ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (druhá rozsírená komora) z 12. septembra 2007 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Pomoc urcená na pokrytie výnimocných nákladov restrukturalizácie -- Zrusenie skorsieho rozhodnutia -- Skoncenie platnosti Zmluvy ESUO -- Právomoc Komisie -- Kontinuita právneho poriadku Spolocenstva -- Neexistencia porusenia podstatných formálnych nálezitostí -- Ochrana legitímnej dôvery -- Zjavne nesprávne posúdenie" Vo veci T-25/04, González y Díez, SA, so sídlom vo Villabone-Llanere, Astúria (Spanielsko), v zastúpení: J. Díez-Hochleitner a A. Martínez Sánchez, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne J. Buendía Sierra, splnomocnený zástupca, neskôr C. Urraca Caviedes, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci J. Buendía Sierra, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánkov 1, 3 a 4 rozhodnutia Komisie 2004/340/ES z 5. novembra 2003, týkajúceho sa pomoci na pokrytie výnimocných nákladov v prospech podniku Gonzáles y Díez, SA (pomoc na rok 2001 a zneuzitie pomoci na roky 1998 a 2000), a zmeny a doplnenia rozhodnutia 2002/827/ESUO [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. EÚ L 119, 2004, s. 26), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (druhá rozsírená komora), v zlození: predseda komory J. Pirrung, sudcovia A. W. H. Meij, N. J. Forwood, I. Pelikánová a S. Papasavvas, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 31. januára 2007, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 5 ods. 1 rozhodnutia Komisie c. 3632/93/ESUO z 28. decembra 1993 o rezime Spolocenstva týkajúceho sa zásahov clenských státov v prospech uholného priemyslu [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 329, s. 12) znie takto: "Pomoc na pokrytie výnimocných nákladov 1. Státna pomoc poskytnutá podnikom, aby sa im umoznilo pokryt náklady vznikajúce alebo vyplývajúce z modernizácie, racionalizácie a restrukturalizácie uholného priemyslu, ktoré nesúvisia s beznou výrobou (zdedené záväzky), sa môze povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom za predpokladu, ze jej suma nepresiahne tieto náklady. Touto pomocou je mozné pokryt nasledovné: -- náklady, ktoré vynalozili len podniky, ktoré vykonávajú alebo vykonávali restrukturalizáciu, -- náklady vynalozené niekolkými podnikmi. Kategórie nákladov vyplývajúce z modernizácie, racionalizácie a restrukturalizácie uholného priemyslu sú definované v prílohe tohto rozhodnutia." [neoficiálny preklad] 2 Príloha rozhodnutia c. 3632/93, nazvaná "Definícia nákladov uvedených v clánku 5 ods. 1" [neoficiálny preklad], stanovuje okrem iného: "1. Vynalozené náklady, ktoré majú len podniky, ktoré vykonávajú alebo vykonávali restrukturalizáciu a racionalizáciu Teda výlucne: ... c) výplaty dôchodkov a dávok mimo zákonného systému pracovníkom, ktorí stratia zamestnanie ako výsledok restrukturalizácie a racionalizácie, a pracovníkom oprávneným na takéto platby pred restrukturalizáciou, ... e) zostatkové náklady vyplývajúce zo správnych, právnych a danových ustanovení; f) práca týkajúca sa dodatocnej bezpecnosti pod zemou vyplývajúca z restrukturalizácie; g) náhrada skody v bani za predpokladu, ze k nej doslo v zalobných zónach, ktoré boli predtým v prevádzke; h) zostatkové náklady vyplývajúce z príspevkov organizáciám zodpovedným za dodávku vody a za odstránenie odpadovej vody; i) ostatné zostatkové náklady vyplývajúce z dodávok vody a odstranovania odpadovej vody; ... k) výnimocný vnútorný odpis za predpokladu, ze vyplýva z restrukturalizácie priemyslu (bez zohladnenia precenenia, ktoré nastalo od 1. januára 1986 a ktoré prekracuje mieru inflácie); l) náklady spojené s udrzaním prístupnosti k zásobám uhlia po zastavení tazby. ..." [neoficiálny preklad] 3 Z clánku 12 rozhodnutia c. 3632/93 vyplýva, ze toto rozhodnutie nadobudlo platnost 1. januára 1994 a jeho platnost sa skoncila 23. júla 2002. 4 Clánok 7 nariadenia Rady (ES) c. 1407/2002 z 23. júla 2002 o státnej pomoci pre uholný priemysel ([4]Ú. v. ES L 205, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 170) znie takto: "Pomoc na pokrytie výnimocných nákladov 1. Státna pomoc poskytnutá subjektom, ktoré vykonávajú alebo vykonávali cinnost v súvislosti s výrobou uhlia, aby sa im umoznilo pokryt náklady vznikajúce alebo ktoré vznikli z racionalizácie a restrukturalizácie uholného priemyslu, ktoré nesúvisia s beznou výrobou ('zdedené záväzky`), sa môze povazovat za kompatibilnú so spolocným trhom za predpokladu, ze zaplatená suma nepresiahne tieto náklady. Táto pomoc sa môze pouzit na pokrytie: a) nákladov, ktoré vynalozili len subjekty, ktoré vykonávajú alebo vykonávali restrukturalizáciu, t. j. náklady súvisiace s obnovou zivotného prostredia bývalých uholných banských nálezísk; b) náklady vynalozené niekolkými subjektmi. 2. Kategórie nákladov vyplývajúce z racionalizácie a restrukturalizácie uholného priemyslu sú definované v prílohe." 5 Príloha nariadenia c. 1407/2002, nazvaná "Definícia nákladov uvedených v clánku 7", stanovuje okrem iného: "1. Vynalozené náklady a uhradené náklady, ktoré majú len subjekty, ktoré vykonávajú alebo vykonávali restrukturalizáciu a racionalizáciu Výhradne: ... c) výplaty dôchodkov a dávok mimo zákonného systému pracovníkom, ktorí stratia zamestnanie ako výsledok restrukturalizácie a racionalizácie a pracovníkom oprávneným na takéto platby pred restrukturalizáciou; ... f) zostatkové náklady vyplývajúce zo správnych, právnych a danových ustanovení; g) práca týkajúca sa dodatocnej bezpecnosti pod zemou vyplývajúca z uzavretia výrobnej jednotky; h) náhrada skody v bani za predpokladu, ze ju spôsobili výrobné jednotky, ktoré sú predmetom uzavretia kvôli restrukturalizácii; i) náklady súvisiace s obnovou bývalých uholných banských nálezísk, obzvlást: -- zostatkové náklady vyplývajúce z príspevkov organizáciám zodpovedným za dodávku vody a za odstránenie odpadovej vody, -- ostatné zostatkové náklady vyplývajúce z dodávok vody a odstranovania odpadovej vody; ... k) výnimocný skutocný [vnútorný - neoficiálny preklad] odpis za predpokladu, ze vyplýva z uzavretia výrobných jednotiek (bez uvázenia precenenia, ktoré nastalo od 1. januára 1994 a ktoré prekracuje mieru inflácie). ..." 6 Clánok 14 ods. 1 druhý pododsek nariadenia c. 1407/2002 stanovuje, ze toto nariadenie sa bude uplatnovat od 24. júla 2002. 7 Oznámenie Komisie 2002/C 152/03 o niektorých aspektoch týkajúcich sa posudzovania zálezitostí hospodárskej sútaze vyplývajúcich zo skoncenia platnosti Zmluvy ESUO [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 152, 2002, s. 5) stanovuje dôsledky, ktoré Komisia plánuje vyvodit z toho, ze sa skoncí platnost Zmluvy ESUO, najmä pokial ide o posudzovanie zálezitostí týkajúcich sa státnej pomoci v prospech uholného priemyslu. Okolnosti predchádzajúce sporu 8 Zalobca je banským podnikom, ktorého prevádzky sa nachádzajú v Astúrii. Patrí k nemu povrchová bana v oblasti nazývanej "Buseiro" a dve podzemné bane v oblasti nazývanej "Sorriba", pricom jedna sa nachádza v podoblasti nazývanej "La Prohida" a druhá v podoblasti nazývanej "Tres Hermanos". 9 Komisia rozhodnutiami 98/637/ESUO z 3. júna 1998 ([5]Ú. v. ES L 303, s. 57) a 2001/162/ESUO z 13. decembra 2000 ([6]Ú. v. ES L 58, 2001, s. 24), týkajúcimi sa poskytnutia pomoci Spanielskom v prospech uholného priemyslu v rokoch 1998 a 2000, okrem iného povolila Spanielskemu královstvu poskytnút pomoc na pokrytie výnimocných nákladov na základe clánku 5 rozhodnutia c. 3632/93, ktorá bola urcená na pokrytie technických nákladov uzatvorenia tazobných stredísk vyplývajúcich z opatrení modernizácie, racionalizácie, restrukturalizácie a obmedzenia cinnosti spanielskeho uholného priemyslu. 10 V rokoch 1998 a 2000 spanielske orgány vyplatili zalobcovi sumy 651908560 spanielskych pesiet (ESP) (cize 3918049,35 eura) a 463592384 ESP (cize 2786246,34 eura) urcené na pokrytie technických nákladov obmedzenia kapacity rocnej výroby o 48000 t v roku 1998 a 38000 t v roku 2000. Tieto obmedzenia kapacity výroby sa mali vykonat v roku 1998 v plnom rozsahu v povrchovej bani Buseiro a v roku 2000 v podzemnej bani Sorriba (podoblast La Prohida) v rozsahu 26000 t, ako aj v povrchovej bani Buseiro v rozsahu 12000 t. 11 Dna 23. júla 1998 spolocnost Mina la Camocha nadobudla celý obchodný podiel v zalobcovi. Po informáciách, ktoré sa objavili v tlaci v júni 1999 a vyvolali dojem, ze pomoc poskytnutá zalobcovi v roku 1998 prekrocila náklady predpokladaného obmedzenia kapacity, kedze bola zaúctovaná ako príjmy z tazby a bola vyplatená materskej spolocnosti, sa Komisia rozhodla preskúmat poskytnutie pomoci na pokrytie výnimocných nákladov v prospech zalobcu a listom z 25. októbra 1999 poziadala Spanielske královstvo, aby jej poskytlo v tejto súvislosti informácie. V neskorsích listoch Komisia rozsírila svoju ziadost o informácie na pomoc týkajúcu sa rokov 2000 a 2001. V priebehu výmeny korespondencie, ktorá trvala az do apríla 2002, spanielske orgány odovzdali pozadované informácie. 12 Listom z 21. novembra 2000, doplneným listami z 19. a 21. marca 2001, Spanielske královstvo oznámilo Komisii pomoc pre uholný priemysel, ktorej poskytnutie predpokladalo v priebehu roka 2001. Táto pomoc zahrnala najmä sumu 393971600 ESP (2367817 eur) na pokrytie nákladov zalobcu týkajúcich sa obmedzenia kapacity rocnej výroby o 34000 t, k comu malo dôjst v roku 2001 v podoblasti La Prohida. 13 Komisia rozhodnutím 2002/241/ESUO z 11. decembra 2001, týkajúcim sa poskytnutia pomoci Spanielskom v prospech uholného priemyslu na rok 2001 [neoficiálny preklad] ([7]Ú. v. ES L 82, 2002, s. 11), povolila Spanielskemu královstvu poskytnutie pomoci urcenej na pokrytie technických nákladov uzatvorenia tazobných stredísk vyplývajúcich z opatrení modernizácie, racionalizácie, restrukturalizácie a obmedzenia cinnosti spanielskeho uholného priemyslu, s výnimkou, najmä, pomoci urcenej zalobcovi, v súvislosti s ktorou Komisia vyhlásila, ze rozhodne neskôr. Pokial ide o poslednú uvedenú pomoc, Komisia chcela najprv analyzovat informácie týkajúce sa pomoci poskytnutej zalobcovi na roky 1998 a 2000, ktoré jej mali oznámit spanielske orgány. 14 Listom z 13. mája 2002 Spanielske královstvo informovalo Komisiu, ze ocakávajúc rozhodnutie Komisie v tejto súvislosti, vyplatilo zalobcovi sumu 383322896 ESP (2303817 eur) na rok 2001, co bolo menej ako oznámená suma. 15 Rozhodnutím 2002/827/ESUO z 2. júla 2002, týkajúcim sa poskytnutia pomoci Spanielskom v prospech podniku González y Díez, SA na roky 1998, 2000 a 2001 [neoficiálny preklad] ([8]Ú. v. ES L 296, s. 80), Komisia vyhlásila pomoci poskytnuté zalobcovi na pokrytie výnimocných nákladov restrukturalizácie na roky 1998, 2000 a 2001, a to vo výske 5113245,96 eura (850772542 ESP), za nezlucitelné so spolocným trhom. Táto suma zodpovedala na jednej strane sume pomoci poskytnutej na roky 1998 a 2000, a to vo výske 2745428,96 eura (456800943 ESP), a na druhej strane pomoci vo výske 2367817 eura (393971600 ESP), ktorá bola oznámená Komisii Spanielskym královstvom na rok 2001. 16 Zalobca 17. septembra 2002 podal zalobu o neplatnost proti clánkom 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827. Táto zaloba bola zapísaná v kancelárii Súdu prvého stupna pod císlom T-291/02. 17 Vzhladom na tvrdenia predlozené v rámci tejto zaloby Komisia vyjadrila pochybnosti o niektorých aspektoch konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia 2002/827. Komisia sa teda rozhodla opätovne zacat konanie vo veci formálneho zistovania s cielom zrusenia clánkov 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827 a nahradenia posledného uvedeného rozhodnutia novým rozhodnutím. Listom z 19. februára 2003 Komisia oznámila Spanielskemu královstvu svoje rozhodnutie o zacatí konania uvedeného v clánku 88 ods. 2 ES. Výzva na predlozenie pripomienok podla tohto ustanovenia bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie z 10. apríla 2003 ([9]Ú. v. ES C 87, s. 17). 18 Komisia 5. novembra 2003 prijala rozhodnutie 2004/340/ES, týkajúce sa pomoci na pokrytie výnimocných nákladov v prospech podniku Gonzáles y Díez, SA (pomoc na rok 2001 a zneuzitie pomoci na roky 1998 a 2000), a zmeny a doplnenia rozhodnutia 2002/827 [neoficiálny preklad] ([10]Ú. v. EÚ L 119, 2004, s. 26) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Napadnuté rozhodnutie bolo oznámené Spanielskemu královstvu 6. novembra 2003 pod císlom C (2003) 3910 a bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 23. apríla 2004. 19 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze pomoc poskytnutá Spanielskym královstvom zalobcovi vo výske 3131726,47 eura na základe clánku 5 rozhodnutia c. 3632/93 na pokrytie výnimocných nákladov restrukturalizácie na roky 1998 a 2000 predstavuje zneuzitie rozhodnutí 98/637 a 2001/162 a je nezlucitelná so spolocným trhom. 20 Clánok 2 napadnutého rozhodnutia vyhlasuje za zlucitelnú s clánkom 7 nariadenia c. 1407/2002 pomoc poskytnutú zalobcovi vo výske 2249759,37 eura (374328463 ESP) na rok 2001 na pokrytie výnimocných nákladov uzatvorenia vynalozených pocas obdobia 1998 - 2001. 21 Clánok 3 písm. a) napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze pomoc vo výske 602146,29 eura (100188713 ESP), poskytnutá na rok 2001 na investície do banských infrastruktúr na úcely tazby v podoblasti Tres Hermanos, je nezlucitelná s clánkom 7 nariadenia c. 1407/2002. Clánok 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia dodáva, ze s tým istým ustanovením je takisto nezlucitelná pomoc vo výske 601012,10 eura (100000000 ESP), poskytnutá na rok 2001 na vytvorenie rezervy urcenej na pokrytie budúcich nákladov spojených s uzatvorením podoblasti La Prohida a s ciastocným uzatvorením oblasti Buseiro, ku ktorým doslo v priebehu obdobia 1998 - 2001. 22 Clánok 4 ods. 