ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 8. októbra 2008 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s výrobkami na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút -- Závaznost a dlzka trvania porusenia -- Zásada proporcionality -- Zásada rovnosti zaobchádzania -- Maximálna hranica 10 % obratu -- Úroky z omeskania" Vo veci T-68/04, SGL Carbon AG, so sídlom vo Wiesbadene (Nemecko), v zastúpení: M. Klusmann a A. von Bonin, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a W. Mölls, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H.-J. Freund, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2004/420/ES z 3. decembra 2003 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec C.38.359 - Výrobky na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie) [neoficiálny preklad] a subsidiárne návrh na znízenie výsky pokuty ulozenej zalobcovi uvedeným rozhodnutím, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras (spravodajca), sudcovia M. Prek a V. Ciuca, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 27. februára 2008, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 SGL Carbon AG (dalej len "SGL" alebo "zalobca") je nemecký podnik vyrábajúci najmä výrobky na báze uhlíka a grafitu na ich elektrické a mechanické vyuzitie. 2 Zástupcovia Morgan Crucible Company plc (dalej len "Morgan") sa 18. septembra 2001 stretli so zástupcami Komisie, aby im ponúkli svoju spoluprácu pri preukázaní existencie kartelu na európskom trhu s výrobkami na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie a aby poziadali o uplatnenie opatrení zhovievavosti upravených v oznámení Komisie 96/C 207/04 o neulození alebo znízení výsky pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 3 Komisia 2. augusta 2002 podla clánku 11 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo , prvého nariadenia implementujúceho clánky 85 a 86 zmluvy ([3]Ú. v. ES, 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), adresovala C. Conradty Nürnberg GmbH (dalej len "Conradty"), Le Carbone-Lorraine (dalej len "LCL"), Schunk GmbH a jeho dcérskej spolocnosti Schunk Kohlenstoff-Technik GmbH, (dalej spolu len "Schunk"), Eurocarbo SpA, Luckerath BV, Gerken Europe SA, ako aj zalobcovi ziadosti o informácie týkajúce sa ich správania na predmetnom trhu. List adresovaný Schunk sa tiez týkal cinnosti Hoffmann & Co. Elektrokohle AG (dalej len "Hoffmann"), ktorý kúpil Schunk . 4 Zalobca listom z 30. septembra 2002 odpovedal na ziadost o informácie. 5 Listom zo 17. marca 2003 poziadal o uplatnenie oznámenia o spolupráci a postúpil Komisii dôkazy týkajúce sa predmetného kartelu. 6 Komisia 23. mája 2003 na základe poskytnutých informácií zaslala zalobcovi a ostatným dotknutým podnikom, a síce Morgan, Conradty, LCL, Schunk a Hoffmann, oznámenie o výhradách. Zalobca vo svojej odpovedi uviedol, ze v podstate nepopiera skutocnosti uvedené v oznámení o výhradách. 7 Po vypocutí dotknutých podnikov, s výnimkou Morgan a Conradty, Komisia prijala rozhodnutie 2004/420/ES z 3. decembra 2003 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec C.38.359 - Výrobky na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie) [neoficiálny preklad] (dalej len "Rozhodnutie"), ktoré bolo zalobkyni oznámené listom z . Zhrnutie Rozhodnutia bolo uverejnené v úradnom vestníku z ([4]Ú. v. EÚ L 125, s. 45). 8 Komisia v Rozhodnutí uviedla, ze podniky, ktorým je urcené, sa podielali na jednom a nepretrzitom porusovaní clánku 81 ods. 1 ES a od 1. januára 1994 clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), ktoré spocívalo v priamom alebo nepriamom urcovaní predajných cien a iných obchodných podmienok uplatnovaných vo vztahu k zákazníkom, v rozdelovaní trhov, a to najmä pridelovaním zákazníkov, a vo vedení koordinovaných cinností (mnozstevné obmedzenia, zvysovanie cien a bojkot) proti konkurentom, ktorí neboli clenmi kartelu (odôvodnenie c. 2 Rozhodnutia). 9 Rozhodnutie obsahuje tieto ustanovenia: "Clánok 1 Nasledujúce podniky porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 [ES] a od 1. januára 1994 ustanovenia clánku 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa v uvedených obdobiach podielali na rade dohôd a zosúladených postupov v odvetví výrobkov na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie: -- [Conradty] od októbra 1988 do decembra 1999, -- [Hoffmann] od septembra 1994 do októbra 1999, -- [LCL] od októbra 1988 do júna 1999, -- [Morgan] od októbra 1988 do decembra 1999, -- [Schunk] od októbra 1988 do decembra 1999, -- [SGL] od októbra 1988 do decembra 1999. Clánok 2 Za porusenia uvedené v clánku 1 sa ukladajú nasledujúce pokuty: -- [Conradty]: 1060000 eur, -- [Hoffmann]: 2820000 eur, -- [LCL]: 43050000 eur, -- [Morgan]: 0 eur, -- [Schunk]: 30870000 eur, -- [SGL]: 23640000 eur. Pokuty sú splatné v lehote troch mesiacov od dorucenia tohto rozhodnutia... Po uplynutí tejto lehoty sa automaticky stávajú splatnými úroky vypocítané na základe úrokovej sadzby uplatnovanej Európskou centrálnou bankou na hlavné refinancné operácie k prvému dnu mesiaca, v priebehu ktorého bolo toto rozhodnutie prijaté, zvýsenej o 3,5 percentuálneho bodu." 10 Co sa týka výpoctu výsky pokút, Komisia kvalifikovala porusenie ako velmi závazné vzhladom na jeho povahu, jeho dopad na trh EHP, pokial ide o dotknuté výrobky, aj ked nemohol byt presne stanovený, a rozsah relevantného geografického trhu (odôvodnenie c. 288 Rozhodnutia). 11 S cielom zohladnit specifický význam protiprávneho konania kazdého podniku zapojeného do kartelu, a teda jeho skutocný dosah na hospodársku sútaz, Komisia rozdelila dotknuté podniky do troch kategórií podla ich relatívneho významu na relevantnom trhu urcenom ich trhovými podielmi (odôvodnenia c. 289 az 297 Rozhodnutia). 12 V dôsledku toho LCL a Morgan, ktoré sú povazované za dva najväcsie subjekty s trhovými podielmi väcsími ako 20 %, boli zaradené do prvej kategórie. Schunk a zalobca, ktoré sú stredne velkými subjektmi s trhovými podielmi medzi 10 a 20 %, boli zaradené do druhej kategórie. Hoffmann a Conradty, povazované za malé subjekty z dôvodu trhových podielov mensích ako 10 %, boli zaradené do tretej kategórie (odôvodnenia c. 37 a 297 Rozhodnutia). 13 Na základe predchádzajúcich úvah Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia na 35 miliónov eur pre LCL a Morgan, na 21 miliónov eur pre Schunk a zalobcu a na 6 miliónov eur pre Hoffmann a Conradty (odôvodnenie c. 298 Rozhodnutia). 14 Pokial ide o dlzku trvania porusovania, Komisia prijala názor, ze vsetky dotknuté podniky sa dopustili jedného dlhodobého porusenia. Z dôvodu porusenia trvajúceho jedenást rokov a dva mesiace Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty zalobcu, Morgan, Schunk a Conradty o 110 %. Co sa týka LCL, Komisia urcila dlzku trvania porusovania na desat rokov a osem mesiacov a zvýsila východiskovú sumu jeho pokuty o 105 %. Pokial ide o podnik Hoffmann, jeho východisková suma pokuty bola zvýsená o 50 % z dôvodu dlzky trvania porusovania pät rokov a jeden mesiac (odôvodnenia c. 299 a 300 Rozhodnutia). 15 Základná ciastka pokuty urcená v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia bola teda stanovená na 73,5 milióna eur v prípade Morgan, na 71,75 milióna eur v prípade LCL, na 44,1 milióna eur v prípade zalobcu a Schunk, na 12,6 milióna eur v prípade Conradty a na 9 miliónov eur v prípade Hoffmann (odôvodnenie c. 301 Rozhodnutia). 16 Komisia nezohladnila ziadnu pritazujúcu ani polahcujúcu okolnost v neprospech alebo v prospech dotknutých podnikov (odôvodnenie c. 316 Rozhodnutia). 17 Pokial ide o uplatnenie oznámenia o spolupráci, Morgan bol oslobodený od pokuty vzhladom na to, ze bol prvým podnikom, ktorý upozornil Komisiu na existenciu kartelu (odôvodnenia c. 319 az 321 Rozhodnutia). 18 V súlade s bodom D uvedeného oznámenia Komisia priznala LCL znízenie výsky pokuty, ktorá by mu bola ulozená, ak by nespolupracoval, o 40 %, Schunk a Hoffmann o 30 % a zalobcovi, ktorý zacal spolupracovat ako posledný, o 20 % (odôvodnenia c. 322 az 338 Rozhodnutia). 19 V casti rozhodnutia nazvanej "Platobná schopnost a ostatné faktory" Komisia po zamietnutí argumentácie zalobcu, ktorou sa snazil preukázat neschopnost zaplatit pokutu, pripomenula, ze zalobcovi nedávno uz ulozila tri vysoké pokuty za jeho úcast na iných kartelových cinnostiach. 20 Komisia upresnila, ze zalobcovi bola rozhodnutím 2002/271/ES z 18. júla 2001 týkajúcim sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/36.490 - Grafitové elektródy) ([5]Ú. v. ES L 100, 2002, s. 1) vo veci nazývanej "grafitové elektródy" a rozhodnutím 2006/460/ES zo týkajúcim sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec C.37.667 -- Speciálne grafity) ([6]Ú. v. EÚ L 180, 2006, s. 20) vo veci nazývanej "speciálne grafity" ulozená pokuta vo výske 80,2 milióna eur za jeho úcast na karteli s grafitovými elektródami a dve pokuty vo výske 18,94 milióna eur a 8,81 milióna eur, t. j. spolu vo výske 27,75 milióna eur za jeho úcast na karteli s izostatickým grafitom a na karteli s extrudovaným grafitom (odôvodnenie c. 358 Rozhodnutia). 21 Vzhladom na vázne financné tazkosti zalobcu a skutocnost, ze rôzne kartelové cinnosti, ktoré boli zalobcovi vytýkané, prebiehali súcasne, sa Komisia rozhodla, ze za týchto osobitných podmienok nie je nevyhnutné na úcely zarucenia úcinného odstrasenia ulozit zalobcovi pokutu v plnej výske, a preto ju znízila o 33 % na 23,64 milióna eur (odôvodnenie c. 360 Rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 22 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 20. februára 2004 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 23 Po zmene zlozenia komôr Súdu prvého stupna bol sudca spravodajca pridelený do piatej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená, ako jej predseda. 