ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 8. októbra 2008 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s výrobkami na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie -- Námietka nezákonnosti -- Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 -- Pripísatelnost protiprávneho správania -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút -- Závaznost a úcinok porusenia -- Odstrasujúci úcinok -- Spolupráca pocas správneho konania -- Zásada proporcionality -- Zásada rovnosti zaobchádzania -- Protinávrh na zvýsenie pokuty" Vo veci T-69/04, Schunk GmbH, so sídlom v Thale (Nemecko), Schunk Kohlenstoff-Technik GmbH, so sídlom v Heuchelheime (Nemecko), v zastúpení: R. Bechtold a S. Hirsbrunner, neskôr R. Bechtold, S. Hirsbrunner a A. Schädle, advokáti, zalobcovia, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre a H. Gading, neskôr F. Castillo de la Torre a M. Kellerbauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je jednak návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2004/420/ES z 3. decembra 2003 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec C.38.359 - Výrobky na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie) [neoficiálny preklad], ako aj subsidiárne návrh na znízenie výsky pokuty ulozenej zalobcom týmto rozhodnutím a jednak protinávrh Komisie na zvýsenie uvedenej pokuty, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras (spravodajca), sudcovia M. Prek a V. Ciuca, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 27. februára 2008, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Schunk Kohlenstoff-Technik GmbH (dalej len "SKT") je nemecký podnik vyrábajúci výrobky na báze uhlíka a grafitu na ich elektrické a mechanické vyuzitie. SKT je dcérskou spolocnostou Schunk GmbH (dalej spolocne len "Schunk" alebo "zalobcovia"). 2 Zástupcovia Morgan Crucible Company plc (dalej len "Morgan") sa 18. septembra 2001 stretli so zástupcami Komisie, aby im ponúkli svoju spoluprácu pri preukázaní existencie kartelu na európskom trhu s výrobkami na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie a aby poziadali o uplatnenie opatrení zhovievavosti upravených v oznámení Komisie 96/C 207/04 o neulození alebo znízení výsky pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 3 Komisia 2. augusta 2002 podla clánku 11 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo prvého nariadenia implementujúceho clánky 85 a 86 zmluvy ([3]Ú. v. ES, 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) adresovala C. Conradty Nürnberg GmbH (dalej len "Conradty"), Le Carbone-Lorraine (dalej len "LCL"), SGL Carbon AG (dalej len "SGL"), SKT, Eurocarbo SpA, Luckerath BV a Gerken Europe SA ziadosti o informácie týkajúce sa ich správania na predmetnom trhu. List adresovaný SKT sa tiez týkal cinnosti podniku Hoffmann & Co. Elektrokohle AG (dalej len "Hoffmann"), ktorý kúpil Schunk . 4 Listom z 2. septembra 2002 SKT informoval Komisiu o svojom úmysle spolupracovat s nou v rámci správneho konania a overit, ci by okrem odpovedí na ziadost o informácie mohol Komisii poskytnút dalsie uzitocné informácie vzhladom na dôkazy, ktoré uz táto institúcia mala k dispozícii. 5 Po tom, co SKT bola 5. októbra 2002 dorucená nemecká verzia ziadosti o informácie, odpovedal tento podnik na uvedenú ziadost listom z . 6 Komisia 23. mája 2003 na základe poskytnutých informácií zaslala zalobcom a ostatným dotknutým podnikom, a síce podnikom Morgan, Conradty, LCL, SGL a Hoffmann, oznámenie o výhradách. 7 Po vypocutí dotknutých podnikov, s výnimkou podnikov Morgan a Conradty, Komisia prijala rozhodnutie 2004/420/ES z 3. decembra 2003 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec C.38.359 - Výrobky na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie) [neoficiálny preklad] (dalej len "Rozhodnutie"). Zhrnutie Rozhodnutia bolo uverejnené v úradnom vestníku z ([4]Ú. v. EÚ L 125, s. 45). 8 Komisia v Rozhodnutí uviedla, ze podniky, ktorým je urcené, sa podielali na jednom a nepretrzitom porusovaní clánku 81 ods. 1 ES a od 1. januára 1994 clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), ktoré spocívalo v priamom alebo nepriamom urcovaní predajných cien a iných obchodných podmienok uplatnovaných vo vztahu k zákazníkom, v rozdelovaní trhov, a to najmä pridelovaním zákazníkov, a vo vedení koordinovaných cinností (mnozstevné obmedzenia, zvysovanie cien a bojkot) proti konkurentom, ktorí neboli clenmi kartelu (odôvodnenie c. 2 Rozhodnutia). 9 Rozhodnutie obsahuje tieto ustanovenia: "Clánok 1 Nasledujúce podniky porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 [ES] a od 1. januára 1994 ustanovenia clánku 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa v uvedených obdobiach podielali na rade dohôd a zosúladených postupov v odvetví výrobkov na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie: -- [Conradty] od októbra 1988 do decembra 1999, -- [Hoffmann] od septembra 1994 do októbra 1999, -- [LCL] od októbra 1988 do júna 1999, -- [Morgan] od októbra 1988 do decembra 1999, -- [Schunk] od októbra 1988 do decembra 1999, -- [SGL] od októbra 1988 do decembra 1999. Clánok 2 Za porusenia uvedené v clánku 1 sa ukladajú nasledujúce pokuty: -- [Conradty]: 1060000 eur, -- [Hoffmann]: 2820000 eur, -- [LCL]: 43050000 eur, -- [Morgan]: 0 eur, -- [Schunk]: 30870000 eur, -- [SGL]: 23640000 eur. Pokuty sú splatné v lehote troch mesiacov od dorucenia tohto rozhodnutia... Po uplynutí tejto lehoty sa automaticky stávajú splatnými úroky vypocítané na základe úrokovej sadzby uplatnovanej Európskou centrálnou bankou na hlavné refinancné operácie k prvému dnu mesiaca, v priebehu ktorého bolo toto rozhodnutie prijaté, zvýsenej o 3,5 percentuálneho bodu." 10 Co sa týka výpoctu výsky pokút, Komisia kvalifikovala porusenie ako velmi závazné vzhladom na jeho povahu, jeho dopad na trh EHP, pokial ide o dotknuté výrobky, aj ked nemohol byt presne stanovený, a rozsah relevantného geografického trhu (odôvodnenie c. 288 Rozhodnutia). 11 S cielom zohladnit specifický význam protiprávneho konania kazdého podniku zapojeného do kartelu, a teda jeho skutocný dosah na hospodársku sútaz, Komisia rozdelila dotknuté podniky do troch kategórií podla ich relatívneho významu na relevantnom trhu urcenom ich trhovými podielmi (odôvodnenia c. 289 az 297 Rozhodnutia). 12 V dôsledku toho LCL a Morgan, ktoré sú povazované za dva najväcsie subjekty s trhovými podielmi väcsími ako 20 %, boli zaradené do prvej kategórie. Schunk a SGL, ktoré sú stredne velkými subjektmi s trhovými podielmi medzi 10 a 20 %, boli zaradené do druhej kategórie. Hoffmann a Conradty, povazované za malé subjekty z dôvodu trhových podielov mensích ako 10 %, boli zaradené do tretej kategórie (odôvodnenia c. 37 a 297 Rozhodnutia). 13 Na základe predchádzajúcich úvah Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia na 35 miliónov eur pre LCL a Morgan, na 21 miliónov eur pre SGL a zalobcov a na 6 miliónov eur pre podniky Hoffmann a Conradty (odôvodnenie c. 298 Rozhodnutia). 14 Pokial ide o dlzku trvania porusovania, Komisia prijala názor, ze vsetky dotknuté podniky sa dopustili jedného dlhodobého porusenia. Z dôvodu porusenia trvajúceho jedenást rokov a dva mesiace Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty podnikom Schunk, Morgan, SGL a Conradty o 110 %. Co sa týka LCL, Komisia urcila dlzku trvania porusovania na desat rokov a osem mesiacov a zvýsila východiskovú sumu jeho pokuty o 105 %. Pokial ide o podnik Hoffmann, jeho východisková suma pokuty bola zvýsená o 50 % z dôvodu dlzky trvania porusovania pät rokov a jeden mesiac (odôvodnenia c. 299 a 300 Rozhodnutia). 15 Základná ciastka pokuty urcená v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia bola teda stanovená na 73,5 milióna eur v prípade Morgan, na 71,75 milióna eur v prípade LCL, na 44,1 milióna eur v prípade zalobcov a SGL, na 12,6 milióna eur v prípade Conradty a na 9 miliónov eur v prípade Hoffmann (odôvodnenie c. 301 Rozhodnutia). 16 Komisia nezohladnila ziadnu pritazujúcu ani polahcujúcu okolnost v neprospech alebo v prospech dotknutých podnikov (odôvodnenie c. 316 Rozhodnutia) a zamietla ziadost zalobcov smerujúcu k obmedzeniu ulozenej pokuty v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 na 10 % celosvetového obratu SKT (odôvodnenie c. 318 Rozhodnutia). 17 Pokial ide o uplatnenie oznámenia o spolupráci, Morgan bol oslobodený od pokuty vzhladom na to, ze bol prvým podnikom, ktorý upozornil Komisiu na existenciu kartelu (odôvodnenia c. 319 az 321 Rozhodnutia). 18 V súlade s bodom D uvedeného oznámenia Komisia priznala LCL znízenie výsky pokuty, ktorá by mu bola ulozená, ak by nespolupracoval, o 40 %, podnikom Schunk a Hoffmann o 30 % a SGL, ktorý zacal spolupracovat ako posledný, o 20 % (odôvodnenia c. 322 az 338 Rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 19 Zalobcovia návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 20. februára 2004 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 20 Po zmene zlozenia komôr Súdu prvého stupna bol sudca spravodajca pridelený do piatej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená, ako jej predseda. 21 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 27. februára 2008. 22 Zalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil Rozhodnutie, -- subsidiárne znízil výsku ulozenej pokuty, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 23 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zvýsil pokutu ulozenú zalobcom, -- zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. Právny stav O návrhu na zrusenie Rozhodnutia 24 Hoci zaloba podaná zalobcami má dvojaký predmet, a to najmä návrh na zrusenie Rozhodnutia a subsidiárne návrh na znízenie výsky pokuty, jednotlivé zalobné dôvody uvádzané v ich písomných podaniach vsak medzi nimi nerozlisovali. Zalobcovia, ktorí boli Súdom prvého stupna na pojednávaní vyzvaní, aby predniesli svoje vyjadrenia k presnému dosahu ich argumentácie, v podstate vyhlásili, ze ponechávajú posúdenie na Súd prvého stupna. 25 V tejto súvislosti treba uviest, ze námietka nezákonnosti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a spochybnenie spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti podnikov Schunk GmbH a SKT zjavne spadajú pod návrh na zrusenie Rozhodnutia. 26 Zalobcovia takisto vytýkajú Komisii porusenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania pri stanovení výsky pokuty, co a priori spadá pod návrh na znízenie pokuty. Argumentácia uvedená na podporu vyssie uvedenej výhrady vsak obsahuje spochybnenie porusenia stanoveného Komisiou, cize vyvoláva otázku zodpovednosti dotknutých podnikov, ako ju vymedzuje clánok 1 Rozhodnutia. Tieto spochybnovania musia byt teda preskúmané v rámci návrhu na zrusenie Rozhodnutia v celom rozsahu, vrátane jeho clánku 1. O námietke nezákonnosti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 27 Zalobcovia tvrdia, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 priznáva Komisii takmer neobmedzenú mieru volnej úvahy, pokial ide o stanovovanie pokuty, co je v rozpore so zásadou zákonnosti definovanou v clánku 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (EDLP), podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, tak ako ju vykladajú európske súdy. 28 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze zásada zákonnosti trestov je dôsledkom zásady právnej istoty predstavujúcej vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá vyzaduje najmä jasnost a presnost vsetkých predpisov Spolocenstva, osobitne pokial tieto predpisy ukladajú alebo umoznujú ukladat sankcie, aby dotknuté osoby mohli jednoznacne poznat práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú, a podla toho konat (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 9. júla 1981, Gondrand Frčres a Garancini, [5]169/80, Zb. s. 1931, bod 17; z , Maizena, [6]137/85,Zb. s. 4587, bod 15; z , van Es Douane Agenten, [7]C-143/93, Zb. s. I-431, bod 27, a z , X, [8]C-74/95 a C-129/95, Zb. s. I-6609, bod 25). 29 Táto zásada, ktorá je súcastou ústavných tradícií spolocných pre clenské státy a ktorá bola zakotvená v rôznych medzinárodných zmluvách, najmä v clánku 7 EDLP, platí tak pre normy trestnoprávnej povahy, ako aj pre osobitné správne nástroje, ktoré ukladajú alebo umoznujú ukladat správne sankcie (pozri v tomto zmysle rozsudok Maizena, uz citovaný v bode 28 vyssie, body 14 a 15 a tam citovanú judikatúru). Uplatnuje sa nielen na normy, ktoré stanovujú znaky skutkovej podstaty porusenia, ale rovnako aj na tie normy, ktoré definujú následky vyplývajúce z porusenia týchto uvedených noriem (pozri v tomto zmysle rozsudok X, uz citovaný v bode 28 vyssie, body 22 a 25). 30 Z ustálenej judikatúry okrem toho vyplýva, ze základné práva tvoria neoddelitelnú súcast vseobecných právnych zásad, ktorých dodrziavanie zabezpecujú súdy Spolocenstva (stanovisko Súdneho dvora [9]2/94 z 28. marca 1996, Zb. s. I-1759, bod 33, a rozsudok Súdneho dvora z 29. mája 1997, Kremzow, [10]C-299/95, Zb. s. I-2629, bod 14). Na tieto úcely sa Súdny dvor a Súd prvého stupna inspirujú ústavnými tradíciami spolocnými pre clenské státy, ako aj usmerneniami, ktoré vyplývajú z medzinárodných nástrojov ochrany ludských práv, na ktorých tvorbe clenské státy spolupracovali alebo ku ktorým pristúpili. Zvlástny význam prinálezí v tejto súvislosti EDLP (rozsudky Súdneho dvora z , Johnston, [11]222/84, Zb. s. 1651, bod 18, a Kremzow, uz citovaný, bod 14). Okrem toho podla clánku 6 ods. 2 EÚ "Únia respektuje základné ludské práva, ktoré zarucuje [EDLP] a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií clenských státov ako základných princípov práva Spolocenstva" (rozsudok Súdneho dvora z , Roquette Frčres, [12]C-94/00, Zb. s. I-9011, body 23 a 24, a rozsudok Súdu prvého stupna z , Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [13]T-112/98, Zb. s. II-729, bod 60). 31 V tomto ohlade treba pripomenút znenie clánku 7 ods. 1 EDLP: "Nikoho nemozno odsúdit za konanie alebo opomenutie, ktoré v case, ked bolo spáchané, nebolo podla vnútrostátneho alebo medzinárodného práva trestným cinom. Takisto nesmie byt ulozený trest prísnejsí, nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania trestného cinu." 32 Podla Európskeho súdu pre ludské práva (dalej len "ESLP") z tohto ustanovenia vyplýva, ze zákon musí jasne vymedzovat porusenia a tresty za ne. Táto podmienka je splnená, pokial osoba podliehajúca súdnej právomoci môze zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdne orgány, zistit, aké konania alebo opomenutia zakladajú jej trestnú zodpovednost (pozri rozsudok ESLP Coëme a i. v. Belgicko z 22. júna 2000, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 2000-VII, s. 1, § 145). 33 Okrem toho clánok 7 ods. 1 EDLP nevyzaduje, aby znenie ustanovení, podla ktorých sa tieto sankcie ukladajú, bolo natolko presné, aby následky, ktoré môzu z porusenia uvedených ustanovení nastat, bolo mozné predvídat s absolútnou istotou. Podla judikatúry ESLP totiz existencia vágnych výrazov v ustanovení nespôsobuje nevyhnutne porusenie clánku 7 EDLP a skutocnost, ze zákon pripústa mieru volnej úvahy, sama osebe neodporuje poziadavke predvídatelnosti pod podmienkou, ze rozsah a spôsoby výkonu takejto právomoci sú dostatocne jasne definované so zretelom na sledovaný legitímny ciel, aby sa jednotlivcovi poskytovala primeraná ochrana proti svojvôli (pozri rozsudok ESLP Margareta a Roger Andersson v. Svédsko z 25. februára 1992, séria A, c. 226, § 75). V tejto súvislosti bez ohladu na samotný text zákona zohladnuje ESLP aj otázku, ci pouzité neurcité pojmy boli upresnené v ustálenej a zverejnenej judikatúre (pozri rozsudok ESLP G. v. Francúzsko z , séria A, c. 325-B, § 25). 34 Co sa týka spolocných ústavných tradícií clenských státov, Súdu prvého stupna nic neumoznuje, aby dal vseobecnej zásade práva Spolocenstva, akú predstavuje zásada zákonnosti, výklad odlisný od výkladu, ktorý vyplýva z vyssie uvedeného vývoja. Zalobcovia sa tak bez dalsích upresnení obmedzujú na tvrdenie, ze na vnútrostátnej úrovni neexistuje porovnatelné oprávnenie umoznujúce danému orgánu takmer neobmedzene ukladat pokuty. 