ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (ôsma komora) zo 6. mája 2009 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s medenými priemyselnými rúrami -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Urcenie cien a rozdelenie trhov -- Pokuty -- Zásada zákonnosti trestov -- Velkost dotknutého trhu -- Odstrasujúci úcinok -- Dlzka trvania porusenia -- Spolupráca" Vo veci T-116/04, Wieland-Werke AG, so sídlom v Ulme (Nemecko), v zastúpení: R. Bechtold a U. Soltész, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne É. Gippini Fournier a H. Gading, neskôr É. Gippini Fournier, O. Weber a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej zalobkyni podla clánku 2 písm. a) rozhodnutia Komisie K(2003) 4820 v konecnom znení, zo 16. decembra 2003 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/E-1/38.240 -- Priemyselné rúry), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas a N. Wahl (spravodajca), tajomník: C. Kantza, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 5. marca 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Wieland-Werke AG (dalej len "Wieland" alebo "zalobkyna") je nemecký podnik so sídlom v Ulme (Nemecko), ktorý nie jej kótovaný na burze. Zalobkyna je materskou spolocnostou skupiny pôsobiacej v celom svete najmä v oblasti výroby, predaja a distribúcie polotovarov a speciálnych výrobkov z medi a zliatin medi. 2 V nadväznosti na oznámenie informácií spolocnostou Mueller Industries Inc. vykonala Komisia v marci 2001 podla clánku 14 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy ([2]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) neohlásené vysetrovanie v priestoroch spolocností KME Germany AG (predtým KM Europa Metal AG), KME France SAS (predtým Tréfimétaux SA), KME Italy SpA (predtým Europa Metalli SpA) (dalej len spolocne "KME" alebo "skupina KME"), Outokumpu Oyj a Luvata Oy (predtým Outokumpu Copper Products Oy) (dalej len spolocne "Outokumpu") a zalobkyne. 3 Dna 9. apríla 2001 predlozila Outokumpu Komisii ponuku spolupráce podla oznámenia Komisii o neulození alebo znízení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES C 207, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996"). Dna 30. mája 2001 Outokumpu v tejto súvislosti predlozila vyhlásenie. 4 V odpovedi na ziadost o informácie podla clánku 11 ods. 2 nariadenia c. 17, ktorú v júli 2002 Komisia zaslala skupine KME a spolocnosti Wieland, posledná uvedená spolocnost 30. septembra 2002 poziadala o priznanie výhod plynúcich z uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 1996. 5 V nadväznosti na tú istú ziadost o informácie skupina KME poziadala za seba 15. októbra 2002 o priznanie výhod plynúcich z uplatnenia uvedeného oznámenia. 6 Komisia po tom, ako vykonala vysetrovanie, ktoré zahrnalo doplnujúce kontroly v priestoroch spolocnosti Outokumpu a skupiny KME, zúcastnila sa na rokovaní so zástupcami spolocnosti Outokumpu, skupiny KME a spolocnosti Wieland a na základe clánku 11 nariadenia c. 17 zaslala skupine KME a spolocnosti Wieland ziadosti o doplnujúce informácie, v júli 2003 zacala konanie o porusení povinnosti a prijala oznámenie o výhradách, ktoré zaslala skupine KME, zalobkyni a spolocnosti Outokumpu. Kedze podniky, ktorým bolo oznámenie zaslané, nepoziadali o vypocutie, vypocutie sa neuskutocnilo. 7 Dna 16. decembra 2003 Komisia prijala rozhodnutie K(2003) 4820 v konecnom znení, týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/38.240 -- Priemyselné rúry) [neoficiálny preklad] (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 28. apríla 2004 ([4]Ú. v. EÚ L 125, s. 50). 8 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze výrobcovia organizovaní v zdruzení za kvalitu rúr pouzívaných v odvetví klimatizácie a chladenia (Cuproclima Quality Association, dalej len "Cuproclima"), ktorého clenom bola aj zalobkyna, rozsírili koncom osemdesiatych rokov svoju spoluprácu aj na otázky hospodárskej sútaze. 9 Stretnutia, ktoré zdruzenie Cuproclima organizovalo dvakrát do roka, mali predstavovat pravidelnú prílezitost, kde sa po vycerpaní oficiálneho programu rokovania prejednávali a urcovali ceny, ako aj dalsie obchodné podmienky platné pre priemyselné rúry. K týmto stretnutiam, ktoré odporovali pravidlám hospodárskej sútaze, pribudli dvojstranné kontakty medzi dotknutými podnikmi. Dotknuté podniky údajne urcovali cenové ciele, ako aj dalsie obchodné podmienky pre priemyselné rúry, spolocne koordinovali zvysovanie cien, delili sa o zákazníkov a podiely na trhu a dohliadali na uskutocnovanie svojich protisútazných dohôd, a to jednak urcovaním vedúcich subjektov na trhu, jednak vzájomnou výmenou dôverných informácií. 10 Napadnuté rozhodnutie obsahuje predovsetkým tieto ustanovenia: "Clánok 1 Nasledujúce podniky porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 [ES] a od 1. januára 1994 ustanovenia clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP tým, ze sa v uvedených obdobiach podielali na súbore dohôd a zosúladených postupov spocívajúcich v urcení cien a rozdelení trhov v odvetví priemyselných rúr: a) [Wieland] od 3. mája 1988 do 22. marca 2001; b) Outokumpu ... samostatne od 3. mája 1988 do 30. decembra 1988, a solidárne s [Luvata] od 31. decembra 1988 do 22. marca 2001; c) [Luvata] od 31. decembra 1988 do 22. marca 2001 (solidárne s Outokumpu...); d) [KME Germany] samostatne od 3. mája 1988 do 19. júna 1995 a solidárne s [KME France] a [KME Italy] od 20. júna 1995 do 22. marca 2001; e) [KME Italy] solidárne s [KME France] od 3. mája 1988 do 19. júna 1995 a solidárne s [KME Germany] a [KME France] od 20. júna 1995 do 22. marca 2001; f) [KME France] spolocne s [KME Italy] od 3. mája 1988 do 19. júna 1995 a solidárne s [KME Germany] a [KME Italy] od 20. júna 1995 do 22. marca 2001. Clánok 2 Za porusenia uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) [Wieland]: 20,79 milióna eur; b) Outokumpu... a [Luvata] solidárne: 18,13 milióna eur; c) [KME Germany], [KME France] a [KME Italy] solidárne: 18,99 milióna eur; d) [KME Germany]: 10,41 milióna eur; e) [KME Italy] a [KME France] solidárne: 10,41 milióna eur." [neoficiálny preklad] 11 Pokial ide po prvé o stanovenie východiskovej sumy pokuty, Komisia sa domnievala, ze porusenie, ktoré spocívalo najmä v urcení cien a rozdelení trhov, bolo z hladiska svojej povahy velmi závazným porusením (odôvodnenie c. 294 napadnutého rozhodnutia). 12 Pri urcovaní závaznosti porusenia vzala Komisia do úvahy aj skutocnost, ze kartel mal vplyv na celé územie Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) (odôvodnenie c. 316 napadnutého rozhodnutia). Komisia dalej skúmala skutocné úcinky porusenia a konstatovala, ze kartel "celkovo mal dopad na trh" (odôvodnenie c. 314 napadnutého rozhodnutia). 13 Pri poslednom uvedenom konstatovaní sa opierala predovsetkým o tieto údaje. Po prvé zohladnila vykonávanie kartelovej dohody s odkazom na skutocnost, ze si úcastníci kartelu navzájom oznamovali objemy predaja a cenové úrovne (odôvodnenie c. 300 napadnutého rozhodnutia). Po druhé z údajov uvedených v spise vyplýva, ze v období slabého dodrziavania kolúznej dohody ceny klesali a v ostatných obdobiach výrazne rástli (odôvodnenie c. 310 napadnutého rozhodnutia). Po tretie Komisia poukázala na to, ze spolocný trhový podiel úcastníkov kartelu predstavoval 75 az 85% (odôvodnenie c. 310 napadnutého rozhodnutia). Po stvrté Komisia konstatovala, ze príslusné trhové podiely jednotlivých úcastníkov kartelu ostali po celú dobu trvania porusenia pomerne stabilné, aj ked zákazníci sa u úcastníkov obcas menili (odôvodnenie c. 312 napadnutého rozhodnutia). 14 Nakoniec este Komisia v rámci urcovania závaznosti porusenia zohladnila skutocnost, ze trh s medenými priemyselnými rúrami je významným odvetvím, ktorého hodnota na úrovni EHP sa odhaduje na 288 miliónov eur (odôvodnenie c. 318 napadnutého rozhodnutia). 15 Vzhladom na vsetky uvedené okolnosti dospela Komisia k záveru, ze predmetné porusenie treba povazovat za velmi závazné (odôvodnenie c. 320 napadnutého rozhodnutia). 