvodu uplatneného Microsoftom v rámci problematiky odmietnutia poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou a povolit ich pouzívanie treba zamietnut ako nedôvodnú. 3. O tretej casti zalozenej na tom, ze Komisia správne nezohladnuje povinnosti, ktoré Spolocenstvám ukladá dohoda TRIPS a) Tvrdenia úcastníkov konania 777 Microsoft tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie tým, ze ho zaväzuje udelit jeho konkurentom licencie na specifikácie komunikacných protokolov, ktorých je majitelom, porusuje clánok 13 dohody TRIPS. V tomto prípade nie sú totiz splnené kumulatívne podmienky stanovené týmto ustanovením. 778 V tomto ohlade Microsoft v prvom rade tvrdí, ze táto povinnost ide nad rámec toho, co je potrebné na dosiahnutie interoperability, a v dôsledku toho nerespektuje podmienku, podla ktorej mozno práva vyplývajúce z dusevného vlastníctva podriadit "obmedzeniam" alebo "výnimkám" iba v "speciálnych prípadoch". Ulozením tejto povinnosti chce totiz Komisia umoznit ostatným dodávatelom operacných systémov pre servery vytvárat produkty, ktoré "napodobnujú" funkcie operacných systémov Windows pre servery. Microsoft má výhrady aj voci povinnosti, podla ktorej má poskytnút svoje komunikacné protokoly konkurentom bez ohladu na to, ci sú, alebo nie sú dotknutí jeho údajne protisútazným správaním. 779 V druhom rade Microsoft tvrdí, ze povinnost udelit licencie, ktorá mu je ulozená, je v rozpore s "bezným vyuzívaním" jeho práv dusevného vlastníctva. V tomto ohlade uvádza, ze vydavatelia obchodných softvérov, ako je on sám, bezne radsej vyuzívajú svoje práva dusevného vlastníctva tak, ze vyvíjajú a uvádzajú na trh produkty, ktoré implementujú tieto technológie, ako by udelili tretím osobám licencie na ich inovacné technológie. Uvádza tiez, ze táto povinnost bude mat negatívny dopad na jeho predaje, lebo jeho konkurenti budú schopní pouzívat jeho komunikacné protokoly na vytváranie operacných systémov pre servery zamenitelných s jeho vlastnými produktmi. 780 V tretom rade Microsoft tvrdí, ze jemu ulozená povinnost spôsobuje "neopodstatnenú skodu [jeho] oprávneným záujmom" v tom, ze je neprimeraná vo vztahu k deklarovanému cielu Komisie, ktorým je odstránenie úcinkov protisútazného správania. Zdá sa totiz, ze nové kritérium vyvazovania, ktoré Komisia uplatnila, legitimuje nútené udelenie licencií stále, ked konkurenti dominantného podniku môzu profitovat z prístupu k jeho dusevnému vlastníctvu, a to bez toho, aby bolo dôlezité, ci je takéto opatrenie potrebné na nápravu protisútazného správania. 781 Microsoft napokon uvádza, ze je mozné, ze dohoda TRIPS sa v práve Spolocenstva neuplatní priamo. Zdôraznuje, ze Súdny dvor napriek tomu zakotvil princíp, podla ktorého právo Spolocenstva, vrátane clánku 82 ES, treba vykladat s prihliadnutím na medzinárodné dohody uzavreté Spolocenstvom, ako je táto dohoda (rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 1996, Komisia/Nemecko, [22]C-61/94, Zb. s. I-3989, bod 52). 782 ACT sa najprv domnieva, ze výkladová zásada uvedená v predchádzajúcom bode sa musí uplatnit nielen na texty sekundárneho práva Spolocenstva, ale aj na ustanovenia primárneho práva Spolocenstva. 783 ACT dalej tvrdí, ze výklad clánku 82 ES zo strany Komisie v napadnutom rozhodnutí nie je v súlade s medzinárodnými záväzkami Spolocenstva vyplývajúcimi z dohody TRIPS, a to v troch ohladoch. 784 V prvom rade opatrenie na nápravu stanovené v clánku 5 napadnutého rozhodnutia je nezlucitelné s clánkom 13 tejto dohody. 785 V druhom rade toto opatrenie na nápravu tým, ze znamená nútené udelenie licencií na patenty Microsoftu, porusuje clánok 31 dohody TRIPS. 786 ACT zvlást pripomína, ze tento clánok stanovuje najmä: "Ak právny poriadok clena povoluje iné pouzitie [ako sú pouzitia povolené podla clánku 30] predmetu patentu bez súhlasu nositela práva vrátane pouzitia vládou alebo tretími stranami na základe súhlasu vlády, budú respektované tieto ustanovenia: a) súhlas na takéto pouzitie sa udelí na základe okolností jednotlivého prípadu." 787 ACT tvrdí, ze toto ustanovenie znamená, ze licencie mozno udelovat iba z prípadu na prípad. Clánok 5 napadnutého rozhodnutia vsak predvída nútené udelenie licencií "zahrnajúce patenty, ktoré boli udelené, patenty, ktoré sú predmetom podaných ziadostí, a vsetky patenty, o ktoré bude poziadané alebo ktoré budú udelené v budúcnosti". Toto rozhodnutie znamená podla ACT nútené udelenie licencií na "skupiny vynálezov". 788 V tretom rade, so zretelom na clánok 39 dohody TRIPS (ktorý je jediným clánkom nachádzajúcim sa v sekcii 7 tejto dohody), clánok 5 napadnutého rozhodnutia, kedze zaväzuje Microsoft, aby svojim konkurentom sprístupnil obchodné tajomstvo, znamená nielen stratu práva kontrolovat pouzívanie tohto obchodného tajomstva, ale má za následok tiez jeho "úplné znicenie". 789 Komisia najprv pripomína, ze je ustálenou judikatúrou, ze "dohody WTO sa s ohladom na ich povahu a struktúru v zásade nenachádzajú medzi normami, so zretelom na ktoré Súdny dvor kontroluje zákonnost aktov institúcií Spolocenstva" (rozsudok Súdneho dvora z 23. novembra 1999, Portugalsko/Rada, [23]C-149/96, Zb. s. I-8395, bod 47). Dodáva, ze v rozsudku zo 14. decembra 2000, Dior a i. (C-300/98 a C-392/98, Zb. s. I-11307, bod 44), sa Súdny dvor domnieval, ze "ustanovenia [dohody TRIPS], ktorá sa nachádza v prílohe dohody [o zalození] WTO, nie sú spôsobilé zakladat pre jednotlivcov práva, ktorých by sa mohli dovolávat priamo na súde na základe práva Spolocenstva". Rovnako tvrdí, ze rozsudok Komisia/Nemecko, uz citovaný v bode 781 vyssie, nie je v tomto prípade relevantný, pretoze sa netýka výkladu ustanovenia Zmluvy ES, ale textu sekundárneho práva Spolocenstva. V kazdom prípade názor, ktorý Microsoft zastáva, predovsetkým je, ze napadnuté rozhodnutie je protiprávne z dôvodu, ze porusuje dohodu TRIPS. 790 Komisia dalej tvrdí, ze argumentácia Microsoftu spocíva na nesprávnom predpoklade, podla ktorého ho napadnuté rozhodnutie zaväzuje, aby udelil svojim konkurentom licencie na autorské práva chránené specifikáciami komunikacných protokolov, ktorých je majitelov. Komisia rovnako poznamenáva, ze otázka autorských práv je v tomto prípade nanajvýs "úplne vedlajsia", a dodáva, ze kedze "právo sprístupnenia", ktorého sa dovoláva Microsoft, je "osobným právom", nemôze sa nan vztahovat dohoda TRIPS. 791 Komisia napokon uvádza, ze tvrdenie Microsoftu, podla ktorého v tomto prípade nie sú splnené podmienky stanovené v clánku 13 dohody TRIPS, sa zakladá na "nesprávnych domnienkach". V tomto ohlade tvrdí, ze údajné nútené udelenie licencií ulozené v napadnutom rozhodnutí nejde nad rámec toho, co je potrebné na dosiahnutie interoperability, a opakuje, ze v tomto prípade neuplatnila nové kritérium vyvazovania. 792 Komisia sa domnieva, ze tvrdenia ACT treba odmietnut ako neprípustné v rozsahu, v akom sa zakladajú na clánkoch 31 a 39 dohody TRIPS, pretoze tieto clánky neboli uplatnené Microsoftom. V kazdom prípade sú tvrdenia tohto zdruzenia v celom rozsahu nedôvodné. 793 SIIA sa pripája k tvrdeniam Komisie. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 794 V rámci tretej casti tohto jediného zalobného dôvodu Microsoft vytýka Komisii, ze clánok 82 ES vylozila spôsobom, ktorý nie je v súlade s clánkom 13 dohody TRIPS. Tvrdí, ze ak by Komisia správne zohladnila toto posledné uvedené ustanovenie, nemohla by sa v clánku 2 písm. a) napadnutého rozhodnutia domnievat, ze odmietnutie, o ktoré ide, predstavuje zneuzitie dominantného postavenia, ani by nemohla ulozit opatrenie na nápravu stanovené v clánkoch 4, 5 a 6 toho istého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa toto opatrenie týka informácií súvisiacich s interoperabilitou. 795 Microsoft zakladá svoju argumentáciu na bode 52 rozsudku Komisia/Nemecko, uz citovaného v bode 781 vyssie, v ktorom Súdny dvor upresnil, ze právo Spolocenstva, vrátane clánku 82 ES, treba vykladat s prihliadnutím na záväzné medzinárodné dohody, ako je napríklad dohoda TRIPS. Na pojednávaní Microsoft trval na tom, ze vôbec netvrdil, ze ustanovenia dohody TRIPS majú priamy úcinok. 796 Súd prvého stupna sa domnieva, ze Microsoft sa nemôze s úspechom odvolávat na rozsudok Komisia/Nemecko, uz citovaný v bode 781 vyssie. 797 Bod 52 tohto rozsudku najmä uvádza: "Prednost medzinárodných dohôd, ktoré uzavrelo Spolocenstvo, pred sekundárnou právnou úpravou Spolocenstva vyzaduje, aby táto právna úprava bola v co najsirsej moznej miere vykladaná v súlade s týmito dohodami." 798 Treba uviest, ze zásada konformného výkladu, na ktorú takto poukazuje Súdny dvor, sa uplatní iba vtedy, ak má príslusná medzinárodná dohoda prednost pred dotknutým ustanovením práva Spolocenstva. Kedze medzinárodná dohoda, ako je napríklad dohoda TRIPS, nemá prednost pred primárnym právom Spolocenstva, táto zásada sa nemôze uplatnit najmä vtedy, ked je, ako v tomto prípade, ustanovením podliehajúcim výkladu clánku 82 ES. 799 Navyse v tomto prípade, na rozdiel od prípadu uvedeného v bode 52 rozsudku Komisia/Nemecko, uz citovaného v bode 781 vyssie, si Komisia nemusela, prísne vzaté, vybrat medzi niekolkými moznými výkladmi ustanovenia práva Spolocenstva. Táto vec sa totiz týka situácie, v ktorej sa od Komisie vyzadovalo, aby uplatnila clánok 82 ES na skutkové a právne okolnosti konkrétnej veci, a v ktorej sa treba pri neexistencii dôkazu opaku domnievat, ze závery, ku ktorým Komisia v tomto ohlade dospela, sú jediné, ktoré mohla oprávnene prijat. 800 Okrem toho sa Súd prvého stupna domnieva, ze pod rúskom zásady konformného výkladu Microsoft v skutocnosti nerobí nic iné, iba spochybnuje zákonnost napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze toto rozhodnutie je podla neho v rozpore s clánkom 13 dohody TRIPS. 801 Je vsak ustálenou judikatúrou, ze dohody WTO sa s ohladom na ich povahu a struktúru v zásade nenachádzajú medzi normami, so zretelom na ktoré súd Spolocenstva kontroluje zákonnost aktov institúcií Spolocenstva (rozsudky Súdneho dvora Portugalsko/Rada, uz citovaný v bode 789 vyssie, bod 47; z 12. marca 2002, Omega Air a i., C-27/00 a C-122/00, Zb. s. I-2569, bod 93; z 9. januára 2003, Petrotub a Republica/Rada, C-76/00 P, Zb. s. I-79, bod 53, a z 30. septembra 2003, Biret International/Conseil, C-93/02 P, Zb. s. I-10497, bod 52). 802 Iba v prípade, ked chcelo Spolocenstvo vykonat osobitnú povinnost prevzatú v rámci WTO, alebo v prípade, ked akt Spolocenstva výslovne odkazuje na presne urcené ustanovenia dohôd WTO, je úlohou súdu Spolocenstva vykonat kontrolu zákonnosti dotknutého aktu Spolocenstva so zretelom na pravidlá WTO (rozsudky Portugalsko/Rada, uz citovaný v bode 789 vyssie, bod 49, a Biret International/Rada, uz citovaný v bode 801 vyssie, bod 53). 803 Kedze okolnosti tejto veci zjavne nezodpovedajú ziadnemu z dvoch prípadov uvedených v predchádzajúcom bode, Microsoft sa nemôze odvolávat na clánok 13 dohody TRIPS na podporu svojho návrhu na zrusenie clánkov 2, 4, 5 a 6 napadnutého rozhodnutia. Nie je teda namieste preskúmat dôvody, ktoré Microsoft podporovaný ACT uplatnuje na podporu tvrdenia, podla ktorého nie sú v tomto prípade splnené podmienky stanovené v uvedenom clánku 13. 804 Argumentáciu ACT zalozenú na tom, ze clánok 5 napadnutého rozhodnutia je nezlucitelný s clánkami 31 a 39 dohody TRIPS (pozri body 785 az 788 vyssie), treba zamietnut, a to z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v bodoch 796 az 803 vyssie. 805 Navyse treba poznamenat, ze tvrdenie ACT, ze clánok 5 napadnutého rozhodnutia nerespektuje clánok 31 písm. a) dohody TRIPS, spocíva na úplne nesprávnej myslienke, podla ktorej opatrenie na nápravu upravuje nútené udelenie licencií na "skupiny vynálezov" a nepredpokladá nijaké individuálne posúdenie. Aj za predpokladu, ze Microsoft, aby vyhovel clánku 5 napadnutého rozhodnutia, by musel prostredníctvom licencie povolit niektorým svojim konkurentom vyuzívat jeden alebo viac jeho patentov, nic v uvedenom rozhodnutí mu nebráni dohodnút podmienky tejto licencie z prípadu na prípad. 806 V tomto ohlade je namieste uviest, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze opatrenie na nápravu stanovené v jeho clánku 5 treba vykonat v troch etapách a pri dodrzaní podmienok stanovených v jeho odôvodneniach c. 1005 az 1009. 807 V prvej etape je Microsoft povinný vypracovat informácie súvisiace s interoperabilitou v zmysle clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia, ako aj zaviest hodnotiaci mechanizmus uvedený v clánku 5 písm. c) toho istého rozhodnutia. 808 V druhej etape musí Microsoft poskytnút prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou podnikom, ktoré si zelajú vyvíjat a distribuovat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny, aby im umoznil ohodnotit ekonomickú cenu, ktorú pre nich bude mat implementácia týchto informácií v ich produktoch [odôvodnenie c. 1008, písm. i) napadnutého rozhodnutia]. Podmienky, za ktorých Microsoft povolí toto hodnotenie, musia byt primerané a nediskriminacné. 809 V tretej etape je Microsoft povinný poskytnút kazdému podniku, ktorý má záujem o vsetky informácie súvisiace s interoperabilitou alebo o ich cast, prístup k dotknutým informáciám a povolit tomuto podniku, aby uvedené informácie implementoval v operacných systémoch pre servery pracovnej skupiny (odôvodnenie c. 1003 napadnutého rozhodnutia). Aj v tejto súvislosti musia byt podmienky, ktoré zamýsla urcit, primerané a nediskriminacné (odôvodnenia c. 1005 az 1008 napadnutého rozhodnutia). 810 Z týchto rôznych castí napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze nic nebráni Microsoftu, aby v prípade, ked sa informácie súvisiace s interoperabilitou pozadované urcitým podnikom vztahujú na technológiu, ktorá je chránená patentom (alebo iným právom dusevného vlastníctva), poskytol prístup k týmto informáciám a povolil ich pouzívanie prostredníctvom licencie pod podmienkou, ze uplatní primerané a nediskriminacné podmienky. 811 Samotná skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie vyzaduje, aby podmienky, ktorým budú podliehat tieto prípadné licencie, boli primerané a nediskriminacné, vôbec neznamená, ze Microsoft musí urcit rovnaké podmienky kazdému podniku, ktorý ziada o takéto licencie. Nie je totiz vylúcené, ze tieto podmienky sa môzu prispôsobit vlastnej situácii kazdého z týchto podnikov a závisiet napríklad od rozsahu informácií, ku ktorým si podniky zelajú mat prístup, alebo od druhu produktov, v ktorých ich zamýslajú implementovat. 812 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze tretiu cast jediného zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. 813 Z toho vyplýva, ze jediný zalobný dôvod uplatnený v rámci prvej problematiky treba v celom rozsahu zamietnut ako nedôvodný. C -- C - O problematike viazaného predaja operacného systému Windows pre klientske PC a prehrávaca Windows Media Player 814 V rámci tejto druhej problematiky Microsoft uplatnuje dva zalobné dôvody, z ktorých prvý je zalozený na porusení clánku 82 ES a druhý na porusení zásady proporcionality. Prvý zalobný dôvod sa týka záveru Komisie, podla ktorého správanie Microsoftu spocívajúce v podmienení dodávky operacného systému Windows pre klientske PC súcasným nadobudnutím softvéru Windows Media Player predstavuje zneuzívajúci viazaný predaj [clánok 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia]. Druhý zalobný dôvod sa týka opatrenia na nápravu stanoveného v clánku 6 napadnutého rozhodnutia. 815 Pred preskúmaním týchto zalobných dôvodov treba pripomenút rad skutkových a technických zistení obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa týkajú rámca, v ktorom sa nachádza uvedené správanie. V tomto ohlade treba zdôraznit, ze Microsoft nepopiera podstatu týchto rozlicných zistení. 1. Skutkové a technické zistenia 816 V odôvodneniach c. 60 az 66 napadnutého rozhodnutia Komisia predstavuje digitálne multimédiá. 817 Komisia najprv definuje multimediálne prehrávace ako softvérové produkty schopné "cítat" zvukový a obrazový obsah, t. j. dekódovat príslusné dáta a previest ich na príkazy urcené hardvéru, ako sú napríklad reproduktory alebo obrazovka (odôvodnenie c. 60 napadnutého rozhodnutia). 818 V odôvodnení c. 61 napadnutého rozhodnutia Komisia dalej vysvetluje, ze zvukový a obrazový obsah je usporiadaný v digitálnych multimediálnych súboroch podla urcitých specifických formátov a ze boli vyvinuté algoritmy kompresie a dekompresie na zmensenie priestoru, ktorý sa vyzaduje na ulozenie tohto obsahu bez toho, aby to spôsobovalo stratu kvality zvuku alebo obrazu. Komisia upresnuje, ze tieto algoritmy sú implementované v multimediálnych prehrávacoch, ako aj v kódovacích softvéroch, ktoré umoznujú generovat komprimované súbory. Dodáva, ze cast kódu, ktorý v multimediálnom prehrávaci implementuje algoritmus kompresie a dekompresie, sa nazýva "kodek" a ze na to, aby mohol multimediálny prehrávac správne vzájomne pôsobit na "digitálny mediálny obsah" komprimovaný v urcitom formáte pouzitím urcitého algoritmu kompresie a dekompresie, musí byt schopný porozumiet tomuto formátu a tomuto algoritmu kompresie a dekompresie, teda musí byt schopný implementovat zodpovedajúci kodek. 819 V nasledujúcom odôvodnení napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetluje, ze koncový uzívatel môze mat prostredníctvom internetu prístup k zvukovému a obrazovému obsahu tak, ze si dotknutý súbor stiahne do svojho klientskeho PC, teda tak, ze ho skopíruje a premiestni do svojho PC. Len co bol tento súbor stiahnutý, multimediálny prehrávac kompatibilný s jeho formátom ho môze "cítat". 820 V odôvodnení c. 63 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze koncový uzívatel môze prijímat aj zvukový a obrazový obsah sírený nepretrzite prostredníctvom internetu. V tomto prípade uz nie je potrebné cakat na úplné stiahnutie dotknutého súboru, kedze ten sa posiela do klientskeho PC vo forme postupnosti malých castí, teda "toku" údajov, ktoré multimediálny prehrávac cíta postupne. Takéto sírenie vyzaduje, aby mal klientsky PC multimediálny prehrávac umoznujúci nepretrzitý príjem. 821 Komisia upresnuje, ze nepretrzité sírenie zvukového a obrazového obsahu koncovému uzívatelovi casto zahrna specifické streamingové protokoly, ktoré riadia komunikáciu medzi multimediálnym prehrávacom a pocítacovým serverom, ktorý síri obsah na internete. Na prístup k zvukovému a obrazovému obsahu sírenému s vyuzitím urcitého protokolu potrebuje uzívatel multimediálny prehrávac, ktorý "rozumie" tomuto protokolu (odôvodnenie c. 64 napadnutého rozhodnutia). 822 Napokon v odôvodnení c. 66 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetluje, ze pouzitím kódovacích softvérov, streamingových serverov a multimediálnych prehrávacov, ktoré sú kompatibilné z hladiska podpory kodekov, formátov a streamingových protokolov, je mozné vybudovat softvérovú infrastruktúru na dodávanie a pouzívanie digitálneho zvukového a obrazového obsahu síreného nepretrzite v pocítacových sietach. Upresnuje, ze takáto infrastruktúra bude môct rovnako predstavovat platformu na vývoj dalsích aplikácií, ktoré budú pouzívat nou poskytované sluzby. Multimediálne prehrávace môzu mat najmä API, ktoré ostatné aplikácie budú pouzívat napríklad na spustenie prehrávania súboru prehrávacom. 823 V odôvodneniach c. 107 az 120 napadnutého rozhodnutia Komisia krátko opisuje ekonomické faktory, ktoré charakterizujú ponuku, hospodársku sútaz a spotrebu v odvetví digitálnych multimédií. 824 V tomto ohlade Komisia v prvom rade zdôraznuje, ze na zaciatku distribucného retazca digitálneho multimediálneho obsahu sa nachádzajú majitelia tohto obsahu, ktorí vo vseobecnosti majú na tento obsah autorské práva, a teda môzu kontrolovat jeho reprodukciu a distribúciu (odôvodnenie c. 108 napadnutého rozhodnutia). 825 V druhom rade Komisia uvádza, ze obsah následne zhromazdujú poskytovatelia obsahu, ktorí ho síria spotrebitelom, najmä tak, ze ho ukladajú na servery pripojené na internet, ku ktorým spotrebitelia môzu mat prístup zo svojich klientskych PC (odôvodnenia c. 109 az 111 napadnutého rozhodnutia). 826 V tretom rade Komisia uvádza, ze softvérovú infrastruktúru umoznujúcu vytváranie, prenos a prehrávanie digitálneho obsahu dodávajú programátori softvéru vrátane spolocností Microsoft, RealNetworks a Apple (odôvodnenie c. 112 napadnutého rozhodnutia). Upresnuje, ze tieto tri spolocnosti majú tú zvlástnost, ze okrem podpory niektorých standardizovaných formátov odvetvia ponúkajú úplné riesenie, od kódovacieho softvéru po prehrávac, zalozené v podstate na ich vlastných digitálnych mediálnych technológiách a na súborových formátoch, ktorých sú majitelmi (odôvodnenie c. 113 napadnutého rozhodnutia). Microsoft je majitelom týchto formátov: Windows Media Audio (WMA), Windows Media Video (WMV) a Advanced Streaming Format (ASF). Formáty spolocnosti RealNetworks sa volajú "RealAudio" a "RealVideo". Formáty QuickTime spolocnosti Apple obsahujú prípony ".qt", ".mov" a ".moov". Komisia dodáva, ze ostatní programátori softvéru neponúkajú úplné riesenie na dodávku multimediálneho obsahu, ale vo vseobecnosti získavajú od niektorej z vyssie uvedených troch spolocností licencie na pouzívanie ich technológií alebo pouzívajú otvorené priemyselné standardy (odôvodnenie c. 117 napadnutého rozhodnutia). 827 Vo stvrtom rade Komisia uvádza, ze existuje niekolko kanálov, cez ktoré sa distribuujú multimediálne prehrávace koncovým uzívatelom (odôvodnenia c. 119 a 120 napadnutého rozhodnutia). 828 Po prvé tieto prehrávace môzu do klientskych PC instalovat výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom ako výsledok dohôd uzavretých s programátormi softvéru. Koncoví uzívatelia tak nájdu vo svojom klientskom PC predinstalovaný okrem operacného systému aj multimediálny prehrávac, prípadne i dalsie doplnkové softvéry. Podla odôvodnenia c. 68 napadnutého rozhodnutia sú výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom spolocností, ktorých cinnost spocíva v montázi pocítacov z radu súciastok dodávaných rôznymi výrobcami. Táto cinnost vo vseobecnosti zahrna instaláciu operacného systému dodaného programátorom softvéru alebo vyvinutého samotným výrobcom zariadenia, ako aj vytvorenie balíkov rôznych aplikácií pozadovaných koncovým uzívatelom. Takto zmontované zariadenia následne kupujú "redistribútori", ktorí ich po integrácii doplnkových softvérov predávajú dalej. 829 Po druhé koncoví uzívatelia si môzu stiahnut multimediálne prehrávace do ich klientskeho PC z internetu. 830 Po tretie multimediálne prehrávace môze byt umiestnené do maloobchodného predaja alebo distribuované spolu s inými softvérovými produktmi. 831 V odôvodneniach c. 121 az 143 napadnutého rozhodnutia Komisia opisuje dotknuté produkty Microsoftu a jeho konkurentov. 832 Komisia pripomína, ze multimediálny prehrávac Microsoftu sa volá "Windows Media Player", a upresnuje, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia sa najnovsia verzia tohto prehrávaca volala "Windows Media Player 9 Series" (WMP 9). Uvádza, ze WMP 9, ktorý umoznuje najmä prehrávanie stiahnutého alebo nepretrzite síreného digitálneho zvukového a obrazového obsahu, je k dispozícii od 7. januára 2003 a od zaciatku novembra 2003 funguje aj s operacnými systémami Mac Os a UNIX. Dodáva, ze WMP 9 nepodporuje formáty Real a QuickTime. 833 Pokial ide o konkurentov Microsoftu, Komisia opisuje zvlást produkty spolocnosti RealNetworks (odôvodnenia c. 125 az 134 napadnutého rozhodnutia) a spolocnosti Apple (odôvodnenia c. 135 az 140 napadnutého rozhodnutia). 834 Komisia najmä uvádza, ze v roku 1995 bola spolocnost RealNetworks - ktorá sa vtedy volala Progressive Networks Inc. - prvou velkou spolocnostou, ktorá uvádzala na trh produkty umoznujúce nepretrzité sírenie digitálneho zvukového obsahu vrátane prehrávaca RealAudio Player. Vo februári 1997 spolocnost RealNetworks uviedla RealPlayer 4.0, ktorý umoznoval prehrávanie audio- a videosúborov nazivo a na poziadanie. 835 Pokial ide o spolocnost Apple, Komisia uvádza, ze táto spolocnost vyvinula zaciatkom 90-tych rokov multimediálny prehrávac s názvom "QuickTime Player", ktorý pôvodne fungoval iba v PC Macintosh. V novembri 1994 spolocnost Apple uviedla prehrávac QuickTime 2.0 pre systém Windows a v apríli 1999 prehrávac QuickTime 4.0, ktorý umoznuje nepretrzitý príjem multimediálneho obsahu. 836 Okrem toho Komisia spomína prehrávac MusicMatch Jukebox spolocnosti MusicMatch a prehrávac Winamp Media Player spolocnosti Nullsoft, pricom upresnuje, ze tieto prehrávace sa neopierajú o ich vlastné kodeky alebo súborové formáty, ale o technológie, ktorých majitelom sú spolocnosti Microsoft, Apple alebo RealNetworks, alebo o otvorené standardy (odôvodnenia c. 141 az 143 napadnutého rozhodnutia). 837 Odôvodnenia c. 302 az 314 napadnutého rozhodnutia obsahujú casovú postupnost cinností Microsoftu v odvetví multimediálneho softvéru, ktorú mozno zhrnút takto: -- v auguste 1991 Microsoft uviedol verziu svojho operacného systému Windows 3.0, ktorá obsahovala "multimediálne rozsírenia" umoznujúce uzívatelom prezerat obrázky a pocúvat zvuk, ale nie nepretrzite prijímat multimediálny obsah, -- v roku 1993 Microsoft uviedol produkt s názvom "Video for Windows", ktorý obsahoval prehrávac Media Player 2.0 a dával uzívatelom moznost prehrávat v ich klientskom PC stiahnuté videosúbory, -- v auguste 1995 Microsoft uviedol na trh operacný systém Windows 95, do ktorého neskôr integroval svoj prehliadac Internet Internet Explorer a ktorý obsahoval audioprehrávac RealAudio Player spolocnosti RealNetworks, -- v septembri 1996 Microsoft uviedol softvér NetShow 1.0, ktorý bol navrhnutý pre Windows 95 a ktorý umoznoval prehrávanie zvukového a obrazového obsahu síreného prostredníctvom siete Intranet, -- dna 21. júla 1997 Microsoft a spolocnost RealNetworks oznámili uzavretie dohody o spolupráci v oblasti streamingových médií, podla ktorej Microsoft licencne nadobudol od spolocnosti RealNetworks na jednej strane kodeky RealAudio a RealVideo 4.0 s cielom zaradit ich do svojho softvéru NetShow a na druhej strane RealPlayer 4.0 s cielom zaradit ho do prehliadaca Internet Explorer, -- v októbri 1997 Microsoft oznámil zaradenie prehrávaca RealPlayer 4.0 do prehliadaca Internet Explorer 4.0, -- dna 4. mája 1998 Microsoft uviedol betaverziu svojho softvéru Microsoft Media Player, umoznujúceho prehrávanie multimediálneho obsahu nepretrzite síreného na internete a podporujúceho najmä formáty MPEG, QuickTime, RealAudio a RealVideo, ako aj betaverziu svojho softvéru Netshow 3.0 Server, -- dna 25. júna 1998 Microsoft uviedol na trh operacný systém Windows 98, s ktorým bol na instalacnom CD tohto systému distribuovaný prehrávac NetShow 2.0, ktorý umoznoval príjem nepretrzite síreného obsahu, ale nebol súcastou vopred nastavenej konfigurácie, ktorú Windows 98 ponúkal uzívatelom, -- dna 7. júla 1998 Microsoft uviedol na trh Windows Media Player 6 (WMP 6), multimediálny prehrávac, ktorý umoznoval prehrávat obsah sírený nepretrzite prostredníctvom internetu a ktorý fungoval s operacnými systémami Windows 95, Windows 98 a Windows NT 4.0 a podporoval formáty RealAudio 4.0, RealVideo 4.0, ASF, AVI, WAV, MPEG a QuickTime, -- dna 5. mája 1999 Microsoft uviedol na trh operacný systém pre klientske PC Windows 98 Second Edition, v ktorom bol integrovaný prehrávac WMP 6, ktorý výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom ani uzívatelia nemohli odstránit a ktorý bol integrovaný aj v neskorsích verziách systému Windows, teda v systémoch Windows Me, Windows 2000 Professional a Windows XP, -- v auguste 1999 Microsoft uviedol "architektúru Windows Media Technologies 4", ktorá obsahovala prehrávac Windows Media Player, Windows Media Services, Windows Media Tools a jeho vlastnú technológiu správy digitálnych práv, -- tento softvér uz neposkytoval "natívnu podporu" formátov spolocnosti RealNetworks ani formátu QuickTime, -- v septembri 2002 Microsoft oznámil uvedenie betaverzie svojej technológie Windows Media 9 Series, ktorá obsahovala najmä prehrávac WMP 9. 838 Treba zdôraznit, ze Microsoft splnil povinnost, ktorá mu bola ulozená v rámci amerického zmieru, umoznit výrobcom zariadení dodávaných spolu so softvérom a koncovým spotrebitelom aktiváciu alebo zrusenie prístupu k jeho obsluznému softvéru tým, ze 1. augusta 2002 uviedol na trh Windows 2000 Professional Service Pack 3 a 9. septembra 2002 Windows XP Service Pack 1 (odôvodnenie c. 315 napadnutého rozhodnutia). 2. O prvom dôvode zalozenom na porusení clánku 82 ES 839 Prvý zalobný dôvod, ktorý Microsoft uplatnuje v rámci tejto problematiky, má styri casti. V prvej casti Microsoft tvrdí, ze Komisia pri konstatovaní existencie úcinku vylúcenia konkurentov z trhu uplatnila novú, spekulatívnu teóriu, ktorá nemá ziadny právny základ. V druhej casti Microsoft uvádza, ze Komisia dostatocne nezohladnila výhody vyplývajúce z "architektonického ponatia" jeho operacného systému. V tretej casti Microsoft uvádza, ze Komisia nepreukazuje existenciu porusenia clánku 82 ES, predovsetkým clánku 82 druhého odseku písm. d) ES. Napokon vo stvrtej casti Microsoft tvrdí, ze Komisia nezohladnila povinnosti ulozené dohodou TRIPS. 840 Okrem toho Microsoft v úvode argumentácie, ktorú rozvíja v rámci tejto problematiky, formuluje urcité tvrdenia týkajúce sa podmienok, ktoré sa vyzadujú na konstatovanie existencie zneuzívajúceho viazaného predaja. 841 Súd prvého stupna najprv preskúma tvrdenia uvádzané v predchádzajúcom bode. Následne, s prihliadnutím na závery, ku ktorým v tomto ohlade dospeje (pozri bod 869 nizsie), súd urobí analýzu tvrdení, ktoré Microsoft uplatnuje v rámci prvých troch castí tohto zalobného dôvodu. Napokon sa Súd prvého stupna vyjadrí k stvrtej casti tohto zalobného dôvodu. a) O podmienkach vyzadovaných na konstatovanie zneuzívajúceho viazaného predaja Tvrdenia úcastníkov konania 842 Microsoft odkazuje na odôvodnenie c. 794 napadnutého rozhodnutia a tvrdí, ze Komisia zalozila svoj záver o existencii zneuzívajúceho viazaného predaja na týchto skutocnostiach: -- po prvé viazuci produkt a zviazaný produkt sú dva odlisné produkty, -- po druhé dotknutý podnik má dominantné postavenie na trhu viazuceho produktu, -- po tretie tento podnik nedáva spotrebitelom moznost získat viazuci produkt bez zviazaného produktu, -- po stvrté uvedené konanie obmedzuje hospodársku sútaz. 843 Microsoft odkazuje na odôvodnenie c. 961 napadnutého rozhodnutia a uvádza, ze Komisia zobrala do úvahy aj skutocnost, ze uvedený viazaný predaj nebol údajne objektívne odôvodnený. 844 Microsoft tvrdí, ze tieto rozlicné skutocnosti sa odlisujú od podmienok stanovených v clánku 82 druhom odseku písm. d) ES vo dvoch ohladoch. 845 Na jednej strane Komisia nahradila podmienku, ktorá sa vztahuje na "podmienovanie uzatvárania zmlúv prijatím dodatocných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podla obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv", podmienkou, podla ktorej dominantný podnik "nedáva spotrebitelom moznost získat viazuci produkt bez zviazaného produktu". 846 Na druhej strane Komisia pridala podmienku týkajúcu sa vylúcenia konkurentov z trhu, ktorá nie je výslovne stanovená v clánku 82 druhom odseku písm. d) ES a obvykle sa nezohladnuje na úcely posúdenia existencie zneuzívajúceho viazaného predaja. Presnejsie povedané, Komisia sa po tom, co v odôvodnení c. 841 napadnutého rozhodnutia uznala, ze táto vec nepredstavuje "klasický prípad viazaného predaja", domnievala, ze existuje úcinok vylúcenia konkurentov z trhu, a to na základe novej a "vysoko spekulatívnej" teórie, podla ktorej rozsiahle rozsírenie multimediálnej funkcie Windows núti poskytovatelov obsahu, aby svoj obsah kódovali do formátov Windows Media, co má za následok vylúcenie vsetkých konkurencných multimediálnych prehrávacov z trhu, a dalej nepriamo donucuje spotrebitelov, aby pouzívali iba uvedenú multimediálnu funkciu. 847 Microsoft dodáva, ze napadnuté rozhodnutie je vnútorne rozporné v tom, ze zatial co v odôvodnení c. 792 Komisia konstatuje, ze v tomto prípade sú podmienky stanovené v clánku 82 druhom odseku písm. d) ES splnené, zároven zohladnuje podmienky, ktoré sa od nich lísia. 848 ACT tvrdí, ze Komisia pri konstatovaní existencie zneuzívajúceho viazaného predaja v tomto prípade zohladnila tri odlisné skupiny podmienok, a to po prvé podmienky stanovené v clánku 82 druhom odseku písm. d) ES, po druhé podmienky stanovené v clánku 82 ES vo vseobecnosti a po tretie styri podmienky uvedené v odôvodnení c. 794 napadnutého rozhodnutia. ACT sa domnieva, ze bez ohladu na to, ktorá skupina podmienok sa uplatní, je posúdenie Komisie nesprávne. 849 Komisia odkazuje na odôvodnenie c. 831 napadnutého rozhodnutia a tvrdí, ze viazaný predaj, o ktorý ide, porusuje "clánok 82 [ES] vo vseobecnosti a clánok 82 [druhý odsek] písm. d) [ES] zvlást". Uvádza, ze sa odvolala zároven na tieto dve ustanovenia so zretelom na tvrdenia, ktoré Microsoft uplatnil pocas správneho konania, a preto, aby "vylúcila akékolvek pochybnosti", ako aj preto, aby "sa vyhla sémantickej debate o výklade [clánku 82 druhého odseku písm.] d) [ES]". Komisia dodáva, ze podmienky, ktoré uplatnila v tomto prípade, aby dospela k záveru o existencii zneuzívajúceho viazaného predaja, sú v súlade s podmienkami uznanými judikatúrou. Posúdenie Súdom prvého stupna 850 Súd prvého stupna sa domnieva, ze tvrdenia uplatnené Microsoftom sú cisto sémantické a ze im nemozno vyhoviet. 851 V tomto ohlade treba pripomenút spôsob, ktorým Komisia v napadnutom rozhodnutí struktúruje svoju argumentáciu týkajúcu sa viazaného predaja, o ktorý ide. 852 V odôvodnení c. 794 tohto rozhodnutia Komisia uvádza, ze existencia zneuzívajúceho viazaného predaja v zmysle clánku 82 ES predpokladá splnenie styroch skutocností uvedených v bode 842 vyssie. 853 Následne Komisia skúma správanie vytýkané Microsoftu s prihliadnutím na tieto styri skutocnosti (odôvodnenia c. 799 az 954 napadnutého rozhodnutia). 854 Po prvé Komisia pripomína, ze Microsoft má dominantné postavenie na trhu operacných systémov pre klientske PC (odôvodnenie c. 799 napadnutého rozhodnutia). Tu je namieste uviest, ze Microsoft túto skutocnost nepopiera. 855 Po druhé Komisia tvrdí, ze streamingové multimediálne prehrávace a operacné systémy pre klientske PC sú dva odlisné produkty (odôvodnenia c. 800 az 825 napadnutého rozhodnutia). 856 Po tretie Komisia uvádza, ze Microsoft nedáva spotrebitelom moznost získat jeho operacný systém Windows pre klientske PC bez prehrávaca Windows Media Player (odôvodnenia c. 826 az 834 napadnutého rozhodnutia). 857 Po stvrté Komisia tvrdí, ze viazaný predaj prehrávaca Windows Media Player obmedzuje hospodársku sútaz na trhu multimediálnych prehrávacov (odôvodnenia c. 835 az 954 napadnutého rozhodnutia). V tomto ohlade najmä uvádza, ze v klasických prípadoch viazaného predaja Komisia a súd Spolocenstva "usúdili, ze viazaný predaj odlisného produktu s dominantným produktom je nepriamym dôkazom vylucujúceho úcinku, ktorý má toto konanie na konkurentov" (odôvodnenie c. 841 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa vsak domnieva, ze v tejto veci existujú dobré dôvody nepovazovat bez doplnenia analýzy za samozrejmé, ze viazaný predaj prehrávaca Windows Media Player predstavuje správanie, ktoré je svojou povahou spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz (to isté odôvodnenie). Komisia sa v podstate domnieva, ze "viazanie [prehrávaca Windows Media Player] na dominantný produkt Windows robí z [prehrávaca Windows Media Player] platformu na výber obsahu a doplnkových aplikácií a predstavuje tak riziko obmedzenia hospodárskej sútaze na trhu multimediálnych prehrávacov" (odôvodnenie c. 842 napadnutého rozhodnutia). Dodáva, ze "to má dopad na hospodársku sútaz na súvisiacich tovarových trhov, ako sú napríklad multimediálne kódovacie a správcovské softvéry (casto spústané serverom), ako aj na trhu operacných systémov pre klientske PC, v prípade ktorých predstavujú multimediálne prehrávace kompatibilné s kvalitným obsahom dôlezitú aplikáciu" (to isté odôvodnenie). 858 Komisia napokon skúma skutocnosti, ktoré uplatnil Microsoft pri pokuse preukázat, ze zneuzívajúce správanie, ktoré mu je pripisované, je objektívne odôvodnené (odôvodnenie c. 955 az 970 napadnutého rozhodnutia). 859 Súd prvého stupna sa domnieva, ze analýza podstatných znakov pojmu viazaných predajov, ktorú takto urobila Komisia, je správna a je v súlade tak s clánkom 82 ES, ako aj s judikatúrou. Komisia sa na úcely posúdenia, ci správanie vytýkané Microsoftu predstavuje zneuzívajúci viazaný predaj, správne oprela o skutocnosti uvedené v odôvodnení c. 794 napadnutého rozhodnutia, ako aj o skutocnost, ze viazaný predaj nebol objektívne odôvodnený. Tieto skutocnosti mozno vyvodit nielen zo samotného pojmu viazaného predaja, ale aj z judikatúry (pozri predovsetkým rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1991, Hilti/Komisia, [24]T-30/89, Zb. s. II-1439, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora z 2. marca 1994, Hilti/Komisia, C-53/92 P, Zb. s. I-667; rozsudky zo 6. októbra 1994 a zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, uz citované v bode 293 vyssie). 860 Treba pripomenút, ze výpocet zneuzívajúcich konaní nachádzajúci sa v clánku 82 druhom odseku ES nie je vycerpávajúci, takze konania, ktoré sú v nom uvedené, sú len príkladmi zneuzitia dominantného postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 293 vyssie, bod 37). Podla ustálenej judikatúry totiz výpocet zneuzívajúcich konaní obsiahnutý v tomto ustanovení nevycerpáva vsetky spôsoby zneuzitia dominantného postavenia, ktoré Zmluva ES zakazuje (rozsudok Súdneho dvora z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215, bod 26, a rozsudok Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, uz citovaný v bode 229 vyssie, bod 112). 861 Z toho vyplýva, ze viazaný predaj, ktorého sa dopústa podnik v dominantnom postavení, môze porusovat clánok 82 ES aj vtedy, ked nezodpovedá príkladu uvedenému v clánku 82 druhom odseku písm. d) ES. Pri konstatovaní existencie zneuzívajúceho viazaného predaja bola teda Komisia oprávnená vychádzat v napadnutom rozhodnutí z clánku 82 ES v jeho celistvosti, a nie výlucne z clánku 82 druhého odseku písm. d) ES. 862 V kazdom prípade treba uviest, ze podstatné znaky zneuzívajúceho viazaného predaja, ktoré identifikovala Komisia v odôvodnení c. 794 napadnutého rozhodnutia, sa v podstate zhodujú s podmienkami stanovenými v clánku 82 druhom odseku písm. d) ES. 863 V tejto súvislosti treba odmietnut tvrdenie Microsoftu, ze Komisia v tomto prípade uplatnila podmienky, ktoré sa vo dvoch ohladoch odlisujú od podmienok stanovených v clánku 82 druhom odseku písm. d) ES. 864 V prvom rade, ked Komisia uviedla, ze treba preskúmat, ci dominantný podnik "nedáva spotrebitelom moznost získat viazuci produkt bez zviazaného produktu", iba inými slovami vyjadrila myslienku, ze pojem viazaného predaja predpokladá, ze spotrebitelia sú priamo alebo nepriamo donucovaní prijat "dodatocné záväzky", ako sú napríklad záväzky uvedené v clánku 82 druhom odseku písm. d) ES. 865 V tomto prípade, ako bude podrobnejsie uvedené v bodoch 962 a 965 nizsie, je tento nátlak vyvíjaný najmä na výrobcov zariadení dodávaných spolu so softvérom, ktorí ho následne prenásajú na koncového uzívatela. Koncový uzívatel znása tento nátlak priamo v zriedkavejsej situácii, ked radsej nez cez výrobcu zariadení dodávaných spolu so softvérom nadobúda operacný systém pre klientsky PC priamo od maloobchodníka. 