ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (ôsma rozsírená komora) zo 17. decembra 2008 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Dohody, ktoré Valónsky región a letisko Charleroi Brusel Juh uzavreli s leteckou spolocnostou Ryanair -- Existencia hospodárskej výhody -- Uplatnenie kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve" Vo veci T-196/04, Ryanair Ltd, so sídlom v Dubline (Írsko), v zastúpení: pôvodne D. Gleeson, A. Collins, SC, V. Power a D. McCann, solicitors, neskôr V. Power, D. McCann, solicitors, J. Swift, QC, J. Holmes, barrister, a G. Berrisch, advokát, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: N. Khan, splnomocnený zástupca, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Association of European Airlines (AEA), v zastúpení: S. Völcker, F. Louis a J. Heithecker, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2004/393/ES z 12. februára 2004 o výhodách priznaných Valónskym regiónom a Brussels South Charleroi Airport leteckej spolocnosti Ryanair pri vytvorení jej základne v Charleroi ([2]Ú. v. EÚ L 137, s. 1), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (ôsma rozsírená komora), v zlození: predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia D. Sváby, S. Papasavvas, N. Wahl (spravodajca) a A. Dittrich, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. marca 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobca Ryanair Ltd je najväcsia a najdôlezitejsia európska nízkonákladová letecká spolocnost. V Európe je priekopníkom obchodného modelu nazývaného "low cost", ktorý spocíva v znizovaní nákladov a vo zvysovaní úcinnosti vo vsetkých oblastiach jeho cinnosti s cielom ponúknut najnizsie ceny na vsetkých trhoch a pritiahnut tak velké mnozstvá zákazníkov. 2 Ryanair zacal svoju prevádzku na letisku Charleroi (Belgicko) v máji 1997 otvorením leteckého spojenia s Dublinom. 3 V priebehu roka 2000 sa zacali rokovania o umiestnení prvej kontinentálnej základne Ryanairu v Charleroi. 4 Na zaciatku novembra 2001 uzavrel Ryanair dve samostatné dohody (dalej len "sporné dohody"), jednu s Valónskym regiónom, vlastníkom letiska Charleroi, druhú s Brussels South Charleroi Airport (BSCA), verejnoprávnym podnikom ovládaným Valónskym regiónom, ktorý od 4. júla 1991 ako koncesionár spravuje a prevádzkuje toto letisko. 5 Podla ustanovení prvej dohody Valónsky región okrem zmeny otváracích hodín letiska poskytol Ryanairu 50 %-né znízenie pristávacích poplatkov oproti predpismi stanovenej úrovni a zaviazal sa odskodnit Ryanair za kazdú stratu na zisku priamo alebo nepriamo vyplývajúcu zo zmeny akýchkolvek letiskových poplatkov alebo otváracích hodín letiska prostredníctvom dekrétu alebo zákona. 6 Na základe druhej dohody sa Ryanair zaviazal vytvorit na letisku Charleroi základnu pre dve az styri lietadlá a pocas obdobia pätnástich rokov uskutocnit s kazdým z lietadiel minimálne tri odlety a prílety denne. Navyse sa zaviazal v prípade svojho "významného ústupu" z letiska nahradit vsetky výdavky alebo cast výdavkov vynalozených BSCA (pozri body 7 a 9 nizsie). 7 Co sa týka BSCA, to sa zaviazalo prispiet na náklady Ryanairu spojené so zriadením jeho základne. Tento príspevok sa skladal z: -- platby hotelových a pobytových nákladov zamestnancov Ryanairu vo výske do 250000 eur, -- platby vo výske 160000 eur za otvorenie novej linky, maximálne vsak za tri linky na lietadlo majúce základnu v Charleroi, celkove maximálne 1920000 eur, -- platby vo výske 768000 eur na náhradu nákladov na nábor a skolenie zamestnancov pridelených na nové destinácie obsluhované z letiska Charleroi, -- platby vo výske 4000 eur na nákup kancelárskeho zariadenia, -- poskytnutie rôznych technických a kancelárskych priestorov"za minimálnu cenu alebo zadarmo". 8 Na základe tejto dohody navyse BSCA úctuje Ryanairu za poskytnutie sluzieb pozemnej obsluhy jedno euro na cestujúceho namiesto desiatich eur zodpovedajúcich cene stanovenej pre ostatných pouzívatelov. 9 BSCA a Ryanair zalozili spolocný podnik Promocy, ktorého cielom bolo financovat reklamu cinností Ryanairu v Charleroi a letiska Charleroi. Obe strany sa zaviazali podielat sa rovnakými podielmi na prevádzke Promocy, a to jednak vkladom vo výske 62500 eur na úcely vytvorenia základného imania spolocnosti a jednak rocným príspevkom na rozpocet Promocy, ktorý predstavoval 4 eurá za odlietajúceho cestujúceho. 10 Tieto opatrenia neboli Komisii oznámené. 11 Po tom, ako jej boli predlozené staznosti, a po uverejnení informácií v tlaci Komisia listom z 11. decembra 2002 [SG (2002) D/233141] oznámila Belgickému královstvu svoje rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES proti týmto opatreniam. Uverejnením tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev25. januára 2003 ([3]Ú. v. ES C 18, s. 3) navyse vyzvala dotknuté osoby, aby k sporným opatreniam predlozili svoje pripomienky. 12 Po analýze pripomienok dotknutých osôb a Belgického královstva Komisia prijala 12. februára 2004 rozhodnutie 2004/393/ES o výhodách priznaných Valónskym regiónom a Brussels South Charleroi Airport leteckej spolocnosti Ryanair pri vytvorení jej základne v Charleroi ([4]Ú. v. EÚ L 137, s. 1) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Napadnuté rozhodnutie 13 Komisia v napadnutom rozhodnutí po opise uskutocneného správneho konania (odôvodnenia c. 1 az 6) najskôr pristúpila ku krátkemu zhrnutiu skutkových okolností a posúdenia obsiahnutého v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho preskúmania (odôvodnenia c. 7 az 15). Potom uviedla pripomienky dotknutých úcastníkov konania (odôvodnenia c. 16 az 75) a pripomienky Belgického královstva (odôvodnenia c. 76 az 136). 14 V rámci vlastného posúdenia sporných opatrení Komisia v prvom rade hodnotila, ci ide o pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (odôvodnenia c. 137 az 250). 15 V tomto ohlade vylúcila uplatnenie zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve na Valónsky región. V podstate sa domnieva, ze stanovenie pristávacích poplatkov patrí do legislatívnej právomoci Valónskeho regiónu a nejde o hospodársku cinnost, ktorá by sa dala analyzovat v duchu zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve. Valónsky región sa podla Komisie namiesto toho, aby konal v rámci svojich právomocí orgánu verejnej moci, správal nezákonne a diskriminacne, ked Ryanairu priznal na obdobie pätnástich rokov a prostredníctvom súkromnoprávnej dohody také znízenie úrovne letiskových poplatkov, aké sa neposkytlo ostatným leteckým spolocnostiam. Komisia z toho vyvodzuje, ze znízenie letiskových poplatkov a záruka odskodnenia sú výhodou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (odôvodnenia c. 139 az 160). 16 Komisia sa pokúsa napriek tazkostiam s tým spojeným posúdit, ci sa kritérium súkromného investora môze povazovat za splnené pri opatreniach prijatých BSCA (odôvodnenia c. 161 az 170). Kedze Komisia sa domnievala, ze BSCA nekonalo v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, dospela k záveru, ze výhody poskytnuté BSCA Ryanairu sú výhodami v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (odôvodnenia c. 161 az 238). Zdôraznuje najmä, ze BSCA v okamihu prijatia svojho rozhodnutia o investovaní "nepristúpilo k analýze, ktorá by zohladnovala vsetky predpokladané situácie vyplývajúce zo zmluvy, ktorú zamýslalo uzavriet s Ryanairom". Tým BSCA podstúpilo riziko, ktoré by súkromný investor pôsobiaci v trhovom hospodárstve nepodstúpil. Tieto riziká spocívali tak v samotných údajoch týkajúcich sa obchodného plánu, ako aj v dalsích údajoch týkajúcich sa vztahov medzi BSCA a Valónskym regiónom (odôvodnenia c. 184 a 185). 