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia nariaduje Spanielskemu královstvu, aby vymáhalo od zalobcu pomoc poskytnutú na roky 1998 a 2000, uvedenú v clánku 1 toho istého rozhodnutia. Clánok 4 ods. 1 písm. b) napadnutého rozhodnutia nariaduje vymáhanie od zalobcu sumy 54057,63 eura (8994433 ESP), nezákonne vyplatenej pred povolením Komisie na rok 2001, ktorá predstavuje nepovolený nadbytok oproti pomoci povolenej podla clánku 2 napadnutého rozhodnutia, ako aj prípadne akejkolvek inej sumy vyplatenej nezákonne za tých istých okolností. 23 Clánok 6 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze clánky 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827 sa zrusujú. 24 Na základe návrhu na zastavenie konania podaného Komisiou Súd prvého stupna skoncil konanie vo veci T-291/02 uznesením z 2. septembra 2004, González y Díez/Komisia (neuverejnené v Zbierke). Konanie 25 Zalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. januára 2004 podal túto zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 26 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (druhá rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna písomne polozil úcastníkom konania otázky, na ktoré odpovedali v stanovenej lehote. 27 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 31. januára 2007. 28 Na pojednávaní zalobca predlozil dokument obsahujúci schematickú prezentáciu oblasti Sorriba. Po vypocutí úcastníkov konania bol tento dokument na základe rozhodnutia predsedu druhej rozsírenej komory prilozený do spisu. 29 Komisii bolo umoznené podat do kancelárie Súdu prvého stupna dokument nazvaný "Anexo al informe pericial sobre la ayuda a la reducción de actividad de la empresa Gonzáles y Díez, SA" (Príloha k znaleckému posudku o pomoci na obmedzenie cinnosti podniku Gonzáles y Díez, SA) zo 17. septembra 2002. Zalobca bol vyzvaný na predlozenie pripomienok k uvedenému dokumentu, co v stanovenej lehote aj urobil. Po vypocutí úcastníkov konania rozhodol Súd prvého stupna prilozit dokument do spisu. 30 Ústna cast konania sa skoncila na základe rozhodnutia predsedu druhej rozsírenej komory z 9. marca 2007. Návrhy úcastníkov konania 31 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil clánky 1, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 32 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 33 Zalobca uvádza styri zalobné dôvody, zalozené na nedostatku právomoci Komisie na prijatie clánkov 1, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia, na porusení podstatných formálnych nálezitostí pri postupe zrusenia clánkov 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827 a pri prijatí napadnutého rozhodnutia, na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a podstatných formálnych nálezitostí, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku právomoci Komisie na prijatie clánkov 1, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania 34 Zalobca uvádza, ze ani Zmluva ESUO, ani Zmluva ES nezverujú Komisii právomoc na prijatie rozhodnutia o zacatí konania s cielom zrusenia rozhodnutia a na prijatie napadnutého rozhodnutia. 35 Pokial ide o Zmluvu ESUO, zalobca uvádza, ze táto zmluva nemohla slúzit ako právny základ po skoncení jej platnosti, ktoré nastalo 23. júla 2002 (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber k rozsudku Súdneho dvora z 2. októbra 2003, International Power a i./NALOO, C-172/01 P, C-175/01 P, C-176/01 P a C-180/01 P, Zb. s. I-11421, I-11425, bod 48). 36 Pokial ide o Zmluvu ES, zalobca uvádza, ze podla clánku 305 ods. 1 ES táto zmluva nemohla slúzit Komisii ako právny základ na vyslovenie sa k pomoci poskytnutej na roky 1998, 2000 a 2001. 37 Ustanovenia Zmluvy ES uplatnitelné na výrobky patriace do pôsobnosti Zmluvy ESUO sa totiz nemohli uplatnit so spätnou úcinnostou na situácie predchádzajúce skonceniu platnosti tejto poslednej uvedenej zmluvy. Zalobca uvádza, ze uplatnenie právnych ustanovení na situácie predchádzajúce ich nadobudnutiu platnosti je nezlucitelné so zásadou právnej istoty (rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1991, Crispoltoni, C-368/89, Zb. s. I-3695, bod 17; z 15. júla 1993, GruSa Fleisch, [11]C-34/92, Zb. s. I-4147, bod 22; návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger k rozsudku Súdneho dvora zo 7. mája 1997, Moksel, [12]C-223/95, Zb. s. I-2379, I-2381, body 40 az 42). Na podporu tohto tvrdenia odkazuje takisto na clánok 28 Viedenského dohovoru z 23. mája 1969 o zmluvnom práve (Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov, zv. 788, s. 354), ktorý zakotvuje zásadu zákazu spätnej úcinnosti zmlúv. Podla zalobcu, keby boli clenské státy chceli umoznit uplatnovanie Zmluvy ES na uholný priemysel, pokial ide o situácie predchádzajúce 24. júlu 2002, výslovne by tak boli stanovili. 38 Komisia teda nemohla na základe clánku 88 ods. 2 ES a jeho vykonávacích predpisov zrusit alebo zmenit pomoc pre uholný priemysel povolenú podla Zmluvy ESUO alebo ku ktorej nebolo prijaté nijaké stanovisko, ked bol tento rezim este v platnosti. 39 Okrem toho clánok 14 ods. 1 nariadenia c. 1407/2002, ktorý stanovuje uplatnenie uvedeného nariadenia od 24. júla 2002, potvrdzuje spätnú neuplatnitelnost Zmluvy ES. Zalobca takisto uvádza, ze z vecného obsahu tohto nariadenia vyplýva, ze normotvorca Spolocenstva chcel vydat normu len vo vztahu k budúcnosti, kedze nijaké z jeho ustanovení neupravovalo pomoc pre uholný priemysel poskytnutú pred nadobudnutím jeho platnosti. 40 Zalobca uvádza, ze v kazdom prípade zásada zákazu spätnej úcinnosti ustanovení obmedzujúcich práva jednotlivca nemôze byt ignorovaná ani clenskými státmi, ani normotvorcom Spolocenstva, kedze táto zásada je zakotvená v ústavných poriadkoch clenských státov. 41 Zalobca dodáva, ze Komisia vedela o tom, ze pravidlá Zmluvy ES neboli uplatnitelné na pomoc pre uholný priemysel z obdobia predchádzajúceho skonceniu platnosti Zmluvy ESUO. To vyplývalo z bodu 25 oznámenia 2002/C 152/03, ako aj z toho, ze Komisia v bode 46 tohto oznámenia uviedla, ze povazuje za potrebné skoncit konania týkajúce sa státnej pomoci pre uholný priemysel pred skoncením platnosti Zmluvy ESUO. 42 Zalobca zdôraznuje, ze mu nejde o uplatnenie existencie právneho vákua po skoncení platnosti Zmluvy ESUO. Tvrdí iba, ze Komisia mala pouzit právomoci, ktoré jej boli zverené Zmluvou ESUO na zrusenie clánkov 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827. 43 Co sa týka postupu, ktorý mal byt dodrzaný na preverenie vykonania povinností vyplývajúcich zo Zmluvy ESUO, pokial ide o pomoc, ktorá mu bola poskytnutá na roky 1998, 2000 a 2001, zalobca uvádza, ze sa mohol uplatnit clánok 226 ES. 44 Zalobca namieta proti relevantnosti clánku 3 EÚ, pokial ide o otázku právomoci Komisie, a domnieva sa, ze toto ustanovenie nepatrí do systému Spolocenstva rozdelenia právomocí. Takisto namieta proti relevantnosti zásady uvádzanej Komisiou, podla ktorej v prípade neexistencie prechodných ustanovení sa nové pravidlo uplatnuje na budúce úcinky situácie vzniknutej podla predchádzajúceho pravidla. Zalobca totiz zdôraznuje, ze namieta výlucne proti uplatneniu Zmluvy ES so spätnou úcinnostou na minulú situáciu, a nie na budúcu, ktorá vznikla podla zruseného pravidla. Napokon zalobca namieta, ze je potrebné rozlisovat medzi hmotnoprávnymi predpismi a procesnými pravidlami. 45 Komisia najprv uvádza, ze otázka jej právomoci na prijatie napadnutého rozhodnutia sa musí riesit vzhladom na jednotnost právneho poriadku Spolocenstva zahrnajúceho Zmluvy ESUO a ES, ktorú zakotvuje clánok 3 EÚ. Dalej poznamenáva, ze právomoc Komisie na kontrolu státnej pomoci nie je predmetom nijakých pochybností, kedze Zmluvy ESUO a ES jej obidve zverili právomoci kontroly tejto oblasti. 46 Komisia uvádza, ze v prípade neexistencie prechodných ustanovení sa okamzite uplatnuje nové pravidlo na budúce úcinky situácie vzniknutej podla predchádzajúceho pravidla (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber k rozsudku International Power a i./NALOO, uz citované, bod 48). V oblasti státnej pomoci vsak nebolo prijaté nijaké prechodné ustanovenie primárneho práva. Komisia dodáva, ze judikatúra vylucujúca uplatnenie ustanovení Zmluvy ES v oblasti státnej pomoci na situácie, na ktoré sa vztahuje Zmluva ESUO, sa podla clánku 305 ES týka rozhodnutia konfliktov medzi normami, ktoré platili súcasne, a nevztahuje sa na situácie, ked tieto normy z hladiska casu nasledujú po sebe. 47 Uvádza, ze tradicne sa rozlisuje medzi procesnými pravidlami a hmotnoprávnymi predpismi. Pokial ide o procesné pravidlá, uplatnujú sa tie, ktoré sú v platnosti v okamihu zacatia predmetnej fázy [rozsudok Súdneho dvora zo 6. júla 1993, CT Control (Rotterdam) a JCT Benelux/Komisia, C-121/91 a C-122/91, Zb. s. I-3873, bod 22]. Opätovné zacatie konania, ktorého predmetom bola pomoc poskytnutá pred skoncením platnosti Zmluvy ESUO, sa teda muselo vykonat na základe clánku 88 ES a nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999, ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([13]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). 48 Pokial ide o uplatnitelné hmotnoprávne predpisy, Komisia uvádza, ze je potrebné rozlisovat medzi pomocou týkajúcou sa roka 2001 na jednej strane a pomocou týkajúcou sa rokov 1998 a 2000 na druhej strane. Pokial ide o pomoc na rok 2001, napadnuté rozhodnutie muselo uplatnit clánok 7 nariadenia c. 1407/2002, v súlade s bodom 47 oznámenia 2002/C 152/03, s vôlou normotvorcu vyjadrenou v odôvodnení c. 24 nariadenia c. 1407/2002 uplatnit ho so spätnou úcinnostou, ako aj rozsudkom Súdneho dvora z 29. januára 2002, Pokrzeptowicz-Meyer ([14]C-162/00, Zb. s. I-1049, bod 50), a úlohou lex generalis, ktorú clánok 305 ES priznáva Zmluve ES oproti Zmluve ESUO. 49 Komisia takisto uvádza, ze v kazdom prípade obsah clánku 7 a prílohy nariadenia c. 1407/2002 je rovnaký ako obsah clánku 5 a prílohy rozhodnutia c. 3632/93, ktoré sa uplatnovali predtým, okrem toho, ze nový rezim povoloval pomoc na úplné uzatvorenie výrobných zariadení, kým rezim ESUO povoloval takisto pomoc na ciastocné uzatvorenie. Komisia vsak uvádza, ze v predmetnom prípade pomoc na rok 2001 sa týkala úplného uzatvorenia zariadení podoblasti La Prohida. Uplatnitelný rezim bol teda rovnaký ako v predmetnom prípade, následnost rezimov z hladiska casu vyplývajúca zo Zmluvy ESUO a Zmluvy ES nespôsobila zalobcovi ujmu. 50 Pokial ide o pomoc na roky 1998 a 2000, Komisia uvádza, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijakú novú analýzu na základe vseobecných noriem Zmluvy ESUO alebo Zmluvy ES, ale len preveruje, ci podmienky stanovené v rozhodnutiach 98/637 a 2001/162 boli dodrzané. Zákonnost tejto pomoci teda mala byt posúdená len vo vztahu k podmienkam stanoveným v týchto povolujúcich rozhodnutiach, ktoré zostali platné v plnom rozsahu. 51 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého Komisia mala konat na základe clánku 226 ES, institúcia sa domnieva, ze hoci platí, ze Zmluva ES sa uplatnuje na úcely zabezpecenia dodrziavania podmienok, ktoré sú stanovené pre pomoc poskytnutú na základe Zmluvy ESUO, uplatnitelnost clánku 88 ES, ktorá je uplatnitelným ustanovením ratione materiae, nemozno spochybnovat. 52 Komisia napokon uvádza, ze teória zalobcu zalozená na nedostatku právomoci Komisie vedie k úvahe, ze Komisia nebola oprávnená ani na zrusenie rozhodnutia 2002/827 a ze by nebolo mozné dosiahnut zrusenie rozhodnutia prijatého na základe Zmluvy ESUO po skoncení platnosti tejto zmluvy, pricom právomoc súdov Spolocenstva má ten istý základ ako právomoc Komisie. Posúdenie Súdom prvého stupna 53 Zmluvy Spolocenstva zriadili jednotný právny poriadok (pozri v tomto zmysle stanovisko 1/91 Súdneho dvora zo 14. decembra 1991, Zb. s. I-6079, bod 21; rozsudok Súdu prvého stupna z 27. júna 1991, Stahlwerke Peine-Salzgitter/Komisia, [15]T-120/89, Zb. s. II-279, bod 78), v rámci ktorého, ako to odráza clánok 305 ods. 1 ES, Zmluva ESUO predstavovala osobitný rezim, ktorý bol výnimkou zo vseobecne záväzných pravidiel stanovených Zmluvou ES. 54 Podla clánku 97 Zmluvy ESUO sa jej platnost skoncila 23. júla 2002. V dôsledku toho 24. júla 2002 sa rozsírila pôsobnost vseobecného rezimu vyplývajúceho zo Zmluvy ES na oblasti, ktoré sa pôvodne riadili Zmluvou ESUO. 55 Hoci následnost právneho rámca Zmluvy ES po právnom rámci Zmluvy ESUO spôsobila od 24. júla 2002 zmenu právnych základov, postupov a uplatnitelných hmotnoprávnych predpisov, táto zmena patrí do kontextu jednotnosti a kontinuity právneho poriadku Spolocenstva a jeho cielov. