Vec C-519/04 P David Meca-Medina a Igor Majcen proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie - Predpisy prijaté Medzinárodným olympijským výborom týkajúce sa kontroly dopingu - Nezlucitelnost s predpismi Spolocenstva o hospodárskej sútazi a slobodnom poskytovaní sluzieb - Staznost - Zamietnutie" Návrhy prednesené 23. marca 2006 - generálny advokát P. Léger Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 18. júla 2006 Abstrakt rozsudku 1. Právo Spolocenstva - Pôsobnost - Sport - Obmedzenie na hospodárske cinnosti (Clánok 2 ES) 2. Volný pohyb osôb a sluzieb - Pracovníci - Hospodárska sútaz - Ustanovenia Zmluvy - Pôsobnost (Clánok 39 ES, 49 ES, 81 ES a 82 ES) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Rozhodnutia zdruzení podnikov - Pojem (Clánok 81 ods. 1 ES) 1. Berúc do úvahy ciele Spolocenstva, výkon sportu spadá do práva Spolocenstva len v tom v rozsahu, v akom predstavuje hospodársku cinnost v zmysle clánku 2 ES. (pozri bod 22) 2. Ak má sportová cinnost povahu platenej cinnosti alebo poskytovania sluzieb za odmenu, co je prípad cinnosti poloprofesionálnych alebo profesionálnych sportovcov, potom konkrétne spadá do pôsobnosti clánkov 39 ES a nasledujúcich alebo clánkov 49 ES a nasledujúcich. Tieto predpisy Spolocenstva v oblasti volného pohybu osôb a slobodného poskytovania sluzieb neupravujú iba cinnost verejných orgánov, ale vztahujú sa rovnako na predpisy inej povahy, smerujúce ku kolektívnej úprave odmenovanej práce a poskytovania sluzieb. Zákazy uvádzané týmito ustanoveniami sa netýkajú pravidiel, ktoré sa týkajú výlucne sportu ako takého a ktoré nemajú nic spolocné s hospodárskou cinnostou. Pokial ide o tazkosti oddelenia hospodárskych a sportových aspektov sportovej cinnosti, predpisy Spolocenstva v oblasti volného pohybu osôb a slobodného poskytovania sluzieb nebránia právnym úpravám alebo praktikám odôvodneným nie hospodárskymi dôvodmi týkajúcimi sa specifickej povahy a rámca urcitých sportových stretnutí. Toto obmedzenie pôsobnosti predmetných ustanovení vsak musí zostat obmedzené na jeho vlastný ciel. Preto toto obmedzenie nemôze byt namietané pre vylúcenie akejkolvek sportovej cinnosti z pôsobnosti Zmluvy. Zo súhrnu týchto úvah vyplýva, ze iba okolnost, ze predpis má cisto sportovú povahu, este nevylucuje osobu, ktorá vykonáva cinnost upravenú týmto predpisom, alebo orgán, ktorý ho stanovil z pôsobnosti Zmluvy. Hoci predmetná sportová cinnost spadá do pôsobnosti Zmluvy, podmienky jej vykonávania sú podriadené súhrnu povinností, ktoré vyplývajú z rozlicných ustanovení Zmluvy. Z toho vyplýva, ze predpisy, ktoré upravujú predmetnú cinnost, musia splnat podmienky uplatnenia týchto ustanovení, ktoré smerujú najmä k zabezpeceniu volného pohybu pracovníkov, slobody usadit sa, slobodného poskytovania sluzieb alebo hospodárskej sútaze. Preto v prípade, ked výkon tejto sportovej cinnosti musí byt posudzovaný s ohladom na ustanovenia Zmluvy týkajúce sa volného pohybu pracovníkov alebo slobodného poskytovania sluzieb, bude potrebné preverit, ci pravidlá, ktoré upravujú predmetnú cinnost, splnajú podmienky uplatnenia clánkov 39 ES a 49 ES, teda ci nepredstavujú obmedzenia zakázané predmetnými clánkami. Rovnako v prípade, ked výkon predmetnej cinnosti musí byt posudzovaný vzhladom na ustanovenia Zmluvy týkajúce sa hospodárskej sútaze, bude potrebné overit, ci berúc do úvahy podmienky správneho uplatnenia clánkov 81 ES a 82 ES, predpisy, ktoré upravujú predmetné cinnosti, pochádzajú od podniku, ci tento podnik obmedzuje sútaz alebo zneuzíva svoje dominantné postavenie a ci toto obmedzenie alebo toto zneuzitie ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Dokonca za predpokladu, ze tieto predpisy nepredstavujú obmedzenia volného pohybu, pretoze sa týkajú výlucne sportu a nemajú ako také nic spolocné s hospodárskou cinnostou, z tejto okolnosti nevyplýva, ani ze predmetná sportová cinnost sa nevyhnutne vymyká z pôsobnosti clánkov 81 ES a 82 ES, ani ze predmetné predpisy nesplnajú samotné podmienky uplatnenia predmetných clánkov. (pozri body 23 - 31) 3. Zlucitelnost úpravy s predpismi Spolocenstva o hospodárskej sútazi nemôze byt posudzovaná abstraktne. Akákolvek dohoda medzi podnikmi alebo akékolvek rozhodnutie zdruzenia podnikov, ktoré obmedzuje slobodu cinnosti úcastníkov alebo jedného z nich, nespadá nevyhnutne pod zákaz stanovený clánkom 81 ods. 1 ES. S cielom uplatnit toto ustanovenie na konkrétny prípad je potrebné zobrat do úvahy celkový kontext, v ktorom rozhodnutie zdruzenia predmetných podnikov bolo prijaté alebo vytvára svoje úcinky a konkrétnejsie jeho ciele. Následne je potrebné skúmat, ci restriktívne úcinky na hospodársku sútaz, ktoré z neho vyplývajú, sú nerozlucne spojené so sledovaním predmetných cielov a ci sú primerané týmto cielom. Vseobecný ciel antidopingovej úpravy v sportovej oblasti smeruje k boju proti dopingu s cielom cestne viest