16 Po druhé Komisia zaujala k dotknutým podnikom rozdielny prístup, aby tak zohladnila skutocnú hospodársku schopnost kazdého z nich spôsobit hospodárskej sútazi výraznú ujmu. Komisia v tomto ohlade poukázala na rozdiel medzi podielmi na trhu s priemyselnými rúrami v EHP, kde na jednej strane trhový podiel skupiny KME, lídra na trhu EHP, predstavuje [dôverné] ( [5]1 )%, a na druhej strane trhové podiely spolocností Outokumpu a Wieland predstavujú [dôverné] a 13,4%. Vzhladom na tento rozdiel bola východisková suma pokuty ulozenej spolocnostiam Outokumpu a Wieland stanovená na 33% východiskovej sumy stanovenej skupine KME, teda 11,55 milióna eur pre spolocnosti Outokumpu a Wieland a 35 miliónov eur pre skupinu KME (odôvodnenia c. 327 a 328 napadnutého rozhodnutia). 17 Po tretie Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty ulozenej spolocnosti Outokumpu o 50% na 17,33 milióna eur, aby zohladnila potrebu stanovit pokutu na takej úrovni, ktorá jej zabezpecí odstrasujúci úcinok, lebo sa domnievala, ze celosvetový obrat spolocnosti Outokumpu, ktorý presahuje 5 miliárd eur, nasvedcuje tomu, ze jej velkost a ekonomická sila také zvýsenie dovolujú (odôvodnenie c. 334 napadnutého rozhodnutia). 18 Po stvrté Komisia kvalifikovala trvanie porusenia, ktoré trvalo od 3. mája 1988 do 22. marca 2001, ako "dlhé". S ohladom na dlzku trvania porusenia preto Komisia povazovala za vhodné zvýsit východiskové sumy pokút ulozených dotknutým podnikom o 10% za kazdý rok trvania ich úcasti v karteli. Východisková suma pokuty ulozenej zalobkyni teda bola zvýsená o 125% a základná suma tak bola stanovená na 25,99 milióna eur (odôvodnenia c. 338, 342 a 347 napadnutého rozhodnutia). 19 Po piate bola základná suma pokuty ulozenej spolocnosti Outokumpu zvýsená s ohladom na pritazujúce okolnosti o 50%, a to z dôvodu, ze sa dopustila recidívy, pretoze uz proti nej bolo vydané rozhodnutie Komisie 90/417/ESUO z 18. júla 1990 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 65 [UO], ktoré sa týkalo dohody a zosúladených postupov európskych výrobcov nerezových plochých výrobkov valcovaných za studena ([6]Ú. v. ES L 220, s. 28) (odôvodnenie c. 354 napadnutého rozhodnutia). 20 Po sieste Komisia v súvislosti s polahcujúcimi okolnostami uviedla, ze bez spolupráce so spolocnostou Outokumpu by sa jej podarilo preukázat porusenie len za obdobie styroch rokov, a znízila preto základnú sumu jej pokuty o 22,22 milióna eur, aby základná suma zodpovedala pokute, ktorá by jej bola ulozená za toto obdobie (odôvodnenie c. 386 napadnutého rozhodnutia). 21 Nakoniec po siedme Komisia na základe oddielu D oznámenia o spolupráci z roku 1996 znízila sumu pokuty pre spolocnost Outokumpu o 50%, pre spolocnost Wieland o 20% a pre skupinu KME o 30% (odôvodnenia c. 402, 408 a 423 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 22 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 24. marca 2004 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 23 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k ôsmej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 24 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 5. marca 2008. 25 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil alebo subsidiárne znízil pokutu ulozenú Komisiou v clánku 2 písm. a) napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 26 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 27 V prejednávanej veci zalobkyna na podporu svojej zaloby najskôr namieta protiprávnost clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ktorý podla nej porusuje zásadu zákonnosti trestov. Uvádza tiez styri zalobné dôvody, ktoré sú zalozené na nesprávnom hodnotení velkosti trhu dotknutého porusením, nevhodnom zohladnení velkosti dotknutých podnikov, nesprávnom zvýsení pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia a na tom, ze oznámenie o spolupráci z roku 1996 bolo voci nej uplatnené diskriminacne. 28 Pokial ide o zalobné dôvody súvisiace s výpoctom výsky pokuty, treba pripomenút na jednej strane, ze z odôvodnení c. 290 az 387 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia ulozila pokuty za porusenie na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a na druhej strane, ze je nesporné, ze výsku pokút stanovila metódou definovanou v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] [neoficiálny preklad] ([7]Ú. v. ES C 9, s. 3, dalej len "usmernenia"), aj ked na ne v napadnutom rozhodnutí výslovne neodkazuje. 29 Usmernenia síce nemozno kvalifikovat ako právnu normu, vyjadrujú vsak orientacné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridrzat a od ktorého sa Komisia nemôze v jednotlivom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91 a citovanú judikatúru). 30 Súd prvého stupna teda musí v rámci preskúmavania zákonnosti pokút ulozených napadnutým rozhodnutím overit, ci Komisia pouzila svoju volnú úvahu podla metódy obsiahnutej v usmerneniach, a pokial by konstatoval, ze sa od nej odklonila, musí overit, ci je tento odklon podlozený a z právneho hladiska dostatocne odôvodnený. V tomto ohlade treba poukázat na skutocnost, ze Súdny dvor potvrdil jednak platnost samotného princípu, z ktorého usmernenia vychádzajú, jednak platnost metódy, ktorá je v nich uvedená (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 252 az 255, 266 az 267, 312 a 313). 31 Obmedzenie volnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, totiz nie je nezlucitelné so zachovaním podstatného rozsahu jej volnej úvahy. Usmernenia obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré umoznujú Komisii výkon jej diskrecnej právomoci v súlade s ustanoveniami nariadenia c. 17, ako ich vylozil Súdny dvor (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 267). 32 Okrem toho v oblastiach, ako je stanovovanie výsky pokuty ukladanej podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, v ktorých Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy, pokial ide napríklad o mieru zvýsenia na úcely odstrasenia, sa preskúmavanie zákonnosti tohto posúdenia zuzuje len na overenie, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, [8]T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 79). 33 Miera volnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, okrem toho v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdu Spolocenstva (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [9]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 538), v rámci ktorej je tento súd oprávnený zrusit, znízit alebo zvýsit pokutu ulozenú Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62; rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, [10]T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 181). O námietke nezákonnosti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 Tvrdenia úcastníkov konania 34 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ako aj jeho uplatnovanie Komisiou v jej rozhodovacej praxi porusujú zásadu zákonnosti trestov, pretoze Komisia má pri stanovovaní výsky pokút takmer neobmedzený priestor na volnú úvahu a výska dotknutej pokuty teda bola stanovená náhodne. Príkaz, aby zalobkyna zaplatila sumu 20,79 milióna eur je teda nezákonný. 35 Zalobkyna pripomína, ze normy Spolocenstva musia respektovat zásadu zákonnosti trestov, ktorá v prípade noriem sankcnej povahy nadobúda zásadný význam. Podla tejto zásady musí byt právna úprava Spolocenstva pre osoby podliehajúce súdnej právomoci urcitá, presná a predvídatelná, a pokial ide o právnu úpravu, ktorá by mohla mat financné dôsledky, treba poziadavku urcitosti a predvídatelnosti dodrziavat zvlást prísne. 36 Zalobkyna zdôraznuje, ze normy Spolocenstva okrem toho musia predvídatelným spôsobom definovat nielen samotné postihované konanie, ale aj jeho právne dôsledky pre jednotlivcov. Aj ked sa podla zalobkyne môze existencia urcitej miery volnej úvahy javit ako nevyhnutná, nesmie byt neobmedzená, co platí o to viac vtedy, ak ide o normu sekundárneho práva alebo o trestné ci "kvázitrestné" opatrenie. 37 Tak z oficiálnych vyhlásení Komisie, ako aj z sirokého výkladu pojmu trestného konania podaného Európskym súdom pre ludské práva (dalej len "ESLP"), podla zalobkyne vyplýva, ze pokuty ukladané podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 majú povahu trestnoprávnych noriem. Na podporu tohto záveru zalobkyna odkazuje aj na judikatúru Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 172 a nasl., a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Brugg Rohrsysteme/Komisia, [11]T-15/99, Zb. s. II-1613, bod 123). 