Vec C-404/04 P-R Technische Glaswerke Ilmenau GmbH proti Komisii Európskych spolocenstiev "Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu a predbezné opatrenia nariadené predsedom Súdu prvého stupna - Zamietnutie zaloby vo veci samej Súdom prvého stupna - Odvolanie - Nový návrh na odklad výkonu a nariadenie predbezných opatrení v rámci konania o odvolaní - Kritériá" Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 29. apríla 2005 Abstrakt uznesenia 1. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Predbezné opatrenia - Podmienky nariadenia - "Fumus boni iuris" - Naliehavost - Vázna a nenapravitelná ujma - Kumulatívna povaha - Zvázenie vsetkých dotknutých záujmov (Clánky 242 ES a 243 ES) 2. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Rozsudok Súdu prvého stupna, ktorý je predmetom odvolania - Právo na úcinnú súdnu ochranu - Návrh smerujúci k získaniu odkladu výkonu sporného rozhodnutia napadnutého v prvostupnovom konaní - Prípustnost (Clánok 242 ES) 3. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Rozsudok Súdu prvého stupna, ktorý je predmetom odvolania - Odklad výkonu rozhodnutia bezúspesne napadnutého pred Súdom prvého stupna - Podmienky - "Fumus boni iuris" - Rozsah dôkazného bremena spocívajúci na zalobcovi (Clánok 242 ES) 1. Predbezné opatrenia môze sudca, rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, nariadit, ak je preukázané, ze jeho nariadenie je na prvý pohlad skutkovo a právne odôvodnené (fumus boni iuris) a ze je naliehavé, kedze je nevyhnutné zabránit váznej a nenapravitelnej ujme na záujmoch navrhovatela, aby bolo vydané a úcinné uz pred rozhodnutím v konaní vo veci samej. Sudca, rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, tak prípadne pristupuje tiez k posúdeniu záujmov, o ktoré ide. Tieto predpoklady sú kumulatívne, pricom predbezné opatrenie sa musí zamietnut, pokial chýba jeden z uvedených predpokladov. (pozri body 10 - 11) 2. Skutocnost, ze predmetom návrhu na nariadenie predbezného opatrenia podaného v rámci odvolania proti rozsudku Súdu prvého stupna, ktorý zamietol zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie, konstatujúc nezlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom a urcujúc odskodnenie, je odklad uvedeného rozhodnutia, a teda ide nad rámec odkladu výkonu napadnutého rozsudku, nespôsobuje neprípustnost uvedeného návrhu. Na jednej strane sa vsak tým, ze napadnutý rozsudok je mozné v casti, v ktorej zamieta zalobu v celom rozsahu, povazovat za podobný zamietavému rozhodnutiu, s ohladom na nariadenie odkladu výkonu, ktoré vôbec nezmení situáciu navrhovatela, predpokladá len za výnimocných okolností, a na druhej strane tým, ze povinnost vrátit protiprávnu pomoc vyplýva z rozhodnutia napadnutého pred Súdom prvého stupna, dôvody súvisiace s právom na úcinnú súdnu ochranu, vyzadujú, aby uvedený návrh bol prípustný. (pozri body 12 - 14) 3. Skutocnost, ze predmetom návrhu na nariadenie predbezného opatrenia podaného v rámci odvolania proti rozsudku Súdu prvého stupna, ktorý zamietol zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie, konstatujúc nezlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom a urcujúc odskodnenie, je odklad výkonu uvedeného rozhodnutia, má za následok, pokial ide o posúdenie existencie fumus boni iuris, ze je potrebné dokázat zalobcovi, ze dôkazné bremeno, ktoré znása, je zatazujúce. Akokolvek platné totiz môzu byt uvádzané dôvody a tvrdenia proti napadnutému rozsudku, nemôzu byt dostatocné, aby na prvý pohlad právne odôvodnovali odklad výkonu napadnutého rozhodnutia pred Súdom prvého stupna. Na predlozenie dôkazu vo veci splnenia poziadavky týkajúcej sa fumus boni iuris musí byt zalobca okrem toho schopný preukázat, ze dôvody a tvrdenia, ktorými namietal uvedené rozhodnutie pred Súdom prvého stupna, sú takej povahy, ze odôvodnujú nariadenie navrhovaného odkladu, a to napriek skutocnosti, ze súd Spolocenstva ich uz preskúmal a rozhodol, ze sú nedôvodné. (pozri body 16 - 20) UZNESENIE PREDSEDU SÚDNEHO DVORA z 29. apríla 2005 ([1]*) "Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu a predbezné opatrenia nariadené predsedom Súdu prvého stupna - Zamietnutie zaloby vo veci samej Súdom prvého stupna - Odvolanie - Nový návrh na odklad výkonu a nariadenie predbezných opatrení v rámci konania o odvolaní - Kritériá" Vo veci C-404/04 P-R, ktorej predmetom je návrh na nariadenie predbezného opatrenia podla clánku 242 ES a 243 ES, podaný14. októbra 2004, Technische Glaswerke Ilmenau GmbH, v zastúpení: C. Arhold a N. Wimmer, Rechtsanwälte, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobca, dalsí úcastníci konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci a V. Kreuschitz, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Schott AG, pôvodne Schott Glas, v zastúpení: U. Soltész, Rechtsanwalt, vedlajsí úcastník v prvostupnovom konaní, PREDSEDA SÚDNEHO DVORA, po vypocutí generálnej advokátky: C. Stix-Hackl, vyhlásil toto Uznesenie 1 Návrhom na nariadenie predbezného opatrenia ziada Technische Glaswerke Ilmenau GmbH (dalej len "zalobca"), aby predseda Súdneho dvora nariadil odklad výkonu clánku 2 rozhodnutia Komisie 2002/185/ES z 12. júna 2001 o státnej pomoci poskytnutej Spolkovou republikou Nemecko v prospech Technische Glaswerke Ilmenau GmbH (Nemecko) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 62, 2002, s. 30, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), dovtedy, kým Súdny dvor nerozhodne rozsudkom, ktorým sa konanie vo veci odvolania, ktoré podal 22. septembra 2004 v konaní C-404/04 P, skoncí, alebo do dna, ktorý urcí predseda Súdneho dvora, a subsidiárne, nariadil iné alebo dodatocné opatrenie, ktoré by predseda Súdneho dvora posúdil ako nevyhnutné alebo vhodné. Skutkový stav predchádzajúci tomuto návrhu na nariadenie predbezného opatrenia 2 Napadnutým rozhodnutím Komisia konstatovala, ze Spolková republika Nemecko poskytla zalobcovi pomoc, nezlucitelnú so spolocným trhom v sume vo výske 4 milióny DEM. V clánku 2 tohto rozhodnutia tento clenský stát zaväzuje, aby bezodkladne ziadal o vrátenie predmetnej pomoci. 3 Zalobca navrhol, aby Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev napadnuté rozhodnutie zrusil. V priebehu konania pri viacerých prílezitostiach nariadil predseda Súdu prvého stupna predbezné opatrenia, ktorých dôsledkom bol v podstate odklad povinnosti vrátit spornú sumu az do ukoncenia konania pred Súdom prvého stupna, pod podmienkou, ze zalobca vráti cast sumy, co aj uskutocnil (pozri uznesenia predsedu Súdu prvého stupna zo 4. apríla 2002, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-198/01 R, Zb. s. II-2153; z 1. augusta 2003, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-198/01 R [II], Zb. s. II-2895, a z 12. mája 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-198/01 R III, Zb. s. II-1471). 4 Od okamihu, ked Súd prvého stupna zamietol zalobu vo veci samej rozsudkom z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia (T-198/01, Zb. s. II-0000, dalej len "napadnutý rozsudok"), podal zalobca 22. septembra 2004 proti tomuto rozsudku odvolanie. V rámci tohto odvolania v podstate ziada o odklad napadnutého rozhodnutia do skoncenia konania pred Súdnym dvorom. 5 Skutkový stav, predchádzajúci tomuto návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, je podrobnejsie opísaný v bodoch 7 - 28 napadnutého rozsudku: "7 Technische Glaswerke Ilmenau GmbH je nemecká obchodná spolocnost so sídlom v Ilmenau v Spolkovej krajine Durínsko. Podniká v oblasti sklárskeho priemyslu. 8 Bola zalozená v roku 1994 manzelmi Geißovými s cielom prebratia styroch z dvanástich výrobných pásov skla, ktoré patrili bývalej spolocnosti Ilmenauer Glaswerke GmbH (dalej 'IGW`), ktorej likvidáciu uskutocnil Treuhandanstalt (státny orgán poverený restrukturalizáciou podnikov v bývalej Nemeckej demokratickej republike, neskôr transformovaný na Bundesanstalt für vereinigungsbedingte Sonderaufgaben, dalej 'BvS`). Dotknuté výrobné pásy tvorili súcast znárodneného majetku Volkseigener Betrieb Werk für Technisches Glas Ilmenau, ktorý pred znovuzjednotením Nemecka bol strediskom výroby skla bývalej Nemeckej demokratickej republiky. 9 Predaj styroch výrobných pásov IGW zalobcovi sa uskutocnil v dvoch castiach, prvou zmluvou z 26. septembra 1994 [dalej 'asset-deal 1` (zmluva o prevode aktív)], odsúhlasenej Treuhandanstalt v decembri 1994, a druhou zmluvou z 11. decembra 1995 (dalej 'asset-deal 2`), odsúhlasenej BvS 13. augusta 1996. 10 Podla asset-deal 1 kúpna cena prvých troch výrobných pásov bola celkovo stanovená na 5,8 milióna nemeckých mariek (DEM) [2 965 493 eur (EUR)] a mala byt zaplatená v troch splátkach k 31. decembru 1997, 1998 a 1999. Zaplatenie bolo zabezpecené hypotekárnou zárukou vo výske 4 miliónov DEM (2 045 168 EUR) a bankovou zárukou vo výske 1,8 milióna DEM (920 325 EUR). 11 Je nesporné, ze ziadna z týchto troch splátok nebola zaplatená. 12 Podla asset-deal 2, IGW predala zalobcovi aj stvrtý výrobný pás za cenu 50 000 DEM (25 565 EUR). 13 Je rovnako nesporné, ze zalobca mal v roku 1997 financné problémy. Vzhladom na tieto tazkosti zalobca zacal rokovat s BvS. Výsledkom bolo uzatvorenie zmluvy zo 16. februára 1998, ktorou BvS súhlasila so znízením kúpnej ceny stanovenej v asset-deal 1 o 4 milióny DEM (dalej 'znízenie ceny`). 