ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (ôsma komora) zo 6. mája 2009 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s medenými priemyselnými rúrami -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Urcenie cien a rozdelenie trhov -- Pokuty -- Velkost dotknutého trhu -- Pritazujúce okolnosti -- Opakované porusovanie" Vo veci T-122/04, Outokumpu Oyj, so sídlom v Espoo (Fínsko), Luvata Oy, predtým Outokumpu Copper Products Oy, so sídlom v Espoo, v zastúpení: J. Ratliff, barrister, F. Distefano a J. Luostarinen, advokáti, zalobkyne, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: É. Gippini Fournier, splnomocnený zástupca, zalovanej, ktorej predmetom je na jednej strane, návrh na zrusenie alebo znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyniam podla clánku 2 písm. b) rozhodnutia Komisie K(2003) 4820 v konecnom znení, zo 16. decembra 2003 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (Vec COMP/E-1/38.240 -- Priemyselné rúry), a na druhej strane, protinávrh Komisie smerujúci k zvýseniu sumy uvedenej pokuty, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas a N. Wahl (spravodajca), tajomník: C. Kantza, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 5. marca 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Outokumpu Oyj, spolocnost kótovaná na burze so sídlom v Espoo (Fínsko), je na cele skupiny, ktorá pôsobí po celom svete a zaoberá sa najmä výrobou základných kovov, ocele, medených výrobkov a technikami výroby týchto výrobkov. V rozhodujúcej dobe mala Outokumpu 100% podiel v spolocnosti Luvata Oy (predtým Outokumpu Copper Products Oy), ktorá vyrába najmä medené priemyselné rúry (Outokumpu a Luvata sú dalej nazývané len "Outokumpu" alebo "zalobkyne"). 2 V nadväznosti na oznámenie informácií spolocnostou Mueller Industries Inc. podnikla Komisia v marci 2001 podla clánku 14 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy ([2]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) neohlásené vysetrovanie v priestoroch spolocností KME Germany AG (predtým KM Europa Metal AG), KME France SAS (predtým Tréfimétaux SA), KME Italy SpA (predtým Europa Metalli SpA) (dalej len spolocne "skupina KME"), Wieland-Werke AG (dalej len "Wieland") a zalobkýn. 3 Dna 9. apríla 2001 predlozila Outokumpu Komisii ponuku spolupráce podla oznámenia Komisii o neulození alebo znízení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES C 207, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996"). Dna 30. mája 2001 zalobkyne v tejto súvislosti predlozili vyhlásenie. 4 V odpovedi na ziadost o informácie podla clánku 11 ods. 2 nariadenia c. 17, ktorú v júli 2002 Komisia zaslala skupine KME a spolocnosti Wieland, posledná uvedená spolocnost 30. septembra 2002 poziadala o priznanie výhod plynúcich z uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 1996. 5 V nadväznosti na tú istú ziadost o informácie skupina KME poziadala za seba 15. októbra 2002 o priznanie výhod plynúcich z uplatnenia uvedeného oznámenia. 6 Komisia po tom, ako vykonala vysetrovanie, ktoré zahrnalo doplnujúce kontroly v priestoroch spolocnosti Outokumpu a skupiny KME, zúcastnila sa na rokovaní so zástupcami spolocnosti Outokumpu, skupiny KME a spolocnosti Wieland a na základe clánku 11 nariadenia c. 17 zaslala skupine KME a spolocnosti Wieland ziadosti o doplnujúce informácie, v júli 2003 zacala konanie o porusení povinnosti a prijala oznámenie o výhradách, ktoré zaslala skupine KME, spolocnosti Wieland a spolocnosti Outokumpu. Kedze podniky, ktorým bolo oznámenie zaslané, nepoziadali o vypocutie, vypocutie sa neuskutocnilo. 7 Dna 16. decembra 2003 Komisia prijala rozhodnutie K(2003) 4820 v konecnom znení, týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/38.240 -- Priemyselné rúry) [neoficiálny preklad] (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 28. apríla 2004 ([4]Ú. v. EÚ L 125, s. 50). 8 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze výrobcovia organizovaní v zdruzení za kvalitu rúr pouzívaných v odvetví klimatizácie a chladenia (Cuproclima Quality Association, dalej len "Cuproclima"), ktorého clenmi boli aj zalobkyne, rozsírili koncom osemdesiatych rokov svoju spoluprácu aj na otázky hospodárskej sútaze. 9 Stretnutia, ktoré zdruzenie Cuproclima organizovalo dvakrát do roka, mali predstavovat pravidelnú prílezitost, kde sa po vycerpaní oficiálneho programu rokovania prejednávali a urcovali ceny, ako aj dalsie obchodné podmienky platné pre priemyselné rúry. K týmto stretnutiam, ktoré odporovali pravidlám hospodárskej sútaze, pribudli dvojstranné kontakty medzi dotknutými podnikmi. Dotknuté podniky údajne urcovali cenové ciele, ako aj dalsie obchodné podmienky pre priemyselné rúry, spolocne koordinovali zvysovanie cien, delili sa o zákazníkov a podiely na trhu a dohliadali na uskutocnovanie svojich protisútazných dohôd, a to jednak urcovaním vedúcich subjektov na trhu, jednak vzájomnou výmenou dôverných informácií. 