38 Zalobkyna tvrdí, ze nariadenie c. 17, ktoré sa obmedzuje na uvedenie toho, ze pri stanovovaní výsky pokuty treba zohladnit "závaznost a dlzku trvania" porusenia, nesplna poziadavky urcitosti a predvídatelnosti zákona. Rada totiz nesplnila svoju povinnost stanovenú v clánku 83 ES, a to jasne vymedzit právomoc zverenú Komisii. 39 Zalobkyna tiez tvrdí, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 neupravuje hornú hranicu výsky pokuty, co znamená, ze tento clánok Komisii umoznuje ulozit za konkrétne porusenie pokuty od tisíc eur az po niekolko desiatok miliárd eur v prípade niektorých celosvetových skupín. To znamená, ze zákon dopredu neurcuje výsku pokuty, ale táto je stanovená výlucne Komisiou. Hrozí teda, ze stanovenie výsky pokuty bude svojvolné a nepreskúmatelné. Tento clánok teda porusuje normu Spolocenstva vyssej právnej sily (zásadu zákonnosti trestov), ako aj základné práva v oblasti urcovania trestnoprávnych noriem, ktoré vyplývajú z európskeho Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (EDLP) podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme a z judikatúry ESLP. 40 Zalobkyna sa domnieva, ze clánok 15 ods. 4 nariadenia c. 17, podla ktorého rozhodnutia o ulození pokút nemajú trestnoprávnu povahu, nemá na jej úvahy vplyv, pretoze jednak kazdá norma Spolocenstva, ci uz má alebo nemá trestnoprávnu povahu, musí respektovat zásadu zákonnosti trestov, jednak v súlade s judikatúrou ESLP nie je rozhodujúce oznacenie právneho aktu, ale jeho obsah. 41 Zalobkyna dalej tvrdí, ze usmernenia nenaprávajú nedostatok presnosti a urcitosti nariadenia c. 17. Východisková suma pokút za "velmi závazné" porusenia sa totiz stanovuje svojvolne a nezávisle od obratu podniku. Zalobkyna tiez uvádza, ze usmernenia v ziadnom prípade nie sú "zákonom" v zmysle EDLP. V tejto súvislosti zalobkyna zdôraznuje, ze usmernenia sú záväzné len pre Komisiu a nie pre súdne orgány, lebo tie sú oprávnené vykonávat preskúmavanie rozhodnutí Komisie v rámci neobmedzenej právomoci. 42 Kedze sú vsak podla zalobkyne na stanovenie konecnej výsky pokút príslusné súdne orgány, tieto nie sú usmerneniami viazané, pricom usmernenia nemajú nijaký vplyv na posudzovanie zákonnosti trestnoprávnej normy v zmysle clánku 7 EDLP. Zalobkyna navyse uvádza, ze Súd prvého stupna nedávno potvrdil, ze právny rámec stanovovania výsky pokút je vymedzený výlucne nariadením c. 17. 43 Zalobkyna sa dalej domnieva, ze nezákonnost clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nemôze byt napravená ani skutocnostou, ze výska pokút stanovená Komisiou je preskúmatelná súdom Spolocenstva v rámci jeho neobmedzenej právomoci. 44 Zalobkyna okrem toho zdôraznuje, ze pokial nejaké ustanovenie porusuje zásadu zákonnosti trestov, nemozno toto porusenie napravit len s odôvodnením, ze pri uplatnovaní tohto ustanovenia boli dodrzané zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 45 Zalobkyna tiez uvádza, ze je síce mozné, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 bol v súlade so zásadou zákonnosti trestov v case jeho vypracovania, ale uz to neplatí, pretoze obraty, ktoré spolocnosti dosahujú, sú dnes ovela vyssie nez predtým. 46 Zalobkyna nakoniec tvrdí, ze Komisia by v kazdom prípade mala, a to bez ohladu na to, ci je clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nezákonný, pouzívat pri stanovovaní výsky pokút svoj priestor na volnú úvahu vo svetle zásady zákonnosti trestov. Vo svojej rozhodovacej praxi a v usmerneniach teda mala poskytnút urcitý stupen transparentnosti a predvídatelnosti v oblasti stanovovania výsky pokút. Komisia to vsak neurobila a uprednostnila odstrasujúci úcinok sankcie. 47 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Posúdenie Súdom prvého stupna 48 Pokial ide o argumentáciu, podla ktorej Komisia mala vo svojej rozhodovacej praxi a v usmerneniach poskytnút urcitý stupen transparentnosti a predvídatelnosti v oblasti stanovovania výsky pokút, treba konstatovat, ze z tohto argumentu nevyplýva ziadna konkrétna právna výhrada voci nariadeniu c. 17 alebo napadnutému rozhodnutiu, ale vyjadruje prianie, pokial ide o praktické vykonávanie politiky Komisie. Tento argument preto treba odmietnut ako neúcinný. 49 Pokial ide o vec samu, stací konstatovat, ze z rozsudkov Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia ([12]T-279/02, Zb. s. II-897, body 66 az 88), a z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia ([13]T-43/02, Zb. s. II-3435, body 69 az 92), jasne vyplýva, ze námietke nezákonnosti vznesenej zalobkynou nemozno vyhoviet. Táto judikatúra bola okrem toho potvrdená rozsudkom Súdneho dvora z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia a Rada (C-266/06 P, zatial neuverejnený v Zbierke, body 36 az 63). 50 Námietku nezákonnosti preto treba zamietnut. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom vyhodnotení velkosti odvetvia dotknutého porusením Tvrdenia úcastníkov konania 51 Zalobkyna tvrdí, ze ked Komisia urcila hodnotu dotknutého trhu na 288 miliónov eur, zvelicila velkost tohto trhu, a tým aj závaznost porusenia, co viedlo k ulozeniu neprimeranej pokuty. Tvrdí tiez, ze odôvodnenie Komisie vo vztahu k výpoctu jej obratu je nedostatocné a porusuje preto clánok 253 ES. 52 Zalobkyna poznamenáva, ze v odvetví priemyselných rúr je celková cena výrobkov obvykle zlozená z ceny medi vychádzajúcej z kurzu na London Metal Exchange (Londýnska burza kovov, dalej len "LME") a ceny za spracovanie, ktorá zodpovedá hodnote pridanej výrobcom (dalej len "marza za spracovanie"). Surovina potrebná na výrobu priemyselných rúr je dodávaná bud zákazníkom alebo samotným výrobcom rúr, ktorý ju potom úctuje v celkovej cene. 53 Podla zalobkyne je velkost dotknutého trhu rozhodujúca na posúdenie závaznosti porusenia a stanovenie východiskovej sumy pokuty. 54 Na základe vyssie uvedeného zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze sa porusenie týka len marze za spracovanie (30 az 40% konecnej ceny), mala Komisia pri hodnotení velkosti dotknutého trhu odpocítat od celkovej ceny predmetných výrobkov 60 az 70%, co by viedlo k stanoveniu nizsej východiskovej sumy pokuty. Zalobkyna v tomto ohlade pripomína, ze na cenu medi nemá ziadny vplyv, pretoze tá sa stanovuje podla LME. Cena medi je teda cinitelom, ktorý sa musí v podstatnej miere odrazit len na strane zákazníkov. Zalobkyna tvrdí, ze pokial by sa clenovia kartelu pokúsili o zvýsenie ceny medi, ich zákazníci by si med zaobstarali od iných podnikov. 55 Pokial teda ide o dodávky medi, zalobkyna pri nich podla svojich slov konala ako sprostredkovatel. Komisia teda mal obrat trhu vypocítat rovnakým spôsobom, akým pocíta obrat sprostredkovatelov v oblasti kontroly koncentrácií. Dalej vzhladom na to, ze náklady na med predstavujú významnú cast celkových nákladov, nemala ich Komisia posudzovat rovnakým spôsobom ako náklady na dodanie a balenie, ktoré obvykle tvoria len zanedbatelnú cast celkových nákladov. Pri správnom posudzovaní velkosti relevantného trhu, prípadne závaznosti kartelu, by Komisia musela vziat do úvahy len zlomok ceny, ktorého sa predmetné porusenie dotklo, teda marzu za spracovanie. Komisia urobila opak, ked pri výpocte relevantného obratu uplatnila prílis formalistický prístup. 56 Zalobkyna tiez tvrdí, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia, ked odkázala na rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia (T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757), citovaný v odôvodnení c. 319 napadnutého rozhodnutia, aby tak odôvodnila zahrnutie ceny kovu do obratu dosiahnutého na relevantnom trhu. Tento rozsudok nie je v prejednávanej veci relevantný, pretoze z neho vyplýva len to, ze kartel týkajúci sa len casti konecnej ceny porusuje právo hospodárskej sútaze, co je v tomto konaní nesporné. V prejednávanej veci je relevantnou otázkou otázka zistenia príslusného obratu na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty. 57 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Posúdenie Súdom prvého stupna 58 Pokial ide po prvé o tvrdené nedostatocné odôvodnenie, treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry musia z odôvodnenia individuálneho rozhodnutia vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt vydala, tak jasne a jednoznacne, aby umoznili dotknutým osobám spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonat súdne preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia sa musí posúdit vzhladom na okolnosti prejednávanej veci. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie splna vsetky poziadavky clánku 253 ES, sa musí posúdit nielen s ohladom na znenie predmetného aktu, ale aj na súvislosti, za akých bol tento akt prijatý, ako aj s ohladom na vsetky právne normy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 59 Pokial ide o stanovenie pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze, podstatné formálne nálezitosti, ktoré zahrnajú povinnost odôvodnenia, sú splnené, pokial Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 463 a tam citovanú judikatúru). 60 Komisia tieto poziadavky v prejednávanej veci splnila, pokial ide o posúdenie závaznosti predmetného porusenia, v odôvodneniach c. 292 az 320 napadnutého rozhodnutia. Najmä z odôvodnenia c 318 uvedeného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pri posudzovaní závaznosti porusenia vzala do úvahy obrat na dotknutom trhu. V odôvodnení c. 319 toho istého rozhodnutia Komisia dalej odpovedala na výhrady dotknutých podnikov k zohladneniu ceny medi na úcely výpoctu uvedeného obratu. Skutocnost, ze táto odpoved môze byt nesprávna, nemôze spochybnit dostatocnost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, lebo urcenie toho, ci doslo k takému pochybeniu, patrí do vecného preskúmavania zákonnosti uvedeného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 58 vyssie, body 66 az 72, a z 2. októbra 2003, International Power a i./NALOO, C-172/01 P, C-175/01 P, C-176/01 P a C-180/01 P, Zb. s. I-11421, body 134 az 138). 61 Z toho vyplýva, ze výhradu týkajúcu sa nedostatocnosti odôvodnenia treba odmietnut. 62 Pokial ide po druhé o vec samu, treba najskôr zdôraznit, ze metodika obsiahnutá v usmerneniach, ktorú Komisia pouzila v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 28 vyssie), vychádza z logiky pausalizácie, podla ktorej sa vseobecná východisková suma pokuty urcená v závislosti od závaznosti porusenia vypocíta v závislosti od povahy porusenia, jeho skutocného vplyvu na trh, pokial ho mozno odmerat, a od velkosti dotknutého geografického trhu (bod 1 A prvý pododsek usmernení). Vseobecná východisková suma pokuty je potom individualizovaná vo vztahu ku kazdému úcastníkovi najmä v závislosti od jeho velkosti. 63 Na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty Komisia okrem toho môze, pricom vsak nie je povinná to urobit, zohladnit velkost dotknutého trhu (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [14]T-15/02, Zb. s. II-497, bod 134, a z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, [15]T-322/01, Zb. s. II-3137, body 149 a 150). 64 S ohladom na túto judikatúru je zrejmé, ze predpoklad zalobkyne, podla ktorého je velkost relevantného trhu ako taká urcujúcim cinitelom na vyhodnotenie závaznosti porusenia a teda aj na urcenie východiskovej sumy pokuty, nie je opodstatnený. 65 Z napadnutého rozhodnutia vsak jasne vyplýva, ze sa Komisia v prejednávanej veci rozhodla pri hodnotení závaznosti predmetného porusenia zohladnit velkost trhu s priemyselnými rúrami v EHP. Aj ked uz Komisia na základe povahy porusenia dospela k záveru, ze toto porusenie je v zmysle usmernení "velmi závazné" (odôvodnenie c. 294), v napadnutom rozhodnutí totiz urcila závaznost porusenia, a teda aj vseobecnú východiskovú sumu pokuty s ohladom na skutocné úcinky kartelu na trh (odôvodnenia c. 295 az 314), geografický rozsah predmetného trhu (odôvodnenia c. 315 az 317) a skutocnost, ze odvetvie, v ktorom k poruseniu doslo, je rozsiahlym trhom, ktorého hodnota v EHP bola odhadnutá na 288 miliónov eur (odôvodnenia c. 318 a 319). 66 Na úcely vyhodnotenia závaznosti porusenia a vseobecnej východiskovej sumy pokuty síce velkost dotknutého trhu predstavovala len jeden z cinitelov, ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí pouzila, Komisia vsak uvedenú sumu skutocne stanovila s ohladom na velkost dotknutého trhu. Tvrdenie Komisie, ze východisková suma pokuty ulozenej zalobkyni by nemusela byt nevyhnutne nizsia nez 11,55 milióna eur, keby sa od obratu na trhu odpocítala cena medi, teda treba odmietnut. 67 Treba preto overit, ci Komisia pri hodnotení velkosti dotknutého trhu zohladnila cenu medi neoprávnene. 68 Zalobkyna v tomto ohlade tvrdí, ze výrobcovia priemyselných rúr nemajú vplyv na cenu medi, pretoze tá sa stanovuje podla LME, a ze o tom, za akú cenu sa kov nakúpi, rozhodujú tí, ktorí nakupujú priemyselné rúry. Zalobkyna tiez zdôraznuje, ze výkyvy cien kovu nemajú nijaký vplyv na jej zisk. 69 Treba vsak konstatovat, ze neexistuje nijaký platný dôvod, pre ktorý by sa obrat na relevantnom trhu mal pocítat bez zahrnutia urcitých výrobných nákladov. Ako uz Komisia správne uviedla, vo vsetkých priemyselných odvetviach existujú náklady spojené s konecným výrobkom, na ktoré výrobca nemá vplyv, ale ktoré aj napriek tomu tvoria podstatnú cast celej jeho cinnosti, a preto nemôzu byt pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty z jeho obratu vylúcené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 5030 a 5031). Skutocnost, ze cena medi tvorí významnú cast konecnej ceny priemyselných rúr alebo ze riziko výkyvov cien medi je dost vyssie nez pri iných surovinách, nemôze tento záver vyvrátit. 70 Treba preto dospiet k záveru, ze Komisia na úcely urcenia velkosti dotknutého trhu oprávnene zohladnila cenu medi. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze velkost zalobkyne nebola primerane zohladnená Tvrdenia úcastníkov konania 71 Zalobkyna tvrdí, ze pri stanovení východiskovej sumy, a v dôsledku toho aj konecnej sumy pokuty Komisia nezohladnila jej velkost, ktorá vyplýva z jej celkového obratu, ktorý v roku 2002 prestavoval 1,2 miliardy eur. V tej istej dobe podla nej predstavoval obrat skupiny KME 2,05 miliardy eur a obrat spolocnosti Outokumpu 5,56 miliárd eur. Zalobkyna tvrdí, ze 50% zvýsenie východiskovej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Outokumpu v odôvodnení c. 334 napadnutého rozhodnutia nestací na splnenie povinnosti Komisie dodrziavat zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. Komisia porusila aj zásadu, podla ktorej musí byt kazdá pokuta výsledkom individualizovaného výpoctu. 72 Na podporu svojho zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze celková velkost podniku má v rámci stanovovania sumy pokuty osobitný význam a ze východisková suma pokuty ulozenej kazdému z troch dotknutých podnikov mala byt individualizovaná tak, aby bola úmerná rozdielu v ich velkosti. Zalobkyna tiez uvádza, ze zo zásady rovnosti zaobchádzania pre Komisiu vyplýva povinnost upravit východiskovú sumu pokuty podla celkového obratu vsetkých podnikov a nielen podla celkového obratu velkých spolocností. Komisia preto mala znízit východiskovú sumu pokuty, ktorá bola ulozená zalobkyni. 73 Zalobkyna v tomto ohlad pripomína na jednej strane, ze Komisia východiskovú sumu pokuty ulozenej skupine KME nezvýsila napriek tomu, ze táto skupina je dvakrát väcsia ako zalobkyna, a na druhej strane, ze spolocnosti Outokumpu, ktorá je pätkrát väcsia nez ona, bola východisková suma ulozenej pokuty zvýsená len o 50%. 74 Zalobkyna z toho vyvodzuje, ze Komisia ju, ktorá je malým podnikom znevýhodnila tým, ze dostatocne nezohladnila rozdiely v hospodárskej schopnosti a velkosti podnikov. Na podporu svojho záveru zalobkyna odkazuje aj na niektoré rozhodnutia Komisie, v ktorých bol pomer medzi konecnou sumou pokuty a obratom podnikov, ktorým bola ulozená sankcia, mensí nez v jej prípade. 75 Zalobkyna sa nakoniec domnieva, ze Komisia zanedbala svoju povinnost odôvodnenia tým, ze diskriminacné zaobchádzanie, ktorému bola zalobkyna vystavená, neodôvodnila. 76 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Posúdenie Súdom prvého stupna 77 Pokial ide po prvé o výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia, treba ju odmietnut z nasledujúcich dôvodov. 