Vec T-155/04 SELEX Sistemi Integrati SpA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Pojem podnik - Staznost - Zamietnutie" Abstrakt rozsudku 1. Konanie - Vedlajsie úcastníctvo - Dôvod, ktorý nebol uplatnený zalobcom (Statút Súdneho dvora, clánok 40 stvrtý odsek a clánok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 116 ods. 3) 2. Zaloba o neplatnost - Predmet - Rozhodnutie zalozené na viacerých pilieroch odôvodnenia, z ktorých kazdý postacuje na odôvodnenie jeho výroku - Zrusenie takého rozhodnutia - Podmienky (Clánok 230 ES) 3. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Podnik - Pojem (Clánok 81 ES a 82 ES) 4. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Podnik - Pojem (Clánok 81 ES a 82 ES) 5. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Podnik - Pojem (Clánok 81 ES a 82 ES) 6. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Podnik - Pojem (Clánok 81 ES a 82 ES) 7. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Pojem (Clánok 82 ES) 8. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah (Clánok 253 ES) 1. Clánok 40 stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora, ktorý sa uplatnuje v konaní na Súde prvého stupna na základe clánku 53 prvého odseku tohto statútu, a clánok 116 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna síce neodporujú tomu, aby vedlajsí úcastník konania predlozil nové alebo odlisné tvrdenia od tvrdení úcastníka konania, ktorého podporuje, pretoze inak by sa jeho vedlajsie úcastníctvo obmedzovalo len na opakovanie tvrdení uvedených v návrhu, nemozno vsak pripustit, aby mu tieto ustanovenia umoznili prostredníctvom nových dôvodov zmenit alebo pretvorit rámec sporu urcený návrhom. (pozri bod 42) 2. Ak je výrok rozhodnutia Komisie zalozený na viacerých pilieroch odôvodnenia, z ktorých kazdý samostatne by postacoval na odôvodnenie tohto výroku, je potrebné zrusit tento akt v zásade len vtedy, ak by bol kazdý z týchto pilierov nezákonný. Nesprávne posúdenie alebo iná nezákonnost, ktorá by sa týkala len jedného z pilierov odôvodnenia, nemôze postacovat na odôvodnenie zrusenia sporného rozhodnutia, pokial by toto nesprávne posúdenie nemalo urcujúci vplyv na výrok prijatý institúciou, ktorá je autorom tohto rozhodnutia. (pozri bod 47) 3. Pojem podnik zahrna v kontexte práva hospodárskej sútaze Spolocenstva kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od právneho statusu tohto subjektu a spôsobu jeho financovania a hospodársku cinnost predstavuje kazdá cinnost, ktorá pozostáva z ponuky tovarov alebo sluzieb na danom trhu. Pokial ide v tomto ohlade o verejnú institúciu a vzhladom na to, ze ustanovenia Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze sa uplatnujú na cinnosti, ktoré mozno oddelit od cinností vykonávaných pri výkone oprávnení verejnej moci, rôzne cinnosti takého subjektu je nutné skúmat samostatne a z toho, ze niektoré z nich sa povazujú za oprávnenia verejnej moci, nemozno vyvodit, ze ostatné cinnosti nemôzu mat hospodársku povahu. Preto je pre kazdú z cinností verejnej institúcie potrebné urcit na jednej strane, ci je oddelitelná od verejnoprávnych úloh, a na druhej strane, ci predstavuje hospodársku cinnost. (pozri body 50, 54, 55) 4. V normalizacnej cinnosti Európskej organizácie pre bezpecnost letovej prevádzky (Eurocontrol) je potrebné rozlisovat na jednej strane prípravu ci vypracovanie noriem - úlohu, ktorú plní agentúra Eurocontrolu ako výkonný orgán, - a na druhej strane ich prijatie radou Eurocontrolu. Aj ked úloha uvedená ako posledná patrí do legislatívnej oblasti, a teda predstavuje cinnost, ktorá patrí medzi verejnoprávne úlohy Eurocontrolu, prípravu alebo vypracovanie technických noriem mozno naopak oddelit od úlohy riadenia vzdusného priestoru a rozvoja leteckej bezpecnosti, kedze z nutnosti prijatia noriem na medzinárodnej úrovni nutne nevyplýva, aby subjektom, ktorý vyhotovuje tieto normy, bol ten istý subjekt, ktorý ich následne prijíma. Cinnost vyhotovovania noriem Eurocontrolom vsak nemozno oznacit za hospodársku cinnost, lebo neexistuje trh pre také sluzby. Jedinými záujemcami o také sluzby by totiz mohli byt státy v postavení orgánov kontroly leteckej dopravy, ale tie sa rozhodli vyhotovovat si tieto normy samy v rámci medzinárodnej spolupráce prostredníctvom Eurocontrolu. Eurocontrol nemozno povazovat za subjekt, ktorý ponúka tovary alebo sluzby svojim clenským státom, kedze v oblasti normalizácie predstavuje táto organizácia pre svoje clenské státy len fórum na zosúladenie, ktoré vytvorili na úcely koordinácie technických standardov svojich jednotných systémov riadenia leteckej dopravy. Navyse z neexistencie hospodárskej povahy normalizacnej cinnosti, ktorú vykonáva Eurocontrol, vyplýva neexistencia hospodárskej povahy obstarávania tovarov potrebných na túto cinnost, ktoré uskutocnuje táto organizácia; práve hospodárska povaha alebo neexistencia hospodárskej povahy následného pouzitia výrobku totiz nevyhnutne urcuje povahu cinnosti kúpy. (pozri body 59 - 61, 65) 5. Cinnosti výskumu a vývoja financované Eurocontrolom nie sú hospodárskymi cinnostami a neuplatnujú sa na ne pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v Zmluve. Ukazuje sa totiz, ze obstarávanie prototypov, ktoré Eurocontrol uskutocnuje v rámci uvedených cinností výskumu a vývoja, a k tomu prináleziaca správa práv dusevného vlastníctva nie sú takého charakteru, aby bolo mozné tejto cinnosti organizácie priznat hospodársku povahu, vzhladom na to, ze uvedené obstarávanie neobsahuje ponuku tovarov a sluzieb na danom trhu. Navyse obstarávanie prototypov je len vedlajsou cinnostou popri ich vývoji. Ten nerobí samotný Eurocontrol, ale podniky dotknutého sektoru, ktorým organizácia poskytuje na úcely podpory výskumu a vývoja motivacné verejné dotácie. Aj ked podla zmlúv o dotáciách Eurocontrol nadobúda vlastnícke právo k prototypu a práva dusevného vlastníctva vyplývajúce z výskumu, ktorý financovala, nadobudnutie týchto práv organizáciou nie je cielom samo osebe a neslúzi na ich vyuzívanie na obchodné úcely. Nadobudnutie je totiz len súcastou právneho vztahu medzi osobou poskytujúcou dotáciu a dotovaným podnikom. V rámci správy práv dusevného vlastníctva uskutocnovanej Eurocontrolom v tomto kontexte sú práva dusevného vlastníctva, ktoré má k výsledkom vyssie uvedených cinností výskumu a vývoja, bezodplatne sprístupnené podnikom, ktoré majú záujem. V rámci skúmania hospodárskej povahy urcitej cinnosti je kritérium neexistencie odplaty iste len jedným z mnohých ukazovatelov a samo osebe nevylucuje jej hospodársku povahu. V prejednávanej veci sa vsak skutocnost, ze licencie na majetkové práva nadobudnuté Eurocontrolom v rámci vývoja prototypov sa udelujú bezplatne, pridáva k skutocnosti, ze ide o vedlajsiu cinnost k podpore technického vývoja, patriacu do rámca vseobecného ciela úlohy Eurocontrolu, ktorá nie je uskutocnovaná vo vlastnom záujme organizácie, ktorý by bol oddelitelný od uvedeného ciela, co vylucuje hospodársku povahu danej cinnosti. (pozri body 73, 75 - 77, 82) 6. Pri výkone svojich cinností pomoci vnútrostátnym správnym orgánom je Eurocontrol podnikom v zmysle clánku 82 ES, kedze ide o hospodársku cinnost. Túto cinnost Eurocontrolu totiz mozno oddelit od úlohy správy vzdusného priestoru a rozvoja letovej bezpecnosti. Navyse vzhladom na to, ze Eurocontrol ponúka svoju pomoc v tejto oblasti len na poziadanie vnútrostátnych správnych orgánov, vôbec nejde o cinnost, ktorá by bola podstatná ci nevyhnutná na zarucenie bezpecnosti letovej prevádzky. Okrem toho, pokial je táto cinnost vo forme poradenstva poskytovaného pri zostavovaní sútazných podkladov verejného obstarávania alebo v rámci konania výberu podnikov zúcastnených na týchto verejných obstarávaniach, ide práve o ponuku sluzieb na trhu poradenstva, teda na trhu, na ktorom by rovnako dobre mohli pôsobit aj súkromné podniky specializujúce sa na túto oblast, co je doplnujúci dôkaz umoznujúci oznacit dotknutú cinnost za cinnost podniku. Skutocnost, ze sluzby pomoci vnútrostátnym správnym orgánom nie sú v súcasnosti ponúkané súkromnými podnikmi, nebráni tomu, aby boli oznacené za hospodársku cinnost, kedze je mozné, aby ich vykonávali súkromné subjekty. Skutocnost, ze uvedené sluzby nie sú ako také odmenované, môze byt ukazovatelom toho, ze nejde o hospodársku cinnost, ktorý vsak sám osebe nie je rozhodujúci, kedze Eurocontrol je financovaný svojimi clenskými státmi vo forme príspevkov, ktoré samotné otvárajú prístup k sluzbám bezplatnej pomoci poskytovaným na poziadanie. Rovnako skutocnost, ze cinnost pomoci Eurocontrolu je vyvíjaná na úcely splnenia ciela vo vseobecnom záujme, a nie ciela dosiahnut zisk, môze byt ukazovatelom existencie cinnosti nemajúcej hospodársku povahu, ale nebráni tomu, aby cinnost spocívajúca v ponuke sluzieb na danom trhu bola povazovaná za hospodársku cinnost. (pozri body 86 - 92) 7. Pojem zneuzitie je objektívny pojem vztahujúci sa na správania podniku v dominantnom postavení, ktoré by mohli ovplyvnit struktúru trhu, kde je práve v nadväznosti na prítomnost dotknutého podniku úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktorých úcinkom je to, ze prostredníctvom pouzitia prostriedkov odlisných od tých, ktorými sa riadi bezná hospodárska sútaz tovarov a sluzieb na základe výkonov hospodárskych subjektov, bránia udrzaniu zatial existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze. (pozri bod 107) 8. Komisia nie je povinná v odôvodnení rozhodnutia, ktorým sa zamieta staznost na porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, zaujat stanovisko k vsetkým tvrdeniam, ktoré dotknuté osoby uvádzajú na podporu svojej ziadosti. Stací, ak uvedie skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v rámci struktúry rozhodnutia zásadný význam. (pozri bod 118) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (druhá komora) z 12. decembra 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Pojem podnik - Staznost - Zamietnutie" Vo veci T-155/04, SELEX Sistemi Integrati SpA, predtým Alenia Marconi Systems SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: F. Sciaudone, advokát, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne P. Oliver a L. Visaggio, neskôr A. Bouquet, L. Visaggio a F. Amato, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Európska organizácia pre bezpecnost letovej prevádzky, (Eurocontrol), v zastúpení: F. Montag a T. Wessely, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie alebo zmenu rozhodnutia Komisie z 12. februára 2004, ktorým sa zamieta staznost zalobkyne týkajúca sa údajného porusenia ustanovení Zmluvy ES v oblasti hospodárskej sútaze, ktorého sa mal dopustit Eurocontrol, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (druhá komora), v zlození: predseda komory J. Pirrung, sudcovia A. W. H. Meij a I. Pelikánová, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 31. januára 2006, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1. Právny základ Eurocontrolu 1 Európska organizácia pre bezpecnost letovej prevádzky (Eurocontrol), ktorá je medzinárodnou organizáciou regionálneho charakteru v oblasti leteckej dopravy, bola zalozená rôznymi európskymi státmi, clenmi a neclenmi Spolocenstva, Medzinárodným dohovorom Eurocontrol o spolupráci v oblasti bezpecnosti letovej prevádzky z 13. decembra 1960 v znení dalsích zmien a doplnení a v úplnom znení protokolu z 27. júna 1997 (dalej len "dohovor") s cielom upevnit spoluprácu státov dohovoru v oblasti letovej prevádzky a rozvíjat vzájomné spolocné cinnosti s cielom zosúladenia a integrácie potrebných na vytvorenie jednotného systému riadenia letovej premávky, Air traffic management (ATM). Aj ked dohovor este nie je formálne úcinný, kedze nebol ratifikovaný vsetkými stranami dohovoru, jeho ustanovenia sa prechodne uplatnujú od roku 1998, v súlade s rozhodnutím stálej komisie Eurocontrolu prijatým v decembri 1997. Taliansko pristúpilo k Eurocontrolu 1. apríla 1996. V roku 2002 Spolocenstvo a jeho clenské státy podpísali protokol, ktorý zatial nevstúpil do platnosti, týkajúci sa pristúpenia Európskeho spolocenstva k Eurocontrolu. Spolocenstvo sa rozhodlo schválit tento protokol rozhodnutím Rady 2004/636/ES z 29. apríla 2004 o uzatvorení Európskym spolocenstvom Protokolu o pristúpení Európskeho spolocenstva k Eurocontrolu (Ú. v. EÚ L 304, s. 209; Mim. vyd. 07/008, s. 330). Od roku 2003 sa urcité ustanovenia tohto protokolu prechodne uplatnujú, az kým nedôjde k jeho ratifikácii vsetkými stranami dohovoru. 