ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 22. novembra 2007 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Nevymáhanie dlzného poistného, poplatkov a úrokov z omeskania -- Prípustnost -- Kritérium súkromného veritela" Vo veci C-525/04 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 27. decembra 2004, Spanielske královstvo, v zastúpení: J. M. Rodríguez Cárcamo, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatel, dalsí úcastníci konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a J. Buendía Sierra, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Núńez-Müller, Rechtsanwalt, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Lenzing AG, so sídlom v Lenzingu (Rakúsko), v zastúpení: U. Soltész, Rechtsanwalt, zalobca v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia, A. Tizzano (spravodajca), R. Schintgen, A. Borg Barthet a E. Levits, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: B. Fülöp, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 14. decembra 2006, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 1. februára 2007, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním Spanielske královstvo navrhuje zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 21.októbra 2004, Lenzing/Komisia ([2]T-36/99, Zb. s. II-3597, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna ciastocne zrusil rozhodnutie Komisie 1999/395/ES z 28. októbra 1998 o státnej pomoci, ktorú Spanielsko poskytlo spolocnosti Sniace SA, so sídlom v Torrelavege, Kantábria [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 149, 1999, s. 40, dalej len "rozhodnutie z 28. októbra 1998"), zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie 2001/43/ES z 20. septembra 2000 ([4]Ú. v. ES L 11, s. 46, dalej len "sporné rozhodnutie"). Skutkové okolnosti 2 Súd prvého stupna uviedol v bodoch 8 az 29 napadnutého rozsudku skutkové okolnosti takto: "8 Lenzing AG [dalej len 'Lenzing`] je rakúska spolocnost, ktorá vyrába a predáva vlákna z celulózy (viskóza, modal a lyocell). 9 Sniace SA (dalej len 'Sniace`) je spanielska spolocnost, ktorá vyrába celulózu, papier, viskózové vlákna, syntetické vlákna a sulfáty sodíka. ... 10 V marci 1993 spanielske súdy ulozili Sniace, ktoré malo uz niekolko rokov ekonomické a financné tazkosti, zastavenie platieb. V októbri 1996 súkromní veritelia Sniace uzatvorili dohodu o premene 40 % svojich pohladávok proti tejto spolocnosti na akcie tejto spolocnosti, ktorá viedla k zruseniu zastavenia platieb. Verejní veritelia Sniace sa rozhodli vyuzit právo zdrzat sa úcasti na tejto dohode. 11 Dna 5. novembra 1993 a 31. októbra 1995 uzavrelo Sniace s Fogasa [spanielsky garancný mzdový fond] dohody o splácaní nedoplatkov miezd a náhrad, ktoré Fogasa vyplatil zamestnancom Sniace. Prvá dohoda stanovila splatenie sumy 897652789 spanielskych pesiet (ESP), spolu s úrokmi vypocítanými podla zákonom stanovenej sadzby 10 % vo výske 465055911 ESP vo forme polrocných splátok pocas ôsmich rokov (dalej len 'dohoda z 5. novembra 1993`). Druhá dohoda stanovila splatenie sumy 229424860 ESP, spolu s úrokmi vypocítanými podla zákonom stanovenej sadzby 9 % vo výske 110035018 ESP vo forme polrocných splátok pocas ôsmich rokov (dalej len 'dohoda z 31. októbra 1995`). Na zabezpecenie splátok zriadilo Sniace v prospech Fogasa 10. augusta 1995 zálozné právo na dve zo svojich nehnutelností. Do júna 1998 takýmto spôsobom Sniace v rámci týchto dvoch dohôd splatilo sumu vo výske 186963594 ESP. 12 Správa pokladnice sociálneho zabezpecenia (dalej len 'TGSS`) uzavrela 8. marca 1996 so Sniace dohodu o splácaní dlznej sumy poistného na sociálne zabezpecenie vo forme splátkového kalendára, ktorá predstavovala 2903381848 ESP a vztahovala sa na obdobie od februára 1991 do februára 1995 (dalej len 'dohoda z 8. marca 1996`). Táto dohoda predpokladala splatenie tejto sumy zvýsenej o úroky v zákonom stanovenej výske 9 % v 96-mesacných splátkach az do marca 2004. Dohoda bola zmenená dohodou zo 7. mája 1996, ktorá stanovila odlozenie splácania o jeden rok, splácanie v 84-mesacných splátkach a úroky v zákonom stanovenej výske 9 % (dalej len 'dohoda zo 7. mája 1996`). Kedze Sniace tieto dohody nedodrzalo, boli nahradené novou dohodou uzavretou 30. septembra 1997 medzi touto spolocnostou a TGSS (dalej len 'dohoda z 30. septembra 1997`). Splácanie sa týkalo sumy 3510387323 ESP, co zodpovedalo nedoplatkom na poistnom na sociálne zabezpecenie za obdobie od februára 1991 do februára 1997, zvýseným o poplatok z omeskania vo výske 615056349 ESP, a bolo rozlozené na obdobie desiatich rokov. Pocas dvoch prvých rokov mali byt uhrádzané iba úroky vypocítané podla sadzby 7,5 % rocne a pocas nasledujúcich rokov mali byt splácané tak istina, ako aj úroky. Do apríla 1998 Sniace splatilo 216118863 ESP v rámci dohody z 30. septembra 1997. 13 [Lenzing] poslal 4. júla 1996 Komisii staznost týkajúcu sa opakovanej státnej pomoci poskytnutej Sniace pocas niekolkých rokov od konca 80-tych rokov. Dodatocné informácie poslal Komisii listami z 26. novembra a 9. decembra 1996. Spanielske orgány predlozili svoje pripomienky k veci v liste zo 17. februára 1997. ... 16 Listom zo 7. novembra 1997 Komisia oznámila spanielskej vláde svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 93 ods. 2 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 88 ods. 2 ES) vo vztahu k urcitým údajným prípadom státnej pomoci, na ktoré poukázal [Lenzing], a akými sú aj dohody z 5. novembra 1993 a 31. októbra 1995 a 'nevymáhanie nedoplatkov na sociálnom zabezpecení od roku 1991`, a vyzvala spanielsku vládu na predlozenie pripomienok. Ostatné clenské státy a oprávnené subjekty boli zverejnením tohto listu v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev zo 14. februára 1998 ([5]Ú. v. ES C 49, s. 2) upovedomené o zacatí tohto konania a vyzvané, aby predlozili ich prípadné pripomienky. Spanielska vláda predlozila svoje pripomienky v liste z 19. decembra 1997. Iné oprávnené subjekty tiez predlozili svoje pripomienky, medzi inými aj [Lenzing] vo svojom liste z 27. marca 1998, ku ktorým sa spanielska vláda vyjadrila listom z 24. júna 1998. V liste zo 16. apríla 1998 spanielska vláda odpovedala na otázky polozené Komisiou v liste z 23. februára 1997. 17 Dna 28. októbra 1998 Komisia prijala rozhodnutie [z 28. októbra 1998]. 