ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 22. apríla 2008 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Schválenie Komisie na základe Zmluvy ES -- Oceliarenský podnik -- Clánok 4 písm. c) UO a clánky 67 UO a 95 UO -- Zmluva ESUO -- Zmluva ES -- Kódexy pomoci oceliarskemu priemyslu -- Súcasné uplatnenie -- Nezlucitelnost pomoci -- Povinné oznámenie poskytnutej pomoci -- Neoznámenie Komisii -- Dlhodobé nekonanie Komisie -- Rozhodnutie o vrátení -- Zásada právnej istoty -- Ochrana legitímnej dôvery -- Právo na obranu -- Povinnost odôvodnenia" Vo veci C-408/04 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 16. septembra 2004, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a M. Niejahr, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Salzgitter AG, v zastúpení: J. Sedemund a T. Lübbig, Rechtsanwälte, zalovaná v prvostupnovom konaní, Spolková republika Nemecko, v zastúpení: M. Lumma a W.-D. Plessing, ako aj C. Schulze-Bahr, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr C. W. A. Timmermans, A. Rosas, K. Lenaerts, A. Tizzano a L. Bay Larsen, sudcovia J. N. Cunha Rodrigues, R. Silva de Lapuerta, M. Ilesic, P. Lindh a J.-C. Bonichot (spravodajca), generálny advokát: Y. Bot, tajomník: J. Swedenborg, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. februára 2007, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. septembra 2007, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním pozaduje Komisia Európskych spolocenstiev zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 1. júla 2004, Salzgitter/Komisia ([2]T-308/00, Zb. s. II-1933, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd ciastocne zrusil rozhodnutie 2000/797/ESUO z 28. júna 2000 o státnej pomoci, ktorú Spolková republika Nemecko poskytla spolocnostiam Salzgitter AG, Preussag Stahl AG a oceliarenským dcérskym spolocnostiam skupiny, v súcasnosti zoskupeným pod názvom Salzgitter AG -- Stahl und Technologie (SAG) [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 323, s. 5, dalej len "sporné rozhodnutie"). Salzgitter AG (dalej len "spolocnost Salzgitter") pozaduje prostredníctvom vzájomného odvolania ciastocné zrusenie napadnutého rozsudku. Právny a skutkový rámec 2 V bodoch 1 az 5 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna vymedzil právny rámec takto: "1 Clánok 4 UO stanovuje: 'Kedze sa povazujú za nezlucitelné so spolocným trhom uhlia a ocele, sú za podmienok uvedených v tejto zmluve v rámci Spolocenstva zrusené a zakázané: ... c) subvencie alebo pomoci poskytované státmi alebo osobitné poplatky ukladané státmi v akejkolvek forme.` [neoficiálny preklad] 2 Clánok 67 UO stanovuje: '1. Kazdé opatrenie clenského státu spôsobilé citelne ovplyvnit podmienky hospodárskej sútaze v uholnom a oceliarskom priemysle musí dotknutá vláda oznámit Komisii. 2. Ak by takéto opatrenie mohlo vyvolat váznu nerovnováhu tým, ze inak ako zmenou výnosnosti podstatne zväcsí rozdiely medzi výrobnými nákladmi, Komisia môze po porade s Poradným výborom a s Radou prijat nasledujúce opatrenia: -- ak má opatrenie tohto státu skodlivé úcinky na uhliarske alebo oceliarske podniky podliehajúce právomoci tohto státu, Komisia mu môze povolit udelit im pomoc, ktorej výska, podmienky a trvanie sa stanovia dohodou s Komisiou. ... -- ak má opatrenie tohto státu skodlivé úcinky na uhliarske alebo oceliarske podniky podliehajúce právomoci iných clenských státov, Komisia mu podá odporúcanie, aby vykonal nápravu prostredníctvom opatrení, ktoré sám uzná za najviac zlucitelné so svojou hospodárskou rovnováhou. ...