24 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 27. februára 2008. 25 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil Rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ho týka, -- subsidiárne primerane znízil výsku ulozenej pokuty, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 26 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 27 Listom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. februára 2008 zalobca oznámil, ze berie spät stvrtý, piaty a siesty zalobný dôvod, ktoré boli zalozené na nesprávnom posúdení jeho spolupráce Komisiou pocas správneho konania, na nezohladnení jeho nedostatocnej platobnej schopnosti Komisiou a na údajnej neproporcionálnosti ulozenej pokuty vzhladom na posúdenie nevyhnutnosti úcinného odstrasenia. 28 Zalobca na pojednávaní potvrdil svoje spätvzatie vyssie uvedených zalobných dôvodov a upresnil, ze návrhy na zrusenie Rozhodnutia uvedené v zalobe sa majú chápat ako týkajúce sa výlucne zrusenia clánku 2 Rozhodnutia, ktorým Komisia ukladá pokuty dotknutým podnikom. Tieto vyhlásenia zalobcu boli zaznamenané do zápisnice z pojednávania. O urcení základnej ciastky 29 Zalobca tvrdí, ze pri urcení základnej ciastky pokuty Komisia porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ako aj svoju povinnost odôvodnenia. O závaznosti porusenia -- O porusení povinnosti odôvodnenia 30 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze z odôvodnenia individuálneho rozhodnutia musia vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt vydala, tak jasne a jednoznacne, aby umoznili dotknutým osobám spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonat súdne preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia sa musí posúdit vzhladom na okolnosti prejednávanej veci. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie splna vsetky poziadavky clánku 253 ES, sa musí posúdit nielen vzhladom na znenie predmetného aktu, ale aj na súvislosti, za akých bol tento akt prijatý (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [7]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 31 Pokial ide o stanovenie pokút z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze, Komisia plní svoju povinnost odôvodnenia, ak vo svojom rozhodnutí uvedie okolnosti posúdenia, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia bez toho, aby bola povinná v nom uviest podrobnejsí opis alebo císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, [8]C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 38 az 47; rozsudok Súdu prvého stupna z , Atlantic Container Line a i./Komisia, [9]T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 1532). Uvedenie císelných údajov týkajúcich sa spôsobu výpoctu pokuty, nech uz sú také údaje akokolvek potrebné, nie je na dodrzanie povinnosti odôvodnenia nevyhnutné (rozsudok Súdneho dvora z , Salzgitter/Komisia, [10]C-182/99 P, Zb. s. I-10761, bod 75). 32 Pokial ide o odôvodnenie východiskových súm v absolútnom vyjadrení, je opodstatnené uviest, ze pokuty predstavujú nástroj politiky hospodárskej sútaze Komisie, ktorá musí mat urcitú mieru volnej úvahy pri stanovení ich výsky, aby mohla usmernovat konanie podnikov v zmysle dodrzovania pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, [11]T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59). Navyse je dôlezité vylúcit, aby boli pokuty lahko predvídatelné hospodárskymi subjektmi. Nie je teda mozné pozadovat, aby Komisia poskytla v tomto ohlade iné aspekty odôvodnenia nez tie, ktoré sa týkajú závaznosti a dlzky trvania porusenia. 33 V danom prípade z Rozhodnutia vyplýva, ze pokuty boli ulozené na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a ze Komisia, aj ked Rozhodnutie výslovne neodkazuje na usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([12]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), urcila výsku pokút uplatnením metódy definovanej v usmerneniach. 34 Pokial ide o odvolávanie sa zalobcu na nedostatok odôvodnenia Rozhodnutia týkajúci sa posúdenia závaznosti porusenia a stanovenia východiskovej sumy, stací uviest, ze z odôvodnení c. 277 az 288 Rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zretelne uviedla okolnosti, ktoré vzala do úvahy pri posudzovaní závaznosti porusenia, a to jeho povahu, jeho dopad na trh EHP, pokial ide o dotknuté výrobky a rozsah relevantného geografického trhu, a v súvislosti s kazdou z týchto okolností vysvetlila jej uplatnenie v danom prípade. 35 Komisia tak v Rozhodnutí uviedla, ze: -- predmetné porusovanie spocívalo hlavne v priamom alebo nepriamom urcovaní predajných cien a iných obchodných podmienok uplatnovaných vo vztahu k zákazníkom, v rozdelovaní trhov, a to najmä pridelovaním zákazníkov, a vo vedení koordinovaných cinností proti konkurentom, ktorí neboli clenmi kartelu, pricom takéto praktiky predstavujú svojou samotnou povahou najzávaznejsí druh porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP (odôvodnenie c. 278 Rozhodnutia), -- kartelové dohody boli vykonávané a mali dopad na trh EHP, pokial ide o dotknuté výrobky, aj ked tento dopad nemohol byt presne stanovený (odôvodnenie c. 286 Rozhodnutia), -- kartel pokrýval celý spolocný trh a po vytvorení trhu EHP aj celý tento trh (odôvodnenie c. 287 Rozhodnutia). 36 So zretelom na vsetky tieto faktory Komisia vyvodila záver, ze predmetné podniky sa dopustili velmi závazného porusenia, pre ktoré bod 1 A druhý odsek tretia zarázka usmernení stanovuje pravdepodobnú výsku pokuty nad 20 miliónov eur. 37 Komisia dalej upresnila, ze v rámci kategórie velmi závazných porusení navrhované rozpätie pokút umoznuje uplatnit diferencované zaobchádzanie s podnikmi, aby sa tak zohladnila ich efektívna ekonomická kapacita, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu v rámci hospodárskej sútaze a stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby pokuta mala dostatocne odstrasujúci úcinok. 38 V rámci tohto diferencovaného zaobchádzania s podnikmi podielajúcimi sa na porusení, ktoré bolo v dôsledku znacných rozdielov z hladiska významu na trhu o to viac nevyhnutné, Komisia rozdelila dotknuté podniky do troch kategórií podla ich relatívneho významu na relevantnom trhu urcenom ich trhovými podielmi. Vzhladom na trhový podiel vycíslený na 14 % bol zalobca zaradený do druhej kategórie (odôvodnenia c. 288 az 297 Rozhodnutia). 39 Na základe predchádzajúcich úvah Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty zalobcu v závislosti od závaznosti porusenia na 21 miliónov eur (odôvodnenie c. 298 Rozhodnutia). 40 Také odôvodnenie sa nesmie obmedzovat, ako to robí zalobca, na doslovné a jednoduché opakovanie znenia usmernení a je opodstatnené vyvodit záver, ze splna poziadavky clánku 253 ES, ako ho vykladá judikatúra uvedená v bodoch 30 az 32 vyssie. 41 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie pri stanovení východiskovej sumy pokuty musí byt zamietnutý. -- O rozhodovacej praxi Komisie 42 Zalobca tvrdí, ze východiskové sumy stanovené v závislosti od závaznosti porusenia sú neproporcionálne a/alebo diskriminacné v porovnaní s východiskovými sumami stanovenými podla rovnakého postupu pre iné podniky v podobných veciach. 43 Podla ustálenej judikatúry predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, ktorý je tvorený výlucne nariadením c. 17 (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, [13]T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 234) a rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientacný charakter, pokial ide o existenciu údajnej diskriminácie, kedze je velmi málo pravdepodobné, ze by okolnosti týchto rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké (rozsudky Súdneho dvora z , JCB Service/Komisia, [14]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 201 a 205, a zo , Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [15]C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 60). 44 V tejto súvislosti sa zalobca uspokojuje s tvrdením, ze východiskové sumy stanovené Komisiou sa nachádzajú a nachádzali v prípade cenových kartelov týkajúcich sa trhov podobného významu vo vseobecnosti pod hranicou 20 miliónov eur a ze východisková suma zodpovedá v Rozhodnutí "v priemere" 48 % obratu dosiahnutého podnikmi na relevantnom trhu oproti 38,8 % vo veci grafitových elektród a 32,2 % v rozhodnutí Komisie 1999/60/ES z 21. októbra 1998 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/35.691/E-4 -- Izolované potrubia) [neoficiálny preklad] ([16]Ú. v. ES L 24, 1999, s. 1) vo veci nazývanej "izolované potrubia". Treba vsak uviest, ze tieto vseobecné a nepresné úvahy v súvislosti s odkazmi na údaje o priemerných hodnotách nestacia na preukázanie existencie neproporcionálneho a/alebo diskriminacného zaobchádzania vo vztahu k zalobcovi. 45 Presnejsí odkaz na rozhodnutie Komisie týkajúce sa veci súvisiacej so speciálnymi grafitmi, v ktorej východiskové sumy boli zretelne nizsie ako východiskové sumy v danom prípade napriek celkovo vyssím trhovým podielom dotknutých podnikov, taktiez nie je relevantný. 