866 V druhom rade nemozno tvrdit, ze Komisia pri konstatovaní existencie zneuzívajúceho viazaného predaja v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. d) ES zaviedla novú podmienku týkajúcu sa vylúcenia konkurentov z trhu. 867 V tomto ohlade treba na jednej strane zdôraznit, ze aj ked je pravda, ze ani ustanovenie clánku 82 druhého odseku písm. d) ES, ani clánok 82 ES vseobecnejsie neobsahujú odkaz na protisútazný úcinok uvedeného konania, zároven platí, ze správanie bude zásadne povazované za zneuzívajúce iba vtedy, ak je spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [25]T-203/01, Zb. s. II-4071, dalej len "rozsudok Michelin II", bod 237). 868 Na druhej strane, ako bude upresnené v bodoch 1031 az 1058 nizsie, nemozno tvrdit, ze Komisia sa opierala o novú a vysoko spekulatívnu teóriu, aby dospela k záveru, ze v tomto prípade existuje úcinok vylúcenia konkurentov z trhu. Ako vyplýva z odôvodnenia c. 841 napadnutého rozhodnutia, Komisia si myslela, ze so zretelom na osobitné okolnosti prípadu sa nemohla uspokojit s domnienkou - ako to obvykle robí vo veciach zneuzívajúcich viazaných predajov -, ze viazaný predaj daného produktu a dominantného produktu má vylucujúci úcinok na trhu per se. Preskúmala teda najmä konkrétne úcinky, ktoré uz viazaný predaj, o ktorý ide, mal na trhu streamingových multimediálnych prehrávacov, ako aj ocakávaný vývoj tohto trhu. 869 So zretelom na uvedené sa Súd prvého stupna domnieva, ze otázku viazaného predaja, o ktorý ide, treba posúdit s ohladom na styri podmienky uvedené v odôvodnení c. 794 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 842 vyssie), ako aj podmienku týkajúcu sa neexistencie objektívneho odôvodnenia. 870 Druhú podmienku uvedenú v odôvodnení c. 794 napadnutého rozhodnutia treba povazovat za splnenú, kedze je nepochybné, ze Microsoft má dominantné postavenie na trhu údajne viazuceho produktu, cize na trhu operacných systémov pre klientske PC. Tvrdenia, ktoré Microsoft uplatnuje v rámci prvých troch castí prvého zalobného dôvodu (pozri bod 839 vyssie), budú preskúmané vo vztahu k styrom dalsím podmienkam, ktoré sa vyzadujú na konstatovanie existencie zneuzívajúceho viazaného predaja. Tento prieskum sa uskutocní takto. Po prvé Súd prvého stupna posúdi podmienku týkajúcu sa existencie dvoch odlisných produktov so zretelom na úvahy, ktoré Microsoft formuloval v druhej a tretej casti. Po druhé súd preskúma podmienku týkajúcu sa podmienovania uzatvárania zmlúv prijatím dodatocných záväzkov so zretelom na tvrdenia, ktoré Microsoft uplatnil na podporu tretej casti. Po tretie súd urobí analýzu podmienky týkajúcej sa obmedzenia hospodárskej sútaze na trhu so zretelom na úvahy, ktoré Microsoft formuloval v prvej casti. Po stvrté súd preskúma objektívne odôvodnenie, ktorého sa Microsoft dovoláva, najmä s ohladom na tvrdenia, ktoré uplatnuje v druhej casti. 871 Stvrtú cast, týkajúcu sa údajného nezohladnenia povinností ulozených Spolocenstvám dohodou TRIPS, preskúma Súd prvého stupna ako poslednú. b) O existencii dvoch odlisných produktov Napadnuté rozhodnutie 872 Komisia skúma túto prvú podmienku v odôvodneniach c. 800 az 825 napadnutého rozhodnutia. Jej analýza má tri casti. V prvom rade sa venuje preukazovaniu, ze streamingové multimediálne prehrávace a operacné systémy pre klientske PC sú odlisné produkty (odôvodnenia c. 800 az 813 napadnutého rozhodnutia). V druhom rade vyvracia tvrdenie, ktoré Microsoft zakladá na tom, ze s prepojením svojej technológie multimediálneho prehrávaca so svojím operacným systémom Windows zacal pred rokom 1999 (odôvodnenia c. 814 az 820 napadnutého rozhodnutia). V tretom rade Komisia odmieta tvrdenie Microsoftu, ze viazaný predaj streamingového multimediálneho prehrávaca a operacného systému je beznou obchodnou praxou (odôvodnenia c. 821 az 824 napadnutého rozhodnutia). 873 V prvej casti svojej analýzy Komisia po prvé uvádza, ze podla judikatúry skutocnost, ze existujú nezávislí specializovaní výrobcovia zviazaného produktu, svedcí o existencii odlisného dopytu zo strany spotrebitelov, a teda odlisného trhu pre tento produkt (odôvodnenie c. 802 napadnutého rozhodnutia). Domnieva sa preto, ze odlisnost produktov na úcely analýzy podla clánku 82 ES treba posúdit s ohladom na dopyt zo strany spotrebitelov v tom zmysle, ze v prípade, ak neexistuje nezávislý dopyt po údajne zviazanom produkte, dotknuté produkty nie sú odlisné (odôvodnenie c. 803 napadnutého rozhodnutia). 874 Komisia po druhé zdôraznuje, ze "trh ponúka multimediálne prehrávace oddelene" a ze existujú vydavatelia, ktorí navrhujú a dodávajú multimediálne prehrávace samostatne, nezávisle od operacných systémov (odôvodnenie c. 804 napadnutého rozhodnutia). 875 Po tretie Komisia poukazuje na prax Microsoftu spocívajúcu v navrhovaní a distribúcii verzií jeho prehrávaca Windows Media Player pre operacné systémy Mac spolocnosti Apple a operacné systémy Solaris spolocnosti Sun (odôvodnenie c. 805 napadnutého rozhodnutia). Uvádza tiez, ze Microsoft uvádza na trh vyssie verzie svojho prehrávaca, ktoré sú odlisné od verzií alebo vyssích verzií operacných systémov Windows (to isté odôvodnenie). 876 Po stvrté Komisia uvádza, ze nezanedbatelný pocet spotrebitelov sa rozhoduje pre nadobudnutie multimediálnych prehrávacov oddelene od ich operacného systému, vrátane prehrávaca RealPlayer spolocnosti RealNetworks, ktorá nevyvíja a neuvádza na trh operacné systémy (odôvodnenie c. 806 napadnutého rozhodnutia). 877 Po piate Komisia tvrdí, ze niektorí uzívatelia operacných systémov nebudú potrebovat alebo chciet multimediálny prehrávac (odôvodnenie c. 807 napadnutého rozhodnutia). 878 Po sieste Komisia vyvracia tvrdenie Microsoftu, ze neexistuje podstatný dopyt po operacných systémoch, ktoré neobsahujú technológie multimediálneho prehrávaca (odôvodnenie c. 809 napadnutého rozhodnutia). 879 Po siedme Komisia uvádza, ze Microsoft vykonáva propagacné cinnosti specificky zamerané na prehrávac Windows Media Player nezávisle od operacného systému (odôvodnenie c. 810 napadnutého rozhodnutia). 880 Po ôsme Komisia tvrdí, ze operacné systémy pre klientske PC a streamingové multimediálne prehrávace sú odlisné aj z hladiska funkcií (odôvodnenie c. 811 napadnutého rozhodnutia). 881 Po deviate Komisia udáva, ze tieto dva produkty "zodpovedajú" odlisným odvetvovým struktúram, ako to preukazuje skutocnost, ze na trhu multimediálnych prehrávacov má Microsoft nejakých konkurentov, zatial co na trhu operacných systémov pre klientske PC majú konkurenti Microsoftu bezvýznamný podiel (odôvodnenie c. 812 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho aj cenové úrovne oboch produktov sú odlisné (to isté odôvodnenie). 882 Po desiate Komisia uvádza, ze Microsoft pouzíva licencné zmluvy nazývané "licencné zmluvy software developer's kit" (dalej len "licencné zmluvy SDK"), ktoré sa lísia podla toho, ci sa "software developer's kit" (balík pre programátorov softvéru, dalej len "SDK") týka operacného systému Windows, alebo technológií Windows Media (odôvodnenie c. 813 napadnutého rozhodnutia). 883 V druhej casti svojej analýzy Komisia tvrdí, ze tvrdenie Microsoftu, ze jeho technológia multimediálneho prehrávaca je prepojená so systémom Windows od roku 1992, nemôze spochybnit jej záver o existencii dvoch odlisných produktov. Uvádza najmä, ze "odsudzuje správanie Microsoftu od okamihu, ked sa viazaný predaj stal skodlivejsí ako predtým", pricom v tomto ohlade upresnuje, ze v roku 1999 Microsoft "zacal viazat produkt (WMP 6), ktorý zodpovedal produktom ostatných vydavatelov, pokial ide o základnú funkciu, ktorú väcsina spotrebitelov ocakávala od multimediálneho prehrávaca (a to nepretrzitý príjem obsahu prenásaného cez internet), a s ktorým vstúpil v roku 1998 na trh streamingových multimediálnych prehrávacov" (odôvodnenie c. 816 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez uvádza, ze prvý streamingový multimediálny prehrávac, ktorý Microsoft v roku 1995 distribuoval spolu so systémom Windows, bol RealAudio Player spolocnosti RealNetworks, kedze Microsoft v tom case este nemal "úspesný" multimediálny prehrávac (odôvodnenie c. 817 napadnutého rozhodnutia). Upresnuje, ze softvérový kód RealAudio Player bolo mozné úplne odinstalovat (to isté odôvodnenie). 884 V tretej casti svojej analýzy Komisia vyvracia tvrdenie Microsoftu, ze prepojenie streamingového multimediálneho prehrávaca s operacným systémom pre klientske PC predstavuje beznú obchodnú prax. Uvádza po prvé, ze toto tvrdenie nezohladnuje skutocnost, ze existujú nezávislí dodávatelia zviazaného produktu, po druhé, ze spolocnost Sun a vydavatelia produktov Linux neviazu svoje vlastné multimediálne prehrávace, ale multimediálne prehrávace pochádzajúce od tretích dodávatelov, a po tretie, ze ziaden z týchto predajcov operacných systémov nezväzuje multimediálny prehrávac s operacným systémom tak, ze ho nie je mozné odinstalovat (odôvodnenie c. 823 napadnutého rozhodnutia). Tvrdenia úcastníkov konania 885 Microsoft, ktorého podporujú CompTIA, DMDsecure a i., ACT, TeamSystem, Mamut a Exor, v prvom rade tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nepreukazuje, ze systém Windows a jeho multimediálna funkcia patria k dvom odlisným tovarovým trhom. 886 Tvrdí, ze táto multimediálna funkcia je "dlhodobou vlastnostou operacného systému Windows". Softvérový kód, ktorý v systéme Windows umoznuje uzívatelom prehrávat zvukový a obrazový obsah, sa v nicom nelísi od kódu, ktorý im umoznuje prístup k iným druhom informácií, ako sú napríklad texty alebo grafy. Okrem toho ostatné casti systému Windows, ako aj aplikácie tretích podnikov spústané na tomto operacnom systéme vyzadujú ten istý softvérový kód. 887 Microsoft má výhrady voci tomu, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí posudzuje iba otázku, ci je údajne zviazaný produkt, cize multimediálna funkcia, dostupný oddelene od údajne viazuceho produktu, cize operacného systému pre klientske PC. Správna otázka v skutocnosti spocíva v urcení, ci je tento údajne viazuci produkt pravidelne uvádzaný na trh bez zviazaného produktu. Podla Microsoftu neexistuje zo strany spotrebitelov skutocný dopyt po operacnom systéme pre klientske PC bez multimediálnej funkcie, a teda ziadny podnikatelský subjekt neumiestnuje takýto operacný systém na trh. 888 Microsoft sa domnieva, ze Komisia sankcionuje dominantné podniky, ktoré zlepsujú svoje produkty tým, ze do nich integrujú nové funkcie, ked vyzaduje, aby tieto funkcie boli odstránitelné v prípade, ked tretí podnik umiestnuje na trh nezávislý produkt, ktorý poskytuje rovnaké alebo podobné funkcie. 889 Microsoft dodáva, ze stanovisko Komisie je o to menej prijatelné, ze údajné zneuzitie nevyplýva z integrácie multimediálnej funkcie do systému Windows - ktoré sa datuje do roku 1992 a následne bolo sústavne zlepsované -, ale zo zlepsenia tejto funkcie v roku 1999, ked k nej Microsoft pridal vlastnú schopnost streamingového prehrávania. Inými slovami, Komisia spochybnuje prítomnost multimediálnej funkcie vo Windowse iba v rozsahu, v akom umoznuje prehrávanie zvukového a obrazového obsahu, ktorý sa nachádza na internete, pred jeho úplným stiahnutím. 890 Microsoft tiez tvrdí, ze vsetky ostatné hlavné operacné systémy pre klientske PC, najmä Mac OS, Linux, OS/2 a Solaris, obsahujú multimediálnu funkciu schopnú prehrávat obsah nepretrzite sírený prostredníctvom internetu. Vsetci jeho konkurenti sa domnievajú, ze integrácia takejto funkcie do operacných systémov pre klientske PC predstavuje beznú obchodnú prax, ktorá reaguje na dopyt spotrebitelov. To preukazuje, ze schopnost nepretrzitého prehrávania je "prirodzenou funkciou" operacných systémov pre klientske PC, a nie odlisným produktom. V tejto súvislosti Microsoft trvá na tom, ze "produkt treba v prvom rade definovat v závislostí od ocakávaní a poziadaviek spotrebitelov". Z odôvodnenia c. 824 napadnutého rozhodnutia sa zdá, ze Komisia pripústa, ze spotrebitelia chcú práve to, aby operacné systémy boli vybavené multimediálnou funkciou. 891 Microsoft dodáva, ze v odôvodnení c. 1013 napadnutého rozhodnutia Komisia výslovne uznáva, ze Microsoft by sa nedopustil zneuzitia, ak by v roku 1999 ponúkol za rovnakú cenu dve verzie systému Windows, a to jednu obsahujúcu prehrávac Windows Media Player a druhú bez tohto prehrávaca. Podla Microsoftu nic nepreukazuje, ze by bol dopyt po verzii systému Windows, ktorá by obsahovala za rovnakú cenu menej vlastností. Neexistencia dopytu preukazuje aj to, ze "Windows vybavený multimediálnou funkciou" predstavuje jediný produkt. 892 Okrem toho Microsoft, ktorého v tomto bode podporujú DMDsecure a i. a ACT, tvrdí, ze Komisia nemôze vychádzat z rozsudkov vyhlásených vo veci Tetra Pak II, uz citovanej v bode 293 vyssie, a vo veci, v ktorej boli vyhlásené rozsudky z 12. decembra 1991 a z 2. marca 1994, Hilti/Komisia, uz citované v bode 859 vyssie (dalej len "vec Hilti"), aby odôvodnila svoj názor, ze systém Windows a jeho multimediálna funkcia patria k dvom odlisným tovarovým trhom. V tomto ohlade najprv uvádza, ze tieto veci sa týkali spotrebitelských produktov, ktoré boli pouzívané s trvanlivým zariadením pocas celej doby zivotnosti tohto zariadenia a ktoré boli od týchto zariadení "fyzicky odlisné". Uvádza, ze na rozdiel od prejednávanej veci v týchto dvoch veciach existovali dôkazy preukazujúce dopyt po viazucom produkte bez zviazaného produktu. Microsoft dalej tvrdí, ze v prejednávanej veci Komisia nikdy neidentifikovala jediného klienta, ktorý by si zelal získat údajne viazuci produkt bez údajne zviazaného produktu. 893 Microsoft má napokon výhrady aj voci niektorým tvrdeniam, ktoré Komisia uviedla vo vyjadrení k zalobe, aby preukázala, ze systém Windows predstavuje produkt odlisný od prehrávaca Windows Media Player. Microsoft po prvé uvádza, ze americké súdy nikdy nedospeli k záveru, ze tento prehrávac patril k odlisnému trhu ako operacný systém Windows. Po druhé tvrdí, ze skutocnost, ze umiestnuje na trh verzie prehrávaca Windows Media Player oddelené od systému Windows, nepreukazuje existenciu dopytu po systéme Windows bez prehrávaca Windows Media Player. Navyse uvedené verzie tohto prehrávaca sú vlastne iba aktualizovanými verziami multimediálnej funkcie nachádzajúcej sa v systéme Windows. Po tretie tvrdenie Komisie, ze súbory, ktoré tvoria prehrávac Windows Media Player, sú lahko identifikovatelné, nie je podla Microsoftu relevantné. Toto tvrdenie v kazdom prípade nie je správne. 894 Microsoft okrem toho tvrdí, ze Komisia nepreukazuje, ze multimediálna funkcia nie je svojou povahou alebo podla obchodných zvyklostí spojená s operacnými systémami pre klientske PC. 895 Tvrdí, ze integrácia multimediálnej funkcie predstavovala "prirodzený stupen" vo vývoji týchto operacných systémov, ako to potvrdzuje skutocnost, ze vsetci predajcovia týchto systémov zaradujú túto funkciu do svojich produktov. Uvádza, ze sa snazí neustále zlepsovat systém Windows v nadväznosti na technologický pokrok a vývoj dopytu spotrebitelov, a tvrdí, ze systém Windows a ostatné operacné systémy pre klientske PC sa postupne vyvíjali tak, aby boli schopné podporovat coraz rozsiahlejsiu skálu súborov. Pre programátorov softvéru a spotrebitelov neexistuje podstatný rozdiel medzi súbormi, ktoré obsahujú text alebo grafy, a súbormi so zvukovým alebo s obrazovým obsahom. V skutocnosti sa ocakáva, ze moderný operacný systém umoznuje pouzívanie oboch týchto typov súborov. 896 Microsoft dodáva, ze operacné systémy a multimediálne funkcie sa stali "pevne zviazané" na základe obchodných zvyklostí. V tomto ohlade pripomína, ze túto funkciu integroval do systému Windows v roku 1992 a ze ju následne sústavne zlepsoval. Upresnuje, ze vlastnost nepretrzitého prehrávania, ktorú pridal v roku 1999, "bola iba jednou z mnohých vlastností, [ktoré] pridal, aby zohladnil rýchly technologický pokrok". 897 Microsoft sa napokon domnieva, ze Komisia sa v tomto prípade nemôze odvolávat na vyhlásenie Súdneho dvora v bode 37 jeho rozsudku zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, uz citovaného v bode 293 vyssie, podla ktorého aj ked je viazaný predaj dvoch produktov v súlade s obchodnými zvyklostami, napriek tomu môze predstavovat zneuzitie v zmysle clánku 82 ES, ibaze je objektívne odôvodnený. V tomto ohlade Microsoft najmä zdôraznuje, ze v danom prípade, na rozdiel od situácie vo veci Tetra Pak II, dodávatelia multimediálnych prehrávacov tretích podnikov nie sú vylúcení z trhu v dôsledku toho, ze systém Windows má multimediálnu funkciu. 898 V replike Microsoft dodáva, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého podniky v dominantnom postavení môzu byt zbavené práva správat sa urcitým spôsobom, ktorý by nebol odsúdeniahodný v prípade nedominantných podnikov a podla ktorého za urcitých okolností nie je prípustné odvolávat sa na odvetvovú prax, nie je relevantné pre otázku, ci Komisia preukázala splnenie podmienok stanovených v clánku 82 druhom odseku písm. d) ES. 899 Komisia, ktorú podporuje SIIA, popiera tvrdenie Microsoftu, ze napadnuté rozhodnutie nepreukazuje, ze Windows a jeho "multimediálna funkcia" patria k dvom odlisným trhom. 900 Komisia na úvod poznamenáva, ze argumentácia, ktorú rozvinul Microsoft, spocíva na "hmlistom pojme 'multimediálnej funkcie`". Uvádza, ze to, co Microsoft volá "multimediálnou funkciou", nie je vseobecným a nedelitelným celkom kódov. V praxi sám Microsoft rozlisuje medzi základnou multimediálnou infrastruktúrou operacného systému, ktorá slúzi ako platforma na multimediálne aplikácie a poskytuje základné funkcné sluzby zostávajúcej casti operacného systému, a aplikáciou multimediálneho prehrávaca, ktorá sa spústa na operacnom systéme a dekóduje, dekomprimuje a prehráva stiahnuté alebo na internete nepretrzite sírené digitálne audio- a videosúbory. Komisia sa v tomto ohlade odvoláva na príklad produktu Microsoftu s názvom "Windows XP Embedded". Zdôraznuje, ze napadnuté rozhodnutie sa týka viazaného predaja streamingového multimediálneho prehrávaca Windows Media Player, a nie základnej multimediálnej infrastruktúry. 901 Komisia odkazuje na odôvodnenie c. 802 napadnutého rozhodnutia a uvádza, ze súd Spolocenstva sa domnieval, ze existencia nezávislých specializovaných výrobcov zviazaného produktu svedcí o existencii odlisného dopytu zo strany spotrebitelov, a teda odlisného trhu pre zviazaný produkt. Domnieva sa, ze rozdiel, ktorý robí Microsoft medzi prejednávanou vecou a vecami Tetra Pak II a Hilti, zakladajúci sa na skutocnosti, ze tieto dve posledné veci sa týkali spotrebitelských produktov, ktoré boli fyzicky odlisné od zariadenia, s ktorým boli pouzívané, nie je presvedcivý. Dodáva, ze rozsudky vyhlásené v týchto dvoch posledných veciach, uz citované v bodoch 293 a 859 vyssie, nemozno vykladat tak, ze uplatnenie clánku 82 ES musí byt obmedzené na viazané predaje spotrebitelských produktov. 902 Komisia popiera tvrdenie Microsoftu, ze mala skôr preskúmat, ci existuje dopyt po viazucom produkte bez zviazaného produktu, co podla nej znamená nesprávne tvrdit, ze doplnkové produkty nemôzu predstavovat odlisné produkty na úcely uplatnenia clánku 82 ES. Dodáva, ze americké súdy odmietli podobné tvrdenia, ktoré pred nimi uplatnil Microsoft, a stále sa domnievali, ze existuje odlisný trh pre operacné systémy pre klientske PC kompatibilné s Intelom, a produkty "middleware" (ktoré zahrnajú Windows Media Player) z tohto trhu vylúcili. 903 Komisia rovnako tvrdí, ze obchodná prax Microsoftu spocívajúca vo vytváraní a distribúcii verzií prehrávaca Windows Media Player pre operacné systémy Mac spolocnosti Apple a Solaris spolocnosti Sun, a dokonca aj pre iné platformy ako klientske PC - najmä TV dekodéry - predstavuje dalsí dôkaz toho, ze operacné systémy pre klientske PC a multimediálne prehrávace nie sú iba castami toho istého produktu (odôvodnenie c. 805 napadnutého rozhodnutia). V rovnakom zmysle Komisia uvádza, ze Microsoft uvádza na trh vyssie verzie prehrávaca Windows Media Player, ktoré sú odlisné od verzií alebo vyssích verzií operacného systému Windows, vykonáva propagacné cinnosti specificky zamerané na tento prehrávac a uplatnuje licencné zmluvy SDK, ktoré sa lísia podla toho, ci sa SDK týka Windowsu, alebo technológií Windows Media (odôvodnenia c. 805 a 813 napadnutého rozhodnutia). 904 Okrem toho Komisia tvrdí, ze treba venovat osobitnú dôlezitost specifickej úlohe výrobcov zariadení dodávaných spolu so softvérom, ktorí vo svojich vztahoch s vydavatelmi softvéru vystupujú ako sprostredkovatelia konajúci v záujme koncových uzívatelov a týmto uzívatelom poskytujú produkt "pripravený na pouzitie" tak, ze skombinujú technické vybavenie, operacný systém pre klientske PC a aplikácie podla ich poziadavky (odôvodnenia c. 68 a 119 napadnutého rozhodnutia). Komisia zdôraznuje, ze velká väcsina (75 %) predajov operacných systémov pre klientske PC Microsoftu sa uskutocnuje prostredníctvom výrobcov zariadení dodávaných spolu so softvérom. Rovnako poznamenáva, ze nie preto, lebo spotrebitelia chcú mat multimediálny prehrávac predinstalovaný vo svojom pocítaci, musí Microsoft nevyhnutne viazat svoj vlastný multimediálny prehrávac na svoj operacný systém pre klientske PC. Na uspokojenie takejto poziadavky spotrebitelov by výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom mohli pridat multimediálny prehrávac do klientskych PC, ktoré predávajú rovnako, ako ponúkajú moznost integrovat do nich iné softvérové aplikácie. Podla Komisie tvrdenie Microsoftu, ze neexistuje dopyt po operacnom systéme Windows, ktorý neobsahuje multimediálny prehrávac, prehliada vyssie opísanú úlohu výrobcov zariadení dodávaných spolu so softvérom. 905 Komisia dodáva, ze z dôkazných prostriedkov, ktoré má k dispozícii, vyplýva, ze uzívatelia operacných systémov nechcú nevyhnutne, aby boli tieto systémy vybavené streamingovým multimediálnym prehrávacom (odôvodnenie c. 807 napadnutého rozhodnutia), a ze "ak to chcú, ich dopyt po streamingových multimediálnych prehrávacoch je odlisný od dopytu po operacných systémoch". 906 Okrem toho Komisia odkazuje na odôvodnenia c. 814 az 820 napadnutého rozhodnutia a uvádza, ze tvrdenie Microsoftu, ze údajné zneuzitie vyplýva zo zlepsenia jeho multimediálnej funkcie v roku 1999, je zavádzajúce. 907 V reakcii na tvrdenie, ktoré Microsoft vyvodzuje z toho, ze ostatní predajcovia operacných systémov postupujú presne tak ako on, Komisia poznamenáva, ze prax viazaného predaja má odlisný vplyv podla toho, ci sa jej dopústa dominantný, alebo nedominantný podnik. Komisia tiez uvádza, ze niektorí predajcovia operacných systémov, ako je napríklad spolocnost Sun a vydavatelia produktov Linux, nespájajú svoj operacný systém so svojím vlastným multimediálnym prehrávacom, ale s multimediálnym prehrávacom navrhnutým nezávislými dodávatelmi, a ze tento multimediálny prehrávac nezväzujú s ich operacným systémom tak, ze je nemozné ho odinstalovat (odôvodnenia c. 822 a 823 napadnutého rozhodnutia). 908 Komisia popiera, ze v odôvodnení c. 1013 napadnutého rozhodnutia alebo na akomkolvek inom mieste tohto rozhodnutia uznala, ze Microsoft by sa nedopustil zneuzitia, ak by v roku 1999 ponúkol za rovnakú cenu dve verzie systému Windows, a to jednu obsahujúcu prehrávac Windows Media Player a druhú bez tohto prehrávaca. Uvádza, ze ak by sa Microsoft teraz rozhodol predávat samostatnú verziu systému Windows za rovnakú cenu ako zdruzenú verziu, preskúmala by toto konanie s ohladom na aktuálnu situáciu na trhu, ako aj na povinnost ulozenú Microsoftu zdrzat sa kazdého opatrenia s rovnakým úcinkom ako viazaný predaj a v prípade potreby by prijala nové rozhodnutie podla clánku 82 ES. 909 Komisia napokon popiera tvrdenie Microsoftu, ze nie je preukázané, ze multimediálna funkcia nie je svojou povahou alebo podla obchodných zvyklostí spojená s operacnými systémami pre klientske PC. 910 V tomto ohlade Komisia odkazuje na odôvodnenie c. 961 napadnutého rozhodnutia a zdôraznuje, ze podniky v dominantnom postavení môzu byt zbavené práva správat sa urcitým spôsobom, ktorý by nebol odsúdeniahodný v prípade nedominantných podnikov. Uvádza, ze Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Tetra Pak II, uz citovanom v bode 293 vyssie, rozhodol, ze aj ked je viazaný predaj dvoch produktov v súlade s obchodnými zvyklostami, napriek tomu môze predstavovat zneuzitie v zmysle clánku 82 ES, ibaze je objektívne odôvodnený. Domnieva sa, ze je "tautologické" hovorit o obchodných zvyklostiach alebo o obchodnej praxi v odvetví, ktoré z 95 % kontroluje Microsoft, a pripomína, ze je ustálenou judikatúrou, ze je neprípustné odvolávat sa na odvetvovú prax v prípade trhu, na ktorom je hospodárska sútaz uz obmedzená v dôsledku prítomnosti dominantného podniku. 911 Komisia napokon popiera tvrdenie Microsoftu, ze integrácia multimediálnej funkcie do operacných systémov pre klientske PC je súcastou prirodzeného vývoja. V tomto ohlade na jednej strane uvádza, ze Microsoft nebol schopný vyvinút streamingový multimediálny prehrávac na základe svojej vlastnej technológie a ze iba vdaka tomu, ze v roku 1997 kúpil spolocnost VXtreme, mohol vytvorit prehrávac schopný konkurovat prehrávacu spolocnosti RealNetworks. Na druhej strane Komisia poukazuje na e-mail, ktorý pánovi Gatesovi poslal v januári 1999 pán Bay, vedúci zamestnanec Microsoftu, v ktorom mu navrhuje "preorientovat zápas streamingových multimédií z NetShow proti Real na Windows proti Real" a "uplatnovat stratégiu [Internet Explorer] vsade, kde je to vhodné". Posúdenie Súdom prvého stupna 912 Microsoft v podstate tvrdí, ze multimediálna funkcia nepredstavuje produkt odlisný od operacného systému Windows pre klientske PC, ale je jeho integrálnou súcastou. V dôsledku toho ide iba o jediný produkt, operacný systém Windows pre klientske PC, ktorý sa sústavne vyvíja. Podla Microsoftu totiz spotrebitelia ocakávajú, ze kazdý operacný systém pre klientske PC je vybavený funkciami, ktoré spotrebitelia vnímajú ako podstatné, vrátane audio- a videofunkcie, a ze tieto funkcie sú sústavne aktualizované. 913 Na úvod je namieste zdôraznit, ze odvetvie informacných a komunikacných technológií je odvetvím, ktoré sa neustále a rýchlo vyvíja, takze produkty, ktoré sa na zaciatku javili ako odlisné, môzu byt neskôr povazované za tvoriace iba jeden produkt tak z technologického hladiska, ako aj so zretelom na pravidlá hospodárskej sútaze. 914 Súd prvého stupna musí posúdit, ci sa Komisia oprávnene domnievala, ze streamingové multimediálne prehrávace a operacné systémy pre klientske PC predstavujú dva odlisné produkty so zretelom na skutkovú a technickú situáciu, ktorá existovala v case, ked sa podla Komisie vytýkané správanie stalo skodlivé, cize od mája 1999. 915 Súdu prvého stupna tak prinálezí, aby overil, ci Komisia mala dôvody domnievat sa v napadnutom rozhodnutí, ze ked od mája 1999 Microsoft uviedol verziu Windowsu, do ktorej integroval prehrávac Windows Media Player, toto správanie zodpovedalo viazanému predaju dvoch odlisných produktov v zmysle clánku 82 ES. 916 Stále v rámci úvodu je namieste zdôraznit, ako správne uvádza Komisia, ze argumentácia, ktorú Microsoft uplatnuje v kontexte problematiky viazaného predaja systému Windows a prehrávaca Windows Media Player, spocíva z velkej casti na nejasnom pojme multimediálnej funkcie. V tomto ohlade je dôlezité zdôraznit, ze z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze pokial ide o túto problematiku, vytýkané správanie sa týka iba aplikacného softvéru, ktorý predstavuje prehrávac Windows Media Player, a nie akejkolvek inej multimediálnej technológie obsiahnutej v operacnom systéme Windows pre klientske PC (pozri najmä odôvodnenia c. 1019 a 1020 napadnutého rozhodnutia). Treba uviest, ako to Komisia a vedlajsí úcastníci konania na podporu jej návrhov zdôraznili vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní, ze samotný Microsoft odlisuje vo svojej technickej dokumentácii súbory, ktoré predstavujú prehrávac Windows Media Player, od ostatných multimediálnych súborov, najmä tých, ktoré sa vztahujú na základnú multimediálnu infrastruktúru operacného systému. Treba tiez uviest príklad produktu Microsoftu s názvom "Windows XP Embedded", uvedený v odôvodneniach c. 1028 az 1031 napadnutého rozhodnutia a predstavený na pojednávaní. Z technického hladiska predstavuje tento produkt skutocný operacný systém pre klientske PC, ale licencné podmienky Microsoftu obmedzujú jeho pouzitie na niektoré specializované zariadenia, ako sú napríklad bankomaty a dekodéry. Zvlástnostou tohto produktu je, ze umoznuje informatikom vybrat si zlozky operacného systému. Na tento úcel pouzívajú funkciu s názvom "Target Designer" na prístup k menu, kde sú uvedené zlozky, ktoré môzu bud zahrnút do svojho operacného systému, alebo ich z neho vylúcit. Prehrávac Windows Media Player sa nachádza práve medzi týmito zlozkami. Je namieste dodat, ze uvedené menu obsahuje oddelené polozky pre multimediálnu infrastruktúru na jednej strane a multimediálne aplikácie na druhej strane a ze prehrávac Windows Media Player je výslovne zaradený medzi tieto multimediálne aplikácie. 917 Najprv treba zdôraznit, ako správne uvádza Komisia v odôvodnení c. 803 napadnutého rozhodnutia, ze otázku, ci sú produkty odlisné na úcely analýzy podla clánku 82 ES, treba posúdit s ohladom na dopyt spotrebitelov. Okrem toho treba uviest, ze Microsoft súhlasí s týmto názorom (pozri bod 890 vyssie). 918 Komisia v tom istom odôvodnení rovnako správne upresnila, ze pri neexistencii nezávislého dopytu po údajne zviazanom produkte nevzniká otázka odlisných produktov, a teda ani zneuzívajúceho viazaného predaja. 919 S tvrdením Microsoftu, ze Komisia takto uplatnila nesprávne kritérium a v skutocnosti mala preskúmat, ci je údajne viazuci produkt pravidelne ponúkaný bez zviazaného produktu alebo ci spotrebitelia "chcú Windows bez multimediálnej funkcie", nemozno súhlasit. 920 V prvom rade má totiz stanovisko obhajované Komisiou oporu v judikatúre (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 293 vyssie, bod 36; z 12. decembra 1991, Hilti/Komisia, uz citovaný v bode 859 vyssie, bod 67, a zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 293 vyssie, bod 82). 921 V druhom rade, ako správne zdôraznuje Komisia vo svojich písomných podaniach, tvrdenie Microsoftu, ktoré spocíva na myslienke, ze neexistuje dopyt po operacnom systéme Windows pre klientske PC bez streamingového multimediálneho prehrávaca, sa v skutocnosti rovná tvrdeniu, ze doplnkové produkty nemôzu na úcely uplatnenia clánku 82 ES predstavovat odlisné produkty, co je v rozpore s judikatúrou Spolocenstva v oblasti viazaných predajov. Napríklad pokial ide o vec Hilti, mozno predpokladat, ze neexistoval dopyt po zásobníku do klincovej zbíjacky bez doplnujúcej dávky klincov, pretoze zásobník bez klincov je zbytocný. To vsak súdu Spolocenstva nebránilo domnievat sa, ze oba tieto produkty patria k odlisným trhom. 922 V prípade doplnujúcich produktov, ako sú napríklad operacné systémy pre klientske PC a aplikacné softvéry, je celkom mozné, ze spotrebitelia chcú získat produkty spolu, ale z rôznych zdrojov. Napríklad skutocnost, ze väcsina uzívatelov klientskych PC chce, aby bol ich operacný systém pre klientske PC vybavený softvérom na spracovanie textu, nemá za následok premenu týchto rozlicných produktov na jediný produkt na úcely uplatnenia clánku 82 ES. 923 Tvrdenie Microsoftu nezohladnuje specifickú sprostredkovatelskú úlohu zohrávanú výrobcami zariadení dodávaných spolu so softvérom, ktorí kombinujú technické vybavenie a softvér z rôznych zdrojov, aby koncovému uzívatelovi ponúkli PC pripravený na pouzitie. Ako velmi správne uvádza Komisia v odôvodnení c. 809 napadnutého rozhodnutia, ak by výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom a spotrebitelia mali moznost získat systém Windows bez prehrávaca Windows Media Player, neznamenalo by to nevyhnutne, ze by si vybrali systém Windows bez streamingového multimediálneho prehrávaca. Výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom by uspokojili dopyt spotrebitelov po multimediálnom prehrávaci predinstalovanom v ich operacnom systéme a ponúkli by im softvérový balík vrátane streamingového multimediálneho prehrávaca fungujúceho so systémom Windows, s tým rozdielom, ze týmto prehrávacom by nebol nevyhnutne prehrávac Windows Media Player. 924 V tretom rade, a v kazdom prípade, tvrdenie Microsoftu nemôze uspiet, kedze, ako uvádza Komisia v odôvodnení c. 807 napadnutého rozhodnutia, existuje dopyt po operacných systémoch pre klientske PC bez streamingových multimediálnych prehrávacov, napríklad zo strany spolocností, ktoré sa obávajú, ze by ich zamestnanci pouzívali tieto prehrávace na osobné úcely. Microsoft túto skutocnost nepoprel. 925 Následne Súd prvého stupna konstatuje, ze rad skutocností vyvodených z povahy a z technických vlastností dotknutých produktov, zo skutocností pozorovaných na trhu, z histórie vývoja týchto produktov, ako aj z obchodnej praxe Microsoftu preukazuje existenciu odlisného dopytu spotrebitelov po streamingových multimediálnych prehrávacoch. 926 V tomto ohlade je v prvom rade dôlezité pripomenút, ze operacný systém Windows pre klientske PC je systémový softvér, zatial co prehrávac Windows Media Player je aplikacný softvér. Ako uvádza Komisia v odôvodnení c. 37 napadnutého rozhodnutia, ",systémové softvéry` riadia technické vybavenie pocítaca, ktorému odovzdávajú príkazy vydané 'aplikacnými softvérmi`, ktoré sú navrhované na uspokojenie specifickej potreby uzívatela, ako napríklad softvér na spracovanie textu, ktorý je navrhnutý na to, aby uspokojil potrebu pracovat s textami v digitálnom formáte", a "operacné systémy sú systémové softvéry, ktoré riadia základné funkcie pocítaca a umoznujú uzívatelovi pouzívat tento pocítac spolu s aplikacnými softvérmi". Vseobecnejsie treba uviest, ze z odôvodnení c. 324 az 342 a 402 az 425 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze operacné systémy pre klientske PC a streamingové multimediálne prehrávace sa jasne odlisujú z hladiska funkcií. 927 V druhom rade je potrebné uviest, ze existujú vydavatelia, ktorí navrhujú a dodávajú streamingové multimediálne prehrávace samostatne, nezávisle od operacných systémov pre klientske PC. Spolocnost Apple tak dodáva svoj prehrávac QuickTime oddelene od svojich operacných systémov pre klientske PC. Iným, osobitne presvedcivým príkladom je spolocnost RealNetworks, hlavný konkurent Microsoftu na trhu streamingových multimediálnych prehrávacov, ktorá nevyvíja ani nepredáva operacné systémy pre klientske PC. V tomto ohlade treba zdôraznit, ze podla judikatúry skutocnost, ze na trhu sú nezávislé spolocnosti specializované na výrobu a predaj zviazaného produktu, predstavuje závazný nepriamy dôkaz existencie odlisného trhu pre tento produkt (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 293 vyssie, bod 36; z 12. decembra 1991, Hilti/Komisia, uz citovaný v bode 859 vyssie, bod 67, a zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 293 vyssie, bod 82). 928 V rovnakom zmysle treba v tretom rade uviest, ze Microsoft, ako to potvrdil v odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna, vyvíja a uvádza na trh verzie prehrávaca Windows Media Player, ktoré sú urcené na to, aby fungovali s konkurencnými operacnými systémami pre klientske PC, v tomto prípade so systémom Mac OS X spolocnosti Apple a so systémom Solaris spolocnosti Sun. Podobne prehrávac RealPlayer spolocnosti RealNetworks funguje najmä s operacnými systémami Windows, Mac OS X, Solaris a s niektorými systémami UNIX. 929 Vo stvrtom rade prehrávac Windows Media Player si mozno nezávisle od operacného systému Windows pre klientske PC stiahnut z internetovej stránky Microsoftu. V rovnakom duchu treba poznamenat, ze Microsoft vytvára vyssie verzie tohto prehrávaca nezávisle od toho, ako na trh umiestnuje verzie alebo vyssie verzie svojho operacného systému Windows pre klientske PC. 930 V piatom rade treba uviest, ze Microsoft vykonáva propagacné cinnosti specificky zamerané na svoj prehrávac Windows Media Player (pozri odôvodnenie c. 810 napadnutého rozhodnutia). 931 V siestom rade je namieste poznamenat, ako správne uvádza Komisia v odôvodnení c. 813 napadnutého rozhodnutia, ze Microsoft ponúka licencné zmluvy SDK, ktoré sa lísia podla toho, ci sa týkajú operacného systému Windows pre klientske PC, alebo technológií Windows Media. Existuje teda specifická licencná zmluva pre Windows Media Player. 932 Napokon, v siedmom rade, napriek viazanému predaju Microsoftu nezanedbatelný pocet spotrebitelov nadalej získava multimediálne prehrávace konkurujúce prehrávacu Windows Media Player oddelene od svojho operacného systému pre klientske PC, co preukazuje, ze títo spotrebitelia povazujú oba produkty za odlisné. 933 Z uvedených skutocností právne dostatocným spôsobom vyplýva, ze Komisia sa dôvodne domnievala, ze operacné systémy pre klientske PC na jednej strane a streamingové multimediálne prehrávace na druhej strane predstavujú na úcely uplatnenia clánku 82 ES dva odlisné produkty. 934 Tvrdenia uplatnené Microsoftom tento záver nevyvracajú. 935 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie Microsoftu, ze integrácia prehrávaca Windows Media Player do operacného systému Windows od mája 1999 je obvyklým a potrebným stupnom vo vývoji tohto systému a zapadá do rámca sústavného zlepsovania jeho multimediálnej funkcie, stací uviest, ze skutocnost, ze k viazanému predaju dochádza vo forme technickej integrácie jedného produktu do druhého produktu, nemá za následok, ze túto integráciu nemozno z pohladu posúdenia jej dopadu na trh oznacit za viazaný predaj dvoch odlisných produktov. 936 Ako to samotný Microsoft uznal v odpovedi na otázku, ktorú mu polozil Súd prvého stupna na pojednávaní, jeho rozhodnutie dodávat od mája 1999 prehrávac WMP 6 ako integrovanú funkciu v operacnom systéme Windows nevyplývalo z technického tlaku. V tom case Microsoftu nic nebránilo, aby tento multimediálny prehrávac distribuoval rovnako, ako to od júna 1998 robil so svojím predchádzajúcim prehrávacom NetShow, ktorý sa nachádzal na instalacnom CD systému Windows 98, pricom v tomto ohlade ziadna zo styroch vopred nastavených instalácií Windows 98 nepredvídala instaláciu prehrávaca NetShow, ktorú museli urobit uzívatelia, ak ho chceli pouzívat. 