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze zriadenie a udrziavanie rezimu volnej hospodárskej sútaze, v rámci ktorého sú zabezpecené normálne podmienky hospodárskej sútaze a z ktorého vychádzajú pravidlá v oblasti státnej pomoci, predstavuje jeden z podstatných cielov tak Zmluvy ES (pozri v tomto zmysle naposledy rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 31), ako aj Zmluvy ESUO (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. júna 2001, Moccia Irme a i./Komisia, C-280/99 P az C-282/99 P, Zb. s. I-4717, bod 33, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júla 1999, British Steel/Komisia, [16]T-89/96, Zb. s. II-2089, bod 106). V tomto kontexte, hoci pravidlá Zmlúv ESUO a ES upravujúce disciplínu v oblasti státnej pomoci sa v urcitej miere odlisujú, je potrebné zdôraznit, ze pomoc poskytnutá podla Zmluvy ESUO zodpovedá pojmu pomoci v zmysle clánkov 87 ES a 88 ES. Sledovanie ciela neskreslenej hospodárskej sútaze v oblastiach pôvodne patriacich do spolocného trhu uhlia a ocele nie je teda z dôvodu skoncenia platnosti Zmluvy ESUO prerusené, kedze tento ciel sa sleduje takisto v rámci Zmluvy ES. 56 Kontinuita právneho poriadku Spolocenstva a jeho cielov, ktoré riadia jeho cinnost, si teda vyzaduje, aby Európske spolocenstvo ako následník Európskeho spolocenstva uhlia a ocele v rámci vlastného procesného rámca zabezpecovalo, pokial ide o situácie vzniknuté podla Zmluvy ESUO, dodrziavanie práv a povinností, ktoré vznikli eo tempore tak clenským státom, ako aj jednotlivcom podla Zmluvy ESUO, a takisto pravidiel prijatých na jej vykonanie. Táto poziadavka platí o to viac, ze skreslenie hospodárskej sútaze vyplývajúce z nedodrziavania pravidiel v oblasti státnej pomoci môze rozsírit svoje úcinky z hladiska casu aj na obdobie po skoncení platnosti Zmluvy ESUO, ked uz platí Zmluva ES. 57 Z uvedeného vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, clánok 88 ods. 2 ES sa musí vykladat v tom zmysle, ze umoznuje Komisii kontrolovat po 23. júli 2002 zlucitelnost státnej pomoci poskytnutej v oblastiach patriacich do pôsobnosti Zmluvy ESUO z hladiska ratione materiae a ratione temporis so spolocným trhom, ako aj uplatnovanie povolujúcich rozhodnutí týkajúcich sa státnej pomoci prijatých podla Zmluvy ESUO zo strany clenských státov, pokial ide o situácie vzniknuté pred skoncením platnosti Zmluvy ESUO. 58 Okrem toho je potrebné uviest, ze v rámci právneho poriadku Spolocenstva následnost pravidiel Zmluvy ES v oblasti pôvodne patriacej pod Zmluvu ESUO musí dodrziavat zásady riadiace uplatnovanie právneho predpisu z hladiska casu. V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze hoci procesné predpisy sa vo vseobecnosti povazujú za predpisy uplatnitelné na vsetky spory prebiehajúce v okamihu ich nadobudnutia platnosti, uvedené neplatí o hmotnoprávnych predpisoch. Hmotnoprávne predpisy Spolocenstva totiz musia byt na úcely zabezpecenia dodrziavania zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vykladané ako pravidlá vztahujúce sa na situácie vzniknuté pred nadobudnutím ich platnosti iba vtedy, ak z ich znenia, úcelu alebo systému jasne vyplýva, ze im má byt takýto úcinok priznaný (pozri rozsudky Súdneho dvora z 12. novembra 1981, Salumi, 212/80 az 217/80, Zb. s. 2735, bod 9, a z 10. februára 1982, Bout, 21/81, Zb. s. 381, bod 13; rozsudok Súdu prvého stupna z 19. februára 1998, Eyckeler & Malt/Komisia, [17]T-42/96, Zb. s. II-401, bod 55). 59 Z tohto hladiska, pokial ide o otázku hmotnoprávnych ustanovení uplatnitelných na právnu situáciu definitívne vzniknutú pred skoncením platnosti Zmluvy ESUO, kontinuita právneho poriadku Spolocenstva a poziadavky týkajúce sa zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery stanovujú uplatnenie hmotnoprávnych ustanovení prijatých na základe Zmluvy ESUO na skutocnostiach patriacich do ich pôsobnosti z hladiska ratione materiae a ratione temporis. Skutocnost, podla ktorej preto, lebo sa skoncila platnost Zmluvy ESUO, predmetný právny rámec v okamihu, ked sa vykonáva posúdenie skutkových okolností, uz viac neplatí, nic nemení na tomto závere, kedze toto posúdenie sa týka právnej situácie definitívne vzniknutej v období, ked boli uplatnitelné hmotnoprávne ustanovenia prijaté na základe Zmluvy ESUO. 60 V predmetnom prípade bolo napadnuté rozhodnutie prijaté na základe clánku 88 ods. 2 ES ako výsledok konania podla nariadenia c. 659/1999. Ustanovenia týkajúce sa právneho základu a konania prebiehajúceho az do prijatia napadnutého rozhodnutia patria medzi procesné pravidlá v zmysle judikatúry uvedenej v bode 58 vyssie. Kedze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté po skoncení platnosti Zmluvy ESUO, Komisia oprávnene uplatnila clánok 88 ods. 2 ES a procesné pravidlá obsiahnuté v nariadení c. 659/1999. 61 Pokial ide o hmotnoprávne predpisy a pokial ide o to, ze tvrdenia zalobcu uvádzajú nezákonnost napadnutého rozhodnutia z dôvodu údajne nesprávneho uplatnenia nariadenia c. 1407/2002, je potrebné najprv uviest, ze napadnuté rozhodnutie sa týka právnych situácií definitívne vzniknutých pred skoncením platnosti Zmluvy ESUO, pricom vsetky predmetné skutkové okolnosti nastali pred 23. júlom 2002. Cielom napadnutého rozhodnutia je totiz preskúmanie na jednej strane prípadného zneuzitia pomoci poskytnutej na roky 1998 a 2000 a na druhej strane zlucitelnosti pomoci poskytnutej na rok 2001 vopred, ocakávajúc povolenie Komisie, so spolocným trhom. 62 Kontrola pouzitia státnej pomoci poskytnutej na roky 1998 a 2000 sa teda musí vykonat vzhladom na povolujúce rozhodnutia 98/637 a 2001/162, pretoze tieto rozhodnutia stanovili podmienky na poskytnutie danej pomoci. Kedze tieto povolujúce rozhodnutia si vyzadujú dodrziavanie právneho rámca zriadeného rozhodnutím c. 3632/93, pouzitie státnej pomoci poskytnutej na roky 1998 a 2000 sa musí vykonat vzhladom na pravidlá, ktoré toto rozhodnutie uvádza. 63 Takisto zlucitelnost státnej pomoci poskytnutej na rok 2001 sa musí preskúmat vzhladom na pravidlá rozhodnutia c. 3632/93. Aj ked totiz právny rámec, ktorý toto rozhodnutie zriadilo, od 24. júla 2002 uz neplatí a nemôze v dôsledku toho urcit zlucitelnost pomoci poskytnutej po tomto dátume, predstavuje rezim uplatnitelný v case predmetných skutkových okolností. 64 Súd prvého stupna vsak konstatuje, ze hoci Komisia v odôvodnení c. 63 písm. a) napadnutého rozhodnutia uviedla, ze kontrolovala pouzitie pomoci zodpovedajúcej rokom 1998 a 2000 vzhladom na podmienky stanovené v rozhodnutiach 98/637 a 2001/162 a v dôsledku toho v pravidlách rozhodnutia c. 3632/93, v odôvodnení c. 74 napadnutého rozhodnutia sa táto institúcia rozhodla pristúpit k analýze pomoci urcenej na pokrytie výnimocných nákladov restrukturalizácie v podoblasti La Prohida na základe clánku 7 a prílohy nariadenia c. 1407/2002. 65 Takisto konstatuje, ze hoci v odôvodnení c. 74 napadnutého rozhodnutia Komisia vyjadrila svoj zámer skúmat pomoc urcenú na pokrytie nákladov týkajúcich sa ciastocného uzatvorenia oblasti Buseiro na základe rozhodnutia c. 3632/93, v odôvodneniach c. 81 az 83 a c. 86 výslovne preskúmala zlucitelnost urcitých týchto pomocí so spolocným trhom na základe nariadenia c. 1407/2002. 66 Okrem toho v odôvodnení c. 63 písm. b) napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze na základe bodu 47 oznámenia 2002/C 152/03 chcela preskúmat zlucitelnost pomoci týkajúcej sa roku 2001, ktorá bola poskytnutá vopred, ocakávajúc povolenie Komisie, s clánkom 7 nariadenia c. 1407/2002. 67 Je vsak potrebné uviest, ze podla clánku 14 ods. 1 druhého pododseku nariadenia c. 1407/2002 sa toto nariadenie uplatnuje od 24. júla 2002. Výnimka stanovená v clánku 14 ods. 2 umoznuje, na základe zdôvodnenej ziadosti clenského státu, aby pomoc týkajúca sa nákladov na rok 2002 mohla aj nadalej podliehat pravidlám a zásadám stanoveným v rozhodnutí c. 3632/93, s výnimkou pravidiel týkajúcich sa lehôt a postupov. Zo znenia clánku 14 nariadenia c. 1407/2002 teda jasne vyplýva, ze toto nariadenie sa uplatnuje na situácie vzniknuté najskôr od 24. júla 2002. 68 Komisia teda nemohla v bode 47 oznámenia 2002/C 152/03 oprávnene uviest, ze na státnu pomoc poskytnutú pred 23. júlom 2002 sa bez jej predchádzajúceho schválenia uplatnia ustanovenia nariadenia c. 1407/2002. 69 Okrem toho rôzne tvrdenia Komisie na podporu tejto teórie musia byt zamietnuté. V prvom rade odôvodnenie c. 24 nariadenia c. 1407/2002 neumoznuje domnievat sa, ze zákonodarca chcel, aby toto nariadenie malo také retroaktívne úcinky (pozri bod 58 vyssie), aby sa jeho ustanovenia uplatnili na situácie predchádzajúce 24. júlu 2002. Toto odôvodnenie prinajlepsom anticipuje clánok 14 nariadenia c. 1407/2002, ktorý stanovuje, ze hoci toto nariadenie nadobudlo platnost v den svojho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev, cize 2. augusta 2002, má sa uplatnovat od 24. júla 2002. 70 Dalej Komisia sa nemôze odvolávat na uz citovaný rozsudok Pokrzeptowicz-Meyer. Je totiz potrebné konstatovat, ze zásada uvedená v bode 50 tohto rozsudku, podla ktorej sa nové pravidlo ihned uplatnuje na budúce úcinky situácie vzniknutej podla predchádzajúceho rezimu, platí len pre situácie, ktoré este trvajú v okamihu nadobudnutia platnosti nového pravidla, a nie pre situácie, ktoré, tak ako situácia v predmetnom prípade, definitívne vznikli podla predchádzajúceho pravidla (pozri v tomto zmysle rozsudok Pokrzeptowicz-Meyer, uz citovaný, body 51 a 52). 71 Napokon práve z povahy lex generalis Zmluvy ES oproti Zmluve ESUO, zakotvenej v clánku 305 ES, vyplýva, ze osobitný rezim vychádzajúci zo Zmluvy ESUO a pravidlá prijaté na jeho vykonanie sú podla zásady lex specialis derogat legi generali jedinými uplatnitelnými na situácie vzniknuté pred 24. júlom 2002. 72 Z uvedeného vyplýva, ze nariadenie c. 1407/2002 nepredstavuje právny rámec, na základe ktorého by mohlo byt preskúmané zneuzitie pomoci na roky 1998 a 2000 alebo zlucitelnost pomoci poskytnutej na rok 2001 so spolocným trhom. 73 Komisia vsak uvádza, ze obsah clánku 7 a prílohy nariadenia c. 1407/2002 je zhodný s obsahom clánku 5 a prílohy rozhodnutia c. 3632/93 a ze uplatnenie pravidiel vyplývajúcich zo Zmluvy ES namiesto pravidiel vyplývajúcich zo Zmluvy ESUO nespôsobilo zalobcovi ujmu. 74 V tejto súvislosti treba uviest, ze nezákonnost konstatovaná v predmetnom prípade spôsobuje nezákonnost napadnutého rozhodnutia a tým jeho zrusenie, iba ak táto nezákonnost môze mat dôsledky na jeho obsah. Ked sa preukáze, ze v prípade neexistencie tejto nezákonnosti by Komisia dospela k rovnakému výsledku, pokial predmetná vada bola v kazdom prípade nespôsobilá ovplyvnit obsah napadnutého rozhodnutia, nie je potrebné toto rozhodnutie zrusit [pozri v tomto zmysle, pokial ide o spor o právny základ, rozsudky Súdneho dvora z 10. decembra 2002, British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, C-491/01, Zb. s. I-11453, bod 98; z 11. septembra 2003, Komisia/Rada, [18]C-211/01, Zb. s. I-8913, bod 52, a zo 14. decembra 2004, Swedish Match, [19]C-210/03, Zb. s. I-11893, bod 44; pozri takisto v tomto zmysle, pokial ide o porusenie procesných práv, rozsudky Súdneho dvora z 10. júla 1980, Distillers/Komisia, 30/78, Zb. s. 2229, bod 26; z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 31, a napokon rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, [20]T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 67]. 75 Je potrebné konstatovat, ze hmotnoprávne ustanovenia nariadenia c. 1407/2002, na základe ktorých boli skúmané zneuzitie a zlucitelnost pomoci, cize clánok 7 a odsek 1 písm. c), f), g), h), i) a k) prílohy tohto nariadenia, stanovujú rovnaké pravidlá, ako sú tie, ktoré sú uvedené v clánku 5 a v odseku 1 písm. c), e), f), g), h), i) a k) prílohy rozhodnutia c. 3632/93. V dôsledku toho Komisia dospela k rovnakým záverom, ako keby správne uplatnila rozhodnutie c. 3632/93. 76 Okrem toho z napadnutého rozhodnutia takisto vyplýva, ze v urcitých prípadoch Komisia pozorne uplatnila rozhodnutie c. 3632/93, lebo skúmala, ci niektoré náklady patrili do kategórie uvedenej v odseku 1 písm. l) prílohy tohto rozhodnutia predstavujúcej kategóriu nákladov, ktorá nebola prebratá v prílohe nariadenia c. 1407/2002. 77 Kedze nesprávne uplatnenie nariadenia c. 1407/2002 namiesto rozhodnutia c. 3632/93 nemalo dôsledok na zmysel a obsah napadnutého rozhodnutia, nie je potrebné usúdit, ze táto nezákonnost, hoci polutovaniahodná, by mohla spôsobit nezákonnost napadnutého rozhodnutia. 78 Zo vsetkých uvedených dôvodov je potrebné prvý zalobný dôvod zalozený na nedostatku právomoci Komisie na prijatie napadnutého rozhodnutia na základe clánku 88 ods. 2 ES zamietnut. To isté platí v rozsahu, v akom sa v tomto prvom zalobnom dôvode zalobca odvolával na nezákonnost napadnutého rozhodnutia z dôvodu uplatnenia nariadenia c. 1407/2002. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí pri postupe zrusenia clánkov 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827 a pri prijatí napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania 79 Zalobca uvádza, ze postup uplatnený Komisiou na prijatie napadnutého rozhodnutia nebol vhodný. 80 V odpovedi na tvrdenia Komisie namieta proti neprípustnosti tohto zalobného dôvodu a uvádza, ze rozhodnutie zacat vysetrovacie konanie zalozené na clánku 88 ods. 2 ES je mozné napadnút, kedze zahrna kvalifikovanie pomoci ako existujúcej alebo novej (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, BFM a EFIM/Komisia, T-126/96 a T-127/96, Zb. s. II-3437, body 39 az 43). Na jednej strane zalobca nenamietal proti kvalifikovaniu skúmanej pomoci v tejto veci v rozhodnutí 2002/827 a na druhej strane rozhodnutie z 19. februára 2003 zacat vysetrovacie konanie nezmenilo predmetné kvalifikovanie. Nebolo preto potrebné podat zalobu proti poslednému uvedenému rozhodnutiu. 81 Zalobca dalej uvádza, ze ani clánok 88 ods. 2 ES, ani nariadenie c. 659/1999 neobsahujú ustanovenie spresnujúce postup, ktorý treba uplatnit na zrusenie nepriaznivého rozhodnutia. Clánok 9 nariadenia c. 659/1999 sa uplatní len na zrusenie priaznivých rozhodnutí prijatých v súlade s clánkom 4 ods. 2 alebo 3, alebo s clánkom 7 ods. 2, 3 alebo 4 tohto nariadenia, teda rozhodnutí, ktorými Komisia konstatuje bud neexistenciu pomoci, alebo to, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, a to s podmienkami, alebo bez nich. Zrusené clánky sa týkali pomoci, ktorá bola bud povazovaná za takú, ze bola predmetom zneuzitia, alebo bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom. Okrem toho clánok 9 nariadenia c. 659/1999 upravuje zrusenie rozhodnutia, ked sa toto rozhodnutie zakladá na nepresných informáciách odovzdaných v priebehu konania, ktoré majú rozhodujúci význam. Zrusenie clánkov 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827 nepredchádzali nijaké nepresné informácie, ale nezákonnost spôsobená porusením uplatnitelných procesných pravidiel. 82 Zalobca uvádza, ze kedze nariadenie c. 659/1999 nestanovuje ziadny postup na zrusenie nezákonných nepriaznivých rozhodnutí, Komisia mala z úradnej povinnosti a bez meskania pristúpit k zruseniu napadnutého rozhodnutia. Komisia tým, ze uplatnila postup uvedený v clánku 9 nariadenia c. 659/1999 na zrusenie clánkov 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827, porusila zásadu zákonnosti v tom, ze hoci uznala ich nezákonnost, ponechala tieto ustanovenia v platnosti az do dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia, cize do 5. novembra 2003, cím nútila zalobcu znásat náklady a problémy spojené s vykonávacím postupom zacatým spanielskymi orgánmi. Komisia takisto porusila zásadu správneho úradného postupu uvedenú v clánku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, podla ktorej ktorákolvek osoba má najmä právo, aby sa jej zálezitost riesila v primeranej lehote institúciami alebo orgánmi Únie. 83 Zalobca dodáva, ze Komisia nemôze namietat proti nezákonnosti rozhodnutia 2002/827, kedze povazovala za potrebné zrusit jeho clánky 1, 2 a 5. 