46 Ako oprávnene zdôraznuje Komisia, osobitné podrobné údaje týkajúce sa velkosti relevantných trhov umoznujú rozlísenie medzi vyssie uvedenou vecou a daným prípadom. Aj za predpokladu, ako tvrdí zalobca, ze velkost trhov EHP s izostatickým grafitom a s extrudovanými výrobkami sa pohybovala vo veci týkajúcej sa speciálnych grafitov medzi 100 a 120 miliónmi eur a medzi 60 a 70 miliónmi eur, táto velkost trhov je zjavne a znacne nizsia ako celková velkost trhu EHP s výrobkami na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie, ktorá dosahovala 291 miliónov eur v roku 1998 (odôvodnenie c. 37 Rozhodnutia). 47 Na pojednávaní zalobca po prvýkrát spochybnil túto sumu 291 miliónov eur stanovenú Komisiou, pricom najmä kritizoval skutocnost, ze Komisia vzala do úvahy hodnotu vlastnej spotreby pri výpocte obratu a trhových podielov dotknutých podnikov. 48 Súd prvého stupna zastáva názor, ze ide o nový zalobný dôvod, ktorého predlozenie v priebehu konania je podla clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna zakázané. Spochybnovanie vycíslenia celkovej velkosti relevantného trhu, ktoré bolo inak na pojednávaní velmi strucné, sa neopiera o nové skutocnosti, ktoré by vyplynuli v priebehu konania, vzhladom na to, ze výska 291 miliónov eur stanovená Komisiou a úvahy odôvodnujúce zohladnenie vlastnej spotreby pri výpocte obratu a trhových podielov dotknutých podnikov boli zretelne uvedené v odôvodneniach c. 37 a 291 az 295 Rozhodnutia. Jednoduché tvrdenie zalobcu, podla ktorého v zalobe spochybnoval urcenie východiskovej sumy pokuty, neumoznuje vyvodit záver, ze predmetný zalobný dôvod predstavuje rozsírenie zalobného dôvodu, ktorý uz bol skôr, priamo alebo implicitne, uvedený v návrhu na zacatie konania a je s ním úzko spojený. Musí byt teda vyhlásený za neprípustný. 49 Treba este pripomenút, ze pri stanovovaní výsky pokút má Komisia právo volnej úvahy s cielom usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, [17]T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127). Skutocnost, ze Komisia uplatnovala v minulosti pokuty v urcitej výske za urcité druhy porusovania, ju nemôze zbavit moznosti kedykolvek zvýsit túto výsku s cielom zabezpecit vykonávanie politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora zo , Musique diffusion française a i./Komisia, [18]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 109) a posilnit odstrasujúci úcinok pokút (rozsudok Súdu prvého stupna zo , SCA Holding/Komisia, [19]T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 179, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora zo , SCA Holding/Komisia, [20]C-297/98 P, Zb. s. I-10101). 50 Tvrdenie zalobcu, podla ktorého zvýsenie výsky pokút nebolo práve nevyhnutné, pokial ide onho, vzhladom na sankcie, ktoré mu boli ulozené v súbezných konaniach, spadá do rozpravy o posudzovaní pojmu úcinného odstrasenia uvádzaného v odôvodnení c. 359 Rozhodnutia Komisiou. Zalobca pritom výslovne zobral spät zalobný dôvod, v ktorom vyvodzoval záver o nesprávnom posúdení tohto pojmu Komisiou. 51 V kazdom prípade treba zdôraznit, ze Komisia oprávnene rozlisovala v rámci konaní a sankcií medzi kartelom týkajúcim sa grafitových elektród, kartelmi týkajúcimi sa izostatického grafitu a extrudovaného grafitu a kartelom týkajúcim sa elektrických a mechanických uhlíkových a grafitových výrobkov, vzhladom na to, ze ide o styri rôzne porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES. 52 Z toho vyplýva, ze Komisia bola oprávnená ulozit SGL novú pokutu z dôvodu jeho úcasti na karteli s výrobkami na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie urcenú na odstrasenie podniku sankciou presahujúcou úroven sankcie cisto symbolickej, vzhladom na to, ze za osobitných okolností daného prípadu charakterizovaných ciastocným prekrývaním rôznych kartelových cinností, na ktorých sa zalobca podielal, Komisia dospela k záveru, ze znízenie pokuty o 33 % je dostatocné na zabezpecenie zelaného odstrasujúceho úcinku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, dalej len "rozsudok Tokai II", bod 336). 53 Je opodstatnené napokon pripomenút, ze oprávnenie Komisie ukladat pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustili porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES alebo clánku 82 ES, predstavuje podla judikatúry jeden z prostriedkov priznaných Komisii s cielom umoznit jej plnit dozorné poslanie, ktoré jej ukladá právo Spolocenstva. Toto poslanie iste zahrna povinnost vyhladávat a potlácat jednotlivé porusenia, ale rovnako obsahuje úlohu sledovat vseobecnú politiku usilujúcu sa uplatnovat vo veciach hospodárskej sútaze zásady stanovené Zmluvou a v tomto zmysle usmernovat správanie podnikov (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 105, a rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [21]T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 105). 54 Z toho vyplýva, ze Komisia je oprávnená rozhodovat o úrovni výsky pokút s cielom posilnit ich odstrasujúci úcinok, pokial porusenia daného druhu sú stále pomerne casté -- aj ked ich nezákonnost bola ustanovená od zaciatkov politiky Spolocenstva vo veciach hospodárskej sútaze -- z dôvodu zisku, ktorý z nich môzu urcité zainteresované podniky dosiahnut (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 108, a Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 106). 55 Ako vyplýva z uz uvedenej judikatúry, odstrasujúci ciel, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, sa týka zabezpecenia dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze stanovených Zmluvou zo strany podnikov pri uskutocnovaní ich aktivít v rámci Spolocenstva alebo EHP. Z toho vyplýva, ze odstrasujúci charakter pokuty ulozenej z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva nemozno urcit iba v závislosti od osobitnej situácie postihovaného podniku (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 110). 56 V prejednávanej veci, ktorá zodpovedá klasickému druhu porusenia práva hospodárskej sútaze a konaniu, ktorého protiprávnost Komisia od svojich prvých zásahov vo veci viackrát potvrdila, mohla Komisia povazovat za potrebné stanovit výsku pokuty na dostatocne odstrasujúcu úroven v medziach stanovených nariadením c. 17. 57 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na neproporcionálnom a/alebo diskriminacnom zaobchádzaní vo vztahu k zalobcovi, pokial ide o stanovenie východiskovej sumy pokuty a vzhladom na rozhodovaciu prax Komisie, musí byt zamietnutý. -- O rozdelení clenov kartelu do kategórií 58 Treba pripomenút, ze vzhladom na velký nepomer vo velkosti medzi dotknutými podnikmi a v snahe o zohladnenie konkrétneho významu kazdého z nich, a teda skutocného vplyvu jeho protiprávneho správania na hospodársku sútaz, Komisia v súlade s bodom 1 A stvrtým a siestym odsekom usmernení v Rozhodnutí uplatnila diferencované zaobchádzanie s podnikmi, ktoré sa podielali na porusení. Na tento úcel rozdelila dotknuté podniky do troch kategórií, pricom vychádzala z obratu dosiahnutého kazdým podnikom v súvislosti s predmetnými výrobkami, ktorých sa týka toto konanie, na úrovni EHP s tým, ze do tohto obratu bola zahrnutá aj hodnota vlastnej spotreby kazdého podniku. Z toho vyplýva výska trhového podielu vyjadrujúca pomerný význam kazdého podniku na porusovaní a jeho efektívnu ekonomickú kapacitu, ktorou môze spôsobit znacnú skodu v rámci hospodárskej sútaze (odôvodnenia c. 289 az 291 Rozhodnutia). 59 Porovnanie bolo zalozené na obrate (vyjadrenom v miliónoch eur) v súvislosti s predmetnými výrobkami, ktorý bol dosiahnutý v poslednom roku porusenia, t. j. v roku 1998, tak ako vyplýva z tabulky c. 1 nachádzajúcej sa v odôvodnení c. 37 Rozhodnutia a nazvanej "Odhad obratu (vrátane hodnoty zodpovedajúcej vyuzitiu pre vlastnú potrebu) a trhových podielov v rámci EHP v roku 1998 v súvislosti so skupinou výrobkov, ktorá je predmetom konania": Dodávatelia Obrat (vrátane hodnoty zodpovedajúcej vyuzitiu pre vlastnú potrebu) Trhový podiel v rámci EHP Conradty 9 3 % Hoffmann 17 6 % [LCL] 84 29 % Morgan 68 23 % Schunk 52 18 % SGL 41 14 % ostatní 20 7 % Spolu 291 100 % 60 V dôsledku toho podniky LCL a Morgan, ktoré sú povazované za dva najväcsie subjekty s trhovými podielmi väcsími ako 20 %, boli zaradené do prvej kategórie. Schunk a SGL, ktoré sú stredne velkými subjektmi s trhovými podielmi medzi 10 a 20 %, boli zaradené do druhej kategórie. Hoffmann a Conradty, povazované za malé subjekty z dôvodu trhových podielov mensích ako 10 %, boli zaradené do tretej kategórie (odôvodnenia c. 37 a 297 Rozhodnutia). 61 Na základe predchádzajúcich úvah Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty v závislosti od závaznosti porusenia na 35 miliónov eur pre LCL a Morgan, na 21 miliónov eur pre Schunk a SGL a na 6 miliónov eur pre Hoffmann a Conradty (odôvodnenie c. 298 Rozhodnutia). 62 Treba zdôraznit skutocnost, ze zalobkyna nenapáda samotnú metódu spocívajúcu v rozdelení clenov kartelu do kategórií na úcely diferencovaného zaobchádzania pri stanovení východiskových súm pokút. Táto metóda, ktorej princíp bol okrem toho potvrdený judikatúrou Súdu prvého stupna, hoci ignoruje rozdiely vo velkosti medzi podnikmi tej istej kategórie (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, [22]T-213/00, Zb. s. II-913, bod 385, a z , Tokai Carbon a i./Komisia, [23]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, dalej len "rozsudok Tokai I", bod 217), vsak vedie k pausalizácii východiskovej sumy stanovenej pre podniky patriace do tej istej kategórie. 