ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 8. októbra 2008 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s výrobkami na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút -- Závaznost a dlzka trvania porusenia -- Polahcujúce okolnosti -- Spolupráca pocas správneho konania -- Zásada proporcionality -- Zásada rovnosti zaobchádzania" Vo veci T-73/04, Le Carbone-Lorraine, so sídlom v Courbevoie (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne A. Winckler a I. Simic, neskôr Winckler a H. Kanellopoulos, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a É. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2004/420/ES z 3. decembra 2003 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec C.38.359 - Výrobky na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie) [neoficiálny preklad] a subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie výsky pokuty ulozenej zalobcovi uvedeným rozhodnutím, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras (spravodajca), sudcovia M. Prek a V. Ciuca, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 28. februára 2008, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Le Carbone-Lorraine (dalej len "LCL" alebo "zalobca") je francúzsky podnik vyrábajúci výrobky na báze uhlíka a grafitu na ich elektrické a mechanické vyuzitie. 2 Zástupcovia Morgan Crucible Company plc (dalej len "Morgan") sa 18. septembra 2001 stretli so zástupcami Komisie, aby im ponúkli svoju spoluprácu pri preukázaní existencie kartelu na európskom trhu s výrobkami na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie a aby poziadali o uplatnenie opatrení zhovievavosti upravených v oznámení Komisie 96/C 207/04 o neulození alebo znízení výsky pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 3 Komisia 2. augusta 2002 podla clánku 11 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo prvého nariadenia implementujúceho clánky 85 a 86 zmluvy ([3]Ú. v. ES, 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) adresovala C. Conradty Nürnberg GmbH (dalej len "Conradty"), SGL Carbon AG (dalej len "SGL"), Schunk GmbH a jeho dcérskej spolocnosti Schunk Kohlenstoff-Technik GmbH (dalej spolu len "Schunk"), Eurocarbo SpA, Luckerath BV, Gerken Europe SA (dalej len "Gerken"), ako aj zalobcovi ziadosti o informácie týkajúce sa ich správania na predmetnom trhu. List adresovaný Schunk sa tiez týkal cinnosti podniku Hoffmann & Co. Elektrokohle AG (dalej len "Hoffmann"), ktorý kúpil Schunk . 4 Zalobca faxom adresovaným Komisii poziadal 16. augusta 2002 o uplatnenie oznámenia o spolupráci. 5 Zalobca 22. augusta 2002 a postúpil Komisii dôkazy týkajúce sa kartelu. 6 Komisii bola 30. septembra 2002 dorucená odpoved zalobcu na ziadost o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17. 7 Komisia 23. mája 2003 na základe poskytnutých informácií zaslala zalobcovi a ostatným dotknutým podnikom, a síce podnikom Morgan, Conradty, SGL, Schunk a Hoffmann, oznámenie o výhradách. Zalobca vo svojej odpovedi uviedol, ze v podstate nepopiera skutocnosti uvedené v oznámení o výhradách. 8 Po vypocutí dotknutých podnikov, s výnimkou podnikov Morgan a Conradty, Komisia prijala rozhodnutie 2004/420/ES z 3. decembra 2003 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec C.38.359 - Výrobky na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie) [neoficiálny preklad] (dalej len "Rozhodnutie"), ktoré bolo zalobcovi oznámené listom z . Zhrnutie Rozhodnutia bolo uverejnené v úradnom vestníku z ([4]Ú. v. EÚ L 125, s. 45). 9 Komisia v Rozhodnutí uviedla, ze podniky, ktorým je urcené, sa podielali na jednom a nepretrzitom porusovaní clánku 81 ods. 1 ES a od 1. januára 1994 clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), ktoré spocívalo v priamom alebo nepriamom urcovaní predajných cien a iných obchodných podmienok uplatnovaných vo vztahu k zákazníkom, v rozdelovaní trhov, a to najmä pridelovaním zákazníkov, a vo vedení koordinovaných cinností (mnozstevné obmedzenia, zvysovanie cien a bojkot) proti konkurentom, ktorí neboli clenmi kartelu (odôvodnenie c. 2 Rozhodnutia). 10 Rozhodnutie obsahuje tieto ustanovenia: "Clánok 1 Nasledujúce podniky porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 [ES] a od 1. januára 1994 ustanovenia clánku 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa v uvedených obdobiach podielali na rade dohôd a zosúladených postupov v odvetví výrobkov na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie: -- [Conradty] od októbra 1988 do decembra 1999, -- [Hoffmann] od septembra 1994 do októbra 1999, -- [LCL] od októbra 1988 do júna 1999, -- [Morgan] od októbra 1988 do decembra 1999, -- [Schunk] od októbra 1988 do decembra 1999, -- [SGL] od októbra 1988 do decembra 1999. Clánok 2 Za porusenia uvedené v clánku 1 sa ukladajú nasledujúce pokuty: -- [Conradty]: 1060000 eur, -- [Hoffmann]: 2820000 eur, -- [LCL]: 43050000 eur, -- [Morgan]: 0 eur, -- [Schunk]: 30870000 eur, -- [SGL]: 23640000 eur. Pokuty sú splatné v lehote troch mesiacov od dorucenia tohto rozhodnutia... Po uplynutí tejto lehoty sa automaticky stávajú splatnými úroky vypocítané na základe úrokovej sadzby uplatnovanej Európskou centrálnou bankou na hlavné refinancné operácie k prvému dnu mesiaca, v priebehu ktorého bolo toto rozhodnutie prijaté, zvýsenej o 3,5 percentuálneho bodu." 11 Co sa týka výpoctu výsky pokút, Komisia kvalifikovala porusenie ako velmi závazné vzhladom na jeho povahu, jeho dopad na trh EHP, pokial ide o dotknuté výrobky, aj ked nemohol byt presne stanovený, a rozsah relevantného geografického trhu (odôvodnenie c. 288 Rozhodnutia). 12 S cielom zohladnit specifický význam protiprávneho konania kazdého podniku zapojeného do kartelu, a teda jeho skutocný dosah na hospodársku sútaz, Komisia rozdelila dotknuté podniky do troch kategórií podla ich relatívneho významu na relevantnom trhu urcenom ich trhovými podielmi (odôvodnenia c. 289 az 297 Rozhodnutia). 13 V dôsledku toho zalobca a Morgan, ktoré sú povazované za dva najväcsie subjekty s trhovými podielmi väcsími ako 20 %, boli zaradené do prvej kategórie. Schunk a SGL, ktoré sú stredne velkými subjektmi s trhovými podielmi medzi 10 a 20 %, boli zaradené do druhej kategórie. Hoffmann a Conradty, povazované za malé subjekty z dôvodu trhových podielov mensích ako 10 %, boli zaradené do tretej kategórie (odôvodnenia c. 37 a 297 Rozhodnutia). 14 Na základe predchádzajúcich úvah Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia na 35 miliónov eur pre zalobcu a Morgan, na 21 miliónov eur pre Schunk a SGL a na 6 miliónov eur pre podniky Hoffmann a Conradty (odôvodnenie c. 298 Rozhodnutia). 15 Pokial ide o dlzku trvania porusovania, Komisia prijala názor, ze vsetky dotknuté podniky sa dopustili jedného dlhodobého porusenia. Z dôvodu porusenia trvajúceho jedenást rokov a dva mesiace Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty podnikom SGL, Morgan, Schunk a Conradty o 110 %. Co sa týka zalobcu, Komisia urcila dlzku trvania porusovania na desat rokov a osem mesiacov a zvýsila východiskovú sumu jeho pokuty o 105 %. Pokial ide o podnik Hoffmann, jeho východisková suma pokuty bola zvýsená o 50 % z dôvodu dlzky trvania porusovania pät rokov a jeden mesiac (odôvodnenia c. 299 a 300 Rozhodnutia). 16 Základná ciastka pokuty urcená v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia bola teda stanovená na 73,5 milióna eur v prípade Morgan, na 71,75 milióna eur v prípade zalobcu, na 44,1 milióna eur v prípade Schunk a SGL, na 12,6 milióna eur v prípade Conradty a na 9 miliónov eur v prípade Hoffmann (odôvodnenie c. 301 Rozhodnutia). 17 Komisia nezohladnila ziadnu pritazujúcu ani polahcujúcu okolnost v neprospech alebo v prospech dotknutých podnikov (odôvodnenie c. 316 Rozhodnutia). 18 Pokial ide o uplatnenie oznámenia o spolupráci, Morgan bol oslobodený od pokuty vzhladom na to, ze bol prvým podnikom, ktorý upozornil Komisiu na existenciu kartelu (odôvodnenia c. 319 az 321 Rozhodnutia). 19 V súlade s bodom D uvedeného oznámenia Komisia priznala zalobcovi znízenie výsky pokuty, ktorá by mu bola ulozená, ak by nespolupracoval, o 40 %, podnikom Schunk a Hoffmann o 30 % a SGL, ktorý zacal spolupracovat ako posledný, o 20 % (odôvodnenia c. 322 az 338 Rozhodnutia). 20 V casti Rozhodnutia nazvanej "Platobná schopnost a iné faktory" Komisia po zamietnutí argumentácie SGL a zalobcu, ktorou sa snazili preukázat neschopnost zaplatit pokutu, pripomenula, ze prvému z podnikov nedávno uz ulozila tri vysoké pokuty za jeho úcast na iných kartelových cinnostiach. 21 Komisia upresnila, ze SGL bola rozhodnutím 2002/271/ES z 18. júla 2001 týkajúcim sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E 1/36.490 - Grafitové elektródy) ([5]Ú. v. ES L 100, 2002, s. 1) vo veci nazývanej "grafitové elektródy" a rozhodnutím 2006/460/ES zo týkajúcim sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec C.37.667 -- Speciálne grafity) ([6]Ú. v. EÚ L 180, 2006, s. 20) vo veci nazývanej "speciálne grafity" ulozená pokuta vo výske 80,2 milióna eur za jeho úcast na karteli s grafitovými elektródami a dve pokuty vo výske 27,75 milióna eur za jeho úcast na karteli s izostatickým grafitom a na karteli s extrudovaným grafitom (odôvodnenie c. 358 Rozhodnutia). 22 Vzhladom na vázne financné tazkosti SGL a pokuty, ktoré mu boli nedávno ulozené, ako aj na skutocnost, ze rôzne kartelové cinnosti, ktoré boli SGL vytýkané, prebiehali súcasne, sa Komisia rozhodla, ze za týchto osobitných podmienok nie je nevyhnutné na úcely zarucenia úcinného odstrasenia ulozit SGL pokutu v plnej výske, a preto ju znízila o 33 % na 23,64 milióna eur (odôvodnenie c. 360 Rozhodnutia). 23 Komisia dospela k záveru, ze situácia zalobcu sa velmi lísi od situácie SGL a nepriznala mu ziadne znízenie výsky pokuty na základe "iných faktorov" (odôvodnenia c. 361 a 362 Rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 24 Zalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 20. februára 2004 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 25 Po zmene zlozenia komôr Súdu prvého stupna bol sudca spravodajca pridelený do piatej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená, ako jej predseda. 26 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 28. februára 2008. 27 V rámci tohto pojednávania po tom, ako zalobca upresnil dosah niektorých svojich tvrdení, Komisia vzala spat svoj protinávrh na zvýsenie pokuty, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. 28 Na vyzvanie Súdu prvého stupna Komisia predlozila list z 30. októbra 2001, ktorý jej zaslal Morgan v rámci ziadosti o uplatnenie oznámenia o spolupráci v jeho prospech. Tento list, ktorý je súcastou správneho spisu Komisie, bol dorucený zalobcovi, ktorý predlozil svoje pripomienky podaním do kancelárie Súdu prvého stupna . Ústna cast konania bola skoncená , o com boli úcastníci konania informovaní toho istého dna listom z kancelárie Súdu prvého stupna. 29 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil Rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ho týka, -- subsidiárne zrusil ulozenú pokutu alebo znízil jej výsku, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 30 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 31 Hoci zaloba podaná zalobcom má dvojaký predmet, a to najmä návrh na zrusenie Rozhodnutia a subsidiárne návrh na zrusenie pokuty alebo znízenie jej výsky, jednotlivé zalobné dôvody uvádzané zalobcom v jeho písomných podaniach vsak medzi nimi nerozlisovali. 32 Zalobca, ktorý bol na pojednávaní vyzvaný Súdom prvého stupna, aby sa vyjadril o presnom dosahu niektorých tvrdení, vyhlásil, ze argumentácia v súvislosti s jeho pasívnou úlohou pri dopústaní sa porusenia na trhu s uhlíkovými a grafitovými blokmi sleduje výlucne uplatnenie príslusnej polahcujúcej okolnosti a teda znízenie výsky pokuty. Rovnako zalobca upresnil, ze nepopiera svoju úcast na zasadnutiach technického výboru týkajúcich sa výrobkov na báze uhlíka a grafitu pre mechanické aplikácie a z tohto dôvodu ani svoj podiel na porusovaní v tejto oblasti. Súd prvého stupna zaprotokoloval tieto vyhlásenia v zápisnici z pojednávania. 33 V tejto súvislosti treba uviest, ze hoci zalobca navrhol, aby Súd prvého stupna v celosti zrusil Rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ho týka, vsetky zalobné dôvody uvedené zalobcom spochybnujú len tú cast Rozhodnutia, ktorá sa týka pokút, a to najmä jeho clánok 2, v ktorom Komisia stanovila výsku pokuty ulozenej zalobcovi na 43050000 eur. Vzhladom na to, ze zalobca neuviedol ziadny zalobný dôvod na podporu návrhu na zrusenie Rozhodnutia v jeho celosti, tento návrh musí byt zamietnutý a opodstatnené je preskúmat iba dôvodnost návrhu zalobcu na zrusenie pokuty alebo na znízenie jej výsky. O nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mala Komisia údajne dopustit z dôvodu nevymedzenia relevantných trhov s predmetnými výrobkami, alebo prinajmensom relevantných kategórií predmetných výrobkov 34 Zalobca tvrdí, ze vymedzenie relevantných trhov s predmetnými výrobkami, alebo prinajmensom relevantných kategórií predmetných výrobkov je v danom prípade nevyhnutné pre presné kvalifikovanie porusenia a jeho skutocných úcinkov na úcely stanovenia výsky pokuty. Okrem toho Komisia "nelogicky" zacala správne konania a stanovila výsku pokuty na zjavne vyssej úrovni v dôsledku toho, ze neboli zodpovedajúco definované relevantné trhy. O kvalifikovaní porusenia 35 Zalobca tvrdí, ze Komisia bola povinná v súlade s judikatúrou analyzovat relevantné trhy s predmetnými výrobkami, alebo prinajmensom relevantné kategórie predmetných výrobkov, a v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia ([7]T-213/00, Zb. s. II-913, bod 206). 36 V tomto rozsudku Súd prvého stupna pripomenul, ze v rámci uplatnenia clánku 81 ES je na urcenie, ci nejaká dohoda môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a má za ciel alebo za následok vylúcenie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze vnútri spolocného trhu, potrebné prípadne definovat relevantný trh (rozsudky Súdu prvého stupna z 21. februára 1995, SPO a i./Komisia, [8]T-29/92, Zb. s. II-289, bod 74, a z , Cimenteries CBR a i./Komisia, [9]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 1093). Povinnost vymedzit relevantný trh v rozhodnutí prijatom v rámci uplatnovania clánku 81 ES sa teda Komisii ukladá len vtedy, ak bez tohto vymedzenia nie je mozné urcit, ci dohoda, rozhodnutie o zlúcení podnikov alebo predmetný zosúladený postup môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a má za ciel alebo za následok vylúcenie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze vnútri spolocného trhu (rozsudok Súdu prvého stupna zo , Volkswagen/Komisia, [10]T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 230; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z , European Night Services a i./Komisia, [11]T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, body 93 az 95 a bod 103). 37 Zalobca vsak v danom prípade tvrdí, ze vymedzenie relevantných trhov s predmetnými výrobkami, alebo prinajmensom relevantných kategórií predmetných výrobkov je nevyhnutné nie na úcely kvalifikovania protiprávnych praktík z hladiska clánku 81 ES, ale presného kvalifikovania porusenia a jeho skutocných úcinkov v súvislosti s urcením výsky pokuty, co je iná otázka ako otázka protiprávnosti. 38 Odkaz na rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, je preto irelevantný, vzhladom na to, ze jednak Komisia podrobným spôsobom definovala odvetvie výrobkov na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie, pricom jasne rozlisovala medzi rôznymi druhmi dotknutých výrobkov (odôvodnenia c. 4 az 13 Rozhodnutia) a geografickým rozsahom trhu s uvedenými výrobkami (odôvodnenia c. 48 az 50 Rozhodnutia) a jednak, ze horizontálne kartely urcujúce ceny a vztahujúce sa na celé územie EHP, ako kartel uvedený v Rozhodnutí, predstavujú zjavné porusenie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. 39 Zdá sa, ze argumentácia zalobcu sa v skutocnosti týka posúdenia závaznosti porusenia, ktoré uskutocnila Komisia a stanovenia východiskovej sumy pokuty, ktoré s tým súvisí. 40 Zalobca zastáva názor, ze závaznost porusenia mala byt posudzovaná Komisiou osobitne pre kazdú kategóriu výrobkov, ktoré boli predmetom kartelu. V rámci tejto analýzy tvrdí, ze kartel mal dohromady velmi obmedzený dopad na výrobky na báze uhlíka a grafitu pre elektrické aplikácie a netýkal sa, alebo len v malej miere, európskeho trhu s uhlíkovými a grafitovými blokmi a odvetvia výrobkov na báze uhlíka a grafitu pre mechanické aplikácie, co malo Komisiu viest k diferencovanému stanoveniu východiskových súm. 41 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze zalobca uviedol rovnaké tvrdenia v rámci svojich zalobných dôvodov zalozených na neprimeranosti východiskovej sumy pokuty a nesprávnom posúdení Komisiou polahcujúcich okolností a ze budú takisto preskúmané neskôr. 42 Zalobný dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mala komisia dopustit tým, ze nevymedzila relevantné trhy s predmetnými výrobkami, alebo prinajmensom relevantné kategórie predmetných výrobkov, pokial je skúmaný samostatne, nemôze byt Súdom prvého stupna prijatý. 43 Predovsetkým treba zdôraznit, ze Komisia dospela k záveru, ze podniky, ktorým je Rozhodnutie urcené, sa podielali na "jednom komplexnom porusovaní" clánku 81 ods. 1 ES a 53 ods. 1 Dohody EHP, ktoré bolo nepretrzité a vztahovalo sa na celé územie EHP, a ze zalobca výslovne v replike uviedol, ze v danom prípade nepopiera existenciu jedného porusenia. 44 Z Rozhodnutia dalej vyplýva, ze pokuty boli ulozené podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a ze Komisia, aj ked Rozhodnutie výslovne neodkazuje na usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([12]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), urcila výsku pokút uplatnením metódy definovanej v usmerneniach. 45 Podla tejto metódy vychádza Komisia pri výpocte pokút ukladaných dotknutým podnikom zo sumy urcenej v závislosti od závaznosti porusenia. Pri posúdení závaznosti porusenia sa musí brat do úvahy samotná povaha porusenia, jeho konkrétny dopad na trh tam, kde je ho mozné stanovit, a velkost relevantného geografického trhu (bod 1 A prvý odsek usmernení). V tomto rámci sú porusenia roztriedené do troch kategórií, konkrétne na "mierne priestupky [porusenia -- neoficiálny preklad]", pre ktoré sa predpokladá výska pokút medzi 1000 a 1 miliónom eur, "závazné priestupky [porusenia -- neoficiálny preklad]", pre ktoré sa predpokladaná výska pokút pohybuje medzi 1 miliónom a 20 miliónmi eur, a "velmi závazné priestupky [porusenia -- neoficiálny preklad]", za ktoré predpokladaná výska pokút presahuje 20 miliónov eur (bod 1 A druhý odsek prvá a tretia zarázka). V rámci kazdej z týchto kategórií umoznuje rozpätie stanovených sankcií podla usmernení uplatnenie diferencovaného prístupu k podnikom podla povahy nimi spáchaných porusení (bod 1 A tretí odsek). Okrem iného je podla usmernení potrebné zobrat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu pôvodcov porusení spôsobit znacnú skodu iným subjektom, najmä spotrebitelom, a stanovit výsku pokuty na takej úrovni, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci úcinok (bod 1 A stvrtý odsek). 46 Je teda zrejmé, ze konkrétny dopad "porusenia" na trh sa musí vziat do úvahy, ak je mozné ho stanovit a ze Komisii z usmernení nevyplýva, na rozdiel od tvrdení zalobcu, ziadna povinnost skúmat dopad kartelu osobitne v súvislosti s kazdou kategóriou predmetných výrobkov. 