14 Listom z 1. decembra 1998 Spolková republika Nemecko oznámila Komisii rôzne opatrenia zamerané na záchranu zalobcu, ktorých súcast tvorilo aj znízenie ceny. Toto oznámenie sa z casti týkalo plánu restrukturalizácie na obdobie rokov 1998 az 2000, ktorý obsahoval najmä hladanie nového súkromného investora schopného investovat 3 850 000 DEM (1 968 474 EUR). 15 Listom c. SG (2000) D/102831 zo 4. apríla 2000 Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 88 ods. 2 ES. Usúdila, ze nemecké orgány mohli poskytnút v rámci zmlúv asset-deal 1 a asset-deal 2 rôzne státne pomoci. Tieto údajné pomoci sú opísané v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 29. júla 2000 [Výzva na predlozenie pripomienok podla clánku 88 ods. 2 Zmluvy ES k státnej pomoci C 19/2000 (predtým NN 147/98) - Státna pomoc poskytnutá Technische Glaswerke Ilmenau GmbH Nemecko (Ú. v. ES C 217, s. 10)], v ktorom Komisia predbezne usúdila, ze dve dotknuté opatrenia sa môzu povazovat za pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, najmä znízenie ceny a úver vo výske 2 miliónov DEM (1 015 677 EUR), ktorý zalobcovi poskytla Aufbaubank Thüringen (TAB) 30. novembra 1998, v súlade so schémou pomoci NN 74/95 [povolenej rozhodnutím SG (96) D/1946]. 16 Spolková republika Nemecko predlozila Komisii listom doruceným 7. júla 2000 svoje pripomienky k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania. Podla nej znízenie ceny nebolo státnou pomocou, ale zodpovedalo správaniu sa súkromného veritela, ktorý sa snazí zabezpecit svoju pohladávku v situácií, ked vymáhanie celej kúpnej ceny by vyvolalo likvidáciu zalobcu. 17 Po oboznámení sa s oznámením z 29. júla 2000, zalobca predlozil Komisii 28. augusta 2000 svoje pripomienky. Poziadal Komisiu, aby mu sprístupnila neutajenú cast spisu a aby mu potom umoznila predlozit nové pripomienky. 18 Listom z 11. októbra 2000 BvS povolil zalobcovi odklad zaplatenia zvysku ceny stanovenej asset-deal 1, teda 1,8 milióna DEM, ako aj odklad zaplatenia úrokov splatných medzi 1. januárom 1998 az 20. júnom 2000 predstavujúcich 198 800 DEM (101 645 EUR). Bez toho, aby pozadoval zaplatenie dalsích úrokov BvS urcila nové rocné splátky k 31. decembru 2003 az 2005. Ku kazdému z týchto dátumov mala byt uhradená suma vo výske 666 600 DEM (340 827 EUR). 19 Oznámením z 20. novembra 2000 Spolková republika Nemecko predlozila Komisii svoje vyjadrenie k pripomienkam predlozeným Komisii podnikom Schott Glas, ktorý je konkurentom zalobcu, v rámci konania vo veci formálneho zistovania 28. septembra 2000. 20 Dna 27. februára 2001 Spolková republika Nemecko dorucila Komisii v prílohe k svojmu oznámeniu kópiu správy z 24. novembra 2000, ktorá pochádzala od pána Arnolda, úctovníka, a ktorá sa týkala stavu a mozností dosiahnutia ziskovosti zalobcom (dalej 'správa Arnold`). 21 Komisia prijala 12. júna 2001 [napadnuté] rozhodnutie. Vzdajúc sa výslovne moznosti v rámci toho istého konania vo veci formálneho zistovania posudzovat iné potencionálne pomoci, ako napríklad nováciu bankovej záruky vo výske 1,8 milióna DEM, vytvorenú na základe asset-deal 1 na pozemkový dlh nizsieho stupna ('nachrangige Grundschuld`) a odklad zaplatenia zvysku kúpnej ceny stanovenej touto zmluvou do roku 2003 (odôvodnenia c. 42, 64 a 65 napadnutého rozhodnutia), Komisia dospela k záveru, ze znízenie kúpnej ceny by súkromný veritel neodsúhlasil, a predstavuje státnu pomoc, ktorá nie je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 22 Komisia na základe troch dôvodov (odôvodnenie c. 76 az 80 napadnutého rozhodnutia) rozhodla, ze BvS tým, ze poskytla znízenie kúpnej ceny, sa nesprávala ako súkromný veritel. Aj ked asset-deal 2 bol podriadený znízeniu kúpnej ceny, nic podla napadnutého rozhodnutia nenasvedcovalo tomu, ze táto operácia je menej nákladná ako vymáhanie celej pôvodne dohodnutej kúpnej ceny a vzdanie sa asset-deal 2 (odôvodnenie c. 81). Komisia navyse zamietla tvrdenie zalobcu, podla ktorého znízenie kúpnej ceny predstavovalo vzhladom na znízenie dotácií prislúbených Spolkovou krajinou Durínsko iba úpravu privatizacnej zmluvy. V skutocnosti usúdila, ze BvS a Spolková krajina Durínsko boli v kazdom prípade rozdielne právnické osoby (odôvodnenie c. 82). Komisia z toho vyvodila, ze BvS nekonala v záujme ochrany svojich financných záujmov, ale v záujme zabezpecenia prezitia zalobcu (odôvodnenie c. 83). 23 Podla napadnutého rozhodnutia znízenie kúpnej ceny nemôze byt výnimkou z dôvodu pomoci ad hoc urcenej na restrukturalizáciu, pretoze podmienky stanovené pokynmi Spolocenstva na poskytovanie státnej pomoci pri záchrane a restrukturalizácii podnikov v tazkostiach neboli splnené. Najmä plán restrukturalizácie zalobcu sa nezakladal na realistických predpokladoch a obnova dlhodobej zivotaschopnosti bola pochybná (odôvodnenia c. 92 az 97). 