17 Kedze podla Komisie boli splnené aj dalsie kritériá preukázania státnej pomoci, konkrétne tie, ktoré sa týkajú osobitnosti (odôvodnenia c. 239 az 242), prevodu státnych zdrojov v prospech Ryanairu (odôvodnenia c. 243 az 246) a vplyvu na obchod vnútri Spolocenstva a na hospodársku sútaz (odôvodnenia c. 247 az 249), Komisia dospela k záveru, ze "výhody poskytnuté Ryanairu Valónskym regiónom a BSCA sú státnou pomocou". 18 Komisia najmä zdôraznuje, ze sporné výhody, ci uz ide o výhody, ktoré poskytlo BSCA, alebo o tie, ktoré poskytol Valónsky región, boli priznané len Ryanairu, a sú teda osobitnými výhodami. Navyse uvádza, ze tieto výhody, ktoré priamo poskytol Valónsky región vo forme záruky odskodnenia (co by v takomto prípade znamenalo uvolnenie regionálnych zdrojov) a znízenia pristávacích poplatkov (z coho vyplýva strata na státnych príjmoch), a nepriamo, prostredníctvom uvolnenia zdrojov BSCA, prinásajú so sebou prevod státnych zdrojov v prospech Ryanairu. Nakoniec spresnuje, ze uvedené výhody poskytnuté státom vo forme náhrady prevádzkových nákladov bezne pripadajúcich leteckej spolocnosti narusujú hospodársku sútaz nielen na jednej ci viacerých linkách a v urcitom segmente daného trhu, ale v celej sieti obsluhovanej Ryanairom. 19 V druhom rade Komisia skúma, ci túto pomoc mozno vyhlásit za zlucitelnú na základe výnimiek stanovených Zmluvou ES. V podstate prichádza k záveru, ze pomoc poskytnutá Valónskym regiónom je nezlucitelná so spolocným trhom. Zlavy poskytnuté Ryanairu sú diskriminacné, v rozpore s belgickým právom a so zásadou proporcionality (odôvodnenia c. 263 az 266). 20 Co sa týka pomoci poskytnutej BSCA, Komisia povazuje za zlucitelnú so spolocným trhom pomoc na otvorenie novej linky, ktorej výska nepresiahne 50 % nákladov na jej spustenie a ktorej dlzka poskytovania nepresiahne 5 rokov. V rozsahu presahujúcom tento strop Komisia pozaduje vymáhanie pomoci poskytnutej Ryanairu prostredníctvom BSCA (odôvodnenia c. 267 az 344). 21 Nakoniec Komisia pripomenula svoje politické smerovania týkajúce sa financovania letísk a leteckých liniek (odôvodnenia c. 345 az 356). 22 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Pomoc poskytnutá... [Belgickým královstvom] na základe dohody zo 6. novembra 2001 uzavretej medzi Valónskym regiónom a Ryanairom vo forme znízenia letiskových pristávacích poplatkov presahujúceho úradnú sadzbu stanovenú v clánku 3 nariadenia valónskej vlády zo 16. júla 1998 o stanovení poplatkov, ktoré sa vyberajú za pouzitie letísk vo Valónskom regióne, a presahujúceho úroven vseobecných zliav stanovených v clánku 7 ods. 1 a 2 tohto nariadenia, je nezlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 1 Zmluvy. Clánok 2 Pomoc poskytnutá... [Belgickým královstvom] na základe dohody z 2. novembra 2001 uzavretej medzi podnikom Brussels South Charleroi Airport (BSCA) a leteckou spolocnostou Ryanair vo forme zliav z cien sluzieb pozemnej obsluhy oproti oficiálnej sadzbe letiska je nezlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 1 Zmluvy. [Belgické královstvo]... stanoví výsku pomoci, ktorá sa má vymáhat, ako rozdiel medzi prevádzkovými nákladmi znásanými BSCA a spojenými so sluzbami pozemnej obsluhy poskytnutými Ryanairu a cenou úctovanou leteckej spolocnosti. Pokial nedôjde k dosiahnutiu stropu stanovenému smernicou 96/67/ES predstavujúcemu dva milióny cestujúcich, [Belgické královstvo]... môze odpocítat od tejto sumy prípadný zisk, ktoré BSCA dosiahlo zo svojich ostatných cisto obchodných cinností. Clánok 3 [Belgické královstvo]... zabezpecí, ze záruky odskodnenia poskytnuté Valónskym regiónom na základe dohody zo 6. novembra 2001 pre prípad straty Ryanairu v dôsledku uplatnenia normotvorných právomocí Valónskym regiónom sú neplatné. Valónsky región musí vo vztahu k Ryanairu, ako aj iným leteckým spolocnostiam disponovat potrebnou volnostou pri stanovovaní letiskových poplatkov, otváracích hodín letiska alebo iných ustanoveniach normotvornej povahy. Clánok 4 Ostatná pomoc poskytnutá BSCA, okrem iného vo forme marketingového príspevku, jednorazových stimulov a poskytnutia kancelárskych priestorov, sa vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom ako pomoc na spustenie nových liniek za týchto podmienok: 1. Príspevky sa musia vztahovat na otvorenie novej linky a musia byt casovo obmedzené. Vzhladom na obsluhované európske destinácie nemôze ich trvanie presiahnut obdobie piatich rokov nasledujúcich po otvorení linky. Tieto príspevky nemozno poskytnút na linku otvorenú ako náhradu za uzavretie inej linky Ryanairu v predchádzajúcich piatich rokoch. Do budúcnosti nemozno pomoc poskytnút ani na linku, ktorú Ryanair zacal obsluhovat namiesto inej linky, ktorú obsluhoval predtým z iného letiska nachádzajúceho sa v rovnakej hospodárskej alebo populacnej spádovej oblasti. 2. Marketingový príspevok aktuálne stanovený na 4 eurá na cestujúceho musí byt odôvodnený rozvojovým plánom vyhotoveným Ryanairom a schváleným BSCA pre kazdú dotknutú linku. Tento plán bude spresnovat vynalozené a predpokladané náklady, ktoré sa musia priamo týkat reklamy na linku, a to s cielom zabezpecit jej zivotaschopnost bez potreby pomoci po uplynutí prvého pätrocného obdobia. Po skoncení pätrocného obdobia BSCA taktiez musí a posteriori schválit náklady skutocne vynalozené na spustenie kazdej leteckej linky; ak to bude potrebné, BSCA pri plnení tejto povinnosti vyhladá pomoc nezávislého audítora. 3. Co sa týka casti príspevkov uz vyplatených BSCA, podobný postup sa uplatní na schválenie tejto pomoci na základe rovnakých zásad. 4. Jednorazové príspevky vyplatené pausálne pri zriadení základne Ryanairu v Charleroi alebo otvorení kazdej z liniek sa musia vymáhat, okrem tej ich casti, ktorú [Belgické královstvo]... môze odôvodnit ako priamo spojenú s nákladmi vynalozenými Ryanairom v leteckom uzle v Charleroi, ktorá má primeranú a stimulacnú povahu. 5. Celková pomoc na novú linku nesmie nikdy presiahnut 50 % nákladov na jej spustenie, marketingových a jednorazových nákladov na dve dotknuté destinácie, z ktorých jednou je Charleroi. Rovnako príspevky vyplatené na jednu destináciu nemôzu presiahnut 50 % skutocných nákladov vynalozených na túto destináciu. Osobitná pozornost sa pri týchto hodnoteniach bude venovat linkám spájajúcim Charleroi s významnejsím letiskom, ako sú letiská patriace do kategórií A a B definovaných v prognostickom stanovisku Výboru regiónov k regionálnym letiskovým kapacitám, letiská oznacené v tomto rozhodnutí a/alebo koordinované alebo plne koordinované letiská v zmysle nariadenia (EHS) c. 95/93. 6. Príspevky vyplatené BSCA, v súvislosti s ktorými sa po uplynutí pätrocného obdobia na spustenie linky ukáze, ze prekracujú takto stanovené kritériá, musí Ryanair vrátit. 7. Dotácie prípadne zaplatené na linku Dublin -- Charleroi na základe [sporných dohôd] sa budú vymáhat. 8. [Belgické královstvo]... vytvorí na základe objektívnych kritérií stanovených týmto rozhodnutím nediskriminacnú schému pomoci urcenú na zabezpecenie rovnosti zaobchádzania s leteckými spolocnostami, ktoré budú chciet z letiska Charleroi rozvinút nové letecké sluzby. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 23 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 25. mája 2004 zalobca podal túto zalobu. 24 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 1. novembra 2004 Association of European Airlines (AEA) podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu Komisie. 