18 Výrok tohto rozhodnutia znie: 'Clánok prvý Nasledujúca státna pomoc, ktorú Spanielsko poskytlo v prospech [Sniace], je nezlucitelná so spolocným trhom: a) dohoda z 8. marca 1996 (zmenená dohodou zo 7. mája 1996) uzavretá medzi Sniace a [TGSS] o splátkovom kalendári pre dlh v celkovej výske istiny 2903381848 ESP, opätovne zmenená dohodou z 30. septembra 1997 o splátkovom kalendári pre dlh v celkovej výske istiny 3510387323 ESP v rozsahu, v akom bola úroková sadzba nizsia ako úroková sadzba na trhu; a b) dohody z 5. novembra 1993 a 31. októbra 1995 uzavreté medzi Sniace a [Fogasa] o dvoch ciastkach vo výske 1362708700 ESP a 339459878 ESP (vrátane úrokov), v rozsahu, v akom bola úroková sadzba nizsia ako úroková sadzba na trhu. Co sa týka ostatných skutocností, ktoré boli predmetom konania zacatého na základe clánku [88 ods. 2 ES], teda záruka na pôzicku vo výske miliardy [ESP], ktorá bola odsúhlasená podla zákona 7/93, mechanizmus financovania výstavby závodu na spracovanie odpadových vôd a ciastocné odpustenie dlhov miestnou radou v Torrelavega, tieto opatrenia nepredstavujú pomoc, takze konanie je mozné ukoncit... Pokial ide o nevymáhané príspevky na ochranu zivotného prostredia za obdobie rokov 1987 az 1995, Komisia prijme samostatné rozhodnutie vo vhodnom case. Clánok 2 1. Spanielske královstvo prijme vsetky opatrenia potrebné na to, aby príjemca vrátil pomoc uvedenú v clánku 1, ktorá mu uz bola protiprávne poskytnutá. ...` 19 Spanielske královstvo podalo do kancelárie Súdneho dvora 24. decembra 1998 zalobu o neplatnost rozhodnutia z 28. októbra 1998 (vec C-479/98). Konanie v tejto veci bolo prvýkrát prerusené rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 23. februára 1999, kedze sa cakalo na vyhlásenie rozsudku Súdneho dvora vo veci C-342/96, Spanielsko/Komisia, v ktorej islo o podobné otázky. ... 21 Dna 29. apríla 1999 vyhlásil Súdny dvor rozsudok vo veci [6]C-342/96 (Zb. s. I-2459, dalej len 'rozsudok Tubacex`). Súdny dvor najprv konstatoval, ze Fogasa neposkytuje pôzicky podnikom v úpadku alebo podnikom v tazkostiach, ale svojimi výplatami uspokojuje vsetky oprávnené nároky uplatnené zamestnancami, pricom od podnikov následne ziada náhradu týchto platieb. Dodáva, ze Fogasa mohol uzatvárat dohody o splácaní, ktoré mu mohli umoznit rozdelit dlzné sumy vo forme splátkového kalendára alebo iného rozvrhu platieb, a ze TGSS mohla takisto povolit rozdelenie dlzných príspevkov na sociálnom zabezpecení vo forme splátkového kalendára alebo iného rozvrhu platieb. Súdny dvor následne uviedol, ze stát sa nesprával ako verejný investor, ktorého správanie by sa malo porovnat so správaním súkromného investora, ktorý investuje svoj kapitál tak, aby to bolo rentabilné v kratsom, ci dlhsom case od takejto investície, ale ako 'verejný verite`, ktorý podobne ako súkromný veritel chce, aby mu boli vrátané dlzné sumy, a ktorý na tento úcel uzatvára dohody s dlzníkom, na základe ktorých budú nahromadené dlhy rozdelené do formy splátkového kalendára alebo iného rozvrhu platieb, aby bolo ulahcené ich zaplatenie` (bod 46). Upresnil, ze predmetné dohody boli uzavreté z dôvodu, ze uz predtým existovala právna povinnost Tubacexu pristúpit k splácaniu miezd vyplatených mzdovým fondom Fogasa a k zaplateniu dlhovaného poistného na sociálne zabezpecenie, a ze teda tieto dohody nespôsobili vznik nových dlhov Tubacexu voci orgánom verejnej moci (bod 47). Napokon Súdny dvor vyhlásil, ze 'úroky, ktoré sa obvykle uplatnujú na tento typ dlhov, sú tie, ktoré sú urcené na náhradu skody, ktorú utrpel verite` z dôvodu omeskania plnenia povinnosti dlzníka splatit dlhy, teda úroky z omeskania` a, ze '[za] predpokladu, ze by sa sadzba úrokov z omeskania uplatnená na dlhy voci verejnému veritelovi odlisovala od úrokovej sadzby uplatnovanej na dlhy voci súkromnému veritelovi, mala by sa uplatnit táto posledná uvedená sadzba v prípade, ze by bola vyssia ako prvá uvedená úroková sadzba` (bod 48). Vo svetle týchto skutocností Súdny dvor zrusil rozhodnutie 97/21 'v rozsahu, v ktorom vyhlásilo opatrenia prijaté Spanielskym královstvom v prospech [Tubacexu] za nezlucitelné s clánkom [87 ES], kedze úroková sadzba vo výske 9 % uplatnená na dlzné sumy, ktoré dlhuje posledná uvedená spolocnost mzdovému fondu [Fogasa] a TGSS, je nizsia ako sadzby uplatnované na trhu`. ... 23 V nadväznosti na rozsudok Tubacex Komisia preskúmala rozhodnutie z 28. októbra 1998. V liste zo 16. februára 2000 oznámila spanielskej vláde svoje rozhodnutie znovu zacat konanie stanovené v clánku 88 ods. 2 ES vo vztahu k 'prvkom pomoci... povazovaným za nezlucitelné so spolocným trhom uvedeným v clánku 1 rozhodnutia [z 28. októbra 1998]` a vyzvala ju na predlozenie pripomienok... 24 Komisia 20. septembra 2000 prijala [sporné] rozhodnutie. ... 26 V tomto rozhodnutí... Komisia usúdila, ze 'dohody o splácaní uzavreté medzi Fogasa a Sniace a dohoda o splácaní vo forme splátkového kalendára uzavretá medzi orgánmi sociálneho zabezpecenia a Sniace nepredstavovali státnu pomoc` [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 31) a ze v dôsledku toho '[bolo] potrebné zmenit jej rozhodnutie [z 28. októbra 1998]` [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 32). 27 Výrok [sporného] rozhodnutia stanovuje: 'Prvý clánok Rozhodnutie [z 28. októbra 1998] sa mení takto: Clánok 1 ods. 1 sa nahrádza nasledujúcim odsekom: 'Nasledujúce opatrenia vykonané Spanielskom v prospech [Sniace] nepredstavujú státnu pomoc: a) dohoda z 8. marca 1996 (zmenená dohodou zo 7. mája 1996) uzavretá medzi Sniace a [TGSS] o splátkovom kalendári na dlh v celkovej výske istiny 2903381848 [ESP] (teda 17449676,34 eura), znovu zmenená dohodou z 30. septembra 1997 o splátkovom kalendári na dlhy v celkovej výske istiny 3510387323 [ESP] (teda 21097852,72 eura), a b) dohody z 5. novembra 1993 a z 31. októbra 1995 uzavreté medzi Sniace a [Fogasa] o dvoch sumách, a to 1362708700 [ESP] (teda 8190044,23 eura) a 339459878 [ESP] (teda 2040194,96 eura).` Clánok 2 sa zrusuje. ...' ... 29 Uznesením zo 4. decembra 2000 nariadil predseda Súdneho dvora výmaz veci C-479/98 z registra Súdneho dvora." Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 3 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 11. februára 1999 podal Lenzing zalobu smerujúcu k ciastocnému zruseniu rozhodnutia z 28. októbra 1998. Po prijatí sporného rozhodnutia Komisiou predlozil Lenzing svoje pripomienky k veci v liste zaregistrovanom v kancelárii Súdu prvého stupna 12. februára 2001, ktorým najmä zmenil svoje návrhy a navrhoval, aby Súd prvého stupna zrusil clánok 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje, ze nevymáhanie pohladávok, poplatkov a úrokov z omeskania dlzných TGSS, dohody z 8. marca 1996, 7. mája 1996 a 30. septembra 1997 a nevymáhanie pohladávok a úrokov z omeskania dlzných mzdovému fondu Fogasa, ako aj dohody z 5. novembra 1993 a 31. októbra 1995 nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 4 Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku najskôr zamietol námietku neprípustnosti vznesenú Spanielskym královstvom a Komisiou, ked dospel najmä k záveru, ze Lenzing je potrebné povazovat za osobne dotknutý sporným rozhodnutím. 5 V tejto súvislosti Súd prvého stupna v bode 73 napadnutého rozsudku pripomenul ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej môzu iné osoby, ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené. 6 V bode 74 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna dalej zdôraznil, ze co sa týka konkrétne oblasti státnej pomoci, rozhodnutím Komisie, ktorým sa ukoncilo konanie vo veci formálneho zistovania zacaté podla clánku 88 ods. 2 ES, pokial ide o individuálnu pomoc (dalej len "konanie vo veci formálneho zistovania"), boli za osobne dotknuté uznané okrem podniku príjemcu aj konkurencné podniky uvedeného podniku, ktoré hrali aktívnu úlohu v rámci tohto konania, pokial ich postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia (rozsudok z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, [7]164/84, Zb. s. 391, bod 25). 7 Co sa v prvom rade týka úcasti Lenzingu na konaní vo veci formálneho zistovania, Súd prvého stupna v bodoch 77 az 79 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Lenzing podal staznost vedúcu k zacatiu tohto konania a aktívne sa na nom zúcastnil predlozením podrobných pripomienok. 8 V druhom rade, co sa týka vplyvu na konkurencné postavenie Lenzingu, Súd prvého stupna v bode 80 napadnutého rozsudku pripomenul, ze v stádiu skúmania prípustnosti stací, aby zalobca presvedcivým spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré je rozhodnutie Komisie spôsobilé poskodit jeho legitímne záujmy tým, ze podstatne ovplyvnuje jeho postavenie na predmetnom trhu. 9 Súd prvého stupna dalej v bodoch 81 az 91 napadnutého rozsudku preskúmal tvrdenia, ktoré predlozil Lenzing s cielom preukázat vplyv na jeho postavenie na predmetnom trhu. Tieto body znejú takto: "81 V tejto veci je potrebné konstatovat, ze [Lenzing] v zalobe kládol dôraz na skutocnost, ze údajná pomoc negatívne ovplyvnila jeho konkurencné postavenie na trhu viskóznych vlákien tým, ze umoznila Sniace umelo udrzat svoju cinnost, hoci tento trh je typický velmi obmedzeným poctom výrobcov, aktívnou hospodárskou sútazou a velkou nadprodukciou. 82 Na preukázanie existencie takejto nadvýroby [Lenzing] výslovne odkazuje na urcité strany vyjadrení, ktoré predlozil 27. marca 1998 po zacatí konania [vo veci formálneho zistovania] a ktoré sú prílohou jeho zaloby. Tieto strany obsahujú údaje týkajúce sa spotreby, výroby a výrobných kapacít viskóznych vlákien v Spolocenstve za roky 1992 az 1997, co sú údaje, ktoré pochádzajú od Comité international de la rayonne et des fibres synthétiques (Medzinárodný výbor pre umelý hodváb a syntetické vlákna) (CIRFS). 83 Okrem toho [Lenzing] na pojednávaní poukázal na urcité informácie obsiahnuté v jeho staznosti zo 4. júla 1996, ktoré sú takisto pripojené k jeho zalobe. V tejto staznosti uviedol údaje týkajúce sa trhu s viskóznymi vláknami, identifikoval výrobcov viskózy prítomných v danom case na trhu, pricom predlozil odhad ich príslusných výrobných kapacít a predlozil upresnenia týkajúce sa mnozstva viskóznych vlákien predávaných Sniace pocas rokov 1991 az 1995, rozlisujúc okrem iného mnozstvo predané v Spanielsku a mnozstvo exportované do Talianska. 84 Komisia nepredlozila ziadny dokument, ktorý by mohol spochybnit presnost informácií predlozených [Lenzingom]. Naopak, uznáva tak v námietke neprípustnosti, ako aj v rozhodnutí z 28. októbra 1998, ze trh viskóznych vlákien trpí nadprodukciou. Tak teda v odôvodnení c. 74 tohto rozhodnutia výslovne uvádza, ze 'Sniace je aktívny v upadajúcom sektore, co prinútilo niektorých z jeho konkurentov, aby znízili svoje výrobné kapacity` [neoficiálny preklad], ze 'výroba týchto vlákien v [Európskom hospodárskom priestore] bola znízená zo 760000 ton roku 1992 na 684000 ton roku 1997 (teda znízenie o 10 %) a spotreba pocas toho istého obdobia sa znízila o 11 %` [neoficiálny preklad] a ze 'priemerná miera vyuzívania kapacít pocas tohto obdobia bola priblizne 84 %, co je vzhladom na takýto kapitálovo silný sektor málo` [neoficiálny preklad]. 85 Navyse je potrebné zdôraznit, ze Komisia uznala, tak v [spornom] rozhodnutí (odôvodnenie c. 80), ako aj v rozhodnutí z 20. septembra 2000 (odôvodnenie c. 29), ze podstatné financné tazkosti, ktoré malo Sniace, výrazne znízili jeho sancu na prezitie, a ze keby TGSS pristúpila k nútenému vymáhaniu svojich dlhov, viedlo by to k zániku tejto spolocnosti. Vzhladom na velmi nízky pocet výrobcov na trhu a nadvýrobu, ktoré existovali na tomto trhu, by zánik Sniace mohol mat citelné dôsledky na konkurencné postavenie zostávajúcich výrobcov, co by viedlo k znízeniu ich prebytocných kapacít a zlepseniu obchodnej situácie. Aj ked Sniace nepatrilo medzi najvýznamnejsích výrobcov viskóznych vlákien v Spolocenstve, postavenie, ktoré malo na trhu, urcite nebolo nezanedbatelné. Je teda potrebné uviest to, co Komisia uviedla v odôvodnení c. 9 rozhodnutia z 28. októbra 1998, ze produkcná kapacita viskóznych vlákien Sniace '[sa blízila] k 32000 tonám (priblizne 9 % celkovej kapacity na úrovni Spolocenstva)` [neoficiálny preklad]. 86 Je potrebné konstatovat, ze tieto skutocnosti sú spôsobilé preukázat, ze postavenie [Lenzingu] na trhu je podstatným spôsobom ovplyvnené [sporným] rozhodnutím. 