84 Okrem toho namieta proti tomu, ze by bola relevantná skutocnost, ze zaloba nesmeruje proti clánku 6 napadnutého rozhodnutia, kedze predmetom zaloby nie je zrusenie vykonané týmto ustanovením, ale postup zrusenia uplatnený Komisiou. 85 Komisia uvádza, ze tento zalobný dôvod je neprípustný z dôvodu jeho neskorého podania. Rozhodnutím o zacatí konania z 19. februára 2003 doslo k vylúceniu okamzitého zrusenia clánkov 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827. Zalobca mal v dôsledku toho podat zalobu proti rozhodnutiu o zacatí konania. 86 Navyse Komisia uvádza, ze kedze zaloba nesmeruje proti clánku 6 napadnutého rozhodnutia, ktorým boli zrusené clánky 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827, nemôze smerovat ani proti spôsobu, akým bolo toto zrusenie vykonané. Aj keby Komisia pristúpila k okamzitému zruseniu, bola by povinná zacat konanie uvedené v clánku 88 ods. 2 ES na preskúmanie zlucitelnosti predmetnej pomoci. Podla Komisie to, ze nedoslo k okamzitému zruseniu, vôbec neovplyvnuje ustanovenia, ktoré sú predmetom tejto zaloby. Okrem toho, aj keby clánok 9 nariadenia c. 659/1999 neumoznoval zrusenie, ku ktorému doslo v danom prípade, táto nezákonnost sa týka len clánku 6 napadnutého rozhodnutia, pricom toto ustanovenie nie je predmetom tejto zaloby. 87 Komisia dalej uvádza, ze sa zistilo, ze rozhodnutie 2002/827 bolo zalozené na ciastocne nesprávnych informáciách, po tom, ako sa objavili jemné rozdiely, ked zalobca predlozil nové informácie v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia. Tvrdí, ze dôvody, ktoré ju viedli k opätovnému zacatiu konania, teda pochybnosti, pokial ide o konanie vedúce k prijatiu rozhodnutia 2002/827, a záujem posilnit procesné záruky, nie sú výslovne uvedené v clánku 9 nariadenia c. 659/1999. Podla Komisie vsak jednotlivé zrusenia upravené týmto ustanovením nie sú uvedené vycerpávajúcim spôsobom. Vseobecné zásady práva Spolocenstva umoznujú zrusenie negatívnych rozhodnutí, ked sa zistia pochybnosti, pokial ide o správnost postupu prijatia (rozsudok Súdneho dvora z 26. februára 1987, Consorzio Cooperative d'Abruzzo/Komisia, 15/85, Zb. s. 1005, body 12 a 17). 88 Pokial ide o spôsob, akým sa vykonalo opätovné preskúmanie, Komisia uvádza, ze toto opätovné preskúmanie mohlo mat dopad na konkurentov zalobcu. Spôsob opätovného preskúmania situácie bol teda podla institúcie v súlade so zásadami zákonnosti a správneho úradného postupu. Posúdenie Súdom prvého stupna -- O prípustnosti 89 Podla ustálenej judikatúry sú aktmi alebo rozhodnutiami, proti ktorým mozno podat zalobu o neplatnost v zmysle clánku 230 ES, vsetky opatrenia so záväznými právnymi úcinkami, ktoré môzu ovplyvnit záujmy zalobcu tým, ze podstatne zasahujú do jeho právneho postavenia (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 9; rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. júla 1998, Regione Toscana/Komisia, T-81/97, Zb. s. II-2889, bod 21, a uznesenie Súdu prvého stupna z 2. júna 2003, Forum 187/Komisia, [21]T-276/02, Zb. s. II-2075, bod 39). 90 Pokial ide o akty alebo rozhodnutia, ktorých príprava sa vykonáva vo viacerých fázach, najmä podla vnútorného postupu, napadnutelnými aktmi sú v zásade len opatrenia, ktoré s konecnou platnostou predstavujú stanovisko institúcie podla tohto postupu, s výnimkou predbezných opatrení, ktorých cielom je pripravit konecné rozhodnutie (rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný, bod 10, a rozsudok Súdu prvého stupna z 10 júla 1990, Automec/Komisia, [22]T-64/89, Zb. s. II-367, bod 42). 91 Podla tejto judikatúry konecné rozhodnutie prijaté Komisiou na skoncenie konania vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES predstavuje akt napadnutelný na základe clánku 230 ES. Takéto rozhodnutie má totiz záväzné právne úcinky, ktoré môzu ovplyvnit záujmy dotknutých strán, pretoze sa ním koncí predmetné konanie a s konecnou platnostou sa urcí zlucitelnost skúmaného opatrenia s uplatnitelnými pravidlami pre státnu pomoc. Dotknuté strany preto majú vzdy moznost napadnút konecné rozhodnutie, ktorým sa skoncilo konanie vo veci formálneho zistovania, a musia v tejto súvislosti mat moznost spochybnit rôzne prvky, na ktorých sa zakladá konecné stanovisko prijaté Komisiou (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia, [23]T-190/00, Zb. s. II-5015, bod 45). 92 Táto moznost nezávisí od toho, ci rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania má, alebo nemá právne úcinky, ktoré by mohli byt predmetom zaloby o neplatnost. Moznost napadnút rozhodnutie o zacatí formálneho konania totiz nemôze spôsobit obmedzenie procesných práv dotknutých strán tak, ze by im zabránila napadnút konecné rozhodnutie a odvolávat sa na podporu svojej zaloby na vady týkajúce sa vsetkých castí konania vedúcich k tomuto rozhodnutiu (rozsudok Regione Siciliana/Komisia, uz citovaný, body 46 a 47). 93 Komisia sa preto nemôze odvolávat na to, ze by bol druhý zalobný dôvod podaný zalobcom neskoro. -- O veci samej 94 Zalobca v podstate uvádza, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje vadu týkajúcu sa podstatnej formálnej nálezitosti. Kedze totiz postup stanovený clánkom 9 nariadenia c. 659/1999 nie je uplatnitelný, Komisia porusila zásady zákonnosti a správneho úradného postupu tým, ze zrusila clánky 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827 az na konci konania vo veci formálneho zistovania zacatého s cielom prijatia napadnutého rozhodnutia, a nie okamzite, pri prijatí rozhodnutia o zacatí uvedeného konania vo veci formálneho zistovania. 95 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze konanie stanovené v clánku 9 nariadenia c. 659/1999 sa v danom prípade neuplatnilo. Ani rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ani napadnuté rozhodnutie totiz neuvádzajú uplatnenie postupu stanoveného clánkom 9 nariadenia c. 659/1999. Z toho vyplýva, ze v rozsahu, v akom v tomto zalobnom dôvode zalobca uvádza, ze Komisia nesprávne uplatnila postup uvedený v clánku 9 nariadenia c. 659/1999, musí byt tento zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný z vecného hladiska. 96 Okrem toho tento postup nebol, tak ako uvádza zalobca, uplatnitelný. Zo znenia clánku 9 nariadenia c. 659/1999 totiz vyplýva, ze postup upravený týmto ustanovením sa uplatnuje výlucne na zrusenie kladných rozhodnutí prijatých na základe clánku 4 ods. 2 alebo 3 alebo clánku 7 ods. 2, 3 alebo 4 tohto nariadenia, prijatých na základe nepresných informácií poskytnutých v priebehu konania. V predmetnom prípade sú vsak clánky 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827 negatívnym rozhodnutím, kedze konstatujú zneuzitie sumy pomoci povolenej na roky 1998 a 2000 a nezlucitelnost pomoci poskytnutej protiprávne na rok 2001 so spolocným trhom. 97 Vzhladom na to je potrebné uviest, ze moznost Komisie zrusit rozhodnutie týkajúce sa státnej pomoci v nijakom prípade nie je obmedzená len na samotnú situáciu uvedenú v clánku 9 nariadenia c. 659/1999. Toto ustanovenie je totiz len konkrétnym vyjadrením vseobecnej právnej zásady, podla ktorej zrusenie nezákonného správneho aktu, ktorým boli vytvorené subjektívne práva, so spätnou úcinnostou je prípustné (pozri najmä rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 1957, Algera a i./Zhromazdenie, 7/56, 3/57 az 7/57, Zb. s. 81, 116, a z 3. marca 1982, Alpha Steel/Komisia, 14/81, Zb. s. 749, bod 10; rozsudok Súdu prvého stupna z 5. decembra 2000, Gooch/Komisia, T-197/99, Zb. VS s. I-A-271 a II-1247, bod 53), najmä ak predmetný správny akt bol prijatý na základe nesprávnych alebo neúplných informácií poskytnutých dotknutou osobou (pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 1961, S.N.U.P.A.T./Vysoký úrad, 42/59 a 49/59, Zb. s. 103, 160). Moznost zrusit so spätnou úcinnostou nezákonný správny akt, ktorým boli vytvorené subjektívne práva, vsak nie je obmedzená len na túto jednu okolnost, toto zrusenie mozno vykonat vzdy za predpokladu, ze institúcia, ktorá vydala akt, splní podmienky týkajúce sa dodrzania primeranej lehoty a legitímnej dôvery adresáta aktu, ktorý sa mohol spoliehat na jeho zákonnost. 98 V predmetnom prípade je potrebné konstatovat, ze z rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vyplýva, ze dôvod zacatia tohto formálneho konania sa nezakladal na nesprávnom posúdení zo strany Komisie v rozhodnutí 2002/827, na zneuzití povolenej pomoci na roky 1998 a 2000 ani na zlucitelnosti pomoci poskytnutej na rok 2001 so spolocným trhom, ale výlucne na urcitých pochybnostiach, ci boli dodrzané uplatnitelné procesné pravidlá. 99 Navyse zo spisu nevyplýva, ze pri zacatí formálneho konania Komisia mala k dispozícii prvky indikujúce, ze clánky 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827 vyplynuli z nesprávneho posúdenia zlucitelnosti predmetnej pomoci. 100 Okrem toho je potrebné konstatovat, ze skutocnost, ze nedoslo k okamzitému zruseniu clánkov 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827, nebola taká, ze by mohla mat akýkolvek vplyv na obsah clánkov 1, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia, ktoré sú predmetom tejto zaloby o neplatnost. Zalobca totiz nepreukázal ani netvrdí, ze ponechanie rozhodnutia 2002/827 v platnosti pocas konania vo veci formálneho zistovania mohlo ovplyvnit moznost dotknutých strán predlozit svoje pripomienky. 101 Pokial ide este o skutocnost uvádzanú zalobcom (pozri bod 82 vyssie), podla ktorej to, ze nedoslo k okamzitému zruseniu, ho nútilo znásat náklady a problémy spojené s vykonávacím postupom zacatým spanielskymi orgánmi, postacuje uviest, ze z hladiska povahy jej samej nemá táto skutocnost nijaký dopad v rámci tejto zaloby o neplatnost. 102 Aj keby platilo, ako uvádza zalobca, ze Komisia porusila zásady zákonnosti a správneho úradného postupu tým, ze nezrusila clánky 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827 od zacatia konania vo veci formálneho zistovania, takáto nezákonnost, i keby sa preukázala, by nemohla spôsobit nezákonnost clánkov 1, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia. 103 Preto je potrebné druhý zalobný dôvod zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a podstatných formálnych nálezitostí Tvrdenia úcastníkov konania 104 Tretí zalobný dôvod má dve casti, prvú, predkladanú ako hlavný dôvod, a druhú, ako subsidiárny dôvod. 105 V rámci prvej casti zalobca uvádza, ze rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovovalo, ze uvedený postup bol znovu zacatý s cielom zrusenia clánkov 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827 a jeho nahradenia novým, konecným rozhodnutím. 106 Napadnuté rozhodnutie vyhlásilo pomoc vo výske 513757,49 eura (85482054 ESP), týkajúcu sa severného výkopu v oblasti Buseiro, a pomoc vo výske 508456,24 eura (84600000 ESP), týkajúcu sa vybudovania sachty a iných vetracích zariadení v oblasti Sorriba, za zneuzitú a neoprávnenú. Podla zalobcu vsak tieto pomoci boli povazované za zlucitelné so spolocným trhom v rozhodnutí 2002/827, a teda clánky 1, 2 a 5 tohto rozhodnutia sa ich netýkali. 107 Kedze kladné stanovisko Komisie týkajúce sa vyssie uvedených pomocí sa nezakladalo na nepravdivých informáciách, jedna z podmienok stanovených v clánku 9 nariadenia c. 659/1999 nebola splnená. Rozhodnutie zacat postup zrusenia bolo odôvodnené výlucne porusením podstatných formálnych nálezitostí pri postupe sledovanom na úcely prijatia rozhodnutia 2002/827. V dôsledku toho, kedze podmienky na uplatnenie clánku 9 nariadenia c. 659/1999 neboli splnené, Komisia porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery, lebo zalobca sa mohol oprávnene domnievat, ze rozhodnutie 2002/827 bolo konecné v rozsahu, v akom sa týkalo pomoci, ktorá nebola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom. 108 Zalobca zdôraznuje, ze posúdenie vykonané Komisiou v rozhodnutí 2002/827 sa zakladá na dokumente týkajúcom sa valorizácie zanechaných baníckych prác, ktorý uvádzal rozdelenie nákladov spôsobených uzatvorením casti banských zariadení, pricom tieto náklady zahrnali výslovne náklady, na ktoré bola urcená suma 1022213,33 eura, týkajúca sa severného výkopu v oblasti Buseiro a vybudovanie sachty a iných vetracích zariadení v oblasti Sorriba. Navyse z rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania na úcely zrusenia rozhodnutia 2002/827 vyplývalo, ze Komisia pouzila tento dokument na podporu svojej predbeznej analýzy pomoci poskytnutej zalobcovi. 109 Zalobca namieta, ze odôvodnenie rozhodnutia 2002/827 sa netýka nákladov, na ktoré bola urcená suma 1022213,33 eura, a pripomína, ze odôvodnenie aktu sa musí posudzovat vzhladom nielen na jeho doslovný obsah, ale takisto na jeho kontext a okolnosti danej veci (rozsudky Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, [24]C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 36, a z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, [25]C-114/00, Zb. s. I-7657, bod 63). 110 V rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu zalobca subsidiárne uvádza, ze ak by sa Súd prvého stupna domnieval, ze clánok 9 nariadenia c. 659/1999 umoznuje v predmetnom prípade zrusit rozhodnutie 2002/827, Komisia porusila postup uplatnitelný podla clánku 6 nariadenia c. 659/1999. 111 Toto ustanovenie vyzaduje, aby Komisia pred zrusením kladného rozhodnutia zacala konanie vo veci formálneho zistovania a aby v rozhodnutí o zacatí tohto formálneho konania pristúpila k predbeznému posúdeniu prvkov rozhodnutia, ktoré sa chystá zrusit, a vyjadrila svoje pochybnosti týkajúce sa zlucitelnosti predmetných pomocí so spolocným trhom. Predmetom tejto poziadavky je umoznit dotknutým stranám predlozit pripomienky, v súlade so zásadou, podla ktorej nijaké nepriaznivé rozhodnutie nemozno prijat bez toho, aby osoby, ktorým akt spôsobuje ujmu, nemali moznost predlozit pripomienky vzhladom na pochybnosti, ktoré by Komisia mohla mat (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, [26]C-301/87, Zb. s. I-307, bod 29, návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber k rozsudku Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, I-7876, body 96 a 99, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko/Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, body 142 a 147). 