63 Zalobca sa naopak opiera o rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 62 vyssie, ked tvrdí, ze ak sa má rozdelenie do kategórií uskutocnit odstupnovaním priblizne po 5 % trhových podielov, pretoze to umoznuje vyjadrit proporcionalitu rôznych trhových podielov bez toho, aby doslo k nesprávnemu posúdeniu, ako uvádza Súd prvého stupna v bode 223 uvedeného rozsudku, tak odstupnovanie po 10 % zvolené Komisiou v danom prípade je prílis aproximatívne a neodráza vztahy na trhu. 64 Tvrdí, ze rozdelenie podnikov do siestich kategórii odstupnovaných po 5 % trhových podielov by viedlo pri zohladnovaní priemerných trhových podielov v rámci kategórie, alebo pri analýze prahových hodnôt, k východiskovej sume najviac 15,9 milióna eur alebo 14 miliónov eur. 65 Hoci vo veci s grafitovými elektródami je nesporné, ze Komisia rozdelila dotknuté podniky do troch kategórií odstupnovaním po 5 % trhových podielov, z bodu 223 rozsudku Tokai I, uz citovaného v bode 62 vyssie, ani z celkového odôvodnenia Súdu prvého stupna nevyplýva, ze taký spôsob rozdelenia clenov kartelu do kategórií sa povazuje za jediný umoznujúci vyjadrit proporcionalitu rôznych trhových podielov bez toho, aby doslo k nesprávnemu posúdeniu v rámci akéhokolvek konania o ulození sankcie zacatého Komisiou. 66 Zalobca nemôze z rozsudku Tokai I, uz citovaného v bode 62 vyssie, vyvodzovat údajne aproximatívny ci diskriminacný charakter rozdelenia podnikov podielajúcich sa na karteli do kategórií, ktorý je predmetom Rozhodnutia, len na základe skutocnosti, ze Komisia v danom prípade a v rámci výkonu jej sirokej miery volnej úvahy pouzila inú metódu rozdelenia vytvorením troch kategórií odstupnovaných po 10 % trhových podielov, vzhladom na to, ze pocet subjektov, ktorých sa týkalo rozhodnutie vo veci grafitových elektród, a rozlozenie ich trhových podielov boli odlisné ako tie, ktoré charakterizujú prejednávanú vec. 67 Je opodstatnené napokon uviest, ze uvazovanie zalobcu vedie v danom prípade k vytvoreniu siestich kategórií vychádzajúcich z odstupnovania po 5 % trhových podielov (od 0 az 5 % do 25 az 30 %), pricom kazdá z nich by zahrnala len jeden podnik, co je v rozpore so samotnou zásadou kategorizácie. 68 V kazdom prípade rozdelenie do kategórií, ktoré Komisia uplatnila v Rozhodnutí, musí respektovat zásadu rovnosti zaobchádzania, podla ktorej je zakázané, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, ak také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Okrem toho podla judikatúry musí byt suma pokút prinajmensom proporcionálna vo vztahu ku skutocnostiam zohladneným pri posúdení závaznosti porusenia (pozri rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 219 a tam citovanú judikatúru). 69 Pri overení toho, ci je rozdelenie clenov kartelu do kategórií v súlade so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality, sa vsak Súd prvého stupna v rámci svojho preskúmania zákonnosti výkonu volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje v tejto oblasti, musí obmedzit na preskúmanie toho, ci je toto rozdelenie koherentné a objektívne odôvodnené (rozsudky CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 416, a Tokai I, uz citovaný v bode 62 vyssie, body 220 a 222). 70 V tejto súvislosti je namieste vyvodit záver, ze rozdelenie podnikov do troch kategórií, na velké, stredne velké a malé subjekty, nie je neproporcionálnym spôsobom zohladnenia ich relatívneho významu na trhu na úcely stanovenia východiskovej sumy, pokial to nevedie k hrubo skreslenému obrazu dotknutého trhu. Okrem toho treba uviest, ze s percentuálnymi pomermi 3, 6, 14, 18, 23 a 29 % sa trhové podiely clenov kartelu relatívne rovnováznym spôsobom rozdelujú do stupnice od 0 az po 30 a ze metódu Komisie spocívajúcu v stanovení prahových hodnôt kategórií na 10 a na 20 % nemozno a priori povazovat za metódu, ktorej chýba vnútorná koherencia. 71 Pokial ide o prvú kategóriu, Komisia do nej zaradila podniky LCL a Morgan a stanovila východiskovú sumu na 35 miliónov eur. Na rozdiel od tvrdení zalobcu táto volba Komisie nemôze byt kvalifikovaná ako svojvolná a nejde nad rámec sirokej miery volnej úvahy, ktorou disponuje v danej oblasti. 72 Po prvé treba zdôraznit, ze stanovenie východiskovej sumy na 35 miliónov eur v odôvodnení c. 298 Rozhodnutia predstavuje záver analýzy vypracovanej Komisiou, ako bola uvedená v odôvodneniach c. 277 az 297 Rozhodnutia, v rámci ktorej na jednej strane kvalifikovala porusenie ako také, pricom zohladnila objektívne okolnosti, teda samotnú povahu porusenia, jeho dopad na trh a geografický rozsah tohto trhu, a na druhej strane vzala do úvahy subjektívne okolnosti, a síce konkrétny význam kazdého z podnikov podielajúcich sa na karteli, teda skutocný vplyv ich protiprávneho správania na hospodársku sútaz. V rámci tejto druhej casti svojej analýzy Komisia sledovala najmä ciel zabezpecit odstrasujúcu výsku pokuty vzhladom na pomerný význam kazdého podniku na porusovaní a jeho efektívnu ekonomickú kapacitu, ktorou môze spôsobit znacnú skodu v rámci hospodárskej sútaze na relevantnom trhu. V závere svojho posúdenia závaznosti porusenia Komisia priamo stanovila východiskovú sumu, v tomto prípade na 35 miliónov eur pre LCL a Morgan, pricom vzala do úvahy vsetky vyssie uvedené skutocnosti vrátane ciela odstrasenia. 73 Po druhé treba poznamenat, ze pokial ide konkrétne o porusenia, ktoré majú byt kvalifikované ako "velmi závazné", usmernenia sa obmedzujú iba na to, ze uvádzajú, ze pravdepodobné pokuty sa ukladajú vo výske "nad 20 miliónov [eur]". Jedinými hornými hranicami uvedenými v usmerneniach, ktoré mozno uplatnit na takéto porusenia, je vseobecné obmedzenie na výsku 10 % celkového obratu stanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 [pozri preambulu a bod 5 písm. a) usmernení] -- ktorých porusenie sa v tomto prípade neuplatnuje -- a horné hranice týkajúce sa zvýsenia, ktoré mozno ulozit na základe dlzky trvania porusenia (pozri bod 1 B prvý odsek druhú a tretiu zarázku usmernení). Nic v usmerneniach neodporuje tomu, aby v prípade "velmi závazných" porusení doslo k zvýseniu, ktorého absolútna hodnota je rovnaká ako pri zvýsení uplatnenom Komisiou v danom prípade. 74 Po tretie treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, obmedzenie posúdenia proporcionálneho charakteru východiskovej sumy pokuty stanovenej Komisiou na porovnávanie uvedenej sumy s vyssie uvedeným obratom by priznalo neúmernú dôlezitost práve aspektu týkajúcemu sa obratu v súvislosti s predmetnými výrobkami. Okolnostami, ktoré Komisia v danom prípade brala do úvahy a ktoré môzu odôvodnit vyssie uvedenú sumu, sú vlastná povaha porusenia, jeho konkrétny dopad, geografický rozsah dotknutého trhu a potrebný odstrasujúci dosah pokuty. V tejto súvislosti Komisia oprávnene kvalifikovala porusenie ako "velmi závazné", kedze zalobca sa podielal na horizontálnom karteli, ktorý mal hlavne za ciel priamo alebo nepriamo urcovat predajné ceny a iné obchodné podmienky uplatnované vo vztahu k zákazníkom, rozdelovat trhy, a to najmä pridelovaním zákazníkov, a viest koordinované cinnosti proti konkurentom, ktorí neboli clenmi kartelu, a ktorý mal konkrétny dopad na trh EHP s predmetnými výrobkami. 75 Po stvrté treba zdôraznit, ze relevantné obraty LCL a Morgan dosahovali 84 miliónov eur a 68 miliónov eur, comu zodpovedali ich príslusné trhové podiely vo výske 29 % a 23 %. Komisia teda oprávnene vyvodila záver, ze tieto dva podniky majú byt zaradené do tej istej kategórie s priemerným obratom 76 miliónov eur a priemerným trhovým podielom priblizne 26 %. 76 Kedze zlozenie prvej kategórie, ako aj príslusnú východiskovú sumu mozno povazovat za koherentné a objektívne odôvodnené, treba preskúmat, ci druhá kategória zlozená zo zalobcu a Schunk bola tiez vytvorená koherentným spôsobom a objektívne odôvodnená. 77 Zalobca tvrdí, ze ak v súlade s odôvodnením rozsudku Tokai I, uz citovaným v bode 62 vyssie, sa má vzájomný vztah medzi rôznymi trhovými podielmi odrázat vo východiskových sumách stanovených pre rôzne kategórie, je potom potrebné porovnat "najvyssí trhový podiel v najvyssej kategórii s najnizsím trhovým podielom v najnizsej kategórii". Pomer medzi týmito dvomi trhovými podielmi musí prinajmensom zodpovedat relatívnemu rozdielu medzi absolútnymi trhovými podielmi. Kedze pomer medzi trhovými podielmi LCL a zalobcu je 2,07, východisková suma pokuty zalobcu, ako aj druhého podniku v rámci druhej kategórie by mala odrázat tento pomer a byt stanovená nanajvýs na 16,9 milióna eur. 78 Opät treba pripomenút rozdiely medzi konaním, v ktorom bol vydaný rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 62 vyssie, a týmto konaním vzhladom na pocet dotknutých subjektov, rozlozenie trhových podielov a skutocnost, ze vo veci grafitových elektród Komisia zvolila uplatnenie osobitnej aritmetickej metódy spocívajúcej v odstupnovaní po castiach priblizne 5 % trhových podielov, pricom kazdá cast zodpovedala sume priblizne 8 miliónov eur. V rozsudku Tokai I, uz citovanom v bode 62 vyssie (bod 232), Súd prvého stupna preskúmal koherentnost tejto metódy diferencovania, pricom uviedol, ze ak si Komisia zámerne zvolí uplatnenie takej aritmetickej metódy, je potom viazaná pravidlami tejto metódy, s výnimkou výslovného odôvodnenia vzhladom na vsetkých clenov toho istého kartelu. 79 V kazdom prípade nic v rozsudku Tokai I, uz citovanom v bode 62 vyssie, nenaznacuje, ze pomer medzi východiskovými sumami pokút stanovenými v rámci rozdelenia clenov kartelu do kategórií musí byt urcený podla pomeru, ktorý existuje medzi trhovým podielom "najväcsieho" podniku v najvyssej kategórii a trhovým podielom "najmensieho" podniku v najnizsej kategórii. 