sportové sútazenie a zahrna potrebu zabezpecenia rovnosti sancí sportovcov, ich zdravia, bezúhonnosti a objektívnosti sútaze, ako aj etických hodnôt v sporte. Okrem toho, berúc do úvahy, ze sankcie sú nevyhnutné na zabezpecenie vykonania zákazu dopingu, ich úcinok na slobodu cinnosti sportovcov musí byt povazovaný za v zásade nerozlucne spojený so samotným antidopingovým predpisom. Dokonca za predpokladu, ze sporná antidopingová úprava má byt povazovaná za rozhodnutie zdruzenia podnikov obmedzujúce slobodu cinnosti osôb, na ktorú sa zmeriava, nemôze nevyhnutne predstavovat obmedzenie hospodárskej sútaze nezlucitelné so spolocným trhom v zmysle clánku 81 ES, pretoze je odôvodnená svojím legitímnym cielom. V konecnom dôsledku takéto obmedzenie je nerozlucne spojené s organizáciou a dobrým vedením sportových sútazí a má za ciel zabezpecit zdravé sútazenie medzi sportovcami. Represívna povaha antidopingovej úpravy a závaznost sankcií uplatnitelných v prípade jej porusenia vsak môzu vytvorit negatívne úcinky na hospodársku sútaz, pretoze v prípade, ked sa tieto sankcie ukázu nedôvodnými, môzu viest nespravodlivému vylúceniu sportovca zo sútazí, a teda skreslit podmienky výkonu predmetnej cinnosti. Z toho vyplýva, ze aby sa predislo zákazu clánku 81 ods. 1 ES, obmedzenia ulozené touto úpravou musia byt obmedzené na to, co je potrebné s cielom zabezpecit dobré vedenie sportovej sútaze. Takáto úprava by sa v konecnom dôsledku mohla ukázat neprimeraná na jednej strane v urcení podmienok umoznujúcich stanovenie kritéria na rozdelenie prípadov predstavujúcich doping podliehajúci sankciám a prípadov, ked nejde o takýto doping, a na druhej strane v prísnosti predmetných sankcií. (pozri body 42 - 45, 47, 48) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 18. júla 2006 ([1]*) "Odvolanie - Predpisy prijaté Medzinárodným olympijským výborom týkajúce sa kontroly dopingu - Nezlucitelnost s predpismi Spolocenstva o hospodárskej sútazi a slobodnom poskytovaní sluzieb - Staznost - Zamietnutie" Vo veci C-519/04 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 22. decembra 2004, David Meca-Medina, bydliskom v Barcelone (Spanielsko), Igor Majcen, bydliskom v Ljubljane (Slovinsko), v zastúpení: J.-L. Dupont a M.-A. Lucas, advokáti, odvolatelia, dalsí úcastníci konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: O. Beynet a A. Bouquet, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Fínska republika, v zastúpení: T. Pynnä, splnomocnená zástupkyna, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia J. Malenovský (spravodajca), J.-P. Puissochet, A. Borg Barthet a A. Ó Caoimh, generálny advokát: P. Léger, tajomník: B. Fülöp, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 23. marca 2006, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 23. marca 2006, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním páni Meca-Medina a Majcen (obaja spolu dalej len "odvolatelia") navrhujú zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 30. septembra 2004, Meca-Medina a Majcen/Komisia (T-313/02, Zb. s. II-3291, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna zamietol ich zalobu smerujúcu k zruseniu rozhodnutia Komisie Európskych spolocenstiev z 1. augusta 2002, ktorým sa zamietol návrh odvolatelov proti Medzinárodnému olympijskému výboru (dalej len "MOV") na vyslovenie nesúladu niektorých predpisov prijatých touto organizáciou a uplatnovaných Medzinárodnou plaveckou federáciou (dalej len "FINA"), ako aj niektorých praktík pouzívaných pri dopingových kontrolách s predpismi práva Spolocenstva o hospodárskej sútazi a slobodnom poskytovaní sluzieb (KOMP/38158 - Meca-Medina a Majcen/MOV, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Súd prvého stupna zhrnul predmetnú antidopingovú úpravu (dalej len "sporná antidopingová úprava") v bodoch 1 az 6 napadnutého rozsudku: "1. MOV je vrcholný orgán olympijského hnutia, ktorý zoskupuje rôzne medzinárodné sportové zväzy, medzi nimi aj FINA. 2. FINA uplatnuje Doping Control Rules (pravidlá kontroly dopingu, ako platili v case relevantných udalostí, dalej len 'DC`), protidopingový kódex olympijského hnutia pre úsek plávania. Clánok 1.2a definuje doping ako 'priestupok, pri ktorom sa v tkanivách alebo tekutinách tela sportovca vyskytujú zakázané látky`. Táto definícia zodpovedá zneniu clánku 2 odsek 2 vyssie citovaného protidopingového kódexu, v zmysle ktorého sa za doping povazuje 'prítomnost zakázanej látky v organizme sportovca, zistenie pozitia takejto látky alebo zistenie pouzitia zakázanej metódy`. 