35 Pokial ide v danom prípade o zákonnost clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 s ohladom na zásadu zákonnosti trestov, ako ju uznal súd Spolocenstva v súlade s vysvetlením podaným ESLP a ústavnými tradíciami clenských státov, je nutné konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, Komisia nemá neobmedzenú mieru volnej úvahy pri stanovení pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 36 Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 totiz sám obmedzuje mieru volnej úvahy Komisie. Tým, ze na jednej strane upresnuje, ze "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od [1000 eur] do [1 milióna eur] alebo viac, ale nepresahujúce 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia", stanovuje aj maximálnu hranicu výsky pokút v závislosti od obratu dotknutých podnikov, to znamená na základe objektívneho kritéria. Aj ked neexistuje absolútna maximálna hranica uplatnitelná na vsetky porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, má pokuta, ktorú mozno ulozit, hornú hranicu, ktorá je vycíslitelná a neprekrocitelná, vypocítanú pre kazdý podnik a kazdé porusenie tak, aby sa najvyssia pokuta, ktorú mozno danému podniku ulozit, dala urcit vopred. Na druhej strane toto ustanovenie ukladá Komisii, aby stanovila pokuty v kazdej prejednávanej veci zvlást a aby pri tom "posudzova[la] jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie". 37 Hoci je pravda, ze obe tieto kritériá ponechávajú Komisii sirokú mieru volnej úvahy, nic to nemení na skutocnosti, ze ide o kritériá prijaté inými normotvorcami v obdobných predpisoch a umoznujúce Komisii prijímat sankcie s ohladom na mieru nezákonnosti predmetného správania. 38 Treba uviest, ze Rada tým, ze v prípade porusenia pravidiel hospodárskej sútaze stanovila pokuty vo výske od 1000 eur do 10 % obratu dotknutého podniku, neponechala Komisii prílis vela priestoru na volnú úvahu. Treba najmä zdôraznit, ze maximálna hranica 10 % obratu dotknutého podniku je primeraná vzhladom na záujmy, ktoré Komisia pri odhalovaní a sankcionovaní takých typov porusenia obhajuje. 39 V tomto ohlade treba pripomenút, ze sankcie stanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 v prípade porusenia clánkov 81 ES a 82 ES predstavujú klúcový nástroj, ktorý má Komisia k dispozícii na to, aby v rámci Spolocenstva zaviedla "systém, ktorým sa zabezpecí, aby sa na vnútornom trhu nenarusila hospodárska sútaz" [clánok 3 ods. 1 písm. g) ES]. Tento systém Spolocenstvu umoznuje, aby plnilo svoju úlohu, ktorou je utvorením spolocného trhu podporovat v celom Spolocenstve najmä harmonický, vyrovnaný a trvalo udrzatelný rozvoj hospodárskych cinností a vysokú úroven konkurencieschopnosti (clánok 2 ES). Tento systém je okrem toho nevyhnutný na prijatie hospodárskej politiky v rámci Spolocenstva uskutocnovanej v súlade s princípmi otvoreného trhového hospodárstva s volnou hospodárskou sútazou (clánok 4 ods. 1 a 2 ES). Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 tak umoznuje zavedenie systému, ktorý zodpovedá základným úlohám Spolocenstva. 40 Je teda potrebné vyvodit záver, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 stanovuje kritériá a hranice, ktoré Komisiu viazu pri výkone jej právomoci ukladat pokuty, pricom jej zároven ponecháva urcitú mieru volnej úvahy. 41 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze pri stanovení pokút podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 má Komisia povinnost dodrziavat vseobecné právne zásady, osobitne zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality, ako ich vymedzila judikatúra Súdneho dvora a Súdu prvého stupna. Je tiez potrebné dodat, ze podla clánku 229 ES a clánku 17 nariadenia c. 17 majú Súdny dvor a Súd prvého stupna neobmedzenú právomoc rozhodovat o zalobách proti rozhodnutiam, ktorými Komisia ulozila pokuty, a môzu tak nielen zrusit rozhodnutia, ktoré Komisia prijala, ale tiez zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu. Správna prax Komisie tak podlieha plnému preskúmaniu súdom Spolocenstva. Na rozdiel od tvrdení zalobcov toto preskúmanie nevedie súd Spolocenstva, na ktorý úloha normotvorcu bola údajne prenesená, k prekracovaniu jeho právomocí a k porusovaniu clánku 7 ods. 1 ES vzhladom na to, ze na jednej strane je toto preskúmanie výslovne stanovené v uvedených ustanoveniach, ktorých platnost nie je spochybnovaná, a na druhej strane ho súd Spolocenstva vykonáva v súlade s kritériami stanovenými v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 42 Komisia okrem toho na základe kritérií uvedených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a spresnených v judikatúre Súdneho dvora a Súdu prvého stupna sama vytvorila verejne známu a dostupnú rozhodovaciu prax. Hoci predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nevytvára sama osebe právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, [14]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 201 a 205, a zo , Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [15]C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 60), skutocnostou zostáva, ze podla zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá predstavuje vseobecnú zásadu práva, ktorú je Komisia povinná dodrziavat, Komisia nemôze zaobchádzat s porovnatelnými situáciami rozdielne alebo s rozdielnymi situáciami rovnako, ak také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky Súdneho dvora z , Sermide, [16]106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a Súdu prvého stupna zo , BPB de Eendracht/Komisia, [17]T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309). 43 Podla ustálenej judikatúry vsak Komisia môze kedykolvek prispôsobit výsku pokút, pokial si to vyzaduje úcinné uplatnenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, [18]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 109, a rozsudok Súdu prvého stupna z , LR AF 1998/Komisia, [19]T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 237), pricom takéto pozmenenie správnej praxe sa môze povazovat za objektívne odôvodnené úcelom vseobecnej ochrany pred poruseniami pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Nedávne zvýsenie pokút, ktoré zalobcovia uvádzajú a namietajú, sa teda nemôze samo osebe povazovat za nezákonné s ohladom na zásadu zákonnosti trestov, kedze neprekracuje právny rámec stanovený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ako ho vykladajú súdy Spolocenstva. 44 Okrem toho je potrebné zohladnit, ze Komisia v snahe o transparentnost a na úcely zvýsenia právnej istoty dotknutých podnikov uverejnila usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] ([20]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), v ktorých stanovuje metódu výpoctu, ktorú sa zaviazala v kazdom jednotlivom prípade dodrziavat. Súdny dvor v tejto súvislosti okrem iného vyvodil záver, ze Komisia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením oznámenia, ze ich nabudúce uplatní na prípady nimi dotknuté, sama obmedzuje vo výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery. Okrem toho usmernenia, aj ked nepredstavujú právny základ Rozhodnutia, stanovujú vseobecným a abstraktným spôsobom metodológiu, ktorú si Komisia ulozila na úcely stanovenia výsky pokút ulozených uvedeným Rozhodnutím, a v dôsledku toho zabezpecujú právnu istotu podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [21]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 211 a 213). Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze Komisia prijala usmernenia v rozsahu, v akom neprekrocila právny rámec stanovený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, len prispelo k presnejsiemu vymedzeniu jej výkonu volnej úvahy, ktorá uz vyplýva z tohto ustanovenia, bez toho, aby z toho bolo mozné vyvodzovat pôvodne nedostatocné vymedzenie právomoci Komisie v predmetnej oblasti zo strany normotvorcu Spolocenstva. 45 S ohladom na vyssie uvedené skutocnosti tak obozretný hospodársky subjekt môze, za prípadnej pomoci právneho poradcu, s dostatocnou presnostou predvídat metódu a rádovú výsku pokút, ktoré mu hrozia za dané správanie. Skutocnost, ze tento subjekt nemôze vopred poznat presnú výsku pokút, ktoré Komisia v jednotlivých prípadoch ulozí, nemôze predstavovat porusenie zásady zákonnosti trestov, kedze ciele potlacovania a odstrasovania odôvodnujú to, ze vzhladom na závaznost porusení, ktoré má Komisia sankcionovat, bolo dotknutým podnikom znemoznené odhadnút zisky, ktoré by im plynuli z ich úcasti na porusení s predchádzajúcim zohladnením výsky pokuty, ktorá im bude z dôvodu tohto protiprávneho správania ulozená. 46 V tejto súvislosti, aj ked podniky nemôzu vopred poznat presnú výsku pokút, ktorú Komisia v kazdom jednotlivom prípade ulozí, je potrebné poznamenat, ze v súlade s clánkom 253 ES má Komisia v rozhodnutí o ulození pokuty, napriek vseobecne známemu kontextu tohto rozhodnutia, povinnost uviest odôvodnenie, a to najmä pokial ide o výsku ulozenej pokuty a zvolenú metódu jej stanovenia. Z tohto odôvodnenia musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy Komisie, aby mohli dotknuté osoby rozpoznat dôvody, ktoré viedli k prijatému opatreniu, a posúdit moznost zacat konanie pred súdom Spolocenstva, prípadne aby mohol tento súd vykonat svoje preskúmanie. 47 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého si Rada tým, ze prijala ustanovenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a tak definovala rámec pokuty, nesplnila svoju povinnost jasne vymedzit právomoc zverenú Komisii a de facto preniesla na Komisiu právomoc, ktorá podla Zmluvy prinálezí jej samotnej, cím porusila clánky 83 ES a 229 ES, je potrebné sa domnievat, ze je nedôvodné. 48 Na jednej strane, ako uz bolo uvedené vyssie, hoci clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 ponecháva Komisii sirokú mieru volnej úvahy, zároven obmedzuje jej výkon tým, ze zavádza objektívne kritériá, ktoré Komisia musí dodrziavat. Na druhej strane je potrebné pripomenút, ze nariadenie c. 17 bolo prijaté na základe clánku 83 ods. 1 ES, ktorý stanovuje, ze "na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom Rada... vydá príslusné nariadenia alebo smernice na vykonávanie zásad stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES]". Cielom týchto nariadení alebo smerníc je podla clánku 83 ods. 2 písm. a) a d) ES najmä "zarucit dodrziavanie zákazov uvedených v clánku 81 ods. 1 [ES] a clánku 82 [ES] stanovením pokút a opakovaného ukladania pokút" a "vymedzit príslusné úlohy Komisie a Súdneho dvora pri uplatnovaní ustanovení uvedených v tomto odseku". Okrem toho je potrebné pripomenút, ze podla clánku 211 prvej zarázky ES Komisia "zabezpecuje uplatnovanie ustanovení tejto zmluvy a opatrení prijatých orgánmi Spolocenstva v súlade s nou" a ze podla tretej zarázky toho istého clánku má "vlastnú právomoc prijímat rozhodnutia". 49 Z toho vyplýva, ze právomoc ulozit pokuty v prípade porusenia clánkov 81 ES a 82 ES sa nemôze povazovat za pôvodne prislúchajúcu Rade, ktorá ju zverila ci jej výkonom poverila Komisiu v zmysle clánku 202 tretej zarázky ES. V súlade s vyssie uvedenými ustanoveniami Zmluvy totiz táto právomoc spadá do úlohy Komisie zabezpecovat uplatnovanie práva Spolocenstva, pricom je táto úloha, pokial ide o uplatnovanie clánkov 81 ES a 82 ES, upresnená, upravená a formalizovaná nariadením c. 17. Právomoc ukladat pokuty, ktoré toto nariadenie priznáva Komisii, teda vyplýva z ustanovení samotnej Zmluvy a jej cielom je umoznit úcinné uplatnovanie zákazov stanovených v uvedených clánkoch (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, [22]T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 133). Preto sa musí tvrdenie zalobcov zamietnut. 50 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze námietka nezákonnosti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa musí zamietnut ako nedôvodná (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [23]T-43/02, Zb. s. II-3435, body 69 az 92, a z , Degussa/Komisia, [24]T-279/02, Zb. s. II-897, body 66 az 88). 51 Napokon treba uviest, ze zalobcovia "subsidiárne" tvrdia, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 mozno povazovat za zlucitelný so zásadou zákonnosti, ak by ho Komisia vykladala restriktívne, co nemá v úmysle. 52 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze zalobcovia sa obmedzujú na formulovanie vseobecných úvah, pokial ide o spôsob, ako by Komisia mala vo vseobecnosti zmenit svoju politiku v oblasti pokút vypracovaním transparentnej a koherentnej rozhodovacej praxe, ale nepredkladajú nijaký konkrétny zalobný dôvod proti Rozhodnutiu. O spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti podnikov Schunk GmbH a SKT 53 Na úvod treba poznamenat, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, podmienky, za ktorých bol Schunk GmbH urcený za adresáta Rozhodnutia, sú v nom jasne uvedené. 54 Z odôvodnenia c. 257 Rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zastávala názor, ze "hoci [SKT] bol právnickou osobou, ktorá sa priamo podielala na karteli, Schunk GmbH, ako 100 %-ná materská spolocnost, mohol vykonávat rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku [SKT] v case porusenia a mozno predpokladat, ze jeho úcast na karteli skutocne ovplyvnil". Komisia teda vyvodila záver, ze oba podniky "tvorili hospodársku jednotku, ktorá vyrábala a predávala výrobky na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie v EHP a ktorá sa podielala na karteli", a preto musia byt uznané za spolocne a nerozdielne zodpovedné za porusenie, ktorého sa dopustili. 55 V tejto súvislosti treba uviest, ze protisútazné správanie podniku môze byt pripísané inému podniku v prípade, ak neurcoval svoje konanie na trhu samostatne, ale v podstate realizoval pokyny vydané posledným uvedeným podnikom, najmä so zretelom na ekonomické a právne väzby, ktoré ich spájajú (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, [25]C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 117). Správanie dcérskej spolocnosti tak môze byt pripísané materskej spolocnosti, pokial dcérska spolocnost neurcuje samostatne svoje konanie na trhu, ale v podstate realizuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, pricom tieto dva podniky tvoria jednu hospodársku jednotku (rozsudok Súdneho dvora zo , ICI/Komisia, [26]48/69, Zb. s. 619, body 133 a 134). 56 V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastí 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila protiprávneho správania, existuje jednoduchá domnienka, podla ktorej má uvedená materská spolocnost rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG/Komisia, [27]107/82, Zb. s. 3151, bod 50, a rozsudok Súdu prvého stupna z , Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", [28]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 961 a 984), a teda ze tvoria jediný podnik v zmysle clánku 81 ES (rozsudok Súdu prvého stupna z , Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, dalej len "rozsudok Tokai II", bod 59). Z tohto dôvodu prinálezí materskej spolocnosti, ktorá na súde Spolocenstva napáda rozhodnutie Komisie, ktorým sa jej ukladá pokuta za správanie jej dcérskej spolocnosti, aby vyvrátila túto domnienku tým, ze predlozí dôkazy preukazujúce nezávislost tejto dcérskej spolocnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z , Avebe/Komisia, [29]T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 136; pozri takisto v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo , Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, [30]C-286/98 P, Zb. s. I-9925, dalej len "rozsudok Stora", bod 29). 57 V tomto ohlade treba zdôraznit, ze hoci je pravda, ze Súdny dvor v bodoch 28 a 29 rozsudku Stora, uz citovanom v bode 56 vyssie, uviedol okrem vlastníctva 100 % základného imania dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti a spolocné zastúpenie oboch spolocností v rámci správneho konania, nic to nemení na skutocnosti, ze tieto okolnosti boli Súdnym dvorom spomenuté len s cielom uviest vsetky skutocnosti, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoje odôvodnenie, ked dospel k záveru, ze toto odôvodnenie sa nezakladalo výlucne na vlastníctve celého základného imania dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou. Preto skutocnost, ze Súdny dvor v tejto veci potvrdil posúdenie Súdom prvého stupna, nemôze mat za následok zmenu zásady potvrdenej v bode 50 rozsudku AEG/Komisia, uz citovaného v bode 56 vyssie. Treba dodat, ze Súdny dvor v bode 29 rozsudku Stora, uz citovanom v bode 56 vyssie, výslovne uvádza, ze "vzhladom na vlastníctvo celého základného imania dcérskej spolocnosti sa Súd prvého stupna mohol oprávnene domnievat, ako to aj uviedla Komisia, ze materská spolocnost skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti" a ze za týchto podmienok prislúcha zalobcovi, aby vyvrátil túto "domnienku" dostatocnými dôkazmi. 