80 Analýza zalobcu, ktorá spocíva v izolovaní jeho trhového podielu a v jeho porovnaní výlucne s trhovým podielom LCL s cielom urcit pomer medzi východiskovými sumami stanovenými prenho a pre LCL, ktorá by potom bola uplatnitelná na oba podniky v druhej kategórii, v skutocnosti smeruje k popretiu judikatúrou uznanej zásady rozdelenia do kategórií a pausalizácie východiskových súm, ktorú táto zásada zahrna. 81 Naopak, zohladnenie priemerných údajov podnikov rovnakej kategórie ukazuje, ze rozdelenie do kategórií uskutocnené v Rozhodnutí je koherentné a objektívne odôvodnené. 82 Priemerný obrat a priemerný trhový podiel LCL a Morgan (prvá kategória) bol 76 miliónov eur a 26 %, zatial co tie isté údaje boli v prípade Schunk a zalobcu (druhá kategória) 46,5 milióna eur a 16 %. Pomer medzi oboma priemernými hodnotami tak bol 1,634 (pre obrat) a 1,625 (pre trhový podiel). 83 Tieto pomery sa velmi priblizujú pomeru medzi východiskovou sumou prvej kategórie (35 miliónov eur) a východiskovou sumou druhej kategórie (21 miliónov eur), ktorý je 1,66. Uvedený pomer teda zalobcu neznevýhodnuje, ale naopak zvýhodnuje, lebo pomer medzi oboma priemernými hodnotami je 1,634 (pre obrat) a 1,625 (pre trhový podiel). 84 Co sa týka tretej kategórie, do ktorej patrí Hoffmann a Conradty, priemerný obrat a priemerný trhový podiel týchto podnikov bol 13 miliónov eur a 4,5 %. Vzhladom na hodnoty týkajúce sa LCL a Morgan (prvá kategória) pomer medzi oboma priemernými hodnotami predstavuje 5,846 (pre obrat) a 5,777 (pre trhový podiel). Tieto pomery sa velmi priblizujú pomeru medzi východiskovou sumou pre prvú kategóriu (35 miliónov eur) a východiskovou sumou pre tretiu kategóriu (6 miliónov eur), ktorý je 5,83. 85 Pokial ide o porovnanie podnikov zaradených do druhej a tretej kategórie, pomer medzi oboma priemernými hodnotami je 3,576 (pre obrat) a 3,555 (pre trhový podiel), co zodpovedá takmer presne pomeru medzi východiskovou sumou pre druhú kategóriu (21 miliónov eur) a východiskovou sumou pre tretiu kategóriu (6 miliónov eur), ktorý je 3,5. 86 Treba uviest, ze zalobca v replike tvrdí, ze posúdenie zalozené na priemernej hodnote takisto vedie k diskriminacnému a neproporcionálnemu výsledku, a v tejto súvislosti tvrdí, ze Komisia stanovila východiskovú sumu pre LCL a Hoffmann zodpovedajúcu 1,207 milióna eur a 1 miliónu eur za kazdý percentuálny bod trhového podielu (35 : 29 = 1,207 a 6 : 6 = 1), co by v prípade uplatnenia na jeho situáciu malo viest k východiskovej sume vo výske 16,9 milióna eur alebo 14 miliónov eur. 87 Stací uviest, ze zalobca tým len inou formuláciou opakuje svoju argumentáciu zhrnutú v bode 77 vyssie a zalozenú na poziadavke prísneho dodrzania proporcionality vo vztahoch medzi kazdým z týchto podnikov. 88 Táto argumentácia, ako bolo uvedené, smeruje k popretiu zásady rozdelenia podnikov do kategórií, ako bola uplatnená Komisiou v Rozhodnutí a uznávaná judikatúrou, a nemôze byt prijatá Súdom prvého stupna, s výnimkou prípadu, ak by sa preukázalo, ze zaradenie zalobcu do druhej kategórie je v rozpore so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 89 Zalobca v rámci svojej argumentácie konkrétne tvrdí, ze jeho zaradenie do rovnakej kategórie ako Schunk vedie k nerovnému zaobchádzaniu na jeho úkor, kedze trhový podiel Schunk je 18 %, comu zodpovedá obrat vyssí od obratu zalobcu priblizne o 12 miliónov eur. 90 Treba pripomenút, ze Schunk a zalobca boli zaradení do rovnakej kategórie s príslusnými trhovými podielmi 18 a 14 %, ktorým zodpovedajú ich obraty na relevantnom trhu 52 a 41 miliónov eur, co ich jasne zaraduje do skupiny podnikov, ktorých trhové podiely sa pohybujú medzi 10 a 20 %. 91 Treba zdôraznit, ze rozdiel vo velkosti medzi Schunk a zalobcom patriacimi do rovnakej kategórie je mensí nez rozdiel medzi zalobcom a Hoffmann, ktorí patria do dvoch rozdielnych kategórií. Trhový podiel zalobcu (14 %) sa viac priblizuje trhovému podielu Schunk (18 %) nez trhovému podielu najväcsieho subjektu tretej kategórie (Hoffmann, 6 %), ked ich od seba príslusne oddelujú 4 percentuálne body a 8 percentuálnych bodov. Obmedzený rozdiel medzi Schunk a zalobcom (4 percentuálne body) vzhladom na nie zvlást vysoký trhový podiel Schunk tak Komisii umoznil pri zachovaní úplnej koherencie a objektivity, cize bez porusenia zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, zaobchádzat so zalobcom rovnako ako so Schunk a zároven rozdielne ako s Hoffmann a Conradty, teda ako so stredne velkým subjektom, a stanovit tak prenho rovnakú východiskovú sumu ako pre Schunk, ktorá je vyssia od východiskovej sumy stanovenej pre podniky Hoffmann a Conradty, ktoré mali velmi okrajové postavenie na relevantnom trhu (6 a 3 %). 92 Treba este pripomenút, ze aj ked sa na niektoré podniky v dôsledku rozdelenia do kategórií uplatnuje východisková suma pokuty v totoznej výske, hoci sú rozdielnej velkosti, toto rozdielne zaobchádzanie je objektívne odôvodnené prednostou, ktorú má pri urcovaní závaznosti porusenia jeho povaha pred velkostou podnikov (pozri rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 411 a tam citovanú judikatúru). 93 Zalobca napokon tvrdí, ze rozdelenie do kategórií uskutocnené Komisiou je nesprávne, lebo Komisia mala scítat trhové podiely Schunk a Hoffmann, pretoze mali byt tak posudzované so zretelom na právny stav v case prijatia Rozhodnutia ukladajúceho pokutu. Za týchto okolností mal byt zalobca zaradený do tretej kategórie zodpovedajúcej trhovému podielu menej ako 20 %, pricom prvú kategóriu by tvoril LCL s trhovým podielom vyssím ako 25 % a druhú kategóriu Schunk a Hoffmann so súhrnným trhovým podielom medzi 20 a 25 %, v danom prípade 24 %. V súlade s rozhodovacou praxou Komisie mala byt preto východisková suma pokuty pre zalobcu nizsia o rozpätie od 17,5 milióna do 13 miliónov eur oproti tej, aká bola stanovená v danom prípade. 94 Treba pripomenút, ze Komisia stanovila osobitnú zodpovednost v prípade podniku Hoffmann z toho dôvodu, lebo sa samostatne podielal na porusení od septembra 1994 az do októbra 1999, pricom Schunk prevzal nad ním kontrolu az 28. októbra 1999. 95 V súlade s týmto posúdením, ktoré zalobca priamo nespochybnuje, Komisia rozdelila dotknuté podniky vrátane podniku Hoffmann do troch kategórií, pricom vychádzala z obratu dosiahnutého kazdým z nich v súvislosti s výrobkami, o ktoré ide v tomto konaní, na úrovni EHP s tým, ze don zahrnula aj hodnotu vlastnej spotreby kazdého podniku. Z toho vyplýva výska trhového podielu vyjadrujúca pomerný význam kazdého podniku na porusovaní a jeho efektívnu ekonomickú kapacitu, ktorou môze spôsobit znacnú skodu v rámci hospodárskej sútaze. 96 Porovnanie bolo zalozené na obrate v súvislosti s predmetnými výrobkami, ktorý bol dosiahnutý v poslednom roku porusenia, t. j. v roku 1998, co zalobca napáda, pricom tvrdí, odvolávajúc sa na zásadu rovnosti zaobchádzania, ze Komisia mala posúdit situáciu podnikov ku dnu, ked bola pokuta ulozená, a v dôsledku toho scítat trhové podiely Schunk a Hoffmann. 97 Okrem toho, ze táto argumentácia vedie k spochybneniu samostatnej zodpovednosti Hoffmann, ako bola stanovená Komisiou v Rozhodnutí, musí byt zamietnutá ako úplne bezdôvodná. 98 Treba uviest, ze zalobný dôvod zalobcu sa týka jednej etapy výpoctu výsky pokuty v závislosti od závaznosti porusenia, v priebehu ktorej Komisia upravuje výsku pravdepodobnej pokuty nad 20 miliónov eur zodpovedajúcej poruseniu kvalifikovanému ako "velmi závazné", pricom zohladnuje konkrétny význam kazdého z podnikov podielajúcich sa na karteli, cize skutocný vplyv ich protiprávneho správania na hospodársku sútaz. 99 Pritom pokial ide o rozsah porusenia na trhu a cast zodpovednosti, ktorú znása kazdý úcastník kartelu, bolo uz rozhodnuté, ze cast obratu pochádzajúca z predaja tovaru, na ktoré sa porusenie vztahuje, je spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia na relevantnom trhu (pozri najmä rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 121, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, [24]T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 369). Ako zdôraznil Súd prvého stupna, najmä obrat dosiahnutý pri výrobkoch, ktoré boli predmetom restriktívneho postupu, predstavuje objektívne kritérium, ktoré udáva skutocnú mieru skodlivosti tohto postupu pre riadnu hospodársku sútaz (rozsudok Súdu prvého stupna z , British Steel/Komisia, [25]T-151/94, Zb. s. II-629, bod 643). 100 Komisia pri tejto prílezitosti oprávnene vzala do úvahy obrat dosiahnutý v súvislosti s predmetnými výrobkami a trhový podiel na úrovni EHP kazdého z podnikov pôsobiacich na relevantnom trhu v roku 1998, ktorý bol posledným úplným kalendárnym rokom porusovania, a nie situáciu uvedených podnikov v case prijatia Rozhodnutia, cize styri roky po ukoncení porusenia. 101 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze vsetky zalobné dôvody týkajúce sa rozdelenia clenov kartelu do kategórií, ktoré Komisia uskutocnila v Rozhodnutí, musia byt zamietnuté. O dlzke trvania porusenia 102 V súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 predstavuje dlzka trvania porusenia jedno z kritérií, ktoré sa musia zohladnit pri urcení výsky pokuty, ktorá sa má ulozit podnikom zodpovedným za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 103 Pokial ide o okolnost dlzky trvania porusenia, usmernenia rozlisujú medzi krátkodobými poruseniami (vo vseobecnosti v dlzke trvania kratsej ako jeden rok), pre ktoré sa východisková suma stanovená podla závaznosti nemôze zvysovat, strednodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania od jedného do piatich rokov), pre ktoré sa táto suma môze zvýsit o 50 %, a dlhodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania viac ako pät rokov), pre ktoré táto suma môze byt zvýsená o 10 % za kazdý rok (bod 1 B prvý odsek prvá a tretia zarázka). 