25 Listom zapísaným do registra v kancelárii Súdu prvého stupna 14. januára 2005 zalobca ziadal, aby sa podla clánku 116 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna urcité dôverné skutocnosti vynali z procesných dokumentov zasielaných vedlajsiemu úcastníkovi konania, a predlozil na tento úcel nedôvernú verziu predmetných vyjadrení alebo procesných dokumentov. 26 Uznesením z 20. apríla 2005 predseda stvrtej komory Súdu prvého stupna vyhovel návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania podanému AEA a ziadost o dôverné zaobchádzanie vyclenil na samostatné rozhodnutie. Vedlajsí úcastník konania dorucil svoje vyjadrenie a ostatní úcastníci dorucili svoje pripomienky k nemu v stanovených lehotách. Vedlajsí úcastník konania informoval Súd prvého stupna, ze nemá námietky k ziadosti o dôverné zaobchádzanie. 27 Na základe clánku 14 rokovacieho poriadku a na návrh stvrtej komory Súd prvého stupna po vypocutí úcastníkov konania v súlade s clánkom 51 tohto rokovacieho poriadku rozhodol postúpit vec rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 28 Kedze zlozenie komôr Súdu prvého stupna sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený do ôsmej rozsírenej komory, ktorej bola v dôsledku toho predmetná vec pridelená. 29 Po správe sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (ôsma rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval úcastníkov konania, aby písomne odpovedali na otázky. Úcastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovených lehotách. 30 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 12. marca 2008. 31 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 32 Komisia a vedlajsí úcastník konania navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zalobu zamietol, -- zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 33 Na podporu svojej zaloby zalobca uvádza dva zalobné dôvody. Prvý vyplýva z porusenia povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES. Druhým zalobným dôvodom zalobca namieta proti kvalifikácii dotknutých opatrení ako státnej pomoci a odvoláva sa v tomto ohlade na porusenie clánku 87 ods. 1 ES. 34 Súd prvého stupna sa domnieva, ze je potrebné skúmat najskôr druhý zalobný dôvod. V rámci tohto zalobného dôvodu zalobca najmä vytýka Komisii, ze na sporné opatrenia neuplatnila alebo nesprávne uplatnila zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve, ktorá je vhodným kritériom na posúdenie, ci sú urcité opatrenia státnou pomocou, a uvádza v tomto ohlade rôzne výhrady. V podstate uvádza viacero tvrdení zalozených na tom, ze po prvé Komisia nezohladnila v rámci skúmania sporných opatrení skutocnost, ze Valónsky región a BSCA sa musia povazovat za jeden a ten istý subjekt, po druhé, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked odmietla uplatnit zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve na opatrenia prijaté Valónskym regiónom, a po tretie, ze nesprávne uplatnila túto zásadu na BSCA. 35 Pred zacatím preskúmania tohto zalobného dôvodu Súd prvého stupna povazuje za vhodné uviest na úvod niekolko spresnení týkajúcich sa pojmu státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a povahy a rozsahu preskúmania, ktoré musí v prejednávanej veci uskutocnit. Úvodné pripomienky 36 Kvalifikácia státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES si vyzaduje, aby sa splnili vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. Po prvé musí íst o zásah státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí poskytnút výhodu jeho príjemcovi tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru. Po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 22. februára 2006, Le Levant 001 a i./Komisia, [5]T-34/02, Zb. s. II-267, bod 110 a tam citovanú judikatúru). 37 V prejednávanej veci je nutné konstatovat, ze zalobca spochybnuje výlucne podmienku týkajúcu sa existencie výhody. 38 V tomto ohlade z judikatúry vyplýva, ze pojem "pomoc" v zmysle tohto ustanovenia nevyhnutne oznacuje výhody poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych zdrojov alebo predstavujúce dodatocné bremeno pre stát alebo pre subjekty poverené alebo vytvorené státom na tento úcel (rozsudky Súdneho dvora zo 7. mája 1998, Viscido a i., [6]C-52/97 az C-54/97, Zb. s. I-2629, bod 13, a z 22. novembra 2001, Ferring, [7]C-53/00, Zb. s. I-9067, bod 16). 39 Ako uz bolo okrem iného rozhodnuté, na úcely posúdenia, ci urcité státne opatrenie predstavuje státnu pomoc, je potrebné urcit, ci prijímajúci podnik získal hospodársku výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nezískal (rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a i., [8]C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 60, a z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia, [9]C-342/96, Zb. s. I-2459, bod 41). 40 Nakoniec sa musí zdôraznit, ze pojem státna pomoc má tak, ako je definovaný v Zmluve, právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych skutocností, a teda súd Spolocenstva v zásade a s ohladom na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou musí vykonávat celkové preskúmanie otázky, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, [10]C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25, a Súdu prvého stupna zo 17. októbra 2002, Linde/Komisia, [11]T-98/00, Zb. s. II-3961, bod 40). 41 Na druhej strane je potrebné pripomenút, ze posúdenie otázky, ci urcité opatrenie splna kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, Komisiou si vyzaduje komplexné hospodárske posúdenie. Preto Komisia pri prijímaní aktu, ktorý si vyzaduje takéto posúdenie, disponuje sirokou mierou volnej úvahy a súdne preskúmanie sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných predpisov a predpisov týkajúcich sa odôvodnenia, vecnej správnosti zistených skutkových okolností, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutkových okolností, ako aj neexistencie zneuzitia právomoci. Súdu prvého stupna najmä neprinálezí, aby svojím hospodárskym posúdením nahrádzal posúdenie autora rozhodnutia (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora z 25. apríla 2002, DSG/Komisia, [12]C-323/00 P, Zb. s. I-3919, bod 43, a rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, [13]T-152/99, Zb. s. II-3049, bod 127 a tam citovanú judikatúru). 42 Práve v duchu týchto zásad je potrebné skúmat tvrdenia úcastníkov konania a v prvom rade otázku týkajúcu sa uplatnitelnosti zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve na opatrenia prijaté Valónskym regiónom. O uplatnitelnosti zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve na opatrenia prijaté Valónskym regiónom 43 Zalobca v podstate najskôr tvrdí, ze BSCA a Valónsky región tvoria jeden a ten istý hospodársky subjekt. Preto by bolo vhodné uplatnovat na ne zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve spolocne. Sporné dohody boli totiz podla neho ich stranami zamýslané ako jeden a ten istý súbor financných opatrení. Komisii preto prinálezalo, aby s cielom preskúmat, ci sú státnou pomocou, posudzovala vzájomne prepojené opatrenia ako jeden a ten istý celok. 44 Okrem toho zalobca tvrdí, ze aj za predpokladu, ze by dôvodom duálneho prístupu, ktorý si Komisia zvolila, bola skutocnost, ze zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve nemozno uplatnit na Valónsky región, Komisia s cielom vylúcit jej uplatnenie nesprávne dospela k záveru, ze Valónsky región v prejednávanej veci nekonal ako hospodársky subjekt, ale ako regulacný orgán. 