Vec T-120/04 Peróxidos Orgánicos, SA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Kartely - Organické peroxidy - Pokuty - Clánok 81 ES - Nariadenie (EHS) c. 2988/74 - Premlcanie - Dlzka trvania porusenia - Rozdelenie dôkazného bremena - Rovnost zaobchádzania" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Právomoci Komisie (Nariadenie Rady c. 2988/74, clánok 1 ods. 1) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Premlcacia lehota v stíhaní - Zaciatok plynutia [Nariadenie Rady c. 2988/74, clánok 1 ods. 1 písm. b) a clánok 1 ods. 2 a clánok 2 ods.1, 2 a 3] 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Kartely - Úcast podniku na protisútaznej iniciatíve 5. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie (Oznámenie Komisie 96/C 207/04) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Posúdenie v závislosti od individuálneho správania podniku (Clánok 81 ods. 1 ES) 1. Rozhodnutie, ktoré konstatuje porusenie, nepredstavuje sankciu v zmysle clánku 1 ods. 1 nariadenia c. 2988/74 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy hospodárskej sútaze, a preto sa ho netýka premlcanie stanovené týmto ustanovením. V dôsledku toho nemôze premlcanie právomoci Komisie ukladat pokuty ovplyvnit jej implicitnú právomoc konstatovat porusenie. Výkon tejto implicitnej právomoci prijat rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie, po uplynutí premlcacej doby je vsak podmienený tým, ze Komisia preukáze existenciu oprávneného záujmu na takomto konstatovaní. (pozri bod 18) 2. Pokial ide o premlcanie podla clánku 1 ods. 1 písm. b) a clánku 1 ods. 2 nariadenia c. 2988/74 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy hospodárskej sútaze, v prípade pokracujúceho alebo opakujúceho sa porusenia je na premlcanie oprávnenia Komisie ukladat pokuty potrebné, aby odo dna, ked doslo k ukonceniu porusenia, uplynulo pät rokov. Pritom podla clánku 2 ods. 1 uvedeného nariadenia môze byt uvedená doba prerusená akýmkolvek úkonom, na základe ktorého Komisia pristúpila k predbeznému vysetrovaniu porusenia, najmä písomnými ziadostami o informácie, pricom toto prerusenie je úcinné odo dna oznámenia uvedenej ziadosti príjemcovi a v zmysle clánku 2 ods. 3 uvedeného nariadenia má za následok, ze premlcacia doba zacne plynút od tohto dátumu nanovo. V tejto súvislosti prerusenie premlcacej doby v súlade s clánkom 2 ods. 1 druhou vetou nariadenia c. 2988/74 spôsobené dorucením ziadosti o informácie podnikom, ktoré sa zúcastnili na poddohode kartelu, platí podla clánku 2 ods. 2 uvedeného nariadenia takisto vo vztahu k inému podniku ako úcastníkovi tej istej poddohody, aj ked tomuto podniku nebola uvedená ziadost urcená. (pozri body 46, 47) 3. Úcastníkovi konania alebo orgánu, ktorý sa domáha porusenia sútazných pravidiel, prislúcha predlozit dôkaz, ktorý po právnej stránke dostatocne preukazuje skutkové okolnosti tvoriace porusenie, a podniku, ktorý uplatnuje prostriedok obrany proti konstatovaniu porusenia, prinálezí predlozit dôkaz, ze podmienky uplatnenia tohto prostriedku obrany sú splnené, a teda v dôsledku toho sa uvedený orgán musí opriet o iné dôkazné prostriedky. Dlzka trvania porusenia je v zmysle clánku 81 ods. 1 ES základnou zlozkou pojmu porusenie, ktorej dôkazné bremeno zatazuje v prvom rade Komisiu. V tejto súvislosti sa podla judikatúry pozaduje, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania porusenia opierala prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami. Vseobecná zásada, podla ktorej Komisia musí preukázat vsetky základné zlozky porusenia, vrátane dlzky jeho trvania, ktoré môzu mat vplyv na jej konecný záver, pokial ide o závaznost uvedeného porusenia, nie je spochybnená skutocnostou, ze dotknutý podnik uplatnil prostriedok obrany zalozený na premlcaní, ktorého dôkazné bremeno zatazuje v zásade tento podnik. Okrem toho, ze tento prostriedok obrany sa nevztahuje na konstatovanie porusenia, je totiz zjavné, ze pouzitie takéhoto prostriedku nevyhnutne predpokladá, ze dlzka trvania porusenia, ako aj dátum jeho ukoncenia boli preukázané. Tieto okolnosti samotné pritom v tejto súvislosti neodôvodnujú prenesenie dôkazného bremena v neprospech dotknutého podniku. Na jednej strane predstavuje dlzka trvania porusenia, ktorá predpokladá, ze je známy dátum jeho ukoncenia, jednu zo základných zloziek porusenia, ktorej dôkazné bremeno zatazuje Komisiu, nezávisle od toho, ze napadnutie týchto skutocností je rovnako súcastou prostriedku obrany zalozeného na premlcaní. Na druhej strane je tento záver dôvodný vzhladom na to, ze nepremlcanie vysetrovania Komisie predstavuje podla nariadenia c. 2988/74 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy hospodárskej sútaze objektívne zákonné kritérium vyplývajúce zo zásady právnej istoty, co potvrdzuje druhé odôvodnenie preambuly uvedeného nariadenia, a teda podmienku platnosti kazdého rozhodnutia o ulození sankcie. Komisia je totiz povinná toto nariadenie dodrziavat aj v prípade, ze podnik v tejto súvislosti nepouzije prostriedok obrany. Toto rozdelenie dôkazného bremena sa vsak môze odlisovat v rozsahu, v akom skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden úcastník konania, môzu byt takej povahy, ze by druhého úcastníka konania zaväzovali predlozit vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredlozenie by umoznovalo dospiet k záveru, ze dôkaz bol predlozený. (pozri body 50 - 53) 4. Skutocnost, ze podnik sa verejne nedistancoval od protisútaznej iniciatívy, na ktorej sa zúcastnil, alebo ze ju neoznámil správnym orgánom, vedie k podpore pokracovania v porusení a stazuje jeho odhalenie, takze takéto schválenie mlcaním môze byt kvalifikované ako spoluúcast alebo pasívny spôsob úcasti na porusení. (pozri bod 68) 5. Hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov nezákonného kartelu existuje vo vseobecnosti urcitá nedôvera vzhladom na moznost, ze títo úcastníci mávajú tendenciu minimalizovat závaznost svojej úcasti na porusení a maximalizovat závaznost úcasti ostatných, nic to nemení na tom, ze tvrdenie, ze uvedené výpovede nie sú spolahlivé, lebo boli urobené s cielom mat prospech z uplatnenia oznámenia o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov a ich autori mali z tohto dôvodu urcitý záujem vypovedat v neprospech dalsích úcastníkov kartelu, nezodpovedá vnútornej logike konania, ktoré upravuje oznámenie o spolupráci. Domáhanie sa prospechu z jeho uplatnenia s cielom znízenia pokuty totiz netvorí nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov predmetného kartelu. Navyse kazdý pokus uviest Komisiu do omylu môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce ziadatela, a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci. (pozri bod 70) 6. Dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade s dodrzaním zásady zákonnosti, co znamená, ze nikto nemôze vo svoj prospech uplatnovat protiprávnost, z ktorej má prospech iná osoba. Prípadná protiprávnost, ku ktorej doslo voci inému podniku, ktorý nie je úcastníkom konania, totiz nemôze súd Spolocenstva priviest k tomu, aby konstatoval diskrimináciu, a teda protiprávnost vo vztahu k dotknutému podniku v prebiehajúcom konaní. Takýto prístup by znamenal uznanie zásady "rovnosti zaobchádzania, pokial ide o protiprávnost", a viedol by napríklad k tomu, ze Komisii by sa ulozila povinnost nezohladnit dôkazy, ktoré má k dispozícii na úcely sankcionovania podniku, ktorý sa dopustil porusenia, ktoré môze byt potrestané, výlucne z dôvodu, ze iný podnik, ktorý sa prípadne nachádza v porovnatelnej situácii, sa takejto sankcii protiprávne vyhol. Okrem toho v prípade, ze podnik svojím vlastným konaním porusil clánok 81 ods. 1 ES, nemôze sa vyhnút akejkolvek sankcii z dôvodu, ze iným hospodárskym subjektom nebola ulozená pokuta, pokial súd Spolocenstva situáciu týchto hospodárskych subjektov neposudzoval. (pozri bod 77) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia komora) zo 16. novembra 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Organické peroxidy - Pokuty - Clánok 81 ES - Nariadenie (EHS) c. 2988/74 - Premlcanie - Dlzka trvania porusenia - Rozdelenie dôkazného bremena - Rovnost zaobchádzania" Vo veci T-120/04, Peróxidos Orgánicos, SA, so sídlom v San Cugat del Vallés (Spanielsko), v zastúpení: A. Creus Carreras