937 Navyse tvrdenie Microsoftu, ze integráciu prehrávaca Windows Media Player do operacného systému Windows si vyzadovali technické dôvody, je málo vierohodné so zretelom na obsah jeho vlastnej vnútornej komunikácie. Z e-mailu, ktorý pán Bay poslal pánovi Gatesovi 3. januára 1999 (pozri bod 911 vyssie), vyplýva, ze integrácia prehrávaca Windows Media Player do systému Windows mala predovsetkým posilnit konkurencný potenciál prehrávaca Windows Media Player vo vztahu k prehrávacu RealPlayer tým, ze sa bude prezentovat ako súcast systému Windows, a nie ako aplikacný softvér porovnatelný s prehrávacom RealPlayer. 938 V druhom rade Microsoft nemôze tvrdit, ze Komisia nepreukazuje, ze multimediálna funkcia nie je svojou povahou alebo podla obchodných zvyklostí spojená s operacnými systémami pre klientske PC. 939 Po prvé z odôvodnení uvedených v bodoch 925 az 932 vyssie totiz vyplýva, ze operacné systémy pre klientske PC a streamingové multimediálne prehrávace nepredstavujú svojou povahou neoddelitelné produkty. Aj ked je pravda, ze medzi operacným systémom pre klientske PC, ako je Windows, a aplikacným softvérom, ako je Windows Media Player, existuje vztah v tom zmysle, ze z pohladu uzívatela sa oba produkty nachádzajú v tom istom pocítaci a ze multimediálny prehrávac funguje iba vtedy, ak je nainstalovaný operacný systém, neznamená to, ze oba produkty nie sú oddelitelné z ekonomického a obchodného hladiska na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze. 940 Po druhé, ako správne zdôraznuje Komisia, je tazké hovorit o obchodných zvyklostiach v odvetví, ktoré z 95 % kontroluje Microsoft. 941 Po tretie Microsoft nemôze vyvodzovat nijaké tvrdenie z toho, ze predajcovia konkurencných operacných systémov pre klientske PC tiez prepájajú tieto systémy so streamingovým multimediálnym prehrávacom. Na jednej strane totiz Microsoft nepredkladá ziadny dôkaz, ze jeho konkurenti uz uskutocnovali toto prepájanie v case zacatia zneuzívajúceho viazaného predaja. Na druhej strane treba uviest, ze obchodné správanie týchto konkurentov nevyvracia názor Komisie, ale naopak, potvrdzuje ho. Ako totiz vyplýva najmä z odôvodnení c. 822 a 823 napadnutého rozhodnutia a ako zdôraznuje Komisia vo svojich písomných podaniach, niektorí predajcovia operacných systémov konkurujúcich Microsoftu, ktorí dodávajú tieto systémy s multimediálnym prehrávacom, ponúkajú instaláciu tohto prehrávaca ako moznost, umoznujú jeho úplné odinstalovanie alebo ponúkajú výber rôznych multimediálnych prehrávacov. 942 Po stvrté, a v kazdom prípade, podla judikatúry platí, ze aj ked je viazaný predaj dvoch produktov v súlade s obchodnými zvyklostami alebo ked existuje medzi dotknutými produktmi prirodzený vztah, napriek tomu môze viazaný predaj predstavovat zneuzitie v zmysle clánku 82 ES, ibaze je objektívne odôvodnený (rozsudok zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 293 vyssie, bod 37). 943 Napokon v tretom rade treba odmietnut aj tvrdenie, ktoré Microsoft uplatnil na pojednávaní a ktoré je zalozené na neúspechu samostatnej verzie Windowsu, ktorú umiestnil na trh podla napadnutého rozhodnutia. Ako to totiz uz bolo uvedené v bode 260 vyssie, zákonnost aktu Spolocenstva sa posudzuje na základe skutkových a právnych okolností existujúcich v case prijatia aktu. Navyse prípadné pochybnosti o úcinnosti opatrenia na nápravu nariadeného Komisiou samy osebe nepreukazujú, ze posúdenie Komisie týkajúce sa existencie dvoch odlisných produktov je nesprávne. 944 Na základe predchádzajúcich úvah treba dospiet k záveru, ze Komisia správne konstatovala, ze operacné systémy pre klientske PC a streamingové multimediálne prehrávace predstavujú odlisné produkty. c) O skutocnosti, ze spotrebitelia nemajú moznost získat viazuci produkt bez zviazaného produktu Napadnuté rozhodnutie 945 V odôvodneniach c. 826 az 834 napadnutého rozhodnutia Komisia preukazuje, ze tretia podmienka vyzadovaná na konstatovanie zneuzívajúceho viazaného predaja, a to podmienka týkajúca sa nátlaku, je v tomto prípade splnená, pretoze Microsoft nenecháva spotrebitelom moznost získat operacný systém Windows pre klientske PC bez prehrávaca Windows Media Player. 946 V prvom rade Komisia uvádza, ze výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom, ktorí od Microsoftu licencne nadobúdajú operacný systém Windows, aby ho predinstalovali do klientskeho PC, sú obvykle "priamymi adresátmi" tohto nátlaku a prenásajú ho na koncových uzívatelov (odôvodnenie c. 827 napadnutého rozhodnutia). V tomto ohlade Komisia upresnuje, ze podla licencného systému Microsoftu musia výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom licencne nadobudnút operacný systém Windows s predinstalovaným prehrávacom Windows Media Player. Microsoft totiz neudeluje licenciu na tento systém bez uvedeného prehrávaca. Výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom, ktorí chcú nainstalovat do tohto systému iný multimediálny prehrávac, tak môzu urobit iba pridaním iného prehrávaca k prehrávacu Windows Media Player. V odôvodnení c. 829 napadnutého rozhodnutia Komisia dodáva, ze neexistuje nijaký technický prostriedok na odinstalovanie prehrávaca Windows Media Player. 947 V druhom rade Komisia tvrdí, ze americký zmier nic nemení na tejto situácii, pretoze "moznost skryt prístupové body uzívatela k produktu nedáva klientom Microsoftu moznost získat systém Windows bez [prehrávaca Windows Media Player]" (odôvodnenie c. 828 napadnutého rozhodnutia). 948 V tretom rade sa Komisia domnieva, ze Microsoft sa nemôze odvolávat na skutocnost, ze spotrebitelia nemusia platit príplatok za získanie prehrávaca Windows Media Player, kedze clánok 82 druhý odsek písm. d) ES neodkazuje na "platby", ked uvádza "dodatocné záväzky" (odôvodnenie c. 831 napadnutého rozhodnutia). Komisia dodáva, ze cena tohto prehrávaca je pravdepodobne "ukrytá" v celkovej cene za viazaný predaj systému Windows a tohto prehrávaca (poznámka pod ciarou 971 napadnutého rozhodnutia). 949 Vo stvrtom rade Komisia uvádza, ze nic v znení clánku 82 ES nedáva dôvod mysliet si, ze spotrebitelia musia byt nútení pouzívat "zviazaný" produkt. Tvrdí, ze v rozsahu, v akom viazaný predaj predstavuje riziko obmedzenia hospodárskej sútaze, nie je potrebné urcit, ci sú spotrebitelia nútení kupovat alebo pouzívat prehrávac Windows Media Player (odôvodnenia c. 832 a 833 napadnutého rozhodnutia). Tvrdenia úcastníkov konania 950 Microsoft, ktorého podporujú CompTIA, DMDsecure a i., ACT, TeamSystem, Mamut a Exor, tvrdí, ze v tomto prípade nejde o otázku "dodatocných záväzkov" v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. d) ES. 951 Na podporu tohto tvrdenia Microsoft najprv uvádza, ze spotrebitelia nemusia platit nijaký príplatok za multimediálnu funkciu systému Windows. Uvádza, ze táto funkcia je vlastnostou systému Windows a je zahrnutá v celkovej cene operacného systému. Na rozdiel od veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 664 vyssie, a veci Hilti, Microsoft nevyuzíva ziadnu financnú nevýhodu, ktorá by mohla odradit spotrebitelov od pouzívania konkurencných produktov. 952 Microsoft dalej zdôraznuje, ze spotrebitelia nemajú povinnost pouzívat multimediálnu funkciu systému Windows. Môzu dokonca pouzit funkciu systému Windows s názvom "Set Program Access & Defaults", ktorá bola vytvorená na základe amerického zmieru schváleného rozsudkom District Court z 1. novembra 2002, aby odstránili prístup koncového uzívatela k tejto funkcii a nainstalovali konkurencný multimediálny prehrávac ako vopred nastaveného správcu rôznych typov multimediálnych súborov. 953 Microsoft napokon tvrdí, ze na rozdiel od vecí Tetra Pak II a Hilti spotrebitelom nie je nijako bránené, aby si namiesto alebo okrem multimediálnej funkcie systému Windows nainstalovali a pouzívali multimediálne prehrávace tretích podnikov. Microsoft tvrdí, ze v odôvodnení c. 860 napadnutého rozhodnutia Komisia napokon uvádza, ze spotrebitelia pouzívajú v priemere 1,7 multimediálneho prehrávaca kazdý mesiac, a upresnuje, ze toto císlo narastá. 954 V replike Microsoft dodáva, ze názor obhajovaný Komisiou má za následok, ze clánok 82 ES je zbavený akéhokolvek potrebného úcinku. Ak by totiz bolo potrebné tomuto názoru vyhoviet, malo by to za následok zrusenie poziadavky "nátlaku" v oblasti zneuzívajúcich viazaných predajov, co by bolo v rozpore s ekonomickými zásadami zdravého rozumu. 955 Komisia uvádza, ze tvrdenia, ktoré Microsoft uplatnuje na podporu svojho názoru, ze v tomto prípade nejde o otázku "dodatocných záväzkov" v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. d) ES, uz boli odmietnuté v odôvodneniach c. 826 az 834, 960 a 961 napadnutého rozhodnutia. Tieto tvrdenia nemajú ziadnu oporu v judikatúre a zbavujú clánok 82 ES akéhokolvek potrebného úcinku. Komisia zdôraznuje, ze nátlak existuje, ked dominantný podnik zbavuje svojich zákazníkov reálnej moznosti kúpit si viazuci produkt bez zviazaného produktu. 956 Komisia poznamenáva, ze clánok 82 druhý odsek písm. d) ES neobsahuje nijakú zmienku o "platbe". Svojou argumentáciou Microsoft tvrdí, ze nemôze íst o narusenie hospodárskej sútaze, ked dominantný podnik pozaduje za dva produkty jednotnú cenu, a nie dve oddelené ceny, alebo ked dáva spotrebitelom produkt bez úctovania príplatku. Microsoft tak zmiesava otázku nátlaku s otázkou narusenia hospodárskej sútaze. 957 Komisia dodáva, ze zo znenia clánku 82 ES nevyplýva ani to, ze zákazníci musia byt nútení pouzívat zviazaný produkt alebo im musí byt bránené v tom, aby pouzívali produkty vyrobené konkurentmi, ktoré nahrádzajú zviazaný produkt. Tvrdí, ze na úcely preskúmania podmienky týkajúcej sa vylúcenia hospodárskej sútaze je naopak jasne relevantná otázka, ci spotrebitelia alebo dodávatelia doplnkového softvéru a obsahu môzu, alebo nemôzu pouzívat zviazaný produkt na ujmu nezviazaných konkurencných produktov. 958 V reakcii na tvrdenie Microsoftu, podla ktorého spotrebitelia pouzívajú v priemere 1,7 multimediálneho prehrávaca kazdý mesiac, Komisia uvádza, ze spotrebitelia nemôzu vo svojom PC nahradit prehrávac Windows Media Player iným multimediálnym prehrávacom, ale môzu k nemu iba pridat druhý multimediálny prehrávac. Toto císlo teda neumoznuje zabudnút na to, ze prehrávac Windows Media Player je stále predinstalovaný do PC fungujúceho pod systémom Windows. 959 Napokon v odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna Komisia uviedla, ze americký zmier neukladá Microsoftu, aby zrusil prístup koncového uzívatela k prehrávacu Windows Media Player, ale iba to, aby tento prístup skryl, takze tento prehrávac zostáva predinstalovaný a plne aktívny v PC. Výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom a koncoví uzívatelia sú teda nadalej nútení získavat súcasne prehrávac Windows Media Player a systém Windows. Komisia odkazuje na odôvodnenie c. 852 napadnutého rozhodnutia a vo svojej odpovedi rovnako uvádza, ze Microsoft navrhol zastierací mechanizmus tak, ze prehrávac Windows Media Player mohol potlacit vopred nastavené parametre a znovu sa objavit vtedy, ked uzívatel prostredníctvom prehliadaca Internet Explorer otvoril multimediálne súbory nepretrzite sírené na internete. Posúdenie Súdom prvého stupna 960 Microsoft sa v podstate domnieva, ze skutocnost, ze integroval prehrávac Windows Media Player do operacného systému Windows pre klientske PC, neznamená ziadny nátlak ani dodatocný záväzok v zmysle clánku 82 ods. 2 písm. d) ES. Na podporu svojho názoru trvá na tom, ze spotrebitelia v prvom rade neplatia nijaký príplatok za multimediálnu funkciu systému Windows, v druhom rade nie sú povinní pouzívat túto funkciu a v tretom rade im nie je nijako bránené, aby si nainstalovali a pouzívali konkurencné multimediálne prehrávace. 961 Súd prvého stupna uvádza, ze nemozno popriet, ze v dôsledku vytýkaného správania nemajú spotrebitelia moznost nadobudnút operacný systém Windows pre klientske PC bez súcasného nadobudnutia prehrávaca Windows Media Player, co znamená (pozri bod 864 vyssie), ze podmienku týkajúcu sa podmienovania uzatvárania zmlúv prijatím dodatocných záväzkov treba povazovat za splnenú. 962 Ako správne uvádza Komisia v odôvodnení c. 827 napadnutého rozhodnutia, vo väcsine prípadov sa tento nátlak vyvíja najprv na výrobcov zariadení dodávaných spolu so softvérom a následne sa prenása na spotrebitelov. Výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom, ktorých úloha spocíva v montázi klientskych PC, do nich instalujú najmä operacný systém pre klientske PC, ktorý dodal vydavatel softvéru alebo ktorý vyvinuli sami. Výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom, ktorí chcú instalovat operacný systém Windows do klientskych PC, ktoré montujú, musia získat na tento úcel licenciu od Microsoftu. Podla licencného systému uplatnovaného Microsoftom nie je mozné získat licenciu na operacný systém Windows bez prehrávaca Windows Media Player. V tejto súvislosti treba upresnit, ze velká väcsina predajov operacných systémov Windows pre klientske PC sa nepochybne uskutocnuje prostredníctvom výrobcov zariadení dodávaných spolu so softvérom, teda prostredníctvom licencného prevodu softvéru kúpeného pri kúpe klientskeho PC, pricom iba 10 % predajov týchto systémov bolo dosiahnutých prostredníctvom predaja individuálnych licencií systému Windows. 963 Nátlak, ktorý sa takto vyvíja na výrobcov zariadení dodávaných spolu so softvérom, nemá iba zmluvnú, ale aj technickú povahu. Je totiz nepochybné, ze z technického hladiska nebolo mozné odinstalovat prehrávac Windows Media Player. 964 Kedze výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom vystupujú vo svojich vztahoch s vydavatelmi softvéru ako sprostredkovatelia konajúci v záujme koncových uzívatelov a týmto uzívatelom poskytujú PC "pripravený na pouzitie", nemoznost nadobudnút operacný systém Windows pre klientske PC bez súcasného nadobudnutia prehrávaca Windows Media Player v konecnom dôsledku dopadá na týchto uzívatelov. 965 V menej castom prípade, ked koncový uzívatel nadobúda operacný systém Windows pre klientske PC priamo u maloobchodníka, je uvedený nátlak zmluvnej a technickej povahy vyvíjaný priamo na tohto koncového uzívatela. 966 Súd prvého stupna sa domnieva, ze tvrdenia Microsoftu treba odmietnut. 967 V prvom rade Microsoft sa nemôze s úspechom odvolávat na skutocnost, ze spotrebitelia nemusia platit ziadny príplatok za prehrávac Windows Media Player. 968 Po prvé, aj ked je totiz pravda, ze Microsoft neúctuje oddelenú cenu za prehrávac Windows Media Player, nemozno z toho vyvodit, ze tento prehrávac je dodávaný zadarmo. Ako vyplýva z bodu 232 zaloby, cena prehrávaca Windows Media Player je zahrnutá v celkovej cene operacného systému Windows pre klientske PC. 969 Po druhé, a v kazdom prípade, ani z clánku 82 druhého odseku písm. d) ES, ani z judikatúry v oblasti viazaných predajov nevyplýva, ze spotrebitelia musia nevyhnutne platit nejakú cenu za zviazaný produkt, aby sa bolo mozné domnievat, ze sú im ulozené dodatocné záväzky v zmysle tohto ustanovenia. 970 V druhom rade pri prieskume tejto podmienky nie je relevantná ani skutocnost, na ktorú sa odvoláva Microsoft, ze spotrebitelia nie sú povinní pouzívat prehrávac Windows Media Player, ktorý je predinstalovaný v ich klientskom PC, a ze si do svojho PC môzu nainstalovat a pouzívat multimediálne prehrávace tretích podnikov. Znovu platí, ze ani clánok 82 druhý odsek písm. d) ES, ani judikatúra v oblasti viazaných predajov nevyzadujú, aby boli spotrebitelia nútení pouzívat zviazaný produkt alebo aby im bolo bránené pouzívat aj produkt dodaný konkurentom dominantného podniku na to, aby bolo mozné povazovat za splnenú podmienku týkajúcu sa podmienovania uzatvárania zmlúv prijatím dodatocných záväzkov. Napríklad, ako správne uvádza Komisia v odôvodnení c. 832 napadnutého rozhodnutia, vo veci Hilti neboli spotrebitelia vôbec povinní pouzívat klince znacky Hilti, ktoré získali zároven s klincovými zbíjackami rovnakej znacky. 971 Treba uviest, ako to bude podrobnejsie vysvetlené pri prieskume podmienky týkajúcej sa obmedzenia hospodárskej sútaze na trhu, ze v dôsledku viazaného predaja na jednej strane výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom sú odrádzaní od toho, aby do klientskych PC predinstalovali druhý streamingový multimediálny prehrávac, a na druhej strane spotrebitelia sú podnecovaní do toho, aby pouzívali prehrávac Windows Media Player na ujmu konkurencných multimediálnych prehrávacov, a to dokonca aj vtedy, ak sú tieto konkurencné prehrávace kvalitnejsie. 972 Tvrdenie, ktoré Microsoft zakladá na niektorých opatreniach, ktoré prijal na základe amerického zmieru (pozri bod 952 vyssie), treba rovnako odmietnut. 973 Na jednej strane bol totiz tento zmier uzavretý az v novembri 2001 a az v auguste a septembri 2002 prijal Microsoft opatrenia vyzadované týmto zmierom vztahujúce sa na obsluzný softvér (vrátane prehrávaca Windows Media Player). Zneuzívajúci viazaný predaj sa vsak zacal v máji 1999. Treba tiez zdôraznit, ze americký zmier je uzavretý na urcitú dobu, do roku 2007. 974 Na druhej strane, ako správne konstatuje Komisia v odôvodnení c. 828 napadnutého rozhodnutia, opatrenia, ktoré Microsoft prijal na základe amerického zmieru, nemali za následok moznost spotrebitelov nadobudnút operacný systém Windows pre klientske PC bez povinnosti nadobudnút súcasne Windows Media Player. Na základe tohto zmieru bol Microsoft iba povinný zrusit ikonu prehrávaca Windows Media Player, ktorá sa objavovala na obrazovke, a podobné prístupové body, ako aj deaktivovat automatické spústanie tohto prehrávaca. Kedze tak zostal prehrávac Windows Media Player predinstalovaný a plne aktívny v PC, výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom a spotrebitelia boli nadalej nútení nadobúdat oba produkty spolocne. Navyse, ako je uvedené v odôvodnení c. 852 napadnutého rozhodnutia, Microsoft navrhol zastierací mechanizmus tak, ze prehrávac Windows Media Player mohol potlacit vopred nastavené parametre a znovu sa objavit vtedy, ked uzívatel prostredníctvom prehliadaca Internet Explorer otvoril multimediálne súbory nepretrzite sírené na internete. 975 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia správne konstatovala, ze podmienka týkajúca sa vyzadovania dodatocných záväzkov bola v tomto prípade splnená. d) O obmedzení hospodárskej sútaze Napadnuté rozhodnutie 976 V odôvodneniach c. 835 az 954 napadnutého rozhodnutia Komisia analyzuje stvrtú podmienku vyzadovanú na konstatovanie zneuzívajúceho viazaného predaja, a to podmienku týkajúcu sa obmedzenia hospodárskej sútaze. 977 Východiskovým bodom jej analýzy je odôvodnenie c. 841 napadnutého rozhodnutia, ktoré znie takto: "Existujú... okolnosti, ktoré odôvodnujú v prípade viazaného predaja prehrávaca [Windows Media Player] pozornejsie preskúmanie úcinkov, ktoré má toto konanie na hospodársku sútaz. Hoci v klasických prípadoch viazaných predajov Komisia a súd Spolocenstva usúdili, ze viazaný predaj odlisného produktu s dominantným produktom je nepriamym dôkazom vylucujúceho úcinku, ktorý má toto konanie na konkurentov, [treba zdôraznit, ze] v tomto prípade si môzu uzívatelia zaobstarat - a v urcitom rozsahu si zaobstarávajú - multimediálne prehrávace konkurujúce [prehrávacu Windows Media Player] na internete, a to niekedy zadarmo. Existujú teda dobré dôvody nepovazovat bez doplnenia analýzy za samozrejmé, ze viazaný predaj prehrávaca Windows Media Player predstavuje správanie, ktoré je svojou povahou spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz." 978 Komisia dalej v napadnutom rozhodnutí dôvodí v troch castiach. 979 V prvej casti Komisia preukazuje, ze viazaný predaj zabezpecuje, ze prehrávac Windows Media Player sa nachádza takmer vo vsetkých klientskych PC v celosvetovom meradle (odôvodnenia c. 843 az 878 napadnutého rozhodnutia). 980 V tejto súvislosti Komisia po prvé zdôraznuje, ze operacný systém Windows pre klientske PC je predinstalovaný vo viac ako 90 % klientskych PC predávaných vo svete, takze zviazaním prehrávaca Windows Media Player a systému Windows Microsoft zabezpecuje, ze jeho prehrávac sa tak ako Windows nachádza takmer vo vsetkých klientskych PC. Tvrdí, ze uzívatelia, ktorí nachádzajú prehrávac Windows Media Player predinstalovaný vo svojom klientskom PC, sú vo vseobecnosti menej náchylní pouzívat iný multimediálny prehrávac (odôvodnenia c. 843 az 848 napadnutého rozhodnutia). 981 Komisia sa po druhé domnieva, ze moznost uzatvárat distribucné dohody s výrobcami zariadení dodávaných spolu so softvérom predstavuje menej efektívny prostriedok distribúcie multimediálnych prehrávacov ako viazaný predaj, ktorý uskutocnuje Microsoft (odôvodnenia c. 849 az 857 napadnutého rozhodnutia). 982 Komisia si po tretie myslí, ze ani stahovanie multimediálnych prehrávacov z internetu, ani iné distribucné kanály, medzi ktoré patrí viazaný predaj multimediálneho prehrávaca s inými softvérmi alebo sluzbami prístupu na internet a maloobchodný predaj multimediálnych prehrávacov, nemôzu vyvázit vseobecný výskyt prehrávaca Windows Media Player (odôvodnenia c. 858 az 876 napadnutého rozhodnutia). 983 V druhej casti Komisia skúma úcinky tohto viazaného predaja na dodávatelov obsahu a programátorov softvéru, ako aj na niektoré susediace trhy (odôvodnenia c. 879 az 899 napadnutého rozhodnutia). V podstate sa domnieva, ze so zretelom na nepriame sietové efekty, ktorými sa vyznacuje trh multimediálnych prehrávacov, "vseobecný výskyt kódu [prehrávaca Windows Media Player] zabezpecuje tomuto prehrávacu významnú výhodu oproti konkurencným produktom, spôsobilú poskodit struktúru hospodárskej sútaze na tomto trhu" (odôvodnenie c. 878 napadnutého rozhodnutia). 984 V tejto súvislosti Komisia najprv zdôraznuje, ze poskytovatelia obsahu a programátori softvéru si vyberajú technológiu, pre ktorú budú vyvíjat svoje doplnkové softvéry na základe percenta instalácií a pouzívania multimediálnych prehrávacov. Komisia tvrdí, ze tieto subjekty majú tendenciu vyvíjat svoje riesenia na základe prehrávaca Windows Media Player, pretoze to im umoznuje zasiahnut vsetkých uzívatelov systému Windows, teda viac ako 90 % uzívatelov klientskych PC. Komisia dodáva, ze len co sú doplnkové softvérové produkty zakódované do "multimediálnych proprietárnych" formátov Windows Media, môzu fungovat s konkurencnými multimediálnymi prehrávacmi iba vtedy, ak Microsoft poskytne licenciu na zodpovedajúcu technológiu. 985 V odôvodneniach c. 883 az 891 napadnutého rozhodnutia Komisia konkrétne skúma situáciu poskytovatelov obsahu. Uvádza najmä, ze so zretelom na skutocnost, ze podpora mnozstva rozlicných technológií spôsobuje dodatocné náklady na vývoj, infrastruktúru a správu, majú poskytovatelia obsahu tendenciu uprednostnovat iba jeden súbor technológií. Komisia tiez zdôraznuje, ze skutocnost, ze daný multimediálny prehrávac, zahrnajúci niekolko multimediálnych technológií a instalovaný vo velkom rozsahu, je dôlezitým faktorom spôsobilým presvedcit poskytovatelov obsahu, aby vytvárali multimediálny obsah pre technológie, ktoré pouzíva tento prehrávac. Ak totiz podporujú najrozsírenejsí multimediálny prehrávac, maximalizujú pocet potenciálnych uzívatelov svojich vlastných produktov. Komisia sa domnieva, ze vseobecný výskyt prehrávaca Windows Media Player v klientskych PC fungujúcich pod systémom Windows tak zabezpecuje Microsoftu konkurencnú výhodu, ktorá nesúvisí s vnútornými kvalitami produktu. 986 V odôvodneniach c. 892 az 896 napadnutého rozhodnutia Komisia skúma situáciu programátorov softvéru. V podstate uvádza, ze títo programátori sú motivovaní vytvárat aplikácie urcené na to, aby fungovali skôr iba na platforme Windows Media Player nez na niekolkých rôznych platformách, kedze takto môzu zasiahnut takmer vsetkých potenciálnych uzívatelov svojich produktov, kryt svoje náklady a rentabilizovat pouzívanie svojich obmedzených zdrojov na vývoj. Komisia zdôraznuje, ze z niektorých výsledkov prieskumu trhu z roku 2003 vyplýva, ze programovanie aplikácií podporujúcich niekolko multimediálnych technológií vytvára zvýsené náklady. 987 V odôvodneniach c. 897 az 899 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze vseobecný výskyt prehrávaca Windows Media Player v klientskych PC má úcinky na niektoré susediace trhy, ako je napríklad trh multimediálnych prehrávacov instalovaných v mobilných termináloch, trh dekodérov, trh riesení DRM (správa digitálnych práv) a trh on-line sírenia hudby. 988 Napokon v tretej casti Komisia skúma vývoj trhu so zretelom na stúdie trhu, ktoré vykonali spolocnosti Media Metrix, Synovate a Nielsen/NetRatings (odôvodnenia c. 900 az 944 napadnutého rozhodnutia). V podstate sa domnieva, ze údaje obsiahnuté v týchto stúdiách "konstantne odhalujú tendenciu v prospech pouzívania [prehrávaca Windows Media Player] a formátov Windows Media na ujmu hlavných konkurencných multimediálnych prehrávacov a súvisiacich technológií" (odôvodnenie c. 944 napadnutého rozhodnutia). Tvrdenia úcastníkov konania 989 Microsoft najprv tvrdí, ze Komisia pridala podmienku týkajúcu sa vylúcenia konkurentov z trhu, ktorá sa obvykle nezohladnuje na úcely posúdenia existencie zneuzívajúceho viazaného predaja. Pripomína, ze v odôvodnení c. 841 napadnutého rozhodnutia Komisia uznala, ze táto vec nepredstavuje "typický prípad viazaného predaja" a ze existujú "dobré dôvody nepovazovat bez doplnenia analýzy za samozrejmé, ze viazaný predaj prehrávaca Windows Media Player predstavuje správanie, ktoré je svojou povahou spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz". Microsoft opakuje, ze Komisia sa následne domnievala, ze existuje úcinok vylúcenia konkurentov z trhu na základe novej a vysoko spekulatívnej teórie (pozri bod 846 vyssie). 990 Microsoft odkazuje na odôvodnenie c. 842 napadnutého rozhodnutia a uvádza, ze nová teória Komisie je zalozená na existencii nepriamych sietových efektov a na myslienke, ze v neurcitej budúcnosti by mohlo dôjst k obmedzeniu hospodárskej sútaze, ak budú v dôsledku znacného rozsírenia multimediálnej funkcie systému Windows programátori softvéru a poskytovatelia obsahu motivovaní navrhovat svoje produkty výlucne pre prehrávac Windows Media Player. Táto teória tak predpokladá existenciu protisútazných úcinkov na základe jediného predpokladu týkajúceho sa budúceho správania tretích osôb, na ktoré Microsoft nemá ziadny vplyv. 991 Microsoft dalej tvrdí, ze prijal vsetky opatrenia potrebné na zabezpecenie toho, aby integrácia multimediálnej funkcie do systému Windows nemala za následok vylúcenie konkurencných multimediálnych prehrávacov z trhu. Dodáva, ze mnozstvo týchto opatrení bolo "kodifikovaných" v rozsudku District Court z 1. novembra 2002. 992 Na podporu tohto tvrdenia Microsoft v prvom rade uvádza viacero úvah o spôsobe, akým navrhuje systém Windows. 993 Po prvé Microsoft sa ubezpecuje, ze táto integrácia nezasahuje do fungovania konkurencných multimediálnych prehrávacov. Je teda technicky mozné - a v praxi bezné - spústat na tom istom klientskom PC, v ktorom je instalovaný systém Windows, okrem multimediálnej funkcie Windows jeden alebo viac iných multimediálnych prehrávacov. Po druhé iné multimediálne prehrávace sú lahko dostupné z uzívatelského rozhrania Windowsu. Po tretie Microsoft navrhuje systém Windows tak, ze iné multimediálne prehrávace poskytujú automaticky niektoré aspekty multimediálnej funkcie, ktoré je schopný poskytnút samotný Windows. Po stvrté vdaka nástroju, ktorý Microsoft vytvoril na tento úcel, môzu výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom a spotrebitelia odstránit prístup koncového uzívatela k prehrávacu Windows Media Player. Po piate Microsoft umoznuje vývoj aplikácií, ktoré konkurujú multimediálnej funkcii systému Windows tým, ze ju sprístupnuje cez zverejnené API. 994 V druhom rade Microsoft tvrdí, ze v zmluvách, ktoré uzatvára s distribútormi systému Windows, teda hlavne s výrobcami zariadení dodávaných spolu so softvérom, dbá na to, aby si vydavatelia konkurencných multimediálnych prehrávacov zachovali moznost distribuovat svoje vlastné produkty. Výslovne tak stanovuje, ze výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom môzu slobodne instalovat do klientskych PC fungujúcich pod systémom Windows softvérové produkty podla svojej volby, vrátane multimediálnych prehrávacov konkurujúcich prehrávacu Windows Media Player. Okrem toho im povoluje, aby ponúkali prístup na internet umiestnovaním ikon do menu "start" a na "pracovnú plochu" alebo zobrazením tejto ponuky na obrazovke pri prvom spustení systému Windows. Je bezné, ze poskytovatelia prístupu na internet distribuujú multimediálne prehrávace konkurujúce prehrávacu Windows Media Player a zabezpecujú im reklamu. 995 V tretom rade Microsoft uvádza, ze v zmluvách, ktoré uzatvára s programátormi softvéru, poskytovatelmi obsahu alebo s akoukolvek inou osobou, od nich nikdy nevyzaduje, aby distribuovali prehrávac Windows Media Player alebo zabezpecovali jeho reklamu výhradne alebo ako urcité percento ich celkových predajov multimediálnych prehrávacov. 996 Vo stvrtom rade Microsoft tvrdí, ze integrácia multimediálnej funkcie do systému Windows nebráni pouzívaniu multimediálnych prehrávacov konkurujúcich prehrávacu Windows Media Player v tomto systéme ani ich "hromadnej distribúcii". Uvádza, ze existuje niekolko metód na zabezpecenie distribúcie konkurencných multimediálnych prehrávacov, a to najmä predinstalovanie do nových klientskych PC výrobcami zariadení dodávaných spolu so softvérom, stiahnutie z internetu alebo z internetových stránok podnikov, integrácia do softvérových produktov inými programátormi a distribúcia poskytovatelmi obsahu alebo internetových sluzieb uzívatelom ich produktov alebo sluzieb. 997 V rovnakej súvislosti Microsoft upresnuje, pricom odkazuje na stúdiu nachádzajúcu sa v prílohe A.24.1 zaloby, ze z nedávneho prieskumu vyplýva, ze väcsina výrobcov zariadení dodávaných spolu so softvérom tak v Spojených státoch, ako aj v západnej Európe instaluje do klientskych PC, ktoré montuje, multimediálne prehrávace konkurujúce prehrávacu Windows Media Player, ako napríklad RealPlayer a QuickTime. Tvrdenie Komisie, ze výrobcovia zariadení dodávaných so softvérom instalujú konkurencné multimediálne prehrávace do klientskych PC iba vtedy, ked z nich môzu odinstalovat Windows Media Player, je teda nesprávne. Dodáva, ze dokonca aj údaje týkajúce sa trhu v napadnutom rozhodnutí preukazujú, ze pouzívanie konkurencných multimediálnych prehrávacov nadalej narastá, niekedy rovnako alebo viac ako pouzívanie multimediálnej funkcie systému Windows. 998 Microsoft, ktorého v tomto bode podporuje ACT, napokon tvrdí, ze teória vylúcenia konkurentov, ktorú prijala Komisia, nezohladnuje niektoré dôlezité faktory a ze sa zakladá na prognózach, ktoré sú v rozpore so skutkovým stavom. Zdôraznuje, ze dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia, je zvlást tazké v prípade, ked Komisia vykonáva výhladovú analýzu. 999 V tomto ohlade Microsoft v prvom rade uvádza, ze Komisia "ignorovala faktory, ktoré vedú poskytovatelov obsahu k pouzívaniu iných formátov ako Windows Media". Tvrdí, ze nic neumoznuje domnievat sa, ze rozsah distribúcie multimediálneho softvéru spojeného s konkrétnym formátom je faktorom, ktorý urcuje volbu formátu, do ktorého poskytovatelia obsahu kódujú svoje produkty. V tejto súvislosti Microsoft vytýka Komisii, ze sa pocas prieskumu trhu z roku 2003 poskytovatelov obsahu nepýtala, ci ich rozhodnutia v oblasti kódovania ovplyvnujú iné faktory. 1000 Microsoft má výhrady voci tvrdeniu Komisie, ze poskytovatelia obsahu znásajú dodatocné náklady, ak svoje produkty poskytujú vo viac ako jednom formáte. Tvrdí, ze Komisia mala preukázat, ze náklady spôsobené poskytovaním obsahu v dalsom formáte prevazujú nad výhodami vyplývajúcimi z tejto situácie. V skutocnosti Komisia zhromazdila - avsak nezohladnila - dôkazné prostriedky preukazujúce, ze náklady spojené s poskytovaním obsahu v urcitom multimediálnom formáte predstavujú bezvýznamnú cast celkových nákladov. Microsoft odkazuje na odôvodnenie c. 894 napadnutého rozhodnutia a dodáva, ze "kódovanie v druhej multimediálnej technológii stojí... iba 50 % toho, co kódovanie v prvej multimediálnej technológii". Microsoft, ktorého v tomto bode podporujú CompTIA a ACT, z toho vyvodzuje, ze ponúkanie niekolkých multimediálnych formátov prinása úspory z rozsahu a ze druhý formát bude ponúkaný, aj ked je u uzívatelov oblúbený ovela menej. 1001 Microsoft rovnako uvádza, ze aj poskytovatelia obsahu, ktorí podporujú iba jeden formát, si nevybrali Windows Media, a to dokonca ani po tom, co sa zacalo údajné zneuzitie. Napríklad spolocnost Apple nepouzíva multimediálnu technológiu Windows ani pre svoj produkt iPod, ani pre svoj on-line obchod s hudbou iTunes. Okrem toho programátori softvéru Komisii uviedli, ze pouzívajú priemerne "dva z troch najvýznamnejsích súborov API (Windows, Real alebo QuickTime)". 1002 V replike Microsoft, ktorého v tomto bode podporuje DMDsecure a i., odkazuje na správu vypracovanú jedným zo svojich expertov (príloha C.16 repliky) a tvrdí, ze multimediálne prehrávace by mohli byt predmetom "preklápania" iba vtedy, ak by na jednej strane pouzívanie viacerých multimediálnych prehrávacov spôsobovalo uzívatelom alebo poskytovatelom obsahu významné náklady, a na druhej strane, ak by multimediálne prehrávace boli vnímané ako homogénne, pokial ide o ich vnútorné vlastnosti a obsah, ku ktorému poskytujú prístup. Ani jedna z týchto dvoch podmienok nie je v tomto prípade splnená. 1003 V druhom rade Microsoft tvrdí, ze prognóza uvedená v odôvodnení c. 984 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej nastane v "blízkej budúcnosti""preklápanie" v prospech formátu Windows Media, je v rozpore so skutkovým stavom a s dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise. Tento skutkový stav a tieto dôkazné prostriedky totiz preukazujú, ze poskytovatelia obsahu nadalej pouzívajú rôzne formáty, ze konkurencné multimediálne prehrávace vôbec nevymizli z trhu, ale sú v plnom rozmachu, a ze spotrebitelia nie sú nútení pouzívat prehrávac Windows Media Player. 1004 V tomto ohlade Microsoft po prvé uvádza, ze z prieskumu trhu z roku 2003 vyplýva, ze desiati z dvanástich poskytovatelov obsahu, ktorí kódovali svoj obsah do formátov Windows Media, ho kódovali aj do iných formátov. Mnozstvo poskytovatelov obsahu tak nadalej pouzíva formáty vyvinuté spolocnostami Apple, RealNetworks alebo inými vydavatelmi. Stúdia týkajúca sa 1000 najnavstevovanejsích internetových stránok v Spojených státoch pocas obdobia rokov 2001 az 2004 preukazuje, ze pocet stránok "s akýmkolvek multimediálnym obsahom" sa zvýsil o 47 %, zatial co pocet stránok pouzívajúcich formáty RealNetworks sa zvýsil o 59 % a pocet stránok pouzívajúcich formáty QuickTime o 79 %. 1005 Microsoft po druhé tvrdí, ze výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom nadalej ponúkajú na PC, ktoré predávajú, niekolko multimediálnych prehrávacov. V máji 2004 bol tak priemerný pocet konkurencných multimediálnych prehrávacov instalovaných do pocítacov pouzívaných v domácnostiach alebo v malých kanceláriách, predaných hlavnými výrobcami zariadení dodávaných spolu so softvérom, 4,3 v prípade amerických modelov a 2,4 v prípade európskych modelov. 1006 Microsoft po tretie tvrdí, ze priemerný pocet multimediálnych prehrávacov, ktoré jednotlivec pouzíva kazdý mesiac, sa zvýsil z 1,5 na konci roka 1999 na 2,1 v roku 2004. Domnieva sa, ze Komisia nemôze vyvodzovat nijaké tvrdenie zo skutocnosti, ze pocet uzívatelov prehrávaca Windows Media Player narastá. Podla Microsoftu je dôlezité, ci pocet uzívatelov ostatných formátov dostacuje na to, aby mali poskytovatelia obsahu záujem kódovat svoje produkty do týchto formátov. Microsoft navyse popiera dôvodnost analógie s Netscape Navigator, ktorú pouzíva Komisia. 1007 Microsoft dodáva, ze teória vylúcenia konkurentov z trhu, ktorú uplatnila Komisia, je zjavne neobjektívna. Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze táto teória sa uplatní iba v prípade, ked multimediálnu funkciu zviazanú so systémom Windows vyvinul Microsoft. Neuplatnila sa predovsetkým v rokoch 1995 az 1998, ked bol do systému Windows integrovaný streamingový multimediálny prehrávac spolocnosti RealNetworks. 1008 DMDsecure a i., ACT, TeamSystem, Mamut a Exor v podstate uplatnujú rovnaké tvrdenia ako Microsoft. 1009 Komisia najprv pripomína zistenia obsiahnuté v odôvodnení c. 841 napadnutého rozhodnutia a tvrdí, ze z "dobre známych precedensov" vyplýva, ze samotná skutocnost, ze podnik v dominantnom postavení viaze predaj odlisného produktu na dominantný produkt, umoznuje urobit záver o existencii úcinku vylúcenia hospodárskej sútaze na trhu. V tomto prípade sa vsak so zretelom na osobitosti trhu domnievala, ze "existujú dobré dôvody nepovazovat bez doplnenia analýzy za samozrejmé, ze viazaný predaj prehrávaca Windows Media Player predstavuje správanie, ktoré je svojou povahou spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz". Upresnuje, ze sa nedomnievala, ze vytýkané správanie nie je zneuzívajúce ako také, ale ze ho treba analyzovat "v jeho osobitom trhovom kontexte". Je prekvapená, ze Microsoft jej vytýka, ze si dala námahu preskúmat skutocný úcinok vylúcenia konkurentov spôsobený viazaným predajom, a domnieva sa, ze to, ze preukázala takýto vylucovací úcinok v prípade, v ktorom sa tento úcinok obvykle predpokladá, neznamená, ze uplatnila novú právnu teóriu. 1010 Komisia tvrdí, ze na záver svojej analýzy konstatovala, ze "Microsoft skresluje obvyklý priebeh hospodárskej sútaze" (odôvodnenie c. 980 napadnutého rozhodnutia), a ze "teda existuje významné riziko, ze viazaný predaj prehrávaca Windows Media Player a systému Windows povedie k oslabeniu hospodárskej sútaze tak, ze v blízkej budúcnosti uz nebude zarucené zachovanie struktúry efektívnej hospodárskej sútaze" (odôvodnenie c. 984 napadnutého rozhodnutia). Uvádza, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Microsoft, v odôvodnení c. 984 napadnutého rozhodnutia ani na nijakom inom mieste tohto rozhodnutia netvrdila, ze zneuzívajúce správanie, o ktoré ide, povedie v blízkej budúcnosti k vylúceniu vsetkých konkurencných multimediálnych prehrávacov. Tvrdí, ze preukázala, ze Microsoft "viazaným predajom skresluje moznosti a motiváciu úcastníkov na trhu", a domnieva sa, ze takéto skreslenie konkurencného procesu sa rovná obmedzeniu hospodárskej sútaze v zmysle judikatúry, "pretoze je spôsobilé vylúcit hospodársku sútaz". Dodáva, ze skutocné úcinky vylúcenia konkurentov spôsobené zneuzívajúcim správaním Microsoftu analyzovala aj na základe údajov týkajúcich sa vývoja trhu. S poukázaním na odôvodnenie c. 944 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze tieto údaje konstantne odhalujú tendenciu v prospech pouzívania prehrávaca Windows Media Player a formátov Windows Media a potvrdzujú, ze uz nastal urcitý stupen vylúcenia na trhu. 1011 Komisia napokon popiera tvrdenie Microsoftu, ze prijal vsetky opatrenia potrebné na to, aby viazaný predaj, o ktorý ide, neviedol k vylúceniu multimediálnych prehrávacov konkurujúcich prehrávacu Windows Media Player z trhu. Tvrdí, ze toto zneuzívajúce správanie sa zacalo v máji 1999 a ku dnu podania vyjadrenia k zalobe este pokracovalo. Uvádza, ze americký zmier bol uzavretý az v novembri 2001 a ze opatrenia prijaté na jeho základe boli prijaté az v auguste a septembri 2002. Tieto opatrenia sú navyse zjavne nedostatocné na nápravu zneuzitia, ktoré predstavuje viazaný predaj konstatovaný v napadnutom rozhodnutí. Pokial ide o rozlicné metódy distribúcie konkurencných multimediálnych prehrávacov, na ktoré poukazuje Microsoft, Komisia s poukázaním na odôvodnenia c. 849 az 877 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze uvedené metódy neumoznujú týmto prehrávacom dosiahnut vseobecný výskyt, ktorý môze Microsoft zabezpecit prehrávacu Windows Media Player vdaka viazanému predaju, o ktorý ide. 1012 Komisia okrem toho pripomína zistenia týkajúce sa vylúcenia hospodárskej sútaze, ktoré urobila v napadnutom rozhodnutí, predovsetkým v jeho odôvodneniach c. 844 az 846 a 879 az 882. 