ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (stvrtá komora) z 11. júla 2007 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Verejné nemocnice -- Náhrada prevádzkových strát a poskytnutie záruk -- Staznost -- Neprijatie rozhodnutia Komisiou -- Zaloba na necinnost -- Aktívna legitimácia -- Prípustnost -- Primeraná lehota -- Nariadenie (ES) c. 659/1999" Vo veci T-167/04, Asklepios Kliniken GmbH, so sídlom v Königsteine-Falkensteine (Nemecko), v zastúpení: K. Füßer, advokát, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a M. Niejahr, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Spolková republika Nemecko, v zastúpení: pôvodne C.-D. Quassowski a A. Tiemann, neskôr W.-D. Plessing a C. Schulze-Bahr, splnomocnení zástupcovia, a Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: pôvodne M. Bethell, neskôr C. Gibbs a E. O'Neill, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na urcenie v súlade s clánkom 232 ES, ze Komisia si tým, ze na základe clánku 4 ods. 2, 3 alebo 4 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] ES ([2]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) neprijala rozhodnutie o staznosti, ktorú podala zalobkyna v súvislosti s poskytnutím údajne protiprávnej pomoci nemocniciam vo vlastníctve verejného sektora v Nemecku, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánku 88 ES, ako aj z clánku 10 ods. 1 a z clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (stvrtá komora), v zlození: predseda komory H. Legal, sudcovia I. Wiszniewska-Bial/ecka a E. Moavero Milanesi, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. marca 2007, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 4 nariadenia (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] ES ([3]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) stanovuje: "1. Komisia preskúma oznámenie akonáhle jej bude dorucené. ... prijme rozhodnutie podla odsekov 2, 3 alebo 4. 2. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze úradne oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia. 3. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, pokým spadá do rámca clánku [87] (1) [ES], rozhodne, ze opatrenie je zlucitelné so spolocným trhom... Rozhodnutie bude specifikovat, ktorá výnimka zo zmluvy sa pouzila. 4. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti, co sa týka zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, rozhodne o zacatí konania podla clánku 93 (2) [ES]..." 2 Clánok 10 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "Ak Komisia vlastní informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meskania." 3 V zmysle clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999: "Komisia môze, po tom ako poskytla danému clenskému státu prílezitost predlozit jeho pripomienky, prijat rozhodnutie, ktoré od clenského státu vyzaduje pozastavit akúkolvek protiprávnu pomoc, pokial Komisia neprijme rozhodnutie o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom..." 4 Clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 uvádza: "Výsledkom preskúmania moznej protiprávnej pomoci bude rozhodnutie podla clánku 4 (2), (3) alebo (4). V prípade rozhodnutí na zacatie konania vo veci formálneho zistovania, konanie bude ukoncené prostredníctvom rozhodnutia... Ak clenský stát nepostupuje v súlade s príkazom na poskytnutie informácie, toto rozhodnutie sa vykoná na základe dostupných informácií." 5 V zmysle clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999: "Akákolvek zainteresovaná strana môze informovat Komisiu o akejkolvek údajnej protiprávnej pomoci a akomkolvek údajnom nesprávnom pouzití pomoci. Ked Komisia zvazuje, ze na základe informácií, ktoré má, existujú nedostatocné dôvody na prijatie rozhodnutia k prípadu, bude informovat o tom zainteresovanú stranu. Ked Komisia prijme rozhodnutie o prípade týkajúce sa predmetu poskytnutých informácií, zasle kópiu tohto rozhodnutia zainteresovanej strane." Okolnosti predchádzajúce sporu 6 Asklepios Kliniken GmbH je nemeckou spolocnostou podla súkromného práva, výlucne v súkromnom vlastníctve, ktorá sa specializuje na prevádzku nemocníc. 7 Dna 20. januára 2003 zalobkyna podala staznost Komisii na úcely ohlásenia poskytnutia údajne protiprávnych pomocí verejným nemocniciam orgánmi verejnej moci v Nemecku, a to podla okolností formou náhrady ich prípadných prevádzkových strát, ako aj poskytnutím záruk verejnými organizáciami v prospech týchto nemocníc. Zalobkyna poziadala Komisiu na jednej strane, aby preskúmala tieto údajne protiprávne postupy na základe informácií, ktoré jej poskytla, a súcasne aby ju informovala o rozhodnutiach, ktoré boli prijaté pocas tohto predbezného preskúmania, a na druhej strane za predpokladu, ze ohlásené opatrenia by sa mali povazovat za státnu pomoc, aby nariadila pozastavenie týchto pomocí az do prijatia rozhodnutia. Odborný právny posudok, ktorý obsahuje informácie o zalobkyni a nemocniciach, ktoré prevádzkuje, o jej konkurencnom vztahu s nemocnicami verejného sektora a rozbor uplatnovania clánku 86 ES na ohlásené pomoci, bol pripojený k staznosti. 8 Listom zo 6. februára 2003 Komisia potvrdila dorucenie staznosti a oznámila zalobkyni, ze generálne riaditelstvo hospodárskej sútaze Komisie preskúma zaslané informácie a v tejto súvislosti vykoná nevyhnutný prieskum. 