87 Okrem toho [Lenzing] zdôraznil skutocnost, ze údajná pomoc umoznila Sniace predávat svoje produkty v Spolocenstve za ceny nizsie priblizne o 20 % oproti priemerným cenám jeho konkurentov. Na podporu tohto tvrdenia [Lenzing] odkazuje na vyhlásenia spolocností Courtauld plc a Säteri uvedené v odôvodneniach c. 15 a 17 rozhodnutia z 28. októbra 1998. V replike zalobca doplnil toto tvrdenie výslovným odkazom na svoj list z 18. júna 1997, ktorý je prílohou zaloby, v ktorom predlozil Komisii dodatocné informácie o európskom trhu viskóznych vlákien. V tomto liste sú uvedené tabulky, ktoré okrem iného uvádzajú za roky 1989 az 1996 objemy viskóznych vlákien a modalu dodané Sniace a [Lenzingom] v Spanielsku, ako aj Sniace a rakúskymi výrobcami vo Francúzsku a Taliansku. Uvedený list obsahuje takisto údaje o dovozných cenách, ktoré Sniace a iní výrobcovia uplatnovali vo Francúzsku a v Taliansku od roku 1989 do roku 1996. [Lenzing] okrem toho pripojil k svojej replike tabulky, v ktorých sa nachádzajú tie isté údaje za roky 1997 az do polovice roka 2001. Z týchto rôznych informácií vyplýva, ze vo väcsine prípadov a s výnimkou výrobcov z krajín východnej Európy boli ceny Sniace nizsie ako ceny ostatných európskych výrobcov. 88 Komisia nepopiera, ze Sniace predávalo svoje výrobky za nizsie ceny ako boli ceny [jeho] európskych konkurentov. Uvádza iba, ze vseobecný pokles cien o viac ako 30 %, ku ktorému doslo na trhu medzi rokmi 1990 a 1996, nie je dôsledkom poskytnutia údajnej pomoci v prospech Sniace, ale vonkajsích faktorov, medzi ktoré patrí dovoz pochádzajúci z Ázie. Okrem toho je potrebné uviest, ze v clánku odborného casopisu European Chemical News, ktorý Komisia pripojila k námietke neprípustnosti, sa uvádza, ze 'pozorovatelia trhu potvrdzujú, ze Sniace má nadalej negatívny vplyv na cenu, co prekracuje jeho slabú kapacitu vo vztahu k postaveniu na trhu`. 89 Preto teda nemozno vylúcit, ze údajné pomoci, z ktorých niektoré povazuje sama Komisia za 'znacnú výhodu` [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 80 rozhodnutia z 28. októbra 1998), umoznili Sniace predávat svoje výrobky za ceny nizsie, ako boli ceny konkurentov, medzi ktorých patrí [Lenzing]. 90 Napokon argument, v ktorom Komisia vychádza zo skutocnosti, ze v priebehu sporných rokov mal [Lenzing] dobré výsledky a zvýsil svoju výrobu, nie je relevantný. Podstatný vplyv na postavenie dotknutej osoby na trhu sa totiz nemusí nevyhnutne prejavit poklesom rentability, znízením jeho podielu na trhu alebo zaznamenaním prevádzkových strát. Otázka, ktorá sa vynára v tomto kontexte, je tá, ci by sa dotknutá osoba nachádzala vo výhodnejsej situácii v prípade, ak by neexistovalo rozhodnutie, ktorého zrusenie navrhla. Tak ako správne uvádza [Lenzing], toto môze zahrnat aj prípad, ked mu vznikne uslý zisk z dôvodu poskytnutia výhody jednému z jeho konkurentov orgánmi verejnej moci. 91 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze [Lenzing] viedol relevantným spôsobom dôvody, kvôli ktorým [sporné] rozhodnutie mohlo poskodit jeho oprávnené záujmy, ovplyvnujúc pri tom podstatným spôsobom jeho postavenie na trhu. Je teda potrebné dôjst k záveru, ze [sporné] rozhodnutie sa ho osobne týka." 10 Co sa týka veci samej, Súd prvého stupna prijal dôvod uvedený Lenzingom, ktorý bol zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES Komisiou v tom, ze tá nesprávne uplatnila kritérium súkromného veritela. 11 Podla Súdu prvého stupna sa totiz Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked uviedla, ze predmetné správanie subjektov TGSS a Fogasa splnilo kritérium súkromného veritela. Úvahy Súdu prvého stupna týkajúceho sa tohto aspektu sú uvedené v bodoch 154 az 160 napadnutého rozsudku takto: "154 Zo [sporného] rozhodnutia, ako aj z písomných podaní Komisie vyplýva, ze na základe troch dôvodov usúdila, ze TGSS a Fogasa sa správali v danom prípade ako súkromný veritel. 155 V prvom rade, Komisia pristúpila k porovnaniu správania sa týchto dvoch organizácií a správania sa súkromných veritelov Sniace. V zásade zakladá svoje tvrdenie na skutocnosti, ze TGSS a Fogasa, vyuzijúc svoje právo zdrzat sa, sa nezúcastnili dohody z októbra 1996, a ze sa preto na rozdiel od súkromných veritelov de facto nevzdali 40 % výsky svojich pohladávok... 156 Toto prvé porovnanie je zjavne nesprávne. TGSS a Fogasa sa totiz nachádzali v inej situácii ako súkromní veritelia Sniace. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze tieto organizácie majú právo zdrzat sa, ich pohladávky sú prednostné a navyse majú urcité zábezpeky, teda zálozné práva v prípade TGSS a zálozné právo na nehnutelnost v prípade Fogasa... 157 V druhom rade Komisia uvádza skutocnost, ze Banesto nepristúpilo k nútenému vymáhaniu svojich pohladávok, hoci tieto boli zabezpecené zálozným právom na nehnutelnost... 158 Je potrebné konstatovat, ze toto druhé porovnanie zjavne nie je presvedcivejsie ako to prvé. Nic v spise totiz neumoznuje predpokladat, ze Banesto sa nachádzal v porovnatelnej situácii ako TGSS a Fogasa. V tomto smere je potrebné poznamenat, ze spis neobsahuje ziadny, ani len strucný, údaj o okolnostiach, ktoré sa vyskytovali pri rozhodnutí tejto banky nepristúpit k nútenému vymáhaniu svojich pohladávok... 159 V tretom rade Komisia tvrdí, ze TGSS a Fogasa tým, ze uzavreli predmetné dohody o splátkovom kalendári a splácaní, 'chceli zvýsit [svoje] sance, ze im budú splatené vsetky sumy, ktoré [im] boli dlzné bez toho, aby utrpeli financné straty` [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 30 [sporného] rozhodnutia). Komisia v odôvodnení c. 29 [sporného] rozhodnutia, ktoré sa odvolávalo na jej rozhodnutie z 28. októbra 1998, upresnuje, pokial ide o TGSS, ze 'tým, ze sa [táto organizácia] vyhla nútenému vymáhaniu, aby neriskovala likvidáciu podniku, konala takým spôsobom, ktorý zvýsil jej sance, ze jej bude dlh splatený` [neoficiálny preklad]. 160 Je potrebné konstatovat, ze tieto tvrdenia nie sú nijako preukázané. Na jednej strane sú v priamom rozpore s opakovaným tvrdením Komisie, podla ktorého mali TGSS a Fogasa prednostné postavenie a dostatocné zábezpeky, cize ich nic nenútilo pristúpit k nútenému vymáhaniu svojich pohladávok. Na druhej strane, Komisia nemala k dispozícii dostatocné informácie na to, aby mohla posúdit pri plnej znalosti veci perspektívy rentability a zivotaschopnosti Sniace. Je teda potrebné uviest, ze Spanielske královstvo, ktoré bolo Súdom prvého stupna v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzvané..., aby predlozilo vývoj obchodných výsledkov (obratu a zisku alebo strát) a výsky zadlzenia Sniace medzi rokmi 1991 az 2000, uznalo, ze nemá tieto údaje k dispozícii. Za týchto okolností nie je mozné uznat tvrdenie Komisie, podla ktorého 'spanielska vláda... dôveryhodne uistila zalovanú, ze orgán sociálneho zabezpecenia konal... s cielom uchovat vsetky nároky, ktoré mal voci Sniace`. Komisia navyse nemala ziadny dôveryhodný a realistický plán restrukturalizácie pre Sniace..." 