45 Súd prvého stupna sa domnieva, ze na úcely preskúmania sporných opatrení je potrebné najskôr skúmat, ci sa Valónsky región a BSCA mali povazovat za jeden a ten istý hospodársky subjekt, prípadne preskúmat, ci Komisia mohla bez ohladu na existenciu rovnakých záujmov Valónskeho regiónu a BSCA oprávnene vylúcit uplatnenie zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve na výhody priznané Valónskym regiónom, domnievajúc sa pritom, ze jeho zásah v prejednávanej veci patrí do jeho právomocí orgánu verejnej moci. O existencii jediného právneho subjektu "Valónsky región-BSCA" -- Tvrdenia úcastníkov konania 46 Zalobca vytýka Komisii, ze na úcely kvalifikácie sporných opatrení povazovala Valónsky región a BSCA za samostatné subjekty. Toto rozlisovanie je neprirodzené, pretoze Valónsky región ovláda BSCA, s ktorým tvorí jeden hospodársky subjekt. Toto rozlisovanie má následne významné dôsledky na podstatu analýzy, lebo umoznilo Komisii prijat kvalifikáciu výhod poskytnutých Valónskym regiónom ako státnej pomoci bez uplatnenia zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve. 47 Spresnuje, ze Valónsky región vlastní priamo ci nepriamo [prostredníctvom Société wallonne des aéroports (Sowaer) a Société de développement et de participation du bassin de Charleroi (Sambrinvest)] viac ako 95 % základného imania BSCA. Vsetci clenovia správnej rady BSCA boli navyse vymenovaní Valónskym regiónom, ktorému boli aj zodpovední. Zalobca taktiez tvrdí, ze pocas rokovaní, ktoré predchádzali uzavretiu sporných dohôd, Valónsky región a BSCA konali ako materská a dcérska spolocnost. 48 Kedze letisko Charleroi je vlastníctvom Valónskeho regiónu, je potrebné domnievat sa, ze Valónsky región a BSCA tvoria v súvislosti s ich "úkonmi" týkajúcimi sa letiska jeden a ten istý subjekt. 49 Prístup, ktorý prijala Komisia, je teda neprirodzený, lebo popiera existujúce úzke väzby medzi Valónskym regiónom a BSCA. Tieto osoby totiz ako majitel a prevádzkovatel letiska Charleroi podla stanoviska zalobcu konajú ako jeden hospodársky subjekt. Komisia preto mala skúmat opatrenia, ktoré prijali vo vztahu k Ryanairu, spolocne (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. októbra 2004, Pollmeier Malchow/Komisia, [14]T-137/02, Zb. s. II-3541, bod 50, opierajúci sa o rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau, [15]170/83, Zb. s. 2999, bod 11, ako aj analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 2000, DSG/Komisia, [16]T-234/95, Zb. s. II-2603, bod 124). Ak by Komisia postupovala takýmto spôsobom, nemohla by mat námietky voci obchodného plánu BSCA. 50 Zalobca v tomto ohlade zdôraznuje, ze tvrdenie uvedené v odôvodneniach c. 153 a 161 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého existovala urcitá nejasnost v súvislosti s jednotlivými úlohami Valónskeho regiónu a BSCA, svedcí o jednotnosti správania. 51 Komisia tvrdí, ze tieto výhrady sú neúcinné; celkové uplatnenie zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve na Valónsky región a BSCA by totiz nespochybnilo dôvodnost napadnutého rozhodnutia. Komisia totiz pri analýze obchodného plánu zohladnila dohodu uzavretú tak s Valónskym regiónom, ako aj s BSCA. Zhodnotila teda výhody vyplývajúce zo znízenia pristávacích poplatkov vzhladom na zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve. Komisia tvrdí, ze dostatocne zdôraznila slabosti vlastné obchodnému plánu. Skutocnost, ze Valónsky región je vlastníkom letiska, nemá ziaden vplyv na túto analýzy, najmä co sa týka prevzatia nákladov na sluzby údrzby a poziarne sluzby a co sa týka stanovenia stropu príspevkov BSCA do fondu zivotného prostredia. Ani skutocnost, ze by sa Valónsky región a BSCA povazovali za jeden a ten istý subjekt, by v nijakom prípade nemala dopad na výnos predpokladaný v obchodnom pláne, pretoze znízenie pristávacieho poplatku neprinieslo Valónskemu regiónu ziadnu výhodu. 52 V stádiu dupliky Komisia vlozila do spisu nové dokumenty pochádzajúce od valónskych orgánov, ktoré by mali potvrdzovat posúdenie, podla ktorého by predpokladaný výnos bol aj v prípade, ze by sa Valónsky región povazoval za súkromného investora, nedostatocný vzhladom na zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 53 Je potrebné pripomenút, ako to vyplýva zo spisu, ze BSCA je verejnoprávnym podnikom ovládaným Valónskym regiónom. Jeho základné imanie sa z velkej casti skladá z verejných zdrojov. Presnejsie, dokonca podla stanoviska Komisie, Valónsky región v case skutkových okolností vlastnil v BSCA priamo alebo nepriamo obchodné podiely v rozsahu 96,28 %. Dna 2. novembra 2001 BSCA a Ryanair podpísali dohodu upravujúcu vzájomné záväzky. 54 Valónsky región je ako taký vlastníkom letiskovej infrastruktúry v Charleroi. Dna 6. novembra 2001 uzavrel dohodu s Ryanairom, podla ktorej sa zaviazal poskytnút mu jednak zlavu z pristávacích poplatkov a jednak odskodnenie v prípade straty, ktorú by táto spolocnost utrpela v dôsledku zmeny akýchkolvek letiskových poplatkov alebo otváracích hodín letiska Charleroi prostredníctvom dekrétu alebo zákona. Treba zdôraznit, ze táto dohoda upravuje, ako uviedla aj Komisia v bode 21 listu vyzývajúceho dotknuté osoby na predlozenie ich pripomienok k sporným opatreniam (pozri bod 11 vyssie), len záväzky Valónskeho regiónu vo vztahu k Ryanairu. 55 Komisia tak v rozhodnutí o zacatí konania, ako aj v napadnutom rozhodnutí uznala existenciu hospodárskych a právnych väzieb spájajúcich Valónsky región s BSCA a najmä skutocnost, ze BSCA je subjektom hospodársky závislým od Valónskeho regiónu. 56 Komisia totiz v bode 80 listu vyzývajúceho dotknuté osoby na predlozenie ich pripomienok k sporným opatreniam (pozri bod 11 vyssie) v súvislosti s uplatnitelnostou zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve na prejednávanú vec uviedla, ze "úlohy Valónskeho regiónu ako verejného orgánu a BSCA ako podniku prevádzkujúceho letisko sa v sirokej miere prekrývali, co znacne stazovalo uplatnenie tejto zásady". V bode 101 tohto listu Komisia tiez zdôraznila, ze "dominantný vplyv Valónskeho regiónu na BSCA [bol zjavný] v prvom rade v rámci akcionárskej struktúry" a ze "spôsob organizácie BSCA podla stanov z júna 2001 vyhradzoval kontrolu nad spolocnostou akcionárom kategórie A, teda [Valónskemu] regiónu a jeho úcelovým spolocnostiam". Nakoniec Komisia trvala na skutocnosti, ze "dominantný vplyv Valónskeho regiónu na BSCA [bol] nepopieratelný, ak sa vezme do úvahy spôsob, akým orgány verejnej moci vytvorili celkové prostredie jeho organizácie od jeho zalozenia v roku 1991". 57 Záver, podla ktorého Valónsky región a BSCA udrziavajú úzke vztahy, vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia. Komisia totiz uviedla, ze financná struktúra BSCA bola úzko podopieraná financnou struktúrou Valónskeho regiónu (pozri najmä odôvodnenia c. 161 az 166 a odôvodnenie c. 237 napadnutého rozhodnutia), najmä co sa týka prevzatia nákladov na sluzby údrzby a poziarne sluzby na základe koncesie (pozri odôvodnenia c. 208 az 216 napadnutého rozhodnutia). V casti venovanej preskúmaniu existencie prevodu státnych zdrojov v prejednávanej veci tiez zdôraznila, ze "BSCA je verejnoprávnym podnikom, ktorý Valónsky región kontroloval a dominantným spôsobom ovplyvnoval, a ze tieto opatrenia mu mozno pripísat" (pozri odôvodnenie c. 246 napadnutého rozhodnutia). 58 Napriek týmto rôznym zisteniam Komisia posudzovala dotknuté opatrenia samostatne podla toho, ci boli uskutocnené Valónskym regiónom, alebo BSCA. 59 V rámci uplatnenia kritéria súkromného investora je vsak nevyhnutné posudzovat obchodnú transakciu ako celok s cielom overit, ci sa státny subjekt a ním ovládaný subjekt zohladnované spolocne správali ako rozumné hospodárske subjekty v trhovom hospodárstve. Komisia je totiz povinná zohladnit pri posudzovaní sporných opatrení vsetky relevantné skutocnosti a ich kontext (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, [17]T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, bod 270) vrátane tých, ktoré sa týkajú situácie orgánu alebo orgánov uskutocnujúcich sporné opatrenia. 