9 V priebehu roka 2003 zalobkyna zaslala Komisii viacero ziadostí o informácie. 10 Listom z 26. januára 2004 zalobkyna vyzvala Komisiu, aby pokracovala v konaní, ktoré sa týka jej staznosti. Tiez ju poziadala, aby po prvé nariadila Spolkovej republike Nemecko pozastavit sporné náhrady, prinajmensom dovtedy, kým Komisia neprijme rozhodnutie v súlade s clánkom 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, po druhé, aby na základe clánku 4 ods. 2, 3 alebo 4 uz citovaného nariadenia prijala rozhodnutie v rámci predbezného preskúmania ohlásených pomocí v súlade s clánkom 13 ods. 1, a po tretie, aby ju informovala o rozhodnutiach prijatých v súlade s clánkom 20 ods. 2 tohto nariadenia. 11 Listom z 30. januára 2004 Komisia potvrdila dorucenie tejto výzvy. 12 Dna 18. februára 2004 Komisia prijala návrh rozhodnutia o uplatnovaní clánku 86 ES na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu (dalej len "návrh rozhodnutia"). 13 Dna 28. novembra 2005 Komisia prijala rozhodnutie 2005/842/ES o uplatnovaní clánku 86 ods. 2 [ES] na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu ([4]Ú. v. ES L 312, s. 67). Konanie a návrhy úcastníkov konania 14 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 13. mája 2004 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 15 Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska a Spolková republika Nemecko podali do kancelárie Súdu prvého stupna 20. septembra 2004 a 23. septembra 2004 návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu Komisie. 16 Uznesením predsedu stvrtej komory Súdu prvého stupna z 27. októbra 2004 sa vyhovelo týmto návrhom na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. 17 Listom z 20. decembra 2004 Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska informovalo kanceláriu Súdu prvého stupna, ze sa vzdáva práva predlozit vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania, ale zelá si prípadne uplatnit svoje procesné práva v priebehu ústnej casti konania. 18 Dna 26. januára 2005 Spolková republika Nemecko predlozila svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. 19 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania Súd prvého stupna vyzval úcastníkov konania, aby mu oznámili svoje pripomienky, pokial ide o konanie, ktoré sa týka prijatia rozhodnutia 2005/842, a tí vyhoveli uvedenej výzve v stanovenej lehote. 20 Na základe správy sudkyne spravodajkyne Súd prvého stupna (stvrtá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 21 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 8. marca 2007. 22 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna urcil, ze Komisia si tým, ze neprijala rozhodnutie v súlade s clánkom 4 ods. 2, 3 alebo 4 nariadenia c. 659/1999 na základe jej staznosti, ktorú podala 20. januára 2003, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánku 88 ES, clánku 10 ods. 1 a clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 23 Komisia, podporovaná v konaní Spolkovou republikou Nemecko, navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu ako neprípustnú a subsidiárne ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav O prípustnosti Tvrdenia úcastníkov konania 24 Bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti, sa Komisia odvoláva na neprípustnost zaloby, a to z dvoch dôvodov. 25 Po prvé zaloba nesplna nálezitosti uvedené v clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Komisia pripomína, ze preto, aby zaloba bola prípustná, je nutné, aby zo samotného jej textu prinajmensom strucne, ale pochopitelným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Vseobecný odkaz na dalsie písomnosti, aj ked prilozené k zalobe, nemôze odstránit nedostatok základných prvkov zaloby. V prejednávanej veci zaloba mala identifikovat nemecké nemocnice verejného odvetvia, ktoré boli v konkrétnom konkurencnom vztahu s nemocnicnými zariadeniami prevádzkovanými zalobkynou. Odborný právny posudok, ktorý zalobkyna prilozila ako prílohu, neodstranuje nedostatky jej zaloby. 26 Po druhé zalobkyna nie je aktívne legitimovaná. Komisia pripomína ustálenú judikatúru, podla ktorej clánok 232 tretí odsek ES sa má vykladat tak, ze jednotlivec môze podat zalobu na necinnost proti institúcii, ktorá neprijala akt, ktorý by sa ho priamo a osobne týkal v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. Zalobkyna je priamo dotknutá rozhodnutím týkajúcim sa jej staznosti, ale nie je osobne dotknutá. 27 Preto, aby bol stazovatel podávajúci staznost týkajúcu sa údajne protiprávnych státnych pomoci osobne dotknutý, musel by byt súcastou skupiny subjektov, ktoré majú úzitok z procesných garancií stanovených clánkom 88 ods. 2 ES. Takto sú dotknuté, okrem podniku alebo podnikov, ktorým je poskytnutá pomoc, aj osoby, podniky alebo zdruzenia, ktorých záujmy sú udelením pomoci prípadne dotknuté, najmä konkurujúce podniky a profesijné zdruzenia. Podla judikatúry vsak iba podniky, ktorých konkurencné postavenie je konkrétne a priamo dotknuté poskytnutím pomoci, by mohli byt povazované za konkurentov príjemcov pomoci. Teoretická moznost, ze záujmy podniku môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci, teda nestací. 