10 Napadnuté rozhodnutie obsahuje predovsetkým tieto ustanovenia: "Clánok 1 Nasledujúce podniky porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 [ES] a od 1. januára 1994 ustanovenia clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP tým, ze sa v uvedených obdobiach podielali na súbore dohôd a zosúladených postupov spocívajúcich v urcení cien a rozdelení trhov v odvetví priemyselných rúr: a) [Wieland] od 3. mája 1988 do 22. marca 2001; b) Outokumpu [...] samostatne od 3. mája 1988 do 30. decembra 1988, a solidárne s [Luvata] od 31. decembra 1988 do 22. marca 2001; c) [Luvata] od 31. decembra 1988 do 22. marca 2001 (solidárne s Outokumpu...); d) [KME Germany] samostatne od 3. mája 1988 do 19. júna 1995 a solidárne s [KME France] a [KME Italy] od 20. júna 1995 do 22. marca 2001; e) [KME Italy] solidárne s [KME France] od 3. mája 1988 do 19. júna 1995 a solidárne s [KME Germany] a [KME France] od 20. júna 1995 do 22. marca 2001; f) [KME France] solidárne s [KME Italy] od 3. mája 1988 do 19. júna 1995 a solidárne s [KME Germany] a [KME Italy] od 20. júna 1995 do 22. marca 2001. Clánok 2 Za porusenia uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) [Wieland]: 20,79 milióna eur; b) Outokumpu... a [Luvata] solidárne: 18,13 milióna eur; c) [KME Germany], [KME France] a [KME Italy] solidárne: 18,99 milióna eur; d) [KME Germany]: 10,41 milióna eur; e) [KME Italy] a [KME France] solidárne: 10,41 milióna eur." [neoficiálny preklad] 11 Pokial ide po prvé o stanovenie východiskovej sumy pokuty, Komisia sa domnievala, ze porusenie, ktoré spocívalo najmä v urcení cien a rozdelení trhov, bolo z hladiska svojej povahy velmi závazným porusením (odôvodnenie c. 294 napadnutého rozhodnutia). 12 Pri urcovaní závaznosti porusenia vzala Komisia do úvahy aj skutocnost, ze kartel mal vplyv na celé územie Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) (odôvodnenie c. 316 napadnutého rozhodnutia). Komisia dalej skúmala skutocné úcinky porusenia a konstatovala, ze kartel "celkovo mal dopad na trh" (odôvodnenie c. 314 napadnutého rozhodnutia). 13 Nakoniec este Komisia v rámci urcovania závaznosti porusenia zohladnila skutocnost, ze trh s medenými priemyselnými rúrami je významným odvetvím, ktorého hodnota, pokial ide o EHP, bola odhadnutá na 288 miliónov eur (odôvodnenie c. 318 napadnutého rozhodnutia). 14 Vzhladom na vsetky uvedené okolnosti dospela Komisia k záveru, ze predmetné porusenie treba povazovat za velmi závazné (odôvodnenie c. 320 napadnutého rozhodnutia). 15 Po druhé Komisia zaujala k dotknutým podnikom rozdielny prístup, aby tak zohladnila skutocnú hospodársku schopnost kazdého z nich spôsobit hospodárskej sútazi výraznú ujmu. Komisia v tomto ohlade poukázala na rozdiel medzi podielmi na trhu s priemyselnými rúrami v EHP, kde na jednej strane trhový podiel skupiny KME, lídra na trhu EHP, predstavuje [dôverné]%, a na druhej strane trhové podiely zalobkýn a spolocnosti Wieland predstavujú [dôverné] a 13,4%. Vzhladom na tento rozdiel bola východisková suma pokuty ulozenej zalobkyniam a spolocnosti Wieland stanovená na 33% východiskovej sumy stanovenej skupine KME, teda 11,55 milióna eur pre spolocnosti Outokumpu a Wieland a 35 miliónov eur pre skupinu KME (odôvodnenia c. 322 az 323 a 326 az 328 napadnutého rozhodnutia). 16 Po tretie Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty ulozenej spolocnosti Outokumpu o 50% na 17,33 milióna eur, aby zohladnila potrebu stanovit pokutu na takej úrovni, ktorá jej zabezpecí odstrasujúci úcinok, lebo sa domnievala, ze celosvetový obrat spolocnosti Outokumpu, ktorý presahuje 5 miliárd eur, nasvedcuje tomu, ze jej velkost a ekonomická sila také zvýsenie dovolujú (odôvodnenie c. 334 napadnutého rozhodnutia). 17 Po stvrté Komisia kvalifikovala trvanie porusenia, ktoré trvalo od 3. mája 1988 do 22. marca 2001, ako "dlhé". S ohladom na dlzku trvania porusenia preto Komisia povazovala za vhodné zvýsit východiskové sumy pokút ulozených dotknutým podnikom o 10% za kazdý rok trvania ich úcasti v karteli. Východisková suma pokuty ulozenej zalobkyni teda bola zvýsená o 125% a základná suma tak bola stanovená na 25,99 milióna eur (odôvodnenia c. 338, 342 a 347 napadnutého rozhodnutia). 18 Po piate bola základná suma pokuty ulozenej spolocnosti Outokumpu zvýsená s ohladom na pritazujúce okolnosti o 50%, a to z dôvodu, ze sa dopustila recidívy, pretoze uz proti nej bolo vydané rozhodnutie Komisie 90/417/ESUO z 18. júla 1990 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 65 [UO], ktoré sa týkalo dohody a zosúladených postupov európskych výrobcov nerezových plochých výrobkov valcovaných za studena ([5]Ú. v. ES L 220, s. 28) (odôvodnenie c. 354 napadnutého rozhodnutia). 