58 V danom prípade Schunk GmbH na pojednávaní v odpovedi na otázku Súdu prvého stupna výslovne potvrdil, ze v case porusenia mal 100 %-nú kontrolu nad SKT, a teda je oprávnené predpokladat, ze skutocne vykonával rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, pricom Schunk GmbH môze túto domnienku vyvrátit predlozením dôkazov, ktoré môzu preukázat nezávislost SKT. 59 Z písomných vyjadrení podniku Schunk GmbH vyplýva, ze jeho argumentácia v súvislosti s nezávislostou SKT je zalozená predovsetkým na jedinom tvrdení o jeho specifickej povahe, teda povahe holdingovej spolocnosti. Schunk GmbH z toho vyvodzuje funkcnú nezávislost SKT a okrem toho sa odvoláva na organizacnú nezávislost SKT, co odporuje tvrdeniu Komisie, podla ktorého Schunk GmbH a SKT tvoria jednu hospodársku jednotku a v danom prípade konali ako jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. 60 Pojem holding sa vztahuje na rôzne situácie, ale vo vseobecnosti holding mozno definovat ako spolocnost, ktorá má majetkový podiel v jednej alebo vo viacerých spolocnostiach na úcely ich kontroly. 61 V odôvodnení c. 260 Rozhodnutia Komisia pripomína obsah clánku 3 stanov Schunk GmbH, podla ktorého "predmetom cinnosti spolocnosti je získavanie, predaj, správa, najmä strategické riadenie podielov v priemyselných podnikoch". 62 Hoci táto definícia predmetu cinnosti Schunk GmbH podporuje jeho tvrdenie, podla ktorého je len financným holdingom nevykonávajúcim ziadnu priemyselnú ani obchodnú cinnost, výraz "strategické riadenie podielov v priemyselných podnikoch" je dostatocne siroký, aby pokryl a v praxi umoznil cinnost správy a riadenia dcérskych spolocností. Treba uviest, ze ten istý clánok 3 stanov Schunk GmbH takisto stanovuje, ze "spolocnost je oprávnená prijat vsetky vhodné opatrenia, ktoré môzu priamo alebo nepriamo slúzit na dosiahnutie ciela" definovaného v predchádzajúcom bode. 63 Okrem toho v kontexte skupiny spolocností, ako je to v danom prípade, holding je spolocnostou, ktorej poslaním je zoskupovat podiely v rôznych spolocnostiach a ktorej úlohou je zabezpecit jednotu ich riadenia. Z odôvodnenia c. 30 Rozhodnutia vyplýva, ze Schunk GmbH je hlavnou materskou spolocnostou skupiny Schunk, ktorú tvorí viac ako 80 dcérskych spolocností a ktorá "zodpovedá, okrem iného, za oddelenie 'grafitu a keramiky` v rámci skupiny, ktoré sa zaoberá najmä výrobkami na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie". 64 Existencia jednoty riadenia a koordinácie je potvrdená podmienkami, za akých SKT definoval a predlozil Komisii svoj obrat za rok 1998, pricom tvrdil, ze má právo vylúcit zo svojho obratu hodnotu kief instalovaných do drziakov. 65 V odôvodnení c. 262 Rozhodnutia totiz Komisia uvádza: "Tieto drziaky kief vyrába Schunk Metall- und Kunststofftechnik GmbH, dalsia dcérska spolocnost skupiny Schunk. Ak by [SKT] skutocne viedol nezávislú obchodnú politiku, automaticky by zahrnal predaj týchto kief spolocnosti Schunk Metall- und Kunststofftechnik GmbH do údajov o svojom obrate. Skutocnost, ze navrhol tak neurobit, dokazuje, ze zastáva názor, ze ide o predaj, ktorý predstavuje prevod na inú spolocnost skupiny podliehajúcu kontrole právnych subjektov s vyssím postavením v rámci skupiny Schunk, a nie o nezávislý predaj nezávislému odberatelovi. [SKT] totiz kvalifikoval uvedené predaje v prospech Schunk Metall- und Kunststofftechnik GmbH ako 'vnútorný obrat` a 'vlastné pouzitie`." 66 Takto opísaná situácia odhaluje nepopieratelné zohladnovanie záujmov skupiny a je v rozpore s tvrdením o úplnej nezávislosti SKT. Treba este zdôraznit význam dcérskej spolocnosti SKT pre skupinu Schunk a zvlást pre Schunk GmbH, ktorý je 100 %-ným vlastníkom základného imania SKT. Kým skupina za rok 2002 vykázala konsolidovaný obrat vo výske 584 miliónov eur, SKT v tom istom roku dosiahol celkový obrat vo výske 113,6 milióna eur. 67 Okrem znenia clánku 3 stanov Schunk GmbH odkazuje Komisia na osobitnú právnu formu SKT, ktorý je spolocnostou s rucením obmedzeným (Gesellschaft mit beschränkter Haftung, GmbH). Schunk GmbH nespochybnil obsah odôvodnenia c. 259 Rozhodnutia, ktoré znie takto: "Podla nemeckého práva obchodných spolocností [spolocníci] v spolocnosti ... s rucením obmedzeným (GmbH) majú priamu kontrolu nad riadením GmbH. Okrem iného menujú a odvolávajú generálnych riaditelov GmbH. Takisto prijímajú nevyhnutné opatrenia na úcely preskúmavania a kontroly spôsobu, akým je GmbH riadená. Okrem toho generálni riaditelia GmbH sú povinní na ziadost ktoréhokolvek [spolocníka] okamzite poskytnút informácie týkajúce sa cinnosti spolocnosti a umoznit prístup k jej úctom a dokumentom." 68 Z organizacného hladiska Schunk GmbH potvrdzuje, ze neexistuje nijaké osobné prepojenie medzi oboma spolocnostami v zmysle "personálnych struktúr spolocných pre viaceré spolocnosti, ako napríklad tá istá osoba vykonávajúca funkciu clena predstavenstva vo viacerých spolocnostiach zároven a pocas relatívne dlhého obdobia alebo reciprocné menovania na riaditelské pozície a do predstavenstva". 69 Treba vsak uviest, ze Schunk GmbH nepredlozil na podporu svojich tvrdení nijaké písomné dôkazy, ktoré by pritom mohli byt poskytnuté, najmä pokial ide o menný zoznam clenov statutárnych orgánov oboch podnikov v case porusenia. 70 Za týchto okolností skutocnost, ze predmet cinnosti Schunk GmbH umoznuje vyvodit záver, tento podnik predstavoval holding, ktorého úlohou podla stanov bolo spravovat svoje majetkové podiely na základnom imaní iných spolocností, sama osebe nestací na vyvrátenie domnienky vyplývajúcej z vlastníctva celého základného imania SKT. 71 Tento záver spôsobuje, ze je zbytocné skúmat dôkaznú silu indície uvedenej v odôvodnení c. 261 Rozhodnutia, ktorá mala preukázat skutocnost, ze riaditelstvo podniku Schunk GmbH nemohlo nevediet o úcasti SKT na dohodách obmedzujúcich hospodársku sútaz, teda o úlohe pána F., ktorého meno bolo uvedené v adresári zástupcu spolocnosti Morgan a ktorý sa neskôr stal generálnym riaditelom Schunk GmbH. 72 Okrem toho treba uviest, ze porovnávanie situácie podniku Hoffmann a samostatného zaobchádzania s ním zo strany Komisie, ktoré robí Schunk GmbH, je úplne irelevantné, kedze Komisia stanovila osobitnú zodpovednost tomuto podniku za obdobie od septembra 1994 do októbra 1999, t. j. skôr, nez doslo k jeho prevzatiu zo strany Schunk GmbH. 73 Schunk GmbH napokon tvrdí, ze na to, aby materská spolocnost mohla byt zodpovedná za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, treba preukázat, ze materská spolocnost sa sama dopustila porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a ze pripísanie porusenia, ktorého sa dopustila jedna osoba, inej osobe porusuje zásadu individuálnej zodpovednosti, ktorá stanovuje, ze právny subjekt môze byt sankcionovaný, len ak mu mozno vytknút porusenie, ktorého sa sám dopustil. 74 Stací uviest, ze argumentácia Schunk GmbH vychádza z nesprávneho predpokladu, ze proti nemu nebolo zistené ziadne porusenie. Naopak, z odôvodnenia c. 257 a clánku 1 Rozhodnutia vyplýva, ze Schunk GmbH je osobne postihovaný za porusenie, ktorého sa mal sám dopustit z dôvodu hospodárskych a právnych vztahov, ktoré ho spájali s SKT a ktoré mu umoznili urcovat správanie SKT na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Metsä-Serla a i./Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 34). 75 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Schunk GmbH nepreukázal, ze ho Komisia neprávom urcila za spolocne a nerozdielne zodpovedného s SKT za zaplatenie pokuty vo výske 30,87 milióna eur. 76 V dôsledku toho tvrdenie, podla ktorého Komisia nesprávne uplatnila clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 tým, ze zohladnila celosvetový obrat podniku Schunk GmbH, povazovaného za spolocne a nerozdielne zodpovedného s SKT, musí byt odmietnuté ako tvrdenie zalozené na nesprávnom predpoklade. O spochybnení porusenia -- Úvodné poznámky 77 Ako bolo uvedené, argumentácia zalobcov uvádzaná na podporu zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania zo strany Komisie pri stanovení výsky pokuty v sebe skrýva spochybnovanie porusenia zisteného Komisiou a vyvoláva otázku zodpovednosti dotknutých podnikov. 78 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia nesprávne vyvodila záver, ze: -- podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, uzatvorili spolocnú dohodu o zrieknutí sa reklamy a úcasti na výstavách, -- SKT sa zúcastnil na dohodách týkajúcich sa zákazu dodávok uhlíkových blokov brusiarnam, -- výrobky a zákazníci v odvetví automobilového vybavenia a spotrebného tovaru boli predmetom protisútazných dohôd, -- dotknuté podniky dodrzovali "globálny plán smerujúci k trvalým zmenám struktúry hospodárskej sútaze na trhu prostredníctvom prevzatia podnikov", pricom taký plán nikdy neexistoval, alebo mohol byt vypracovaný a uskutocnený len podnikmi SGL a Morgan bez vedomia zalobcov, -- dotknuté podniky pouzili zvlást prepracovaný mechanizmus kontroly a vykonávania svojich dohôd. 79 V reakcii na tieto tvrdenia Komisia uvádza, ze zalobcovia v ich odpovedi na oznámenie o výhradách nespochybnili vecnú správnost niektorých skutkových zistení uvedených v tomto oznámení, ktoré sú po prvýkrát spochybnované v zalobe o neplatnost podanej na Súd prvého stupna. Pritom podla judikatúry sa má skutkový stav uznaný pocas správneho konania povazovat za preukázaný a na súde ho uz nemozno spochybnit. 80 V tejto súvislosti treba uviest, ze dôsledkom oznámenia o výhradách urceného na to, aby zabezpecilo podnikom, ktorých sa týka, úcinný výkon práv obhajoby, je vymedzenie predmetu konania zacatého proti podniku, lebo urcuje postavenie Komisie voci uvedenému podniku, a tiez ze institúcia nie je oprávnená vo svojom rozhodnutí pouzit výhrady, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Francolor/Komisia, [31]54/69, Zb. s. 851, bod 12, a z , Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [32]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 86). 81 Práve najmä na základe odpovedí na oznámenie o výhradách poskytnutých podnikmi, ktorým bolo urcené, musí Komisia zaujat svoje stanovisko, pokial ide o dalsí postup v nadväznosti na správne konanie. 82 Institúcia má na jednej strane právo, prípadne povinnost vykonat nové vysetrovanie, ak sa v priebehu správneho konania preukáze potreba doplnujúcich setrení (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Geigy/Komisia, [33]52/69, Zb. s. 787, bod 14), ktoré môzu viest Komisiu k tomu, ze dotknutým podnikom zasle doplnujúce oznámenie o výhradách. 83 Na druhej strane Komisia môze vzhladom na odpovede na oznámenie o výhradách a konkrétnejsie na uznanie zo strany dotknutých podnikov vytýkaného skutkového stavu, ako aj dôkazov zistených v priebehu vysetrovania dospiet k záveru, ze je v stave prijat konecné rozhodnutie, ktoré znamená skoncenie správneho konania a splnenie jej úlohy spocívajúcej v urcení a preukázaní skutkového stavu na základe predmetných porusení. V takomto rozhodnutí Komisia vymedzí zodpovednost dotknutých podnikov, prípadne stanoví výsku im ulozených pokút. 84 V tomto kontexte Súdny dvor v bode 37 rozsudku zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia ([34]C-297/98 P, Zb. s. I-10101), vyvodil záver, ze v prípade neexistencie výslovného uznania zo strany vysetrovaného podniku musí Komisia este preukázat skutkový stav, pricom podnik môze vo vhodnom okamihu a najmä v rámci sporového konania pouzit akékolvek prostriedky na obranu, ktoré sa mu zdajú uzitocné. Z toho naopak vyplýva, ze to tak nemôze byt v danom prípade, ked vysetrovaný podnik uznal skutkový stav (rozsudky Súdu prvého stupna z , Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [35]T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 227; z , Tokai Carbon a i./Komisia, [36]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, dalej len "rozsudok Tokai I", bod 108; pozri takisto v tomto zmysle rozsudok Tokai II, uz citovaný v bode 56 vyssie, body 324 a 326). 85 Táto judikatúra nemá za ciel obmedzit podávanie sporových zalôb podnikmi, ktoré sú sankcionované Komisiou, ale upresnit rozsah sporu, ktorý môze byt predlozený súdu, aby sa predislo akémukolvek preneseniu urcenia skutkového stavu v súvislosti s predmetným porusením z Komisie na Súd prvého stupna, pricom treba pripomenút, ze Súd prvého stupna rozhodujúci o zalobe podla clánku 230 ES má právomoc preskúmat zákonnost rozhodnutia ukladajúceho sankciu, a ak je to potrebné, aj zmenit toto rozhodnutie v rámci svojej neobmedzenej právomoci (uznesenie Súdu prvého stupna z 9. novembra 2004, FNICGV/Komisia, [37]T-252/03, Zb. s. II-3795, bod 24). 86 V danom prípade Komisia zaslala zalobcom 23. mája 2003 oznámenie o výhradách, pricom im ponechala lehotu ôsmich týzdnov, aby sa s ním oboznámili a nan odpovedali. V priebehu uvedeného obdobia mohli zalobcovia s pomocou svojich poradcov analyzovat výhrady, ktoré voci nim Komisia vzniesla, a rozhodnút sa so znalostou veci o stanovisku, ktoré musia zaujat, so zretelom takisto na podmienky oznámenia o spolupráci. 87 Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách Schunk GmbH uvádza, ze nespochybnuje vecnú správnost skutkových zistení ani právnu kvalifikáciu týchto skutkových zistení ako zakázaný kartel a/alebo ako zosúladený postup, ale ze namieta proti tomu, aby mu bolo pripísané porusenie práva hospodárskej sútaze, ktorého sa dopustil SKT. Odpoved Schunk GmbH je tak povazovaná za spochybnenie spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti s SKT. 88 Pokial ide o SKT, jeho odpoved má zvlástnu formu v tom zmysle, ze obsahuje úvodnú cast, v ktorej sa vo vseobecnosti uvádza: "[SKT] nespochybnuje vecnú správnost skutkových zistení... Nespochybnuje ani právnu kvalifikáciu týchto skutkových zistení ako zakázaný kartel a/alebo ako zosúladený postup. [SKT] týmito pripomienkami namieta len proti niektorým posúdeniam skutkového stavu a právnym záverom Komisie. V niektorých bodoch teda doplname opis skutkového stavu." 89 Zvolená formulácia svedcí o výslovnom celkovom uznaní nielen skutkových zistení, ale aj ich právnych kvalifikácií uvedených vo vypracovanom oznámení o výhradách, avsak s výhradou niektorých skutkových zistení a právnych záverov, ktoré z nich Komisia mohla vyvodit. 90 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze Komisia priznala Schunk znízenie pokuty o 10 %, ktorého výska bola upresnená pocas vypocutia na základe bodu D ods. 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci, kde sa uvádza, ze takéto znízenie mozno priznat, ak "po dorucení oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia" [neoficiálny preklad]. 91 Treba preto overit, ci spochybnenia uvedené v bode 78 vyssie zahrnajú výhrady vyjadrené SKT v jeho odpovedi na oznámenie o výhradách. -- O zákaze reklamy 92 Komisia tvrdí, ze zalobcovia v návrhu na zacatie konania po prvýkrát spochybnujú existenciu dohody týkajúcej sa reklamy a úcasti na výstavách výslovne uvedenej v oznámenie o výhradách, zatial co zalobcovia tvrdia, ze v priebehu správneho konania nikdy neuznali presnost dotknutého skutkového zistenia. 93 Treba poznamenat, ze otázka zákazu reklamy je jasne uvedená v bodoch 106 a 107 oznámenia o výhradách. Komisia tam uvádza, ze clenovia kartelu sa dohodli na tom, ze nebudú vyuzívat reklamu a zúcastnovat sa na veltrhoch a výstavách (bod 106), a odkazuje na skutocnost, ze na stretnutí 3. apríla 1998 technický výbor v rubrike "Pravidlá v oblasti reklamy" konstatoval, ze "Morgan Cupex a Pantrak zverejnili reklamu na uhlíkové kefy, co nie je dovolené" (bod 107). 94 Treba pripomenút, ze SKT a Schunk GmbH vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách uviedli, ze nespochybnujú vecnú správnost skutkových zistení ani právnu kvalifikáciu týchto skutkových zistení ako zakázaný kartel a/alebo ako zosúladený postup s výhradou, pokial ide o SKT, niektorých posúdení a záverov Komisie uvedených v bodoch 3 az 33 jeho odpovede. V uvedených bodoch pritom nie je ziadny odkaz na posúdenie a závery Komisie týkajúce sa zákazu reklamy. 