28 V prejednávanej veci zalobkyna vo svojej zalobe neuviedla konkrétny údaj, ktorý by umoznil preukázat, ze sa nachádzala v konkrétnom a priamom konkurencnom vztahu s nemeckými verejnými nemocnicami. Preto nemôze tvrdit, ze je zainteresovanou stranou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. 29 Takto sa zalobkyna nemôze domáhat toho, aby Súd prvého stupna preskúmal údajnú necinnost Komisie vzhladom na náhrady poskytnuté vsetkým nemocniciam prevádzkovaným verejným sektorom v Nemecku. Sama zalobkyna vo svojej zalobe pripústa, ze je v konkurencnom vztahu "aspon s niektorými" nemeckými verejnými nemocnicami, avsak ich celkový pocet je viac ako 700. V kazdom prípade úryvky odborného právneho posudku, na ktorý odkazuje zalobkyna, sa zmienujú len o styroch prípadoch konkrétnych konkurencných vztahoch. Okrem toho tvrdenie zalobkyne, podla ktorého "si lahko mozno predstavit podobné prípady pre dalsie uvedené kliniky, za ktoré je zodpovedný splnomocnenec -- prevádzkovatel v Bavorsku a Hesensku", nie je potvrdené nijakým dôkazom. 30 Navyse státne náhrady zaplatené verejným nemocniciam a napadnuté zalobkynou nie sú vseobecným programom pomoci, ale sú naopak velkým poctom individuálne poskytnutých pomocí. Zalobkyna teda mala preukázat pre kazdý individuálny prípad, ze dotknutá verejná nemocnica sa nachádzala v konkrétnom konkurencnom vztahu s jedným z nemocnicných centier, ktoré prevádzkuje. 31 Spolková republika Nemecko sa domnieva, ze zalobkyna nemôze byt zainteresovanou stranou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES iba v dôsledku skutocnosti, ze podala staznost Komisii a ze prevádzkovala súkromné nemocnicné strediská. Zaloba mala spresnit rôzne druhy kliník, ako aj zdravotníckych výkonov alebo dotknuté zdravotnícke oblasti a vymedzit predmetné územné oblasti. 32 Zalobkyna tvrdí, ze jej zaloba je prípustná. Pripomína, ze clánky 230 ES a 232 ES sú výrazom jediného a toho istého opravného prostriedku a ze clánok 232 tretí odsek ES sa má vykladat tak, ze fyzická alebo právnická osoba môze podat zalobu na necinnost proti institúcii, ktorá neprijala akt, ktorý by sa jej priamo a osobne týkal. Existencia vnútrostátnych opravných prostriedkov nemá vplyv na prípustnost zaloby na necinnost. 33 Zalobkyna tvrdí, ze by bola priamo a osobne dotknutá rozhodnutím, ktoré Komisia mala prijat na základe clánku 4 ods. 2, 3 alebo 4 nariadenia c. 659/1999 v rámci predbezného preskúmania pomocí. 34 Pokial ide o jej priamu dotknutost, zdôraznuje, ze konkurent príjemcu pomoci sa povazuje za priamo dotknutého rozhodnutím Komisie v oblasti státnych pomocí, ked vôla vnútrostátnych orgánov realizovat svoj program pomoci je nesporná a a fortiori, ked financné dary uz boli poskytnuté alebo sa pokracuje v ich poskytovaní. Preto jej priamy vplyv nemôze vyvolávat nijakú pochybnost, a to vzhladom na okolnosti veci samej. 35 Pokial ide o jej osobnú dotknutost, zalobkyna tvrdí, ze v oblasti státnych pomocí osoby osobne dotknuté sú tie, ktorých záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci, to znamená najmä konkurenti príjemcu pomoci. Navyse podla judikatúry úcastníci konania v zmysle clánku 88 ods. 2 ES by mohli napadnút pred sudcom Spolocenstva rozhodnutie Komisie tvrdením, ze opatrenie nemôze byt pomocou, alebo ze aj ked je pomocou, je zlucitelné so spolocným trhom. V rámci toho sa musí Súd prvého stupna obmedzit nanajvýs na zistenie, ci konkurencný vztah s príjemcom pomoci nemôze byt zjavne vylúcený. Preto vzhladom na existujúcu podobnost medzi podmienkami prípustnosti zaloby o neplatnost a zaloby na necinnost treba uplatnit zhodný prístup v rámci uplatnenia clánku 232 tretieho odseku ES. 36 Zalobkyna sa domnieva, ze by bola osobne dotknutá rozhodnutím, ktoré Komisia neprijala, pretoze je v konkrétnom konkurencnom vztahu s niektorými verejnými nemocnicami, ktorým boli poskytnuté tieto pomoci. Necinnost Komisie ju takto zbavuje procesných práv, ktoré by mala, pokial by bolo zacaté formálne zistovanie. 37 Presnejsie, pokial ide o konkrétny konkurencný vztah s niektorými nemeckými verejnými nemocnicami, ktorým boli poskytnuté ohlásené pomoci, zalobkyna tvrdí, ze prevádzkuje 39 súkromných kliník v Nemecku v ostrej hospodárskej sútazi s týmito verejnými nemocnicami a odkazuje na posudok pripojený k zalobe. 38 Dalej obmedzenie pojmu zainteresovaná strana iba na osoby, ktorých konkurencné postavenie je konkrétne a priamo ovplyvnené poskytnutím pomocí, ktoré zastáva Komisia, zasahuje do vseobecnej zásady práva Spolocenstva, ktorou je poziadavka úcinnej súdnej ochrany. Posúdenie Súdom prvého stupna -- O splnení nálezitostí zaloby v súlade s clánkom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku 39 Na základe clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku návrh na zacatie konania musí obsahovat zhrnutie uvádzaných dôvodov. Toto zhrnutie dôvodov musí byt dostatocne jasné a presné, aby umoznilo zalovanému pripravit jeho vyjadrenie k zalobe a Súdu prvého stupna rozhodnút o zalobe, a to prípadne aj bez dalsích podporných informácií. 