60 Rovnako v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, nie sú hospodárske väzby spájajúce Valónsky región s BSCA irelevantné, lebo nemozno a priori vylúcit, ze Valónsky región sa nielenze podielal na cinnosti vykonávanej BSCA (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., [18]C-222/04, Zb. s. I-289, bod 112), ale aj získal financnú protihodnotu za uskutocnenie sporných opatrení. 61 V prejednávanej veci je nutné dospiet k záveru, ze Valónsky región a BSCA sa mali na úcely uplatnenia zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve zohladnovat ako jeden a ten istý subjekt. Tiez je este potrebné preskúmat, ci Komisia odmietla uplatnit zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve na opatrenia prijaté Valónskym regiónom z dôvodu jeho osobitnej úlohy, konkrétne jeho údajnej úlohy regulacného orgánu. O povazovaní Valónskeho regiónu za legislatívny alebo regulacný orgán a o vylúcení uplatnenia zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve na ním prijaté opatrenia -- Tvrdenia úcastníkov konania 62 Zalobca namieta proti odmietnutiu Komisie preskúmat opatrenia prijaté Valónskym regiónom v duchu zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve. Vyvracia odôvodnenie uvedené v tomto ohlade Komisiou (odôvodnenia c. 139 az 160 napadnutého rozhodnutia), podla ktorého Valónsky región nevykonával hospodársku cinnost, ked mu poskytol znízenie pristávacích poplatkov a záruku odskodnenia, ale vykonával právomoci orgánu verejnej moci, uplatniac pritom svoje zákonodarné a normotvorné právomoci. 63 Po prvé toto odôvodnenie je v rozpore s judikatúrou. Zalobca tvrdí, ze uplatnenie zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve závisí od povahy hospodárskej cinnosti dotknutej státnymi opatreniami a nie od postavenia poskytujúceho orgánu ci spôsobov poskytnutia hospodárskej výhody urcitému podniku. Zalobca spresnuje, ze ak sa zásada súkromného investora v trhovom hospodárstve nemôze uplatnit, ak orgán verejnej moci koná v rámci výkonu svojich právomocí orgánu verejnej moci, najmä ked ukladá dane alebo sociálne odvody (rozsudok Súdneho dvora z 22. mája 2003, Freskot, [19]C-355/00, Zb. s. I-5263, body 55 az 58 a 80 az 87), môze sa naopak uplatit v situácii, ked orgány verejnej moci vyberajú poplatok nedanového charakteru. 64 V prejednávanej veci sa Komisia v napadnutom rozhodnutí obmedzuje na zopakovanie právnych predpisov, na základe ktorých môze Valónsky región urcit letiskové poplatky. Nic vsak neumoznuje pochopit, preco sa Komisia domnievala, ze Valónsky región nekonal ako vlastník letiska, ale ako regulacný orgán. 65 Zalobca navyse pripomína, ze uz v rámci správneho konania tvrdil, ze vstupovanie Komisie do politiky stanovovania cien letiska Charleroi by v rozpore s clánkom 295 ES viedlo k diskriminácii medzi verejnými a súkromnými letiskami. V odpovedi na toto tvrdenie Komisia v odôvodnení c. 157 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "Valónsky región... mohol rozhodnút, ze stanovenie poplatku ako protihodnoty za sluzby poskytnuté uzívatelom pri dodrzaní urcitých zásad a podmienok bude prislúchat BSCA". Ak by podla Komisie Valónsky región takto konal, stanovenie pristávacích poplatkov BSCA by bolo obchodnou cinnostou a nie výkonom právomoci regulacného orgánu. V takom prípade by muselo byt posudzované podla zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve. Zalobca vsak tvrdí, co sa týka povahy dotknutých cinností a v dôsledku toho aj uplatnenia zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve, ze takéto cinnosti sa nemenia z "regulacných" na "obchodné" alebo "hospodárske" len preto, lebo sú regionálnou vládou zverené verejnoprávnemu podniku, ktorý jej patrí a ktorý ovláda. 66 Co sa týka konkrétne znízenia pristávacích poplatkov, zalobca tvrdí, ze poskytnutie letiskových priestorov leteckým prepravcom je hospodárskou cinnostou spravujúcou sa právom hospodárskej sútaze Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 29. marca 2001, Portugalsko/Komisia, [20]C-163/99, Zb. s. I-2613, bod 45, a rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia, [21]T-128/98, Zb. s. II-3929, body 108 az 124). Poskytnutie zliav z pristávacích poplatkov s cielom prilákat nových zákazníkov je v tomto sektore beznou praxou [státna pomoc NN 109/98, Spojené královstvo (Manchester Airport), 14. jún 1999, bod 8]. 67 Zalobca pripomína, ze Komisia opierala svoje odôvodnenie o skutocnost, ze on bol jedinou leteckou spolocnostou so základnou v Charleroi, ktorej sa poskytlo znízenie pristávacích poplatkov a záruka odskodnenia. Komisia z toho vyvodila, ze "clánok 87 Zmluvy sa teda mohol uplatnit v takom prípade, ked výhodu vyplývajúcu z poskytnutia výnimky zo sadzobného rezimu podla vnútrostátneho práva nemozno odôvodnit objektívnymi hospodárskymi dôvodmi" (odôvodnenie c. 140 napadnutého rozhodnutia). 68 Podla zalobcu je vsak toto odôvodnenie z viacerých dôvodov nesprávne. Po prvé podmienky ponúknuté Ryanairu nie sú výsledkom "výnimky" jednostranne poskytnutej orgánmi verejnej moci, ale výsledkom obchodného rokovania. Ryanair zdôraznuje, ze úroven znízenia, ktoré sa mu podarilo dosiahnut (priblizne 36 %), presahuje rozsah znízenia (od 5 do 25 %), ktoré Valónsky región môze v súlade s miestnymi prepismi bezne poskytnút. Po druhé znízenia poskytnuté Ryanairu sú odôvodnené zjavnými objektívnymi hospodárskymi dôvodmi. Na úcely zlepsenia svojej cinnosti sa letisko Charleroi kontaktovalo s viacerými leteckými spolocnostami. Ryanair bol nakoniec jediný, ktorý podstúpil riziko vytvorenia pravidelných leteckých sluzieb z tohto letiska. Z dôvodu prijatých záväzkov nebola situácia Ryanairu rovnaká ako situácia iných leteckých prepravcov uz prítomných v Charleroi. Ako protihodnotu za znízenie ceny sa Ryanair zaviazal sedemkrát znásobit celkový objem rocne prepravených cestujúcich z tohto letiska, ktorý v tom case predstavoval 20000 osôb. Ryanair podstúpil riziko, ze bude prvou spolocnostou, ktorá ponúkne prepravu takéhoto velkého objemu cestujúcich a stane sa najvýznamnejsím pouzívatelom tohto málo vyuzívaného a málo známeho regionálneho letiska. Vzhladom na dlzku trvania svojho záväzku sa Ryanair tiez vzdal moznosti odíst zo Charleroi za predpokladu, ze by sa výnosnost jeho cinnosti javila ako nedostatocná. Po tretie zmeny prijaté Valónskym regiónom v prospech Ryanairu neboli ani selektívne, ani vyhradené, ale prístupné kazdej tretej osobe za nediskriminacných podmienok. Dohoda uzavretá s BSCA výslovne stanovovala, ze "nic v tejto dohode nebráni BSCA rokovat s dalsími leteckými spolocnostami ci súhlasit so zriadením základní pre lietadlá ostatných spolocností" (bod 4.2 tejto dohody). Valónsky región okrem toho tlacovou správou v júli 2001 potvrdil, ze výhody poskytnuté Ryanairu boli prístupné aj iným spolocnostiam, ktoré by chceli vyvíjat porovnatelnú cinnost. 69 Co sa týka záruky odskodnenia ponúknutej Valónskym regiónom na poskytnutie odskodnenia z dôvodu prípadnej zmeny právnych predpisov, zalobca tvrdí, ze ani tá nie je státnou pomocou. Ide o dojednanie obchodnej povahy podobné "stabilizacnej klauzule", ktoré zodpovedá praxi v tejto oblasti. Bolo by totiz nerozumné, aby Ryanair prijal záväzky na taký dlhý cas a znásal natolko závazné obchodné riziká bez toho, aby ako protihodnotu získal od Valónskeho regiónu ubezpecenie, ze podmienky dohody bez prípadného odskodnenia nezmení. Bránit Valónskemu regiónu, aby prevzal takéto záväzky, by viedlo k tomu, ze by sa mu odoprela taká moznost konania, ktorou disponujú ostatné obchodné subjekty. Zalobca zdôraznuje, ze uplatnenie záruky odskodnenia je obmedzené a nijako nezuzuje neobmedzenú zákonodarnú právomoc Valónskeho regiónu. Ide teda len o záväzok obchodného typu urcený na zabezpecenie trvania plánovanej hospodárskej transakcie. 