a B. Uriarte Valiente, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: A. Bouquet a F. Castillo de la Torre, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2005/349/ES z 10. decembra 2003 o konaní podla clánku 81 Zmluvy o zalození ES a podla clánku 53 Dohody o EHP (Prípad COMP/E-2/37.857 - Organické peroxidy) (Ú. v. EÚ L 110, 2005, s. 44), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia komora), v zlození: predseda komory M. Jaeger, sudcovia J. Azizi a E. Cremona, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. novembra 2005, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 1 nariadenia Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva (Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61, dalej len "nariadenie o premlcaní") s názvom "Premlcacie lehoty v stíhaní", stanovuje: "1. Pre právomoc Komisie ukladat pokuty alebo sankcie za porusenie právnych predpisov v oblasti... hospodárskej sútaze v Európskom hospodárskom spolocenstve platia nasledovné premlcacie lehoty: ... b) pät rokov v prípade... porusení [iných ako sú porusenia ustanovení týkajúcich sa ziadostí alebo oznámení podnikov alebo zdruzení podnikov, ziadostí o informácie, alebo vykonania setrení [vysetrovaní - neoficiálny preklad]. 2. Lehota zacne plynút dnom, ked doslo k poruseniu. V prípade pokracujúceho alebo opakujúceho sa porusenia zacne vsak lehota plynút dnom, ked dôjde k ukonceniu porusenia." 2 Clánok 2 uvedeného nariadenia s názvom "Prerusenie premlcacej lehoty v konaní" stanovuje: "1. Kazdý úkon Komisie... s cielom predbezného setrenia [vysetrovania - neoficiálny preklad] alebo konania vo veci porusenia, prerusí premlcaciu lehotu v konaní. Premlcacia lehota sa prerusí s úcinnostou odo dna oznámenia úkonu aspon jednému podniku alebo zdruzeniu podnikov, ktoré boli na porusení zúcastnené. Úkony, ktoré prerusujú plynutie tejto lehoty, zahrnujú najmä: a) písomné ziadosti o informácie predlozené Komisiou..., ... 2. Prerusenie premlcacej lehoty bude platit pre vsetky podniky alebo zdruzenia podnikov, ktoré sa zúcastnili na porusení. 3. Kazdým prerusením zacína plynút premlcacia lehota nanovo..." Okolnosti predchádzajúce sporu 3 Rozhodnutie Komisie 2005/349/ES z 10. decembra 2003 o konaní podla clánku 81 Zmluvy o zalození ES a podla clánku 53 Dohody o EHP (Prípad COMP/E-2/37.857 - Organické peroxidy) (Ú. v. L 110, 2005, s. 44) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") sa týka kartelu uzavretého a vykonaného na európskom trhu organických peroxidov, chemických výrobkov pouzívaných v odvetví plastov a gumárskom priemysle, najmä skupinou AKZO (dalej len "AKZO"), ako aj spolocnostou Atofina SA, právnym nástupcom Atochem (dalej len "Atochem/Atofina") a Peroxid Chemie GmbH & Co. KG, teraz Degussa UK Holdings Ltd., spolocnostou ovládanou Laporte plc. Tento kartel bol vykonaný v Spanielsku vo forme poddohody, na ktorej sa zúcastnili zalobca a, ci uz priamo alebo nepriamo, uvedené spolocnosti. 4 Kartel vznikol v roku 1971 na základe písomnej dohody, ktorá bola zmenená a doplnená v roku 1975, uzavretej medzi AKZO, Luperox GmbH, teraz Atochem/Atofina, a Peroxid Chemie (dalej len "hlavná dohoda"). Pôvodne pozostávala z niekolkých poddohôd týkajúcich sa rozlicných chemických výrobkov, akými sú vysoké polyméry, polyesterové termosetové zivice a sietovadlá. Kartel sa rovnako rozdeloval podla regionálnych poddôhod, pricom poddohoda týkajúca sa Spanielska (dalej len "spanielska poddohoda") sa riadila hlavnými zásadami hlavnej dohody. Jej cielom bolo najmä udrzanie podielov na trhu a koordinované zvysovanie cien zúcastnených podnikov. Na úcely dosiahnutia tohto ciela sa v Svajciarsku zriadila poradenská spolocnost - najskôr Fides Trust AG, neskôr AC Treuhand AG - poverená okrem iného zhromazdovaním a spracovávaním podrobných údajov o predaji zúcastnených spolocností, ako aj oznamovaním takto spracovaných údajov týmto spolocnostiam. Na úcely zabezpecenia riadneho fungovania hlavnej dohody a jej poddohôd sa uskutocnovali pravidelné stretnutia. 5 Zalobca, spanielska spolocnost pôsobiaca v chemickom priemysle a spolocne ovládaná spolocnostami FMC Foret SA (dalej len "Foret") a Degussa UK sa zúcastnila výlucne na spanielskej poddohode. Podla napadnutého rozhodnutia trvala táto úcast od 31. decembra 1975 do 31. decembra 1999 [odôvodnenia c. 2 a 210 az 219 a clánok 1 písm. e) napadnutého rozhodnutia]. 6 V nadväznosti na stretnutie so zástupcami AKZO, ktoré sa uskutocnilo 7. apríla 2000, zacala Komisia predbezné vysetrovanie, pricom ju zástupcovia AKZO informovali o porusení sútazných pravidiel Spolocenstva, aby im nebola ulozená pokuta v zmysle oznámenia Komisie o neulození pokuty alebo znízení jej výsky v kartelových veciach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o zmiernení"). Následne sa s Komisiou rozhodla spolupracovat aj Atochem/Atofina, pricom jej poskytla dodatocné informácie (odôvodnenia c. 56 a 57 napadnutého rozhodnutia). 7 V dnoch 31. januára a 20. marca 2002 zaslala Komisia na základe clánku 11 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), hlavným úcastníkom porusenia, teda Laporte, AKZO a Atochem/Atofina ziadosti o informácie (odôvodnenia c. 61 a 64 napadnutého rozhodnutia). Zalobcovi vsak takúto ziadost zaslala az 29. novembra 2002 (odôvodnenie c. 72 napadnutého rozhodnutia). 8 Dna 27. marca 2003 zacala Komisia formálne konanie o preskúmaní a prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo následne zaslané zalobcovi. Zalobca zaslal svoje pripomienky k oznámeniu o výhradách 17. júna 2003 a zúcastnil sa na vypocutí, ktoré sa konalo 26. júna 2003. Napadnuté rozhodnutie, ktorým bola zalobcovi ulozená pokuta vo výske 0,5 miliónov eur, prijala napokon Komisia 10. decembra 2003, pricom zalobcovi ho oznámila 13. januára 2004 [clánok 2 písm. f) napadnutého rozhodnutia]. Konanie a návrhy úcastníkov konania 9 Zalobca podal túto zalobu návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. marca 2004. 10 Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 13. septembra 2004 zalobca vyhlásil, ze sa vzdáva svojho práva na predlozenie repliky a Súdu prvého stupna navrhol, aby prijal urcité opatrenia na zabezpecenie priebehu konania a nariadil vykonania dokazovania. Zalovaná predlozila svoje pripomienky k tomuto listu 26. októbra 2004. 11 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 24. novembra 2005. 12 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánky 1, 2 a 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ho týkajú, - subsidiárne zrusil pokutu, ktorá mu bola ulozená, - zaviazal zalovanú na náhradu trov konania. 13 Zalovaná navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu ako neprípustnú, pokial ide o clánky 1 a 4 napadnutého rozhodnutia, - subsidiárne zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 1. O prípustnosti návrhov na zrusenie clánkov 1 a 4 napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania 14 Zalovaná podala námietku prekázky konania návrhu na zrusenie smerujúcim proti clánkom 1 a 4 napadnutého rozhodnutia. Tvrdí, ze vzhladom na to, ze jediný zalobný dôvod, ktorý uvádza zalobca, sa týka premlcania, a nie konstatovania porusenia, sú tvrdenia uvádzané v tomto kontexte neúcinné a návrhy na zrusenie clánkov 1 a 4 napadnutého rozhodnutia neprípustné. Aj keby uz bola právomoc ulozit zalobcovi pokutu z dôvodu porusenia, ktoré sa mu napadnutým rozhodnutím vytýka, premlcaná, Komisia sa domnieva, ze toto porusenie, ktorého samotnú existenciu a trvanie zalobca, ako sa zdá, nespochybnil, mohla konstatovat, a v tejto súvislosti bola oprávnená zaslat zalobcovi rozhodnutie. Vzhladom na to nie sú tieto návrhy prípustné v rozsahu, v akom sa zalobca domáha zrusenia jednak clánku 1, kedze v tomto clánku sa konstatuje porusenie, ktorého sa dopustil, ako aj clánku 4, v ktorom sa uvádzajú iba osoby, ktorým je napadnutý akt urcený. 