Vec T-153/04 Ferriere Nord SpA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Pokuta - Porusenie clánku 81 ES - Právomoci Komisie pri výkone rozhodnutia - Premlcanie - Clánky 4 a 6 nariadenia (EHS) c. 2988/74 - Prípustnost" Rozsudok Súdu prvého stupna (prvá komora) z 27. septembra 2006 Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Vecná pôsobnost (Clánky 230 ES, 238 ES a 249 ES) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Premlcanie stanovené nariadením c. 2988/74 (Nariadenie Rady c. 2988/74, clánok 4) 3. Zaloba o neplatnost - Akty, ktoré mozno napadnút zalobou - Rozhodnutie - Pojem (Clánky 230 ES a 249 ES) 1. Príkaz na zaplatenie nevyrovnaného zostatku pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktorá bola ulozená rozhodnutím Komisie v zmysle clánku 249 ES, s upozornením týkajúcim sa uplatnenia bankovej záruky, je jednou z foriem výkonu tohto rozhodnutia a treba ho povazovat za akt administratívnej povahy. Aj ked existuje zmluvný vztah, konkrétne banková záruka medzi bankou a Komisiou, ktorého dôvodom vzniku je povinnost sankcionovaného podniku voci Komisii, a uvedená banková záruka obsahuje arbitráznu dolozku v zmysle clánku 238 ES, spochybnenie uvedeného príkazu nepredstavuje spor zmluvnej povahy zalozený na bankovej záruke, ktorá môze vylúcit uplatnenie nariadenia c. 2988/74 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva, ze zaloba o neplatnost podaná podla clánku 230 ES je vhodným opravným prostriedkom pre kontrolu jeho zákonnosti. (pozri body 39 - 42) 2. Nariadenie c. 2988/74 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy hospodárskej sútaze zaviedlo komplexnú právnu úpravu podrobne upravujúcu lehoty, v rámci ktorých je Komisia oprávnená, bez toho, aby ohrozila základnú poziadavku právnej istoty, vykonat rozhodnutia ukladajúce podnikom pokuty. Z toho vyplýva, ze samotná existencia zmluvného vztahu medzi bankou a Komisiou, konkrétne bankovej záruky za zaplatenie pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, nemôze zabránit prípadnému premlcaniu práva Komisie vykonat rozhodnutie o ulození pokuty, ku ktorému by doslo uplynutím lehoty stanovenej v clánku 4 uvedeného nariadenia. V tejto súvislosti nie je dôlezité, ci bankovú záruku mozno kvalifikovat ako akcesorickú vzhladom na primárny vztah, ktorý zabezpecuje, alebo naopak ako samostatnú z dôvodu ustanovenia o zaplatení na základe prvej výzvy, ktoré záruka obsahuje. (pozri body 45, 46) 3. Rozhodnutím v zmysle clánku 249 ES je kazdý akt, ktorý podstatným a konecným spôsobom mení právne postavenie osoby, ktorej je urcený. To je prípad príkazu na zaplatenie nevyrovnaného zostatku pokuty, ktorá bola ulozená za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, s hrozbou uplatnenia bankovej záruky, pokial je premlcané právo Komisie vykonat rozhodnutie, ktorým sa ukladá uvedená pokuta. (pozri body 54 - 57) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (prvá komora) z 27. septembra 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Pokuta - Porusenie clánku 81 ES - Právomoci Komisie pri výkone rozhodnutia - Premlcanie - Clánky 4 a 6 nariadenia (EHS) c. 2988/74 - Prípustnost" Vo veci T-153/04, Ferriere Nord SpA, so sídlom v Osoppe (Taliansko), v zastúpení: W. Viscardini a G. Donŕ, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: A. Nijenhuis a A. Whelan, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Colabianchi, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutí Komisie oznámených listom z 5. februára 2004 a faxom z 13. apríla 2004 týkajúcich sa nevyrovnaného zostatku pokuty ulozenej zalobcovi rozhodnutím Komisie 89/515/EHS z 2. augusta 1989 týkajúcim sa postupu uplatnovania clánku 85 Zmluvy EHS (vec IV/31.553 - betonárska ocelová výstuz) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 260, s. 1), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (prvá komora), v zlození: predseda komory R. García-Valdecasas, sudcovia J. D. Cooke a V. Trstenjak, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 7. februára 2006, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Nariadenie Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva (Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61) znie: "Clánok 4 Premlcacia lehota pri výkone rozhodnutia 1. Pre právomoc Komisie na výkon rozhodnutí o ulození pokút, sankcií alebo periodické sankcie [penále - neoficiálny preklad] za porusenie právnych predpisov v oblasti dopravy a hospodárskej sútaze v Európskom hospodárskom spolocenstve platí premlcacia lehota piatich rokov. 2. Lehota zacína plynút dnom, ked sa stane rozhodnutie právoplatným. Clánok 5 Prerusenie premlcacej lehoty pri výkone rozhodnutí 1. Premlcacia lehota pri výkone rozhodnutia sa prerusí: a) oznámením rozhodnutia meniaceho pôvodnú výsku pokuty, sankcie alebo periodické sankcie [penále - neoficiálny preklad], alebo zamietnutím ziadosti o takúto zmenu; b) kazdým úkonom zo strany Komisie alebo clenského státu na poziadanie Komisie s cielom výkonu platieb... pokuty, sankcií alebo periodických sankcií [penále - neoficiálny preklad]. 2. Kazdým prerusením zacína plynút premlcacia lehota nanovo. Clánok 6 Zastavenie plynutia premlcacej lehoty pri výkone rozhodnutia Plynutie premlcacej lehoty je zastavené pri výkone rozhodnutia na dobu, na ktorú: a) sa povoluje lehota na splatenie..." Skutkové okolnosti 2 Dna 2. augusta 1989 prijala Komisia rozhodnutie 89/515/EHS týkajúce sa postupu uplatnovania clánku 85 Zmluvy EHS (vec IV/31.553 - betonárska ocelová výstuz) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 260, s. 1, dalej len "rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz"), v ktorom najmä konstatovala úcast Ferriere Nord SpA na sérii porusení na trhu Spolocenstva s betonárskou ocelovou výstuzou a ulozila mu pokutu v sume 320 000 ecu. 3 Podla clánku 4 rozhodnutia Betonárska ocelová výstuz sa mala ulozená pokuta zaplatit v lehote do troch mesiacov od oznámenia uvedeného rozhodnutia. Tento clánok dalej uvádzal, ze k výske tejto pokuty sa budú od uplynutia uvedenej lehoty pripocítavat právoplatné úroky podla sadzby uplatnovanej na tieto transakcie v ecu Európskym fondom pre menovú spoluprácu platnej v prvý pracovný den mesiaca, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz, a zvýsenej o 3,5 bodov percenta, teda v sadzbe 12,5 %. 4 Rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz bolo zalobcovi oznámené listom z 9. augusta 1989. Uvádzalo sa v nom, ze po uplynutí lehoty na platbu stanovenej v rozhodnutí pristúpi Komisia k vymáhaniu svojej pohladávky automaticky zvýsenej o vypocítané úroky, a to pocínajúc dnom uplynutia lehoty na platbu. Presnejsie sa v nom uvádzalo, ze ak dôjde k podaniu súdneho prostriedku nápravy smerujúceho k zruseniu rozhodnutia, k vybraniu pokuty nepristúpi az do skoncenia konania, ak pred dnom uplynutia lehoty na platbu: "- ... vzniknú od uvedeného dna, úroky z pohladávky... v sadzbe... 