70 Po druhé prístup prijatý Komisiou je nekoherentný. Zalobca v tomto ohlade zdôraznuje jeden rozpor: Komisia na jednej strane vyhlásila, ze zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve nemozno uplatnit na Valónsky región, a na druhej strane zohladnila ním poskytnuté výhody na úcely posúdenia zivotaschopnosti obchodného plánu BSCA na základe tejto zásady. Pripísaním výhod vyplývajúcich zo zliav z pristávacích poplatkov a zo záruky odskodnenia Valónskemu regiónu Komisia obisla uplatnenie zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve a zlozitosti spojené s analýzou, ktorá z toho vyplýva. 71 Komisia túto výhradu vyvracia. 72 Po prvé Komisia namieta proti výkladu judikatúry prijatému zalobcom. Domnieva sa, ze rozsudok Freskot, uz citovaný v bode 63 vyssie, potvrdzuje napadnuté rozhodnutie. Pripomína, ze Súdny dvor rozhodol, ze príspevok do systému povinného polnohospodárskeho poistenia nie je "sluzbou" v zmysle Zmluvy najmä preto, lebo príspevok vybratý v rámci tohto systému "má predovsetkým povahu príspevku ulozeného zákonodarcom", pretoze "bol vybratý danovou správou", pretoze "vlastnosti tohto príspevku vrátane jeho sadzby taktiez urcoval zákonodarca" a pretoze "príslusným ministrom prinálezalo, aby rozhodli o prípadnej zmene tejto sadzby". Tieto posúdenia mozno priamo prebrat na prejednávanú vec. 73 Komisia po prvé pripomína, ze v napadnutom rozhodnutí po prvýkrát uplatnila zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve na pomoc týkajúcu sa letiska. Tvrdí, ze zásada súkromného investora v trhovom hospodárstve je nezlucitelná s jej usmerneniami z 10. decembra 1994 o uplatnení clánkov 87 ES a 88 ES a clánku 61 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) na státnu pomoc v odvetví letectva ([22]Ú. v. ES C 350, s. 5), podla ktorých sú verejné investície do letiskových infrastruktúr opatreniami vseobecnej hospodárskej politiky. Stát vsak nemôze konat ako orgán verejnej moci a zároven aj ako súkromný investor. Komisia sa domnieva, ze rozlísenie medzi letiskovou infrastruktúrou a jej správou je v súlade s duálnym prístupom analýzy státnej pomoci v odvetví letectva, ktorý spocíva v rozlisovaní medzi letiskovými infrastruktúrami a letiskovými sluzbami. 74 Po tretie Komisia zdôraznuje rozpor v argumentácii zalobcu. Pripomína, ze mu nevytýkala, ze nezohladnil hodnotu investícií pozadovaných od Valónskeho regiónu na úcely zlepsenia letiskovej infrastrukúry a zvládnutia zvýsenia premávky vyplývajúceho z vytvorenia základe Ryanairu. Tieto investície boli významné (93 miliónov eur, len co sa týka investícií spojených s uskutocnením obchodného plánu). Bolo by nelogické vytýkat Komisii, ze neuplatnila zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve na Valónsky región, kedze napadnuté rozhodnutie sa netýka jeho investícií do infrastruktúry. Ak by tieto náklady na infrastruktúru mali byt súcastou hodnotenia na základe zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve, len by zväcsili nedostatky obchodného plánu. 75 Komisia vyzýva Súd prvého stupna, aby zalobcovi navrhol vziat spät jeho zalobné dôvody zalozené na analýze opatrení prijatých Valónskym regiónom alebo aby vysvetlil, preco Valónsky región ako investor v trhovom hospodárstve uskutocnil investície nevyhnutné na realizáciu obchodného plánu, a aby preukázal, ze Komisia sa v tomto ohlade dopustila v napadnutom rozhodnutí zjavne nesprávneho posúdenia. 76 Nakoniec sa Komisia domnieva, ze otázka, ci je potrebné zohladnit hodnotu letiska, bola síce v zalobe spomenutá, ale prílis strucne na to, aby bolo mozné domnievat sa, ze rozvinutie tejto otázky v replike by sa nevykladalo ako predlozenie nových zalobných dôvodov, ktoré sú podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku neprípustné. 77 Co sa týka konkrétne znízenia pristávacích poplatkov, Komisia sa domnieva, ze stanovenie pristávacích poplatkov za prístup k infrastruktúram patrí do právomocí verejnej moci. Belgické královstvo nenamietalo proti tomu, ze poskytnutie zlavy zo sadzby letiskových poplatkov si vyzadovalo prijatie legislatívneho aktu. Analýza v prejednávanej veci vsak odhalila, ze Valónsky región pri poskytnutí zlavy Ryanairu na základe dohody nekonal v súlade s platným právom ani v súlade so svojimi právomocami. 78 Tieto skutocnosti potvrdzuje neoddelitelná spojitost existujúca medzi pristávacími poplatkami a fondom zivotného prostredia zalozeným Valónskym regiónom, do ktorého BSCA prispieva. Rozvoj letiska mal neblahý vplyv na zivotné prostredie, ktorý Valónsky región nemohol zanedbat. Úcelom fondu zivotného prostredia bolo plnit tento ciel. To podla Komisie preukazuje, ze stanovenie letiskového poplatku je normotvornou cinnostou. 79 Valónsky región podla Komisie obisiel legislatívne prekázky tým, ze uzavrel dohodu stanovujúcu zlavu z letiskových poplatkov výhradne v prospech Ryanairu. Ak by sa správa letiska zverila súkromnej spolocnosti, Ryanair by nemohol dosiahnut znízenie poplatkov porovnatelné s tým, ktoré sa mu poskytlo. 80 Co sa týka záruky odskodnenia, Komisia sa domnieva, ze dokresluje skutocnost, ze Valónsky región nekonal ako podnik, ale ako orgán verejnej moci uplatnujúci svoju regulacnú právomoc na vytvorenie rámca pre hospodársku cinnost. Podnik by nebol schopný poskytnút takúto záruku ani by nemal potrebu ju poskytovat. Táto záruka nijako nesúvisí s jednostrannou zmenou dohody, ktorá je v kazdom prípade vylúcená, kedze dohoda s Ryanairom túto moznost nestanovovala. Vyplýva priamo z normotvorných právomocí Valónskeho regiónu, ktoré nespadajú pod zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve, co potvrdzuje aj clánok 2 dohody uzavretej medzi Ryanairom a Valónskym regiónom. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 81 Je potrebné pripomenút, ze dohoda uzavretá medzi Valónskym regiónom a Ryanairom upravuje jednak zlavy z pristávacích poplatkov a jednak záruku odskodnenia v prípade zmeny otváracích hodín letiska alebo úrovne letiskových "poplatkov". 82 Komisia v odôvodnení c. 160 napadnutého rozhodnutia uvádza toto: "Komisia dospela k záveru..., ze zásada súkromného investora v trhovom hospodárstve sa neuplatnuje na správanie Valónskeho regiónu a ze znízenie letiskových poplatkov je výhodou v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]. Tieto výhody umoznujú Ryanairu znizovat jeho prevádzkové náklady." 83 Na to, aby Komisia dospela k tomuto záveru, zohladnila tieto skutocnosti: -- stanovenie letiskových poplatkov patrí do legislatívnej a normotvornej právomoci Valónskeho regiónu (odôvodnenie c. 144 napadnutého rozhodnutia), -- stanovením úrovne letiskových poplatkov platených uzívatelmi za pouzitie valónskych letísk Valónsky región vytvoril rámec pre hospodársku cinnost, nekonal vsak ako podnik (odôvodnenia c. 145 a 158 napadnutého rozhodnutia), -- "letiskové poplatky" stanovené Valónskym regiónom umoznili financovanie prevodu urcených zdrojov: vo výske 65 % sa poskytli koncesionárovi letiska (BSCA) a vo výske 35 % fondu zivotného prostredia (odôvodnenia c. 146 az 150 napadnutého rozhodnutia), -- Valónsky región porusil platné vnútrostátne normy tým, ze poskytol Ryanairu zlavu na základe súkromnoprávnej zmluvy, a dostal sa tak do situácie "zámeny právomocí" (odôvodnenia c. 151 az 153 napadnutého rozhodnutia), -- tvrdenie zalobcu, podla ktorého by napadnuté rozhodnutie viedlo k diskriminácii medzi "súkromnými letiskami" a "verejnými letiskami", nie je dôvodné vzhladom na rôzne spôsoby stanovovania poplatkov existujúce v Európe (odôvodnenia c. 154 az 159 napadnutého rozhodnutia). 