12 V dôsledku toho Súd prvého stupna v bode 162 napadnutého rozsudku rozhodol, ze prvý zalobný dôvod je dôvodný, a preto zrusil clánok 1 ods. 1 sporného rozhodnutia bez toho, aby povazoval za potrebné skúmat druhý zalobný dôvod uvedený Lenzingom. Návrhy úcastníkov konania 13 Spanielske královstvo vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- vyhovel návrhom predlozeným Súdu prvého stupna, a teda aby vyhlásil zalobu za neprípustnú, prípadne za nedôvodnú, a -- zaviazal Lenzing na náhradu trov odvolacieho konania. 14 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- vyhovel návrhom predlozeným Súdu prvého stupna a -- zaviazal Lenzing na náhradu trov odvolacieho konania. 15 Lenzing navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, -- vyhovel návrhom predlozeným Lenzingom Súdu prvého stupna a -- zaviazal Spanielske královstvo na náhradu trov odvolacieho konania a Komisiu na náhradu trov konania v prvom stupni. O odvolaní 16 Spanielske královstvo uvádza na podporu svojho odvolania dva dôvody. Prvý sa vztahuje na prípustnost zaloby podanej Lenzingom na Súde prvého stupna, zatial co druhý je zalozený na nesprávnom výklade kritéria súkromného veritela Súdom prvého stupna. O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 17 Svojím prvým odvolacím dôvodom Spanielske královstvo, podporované Komisiou, uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze Lenzing bol osobne dotknutý sporným rozhodnutím v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 18 Spanielska vláda v prvom rade tvrdí, odkazujúc najmä na uz citovaný rozsudok Cofaz a i./Komisia, ze na rozdiel od poziadaviek judikatúry Spolocenstva Súd prvého stupna dospel k tomuto rozhodnutiu len na základe úlohy, ktorú hral Lenzing pocas formálneho zistovania, bez toho, aby zistil -- alebo prinajmensom nesprávne zistil --, ci postavenie tohto podniku na trhu bolo podstatným spôsobom ovplyvnené sporným rozhodnutím. 19 V tejto súvislosti spanielske orgány uvádzajú, ze opatrenia prijaté subjektmi Fogasa a TGSS voci Sniace, malému subjektu predstavujúcemu priblizne 10 %-ný podiel na trhu, nemohli spôsobit nijakú skodu Lenzingu, ktorý je podnikom patriacim do skupiny hlavných výrobcov viskózových vlákien Spolocenstva. Navyse pocas tohto obdobia sa zvýsil tak podiel na trhu, ako aj zisky Lenzingu. 20 Súd prvého stupna vsak nezohladnil tieto skutocnosti, alebo ich povazoval za nerelevantné, a naopak zohladnil okolnosti, ktoré charakterizovali len postavenie Sniace na trhu, a nie Lenzingu, akými sú prezitie tohto podniku vdaka dotknutým podporným opatreniam alebo úrovni cien, ktorú zaviedol. Súd prvého stupna tak zbavil poziadavku judikatúry týkajúcu sa skutocného a úcinného narusenia konkurencného postavenia stazujúceho sa podniku vsetkého obsahu. 21 Spanielska vláda dalej Súdu prvého stupna vytýka, ze svoju úvahu zalozil najmä na existencii uslého zisku, ktorý údajne vznikol Lenzingu na základe toho, ze Sniace zostalo na trhu. Aj keby Lenzingu vznikol uslý zisk, táto okolnost sama osebe neumoznuje rozhodnút, ze splna podmienku podstatného narusenia postavenia dotknutého subjektu na trhu. Poziadavka takéhoto narusenia navyse okrem iného vylucuje, ako rozhodol Súd prvého stupna, moznost predpokladu uslého zisku. 22 V kazdom prípade podla spanielskych orgánov Lenzingu nevznikol nijaký uslý zisk, ako to preukazuje skutocnost, ze sa vseobecná situácia tohto podniku pocas predmetného obdobia zlepsila. Tieto orgány nakoniec uvádzajú, ze dotknuté opatrenia nepredstavovali poskytnutie prostriedkov Sniace, ale uzatvorenie dohôd o splátkovom kalendári, spolu s úrokmi z omeskania, co spôsobilo tomuto podniku dalsiu financnú zátaz. Nie je mozné teda tvrdit, ze pri neexistencii týchto opatrení by sa konkurenti Sniace nachádzali v lepsom postavení. 23 Komisia dodáva, ze z judikatúry Spolocenstva vyplýva, ze prinálezí len stazujúcemu sa konkurentovi, aby presvedcivým spôsobom uviedol konkrétne a osobné negatívne dopady, ktoré vzniknú z priznania pomoci, ako aj mieru narusenia jeho pozície na trhu. Súd prvého stupna porusil tieto poziadavky v oblasti dôkazného bremena takéhoto narusenia tým, ze sa opieral len o vseobecné údaje o trhu a úcinkoch pocitovaných ostatnými konkurentmi, ked rozhodol, ze Lenzing bol osobne dotknutý sporným rozhodnutím. Dalej Lenzing napriek tomu, ze bol viackrát vyzvaný, nepredlozil pocas prvostupnového konania nijaký dôkaz o tom, ze z dôvodu dotknutých pomocných opatrení utrpel ujmu, hoci pocas tohto obdobia sa jeho výkony sústavne a znacne zlepsovali. 24 Lenzing sa naopak domnieva, ze Súd prvého stupna správne rozhodol, ze bol osobne dotknutý sporným rozhodnutím. V súlade s poziadavkami judikatúry Spolocenstva bolo totiz detailne a presvedcivo stanovené podstatné narusenie jeho postavenia na trhu vo svetle takých skutocností, akými sú postavenie na trhu Sniace, zachovanie jeho cinnosti na trhu typickom velkou nadprodukciou a malým poctom konkurentov, ako aj praxou Sniace umelo zavádzat nízke ceny. Bolo by teda nesprávne tvrdit, ze Súd prvého stupna vychádzal v tejto súvislosti len z existencie údajného uslého zisku. V kazdom prípade je tento prvok úplne relevantný v rámci preskúmania narusenia konkurencného postavenia Lenzingu, kedze ten by sa v prípade, ze by jeden konkurent na takomto trhu zanikol, urcite nachádzal vo výhodnejsej situácii. Zostávajúce podniky by si mohli privlastnit uvolnené podiely na trhu a pouzit svoju nadprodukciu. 25 Existencia konkrétneho narusenia konkurencného postavenia Lenzingu by sa potvrdila sériou okolností, konkrétne priamym konkurencným vztahom existujúcim medzi týmito podnikmi na tých istých geografických trhoch a voci tým istým klientom, získaním Sniace nových podielov na trhu pocas dotknutého obdobia, skutocnostou, ze dotknuté opatrenie predstavuje prevádzkovú pomoc s osobitne restriktívnym dopadom na konkurenciu, ako aj výdavkami a úsilím, ktoré Lenzing vynalozil v rámci konania vo veci formálneho zistovania. 