24 Komisia pripomenula podmienku, ktorú musí splnat pomoc urcená na restrukturalizáciu, teda ze plán restrukturalizácie musí upravovat opatrenia urcené na co mozno najúcinnejsie zmiernenie nepriaznivých dôsledkov restrukturalizácie na konkurentov (odôvodnenia c. 98 az 101). Napriek pripomienkam jedného z konkurentov zalobcu, ktoré poukazovali na to 'ze na niektorých trhoch výrobkov, na ktorých [zalobca] vykonával svoju cinnost, existoval strukturálny nadbytok', Komisia usúdila, ze podla informácií, ktoré mala k dispozícií, neexistoval 'nadbytok na trhu ako celku` (odôvodnenie c. 101). 25 Na záver Komisia usúdila, ze podmienka týkajúca sa primeranosti pomoci nebola splnená, kedze neexistoval ziaden vklad súkromného investora v zmysle vyssie uvedených pokynov (odôvodnenia c. 102 az 107). Navyse skonstatovala, ze podla spomenutého konkurenta zalobca predával sústavne svoje výrobky za menej ako trhovú cenu a dokonca za menej ako cenu nákladov a boli mu sústavne poskytované financné injekcie na pokrytie jeho strát. Komisia teda podciarkla, ze nie je vylúcené, ze zalobca pouzil tieto financné prostriedky na cinnosti, ktoré narusili hospodársku sútaz a nesúviseli s restrukturalizáciou (odôvodnenie c. 103). Z uvedeného Komisia vyvodila záver, ze znízenie kúpnej ceny nie je zlucitelné so spolocným trhom (odôvodnenie c. 109). 26 Podla clánkov 1 a 2 napadnutého rozhodnutia: 'Clánok 1 Státna pomoc poskytnutá [Spolkovou republikou] Nemecko v prospech Technische Glaswerke Ilmenau GmbH v podobe [znízenia o] 4 milióny [DEM] kúpnej ceny stanovenej asset-deal 1 uzatvoreného 26. septembra 1994 nie je zlucitelná so spolocným trhom.. Clánok 2 1. [Spolková republika] Nemecko prijme vsetky nevyhnutné opatrenia, aby príjemca vrátil pomoc uvedenú v clánku 1, ktorá [mu] bola protiprávne poskytnutá. 2. Vrátenie pomoci sa uskutocní bezodkladne podla nemeckej právnej úpravy, ak táto umoznuje bezodkladnú úcinnost a vykonatelnost tohto rozhodnutia. Pomoc, ktorá sa má vrátit zahrna úroky [za obdobie ohranicené] dátumom, kedy príjemca dostal protiprávne pomoc a dátumom jej skutocného vrátenia. [Dotknuté] úroky [sú] vypocítané na základe referencných úrokových mier pouzitých pri výpocte poskytnutia porovnatelnej dotácie na regionálnu pomoc.` [neoficiálny preklad] 27 Zalobca uznal, ze sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím uz 19. júna 2001, ked mu zástupcovia BvS odovzdali jeho kópiu. 28 Listom z 23. augusta 2001 Spolková republika Nemecko informovala Komisiu, ze má v úmysle, ak s tým Komisia bude súhlasit, odlozit vymáhanie vrátenia dotknutej pomoci, aby neboli ohrozené rokovania medzi zalobcom a novým potencionálnym investorom." Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 6 Po vyhlásení napadnutého rozsudku pozadovala BvS listom z 8. júla 2004 od zalobcu, aby vrátil znízenú cenu, vrátane úrokov a odpoctu uz vykonaných platieb, v súlade s uznesením predsedu Súdu prvého stupna spomenutými v bode 3 tohto uznesenia, a teda súhrnne sumu vo výske 2 212 027,04 eur. BvS vsak oznámila, ze sa zdrzí prijímania opatrení smerujúcich k nútenému výkonu povinnosti vrátenia az do zamietnutia prípadného návrhu na nariadenie predbezného opatrenia smerujúceho k odkladu výkonu napadnutého rozhodnutia, pokial zalobca podá taký návrh pred urceným dátumom. 7 Vzhladom na tieto okolnosti podal zalobca osobitným podaním podla clánkov 242 ES a 243 ES návrh na nariadenie predbezného opatrenia, smerujúceho: 1. k odkladu výkonu clánku 2 napadnutého rozhodnutia, - dovtedy, kým Súdny dvor nerozhodne rozsudkom, ktorým sa konanie vo veci odvolania, ktoré podal 22. septembra2004 v konaní C-404/04 P, skoncí, - alebo do dna, ktorý urcí predseda Súdneho dvora; 2. a subsidiárne, k prijatiu iného alebo dodatocného opatrenia, ktoré by predseda Súdneho dvora posúdil ako nevyhnutné alebo vhodné; 3. k tomu, aby sa o trovách konania rozhodlo v konaní o veci samej. 8 Komisia navrhuje zamietnut návrh na nariadenie predbezného opatrenia vzhladom na to, ze je nedôvodný a zaviazat zalobcu na náhradu trov konania. 