47 Stanovisku zalobcu tiez odporuje rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia ([13]T-83/91, Zb. s. II-755), na ktorý sa odvolávajú obaja úcastníci konania a ktorým bola zamietnutá zaloba podniku, ktorému Komisia ulozila zaplatenie jednej pokuty za viacero porusení clánku 82 ES. V bode 236 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna uvádza: "Komisia nie je povinná, ako tvrdí zalobca, rozclenit výsku pokuty v závislosti od rôznych aspektov zneuzitia. Takéto rozclenenie sa zdá byt zvlást nemozné, ked, ako v danom prípade, súhrn zistených porusení tvorí jednu spolocnú koherentnú stratégiu a z tohto dôvodu musí byt posudzované globálne tak na úcely uplatnenia clánku [82 ES], ako aj urcenia výsky pokuty. Je postacujúce, aby Komisia v rozhodnutí uviedla kritériá pouzité na urcenie vseobecnej výsky pokuty ulozenej podniku. Nie je povinná konkretizovat spôsob, akým zohladnila kazdý z faktorov, ktoré boli uvedené medzi týmito kritériami a podielajú sa na urcení vseobecnej výsky pokuty." 48 Okrem toho Súd prvého stupna v rozsudku Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie (bod 4761) dospel k záveru, ze Komisia môze na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 ulozit jednu pokutu podniku, ktorý sa dopustil rôznych porusení, bez toho, aby musela rozclenit výsku pokuty podla jednotlivých porusení. To platí zvlást vtedy, ked rôzne predmetné porusenia tvoria jednu spolocnú koherentnú stratégiu. 49 Z týchto rozsudkov vyplýva, ze tvrdenie zalobcu, ze Komisia je v danom prípade povinná samostatne analyzovat kazdý aspekt jedného zisteného porusenia, nie je dôvodné najmä z dôvodu existencie spolocnej stratégie, na ktorej sa podielali vsetci clenovia kartelu, zvlást ked Komisia nie je povinná posudzovat závaznost kazdého porusenia v prípade, ked ukladá jednu pokutu podniku, ktorý sa dopustil viacerých porusení. 50 Na rozdiel od tvrdení zalobcu tento záver nevedie ku "svojvolnému kolektívnemu sankcionovaniu" podnikov, ktoré sa podielali na karteli. 51 Komisia tak v Rozhodnutí (odôvodnenia c. 289 az 298) uplatnila "diferencované zaobchádzanie" pri stanovení východiskovej sumy pokuty, ked vytvorila v súlade s bodom 1 A siestym odsekom usmernení niekolko kategórií podnikov podla velkosti ich trhových podielov. V rámci uvedeného zaobchádzania môze obmedzený podiel na trhu prípadne viest k nizsej východiskovej sume, aj ked v danom prípade a vzhladom na jeho obrat na trhu s predmetnými výrobkami bol zalobca zaradený do prvej kategórie. 52 Okrem toho pomerná závaznost úcasti kazdého z predmetných podnikov, na ktorú sa zalobca odvolával v rámci jeho tvrdení, ze sa nepodielal, alebo len v malej miere, na protiprávnych praktikách v súvislosti s urcitými výrobkami, má byt a aj bola zohladnená Komisiou pri posúdení polahcujúcich okolností. 53 Dôvodnost posúdení, ktoré v tejto súvislosti uskutocnila Komisia, bude preto preskúmaná neskôr so zalobnými dôvodmi zalobcu, ktoré sa priamo viazu k týmto právnym otázkam. O konaní vedenom Komisiou 54 Podla zalobcu je skutocnost, ze Komisia zacala jedno konanie pre praktiky týkajúce sa viacerých kategórií úplne odlisných výrobkov, zjavne nelogická a v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných. Komisia mala: -- bud prijat jedno rozhodnutie týkajúce sa vsetkých kartelov v odvetví výrobkov na báze uhlíka a grafitu, ako to urobili americké orgány pre hospodársku sútaz, v dôsledku coho by Komisia ulozila zalobcovi jednu pokutu vo výske nanajvýs 61,37 miliónov eur, -- alebo prijat viacero rozhodnutí v súvislosti s kazdou kategóriou predmetných výrobkov v súlade s jej rozhodovacou praxou potvrdenou vecami s grafitovými elektródami a speciálnymi grafitmi, v dôsledku coho by Komisia stanovila východiskovú sumu na výrazne nizsej úrovni nez 35 miliónov eur. 55 Po prvé treba uviest, ze zalobca netvrdí, ze kartely uvedené v rozhodnutiach Komisie vo veciach s grafitovými elektródami a speciálnymi grafitmi a kartel, v súvislosti s ktorým bolo prijaté Rozhodnutie, predstavujú v skutocnosti jedno a to isté porusenie, len poukazuje na to, ze americké orgány pre hospodársku sútaz zvolili globálny prístup pre odvetvie výrobkov na báze uhlíka a grafitu, ktoré viedlo k prijatiu jedného rozhodnutia. 56 Zalobca netvrdí a ani sa nesnazí a fortiori preukázat, ze Komisia neregulárnym spôsobom v súvislosti s trhmi s grafitovými elektródami, speciálnymi grafitmi a výrobkami na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie zacala tri rôzne konania, zistila styri porusenia a ulozila zalobcovi styri rôzne pokuty. Treba zdôraznit, ze Komisia bola oprávnená ulozit zalobcovi styri rôzne pokuty, z ktorých kazdá dodrzala limity stanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 za podmienky, ze sa zalobca dopustil styroch rôznych porusení ustanovení clánku 81 ods. 1 ES, pricom treba poznamenat, ze vo veci so speciálnymi grafitmi Komisia zacala jedno konanie, ktoré viedlo k prijatiu jedného rozhodnutia preukazujúceho existenciu dvoch rôznych porusení, z ktorých jedno sa týkalo trhu so speciálnym izostatickým grafitom a druhé trhu so speciálnym extrudovaným grafitom, a ukladajúceho zalobcovi dve rôzne pokuty. 57 Okrem toho je zrejmé, ze prax zastávaná americkými orgánmi pre hospodársku sútaz nemôze byt záväzná pre Komisiu, ktorá zodpovedá za vykonávanie a smerovanie politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. 58 V tejto súvislosti treba uviest, ze výkon právomocí orgánov tretích státov zodpovedných za ochranu slobodnej hospodárskej sútaze v rámci ich územnej pôsobnosti sa riadi vlastnými poziadavkami týchto státov. Skutocnosti, ktoré sú základom právnych poriadkov iných státov v oblasti hospodárskej sútaze, totiz nezahrnajú len specifické úcely a ciele, ale vedú tiez k prijatiu osobitných hmotnoprávnych pravidiel, ako aj k rozmanitým právnym dôsledkom v správnej, trestnoprávnej ci obcianskoprávnej oblasti v prípade, ked orgány týchto státov preukázali porusenie pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, [14]C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 29). 59 Právna situácia je naopak úplne iná v prípade, ked sa na podnik v oblasti hospodárskej sútaze uplatnuje výlucne právo Spolocenstva a právo jedného alebo niekolkých clenských státov, teda ked sa kartel obmedzuje, ako v danom prípade, výlucne na oblast územnej pôsobnosti právneho poriadku Európskeho spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 30). 60 Z toho vyplýva, ze cielom Komisie pri ukladaní sankcie za protiprávne správanie podniku, aj ked je jeho základom kartelová dohoda medzinárodnej povahy, je ochrana slobodnej hospodárskej sútaze vnútri spolocného trhu, ktorá je podla clánku 3 ods. 1 písm. g) ES základným cielom Spolocenstva. Na základe specifickosti hodnôt chránených právom na úrovni Spolocenstva sa totiz posúdenia Komisie pri výkone jej právomoci môzu znacne odlisovat od posúdení vykonávaných orgánmi tretích státov (rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 31). 61 Za týchto okolností návrhy zalobcu, pokial ide o maximálnu výsku pokuty 61,37 miliónov eur, ktorá mu mohla byt ulozená, a údajné porusenie zo strany Komisie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ktoré vychádzajú z hypotetickej situácie rozhodnutia Komisie spocívajúceho na analýze vsetkých výrobkov na báze uhlíka a grafitu, sú úplne irelevantné. 62 Po druhé treba uviest, ze na rozdiel od tvrdení zalobcu z vecí s grafitovými elektródami a so speciálnymi grafitmi nevyplýva, ze kazdý trh s výrobkami na báze uhlíka a grafitu bol predmetom samostatného správneho konania vedeného orgánmi Spolocenstva pre hospodársku sútaz. 63 Vo veci so speciálnymi grafitmi Komisia zacala jedno konanie, ktoré viedlo k prijatiu jedného rozhodnutia preukazujúceho existenciu dvoch rôznych porusení, z ktorých jedno sa týkalo trhu so speciálnym izostatickým grafitom a druhé trhu so speciálnym extrudovaným grafitom, a ukladajúceho zalobcovi dve rôzne pokuty. 64 V kazdom prípade treba zdôraznit, ze Komisia v danom prípade dospela k záveru, ze podniky, ktorým je Rozhodnutie urcené, sa dopustili jedného porusenia clánku 81 ES. Svoj záver odôvodnila v odôvodnení c. 230 Rozhodnutia, ktoré znie takto: "Napriek tvrdeniu [LCL], podla ktorého uhlíkové a grafitové bloky nemôzu byt zastupitelné s hotovými výrobkami na báze uhlíka a grafitu, Komisia zastáva názor, ze celá skupina výrobkov, na ktorú sa vztahuje toto konanie, bola predmetom jedného komplexného porusenia. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, ze zastupitelnost výrobkov je len jedným z faktorov, ktoré berie do úvahy. Dalsie faktory môzu hrat dôlezitú úlohu, najmä samotné fungovanie kartelu. V tomto konaní tí istí clenovia kartelu zosúladovali svoje obchodné správanie na tých istých stretnutiach pre celú skupinu súvisiacich výrobkov (hoci nezastupitelných), ktoré vsetci, alebo takmer vsetci, vyrábali alebo predávali. Navyse hlavným cielom kartelovej dohody o nepredávaní blokov tretím osobám alebo len za velmi vysoké ceny bolo posilnenie hlavnej kartelovej dohody o výrobkoch vyrábaných z týchto blokov a jej ochrana pred prípadnou konkurenciou. Dohoda o blokoch teda doplnala hlavnú dohodu o hotových výrobkoch. Vzhladom na tento skutkový stav sa Komisia rozhodla posudzovat cinnosti kartelu ako jedno komplexné porusenie. Nikto z tých, komu bolo toto rozhodnutie urcené, netvrdil, ze islo o viacero porusení." 65 Komisia v danom prípade z objektívnych dôvodov zacala jedno konanie, preukázala existenciu jedného porusenia a v Rozhodnutí zalobcovi ulozila jednu pokutu. Okrem toho treba pripomenút, ze zalobca nespochybnuje existenciu jedného porusenia. 66 Za týchto podmienok postup Komisie prijat jedno rozhodnutie na sankcionovanie jedného a nepretrzitého porusovania nemôze byt kvalifikovaný ako "nelogický" ci v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných. 67 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mala Komisia dopustit z dôvodu nevymedzenia relevantných trhov s predmetnými výrobkami, alebo prinajmensom relevantných kategórií predmetných výrobkov, musí byt zamietnutý. O údajne nesprávnom posúdení závaznosti porusenia a údajnej neprimeranosti východiskovej sumy pokuty 68 Podla ustálenej judikatúry sa závaznost porusenia urcuje s ohladom na viacero faktorov, vo vztahu ku ktorým Komisia disponuje volnou úvahou (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, [15]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 43; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z , Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [16]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 240 az 242). 69 Ako bolo uvedené vyssie, Komisia v danom prípade stanovila výsku pokút uplatnením metódy definovanej v usmerneniach. 70 Treba pripomenút, ze ak aj tieto usmernenia podla ustálenej judikatúry nemôzu byt kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bola administratíva povinná v kazdej situácii dodrziavat, vyjadrujú konvencné pravidlá postupu, ktorých sa administratíva musí vo svojej praxi pridrzat a od ktorých sa nemôze v individuálnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré by neboli v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 209 a tam citovanú judikatúru). 71 Komisia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 211 a tam citovanú judikatúru). 72 Okrem toho treba pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou usmernenia vseobecným a abstraktným spôsobom stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút ukladaných podla clánku 15 nariadenia c. 17. Tieto usmernenia, pri ktorých koncipovaní Komisia pouzila najmä kritériá urcené judikatúrou Súdneho dvora, zaistujú v dôsledku toho právnu istotu podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 213). 73 Treba uviest, ze po prvé usmernenia upravujú posúdenie závaznosti porusenia ako takej a na základe nej sa môze stanovit "vseobecná východisková suma". Po druhé závaznost sa posudzuje so zretelom na osobitosti dotknutého podniku, najmä na jeho velkost a podiel na relevantnom trhu, co môze viest k zvázeniu východiskovej sumy, zaradeniu podnikov do kategórií a stanoveniu "konkrétnej východiskovej sumy". O údajne neprimerane vysokej východiskovej sume pokuty vzhladom na obmedzený dopad inkriminovaných postupov 74 Pokial ide o posúdenie závaznosti porusenia ako také, usmernenia v bode 1 A prvom a druhom odseku uvádzajú: "Pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah [konkrétny dopad -- neoficiálny preklad] na trh tam, kde je ho mozné merat [stanovit -- neoficiálny preklad], a velkost relevantného zemepisného trhu [geografického trhu -- neoficiálny preklad]. Preto sa porusovania pravidiel budú zadelovat do jednej z troch kategórií: mierne priestupky [porusenia -- neoficiálny preklad], závazné priestupky [porusenia -- neoficiálny preklad] a velmi závazné priestupky [porusenia -- neoficiálny preklad]." 75 Komisia v Rozhodnutí uviedla tri nasledujúce skutocnosti: -- predmetné porusenie spocívalo predovsetkým v priamom alebo nepriamom urcovaní predajných cien a iných obchodných podmienok uplatnovaných vo vztahu k zákazníkom, v rozdelovaní trhov, a to najmä pridelovaním zákazníkov, a vo vedení koordinovaných cinností proti konkurentom, ktorí neboli clenmi kartelu, pricom tieto praktiky predstavujú svojou samotnou povahou najzávaznejsí druh porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP (odôvodnenie c. 278 Rozhodnutia), -- kartelové dohody boli vykonávané a mali dopad na trh EHP, pokial ide o dotknuté výrobky, ale tento dopad nemohol byt presne stanovený (odôvodnenie c. 286 Rozhodnutia), -- kartel pokrýval celý spolocný trh a po jeho vytvorení aj celý EHP (odôvodnenie c. 287 Rozhodnutia). 76 Záver Komisie vyjadrený v odôvodnení c. 288 Rozhodnutia znie takto: "Vzhladom na vsetky tieto faktory Komisia zastáva názor, ze podniky, ktorých sa týka toto rozhodnutie, sa dopustili velmi závazného porusenia. Podla Komisie sú povaha porusenia a jeho geografický rozsah také, ze porusenie musí byt kvalifikované ako velmi závazné, bez ohladu na to, ci jeho dopad na trh je mozné stanovit, alebo nie. V kazdom prípade je zrejmé, ze kartelové dohody boli vykonané a mali dopad na trh, hoci tento dopad nie je mozné presne stanovit." 77 Zalobca vytýka Komisii, ze neskúmala konkrétny dopad porusenia na relevantné trhy a ze sa obmedzila, na základe vseobecného odkazu na vykonávanie kartelu, na tvrdenie, ze kartel mal dopad na trh, bez toho, aby skúmala rozsah tohto dopadu, co je v rozpore s usmerneniami a jej dovtedajsou rozhodovacou praxou. Zalobca dodáva, ze vzhladom na objektívne obmedzený dopad inkriminovaných postupov na relevantné trhy, Komisia mala tieto postupy kvalifikovat nanajvýs ako "závazné" a stanovit východiskovú sumu vo výske do 20 miliónov eur. 78 Po prvé treba uviest, ze zástupcovia Komisie na pojednávaní uviedli, ze kvalifikovanie porusenia ako "velmi závazného" vyplýva zo samotného zohladnenia povahy porusenia a jeho geografického rozsahu, a hoci sa v Rozhodnutí uvádza existencia konkrétneho dopadu kartelu na trh, táto skutocnost sa nebrala do úvahy pri kvalifikovaní porusenia a teda pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty. 79 Toto stanovisko je vsak v rozpore so znením odôvodnení c. 278 az 288 Rozhodnutia. V odôvodnení c. 281 Rozhodnutia Komisia konstatuje existenciu skutocných protisútazných úcinkov vyplývajúcich v danom prípade z vykonávania kartelových dohôd, hoci ich nie je mozné presne stanovit, pricom toto konstatovanie nadväzuje na opis samotnej povahy porusenia a predchádza urceniu jeho geografického rozsahu. Obsah odôvodnenia c. 288 Rozhodnutia a konkrétnejsie pouzitie výrazu "vzhladom na vsetky tieto faktory" umoznuje vyvodit záver, ze Komisia skutocne zohladnila konkrétny dopad kartelu na trh na úcely kvalifikovania porusenia ako "velmi závazného", aj ked dodala, ze táto kvalifikácia je odôvodnená bez ohladu na to, ci tento dopad mozno stanovit, alebo nie. 80 Po druhé treba konstatovat, ze Komisia nebola povinná, na rozdiel od tvrdení zalobcu, konkrétne skúmat protiprávne postupy na kazdom z relevantných trhov, vzhladom na to, ze vychádzala z toho, ze súhrn dohôd a/alebo zosúladených postupov uvedených v Rozhodnutí predstavuje jedno komplexné porusenie, co zalobca nespochybnuje, a ze sa majú brat do úvahy len úcinky vyplývajúce z porusenia ako celku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [17]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 152, a rozsudok Súdu prvého stupna zo , Hercules Chemicals/Komisia, [18]T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 342). 81 Po tretie z odôvodnení c. 244 az 248 a 280 az 286 Rozhodnutia vyplýva, ze Komisia skutocne z vykonávania kartelu vyvodila existenciu jeho konkrétneho dopadu na relevantné odvetvie. 82 Komisia v tejto súvislosti uvádza, ze "vsetci clenovia kartelu uplatnovali dohodnuté vseobecné zvýsenie cien (v percentuálnom vyjadrení) vydaním nových cenníkov..., spolocnosti verejnej dopravy pridelili trhy tej spolocnosti, ktorej ponuka bola zmanipulovaná tak, aby bola mierne nizsia nez ponuky ostatných clenov kartelu, pricom odberatelia zo súkromného sektora nemali inú moznost, nez sa zásobovat u vopred urceného dodávatela za vopred urcenú cenu bez toho, aby doslo k hospodárskej sútazi, a brusiarne nemohli nakupovat uhlíkové bloky, alebo ich mohli nakúpit len za umelo zvýsené ceny, co spôsobilo, ze sa na trhu hotových výrobkov nemohli úcinne zúcastnit na hospodárskej sútazi". Vzhladom na dlzku trvania porusenia a na skutocnost, ze dotknuté podniky spolu kontrolovali viac ako 90 % trhu EHP, niet podla Komisie nijakých pochýb, ze kartel mal skutocné protisútazné úcinky na tento trh (odôvodnenia c. 245 a 281 Rozhodnutia). 83 Je namieste pripomenút, ze Komisia má pri posudzovaní konkrétneho dopadu porusenia na trh vychádzat z hospodárskej sútaze, aká by normálne existovala, keby k poruseniu nedoslo (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, [19]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/7373, Zb. s. 1663, body 619 a 620; rozsudky Súdu prvého stupna zo , Mayr-Melnhof/Komisia, [20]T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 235; z , Thyssen Stahl/Komisia, [21]T-141/94, Zb. s. II-347, bod 645, a z , Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [22]T-224/00, Zb. s. II-2597, dalej len "rozsudok ADM I", bod 150). 84 Co sa týka cenového kartelu, je legitímne, ak Komisia zo skutocnosti, ze clenovia kartelu prijali opatrenia na uplatnenie dohodnutých cien, napríklad tým, ze ich oznámili zákazníkom, dali svojim zamestnancom pokyn pouzívat ich ako základ pri rokovaniach a sledovali ich uplatnovanie zo strany konkurentov a vlastných oddelení predaja, vyvodí záver, ze porusenie malo úcinky. Na vyvodenie záveru o dopade na trh totiz stací, aby dohodnuté ceny slúzili ako základ na stanovenie cien individuálnych transakcií a obmedzovali tak rokovací priestor pre zákazníkov (rozsudky Súdu prvého stupna Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, body 340 a 341, z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", [23]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 743 az 745, a zo , Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [24]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 285). 85 Naopak, od Komisie nemozno pozadovat, aby v prípade, ze vykonávanie kartelu je preukázané, systematicky dokazovala, ze dohody skutocne umoznili dotknutým podnikom dosahovat vyssiu úroven transakcných cien, ako je tá, ktorá by existovala bez kartelu. V tomto smere nie je mozné prijat tvrdenie, podla ktorého samotná skutocnost, ze úroven transakcných cien by bola odlisná bez zosúladenia, sa môze zobrat do úvahy na úcely posúdenia závaznosti porusenia (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, [25]C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 53 a 62). Okrem toho by bolo neprimerané pozadovat také dokazovanie, ktoré by si vyzadovalo znacné zdroje, kedze by boli potrebné hypotetické výpocty na základe ekonomických modelov, ktorých presnost môze súd tazko overit a ktorých neomylnost vôbec nie je dokázaná (návrhy, ktoré podal generálny advokát Mischo k rozsudku Súdneho dvora zo , Mo och Domsjö/Komisia, [26]C-283/98 P, Zb. s. I-9855, I-9858, bod 109). 