2. Právo Spolocenstva 2 V smernici Rady 93/65/EHS z 19. júla 1993 o definovaní a pouzívaní zlucitelných technických specifikácií pri obstarávaní zariadenia a systémov riadenia letovej prevádzky (Ú. v. ES L 187, s. 52; Mim. vyd. 07/002, s. 44), zmenenej a doplnenej smernicou Komisie 97/15/ES prijímajúcou normy Eurocontrolu (Ú. v. ES L 95, s. 16; Mim. vyd. 07/003, s. 27), Rada stanovila prijatie technických specifikácií Spolocenstva v oblasti ATM na základe zodpovedajúcich technických specifikácií urcených Eurocontrolom. 3 Clánky 1 az 5 smernice 93/65 sú upravené takto: "Clánok 1 Táto smernica sa pouzije na definovanie a pouzívanie zlucitelných technických specifikácií pri obstarávaní zariadenia a systémov riadenia letovej prevádzky, najmä: - komunikacné systémy, - pozorovacie systémy, - systémy zabezpecujúce automatizovanú pomoc pre riadenie letovej prevádzky, a - navigacné systémy. Clánok 2 Na úcely tejto smernice: a) technická specifikácia znamená technické poziadavky zahrnuté najmä v sútazných podkladoch, ktoré urcujú charakter práce, materiálu, výrobku alebo dodávky, a ktoré umoznujú popísat povahu práce, materiálu, výrobku alebo dodávky objektívne takým spôsobom, aby splnal úcel, na ktorý je zmluvným subjektom urcený. Takéto technické predpisy môzu zahrnat kvalitu, výkon, bezpecnost a rozmery, ako aj poziadavky na materiál, výrobok alebo dodávku vzhladom na zabezpecenie kvality, terminológiu, symboly, testovanie a testovacie metódy, balenie, znackovanie a stítkovanie; b) norma znamená technickú specifikáciu schválenú uznaným normalizacným orgánom pre opakované alebo nepretrzité pouzívanie, s ktorou zhoda nie je v zásade povinná; c) norma Eurocontrolu znamená povinné prvky specifikácií Eurocontrolu pre fyzikálne vlastnosti, konfiguráciu, materiál, výkon, personál alebo postup, ktorých jednotné uplatnovanie sa povazuje za základ pre vykonávanie systému integrovaných sluzieb leteckej dopravy (ATS) (povinné prvky tvoria cast dokumentu normy Eurocontrolu). Clánok 3 1. Komisia v súlade s postupom stanoveným v clánku 6 identifikuje a prijme normy Eurocontrolu a následné úpravy Eurocontrolu týchto noriem najmä k tým normám Eurocontrolu, ktoré sa vztahujú na oblasti uvedené v prílohe I a ktoré sa majú stat záväznými na základe práva Spolocenstva. Komisia uverejní odkazy na vsetky technické specifikácie, ktoré sa takto stanú záväznými, uverejnením v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev. 2. Aby sa zabezpecila pokial mozno najväcsia komplexnost prílohy I, v ktorej sú uvedené normy Eurocontrolu, ktoré majú byt vydané, Komisia podla postupu uvedeného v clánku 6 a po porade s Eurocontrolom môze v prípade potreby upravit prílohu I v súlade s úpravami, ktoré vykonal Eurocontrol. ... Clánok 4 S cielom doplnit podla potreby proces zavádzania noriem Eurocontrolu Komisia môze dat normalizacné mandáty orgánom pre európsku normalizáciu v súlade so smernicou 83/189/EHS a po konzultácii s Eurocontrolom. Clánok 5 1. Bez toho, aby boli dotknuté smernice 77/62/EHS a 90/531/EHS, clenské státy podniknú vsetky kroky nevyhnutné na zabezpecenie toho, aby sa vo vseobecných dokumentoch alebo specifikáciách vztahujúcich sa na kazdú zmluvu obstarávatela definovaného v prílohe II, odkázali na specifikácie prijaté v súlade s touto smernicou, ak sa nakupuje zariadenie pre leteckú navigáciu. 2. K zabezpeceniu co mozno najkomplexnejsej prílohy II clenské státy oznámia Komisii akékolvek zmeny vykonané vo svojich zoznamoch. Komisia upraví prílohu II v súlade s postupom uvedeným v clánku 6." Skutkové okolnosti a konanie pred podaním zaloby 1. Úloha a cinnost Eurocontrolu 4 Aby Eurocontrol uskutocnil svoj ciel spocívajúci v rozvoji jednotného systému riadenia letovej premávky v Európe, rozvíja, koordinuje a plánuje uskutocnenie celoeurópskych stratégií a na ne sa vztahujúcich akcných plánov za úcasti vnútrostátnych orgánov, dodávatelov sluzieb letovej prevádzky, civilných a vojenských uzívatelov vzdusného priestoru, letísk, leteckého priemyslu, profesijných organizácií a dotknutých európskych institúcií. Prejednávaná vec sa týka len troch oblastí cinnosti Eurocontrolu. 5 Hlavnou oblastou cinnosti, ktorej sa dotýka prejednávaná vec, je cinnost právnej úpravy, normalizácie a schvalovania. V rámci cielov stanovených dohovorom sa clenské státy Eurocontrolu najmä dohodli, ze prijmú a budú uplatnovat "spolocné normy a specifikácie" v oblasti letovej prevádzky. Úprava týchto noriem a specifikácií bola zverená Eurocontrolu. Konkrétne technické normy a specifikácie vypracováva agentúra, výkonný orgán Eurocontrolu, ktorý podlieha právomoci rady tejto organizácie zlozenej zo zástupcov clenských státov Eurocontrolu (riaditelia správ civilného letectva kazdého clenského státu organizácie), ktorej prinálezí rozhodnút o prijatí takto vypracovaných technických noriem. Eurocontrol vykonáva cinnosti týkajúce sa normalizácie najmä v rámci programu Eatchip (európsky program zosúladenia a integrácie leteckej dopravy), ktorý bol vytvorený v roku 1990 Európskou konferenciou pre civilné letectvo (ECAC) s cielom dosiahnut zosúladenie a následne konecným spôsobom integrovat systémy ATM v clenských státoch konferencie. 6 Komisia dosial prijala tri normy vypravované Eurocontrolom ako technické specifikácie Spolocenstva v zmysle smernice 93/65 [pozri smernicu 97/15 a nariadenie Komisie (ES) c. 2082/2000 zo 6. septembra 2000, ktorým sa prijímajú technické normy Eurocontrol a mení a doplna smernica 97/15/ES (Ú. v. ES L 254, s. 1; Mim. vyd. 07/005, s. 104), zmenené nariadením Komisie (ES) c. 980/2002 zo 4. júna 2002 (Ú. v. ES L 150, s. 38; Mim. vyd. 07/006, s. 271)]: - technická norma Eurocontrolu pre priamu výmenu dát (OLDI), - technická norma Eurocontrolu pre zobrazovanie výmeny dát sluzby leteckej dopravy (ADEXP), - technická norma Eurocontrolu pod názvom Výmena letových dát - dokument riadenia prepojenia (FDE-ICD). 7 Druhou oblastou cinnosti dotknutou touto vecou je poslanie Eurocontrolu v oblasti výskumu a vývoja, ktoré spocíva na jednej strane v koordinácii vnútrostátnych politík výskumu a vývoja v oblasti letovej prevádzky a na druhej strane vo vedení spolocných cinností týkajúcich sa stúdia a vývoja nových technológií v tejto oblasti. Týmto spôsobom Eurocontrol vyvíja a obstaráva prototypy zariadení a systémov ATM, napríklad systémov radarovej kontroly s cielom najmä umoznit definovat a potvrdit nové technické normy a specifikácie. Jeden zo systémov vyvinutých týmto spôsobom je radarový systém ARTAS, v súvislosti s ktorým podnik Thomson-CSF (dnes s obchodným menom Thales) získal zmluvu o vývoji v nadväznosti na postup verejného obstarávania. V rámci tejto oblasti cinnosti Eurocontrol vytvoril rezim práv dusevného vlastníctva týkajúcich sa prototypov vyvíjaných podnikmi, s ktorými uzavrel zmluvy o vývoji, osobitne v súvislosti s pocítacovými programami. Následná prístupnost týchto práv dusevného vlastníctva pre ostatné konkurencné podniky a najmä bezodplatnost prístupu k nim závisí najmä od skutocnosti, ci zmluvní partneri vyvinuli tieto pocítacové programy osobitne v rámci zmluvy o výskume uzavretej s Eurocontrolom, alebo ci ide o pouzitie uz existujúcich produktov. 8 Tretou a poslednou oblastou cinnosti dotknutou touto vecou je pomoc poskytovaná na ziadost správnym orgánom clenských státov Eurocontrolu, najmä v oblasti plánovania, specifikácie a vytvorenia sluzieb a systémov ATM. V rámci toho môze byt Eurocontrol poziadaný predovsetkým, aby pomohol vnútrostátnym orgánom kontroly leteckej dopravy vytvorit postupy verejného obstarávania týkajúce sa dodania zariadenia a systémov ATM. 2. Konanie pred podaním zaloby 9 Zalobkyna, SELEX Sistemi Integrati SpA (pôvodne Alenia Marconi Systems SpA), pôsobí od roku 1961 v oblasti systémov riadenia letovej prevádzky. Dna 28. októbra 1997 podala Komisii staznost podla clánku 3 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), ktorou upozornila Komisiu na údajné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Eurocontrolom pri výkone jej úlohy standardizácie týkajúcej sa zaradení a systémov ATM (dalej len "staznost"). 10 Staznost obsahovala tieto výhrady: - rezim práv dusevného vlastníctva týkajúci sa zmlúv o vývoji a obstarávaní prototypov nových systémov, podsystémov hardvéru a softvéru urcených na uplatnenie v oblasti ATM uzavretých Eurocontrolom je takej povahy, ze môze vytvárat skutocné monopoly v rámci výroby systémov, ktoré sú následne predmetom normalizácie prostredníctvom Eurocontrolu, - táto situácia je o to závaznejsia, ze Eurocontrol neuskutocnil opatrenia na zabezpecenie dodrziavania zásad transparentnosti, otvorenosti a zákazu diskriminácie v rámci obstarávania prototypov systémov a podsystémov pouzívaných na definovanie noriem, - zo súcastného systému okrem toho vyplýva, ze podniky, ktoré dodávajú prototypy pouzívané na úcely normalizácie, sú v rámci verejného obstarávania organizovaného vnútrostátnymi orgánmi s cielom získat zariadenia ATM oproti svojim konkurentom v osobitne výhodnej situácii. 11 Zalobkyna doplnila svoju staznost listami z 15. mája a 29. septembra 1998. 12 Dna 3. novembra 1998 listom podpísaným generálnymi riaditelmi generálneho riaditelstva (GR) "Hospodárska sútaz" a GR "Doprava" (dalej len "list z 3. novembra 1998") vyzvala Komisia Eurocontrol, aby k staznosti predlozil svoje pripomienky. Prílohou tohto listu bola strucná analýza uskutocnená oddeleniami Komisie, ktorá vysvetlovala problémy, ktoré by mohli vyplývat z cinností Eurocontrolu namietaných zalobou, najmä vo vztahu k fungovaniu vnútorného trhu produktov, systémov a sluzieb ATM. Komisia vsak v kazdom prípade upresnila, ze táto analýza sa nedotýka uplatnenia pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze v prejednávanej veci. Dna 12. novembra 1998 oboznámila Komisia zalobkynu s existenciou a obsahom listu z 3. novembra 1998. 13 V odpovedi na výzvu Komisie predlozil Eurocontrol svoje pripomienky k staznosti, ako aj k analýze Komisie listom z 2. júla 1999, ktorý tvoril dvojstranný list spolu s dvanástimi stranami pripomienok. Pripomienky Komisia zaslala listom z 12. augusta 1999 zalobkyni, ktorá k nim zaujala stanovisko v listoch zo 14. februára a 28. marca 2000. 14 Listom z 15. júna 2000 Komisia oznámila zalobkyni, ze podla jej názoru skutocnosti oznámené v staznosti nepatria do pôsobnosti clánku 82 ES a ze v kazdom prípade jej neumoznujú dospiet k záveru, ze doslo k poruseniu tohto clánku. Listami z 15. januára 2001 a 2. augusta 2002 zalobkyna potvrdila svoje stanovisko. Listom z 25. septembra 2003, v súlade s clánkom 6 nariadenia Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov [81] a [82] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 354, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204), Komisia napriek tomu oznámila zalobkyni, ze nepovazuje dôvody uvedené v staznosti za dostatocné na to, aby sa jej vyhovelo. Listom zo 14. novembra 2003 zalobkyna opätovne odpovedala, ze jej názor ostáva nezmenený. 