1013 Komisia, ktorú v tomto bode podporuje SIIA, sa domnieva, ze jej zistenie, ze viazaný predaj, o ktorý ide, predstavuje riziko vylúcenia hospodárskej sútaze z trhu, nie je spekulatívne, ale zakladá sa na skutkovom posúdení osobitostí tohto trhu, ako aj motivácie poskytovatelov obsahu a programátorov softvéru. Tvrdí, ze z rozsudku Súdu prvého stupna z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia ([26]T-65/98, Zb. s. II-4653), vyplýva, ze je prijatelné zohladnit pravdepodobné reakcie tretích osôb, najmä konkurentov alebo zákazníkov, na jednostranné konanie dominantného podniku na úcely posúdenia, ci je toto konanie spôsobilé viest k vylúceniu hospodárskej sútaze. V tomto prípade je nesporné, ze Microsoft nedáva zákazníkom moznost nadobudnút systém Windows bez prehrávaca Windows Media Player. Okrem toho viazaný predaj, o ktorý ide, má priamy vplyv na tretie osoby, a teda zasahuje do ich slobodného výberu (odôvodnenia c. 845, 851, 870, 883, 884 a 895 napadnutého rozhodnutia). 1014 S poukázaním na odôvodnenia c. 879 az 896 napadnutého rozhodnutia Komisia v tejto súvislosti pripomína, ze podrobne analyzovala úcinok vytýkaného správania, a to najmä rozposlaním rozsiahlych dotazníkov velkému poctu poskytovatelov obsahu, programátorov softvéru a vlastníkov obsahu. 1015 Odpovede na tieto dotazníky jej umoznili urobit tieto zistenia: -- vsetci poskytovatelia obsahu, ktorí odpovedali na dotazníky, uviedli, ze tvorba urcitého obsahu pre viac ako jednu technológiu vytvára zvýsené náklady (odôvodnenie c. 884 napadnutého rozhodnutia), -- tí istí poskytovatelia obsahu sa domnievali, ze pocet uzívatelov urcitej technológie a prítomnost klientskeho multimediálneho softvéru v PC sú rozhodujúce faktory pri výbere podporovanej technológie (odôvodnenie c. 886 napadnutého rozhodnutia), -- niektorí z týchto poskytovatelov dokonca vyhlásili, ze pocet uzívatelov urcitej technológie je "vôbec najdôlezitejsím faktorom" (odôvodnenie c. 889 napadnutého rozhodnutia), -- pokial bude pouzívanie konkurencných multimediálnych prehrávacov nadalej významné, môze byt podpora dalsích formátov pre poskytovatelov obsahu vo vztahu k nákladom výhodná (odôvodnenie c. 890 napadnutého rozhodnutia), -- programátori softvéru odpovedali v rovnakom zmysle ako poskytovatelia obsahu (odôvodnenia c. 893 az 896 napadnutého rozhodnutia), -- dvanást z trinástich programátorov softvéru odpovedalo kladne na otázku, ci sú zvýsené náklady spojené s "multiformátovou podporou" spôsobilé v budúcnosti ovplyvnit ich rozhodnutie vytvárat aplikácie pre iné technológie ako Windows Media (odôvodnenie c. 890 napadnutého rozhodnutia), -- viazaním predaja systému Windows s prehrávacom Windows Media Player Microsoft garantuje poskytovatelom obsahu a programátorom softvéru, ze koncoví uzívatelia budú schopní prehrávat ich obsah, inak povedané, ze budú môct zasiahnut sirokú uzívatelskú obec; vseobecný výskyt prehrávaca Windows Media Player v klientskych PC fungujúcich so systémom Windows teda zabezpecuje Microsoftu konkurencnú výhodu, ktorá nesúvisí s vnútornými kvalitami tohto produktu (odôvodnenie c. 891 napadnutého rozhodnutia). 1016 Komisia napokon odmieta tvrdenie Microsoftu, ze teória uplatnená v tomto prípade nezohladnuje niektoré relevantné faktory a ze sa zakladá na prognózach, ktoré sú v rozpore so skutkovým stavom. 1017 V tomto ohlade Komisia v prvom rade popiera, ze "ignorovala faktory, ktoré vedú poskytovatelov obsahu k pouzívaniu iných formátov ako Windows Media". Tvrdí, ze v ziadostiach o informácie, ktoré poslala poskytovatelom obsahu, nenastolila iba otázku "miery výskytu" multimediálneho prehrávaca a ze v napadnutom rozhodnutí neuviedla, ze táto miera výskytu je jediným relevantným faktorom, ale iba konstatovala význam tohto faktora. V kazdom prípade Microsoft uznáva, ze poskytovatelia obsahu zohladnujú tento faktor pri výbere kódovacieho formátu svojich produktov, a teda nepriamo pripústa, ze "bezprecedentný vseobecný výskyt získaný [jeho] viazaným predajom... skresluje tento [výber]". 1018 Komisia dodáva, ze z otázok, ktoré polozila poskytovatelom obsahu a programátorom softvéru, vyplýva, ze tieto tretie osoby skutocne zvazujú a prikladajú viac váhy nákladom podpory niekolkých technológií nez jej výhodám. Komisia zdôraznuje, ze samotný Microsoft uviedol, ze "kódovanie nepretrzite síreného obsahu do viacerých formátov je pre poskytovatelov obsahu nákladné a casovo nárocné" (odôvodnenie c. 883 napadnutého rozhodnutia), a odkazuje na niektoré dôkazné prostriedky zhromazdené v rámci prieskumu trhu z roku 2003 (odôvodnenie c. 884 napadnutého rozhodnutia). Aj ked náklady na podporu niekolkých technológií nie sú jediným faktorom, ktorý urcuje volbu poskytovatelov obsahu, ci pouzit, alebo nepouzit kódovanie do niekolkých formátov, sú zjavne významnou skutocnostou, ktorú poskytovatelia obsahu zohladnujú. Komisia tiez popiera, ze v rámci prieskumu trhu z roku 2003 zhromazdila dôkazné prostriedky preukazujúce, ze náklady spojené s poskytovaním obsahu v urcitom multimediálnom formáte predstavujú iba bezvýznamnú cast celkových nákladov. Naopak, z informácií, ktoré získala, vyplýva, ze náklady spojené s prípravou obsahu sú významné. 1019 Komisia okrem toho popiera dôvodnost zistení obsiahnutých v správe nachádzajúcej sa v prílohe C.16 repliky (pozri bod 1002 vyssie). Komisia najprv pripomína, ze napadnuté rozhodnutie preukazuje, ze stahovanie nemôze vyvázit vseobecný výskyt, ktorý má prehrávac Windows Media Player vdaka viazanému predaju, o ktorý ide, a ze tento vseobecný výskyt skresluje motiváciu poskytovatelov obsahu. Komisia dalej upresnuje, ze jej záver o existencii zneuzitia dominantného postavenia nespocíva na zistení úplného vylúcenia hospodárskej sútaze alebo "preklápania" trhu. Komisia napokon tvrdí, ze autor tejto správy po prvé nepodoprel svoj názor, po druhé nezohladnuje rôzne dôlezité aspekty tejto veci, ako je napríklad "skreslenie, ktoré sietovým efektom spôsobuje výkon pákového efektu prostredníctvom monopolu", a po tretie nepreukazuje, ze podmienky, o ktorých tvrdí, ze sú potrebné na "preklápanie" trhu, nie sú splnené. 1020 V druhom rade Komisia, ktorú v tomto bode podporuje SIIA, popiera tvrdenie Microsoftu, ze analýza vylúcenia hospodárskej sútaze v napadnutom rozhodnutí je v rozpore so skutkovým stavom. 1021 Komisia najprv opakuje, ze Microsoft nesprávne podáva odôvodnenie c. 984 napadnutého rozhodnutia, kedze toto odôvodnenie neodkazuje na "preklápanie" trhu, ale iba uvádza, ze viazaný predaj Microsoftu predstavuje riziko ovplyvnenia struktúry hospodárskej sútaze na trhu multimediálnych prehrávacov. 1022 Komisia dalej uvádza, ze obchodné údaje, ktoré pouzila v napadnutom rozhodnutí, konstantne odhalujú tendenciu v prospech pouzívania prehrávaca Windows Media Player a formátov Windows Media na ujmu hlavných konkurencných multimediálnych prehrávacov (odôvodnenia c. 906 az 942 napadnutého rozhodnutia). Z týchto údajov vyplýva, ze az do druhého stvrtroka 1999 bol prehrávac RealPlayer císlom jeden na trhu a mal takmer dvakrát viac uzívatelov ako prehrávace Windows Media Player a QuickTime (odôvodnenie c. 906 napadnutého rozhodnutia). Oproti tomu od druhého stvrtroka 1999 do druhého stvrtroka 2002 vzrástol celkový pocet uzívatelov prehrávaca Windows Media Player o priblizne 39 miliónov, co bol takmer rovnaký nárast ako kumulovaný nárast poctu uzívatelov prehrávacov spolocností RealNetworks a Apple (odôvodnenie c. 907 napadnutého rozhodnutia). Novsie údaje Nielsen/NetRatings ukazujú, ze prehrávac Windows Media Player získal zretelný náskok pred prehrávacom RealPlayer (viac ako o 50 % viac jedinecných uzívatelov) a pred prehrávacom QuickTime (viac ako trikrát viac jedinecných uzívatelov), a ze tento náskok sa este zvýsil od októbra 2002 do januára 2004 (odôvodnenie c. 922 napadnutého rozhodnutia). Tendencia opísaná vyssie je porovnatelná s tendenciou na trhu internetových prehliadacov, ktorého sa týka konanie pre porusenie amerického antitrustového práva. 1023 Podla Komisie Microsoft nepopiera tieto rozlicné údaje, ale uvádza nové údaje, z ktorých niektoré pochádzajú z obdobia po prijatí napadnutého rozhodnutia a z tohto dôvodu ich nemozno zohladnit. 1024 Komisia napokon tvrdí, ze novsie údaje v kazdom prípade potvrdzujú úcinok vylúcenia hospodárskej sútaze konstatovaný v napadnutom rozhodnutí. 1025 Po prvé, pokial ide o údaje týkajúce sa poskytovatelov obsahu uvádzané Microsoftom (pozri bod 1004 vyssie), Komisia uvádza, ze Microsoft ich nijako nepodopiera a interpretuje ich klamlivo. V tomto ohlade Komisia poznamenáva, ze je jasné, ze pocas obdobia rokov 2001 az 2004 stúpol pocet internetových stránok ponúkajúcich "akýkolvek" multimediálny obsah, takze nie je prekvapujúce, ze je viac internetových stránok ponúkajúcich iné formáty ako Windows Media. Dodáva, ze Microsoft sa nezmienuje o tom, ze pocas rovnakého obdobia sa pocet internetových stránok podporujúcich formát Windows Media zvýsil o 141 %. Microsoft neposkytuje ani údaje o skutocnom mnozstve obsahu v iných formátoch ako Windows Media, ktorý je ponúkaný internetovými stránkami, ani o skutocnom vyuzívaní obsahu v týchto multimediálnych formátoch. 1026 Po druhé, pokial ide o údaje týkajúce sa priemerného poctu multimediálnych prehrávacov predinstalovaných do klientskych PC výrobcami zariadení dodávaných spolu so softvérom, Komisia tvrdí, ze tieto údaje nie sú presvedcivé (pozri bod 1005 vyssie). V kazdom prípade zo skutocností uvádzaných Microsoftom vyplýva, ze viac ako 70 % PC predaných v Európe a viac ako 80 % PC predaných vo svete obsahuje spravidla iba jeden multimediálny prehrávac a ze v dôsledku viazaného predaja, o ktorý ide, je týmto prehrávacom vzdy prehrávac Windows Media Player. Komisia dodáva, ze pokial výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom predinstalujú do PC konkurencné multimediálne prehrávace, túto instaláciu "zatienuje" skutocnost, ze prehrávac Windows Media Player sa automaticky nachádza v 95 % PC predaných vo svete. Komisia napokon tvrdí, ze údaje Microsoftu nie sú spolahlivé, pretoze sa vztahujú najmä na konkurencné multimediálne prehrávace, ktoré boli predinstalované na základe "legacy deals" (zmluvy pred ukoncením), ktoré neboli obnovené, ako aj na softvéry, ktoré nemozno povazovat za streamingové multimediálne prehrávace. 1027 Po tretie Komisia tvrdí, ze existuje zretelná tendencia v prospech pouzívania prehrávaca Windows Media Player a formátu Windows Media. Údaje Nielsen/NetRatings o pouzívaní multimediálnych prehrávacov v Spojených státoch preukazujú, ze v marci 2005 prekrocil podiel pouzívania prehrávaca Windows Media Player 80 %, zatial co podiel prehrávaca RealPlayer klesol pod 40 % a podiel prehrávaca QuickTime predstavuje iba o nieco viac ako 10 %. Z posledných údajov Nielsen/NetRatings tiez vyplýva, ze podiel výlucných uzívatelov prehrávaca Windows Media Player stabilne narástol, 53 az 55 % uzívatelov, ktorí v súcasnosti pouzívajú výlucne tento prehrávac, v porovnaní s 10 az 13 % v prípade prehrávaca RealPlayer a 3 alebo 4 % v prípade prehrávaca QuickTime Player. 1028 V reakcii na tvrdenie Microsoftu, ze názor o vylúcení konkurentov z trhu nie je objektívny, lebo sa neuplatnil vtedy, ked bol do systému Windows integrovaný multimediálny prehrávac spolocnosti RealNetworks (pozri bod 1007 vyssie), Komisia odkazuje na odôvodnenie c. 818 napadnutého rozhodnutia a uvádza, ze jej nemozno bránit v stíhaní urcitého porusenia sútazného práva Spolocenstva z dôvodu, ze nestíhala iné prípadné porusenie. 1029 SIIA uvádza v podstate rovnaké tvrdenia ako Komisia. 1030 Audiobanner.com tvrdí, ze viazaný predaj, o ktorý ide, má negatívny úcinok na investície tretích osôb do technológií konkurujúcich technológiám Microsoftu, na inováciu v odvetví streamingových digitálnych multimédií a na spotrebitelov. Pokial ide o tento posledný uvedený bod, Audiobanner.com trvá na tom, ze viazaný predaj bráni hospodárskej sútazi zalozenej na kvalite. Posúdenie Súdom prvého stupna 1031 Microsoft v podstate tvrdí, ze Komisia nepreukázala, ze integrácia prehrávaca Windows Media Player do operacného systému Windows pre klientske PC spôsobuje obmedzenie hospodárskej sútaze, takze stvrtý podstatný znak zneuzívajúceho viazaného predaja, ako je uvedený v odôvodnení c. 794 napadnutého rozhodnutia, nemozno v tomto prípade povazovat za daný. 1032 Microsoft predovsetkým tvrdí, ze Komisia, uznávajúc, ze v tomto prípade nemá do cinenia s klasickým prípadom viazaného predaja, musela uplatnit novú a vysoko spekulatívnu teóriu tým, ze sa oprela o výhladovú analýzu mozných reakcií tretích osôb, aby dospela k záveru, ze viazaný predaj, o ktorý ide, mohol obmedzit hospodársku sútaz. 1033 Súd prvého stupna sa domnieva, ze tvrdenia Microsoftu nie sú opodstatnené a ze spocívajú na selektívnom a nesprávnom cítaní napadnutého rozhodnutia. Tieto tvrdenia sa totiz sústredujú predovsetkým na druhú z troch castí odôvodnenia Komisie uvedeného v odôvodneniach c. 835 az 954 napadnutého rozhodnutia. 1034 V skutocnosti treba uviest, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia najmä jasne preukázala, ze to, ze od mája 1999 Microsoft ponúka výrobcom zariadení dodávaných spolu so softvérom na predinstalovanie do klientskych PC iba verziu systému Windows zviazanú s prehrávacom Windows Media Player, nevyhnutne ovplyvnuje vztahy na trhu medzi Microsoftom, výrobcami zariadení dodávaných spolu so softvérom a poskytovatelmi konkurencných multimediálnych prehrávacov tým, ze citelne mení rovnováhu hospodárskej sútaze v prospech Microsoftu a na ujmu iných podnikatelov. 1035 Ako uz bolo zdôraznené v bode 868 vyssie, skutocnost, ze Komisia radsej preskúmala konkrétne úcinky, ktoré uz viazaný predaj, o ktorý ide, mal na trhu, ako aj ocakávaný vývoj tohto trhu, nez by sa uspokojila s domnienkou - ako to obvykle robí vo veciach zneuzívajúcich viazaných predajov -, ze uvedený viazaný predaj má vylucovací úcinok na trhu per se, neznamená, ze prijala novú právnu teóriu. 1036 Východiskovým bodom analýzy podmienky týkajúcej sa obmedzenia hospodárskej sútaze, ktorú urobila Komisia, je odôvodnenie c. 841 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia uvádza, ze v tejto veci existujú dobré dôvody nepovazovat bez doplnenia analýzy za samozrejmé, ze viazaný predaj prehrávaca Windows Media Player predstavuje správanie, ktoré je svojou povahou spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz (pozri bod 977 vyssie). Záver, ku ktorému Komisia v tomto ohlade dospela, spocíva v podstate na zistení, ze viazanie prehrávaca Windows Media Player s operacným systémom Windows pre klientske PC - ktorý je predinstalovaný vo velkej väcsine klientskych PC predaných vo svete - bez toho, aby bolo mozné prehrávac odstránit z operacného systému, umoznuje tomuto multimediálnemu prehrávacu profitovat zo vseobecného výskytu tohto operacného systému v klientskych PC, ktorý nemôzu vyvázit iné spôsoby distribúcie multimediálnych prehrávacov. 1037 Súd prvého stupna sa domnieva, ze toto zistenie, ktoré je predmetom prvej casti odôvodnenia Komisie (pozri odôvodnenia c. 843 az 878 napadnutého rozhodnutia, ako sú zhrnuté v bodoch 979 az 982 vyssie), je úplne opodstatnené. 1038 V prvom rade je zjavné, ze v dôsledku viazaného predaja sa prehrávac Windows Media Player nachádza v klientskych PC vo svete v rozsahu, ktorý nemá obdobu, pretoze tento viazaný predaj umoznil uvedenému multimediálnemu prehrávacu automaticky dosiahnut úroven penetrácie trhu zodpovedajúcu úrovni penetrácie operacného systému Windows pre klientske PC, a to bez toho, aby musel sútazit s konkurencnými produktmi na základe kvality. V tomto ohlade treba pripomenút, ze je nepochybné, ze podiel Microsoftu na trhu operacných systémov pre klientske PC je vyssí ako 90 % a ze velká väcsina predajov operacných systémov Windows pre klientske PC (a to priblizne 75 %) sa uskutocnuje prostredníctvom výrobcov zariadení dodávaných spolu so softvérom, ktorí tento systém predinstalujú do klientskych PC, ktoré montujú a distribuujú. Z císelných údajov uvedených v odôvodnení c. 843 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v roku 2002 bol podiel Microsoftu na trhu operacných systémov pre klientske PC 93,8 % v pocte predaných jednotiek (pozri tiez odôvodnenie c. 431 napadnutého rozhodnutia) a ze systém Windows - a v dôsledku toho prehrávac Windows Media Player - bol predinstalovaný v 196 z 207 miliónov klientskych PC, ktoré boli predané vo svete pocas obdobia od októbra 2001 do marca 2003. 1039 Ako bude podrobnejsie vysvetlené dalej, ziadny konkurencný multimediálny prehrávac by nemohol dosiahnut takúto úroven penetrácie trhu bez distribucnej výhody, ktorú má prehrávac Windows Media Player vdaka takémuto uzívaniu operacného systému Windows pre klientske PC Microsoftom. 1040 Je namieste dodat, ze zdruzená ponuka operacného systému Windows a prehrávaca NetShow 2.0, ku ktorej Microsoft pristúpil od júna 1998, nezabezpecovala tomuto prehrávacu rovnakú mieru výskytu v klientskych PC. Ako totiz uz bolo uvedené v bodoch 837 a 936 vyssie, prehrávac NetShow 2.0 sa nachádzal na instalacnom CD systému Windows 98, ale ani jedna zo styroch vopred nastavených instalácií tohto systému nepredvídala instaláciu tohto prehrávaca. Inými slovami, uzívatelia museli vynalozit úsilie na osobitnú instaláciu prehrávaca NetShow 2.0 a mohli sa rozhodnút, ze tak neurobia. V rovnakom zmysle treba uviest, ze táto zdruzená ponuka nebránila vydavatelom konkurencných multimediálnych prehrávacov konkurovat Microsoftu na základe vnútorných kvalít ich produktov ani výrobcom zariadení dodávaných spolu so softvérom vyuzívat túto konkurenciu. 1041 V druhom rade je jasné, ako správne zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 845 napadnutého rozhodnutia, ze "uzívatelia, ktorí nachádzajú [prehrávac Windows Media Player] predinstalovaný do svojich klientskych PC, sú vo vseobecnosti menej náchylní pouzívat alternatívny multimediálny prehrávac, kedze uz majú aplikáciu, ktorá poskytuje funkciu streamingového multimediálneho prehrávaca". Treba sa teda domnievat, ze ak by nebolo viazaného predaja, o ktorý ide, spotrebitelia, ktorí chcú mat streamingový multimediálny prehrávac, by boli nútení vybrat si prehrávac medzi tými, ktoré sú ponúkané na trhu. 1042 V tomto ohlade je namieste pripomenút okolnost, na ktorú odkazuje Komisia v odôvodneniach c. 119, 848, 869 a 956 napadnutého rozhodnutia, a to význam, ktorý uzívatelia prikladajú moznosti kúpit si klientske PC alebo systémy "pripravené na pouzitie" (out of the box), teda také, ktoré mozno nainstalovat a pouzívat s minimom úsilia. Dodávatel, ktorého softvér je predinstalovaný v klientskom PC a spustí sa automaticky pri jeho spustení, má tak jasnú konkurencnú výhodu oproti kazdému inému dodávatelovi podobných produktov. 1043 V tretom rade sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia v odôvodnení c. 857 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze vytýkané správanie odrádza výrobcov zariadení dodávaných spolu so softvérom od toho, aby do klientskych PC, ktoré predávajú, predinstalovali konkurencné multimediálne prehrávace. 1044 Na jednej strane, ako je uvedené v odôvodnení c. 851 napadnutého rozhodnutia, sa totiz výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom zdráhajú pridat do zariadenia, ktoré ponúkajú spotrebitelom, druhý multimediálny prehrávac, kedze ten zaberá kapacitu pevného disku klientskeho PC, pricom ponúka v podstate analogické funkcie ako prehrávac Windows Media Player a zároven je málo pravdepodobné, ze spotrebitelia sú ochotní platit za toto pridanie vyssiu cenu. 1045 Na druhej strane prítomnost niekolkých streamingových multimediálnych prehrávacov v tom istom klientskom PC spôsobuje riziko zámeny na strane uzívatelov a zvýsenie nákladov na zákaznícku podporu, ako aj nákladov na testovanie (pozri odôvodnenie c. 852 napadnutého rozhodnutia). V tomto ohlade treba uviest, ze v správnom konaní samotný Microsoft zdôraznoval, ze výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom dosahujú spravidla nízke ziskové marze, a teda ze sa radsej vyhnú povinnosti znásat takéto náklady (pozri poznámku pod ciarou 1006 napadnutého rozhodnutia). 1046 Uvedenie zdruzenej verzie systému Windows a prehrávaca Windows Media Player ako jedinej verzie operacného systému Windows, ktorú môzu výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom predinstalovat do nových klientskych PC, tak malo za následok, ze títo výrobcovia boli priamo a okamzite zbavení moznosti, ktorú mali predtým, montovat produkty, ktoré povazovali na základe svojho vlastného posúdenia za najatraktívnejsie pre spotrebitelov, a predovsetkým to, ze im bolo zabránené vybrat prehrávac konkurujúci prehrávacu Windows Media Player ako jediný multimediálny prehrávac. Pokial ide o tento posledný bod, treba pripomenút, ze v tom case mal prehrávac RealPlayer významnú obchodnú výhodu ako produktový líder na trhu. Ako pripústa samotný Microsoft, az v roku 1999 sa Microsoftu podarilo vyvinút streamingový multimediálny prehrávac, ktorý bol dostatocne výkonný, kedze jeho predchádzajúci prehrávac NetShow "nebol u spotrebitelov oblúbený, pretoze nefungoval velmi dobre" (odôvodnenie c. 819 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho treba pripomenút, ze v mesiacoch august 1995 az júl 1998 boli spolocne so systémom Windows distribuované produkty spolocnosti RealNetWorks - najprv RealAudio Player a potom RealPlayer. Mozno sa teda domnievat, ze ak by sa Microsoft nesprával spôsobom, ktorý mu je vytýkaný, konkurencia medzi prehrávacmi RealPlayer a Windows Media Player by bola urcovaná v závislosti od vnútorných kvalít oboch produktov. 1047 Treba dodat, ze aj keby sa vydavatelia multimediálnych prehrávacov konkurujúcich Microsoftu dohodli na predinstalovaní svojho produktu s výrobcami zariadení dodávaných spolu so softvérom, nadalej by sa vo vztahu k Microsoftu nachádzali v nevýhodnom konkurencnom postavení. Na jednej strane totiz z dôvodu, ze výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom ani uzívatelia nemôzu odstránit prehrávac Windows Media Player z balíka tvoreného systémom Windows a týmto prehrávacom, konkurencný multimediálny prehrávac nemôze byt nikdy jediným multimediálnym prehrávacom v klientskom PC. Viazaný predaj, o ktorý ide, predovsetkým bráni vydavatelom konkurencných multimediálnych prehrávacov konkurovat na tento úcel Microsoftu vnútornými kvalitami produktov. Na druhej strane, kedze pocet multimediálnych prehrávacov, ktoré sú výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom ochotní predinstalovat do klientskych PC, je obmedzený, vydavatelia konkurencných multimediálnych prehrávacov spolu navzájom sútazia o túto predinstaláciu, zatial co vdaka viazanému predaju sa Microsoft vyhýba tejto sútazi a významným zvýseným nákladom, ktoré spôsobuje. Pokial ide o tento posledný bod, treba odkázat na odôvodnenie c. 856 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia uvádza distribucnú dohodu týkajúcu sa prehrávaca RealPlayer uzavretú v roku 2001 medzi spolocnostami RealNetworks a Compaq, ako aj skutocnost, ze Microsoft v správnom konaní uznal, ze spolocnost RealNetworks platí výrobcom zariadení dodávaných spolu so softvérom, ktorí súhlasia s predinstalovaním jej produktov. 1048 Z týchto rôznych zistení vyplýva, ze Komisia sa dôvodne domnievala, ze "moznost uzatvárat distribucné dohody s výrobcami zariadení dodávaných spolu so softvérom predstavuje menej efektívny prostriedok distribúcie multimediálnych prehrávacov ako viazaný predaj, ktorý uskutocnuje Microsoft" (odôvodnenie c. 859 napadnutého rozhodnutia). 1049 Vo stvrtom rade sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia tiez správne konstatovala, ze iné spôsoby distribúcie multimediálnych prehrávacov ako predinstalovanie výrobcami zariadení dodávaných spolu so softvérom neumoznujú vyvázit vseobecný výskyt prehrávaca Windows Media Player (odôvodnenia c. 858 az 876 napadnutého rozhodnutia). 1050 Na jednej strane, aj ked je pravda, ze stahovanie multimediálnych prehrávacov z internetu umoznuje zasiahnut velmi velký pocet uzívatelov, napriek tomu nie je také efektívne ako predinstalovanie výrobcami zariadení dodávaných spolu so softvérom. Po prvé stahovanie totiz nezabezpecuje konkurencným multimediálnym prehrávacom rovnakú distribúciu, ako má prehrávac Windows Media Player (odôvodnenie c. 861 napadnutého rozhodnutia). Po druhé stahovanie, na rozdiel od pouzívania predinstalovaného produktu, vníma nezanedbatelný pocet uzívatelov ako komplikovaný proces. Po tretie, ako uvádza Komisia v odôvodnení c. 866 napadnutého rozhodnutia, velký pocet pokusov o stiahnutie - viac nez 50 % podla testov, ktoré vykonala spolocnost RealNetworks v roku 2003 - zlyháva. Hoci je pravda, ze sirokopásmový prenos zrýchluje stahovanie, a teda ho robí jednoduchsím, napriek tomu treba uviest, ze v roku 2002 mala iba sestina domácností s prístupom na internet sirokopásmové pripojenie (odôvodnenie c. 867 a poznámka pod ciarou 1037 napadnutého rozhodnutia). Po stvrté uzívatelia budú mat pravdepodobne tendenciu domnievat sa, ze multimediálny prehrávac integrovaný v klientskom PC, ktorý kúpili, bude fungovat lepsie ako produkt, ktorý si nainstalujú sami (odôvodnenie c. 869 napadnutého rozhodnutia). Napokon po piate je namieste uviest, ze vo väcsine podnikov zamestnanci nemajú právo stahovat softvér z internetu, lebo to komplikuje prácu správcov siete (to isté odôvodnenie). 1051 Niektoré údaje, ktoré poskytol samotný Microsoft pocas správneho konania a ktoré sú uvedené v odôvodneniach c. 909 az 911 napadnutého rozhodnutia, potvrdzujú, ze stahovanie z internetu nepredstavuje taký efektívny spôsob distribúcie ako predinstalácia výrobcami zariadení dodávaných spolu so softvérom. Microsoft totiz uviedol na jednej strane, ze pocas dvanástich mesiacov po uvedení prehrávaca WMP 6 na trh bolo stiahnutých 8,8 milióna exemplárov tohto prehrávaca, a na druhej strane, ze v období od júla do septembra 1999 predal 7,9 milióna operacných systémov Windows 98 SE. Inými slovami, za tri mesiace dosiahol WMP 6 vdaka viazanému predaju s operacným systémom Windows takmer rovnaké rozsírenie ako za jeden rok prostredníctvom stahovania. 1052 Treba dodat, ako uvádza Komisia v odôvodnení c. 870 napadnutého rozhodnutia, ze hoci stahovanie predstavuje z technického hladiska menej nákladný spôsob distribúcie multimediálnych prehrávacov, vydavatelia musia napriek tomu zhromazdit významné zdroje, aby "prekonali zotrvacnost koncových uzívatelov a presvedcili ich, aby ignorovali prítomnost predinstalovaného prehrávaca [Windows Media Player]". 1053 Na druhej strane, pokial ide o ostatné spôsoby distribúcie streamingových multimediálnych prehrávacov uvedené v napadnutom rozhodnutí, teda viazaný predaj prehrávaca s inými softvérmi alebo so sluzbami prístupu na internet, ako aj maloobchodný predaj, stací uviest, ze Microsoft neuvádza nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo spochybnit posúdenie Komisie, podla ktorého tieto spôsoby distribúcie predstavujú iba "núdzové riesenie, ktoré nemôze súperit s efektivitou predinstalovania softvéru do klientskych PC [fungujúcich pod systémom Windows]" (odôvodnenia c. 872 az 876 napadnutého rozhodnutia). 1054 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia v analýze nachádzajúcej sa v odôvodneniach c. 843 az 878 napadnutého rozhodnutia, ktorá predstavuje prvú cast jej odôvodnenia, právne dostatocným spôsobom preukázala, ze viazaný predaj systému Windows a prehrávaca Windows Media Player od mája 1999 mal nevyhnutne významné dôsledky na struktúru hospodárskej sútaze. Toto konanie totiz umoznilo Microsoftu, aby pre svoj produkt získal distribucnú výhodu, ktorá nemá obdobu, a aby zabezpecil vseobecný výskyt prehrávaca Windows Media Player v klientskych PC vo svete, co odrádza uzívatelov od toho, aby pouzívali konkurencné multimediálne prehrávace, a výrobcov zariadení dodávaných spolu so softvérom od toho, aby takéto prehrávace predinstalovali do klientskych PC. 1055 Samozrejme, ako tvrdí Microsoft, niekolko výrobcov zariadení dodávaných spolu so softvérom nadalej pridáva konkurencné multimediálne prehrávace do zariadení, ktoré ponúka svojim zákazníkom. Je tiez nepochybné, ze pocet multimediálnych prehrávacov, ako aj miera pouzívania viacerých prehrávacov neustále narastá. Tieto skutocnosti vsak nevyvracajú záver Komisie, ze vytýkané správanie bolo spôsobilé oslabit hospodársku sútaz v zmysle judikatúry. Od mája 1999 uz totiz vydavatelia konkurencných multimediálnych prehrávacov nie sú schopní sútazit prostredníctvom výrobcov zariadení dodávaných spolu so softvérom, aby sa ich vlastné produkty nachádzali namiesto prehrávaca Windows Media Player ako jediný multimediálny prehrávac v klientskych PC, ktoré výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom montujú a predávajú. 1056 Okrem toho treba zdôraznit, ze dôvodnost vyssie urobených zistení podporujú niektoré údaje, ktoré Komisia preskúmala v tretej casti svojho odôvodnenia. Predovsetkým, ako bude uvedené v bodoch 1080 az 1084 nizsie, údaje uvedené v odôvodneniach c. 905 az 926 napadnutého rozhodnutia preukazujú zretelnú tendenciu v prospech pouzívania prehrávaca Windows Media Player na ujmu konkurencných multimediálnych prehrávacov. 1057 Je namieste dodat, ze z informácií, ktoré oznámil samotný Microsoft pocas správneho konania a ktoré sú uvedené v odôvodneniach c. 948 az 951 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, ze citelný vzostup v pouzívaní prehrávaca Windows Media Player nemozno pripísat tomu, ze by bol tento prehrávac kvalitnejsí ako konkurencné prehrávace alebo ze by konkurencné prehrávace, a predovsetkým RealPlayer, mali nejaké nedostatky. 1058 So zretelom na predchádzajúce úvahy treba dospiet k záveru, ze samotné zistenia Komisie v prvej casti jej odôvodnenia postacujú na preukázanie, ze stvrtý podstatný znak zneuzívajúceho viazaného predaja je v tomto prípade daný. Tieto zistenia nespocívajú na novej alebo vysokospekulatívnej teórii, ale na povahe vytýkaného správania, na podmienkach trhu, ako aj na podstatných vlastnostiach dotknutých produktov. Zakladajú sa na presných, spolahlivých a koherentných dôkazných prostriedkoch, ktorých nesprávnost sa Microsoftu, ktorý sa obmedzuje na tvrdenie, ze ide o círe dohady, nepodarilo preukázat. 1059 Z uvedeného vyplýva, ze nie je nevyhnutné preskúmat tvrdenia, ktoré Microsoft uplatnuje proti zisteniam Komisie nachádzajúcim sa v dalsích dvoch castiach jej odôvodnenia. Súd prvého stupna sa vsak napriek tomu domnieva, ze je vhodné ich krátko preskúmat. 1060 V druhej casti svojho odôvodnenia chce Komisia preukázat, ze vseobecný výskyt prehrávaca Windows Media Player, ktorý je výsledkom jeho viazania so systémom Windows, môze mat nezanedbatelný vplyv na poskytovatelov obsahu a programátorov softvéru. 1061 Názor, ktorý obhajuje Komisia, spocíva na skutocnosti, ze trh streamingových multimediálnych prehrávacov sa vyznacuje významnými nepriamymi sietovými efektmi, alebo ak prevezmeme výraz, ktorý pouzil pán Gates, na existencii "slucky kladnej spätnej väzby" (odôvodnenie c. 882 napadnutého rozhodnutia). Tento výraz opisuje jav, podla ktorého cím je pocet uzívatelov danej softvérovej platformy väcsí, tým sú vyssie investície do vývoja produktov kompatibilných s touto platformou, co zase následne posilnuje oblúbenost tejto platformy u uzívatelov. 1062 Súd prvého stupna sa domnieva, ze Komisia v tomto prípade správne prihliadla na existenciu tohto javu a konstatovala, ze poskytovatelia obsahu a programátori softvéru si vyberajú technológiu, pre ktorú budú vyvíjat svoje vlastné produkty na základe percenta instalácií a pouzívania multimediálnych prehrávacov (odôvodnenie c. 879 napadnutého rozhodnutia). Komisia správne konstatovala na jednej strane, ze tieto subjekty majú tendenciu prednostne pouzívat prehrávac Windows Media Player, lebo im to umoznuje zasiahnut velmi velkú väcsinu uzívatelov klientskych PC vo svete, a na druhej strane, ze rozsírenie obsahu a aplikácií kompatibilných s urcitým multimediálnym prehrávacom predstavuje samo osebe významný konkurencný faktor, lebo zvysuje oblúbenost tohto multimediálneho prehrávaca, co zase podporuje pouzívanie základnej multimediálnej technológie vrátane kodekov, formátov (aj formátu DRM) a serverových softvérov (odôvodnenia c. 880 a 881 napadnutého rozhodnutia). 1063 Súd prvého stupna sa v prvom rade domnieva, ze posúdenie otázky úcinkov viazaného predaja na poskytovatelov obsahu, ktoré Komisia vykonala v odôvodneniach c. 883 az 891 napadnutého rozhodnutia, je opodstatnené. 1064 Komisia predovsetkým velmi správne konstatovala, ze podpora niekolkých rozlicných technológií spôsobuje poskytovatelom obsahu dodatocné náklady na vývoj, infrastruktúru a správu, takze majú sklony podporovat iba jednu technológiu pre svoje produkty, ak im táto technológia umoznuje zasiahnut sirokú uzívatelskú obec. 1065 Z dôkazných prostriedkov, ktoré Komisia zhromazdila, a predovsetkým z odpovedí na ziadosti o informácie, ktoré poslala poskytovatelom obsahu v rámci prieskumu trhu z roku 2003, vyplýva, ze kódovanie nepretrzite síreného obsahu do viacerých formátov je nákladné a casovo nárocné. Vo svojej ziadosti o informácie zo 16. apríla 2003 Komisia týchto poskytovatelov obsahu najmä ziadala, aby jej uviedli, ci vytváranie urcitého obsahu pre viac nez jednu technológiu vytvára zvýsené náklady (otázka c. 19). Vsetky subjekty, ktoré odpovedali na túto otázku, priznali, ze je to tak, pricom uviedli hlavne zvýsené náklady na dodatocný personál a cas potrebný na prípravu obsahu, technického vybavenia, infrastruktúry a licencií. Ked boli dotknuté subjekty vyzvané, aby odhadli výsku týchto zvýsených nákladov, umiestnili ich do rozpätia od 20 do 100 % pôvodných nákladov na poskytovanie obsahu iba v jednom formáte, co sú priemerné zvýsené náklady priblizne 50 % (otázka c. 20). Ako uvádza Komisia v odôvodnení c. 884 napadnutého rozhodnutia, jeden z oslovených subjektov dokonca upresnil, ze "relatívne vysoké náklady spojené s prípravou obsahu môzu znízit ekonomický záujem nahrávacích spolocností a/alebo on-line portálov na podpore viacerých formátov, ktorých úspech u uzívatelov je rôzny", a ze "niektoré nahrávacie spolocnosti porovnávajú zvýsené náklady s výhodami, ktoré získavajú z väcsieho poctu uzívatelov a podpory viacerých technológií". 1066 Treba poznamenat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Microsoft, Komisia preskúmala, ci výhody vyplývajúce z kódovania do viacerých formátov mohli prevázit zvýsené náklady spôsobené týmto kódovaním. Komisia sa totiz spýtala poskytovatelov obsahu na túto skutocnost v rámci prieskumu trhu z roku 2003 a tí sa k tomu vyjadrili (pozri odôvodnenia c. 884, 887, 889 a 890 napadnutého rozhodnutia). 1067 Z dôkazných prostriedkov, ktoré Komisia zhromazdila, tiez vyplýva, ze cím je urcitý multimediálny prehrávac rozsírenejsí, tým viac poskytovatelov obsahu má sklony vytvárat obsah pre technológiu implementovanú v tomto multimediálnom prehrávaci. Ako Komisia správne uvádza v odôvodnení c. 885 napadnutého rozhodnutia, ak poskytovatelia obsahu podporujú najrozsírenejsí multimediálny prehrávac, maximalizujú pocet potenciálnych uzívatelov svojich vlastných produktov. 1068 Ako je uvedené v odôvodnení c. 886 napadnutého rozhodnutia, vo svojej ziadosti o informácie zo 16. apríla 2003 sa Komisia spýtala dotknutých poskytovatelov obsahu, ci pocet uzívatelov urcitej technológie a prítomnost klientskeho multimediálneho softvéru v PC sú faktory, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri výbere podporovanej technológie (otázky c. 33 a 34). Vsetci poskytovatelia obsahu, ktorí odpovedali na tieto otázky, sa vyjadrili kladne (odôvodnenie c. 886 napadnutého rozhodnutia). 1069 So zretelom na uvedené a s prihliadnutím na skutocnost, ze systém Windows sa nachádza takmer vo vsetkých klientskych PC vo svete, sa treba domnievat, ze Komisia v odôvodnení c. 891 napadnutého rozhodnutia dôvodne dospela k záveru, ze "viazaním predaja prehrávaca [Windows Media Player] so systémom Windows môze Microsoft zarucit poskytovatelom obsahu, ze koncoví uzívatelia budú schopní prehrávat ich obsah, inak povedané, ze títo poskytovatelia budú môct zasiahnut sirokú uzívatelskú obec", ze "vseobecný výskyt [tohto] prehrávaca... v PC [fungujúcich pod systémom] Windows tak zabezpecuje Microsoftu konkurencnú výhodu, ktorá nesúvisí s kvalitami produktu", a ze "len co sa obsah zalozený na urcitom formáte rozsíri, konkurencné postavenie kompatibilných multimediálnych prehrávacov je posilnené a vstup nových konkurentov je stazený". 1070 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze cielom clánku 82 ES je zakázat dominantnému podniku, aby posilnoval svoje postavenie pomocou iných prostriedkov, ako sú tie, ktoré patria do rámca hospodárskej sútaze zalozenej na kvalite (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, [27]T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 78, a rozsudok Van den Bergh Foods/Komisia, uz citovaný v bode 1013 vyssie, bod 157). 1071 V druhom rade sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia v odôvodneniach c. 892 az 896 napadnutého rozhodnutia správne posúdila úcinky viazaného predaja na programátorov softvéru. 1072 V odôvodnení c. 892 napadnutého rozhodnutia Komisia predovsetkým správne uviedla, ze programátori softvéru majú sklony vytvárat aplikácie iba pre jednu platformu, ak im umoznuje zasiahnut takmer vsetkých potenciálnych uzívatelov ich produktov, pretoze prispôsobovanie ich programov iným platformám, obchodovanie s týmito programami a zákaznícka podpora vytvárajú dodatocné náklady. 