26 Lenzing navyse zdôraznuje, ze Spanielske královstvo a Komisia zalozili svoje tvrdenia na prílis restriktívnom výklade judikatúry Spolocenstva a najmä na uz citovanom rozsudku Cofaz a i./Komisia. Táto judikatúra sa v skutocnosti obmedzuje len na to, aby stazujúci sa konkurent preukázal, ze jeho postavenie na trhu "môze byt" ovplyvnené státnou pomocou, a teda nevyzaduje preukázanie "skutocného a efektívneho" narusenia, co by ukladalo nadmerné dôkazné bremeno na konkurentov príjemcu takejto pomoci. 27 Komisia vo svojom vyjadrení nakoniec poskytla nesmierne pozitívny obraz ekonomickej situácie Lenzingu pocas dotknutého obdobia s cielom znízit úcinky tejto pomoci. Tento obraz bol neskôr spochybnený niektorými údajmi, ktoré boli uvedené v dokumentoch pouzitých samotnou Komisiou v rámci prvostupnového konania. Posúdenie Súdnym dvorom 28 Svojím prvým odvolacím dôvodom Spanielske královstvo, podporované Komisiou, v podstate tvrdí, ze skutocnosti zohladnené Súdom prvého stupna, ktoré by mali preukázat existenciu podstatného narusenia postavenia Lenzingu na trhu, sú nedostatocné na prijatie záveru, ze doslo k takémuto naruseniu. 29 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla clánku 230 stvrtého odseku ES môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu urcenému inej osobe, ked sa jej toto rozhodnutie týka priamo a osobne. 30 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora môzu iné osoby, ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (pozri okrem iného rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, [8]25/62, Zb. s. 197, [9]223; z 19. mája 1993, Cook/Komisia, [10]C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 20, a z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, [11]C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 33). 31 Pokial ide konkrétne o oblast státnej pomoci, subjekty, ktorým rozhodnutie nie je urcené a ktoré spochybnujú dôvodnost rozhodnutia o posúdení pomoci, sa povazujú za osobne dotknuté týmto rozhodnutím v prípade, ze ich postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom daného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Cofaz a i./Komisia, uz citovaný, body 22 az 25, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, body 37 a 70). 32 Co sa týka urcenia takéhoto narusenia, Súdny dvor uz spresnil, ze samotná okolnost, ze akt ako toto sporné rozhodnutie je spôsobilý mat urcitý vplyv na sútazné vztahy na relevantnom trhu a ze dotknutý podnik sa nachádzal v sútaznom vztahu s podnikom, ktorý mal z tohto aktu prospech, nemôze v nijakom prípade stacit na to, aby mohol byt daný podnik povazovaný za osobne dotknutý týmto aktom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1969, Eridania a i./Komisia, [12]10/68 a 18/68, Zb. s. 459, bod 7, ako aj uznesenie z 21. februára 2006, Deutsche Post a DHL Express/Komisia, C-367/04 P, neuverejnené v Zbierke, bod 40). 33 Podnik sa teda nemôze odvolávat iba na svoje postavenie ako konkurenta vo vztahu k podniku príjemcu, ale okrem toho musí preukázat, ze sa nachádza v situácii, ktorá ho individualizuje obdobným spôsobom ako adresáta rozhodnutia (rozsudok z 23. mája 2000, Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, [13]C-106/98 P, Zb. s. I-3659, bod 41, ako aj uznesenie Deutsche Post a DHL Express/Komisia, uz citované, bod 41). 34 Na rozdiel od toho, co tvrdí Spanielske královstvo a Komisia, vsak z judikatúry Súdneho dvora nevyplýva, ze takýto osobitný statút, ktorý odlisuje subjekty, ktorým rozhodnutie nie je urcené, v zmysle uz citovaného rozsudku Plaumann/Komisia, od vsetkých ostatných hospodárskych subjektov, musí nevyhnutne vyplývat zo skutocností, akými sú podstatné znízenie obratu, nezanedbatelné financné straty, ako aj znacné znízenie podielu na trhu po poskytnutí danej státnej pomoci. 35 Ako to vsak uviedla generálna advokátka v bodoch 43 az 45 svojich návrhov, poskytnutie státnej pomoci môze narusit konkurencné postavenie subjektu aj inými spôsobmi, najmä spôsobením uslého zisku alebo menej priaznivého vývoja, ako by bol v prípade neexistencie takej pomoci. Intenzita takého narusenia môze byt rozdielna, v závislosti od viacerých faktorov, akými sú najmä struktúra dotknutého trhu alebo povaha spornej státnej pomoci. Preukázanie podstatného narusenia postavenia konkurenta na trhu nemôze byt teda obmedzené len na prítomnost urcitých skutocností svedciacich o znízení jeho obchodnej alebo financnej výkonnosti. 36 Navyse nemozno vylúcit, ze by sa podniku v urcitých prípadoch podarilo vyhnút takémuto znízeniu, alebo aspon ho obmedzit, napríklad uskutocnením úsporných opatrení alebo rozsírením sa na výnosnejsie trhy. Ak by táto argumentácia bola zohladnená, argumentácia spanielskych orgánov a Komisie by viedla k takému výkladu clánku 230 stvrtého odseku ES, podla ktorého vzniká za takýchto okolností riziko, ze hoci priznanie státnej pomoci konkurentovi malo na daný podnik podstatný dopad, tento podnik nebude mat aktívnu legitimáciu konat voci rozhodnutiu, ktorým boli posúdené dotknuté opatrenia. 37 V tejto veci z bodov 81 az 90 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna sa neobmedzil iba na vseobecné uvedenie existencie konkurencného vztahu medzi Lenzingom a Sniace, ale svoje rozhodnutie zalozil, co sa týka narusenia postavenia Lenzingu na trhu, na sérii dôkazov predlozených týmto podnikom, aby v podstate preukázal osobitost konkurencného postavenia na trhu viskózových vlákien, ktorý je typický velmi obmedzeným poctom výrobcov a velkou nadprodukciou, vplyv narusenia, ktorým je priznanie pomoci podniku vykonávajúcemu cinnost na takomto trhu, ako aj úcinok pomoci na úroven cien uplatnovaných Sniace. 38 Najmä z dôvodov, ktoré uviedla generálna advokátka v bodoch 45 a 46 svojich návrhov, Súd prvého stupna sa v bode 85 napadnutého rozsudku správne domnieval, ze udrzanie cinnosti subjektu na trhu, ktorý má vlastnosti trhu viskózových vlákien, ktoré neboli napadnuté spanielskou vládou, môzu spôsobit osobitne výrazné úcinky na postavenie jeho konkurentov. 