15 Listom z 12. februára 2004 Komisia zamietla staznost (dalej len "napadnuté rozhodnutie") potvrdiac, v podstate, svoje posúdenie uz vyjadrené v liste z 25. septembra 2003. V napadnutom rozhodnutí tvrdí najmä, ze: - pravidlá hospodárskej sútaze Spolocenstva sa v zásade uplatnujú na medzinárodné organizácie ako je Eurocontrol za podmienky, ze konkrétne uvedené cinnosti mozno oznacit za hospodárske cinnosti, - cinnosti Eurocontrolu, ktoré boli predmetom staznosti, nie sú hospodárskej povahy, a v dôsledku toho Eurocontrol nemozno povazovat za podnik v zmysle clánku 82 ES a v kazdom prípade, ak by aj boli tieto cinnosti povazované za cinnosti podniku, nie sú v rozpore s clánkom 82 ES, - technická normalizácia je cinnostou vo verejnom záujme a Eurocontrol ju vykonáva bezodplatne, bez vytvárania zisku alebo sledovania súkromných cielov a jej predmetom nie je stanovovat platby alebo dávky, ktoré by mali pouzívatelia platit, co vylucuje hospodársku povahu, - v súvislosti s obstarávaním prototypov a správou práv dusevného vlastníctva staznost neopisuje ziadnu konkrétnu skutocnost, ktorá by mohla byt povazovaná za zneuzitie dominantného postavenia, - v súvislosti s rezimom práv dusevného vlastníctva Eurocontrol podnikom, ktoré na tom majú záujem, bezodplatne sprístupnuje práva dusevného vlastníctva, ktoré získal v rámci svojich cinností výskumu a vývoja; ak by sa aj správa práv dusevného vlastníctva povazovala za hospodársku cinnost, skutocnost, ze podniky, ktoré sa zúcastnovali na výskume a vývoji, majú technickú výhodu, ktorú môzu vyuzit v rámci verejného obstarávania, nemôze byt povazovaná za zneuzitie dominantného postavenia, ktoré by bolo mozné pripísat Eurocontrolu, - v súvislosti s cinnostami týkajúcimi sa pomoci, ktorú Eurocontrol na základe ziadosti poskytuje vnútrostátnym správnym orgánom, je nutné uviest, ze nemôzu byt povazované za cinnosti hospodárskej povahy, kedze sú uskutocnované bezodplatne; okrem toho v rámci týchto cinností Eurocontrol nedisponuje ziadnou rozhodovacou právomocou, ktorá prinálezí výlucne vnútrostátnym správnym orgánom. Konanie pred Súdom prvého stupna a návrhy úcastníkov konania 16 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 23. apríla 2004 podala túto zalobu. 17 Vo svojom vyjadrení z 1. septembra 2004 dorucenom do kancelárie Súdneho dvora 2. septembra 2004 poziadal Eurocontrol o povolenie svojho vstupu ako vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 18 Uznesením z 25. októbra 2004 predseda druhej komory Súdu prvého stupna v súlade s clánkom 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna povolil vstup Eurocontrolu ako vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie prostredníctvom prednesu jej pripomienok v rámci ústnej casti konania. 19 Podaním doruceným 25. februára 2005 zalobkyna navrhla vyzvat Komisiu v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, aby predlozila list z 3. novembra 1998, vsetky dalsie dokumenty vyhotovené jej oddeleniami v rámci správneho konania, technické analýzy, prípadnú korespondenciu jej oddelení s Eurocontrolom, ako aj dokumenty vytvorené Eurocontrolom. 20 Listom z 11. marca 2005 doruceným 18. marca 2005 Komisia predlozila list z 3. novembra 1998. Tvrdiac, ze nedisponuje inými dokumentmi, ktoré by bolo potrebné dolozit do spisu v prejednávanej veci, a ze návrh zalobkyne bol vseobecný a neodôvodnený, navyse namietala proti návrhu zalobkyne. 21 Rozhodnutím z 5. apríla 2005 predseda druhej komory Súdneho dvora na základe clánku 64 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku vyzval vedlajsieho úcastníka konania na predlozenie svojho vyjadrenia. 22 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 27. apríla 2005 predlozila zalobkyna návrh na vykonanie dôkazných prostriedkov, ktorých predmetom by malo byt vypocutie svedkov a predlozenie dokumentov Komisiou, a predlozila tiez tri nové zalobné dôvody zalozené na nesprávnom posúdení skutkových a právnych okolností, na porusení povinnosti obozretnosti, nestrannosti a na zneuzití právomoci vyplývajúcom z porusenia práva zalobkyne na informácie a z porusenia zásady kontradiktórnosti konania. 23 Vedlajsí úcastník konania podal svoje vyjadrenie 16. júna 2005. 24 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (druhá komora) rozhodol zacat ústnu cast konania bez predchádzajúceho dokazovania. Napriek tomu sa vsak rozhodol polozit úcastníkom konania otázky, pricom ich vyzval, aby na ne odpovedali ústne na pojednávaní. 25 Prednesy a odpovede úcastníkov konania na otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní 31. januára 2006. V nadväznosti na pripomienky Súdu prvého stupna zalobkyna okrem iného ciastocne zmenila svoje pôvodné návrhy. 26 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil a/alebo zmenil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu nákladov a trov konania. 27 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 1. O prípustnosti návrhu zalobkyne na zrusenie a/alebo zmenu napadnutého rozhodnutia 28 Zalobkyna neupresnuje, ci má byt návrh na zmenu povazovaný za subsidiárny návrh. V kazdom prípade podla ustálenej judikatúry nepatrí do právomoci sudcu Spolocenstva, aby v rámci prieskumu zákonnosti, ktorú vykonáva, dával institúciám Spolocenstva príkazy alebo ich nahrádzal, pricom vsak dotknutý správny orgán je povinný prijat opatrenia, ktoré vyzaduje výkon rozsudku vyhláseného v rámci zaloby o neplatnost (rozsudky Súdu prvého stupna z 27. januára 1998, Ladbroke Racing/Komisia, T-67/94, Zb. s. II-1, bod 200, a z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 53). 29 Z tohto dôvodu je potrebné prvú cast návrhov zalobkyne v casti týkajúcej sa zmeny napadnutého rozhodnutia zamietnut ako neprípustnú. 2. O prípustnosti nových zalobných dôvodov zalobkyne Pripomienky úcastníkov konania 30 Podaním doruceným Súdu prvého stupna 27. apríla 2005 zalobkyna predlozila tri nové zalobné dôvody zalozené na nesprávnom posúdení skutkových a právnych okolností, na porusení povinnosti obozretnosti, nestrannosti a na zneuzití právomoci vyplývajúcom z porusenia práva zalobkyne na informácie a z porusenia zásady kontradiktórnosti konania. 31 Zalobkyna v zmysle clánku 48 rokovacieho poriadku odôvodnuje predlozenie nových zalobných dôvodov po skoncení písomnej casti konania objavením sa nových skutocností, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Preto podla názoru zalobkyne to, ze Komisia predlozila list z 3. novembra 1998 v prílohe svojich pripomienok z 11. marca 2005, predstavuje takúto novú skutocnost. V podaní predlozenom 27. apríla 2005 tvrdí, ze az pri prestudovaní vyjadrenia k zalobe, ku ktorému bol pripojený list riaditela Eurocontrolu z 2. júla 1999, zistila, ze list z 3. novembra 1998 nebol len zaslaním staznosti, ale ze obsahoval tiez analýzu Komisie podpísanú dvoma jej generálnymi riaditelmi. 32 Komisia sa domnieva, ze tieto dva nové zalobné dôvody je potrebné zamietnut ako neprípustné. Zalobkyna bola dostatocne oboznámená so zásielkou, s jej obsahom a s osobami, ktoré podpísali list z 3. novembra 1998, uz po prestudovaní listu z 12. novembra 1998. Posúdenie Súdom prvého stupna 33 Podla clánku 48 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku je uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Je preto potrebné preskúmat, ci je to tak aj v prejednávanej veci. 34 V tomto ohlade je potrebné zdôraznit, ze zalobkyni bolo v liste z 12. novembra 1998 (pozri bod 12 vyssie) oznámené, ze generálni riaditelia GR "Hospodárska sútaz" a GR "Doprava" zaslali, po preskúmaní právnych a hospodárskych aspektov uvedených v staznosti, Eurocontrolu list, v ktorom ho vyzývali, aby predlozil svoje pripomienky, ze upriamili pozornost Eurocontrolu na urcité aspekty jeho politiky normalizácie a ze Eurocontrol bol osobitne vyzvaný, aby si stanovil, v spolupráci s oddeleniami Komisie, neutrálny a súdrzný prístup k vztahom s podnikmi. List sa koncil oznámením, ze zalobkyna bude oboznámená s odpovedou Eurocontrolu, ako aj s vývojom diskusie medzi oddeleniami Komisie a Eurocontrolom. 35 Je potrebné konstatovat, ze bezné oznámenie o zaslaní staznosti nebýva v zásade podpisované generálnym riaditelom Komisie, o to menej dvoma generálnymi riaditelmi. Okrem toho informácia poskytnutá zalobkyni, v ktorej Komisia upriamila pozornost Eurocontrolu na urcité aspekty jeho politiky normalizácie a oznámila mu, ze má záujem iniciovat vzájomnú diskusiu, umoznuje vyvodit, ze list z 3. novembra 1998 obsahoval pravdepodobne úvahy o podstate skúmanej staznosti. Táto skutocnost bola dalej potvrdená pripomienkami Eurocontrol k staznosti z 2. júla 1999, ktoré boli zaslané zalobkyni listom z 12. augusta 1999. V úvodnej casti týchto pripomienok sa výslovne uvádza, ze staznost bola "sprevádzaná krátkou analýzou Komisie, ktorá v strucnosti zhrnula predbeznú stúdiu právnych aspektov a komentovala cinnosti Eurocontrolu, ktoré by bolo mozné kritizovat a ktoré je potrebné zosúladit s praxou Spolocenstva". 36 V tomto kontexte sa zdá, ze list riaditela Eurocontrolu z 2. júla 1999 neobsahoval viac údajov o existencii analýzy podpísanej dvoma generálnymi riaditelmi Komisie ako list Komisie z 12. novembra 1998 alebo pripomienky Eurocontrolu k staznosti. 37 V súvislosti s dvoma pasázami listu riaditela Eurocontrolu z 2. júla 1999, ktoré zalobkyna uvádzala ako dôkaz poznámok vyjadrených Komisiou vo vztahu k niektorým hlavným cinnostiam Eurocontrolu, a s návrhom Komisie na vzájomnú diskusiu o týchto zálezitostiach pri prílezitosti skúmania staznosti je nutné konstatovat, ze neobsahujú ziadnu informáciu, ktorá by uz predtým nebola uvedená v liste z 12. novembra 1998 alebo v pripomienkach Eurocontrolu k staznosti, ktoré dávali dôraz na cinnosti Eurocontrolu, ktoré by podla Komisie bolo mozné "kritizovat". 38 Zalobkyna preto mohla pochopit, pri prestudovaní listu Komisie z 12. novembra 1998 a pripomienok Eurocontrolu k staznosti, ktoré jej boli zaslané 12. augusta 1999, ze analýza sporného správania Eurocontrolu bola pripojená k listu z 3. novembra 1998. Preto je potrebné konstatovat, vzhladom na list Komisie z 12. novembra 1998, ze zalobkyna nemôze odôvodnene tvrdit, ze az samotné prestudovanie listu riaditela Eurocontrolu z 2. júla 1999 pripojeného k vyjadreniu k zalobe jej umoznilo zistit, ze list z 3. novembra 1998 nebol len bezným oznámením o zaslaní staznosti, ale obsahoval tiez analýzu staznosti podpísanú dvoma generálnymi riaditelmi Komisie. Preto sa nemôze odvolávat na uvedený list z 2. júla 1999 ako na skutocnost, ktorá vysla najavo az v priebehu konania. 39 Dalej list z 3. novembra 1998 nemá ten význam, aký mu prikladá zalobkyna. Komisia v nom nijako nekonstatuje, ze by cinnosti Eurocontrolu boli hospodárskymi cinnostami a ze z tohto dôvodu sa na ne uplatnujú pravidlá Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Tento list dalej výslovne upresnuje, ze analýza, ktorá je k nemu pripojená, bola uskutocnená "bez toho, aby sa dotkla uplatnenia predpisov Spolocenstva... v oblasti hospodárskej sútaze", co vysvetluje, ze skúma aj dopad, ktorý cinnosti Eurocontrolu, aj ked nie sú hospodárskymi cinnostami, môzu mat na hospodársku sútaz medzi podnikmi pôsobiacimi v sektore zariadení ATM. 40 Z toho vyplýva, ze tieto nové zalobné dôvody je potrebné zamietnut ako neprípustné. 