112 Predmetom konania vo veci formálneho zistovania zacatého Komisiou vsak neboli kladné stanoviská voci podniku, vyjadrené v rozhodnutí 2002/827, ktorým boli niektoré pomoci vyhlásené za zlucitelné so spolocným trhom, ale výlucne zrusenie clánkov 1, 2 a 5 tohto rozhodnutia. Okrem toho Komisia nepristúpila k nijakému predbeznému posúdeniu ani nevyslovila nijakú pochybnost, pokial ide o pomoci, ktoré boli predmetom kladného stanoviska v rozhodnutí 2002/827. Naopak, podla zalobcu v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania boli pomoci povazované za zlucitelné so spolocným trhom v rozhodnutí 2002/827 znovu vyhlásené za zlucitelné. 113 Komisia tým, ze neinformovala spanielske orgány ani zalobcu o pochybnostiach, ktoré mala vzhladom na pomoci povazované v rozhodnutí 2002/827 za zlucitelné so spolocným trhom, ani o moznom zrusení tohto rozhodnutia v sirsom rozsahu ako iba jeho clánkov 1, 2 a 5, neumoznila Spanielskemu královstvu ani zalobcovi predlozit v tejto súvislosti uzitocné pripomienky. Clánky 1, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia sú v dôsledku toho postihnuté procesnou vadou. 114 Komisia namieta proti dôvodnosti tohto zalobného dôvodu. Posúdenie Súdom prvého stupna 115 Pokial ide o prvú cast tohto zalobného dôvodu, Súd prvého stupna uvádza, ze z odôvodnenia c. 3 rozhodnutia 2002/827 vyplýva, ze jeho predmetom bolo najmä preskúmanie na jednej strane prípadného zneuzitia pomocí na pokrytie výnimocných nákladov uvedených v clánku 5 rozhodnutia c. 3632/93, poskytnutých na roky 1998 a 2000, vo výske 3918049,35 eura (651908560 ESP) a 2786246,34 eura (463592384 ESP), ktorých sa týkali povolujúce rozhodnutia 98/637 a 2001/162, a na druhej strane zlucitelnosti so spolocným trhom pomocí na pokrytie výnimocných nákladov uvedených v clánku 5 rozhodnutia c. 3632/93, poskytnutých na rok 2001, ocakávajúc rozhodnutie Komisie, vo výske 2367817 eur (393971600 ESP). 116 Z clánkov 1 a 2 rozhodnutia 2002/827 v spojení s odôvodneniami 3 a 19 az 22 tohto rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze pomoci na pokrytie výnimocných nákladov povolené na roky 1998 a 2000 boli predmetom zneuzitia vo výske 2745428,96 eura (456800943 ESP). Pokial ide o pomoc na pokrytie výnimocných nákladov poskytnutú na rok 2001, Komisia sa domnievala, ze celá jej výska, cize suma 2367817 eur (393971600 ESP), je nezlucitelná so spolocným trhom. 117 Je teda potrebné konstatovat, ze clánky 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827 vyhlásili celú pomoc na pokrytie výnimocných nákladov poskytnutú na roky 1998, 2000 a 2001 za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariadili jej vymáhanie Spanielskym královstvom, avsak s výnimkou sumy 3958866,73 eura (658700000 ESP), poskytnutej na roky 1998 a 2000, ktorej sa vyssie uvedené clánky netýkali a na ktorú sa v dôsledku toho stále vztahujú povolujúce rozhodnutia 98/637 a 2001/162. 118 Podla zalobcu sumy 513757,49 eura (85482054 ESP) a 508456,24 eura (84600000 ESP), týkajúce sa severného výkopu v oblasti Buseiro a vybudovania sachty a iných vetracích zariadení v oblasti Sorriba, boli súcastou sumy 3958866,73 eura (658700000 ESP), co zodpovedá casti pomoci na pokrytie výnimocných nákladov poskytnutej na roky 1998 a 2000, ktorá nebola predmetom vyhlásenia zneuzitia. 119 V tejto súvislosti, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, je potrebné uviest, ze hoci v rozhodnutí 2002/827 Komisia nepotvrdila, ze táto cast pomoci na pokrytie výnimocných nákladov poskytnutej na roky 1998 a 2000 bola predmetom zneuzitia, nemozno sa a contrario domnievat, ze usúdila, ze táto cast pomoci bola pouzitá v súlade s poziadavkami clánku 5 rozhodnutia c. 3632/93. Vzhladom na prvky, ktoré boli Komisii predlozené na posúdenie, Komisia len dospela k záveru, ze nie je potrebné konstatovat zneuzitie týchto súm pomoci. Teda, skutocnost, ze rozhodnutie 2002/827 konstatovalo zneuzitie len casti pomoci na pokrytie výnimocných nákladov poskytnutej na roky 1998 a 2000, neposkytuje zalobcovi nijaké dodatocné subjektívne právo, ktoré by uz nebolo poskytnuté v pôvodných povolujúcich rozhodnutiach, pokial ide o druhú cast predmetnej pomoci, ktorá nebola predmetom konstatovania zneuzitia. Ako uz bolo uvedené v bode 117 vyssie, na uvedenú cast sa stále vztahujú povolujúce rozhodnutia 98/637 a 2001/162, a preto v jej prípade platí domnienka nezneuzitia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 11. mája 2005, Saxonia Edelmetalle a Zemag/Komisia, T-111/01 a T-133/01, Zb. s. II-1579, bod 86). 120 Okrem toho, kedze Komisia plánovala zrusit clánky 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827, cize ustanovenia týkajúce sa nezlucitelnosti pomoci na pokrytie výnimocných nákladov poskytnutej na roky 1998, 2000 a 2001 so spolocným trhom, a prijat v tejto súvislosti nové rozhodnutie, bola povinná, pokial ide o preskúmanie prípadného zneuzitia pomoci poskytnutej na roky 1998 a 2000, znovu vykonat toto preskúmanie na rovnakom skutkovom základe, ako existoval pri prijatí rozhodnutia 2002/827. A kedze aj celá pomoc na pokrytie výnimocných nákladov vyplatených na rok 2001 bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom, Komisia ju musela znovu preskúmat ako celok. Preto preskúmanie vykonané v rámci nového formálneho konania sa muselo týkat celej sumy pomoci, ktorá bola predmetom prvého preskúmania v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia 2002/827. Tak ako sa teda uvádza v bode 115 vyssie, z odôvodnenia c. 3 rozhodnutia 2002/827 vyplýva, ze predmetom tohto rozhodnutia bolo preskúmanie na jednej strane prípadného zneuzitia súm 3918049,35 eura (651908560 ESP) a 2786246,34 eura (463592384 ESP), vyplatených zalobcovi na roky 1998 a 2000, v rámci clánku 5 rozhodnutia c. 3632/93 a na druhej strane súlad sumy 2367817 eur (393971600 ESP) s tým istým ustanovením, vyplatenej zalobcovi na rok 2001, ocakávajúc rozhodnutie Komisie. 121 Vzhladom na vyssie uvedené zalobca sa nemôze odvolávat na legitímnu dôveru v tej súvislosti, ze sumy pomoci, ktoré neboli povazované za zneuzité v rámci rozhodnutia 2002/827, Komisia neskúmala v rámci nového formálneho konania, pricom rozhodnutie o jeho zacatí bolo oznámené Spanielskemu královstvu listom z 19. februára 2003. 122 Z týchto dôvodov, hoci by aj platilo, ako uvádza zalobca, ze súm 513757,49 eura (85482054 ESP) a 508456,24 eura (84600000 ESP), týkajúcich sa severného výkopu v oblasti Buseiro a vybudovania sachty a iných vetracích zariadení v oblasti Sorriba, sa netýkali clánky 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827, nie je dôvodné v kazdom prípade uznat, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté tak, ze doslo k poruseniu zásady ochrany legitímnej dôvery z dôvodu, ze Komisia sa v rámci tohto posledného uvedeného rozhodnutia domnievala, ze tieto sumy pomoci boli zlucitelné so spolocným trhom. 123 Prvá cast tretieho zalobného dôvodu musí byt preto zamietnutá. 124 Pokial ide o druhú cast tohto zalobného dôvodu, zalozenú na porusení postupu uplatnitelného podla clánku 6 nariadenia c. 659/1999, je potrebné pripomenút, ze v súlade s týmto ustanovením rozhodnutie o zacatí formálneho konania musí umoznit dotknutým úcastníkom konania zúcastnit sa úcinným spôsobom na formálnom konaní, pocas ktorého budú mat moznost uplatnit svoje tvrdenia. Na tieto úcely postacuje, aby boli úcastníci konania oboznámení s odôvodnením, ktoré viedlo Komisiu k predbeznému záveru, ze predmetné opatrenie mohlo predstavovat pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom (rozsudky Súdu prvého stupna z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia, T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309, bod 138, a z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, [27]T-269/99, T-271/99 a T-272/99, Zb. s. II-4217, bod 105). 125 Komisia totiz pocas konania o preskúmaní státnej pomoci musí zohladnit legitímnu dôveru, ktorá mohla vzniknút z informácií uvedených v rozhodnutí o zacatí konania o preskúmaní (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. júna 2001, ESF Elbe-Stahlwerke Feralpi/Komisia, T-6/99, Zb. s.II-1523, bod 126), a následne legitímnu dôveru, ze nezalozí svoje konecné rozhodnutie na nedostatku podkladov, ktoré dotknutí úcastníci konania nemohli, na základe týchto informácií, povazovat za podklady, ktoré jej bolo nevyhnutné poskytnút. 126 V predmetnom prípade zalobca uvádza, ze v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, Komisia nevyjadrila nijakú pochybnost týkajúcu sa zlucitelnosti súm 513757,49 eura (85482054 ESP) a 508456,24 eura (84600000 ESP) s vnútorným trhom, ktoré sa týkali výkopu v oblasti Buseiro a vybudovania sachty a iných vetracích zariadení v oblasti Sorriba. 127 Súd prvého stupna vsak konstatuje, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania obsahuje informácie takej povahy, ktorá umoznuje dotknutým úcastníkom konania uplatnit svoje tvrdenia týkajúce sa zlucitelnosti súm predmetnej pomoci so spolocným trhom. 128 Pokial ide o pomoc urcenú na pokrytie sumy 513757,49 eura (85482054 ESP), týkajúcu sa výkopu v oblasti Buseiro, je potrebné uviest, ze v bode 5 rozhodnutia o zacatí formálneho konania, nazvanom "Ziadost o informácie" [neoficiálny preklad], Komisia poziadala, aby jej bol predlozený posudok nezávislých banských znalcov obsahujúci najmä "odôvodnenie z hladiska toho, ci náklady na premiestnovanie zeminy v povrchovej bani Buseiro boli zaúctované v hospodárskom roku ako náklady na tazbu alebo ako investicné náklady" [neoficiálny preklad]. 129 Ako teda Komisia správne zdôraznila vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna, z clánku 5 rozhodnutia c. 3632/93 vyplýva, ze pomoc na pokrytie výnimocných nákladov sa môze poskytnút len na náklady, ktoré nesúvisia s prebiehajúcou výrobou. Toto pravidlo, ktorého cielom je vyhnút sa tomu, aby na ten istý náklad nebola kumulatívne poskytnutá prevádzková pomoc a pomoc na pokrytie výnimocných nákladov, sa uplatnilo v bode V stvrtom odseku rozhodnutia 98/637, ako aj v odôvodnení c. 41 rozhodnutia 2001/162. 130 Zalobca preto nemohol nevediet, vzhladom na uplatnitelný právny rámec, ktorého pravidlá boli pripomenuté v povolujúcich rozhodnutiach 98/637 a 2001/162, ze zaradenie nákladov na premiestnovanie zeminy v oblasti Buseiro v úctovníctve podniku ako výrobných nákladov mohlo viest Komisiu k domnienke, ze pomoc na pokrytie výnimocných nákladov urcená na pokrytie výrobných nákladov nedodrzala podmienky stanovené v clánku 5 rozhodnutia c. 3632/93. 131 V tejto súvislosti Súd prvého stupna konstatuje, ze hoci zalobca tvrdí, ze náklady týkajúce sa premiestnovania zeminy v oblasti Buseiro vyplývajú z uzatvorenia banských zariadení, nenamieta proti tomu, ze tieto náklady boli ciastocne pokryté prevádzkovou pomocou v zmysle clánku 3 rozhodnutia c. 3632/93, a ze preto tieto náklady boli predmetom kumulácie pomocí. 132 Vzhladom na vyssie uvedené Súd prvého stupna uvádza, ze ziadost Komisie o informácie, uvedená v bode 128 vyssie, bola takej povahy, ze umoznila zalobcovi uplatnit jeho tvrdenia a predlozit prvky, ktoré mohol povazovat za potrebné v tejto súvislosti, kedze zálezitost mu bola známa. 133 Pokial ide o pomoc urcenú na pokrytie sumy 508456,24 eura (84600000 ESP), týkajúcu sa vybudovania sachty a iných vetracích zariadení v oblasti Sorriba, Súd prvého stupna konstatuje, ze v bode 4.2 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, týkajúcom sa pomoci na pokrytie výnimocných nákladov na rok 2001, Komisia uviedla, ze "náklady zodpovedajúce bezpecnostným zariadeniam vnútri bane nezodpovedali... restrukturalizácii 1998 - 2001, vzhladom na to, ze zariadeniami [boli] vetracie sachty potrebné na tazbu iných zásob v oblasti Sorriba" [neoficiálny preklad]. 134 Okrem toho v bode 5 tohto rozhodnutia, týkajúcom sa ziadosti o informácie, Komisia poziadala, aby posudok nezávislých banských znalcov priniesol vysvetlenia týkajúce sa toho, ci cielom tazobných prác v roku 2001, urcených na zaistenie bezpecnosti prilahlých oblastí a úpravu vetracieho okruhu, bolo zaistit bezpecnost opustených prevádzok, alebo islo o práce potrebné na tazbu nových zásob. 135 Je teda potrebné konstatovat, ze Komisia vyjadrila pochybnosti, pokial ide o súlad pomoci urcenej na pokrytie nákladov týkajúcich sa vybudovania sachty a iných vetracích zariadení v oblasti Sorriba s clánkom 5 rozhodnutia c. 3632/93. Zalobca mohol teda naozaj predlozit svoje pripomienky v správnom konaní. 136 Kedze nie je mozné uznat ziadne z tvrdení zalobcu na podporu druhej casti tretieho zalobného dôvodu, je potrebné ju zamietnut. 137 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretí zalobný dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný v celku. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnych posúdeniach 138 Zalobca uvádza, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávnych posúdení tým, ze vyhlásila sedem súm pomoci za nezlucitelné so spolocným trhom. Súd prvého stupna preskúma dalej výhrady predlozené zalobcom vzhladom na kazdú z týchto súm pomoci. O sume 295409,47 eura (49152000 ESP), týkajúcej sa vybudovania chodby v dlzke 1030 metrov v podoblasti La Prohida -- Napadnuté rozhodnutie 139 V odôvodnení c. 75 napadnutého rozhodnutia Komisia najmä uviedla, ze náklady týkajúce sa vybudovania chodieb v dlzke 1030 metrov potrebné na tazbu 170000 t uhlia, ktoré boli opustené, sa pripísalo v úctovníctve podniku k nákladom na tazbu. Kedze 40 % posledných uvedených nákladov bolo pokrytých státnou pomocou, Komisia dospela k záveru, ze na úcely vyhnutia sa nezlucitelnej kumulácie pomocí mozno povazovat za dôvodné najviac 60 % nákladov na vybudovanie týchto chodieb v dlzke 1030 metrov, cize 443114,21 eura (73728000 ESP). Komisia tak dospela k záveru, ze zostávajúca suma, cize 295409,47 eura (49152000 ESP), nebola zlucitelná so spolocným trhom. -- Tvrdenia úcastníkov konania 140 Zalobca uvádza, ze posúdenie Komisie nie je dôvodné vzhladom na definitívne skoncenie celej tazby v podoblasti La Prohida a vzhladom na to, ze institúcia povazovala za zlucitelné so spolocným trhom pomoci urcené na pokrytie nákladov spojených s definitívnym opustením 3070 metrov chodieb v iných miestach v podoblasti La Prohida. 