15 Zalobca namieta proti neprípustnosti návrhov na zrusenie, pricom odkazuje na rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia (T-22/02 a T-23/02, Zb. s. II-4065). Posúdenie Súdom prvého stupna 16 Súd prvého stupna na úvod konstatuje, ze námietka prekázky konania, ktorú podala zalovaná, nemôze na rozdiel od jej tvrdenia spochybnit prípustnost návrhov na zrusenie clánkov 1 a 4 napadnutého rozhodnutia. Zalovaná sa v podstate obmedzuje na tvrdenie, ze zrusenie uvedených clánkov nie je mozné odôvodnit na základe zalobných dôvodov a tvrdení, ktoré uvádza zalobca na podporu svojho názoru o premlcaní právomoci Komisie konat vo veci porusenia, kedze tieto nie sú v skutocnosti namierené proti takému konstatovaniu porusenia, ktoré je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Na jednej strane sa teda táto otázka netýka prípustnosti, ale skôr dôvodnosti týchto zalobných dôvodov a tvrdení a, na druhej strane, zalovaná nespochybnuje, ze zalobca má záujem napadnút konstatovanie porusenia ako také. 17 Okrem toho, aj keby islo o otázku prípustnosti, z dokumentov zalovanej uvedených v bode 14 vyssie prinajmensom nepriamo vyplýva, ze zastáva názor, podla ktorého len samotné konstatovanie porusenia v napadnutom rozhodnutí nezodpovedá pojmu "sankcia" v zmysle clánku 1 nariadenia o premlcaní, a ze zalovaná bola aj v prípade premlcania oprávnená zaslat zalovanému rozhodnutie vydané v tejto súvislosti. 18 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Súd prvého stupna rozhodol, ze rozhodnutie, ktoré konstatuje porusenie, nepredstavuje sankciu v zmysle clánku 1 ods. 1 nariadenia o premlcaní, a preto sa ho netýka premlcanie stanovené týmto ustanovením. V dôsledku toho nemôze premlcanie právomoci Komisie ukladat pokuty ovplyvnit jej implicitnú právomoc konstatovat porusenie (rozsudok Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 15 vyssie, body 61 a 62). V kazdom prípade je výkon tejto implicitnej právomoci prijat rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie, po uplynutí premlcacej doby podmienený tým, ze Komisia preukáze existenciu oprávneného záujmu na takomto konstatovaní v zmysle rozsudku Súdneho dvora z 2. marca 1983, GVL/Komisia (7/82, Zb. s. 483, bod 24) (pozri v tomto zmysle rozsudok Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 15 vyssie, body 130 az 132). 19 Vzhladom na vyssie uvedené nie je mozné vyhoviet námietke prekázky konania, ktorú podala zalovaná. 20 Na jednej strane totiz za predpokladu, ze v danom prípade sú splnené podmienky premlcania, z vyssie uvedenej judikatúry vyplýva, ze na to, aby Komisia mohla oprávnene konstatovat porusenie, ktorého sa dopustil zalobca, bolo potrebné, aby preukázala existenciu legitímneho záujmu. Vzhladom na tento predpoklad, na rozdiel od stanoviska zalovanej, Súdu prvého stupna prinálezí, aby prejednal návrhy zalobcu na zrusenie s cielom overit, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí tento záujem skutocne odôvodnila. 21 Na druhej strane, ako to pripústa samotná zalovaná, urcenie trvania porusenia je jednak integrálnou a neoddelitelnou zlozkou kazdého konstatovania porusenia, ako aj jednou z podmienok, ktorými sa riadi premlcanie konania vo veci pokracujúceho porusenia. V dôsledku toho, na rozdiel od tvrdenia zalovanej, nie je mozné návrhy zalobcu na zrusenie smerujúce proti clánkom 1 a 4 napadnutého rozhodnutia oddelit od jeho zalobného dôvodu, ktorý sa zakladá na tom, ze Komisia nesprávne uplatnila pravidlá týkajúce sa premlcania. Dodrziavanie týchto pravidiel zo strany Komisie totiz predpokladá, ze Komisia správne urcila trvanie doby, pocas ktorej mal zalobca úcast na porusení. 22 Z uvedeného vyplýva, ze námietku prekázky konania, ktorú podala Komisia, je potrebné zamietnut. 2. O zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nesprávne uplatnila pravidlá týkajúce sa premlcania Tvrdenia úcastníkov konania Úvodná pripomienka 23 Na podporu svojej zaloby uvádza zalobca zalobný dôvod, ktorého predmetom je návrh na zrusenie a ktorý je zalozený na tom, ze Komisia mu, a to nesprávne, ulozila pokutu napriek tomu, ze konanie bolo premlcané v zmysle nariadenia o premlcaní, kedze medzi jeho údajnou poslednou úcastou na spanielskej poddohode a prvými vysetrovacími úkonmi Komisie uplynulo viac ako pät rokov. V tejto súvislosti zalobca uvádza, ze je nesprávne, ze Komisia zamietla jeho tvrdenie zalozené na premlcaní z dôvodov, ze, na jednej strane, zalobca vedel o hlavnej dohode a, na druhej strane, nie je jasné pokial ide o presný okamih, kedy doslo k definitívnemu ukonceniu jeho úcasti na spanielskej poddohode. O tom, ze zalobca vedel o hlavnej dohode 24 Zalobca v podstate tvrdí, ze mu nie je mozné pripísat existenciu hlavnej dohody na úcely posúdenia premlcania, pretoze sa na tejto dohode ani nezúcastnil, a ani o nej nevedel. 25 Na podporu svojho tvrdenia zalobca v prvom rade potvrdzuje, ze napadnuté rozhodnutie sa, na jednej strane, zaoberá rozdielom medzi hlavnou dohodou a regionálnymi poddohodami a, na druhej strane, poukazuje na osobitosti spanielskej poddohody, ktorá bola oddelená od hlavnej dohody od zaciatku az do úplného ukoncenia kartelu, bez toho, aby bola tak ako ostatné poddohody zaclenená do hlavnej dohody (odôvodnenia c. 47, 80 in fine, 86, 92, 203, 209 az 267 a 268 napadnutého rozhodnutia). 26 Zalobca po druhé uvádza, ze Komisia neuviedla jasne, ze zalobca vedel o hlavnej dohode, a pokial to uviedla, tak len nepriamo, co vyplynulo z nesprávneho výkladu spanielskej poddohody, a ani to po právnej stránke dostatocne nepreukázala. V tejto súvislosti zalobca uvádza, ze odôvodnenie uvedené v odôvodneniach c. 217, 236 a 250 napadnutého rozhodnutia je nejasné a protichodné. Zalobca z toho vyvodzuje, ze Komisia dospela k záveru, ze zalobca vedel o existencii kartelu na európskej úrovni, výlucne na základe jeho kontaktov so zamestnancami spolocností, ktoré sú uvedené v hlavnej dohode, a prípadnej existencie paneurópskych zmlúv - uzavretých osobami, ktoré sa zúcastnili na hlavnej dohode s najväcsími zákazníkmi. 27 Zalobca sa po tretie domnieva, ze skutocnost, ze podla odôvodnenia c. 252 napadnutého rozhodnutia "ostatní úcastníci spanielskej poddohody [AKZO, Atochem/Atofina a Peroxid Chemie] vyvolali dojem, ze [zalobca] bol o hlavnej dohode naozaj informovaný [neoficiálny preklad]" a ze "bol skutocne informovaný, kedze clenovia jeho správnej rady vedeli o hlavnej dohode [neoficiálny preklad]", nie je relevantným dôkazom, a to o to viac, ze predmetné spolocnosti poziadali, aby im v zmysle oznámenia o zmiernení nebola ulozená pokuta. Zalobca dodáva, ze to, ze clenovia jeho správnej rady zastupujúcej dve spolocnosti, ktoré ho spolocne ovládajú - Foret a Laporte, teraz Degussa UK - vedeli o hlavnej dohode, nepreukazuje, ze mu tieto spolocnosti poskytli informácie o európskom karteli. Ziadna z týchto dvoch spolocností nepodala vyhlásenie v tomto zmysle. Zalobca sa na základe toho v podstate domnieva, ze mu v kazdom prípade nemôze byt kladené za vinu, ze o hlavnej dohode vedel. 28 Zalobca napokon poznamenáva, ze ked sa teda Komisia domnieva, ze bol jediným vykonávatelom príkazov Peroxid Chemie v Spanielsku, nemala mu byt ulozená samostatná pokuta, ale iba spolocná pokuta s Peroxid Chemie. Ak naopak konal samostatne (odôvodnenie c. 267 napadnutého rozhodnutia), Komisia podla zalobcu nemá ziadny dôvod domnievat sa, ze zalobca vedel alebo mal vediet o hlavnej dohode. 29 Z toho, co bolo uvedené, zalobca v danom prípade vyvodzuje, ze Komisia nesplnila tie dôkazné poziadavky, ktoré sú uvedené najmä v "rozsudku Carton". Komisia totiz nepreukázala, ze zalobca "vedel, alebo musel vediet" v zmysle tejto judikatúry (pozri odôvodnenie c. 320 a poznámku pod ciarou na strane 231 napadnutého rozhodnutia, odkazujúce na rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Buchmann/Komisia, T-295/94, Zb. s. II-813, bod 121; Gruber + Weber/Komisia, T-310/94, Zb. s. II-1043, bod 140, a z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 231). 30 Zalovaná v podstate tvrdí, ze zalobca, ako hlavný hospodársky subjekt na spanielskom trhu podielajúci sa na centralizovanom mechanizme výmeny údajov prostredníctvom svajciarskej poradenskej spolocnosti, ktorú ovládajú materské spolocnosti zúcastnené na európskom karteli, vedel alebo musel vediet o hlavnej dohode. Okrem toho, bola podla ostatných úcastníkov hlavnej dohody spanielska poddohoda súcastou tejto dohody a zalobca prispel svojou úcastou na uvedenej poddohode a na vykonávaní paneurópskych zmlúv s velkými zákazníkmi k dosiahnutiu spolocných cielov sledovaných vsetkými úcastníkmi hlavnej dohody. O ukoncení úcasti zalobcu na spanielskej poddohode 31 Zalobca uvádza, ze konstatovanie Komisie, podla ktorého jeho úcast na spanielskej poddohode skoncila az v roku 1999 - spolu s hlavnou dohodou - je nepresné. Uvádza, ze z hladiska práva dostatocne preukázal, a to uz vo svojich pripomienkach k oznámeniu o výhradách, ze jeho úcast na zasadnutiach v rámci spanielskej poddohody bola od 14. januára 1997 prerusená, co je dátum posledného zasadnutia, na ktorom sa konstatovala úcast pána K., ktorý ho v rámci uvedenej poddohody zastupoval. Zalobca tohto pána od 14. februára 1997 nezamestnával. Dalej zo skutkových okolností, ktoré uvádza Komisia, pokial ide o spanielsku poddohodu, v skutocnosti nevyplýva, ze by sa po januári 1997 konalo nejaké zasadnutie, na ktorom sa mohol zúcastnit zalobca. 