3. O prípustnosti zalobného dôvodu predlozeného vedlajsím úcastníkom konania, zalozeného na jeho imunite podla medzinárodného práva verejného 41 Vedlajsí úcastník konania, ktorý podporuje Komisiu, navrhol rovnako ako Komisia, aby sa zaloba zamietla. Na podporu svojich návrhov Eurocontrol zdôraznuje dva dôvody, zalozené na nemoznosti uplatnit predpisy Európskej Únie na Eurocontrol z dôvodu jeho imunity podla medzinárodného práva verejného a z dôvodu skutocnosti, ze Eurocontrol nie je podnikom v zmysle clánku 82 ES. Je nutné konstatovat, ze prvý z týchto dôvodov Komisia nepredlozila. 42 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze clánok 40 stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora, ktorý sa uplatnuje v konaní na Súde prvého stupna na základe clánku 53 prvého odseku tohto statútu, a clánok 116 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna síce neodporujú tomu, aby vedlajsí úcastník konania predlozil nové alebo odlisné tvrdenia od tvrdení úcastníka konania, ktorého podporuje, pretoze inak by sa jeho vedlajsie úcastníctvo obmedzovalo len na opakovanie tvrdení uvedených v návrhu, nemozno vsak pripustit, aby mu tieto ustanovenia umoznili prostredníctvom nových dôvodov zmenit alebo pretvorit rámec sporu urcený návrhom (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, 30/59, Zb. s. 3, 37; z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125, bod 22, a z 8. júla 1999, Chemie Linz/Komisia, C-245/92 P, Zb. s. I-4643, bod 32; rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júna 1995, Siemens/Komisia, T-459/93, Zb. s. II-1675, bod 21; z 25. júna 1998, British Airways a British Midland Airways/Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 75; z 1. decembra 1999, Boehringer/Rada a Komisia, T-125/96 a T-152/96, Zb. s. II-3427, bod 183; z 28. februára 2002, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-395/94, Zb. s. II-875, bod 382, a z 3. apríla 2003, BaByliss/Komisia, T-114/02, Zb. s. II-1279, bod 417). 43 Preto je potrebné uviest, ze kedze vedlajsí úcastníci musia na základe clánku 116 ods. 3 rokovacieho poriadku akceptovat spor v stave, v akom sa nachádza v case ich vstupu do konania, a návrhy obsiahnuté v ich vyjadreniach nemôzu mat na základe clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora iný predmet, ako je podpora návrhov jedného z hlavných úcastníkov konania, Eurocontrol ako vedlajsí úcastník konania nie je oprávnený predlozit takýto dôvod zalozený na jeho imunite podla medzinárodného práva verejného. 44 V dôsledku toho je potrebné prvý dôvod predlozený Eurocontrolom zamietnut ako neprípustný. 4. O návrhu na zrusenie 45 Na podporu svojho návrhu na zrusenie zalobkyna uvádza vo svojej zalobe tri zalobné dôvody zalozené na nesprávnom posúdení uplatnitelnosti ustanovení Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze na Eurocontrol, zjavne nesprávne posúdenie existencie prípadného porusenia ustanovení Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze a porusenie podstatných formálnych nálezitostí. 46 Vzhladom na argumentáciu rozvinutú zalobkynou sa v kazdom prípade zdá, ze napriek vseobecnému odkazu na "ustanovenia Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze", sa oba prvé zalobné dôvody v skutocnosti vztahujú len na clánok 82 ES. Preto budú oba prvé zalobné dôvody zalobkyne posudzované výlucne vo vztahu k tomuto clánku. 47 Dalej je potrebné v súvislosti s týmito dvoma zalobnými dôvodmi zdôraznit, ze ak je výrok rozhodnutia Komisie zalozený na viacerých pilieroch odôvodnenia, z ktorých kazdý samostatne by postacoval na odôvodnenie tohto výroku, je potrebné zrusit tento akt v zásade len vtedy, ak by bol kazdý z týchto pilierov nezákonný. V tomto prípade nesprávne posúdenie alebo iná nezákonnost, ktorá by sa týkala len jedného z pilierov odôvodnenia, nemôze postacovat na odôvodnenie zrusenia sporného rozhodnutia, pokial by toto nesprávne posúdenie nemalo urcujúci vplyv na výrok prijatý institúciou, ktorá je autorom tohto rozhodnutia (pozri analogicky rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 2002, Graphischer Maschinenbau/Komisia, T-126/99, Zb. s. II-2427, body 49 az 51 a tam citovanú judikatúru, a zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, T-210/01, Zb. s. II-5575, bod 43). 48 V tomto prípade clánok 82 ES, ktorý mala Komisia podla zalobkyne uplatnit, zakazuje podniku zneuzívat dominantné postavenie na trhu. Okrem podmienky mozného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi toto ustanovenie stanovuje dve podmienky, ktoré musia byt splnené súcasne, spocívajúce po prvé v existencii dominantného postavenia dotknutého podniku a po druhé v zneuzití tohto dominantného postavenia. Ako bolo konstatované vyssie (bod 15), Komisia sa na jednej strane domnievala, ze Eurocontrol nie je podnik, a na druhej strane, ze v kazdom prípade sporné správania nie sú v rozpore s clánkom 82 ES. Komisia preto zalozila napadnuté rozhodnutie na dvojitom zistení, ze ani jedna, ani druhá z vyssie uvedených podmienok neboli v tomto prípade splnené, pricom kazdé z týchto zistení postacuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. 49 Z toho vyplýva, ze na zrusenie napadnutého rozhodnutia je potrebné, aby boli prijaté oba prvé zalobné dôvody zalobkyne, z ktorých jeden namieta proti zákonnosti rozhodnutia vzhladom na prvú podmienku, kým druhý sa vztahuje na jeho zákonnost vzhladom na druhú podmienku. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení uplatnitelnosti clánku 82 ES na Eurocontrol 50 Na to, aby bolo mozné v prejednávanej veci uplatnit clánok 82 ES, je potrebné, aby sa Eurocontrol povazoval za podnik v zmysle práva Spolocenstva hospodárskej sútaze. Podla ustálenej judikatúry v oblasti práva hospodárskej sútaze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od právneho statusu tohto subjektu a spôsobu jeho financovania a hospodársku cinnost predstavuje kazdá cinnost, ktorá pozostáva z ponuky tovarov alebo sluzieb na danom trhu (rozsudky Súdneho dvora z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21; zo 16. novembra 1995, Fédération française des sociétés d'assurances a i., C-244/94, Zb. s. I-4013, bod 14; z 11. decembra 1997, Job Centre, C-55/96, Zb. s. I-7119, bod 21; z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, C-35/96, Zb. s. I-3851, bod 36, a z 12. septembra 2000, Pavlov a i., C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, bod 74). 51 Zalobkyna tvrdí, ze cinnosti Eurocontrolu, ktoré sú v tejto veci sporné, teda normalizácia, výskum a vývoj, ako aj pomoc vnútrostátnym orgánom sú hospodárskymi cinnostami, a preto musí byt Eurocontrol oznacený za podnik v zmysle clánku 82 ES. Komisia zasa odkazuje na rozsudok Súdneho dvora z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft (C-364/92, Zb. s. I-43), v ktorom Súdny dvor v bodoch 30 a 31 uviedol, ze: "30 Cinnosti Eurocontrolu brané ako celok sa svojou povahou, svojím predmetom a pravidlami, ktorým podliehajú, viazu na výkon právomocí týkajúcich sa kontroly a poriadku vo vzdusnom priestore, ktoré sú typickými právomocami verejnej moci. Tieto cinnosti nemajú hospodársky charakter, ktorý by odôvodnoval uplatnenie pravidiel Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej sútaze. 31 Medzinárodná organizácia ako Eurocontrol preto nepredstavuje podnik podliehajúci ustanoveniam clánkov [82 ES] a [86 ES]." 52 Výrok tohto rozsudku ako taký jednoducho uvádza, ze "clánky [82 ES] a [86 ES] je potrebné vykladat v tom zmysle, ze medzinárodná organizácia ako Eurocontrol nie je podnikom v zmysle týchto clánkov". 53 Komisia z toho vyvodzuje, ze Súdny dvor vylúcil, za kazdých okolností a pre vsetky jeho cinnosti, ze Eurocontrol by mohol byt oznacený za podnik v zmysle práva Spolocenstva hospodárskej sútaze. 54 Napriek tomu je potrebné konstatovat, ze Súdny dvor dosiel k svojmu záveru tak, ze vychádzal vo svetle pojmu hospodárskej cinnosti výlucne z posúdenia cinností Eurocontrolu, ktoré boli sporné v rámci sporu medzi leteckou spolocnostou SAT Fluggesellschaft mbH a Eurocontrolom, konkrétne zavedenia a výberu poplatkov ulozených uzívatelom sluzieb letovej prevádzky v prospech zúcastnených státov. Súdny dvor vsak v bode 22 rozsudku uviedol jednu cast cinností sporných v tejto veci, ale bez toho, aby posudzoval, ci islo o hospodárske cinnosti v zmysle jeho judikatúry. Hoci sa ustanovenia Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze uplatnujú na cinnosti organizácie, ktoré mozno oddelit od tých cinností, ktoré vykonáva ako orgán verejnej moci (rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1985, Komisia/Nemecko, 107/84, Zb. s. 2655, body 14 a 15, a rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia, T-128/98, Zb. s. II-3929, bod 108), rôzne cinnosti subjektu je nutné skúmat samostatne a z toho, ze niektoré z nich sa povazujú za oprávnenia verejnej moci, nemozno vyvodit, ze ostatné cinnosti nemôzu mat hospodársku povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok Aéroports de Paris/Komisia, uz citovaný, bod 109). Vzhladom na úzky rozsah uskutocneného posúdenia Súdneho dvora sa teda zdá, ze uz citovaný rozsudok SAT Fluggesellschaft napriek vseobecnosti znenia svojho bodu 31 a svojho výroku nevylucuje, aby Eurocontrol bol oznacený v súvislosti s ostatnými cinnostami za podnik v zmysle clánku 82 ES. 55 Pre kazdú z cinností Eurocontrolu, proti ktorým namieta zalobkyna, je preto potrebné urcit na jednej strane, ci je oddelitelná od jeho verejnoprávnych úloh, a na druhej strane, ci predstavuje hospodársku cinnost v zmysle judikatúry citovanej v bode 50 vyssie. O cinnosti technickej normalizácie Eurocontrolu - Tvrdenia úcastníkov konania 56 Zalobkyna tvrdí, ze normalizacná cinnost Eurocontrolu je hospodárskou cinnostou. Táto cinnost technickej normalizácie nie je nicím objektívne viazaná s úlohami riadenia vzdusného priestoru, a nie je preto výrazom výkonu právomocí verejnej moci v oblasti kontroly leteckej dopravy. Opacné zistenia Komisie v napadnutom rozhodnutí, zalozené na skutocnosti, ze táto cinnost je bezodplatná, vykonávaná vo verejnom záujme a bez vytvárania zisku a ze jej predmetom nie je stanovovat platby alebo dávky, ktoré by mali pouzívatelia platit, odporujú ustálenej judikatúre. Okrem toho Komisia uz v minulosti pripustila, ze cinnosti obdobné cinnostiam, voci ktorým smeruje zaloba, sú hospodárskymi cinnostami, ako napríklad v súvislosti s Európskym institútom pre telekomunikacné normy (ETSI) a s európskou asociáciou národných zeleznicných spolocností. Tieto dva prípady boli posúdené Komisiou tak, ze patria do pôsobnosti pravidiel v oblasti hospodárskej pomoci. 57 Zalobkyna tvrdí, ze hospodársku povahu normalizacnej cinnosti mozno vyvodit z hospodárskej povahy obstarávania prototypov, ktorá predstavuje podmienku predchádzajúcu normalizácii. Cinnosti majúce za konecný ciel získanie noriem. a teda vo vseobecnosti normalizáciu, sú ako celok súcastami osobitnej hospodárskej cinnosti. Eurocontrol pôsobí na trhu ako jediný obstarávatel prototypov systémov ATM. 58 Podla Komisie Eurocontrol vykonáva svoju normalizacnú cinnost ako medzinárodná organizácia a na úcet státov dohovoru, bez sledovania vlastných záujmov, odlisných a nezávislých od záujmov týchto státov, a sleduje ciel vo verejnom záujme spocívajúci v udrzaní a zlepsení bezpecnosti letovej prevádzky. Normotvorná cinnost Eurocontrolu je nielen neoddelitelnou súcastou úlohy, ktorá jej ako medzinárodnej organizácii bola zverená, ale týka sa aj podstaty tejto úlohy. Práve zoskupenie vsetkých týchto súcastí dovoluje tvrdit, ze Eurocontrol v rámci výkonu jeho cinnosti technickej normalizácie nemozno povazovat za podnik na úcely uplatnenia clánku 82 ES. - Posúdenie Súdom prvého stupna 59 V súvislosti s normalizacnou cinnostou Eurocontrolu je potrebné rozlisovat najskôr na jednej strane prípravu ci vypracovanie noriem - úlohu, ktorú plní agentúra Eurocontrolu ako výkonný orgán, - a na druhej strane ich prijatie radou Eurocontrolu. V súvislosti s prijatím noriem je nutné konstatovat, ze patrí do legislatívnej oblasti. Rada Eurocontrolu je totiz zlozená z riaditelov správ civilného letectva kazdého z clenských státov organizácie, splnomocnených ich jednotlivými státmi na prijatie technických specifikácií, ktoré budú záväzné vo vsetkých týchto státoch, cinnost, ktorá priamo patrí do výkonu ich právomocí verejnej moci. Úloha Eurocontrolu sa zdruzuje aj s úlohou ministerstva, ktoré na vnútrostátnej úrovni pripravuje legislatívne a normatívne opatrenia, ktoré sú následne prijaté vládou. Ide teda o cinnost, ktorá patrí medzi verejnoprávne úlohy Eurocontrolu. 