10,5 %, - ... najneskôr k uvedenému dnu dôjde doporuceným listom adresovaným... [na] úctovné oddelenie Komisie k zlozeniu bankovej záruky vo forme akceptovatelnej Komisiou podla prilozeného vzoru, pokrývajúcej istinu, ako aj úroky, resp. navýsenia." 5 Dna 18. októbra 1989 podal zalobca na Súd prvého stupna zalobu o neplatnost rozhodnutia Betonárska ocelová výstuz (vec T-143/89). 6 Dna 26. októbra 1989 vydala Banco di Roma na príkaz zalobcu záruku c. 1957 (dalej len "banková záruka") podla vzoru prilozeného Komisiou k jej listu z 9. augusta 1989 a zaviazala sa na tieto podmienky: "... vám potvrdzujeme, ze sa zarucujeme uhradit za spolocnost Ferriere Nord... Komisii...: - pokutu v sume 320 000 ecu ulozenej Ferriere Nord... - úroky k uvedenej sume pocítané od 15. novembra 1989 az do úplného zaplatenia pokuty v úrokovej sadzbe... 10,5 %. Túto záruku nemozno zrusit bez súhlasu Komisie... Pre prípad potreby sa rucitel zaväzuje ju plnit bez námietok a bez delenia záväzku. K plneniu zo záruky dôjde na základe vasej prvej výzvy po dorucení kópie rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spolocenstiev vo veci Ferriere Nord.../Komisia doporuceným listom. Pre platby vo vnútrostátnej mene sa prevod na ecu uskutocní podla kurzu platného v den predchádzajúci dnu platby. Na spory týkajúce sa tejto bankovej záruky je príslusný Súdny dvor Európskych spolocenstiev v Luxemburgu." 7 Rozsudkom zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia (T-143/89, Zb. s. II-917), Súd prvého stupna zalobu uvedenú v bode 5 vyssie zamietol. 8 Dna 19. júna 1995 podal zalobca proti vyssie uvedenému rozsudku Súdu prvého stupna odvolanie. Rozsudkom zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia (C-219/95 P, Zb. s. I-4411) Súdny dvor toto odvolanie zamietol. 9 Listom z 28. júla 1997 zalobca poziadal Komisiu o zvázenie znízenia pokuty a úrokov. Svoju ziadost odôvodnil tým, ze v dôsledku jednak významnej devalvácie talianskej líry (LIT), ku ktorej doslo v období medzi vydaním rozhodnutia Betonárska ocelová výstuz a vyhlásením rozsudku zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, uz citovanom v bode 8 vyssie, a dalej trvania súdneho konania skoro az osem rokov nebolo spravodlivé od neho pozadovat zaplatenie istiny pokuty a úrokov v celej výske urcenej rozhodnutím Betonárska ocelová výstuz. 10 Listom z 11. septembra 1997, doruceným 18. septembra 1997, Komisia túto zalobcovu ziadost zamietla. 11 Doporuceným listom z 2. decembra 1997, doruceným 10. decembra 1997, zalobca ziadal Komisiu o nové preskúmanie jeho ziadosti, a to najmä z dôvodu, ze vystúpenie talianskej líry z európskeho menového systému, ktoré spôsobilo jej devalváciu, nebolo mozné v case zriadenia bankovej záruky predpokladat. 12 V tom istom liste zalobca uviedol, ze okrem toho zaplatil sumu 483 840 000 LIT zodpovedajúcu výske pokuty, t. j. 320 000 ecu podla zmenného kurzu platného v roku 1989. Táto suma bola pripísaná na úcet Komisie 15. decembra 1997 v hodnote 249 918 ecu. 13 Komisia na list z 2. decembra 1997 neodpovedala. 14 Listom z 5. feburára 2004 (dalej len "list z 5. februára 2004") Komisia zalobcovi oznámila, ze jeho dlzný zostatok k 27. februáru 2004 bol 564 402,26 eur (t. j. suma istiny pokuty 320 000 ecu znízená o 249 918 ecu uhradených 15. decembra 1997 a navýsená o úroky za obdobie od 17. novembra 1989 do 27. februára 2004). Komisia vyzvala zalobcu na vyrovnanie jeho dlhu v co najkratsom case a uviedla, ze po vykonaní platby udelí súhlas na uvolnenie bankovej záruky. 