19 Po sieste Komisia v súvislosti s polahcujúcimi okolnostami uviedla, ze bez spolupráce so spolocnostou Outokumpu by sa jej podarilo preukázat porusenie len za obdobie styroch rokov, a znízila preto základnú sumu jej pokuty o 22,22 milióna eur, aby základná suma zodpovedala pokute, ktorá by jej bola ulozená za toto obdobie (odôvodnenie c. 386 napadnutého rozhodnutia). 20 Nakoniec po siedme Komisia na základe oddielu D oznámenia o spolupráci z roku 1996 znízila sumu pokuty pre spolocnost Outokumpu o 50%, pre spolocnost Wieland o 20% a pre skupinu KME o 30% (odôvodnenia c. 402, 408 a 423 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 21 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 29. marca 2004 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 22 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k ôsmej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 23 Komisia vo svojej duplike navrhla, aby suma pokuty ulozenej zalobkyniam bola zvýsená, pretoze zalobkyne v replike spochybnili niektoré skutocnosti, ktoré v správnom konaní neboli napadnuté. Súd prvého stupna zalobkyne vyzval, aby k tomuto protinávrhu predlozili svoje pripomienky, a zalobkyne to v stanovenej lehote urobili. 24 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vyzval úcastníkov konania, aby predlozili urcité dokumenty, a písomne im polozil otázky, na ktoré úcastníci konania v stanovenej lehote odpovedali. 25 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 5. marca 2008. Pri tejto prílezitosti zalobkyne potvrdili svoj zámer, ktorý uz spomenuli vo svojich pripomienkach k správe pre pojednávanie, vziat spät dva argumenty, ktoré boli uvedené v rámci zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnom konstatovaní opakovaného porusovania a týkali sa významu predchádzajúcej penaznej sankcie a casového obmedzenia právomoci Komisie konstatovat v prejednávanej veci opakované porusovanie. 26 Zalobkyne navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil alebo znízil pokutu ulozenú v clánku 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 27 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zvýsil sumu pokuty ulozenej zalobkyniam, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. 28 Listom z 1. apríla 2008 zalobkyne uviedli, ze berú spät svoj tretí zalobný dôvod zalozený na nesprávnom zvýsení sumy pokuty o 50% na úcely odstrasenia. Uznesením z 23. apríla 2008 Súd prvého stupna rozhodol o znovuotvorení ústnej casti konania v súlade s clánkom 62 svojho rokovacieho poriadku a zalození uvedeného listu do spisu v súlade s clánkom 64 rokovacieho poriadku. Listom z 5. mája 2008 Komisia predlozila svoje pripomienky k tomuto spätvzatiu. 29 Ústna cast konania skoncila 2. júna 2008. Právny stav 30 Zalobkyne na podporu prejednávanej zaloby uvádzajú dva zalobné dôvody zalozené na nesprávnom zvýsení sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusenia a neprimeranom vyhodnotení velkosti trhu dotknutého porusením na úcely výpoctu východiskovej sumy. 31 Na úvod treba pripomenút na jednej strane, ze z odôvodnení c. 290 az 387 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia ulozila pokuty za porusenie na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a na druhej strane, ze je nesporné, ze výsku pokút stanovila metódou definovanou v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] [neoficiálny preklad] ([6]Ú. v. ES C 9, s. 3, dalej len "usmernenia"), aj ked na ne v napadnutom rozhodnutí výslovne neodkazuje. 32 Usmernenia síce nemozno kvalifikovat ako právnu normu, vyjadrujú vsak orientacné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridrzat a od ktorého sa Komisia nemôze v jednotlivom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91 a citovanú judikatúru). 33 Súd prvého stupna teda musí v rámci preskúmavania zákonnosti pokút ulozených napadnutým rozhodnutím overit, ci Komisia pouzila svoju volnú úvahu podla metódy obsiahnutej v usmerneniach, a pokial by konstatoval, ze sa od nej odklonila, musí overit, ci je tento odklon podlozený a z právneho hladiska dostatocne odôvodnený. V tomto ohlade treba poukázat na skutocnost, ze Súdny dvor potvrdil jednak platnost samotného princípu, z ktorého usmernenia vychádzajú, jednak platnost metódy, ktorá je v nich uvedená (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 252 az 255, 266 az 267, 312 a 313). 