95 Za týchto okolností je opodstatnené vyvodit záver, ze zalobcovia jasne uznali existenciu protisútaznej dohody o zákaze reklamy, ktorá uz nemôze byt spochybnená, po prvýkrát na Súde prvého stupna. -- O dodávkach uhlíkových blokov 96 SKT tvrdí, ze na rozdiel od tvrdení Komisie sa nezúcastnil na dohodách týkajúcich sa zákazu dodávok uhlíkových blokov brusiarnam. 97 Z Rozhodnutia vyplýva, ze táto výhrada má pôvod v jeho neúplnom a nesprávnom výklade a nemôze sa analyzovat ako skutocné neskorsie namietanie vytýkaných skutocností. 98 V odôvodnení c. 154 Rozhodnutia Komisia vysvetluje, ze okrem predaja hotových výrobkov na báze uhlíka, ako sú uhlíkové kefy, clenovia kartelu predávali tiez lisované uhlíkové bloky, ktoré neboli dosial rozrezané ani opracované na výrobu kief ci iných výrobkov. Urcité brusiarne, ktoré neboli clenmi kartelu, kupovali tieto uhlíkové bloky, rozrezávali ich a spracovávali na hotové výrobky, ktoré predávali zákazníkom. Hoci tieto brusiarne sú zákazníkmi clenov kartelu, z hladiska konecných výrobkov tiez predstavujú pre clenov kartelu konkurenciu. 99 Z odôvodnení c. 154 az 166 Rozhodnutia vyplýva, ze politika kartelu smerovala k obmedzeniu konkurencie, ktorú by brusiarne mohli predstavovat v oblasti konecných výrobkov vyrábaných z týchto blokov, a to prostredníctvom odmietnutia ich zásobovania, alebo v prípade ich zásobovania stanovením vyssích cien dodávaných uhlíkových blokov. 100 V odôvodnení c. 161 Rozhodnutia Komisia jasne vytýka podniku Schunk, ze pri zásobovaní brusiarní uplatnoval ceny, ktoré boli vopred dohodnuté s ostatnými clenmi kartelu, co zalobcovia v ich písomných vyjadreniach nespochybnujú. Tvrdenie zalobcov o ich neúcasti na dohodách týkajúcich sa zákazu dodávok uhlíkových blokov je teda úplne irelevantné. 101 Z toho vyplýva, ze Komisia oprávnene vyvodila záver, ze zalobcovia porusili clánok 81 ES úcastou na rade protisútazných dohôd zahrnajúcich najmä dohody o cenách uhlíkových blokov urcených pre brusiarne. -- O protisútazných postupoch týkajúcich sa výrobcov automobilového vybavenia a spotrebného tovaru 102 Podla zalobcov zo spisu Komisie a zo samotného Rozhodnutia vyplýva, ze výrobkov a zákazníkov z odvetví cinnosti týkajúcich sa výrobcov automobilového vybavenia a spotrebného tovaru sa protisútazné dohody netýkali. Zalobcovia okrem toho v rámci správneho konania neuznali existenciu takých dohôd týkajúcich sa dotknutých odvetví. 103 Komisia tvrdí, ze obe dotknuté odvetvia cinnosti sú jasne opísané v bode 11 oznámenia o výhradách a ze porusenie týkajúce sa týchto odvetví nespocíva v uplatnení systému cielových cien, ale v zosúladenom konaní clenov kartelu vo veci argumentov pouzitých na odmietnutie znízenia cien pri rokovaniach s hospodárskymi subjektmi uvedených odvetví, co vyplýva uz z bodov 91 a 94 oznámenia o výhradách. 104 Komisia dodáva, ze SKT uznal tieto skutkové zistenia v bode 24 svojej odpovede na oznámenie o výhradách, ktorý znie takto: "V oblasti uhlíkových kief a modulov pre odvetvie automobilového priemyslu a výrobcov domácich spotrebicov a náradia celili výrobcovia velkoodberatelom s kúpnou silou, ktorí mohli vyuzit výrobcov, aby ich prinútili konat jeden proti druhému. Títo odberatelia neboli nikdy predmetom vseobecnej dohody na stretnutiach kartelu na európskej úrovni. Rozhovory sa, samozrejme, uskutocnili. Boli vsak vedené výlucne s cielom, aby si výrobcovia mohli navzájom vymienat argumenty, ktoré im umoznia celit argumentom velkoodberatelov pozadujúcich znízenie cien." 105 Zdá sa teda, ze hoci SKT popiera existenciu dohody o cenách, priznáva naopak existenciu protiprávneho zosúladeného konania podnikov zapojených do kartelu, ktorého predmetom bola úroven cien výrobkov urcených pre výrobcov automobilového vybavenia a spotrebného tovaru, co nemôze byt spochybnené po prvýkrát na Súde prvého stupna. 106 Zalobcovia vsak spochybnujú, ze by vyhlásenia uvedené v bode 24 odpovede SKT na oznámenie o výhradách mohli byt chápané a kvalifikované ako výslovné priznanie porusenia clánku 81 ES. 107 Za predpokladu, ze vzhladom na urcitú nepresnost oznámenia o výhradách v súvislosti s povahou a presnou právnou kvalifikáciou inkriminovaného protiprávneho správania mozno vyssie uvedené vyhlásenia nepovazovat za výslovné uznanie vytýkaných skutocností, musí byt zalobný dôvod zalobcov zalozený na neexistencii porusenia v odvetví výrobcov automobilového vybavenia a spotrebného tovaru povazovaný za prípustný, ale v kazdom prípade musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 108 Treba poznamenat, ze z Rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vyvodila záver, ze správanie rôznych podnikov zapojených do kartelu predstavuje jedno a nepretrzité porusenie, ktoré sa postupne konkretizovalo prostredníctvom dohôd a/alebo zosúladených postupov. 109 Clánok 1 Rozhodnutia napríklad uvádza, ze dotknuté podniky vrátane zalobcov "svojou úcastou na rade dohôd a/alebo zosúladených postupov" v odvetví výrobkov na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie porusili clánok 81 ods.1 ES. V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze v rámci komplexného porusenia, na ktorom sa podiela viacero výrobcov pocas niekolkých rokov a ktorého cielom je spolocná regulácia trhu, nie je mozné od Komisie pozadovat, aby presne kvalifikovala porusenie kazdého jedného podniku a v kazdom danom okamihu ako kartel alebo ako zosúladený postup, pretoze v kazdom prípade je v clánku 81 ES (rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 696) uvedená jedna aj druhá forma porusenia. 110 Pokial ide o protiprávne cinnosti týkajúce sa výrobcov automobilového vybavenia a spotrebného tovaru, Komisia v odôvodnení c. 40 Rozhodnutia upresnuje, ze tí patria do prvej kategórie "velkoodberatelov" výrobkov urcených pre elektrické aplikácie a sú charakterizovaní ich malým poctom, odberom velkých mnozstiev a znacnou vyjednávacou silou. 111 Komisia najmä na základe vyhlásení LCL uvádza, ze "jedinými odberatelmi, ktorí sa javili byt vylúcení z výpoctu cien podla sadzobníka, sú výrobcovia automobilového vybavenia a mozno výrobcovia spotrebného tovaru" (odôvodnenie c. 120 Rozhodnutia), ale ze pred kazdorocnými vyjednávaniami s dotknutými hospodárskymi subjektmi dochádzalo k priamym kontaktom medzi moznými dodávatelmi, pricom cielom týchto kontaktov nebolo ani tak dohodnút sa na cenách, ale skôr dohodnút sa na argumentoch umoznujúcich celit ziadostiam o znízenie cien zo strany týchto velkoodberatelov (odôvodnenie c. 124 Rozhodnutia). 112 Zalobcovia tvrdia, ze dokument pochádzajúci od LCL, o ktorý sa opierajú závery Komisie, neobsahuje indície umoznujúce dospiet k záveru, ze predmetná výmena argumentov sa týkala odvetví automobilového vybavenia a spotrebného tovaru a nepredstavuje správanie zakázané clánkom 81 ES. 113 Po prvé treba uviest, ze predmetný dokument má povahu "metódy stanovovania cien kief pre elektromotory" a ze prvá cast je venovaná "kefám pre automobily" a "FHP kefám". Po opísaní kontextu dopytu po uvedených dvoch výrobkoch, podobne ako to bolo uvedené v bode 110 vyssie, LCL uvádza: "V takom kontexte malo zosúladené konanie konkurentov v inkriminovanom období za ciel len snahu odolávat velmi nevyvázenému silovému pomeru v prospech odberatelov. ... Ceny 'kief pre automobily` a 'FHP kief` nikdy neboli predmetom diskusií v rámci technických stretnutí [European Carbon and Graphite Association, Európskeho zdruzenia pre uhlík a grafit]. Nikdy neboli stanovené na základe spolocných metód ci sadzobníkov viacerých konkurentov. Pocas obdobia trvania kartelu, ktoré sa skoncilo v roku 1999, sa konkurenti schádzali pri prílezitosti kazdorocných rokovaní s odberatelmi na úcely výmeny informácií a argumentov, ktoré sa jednotliví konkurenti následne pokúsali uplatnit s cielom odolat tlakom zo strany odberatelov a ich neustálym poziadavkám na znízenie cien. ... Záver Pocas obdobia trvania porusenia existovali zosúladené konania konkurentov, pokial ide o 'kefy pre automobily` a 'FHP kefy`, s cielom pomôct konkurentom co najúcinnejsie odolávat silným tlakom a opakovaným poziadavkám na znízenie cien zo strany odberatelov." 114 So zretelom na povahu výrobkov, o ktorých sa hovorí v predmetnom dokumente, neexistuje nijaká pochybnost, ze uvedené zosúladené konanie sa týkalo odvetví automobilového vybavenia a spotrebného tovaru. Je nesporné, ze výrobky na báze uhlíka a grafitu pre elektrické aplikácie slúzili najmä ako elektrické vodice. Medzi týmito výrobkami sú uvedené grafitové kefy, ktoré zahrnajú "kefy pre automobily" montované do elektromotorov urcených na výbavu automobilov a "FHP kefy" montované do elektromotorov domácich elektrospotrebicov a prenosného náradia. 115 Okrem toho v bode 24 svojej odpovede na oznámenie o výhradách SKT jasne zaradil predmetné zosúladené konanie "do oblasti uhlíkových kief a modulov pre odvetvie automobilového priemyslu a výrobcov domácich spotrebicov a náradia". 116 Po druhé treba pripomenút, ze pojem "zosúladený postup" predstavuje formu koordinácie medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby podniky dospeli k uskutocneniu dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi nimi (rozsudok ICI/Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 64). Kritériá predmetnej koordinácie a spolupráce, ktoré si nevyzadujú vypracovanie skutocného "plánu", treba chápat z hladiska koncepcie vlastnej ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa hospodárskej sútaze, podla ktorej si kazdý hospodársky subjekt musí sám urcit politiku, ktorú zamýsla uskutocnovat na spolocnom trhu. Ak aj táto poziadavka samostatnosti nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobit zistenému alebo ocakávanému správaniu svojich konkurentov, nepochybne je v príkrom rozpore s akýmkolvek nadviazaním priameho alebo nepriameho kontaktu medzi takýmito subjektmi, ktorý by mal za ciel alebo následok bud ovplyvnit správanie súcasného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo oboznámenie takéhoto konkurenta s vlastným správaním na trhu, o ktorom bolo rozhodnuté alebo ktoré sa predpokladá (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, [38]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 173 a 174; rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 720). 117 Je zrejmé, ze ciel priamych kontaktov, ku ktorým doslo medzi clenmi kartelu, ako ich opísali LCL a SKT, poukazuje na to, ze islo o protiprávne zosúladené konanie v zmysle vyssie uvedenej judikatúry. Vymienaním informácií s cielom udrzat urcitú úroven cien výrobkov urcených pre výrobcov automobilového vybavenia a spotrebného tovaru predmetné podniky prijali kartelové praktiky, ktoré ulahcili koordináciu ich obchodného správania, co je v zjavnom rozpore s poziadavkou, podla ktorej si kazdý hospodársky subjekt musí sám urcit politiku, ktorú zamýsla uskutocnovat na trhu. 118 V rozsudku z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni ([39]C-49/92 P, Zb. s. I-4125), Súdny dvor upresnil, ze pojem zosúladený postup, ako vyplýva zo samotného znenia clánku 81 ods. 1 ES, znamená okrem zosúladenia medzi podnikmi aj správanie na trhu, ktoré je dôsledkom tohto zosúladenia, a existenciu prícinnej súvislosti medzi týmito dvoma skutocnostami (bod 118). Súdny dvor taktiez rozhodol, ze pokial nie je preukázaný opak, co prinálezí dotknutým hospodárskym subjektom, platí domnienka, ze podniky zúcastnujúce sa na zosúladení, ktoré ostávajú cinné na trhu, zohladnujú pri stanovovaní svojho správania na trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, bod 121). 119 Kedze SKT mal v prejednávanej veci preukázat opak, co sa mu vsak nepodarilo, treba vyvodit záver, ze SKT, ktorý ostal cinný na relevantnom trhu pocas celého obdobia trvania porusovania, pri stanovení svojho správania na uvedenom trhu zohladnoval nedovolené zosúladenie, na ktorom sa zúcastnil (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 118 vyssie, bod 121). 120 Z toho vyplýva, ze Komisia oprávnene vyvodila záver, ze zalobcovia porusili clánok 81 ES tým, ze sa podielali na rade dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa najmä výrobkov urcených pre výrobcov automobilového vybavenia a spotrebného tovaru, a ze je preto opodstatnené odmietnut tvrdenia zalobcov zalozené na nesprávnom predpoklade, podla ktorého sa uvedených výrobkov kartel netýkal, ze obraty dosiahnuté v predmetných odvetviach by sa nemali brat do úvahy. -- O neexistencii globálneho plánu clenov kartelu smerujúceho k trvalým zmenám struktúry hospodárskej sútaze na trhu prostredníctvom prevzatia podnikov 121 Zalobcovia v rámci svojich pripomienok k závaznosti porusenia uvádzajú, ze pokial ide o prevzatia podnikov, ku ktorým v minulosti doslo, Komisia v odôvodnení c. 173 Rozhodnutia, prinajmensom v jeho nemeckom znení, uvádza, ze "tieto rôzne opatrenia umoznili kartelu vyriesit otázku takmer vsetkých 'outsiderov` pôsobiacich na trhu EHP". 122 Schunk uvádza, ze týmto tvrdením Komisia predpokladá, ze predmetné podniky dodrzovali globálny plán smerujúci k trvalým zmenám struktúry hospodárskej sútaze na trhu prostredníctvom prevzatia podnikov, a tvrdí, ze taký plán nikdy neexistoval alebo ze mohol byt vypracovaný a uskutocnený len podnikmi SGL a Morgan bez jeho vedomia. 123 Ak by aj tieto tvrdenia bolo mozné chápat ako spochybnovanie porusenia zalobcami, za ktoré im je pripisovaná zodpovednost, ako je opísané v odôvodnení c. 2 Rozhodnutia, treba konstatovat, ze vychádzajú zo zjavne nesprávneho výkladu Rozhodnutia a musia byt odmietnuté ako úplne irelevantné. 124 V tejto súvislosti treba uviest, ze odôvodnenie c. 173 Rozhodnutia predstavuje dôsledkovú vetu, ktorá neodkazuje iba na prevzatia konkurencných podnikov uskutocnené niektorými clenmi kartelu. 125 Výraz "tieto rôzne opatrenia" odkazuje na súhrn protisútazného správania opísaného v odôvodnení c. 167 Rozhodnutia, ktorého cielom bolo presvedcit konkurentov spolupracovat, prinútit konkurentov spolupracovat, koordinovanou cinnostou nútit konkurentov odíst z trhu alebo prinajmensom im jasne naznacit, ze nie je v ich záujme stavat sa proti kartelu, pricom prevzatie konkurentov doplna tieto cinnosti. Predmetné odôvodnenie teda neobsahuje ziadne tvrdenie ani predpoklad Komisie v súvislosti s existenciou "globálneho plánu clenov kartelu smerujúceho k trvalým zmenám struktúry hospodárskej sútaze na trhu prostredníctvom prevzatia podnikov". 126 Okrem toho treba uviest, ze ani v oznámení o výhradách, ani v Rozhodnutí Komisia nepripisuje zalobcom prevzatia konkurencných podnikov a ze zalobcovia nespochybnujú existenciu protisútazného správania pripisovaného clenom kartelu a týkajúceho sa konkurencných podnikov, iného ako opatrenia na prevzatie podnikov, ako je opísané v odôvodneniach c. 168 az 171 Rozhodnutia. -- O existencii zvlást prepracovaného mechanizmu kontroly a vykonávania predmetných dohôd 127 Z odôvodnení c. 2 a 219 Rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vyvodila záver, ze podniky, ktorým bolo urcené, sa podielali na jednom a nepretrzitom porusovaní clánku 81 ods. 1 ES a od 1. januára 1994 clánku 53 ods. 1 Dohody EHP a ze v rámci neho sa tieto podniky najmä "uchýlili k zvlást prepracovanému mechanizmu kontroly a vykonávania svojich dohôd". 128 Zalobcovia tvrdia, ze taký mechanizmus nikdy neexistoval a ze Rozhodnutie neupresnuje jeho obsah. 129 Treba vsak uviest, ze Rozhodnutie obsahuje dve odôvodnenia týkajúce sa "spôsobu zabezpecenia dodrziavania pravidiel kartelu". 130 Odôvodnenie c. 89 znie takto: "Dohoda z roku 1937, ktorou bolo zalozené európske zdruzenie výrobcov uhlíkových kief, stanovuje oficiálne arbitrázne konanie na úcely riesenia sporov medzi clenmi kartelu v prípade údajného nedodrzania pravidiel kartelu. Tieto formálne konania urcené na zabezpecenie dodrziavania pravidiel kartelu uz neboli mozné po nadobudnutí úcinnosti pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Clenovia kartelu teda prísne sledovali cenové ponuky, ktoré kazdý z nich predkladal svojim odberatelom, a na stretnutiach alebo pri prílezitosti iných kontaktov trvali na nevyhnutnosti dodrziavania pravidiel a cien dohodnutých kartelom. Príklady: Na stretnutí technického výboru 16. apríla 1993: 'G [Schunk] pozaduje, aby: 1. cenová ponuka predlozená Burgmann [odberatel] a nizsia o 25 az 30 % od sadzobníka bola písomne vzatá spät; 2. ziadna iná ponuka na tejto cenovej úrovni nebola predkladaná.