40 Podla ustálenej judikatúry na úcely zabezpecenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je preto, aby zaloba bola prípustná, potrebné, aby zo samotného jej textu prinajmensom strucne, ale súdrzným a pochopitelným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá (uznesenie Súdu prvého stupna z 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, [5]T-85/92, Zb. s. II-523, bod 20, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. februára 2007, Clotuche/Komisia, T-339/03, Zb. VS s. I-A-297, II-1423, bod 133). Aj ked obsah zaloby môze byt podopretý a v konkrétnych bodoch doplnený odkazom na výnatky listín, vseobecný odkaz na iné písomnosti, ktoré hoci tvoria jej prílohu, nemôze nahradit nedostatok základných prvkov právnej argumentácie, ktoré podla vyssie uvedeného ustanovenia tvoria nálezitosti zaloby (uznesenie Súdu prvého stupna z 21. mája 1999, Asia Motor France a i./Komisia, [6]T-154/98, Zb. s. II-1703, bod 49). Okrem toho Súdu prvého stupna neprinálezí vyhladávat a identifikovat v prílohách dôvody a tvrdenia, ktoré by mohli byt povazované za základ zaloby, kedze tie majú cisto dôkaznú a instrumentálnu funkciu (rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, T-84/96, Zb. s. II-2081, bod 34). 41 V prejednávanej veci zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna urcil, ze Komisia si tým, ze neprijala na základe clánku 4 ods. 2, 3 alebo 4 nariadenia c. 659/1999 rozhodnutie o jej staznosti z 20. januára 2003, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánku 88 ES, ako aj z clánku 10 ods. 1 a z clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Zaloba teda bez akejkolvek pochybnosti identifikuje necinnost, ktorú je Súd prvého stupna povinný urcit, a obsahuje jasné a presné zhrnutie uvádzaného dôvodu. Navyse zaloba uvádza základné skutkové a právne informácie, ktoré sa týkajú pomoci ohlásených v staznosti, existenciu povinnosti Komisie konat a jej uvádzanú necinnost po uplynutí lehoty, ktorá údajne presiahla primerané hranice. 42 Pokial ide o to, ze zaloba údajne neobsahuje informácie preukazujúce existenciu dostatocného konkurencného vztahu, treba konstatovat, ze zalobkyna v nej spresnila, ze je prevádzkovatelkou súkromných nemocnicných stredísk v Nemecku, ze je v konkrétnom konkurencnom vztahu s verejnými nemocnicami v Nemecku, ktorým boli poskytnuté tieto pomoci, a ze ich povazuje za protiprávne. Ako príklad cituje nemocnice, ktoré sa nachádzajú v Bavorsku, s tým, ze pokial ide o podrobnejsie informácie, odkazuje na prílohy zaloby. 43 Vzhladom na predchádzajúce konstatovania sa zdá, ze základná skutková okolnost na urcenie aktívnej legitimácie zalobkyne, to znamená jej konkurencný vztah s príjemcami pomoci, bola uvedená v texte zaloby bezpochyby strucne, ale dostatocne jasne a presne. Toto zistenie nie je vyvrátené tým, ze zalobkyna pouzila prílohy na úcely doplnenia informácií uvedených v texte zaloby, kedze text zaloby obsahuje základné skutkové a právne okolnosti preto, aby zalovaný pripravil svoje vyjadrenie k zalobe a Súd prvého stupna rozhodol o zalobe. 44 Preto zaloba splna nálezitosti stanovené clánkom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku a prvé tvrdenie Komisie o neprípustnosti zaloby sa musí zamietnut. -- O aktívnej legitimácii zalobkyne 45 Clánky 230 ES a 232 ES sú výrazom jediného a toho istého opravného prostriedku. Preto aj ked stvrtý odsek clánku 230 ES umoznuje jednotlivcom podat zalobu o neplatnost aktu institúcie, ktorého nie sú adresátmi, ak sa ich tento akt týka priamo a osobne, tretí odsek clánku 232 ES sa rovnako má vykladat tak, ze im tiez poskytuje moznost podat zalobu na necinnost proti institúcii, ktorá neprijala akt, ktorý by sa ich týkal rovnakým spôsobom (rozsudok Súdneho dvora z 18. novembra 1970, Chevalley/Komisia, 15/70, Zb. s. 975, bod 6, a Súdu prvého stupna z 10. mája 2006, Air One/Komisia, [7]T-395/04, Zb. s. II-1343, bod 25). 46 Preto treba skúmat, ci by zalobkyna bola aktívne legitimovaná podat zalobu o neplatnost aspon proti jednému z aktov, ktoré Komisia mohla prijat na konci predbezného preskúmania pomocí uvedených v clánku 88 ods. 3 ES a ktoré mohlo spocívat v urcení bud toho, ze ohlásené opatrenia nie sú pomocou, alebo toho, ze sú pomocou, ale zdajú sa byt zlucitelné so spolocným trhom, alebo ze si vyzadujú zacatie konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. 47 V tejto súvislosti je namieste pripomenút, ze ak Komisia konstatuje bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES rozhodnutím zalozeným na odseku 3 tohto clánku, ze státna pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, osoby, v prospech ktorých sú v clánku 88 ods. 2 ES stanovené procesné záruky, môzu presadit ich dodrzanie, len ked majú moznost toto rozhodnutie napadnút pred súdom Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 23, a rozsudok Air One/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 30). 48 Preto súd Spolocenstva vyhlasuje zalobu o neplatnost takéhoto rozhodnutia podanú zainteresovanou stranou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES za prípustnú, ked chce zalobca podaním zaloby bránit svoje procesné práva, ktoré má podla posledného uvedeného ustanovenia (rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, body 23 az 26, a Air One/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 31). 