ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (ôsma komora) zo 6. mája 2009 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s medenými priemyselnými rúrami -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Urcenie cien a rozdelenie trhov -- Pokuty -- Konkrétny dopad na trh -- Velkost dotknutého trhu -- Dlzka trvania porusenia -- Polahcujúce okolnosti -- Spolupráca" Vo veci T-127/04, KME Germany AG, predtým KM Europa Metal AG, so sídlom v Osnabrucku (Nemecko), KME France SAS, predtým Tréfimétaux SA, so sídlom v Courbevoie (Francúzsko), KME Italy SpA, predtým Europa Metalli SpA, so sídlom vo Florencii (Taliansko), v zastúpení: M. Siragusa, A. Winckler, G. C. Rizza, T. Graf a M. Piergiovanni, advokáti, zalobkyne, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: É. Gippini Fournier, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci C. Thomas, solicitor, zalovanej, ktorej predmetom je na jednej strane, návrh na zrusenie alebo znízenie pokút ulozených zalobkyniam podla clánku 2 písm. c), d) a e) rozhodnutia Komisie K(2003) 4820 v konecnom znení, zo 16. decembra 2003 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (Vec COMP/E-1/38.240 -- Priemyselné rúry), a na druhej strane, protinávrh Komisie smerujúci k zvýseniu uvedených pokút, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas a N. Wahl (spravodajca), tajomník: C. Kantza, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 27. februára 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 KME Germany AG (predtým KM Europa Metal AG), KME France SAS (predtým Tréfimétaux SA) a KME Italy SpA (predtým Europa Metalli SpA) sú súcastou európskej priemyselnej skupiny kótovanej na burze, ktorá pôsobí na celom svete. Táto skupina je jedným z najväcsích svetových výrobcov polotovarov z medi a zliatin medi. KME France a KME Italy tvorili spolocne az do júna 1995 podnik odlisný od spolocnosti KME Germany. Az od tohto dátumu tvoria KME Germany, KME Italy a KME France jednu a tú istú skupinu (KME Germany, KME Italy a KME France sú dalej nazývané len "zalobkyne" alebo "skupina KME"). 2 V nadväznosti na oznámenie informácií spolocnostou Mueller Industries Inc. vykonala Komisia v marci 2001 podla clánku 14 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy ([2]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) neohlásené vysetrovanie v priestoroch spolocností Outokumpu Oyj a Luvata Oy (predtým Outokumpu Copper Products Oy) (dalej len spolocne "Outokumpu"), Wieland-Werke AG a zalobkýn. 3 Dna 9. apríla 2001 predlozila Outokumpu Komisii ponuku spolupráce podla oznámenia Komisii o neulození alebo znízení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES C 207, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996"). Dna 30. mája 2001 Outokumpu v tejto súvislosti predlozila vyhlásenie. 4 V odpovedi na ziadost o informácie podla clánku 11 ods. 2 nariadenia c. 17, ktorú v júli 2002 Komisia zaslala skupine KME a spolocnosti Wieland, posledná uvedená spolocnost 30. septembra 2002 poziadala o priznanie výhod plynúcich z uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 1996. 5 V nadväznosti na tú istú ziadost o informácie skupina KME poziadala za seba 15. októbra 2002 o priznanie výhod plynúcich z uplatnenia uvedeného oznámenia. 6 Komisia po tom, ako vykonala vysetrovanie, ktoré zahrnalo doplnujúce kontroly v priestoroch spolocnosti Outokumpu a skupiny KME, zúcastnila sa na rokovaní so zástupcami spolocnosti Outokumpu, skupiny KME a spolocnosti Wieland a na základe clánku 11 nariadenia c. 17 zaslala skupine KME a spolocnosti Wieland ziadosti o doplnujúce informácie, v júli 2003 zacala konanie o porusení povinnosti a prijala oznámenie o výhradách, ktoré zaslala skupine KME, zalobkyni a spolocnosti Outokumpu. Kedze podniky, ktorým bolo oznámenie zaslané, nepoziadali o vypocutie, vypocutie sa neuskutocnilo. 7 Dna 16. decembra 2003 Komisia prijala rozhodnutie K (2003) 4820 v konecnom znení, týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/38.240 -- Priemyselné rúry) [neoficiálny preklad] (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 28. apríla 2004 ([4]Ú. v. EÚ L 125, s. 50). 8 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze výrobcovia organizovaní v zdruzení za kvalitu rúr pouzívaných v odvetví klimatizácie a chladenia (Cuproclima Quality Association, dalej len "Cuproclima"), ktorého clenom boli aj zalobkyne, rozsírili koncom osemdesiatych rokov svoju spoluprácu aj na otázky hospodárskej sútaze. 9 Stretnutia, ktoré zdruzenie Cuproclima organizovalo dvakrát do roka, mali predstavovat pravidelnú prílezitost, kde sa po vycerpaní oficiálneho programu rokovania prejednávali a urcovali ceny, ako aj dalsie obchodné podmienky platné pre priemyselné rúry. K týmto stretnutiam, ktoré odporovali pravidlám hospodárskej sútaze, pribudli dvojstranné kontakty medzi dotknutými podnikmi. Dotknuté podniky údajne urcovali cenové ciele, ako aj dalsie obchodné podmienky pre priemyselné rúry, spolocne koordinovali zvysovanie cien, delili sa o zákazníkov a podiely na trhu a dohliadali na uskutocnovanie svojich protisútazných dohôd, a to jednak urcovaním vedúcich subjektov na trhu, jednak vzájomnou výmenou dôverných informácií. 10 Napadnuté rozhodnutie obsahuje predovsetkým tieto ustanovenia: "Clánok 1 Nasledujúce podniky porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 [ES] a od 1. januára 1994 ustanovenia clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP tým, ze sa v uvedených obdobiach podielali na súbore dohôd a zosúladených postupov spocívajúcich v urcení cien a rozdelení trhov v odvetví priemyselných rúr: a) [Wieland] od 3. mája 1988 do 22. marca 2001; b) Outokumpu... samostatne od 3. mája 1988 do 30. decembra 1988, a solidárne s [Luvata] od 31. decembra 1988 do 22. marca 2001; c) [Luvata] od 31. decembra 1988 do 22. marca 2001 (spolocne s Outokumpu...); d) [KME Germany] samostatne od 3. mája 1988 do 19. júna 1995 a solidárne s [KME France] a [KME Italy] od 20. júna 1995 do 22. marca 2001; e) [KME Italy] solidárne s [KME France] od 3. mája 1988 do 19. júna 1995 a solidárne s [KME Germany] a [KME France] od 20. júna 1995 do 22. marca 2001; f) [KME France] solidárne s [KME Italy] od 3. mája 1988 do 19. júna 1995 a solidárne s [KME Germany] a [KME Italy] od 20. júna 1995 do 22. marca 2001. Clánok 2 Za porusenia uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) [Wieland]: 20,79 milióna eur; b) Outokumpu... a [Luvata] solidárne: 18,13 milióna eur; c) [KME Germany], [KME France] a [KME Italy] solidárne: 18,99 milióna eur; d) [KME Germany]: 10,41 milióna eur; e) [KME Italy] a [KME France] solidárne: 10,41 milióna eur." [neoficiálny preklad] 11 Pokial ide po prvé o stanovenie východiskovej sumy pokuty, Komisia sa domnievala, ze porusenie, ktoré spocívalo najmä v urcení cien a rozdelení trhov, bolo z hladiska svojej povahy velmi závazným porusením (odôvodnenie c. 294 napadnutého rozhodnutia). 12 Pri urcovaní závaznosti porusenia vzala Komisia do úvahy aj skutocnost, ze kartel mal vplyv na celé územie Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) (odôvodnenie c. 316 napadnutého rozhodnutia). Komisia dalej skúmala skutocné úcinky porusenia a konstatovala, ze kartel "celkovo mal dopad na trh" (odôvodnenie c. 314 napadnutého rozhodnutia). 13 Pri poslednom uvedenom konstatovaní sa opierala predovsetkým o tieto údaje. Po prvé zohladnila vykonávanie kartelovej dohody s odkazom na skutocnost, ze si úcastníci kartelu navzájom oznamovali objemy predaja a cenové úrovne (odôvodnenie c. 300 napadnutého rozhodnutia). Po druhé z údajov uvedených v spise vyplýva, ze v období slabého dodrziavania kolúznej dohody ceny klesali a v ostatných obdobiach výrazne rástli (odôvodnenie c. 310 napadnutého rozhodnutia). Po tretie Komisia poukázala na to, ze spolocný trhový podiel úcastníkov kartelu predstavoval 75 az 85% (odôvodnenie c. 310 napadnutého rozhodnutia). Po stvrté Komisia konstatovala, ze príslusné trhové podiely jednotlivých úcastníkov kartelu ostali po celú dobu trvania porusenia pomerne stabilné, aj ked zákazníci sa u úcastníkov obcas menili (odôvodnenie c. 312 napadnutého rozhodnutia). 14 Nakoniec este Komisia v rámci urcovania závaznosti porusenia zohladnila skutocnost, ze trh s medenými priemyselnými rúrami je významným odvetvím, ktorého hodnota na úrovni EHP sa odhaduje na 288 miliónov eur (odôvodnenie c. 318 napadnutého rozhodnutia). 15 Vzhladom na vsetky uvedené okolnosti dospela Komisia k záveru, ze predmetné porusenie treba povazovat za velmi závazné (odôvodnenie c. 320 napadnutého rozhodnutia). 