3. Nandrolon a jeho metabolity, norandrosterón (NA) a noretiocholanolon (NE) (dalej nazývané spolocne len ako 'nandrolon`) sú zakázané anabolické látky. V záujme zohladnenia moznej endogénnej, teda nie protiprávnej tvorby nandrolonu sa vsak v súlade s praxou 27 laboratórií akreditovaných pri MOV a FINA za doping povazuje v prípade muzských sportovcov iba prítomnost tejto látky v tele prekracujúca prahovú hodnotu 2 nanogramov (ng) v mililitri (ml) mocu. 4. V zmysle clánku 9.2a DC je sankcia v prípade prvého zistenia dopingu pozitím anabolika minimálne stvorrocný zákaz cinnosti, pricom vsak táto sankcia môze byt zmiernená v súlade s clánkom 9.2 poslednou vetou DC a s clánkami 9.3 a 9.10 DC, ak sportovec dokáze, ze nepozil zakázanú látku vedome alebo ze táto látka bola prítomná v jeho tele bez jeho zavinenia. 5. Sankcie ukladá Doping Panel (Dopingová komisia) FINA, ktorého rozhodnutia mozno napadnút odvolaním podaným na Arbitrázny súdny dvor pre sport (dalej len 'ASDS`) v súlade s clánkom 8.9 DC. ASDS sídli v Lausanne a je financovaný a spravovaný Medzinárodnou radou sportovej arbitráze (dalej len 'MRSA`), nezávislým orgánom MOV. 6. Nálezy ASDS môzu byt napadnuté zalobou na Svajciarskom spolkovom súde, ktorý je príslusný preskúmat medzinárodné rozhodcovské rozsudky vydané vo Svajciarsku." 3 Skutkové okolnosti boli Súdom prvého stupna zhrnuté v bodoch 7 az 20 napadnutého rozsudku: "7 Zalobcovia sú dvaja profesionálni sportovci pretekajúci v disciplíne dialkového plávania, ktorá v oblasti vodných sportov zodpovedá maratónskemu behu. 8 Pri antidopingovej kontrole uskutocnenej 31. januára 1999 pocas Svetového pohára v tejto disciplíne v Salvador de Bahia (Brazília), na ktorom zalobcovia obsadili prvé a druhé miesto, boli títo zalobcovia pozitívne testovaní na výskyt nandrolonu. Hodnota nameraná pre D. Meca-Medinu bola 9,7 ng/ml a pre I. Majcena 3,9 ng/ml. 9 Doping Panel FINA rozhodol 8. augusta 1999 o zákaze cinnosti pre oboch zalobcov na dobu styroch rokov. 10 Po tom, co zalobcovia podali odvolanie, ASDS rozhodcovským rozsudkom z 29. februára 2000 potvrdil rozhodnutie o zákaze cinnosti. 11 V januári 2000 bolo vedeckými pokusmi dokázané, ze metabolity nandrolonu sa môzu endogénne vytvorit v ludskom organizme v mnozstve prekracujúcom prahové hodnoty v prípade konzumácie istých druhov stravy, napríklad bravcového mäsa získaného z nekastrovaných samcov. 12 S ohladom na tento vývoj sa FINA a zalobcovia v rozhodcovskej zmluve z 20. apríla 2000 dohodli opätovne predlozit vec na ASDS s cielom nového preskúmania. 13 Rozhodcovským rozsudkom z 23. mája 2001 znízil ASDS dlzku zákazu cinnosti ulozenej zalobcom na dva roky. 14 Proti tomuto rozhodcovskému rozsudku zalobcovia nepodali zalobu na Svajciarsky spolkový súd. 15 Listom z 30. mája 2001 podali zalobcovia návrh na Komisiu v súlade s clánkom 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES, 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), namietajúc porusenie clánkov 81 ES a/alebo 82 ES. 16 Vo svojom návrhu zalobcovia spochybnili zlucitelnost niektorých predpisov prijatých MOV a uplatnovaných FINA, ako aj niektorých praktík pouzívaných pri antidopingových kontrolách s predpismi práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze a slobodného poskytovania sluzieb. Po prvé, urcenie prahovej hodnoty 2 ng/ml malo predstavovat zosúladený postup MOV a 27 akreditovaných laboratórií. Táto prahová hodnota mala byt z vedeckého hladiska urcená nesprávne a mohla viest k vylúceniu nevinných alebo iba nedbanlivých sportovcov. V prípade zalobcov mohlo byt prekrocenie prahovej hodnoty výsledkom konzumácie jedla obsahujúceho bravcové mäso pochádzajúce z nekastrovaného zvierata. MOV mal dalej prijatím systému objektívnej zodpovednosti a zalozením arbitráznych súdov pre riesenie sportových sporov (ASDS a MRSA), ktoré nemali byt dostatocne nezávislé od MOV, este viac zvýraznit skutocnost, ze táto prahová hodnota porusuje hospodársku sútaz. 17 V zmysle návrhu viedlo uplatnenie týchto pravidiel (dalej nazývaných iba ako 'sporné antidopingové predpisy` alebo 'sporná antidopingová úprava`) k poruseniu hospodárskych slobôd sportovcov zarucených clánkom 49 ES a z pohladu práva hospodárskej sútaze k poruseniu práv sportovcov vyplývajúcich z clánkov 81 ES a 82 ES. 18 Listom z 8. marca 2002 Komisia na základe clánku 6 nariadenia Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov [81] a [82] Zmluvy ES (Ú. v. ES L 354, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204) informovala zalobcov o dôvodoch, pre ktoré je rozhodnutá nevyhoviet ich návrhu. 19 Listom z 11. apríla 2002 adresovali zalobcovia Komisii svoje pripomienky k jej listu z 8. marca 2002. 20 Rozhodnutím z 1. augusta 2002 (dalej len 'napadnuté rozhodnutie`) Komisia zamietla návrh zalobcov po tom, co preskúmala spornú antidopingovú úpravu z pohladu práva hospodárskej sútaze a dospela k záveru, ze na túto úpravu sa zákaz obsiahnutý v clánkoch 81 ES a 82 ES nevztahoval...". Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 4 Odvolatelia 11. októbra 2002 podali pred Súdom prvého stupna zalobu smerujúcu k zruseniu napadnutého rozhodnutia. Odvolatelia na podporu svojej zaloby uvádzali tri zalobné dôvody. Na úvod sa mala Komisia dopustit zjavnej chyby pri posúdení po skutkovej i právnej stránke, ked usúdila, ze MOV nie je podnikom v zmysle judikatúry Spolocenstva. Následne Komisia nesprávne uplatnila kritériá stanovené Súdnym dvorom v rozsudku z 19. februára 2002, Wouters a i. (C-309/99, Zb. s. I-1577), domnievajúc sa ze sporná antidopingová úprava nie je obmedzením hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ES. Nakoniec sa Komisia dopustila zjavnej chyby v posúdení po skutkovej i právnej stránke, ked v bode 71 napadnutého rozhodnutia zamietla námietky uvádzané odvolatelmi podla clánku 49 ES proti antidopingovým predpisom. 5 Fínska republika podala 24. januára 2003 návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, a to na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 25. februára 2003 predseda stvrtej komory Súdu prvého stupna vyhovel tomuto návrhu. 6 Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna zamietol zalobu odvolatelov. 7 V bodoch 40 a 41 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora, ze hoci sa zákazy stanovené clánkami 39 ES a 49 ES uplatnujú na pravidlá prijaté v oblasti sportu, ktoré majú crty hospodárskeho aspektu, ktorý môze mat sportová cinnost, naopak, zákazy stanovené týmito ustanoveniami Zmluvy ES sa netýkajú výlucne sportových pravidiel, t. j. pravidiel, ktoré sa vztahujú výhradne na sportové otázky ako také, a preto sa netýkajú hospodárskej cinnosti. 8 Súd prvého stupna v bode 42 napadnutého rozsudku poznamenal, ze skutocnost, ze výlucne sportová úprava nesúvisí s hospodárskou cinnostou, a tak táto úprava nepatrí do pôsobnosti clánkov 39 ES a 49 ES, tiez znamená, ze sa netýka ani vztahov hospodárskej sútaze, a tak nepatrí ani do pôsobnosti clánkov 81 ES a 82 ES. 9 V bodoch 44 a 47 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze zákaz dopingu sa zakladá na cisto sportových dôvodoch, a preto sú mu cudzie akékolvek ekonomické úvahy. Súd prvého stupna prijal záver, ze predpisy v oblasti boja proti dopingu v dôsledku toho nemôzu spadat do rozsahu pôsobnosti ustanovení Zmluvy o hospodárskych slobodách vseobecne ani clánkov 49 ES, 81 ES a 82 ES konkrétne. 10 V bode 49 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze sporná antidopingová úprava, ktorá nesleduje ziadny diskriminacný ciel, je tesne spojená so sportom ako takým. V bode 57 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna este konstatoval, ze skutocnost, ze pri prijatí spornej antidopingovej úpravy sa MOV mohol eventuálne snazit o zachovanie ekonomického potenciálu Olympijských hier, co je aj podla samotných odvolatelov legitímne, este sama osebe neznamená, ze táto úprava by stratila svoj cisto sportový charakter. 11 Súd prvého stupna este v bode 66 napadnutého rozsudku upresnil, ze odkaz na metódu analýzy z rozsudku Wouters a i. nemôze spochybnit záver Komisie uvedený v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého sporná antidopingová úprava nespadá vzhladom na jej výlucne sportový charakter do rámca pôsobnosti clánkov 81 ES a 82 ES. V bode 67 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna dalej konstatoval, ze spochybnovanie predmetnej úpravy patrí do kompetencie orgánov pre riesenie sportových sporov. 12 Súd prvého stupna rovnako odmietol tretí zalobný dôvod uvádzaný odvolatelmi, konstatujúc v bode 68 napadnutého rozsudku, ze kedze je sporná antidopingová úprava cisto sportová, nespadá do pôsobnosti clánku 49 ES. Odvolacie návrhy 13 Vo svojom odvolaní odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - vyhovel návrhom predlozeným pred Súdom prvého stupna, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania v prvostupnovom a odvolacom konaní. 14 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - v prvom rade zamietol odvolanie v celom jeho rozsahu, - subsidiárne, vyhovejúc návrhom predlozeným v prvostupnovom konaní, zamietol zalobu smerujúcu k zruseniu napadnutého rozhodnutia, - zaviazal odvolatelov na náhradu trov konania vrátane trov prvostupnového konania. 15 Fínska republika navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie v celom rozsahu. O odvolaní 16 Svojimi tvrdeniami odvolatelia uvádzajú styri dôvody na podporu svojho odvolania. Prvým odvolacím dôvodom, ktorý obsahuje viacero castí, tvrdia, ze napadnutý rozsudok je postihnutý právnou vadou v tom, ze Súd prvého stupna sa domnieval, ze sporná antidopingová úprava nespadá do pôsobnosti clánkov 49 ES, 81 ES a 82 ES. Druhým odvolacím dôvodom tvrdia, ze napadnutý rozsudok skresluje obsah napadnutého rozhodnutia. Tretím odvolacím dôvodom tvrdia, ze predmetný rozsudok trpí formálnymi vadami, kedze jeho dôvody sú rozporuplné a odôvodnenie nedostatocné. Stvrtým odvolacím dôvodom tvrdia, ze napadnutý rozsudok bol vyhlásený po neregulárnom konaní, kedze Súd prvého stupna poskodil právo obhajoby. O prvom odvolacom dôvode 17 Prvý odvolací dôvod zalozený na právnej vade obsahuje