39 Najmä postavenie Lenzingu sa teda jasne odlisuje od toho, na základe ktorého bol vynesený uz citovaný rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum (bod 72), v ktorom Súdny dvor rozhodol o neexistencii podstatného narusenia konkurencného postavenia clenov zalujúceho zdruzenia v tomto konaní z dôvodu, ze prílis vela subjektov, konkrétne vsetci polnohospodári Európskej únie, sa môze povazovat za konkurentov príjemcov pomoci dotknutého programu nadobúdania pôdy. 40 Navyse treba konstatovat, ze Spanielske královstvo a Komisia nepredlozili Súdnemu dvoru nijakú skutocnost, ktorá by preukazovala skreslenie dôkazov predlozených Súdu prvého stupna alebo nepresnost jeho zistení vzhladom na dokumenty v spise, ktoré by mohli spochybnit jeho nezávislé posúdenie skutocností týkajúcich sa narusenia postavenia Lenzingu na trhu. 41 Za týchto podmienok nie je nakoniec mozné Súdu prvého stupna vytýkat, ze by tak, ako to tvrdí Komisia, porusil pravidlá týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena. V tejto súvislosti stací uviest, ze Súd prvého stupna v bode 80 napadnutého rozsudku zohladnil, v súlade s poziadavkami stanovenými judikatúrou vyplývajúcou z uz citovaného rozsudku Cofaz a i./Komisia (bod 28), ze iba Lenzingu prinálezí, aby presvedcivým spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré je rozhodnutie Komisie spôsobilé poskodit jeho legitímne záujmy tým, ze podstatne ovplyvnuje jeho postavenie na predmetnom trhu. Z dôvodov uvedených v bodoch 34 az 39 tohto rozsudku, na základe skutocností predlozených Lenzingom a preskúmaných Súdom prvého stupna, bolo mozné urcit, ze doslo k takémuto naruseniu. 42 S ohladom na predchádzajúce úvahy je prvý odvolací dôvod potrebné zamietnut ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 43 Svojím druhým odvolacím dôvodom Spanielske královstvo tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze nesprávne uplatnil kritérium súkromného veritela. 44 Napadnutý rozsudok totiz nesprávne zohladnil na jednej strane, ze poskytnutie moznosti restrukturalizácie dlhov je uz samotné v rozpore s kritériom súkromného veritela, a na druhej strane, ze v prípade nerespektovania dohody o splátkovom kalendári by súkromný veritel vzdy a nevyhnutne pristúpil k nútenému vymáhaniu svojich pohladávok. Takýto prístup je v rozpore s judikatúrou a najmä s rozsudkami Súdneho dvora Tubacex a Súdu prvého stupna z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia ([14]T-152/99, Zb. s. II-3049), ktoré výslovne pripustili, ze restrukturalizacné opatrenia platieb dlhov alebo odpustenia dlhov môzu byt úplne zlucitelné s kritériom súkromného veritela. 45 V tejto súvislosti spanielske orgány spresnili, ze preskúmanie takýchto opatrení musí byt vzdy vykonané v závislosti od okolností kazdého samostatného prípadu. Súd prvého stupna nezohladnil celú sériu skutocností a faktorov, ktoré naznacovali, ze tieto dva spanielske orgány v súlade so správaním súkromného veritela prijali primerané rozhodnutie pri vymáhaní svojich dlhov. Spanielska vláda odkazuje najmä na to, ze vstup Sniace do likvidácie, co by bolo následkom núteného vymáhania dlhov, by spôsobilo dalsie dlhy voci mzdovému fondu Fogasa, lebo ten by vyplatil mzdy a iné náhrady prepusteným zamestnancom; ze dlzné sumy boli dostatocne zabezpecené a plynuli z nich úroky v zákonom stanovenej výske; ze tento podnik uz vrátil cast týchto dlhov a nevznikli dalsie a ze ani ostatní veritelia nepristúpili k vymáhaniu svojich pohladávok. 46 Spanielske královstvo dalej tvrdí, ze rozporné úvahy Súdu prvého stupna uvedené v bode 146 napadnutého rozsudku spocívajú na jednej strane v uznaní, ze konanie mzdového fondu Fogasa, upravené právom Spolocenstva o ochrane zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávatela, neobsahuje v sebe prvky státnej pomoci, a na druhej strane v tvrdení, ze akékolvek verejné opatrenie urcené na financovanie prevádzkových nákladov, akými sú platby miezd, môze predstavovat pomoc zakazdým, ked vedie k poskytnutiu výhody podniku. Z tohto pohladu by totiz konanie mzdového fondu Fogasa, ktorého úlohou je práve pokryt platby miezd zamestnancov podnikov, ktoré majú ekonomické tazkosti, vzdy predstavovalo výhodu pre daný podnik. 47 Komisia, ktorá súhlasí s tvrdeniami Spanielskeho královstva, dodáva, ze preskúmaním analýzy vykonanej sporným rozhodnutím Súd prvého stupna nerespektoval sirokú mieru volnej úvahy, ktorá je Komisii priznaná v oblasti komplexných ekonomických otázok. Táto miera volnej úvahy podlieha len obmedzenému súdnemu preskúmaniu, ktoré sa týka iba zjavne nesprávneho posúdenia. 48 Vzhladom jednak na záruky prijaté subjektmi Fogasa a TGSS a jednak na správanie sa súkromných veritelov nebolo odmietnutie Komisie povazovat sporné opatrenia za státnu pomoc nijakom prípade zjavne nesprávne. Súd prvého stupna v kazdom prípade prekrocil hranice svojho prieskumu a posúdenie Komisie nahradil svojím vlastným posúdením, pricom porusil nielen clánok 87 ods. 1 ES, ale aj zásadu institucionálnej rovnováhy medzi výkonnou a súdnou mocou Spolocenstva, tak ako vyplýva zo Zmluvy o ES. 49 Komisia tiez Súdu prvého stupna vytýka, ze pri preskúmaní pouzitia kritéria súkromného veritela nevykonal osobitné preskúmanie, na jednej strane, ze Fogasa a TGSS uzavreli dohody o odklade a splátkovom kalendári dlhov, a na druhej strane, ze nedoslo k nútenému vymáhaniu pohladávok, ked tieto dohody neboli dodrzané. Pre veritela konajúceho podla pravidiel trhového hospodárstva existuje jasný rozdiel v tom, ci ide o uzavretie dohôd o splátkovom kalendári, alebo o otázku, aké dôsledky by prípadne bolo potrebné vyvodit z porusenia takejto dohody dlzníkom. 50 Lenzing úplne súhlasí s úvahami Súdu prvého stupna a dodáva, ze viaceré tvrdenia predlozené Spanielskym královstvom a Komisiou sú neprípustné, kedze len opakujú argumentáciu uvedenú v prvostupnovom konaní alebo iba napádajú posúdenie skutkového stavu ci dôkazné prostriedky vykonané Súdom prvého stupna. Posúdenie Súdnym dvorom 51 Je potrebné hned konstatovat, ze tvrdenia predlozené Spanielskym královstvom a Komisiou v rámci druhého odvolacieho dôvodu vychádzajú zo zásady, ktorú Súd prvého stupna uz posúdil v napadnutom rozsudku a podla ktorej uzavretie dohôd o restrukturalizácii dlhov, ako aj to, ze nedoslo k nútenému vymáhaniu pohladávok po nedodrzaní týchto dohôd, nikdy nemôze splnat kritérium súkromného veritela. 52 Takéto tvrdenia vsak vychádzajú z nesprávneho pochopenia príslusných castí daného rozsudku. 53 Z bodov 152 az 161 napadnutého rozsudku totiz jasne vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdia spanielska vláda a Komisia, Súd prvého stupna nezalozil svoje posúdenie dotknutých opatrení ani na urcitej nezákonnosti per se dohôd o rozdelení a splácaní dlhov, ani na domnienke, ze v prípade nedodrzania týchto dohôd by kazdý súkromný veritel nevyhnutne zacal exekucné konanie, aby mu boli zaplatené jeho pohladávky. Naopak, z vyssie uvedených bodov vyplýva, ze Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia vo svetle série skutocností a okolností v danom prípade. 