16 Po druhé Komisia zaujala k dotknutým podnikom rozdielny prístup, aby tak zohladnila skutocnú hospodársku schopnost kazdého z nich spôsobit hospodárskej sútazi výraznú ujmu. Komisia v tomto ohlade poukázala na rozdiel medzi podielmi na trhu s priemyselnými rúrami v EHP, kde na jednej strane trhový podiel skupiny KME, lídra na trhu EHP, predstavuje [dôverné] ( [5]1 )%, a na druhej strane trhové podiely spolocností Outokumpu a Wieland predstavujú [dôverné] a 13,4%. Vzhladom na tento rozdiel bola východisková suma pokuty ulozenej spolocnostiam Outokumpu a Wieland stanovená na 33% východiskovej sumy stanovenej skupine KME, teda 11,55 milióna eur pre spolocnosti Outokumpu a Wieland a 35 miliónov eur pre skupinu KME (odôvodnenia c. 327 a 328 napadnutého rozhodnutia). 17 Kedze k vytvoreniu skupiny KME doslo v roku 1995, Komisia rozdelila východiskovú sumu pokuty ulozenej tejto skupine, teda sumu 35 miliónov eur, na dve casti. Prvná cast sa vztahovala na obdobie rokov 1988 az 1995 (Komisia pritom posudzovala zvlást spolocnost KME Germany na jednej strane a spolocnosti KME France a KME Italy na druhej strane) a druhá na obdobie rokov 1995 az 2001 (Komisia pritom vsetky tri subjekty povazovala za jednu skupinu). Uvedená východisková suma teda bola rozclenená takto: 8,75 milióna eur pre KME Germany (1988 az 1995), 8,75 milióna eur solidárne pre KME Italy a KME France (1988 az 1995) a 17,50 milióna eur pre skupinu KME, teda solidárne pre spolocnosti KME Germany, KME France a KME Italy (1995 az 2001) (odôvodnenie c. 329 napadnutého rozhodnutia). 18 Po tretie Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty ulozenej spolocnosti Outokumpu o 50% na 17,33 milióna eur, aby zohladnila potrebu stanovit pokutu na takej úrovni, ktorá jej zabezpecí odstrasujúci úcinok, lebo sa domnievala, ze celosvetový obrat spolocnosti Outokumpu, ktorý presahuje 5 miliárd eur, nasvedcuje tomu, ze jej velkost a ekonomická sila také zvýsenie dovolujú (odôvodnenie c. 334 napadnutého rozhodnutia). 19 Po stvrté Komisia kvalifikovala trvanie porusenia, ktoré trvalo od 3. mája 1988 do 22. marca 2001, ako "dlhodobé". S ohladom na dlzku trvania porusenia preto Komisia povazovala za vhodné zvýsit východiskové sumy pokút ulozených dotknutým podnikom o 10% za kazdý rok trvania ich úcasti v karteli. Komisia teda zvýsila východiskovú sumu pokuty ulozenej skupine KME za obdobie rokov 1995 az 2001 o 55% a východiskovú sumu pokút ulozených spolocnosti KME Germany na jednej strane a spolocnostiam KME Italy a KME France na druhej strane za obdobie rokov 1988 az 1995 o 70%. Základná suma pokút potom bola stanovená na 56,88 milióna eur pre celú skupinu KME (odôvodnenia c. 338, 342 a 347 napadnutého rozhodnutia). 20 Po piate bola základná suma pokuty ulozenej spolocnosti Outokumpu zvýsená s ohladom na pritazujúce okolnosti o 50%, a to z dôvodu, ze sa dopustila recidívy, pretoze uz proti nej bolo vydané rozhodnutie Komisie 90/417/ESUO z 18. júla 1990 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 65 [UO], ktoré sa týkalo dohody a zosúladených postupov európskych výrobcov nerezových plochých výrobkov valcovaných za studena ([6]Ú. v. ES L 220, s. 28) (odôvodnenie c. 354 napadnutého rozhodnutia). 21 Po sieste Komisia v súvislosti s polahcujúcimi okolnostami uviedla, ze bez spolupráce so spolocnostou Outokumpu by sa jej podarilo preukázat porusenie len za obdobie styroch rokov, a znízila preto základnú sumu jej pokuty o 22,22 milióna eur, aby základná suma zodpovedala pokute, ktorá by jej bola ulozená za toto obdobie (odôvodnenie c. 386 napadnutého rozhodnutia). 22 Nakoniec po siedme Komisia na základe oddielu D oznámenia o spolupráci z roku 1996 znízila sumu pokuty pre spolocnost Outokumpu o 50%, pre spolocnost Wieland o 20% a pre skupinu KME o 30% (odôvodnenia c. 402, 408 a 423 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 23 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 1. apríla 2004 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 24 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený k ôsmej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 25 Komisia vo svojej duplike navrhla, aby suma pokuty ulozenej zalobkyniam bola zvýsená, pretoze zalobkyne v replike spochybnili niektoré skutocnosti, ktoré v správnom konaní neboli napadnuté. Súd prvého stupna zalobkyne vyzval, aby k tomuto protinávrhu predlozili svoje pripomienky, a zalobkyne to v stanovenej lehote urobili. 26 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vyzval úcastníkov konania, aby predlozili urcité dokumenty, a písomne im polozil otázky, na ktoré úcastníci konania v stanovenej lehote odpovedali. 27 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 27. februára 2008. Pri tejto prílezitosti pouzili zalobkyne na podporu jedného zo zalobných dôvodov dokumenty, ktoré obsahovali najmä statistické údaje a grafy týkajúce sa vývoja ceny priemyselných rúr a ceny medi. Komisia s pouzitím týchto dokumentov nesúhlasila, pricom uviedla, ze nemala moznost overit pravost v nich uvedených údajov a ze sa uvedené údaje aj tak týkali iného obdobia, nez v ktorom k sporným skutkovým okolnostiam doslo. 28 Dokumenty predlozené zalobkynami v priebehu pojednávania neboli do spisu zalozené. 29 Zalobkyne navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- podstatne znízil pokutu ulozenú skupine KME, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, -- zaviazal Komisiu na náhradu nákladov, ktoré vynalozili na zriadenie bankovej záruky poskytnutej namiesto zaplatenia pokuty do doby, nez Súd prvého stupna vydá rozsudok, -- prijal akékolvek dalsie opatrenia, ktoré by mohol povazovat za primerané. 30 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania, -- zvýsil sumu pokuty ulozenej zalobkyniam. Právny stav 31 Na podporu prejednávanej zaloby zalobkyne uvádzajú pät zalobných dôvodov, ktoré sa vsetky týkajú stanovenia výsky im ulozenej pokuty. Zalobné dôvody sú zalozené na neprimeranom zohladnení skutocného dopadu kartelu na úcely výpoctu východiskovej sumy pokuty, neprimeranom vyhodnotení velkosti relevantného trhu, nesprávnom zvýsení pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia, z nezohladnenia polahcujúcich okolností a z nesprávneho uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 1996. 32 Na úvod treba pripomenút na jednej strane, ze z odôvodnení c. 290 az 387 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia ulozila pokuty za porusenie na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a na druhej strane, ze je nesporné, ze výsku pokút stanovila metódou definovanou v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] [neoficiálny preklad] ([7]Ú. v. ES C 9, s. 3, dalej len "usmernenia"), aj ked na ne v napadnutom rozhodnutí výslovne neodkazuje. 33 Usmernenia síce nemozno kvalifikovat ako právnu normu, vyjadrujú vsak orientacné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridrzat a od ktorého sa Komisia nemôze v jednotlivom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91 a tam citovanú judikatúru). 34 Súd prvého stupna teda musí v rámci preskúmavania zákonnosti pokút ulozených napadnutým rozhodnutím overit, ci Komisia pouzila svoju volnú úvahu podla metódy obsiahnutej v usmerneniach, a pokial by konstatoval, ze sa od nej odklonila, musí overit, ci je tento odklon podlozený a z právneho hladiska dostatocne odôvodnený. V tomto ohlade treba poukázat na skutocnost, ze Súdny dvor potvrdil jednak platnost samotného princípu, z ktorého usmernenia vychádzajú, jednak platnost metódy, ktorá je v nich uvedená (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 252 az 255, 266 az 267, 312 a 313). 35 Obmedzenie volnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, totiz nie je nezlucitelné so zachovaním podstatného rozsahu jej volnej úvahy. Usmernenia obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré umoznujú Komisii výkon jej diskrecnej právomoci v súlade s ustanoveniami nariadenia c. 17, ako ich vylozil Súdny dvor (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 267). 36 V oblastiach, v ktorých si Komisia zachovala urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide napríklad o mieru zvýsenia z dôvodu dlzky trvania porusenia, sa teda preskúmavanie zákonnosti tohto posúdenia zuzuje len na overenie, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, [8]T-241/01, Zb. s. II-2917, body 64 a 79). 