` [neoficiálny preklad] 3 Clánok 95 prvý a druhý odsek UO stanovuje: 'Vo vsetkých prípadoch nepredvídaných touto Zmluvou, ked sa rozhodnutie alebo odporúcanie Komisie ukáze byt nevyhnutným na to, aby sa vo fungovaní spolocného trhu uhlia a ocele dosiahol v súlade s clánkom 5 niektorý z cielov Spolocenstva stanovených v clánkoch 2, 3 a 4, môze byt takéto rozhodnutie alebo odporúcanie prijaté na základe súhlasného stanoviska Rady prijatého jednomyselne a po porade s Poradným výborom. Rovnaké rozhodnutie alebo odporúcanie prijaté rovnakým postupom prípadne stanoví uplatnitelné sankcie.` [neoficiálny preklad] 4 Komisia s cielom vyhoviet poziadavkám restrukturalizácie zeleziarskeho a oceliarskeho priemyslu zaviedla na základe ustanovení clánku 95 UO na zaciatku osemdesiatych rokov rezim Spolocenstva, ktorý povoluje udelenie státnej pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu v urcitých taxatívne vymedzených prípadoch. Tento rezim sa postupne prispôsoboval tak, aby zodpovedal konjunkturálnym tazkostiam zeleziarskeho a oceliarskeho priemyslu. Rozhodnutia, ktoré boli v tejto súvislosti postupne prijaté, sa spolu nazývajú 'kódexy pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu`. 5 Dna 18. decembra 1996 prijala Komisia rozhodnutie c. 2496/96/ESUO o zavedení pravidiel Spolocenstva pre pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu ([4]Ú. v. ES L 338, s. 42), ktoré vytvára siesty kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu [(dalej len 'siesty kódex pomoci oceliarskemu priemyslu`)]. Toto rozhodnutie bolo úcinné od 1. januára 1997 do 22. júla 2002." 3 Súd prvého stupna dalej v bodoch 6 az 11 napadnutého rozsudku vymedzil okolnosti predchádzajúce sporu takto: "6 Salzgitter... je skupina pôsobiaca v odvetví oceliarstva, do ktorej patrí Preussag Stahl AG a dalsie podniky cinné v rovnakom odvetví. 7 Zonenrandförderungsgesetz (nemecký zákon, ktorého cielom je prispiet k rozvoju zóny pozdlz hranice s bývalou Nemeckou demokratickou republikou a s bývalou Ceskoslovenskou republikou, dalej len 'ZRFG`) bol v Nemecku prijatý 5. augusta 1971 a Komisia ho schválila, rovnako ako aj jeho dalsie zmeny [rozhodnutím] [(dalej len 'rozhodnutie z roku 1971`)]... po tom, co preskúmala opatrenia predvídané týmto zákonom vo svetle clánku 92 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 87 ES) a clánku 93 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 88 ES). Posledné zmeny ZRFG Komisia schválila ako státnu pomoc zlucitelnú so Zmluvou ES ([5]Ú. v. ES 1993 C 3, s. 3). Platnost a úcinnost ZRFG sa definitívne skoncila v roku 1995. 8 § 3 ZRFG od pociatku upravoval danové stimuly vo forme mimoriadnych odpisov ('Sonderabschreibungen`) a rezerv oslobodených od dane ('steuerfreie Rücklagen`) pre investície uskutocnené v akomkolvek mieste podnikatelskej cinnosti podniku umiestnenom pozdlz hranice s bývalou Nemeckou demokratickou republikou alebo s bývalou Ceskoslovenskou republikou... . Mimoriadne odpisy pozostávali z moznosti uviest v súvahe spolocnosti za prvý rok alebo prvé roky nasledujúce po investíciách daného podniku, na ktoré sa mohla vztahovat pomoc, vyssie odpisy uvedených investícií, ako by to bolo mozné podla vseobecnej úpravy. Vdaka tomu mal podnik nizsí danový základ a teda vyssiu likviditu za prvý rok alebo prvé roky nasledujúce po investíciách tým, ze získal výhodu likvidity. Obdobnú výhodu podnik získal tiez prostredníctvom rezerv oslobodených od dane. Mimoriadne odpisy a rezervy oslobodené od dane vsak nebolo mozné vyuzit súcasne. 