Vec T-177/04 easyJet Airline Co. Ltd proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Nariadenie (EHS) c. 4064/89 - Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom - Zaloba podaná tretou osobou - Prípustnost - Trhy s leteckou dopravou - Záväzky" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú (Clánok 230 stvrtý odsek ES) 2. Zaloba o neplatnost - Záujem na konaní 3. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Preskúmanie Komisiou (Nariadenie Rady c. 4064/89) 4. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Posúdenie zlucitelnosti so spolocným trhom - Povinnost Komisie skúmat problémy hospodárskej sútaze spôsobené koncentráciou na vsetkých trhoch, ktoré by mohli byt ovplyvnené (Nariadenie Rady c. 4064/89, clánok 2) 5. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Posúdenie zlucitelnosti so spolocným trhom - Operácia, ktorá môze vytvorit konkurencné výhody, z ktorých môzu mat v konecnom dôsledku prospech spotrebitelia (Nariadenie Rady c. 4064/89) 6. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Preskúmanie Komisiou - Definícia relevantného trhu - Kritériá (Oznámenie Komisie 97/C 372/03, bod 13) 7. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Posúdenie zlucitelnosti so spolocným trhom - Zohladnenie aktuálnej a potenciálnej konkurencie 8. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Preskúmanie Komisiou - Prijatie rozhodnutia, ktorým sa konstatuje zlucitelnost koncentrácie so spolocným trhom, bez otvorenia fázy II 9. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Preskúmanie Komisiou - Záväzky dotknutých podnikov, ktoré môzu viest k tomu, ze oznámená koncentrácia sa stane zlucitelnou so spolocným trhom (Oznámenie Komisie 2001/C 68/03, bod 17) 10. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Posúdenie zlucitelnosti so spolocným trhom - Zachovanie významného trhového podielu úcastníkov koncentrácie na dotknutých trhoch 11. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Preskúmanie Komisiou - Záväzky dotknutých podnikov, ktoré môzu viest k tomu, ze oznámená koncentrácia sa stane zlucitelnou so spolocným trhom - Prípustnost tak záväzkov orientovaných na správanie, ako aj strukturálnych záväzkov 12. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Preskúmanie Komisiou - Záväzky dotknutých podnikov, ktoré môzu viest k tomu, ze oznámená koncentrácia sa stane zlucitelnou so spolocným trhom - Forma (Nariadenie Rady c. 4064/89, clánok 6 ods. 2) 1. Podla stvrtého odseku clánku 230 ES môze kazdá fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu, ktoré je jej urcené, alebo proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia urceného inej osobe. Pokial rozhodnutie Komisie vyhlasujúce koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom povoluje jej okamzité uskutocnenie, môze privodit okamzitú zmenu situácie na relevantných trhoch. Kedze vôla úcastníkov dotknutej koncentrácie uskutocnit túto koncentráciu nie je otázna, hospodárske subjekty cinné na relevantnom trhu alebo relevantných trhoch môzu k dátumu uvedeného rozhodnutia povazovat okamzitú alebo rýchlu zmenu stavu trhu za istú, a teda sú priamo dotknutí uvedeným rozhodnutím v zmysle vyssie spomenutého ustanovenia. Skutocnost, ci je taký tretí podnik aj osobne dotknutý takým rozhodnutím, treba urcit v závislosti jednak od jeho úcasti na správnom konaní a jednak od ovplyvnenia jeho postavenia na trhu. Aj ked vzhladom na pravidelný kontakt s velkým poctom podnikov, ktorý preskúmanie koncentrácie predpokladá, obycajná úcast na konaní nepostacuje sama osebe na preukázanie, ze rozhodnutie sa tretieho podniku osobne týka, skutocnostou zostáva, ze aktívna úcast na správnom konaní musí byt spolu s inými osobitnými okolnostami zohladnená na preukázanie prípustnosti jeho zaloby. Tretí podnik, ktorý sa nielen aktívne zúcastnil na správnom konaní, ale navyse predstavuje jedného z hlavných konkurentov úcastníka koncentrácie a je cinný na jednom z trhov, kde sú úcastníci koncentrácie aktívni, je teda osobne dotknutý rozhodnutím vyhlasujúcim koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom. (pozri body 30 - 32, 35 - 38) 2. Zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len vtedy, ak zalobca má záujem na zrusení napadnutého aktu. Tento záujem, ktorý musí vzniknút a byt aktuálny a posudzuje sa ku dnu, ked bola podaná zaloba, existuje iba vtedy, ak je zaloba spôsobilá v prípade úspesného výsledku priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý ju podal. Má ho podnik, ktorý napáda rozhodnutie Komisie schvalujúce koncentráciu uskutocnenú medzi jeho dvoma konkurentmi, ktorá môze ovplyvnit jeho obchodné postavenie. (pozri body 40, 41) 3. Preskúmanie, ktoré súd Spolocenstva vykonáva vo vztahu ku komplexným ekonomickým posúdeniam Komisie v rámci výkonu jej diskrecnej právomoci podla nariadenia c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, sa musí obmedzit na overenie respektovania procesných noriem a odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti skutkového stavu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. (pozri bod 44) 4. V rámci svojho posúdenia zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom musí Komisia najmä podla clánku 2 nariadenia c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi preskúmat konkurencné úcinky takej koncentrácie na trhy, kde existuje riziko vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, ktorého dôsledkom môzu byt významné prekázky efektívnej hospodárskej sútaze. Nemozno vsak vylúcit, ze koncentrácia môze mat také úcinky na trhy, na ktorých neexistuje prekrývanie medzi cinnostami úcastníkov koncentrácie. Aj ked sa analýza hospodárskej sútaze, ktorú vykonala Komisia, scasti riadila obavami, ktoré vyjadrili tretie strany konzultované v rámci správneho konania, Komisia je aj pri neexistencii akéhokolvek výslovného podnetu týchto tretích strán povinná odhalit vo svetle závazných indícií problémy hospodárskej sútaze, ktoré spôsobí koncentrácia na vsetkých trhoch, ktoré by nou mohli byt ovplyvnené. Pokial vsak zalobca vytýka Komisii, ze nezohladnila prípadný problém hospodárskej sútaze na trhoch, kde neexistuje ziadne prekrývanie medzi cinnostami úcastníkov koncentrácie, je jeho povinnostou predlozit závazné indície, ktoré konkrétne preukázu existenciu problému hospodárskej sútaze, ktorý mala Komisia vzhladom na jeho dopad preskúmat. Na to, aby zalobca vyhovel tejto poziadavke, je jeho povinnostou identifikovat relevantné trhy, opísat stav hospodárskej sútaze bez koncentrácie a uviest, aké by boli pravdepodobné úcinky koncentrácie s ohladom na stav hospodárskej sútaze na týchto trhoch. V tejto súvislosti zostávajú nepostacujúce výroky zalobcu, ktorý sa obmedzuje na tvrdenie, ze Komisia neprávom upriamila svoju analýzu hospodárskej sútaze na trhy, kde existovalo priame a nepriame prekrývanie medzi cinnostami úcastníkov koncentrácie, pricom svoju argumentáciu nepodkladá ani osobitne neidentifikuje jasne trhy, kde neexistuje prekrývanie, ktorých sa vsak malo skúmanie týkat. (pozri body 63 - 68) 5. Kontrola koncentrácií nie je zalozená na zákaze získat prostredníctvom takej operácie znacné konkurencné výhody, z ktorých môzu mat prospech spotrebitelia, ale na úsilí zabránit akémukolvek vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia, ktorého dôsledkom by boli významné prekázky efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. Moznost ponúknut spotrebitelom v dôsledku koncentrácie sluzby za nizsie ceny by mohla byt len v obmedzených prípadoch prípadným znakom vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, ako napríklad za predpokladu, ze by zlúcený subjekt mal záujem alebo kapacitu uplatnit predátorské ceny. (pozri bod 72) 6. Z bodu 13 oznámenia o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze Spolocenstva vyplýva, ze podniky sú vystavené trom hlavným konkurencným prekázkam, ktorých zdrojmi sú: substitucnost na strane dopytu, substitucnost na strane ponuky a potenciálna konkurencia. Z ekonomického hladiska predstavuje substitucnost na strane dopytu pre definíciu relevantného trhu najbezprostrednejsiu a najúcinnejsiu disciplinárnu silu pôsobiacu na dodávatelov daného výrobku, a to najmä v oblasti rozhodovania o cenách. Substitucnost sa preto musí zohladnit nielen z hladiska ponuky, ale aj z hladiska dopytu, ktorý je v zásade najúcinnejsím hodnotiacim kritériom. Co sa týka substitucnosti na strane dopytu, urcujúcim znakom na posúdenie geografickej substitucnosti dvoch letísk nie je vzdialenost, ktorá existuje medzi základným východiskovým bodom a kazdým z nich, ale cas potrebný na ich dosiahnutie z tohto bodu. Preto pokial je dostupnost obidvoch letísk z casového hladiska ekvivalentná, môze Komisia bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, uznat substitucnost medzi oboma letiskami z dôvodu, ze spotrebitelovi je v jej dôsledku lahostajné, ci sa na odlet dopraví na jedno alebo na druhé letisko a ci sa do centra mesta dostane z jedného alebo z druhého letiska. Navyse na úcely preskúmania substitucnosti oboch letísk musí Komisia zohladnit celkový dopyt, to znamená tak cestujúcich citlivých na cas, ako aj tých, ktorým na nom nezálezí, kedze zákazníci, ktorí nie sú citliví na cas, majú iné poziadavky, pretoze sú flexibilnejsí. Aj ked vsak Komisia mohla uznat, ze pre pocetných zákazníkov na sluzobných cestách nie sú obe letiská substitucné, pretoze jedno z nich ponúka menej nadväzujúcich spojení, pricom tieto vlastné ocakávania cestujúcich na sluzobných cestách ju viedli k úvahe, ze existujú "pod-trhy" v závislosti od toho, ci cestujúci kladú alebo nekladú dôraz na cas, tieto úvahy, vlastné urcitým cestujúcim na sluzobných cestách, ktorí predstavujú len cast dopytu, nemôzu spochybnit závery o substitucnosti. Pokial ide o substitucnost dvoch letísk na strane ponuky, osobitne ponuky leteckých spolocností spotrebitelom na jednom z letísk, tvrdenia týkajúce sa jednak druhov letov, ktoré letiská ponúkajú v závislosti od osobitosti ich infrastruktúry, a jednak charakteristík vlastných obom letiskám majú obmedzenejsí dosah. Preto aj ked substitucnost mozno posúdit odlisne, predovsetkým pre nízkonákladové letecké spolocnosti, pre ktoré je dôlezité môct si zvolit letisko, aby minimalizovali svoje náklady, kedze uplatnované letiskové poplatky sa môzu lísit od jedného letiska k druhému, Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, vykonat celkovú analýzu na uznanie substitucnosti oboch letísk tak, ze okrem iných kritérií zohladnila obchodné osobitosti vlastné nízkonákladovým spolocnostiam. (pozri body 99 - 104, 107 - 109) 7. V rámci posúdenia zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom sa podmienky hospodárskej sútaze skúmajú s prihliadnutím nielen na aktuálnu konkurenciu, ktorú vytvárajú podniky uz prítomné na relevantnom trhu, ale aj na potenciálnu konkurenciu, aby sa zistilo, ci vzhladom na struktúru trhu a hospodársky a právny kontext, v rámci ktorého funguje, existujú skutocné a konkrétne moznosti, aby podniky dotknuté koncentráciou medzi sebou sútazili alebo nový úcastník vstúpil na relevantný trh a konkuroval uz etablovaným podnikom. (pozri bod 116) 8. Komisia disponuje sirokou diskrecnou právomocou pri hodnotení nevyhnutnosti vyzadovat záväzky na odstránenie váznych pochybností vyvolaných koncentráciou. Z toho vyplýva, ze Súdu prvého stupna neprinálezí nahradit posúdenie Komisie svojím vlastným, pricom sa jeho preskúmanie musí obmedzit na overenie, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Osobitne údajné nezohladnenie záväzkov navrhovaných konkurencným podnikom, ktorý sa zúcastnil prieskumného konania, samo osebe nepreukazuje, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením, a okolnost, ze sa mohli prijat aj iné záväzky, ktoré mohli byt pre hospodársku sútaz priaznivejsie, nemôze viest k zruseniu tohto rozhodnutia, ak Komisia mohla odôvodnene dospiet k záveru, ze záväzky prevzaté do rozhodnutia umoznujú odstránit vázne pochybnosti. V rámci výkonu svojho súdneho preskúmania musí Súd prvého stupna vziat do úvahy osobitný úcel záväzkov prijatých pocas fázy I, ktorých úcelom nie je - na rozdiel od záväzkov prijatých pocas fázy II - zabránit vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia, ale odstránit vsetky vázne pochybnosti v tomto ohlade. Preto ak Súd prvého stupna skúma, ci záväzky prijaté pocas fázy I umoznujú Komisii vzhladom na ich dosah a obsah prijat rozhodnutie o schválení bez otvorenia fázy II, musí overit, ze Komisia sa mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, domnievat, ze tieto záväzky predstavujú priamu a postacujúcu odpoved, ktorá jasne odstráni vsetky vázne pochybnosti. (pozri body 128, 129) 9. Aj ked podla bodu 17 oznámenia o nápravných opatreniach akceptovatelných v zmysle nariadení c. 4064/89 a 447/98 môze byt v záujme zabezpecenia zivotaschopnosti podniku potrebné zahrnút do odpredaja aj tie cinnosti, ktoré súvisia s trhmi, vzhladom na ktoré Komisia nevyjadrila obavy z narusenia sútaze, pretoze ide o jediný mozný spôsob, ako vytvorit efektívneho sútaziaceho na dotknutých trhoch, o týchto opatreniach sa musí rozhodnút s prihliadnutím na zásadu proporcionality. Z toho vyplýva, ze o záväzkoch sa jednak musí rozhodnút s prihliadnutím na problémy hospodárskej sútaze na relevantných trhoch, pricom ak na týchto trhoch mozno hospodársku sútaz zachovat, nie je v súlade so zásadou proporcionality nevyhnutné, aby Komisia rozsírila pôsobnost záväzkov na neovplyvnené trhy, a jednak záväzky nemozno bez sútazného dôvodu vnímat ako prostriedok zvýhodnenia prípadného konkurenta, ktorý si zelá preniknút na urcitý trh. (pozri body 132, 134, 137) 10. Skutocnost, ze úcastníci koncentrácie vyhlásenej za zlucitelnú so spolocným trhom si môzu prípadne zachovat významný podiel na relevantných trhoch, nemôze preukázat existenciu zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré by sa dalo pripísat Komisii, pokial Komisia akceptovala významné záväzky na týchto trhoch najmä s tým, ze vstup nových konkurentov bude podporený nápravnými opatreniami a ze dalsie faktory budú schopné zmensit konkurencnú váhu zlúceného subjektu. (pozri bod 175) 11. Záväzky orientované na správanie nie sú svojou povahou nedostatocné, aby zabránili vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia, a musia sa posudzovat jednotlivo, rovnako ako strukturálne záväzky. (pozri bod 182) 12. Podla clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi môze Komisia povolit koncentráciu, ak záväzky navrhnuté úcastníkmi umoznia odstránit vázne pochybnosti týkajúce sa zlucitelnosti tejto koncentrácie so spolocným trhom. Nariadenie c. 4064/89 teda stanovuje ciel, ktorý musí Komisia dosiahnut, ale necháva jej významný rozsah volnej úvahy vo vztahu k forme predmetných záväzkov. Toto nariadenie nevyzaduje, aby oznamujúci úcastníci koncentrácie identifikovali podnik vstupujúci na trh, aj ked taká identifikácia môze byt v urcitých prípadoch nevyhnutná, najmä ak ziadny konkurent neprejaví záujem preniknút na relevantný trh. Identifikácia podniku vstupujúceho na trh po mene sa vsak nevyzaduje, pokial rôzni konkurenti preukázali pocas správneho konania záujem vstúpit na relevantné trhy v nadväznosti na záväzky navrhnuté úcastníkmi dotknutej koncentrácie. V tejto súvislosti je irelevantná okolnost, ze ziaden podnik vstupujúci na trh neprenikol na relevantné trhy ku dnu pojednávania Súdu prvého stupna vo veci zaloby proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa povoluje uvedená koncentrácia. Zákonnost napadnutého individuálneho aktu sa totiz musí posúdit v závislosti od skutkového a právneho stavu existujúceho v case, ked bol akt vydaný. (pozri body 197, 198, 203, 206) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (druhá komora) zo 4. júla 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Nariadenie (EHS) c. 4064/89 - Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom - Zaloba podaná tretou osobou - Prípustnost - Trhy s leteckou dopravou - Záväzky" Vo veci T-177/04, easyJet Airline Co. Ltd, so sídlom v Lutone (Spojené královstvo), v zastúpení: pôvodne J. Cook, J. Parker a S. Dolan, solicitors, neskôr M. Werner a M. Waha, advokáti, L. Mills, solicitor, M. de Lasala Lobera a R. Malhotra, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: P. Oliver, A. Bouquet a A. Whelan, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie z 11. februára 2004 vyhlasujúceho koncentráciu medzi spolocnostou Air France a Koninklijke Luchtvaart Maatschappij NV za zlucitelnú so spolocným trhom za podmienky respektovania navrhnutých záväzkov (vec COMP/M.3280 - Air France/KLM), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (druhá komora), v zlození: predseda komory J. Pirrung, sudcovia N. J. Forwood a S. Papasavvas, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 23. novembra 2005, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Podla clánku 1 nariadenia Rady c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi [Ú. v. ES L 395, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) c. 1310/97 z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 180, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 164)] sa toto nariadenie vztahuje na vsetky koncentrácie s významom na úrovni Spolocenstva podla definície v odsekoch 2 a 3 tohto clánku. 