32 Jedinými dôkazmi týkajúcimi sa skoncenia porusovania v Spanielsku sú v podstate skôr vseobecné a neurcité vyhlásenia AKZO (odôvodnenia c. 211, 213, 216 az 219 napadnutého rozhodnutia). Podla zalobcu sa Komisia nesprávne domnievala, a to napriek neexistencii dôkazov, ktoré by podporili jej tvrdenie, ze jeho úcast v roku 1997 neskoncila. 33 Po prvé, zalobca uvádza, ze Komisia z tvrdení AKZO a Atochem/Atofina, podla ktorých spanielska poddohoda trvala az do roku 1999, nesprávne vyvodila, ze je nelogické domnievat sa, ze títo dvaja úcastníci na spanielskom trhu dodrziavali túto poddohodu, ked zalobca, ktorého podiel na spanielskom trhu bol významný, sa z neho stiahol zaciatkom roka 1997. Takisto je mylný záver Komisie, podla ktorého sa zdá byt málo pravdepodobné, ze by AKZO a Atochem/Atofina vypocítali rozdiely medzi teoretickými podielmi na trhu a skutocnými podielmi na trhu az do tretieho trimestra roku 1999, ked zalobca skoncil svoju úcast na poddohode skôr (odôvodnenie c. 258 napadnutého rozhodnutia). Podla zalobcu existencia spanielskej poddohody po roku 1997 nemôze byt vysvetlovaná len tým, ze jeho úcast na nej stále trvala. Naopak, jeho skoncenie úcasti na tejto poddohode môze iba zväcsit koherentnost diskusií týkajúcich sa spanielskeho trhu a tých, ktoré sa viedli na európskej úrovni a s tými istými úcastníkmi. Okrem toho pracovný pomer jeho jedinej kontaktnej osoby v rámci poddohody, teda pána K., skoncil vo februári 1997, co vysvetluje, ze ostatní úcastníci spanielskej poddohody neboli informovaní o jeho odchode. Napokon neexistuje ziadny dôkaz, podla ktorého AKZO informoval zalobcu o svojom úmysle skoncit bud hlavnú dohodu alebo spanielsku poddohodu, hoci tak AKZO urobil voci ostatným úcastníkom. 34 Po druhé, Komisia nesprávne usúdila, ze pokracujúcu úcast zalobcu potvrdzuje tabulka týkajúca sa spanielskeho trhu, ktorú poskytol AKZO, v ktorej sa porovnáva jeho skutocný predaj s kvótami, ktoré mu boli pridelené na rok 1997, a uvádzajú sa jeho ceny, mnozstvá a jeho zákazníci az do roku 1999 (odôvodnenie c. 259 napadnutého rozhodnutia). Zalobca vo svojich pripomienkach a na pojednávaní namietal, "ze tieto údaje boli poskytnuté [ním samým], skôr ako ich poskytol [AKZO, ktorý poziadal, aby mu nebola ulozená pokuta v zmysle oznámenia o] zmiernení", a uvádza, ze "nedoslo k ziadnej reakcii alebo inému vyhláseniu, ktoré by sa ho mohlo týkat" a, ze "Komisia musela teda dospiet k záveru, ze tieto údaje musia pochádzat od niekoho, a ze najjednoduchsie bolo obvinit zalobcu". Okrem toho zalobca poskytol alternatívne vysvetlenia, ktoré Komisia nespochybnila, pokial ide o konstatovania, podla ktorých Peroxid Chemie pripustil, ze na neho vyvíjal nátlak, aby mu zabránil vyvázat zo Spanielska (odôvodnenie c. 236 napadnutého rozhodnutia), ako aj konstatovania, podla ktorých Peroxid Chemie dostával údaje o predaji, ktoré sa týkali zalobcu, oznamoval ich AC Treuhand a zasielal zalobcovi tabulky týkajúce sa údajov o predaji na spanielskom trhu, ktoré vyhotovil AC Treuhand (odôvodnenie c. 237 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho informácie obsiahnuté v uvedených tabulkách nemozno povazovat za "postacujúci právny dôkaz" o pokracujúcej úcasti zalobcu na spanielskej poddohode, vzhladom na to, ze bolo jednoduché vypocítat kvótu zalobcu, predstavujúcu súcet po odpocítaní zohladnených podielov ostatných úcastníkov, teda AKZO a Atochem/Atofina. 35 Po tretie, konstatovanie Komisie, podla ktorého "v kazdom prípade, úcinky posledného údajného stretnutia zo 14. januára 1997 bolo mozné cítit este aj po máji 1997" [neoficiálny preklad] (odôvodnenia c. 257 a 330 napadnutého rozhodnutia) je nepresné a nepodlozené preukazujúcimi skutocnostami. 36 Zalovaná namieta proti relevantnosti tvrdení uvádzaných zalobcom v tejto súvislosti. Uvádza v podstate, ze dospela k záveru, ze zalobca bol úcastníkom spanielskej poddohody az do roku 1999 na základe celku preukazujúcich skutocností, a nielen na základe samotných vyhlásení AKZO, co boli skutocnosti, medzi ktorými sa nachádza najmä tabulka a rukou písaná zápisnica zo zasadnutia zo 6. novembra 1997, ktoré oznámil AKZO. Tieto dokumenty preukazujú, ze konkurenti zalobcu mali prístup k citlivým údajom, ktoré sa ho týkali az do roku 1999 (odôvodnenia c. 215, 218 a 258 az 260 napadnutého rozhodnutia), bez toho, aby bol zalobca naozaj schopný namietat ich presnost a pravdivost. Okrem toho zalobcovi prinálezalo, aby preukázal, ze sa verejne distancoval od kartelu - co vsak neurobil - po januári 1997 a dbal, aby citlivé údaje o jeho klientoch neboli pouzívané inými subjektmi na úcely výpoctu kvót. Napokon zalobca pripustil, ze neinformoval svoje materské spolocnosti Foret a Degussa UK o prepustení pána K. a o dôvodoch tohto prepustenia. O zaciatku plynutia premlcacej doby 37 Zalobca uvádza, ze Komisia zacala prvé predbezné vysetrovanie 31. januára 2002, ked zaslala ziadost o informácie Laporte a iným spolocnostiam zúcastneným na európskom karteli (odôvodnenie c. 61 napadnutého rozhodnutia). Komisia následne adresovala 20. marca 2002 ziadost o informácie AKZO a Atochem/Atofina, spolocnostiam zúcastneným tak na európskom karteli, ako aj na spanielskej poddohode (odôvodnenie c. 64 napadnutého rozhodnutia). Az 29. novembra 2002 Komisia zaslala ziadost o informácie zalobcovi (odôvodnenie c. 72 napadnutého rozhodnutia). 38 Zalobca zastáva názor, ze 29. november 2002 je relevantný dátum pre posúdenie prerusenia premlcacej doby, kedze tento dátum predstavuje prvý kontakt medzi Komisiou a ním samotným na úcely predbezného vysetrovania v rámci tohto konania. Zalobca z toho vyvodzuje, ze medzi 14. januárom 1997 a 29. novembrom 2002 uplynulo viac ako pät rokov, cím doslo k premlcaniu. To vyplýva z potreby vykladat nariadenie o premlcaní v rámci konania uplatnujúceho oznámenie o zmiernení, o ktoré ide aj v tejto veci, zúzene vzhladom na to, ze uvedené nariadenie sa zakladá na ratio tradicných vysetrovaní vykonávaných Komisiou. V rámci takýchto vysetrovaní je získanie informácií vo vseobecnosti pomalsie, tazsie a zlozitejsie ako v konaní, v ktorom podnik ziada, aby mu nebola v zmysle oznámenia o zmiernení ulozená pokuta. V tomto rámci mala teda Komisia od zaciatku úplné informácie. Okrem toho, aj keby referencný dátum bol 20. marec 2002, co je dátum, ked bola prvá ziadost o informácie oznámená úcastníkovi spanielskej poddohody, k premlcaniu aj tak malo dôjst po uplynutí piatich rokov od 14. januára 1997. 39 Zalobca pripomína, ze Komisia sa napriek tomu v odôvodnení c. 262 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze premlcanie bolo prerusené jej ziadostami o informácie z 31. januára 2002 z dôvodu, ze, po prvé, "spanielska poddohoda bola súcastou hlavnej dohody" [neoficiálny preklad], po druhé, ziadost o informácie zahrnala takisto zalobcu vzhladom na to, ze bola adresovaná Laporte, ktorému bola polozená otázka o jeho úcasti a o úcasti jeho dcérskych spolocností na dohode o organických peroxidoch, a po tretie, aj keby sa predpokladalo, ze spanielska poddohoda bola samostatnou dohodou, prvá ziadost o informácie, ktorá bola adresovaná okrem iného Laporte, prerusila plynutie premlcacej doby. Podla zalobcu sa vsak Komisia nemôze odvolávat na zaslanie prvej ziadosti o informácie 31. januára 2002 iba úcastníkom hlavnej dohody a nie úcastníkom spanielskej poddohody na úcely tvrdenia, ze plynutie premlcacej doby bolo prerusené na základe clánku 2 nariadenia o premlcaní. Podla zalobcu takýto úcinok predpokladá dôkaz zo strany Komisie - ktorý vsak nepredlozila - ze dve porusenia, teda to na európskej úrovni a to, ku ktorému doslo v Spanielsku, predstavovali nerozdelitelný celok a ze zalobca vedel o hlavnej dohode. 