141 Hoci Komisia uvádza, ze odhad realizacných nákladov na týchto 1030 metrov chodieb je nadsadený, neuviedla nijaké porovnatelné kritérium umoznujúce urcit, aká mala byt výska týchto nákladov za trhových podmienok. 142 Zalobca namieta, ze podstatná cast z 1030 metrov opustených chodieb bola ovplyvnená tazbou uhlia, a poznamenáva, ze Komisia neuvádza presnú cast chodieb, ktorá bola pouzitá na údajnú tazbu zásob uhlia, ani dlzku trvania tohto údajného pouzívania. Trvá na tom, ze uvedená chodba nemala nijaké praktické vyuzitie pred jej zatvorením, kedze bola vyhlbená výlucne na úcely prístupu k 170000 t uhlia, ktorých tazba bola opustená, co je dôvod, preco valorizácia tejto chodby bola vykonaná v závislosti od jej realizacných nákladov. 143 V odpovedi na tvrdenia Komisie, podla ktorých 40 % nákladov spojených s definitívnym opustením 1030 metrov chodieb v podoblasti La Prohida bolo pokrytých prevádzkovou pomocou, zalobca uvádza, ze prevádzková pomoc a pomoci urcené na pokrytie výnimocných nákladov majú rozdielne ciele a v dôsledku toho musia byt rozlisované. Skutocnost, ze tieto náklady boli zaradené ako náklady na tazbu v rocnej závierke, neprekáza ich zaradeniu ako výnimocných nákladov, pretoze tieto náklady nevyplývali z prebiehajúcej výroby, ale z uzatvorenia banských zariadení. 144 Komisia popiera dôvodnost tvrdení predlozených zalobcom. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 145 Je potrebné uviest, ze vo svojich písomných podaniach zalobca výslovne pripústa, ze náklady týkajúce sa vybudovania chodieb v dlzke 1030 metrov sú zaradené v úctovníctve podniku ako náklady na tazbu. Zalobca nepopiera ani skutocnost uvedenú v odôvodnení c. 75 napadnutého rozhodnutia, ze tieto náklady boli pokryté prevádzkovou pomocou v zmysle clánku 3 rozhodnutia c. 3632/93. Kedze na pojednávaní zalobca uviedol, ze podiel nákladov, ktoré boli pokryté prevádzkovou pomocou, nebol s dostatocnou presnostou Komisiou stanovený, treba skonstatovat, ze nepredlozil nijaký prvok umoznujúci preukázat nesprávnost zo strany institúcie. 146 Za týchto okolností nie je dôvodné domnievat sa, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked pripustila zlucitelnost pomoci na pokrytie výnimocných nákladov len do výsky 60 % predmetných nákladov. Ako totiz Komisia správne uvádza, pripustenie pomoci na uzatvorenie vo výske 100 % týchto nákladov by viedlo ku kumulácii pomocí dosahujúcej 140 %, co je zjavne nezlucitelné so spolocným trhom. 147 Okrem toho je potrebné konstatovat, ze kedze dôvod, pre ktorý suma predmetnej pomoci bola vyhlásená za nezlucitelnú, sa zakladá na tom, ze náklady týkajúce sa vybudovania chodieb v dlzke 1030 metrov boli zaradené medzi náklady na tazby, tvrdenie zalobcu, uvádzajúce, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze náklady na vybudovanie týchto chodieb boli nadnesené, nie je pouzitelné. 148 Napokon zalobca sa nemôze ani odvolávat na to, ze Komisia pripustila zlucitelnost pomocí urcených na pokrytie nákladov týkajúcich sa definitívneho opustenia celkom 3070 metrov chodieb v iných miestach podoblasti La Prohida. Komisia totiz povolila tieto pomoci vzhladom na to, ze náklady na to sa vztahujúce boli zaradené v úctovníctve podniku ako stále aktíva. 149 Je potrebné preto zamietnut túto výhradu ako nedôvodnú. O sume 513757,49 eura (85482054 ESP), týkajúcej sa premiestnenia 1005080 m3 zeminy v oblasti Buseiro -- Napadnuté rozhodnutie 150 V odôvodnení c. 81 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze suma 1902805,52 eura (316600200 ESP), týkajúca sa premiestnenia 1005080 m3 zeminy v oblasti Buseiro, bola uvedená v úctovníctve podniku ako náklady tazby. Komisia uviedla, ze zalobca dostal pomoc urcenú na pokrytie strát z tazby vo výske 27 % výrobných nákladov. V dôsledku toho 27 % z 1902805,52 eura (316600200 ESP) zodpovedajúcich odôvodneným nákladom premiestnenia zo strany podniku, cize 513757,49 eura, nemohlo byt pokrytých pomocou na uzatvorenie, pretoze uz boli pokryté pomocou urcenou na kompenzáciu strát z povrchovej tazby. -- Tvrdenia úcastníkov konania 151 Zalobca uvádza, ze Komisia len usúdila, ze dodatocný premiestnený objem zeminy bol nadhodnotený, bez toho, aby uviedla prvky umoznujúce urcit objem, ktorého premiestnenie mozno povazovat za dôvodné. Zalobca v tejto súvislosti namieta proti relevantnosti tvrdenia Komisie zalozeného na tom, ze opustený uholný sloj obsahoval zvýsený obsah popola, pretoze, nezávisle od percenta popola v opustených 585000 t zásob, objem premiestnenej zeminy na umoznenie prístupu na tazobnú úroven 545 m pod hladinou mora, kde sa tieto zásoby nachádzali, sa nemenil. 152 Zalobca okrem toho uvádza, ze náklady na premiestnenie dodatocných 1005080 m3 zeminy, cize 315 ESP na m3, boli v súlade s trhovými podmienkami v okamihu jeho realizácie, ako to aj potvrdil posudok nezávislých banských znalcov. Dodáva, ze táto cena je nizsia ako náklady zalobcu na modernizacné práce, prípravu, nalozenie a prepravu zeminy v rokoch 1995 a 1996, ktoré boli v priemere 352,6 ESP na m3. 153 V odpovedi na tvrdenia Komisie, podla ktorých 27 % nákladov týkajúcich sa premiestnenia zeminy v oblasti Buseiro bolo pokrytých prevádzkovou pomocou, zalobca uvádza, ze prevádzková pomoc a pomoci urcené na pokrytie výnimocných nákladov majú rozdielne ciele a musia v dôsledku toho byt rozlisované. Skutocnost, ze tieto náklady boli zaradené ako náklady na tazbu v rocnej závierke, neprekáza ich zaradeniu ako výnimocných nákladov, lebo tieto náklady nevyplývali z prebiehajúcej výroby, ale z uzatvorenia banských zariadení. 154 Komisia popiera dôvodnost tvrdení predlozených zalobcom. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 155 Je potrebné uviest, ze vo svojich písomných podaniach zalobca výslovne pripústa, ze náklady týkajúce sa premiestnenia 1005080 m3 zeminy sú zaradené v úctovníctve podniku ako náklady na tazbu, a okrem toho sa to uvádza v posudku nezávislých banských znalcov. Zalobca nepopiera ani skutocnost uvedenú v odôvodnení c. 81 napadnutého rozhodnutia, ze tieto náklady boli pokryté vo výske priblizne 27 % prevádzkovou pomocou. Ako Súd prvého stupna rozhodol v bode 145 vyssie, kedze na pojednávaní zalobca uviedol, ze podiel nákladov, ktoré boli pokryté prevádzkovou pomocou, nebol Komisiou stanovený s dostatocnou presnostou, je potrebné konstatovat, ze nepredlozil nijaký prvok umoznujúci preukázat nesprávnost zo strany institúcie. 156 Za týchto okolností nie je dôvodné sa domnievat, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze pripustila zlucitelnost pomoci na pokrytie výnimocných nákladov iba do výsky 73 % celkových nákladov na predmetné premiestnenie 1005080 m3 zeminy. Ako Komisia správne uviedla, pripustenie pomoci na uzatvorenie vo výske 100 % týchto nákladov by totiz viedlo ku kumulácii pomoci dosahujúcej 127 %, co je zjavne nezlucitelné so spolocným trhom. 157 Okrem toho treba konstatovat, ze kedze v napadnutom rozhodnutí dôvod, pre ktorý bola suma 513757,49 eura vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom, sa zakladá na tom, ze náklady týkajúce sa premiestnenia zeminy boli zaúctované ako náklady tazby v úctovníctve podniku, tvrdenia zalobcu namietajúce proti konstatovaniam Komisie, uvedeným na doplnenie, týkajúcim sa nadhodnotenia objemu premiestnenej zeminy a nákladov na tieto práce, nemozno uznat. 158 V dôsledku toho je potrebné zamietnut tento zalobný dôvod ako nedôvodný. O sume 547066,46 eura (91024200 ESP), týkajúcej sa záruk uzavretých s vládou Astúrie na asanáciu pozemkov -- Napadnuté rozhodnutie 159 V odôvodnení c. 85 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze náklady 547066,46 eura (91024200 ESP), týkajúce sa záruk uzavretých s vládou Astúrie na asanáciu pozemkov po skoncení tazby povrchového loziska, patria do výrobných nákladov uhlia vytazeného v západnej zóne oblasti Buseiro. Uviedla, ze "asanácia pozemkov predstavuje posledný prvok produkcného cyklu povrchovej bane a ze náklady na túto asanáciu sú polozkou celkových nákladov vytazeného uhlia" [neoficiálny preklad]. Uviedla, ze zalobca "neposkytol odôvodnenie, ze by opustenie haldy malo zahrnat dodatocné náklady asanácie" [neoficiálny preklad], ale naopak odôvodnoval tieto náklady "zákonnou povinnostou zriadenou královským dekrétom 1116/1984 z 9. mája 1984 a vyhláskou ministerstva priemyslu a energií z 13. júna 1984, ktorá ho doplna, podla ktorého na konci tazby sa majú dotknuté priestory asanovat" [neoficiálny preklad]. Komisia poznamenala, ze "podnik dostal státnu pomoc na pokrytie celej straty tazby, vrátane asanácie povrchovej bane Buseiro, [a ze] nová pomoc bola pridaná k pomoci, ktorá uz bola poskytnutá na pokrytie strát tazby" [neoficiálny preklad]. Institúcia v dôsledku toho usúdila, ze sumu 547066,46 eura (91024200 ESP) nebolo mozné povolit. -- Tvrdenia úcastníkov konania 160 Zalobca uvádza, ze královský dekrét 1116/1984 z 9. mája 1984 a vykonávacia vyhláska z 13. júna 1984 ministerstva priemyslu a energií ukladajú banským podnikom povinnost asanovat pozemky nachádzajúce sa v povrchových uholných baniach, ktoré boli opustené. 161 Zalobca vykonal asanáciu 77 ha pozemkov dotknutých tazbou v povrchovom lozisku Buseiro. Cast tejto plochy, teda 24,87 ha, zodpovedala ploche haldy vo východnej oblasti loziska Buseiro, ktorá bola opustená z dôvodu nájdenia novej tazobnej úrovne. Zalobca uvádza, ze v súlade so zákonnými povinnostami zriadil záruky v celkovej výske 1693504,15 eura (281775381 ESP) na zabezpecenie asanácie pozemkov a ze náklady na asanacné práce 24,87 ha haldy boli posúdené proporcionálne v závislosti od zriadených záruk, pricom tieto náklady boli vo výske 547066,46 eura (91024200 ESP). 162 Zalobca uvádza, ze opustenie a asanácia pozemkov vyplývali z modernizácie, racionalizácie a restrukturalizácie, ktoré podnikol s cielom vyuzitia pomoci na pokrytie výnimocných nákladov uvedených v clánku 5 rozhodnutia c. 3632/93, a nepredstavovali skoncenie produkcného cyklu uhlia oblasti Buseiro. Uvádza, ze nie je logické, aby Komisia povazovala náklady týkajúce sa opustenia haldy za odôvodnené a náklady spojené s jej asanáciou za také nepovazovala, pricom asanácia bola priamo spojená s opustením haldy. 163 Zalobca uvádza, ze odôvodnenie Komisie vedie k záveru, ze akékolvek náklady vynalozené na vykonanie povinnosti zákonnej povahy nemôzu byt povazované za výnimocné náklady v zmysle clánku 5 rozhodnutia c. 3632/93, co by znamenalo, ze ods. 1 písm. e) prílohy uvedeného rozhodnutia, povazujúc zostatkové náklady vyplývajúce z danových, zákonných alebo správnych ustanovení za výnimocné náklady, by nemal nijaký praktický dosah. 164 V odpovedi na písomné otázky Súdu prvého stupna zalobca uviedol, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne posúdenie, pretoze sa v nom uvádza, ze 24,87 ha predmetnej haldy sa nachádzalo v západnej zóne oblasti Buseiro, kým tie sa v skutocnosti nachádzali vo východnej zóne oblasti Buseiro. Okrem toho uviedol, ze tento pozemok nebol potrebný na tazobnú cinnost vykonávanú v západnej zóne oblasti Buseiro a ze na tento úcel ani nebol pouzitý. Na pojednávaní sa vsak zalobca znova venoval tejto okolnosti a uviedol, ze predmetný pozemok bol pouzitý na skladovanie odpadu pochádzajúceho z tazby uhlia v západnej casti oblasti Buseiro. 165 Komisia namieta proti dôvodnosti tvrdení zalobcu. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 166 Súd prvého stupna konstatuje, ze zalobca uvádza len to, ze opustenie a asanácia pozemkov vyplývali z restrukturalizácie zacatej s cielom získania pomoci na základe clánku 5 rozhodnutia c. 3632/93. 167 Kedze v súlade s královským dekrétom 1116/1984 z 9. mája 1984 a tak ako uznávajú úcastníci konania, náklady asanácie pozemkov musia v kazdom prípade znásat podniky na konci produkcného cyklu, patria do banskej cinnosti. V dôsledku toho Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, dospiet k záveru, ze tieto náklady sa zvycajne povazujú za výrobné náklady. 168 Vzhladom na to, ze zalobca dostal pomoc na pokrytie strát tazby, Komisia sa mohla domnievat, ze tieto náklady uz boli pokryté prevádzkovou pomocou a ze pomoc na pokrytie výnimocných nákladov je prídavkom k pomoci poskytnutej na pokrytie strát tazby. 169 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze z tvrdení zalobcu nevyplýva, ze v priebehu správneho konania poskytol Komisii informácie, ktoré by mohli odôvodnit, ze z dôvodu opustenia tazby casti zásob oblasti Buseiro nebola cast nákladov týkajúcich sa asanácie 24,87 ha predmetnej haldy pokrytá výrobou vyplývajúcou z tazobnej cinnosti. 170 Vzhladom na vyssie uvedené Súd prvého stupna uvádza, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze pomoc vo výske 547066,46 eura (91024200 ESP) nebola zlucitelná so spolocným trhom. 171 Pokial ide o tvrdenie zalobcu zalozené na tom, ze na náklady asanácie pozemkov mohla byt poskytnutá pomoc na pokrytie výnimocných nákladov, kedze ostatné náklady týkajúce sa opustenia haldy sa povazovali za odôvodnené, postacuje uviest, ze náklady asanácie sú nákladmi, ktoré zalobca musí v kazdom prípade znásat v priebehu produkcného cyklu. Komisia mohla teda bez toho, aby si protirecila, dospiet na jednej strane k záveru, ze ostatné náklady týkajúce sa opustenia haldy môzu byt pokryté pomocou na restrukturalizáciu, kedze tieto náklady by zalobca nemusel znásat, keby nepristúpil k znízeniu svojej produkcnej kapacity, a na druhej strane, ze náklady na asanáciu 24,87 ha pozemkov patria zvycajne do nákladov tazby, kedze, ako bolo uvedené v bode 167 vyssie, tieto náklady musel zalobca aj tak znásat na konci produkcného cyklu. 