2 V súlade s clánkom 4 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 sa koncentrácie s významom na úrovni Spolocenstva musia vopred oznámit Komisii. 3 Podla clánku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 4064/89, ak Komisia dospeje k záveru, ze oznamovaná koncentrácia, hoci patrí do pôsobnosti tohto nariadenia, nevzbudzuje vázne obavy, pokial ide o zlucitelnost so spolocným trhom, rozhodne sa, ze nie je proti nej, a vyhlási, ze je zlucitelná so spolocným trhom (dalej len "fáza I"). 4 Naopak, podla clánku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 4064/89, ak Komisia zistí, ze oznamovaná koncentrácia patrí do pôsobnosti tohto nariadenia a vzbudzuje vázne obavy, pokial ide o zlucitelnost so spolocným trhom, rozhodne o zacatí konania (dalej len "fáza II"). 5 Podla clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 4064/89: "Tam, kde Komisia zistí, ze v dôsledku zmeny príslusných podnikov oznámená koncentrácia uz viac nevyvoláva vázne pochybnosti v zmysle odseku 1 písm. c), môze rozhodnút, ze prehlási koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom podla odseku 1 písm. b). Komisia môze prilozit k svojmu rozhodnutiu podla odseku 1 písm. b) podmienky a povinnosti urcené na zaistenie, aby dané podniky splnili záväzky, ktoré prevzali voci Komisii na zaistenie koncentrácie zlucitelnej so spolocným trhom." 6 Podla clánku 6 ods. 3 písm. b) nariadenia c. 4064/89 môze Komisia odvolat prijaté rozhodnutie, ak sa dané podniky dopustili porusenia povinnosti pripojenej k tomuto rozhodnutiu. 7 V oznámení Komisie o nápravných opatreniach akceptovatelných v zmysle nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 a nariadenia Komisie (ES) c. 447/98 (Ú. v. ES C 68, 2001, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 89, dalej len "oznámenie o nápravných opatreniach"), Komisia uvádza usmernenia, ktorých sa zamýsla pridrzat v oblasti záväzkov a uvádza najmä: - zodpovednostou strán je preukázat, ze navrhnuté nápravné opatrenia trvalo obnovujú podmienky efektívnej sútaze na spolocnom trhu (bod 6) a odstránili vsetky pochybnosti súvisiace s typom, rozsahom a skálou navrhovaného nápravného opatrenia, ako aj pravdepodobnost jeho úspesnej, plnej a vcasnej realizácie stranami (bod 7), - základným cielom záväzkov je zabezpecit existenciu sútazných trhových struktúr; záväzky, ktoré sú svojou povahou strukturálne, napríklad záväzok predat urcitú dcérsku spolocnost, sú preferované z hladiska dosiahnutia zámeru nariadenia c. 4064/89, pokial takéto záväzky zabranujú vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia predtým identifikovaného Komisiou a navyse si nevyzadujú strednodobé ani dlhodobé monitorovacie opatrenia; napriek tomu nie je mozné automaticky vylúcit moznost, ze aj iné typy záväzkov môzu zabránit výskytu alebo posilneniu dominantného postavenia, a to, ci sú takéto záväzky akceptovatelné, je potrebné stanovit z prípadu na prípad. (bod 9), - záväzky predlozené Komisii v rámci fázy I musia dostatocne jasne vylúcit "závazné pochybnosti" vo význame uvedenom v clánku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 4064/89 (bod 11), - ak existuje hrozba, ze by navrhovaná fúzia mohla vytvorit alebo posilnit dominantné postavenie zabranujúce efektívnej sútazi, najefektívnejsím spôsobom ako opätovne zabezpecit efektívnu sútaz je, okrem zákazu takejto fúzie, vytvorit podmienky pre vznik nového konkurencného subjektu alebo pre posilnenie postavenia existujúcich konkurentov prostredníctvom odpredaja (bod 13), - cast podniku, ktorá je predmetom odpredaja, musí predstavovat zivotaschopnú podnikatelskú cinnost, ktorá, ak by ju vykonával vhodný nadobúdatel, dokáze trvalo efektívne sútazit so zlúceným subjektom; za bezných okolnosti je zivotaschopnou podnikatelskou cinnostou uz existujúca cinnost, ktorú je mozné vykonávat samostatne, to znamená nezávisle na stranách vstupujúcich do fúzie, co sa týka dodávok vstupného materiálu alebo iných foriem spolupráce s výnimkou prechodného obdobia (bod 14), - existujú prípady, ked zivotaschopnost odpredávanej casti podniku závisí, vzhladom na to, ze aktíva sú súcastou podnikatelskej cinnosti, do velkej miery od identity kupujúceho; za takýchto okolností Komisia fúziu neodsúhlasí, pokial sa strany nezaviazu nezrealizovat oznámenú operáciu predtým, ako uzatvoria záväznú dohodu s kupujúcim schválenú Komisiou (bod 20), - aj ked ide o preferované nápravné opatrenie, odpredaj casti podniku nie je jedinou moznostou nápravy prijatelnou pre Komisiu; môzu existovat situácie, ked je odpredaj casti podniku nemozný; za takýchto okolností musí Komisia urcit, ci nie je mozné efektívnu sútaz na trhu ovplyvnit pouzitím iných typov nápravných opatrení (bod 26). 8 Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze Spolocenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s.155, dalej len "oznámenie o definícii trhu") uvádza, ze podniky sú vystavené trom hlavných konkurencným prekázkam, ktorých zdrojmi sú: substitucnost na strane dopytu, substitucnost na strane ponuky a potenciálna konkurencia. Z ekonomického hladiska predstavuje substitucnost na strane dopytu pre definíciu relevantného trhu najbezprostrednejsiu a najúcinnejsiu disciplinárnu silu pôsobiacu na dodávatelov daného výrobku, a to najmä v oblasti rozhodovania o cenách (bod 13). Skutkový stav Predmetné podniky 9 Dna 1. februára 2004, na záver fázy I, prijala Komisia rozhodnutie vyhlasujúce koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom za podmienky respektovania navrhnutých záväzkov podla clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 4064/89 (vec COMP/M.3280 - Air France/KLM) (Ú. v. ES C 60, s. 5, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Zalobca je nízkonákladová letecká spolocnost so sídlom v Spojenom královstve, ktorá ponúka svoje sluzby za atraktívne ceny do rôznych destinácií v Európe. 10 Air France je letecký prepravca so sídlom vo Francúzsku, ktorý vykonáva svoju cinnost zásadne v troch sektoroch: osobná letecká preprava, nákladná preprava a prevádzková údrzba. Air France prevádzkuje hviezdicovú siet, ktorej hlavným strediskom pre medzinárodné lety je letisko Roissy-Charles-de-Gaulle (dalej len "CDG") a letisko Paríz-Orly (dalej len "Orly") pre vnútrostátne lety. Air France je takisto jedným zo zakladajúcich clenov aliancie SkyTeam, pricom dalsími jej clenmi sú spolocnosti Aeromexico, Alitalia, Continental Airlines, CSA Czech Airlines, Delta, Northwest Airlines a Korean Air. 11 KLM je letecký prepravca so sídlom v Holandsku, ktorý vykonáva svoju cinnost zásadne v styroch sektoroch: osobná letecká preprava, nákladná preprava, prevádzková údrzba a prevádzka cartrových letov a nízkonákladových pravidelných letov prostredníctvom jeho dcérskej spolocnosti Transavia. KLM prevádzkuje hviezdicovú siet, ktorej hlavným strediskom je letisko Amsterdam-Schiphol. KLM uzavrel s Northwest Airlines dohodu o aliancii, ktorá sa týka predovsetkým severoatlantických liniek. Správne konanie pred Komisiou 12 Dna 18. decembra 2003 Air France a KLM oznámili Komisii podla nariadenia c. 4064/89 rámcovú dohodu podpísanú 16. októbra 2003. Podla tejto dohody mala Air France prevziat vsetky ekonomické záujmy KLM, ako aj postupne právnu kontrolu nad KLM. Air France mala takisto najprv získat 49 % hlasovacích práv v KLM, cím by získala právo veta na strategické operácie, konkrétne prijatie strategického plánu, rozpoctu a menovanie riaditelov KLM, a neskôr zostávajúce hlasovacie práva (dalej len "koncentrácia"). 13 Dna 23. decembra 2003 na základe clánku 11 nariadenia c. 4064/89 adresovala Komisia viac ako 90 konkurentom vrátane zalobcu ziadost o informácie týkajúce sa koncentrácie. Dna 14. januára 2004 predlozil zalobca svoje pripomienky. 14 Dna 21. januára 2004 navrhli Air France a KLM Komisii záväzky podla clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 4064/89. Dna 23. januára 2004 Komisia zaslala tieto záväzky tretím zainteresovaným stranám s cielom získat ich pripomienky. Dna 30. januára a 4. februára 2004 sa zalobca vyjadril k záväzkom, ktoré navrhli úcastníci koncentrácie. 15 Dna 11. februára 2004, na záver fázy I, Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom uviedla, ze koncentrácia je zlucitelná so spolocným trhom za podmienky respektovania navrhnutých záväzkov. Záväzky, ktoré akceptovala Komisia 16 Na odstránenie závazných pochybností týkajúcich sa zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom navrhli Air France a KLM záväzky s cielom vyriesit problémy hospodárskej sútaze na strnástich linkách, z ktorých devät je v Európe (Paríz - Amsterdam, Lyon - Amsterdam, Marseille - Amsterdam, Toulouse - Amsterdam, Bordeaux - Amsterdam, Miláno - Amsterdam, Rím - Amsterdam, Benátky - Amsterdam a Bologna - Amsterdam). Záväzky, na ktoré dozerá splnomocnenec, mozno zhrnút takto: - záväzky týkajúce sa krátkych liniek (európske linky): zlúcený subjekt sa zaväzuje poskytnút bez financnej kompenzácie a v súlade s postupom uvedeným v záväzkoch rad prevádzkových intervalov v Amsterdame a/alebo v Parízi a/alebo v Lyone a/alebo v Miláne a/alebo v Ríme a umoznit jednému alebo viacerým podnikom vstupujúcim na trh (novú alebo doplnkovú) dennú prevádzku leteckej osobnej prepravy na urcených európskych linkách, pravidelných a bez medzipristátia; na linke Paríz - Amsterdam bude prenechaných az sest letov za den, na linke Miláno - Amsterdam az styri lety za den, na linkách Lyon - Amsterdam a Rím - Amsterdam az tri spiatocné lety za den a na linkách Marseille - Amsterdam, Toulouse - Amsterdam, Bordeaux - Amsterdam, Benátky - Amsterdam a Bologna - Amsterdam az dva lety za den, - záväzky týkajúce sa dialkových liniek (alebo interkontinentálne linky): prevádzkové intervaly na dialkových linkách oznacené v napadnutom rozhodnutí ako problémové z hladiska hospodárskej sútaze sa dajú k dispozícii na letiskách v Amsterdame a v Parízi, - záväzky týkajúce sa podmienok uvolnovania prevádzkových intervalov: zlúcený subjekt pridelí uvolnené prevádzkové intervaly v casovom rozmedzí, ktoré sa od casu pozadovaného novým úcastníkom bude lísit maximálne 90 minútami pre dialkové linky a maximálne 30 minútami pre európske linky; na základe substitucnosti CDG a Orly pre európske sluzby leteckej osobnej prepravy môzu potenciálni podniky vstupujúce na trh ziadat o prevádzkové intervaly na ktoromkolvek z oboch letísk, - dlzka trvania záväzkov týkajúcich sa prevádzkových intervalov je neobmedzená; zlúcený subjekt vsak bude mat moznost dovolávat sa dolozky o preskúmaní, ak to odôvodnia mimoriadne okolnosti alebo radikálne zmeny na úrovni trhových podmienok, ako je prevádzka konkurencnej leteckej dopravy na oznacených dialkových alebo európskych linkách; Komisia potom môze rozhodnút o zrusení, zmene ci nahradení jedného alebo viacerých záväzkov; ak po takomto preskúmaní dospeje k záveru, ze povinnost spojeného subjektu uvolnit prevádzkové intervaly na danej linke zanikla, podnik vstupujúci na trh bude môct vyuzívat skôr pridelené prevádzkové intervaly; ak prestanú byt prevádzkové intervaly na danej linke vyuzívané, musia sa vrátit koordinátorovi prevádzkových intervalov, - zachovanie poctu letov: zlúcený subjekt sa zaväzuje nezvysovat pocet letov na linkách Paríz - Amsterdam ci prípadne Lyon - Amsterdam, a to od zaciatku poskytovania sluzieb leteckej prepravy na príslusnej linke; udrzanie poctu letov potrvá pocas siestich po sebe nasledujúcich sezón, ktoré stanoví International Air Transport Association (IATA); dalej sa zlúcený subjekt zaväzuje, ze na jednej strane nebude pridávat dalsie lety nad celkový pocet strnást letov za týzden na linke Amsterdam - New-York (letisko J. F. Kennedy) a ze na strane druhej nebude pridávat dalsie lety na linke Amsterdam - New-York (letisko Newark) pocas siestich po sebe nasledujúcich sezón, ktoré stanoví IATA, a to od zaciatku poskytovania sluzieb leteckej prepravy bez medzipristátia novým prepravcom na uvedenej linke, - medzilinkové dohody: v prípade ziadosti podniku vstupujúceho na trh sa zlúcený subjekt zaväzuje, ze s ním uzavrie medzilinkovú dohodu na vsetky linky oznacené v napadnutom rozhodnutí, - dohody pro rata: v prípade ziadosti potenciálneho podniku vstupujúceho na trh sa zlúcený subjekt zaväzuje, ze s ním uzavrie dohodu pro rata pre dopravu so skutocným miestom príletu alebo odletu vo Francúzsku alebo v Holandsku za podmienky, ze aspon cast cesty prebieha na linke Paríz - Amsterdam, - vernostný program: v prípade ziadosti potenciálneho podniku vstupujúceho na trh mu zlúcený subjekt umozní zúcastnit sa svojho vernostného programu na linkách oznacených v napadnutom rozhodnutí za rovnakých podmienok ako partnerom, ktorí sú clenmi tej istej aliancie ako zlúcený subjekt, - kombinovaná doprava: v prípade ziadosti zeleznicnej dopravnej spolocnosti ci inej povrchovej dopravnej spolocnosti zabezpecujúcej spojenie medzi Francúzskom a Holandskom alebo medzi Talianskom a Holandskom sa zlúcený subjekt zaväzuje, ze s nou uzavrie zmluvu o kombinovanej doprave; na základe takejto zmluvy zlúcený subjekt zabezpecí leteckú prepravu cestujúcich na casti cesty, pricom zostávajúcu cast cesty zabezpecí partnerská spolocnost pre kombinovanú dopravu, - dohody o nákupe vyhradenej kapacity miest: na ziadost potenciálneho podniku vstupujúceho na trh sa spojený podnik zaväzuje, ze s ním uzavrie dohodu o nákupe vyhradenej kapacity miest pre dopravu so skutocným miestom príletu alebo odletu v Holandsku na jednej strane a v Marseille, Toulouse alebo Bordeaux na strane druhej, a to za podmienky, ze aspon cast cesty sa vykonáva na linke Paríz - Amsterdam; dohoda o nákupe vyhradenej kapacity miest spocíva v pevne stanovenom pocte sedadiel a jej platnost je najmenej jednu celú sezónu, ktorú stanoví IATA; takáto dohoda môze pokrývat na jednej strane maximálne 15 % kapacity sedadiel ponúkaných na danej linke a na strane druhej 30 sedadiel v jednom lietadle, - povinnosti týkajúce sa cien: pri kazdom znízení zverejnenej ceny na linke Paríz - Amsterdam sa zlúcený subjekt zaväzuje, ze zodpovedajúcim spôsobom znízi i príslusnú cenu na linke Lyon - Amsterdam, ak leteckú prepravu na druhej z uvedených liniek neprevádzkuje konkurencná letecká spolocnost. Konanie a návrhy úcastníkov konania 17 Zalobca podal túto zalobu návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 14. mája 2004. 18 Aktom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 24. septembra 2004 Francúzska republika poziadala o úcast v tomto konaní na podporu Komisie. Dna 9. novembra 2004 poziadal zalobca, aby sa mu priznalo dôverné zaobchádzanie vo vztahu k urcitým údajom, ktoré sa podla neho týkali obchodného tajomstva. Predseda druhej komory Súdu prvého stupna pripustil uznesením zo 17. decembra 2004 vstup Francúzskej republiky. Vedlajsí úcastník konania predlozil svoje vyjadrenie a ostatní úcastníci konania svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu v stanovených lehotách. 19 Kedze vedlajsí úcastník konania nevzniesol námietky voci ziadosti o dôverné zaobchádzanie, bola mu zaslaná nedôverná verzia písomností, ako to bolo pôvodne stanovené v spomenutom uznesení zo 17. decembra 2004. 20 Listom z 26. októbra 2005 informoval vedlajsí úcastník konania tajomníka Súdu prvého stupna, ze sa nezamýsla zúcastnit na pojednávaní. 21 Na návrh sudcu spravodajcu rozhodol Súd prvého stupna otvorit ústne konanie. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na verejnom pojednávaní 23. novembra 2005. 22 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 23 Komisia a vedlajsí úcastník konania navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. O návrhu na vykonanie dokazovania 24 Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 3. októbra 2005 zalobca poziadal o vykonanie dokazovania zameraného na to, aby Komisia na jednej strane predlozila vsetky odpovede, ktoré získala na svoju ziadost o informácie z 23. decembra 2003, ako aj vsetky dokumenty, ktoré jej zaslali letecké spolocnosti Meridiana, Virgin Express a Volare, a na strane druhej vsetky jej pracovné dokumenty týkajúce sa navrhnutých záväzkov, ako aj celú s nimi súvisiacu korespondenciu s úcastníkmi koncentrácie. 25 Súd prvého stupna usudzuje, ze táto ziadost predstavuje návrh dôkazu. Podla clánku 48 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastníci konania môzu navrhnút dôkazy na podporu svojich tvrdení v replike a v duplike a musia odôvodnit svoje omeskanie s takýmto návrhom. 