60 Naopak, v súvislosti s prípravou alebo vypracovaním technických noriem Eurocontrolu je potrebné konstatovat, ze túto cinnost mozno, na rozdiel od tvrdení Komisie, oddelit od jej úlohy riadenia vzdusného priestoru a rozvoja leteckej bezpecnosti. Tvrdenia uvádzané Komisiou s cielom preukázat, ze normalizacná cinnost Eurocontrolu sa viaze na úlohu poskytovania verejných sluzieb touto organizáciou, v skutocnosti odkazujú len na prijatie týchto noriem, a nie na ich vypracovanie. To sa týka najmä tvrdenia, podla ktorého je základom prijat na medzinárodnej úrovni technické normy a specifikácie týkajúce sa systémov ATM s cielom zabezpecit spolahlivost prenosu letovej kontroly medzi vnútrostátnymi orgánmi kontroly. Z nutnosti prijatia noriem na medzinárodnej úrovni totiz nutne nevyplýva, aby subjektom, ktorý vyhotovuje tieto normy, bol ten istý subjekt, ktorý ich následne prijíma. V tomto ohlade Komisia v prejednávanej veci nepreukázala, ze obe cinnosti musia byt nevyhnutne vykonávané jedným a tým istým subjektom, namiesto dvoch odlisných subjektov. 61 Cinnost vyhotovovania noriem Eurocontrolom vsak nemozno oznacit za hospodársku cinnost. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze hospodárskou cinnostou je kazdá cinnost, ktorá pozostáva z ponuky tovarov alebo sluzieb na relevantnom trhu (pozri rozsudok Aéroports de Paris/Komisia, uz citovaný, bod 107 a judikatúru citovanú v bode 50 vyssie). V tomto prípade zalobkyna nepreukázala existenciu trhu "sluzieb technickej normalizácie v oblasti zariadení ATM". Jedinými záujemcami o také sluzby by mohli byt státy v postavení orgánov kontroly leteckej dopravy. Oni sa vsak rozhodli vyhotovovat si tieto normy samy v rámci medzinárodnej spolupráce prostredníctvom Eurocontrolu. Kedze vypracované normy boli následne prijaté radou Eurocontrolu, výsledky cinnosti vypracovania neopústajú organizáciu a nie sú ponúkané na relevantnom trhu. V oblasti normalizácie Eurocontrol teda predstavuje pre svoje clenské státy len fórum na zosúladenie, ktoré vytvorili na úcely koordinácie technických standardov ich systémov ATM. Preto nemozno dospiet k záveru, ze by im Eurocontrol v tejto oblasti "ponúkal tovary a sluzby". 62 V prejednávanej veci sa teda zalobkyni nepodarilo preukázat, ze sporná cinnost pozostáva z ponuky tovarov alebo sluzieb na relevantnom trhu, ako to vyzaduje judikatúra citovaná v predchádzajúcom bode. 63 V súvislosti s argumentáciou zalobkyne, podla ktorej by sa mala normalizacná cinnost posudzovat samostatne od cinnosti obstarávania prototypov potrebných na vypracovanie technických noriem preto, aby sa z hospodárskej povahy tejto cinnosti obstarávania prototypov vyvodila hospodárska povaha normalizacnej cinnosti, je nutné konstatovat, ze jej nemozno vyhoviet. 64 Zalobkyna totiz neuviedla dôvody, pre ktoré by oznacenie cinnosti obstarávania prototypov za hospodársku cinnost v prípade, ze by sa prijalo, malo nevyhnutne spôsobit, aby bolo rovnaké oznacenie prijaté aj pre normalizacnú cinnost. Ak úcastníci konania nenamietajú proti tomu, ze Eurocontrol kupuje tovary a sluzby na trhu, to neznamená, ze cinnosti, na ktorých úcel sa tieto tovary a sluzby kupujú, majú hospodársku povahu. 65 Okrem toho je nutné konstatovat, ze prístup spocívajúci vo vyvodení povahy cinnosti vykonávanej na výstupe (normalizácia) z cinnosti vykonávanej na vstupe (obstarávanie prototypov), tak ako to navrhuje zalobkyna, by bol v rozpore s judikatúrou Súdu prvého stupna. Podla kritérií vyplývajúcich z ustálenej judikatúry súdov Spolocenstva citovanej vyssie vyplýva pojem hospodárskej cinnosti z ponuky tovarov alebo sluzieb na relevantnom trhu a nie z obstarávania takýchto tovarov alebo sluzieb. V tomto ohlade bolo rozhodnuté, ze cinnost kúpy ako taká necharakterizuje pojem hospodárskej cinnosti a ze na úcely posúdenia, ci urcitá cinnost má alebo nemá hospodársku povahu, je potrebné odlísit cinnost kúpy výrobku od následného pouzitia kúpeného výrobku. Preto je nutné dospiet k záveru, ze hospodárska povaha alebo neexistencia hospodárskej povahy následného pouzitia výrobku nevyhnutne urcuje povahu cinnosti kúpy (rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. marca 2003, FENIN/Komisia, T-319/99, Zb. s. II-357, bod 36). V kontexte prejednávanej veci to znamená, ze z neexistencie hospodárskej povahy normalizacnej cinnosti vyplýva neexistencia hospodárskej povahy obstarávania prototypov v rámci tejto normalizácie, bez ohladu na skutocnost, ze Eurocontrol pôsobí na trhu so zariadeniami ATM ako kupujúci. 66 V tomto ohlade je potrebné zamietnut argumentáciu zalobkyne, podla ktorej nemozno úvahy Súdu prvého stupna v rozsudku FENIN/Komisia, uz citovanom, pouzit na prejednávanú vec, alebo ze ich uplatnenie nemôze byt absolútne. 67 V súvislosti s tým, kde zalobkyna na jednej strane tvrdí, ze situácia, v ktorej doslo k vyhláseniu uz citovaného rozsudku FENIN/Komisia, sa velmi lísi od situácie existujúcej v prejednávanej veci, je potrebné zdôraznit, ze Súd prvého stupna v danom rozsudku vseobecným spôsobom konstatoval, ze ak osoba nekúpi výrobok na to, aby v rámci hospodárskej cinnosti ponúkala tovary a sluzby, ale aby ho pouzila v rámci inej cinnosti, napríklad cinnosti výlucne sociálnej povahy, nemozno jej konanie povazovat za konanie podniku len z dôvodu jej postavenia kupujúceho na trhu (rozsudok FENIN/Komisia, uz citovaný, bod 37). Vseobecnost znenia tejto vety a najmä skutocnost, ze k výslovnému spomenutiu sociálnej cinnosti doslo len z dôvodu uvedenia príkladu, robí riesenie prijaté v tomto rozsudku pouzitelným na akúkolvek osobu kupujúcu tovary na úcely cinností nemajúcich hospodársku povahu. A to je, ako je uvedené vyssie, presne prípad Eurocontrolu. 68 Ak zalobkyna na druhej strane tvrdí, ze uplatnenie tejto judikatúry, podla ktorej hospodárska povaha alebo neexistencia hospodárskej povahy následného pouzitia výrobku nutne urcuje povahu cinnosti kúpy, musí zohladnit dôsledky, ktoré cinnost obstarávania môze spôsobovat na relevantnom trhu, najmä v prípade, ked sa obstarávatel tak ako v prejednávanej veci nachádza v situácii monopolu na strane kupujúceho na európskej úrovni, je nutné konstatovat, ze toto tvrdenie sa zakladá na nesprávnom výklade uz citovaného rozsudku FENIN/Komisia, V tomto rozsudku bolo totiz konstatované, ze ak je správne, ze osoba, ktorá kupuje urcitý výrobok nato, aby ho pouzila v rámci cinnosti nemajúcej hospodársku povahu, "môze mat velmi dôlezitú hospodársku moc, ktorá môze prípadne viest k vzniku monopolu na strane kupujúceho, nic to nemení na tom, ze v prípade, ak cinnost, na výkon ktorej táto osoba kupuje tieto výrobky, nemá hospodársku povahu, nekoná ako podnik v zmysle pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, a teda sa na nu nevztahujú zákazy upravené clánkom 81 ods. 1 ES a clánkom 82 ES" (rozsudok FENIN/Komisia, uz citovaný, bod 37). 69 V dôsledku toho je potrebné konstatovat, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze cinnosti technickej normalizácie Eurocontrolu nie sú hospodárskymi cinnostami v zmysle judikatúry Spolocenstva, a teda ze pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v Zmluve sa na ne neuplatnujú. O cinnostiach výskumu a vývoja a najmä obstarávania prototypov a rezime práv dusevného vlastníctva - Tvrdenia úcastníkov konania 70 Podla zalobkyne z pozorného prestudovania napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia nenamieta proti tomu, ze by cinnosti obstarávania prototypov a rezim dusevného vlastníctva mali hospodársku povahu. Táto kvalifikácia v nom totiz nie je výslovne vylúcená a Komisia navyse podrobne skúmala moznost zneuzitia dominantného postavenia, na rozdiel od prípadu normalizacných cinností a pomoci vnútrostátnym správnym orgánom, v súvislosti s ktorými porusenia oznámené zalobkynou podrobne neskúmala. 71 Komisia namieta proti tomu, ze by v napadnutom rozhodnutí uznala hospodársku povahu cinnosti výskumu a vývoja Eurocontrolu. 72 V prejednávanej veci obstarávanie prototypov systémov ATM a rezim práv dusevného vlastníctva, ktorý sa na ne vztahuje, tak ako je upravený v kúpnych zmluvách, patrí priamo do rámca normalizacnej cinnosti Eurocontrolu. Tieto prototypy sú totiz pouzívané na vypracovanie a schválenie technických noriem a specifikácií organizáciou, teda v rámci cinnosti, ktorá nemá hospodársku povahu. - Posúdenie Súdom prvého stupna 73 V oblasti cinnosti výskumu a vývoja Eurocontrolu zalobkyna namieta proti obstarávaniu prototypov systémov ATM touto organizáciou a správe práv dusevného vlastníctva uskutocnovanej Eurocontrolom v tejto oblasti. 74 Jediné tvrdenie týkajúce sa hospodárskej povahy správy práv dusevného vlastníctva, ktoré uviedla zalobkyna, spocíva v konstatovaní, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nenamietala proti uvedenej hospodárskej povahe - teda v konstatovaní, voci ktorému Komisia namieta a ktoré nemá opodstatnenie v napadnutom rozhodnutí. Ako totiz jasne vyplýva z bodu 32 tohto rozhodnutia, Komisia posudzovala existenciu prípadného porusenia clánku 82 ES vo vztahu k tejto cinnosti len subsidiárne a z dôvodu úplnosti. 75 Dalej sa ukazuje, ze obstarávanie prototypov, ktoré Eurocontrol uskutocnuje v rámci svojich cinností výskumu a vývoja, a k tomu prináleziaca správa práv dusevného vlastníctva nie sú takého charakteru, aby bolo mozné cinnosti výskumu a vývoja vykonávanej touto organizáciou priznat hospodársku povahu, vzhladom na to, ze uvedené obstarávanie neobsahuje ponuku tovarov a sluzieb na danom trhu. 76 Obstarávanie prototypov je totiz popri ich vývoji len vedlajsou cinnostou. Ako pripomína vedlajsí úcastník konania, tento vývoj nerobí samotný Eurocontrol, ale podniky dotknutého sektoru, ktorým organizácia poskytuje motivacné verejné dotácie. Eurocontrol takto rozdeluje verejné zdroje s cielom podporovat výskum a vývoj v oblasti zariadení ATM. S cielom zabezpecit poskytnutie výsledkov nou dotovaných výskumov dotknutému odvetviu zmluvy o dotáciách stanovujú, ze Eurocontrol nadobúda vlastnícke právo k prototypu a práva dusevného vlastníctva vyplývajúce z výskumu, ktorý financovala. Nadobudnutie týchto práv Eurocontrolom nie je teda cielom samo osebe a neslúzi na ich vyuzívanie na obchodné úcely, ale je len súcastou právneho vztahu medzi osobou poskytujúcou dotáciu a dotovaným podnikom. 