1073 Z odpovedí na niektoré otázky, ktoré Komisia polozila programátorom softvéru v rámci prieskumu trhu z roku 2003 (pozri predovsetkým otázky c. 8 a 48 ziadosti o informácie zo 16. apríla 2003), vyplýva, ze vytváranie aplikácií pre viacero multimediálnych technológií spôsobuje zvýsené náklady na dodatocný personál a cas, licencie a zákaznícku podporu. Dotknutí programátori softvéru umiestnili tieto zvýsené náklady do rozpätia od 1 do 100 % nákladov na vytvorenie aplikácií urcených iba pre jednu technológiu, co sú priemerné zvýsené náklady priblizne 58 % (pozri odôvodnenie c. 894 napadnutého rozhodnutia). 1074 Z odpovedí na ziadost o informácie zo 16. apríla 2003 rovnako vyplýva, ze to, ze vytváranie aplikácií pre dodatocné technológie, iné ako technológia Microsoftu, vytvára programátorom softvéru zvýsené náklady, môze ovplyvnit ich rozhodnutie, ci vytvárat, alebo nevytvárat aplikácie pre dodatocné technológie (pozri odôvodnenie c. 894 napadnutého rozhodnutia; pozri aj vyhlásenie subjektu c. 30 zhrnuté v odôvodnení c. 893 napadnutého rozhodnutia). 1075 So zretelom na tieto skutocnosti a na to, ze prehrávac Windows Media Player sa z dôvodu viazaného predaja nachádza vo velkej väcsine klientskych PC vo svete, je namieste domnievat sa, ze Komisia v odôvodnení c. 895 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze programátori softvéru, ktorí vytvárajú aplikácie zalozené na jednom multimediálnom prehrávaci, sú motivovaní tak robit najmä pre prehrávac Windows Media Player. V tomto ohlade treba poznamenat, ze v rámci prieskumu trhu z roku 2003 Komisia vyzvala oslovených programátorov softvéru, aby upresnili faktory, ktoré urcujú ich volbu technológie, pre ktorú vytvárajú svoje aplikácie (otázka c. 7 ziadosti o informácie zo 16. apríla 2003). Zo strnástich subjektov, ktoré odpovedali na túto otázku, desat uviedlo mieru výskytu multimediálneho prehrávaca v klientskom PC ako prvý alebo druhý najdôlezitejsí faktor (odôvodnenie c. 896 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa programátorov softvéru rovnako spýtala, ci je pre nich dôlezité, ze rozhrania prehrávaca Windows Media Player sa nachádzajú takmer vo vsetkých klientskych PC fungujúcich pod systémom Windows (otázka c. 14 ziadosti o informácie zo 16. apríla 2003). Z trinástich subjektov, ktoré odpovedali na túto otázku, poskytlo desat kladnú odpoved (odôvodnenie c. 896 napadnutého rozhodnutia). 1076 V tretom rade Súd prvého stupna pripomína, ze v odôvodneniach c. 897 az 899 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze vseobecný výskyt prehrávaca Windows Media Player vdaka viazanému predaju, o ktorý ide, má úcinky aj na niektoré susediace trhy, ako je napríklad trh multimediálnych prehrávacov instalovaných v mobilných termináloch, trh dekodérov, trh riesení DRM a trh on-line sírenia hudby. V tomto ohlade stací konstatovat, ze Microsoft neuviedol nijaké tvrdenie spôsobilé spochybnit toto posúdenie. 1077 So zretelom na uvedené úvahy treba dospiet k záveru, ze druhá cast odôvodnenia Komisie je opodstatnená. 1078 V tretej casti svojho odôvodnenia Komisia skúma vývoj trhu so zretelom na stúdie trhu, ktoré vykonali spolocnosti Media Metrix, Synovate a Nielsen/NetRatings, a následne dochádza k záveru, ze údaje obsiahnuté v týchto stúdiách "konstantne odhalujú tendenciu v prospech pouzívania [prehrávaca Windows Media Player] a formátov Windows Media na ujmu hlavných konkurencných multimediálnych prehrávacov a súvisiacich technológií" (odôvodnenie c. 944 napadnutého rozhodnutia). 1079 Súd prvého stupna sa domnieva, ze záver uvedený v predchádzajúcom bode je správny. 1080 V prvom rade, pokial ide o pouzívanie multimediálnych prehrávacov, z údajov zhromazdených spolocnostou Media Metrix vyplýva, ze az do druhého stvrtroka 1999, co je obdobie, v ktorom sa zacal viazaný predaj, o ktorý ide, sa prehrávac Windows Media Player nachádzal daleko za lídrom trhu, teda prehrávacom RealPlayer, ktorý mal takmer dvakrát viac uzívatelov (odôvodnenia c. 905 a 906 napadnutého rozhodnutia). Oproti tomu od druhého stvrtroka 1999 do druhého stvrtroka 2002 vzrástol celkový pocet uzívatelov prehrávaca Windows Media Player o viac nez 39 miliónov, teda v miere porovnatelnej s kumulovaným nárastom poctu uzívatelov prehrávacov RealPlayer a QuickTime Player (pozri údaje nachádzajúce sa v tabulkách c. 8 a 9 odôvodnenia c. 907 napadnutého rozhodnutia). 1081 Údaje, ktoré zhromazdila spolocnost Synovate pre Microsoft a ktoré sú uvedené v odôvodneniach c. 918 az 920 napadnutého rozhodnutia, tiez jasne vyjadrujú tendenciu v prospech prehrávaca Windows Media Player na ujmu prehrávacov RealPlayer a QuickTime Player. 1082 Je namieste najmä uviest, ze z údajov spolocnosti Synovate nachádzajúcich sa v odôvodnení c. 920 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze aj ked urcitý pocet uzívatelov, samozrejme, pouzíva viac ako jeden multimediálny prehrávac, v auguste 2003 napriek tomu 45 % oslovených "viacnásobných uzívatelov" vyhlásilo, ze multimediálnym prehrávacom, ktorý pouzívajú najcastejsie, je prehrávac Windows Media Player, oproti 19 % uzívatelov, ktorí sa vyslovili za RealPlayer, a 11 % za QuickTime Player. Na porovnanie, v októbri 1999 bol multimediálnym prehrávacom najcastejsie pouzívaným viacnásobnými uzívatelmi prehrávac RealPlayer (50 %), nasledovaný najprv prehrávacom Windows Media Player (22 %) a potom prehrávacom QuickTime Player (15 %). 1083 V tejto súvislosti treba dodat, ze konstatovanie Microsoftu, ze spotrebitelia pouzívali v júni 2002 v priemere 1,7 multimediálneho prehrávaca - toto císlo stúplo v roku 2004 na 2,1 -, treba relativizovat. Ako totiz správne uvádza Komisia v odôvodnení c. 860 napadnutého rozhodnutia, stahovanie z internetu - hoci nepredstavuje taký efektívny spôsob distribúcie ako predinstalácia výrobcami zariadení dodávaných spolu so softvérom - umoznuje uzívatelovi nanajvýs pridat multimediálny prehrávac do jeho klientskeho PC, a nie nahradit prehrávac Windows Media Player. Ten zostáva stále v klientskom PC, zatial co dodatocným prehrávacom je v niektorých prípadoch prehrávac RealPlayer a v ostatných prípadoch prehrávac QuickTime Player alebo iný konkurencný multimediálny prehrávac. 1084 Napokon údaje, ktoré zhromazdila spolocnost Nielsen/Netratings (pozri odôvodnenia c. 921 a 922 napadnutého rozhodnutia), rovnako ukazujú, ze od októbra 2002 do januára 2004 prehrávac Windows Media Player jasne zvýsil svoj náskok tak pred prehrávacom RealPlayer, ako aj pred prehrávacom QuickTime Player. 1085 V druhom rade, pokial ide o pouzívanie formátov, treba uviest, ze údaje spolocnosti Nielsen/Netratings uvedené v odôvodneniach c. 930 az 932 napadnutého rozhodnutia odhalujú tendenciu v prospech formátov Windows Media na ujmu formátov spolocnosti RealNetworks a formátov QuickTime spolocnosti Apple. 1086 V tretom rade sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia v odôvodneniach c. 934 az 942 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze údaje spolocnosti Netcraft, ktorá poskytuje internetové sluzby, o multimediálnych formátoch pouzívaných na internetových stránkach, ktoré jej Microsoft oznámil pocas správneho konania, nie sú presvedcivé. Komisia predovsetkým právne dostatocným spôsobom preukázala, ze metodologické nedostatky prieskumov uskutocnených spolocnostou Netcraft, ktoré sú uvedené v odôvodneniach c. 940 az 942 napadnutého rozhodnutia, robia nedôveryhodným tvrdenie Microsoftu, ze "v novembri 2002 boli formáty RealNetworks nadalej ovela beznejsie na [internete]" (odôvodnenie c. 937 napadnutého rozhodnutia). 1087 Napokon vo stvrtom rade treba uviest, ze Komisia v odôvodnení c. 943 napadnutého rozhodnutia správne odmietla tvrdenie, ktoré Microsoft zalozil na tom, ze v roku 2001 sa prehrávac RealPlayer nachádzal v 92 % PC na domáce pouzitie v Spojených státoch, a teda mal, pokial ide o tieto PC, instalovanú základnu porovnatelnú so základnou prehrávaca Windows Media Player. Na jednej strane totiz, ako je uvedené v tom istom odôvodnení, sa v roku 2003 prehrávac RealPlayer nachádzal uz iba v 60 az 70 % PC na domáce pouzitie v Spojených státoch. Na druhej strane treba pripomenút, ze miera instalácie prehrávaca Windows Media Player je 100 % v klientskych PC fungujúcich pod systémom Windows a viac nez 90 % v klientskych PC, tak na domáce pouzitie, ako aj na pouzitie na pracovisku, na svetovej úrovni. 1088 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze konecný záver o protisútazných úcinkoch viazaného predaja, o ktorý ide, ktorý Komisia formuluje v odôvodneniach c. 978 az 984 napadnutého rozhodnutia, je opodstatnený. Komisia v nom totiz správne uvádza tieto skutocnosti: -- Microsoft pouzíva operacný systém Windows pre klientske PC ako distribucný kanál, aby si zaistil znacnú sútaznú výhodu na trhu multimediálnych prehrávacov (odôvodnenie c. 979 napadnutého rozhodnutia), -- pre viazaný predaj, o ktorý ide, sa konkurenti Microsoftu nachádzajú a priori v nevýhodnom postavení, a to aj keby ich produkty mali vyssie vnútorné kvality ako prehrávac Windows Media Player (to isté odôvodnenie), -- Microsoft skresluje obvyklý priebeh hospodárskej sútaze, ktorý by priniesol úzitok spotrebitelom tým, ze by umoznil rýchlejsie inovacné cykly ako dôsledok neobmedzenej hospodárskej sútaze zalozenej na kvalite (odôvodnenie c. 980 napadnutého rozhodnutia), -- viazaný predaj, o ktorý ide, posilnuje prekázky vstupu vztahujúce sa na obsah a aplikácie, ktoré chránia systém Windows, a ulahcuje vznik podobných prekázok vstupu v prospech prehrávaca Windows Media Player (to isté odôvodnenie), -- Microsoft sa bráni efektívnej hospodárskej sútazi zo strany vydavatelov potenciálne efektívnejsích multimediálnych prehrávacov a znizuje tak schopnosti a prostriedky vkladané do inovácie v oblasti multimediálnych prehrávacov (odôvodnenie c. 981 napadnutého rozhodnutia), -- viazaným predajom, o ktorý ide, môze Microsoft rozsírit svoj vplyv na susediacich trhoch multimediálneho softvéru a oslabit na nich efektívnu hospodársku sútaz na úkor spotrebitelov (odôvodnenie c. 982 napadnutého rozhodnutia), -- viazaným predajom, o ktorý ide, Microsoft vysiela signály, ktoré odrádzajú od inovácie do vsetkých technológií, o ktoré by sa Microsoft mohol raz zaujímat a ktoré by mohol viazat so systémom Windows v budúcnosti (odôvodnenie c. 983 napadnutého rozhodnutia). 1089 V dôsledku toho Komisia v odôvodnení c. 984 napadnutého rozhodnutia dôvodne uviedla, ze existuje významné riziko, ze viazaný predaj prehrávaca Windows Media Player a systému Windows povedie k takému oslabeniu hospodárskej sútaze, ze v blízkej budúcnosti uz nebude zarucené zachovanie struktúry efektívnej hospodárskej sútaze. Treba upresnit, ze Komisia nevyslovila, ze viazaný predaj povedie k odstráneniu akejkolvek hospodárskej sútaze na trhu streamingových multimediálnych prehrávacov. Tvrdenie Microsoftu, ze niekolko rokov po zacatí zneuzitia je stále na trhu niekolko konkurencných multimediálnych prehrávacov, teda nepopiera názor Komisie. 1090 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Microsoft neuviedol nijaké tvrdenie spôsobilé spochybnit dôvodnost zistení, ktoré urobila Komisia v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o podmienku týkajúcu sa obmedzenia hospodárskej sútaze. Z tohto dôvodu treba dospiet k záveru, ze Komisia právne dostatocným spôsobom preukázala, ze táto podmienka bola v tomto prípade splnená. e) O neexistencii objektívneho odôvodnenia Napadnuté rozhodnutie 1091 V odôvodneniach c. 955 az 970 napadnutého rozhodnutia Komisia skúma argumentáciu Microsoftu, podla ktorej viazaný predaj, o ktorý ide, prinása zvýsenie efektívnosti spôsobilé vyvázit identifikované protisútazné úcinky. 1092 V prvom rade Komisia odmieta tvrdenie Microsoftu, ze tento viazaný predaj zvysuje efektívnost distribúcie (odôvodnenia c. 956 az 961 napadnutého rozhodnutia). 1093 V tomto ohlade sa Komisia najprv domnieva, ze Microsoft nemôze tvrdit, ze to, ze v pocítaci "pripravenom na pouzitie" je rad mozností nastavených vopred, predstavuje pre spotrebitelov výhody spocívajúce v usetrení casu a znízení rizika zámeny. Podla Komisie tak Microsoft zamiena "výhodu, ktorú majú spotrebitelia pri kúpe multimediálneho prehrávaca predinstalovaného spolu s operacným systémom pre klientske PC, a záujem na tom, aby to bol Microsoft, ktorý vyberá multimediálny prehrávac namiesto nich" (odôvodnenie c. 956 napadnutého rozhodnutia). 1094 Komisia dalej zdôraznuje úlohu výrobcov zariadení dodávaných spolu so softvérom a najmä skutocnost, ze títo výrobcovia prispôsobujú klientske PC tak z hladiska technického vybavenia, ako aj z hladiska softvéru, aby ich odlísili od konkurencných produktov a uspokojili dopyt spotrebitelov. Uvádza, ze "trh tak reaguje na zvýsenie efektívnosti spojené s kúpou úplného balíka [zahrnajúceho] technické vybavenie, operacný systém a aplikacný softvér, ako je napríklad multimediálny prehrávac, a navyse môze slobodne ponúkat rôznorodost produktov, ktoré spotrebitelia pozadujú" (odôvodnenie c. 957 napadnutého rozhodnutia). Spotrebitelia si môzu medzi montovanými celkami operacných systémov pre klientske PC a multimediálnych prehrávacov, ktoré ponúkajú výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom, vybrat ten, ktorý sa im hodí najviac. 1095 Okrem toho sa Komisia domnieva, ze Microsoft sa nemôze odvolávat ani na skutocnost, ze úspory dosiahnuté vdaka viazanému predaju dvoch produktov umoznujú zachovat financné zdroje, ktoré by inak boli vynalozené na udrziavanie distribucného systému pre druhý produkt, a ze tieto úspory sa prenásajú na spotrebitelov, "ktorí nenesú náklady druhej kúpy, vrátane výberu a instalácie tohto produktu" (odôvodnenie c. 958 napadnutého rozhodnutia). Porovnáva najmä bezvýznamnost distribucných nákladov spojených s udelením licencií na softvéry s významom volby spotrebitelov a s významom inovácie v prípade takých softvérov, ako sú multimediálne prehrávace. 1096 Komisia napokon odmieta tvrdenie Microsoftu, ze zákazom viazaného predaja, o ktorý ide, ho stavia do nevýhodnej situácie vo vztahu k väcsine jeho konkurentov, ktorí dodávajú svoje operacné systémy spolu s multimediálnymi funkciami. V tomto ohlade na jednej strane uvádza, ze napadnuté rozhodnutie nebráni Microsoftu uzatvárat s výrobcami zariadení dodávaných spolu so softvérom dohody o predinstalácii operacného systému Windows a multimediálneho prehrávaca - prípadne prehrávaca Windows Media Player - do klientskeho PC, aby bol uspokojený dopyt spotrebitelov. Zdôraznuje, ze "to, co je zneuzitím, je skutocnost, ze Microsoft neústupne vnucuje svoj vlastný prehrávac prostredníctvom viazaného predaja" (odôvodnenie c. 959 napadnutého rozhodnutia). Dodáva, ze Microsoft nezohladnuje skutocnost, ze viazané predaje majú rôzne úcinky na trh v závislosti od toho, ci ich uskutocnuje podnik v dominantnom postavení, alebo podnik, ktorý nemá takéto postavenie. Na druhej strane pripomína, ze podnik v dominantnom postavení môze byt zbavený práva správat sa urcitým spôsobom, ktorý by v prípade nedominantných podnikov nebol odsúdeniahodný. 1097 V druhom rade Komisia odmieta tvrdenie Microsoftu, ze viazaný predaj, o ktorý ide, prinása zvýsenie efektívnosti spojené so skutocnostou, ze prehrávac Windows Media Player predstavuje platformu pre obsah a aplikácie (odôvodnenia c. 962 az 969 napadnutého rozhodnutia). 1098 V tomto ohlade Komisia v podstate tvrdí, ze Microsoft jej neposkytol dôkazný prostriedok preukazujúci, ze integrácia prehrávaca Windows Media Player do systému Windows zvysuje výkonnost produktu z technického hladiska, ani vseobecnejsie, ze viazaný predaj je nevyhnutný na to, aby sa mohli realizovat priaznivé úcinky na hospodársku sútaz, na ktoré sa odvoláva. Komisia najmä uvádza, ze Microsoft ani netvrdí, ani nepreukazuje, ze programátori softvéru by neboli schopní vyvíjat aplikácie, ak by bol prehrávac Windows Media Player distribuovaný nezávisle od operacného systému pre klientske PC (odôvodnenie c. 965 napadnutého rozhodnutia). 1099 Komisia rovnako uvádza, ze skutocnost, ze multimediálne prehrávace rôznych znaciek môzu fungovat so systémom Windows, významne prispela k rozsíreniu streamingovej multimediálnej technológie a k následnému vývoju mnozstva multimediálnych aplikácií (odôvodnenie c. 966 napadnutého rozhodnutia). 1100 V tretom rade Komisia v odôvodnení c. 970 napadnutého rozhodnutia dochádza k záveru, ze Microsoft právne dostatocným spôsobom nepreukázal, ze viazaný predaj, o ktorý ide, bol objektívne odôvodnený priaznivými úcinkami na hospodársku sútaz, ktoré prevazujú nad prekázkou, ktorú hospodárskej sútazi spôsobuje toto konanie. Zdôraznuje, ze výhody, ktoré Microsoft uvádza ako výsledok viazaného predaja, by bolo mozné dosiahnut aj bez neho. Dodáva, ze ostatné výhody, na ktoré sa Microsoft odvoláva, predstavujú predovsetkým zvýsenie výnosov pre Microsoft a sú neprimerané protisútazným úcinkom viazaného predaja. 1101 V odôvodneniach c. 1026 az 1042 napadnutého rozhodnutia Komisia skúma tvrdenia, ktoré Microsoft zakladá na údajných vztahoch vzájomnej závislosti medzi systémom Windows a prehrávacom Windows Media Player, ako aj na údajných vztahoch vzájomnej závislosti medzi systémom Windows a aplikáciami, ktoré vyvíjajú tretie osoby. Tvrdenia úcastníkov konania 1102 Na úvod argumentácie, ktorú Microsoft rozvíja v rámci problematiky viazaného predaja systému Windows a prehrávaca Windows Media Player, Microsoft formuluje rad pripomienok skutkovej povahy. 1103 Po prvé tvrdí, ze integrácia nových funkcií vo vseobecnosti do postupných verzií jeho operacného systému Windows pre klientske PC má výhody pre programátorov softvéru, výrobcov zariadení dodávaných spolu so softvérom a pre spotrebitelov. 1104 Pokial ide o programátorov softvéru, Microsoft najprv uvádza, ze operacný systém Windows pre klientske PC poskytuje jednotnú a dobre definovanú platformu na vývoj softvéru. Integrácia nových funkcií do tohto systému umoznuje lahsie a rýchlejsie vyvíjat softvéry, ktoré fungujú spolu s ním. Moznost programátorov softvéru vyuzívat funkcie, ktoré ponúka systém Windows, im umoznuje znízit pocet navrhovaných, vyvíjaných a testovaných funkcií v ich vlastných produktoch, ako aj ich celkovú velkost. Microsoft napokon zdôraznuje, ze cím menej softvérových kódov obsahuje aplikácia, tým je nizsie riziko, ze funguje nesprávne a vyzaduje technickú podporu. 1105 Pokial ide o výrobcov zariadení dodávaných so softvérom, Microsoft uvádza, ze tí "sa pri vytváraní PC, ktoré sú oblúbené u spotrebitelov a ktoré umoznujú vývoj nových zaujímavých aplikácií, spoliehajú na to, ze k systému Windows sú pridané funkcie". 1106 Pokial ide o spotrebitelov, tí ocakávajú, ze systém Windows sa bude neustále zlepsovat. Noví uzívatelia PC, predovsetkým tí, ktorých technické znalosti sú obmedzené, okrem toho chcú, aby sa PC konfigurovali a pouzívali lahko. 1107 Po druhé Microsoft opisuje výhody, ktoré vyplývajú konkrétne z integrácie multimediálnej funkcie do systému Windows. V tomto ohlade najprv tvrdí, ze túto funkciu môzu vyuzívat aplikácie tretích subjektov, co programátorom softvéru ulahcuje zahrnutie zvukového a obrazového obsahu do ich produktov. Jednotný výskyt multimediálnej funkcie v systéme Windows, ktorá je ponúkaná programátorom softvéru cez zverejnené API, napomohol vytvorenie mnohých aplikácií, ktoré sú zalozené na tomto obsahu. Microsoft dalej tvrdí, ze multimediálna funkcia systému Windows ponúka rad funkcií, ako je napríklad prehrávanie audio CD a video DVD a stahovanie hudby z internetu, ktoré spotrebitelia vyhladávajú a ktoré prispievajú k zvýseniu predaja klientskych PC. Microsoft napokon tvrdí, ze vdaka multimediálnej funkcii v systéme Windows sú PC pre spotrebitelov atraktívnejsie a jednoduchsie na pouzívanie. 1108 Microsoft uvádza, ze hlavné odôvodnenie jeho správania, ktoré uplatnuje, spocíva v tom, ze integrácia nových funkcií do operacných systémov v nadväznosti na technologický pokrok a vývoj dopytu spotrebitelov je klúcovým faktorom hospodárskej sútaze v odvetví týchto systémov a prinása úzitok priemyslu viac ako 20 rokov. Uvádza, ze integrácia schopnosti nepretrzitého sírenia do systému Windows predstavuje jeden z aspektov jeho "úspesného obchodného modelu" a prispela k rastúcemu pouzívaniu digitálnych multimédií. Microsoft, ktorého v tomto bode podporujú DMDsecure a i. a Exor, tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dostatocne nezohladnila skutocné výhody, ktoré vyplývajú z integrácie nových funkcií do operacného systému Windows. 1109 Na podporu argumentácie uvedenej v predchádzajúcom bode Microsoft rozvíja tri skupiny úvah. 1110 V prvom rade Microsoft, ktorého podporujú DMDsecure a i., TeamSystem, Mamut a Exor, tvrdí, ze integrácia multimediálnej funkcie do systému Windows je nevyhnutná na to, aby programátorom softvéru a tvorcom internetových stránok umoznila efektívne pouzívat "jednotnú a dobre definovanú" platformu systému Windows. Vyuzitím tejto funkcie môzu títo programátori a tvorcovia lahko zahrnút zvukový a obrazový obsah do svojich produktov, a teda nepotrebujú navrhovat a vyvíjat zlozitý softvérový kód, ktorý sa vyzaduje na prehrávanie takéhoto obsahu, co im umoznuje koncentrovat sa na zlepsovanie vlastností ich produktov. 1111 Microsoft vyvracia tvrdenie Komisie nachádzajúce sa v odôvodnení c. 1031 napadnutého rozhodnutia, ze nezálezí na tom, ci multimediálnu funkciu zviazanú so systémom Windows poskytuje Microsoft, alebo tretie subjekty, lebo je mozné redistribuovat softvérový kód, ktorý poskytuje túto funkciu, alebo sa spoliehat na funkciu poskytovanú konkurencnými multimediálnymi prehrávacmi. Tvrdí, ze ak by programátori softvéru nemali jednotnú platformu poskytujúcu spolahlivý súbor systémových sluzieb, boli by nútení v kazdom jednotlivom prípade urcit, ktoré funkcie sa nachádzajú vo verzii systému Windows nainstalovanej v danom klientskom PC, prípadne následne doplnit chýbajúce funkcie. To by robilo aplikácie väcsími a zlozitejsími a v dôsledku toho nákladnejsími na vývoj, testovanie a podporu. 1112 Microsoft, ktorého v tomto bode podporuje Exor, uvádza, ze postupné pridávanie zloziek do systému Windows predstavuje riziko vzniku konfliktov medzi rôznymi verziami týchto zloziek, co by spôsobilo nesprávne fungovanie systému Windows alebo nainstalovanej aplikácie. 1113 Microsoft rovnako tvrdí, ze v prípade aplikácii, "ktoré sú uz vseobecne pouzívané", neexistuje ziadny mechanizmus na zabezpecenie distribúcie zloziek systému Windows, na ktorých sú tieto aplikácie zalozené, aby bolo mozné získat multimediálnu funkciu. Tieto aplikácie uz nefungujú správne s verziou systému Windows bez prehrávaca Windows Media Player. Microsoft dodáva, ze multimediálna funkcia systému Windows nie je "zastupitelná", preto aplikácia navrhnutá tak, aby vyuzívala túto funkciu, nemôze bez podstatnej úpravy vyuzívat podobnú funkciu poskytovanú konkurencným multimediálnym prehrávacom. 1114 Microsoft okrem toho popiera tvrdenie Komisie, ze konkurencné multimediálne prehrávace môzu nahradit prehrávac Windows Media Player v prípade velkej casti jeho funkcií. Microsoft najmä tvrdí, ze Komisia nepreukazuje, ze nejaký tretí subjekt sa rozhodne ponúkat "funkciu, ktorá môze nahradit celú multimediálnu funkciu integrovanú v systéme Windows". 1115 Podla Microsoftu bude neprítomnost multimediálnej funkcie v niektorých kópiách systému Windows rovnako na ujmu tvorcom internetových stránok, ktorí sa spoliehajú na túto funkciu pri sírení zvukového a obrazového obsahu. Tvrdí, ze ak uz títo tvorcovia nemôzu pocítat s jednotným výskytom multimediálnej funkcie v systéme Windows, budú musiet integrovat do svojich produktov mechanizmy na vyhladanie vyzadovanej multimediálnej funkcie a v prípade jej neprítomnosti na stiahnutie potrebného softvérového kódu do PC uzívatela. 1116 Napokon v replike Microsoft popiera tvrdenie Komisie, ze výhoda vyplývajúca z integrácie jednotnej multimediálnej funkcie do systému Windows nemôze predstavovat prijatelné odôvodnenie v práve Spolocenstva. Na jednej strane totiz Komisia pri uplatnení clánku 82 ES nemôze nezohladnit výhody, ktoré vyplývajú zo správania povazovaného za zneuzívajúce. Na druhej strane nie je správne tvrdit, ze standardizácia, ktorá nastáva v tomto prípade, nie je výsledkom konkurencného procesu. 1117 V druhom rade Microsoft tvrdí, ze integrácia multimediálnej funkcie do systému Windows je nevyhnutná na vyuzívanie "iných výhod". 1118 V tomto ohlade vysvetluje, ze systém Windows sa skladá z velkého poctu specializovaných blokov softvérových kódov, ktoré plnia specifické funkcie. Aby sa zabránilo opakovaniu tej istej funkcie v kazdom z týchto blokov, jednotlivé bloky softvérových kódov - "zlozky" - sa vzájomne vyuzívajú na vykonávanie specifických úloh. Jedinú zlozku tak mozno pouzívat na plnenie niekolkých funkcií. Napríklad zlozku, ktorá prehráva zvukový obsah, mozno pouzit tak pre systém "pomocníka" v operacnom systéme Windows, ako aj pre systém hlasného cítania textu, ktorý robí systém Windows prístupnejsí slabozrakým. Táto metóda navrhovania softvéru nazývaná "kompozícia" spocíva na vzájomnej závislosti zloziek, takze ak by bola jedna z nich odstránená, spôsobilo by to nesprávne fungovanie mnohých dalsích. Niekolko funkcií systému Windows XP vrátane systému pomocníka, by tak uz po odstránení multimediálnej funkcie z operacného systému nefungovalo. Navyse, so zretelom na vzájomnú závislost zloziek, Microsoft nemôze vyvíjat ostatné casti systému Windows, ktoré majú vyuzívat multimediálnu funkciu, ak si nie je istý, ze táto funkcia sa bude nachádzat v kazdom klientskom PC fungujúcom pod systémom Windows. Výrobcovia pocítacov teda nemôzu mat moznost slobodne odstranovat zlozky systému Windows, predovsetkým tie, ktoré poskytujú multimediálnu funkciu. 1119 V replike Microsoft popiera, ze by niekedy tvrdil, ze integrácia prehrávaca Windows Media Player do systému Windows prinása zvýsenie technickej efektívnosti. Tvrdí, ze podrobne vysvetlil dôvody, pre ktoré je "technicky efektívne zahrnút do systému Windows multimediálnu funkciu, ktorú môzu vyuzívat tak ostatné casti operacného systému, ako aj aplikácie fungujúce ako nadstavba operacného systému". Microsoft dodáva, ze skutocnost, ze mnozstvo programátorov softvéru sa slobodne rozhoduje pouzívat multimediálnu funkciu systému Windows, je sama osebe dôkazom, ze "jednotná integrácia" tejto funkcie prinása zvýsenie technickej efektívnosti. Microsoft napokon tvrdí, ze v správnom konaní preukázal, ze systém Windows funguje "rýchlejsie" v prípade, ked je v nom integrovaná takáto funkcia. 1120 V tretom rade Microsoft tvrdí, ze vykonanie opatrenia na nápravu stanoveného v clánku 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia bude mat urcité skodlivé dôsledky. 1121 V tomto ohlade na jednej strane tvrdí, ze odstránenie niektorých zloziek z celku predstavovaného systémom Windows a prehrávacom Windows Media Player spôsobí znehodnotenie operacného systému, predovsetkým pokial ide o zlozky pouzívané na poskytovanie základných sluzieb, ako je napríklad schopnost prehrávat zvukový a obrazový obsah. 1122 Na druhej strane Microsoft uvádza, ze ak by napadnuté rozhodnutie malo predstavovat precedens brániaci tomu, aby v budúcnosti vykonával dalsie integrácie do svojho operacného systému Windows, rýchlo by to znemoznilo navrhovanie, vývoj a testovanie tohto systému. V prípade kazdého bloku softvérových kódov, ktorý by musel byt odstránitelný, by celil prudkému nárastu svojho pracovného zatazenia. Napríklad, ak by sa Komisia rozhodla uplatnit na druhý blok softvérových kódov rovnaké zásady, ako sú stanovené v napadnutom rozhodnutí, musel by Microsoft ponúkat styri rôzne verzie systému Windows. Podla Microsoftu by v dôsledku takejto "fragmentácie" nebolo mozné vediet, ci daná kópia operacných systémov obsahuje funkcie, ktoré chcú vyuzívat programátori softvéru, výrobcovia prídavných zariadení alebo uzívatelia. To by viedlo k tomu, ze pre kazdého výrobcu pocítacov by existovala jedna, alebo dokonca viac verzií systému Windows, z ktorých kazdá by ponúkala odlisný súbor funkcií. Z dlhodobého hladiska by schopnost odstránit funkcie systému Windows znízila moznost volby spotrebitelov, lebo tí by boli viazaní na urcité znacky klientskych PC spústajúce urcité verzie systému Windows bez toho, aby mali istotu, ze aplikácie, ako napríklad grafické programy, budú fungovat v ostatných verziách systému Windows. Rovnako by bolo ovela tazsie v rámci tej istej pocítacovej siete kombinovat a prevádzkovat klientske PC rôznych znaciek. Podla Microsoftu jediným spôsobom, ako sa vyhnút takejto "fragmentácii", je "zmrazit" systém Windows v jeho súcasnej verzii. 1123 Komisia najprv odmieta pripomienky Microsoftu skutkovej povahy. Tvrdí najmä, ze vseobecné tvrdenia Microsoftu týkajúce sa výhod, ktoré má integrácia nových funkcií bez vztahu k prehrávacu Windows Media Player do operacných systémov pre klientske PC, sú irelevantné. 1124 Komisia, ktorú podporuje SIIA, dalej tvrdí, ze Microsoft nepreukazuje, ze vytýkané správanie je objektívne odôvodnené. 1125 V tomto ohlade Komisia v prvom rade pripomína, ze v odôvodneniach c. 955 az 970 napadnutého rozhodnutia odmietla argumentáciu Microsoftu, podla ktorej viazaný predaj, o ktorý ide, prinása zvýsenie efektívnosti spôsobilé vyvázit identifikované protisútazné úcinky. Pokial ide zvlást o údajné zvýsenie efektívnosti distribúcie, Komisia uvádza, ze tvrdenia Microsoftu spocívajú na tom, ze zamiena "výhodu, ktorú majú spotrebitelia pri kúpe multimediálneho prehrávaca predinstalovaného spolu s operacným systémom pre klientske PC, a záujem na tom, aby to bol Microsoft, ktorý vyberá multimediálny prehrávac namiesto nich". Komisia s poukázaním na odôvodnenie c. 962 napadnutého rozhodnutia dodáva, ze Microsoft neuviedol ziadne zvýsenie technickej efektívnosti, ktorého predpokladom by bola integrácia prehrávaca Windows Media Player do systému Windows. Uvádza, ze tvrdenie Microsoftu, formulované po prvýkrát v replike, ze systém Windows funguje rýchlejsie, ked je v nom integrovaná multimediálna funkcia, nie je podopreté nijakým dôkazným prostriedkom. Komisia napokon tvrdí, ze viazaným predajom, o ktorý ide, sa Microsoft bráni efektívnej hospodárskej sútazi zo strany vydavatelov potenciálne efektívnejsích multimediálnych prehrávacov, ktorí sú schopní súperit o jeho postavenie. Microsoft takto znizuje schopnosti a prostriedky vkladané do inovácie v oblasti multimediálnych prehrávacov a znizuje svoju vlastnú motiváciu inovovat v tejto oblasti. 1126 V druhom rade Komisia skúma tri skupiny úvah, ktoré formuluje Microsoft. 1127 Komisia po prvé uvádza, ze multimediálne prehrávace majú vlastnosti aplikacného a zároven základného softvéru. Inými slovami, podla Komisie prehrávace, aj ked sa opierajú o operacný systém pre klientske PC, môzu samy slúzit ako základna pre iné aplikácie. Komisia zdôraznuje, ze multimediálne prehrávace ponúkajú svoje platformové sluzby bez ohladu na to, ci sú, alebo nie sú zviazané s operacným systémom pre PC. 1128 Komisia tvrdí, ze výhoda, ktorú viazaný predaj, o ktorý ide, ponúka programátorom softvéru a poskytovatelom obsahu, spocíva v tom, ze im umozní vyhnút sa "úsiliu, ktoré je vlastné hospodárskej sútazi", co nemôze predstavovat prípustné odôvodnenie v sútaznom práve Spolocenstva. Programátori softvéru a poskytovatelia obsahu, ktorí budujú svoje produkty na platforme prehrávaca Windows Media Player, totiz v dôsledku viazaného predaja tohto prehrávaca s "monopolistickým, vsadeprítomným" operacným systémom Windows nepotrebujú presviedcat uzívatelov, aby si tento prehrávac nainstalovali. Naopak, programátori softvéru a poskytovatelia obsahu, ktorí budujú svoje produkty na platforme konkurencných multimediálnych prehrávacov, obvykle poskytujú prostriedky, aby uzívatelov motivovali na instaláciu potrebného multimediálneho prehrávaca do ich pocítaca, napríklad zahrnutím odkazov na jeho stiahnutie z internetu. 1129 Komisia dodáva, ze viazaný predaj, o ktorý ide, zvysuje náklady, ktoré musia vydavatelia konkurencných multimediálnych prehrávacov a programátori softvéru, ktorí budujú na týchto prehrávacoch, vynakladat na to, aby presvedcili uzívatelov, aby si nainstalovali tieto multimediálne prehrávace, pretoze "konkurenti musia prekonat odradzujúce faktory, ktoré vyvoláva automatická prítomnost prehrávaca Windows Media Player, aby docielili instaláciu multimediálneho prehrávaca, ktorý je odlisný, ale má v podstate podobné vlastnosti (príkladmi týchto odradzujúcich faktorov sú náklady na skolenie, podporu a ukladanie)". 1130 Komisia sa rovnako domnieva, ze argumentácia Microsoftu týkajúca sa jednotnej platformy sa rovná tvrdeniu, ze by mu malo byt povolené, aby rozsíril monopol systému Windows jeho viazaním s inými softvérovými produktmi, a to z jednoduchého dôvodu, ze tieto softvérové produkty ponúkajú konkurencným programátorom aj vlastnosti platformy. Komisia uvádza, ze Microsoft hlavne tvrdí, ze integrácia prehrávaca Windows Media Player do systému Windows vedie k faktickej standardizácii a ze tá zabezpecuje výhodu tretím osobám, lebo vedia, ze tento prehrávac sa bude stále nachádzat v tomto systéme. Standardizáciu vsak nemôze jednostranne vynucovat dominantný podnik prostredníctvom viazaného predaja (odôvodnenie c. 969 napadnutého rozhodnutia). 1131 Komisia okrem toho tvrdí, ze aj ked softvérový kód nie je úplne zastupitelný (pozri bod 1113 vyssie), rovnako platí, ze konkurencné multimediálne prehrávace môzu nahradit prehrávac Windows Media Player v prípade velkej casti jeho funkcií. V prípade ostatných funkcií sa vydavatelia konkurencných multimediálnych prehrávacov mozno v súcasnosti rozhodujú ich neimplementovat, lebo vedia, ze sú dostupné v prehrávaci Windows Media Player. To vsak nebráni tomu, aby vyvíjali tieto funkcie okamzite po vykonaní opatrenia na nápravu, aby profitovali zo samostatnej verzie systému Windows a uspokojili potrebu programátorov softvéru. 1132 V duplike Komisia upresnuje, ze nikdy netvrdila, ze konkurencné multimediálne prehrávace predstavujú "dokonalú náhradu" multimediálnej funkcie systému Windows. V napadnutom rozhodnutí iba vysvetlila, ze konkurencné multimediálne prehrávace pridané k samostatnej verzii systému Windows môzu z velkej casti "nahradit vlastnosti" prehrávaca Windows Media Player. Uvádza, ze streamingové multimediálne prehrávace navzájom sútazia na základe mnozstva parametrov, ako je napríklad kvalita prenosu, spôsob organizácie obsahu a formát, v ktorom je dodávaný súbor. 1133 Komisia napokon popiera tvrdenie Microsoftu, ze niektoré aplikácie uz nebudú fungovat správne, ked sa budú pouzívat s verziou systému Windows, ktorú vyzaduje clánok 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia. Okrem toho s poukázaním na príklad uvedený v odôvodnení c. 1038 napadnutého rozhodnutia Komisia upresnuje, ze profesionálne internetové stránky obvykle obsahujú mechanizmy, ktoré automaticky zistujú neprítomnost zloziek vyzadovaných na spustenie internetovej stránky a umoznujú ich stiahnutie. V duplike Komisia dodáva, ze programátori, ktorí budujú svoje produkty na prehrávaci Windows Media Player, majú v kazdom prípade k dispozícii niekolko prostriedkov, aby celili moznosti, ze uzívatel PC uz nemá instalovaný tento prehrávac. 1134 Komisia po druhé odmieta tvrdenia, ktoré Microsoft zakladá na kompozícii. 1135 Komisia najprv tvrdí, ze tieto tvrdenia sú úplne abstraktné, kedze Microsoft odkazuje na pojem multimediálnej funkcie vseobecne. Opakuje, ze opatrenie na nápravu stanovené v clánku 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia neposkodzuje základnú multimediálnu funkciu systému Windows. 1136 Komisia dalej uvádza, ze Microsoft jasne identifikoval súbory prehrávaca Windows Media Player, ktoré musia byt odstránené podla napadnutého rozhodnutia. V tomto ohlade odkazuje na list z 13. septembra 2004, ktorý jej poslal pán Heiner, zamestnanec Microsoftu, a domnieva sa, ze Microsoft nemôze tvrdit, ze nie je "technicky uskutocnitelné" navrhovat samostatnú verziu systému Windows. 1137 Komisia okrem toho pripomína, ze napadnuté rozhodnutie ukladá Microsoftu povinnost navrhovat a ponúkat verziu systému Windows, ktorá nie je zviazaná s prehrávacom Windows Media Player, a dbat o to, aby bola táto verzia plne funkcná a velmi kvalitná. Zdôraznuje, ze toto rozhodnutie nebráni Microsoftu v tom, aby nadalej ponúkal verziu systému Windows zviazanú s prehrávacom Windows Media Player "v súlade s jeho súcasnou metódou navrhovania softvéru". 1138 Komisia napokon zdôraznuje, ze Microsoft uvádza iba jeden príklad "vzájomnej závislosti zloziek", a to systém pomocníka Windows XP. Tvrdí, ze tento systém pomocníka v rozsahu, v akom sa zakladá na zvuku alebo obraze, spocíva na multimediálnej infrastruktúre, ktorá sa bude nadalej nachádzat vo verzii systému Windows nezviazanej s prehrávacom Windows Media Player. Systém pomocníka teda bude fungovat správne bez ohladu na prítomnost tohto multimediálneho prehrávaca, ako to preukazuje skúsobná správa, ktorú predlozila spolocnost RealNetworks pocas konania o nariadenie predbezného opatrenia. Tvrdenie Microsoftu, ze mnozstvo dalsích prvkov systému Windows XP uz viac nebude fungovat, ak bude z celku predstavovaného systémom Windows a prehrávacom Windows Media Player odstránená multimediálna funkcia, nie je nijako podopreté. 1139 Komisia dodáva, ze v odôvodneniach c. 1026 az 1042 napadnutého rozhodnutia podrobne preskúmala otázku údajnej vzájomnej závislosti medzi systémom Windows a prehrávacom Windows Media Player. Pripomína, ze konstatovala, ze je zjavné, ze ak by bol tento multimediálny prehrávac odstránený zo systému Windows, nebudú dostupné niektoré funkcie, ktoré tento systém obvykle ponúka (odôvodnenie c. 1033 napadnutého rozhodnutia). To vsak neznamená, ze operacný systém nebude fungovat správne alebo ze produkt bude "znehodnotený". Dodáva, ze príklad systému Windows XP Embedded preukazuje, ze je technicky mozné, aby systém Windows fungoval bez multimediálnej funkcie, ktorej neprítomnost je výsledkom odstránenia kódu, a to tak, ze to nevedie k zablokovaniu funkcií operacného systému (odôvodnenia c. 1028 az 1030 napadnutého rozhodnutia). 1140 Komisia sa po tretie domnieva, ze tvrdenia o budúcich negatívnych úcinkoch opatrenia na nápravu stanoveného v clánku 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia, ktoré Microsoft uvádza, sú hypotetické, zalozené na dohadoch a irelevantné. 1141 Komisia najprv pripomína, ze podla napadnutého rozhodnutia si Microsoft zachováva právo nadalej ponúkat viazanú verziu systému Windows. 1142 Komisia, ktorú v tomto bode podporuje SIIA, dalej uvádza, ze Microsoft uz uvádza na trh niekolko rôznych verzií svojho operacného systému pre klientske PC, ktoré nie sú navzájom zamenitelné, ako napríklad Windows 98, Windows 2000, Windows Millennium Edition, Windows NT a Windows XP. Tieto rozlicné verzie systému Windows nepodporujú rovnaké aplikácie. 