34 Obmedzenie volnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, totiz nie je nezlucitelné so zachovaním podstatného rozsahu jej volnej úvahy. Usmernenia obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré umoznujú Komisii výkon jej diskrecnej právomoci v súlade s ustanoveniami nariadenia c. 17, ako ich vylozil Súdny dvor (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 267). 35 Okrem toho v oblastiach, ako je stanovovanie výsky pokuty ukladanej podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, v ktorých Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy, pokial ide napríklad o mieru zvýsenia z dôvodu opakovaného porusenia, sa preskúmavanie zákonnosti tohto posúdenia zuzuje len na overenie, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, [7]T-241/01, Zb. s. II-2917, body 64 a 79). 36 Miera volnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, okrem toho v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdu Spolocenstva (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [8]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 538), v rámci ktorej je tento súd oprávnený zrusit, znízit alebo zvýsit pokutu ulozenú Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62; rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, [9]T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 181). O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom zvýsení pokuty ulozenej zalobkyniam z dôvodu opakovaného porusovania Tvrdenia úcastníkov konania 37 Zalobkyne pripomínajú, ze Komisia s ohladom na pritazujúce okolnosti zvýsila základnú sumu pokuty ulozenej spolocnosti Outokumpu o 50%, a to z dôvodu, ze sa táto spolocnost sa dopustila opakovaného porusovania, pretoze uz bola zapojená vo veci týkajúcej sa nerezovej oceli, v ktorej bolo vydané rozhodnutie 90/417. 38 Zalobkyne sa domnievajú, ze zvýsením sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusenia Komisia porusila clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, usmernenia, povinnost odôvodnenia upravenú v clánku 253 ES, ako aj vseobecnú zásadu rovnosti zaobchádzania. Komisia sa dalej dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o relevantné skutkové okolnosti. V tomto ohlade zalobkyne uvádzajú nasledujúce výhrady. 39 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze dotknuté porusenie nemôze byt prípadom opakovaného porusenia, pretoze na predchádzajúce porusenie sa vztahovala Zmluva o UO, zatial co predmetný kartel je postihovaný na základe Zmluvy ES. 40 Zalobkyne sa po druhé domnievajú, ze v prípade týchto dvoch porusení nejde o porusenia toho istého typu. Komisia podla nich nerespektovala usmernenia, ani pojem opakovaného porusovania, ako tento pojem vyplýva z rozsudku Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia (T-141/94, Zb. s. II-347), a to tým, ze otázku, ci v prípade týchto dvoch porusení ide o porusenia toho istého typu, skúmala len z hladiska povahy dotknutého protiprávneho správania (urcenie cien a kvót a rozdelenie trhu), a pritom neprihliadla k celkovým súvislostiam, za ktorých boli tieto dve porusenia spáchané. Podla zalobkýn je prístup Komisie prílis formalistický. Pri skúmaní otázky opakovaného porusovania mala Komisia vziat do úvahy konkrétne okolnosti porusenia, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím 90/417, a to tým skôr, ze tieto okolnosti z uvedeného rozhodnutia jasne vyplývajú. 41 Zalobkyne v tomto ohlade odkazujú zároven na rozhodnutie 90/417 a na spis Komisie v tejto veci, ako aj na dalsie s tým súvisiace dokumenty. Tieto podklady preukazujú, ze vec týkajúca sa nerezovej oceli bola výsledkom chýbajúcej koordinácie medzi obchodnou politikou Komisie a jej politikou hospodárskej sútaze. V tejto veci Outokumpu "proti svojmu presvedceniu" a "proti vlastným záujmom" pristúpila k dohode obmedzujúcej hospodársku sútaz bez toho, aby mala v úmysle hospodársku sútaz obmedzit, a s dôverou, ze nekoná v rozpore s clánkom 65 UO, a to z dôvodu tlaku, ktorý na nu aj na celý priemysel vyvíjala Komisia a niektoré vlády v rámci vtedajsej obchodnej politiky uplatnovanej medzi Spolocenstvom a Fínskom. 42 Porusenie, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím 90/417, teda nebolo bezné a v jeho súvislosti medzi Komisiou a vnútrostátnymi orgánmi prebiehali kontakty, ktorých cielom bolo dosiahnut riesenie v súlade s právom a odstránit krízu, ktorá zasiahla odvetvie oceli na úrovni celého Spolocenstva, zatial co porusenie, o ktoré ide v prejednávanej veci, sa týka cinností vykonávaných úmyselne bez vedomia Komisie, ktorými chceli zalobkyne ochránit vlastné obchodné záujmy. 43 Zalobkyne tiez poznamenávajú, ze Komisia v rozpore s clánkom 253 ES neposkytla vhodné vysvetlenie, pokial ide o dôvod, pre ktorý bolo potrebné aj napriek týmto osobitným okolnostiam zvýsit sumu pokuty z dôvodu opakovaného porusovania. 