78 Pokial Wieland Komisii vytýka, ze neuviedla dôvod, pre ktorý v prípade spolocnosti Outokumpu zvolila 50% zvýsenie, treba najskôr pripomenút, ze Súdny dvor rozhodol, ze povinnost odôvodnenia je splnená, pokial Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili zmerat závaznost a dlzku trvania porusenia (rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 463). Komisia vsak nie je povinná v nom uviest císelné údaje alebo podrobnejsí opis týkajúci sa spôsobu výpoctu pokuty (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 50). 79 Treba tiez uviest, ze aj ked je také rozhodnutie, akým je aj napadnuté rozhodnutie, vypracované a uverejnené vo forme jedného rozhodnutia, treba ho analyzovat ako súhrn individuálnych rozhodnutí, ktoré vo vztahu ku kazdému z podnikov, ktoré sú ich adresátmi, konstatujú porusenie alebo porusenia, ktorých sa dopustil, a ktorými sa im prípadne ukladá pokuta (rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, [16]T-304/02, Zb. s. II-1887, body 59 a 60). 80 Zalobkyna preto nemôze kritizovat odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pokial ide o mieru zvýsenia, ktorá bola z dôvodu odstrasenia uplatnená voci spolocnosti Outokumpu. 81 V odôvodneniach c. 332 az 334 napadnutého rozhodnutia Komisia v kazdom prípade uviedla skutocnosti, ktoré zohladnila, ked sumu pokuty ulozenej spolocnosti Outokumpu zvýsila z dôvodu odstrasenia. Ako uz vyplýva z vyssie uvedenej judikatúry (pozri bod 78 vyssie), Komisii nemozno vytýkat, ze svoje rozhodnutie v tomto ohlade dalej neodôvodnila. 82 Pokial mozno argument zalobkyne chápat ako výcitku voci Komisii, ze neuviedla dôvody, pre ktoré nebola východisková suma pokuty ulozenej zalobkyni znízená z dôvodu odstrasenia, treba konstatovat, ze s ohladom na judikatúru pripomenutú v bode 78 vyssie nemozno clánok 253 ES vykladat v tom zmysle, ze Komisii nariaduje, aby vo svojich rozhodnutiach objasnila dôvody, pre ktoré v súvislosti s výpoctom výsky pokuty nepouzila iné hladiská, ktoré sú v porovnaní s hladiskami pouzitými v napadnutom rozhodnutí hypotetické (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Fiskeby Board/Komisia, [17]T-319/94, Zb. s. II-1331, bod 127). 83 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia treba odmietnut. 84 Pokial ide po druhé o vec samu, treba konstatovat, ze zalobkyna kritizuje spôsob, akým Komisia odlísila východiskové sumy pokút ulozených dotknutým podnikom v súlade s metódou opísanou v usmerneniach. Zalobkyna tvrdí, ze v rámci stanovovania výsky pokút má velkost podniku osobitný význam a ze v danom prípade mala byt východisková suma pokuty ulozenej kazdému z troch dotknutých podnikov individualizovaná tak, aby bola úmerná rozdielom vo velkosti podnikov. 85 V tomto ohlade treba najskôr uviest, ze rozhodnutia Komisia, na ktoré sa zalobkyna odvoláva, sú irelevantné, lebo jej predchádzajúca rozhodovacia prax nevytvára právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, body 169 az 171, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [18]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 292 a tam citovanú judikatúru). 86 Skutocnost, ze metóda výpoctu uvedená v usmerneniach nie je zalozená na celkovom obrate dotknutých podnikov, a umoznuje preto vznik rozdielov medzi podnikmi, pokial ide o vzájomný pomer medzi ich obratmi a východiskovou sumou im ulozených pokút, je irelevantná pre posúdenie, ci Komisia porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania a zásadu zákonnosti trestov. Komisia totiz nie je pri urcovaní výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania daného porusenia povinná zaistit v prípade, ak sa pokuty ukladajú viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, aby nou vypocítané konecné sumy pokút udelených podnikom odrázali vsetky rozdiely medzi podnikmi, pokial ide o ich celkový alebo relevantný obrat (rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, body 141 az 147; rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, [19]T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 159). 87 Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze byt v ziadnej fáze uplatnovania usmernení povinná zaistit, aby stanovené ciastkové sumy pokút odrázali vsetky rozdiely medzi celkovými obratmi dotknutých podnikov. 88 V prejednávanej veci z odôvodnení c. 321 az 323, 326 az 328 a 332 az 334 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia na dotknuté podniky pouzila diferencovaný prístup v dvoch etapách. Najskôr ich v súlade s bodom 1 A siestym odsekom usmernení rozlísila v závislosti od podielu zodpovednosti kazdého z úcastníkov predmetného porusenia. Potom podla bodu 1 A stvrtého odseku usmernení vykonala vázenie s cielom zaistit dostatocný odstrasujúci úcinok ukladaných pokút. 89 Pokial ide o podiel zodpovednosti kazdého z úcastníkov predmetného porusenia, Komisia zohladnila trhový podiel v rámci EHP pre kazdý z podnikov, ktorý na trhu s priemyselnými rúrami pôsobil v roku 2000, ktorý bol posledným celým rokom trvania porusenia. Z toho vyvodila, ze skupina KME s trhovým podielom vo výske [dôverné]% zdaleka nebola najväcsím subjektom na trhu a patrila teda do prvej kategórie podnikov, zatial co Outokumpu (trhový podiel vo výske [dôverné]%) a zalobkyna (trhový podiel vo výske 13,4%) patrili do druhej kategórie zahrnajúcej podniky, ktoré mozno na dotknutom trhu povazovat za stredne velké, takze bolo potrebné pristúpit k rozdielnemu zaobchádzaniu. Východisková suma pokút ulozených spolocnosti Outokumpu a zalobkyni tak bola stanovená na 33% východiskovej sumy pokuty ulozenej skupine KME, teda 11,55 milióna eur pre Outokumpu a zalobkynu a 35 miliónov eur pre KME. 90 Z judikatúry vyplýva, ze Komisii nemozno pouzitie tohto prístupu vytýkat, pokial ide o prvú fázu vázenia. Aj ked sa totiz v rámci stanovovania výsky pokuty v závislosti od závaznosti na niektoré podniky v dôsledku kategorizácie uplatnuje východisková suma pokuty v totoznej výske, zatial co velkost podnikov je rôzna, je toto rozdielne zaobchádzanie objektívne odôvodnené prednostou, ktorú má pri urcovaní závaznosti porusenia jeho povaha pred velkostou podnikov (pozri rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 330 a tam citovanú judikatúru). 91 V rámci druhej etapy vázenia dospela Komisia s ohladom na celkový obrat spolocnosti Outokumpu k názoru, ze východisková suma pokuty ulozenej spolocnosti Outokumpu musí byt zvýsená o 50%, aby sa jej zaistil dostatocný odstrasujúci úcinok a aby sa zohladnila skutocnost, ze velké podniky majú právnické a ekonomické znalosti a infrastruktúru, ktorá im umozní lahsie rozpoznat, ci je ich konanie protiprávne. 92 Zalobkyna nemôze Komisii vytýkat, ze také vázenie vykonala. Zvýsenie východiskovej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Outokumpu "na úcely zohladnenia jej velkosti a vsetkých jej zdrojov" (odôvodnenie c. 334 napadnutého rozhodnutia) totiz neznamená, ze Komisia mala znízit východiskovú sumu pokuty ulozenej zalobkyni s ohladom na jej celkový obrat. V tomto ohlade treba pripomenút (pozri body 86 a 87 vyssie), ze Komisia nie je povinná v rámci úpravy východiskovej sumy pokút z dôvodu odstrasenia zaistit, aby sumy stanovené pre jednotlivé podniky vyjadrovali vsetky rozdiely medzi nimi, pokial ide o ich celkový obrat. 93 V súlade s úvahami vyjadrenými v bodoch 30 a 31 vyssie Komisia naopak môze v rámci svojej miery volnej úvahy upravit výsku pokút metódou pausalizácie, pokial sa pokuty nebudú javit neprimerané s ohladom na okolnosti prejednávanej veci. 94 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze pri zohladnovaní odstrasujúceho úcinku sa výska pokuty prispôsobí sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohladom na financnú schopnost dotknutého podniku nestala nezanedbatelnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s poziadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpecit úcinnost pokuty a na druhej strane z dodrziavania zásady proporcionality (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 283). 