15 Listom z 25. februára 2004 zalobca Komisii odpovedal, ze ziadosti uvedené v liste z 5. februára 2004 boli nedôvodné a oneskorené. Zalobca najmä tvrdil, ze pätrocná premlcacia lehota pri výkone rozhodnutia, stanovená v clánku 4 nariadenia c. 2988/74, uplynula 18. septembra 2002 a ze za týchto podmienok Komisia dalej nemôze uplatnovat svoju pohladávku, ani uplatnit bankovú záruku. 16 Faxom z 13. apríla 2004 (dalej len "fax z 13. apríla 2004") Komisia zalobcovi odpovedala, ze pokial ide o premlcanie podla clánku 4 nariadenia c. 2988/74, toto ustanovenie nemozno v tomto prípade uplatnit z dôvodu existencie bankovej záruky, ktorá je uplatnitelná kedykolvek a ktorá má úcinok provizórnej platby, takze nútený výkon nie je potrebný. Komisia tiez uznala, ze zalobcovi nepripomenula vyrovnanie jeho dlhu po vyhlásení rozsudku Súdneho dvora potvrdzujúceho rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz a z tohto dôvodu uznala zastavenie rastu úrokov za pät mesiacov od vynesenia uvedeného rozsudku, t. j. od 17. decembra 1997. Následne teda Komisia uplatnovala voci zalobcovi len sumu 341 932,32 eur namiesto 564 402,26 eur ziadaných v liste z 5. februára 2004. Komisia dalej uviedla, ze v prípade nevykonania platby do 30. apríla 2004 uplatní bankovú záruku. Konanie a návrhy úcastníkov konania 17 Zalobca podal túto zalobu návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 23. apríla 2004. 18 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy a odpovede úcastníkov konania na ústne otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní 7. februára 2006. 19 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil rozhodnutia uvedené v liste z 5. februára 2004 a vo faxe z 13. apríla 2004 (dalej len "napadnuté rozhodnutia"), - zaviazal Komisiu nahradit trovy konania. 20 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - vyhlásil zalobu za neprípustnú, pretoze sa zakladá na clánku 230 ES, - subsidiárne zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobcu nahradit trovy konania. Tvrdenia úcastníkov konania O prípustnosti 21 Komisia sa primárne dovoláva neprípustnosti tejto zaloby z dôvodu, ze napadnuté akty nie sú rozhodnutiami v zmysle clánku 249 ES poskodzujúcimi zalobcu. Preto napadnuté akty nemozno napadnút. 22 Napadnuté akty sú v skutocnosti len výzvou vyrovnat neuhradený zostatok dlhu vyplývajúceho z rozhodnutia Betonárska ocelová výstuz a z listu z 11. septembra 1997 a nespôsobujú ziaden dodatocný právny úcinok vo vztahu k výske pokuty dlznej na základe skorsích aktov, ktoré len potvrdzujú, s výnimkou pokial ide o zalobcom nespochybnené znízenie, výsky úrokov uskutocnené faxom z 13. apríla 2004 (bod 16 vyssie). 23 Zalobca v podstate tvrdí, ze podla clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 2988/74 doslo k premlcaniu právomoci Komisie vykonat rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz pred prijatím napadnutých aktov (pozri body 24 az 27 nizsie). Preto adresovaním napadnutých aktov zalobcovi, ukladajúc mu vyrovnanie zostatku jeho dlhu a odvolávajúc sa pre prípad nezaplatenia na uplatnenie bankovej záruky, mu Komisia zaslala ziadost bez právneho titulu, ktorá je novým prvkom vo vztahu k rozhodnutiu Betonárska ocelová výstuz a k listu z 11. septembra 1997. Preto napadnuté akty nie sú potvrdením jej rozhodnutia a doporuceného listu. O veci samej 24 Na podporu svojej zaloby zalobca uvádza jediný zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 2988/74, pretoze v case prijatia napadnutých aktov bola právomoc Komisie vykonat rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz premlcaná. 