44 Zalobkyne tiez tvrdia, ze pokial Komisia v rozhodnutiach vydaných po rozhodnutí 90/417 nezvýsila z dôvodu opakovaného porusovania pokuty ulozené iným spolocnostiam zapojeným do veci týkajúcej sa nerezovej oceli, potom táto skutocnost potvrdzuje, ze uvedená vec mala takú osobitnú povahu, ze nebolo mozné ocakávat, ze ju zalobkyne budú povazovat za relevantné varovanie vo vztahu k protiprávnemu správaniu postihovanému v napadnutom rozhodnutí. 45 Zalobkyne tvrdia, ze 50% zvýsenie pokuty ulozenej v prejednávanej veci je s ohladom na osobitné okolnosti veci týkajúcej sa nerezovej oceli v kazdom prípade neprimerané. Neúmyselné porusenie by podla nich malo viest k nizsej miere zvýsenia pokuty z dôvodu opakovaného porusovania. Na podporu tohto tvrdenia zalobkyne odkazujú aj na niekolko predchádzajúcich rozhodnutí Komisie, v ktorých bolo zvýsenie sumy pokút z dôvodu opakovaného porusenia nizsie. 46 Zalobkyne nakoniec tvrdia, ze skutocnost, ze Komisia presla od rozhodnutia, ktorým nebola ulozená ziadna pokuta, k rozhodnutiu, ktorým bola ulozená pokuta zvýsená z dôvodu opakovaného porusovania, porusuje zásadu proporcionality. 47 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Okrem toho podotýka, ze na porusenie zásady rovnosti zaobchádzania s ohladom na rozhodovaciu prax Komisie v oblasti zvysovania pokút z dôvodu opakovaného porusovania poukázali zalobkyne prvý krát az v replike, a ze by preto mal byt tento argument vyhlásený za neprípustný. Posúdenie Súdom prvého stupna 48 Pokial ide po prvé o tvrdenie týkajúce sa nedostatku odôvodnenia, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musia z odôvodnenia individuálneho rozhodnutia vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt vydala, tak jasne a jednoznacne, aby umoznili dotknutým osobám spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonat súdne preskúmanie. 49 Poziadavka odôvodnenia sa musí posúdit vzhladom na okolnosti prejednávanej veci. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie splna vsetky poziadavky clánku 253 ES, sa musí posúdit nielen s ohladom na znenie predmetného aktu, ale aj na súvislosti, za akých bol tento akt prijatý, ako aj s ohladom na vsetky právne normy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 50 Pokial ide o stanovenie pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze, podstatné formálne nálezitosti, ktoré zahrnajú povinnost odôvodnenia, sú splnené, pokial Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 463 a tam citovanú judikatúru). 51 V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze obe porusenia majú rovnakú povahu, pretoze sa týkajú urcenia kvót a cien s cielom kontrolovat výrobu a rozdelit si trhy (odôvodnenie c. 353). Okrem toho sa domnievala (odôvodnenie c. 352), ze "k opakovanému poruseniu dochádza, pokial podnik, ktorý uz bol v minulosti adresátom rozhodnutia Komisie ako úcastník porusenia, je neskôr uznaný za zodpovedný za iné porusenie toho istého typu. Úcelom takého rozhodnutia nie je len prikázat podniku, aby porusovanie ukoncil, ale ho aj varovat a odradit od páchania podobných porusení v budúcnosti, aj ked mu z akéhokolvek dôvodu nebola ulozená nijaká pokuta". Komisia konkrétnejsie uviedla (odôvodnenie c. 354): "skutocnost, ze Outokumpu pokracovala v porusovaní v odvetví priemyselných rúr potom, co jej bolo rozhodnutím Komisie prikázané, aby ukoncila porusovanie v odvetví nerezovej oceli, úplne zjavne preukazuje, ze predchádzajúce rozhodnutie nemalo na správanie spolocnosti Outokumpu na trhu dostatocný odstrasujúci úcinok. V prejednávanej veci preto treba zvýsit sumu pokuty na zaistenie skutocne odstrasujúceho úcinku do budúcnosti". Komisia teda z právneho hladiska dostatocným spôsobom odôvodnila svoje rozhodnutie zvýsit z dôvodu opakovaného porusovania pokutu ulozenú zalobkyniam. 52 Pokial ide po druhé o námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, treba poznamenat, ze sa zalobkyne v rámci tohto zalobného dôvodu skutocne neodvolávali na porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 53 Z judikatúry, ako aj z clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vsak vyplýva, ze zalobca nie je povinný citovat clánky Zmluvy alebo vseobecné právne zásady, na ktoré sa odvoláva. Stací, ak sú skutkové okolnosti, zalobné dôvody a návrhy zalobcu uvedené v zalobe tak, aby Komisia mohla úcinne obhajovat svoje záujmy a aby Súd prvého stupna mohol vykonat preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. mája 1991, Jongen/Komisia, [10]T-18/90, Zb. s. II-187, bod 13 a tam citovanú judikatúru). Táto poziadavka je v prejednávanej veci splnená, lebo zo zaloby vyplýva, ze zalobkyne napádajú 50% zvýsenie sumy pokuty, ktorá im bola ulozená, najmä z hladiska miery zvýsenia z dôvodu opakovaného porusovania, ktorú Komisia uplatnila vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach. 54 Vsetky výhrady uvedené na podporu tohto zalobného dôvodu preto musia byt vyhlásené za prípustné. 