40 Zalobca okrem toho uvádza, ze neexistencia dôkazov, pokial ide o jeho úcast na spanielskej poddohode po 14. januári 1997, nemôze byt nahradená neurcitými tvrdeniami najmä zo strany AKZO, ktorý iba uviedol, ze svoju úcast ukoncil v roku 1999 bez toho, aby odkazoval na zalobcu. Platí to o to viac, ze AKZO a ostatné spolocnosti údajne zúcastnené na poruseniach aktívne spolupracovali s Komisiou pocas troch rokov trvania vysetrovania bez toho, aby viedlo k akémukolvek dôkazu týkajúcemu sa úcasti zalobcu na spanielskej poddohode po januári 1997. 41 Zalobca navyse uvádza, ze pokial ide o posúdenie premlcania, bolo s ním zaobchádzané odlisne a neodôvodnene v porovnaní s prípadom Pergan GmbH. Pokial ide o posledný uvedený prípad, Komisia usúdila v odôvodnení c. 319 napadnutého rozhodnutia, ze neexistoval dôkaz preukazujúci, ze úcast tejto spolocnosti trvala aj po 31. januári 1997. Okrem vlastných vyhlásení spolocnosti Pergan neexistoval dôkaz o tom, ze by Pergan informoval ostatných úcastníkov o svojom ukoncení úcasti na karteli. Naopak, podla odôvodnenia c. 172 napadnutého rozhodnutia Peroxid Chemie poskytol dokument pochádzajúci od spolocnosti Pergan s informáciami o cenách a mnozstvách od roku 1997 do 30. septembra 1998. Z tohto dôvodu nebol Peroxid Chemie schopný potvrdit alebo vyvrátit vyhlásenie spolocnosti Pergan, podla ktorého tento dokument bol pouzitý len v rámci podrobného posúdenia podniku, ale spochybnil ho (odôvodnenia c. 173 a 175 napadnutého rozhodnutia). V prípade spolocnosti Pergan vsak na rozdiel od prípadu zalobcu Komisia dospela k záveru, ze doslo k premlcaniu, pricom uznala vyhlásenie spolocnosti Pergan, podobné vyhláseniu zalobcu, podla ktorého Pergan skoncil svoju úcast v novembri 1996, teda sotva dva mesiace pred dátumom 31. január 1997, ku ktorému doslo k premlcaniu, pokial islo o úcast na hlavnej dohode. 42 Zalovaná v podstate uvádza, ze plynutie premlcania bolo prerusené najneskôr 31. januára 2002, co je dátum, ked adresovala ziadost o informácie Laporte, spolocnosti zúcastnenej na spanielskej poddohode na jednej strane prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti Peroxid Chemie, v ktorej vlastní celý obchodný podiel, a na druhej strane tým, ze má podiel vo výske 50 % na základnom imaní zalobcu (odôvodnenia c. 262 a 328 napadnutého rozhodnutia). Zalovaná dalej namieta proti tomu, ze by, pokial ide o uplatnovanie pravidiel premlcania, so zalobcom zaobchádzala odlisne ako so spolocnostou Pergan, kedze na rozdiel od prípadu zalobcu neexistoval ziadny dôkaz o úcasti spolocnosti Pergan po 31. januári 1997. O návrhoch na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania 43 Zalobca navrhuje ústny výsluch dvoch úradníkov Komisie, ktorí mali na starosti spis, pokial ide o spôsob, akým bola táto zálezitost riesená vo vseobecnosti a osobitne, pokial ide o neho. Odôvodnenost tohto návrhu vyplýva zo zalobného dôvodu, ktorého predmetom je návrh na zrusenie, ktorý je hlavným zalobným dôvodom, a z nezrovnalostí v napadnutom rozhodnutí, pricom títo dvaja úradníci by mohli Súdnemu dvoru objasnit skutocnosti týkajúce sa jeho skutocného obsahu, aby mu tak ulahcili rozhodovanie. Zalobca takisto Súdu prvého stupna navrhuje, aby nariadil predlozenie dokumentov, ktoré má Komisia a zatial nie sú prístupné, ktoré by mohli byt v prospech zalobcu. Cielom týchto opatrení je takisto získat prípadné dôkazy v jeho prospech, vrátane tých, ktoré preukazujú, ze zalobca ukoncil svoju úcast na spanielskej poddohode v januári 1997. 44 Komisia Súdu prvého stupna navrhuje, aby vyhlásil návrhy na zabezpecenie priebehu konania a na dôkazné prostriedky, ktoré podal zalobca, za neprípustné. Posúdenie Súdom prvého stupna Úvodné pripomienky 45 Na úvod je potrebné pripomenút, ze zalobný dôvod zalobcu je zalozený na tom, ze Komisia nesprávne uplatnila clánky 1 a 2 nariadenia o premlcaní. 46 Pokial ide o premlcanie podla clánku 1 ods. 1 písm. b) a clánku 1 ods. 2 nariadenia o premlcaní, Súd prvého stupna pripomína, ze v prípade pokracujúceho alebo opakujúceho sa porusenia je na premlcanie oprávnenia Komisie ukladat pokuty potrebné, aby odo dna, ked doslo k ukonceniu porusenia, uplynulo pät rokov. Pritom podla clánku 2 ods. 1 uvedeného nariadenia môze byt uvedená doba prerusená akýmkolvek úkonom, na základe ktorého Komisia pristúpila k predbeznému vysetrovaniu porusenia, najmä písomnými ziadostami o informácie, pricom toto prerusenie je úcinné odo dna oznámenia uvedenej ziadosti príjemcovi a v zmysle clánku 2 ods. 3 uvedeného nariadenia má za následok, ze premlcacia doba zacne plynút od tohto dátumu nanovo. 47 V tejto súvislosti Súd prvého stupna uvádza, ze zalobca na pojednávaní pripustil, ze zaslanie ziadosti o informácie, ku ktorému doslo 20. marca 2002, podnikom, ktoré sa zúcastnili na spanielskej poddohode, mohlo spôsobit prerusenie premlcacej doby v súlade s clánkom 2 ods. 1 druhou vetou nariadenia o premlcaní, co je prerusenie, ktoré podla clánku 2 ods. 2 uvedeného nariadenia platí takisto vo vztahu k zalobcovi ako úcastníkovi tej istej poddohody. 48 V dôsledku toho postacuje v danom prípade overit, ci Komisia po právnej stránke dostatocne preukázala, ze úcast zalobcu na spanielskej poddohode trvala, prinajmensom do 20. marca 1997, aby Súd prvého stupna mohol rozhodnút, ci pätrocná premlcacia doba uplynula alebo nie. Z toho okrem iného vyplýva, ze Súd prvého stupna nepovazoval za potrebné v tomto kontexte posúdit tvrdenia predlozené zalobcom, ktoré sa týkali na jednej strane prípadnej neexistencie spojitosti medzi spanielskou poddohodou a hlavnou dohodou a na druhej strane prípadnej nevedomosti zalobcu o tejto hlavnej dohode. 49 Vzhladom na to sa Súd prvého stupna domnieva, ze je v prvom rade vhodné overit dátum ukoncenia úcasti zalobcu na spanielskej poddohode. O dátume ukoncenia úcasti zalobcu na spanielskej poddohode - O rozdelení dôkazného bremena medzi zalobcu a Komisiu 50 Pokial ide o otázku, kedy doslo k ukonceniu úcasti zalobcu na porusení, je na úvod potrebné pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej, na jednej strane, prislúcha úcastníkovi konania alebo orgánu, ktorý sa domáha porusenia sútazných pravidiel, predlozit dôkaz, ktorý po právnej stránke dostatocne preukazuje skutkové okolnosti tvoriace porusenie, a, na druhej strane, prinálezí podniku, ktorý uplatnuje prostriedok obrany proti konstatovaniu porusenia, predlozit dôkaz, ze podmienky uplatnenia tohto prostriedku obrany sú splnené, a teda v dôsledku toho sa uvedený orgán musí opriet o iné dôkazné prostriedky (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 78). 51 Okrem toho, dlzka trvania porusenia je v zmysle clánku 81 ods. 1 ES základnou zlozkou pojmu porusenie, teda zlozkou, ktorej dôkazné bremeno zatazuje v prvom rade Komisiu. V tejto súvislosti sa podla judikatúry pozaduje, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania porusenia opierala prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79). 52 V danom prípade nie je vseobecná zásada, podla ktorej Komisia musí preukázat vsetky základné zlozky porusenia, vrátane dlzky jeho trvania, ktoré môzu mat vplyv na jej konecný záver, pokial ide o závaznost uvedeného porusenia, spochybnená skutocnostou, ze zalobca uplatnil prostriedok obrany zalozený na premlcaní, ktorého dôkazné bremeno zatazuje v zásade zalobcu. Okrem toho, ze tento prostriedok obrany sa nevztahuje na konstatovanie porusenia, je totiz zjavné, ze pouzitie takéhoto prostriedku nevyhnutne predpokladá, ze dlzka trvania porusenia, ako aj dátum jeho ukoncenia boli preukázané. Tieto okolnosti samotné pritom v tejto súvislosti neodôvodnujú prenesenie dôkazného bremena v neprospech zalobcu. Na jednej strane predstavuje dlzka trvania porusenia, ktorá predpokladá, ze je známy dátum jeho ukoncenia, jednu zo základných zloziek porusenia, ktorej dôkazné bremeno zatazuje Komisiu, nezávisle od toho, ze napadnutie týchto skutocností je rovnako súcastou prostriedku obrany zalozeného na premlcaní (pozri bod 21 vyssie). Na druhej strane je tento záver dôvodný vzhladom na to, ze nepremlcanie vysetrovania Komisie predstavuje podla nariadenia o premlcaní objektívne zákonné kritérium vyplývajúce zo zásady právnej istoty (pozri v tomto zmysle rozsudok Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 15 vyssie, body 80 az 82), co potvrdzuje druhé odôvodnenie preambuly uvedeného nariadenia, a teda podmienku platnosti kazdého rozhodnutia o ulození sankcie. Komisia je totiz povinná toto nariadenie dodrziavat aj v prípade, ze podnik v tejto súvislosti nepouzije prostriedok obrany. 