77 V tomto kontexte je potrebné zdôraznit, ze v rámci správy práv dusevného vlastníctva uskutocnovanej Eurocontrolom sú práva dusevného vlastníctva, ktoré Eurocontrol má k výsledkom vyssie uvedených cinností výskumu a vývoja, bezodplatne sprístupnené podnikom, ktoré majú záujem. V rámci skúmania hospodárskej povahy urcitej cinnosti je kritérium neexistencie odplaty iste len jedným z mnohých ukazovatelov a samo osebe nevylucuje jej hospodársku povahu. V prejednávanej veci sa vsak skutocnost, ze licencie na majetkové práva nadobudnuté Eurocontrolom v rámci vývoja prototypov sa udelujú bezplatne, pridáva k skutocnosti, ze ide o vedlajsiu cinnost k podpore technického vývoja, patriacu do rámca vseobecného ciela úlohy Eurocontrolu, ktorá nie je uskutocnovaná vo vlastnom záujme organizácie, ktorý by bol oddelitelný od uvedeného ciela, co vylucuje hospodársku povahu danej cinnosti (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 16. marca 2004, AOK Bundesverband a i., C-264/01, C-306/01, C-354/01 a C-355/01, Zb. s. I-2493, bod 63). 78 Táto správa práv dusevného vlastníctva sa nedá nicím porovnat s cinnostou súkromnoprávnych organizácii, ktoré na vnútrostátnej úrovni spravujú práva autorov hudby a textov a sú splnomocnené osobami, ktorým prinálezia tieto práva, na výber poplatkov z dôvodu vykonania ich diel tretími osobami. Tieto organizácie uskutocnujú hospodársku cinnost v tom, ze na jednej strane ponúkajú autorom za odplatu správu ich práv a na druhej strane vystupujú voci tretím osobám, ktoré pouzívajú predmetné diela na obchodné úcely, ako ústredná organizácia na výber poplatkov v postavení splnomocnenca autorov. O takýto prípad vsak v prejednávanej veci nejde. 79 V tomto ohlade je potrebné zamietnut tvrdenie, ktoré zalobkyna uviedla na pojednávaní, a to na základe interného dokumentu Eurocontrolu nazvaného "ARTAS Intellectual Property Rights and Industrial Policy", (Práva dusevného vlastníctva a hospodárska politika v rámci systému ARTAS) z 23. apríla 1997, ktorý predlozila v prílohe svojej zaloby, podla ktorého licencie nie sú bezplatné a ich udelenie závisí od dohody so zmluvným podnikom, ktorý vyvinul prototyp pre systém ARTAS, spolocnostou Thomson-CSF (v súcasnosti Thales). Z citovaného dokumentu totiz vyplýva, ze poplatok za licenciu na pouzívanie systému ARTAS je jeden ECU, co je v podstate zadarmo. Dalej z tohto istého dokumentu vyplýva, ze za tento poplatok dotknutý podnik získa úplný prístup k castiam systému vyvinutým v rámci vývojového projektu financovaného Eurocontrol ("foreground software"), vo vztahu ku ktorému disponuje právami dusevného vlastníctva. V súvislosti s castami systému ARTAS, ktoré boli vyvinuté Thomson-CSF v rámci predchádzajúcich projektov a ktoré boli opätovne pouzité v tomto systéme ("background software"), sa stanovil rezim sprístupnenia informácií, ktorý rozlisuje dve kategórie informácií, konkrétne na jednej strane informácie, ktoré mozno poskytnút, a dôverné informácie na strane druhej. Kým prvá skupina môze byt sprístupnená konkurentom Thomson-CSF na úcely vývoja systémov typu ARTAS, v nadväznosti na podpis licencnej zmluvy s Eurocontrolom, druhá skupina nie je, s výnimkou súhlasu Thomson-CSF, jej konkurentom sprístupnená. Preto je nutné konstatovat, ze predmetný dokument preukazuje opak toho, co tvrdí zalobkyna, konkrétne, ze licencie týkajúce sa systému ARTAS sú bezplatné, ze vsetky súcasti tohto systému vyvinuté v rámci projektu financovaného Eurocontrolom sú sprístupnené konkurencným podnikom Thomson-CSF, bez toho, aby proti tomu Thomson-CSF mohla namietat, a ze dokonca aj cast zloziek vyvinutých v minulosti Thomson-CSF môze byt sprístupnená konkurencným podnikom. Preto je potrebné argumentáciu zalobkyne týkajúcu sa tohto bodu zamietnut. 80 Rovnako je potrebné zamietnut námietky zalobkyne týkajúce sa po prvé vymedzenia medzi "foreground software" a "background software", ktoré mal Eurocontrol uskutocnit svojvolne a netransparentne a po druhé skutocnosti, ze toto vymedzenie malo v konecnom dôsledku byt len teoretické, kedze vzhladom na neznalost urcitých dát ("zdrojových kódov") nesprístupnených castí sa konkurentom bráni uzitocne vyuzit prístupné casti vyvinutých pocítacových programov. Ak by sa aj tieto skutocnosti, v prípade ich preukázania, urcite javili takej povahy, ze by mohli ovplyvnit hospodárku cinnost v oblasti zariadení ATM, ani tak nimi nemozno preukázat hospodársku povahu rezimu práv dusevného vlastníctva uplatnovaného Eurocontrolom. 81 Okrem toho v súvislosti s výhradou zalobkyne, podla ktorej Eurocontrol stanovil sprístupnenie práv zmluvného podniku vo forme "balíkov strojových kódov" a so vsetkou dokumentáciou umoznujúcou uplatnenie výlucne "background software", kým pocítacové programy nazývané "OTS" ostávajú dôverné, je potrebné uviest, ze touto výhradou sa v podstate vytýka Eurocontrol, ze podnikom, s ktorými uzavrel zmluvy o výskume, nestanovil, aby svojim konkurentom sprístupnili zdrojové kódy svojich vlastných výrobkov, ktoré boli pouzité v rámci nou pridelených projektov výskumu. Je vsak potrebné konstatovat, ze nezávisle od otázky, ci takáto povinnost môze byt v súlade so zákonom ulozená zmluvným podnikom, skutocnost, ze Eurocontrol v rámci svojho rezimu práv dusevného vlastníctva uskutocnil takéto vymedzenie, nezodpovedá kritériám hospodárskej cinnosti, tak ako ich vyvodila judikatúra citovaná v bode 50 vyssie, konkrétne v uskutocnovaní cinnosti spocívajúcej v ponuke tovarov a sluzieb na relevantnom trhu. 82 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze cinnosti výskumu a vývoja financované Eurocontrolom nie sú hospodárskymi cinnostami, a teda ze sa na ne neuplatnujú pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v Zmluve. O cinnosti pomoci vnútrostátnym orgánom - Tvrdenia úcastníkov konania 83 Zalobkyna tvrdí, ze cinnost technickej pomoci v prospech vnútrostátnych správnych orgánov, ktorú Eurocontrol uskutocnuje vydávaním sútazných podkladov pre verejné obstarávanie alebo úcastou na výberových konaniach podnikov, ktoré sa zúcastnujú verejného obstarávania, je skutocnou hospodárskou cinnostou. Navyse ide o cinnost poskytovanú za odplatu, kedze Eurocontrol je financovaný zo zdrojov poskytovaných zo strany jeho clenských státov, ktoré slúzia rovnako na financovanie cinnosti pomoci, ako aj ostatných jej cinností. 84 Komisia a vedlajsí úcastník konania sa domnievajú, ze cinnost pomoci vnútrostátnym správnym orgánom povereným kontrolou letovej prevádzky, najmä v konaniach verejného obstarávania týkajúcich sa obstarávania systémov a zariadení ATM, patrí medzi úlohy organizácie, tak ako sú uvedené v dohovore. Táto cinnost umoznuje státom dohovoru, aby vyuzijúc osobitnú technickú spôsobilost organizácie, vykonávali podla potreby úlohy kontroly a riadenia letovej premávky, ktoré vykonávajú v rámci svojej suverénnej moci. Pri výkone tejto cinnosti Eurocontrol sleduje vseobecný ciel stanovený dohovorom, ktorým je udrzanie a zlepsenie bezpecnosti letovej premávky. 85 Komisia a vedlajsí úcastník konania dalej upozornujú, ze dotknutá cinnost nie je vykonávaná za odplatu. Príspevky uhrádzané Eurocontrolu jeho clenskými státmi majú za ciel zabezpecit vseobecný chod organizácie a nie sú v ziadnom vztahu k ich prípadným ziadostiam o pomoc. Porovnaním tejto situácie s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa vnútrostátnych rezimov sociálneho zabezpecenia a zdravotného poistenia Komisia odkazuje príkladom na vec, v ktorej doslo k vyhláseniu rozsudku zo 17. februára 1993, Poucet a Pistre, (C-159/91 a C-160/91, Zb. s. I-637, bod 18), v ktorej skutocnost, ze neexistoval ziaden vztah medzi príspevkami uhrádzanými zdravotnej poistovni jej poistencami a platbami uskutocnovanými týmito zdravotnými poistovnami, viedla Súdny dvor k tvrdeniu, ze cinnosti vykonávané takouto zdravotnou poistovnou nemali hospodársku povahu. - Posúdenie Súdom prvého stupna 86 Najskôr je potrebné konstatovat, ze cinnost pomoci vnútrostátnym správnym orgánom mozno oddelit od úlohy správy vzdusného priestoru a rozvoja letovej bezpecnosti prostredníctvom Eurocontrolu. Ak aj táto cinnost pomoci môze slúzit verejnému záujmu udrzaním a zlepsením bezpecnosti letovej prevádzky, tento vztah je len velmi nepriamy, kedze pomoc ponúkaná Eurocontrolom sa vztahuje len na technické specifikácie v prípade uskutocnenia konaní verejného obstarávania zariadení ATM, a preto sa na bezpecnosti letovej prevádzky odrazí len prostredníctvom týchto konaní verejného obstarávania. Z takéhoto nepriameho vztahu vsak nemôze vyplývat nutné prepojenie medzi oboma cinnostami. V tomto ohlade Súd prvého stupna pripomína, ze Eurocontrol ponúka svoju pomoc v tejto oblasti len na poziadanie vnútrostátnych správnych orgánov. Preto vôbec nejde o cinnost, ktorá by bola podstatná ci nevyhnutná na zarucenie bezpecnosti letovej prevádzky. 87 Dalej je potrebné pripomenút, ze hospodársku cinnost predstavuje kazdá cinnost, ktorá pozostáva z ponuky tovarov alebo sluzieb na danom trhu (pozri judikatúru citovanú v bode bod 50 vyssie). V súvislosti s cinnostami pomoci vnútrostátnym správnym orgánom vo forme poradenstva poskytovaného pri zostavovaní sútazných podkladov verejného obstarávania alebo v rámci konania výberu podnikov zúcastnených na týchto verejných obstarávaniach je nutné konstatovat, ze ide práve o ponuku sluzieb na trhu poradenstva, teda na trhu, na ktorom by rovnako dobre mohli pôsobit aj súkromné podniky specializujúce sa na túto oblast. 88 V tomto ohlade Súd prvého stupna rozhodol, ze skutocnost, ze urcitá cinnost môze byt vykonávaná súkromným podnikom, predstavuje doplnujúci dôkaz umoznujúci oznacit dotknutú cinnost za cinnost podniku (rozsudok Aéroports de Paris/Komisia, uz citovaný, bod 124, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia, C-82/01 P, Zb. s. I-9297, bod 82). 89 Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze Súdny dvor uz viackrát rozhodol, ze okolnost, ze cinnosti sú bezne zverované verejným orgánom, nemôze ovplyvnit hospodársku povahu týchto cinností, pokial vzdy neboli a nie sú nutne vykonávané verejnými orgánmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Höfner a Elser, uz citovaný, bod 2, a Job Centre, uz citovaný, bod 22). Za týchto skúmaných okolností to znamená, ze skutocnost, ze predmetné sluzby nie sú v súcasnosti ponúkané súkromnými podnikmi, nebráni tomu, aby boli oznacené za hospodársku cinnost, kedze je mozné, aby ich vykonávali súkromné subjekty. 90 Vzhladom na tvrdenie Komisie, ze cinnosti pomoci Eurocontrolu vnútrostátnym správnym orgánom nie sú ako také odmenované, je potrebné zdôraznit, ze táto skutocnost môze byt ukazovatelom, ktorý vsak sám osebe nie je rozhodujúci, ako to preukazuje napríklad vec, v ktorej doslo k vyhláseniu uz citovaného rozsudku Höfner a Elser, kde sluzby sprostredkovania zamestnania Nemeckým federálnym úradom práce boli poskytované zamestnávatelom a zamestnancom zadarmo, pricom oni vsak financovali celkové náklady tohto úradu prostredníctvom pravidelných príspevkov nezávisle od skutocnosti, ci vyuzili alebo nevyuzili jeho sluzby sprostredkovania zamestnania. Skutocnost, ze Eurocontrol je ako institúcia financovaná z príspevkov svojich clenských státov a ze bezodplatne poskytuje svoje sluzby pomoci vnútrostátnym správnym orgánom, ktoré o ne poziadajú, odhaluje, ze ide o financnú struktúru rovnakej povahy, ako struktúra, ktorá bola posudzovaná v uvedenej veci. 91 Rovnako skutocnost, ze cinnost pomoci je vyvíjaná na úcely splnenia ciela vo vseobecnom záujme, môze byt ukazovatelom existencie cinnosti nemajúcej hospodársku povahu, ale nebráni tomu, aby cinnost spocívajúca tak ako v prejednávanej veci v ponuke sluzieb na danom trhu bola povazovaná za hospodársku cinnost. Organizácie spravujúce zákonné systémy zdravotného poistenia, ktoré sledujú neziskový ciel a ktoré vykonávajú cinnost sociálnej povahy a zároven podliehajú státnej regulácii zahrnujúcej najmä poziadavky solidarity, boli totiz povazované za podniky vykonávajúce hospodársku cinnost (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Fédération française des sociétés d'assurance a i., uz citovaný, bod 22, a z 21. septembra 1999, Albany, C-67/96, Zb. s. I-5751, body 84 az 87). 