55 Pokial ide po tretie o dôvodnost tohto zalobného dôvodu, treba pripomenút, ze zakladajúce zmluvy vytvorili jednotný právny poriadok, v rámci ktorého Zmluva AE tvorí -- Zmluva UO az do 23. júla 2002 tvorila -- lex specialis odchylujúci sa od lex generalis, teda od Zmluvy ES (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 5. júna 2001 ESF Elbe-Stahlwerke Feralpi/Komisia, T-6/99, Zb. s. II-1523, bod 102 a tam citovanú judikatúru). Z judikatúry dalej vyplýva, ze zákaz kartelových dohôd je upravený dvoma podobnými ustanoveniami, a to clánkom 81 ES a clánkom 65 UO, ktoré síce pochádzajú z dvoch odlisných zmlúv, ale pouzívajú rovnaké právne pojmy (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 269, 270 a 277 z 11. marca 1999, Unimétal/Komisia, [11]T-145/94, Zb. s. II-585, body 248 a 252, a z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 181). 56 Preto treba pripustit, ze akonáhle uz Komisia v súlade s právomocou, ktorú jej zveruje právny poriadok Spolocenstva, rozhodnutím potvrdila úcast urcitého podniku v karteli, také rozhodnutie môze v rámci nového rozhodnutia, ktoré má vztah k právu Spolocenstva, slúzit ako základ na posúdenie sklonu toho podniku k porusovaniu pravidiel Spolocenstva, ktoré sa týkajú sa kartelov. 57 V usmerneniach napokon nic nenaznacuje, ze by ustanovenie, podla ktorého musí íst o "opakované porusovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi)", bolo potrebné chápat v tom zmysle, ze Komisia nemôze na úcely konstatovania opakovaného porusovania v rámci uplatnovania clánku 81 ES zohladnit porusenia konstatované na základe Zmluvy UO. Z názvu usmernení naopak vyplýva, ze sa uplatnia na výpocet pokút ukladaných tak na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ako aj na základe clánku 65 ods. 5 UO. 58 Pokial ide o tvrdenie, ze osobitné okolnosti predchádzajúceho porusenia údajne bránia Komisii v tom, aby v prípade zalobkýn konstatovala opakované porusovanie, treba ho odmietnut, lebo z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pojem opakovaného porusovania znamená len konstatovanie predchádzajúceho porusenia sútazného práva Spolocenstva (rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 41). 59 V prejednávanej veci pritom z clánkov 1 a 4 rozhodnutia 90/417 jasne vyplýva, ze Outokumpu bola upozornená na to, ze uzavretím dohôd o cenách a rozdelením trhov a zákazníkov so svojimi konkurentmi porusila sútazné právo Spolocenstva a ze sa musí zdrzat opakovania tohto správania. Z clánku 1 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze sa zalobkyne potom podielali na takmer totoznom porusení. 60 Pokial ide o tvrdenie, ze zalobkyne celili diskriminacnému zaobchádzaniu v porovnaní s inými podnikmi, voci ktorým sa rozhodnutie 90/417 nepouzilo ako pritazujúca okolnost, treba zdôraznit, ze samotná skutocnost, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi usúdila, ze urcité skutocnosti nepredstavujú pritazujúcu okolnost na úcely stanovenia výsky pokuty, neznamená, ze musí rovnako uvázit aj v neskorsom rozhodnutí (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [12]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 57). 61 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia sa nedopustila pochybenia tým, ze v prípade zalobkýn konstatovala opakované porusenie. 62 Pokial ide o výhrady vyjadrené proti 50% miere zvýsenia uplatnenej v napadnutom rozhodnutí, treba poukázat na skutocnost, ze Komisia pri stanovení miery zvýsenia z dôvodu opakovaného porusovania môze zohladnit príznaky, ktoré smerujú k potvrdeniu sklonu dotknutého podniku k nerespektovaniu pravidiel hospodárskej sútaze, vrátane casu, ktorý medzi dotknutými poruseniami uplynul. 63 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze ku dnu prijatia rozhodnutia 90/417, teda 18. júla 1990, uz kartel, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia, zacal existovat. Ale aj napriek tomu, ze v rozhodnutí 90/417 bolo konstatované takmer totozné porusenie pravidiel hospodárskej sútaze zo strany zalobkýn, tie sa rozhodli pokracovat vo svojej úcasti v novom karteli. Táto okolnost ako taká odôvodnuje mieru zvýsenia uplatnenú v napadnutom rozhodnutí. 64 Zalobkyne odkazujú na rad okolností, ktorými sa vyznacovalo porusenie konstatované v rozhodnutí 90/417 a ktoré sú objasnené v oddieli X bode 12 uvedeného rozhodnutia. Tieto okolnosti, ktoré síce v napadnutom rozhodnutí odôvodnovali neulozenie pokuty zalobkyniam, sa vsak nevyhnutne vztahujú len na toto rozhodnutie a nemajú ziadnu súvislost so sklonom zalobkýn k nerespektovaniu pravidiel hospodárskej sútaze od 18. júla 1990. Nemozno ich teda zohladnit na úcely stanovenia miery zvýsenia pokuty z dôvodu opakovaného porusovania. 