86 Na posúdenie závaznosti porusenia je totiz rozhodujúce vediet, ci clenovia kartelu urobili vsetko, co bolo v ich moznostiach, aby dosiahli konkrétny úcinok svojich úmyslov. To, co sa stalo potom na úrovni skutocne dosiahnutých cien, mohlo byt ovplyvnené inými faktormi mimo kontroly clenov kartelu. Clenovia kartelu si nemôzu prisvojit vonkajsie faktory, ktoré skrízili ich plány, a urobit z nich skutocnosti odôvodnujúce znízenie pokuty (návrhy, ktoré podal generálny advokát Mischo vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Mo och Domsjö/Komisia, uz citovaný v bode 85 vyssie, body 102 az 107). 87 Komisia teda mohla legitímne vychádzat z vykonávania kartelu na úcely vyvodenia záveru o existencii dopadu na trh, v nadväznosti na to, ako relevantne uviedla, ze dlzka trvania kartelu bola vyse jedenást rokov a ze clenovia uvedeného kartelu kontrolovali viac ako 90 % trhu EHP, pricom nie je potrebné stanovit presný rozsah tohto dopadu. 88 Pokial ide o dôvodnost zistení, na základe ktorých Komisia vyvodila tento záver, treba uviest, ze zalobca sa nesnazí preukázat a ani netvrdí, ze kartel sa nevykonával. 89 Zalobca samozrejme zdôraznuje "okrajovú" úlohu pri vykonávaní protiprávnych postupov v oblasti výrobkov na báze uhlíka a grafitu pre mechanické aplikácie a nepredávanie uhlíkových a grafitových blokov tretím osobám. Takisto v rámci zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnom posúdení polahcujúcich okolností Komisiou tvrdí, ze z jeho strany nedoslo ku skutocnému uplatnovaniu niektorých kartelových dohôd. Tvrdenia zalobcu zalozené na jeho vlastnom správaní vsak nemozno prijat. Skutocné správanie, na ktoré sa odvoláva konkrétny podnik, je totiz na úcely hodnotenia dopadu kartelu na trh irelevantné, kedze sa majú zohladnit iba úcinky vyplývajúce z porusenia ako celku (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 152, a Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 342). 90 Z písomných vyjadrení zalobcu vyplýva, ze sa v podstate obmedzuje na tvrdenie, ze kartel mal obmedzený dopad na urcité dotknuté výrobky a ze bol len ciastocne vykonávaný, co je tvrdenie, ktoré aj za predpokladu, ze je presné, nepreukazuje, ze Komisia nesprávne posúdila závaznost porusenia, ked vzala do úvahy skutocnost, ze predmetné protiprávne postupy mali skutocný protisútazný úcinok na trh EHP s predmetnými výrobkami (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [27]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 148). 91 Dalej treba uviest, ze aj za predpokladu, ze konkrétny dopad kartelu nebol z právneho hladiska Komisiou dostatocne preukázaný, je kvalifikácia tohto porusenia ako "velmi závazného" primeraná. Tri vyssie uvedené aspekty posúdenia závaznosti porusenia totiz nemajú rovnakú váhu pri celkovom skúmaní. Povaha porusenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porusenia ako "velmi závazného". V tejto súvislosti z opisu velmi závazných porusení v usmerneniach vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy smerujúce okrem iného, podobne ako v prejednávanej veci, k urceniu cien, môzu byt uz na základe ich povahy kvalifikované ako "velmi závazné" bez toho, aby sa tieto správania museli vyznacovat ich osobitným dopadom alebo geografickým rozsahom. Tento záver potvrdzuje skutocnost, ze aj ked opis závazných porusení výslovne uvádza dopad na trh a úcinky na velké oblasti jednotného trhu, opis velmi závazných porusení naopak neuvádza ziadnu poziadavku konkrétneho dopadu na trh ani úcinky na osobitnú geografickú oblast (rozsudky Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, [28]T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 178, a z , Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 150). 92 Pokial ide o rozpor medzi predchádzajúcou praxou Komisie a prístupom zvoleným v Rozhodnutí, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora (rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, [29]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 201 a 205, a zo , Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [30]C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 60) predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientacný charakter, pokial ide o existenciu prípadnej diskriminácie, kedze je velmi málo pravdepodobné, ze by charakteristické okolnosti týchto rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké. Treba uviest, ze zalobca v danom prípade nepredlozil dôkaz o takej diskriminácii. 93 Zalobca napokon tvrdí, ze aj za predpokladu, ze by inkriminované postupy mohli byt kvalifikované ako "velmi závazné", co vsak nepripústa, Komisia mala stanovit východiskovú sumu pokuty na spodnej hranici rozpätia pokút ukladaných za "velmi závazné" porusenia a to práve z dôvodu obmedzeného dopadu týchto postupov na relevantné trhy. 94 Zdá sa, ze zalobca touto argumentáciou tvrdí, ze ak by sa aj pripustilo, ze porusenie bolo odôvodnene kvalifikované ako "velmi závazné", Komisia porusila zásadu proporcionality stanovením východiskovej sumy pokuty na 35 miliónov, ktorá nemala presiahnut 20 miliónov eur, vzhladom na obmedzený dopad porusenia z dôvodu neúcasti zalobcu na porusení, ku ktorému doslo na trhu s uhlíkovými a grafitovými blokmi a platnami, jeho okrajovej úcasti na poruseniach, ku ktorým doslo v odvetví výrobkov pre mechanické aplikácie a úplne obmedzeného dopadu inkriminovaných postupov na trhy s výrobkami pre elektrické aplikácie. 95 Treba vsak pripomenút, ako uz bolo uvedené v bode 89 vyssie, ze skutocné správanie, na ktoré sa odvoláva konkrétny podnik, je irelevantné na úcely hodnotenia dopadu kartelu na trh. 96 Okrem toho z odôvodnení c. 120 a 124 Rozhodnutia vyplýva, ze Komisia nevyvodila záver, ze kartel mal znacný dopad na vsetky relevantné výrobky a dotknutých odberatelov, a ze dokonca naopak pripustila, ze tento dopad mohol byt pre niektoré osobitné výrobky obmedzenejsí, ako uvádza zalobca, ktorý svoje tvrdenia zakladá na zisteniach Komisie. Zalobca inak netvrdí a ani sa a fortiori nesnazí preukázat, ze Komisia nesprávne opísala úcinky kartelu tým, ze by ich zvelicovala. 97 Takisto treba pripomenút, ze zalobca sa podielal na rade dohôd a/alebo zosúladených postupov týkajúcich sa výrobkov na báze uhlíka a grafitu urcených pre elektrické a mechanické aplikácie, ako aj uhlíkových a grafitových blokov, z ktorých sa tieto výrobky vyrábajú, pricom celá táto skupina prepojených výrobkov bola predmetom jedného komplexného porusovania. Do úvahy sa teda na úcely posúdenia dopadu na trh majú vziat len úcinky vyplývajúce z porusovania ako celku (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 152, a Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 342) a zalobca netvrdí, ze kartel mal obmedzený dopad na polotovary, výrobky pre mechanické aplikácie, ci dokonca aj na výrobky pre elektrické aplikácie urcené pre "malých" odberatelov. 98 Za týchto okolností zalobný dôvod zalozený na neprimerane vysokej východiskovej sume pokuty vzhladom na obmedzený dopad inkriminovaných protiprávnych postupov musí byt zamietnutý. O údajne neprimerane vysokej východiskovej sume pokuty vzhladom na malý podiel zalobcu na karteli 99 Zalobca tvrdí, ze Komisia má pri urcovaní závaznosti porusenia a teda pri stanovení východiskovej sumy pokuty vziat do úvahy závaznost vo vztahu k úcasti kazdého z inkriminovaných podnikov. Zalobca sa odvoláva na rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Ventouris/Komisia ([31]T-59/99, Zb. s. II-5257, body 200 a 219) a navrhuje, aby Súd prvého stupna podstatne znízil výsku pokuty, aby sa tak zohladnila jeho neúcast na postupoch vykonávaných na trhu s uhlíkovými a grafitovými blokmi a mensia úloha, ktorú zohrával pri vykonávaní týchto postupov v odvetví výrobkov na báze uhlíka a grafitu pre mechanické aplikácie. Komisia tým, ze zalobcovi stanovila východiskovú sumu na 35 miliónov eur, rovnako ako podniku Morgan, a podnikom Schunk a SGL iba na 21 miliónov eur, hoci tieto tri podniky uvedené ako posledné sa podielali na vsetkých postupoch uvedených v Rozhodnutí, sa mala dopustit porusenia zásady rovnosti zaobchádzania. 100 Ako oprávnene zdôraznuje Komisia, argumentácia zalobcu si zamiena posudzovanie závaznosti porusenia, ktoré slúzi na stanovenie východiskovej sumy pokuty s posudzovaním závaznosti vo vztahu k úcasti kazdého z dotknutých podnikov na porusovaní, pricom táto otázka uvedená ako posledná má byt posudzovaná v rámci prípadného uplatnovania pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností. 101 Ako uz bolo uvedené, Komisia v rámci svojho posúdenia závaznosti porusenia a v súlade s usmerneniami, vzala do úvahy povahu tohto porusenia, konkrétny dopad porusenia na relevantný trh a jeho geografický rozsah. 102 Ked Komisia vychádza z dopadu porusenia na úcely posúdenia závaznosti, úcinky, ktoré má vziat do úvahy z tohto dôvodu v súlade s bodom 1 A prvým a druhým odsekom usmernení sú úcinky vyplývajúce z celého porusenia, na ktorom sa podielali vsetky podniky (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 152), takze zohladnenie jednotlivého správania alebo údajov týkajúcich sa kazdého podniku zvlást je z tohto hladiska irelevantné. 103 Odkazovanie na rozsudok Ventouris/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie (body 200 a 219) je takisto irelevantné, kedze sa netýka prípadu jedného porusovania, ako v danom prípade, ale sankcionovania Komisiou dvoch rôznych porusení. V uvedenom rozsudku Súd prvého stupna konstatuje, ze Komisia rovnakým spôsobom sankcionovala podniky, ktoré sa podielali dvoch poruseniach, a aj podniky, ktoré sa podielali len na jednom z týchto porusení, cím porusila zásadu proporcionality. Zalobcovi, ktorý sa nepodielal na jednom z týchto porusení, ale ktorý bol sankcionovaný, akoby sa podielal na oboch poruseniach, bola Súdom prvého stupna znízená výska jeho pokuty. 104 V danom prípade zalobca nespochybnuje existenciu jedného porusenia a svoju úcast na nom. Tvrdí len, ze závaznost vo vztahu k jeho úcasti je mensia ako je závaznost ostatných podnikov, ktoré sa dopustili porusenia, konkrétne podnikov Morgan, Schunk a SGL. Argumentácia zalobcu uvedená na podporu tohto tvrdenia bude preto preskúmaná v rámci zalobných dôvodov zalozených na nesprávnom posúdení polahcujúcich okolností Komisiou. O údajne neprimerane vysokej východiskovej sume pokuty vzhladom na obraty zalobcu 105 Vzhladom na velký nepomer vo velkosti medzi dotknutými podnikmi a v snahe o zohladnenie konkrétneho významu kazdého z nich, a teda skutocného vplyvu ich protiprávneho správania na hospodársku sútaz, Komisia v Rozhodnutí uplatnila v súlade s bodom 1 A stvrtým a siestym odsekom usmernení diferencované zaobchádzanie s podnikmi, ktoré sa podielali na porusení. Na tento úcel rozdelila dotknuté podniky do troch kategórií, pricom vychádzala z obratu dosiahnutého kazdým podnikom v súvislosti s predmetnými výrobkami, ktorých sa týka toto konanie, na úrovni EHP s tým, ze do tohto obratu bola zahrnutá aj hodnota vlastnej spotreby kazdého podniku. Z toho vyplýva výska trhového podielu vyjadrujúca pomerný význam kazdého podniku na porusovaní a jeho efektívnu ekonomickú kapacitu, ktorou môze spôsobit znacnú skodu v rámci hospodárskej sútaze (odôvodnenia c. 289 az 291 Rozhodnutia). 106 Porovnanie bolo zalozené na obrate (vyjadrenom v miliónoch eur) v súvislosti s predmetnými výrobkami, ktorý bol dosiahnutý v poslednom roku porusenia, t. j. v roku 1998, tak ako vyplýva z tabulky c. 1 nachádzajúcej sa v odôvodnení c. 37 Rozhodnutia a nazvanej "Odhad obratu (vrátane hodnoty zodpovedajúcej vyuzitiu pre vlastnú potrebu) a trhových podielov v rámci EHP v roku 1998 v súvislosti so skupinou výrobkov, ktorá je predmetom konania": Dodávatelia Obrat (vrátane hodnoty zodpovedajúcej vyuzitiu pre vlastnú potrebu) Trhový podiel v rámci EHP (v percentách) Conradty 9 3 Hoffmann 17 6 [LCL] 84 29 Morgan 68 23 Schunk 52 18 SGL 41 14 ostatní 20 7 Spolu 291 100 107 V dôsledku toho zalobca a Morgan, ktorí sú povazovaní za dva najväcsie subjekty s trhovými podielmi väcsími ako 20 %, boli zaradení do prvej kategórie. Schunk a SGL, ktoré sú stredne velkými subjektmi s trhovými podielmi medzi 10 a 20 %, boli zaradení do druhej kategórie. Hoffmann a Conradty povazované za malé subjekty z dôvodu trhových podielov mensích ako 10 % boli zaradení do tretej kategórie (odôvodnenia c. 37 a 297 Rozhodnutia). 108 Na základe predchádzajúcich úvah Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty v závislosti od závaznosti porusenia na 35 miliónov eur pre zalobcu a Morgan, na 21 miliónov eur pre Schunk a SGL a na 6 miliónov eur pre Hoffmann a Conradty (odôvodnenie c. 298 Rozhodnutia). 109 V rámci svojho zalobného dôvodu zalobca tvrdí, ze Komisia bola povinná vziat do úvahy obrat pochádzajúci z predaja predmetných výrobkov v rámci EHP a ze východisková suma vo výske 35 miliónov eur stanovená Komisiou je neprimeraná v porovnaní s obratom dosiahnutým na kazdom z relevantných trhov (uvedená suma predstavuje 41,7 % obratu vo výske 84 miliónov eur uvedeného v Rozhodnutí, 46,3 % obratu pokial ide o výrobky na báze uhlíka a grafitu pre elektrické aplikácie a 421 % obratu pokial ide o výrobky na báze uhlíka a grafitu pre mechanické aplikácie), co je záver, ku ktorému sa nevyhnutne dospeje na základe predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie a judikatúry. Podla judikatúry výska pokuty má byt "primeraná" obratu dosiahnutému na relevantnom trhu. 110 Po prvé treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora (rozsudky JCB Service/Komisia, uz citovaný v bode 92 vyssie, body 201 a 205, a Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 92 vyssie, bod 60) predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientacný charakter, pokial ide o existenciu údajnej diskriminácie, kedze je velmi málo pravdepodobné, ze by okolnosti týchto rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké. 111 Treba uviest, ze zalobca nepredlozil dôkaz takej diskriminácie. Zalobca len vseobecne tvrdí, ze analýza nedávnej rozhodovacej praxe Komisie ukazuje, ze najvyssia východisková suma spravidla stanovovaná vo veciach týkajúcich sa "velmi závazných" porusení, ktoré boli vykonávané na celosvetovej úrovni alebo na celom území EHP sa zvycajne pohybuje medzi 10 a 20 % obratu dosiahnutého dotknutým podnikom na relevantných trhoch. Zalobca zdôraznuje, ze vo veci so speciálnymi grafitmi mu Komisia stanovila východiskovú sumu na 7,5 miliónov eur, co zodpovedalo priblizne 14,5 % celosvetového obratu dosiahnutého na základe predaja dotknutých výrobkov. 112 Toto tvrdenie je namietané Komisiou, ktorá uvádza príklady rozhodnutí, v ktorých stanovila východiskové sumy presahujúce 20 % obratu dosiahnutého dotknutými podnikmi na relevantnom trhu. Komisia tak cituje prípad spolocnosti Asea Brown Boveri Ltd, kde v rámci rozhodnutia 1999/60/ES z 21. októbra 1998 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/35.691/E-4 -- Izolované potrubia) [neoficiálny preklad] ([32]Ú. v. ES L 24, 1999, s. 1), opravenom pred svojim uverejnením, bola stanovená východisková suma pokuty na 50 miliónov eur zodpovedajúca 23 % obratu dosiahnutého v súvislosti s predmetnými výrobkami. Komisia takisto poukazuje na rozhodnutie 2003/437/ES z týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.027 -- Fosfát zinku) [neoficiálny preklad] ([33]Ú. v. ES L 153, 2003, s. 1), v ktorom východisková suma vo výske 3 miliónov eur predstavovala skoro 100 % obratu kazdého zo styroch hlavných clenov kartelu na relevantnom trhu. 113 Okrem toho treba pripomenút, ze Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy pri stanovovaní výsky pokút, aby tak mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, [34]T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127). Skutocnost, ze Komisia uplatnovala v minulosti pokuty v urcitej výske za urcité druhy porusovania, ju nemôze zbavit moznosti kedykolvek zvýsit túto výsku s cielom zabezpecit vykonávanie politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora zo , Musique diffusion française a i./Komisia, [35]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 109) a posilnit odstrasujúci úcinok pokút (rozsudok Súdu prvého stupna zo , SCA Holding/Komisia, [36]T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 179). 114 Po druhé treba pripomenút, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, Komisia nie je povinná pri stanovení výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania daného porusenia vykonat svoj výpocet pokuty na základe ciastok vychádzajúcich z obratu dotknutých podnikov, ci konkrétnejsie z obratu dosiahnutého v súvislosti s predmetnými výrobkami (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 255). 115 Závaznost porusení musí byt preukázaná na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odradzujúci dosah pokút, pricom tu nejde o záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 241a tam citovanú judikatúru). 116 Za podmienky dodrzania hornej hranice stanovenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a vychádzajúcej z celkového obratu (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 113 vyssie, bod 119) je Komisia oprávnená na úcely posúdenia závaznosti porusenia vziat pri stanovení výsky pokuty do úvahy obrat dotknutého podniku, ale tomuto obratu nie je mozné pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s ostatnými faktormi, ktoré sa posudzujú (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 257a tam citovanú judikatúru). 117 Komisia v danom prípade uplatnila metódu stanovenia pokuty definovanú v usmerneniach, podla ktorej pri posúdení závaznosti porusenia sa má, s cielom stanovit výsku pokuty, prihliadnut na velké mnozstvo faktorov, medzi ktoré patrí najmä samotná povaha porusenia, jeho konkrétny dopad, geografický rozsah dotknutého trhu a potreba zaistit odstrasujúci úcinok pokuty. Aj ked usmernenia nestanovujú, ze výska pokút sa vypocíta v závislosti od celkového obratu alebo relevantného obratu, neodporuje im, aby tieto obraty boli vzaté do úvahy pri stanovení výsky pokuty v záujme dodrzania vseobecných zásad práva Spolocenstva, a ak to vyzadujú okolnosti (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, body 258 a 260). 118 Z toho vyplýva, ze hoci nemozno popriet, ako zdôraznuje zalobca, ze obrat z relevantného výrobku môze predstavovat primeraný základ pre zhodnotenie, ako to urobila Komisia v Rozhodnutí, skody na hospodárskej sútazi na trhu s relevantnými výrobkami v rámci EHP, ako aj relatívny význam úcastníkov kartelu vo vztahu k relevantným výrobkom, nevyplýva z toho o nic menej to, ze toto kritérium nie je zdaleka jediným kritériom, podla ktorého musí Komisia posudzovat závaznost porusenia. 119 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, obmedzenie posúdenia proporcionálneho charakteru východiskovej sumy pokuty stanovenej Komisiou na porovnávanie uvedenej sumy s vyssie uvedeným obratom by priznalo neúmernú dôlezitost práve aspektu týkajúcemu sa obratu v súvislosti s predmetnými výrobkami. Okolnostami, ktoré Komisia v danom prípade brala do úvahy a ktoré môzu odôvodnit vyssie uvedenú sumu, sú vlastná povaha porusenia, jeho konkrétny dopad, geografický rozsah dotknutého trhu a potrebný odstrasujúci dosah pokuty. V tejto súvislosti Komisia oprávnene kvalifikovala porusenie ako "velmi závazné", kedze zalobca sa podielal na horizontálnom karteli, ktorý mal hlavne za ciel priamo alebo nepriamo urcovat predajné ceny a iné obchodné podmienky uplatnované vo vztahu k zákazníkom, rozdelovat trhy, a to najmä pridelovaním zákazníkov, a viest koordinované cinnosti proti konkurentom, ktorí neboli clenmi kartelu, a ktorý mal konkrétny dopad na trh EHP s predmetnými výrobkami. 