92 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze cinnost pomoci Eurocontrolu vnútrostátnym orgánom je hospodárskou cinnostou, a v dôsledku toho je nutné Eurocontrol pri výkone tejto cinnosti povazovat za podnik v zmysle clánku 82 ES. 93 V tomto rozsahu je preto potrebné prvý zalobný dôvod zalobkyne prijat a v ostávajúcej casti ho zamietnut. 94 Ako vsak bolo zdôraznené v bodoch 47 az 49 vyssie, dôsledkom tohto zistenia môze byt zrusenie napadnutého rozhodnutia len v prípade, ak dôjde aj k prijatiu druhého zalobného dôvodu, kedze napadnuté rozhodnutie spocíva tiez na zistení Komisie, ze aj keby sa cinnosti Eurocontrol povazovali za hospodárske cinnosti, nie sú v rozpore s clánkom 82 ES. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení existencie porusenia clánku 82 ES prostredníctvom Eurocontrolu 95 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné posudzovat druhý zalobný dôvod len v rozsahu, v ktorom doslo k prijatiu prvého zalobného dôvodu, teda vo vztahu k cinnosti Eurocontrolu spocívajúcej v pomoci vnútrostátnym správnym orgánom. Tvrdenia úcastníkov konania 96 Zalobkyna v tomto ohlade tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí doslo k zjavnému nesprávnemu posúdeniu v tom, ze Komisia detailne neskúmala zneuzívajúcu povahu správaní oznámených v oblasti cinnosti pomoci vnútrostátnym orgánom. Zalobkyna najmä oznámila zneuzívajúce správania Eurocontrolu spocívajúce v nerespektovaní zásad rovnosti zaobchádzania, transparentnosti a zákazu diskriminácie v rámci verejných obstarávaní vyhlásených vnútrostátnymi orgánmi s cielom obstarania zariadení ATM, pricom Eurocontrol bol povinný uplatnit ustanovenia v oblasti postupov verejného obstarávania upravené ustanoveniami Spolocenstva alebo prinajmensom vseobecnými zásadami rovnosti zaobchádzania a transparentnosti. 97 Doslo teda k zámene na jednej strane medzi úlohou Eurocontrolu v prípade, ked ponúka projekty a vyberá podniky, ktoré vytvoria prototypy, a na druhej strane jeho úlohou poradcu vnútrostátnych správnych orgánov. Túto zámenu a problémy, ktoré z nej vyplývajú, zdôraznila samotná Komisia v správe o uplatnení smernice 93/65. 98 Prostredníctvom sluzieb pomoci ponúkaných Eurocontrolom vnútrostátnym správnym orgánom pri vyhlásení postupov verejného obstarávania sa nepovinné normy v skutocnosti stali pre správne orgány, ktoré sú obstarávatelmi, záväznými povinnými normami. Tak to bolo najmä v dvoch prípadoch postupov verejného obstarávania v Spanielsku a Holandsku. Zalobkyna sa domnieva, ze podnik, ktorý sa zúcastnil na procese a ktorého ponuka na uzavretie zmluvy na vytvorenie prototypu standardizovaného zariadenia ATM bola prijatá, je takto neoprávnene zvýhodnený dvakrát: prvýkrát pri svojvolnom výbere, vdaka ktorému doslo k prijatiu jeho ponuky na vytvorenie prototypu, a druhýkrát z dôvodu, ze môze byt následne vybraný v rámci vnútrostátnych postupov verejného obstarávania. 99 Zalobkyna sa okrem iného odvoláva aj na list z 3. novembra 1998 (pozri bod 12 vyssie). Podla nej tento list dokazuje, ze Komisia bola sama presvedcená, ze Euroncontrol sa dopustil zneuzitia dominantného postavenia, kedze dôvody na zrusenie uvedené v zalobe sú vo vsetkých bodoch potvrdené pochybnostami a úvahami, ktoré sú tam vyjadrené. Komisia tým otvorene pripustila napadnutelnost úlohy Eurocontrolu, ako aj narusenia hospodárskej sútaze zdôraznované zalobkynou. List z 3. novembra 1998 zjavne preukazuje najmä to, ze oddelenia Komisie sa domnievali, ze cinnosti Eurocontrolu, ktorých sa staznost týkala, boli hospodárskymi cinnostami, a ze z tohto dôvodu podliehali pravidlám Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze a ze narusenia hospodárskej sútaze vyplývajúce zo správania Eurocontrol sa potvrdili a boli závazné. 100 Komisia zdôraznuje, ze v bode 34 napadnutého rozhodnutia na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, subsidiárne posudzovala podstatu nou oznámených správaní vo vztahu k cinnosti pomoci Eurocontrolu vnútrostátnym správnym orgánom. V kazdom prípade na základe tohto posúdenia dospela k záveru, ze táto cinnost neporusovala pravidlá hospodárskej sútaze. 101 V súvislosti s listom z 3. novembra 1998 sa Komisia domnieva, ze závery, ktoré z neho vyvodzuje zalobkyna, vyplývajú z nesprávneho výkladu obsahu tohto listu. Posúdenie Súdom prvého stupna 102 Je potrebné zdôraznit, ze výhrady predlozené zalobkynou v rámci tohto zalobného dôvodu sa v skutocnosti týkajú dvoch odlisných prípadov. Prvým prípadom je uzavretie zmluvy Eurocontrolom samotným z dôvodu svojich vlastných potrieb dodávok spojených s cinnostami, ktoré boli predtým povazované za cinnosti nemajúce hospodársku povahu. Kedze sa vsak tento prípad nevztahuje na pomoc poskytovanú Eurocontrolom vnútrostátnym správnym orgánom, nemozno sa ním zaoberat v rámci posudzovania druhého zalobného dôvodu, ktorý sa obmedzuje na cinnost pomoci. 103 Druhý prípad sa týka uzavretia zmluvy vnútrostátnymi správnymi orgánmi, k comu Eurocontrol prispieva ako poradca pri zostavovaní sútazných podkladov verejného obstarávania alebo v rámci výberového konania. 104 V súvislosti s prvým prípadom je potrebné zdôraznit, ako to Komisia správne urobila, ze výlucne vnútrostátne správne orgány majú právomoc rozhodnút o uzavretí zmlúv, a teda sú oprávnené prijat tieto rozhodnutia, a z tohto dôvodu zodpovedajú za dodrziavanie relevantných ustanovení týkajúcich sa postupov verejného obstarávania. Úcast Eurocontrolu ako poradcu nie je ani povinná, dokonca ani sústavná. Dochádza k nej v súlade s clánkom 2 ods. 2 písm. a) dohovoru len na výslovnú ziadost dotknutých správnych orgánov. Zalobkyna nástojila na skutocnosti, ze Eurocontrol má v prípade, ze niektorý správny orgán poziada o jeho sluzby poradcu, v zásade moznost ovplyvnit výber uskutocnovaný týmto orgánom v rámci postupu verejného obstarávania. Napriek tomu sa jej vsak nepodarilo v konkrétnom prípade preukázat, ze Eurocontrol naozaj ovplyvnil rozhodnutie o uzavretí zmluvy s urcitým uchádzacom, a to na základe iných dôvodov, ako je hladanie najlepsieho technického riesenia za najvýhodnejsiu cenu. 105 V druhom rade je potrebné pripomenút, ze na základe clánku 82 prvého pododseku ES zistenie zneuzitia dominantného postavenia urcitým podnikom predpokladá na jednej strane existenciu dominantného postavenia tohto podniku na urcitom trhu a na druhej strane zneuzitie tohto dominantného postavenia na spolocnom trhu alebo na jeho podstatnej casti. 106 Zalobkyna sa ani vo svojich písomných podaniach na Súd prvého stupna, ani na pojednávaní nevyjadrila k otázkam vymedzenia relevantného trhu a dominantného postavenia Eurocontrolu na tomto trhu, ktorým by prípadne mohol byt trh poradenstva v oblasti postupov verejného obstarávania na dodávky zariadení ATM alebo trh technického poradenstva vo vseobecnosti. 107 V súvislosti s pojmom zneuzitie Súd prvého stupna pripomína, ze podla ustálenej judikatúry ide o objektívny pojem vztahujúci sa na správania podniku v dominantnom postavení, ktoré by mohli ovplyvnit struktúru trhu, kde je práve v nadväznosti na prítomnost dotknutého podniku úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktorých úcinkom je to, ze prostredníctvom pouzitia prostriedkov odlisných od tých, ktorými sa riadi bezná hospodárska sútaz tovarov a sluzieb na základe výkonov hospodárskych subjektov, bránia udrzaniu zatial existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 69, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia, T-228/97, Zb. s. II-2969, bod 111). 108 V prejednávanej veci je nutné konstatovat, ze zalobkyna nedala dôraz na niektoré zo správaní Eurocontrolu v rámci jeho cinnosti poradcu vnútrostátnym správnym orgánom, ktoré by zodpovedali týmto kritériám. Predovsetkým ani neuviedla, ktoré prostriedky "odlisné od tých, ktorými sa riadi bezná hospodárska sútaz tovarov a sluzieb na základe výkonov hospodárskych subjektov" Eurocontrol pouzil. Kedze Eurocontrol nevykonával ziadnu cinnost na trhu dodávok zariadení ATM a nemal v tomto ohlade ziadne záujmy financnej ci hospodárskej povahy, zdá sa dokonca, ze medzi ním a zalobkynou ci akýmkolvek iným podnikom cinným v tejto oblasti nemohol existovat ziaden konkurencný vztah. Najmä sa nezdá, ze by Eurocontrol mohol získat akúkolvek konkurencnú výhodu z dôvodu, ze mohol prostredníctvom svojich poradenských sluzieb ponúkaných vnútrostátnym správnym orgánom ovplyvnit nimi uskutocnovaný výber ich dodávatelov zariadení ATM v prospech urcitých podnikov. 109 Zalobkyni sa teda nepodarilo preukázat zjavne nesprávne posúdenie existencie porusenia clánku 82 ES Eurocontrolom, ktorého sa mala dopustit Komisia. 110 Toto zistenie nevyvracia ani list z 3. novembra 1998. 111 Tvrdenia zalobkyne, podla ktorých tento list dokazuje, ze Komisia bola sama presvedcená, ze Eurocontrol sa dopustil zneuzitia dominantného postavenia (pozri bod 99 vyssie), v liste z 3. novembra 1998 nenachádza svoje opodstatnenie. Tak ako sa konstatovalo vyssie (bod 39), Komisia v nom nijako neuvádza, ze by cinnosti Eurocontrolu boli hospodárskymi cinnostami, a ze z tohto dôvodu sa na ne uplatnujú pravidlá Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Práve naopak, tento list výslovne upresnuje, ze analýza, ktorá je k nemu pripojená, bola uskutocnená "bez toho, aby sa dotkla uplatnenia predpisov Spolocenstva... v oblasti hospodárskej sútaze", z dôvodu skúmania dopadu, ktorý cinnosti Eurocontrolu, aj ked nie sú hospodárskymi cinnostami, mohli mat na hospodársku sútaz medzi podnikmi pôsobiacimi v sektore zariadení ATM. 112 Skutocnost, ze Komisia, aj ked namietala voci uplatneniu práva hospodárskej sútaze na prejednávanú vec, vyjadrila v tomto liste urcité mnozstvo kritických poznámok vo vztahu k urcitým cinnostiam Eurocontrolu, co má vsak daleko od preukázania, ze Komisia bola sama presvedcená o nezákonnosti správania Eurocontrolu vzhladom na pravidlá hospodárskej sútaze, svedcí o snahe Komisie upozornit Eurocontrol na dôsledky jeho cinností, ktoré, aj ked sa na ne uvedené pravidlá nevztahujú, by mohli mat vplyv na hospodársku sútaz medzi podnikmi pôsobiacimi v dotknutej oblasti, aby ho podnietila minimalizovat, pokial je to mozné, neziaduce úcinky. Preto tento list nemôze slúzit na podporu poziadaviek zalobkyne. 113 Z predchádzajúceho vyplýva, ze druhý zalobný dôvod sa musí zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí 114 S odkazom na urcité rozhodnutia súdov Spolocenstva týkajúce sa povinnosti skúmania stazností a povinnosti odôvodnit rozhodnutia sa zalobkyna domnieva, ze v prejednávanej veci Komisia porusila svoje povinnosti. Napadnuté rozhodnutie vraj nebolo správne odôvodnené a Komisia "údajne" porusila práva zalobkyne na obranu v rámci konania pred podaním zaloby. O výhrade zalozenej na nedostatku odôvodnenia - Tvrdenia úcastníkov konania 115 V súvislosti s kvalifikáciou cinností Eurocontrolu, ktoré sú predmetom staznosti, zalobkyna tvrdí, ze Komisia dostatocne nepreskúmala otázku, ci tieto cinnosti mali hospodársku povahu. Namiesto toho, aby sa obmedzila na vyhlásenie, ze normotvorná cinnost je bezodplatná, ze vytvorenie noriem predstavuje cinnost vo verejnom záujme, ako aj neziskovú cinnost súkromnoprávnej povahy, a ze cinnost pomoci má formu jednoduchej technickej podpory, ktorá nie je platená a zároven je ponúkaná len vnútrostátnym správnym orgánom, ktoré o to poziadajú, mala Komisia úplným spôsobom analyzovat relevantnú judikatúru, aby dospela k rozhodnutiu, ktoré by bolo mozné uplatnit v prejednávanej veci. Zalobkyna uvádza, s odkazom na odôvodnenie urcitých bodov napadnutého rozhodnutia, ze analýza Komisie je zachytená na niekolkých riadkoch napriek tomu, ze zalobkyna uviedla velký pocet dôkazov a tvrdení na podporu svojej staznosti. Okrem toho text napadnutého rozhodnutia neuvádza dôvod, pre ktorý sa Komisia domnievala, ze existenciu zneuzívajúceho správania Eurocontrolu je v prejednávanej veci nutné vylúcit. 