tri casti. Odvolatelia v prvom rade tvrdia, ze Súd prvého stupna pochybil pri výklade judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa vztahu medzi sportovými predpismi a pôsobnostou ustanovení Zmluvy. Po druhé tvrdia, ze Súd prvého stupna s ohladom na túto judikatúru porusil dosah predpisov o zákaze dopingu vo vseobecnosti a konkrétne spornú antidopingovú úpravu. Po tretie tvrdia, ze Súd prvého stupna sa mylne domnieval, ze predmetná úprava nemôze byt prirovnaná k trhovému správaniu spadajúcemu do pôsobnosti clánkov 81 ES a 82 ES, a nemôze preto podliehat metóde analýzy vyvodenej Súdnym dvorom v jeho uz citovanom rozsudku Wouters a i. O prvej casti odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 18 Podla odvolatelov Súd prvého stupna nesprávne vykladal judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej vykonávanie sportu spadá do práva Spolocenstva iba v rozsahu, v akom predstavuje hospodársku cinnost. Konkrétne, v rozpore s tým, co konstatoval Súd prvého stupna, Súdny dvor nikdy nevylúcil vseobecným spôsobom cisto sportové predpisy z pôsobnosti ustanovení Zmluvy. Hoci sa Súdny dvor domnieval, ze vytváranie národných sportových druzstiev je otázkou, ktorá sa týka výlucne sportu ako takého, ktorá nemá nic spolocné s hospodárskou cinnostou, Súd prvého stupna z toho nemohol vyvodzovat, ze akýkolvek predpis vztahujúci sa na otázku týkajúcu sa výlucne sportu ako takého by nemal nic spolocné s hospodárskou cinnostou a vymykal by sa zákazom, ktoré stanovujú clánky 39 ES, 49 ES, 81 ES a 82 ES. Koncept cisto sportového predpisu musí byt obmedzený výlucne na predpisy týkajúce sa zlozenia a vytvárania národných sportových druzstiev. 19 Odvolatelia dalej tvrdia, ze Súd prvého stupna sa mylne domnieval, ze predpisy týkajúce sa výlucne sportu by boli nevyhnutne nerozlucne spojené s organizáciou a správnym vedením sútaze, kedze podla judikatúry Súdneho dvora musia brat do úvahy aj povahu a specifický rámec sportových stretnutí. Odvolatelia tiez uvádzajú, ze z dôvodu materiálne nedelitelnej povahy profesionálnej sportovej cinnosti rozlísenie vykonané Súdom prvého stupna medzi ekonomickou dimenziou a neekonomickou dimenziou toho istého sportového aktu je úplne umelé. 20 Podla Komisie Súd prvého stupna správne uplatnil judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej cisto sportové predpisy sa ako také vymykajú predpisom o volnom pohybe. Ide teda o vseobecne platnú výnimku pre cisto sportové pravidlá, ktorá nemôze byt obmedzená na zlozenie a vytváranie národných sportových druzstiev. Okrem toho Komisia nevidí, v com predpis týkajúci sa sportu a zohladnujúci specifickost stretnutí môze nebyt nerozlucne spojený so správnym vedením stretnutí. 21 Podla fínskej vlády prístup Súdu prvého stupna je v súlade s právom Spolocenstva. - Posúdenie Súdnym dvorom 22 Je potrebné pripomenút, ze berúc do úvahy ciele Spolocenstva, výkon sportu spadá do práva Spolocenstva v rozsahu, v akom predstavuje hospodársku cinnost v zmysle clánku 2 ES (pozri rozsudky z 12. decembra 1974, Walrave a Koch, 36/74, Zb. s. 1405, bod 4; zo 14. júla 1976, Donŕ, 13-76, Zb. s. 1333, bod 12; z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 73; z 11. apríla 2000, Deličge, C-51/96 a C-191/97, Zb. s. I-2549, bod 41, a z 13. apríla 2000, Lehtonen a Castors Braine, C-176/96, Zb. s. I-2681, bod 32). 23 To platí aj v prípade, ak má sportová cinnost povahu platenej cinnosti alebo poskytovania sluzieb za odmenu, co je prípad cinnosti poloprofesionálnych alebo profesionálnych sportovcov (pozri v tomto zmysle rozsudky Walrave a Koch, uz citovaný, bod 5, Donŕ, uz citovaný, bod 12, a Bosman, uz citovaný, bod 73), konkrétnejsie, sportová cinnost spadá do pôsobnosti clánkov 39 ES a nasledujúcich alebo clánkov 49 ES a nasledujúcich. 24 Tieto predpisy Spolocenstva v oblasti volného pohybu osôb a slobodného poskytovania sluzieb neupravujú iba cinnost verejných orgánov, ale vztahujú sa rovnako na predpisy inej povahy, smerujúce ku kolektívnej úprave odmenovanej práce a poskytovania sluzieb (rozsudky Deličge, uz citovaný, bod 47, ako aj Lethonen a Castors Braine, uz citovaný, bod 35). 25 Súdny dvor napriek tomu konstatoval, ze zákazy uvádzané týmito ustanoveniami sa netýkajú pravidiel, ktoré sa týkajú výlucne sportu ako takého a ktoré nemajú nic spolocného s hospodárskou cinnostou (pozri v tomto zmysle rozsudok Walrave a Koch, uz citovaný, bod 8). 26 Pokial ide o tazkosti oddelenia hospodárskych a sportových aspektov sportovej cinnosti, Súdny dvor v uz citovanom rozsudku Donŕ, bodoch 14 a 15, uznal, ze predpisy Spolocenstva v oblasti volného pohybu osôb a slobodného poskytovania sluzieb nebránia právnym úpravám alebo praktikám odôvodneným nie hospodárskymi dôvodmi týkajúcimi sa specifickej povahy a rámca urcitých sportových stretnutí. Súdny dvor napriek tomu zdôraznil, ze toto obmedzenie pôsobnosti predmetných ustanovení musí zostat obmedzené na jeho vlastný ciel. Preto toto obmedzenie nemôze byt namietané pre vylúcenie akejkolvek sportovej cinnosti z pôsobnosti Zmluvy (rozsudky Bosman, uz citovaný, bod 76, a Deličge, uz citovaný, bod 43). 