49 Podla ustálenej judikatúry sú totiz zainteresovanými stranami v zmysle clánku 88 ods. 2 ES osoby, podniky alebo zdruzenia eventuálne ovplyvnené poskytnutím státnej pomoci vo svojich záujmoch, t. j. zvlást podniky sútaziace s príjemcami tejto státnej pomoci a profesijné organizácie (rozsudky Súdneho dvora zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, 323/82, Zb. s. 3809, bod 16, a z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 36, rozsudok Air One/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 36). Judikatúra, ktorá vzisla z uz citovaného rozsudku Intermills/Komisia, bola venovaná clánku 1 písm. h) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999, ktorý uvádza, ze pojem zainteresovaná strana znamená "akýkolvek clenský stát a akúkolvek osobu, podnikatela alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné zdruzenia". 50 Takto dokonca aj budúci alebo jednoduchý potenciálny konkurent príjemcu ohlásenej pomoci musí byt povazovaný za zainteresovanú stranu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [8]C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 19, a rozsudok Air One/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 39). 51 V prejednávanej veci je zalobkyna prevádzkovatelkou 39 súkromných nemocnicných centier, ktoré sú na celom území Spolkovej republiky Nemecko. Nachádza sa teda v hospodárskej sútazi s niektorými nemocnicami verejného sektora, ktorým je poskytovaná pomoc. Táto okolnost stací na potvrdenie existencie konkurencného vztahu medzi zalobkynou a aspon niektorými subjektmi, ktorým plynú výhody z ohlásených opatrení preto, aby mohla byt povazovaná za zainteresovanú stranu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. 52 Je teda prípustné, aby zalobkyna prostredníctvom zaloby o neplatnost napadla rozhodnutie Komisie prijaté na základe clánku 88 ods. 3 ES s cielom dosiahnut dodrziavanie svojich procesných práv, ktoré má ako zainteresovaná strana. Treba sa teda domnievat, ze má aktívnu legitimáciu na domáhanie sa toho, aby Súd prvého stupna skonstatoval prípadnú necinnost Komisie, ktorá spocíva v neprijatí takéhoto rozhodnutia. 53 Tento záver nie je spochybnený opacnými tvrdeniami Komisie ani vedlajsieho úcastníka konania. 54 Po prvé tvrdenie vedlajsieho úcastníka konania, podla ktorého preukázanie konkurencného vztahu vyzaduje, aby zalobkyna spresnila rôzne druhy kliník, zdravotníckych výkonov, ako aj dotknuté zdravotnícke oblasti a vymedzila predmetné územné oblasti, sa musí zamietnut. Takéto preukázanie by vyzadovalo zalozenie vymedzenia presného dotknutého trhu, ako aj zlozité zistovania krízových elasticít medzi sluzbami nemocníc prevádzkovaných zalobkynou vo vztahu k sluzbám verejných nemocníc. Uvedené vo velkom rozsahu presahuje rámec skúmania pojmu zainteresovaná strana tak, ako vyplýva z clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999, ktorý sa zmienuje iba o konkurujúcich si podnikoch, ako vykladá tento pojem judikatúra, ktorá odkazuje na podniky, ktorých záujmy sú udelením pomoci prípadne dotknuté. 55 Z rovnakého dôvodu v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, sa nezdá nevyhnutné, aby zalobkyna preukázala existenciu konkrétneho a priameho konkurencného vztahu s kazdou nemocnicou -- príjemkynou ohlásených pomocí, preto, aby bola povazovaná za zainteresovanú stranu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. Stací totiz, ak preukáze existenciu takéhoto konkurencného vztahu s príjemcami pomoci. 56 Po druhé s tvrdeniami Komisie a vedlajsieho úcastníka konania zalozenými na skutocnosti, ze existuje viac ako 700 verejných nemocníc v Nemecku, sa nemozno stotoznit. Velký pocet príjemcov nemôze ovplyvnit prípustnost zaloby, ked boli nemeckým verejným nemocniciam skutocne zaplatené údajne protiprávne pomoci a ked nie sú, co nespochybnuje Komisia, vseobecným programom pomoci. 57 Vzhladom na predchádzajúce konstatovania druhé tvrdenie Komisie o prípustnosti zaloby sa musí tiez zamietnut. O veci samej Tvrdenia úcastníkov konania 58 Zalobkyna tvrdí, ze necinnost nastala, kedze Komisia si nesplnila povinnost konat tak, ako to vyplýva z clánku 88 ES, ako aj z clánku 10 ods. 1 a z clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 59 Z týchto ustanovení vyplýva, ze Komisia je povinná vykonat nálezité a nestranné preskúmanie jej staznosti a musí v primeranej lehote prijat rozhodnutie. 60 Zalobkyna najskôr tým, ze pripomína obsah clánku 88 ods. 1 a 2 ES, clánku 10 ods. 1 a clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, zdôraznuje povinnost predbezne preskúmat vnútrostátne opatrenia, ktoré môzu byt protiprávnymi státnymi pomocami. Táto povinnost vzniká v case prijatia ich oznámenia, pokial ide o oznámené opatrenia, a v case prijatia staznosti, pokial ide o opatrenia, ktoré neboli oznámené. Pripomína, ze Komisia je povinná vykonat nálezité a nestranné preskúmanie staznosti v záujme nálezitého uplatnenia základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci. Cielom tohto predbezného preskúmania je umoznit Komisii urobit si prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom, zatial co formálne zistovanie pomoci podla clánku 88 ods. 2 ES sa zameriava na úplné skúmanie. 