116 Komisia pripomína, ze podla ustálenej judikatúry nie je povinná vo svojich odôvodneniach rozhodnutí, ktoré jej prinálezí prijat, aby zarucila uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze, prijat stanovisko k vsetkým tvrdeniam, ktoré dotknuté osoby uvádzajú na podporu svojej ziadosti. - Posúdenie Súdom prvého stupna 117 Podla ustálenej judikatúry odôvodnenie pozadované clánkom 253 ES musí jasne a jednoznacne uvádzat úvahy orgánu Spolocenstva, autora predmetného aktu, takým spôsobom, ktorý umoznuje dotknutým osobám spoznat zdôvodnenie prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonávat svoju kontrolu. Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená v závislosti od okolností prejednávanej veci, najmä obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, aký môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na tom, aby dostali vysvetlenie. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, T-231/99, Zb. s. II-2085, body 164 a 165 a tam citovanú judikatúru). 118 Komisia najmä nie je povinná v odôvodnení rozhodnutia, ktorým sa zamieta staznost na porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, zaujat stanovisko k vsetkým tvrdeniam, ktoré dotknuté osoby uvádzajú na podporu svojej ziadosti. Stací, ak uvedie skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v rámci struktúry rozhodnutia zásadný význam (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 30. novembra 2000, Industrie des poudres sphériques/Komisia, T-5/97, Zb. s. II-3755, bod 199 a tam citovanú judikatúru, a FENIN/Komisia, uz citovaný, bod 58). 119 V prejednávanej veci sa zdá, ze Komisia si splnila svoju povinnost odôvodnenia. Ako to správne tvrdí, v bodoch 28 a 29 napadnutého rozhodnutia jasne uviedla hlavný dôvod svojho zamietnutia staznosti, a to ze spochybnované cinnosti Eurocontrolu nemali hospodársku povahu v zmysle judikatúry Súdneho dvora. Odkazuje najmä na list z 15. júna 2000 (pozri bod 14 vyssie), v ktorom uz v podstave vyjadrila a odôvodnila toto stanovisko. V bodoch 30 az 34 napadnutého rozhodnutia Komisia v súvislosti s kazdou spochybnovanou cinnostou uviedla specifické dôvody, ktoré boli urcujúce na toto posúdenie. V súvislosti s cinnostou vývoja a obstarávania prototypov a rezimom práv dusevného vlastníctva, ako aj v súvislosti s cinnostou pomoci vnútrostátnym správnym orgánom navyse subsidiárne vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnievala, ak by aj tieto cinnosti chcela povazovat za cinnosti hospodárskej povahy, ze nedoslo k poruseniu práva hospodárskej sútaze. 120 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze chýbajúce alebo nedostatocné odôvodnenie predstavuje zalobný dôvod zalozený na porusení podstatných formálnych nálezitosti, ktorý je ako taký odlisný od zalobného dôvodu vyplývajúceho z nesprávnosti odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorého preskúmanie patrí do posúdenia dôvodnosti napadnutého rozhodnutia (rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, T-84/96, Zb. s. II-2081, bod 47). Skutocnost, ze Súd prvého stupna sa nevenoval urcitým domnienkam uvedeným Komisiou v napadnutom rozhodnutí, preto nebráni tomu, aby povinnost odôvodnenia bola v prejednávanej veci povazovaná za splnenú. 121 Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na nedostatku odôvodnenia musí byt zamietnutá. O výhrade zalozenej na údajnom porusení práv na obranu - Tvrdenia úcastníkov konania 122 Zalobkyna sa domnieva, ze vzhladom na v súcasnosti dostupné informácie a dokumenty prilozené k napadnutému rozhodnutiu nebola nálezite informovaná o cinnosti vyvíjanej Komisiou v stádiu presetrovania staznosti. Komisia najmä neuviedla bezpochyby mnohé pripomienky, listy a analýzy, na základe ktorých dospela k svojmu úsudku. To predstavuje porusenie vseobecnej zásady transparentnosti správnych konaní. 123 Komisia zdôraznuje, ze táto výhrada sa zakladá na predpoklade, ze pri prijímaní napadnutého rozhodnutia musela nevyhnutne vychádzat z velkého poctu dokumentov, ktoré zalobkyna nepoznala. Komisia tvrdí, ze v liste z 25. septembra 2003 (pozri bod 14 vyssie) osobitne uviedla dokumenty, z ktorých vychádzalo jej posúdenie, dokumenty, s ktorými bola zalobkyna plne oboznámená a ku ktorým mohla predlozit svoje pripomienky. Vsetky dôlezité skutocnosti, ktoré Komisia zohladnila pri presetrovaní staznosti, boli uvedené v predmetných dokumentoch. Preto sa domnieva, ze k poruseniu práv na obranu hypoteticky uvádzanému zalobkynou nedoslo. - Posúdenie Súdom prvého stupna 124 Najskôr je potrebné vsimnút si, ze tvrdenia zalobkyne týkajúce sa údajnej existencie velkého poctu dokumentov, s ktorými nebola oboznámená, nie sú nijako upresnené. Ak teda nie je mozné poziadat zalobkynu o oznacenie predmetných dokumentov práve preto, ze tvrdí, ze Komisia jej ich neposkytla, je nutné konstatovat, ze nepredlozila dôkazy, na základe ktorých by bolo mozné prinajmensom verit, ze takéto dokumenty existujú a ze boli urcujúce pri vyhotovovaní napadnutého rozhodnutia. Jediný dokument neuvedený v liste Komisie z 25. septembra 2003, ktorý zalobkyna osobitne oznacila, konkrétne list z 3. novembra 1998, Komisia následne predlozila. Ako vsak bolo konstatované vyssie, nielen ze tento list neodhalil okolnosti, ktoré by mohli podstatným spôsobom ovplyvnit výsledok tejto veci (pozri body 36 az 39 vyssie), ale zalobkyna navyse o existencii tohto listu a v podstate aj o jeho obsahu vedela. 125 Zalobkyna tvrdí vo svojej ziadosti, ze "na základe dokumentov pripojených k rozhodnutiu Komisie" "ocividne dospela" k záveru, ze nebola primerane informovaná o cinnosti vyvíjanej Komisiou v stádiu preskúmania staznosti. Napadnuté rozhodnutie pritom nedáva dôraz na ziadne prílohy. Zalobkyna neupresnuje, o ktoré prílohy by malo íst, ani ktoré skutocnosti v týchto neupresnených dokumentoch jej umoznili dospiet k tomuto záveru. Tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia pouzila velký pocet dokumentov, s ktorými ju neoboznámila, nemozno preto nicím podopriet. 126 Okrem toho Komisia tvrdí, ze v prejednávanej veci neexistujú iné relevantné dokumenty ako tie, ktoré sú uvedené v prílohe listu z 25. septembra 2003. Toto tvrdenie posilnuje aj právne posúdenie Komisie, ktorá sa vychádzajúc z uz citovaného rozsudku SAT Fluggesellschaft, domnievala, ze namietané cinnosti Eurocontrolu neboli ako celok hospodárskej povahy a ze v kazdom prípade správania vytýkané Eurocontrol nepredstavovali porusenie ustanovení Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Toto posúdenie sa mohlo v napadnutom rozhodnutí opierat výlucne o dokumenty, ktoré sú v nom uvedené na jeho podporu, a nebolo nutné, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, uskutocnit technické analýzy alebo do hlbky skúmat úcinky, ktoré by konania Eurocontrolu mohli mat na hospodársku sútaz v dotknutom odvetví. 127 Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na porusení práv na obranu sa musí zamietnut. 128 V dôsledku toho je potrebné zamietnut tretí odvolací dôvod. 129 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze návrh zalobkyne na zrusenie je potrebné zamietnut. 5. O návrhoch na vykonanie dôkazných prostriedkov Tvrdenia úcastníkov konania 130 V zalobe, ako aj v podaní dorucenom 27. apríla 2005 zalobkyna predlozila návrhy na vykovanie dôkazných prostriedkov. Prvý návrh smeroval k tomu, aby Komisia predlozila vsetky dokumenty vyhotovené jej oddeleniami, týkajúce sa prejednávanej veci, a akýkolvek dokument, ktorý dostala od Eurocontrolu vo veci staznosti, ako aj kópiu technických analýz, ktoré podla nej boli uskutocnené bud jej internými alebo externými pracovníkmi. Druhý návrh smeruje na jednej strane k vypocutiu bývalých generálnych riaditelov GR "Hospodárska sútaz" a GR "Doprava" Komisie ako svedkov, ako aj bývalého generálneho riaditela Eurocontrol v súvislosti s obsahom listu z 3. novembra 1998 a analýzou, ktorá je k nemu prilozená, a na druhej strane k tomu, aby Komisia predlozila dokumenty, k výmene ktorých doslo medzi nou a Eurocontrol v období po zaslaní listu z 3. novembra 1998. 131 Komisia namieta proti návrhom zalobkyne tvrdiac, ze vypocutie v nich uvedených osôb nemôze priniest ziadne dalsie potrebné dôkazy na preskúmanie napadnutého rozhodnutia a ze neexistujú ziadne dalsie relevantné dokumenty okrem tých, ktoré sú vymenované v liste z 25. septembra 2003. Posúdenie Súdom prvého stupna 132 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy sa ukazuje, ze Súd prvého stupna môze prakticky rozhodnút o zalobe na základe návrhov, dôvodov a tvrdení rozvinutých v priebehu písomnej, ako aj ústnej casti konania a s ohladom na dokumenty predlozené úcastníkmi konania. 133 Za týchto podmienok je potrebné návrhy na výkon dôkazných prostriedkov predlozené zalobkynou zamietnut. O trovách 134 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. 135 V súlade s clánkom 87 ods. 4 tretím pododsekom rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna rozhodnút, ze vedlajsí úcastníci konania znásajú vlastné trovy konania. V prejednávanej veci vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Komisie znása vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. SELEX Sistemi Integrati SpA znása vlastné trovy konania, ako aj trovy konania Komisie. 3. Európska organizácia pre bezpecnost letovej prevádzky znása vlastné trovy konania. Pirrung Meij Pelikánová Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. decembra 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon J. Pirrung Obsah Právny rámec 1. Právny základ Eurocontrolu 2. Právo Spolocenstva Skutkové okolnosti a konanie pred podaním zaloby 1. Úloha a cinnost Eurocontrolu 2. Konanie pred podaním zaloby Konanie pred Súdom prvého stupna a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prípustnosti návrhu zalobkyne na zrusenie a/alebo zmenu napadnutého rozhodnutia 2. O prípustnosti nových zalobných dôvodov zalobkyne Pripomienky úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O prípustnosti zalobného dôvodu predlozeného vedlajsím úcastníkom konania, zalozeného na jeho imunite podla medzinárodného práva verejného 4. O návrhu na zrusenie O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení uplatnitelnosti clánku 82 ES na Eurocontrol O cinnosti technickej normalizácie Eurocontrolu - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O cinnostiach výskumu a vývoja a najmä obstarávania prototypov a rezime práv dusevného vlastníctva - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O cinnosti pomoci vnútrostátnym orgánom - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O druhom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení existencie porusenia clánku 82 ES prostredníctvom Eurocontrolu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí O výhrade zalozenej na nedostatku odôvodnenia - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O výhrade zalozenej na údajnom porusení práv na obranu - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna 5. O návrhoch na vykonanie dôkazných prostriedkov Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXa9838T/L97591-7157TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXa9838T/L97591-7157TMP.html#Footref*