120 Po tretie pokial ide o tvrdenie o neprimeranosti východiskovej sumy vo vztahu k obratu dosiahnutému na "kazdom z relevantných trhov", toto tvrdenie neberie do úvahy kvalifikáciu jedného porusenia, ktorú zalobca výslovne pripustil vo svojich písomných vyjadreniach. Zalobcom uvádzané porovnávanie východiskovej sumy a obratov dosiahnutých v súvislosti s výrobkami na báze uhlíka a grafitu pre elektrické aplikácie, na jednej strane, a pre mechanické aplikácie, na druhej strane, je tak irelevantné a do úvahy je mozné brat len vztah medzi uvedenou sumou a obratom dosiahnutým na relevantnom trhu, ktorý bol vycíslený na 84 miliónov eur v Rozhodnutí. 121 Skutocnost, ze východisková suma pokuty dosahuje takmer polovicu uvedeného obratu, nie je pritom ako taká konecnou. Táto suma 35 miliónov eur totiz predstavuje len ciastkovú sumu, ktorá v rámci uplatnenia metódy definovanej v usmerneniach je následne predmetom úprav v závislosti od dlzky trvania porusenia a zistených pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, [37]T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 95). 122 Co sa týka konkrétne porusení, ktoré majú byt kvalifikované ako "velmi závazné", usmernenia sa obmedzujú iba na to, ze uvádzajú, ze pravdepodobné pokuty sa ukladajú vo výske "nad 20 miliónov [eur]". Jedinými hornými hranicami uvedenými v usmerneniach, ktoré mozno uplatnit na takéto porusenia, je vseobecné obmedzenie na výsku 10 % celkového obratu stanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 [pozri preambulu a bod 5 písm. a) usmernení] -- ktorých porusenie sa v tomto prípade neuplatnuje -- a horné hranice týkajúce sa zvýsenia, ktoré mozno ulozit na základe dlzky trvania porusenia (pozri bod 1 B prvý odsek druhú a tretiu zarázku usmernení). Nic v usmerneniach neodporuje tomu, aby v prípade "velmi závazných" porusení doslo k zvýseniu, ktorého absolútna hodnota je rovnaká ako pri zvýsení uplatnenom Komisiou v danom prípade. 123 Podla judikatúry clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nezakazuje Komisii vychádzat pri jej výpocte z ciastkovej sumy prekracujúcej vseobecnú hranicu 10 % celkového obratu. Takisto neodporuje tomu, aby ciastkové výpocty berúce do úvahy závaznost a dlzku trvania porusenia vychádzali z vyssej sumy, ako je uvedená hranica (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 278). 124 Zalobca sa totiz nemôze úcinne odvolávat na rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 113 vyssie, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia ([38]T-77/92, Zb. s. II-549), kedze tieto rozhodnutia sa týkajú stanovenia konecnej sumy pokuty a nie stanovenia východiskovej sumy pokuty vzhladom na závaznost porusenia a kedze Komisia v danom prípade nevychádzala pri výpocte uvedenej sumy z celkového obratu zalobcu (pozri v tomto zmysle rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 121 vyssie, body 98 a 99, a rozsudok Súdu prvého stupna z , ABB Asea Brown Boveri/Komisia, [39]T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 156). 125 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na neprimerane vysokej východiskovej sume pokuty vzhladom na obraty zalobcu musí byt zamietnutý. O zohladnení odstrasujúceho úcinku pokuty 126 V prvom rade zalobca vycíta Komisii prvýkrát v replike, ze porusila clánok 253 ES pokial ide o zohladnenie nevyhnutnosti odstrasujúceho dosahu pokuty. 127 Z judikatúry vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na chýbajúcom alebo nedostatocnom odôvodnení predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, na ktorý musí ex offo prihliadat súd Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [40]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 67) a na ktorý v dôsledku toho môzu poukázat úcastníci konania pocas celého konania (rozsudok Súdneho dvora z , Komisia/Daffix, [41]C-166/95 P, Zb. s. I-983, bod 25, a rozsudok Súdu prvého stupna z , Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, [42]T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 125). 128 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze z odôvodnenia individuálneho rozhodnutia musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, autora aktu tak, aby umoznili dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonat súdne preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná vzhladom na okolnosti danej veci. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie zodpovedá poziadavkám stanoveným clánkom 253 ES, musí byt posudzovaná vzhladom nielen na textové znenie predmetného aktu, ale aj na súvislosti, za akých bol tento akt prijatý (pozri rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode127 vyssie, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 129 Co sa týka stanovenia pokút z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze, Komisia plní svoju povinnost odôvodnenia, ak vo svojom rozhodnutí uvedie zlozky posúdenia, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia bez toho, aby bola povinná v nom uviest podrobnejsí opis alebo císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 85 vyssie, body 38 az 47; pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [43]T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 1532). Uvedenie císelných údajov týkajúcich sa spôsobu výpoctu pokuty, nech uz sú také údaje akokolvek potrebné, nie je na dodrzanie povinnosti odôvodnenia nevyhnutné (rozsudok Súdneho dvora z , Salzgitter/Komisia, [44]C-182/99 P, Zb. s. I-10761, bod 75). 130 Co sa týka stanovenia východiskovej sumy pokút, tie sú císelným vyjadrením rozdelenia do kategórií uskutocneným v napadnutom rozhodnutí, co postacuje na odôvodnenie ich relatívneho významu (rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 376 vyssie, bod 1555). Pokial ide o odôvodnenie východiskových súm v absolútnom vyjadrení, je opodstatnené uviest, ze pokuty predstavujú nástroj politiky hospodárskej sútaze Komisie, ktorá musí mat urcitú mieru volnej úvahy pri stanovení ich výsky, aby mohla usmernovat konanie podnikov v zmysle dodrzovania pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, [45]T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59). Navyse je dôlezité vylúcit, aby pokuty boli hospodárskymi subjektmi lahko predvídatelné. Nie je teda mozné pozadovat, aby Komisia poskytla v tomto ohlade iné aspekty odôvodnenia nez tie, ktoré sa týkajú závaznosti porusenia. 131 Pokial ide v danom prípade o tvrdenie, ze v Rozhodnutí chýba odôvodnenie v súvislosti so zohladnením odstrasujúceho úcinku pri stanovení východiskovej sumy a ze táto okolnost nebola individualizovaná, treba po prvé poznamenat, ze kedze odstrasenie je úcelom pokuty, je poziadavka zabezpecit ho vseobecnou poziadavkou, ktorou sa má Komisia riadit pocas celého výpoctu pokuty a ktorá nevyhnutne nevyzaduje, aby sa tento výpocet vyznacoval osobitnou etapou urcenou na celkové posúdenie vsetkých okolností relevantných na dosiahnutie tohto úcelu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [46]T-15/02, Zb. s. II-497, bod 226). 132 Na úcely zohladnenia ciela odstrasenia Komisia nedefinovala v usmerneniach individualizovanú metódu alebo kritériá, ktorých osobitné uvedenie by bolo záväzné. Bod 1 A stvrtý odsek usmernení v kontexte posúdenia závaznosti porusenia sa len zmienuje o nevyhnutnosti stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok. 133 Po druhé treba uviest, ze na rozdiel od tvrdení zalobcu Komisia výslovne zdôraznila nevyhnutnost stanovit pokuty na odstrasujúcej úrovni v rámci vysvetlenia vseobecného prístupu uplatnovaného pri stanovovaní pokút, na úcastníkov kartelu pouzila diferencované zaobchádzanie v závislosti od ich trhových podielov a stanovila východiskovú sumu pokuty pre LCL na 35 miliónov eur (odôvodnenia c. 271 a 289 Rozhodnutia). 134 Z Rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty v závislosti od závaznosti porusenia na jednej strane posudzovala porusenie ako také, zohladnujúc objektívne okolnosti, teda samotnú povahu porusenia, jeho dopad na trh a geografický rozsah tohto trhu, a na druhej strane vzala do úvahy subjektívne okolnosti, a síce konkrétny význam kazdého z podnikov podielajúcich sa na karteli, cize skutocný vplyv ich protiprávneho správania na hospodársku sútaz. V rámci tejto druhej casti svojej analýzy sledovala najmä ciel zabezpecit odstrasujúcu úroven pokuty, ktorá by zohladnovala pomerný význam kazdého podniku na porusovaní a jeho efektívnu ekonomickú kapacitu, ktorou môze spôsobit znacnú skodu v rámci hospodárskej sútaze na relevantnom trhu. Na záver svojho posúdenia závaznosti porusenia Komisia priamo stanovila východiskovú sumu, pricom vzala do úvahy vsetky vyssie uvedené skutocnosti. 135 Zdá sa preto, ze Komisia v Rozhodnutí uviedla v súlade s judikatúrou citovanou v bode 129 vyssie zlozky posúdenia, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost porusenia, ku ktorému doslo, a ze jej teda nemozno vytýkat porucenie clánku 253 ES. 136 V druhom rade zalobca tvrdí, ze zvýsením východiskovej sumy z dôvodu zabezpecenia odstrasujúceho úcinku Komisia porusila zásadu ne bis in idem. Komisia podla zalobcu nesprávne zdôvodnuje v Rozhodnutí a vo vyjadrení k zalobe dve následné zvýsenia pokuty na základe toho istého dôvodu, a to znalosti a uvedomovania si protiprávneho charakteru inkriminovaných postupov. Zalobca tvrdí, ze Komisia ho tým postihuje dvakrát na rovnakom základe a porusuje tak vyssie uvedenú zásadu. 137 Treba pripomenút, ze z clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vyplýva, ze návrh, na základe ktorého sa konanie zacína, musí obsahovat zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozený a ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie dôvodu skôr uvedeného priamo alebo implicitne v návrhu na zacatie konania, a ktorý má úzky vztah s týmto dôvodom, musí vsak byt vyhlásený za prípustný (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. septembra 1990, Hanning/Parlament, [47]T-37/89, Zb. s. II-463, bod 38, a zo , Thai Bicycle/Rada, [48]T-118/96, Zb. s. II-2991, bod 142). 138 Je zrejmé, ze zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ne bis in idem bol prvýkrát uvedený zalobcom v replike, ktorou odpovedal na údajne nový dôvod obrany Komisie, podla ktorého je oprávnená stanovit výsku pokuty zohladnujúc jej odstrasujúci úcinok, zvlást pokial ide o klasické porusenie práva hospodárskej sútaze. 139 Táto obycajná pripomienka uvedená Komisiou vo vyjadrení k zalobe nemôze byt povazovaná za právnu alebo skutkovú okolnost, ktorá vysla najavo v priebehu konania, kedze Komisia v Rozhodnutí jasne uviedla nevyhnutnost dbat na to, aby pokuta bola stanovená vo výske, ktorá jej zabezpecí dostatocný odstrasujúci úcinok. Okrem toho konkrétne tvrdenie o porusení zásady ne bis in idem v súvislosti s uplatnením odstrasujúceho úcinku nepredstavuje rozsírenie dôvodu skôr uvedeného priamo alebo implicitne v návrhu na zacatie konania. 140 Za týchto okolností zalobný dôvod zalozený na porusení zásady "ne bis in idem" musí byt zamietnutý ako neprípustný. 141 V tretom rade zalobca tvrdí, ze uplatnenie odstrasujúceho úcinku bolo v kazdom prípade bezúcelné a teda nedôvodné. Zalobca tvrdí, ze radikálne a skutocne zmenil vedenie svojej obchodnej politiky akonáhle bolo zacaté konanie v Spojených státoch v apríli 1999 a to este pred akýmkolvek zásahom Komisie, co dokazuje, ze uz bol odradený od dopústania sa akéhokolvek nového porusovania pravidiel hospodárskej sútaze. Podla zalobcu preto treba zrusit zvýsenie pokuty uplatnené z dôvodu zabezpecenia odstrasujúceho úcinku a podstatne znízit východiskovú sumu pokuty. 142 Treba uviest, ze vyssie uvedený zalobný dôvod musí byt takisto zamietnutý ako neprípustný na základe clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a to z tých istých dôvodov, ako boli uvedené v bode 139 vyssie. 143 Z judikatúry v kazdom prípade vyplýva, ze hoci je iste dôlezité, aby podnik prijal opatrenia na zabránenie toho, aby sa jeho zamestnanci v budúcnosti dopústali dalsích porusovaní práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, prijatie takých opatrení nic nemení na skutocnosti, ze k porusovaniu uz doslo. Komisia preto nie je povinná prihliadnut na túto okolnost ako na polahcujúcu okolnost, najmä ak sporné porusovanie predstavuje, ako v danom prípade, zjavné porusenie clánku 81 ES (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 373). Hoci zalobca poukazuje na túto okolnost v rámci zohladnenia odstrasujúceho úcinku pokuty a nie formálne z dôvodu polahcujúcej okolnosti, v danom prípade sa musí uplatnit rovnaké riesenie. 144 V tejto súvislosti treba uviest, ze je nemozné urcit stupen úcinnosti interných opatrení prijatých podnikom na zamedzenie opakovania porusovaní práva hospodárskej sútaze. V danom prípade, ako oprávnene zdôraznuje Komisia, radikálna a skutocná zmena vo vedení obchodnej politiky zalobcu, ku ktorej doslo v apríli 1999 po oznámení zacatia konania v Spojených státoch, neprimäla zalobcu k oznámeniu kartelu uvedeného v Rozhodnutí, kedze zalobca pristúpil na spoluprácu, az ked sa dozvedel o vysetrovaní vedenom Komisiou. 145 V dôsledku toho zalobný dôvod zalozený na nesprávnom posúdení odstrasujúceho úcinku a súvisiaci návrh na znízenie výsky pokuty nemôzu byt prijaté. O porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 146 Treba pripomenút, ze právo dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, ze administratíva Spolocenstva mu dala dôvody pre vznik dôvodných ocakávaní (rozsudky Súdneho dvora z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens a Van Dijk Food Products/Komisia, [49]265/85, Zb. s. 1155, bod 44, a z , Sofrimport/Komisia, [50]C-152/88, Zb. s. I-2477, bod 26), pricom nikto nemôze poukazovat na porusenie tejto zásady, pokial neexistujú presné, nepodmienené a zhodujúce sa uistenia, ktoré mu mal poskytnút správny orgán (rozsudok Súdu prvého stupna z , Tokai Carbon a i./Komisia, [51]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, dalej len "rozsudok Tokai I", bod 152a tam citovaná judikatúra). 147 V danom prípade sa zalobca uspokojil s tvrdením, ze príslusné sluzby Komisie mu poskytli "údaje", na základe ktorých mohol legitímne "ocakávat", ze vzhladom na jeho prispenie k preukázaniu porusenia východisková suma nepresiahne 20 miliónov eur. Stací skonstatovat, ze toto opísanie zo strany samotného zalobcu jeho vztahu s administratívou nezodpovedá poskytnutiu presných uistení zo strany sluzieb Komisie. Poukazovanie na telefonický rozhovor, v priebehu ktorého mal zamestnanec Komisie naznacit zalobcovi, ze pokuta nevyhnutne presiahne 15 miliónov eur, "pokial Komisia uplatní východiskovú sumu 20 miliónov eur", je v tejto súvislosti úplne irelevantné, pokial ide o dôkaz o presných uisteniach, kedze Komisia vyjadrila iba predpoklad. 148 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery musí byt zamietnutý. 149 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobné dôvody zalozené na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia a neprimeranosti východiskovej sumy pokuty musia byt zamietnuté. O dlzke trvania porusenia 150 V súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 predstavuje dlzka trvania porusenia jedno z kritérií, ktoré sa musia zohladnit pri urcení výsky pokuty, ktorá sa má ulozit podnikom zodpovedným za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 151 Pokial ide o okolnost dlzky trvania porusenia, usmernenia rozlisujú medzi krátkodobými poruseniami (vo vseobecnosti v dlzke trvania kratsej ako jeden rok), pre ktoré sa východisková suma stanovená podla závaznosti nemôze zvysovat, strednodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania od jedného do piatich rokov), pre ktoré sa táto suma môze zvýsit o 50 %, a dlhodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania viac ako pät rokov), pre ktoré táto suma môze byt zvýsená o 10 % za kazdý rok (bod 1 B prvý odsek prvá a tretia zarázka). 152 Komisia v odôvodnení c. 300 Rozhodnutia uviedla, ze vsetky podniky sa dopustili jedného dlhodobého porusenia a ze východiskové sumy pokút museli byt v dôsledku toho zvýsené o 10 % za kazdý celý rok trvania porusenia a o 5 % za kazdé dalsie obdobie trvajúce aspon sest mesiacov, ale kratsie ako jeden rok, co viedlo vzhladom na úcast zalobcu na porusovaní v trvaní desat rokov a osem mesiacov k zvýseniu východiskovej sumy jeho pokuty o 105 %. 153 Po prvé treba uviest, ze zalobca výslovne nepopiera dlzku trvania obdobia porusovania preukázanú Komisiou. V bode 140 zaloby vsak uvádza, ze Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty o 105 % za porusenie trvajúce desat rokov a osem mesiacov a to "napriek skutocnosti, ze ukoncil porusovanie aspon o sest mesiacov skôr ako ostatní úcastníci". Toto tvrdenie sa opakuje pri prejednávaní polahcujúcich okolností a zohladnovaní skutocnosti, ze zalobca ukoncil porusovanie este pred zasiahnutím Komisie a "najneskôr v júni roku 1999" (bod 165 zaloby). Zdá sa tak, ze medzi zalobcom a Komisiou nie je nijaký rozpor v súvislosti s dlzkou trvania obdobia porusovania, ktoré podla odôvodnenia c. 299 Rozhodnutia zacalo v októbri 1988 a skoncilo v júni 1999. 154 Po druhé treba uviest, ze zalobca tvrdí, ze Komisia tým, ze zvýsila východiskovú sumu pokuty o 105 %, porusila zásady právnej istoty a proporcionality, a na podporu tohto tvrdenia sa odvoláva len na rozhodovacia prax Komisie v tejto oblasti, podla ktorej sa uplatnuje maximálne zvýsenie o 100 %, a to aj v prípade porusení presahujúcich 20 rokov. 155 Stací vsak uviest, ze samotný zalobca uviedol príklad rozhodnutia Komisie, v ktorom doslo k zvýseniu o 125 % za porusenie trvajúce dvanást rokov a desat mesiacov, a to rozhodnutie Komisie 2003/674/ES z 2. júla 2002 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec C.37.519 -- Metionín) [neoficiálny preklad] ([52]Ú. v. ES L 255, 2003, s. 1). Toto rozhodnutie bolo predmetom zaloby na Súde prvého stupna (rozsudok Súdu prvého stupna z , Degussa/Komisia, [53]T-279/02, Zb. s. II-897), ktorý potvrdil dlzku trvania porusenia stanovenú Komisiou, ale nevyslovoval sa o rozsahu zvýsenia pokuty uplatnovanom na jej základe. 156 Okrem toho vo vyjadrení k zalobe Komisia uviedla dalsie príklady rozhodnutí, v ktorých uplatnila zvýsenie presahujúce 100 %, a ktoré neboli zalobcom v replike spochybnované. 157 Navyse podla ustálenej judikatúry (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, [54]C-350/88, Zb. s. I-395, bod 33a tam citovaná judikatúra) nie je odôvodnené, aby hospodárske subjekty legitímne ocakávali zachovanie súcasnej situácie, ktorá môze byt zmenená v rámci volnej úvahy institúcií Spolocenstva. 158 Z judikatúry v oblasti pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze pritom jasne vyplýva (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 113 vyssie, bod 109, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, [55]T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 237), ze ich úcinné uplatnovanie vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút potrebám politiky hospodárskej sútaze. V dôsledku toho skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnovala urcitú výsku pokút za urcité druhy porusovania, ju nemôze zbavovat moznosti túto úroven v medziach stanovených nariadením c. 17 zvýsit. 