84 Pred preskúmaním dôvodnosti tohto odôvodnenia povazuje Súd prvého stupna za dôlezité pripomenút, ze na úcely urcenia, ci státne opatrenie je výhodou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, treba rozlisovat medzi záväzkami, ktoré stát musí brat na seba ako podnik vykonávajúci hospodársku cinnost, a záväzkami, ktoré mu prislúchajú ako orgánu verejnej moci (v tomto zmysle, co sa týka rozlísenia, ktoré je potrebné uskutocnit, medzi situáciou, ked orgán poskytujúci pomoc koná ako akcionár spolocnosti, a situáciou, v ktorej koná ako orgán verejnej moci, pozri rozsudky Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, [23]C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 22, a z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia, [24]C-334/99, Zb. s. I-1139, bod 134). 85 Hoci sa v prípade, ked stát koná ako podnik pôsobiaci ako súkromný investor, zdá byt nevyhnutným analyzovat jeho správanie v duchu zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve, uplatnenie tejto zásady sa musí vylúcit za predpokladu, ze tento stát koná ako orgán verejnej moci. Za takéhoto predpokladu nemozno totiz správanie státu nikdy porovnávat so správaním súkromného subjektu alebo investora v trhovom hospodárstve. 86 Preto je potrebné rozhodnút o hospodárskej ci nehospodárskej povahe cinností dotknutých vo veci samej. 87 V tomto ohlade z judikatúry vyplýva, ze hospodárskou cinnostou je akákolvek cinnost pozostávajúca z ponúkania tovarov alebo sluzieb na danom trhu (rozsudok Súdneho dvora zo 16. júna 1987, Komisia/Taliansko, [25]118/85, Zb. s. 2599, bod 7, a rozsudok Aéroports de Paris/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 107). 88 Na rozdiel od toho, co Komisia uviedla v odôvodnení c. 145 napadnutého rozhodnutia, je vsak nutné domnievat sa, ze Valónsky región konal v rámci cinností hospodárskej povahy. Stanovenie výsky pristávacích poplatkov a poskytnutie súvisiacej záruky odskodnenia sú totiz cinnostami priamo spojenými so správou letiskových infrastruktúr, ktorá predstavuje hospodársku cinnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Aéroports de Paris/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, body 107 az 109, 121, 122 a 125). 89 V súvislosti s týmto bodom treba zdôraznit, ze letiskové poplatky stanovené Valónskym regiónom sa musia povazovat za odmenu za sluzby poskytnuté na letisku Charleroi, a to bez ohladu na skutocnost uvedenú Komisiou v odôvodnení c. 147 napadnutého rozhodnutia, ze existuje len nízka miera priamej a zjavnej spojitosti medzi úrovnou poplatkov a sluzbou poskytnutou pouzívatelom. 90 Na rozdiel od situácie uvedenej v rozsudku Freskot, uz citovanom v bode 63 vyssie, sa letiskové poplatky musia analyzovat ako protihodnota za sluzby poskytnuté vlastníkom alebo koncesionárom letiska. Samotná Komisia v odôvodneniach c. 147 az 149 napadnutého rozhodnutia pripústa, ze tak v prejednávanej veci, ako i v jej rozhodovacej praxi je vhodné povazovat uvedené povinnosti za "poplatky", a nie za "dane". 91 Rovnako pokial orgán verejnej moci dá leteckým spolocnostiam k dispozícii letiskové zariadenia, ako aj ich správu za protihodnotu v podobe platby poplatku, ktorý orgán verejnej moci volne stanovuje, mozno to kvalifikovat ako cinnosti hospodárskej povahy, avsak tieto cinnosti nemozno len na základe toho, ze sa uskutocnujú vo verejnej oblasti, zaradit pod výkon právomocí orgánu verejnej moci. Tieto cinnosti sa na základe ich povahy, ciela a pravidiel, ktorým podliehajú, neviazu na výkon takých právomocí, ktoré sú typickými právomocami orgánu verejnej moci (pozri a contrario rozsudok Súdneho dvora z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft, [26]C-364/92, Zb. s. I-43, bod 30). 92 Okolnost, ze Valónsky región je orgánom verejnej moci a ze je vlastníkom letiskového zariadenia patriaceho do verejnej oblasti, nemôze sama osebe vylúcit, aby sa Valónsky región v prejednávanej veci povazoval za subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Aéroports de Paris/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 109). 93 V tomto ohlade Komisia na pojednávaní uznala, ze vlastník verejného letiska môze konat ako regulacný orgán a zároven aj ako súkromný investor. Navyse uviedla, ze ak by BSCA nekonalo ako medziclánok medzi Valónskym regiónom ako vlastníkom letiska Charleroi a Ryanairom ako zákazníkom tohto letiska, bolo by mozné povazovat Valónsky región za súkromného investora v trhovom hospodárstve. Komisia vsak zdôraznuje, ze v prejednávanej veci Valónsky región koná len ako regulacný orgán uplatnujúci svoje normotvorné a danové právomoci. Komisia najmä zdôraznuje, ze v case, ked doslo k skutkovým okolnostiam, právomoci Valónskeho regiónu v oblasti stanovovania letiskových poplatkov, medzi ktoré patria aj pristávacie poplatky lietadiel, ktorých jediných sa prejednávaná vec týka, boli upravené nariadením valónskej vlády zo 16. júla 1998 o stanovení poplatkov, ktoré sa vyberajú za pouzitie letísk vo Valónskom regióne (Moniteur belge z 15. septembra 1998, s. 29491), zmeneným a doplneným nariadením valónskej vlády z 22. marca 2001 (Moniteur belge z 10. apríla 2001, s. 11845). Podla clánku 8 nariadenia prislúcha poradnému výboru uzívatelov zlozenému z jedného zástupcu ministra zodpovedného za dopravu, dvoch zástupcov spolocnosti koncesionára letiska, jedného zástupcu generálneho riaditelstva dopravy z ministerstva infrastruktúr a dopravy a jedného zástupcu uzívatelov letiska, aby vydal stanovisko k návrhom na zmenu systému poplatkov. Tieto skutocnosti odhalujú, ze ide o výkon právomocí orgánu verejnej moci. 94 Súd prvého stupna sa vsak domnieva, ze túto argumentáciu nemozno prijat, pokial nespochybnuje skutocnost, ze cinnost dotknutá vo veci samej, konkrétne stanovenie letiskových poplatkov, sa úzko viaze na pouzívanie a správu letiska Charleroi, teda na cinnost, ktorá sa musí kvalifikovat ako hospodárska cinnost. 95 V tomto ohlade je potrebné zdôraznit, ze Komisia v odôvodnení c. 156 napadnutého rozhodnutia uviedla toto: "Letisko vzdy plní verejnoprospesnú úlohu, co vysvetluje, ze vo vseobecnosti podlieha urcitým formám regulácie, hoci patrí súkromnému podniku a/alebo je spravované súkromným podnikom. Súkromní správcovia letísk môzu podliehat tejto regulácii a ich právomoc stanovovania poplatkov je casto z dôvodu ich monopolného postavenia ohranicená predpismi vnútrostátnych regulacných orgánov. Silná pozícia letísk vo vztahu k ich uzívatelom môze byt takto ohranicená vnútrostátnymi regulacnými orgánmi, ktoré stanovujú úrovne poplatkov, ktoré nemozno presiahnut ('price caps`). Tvrdit, ze súkromné letisko môze stanovovat svoje poplatky bez toho, aby podliehalo urcitým formám regulácie, nie je v ziadnom prípade správne." 96 Komisia teda napriek tomu, ze odmietala uplatnit zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve na opatrenia prijaté Valónskym regiónom vzhladom na normotvornú povahu právomocí, ktoré vykonáva, samotná uviedla a spresnila, ze letisko vo vseobecnosti podlieha urcitým formám regulácie, "hoci patrí súkromnému podniku a/alebo je spravované súkromným podnikom". V dôsledku toho sa odôvodnenie zalozené na existencii rôznych spôsobov stanovenia letiskových poplatkov nezdá byt takej povahy, aby samo osebe vylúcilo uplatnenie zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve na výhody poskytnuté Valónskym regiónom. 