95 Pri volbe miery zvýsenia pri väcsích podnikoch je okrem toho Komisia obmedzená tým, ze východisková suma v ziadnom prípade nemôze prekrocit sumu úmernú závaznosti porusenia. Preto sa aj v situáciách, ked je obrat najväcsieho podniku podstatne vyssí nez obrat ostatných dotknutých podnikov, môze v závislosti od závaznosti predmetného porusenia stat, ze Komisia bude môct zvýsit východiskovú sumu pokuty ukladanej najväcsiemu podniku len nepatrne. 96 Vzhladom na vyssie uvedené a s ohladom na závaznost predmetného porusenia, trhový podiel zalobkyne v rámci EHP a jej celkový obrat za rok 2002, teda 1,2 miliardy eur, sa Súd prvého stupna domnieva, ze východisková suma pokuty ulozenej zalobkyni je odôvodnená. 97 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhý zalobný dôvod treba zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom zvýsení východiskovej sumy pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 98 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze miera volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje podla bodu 1 B usmernení, umoznuje Komisii rozhodnút tak o vhodnosti zvýsenia z dôvodu dlzky trvania porusenia, ako aj o miere zvýsenia, v rámci 10% limitu. Zalobkyna poznamenáva, ze Komisia sa vzhladom na to, ako formulovala odôvodnenie c. 338 napadnutého rozhodnutia, vzdala moznosti vyuzit právomoc, ktorú jej zveruje bod 1 B prvý odsek usmernení, pokial ide o prvých pät rokov trvania kartelu. V dôsledku toho mohla Komisia zvýsit sumu pokuty ulozenej zalobkyni len za dobu posledných siedmich rokov trvania porusenia. 99 Podla zalobkyne sa Komisia nemôze odvolávat na skutocnost, ze odôvodnenie c. 338 napadnutého rozhodnutia je nesprávne formulované. Zalobkyna sa domnieva, ze dôsledky chybnej formulácie rozhodnutia musí niest jeho autor a ze v prípade, ak by rozhodnutie obsahovalo vzájomne si odporujúce údaje, má prednost tá sankcia, ktorá je pre dotknutú osobu priaznivejsia. 100 Nejednoznacné odôvodnenie je podla zalobkyne chybným odôvodnením, a porusuje teda clánok 253 ES. 101 Zalobkyna po druhé tvrdí, ze Komisia porusila zásadu, podla ktorej musí byt pokuta výsledkom individualizovaného výpoctu. Komisia tiez nedodrzala svoju povinnost odôvodnenia, ked nevysvetlila, preco nevyuzila svoju volnú úvahu. Podla zalobkyne totiz Komisia pouzila rovnakú pritazujú okolnost, teda viac nez pätrocné trvanie predmetného porusenia, tak na odôvodnenie zvýsenia, ako aj na stanovenie maximálnej miery zvýsenia na 10%. 102 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia, ktorá sa rozhodla pouzit maximálnu mieru 10% za kazdý rok trvania porusenia, neuvádza dôvody, pre ktoré bolo také zvýsenie vhodné. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala na úcely pouzitia tejto miery zvýsenia poukázat na specifické okolnosti týkajúce sa kartelu, o ktorý v prejednávanej veci islo. Komisii vytýka aj to, ze dostatocne neodôvodnila zvýsenie sumy pokuty z hladiska intenzity a kontinuity dotknutého kartelu. 103 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Posúdenie Súdom prvého stupna 104 Pokial ide po prvé o výhradu zalozenú na údajnej nejednoznacnosti odôvodnenia, ako aj skutocnosti, ze sa Komisia v napadnutom rozhodnutí vzdala moznost zvýsit východiskovú sumu pokuty ulozenej zalobkyni za prvých pät rokov kartelovej dohody, treba preskúmat odôvodnenia c. 338, 340 a 342 napadnutého rozhodnutia, ktoré znejú: "(338) Treba najskôr poznamenat, ze predchádzajúca rozhodovacia prax nevytvára právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, lebo ten je vymedzený výlucne v nariadení c. 17... Argument skupiny KME uvedený v odôvodnení c. 337, ktorý sa zakladá na predchádzajúcej praxi Komisie, preto treba odmietnut. Súcasná politika Komisie vo veciach kartelov spocíva v zvysovaní pokút o 10% za kazdý rok nad rámec prvých piatich rokov trvania porusenia. V niekolkých nedávnych prípadoch tak doslo k zvýseniu o viac nez 100% v súvislosti s dlzkou trvania porusenia... V prejednávanej veci, v ktorej dlzka trvania kartelu predstavovala dvanást rokov a desat mesiacov, sa Komisia domnieva, ze zvýsenie pokút o 10% za rok je vhodné. ... (340) Na základe vyssie uvedeného sa Komisia domnieva, ze [Wieland], Outokumpu [a skupina KME] porusovali clánok 81 ods. 1 [ES] a clánok 53 ods. 1 Dohody EHP prinajmensom od 3. mája 1988 do 22. marca 2001. Dopustili sa dlhodobého trvajúceho porusenia, ktoré trvalo dlhsie nez dvanást rokov a desat mesiacov. ... (342) Východisková suma pokút stanovených podla závaznosti sa teda v prípade spolocností Outokumpu a [Wieland] zvysuje o 125%..." 105 Treba konstatovat, ze pri výklade týchto odôvodnení v spojení s bodom 1 B usmernení je úmysel Komisie zvýsit východiskovú sumu pokuty ulozenej zalobkyni o 10% za kazdý rok trvania porusenia úplne nepochybný. Výhrady, ktoré zalobkyna v tomto ohlade uviedla, preto treba odmietnut. 106 Pokial ide po druhé o vec samu, treba pripomenút, ze zvýsenie pokuty v závislosti od dlzky trvania nie je obmedzené v prípade, ked existuje priamy vztah medzi dlzkou trvania a väcsou skodou, ktorá bola spôsobená cielom Spolocenstva sledovaným pravidlami hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 85 vyssie, bod 278 a tam citovanú judikatúru). 107 Z usmernení dalej vyplýva, ze Komisia nestanovila, ze by sa posudzovanie závaznosti a posudzovanie dlzky trvania porusenia mali akokolvek prekrývat alebo ze by medzi nimi mal existovat vztah vzájomnej závislosti. 108 Naopak zo struktúry usmernení po prvé vyplýva, ze usmernenia upravujú posudzovanie závaznosti porusenia ako takého na úcely stanovenia vseobecnej východiskovej sumy pokuty. Po druhé závaznost porusenia sa posudzuje s ohladom na vlastnosti dotknutého podniku, najmä na jeho velkost a postavenie na relevantnom trhu, co môze viest k vázeniu východiskovej sumy, ku rozdeleniu podnikov do kategórií alebo k stanoveniu osobitnej východiskovej sumy. Po tretie dlzka trvania porusenia sa zohladnuje pri stanovovaní základnej sumy a po stvrté sa podla usmernení zohladnia pritazujúce a polahcujúce okolnosti, na základe coho sa potom výska pokuty upraví predovsetkým v závislosti od aktívnej ci pasívnej úlohy dotknutých podnikov pri uskutocnovaní porusenia. 109 Z toho vyplýva, ze len skutocnost, ze si Komisia vyhradila moznost zvýsenia pri dlhodobých porusovaniach za kazdý rok ich trvania az o 10% sumy stanovenej za závaznost porusenia, vôbec ju to nezaväzuje k tomu, aby toto percento stanovila v závislosti od intenzity cinnosti kartelu alebo jeho úcinkov, ci dokonca podla závaznosti porusenia. Rozhodnutie o tom, aká miera zvýsenia sa uplatní z dôvodu dlzky trvania porusenia, totiz prinálezí Komisii v rámci jej volnej úvahy (pozri bod 31 vyssie). 110 Co sa týka výhrady, ze Komisia pouzila rovnakú okolnost, teda viac nez pätrocné trvanie predmetného porusenia, tak na odôvodnenie zvýsenia, ako aj na stanovenie maximálnej miery tohto zvýsenia na 10%, Súd prvého stupna nevidí ziadnu nezákonnost v tom, ze dlzka trvania porusenia má vplyv nielen na zvýsenie základnej sumy ako takej, ale prípadne aj na konecnú mieru zvýsenia. Ako sa uvádza v predchádzajúcom bode, Komisia nie je pri rozhodnutí o miere zvýsenia z dôvodu dlzky trvania porusenia povinná zohladnovat jeho závaznost. 111 Komisia v prejednávanej veci konstatovala, najmä v odôvodneniach c. 335 a 340 napadnutého rozhodnutia, ze sa zalobkyna na porusovaní zúcastnovala dvanást rokov a desat mesiacov, co je v zmysle usmernení dlhodobé porusovanie, a pokutu preto zvýsila o 125%. Komisia sa pritom neodklonila od pravidiel, ktoré si sama v usmerneniach stanovila. Súd prvého stupna sa napokon domnieva, ze toto 125% zvýsenie nie je v prejednávanej veci zjavne neprimerané. 112 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze zalobný dôvod týkajúci sa zvýsenia sumy pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia treba zamietnut ako nedôvodný. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na diskriminacnom uplatnení oznámenia o spolupráci z roku 1996 Tvrdenia úcastníkov konania 113 Zalobkyna sa v podstate domnieva, ze bola diskriminovaná v porovnaní s KME, ktorej bola suma ulozenej pokuty znízená o 30%, zatial co v jej prípade predstavovalo znízenie len 20%, aj ked jej spolupráca bola prinajmensom rovnako významná ako spolupráca KME. 114 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze Komisia neoprávnene znízila skupine KME sumu pokuty vo väcsom rozsahu nez jej, a to na základe skutocnosti, ze "KME prezradila, ze protisútazné opatrenia existovali uz v 80. rokoch ..., zatial co Wieland uvádzala rok 1993..." (odôvodnenie c 423 napadnutého rozhodnutia). 