` Miestne stretnutie v Holandsku 27. októbra 1994: 'Morganite - Belgicko, problémy s kolegami. V lete neuplatnené ziadne zvýsenie cien.`" 131 Na základe viacerých dokumentov Komisia v odôvodnení c. 90 Rozhodnutia dodáva, ze "prípady podnikov uplatnujúcich prílis nízke ceny boli preskúmané na stretnutiach kartelu a mohli zakladat nárok na náhradu skody". 132 Vo svojich písomných vyjadreniach Komisia tvrdí, ze zalobcovia spochybnujú po prvýkrát na Súde prvého stupna vyssie uvedené skutocnosti, ktoré boli v bode 62 oznámenia o výhradách skutocne uvedené. 133 Treba zdôraznit, ze výhrady a kritické pripomienky vyjadrené SKT v jeho odpovedi na oznámenie o výhradách a relativizujúce dosah prvotného zásadného vyhlásenia pripústajúceho vecnú správnost skutkových zistení a ich právnu kvalifikáciu sa netýkajú otázky kontroly vykonávania dohôd, ktorú teda zalobcovia nemôzu po prvýkrát spochybnit na Súde prvého stupna. 134 Za predpokladu, ze by vsak spochybnenie zo strany zalobcov mohlo byt povazované za prípustné vzhladom na skutocnost, ze Komisia v Rozhodnutí po prvýkrát pouzila výraz "zvlást prepracovaný mechanizmus", musí byt v kazdom prípade zamietnuté ako nedôvodné. Stací totiz konstatovat, ze zalobcovia nepredlozili ziaden dôkaz umoznujúci popretie zistení stanovených Komisiou v odôvodneniach c. 89 a 90 Rozhodnutia, najmä pokial ide o existenciu kontrolného mechanizmu sadzobníkovej politiky clenov kartelu zahrnajúceho náhradu skody, ktorú mozno pozadovat od podnikov uplatnujúcich prílis nízke cenové ponuky. 135 Napokon treba uviest, ze v casti zaloby venovanej "podielu podniku Schunk na porusení" a jeho údajnému nadhodnoteniu zo strany Komisie zalobcovia kritizujú závery Komisie uvedené v odôvodnení c. 178 Rozhodnutia a kvalifikujúce ako "neobvyklú" skutocnost, ze uz na zakladajúcom stretnutí European Carbon and Graphite Association (ECGA, Európske zdruzenie pre uhlík a grafit) 1. marca 1995 niektorí clenovia konstatovali potrebu vytvorenia výboru pre speciálne grafity, pricom v tom case neboli schopní uviest, akými legitímnymi otázkami by sa mal tento výbor zaoberat. 136 Okrem súhrnného a uzavretého charakteru argumentácie zalobcov sa zdá, ze vyssie uvedené vyhlásenia Komisie spadajú do rámca posúdenia úlohy profesijných zdruzení a konkrétnejsie ECGA v karteli. Za týchto podmienok predmetná argumentácia zalobcov uz nemôze spochybnit posúdenie zodpovednosti zalobcov Komisiou ani posúdenie závaznosti porusenia. 137 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia oprávnene vyvodila záver, ze zalobcovia sa dopustili porusenia clánku 81 ES, ako je opísané v odôvodnení c. 2 Rozhodnutia, tým, ze sa podielali na rade dohôd a zosúladených postupov v odvetví výrobkov na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie. O návrhu na znízenie pokuty 138 Zalobcovia vytýkajú Komisii, ze pri stanovovaní výsky pokuty porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 139 Z Rozhodnutia vyplýva, ze pokuty boli ulozené podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a ze Komisia - hoci Rozhodnutie výslovne neodkazuje na usmernenia - stanovila výsku pokút uplatnením metódy uvedenej v usmerneniach. O údajnom nadhodnotení závaznosti porusenia Komisiou, pokial ide o jeho povahu a úcinky 140 Podla metódy definovanej v usmerneniach vychádza Komisia pri stanovovaní výsky pokút ukladaných dotknutým podnikom zo sumy urcenej v závislosti od závaznosti porusenia. Pri posúdení závaznosti porusenia sa musí brat do úvahy samotná povaha porusenia, jeho skutocný dopad na trh tam, kde je ho mozné stanovit, a velkost relevantného geografického trhu (bod 1 A prvý odsek). V rámci toho sú porusenia roztriedené do troch kategórií, konkrétne na "mierne priestupky [porusenia -- neoficiálny preklad]", pre ktoré sa predpokladá výska pokút medzi 1000 a 1 miliónom eur, "závazné priestupky [porusenia -- neoficiálny preklad]", pre ktoré sa predpokladaná výska pokút pohybuje medzi 1 miliónom a 20 miliónmi eur, a "velmi závazné priestupky [porusenia -- neoficiálny preklad]", za ktoré predpokladaná výska pokút presahuje 20 miliónov eur (bod 1 A druhý odsek prvá az tretia zarázka). 141 Komisia v Rozhodnutí uviedla tri nasledujúce skutocnosti: -- predmetné porusenie spocívalo predovsetkým v priamom alebo nepriamom urcovaní predajných cien a iných obchodných podmienok uplatnovaných vo vztahu k zákazníkom, v rozdelovaní trhov, a to najmä pridelovaním zákazníkov, a vo vedení koordinovaných cinností proti konkurentom, ktorí neboli clenmi kartelu, pricom tieto praktiky predstavujú svojou samotnou povahou najzávaznejsí druh porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP (odôvodnenie c. 278 Rozhodnutia), -- kartelové dohody boli vykonávané a mali dopad na trh EHP, pokial ide o dotknuté výrobky, ale tento dopad nemohol byt presne stanovený (odôvodnenie c. 286 Rozhodnutia), -- kartel pokrýval celý spolocný trh a po jeho vytvorení aj celý EHP (odôvodnenie c. 287 Rozhodnutia). 142 Záver Komisie vyjadrený v odôvodnení c. 288 Rozhodnutia znie takto: "Vzhladom na vsetky tieto faktory Komisia zastáva názor, ze podniky, ktorých sa týka toto rozhodnutie, sa dopustili velmi závazného porusenia. Podla Komisie sú povaha porusenia a jeho geografický rozsah také, ze porusenie musí byt kvalifikované ako velmi závazné, bez ohladu na to, ci jeho dopad na trh je mozné stanovit, alebo nie. V kazdom prípade je zrejmé, ze kartelové dohody boli vykonané a mali dopad na trh, hoci tento dopad nie je mozné presne stanovit." 143 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia nadhodnotila závaznost porusenia, a predkladajú v tejto súvislosti rôzne argumenty vychádzajúce v podstate z analýzy vlastnej povahy porusenia. Kritizujú takisto posúdenie úcinkov uvedeného porusenia, ktoré Komisia uskutocnila. -- O povahe porusenia 144 Na úvod treba uviest, ze odôvodnenie Komisie týkajúce sa povahy porusenia sa skladá z dvoch castí, jednej venovanej zohladneniu samotnej podstaty protisútazných cinností (odôvodnenie c. 278 Rozhodnutia) a druhej zaoberajúcej sa vonkajsími okolnostami, ktoré sa vsak týkajú posúdenia povahy porusenia (odôvodnenie c. 279 Rozhodnutia). 145 V prvej casti Komisia uviedla, ze predmetné porusenie spocívalo "predovsetkým" v priamom alebo nepriamom urcovaní predajných cien a iných obchodných podmienok uplatnovaných vo vztahu k zákazníkom, v rozdelovaní trhov, a to najmä pridelovaním zákazníkov, a vo vedení koordinovaných cinností proti konkurentom, ktorí neboli clenmi kartelu. 146 Treba pripomenút, ze tvrdenia zalobcov, pokial ide o neexistenciu protisútaznej dohody o zákaze reklamy, neexistenciu globálneho plánu clenov kartelu smerujúceho k trvalým zmenám struktúry hospodárskej sútaze na trhu prostredníctvom prevzatia podnikov a neexistenciu uplatnenia zvlást prepracovaného mechanizmu kontroly a vykonávania ich dohôd, uvedené v casti ich písomných vyjadrení formálne venovaných spochybneniu posúdenia závaznosti porusenia Komisiou, boli odmietnuté z vyssie uvedených dôvodov. 147 Okrem toho z formulácie odôvodnenia c. 278 Rozhodnutia vyplýva, ze pri posúdení závaznosti porusenia Komisia diferencovane zvázila protisútazné cinnosti podnikov zúcastnujúcich sa na karteli a ze sa nezmienovala o zákaze reklamy a o uplatnení zvlást prepracovaného mechanizmu kontroly a vykonávania ich dohôd vzhladom na objektívne menej závaznú a iba doplnujúcu povahu týchto praktík. 148 Za týchto okolností a aj za predpokladu, ze by spochybnenia zo strany zalobcov týkajúce sa zákazu reklamy a vyssie uvedeného mechanizmu mohli byt povazované za dôvodné, neumoznujú spochybnit posúdenie závaznosti porusenia Komisiou. 149 V rámci druhej casti odôvodnenia posúdenia závaznosti porusenia (odôvodnenie c. 279 Rozhodnutia) Komisia uvádza: "V snahe o úplnost mozno takisto uviest, ze na zakladajúcich kartelových dohodách sa zúcastnili vsetky velké hospodárske subjekty v EHP, ktoré kontrolovali spolu viac ako 90 % trhu EHP. Tieto dohody boli riadené, alebo prinajmensom vedome tolerované, na najvyssích úrovniach riadenia dotknutých podnikov. Clenovia kartelu prijali vela príslusných opatrení, aby zabránili odhaleniu kartelu, co nepochybne svedcí o tom, ze si boli plne vedomí protiprávnosti svojho pocínania. Kartel dosiahol vysokú úroven institucionalizácie a bol velmi respektovaný. Kontakty medzi úcastníkmi vo forme stretnutí alebo inak boli casté a pravidelné. Kartel vznikol, aby z neho mali prospech len zúcastnené podniky a na úkor ich odberatelov a podla poslednej analýzy aj sirokej verejnosti." 150 Na podporu tvrdenia o nesprávnom posúdení závaznosti porusenia zalobcovia uplatnujú, ze Komisia sa mýli, ked v poznámke pod ciarou na strane 4 Rozhodnutia uvádza, ze "pre potreby dohôd o cenách" kartel rozlisoval v rámci výrobkov pre elektrické aplikácie niekolko velkých kategórií a ze záver Komisie, podla ktorého boli dohody vykonávané vdaka restriktívne organizovanému systému, je "v dôsledku toho" zalozený na nesprávnom výklade skutkového stavu. 151 Okrem zjavnej neexistencie logickej väzby medzi oboma vyssie uvedenými argumentmi stací uviest, ze tvrdenia zalobcov vôbec nesúvisia s posúdením závaznosti porusenia, ktoré uskutocnila Komisia v Rozhodnutí, a teda ze sú úplne irelevantné vo vztahu k výhrade nadhodnotenia uvedenej závaznosti. 152 Zalobcovia takisto tvrdia, ze ani tajný charakter kartelu, ani ujma, ktorú utrpela siroká verejnost, nemali byt v Rozhodnutí zohladnené (odôvodnenie c. 279) ako pritazujúce okolnosti, lebo ide o faktory, ktoré sú vlastné kazdému kartelu a sú uz zohladnené normotvorcom pri urcení rámca pokuty. Komisia okrem toho nepredlozila nijaký dôkaz na podporu svojho záveru, podla ktorého sa clenovia kartelu metodicky snazili zakrývat svoje protiprávne správanie. 153 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa závaznost porusenia urcuje s ohladom na viacero faktorov, ako sú konkrétne okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, vo vztahu ku ktorým Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy (rozsudky Súdneho dvora Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 241, a z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, [40]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 43). 154 V tomto kontexte Komisia mohla legitímne zohladnit skutocnost, ze podniky prijali vela príslusných opatrení, aby zabránili odhaleniu kartelu, a ujmu, ktorú utrpela siroká verejnost, na úcely urcenia závaznosti porusenia, vzhladom na to, ze tieto dve skutocnosti nie sú výslovne "pritazujúcimi okolnostami", ako tvrdia zalobcovia. 155 V rozpore s tvrdeniami zalobcov Komisia podala podrobný opis príslusných opatrení, ktoré boli prijaté na úcely zarucenia utajenia stretnutí a kontaktov, v odôvodneniach c. 81 az 87 Rozhodnutia, pricom ho podlozila listinnými dôkazmi, ktoré zalobcovia nepopierajú. 156 Okrem toho, ako zdôraznuje Komisia, vsetky porusenia práva hospodárskej sútaze nespôsobujú ujmu hospodárskej sútazi a spotrebitelom rovnakým spôsobom. Toto zohladnenie ujmy spôsobenej verejnosti sa odlisuje od zohladnenia ekonomickej kapacity clena kartelu spôsobit ujmu hospodárskej sútazi a spotrebitelom, ku ktorému dochádza v rámci etapy stanovovania výsky pokuty upraveného v usmerneniach a smeruje k diferencovanému zaobchádzaniu najmä v prípade, ked sa porusenia ako v prejednávanej veci dopustilo viacej podnikov. 157 Treba napokon uviest, ze znenie odôvodnenia c. 279 Rozhodnutia uvádza, ze tam zmienované skutocnosti sú subsidiárne vo vztahu ku skutocnostiam uvedeným v odôvodnení c. 278 Rozhodnutia. Za týchto okolností aj za predpokladu, ze by spochybnenie zo strany zalobcov zohladnenia tajnej povahy kartelu a ujmy utrpenej verejnostou mohlo byt povazované za dôvodné, nemalo by to za následok spochybnenie posúdenia povahy porusenia Komisiou, ako vyplýva z relevantných a dostatocných dôvodov uvedených v odôvodnení c. 278 Rozhodnutia. -- O úcinkoch porusenia 158 Zalobcovia v rámci svojho zalobného dôvodu zalozeného na nadhodnotení závaznosti porusenia tvrdia, ze Komisia sa dopustila dvojitého nesprávneho posúdenia, pokial ide o úcinky porusenia. 159 Po prvé tvrdia, ze Komisia nesprávne urcila velkost relevantného trhu, ked vyvodila záver, ze kartel zahrnal kartelové dohody týkajúce sa výrobcov automobilového vybavenia a spotrebného tovaru, teda dohody, ktorých existenciu zalobcovia nikdy neuznali. 160 Ako uz bolo uvedené, táto argumentácia spochybnuje porusenie konstatované Komisiou v Rozhodnutí a v rozpore s tvrdeniami zalobcov bolo stanovené, ze protisútazné postupy sa týkali výrobcov automobilového vybavenia a spotrebného tovaru. Uvedená argumentácia je okrem toho irelevantná, pokial ide o preskúmanie dôvodnosti posúdenia úcinkov kartelu, ktoré na rozdiel od tvrdení zalobcov nezávisí od obratu dosiahnutého podnikmi v súvislosti s dotknutými výrobkami. 161 Po druhé zalobcovia tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia vykonávania dohôd, a zároven uvádzajú, ze Komisia v rozpore s poziadavkami jej vlastných usmernení nepredlozila nijaký dôkaz konkrétneho dopadu kartelu a nedostatocne zohladnila skutocnost, ze dohody boli vykonané iba ciastocne. 162 V odôvodnení c. 281 Rozhodnutia Komisia konstatuje existenciu skutocných protisútazných úcinkov vyplývajúcich v danom prípade z vykonávania kartelových dohôd, hoci ich nie je mozné presne stanovit, pricom toto konstatovanie nadväzuje na opis samotnej povahy porusenia a predchádza urceniu jeho geografického rozsahu. Obsah odôvodnenia c. 288 Rozhodnutia a konkrétnejsie pouzitie výrazu "vzhladom na vsetky tieto faktory" umoznuje vyvodit záver, ze Komisia skutocne zohladnila konkrétny dopad kartelu na trh na úcely kvalifikovania porusenia ako "velmi závazného", aj ked dodala, ze táto kvalifikácia je odôvodnená bez ohladu na to, ci tento dopad mozno stanovit, alebo nie. 163 Z odôvodnení c. 244 az 248 a c. 280 az 286 Rozhodnutia teda vyplýva, ze Komisia z vykonania kartelu jasne odvodila existenciu jeho konkrétneho dopadu na dotknuté odvetvie. 164 Komisia v tejto súvislosti uvádza, ze "vsetci clenovia kartelu uplatnovali dohodnuté vseobecné zvýsenie cien (v percentuálnom vyjadrení) vydaním nových cenníkov..., spolocnosti verejnej dopravy pridelili trhy tej spolocnosti, ktorej ponuka bola zmanipulovaná tak, aby bola mierne nizsia nez ponuky ostatných clenov kartelu, pricom odberatelia zo súkromného sektora nemali inú moznost, nez sa zásobovat u vopred urceného dodávatela za vopred urcenú cenu bez toho, aby doslo k hospodárskej sútazi, a brusiarne nemohli nakupovat uhlíkové bloky, alebo ich mohli nakúpit len za umelo zvýsené ceny, co spôsobilo, ze sa na trhu hotových výrobkov nemohli úcinne zúcastnit na hospodárskej sútazi". Vzhladom na dlzku trvania porusenia a na skutocnost, ze dotknuté podniky spolu kontrolovali viac ako 90 % trhu EHP, niet podla Komisie nijakých pochýb, ze kartel mal skutocné protisútazné úcinky na tento trh (odôvodnenia c. 245 a 281 Rozhodnutia). 165 Je namieste pripomenút, ze Komisia má pri posudzovaní konkrétneho dopadu porusenia na trh vychádzat z hospodárskej sútaze, aká by normálne existovala, keby k poruseniu nedoslo (pozri v tomto zmysle rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, body 619 a 620; rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, [41]T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 235; z , Thyssen Stahl/Komisia, [42]T-141/94, Zb. s. II-347, bod 645, a rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 150). 166 Co sa týka cenového kartelu, je legitímne, ak Komisia zo skutocnosti, ze clenovia kartelu prijali opatrenia na uplatnenie dohodnutých cien, napríklad tým, ze ich oznámili zákazníkom, dali svojim zamestnancom pokyn pouzívat ich ako základ pri rokovaniach a sledovali ich uplatnovanie zo strany konkurentov a vlastných oddelení predaja, vyvodí záver, ze porusenie malo úcinky. Na vyvodenie záveru o dopade na trh totiz stací, aby dohodnuté ceny slúzili ako základ na stanovenie cien individuálnych transakcií a tak obmedzovali rokovací priestor pre zákazníkov (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, [43]T-7/89, Zb. s. II-1711, body 340 a 341, a PVC II, uz citovaný v bode 56 vyssie, body 743 az 745, a zo , Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [44]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 285). 