25 Rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz sa totiz stalo právoplatným v den vynesenia rozsudku Ferriere Nord/Komisia, uz citovaným v bode 8 vyssie, t. j. 17. júla 1997. To znamená, ze v den oznámenia tohto rozsudku zacala na základe clánku 4 nariadenia c. 2988/74 po prvýkrát plynút pätrocná premlcacia lehota. Na základe clánku 5 ods. 1 písm. a) toho istého nariadenia sa vsak plynutie premlcacej lehoty prerusilo listom Komisie z 11. septembra 1997 doruceným 18. septembra 1997, takze uvedená lehota zacala nanovo plynút v tento den. Kedze nedoslo k vydaniu ziadneho iného aktu, ktorý by mohol spôsobit prerusenie alebo zastavenie plynutia lehoty, doslo k premlcaniu právomoci Komisie vykonat rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz o pät rokov neskôr, t. j. 18. septembra 2002. 26 Z toho vyplýva, ze v den prijatia napadnutých aktov bolo právo Komisie pristúpit k vykonaniu rozhodnutia Betonárska ocelová výstuz premlcané nielen vo vztahu k nemu, ale aj k Banco di Roma. 27 Z tohto hladiska zalobca spochybnuje argumentáciu Komisie, povazujúc ju za vykonstruovanú a bez akéhokolvek právneho základu, podla ktorej clánok 4 nariadenia c. 2988/74 nemozno v tomto prípade uplatnit. Tvrdí najmä, ze podla judikatúry má povinnost rucitela doplnujúci charakter v tom zmysle, ze veritel môze rucenie uplatnit, len ak je zabezpecený dlh splatný (rozsudok Súdneho dvora z 15. mája 2003, Préservatrice foncičre TIARD, C-266/01, Zb. s. I-4867, bod 29). 28 Komisia uvádza, ze tvrdenie zalobcu zalozené na premlcaní v zmysle clánku 4 nariadenia c. 2988/71 jej právomoci vykonat rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz je nedôvodné a ze uplatnenie uvedeného nariadenia v tejto veci treba odmietnut z dôvodu existencie bankovej záruky. 29 V tejto súvislosti sa Komisia v prvom rade domnieva, ze postup uplatnenia bankovej záruky voci Banco di Roma nemozno prirovnávat k postupu vykonania rozhodnutia Betonárska ocelová výstuz. Povinnost, ktorú znása ruciaca banka, je totiz zmluvnej povahy, takze kazdý spor týkajúci sa bankovej záruky sa musí postúpit Súdnemu dvoru na základe clánku 238 ES, pricom povinnost zalobcu vyplýva z clánku 256 ES. 30 Na druhom mieste Komisia tvrdí, ze banková záruka je odlisným a samostatným záväzkom vo vztahu k povinnosti zalobcu zaplatit pokutu. V tejto súvislosti uvádza, ze banková záruka je vykonatelná na základe jej prvej výzvy, ze Banco di Roma sa pre prípad potreby zaviazala v prípade potreby plnit bez námietok a bez delenia záväzku a ze záväzok tejto banky nemozno zrusit bez jej písomného súhlasu. Z toho Komisia vyvodzuje, ze vztah medzi nou a Banco di Roma je nezávislý od vztahu, ktorý ju viaze k zalobcovi. 31 Na tretom mieste Komisia tvrdí, ze zásada právnej istoty neukladá analogické uplatnenie na zmluvné vztahy premlcania stanoveného v nariadení c. 2988/74. V oblasti premlcania uspokojí poziadavku právnej istoty samotný zmluvný vztah. Ak sa v tomto prípade na bankovú záruku uplatní talianske právo, je premlcacia lehota desatrocná. Komisia teda nemusí dalej pristupovat k nútenému výkonu rozhodnutia Betonárska ocelová výstuz, pretoze si môze uplatnit pohladávku u Banco di Roma na základe bankovej záruky. 