37 Miera volnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, okrem toho v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdu Spolocenstva (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [9]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 538), v rámci ktorej je tento súd oprávnený zrusit, znízit alebo zvýsit pokutu ulozenú Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62; rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, [10]T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 181). O prvom zalobnom dôvode zalozenom na neprimeranom zohladnení skutocného dosahu kartelu Tvrdenia úcastníkov konania 38 Zalobkyne v rámci svojho prvého zalobného dôvodu tvrdia, ze na úcely stanovenia pokút mala Komisia v prejednávanej veci povinnost zohladnit skutocný dopad kartelu na trh. Napadnuté rozhodnutie je podla nich postihnuté chybou, pretoze Komisia túto povinnost nesplnila. Porusila tým tiez zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako aj usmernenia. Úvahy a záver obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa týkajú sa skutocného dopadu kartelu, sú okrem toho nesprávne, nepodlozené a vzájomne si odporujú. 39 Zalobkyne dalej tvrdia, ze vzhladom na odôvodnenie, s ktorým Komisia ulozila zalobkyniam pokutu, ktorej východisková suma bola trikrát vyssia nez suma stanovená spolocnostiam Wieland a Outokumpu, bola Komisia v prejednávanej veci tým skôr povinná primerane preukázat skutocný dopad kartelu. Zalobkyne totiz pripomínajú, ze dôvod, ktorým Komisia vysvetlila toto rozdielne zaobchádzanie, spocíva v potrebe zohladnit konkrétnu váhu kazdého podniku, teda skutocný úcinok ich protiprávneho konania na hospodársku sútaz. Zalobkyne sa domnievajú, ze toto odôvodnenie zjavne spocíva na predpoklade existencie skutocného dopadu kartelu. Ulozenie rozdielnych pokút v závislosti od dopadu individuálneho správania zúcastnených spolocností má zmysel len vtedy, ak malo porusenie ako celok skutocný dopad na trh. 40 Názor Komisie, ze charakter kartelu dostatocne odôvodnoval východiskovú sumu pokuty ulozenej skupine KME z dôvodu jeho závaznosti, je teda nedôvodný a nemôze obstát. 41 Zalobkyne pripomínajú, ze v odpovedi na oznámenie o výhradách predlozili správu vypracovanú poradenskou spolocnostou (dalej len "úvodná správa"), ktorá dokazuje, ze porusenie nemalo skutocný úcinok na ceny. V priebehu tohto konania navyse zalobkyne predlozili dalsie dve správy (dalej len "prvá doplnujúca správa" a "druhá doplnujúca správa"), z ktorých prvá bola prilozená k zalobe a druhá k replike. Tieto dve doplnujúce správy boli vypracované dvomi z autorov úvodnej správy a potvrdzujú závery úvodnej správy. 42 Zalobkyne s odkazom na odôvodnenia c. 299, 300 a 314 napadnutého rozhodnutia tvrdia, ze si Komisia vo svojom prístupe odporuje, pretoze je nelogické, aby Komisia na jednej strane tvrdila, ze nebolo mozné urcit dopad kartelu na ceny, a na druhej strane dospela k záveru, ze kartel skutocne mal na ceny dopad. 43 Zalobkyne tvrdia, ze vzhladom na spojitost, ktorú Komisia spozorovala medzi zvysovaním cien a rastom dopytu, mala Komisia vykonat empirickú analýzu. Kedze primeraná ekonometrická stúdia neexistuje, mala Komisia dospiet k záveru, ze a priori nie je mozné urcit, ci bolo zvysovanie cien výsledkom koordinovaného prístupu podnikov alebo ci bolo úplne spôsobené zvýsením dopytu. 44 Zalobkyne mimochodom uvádzajú, ze tvrdenia uvedené Komisiou vo vztahu k úvodnej správe sú chybné. V tomto ohlade odkazujú najmä na obe doplnujúce správy a tvrdia, ze v analýze, ktorú obsahuje úvodná správa, sa správne uvádza, ze kartel nemal nijaký skutocný dopad na cenové výkyvy. 45 Zalobkyne nakoniec s odkazom na argumenty rozvedené v rámci stvrtého zalobného dôvodu tvrdia, ze spis obsahuje príklady neplnenia kolúznych dohôd a ze kartelovú dohodu uskutocnovali len v obmedzenej miere. 46 Zalobkyne teda dospievajú k záveru, ze východisková suma ich pokuty mala byt stanovená na dolnom konci stupnice príslusných pokút ukladaných za kartelové porusenia a mala byt nizsia nez trojnásobok východiskovej sumy pokút ulozených spolocnostiam Wieland a Outokumpu. 47 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. 48 Komisia predovsetkým tvrdí, ze zalobkyne ani v odpovedi na oznámenie o výhradách, ani v zalobe nijako nespochybnovali tri z celkovo styroch Komisiou konstatovaných aspektov dopadu porusenia na trh, a to vplyv na cenovú a mnozstevnú ponuku pre zákazníkov, uskutocnovanie dohodnutého zvysovania cien a stabilizáciu trhových podielov. 49 Komisia zdôraznuje, ze zalobkyne tieto tri aspekty spochybnili prvýkrát az vo svojej replike, co teda predstavuje nový zalobný dôvod, ktorý je podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku neprípustný. Komisia tiez tvrdí, ze vyssie uvedené skutocnosti boli v oznámení o výhradách uvedené medzi podstatnými znakmi porusenia. Komisia poukazuje na to, ze ked zalobkyniam priznala znízenie sumy pokuty o 30%, vzala do úvahy najmä to, ze zalobkyne tieto skutocnosti v priebehu správneho konania nespochybnovali. Komisia zdôraznuje, ze by toto znízenie nepriznala, keby ich zalobkyne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách spochybnili. Komisia preto Súdu prvého stupna navrhuje, aby sumu pokuty ulozenej zalobkyniam zvýsil. 50 Komisia vznása námietku neprípustnosti aj vo vztahu k druhej doplnujúcej správe. Podla nej jej táto správa podla clánku 48 ods. 1 rokovacieho poriadku neprípustná. Autori prvej doplnujúcej správy totiz nevyvrátili kritiku predchádzajúcich výpoctov, ktorú Komisia uviedla vo svojom vyjadrení k zalobe, a snazili sa vyuzit rad nových výpoctov, ktorými by nahradili výpocty uvedené v prvej doplnujúcej správe. Podla Komisie by mala byt druhá doplnujúca správa odmietnutá aj podla clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, a to z dôvodu, ze hoci ide o prílohu, obsahuje argumenty, ktoré z vecného hladiska reagujú na argumenty predlozené Komisiou v jej vyjadrení k zalobe. Posúdenie Súdom prvého stupna 51 Na úvod treba rozhodnút o námietkach neprípustnosti vznesených Komisiou a o jej protinávrhu. 52 Najskôr, pokial ide o spochybnenie "troch zo styroch aspektov dopadu kartelu", treba konstatovat, ze zalobkyne v zalobe spochybnili záver Komisie, podla ktorého malo porusenie skutocný a globálny dopad na trh. Zalobkyne uviedli, ze kartel nemal nijaký významný dopad na ceny a ze stabilizácia trhových podielov a zvysovanie cien nie sú na úcely preukázania skutocného dopadu porusenia relevantné. 53 Treba konstatovat, ze zalobkyne túto argumentáciu rozvinuli vo svojej replike ako odpoved na tvrdenie, ktoré Komisia uviedla vo svojom vyjadrení k zalobe a podla ktorého v zalobe neboli spochybnené tri zo styroch aspektov dopadu kartelu. Námietka neprípustnosti, ktorú Komisia v tejto súvislosti vzniesla, je teda zjavne nedôvodná, a jej protinávrh je preto neprípustný. 54 Pokial ide o otázku, ci je druhá doplnujúca správa prípustným návrhom na vykonanie dôkazov, treba pripomenút, ze podla clánku 48 ods. 1 rokovacieho poriadku môzu úcastníci konania tak v replike, ako aj v duplike navrhnút na podporu svojich tvrdení vykonanie dalsích dôkazov, svoje omeskanie s takýmto návrhom vsak musia odôvodnit. Toto ustanovenie sa vsak týka návrhov na vykonanie nových dôkazov a musí sa vykladat vo svetle clánku 66 ods. 2 uvedeného rokovacieho poriadku, ktorý výslovne stanovuje, ze právo na vykonanie dôkazu opaku a právo navrhnút doplnenie vykonaného dokazovania tým nie sú dotknuté (rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 72, a rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Komisia/Trends, T-448/04, neuverejnený v Zbierke, bod 52). 55 Na podporu tvrdenia zalobkýn, ze porusenie nemalo nijaký dopad na trh, boli v prejednávanej veci k zalobe pripojené dve ekonomické stúdie, a to úvodná správa a prvá doplnujúca správa. Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe uviedla argumenty, ktoré mali preukázat, ze metodika, ako aj miery pouzité v úvodnej správe a v prvej doplnujúcej správe boli chybné a ich spolahlivost bola neistá a ze závery z týchto správ jej v ziadnom prípade nebránia v tom, aby konstatovala dopad kartelu na ceny. 56 Druhá doplnujúca správa, ktorej cielom je vyvrátit vyssie uvedené výhrady Komisie, preto nemôze byt návrhom na vykonanie nových dôkazov, ako tvrdí Komisia, ale je rozsírením dôkazov o neexistencii dopadu kartelu na ceny, ktoré uz zalobkyne predlozili v stádiu zaloby. 57 Pokial ide o výhradu Komisie, ze druhá doplnujúca správa napriek tomu, ze predstavuje prílohu, obsahuje argumenty, ktoré z vecného hladiska odpovedajú na argumenty, ktoré Komisia predlozila vo svojom vyjadrení k zalobe, treba pripomenút, ze nie je povinnostou Súdu prvého stupna, aby v prílohách hladal a identifikoval dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol povazovat za základ zaloby, kedze funkcia príloh je cisto dôkazná a pomocná (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, [11]T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 94 a tam citovanú judikatúru). 