1143 Komisia napokon odmieta tvrdenie Microsoftu, ze by mal "zmrazit" systém Windows v jeho súcasnej verzii. Tvrdí, ze opatrenie na nápravu stanovené v clánku 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia plne chráni motiváciu Microsoftu inovovat, a to tak na trhu multimediálnych prehrávacov, ako aj na trhu operacných systémov pre klientske PC, a ze toto opatrenie umoznuje spotrebitelom rozhodovat sa v závislosti od kvality produktov. Komisia, ktorú v tomto bode podporuje Audiobanner.com, tvrdí, ze od inovácie v skutocnosti odrádza viazaný predaj, a to predovsetkým na trhu multimediálnych prehrávacov (odôvodnenie c. 981 napadnutého rozhodnutia). Toto konanie navyse odrádza od investícií do vsetkých technológií, o ktoré by sa Microsoft jedného dna mohol zaujímat (odôvodnenie c. 983 napadnutého rozhodnutia). Posúdenie Súdom prvého stupna 1144 Na úvod treba pripomenút, ze aj ked dôkazné bremeno preukázania existencie okolností predstavujúcich porusenie clánku 82 ES spocíva na Komisii, je úlohou dotknutého dominantného podniku, a nie Komisie, aby v prípade potreby a pred skoncením správneho konania uplatnil prípadné objektívne odôvodnenie a v tomto ohlade uviedol tvrdenia a oznacil dôkazné prostriedky. Následne prislúcha Komisii, ak chce vyslovit záver o existencii zneuzitia dominantného postavenia, aby preukázala, ze tvrdenia a dôkazné prostriedky uplatnené týmto podnikom nemôzu obstát, a teda ze uplatnené odôvodnenie nemozno prijat. 1145 Vo svojich písomných podaniach Microsoft na odôvodnenie svojho správania uvádza v podstate dve skupiny tvrdení, ktoré z velkej casti zahrnajú tvrdenia, ktoré s rovnakým cielom uplatnil pocas správneho konania a ktoré Komisia preskúmala a správne odmietla v odôvodneniach c. 955 az 970 a 1026 az 1042 napadnutého rozhodnutia, ako to vyplýva z nasledujúcich bodov. 1146 Na jednej strane Microsoft vytýka Komisii, ze nezohladnila výhody, ktoré vyplývajú z jeho obchodného modelu znamenajúceho neustálu integráciu nových funkcií do systému Windows. V tejto súvislosti Microsoft zvlást tvrdí, ze integrácia multimediálnej funkcie do systému Windows je nevyhnutná na to, aby programátori softvéru a tvorcovia internetových stránok mohli nadalej vyuzívat významné výhody ponúkané "jednotnou a dobre definovanou" platformou systému Windows. 1147 Na druhej strane Microsoft tvrdí, ze ak by bola z celku predstavovaného systémom Windows a prehrávacom Windows Media Player odstránená multimediálna funkcia, spôsobilo by to rad problémov na ujmu spotrebitelov, programátorov softvéru a tvorcov internetových stránok. Uvádza najmä to, ze jeho operacný systém Windows spocíva na tzv. metóde "kompozície" (pozri bod 1118 vyssie) a ze takéto odstránenie by znamenalo znehodnotenie a "fragmentáciu" tohto systému. 1148 Pokial ide o prvú skupinu tvrdení uplatnených Microsoftom, najprv treba pripomenút presný rozsah zneuzitia konstatovaného v clánku 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia, ako aj opatrenia na nápravu stanoveného v clánku 6 písm. a) toho istého rozhodnutia. 1149 To, co Komisia vytýka Microsoftu v napadnutom rozhodnutí, nie je samotná skutocnost, ze Microsoft integruje prehrávac Windows Media Player do systému Windows, ale skutocnost, ze na trhu ponúka výlucne verziu Windows, v ktorej je integrovaný prehrávac Windows Media Player, teda ze neumoznuje výrobcom zariadení dodávaných spolu so softvérom ani spotrebitelom získat systém Windows bez prehrávaca Windows Media Player, alebo aspon odstránit tento prehrávac z celku predstavovaného systémom Windows a prehrávacom Windows Media Player. Aj ked teda clánok 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia ukladá Microsoftu, aby uviedol na trh "plne funkcnú verziu svojho operacného systému Windows pre klientske PC, ktorá nebude obsahovat prehrávac Windows Media Player", napriek tomu výslovne upresnuje, ze "Microsoft... si zachováva právo ponúkat svoj operacný systém Windows pre klientske PC v balíku s Windows Media Player" (pozri v rovnakom zmysle odôvodnenia c. 1011 a 1023 napadnutého rozhodnutia). 1150 Komisia teda nespochybnuje obchodný model Microsoftu v rozsahu, v akom tento model zahrna integráciu streamingového multimediálneho prehrávaca do jeho operacného systému pre klientske PC, ani moznost tohto operacného systému umoznit programátorom softvéru a tvorcom internetových stránok vyuzívat výhody ponúkané "jednotnou a dobre definovanou" platformou systému Windows. Komisia má výhrady voci skutocnosti, ze Microsoft súcasne s verziou systému Windows zodpovedajúcou jeho obchodnému modelu neuvádza na trh verziu tohto systému bez prehrávaca Windows Media Player, cím by výrobcom zariadení dodávaných spolu so softvérom alebo koncovým uzívatelom umoznil, aby si prípadne instalovali do klientskeho PC ako prvý streamingový multimediálny prehrávac produkt podla svojej volby. 1151 Súd prvého stupna sa dalej domnieva, ze Microsoft nemôze vyvodzovat nijaké tvrdenie zo skutocnosti, ze viazaný predaj, o ktorý ide, zarucuje jednotnú prítomnost multimediálnej funkcie v systéme Windows, v dôsledku coho nemusia programátori softvéru a tvorcovia internetových stránok integrovat do svojich produktov mechanizmy umoznujúce overit, ktorý multimediálny prehrávac sa nachádza v danom klientskom PC, a v prípade potreby instalovat potrebnú funkciu (pozri body 1107, 1111 a 1115 vyssie). To, ze vdaka tomuto viazanému predaju majú programátori softvéru a tvorcovia internetových stránok istotu, ze prehrávac Windows Media Player sa nachádza takmer vo vsetkých klientskych PC vo svete, je totiz práve jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré sa Komisia správne domnievala, ze tento viazaný predaj vedie k vylúceniu konkurencných multimediálnych prehrávacov z trhu. Aj ked jednotná prítomnost, na ktorú sa Microsoft odvoláva, môze mat prípadne výhody pre tieto subjekty, táto okolnost napriek tomu nemôze stacit na vyvázenie protisútazných úcinkov viazaného predaja, o ktorý ide. 1152 Ako správne uvádza Komisia (pozri 1130 vyssie), takýmto tvrdením Microsoft v skutocnosti tvrdí, ze integrácia prehrávaca Windows Media Player do systému Windows a uvádzanie systému Windows na trh iba v tejto forme vedú k faktickej standardizácii platformy prehrávaca Windows Media Player, co ma priaznivé úcinky na trh. Aj ked vo vseobecnosti standardizácia skutocne môze mat nejaké výhody, napriek tomu nemozno pripustit, aby bola jednostranne vynucovaná podnikom v dominantnom postavení prostredníctvom viazaného predaja. 1153 Treba dodat, ze nemozno vylúcit, ze tretie osoby nechcú faktickú standardizáciu, ktorú propaguje Microsoft, ale uprednostnujú, aby rôzne platformy navzájom nadalej sútazili, a to s perspektívou, ze to podnieti inováciu na úrovni týchto platforiem. 1154 Okrem toho je namieste uviest, ako správne zdôraznujú Komisia a SIIA, ze ostatné výhody, na ktoré sa odvoláva Microsoft, mozno rovnako dobre dosiahnut aj bez vytýkaného správania. 1155 Dopyt spotrebitelov po klientskom PC "pripravenom na pouzitie", obsahujúcom najmä streamingový multimediálny prehrávac, tak môzu úplne uspokojit výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom, ktorých cinnost spocíva práve v tom, ze montujú takéto PC okrem iného kombinovaním operacného systému pre klientske PC s aplikáciami ziadanými spotrebitelmi (odôvodnenia c. 68 a 119 napadnutého rozhodnutia). Treba dodat, ze napadnuté rozhodnutie nebráni Microsoftu, aby spotrebitelom, ktorí uprednostnujú toto riesenie, nadalej ponúkal verziu systému Windows zviazanú s prehrávacom Windows Media Player. 1156 V rovnakom zmysle Microsoft nemôze vyvodzovat nijaké tvrdenie z toho, ze výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom "sa pri vytváraní PC, ktoré sú oblúbené u spotrebitelov a ktoré umoznujú vývoj nových zaujímavých aplikácií, spoliehajú na to, ze k systému Windows sú pridané funkcie". Výrobcovia zariadení dodávaných spolu so softvérom sú totiz schopní ponúknut klientske PC s takýmito vlastnostami tým, ze do nich predinstalujú aplikácie získané od programátorov softvéru. Rovnako funkcie, ktoré ponúka prehrávac Windows Media Player, môze Microsoft poskytovat samostatne, teda bez viazania tohto prehrávaca s jeho operacným systémom Windows. 1157 Microsoft nemôze tvrdit ani to, ze integrácia multimediálnej funkcie do systému Windows je nevyhnutná na to, aby programátorom softvéru a tvorcom internetových stránok umoznila efektívne pouzívat platformu systému Windows, a ze táto integrácia ich usetrí od toho, aby sami museli navrhovat potrebný softvérový kód. 1158 Z dôvodov uvedených v odôvodneniach c. 962 az 967 napadnutého rozhodnutia treba totiz toto tvrdenie odmietnut ako nedôvodné. V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze hoci streamingové multimediálne prehrávace - a to tak prehrávac Windows Media Player, ako aj konkurencné prehrávace - predstavujú aplikacný softvér, napriek tomu znázornujú API, a teda môzu slúzit aj ako platforma na aplikácie tretích osôb. Na to, aby mohol streamingový multimediálny prehrávac poskytovat takéto sluzby platformy, sa vsak nijako nevyzaduje jeho integrácia do operacného systému pre klientske PC. Predovsetkým, na rozdiel od toho, co tvrdí Microsoft, neexistencia takejto integrácie nemá za následok, ze konkurencní programátori softvéru musia programovat potrebný softvérový kód. Ako je uvedené v odôvodnení c. 966 napadnutého rozhodnutia, mnoho programátorov softvéru a poskytovatelov internetového obsahu vyvíja svoje produkty na základe API znázornených prehrávacom RealPlayer bez toho, aby bol tento prehrávac integrovaný do akéhokolvek operacného systému pre klientske PC. V rovnakom zmysle treba zdôraznit, ze programátori softvéru môzu vytvárat - a vytvárajú - aplikácie urcené na to, aby fungovali s prehrávacom WMP 9, hoci tento prehrávac nebol predinstalovaný v systéme Windows (odôvodnenie c. 965 napadnutého rozhodnutia). 1159 Súd prvého stupna napokon konstatuje, ze, ako zdôraznuje Komisia tak v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo svojich písomných podaniach, Microsoft nepreukazuje, ze integrácia prehrávaca Windows Media Player do systému Windows prinása zvýsenie technickej efektívnosti, alebo inými slovami, ze "má za následok lepsiu technickú výkonnost produktu" (odôvodnenie c. 962 napadnutého rozhodnutia). 1160 V replike Microsoft po prvýkrát uplatnuje skutocnost, ze "systém Windows funguje rýchlejsie v prípade, ked je v nom integrovaná multimediálna funkcia". V tomto ohlade stací uviest, ze toto tvrdenie nie je podlozené. 1161 Rovnako v replike Microsoft tvrdí, ze skutocnost, ze mnozstvo programátorov softvéru sa slobodne rozhoduje pouzívat multimediálnu funkciu systému Windows, preukazuje, ze "jednotná integrácia" takejto funkcie prinása zvýsenie technickej efektívnosti. Toto tvrdenie je potrebné odmietnut. Na jednej strane treba pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie sa týka prehrávaca Windows Media Player, a nie multimediálnej funkcie vo vseobecnosti. Na druhej strane samotná skutocnost, ze programátori softvéru budujú na prehrávaci Windows Media Player, nepreukazuje, ze viazaný predaj spôsobuje zvýsenie technickej efektívnosti. 1162 Aj druhú skupinu tvrdení uplatnených Microsoftom treba odmietnut. 1163 V tomto ohlade stací najprv uviest, ze tvrdenie Microsoftu, ze aplikácie, "ktoré sú uz vseobecne pouzívané", nebudú fungovat správne, ked budú spústané na verzii systému Windows bez prehrávaca Windows Media Player, nebolo právne dostatocným spôsobom preukázané. 1164 Súd prvého stupna sa dalej domnieva, ze tvrdenie Microsoftu, ze odstránenie multimediálnej funkcie z celku predstavovaného systémom Windows a prehrávacom Windows Media Player ovplyvní fungovanie niektorých prvkov samotného operacného systému Windows, nie je dôvodné. Jediné príklady, ktoré Microsoft v tomto ohlade uvádza, a to systém pomocníka a systém hlasného cítania textu, nachádzajúce sa v operacnom systéme Windows, nie sú presvedcivé. Tieto systémy sú totiz zalozené na základnej multimediálnej infrastruktúre operacného systému Windows, a nie na prehrávaci Windows Media Player. Ako uz bolo uvedené v bode 916 vyssie, pokial ide o problematiku viazaného predaja, vytýkané správanie sa týka iba aplikacného softvéru, ktorý predstavuje prehrávac Windows Media Player, a nie akejkolvek inej multimediálnej technológie obsiahnutej v operacnom systéme Windows pre klientske PC, a základná multimediálna infrastruktúra tohto systému zostáva nadalej prítomná vo verzii systému Windows vyzadovanej clánkom 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia. V bode 916 vyssie uz rovnako bolo uvedené, ze samotný Microsoft odlisuje vo svojej technickej dokumentácii súbory, ktoré predstavujú prehrávac Windows Media Player, od ostatných multimediálnych súborov, najmä tých, ktoré sa vztahujú na uvedenú základnú multimediálnu infrastruktúru. 1165 Súd prvého stupna sa okrem toho domnieva, ze Microsoft nemôze tvrdit ani to, ze odstránenie prehrávaca Windows Media Player z celku predstavovaného týmto prehrávacom a systémom Windows bude mat za následok znehodnotenie operacného systému. Systém Windows XP Embedded mozno konfigurovat tak, ze neobsahuje prehrávac Windows Media Player, bez toho, aby to poskodilo integritu ostatných funkcií operacného systému. Treba dodat, ze pocas celého obdobia od júna 1998 do mája 1999, ked Microsoft po prvýkrát integroval do svojho operacného systému Windows pre klientske PC prehrávac WMP 6 bez toho, aby výrobcom zariadení dodávaných spolu so softvérom alebo uzívatelom umoznil jeho odstránenie z tohto systému, Microsoft ponúkal svoj streamingový multimediálny prehrávac ako samostatný aplikacný softvér bez toho, aby to ovplyvnilo fungovanie operacného systému Windows. Navyse je namieste zdôraznit, ze podla opatrenia na nápravu stanoveného v clánku 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia Microsoft uviedol na trh verziu systému Windows bez prehrávaca Windows Media Player a ze táto verzia je plne funkcná. 1166 Napokon treba odmietnut aj tvrdenie, ktoré Microsoft zakladá na riziku "fragmentácie" jeho operacného systému Windows (pozri bod 1122 vyssie). Na jednej strane, ako zdôraznuje Komisia vo vyjadrení k zalobe, je toto tvrdenie hypotetické a spekulatívne. Na druhej strane je toto tvrdenie v rozpore s vlastnou obchodnou praxou Microsoftu. Pocas posledných rokov totiz Microsoft postupne uviedol na trh niekolko rozlicných verzií svojho operacného systému Windows, ktoré nie sú navzájom zamenitelné, a to Windows 98, Windows 2000, Windows Me, Windows NT a Windows XP. Okrem toho, pokial ide napríklad o systém Windows XP, ten existuje v siedmich odlisných verziách. 1167 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Microsoft nepreukázal, ze existuje akékolvek objektívne odôvodnenie zneuzívajúceho viazaného predaja operacného systému Windows pre klientske PC a prehrávaca Windows Media Player. f) O porusení povinností ulozených Spolocenstvám dohodou TRIPS Napadnuté rozhodnutie 1168 V odôvodneniach c. 1049 az 1053 napadnutého rozhodnutia Komisia skúma tvrdenie Microsoftu, ze opatrenie na nápravu zneuzívajúceho odmietnutia dodávky porusuje povinnosti, ktoré má Spolocenstvo podla dohody TRIPS, ako aj tvrdenie, ze opatrenie na nápravu zneuzívajúceho viazaného predaja porusuje povinnosti, ktoré má Spolocenstvo podla dohody o technických prekázkach obchodu (TPO) z 15. apríla 1994 [príloha 1 A dohody o zalození WTO (dalej len "dohoda TPO")]. 1169 Komisia v podstate tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je plne v súlade s povinnostami, ktoré jej ukladá dohoda TRIPS a dohoda TPO (odôvodnenie c. 1052 napadnutého rozhodnutia). 1170 Komisia dodáva, ze z dôvodov uvedených v bodoch 801 a 802 vyssie sa Microsoft nemôze odvolávat na tieto dohody pri spochybnení zákonnosti napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie c. 1053 napadnutého rozhodnutia). Tvrdenia úcastníkov konania 1171 Microsoft tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie ho zaväzuje vyvíjat verziu jeho operacného systému Windows, ktorej "takmer celá" multimediálna funkcia je odstránená, ako aj ponúkat spotrebitelom v Európe tento "znehodnotený produkt" pod ochrannými známkami Microsoft a Windows. Rozhodnutie tak zasahuje do jeho práv na ochranné známky a autorských práv, co sú dve skupiny práv, vo vztahu ku ktorým majú Spolocenstvá právnu povinnost ochrany podla dohody TRIPS. 1172 V prvom rade, pokial ide o jeho práva na ochranné známky, Microsoft tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie ho obmedzuje v rozpore s clánkami 17 a 20 dohody TRIPS. Upresnuje, ze podla clánku 17 dohody TRIPS môzu byt výnimky z práv udelených ochrannou známkou iba obmedzené a musia zohladnovat oprávnené záujmy majitela ochrannej známky a tretích osôb. Clánok 20 dohody TRIPS stanovuje, ze pouzívanie ochrannej známky nebude neodôvodnene zatazované osobitnými poziadavkami, ako je "pouzívanie osobitným spôsobom alebo pouzívanie spôsobom, ktorý by poskodil jej schopnost rozlísit tovary alebo sluzby jedného podniku od tovaru a sluzieb iných podnikov". 1173 Podla Microsoftu ho Komisia tým, ze vyzaduje, aby licencne ponúkal verziu systému Windows bez multimediálnej funkcie, zaväzuje, aby svojou "najcennejsou" ochrannou známkou oznacil produkt, ktorý nenavrhol a o ktorom vie, ze nebude fungovat zelaným spôsobom. Navyse by mohla existovat pravdepodobnost zámeny medzi touto verziou systému Windows a verziou obsahujúcou multimediálnu funkciu. Microsoft sa tiez domnieva, ze napadnuté rozhodnutie zasahuje do jeho práva kontrolovat kvalitu produktov oznacených ochrannou známkou, a v tomto ohlade opakuje, ze verzia systému Windows vyzadovaná clánkom 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia ovplyvní fungovanie radu prvkov samotného operacného systému Windows, ako aj fungovanie aplikácií a internetových stránok, ktoré vyuzívajú uvedenú multimediálnu funkciu. Microsoft sa domnieva, ze "prekázky", ktoré takto vytvára napadnuté rozhodnutie, nepatria medzi "obmedzené" výnimky predvídané clánkom 17 dohody TRIPS. Dodáva, ze povinnost, aby oznacil svojimi ochrannými známkami Windows a Microsoft produkty nizsej kvality, nad ktorými nemôze vykonávat svoju dizajnérsku kontrolu, je v priamom rozpore s jeho vlastnými záujmami, ako aj so záujmami spotrebitelov a konkurencných programátorov softvéru. 1174 Clánok 20 dohody TRIPS je porusený v rozsahu, v akom ho Komisia napriek existencii rovnako efektívnych alternatív zaväzuje, aby zasiahol do ochrannej známky Windows spôsobom, ktorý znizuje jej úlohu ukazovatela pôvodu a kvality, co spôsobuje zámenu vo vedomí spotrebitelov a poskodzuje "goodwill" tejto ochrannej známky. 1175 V druhom rade, pokial ide o jeho autorské práva, Microsoft tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie zasahuje do jeho výhradných práv - chránených dohodou TRIPS - povolovat adaptáciu, úpravy a iné spracovanie svojich diel, povolovat reprodukciu svojich diel akýmkolvek spôsobom a v akejkolvek forme a rozsirovat kópie systému Windows verejnosti. Toto rozhodnutie ho totiz zaväzuje k tomu, aby vytvoril adaptáciu systému Windows, ktorá nezodpovedá jeho vlastnému návrhu a predstavuje podstatné spracovanie jeho chráneného diela, ako aj k tomu, aby udeloval licencie na pouzívanie kópií tejto "nútenej adaptácie jeho chráneného diela". Microsoft tvrdí, ze dohoda TRIPS povoluje nútené udelenie licencií na dielo chránené autorským právom iba za podmienok stanovených v jej clánku 13, ktoré v tomto prípade nie sú splnené. 1176 Ako hlavné tvrdenie Komisia uvádza, ze zákonnost napadnutého rozhodnutia nemozno kontrolovat so zretelom na dohodu TRIPS (pozri bod 789 vyssie). 1177 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze tvrdenia uvádzané Microsoftom sú v kazdom prípade bez akéhokolvek základu. 1178 V tomto ohlade Komisia v prvom rade odmieta tvrdenia Microsoftu týkajúce sa jeho práv na ochranné známky. 1179 Komisia najprv uvádza, ze tieto tvrdenia sú tazko pochopitelné a ze Microsoft neupresnuje, ci sa údajné porusenie dohody TRIPS týka zistenia zneuzívajúceho viazaného predaja v napadnutom rozhodnutí alebo opatrenia na nápravu tohto zneuzitia. 1180 Komisia dalej uvádza, ze podla clánku 16 ods. 1 dohody TRIPS má mat majitel zaregistrovanej ochrannej známky výhradné právo zabránit vsetkým tretím osobám, ktoré nemajú súhlas majitela, pouzívat rovnaké alebo podobné oznacenia. Microsoft vsak nevysvetluje, ako sa napadnuté rozhodnutie dotkne tohto práva ani v akom rozsahu môze byt pouzívanie jeho ochranných známok vinou tohto rozhodnutia neodôvodnene zatazované osobitnými poziadavkami v zmysle clánku 20 dohody TRIPS. Podla Komisie je teda v tomto prípade zachované vyssie uvedené výhradné právo, rovnako ako aj funkcia ochrannej známky ako garanta pôvodu produktov. 1181 Komisia dodáva, ze opatrenie na nápravu stanovené v clánku 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia nijako nezasahuje do práva Microsoftu kontrolovat kvalitu produktov oznacených ochrannou známkou, pretoze Microsoft si zachová "úplnú moc nad svojimi vlastnými produktmi". Navyse sa Komisia domnieva, ze uz vyvrátila tvrdenie, podla ktorého je verzia systému Windows bez prehrávaca Windows Media Player znehodnoteným produktom. Komisia okrem iného tvrdí, ze pravdepodobnosti zámeny, na ktorú sa odvoláva Microsoft, sa mozno vyhnút vdaka vhodným informáciám a oznaceniu. 1182 Komisia napokon tvrdí, ze aj za predpokladu, ze napadnuté rozhodnutie zasahuje do práv na ochrannú známku Microsoftu, ustanovenie umoznujúce výnimku, ktoré sa nachádza v clánku 17 dohody TRIPS, v spojení s clánkom 8 ods. 2 a clánkom 40 ods. 2 tejto dohody umoznuje ukoncit porusenie sútazného práva identifikované v napadnutom rozhodnutí. 1183 V druhom rade Komisia odmieta tvrdenia, ktoré Microsoft zakladá na svojich autorských právach. 1184 V tomto ohlade Komisia najprv zdôraznuje, ze napadnuté rozhodnutie nepovoluje ziadnym tretím osobám, aby adaptovali alebo reprodukovali diela Microsoftu chránené autorským právom, a domnieva sa, ze Microsoft sa nemôze odvolávat na "právo na nedotknutelnost", ktoré je osobným právom, a preto sa nan dohoda TRIPS nevztahuje. 1185 Komisia sa dalej domnieva, ze tvrdeniam, ktoré Microsoft zakladá na clánku 13 dohody TRIPS, nemozno vyhoviet. V tomto ohlade najmä uvádza, ze napadnuté rozhodnutie sa zaoberá "speciálnym prípadom" v zmysle tohto clánku, lebo sa uplatnuje na "prípady viazaného predaja, ktoré predstavujú zneuzitie dominantného postavenia". 1186 Komisia sa napokon domnieva, ze aj predpokladu, ze napadnuté rozhodnutie zasahuje do autorských práv Microsoftu, ustanovenie umoznujúce výnimku, ktoré sa nachádza v clánku 13 dohody TRIPS, v spojení s clánkom 8 ods. 2 a clánkom 40 ods. 2 tejto dohody, umoznuje ukoncit porusenie sútazného práva identifikované v napadnutom rozhodnutí. 1187 SIIA sa v podstate pripája k tvrdeniam Komisie. Posúdenie Súdom prvého stupna 1188 Súd prvého stupna konstatuje, ze Microsoft spochybnuje zákonnost napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze je v rozpore s rozlicnými ustanoveniami dohody TRIPS, najmä s jej clánkami 13, 17 a 20. 1189 Ako uz bolo uvedené v bode 801 vyssie, je ustálenou judikatúrou, ze dohody WTO sa s ohladom na ich povahu a struktúru v zásade nenachádzajú medzi normami, so zretelom na ktoré súd Spolocenstva kontroluje zákonnost aktov institúcií Spolocenstva. 1190 Ako uz tiez bolo zdôraznené v bode 802 vyssie, iba v prípade, ked chcelo Spolocenstvo vykonat osobitnú povinnost prevzatú v rámci WTO alebo v prípade, ked akt Spolocenstva výslovne odkazuje na presne urcené ustanovenia dohôd WTO, je úlohou súdu Spolocenstva vykonat kontrolu zákonnosti dotknutého aktu Spolocenstva so zretelom na pravidlá WTO. Kedze okolnosti tejto veci zjavne nezodpovedajú ani jednému z týchto dvoch predpokladov, Microsoft sa nemôze odvolávat na dohodu TRIPS, predovsetkým na jej clánky 13, 17 a 20, na podporu svojho návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka problematiky viazaného predaja systému Windows a prehrávaca Windows Media Player. 1191 Z toho vyplýva, ze túto cast prvého zalobného dôvodu treba zamietnut bez toho, aby bolo potrebné skúmat tvrdenia, ktoré Microsoft uplatnil na jeho podporu. 1192 Je namieste dodat, ze v kazdom prípade ziadne ustanovenie dohody TRIPS nebráni tomu, aby orgány hospodárskej sútaze clenov WTO nariadovali opatrenia na nápravu, ktoré obmedzujú alebo regulujú vyuzívanie práv dusevného vlastníctva, ktoré má podnik v dominantnom postavení v prípade, ked vykonáva tieto práva protisútazným spôsobom. Ako správne zdôraznuje Komisia, z clánku 40 ods. 2 dohody TRIPS výslovne vyplýva, ze clenovia WTO majú právo regulovat zneuzitie týchto práv, aby zabránili nepriaznivým úcinkom na hospodársku sútaz. Uvedené ustanovenie totiz stanovuje toto: "Ziadne ustanovenie v tejto dohode nebude bránit clenom, aby vo svojom právnom poriadku stanovili licencné praktiky alebo podmienky, ktoré môzu v specifických prípadoch predstavovat zneuzitie práv dusevného vlastníctva, ktoré má nepriaznivý úcinok na hospodársku sútaz na príslusnom trhu. Na základe uz uvedeného clen môze prijat v súlade s ostatnými ustanoveniami tejto dohody primerané opatrenia na zabránenie alebo kontrolu takých praktík, ktoré môzu zahrnat napríklad výlucne podmienky spätného prevodu, podmienky zabranujúce spochybneniam platnosti a vynútené súhrnné licencie s prihliadnutím na príslusné zákony a predpisy." 1193 Z uvedeného vyplýva, ze prvý zalobný dôvod treba v celom rozsahu zamietnut ako nedôvodný. 3. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality a) Napadnuté rozhodnutie 1194 Ako opatrenie na nápravu protiprávneho viazaného predaja uvedeného v clánku 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia clánok 6 tohto rozhodnutia nariaduje Microsoftu, aby v lehote 90 dní odo dna oznámenia tohto rozhodnutia ponúkol plne funkcnú verziu svojho operacného systému Windows pre klientske PC, ktorá nebude obsahovat Windows Media Player, pricom Microsoft si zachováva právo ponúkat svoj operacný systém Windows pre klientske PC v balíku s Windows Media Player. Tento clánok 6 tiez stanovuje, ze Microsoft musí Komisii v rovnakej lehote oznámit vsetky opatrenia, ktoré prijme na to, aby sa správal v súlade s touto povinnostou. 1195 V odôvodneniach c. 1011 az 1042 napadnutého rozhodnutia Komisia poskytuje presné údaje o tomto opatrení na nápravu. 1196 V prvom rade Komisia opisuje rozsah uvedeného opatrenia na nápravu (odôvodnenia c. 1011 az 1014 napadnutého rozhodnutia). 1197 Upresnuje najmä, ze povinnost ulozená Microsoftu ponúkat verziu systému Windows bez prehrávaca Windows Media Player sa týka tak prípadu, ked je udelovaná licencia na systém Windows priamo koncovým uzívatelom, ako aj prípadu, ked je licencia na systém Windows udelená výrobcom zariadení dodávaných spolu so softvérom. Rovnako skutocnost, ze Microsoft si zachováva moznost ponúkat verziu systému Windows v balíku s prehrávacom Windows Media Player, sa uplatnuje tak na koncových uzívatelov, ako aj na výrobcov zariadení dodávaných spolu so softvérom. 1198 Komisia okrem toho zakazuje Microsoftu, aby prijal akékolvek technologické, obchodné, zmluvné alebo iné opatrenie, ktoré by mohlo mat rovnaký úcinok ako viazaný predaj systému Windows a prehrávaca Windows Media Player, pricom zdôraznuje predovsetkým to, ze verzia systému Windows bez prehrávaca Windows Media Player musí byt rovnako výkonná ako verzia systému Windows obsahujúca tento prehrávac. V odôvodnení c. 1013 napadnutého rozhodnutia sa nachádza demonstratívny zoznam konaní zakázaných na tomto základe. 1199 V druhom rade Komisia stanovuje lehotu 90 dní, v ktorej Microsoft musí vykonat opatrenie na nápravu (odôvodnenia c. 1015 az 1017 napadnutého rozhodnutia). 1200 V tretom rade Komisia odmieta tvrdenie Microsoftu, ze opatrenie na nápravu stanovené v clánku 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia nie je dostatocne urcité v tom zmysle, ze Microsoft presne nevie, ktorý softvérový kód má odstránit zo svojho produktu (odôvodnenia c. 1018 az 1021 napadnutého rozhodnutia). Komisia uvádza najmä príklad systému Windows XP Embedded a trvá na tom, ze napadnuté rozhodnutie Microsoftu nijako neukladá, aby zo systému Windows odstránil vsetky multimediálne súbory, ale iba tie, ktoré tvoria prehrávac Windows Media Player. 1201 Vo stvrtom rade Komisia uvádza viaceré úvahy, aby preukázala primeranost opatrenia na nápravu (odôvodnenia c. 1022 az 1042 napadnutého rozhodnutia). 1202 V tomto ohlade po prvé tvrdí, ze toto opatrenie je potrebné na nápravu obmedzenia hospodárskej sútaze vyplývajúceho z vytýkaného správania (odôvodnenie c. 1022 napadnutého rozhodnutia). 1203 Po druhé Komisia uvádza, ze opatrenie na nápravu stanovené v clánku 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia nebráni Microsoftu, aby na trh uvádzal svoj multimediálny prehrávac, ani mu neukladá iné obmedzenia, ako zákaz viazaného predaja, o ktorý ide, alebo prijatia opatrení s rovnakým úcinkom ako tento viazaný predaj (odôvodnenie c. 1023 napadnutého rozhodnutia). Komisia opakuje, ze Microsoftu je nadalej povolené uvádzat na trh verziu systému Windows zviazanú s prehrávacom Windows Media Player (to isté odôvodnenie). 1204 Po tretie Komisia odmieta tvrdenie, ktoré Microsoft zakladá na tom, ze neexistuje významný dopyt spotrebitelov po operacných systémoch pre klientske PC bez multimediálnej funkcie (odôvodnenia c. 1024 a 1025 napadnutého rozhodnutia). V podstate uvádza, ze výrobcovia zariadení dodávaným spolu so softvérom môzu splnit ocakávania spotrebitelov tým, ze do klientskych PC, ktoré im predávajú, predinstalujú multimediálny prehrávac podla ich volby. 1205 Po stvrté v odôvodneniach c. 1026 az 1034 napadnutého rozhodnutia Komisia skúma tvrdenia, ktoré Microsoft zakladá na údajných vztahoch vzájomnej závislosti medzi systémom Windows a prehrávacom Windows Media Player. Na základe opätovne uvedeného príkladu systému Windows XP Embedded Komisia odmieta tvrdenie, ze odstránenie kódu prehrávaca Windows Media Player zasiahne do integrity operacného systému. Komisia okrem toho tvrdí, ze Microsoft nepreukázal, ze integrácia prehrávaca Windows Media Player do systému Windows je predpokladom zvýsenia efektívnosti. V tomto ohlade najmä uvádza, ze "ci uz programátori softvéru vyvíjajú svoje vlastné multimediálne riesenia, alebo integrujú do svojho produktu redistribuovatelný kód poskytovaný tretími subjektmi, nie sú závislí od prítomnosti multimediálneho prehrávaca v klientskom PC uzívatela" (odôvodnenie c. 1032 napadnutého rozhodnutia). 1206 Napokon po piate v odôvodneniach c. 1035 az 1042 napadnutého rozhodnutia Komisia skúma tvrdenia, ktoré Microsoft zakladá na údajných vztahoch vzájomnej závislosti medzi systémom Windows a aplikáciami vyvíjanými tretími osobami. Komisia zvlást odmieta tvrdenie, ze odstránenie kódu prehrávaca Windows Media Player by malo neblahé následky pre poskytovatelov obsahu a programátorov softvéru. Komisia uvádza, ze nie je zriedkavé, ze poskytovatelia obsahu implementujú riesenia, ktoré majú urcit, ktorý multimediálny prehrávac je nainstalovaný v danom klientskom PC, a ze predvídajú opatrenia, ktoré treba prijat v prípade, ked si zobrazenie ich obsahu vyzaduje specifický prehrávac alebo specifickú verziu daného prehrávaca (odôvodnenie c. 1037 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o programátorov softvéru, Komisia odmieta tvrdenie, ktoré Microsoft zakladá na výhode zachovania systému Windows ako "koherentnej platformy" (odôvodnenie c. 1041 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa v podstate domnieva, ze Microsoft sa nemôze odvolávat na to, ze jeho konanie umoznuje programátorom softvéru, ktorých produkty sú zalozené na multimediálnych prehrávacoch, aby mali na tento úcel "pevný bod", kedze toto konanie skresluje hospodársku sútaz na základe kvality (odôvodnenie c. 1042 napadnutého rozhodnutia). b) Tvrdenia úcastníkov konania 1207 Microsoft tvrdí, ze opatrenie na nápravu stanovené v clánku 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia porusuje zásadu proporcionality v troch ohladoch. 1208 V prvom rade toto opatrenie na nápravu nezohladnuje oprávnený záujem programátorov softvéru a tvorcov internetových stránok na "zachovaní systému Windows ako stabilnej a koherentnej platformy". 1209 V druhom rade uvedené opatrenie na nápravu zasahuje do osobných práv Microsoftu tým, ze vyzaduje, aby znehodnotil svoj operacný systém Windows a udelil tretím osobám licencie na túto znehodnotenú verziu svojho produktu. Opatrenie na nápravu predovsetkým nezohladnuje právo Microsoftu zabránit zmenám, deformácii a znehodnoteniu, ako aj iným zásahom do svojho diela. 1210 V tretom rade Microsoft tvrdí, ze opatrenie na nápravu stanovené v clánku 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia je "vnútorne rozporné" a ze je pre neho nemozné mu vyhoviet, kedze toto rozhodnutie od neho vyzaduje, aby zo systému Windows odstránil dôlezité funkcie a zároven aby zabezpecil, ze znehodnotená verzia systému Windows nebude menej výkonná ako verzia tohto systému s prehrávacom Windows Media Player. 1211 Komisia sa domnieva, ze opatrenie na nápravu, o ktoré ide, je proporcionálne, predovsetkým preto, lebo Microsoft si zachováva právo ponúkat verziu systému Windows s prehrávacom Windows Media Player. Komisia rovnako uvádza, ze toto opatrenie na nápravu nebráni Microsoftu, aby na trh uvádzal svoj multimediálny prehrávac ani aby ho nadalej osobitne ponúkal na stiahnutie. 1212 Komisia popiera, ze je nemozné identifikovat softvérový kód prehrávaca Windows Media Player alebo sa správat v súlade s opatrením na nápravu stanoveným v clánku 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia, pricom zdôraznuje, ze samotný Microsoft uznáva, ze uz vytvoril verziu nezviazanú so systémom Windows, ktorá je pripravená na uvedenie na trh. Komisia navyse odkazuje na odôvodnenia c. 1018 az 1021 napadnutého rozhodnutia. 1213 Komisia okrem toho tvrdí, ze Microsoft nepredlozil nijaký dôkazný prostriedok spôsobilý preukázat, ze toto opatrenie na nápravu spôsobuje ujmu tretím osobám alebo znehodnotenie operacného systému. 1214 Pokial ide o údajný zásah do osobných práv Microsoftu, Komisia tvrdí, ze Microsoft sa "bezne nepovazuje za nositela osobných práv v Európe". Opatrenie na nápravu, o ktoré ide, navyse nebráni autorom diela, aby sa domáhali "autorstva", a neznamená ziadne prezradenie kódu. 1215 Komisia, ktorú v tomto bode podporuje SIIA, sa napokon domnieva, ze opatrenia na nápravu, ktoré stanovuje rozsudok District Court z 1. novembra 2002, nestacia na nápravu zneuzívajúceho viazaného predaja identifikovaného v napadnutom rozhodnutí. Uvádza, ze tento rozsudok nezaväzuje Microsoft, aby z operacného systému pre klientske PC odstránil kód prehrávaca Windows Media Player, ale iba aby poskytol prostriedok umoznujúci výrobcom zariadení dodávaných spolu so softvérom a koncovým uzívatelom skryt na obrazovke pocítaca ikonu a polozky v menu vedúce k softvéru Windows Media Player. Microsoft navyse navrhol tento zastierací mechanizmus tak, ze prehrávac Windows Media Player môze byt znovu aktivovaný a môze nahradit standardné nastavenia uzívatelov. Opatrenia uvedené v tomto rozsudku teda nemajú vplyv na vseobecný výskyt kódu prehrávaca Windows Media Player v klientskych PC a v dôsledku toho ani na motiváciu programátorov softvéru a poskytovatelov obsahu "zamerat svoje doplnkové ponuky na prehrávac Windows Media Player ako platformovú technológiu". c) Posúdenie Súdom prvého stupna 1216 Súd prvého stupna najprv konstatuje, ze na podporu tohto zalobného dôvodu Microsoft v podstate opakuje rovnaké tvrdenia, aké uplatnil v rámci prvého zalobného dôvodu v prípade podmienky týkajúcej sa neexistencie objektívneho odôvodnenia (pozri body 1102 az 1122 vyssie). 1217 Dôvody, pre ktoré sa Súd prvého stupna domnieval, ze tieto tvrdenia nie sú dôvodné, treba vziat do úvahy aj v rámci prieskumu tohto zalobného dôvodu. 1218 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie, ze Komisia nezohladnila záujem programátorov softvéru a tvorcov internetových stránok na tom, aby mali stabilnú a dobre definovanú platformu, stací odkázat na body 1148 az 1153 vyssie. 1219 V druhom rade tvrdenie Microsoftu, ze opatrenie na nápravu stanovené v clánku 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia ho zaväzuje, aby znehodnotil svoj operacný systém Windows a poskytol tretím osobám licenciu na túto znehodnotenú verziu svojho produktu, uz bolo vyvrátené v bode 1165 vyssie. 1220 V tomto ohlade treba pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie neukladá Microsoftu, aby ponúkal verziu systému Windows, z ktorej boli odstránené vsetky multimediálne súbory, vrátane tých, ktoré sa vztahujú na základnú multimediálnu infrastruktúru operacného systému. Uvádza totiz iba súbory, ktoré tvoria prehrávac Windows Media Player a ktoré samotný Microsoft vo svojej technickej dokumentácii odlisuje od ostatných súborov (pozri body 916 a 1164 vyssie). Rovnako je namieste pripomenút, ze príklad systému Windows XP Embedded preukazuje, ze neprítomnost prehrávaca Windows Media Player v operacnom systéme neposkodzuje integritu ostatných funkcií tohto systému (pozri bod 1165 vyssie). 1221 Treba dodat, ze pocas celého obdobia od júna 1998 do mája 1999 Microsoft ponúkal svoj streamingový multimediálny prehrávac ako samostatný aplikacný softvér bez toho, aby to ovplyvnilo fungovanie operacného systému Windows. Ako uz bolo uvedené v bode 936 vyssie, Microsoft na pojednávaní pripustil, ze v máji 1999 z technického hladiska nic nebránilo tomu, aby nadalej dodával svoj multimediálny prehrávac týmto spôsobom, teda bez jeho integrácie do operacného systému Windows 98 Second Edition. 1222 V tretom rade z úvah uvedených v bodoch 1219 az 1221 vyssie vyplýva, ze tvrdenie Microsoftu, ze opatrenie na nápravu stanovené v clánku 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia je vnútorne rozporné a ze je pre neho nemozné mu vyhoviet, nie je dôvodné. Toto tvrdenie totiz spocíva na nesprávnom predpoklade, podla ktorého je verzia systému Windows vyzadovaná týmto ustanovením znehodnotenou verziou jeho operacného systému. Ako správne uvádza Komisia vo svojich písomných podaniach, aj ked je zjavné, ze ak je prehrávac Windows Media Player odstránený zo systému Windows, funkcie ponúkané týmto prehrávacom uz nie sú v tejto verzii operacného systému dostupné, napriek tomu z toho nemozno vyvodzovat, ze táto verzia je znehodnotená alebo ze je vo vsetkých ostatných ohladoch menej výkonná ako verzia operacného systému s týmto prehrávacom. V tomto ohlade treba uviest, ze poziadavku, podla ktorej musí Microsoft ponúknut "plne funkcnú" verziu svojho operacného systému Windows pre klientske PC bez prehrávaca Windows Media Player [clánok 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia], treba chápat s prihliadnutím najmä na vyhlásenie obsiahnuté v odôvodnení c. 1012 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "verzia systému Windows bez [prehrávaca Windows Media Player] bude musiet byt predovsetkým rovnako výkonná ako verzia systému Windows zviazaná s [prehrávacom Windows Media Player], s ohladom na skutocnost, ze funkcia prehrávaca [Windows Media Player] logicky nebude súcastou samostatnej verzie systému Windows". 