104 Je nesporné, ze zalobca sa podielal na karteli od októbra 1988 do decembra 1999, co je obdobie porusovania jedenást rokov a dva mesiace zodpovedajúce dlhodobému poruseniu, a ze východisková suma jeho pokuty bola v dôsledku toho zvýsená o 110 % na základe dlzky trvania porusenia. 105 Zalobca tvrdí, ze toto zvýsenie o 110 % je neproporcionálne a je v rozpore tak s metódou stanovovania pokút upravenou v usmerneniach, ako aj s predchádzajúcou rozhodovacou praxou Komisie. 106 Po prvé, co sa týka údajného porusenia usmernení, zalobca tvrdí, pricom si zároven protirecí, ze namietané zvýsenie zbavuje významu predchádzajúcu etapu posúdenia závaznosti porusenia a po druhýkrát zohladnuje tú istú závaznost, kedze cenové kartely, Komisiou kvalifikované ako "velmi závazné" porusenie, sú svojou povahou dlhodobými poruseniami. 107 Prvé tvrdenie zalobcu predstavuje len potvrdenie zásady, ktoré nemá ziadnu relevantnost. Stací uviest, ze Komisia po ukoncení svojho posúdenia závaznosti porusenia stanovila východiskovú sumu pokuty zalobcu, v danom prípade vo výske 21 miliónov eur. Tým sa táto etapa skoncila a Komisia prihliadla na dlzku trvania porusenia a so zretelom na dlhodobý charakter porusenia zvýsila východiskovú sumu stanovenú v predchádzajúcej etape. Samotná skutocnost, ze pridaná výska pokuty predstavuje zvýsenie o viac ako 100 % východiskovej sumy, vôbec neznamená, ze stanovenie východiskovej sumy v závislosti od závaznosti porusenia je zbavené významu. 108 Druhé tvrdenie takisto nie je dôvodné, kedze vychádza z nesprávneho predpokladu zalozeného na nevyhnutnej súvztaznosti medzi povahou urcitých porusení a ich dlzkou trvania a vedie k zamienaniu si kritérií závaznosti porusenia a trvania porusenia stanovených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 109 Aj za predpokladu, ze cenové kartely sú svojou podstatou urcené na to, aby trvali istý cas, nemôze byt Komisii upreté, aby zohladnila ich skutocnú dlzku trvania v kazdom jednotlivom prípade. Urcité kartely sú totiz napriek plánovanej dlhodobosti odhalené Komisiou alebo oznámené zo strany úcastníka kartelu uz po krátkom case ich skutocného fungovania. Ich skodlivý úcinok je nevyhnutne mensí ako v prípade, keby boli skutocne vykonávané dlhodobo. Treba teda pri uplatnovaní clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 vzdy rozlisovat medzi skutocnou dlzkou trvania porusení a ich závaznostou, ako vyplýva z ich vlastnej povahy (rozsudky Tokai I, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 259, a Tokai II, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 275). 110 Komisia bola preto oprávnená stanovit v bode 1 B tretom odseku usmernení, ze zvýsenie pokuty za dlhodobé porusovanie predstavuje znacné posilnenie predoslej praxe s ohladom na uvalovanie efektívnych postihov za obmedzenia, "ktoré mali skodlivý dosah" na spotrebitelov "za dlhsie obdobie" (rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 260). 111 Okrem toho bod 1 B prvý odsek tretia zarázka usmernení nestanovuje automatické zvýsenie o 10 % za kazdý rok dlhodobého porusenia, ale v tomto ohlade ponecháva Komisii mieru volnej úvahy. Z odôvodnení c. 299 a 300 Rozhodnutia zretelne vyplýva, ze Komisia pouzila svoju volnú úvahu tým, ze rozhodla o zvýsení východiskových súm pokút o 10 % za kazdý úplný rok porusenia a dodatocných 5 % za kazdé dalsie obdobie presahujúce sest mesiacov, ale kratsie ako jeden rok, pricom zohladnila dlzku trvania porusenia, ktorá bola výrazne dlhsia ako obdobie piatich rokov, ktorému zodpovedá kategória porusení nazývaných "strednodobé". 112 Skutocnost, ze Komisia uplatnila zásadu zvýsenia o 10 % za kazdý rok pre vsetky podniky podielajúce sa na porusení, ktoré bolo oprávnene kvalifikované ako dlhodobé, nicím neodporuje usmerneniam a tvrdenie zalobcu týkajúce sa porusenia "zásady degresívneho zvysovania pokút" v prípade dlhodobých porusení, ktorej existencia v práve Spolocenstva nie je preukázaná, odporuje jedinému a nepretrzitému charakteru porusenia stanovenému Komisiou, ktorý zalobca nepopiera. 113 Komisii preto nic nebránilo, aby v rámci uplatnenia pravidiel, ktoré sama stanovila v usmerneniach, zvýsila východiskovú sumu pokuty zalobcu o 110 % z dôvodu dlzky trvania porusenia jedenást rokov a dva mesiace. Okrem toho toto zvýsenie o 110 % nemôze byt povazované za zjavne neproporcionálne vzhladom na dlhodobost porusenia. 114 Po druhé, pokial ide o údajné porusenie rozhodovacej praxe Komisie, treba uviest, ze táto rozhodovacia prax nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, ktorý je výlucne tvorený nariadením c. 17 (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 234), a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientacný charakter, pokial ide o existenciu údajnej diskriminácie, kedze je velmi málo pravdepodobné, ze by okolnosti týchto rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké (rozsudky JCB Service/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, body 201 a 205, a Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 60). 115 V tejto súvislosti sa zalobca odvoláva na tri rozhodnutia Komisie, v ktorých Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty tak, ze zohladnila dlzku trvania porusenia len od druhého roku obdobia porusovania, a to vzhladom na to, ze usmernenia stanovujú zvýsenie pokuty len v prípade období presahujúcich dlzku trvania porusenia povazovaného za "strednodobé". 116 Treba vsak poznamenat, ze veci uvádzané zalobcom nie sú porovnatelné s touto vecou. 117 V rozhodnutí týkajúcom sa veci s izolovaným potrubím a v rozhodnutí Komisie 2001/135/ES z 5. júla 2000 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP.F.1. 36.516 -- Nathan-Bricolux) [neoficiálny preklad] ([26]Ú. v. ES L 54, 2001, s. 1) Komisia teda zohladnila skutocnost, ze predmetné obmedzenia, na rozdiel od tejto veci, neboli vykonávané systematicky v priebehu sporného obdobia. 118 V rozhodnutí 2001/418/ES zo 7. júna 2000 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/36.545/F3 -- Aminokyseliny) [neoficiálny preklad] ([27]Ú. v. ES L 152, 2001, s. 24) Komisia sankcionovala viacero podnikov za ich úcast na karteli s lyzínom. Komisia stanovila zásadu zvýsenia o 10 % za kazdý rok porusenia, ale neuplatnila ju jednotne a bez toho, aby k tomu poskytla vysvetlenie. Súd prvého stupna v rozsudku z , Cheil Jedang/Komisia ([28]T-220/00, Zb. s. II-2473, body 130 az 139), upravil túto situáciu znízením zvýsenia stanoveného z dôvodu dlzky trvania porusenia v prospech podniku, voci ktorému bola uplatnená zásada zvýsenia o 10 % za kazdý rok. 119 V kazdom prípade treba pripomenút, ze dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade s dodrziavaním zásady zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze vo svoj prospech dovolávat nezákonnosti, ku ktorej doslo v prospech iného (rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 1985, Williams/Dvor audítorov, [29]134/84, Zb. s. 2225, bod 14; rozsudky zo , SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 160, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 367). 120 Na rozdiel od tvrdení zalobcu z ustanovení bodu 1 B usmernení vsak nevyplýva, ze prvý rok porusovania sa nemá brat do úvahy. V tejto súvislosti je totiz len stanovené, ze v prípade krátkodobých porusení, vo vseobecnosti s dlzkou trvania kratsou ako jeden rok, sa ziadne zvýsenie neuplatnuje. Zvýsenie sa naopak uplatnuje v prípade porusení s dlhsím trvaním, pricom môze byt stanovené za "kazdý rok" na 10 % východiskovej sumy, ak, ako v danom prípade, porusenie trvalo viac nez pät rokov (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 118 vyssie, bod 133). 121 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na neproporcionálnom a/alebo diskriminacnom zaobchádzaní vo vztahu k zalobcovi, pokial ide o stanovenie zvýsenia východiskovej sumy pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia a vzhladom na rozhodovaciu prax Komisie, musí byt zamietnutý. O maximálnej hranici pokuty stanovenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 O neuplatnení hornej hranice 10 % celosvetového obratu voci zalobcovi 122 Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 stanovuje, ze pokuty ukladané Komisiou podnikom, ktoré porusili clánok 81 ES alebo clánok 82 ES, nepresahujú "10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia". 123 Zalobca tvrdí po prvé, ze Komisia porusila uvedený clánok, lebo v danom prípade mala ex offo znízit základnú ciastku pokuty na základe uplatnenia tohto clánku, a to vzhladom na pokuty, ci uz ide o základnú ciastku, alebo o konecnú ciastku, ktoré mu uz boli ulozené vo veciach grafitových elektród a speciálnych grafitov, kedze celkový súcet týchto pokút vrátane pokuty ulozenej v Rozhodnutí zretelne presahuje 10 % jeho celosvetového obratu. Toto riesenie vyplýva z ciela, na ktorý má slúzit horná hranica 10 % stanovená v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ktorým je ochrana podniku pred neprimeranou pokutou, ktorá by mohla ohrozit jeho ekonomickú existenciu. 