26 V prejednávanom prípade je nutné uviest, ze zalobca poziadal o vykonanie dokazovania takmer jedenást mesiacov po podaní svojej repliky bez toho, aby odôvodnil takéto omeskanie. V dôsledku toho bol zalobca na pojednávaní vyzvaný, aby vysvetlil dôvody, ktoré podla neho odôvodnujú omeskanie jeho návrhu. V tomto rámci zalobca uviedol, ze toto omeskanie sa vysvetluje skutocnostou, ze najprv zamýslal podat zalobu proti rozhodnutiu Komisie, ktorým mu zamietla prístup k dokumentom, o ktoré ziadal. Aj ked toto váhanie, pokial ide o druh zaloby, môze vysvetlit, preco zalobca nepodal okamzite svoj návrh po tomto odmietnutí, nemôze vsak odôvodnit skutocnost, ze zalobca cakal niekolko mesiacov, kým napokon konal. 27 Okrem toho, a nezávisle od omeskania tohto návrhu, sa Súd prvého stupna domnieva, ze písomnosti a prednesy úcastníkov konania ho oboznámili so skutkovým stavom dostatocne na to, aby mohol v tomto spore rozhodnút. V dôsledku toho sa návrh na vykonanie dokazovania zamieta. O prípustnosti Tvrdenia úcastníkov konania 28 Zalobca tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie sa zalobcu priamo a osobne týka. Kedze zalobca je cinný na trhu, na ktorom bude cinný zlúcený subjekt, povazuje sa za priamo dotknutého napadnutým rozhodnutím. Zalobca je takisto priamo dotknutý preto, ze je jedným z hlavných konkurentov Air France a KLM na rôznych linkách a ze sa musí povazovat za potenciálneho konkurenta Air France na iných linkách vo Francúzsku, najmä smerujúcich na CDG a Orly a vzlietajúcich z nich. Okrem toho zdôraznuje, ze zohrával aktívnu úlohu v správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, a mal na nom úcast, ktorá ho vo svetle judikatúry individualizuje, analogicky ako adresátov tohto rozhodnutia (rozsudok Súdu prvého stupna z 19. mája 1994, Air France/Komisia, T-2/93, Zb. s. II-323, bod 44). 29 Komisia sa pýta na prípustnost tejto zaloby, pretoze zalobca nie je zainteresovanou stranou ovplyvnenou koncentráciou. Posúdenie Súdom prvého stupna O aktívnej legitimácii 30 Podla stvrtého odseku clánku 230 ES môze kazdá fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu, ktoré je jej urcené, alebo proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia urceného inej osobe. 31 V prejednávanom prípade zalobca nie je jedným z úcastníkov koncentrácie, a nie je teda adresátom napadnutého rozhodnutia. Je preto vhodné preskúmat, ci sa ho toto rozhodnutie priamo a osobne týka. 32 Kedze v prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie povoluje okamzité uskutocnenie koncentrácie, mohlo privodit okamzitú zmenu situácie na relevantných trhoch. Kedze vôla úcastníkov koncentrácie uskutocnit túto koncentráciu nebola otázna, hospodárske subjekty cinné na relevantnom trhu alebo relevantných trhoch mohli k dátumu napadnutého rozhodnutia povazovat okamzitú alebo rýchlu zmenu stavu trhu za istú (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 24. marca 1994, Air France/Komisia, T-3/93, Zb. s. II-121, bod 80). Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie sa zalobcu priamo týka. 33 Je preto vhodné preskúmat, ci sa napadnuté rozhodnutie zalobcu týka aj osobne. 34 Podla ustálenej judikatúry sú subjekty iné ako adresáti rozhodnutia osobne dotknuté, len ak ich toto rozhodnutie postihuje z dôvodu urcitých ich osobitných vlastností alebo z dôvodu skutkových okolností, ktoré ich charakterizujú vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a z tohto dôvodu ich individualizuje, analogicky ako adresátov tohto rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223, a z 23. mája 2000, Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, C-106/98 P, Zb. s. I-3659, bod 39, rozsudok Súdu prvého stupna z 27. apríla 1995, ASPEC a i./Komisia, T-435/93, Zb. s. II-1281, bod 62). 35 V prípade rozhodnutia vyhlasujúceho zlucitelnost koncentrácie so spolocným trhom a pokial ide o tretí podnik, to, ci je osobne dotknutý, treba urcit v závislosti jednak od jeho úcasti na správnom konaní a jednak od ovplyvnenia jeho postavenia na trhu. Aj ked obycajná úcast na konaní urcite nepostacuje sama osebe na preukázanie, ze rozhodnutie sa zalobcu osobne týka, najmä v oblasti koncentrácií, ktorých podrobné preskúmanie si vyzaduje pravidelný kontakt s velkým poctom podnikov, skutocnostou zostáva, ze aktívna úcast na správnom konaní predstavuje skutocnost, ktorú judikatúra v oblasti hospodárskej sútaze, vrátane osobitnej oblasti kontroly koncentrácií, pravidelne zohladnuje spolu s inými osobitnými okolnostami na preukázanie prípustnosti jeho zaloby (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, 169/84, Zb. s. 391, body 24 a 25; z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, tzv. "Kali & Salz", C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I-1375, body 54 az 56; rozsudky Súdu prvého stupna z 19. mája 1994, Air France/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, body 44 az 46, a z 3. apríla 2003, BaByliss/Komisia, T-114/02, Zb. s. II-1279, bod 95). 36 Po prvé, pokial ide o úcast na správnom konaní, je vhodné poznamenat, ze zalobca sa na nom zúcastnil aktívne, najmä tým, ze 14. januára 2004 odpovedal na ziadost o informácie Komisie z 23. decembra 2003, a tým, ze 30. januára 2004 oznámil svoje pripomienky k obsahu záväzkov, ktoré navrhla Air France. Okrem toho sa zalobca s Komisiou zúcastnil 30. januára 2004 na telefonickej konferencii týkajúcej sa navrhnutých záväzkov a 4. februára 2004 predlozil odpovede na otázky týkajúce sa záväzkov navrhnutých úcastníkmi koncentrácie, ktoré mu zaslala Komisia. 37 Po druhé, pokial ide o ovplyvnenie postavenia na trhu, z písomností zalobcu vyplýva, a Komisia to nepopiera, ze zalobca je jeden z hlavných konkurentov Air France vo Francúzsku a na rôznych priamych linkách ako je Paríz - Marseille, Paríz - Nice, Paríz - Londýn, a KLM na rôznych priamych linkách, ku ktorým patria Amsterdam - Edimburg, Amsterdam - Londýn a Amsterdam - Nice. Okrem toho je zalobca cinný na jednom z trhov, kde sú aktívni úcastníci koncentrácie, konkrétne na spojení Amsterdam - Nice. 38 Napadnuté rozhodnutie sa preto zalobcu osobne týka. 39 Vzhladom na vyssie uvedené sa napadnuté rozhodnutie zalobcu priamo a osobne týka, a má preto aktívnu legitimáciu na jeho napadnutie. O záujme na konaní 40 Pokial ide o záujem zalobcu na konaní, je vhodné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná len vtedy, ak zalobca má záujem na zrusení napadnutého aktu (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. septembra 1995, Antillean Rice Mills a i./Komisia, T-480/93 a T-483/93, Zb. s. II-2305, bod 59; z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, T-102/96, Zb. s. II-753, bod 40, a z 30. januára 2002, Nuove Industrie Molisane/Komisia, T-212/00, Zb. s. II-347, bod 33). Tento záujem musí vzniknút a byt aktuálny (rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 1992, NBV a NVB/Komisia, T-138/89, Zb. s. II-2181, bod 33) a posudzuje sa ku dnu, ked bola podaná zaloba (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1963, Forges de Clabecq/Vysoký úrad, 14/63, Zb. s. 719, 748, a rozsudok Súdu prvého stupna z 24. apríla 2001, Torre a i./Komisia, T-159/98, Zb. VS s. I-A-83 a II-395, bod 28). Existuje iba vtedy, ak je zaloba spôsobilá v prípade úspesného výsledku priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý ju podal (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, T-310/00, Zb. s. II-3253, bod 44 a citovanú judikatúru). 41 V prejednávanom prípade mal zalobca ku dnu, ked podal svoju zalobu, existujúci a aktuálny záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia, pretoze toto rozhodnutie podmienecne schvaluje koncentráciu uskutocnenú medzi jeho dvoma konkurentmi, ktorá môze ovplyvnit jeho obchodné postavenie. V dôsledku toho nemozno popriet záujem zalobcu na konaní vo vztahu k napadnutému rozhodnutiu. Tento záver nemozno spochybnit neexistenciou záujmu na konaní, ktorú uvádza Komisia vo vztahu k tretiemu a piatemu zalobnému dôvodu. Aj ked sa institút neprípustnosti z dôvodu neexistencie záujmu na konaní môze uplatnit autonómne na jediný zalobný dôvod, tretí a piaty zalobný dôvod predstavujú v prejednávanom prípade kritiku voci rôznym prvkom odôvodnenia Komisie, ktoré ju viedli k prijatiu výroku napadnutého rozhodnutia, ktorý negatívne postihuje zalobcu. 42 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze táto zaloba je prípustná. O veci samej 43 Zalobca uvádza na podporu svojej zaloby o neplatnost pät zalobných dôvodov. V prvom zalobnom dôvode zalobca vytýka Komisii, ze sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze opomenula zanalyzovat prípadné posilnenie dominantného postavenia zlúcenej spolocnosti na linkách, kde neexistovalo priame alebo nepriame prekrývanie medzi cinnostami úcastníkov koncentrácie. V druhom zalobnom dôvode zalobca tvrdí, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze opomenula zanalyzovat prípadné posilnenie dominantného postavenia zlúcenej spolocnosti na trhu s nákupom letiskových sluzieb. Vo svojom tretom zalobnom dôvode zalobca usudzuje, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze dospela k záveru o substitucnosti medzi CDG a Orly. Vo svojom stvrtom zalobnom dôvode zalobca uvádza, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze nezohladnila budúcu konkurencnú situáciu za predpokladu, ze sa koncentrácia neuskutocní. Napokon vo svojom piatom zalobnom dôvode zalobca uvádza, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením, pretoze záväzky sú nepostacujúce na odstránenie závazných pochybností Komisie týkajúcich sa zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom. 44 Podla ustálenej judikatúry sa preskúmanie, ktoré súd Spolocenstva vykonáva vo vztahu ku komplexným ekonomickým posúdeniam Komisie v rámci výkonu jej diskrecnej právomoci podla nariadenia c. 4064/89, musí obmedzit na overenie respektovania procesných noriem a odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti skutkového stavu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (rozsudok Súdu prvého stupna z 3. apríla 2003, Petrolessence a SG2R/Komisia, T-342/00, Zb. s. II-1161, bod 101, a z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, T-87/05, Zb. s. II-3745, bod 151). 45 Podla clánku 2 ods. 3 nariadenia c. 4064/89 sa za nezlucitelné so spolocným trhom musia vyhlásit koncentrácie, ktoré vytvárajú alebo posilnujú dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môzu byt významné prekázky efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti. Naopak, Komisia je povinná vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom kazdú oznámenú koncentráciu spadajúcu do rozsahu pôsobnosti nariadenia, pokial dve podmienky uvedené v tomto ustanovení nie sú splnené. Ak sa teda dominantné postavenie nevytvára ani neposilnuje, transakcia musí byt schválená bez toho, aby bolo potrebné skúmat úcinky transakcie na efektívnu hospodársku sútaz (rozsudok z 19. mája 1994, Air France/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 79). 46 Pät zalobných dôvodov zalobcu sa musí preskúmat vo svetle týchto úvah. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení z dôvodu neexistencie analýzy posilnenia dominantného postavenia zlúcenej spolocnosti na linkách, kde neexistovalo prekrývanie medzi cinnostami Air France a KLM Tvrdenia úcastníkov konania 47 Pokial ide o prepravu cestujúcich prostredníctvom pravidelných letov, zalobca uvádza, ze Komisia definovala relevantný trh s výrobkami na základe dvojíc tvorených miestom odletu a miestom príletu (dalej len "prístup O & P"), pricom kazdá kombinácia tvorila samostatný trh z hladiska dopytu. Zalobca naopak usudzuje, ze Komisia mala analyzovat ponuku "leteckých ciest za rekreáciou" na sirsom základe ako na segmentácii prostredníctvom dvojíc miest v rámci "vseobecného trhu s rekreáciami/dovolenkami". 48 Okrem toho usudzuje, ze Komisia mala posudzovat, ci koncentrácia vyvolávala riziko vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia na vsetkých trhoch v rámci Európskej únie. Komisia sa preto dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze opomenula zanalyzovat úcinky koncentrácie na linky, kde neexistovalo priame alebo nepriame prekrývanie medzi cinnostami Air France a KLM. Zalobca Komisii predovsetkým vytýka, ze neoverila, ci doplnkové výhody vyplývajúce z koncentrácie, ako aj zväcsenie siete a váhy Air France na medzinárodnej úrovni, majú za následok posilnenie jej postavenia na týchto linkách. Zalobca takisto usudzuje, ze Komisia sa odchýlila od svojej praxe týkajúcej sa posúdenia posilnenia dominantného postavenia, co dokladá viacero rozhodnutí prijatých podla clánku 8 ods. 2 nariadenia c. 4064/89, v ktorých zohladnila sirsí dopad oznámených koncentrácií na spojené trhy nad rámec zóny priameho prekrývania [pozri v tomto zmysle rozhodnutie Komisie 2004/134/ES z 3. júla 2001 vyhlasujúce koncentráciu za nezlucitelnú so spolocným trhom a s Dohodou EHP (vec COMP/M.2220 - General Electric/Honeywell) (Ú. v. EÚ L 48, 2004, s. 1)]. 49 Zjavne nesprávne posúdenie, ktoré vyplýva z tohto opomenutia v analýze posilnenia dominantného postavenia zlúceného subjektu, je zvýraznené skutocnostou, ze Komisia podla clánku 81 ods. 3 ES uznala výhody, ktoré spolocné podniky ponúkli spotrebitelom, alebo iné dohody o spolupráci zjednocujúce letecké spolocnosti. V prejednávanom prípade zalobca usudzuje, ze moznost priznaná jednej leteckej spolocnosti alebo aliancii navrhnút konkurencné výhody, ako napr. lepsie nadväzujúce linky, nizsie ceny, ale aj nové linky, je spôsobilá ovplyvnit spotrebitelov pri výbere leteckej spolocnosti alebo aliancie. Komisia vsak tieto výhody neprávom povazovala za prospesné pre hospodársku sútaz, a nie za výhody posilnujúce dominantné postavenie. 50 Napríklad pokial ide o zvýsenie poctu liniek, zalobca uvádza, ze cestujúci zelajúci si cestovat z Biarritzu do Amsterdamu nemajú priamy let a musia prestupovat podla výberu bud na letisku v Clermont-Ferrand, Lyone, Parízi alebo Nice. Koncentrácia tak podla neho posilnuje postavenie Air France na trhu Biarritz - Amsterdam. Cestujúci zelajúci si cestovat z Biarritzu do Amsterdamu tak budú náchylní cestovat s Air France, pretoze koncentrácia umozní zvýsit pocet liniek medzi týmito styrmi letiskami a Amsterdamom. Podobnú úvahu mozno uplatnit na spojenie Brest - Amsterdam, kde zvýsenie poctu liniek vyplývajúce z koncentrácie posilnilo postavenie Air France. 51 Komisia usudzuje, ze v prejednávanom prípade bolo namieste definovat trh so sluzbami leteckej osobnej prepravy podla prístupu O & P. V tejto súvislosti uvádza, ze zalobca neupresnil, co rozumie pod "leteckými cestami za rekreáciou" ani pod "vseobecným trhom s rekreáciami/dovolenkami", a opomenul tak jasne uviest, v com pozostáva prístup zameraný na definíciu trhu na sirsom základe. 52 Pokial ide o linky, kde neexistovalo prekrývanie, Komisia usudzuje, ze zalobca sa nemôze obmedzit na tvrdenie, ze ich mala preskúmat, bez toho, aby upresnil, o aké spojenie by slo v prejednávanom prípade. Okrem toho ani úcastníci koncentrácie, ani tretie osoby, ktoré sa zúcastnili konzultácie v rámci správneho konania, neuviedli, ze koncentrácia vyvoláva riziko protikonkurencných úcinkov na linkách, kde neexistovalo prekrývanie, s výnimkou tých, kde boli Air France alebo KLM potenciálnymi konkurentmi. Pokial ide o tvrdenie zalobcu týkajúce sa linky Biarritz - Amsterdam, Komisia usudzuje, ze toto spojenie predstavuje samostatný trh a ze jeho analýza musí byt na jednej strane zalozená na potenciálnej konkurencii vo forme priamych letov medzi Biarritzom a Amsterdamom, a na strane druhej na skutocnej alebo potenciálnej konkurencii na nepriamych linkách medzi týmito dvoma destináciami. Z tejto analýzy vsak vyplýva, ze koncentrácia neobmedzuje hospodársku sútaz, co analogicky platí aj na spojenie Brest - Amsterdam. Tento zalobný dôvod je preto bez akéhokolvek základu. 53 Vedlajsí úcastník konania usudzuje, ze Komisia správne definovala relevantný trh a ze tvrdenie zalobcu, podla ktorého Komisia nepreskúmala úcinky koncentrácie na trhoch, kde neexistovalo prekrývanie, je nedôvodné. Posúdenie Súdom prvého stupna 54 Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti. Po prvé zalobca uvádza, ze Komisia neanalyzovala konkurencný vplyv koncentrácie na trh s "leteckými cestami za rekreáciou". Po druhé zalobca uvádza, ze Komisia opomenula analyzovat úcinky koncentrácie na trhoch, kde neexistovalo prekrývanie. 55 Na posúdenie, ci plánovaná koncentrácia nevytvára alebo neposilnuje dominantné postavenie, musí Komisia najprv definovat relevantný trh (rozsudok Súdneho dvora z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215, bod 32, a rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1991, Hilti/Komisia, T-30/89, Zb. s. II-1439, body 46 a 64). 56 V prejednávanom prípade vykonala Komisia na úcely definície relevantného trhu s výrobkami analýzu substitúcie na strane dopytu. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pre sluzby leteckej osobnej prepravy sa trh s výrobkami podla Komisie musí definovat podla prístupu O & P. V súlade s týmto prístupom sa kazdé spojenie medzi miestom odletu a miestom príletu musí povazovat za samostatný trh. Na zistenie, ci kombinácia miesta odletu a miesta príletu predstavuje relevantný trh výrobkov, Komisia v odôvodnení 9 napadnutého rozhodnutia správne preskúmala rôzne moznosti prepravy, ktoré majú zákazníci k dispozícii medzi týmito dvoma miestami (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 11. apríla 1989, Ahmed Saeed Flugreisen a i., 66/86, Zb. s. 803, body 39 az 41, a rozsudok z 19. mája 1994, Air France/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 84). 57 Súd prvého stupna na pojednávaní vyzval zalobcu, aby objasnil svoje stanovisko, pokial ide o definíciu trhu, ci zamýsla napadnút definíciu trhu, ktorú vykonala Komisia. Zalobca odpovedal záporne s tým, ze nezamýslal napadnút dôvodnost pouzitého prístupu O & P, ale zelal si vyzdvihnút skutocnost, ze Komisia mala podla neho zalozit svoju analýzu hospodárskej sútaze na iných relevantných trhoch, ktoré sa mali definovat odlisne. - O neexistencii analýzy dopadu koncentrácie na trh s leteckými cestami za rekreáciou 58 Je vhodné pripomenút, ze podla clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Tieto údaje musia byt dostatocne jasné a presné na to, aby umoznili zalovanému pripravit si svoju obhajobu a Súdu prvého stupna rozhodnút o zalobe, a to prípadne aj bez dalsích podporných informácií. Na zabezpecenie právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti sa pre prípustnost zaloby vyzaduje, aby vsetky podstatné skutkové a právne skutocnosti, na ktorých sa zakladá, ucelene a zrozumitelne, aj ked strucne, vyplývali z textu samotnej zaloby (uznesenie Súdu prvého stupna z 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, T-85/92, Zb. s. II-523, bod 20, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. januára 1998, Dubois et Fils/Rada a Komisia, T-113/96, Zb. s. II-125, bod 29). 59 V prejednávanom prípade zalobca okrem spomenutia neexistencie analýzy koncentrácie vo vztahu k "leteckým cestám za rekreáciou", teda trhu, ktorý vo svojich písomnostiach jasne nedefinoval, nepredkladá ziadnu argumentáciu na podporu svojho tvrdenia. Zalobca sa totiz obmedzuje na tvrdenie, ze pre niektorých cestujúcich, ktorí si zelajú uskutocnit cestu za rekreáciou, boli niektoré destinácie substitucné. Nepopisuje vsak charakteristiky tohto údajného trhu. Pri neexistencii presnejsej definície trhu, o ktorom zalobca tvrdí, ze existuje, je vsak pre Súd prvého stupna nemozné posúdit, ci ho Komisia bola povinná preskúmat. 60 Musí sa preto dospiet k záveru, ze podmienky podla clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku nie sú v prejednávanom prípade splnené. 61 V kazdom prípade Súd prvého stupna usudzuje, ze zalobca nepreukázal, v com definícia trhu zalozená na prístupe O & P, ktorý vo velkej miere zahrna linky týkajúce sa "leteckých ciest za rekreáciou", neumoznuje analýzu vsetkých problémov z hladiska hospodárskej sútaze, ktoré môze vyvolat koncentrácia. 62 V dôsledku toho je prvá cast zalobného dôvodu neprípustná. - O neexistencii analýzy dopadu koncentrácie na trhy, kde neexistovalo prekrývanie 63 Je vhodné pripomenút, ze Komisia musí najmä podla clánku 2 nariadenia c. 4064/89 preskúmat konkurencné úcinky na trhy, kde existuje riziko vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, ktorého dôsledkom môzu byt významné prekázky efektívnej hospodárskej sútaze. Nemozno vsak vylúcit, ze koncentrácia môze mat takéto úcinky na trhy, na ktorých neexistuje prekrývanie medzi cinnostami úcastníkov koncentrácie. 64 Aj ked sa analýza hospodárskej sútaze, ktorú vykonala Komisia, scasti riadila obavami, ktoré vyjadrili tretie strany konzultované v rámci správneho konania, Komisia je aj pri neexistencii akéhokolvek výslovného podnetu týchto tretích strán povinná odhalit vo svetle závazných indícií problémy hospodárskej sútaze, ktoré spôsobí koncentrácia na vsetkých trhoch, ktoré by nou mohli byt ovplyvnené. 65 Pokial vsak zalobca vytýka Komisii, ze nezohladnila prípadný problém hospodárskej sútaze na trhoch, kde neexistuje ziadne prekrývanie medzi cinnostami úcastníkov koncentrácie, je jeho povinnostou predlozit závazné indície, ktoré konkrétne preukázu existenciu problému hospodárskej sútaze, ktorý mala Komisia vzhladom na jeho dopad preskúmat. 66 Na to, aby zalobca vyhovel tejto poziadavke, je jeho povinnostou identifikovat relevantné trhy, opísat stav hospodárskej sútaze bez koncentrácie a uviest, aké by boli pravdepodobné úcinky koncentrácie s ohladom na stav hospodárskej sútaze na týchto trhoch. 67 V prejednávanom prípade sa zalobca obmedzuje na tvrdenie, ze Komisia neprávom upriamila svoju analýzu hospodárskej sútaze na trhy, kde existovalo priame a nepriame prekrývanie medzi cinnostami úcastníkov koncentrácie, pricom svoju argumentáciu nepodkladá. Zalobca sa totiz obmedzuje na zdôraznenie, ze Air France má monopol na 27 zo 42 domácich liniek s odletom z Paríza, ze disponuje 61,8 % celkovej kapacity, pokial ide o linky s odletom z Francúzska, a ze ovláda 53 % celkového poctu prevádzkových intervalov dostupných na Orly, ako aj 74 % prevádzkových intervalov dostupných na CDG. 68 Tieto císelné údaje vsak zostávajú nepostacujúce pre záver o dôvodnosti zalobcových tvrdení týkajúcich sa trhov, kde neexistuje prekrývanie, pretoze zalobca ich opomína jasne identifikovat. 69 Pokial ide o príklady zalobcu v prípade cestujúcich, ktorí si zelajú cestovat z Brestu alebo Biarritzu do Amsterdamu a ktorí budú inklinovat k výberu Air France z dôvodu nadväznosti spojení vyplývajúcej z koncentrácie, dôkaz zalobcu sa obmedzuje na uvedenie tohto jednoduchého zistenia bez podlozenia skutkovými dôkazmi. Okrem toho, ako preukazuje Komisia, analýza trhu musí zohladnit na jednej strane potenciálnu konkurenciu na priamych letoch medzi Biarritzom alebo Brestom a Amsterdamom a na strane druhej skutocnú alebo potenciálnu konkurenciu na nepriamych letoch medzi týmito mestami. Podla Komisie vsak ziadna jasná skutocnost nepreukazuje, ze Air France a KLM boli potenciálnymi konkurentmi na linke Biarritz - Amsterdam pre priame lety, ani ze by sa KLM mohol povazovat za potenciálneho konkurenta Air France pre nepriame lety medzi týmito mestami. 70 Okrem toho, pokial ide o linku Brest - Amsterdam, Komisia, ktorú zalobca v tomto bode nenapadol, zdôraznila, ze neexistoval ziadny priamy let a cestujúci museli cestovat cez Lyon, Marseille, Nice alebo Paríz. V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie uznalo, ze trhy Lyon - Amsterdam, Marseille - Amsterdam a Paríz - Amsterdam vyvolávajú problémy z hladiska hospodárskej sútaze, a na ich nápravu boli ponúknuté záväzky. Pokial ide o trh Nice - Amsterdam, ktorý sa týka len malého poctu cestujúcich, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze KLM a jeho dcérska spolocnost Basiq Air konkurovali zalobcovi, ktorý na tejto linke mal/ovládal významný podiel na trhu. Naopak Air France prevádzkovala len jednu linku s prestupom a mala na tejto linke podiel na trhu nizsí ako 1 % (odôvodnenie c. 79 napadnutého rozhodnutia). Komisia preto usúdila, ze táto linka nevyvoláva problémy z hladiska hospodárskej sútaze. 71 Súd prvého stupna usudzuje, ze zalobca nepredlozil ziadnu skutocnost, ktorá by mohla preukázat, ze tieto zistenia sú postihnuté zjavne nesprávnym posúdením. 72 Napokon skutocnost, ze Komisia uznala výhody, ktoré spotrebitelom ponúkli spojené podniky alebo dohody o spolupráci medzi leteckými spolocnostami podla clánku 81 ods. 1 a 3 ES, nemôze preukázat existenciu zjavne nesprávneho posúdenia. Koncentrácia totiz, tak ako dohoda medzi konkurentmi vynatá podla clánku 81 ods. 3 ES, môze so sebou priniest znacné konkurencné výhody, z ktorých môzu mat prospech spotrebitelia. V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze kontrola koncentrácií nie je zalozená na zákaze takýchto výhod, ale na úsilí zabránit akémukolvek vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia, ktorého dôsledkom by boli významné prekázky efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. Moznost ponúknut cestujúcim v dôsledku koncentrácie sluzby za nizsie ceny by mohla byt len v obmedzených prípadoch prípadným znakom vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, ako napríklad za predpokladu, ze by zlúcený subjekt mal záujem alebo kapacitu uplatnit predátorské ceny. 73 Kedze v prejednávanom prípade zalobca jasne nepreukázal, ze zlúcený subjekt co i len zamýslal ponúknut cestujúcim atraktívne konkurencné výhody na iných trhoch, ktoré okrem toho nedefinoval, vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia a z toho vyplývajúce narusenie hospodárskej sútaze na týchto trhoch nebolo preukázané. 74 Súd prvého stupna preto usudzuje, ze zalobca dostatocne právne nepreukázal, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze nezanalyzovala trhy, kde neexistuje prekrývanie. 75 Z toho vyplýva, ze druhá cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut a v dôsledku toho celý prvý zalobný dôvod. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení z dôvodu neexistencie analýzy posilnenia dominantného postavenia zlúceného subjektu na trhu s nákupom letiskových sluzieb Tvrdenia úcastníkov konania 76 Zalobca tvrdí, ze Komisia opomenula zohladnit povahu kupujúcich letiskových sluzieb Air France a KLM, kým jej rozhodovacia prax sa priklána k preskúmaniu úcinkov koncentrácie na trhy s nákupom [rozhodnutie Komisie 97/277/ES z 20. novembra 1996 vyhlasujúce nezlucitelnost koncentrácie so spolocným trhom (vec IV/M.784 - Kesko/Tuko) (Ú. v. ES L 110, 1997, s. 53), rozhodnutie Komisie 97/816/ES z 30. júla 1997 vyhlasujúce zlucitelnost koncentrácie so spolocným trhom a s fungovaním Dohody EHP (vec IV/M.877 - Boeing/McDonnel Douglas) (Ú. v. ES L 336, s. 16), a rozhodnutie Komisie 1999/674/ES z 3. februára 1999 o konaní zacatom podla nariadenia c. 4064/89 (vec IV/M.1221 - Rewe/Meinl) (Ú. v. ES L 274, s. 1)]. V prejednávanom prípade je dodávatelským trhom trh so sluzbami spojenými s infrastruktúrou letiska, za ktoré sa platí povinný poplatok, pricom týmito sluzbami sú prevádzka a údrzba dráhy, pouzívanie ciest a prevádzkových plôch letiska, ako aj navádzanie civilných lietadiel [rozhodnutie Komisie 2000/521/ES z 26. júla 2000 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 86 ods. 3 Zmluvy ES (Ú. v. ES L 208, s. 36)]. 77 Zalobca uvádza, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí priznala, ze zohladnila obavy, ktoré vyjadrili konkurenti, predovsetkým pokial ide o existenciu dominantného postavenia v strediskách (odôvodnenie c. 161 napadnutého rozhodnutia). Komisia tak pozadovala, aby sa prijali urcité záväzky na odstránenie dominantného postavenia, z ktorého mala Air France prospech vo svojom stredisku v Parízi. Tým, ze Komisia konala takto, implicitne usudzovala, ze koncentrácia mohla posilnit postavenie Air France na CDG a na Orly na trhu s nákupom letiskových sluzieb. 78 Zalobca uvádza, ze letiskám CDG a Orly dominuje Air France, a okrem toho zdôraznuje, ze subjekt Aéroports de Paris (Letiská Paríza, dalej len "AdP"), ktorý spravuje tieto letiská a prideluje prevádzkové intervaly, a Air France sú podniky verejného práva. V tejto súvislosti zalobca pripomína, ze orgány príslusné na pridelovanie prevádzkových intervalov mozno povazovat za subjekty vykonávajúce hospodársku cinnost (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia, T-128/98, Zb. s. II-3929, bod 121). Komisia vsak nezohladnila skutocnost, ze koncentrácia mohla so sebou priniest vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia na trhu s nákupom letiskových sluzieb, ako je trh v Parízi, ktorý ovláda AdP. 79 Komisia uvádza, ze zalobca existenciu trhu s nákupom letiskových sluzieb uvádza prvýkrát v rámci tejto zaloby, pricom táto otázka nebola nikdy polozená v priebehu správneho konania. Okrem toho poznamenáva, ze zalobca neupresnuje, co rozumie pod "letiskovými sluzbami", a obmedzuje sa na spomenutie argumentov týkajúcich sa pridelovania prevádzkových intervalov. Nijako neodkazuje na letiskové sluzby, ako sa vo vseobecnosti chápu, teda napríklad restauracné sluzby a sluzby spojené s odbavovaním cestujúcich a tovaru na zemi. Komisia preto usudzuje, ze nemala povinnost ich preskúmat a zdôraznuje, ze nic nedokazovalo, ze trh s nákupom týchto sluzieb mal byt predmetom jej vysetrovania. 80 Po prvé Komisia poznamenáva, ze je vo vseobecnosti uznané, ze prevádzkové intervaly sú nevyhnutné pre poskytovanie sluzieb leteckej prepravy. V dôsledku toho tvrdí, ze neexistoval nijaký dôvod posudzovat tieto sluzby ako samostatnú cinnost. Okrem toho je podla Komisie pridelovanie prevádzkových intervalov administratívnou, a nie hospodárskou cinnostou, pricom AdP koná ako verejný orgán, a nie ako podnik. Okrem toho subjektom príslusným na pridelovanie prevádzkových intervalov vo Francúzsku je v prípade koordinovaných letísk Association pour la coordination des horaires (Zdruzenie pre koordináciu letových poriadkov, COHOR) a nie AdP, ako tvrdí zalobca. Okrem toho ani zlúcený subjekt, ani ziadny iný podnik nemôze vykonávat nad organizáciami poverenými pridelovaním prevádzkových intervalov kontrolu, ktorá by sa mohla povazovat za znak dominantného postavenia v zmysle nariadenia c. 4064/89 alebo clánku 82 ES. 81 Po druhé, pokial ide o sluzby definované ako sluzby týkajúce sa prístupu k infrastruktúre letiska, za ktoré sa platia poplatky, Komisia sa domnieva, ze nepostacuje, aby zalobca preukázal, ze takýto trh existuje, ale musí navyse dokázat, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze na tomto trhu nevykonala vysetrovanie. Posúdenie Súdom prvého stupna 82 Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti. V prvom rade zalobca uvádza, ze Komisia opomenula zanalyzovat posilnenie postavenia zlúceného subjektu na trhu s nákupom letiskových sluzieb, ktorý definuje ako trh so sluzbami týkajúcimi sa infrastruktúry, ako je prevádzka a údrzba dráhy, pouzívanie ciest a prevádzkových plôch letiska, ako aj navádzanie civilných lietadiel, za ktoré sa platia poplatky. V druhom rade zalobca uvádza, ze Komisia opomenula preskúmat obchodný vplyv, ktorý by zlúcený subjekt mohol vykonávat na AdP. 83 Úcastníci konania boli na pojednávaní vyzvaní, aby uviedli, ci tieto sluzby predstavujú jeden alebo viacero relevantných trhov, ktoré treba odlísit od trhov definovaných podla uvedeného prístupu O & P. Komisia, ktorej v tejto otázke zalobca neodporuje, usúdila, ze tieto sluzby predstavujú viaceré relevantné trhy, ktoré sú odlisné od trhov definovaných podla uvedeného prístupu. - O nezohladnení posilnenia dominantného postavenia na trhu s nákupom letiskových sluzieb 84 V prejednávanom prípade sa zalobca obmedzuje na jednoduché tvrdenie, ze existuje samostatný trh pre sluzby spojené s prístupom k infrastruktúre letiska, za ktoré sa platia poplatky a na ktoré by zlúcený subjekt uplatnoval väcsiu kúpnu silu, bez toho, aby predlozil akýkolvek dôkaz o vytvorení alebo posilnení dominantného postavenia, ktoré by narusilo hospodársku sútaz na tomto trhu. 85 Zalobca bol na pojednávaní vyzvaný, aby uviedol, akým spôsobom je podla neho s koncentráciou spojené posilnenie dominantného postavenia na danom trhu, kedze v tomto ohlade sú jeho písomnosti neúplné. Súd prvého stupna vsak usudzuje, ze zalobca nebol schopný predlozit relevantné skutocnosti, ktoré by preukázali takéto posilnenie, a v dôsledku toho aj zjavne nesprávne posúdenie Komisie v tomto ohlade. 86 Navyse Súd prvého stupna uvádza, ze odôvodnenie c. 73 napadnutého rozhodnutia uznáva, ze úcastníci koncentrácie "v porovnaní so svojimi konkurentmi majú prospech z velkých úspor na týchto dvoch letiskách..., ako aj z väcsej sily pri negociovaní cien s vonkajsími dodávatelmi, pokial ide o technickú údrzbu, sluzby spojené s odbavovaním cestujúcich a tovaru na zemi, letiskové zariadenia atd.". Z toho vyplýva, ze podla napadnutého rozhodnutia "by mal zlúcený subjekt na tejto linke velmi silné postavenie medzi prestupnými strediskami", ktorými sú Paríz a Amsterdam. 87 Komisia preto uznala, ze koncentrácia môze mat konkurencný vplyv na prestupné strediská. To, ze Komisia povazovala problémy z hladiska hospodárskej sútaze vo vztahu k obchodným cinnostiam vykonávaným v strediskách úcastníkov koncentrácie za samozrejmé bez toho, aby vykonala presnú analýzu týchto trhov, nemôze predstavovat znak zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré by mohlo spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. Zistenie totiz Komisiu viedlo k akceptácii záväzkov, ktorých predmetom bolo celit nadobudnutej váhe vo vseobecnosti a vzhladom na uznanie dominantného postavenia osobitne na prestupné strediská zlúceného subjektu. 88 Prvá cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. - O posilnenom vplyve zlúceného subjektu vo vztahu k AdP 89 Zalobca tvrdí, ze AdP, ktorý podla neho zodpovedá za pridelovanie prevádzkových intervalov, by mohol byt ovplyvnený dominantným postavením zlúceného subjektu v Parízi. 