53 Je opodstatnené upresnit, ze toto rozdelenie dôkazného bremena sa vsak môze odlisovat v rozsahu, v akom skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden úcastník konania, môzu byt takej povahy, ze by druhého úcastníka konania zaväzovali predlozit vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredlozenie by umoznovalo dospiet k záveru, ze dôkaz bol predlozený (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 79). 54 Vo vztahu k týmto zásadám je opodstatnené overit, ci Komisia správne preukázala skutocnosti, na ktorých zakladá svoje posúdenie, podla ktorého bola úcast zalobcu na spanielskej poddohode ukoncená v roku 1999. Presnejsie, vzhladom na prerusenie premlcacej doby, ktoré zalobca pripústa a ku ktorému doslo 20. marca 2002, stací overit, ci Komisia z hladiska práva dostatocne preukázala, ze táto úcast trvala prinajmensom do 20. marca 1997. - O dôkaznej hodnote dôkazov, na ktorých Komisia zalozila svoje posúdenie, podla ktorého úcast zalobcu na spanielskej poddohode trvala prinajmensom do 20. marca 1997 55 Na úvod je potrebné pripomenút podstatné skutkové okolnosti, na ktorých Komisia zalozila svoje posúdenie v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého trvala úcast zalobcu na spanielskej poddohode az do roku 1999. Vzhladom na to sa Komisia opierala najmä o nasledujúce okolnosti (odôvodnenia c. 215, 218, 250 az 267 a 320 az 330 napadnutého rozhodnutia). V prvom rade, napadnuté rozhodnutie poukazuje na tabulku, ktorú predlozil AKZO, týkajúcu sa spanielskeho trhu, v ktorej sú uvedené podrobné údaje o predaji a podiely na trhu zalobcu, AKZO a Atochem/Atofina az do tretieho trimestra roku 1999, ako aj "teoretické" podiely na trhu, to znamená, dohodnuté v rámci kartelu, a "rozdiely" prinajmensom do posledného trimestra roku 1998 (odôvodnenia c. 259 a 327 napadnutého rozhodnutia). V druhom rade sa v napadnutom rozhodnutí uvádza rukou písaná zápisnica zo zasadnutia zo 6. novembra 1997, v ktorej údaje "1", "2" a "3" predstavujú kódy oznacujúce AKZO, zalobcu a Atochem/Atofina (odôvodnenie c. 218 napadnutého rozhodnutia. V tretom rade Komisia povazovala tvrdenia AKZO a Peroxid Chemie, podla ktorých dochádzalo k výmene urcitých údajov, vrátane tých, ktoré pochádzali od zalobcu, prostredníctvom Peroxid Chemie a AC Treuhand az do roku 1999, za preukázané (odôvodnenia c. 215 a 237 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti je opodstatnené upresnit, ze Komisia pripústa, ze nemohla úplne preukázat, ci k tejto výmene údajov doslo priamo medzi zalobcom a spanielskymi dcérskymi spolocnostami AKZO a Atochem/Atofina. 56 Po prvé, pokial ide o tabulku, ktorú poskytol AKZO, Súd prvého stupna v prvom rade konstatuje, ze táto tabulka obsahuje údaje zodpovedajúce jednotkám "MT" (metrické tony), vyjadrené v "%", ktoré sú zoradené jednak horizontálne, do styroch kategórií rubrík nazvaných "ACTUALS", "THEORETICAL", "DEVIATIONS" a "CUMM. DEVIATIONS", a jednak vertikálne do rokov 1988 az 1999, a dalej sa delia na trimestre rokov 1998 a 1999 konciac tretím trimestrom roka 1999. Okrem toho, v rámci kazdej z vyssie uvedených rubrík sa nachádzajú císla "2", "1" a "3", co podla vysvetlenia poskytnutého a zaradeného do správneho spisu zo strany AKZO (s. 10214 spisu Komisie), oznacuje v príslusnom poradí zalobcu, AKZO a Atochem/Atofina ako úcastníkov na spanielskom trhu. AKZO dalej vysvetluje, ze rubrika "ACTUALS" obsahuje mnozstvá, ktoré títo úcastníci skutocne predali, ako aj ich príslusný podiel na trhu. Rubrika "THEORETICAL" oznacuje predané mnozstvá naplánované pre kazdého úcastníka a rubrika "DEVIATIONS" uvádza rozdiely medzi mnozstvami skutocne predanými a naplánovanými. Rubrika "CUMM. DEVIATIONS" uvádza kumulované rozdiely pocas predchádzajúcich rokov. Pokial ide konkrétnejsie o roky 1998 a 1999, AKZO vo svojich vysvetleniach uvádza, ze rubrika "THEORETICAL" uvádza rozdelenie podielov na trhu dohodnuté medzi úcastníkmi pre spanielsky trh, teda 32,2 % v prípade AKZO, 53,9 % v prípade zalobcu a 13,9 % v prípade Atochem/Atofina. 57 Je potrebné skonstatovat, ze pokial ide o predmetnú tabulku, zalobca konkrétne nenamieta ani proti tvrdeniam AKZO v tejto súvislosti, ani proti konstatovaniu uvedenému v odôvodnení c. 259, in fine, napadnutého rozhodnutia, podla ktorého AKZO vedel najmä o cenách plánovaných zo strany zalobcu na roky 1997 az 1999. Okrem toho, ani pocas správneho konania, ani v priebehu tohto konania zalobca konkrétne nespochybnil údaje poskytnuté zo strany AKZO, ktoré sa ho týkali (odôvodnenie c. 260 napadnutého rozhodnutia). Zalobca len uvádza, ze nemohol preverit pravdivost a presnost týchto údajov bez toho, aby tým popieral ich relevantnost ako celku (bod 4.12 pripomienok zalobcu k oznámeniu o výhradách, pozri bod 8 vyssie). 58 V druhom rade, pokial ide o rukou písanú zápisnicu zo zasadnutia zo 6. novembra 1997, Súd prvého stupna konstatuje, ze potvrdzuje a posilnuje vysvetlenia poskytnuté AKZO, pokial ide o vyssie uvedenú tabulku, kedze tie isté zakódované oznacenia sú pouzívané na identifikáciu úcastníkov spanielskej poddohody. Zalobca vsak nepopiera ani obsah, ani výklad podaný Komisiou v súvislosti s touto zápisnicou, ani skutocnost, ze císlo "2" oznacuje jeho samého. 59 V tretom rade, pokial ide o tvrdenia AKZO a Peroxid Chemie týkajúce sa výmeny údajov zalobcu prostredníctvom Peroxid Chemie a AC Treuhand az do roku 1999, zalobca pripustil na jednej strane relevantnost konstatovaní uvedených v odôvodnení c. 237 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých poskytol obchodné údaje Peroxid Chemie, ktorý ich zase odovzdal AC Treuhand, aby ich potom dostal od posledného uvedeného vo forme tabuliek týkajúcich sa spanielskeho trhu a napokon ich zaslal zalobcovi, a na druhej strane, ze táto výmena informácií mohla pretrvávat aspon do polovice roka 1997 (zápisnica z pojednávania, s. 2). 60 Súd prvého stupna z toho vyvodzuje, ze zalobca pokracoval v úcasti, hoci aj ked len nepriamym spôsobom, na centralizovanom systéme výmeny citlivých informácií prostredníctvom AC Treuhand po 20. marci 1997. 61 Napokon, pokial ide najmä o výmeny údajov s Peroxid Chemie, dcérskou spolocnostou Laporte, teda spolocnostou, v ktorej vlastní Laporte 50 % akcií, zalobca ich nespochybnuje, ale iba uvádza, ze tieto výmeny boli legitímne a vykonané bez toho, aby zalobca vedel, ze predmetné údaje boli pouzité na protisútazné úcely (odôvodnenie c. 246 napadnutého rozhodnutia). 62 Súd prvého stupna sa domnieva, ze tieto okolnosti sa môzu opierat o posúdenie Komisie, pokial ide o pokracovanie úcasti zalobcu na spanielskej poddohode aj po 20. marci 1997 bez toho, aby bolo potrebné v tomto kontexte overit, a to na základe dôkazov, ktoré sú k dispozícii, ci táto úcast skutocne trvala az do 31. decembra 1999, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí. 63 Vzhladom na tieto nepriame dôkazy je potrebné následne preskúmat, ci zalobca uviedol tvrdenia a skutkové okolnosti schopné vyvrátit tieto nepriame dôkazy alebo potvrdit ich dôkaznú hodnotu. - O tvrdeniach zalobcu pokial ide o neexistenciu dôkazu o jeho úcasti na porusení prinajmensom do 20. marca 1997 64 Súd prvého stupna sa domnieva, ze, v prvom rade, v rozpore s tvrdením zalobcu, Komisia správne skonstatovala, ze zalobcova úcast na porusení neskoncila v den, ktorý bol urcený na poslednom zasadnutí, ktoré sa konalo 14. januára 1997, v prítomnosti jedného z jeho zástupcov, pána K. Po prvé, výmeny informácií medzi úcastníkmi prostredníctvom AC Treuhand, sa napriek tomu, ze s ním zalobca neudrziaval priamy kontakt, ale bol s ním v kontakte iba prostredníctvom Peroxid Chemie, sa po tomto dátume nadalej konali. Po druhé, zo samotného prepustenia, k akému doslo v prípade pána K. 14. februára 1997, takisto nie je mozné vyvodit, ze k ukonceniu úcasti zalobcu doslo pred 20. marcom 1997. V tejto súvislosti zalobca pocas pojednávania pripustil, ze, na jednej strane, nadalej zamestnával iného z týchto zástupcov, ktorí pána K. sprevádzali na niektorých protisútazných zasadnutiach, a to pána V., a ze, na druhej strane, prepustenie pána K. nebolo oznámené ani akcionárom zalobcu, a uz vôbec nie ostatným úcastníkom spanielskej poddohody (odôvodnenie c. 242 napadnutého rozhodnutia). Laporte, ako akcionár zalobcu, a Peroxid Chemie, iná dcérska spolocnost Laporte, pricom sa obidve zúcastnili na európskom karteli, mali rozhodne záujem získat v tejto súvislosti informácie, a to o to viac, ze pán K. bol hlavnou kontaktnou osobou zalobcu v rámci spanielskej poddohody. Z toho vyplýva, ze neobstojí vysvetlenie, ktoré predlozil zalobca, podla ktorého bolo dôvodom prepustenia pána K. neoznámenie skoncenia porusenia ostatným úcastníkom, a ze si v kazdom prípade jeho odchod, ako odchod obchodného riaditela, mali vsimnút ostatní úcastníci konania. Toto vysvetlenie naopak skôr potvrdzuje, ze zalobca sa od porusenia otvorene nedistancoval v súlade s poziadavkami judikatúry (pozri bod 68 nizsie). 