32 Komisia tvrdí, ze bankovú záruku nemozno povazovat za cisto dodatocnú k pôvodnému vztahu medzi nou a zalobcom. V tejto súvislosti zalobcom spomenutý rozsudok Préservatrice foncičre TIARD, uz citovaný v bode 27 vyssie, nie je v tomto prípade relevantný, pretoze sa vztahuje na systém zabezpecenia záväzku, s akým banková záruka v tomto prípade nemá z dôvodu osobitného charakteru jej ustanovení nic spolocné. Dalej tvrdí, ze nebolo v jej záujme akceptovat takúto dodatocnú záruku na zabezpecenie provizórnej platby pokuty. 33 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze aj keby sa (co v tomto prípade neplatí) premlcanie podla nariadenia c. 2988/74 mohlo na bankovú záruku uplatnit, treba na akceptáciu uvedenej záruky hladiet ako na lehotu na splatenie v zmysle clánku 6 písm. a) uvedeného nariadenia, ktorá má za úcinok zastavenie premlcania. Taká akceptácia totiz zakladá lehotu na splatenie na viacerých úrovniach: podnik oslobodí od okamzitého zaplatenia pokuty a umozní mu túto platbu vykonat, az kým si ju Komisia nevyziada, bez toho, aby musel ziadat súd Spolocenstva o zastavenie exekucného úcinku rozhodnutia ukladajúceho pokutu. Okrem toho neuznanie, ze banková záruka zakladá lehotu na splatenie, by viedlo k povzbudeniu podnikov k neplateniu im ulozených pokút, akonáhle sú právoplatné. 34 Komisia sa dalej domnieva, ze uplatnenie bankovej záruky nie je výkonom verejnej moci napadnutelným na základe clánku 230 ES, ale výkonom zmluvného práva, ktorého súdne preskúmanie bolo zverené arbitráznou dolozkou obsiahnutou v bankovej záruke sudcovi Spolocenstva. Pritom akty, ktoré Komisia prijíma v rámci zmluvného vztahu patriace do právomoci súdu Spolocenstva podla clánku 238 ES, v zásade nemôzu byt predmetom súcasnej zaloby o neplatnost na základe clánku 230 ES. 35 V tejto súvislosti, "v záujme spravodlivosti a hospodárnosti konania", Komisia navrhuje Súdu prvého stupna, aby túto zalobu podanú súkromnou osobou prekvalifikoval na zalobu na základe clánku 238 ES týkajúcu sa uplatnenia zmluvnej záruky. Posúdenie Súdom prvého stupna 36 Kedze zalobca pouzil, na obranu proti námietke neprípustnosti podanej zo strany Komisie (bod 23 vyssie), tvrdenie zalozené v zmysle clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 2988/74 na premlcaní právomoci Komisie vykonat rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz, tak z hladiska prípustnosti, ako aj pokial ide o vec samu (bod 24 vyssie), treba predovsetkým urcit, ci k takému premlcaniu doslo. O prípustnosti 37 Na prvom mieste treba preskúmat, ci, ako to tvrdí zalobca, mozno v tomto prípade uplatnit clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 2988/74. 38 Na tento úcel treba predovsetkým urcit, ci majú napadnuté akty administratívnu, alebo, ako to tvrdí Komisia, zmluvnú povahu. 39 Z tohto hladiska Súd prvého stupna predovsetkým uvádza, ze napadnuté akty v casti "Predmet" výslovne odkazujú na postup, ktorý viedol k prijatiu rozhodnutia Betonárska ocelová výstuz. Príkaz na zaplatenie s upozornením týkajúcim sa uplatnenia bankovej záruky, ktorý obsahujú, je jednou z foriem výkonu rozhodnutia Betonárska ocelová výstuz. Preto majú napadnuté akty prijaté na základe rozhodnutia Komisie v zmysle clánku 249 ES administratívnu povahu. 