54 Za týchto okolností väcsina tvrdení predlozených spanielskymi orgánmi v skutocnosti vedie k spochybneniu dôkazov vykonaných Súdom prvého stupna tým, ze mu vytýkajú, ze nevzal do úvahy urcité skutocnosti, ktoré povazujú za relevantné, alebo naopak zvázil iné skutocnosti, ktoré povazujú za irelevantné. Takéto posúdenie vsak nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom, okrem prípadu skreslenia skutkových okolností a dôkazných prostriedkov predlozených Súdu prvého stupna, pricom skreslenie nebolo preukázané ani tvrdené spanielskou vládou (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 2. marca 1994, Hilti/Komisia, [15]C-53/92 P, Zb. s. I-667, bod 42; zo7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [16]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 49, ako aj z 23. marca 2006, Mülhens/ÚHVT, [17]C-206/04 P, Zb. s. I-2717, bod 28). 55 Z uvedeného vyplýva, ze tento dôvod je neprípustný v rozsahu, v akom smeruje proti posúdeniu dôkazov Súdom prvého stupna. 56 Pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze Súd prvého stupna prekrocil medze súdneho preskúmania, ktoré mu priznáva judikatúra v oblasti komplexného ekonomického posúdenia, treba v prvom rade pripomenút, ze aj ked Súdny dvor uznáva, ze Komisia má v ekonomických zálezitostiach priestor na volnú úvahu, z toho nevyplýva, ze súd Spolocenstva sa musí zdrzat posúdenia výkladu údajov ekonomickej povahy Komisiou (rozsudok z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, [18]C-12/09 P, Zb. s. I-987, bod 39). 57 Podla judikatúry Súdneho dvora súd Spolocenstva musí totiz nielen preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súladnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. januára 1979, Racke, [19]98/78, Zb. s. 69, bod 5; z 22 októbra 1991, Nölle, [20]C-16/90, Zb. s. I-5163, bod 12; Komisia/Tetra Laval, uz citovaný, bod 39, ako aj z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, [21]C-326/05 P, Zb. s. I-6557, bod 76). V kazdom prípade mu v rámci tohto posúdenia neprinálezí nahradit ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným (uznesenie z 25. apríla 2002, DSG Dradenauer Stahlgesellschaft/Komisia, [22]C-323/00 P, Zb. s. I-3919, bod 43). 58 Navyse je potrebné uviest, ze pokial institúcia Spolocenstva disponuje sirokou mierou volnej úvahy, tým väcsia dôlezitost sa prikladá kontrole dodrziavania procesných záruk. Súdny dvor tiez spresnil, ze medzi týmito zárukami sa nachádza najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky príslusné skutocnosti daného prípadu a dostatocne odôvodnit svoje rozhodnutie (pozri rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, [23]C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14, ako aj zo 7. mája 1992, Pesquerias De Bermeo a Naviera Laida/Komisia, [24]C-258/90 a C-259/90, Zb. s. I-2901, bod 26). 59 Co sa týka tejto veci, je nesporné, ze preskúmanie otázky, ci dané opatrenia môze Komisia povazovat za státnu pomoc preto, lebo orgány verejnej moci nekonali rovnako ako súkromný veritel, vyzaduje komplexné ekonomické posúdenie. 60 Co sa teda týka súdneho preskúmania Súdu prvého stupna, z bodov 154 az 160 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna bez toho, aby nahradil ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným, len poukázal na jednej strane na zjavné rozpory v porovnaní postavenia verejných a súkromných veritelov, ktoré vykonala Komisia, vyplývajúce zo samotného textu sporného rozhodnutia, a na druhej strane na neexistenciu skutocností podporujúcich jej návrhy, co sa týka postavenia jedného z týchto súkromných veritelov a perspektívy rentability a udrzania Sniace. 61 Takto Súd prvého stupna neprekrocil medze súdneho preskúmania, ktoré môze vykonat v oblasti komplexného ekonomického posúdenia. 62 Z týchto skutocností vyplýva, ze druhý odvolací dôvod je ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. 63 Kedze nemozno vyhoviet ziadnemu z dôvodov, ktoré Spanielske královstvo uvádza na podporu svojho odvolania, treba odvolanie zamietnut. O trovách 64 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Lenzing navrhol zaviazat Spanielske královstvo na náhradu trov tohto konania a Spanielske královstvo nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu vlastných trov konania aj trov konania Lenzingu. 65 V súlade s clánkom 69 ods. 4 prvým pododsekom rokovacieho poriadku Komisia znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Spanielske královstvo znása okrem svojich vlastných trov konania aj trovy konania spolocnosti Lenzing AG. 3. Komisia Európskych spolocenstiev znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [25]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXMPo3mh/L97217-2794TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100997201-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0036&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:149:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:011:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:049:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0342&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0164&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0198&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0078&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61968??0010&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0106&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0152&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0053&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0206&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0012&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0098&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0016&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0326&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0323&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0269&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0258&locale=SK 25. file:///tmp/lynxXXXXMPo3mh/L97217-2794TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100997201-E0001