9 Schott, o ktorého prípustnosti vstupu do konania na podporu návrhov Komisie rozhodol predseda piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna uznesením z 15. mája 2002, navrhuje zamietnut návrh, o ktorý ide, a zaviazat zalobcu na náhradu trov konania, vrátane trov, ktoré táto spolocnost sama znása; subsidiárne ziada, aby predseda Súdneho dvora vyhradil svoje rozhodnutie o trovách konania na cas, ked bude vyhlásené rozhodnutie vo veci samej. O návrhu na nariadenie predbezného opatrenia 10 Podla ustálenej judikatúry predbezné opatrenie môze sudca, rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, nariadit, ak je preukázané, ze jeho nariadenie je na prvý pohlad skutkovo a právne odôvodnené (fumus boni iuris) a ze je naliehavé, kedze je nevyhnutné zabránit váznej a nenapravitelnej ujme na záujmoch navrhovatela, aby bolo vydané a úcinné uz pred rozhodnutím v konaní vo veci samej. Sudca, rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, tak prípadne pristupuje tiez k posúdeniu záujmov, o ktoré ide (pozri najmä uznesenie z 23. februára 2001, Rakúsko/Rada, C-445/00 R, Zb. s. I-1461, bod 73). 11 Tieto predpoklady sú kumulatívne, pricom predbezné opatrenie sa musí zamietnut, pokial chýba jeden z uvedených predpokladov [pozri najmä uznesenie z 27. septembra 2004, Komisia/Akzo a Akcros, C-7/04 P(R), Zb. s. I-0000, bod 28]. Úvodné poznámky 12 V prvom rade je potrebné uviest, ze skutocnost, ze predmetom navrhovaného predbezného opatrenia je odklad napadnutého rozhodnutia, a teda ide nad rámec odkladu výkonu napadnutého rozsudku, nespôsobuje neprípustnost tohto návrhu na nariadenie predbezného opatrenia. 13 Ak je pravda, ze v rámci clánku 242 ES nemôzu navrhované opatrenia v zásade prekrocit formálne obmedzenia odvolania, s ktorým súvisia, je potrebné tiez poznamenat, ze podla ustálenej judikatúry sa podanie návrhu na odklad výkonu proti zamietavému rozhodnutiu predpokladá len za výnimocných okolností, kedze úcinkom odkladu nemôze byt zmena situácie navrhovatela (pozri uznesenie z 21. februára 2002, Front National a Martinez/Parlament, C-486/01 P-R a C-488/01 P-R, Zb. s. I-1843, bod 73, a tam citovaná judikatúra). 14 Kedze je napadnutý rozsudok mozné povazovat za podobný zamietavému rozhodnutiu z dôvodu, ze jeho prostredníctvom Súd prvého stupna zamietol zalobu v celom rozsahu a s prihliadnutím na skutocnost, ze povinnost vrátit spornú sumu vyplýva z napadnutého rozhodnutia, dôvody, súvisiace s právom na úcinnú súdnu ochranu, podrobne uvedené v uznesení z 31. júla 2003, Le Pen/Parlament (C-208/03 P-R, Zb. s. I-7939, body 78 az 88), vyzadujú, aby bol zalobca oprávnený v tomto prípade navrhnút odklad výkonu napadnutého rozhodnutia. 15 Je potrebné dodat, ze tento návrh na nariadenie predbezného opatrenia sa opiera o clánok 243 ES, predpis, podla ktorého môze Súdny dvor nariadit nevyhnutné predbezné opatrenia vo vsetkých predlozených veciach. 16 Z okolnosti, ze návrh na nariadenie predbezného opatrenia smeruje k nariadeniu odkladu výkonu napadnutého rozhodnutia a nie napadnutého rozsudku vsak vyplývajú urcité dôsledky na posúdenie existencie fumus boni iuris. 17 Akokolvek platné totiz môzu byt dôvody a tvrdenia proti napadnutému rozsudku, na ktoré sa odvoláva zalobca, nemôzu byt dostatocné, aby na prvý pohlad právne odôvodnovali odklad výkonu napadnutého rozhodnutia. Na predlozenie dôkazu vo veci splnenia poziadavky týkajúcej sa fumus boni iuris by mal byt zalobca okrem toho schopný preukázat, ze dôvody a tvrdenia, ktorými sa namietala zákonnost uvedeného rozhodnutia v rámci zaloby o neplatnost, sú také, ze na prvý pohlad odôvodnujú nariadenie navrhovaného odkladu (uz citované uznesenie Le Pen/Parlament, bod 90). 18 Po druhé, pokial ide o niektoré okolnosti predchádzajúce tejto veci, treba pripomenút, ze ako sa uvádza v prvom uznesení v konaní o predbeznom opatrení, uvedenom v bode 3 tohto uznesenia, najmä z jeho bodov 79, 87 a 88 vyplýva, ze predseda Súdu prvého stupna konstatoval, ze prvý a tretí dôvod, ktoré uviedol zalobca vo svojej zalobe vo veci samej, nie sú zjavne nedôvodné. Okrem toho, v súvislosti s posúdením záujmov, o ktoré ide, rozhodol, ze existovali "výnimocné a osobitné okolnosti, ktoré by potvrdili potrebu nariadenia predbezného opatrenia", pricom podciarkol, ze záujem Spolocenstva má mat spravidla, ak nie takmer vzdy, prednost pred záujmom príjemcu pomoci zabránit výkonu povinnosti vrátenia celej sumy pred vyhlásením rozsudku vo veci samej, ako vyplýva z bodu 118 uvedeného uznesenia. Súd prvého stupna v konaní vo veci samej vsak zamietol vsetky dôvody, ktoré predlozil zalobca. 19 V dôsledku toho, pokial ide o tento návrh na nariadenie predbezného opatrenia, pri posúdení poziadavky, týkajúcej sa existencie fumus boni iuris sa musí vziat do úvahy, ze napadnuté rozhodnutie uz bolo sudcom Spolocenstva preskúmané z hladiska skutkového, ako aj právneho, a ze vyhlásil, ze zaloba smerujúca proti tomuto rozhodnutiu je nedôvodná. 