115 Zalobkyna síce pripústa obmedzenú hodnotu svojho príspevku do vysetrovania, ktoré sa týkalo obdobia do roku 1993, pripomína vsak, ze existenciu kartelu v tomto období nepopierala, ale z dôvodu odstúpenia niekolkých svojich pracovníkov ju nebola schopná potvrdit. Podla zalobkyne Komisia prikladala príspevku skupiny KME prehnaný význam v porovnaní s príspevkom zalobkyne. Existenciu kartelu pred rokom 1993 totiz skutocne dokazovalo len jedno vyhlásenie skupiny KME. Uvedené vyhlásenie bolo navyse podla zalobkyne urobené az na výslovnú ziadost Komisie. Ostatné vyhlásenia skupiny KME majú rovnakú povahu ako vyhlásenia zalobkyne, pretoze potvrdzujú existenciu stretnutí bez toho, aby ich oznacovali za protisútazné. 116 S odkazom na odôvodnenia c. 397, 417 a 418 napadnutého rozhodnutia zalobkyna tvrdí, ze Komisia konstatovala, ze skupina KME objasnila skutkový stav za obdobie do roku 1993 len velmi obmedzene. Zalobkyna z toho vyvodzuje, ze rozsiahlejsie znízenie sumy pokuty pre KME nez pre nu samu je zjavne nesprávne a postihnuté nedostatkom odôvodnenia, pretoze jej spolupráca mala porovnatelnú hodnotu ako spolupráca KME. 117 Zalobkyna sa napokon domnieva, ze bola v tomto ohlade Komisiou potrestaná za to, ze na rozdiel od skupiny KME odmietla pristúpit k úplnému priznaniu. Aj ked zalobkyna v nadväznosti na dôkladné interné vysetrovanie poskytla opis diferencovaných a podrobných skutocnosti, nebola schopná toto vysetrovanie overit a priznat existenciu protisútazných postupov za obdobie rokov 1988 az 1993. Zaobchádzanie, ktorému bola zalobkyna vystavená, podla nej do znacnej miery znamená to isté, ako by bol urcitý podnik prinútený k tomu, aby obvinil sám seba, co je v rozpore s právom Spolocenstva, lebo ide o porusenie práva na obhajobu. 118 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia neoprávnene priznala skupine KME znízenie väcsieho rozsahu nez jej vzhladom na skutocnost, ze KME oznámila osem stretnutí "pracovnej skupiny", ktoré ostatní úcastníci nespomenuli. Zalobkyna totiz uvádza, ze vo svojom liste z 30. septembra 2002 zaslanom Komisii poukázala na sériu stretnutí, ktoré sa konali v rokoch 1999 az 2000, a poskytla kompletnejsí opis nez KME. 119 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze v liste z 30. septembra 2002 poskytla Komisii dobrovolne o období rokov 1997 az 1999 (dalej len "obdobie pokoja") ovela presnejsie a podrobnejsie informácie nez KME. Podla zalobkyne Komisia preukazuje existenciu protisútazných správaní pocas obdobia pokoja pomocou strucných informácií od skupiny KME, ako sa uvádza v jedinej casti v odôvodnení c. 202 napadnutého rozhodnutia, a to napriek tomu, ze zalobkyna opísala konanie dvanástich stretnutí v priebehu rokov 1997 a 1998 podrobnejsie ako KME. Okrem toho opis skutocností poskytnutý zalobkynou Komisia pripomenula v jedenástich poznámkach pod ciarou, a to k odôvodneniam c. 157 az 167 a 202 az 212 napadnutého rozhodnutia. 120 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze pokial zacala s Komisiou spolupracovat o dva týzdne skôr nez KME, mala mat nárok na rozsiahlejsie znízenie sumy pokuty nez KME, ci prinajmensom na znízenie rovnakého rozsahu. V tomto ohlade zalobkyna odkazuje na oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] ([20]Ú. v. ES C 45, s. 3, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"), podla ktorého sa rozsiahlejsie znízenie prizná tomu podniku, ktorý bude spolupracovat rýchlejsie. Zalobkyna uznáva, ze sa uvedené oznámenie na prejednávanú vec neuplatní, Súd prvého stupna by ho vsak mohol vziat do úvahy ako prejav vseobecnej právnej zásady. 121 Komisia spochybnuje vsetky výhrady vznesené zalobkynou. Posúdenie Súdom prvého stupna 122 Pokial ide po prvé o výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia, treba konstatovat, ze je zjavne nedôvodná. Posudzované skutocnosti, ktoré Komisia zohladnila pri znízení pokút skupine KME a zalobkyni na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996, sú jasne uvedené v odôvodneniach c. 404 az 423 napadnutého rozhodnutia, co na splnenie poziadaviek clánku 253 ES stací (pozri body 58 az 59 vyssie). 123 Pokial ide po druhé o vec samu, treba na úvod konstatovat, ze pokial sa urcitý podnik dopustil porusenia pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, môze sa usilovat o priznanie podstatného znízenia sumy pokuty, ktorá mu hrozí, ci dokonca o neulozenie nijakej pokuty, a to tak, ze bude s Komisiou spolupracovat. V tomto ohlade treba pripomenút, ze znízenie pokuty na základe spolupráca v priebehu správneho konania vychádza podla ustálenej judikatúry z úvahy, ze taká spolupráca Komisii ulahcuje zistovanie porusení (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, [21]T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 325, a Finnboard/Komisia, T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 363). 124 Treba tiez pripomenút, ze v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej clenmi kartelu mozno konstatovat len zjavne nesprávne posúdenie zo strany Komisie, pretoze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri hodnotení kvality a uzitocnosti podnikom poskytnutej spolupráce, predovsetkým v porovnaní s príspevkami ostatných podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 88). Komisia vsak nemôze v rámci tohto posudzovania porusovat zásadu rovnosti zaobchádzania. 125 Kedze sa vsetky výhrady zalobkyne týkajú jej úradnej diskriminácie v porovnaní so skupinou KME, treba overit, ci Komisia mohla zalobkyni priznat znízenie sumy pokuty o 20% a skupine KME o 30% na základe ich spolupráce bez toho, aby tým porusila zásadu rovnosti zaobchádzania a prekrocila mieru svojej volnej úvahy. 126 Pokial ide o casový sled oznamovania informácií Komisii, treba konstatovat, ze tak zalobkyna, ako aj KME zacali s Komisiou spolupracovat potom, co od nej dostali ziadost o informácie, ale este pred zaslaním oznámenia o výhradách. Na skupinu KME aj na zalobkynu sa navyse vztahuje bod D oznámenia o spolupráci z roku 1996, v ktorom sa vôbec nespomína kritérium skorsieho zacatia spolupráce urcitého podniku v porovnaní s iným podnikom. 127 Z judikatúry okrem toho vyplýva, ze pri posudzovaní úrovne spolupráce v prípade dvoch spolupracujúcich podnikov nemozno brat casové hladisko do úvahy vtedy, ked dotknutí úcastníci poskytli informácie v dost krátkom casovom rozmedzí a v takmer rovnakom stádiu správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Acerinox/Komisia, [22]T-48/98, Zb. s. II-3859, bod 139, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [23]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 467). 128 Hoci teda zalobkyna vo svojej spolupráci s Komisiou predstihla skupinu KME o dva týzdne, tento rozdiel sám osebe neznamená, ze by Komisia bola povinná jej priznat rozsiahlejsie znízenie sumy pokuty nez skupine KME, ci aspon znízenie rovnakého rozsahu. 129 Pokial sa zalobkyna odvoláva na analogické uplatnenie bodu 23 oznámenia o spolupráci z roku 2002, ktoré stanovuje, ze Komisia môze priznat rozsiahlejsie znízenie sumy pokuty tomu podniku, ktorý ako prvý predlozí dôkazy o predpokladanom porusení, pricom poskytne významnú pridanú hodnotu, treba uviest, ze analogické uplatnenie je mozné len na úcely vyplnenia normatívnej medzery. Treba vsak konstatovat, ze na spoluprácu zalobkyne, ako aj na spoluprácu skupiny KME a spolocnosti Outokumpu sa vztahovalo oznámenie o spolupráci z roku 1996. 