58 V prejednávanej veci zalobkyne vo svojej replike odmietli námietky Komisie k obom správam pripojeným k zalobe, a to ciastocne ako neúcinné a ciastocne ako nedôvodné. Zalobkyne v tejto súvislosti v replike uviedli, ze aj v prípade zohladnenia námietok Komisie, ktoré mali metodologický charakter, ostávajú závery z uvedených správ rovnaké, teda ze kartel nemal na ceny dopad. Zalobkyne tiez uviedli, ze výklad niektorých údajov obsiahnutých v oboch vyssie uvedených správach, ako ho uskutocnila Komisia, je z hladiska statistiky klamlivý. 59 Súd prvého stupna konstatuje, ze druhá doplnujúca správa neobsahuje nové právne argumenty, ale pomocou nových výpoctových metód a ekonometrických odkazov podopiera tvrdenia vyjadrené v replike. Z toho vyplýva, ze treba vsetky návrhy na vykonanie dôkazov a výhrady zalobkýn uvedené v rámci prvého zalobného dôvodu vyhlásit za prípustné. 60 Pokial ide o dôvodnost tohto zalobného dôvodu, treba poukázat na to, ze zalobkyne prostredníctvom neho spochybnujú tak hodnotenie závaznosti porusenia Komisiou (pozri body 12 a 13 vyssie), ako aj rozdielne zaobchádzanie, ku ktorému Komisia pristúpila na základe trhových podielov dotknutých podnikov (pozri bod 16 vyssie). 61 Pokial ide najskôr o rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi, v odôvodnení, ktoré Komisia v tejto súvislosti uviedla v napadnutom rozhodnutí, sa spomína najmä záujem na tom, aby sa zohladnila "konkrétna váha kazdého podniku, a teda aj skutocný úcinok ich protiprávneho konania na hospodársku sútaz" (odôvodnenie c. 322 napadnutého rozhodnutia). Treba vsak zdôraznit, ze k rozdielnemu zaobchádzaniu podla podielov na dotknutom trhu, aké je opísané v odôvodneniach c. 326 az 329 napadnutého rozhodnutia, je Komisia oprávnená pristúpit aj bez dôkazu o skutocnom dopade porusenia na trh. 62 Z judikatúry totiz vyplýva, ze podiel kazdého z dotknutých podnikov na trhu, ktorý bol predmetom restriktívneho postupu, predstavuje objektívne kritérium, ktoré udáva spravodlivú mieru zodpovednosti kazdého z nich, pokial ide o potenciálnu skodlivost uvedeného postupu pre riadnu hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 197). 63 Rovnako pokial ide o posúdenie závaznosti porusenia, treba uviest, ze aj ked Komisia nepreukázala, ze kartel mal skutocný dopad na trh, nemá to vplyv na kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného" a teda ani na výsku pokuty. 64 V tomto ohlade treba konstatovat, ze zo systému Spolocenstva v oblasti sankcií za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, tak ako bol zavedený nariadením c. 17 a vylozený judikatúrou, vyplýva, ze kartely si uz z dôvodu svojej povahy zasluhujú prísnejsie pokuty. Ich prípadný skutocný dopad na trh, najmä otázka, nakolko obmedzenie hospodárskej sútaze viedlo k vyssej cene na trhu, nez aká by prevládala, pokial by kartel neexistoval, nie je rozhodujúcim kritériom na urcenie úrovne pokút (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 120 a 129; zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33; zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, body 68 az 77, a z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, body 129 a 130; rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 225; pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo k rozsudku Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia, C-283/98 P, Zb. s. I-9855, I-9858, body 95 az 101). 65 Treba dodat, ze z usmernení vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktorých predmetom je tak ako v prejednávanej veci predovsetkým urcovanie cien a rozdelenie zákazníkov, môzu byt kvalifikované ako "velmi závazné" uz na základe svojej povahy, a to bez toho, aby bolo nevyhnutné charakterizovat takéto správania konkrétnym dopadom alebo geografickým rozsahom. Tento záver je podporený skutocnostou, ze zatial co opis "závazných" porusení výslovne spomína dopad na trh a úcinky v rozsiahlych oblastiach spolocného trhu, v opise "velmi závazných" porusení naopak nie je nijaká zmienka o poziadavke skutocného dopadu na trh, ci spôsobení úcinkov v konkrétnej geografickej oblasti (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [12]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 150). 66 Len pre úplnost treba dodat, ze Súd prvého stupna sa domnieva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukázala skutocný dopad kartelu na dotknutý trh. 67 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze predpoklad zalobkýn, podla ktorého je Komisia povinná, pokial na stanovenie výsky pokuty vyuzije skutocný dopad kartelu, vedecky preukázat existenciu hmatatelného hospodárskeho dopadu na trh a prícinnej súvislosti medzi dopadom a porusením, uz bol v judikatúre odmietnutý. 68 Súd prvého stupna totiz opakovane rozhodol, ze skutocný dopad kartelu na trh treba povazovat za dostatocne preukázaný, ak je Komisia schopná poskytnút konkrétne a dôveryhodné údaje, z ktorých s primeranou pravdepodobnostou vyplýva, ze kartel mal dopad na trh (pozri najmä rozsudky Súdu prvého stupna Scandinavian Airlines System/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 122; z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, [13]T-59/02, Zb. s. II-3627, body 159 az 161; Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 153 az 155; Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, Zb. s. II-3255, body 176 az 178; Roquette Frčres/Komisia, T-322/01, Zb. s. II-3137, body 73 az 75). 69 V tomto ohlade treba poznamenat, ze zalobkyne nespochybnovali vecnú správnost skutkových zistení opísaných v bode 13 vyssie, na ktorých Komisia zalozila svoj záver o existencii skutocného dopadu kartelu na trh, a to skutocnost, ze v období slabého dodrziavania kolúznej dohody ceny klesali a v ostatných obdobiach výrazne rástli, dalej uskutocnovanie systému výmeny údajov o objeme predaja a úrovni cien, výrazný celkový podiel vsetkých clenov kartelu na trhu a skutocnost, ze príslusné trhové podiely clenov kartelu ostali po celú dobu trvania porusenia pomerne stabilné. Zalobkyne len uviedli, ze tieto skutocnosti nedokazujú, ze predmetné porusenie malo skutocný dopad na trh. 70 Z judikatúry vsak vyplýva, ze je legitímne, aby Komisia z údajov uvedených v predchádzajúcom bode vyvodila, ze porusenie malo skutocný dopad na trh (pozri v tomto zmysle rozsudky Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 159; Roquette Frčres/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 78; z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-59/02, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 165; Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 181; rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 285 az 287). 71 Pokial ide o argument zalobkýn, ze spis obsahuje príklady nedodrziavania kolúznych dohôd, treba poukázat na skutocnost, ze dopad na trh nemozno vylúcit len na základe toho, ze dohody neboli vzdy clenmi kartelu dodrziavané (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 148). 72 Nemozno prijat ani argumenty, ktoré zalobkyne zakladajú na svojom vlastnom správaní. Skutocné správanie urcitého podniku, tak ako ho tento podnik sám opisuje, je totiz na úcely hodnotenia dopadu kartelu na trh irelevantné a zohladnit mozno len úcinky porusenia ako celku (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [14]T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 167). Rovnako nemozno Komisii vytýkat, ze v odôvodnení c. 303 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze úvodná správa nemôze vyvrátit jej závery o skutocných úcinkoch porusenia na trh. Ekonometrická analýza, ktorú táto správa obsahuje, sa totiz venuje len císelným údajom, ktoré sa týkajú zalobkýn. 73 S ohladom na vsetky predchádzajúce úvahy teda treba tento zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. 74 V rámci svojej neobmedzenej právomoci a vo svetle predchádzajúcich úvah sa Súd prvého stupna dalej domnieva, ze nie je vhodné spochybnovat spôsob, akým Komisia posúdila východiskovú sumu pokuty stanovenú na základe závaznosti. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na neprimeranom vyhodnotení velkosti odvetvia dotknutého porusením Tvrdenia úcastníkov konania 75 Týmto druhým zalobným dôvodom zalobkyne tvrdia, ze Komisia konstatovaním, ze hodnota dotknutého trhu predstavuje 288 miliónov eur, zvelicila velkost tohto trhu, a tým aj závaznost porusenia, co viedlo k ulozeniu neprimeranej pokuty. Zalobkyne tiez tvrdia, ze prístup Komisie porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania. 76 Zalobkyne na úvod poznamenávajú, ze v odvetví priemyselných rúr je celková cena výrobkov obvykle zlozená z ceny medi vychádzajúcej z kurzu na London Metal Exchange (Londýnska burza kovov, dalej len "LME") a ceny za spracovanie, ktorá zodpovedá hodnote pridanej výrobcom (dalej len "marza za spracovanie"). Surovina potrebná na výrobu priemyselných rúr je dodávaná bud zákazníkom alebo samotným výrobcom rúr, ktorý ju potom úctuje v celkovej cene. 77 Podla zalobkýn je velkost dotknutého trhu relevantným faktorom pri stanovení východiskovej sumy pokuty. Zalobkyne tvrdia, ze prinajmensom v prejednávanej veci Komisia stanovila východiskovú sumu podla velkosti dotknutého trhu. 78 Zalobkyne uvádzajú, ze ako výrobcovia priemyselných rúr nemajú nijaký vplyv na cenu hlavnej suroviny, teda medi, ktorá podla nich predstavuje priblizne dve tretiny konecnej ceny, ktorú zaplatia ich zákazníci. Zalobkyne v tomto ohlade pripomínajú, ze cena kovu je urcovaná na základe denných kurzov na LME a ze nákupom tohto kovu len plnia pokyny osôb, ktoré nakupujú priemyselné rúry. Cenu kovu teda urcujú samotní zákazníci. Cena kovu je teda cinitelom, ktorý sa musí odrazit iba na strane zákazníkov. Miera výkyvov ceny kovu nemá podla zalobkýn vplyv na ich ziskovost. V dôsledku toho sa potom reálna ekonomická váha dotknutého trhu obmedzí len na marzu za spracovanie. 79 Pojem celkového obratu, ktorý má byt zohladnený na úcely stanovenia maximálnej hranice 10% podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, okrem toho nie je v prejednávanej veci nevyhnutne relevantný, lebo Komisia a súdy Spolocenstva môzu na pojem obratu v súvislosti s výpoctom velkosti dotknutého trhu pouzit odlisný výklad. Obrat je totiz nepresným ukazovatelom velkosti trhu s výrobkami. V niektorých prípadoch tak môze Komisia vykonat lepsie hodnotenie rozsahu trhu pomocou iných faktorov. 80 Na základe vyssie uvedeného zalobkyne tvrdia, ze Komisia mala pri hodnotení velkosti dotknutého trhu odpocítat od celkovej ceny predmetných výrobkov priblizne dve tretiny, co by viedlo k stanoveniu nizsej východiskovej sumy pokuty. Zalobkyne dospievajú k záveru, ze Komisia tým, ze neodpocítala cenu medi od obratu na dotknutom trhu, nezohladnila hospodársku realitu na trhu a stanovila nadmernú východiskovú sumu v porovnaní so závaznostou porusenia, cím porusila clánok 15 nariadenia c. 17 a usmernenia. 81 Skutocnost, ze okrem kolúznej dohody o marzi za spracovanie a dalsích obchodných podmienkach zahrnal kartel aj rozdelenie trhu a zákazníkov, ako aj protiprávnu výmenu informácií, nemôze mat podla zalobkýn vplyv na platnost ich tvrdenia, ze v rámci posudzovania východiskovej sumy pokuty by mala byt velkost relevantného trhu vyhodnotená len na základe obratu zodpovedajúceho marzi za spracovanie. 82 Zalobkyne dalej tvrdia, ze na to, aby sankcia odstrasovala, by musela byt naviazaná na zisky kartelu, a ze zisky clenov kartelu v prejednávanej veci nezáviseli od ceny kovu, ale len od marze za spracovanie rúr. Okrem toho formalistický prístup Komisie podla nich vedie k prísnejsiemu zaobchádzaniu s hospodárskymi subjektmi, ktoré na trhu pôsobia az po fáze výroby, oproti tým, ktoré na nom pôsobia este pred fázou výroby. Rovnako je to v prípade subjektov, ktoré spracúvajú nákladné suroviny, oproti tým, ktoré spracúvajú lacné suroviny. 83 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Komisia okrem toho v duplike uvádza, ze niektoré závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o rozsírenie platnosti dohody o cenách aj na platobné a dodacie podmienky a na konsignacné sklady, zalobkyne prvýkrát spochybnili az v replike. Komisia poukazuje aj na to, ze ked skupine KME znízila sumu pokuty o 30% na základe oznámenia o spolupráci, zohladnila pritom najmä skutocnost, ze skupina KME uvedené závery nespochybnovala. Komisia teda Súdu prvého stupna navrhuje, aby vyssie uvedené argumenty vyhlásil za neprípustné a v kazdom prípade v rámci svojej neobmedzenej právomoci zvýsil sumu pokuty ulozenej skupine KME. Posúdenie Súdom prvého stupna 84 Na úvod treba konstatovat, ze nie je potrebné rozhodovat ani o námietke neprípustnosti, ani o protinávrhu Komisie. Zalobkyne totiz v odpovedi na otázky Súdu prvého stupna na pojednávaní výslovne pripustili, ze sa predmetná dohoda vztahovala aj na platobné a dodacie podmienky a na konsignacné sklady. V kazdom prípade treba konstatovat, ze námietka neprípustnosti je nedôvodná a protinávrh neprípustný, pretoze zo spisu vyplýva, ze tvrdenie o tom, ze porusenie malo vplyv iba na trh spracovania, vyjadrili zalobkyne tak v priebehu správneho konania, ako aj v zalobe. 85 Pokial ide o vec samu, treba najskôr zdôraznit, ze metodika obsiahnutá v usmerneniach, ktorú Komisia pouzila v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 32 vyssie), vychádza z logiky pausalizácie, podla ktorej sa vseobecná východisková suma pokuty urcená v závislosti od závaznosti porusenia vypocíta v závislosti od povahy porusenia, jeho skutocného vplyvu na trh, pokial ho mozno odmerat, a od velkosti dotknutého geografického trhu (bod 1 A prvý pododsek usmernení). Vseobecná východisková suma pokuty je potom individualizovaná vo vztahu ku kazdému úcastníkovi najmä v závislosti od jeho velkosti. 86 Na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty Komisia okrem toho môze, pricom vsak nie je povinná to urobit, zohladnit velkost dotknutého trhu (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [15]T-15/02, Zb. s. II-497, bod 134, a Roquette Frčres/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, body 149 a 150). 87 Z napadnutého rozhodnutia vsak jasne vyplýva, ze sa Komisia v prejednávanej veci rozhodla pri hodnotení závaznosti predmetného porusenia zohladnit velkost trhu s priemyselnými rúrami v EHP. Aj ked uz Komisia na základe povahy porusenia dospela k záveru, ze toto porusenie je v zmysle usmernení "velmi závazné" (odôvodnenie c. 294), v napadnutom rozhodnutí totiz urcila závaznost porusenia, a teda aj vseobecnú východiskovú sumu pokuty s ohladom na skutocné úcinky kartelu na trh (odôvodnenia c. 295 az 314), geografický rozsah predmetného trhu (odôvodnenia c. 315 az 317) a skutocnost, ze odvetvie, v ktorom k poruseniu doslo, je rozsiahlym trhom, ktorého hodnota v EHP bola odhadnutá na 288 miliónov eur (odôvodnenia c. 318 a 319). 88 Na úcely vyhodnotenia závaznosti porusenia a vseobecnej východiskovej sumy pokuty síce velkost dotknutého trhu predstavovala len jeden z cinitelov, ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí pouzila, Komisia vsak uvedenú sumu skutocne stanovila s ohladom na velkost dotknutého trhu. Tvrdenie Komisie, ze východisková suma pokuty ulozenej zalobkyni by nemusela byt nevyhnutne nizsia nez 11,55 milióna eur, keby sa od obratu na trhu odpocítala cena medi, teda treba odmietnut. 89 Treba preto overit, ci Komisia pri hodnotení velkosti dotknutého trhu zohladnila cenu medi neoprávnene. 90 Zalobkyne v tomto ohlade tvrdia, ze výrobcovia priemyselných rúr nemajú vplyv na cenu medi, pretoze tá sa stanovuje podla LME, a ze o tom, za akú cenu sa kov nakúpi, rozhodujú tí, ktorí nakupujú priemyselné rúry. Zalobkyna tiez zdôraznuje, ze výkyvy cien kovu nemajú nijaký vplyv na ich zisk. 91 Treba vsak konstatovat, ze neexistuje nijaký platný dôvod, pre ktorý by sa obrat na relevantnom trhu mal pocítat bez zahrnutia urcitých výrobných nákladov. Ako uz Komisia správne uviedla, vo vsetkých priemyselných odvetviach existujú náklady spojené s konecným výrobkom, na ktoré výrobca nemá vplyv, ale ktoré aj napriek tomu tvoria podstatnú cast celej jeho cinnosti, a preto nemôzu byt pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty z jeho obratu vylúcené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 5030 a 5031). Skutocnost, ze cena medi tvorí významnú cast konecnej ceny priemyselných rúr alebo ze riziko výkyvov cien medi je dost vyssie nez pri iných surovinách, nemôze tento záver vyvrátit. 92 Pokial nakoniec ide o rôzne výhrady zalobkýn smerujúce k tomu, ze namiesto pouzitia kritéria obratu na relevantnom trhu by bolo s ohladom na odstrasujúci úcel pokút a zásadu rovnosti zaobchádzania vhodnejsie stanovit ich výsku podla ziskovosti dotknutého odvetvia alebo podla súvisiacej pridanej hodnoty, treba konstatovat, ze tieto výhrady nie sú relevantné. V tomto ohlade treba najskôr konstatovat, ze závaznost porusenia sa urcuje s odkazom na mnozstvo faktorov, v ktorých prípade Komisia disponuje volnou úvahou (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 65), pricom v tomto ohlade nebol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byt nevyhnutne zohladnené (rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 129), a rozhodnutie o tom, aké faktory a císelné údaje sa zohladnia, aby bola nastolená taká politika, ktorá zaistí dodrziavanie zákazov uvedených v clánku 81 ES, neprinálezí súdu Spolocenstva, ale Komisii v rámci jej volnej úvahy a v súlade s limitmi, ktoré vyplývajú zo zásady rovnosti zaobchádzania a z nariadenia c. 17. 