172 Okrem toho zalobca neposkytol nijaký základ na tvrdenie, ze odôvodnenie Komisie by viedlo k tomu, ze by bol ods. 1 písm. e) prílohy rozhodnutia c. 3632/93 zbavený praktického dosahu. Odôvodnenie Komisie sa totiz zakladá na okolnosti, ze náklady asanácie pozemkov musí v kazdom prípade znásat v urcitom okamihu zalobca, kedze tieto práce patria do poslednej fázy produkcného cyklu. Odsek 1 písm. e) prílohy rozhodnutia c. 3632/93 vsak umoznuje pokrytie nákladov vyplývajúcich z danových, zákonných alebo správnych ustanovení, ktoré by podnik nikdy nemal znásat, keby nedoslo k restrukturalizácii. 173 Preto je potrebné zamietnut túto výhradu ako nedôvodnú. O sume 372176,75 eura (61925000 ESP), zodpovedajúcej kúpnej hodnote pozemku hraniciaceho so západnou zónou oblasti Buseiro, opusteného po zmene tazobnej úrovne -- Napadnuté rozhodnutie 174 V odôvodnení c. 86 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla toto: "Pozemky nadobudnuté podnikom na povrchovú tazbu patria medzi nehnutelnosti podniku, ale nejde o majetok, ktorý by sa znehodnocoval. Komisia nemôze povolit pomoc vo výske 372176,75 eura (61925000 [ESP]) zodpovedajúcu kúpnej hodnote plôch, ktoré sa nepovazujú za stratený majetok, kedze pomoc nezodpovedá ziadnemu z bodov prílohy nariadenia (ES) c. 1407/2002." [neoficiálny preklad] -- Tvrdenia úcastníkov konania 175 Zalobca uvádza, ze kúpa predmetného pozemku umoznila vykonanie výkopových prác a prípravu svahov potrebných na tazbu z loziska v súlade s pôvodným projektom. Tieto práce vsak stratili význam po zmene tazobnej úrovne v západnej zóne loziska. Zalobca uvádza, ze rozdiel v cene medzi pozemkami, ktoré boli nadobudnuté, treba pripísat vyssej ako trhovej cene, ktorú sa predávajúcemu podarilo vyjednat z dôvodu casovej tiesne existujúcej v case nadobudnutia velkej plochy pozemkov. 176 Zalobca uvádza, ze tieto pozemky nie sú strateným majetkom a nepredstavujú majetok, ktorý sa znehodnocuje. Podla neho predmetné náklady mozno povazovat za výnimocný vnútorný odpis v zmysle odseku 1 písm. k) prílohy rozhodnutia c. 3632/93. 177 Okrem toho uvádza, ze Komisia si protirecí, pretoze povazovala pomoc urcenú na pokrytie zostatkovej hodnoty podoblasti La Prohida vo výske 2053495,41 eura (341672888 ESP) za dôvodnú, ale zároven zapocítala náklady nadobudnutia pozemkov opustených po uzatvorení podoblasti vo výske 10436600 ESP. 178 Komisia namieta proti dôvodnosti tvrdení zalobcu. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 179 Odsek 1 písm. k) prílohy rozhodnutia c. 3632/93 umoznuje pokrytie pomocou uvedenou v clánku 5 tohto rozhodnutia náklady týkajúce sa "výnimocného vnútorného odpisu v rozsahu, v akom vyplývajú z restrukturalizácie priemyslu (bez ohladu na akékolvek opätovné prehodnotenie po 1. januári 1986, ktoré by prekrocilo mieru inflácie)" [neoficiálny preklad]. 180 V predmetnom prípade postacuje uviest, ze zalobca pripústa vo svojich písomných podaniach, ze predmetné pozemky sa neznehodnotili po skoncení cinností, na ktoré boli urcené. Zalobca nemôze teda tvrdit, ze tieto náklady mohli byt zahrnuté do kategórie uvedenej v odseku 1 písm. k) prílohy rozhodnutia c. 3632/93. 181 V dôsledku toho nie je dôvodné uznat, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze konstatovala, ze predmetné náklady nemôzu byt pokryté pomocou na restrukturalizáciu. 182 Zalobca vsak uvádza, ze prax Komisie je nekoherentná a rozporuplná, lebo usúdila, ze pomoc urcená na pokrytie zostatkovej hodnoty podoblasti La Prohida sa týka takisto nákladov na nadobudnutie opustených pozemkov. Je vsak potrebné uviest, ze táto okolnost nemení vyssie uvedené konstatovanie, podla ktorého Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze usúdila, ze kúpna hodnota pozemkov nadobudnutých podnikom na povrchovú tazbu nezodpovedá výnimocnému vnútornému odpisu uvedenému v odseku 1 písm. k) prílohy rozhodnutia c. 3632/93, pretoze je nesporné, ze tieto pozemky nepredstavujú majetok, ktorý by sa znehodnocoval. 183 Okrem toho je potrebné uviest, ze kedze Komisia usúdila, ze náklady na pozemky neboli znehodnotené a sú pokryté pomocou na pokrytie výnimocných nákladov na základe odseku 1 písm. k) prílohy rozhodnutia c. 3632/93 alebo podobného ustanovenia nariadenia c. 1407/2002, dôsledkom takéhoto usúdenia nebolo v tejto súvislosti zjavne nesprávne posúdenie v napadnutom rozhodnutí. Navyse je potrebné domnievat sa, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze usúdila, ze náklady na kúpu neznehodnotených pozemkov opustených po uzatvorení podoblasti La Prohida môzu byt pokryté pomocou na pokrytie výnimocných nákladov. V tejto súvislosti postacuje uviest, ze podla zásady zákonnosti sa zalobca nemôze odvolávat vo svoj prospech na nezákonnost, ku ktorej doslo v rámci posúdenia zlucitelnosti iných súm pomoci so spolocným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 160). 184 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze táto výhrada musí byt zamietnutá ako nedôvodná. O sume 1403316,30 eura (233492186 ESP), týkajúcej sa nákladov vynalozených po splatení návratných dotácií poskytnutých v rámci PEAC -- Napadnuté rozhodnutie 185 Komisia v odôvodnení c. 87 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o sumu 1403316,30 eura (233492186 ESP), týkajúcu sa návratných dotácií vyplatených zalobcovi v rámci programu nazvaného "Plan Estratégico de Acción Competitiva" (PEAC) (strategický plán sútaze), ktorého cielom bola podpora výroby uhlia za ekonomicky rentabilných podmienok a zvýsenie produktivity, uviedla, ze tieto pôzicky boli "poskytnuté v priebehu rokov 1990 - 1993, pocas ktorých boli vykonané projekty" [neoficiálny preklad], a ze z prílohy III dohody podpísanej s ministerstvom priemyslu a energií vyplýva, ze návratná pôzicka 315500000 ESP bola urcená prioritne na realizáciu nového systému tazby "stácaním". Podla Komisie "príloha III dohody týkajúcej sa PEAC odkazovala na ,jasné znaky výnimocnej povrchovej tazby, co zabezpecovalo odhadovanú rentabilitu celku`, a na rocný výrobný ciel predajných 240000 t, co bolo prekrocené" [neoficiálny preklad]. 186 Komisia konstatovala, ze splatenie 233492186 ESP (1403316 eur) v roku 1999 a v roku 2000 zodpovedalo splateniu pôziciek prijatých medzi rokmi 1990 a 1993 a nemalo nijaký vztah s plánom obmedzenia cinností podniku oznámeným Komisii na obdobie 1998 - 2001. Komisia takisto uviedla, ze z listu ministerstva priemyslu a energií, ktorého dátum odoslania bol zaznacený ako 22. decembra 1997, ale aj z iných dokumentov, ktoré jej boli predlozené, vyplývalo, ze splatenia, ktoré vykonal podnik v roku 1999 a 2000, boli o dost vyssie oproti tomu, co predpokladal pôvodný plán, z dôvodu oneskorených platieb. Uviedla, ze návratná pôzicka 313500000 ESP bola poskytnutá spolu s nenávratnými dotáciami vo výske 209 miliónov ESP a 23 miliónmi ESP urcenými na investicné cinnosti a cinnosti technologického rozvoja. 187 Komisia pripomenula, ze zalobca dostával kazdý rok pomoc urcenú na pokrytie priblizne 40 % nákladov podzemnej tazby, ako aj 27 % nákladov povrchovej tazby. Okrem toho celková zostatková hodnota k 31. decembru 2000 nehnutelností podoblasti La Prohida a podstatnej casti oblasti Buseiro musela byt predmetom povolenia v rámci napadnutého rozhodnutia. Komisia teda dospela k záveru, ze pomoc vo výske 233492186 ESP (181292186 ESP na rok 1998 a 52200000 ESP na rok 2000), zodpovedajúca splateniu dotácií poskytnutých v rámci PEAC, ktorá mohla zahrnat investície do banských diel podoblasti La Prohida, by spôsobila kumuláciu pomoci, nezlucitelnú so spolocným trhom. -- Tvrdenia úcastníkov konania 188 Zalobca uvádza, ze mu bola poskytnutá najmä suma 313500000 ESP ako návratná dotácia, ktorá v súlade so zmluvou uzatvorenou 30. decembra 1989 s ministerstvom priemyslu a energií bola pridelená na zariadenia a aktíva urcené na zvýsenie banskej výroby. Splátkový kalendár vrátenia tejto sumy pokrýval obdobie medzi rokmi 1994 a 2000. V priebehu rokov 1999 a 2000 zalobca vrátil celkovo 233492186 ESP. 189 Zalobca uvádza, ze musel vrátit túto sumu, ktorá bola pôvodne urcená na zvýsenie jeho výrobnej kapacity, pricom zacal postup progresívneho obmedzovania výroby v priebehu rokov 1998 a 2000 v loziskách Buseiro a La Prohida. Zalobca teda nemohol kompenzovat a amortizovat splatenie vyssie uvedenej sumy zvýseniami svojej tazobnej kapacity. 190 Komisia namieta proti dôvodnosti tvrdení zalobcu. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 191 Je potrebné konstatovat, ze zalobca nenamieta, ze povolenie pomoci na restrukturalizáciu by viedlo ku kumulácii pomoci, co by bolo nezlucitelné, pretoze na jednej strane podnik dostal pomoc urcenú na pokrytie priblizne 40 % nákladov podzemnej tazby a 27 % nákladov povrchovej tazby a na druhej strane pomoc urcená na pokrytie celkovej zostatkovej hodnoty nehnutelností podoblasti La Prohida a podstatnej casti oblasti Buseiro k 31. decembru 2000 bola povolená napadnutým rozhodnutím. Zalobca nepopiera ani to, ze splatenia vykonané v roku 1999 a 2000 boli o dost vyssie oproti tomu, co predpokladal pôvodný plán, a to z dôvodu oneskorených platieb. 192 Súd prvého stupna okrem toho konstatuje, ze zalobca nepreukázal, ze v priebehu správneho konania oznámil Komisii presné informácie umoznujúce jej potenciálne stanovit cast pôzicky poskytnutej v rámci PEAC, ktorá by uz nebola úctovne odpísaná prostredníctvom zvýsenia tazobnej kapacity dosiahnutej pred prijatím restrukturalizacných opatrení a ktorá nebola ani zaradená do zostatkovej hodnoty banských diel, ktorých sa týka pomoc na pokrytie výnimocných nákladov. 193 Vzhladom na vyssie uvedené sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia v odôvodnení c. 87 napadnutého rozhodnutia tým, ze odmietla schválit sumu 1403316,30 eura (233492186 ESP), týkajúcu sa nákladov vynalozených po splatení návratných dotácií poskytnutých v rámci PEAC. 194 V dôsledku toho je potrebné zamietnut túto výhradu ako nedôvodnú. O sume 602146,29 eura (100188713 ESP), týkajúcej sa vybudovania sachty a iných vetracích zariadení v oblasti Sorriba -- Napadnuté rozhodnutie 195 V odôvodneniach c. 83 a 105 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze pomoc vo výske 602146,29 eura (100188713 ESP), ktorá sa týkala vybudovania sachty a iných vetracích zariadení v podoblasti Tres Hermanos, zodpovedala investíciám do banskej infrastruktúry. Usúdila, ze nové investície nebolo mozné povazovat za náklady zdedené z minulosti podla nariadenia c. 1407/2002 alebo na základe rozhodnutia c. 3632/93. Komisia okrem toho uviedla, ze z oznámenia Spanielskeho královstva z 19. decembra 2002 vyplývalo, ze Spanielske královstvo nemá zámer v rámci plánu 2003 - 2007 restrukturalizácie uholných baní poskytnút pomoc na investíciu typu uvedeného v clánku 5 ods. 2 nariadenia c. 1407/2002. Podla Komisie by takáto pomoc na investíciu bola okrem toho nezlucitelná s pomocou urcenou na pokrytie strát tazby oblasti Sorriba, ktorú Spanielske královstvo poskytlo zalobcovi. Táto pomoc totiz nezodpovedala odseku 1 písm. l) prílohy rozhodnutia c. 3632/93, pretoze cielom predmetných investícií bola tazba zásob podoblasti Tres Hermanos. Táto pomoc nezodpovedala ani prílohe nariadenia c. 1407/2002. Podla Komisie nové investície nebolo teda mozné povazovat za náklady zdedené z minulosti. -- Tvrdenia úcastníkov konania 196 Zalobca uvádza, ze postupné opustenie podoblasti La Prohida predpokladalo opätovnú adaptáciu existujúceho vetracieho systému v bani, ktorá zostala aktívna. Za celkovú sumu 581825,70 eura (96807659,90 ESP) bolo teda vybudovaných 463 metrov vetracích sácht. 197 Zalobca uvádza, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze nesprávne usúdila, ze vetracie práce slúzili na tazbu v podoblasti Tres Hermanos. Zdôraznuje, ze k opusteniu podoblasti La Prohida doslo v etapách, co spôsobilo potrebu progresívnej adaptácie vnútorného vetracieho systému pre chodby, v ktorých sa docasne tazilo, v súlade s poziadavkami spanielskej právnej úpravy. Kedze vetracie sachty a chodby, ktorých sa tieto sachty týkali, sú v súcasnosti zatvorené, nie je dôvodné sa domnievat, ze adaptácia vetracieho systému predstavovala novú investíciu. 198 Zalobca dodáva, ze okrem vybudovania uvedených vetracích sácht a obnovenia priecnej stóly boli vykonané aj iné práce, potrebné na obnovenie vetrania bane, s cielom zabezpecit spojenie medzi stvrtým poschodím podoblasti Tres Hermanos a prvým poschodím podoblasti La Prohida. Uvádza, ze vybudovanie týchto vetracích sácht bolo dôsledkom opustenia podoblasti La Prohida a nedoslo by k tomu, keby táto podoblast nebola definitívne uzatvorená. 199 Na pojednávaní zalobca uviedol, ze ku dnu pojednávania bol vetrací systém podoblasti Tres Hermanos stále v prevádzke a predstavoval ho jeden ventilátor nachádzajúci sa v podoblasti La Prohida, pricom táto podoblast bola odvtedy úplne uzatvorená. 200 Komisia namieta proti dôvodnosti tvrdení zalobcu. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 201 Z clánku 5 rozhodnutia c. 3632/93 vyplýva, ze cielom pomoci na pokrytie výnimocných nákladov je pokryt náklady vznikajúce alebo vyplývajúce z modernizácie, racionalizácie a restrukturalizácie uholného priemyslu, ktoré nesúvisia s beznou výrobou. 202 Ako samotný zalobca uznáva, opustenie podoblasti La Prohida si vyzadovalo vykonanie urcitých prác s cielom zabezpecit ventiláciu podoblasti Tres Hermanos, ktorá zostala aktívna. Predmetné vetracie práce, hoci by aj boli spôsobené uzatvorením bane La Prohida, teda súvisia s beznou výrobou bane Tres Hermanos v zmysle clánku 5 rozhodnutia c. 3632/93. 