27 Zo súhrnu týchto úvah vyplýva, ze iba okolnost, ze predpis má cisto sportovú povahu, este nevylucuje osobu, ktorá vykonáva cinnost upravenú týmto predpisom, alebo orgán, ktorý ho stanovil z pôsobnosti Zmluvy. 28 Hoci predmetná sportová cinnost spadá do pôsobnosti Zmluvy, podmienky jej vykonávania sú podriadené súhrnu povinností, ktoré vyplývajú z rozlicných ustanovení Zmluvy. Z toho vyplýva, ze predpisy, ktoré upravujú predmetnú cinnost, musia splnat podmienky uplatnenia týchto ustanovení, ktoré smerujú najmä k zabezpeceniu volného pohybu pracovníkov, slobody usadit sa, slobodného poskytovania sluzieb alebo hospodárskej sútaze. 29 Preto v prípade, ked výkon tejto sportovej cinnosti musí byt posudzovaný s ohladom na ustanovenia Zmluvy týkajúce sa volného pohybu pracovníkov alebo slobodného poskytovania sluzieb, bude potrebné preverit, ci pravidlá, ktoré upravujú predmetnú cinnost, splnajú podmienky uplatnenia clánkov 39 ES a 49 ES, teda ci nepredstavujú obmedzenia zakázané predmetnými clánkami (rozsudok Deličge, uz citovaný, bod 60). 30 Rovnako v prípade, ked výkon predmetnej cinnosti musí byt posudzovaný vzhladom na ustanovenia Zmluvy týkajúce sa hospodárskej sútaze, bude potrebné overit, ci berúc do úvahy podmienky správneho uplatnenia clánkov 81 ES a 82 ES, predpisy, ktoré upravujú predmetné cinnosti, pochádzajú od podniku, ci tento podnik obmedzuje sútaz alebo zneuzíva svoje dominantné postavenie a ci toto obmedzenie alebo toto zneuzitie ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 31 Dokonca za predpokladu, ze tieto predpisy nepredstavujú obmedzenia volného pohybu, pretoze sa týkajú výlucne sportu a nemajú ako také nic spolocné s hospodárskou cinnostou (rozsudky Walrave a Koch, uz citovaný, ako aj Donŕ, uz citovaný), z tejto okolnosti nevyplýva, ani ze predmetná sportová cinnost sa nevyhnutne vymyká z pôsobnosti clánkov 81 ES a 82 ES, ani ze predmetné predpisy nesplnajú samotné podmienky uplatnenia predmetných clánkov. 32 V bode 42 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze skutocnost, ze výlucne sportová úprava nesúvisí s hospodárskou cinnostou, a tak predmetná úprava nepatrí do pôsobnosti clánkov 39 ES a 49 ES, rovnako znamená, ze sa netýka ani vztahov v oblasti hospodárskej sútaze, a tak nepatrí ani do pôsobnosti clánkov 81 ES a 82 ES. 33 Domnievajúc sa, ze úprava mohla byt takto vylúcená z pôsobnosti predmetných clánkov zo samotného dôvodu, ze bola povazovaná za cisto sportovú vo vztahu k uplatneniu clánkov 39 ES a 49 ES, bez toho, aby bolo potrebné pred tým overit, ci táto úprava zodpovedala samotným podmienkam uplatnenia clánkov 81 ES a 82 ES, ktoré sú pripomenuté v bode 30 tohto rozsudku, sa Súd prvého stupna dopustil právnej chyby. 34 Preto odvolatelia dôvodne tvrdia, ze Súd prvého stupna v bode 68 napadnutého rozsudku mylne zamietol ich návrh z dôvodu, ze sporná antidopingová úprava nespadá ani pod clánok 49 ES, ani pod právo hospodárskej sútaze. V dôsledku toho je potrebné bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmat iné casti prvého odvolacieho dôvodu, a o to viac iné odvolacie dôvody uvádzané odvolatelmi, zrusit napadnutý rozsudok. O veci samej 35 Podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora, ak vo veci mozno rozhodnút, je potrebné rozhodnút o veci samej podla návrhov odvolatelov smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 36 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze odvolatelia uviedli tri zalobné dôvody na podporu ich zaloby. Vytkli Komisii, ze sa na jednej strane domnievala, ze MOV nebol podnikom v zmysle judikatúry Spolocenstva, na druhej strane, ze sporná antidopingová úprava nie je obmedzením hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ES, a nakoniec, ze ich návrh neobsahoval skutocnosti umoznujúce dôjst k záveru, ze by mohlo íst o porusenie clánku 49 ES. O prvom zalobnom dôvode 37 Odvolatelia tvrdia, ze Komisia mylne nekvalifikovala MOV ako podnik pre uplatnenie clánku 81 ES. 38 Napriek tomu je nesporné, ze pri rozhodovaní o návrhu, ktorý podali odvolatelia s ohladom na ustanovenia clánkov 81 ES a 82 ES, sa Komisia nachádzala v postavení, ako to výslovne vyplýva z bodu 37 napadnutého rozhodnutia, ked MOV musel byt kvalifikovaný ako podnik a v rámci olympijského hnutia ako zdruzenie medzinárodných a národných zdruzení podnikov. 