167 Naopak, od Komisie nemozno vyzadovat, aby v prípade, ze vykonávanie kartelu je preukázané, systematicky dokazovala, ze dohody skutocne umoznili dotknutým podnikom dosahovat vyssiu úroven transakcných cien, ako je tá, ktorá by existovala bez kartelu. V tomto smere nie je mozné prijat tvrdenie, podla ktorého samotná skutocnost, ze úroven transakcných cien by bola odlisná bez zosúladenia, sa môze zobrat do úvahy na úcely posúdenia závaznosti porusenia (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, [45]C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 53 a 62). Okrem toho by bolo neprimerané pozadovat takéto dokazovanie, ktoré by si vyzadovalo znacné zdroje, kedze by boli potrebné hypotetické výpocty na základe ekonomických modelov, ktorých presnost môze súd len tazko overit a ktorých neomylnost vôbec nie je dokázaná (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Súdneho dvora zo , Mo och Domsjö/Komisia, [46]C-283/98 P, Zb. s. I-9855, I-9858, bod 109). 168 Na posúdenie závaznosti porusenia je totiz rozhodujúce vediet, ci clenovia kartelu urobili vsetko, co bolo v ich moznostiach, aby dosiahli konkrétny úcinok svojich úmyslov. To, co sa stalo potom na úrovni skutocne dosiahnutých cien, mohlo byt ovplyvnené inými faktormi mimo kontroly clenov kartelu. Clenovia kartelu nemôzu vyuzívat vo svoj prospech vonkajsie faktory, ktoré skrízili ich plány, a urobit z nich skutocnosti odôvodnujúce znízenie pokuty (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Mo och Domsjö/Komisia, uz citovaný v bode 167 vyssie, body 102 az 107). 169 Komisia teda mohla legitímne vychádzat z vykonávania kartelu na úcely vyvodenia záveru o existencii dopadu na trh, v nadväznosti na to, ako relevantne uviedla, ze dlzka trvania kartelu bola jedenást rokov a ze clenovia kartelu kontrolovali viac ako 90 % trhu EHP. 170 Pokial ide o dôvodnost zistení, na základe ktorých Komisia vyvodila tento záver v danom prípade, treba uviest, ze zalobcovia nepreukázali a ani netvrdia, ze kartel sa nevykonával. Z písomných vyjadrení zalobcov vyplýva, ze sa uspokoja s poukazovaním na skutocnost, ze kartel bol vykonávaný len ciastocne, co je tvrdenie, ktoré aj za predpokladu, ze je presné, nemôze preukázat, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia závaznosti porusenia, ked vzala do úvahy skutocnost, ze predmetné protiprávne praktiky mali skutocný protisútazný úcinok na trh EHP s dotknutými výrobkami (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [47]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 148). 171 Napokon treba uviest, ze aj za predpokladu, ze konkrétny dopad kartelu nebol z právneho hladiska Komisiou dostatocne preukázaný, je kvalifikácia tohto porusenia ako "velmi závazného" primeraná. Tri vyssie uvedené aspekty posúdenia závaznosti porusenia nemajú rovnakú váhu pri celkovom skúmaní. Povaha porusenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porusenia ako "velmi závazného". V tejto súvislosti z opisu velmi závazných porusení v usmerneniach vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy smerujúce predovsetkým, podobne ako v prejednávanej veci, k urceniu cien, môzu byt uz na základe ich povahy kvalifikované ako "velmi závazné" bez toho, aby sa tieto správania museli vyznacovat ich osobitným dopadom alebo geografickým rozsahom. Tento záver potvrdzuje skutocnost, ze aj ked opis závazných porusení výslovne uvádza dopad na trh a úcinky na velké oblasti jednotného trhu, opis velmi závazných porusení naopak neuvádza ziadnu poziadavku konkrétneho dopadu na trh ani úcinky na osobitnú geografickú oblast (rozsudky Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, [48]T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 178, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 170 vyssie, bod 150). 172 Zo súhrnu predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na nadhodnotení závaznosti porusenia vzhladom na jeho povahu a úcinky musí byt zamietnutý. O rozdelení podnikov do kategórií 173 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia v rozpore so svojimi usmerneniami stanovila východiskovú sumu pokút nezávisle od celkového obratu podnikov, co viedlo k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania. Podniky Schunk a SGL tak boli zaradené do tej istej kategórie, hoci velkost SGL predstavuje takmer dvojnásobok velkosti Schunk. Komisia v Rozhodnutí postupovala "pausálne" a opomenula urcité faktory, ako napríklad struktúru zalobcov z hladiska práva obchodných spolocností a ich stazený prístup na financné trhy, ktoré by umoznili posúdenie individuálnej kapacity podnikov narusit hospodársku sútaz. 174 Po prvé treba uviest, ze na rozdiel od tvrdení zalobcov Komisia nie je povinná pri stanovovaní výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania predmetného porusenia vykonat svoj výpocet pokuty na základe súm vychádzajúcich z obratu predmetných podnikov a konkrétnejsie z celkového obratu (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 255). 175 Okrem dodrzania hornej hranice, ktorú stanovuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a ktorá sa týka celkového obratu (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 119), Komisia je oprávnená na úcely posúdenia závaznosti porusenia vziat pri stanovení výsky pokuty do úvahy obrat dotknutého podniku, ale ze tomuto obratu nie je mozné pripisovat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s ostatnými faktormi, ktoré sa posudzujú (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 257). 176 Komisia v danom prípade uplatnila metódu stanovenia pokuty definovanú v usmerneniach, podla ktorej pri posúdení závaznosti porusenia sa má, s cielom stanovit výsku pokuty, prihliadnut na velké mnozstvo faktorov, medzi ktoré patrí najmä samotná povaha porusenia, jeho konkrétny dopad, geografický rozsah dotknutého trhu a potreba zaistit odstrasujúci úcinok pokuty. Aj ked usmernenia nestanovujú, ze výska pokút sa vypocíta v závislosti od celkového obratu alebo relevantného obratu, nebránia tomu, aby tieto obraty boli vzaté do úvahy pri stanovení výsky pokuty v záujme dodrzania vseobecných zásad práva Spolocenstva, a ak to vyzadujú okolnosti (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 258 a 260). 177 Vzhladom na velký nepomer vo velkosti medzi dotknutými podnikmi a v snahe o zohladnenie konkrétneho významu kazdého z nich, a teda skutocného vplyvu ich protiprávneho správania na hospodársku sútaz, Komisia v Rozhodnutí uplatnila v súlade s bodom 1 A stvrtým a siestym odsekom usmernení diferencované zaobchádzanie s podnikmi, ktoré sa podielali na porusení. Na tento úcel rozdelila dotknuté podniky do troch kategórií, pricom vychádzala z obratu dosiahnutého kazdým podnikom v súvislosti s predmetnými výrobkami dotknutých týmtp konaním na úrovni EHP s tým, ze do tohto obratu bola zahrnutá aj hodnota vlastnej spotreby kazdého podniku. Z toho vyplýva výska trhového podielu vyjadrujúca pomerný význam kazdého podniku na porusovaní a jeho efektívnu ekonomickú kapacitu, ktorou môze spôsobit znacnú skodu v rámci hospodárskej sútaze (odôvodnenia c. 289 az 291 Rozhodnutia). 178 Porovnanie bolo zalozené na obrate (vyjadrenom v miliónoch eur) v súvislosti s predmetnými výrobkami, ktorý bol dosiahnutý v poslednom roku porusenia, t. j. v roku 1998, tak ako vyplýva z tabulky c. 1 nachádzajúcej sa v odôvodnení c. 37 Rozhodnutia a nazvanej "Odhad obratu (vrátane hodnoty zodpovedajúcej vyuzitiu pre vlastnú potrebu) a trhových podielov v rámci EHP v roku 1998 v súvislosti so skupinou výrobkov, ktorá je predmetom konania": Dodávatelia Obrat (vrátane hodnoty zodpovedajúcej vyuzitiu pre vlastnú potrebu) Trhový podiel v rámci EHP Conradty 9 3 % Hoffmann 17 6 % [LCL] 84 29 % Morgan 68 23 % Schunk 52 18 % SGL 41 14 % ostatní 20 7 % Spolu 291 100 % 179 V dôsledku toho podniky LCL a Morgan, ktoré sú povazované za dva najväcsie subjekty s trhovými podielmi väcsími ako 20 %, boli zaradené do prvej kategórie. Schunk a SGL, ktoré sú stredne velkými subjektmi s trhovými podielmi medzi 10 a 20 %, boli zaradené do druhej kategórie. Hoffmann a Conradty povazované za malé subjekty z dôvodu trhových podielov mensích ako 10 % boli zaradené do tretej kategórie (odôvodnenia c. 37 a 297 Rozhodnutia). 180 Na základe predchádzajúcich úvah Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty v závislosti od závaznosti porusenia na 35 miliónov eur pre LCL a Morgan, na 21 miliónov eur pre Schunk a SGL a na 6 miliónov eur pre Hoffmann a Conradty (odôvodnenie c. 298 Rozhodnutia). 181 Po druhé treba uviest, ze kartel pokrýval celý spolocný trh a po jeho vytvorení aj celý EHP a ze obrat dosiahnutý v súvislosti s predmetnými výrobkami vytvára vhodný základ na zhodnotenie, ako to urobila Komisia v Rozhodnutí, narusenia hospodárskej sútaze na trhu s dotknutými výrobkami v rámci EHP, ako aj relatívneho významu úcastníkov kartelu na dotknutom trhu. Z ustálenej judikatúry vyplýva (pozri najmä rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 121, a rozsudok Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 165 vyssie, bod 369), ze cast obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktoré sa porusenie vztahuje, je spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia na relevantnom trhu. Ako zdôraznil Súd prvého stupna, zvlást obrat dosiahnutý pri výrobkoch, ktoré boli predmetom restriktívneho postupu, predstavuje objektívne kritérium, ktoré udáva skutocnú mieru skodlivosti tohto postupu pre normálnu hospodársku sútaz (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, British Steel/Komisia, [49]T-151/94, Zb. s. II-629, bod 643). 182 Po tretie je opodstatnené zdôraznit, ze metóda spocívajúca v rozdelení clenov kartelu do kategórií na úcely diferencovaného zaobchádzania v stádiu stanovenia východiskových súm pokút, ktorej princíp bol potvrdený judikatúrou Súdu prvého stupna, hoci nezohladnuje rozdiely vo velkosti medzi podnikmi tej istej kategórie (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, [50]T-213/00, Zb. s. II-913, bod 385, a Tokai I, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 217), vedie k pausalizácii východiskovej sumy stanovenej podnikom patriacim do tej istej kategórie. 183 To vsak nic nemení na tom, ze rozdelenie do kategórií, aké uskutocnila Komisia v Rozhodnutí, musí dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania, podla ktorej je zakázané zaobchádzat s porovnatelnými situáciami rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, ak také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Okrem toho podla judikatúry musí byt výska pokút aspon primeraná vo vztahu ku skutocnostiam zohladneným pri posudzovaní závaznosti porusenia (pozri rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 219 a tam citovanú judikatúru). 184 Pri overení, ci je rozdelenie clenov kartelu do kategórií v súlade so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality, sa vsak Súd prvého stupna v rámci svojho preskúmania zákonnosti výkonu volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje v tejto oblasti, musí obmedzit na preskúmanie toho, ci je toto rozdelenie koherentné a objektívne odôvodnené (rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie, body 406 a 416, a rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 84 vyssie, body 220 a 222). 185 Po stvrté treba uviest, ze zalobcovia sa obmedzujú na kritizovanie regulárnosti zlozenia druhej kategórie tvrdením, ze ide o diskriminacné zaobchádzanie v porovnaní s SGL. Zalobcovia boli zaradení do tejto kategórie rovnako ako SGL s príslusnými trhovými podielmi 18 a 14 %, ktorým zodpovedajú obraty na relevantnom trhu 52 a 41 miliónov eur, co ich jasne zaraduje do skupiny podnikov, ktorých trhové podiely sa pohybujú medzi 10 a 20 %. 186 Treba zdôraznit, ze rozdiel vo velkosti medzi podnikmi Schunk a SGL (4 percentuálne body) patriacimi do rovnakej kategórie je mensí jednak nez rozdiel medzi Schunk a Morgan, ktorý je najmensím subjektom prvej kategórie, a jednak nez rozdiel medzi Schunk a Hoffmann, ktorý je najväcsím subjektom tretej kategórie. Obmedzený rozdiel medzi Schunk a SGL vzhladom na nie zvlást vysoký trhový podiel SGL tak Komisii umoznil pri zachovaní úplnej koherencie a objektivity, cize bez porusenia zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, zaobchádzat so Schunk, rovnako ako s SGL, ako so stredne velkým subjektom, a teda stanovit rovnakú východiskovú sumu vo výske 21 miliónov eur, ktorá je nizsia ako východisková suma stanovená pre podniky LCL a Morgan, ktoré mali významné postavenie na relevantnom trhu (29 % a 23 %), a vyssia ako východisková suma stanovená pre podniky Hoffmann a Conradty, ktoré mali velmi okrajové postavenie na relevantnom trhu (6 a 3 %). 187 Preto sa zdá, ze zalobcovia nemôzu platne vyvodit záver o diskriminacnom alebo neproporcionálnom zaobchádzaní, kedze stanovená východisková suma pokuty je odôvodnená z hladiska kritéria pouzitého Komisiou na posúdenie významu kazdého z podnikov na relevantnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 304), pricom treba okrem toho poznamenat, ze stanovená suma 21 miliónov eur takmer zodpovedá dolnej hranici stanovenej v usmerneniach pre "velmi závazné" porusenia. 188 Za týchto okolností musia byt odmietnuté ako irelevantné tvrdenia týkajúce sa skutocnosti, ze SKT, ktorý je spolocnostou nekótovanou na burze s trhovým podielom na celosvetovej úrovni zretelne nizsím nez 10 %, má omnoho mensiu hospodársku silu ako podniky kótované na burze ako Morgan, LCL alebo SGL, co sú materské spolocnosti svetových skupín, ktoré majú ulahcený prístup na financné trhy. 189 Napokon aj za predpokladu preukázanej existencie povinného spojenia medzi osobitnou povahou urcitého podniku a ulahceným prístupom na financné trhy táto okolnost nie je v danom prípade relevantná na in concreto urcenie rozsahu porusenia, ktorého sa dopustil kazdý z podnikov podielajúcich sa na karteli, a skutocného významu týchto podnikov na dotknutom trhu. O odstrasujúcom úcinku 190 Zalobcovia po prvé tvrdia, ze Komisia posúdila nevyhnutnost odstrasenia vo vztahu k dotknutým podnikom nediferencovaným a jednotným spôsobom, nezávisle od ich obratov, v rozpore s poziadavkami judikatúry a usmernení. 191 Treba pripomenút, ze cielom sankcií stanovených v clánku 15 nariadenia c. 17 je potlácat nedovolené správanie, rovnako ako zabránit jeho opakovaniu (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, [51]41/69, Zb. s. 661, bod 173; rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 1166). 192 Kedze odstrasenie je úcelom pokuty, poziadavka zabezpecit ho je vseobecnou poziadavkou, ktorou sa má Komisia riadit pocas celého stanovovania pokuty a ktorá nevyhnutne nevyzaduje, aby sa toto stanovenie vyznacovalo osobitnou etapou urcenou na celkové posúdenie vsetkých okolností relevantných na dosiahnutie tohto úcelu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [52]T-15/02, Zb. s. II-497, bod 226). 193 Na úcely zohladnenia ciela odstrasenia Komisia nedefinovala v usmerneniach individualizovanú metódu alebo kritériá, ktorých osobitné uvedenie by bolo záväzné. Bod 1 A stvrtý odsek usmernení v kontexte posúdenia závaznosti porusenia sa len zmienuje o nevyhnutnosti stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok. 194 V danom prípade Komisia výslovne zdôraznila nevyhnutnost stanovit pokuty na odstrasujúcej úrovni v rámci vysvetlenia vseobecného prístupu uplatnovaného pri stanovovaní pokút, na úcastníkov kartelu pouzila diferencované zaobchádzanie v závislosti od ich trhových podielov urcených na základe relevantných obratov a stanovila východiskovú sumu pokuty pre Schunk na 21 miliónov eur (odôvodnenia c. 271 a 289 Rozhodnutia). 