9 Komisia po tom, co v rocných úctovných závierkach Preussag Stahl AG, jednej zo spolocností... Salzgitter..., zistila, ze v rokoch 1986 az 1995 jej boli na základe § 3 ZRFG pridelené viaceré formy pomoci, informovala listom z 3. marca 1999 Spolkovú republiku Nemecko o svojom rozhodnutí zacat konanie upravené v clánku 6 ods. 5 siesteho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu v súvislosti s pomocou, ktorú Nemecko poskytlo Preussag Stahl AG a iným oceliarskym spolocnostiam... Salzgitter... . Uvedené rozhodnutie bolo uverejnené 24. apríla 1999 v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ([6]Ú. v. ES C 113, s. 9) a Komisia ním vyzvala oprávnené subjekty, aby predlozili svoje pripomienky k predmetnej pomoci. 10 V rámci správneho konania bolo Komisii listom z 10. mája 1999 dorucené stanovisko nemeckých orgánov, ako i pripomienky jediného z oprávnených subjektov, ktorý vstúpil do konania -- UK Steel Association, a Komisia ich zaslala Spolkovej republike Nemecko. 11 Dna 28. júna 2000 Komisia prijala [sporné] rozhodnutie..., v ktorom boli mimoriadne odpisy a rezervy oslobodené od dane upravené v § 3 ZRFG a poskytnuté [spolocnosti Salzgitter] na základe 484 miliónov a 367 miliónov nemeckých mariek, na ktorý sa mohla vztahovat pomoc, kvalifikované ako státna pomoc nezlucitelná so spolocným trhom. Clánkami 2 a 3 [sporného] rozhodnutia Komisia nariadila Spolkovej republike Nemecko, aby ich vymohla spät od ich príjemcu a vyzvala ju, aby Komisii oznámila presné podmienky tohto vymáhania." Konanie na Súde prvého stupna a napadnutý rozsudok 4 Spolocnost Salzgitter návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. septembra 2000 podala proti spornému rozhodnutiu zalobu o neplatnost. 5 Uznesením z 29. marca 2001 sa vyhovelo návrhu Spolkovej republiky Nemecko na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov spolocnosti Salzgitter. 6 V napadnutom rozsudku sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia správne uplatnila na pomoc poskytnutú spolocnosti Salzgitter clánok 4 písm. c) UO, a nie clánok 67 UO. 7 Ked Súd prvého stupna dospel k tomuto záveru, v tejto súvislosti v bodoch 111 az 115 napadnutého rozsudku najmä upresnil, ze clánok 4 písm. c) UO a clánok 67 UO sa týkajú dvoch odlisných oblastí, a síce, ze clánok 67 UO sa nevztahuje na oblast státnej pomoci a ze neistota spojená s vývojom právneho rezimu v oblasti pomoci, ktorá nie je osobitná pre odvetvie uhlia a ocele, pri postupnom prijatí prvých troch kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu nemôze zmenit jeho výklad. 8 Súd prvého stupna okrem toho ako nedôvodné zamietol tvrdenia spolocnosti Salzgitter týkajúce sa nesprávneho výkladu, ktorý vykonala Komisia, pojmu státna pomoc, clánku 95 UO a takisto nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia. 9 V dôsledku toho sa Súd prvého stupna domnieval, ze Komisia nemôze pozadovat vrátenie pomoci, ktorá bola spolocnosti Salzgitter poskytnutá v rokoch 1986 az 1995, bez toho, aby tým porusila zásadu právnej istoty, a zrusil clánky 2 a 3 sporného rozhodnutia týkajúce sa povinnosti Spolkovej republiky Nemecko vymáhat státnu pomoc uvedenú v tomto rozhodnutí. 10 Ked Súd prvého stupna skonstatoval porusenie zásady právnej istoty, v tejto súvislosti v bode 174 napadnutého rozsudku vyjadril názor, ze situácia, ktorá vyplynula z prijatia druhého a tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu, viedla k vzniku nejasnej právnej situácie, pokial ide o rozsah rozhodnutia z roku 1971, a oznamovacej povinnosti vo vztahu k pomoci poskytnutej spolocnosti Salzgitter po prijatí uvedeného tretieho kódexu na základe clánku 6 tohto kódexu. 11 Súd prvého stupna napokon v bode 179 napadnutého rozsudku skonstatoval, ze Komisia vedela o pomoci, ktorá bola spolocnosti Salzgitter poskytnutá na základe ZRFG, kedze spolocnost Salzgitter predlozila svoju správu o cinnosti a svoje rocné úctovné závierky za roky 1987/1988. 