65 Pokial ide o tvrdenie, ze zalobkyne celili diskriminacnému zaobchádzaniu v porovnaní s inými podnikmi, v ktorých prípade konstatovanie opakovaného porusovania neviedlo k takému prísnemu zvýseniu ako u zalobkýn, treba zdôraznit na jednej strane, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nevytvára právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [13]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 292), a na druhej strane, ze Komisia má v rámci nariadenia c. 17 pri stanovovaní pokút urcitú mieru volnej úvahy, aby usmernila správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 216) a aby mohla kedykolvek prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 169). 66 S ohladom na vyssie uvedené sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze v prípade zalobkýn uplatnila z dôvodu opakovaného porusovania 50% zvýsenie sumy ulozenej pokuty. Súd prvého stupna okrem toho nepovazuje za nevyhnutné, aby v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci túto mieru zvýsenia menil. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na neadekvátnom hodnotení velkosti odvetvia dotknutého porusením na úcely výpoctu východiskovej sumy pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 67 Svojím druhým zalobným dôvodom zalobkyne tvrdia, ze Komisia konstatovaním, ze hodnota dotknutého trhu predstavuje 288 miliónov eur, zvelicila velkost tohto trhu, a tým aj závaznost porusenia, co viedlo k ulozeniu neprimeranej pokuty. 68 Zalobkyne na úvod poznamenávajú, ze v odvetví priemyselných rúr je celková cena výrobkov obvykle zlozená z ceny medi vychádzajúcej z kurzu na London Metal Exchange (Londýnska burza kovov, dalej len "LME") a ceny za spracovanie, ktorá zodpovedá hodnote pridanej výrobcom (dalej len "marza za spracovanie"). Surovina potrebná na výrobu priemyselných rúr je dodávaná bud zákazníkom alebo samotným výrobcom rúr, ktorý ju potom úctuje v celkovej cene. 69 Podla zalobkýn má velkost dotknutého trhu význam pri stanovení východiskovej sumy pokuty. Zalobkyne tvrdia, ze prinajmensom v prejednávanej veci Komisia stanovila východiskovú sumu podla velkosti dotknutého trhu. 70 Zalobkyne uvádzajú, ze ako výrobcovia priemyselných rúr nemajú nijaký vplyv na cenu hlavnej suroviny, teda medi, ktorá podla nich predstavuje priblizne dve tretiny konecnej ceny, ktorú zaplatia ich zákazníci. Zalobkyne v tomto ohlade pripomínajú, ze cena kovu je urcovaná na základe denných kurzov na LME a ze nákupom tohto kovu len plnia pokyny osôb, ktoré nakupujú priemyselné rúry. Cenu kovu teda urcujú samotní zákazníci. Cena kovu je teda cinitelom, ktorý sa musí odrazit iba na strane zákazníkov. V dôsledku toho sa potom reálna ekonomická váha dotknutého trhu obmedzí len na marzu za spracovanie. 71 Na základe vyssie uvedeného zalobkyne tvrdia, ze Komisia mala pri hodnotení velkosti dotknutého trhu odpocítat od celkovej ceny predmetných výrobkov priblizne dve tretiny, co by viedlo k stanoveniu nizsej východiskovej sumy pokuty. Zalobkyne dospievajú k záveru, ze Komisia tým, ze neodpocítala cenu medi od obratu na dotknutom trhu, nezohladnila hospodársku realitu na trhu a stanovila nadmernú východiskovú sumu v porovnaní so závaznostou porusenia. 72 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Komisia okrem toho v duplike pozaduje, aby zalobkyne spresnili, ci spochybnujú, ze sa podielali na porusení s úcinkom na celé odvetvie priemyselných rúr. Komisia tvrdí, ze ak je to tak, ide o neprípustný zalobný dôvod, pretoze nebol uvedený v stádiu zaloby. Komisia okrem toho tvrdí, ze také spochybnenie by ju viedlo k tomu, ze by navrhla Súdu prvého stupna, aby zvýsil sumu pokuty ulozenej zalobkyniam, pretoze im bolo priznané 50% znízenie tejto sumy predovsetkým na základe ich vyhlásenia, ze nebudú spochybnovat vecnú správnost skutkových okolností, na ktorých Komisia zalozila svoje obvinenia. 