124 Treba upresnit, ze hoci Komisia je oprávnená, s moznostou súdneho preskúmania Súdom prvého stupna, slobodne rozhodnút o priznaní znízenia pokút na základe oznámenia o spolupráci s ohladom na okolnosti kazdej veci, je povinná dodrzat hornú hranicu 10 %. Komisia nemá diskrecnú právomoc pri uplatnovaní hornej hranice 10 %, ktorá súvisí výlucne s výskou obratu stanoveného v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Ako zdôraznuje generálny advokát Tizzano vo svojich návrhoch k rozsudku Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([30]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, I-5439, bod 125), "na základe definície predstavuje horná hranica absolútny limit, ktorý sa automaticky uplatní pri dosiahnutí urcitej prahovej hodnoty, nezávisle od ostatných kritérií posúdenia". 125 V danom prípade základná ciastka pokuty bola urcená v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia na 44,1 milióna eur, pokial ide o zalobcu, pricom táto suma ostáva nezmenená po preskúmaní prípadných pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností Komisiou, kedze ziadna z týchto okolností nebola preukázaná v neprospech ci prospech zalobcu. Táto suma 44,1 milióna eur je pritom zjavne nizsia ako hranica 10 % celkového obratu uvedeného podniku, ktorý dosahoval 1112 miliónov eur za rok 2002. Zalobcovi preto nemôze byt priznané nijaké znízenie základnej ciastky pokuty a Komisia správne uplatnila clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 126 Argumentácia zalobcu uvedená v bode 123 vyssie spochybnuje jasné znenie citovaného clánku, z ktorého vyplýva, ze horná hranica 10 % sa uplatnuje osobitne na kazdé porusenie sankcionované Komisiou (rozsudok Tokai II, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 377). V tejto súvislosti treba pripomenút, ze pri stanovení pokuty v rámci limitov uvedených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 toto ustanovenie ukladá zohladnit závaznost a dlzku trvania "porusenia". 127 Z judikatúry Spolocenstva v súvislosti s výslovným odkazom na obrat vyplýva, ze horná hranica 10 % je urcená na zabránenie tomu, aby boli pokuty neproporcionálne vo vztahu k významu podniku, a kedze priblizný obraz o tom môze skutocne dat len celkový obrat, musí sa tomuto percentu rozumiet ako percentu z celkového obratu (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 119). Ciel hornej hranice 10 %, tak ako bol definovaný, je vsak neoddelitelne spätý so znením a s dosahom clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ktoré boli spomenuté v predchádzajúcom bode, a tento ciel nemôze odôvodnit výklad uvedeného clánku, o aký sa snazí zalobca, ktorý je v rozpore s jeho znením. 128 Na podporu svojho zalobného dôvodu sa zalobca takisto odvoláva na rozhodnutie Komisie 2003/2/ES z 21. novembra 2001 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.512 -- Vitamíny) [neoficiálny preklad] ([31]Ú. v. ES L 6, 2003, s. 1), v ktorom Komisia dospela k záveru, ze kazdý z dvoch podnikov sa dopustil ôsmich porusení clánku 81 ES, a v dôsledku toho im ulozila osem pokút. V tejto súvislosti treba uviest, ze výska kazdej z týchto pokút respektuje hornú hranicu 10 % a ze pripomienka zalobcu, podla ktorej súcet pokút ulozených kazdému podniku bol nizsí ako 10 % celkového obratu uvedeného podniku, nepreukazuje v danom prípade porusenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 zo strany Komisie. 129 Po druhé zalobca tvrdí, ze Komisia sa v podstate dopustila zneuzitia právomoci. Podla neho sa Komisia mala snazit vyhnút dodrzaniu hornej hranice 10 % oddeleným sankcionovaním v troch rôznych rozhodnutiach správania, ktoré bolo v rozpore s právom hospodárskej sútaze a ku ktorému doslo v rovnakom období. 130 Zalobca bol na pojednávaní vyzvaný, aby upresnil rozsah tohto tvrdenia, naco uviedol, ze tým nechcel tvrdit, ze kartely uvedené vo veciach s grafitovými elektródami a so speciálnymi grafitmi a kartel, v súvislosti s ktorým bolo prijaté Rozhodnutie, v skutocnosti predstavujú jedno a to isté porusenie. 131 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze Komisia mohla ulozit zalobcovi styri rôzne pokuty, z ktorých kazdá respektuje hranice stanovené clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17, za predpokladu, ze sa dopustil styroch rôznych porusení ustanovení clánku 81 ods. 1 ES, vzhladom na to, ze vo veci so speciálnymi grafitmi Komisia zacala len jedno konanie, ktoré viedlo k prijatiu jediného rozhodnutia preukazujúceho dve rôzne porusenia, z ktorých sa jedno týkalo trhu so speciálnym izostatickým grafitom a druhé trhu so speciálnym extrudovaným grafitom, a zalobcovi ulozila dve rôzne pokuty. 132 Za týchto okolností argumentácia zalobcu týkajúca sa údajného "protiprávneho obídenia" hornej hranice stanovenej clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je úplne irelevantná. Na uplatnenie vyssie uvedenej hranice je totiz nepodstatné, ako tiez oprávnene uvádza Komisia, ci rôzne porusenia pravidiel hospodárskej sútaze sú sankcionované v rámci jedného konania alebo v rámci oddelených konaní zacatých v rôznom case, kedze horná hranica 10 % sa uplatnuje na kazdé porusenie clánku 81 ES. 133 Vseobecné úvahy zalobcu týkajúce sa skutocnosti, ze postup Komisie v danom prípade mal mat demoralizujúci úcinok na podnik, ktorý tak nezvládal konsolidovat svoju financnú situáciu, a spôsobil mu pretrvávajúce verejné odsúdenie vyvolávajúce dodatocnú ujmu vo forme poskodenia dobrej povesti, sú takisto úplne irelevantné z hladiska poziadaviek na preukázanie porusenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 alebo zneuzitia právomoci, ktorých sa mala Komisia údajne dopustit. 134 Napokon treba uviest, ze Komisia priznala zalobcovi znízenie výsky pokuty o 33 % vzhladom na jeho vázne financné problémy a skutocnost, ze mu nedávno boli vo veciach s grafitovými elektródami a so speciálnymi grafitmi ulozené vysoké pokuty za jeho úcast na kartelových cinnostiach, ktoré prebiehali súcasne. O údajne diskriminacnom uplatnení hornej hranice 10 % v prospech podniku Hoffmann 135 Treba uviest, ze zalobca netvrdí, ze sa nachádzal v podobnej situácii ako Hoffmann, ale ze Komisia neregulárne uplatnila hornú hranicu 10 % v prospech podniku Hoffmann, ked vychádzala z nesprávneho celkového obratu. Tvrdí, ze Hoffmann bol prevzatý zo strany Schunk 28. októbra 1999 a ze súcet základných ciastok stanovených pre oba podniky (53,1 milióna eur) predstavuje menej nez 10 % ich kumulovaného obratu za rok 2002 (624,4 milióna eur), co je situácia, ked je zakázané akékolvek znízenie výsky pokuty pri uplatnení hornej hranice 10 %. 136 V súvislosti, v akej sa zalobca odvoláva na neoprávnené znízenie výsky pokuty v prospech Hoffmann, a aj za predpokladu, ze Komisia neoprávnene priznala tomuto podniku znízenie nesprávnym uplatnením hornej hranice 10 %, treba pripomenút, ze dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade s dodrziavaním zásady zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze vo svoj prospech dovolávat nezákonnosti, ku ktorej doslo v prospech iného (rozsudok Williams/Dvor audítorov, uz citovaný v bode 119 vyssie, bod 14; rozsudky zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 160, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 367). 137 Na doplnenie treba uviest, ze Komisia musí na úcely uplatnenia hornej hranice 10 % zohladnit obrat dotknutého podniku, a síce podniku, ktorému sa pripísalo porusovanie, ktorý bol na základe toho vyhlásený za zodpovedný a ktorému bolo oznámené rozhodnutie o ulození pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, [32]T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 116). 138 V danom prípade je pritom nesporné, ze Komisia vyvodila záver, ze Hoffmann porusil clánok 81 ES tým, ze sa samostatne a v rámci svojej vlastnej zodpovednosti podielal na karteli od septembra 1994 do októbra 1999, t. j. predtým, ako ho prevzal Schunk. Okrem toho po tomto prevzatí si Hoffmann zachoval svoju právnu subjektivitu, ako aj predmet podnikania a dostatocné aktíva, hoci ho v súcasnosti riadi Schunk (odôvodnenie c. 256 Rozhodnutia). Komisia teda oprávnene uviedla, ze Hoffmann sám musí niest zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil predtým, ako ho prevzal Schunk, a vychádzala výlucne z jeho vlastného obratu pri uplatnovaní hranice 10 % obratu uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 139 Z toho vyplýva, ze zalobné dôvody zalozené na nesprávnom alebo diskriminacnom uplatnení a "protiprávnom obídení" hornej hranice 10 % obratu uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 musia byt zamietnuté. O úrokoch z omeskania 140 Zalobca zdôraznuje, ze po oznámení Rozhodnutia a uplynutí lehoty troch mesiacov v prípade nezaplatenia pokuty zacínajú plynút úroky z omeskania s úrokovou sadzbou 5,5 %, ktorú tvorí refinancná sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) vo výske 2 % k relevantnému dnu, zvýsená o 3,5 %, pricom táto sadzba 5,5 % sa znizuje na 3,5 % v prípade podania zaloby so zriadením bankovej záruky. 141 Tvrdí, ze Komisia v Rozhodnutí vôbec neodôvodnila túto velmi vysokú a svojvolnú úrokovú sadzbu. Okrem toho ide o obmedzujúcu úrokovú sadzbu, ktorá pôsobí bez právneho základu ako doplnujúci postih sankcionujúci vyuzitie prostriedku právnej ochrany a ktorá porusuje "vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, podla ktorej má kazdý právo na úcinný opravný prostriedok bez toho, aby mu skutocnost, ze vyuzil právnu ochranu, spôsobovala ujmu". 142 Treba poznamenat, ze podnik SGL uz uplatnil podobný zalobný dôvod v rámci konaní, ktoré viedli k vydaniu rozsudku Tokai I, uz citovanému v bode 62 vyssie, a rozsudku Tokai II, uz citovanému v bode 52 vyssie, v ktorých Súd prvého stupna zamietol uvedený zalobný dôvod, co Súdny dvor potvrdil v rámci odvolacieho konania v rozsudkoch z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia ([33]C-308/04 P, Zb. s. I-5977, body 113 az 118), a z , SGL Carbon/Komisia ([34]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, body 109 az 115). 