159 Napokon treba zdôraznit, ze zvýsenie východiskovej sumy o 105 % nemôze byt vzhladom na dlzku trvania porusenia uznanú zalobcom povazované za zjavne neprimerané. 160 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení zásad právnej istoty a proporcionality na základe zvýsenia východiskovej sumy o 105 % z dôvodu dlzky trvania porusenia musí byt zamietnutý. O polahcujúcich okolnostiach 161 Ako vyplýva z judikatúry, pokial sa porusenia dopustilo viac podnikov, je opodstatnené preskúmat závaznost úcasti na nom kazdého z nich (rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 623, a Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 150), aby bolo mozné urcit, ci v ich prípade existujú pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti. 162 Bod 3 usmernení stanovuje úpravu základnej ciastky pokuty v závislosti od urcitých polahcujúcich okolností. O nezohladnení údajne pasívnej úlohy zalobcu 163 V prípade podniku, ktorý sa dopustil porusenia, jeho "výlucne pasívna úloha alebo úloha nasledovatela" predstavuje, ak je dokázaná, polahcujúcu okolnost podla bodu 3 prvej zarázky usmernení, kedze je upresnené, ze táto pasívna úloha spocíva v jeho "malej aktivite", teda chýbajúcej aktívnej úcasti na vypracovaní protisútaznej dohody alebo dohôd (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 121 vyssie, bod 167). 164 Z judikatúry vyplýva, ze spomedzi skutocností, ktoré môzu preukázat pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zobrat do úvahy najmä citelne sporadickejsí charakter zúcastnovania sa rokovaní v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, [56]T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 343), ako aj jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, nezávisle na dlzke jeho úcasti na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z , Stichting Sigarettenindustrie a i./Komisia, [57]240/82 az 242/82, 261/82, 262/82, 268/82 a 269/82, Zb. s. 3831, bod 100), alebo aj existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle zo strany tretích podnikov, ktoré sa podielali na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo , Weig/Komisia, [58]T-317/94, Zb. s. II-1235, bod 264). 165 Zalobca po prvé tvrdí, ze nikdy nepôsobil na trhu s uhlíkovými a grafitovými blokmi a nemohol sa teda na tomto trhu dopustit porusenia. V kazdom prípade, za predpokladu, ze sa podielal na porusení, ku ktorému doslo na trhu s polotovarmi, môze byt jeho úloha pri uskutocnovaní tohto porusenia kvalifikovaná len ako pasívna, ako to Komisia uznáva v odôvodnení c. 232 Rozhodnutia. 166 Ked Súd prvého stupna na pojednávaní polozil zalobcovi otázku o presnom dosahu tohto tvrdenia uvádzaného v rámci zalobného dôvodu týkajúceho sa zohladnenia polahcujúcich okolností, ktorého jediným návrhom je ziadost o podstatné znízenie pokuty, zalobca upresnil, ze jeho predmetom nie je spochybnenie porusenia uplatnovaného Komisiou, ale len poziadavka na priznanie pasívnej úlohy. 167 Pokial ide o protisútazné správanie súvisiace s vylúcením brusiarní, Komisia v odôvodnení c. 154 Rozhodnutia vysvetluje, ze okrem predaja hotových výrobkov na báze uhlíka, ako sú uhlíkové kefy, clenovia kartelu predávali tiez lisované uhlíkové bloky, ktoré neboli dosial rozrezané ani opracované na výrobu kief ci iných výrobkov. Urcité brusiarne, ktoré neboli clenmi kartelu, kupovali tieto uhlíkové bloky, rozrezávali ich a spracovávali na hotové výrobky, ktoré predávali zákazníkom. Hoci tieto brusiarne sú zákazníkmi clenov kartelu, z hladiska hotových výrobkov tiez predstavujú pre clenov kartelu konkurenciu. 168 Z odôvodnení c. 154 az 166 Rozhodnutia vyplýva, ze politika kartelu smerovala k obmedzeniu konkurencie, ktorú by brusiarne mohli predstavovat v oblasti hotových výrobkov vyrábaných z týchto blokov, a to prostredníctvom odmietnutia ich zásobovania, alebo v prípade ich zásobovania stanovením vyssích cien dodávaných uhlíkových blokov. 169 Komisia v odôvodneniach c. 159 a 232 Rozhodnutia jasne zalobcovi vytýka jeho úcast na tejto kartelovej politike. Odôvodnenie c. 232 Rozhodnutia znie takto: "Komisia v kazdom prípade nesúhlasí s tvrdením [LCL], podla ktorého sa nepodielal na cinnosti kartelu spocívajúcej vo vylúcení 'brusiarní`, kedze spotreboval vsetky bloky, ktoré vyrobil, pre vlastnú potrebu. Ako je uvedené [v bode] 7.8, [LCL] sa v skutocnosti podielal na praxi kartelu spocívajúcej v odmietaní predaja blokov 'brusiarnam`, ci ich predaji výlucne za velmi vysoké ceny. Osobitne pocas zasadnutia clenov kartelu konaného 14. októbra 1993 [LCL] na otázku 'Mali by sme predávat bloky a vzdat sa nasej marze alebo nie?` odpovedal, ze sa 'pokúsa predávat co najmenej blokov a domnieva sa, ze je vhodné predávat ich len vlastným spolocnostiam`. Aj ked sa [LCL] sám nepodielal na faktickom bojkote 'brusiarní`, celkom nepochybne súhlasil so vseobecnou politikou kartelu spocívajúcou v ukoncení zásobovania 'brusiarní` alebo v pokracovaní ich zásobovania za velmi vysoké ceny a, ako ostatní clenovia kartelu, tazil z obmedzenia hospodárskej sútaze na úkor brusiarní. Tieto skutkové okolnosti postacujú na preukázanie zodpovednosti [LCL]." 170 Zdá sa tak, ze odôvodnenie c. 232 Rozhodnutia v ziadnom prípade neobsahuje, na rozdiel od tvrdení zalobcu, uznanie pasívnej úlohy zalobcu, t.j. neexistencie aktívnej úcasti na vypracovávaní protisútaznej dohody týkajúcej sa vylúcenia brusiarní, ale naopak odhaluje jasné zaujatie stanoviska v prospech ukoncenia zásobovania brusiarní blokmi uhlíka a dokonca doporucenie, aby také riesenie prijali vsetci clenovia kartelu. 171 Zalobca po druhé uvádza, ze Komisia uznáva, ze zohrával len mensiu úlohu pri vykonávaní vytýkaných postupov v odvetví výrobkov na báze uhlíka a grafitu pre mechanické aplikácie. Okrem toho podla konstatovaní samotnej Komisie sa zalobca prestal zúcastnovat zasadnutí technického výboru v apríli 1999, t.j. osem mesiacov pred rozpustením kartelu, co prinajmensom Schunk povazoval za závazný problém. 172 Zalobca v podstate tvrdí, ze sa nezúcastnil pocetných zasadnutí uskutocnených medzi Morgan, Schunk a SGL pri prílezitosti zasadnutí technického výboru, v priebehu ktorých bola prijatá väcsina dôlezitých rozhodnutí (najmä urcenie cien a rozdelenie odberatelov), a opiera sa o svedectvo jedného zo svojich zamestnancov, vedúceho pre medzinárodnú výrobu výrobkov pre mechanické aplikácie, ktorý vo svojom vyhlásení zdôraznil, ze okrem troch zasadnutí organizovaných v rámci European Carbon and Graphite Association (ECGA, európske zdruzenie pre uhlík a grafit) [2. apríla 1998 v Bandole (Francúzsko), v Berlíne (Nemecko) a v Stratforde nad Avonom (Spojené královstvo)] sa [LCL] nezúcastnil ziadneho dvojstranného alebo mnohostranného zasadnutia v súvislosti s výrobkami pre mechanické aplikácie. 173 Ked Súd prvého stupna na pojednávaní polozil zalobcovi otázku o presnom dosahu tohto tvrdenia, zalobca upresnil, ze svedectvo jeho zamestnanca sa vztahuje len na úcast dotknutej osoby a ze nepopiera svoju úcast na zasadnutiach technického výboru týkajúcich sa výrobkov na báze uhlíka a grafitu pre mechanické aplikácie. 174 Z Rozhodnutia vyplýva, ze fungovanie kartelu spocívalo na troch druhoch zasadnutí, a to vrcholových zasadnutiach, zasadnutiach technického výboru a miestnych zasadnutiach, pricom prvé dve zasadnutia sa konali dvakrát do roka. Zasadnutia kartelu na európskej úrovni sa casto konali pri prílezitosti zasadnutí európskeho profesijného zdruzenia tohto odvetvia, to znamená najskôr Association of European Graphite Electrode Producers (AEGEP, zdruzenie európskych výrobcov grafitových elektród), a potom ECGA. 175 Rozhodnutia o úrovniach cien a ich zvysovaní boli v zásade prijímané raz do roka na jesennom zasadnutí technického výboru. Na základe diskusie sa technický výbor zhodol na zvýsení cien na budúci rok. Ak sa clenovia kartelu nedokázali zhodnút na zvýsení v urcitej krajine, rozhodnutie bolo postúpené miestnemu zasadnutiu kartelu v príslusnej krajine. Zvýsenia cien dohodnuté na zasadnutiach technického výboru alebo na miestnych zasadnutiach boli potom ratifikované na vrcholovom zasadnutí (odôvodnenia c. 98 a 99 Rozhodnutia). 176 Komisia uvádza, ze tak vrcholové zasadnutia, ako aj zasadnutia technického výboru sa týkali výrobkov na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie, pricom pod toto oznacenie v Rozhodnutí (odôvodnenie c. 4) spadajú hotové výrobky a polotovary, a kedze sa pocet výrobkov a zlozitost dohôd neustále zvysovali, zasadnutia technického výboru sa casto rozdelovali na dve rozdielne casti, jednu, ktorá sa vztahovala na výrobky pre elektrické aplikácie a druhú, ktorá sa vztahovala na výrobky pre mechanické aplikácie (odôvodnenia c. 75 a 76 Rozhodnutia). 177 Zalobca nespochybnuje konstatovania Komisie týkajúce sa spôsobu fungovania kartelu. Vzhladom na takto opísané fungovanie kartelu, na nespochybnovanú úcast zalobcu na vrcholových zasadnutiach a zasadnutiach technického výboru, ktorá bola pripustená uz v odpovedi na oznámenie o výhradách, a na skutocnost, ze zástupca zalobcu bol oficiálnym spravodajcom na vrcholových zasadnutiach týkajúcich sa výrobkov pre mechanické aplikácie, sa zalobca nemôze platne dovolávat výhody polahcujúcej okolnosti na základe výlucne pasívnej úlohy podniku. 178 Okrem toho treba uviest, ze zalobca sa snazí o priznanie výhody uvedenej okolnosti zdôraznovaním správania, ktoré uplatnoval v súvislosti s urcitými kartelovými dohodami ci protiprávnymi praktikami v rámci porusenia, ktoré Komisia správne kvalifikovala ako komplexné a jedno porusenie. 179 Treba skonstatovat, ze tvrdenie zalobcu odporuje samotnému zneniu bodu 3 prvej zarázky usmernení, ktoré sa týka predmetnej polahcujúcej okolnosti. Doslovné znenie bodu 3 prvej zarázky usmernení obsahujúce príslovku "výlucne" a výraz "pri porusení" v jednotnom císle umoznuje vyvodit záver, ze nestací, aby dotknutý podnik vykazoval pocas urcitých období trvania kartelu ci v súvislosti s urcitými kartelovými dohodami "malú aktivitu" (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [59]T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 254). 180 Okrem toho prístup spocívajúci v oddelení posudzovania postoja podniku v závislosti od predmetu dotknutých dohôd alebo zosúladených postupov sa zdá byt prinajmensom teoretický, pokial sú tieto dohody alebo postupy súcastou vseobecnej stratégie urcujúcej hlavné smery cinnosti clenov kartelu a obmedzujúcej ich obchodnú slobodu na úcely dosiahnutia totozného protisútazného ciela a jediného hospodárskeho ciela spocívajúceho v narusení normálneho vývoja cien a obmedzení hospodárskej sútaze na relevantnom trhu. 181 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze kvalifikácia jedného a nepretrzitého porusenia, ktorú uskutocnila Komisia v Rozhodnutí, bola odôvodnená konstatovaním existencie tohto jediného a rovnakého protisútazného ciela zdielaného dotknutými podnikmi. Komisia takisto zohladnila konkrétnu skutocnost a to fungovanie samotného kartelu. V odôvodnení c. 230 Rozhodnutia tak uviedla, ze "v danom prípade tí istí clenovia kartelu koordinovali svoje obchodné správanie pocas rovnakých zasadnutí pre celú skupinu prepojených výrobkov (hoci nie zastupitelných), ktorú vsetci alebo takmer vsetci z nich vyrábali alebo predávali". 182 Treba uviest, ze z rozsudku Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 121 vyssie, uplatnovaného zalobcom na podporu svojich tvrdení, vyplýva, ze spôsob fungovania kartelu v súvislosti s lyzínom sa lísil od spôsobu fungovania kartelu, ktorý viedol k prijatiu Rozhodnutia. Z odôvodnenia vyssie uvedeného rozsudku jasne vyplýva existencia osobitných zasadnutí kartelu o objemoch predajov, pricom islo o odlisné zasadnutia, nez boli zasadnutia týkajúce sa urcenia cien. Okrem toho Súd prvého stupna výslovne vo svojej analýze, ktorá viedla k uznaniu pasívnej úlohy spolocnosti Cheil Jedang v rámci kartelu o objemoch predaja, zohladnil jej malú velkost. Odkaz na vyssie uvedený rozsudok sa preto vzhladom na okolnosti prejednávaného sporu javí ako úplne irelevantný. 183 Ak aj Komisia za týchto podmienok pripústa, ze zalobca vzhladom na svoj relatívne nízky obrat v prípade výrobkov pre mechanické aplikácie hral v pôsobení kartelu v súvislosti s týmito výrobkami menej dôlezitú úlohu nez podniky Morgan, Schunk a SGL (odôvodnenie c. 192 Rozhodnutia), nemozno priznat "výlucne pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovatela pri porusovaní" podniku, ktorý ako zalobca nepopiera svoju úcast na jednom porusovaní trvajúcom vyse desat rokov, pricom mal najväcsí trhový podiel a ktorý svoju poziadavku zakladá na zohladnení relatívne podruzných okolností uvedeného porusovania. Komisia tak oprávnene zdôraznuje, ze: -- trzná hodnota výrobkov pre mechanické aplikácie (podla zalobcu len 70 miliónov eur v roku 1998) je nízka vzhladom k celkovej velkosti relevantného trhu (ktorý dosahoval 291 miliónov eur v rovnakom roku) a jasne nizsia nez trzná hodnota výrobkov pre elektrické aplikácie, a teda -- cielom kartelu spocívajúceho v nepredávaní blokov brusiarnam alebo ich predaji za velmi vysoké ceny bolo posilnenie hlavnej kartelovej dohody o výrobkoch vyrábaných z týchto blokov a ochrana kartelu pred prípadnou konkurenciou. Dohoda o blokoch teda mala vo vztahu k hlavnej dohode týkajúcej sa hotových výrobkov doplnkový charakter (odôvodnenie c. 230 Rozhodnutia). 184 Napokon hoci skutocnost, ze zalobca ukoncil svoje podielanie sa na karteli len o niekolko mesiacov skôr ako ostatní clenovia kartelu, neodôvodnuje znízenie výsky pokuty na základe polahcujúcej okolnosti súvisiacej s "výlucne pasívnou úlohou alebo úlohou nasledovatela pri porusovaní", treba uviest, ze táto skutocnost bola správne zohladnená Komisiou uplatnením zvýsenia za dobu trvania porusovania o 5 % nizsím, ako v prípade ostatných dotknutých clenov kartelu. 185 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na nezohladnení Komisiou údajne pasívnej úlohy zalobcu nie je dôvodný a musí byt zamietnutý. O nezohladnení faktického neuplatnovania urcitých dohôd a/alebo protiprávnych praktík 186 Na úvod treba uviest, ze Komisia kladie dôraz na skutocnost, ze zalobca sa tvrdením vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ze predmetné dohody neuplatnoval, nedomáhal priznania polahcujúcej okolnosti. Komisia zastáva názor, ze neuznanie polahcujúcej okolnosti, ktorú zalobca nikdy neuplatnoval, nemôze byt v ziadnom prípade dôvodom zrusenia rozhodnutia. 187 Tento názor Komisie nemozno prijat. 188 Clánok 4 nariadenia Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov [81 ES] a [82 ES] ([60]Ú. v. ES L 354, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204), ktoré bolo uplatnitelné v case skutkových okolností, len stanovuje, ze strany, ktoré si zelajú vyjadrit sa k výhradám vzneseným proti nim, tak urobia písomne a môzu vo svojich písomných vyjadreniach uviest vsetky dôvody a skutocnosti úcelné pre svoju obhajobu. Môzu pripojit akékolvek relevantné dokumenty ako dôkaz uvedených skutocností a môzu tiez navrhovat, aby Komisia vypocula osoby, ktoré môzu tieto skutocnosti potvrdit. V ziadnom prípade sa tak od podnikov, ktorým je oznámenie o výhradách urcené, nevyzaduje, aby osobitne podávali návrhy na uznanie polahcujúcich okolností. 189 Okrem toho treba pripomenút, ze oznámenie o výhradách je prípravným aktom pre rozhodnutie, ktorým sa konanie koncí a v ktorom Komisia rozhoduje o zodpovednosti podnikov a prípadne o sankciách, ktoré im majú byt ulozené. 190 Pri stanovovaní výsky pokuty Komisia musí vziat do úvahy vsetky okolnosti daného prípadu, najmä závaznost a dlzku trvania porusenia, ktoré sú dvomi kritériami výslovne uvedenými v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Ako bolo uvedené, pokial sa porusenia dopustilo viacero podnikov, Komisia musí skúmat závaznost úcasti na nom kazdého z nich (rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 623, a Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 150), aby bolo mozné urcit, ci v ich prípade existujú pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti. 191 Body 2 a 3 usmernení stanovujú upravenie základnej ciastky pokuty v závislosti od urcitých pritazujúcich a polahcujúcich okolností, ktoré sa týkajú jednotlivých dotknutých podnikov. Najmä bod 3 usmernení s názvom polahcujúce okolnosti uvádza demonstratívny zoznam okolností, ktoré môzu viest k znízeniu základnej ciastky pokuty. V nom sa uvádza výlucne pasívna úloha podniku, faktické neuplatnovanie dohôd, ukoncenie porusovania, len co zasiahne Komisia, existencia primeraných pochybností zo strany podniku o tom, ci postihované správanie predstavuje porusenie, skutocnost, ze k poruseniu doslo z nedbanlivosti, ako aj efektívna spolupráca podniku v konaní, mimo rámca oznámenia o spolupráci. 192 Pritom podla ustálenej judikatúry sa Komisia nemôze odklonit od pravidiel, ktoré si sama stanovila (pozri rozsudok Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 53 a tam citovanú judikatúru). Zvlást ak Komisia prijme usmernenia urcené na to, aby upresnili, pri dodrzaní Zmluvy, kritériá, ktoré hodlá uplatnovat v rámci výkonu svojej volnej úvahy, vyplýva z toho vlastné obmedzenie tejto právomoci v rozsahu, v akom jej prislúcha dodrzovat indikatívne pravidlá, ktoré si sama stanovila (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, [61]T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 57; z , Vlaams Gewest/Komisia, [62]T-214/95, Zb. s. II-717, bod 89, a rozsudok ADM I, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 267). 193 Na úcely stanovenia výsky pokút Komisia v Rozhodnutí pouzila spôsob uvedený v usmerneniach a posudzovala závaznost úcasti na porusovaní kazdého z dotknutých podnikov. Odôvodnenie c. 272 Rozhodnutia je v tomto smere úplne presné, pretoze sa v nom uvádza, ze "Komisia v súvislosti s kazdým podnikom... urcí, ci existujú pritazujúce a/alebo polahcujúce okolnosti", a ze "základná ciastka pokuty sa v dôsledku toho zvýsi alebo znízi". V odôvodnení c. 316 Rozhodnutia Komisia uvádza, ze "v danom prípade neboli zistené pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti", co znamená, ze na základe výsledkov svojho vysetrovania a odpovede zalobcu na jej oznámenie o výhradách zastáva názor, ze zalobcovi nemozno priznat ziadnu takú polahcujúcu okolnost, ako je najmä faktické neuplatnovanie predmetných dohôd alebo protiprávnych postupov uvedené v bode 3 druhej zarázke usmernení, na základe ktorých Komisia stanovila výsku pokuty. 194 Zalobca je preto oprávnený spochybnit na Súde prvého stupna záver Komisie uvedený v odôvodnení c. 316 Rozhodnutia a domáhat sa priznania polahcujúcej okolnosti a následného znízenia výsky pokuty, kedze treba pripomenút, ze podla clánku 17 nariadenia c. 17 má Súd prvého stupna neobmedzenú právomoc v zmysle clánku 229 ES preskúmat rozhodnutia, ktorými Komisia stanovila pokutu a v dôsledku toho môze ulozenú pokutu zrusit, znízit alebo zvýsit. 195 Treba este poznamenat, ze zalobca vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách jasne uviedol skutocnost, ze nepredáva grafitové bloky a platne tretím subjektom a ze mal v karteli týkajúcom sa výrobkov na báze uhlíka a grafitu pre mechanické aplikácie len mensiu úlohu. V bode 78 tejto odpovede zalobca dokonca upresnuje, ze predlozil vyhlásenie jedného zo svojich vedúcich pracovníkov (opakovane uplatnované v replike), z ktorého vyplýva, ze neuplatnoval sadzobníkové ceny stanovované kazdý rok na zasadnutiach technického výboru a týkajúce sa výrobkov pre mechanické aplikácie, a ze mu bolo pravidelne ostatnými subjektmi vytýkané nedodrziavanie dohôd. Hoci sa zalobca v bode 78 svojej odpovede výslovne nedomáhal priznania polahcujúcej okolnosti, treba uviest, ze otázka faktického neuplatnovania predmetných dohôd v zmysle bodu 3 druhej zarázky bola zalobcom zretelne polozená. 