12 Súd prvého stupna z toho v bode 180 napadnutého rozsudku vyvodil, ze neistá a nejasná situácia v spojení s okolnostou, ze Komisia napriek svojej vedomosti o pomoci, ktorá bola poskytnutá spolocnosti Salzgitter, dlhodobo nekonala, cím porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti, viedla k vzniku nejasnej právnej situácie, ktorú mala Komisia povinnost vyjasnit skôr, nez podnikla akékolvek opatrenia s cielom nariadit vrátenie uz poskytnutej pomoci. Súd prvého stupna preto v bode 182 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia nemôze ziadat o vrátenie pomoci, ktorá bola spolocnosti Salzgitter poskytnutá v rokoch 1986 az 1995, bez toho, aby tým porusila zásadu právnej istoty. 13 Vzhladom na tieto skutocnosti Súd prvého stupna rozhodol, ze nie je potrebné rozhodnút o výpocte výsky pomoci uvedenej v spornom rozhodnutí. Návrhy úcastníkov konania 14 Komisia vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok, vrátil vec Súdu prvého stupna a zaviazal spolocnost Salzgitter na náhradu trov konania. 15 Spolocnost Salzgitter navrhuje, aby bolo hlavné odvolanie zamietnuté a vo svojom vzájomnom odvolaní navrhuje zrusenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom sa ním ciastocne zamieta jej zaloba, ako aj zrusenie clánku 1 sporného rozhodnutia, v ktorom boli mimoriadne odpisy a rezervy oslobodené od dane, ktoré táto spolocnost vyuzila na základe ZRFG, posúdené ako "státna pomoc". Spolocnost Salzgitter takisto navrhuje, aby bola Komisia zaviazaná na náhradu trov konania, ktoré vznikli v konaniach na obidvoch stupnoch. 16 Spolková republika Nemecko navrhuje zrusenie hlavného odvolania Komisie a zrusenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom sa ním ciastocne zamieta zaloba spolocnosti Salzgitter a zrusenie clánku 1 sporného rozhodnutia. O vzájomnom odvolaní 17 Ak Súdny dvor vyhovie vzájomnému odvolaniu, ktoré podala spolocnost Salzgitter, nebude potrebné rozhodnút o hlavnom odvolaní, ktoré sa stane nedôvodným. V prvom rade je teda potrebné preskúmat vzájomné odvolanie. O prvom odvolacom dôvode vzájomného odvolania 18 Svojím prvým odvolacím dôvodom vzájomného odvolania, ktoré sa skladá z troch castí, poukazuje spolocnost Salzgitter na porusenie clánku 4 písm. c) UO a clánku 67 UO. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania -- Argumentácia úcastníkov konania 19 Vo svojej prvej casti prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania spolocnost Salzgitter tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia sa správne domnievala, ze pomoc uvedená v spornom rozhodnutí podlieha clánku 4 písm. c) UO, a nie clánku 67 UO (rozsudky z 10. mája 1960, Compagnie des hauts fourneaux et fonderies de Givors a i./Vysoký úrad, [7]27/58 az 29/58, Zb. s. 501, [8]523; z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, [9]30/59, Zb. s. 1, [10]47, a z 20. septembra 2001, Banks, [11]C-390/98, Zb. s. I-6117, bod 88). 20 Spolocnost Salzgitter zastáva názor, ze z rozsudku z 10. decembra 1969, Komisia/Francúzsko ([12]6/69 a 11/69, Zb. s. 523) nevyplýva, ze pomoc, ktorá nie je osobitná pre odvetvie uhlia a ocele, bola zakázaná uz clánkom 4 písm. c) UO, teda pred prijatím prvého kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu. 21 Nemecká vláda uvádza tvrdenia analogické vo vztahu k tvrdeniam spolocnosti Salzgitter. 22 Takisto tvrdí, ze Zmluva ESUO zaviedla iba ciastocnú integráciu obmedzujúcu sa na odvetvie uhlia a ocele. 23 Zdôraznuje, ze ak by sa zobral do úvahy rozsírený výklad pojmu "státna pomoc" uvedeného v clánku 87 ES, ktorý sa pouzíva aj vo vztahu k pojmu "pomoc" [neoficiálny preklad] uvedenému v clánku 4 písm. c) UO (rozsudok z 1. decembra 1998, Ecotrade, [13]C-200/97, Zb. s. I-7907), uplatnenie clánku 4 písm. c) UO na takú pomoc, akou je pomoc vymedzená v spornom rozhodnutí, by viedlo k tomu, ze clánok 67 UO by bol zbavený svojho potrebného úcinku. 