61 Zalobkyna dalej uvádza, pokial ide o povinnost prijat rozhodnutie po predbeznom preskúmaní, ze nevydanie rozhodnutia o zacatí formálneho zistovania pomoci na základe clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 je opodstatnené, len ak Komisia mohla nadobudnút presvedcenie po skoncení predbezného preskúmania, ze státne opatrenie nemozno kvalifikovat ako státnu pomoc, co by malo byt skonstatované rozhodnutím na základe clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999. 62 Nakoniec, pokial ide o lehotu stanovenú Komisii na prijatie rozhodnutia, hoci predbezné preskúmanie neoznámených pomocí zacaté na základe stazností podaných tretími osobami nie je ohranicené kogentnými lehotami, nemozno ho predlzovat donekonecna. Institúcia je povinná prijat rozhodnutie v primeranej lehote, pricom pri rozhodovaní musí posudzovat okolnosti kazdej veci a najmä súvislosti, za ktorých sa zaclenuje do rôznych procesných etáp, ktoré Komisia musí sledovat, zlozitost veci, ako aj jej význam pre zainteresované strany. Ked má význam iba prvé skúmanie zlucitelnosti pomoci, a nie úplné posúdenie tejto otázky, Komisia by mala prijat rozhodnutie v lehote dvoch mesiacov. 63 Zalobkyna zdôraznuje, ze skutocnost, ze Komisia podla jej vedomosti nevykonala znalecké skúmanie ani sa neobrátila so ziadostou o informácie na nemecké orgány, preukazuje, ze dalsie opatrenia na objasnenie skutkového stavu veci neboli nutné preto, aby rozhodla o dôvodnosti jej staznosti. 64 Z judikatúry vyplýva, ze lehota desiatich mesiacov, ktorá uplynula medzi podaním pripomienok clenského státu a rozhodnutím o zacatí formálneho zistovania, bola povazovaná za primeranú, zatial co lehota 26 mesiacov bola povazovaná za neopodstatnenú, s výnimkou mimoriadnych okolností. Rovnako skutocnost, ze staznost je prvá tohto druhu, neodôvodnuje predbezné preskúmanie v trvaní 19 mesiacov, ked v priebehu konania vzniklo iba niekolko skutocných tazkostí. V prejednávanej veci sa vsak este nijaký úkon na úcely zistenia skutkových okolností veci nevykonal a skúmanie ohlásených pomocí nepredstavuje ziaden významný právny problém, ktorý by prípadne mohol viest k zacatiu formálneho zistovania. 65 Navyse zalobkyna zdôraznuje, ze rýchle prijatie rozhodnutia v jej prípade bolo nevyhnutné. Na jednej strane súcasná situácia zaprícinuje skreslenia hospodárskej sútaze v sektore nemeckej nemocnicnej starostlivosti, ktorá jej spôsobuje skody. Na druhej strane skutocnost, ze Komisia neprerokovala jej staznost, je na ujmu rokovaniam, ktoré vedie s nemeckými verejnými orgánmi, ktorých predmetom je transformácia a prevod verejných nemocníc. 66 Pokial Komisia nepovazovala za nevyhnutné získat objasnujúce informácie o ohlásených pomociach alebo o mimoriadnej zlozitosti staznosti a so zretelom na poziadavky zalobkyne, lehota viac ako pätnást mesiacov, ktorá uplynula medzi podaním staznosti 20. januára 2003 a podaním tejto zaloby, nie je primeranou, co sa týka prvého skúmania týchto pomoci. Zalobkyna zdôraznuje, ze táto lehota je ocividne dlhsia ako lehota dvoch mesiacov, ktorú má Komisia na predbezné preskúmanie ohlásených pomoci a ktorá je o nieco kratsia ako lehota 18 mesiacov, ktorú má v rámci formálneho zistovania na prijatie konecného rozhodnutia. Domnieva sa, ze takáto necinnost pocas obdobia dlhsieho ako 15 mesiacov predstavuje porusenie povinností, ktoré zaväzujú Komisiu na základe clánku 88 ES, ako aj clánku 10 ods. 1 a clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 67 Tento záver nie je vyvrátený tvrdením Komisie, podla ktorého staznost z 20. januára 2003, kedze neobsahovala dostatocné skutkové okolnosti, nemohla zalozit jej povinnost konat. Naopak, z clánku 20 ods. 2 a z clánku 10 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze Komisia musí skúmat informácie, ktoré má, a to bezodkladne. Okrem toho v rozpore s názorom Komisie, ktorá má rozsiahle moznosti objasnit skutkový stav veci, stazovatelkine moznosti sú mimoriadne obmedzené, pokial ide o poskytnutie relevantných informácií. Za týchto okolností staznost v zmysle uz citovaného clánku 20 ods. 2 má výlucne informatívny charakter a môze byt len podnetom pre Komisiu na zacatie vysetrovania. Zalobkyna sa domnieva, ze informácie obsiahnuté v staznosti z 20. januára 2003 a obzvlást v posudku, ktorý tvorí jej prílohu, boli dostatocné na to, aby Komisia zacala vysetrovanie bezodkladne. Od stazovatelky mozno výlucne vyzadovat, aby obsah uvedených informácií odôvodnoval "vznik pochybnosti" o tom, ze pomoc je v súlade s právom. Informácie uvedené v liste z 24. januára 2004 doplnajú alebo aktualizujú informácie uvedené v staznosti z 20. januára 2003. 68 Zalobkyna okrem iného zdôraznuje, ze ani návrh rozhodnutia, ani rozhodnutie 2005/842 nemôzu ukoncit necinnost Komisie, kedze prijatie vseobecne záväzného aktu nemôze odôvodnit ani ospravedlnit prerusenie skúmania staznosti v oblasti státnych pomoci. 69 Komisia sa domnieva, ze ku dnu uvedenému vo výzve, t. j. 26.januáru 2004, vôbec neporusila poziadavku predbezného preskúmania pomoci v primeranej lehote. Takto zalobkyna nepreukázala, ze Komisia bola povinná k tomuto dnu prijat rozhodnutie, ktorým sa koncí jej necinnost, co je jediná právne dôlezitá otázka preto, aby sa rozhodlo o údajnej necinnosti Komisie. 