97 Okrem toho, co sa týka domnienky, podla ktorej Valónsky región porusil platné vnútrostátne normy tým, ze poskytol Ryanairu zlavu na základe súkromnoprávnej zmluvy a dostal sa tak do situácie "zámeny právomocí" (odôvodnenia c. 151 az 153 napadnutého rozhodnutia), ani tú nemozno prijat. 98 Komisii totiz prinálezí, aby pri skúmaní sporných opatrení rozlísila cinnosti hospodárskej povahy od tých cinností, ktoré patria stricto sensu medzi právomoci orgánu verejnej moci. Navyse zlucitelnost správania poskytovatela pomoci s vnútrostátnym právom nie je skutocnostou, ktorá by sa mala zohladnit pri riesení otázky, ci tento poskytovatel konal v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, alebo ci poskytol hospodársku výhodu, ktorá je v rozpore s clánkom 87 ods. 1 ES. Skutocnost, ze urcitá cinnost z právnej stránky zodpovedá výnimke zo sadzobníka prijatého právnym predpisom, neumoznuje domnievat sa, ze táto cinnost sa musí kvalifikovat ako nehospodárska. 99 Komisia sa na podporu prístupu prijatého v napadnutom rozhodnutí nemôze opierat o svoje usmernenia týkajúce sa uplatnenia clánkov 87 ES a 88 ES a clánku 61 Dohody EHP na státnu pomoc v odvetví letectva. Tieto usmernenia sa totiz obmedzujú na stanovenie, ze "uskutocnenie projektov infrastruktúry je opatrením vseobecnej hospodárskej politiky, ktoré Komisia nemôze preskúmavat na základe pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci", pricom uvádzajú, ze "Komisia môze... hodnotit cinnosti uskutocnené vnútri letísk, ktoré by priamo ci nepriamo mohli spolocnostiam prinásat výhody". Daleko od potvrdenia stanoviska Komisie tieto usmernenia pripomínajú, ze prevádzka letísk a stanovovanie s tým súvisiacich poplatkov, hoci aj verejnými orgánmi, je na úcely uplatnenia práva hospodárskej sútaze hospodárskou cinnostou. 100 Navyse je potrebné poznamenat, ze Komisia, ktorá uviedla, ze "Valónsky región mohol... rozhodnút, ze stanovenie poplatku ako protihodnoty za sluzby poskytnuté uzívatelom pri dodrzaní urcitých zásad a podmienok bude prislúchat BSCA" (pozri odôvodnenie c. 157 napadnutého rozhodnutia), alebo pripustila, ze systém podporných zliav letiskových poplatkov nie je sám osebe v rozpore s právom Spolocenstva (odôvodnenie c. 159 napadnutého rozhodnutia), sama uznáva, ze také znízenie letiskových poplatkov a také poskytnutie záruky odskodnenia, k akým doslo vo veci samej, nemozno zaclenit medzi právomoci orgánu verejnej moci. 101 Samotná okolnost, ze Valónsky región v tomto prípade disponuje normotvornými právomocami v oblasti stanovovania letiskových poplatkov, nevylucuje, ze preskúmanie systému zliav z uvedených poplatkov sa musí uskutocnit v duchu zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve, kedze tento systém môze byt vytvorený aj súkromným subjektom. 102 Vzhladom na tieto úvahy je nutné dospiet k záveru, ze odmietnutím Komisie preskúmat výhody poskytnuté Valónskym regiónom a BSCA spolocne a uplatnit zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve na opatrenia prijaté Valónskym regiónom napriek hospodárskym väzbám spájajúcim tieto dva subjekty doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 103 Kedze preskúmanie vsetkých sporných opatrení si vyzaduje uplatnenie zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve nielen na opatrenia prijaté BSCA, ale aj na opatrenia prijaté Valónskym regiónom, nie je potrebné skúmat poslednú cast zalobného dôvodu zalozenú na nesprávnom uplatnení zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve na BSCA. Nemozno totiz vylúcit, ze uplatnenie uvedenej zásady na celok zlozený z Valónskeho regiónu a BSCA by viedlo k odlisným výsledkom. 104 Tvrdenie Komisie, podla ktorého by opätovné posúdenie vsetkých sporných opatrení v duchu zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve viedlo k výsledkom este nevýhodnejsím pre zalobcu, nemozno prijat. Ako totiz uviedol zalobca, oddelené skúmanie sporných opatrení podla toho, ci boli uskutocnené Valónskym regiónom, alebo BSCA, zásadným spôsobom ovplyvnilo analýzu Komisie, pretoze jej umoznilo, aby opatrenia prijaté Valónskym regiónom kvalifikovala ako státnu pomoc bez uplatnenia zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve. Z judikatúry citovanej v bode 41 vyssie vsak vyplýva, ze uplatnenie zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve na transakciu ako celok si vyzaduje preskúmanie a komplexné hospodárske posúdenie, ktorých uskutocnenie neprinálezí Súdu prvého stupna. V tomto ohlade je dôlezité pripomenút, ze v rámci konaní o neplatnost Súd prvého stupna rozhoduje o zákonnosti posúdení uskutocnených Komisiou v napadnutom rozhodnutí. Súdu prvého stupna v rámci takéhoto konania neprinálezí, aby hodnotil rozváznost urcitej investície a aby sa vyjadroval k otázke, ci by súkromný investor plánovanú investíciu v okamihu prijímania napadnutého rozhodnutia uskutocnil (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2000, Alitalia/Komisia, [27]T-296/97, Zb. s. II-3871, bod 170 a tam citovanú judikatúru). 105 Preto je vzhladom na nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustila Komisia, potrebné vyhoviet návrhom zalobcu a zrusit napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bolo treba skúmat tvrdenia predlozené na podporu prvého zalobného dôvodu. O trovách 106 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi zalobcu. 107 Podla clánku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (ôsma rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie 2004/393/ES Komisie z 12. februára 2004 o výhodách priznaných Valónskym regiónom a Brussels South Charleroi Airport leteckej spolocnosti Ryanair pri vytvorení jej základne v Charleroi sa zrusuje. 2. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Ryanair Ltd. 3. Association of European Airlines (AEA) znása vlastné trovy konania. Martins Ribeiro Sváby Papasavvas Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. decembra 2008. Podpisy __________________________________________________________________ ( [28]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXarEESe/L96738-7444TMP.html#t-ECRT12008SKB.1100364601-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:137:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:018:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:137:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0034&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0052&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0053&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0039&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0342&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0083&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0098&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0323&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0152&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0137&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0170&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0234&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0228&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0222&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0355&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0163&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0128&locale=SK 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1994:350:TOC 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0278&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0334&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0118&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0364&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0296&locale=SK 28. file:///tmp/lynxXXXXarEESe/L96738-7444TMP.html#c-ECRT12008SKB.1100364601-E0001