195 Z Rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty v závislosti od závaznosti porusenia na jednej strane posudzovala porusenie ako také, zohladnujúc objektívne okolnosti, teda samotnú povahu porusenia, jeho dopad na trh a geografický rozsah tohto trhu, a na druhej strane vzala do úvahy subjektívne okolnosti, a síce konkrétny význam kazdého z podnikov podielajúcich sa na karteli, cize skutocný vplyv ich protiprávneho správania na hospodársku sútaz. V rámci tejto druhej casti svojej analýzy sledovala najmä ciel zabezpecit odstrasujúcu úroven pokuty. 196 Treba pritom pripomenút, ze v rámci tejto analýzy Komisia rozdelila dotknuté podniky do troch kategórií, pricom vychádzala z obratu dosiahnutého kazdým podnikom v súvislosti s predmetnými výrobkami, ktorých sa týka toto konanie, na úrovni EHP s tým, ze do tohto obratu bola zahrnutá aj hodnota vlastnej spotreby kazdého podniku. Z toho vyplýva výska trhového podielu vyjadrujúca pomerný význam kazdého podniku na porusovaní a jeho efektívnu ekonomickú kapacitu, ktorou môze spôsobit znacnú skodu v rámci hospodárskej sútaze (odôvodnenia c. 289 az 291 Rozhodnutia). 197 Komisia teda na rozdiel od tvrdení zalobcov neposúdila nevyhnutnost odstrasenia vo vztahu k dotknutým podnikom nediferencovaným a jednotným spôsobom, ale naopak zohladnila ich význam na dotknutom trhu na základe ich relevantných obratov. 198 Zalobcovia po druhé tvrdia, ze Komisia v Rozhodnutí pozaduje od dotknutých podnikov, aby ukoncili porusenie, zatial co tieto podniky uz ukoncili porusenie v decembri 1999, o viac nez styri roky skôr, co dokazuje, ze Komisia zalozila svoje posúdenie nevyhnutného odstrasenia na nesprávnej okolnosti. 199 Tento zalobný dôvod musí byt zamietnutý z dôvodu, ze je zalozený na nesprávnom predpoklade. Zo znenia odôvodnenia c. 268 a clánku 3 Rozhodnutia totiz vyplýva, ze príkaz; adresovaný podnikom, ktorým bolo Rozhodnutie urcené, aby okamzite ukoncili zistené porusenie, pokial tak este neurobili, nevykazuje nijaké spojenie s posúdením odstrasenia, ktoré uskutocnila Komisia. 200 Zalobcovia po tretie tvrdia, ze sa stali predmetom diskriminácie v porovnaní s SGL, lebo Komisia posúdila nevyhnutnost odstrasenia bez zohladnenia skutocnosti, ze SGL ako podnik kótovaný na burze má ulahcený prístup na financné trhy. 201 Treba pripomenút, ako bolo preukázané v bodoch 184 az 187 vyssie, ze zaradenie podnikov Schunk a SGL do rovnakej kategórie na základe ich obratov dosiahnutých v súvislosti s predajom dotknutých výrobkov nepredstavuje ziadnu diskrimináciu v neprospech Schunk. 202 Za predpokladu, ze je opodstatnené domnievat sa, ze podnik kótovaný na burze môze lahsie mobilizovat zdroje potrebné na zaplatenie svojej pokuty, takáto situácia by mohla odôvodnit ulozenie proporcionálne vyssej pokuty, s cielom zabezpecit jej dostatocne odstrasujúci úcinok, nez je pokuta ulozená podniku, ktorý sa dopustil rovnakého porusenia, ale ktorý nedisponuje takými zdrojmi. 203 Za týchto okolností by prípadné porusenie zásady zákazu diskriminácie zo strany Komisie mohlo viest iba k zvýseniu pokuty ulozenej SGL, a nie k znízeniu pokuty ulozenej podniku Schunk, ako to Schunk pozaduje vo svojich písomných vyjadreniach. V tejto súvislosti je opodstatnené pripomenút, ze dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade s dodrziavaním zásady zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze vo svoj prospech dovolávat nezákonnosti, ku ktorej doslo v prospech iného (rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 1985, Williams/Dvor audítorov, [53]134/84, Zb. s. 2225, bod 14; rozsudky Súdu prvého stupna zo , SCA Holding/Komisia, [54]T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 160, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 367). 204 Zalobcovia po stvrté tvrdia, ze neproporcionálnost pokuty ulozenej Komisiou je zjavná vzhladom na sankcie ulozené v rámci "tej istej veci" protimonopolnými orgánmi Spojených státov amerických, ktorých trh je viac-menej rovnako velký ako trh v Európe. 205 V tejto súvislosti je opodstatnené konstatovat, ze výkon právomoci orgánmi týchto tretích státov zodpovednými za ochranu slobodnej hospodárskej sútaze v rámci ich územnej pôsobnosti sa riadi vlastnými poziadavkami týchto státov. Skutocnosti, ktoré sú základom právnych poriadkov iných státov v oblasti hospodárskej sútaze, totiz nezahrnajú iba specifické úcely a ciele, ale tiez vedú k prijatiu osobitných hmotnoprávnych pravidiel, ako aj k rozmanitým právnym dôsledkom v správnej, trestnoprávnej alebo obcianskoprávnej oblasti v prípade, ked orgány týchto státov preukázali porusenie pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, [55]C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 29). 206 Právna situácia je naopak úplne iná v prípade, ked sa na podnik v oblasti hospodárskej sútaze uplatnuje výlucne právo Spolocenstva a právo jedného alebo niekolkých clenských státov, teda v prípade, ked sa kartel obmedzuje výlucne na oblast územnej pôsobnosti právneho poriadku Európskeho spolocenstva (rozsudok z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 205 vyssie, bod 30). 207 Z toho vyplýva, ze cielom Komisie pri ukladaní sankcie za protiprávne správanie podniku, aj ked je jeho základom kartelová dohoda medzinárodnej povahy, je ochrana slobodnej hospodárskej sútaze vnútri spolocného trhu, ktorá je podla clánku 3 ods. 1 písm. g) ES základným cielom Spolocenstva. Z dôvodu osobitnej povahy právnych záujmov chránených na úrovni Spolocenstva sa totiz posúdenia Komisie pri výkone jej právomoci v danej oblasti môzu znacne odlisovat od posúdení vykonaných orgánmi tretích státov (rozsudok z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 205 vyssie, bod 31). 208 Pokial ide o údajné nerespektovanie zásad proporcionality a spravodlivého zaobchádzania uvádzané zalobcami, je dôlezité poznamenat, ze kazdú úvahu zalozenú na existencii pokút ulozených orgánmi tretieho státu mozno pripustit iba v rámci volnej úvahy, ktorú má Komisia pri stanovovaní pokút za porusenie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. V dôsledku toho nemozno vylúcit, ze Komisia zohladní pokuty skôr ulozené orgánmi tretích státov, nie je vsak povinná tak urobit (rozsudok z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 205 vyssie, bod 36). 209 Odstrasujúci úcinok, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovovaní výsky pokuty, totiz smeruje k zabezpeceniu dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze upravených Zmluvou o ES podnikmi pri výkone ich cinností na spolocnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok ACF Chemiefarma/Komisia, uz citovaný v bode 191 vyssie, body 173 az 176). V dôsledku toho nie je Komisia pri posudzovaní odstrasujúcej povahy pokuty, ktorú má ulozit za porusenie týchto pravidiel, povinná zohladnit prípadné sankcie ulozené podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze tretích státov (rozsudok z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 205 vyssie, bod 37). 210 V danom prípade stací pripomenút, ze kartel, ktorý je predmetom Rozhodnutia, spadá výlucne do rámca územnej pôsobnosti právneho poriadku Európskeho spolocenstva, a teda ze Komisia v rámci svojho posúdenia odstrasujúcej povahy pokút nebola povinná akýmkolvek spôsobom zohladnit sankcie ulozené americkými orgánmi podnikom, ktoré porusili vnútrostátne pravidlá hospodárskej sútaze. Vzhladom na osobitosti preskúmavania a postihovania porusení práva hospodárskej sútaze v Spojených státoch, ktoré sú spojené so zalobami o náhradu skody a s trestnými konaniami, sa zalobcovia nemôzu na úcely preukázania neproporcionálnej povahy pokuty, ktorá im bola ulozená v Rozhodnutí, platne dovolávat pokút ulozených v rámci konania vedeného v tomto tretom státe. O spolupráci podniku Schunk 211 Treba pripomenút, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu stanovovania pokút, a v tejto súvislosti môze zohladnit viacero skutocností, ku ktorým patrí aj spolupráca dotknutých podnikov pocas vysetrovania vedeného sluzbami tejto institúcie. V rámci toho musí Komisia vykonat také komplexné posúdenia skutocností, ako je posúdenie týkajúce sa príslusnej spolupráce jednotlivých podnikov (rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 81). 212 Komisia v tomto ohlade disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej podnikom, predovsetkým v porovnaní s prínosmi ostatných podnikov (rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 88). 213 Komisia v oznámení o spolupráci definovala podmienky, za ktorých môzu byt podniky, ktoré s nou v priebehu jej vysetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo môzu dosiahnut znízenie pokuty, ktorú by museli zaplatit, pokial by k spolupráci nedoslo (pozri bod A ods. 3 oznámenia o spolupráci). 214 Bod D oznámenia o spolupráci stanovuje: "1. Ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené pod [bodmi] B a C, poskytne sa mu znízenie od 10 do 50 % sumy pokuty, ktorá by mu bola ulozená, ak by nespolupracoval. 2. Môze íst o prípady, ak: -- pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispievajú k potvrdeniu existencie porusenia, -- po dorucení oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] 215 V danom prípade bolo podniku Schunk priznané 30 %-né znízenie pokuty podla bodu D oznámenia o spolupráci. 216 V rámci odôvodnenia svojho posúdenia Komisia v odôvodnení c. 328 Rozhodnutia uviedla toto: "Rovnako ako [LCL], aj Schunk poziadal o uplatnenie opatrení zhovievavosti po dorucení listu, ktorý mu zaslala Komisia na základe clánku 11 [nariadenia c. 17], ale predlozil svoje dôkazy o mesiac neskôr ako [LCL]. Vo svojom vyhlásení Schunk priznal existenciu kartelu a svoju úcast na nom, ale nepredlozil správy z daného obdobia zo stretnutí kartelu. Najuzitocnejsím poskytnutým dôkazom je zoznam stretnutí kartelu, ktorých konanie Schunk priznal. Tento zoznam obsahuje niektoré stretnutia, o ktorých Komisia nevedela. Schunk takisto predlozil súbor cestovných dokumentov týkajúcich sa niekolkých stretnutí. Väcsina sa týkala stretnutí, o ktorých uz Komisia vedela a v súvislosti s ktorými ziadala vo svojom liste na základe clánku 11 predlozenie vsetkých dostupných dokumentov. V priebehu vysetrovania Schunk takisto odpovedal na niekolko otázok, ktoré mu polozila Komisia v rámci jeho spolupráce pri vysetrovaní na úcely doplnenia informácií, ktoré uz sám poskytol z vlastného popudu. Komisia vsak poznamenáva, ze na rozdiel od [LCL] Schunk nebol iniciatívny v poskytnutí doplnujúcich informácií Komisii o karteli. Komisia súhrnne vyvodzuje záver, ze dôkazy, ktoré poskytol Schunk z jeho vlastného popudu, splnajú kritérium spocívajúce v prispení k preukázaniu existencie porusenia." 217 Komisia takisto uviedla, ze ju Schunk po tom, co mu bolo dorucené oznámenie o výhradách, informoval, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zalozila svoje obvinenia (odôvodnenie c. 329 Rozhodnutia). 218 Treba zdôraznit, ze neexistuje ziadne spochybnenie skutocnosti, ze Schunk splnal pri prijímaní Rozhodnutia podmienky upravené v bode D ods. 2 prvej a tretej zarázke oznámenia o spolupráci. Sporná je len výska priznaného znízenia 30 % oproti 40 % v prospech, pricom treba uviest, ze obom podnikom bolo priznané rovnaké 10 %-né znízenie z dôvodu nespochybnovania vecnej správnosti skutkových zistení. Schunk v podstate tvrdí, ze odôvodnenie tohto rozdielu uvedené v Rozhodnutí je nesprávne a ze ide o diskriminacné zaobchádzanie. 219 Pokial ide o tvrdenie podniku Schunk, ze reagoval lepsie ako LCL, je potrebné uviest, ze po tom, ako mu bola dorucená ziadost o informácie v liste Komisie z 2. augusta 2002 v anglictine, Schunk poziadal o jej nemeckú verziu, ktorá mu bola dorucená . To podla neho vysvetluje, preco mohol poskytnút odpoved na ziadost o informácie az , teda tri týzdne po dorucení uvedenej ziadosti prelozenej do nemciny, zatial co LCL odpovedal po viac nez siedmich týzdnoch po dorucení ziadosti o informácie, ktorá mu bola zaslaná. 220 Treba vsak konstatovat, ze SKT napísal Komisii uz 2. septembra 2002, aby ju informoval o svojom zámere spolupracovat s nou v rámci správneho konania a overil si, ci okrem odpovedí na ziadost o informácie môze Komisii oznámit dalsie uzitocné informácie so zretelom na dôkazy, ktoré uz táto institúcia mala. 221 Dna 30. septembra 2002 SKT prostredníctvom svojho advokáta predlozil podrobné poznámky a pripomienky k obsahu ziadosti o informácie, v ktorých podal najmä exegetickú analýzu ziadosti o informácie na úcely preukázania, ze polozené otázky presahovali rámec vymedzený judikatúrou a ze odpovede na tieto otázky, ako aj poskytnutie príslusných dôkazov presahovali z právneho hladiska spoluprácu vyzadovanú od podniku. SKT vsak uviedol, ze dobrovolne odpovie na tieto otázky a ze informácie presahujúce pozadovanú spoluprácu sú v jeho odpovedi uvedené hrubým písmom. 222 Tieto dve písomné vyjadrenia SKT dokazujú dokonalé pochopenie ziadosti o informácie pred jej prekladom do nemciny a za týchto okolností zalobcovia nemôzu vázne uplatnovat, ze mohli svoje prispenie poskytnút az po dorucení uvedeného prekladu. 223 K tomuto záveru sa pripája skutocnost, ze aj LCL bola dorucená ziadost o informácie v anglictine, a nie vo francúzstine, a tento podnik poskytol informácie o predmetných dohodách a zosúladených postupoch uz 22. augusta 2002, potom a . Za týchto okolností je oprávnené, ze Komisia dospela k záveru, ze SKT poskytol svoje dôkazy prinajmensom o mesiac neskôr ako LCL. 224 Aj za predpokladu, ze by tento posledný záver mohol byt povazovaný za nesprávny so zretelom na zohladnenie dorucenia az nemeckého prekladu ziadosti o informácie, ostatné dôvody uvedené v odôvodnení c. 328 Rozhodnutia odôvodnujú namietané rozdielne zaobchádzanie. 225 Ako vyplýva z odôvodnenia c. 328 Rozhodnutia, Komisia v zásade zalozila svoje posúdenie výsky priznaného znízenia na hodnote prínosu, akým prispel SKT. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze podla judikatúry je základom na znízenie pokút v prípade spolupráce podnikov podielajúcich sa na poruseniach práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze úvaha, podla ktorej takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie, ktorej cielom je preukázanie existencie porusenia, prípadne dosiahnutie jeho ukoncenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 399; rozsudky Súdu prvého stupna BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 325; zo 14. mája 1998, Finnboard/Komisia, [56]T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 363, a Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 165 vyssie, bod 330). 226 Komisia na jednej strane v podstate dospela k záveru, ze dôkazy poskytnuté SKT mali len malú pridanú hodnotu vzhladom na dôkazy, ktoré uz mala k dispozícii. 227 Poznamenáva, bez toho, aby to Schunk popieral, ze SKT jej poskytol zoznam stretnutí kartelu, o ktorých uz väcsinou vedela a ktoré zodpovedali niektorým oficiálnym stretnutiam európskeho profesijného zdruzenia odvetvia, konkrétne ECGA. 228 Komisia v rozpore s tvrdeniami podniku Schunk v odôvodnení c. 328 Rozhodnutia neuvádza, ze SKT neposkytol dokumenty vztahujúce sa na obdobie inkriminovaného skutkového stavu. Okrem toho je nesporné, ze SKT spolu so svojou odpovedou na ziadost o informácie postúpil korespondenciu adresovanú zástupcom ECGA a velký pocet dokumentov dokazujúcich prepravu a pobyty v hoteli v súvislosti so stretnutiami kartelu uvedenými na zozname. Tieto dokumenty vsak nepredstavujú "správy" ci zápisnice o obsahu stretnutí, ku ktorým sa vztahujú. 229 Ako oprávnene zdôraznuje Komisia vo svojich písomných vyjadreniach, zoznam stretnutí a dokumenty o príslusnej preprave mali význam len vo vztahu k informáciám poskytnutým ostatnými podnikmi v súvislosti s obsahom predmetných stretnutí. Komisia na druhej strane uviedla, bez toho, aby to Schunk popieral, ze hoci SKT odpovedal na niekolko otázok, ktoré mu boli polozené v rámci spolupráce pri vysetrovaní na úcely doplnenia informácií uz poskytnutých z vlastného popudu, uvedený podnik na rozdiel od LCL iniciatívne neposkytol doplnujúce informácie o karteli. 230 Schunk dalej tvrdí, ze v odôvodnení c. 328 Rozhodnutia Komisia zdôraznuje skutocnost, ze k spolupráci z jeho strany doslo az po tom, co mu bola dorucená ziadost o informácie, co je v rozpore s judikatúrou, podla ktorej táto okolnost nepredstavuje dôvod, ktorý by znizoval význam spolupráce. 