203 Hoci zalobca uvádza, ze predmetné práce boli potrebné s cielom zabezpecit vetranie podoblasti La Prohida pocas obdobia predchádzajúceho opustenie podoblasti La Prohida, Súd prvého stupna dospel k záveru, ze vzhladom na vztah medzi investovanými sumami a docasnou povahou vetrania podoblasti La Prohida pocas obdobia, ked bola táto oblast postupne opústaná, mohla Komisia usúdit bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ze cielom týchto prác bolo v skutocnosti zabezpecenie vetrania v podoblasti Tres Hermanos, a ze preto tieto práce súviseli s beznou výrobou. Toto posúdenie Komisie potvrdzuje okolnost, uznaná zalobcom na pojednávaní, ze predmetný vetrací systém je stále v prevádzke a zabezpecuje ventiláciu v podoblasti Tres Hermanos. 204 V dôsledku toho Súd prvého stupna dospel k záveru, ze vzhladom na informácie, ktoré mala k dispozícii, sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze odmietla schválit sumu 602146,29 eura (100188713 ESP), týkajúcu sa vybudovania sachty a iných vetracích zariadení v oblasti Sorriba. 205 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze túto výhradu je potrebné zamietnut ako nedôvodnú. O sume 601012,10 eura (100000000 ESP), urcenej na pokrytie výnimocných nákladov restrukturalizácie, ktoré v budúcnosti vyplynú z uzatvorenia podoblasti La Prohida -- Napadnuté rozhodnutie 206 V odôvodneniach c. 84 a 106 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze poskytnutie sumy 601012,10 eura (100000000 ESP) urcenej na pokrytie výnimocných nákladov restrukturalizácie, ktoré vyplynú v budúcnosti z uzatvorenia podoblasti La Prohida, ciastocného uzatvorenia oblasti Buseiro, alebo obidvoch, nebolo zaradené do oznámenia plánovanej pomoci zo strany Spanielskeho královstva na rok 2001. Podla Komisie táto suma nemohla byt vyhlásená za zlucitelnú, pretoze presahovala to, co bolo oznámené, a to, co bolo predcasne vyplatené zo strany Spanielskeho královstva na uvedený rok. -- Tvrdenia úcastníkov konania 207 Zalobca najprv uvádza, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze usúdila, ze predmetné poskytnutie sa týkalo nielen podoblasti La Prohida, ale aj oblasti Buseiro. V tejto súvislosti z posudku nezávislých banských znalcov vyplýva, ze uvedené poskytnutie bolo urcené výlucne na pokrytie budúcich nákladov podzemného loziska podoblasti La Prohida. 208 Zalobca dalej uvádza, ze oznámenia vykonané zo strany Spanielskeho královstva, pokial ide o pomoc, ktorej poskytnutie bolo urcené na pokrytie výnimocných nákladov, nerozlisujú polozky nákladov v závislosti od ich urcenia. Uvedené oznámenia sa týkali celkových súm pomoci na uholný priemysel, co potvrdila tá skutocnost, ze povolujúce rozhodnutia Komisie sa týkali celkových súm a neobsahovali analýzu konkrétnych nákladov kazdého z podnikov, ktorým bola urcená pomoc. Zalobca dodáva, ze rozhodnutie Komisie c. 341/94/ESUO z 8. februára 1994, týkajúce sa uplatnenia rozhodnutia c. 3632/93 [neoficiálny preklad] ([28]Ú. v. ES L 49, s. 1), neukladalo clenským státom povinnost uviest presné náklady, na ktoré mala byt urcená pomoc na pokrytie výnimocných nákladov, kedze pomoc uvedená v clánku 5 rozhodnutia c. 3632/93 môze byt oznámená vo volnej forme podla odseku 3 prílohy 2 rozhodnutia c. 341/94. Komisia nemôze teda tvrdit, ze vytvorenie rezervy 601012,10 eura (100000000 ESP) zo strany zalobcu na pokrytie budúcich nákladov týkajúcich sa skôd na povrchu nebolo obsiahnuté v oznámení pomoci plánovanej na rok 2001 zo strany Spanielskeho královstva. 209 Okrem toho pomoc bola schválená zalobcovi v rokoch 1998, 2000 a 2001 nielen vzhladom na skutocne vynalozené náklady, ale takisto v závislosti od budúcich predpokladaných nákladov. 210 Zalobca takisto uvádza, ze predmetné vytvorenie rezervy predstavuje len zvýsenie rezervy vytvorenej v roku 2001. Rocná závierka zalobcu za rok 2001 potvrdzuje, ze bola vytvorená rezerva 70000000 ESP na pokrytie nákladov vyplývajúcich zo skoncenia cinnosti v podoblasti La Prohida. Zistilo sa vsak, ze táto suma je na ich pokrytie nedostatocná. 211 Komisia uvádza, ze toto vytvorenie rezervy nezodpovedá nijakej oznámenej pomoci a skutocne poskytnutej pomoci zo strany Spanielskeho královstva. Ide o pokus zalobcu získat vyhlásenie zlucitelnosti casti pomoci vyhlásenej za zneuzitú a nezlucitelnú so spolocným trhom tým, ze sa spojí s neurcitými budúcimi nákladmi, v prípade ktorých Komisia nemôze preverit, ci zodpovedajú budúcim nákladom uzatvorenia. Preto nijaká pomoc v tejto súvislosti nemôze byt schválená. Dodáva, ze pomoc schválená v predmetnom prípade stedro pokrýva náklady uzatvorenia bez toho, aby bolo potrebné predpokladat rezervy na budúce dodatocné náklady. Okrem toho rovnocenné náklady sú v iných clenských státoch ovela nizsie. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 212 Najprv je potrebné uviest, ze zalobca namieta proti tomu, ze by suma 601012,10 eura (100000000 ESP) nebola zahrnutá v oznámení pomoci plánovanej na rok 2001 zo strany Spanielskeho královstva. V dôsledku toho takisto namieta proti tomu, ze by táto suma nebola zahrnutá do pomoci skutocne poskytnutej na rok 2001, ocakávajúc rozhodnutie Komisie. 213 Je potrebné dalej uviest, ze z odpovedí Komisie na otázky Súdu prvého stupna vyplýva, ze Spanielske královstvo oznámilo na rok 2001 pomoc v prospech zalobcu vo výske 393971600 ESP, cize 2367817 eur. Ako vsak uvádza Komisia, clánok 2 napadnutého rozhodnutia vyhlasuje pomoc vo výske 2249759,37 eura (374328463 ESP) na rok 2001 na pokrytie výnimocných nákladov uzatvorenia za zlucitelnú so spolocným trhom. 214 V dôsledku toho schválenie sumy 601012,10 eura (100000000 ESP) zo strany Komisie by bolo predstavovalo zmenu celkovej sumy pomoci na pokrytie výnimocných nákladov na rok 2001, vyhlásenej za zlucitelnú so spolocným trhom, na vyssiu úroven oproti sume oznámenej Spanielskym královstvom, ako aj sume 2303817 eur (383322896 ESP), ktorá bola naozaj poskytnutá zalobcovi. 215 Treba vsak konstatovat, ze cast zo sumy 601012,10 eura (100000000 ESP), cize suma 54057,63 eura (8994433 ESP), sa nachádza pod úrovnou celkovej sumy 2303817 eur (383322896 ESP), ktorá bola skutocne poskytnutá zalobcovi. 216 Komisia vsak nepredlozila nijaký prvok umoznujúci domnievat sa, ze táto suma 54057,63 eura nebola zahrnutá do celkovej sumy pomoci oznámenej Spanielskym královstvom Komisii. 217 Kedze na cast sumy 601012,10 eura (100000000 ESP), urcenú na vytvorenie predmetnej rezervy, sa mohla vztahovat pomoc, ktorá bola naozaj vyplatená podniku, prinálezalo Komisii, aby urcila, ci táto suma 601012,10 eura (100000000 ESP) alebo prinajmensom jej relevantná cast vo výske 54057,63 eura (8994433 ESP) splnala zákonné podmienky na to, aby sa na nu vztahovala pomoc na pokrytie výnimocných nákladov. 218 Je vsak potrebné konstatovat, ze z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze by Komisia vykonala takéto preskúmanie. Komisia v skutocnosti nepreskúmala sumu urcenú na vytvorenie predmetnej rezervy ani vzhladom na clánok 5 rozhodnutia c. 3632/93, ani vzhladom na clánok 7 nariadenia c. 1407/2002. Ako vyplýva z bodu 206 vyssie, institúcia len v odôvodneniach c. 84 a 106 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze suma 601012,10 eura (100000000 ESP) presahovala sumu, ktorá bola oznámená a vopred vyplatená. 219 V dôsledku toho je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia tým, ze nepreskúmala, ci by prinajmensom suma 54057,63 eura (8994433 ESP), zahrnutá v celkovej sume 601012,10 eura (100000000 ESP) týkajúcej sa vytvorenia rezervy urcenej na pokrytie výnimocných nákladov restrukturalizácie, ktoré v budúcnosti vyplynú z uzatvorenia podoblasti La Prohida, nemohla byt povazovaná za pomoc na pokrytie výnimocných nákladov, porusila uplatnitelné ustanovenia. 220 Pokial ide o to, ze Komisia este uvádza na svoju obranu, ze predmetné vytvorenie rezervy predstavuje pokus zalobcu získat vyhlásenie zlucitelnosti casti pomoci vyhlásenej za zneuzitú a nezlucitelnú, postacuje uviest, ze toto tvrdenie sa nepreukázalo. Okrem toho, kedze táto okolnost nie je uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktorom sa zakladalo odmietnutie Komisie vyhlásit pomoc urcenú potenciálne na pokrytie sumy predmetného vytvorenia rezervy za zlucitelnú so spolocným trhom, neexistencia odôvodnenia v tejto súvislosti nemôze byt napravená v tomto konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, Zb. s. 2861, bod 22). 221 V dôsledku toho je potrebné vyhoviet tejto výhrade. 222 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné vyhoviet stvrtému zalobnému dôvodu, pokial ide o výhradu týkajúcu sa sumy 601012,10 eura (100000000 ESP), zodpovedajúcej vytvoreniu rezervy urcenej na pokrytie výnimocných nákladov restrukturalizácie, ktoré v budúcnosti vyplynú z uzatvorenia podoblasti La Prohida, a to vo výske 54057,63 eura (8994433 ESP). Je vsak potrebné zamietnut túto výhradu a celý stvrtý zalobný dôvod v zostávajúcej casti. Záver 223 Zo vsetkých týchto dôvodov je potrebné zrusit clánok 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka sumy 54057,63 eura (8994433 ESP), ako aj clánok 4 ods. 1 písm. b) napadnutého rozhodnutia. V zostávajúcej casti je potrebné zalobu zamietnut. O trovách 224 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 225 V predmetnom prípade bolo zalobe podanej zalobcom ciastocne vyhovené a Súd prvého stupna dospel k záveru, ze spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze zalobca znása styri pätiny svojich vlastných trov konania a styri pätiny trov konania Komisie a Komisia znása pätinu svojich vlastných trov konania a pätinu trov konania zalobcu. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (druhá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 3 písm. b) v rozsahu, v akom sa týka sumy 54057,63 eura (8994433 ESP), a clánok 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia Komisie 2004/340/ES z 5. novembra 2003, týkajúceho sa pomoci na pokrytie výnimocných nákladov v prospech podniku Gonzáles y Díez, SA (pomoc na rok 2001 a zneuzitie pomoci na roky 1998 a 2000), a zmeny a doplnenia rozhodnutia 2002/827/ESUO [neoficiálny preklad] sa zrusujú. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Zalobca znása styri pätiny svojich vlatných trov konania a styri pätiny trov konania Komisie, Komisia znása pätinu svojich vlastných trov konania a pätinu trov konania zalobcu. Pirrung Meij Forwood Pelikánová Papasavvas Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. septembra 2007. Tajomník Predseda komory E. Coulon J. Pirrung Obsah Právny rámec Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie Návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku právomoci Komisie na prijatie clánkov 1, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí pri postupe zrusenia clánkov 1, 2 a 5 rozhodnutia 2002/827 a pri prijatí napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna -- O prípustnosti -- O veci samej O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a podstatných formálnych nálezitostí Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnych posúdeniach O sume 295409,47 eura (49152000 ESP), týkajúcej sa vybudovania chodby v dlzke 1030 metrov v podoblasti La Prohida -- Napadnuté rozhodnutie -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O sume 513757,49 eura (85482054 ESP), týkajúcej sa premiestnenia 1005080 m3 zeminy v oblasti Buseiro -- Napadnuté rozhodnutie -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O sume 547066,46 eura (91024200 ESP), týkajúcej sa záruk uzavretých s vládou Astúrie na asanáciu pozemkov -- Napadnuté rozhodnutie -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O sume 372176,75 eura (61925000 ESP), zodpovedajúcej kúpnej hodnote pozemku hraniciaceho so západnou zónou oblasti Buseiro, opusteného po zmene tazobnej úrovne -- Napadnuté rozhodnutie -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O sume 1403316,30 eura (233492186 ESP), týkajúcej sa nákladov vynalozených po splatení návratných dotácií poskytnutých v rámci PEAC -- Napadnuté rozhodnutie -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O sume 602146,29 eura (100188713 ESP), týkajúcej sa vybudovania sachty a iných vetracích zariadení v oblasti Sorriba -- Napadnuté rozhodnutie -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O sume 601012,10 eura (100000000 ESP), urcenej na pokrytie výnimocných nákladov restrukturalizácie, ktoré v budúcnosti vyplynú z uzatvorenia podoblasti La Prohida -- Napadnuté rozhodnutie -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna Záver O trovách __________________________________________________________________ ( [29]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX2pwXpg/L97327-9103TMP.html#t-ECRT12007SKA.0900312701-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:119:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:329:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:205:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:303:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:058:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:082:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:296:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:087:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:119:TOC 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0034&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0223&locale=SK 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:083:TOC 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0162&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0120&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0089&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0042&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0211&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0210&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0276&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0064&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0190&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0017&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0114&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0301&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0269&locale=SK 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:049:TOC 29. file:///tmp/lynxXXXX2pwXpg/L97327-9103TMP.html#c-ECRT12007SKA.0900312701-E0001