196 Treba teda overit, ci mohla Komisia oprávnene dospiet k záveru, ze zalobcovi nemozno na základe faktického neuplatnovania predmetných dohôd v zmysle bodu 3 druhej zarázky usmernení priznat polahcujúcu okolnost. Na tento úcel je dôlezité overit, ci zalobcom uplatnované okolnosti môzu preukázat, ze sa pocas obdobia, ked sa tento podnik pripojil k dohodám predstavujúcim porusenie, skutocne vyhýbal ich uplatnovaniu sútazným správaním na trhu alebo prinajmensom, ze jasne a významne porusoval povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, ze narusil jeho samotné fungovanie (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, [63]T-26/02, Zb. s. II-713, bod 113). 197 Zalobca zakladá svoje nároky na styroch jasných okolnostiach, ktoré ukazujú, ze dotknutá osoba netvrdí, ze sa zdrzala akéhokolvek uplatnovania nedovolených dohôd, ale ze poukazuje na to, ze ich len ciastocne uplatnovala. 198 Zalobca sa odvoláva po prvé na nedodrzovanie cien dohodnutých pre výrobky pre mechanické aplikácie a v tejto súvislosti poukazuje na staznosti svojich konkurentov. Odvoláva sa na prípis, ktorý mu zaslal podnik Schunk 18. septembra 1989 a na vyhlásenie jedného zo svojich zamestnancov, pána G., z . 199 V Rozhodnutí (odôvodnenia c. 307 a 308) Komisia uvádza, ze co sa týka zalobcu, zdá sa, ze voci nemu neboli az do prvého polroku 1999, teda do doby, ked sa chystal kartel opustit, vznesené ziadne závazné staznosti zo strany ostatných úcastníkov kartelu, ktoré by mu vytýkali uplatnovanie prílis nízkych cien. Komisia dodáva, ze prílezitostné podvádzania sú v karteloch beznou praxou, pokial sa podniky domnievajú, ze sa k nim môzu beztrestne uchylovat, a ze v takýchto podvádzaniach nemozno vidiet dôkaz nevykonávania dohôd uzatvorených v rámci kartelu. 200 Odôvodnenie c. 106 Rozhodnutia odkazuje na vyssie uvedený prípis, v ktorom sa Schunk stazoval, ze zalobca predáva uhlíkové kruhy istému francúzskemu odberatelovi za ceny o 15 az 20 % nizsie, nez je bezná úroven vo Francúzsku, a pozval zalobcu na pracovné stretnutie, na ktorom by bola táto otázka prerokovaná a zalobca by mu vysvetlil, akým spôsobom boli tieto ceny stanovené. 201 Treba uviest, ze táto listina obsahuje jedinú staznost len jedného clena kartelu týkajúcu sa iba uvádzania výrobkov pre mechanické aplikácie na trh, a konkrétnejsie najmä jedného výrobku, zatial co ich existuje velmi siroký sortiment (odôvodnenie c. 9 Rozhodnutia), urceného "istému francúzskemu odberatelovi". 202 Vo svojom vyhlásení z 18. septembra 2002 pán G. uvádza, ze sa zúcastnil troch zasadnutí a to v Bandole, v Berlíne a v Statforde nad Avonom. Dalej upresnuje: "Na vsetkých troch zasadnutiach, [na ktorých] som sa zúcastnil, bolo [LCL] zo strany ostatných konkurentov vytýkané nedodrziavanie dohôd. Odpovedali sme, ze sme na európskom trhu len malým hrácom." 203 Zalobca tvrdí, ze pán G. v tomto vyhlásení tiez uviedol príklad staznosti zo strany M. T. (Morganite Industries Inc., americká dcérska spolocnost obchodnej spolocnosti Morgan), v ktorej sa "vytýkalo [LCL], ze uplatnuje prílis nízke ceny (mimo sadzobníkových cien)". Táto informácia nie je vo vyhlásení pána G. predlozenom zalobcom na pojednávaní v prílohe k zalobe obsiahnutá. 204 Zdá sa, ze predmetné svedectvo sa týka len troch zasadnutí kartelu, ktoré sa konali v období od 2. apríla 1998 do , t.j. v priebehu jedného roka, zatial co celková doba porusovania bola desat rokov a osem mesiacov a vrcholové zasadnutia a zasadnutia technického výboru sa konali, kazdé, dvakrát do roka, nerátajúc miestne zasadnutia. 205 Okrem toho vzhladom na existenciu vztahu podriadenosti medzi autorom predmetného vyhlásenia, ktoré bolo vypracované potom, co bola Komisiou zaslaná ziadost o informácie uvedená v clánku 11 nariadenia c. 17, a zalobcom, ktorý svedectvo predlozil v prílohe svojej zaloby, môze byt toto svedectvo prijaté len vtedy, ak bolo podopreté objektívnymi dokladmi pochádzajúcimi zo spisu. 206 Zalobca tvrdí, ze vyhlásenie pána G. je podporené prípisom, ktorý zalobcovi poslal Schunk 18. septembra 1989. Pritom, ako oprávnene poznamenáva Komisia, toto vyhlásenie týkajúce sa priebehu zasadnutí konaných medzi 2. aprílom 1998 a 8. aprílom 1999, nemôze byt podporené staznostou, ktorá sa týka skutocností z roku 1989, t.j. skutocností, ktoré sa stali pred desiatimi rokmi. 207 Zalobca sa takisto odvoláva na vyhlásenie ostatných clenov kartelu prepísané do zápisnice zo zasadnutia ECGA z 19. apríla 1996 v tomto znení: "Deutsche Carbone [nemecká dcérska spolocnost obchodnej spolocnosti LCL] zacala svoju cinnost v oblasti výrobkov pre mechanické aplikácie bez toho, aby akokolvek brala do úvahy súcasnú úroven cien. P. [LCL] bol poziadaný o dohlad nad jej cinnostami a o to, aby zabezpecil, ze stanovené úrovne cien budú dodrzované." 208 Tento dokument sa teda týka zaciatku cinnosti dcérskej spolocnosti zalobcu a nijako neprejudikuje postoj, ktorý mohol zalobca v skutocnosti zaujat po tomto zasadnutí. Zalobca inak nepredlozil ziadny dokument, ktorý by dokazoval skutocne nezávislé a konkurencné správanie svojej nemeckej dcérskej spolocnosti nasledujúce po predmetnej zápisnici a pretrvávajúcu nespokojnost ostatných clenov kartelu v tejto veci. 209 Vyhlásenie pána G. nie je napokon podporené ani vyhlásením iného zamestnanca zalobcu, v danom prípade pána N. Ten upresnuje, ze sa zúcastnil zasadnutí technického výboru týkajúcich sa výrobkov pre elektrické a mechanické aplikácie organizovaných v rámci ECGA v priebehu obdobia od roku 1997 do apríla 1999. Pán N pritom nespomína ziadnu staznost clena kartelu týkajúcu sa správania zalobcu, hoci sa jeho vyhlásenie takisto týka obdobia od 2. apríla 1998 do , na ktoré sa vztahuje vyhlásenie pána G. 210 Zalobca po druhé tvrdí, ze v oblasti výrobkov pre elektrické aplikácie nevykonával v plnom rozsahu vseobecnú politiku kartelu na francúzskom území, za ktoré je v zásade zodpovedný. Zalobca vychádza z odôvodnenia c. 127 Rozhodnutia, podla ktorého "kým sadzobníkové ceny OEM platné v Holandsku zodpovedajú indexovej úrovni 100, skutocná sadzobníková cena platná vo Francúzsku, kde bola úroven cien pre kartel najmenej výhodná, bola len 61 a skutocne platené ceny 40". 211 Treba vsak skonstatovat, ze toto tvrdenie zalobcu vychádza z ciastocného alebo skresleného výkladu Rozhodnutia. 212 Je nevyhnutné zdôraznit, ze dopyt po výrobkoch na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie je rozlozený medzi relatívne malý pocet velkých odberatelov a omnoho väcsí pocet malých odberatelov. V prípade elektrických aplikácií sú najväcsími odberatelmi výrobcovia, ktorí tvoria odvetvie nazývané "OEM". Títo odberatelia, ktorí nie sú velmi pocetní a sú hlavne velkými podnikmi, nakupujú vo velmi velkom mnozstve obmedzený sortiment výrobkov na báze uhlíka a grafitu a majú teda znacnú vyjednávaciu silu (odôvodnenia c. 39, 40 a 124 Rozhodnutia). 213 Kartel sa pokúsil zabránit hrozbe, ze by títo velkí odberatelia mohli vyuzit cenové rozdiely medzi jednotlivými státmi. Prvotná stratégia spocívala v snahe o harmonizáciu cien na európskej úrovni a vychádzala z návrhu zalobcu nazvaného "Návrh jednotnej európskej cenovej politiky pre kefy urcené výrobcom priemyslových elektrických strojov". Táto stratégia na európskej úrovni harmonizovaných cien pre odberatelov v odvetví OEM sa ukázala ako v praxi tazko uskutocnitelná, ako vyplýva z osobitného zasadnutia technického výboru o cenách OEM, ktoré sa konalo 22. februára 1994 (odôvodnenia c. 126 a 127 Rozhodnutia). 214 Práve toto zasadnutie poskytuje informácie o znacných pretrvávajúcich rozdieloch v sadzobníkových cenách a najmä medzi skutocne uplatnovanými cenami v odvetví OEM v jednotlivých státoch na príklade situácie vo Francúzsku, ktorá je opísaná v odôvodnení c. 127 Rozhodnutia. Islo teda o vseobecne pomerne rozsírené rozdiely existujúce aj v iných státoch, nez vo Francúzsku, ktoré nemajú pôvod v úmysle zalobkyne fakticky neuplatnovat kartelové dohody. Zalobca je naopak dokonca sám pôvodcom protisútaznej stratégie na európskej úrovni harmonizovaných cien pre odberatelov v odvetví OEM. Komisia este uvádza, ze clenovia kartelu sa po zasadnutí z 22. februára 1994 dohodli na "stlacení rozdielov". 215 Treba zdôraznit, ze zalobca nijako nespochybnuje závery Komisie uvedené v odôvodnení c. 127 Rozhodnutia, ale iba podáva Súdu prvého stupna subjektívny výklad, ktorý ho zvýhodnuje. 216 Zalobca po tretie tvrdí, ze Komisia v odôvodnení c. 232 Rozhodnutia pripustila, ze "sa sám nepodielal na faktickom bojkote 'brusiarní`". 217 Z celého znenia predmetného bodu odôvodnenia vyplýva, ze tvrdenie zalobcu je opät zalozené na skreslení znenia Rozhodnutia. 218 Odôvodnenie c. 232 Rozhodnutia znie takto: "Komisia v kazdom prípade nesúhlasí s tvrdením [LCL], podla ktorého sa nepodielal na cinnosti kartelu spocívajúcej vo vylúcení 'brusiarní`, kedze spotreboval vsetky bloky, ktoré vyrobil, pre vlastnú potrebu. Ako je uvedené [v bode] 7.8, [LCL] sa v skutocnosti podielal na praxi kartelu spocívajúcej v odmietaní predaja blokov 'brusiarnam`, ci ich predaji výlucne za velmi vysoké ceny. Osobitne pocas zasadnutia clenov kartelu konaného 14. októbra 1993 [LCL] na otázku 'Mali by sme predávat bloky a vzdat sa nasej marze alebo nie?` odpovedal, ze sa 'pokúsa predávat co najmenej blokov a domnieva sa, ze je vhodné predávat ich len vlastným spolocnostiam`. Aj ked sa Carbone Lorraine sám nepodielal na faktickom bojkote 'brusiarní`, celkom nepochybne súhlasil so vseobecnou politikou kartelu spocívajúcou v ukoncení zásobovania 'brusiarní` alebo v pokracovaní ich zásobovania za velmi vysoké ceny a, ako ostatní clenovia kartelu, tazil z obmedzenia hospodárskej sútaze na úkor brusiarní. Tieto skutkové okolnosti postacujú na preukázanie zodpovednosti [LCL]." 219 Zdá sa tak, ze zalobca vynechal prvé dve slová ním citovanej vety, z ktorých je zrejmé, ze nasledujúca analýza Komisie vychádza z hypotézy. Vzhladom na to, ze argumentácia zalobcu je zalozená výlucne na nesprávnom výklade odôvodnenia c. 232 Rozhodnutia, musí byt zamietnutá. 220 Zalobca po stvrté tvrdí, ze poznámky podniku Morgan zo zasadnutia technického výboru zo 4. októbra 1999 dokazujú, ze sa od kartelu úplne distancoval, a to prinajmensom v poslednom roku jeho existovania. 221 Obsah tejto poznámky je uvedený v odôvodnení c. 186 Rozhodnutia, pricom treba poznamenat, ze zalobca ju zmienuje neúplným spôsobom takto: "G. [Schunk] doporucil vylúcit P. [zalobca], pretoze s ním nie je mozná ziadna komunikácia. Kontrola hospodárskej sútaze vsak môze byt zabezpecená zvysnými tromi úcastníkmi. G. okrem toho tvrdil, ze P. uplatnuje nizsie ceny, nez konkurencia. S. [Morgan], B. [SGL] a H. [národná dcérska spolocnost Morgan] este nerozhodli, ci P. skutocne kazí ceny. G. má v úmysle zaútocit a poslat im jasnú správu." 222 Treba uviest, ze tento dokument nemá ziadnu dôkaznú hodnotu. Tvrdenie Schunk, podla ktorého zalobca prestal dodrzovat dohody o cenách, nie je potvrdené ostatnými clenmi kartelu prítomnými na zasadnutí. Okrem toho predmetný dokument neobsahuje ziadne casové upresnenie, az na dátum konania zasadnutia, t.j. 4. október 1999, ktorý nasleduje az po dátume ukoncenia obdobia porusovania, ktorý Komisia vo vztahu k zalobcovi stanovila na jún 1999. 223 Okolnosti uvádzané zalobcom v rámci tohto zalobného dôvodu neumoznujú, a to ani v prípade ich spolocného posudzovania, vyvodit záver, ze sa pocas obdobia, v priebehu ktorého sa pripojil k dohodám predstavujúcim porusenie, skutocne vyhýbal ich uplatnovaniu sútazným správaním na trhu alebo prinajmensom, ze jasne a významne porusoval povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, ze narusil jeho samotné fungovanie. 224 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na nezohladnení Komisiou polahcujúcej okolnosti súvisiacej s faktickým neuplatnovaním dohôd predstavujúcich porusenie, nie je dôvodný a musí byt zamietnutý. O nezohladnení ukoncenia porusovania pred zaciatkom vysetrovania 225 Zalobca tvrdí, ze ukoncil inkriminované postupy najneskôr v júni 1999, teda viac nez tri roky pred prvým zásahom Komisie, a ze od tej doby zavádzal program súladu s pravidlami hospodárskej sútaze, ktorý bol systematicky uplatnovaný v rámci skupiny uz viac nez styri roky. 226 Po prvé treba uviest, ze usmernenia v ich bode 3 stanovujú znízenie základnej ciastky pokuty z dôvodu takých osobitných polahcujúcich okolností, ako je najmä ukoncenie porusovania akonáhle Komisia zasiahne. Táto polahcujúca okolnost by sa podla zalobcu mala tým skôr uplatnit, ak k ukonceniu správania predstavujúceho porusenie dôjde, ako v danom prípade, este pred uvedeným zásahom. 227 Túto úvahu nemôze Súd prvého stupna prijat. O polahcujúcu okolnost v zmysle uvedeného ustanovenia totiz logicky môze íst len vtedy, ak bol podnet k ukonceniu protisútazného správania na strane dotknutých podnikov vyvolaný predmetným zásahom. Úcelom tohto ustanovenia je v prípade, ked Komisia zacne v tomto smere vysetrovanie, podnietit podniky, aby okamzite ukoncili svoje protisútazné správanie, takze znízenie pokuty z tohto titulu nemôze byt pouzité, ak porusenie bolo ukoncené este pred dátumom prvého zásahu Komisie. Uplatnenie znízenia by za takých okolností totiz viedlo k dvojitému zohladneniu dlzky trvania porusovania pri stanovovaní výsky pokút (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, dalej len "rozsudok Tokai II", bod 291; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna Tokai I, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 341). 228 Okrem toho treba pripomenút, ze znízenie pokuty z dôvodu ukoncenia porusovania, akonáhle zasiahne Komisia, vsak nemôze byt automatické, ale závisí od posúdenia okolností konkrétneho prípadu Komisiou v rámci jej volnej úvahy. V tejto súvislosti bude uplatnenie tohto ustanovenia usmernení v prospech podniku zvlást primerané v situácii, ked protisútazná povaha predmetného konania nie je zjavná. Naopak, jeho uplatnenie bude v zásade menej vhodné v situácii, ked je povaha tohto konania zretelne protisútazná, pokial to je preukázané (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [64]T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 281, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z , Salzgitter Mannesmann/Komisia, [65]C-411/04 P, Zb. s. I-959, a Tokai II, uz citovaný v bode 227 vyssie, body 292 a 294). 229 V danom prípade nemozno vyvodit záver, ze by zalobca mohol mat rozumné pochybnosti o protisútaznej povahe svojho správania, pokial ide o horizontálnu kartelovú dohodu o cenách, ktorá je zjavným porusením clánku 81 ES a ktorej existenciu sa snazili jej úcastníci pomocou rôznych opatrení uchovávat v tajnosti po dobu viac nez desat rokov. 230 Napokon treba uviest, ze v danom prípade, rovnako ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 146 vyssie (bod 341), zalobca neukoncil predmetné protisútazné praktiky po zásahu Komisie, ale po zásahu amerických orgánov pre hospodársku sútaz, co Komisia správne zdôraznuje v odôvodnení c. 311 Rozhodnutia, pricom vychádza z vlastných vyhlásení zalobcu. Na základe jednoduchého doslovného výkladu bodu 3 tretej zarázky usmernení je preto mozné poziadavku zalobcu zamietnut. 231 Po druhé co sa týka zavádzania programu súladu s pravidlami hospodárskej sútaze, bolo uz uvedené, ze hoci je dôlezité, aby podnik prijal opatrenia na zamedzenie toho, aby v budúcnosti dochádzalo k dalsím poruseniam práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze jeho zamestnancami, prijatie takých opatrení nic nemení na existencii zisteného porusenia. Komisia teda nie je povinná zohladnit takú skutocnost ako polahcujúcu okolnost (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 373), co platí tým viac, ak predmetné porusenie predstavuje, ako v danom prípade, zjavné porusenie clánku 81 ES. Okolnost uplatnovaná zalobcom, ze tento program bol zavedený pred zásahom Komisie, je irelevantná, ale napriek tomu treba pripomenút, ze dotknuté opatrenia boli prijaté po zásahu amerických orgánov pre hospodársku sútaz. 232 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na nezohladnení Komisiou polahcujúcej okolnosti súvisiacej s ukoncením porusovania pred zaciatkom vysetrovania a zavádzaním programu súladu s pravidlami hospodárskej sútaze, nie je dôvodný a musí byt zamietnutý. O nezohladnení efektívnej spolupráce podniku v konaní, mimo rámca oznámenia o spolupráci 233 Medzi polahcujúcimi okolnostami uvedenými v bode 3 usmernení sa pod siestou zarázkou nachádza "efektívna spolupráca podniku v konaní, mimo rámca oznámenia [o spolupráci]". 234 V Rozhodnutí je upresnené, ze zalobca na podporu svojej poziadavky na priznanie predmetnej polahcujúcej okolnosti uviedol, ze Komisii poskytol urcité informácie týkajúce sa úlohy spolocnosti Gerken a cinností kartelu pocas obdobia do októbra 1988 (odôvodnenie c. 314 Rozhodnutia). 235 Komisia zamietla túto poziadavku zalobcu a uviedla, ze proti Gerken nezacala konanie, ze obdobie do októbra 1988 nezahrnula do pôsobnosti tohto konania a ze informácie, ktoré jej nie sú uzitocné na "preukázanie existencie porusenia, ani pre stanovenie výsky pokút, ktoré sa majú podnikom ulozit (pokial by tento druh spolupráce mohol byt zohladnený), nemôzu byt kvalifikované ako efektívna spolupráca v konaní, mimo rámca oznámenia [o spolupráci]" (odôvodnenie c. 315 Rozhodnutia). 236 Zalobca vo svojich písomných vyjadreniach tvrdí, ze informácie, ktoré poskytol v priebehu správneho konania, nielenze zjavne Komisii ulahcili jej úlohu, ale takisto by jej umoznili jednak nepriznat oslobodenie od pokuty v prípade spolocnosti Morgan na základe oznámenia o spolupráci a jednak preukázat úcast Gerken na cinnostiach kartelu, pricom skutocnost, ze Komisia tieto informácie v tomto smere nevyuzila, nie je dôlezitá. 237 Aj ked pouzitá formulácia obsahuje dva rôzne návrhy, tvrdenie zalobcu, podla ktorého poskytol v priebehu správneho konania informácie, ktoré zjavne Komisii ulahcili jej úlohu, nie je podopreté ziadnym príkladom, s výnimkou skutocností týkajúcich sa správania spolocností Morgan a Gerken. Zdá sa tak, ze poziadavka na priznanie polahcujúcej okolnosti v súvislosti s efektívnou spoluprácou zalobcu mimo rámca oznámenia o spolupráci je zalozená len na uvedených informáciách. 238 V tejto fáze treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry znízenie pokuty na základe spolupráce v správnom konaní je dôvodné, len ak správanie predmetného podniku umoznilo Komisii lahsie urcit existenciu porusenia a prípadne ho aj ukoncit (rozsudok zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 113 vyssie, bod 36; pozri rozsudok BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 164 vyssie, bod 325 a tam citovanú judikatúru). 239 Okrem toho v rámci výkladu vyssie uvedenej judikatúry, ktorý zodpovedá jej duchu, Súd prvého stupna zastával názor, ze poskytnutie informácií, ktoré Komisii umoznili v priebehu konania presnejsie posúdit stupen spolupráce jedného z podnikov podielajúcich sa na karteli na úcely stanovenia výsky jeho pokuty a ktoré tak Komisii ulahcili jej úlohu v jej vysetrovaní, predstavuje efektívnu spoluprácu v procese, mimo rámca oznámenia [o spolupráci] v zmysle bodu 3 siestej zarázky usmernení (rozsudok ADM I, uz citovaný v bode 83 vyssie, body 305 a 306). 