93 Dalej je nesporné, ze obrat podniku alebo obrat na trhu je ako faktor na hodnotenie závaznosti porusenia nevyhnutne neurcitý a nedokonalý. Tento faktor nerobí rozdiel medzi odvetviami s vysokou pridanou hodnotou a odvetviami s nízkou pridanou hodnotou, ani medzi ziskovými podnikmi a podnikmi, ktorých ziskovost je nizsia. Tak zákonodarca Spolocenstva, ako aj Komisia a Súdny dvor vsak obrat aj napriek jeho pribliznému charakteru v súcasnosti povazujú za vhodné kritérium v oblasti práva hospodárskej sútaze na posúdenie velkosti a hospodárskej sily dotknutých podnikov [pozri najmä rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 121; clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, odôvodnenie c. 10 a clánky 14 a 15 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 Rady z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([16]Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40)]. 94 S ohladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze Komisia na úcely urcenia velkosti dotknutého trhu oprávnene zohladnila cenu medi. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom zvýsení východiskovej sumy pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 95 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze zvýsením východiskovej sumy pokuty, ktorá im bola ulozená, o 10% za kazdý rok ich úcasti na porusení Komisia porusila usmernenia, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, pretoze nezohladnila premenlivú intenzitu kartelu v priebehu jeho trvania. 96 V tomto ohlade zalobkyne poznamenávajú, ze zvýsenie o 10% za kazdý rok trvania porusenia je maximálnym zvýsením, aké Komisia môze na základe usmernení stanovit, pokial ide o dlhodobé porusovanie. Zvýsenie východiskovej sumy pokuty z dôvodu dlzky trvania podla nich nie je mechanické, ale by malo byt priamo úmerné skutocnému a objektívnemu dopadu porusenia na spotrebitela. 97 Zalobkyne zdôraznujú, ze v dôsledku skutocnosti, ze Komisia môze v prípade zlozitých kartelov vyuzit pojem "jediného a nepretrzitého porusenia", aby rozsírila zodpovednost aj na podniky, ktoré sa priamo nepodielali na vsetkých podstatných znakoch kartelu ako celku, je nevyhnutné, aby zvýsenie pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia bolo upravené s ohladom na prípadné obdobia znízenej aktivity kartelu. 98 Rocné zvýsenie o 10% nie je podla zalobkýn v prejednávanej veci skutkovo podlozené, pretoze po prvé dotknutý kartel nemal podstatný dopad na ceny a po druhé intenzita cinnosti kartelu sa v priebehu trvania porusenia menila, ako to napokon Komisia uviedla v rôznych odôvodneniach napadnutého rozhodnutia. 99 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Posúdenie Súdom prvého stupna 100 Treba pripomenút, ze zvýsenie pokuty v závislosti od dlzky trvania nie je obmedzené v prípade, ked existuje priamy vztah medzi dlzkou trvania a väcsou skodou, ktorá bola spôsobená cielom Spolocenstva sledovaným pravidlami hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [17]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 278 a tam citovanú judikatúru). 101 Z usmernení dalej vyplýva, ze Komisia nestanovila, ze by sa posudzovanie závaznosti a posudzovanie dlzky trvania porusenia mali akokolvek prekrývat alebo ze by medzi nimi mal existovat vztah vzájomnej závislosti. 102 Naopak zo struktúry usmernení po prvé vyplýva, ze usmernenia upravujú posudzovanie závaznosti porusenia ako takého na úcely stanovenia vseobecnej východiskovej sumy pokuty. Po druhé závaznost porusenia sa posudzuje s ohladom na vlastnosti dotknutého podniku, najmä na jeho velkost a postavenie na relevantnom trhu, co môze viest k vázeniu východiskovej sumy, ku rozdeleniu podnikov do kategórií alebo k stanoveniu osobitnej východiskovej sumy. Po tretie dlzka trvania porusenia sa zohladnuje pri stanovovaní základnej sumy a po stvrté sa podla usmernení zohladnia pritazujúce a polahcujúce okolnosti, na základe coho sa potom výska pokuty upraví predovsetkým v závislosti od aktívnej ci pasívnej úlohy dotknutých podnikov pri uskutocnovaní porusenia. 103 Z toho vyplýva, ze len skutocnost, ze si Komisia vyhradila moznost zvýsenia pri dlhodobých porusovaniach za kazdý rok ich trvania az o 10% sumy stanovenej za závaznost porusenia, ju vôbec nezaväzuje k tomu, aby toto percento stanovila v závislosti od intenzity cinnosti kartelu alebo jeho úcinkov, ci dokonca podla závaznosti porusenia. Rozhodnutie o tom, aká miera zvýsenia sa uplatní z dôvodu dlzky trvania porusenia, totiz prinálezí Komisii v rámci jej volnej úvahy (pozri bod 36 vyssie). 104 Komisia v prejednávanej veci konstatovala, najmä v odôvodneniach c. 335 a 340 napadnutého rozhodnutia, ze skupina KME sa na porusovaní zúcastnovala dvanást rokov a desat mesiacov, co je v zmysle usmernení dlhodobé porusovanie, a pokutu preto zvýsila o 125%. Komisia sa pritom neodklonila od pravidiel, ktoré si sama v usmerneniach stanovila. Súd prvého stupna sa napokon domnieva, ze toto 125% zvýsenie nie je v prejednávanej veci zjavne neprimerané. 105 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze zalobný dôvod týkajúci sa zvýsenia sumy pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia treba zamietnut ako nedôvodný. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nezohladnení niektorých polahcujúcich okolností Tvrdenia úcastníkov konania 106 Zalobkyne v rámci stvrtého zalobného dôvodu uvádzajú styri výhrady a tvrdia, ze Komisia porusila bod 3 usmernení tým, ze odmietla zohladnit niektoré polahcujúce okolnosti. 107 Zalobkyne po prvé tvrdia, ze aj ked sa systematicky nezdrziavali vykonávania sporných dohôd, vykonávali ich len v obmedzenej miere, co by malo byt polahcujúcou okolnostou. 108 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze Komisia neoprávnene nezohladnila skutocnost, ze po kontrolách vykonaných Komisiou porusovanie okamzite a dobrovolne ukoncili. 109 Po tretie zalobkyne tvrdia, ze Komisia neoprávnene odmietla kvalifikovat ako polahcujúcu okolnost tazkú situáciu v odvetví priemyselných rúr. Porusila tým zásadu rovnosti zaobchádzania a znacne prekrocila hranice svojej volnej úvahy, pretoze v prejednávanej veci uplatnila prísnejsie kritériá, nez aké sa uplatnujú na porovnatelné situácie. Zalobkyne v tomto ohlade odkazujú na predchádzajúce rozhodnutia Komisie, v ktorých boli tazké hospodárske podmienky dôvodom na znízenie základných súm pokút. 110 Zalobkyne po stvrté tvrdia, ze Komisia v rozpore so siestou zarázkou bodu 3 usmernení, ako aj zásadami spravodlivého zaobchádzania a rovnosti zaobchádzania, primerane v napadnutom rozhodnutí nezohladnila ich príspevok k zisteniu celkovej dlzky trvania porusenia. Z rozhodnutia Komisie 2005/349/ES z 10. decembra 2003 o konaní podla clánku 81 [ES] a podla clánku 53 Dohody o EHP (Prípad COMP/E-2/37.857 -- Organické peroxidy) ([18]Ú. v. EÚ L 110, s. 44) vyplýva, ze spolocnosti, ktorá Komisii poskytne vo vztahu k urcitým obdobiam porusenia rozhodujúce informácie alebo doplnujúce informácie k dôkazom, ktoré uz má Komisia k dispozícii, by nemala byt za tieto obdobia ulozená pokuta. 111 Komisia vsak v prejednávanej veci nezohladnila skutocnost, ze zalobkyne ako prvé poskytli rozhodujúce dôkazy týkajúce sa obdobia porusovania od mája 1988 do novembra 1992 a od mája 1998 az do konca roku 1999, ked znízenie základnej sumy pokuty priznala len spolocnosti Outokumpu. Komisia teda porusila zásadu rovnosti zaobchádzania a dopustila sa chyby tým, ze tieto obdobia vzala do úvahy pri výpocte pokuty ulozenej zalobkyniam. 112 Zalobkyne spochybnujú výklad Komisie, podla ktorého sa bod 3 usmernení pouzije výlucne na podnik, ktorý ako prvý odhalil dlzku trvania porusenia, co znamená, ze znízenie základnej sumy na základe tohto dôvodu môze byt priznané len jedinému podniku. Odmenovat spoluprácu na základe chronologického poradia bez ohladu na kvalitu a rozsah informácií a dokumentov poskytnutých spolupracujúcim podnikom je v rozpore s cielom, ktorý Komisia v tejto oblasti sleduje, teda dbat o to, aby kartely boli odhalované a zakazované vdaka úplnému prístupu k dokumentom s vysokou dôkaznou silou a k rozhodujúcim informáciám. 