40 Dalej, ak je pravda, ze dôvodom vzniku zmluvného vztahu medzi Banco di Roma a Komisiou, konkrétne bankovej záruky, je povinnost zalobcu voci Komisii a ze uvedená banková záruka obsahuje arbitráznu dolozku v zmysle clánku 238 ES, treba predovsetkým pripomenút, ze fax z 13. apríla 2004 sa obmedzuje na pripomenutie moznosti uplatnenia bankovej záruky, ak nedôjde k nezaplateniu súm pozadovaných od zalobcu, a ze list z 5. februára 2004 bankovú záruku nespomína. 41 Z toho jednak vyplýva, ze v rozpore s tvrdením Komisie nie je táto vec sporom zmluvnej povahy zalozeným na bankovej záruke, ktorá môze v tomto prípade viest k vylúceniu uplatnenia nariadenia c. 2988/74. 42 Na druhej strane je zaloba o neplatnost podaná podla clánku 230 ES vhodným opravným prostriedkom pre kontrolu zákonnosti napadnutých aktov (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupna z 9. júna 2005, Helm Düngemittel/Komisia, T-265/03, Zb. s. II-2009, bod 38, a citovanú judikatúru). Preto je prekvalifikovanie tejto zaloby, ako to navrhuje Komisia, na zalobu podanú na základe clánku 238 ES, okrem prípadu, ze by bola nezlucitelná s predmetom zaloby formulovaným zalobcom vo svojom návrhu a výslovne potvrdeným v replike, z právneho hladiska nesprávne. 43 Administratívna povaha napadnutých aktov prijatých v rámci výkonu rozhodnutia Betonárska ocelová výstuz je teda preukázaná. 44 Pokial ide o tvrdenia Komisie uvedené v bodoch 28 az 31 vyssie, postací pre ich vylúcenie zopakovat (pozri body 40 a 41 vyssie), ze predmet tejto zaloby nesúvisí s uplatnením bankovej záruky. 45 Pokial ide o tvrdenie Komisie, ze samotná existencia bankovej záruky stací na vylúcenie kazdého uplatnenia, vzhladom na primárnu povinnost medzi zalobcom a Komisiou, nariadenia c. 2988/74 (pozri bod 28 in fine), treba uviest, ze existencia takéhoto zmluvného vztahu medzi Banco di Roma a Komisiou nemôze zabránit prípadnému premlcaniu práva Komisie vykonat rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz, ku ktorému by doslo uplynutím lehoty stanovenej v clánku 4 uvedeného nariadenia. Nariadenie c. 2988/74 totiz zaviedlo komplexnú právnu úpravu podrobne upravujúcu lehoty, v rámci ktorých je Komisia oprávnená, bez toho, aby ohrozila základnú poziadavku právnej istoty, vykonat rozhodnutia ukladajúce podnikom pokuty, ktorými sa uplatnujú právne predpisy Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 324). 46 V tejto súvislosti nie je dôlezité, ci bankovú záruku mozno, ako to tvrdí zalobca, kvalifikovat ako akcesorickú vzhladom na primárny vztah, ktorý zabezpecuje, alebo naopak ako samostatnú z dôvodu ustanovenia o zaplatení na základe prvej výzvy, ktoré záruka obsahuje (body 27 a 32 vyssie). 47 Treba preskúmat otázku, ci právomoc Komisie vykonat rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz bola v zmysle clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 2988/74 v case prijatia napadnutých aktov premlcaná. 48 V tejto súvislosti je zrejmé, ze okrem listu Komisie z 11. septembra 1997 uvedenom v bode 10 vyssie nebol po vyhlásení rozsudku zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, uz citovanom v bode 8 vyssie, vydaný ziaden iný akt prerusujúci premlcanie v zmysle clánku 5 nariadenia c. 2988/74. 49 Zostáva teda preskúmat otázku, ci tak, ako to tvrdí Komisia, plynutie premlcacej lehoty zastavené z dôvodu, ze odklad platby pokuty priznaný Komisiou zalobcovi za zriadenie zalobcom bankovej záruky zakladá lehotu na splatenie v zmysle clánku 6 písm. a) nariadenia c. 2988/74 (bod 1 vyssie). 