65 Súd prvého stupna sa v druhom rade domnieva, ze na rozdiel od stanoviska zalobcu nemôze neexistencia vyhlásení ostatných úcastníkov porusenia preukazujúcich, ze úcast zalobcu nebola ukoncená na zaciatku roku 1997 ale neskôr, popriet nepriame dôkazy, ktoré predlozila Komisia. V tejto súvislosti je opodstatnené v prvom rade uviest, ze v danom prípade chýbajú rovnako informácie od tretích strán, podla ktorých by sa zalobca skutocne vzdal alebo prinajmensom vyhlásil vzdanie sa svojej aktívnej úcasti na porusení v den, ktorý by sám urcil. Následne sa Súd prvého stupna domnieva, ze zo správania sa ostatných úcastníkov spanielskej poddohody, teda AKZO a Atochem/Atofina, v priebehu rokov 1997 az 1999 naopak vyplýva, ze zalobca pokracoval vo svojej úcasti po dátume, na ktorý sa odvoláva. Na jednej strane zalobca nemal v úmysle oznámit ostatných úcastníkom, v case svojho údajného skoncenia porusenia, svoj zámer vzdat sa svojej úcasti na spanielskej poddohode, ktorá trvala az do roku 1999 (odôvodnenie c. 258 napadnutého rozhodnutia). Zalobca na pojednávaní okrem iného pripustil, ze v tejto súvislosti neexistuje oficiálne vyhlásenie, napríklad vo forme listu zaslaného ostatným úcastníkom porusenia. Na druhej strane zalobca takisto netvrdí, ze o tejto skutocnosti, alebo o prepustení pána K., ci o dôvodoch tohto prepustenia svojich akcionárov informoval. Tvrdenie zalobcu, ze k tomuto prepusteniu doslo z dôvodov jeho vôle distancovat sa od porusenia (odôvodnenie c. 261 napadnutého rozhodnutia) je teda jednoducho iba tvrdením. 66 V tomto kontexte tvrdenie, podla ktorého v prípade AKZO a Atochem/Atofina pretrvávalo porusenie bez úcasti zalobcu bez ohladu na neexistenciu oznámenia, pokial ide o skoncenie uvedeného porusenia zo strany zalobcu, a skutocnost, ze bol najväcsím hospodárskym subjektom na spanielskom trhu, nie je totiz, ako to správne uviedla Komisia v odôvodnení c. 258 napadnutého rozhodnutia, dôvodné. Naopak, tento predpoklad, ako aj tvrdenie - zalozené výlucne na dohadoch - zalobcu, podla ktorého mohlo jeho skoncenie úcasti na spanielskej poddohode iba zvýsit koherentnost rokovania medzi AKZO a Atochem/Atofina o spanielskom trhu, sú nezlucitelné so zásadami, ktorými sa riadi oligopolistický kartel, ktorého cinnost závisí najmä od úcasti najdôlezitejsieho hospodárskeho subjektu na relevantnom trhu. Uvedené platí o to viac, ze podla tabulky uvedenej v bodoch 56 a 57 vyssie, ktorú v tejto súvislosti zalobca nespochybnil, dosahoval zalobcov podiel na trhu v Spanielsku viac ako 50 %. Ako to teda zalovaná správne uviedla na pojednávaní, zdá sa nelogické, pokial ide o výpocet a rozdelenie príslusných kvót, ze by AKZO a Atochem/Atofina naozaj respektovali podiel na trhu ich najväcsieho konkurenta na spanielskom trhu, keby tento uz skoncil svoju úcast na spanielskej poddohode. 67 Rovnako nie je mozné pripustit ani tvrdenie zalobcu, podla ktorého bol výpocet podielov na trhu a ostatných údajov týkajúcich sa jeho hospodárskej cinnosti, akými sú okrem iného údaje uvedené v príslusných tabulkách vztahujúcich sa na roky 1998 a 1999, ktoré predlozil AKZO, výsledkom informácií, ktoré poskytli tretie podniky, a nie, hoci aj ked len nepriamym spôsobom, samotný zalobca. Uvedené platí o to viac, ze zalobca, na jednej strane, nevedel zaujat jasné stanovisko, pokial ide o pravdivost a presnost týchto údajov, a podat presvedcivé vysvetlenie svojej neschopnosti bud ich potvrdit, alebo preukázat ich prípadnú nesprávnost vo vztahu k údajom pochádzajúcim z jeho vlastnej hospodárskej cinnosti (odôvodnenie c. 260 napadnutého rozhodnutia). Na druhej strane zalobca pripustil, ze pokracoval v úcasti, hoci aj ked len nepriamym spôsobom, na centralizovanom mechanizme výmeny informácií prostredníctvom Peroxid Chemie a AC Treuhand (pozri bod 59 vyssie). Napokon vzhladom na predchádzajúce zhodné nepriame dôkazy nemôze obstát vysvetlenie zalobcu, podla ktorého bolo mozné tieto údaje vyvodit na základe jednoduchého výpoctu z údajov ostatných úcastníkov spanielskej poddohody, teda AKZO a Atochem/Atofina (bod 4.13 pripomienok zalobcu k oznámeniu o výhradách). 68 V tejto súvislosti zalovaná správne odkazuje na judikatúru, podla ktorej skutocnost, ze nedoslo k verejnému distancovaniu sa od porusenia, na ktorom sa zúcastnil príslusný podnik, alebo ze ho neoznámil správnym orgánom, vedie k podpore pokracovania v porusení a stazuje jeho odhalenie, takze takéto schválenie mlcaním môze byt kvalifikované ako spoluúcast alebo pasívny spôsob úcasti na porusení (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 84). Je teda opodstatnené pripomenút, ze zalobca v nadväznosti na svoje údajné skoncenie úcasti na spanielskej poddohode jednak nepreukázal svoje údajné verejné distancovanie sa od svojho správania predstavujúceho porusenie, netvrdí, ze ostatných úcastníkov v tejto súvislosti informoval, a ani nepodal presvedcivé vysvetlenie, pokial ide o dôvody týkajúce sa vysetrovania výmen citlivých údajov prostredníctvom sprostredkovatela Peroxid Chemie a AC Treuhand. 69 Po tretie, na rozdiel od tvrdení zalobcu, skutocnost, ze AKZO prípadne neinformoval zalobcu o svojom úmysle ukoncit svoju úcast na karteli v roku 1999, pricom vsak o tom informoval ostatných úcastníkov (odôvodnenie c. 187 napadnutého rozhodnutia), nie je takej povahy, aby na základe nej bolo mozné vyvodit, ze zalobca sa k tomuto dátumu uz nezúcastnoval na spanielskej poddohode a, uz vôbec nie, ze sa na nej nezúcastnoval v období pred týmto oznámením, teda najmä v rokoch 1997 a 1998. 70 Napokon zalobca v podstate opakovane tvrdí, ze informácie a vysvetlenia, ktoré podali najmä AKZO a Atochem/Atofina, nie sú spolahlivé, kedze tieto poziadali, aby im v zmysle oznámenia o zmiernení nebola ulozená pokuta, a vzhladom na to mali urcitý záujem vypovedat v neprospech zalobcu. Hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov nezákonného kartelu existuje vo vseobecnosti urcitá nedôvera vzhladom na moznost, ze títo úcastníci mávajú tendenciu minimalizovat závaznost svojej úcasti na porusení a maximalizovat závaznost úcasti ostatných (pozri odôvodnenie c. 278 napadnutého rozhodnutia), nic to nemení na tom, ze tvrdenie zalobcu nezodpovedá vnútornej logike konania, ktoré upravuje oznámenie o zmiernení. Domáhanie sa prospechu z jeho uplatnenia s cielom znízenia pokuty totiz netvorí nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov predmetného kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce ziadatela, a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o zmiernení. Vzhladom na to, zohladnujúc dôlezitost a pocet zhodných nepriamych dôkazov podporujúcich relevantnost vyhlásení AKZO a Atochem/Atofina, nie je mozné toto tvrdenie zalobcu uznat. 