90 Po prvé, pokial ide o pridelovanie prevádzkových intervalov, je vhodné pripomenút, ze v case skutkového stavu sa toto pridelovanie riadilo nariadením Rady (EHS) c. 95/93 z 18. januára 1993 o spolocných pravidlách pridelovania prevádzkových intervalov na letiskách spolocenstva (Ú. v. ES L 14, s. 1; Mim. vyd. 07/002, s. 3). Clánok 4 tohto nariadenia znie: "... Clenský stát zabezpecí, aby koordinátor vykonával svoje povinnosti ako nezávislý, v súlade s... nariadením... Koordinátor koná neutrálne, nediskriminacne a transparentne..., zodpovedá za pridelovanie prevádzkových intervalov [... a] monitoruje vyuzívanie prevádzkových intervalov..." 91 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze pridelovanie prevádzkových intervalov spadá pod právnu úpravu nariadenia, ktorá zo zásady bráni tomu, aby subjekt zodpovedný za pridelovanie zvýhodnil zlúcený subjekt tým, ze mu poskytne lepsie prevádzkové intervaly ako jeho konkurentom. V tejto súvislosti zalobca a Komisia uviedli na pojednávaní, ze sa nechcú vyjadrovat k skutocnej identite zodpovedného subjektu (AdP alebo COHOR). 92 Okrem toho sa musí skonstatovat, ze zalobca nepredlozil ziaden dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze by úcastníci koncentrácie v prejednávanom prípade mohli tento subjekt ovplyvnit takým ci onakým spôsobom. 93 Po druhé je vhodné uviest, ze vo vseobecnosti sa rozlisuje medzi cisto administratívnymi cinnostami AdP, ako dozor, a cinnostami riadenia a prevádzkovania parízskych letísk, za ktoré sa platia obchodné poplatky meniace sa podla uskutocneného obratu (rozsudok Letiská Paríza/Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, bod 112). Nemozno tak popriet, ze AdP zodpovedá za dva druhy cinností, ktoré sa obsahovo lísia na jednej strane od tzv. cinností "verejnej sluzby" a na strane druhej od obchodných cinností, ktoré sú nevyhnutne podriadené pravidlám hospodárskej sútaze. Skutocnost, ze aj Air France, aj AdP sú podniky verejného práva, nemôze viest k domnienke o existencii kartelu, co chce, ako sa zdá, naznacit zalobca. 94 Vzhladom na vyssie uvedené sa druhá cast zalobného dôvodu musí zamietnut a v dôsledku toho celý druhý zalobný dôvod. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení substitucnosti CDG a Orly Tvrdenia úcastníkov konania 95 Zalobca napáda odôvodnenie Komisie týkajúce sa substitucnosti CDG a Orly. Vzhladom na umiestnenie týchto letísk zalobca uvádza, ze podla jeho výpoctov sa CDG nachádza takmer dvakrát dalej od centra Paríza ako Orly (30 kilometrov oproti 18 kilometrom), pricom Orly sa nachádza na juh od centra Paríza a CDG na severovýchod. Okrem toho sa domnieva, ze kedze je Orly mensie, je cas potrebný na vystúpenie z lietadla a dosiahnutie prestupovacích bodov na iné dopravné prostriedky nizsí ako cas, ktorý je potrebný na CDG. V dôsledku toho sa do centra Paríza cestuje rýchlejsie z Orly. 96 Zalobca tvrdí, ze v praxi väcsina sietových dialkových dopravcov sústredila svoje cinnosti na CDG, pricom Orly je prevazne urcený na krátke európske a domáce lety. Podla zalobcu totiz CDG riadi velké mnozstvo transferov medzi letmi, pricom Orly je starsie letisko, a teda menej vybavené na to, aby celilo takémuto mnozstvu. Takisto Air France sústreduje svoje dialkové interkontinentálne lety na CDG a Orly pouzíva pre svoje domáce lety. Je preto nevyhnutné cestovat z CDG pre prístup k interkontinentálnym letom, pretoze sietoví prepravcovia sú tam usadení. Okrem toho, kedze letiskové poplatky sú zretelne vyssie ako na Orly, nízkonákladoví prepravcovia sú tak náchylnejsí pôsobit na Orly. Zalobca dodáva, ze samotná Komisia uznala, ze velká cast spotrebitelov nepovazovala tieto dve letiská za substitucné (odôvodnenie c. 28 napadnutého rozhodnutia). Podla neho aj ked Komisia vyhlási, ze substitucnost letísk sa musí zohladnit tak z hladiska dopytu, ako aj ponuky, neanalyzuje situáciu tak, aby povazovala letiská za priamych poskytovatelov sluzieb leteckým spolocnostiam. Komisia tak z toho nevyvodila záver, ktorý z toho vyplýva, a to, ze letecké spolocnosti ako spotrebitelia letiskových sluzieb majú rôzne potreby podla toho, ci ide o sietové letecké spolocnosti ako je Air France, alebo o nízkonákladových prepravcov. 97 Komisia pripomína, ze uznanie substitucnosti medzi CDG a Orly umozní novým potenciálnym úcastníkom na trhu pozadovat prevádzkové intervaly na jednom alebo druhom letisku (bod 1.3.9 balíka záväzkov). Za týchto podmienok napadnutý záver nijako neposkodzuje zalobcu, pricom zalobca nemá oprávnený záujem na tomto zalobnom dôvode, ktorý je v dôsledku toho neprípustný (rozsudok NBV a NVB/Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 31 a nasl.). 98 Pokial ide o podstatu zalobného dôvodu, rozhodujúcim znakom na uznanie geografickej substitucnosti nie je vzdialenost, ktorá oddeluje obe letiská od centra Paríza, ale cas potrebný na ich dosiahnutie. V rozpore s tým, co tvrdí zalobca, CDG je adekvátne obslúzený spojenou prepravou, pricom tak jedno, ako aj druhé letisko sú spojené s centrom Paríza. Okrem toho Komisia nepopiera tvrdenie zalobcu, ze CDG sa predovsetkým pouzíva na dialkové lety, kým Orly sa koncentruje hlavne na krátke lety. Toto tvrdenie sa vsak vztahuje na ponuku, co je pre urcenie existencie substitucnosti menej významné kritérium ako dopyt. Posúdenie Súdom prvého stupna 99 Ako Komisia uviedla v oznámení o definícii trhu, podniky sú vystavené trom hlavným konkurencným prekázkam, ktorých zdrojmi sú: substitucnost na strane dopytu, substitucnost na strane ponuky a potenciálna konkurencia. Z ekonomického hladiska predstavuje substitucnost na strane dopytu pre definíciu relevantného trhu najbezprostrednejsiu a najúcinnejsiu disciplinárnu silu pôsobiacu na dodávatelov daného výrobku, a to najmä v oblasti rozhodovania o cenách (bod 13). substitucnost sa preto musí zohladnit nielen z hladiska ponuky, ale aj z hladiska dopytu, ktorý je v zásade najúcinnejsím hodnotiacim kritériom. - O umiestnení obidvoch letísk 100 Ako zdôraznuje Komisia, urcujúcim znakom na posúdenie geografickej substitucnosti CDG a Orly z hladiska dopytu nie je vzdialenost, ktorá existuje medzi základným východiskovým bodom a oboma letiskami, ale cas potrebný na ich dosiahnutie z tohto bodu. Zalobca nepredlozil ziaden dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze toto kritérium nepredstavuje dôlezitý znak existencie geografickej substitucnosti. 101 V prejednávanom prípade zalobca nemôze popriet skutocnost, ze dostupnost obidvoch letísk je z casového hladiska ekvivalentná, kedze sám uviedol, ze z Boulevard Saint-Michel je na dosiahnutie CDG potrebných 33 minút (prostredníctvom RER B) a 30 minút na dosiahnutie Orly (prostredníctvom RER B alebo linky Orlyval). V tejto súvislosti tvrdenie zalobcu - ze sa cas potrebný na príjazd do centra Paríza lísi v prípade oboch letísk v závislosti od casu potrebného na dosiahnutie iných dopravných prostriedkov po vystúpení z lietadla - nie je podlozené skutkovými dôkazmi. 102 V dôsledku toho zalobca nepreukázal zjavnú chybu, ktorej sa mala Komisia dopustit tým, ze uznala substitucnost medzi oboma letiskami z dôvodu, ze spotrebitelovi je lahostajné, ci sa na odlet dopraví na CDG, ci na Orly a ci sa do centra Paríza dostane z jedného alebo z druhého letiska. - O druhu letov, ktoré zabezpecujú obe letiská 103 Po prvé, pokial ide o substitucnost na strane dopytu, Komisia usúdila, ze pre cestujúcich z daného bodu do iného bodu, a to tak pre cestujúcich citlivých na cas, ako aj pre tých, ktorým na nom nezálezí, sú CDG a Orly navzájom substitucné, pretoze lezia v tej istej dopravnej oblasti a disponujú porovnatelnými prístupovými moznostami (odôvodnenie c. 29 napadnutého rozhodnutia). 104 Je totiz vhodné pripomenút, ze na úcely preskúmania substitucnosti oboch letísk musí Komisia zohladnit celkový dopyt, kedze zákazníci, ktorí nie sú citliví na cas, majú iné poziadavky, pretoze sú flexibilnejsí. Takisto Komisia mohla uznat, ze pre pocetných zákazníkov na sluzobných cestách nie sú CDG a Orly substitucné, pretoze Orly ponúka menej nadväzujúcich spojení (odôvodnenie c. 28 napadnutého rozhodnutia). Vlastné ocakávania cestujúcich na sluzobných cestách tak viedli Komisiu k úvahe, ze existujú "pod-trhy" v závislosti od toho, ci cestujúci kladú alebo nekladú dôraz na cas. Uvedené úvahy, vlastné urcitým cestujúcim na sluzobných cestách, ktorí predstavujú len cast dopytu, nemôzu spochybnit závery o substitucnosti. Na jednej strane Komisia výslovne uznala osobitné poziadavky tejto kategórie cestujúcich. Na strane druhej zalobca nepredlozil ziadny dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze vlastné ocakávania cestujúcich citlivých na cas, ku ktorým patrí aj väcsina cestujúcich na sluzobných cestách, by mala mat prednost pred ocakávaniami zákazníkov, ktorým na case nezálezí a ktorí povazujú obe predmetné letiská za substitucné. 105 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého Komisia nevzala do úvahy, ze letecké spolocnosti ako klienti, a teda spotrebitelia letiskových sluzieb, majú iné potreby podla toho, ci ide o sietové letecké spolocnosti alebo o nízkonákladových prepravcov, a teda ze tieto dve letiská nemozno povazovat za substitucné, Súd prvého stupna konstatuje, ze zalobca neponúka skutocnosti, ktoré by dokázali a vysvetlili toto stanovisko. 106 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobca nepredlozil ziadny dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze Komisia dospela k nesprávnemu záveru o substitucnosti oboch parízskych letísk na strane dopytu. 107 Po druhé, pokial ide o ponuku leteckých spolocností spotrebitelom na jednom z letísk, treba usudzovat, ze tvrdenia zalobcu, ktoré sa týkali jednak druhov letov, ktoré letiská ponúkajú v závislosti od osobitosti ich infrastruktúry, a jednak charakteristík vlastných obom letiskám, majú, ako uz bolo skôr uvedené, obmedzenejsí dosah. 108 Súd prvého stupna uvádza, ze Komisia uznala funkcné osobitosti oboch letísk, ktoré udáva zalobca, pretoze uviedla, ze z hladiska ponuky usudzovala väcsina sietových prepravcov, ze obe letiská sú substitucné, aj ked svoje cinnosti sústredili na CDG, kým letecké spolocnosti cinné na Orly sústredili svoje cinnosti predovsetkým na vnútornú dopravu. Pre niektoré letecké spolocnosti totiz tieto dve letiská mohli byt nesubstitucné vzhladom na trhy, na ktorých boli cinné (tranzitná doprava alebo doprava z miesta na miesto, vnútorné alebo medzinárodné linky) a na náklady (pozri v tomto zmysle odôvodnenie c. 28 napadnutého rozhodnutia). Napadnuté rozhodnutie tak uvádza, ze substitucnost mozno posúdit odlisne, predovsetkým pre nízkonákladové letecké spolocnosti, pre ktoré je dôlezité môct si zvolit letisko, aby minimalizovali svoje náklady, kedze uplatnované letiskové poplatky sa môzu lísit od jedného letiska k druhému (odôvodnenie c. 28 napadnutého rozhodnutia). Z toho vyplýva, ze Komisia vykonala celkovú analýzu na uznanie substitucnosti oboch letísk tak, ze okrem iných kritérií zohladnila obchodné osobitosti vlastné nízkonákladovým spolocnostiam. 109 Vzhladom na vyssie uvedené nepredlozil zalobca ziadny dôkaz, ktorý by mohol preukázat existenciu zjavne nesprávneho posúdenia substitucnosti medzi CDG a Orly. 110 Tretí zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení z dôvodu neexistencie preskúmania úcinkov koncentrácie na potenciálnu konkurenciu Tvrdenia úcastníkov konania 111 Zalobca po prvé usudzuje, ze Komisia mala zohladnit obchodnú stratégiu KLM v prípade neuskutocnenia koncentrácie, a to z hladiska dopadu zmien, ktoré prinesie liberalizácia leteckého odvetvia a mandátu udeleného Komisii pre negociovanie dohôd týkajúcich sa leteckých sluzieb medzi Spolocenstvom a tretími krajinami. Uvádza, ze letecké spolocnosti Spolocenstva, vrátane KLM, majú získat neobmedzenú slobodu ponúkat sluzby, najmä s právom na velkú dopravu bez obmedzení týkajúcich sa cien alebo letového poriadku. 112 Zalobca sa po druhé domnieva, ze bez koncentrácie s Air France by KLM musel byt podnikom vstupujúcim na trh najpravdepodobnejsie v Parízi, pretoze domáci trh KLM je trochu obmedzený, co by ho povzbudilo k tomu, aby svoje cinnosti rozsíril na medzinárodnej úrovni a v rámci Európy. Okrem toho KLM vykonával svoje cinnosti v blízkosti Paríza, co mu umoznilo dôkladne sa oboznámit s francúzsko-belgickým trhom, a hospodárska sútaz so sluzbami medzinárodnej leteckej prepravy z Paríza je okrem toho obmedzená. Zalobca teda usudzuje, ze koncentrácia umozní Air France vylúcit svojho potenciálneho konkurenta najpravdepodobnejsie v Parízi a zachovat svoje dominantné postavenie na domácich trhoch. 113 Komisia tvrdí, ze z dôvodu velkosti liberalizácie leteckého odvetvia a velkého poctu relevantných dohôd môze byt odhad takéhoto procesu len spekuláciou. Okrem toho zdôraznuje, ze kedze KLM nie je podnikom, ktorý by mohol mat skutocné a konkrétne moznosti vstupu na relevantný trh, nemozno ho povazovat za potenciálneho konkurenta Air France v Parízi. Posúdenie Súdom prvého stupna 114 Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti týkajúce sa po prvé konkurencného vplyvu vyvolaného liberalizáciou leteckého odvetvia a po druhé povahy potenciálneho konkurenta KLM v Parízi. 115 Pokial ide o liberalizáciu leteckého odvetvia, zalobca nepredlozil konkrétny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, a teda nepreukázal, ze táto liberalizácia, ktorej vplyv sa tazko meria, by umoznila KLM rozvinút svoje konkurencné postavenie, a tak zväcsit svoju obchodnú váhu a konkurovat Air France v Parízi najmä ponukou sluzieb z Paríza s destináciou do neeurópskych krajín. Prvá cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. 116 Pokial ide o povahu potenciálneho konkurenta KLM v Parízi, je vhodné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa podmienky hospodárskej sútaze skúmajú s prihliadnutím nielen na aktuálnu konkurenciu, ktorú vytvárajú podniky uz prítomné na relevantnom trhu, ale aj na potenciálnu konkurenciu, aby sa zistilo, ci vzhladom na struktúru trhu a hospodársky a právny kontext, v rámci ktorého funguje, existujú skutocné a konkrétne moznosti, aby dotknuté podniky medzi sebou sútazili alebo nový úcastník vstúpil na relevantný trh a konkuroval uz etablovaným podnikom (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 137). 117 V tejto súvislosti je namieste po prvé preskúmat tvrdenie týkajúce sa obmedzenej velkosti domáceho trhu KLM, ako tvrdí zalobca, a po druhé tvrdenie týkajúce sa najmä blízkosti Amsterdamu, centra cinnosti KLM, od Paríza. - O obmedzenej velkosti domáceho trhu KLM 118 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze sietovú leteckú spolocnost mozno povazovat za potenciálneho konkurenta na nejakej linke, len ak je schopná byt spojená s jej strediskom. V odôvodnení 17 totiz napadnuté rozhodnutie uvádza, ze "hviezdicový systém je urcujúci pre rozhodnutie sietových prepravcov, ci budú (alebo nebudú) prevádzkovat sluzbu osobnej leteckej prepravy na urcitej linky O & P". Dodáva, ze "letecké spolocnosti prevádzkujúce siet sústredujú dopravu v jednom stredisku a premiestnujú cestujúcich cez jedno stredisko do mnohých destinácií" a ze "vo vseobecnosti letecké spolocnosti sa vyhýbajú tomu prevziat do svojej ponuky dvojicu miest, ktoré nie sú spojené cez ich strediská". V tejto súvislosti je vhodné uviest, ze zalobca nepopiera skutocnost, ze sietové letecké spolocnosti skutocne sústredili svoje cinnosti na svojich príslusných strediskách. 119 Pokial ide o krátke linky, ako vysvetluje Komisia, náklady sietových leteckých spolocností sú také, ze sa na ich poskytovanie zaväzujú len vtedy, ak sú spojené s ich strediskom, alebo ak sú na týchto linkách jedinými prevádzkovatelmi. V dôsledku toho kazdý podnik vstupujúci na trh na týchto linkách je domáca spolocnost miesta odletu alebo príletu týchto liniek alebo nízkonákladová spolocnost, co vysvetluje, preco by KLM nemohol na týchto trhoch pôsobit, ak by tieto linky neboli spojené s Amsterdamom. 120 Pokial ide o dialkové linky, z písomností Komisie vyplýva, ze urcité percento cestujúcich musia tvorit tranzitní cestujúci, aby tak letecká spolocnost mohla predat znacné mnozstvo miest a dlhodobo zachovat svoju sluzbu. Dôsledkom toho je, ze môze naplnit svoje dialkové linky prepravou z iných liniek prostredníctvom svojho tranzitného strediska. 121 V prejednávanom prípade úcastníci konania nespochybnujú, ze väcsina cestujúcich je v Amsterdame kvôli prestupovaniu, co umoznuje KLM zachovat zivotaschopnost svojej cinnosti v jeho stredisku. Zalobca vsak nepreukázal, ze KLM disponuje sietou, ktorá mu umoznuje prepravovat cestujúcich do iných destinácií vo Francúzsku, a to z Paríza. Aj za predpokladu, ze KLM má zámer rozvinút svoje cinnosti, ktoré zalobca kvalifikuje ako obmedzené, nezdá sa, ze by organizácia KLM umoznovala vyvíjat konkurencný tlak na Air France v Parízi. 