231 Prvá veta odôvodnenia c. 328 Rozhodnutia znie takto: "Rovnako ako [LCL], aj Schunk poziadal o uplatnenie opatrení zhovievavosti po dorucení listu, ktorý mu zaslala Komisia na základe clánku 11 [nariadenia c. 17], ale predlozil svoje dôkazy o mesiac neskôr ako [LCL]." 232 Vzhladom na túto formuláciu sa výklad podaný Komisiou vo vyjadrení odporcu, podla ktorého táto veta znamená, ze Komisia zohladnila len informácie presahujúce rámec povinnosti poskytnút informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17, zdá byt velmi siroký a nemozno ho prijat. Zo znenia vyssie uvedeného odôvodnenia vyplýva, ze Komisia na úcely posúdenia výsky znízenia, ktoré mohlo byt priznané na základe prispenia poskytnutého zo strany SKT, zohladnila, kedy doslo k dovolávaniu sa prospechu podla oznámenia o spolupráci. 233 Schunk odkazuje na rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Daesang a Sewon Europe/Komisia ([57]T-230/00, Zb. s. II-2733, bod 139), na úcely tvrdenia, ze také zohladnenie je v rozpore s judikatúrou. Z bodu 139 tohto rozsudku, výslovne uvádzaného podnikom Schunk, vsak vyplýva, ze je v danom prípade úplne irelevantný. V uvedenom rozsudku Súd prvého stupna vyvodil záver, ze "odopriet" zalobcom nárok na znízenie, co je uvedené v bode C oznámenia o spolupráci, a nie v bode D ako v danom prípade, z dôvodu, ze im bola zaslaná ziadost o informácie, je v rozpore s podmienkami stanovenými týmto ustanovením. 234 Z judikatúry v skutocnosti vyplýva, ako bolo uvedené, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej podnikom (rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 88) a v rámci celkového posúdenia môze zohladnit skutocnost, ze daný podnik jej poskytol dokumenty az po dorucení ziadosti o informácie (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 365, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaným v bode 44 vyssie, bod 408), ale bez toho, aby mohla byt povazovaná za urcujúcu na znízenie významu spolupráce poskytnutej podnikom na základe bodu D ods. 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci (rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 410). Odôvodnenie c. 328 Rozhodnutia túto judikatúru nepopiera. 235 Zo znenia odôvodnení c. 324 a 328 Rozhodnutia v kazdom prípade vyplýva, ze Komisia zohladnila tak voci Schunk, ako aj LCL skutocnost, ze obidva tieto podniky poziadali o moznost mat prospech z ustanovení oznámenia o spolupráci po dorucení ziadosti o informácie a ze teda v tomto ohlade boli predmetom rovnakého zaobchádzania. 236 Napokon treba uviest, ze Schunk vo svojich písomných vyjadreniach poukazuje na niektoré závery Komisie uvedené v Rozhodnutí týkajúce sa informácií poskytnutých LCL. Pokial ide o dovolávanie sa zo strany podniku Schunk neoprávneného znízenia pokuty, ktoré bolo priznané LCL, a aj za predpokladu, ze Komisia tomuto podniku neoprávnene priznala znízenie nesprávnym uplatnením oznámenia o spolupráci, je opodstatnené pripomenút, ze dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade s dodrziavaním zásady zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze vo svoj prospech dovolávat nezákonnosti, ku ktorej doslo v prospech iného (rozsudok Williams/Dvor audítorov, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 14; rozsudky zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 160, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 367). 237 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na nesprávnom posúdení spolupráce zalobcov Komisiou a diskriminacného zaobchádzania vo vztahy k SGL musí byt zamietnutý. O protinávrhu Komisie 238 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna vyuzil svoju neobmedzenú právomoc, ktorú mu priznáva clánok 229 ES a clánok 17 nariadenia c. 17, a zvýsil pokutu ulozenú zalobcom, ktorí spochybnili po prvýkrát na Súde prvého stupna skutocnosti uvedené v oznámení o výhradách. Schunk spochybnuje samotnú moznost Komisie podat návrh na zvýsenie pokuty a v kazdom prípade jeho dôvodnost. O prípustnosti 239 Súd prvého stupna v danom prípade rozhoduje o zalobe podanej podnikom Schunk na základe clánkov 230 ES a 231 ES, ktorou sa domáha najmä zrusenia Rozhodnutia a subsidiárne znízenia ulozenej pokuty. 240 Treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 229 ES môzu nariadenia prijaté predovsetkým Radou podla ustanovení Zmluvy priznat Súdnemu dvoru neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podla týchto nariadení. 241 Takáto právomoc bola súdu Spolocenstva priznaná clánkom 17 nariadenia c. 17, ktorý stanovuje, ze "Súdny dvor bude mat neobmedzenú právomoc v zmysle clánku [229 ES] pri revízii rozhodnutí, ktorými Komisia stanovila pokutu alebo periodickú penalizacnú platbu; môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo periodickú penalizacnú platbu". 242 Súd prvého stupna je v rámci svojej neobmedzenej právomoci, ktorú mu priznáva clánok 229 ES a clánok 17 nariadenia c. 17, oprávnený posúdit primeranost výsky pokút (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, [58]C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 40; Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 167 vyssie, bod 41, a Weig/Komisia, [59]C-280/98 P, Zb. s. I-9757, bod 41). V rámci svojej neobmedzenej právomoci totiz môze súd Spolocenstva napadnuté rozhodnutie nielen zrusit, ako to stanovuje clánok 231 ES, ale môze aj zmenit sankciu ulozenú týmto rozhodnutím (uznesenie FNICGV/Komisia, uz citované v bode 85 vyssie, bod 24). 243 Súd Spolocenstva je teda oprávnený, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisiou svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [60]C-3/06 P, Zb. s. I-1331, bod 61). 244 Za týchto okolností, hoci je výkon neobmedzenej právomoci najcastejsie pozadovaný zalobcami v snahe dosiahnut znízenie pokuty, nic nebráni tomu, aby Komisia takisto mohla nastolit na súde Spolocenstva otázku výsky pokuty a navrhovat jej zvýsenie. 245 Takáto moznost je napokon výslovne stanovená v bode E ods. 4 oznámenia o spolupráci, ktorý stanovuje, ze pokial "podnik, ktorému bolo priznané znízenie pokuty za nespochybnovanie vecnej správnosti skutkových zistení, spochybní túto vecnú správnost skutkových zistení po prvýkrát v zalobe o neplatnost na Súde prvého stupna..., Komisia v zásade tento súd poziada o zvýsenie pokuty, ktorú tomuto podniku ulozila" [neoficiálny preklad]. Návrh podaný Komisiou v danom prípade je zalozený práve na tomto ustanovení. 246 Okrem toho treba uviest, ze túto neobmedzenú právomoc môzu súdy Spolocenstva vykonávat len v rámci preskúmania aktov institúcií Spolocenstva, najmä v rámci zaloby o neplatnost. Clánok 229 ES totiz iba rozsiruje rozsah právomocí súdov Spolocenstva v rámci zaloby upravenej v clánku 230 ES (uznesenie FNICGV/Komisia, uz citované v bode 85 vyssie, bod 25). 247 Z toho vyplýva, ze argumentácia podniku Schunk, podla ktorej je návrh Komisie na zvýsenie pokuty nezlucitelný s clánkom 230 ES a nezohladnuje predmet sporu vymedzený v zalobe, musí byt odmietnutá. 248 Okrem toho tvrdenie podniku Schunk, podla ktorého vyssie uvedený návrh porusuje "zásadu dobrej viery", kedze je odôvodnený správaním, o ktorom uz Komisia vedela v priebehu správneho konania, musí byt takisto odmietnuté ako vychádzajúce z nesprávneho pochopenia písomných vyjadrení Komisie. 249 Ako bolo totiz uvedené, návrh na zvýsenie pokuty je odôvodnený správaním podniku Schunk, ktorý podla Komisie spochybnuje po prvýkrát pred súdom skutocnosti, ktoré boli predtým uznané v priebehu správneho konania. 250 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze uvedený návrh musí byt vyhlásený za prípustný a Súdu prvého stupna prislúcha, aby o nom rozhodol. O veci samej 251 Vzhladom na právomoc zverenú Súdu prvého stupna zvýsit pokutu ulozenú na základe nariadenia c. 17 treba urcit, ci okolnosti v danom prípade, ako v podstate tvrdí Komisia, odôvodnujú zrusenie 10 %-ného znízenia priznaného podniku Schunk na základe jeho spolupráce, co by viedlo k zvýseniu konecnej sumy pokuty. 252 Podla bodu D ods. 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci má podnik nárok na znízenie pokuty, ak "po dorucení oznámenia o výhradách ... informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia" [neoficiálny preklad]. 253 V danom prípade treba uviest, ze návrhy zalobcov smerujú nielen k znízeniu pokuty, ale aj k zruseniu Rozhodnutia ako takého a ze v rámci ich argumentácie uvádzanej na podporu zalobných dôvodov zalozených na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania zalobcovia priamo spochybnujú skutocnosti, ktoré im boli vytýkané v oznámeniach o výhradách a na ktorých bolo zalozené zistenie porusenia clánku 81 ES. 254 Ako bolo uvedené vyssie, zalobcovia spochybnili po prvýkrát na Súde prvého stupna dohody o zákaze reklamy, protisútazné postupy týkajúce sa výrobkov urcených pre výrobcov automobilového vybavenia a spotrebného tovaru a systém kontroly vykonávania kartelových dohôd, na ktorých sa zakladá najmä zistenie porusenia clánku 81 ES uvádzané v Rozhodnutí. 255 Komisia tvrdí, ze zalobcovia takisto spochybnili po prvýkrát v zalobe význam dokumentu, ktorého fotokópia sa nachádza v spise na strane 9823 (príloha A 21) a ktorý sa týka výrobcov automobilového vybavenia a spotrebného tovaru, ako aj dohôd týkajúcich sa vytlacenia konkurentov z trhu. 256 Vyssie uvedený dokument súvisí so spochybnením vztahujúcim sa na protisútazné postupy týkajúce sa výrobkov urcených pre výrobcov automobilového vybavenia a spotrebného tovaru uvádzané v bode 254 vyssie. 257 Pokial ide o dohody týkajúce sa vytlacenia konkurentov z trhu, Komisia odkazuje na zalobný dôvod zalobcov zalozený na neexistencii globálneho plánu clenov kartelu smerujúceho k trvalým zmenám struktúry hospodárskej sútaze na trhu prostredníctvom prevzatia podnikov, o ktorom bolo uvedené, ze má pôvod v zjavne nesprávnom výklade odôvodnenia c. 173 Rozhodnutia a nemôze sa analyzovat ako neskorsie namietanie vytýkaných skutocností. 258 V tejto fáze treba pripomenút, ze tri spochybnenia uvedené v bode 254 vyssie boli zamietnuté na základe judikatúry, podla ktorej sú skutkové zistenia výslovne uznané podnikom v rámci správneho konania povazované za preukázané, takze tento podnik uz nemôze uplatnovat zalobné dôvody smerujúce k ich spochybneniu v rámci sporového konania (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 227; rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 108, a rozsudok Tokai II, uz citovaný v bode 56 vyssie, body 324 a 326). 259 Za týchto okolností nie je opodstatnené zrusit 10 %-né minimálne znízenie priznané podniku Schunk na základe bodu D ods. 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci, a teda protinávrh Komisie musí byt zamietnutý (pozri v tomto zmysle rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 369). 260 Treba este uviest, ze Komisia vo svojich písomných vyjadreniach odkazuje na rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 84 vyssie, v ktorom Súd prvého stupna vyhovel návrhu Komisie na zvýsenie pokuty, hoci argumentácia zalobcu nespochybnovala výslovne uznané skutkové zistenia, pricom uviedol, ze Komisia, proti vsetkému ocakávaniu, ktoré mohla dôvodne zalozit na spolupráci zalobcu pocas správneho konania, bola nútená vypracovat a predlozit na Súde prvého stupna obranu namierenú proti spochybneniu protiprávnych skutocností, o ktorých bola oprávnene presvedcená, ze ich uz zalobca nebude spochybnovat. 261 Písomné vyjadrenia Komisie podporujú názor, ze to, co bolo uplatnené v prípade, ked argumentácia zalobcu nespochybnovala výslovne uznané skutkové zistenia, musí byt nevyhnutne uplatnené v prípade, ked dôjde, ako v prejednávanej veci, k neskorsiemu spochybnovaniu skutkových zistení uznávaných v rámci správneho konania. 262 Skutocnostou zostáva, ako oprávnene zdôraznujú zalobcovia, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 stanovuje, ze výska pokuty môze byt stanovená len v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia. Skutocnost, ze Komisia bola nútená vypracovat obranu namierenú proti spochybneniu skutkových zistení, o ktorých bola oprávnene presvedcená, ze ich uz zalobca nebude spochybnovat, nemôze byt vzhladom na obe výlucné kritériá stanovenia výsky pokuty dôvodom na zvýsenie pokuty. Inými slovami, trovy znásané Komisiou v dôsledku konania na Súde prvého stupna nie sú kritériom na stanovenie výsky pokuty a musia byt zohladnené výlucne v rámci uplatnenia ustanovení rokovacieho poriadku týkajúcich sa náhrady trov konania. 263 Vzhladom na predchádzajúce musia byt vsetky návrhy predlozené v rámci tejto zaloby zamietnuté. O trovách 264 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Podniky Schunk GmbH a Schunk Kohlenstoff-Technik GmbH sú povinné nahradit trovy konania. Vilaras Prek Ciuca Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. októbra 2008. Tajomník E. Coulon Predseda komory M. Vilaras Obsah Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O návrhu na zrusenie Rozhodnutia O námietke nezákonnosti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 O spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti podnikov Schunk GmbH a SKT O spochybnení porusenia -- Úvodné poznámky -- O zákaze reklamy -- O dodávkach uhlíkových blokov -- O protisútazných postupoch týkajúcich sa výrobcov automobilového vybavenia a spotrebného tovaru -- O neexistencii globálneho plánu clenov kartelu smerujúceho k trvalým zmenám struktúry hospodárskej sútaze na trhu prostredníctvom prevzatia podnikov -- O existencii zvlást prepracovaného mechanizmu kontroly a vykonávania predmetných dohôd O návrhu na znízenie pokuty O údajnom nadhodnotení závaznosti porusenia Komisiou, pokial ide o jeho povahu a úcinky -- O povahe porusenia -- O úcinkoch porusenia O rozdelení podnikov do kategórií O odstrasujúcom úcinku O spolupráci podniku Schunk O protinávrhu Komisie O prípustnosti O veci samej O trovách __________________________________________________________________ ( [61]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXXf2bxb/L96835-9069TMP.html#t-ECRT12008SKB.0900257901-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:125:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0169&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0137&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0143&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0074&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994??0002&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0299&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0222&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0094&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0112&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0106&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0311&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0202&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0294&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0048&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0107&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0286&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0054&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0052&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0279&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0252&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0347&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0141&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0007&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0279&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0283&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0049&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0151&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0213&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0041&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0134&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0327&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0308&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0338&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0230&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0248&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0280&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 61. file:///tmp/lynxXXXXXf2bxb/L96835-9069TMP.html#c-ECRT12008SKB.0900257901-E0001