70 Uznáva, ze predbezné preskúmanie pomocí, ktoré sú predmetom staznosti, sa nemôze predlzovat donekonecna. Lehota dvoch mesiacov stanovená v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999 vsak nemôze byt zamienaná s poziadavkou primeranej lehoty, ktorá je ulozená Komisii na ukoncenie tohto skúmania. Primeraný charakter lehoty sa musí posudzovat vzhladom na okolnosti kazdej veci a najmä na jej súvislosti, na rôzne vyzadované stádiá konania, ako aj jej význam pre zainteresované strany. 71 Zalobkyna podala staznost v case, ked sa konanie vo veci, o ktorej sa rozhodlo rozsudkom Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C-280/00, Zb. s. I-7747), blízilo ku koncu. Kedze tento rozsudok je velmi významný pre posúdenie verejného financovania nemocníc, Komisia ocakávala jeho vyhlásenie predtým, nez prijme rozhodnutie o staznosti zalobkyne v súlade so zásadou správneho úradného postupu. Lehota iba siestich mesiacov, ktorá uplynula od listu -- výzvy zalobkyne do vyhlásenia rozsudku bola prílis krátka na to, aby sa umoznilo prijatie návrhu rozhodnutia, ktoré bolo v stave vypracovávania, alebo na skoncenie predbezného preskúmania staznosti zalobkyne. 72 Dalej, ak by aj Komisia vyhovela ziadosti zalobkyne, potom by sest mesiacov bolo takisto nedostatocných na preskúmanie, hoci strucné, a na rozhodnutie o financovaní viac ako 700 dotknutých nemeckých verejných nemocníc, a to o to viac, ze vykonanie opatrení na objasnenie skutkového stavu veci bolo pre právne posúdenie staznosti nevyhnutné. 73 Komisia pripomína judikatúru, podla ktorej Súd prvého stupna povazoval potrebné obdobie desiatich mesiacov za primeranú lehotu, zatial co vyhovel zalobám na necinnost, ked medzi podaním staznosti a listom -- výzvou uplynuli obdobia dlhsie ako dva roky, to znamená casové obdobie styrikrát dlhsie ako obdobie v prejednávanej veci. 74 Okrem toho Komisia tvrdí, ze konala dostatocne. Prijatie a uverejnenie jej návrhu rozhodnutia, ktorý sa týka uplatnenia clánku 86 ods. 3 ES, je porovnatelné so zacatím formálneho zistovania ustanoveného clánkom 88 ods. 2 ES. Za kazdého predpokladu prijatím rozhodnutia 2005/842 z 28. novembra 2005 sa skoncila jej necinnost a stala sa zbytocnou akákolvek individuálna kontrola financovania kazdej verejnej nemocnice Komisiou. Netreba teda viac rozhodnút o zalobe. Posúdenie Súdom prvého stupna 75 Na úvod treba zamietnut tvrdenia Komisie, podla ktorých prijala rozhodnutie o staznosti tým, ze prijala návrh rozhodnutia, potom rozhodnutie 2005/842, takze nie je uz potrebné rozhodnút o zalobe na necinnost. 76 Bezpochyby toto rozhodnutie uvádza kritériá, ktoré umoznujú posúdit, ci státne financovanie, ktoré kritizuje zalobkyna, je v súlade s právom. Takto sú zlucitelnost so spolocným trhom a výnimka ohlásenia náhrad podla clánku 4 smernice 2005/842 podmienené existenciou oficiálneho aktu, ktorý spresnuje charakter, význam a trvanie ulozených záväzkov sluzby vo verejnom záujme, ako aj oznacenie dotknutých podnikov. Na základe clánku 5 uvedeného rozhodnutia náhrady, ktoré zahrnajú akúkolvek výhodu priznanú státom v akejkolvek forme, nesmú byt vyssie, ako je nevyhnutné na pokrytie nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov sluzby vo verejnom záujme, so zohladnením relevantných príjmov a primeraného zisku. Okrem toho z jeho clánku 6 vyplýva, ze clenské státy ziadajú od príslusných podnikov vrátenie kazdej prípadnej nadmernej náhrady. Z toho mozno vyvodit, ze náhrada strát, ktoré nie sú protiplnením povinností sluzby vo verejnom záujme, je zakázaná a ze predmetné sumy musia byt vymáhané státom naspät. 77 Stanovenie abstraktných kritérií vo vseobecne záväznom rozhodnutí vsak nemôze byt samo osebe prijatím rozhodnutia Komisiou o osobitnej staznosti, akou je staznost zalobkyne. Tieto kritériá totiz iba zakladajú informácie, ktoré treba zohladnit na úcely posúdenia zlucitelnosti financovania porovnatelného s tým, ktoré kritizuje zalobkyna, s právom Spolocenstva. Iba ich konkrétne uplatnovanie Komisiou na situácie, ktoré ohlásila zalobkyna, môze jasne vyjadrit vôlu institúcie voci jej ziadosti, cize byt prijatím rozhodnutia v zmysle clánku 232 druhého odseku ES. 78 Tento záver sa natíska este viac vzhladom na návrh rozhodnutia. Skutocnost, ze dotknutá strana -- ktorou je zalobkyna -- mala prílezitost sa vyjadrit k jeho obsahu, neumoznuje pripodobnit ho zacatiu formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. Toto poradenstvo iba umoznilo zalobkyni vyjadrit svoje hladisko k obsahu vseobecného rozhodnutia, a nie uviest svoje tvrdenia o súlade ohlásených opatrení s právom, tak ako by mala právo urobit v súlade s clánkom 20 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ak by Komisia rozhodla o zacatí formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 79 Z predchádzajúceho vyplýva, ze v case podania výzvy na konanie v súlade s clánkom 232 ES Komisia neprijala rozhodnutie o staznosti. 80 Kedze necinnost vznikla v dôsledku toho, ze institúcia v rozpore s právom Spolocenstva nekonala, je dôlezité overit, ci v case, ked bola Komisii dorucená výzva, teda 26. januára 2004, mala Komisia povinnost konat (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, Gestevisión Telecinco/Komisia, T-95/96, Zb. s. II-3407, bod 71, a Air One/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 60). 