39 Kedze tento zalobný dôvod je zalozený na mylnom pochopení napadnutého rozhodnutia, nie je relevantný a v dôsledku toho musí byt z uvedeného dôvodu zamietnutý. O druhom zalobnom dôvode 40 Odvolatelia tvrdia, ze Komisia sa pri zamietnutí ich návrhu mylne domnievala, ze sporná antidopingová úprava nie je obmedzením hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ES. Uvádzajú, ze Komisia nesprávne uplatnila kritériá stanovené Súdnym dvorom v jeho uz citovanom rozsudku Wouters a i. pre odôvodnenie restriktívnych úcinkov spornej antidopingovej úpravy na slobodu cinnosti odvolatelov. Podla odvolatelov na jednej strane predmetná úprava v rozpore s tým, co uvádza Komisia, vôbec nie je nerozlucne spojená iba s cielmi smerujúcim k zachovaniu cestného sútazenia a ochrany zdravia sportovcov, ale má zarucit vlastné hospodárske záujmy MOV. Na druhej strane táto právna úprava, urcujúc maximálny pomer 2 ng/ml mocu, nezodpovedá ziadnemu vedecky podlozenému kritériu, je neprimeraná a ide nad rámec toho, co je potrebné na efektívny boj proti dopingu. 41 Na úvod je potrebné poznamenat, ze hoci odvolatelia tvrdia, ze Komisia sa dopustila zjavnej chyby v posúdení, stotozniac celkový kontext, v ktorom MOV prijal predmetnú úpravu, s kontextom, v ktorom holandská advokátska komora prijala nariadenie, ku ktorému bol Súdny dvor povolaný vyslovit sa v rozsudku Wouters a i., nepripojili k tomuto zalobnému dôvodu ziadne upresnenie, ktoré by umoznovalo posúdit jeho dôvodnost. 42 Následne na to je potrebné poznamenat, ze zlucitelnost úpravy s predpismi Spolocenstva o hospodárskej sútazi nemôze byt posudzovaná abstraktne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 1994, DLG, C-250/92, Zb. s. I-5641, bod 31). Akákolvek dohoda medzi podnikmi alebo akékolvek rozhodnutie zdruzenia podnikov, ktoré obmedzuje slobodu cinnosti úcastníkov alebo jedného z nich, nespadá nevyhnutne pod zákaz stanovený clánkom 81 ods. 1 ES. S cielom uplatnit toto ustanovenie na konkrétny prípad je potrebné zobrat do úvahy celkový kontext, v ktorom rozhodnutie zdruzenia predmetných podnikov bolo prijaté alebo vytvára svoje úcinky a konkrétnejsie jeho ciele. Následne je potrebné skúmat, ci restriktívne úcinky na hospodársku sútaz, ktoré z neho vyplývajú, sú nerozlucne spojené so sledovaním predmetných cielov (rozsudok Wouters a i., uz citovaný, bod 97) a ci sú primerané týmto cielom. 43 Pokial ide o celkový kontext, v ktorom bola prijatá sporná úprava, Komisia sa dôvodne mohla domnievat, ze vseobecný ciel tejto úpravy, co nie je napádané ziadnym z úcastníkov konania, smeruje k boju proti dopingu s cielom cestne viest sportové sútazenie a zahrna potrebu zabezpecenia rovnosti sancí sportovcov, ich zdravia, bezúhonnosti a objektívnosti sútaze, ako aj etických hodnôt v sporte. 44 Okrem toho, berúc do úvahy, ze sankcie sú nevyhnutné na zabezpecenie vykonania zákazu dopingu, ich úcinok na slobodu cinnosti sportovcov musí byt povazovaný za v zásade nerozlucne spojený so samotným antidopingovým predpisom. 45 Dokonca za predpokladu, ze sporná antidopingová úprava má byt povazovaná za rozhodnutie zdruzenia podnikov obmedzujúce slobodu cinnosti odvolatelov, nemôze nevyhnutne predstavovat obmedzenie hospodárskej sútaze nezlucitelné so spolocným trhom v zmysle clánku 81 ES, pretoze je odôvodnená svojím legitímnym cielom. V konecnom dôsledku takéto obmedzenie je nerozlucne spojené s organizáciou a dobrým vedením sportových sútazí a má za ciel zabezpecit zdravé sútazenie medzi sportovcami. 46 Hoci odvolatelia nepopierajú reálnost tohto ciela, napriek tomu tvrdia, ze sporná antidopingová úprava má rovnako za ciel zabezpecit vlastné hospodárske záujmy MOV a s úmyslom zachovania tohto ciela sú prijímané neprimerané predpisy, ako sú predpisy napádané v prejednávanej veci. Tieto predpisy teda podla nich nemôzu byt povazované za nerozlucne spojené s dobrým vedením sútazí a nemôzu sa vymykat zákazom clánku 81 ES. 47 V tejto súvislosti je potrebné pripustit, ze represívna povaha spornej antidopingovej úpravy a závaznost sankcií uplatnitelných v prípade jej porusenia môzu vytvorit negatívne úcinky na hospodársku sútaz, pretoze v prípade, ked sa tieto sankcie ukázu nedôvodnými, môzu viest nespravodlivému vylúceniu sportovca zo sútazí, a teda skreslit podmienky výkonu predmetnej cinnosti. Z toho vyplýva, ze aby sa predislo zákazu clánku 81 ods. 1 ES, obmedzenia ulozené touto úpravou musia byt obmedzené na to, co je potrebné s cielom zabezpecit dobré vedenie sportovej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok DLG, uz citovaný, bod 35). 48 Takáto úprava by sa v konecnom dôsledku mohla ukázat neprimeraná na jednej strane v urcení podmienok umoznujúcich stanovenie kritéria na rozdelenie prípadov predstavujúcich doping podliehajúci sankciám a prípadov, ked nejde o takýto doping, a na druhej strane v prísnosti predmetných sankcií. 49 V prejednávanej veci je toto kritérium urcené prahom 2 ng/ml mocu, nad ktorým prítomnost nandrolonu v tele sportovca predstavuje doping. Odvolatelia napádajú tento predpis tvrdiac, ze takto stanovený prah bol urcený na mimoriadne nízkej úrovni, ktorá sa nezakladá na ziadnom vedecky podlozenom kritériu. 