240 V danom prípade stací uviest, ze, ako zjavne vyplýva z Rozhodnutia (odôvodnenia c. 265 az 266 a 319 az 321, clánok 1 Rozhodnutia), Komisia nepouzila ziadny z poznatkov poskytnutých zalobcom v súvislosti so správaním Gerken a Morgan na konstatovanie ci sankcionovanie porusenia práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, ani na presnejsie posúdenie stupna spolupráce podniku na úcely urcenia výsky jeho pokuty. Komisia teda nemala povinnost zohladnit spoluprácu uplatnovanú zalobcom v tomto kontexte znízením pokuty, kedze táto spolupráca v skutocnosti jej úlohu pri urcovaní existencie porusenia a jeho ukoncení alebo pri urcení výsky pokút neulahcila (pozri v tomto zmysle rozsudok Tokai II, uz citovaný v bode 227 vyssie, bod 368, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 87). 241 Rozsudok ADM I, uz citovaný v bode 83 vyssie, na ktorý sa zalobca odvoláva pri odôvodnovaní svojej poziadavky, naopak potvrdzuje opodstatnenost stanoviska Komisie. 242 Súd prvého stupna tak potom, co uviedol, ze zalobca skutocne Komisiu informoval o znicení dokumentov iným podnikom podielajúcim sa na karteli a ze táto skutocnost bola konstatovaná v jednom z odôvodnení Rozhodnutia Komisie a pouzitá Komisiou na vyvodenie záveru, ze spolupráca vyssie uvedeného podniku nebola úplná v zmysle bodu B oznámenia o spolupráci a neodôvodnuje teda znízenie pokuty z tohto dôvodu, rozhodol poskytnút uvedenému úcastníkovi konania dodatocné znízenie o 10 % na základe efektívnej spolupráce podniku v konaní, mimo rámca oznámenia o spolupráci (rozsudok ADM I, bod 83 uz citovaný v bode vyssie, body 304 az 312). 243 Súd prvého stupna naopak konstatoval, ze informácie poskytnuté zalobcom v tejto veci, ktoré sa týkajú údajnej skorsej existencie zosúladeného konania výrobcov lyzínu v priebehu 70. a 80. rokov, neumoznili Komisii zistit existenciu nejakého porusenia, "kedze" rozhodnutie institúcie sa týkalo kartelu len v rozsahu, v akom medzi uvedenými výrobcami vznikol v júli 1990 (rozsudok ADM I, bod 83 uz citovaný v bode vyssie, bod 301). 244 Na doplnenie treba uviest, ze informácie poskytnuté zalobcom sú v kazdom prípade irelevantné. 245 Co sa týka situácie Gerken, zalobca tvrdí, ze poskytol informácie, ktoré by Komisii umoznili preukázat úcast tohto podniku na predmetnom karteli. 246 Komisia v Rozhodnutí odpovedala na námietky podniku Hoffmann a zalobcu týkajúce sa skutocnosti, ze podniku Gerken nebolo zaslané oznámenie o výhradách. Odôvodnenie c. 266 Rozhodnutia znie takto: "Podla názoru Komisie sa úloha Gerken v období, za ktoré sa pripisuje zodpovednost Hoffmann, znacne lísila od úlohy Hoffmann. Pokial je Komisii známe, Gerken sa najmä nikdy nezúcastnil zasadnutí kartelu na európskej úrovni, ci uz vo forme zasadnutí technického výboru alebo vrcholových zasadnutí. Nemozno preto vyvodzovat záver, ze Gerken bol clenom kartelu ako Hoffmann. Mohlo sa stat, ze sa Gerken, rovnako ako niektoré dalsie relatívne malé podniky, zúcastnil niektorého z kartelom organizovaných miestnych zasadnutí. Dôkazy, ktoré Komisia o takej úcasti má, sú vsak velmi obmedzené a ojedinelé, na rozdiel od pocetných dôkazov, ktoré má o opakovaných úcastiach Hoffmann v období, za ktoré mu je pripisovaná zodpovednost. Napokon treba uviest, ze ako 'brusiaren` bol Gerken závislý na stálych dodávkach blokov za rozumné ceny. Jediným obdobím, pocas ktorého sa Gerken javil byt ochotnejsím postupovat v súlade s kartelom, pokial ide o ceny fakturované odberatelom, je práve obdobie nasledujúce po okamihu, kedy SGL prevzal od amerického podniku dodávajúceho Gerken bloky aktivity súvisiace so speciálnymi grafitmi. Po niekolkých rokoch sa vsak zdá, ze opät predstavuje jedného z mála zostávajúcich konkurentov, ktorí kartelu zostali v rámci EHP. Podla poznámok zaznamenaných podnikom Morgan pocas zasadnutia technického výboru 11. decembra 1997 Gerken navstívil vsetkých velkých koncových uzívatelov v Holandsku a Belgicku a ponúkol im ceny nizsie o 20 az 25 %: 'Podla vseobecného dojmu predstavuje teraz 'G` (Gerken) este väcsiu hrozbu, nez pred dvomi rokmi. Nemáme nad ním vôbec ziadnu kontrolu`." 247 Pokial ide o Komisii poskytnuté informácie, ktoré údajne mali poskytovat dôkaz o úcasti Gerken na karteli, zalobca sa obmedzuje na predlozenie vyhlásenia jedného zo svojich zamestnancov z 18. februára 2003, ktoré obsahuje informácie o rokovaniach medzi zalobcom a Gerken v období od roku 1997 do roku 1999 o vzájomných úrovniach cien v rámci verejných obstarávaní týkajúcich sa najmä kief so spätným prechodom prúdu pouzívaných pre zeleznice, ako aj kief pre elektrické motory pouzívané mestských sietach. Toto vyhlásenie je doplnené o zalobcom vypracované prehlady týkajúce sa verejných obstarávaní vyhlásených francúzskymi spolocnostami verejnej dopravy, s uvedením najmä verejných obstarávaní získaných dotknutými podnikmi alebo obratu v súvislosti s jednotlivými druhmi výrobkov dosiahnutého kazdým z konkurentov. 248 Treba skonstatovat, ze len toto vyhlásenie, doplnené o prehlady s údajmi, z ktorých sú niektoré irelevantné, neumoznovalo Komisii preukázat existenciu porusovania zo strany Gerken v zmysle úcasti na predmetnom karteli. Poznatky poskytnuté zalobcom môzu nanajvýs predstavovat indície o úcasti Gerken na urcitých aspektoch porusenia týkajúceho sa výlucne Francúzska a urcitých specifických výrobkov, pricom treba uviest, ze v priebehu rovnakého roku 1997 stupnoval Gerken v Holandsku a Belgicku agresívne obchodné správanie (odôvodnenie c. 266 Rozhodnutia). Nepreukazujú, ze by sa Gerken podielal na jednom a nepretrzitom porusovaní pokrývajúcom EHP a sirokú skupinu výrobkov na báze uhlíka a grafitu urcených pre elektrické a mechanické aplikácie, ako aj uhlíkové a grafitové bloky, z ktorých sú tieto výrobky vyrábané, ako bolo toto porusenie definované v Rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Sigma Tecnologie/Komisia, [66]T-28/99, Zb. s. II-1845, body 40 az 52). 249 Okrem toho sú úvahy zalobcu, uvedené v pripomienkach predlozených v rámci konania na tomto stupni, o údajnej úcasti Gerken na miestnych zasadnutiach kartelu a údajnej protichodnosti v rozhodovacej praxi Komisie súvisiacej s tým, ako bolo zaobchádzané v Rozhodnutí so zalobcom v porovnaní so zaobchádzaním s Gerken, irelevantné v rámci posudzovania relevantnosti informácií poskytnutých Komisii, ktoré údajne mohli preukázat úcast Gerken na karteli. 250 Pokial ide o Morgan, zalobca tvrdí, ze vsetky tri informácie, ktoré poskytol v priebehu správneho konania, preukazujú, ze Morgan nesplnil ziadnu z podmienok stanovených bodom B oznámenia o spolupráci na to, aby mohol byt oslobodený od ulozenia pokuty, v tom zmysle, ze tento podnik neposkytol Komisii vsetky uzitocné informácie týkajúce sa jeho úcasti na protiprávnych praktikách a dokonca poskytol nepresné informácie týkajúce sa dátumu ukoncenia svojej úcasti na uvedených praktikách. 251 Zalobca sa po prvé odvoláva na skutocnost, ze vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách (bod 145) Komisii oznámil, ze v marci 2003 kontaktoval protimonopolné oddelenie amerického ministerstva spravodlivosti, aby ho oboznámil s cinnostou dcérskej spolocnosti Morgan, ktorá sa mu zdala byt z hladiska pravidiel hospodárskej sútaze zjavne protiprávna. 252 Po druhé poukazuje na skutocnost, ze vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách (bod 137) Komisii uviedol, ze ho Morgan opomenul informovat, ze od apríla 1999 uz bol prostredníctvom svojej americkej dcérskej spolocnosti Morganite Industries v Spojených státoch predmetom konania pre protiprávny kartel o cenách výrobkov na báze grafitu. 253 Pokial ide o tieto prvé dve informácie, z analýzy odpovede na oznámenie o výhradách vyplýva, ze nijako nesúvisia s kartelom, ktorý je predmetom Rozhodnutia, nakolko prvá informácia sa týka Juznej Kórey a druhá amerického trhu. Na rozdiel od tvrdení zalobcu sú povinnosti podniku, ktorý ziada o oslobodenie, logicky obmedzené na informácie týkajúce sa protisútazných praktík, ktoré sú predmetom vysetrovania. Kartel, ktorý bol predmetom vysetrovanie Komisie a Rozhodnutia, nesúvisí s Juznou Kóreou ci Spojenými státmi, ale s európskym územím a územím EHP. 254 Zalobca po tretie tvrdí, ze Komisii poslal kópiu obvinení styroch bývalých vedúcich pracovníkov Morgan velkou federálnou porotou Spojených státov z navádzania svedkov na krivú výpoved a znicenia alebo zatajovania dokumentov v období od apríla 1999 do augusta 2001 z 24. septembra 2003. Z týchto obvinení vyplýva, ze v priebehu dotknutého obdobia nechal Morgan znicit alebo americkým orgánom ci orgánom Spolocenstva zatajil mnozstvo dokumentov týkajúcich sa dohôd o urcení cien, a to najmä preto, aby mohol pokracovat v uplatnovaní týchto dohôd az do augusta 2001, zatial co vyhlásil, ze akúkolvek úcast na protiprávnych praktikách ukoncil v decembri 1999. 255 Zalobca svoje tvrdenia zakladá konkrétne na jednej pasázi, ktorá znie takto: "v období od apríla 1999 do júna 1999 navstívila pracovná skupina vytvorená CC-2 zariadenia Morgan v Europe a odstránila, ukryla alebo znicila vsetky dokumenty a záznamy nachádzajúce sa v podnikových spisoch Morgan, ktoré obsahovali dôkazy o dohode o urcení cien. ... Clenovia pracovnej skupiny, medzi ktorými boli CC-3, odovzdali CC-4 zhromazdené dokumenty obsahujúce odkaz na dohodu o urcení cien, aby CC-4 mohol tieto dokumenty ukryt pred americkými a európskymi orgánmi, ale tiez preto, aby tieto dokumenty mohli byt ulozené na bezpecnom mieste a umoznit tak Morgan pokracovat v uplatnovaní dohody o urcení cien. .... V auguste 2001 znicili zamestnanci na pokyn CC-1 dokumenty, ktorých sa týkalo vysetrovanie velkej poroty." 256 Co sa týka tejto tretej informácie, treba zdôraznit, ze v Rozhodnutí (odôvodnenie c. 67) Komisia upresnila, ze americké ministerstvo spravodlivosti 4. novembra 2002 oznámilo, ze dcérska spolocnost Morgan v Spojených státoch sa priznala k úcasti na medzinárodnom karteli urcujúcom ceny rôznych druhov výrobkov na báze uhlíka pre elektrické aplikácie predávaných v Spojených státoch a dalsích státoch, a ze materská spolocnost v Spojenom královstve, Morgan, sa priznala k pokusu o bránenie vo vysetrovaní. Rozhodnutie výslovne zmienuje obvinenia styroch bývalých vedúcich pracovníkov Morgan velkou federálnou porotou Spojených státov z navádzania svedkov na krivú výpoved a znicenia alebo zatajovania dokumentov v období od apríla 1999 do augusta 2001 z . 257 Okrem toho je nesporné, ze Komisii bol dorucený list od Morgan z 30. októbra 2001, ktorým doplnuje poznatky, ktoré uz predlozil v rámci svojej ziadosti o zhovievavost podanej , v ktorom sa jasne uvádza, ze "je úplne zrejmé, ze niekolko zamestnancov odstránilo alebo znicilo relevantné dokumenty". 258 Zdá sa tak, ze Komisia bola uz v roku 2001 informovaná samotným Morgan o existencii zatajovania a nicenia dokumentov súvisiacich s oznámeným kartelom vlastnými zamestnancami podniku. Postúpenie obvinení zalobcom v septembri 2003 len potvrdilo konanie, o ktorom uz Komisia vedela, a prvotné snahy Morgan zakryt svoju zodpovednost, pricom poskytlo upresnenie o konkrétnych prejavoch tejto vôle. 259 Za týchto okolností skutocnost, ze Morgan takisto vo svojom liste z 30. októbra 2001 uviedol, ze Komisii poskytne vsetky dalsie informácie, ktoré získa, a ze po skoro dvoch rokoch a potom, co odovzdal Komisii spis obsahujúci najmenej 4789 strán týkajúcich sa predmetného kartelu, nepredlozil aj obvinenia z , je irelevantná. 260 V tejto súvislosti treba uviest, ze zalobca podáva rozsirujúci výklad obsahu dotknutých dokumentov. Tvrdí, ze z nich vyplýva, ze Morgan pokracoval v úcasti na protiprávnych praktikách tak v Spojených státoch, ako aj v Európe prinajmensom do augusta 2001 a nie do decembra 1999, ako bolo oznámené Komisii, co vysvetluje to, preco Morgan tieto dokumenty nepredlozil. 261 Znenie prevzaté v bode 255 vyssie uvádza zatajovanie dôkazných listín s cielom "umoznit tak Morgan pokracovat v uplatnovaní dohody o urcení cien". Aj za predpokladu, ze sa uvedená dohoda netýka len amerického trhu, ale taktiez európskeho územia, z tohto textu, ktorý zmienuje len ciel, ktorý má byt dosiahnutý, a ani vseobecne z obvinení nevyplýva, ze táto dohoda bola fakticky Morgan a dalsími subjektmi na európskom trhu aj nadalej uplatnovaná po decembri 1999, kedy boli ukoncené protiprávne praktiky, na ktoré sa viaze Rozhodnutie, a to az do augusta 2001. Vzhladom na skutocnost, ze zalobca nespochybnuje, ze ostatní clenovia kartelu ukoncili svoju úcast na nom najneskôr v decembri 1999, je si len tazko mozné predstavit, ze by kartel mohol po decembri 1999 existovat. 262 Skutocnost, ze Komisia napokon dospela k záveru, ze Morgan má byt oslobodený od ulozenia pokuty najmä vzhladom na to, ze poskytol urcujúce dôkazy, ukoncil svoju úcast na karteli najneskôr v okamihu, kedy o nom informoval, poskytol vsetky uzitocné informácie, ako aj vsetky dokumenty a dôkazy, ktoré mal v súvislosti s kartelom k dispozícii "v case podania svojej ziadosti", a neprestával trvalo a úplne spolupracovat v priebehu celého vysetrovania, predstavuje posúdenie, ktoré Súdu prvého stupna neprislúcha v rámci tohto konania preskúmavat. 263 Z toho co bolo uvedené vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na nezohladnení Komisiou polahcujúcej okolnosti súvisiacej s efektívnou spoluprácou zalobcu v konaní, mimo rámca oznámenia o spolupráci, nie je dôvodný a musí byt zamietnutý. 264 Zo súhrnu predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobca nepreukázal, ze sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia pri posudzovaní polahcujúcich okolností a ze ziadost zalobcu, ktorou sa snazí dosiahnut znízenie výsky pokuty na základe týchto polahcujúcich okolností, musí byt zamietnutá. O spolupráci zalobcu v priebehu správneho konania O nároku na maximálne znízenie o 50 % 265 V oznámení o spolupráci Komisia definovala podmienky, za ktorých budú môct byt podniky, ktoré s nou v priebehu jejd vysetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo zvýhodnené znízením výsky pokuty, ktorú by inak museli zaplatit (bod A ods. 3 oznámenia o spolupráci). 266 Bod D oznámenia o spolupráci znie: "1. Ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené vsetky podmienky stanovené v [bodoch] B a C, bude mu v rozsahu od 10 do 50 % znízená výska pokuty, ktorá by mu bola ulozená pri neexistujúcej spolupráci. 2. Ide najmä o prípad ak: -- pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy prispievajúce k potvrdeniu existencie porusenia, ktorého sa dopustil, -- po prijatí oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] 267 V danom prípade bolo zalobcovi priznané 40 % znízenie výsky jeho pokuty podla bodu D oznámenia o spolupráci. 268 Komisia odôvodnuje svoje posúdenie v odôvodnení c. 324 Rozhodnutia takto: "[LCL] poziadal o uplatnenie opatrení zhovievavosti krátko po dorucení listu, ktorý mu zaslala Komisia na základe clánku 11 [nariadenia c. 17]. Jeho spolupráca výrazne presiahla odpovede pozadované týmto listom. [LCL] z vlastného popudu poskytol znacné mnozstvo dokumentov z inkriminovaného obdobia, najmä niekolko správ o zasadnutiach kartelu, ktoré neboli uvádzané v liste zaslanom Komisiou podla clánku 11. [LCL] tiez poskytol niekolko podpísaných vyhlásení vedúcich pracovníkov a bývalých vedúcich pracovníkov podniku potvrdzujúcich úlohu, ktorú zohrávali v cinnosti kartelu. Napokon poskytol podrobný a uzitocný opis trhu s výrobkami a aktivitami kartelu podla kazdého druhu odberatela. Vzhladom na mnozstvo a kvalitu dôkazov, ktoré uz boli poskytnuté zo strany Morgan, majú dôkazy poskytnuté z vlastného popudu [LCL], ako aj ostatnými podnikmi ziadajúcimi o uplatnenie opatrení zhovievavosti, len malú pridanú hodnotu k dôkazom, ktorými uz Komisia disponovala. Komisia sa vsak domnieva, ze vsetky dôkazy poskytnuté z vlastného popudu [LCL] prispeli k potvrdeniu existencie porusenia." 269 Komisia takisto uviedla, ze ju zalobca po dorucení oznámenia o výhradách informoval, ze nespochybnuje vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých sú jej obvinenia zalozené (odôvodnenie c. 325 Rozhodnutia). 270 Treba zdôraznit, ze sa vôbec nespochybnuje skutocnost, ze zalobca pri prijatí Rozhodnutia splnal podmienky stanovené v bode D ods. 2 prvej a druhej zarázke oznámenia o spolupráci, pricom je potrebné uviest, ze priznané znízenia podla upresnení poskytnutých Komisiou v jej písomných vyjadreniach predstavovali 30 % a 10 %. Spor sa týka výsky priznaného znízenia, ktoré malo podla zalobcu dosahovat celkom 50 %, ci je maximálne mozné znízenie. 271 Treba pripomenút, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu výpoctu pokút, a v tejto súvislosti môze zohladnit viacero skutocností, ku ktorým patrí aj spolupráca dotknutých podnikov pocas vysetrovania vedeného sluzbami tejto institúcie. V tomto rámci musí Komisia vykonat také komplexné posúdenia skutocností, ako je posúdenie týkajúce sa príslusnej spolupráce uvedených podnikov (rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 81). 272 Komisia v tomto ohlade disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti podnikom poskytnutej spolupráce, predovsetkým v porovnaní s príspevkami ostatných podnikov (rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 88). 273 Úvahy zalobcu, ktoré automaticky vyvodzujú maximálne znízenie vo výske 50 % na základe konstatovania splnenia podmienok stanovených v bode D ods. 2 prvej a druhej zarázke oznámenia o spolupráci, znamenajú popretie tejto volnej úvahy Komisie, ktorá sa prejavuje najmä uvedením rozsahu od 10 do 50 % v súvislosti s výskou priznávaného znízenia. 274 Ako vyplýva z odôvodnenia c. 324 Rozhodnutia, Komisia zalozila svoje posúdenie výsky priznaného znízenia jednak na skutocnosti, ze dôkazy poskytnuté zalobcom majú len malú pridanú hodnotu vzhladom na dôkazy, ktorými uz Komisia disponovala a ktoré jej poskytol Morgan, a jednak, ze zalobca zacal spolupracovat po tom, co mu bol dorucený list, ktorý mu zaslala podla clánku 11 nariadenia c. 17. 275 Zalobca kritizuje relevantnost prvého kritéria analýzy pouzitého Komisiou. 276 Treba pritom pripomenút, ze podla judikatúry základom pre znízenie pokút v prípade spolupráce podnikov podielajúcich sa na poruseniach práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze je úvaha, podla ktorej takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie spocívajúcu v zistení existencie porusenia a v jeho prípadnom ukoncení (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 399; rozsudky Súdu prvého stupna BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 164 vyssie, bod 325; zo 14. mája 1998, Finnboard/Komisia, [67]T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 363, a Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 330). 277 Vzhladom na dôvod existencie znízenia Komisia nemôze odhliadat od uzitocnosti poskytnutej informácie, ktorá nevyhnutne závisí od dôkazov, ktoré uz mala k dispozícii. 278 Zalobca tvrdí, ze Komisia nie je oprávnená odvolávat sa na uzitocnost jeho príspevku v porovnaní s príspevkom Morgan, kedze uzitocnost informácií poskytnutých týmito dvomi podnikmi sa odráza uz vo volbe odlisných kategórií znízenia u kazdého z podnikov. 279 Pritom treba uviest, ze skutocnost, ze Komisia dospela k záveru, ze Morgan má byt oslobodený od ulozenia pokuty podla bodu B oznámenia o spolupráci vzhladom na konstatovanú osobitnú kvalitu spolupráce, jej nebráni v tom, aby potom ohodnotila spoluprácu zalobcu a teda uzitocnost poskytnutých informácií vzhladom na dôkazy, ktoré jej uz boli poskytnuté iným podnikom, v danom prípade Morgan, podla bodu D uvedeného oznámenia. Ako oprávnene zdôraznuje Komisia, ak je základným rozdielom medzi bodmi B, C a D oznámenia o spolupráci uzitocnost poskytnutej informácie, Komisia môze kritérium uzitocnosti pouzit pre rozhodnutie o výske znízenia pre kazdú kategóriu znízenia pokuty stanovenú uvedenými bodmi. 