1223 Súd prvého stupna sa dalej domnieva, ze opatrenie na nápravu stanovené v clánku 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia vôbec nie je neproporcionálne, ale predstavuje primeraný prostriedok ukoncenia dotknutého zneuzitia a vyriesenia zistených problémov hospodárskej sútaze, pricom zároven spôsobuje najmensie mozné nepríjemnosti Microsoftu a jeho obchodnému modelu. 1224 Vykonanie tohto opatrenia tak neznamená ziadnu inú zmenu súcasnej praxe Microsoftu z technického hladiska ako vývoj verzie systému Windows vyzadovanej clánkom 6 písm. a) napadnutého rozhodnutia. 1225 Microsoft si predovsetkým zachováva právo nadalej ponúkat verziu systému Windows zviazanú s prehrávacom Windows Media Player. V tomto ohlade treba pripomenút, ze Komisia chce totiz iba dat spotrebitelom moznost získat tento operacný systém bez uvedeného multimediálneho prehrávaca. 1226 Treba este dodat, ako správne uvádza Komisia, ze opatrenie na nápravu nezasahuje do moznosti Microsoftu uvádzat na trh jeho multimediálny prehrávac a najmä ho ponúkat prostredníctvom stahovania z internetu. 1227 Súd prvého stupna napokon konstatuje, ze z dôvodov uvedených v bode 974 vyssie sa Komisia dôvodne domnievala, ze opatrenia, ktoré prijal Microsoft na základe amerického zmieru, nie sú dostatocné na ukoncenie dotknutého zneuzitia a vyriesenia zistených problémov hospodárskej sútaze. 1228 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze druhý zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. 1229 Je teda namieste zamietnut návrhy smerujúce k zruseniu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú problematiky viazaného predaja systému Windows a prehrávaca Windows Media Player. D -- O problematike nezávislého splnomocnenca 1. Napadnuté rozhodnutie 1230 Podla clánku 4 prvého odseku napadnutého rozhodnutia je Microsoft povinný ukoncit zneuzitia zistené v clánku 2 v súlade s podmienkami uvedenými v clánkoch 5 a 6 toho istého rozhodnutia. Microsoft sa takisto musí zdrzat kazdého správania, ktoré by mohlo mat rovnaký alebo rovnocenný ciel alebo úcinok ako tieto zneuzitia (clánok 4 druhý odsek). 1231 Ako opatrenie urcené na nápravu protiprávneho odmietnutia poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou clánok 5 napadnutého rozhodnutia nariaduje Microsoftu, aby v lehote 120 dní odo dna oznámenia tohto rozhodnutia sprístupnil tieto informácie kazdému podniku, ktorý si zelá vyvíjat a distribuovat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny, a povolil týmto podnikom, za primeraných a nediskriminacných podmienok, pouzívat tieto informácie na vývoj a distribúciu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. Microsoft je rovnako povinný konat tak, aby sprístupnené informácie súvisiace s interoperabilitou boli aktualizované priebezne a vcas. Clánok 5 napadnutého rozhodnutia napokon zaväzuje Microsoft, aby v lehote 120 dní odo dna oznámenia tohto rozhodnutia zaviedol hodnotiaci mechanizmus, ktorý umozní podnikom, ktoré budú mat o to záujem, informovat sa úcinným spôsobom o rozsahu a podmienkach pouzívania informácií súvisiacich s interoperabilitou. 1232 Ako opatrenie na nápravu protiprávneho viazaného predaja operacného systému Windows pre klientske PC a prehrávaca Windows Media Player clánok 6 napadnutého rozhodnutia nariaduje Microsoftu najmä to, aby v lehote 90 dní odo dna oznámenia tohto rozhodnutia ponúkol plne funkcnú verziu svojho operacného systému Windows pre klientske PC, ktorá nebude obsahovat Windows Media Player, pricom Microsoft si zachováva právo ponúkat svoj operacný systém Windows pre klientske PC v balíku s Windows Media Player. 1233 Clánok 7 napadnutého rozhodnutia okrem toho predvída zavedenie monitorovacieho mechanizmu, ktorý je urcený na to, aby Komisii pomohol uistit sa, ze Microsoft sa správa v súlade s napadnutým rozhodnutím, a ktorý zahrna najmä urcenie nezávislého splnomocnenca. Podla tohto clánku musí Microsoft tento mechanizmus navrhnút v lehote 30 dní odo dna oznámenia tohto rozhodnutia, pricom ak sa Komisia bude domnievat, ze navrhnutý mechanizmus nie je vhodný, je "oprávnená stanovit takýto mechanizmus rozhodnutím". 1234 V odôvodneniach c. 1043 az 1048 napadnutého rozhodnutia Komisia podrobnejsie opisuje monitorovací mechanizmus, o ktorom sa zmienuje predchádzajúci bod, a predovsetkým uvádza "zásady, ktorými sa musí riadit Microsoft [pri vypracovaní svojho návrhu týkajúceho sa urcenia nezávislého splnomocnenca]" (odôvodnenie c. 1044 napadnutého rozhodnutia). 1235 V odôvodnení c. 1045 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze "hlavnou povinnostou" splnomocnenca je poskytovat stanoviská, a to na ziadost tretích osôb, Komisie alebo z vlastnej iniciatívy, k "otázke, ci Microsoft v urcitých ohladoch nesplnil svoje povinnosti podla... [napadnutého] rozhodnutia, a k akejkolvek závaznej otázke týkajúcej sa jeho efektívneho výkonu". 1236 V odôvodneniach c. 1046 a 1047 napadnutého rozhodnutia Komisia upresnuje úlohu splnomocnenca v prípade kazdého z oboch zneuzití, o ktoré ide (pozri bod 1261 nizsie). 1237 V odôvodnení c. 1048 napadnutého rozhodnutia Komisia formuluje zásady, ktoré musí Microsoft zohladnit vo svojom návrhu týkajúcom sa splnomocnenca. V prvom rade uvádza, ze tohto splnomocnenca urcí Komisia zo zoznamu osôb vypracovaného Microsoftom. Microsoft musí navrhnút postup oprávnujúci Komisiu urcit splnomocnenca podla svojho výberu v prípade, ak sa domnieva, ze ani jedna z navrhnutých osôb nie je schopná vykonávat pozadované úlohy. V druhom rade Komisia uvádza, ze splnomocnenec musí byt nezávislý od Microsoftu a ze "treba prijat vsetky ustanovenia na zabezpecenie toho, ze nie je a nebude vystavený konfliktu záujmov". Splnomocnenec musí mat kvalifikáciu potrebnú na riadny výkon jeho mandátu a musí mat moznost najat si expertov, aby v jeho mene plnili niektoré presne definované úlohy. V tretom rade Komisia uvádza, ze treba prijat ustanovenia na zabezpecenie toho, aby mal mandatár "prístup k podpore, informáciám, dokumentom, na miesta a k zamestnancom Microsoftu v takom rozsahu, aký môze primerane vyzadovat pri výkone svojho mandátu". Vo stvrtom rade sa Komisia domnieva, ze splnomocnenec musí mat plný prístup k zdrojovému kódu príslusných produktov Microsoftu. Napokon v piatom rade Komisia upresnuje, ze "vsetky náklady spojené s urcením splnomocnenca, vrátane spravodlivej odmeny za jeho cinnost, bude znásat Microsoft". 2. Tvrdenia úcastníkov konania 1238 Microsoft sa domnieva, ze povinnost oznacit nezávislého splnomocnenca, ktorú mu ukladá clánok 7 napadnutého rozhodnutia, je nezákonná v tom, ze Komisia na jednej strane nemá právo delegovat na jednotlivca výkonnú právomoc, ktorú jej zveruje nariadenie c. 17, a na druhej strane nemá právo ulozit mu, aby znásal náklady spojené s monitorovaním dodrziavania napadnutého rozhodnutia, vrátane odmeny nezávislého splnomocnenca. 1239 Na úvod Microsoft popiera, ze jeho návrh na zrusenie clánku 7 napadnutého rozhodnutia je predcasný. Komisia sa najmä nemôze odvolávat na skutocnost, ze monitorovací mechanizmus mohla stanovit samostatným rozhodnutím, ak by nebola spokojná s návrhom Microsoftu, a ze Microsoft by potom mohol ziadat zrusenie tohto rozhodnutia. 1240 Dalej Microsoft v prvom rade tvrdí, ze z odôvodnení c. 1043 az 1048 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze právomoci, ktoré sú v tomto prípade delegované na nezávislého splnomocnenca, sú vysetrovacie a vykonávacie právomoci, ktoré obvykle patria Komisii. Uvádza, ze hoci je hlavnou úlohou tohto splnomocnenca vydávanie stanovísk k dodrziavaniu napadnutého rozhodnutia, má rovnako právomoc preskúmavat opatrenia, ktoré prijal Microsoft na to, aby tomuto rozhodnutiu vyhovel. Microsoft zdôraznuje, ze v poznámke pod ciarou 1317 napadnutého rozhodnutia je uvedené, ze "splnomocnenec musí nielen reagovat, ale má aj zohrávat aktívnu úlohu pri kontrole dodrziavania povinností Microsoftom". Napadnuté rozhodnutie tak má vytvorit nezávislý zdroj vysetrovacích a vykonávacích opatrení. 1241 V súlade s clánkami 11 a 14 nariadenia c. 17 a clánkami 18 az 21 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] Zmluvy ([28]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) patria vysetrovacie a vykonávacie právomoci vo vztahu k týmto pravidlám výlucne Komisii a vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze. Ziadne z týchto nariadení nesplnomocnuje Komisiu, aby tieto právomoci delegovala na tretie osoby, a tým skôr na jednotlivcov. 1242 Microsoft dodáva, ze týmto delegovaním právomocí ho Komisia zbavuje garancií, ktoré podnikom na ochranu ich práva na obhajobu priznáva judikatúra. 1243 V replike Microsoft upresnuje, ze nemá nijakú výhradu voci tomu, aby nezávislý splnomocnenec radil Komisii v technických otázkach. Domnieva sa vsak, ze Komisia mala na tento úcel urcit svojho vlastného experta. 1244 V druhom rade Microsoft uvádza, ze clánok 7 napadnutého rozhodnutia v spojení s odôvodnením c. 1048 písm. v) tohto rozhodnutia ho zaväzuje, aby znásal "vsetky náklady spojené s urcením splnomocnenca, vrátane spravodlivej odmeny za jeho cinnost". Pri uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze vsak Komisia nemôze ukladat dotknutému podniku nijaké iné penazné povinnosti ako pokuty a penále. 1245 Microsoft sa domnieva, ze Komisia sa pri odôvodnení toho, ze mu ulozila, aby znásal náklady spojené so splnomocnencom, nemôze odvolávat na svoju právomoc nariadit podniku, aby ukoncil porusenie. Ulozenie takejto penaznej povinnosti nemá ziadny právny základ ani v nariadení c. 17 alebo v nariadení c. 1/2003, ani v nijakom inom ustanovení. 1246 Ako hlavné tvrdenie Komisia uvádza, ze tvrdenia Microsoftu týkajúce sa splnomocnenca sú neprípustné, lebo sú predcasné, zalozené na dohadoch a nepostacujúce na zrusenie clánku 7 napadnutého rozhodnutia. Pripomína, ze tento clánok ukladá Microsoftu, aby predlozil návrh na zavedenie monitorovacieho mechanizmu, pricom vyhradzuje Komisii právo stanovit takýto mechanizmus rozhodnutím v prípade, ak sa bude domnievat, ze mechanizmus navrhnutý Microsoftom nie je vhodný. Uvádza, ze v odôvodneniach c. 1044 az 1048 napadnutého rozhodnutia sú formulované zásady, ktorými sa Microsoft musí riadit pri vypracovaní tohto návrhu, ale ze povinnost dodrziavat väcsinu týchto zásad nie je Microsoftu ulozená clánkom 7 napadnutého rozhodnutia. Tento clánok predovsetkým neupresnuje ani presné úlohy nezávislého splnomocnenca, ani "zdroj" jeho odmenovania. Microsoft teda môze slobodne navrhnút pre tohto splnomocnenca mandát s uzsou pôsobnostou, ako predvída napadnuté rozhodnutie, ako aj odlisné spôsoby odmenovania. Komisia môze potom tieto návrhy odmietnut a rozhodnutím stanovit inak formulovaný mandát. Takéto rozhodnutie by nebolo iba potvrdením napadnutého rozhodnutia, ale predstavovalo by akt, ktorý mozno napadnút. 1247 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze tvrdenia uplatnené Microsoftom nie sú dôvodné. 1248 V prvom rade Komisia tvrdí, ze z odôvodnení c. 1044 az 1048 napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze delegovala na jednotlivca vysetrovacie a vykonávacie právomoci, ktoré má na uplatnovanie clánkov 81 ES a 82 ES. Tvrdí, ze pokial ide o "zber informácií", napadnuté rozhodnutie upravuje iba "konsenzuálny mechanizmus" umoznujúci rýchle vyriesenie velkého poctu technických otázok, ktoré môzu vzniknút v súvislosti s výkonom opatrení na nápravu. Pripústa, ze odôvodnenie c. 1048 a poznámka pod ciarou 1317 napadnutého rozhodnutia predvídajú moznost nezávislého splnomocnenca klást otázky Microsoftu a mat prístup k dokumentom a zdrojovému kódu príslusných produktov, ale tvrdí, ze nic nebráni Microsoftu, aby vo svojom návrhu mandátu výslovne uviedol, ze má právo odmietnut odpovedat na takéto otázky alebo poskytnút prístup k pozadovaným informáciám. V prípade takéhoto odmietnutia by Komisia preskúmala úcelnost postupu podla kapitoly V nariadenia c. 1/2003 a zachovala by si tak úplnú volnú úvahu pri vyuzití svojich vysetrovacích právomocí. 1249 V odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna Komisia upresnila, ze clánok 7 napadnutého rozhodnutia sa zakladá na clánku 3 nariadenia c. 17 a ze predstavuje "výraz" právomoci prijat rozhodnutia nariadujúce podnikom ukoncit porusenie, ktorú jej tento clánok 3 priznáva. 1250 V druhom rade Komisia tvrdí, ze skutocnost, ze ulozila Microsoftu, aby znásal náklady spojené s odmenovaním splnomocnenca, zjavne nezapadá do rámca sankcií upravených nariadením c. 17 a nariadením c. 1/2003. Tvrdí, ze aj keby sa clánok 7 napadnutého rozhodnutia mal chápat tak, ze ukladá povinnost odmenovania nezávislého splnomocnenca, táto povinnost má svoj právny základ v clánku 3 nariadenia c. 17. Vysvetluje, ze rozhodnutie prijaté na základe tohto clánku môze prikazovat podniku, aby nieco vykonal alebo poskytol plnenia, ktoré boli nezákonne opomínané, ako aj zakazovat pokracovanie v urcitých cinnostiach, konaniach alebo situáciách, ktoré sú v rozpore so Zmluvou, a ze spôsobuje urcité náklady tomu, komu je urcené. Odkazuje na odôvodnenie c. 1044 napadnutého rozhodnutia a uvádza, ze vykonávanie opatrení na nápravu vyzaduje efektívnu kontrolu dodrziavania povinností, ktoré Microsoftu ukladá napadnuté rozhodnutie. 3. Posúdenie Súdom prvého stupna 1251 Microsoft chce dosiahnut zrusenie clánku 7 napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze nezákonným delegovaním svojich vysetrovacích a vykonávacích právomocí na tretie osoby Komisia prekrocila právomoc, ktorá jej vyplýva z clánku 82 ES a nariadenia c. 17. Podrobenie podniku monitorovaciemu mechanizmu, ako je mechanizmus uvedený v clánku 7 napadnutého rozhodnutia, a ulozenie povinnosti znásat odmenovanie tretej osoby, ktorú urcí Komisia na to, aby jej pomohla pri jej úlohe dbat na dodrziavanie opatrení na nápravu nariadených v rozhodnutí o porusení, nemá nijaký právny základ v práve Spolocenstva. 1252 Komisia sa domnieva, ze tento návrh na zrusenie je predcasný, a teda neprípustný, pretoze clánok 7 napadnutého rozhodnutia neukladá Microsoftu ziadnu povinnost, ale ho iba vyzýva, aby predlozil návrh na zavedenie prípadného monitorovacieho mechanizmu. V kazdom prípade tento clánok nemá za následok nijaké delegovanie jej právomocí. Komisia tvrdí, ze tento monitorovací mechanizmus, ako aj povinnost Microsoftu znásat odmenovanie nezávislého splnomocnenca majú svoj základ v clánku 3 nariadenia c. 17, ktorý jej umoznuje nariadit dotknutým podnikom, aby ukoncili zistené porusenie. 1253 Treba pripomenút, ze zákonnost clánku 7 napadnutého rozhodnutia treba posúdit podla skutkového a právneho stavu existujúceho v case jeho prijatia. V tomto ohlade bolo v rozhodnom case stále v úcinnosti nariadenie c. 17, kedze nariadenie c. 1/2003, ktoré ho nahradilo, sa zacalo uplatnovat od 1. mája 2004. 1254 Takisto treba pripomenút, ze medzi právomoci v oblasti vysetrovania a výkonu, ktoré mala Komisia v case prijatia napadnutého rozhodnutia, patrili v rozsahu, v akom sú relevantné pre návrh na zrusenie clánku 7 tohto rozhodnutia, právomoc ulozit dotknutým podnikom povinnost ukoncit zistené porusenie upravená v clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17, právomoci v oblasti ziadostí o informácie upravené v clánku 11 tohto nariadenia, právomoci v oblasti preskúmavania upravené v clánku 14 tohto nariadenia a právomoc ukladat podnikom penále s cielom donútit ich, aby ukoncili zistené porusenie, upravená v clánku 16 uvedeného nariadenia. 1255 Súd prvého stupna sa najprv domnieva, ze je namieste zamietnut tvrdenie Komisie, ze návrh na zrusenie clánku 7 je predcasný, pretoze tento clánok iba vyzýva Microsoft, aby predlozil predbezný návrh na zavedenie monitorovacieho mechanizmu, ktorý má prijat Komisia definitívnym rozhodnutím. To, ze clánok 7 napadnutého rozhodnutia obsahuje výzvu na predlozenie návrhu, totiz nemôze zmenit záväznú povahu tohto clánku, ktorý je zo strany Komisie výkonom jej právomoci nariadit, aby bolo ukoncené porusenie. 1256 Ked Komisia v rozhodnutí zistí, ze podnik porusil clánok 82 ES, je tento podnik povinný prijat v co najkratsom case vsetky opatrenia potrebné na to, aby svoje správanie uviedol do súladu s týmto ustanovením, a to aj v prípade, ked Komisia neulozí v tomto rozhodnutí specifické opatrenia. Ked uvedené rozhodnutie ukladá opatrenia na nápravu, je dotknutý podnik povinný ich vykonat - a to znásaním vsetkých nákladov spojených s týmto výkonom - pod hrozbou, ze mu bude ulozené penále v súlade s clánkom 16 nariadenia c. 17 (pozri bod 1259 nizsie). 1257 Zo znenia clánku 7 napadnutého rozhodnutia a najmä z lehoty 30 dní, ktorú tento clánok ukladá Microsoftu, vyplýva, ze toto ustanovenie upravuje práve takéto záväzné opatrenie. Hoci prvý následok predvídaný pre prípad, ze Microsoft nepredlozí vhodný návrh, je následok uvedený v druhom odseku clánku 7, a to stanovenie monitorovacieho mechanizmu rozhodnutím, zároven platí, ze nedodrzanie povinnosti predlozit návrh vystavuje Microsoft aj riziku, ze mu bude ulozené penále. Záväznú povahu nariadeného opatrenia nemôze spochybnit samotná okolnost, ze Komisia si vyhradzuje právo sama stanovit takýto mechanizmus v prípade, ak nebude povazovat návrh Microsoftu za vhodný. Nevykonanie takéhoto specifického opatrenia nariadeného v rozhodnutí, ktoré má ukoncit porusenie clánku 82 ES, predstavuje samostatné porusenie práva Spolocenstva, konkrétne clánku 3 nariadenia c. 17. 1258 Toto posúdenie nemôze vyvrátit tvrdenie Komisie, ze Microsoft mohol predlozit odlisný návrh, ktorý by bol viac v súlade s jeho vlastným vnímaním toho, k comu ho bola Komisia oprávnená zaviazat. V tomto ohlade treba pripomenút, ze je ustálenou judikatúrou, ze výrok aktu nemozno oddelit od jeho odôvodnenia a musí sa vykladat, ak je to potrebné, tak, aby sa zohladnili dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu (rozsudky Súdneho dvora z 15. mája 1997, TWD/Komisia, C-355/95 P, Zb. s. I-2549, bod 21, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-91/01, Zb. s. I-4355, bod 49; rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. októbra 2004, Pollmeier Malchow/Komisia, [29]T-137/02, Zb. s. II-3541, bod 60). 1259 Súd prvého stupna sa totiz domnieva, ze s prihliadnutím najmä na úlohu, ktorú pre splnomocnenca predpokladá Komisia, ako je zhrnutá v bode 1261 nizsie, ako aj právomoci, ktoré Komisii zverujú clánky 3 a 16 nariadenia c. 17, má clánok 7 napadnutého rozhodnutia za následok, ze ak by Microsoft v stanovenej lehote 30 dní nepredlozil návrh v súlade so zásadami formulovanými najmä v odôvodneniach c. 1045 az 1048 tohto rozhodnutia, porusil by toto rozhodnutie a vystavil by sa riziku, ze bude zaviazaný na platenie penále podla clánku 16 nariadenia c. 17. Z toho vyplýva, ze právna situácia Microsoftu bola priamo dotknutá clánkom 7 napadnutého rozhodnutia, takze návrh na zrusenie tohto ustanovenia nemozno povazovat za predcasný alebo spekulatívny, ako to tvrdí Komisia. 1260 Súd prvého stupna sa dalej domnieva, ze treba preskúmat otázku, ci má clánok 7 napadnutého rozhodnutia právny základ v nariadení c. 17, alebo ci, ako tvrdí Microsoft, Komisia prekrocila svoje vysetrovacie a vykonávacie právomoci v rozsahu, v akom mu nariaduje, aby súhlasil so zavedením nezávislého splnomocnenca vybaveného touto úlohou a právomocami. 1261 V tomto ohlade treba uviest, ze z odôvodnení c. 1043 az 1048 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze úloha nezávislého splnomocnenca zahrna najmä tieto cinnosti: -- jeho "hlavnou povinnostou" je vydávat stanoviská k otázke, ci v urcitých konkrétnych prípadoch Microsoft nesplnil povinnosti, ktoré má podla napadnutého rozhodnutia (vrátane povinnosti správne vykonat opatrenia na nápravu), -- tieto stanoviská budú vydávané bud na ziadost tretích osôb alebo Komisie, alebo z vlastnej iniciatívy splnomocnenca, -- v tomto ohlade je stanovené, ze splnomocnenec musí nielen reagovat, ale má aj zohrávat aktívnu úlohu pri kontrole dodrziavania povinností Microsoftom (poznámka pod ciarou 1317 napadnutého rozhodnutia), -- pokial ide o zneuzívajúce odmietnutie poskytnút informácie, úlohou splnomocnenca je posudzovat, ci informácie, ktoré sprístupnuje Microsoft, sú úplné a správne, ci podmienky, za ktorých Microsoft poskytuje prístup k specifikáciám a povoluje ich pouzívanie, sú primerané a nediskriminacné a ci k sprístupneniu dochádza vcas, -- pokial ide o zneuzívajúci viazaný predaj, úlohou splnomocnenca je radit Komisii v tom, ci staznosti tretích osôb týkajúce sa dodrziavania povinností Microsoftom sú dôvodné z technického hladiska a predovsetkým v tom, ci je verzia systému Windows bez prehrávaca Windows Media Player menej výkonná ako verzia systému Windows zviazaná s týmto prehrávacom, ktorú bude Microsoft nadalej uvádzat na trh. Úlohou splnomocnenca je tiez preskúmat, ci Microsoft poskodzuje výkonnost konkurencných multimediálnych prehrávacov selektívnym, nevhodným alebo prílis oneskoreným sprístupnovaním API systému Windows. 1262 V odôvodnení c. 1048 napadnutého rozhodnutia Komisia formuluje zásady, ktoré musí Microsoft zohladnit vo svojom návrhu týkajúcom sa nezávislého splnomocnenca podla clánku 7 tohto rozhodnutia. Ide najmä o tieto zásady: -- splnomocnenca urcí Komisia zo zoznamu osôb predlozeného Microsoftom [odôvodnenie c. 1048 písm. i)], -- splnomocnenec musí byt nezávislý od Microsoftu a treba prijat vsetky ustanovenia na zabezpecenie toho, ze nie je a nebude vystavený konfliktu záujmov; splnomocnenec musí mat kvalifikáciu potrebnú na riadny výkon jeho mandátu a musí mat moznost najat si expertov, aby v jeho mene vykonali niektoré presne definované úlohy [odôvodnenie c. 1048 písm. ii)], -- treba prijat ustanovenia na zabezpecenie toho, aby mal splnomocnenec prístup k podpore, informáciám, dokumentom, na miesta a k zamestnancom Microsoftu v takom rozsahu, aký môze primerane vyzadovat pri výkone svojho mandátu [odôvodnenie c. 1048 písm. iii)], -- splnomocnenec bude mat plný prístup k zdrojovému kódu príslusných produktov Microsoftu (kazdý spor týkajúci sa správnosti a úplnosti specifikácií sprístupnených Microsoftom bude mozné rozhodnút iba overením technickej dokumentácie vo vztahu k zdrojovému kódu produktov Microsoftu) [odôvodnenie c. 1048 písm. iv)], -- vsetky náklady spojené s urcením splnomocnenca, vrátane spravodlivej odmeny za jeho cinnost, bude znásat Microsoft [odôvodnenie c. 1048 písm. v)]. 1263 Z tohto opisu vyplýva, ze podla predstavy Komisie má úloha nezávislého splnomocnenca spocívat v posudzovaní a overovaní toho, ako sú vykonávané opatrenia na nápravu, prípadne vyuzitím prístupu k zdrojom uvedeným v tretej a vo stvrtej zarázke v predchádzajúcom bode, pricom splnomocnenec koná nezávisle, dokonca zo svojej vlastnej iniciatívy. 1264 Komisia vo svojich písomných podaniach výslovne uznáva, ze nemôze vysetrovacie a vykonávacie právomoci, ktoré jej zveruje nariadenie c. 17, delegovat na tretie osoby. Popiera vsak, ze monitorovací mechanizmus predvídaný napadnutým rozhodnutím zahrna takéto delegovanie právomocí. 1265 Naopak, ako uznáva Microsoft, Komisia je oprávnená dozerat na to, ako dotknutý podnik vykonáva opatrenia na nápravu nariadené v rozhodnutí o porusení, a uistit sa, ze sú vcas úplne vykonané ostatné opatrenia potrebné na ukoncenie protisútazných úcinkov porusenia. Na tento úcel je Komisia oprávnená vyuzit vysetrovacie právomoci uvedené v clánku 14 nariadenia c. 17 a v prípade potreby sa obrátit na externého experta, aby si najmä vyjasnila technické otázky. 1266 Navyse nemozno popriet, ze ak sa Komisia rozhodne vyuzit pomoc externého experta, môze mu odovzdat informácie a dokumenty, ktoré získala pri výkone svojich vysetrovacích právomocí podla clánku 14 nariadenia c. 17. 1267 Podla clánku 11 ods. 4 a clánku 14 ods. 3 tohto nariadenia sú podniky povinné poskytnút informácie, ktoré Komisia pozaduje, a podriadit sa setreniam, ktoré Komisia nariadi. Tieto ziadosti a setrenia vsak v prípade potreby podliehajú súdnej kontrole súdu Spolocenstva. 1268 Súd prvého stupna sa domnieva, ze zavedením monitorovacieho mechanizmu zahrnajúceho urcenie nezávislého splnomocnenca, ako je uvedený v clánku 7 napadnutého rozhodnutia, ktorý je vybavený funkciami uvedenými najmä v odôvodnení c. 1048 tohto rozhodnutia písm. iii) a iv), Komisia prekrocila rámec situácie, v ktorej urcuje svojho vlastného externého experta, aby jej radil pocas vysetrovania týkajúceho sa vykonávania opatrení na nápravu stanovených v clánkoch 4, 5 a 6 napadnutého rozhodnutia. 1269 V clánku 7 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia vyzaduje, aby bola urcená tretia osoba, ktorá je pri plnení svojich úloh nezávislá nielen od Microsoftu, ale aj od nej samotnej, kedze táto tretia osoba má pri výkone svojich právomocí konat zo svojej vlastnej iniciatívy a na ziadost tretích osôb. Ako uvádza Komisia v odôvodnení c. 1043 napadnutého rozhodnutia, táto poziadavka ide nad rámec jednoduchej povinnosti podávat Komisii správy o konaniach Microsoftu. 1270 Okrem toho sa predpokladaná úloha nezávislého splnomocnenca neobmedzuje na to, ze tento splnomocnenec kladie otázky Microsoftu a podáva Komisii správy o odpovediach sprevádzané radami týkajúcimi sa vykonávania opatrení na nápravu. Pokial ide o povinnost ulozenú Microsoftu umoznit splnomocnencovi, nezávislému od Komisie, prístup k informáciám, dokumentom, na miesta a k zamestnancom, ako aj k zdrojovému kódu jeho príslusných produktov, Súd prvého stupna uvádza, ze sa nepredpokladá ziadny casový limit na trvalú úcast splnomocnenca na dozore nad cinnostami Microsoftu týkajúcimi sa opatrení na nápravu. V tomto ohlade treba konstatovat, ze z odôvodnenia c. 1002 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla Komisie sa povinnost sprístupnovat informácie súvisiace s interoperabilitou musí uplatnovat "perspektívne" na budúce generácie produktov Microsoftu. 1271 Z toho vyplýva, ze Komisia nie je oprávnená pri výkone právomocí, ktoré vyvodzuje z clánku 3 nariadenia c. 17, donucovat Microsoft, aby priznal nezávislému splnomocnencovi právomoci, ktoré ona sama nemôze zverit tretím osobám. Z toho vyplýva, ze clánok 7 druhý odsek napadnutého rozhodnutia je bez právneho základu, najmä v rozsahu, v akom deleguje na nezávislého splnomocnenca vysetrovacie právomoci, ktoré môze vykonávat iba Komisia v rámci nariadenia c. 17. 1272 Navyse, ako tvrdí Komisia, ak bolo jej zámerom zaviest cisto konsenzuálny mechanizmus, nebolo nijako potrebné, aby takýto mechanizmus nariadila v clánku 7 napadnutého rozhodnutia. 1273 Komisia napokon prekrocila svoje právomoci v rozsahu, v akom clánok 7 napadnutého rozhodnutia v spojení s odôvodnením c. 1048 písm. v) tohto rozhodnutia ukladá Microsoftu, aby znásal vsetky náklady spojené s urcením splnomocnenca, vrátane jeho odmenovania, ako aj výdavky spojené s plnením jeho úloh. 1274 Ziadne ustanovenie nariadenia c. 17 neoprávnuje Komisiu, aby ulozila podnikom znásat náklady, ktoré vznikajú jej samotnej ako dôsledok dozoru nad vykonávaním opatrení na nápravu. 1275 Je totiz úlohou Komisie ako orgánu zodpovedného za uplatnovanie sútazných pravidiel Spolocenstva, aby sledovala vykonávanie rozhodnutí o porusení nezávisle, objektívne a nestranne. Bolo by nezlucitelné s jej povinnostou v tomto ohlade, aby efektívne vykonávanie práva Spolocenstva záviselo od ochoty alebo schopnosti podniku, ktorý je príjemcom rozhodnutia, znásat takéto výdavky, alebo aby bolo tým ovplyvnené. 1276 Navyse z judikatúry vyplýva, ze Komisia nepozíva neobmedzenú diskrecnú právomoc pri formulácii opatrení na nápravu ukladaných podnikom na ukoncenie porusenia. Zásada proporcionality vyzaduje pri uplatnovaní clánku 3 nariadenia c. 17, aby povinnosti ulozené podnikom na ukoncenie porusenia neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na dosiahnutie sledovaného ciela, ktorým je obnovenie zákonnosti vo vztahu k pravidlám, ktoré boli porusené (rozsudok Magill, uz citovaný v bode 107 vyssie, bod 93). 1277 Ak teda Komisia nemá právomoc rozhodnutím podla clánku 3 nariadenia c. 17 ulozit podniku, ktorý porusil clánok 82 ES, opatrenia na nápravu, vrátane prislúchajúcich nákladov, ktoré prekracujú to, co je primerané a potrebné, tým skôr nemá právomoc ulozit tomuto podniku, aby znásal náklady, ktoré má znásat Komisia pri plnení jej vlastných povinností v oblasti vysetrovania a výkonu. 1278 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze clánok 7 napadnutého rozhodnutia nemá právny základ v nariadení c. 17, a teda prekracuje právomoci, ktoré má Komisia v oblasti vysetrovania a výkonu podla tohto nariadenia v rozsahu, v akom nariaduje Microsoftu, aby predlozil návrh na zavedenie mechanizmu, ktorý na jednej strane musí zahrnat urcenie nezávislého splnomocnenca, ktorý bude mat nezávisle od Komisie právomoc prístupu k podpore, informáciám, dokumentom, na miesta a k zamestnancom Microsoftu, ako aj k zdrojovému kódu jeho príslusných produktov, a na druhej strane predvída to, ze Microsoft znása vsetky náklady spojené s urcením splnomocnenca, vrátane jeho odmenovania. Komisia si teda nemôze vyhradit právo stanovit takýto mechanizmus rozhodnutím v prípade, ak sa bude domnievat, ze mechanizmus navrhnutý Microsoftom nie je vhodný. 1279 Z toho vyplýva, ze je namieste zrusit clánok 7 napadnutého rozhodnutia v rozsahu opísanom v predchádzajúcom bode. II -- O návrhoch na zrusenie pokuty alebo znízenie jej výsky A -- Napadnuté rozhodnutie 1280 Za dve zneuzitia identifikované v napadnutom rozhodnutí je ulozená jedna pokuta vo výske 497196304 eur (clánok 3 napadnutého rozhodnutia). 1281 Otázku pokuty skúma Komisia v odôvodneniach c. 1054 az 1080 napadnutého rozhodnutia. 1282 V prvom rade Komisia upresnuje, ze zohladnila ustanovenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (odôvodnenie c. 1054 napadnutého rozhodnutia), a pripomína, ze pri stanovení výsky pokuty musí zohladnit závaznost a trvanie porusenia, ako aj prípadné pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti (odôvodnenie c. 1055 napadnutého rozhodnutia). 1283 V druhom rade Komisia vyvracia tvrdenia, ktoré Microsoft uviedol pocas správneho konania na podporu svojho názoru, ze by mu v tomto prípade nemala byt ulozená ziadna pokuta (odôvodnenia c. 1056 az 1058 napadnutého rozhodnutia). 1284 V tomto ohlade po prvé uvádza, ze z napadnutého rozhodnutia právne dostatocným spôsobom vyplýva, ze Microsoft úmyselne, alebo aspon z nedbanlivosti porusil clánok 82 ES a clánok 54 dohody o EHP (odôvodnenie c. 1057 napadnutého rozhodnutia). Po druhé Komisia popiera, ze zaviedla "nové právne pravidlo", a domnieva sa, ze Microsoft si preto musel byt vedomý toho, ze porusuje vyssie uvedené ustanovenia (to isté odôvodnenie). Po tretie Komisia odmieta tvrdenie Microsoftu zalozené na tom, ze zneuzívajúci viazaný predaj sa nemohol zacat v roku 1999, pretoze niektoré funkcie multimediálneho prehrávaca sú integrované v operacnom systéme Windows uz od roku 1992 (to isté odôvodnenie). 1285 V tretom rade Komisia uvádza spôsob, ktorým vypocítala pokutu (odôvodnenia c. 1059 az 1079 napadnutého rozhodnutia). 1286 Po prvé Komisia urcuje základnú sumu pokuty v závislosti od závaznosti a trvania porusenia (odôvodnenia c. 1059 az 1078 napadnutého rozhodnutia). 1287 Na jednej strane pripomína, ze pri posúdení závaznosti porusenia musí zohladnit povahu tohto porusenia, jeho úcinky na trhu a rozsah relevantného geografického trhu (odôvodnenie c. 1060 napadnutého rozhodnutia). 1288 Pokial ide o povahu porusenia, Komisia v odôvodneniach c. 1061 az 1068 napadnutého rozhodnutia upriamuje pozornost na tieto skutocnosti: -- Súdny dvor uz niekolkokrát vyslovil nezákonnost odmietnutia dodávky a viazaných predajov zo strany podnikov v dominantnom postavení, -- Microsoft má dominantné postavenie na trhu operacných systémov pre klientske PC s podielom na trhu viac ako 90 %, -- tento trh, ako aj dalsie dva trhy identifikované v napadnutom rozhodnutí sa vyznacujú existenciou významných priamych a nepriamych sietových efektov, -- za týchto okolností Microsoft prijal stratégiu pákového efektu, ktorá zakladá dve odlisné zneuzitia, -- pokial ide o zneuzívajúce odmietnutie poskytnút informácie, Microsoft zaujal vseobecnú líniu správania, ktorá má za ciel vytvorit a v jeho prospech vyuzívat privilegované vztahy medzi jeho operacným systémom pre klientske PC a jeho operacným systémom pre servery pracovnej skupiny a ktorá znamená narusenie predchádzajúcej vyssej úrovne poskytovania informácií, -- toto zneuzívajúce konanie umoznuje Microsoftu, aby rozsíril svoje dominantné postavenie na trh operacných systémov pre servery pracovnej skupiny, ktorý má "významnú hodnotu", -- získanie tohto trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny môze mat dalsie neblahé úcinky na hospodársku sútaz, -- zneuzívajúci viazaný predaj zabezpecuje Microsoftu, ze vseobecný výskyt jeho operacného systému pre klientske PC sa týka aj jeho prehrávaca Windows Media Player, co odrádza výrobcov zariadení dodávaných spolu so softvérom od toho, aby do klientskych PC predinstalovali konkurencné multimediálne prehrávace, a narúsa hospodársku sútaz na trhu streamingových multimediálnych prehrávacov, -- toto zneuzívajúce konanie má navyse citelné úcinky na hospodársku sútaz v odvetví poskytovania obsahu na internete a v odvetví multimediálneho softvéru, -- dominantné postavenie na trhu streamingových multimediálnych prehrávacov môze napokon predstavovat strategický vstup na rad súvisiacich trhov, z ktorých niektoré sú vysoko ziskové. 1289 S prihliadnutím na skutocnosti uvedené v predchádzajúcom bode sa Komisia domnieva, ze porusenie treba v dôsledku jeho povahy kvalifikovat ako "velmi závazné" (odôvodnenie c. 1068 napadnutého rozhodnutia). 1290 Pokial ide o úcinky porusenia na trh, Komisia uvádza, ze "línia správania prijatá Microsoftom, ktorá spocíva v tom, ze Microsoft vyuzíva pákový efekt zabezpecený svojím dominantným postavením na trhu operacných systémov pre klientske PC na vylúcenie hospodárskej sútaze, má významný dopad na trh operacných systémov pre servery pracovnej skupiny a trh streamingových multimediálnych prehrávacov" (odôvodnenie c. 1069 napadnutého rozhodnutia). 1291 Toto konstatovanie Komisia zakladá na týchto skutocnostiach: -- zneuzívajúce odmietnutie poskytnút informácie uz umoznilo Microsoftu získat dominantné postavenie na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny a predstavuje riziko vylúcenia hospodárskej sútaze na tomto trhu (odôvodnenie c. 1070 napadnutého rozhodnutia), -- zneuzívajúci viazaný predaj uz umoznil Microsoftu získat prvé miesto na trhu streamingových multimediálnych prehrávacov a z dôkazných prostriedkov preskúmaných v napadnutom rozhodnutí vyplýva, ze "trh sa uz mozno preklápa v prospech prehrávaca [Windows Media Player]" (odôvodnenie c. 1071 napadnutého rozhodnutia). 1292 Pokial ide o geografický rozsah relevantných tovarových trhov, Komisia uvádza, ze tri trhy identifikované v napadnutom rozhodnutí zahrnajú celý EHP (odôvodnenie c. 1073 napadnutého rozhodnutia). 1293 V odôvodnení c. 1074 napadnutého rozhodnutia Komisia vyvodzuje z predchádzajúcej analýzy záver, ze Microsoft sa dopustil velmi závazného porusenia clánku 82 ES a clánku 54 Dohody o EHP, za ktoré mozno ulozit pokutu viac ako 20 miliónov eur. V nasledujúcom odôvodnení stanovuje na 165732101 eur pôvodnú sumu pokuty urcenej podla závaznosti, co je východisková základná suma pokuty (dalej len "východisková suma"). 1294 V odôvodnení c. 1076 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze na dosiahnutie dostatocného odradzujúceho úcinku na Microsoft a so zretelom na jeho významnú hospodársku silu treba zdvojnásobit východiskovú sumu, co v tomto stádiu zvysuje sumu pokuty na 331464203 eur. 1295 Na druhej strane, pokial ide o trvanie porusenia, Komisia konstatuje, ze zneuzívajúce odmietnutie dodávky sa zacalo v októbri 1998 a este sa neskoncilo, kým zneuzívajúci viazaný predaj sa zacal v máji 1999 a tiez sa este neskoncil (odôvodnenie c. 1077 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa domnieva, ze celkové trvanie porusenia, ktorého sa dopustil Microsoft, je teda pät rokov a pät mesiacov, co zodpovedá dlhodobému poruseniu (to isté odôvodnenie). Zvysuje preto o 50 % sumu uvedenú v predchádzajúcom bode a stanovuje základnú sumu pokuty na 497196304 eur (odôvodnenie c. 1078 napadnutého rozhodnutia). 1296 Po druhé Komisia sa domnieva, ze v tomto prípade neexistuje ziadna pritazujúca alebo polahcujúca okolnost, ktorú treba zohladnit (odôvodnenie c. 1079 napadnutého rozhodnutia). Stanovuje preto konecnú sumu pokuty na 497196304 eur (odôvodnenie c. 1080 napadnutého rozhodnutia). B -- Tvrdenia úcastníkov konania 1297 Ako hlavné tvrdenie Microsoft uvádza, ze pokuta ulozená clánkom 3 napadnutého rozhodnutia je neopodstatnená, kedze nedoslo k poruseniu clánku 82 ES. 1298 Subsidiárne Microsoft tvrdí, ze táto pokuta je neprimerane vysoká a neproporcionálna, a preto ju treba zrusit alebo podstatne znízit. 1299 V tomto ohlade sa v prvom rade domnieva, ze nie je dôvodné ulozit mu pokutu, kedze porusenia, ktoré sú mu vytýkané, sú výsledkom "nového výkladu práva". Na podporu tohto tvrdenia sa odvoláva na niektoré výnatky z tlacových správ, ktoré zverejnila Komisia a ktoré sa týkajú vecí hospodárskej sútaze (tlacové správy z 20. apríla 2001, IP/01/584, a z 2. júna 2004, IP/04/705), ako aj na prax Komisie spocívajúcu v neukladaní pokút vo veciach nastolujúcich nové alebo komplexné otázky. Uvádza tiez, ze v niektorých veciach Komisia ulozila dotknutým podnikom iba symbolickú pokutu s ohladom na to, ze z jej predchádzajúcej rozhodovacej praxe jednoducho nemohli vyvodit, ze správanie, ktoré im bolo vytýkané, porusovalo pravidlá hospodárskej sútaze. 1300 Microsoft tvrdí, ze zásady, ktoré uplatnila Komisia v tomto prípade, sa znacne odchylujú od zásad stanovených judikatúrou a sú výsledkom "podstatnej zmeny teórií Komisie pocas toho, ako sa vec vyvíjala za posledných pät rokov". 1301 Na jednej strane, pokial ide o zneuzívajúce správanie, ktoré predstavuje odmietnutie Microsoftu poskytnút jeho konkurentom informácie súvisiace s interoperabilitou a povolit ich pouzívanie, Microsoft tvrdí, ze Komisia tieto informácie nikdy presne neidentifikovala. Okrem toho opakuje, ze spolocnost Sun od neho nepozadovala licenciu na jeho práva dusevného vlastníctva, aby mohla vyvíjat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny v EHP. Napokon tvrdí, ze postoj Komisie je celkom nový, pretoze predpokladá povinnost udelit licenciu týkajúcu sa práv dusevného vlastníctva velkej hodnoty s cielom ulahcit vývoj produktov, ktoré predstavujú priamu konkurenciu operacných systémov Windows pre servery. Microsoft tvrdí, ze so zretelom na tieto rôzne skutocnosti si mohol dôvodne mysliet, ze v tomto prípade nie sú dané mimoriadne okolnosti vyzadované Súdnym dvorom. 