113 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Posúdenie Súdom prvého stupna 114 Na úvod treba pripomenút, ze Komisia musí pri stanovení výsky pokút v zásade postupovat v súlade s ustanoveniami svojich vlastných usmernení (pozri bod 33 vyssie). V usmerneniach sa vsak neuvádza, ze Komisia musí vzdy samostatne brat do úvahy kazdú z polahcujúcich okolností vymenovaných v bode 3 týchto usmernení a nie je povinná automaticky priznat dodatocné znízenie z tohto dôvodu, pricom primeraná povaha prípadného znízenia pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností musí byt posúdená z celkového hladiska pri zohladnení vsetkých relevantných okolností. 115 Prijatie usmernení totiz nezbavilo relevantnosti skorsiu judikatúru, podla ktorej Komisia disponuje volnou úvahou a tá jej umoznuje zohladnit niektoré skutocnosti pri stanovovaní výsky pokút, ktoré zamýsla ulozit, v závislosti najmä od okolností konkrétneho prípadu. V prípade neexistencie záväzného ustanovenia v usmerneniach, pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré môzu byt brané do úvahy, teda treba predpokladat, ze Komisia si ponechala urcitú mieru volnej úvahy na celkové posúdenie významu prípadného znízenia výsky pokút z dôvodu polahcujúcich okolností. 116 Pokial ide o prvú výhradu, treba konstatovat, ze nemôze uspiet, lebo z judikatúry jasne vyplýva, ze na to, aby sa na porusovatelov uplatnil bod 3 druhá zarázka usmernení, musia preukázat, ze sa správali sútazne, ci aspon jednoznacne a v znacnej miere porusovali povinnosti, ktorých úcelom bolo vykonávanie kartelu, a to natolko, ze narusili jeho fungovanie, a ze k dohode ani zdanlivo nepristúpili a nepodnecovali tak iné podniky do vykonávania predmetného kartelu (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, [19]T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 292, a z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, [20]T-26/02, Zb. s. II-713, bod 113). 117 Zalobkyne vsak v prejednávanej veci netvrdia, ze sa jednoznacne a v znacnej miere bránili vykonávaniu predmetného kartelu natolko, ze by narusili jeho samotné fungovanie. Prvá výhrada teda nie je dôvodná. 118 Pokial ide o druhú výhradu, treba pripomenút, ze podla bodu 3 tretej zarázky usmernení patrí medzi polahcujúce okolnosti "ukoncenie porusovania, akonáhle zasiahne Komisia (konkrétne v prípadoch, ked realizuje kontroly)". Znízenie pokuty z dôvodu ukoncenia porusovania, akonáhle Komisia zasiahne, vsak nemôze byt automatické, ale závisí od posúdenia okolností konkrétneho prípadu Komisiou v rámci jej volnej úvahy. 119 V prejednávanom prípade predmetné porusovanie viedlo k tajnému kartelu, ktorého cielom bolo urcenie cien a rozdelenie trhov. Tento typ kartelu je výslovne zakázaný clánkom 81 ods. 1 písm. a) a c) ES a predstavuje obzvlást závazné porusovanie. Úcastníci si preto museli byt vedomí protiprávneho charakteru svojho správania. Tajná povaha kartelu svedcí o tom, ze to tak bolo. Preto sa Súd prvého stupna domnieva, ze niet ziadnych pochýb o tom, ze sa úcastníci tohto porusovania dopustili úmyselne. Súd prvého stupna vsak uz výslovne uviedol, ze ukoncenie úmyselného porusovania nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost, pokial k nemu doslo po zásahu Komisie (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, [21]T-157/94, Zb. s. II-707, bod 498). 120 Vzhladom na vyssie uvedené treba túto výhradu zalobkýn zamietnut ako nedôvodnú. 121 Súd prvého stupna sa okrem toho v rámci svojej neobmedzenej právomoci domnieva, ze aj ked zalobkyne porusovanie ukoncili, akonáhle Komisia prvýkrát zasiahla, v ziadnom prípade to nie je dôvod na znízenie sumy ich pokuty. Toto ukoncenie porusovania bolo totiz primeranou a obvyklou reakciou na zásah Komisie a nemozno ho stavat na úroven zásluhám vyplývajúcim zo samostatnej iniciatívy na ich strane. Uvedené ukoncenie porusovania tiez predstavovalo len návrat k legálnemu správaniu a neprispelo k vyssej úcinnosti Komisiou vedeného vysetrovania. 122 Co sa týka tretej výhrady, z judikatúry vyplýva, ze Komisia nie je povinná povazovat za polahcujúcu okolnost zlý financný stav predmetného odvetvia. To, ze Komisia brala v predchádzajúcich veciach do úvahy hospodársku situáciu odvetvia ako polahcujúcu okolnost, este neznamená, ze nevyhnutne musí pokracovat v dodrziavaní tejto praxe. Vo vseobecnosti totiz kartely vznikajú v case, ked odvetvie zakúsa tazkosti (pozri rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 345 a tam citovanú judikatúru). Tretiu výhradu preto treba odmietnut. 123 Pokial ide o stvrtú výhradu, najskôr je potrebné konstatovat, ze na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996 nemohlo byt ani spolocnosti Outokumpu, ani zalobkyniam priznané viac nez 50% znízenie konecnej sumy pokút, ktoré im boli ulozené, pretoze porusenie Komisii neohlásili este predtým, nez vykonala kontroly, ktoré jej poskytli dostatocné dôvody na zacatie konania o porusení, ktoré viedlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia. 124 Je tiez nesporné, ze Komisia bola o celkovej dlzke trvania kartelu prvýkrát oboznámená vyhlásením spolocnosti Outokumpu z 30. mája 2001. Na základe informácií, ktoré predtým poskytla spolocnost Mueller Industries, totiz bola Komisia schopná preukázat existenciu porusenia len za obdobie od mája 1994 do mája 1998. Zalobkyne vsak tvrdia, ze práve vdaka informácii, ktorú Komisii oznámili v októbri 2002, mohla Komisia definitívne preukázat existenciu kartelu za obdobie od mája 1988 do novembra 1992 a od mája 1998 az do konca roku 1999. 125 Akonáhle Komisia preukázala dalsie obdobie trvania porusovania, mohla potom podla bodu 1 B usmernení zvýsit východiskové sumy pokút ulozených porusovatelom o 125% namiesto 40%. Podnikom, ktoré Komisii poskytli informáciu o dalsej dobe trvania porusovania, teda hrozilo, ze im bude východisková suma pokuty zvýsená o dalsích 85 percentuálnych bodov. 126 Ide tu o paradox obsiahnutý v oznámení o spolupráci z roku 1996, a to v tom zmysle, ze podniku, na ktorý sa vztahuje bod D uvedeného oznámenia a ktorý Komisii poskytne nové informácie, hrozí, ze bude postihnutý prísnejsie, nez keby tieto informácie Komisii neodovzdal. Bod 3 siesta zarázka usmernení, podla ktorého "úcinná spolupráca podniku pri konaní, mimo pôsobnosti [oznámenia o spolupráci z roku 1996] [neoficiálny preklad]", môze byt polahcujúcou okolnostou, umoznuje tento paradox napravit. 127 Ked Komisia v danom prípade uplatnila bod 3 siestu zarázku usmernení bez toho, aby sa o tom akokolvek zmienila, fakticky tým spolocnosti Outokumpu poskytla imunitu, pokial ide o dalsiu dobu trvania kartelu, o ktorej pred tým, nez dostala jej vyhlásenie z 30. mája 2001 nevedela (odôvodnenie c 386 napadnutého rozhodnutia). 128 Treba teda overit, ci bola Komisia povinná, ci uz na základe bodu 3 siestej zarázky usmernení, alebo v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, priznat aj zalobkyniam znízenie pokuty za informácie týkajúce sa období rokov 1988 az 1992 a 1998 az 1999, ktoré Komisii poskytli o viac nez sestnást mesiacov neskôr nez spolocnost Outokumpu. 129 V tomto ohlade treba vopred pripomenút, ze Komisia má urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide o uplatnovanie polahcujúcich okolností (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [22]T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 307). 130 Dalej treba zdôraznit, ze z logiky ochrany pred pokutami vyplýva, ze môze byt poskytnutá len jednému z clenov kartelu, lebo cielom je vytvorit vnútri kartelov atmosféru neistoty, ktorá má povzbudzovat k oznamovaniu kartelov Komisii. Táto neistota pritom vyplýva práve zo skutocnosti, ze clenovia kartelu vedia, ze len jednému z nich bude poskytnutá ochrana pred pokutou, ked nahlási ostatných úcastníkov porusovania, cím ich vystaví riziku prísnejsích pokút. 131 V situácii, o akú ide v prejednávanej veci, v ktorej Komisia vie, ze kartel existuje, ale chýbajú jej niektoré zásadné údaje, ktoré by mohli preukázat celkovú dlzku trvania tohto porusovania, je zvlást ziaduce vyuzitie takého mechanizmu, konkrétne aby sa zabránilo tomu, ze sa porusovatelia dohodnú na zatajení týchto údajov. 132 Taká situácia sa lísi od situácie, v ktorej uz Komisia pozná dôkazy, ale snazí sa ich doplnit. V takom prípade je znízenie pokuty porusovatelom namiesto ochrany jedného podniku pred pokutou odôvodnené tým, ze cielom uz nie je odhalit okolnost, ktorá môze viest k zvýseniu ulozenej pokuty, ale zhromazdit co najviac dôkazov, aby Komisia posilnila svoju schopnost preukázat predmetný skutkový stav. 133 Co sa týka údajného rozdielneho zaobchádzania so spolocnostou Outokumpu a zalobkynami, stací uviest, ze sa nenachádzali v porovnatelnej situácii, pretoze spolocnost Outokumpu poskytla Komisii informácie súvisiace s dalsou dobou trvania kartelu v dlzke osem a pol roka o viac nez rok pred zalobkynami. 