50 V tejto súvislosti vsak treba konstatovat, ze zodpovedanie tejto otázky nie je pre tento spor rozhodujúce. 51 Uvedený odklad totiz skoncil uplynutím lehoty, na ktorú bol priznaný, t. j. podla listu Komisie z 9. augusta 1989 (pozri bod 4 vyssie), "vydaním rozhodnutia v súdnom konaní". V tomto prípade teda odklad platby uplynul v den vynesenia rozsudku Súdneho dvora, teda 17. júla 1997 (pozri uz citovaný bod 8 vyssie), kedy zacala plynút premlcacia lehota na základe clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 2988/74. 52 Následne treba konstatovat, ze po vyhlásení rozsudku Súdneho dvora zo 17. júla 1997 nedoslo v tomto prípade k zastaveniu plynutia premlcacej lehoty. 53 Z toho vyplýva, ze v súlade s clánkom 4 ods. 1 nariadenia c. 2988/74 doslo k premlcaniu právomoci výkonu Komisie v zmysle uvedeného ustanovenia v den správne urcený zalobcom (pozri bod 28 vyssie), teda 18. septembra 2002. Napriek tomu, ze právomoc Komisie na výkon rozhodnutia Betonárska ocelová výstuz bola premlcaná, napadnuté akty z 5. februára a 13. apríla 2004 boli prijaté a oznámené zalobcovi. O prípustnosti 54 Je vhodné pripomenút, ze rozhodnutím v zmysle clánku 249 ES je kazdý akt, ktorý podstatným a konecným spôsobom mení právne postavenie osoby, ktorej je urcený (rozsudky Súdneho dvora z 31. marca 1971, Komisia/Rada, 22/70, Zb. s. 263, body 33 az 43, a z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2268). 55 Z úvah týkajúcich sa premlcania (body 37 az 51 vyssie) vyplýva, ze z dôvodu premlcania právomoci Komisie vykonat rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz, jej právo uplatnit si zaplatenie zvysného zostatku proti zalobcovi zaniklo a ze zalobca sa mohol od 18. septembra 2002 oprávnene domnievat, ze je chránený proti akejkolvek poziadavke zo strany Komisie týkajúcej sa výkonu uvedeného rozhodnutia. 56 Napadnutými aktmi pritom Komisia adresovala zalobcovi príkaz na zaplatenie nevyrovnaného zostatku a hrozila mu uplatnením bankovej záruky. Napadnuté akty, pre ktoré platí a priori domnienka zákonnosti, tak podstatným a konecným spôsobom menia právne postavenie zalobcu a z tohto hladiska sú rozhodnutím v zmysle clánku 249 ES, ktoré vlastne nepotvrdzuje skorsie akty. 57 Námietku neprípustnosti teda treba zamietnut ako nedôvodnú. O veci samej 58 Z úvah týkajúcich sa premlcania (body 37 az 53 vyssie) vyplýva, ze právomoc Komisie vykonat rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz bola premlcaná v zmysle clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 2988/74 uz v case prijímania napadnutých aktov. 59 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 2988/74 je dôvodný a napadnuté akty sa zrusujú. O trovách 60 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalobcu. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutia Komisie oznámené listom z 5. februára a faxom z 13. apríla 2004 týkajúce sa nevyrovnaného zostatku pokuty ulozenej zalobcovi rozhodnutím Komisie 89/515/EHS z 2. augusta 1989 týkajúcim sa postupu uplatnovania clánku 85 Zmluvy EHS (vec IV/31.553 - betonárska ocelová výstuz) sa zrusujú. 2. Komisia je povinná nahradit okrem svojich vlastných trov konania tiez trovy konania zalobcu. García-Valdecasas Cooke Trstenjak V Luxemburgu 27. septembra 2006 Tajomník Predseda komory E. Coulon R. García-Valdecasas __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXUylcMv/L97811-8828TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXUylcMv/L97811-8828TMP.html#Footref*