81 V rozsahu, v akom má Komisia výlucnú právomoc posúdit zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom, je povinná v záujme nálezitého uplatnenia základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci vykonat nálezité a nestranné preskúmanie staznosti, ktorá konstatuje existenciu státnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom (rozsudok Air One/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 61). Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze donekonecna predlzovat predbezné preskúmanie státnych opatrení, ktoré sú predmetom staznosti. Primeranost dlzky skúmania staznosti sa musí posúdit v závislosti od okolností kazdého prípadu a najmä od jeho kontextu, rôznych procesných stádií, ktoré musí Komisia vykonat, a od zlozitosti prípadu (rozsudok Gestevisión Telecinco/Komisia, uz citovaný v bode 80, bod 75). 82 Staznost zalobkyne bola Komisii dorucená 20. januára 2003 a výzvu zalobkyne Komisia dostala 26. januára 2004. 83 Zo spisového materiálu vyplýva, ze Komisia prijala staznost zalobkyne bez toho, aby ju poziadala o dodatocné informácie alebo aby vysvetlila dôvody, pre ktoré nedokázala presetrit predmet staznosti. Treba sa teda domnievat, ze lehota, v rámci ktorej Komisia musí skoncit predbezné preskúmanie sporných financovaní, zacala plynút odo dna prijatia staznosti. 84 Takto v case, ked bola Komisia vyzvaná v súlade s clánkom 232 druhým odsekom ES, predbezné preskúmanie staznosti trvalo viac ako 12 mesiacov. 85 Súd uz rozhodol, ze obdobie priblizne 6 mesiacov na vybavenie úradnej veci, ktorá bola do urcitej miery zlozitá a ktorá sa týkala viacerých talianskych letísk, neprekrocilo hranice primeranej lehoty (rozsudok Air One/Commission, uz citovaný v bode 45 vyssie, body 62 az 67). Naopak, v bode 80 rozsudku Gestevisión Telecinco/Komisia, uz citovanom v bode 80 vyssie, obdobia, pocas ktorých boli vybavené staznosti a ktoré trvali 47 mesiacov v prípade prvej staznosti a 26 mesiacov v prípade druhej staznosti, povazoval Súd prvého stupna za prekracujúce hranice toho, co je primerané. 86 Kedze lehoty stanovené nariadením c. 659/1999 pre oznámené pomoci nie sú uplatnitelné na neoznámené pomoci, tvrdenie zalobkyne, podla ktorého by Komisia v zásade mala prijat takéto rozhodnutie v lehote dvoch mesiacov, sa musí zamietnut. 87 V case podania staznosti konanie vo veci, o ktorej sa rozhodlo rozsudkom Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaným v bode 71 vyssie, sa este neskoncilo. Vzhladom na význam tejto veci pre posúdenie verejného financovania kritizovaného zalobkynou je v súlade s právom, aby Komisia mohla odlozit skúmanie skutkových otázok vyplývajúcich zo staznosti az dovtedy, kým nebude objasnený právny rámec, vo vztahu ku ktorému sa musí preskúmat staznost. 88 Príprava vseobecného rozhodnutia o státnych pomociach vo forme náhrad za sluzby vo verejnom záujme udelovaných niektorým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu bezpochyby nezbavuje Komisiu povinnosti individuálne preskúmat staznost zalobkyne. 89 Medzi vyhlásením rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovanom v bode 71 vyssie, a výzvou uplynul casový úsek 6 mesiacov. Vec je vsak nepochybne zlozitá. Staznost je zacielená na vsetky nemocnice verejného sektora v Nemecku, ktorých pocet je viac ako 700, bez toho, aby ich individuálne identifikovala, a kritizuje ako náhradu prípadných prevádzkových strát nemocníc verejnými organizáciami, ktoré poskytujú záruku, bez toho, aby spresnila, akú pomoc získala kazdá nemocnica. 90 Vzhladom na zlozitost veci táto lehota bola za akéhokolvek predpokladu prílis krátka na to, aby Komisia mohla skoncit predbezné preskúmanie zlucitelnosti financovaní ohlásených zalobkynou. 91 V dôsledku toho treba urcit, ze ku dnu výzvy dlzka obdobia skúmania staznosti neprekrocila hranice toho, co je primerané. 92 Preto sa musí zaloba zamietnut. O trovách 93 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. 94 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje trovy konania. Z toho vyplýva, ze Spolková republika Nemecko a Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska znásajú vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Asklepios Kliniken GmbH znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Komisie. 3. Spolková republika Nemecko a Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska znásajú svoje vlastné trovy konania. Legal Wiszniewska-Bial/ecka Moavero Milanesi Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júla 2007. Tajomník E. Coulon Predseda komory H. Legal __________________________________________________________________ ( [9]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXAhTN4R/L97393-8762TMP.html#t-ECRT12007SKA.0700238201-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:312:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0085&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0154&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0395&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 9. file:///tmp/lynxXXXXAhTN4R/L97393-8762TMP.html#c-ECRT12007SKA.0700238201-E0001