20 Po tretie nevyhnutnost v rámci tohto návrhu na nariadenie predbezného opatrenia uplatnovat právne dôvody, ktoré sa zdajú na prvý pohlad osobitne závazné, vyplýva tiez zo skutocnosti, ze tieto dôvody musia byt spôsobilé na jednej strane vyvrátit posúdenie tvrdenia zalobcu, ktoré vykonal Súd prvého stupna, ked rozhodoval vo veci samej, a na druhej strane potvrdit posúdenie, na základe ktorého predseda Súdu prvého stupna v tomto prípade pripustil existenciu výnimocných a osobitných okolností. O fumus boni iuris 21 Navrhovatel zoskupil dôvody, ktorých sa dovoláva, do piatich kategórií, a to zánik podstatnej nálezitosti zmluvy ("Wegfall der Geschäftsgrundlage"), kritérium súkromného veritela, nesprávne urcenie sumy pomoci, plán restrukturalizácie a nepostúpenie odpovedí, ktoré uviedol vedlajsí úcastník konania, Spolkovej republike Nemecko. O dôvodoch týkajúcich sa zániku podstatnej nálezitosti zmluvy 22 Pokial ide o tvrdenie, opierajúce sa o zánik podstatnej nálezitosti zmluvy, navrhovatel uviedol sedem dôvodov. Dva z nich kvalifikuje ako hmotnoprávne dôvody, zatial co ostatných pät sa týka údajných vád konania pred Súdom prvého stupna. Z dôvodov uvedených v bode 17 tohto uznesenia nebudú sa v súvislosti s týmto konaním o nariadení predbezného opatrenia tieto procesné vady skúmat. 23 Prvým hmotnoprávnym dôvodom navrhovatel tvrdí, ze sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze odôvodnenie, ktoré uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí k odôvodneniu neprihliadnutia na zánik podstatnej nálezitosti zmluvy, bolo v súlade s nálezitostami podla clánku 253 ES. 24 Druhým hmotnoprávnym dôvodom zdôraznuje, ze sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v napadnutom rozhodnutí ustanovil, ze zamietnutie jeho tvrdenia, týkajúceho sa zániku podstatnej nálezitosti zmluvy, nebolo zalozené na nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia s odkazom na clánok 87 ods. 1 ES. 25 Tieto dva dôvody, ktoré treba preskúmat v ich vzájomnej súvislosti, sa v podstate zakladajú na chybe, ktorej sa mal dopustit Súd prvého stupna, ked nevytkol Komisii, ze na jednej strane odmietla pripustit, ze znízenie ceny bolo logickým dôsledkom zániku podstatnej nálezitosti zmluvy, a na druhej strane, ze v tomto ohlade nedostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie. 26 V odôvodnení c. 82 toho istého rozhodnutia Komisia, pokial ide o údajný zánik podstatnej nálezitosti zmluvy, konstatovala, ze BvS a spolková krajina Durínsko boli rozdielne právnické osoby a z toho vyvodila, ze nebolo mozné prijat tvrdenie, predlozené zalobcom, na základe ktorého bolo znízenie ceny s prihliadnutím na znízenie dotácií, prislúbených touto spolkovou krajinou, iba úpravou privatizacnej zmluvy. 27 V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna vylozil tento záver tak, ze vyvodil presvedcenie Komisie, ze tvrdenie zalobcu v tejto súvislosti je irelevantné. Poznamenal, ze pomoc, údajne prislúbená spolkovou krajinou Durínsko je investicnou pomocou, ktorá spadá do 23. rámcového plánu o úlohe verejného záujmu "Zlepsenie ekonomickej a regionálnej struktúry", dá sa povedat, ze ide o regionálnu schému investicnej pomoci, zatial co znízenie ceny nepatrí do tejto osobitnej schémy, a teda nemohlo byt posúdené Komisiou s odkazom na tieto ustanovenia. Na druhej strane podla Súdu prvého stupna patrilo poskytnutie takejto údajnej pomoci okrem iného do samosprávnej právomoci spolkovej krajiny Durínsko a nie do právomoci BvS. Súd prvého stupna potom rozhodol, ze s prihliadnutím na to nie je mozné sa domnievat, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked odmietla tvrdenia týkajúce sa práva upravit asset-deal 1 z dôvodu, ze BvS a spolková krajina Durínsko sú rozdielne právnické osoby, aj v prípade, ak táto druhá osoba skutocne prislúbila zalobcovi uvedenú investicnú pomoc (pozri napadnutý rozsudok, body 70 - 77). 28 Súd prvého stupna dodal, ze v kazdom prípade zalobca vo svojom písomnom vyjadrení nepreukázal právne dostatocne skutocnost, ze spolková krajina Durínsko mu naozaj prislúbila poskytnutie investicnej pomoci vo výske 4 milióny DEM. Vzhladom na nedostatok takéhoto dôkazu sa domnieval, ze predpoklad zalobcu, týkajúci sa existencie príslubu investicnej pomoci uvedenej spolkovej krajiny nie je dôvodný, a teda ze nie je potrebné skúmat zalobcove tvrdenia týkajúce sa podoby úpravy zmluvy v prípade podstatnej zmeny okolností ani urcit, ci údajný príslub pomoci spadal pod 23. rámcový plán (pozri napadnutý rozsudok, body 78 - 86). 29 Pred Súdnym dvorom zalobca tvrdí, ze otázka, ci spolková krajina Durínsko slúbila alebo nie uvedenú pomoc, je málo podstatná. Podla jeho názoru spocíva rozhodujúca okolnost v skutocnosti, ze v okamihu uzavretia kúpnej zmluvy sa obe zmluvné strany domnievali, ze dohodnutá podpora od tejto spolkovej krajiny bude vyssia. 