280 Hoci zalobca kritizuje relevantnost prvého kritéria analýzy pouzitého Komisiou, nespochybnuje naopak závery Komisie týkajúce sa kvality spolupráce Morgan, ktorý poskytol 4789 stranový spis o karteli, a následného vyvodenia malej pridanej hodnoty dôkazov, ktoré sám predlozil. Zalobca výslovne uvádza, ze nespochybnuje skutocnost, ze uzitocnost jeho spolupráce v konaní bola nizsia, nez uzitocnost spolupráce Morgan. 281 Zalobca v súvislosti s druhým kritériom pouzitým Komisiou pre stanovenie 40 % znízenia, ktoré mu bolo priznané, tvrdí, ze Komisia neprávom spochybnuje spontánnost jeho spolupráce a ze spolupracoval dávno pred zaslaním oznámenia o výhradách, co je jediná podmienka stanovená bodom D oznámenia o spolupráci. 282 Treba zdôraznit, ze Komisia uviedla, ako ostatne vyplýva zo znenia Rozhodnutia a konkrétnejsie z odôvodnenia c. 324, ze nespochybnuje spontánnost spolupráce zalobcu, ako takú. Tvrdí vsak, ze v rámci svojho posúdenia celej tejto spolupráce môze zohladnit skutocnost, ze táto spolupráca sa zacala po zaslaní ziadosti o informácie. Komisia dodáva, ze pre odôvodnenie odmietnutia priznat maximálne znízenie vo výske 50 % bola rozhodujúca obmedzená uzitocnost zalobcom poskytnutej informácie. 283 Ako uz bolo uvedené, Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti podnikom poskytnutej spolupráce (rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 88) a v rámci celkového posúdenia môze zohladnit skutocnost, ze jej tento podnik postúpil dokumenty az po prijatí ziadosti o informácie (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 365, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 408), bez toho, aby vsak táto skutocnost mohla byt povazovaná za urcujúcu pre znízenie významu spolupráce poskytnutej podnikom na základe bodu D ods. 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci (rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 410). 284 Zalobca tvrdí, ze Komisia v kazdom prípade nepreukázala, ze by bol oboznámený so ziadostou o informácie v case odosielania listu zo 16. augusta 2002, v ktorom ziadal o uplatnenie opatrení zhovievavosti. Uvádza, ze niekolko hodín predtým, nez mu bola dorucená ziadost o informácie, predlozil ziadost o uplatnenie oznámenia o spolupráci, ktorej kópiu prikladá v prílohe k zalobe. 285 V tomto dokumente, skutocne datovanom 16. augustom 2002, ktorý je faxovou správou, na ktorej nie je uvedený ziadny údaj o jej úspesnom prenose a ani dátum tohto prenosu, je uvedené, ze "[LCL] ziada o uplatnenie oznámenia [o spolupráci] vo veci týkajúcej sa napájacích kief elektromotorov, a to v rámci konania zacatého Komisiou proti podniku", pricom toto znenie podporuje správnost casovej postupnosti uvedenej v Rozhodnutí. 286 Zalobca v odpovedi na pripomienku Komisie, podla ktorej výraz "v rámci zacatého konania" potvrdzuje prijatie ziadosti o informácie zalobcom a jeho vedomost o nej, v replike tvrdí, ze sa odvolával na konanie zacaté v odvetví izostatických grafitov. 287 Ako zdôraznuje Komisia, ak by bolo toto tvrdenie zalobcu pravdivé, bolo by treba vyvodit záver, ze list zo 16. augusta 2002, ktorý obsahoval ponuku spolupráce zalobcu, nemá s prejednávanou vecou ziadnu súvislost a ze by preto nan Súd prvého stupna nemal prihliadat. Zalobca by tak vôbec nepreukázal, ze spolupracoval uz pred prijatím ziadosti o informácie. 288 Okrem toho treba uviest, ze v tomto liste zo 16. augusta 2002 sa výslovne zmienuje vec týkajúca sa "napájacích kief elektromotorov", ktoré patria medzi výrobky na báze uhlíka a grafitu urcené pre elektrické aplikácie predstavujúce predmet kartelovej dohody uvedenej v Rozhodnutí. 289 V kazdom prípade treba uviest, ze zalobca zacal v skutocnosti spolupracovat az od 22. augusta 2002, ked postúpil Komisii prvé dokumenty súvisiace s kartelom, a teda az po uvádzanom prijatí listu, ktorý mu Komisia zaslala na základe clánku 11 nariadenia c. 17. 290 Napokon pokial ide o odkaz na predchádzajúcu rozhodovaciu prax Komisie, ktorá odôvodnuje zalobcom pozadované znízenie v maximálnej výske 50 %, v bode 110 vyssie uz bolo uvedené, ze rozhodovacia prax Komisie nemôze sama osebe vytvárat právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientacný charakter, pokial ide o existenciu prípadnej diskriminácie, kedze je velmi málo pravdepodobné, ze by charakteristické okolnosti týchto rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké. Treba uviest, ze zalobca nepredlozil dôkaz o takej diskriminácii. Okrem toho samotná skutocnost, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi poskytovala za urcité správanie znízenie v urcitom rozsahu, neznamená, ze je povinná poskytnút rovnaké pomerné znízenie pri posudzovaní podobného správania v rámci neskorsieho správneho konania (pozri rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 458 a tam citovanú judikatúru). 291 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobca nepreukázal, ze Komisia tým, ze mu priznala znízenie o 40 % podla bodu D oznámenia o spolupráci, posúdila jeho spoluprácu zjavne nesprávne. O uvádzaných poruseniach zásady rovnosti zaobchádzania 292 Pokial ide o tvrdenie o poruseniach zásady rovnosti zaobchádzania, podla ustálenej judikatúry Komisia musí v rámci svojho posudzovania spolupráce poskytnutej dotknutými podnikmi dodrzovat túto zásadu, ku ktorej poruseniu dochádza iba vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne, alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 394 a tam citovanú judikatúru). 293 Zalobca po prvé tvrdí, ze Komisia priznala Morgan znízenie pokuty vo výske 100 % na základe bodu B oznámenia o spolupráci, zatial co tento podnik zatajil Komisii urcité uzitocné informácie týkajúce sa jeho úcasti na karteli o cenách výrobkov na báze grafitu v Spojených státoch a poskytol Komisii nepresné informácie týkajúce sa ukoncenia jeho úcasti na protiprávnych cinnostiach v Spojených státoch a Európe. 294 Zalobca z toho vyvodzuje, ze Komisia mala, aby sa nedopustila závazného porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, prekvalifikovat ziadost o uplatnenie opatrení zhovievavosti, ktorú predlozil, a priznat mu oslobodenie od pokuty na základe bodu B alebo mu aspon priznat maximálne znízenie výsky pokuty stanovené v bode D oznámenia o spolupráci, vzhladom k tomu, ze priznala Morgan maximálne znízenie výsky pokuty stanovené v bode B uvedeného oznámenia. 295 Pokial zalobca uvádza neoprávnené znízenie ulozenej pokuty pre Morgan, a aj za predpokladu, ze Komisia neoprávnene priznala tomuto podniku znízenie nesprávnym uplatnením oznámenia o spolupráci, je potrebné pripomenút, ze dodrzanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade s dodrzaním zásady zákonnosti, podla ktorej nikto nemôze vo svoj prospech uplatnovat protiprávnost, z ktorej má prospech iná osoba (rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 1985, Williams/Dvor audítorov, [68]134/84, Zb. s. 2225, bod 14; rozsudky zo , SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 113 vyssie, bod 160, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 367). 296 Dalej treba uviest, ze situácie Morgan a zalobca nie sú porovnatelné a ze táto objektívna rozdielnost situácií vysvetluje a odôvodnuje rozdielne zaobchádzanie s nimi zo strany Komisie v rámci uplatnenia oznámenia o spolupráci. 297 Treba zdôraznit, ze medzi podmienkami pre neulozenie pokuty alebo pre podstatné znízenie jej výsky, ako sú stanovené bodom B oznámenia o spolupráci, sa uvádza skutocnost, ze podnik ako prvý poskytol rozhodujúce dôkazy o existencii kartelu. Zalobca pritom sám v replike uvádza, ze nespochybnuje, ze uzitocnost jeho spolupráce v konaní bola mensia, nez uzitocnost spolupráce Morgan, a ze to ostatne nemohlo byt inak, kedze informácie poskytnuté Morgan umoznili Komisii preukázat existenciu kartelu, takze príspevok zalobcu uz mohol nutne iba prispiet k potvrdeniu existencie porusenia. 298 Za týchto okolností tvrdenie o nerovnosti zaobchádzania v porovnaní so zaobchádzaním s Morgan a s tým súvisiaca poziadavka zalobcu smerujúca k tomu, aby sa na neho uplatnilo ustanovenie bodu B oznámenia o spolupráci alebo maximálne znízenie pokuty stanovené v bode D uvedeného oznámenia, musia byt zamietnuté. 299 Zalobca po druhé uvádza, ze napriek mimoriadne obmedzenej a oneskorenej povahe spolupráce SGL v konaní, ktorú Komisia sama zdôraznila v Rozhodnutí, mu Komisia i tak priznala 20 % znízenie výsky pokuty na základe oznámenia o spolupráci, zatial co zalobcovi za plnú a neobmedzenú spoluprácu priznala len 40 % znízenie. 300 Táto argumentácia nesvedcí o ziadnom porusení zásady rovnosti zaobchádzania a ostatne ani zásady proporcionality, kedze spolupráca zalobcu, ktorá je objektívne väcsieho významu, nez spolupráca SGL, bola Komisiou skutocne zohladnená a to primeraným spôsobom. 301 Znízenie uplatnené na základe spolupráce zalobcu pred zaslaním oznámenia o výhradách je totiz trikrát vyssie, nez znízenie poskytnuté SGL, kedze toto znízenie v prípade zalobcu predstavuje 30 % a v prípade SGL 10 %. Vzhladom na to, ze oba podniky uznali vecnú správnost skutkových zistení uvedených v oznámení o výhradách, bolo im logicky následne priznané rovnaké 10 % znízenie z tohto jediného dôvodu. 302 V tejto súvislosti treba uviest, ze zalobca nepreukazuje, v akom ohlade nie je Komisia oprávnená v rámci tohto konania ozrejmit vycíslenie priznaných znízení vo výske 40 % a 20 %. Tieto údaje poskytnuté Komisiou v jej písomnostiach, ktorými doplnila Rozhodnutie, nemôzu byt povazované za nové dôvody obrany, ktoré nie sú v zmysle clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku prípustné. 303 Zalobca okrem toho uvádza, ze aby zásada rovnosti zaobchádzania nebola zo strany Komisie porusená, mala mu priznat na základe oznámenia o spolupráci znízenie znacne prevysujúce 50 % výsky jeho pokuty, kedze SGL, ktorý bránil Komisii vo vysetrovaní, priznala znízenie vo výske "55 %" (20 % na základe spolupráce a 33 % na základe iných faktorov). 304 Ako zdôraznuje sám zalobca, znízenie o 33 % bolo priznané na základe "iných faktorov", co neumoznuje relevantným spôsobom odôvodnit uplatnované nerovné zaobchádzanie pri uplatnení oznámenia o spolupráci. Otázka zohladnenia "iných faktorov" Komisiou je okrem toho zalobcom uplatnovaná v osobitnom zalobnom dôvode posudzovanom nizsie. 305 Pokial sa zalobca napokon odvoláva na protiprávne znízenie pokuty ulozenej SGL a aj za predpokladu, ze Komisia neoprávnene priznala tomuto podniku znízenie nesprávnym uplatnením oznámenia o spolupráci, je potrebné pripomenút, ze dodrzanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade s dodrzaním zásady zákonnosti, podla ktorej nikto nemôze vo svoj prospech uplatnovat protiprávnost, z ktorej má prospech iná osoba. 306 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobca nepreukázal, ze bol predmetom diskriminacného a/alebo neproporcionálneho zaobchádzania zo strany Komisie pri uplatnovaní oznámenia o spolupráci. O neznízení výsky pokuty na základe "iných faktorov" 307 Treba pripomenút, ze v casti Rozhodnutia nazvanej "Platobná schopnost a iné faktory" Komisia najprv odmietla argumentáciu SGL a zalobcu, ktorou sa snazili preukázat neschopnost zaplatit pokutu v prejednávanej veci (odôvodnenia c. 340 az 357 Rozhodnutia). 308 Komisia potom pripomenula, ze nedávno uz ulozila SGL vysoké pokuty za jeho úcast na iných kartelových cinnostiach, a to konkrétne pokutu vo výske 80,2 milióna eur vo veci s grafitovými elektródami a dve pokuty v celkovej výske 27,75 milióna eur za jeho úcast na karteli s izostatickým grafitom a na karteli s extrudovaným grafitom vo veci so speciálnymi grafitmi (odôvodnenie c. 358 Rozhodnutia). Vzhladom na vázne financné tazkosti SGL a pokuty, ktoré mu boli nedávno ulozené, ako aj na skutocnost, ze rôzne kartelové cinnosti, ktoré boli SGL vytýkané, prebiehali súcasne, sa Komisia rozhodla, ze za týchto osobitných podmienok nie je nevyhnutné na úcely zarucenia úcinného odstrasenia ulozit SGL pokutu v plnej výske, a preto ju znízila o 33 % na 23,64 milióna eur (odôvodnenie c. 360 Rozhodnutia). 309 Vzhladom na to, ze Komisia naopak dospela k záveru, ze situácia zalobcu sa velmi lísi od situácie SGL, nepriznala mu ziadne znízenie výsky pokuty na základe "iných faktorov". Komisia v tejto súvislosti uviedla, ze celková výska pokút, ktoré boli doposial ulozené SGL pre súbezné kartelové cinnosti, dosahuje takmer 10 % celosvetového obratu SGL v roku 2002, zatial co v prípade zalobcu, ktorému bola za jeho úcast na karteli s izostatickým grafitom ulozená pokuta 6,97 milióna eur, predstavuje táto hodnota 1 %. Komisia takisto na základe porovnávacej analýzy financných ukazovatelov zdôraznuje, ze financná situácia SGL je ovela horsia, nez súcasná situácia zalobcu (odôvodnenia c. 361 a 362 Rozhodnutia). 310 Zalobca tvrdí, ze Komisia tým porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 311 Treba poznamenat, ze argumentácia uvádzaná zalobcom na podporu tohto zalobného dôvodu vychádza z predpokladu, podla ktorého Komisia nebola vzhladom na judikatúru a podla samotného znenia Rozhodnutia oprávnená zohladnit financnú situáciu SGL a to ci uz samotnú alebo spolu s dalsími okolnostami. Kedze podla zalobcu bola Komisia povinná pri stanovovaní pokuty nebrat zretel na platobnú schopnost SGL, mohlo byt znízenie výsky pokuty odôvodnené len nedávnymi ulozeniami pokút tomuto podniku. 312 Takéto uvazovanie umoznuje zalobcovi vylúcit z porovnávacej analýzy zaobchádzania s SGL otázku financnej situácie uvedeného podniku a sústredit sa len na zohladnenie ulozených pokút (ktoré mu boli ulozené vo veci so speciálnymi grafitmi v Spojených státoch a týmto Rozhodnutím v celkovej výske 50,02 milióna eur) a na základe uplatnovania zásady rovnosti zaobchádzania pozadovat súvztazné a pomerné znízenie výsky jeho pokuty. 313 Treba skonstatovat, ze táto argumentácia zalobcu vychádza z nesprávneho predpokladu a musí byt preto odmietnutá. 314 Je totiz potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry nie je Komisia pri stanovovaní výsky pokuty povinná zohladnit stratovú financnú situáciu podniku, kedze ulozenie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu (pozri rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 370 a tam citovanú judikatúru), co ale neznamená, ze by tak nemohla urobit. V tomto zmysle sa tiez nesú odôvodnenia c. 349 a 356 Rozhodnutia, ktoré takmer totozným spôsobom preberajú znenie vyssie uvedenej judikatúry. 315 Komisia v danom prípade znízila výsku pokuty ulozenej SGL z dôvodu závazných financných problémov spojených s nedávnym ulozením dvoch pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze, ktorých sa súbezne dopustil. 316 Zalobca pritom jasne nedokladá a v ziadnom prípade nepreukazuje, ze by sa nachádzal v porovnatelnej situácií so situáciou SGL, zvlást z hladiska financného stavu, a ze sa toto porovnávanie s SGL týka situácie uvedeného podniku v rámci konania vo veci so speciálnymi grafitmi alebo v konaní v prejednávanej veci. 317 Za týchto okolností objektívne rozdielna situácia SGL a zalobcu vysvetluje a odôvodnuje rozdielne zaobchádzanie s nimi a Komisii v danom prípade nemozno vytýkat akékolvek porusenie zásady rovnosti zaobchádzania ci dokonca proporcionality. 318 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze vsetky zalobné dôvody uvádzané zalobcom musia byt zamietnuté a ze ním podaná zaloba musí byt tiez zamietnutá. O trovách 319 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Le Carbone-Lorraine je povinný nahradit trovy konania. Vilaras Prek Ciuca Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. októbra 2008. Tajomník E. Coulon Predseda komory M. Vilaras Obsah Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mala Komisia údajne dopustit z dôvodu nevymedzenia relevantných trhov s predmetnými výrobkami, alebo prinajmensom relevantných kategórií predmetných výrobkov O kvalifikovaní porusenia O konaní vedenom Komisiou O údajne nesprávnom posúdení závaznosti porusenia a údajnej neprimeranosti východiskovej sumy pokuty O údajne neprimerane vysokej východiskovej sume pokuty vzhladom na obmedzený dopad inkriminovaných postupov O údajne neprimerane vysokej východiskovej sume pokuty vzhladom na malý podiel zalobcu na karteli O údajne neprimerane vysokej východiskovej sume pokuty vzhladom na obraty zalobcu O zohladnení odstrasujúceho úcinku pokuty O porusení zásady ochrany legitímnej dôvery O dlzke trvania porusenia O polahcujúcich okolnostiach O nezohladnení údajne pasívnej úlohy zalobcu O nezohladnení faktického neuplatnovania urcitých dohôd a/alebo protiprávnych praktík O nezohladnení ukoncenia porusovania pred zaciatkom vysetrovania O nezohladnení efektívnej spolupráce podniku v konaní, mimo rámca oznámenia o spolupráci O spolupráci zalobcu v priebehu správneho konania O nároku na maximálne znízenie o 50 % O uvádzaných poruseniach zásady rovnosti zaobchádzania O neznízení výsky pokuty na základe "iných faktorov" O trovách __________________________________________________________________ ( [69]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX2UeS9f/L96831-7498TMP.html#t-ECRT12008SKB.0900267401-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:125:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:100:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:180:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0213&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0029&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0062&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0374&locale=SK 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0083&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0308&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0007&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0347&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0141&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0279&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0283&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0049&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0059&locale=SK 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:024:TOC 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:153:TOC 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0229&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0327&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0077&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0031&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0166&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0045&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0191&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0182&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0150&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0037&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0118&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0265&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0152&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:255:TOC 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0350&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0311&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0240&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0317&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:354:TOC 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0380&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0214&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0026&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0411&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0028&locale=SK 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0338&locale=SK 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0134&locale=SK 69. file:///tmp/lynxXXXX2UeS9f/L96831-7498TMP.html#c-ECRT12008SKB.0900267401-E0001