143 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze podla ustálenej judikatúry (rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG/Komisia, [35]107/82, Zb. s. 3151, body 141 az 143; rozsudky Súdu prvého stupna zo , CB/Komisia, [36]T-275/94, Zb. s. II-2169, body 46 az 49, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, body 395 a 396) právomoc, ktorou Komisia disponuje podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, zahrna moznost urcit dátum splatnosti pokút a dátum zacatia plynutia úrokov z omeskania, urcit úrokovú sadzbu týchto úrokov a v prípade potreby stanovit podmienky vykonania svojho rozhodnutia vyzadovaním zriadenia bankovej záruky pokrývajúcej istinu a úroky ulozených pokút. V prípade neexistencie takej právomoci by prospech, ktorý by podniky mohli získat oneskoreným platením pokút, mal za následok oslabenie sankcií ulozených Komisiou v rámci plnenia jej úlohy dohladu nad uplatnovaním pravidiel hospodárskej sútaze. Uplatnenie úrokov z omeskania v prípade nezaplatenia pokuty je tak odôvodnené snahou vyhnút sa tomu, aby potrebný úcinok Zmluvy nebol zmarený jednostrannými praktikami uplatnovanými podnikmi, ktoré sú v omeskaní s platením ulozených pokút, a aby sa vylúcilo zvýhodnenie takýchto podnikov v porovnaní s podnikmi, ktoré zaplatia im ulozené pokuty k stanovenému dnu ich splatnosti (rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 475). 144 V tomto kontexte judikatúra priznala Komisii právo urcit úroky z omeskania s úrokovou sadzbou platnou na penaznom trhu zvýsenou o 3,5 percentuálneho bodu (rozsudky Súdu prvého stupna CB/Komisia, uz citovaný v bode 143 vyssie, bod 54; z 8. októbra 1996, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, [37]T-24/93 az T-26/93 a T-28/93, Zb. s. II-1201, bod 250, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 397) a v prípade zriadenia bankovej záruky urcit úroky z omeskania s úrokovou sadzbou platnou na penaznom trhu zvýsenou o 1,5 percentuálneho bodu (rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 143 vyssie, bod 54). 145 Tieto riesenia uz majú aj textový základ, pretoze boli upravené nariadením Komisie (ES, Euratom) c. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) c. 1605/2002 o rozpoctových pravidlách, ktoré sa vztahujú na vseobecný rozpocet Európskych spolocenstiev ([38]Ú. v. ES L 357, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145), a to presnejsie v clánku 86 tohto nariadenia, ktorého zákonnost zalobca nepopiera. Toto nariadenie podla svojho clánku 273 nadobudlo úcinnost . 146 Treba uviest, ze Súd prvého stupna vo svojej judikatúre akceptoval úroky z omeskania vo výske 7,5 %, 13,25 % a 13,75 %, upresnujúc, ze Komisia je oprávnená stanovit referencný bod na vyssej úrovni, ako je úroková miera poskytovaná priemernému dlzníkovi, ktorá je uplatnitelná na penaznom trhu, a to v rozsahu potrebnom na odradenie od omeskávania (pozri rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 476 a tam citovanú judikatúru). Za týchto okolností úrokové sadzby 5,5 % a 3,5 % stanovené v danom prípade nemôzu byt povazované za neproporcionálne vzhladom na legitímny ciel uvedený vyssie. 147 Argumentácia zalobcu o porusení údajnej vseobecnej zásady práva Spolocenstva, podla ktorej "má kazdý právo na úcinný opravný prostriedok bez toho, aby mu skutocnost, ze vyuzil právnu ochranu, spôsobovala ujmu", v podstate znamená pre podnik sankcionovaný pokutou dovolávanie sa oprávnenia podat zalobu bez toho, aby tým podstupoval riziko, pokial ide o následky zamietnutia takej zaloby, a v konecnom dôsledku vedie k popretiu ratio legis urcenia úrokov z omeskania, a síce predchádzania nadmernému podávaniu zalôb. 148 Zalobca v kazdom prípade nepreukazuje, ze Komisia stanovením úrokovej sadzby vo výske 5,5 % a 3,5 % porusila právo na úcinnú súdnu ochranu, ktorá predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva. Treba napokon konstatovat, ze úrokové sadzby stanovené Komisiou v jej rozhodnutiach vo veciach s grafitovými elektródami a so speciálnymi grafitmi, ako aj v danom prípade zjavne neodradili zalobcu od podania zaloby na súd Spolocenstva. 149 Okrem toho úvahy zalobcu o vplyve dlzky trvania súdneho konania, ktorá je pri tomto druhu konania nepredvídatelná, nemôzu oslabit vyssie uvedený záver. Takisto treba uviest, ze na úcely predídenia dôsledkom nepredvídatelnej dlzky trvania súdneho konania na výsku úrokov má podnik moznost poziadat o odklad výkonu Rozhodnutia Komisie, ktorým mu bola ulozená pokuta, alebo zriadit bankovú záruku umoznujúcu znízenie úrokovej sadzby z 5,5 % na 3,5 %. 150 Zalobca sa navyse odvoláva na prax Komisie spocívajúcu v priznaní úroku, ktorý je vyssí o 0,1 % od minimálnej úrokovej sadzby poskytovanej na refinancné operácie Európskej centrálnej banky, platbám, ktoré podniky uskutocnujú na úhradu svojich pokút, co umoznuje neutralizovat riziko uvádzané v predchádzajúcom bode. 151 Podla zalobcu táto prax dokazuje, ze podla samotnej Komisie tieto nízke úroky sa javia byt postacujúcimi na vyhnutie sa nadmernému podávaniu zalôb, pretoze inak by ziadne úroky neboli zaplatené, a ze teda výska úrokov pozadovaných v danom prípade je v kazdom prípade neodôvodnená a je prinajmensom neodôvodnená, pokial ide o výsku úrokov presahujúcich tie úroky, ktoré sú vyplácané Komisiou. 152 Priznaním úroku, ktorý je vyssí o 0,1 % od minimálnej úrokovej sadzby poskytovanej na refinancné operácie Európskej centrálnej banky, predbezným platbám, ktoré podniky uskutocnujú na úhradu svojich pokút, Komisia priznáva dotknutému podniku zvýhodnenie, ktoré nevyplýva z ustanovení Zmluvy ani z ustanovení nariadenia c. 17, ani z ustanovení nariadenia c. 2342/2002 (pozri v tomto zmysle rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 143 vyssie, bod 82) a ktoré nemôze platne tvorit základ zalobného dôvodu zalobcu. Úroková sadzba uplatnovaná Komisiou na pokuty, v prípade ktorých sa neskôr ukáze, ze nemali byt zaplatené, sleduje totiz úplne iný ciel nez úroková sadzba na úroky z omeskania: prvá úroková sadzba má za ciel zabránit bezdôvodnému obohateniu Spolocenstiev na úkor podniku, ktorého zaloba o zrusenie jeho pokuty bola úspesná, zatial co druhá úroková sadzba má za ciel zabránit zneuzívaniu, ku ktorému dochádza v prípade omeskania so zaplatením pokuty (rozsudok Tokai II, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 414). 153 Napokon treba uviest, ze zo znenia clánku 2 Rozhodnutia v spojení so znením listu z 11. decembra 2003, ktorým Komisia oznámila zalobcovi Rozhodnutie, vyplýva, ze spôsob stanovenia úrokov z omeskania v nom bol jasne uvedený a ze Komisia si tým splnila povinnost odôvodnenia stanovenú v clánku 253 ES. 154 Z toho plynie, ze zalobný dôvod týkajúci sa úrokových sadzieb stanovených v Rozhodnutí, tak ako je uvedený v bode 141 vyssie, musí byt zamietnutý. 155 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobu treba v celom rozsahu zamietnut. O trovách 156 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. SGL Carbon AG je povinný nahradit trovy konania. Vilaras Prek Ciuca Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. októbra 2008. Tajomník E. Coulon Predseda komory M. Vilaras Obsah Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O urcení základnej ciastky O závaznosti porusenia -- O porusení povinnosti odôvodnenia -- O rozhodovacej praxi Komisie -- O rozdelení clenov kartelu do kategórií O dlzke trvania porusenia O maximálnej hranici pokuty stanovenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 O neuplatnení hornej hranice 10 % celosvetového obratu voci zalobcovi O údajne diskriminacnom uplatnení hornej hranice 10 % v prospech podniku Hoffmann O úrokoch z omeskania O trovách __________________________________________________________________ ( [39]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXNGn8Pf/L96827-3209TMP.html#t-ECRT12008SKA.0900251901-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:125:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:100:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:180:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0279&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0191&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0182&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0150&locale=SK 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:024:TOC 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0229&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0327&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0279&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0213&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0347&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0151&locale=SK 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:054:TOC 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:152:TOC 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0134&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:006:TOC 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0304&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0308&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0107&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0275&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0024&locale=SK 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:357:TOC 39. file:///tmp/lynxXXXXNGn8Pf/L96827-3209TMP.html#c-ECRT12008SKA.0900251901-E0001