50 Napriek tomu odvolatelia nepreukázali, ze Komisia sa dopustila zjavnej chyby v posúdení, ked povazovala tento predpis za odôvodnený. 51 V konecnom dôsledku je nesporné, ze nandrolon je anabolická látka, ktorej prítomnost v tele sportovcov môze zlepsit ich výkony a skreslit cestné vedenie sútazí, na ktorých sa zainteresovaní zúcastnujú. Zásada zákazu vztahujúca sa na túto látku je teda odôvodnená vzhladom na ciel antidopingovej úpravy. 52 Je rovnako nesporné, ze táto látka môze byt vytvorená endogénnym spôsobom a ze vzhladom na tento fenomén sportové orgány a najmä MOV prostredníctvom spornej antidopingovej úpravy pripustili, aby dopingom bola iba prítomnost predmetnej látky prekracujúca urcitý prah. Preto by predmetná úprava musela byt povazovaná za neodôvodnenú vzhladom na ciel, ktorý sleduje, iba v prípade, ak berúc do úvahy stav vedeckých znalostí v momente prijatia spornej antidopingovej úpravy alebo v samotnom momente jej uplatnenia pre sankcionovanie odvolatelov v roku 1999 by prah tolerancie bol urcený na tak nízkej hladine, ze by musel byt povazovaný za dostatocne nezohladnujúci tento fenomén. 53 Z údajov v spise vyplýva, ze v relevantnom momente priemerná endogénna produkcia pozorovaná vo vsetkých uverejnených stúdiách bola dvadsatkrát nizsia nez 2 ng/ml mocu a ze maximálna pozorovaná hodnota endogénnej produkcie bola nizsia o jednu tretinu. Hoci odvolatelia tvrdia, ze od roku 1993 MOV nemohol ignorovat riziko hlásené jedným expertom, ze samotná konzumácia obmedzeného mnozstva bravcového z nekastrovaných samcov môze viest k privedeniu úplne nevinných sportovcov k prekroceniu predmetného prahu, nie je tým v ziadnom prípade preukázané, ze v relevantnom momente toto riziko bolo potvrdené väcsinou vedeckej obce. Okrem toho výsledky stúdií a pokusy vedené k tomuto bodu následne po napadnutom rozhodnutí sú v kazdom prípade bez vplyvu na zákonnost tohto rozhodnutia. 54 Za týchto okolností a z dôvodu, ze odvolatelia neupresnili, na akej úrovni mal byt predmetný prah tolerancie urcený v relevantnom momente, nezdá sa, ze obmedzenia, ktoré ukladá tento prah profesionálnym sportovcom, idú nad rámec toho, co je potrebné na zabezpecenie vedenia a dobrého fungovania sportových sútazí. 55 Kedze odvolatelia nenamietali neprimeranú povahu uplatnitelných a ulozených sankcií v danom prípade, neprimeraná povaha predmetnej antidopingovej úpravy nie je preukázaná. 56 V dôsledku toho je potrebné zamietnut druhý zalobný dôvod. O tretom zalobnom dôvode 57 Odvolatelia tvrdia, ze sporné rozhodnutie je postihnuté právnou vadou v tom, ze vo svojom bode 71 odmieta ich argument, podla ktorého pravidlá MOV porusujú ustanovenia clánku 49 ES. 58 Predsa vsak je potrebné poznamenat, ze zaloba podaná odvolatelmi na Súd prvého stupna sa týka zákonnosti rozhodnutia prijatého Komisiou ako výsledku skráteného konania na základe staznosti podanej v súlade s nariadením Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES, 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Z toho vyplýva, ze súdna kontrola tohto rozhodnutia musí byt nevyhnutne obmedzená na predpisy týkajúce sa hospodárskej sútaze, ktoré vyplývajú z clánkov 81 ES a 82 ES, a ze sa v dôsledku toho nemôze rozsirovat na respektovanie iných ustanovení Zmluvy (pozri v tomto zmysle uznesenie z 23. februára 2006, Piau, C-171/05 P, neuverejnené v Zbierke, bod 58). 59 Preto bez ohladu na dôvod, pre ktorý Komisia zamietla argument uvádzaný odvolatelmi vo vztahu k clánku 49 ES, zalobný dôvod, ktorý uvádzajú, je irelevantný a musí byt v dôsledku toho zamietnutý. 60 S prihliadnutím na súhrn vyssie uvedených úvah je potrebné zamietnut zalobu podanú odvolatelmi proti napadnutému rozhodnutiu. O trovách 61 Podla clánku 122 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Odsek 3 prvý pododsek tohto ustanovenia vsak stanovuje, ze Súdny dvor môze rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania alebo z výnimocných dôvodov. Odsek 4 prvý pododsek toho istého ustanovenia stanovuje, ze clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú svoje vlastné trovy konania. 62 Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelov na náhradu trov konania a odvolatelia nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj trov konania vzniknutých pred Súdom prvého stupna. Fínska republika znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 30. septembra 2004, Meca-Medina a Majcen/Komisia (T-313/02), sa zrusuje. 2. Zaloba podaná pred Súdom prvého stupna pod sp. zn. T-313/02 a smerujúca k zruseniu rozhodnutia Komisie z 1. augusta 2002 o zamietnutí návrhu, ktorý podali páni Meca-Medina a Majcen, sa zamieta. 3. Páni Meca-Medina a Majcen sú povinní nahradit trovy odvolacieho konania, ako aj trovy konania pred Súdom prvého stupna. 4. Fínska republika znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7VnSgZ/L97912-6471TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX7VnSgZ/L97912-6471TMP.html#Footref*