134 Vzhladom na vyssie uvedené treba stvrtú výhradu odmietnut. 135 Tento zalobný dôvod teda treba zamietnut ako celok. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom znízení sumy pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996 Tvrdenia úcastníkov konania 136 Zalobkyne po prvé porovnávajú svoju spoluprácu a 30% znízenie, ktoré im bolo priznané, s tým, ako sa zaobchádzalo s tretími subjektmi v predchádzajúcich veciach. Zalobkyne v tomto ohlade dospeli k záveru, ze sa s nimi zaobchádzalo menej priaznivo. 137 Po druhé sa zalobkyne domnievajú, ze s ohladom na prínos ich spolupráce k priebehu vysetrovania im malo byt podla bodu D oznámenia o spolupráci z roku 1996 priznané znízenie o viac nez 30%. V tomto ohlade najskôr tvrdia, ze Komisii dobrovolne poskytli informácie nad rámec toho, co boli povinné oznámit na základe clánku 11 nariadenia c. 17, dalej ze tieto informácie podrobne opisovali fungovanie kartelu a nakoniec ze niektoré z týchto informácií boli rozhodujúce na preukázanie existencie porusovania v období od mája 1988 do novembra 1992 a od mája 1998 az do konca roku 1999. 138 Zalobkyne po tretie tvrdia, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze pokutu ulozenú spolocnosti Outokumpu znízila o 50%. Podla zalobkýn Komisia porusila uvedenú zásadu aj tým, ze spoluprácu zo strany spolocnosti Outokumpu zohladnila tak na úcely 50% znízenia pokuty podla bodu D oznámenia o spolupráci z roku 1996, ako aj na úcely uplatnenia polahcujúcich okolností podla usmernení. 139 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Posúdenie Súdom prvého stupna 140 Co sa týka porovnania, ktoré zalobkyne vykonali medzi prejednávaným prípadom s predchádzajúcou praxou Komisie, treba konstatovat, ze z judikatúry vyplýva, ze zo samotnej skutocnosti, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi priznala za urcité správanie znízenie v urcitom rozsahu, nevyplýva, ze je povinná poskytnút rovnaké znízenie pri posudzovaní podobného správania v rámci neskorsieho správneho konania (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, [23]T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 239 a tam citovanú judikatúru). Zalobkyne sa teda nemôzu domáhat takého znízenia sumy pokuty, aké bolo priznané v iných veciach. 141 Pokial ide o ostatné výhrady, treba tiez pripomenút, ze v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej clenmi kartelu mozno konstatovat len zjavne nesprávne posúdenie zo strany Komisie, pretoze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri hodnotení kvality a uzitocnosti podnikom poskytnutej spolupráce, predovsetkým v porovnaní s príspevkami ostatných podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 88). Komisia vsak nemôze v rámci tohto posudzovania porusovat zásadu rovnosti zaobchádzania. 142 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uznala, ze informácie poskytnuté zalobkynami sú rozsiahlejsie nez informácie, ktorých poskytnutie mohlo byt pozadované na základe clánku 11 nariadenia c. 17. Komisia tiez pripustila, ze zalobkyne poskytli nové dôkazy a potvrdili existujúce dôkazy vo vztahu k celej dlzke trvania porusovania, to znamená vo vztahu k obdobiu rokov 1988 az 2001. Komisia konkrétne zohladnila skutocnost, ze jej zalobkyne pomohli s posúdením rozsahu kartelu v období rokov 1997 az 1999. Komisia vsak uviedla, ze zalobkyne neboli ani prvým, ani hlavným podnikom, ktorý poskytol rozhodujúce dôkazy týkajúce sa obdobia od mája 1988 do novembra 1992 a obdobia rokov 1997 az 1999. Komisia tiez zohladnila skutocnost, ze s nou zalobkyne zacali spolupracovat az v reakcii na list, ktorý im bol zaslaný v júli 2002 podla clánku 11 nariadenia c. 17 (odôvodnenia c. 415 az 417, 419, 420 a 423 napadnutého rozhodnutia). 143 Treba hned zdôraznit, ze Komisii nemozno vytýkat, ze pri uplatnovaní bodu D oznámenia o spolupráci zohladnila spontánnost, s akou jej boli informácie poskytované (rozsudok ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, body 237 a 238). V rámci politiky zhovievavosti môze Komisia priznat podnikom, ktoré s nou spolupracujú, rozsiahlejsie znízenie sumy pokuty nez podnikom, ktoré to neurobia. V danom prípade je nesporné, ze na rozdiel od spolocnosti Outokumpu bolo potrebné cakat az na zaslanie ziadosti o informácie, kým zacali zalobkyne spolupracovat. 144 Pokial ide o obdobie od mája 1988 do novembra 1992, zo spisu vyplýva, ze Komisia správne konstatovala, ze opis poskytnutý zalobkynami, pokial ide o toto obdobie, nebol ani podrobnejsí, ani úplnejsí ako opis poskytnutý spolocnostou Outokumpu a ze ku dnu, kedy zalobkyne zacali spolupracovat, uz mala, a to uz priblizne sestnást mesiacov, rozhodujúce dôkazy z iných zdrojov, ktoré preukazovali existenciu porusovania v priebehu týchto rokov. Tak z predchádzajúcej spolupráce so spolocnostou Outokumpu, ako aj z dvoch dokumentov nájdených v priebehu kontrol vyplynulo, ze predmetný kartel existoval uz od roku 1988. 145 Co sa týka obdobia od mája 1998 az do konca roku 1999, treba uviest, ze zo spisu nevyplýva, ze by Komisia nechala nepovsimnutou spoluprácu, ktorú poskytli zalobkyne. V odôvodnení c. 419 napadnutého nariadenia sa Komisia naopak zmienuje o tom, ze spolupráca so zalobkynami pre nu bola do urcitej miery uzitocná, pokial ide o obdobie rokov 1997 az 1999. Komisii nemozno vytýkat, ze v tomto odôvodnení tiez uviedla, ze pred zacatím spolupráce zo strany zalobkýn uz mala k dispozícii dôkazy týkajúce sa urcitého poctu stretnutí a výmeny dôverných informácií, ku ktorým doslo v priebehu uvedeného obdobia, lebo toto tvrdenie je potvrdené údajmi uvedenými v spise. 146 Z vyssie uvedeného okrem toho vyplýva, ze zalobkyne nepreukázali, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia ich spolupráce. 147 Pokial ide o argument, ze sa so zalobkynami zaobchádzalo diskriminacne, stací pripomenút, ze zalobkyne a Outokumpu sa nenachádzali v porovnatelnej situácii, kedze Outokumpu s Komisiou spolupracovala ovela skôr nez zalobkyne, a dalej ze zalobkyne zacali s Komisiou spolupracovat az po tom, co dostali ziadost o informácie. 148 Napokon skutocnost, ze spolocnosti Outokumpu bolo tak na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996, ako aj na základe usmernení priznané znízenie sumy ulozenej pokuty za to, ze s Komisiou spolupracovala ovela skôr nez ostatné podniky, nemôze predstavovat diskrimináciu voci zalobkyniam. Skutocnost, ze spolocnosti Outokumpu bolo priznané znízenie podla bodu 3 siestej zarázky usmernení, totiz súvisí so vzájomnou väzbou medzi usmerneniami a oznámením o spolupráci z roku 1996. Keby zalobkyne spolupracovali s Komisiou ako prvé, bolo by na ne mozné uplatnit tak oznámenie o spolupráci z roku 1996, ako aj usmernenia. 149 S ohladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, treba tento zalobný dôvod zamietnut. O návrhu na zaplatenie poplatkov za zriadenie bankovej záruky 150 Na podporu tohto návrhu neuviedli zalobkyne nijaký argument. Z toho vyplýva, ze zaloba v tomto ohlade nesplna minimálne podmienky prípustnosti zaloby stanovené clánkom 21 Statútu Súdneho dvora a clánkom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. Preto treba tento návrh odmietnut ako neprípustný. O trovách 151 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. KME Germany AG, KME France2009016 SAS a KME Italy SpA sú povinné nahradit trovy konania. Martins Ribeiro Papasavvas Wahl Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. mája 2009. Podpisy __________________________________________________________________ ( [24]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [25]1 ) Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXOlwkxC/L96487-4114TMP.html#t-ECRT12009SKA.0500117401-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:207:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:125:TOC 5. file:///tmp/lynxXXXXOlwkxC/L96487-4114TMP.html#t-ECRT12009SKA.0500117401-E0002 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1990:220:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0241&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0368&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0201&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0059&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:110:TOC 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0050&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0026&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0157&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0031&locale=SK 24. file:///tmp/lynxXXXXOlwkxC/L96487-4114TMP.html#c-ECRT12009SKA.0500117401-E0001 25. file:///tmp/lynxXXXXOlwkxC/L96487-4114TMP.html#c-ECRT12009SKA.0500117401-E0002