122 Je vhodné skonstatovat, ze v prejednávanom prípade zalobca dostatocne právne nepreukázal, ze by bol prístup Komisie týkajúci sa sústredenia cinností KLM do Amsterdamu postihnutý existenciou zjavne nesprávneho posúdenia. - O blízkosti Amsterdamu, strediska cinnosti KLM, k Parízu a o obmedzenej hospodárskej sútazi existujúcej v sluzbách medzinárodnej leteckej prepravy z Paríza 123 Z písomností Komisie vyplýva, ze prepojenie dvoch takých blízkych letísk ako sú Paríz a Amsterdam, sa zo strategického hladiska nejaví zivotaschopné. Iné letecké spolocnosti majú silnejsie obchodné dôvody na vstup na daný trh ako KLM, pretoze pre cestujúceho nie je prílis zaujímavé vyuzívat spojenie s prestupom zároven v Parízi aj v Amsterdame. Kedze hlavné destinácie KLM, Spojené státy a Daleký východ, majú odlet z Amsterdamu, zalobca nepreukázal, ze by KLM mal hospodársky záujem rozvíjat svoje cinnosti z Paríza, pretoze v Amsterdame má prospech zároven z cestujúcich na linkách s prestupovaním, s miestom odletu v Spojených státoch, a z miestnych cestujúcich smerujúcich na Daleký východ. Okrem toho by pri takejto obchodnej stratégii hrozila priama konkurencia cinnosti rozvíjanej a sústredenej do Amsterdamu, ktorá je zrejme súcastou organizacnej osobitosti KLM. Napokon by bolo potrebné vynalozit znacné investície bez toho, aby boli pritom jasne identifikovatelné zodpovedajúce zisky, co znacne obmedzuje relevantnost tvrdenia zalobcu, podla ktorého by sa KLM mal kvalifikovat ako potenciálny konkurent Air France v Parízi. 124 Pokial ide napokon o tvrdenie zalobcu, ze hospodárska sútaz v sluzbách medzinárodnej leteckej prepravy z Paríza je obmedzená, treba skonstatovat, ze napriek tomuto jednoduchému spomenutiu zalobca nepredlozil ziadnu argumentáciu na podporu tohto stanoviska. Súd prvého stupna sa preto nemôze vyjadrit k dopadu tohto tvrdenia. 125 V dôsledku toho zalobca dostatocne právne nepreukázal, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze usúdila, ze KLM nebol potenciálnym konkurentom Air France v Parízi. 126 Z toho vyplýva, ze sa preto musí zamietnut druhá cast zalobného dôvodu, ako aj celý stvrtý zalobný dôvod. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení záväzkov, ktoré prijali úcastníci koncentrácie 127 Tento zalobný dôvod sa delí na sedem castí. V prvej casti zalobca uvádza, ze záväzky sa mali rozsírit aj na trhy, kde neexistovalo prekrývanie. V druhej a tretej casti zalobca na jednej strane zdôraznuje neatraktívnost záväzkov pre nízkonákladové spolocnosti a na strane druhej neexistenciu prevodu zivotaschopnej podnikatelskej cinnosti. Vo stvrtej a piatej casti uvádza nedostatocnost prenechania prevádzkových intervalov a iných prijatých nápravných opatrení. V siestej casti zalobca podotýka neexistenciu identifikácie podniku vstupujúceho na trh a neexistenciu rýchleho a trvalého vstupu konkurenta. Napokon v siedmej casti zalobca zdôraznuje nezohladnenie vysokorýchlostného vlaku Thalys ako konkurenta. 128 Podla ustálenej judikatúry disponuje Komisia sirokou diskrecnou právomocou pri hodnotení nevyhnutnosti vyzadovat záväzky na odstránenie váznych pochybností vyvolaných koncentráciou. Z toho vyplýva, ze Súdu prvého stupna neprinálezí nahradit posúdenie Komisie svojím vlastným, pricom sa jeho preskúmanie musí obmedzit na overenie, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Osobitne údajné nezohladnenie záväzkov navrhovaných zalobcom samo osebe nepreukazuje, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením, a okolnost, ze sa mohli prijat aj iné záväzky, ktoré mohli byt pre hospodársku sútaz priaznivejsie, nemôze viest k zruseniu tohto rozhodnutia, ak Komisia mohla odôvodnene dospiet k záveru, ze záväzky prevzaté do rozhodnutia umoznujú odstránit vázne pochybnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, ARD/Komisia, T-158/00, Zb. s. II-3825, body 328 a 329). 129 V rámci výkonu svojho súdneho preskúmania musí Súd prvého stupna vziat do úvahy osobitný úcel záväzkov prijatých pocas fázy I, ktorých úcelom nie je - na rozdiel od záväzkov prijatých pocas fázy II - zabránit vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia, ale odstránit vsetky vázne pochybnosti v tomto ohlade. Preto ak Súd prvého stupna skúma, ci záväzky prijaté pocas fázy I umoznujú Komisii vzhladom na ich dosah a obsah prijat rozhodnutie o schválení bez otvorenia fázy II, musí overit, ze Komisia sa mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, domnievat, ze tieto záväzky predstavujú priamu a postacujúcu odpoved, ktorá jasne odstráni vsetky vázne pochybnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 3. apríla 2003, Royal Philips Electronics/Komisia, T-119/02, Zb. s. II-1433, body 79 a 80). O prvej casti zalozenej na nerozsírení záväzkov na trhy, kde neexistovalo prekrývanie - Tvrdenia úcastníkov konania 130 Zalobca usudzuje, ze záväzky sa mali rozsírit tak, aby zahrnali linky, na ktorých Komisia neidentifikovala problémy z hladiska hospodárskej sútaze, a to z dôvodu neatraktívnosti relevantných trhov. Zalobca pripomína, ze v priebehu správneho konania navrhol Komisii znacný pocet prevádzkových intervalov, ktoré sa majú prenechat, aby záväzky mohli byt plne efektívne. Preto si kladie otázku, do akej miery sa jeho stanovisko zohladnilo. Okrem toho uvádza, ze sa Komisia obmedzila na akceptovanie záväzkov týkajúcich sa liniek bez toho, aby vzala do úvahy relevantné trhy na vsetkých príslusných linkách. 131 Komisia usudzuje, ze by bolo neodôvodnené pozadovat od úcastníkov koncentrácie, aby sa pri neexistencii skutocnej nevyhnutnosti vzdali prevádzkových intervalov na linkách, kde neexistujú problémy z hladiska hospodárskej sútaze. - Posúdenie Súdom prvého stupna 132 Komisia uznala v bode 17 oznámenia o nápravných opatreniach, ze "v záujme zabezpecenia zivotaschopnosti podniku môze byt potrebné zahrnút do odpredaja aj tie cinnosti, ktoré súvisia s trhmi, vzhladom na ktoré Komisia nevyjadrila obavy z narusenia sútaze, pretoze by islo o jediný mozný spôsob, ako vytvorit efektívneho sútaziaceho na dotknutých trhoch". Vo svojich písomnostiach upresnuje, ze o týchto opatreniach sa musí rozhodnút s prihliadnutím na zásadu proporcionality. 133 Podla ustálenej judikatúry zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva nesli nad rámec toho, co je primerané a nevyhnutné pre dosiahnutie sledovaných cielov s tým, ze ak existuje moznost volby spomedzi viacerých primeraných opatrení, je potrebné pouzit co najmenej vynucovacie opatrenia a ze spôsobené nevýhody nemôzu byt neprimerané k sledovaným cielom (rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 1998, National Farmers' Union a i., C-157/96, Zb. s. I-2211, bod 60; rozsudky Súdu prvého stupna z 27. septembra 2002, Tideland Signal/Komisia, T-211/02, Zb. s. II-3781, bod 39, a z 13. apríla 2005, Verein für Konsumenteninformation/Komisia, T-2/03, Zb. s. II-1121, bod 99). 134 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze o záväzkoch sa musí rozhodnút s prihliadnutím na problémy hospodárskej sútaze na relevantných trhoch, pricom ak na týchto trhoch mozno hospodársku sútaz zachovat, nie je v súlade so zásadou proporcionality nevyhnutné, aby Komisia rozsírila pôsobnost záväzkov na neovplyvnené trhy. 135 V prejednávanom prípade zalobca uvádza, ze Komisia mala rozsírit záväzky na trhy, kde neexistovalo prekrývanie, aby vylúcila vsetky prekázky vstupu. Zalobca vsak len predlozil tvrdenie a neidentifikoval trhy, na ktoré mala Komisia rozsírit uvedené záväzky. 136 Okrem toho Súd prvého stupna uvádza, ze sa v priebehu správneho konania zdalo, ze by zalobca rád vyuzíval niektoré prevádzkové intervaly, ktoré by úcastníci koncentrácie prenechali na trhoch neovplyvnených koncentráciou. Zalobca preto preukázal svoj záujem mat prospech zo záväzkov, ktoré by prijal zlúcený subjekt, aby zmensil svoju obchodnú prítomnost na trhoch nepostihnutých problémami hospodárskej sútaze bez toho, aby preukázal, ze takéto vyuzívanie by zabezpecilo efektívnu hospodársku sútaz na relevantných trhoch. 137 Je vsak vhodné pripomenút, ze záväzky nemozno bez sútazného dôvodu vnímat ako prostriedok zvýhodnenia prípadného konkurenta, ktorý si zelá preniknút na urcitý trh. Skutocnost, ze Komisia nerozsírila záväzky na trhy, kde neexistovalo prekrývanie, aj ked toto opatrenie mohlo zvýhodnit obchodné záujmy zalobcu na trhoch neovplyvnených koncentráciou, v ziadnom prípade preto nepreukazuje, ze toto rozsírenie predstavuje jediný spôsob, ako vytvorit na relevantných trhoch úcinného konkurenta. 138 Napokon, pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze Komisia sa obmedzila na akceptovanie záväzkov, ktoré sa týkajú liniek, ale nie relevantných trhov vsetkých príslusných liniek, musí sa skonstatovat, ze zalobca, ktorý bol na pojednávaní vyzvaný, aby objasnil toto tvrdenie, neidentifikoval tieto trhy a nepredlozil dôkaz spôsobilý preukázat zjavne nesprávne posúdenie. 139 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobca nepreukázal, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Prvá cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. O druhej casti zalozenej na neatraktívnosti záväzkov pre nízkonákladové spolocnosti - Tvrdenia úcastníkov konania 140 Podla zalobcu predmetné nápravné opatrenia sú pre nízkonákladových prepravcov a pre dopravcov bez vlastnej siete len málo zaujímavé, pretoze predpokladajú obchodné vztahy a závislosti, ktoré zvysujú náklady. Podla zalobcu je totiz konkurentom najnáchylnejsím preniknút na linku Paríz - Amsterdam nízkonákladová spolocnost. Zalobca vsak uvádza, ze z deviatich relevantných trhov v Európe len na troch linkách bol dostatocný pocet cestujúcich, aby boli pre nízkonákladovú spolocnost ziskové. Okrem toho si zvýsenie viditelnosti nových úcastníkov a celenie prítomnosti úcastníkov koncentrácie a prítomnosti Alitalia vyzaduje významné investície do reklamy na týchto trhoch. Napokon, tranzitné strediská neponúkajú atraktívne podmienky pre nízkonákladové spolocnosti z dôvodu dopravného pretazenia, ktoré spôsobujú meskanie, a s tým aj náklady. 141 Komisia popiera stanovisko zalobcu, ze nápravné opatrenia sú pre letecké nízkonákladové spolocnosti nezaujímavé. - Posúdenie Súdom prvého stupna 142 Súd prvého stupna konstatuje, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa neobmedzila na akceptovanie prenechania prevádzkových intervalov, pretoze iné záväzky posilnujú toto opatrenie na úcely podnietenia vsetkých leteckých spolocností, vrátane nízkonákladových spolocností, aby prenikli na relevantné trhy. 143 Podla nápravného opatrenia týkajúceho sa vernostných programov môzu cestujúci na letoch prevádzkovaných konkurencnými leteckými spolocnostami na relevantných trhoch získat "míle" u zlúceného subjektu, co týmto cestujúcim dáva nie nepatrnú výhodu, a teda nepriamo konkurencným leteckým spolocnostiam (bod 6 balíka záväzkov). V prípade, ze si zalobca nepraje zúcastnit sa napr. na vernostnom programe z dôvodu svojich vlastných potrieb a svojej organizácie, tento postoj je výsledkom jemu vlastného obchodného rozhodnutia. Takáto strategická moznost preto nemôze preukázat neadekvátnost prijatých nápravných opatrení a v dôsledku toho existenciu zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré mozno pripísat Komisii. 144 Je vhodné skonstatovat, ze nízkonákladové spolocnosti môzu mat takisto prospech z medzilinkových dohôd, ktoré umoznujú ponúkat cestu tam a spät, z ktorých jeden let zabezpecí zlúcený subjekt (bod 5 balíka záväzkov). Okrem toho záväzky stanovujú, ze v Parízi môzu letecké spolocnosti získat prevádzkové intervaly bud na CGD alebo na Orly, aby sa zohladnili rozdielne organizacné a obchodné preferencie kazdej leteckej spolocnosti. 145 Skutocnost, ze na deviatich linkách, ktoré identifikovala Komisia ako vyvolávajúce problémy z hladiska hospodárskej sútaze, sú len tri ziskové pre nízkonákladovú leteckú spolocnost, nepreukazuje, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Úcelom záväzkov prijatých na záver fázy I je totiz odstránit vázne pochybnosti Komisie vo vztahu k zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom a nemôzu podniky vstupujúce na trh oslobodit od nákladov spojených s preniknutím na trh, pretoze tieto investície sú integrálnou súcastou logiky kazdej obchodnej cinnosti. 146 Okrem toho nízky pocet cestujúcich na niektorých relevantných trhoch, konkrétne pocet nizsí ako 70 000 cestujúcich rocne, nemôze preukázat, ze záväzky nie sú atraktívne pre nízkonákladové spolocnosti. Z písomností Komisie totiz vyplýva, ze zalobca prejavil svoj záujem preniknút na tento druh trhu, ako to dosvedcuje jeho vstup na trh Amsterdam - Bristol v roku 2003, na linku, ktorá sa týkala len 59 314 cestujúcich rocne. 147 Okrem toho prítomnost významných hrácov na trhu môze stazit vstup nového konkurenta na trh, ale nemozno ju povazovat za absolútnu brzdu takéhoto vstupu. To dosvedcuje najmä zvýsený pocet nízkonákladových spolocností, ktoré prenikajú na trh tam, kde sú uz cinné silné letecké spolocnosti. 148 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze tranzitné strediská neponúkajú atraktívne podmienky pre letecké nízkonákladové spolocnosti z dôvodu dopravného pretazenia a dopravných spiciek spôsobujúcich meskanie a s tým spojené náklady, Súd prvého stupna konstatuje, ze zalobca sa v rámci správneho konania snazil preukázat, ze prenechanie prevádzkových intervalov bolo nedostatocné na podnietenie nových úcastníkov. Toto tvrdenie vsak odporuje obsahu jeho odpovede adresovanej Komisii 14. januára 2004, v ktorej vysvetluje, ze "svojou prítomnostou v Parízi je najblizsím konkurentom Air France, pokial ide o domáce letecké cesty na francúzskom území", ze "sa aktívne snazí vytvorit operacnú základnu na [Orly]", ze "v súcasnosti, vlastní styri lietadlá, ktoré tam majú základnu..., tri dalsie lietadlá [cinné] na [CDG]" a napokon, ze "uprednostnuje vyuzívat [Orly] pred [CDG] vzhladom na jeho blízkost k centru Paríza". 149 Napokon je vhodné zdôraznit, ze Komisia vykonala prieskum na trhu u 90 konkurentov, a neobmedzila sa preto len na obavy nízkonákladových spolocností, co vysvetluje, ze záväzky nemusia eventuálne v celom rozsahu vyhovovat potrebám zalobcu. Záväzky totiz musia zachovat hospodársku sútaz na relevantných trhoch, a tá sa neobmedzuje na sútaz leteckých spolocností, pretoze zeleznicní prepravcovia sú podla trhu aktívnymi konkurentmi, ako to zdôraznuje Komisia (pozri v tomto zmysle, bod 7 balíka záväzkov). 150 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobca nepredlozil dôkaz o zjavne nesprávnom posúdení, ktoré by sa dalo pripísat Komisii. 151 Druhá cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. O tretej casti zalozenej na neexistencii odpredaja zivotaschopnej podnikatelskej cinnosti - Tvrdenia úcastníkov konania 152 Zalobca zdôraznuje, ze Komisia sa obmedzila skôr na obmedzenie prekázok vstupu na trh ako na zabezpecenie odpredaja zivotaschopnej podnikatelskej cinnosti konkurentovi alebo podielov na trhu, co nezodpovedá jej obvyklej praxi. 153 Komisia usudzuje, ze zalobca jej nemôze vytýkat, ze nevyzadovala odpredaj zivotaschopnej podnikatelskej cinnosti, pretoze vedela, ze ziadny z úcastníkov koncentrácie nemal cinnosti, ktoré by bolo mozné lahko odpredat. Okrem toho pripomína, ze oznámenie o nápravných opatreniach uvádza, ze mozno akceptovat aj iné druhy opatrení. - Posúdenie Súdom prvého stupna 154 Treba poznamenat, ze podla oznámenia o nápravných opatreniach cast podniku, ktorá je predmetom odpredaja, musí predstavovat zivotaschopnú podnikatelskú cinnost, ktorá, ak by ju vykonával vhodný nadobúdatel, dokáze trvalo efektívne sútazit so zlúceným subjektom. Aj ked ide o preferované nápravné opatrenie, odpredaj casti podniku nie je jedinou moznostou nápravy prijatelnou pre Komisiu; môzu existovat situácie, ked je odpredaj casti podniku nemozný; za takýchto okolností musí Komisia urcit, ci nie je mozné efektívnu sútaz na trhu ovplyvnit pouzitím iných typov nápravných opatrení (body 14 a 26 oznámenia). 155 Z písomností Komisie vyplýva, ze úcastníci koncentrácie nemajú zivotaschopnú podnikatelskú cinnost, ktorú by mohli odpredat, pricom sa domnieva, ze základná prekázka vstupu na trh je spojená s nedostatocnostou prevádzkových intervalov dostupných na velkých letiskách. 