71 Vzhladom na vyssie uvedené sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia má k dispozícii dostatocné nepriame dôkazy, ktorými je mozné odôvodnit posúdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého spanielska poddohoda bola v kazdom prípade funkcná az do konca marca 1997, a to za úcasti, hoci aj ked nepriamym spôsobom, zalobcu. Okrem toho zalobca nebol schopný konkrétnym spôsobom vyvrátit nepriame dôkazy, ktoré sú skutkovými okolnostami podporujúcimi tvrdenie Komisie, aby tak spochybnil ich dôkaznú hodnotu, a ani nepodal alternatívne presvedcivé vysvetlenie o ich existencii v súlade s poziadavkami judikatúry. Vzhladom na preukázanie skutkových okolností uvádzaných na podporu pokracujúcej úcasti zalobcu na spanielskej poddohode az do 20. marca 1997, ktoré vykonala Komisia, teda zalobcovi prinálezalo podat vysvetlenie alebo alternatívne odôvodnenie, ktoré by mohlo popriet výklad týchto nepriamych dôkazov, pricom vzhladom na to, ze sa tak nestalo, je mozné dospiet k záveru, ze dôkaz, ktorý je v jeho neprospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 79), predlozila Komisia. 72 Vzhladom na to sa Súd prvého stupna domnieva, ze tvrdenia Komisie, ktoré sú uvedené najmä v odôvodneniach c. 257 az 261 napadnutého rozhodnutia, v rozsahu v akom sa týkajú úcasti zalobcu na spanielskej poddohode prinajmensom do konca marca 1997, nie sú zjavne nesprávne alebo protiprávne. Vzhladom na preukázané pokracovanie úcasti zalobcu na spanielskej poddohode prinajmensom do 20. marca 1997 a prerusenie premlcacej doby najneskôr 20. marca 2002, nebolo vysetrovanie, ktoré viedla Komisia vo vztahu k zalobcovi na úcely ulozenia pokuty v zmysle clánku 81 ES, premlcané. 73 Z toho dalej vyplýva, ze v danom prípade Komisia neporusila zásady upravujúce premlcanie uvedené v clánkoch 1 a 2 nariadenia o premlcaní. 74 Okrem toho z tohto vyplýva, ze nie je potrebné posudzovat dôvodnost dalsích výhrad, ktoré uvádza zalobca na podporu svojho zalobného dôvodu, teda tých, ktoré sa týkajú zalobcovej nevedomosti o hlavnej dohode a vztahu medzi hlavnou dohodou a spanielskou poddohodou, a tými, ktoré sa týkajú presného dátumu prerusenia premlcacej doby. 75 V dôsledku toho je potrebné zalobný dôvod zalobcu zamietnut ako nedôvodný. O údajnej diskriminácii zalobcu vo vztahu k spolocnosti Pergan 76 Pokial ide o vedlajsie tvrdenie zalobcu, podla ktorého bol zalobca predmetom diskriminácie oproti spolocnosti Pergan, v prípade ktorej Komisia priznala uplynutie premlcacej doby bez ohladu na to, ze táto spolocnost sa nachádzala v situácii porovnatelnej so situáciou zalobcu, je opodstatnené odlisovat dve skutocnosti, teda, po prvé, údajnú protiprávnost a, po druhé, údajnú zákonnost prístupu Komisie k Perganu. 77 Pokial ide o prvú skutocnost, ktorá predpokladá, ze Komisia nesprávne uplatnila kritériá upravujúce premlcanie vo vztahu k Perganu, Súd prvého stupna sa domnieva, ze takáto protiprávnost, ktorú tento súd v rámci tejto zaloby neposudzoval, nemôze v ziadnom prípade vplývat na dôvodnost zaloby o neplatnost, ktorú podal zalobca. V tejto súvislosti je opodstatnené pripomenút, ze dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade s dodrzaním zásady zákonnosti, co znamená, ze nikto nemôze vo svoj prospech uplatnovat protiprávnost, z ktorej má prospech iná osoba (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 1985, Williams/Dvor audítorov, 134/84, Zb. s. 2225, bod 14; rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 160, a z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 367). Prípadná protiprávnost, ku ktorej doslo voci inému podniku, ktorý nie je úcastníkom konania, totiz nemôze Súd prvého stupna priviest k tomu, aby konstatoval diskrimináciu, a teda protiprávnost vo vztahu k zalobcovi. Takýto prístup by znamenal uznanie zásady "rovnosti zaobchádzania, pokial ide o protiprávnost", a v danom prípade by viedol k tomu, ze by sa Komisii ulozila povinnost nezohladnit dôkazy, ktoré má k dispozícii na úcely sankcionovania podniku, ktorý sa dopustil porusenia, ktoré môze byt potrestané, výlucne z dôvodu, ze iný podnik, ktorý sa prípadne nachádza v porovnatelnej situácii, sa takejto sankcii protiprávne vyhol. Okrem toho, ako to dalej jasne vyplýva z judikatúry týkajúcej sa zásady rovnosti zaobchádzania, v prípade, ze podnik svojím vlastným konaním porusil clánok 81 ods. 1 ES, nemôze sa vyhnút akejkolvek sankcii z dôvodu, ze iným hospodárskym subjektom nebola ulozená pokuta, pokial súd Spolocenstva, ako je tomu v danom prípade, situáciu týchto hospodárskych subjektov neposudzoval (rozsudky Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 197, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 430). 78 Pokial ide o druhú skutocnost, podla ktorej nie sú závery Komisie týkajúce sa Perganu protiprávne - najmä z dôvodu premlcania vzhladom na neexistenciu dostatocných dôkazov pokial ide o pokracujúcu úcast tohto podniku na porusení -, Súd prvého stupna sa domnieva, ze takisto nevzniká problém týkajúci sa prípadnej diskriminácie. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania je porusená iba vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne, alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, a také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 428 a tam citovanú judikatúru). Súd prvého stupna teda pripomína, ze pokial ide o druhú skutocnost, Komisia má na rozdiel od situácie v prípade Perganu k dispozícii dostatocné dôkazy na to, aby bolo mozné dôjst k záveru, ze zalobca pokracoval v úcasti na porusení, a aby by mu bola na základe uplatnenia clánku 81 ES ulozená sankcia (pozri body 50 az 72 vyssie). Vzhladom na to Súd prvého stupna dospel k záveru, ze Komisia sa mohla legitímne domnievat, ze situácia v prípade zalobcu a situácia v prípade Perganu neboli porovnatelnými vzhladom na existenciu, resp. neexistenciu dôkazov, pokial ide o trvanie príslusnej úcasti týchto podnikov na porusení. 79 Vzhladom na to nie je mozné uznat tvrdenie zalozené na diskriminácii, ktorej obetou by bol zalobca, v prípade ziadnej z vyssie uvedených skutocností. O návrhoch na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania 80 Súd prvého stupna sa domnieva, ze návrhy zalobcu na výsluch svedkov a na nariadenie, aby Komisia zabezpecila predlozenie niektorých dôverných dokumentov zo spisu, ktorý obsahuje dôkazy, sú zjavne neprípustné a nedôvodné. Uvedeným návrhom na to, aby mohli byt prípustné, chýba na jednej strane pozadovaná presnost, a to pokial ide o skutkové okolnosti a relevantné dokumenty, ktoré môzu byt predmetom takýchto nariadení v zmysle clánku 64 ods. 3 písm. d) a clánku 65 písm. b) a c), v spojení s clánkom 68 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Okrem toho, zalobca neuviedol ziadnu presnú a relevantnú skutocnost, ktorou by sa mohlo vysvetlit, aký význam majú pre toto rozhodnutie v spore navrhované výsluchy a príslusné dokumenty. Na druhej strane, vzhladom na dokumenty úcastníkov konania, dokumenty zalozené do spisu a výsledky pojednávania, sa Súd prvého stupna domnieva, ze bol na úcely rozhodnutie v spore dostatocne informovaný. 81 Vzhladom na to je potrebné zamietnut návrhy na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania, ktoré predlozil zalobca. 82 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobu zalobcu je potrebné zamietnut ako celok ako nedôvodnú. O trovách 83 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalovanej. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobca je povinný nahradit trovy konania. Jaeger Azizi Cremona Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. novembra 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon M. Jaeger Obsah Právny rámec Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prípustnosti návrhov na zrusenie clánkov 1 a 4 napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nesprávne uplatnila pravidlá týkajúce sa premlcania Tvrdenia úcastníkov konania Úvodná pripomienka O tom, ze zalobca vedel o hlavnej dohode O ukoncení úcasti zalobcu na spanielskej poddohode O zaciatku plynutia premlcacej doby O návrhoch na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania Posúdenie Súdom prvého stupna Úvodné pripomienky O dátume ukoncenia úcasti zalobcu na spanielskej poddohode - O rozdelení dôkazného bremena medzi zalobcu a Komisiu - O dôkaznej hodnote dôkazov, na ktorých Komisia zalozila svoje posúdenie, podla ktorého úcast zalobcu na spanielskej poddohode trvala prinajmensom do 20. marca 1997 - O tvrdeniach zalobcu pokial ide o neexistenciu dôkazu o jeho úcasti na porusení prinajmensom do 20. marca 1997 O údajnej diskriminácii zalobcu vo vztahu k spolocnosti Pergan O návrhoch na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXG4ytjo/L97749-7301TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXG4ytjo/L97749-7301TMP.html#Footref*