30 Komisia, ktorá kvalifikuje uvedené tvrdenie ako nové oproti tvrdeniu, prednesenému zalobcom pred Súdom prvého stupna, zdôraznuje, ze v prípade prijatia dotknutého tvrdenia by sa prakticky ukoncil systém kontroly státnej pomoci, ako ho upravuje Zmluva. Na to, aby sa vynala pomoc, o ktorú ide, zo systému kontroly, upraveného právom Spolocenstva, by totiz stacilo, keby verejný orgán a príjemca pomoci vyhlásili, ze obaja vychádzali zo zásady, podla ktorej mal tretí subjekt financne prispiet na nákup a ze, vo velmi pravdepodobnom prípade, keby tento tretí subjekt neposkytol tento príspevok, pristúpili následne k znízeniu ceny. 31 Rozhodnutie o otázke, ci a prípadne akým spôsobom sa môze pojem vnútrostátneho práva, akým je zánik podstatnej nálezitosti zmluvy, pouzit na systém kontroly státnej pomoci, nepochybne presahuje rámec tohto návrhu na nariadenie predbezného opatrenia. 32 Takéto preskúmanie vsak v tejto casti konania nie je nevyhnutné z dôvodu nedostatku dostatocného poctu okolností, ktoré umoznujú na prvý pohlad dospiet k záveru v prospech existencie jednej z nálezitostí, ktorá sa v tomto prípade vyzaduje na uplatnenie pojmu zániku podstatnej nálezitosti zmluvy. 33 Na základe písomných vyjadrení zalobcu sa totiz uplatnovanie uvedeného pojmu opiera o predpoklad, ze aj BvS, aj zalobca vychádzali zo zásady, ze spolková krajina Durínsko mala poskytnút financnú podporu vo väcsom rozsahu. Pokial ale ide o BvS, nezdá sa, ze by existoval takýto predpoklad. 34 V tejto súvislosti je potrebné podotknút, ako pripomenul Súd prvého stupna v bode 75 napadnutého rozsudku, ze znízenie ceny "bolo zalobcovi poskytnuté zo strany BvS, federálneho orgánu pre správu majetku, na ten úcel, aby zalobca prekonal financné tazkosti a obnovil svoju zivotaschopnost, a nie z dôvodu podpory regionálneho hospodárstva v spolkovej krajine Durínsko, co bolo cielom 23. rámcového plánu". 35 Súd prvého stupna okrem toho v bode 16 uvedeného rozsudku konstatoval, ze pri predlození svojich pripomienok Komisii k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania pripomenula Spolková republika Nemecko, ze "znízenie ceny nebolo státnou pomocou, ale zodpovedalo správaniu sa súkromného veritela, ktorý sa snazí zabezpecit svoju pohladávku v situácii, ked vymáhanie celej kúpnej ceny by vyvolalo likvidáciu zalobcu". 36 V takom prípade ide o skutkové tvrdenie, ktoré nemôze byt pred Súdnym dvorom spochybnené. Súd prvého stupna je totiz jediným príslusným súdom, aby na jednej strane zistil skutkový stav, s výnimkou prípadu, ak podstatná nepresnost v jeho zisteniach vyplýva z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, a na druhej strane, aby posúdil tento skutkový stav. Preto, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predlozených na jeho posúdenie, nie je posúdenie skutkového stavu právnou otázkou, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci rozhodnutia v odvolacom konaní (pozri najmä rozsudok z 11. februára 1999, Antillean Rice Mills a i./Komisia, C-390/95 P, Zb. s. I-769, bod 29, a uz citované uznesenie Front National a Martinez/Parlament, bod 84). 37 Napokon, pokial ide o odôvodnenie, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, je potrebné podotknút, ze od tejto institúcie nemozno ziadat, aby odôvodnila svoje rozhodnutie podrobným spôsobom rovnako pri odpovediach na tvrdenia, ktoré povazuje za nepodstatné alebo len za málo podstatné. 38 S prihliadnutím na vyssie uvedené treba konstatovat, ze dôvodmi, týkajúcimi sa zániku podstatnej nálezitosti zmluvy a údajného nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tejto veci, neposkytol zalobca dôkaz, aký sa vyzaduje z hladiska fumus boni iuris. O dôvode týkajúcom sa kritéria súkromného veritela 39 Týmto dôvodom zalobca v podstate zdôraznuje, ze na jednej strane Súd prvého stupna nesprávne vylúcil, ze Komisia porusila povinnost odôvodnit napadnuté rozhodnutie, pokial ide o odpoved, ktorú poskytla v súvislosti s tvrdením, týkajúcim sa správania súkromného veritela, ktorým by celil tazkostiam zalobcu,, a na druhej strane, ze neprimeraným spôsobom odpovedal na tvrdenie, ktoré uviedla Komisia v súvislosti s týmto hladiskom. 40 Bez ohladu na skutocnost, ze zalobca sa prostredníctvom tohto dôvodu obmedzuje na rozsiahle opakovanie svojich tvrdení, ktoré uz predlozil Súdu prvého stupna, je potrebné zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje v bodoch 76 - 83 odôvodnenie, ktoré sa na prvý pohlad zdá byt dostatocne podrobné na to, aby sa, ako to vyzaduje ustálená judikatúra, jasne a jednoznacne ukázal logický postup, ktorý sledovala táto institúcia, z ktorého vychádza, tak, aby sa dali zistit dôvody prijatých opatrení a aby príslusný súdny orgán mohol vykonat svoju kontrolu (pozri najmä rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 35). 