156 V tejto súvislosti Komisia dostatocne právne preukazuje, ze odpredaj lietadiel nemusí úcinne napravit problémy z hladiska hospodárskej sútaze spôsobené koncentráciou, pretoze je zlozité, ak nie nemozné, overit, ci kupujúci týchto lietadiel ich budú skutocne pouzívat na relevantných trhoch. Okrem toho potenciálny nový úcastník môze vziat do nájmu alebo kúpit ojazdené lietadlo, pricom uzívanie alebo drzba lietadla sa nejaví ako najbezprostrednejsia prekázka vstupu na trh. 157 V prejednávanom prípade sa musí skonstatovat, ze zalobca nepredlozil ziaden dôkaz, ktorý by preukázal co i len to, ze prístup k prevádzkovým intervalom nebol najdôlezitejsou prekázkou vstupu na trh. 158 V tejto súvislosti Súd prvého stupna poukazuje na to, ze zalobca aj napriek argumentom, ktoré uvádza v tejto zalobe, pripustil, ze prístup k prevádzkovým intervalom predstavuje podstatnú prekázkou vstupu na trh, pretoze vo svojich odpovediach zo 14. a 30. januára 2004 uviedol: "Neexistencia prístupu k [prevádzkovým intervalom] je najpreukázatelnejsou fyzickou prekázkou vstupu na trh. Bez prístupu k [prevádzkovým intervalom]... nemôzu letecké spolocnosti zavádzat nové sluzby, ani vytvorit nové operacné základne pre rozsírenie svojich cinností... [Zalobca] je konkurencne znevýhodnený nedostatkom prístupu k [prevádzkovým intervalom] a k iným infrastruktúram, ktoré potrebuje na rozsírenie svojej siete... Nedostatok prístupu k [prevádzkovým intervalom] a k iným infrastruktúram bráni [zalobcovi], aby vytvoril operacné základne v mestách..., ako je Paríz...". 159 Zalobca preto dostatocne právne nepreukázal, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze povolila koncentráciu v nadväznosti na záväzky spocívajúce skôr v obmedzení prekázok vstupu na trh ako v prevode zivotaschopnej podnikatelskej cinnosti konkurentovi. 160 Tretia cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. O stvrtej casti zalozenej na nedostatocnosti prenechaných prevádzkových intervalov - Tvrdenia úcastníkov konania 161 Zalobca uvádza, ze prenechanie prevádzkových intervalov nepodnieti k novým vstupom na trh alebo nedocieli obnovenie hospodárskej sútaze, ako to dokladajú prípady Lufthansa/SAS/United Airlines (veci COMP/D-2/36.201, 36.076 a 36.078) a Swissair/Sabena (vec IV/M.616). Okrem toho, kedze s koncentráciou je spojená trvalá strukturálna zmena na trhu, vsetky záväzky by mali byt trvalé. Skutocnost, ze prenechanie prevádzkových intervalov bolo ulozené na neobmedzenú dobu, je preto nerelevantné. 162 Podla zalobcu sa Komisia neprávom obmedzila na prekázky vstupu na trh tvorené prevádzkovými intervalmi bez toho, aby zanalyzovala otázku dominantného postavenia v strediskách alebo výhody vyplývajúce z dobrého mena úcastníkov koncentrácie a poctu letov, ktoré ponúkajú. Okrem toho Komisia opomenula vysvetlit, ako pocet prevádzkových intervalov, ktoré sa majú odpredat, zabezpecuje dostatocný prevod castí trhu umoznujúci vylúcenie kvázi monopolu úcastníkov koncentrácie na relevantných trhoch, najmä ak prevádzkové intervaly neboli odpredané "en bloc". Odpredaj prevádzkových intervalov je takisto nedostatocný, pretoze umoznuje len jeden let zo siestich za den, a to len na linke Paríz - Amsterdam. 163 Zalobca okrem toho uvádza, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze povolila úcastníkom koncentrácie ponechat si viac ako 50 % vsetkých prevádzkových intervalov dostupných na kazdej linke, na ktorú sa vztahujú záväzky, a to bez toho, aby zabezpecila vstup co i len jedného konkurenta na týchto linkách. Zdôraznuje, ze na linke Paríz - Amsterdam úcastníci koncentrácie ovládajú najmenej 59 % zo vsetkých letov, co je podla neho nadmerný podiel, kedze prítazlivost tejto linky bude obmedzená z dôvodu prítomnosti Thalysu, ktorý má 45 % podiel na trhu na tejto linke. 164 Komisia popiera tvrdenie, ze prenechanie prevádzkových intervalov je neprimeraným opatrením, a poukazuje na svoje nedávne rozhodnutia [veci British Midland/Lufthansa/SAS (vec COMP/37.812) a British Airways/SN Brussels Airlines (vec COMP/A/38.477/D2)]. 165 Vedlajsí úcastník konania podotýka, ze po prvýkrát sa prenechanie prevádzkových intervalov ukladá na neobmedzenú dobu, pricom záväzky podliehajú vsetkým procesným zárukám, ktoré sú nevyhnutné na zabezpecenie skutocného konkurencného dopadu. - Posúdenie Súdom prvého stupna 166 Ako správne preukázala Komisia (pozri body 155 a nasl. vyssie), základná prekázka vstupu do leteckého odvetvia pozostáva z nedostatku prevádzkových intervalov dostupných na velkých letiskách. V dôsledku toho je dôlezité urcit, ci sa Komisia v tejto veci nesprávne domnievala, ze prenechanie prevádzkových intervalov, ako je stanovené v balíku záväzkov, môze predstavovat efektívne opatrenie na zabezpecenie efektívnej sútaze. V tomto rámci je povinnostou zalobcu predlozit dôkaz, ze prenechanie prevádzkových intervalov, ako je stanovené v nápravných opatreniach, bolo nedostatocné na nápravu vznesených problémov z hladiska hospodárskej sútaze. 167 V prejednávanom prípade zalobca len uvádza skutocnost, ze v rámci správneho konania navrhol, aby sa prenechal väcsí pocet prevádzkových intervalov, co by umoznilo podnikom vstupujúcim na trh trvalo konkurovat úcastníkom koncentrácie. 168 V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze na urcenie primeraného poctu prevádzkových intervalov, ktoré sa majú prenechat, Komisia zohladnila vsetky skutocnosti, ktoré jej oznámili konzultovaní hráci na trhu. Z jej písomností totiz vyplýva, ze sa oprela o okolnost, podla ktorej hlavne pre obchodných cestujúcich sa urcujúci faktor netýka poctu denných letov, ale poctu letov ponúkaných v case dopravnej spicky, umoznujúcich týmto cestujúcim vykonat v ten istý den cestu tam a spät. 169 Okrem toho Komisia zdôraznuje, ze velký pocet konkurentov povazoval záväzky za postacujúce na nápravu problémov z hladiska hospodárskej sútaze, ktoré vytvorila koncentrácia. Spomedzi strnástich obchodných zákazníkov konzultovaných v rámci skúmania trhu Komisiou, desat z nich usudzovalo, ze prenechanie prevádzkových intervalov bolo postacujúce, kedze sest letov za den podla nich predstavovalo alternatívu voci zlúcenému subjektu na linke Amsterdam - Paríz. Zalobca bol sám spomedzi nízkonákladových spolocností, kto ich hodnotil ako nepostacujúce. Komisia sa preto mohla domnievat, a to vo svetle získaných reakcií, ze návrh zalobcu, podla ktorého sa musí prenechat takmer 22 600 prevádzkových intervalov na Orly, predstavujúcich takmer 31 letov za den, bol neproporcionálny. 170 Okrem toho je vhodné uviest, ze podnik vstupujúci na trh by mal v praxi moznost prekrocit pocet siestich letov za den na tejto linke vdaka dohodám o nákupe vyhradenej kapacity miest, pretoze zlúcený subjekt je povinný poskytnút pre cestujúcich podniku vstupujúceho na trh urcitý pocet sedadiel na svojich letoch (bod 9 balíka záväzkov). 171 Pokial ide o pocet letov ulozených pre iné relevantné trhy, ktoré predstavujú od dvoch do styroch letov za den, Súd prvého stupna konstatuje, ze zalobca nepredlozil ziaden dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze sú nedostatocné na nápravu problémov z hladiska hospodárskej sútaze, pretoze sústreduje svoju argumentáciu na trh Paríz - Amsterdam. 172 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze prevádzkové intervaly sa mali prenechat skôr en bloc ako rôznym konkurentom, je vhodné uviest, ze záväzky specifikujú, ze sa musí priznat prednost podniku vstupujúcemu na trh spôsobilému prevádzkovat co najväcsí pocet letov denne na linke Paríz - Amsterdam (bod 3.4 balíka záväzkov). V dôsledku toho zostáva prenechanie en bloc moznostou pre prípad, ze podnik vstupujúci na trh bude spôsobilý na tejto linke zabezpecit velký pocet letov za den. Flexibilita, ktorú tak ponúkli záväzky, umoznuje prenechanie prevádzkových intervalov, ktoré mozno prispôsobit potrebám potenciálnych podnikov vstupujúcich na trh, pretoze podnik vstupujúci na trh bude mat moznost, pokial ide o Paríz, zvolit si Orly alebo CDG. 173 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobca nepredlozil relevantný dôkaz na podporu svojho tvrdenia, ze Komisia nepreukázala, ako prenechanie prevádzkových intervalov umozní prevod castí trhu spôsobilý vylúcit dominanciu úcastníkov koncentrácie na strnástich relevantných trhoch. 174 Okrem toho je vhodné pripomenút, ze podiely úcastníkov koncentrácie na trhu viedli Komisiu k úvahe, ze záväzky sa majú ponúknut na relevantných trhoch a na trhoch, kde títo úcastníci majú takmer 50 % podiel na trhu, respektujúc tak domnienku dominantného postavenia, ako vyplýva z judikatúry (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 60). 175 Skutocnost, ze úcastníci koncentrácie si môzu prípadne zachovat významný podiel na relevantných trhoch, ako to tvrdí zalobca o trhu Paríz - Amsterdam, preto nemôze preukázat existenciu zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré by sa dalo pripísat Komisii. Komisia totiz akceptovala významné záväzky na tomto trhu s tým, ze na jednej strane vstup nových konkurentov na túto linku bude podporený nápravnými opatreniami, a na strane druhej, ze zlepsenie infrastruktúry Thalysu, ktoré sa uskutocní v roku 2007, zlepsí jeho konkurencieschopnost pre cestujúcich, citlivých na cas. Tieto skutocnosti predstavujú dostatocné faktory schopné zmensit konkurencnú váhu zlúceného subjektu. 176 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobca nepreukázal existenciu zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré by sa dalo pripísat Komisii. 177 Stvrtá cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. O piatej casti zalozenej na nedostatocnosti iných nápravných opatrení - Tvrdenia úcastníkov konania 178 Zalobca usudzuje, ze nápravné opatrenia nepredstavujú stupen urcitosti a dôvery, ze sa obnoví konkurencná struktúra. Poznamenáva totiz, ze úcastníci koncentrácie posilnili svoje nápravné opatrenia týkajúce sa prevádzkových intervalov prostredníctvom záväzkov, ktoré kvalifikuje ako orientované na chovanie spadajúce pod clánok 81 ES. Zalobca z toho vyvodzuje, ze nápravné opatrenia sú neefektívne a nezabranujú vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia, pretoze nie sú ekonomicky ani strategicky koherentné. Komisia okrem toho v napadnutom rozhodnutí nestanovila zrusenie pre prípad neplnenia záväzkov. 179 Napokon zalobca usudzuje, ze prístup Komisie predstavuje porusenie legitímnej dôvery, a dodáva, ze znenie záväzkov nepreukazuje, ako sú efektívne v plnej miere. 180 Komisia uvádza, ze tvrdenie zalobcu nie je podlozené. V tejto súvislosti pripomína, ze sietové letecké spolocnosti sa domnievali, ze séria navrhnutých záväzkov bola postacujúca na vyriesenie problémov z hladiska hospodárskej sútaze. Okrem toho, pokial ide o behaviorálnu povahu predmetných záväzkov, Komisia trvá na tom, ze poskytnutie prevádzkových intervalov v neobmedzenom trvaní nie je zalozené na obycajných záväzkoch orientovaných na správanie, pretoze povinnosti ulozené zlúcenému subjektu predstavujú podmienky, a nie obycajné povinnosti. - Posúdenie Súdom prvého stupna 181 V prejednávanom prípade z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze prijaté záväzky týkajúce sa prevádzkových intervalov sa posilnili dodatocnými, nie nepatrnými, opatreniami v prospech hospodárskej sútaze, ako napr. zachovanie poctu letov pocas siestich po sebe nasledujúcich sezón, ktoré stanoví IATA, medzilinkové dohody, dohody o nákupe vyhradenej kapacity miest, dohody pro rata, prístup k vernostnému programu, kombinovaná doprava a záväzky týkajúce sa cien. Preto Komisii nemozno vycítat, ze sa sústredila len na otázku prístupu k prevádzkovým intervalom. 182 Pokial ide o tvrdenie zalobcu týkajúce sa slabosti záväzkov z dôvodu ich behaviorálnej povahy, je vhodné pripomenút, ze záväzky orientované na správanie nie sú svojou povahou nedostatocné, aby zabránili vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia, a musia sa posudzovat jednotlivo, rovnako ako strukturálne záväzky (rozsudok EDP/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 100; pozri v tomto zmysle aj rozsudky Súdu prvého stupna Gencor/Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 319; z 25. októbra 2002, Tetra Laval/Komisia, T-5/02, Zb. s. II-4381, bod 161, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C-12/03 P, Zb. s. I-987, bod 85). 183 V zmysle ustanovení napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa poskytnutia prevádzkových intervalov, co je najdôlezitejsie nápravné opatrenie v prejednávanej veci, predmetné záväzky mozno kvalifikovat ako strukturálne (body 2 a 14 balíka záväzkov). Úcastníci koncentrácie sa totiz zaväzujú k nepouzívaniu poskytnutých prevádzkových intervalov na neobmedzený cas s výnimkou mimoriadnych okolností, ktoré odôvodnia zrusenie alebo zmenu záväzku. Úcastníci koncentrácie takisto nemôzu získat prevádzkové intervaly spät, akonáhle ich poskytli, pretoze tie, ktoré sa prestanú pouzívat, sa musia povinne vrátit koordinátorovi, co vylucuje akýkolvek behaviorálny aspekt spôsobilý ovplyvnit efektívnost záväzkov (bod 2.2 balíka záväzkov). 184 Takisto treba zdôraznit, ze záväzky sa posilnili nie nepatrne, pretoze úcastníci koncentrácie sa zaviazali znízit prevádzkové intervaly zo 45 minút na 30 pre krátke linky a zo 120 minút na 90 pre dialkové lety, co sú podmienky, ktoré podniky vstupujúce na trh povazovali za základné pre ulahcenie vstupu na trhy (pozri v tomto zmysle odôvodnenia c. 159 az 167 napadnutého rozhodnutia). 185 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze v prejednávanom prípade zalobca nedokázal preukázat, ze nápravné opatrenia sú neefektívne, kedze jeho argumentácia má v tomto ohlade medzery. 186 Okrem toho, pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nestanovila zrusenie pre prípad neplnenia záväzkov, Súd prvého stupna uvádza, ze napadnuté rozhodnutie stanovuje zrýchlené konanie na riesenie sporov pre prípad, ze podnik vstupujúci na trh, nový poskytovatel sluzieb leteckej prepravy alebo partner kombinovanej dopravy má dôvod sa domnievat, ze zlúcený subjekt nedodrziava podmienky záväzkov prijatých voci nemu (bod 12 balíka záväzkov). 187 Okrem toho je namieste pripomenút, ze záväzky podliehajú kontrole splnomocnenca. Ten je poverený dozorom nad tým, ze zlúcený subjekt správne vykoná povinnosti, ku ktorým pristúpil v rámci záväzkov spadajúcich do jeho splnomocnenia, a môze zlúcenému subjektu navrhnút opatrenia, ktoré povazuje za nevyhnutné pre respektovanie záväzkov (bod 11.2.1 balíka záväzkov). 188 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze úcastníci koncentrácie nie sú podrobení obycajným vyhláseniam o zámere, ale v prejednávanom prípade povinnostiam, ktorých akékolvek porusenie by znamenalo anuláciu napadnutého rozhodnutia povolujúceho koncentráciu v súlade s clánkom 6 ods. 3 písm. b) nariadenia c. 4064/89. Z toho vyplýva, ze zalobca dostatocne právne nepreukázal, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia vo vztahu k iným opatreniam ulozeným úcastníkom koncentrácie, ani ze porusila zásadu legitímnej dôvery tým, ze neuplatnila tak, ako mala, oznámenie o nápravných opatreniach. 189 Napokon, pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze znenie záväzkov nezabezpecuje ich efektívnost na úcely zachovania hospodárskej sútaze, je vhodné uviest, ze za okolností prejednávaného prípadu nemali záväzky taký rozsah a komplexnost, aby Komisia nemohla s potrebným stupnom presnosti urcit, ze sa na trhu obnoví efektívna hospodárska sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok BaByliss/Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 178). Takisto sa musí skonstatovat, ze záväzky akceptované Komisiou boli dostatocne presné, aby jej umoznili posúdit ich úcinky na relevantné trhy, pretoze balík záväzkov presne uvádza, ako sa nápravné opatrenia vykonajú. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnut ako nedôvodné. 190 Piata cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. O siestej casti zalozenej na chýbajúcej identifikácii podniku vstupujúceho na trh a nestanovení lehoty pre tento vstup - Tvrdenia úcastníkov konania 191 Zalobca pripomína, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi týkajúcej sa leteckého odvetvia uz vyzadovala, aby úcastníci koncentrácie dopredu identifikovali nového potenciálneho úcastníka na trhu vo vztahu k sluzbám, ktoré Komisia identifikovala ako vyvolávajúce problémy z hladiska hospodárskej sútaze [vec Austrian Airlines/Lufthansa (COMP/37.730)]. V prejednávanom prípade sa vsak Komisia uspokojila s "konkrétnym záujmom", ktorý prejavili letecké spolocnosti Volare, Meridiana a Virgin Express, bez toho, aby sa uistila, ze sa tieto vyhlásenia zámeru premietnu do skutocného vstupu spôsobilého zabránit antikonkurencným úcinkom. Okrem toho sa zalobca domnieva, ze keby Komisia podnikla jednoduchý prieskum, lahko by objavila financné problémy Volare tak, ze by túto leteckú spolocnost nemohla povazovat za vhodného kupujúceho. Zalobca preto usudzuje, ze Komisia vsádzala na vstup podniku vstupujúceho na trh, co je prístup, ktorý je v rozpore s jej povinnostou uistit sa, ze sú odstránené vázne pochybnosti týkajúce sa zlucitelnosti koncentrácie. 192 Komisia sa okrem toho obmedzila na jednoduché konstatovanie, ze záväzky umoznujú "znacne znízit riziko, ze nedôjde k novému vstupu na trh". Pripustila vsak, ze zostáva skutocné riziko, ze nedôjde k novému vstupu na trh, ked vo svojom vyjadrení k zalobe uviedla, ze "aj pri neexistencii vstupu nového konkurenta na danú linku môzu záväzky splnit svoj úcel", a dodala, ze "to by bolo v prípade, ak by pod úcinkom potenciálnej hospodárskej sútaze obmedzovali správanie nového subjektu". 