1302 Na druhej strane, pokial ide o zneuzívajúce správanie, ktoré predstavuje skutocnost, ze Microsoft podmienoval dodanie operacného systému Windows pre klientske PC súcasným nadobudnutím softvéru Windows Media Player, Microsoft najprv uvádza, ze teória Komisie o viazaných predajoch dokonca nebola spomenutá v prvom oznámení o výhradách. Microsoft dalej uvádza, ze je to po prvýkrát, ked sa Komisia domnievala, ze zlepsenie produktu spocívajúce v tom, ze je don integrovaná "zlepsená" funkcia, v tomto prípade multimediálna funkcia so schopnostou nepretrzitého sírenia, bez súcasného ponúkania verzie tohto produktu bez tejto funkcie za rovnakú cenu, môze predstavovat porusenie clánku 82 ES. 1303 V druhom rade Microsoft tvrdí, ze pokuta, ktorá mu bola ulozená, je neprimerane vysoká. Na podporu tohto tvrdenia uvádza tri rady tvrdení. 1304 Po prvé uvádza, ze východisková suma pokuty nie je opodstatnená. Najprv tvrdí, ze stanovenie tejto sumy na 165732101 eur je svojvolné a nesprávne odôvodnené. Dalej popiera dôvodnost tvrdenia Komisie, ze sa dopustil "velmi závazného" porusenia. V tomto ohlade uvádza, ze Komisia potrebovala viac ako pät rokov na to, aby uzavrela, ze jeho správanie bolo trestné, a este viac casu na to, aby rozhodla o vhodných opatreniach na nápravu. Microsoft napokon tvrdí, ze nemohol predvídat, ze jeho správanie mozno povazovat za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze a tým menej za "velmi závazné" porusenie. 1305 V replike Microsoft popiera tvrdenie Komisie, ze dotknuté zneuzitia majú citelný dopad na relevantné trhy. 1306 Rovnako v replike Microsoft tvrdí, ze Komisia sa pri stanovení východiskovej sumy neobmedzila na zohladnenie "produktov dotknutých zneuzitiami". Vychádzala totiz z obratu, ktorý Microsoft dosiahol na trhu operacných systémov pre servery vo vseobecnosti. Menej ako stvrtinu príjmov, ktoré Microsoft dosahuje z týchto systémov, vsak mozno pripísat trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny, tak ako ho definovala Komisia. 1307 Po druhé sa Microsoft domnieva, ze Komisia nemala dôvod zdvojnásobit východiskovú sumu na základe jeho "významnej hospodárskej sily" a potreby zabezpecit dostatocný odradzujúci úcinok. Uvádza, ze Komisia mu nevytýka, ze nechcel dodrziavat právo a ze naopak, pán Monti, vtedajsí clen Komisie zodpovedný za hospodársku sútaz, chválil úsilie, ku ktorému Microsoft pristúpil na dosiahnutie priatelskej dohody v tomto prípade, ako aj profesionalitu clenov jeho tímu. Dodáva, ze Komisia sa nemôze odvolávat ani na potrebu odradit ostatné podniky od toho, aby sa dopustili podobných porusení. Napokon Microsoft tvrdí, ze východisková suma sa zakladá na obrate a na príjmoch, ktoré dosiahol na celosvetovej úrovni, a ze tie isté údaje sú pouzité na odôvodnenie zvýsenia z dôvodu odradzujúceho úcinku (poznámka pod ciarou 1342 napadnutého rozhodnutia), co sa rovná "zohladneniu tej istej okolnosti dvakrát". Ostatné okolnosti uvedené v poznámke pod ciarou 1342 napadnutého rozhodnutia nijako neodôvodnujú zdvojnásobenie východiskovej sumy. 1308 Po tretie Microsoft tvrdí, ze 50 % zvýsenie dvojnásobku východiskovej sumy z dôvodu trvania porusenia je neprimerane vysoké. Najprv má výhrady voci tomu, ze Komisia nezohladnila opatrenia, ktoré Microsoft prijal na nápravu problémov, ktoré Komisia nastolila pocas ich rozhovorov a v oznámeniach o výhradách, ani záväzky, ktoré Microsoft prezval v rámci amerického zmieru. Microsoft dalej vytýka Komisii, ze nezohladnila trvanie správneho konania, a domnieva sa, ze mu nemozno vytýkat, ze sa pokúsil uzavriet s Komisiou dohodu o vyrovnaní. Dodáva, ze údajné porusenia nemohol ukoncit skôr, lebo "teórie Komisie sa pocas posledných siestich rokov znacne vyvíjali". 1309 Komisia sa domnieva, ze hlavné tvrdenie Microsoftu treba zamietnut, lebo nepreukázal, ze Komisia nesprávne dospela k záveru o porusení clánku 82 ES. 1310 Komisia popiera aj subsidiárne tvrdenie uplatnené Microsoftom. 1311 V tomto ohlade Komisia v prvom rade tvrdí, ze pokuta je opodstatnená. 1312 Komisia po prvé tvrdí, ze v tomto prípade neuplatnila nijaké nové právne pravidlo. 1313 Pokial ide o zneuzívajúce odmietnutie, Komisia tvrdí, ze zohladnila moznost, ze "ide o práva vyplývajúce z dusevného vlastníctva". V dôsledku toho, vychádzajúc z rozsudkov, ako napríklad rozsudok Magill, uz citovaný v bode 107 vyssie, venovala velkú cast napadnutého rozhodnutia tomu, aby preukázala, ze za urcitých mimoriadnych okolností môze odmietnutie udelit licenciu týkajúcu sa práv dusevného vlastníctva predstavovat zneuzitie dominantného postavenia. Dodáva, ze z dôvodu, ze úvodné ustanovenia smernice 91/250 výslovne uvádzajú, ze odmietnutie sprístupnit informácie súvisiace s interoperabilitou môze predstavovat zneuzitie dominantného postavenia, Microsoft nemôze s váznostou tvrdit, ze si nebol vedomý porusovania clánku 82 ES. 1314 Komisia okrem toho pripomína, ze si myslí, ze uz vyvrátila tvrdenia Microsoftu týkajúce sa rozsahu ziadosti spolocnosti Sun, a ze uz uviedla, ze judikatúra nevylucuje, aby produkty nositela autorského práva a budúce produkty nadobúdatela licencie boli v sútaznom vztahu. V duplike Komisia dodáva, ze uz v case prvého oznámenia o výhradách identifikovala "urcité mnozstvo informácií, ktoré Microsoft neoprávnene zadrziaval", a opakuje, ze Microsoft si bol plne vedomý toho, ze odmietal sprístupnit svojim konkurentom informácie súvisiace s interoperabilitou, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie. 1315 Pokial ide o zneuzívajúci viazaný predaj, Komisia pripústa, ze táto vec sa môze lísit od predchádzajúcich vecí týkajúcich sa viazaných predajov v tom, ze v napadnutom rozhodnutí pristúpila k posúdeniu skutocných úcinkov tohto správania. Domnieva sa, ze napriek tomu z toho nemozno vyvodzovat, ze vypracovala novú teóriu, a trvá na tom, ze jej zistenia sú zalozené na dobre známych právnych a ekonomických zásadách. 1316 Komisia po druhé uvádza, ze Microsoft mohol so zretelom na významné financné a právne zdroje, ktorými disponuje, predvídat, ze jeho správanie spocívajúce vo vyuzívaní jeho dominantného postavenia na jednom trhu na získanie iného trhu sa bude povazovat za zneuzívajúce. Komisia zdôraznuje, ze súd Spolocenstva opakovanie odmietol tvrdenie, podla ktorého sa nemá ulozit ziadna pokuta v prípade, ked dotknutý podnik nemohol vediet, ze porusuje pravidlá hospodárskej sútaze. Komisia sa napokon domnieva, ze Microsoft nemôze vyvodzovat nijaké tvrdenie z okolnosti, ze Komisia neulozila pokutu podniku v inej veci. 1317 V druhom rade Komisia tvrdí, ze pokuta nie je neprimerane vysoká, pricom najmä uvádza, ze predstavuje iba 1,62 % svetového obratu Microsoftu pocas obchodného roka ukonceného 30. júna 2003. 1318 Komisia po prvé uvádza, ze pri stanovení výsky pokuty disponuje volnou úvahou a ze nie je povinná pouzit presné matematické vzorce. Dodáva, ze jej povinnost odôvodnenia nevyzaduje, aby vo svojom rozhodnutí uviedla císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokút. Okrem toho uvádza, ze v súlade s Usmerneniami k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), posúdila závaznost porusenia tak, ze zohladnila jeho povahu, jeho dopad na trh a rozsah geografického trhu. 1319 Komisia tvrdí, ze východiskovú sumu pokuty nestanovila na základe svetového obratu Microsoftu, ale na základe obratu, ktorý Microsoft dosiahol v EHP na trhu operacných systémov pre klientske PC a pre servery pracovnej skupiny. V poznámke pod ciarou 217 vyjadrenia upresnuje, ze táto východisková suma predstavuje 7,5 % uvedeného obratu. Na základe toho dochádza k záveru, ze tvrdenie Microsoftu, podla ktorého vykonala dvojité zapocítanie, nie je dôvodné. V odpovedi na tvrdenie Microsoftu, ze zohladnila jeho obrat dosiahnutý na trhu operacných systémov pre servery vo vseobecnosti, Komisia uvádza, ze vychádzala z císel, ktoré jej oznámil Microsoft v odpovedi na ziadost o informácie, ktorá sa týkala operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. V tomto ohlade Komisia odkazuje na list, ktorý jej Microsoft poslal 9. marca 2004 (príloha D.16 dupliky). 1320 Komisia po druhé tvrdí, ze bola oprávnená uplatnit na východiskovú sumu pokuty násobitel 2. V tomto ohlade uvádza, ze táto suma zodpovedala menej ako 1 % obratu, ktorý Microsoft dosiahol pocas posledného obchodného roka, v dôsledku coho by pokuta nemala dostatocný odradzujúci charakter. Komisia uvádza, ze pri stanovení tohto násobitela zohladnila to, ze velké podniky vo vseobecnosti disponujú zdrojmi, ktoré im umoznujú poznat poziadavky a dôsledky práva hospodárskej sútaze lepsie ako mensie podniky. 1321 Komisia rovnako uvádza, ze z judikatúry vyplýva, ze cielom odradenia, o ktoré je oprávnená usilovat pri stanovení výsky pokuty, je zabezpecit, aby podniky dodrziavali pravidlá hospodárskej sútaze, ktoré stanovuje Zmluva pre výkon ich cinností v rámci Spolocenstva alebo EHP (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia [30]T-224/00, Zb. s. II-2597, body 110 a 111). Z toho vyplýva, ze odradzujúci charakter pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze nemozno urcit iba v závislosti od konkrétnej situácie potrestaného podniku. Je potrebné odradit nielen tento podnik od toho, aby sa znovu dopustil rovnakého porusenia alebo iných porusení pravidiel hospodárskej sútaze, ale aj dalsie podniky "podobnej velkosti a s podobnými zdrojmi" od toho, aby sa dopustili porovnatelných porusení. 1322 Komisia okrem toho zdôraznuje, ze netvrdila, ze jej Microsoft bránil vo vysetrovaní a ze vo vztahu k Microsoftu neprihliadla na ziadnu pritazujúcu okolnost. 1323 Komisia po tretie popiera, ze 50 % zvýsenie, ktoré z dôvodu trvania porusenia uplatnila na sumu vypocítanú s prihliadnutím na závaznost, je neprimerane vysoké. Tvrdí, ze sa pridrziavala beznej praxe, podla ktorej sa v prípade dlhodobých porusení pouzije zvýsenie 10 % za kazdý rok úcasti na porusení. 1324 Komisia sa domnieva, ze Microsoft sa nemôze odvolávat na opatrenia, ktoré prijal na nápravu problémov, ktoré nastolila Komisia, alebo podla amerického zmieru, lebo tieto opatrenia nemajú význam pre výpocet trvania porusenia. Odkazuje na odôvodnenia c. 241, 242 a 270 az 279 napadnutého rozhodnutia a dodáva, ze tieto opatrenia neukoncili porusenie. 1325 Komisia napokon popiera tvrdenie Microsoftu týkajúce sa trvania správneho konania, pricom najmä uvádza, ze dlzka konania bola objektívne odôvodnená zlozitostou veci a potrebou zabezpecit právo Microsoftu na obhajobu. C -- Posúdenie Súdom prvého stupna 1326 V rámci týchto zalobných návrhov má Súd prvého stupna preskúmat zákonnost clánku 3 napadnutého rozhodnutia a v prípade potreby pri výkone svojej neobmedzenej právomoci zrusit alebo znízit pokutu ulozenú Microsoftu týmto clánkom. 1327 Komisia ukladá Microsoftu jedinú pokutu za dve zneuzitia konstatované v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Najmä z odôvodnení c. 1061 az 1069 tohto rozhodnutia vyplýva, ze hoci Komisia rozoznávala existenciu dvoch rozlicných zneuzití, napriek tomu sa domnieva, ze Microsoft sa dopustil jediného porusenia, a to uplatnovania stratégie spocívajúcej vo vyuzívaní pákového efektu vo vztahu k dominantnému postaveniu, ktoré má na trhu operacných systémov pre klientske PC (pozri predovsetkým odôvodnenie c. 1063 napadnutého rozhodnutia). 1328 Z odôvodnení c. 1054 az 1080 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze - hoci samotné napadnuté rozhodnutie na usmernenia výslovne neodkazuje - Komisia vypocítala pokutu v súlade s metodológiou uvedenou v usmerneniach. 1329 Ako hlavné tvrdenie Microsoft uvádza, ze clánok 3 napadnutého rozhodnutia treba zrusit preto, lebo kedze nedoslo k poruseniu clánku 82 ES, ulozená pokuta je neopodstatnená. 1330 Toto tvrdenie treba zamietnut. Z posúdenia vykonaného v rámci problematiky odmietnutia poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou a povolit ich pouzívanie, ako aj problematiky viazaného predaja operacného systému Windows pre klientske PC a prehrávaca Windows Media Player totiz vyplýva, ze Komisia správne konstatovala, ze Microsoft týmito dvomi správaniami porusil clánok 82 ES. 1331 Subsidiárne Microsoft tvrdí, ze pokuta je neprimerane vysoká a neproporcionálna, a preto ju treba zrusit alebo podstatne znízit. Tvrdí najmä, ze obe správania uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia predstavujú úplne nové formy zneuzitia dominantného postavenia a ze nemohol predvídat, ze jeho správanie spocívajúce na jednej strane vo výkone jeho práv dusevného vlastníctva k technológii velkej hodnoty, ktorú vyvinul, a na strane druhej v technologickom zlepsovaní existujúceho produktu bude Komisia vykladat ako porusenie clánku 82 ES. 1332 Súd prvého stupna sa domnieva, ze tvrdenia, ktoré Microsoft uplatnuje subsidiárne, nie sú dôvodné, a predovsetkým, ze Microsoft nepreukazuje, ze Komisia nesprávne posúdila závaznost a trvanie porusenia alebo sa dopustila pochybenia pri stanovení výsky pokuty. 1333 V tomto ohlade treba pripomenút, ze v rámci prieskumu prvej problematiky Súd prvého stupna potvrdil dôvodnost posúdenia Komisie, podla ktorej odmietnutie vytýkané Microsoftu - vychádzajúc z predpokladu, ze bolo mozné, ze toto odmietnutie predstavuje odmietnutie udelit tretím osobám licenciu týkajúcu sa práv dusevného vlastníctva - malo zneuzívajúci charakter, lebo bolo na jednej strane sprevádzané mimoriadnymi okolnostami, ktoré predpokladá judikatúra a ktoré umoznujú vo verejnom záujme na zachovaní efektívnej hospodárskej sútaze na trhu zasiahnut do výhradného práva nositela práva dusevného vlastníctva, a na druhej strane nebolo objektívne odôvodnené. 1334 Rovnako treba pripomenút, ze v rámci prieskumu druhej problematiky Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia právne dostatocným spôsobom preukázala, ze to, ze Microsoft podmienuje dodanie operacného systému Windows pre klientske PC súcasným nadobudnutím softvéru Windows Media Player, splna podmienky vyzadované na konstatovanie zneuzívajúceho viazaného predaja v zmysle clánku 82 ES a nie je objektívne odôvodnené. 1335 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie Microsoftu, ze obe zneuzitia konstatované v clánku 2 napadnutého rozhodnutia sú výsledkom "nového výkladu práva" (pozri body 1299 az 1302 vyssie), stací uviest, ze Súd prvého stupna uz pri svojom prieskume prvých dvoch problematík preukázal, ze toto tvrdenie nie je dôvodné. Z tohto prieskumu vyplýva, ze Komisia v tomto prípade neuplatnila nové právne pravidlo. 1336 Pokial ide po prvé o zneuzitie konstatované v clánku 2 písm. a) napadnutého rozhodnutia, uz bolo uvedené, ze v rozhodnom case Súdny dvor v rozsudku Magill, uz citovanom v bode 107 vyssie, rozhodol, ze aj ked odmietnutie licencie zo strany nositela práva dusevného vlastníctva, aj keby sa ho dopustil podnik v dominantnom postavení, nemôze samo osebe predstavovat zneuzitie dominantného postavenia, ale ze výkon výlucného práva nositelom by za mimoriadnych okolností mohol zakladat zneuzitie. 1337 Tvrdenie Microsoftu, ze si nemohol lahko uvedomit, ze vytýkané správanie porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, je navyse tazko zlucitelné s postojom, ktorý obhajoval pocas správneho konania. Microsoft totiz tvrdil, ze ak by Komisia mala konstatovat, ze odmietnutie, o ktoré ide, predstavuje zneuzitie, mohlo by to narusit "rozumnú rovnováhu medzi autorským právom a politikou hospodárskej sútaze", ktorú dosahuje smernica 91/250 (odôvodnenie c. 743 napadnutého rozhodnutia). Treba dodat, ze dvadsiate sieste odôvodnenie tejto smernice uvádza, ze jej ustanovenia "sa nedotýkajú pouzitia pravidiel sútaze podla clánku [81 ES a 82 ES], ak dodávatel v dominantnom postavení odmietne sprístupnit informáciu, ktorá je potrebná na stykovú prevádzkovú schopnost (interoperabilitu), ako je definovaná v tejto smernici". 1338 Z toho vyplýva, ze Komisia sa správne domnieva, ze Microsoft musel vediet, ze odmietnutie, o ktoré ide, predstavuje riziko narusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 1339 To platí rovnako pre zneuzitie konstatované v clánku 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia, kedze tvrdenia zalozené na údajnom uplatnení novej teórie uz boli zamietnuté v rámci prieskumu druhej problematiky (pozri najmä body 859 a 863 az 868 vyssie). Súd prvého stupna sa teda domnieva, ze Komisia v odôvodnení c. 1057 napadnutého rozhodnutia správne uvádza, ze jej preskúmanie viazaného predaja, ako aj záver o zneuzívajúcom charaktere, ktorý vyvodzuje z tohto správania, sa zakladajú na ustálenej praxi najmä vo veciach Hilti a Tetra Pak II. 1340 Skutocnost, ze v prvom oznámení o výhradách sa nenachádza zmienka o zneuzívajúcom viazanom predaji, je irelevantná pre otázku, ci Komisia uplatnila novú právnu teóriu. 1341 Nemozno vyhoviet ani tvrdeniu, ze napadnuté rozhodnutie je prvým rozhodnutím, v ktorom Komisia posúdila ako zneuzitie zlepsenie produktu spocívajúce v tom, ze je don integrovaná "zlepsená" funkcia. Ako totiz bolo uvedené v bodoch 936, 937 a 1221 vyssie, túto integráciu si nevyzadovali technické dôvody. Navyse z dôvodov uvedených najmä v bode 935 vyssie toto tvrdenie nevyvracia posúdenie Komisie týkajúce sa existencie dvoch odlisných produktov, ktorá predstavuje jedno z kritérií, na základe ktorých mozno podla judikatúry uvedenej v bode 859 vyssie identifikovat zneuzívajúci viazaný predaj. 1342 Z predchádzajúcich odôvodnení vyplýva, ze Microsoft nemôze dôvodne tvrdit, ze Komisia mu nemala ulozit pokutu alebo ze mu mala ulozit iba symbolickú pokutu. 1343 V druhom rade treba zamietnut aj tvrdenie Microsoftu, ze pokuta je neprimerane vysoká. Súd prvého stupna sa totiz domnieva, ze Komisia správne posúdila závaznost a trvanie porusenia. 1344 Po prvé, pokial ide o závaznost porusenia, na úvod treba pripomenút, ze obe zneuzitia sú súcastou porusenia, ktoré spocíva v tom, ze Microsoft uplatnoval stratégiu pákového efektu, teda pouzíval dominantné postavenie, ktoré má na trhu operacných systémov pre klientske PC, na to, aby ho rozsíril na dva dalsie susediace trhy, v tomto prípade trh operacných systémov pre servery pracovnej skupiny a trh streamingových multimediálnych prehrávacov. 1345 Pokial ide o zneuzitie konstatované v clánku 2 písm. a) napadnutého rozhodnutia, Komisia najprv posudzuje závaznost tohto zneuzitia tak, ze zohladnuje jeho vlastnú povahu (odôvodnenia c. 1064 a 1065 napadnutého rozhodnutia), jeho konkrétny dopad na trh (odôvodnenia c. 1069 a 1070 napadnutého rozhodnutia) a rozsah relevantného geografického trhu (odôvodnenie c. 1073 napadnutého rozhodnutia). Komisia kvalifikuje porusenie, ktorého súcastou je toto zneuzitie, ako "velmi vázne", za ktoré mozno ulozit pokutu viac ako 20 miliónov eur. 1346 Súd prvého stupna sa domnieva, ze skutocnosti, na ktoré prihliadala Komisia v odôvodneniach uvedených v predchádzajúcom bode, odôvodnujú kvalifikáciu porusenia ako "velmi vázneho". Tvrdenia Microsoftu nemôzu toto posúdenie spochybnit. 1347 Súd prvého stupna by v tomto ohlade rád zdôraznil, ze niekolko interných dokumentov Microsoftu nachádzajúcich sa v spise potvrdzuje, ze Microsoft výkonom pákového efektu vyuzil svoje dominantné postavenie na trhu operacných systémov pre klientske PC na posilnenie svojho postavenia na trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. V odôvodnení c. 774 napadnutého rozhodnutia Komisia cituje úryvok z e-mailu, ktorý pán Bayer, vrcholový manazér Microsoftu, poslal inému vrcholovému manazérovi Microsoftu, ktorým bol pán Madigan, a v ktorom uvádza, ze "[Microsoft] má obrovskú výhodu na trhu informatiky pre podniky... vdaka pákovému efektu, ktorý mu zabezpecuje dominantné postavenie systému Windows na kancelárskych pocítacoch". 1348 V nasledujúcom odôvodnení napadnutého rozhodnutia Komisia odkazuje na cast iného e-mailu, ktorý si vymenili títo dvaja vrcholoví manazéri Microsoftu, ktorá preukazuje, ze získanie trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny sa povazovalo za prostriedok na uplatnenie rovnakej stratégie pákového efektu na internete. Táto cast znie: "Ovládnutie serverovej infrastruktúry internetu nebude lahkou zálezitostou, [ale] môzeme ho dosiahnut z podnikových sietí, ak sa nám podarí ovládnut tieto siete (co je podla môjho názoru mozné)." 1349 Navyse, ako správne zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 778 napadnutého rozhodnutia, z úryvku z prejavu pána Gatesa vo februári 1997 vyplýva, ze najvyssí predstavitelia Microsoftu povazovali interoperabilitu za nástroj v rámci tejto stratégie pákového efektu. Tento úryvok znie takto: "Skúsame vyuzívat nasu serverovú kontrolu na navrhovanie nových protokolov a odstránenie zvlást spolocností Sun a Oracle... Neviem, ci sa nám to podarí, ale v kazdom prípade sa to pokúsame urobit." 1350 Treba zdôraznit, ze prejav pána Gatesa bol prednesený vo februári 1997, teda dlho predtým, ako Microsoft odmietol ziadost obsiahnutú v liste z 15. septembra 1998. Komisia sa teda správne domnievala, ze sporné odmietnutie zapadá do celkovej stratégie, ktorá spocívala v tom, ze Microsoft vyuzíval svoje dominantné postavenie na trhu operacných systémov pre klientske PC na posilnenie svojho konkurencného postavenia na susediacom trhu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny. 1351 Súd prvého stupna sa dalej domnieva, ze Komisia rovnako správne posúdila kritérium závaznosti porusenia v prípade viazaného predaja prehrávaca Windows Media Player a systému Windows uvedeného v clánku 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia, ked toto porusenie posúdila ako "velmi vázne". 1352 V tomto ohlade treba primo uviest, ze z e-mailu, ktorý pánovi Gatesovi poslal pán Bay v januári 1999 (pozri bod 911 vyssie), vyplýva, ze aj toto druhé zneuzitie je súcastou stratégie pákového efektu. 1353 Secundo, Komisia v odôvodnení c. 1068 napadnutého rozhodnutia správne konstatuje, ze toto zneuzitie predstavuje svojou povahou velmi vázne porusenie clánku 82 ES a clánku 54 Dohody o EHP. 1354 Prax viazaných predajov uz bola totiz súdom Spolocenstva jasne vyhlásená za nedovolenú, najmä vo veciach Hilti a Tetra Pak II, a vytýkané správanie splna podmienky stanovené touto judikatúrou. Treba najmä pripomenút, ako bolo uvedené v bodoch 859 a 863 az 868 vyssie, ze Komisia v tomto prípade neuplatnila novú právnu teóriu, predovsetkým ked preskúmala, ci je splnená podmienka týkajúca sa vylúcenia konkurentov z trhu. 1355 Komisia dalej v odôvodnení c. 1066 napadnutého rozhodnutia správne uvádza, ze v dôsledku viazaného predaja, o ktorý ide, sa prehrávac Windows Media Player nachádza takmer vo vsetkých klientskych PC vo svete, co odrádza výrobcov zariadení dodávaných spolu so softvérom od toho, aby do klientskych PC predinstalovali konkurencné multimediálne prehrávace, a narúsa hospodársku sútaz na trhu streamingových multimediálnych prehrávacov (pozri body 1031 az 1058 vyssie). 1356 Napokon, ako správne zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 1067 napadnutého rozhodnutia, zneuzívajúci viazaný predaj, o ktorý ide, má citelné úcinky na hospodársku sútaz v odvetví poskytovania obsahu na internete, ako aj v odvetví multimediálneho softvéru, ktoré sú významnými a nadalej sa rozvíjajúcimi odvetviami. Ako bolo uvedené v bodoch 1060 az 1075 vyssie, vseobecný výskyt prehrávaca Windows Media Player, ktorý je výsledkom tohto viazaného predaja, nabáda na jednej strane poskytovatelov obsahu, aby svoj obsah distribuovali vo formátoch Windows Media, a na druhej strane programátorov aplikácií, aby svoje produkty navrhovali tak, aby sa opierali o niektoré funkcie prehrávaca Windows Media Player, a to napriek tomu, ze konkurencné multimediálne prehrávace sú rovnako kvalitné, ba dokonca kvalitnejsie ako prehrávac Windows Media Player. V bode 1076 vyssie uz bolo rovnako preukázané, ze Komisia v odôvodneniach c. 897 az 899 napadnutého rozhodnutia velmi správne konstatovala, ze zneuzívajúci viazaný predaj má úcinky aj na niektoré susediace trhy. 1357 Tertio, Komisia v odôvodneniach c. 1069 a 1071 napadnutého rozhodnutia správne uvádza, ze zneuzívajúci viazaný predaj, o ktorý ide, má významný dopad na trh streamingových multimediálnych prehrávacov. Tento viazaný predaj totiz najmä umoznil Microsoftu dosiahnut s jeho prehrávacom Windows Media Player prvé miesto na tomto trhu. 1358 Quarto, je nepochybné, ze trh streamingových multimediálnych prehrávacov zahrna celý EHP (odôvodnenie c. 1073 napadnutého rozhodnutia). 1359 Z úvah uvedených v bodoch 1344 az 1358 vyssie vyplýva, ze Komisia dôvodne pouzila ako východiskový bod pri stanovení pokuty za porusenie minimálnu sumu 20 miliónov eur. 1360 V tomto prípade Komisia po tom, co takto zohladnila povahu porusenia, jeho úcinok na relevantné produktové trhy a geografický rozsah týchto trhov, pouzila jedinú východiskovú sumu, ktorú stanovila na 165732101 eur za obe zneuzitia (odôvodnenie c. 1075 napadnutého rozhodnutia). Treba uviest, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia nevysvetluje, comu zodpovedá táto suma ani ako sa delí medzi obe zneuzitia. S prihliadnutím na znenie poznámky pod ciarou 217 vyjadrenia v spojení s obsahom listu Microsoftu z 9. marca 2004 (pozri bod 1319 vyssie) sa vsak zdá, ze táto suma predstavuje 7,5 % kumulovaného obratu, ktorý Microsoft dosiahol v EHP na trhoch operacných systémov pre klientske PC a pre servery pracovnej skupiny pocas obchodného roka, ktorý sa skoncil 30. júna 2003. Na rozdiel od toho, co tvrdí Microsoft, sa teda nemozno domnievat, ze táto východisková suma bola stanovená svojvolne. 1361 Pokial ide o tvrdenie Microsoftu, ze stanovenie východiskovej sumy pokuty na 165732101 eur nie je odôvodnené, stací uviest, ze je ustálenou judikatúrou, ze povinnost odôvodnenia od Komisie nevyzaduje, aby vo svojom rozhodnutí uviedla císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokút (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, body 76 a 80, a Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 464). 1362 Nemozno vyhoviet ani tvrdeniu Microsoftu, ze Komisia zohladnila obrat dosiahnutý na trhu operacných systémov pre servery vo vseobecnosti, teda na väcsom trhu, ako je druhý trh identifikovaný v napadnutom rozhodnutí. Komisia totiz vychádzala z císel, ktoré jej oznámil Microsoft vo svojom liste z 9. marca 2004 (pozri bod 1319 vyssie) v odpovedi na ziadost o informácie z 2. marca 2004 (príloha D.16 dupliky), ktorá sa výslovne týkala operacných systémov Windows pre servery pracovnej skupiny, ktoré v tom case Microsoft stále podporoval. 1363 Súd prvého stupna sa okrem toho domnieva, ze Komisia správne pouzila na túto východiskovú sumu násobitel 2, aby pokute zabezpecila dostatocný odradzujúci charakter a zohladnila významnú hospodársku silu Microsoftu. Na jednej strane, kedze dominantné postavenie Microsoftu na trhu operacných systémov pre klientske PC sa velmi pravdepodobne zachová, aspon pocas nasledujúcich rokov, nemozno vylúcit, ze Microsoft bude mat dalsie prílezitosti, aby vyuzil stratégiu pákového efektu vo vztahu k dalsím susediacim trhom. Na druhej strane treba uviest, ze Microsoft uz bol stíhaný v Spojených státoch pre konanie podobné zneuzívajúcemu viazanému predaju, o ktorý ide, a to pre viazaný predaj jeho prehliadaca Internet Explorer a jeho operacného systému Windows pre klientske PC, a ze existuje riziko, ze sa v budúcnosti dopustí rovnakého druhu porusenia s ostatnými softvérovými aplikáciami. 1364 Po druhé, pokial ide o trvanie porusenia, tvrdenie Microsoftu, ze 50 % zvýsenie základnej sumy pokuty je neprimerane vysoké, treba zamietnut. Ako uz konstatoval Súd prvého stupna v rámci prieskumu druhej casti problematiky týkajúcej sa odmietnutia poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou, Komisia sa správne domnievala, ze list zo 6. októbra 1998 obsahoval odmietnutie oznámit spolocnosti Sun informácie, ktoré pozadovala. Z toho vyplýva, ze Komisia bola oprávnená konstatovat, ze od tohto dátumu sa Microsoft dopústal porusenia clánku 82 ES. Je preukázané, ze toto porusenie pokracovalo az do prijatia napadnutého rozhodnutia a ze od mája 1999 sa k tomuto porusovaniu pridalo druhé zneuzívajúce správanie. 1365 Po tretie podla názoru Súdu prvého stupna sa Komisia správne domnievala, ze v tomto prípade nie je namieste zohladnit pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti. 1366 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze tvrdenie Microsoftu, ze pokuta je neprimerane vysoká a neproporcionálna, treba zamietnut. 1367 Zalobu treba teda zamietnut ako nedôvodnú v rozsahu, v akom smeruje k zruseniu pokuty alebo k znízeniu jej výsky. O trovách 1368 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 3 Súd prvého stupna môze rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania nemajú úspech v jednej casti alebo vo viacerých castiach predmetu konania, alebo vo výnimocných prípadoch. 1369 V tomto prípade Microsoft nemal úspech vo svojich návrhoch smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, ako ani v návrhoch smerujúcich k zruseniu pokuty alebo k znízeniu jej výsky. Komisia zase nemala úspech vo svojich návrhoch smerujúcich k zamietnutiu zaloby v celom rozsahu. 1370 Pokial ide o vec samu, treba za týchto okolností náhradu trov konania rozdelit. Microsoft znása 80 % svojich vlastných trov konania a 80 % trov konania Komisie s výnimkou trov Komisie spojených s vedlajsou úcastou CompTIA, ACT, TeamSystem, Mamut, DMDsecure a i. a Exor. Komisia znása 20 % svojich vlastných trov konania a 20 % trov konania Microsoftu s výnimkou trov Microsoftu spojených s vedlajsou úcastou SIIA, FSFE, Audiobanner.com a ECIS. 1371 Pokial ide o konanie o nariadenie predbezného opatrenia, Microsoft znása svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania vynalozené Komisiou s výnimkou trov Komisie spojených s vedlajsou úcastou CompTIA, ACT, TeamSystem, Mamut, DMDsecure a i. a Exor. 1372 CompTIA, ACT, TeamSystem, Mamut, DMDsecure a i. a Exor znásajú kazdý svoje vlastné trovy konania vrátane trov konania o nariadenie predbezného opatrenia. Kedze Komisia nenavrhla, aby bola týmto vedlajsím úcastníkom ulozená náhrada trov konania spojených s ich vedlajsou úcastou, budú títo vedlajsí úcastníci znásat iba svoje vlastné trovy konania. 1373 Trovy konania SIIA, FSFE, Audiobanner.com a ECIS vrátane trov konania o nariadenie predbezného opatrenia znása Microsoft. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 7 rozhodnutia Komisie 2007/53/ES z 24. mája 2004, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o EHP vedené proti spolocnosti Microsoft Corp. (vec COMP/C-3/37.792 - Microsoft), sa zrusuje v rozsahu, v akom: -- nariaduje Microsoftu, aby predlozil návrh na zavedenie mechanizmu, ktorý musí zahrnat urcenie nezávislého splnomocnenca, ktorý bude mat nezávisle od Komisie právomoc prístupu k podpore, informáciám, dokumentom, na miesta a k zamestnancom Microsoftu, ako aj k "zdrojovému kódu" príslusných produktov Microsoftu, -- vyzaduje, aby návrh na zavedenie tohto mechanizmu predvídal, ze vsetky náklady spojené s urcením splnomocnenca vrátane jeho odmenovania bude znásat Microsoft, -- vyhradzuje Komisii právo stanovit rozhodnutím taký mechanizmus, ako je uvedený v prvej a druhej zarázke vyssie. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Microsoft znása 80 % svojich vlastných trov konania a 80 % trov konania Komisie s výnimkou trov Komisie spojených s vedlajsou úcastou The Computing Technology Industry Association, Inc., Association for Competitive Technology, Inc., TeamSystem SpA, Mamut ASA, DMDsecure.com BV, MPS Broadband AB, Pace Micro Technology plc, Quantel Ltd, de Tandberg Television Ltd a Exor AB. 4. Microsoft znása svoje vlastné trovy a trovy Komisie v konaní o nariadenie predbezného opatrenia vo veci T-201/04 R s výnimkou trov konania Komisie spojených s vedlajsou úcastou The Computing Technology Industry Association, Association for Competitive Technology, TeamSystem, Mamut, DMDsecure.com, MPS Broadband, Pace Micro Technology, Quantel, Tandberg Television a Exor. 5. Microsoft znása trovy konania Software & Information Industry Association, Free Software Foundation Europe, Audiobanner.com a European Committee for Interoperable Systems (ECIS) vrátane trov konania o nariadenie predbezného opatrenia. 6. Komisia znása 20 % svojich vlastných trov konania a 20 % trov konania Microsoftu s výnimkou trov Microsoftu spojených s vedlajsou úcastou Software & Information Industry Association, Free Software Foundation Europe, Audiobanner.com a ECIS. 7. The Computing Technology Industry Association, Association for Competitive Technology, TeamSystem, Mamut, DMDsecure.com, MPS Broadband, Pace Micro Technology, Quantel, Tandberg Television a Exor znásajú kazdý svoje vlastné trovy konania vrátane trov konania o nariadenie predbezného opatrenia. Vesterdorf Jaeger Pirrung García-Valdecasas Tiili Azizi Cooke Meij Forwood Martins Ribeiro Wiszniewska-Bial/ecka Vadapalas Labucka Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. septembra 2007. Tajomník E. Coulon Predseda B. Vesterdorf Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Napadnuté rozhodnutie I - Relevantné tovarové trhy a geografický trh II - Dominantné postavenie III - Zneuzitie dominantného postavenia A - Odmietnutie poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou a povolit ich pouzívanie B - Viazaný predaj operacného systému Windows pre klientske PC a prehrávaca Windows Media Player IV - Pokuta a opatrenia na nápravu Konanie pre porusenie amerického antitrustového práva Konanie Návrhy úcastníkov konania Právny stav I - O návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia A - Úvodné otázky 1. O rozsahu kontroly vykonávanej súdom Spolocenstva 2. O prípustnosti obsahu niektorých príloh B - O odmietnutí poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou a povolit ich pouzívanie 1. O prvej casti zalozenej na tom, ze v tomto prípade nie sú splnené kritériá, ktoré umoznujú donucovat podnik v dominantnom postavení, aby udelil licenciu, ako sú tieto kritériá definované súdmi Spolocenstva a) Úvod b) O rozdielnych stupnoch interoperability a o rozsahu opatrenia na nápravu stanoveného v clánku 5 napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - Skutkové a technické zistenia - O povahe informácií, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie - O stupni interoperability vyzadovanom Komisiou v napadnutom rozhodnutí - O rozsahu clánku 5 písm. a) napadnutého rozhodnutia c) O tvrdení, ze komunikacné protokoly Microsoftu sú chránené právami vyplývajúcimi z dusevného vlastníctva Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna d) O argumentácii v pravom zmysle slova uplatnenej na podporu prvej casti zalobného dôvodu i) O okolnostiach, vo vztahu ku ktorým treba analyzovat vytýkané správanie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna ii) O nevyhnutnosti informácií súvisiacich s interoperabilitou Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - O údajne nesprávnom právnom posúdení - O údajne nesprávnom posúdení skutkového stavu iii) O odstránení hospodárskej sútaze Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - O definícii relevantného tovarového trhu - O metodike pouzitej na výpocet podielov na trhu - O uplatnitelnom kritériu - O posúdení údajov trhu a konkurencných podmienok iv) O novom produkte Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna v) O neexistencii objektívneho odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O druhej casti zalozenej na tom, ze spolocnost Sun od Microsoftu nepozadovala, aby mohla vyuzívat technológiu, ktorú mu Komisia nariaduje sprístupnit a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna O rozsahu ziadosti spolocnosti Sun O rozsahu listu zo 6. októbra 1998 O geografickom rozsahu ziadosti obsiahnutej v liste z 15. septembra 1998 3. O tretej casti zalozenej na tom, ze Komisia správne nezohladnuje povinnosti, ktoré Spolocenstvám ukladá dohoda TRIPS a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna C - O problematike viazaného predaja operacného systému Windows pre klientske PC a prehrávaca Windows Media Player 1. Skutkové a technické zistenia 2. O prvom dôvode zalozenom na porusení clánku 82 ES a) O podmienkach vyzadovaných na konstatovanie zneuzívajúceho viazaného predaja Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) O existencii dvoch odlisných produktov Napadnuté rozhodnutie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna c) O skutocnosti, ze spotrebitelia nemajú moznost získat viazuci produkt bez zviazaného produktu Napadnuté rozhodnutie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna d) O obmedzení hospodárskej sútaze Napadnuté rozhodnutie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna e) O neexistencii objektívneho odôvodnenia Napadnuté rozhodnutie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna f) O porusení povinností ulozených Spolocenstvám dohodou TRIPS Napadnuté rozhodnutie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality a) Napadnuté rozhodnutie b) Tvrdenia úcastníkov konania c) Posúdenie Súdom prvého stupna D - O problematike nezávislého splnomocnenca 1. Napadnuté rozhodnutie 2. Tvrdenia úcastníkov konania 3. Posúdenie Súdom prvého stupna II. O návrhoch na zrusenie pokuty alebo znízenie jej výsky A - Napadnuté rozhodnutie B - Tvrdenia úcastníkov konania C - Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ ( [31]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXUrmWGV/L97291-8195TMP.html#t-ECRT12007SKB.0900361901-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:032:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:032:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0201&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0028&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0062&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0065&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0120&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0179&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0013&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0056&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0052&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0154&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0231&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:122:TOC 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0418&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0007&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0228&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0342&locale=SK 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:078:TOC 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0061&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0149&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0030&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0065&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0229&locale=SK 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0137&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 31. file:///tmp/lynxXXXXUrmWGV/L97291-8195TMP.html#c-ECRT12007SKB.0900361901-E0001