41 Vo svetle tejto judikatúry nevyplýva, ze týmto dôvodom zalobca poskytol dôkaz, aký sa vyzaduje z hladiska fumus boni iuris. O dôvode týkajúcom sa nesprávneho urcenia sumy pomoci 42 Týmto dôvodom zalobca zdôraznuje, ze sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked odmietol jeho tvrdenie, podla ktorého Komisia nesprávne vyzadovala vrátenie celého znízenia ceny, kedze podstatný prvok pomoci, ak vôbec ide o pomoc, bol v skutocnosti nizsí ako ciastka znízenia ceny. Súd prvého stupna pri svojej úvahe neprihliadol na skutocnost, ze ak by aj bolo pravdepodobné, ze súkromný veritel nebude súhlasit so znízením ceny porovnatelným s tým, ktoré poskytla BvS, takýto veritel by v kazdom prípade vzal do úvahy moznú platobnú neschopnost zalobcu a dodatocné náklady, ktoré by z toho vyplývali, a preto by sa rozhodol v prospech zodpovedajúcej úpravy ceny nizsej ako nadobúdacej ceny. 43 S odkazom na judikatúru Súdneho dvora Súd prvého stupna v tomto ohlade najmä pripomenul, ze zrusenie protiprávnej pomoci prostredníctvom vrátenia celej sumy je logickým dôsledkom zistenia jej protiprávnosti a ze vrátenie protiprávne poskytnutej pomoci, ktorým sa obnovuje predchádzajúci stav, nemozno v zásade povazovat za opatrenie neprimerané úcelu ustanovení Zmluvy v oblasti státnej pomoci (pozri najmä rozsudok zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, C-169/95, Zb. s. I-135, bod 47). 44 Preto treba konstatovat, ze zalobca týmto dôvodom neposkytol dôkaz, aký sa vyzaduje z hladiska fumus boni iuris. O dôvode týkajúcom sa neprihliadnutia na zmenený plán restrukturalizácie 45 Týmto dôvodom zalobca tvrdí, ze Súd prvého stupna mal vytknút Komisii, ze pri prijímaní svojho rozhodnutia neprihliadla na zmenený plán restrukturalizácie z roku 2001, ktorého zámerom bolo nahradit plán restrukturalizácie z roku 1998. 46 Pri predstavení svojich úvah, ktoré mal sledovat Súd prvého stupna, ked toto tvrdenie zamietol, zalobca opomenul uviest, ze Súd prvého stupna v bode 158 napadnutého rozsudku pripomenul nasledujúce pripomienky nemeckých orgánov, ktoré boli uvedené v oznámení z 27. februára 2001, adresovanom Komisii: "Nemecká vláda vsak zastáva názor, ze na základe typického trhového správania BvS môze Komisia skoncit konanie bez skúmania úprav plánu restrukturalizácie, ktorého detaily je este len potrebné odsúhlasit." 47 Na prvý pohlad nic nebráni tomu, aby sa takéto skutkové zistenie povazovalo samé osebe za dostatocné odôvodnenie toho, ze sa Komisia môze na základe informácií poskytnutých nemeckou vládou opierat o plán restrukturalizácie z roku 1998. 48 Treba teda konstatovat, ze zalobca týmto dôvodom neposkytol dôkaz, aký sa vyzaduje z hladiska fumus boni iuris. O dôvode týkajúcom sa nepostúpenia odpovedí, ktoré uviedol vedlajsí úcastník konania Spolkovej republike Nemecko 49 Uvedeným dôvodom zalobca zdôraznuje, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vyhlásil, ze porusenie práv na obhajobu, ktoré zistil, vyplývajúce z nepostúpenia odpovedí, ktoré uviedol vedlajsí úcastník konania Spolkovej republike Nemecko, nedosahovalo taký význam, ze nedodrzanie týchto práv by samé osebe mohlo spôsobit zrusenie napadnutého rozhodnutia. 50 Kedze podla ustálenej judikatúry, podla ktorej takéto porusenie práv na obhajobu spôsobuje zrusenie iba vtedy, ak by pri neexistencii tohto porusenia mohlo konanie dospiet k inému výsledku (pozri najmä rozsudok z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, C-288/96, Zb. s. I-8237, bod 101) a pri neexistencii okolností, ktoré umoznujú na prvý pohlad dospiet k záveru, ze nedostatok odoslania dôkazov, o ktoré ide, by mohlo postihnút obsah napadnutého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze zalobca neposkytol týmto dôvodom dôkaz, aký sa vyzaduje z hladiska fumus boni iuris. 51 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobca ziadnym z dôvodov, ktoré uviedol, nemohol preukázat existenciu fumus boni iuris, ktoré zodpovedá kritériám upresneným v bodoch 12 - 20 tohto uznesenia, a je spôsobilé odôvodnit odklad napadnutého rozhodnutia. 52 Vzhladom na tieto okolnosti, nie je mozné rozhodnút inak, ako zamietnut návrh smerujúci k odkladu výkonu napadnutého rozhodnutia alebo nariadeniu iných predbezných opatrení. Z týchto dôvodov predseda Súdneho dvora nariadil: 1. Návrh na nariadenie predbezného opatrenia sa zamieta. 2. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXmGS84g/L98386-148TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXmGS84g/L98386-148TMP.html#Footref*