73 Zalobkyne vo svojich písomných pripomienkach k návrhu Komisie uvádzajú, ze nespochybnujú, ze sa podielali na jedinom porusení, ktoré zahrnalo rozdelenie trhov a zákazníkov, uskutocnovanie systému vodcov na dotknutom trhu, ako aj kartelové dohody o podmienkach dodávok priemyselných rúr. Okrem toho pripústajú, ze toto porusenie sa dotklo celého odvetvia priemyselných rúr. Zdôraznujú vsak, ze sa porusenie nevztahovalo na cenu medi. Posúdenie Súdom prvého stupna 74 Na úvod treba konstatovat, ze nie je potrebné rozhodovat ani o námietke neprípustnosti, ani o protinávrhu Komisie. Zalobkyne totiz vo svojich pripomienkach k návrhu Komisie jasne uviedli, ze porusenie sa dotklo celého odvetvia priemyselných rúr. 75 Pokial ide o vec samu, treba najskôr zdôraznit, ze metodika obsiahnutá v usmerneniach, ktorú Komisia pouzila v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 31 vyssie), vychádza z logiky pausalizácie, podla ktorej sa vseobecná východisková suma pokuty urcená v závislosti od závaznosti porusenia vypocíta v závislosti od povahy porusenia, jeho skutocného vplyvu na trh, pokial ho mozno odmerat, a od velkosti dotknutého geografického trhu (bod 1 A prvý pododsek usmernení). Vseobecná východisková suma pokuty je potom individualizovaná vo vztahu ku kazdému úcastníkovi najmä v závislosti od jeho velkosti. 76 Na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty Komisia okrem toho môze, pricom vsak nie je povinná to urobit, zohladnit velkost dotknutého trhu (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [14]T-15/02, Zb. s. II-497, bod 134, a z 27. septembra Roquette Frčres/Komisia, T-322/01, Zb. s. II-3137, body 149 a 150). 77 S ohladom na túto judikatúru je zrejmé, ze predpoklad zalobkyne, podla ktorého je velkost relevantného trhu ako taká urcujúcim cinitelom na vyhodnotenie závaznosti porusenia a teda aj na urcenie východiskovej sumy pokuty, nie je opodstatnený. 78 Z napadnutého rozhodnutia vsak jasne vyplýva, ze sa Komisia v prejednávanej veci rozhodla pri hodnotení závaznosti predmetného porusenia zohladnit velkost trhu s priemyselnými rúrami v EHP. Aj ked uz Komisia na základe povahy porusenia dospela k záveru, ze toto porusenie je v zmysle usmernení "velmi závazné" (odôvodnenie c. 294), v napadnutom rozhodnutí totiz urcila závaznost porusenia, a teda aj vseobecnú východiskovú sumu pokuty s ohladom na skutocné úcinky kartelu na trh (odôvodnenia c. 295 az 314), geografický rozsah predmetného trhu (odôvodnenia c. 315 az 317) a skutocnost, ze odvetvie, v ktorom k poruseniu doslo, je rozsiahlym trhom, ktorého hodnota v EHP bola odhadnutá na 288 miliónov eur (odôvodnenia c. 318 a 319). 79 Na úcely vyhodnotenia závaznosti porusenia a vseobecnej východiskovej sumy pokuty síce velkost dotknutého trhu predstavovala len jeden z cinitelov, ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí pouzila, Komisia vsak uvedenú sumu skutocne stanovila s ohladom na velkost dotknutého trhu. Tvrdenie Komisie, ze východisková suma pokuty ulozenej zalobkyni by nemusela byt nevyhnutne nizsia nez 11,55 milióna eur, keby sa od obratu na trhu odpocítala cena medi, teda treba odmietnut. 80 Treba preto overit, ci Komisia pri hodnotení velkosti dotknutého trhu zohladnila cenu medi neoprávnene. 81 Zalobkyne v tomto ohlade tvrdia, ze výrobcovia priemyselných rúr nemajú vplyv na cenu medi, pretoze tá sa stanovuje podla LME, a ze o tom, za akú cenu sa kov nakúpi, rozhodujú tí, ktorí nakupujú priemyselné rúry. 82 Treba vsak konstatovat, ze neexistuje nijaký platný dôvod, pre ktorý by sa obrat na relevantnom trhu mal pocítat bez zahrnutia urcitých výrobných nákladov. Ako uz Komisia správne uviedla, vo vsetkých priemyselných odvetviach existujú náklady spojené s konecným výrobkom, na ktoré výrobca nemá vplyv, ale ktoré aj napriek tomu tvoria podstatnú cast celej jeho cinnosti, a preto nemôzu byt pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty z jeho obratu vylúcené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 5030 a 5031). Skutocnost, ze cena medi tvorí významnú cast konecnej ceny priemyselných rúr alebo ze riziko výkyvov cien medi je dost vyssie nez pri iných surovinách, nemôze tento záver vyvrátit. 83 Treba preto dospiet k záveru, ze Komisia na úcely urcenia velkosti dotknutého trhu oprávnene zohladnila cenu medi. Ani druhý zalobný dôvod teda nie je dôvodný. 84 Zalobu preto treba zamietnut. O trovách 85 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Outokumpu Oyj a Luvata Oy sú povinné nahradit trovy konania. Martins Ribeiro Papasavvas Wahl Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. mája 2009. Podpisy __________________________________________________________________ ( [15]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXxbpENP/L96495-367TMP.html#t-ECRT12009SKA.0500113901-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:207:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:125:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1990:220:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0241&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0368&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990T?0018&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0145&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 15. file:///tmp/lynxXXXXxbpENP/L96495-367TMP.html#c-ECRT12009SKA.0500113901-E0001