130 Pokial mozno argument zalobkyne chápat tak, ze v skutocnosti poukazuje na rozpor medzi zákonmi v case, stací konstatovat, ze taký rozpor neexistuje. Nová norma sa totiz priamo uplatní na budúce následky situácie, ktorá nastala za úcinnosti predchádzajúcej normy, len vtedy, pokial neexistujú prechodné ustanovenia (pozri rozsudok Súdneho dvora z 21. januára 2003, Nemecko/Komisia, [24]C-512/99, Zb. s. I-845, bod 46 a tam citovanú judikatúru). V danom prípade bod 28 oznámenia o spolupráci z roku 2002 jasne stanovuje, ze uvedené oznámenie platí od 14. februára 2002 na vsetky prípady, v ktorých sa nijaký podnik neobrátil na Komisiu, aby vyuzil priaznivejsie zaobchádzanie uvedené v oznámení o spolupráci z roku 1996. V prejednávanej veci je pritom nesporné, ze sa dotknuté podniky vrátane zalobkyne na Komisiu obrátili, aby vyuzili priaznivejsie zaobchádzanie podla oznámenia o spolupráci z roku 1996. 131 Potom, co boli odmietnuté argumenty zalobkyne týkajúce sa casového sledu oznamovania informácií Komisii, treba z kvalitatívneho hladiska overit, ci príspevok skupiny KME v porovnaní s príspevkom zalobkyne mohlo odôvodnit rozdiel vo výske 10 percentuálnych bodov medzi mierou zvýsenia uplatnenou na sumy pokút ulozených uvedeným podnikom. 132 Najskôr treba uviest, ze argument zalobkyne, podla ktorého znízenie sumy pokuty z dôvodu, ze urcitý podnik uznal svoju úcast na porusení, porusuje právo na obhajobu ostatných dotknutých podnikov, nemôze byt úspesný. 133 Z judikatúry totiz vyplýva, ze Komisia je oprávnená znízit sumu ukladaných pokút tým podnikom, ktoré sa neuspokoja len s oznámením uzitocných informácií, ale dokonca výslovne uznajú svoju úcast na porusení. Komisia síce nemôze podnik nútit, aby sa k svojej úcasti na porusení priznal. Nic jej vsak nebráni v tom, aby pri stanovení výsky pokuty vzala do úvahy pomoc, ktorú jej tento podnik z vlastnej vôle poskytol na úcely preukázania existencie porusenia (rozsudky Súdneho dvora zo 14. júla 2005, Acerinox/Komisia, C-57/02 P, Zb. s. I-6689, bod 87, a ThyssenKrupp/Komisia, C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773, bod 50). 134 Uznanie vytýkaného porusenia zo strany dotknutého podniku má totiz výlucne dobrovolnú povahu, pretoze tento podnik nie je nijako nútený k tomu, aby kartel priznal (rozsudok zo 14. júla 2005, Acerinox/Komisia, uz citovaný v bode 133 vyssie, bod 89, a rozsudok ThyssenKrupp/Komisia, uz citovaný v bode 133 vyssie, bod 52). 135 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze z výkladu odôvodnení c. 405 a 406 napadnutého rozhodnutia v spojení s jeho odôvodneniami c. 416 az 422 vyplýva, ze Komisia priznala znízenie sumy pokút ulozených zalobkyni a skupine KME súcasne na základe dvoch skutocností, a to jednak na základe toho, ze nespochybnovali vecnú správnost skutocností naplnajúcich znaky konstatovaného porusenia, jednak na základe toho, ze ich spolupráca pri preukazovaní skutkového stavu prekracovala rámec povinností vyplývajúcich z clánku 11 nariadenia c. 17. 136 Pokial ide o poslednú uvedenú skutocnost, z odôvodnení c. 168, 169, 171, 405, 417, 419 a 423 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia povazovala príspevok skupiny KME a príspevok zalobkyne za kvalitatívne podobné okrem uznania existencie kolúznej cinnosti pred rokom 1993 a odhalenia podporných stretnutí, ktorých údajným úcelom bolo zintenzívnit uskutocnovanie porusenia. 137 Vzhladom na skutocnost, ze sa uz preukázalo, ze k zacatiu cinnosti kartelu doslo v roku 1988, je zjavné, ze odpoved zalobkyne obsiahnutá v jej liste z 30. septembra 2002 Komisii neulahcila urcovanie dlzky trvania porusenia. V uvedenom liste totiz zalobkyna poskytla zoznam oficiálnych stretnutí zdruzenia Cuproclima, ktoré sa konali od roku 1985, pricom vsak neuviedla témy, o ktorých sa na týchto stretnutiach hovorilo. V tom istom liste uviedla zalobkyna svoj názor, ze kolúzne kontakty sa zacali okolo roku 1993. 138 KME naproti tomu v liste z 15. októbra 2002 pripustila, ze v prvých rokoch po vytvorenia zdruzenia Cuproclima, teda po roku 1985, úcastníci dojednávali rozdelenie zákazníkov, a opísala spôsob, akým pri tom postupovali. 139 Pokial ide o obdobie pokoja (od roku 1997 do roku 1999), treba konstatovat, ze v liste skupiny KME z 15. októbra 2002 sú poskytnuté informácie o vývoji uskutocnovania kartelu v rámci zdruzenia Cuproclima, ako aj o tom, ze KME, Wieland a v mensej miere aj Outokumpu udrziavali az do roku 1999 pravidelné kontakty mimo rámec zdruzenia Cuproclima, a to najcastejsie telefonicky, aby diskutovali o niektorých zákazníkoch alebo o cenách. 140 Pokial ide o obdobie od roku 1999 do roku 2001, z uvedeného listu vyplýva, ze clenovia zdruzenia Cuproclima sa zisli na priblizne ôsmich stretnutiach "pracovnej skupiny", ktoré sa konali mimo pravidelného stretnutia zdruzenia Cuproclima, a to na úcely zintenzívnenia cinností kartelu. 141 Pokial ide o spoluprácu, ktorú k uvedeným obdobiam poskytla zalobkyna, treba konstatovat, ze aj ked je zoznam stretnutí, ktorý predlozila, kompletnejsí nez zoznam poskytnutý skupinou KME, neuviedla, ci sa na stretnutiach zaznamenaných na tomto zozname prejednávali témy súvisiace s kartelom. Z toho vyplýva, ze zalobkyna týmto zoznamom neprispela k tomu, aby Komisia bola schopná zoznámit sa s kontextom uvedených stretnutí a posúdit ich predmet. Zalobkyna sa teda nemôze na tento zoznam odvolávat na úcely tvrdenia, ze jej spolupráca mala na úcely vysetrovania Komisie vyssiu alebo rovnakú hodnotu ako vyhlásenia skupiny KME (pozri body 139 a 140 vyssie). 142 V rámci svojej spolupráce vsak zalobkyna Komisii poskytla niektoré relevantné poznatky, pokial ide o obdobie pokoja a obdobie od roku 1999 do roku 2000. 143 Podobne ako skupina KME poskytla zalobkyna najmä dôkazy týkajúce sa protisútaznej korespondencie, ktorá prebehla medzi nou a skupinou KME v roku 1997 (odôvodnenie c 163 napadnutého rozhodnutia). 144 Vyhlásila tiez, ze sa clenovia zdruzenia Cuproclima koncom 90. rokov rozhodli ozivit svoju kolúznu cinnost, co sa prejavilo tým, ze v roku 1999 bola vydaná tabulka, ktorá mala byt clenom kartelu prístupná elektronicky a mala obsahovat citlivé údaje. Treba vsak konstatovat, ze aj ked sa tieto informácie týkajú porusenia, neodhalujú organizovanie podporných stretnutí, ktorých cielom bolo prispôsobovat a posilnovat kolúznu cinnost, ku ktorým dochádzalo na pravidelných stretnutiach zdruzenia Cuproclima, o com naopak skupina KME Komisii informovala, ked oznámila osem stretnutí "pracovnej skupiny". 145 Vzhladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze tvrdenia zalobkyne, podla ktorých prispela k objasneniu obdobia porusovania v rokoch 1997 az 2000 úplnejsie nez KME, nie sú podlozené dokumentmi zalozenými do spisu. 146 Vo svetle judikatúry citovanej v bode 133 vyssie sa teda Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia sa pri urcovaní úrovne znízenia zalobkyni ulozených pokút na základe spolupráce nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 147 Vzhladom na vsetky uvedené úvahy treba dospiet k záveru, ze ani posledný zalobný dôvod nie je dôvodný. 148 Zalobu preto treba zamietnut. O trovách 149 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Wieland-Werke AG je povinná nahradit trovy konania. Martins Ribeiro Papasavvas Wahl Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. mája 2009. Podpisy __________________________________________________________________ ( [25]*1 ) Jazyk konania: nemcina. ( [26]1 ) Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXBWwjY8/L96503-6446TMP.html#t-ECRT12009SKA.0500109301-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:207:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:125:TOC 5. file:///tmp/lynxXXXXBWwjY8/L96503-6446TMP.html#t-ECRT12009SKA.0500109301-E0002 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1990:220:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0241&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0368&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0015&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0322&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0304&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0319&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0062&locale=SK 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0311&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0048&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0512&locale=SK 25. file:///tmp/lynxXXXXBWwjY8/L96503-6446TMP.html#c-ECRT12009SKA.0500109301-E0001 26. file:///tmp/lynxXXXXBWwjY8/L96503-6446TMP.html#c-ECRT12009SKA.0500109301-E0002