193 Zalobca okrem toho zdôraznuje, ze oznámenie o nápravných opatreniach uvádza, ze záväzky musia byt realizovatelné efektívne a v rámci krátkeho casového obdobia. Vzhladom na význam identity podniku vstupujúceho na trh a nejasnosti vo vztahu k existencii potenciálnych podnikov vstupujúcich na trh malo k vstupu dôjst pred uskutocnením transakcie. Zalobca trvá na skutocnosti, ze ziadny podnik vstupujúci na trh nezacal vyuzívat ani jeden z poskytnutých prevádzkových intervalov. Komisia takisto porusila poziadavky stanovené v nariadení c. 4064/89 tým, ze nestanovila mechanizmus zabezpecujúci skutocný vstup v presnej lehote. 194 Komisia uvádza, ze nebolo nevyhnutné, aby úcastníci koncentrácie dopredu oznacili podnik vstupujúci na trh, pretoze konzultácia s hrácmi na trhu, ktorú uskutocnila pred vydaním napadnutého rozhodnutia, umoznila identifikovat potenciálne podniky vstupujúce na trh, ako napr. Volare, Virgin Express a Meridiana. 195 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze sa Komisia obmedzila na ulozenie nápravných opatrení, ktoré "znacne zniz[ujú] riziko, ze nedôjde k novému vstupu na trh", Komisia zdôraznuje, ze zalobca túto vetu interpretuje chybne, pretoze táto cast vyjadrenia k zalobe mala za ciel preukázat, ze úcinok nápravných opatrení mal velký dosah, a mal tak úcinok "zvýsenia hodnoty poskytnutých prevádzkových intervalov a v dôsledku toho znacného znízenia rizika, ze nedôjde k novému vstupu na trh". Komisia tak v tejto casti vykonala porovnanie na jednej strane medzi koncentráciou, v stave po zohladnení ulozených nápravných opatrení, a na strane druhej skorsími rozhodnutiami vo vztahu k alianciám a koncentráciám v odvetví leteckej prepravy. 196 Pokial ide napokon o tvrdenie zalobcu, ze napadnuté rozhodnutie nestanovilo skutocné a rýchle vykonanie záväzkov, Komisia zdôraznuje, ze toto tvrdenie nebolo uvedené v zalobe, a je preto neprípustné. V kazdom prípade Komisia usudzuje, ze skutocnost, ze na trh este nevstúpil nový podnik, je nerelevantná, pretoze platnost napadnutého rozhodnutia sa musí skúmat podla situácie existujúcej v case, ked bolo vydané. - Posúdenie Súdom prvého stupna 197 Je vhodné pripomenút, ze podla clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 4064/89 môze Komisia povolit koncentráciu, ak záväzky navrhnuté úcastníkmi umoznia odstránit vázne pochybnosti týkajúce sa zlucitelnosti tejto koncentrácie so spolocným trhom. Nariadenie c. 4064/89 teda stanovuje ciel, ktorý musí Komisia dosiahnut, ale necháva jej významný rozsah volnej úvahy vo vztahu k forme predmetných záväzkov. Toto nariadenie nevyzaduje, aby oznamujúci úcastníci koncentrácie identifikovali podnik vstupujúci na trh, aj ked taká identifikácia môze byt v urcitých prípadoch nevyhnutná, najmä ak ziadny konkurent neprejaví záujem preniknút na relevantný trh. 198 Súd prvého stupna v tejto veci usudzuje, ze zalobca nedokázal preukázat, ze sa vyzadovala identifikácia po mene, pretoze rôzni konkurenti ako Meridiana, Virgin Express, a Volare preukázali pocas správneho konania záujem vstúpit na relevantné trhy v nadväznosti na záväzky navrhnuté úcastníkmi koncentrácie. 199 Z písomností Komisie vyplýva, ze Volare poziadal o prevádzkové intervaly pre linky Paríz - Amsterdam, Amsterdam - Miláno, Amsterdam - Benátky a Amsterdam - Bologne. Komisia okrem toho na pojednávaní uviedla, ze Volare získal prevádzkové intervaly v nadväznosti na rozhodnutie Komisie 2004/841/ES zo 7. apríla 2004 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec COMP/A.38284/D2 - Air France/Alitalia) (Ú. v. ES L 362, s. 17), a to velmi krátko pred prijatím napadnutého rozhodnutia; táto skutocnost ju posilnovala v úvahe, ze záujem, ktorý Volare prejavil v tejto veci, bol vierohodný. 200 Ako tvrdí Komisia, z dôvodu zmeny vlastníctva akcií Volare táto spolocnost napokon na uvedené trhy nevstúpila. V prípade, ze nepreniknutie je spojené s financnými tazkostami Volare, ako tvrdí zalobca, a aj za predpokladu, ze Komisia mohla vykonat dôkladné setrenie financnej situácie tejto leteckej spolocnosti, aby sa ubezpecila, ze ziadost o prevádzkové intervaly bude úspesná, takéto nepresetrenie nemôze predstavovat chybu v posúdení, ktorú mozno povazovat za zjavnú a za spôsobilú spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. Ako vyplýva z písomností Komisie, dalsí konkurenti mohli preniknút na relevantné trhy, kedze Komisia vedela, ze v Európe existuje velký pocet nízkonákladových spolocností náchylných na vstup na tieto trhy, ako napr. Ryanair, Virgin Express, Smartwings, Sterling, Air Service a SkyEurope. 201 Okrem toho treba mat na zreteli, ze prienik na nový trh si môze vyzadovat urcitý cas, ktorý umozní podnikom vstupujúcim na trh vyhodnotit výnosnost takéhoto vstupu na uvedený trh najmä z dôvodu s tým spojených investícií. V tejto súvislosti je namieste pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie uvádza, ze postúpenie prevádzkových intervalov nie je casovo obmedzené, co podnikom vstupujúcim na trh umozní na relevantné trhy preniknút kedykolvek a bez casového obmedzenia (bod 2 balíka záväzkov). 202 Okrem toho v prípade, ze ziadny podnik vstupujúci na trh neprenikne na relevantné trhy, v kazdom prípade existuje urcitý konkurencný tlak na úcastníkov koncentrácie, pretoze ak by sa zlúcený subjekt rozhodol zvýsit svoje ceny, mohlo by to posmelit nových konkurentov, aby prenikli na tieto trhy, ktoré sa stanú atraktívnejsími. Zo spisu totiz vyplýva, ze na linkách medzi Rakúskom a Nemeckom pred piatimi rokmi nekonkurovala Lufthanse a Austrian Airlines ziadna letecká spolocnost. Avsak existencia znacnej marze ziskovosti vyplývajúcej z vysokých cien uplatnovaných týmito dvoma spolocnostami prilákala nových úcastníkov, co prinútilo Lufthansu a Austrian Airlines, aby reagovali zmenou svojej cenovej politiky, ked chceli zostat konkurencieschopnými. Z toho vyplýva, ze Komisia z toho mohla vyvodit velmi pravdepodobný vstup nového konkurenta na relevantné trhy. 203 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého ziadny podnik vstupujúci na trh neprenikol na relevantné trhy, je vhodné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa zákonnost napadnutého individuálneho aktu musí posúdit v závislosti od skutkového a právneho stavu existujúceho v case, ked bol akt vydaný (rozsudky Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7, a zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, C-449/98 P, Zb. s. I-3875, bod 87; rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, Altmann a i./Komisia, T-177/94 a T-377/94, Zb. s. II-2041, bod 119). 204 V dôsledku toho sa napadnuté rozhodnutie musí preskúmat podla skutkového stavu existujúceho v case, ked bol tento akt vydaný, a nie podla neskorsieho skutkového stavu. Takisto je irelevantná okolnost, ze ziadny podnik vstupujúci na trh neprenikol na relevantné trhy ku dnu pojednávania. 205 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého sa Komisia neubezpecila, ze k novému vstupu na trh dôjde krátko po schválení koncentrácie, Súd prvého stupna usudzuje, ze táto kritika, ktorá nebola uvedená v zalobe, je spojená s týmto zalobným dôvodom, pretoze jej úcelom je preukázat existenciu zjavne nesprávneho posúdenia vo vztahu k obsahu prijatých záväzkov. Z toho vyplýva, ze toto tvrdenie nepredstavuje nový zalobný dôvod, ako tvrdí Komisia, a v dôsledku toho je prípustný. 206 Je vhodné pripomenút, ze Komisia mohla upustit od presnej identifikácie podniku vstupujúceho na trh, pretoze rôzni konkurenti prejavili záujem preniknút na relevantné trhy. Z tvrdení zalobcu zostáva teda len výhrada, podla ktorej sa Komisia neubezpecila, ze podnik vstupujúci na trh pravdepodobne rýchlo prenikne na tieto trhy. 207 V tejto súvislosti je podla znenia oznámenia o nápravných opatreniach podmienkou na vydanie súhlasného stanoviska Komisie, aby vsetky záväzky boli realizovatelné efektívne a v rámci krátkeho casového obdobia (body 10 a 19). V prejednávanom prípade vyzaduje napadnuté rozhodnutie, aby sa prevádzkové intervaly ponúkli po uskutocnení koncentrácie (bod 13 balíka záväzkov). Úcastníci koncentrácie teda boli povinní poskytnút prevádzkové intervaly v rámci krátkeho a záväzného casového obdobia, cím sa umoznil a podporil rýchly vstup nového konkurenta. 208 V dôsledku toho je výhrada voci Komisii, podla ktorej nezabezpecila, ze dôjde rýchlo k novému vstupu na trh, nedôvodná. 209 Vzhladom na vyssie uvedené zalobca dostatocne právne nepreukázal, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze neidentifikovala podnik vstupujúci na trh a ze nestanovila konecný dátum pre vstup na relevantné trhy. 210 Siesta cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. O siedmej casti zalozenej na nezohladnení vysokorýchlostného vlaku Thalys ako konkurenta - Tvrdenia úcastníkov konania 211 Podla zalobcu predstavuje prítomnost Thalysu brzdu vstupu nových úcastníkov na linku Paríz - Amsterdam. Uvádza, ze Thalys disponuje v súcasnosti na tejto linke na jednej strane priblizne 45 % podielom na trhu, ktorý by mal rást z dôvodu zlepsenia infrastruktúry, ktorá obmedzuje dlzku trvania cesty. Komisia sa okrem toho chybne domnievala, ze frekvencia sest letov za den je dostatocná pre cestujúcich citlivých na cas, aj ked uznala, ze takáto frekvencia uplatnená na Thalys bola nedostatocná (odôvodnenie c. 71 napadnutého rozhodnutia). 212 Komisia popiera toto tvrdenie a pripomína, ze Thalys nie je konkurencieschopným pre zákazníkov citlivých na cas, a to najmä z dôvodu dlzky trvania cesty. Len skrátenie casu cesty umozní zmenit túto situáciu, co si vyziada, ako uvádza Komisia, významné zlepsenie infrastruktúry. - Posúdenie Súdom prvého stupna 213 V prejednávanom prípade treba výhradu zalobcu pochopit tak, ze sa snazí preukázat, ze sa Komisia neadekvátnym posúdením konkurencného dopadu Thalysu na trh Paríz - Amsterdam dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 214 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na linke Paríz - Amsterdam zabezpecuje Thalys sest spojení za den s trvaním 4 hod 09 (cesta tam), pricom trvanie letu je priblizne tri hodiny z centra mesta do centra mesta (odôvodnenia c. 70 az 72 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o cestujúcich, ktorým nezálezí na case, Thalys mozno v súcasnosti povazovat za konkurenta. Naopak Komisia mohla dospiet k záveru, ze Thalys nebol konkurencieschopným pre zákazníkov citlivých na cas najmä z dôvodu dlzky trvania cesty, kedze cesta tam a spät si vyzaduje vlakom takmer o dve hodiny viac. Len skrátenie casu cesty umozní zmenit túto situáciu, co si vyziada, ako uvádza Komisia, významné zlepsenie infrastruktúry. 215 V prejednávanom prípade zalobca nepredlozil ziaden dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze pre Thalys je vykonané rozlísenie Komisiou medzi cestujúcimi citlivými na cas a cestujúcimi, ktorým na nom zálezí, chybné. V dôsledku toho nemozno akceptovat kritiku zalobcu týkajúcu sa skutocnosti, ze Komisia sa chybne domnievala, ze frekvencia sest letov za den je dostatocná pre cestujúcich citlivých na cas, aj ked v odôvodnení c. 71 napadnutého rozhodnutia uznala, ze takáto frekvencia uplatnená na Thalys bola nedostatocná na celenie problémom hospodárskej sútaze vo vztahu k cestujúcim citlivým na cas. 216 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze Thalys je brzdou vstupu nových úcastníkov na trh, je vhodné uviest, ze obchodný rast Thalysu casovo predchádza koncentrácii, a teda letecké spolocnosti zamýslajúce vstúpit na uvedený trh museli zohladnit tento faktor konkurencie. Prítomnost Thalysu na trhu Paríz - Amsterdam v dôsledku toho ubezpecila Komisiu, ze bude zachovaná nielen konkurencia leteckých spolocností ale aj konkurencia vykonávaná poskytovatelmi iných dopravných prostriedkov, ako je napr. zeleznicná doprava. 217 Opravné opatrenia týkajúce sa kombinovaných sluzieb totiz umoznujú napríklad spolocnosti prevádzkujúcej Thalys predávat lístok Paríz - Amsterdam tam a spät, s ktorým môze cestujúci íst tam vlakom a spät lietadlom. Pre zachovanie atraktívnosti tejto moznosti je stanovené, ze spolocnost prevádzkujúca Thalys bude môct vyuzit pre spiatocný let vsetky promocné ceny ponúkané zlúceným subjektom, a bude tak mat moznost ponúkat kombinované sluzby za konkurencné ceny (bod 7 balíka záväzkov). V tejto súvislosti z písomností Komisie vyplýva, ze zeleznicná spolocnost Georg Verkehrsorganisation GmbH vyjednáva s Air France o uzavretí dohody o kombinovanej doprave pre trh Paríz - Amsterdam, co preukazuje prítazlivost vyvolanú dohodami o kombinovanej doprave. 218 Tvrdenie zalobcu, ze Thalys je brzdou vstupu nových úcastníkov na linku Paríz - Amsterdam, preto nemôze preukázat, ze analýza konkurencie vykonaná Komisiou je postihnutá zjavne nesprávnym posúdením. Siedma cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. 219 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze zalobca nepredlozil dôkaz zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré mozno pripísat Komisii, pretoze nedokázal preukázat, ze tieto záväzky boli nedostatocné na odstránenie váznych pochybností týkajúcich sa zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom. V dôsledku toho sa musí zamietnut celý piaty zalobný dôvod. 220 Za týchto podmienok sa zaloba musí zamietnut. O trovách 221 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu vsetkých trov konania v súlade s návrhmi Komisie. 222 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku Francúzska republika znása vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobca znása vlastné trovy konania, ako aj trovy konania Komisie. 3. Francúzska republika znása vlastné trovy konania. Pirrung Forwood Papasavvas Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 4. júla 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon J. Pirrung Obsah Právny rámec Skutkový stav Predmetné podniky Správne konanie pred Komisiou Záväzky, ktoré akceptovala Komisia Konanie a návrhy úcastníkov konania O návrhu na vykonanie dokazovania O prípustnosti Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O aktívnej legitimácii O záujme na konaní O veci samej O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení z dôvodu neexistencie analýzy posilnenia dominantného postavenia zlúcenej spolocnosti na linkách, kde neexistovalo prekrývanie medzi cinnostami Air France a KLM Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - O neexistencii analýzy dopadu koncentrácie na trh s leteckými cestami za rekreáciou - O neexistencii analýzy dopadu koncentrácie na trhy, kde neexistovalo prekrývanie O druhom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení z dôvodu neexistencie analýzy posilnenia dominantného postavenia zlúceného subjektu na trhu s nákupom letiskových sluzieb Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - O nezohladnení posilnenia dominantného postavenia na trhu s nákupom letiskových sluzieb - O posilnenom vplyve zlúceného subjektu vo vztahu k AdP O tretom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení substitucnosti CDG a Orly Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - O umiestnení obidvoch letísk - O druhu letov, ktoré zabezpecujú obe letiská O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení z dôvodu neexistencie preskúmania úcinkov koncentrácie na potenciálnu konkurenciu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - O obmedzenej velkosti domáceho trhu KLM - O blízkosti Amsterdamu, strediska cinnosti KLM, k Parízu a o obmedzenej hospodárskej sútazi existujúcej v sluzbách medzinárodnej leteckej prepravy z Paríza O piatom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení záväzkov, ktoré prijali úcastníci koncentrácie O prvej casti zalozenej na nerozsírení záväzkov na trhy, kde neexistovalo prekrývanie - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O druhej casti zalozenej na neatraktívnosti záväzkov pre nízkonákladové spolocnosti - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O tretej casti zalozenej na neexistencii odpredaja zivotaschopnej podnikatelskej cinnosti - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O stvrtej casti zalozenej na nedostatocnosti prenechaných prevádzkových intervalov - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O piatej casti zalozenej na nedostatocnosti iných nápravných opatrení - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O siestej casti zalozenej na chýbajúcej identifikácii podniku vstupujúceho na trh a nestanovení lehoty pre tento vstup - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O siedmej casti zalozenej na nezohladnení vysokorýchlostného vlaku Thalys ako konkurenta - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXztpPtH/L97920-6337TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXztpPtH/L97920-6337TMP.html#Footref*