24 Skutocnost, ze clánok 4 písm. c) UO sa neuplatní na pomoc, ktorá sa neposkytuje výlucne oceliarenským podnikom, neoslabuje kontrolu státnej pomoci, ktorú vykonáva Komisia, pretoze v tejto súvislosti sa uplatnia clánky 87 ES, 88 ES a 67 UO. Zákaz takejto pomoci neoprávnene obmedzuje pôsobnost výnimiek stanovených v clánku 87 ods. 3 písm. a) az e) ES. 25 Tá istá vláda tvrdí, ze cielom výrazu "v akejkolvek forme" [neoficiálny preklad] pouzitého v clánku 4 písm. c) UO je výlucne odlísit samotný pojem státna pomoc od spôsobov poskytnutia pomoci, pricom na základe tohto výrazu nie je mozné rozsírit uplatnovanie tohto ustanovenia na takú pomoc, akou je pomoc uvedená v spornom rozhodnutí. 26 Domnieva sa, ze podla uz citovaného rozsudku Komisia/Francúzsko sa clánok 67 UO uplatní výlucne na pomoc, ktorá nie je osobitná pre odvetvie uhlia a ocele, pricom tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom zo 6. júla 1971, Holandsko/Komisia ([14]59/70, Zb. s. 639) a uz citovaným rozsudkom Banks. 27 Domnieva sa, ze Spolková republika Nemecko si svoju oznamovaciu povinnost splnila tým, ze ZRFG oznámila Komisii na základe clánkov 87 ES a 88 ES, pricom zdôraznuje, ze na tento clenský stát sa nevztahuje oznamovacia povinnost v zmysle clánku 67 ods. 1 UO, kedze ZRFG nemohol mat citelný vplyv na podmienky hospodárskej sútaze v uholnom alebo oceliarskom priemysle v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia. 28 Komisia tvrdí, ze z judikatúry, na ktorú sa odvoláva spolocnost Salzgitter, v skutocnosti vyplýva, ze clánok 67 UO sa vztahuje nie na státnu pomoc, ale na samotné vseobecné opatrenia, ktoré môzu prijat clenské státy v rámci svojej hospodárskej a sociálnej politiky, resp. na sektorové opatrenia, ktoré sa netýkajú osobitne oceliarskeho alebo uholného priemyslu. Zastáva názor, ze clánok 4 písm. c) UO sa naproti tomu vztahuje na pomoc aj vtedy, ak má táto pomoc vseobecný charakter (pozri najmä rozsudok De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, uz citovaný). 29 Komisia sa domnieva, ze nemecká vláda vykladá judikatúru nesprávne, pretoze nerozlisuje medzi vseobecnými opatreniami a vseobecne uplatnitelnými schémami pomoci, a ze Súdny dvor v rozsudkoch, na ktoré sa nemecká vláda odvoláva, nikdy neodkazoval na vseobecné schémy pomoci. 30 Komisia v kazdom prípade zdôraznuje, ze aj keby bol v prejednávanej veci uplatnitelný clánok 67 UO, Spolková republika Nemecko jej neoznámila svoj zámer uplatnit ZRFG na podniky v oceliarskom odvetví v súlade s clánkom 67 ods. 1 UO, a ze tento clenský stát sa nemôze opierat o schválenie pomoci, hoci aj implicitné, ktorá je uvedená v spornom rozhodnutí, na základe tohto ustanovenia. -- Posúdenie Súdnym dvorom 31 V prvom rade je potrebné uviest, ze zatial co v clánku 4 písm. c) UO sa zakazuje státna pomoc oceliarenským a uholným podnikom, pricom sa nerozlisuje medzi individuálnou pomocou a pomocou poskytnutou podla rezimu státnej pomoci, clánok 67 UO sa výslovne vztahuje iba na státnu pomoc, pokial ide o ochranné opatrenia, ktoré môze Komisia schválit na základe prvej zarázky druhého odseku tohto clánku v prospech oceliarenských a uholných podnikov, ak tieto podniky znásajú konkurencné nevýhody spôsobené opatreniami celkovej hospodárskej politiky. 32 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze clánky 4 UO a 67 UO upravujú dve rozlicné oblasti, kedze clánok 4 UO zrusuje a zakazuje urcité zásahy clenských státov v oblasti, ktorá podla Zmluvy ESUO podlieha právomoci Spolocenstva, zatial co cielom clánku 67 UO je zabránit skreslovaniu hospodárskej sútaze, ktoré so sebou nevyhnutne prinása výkon právomocí, ktoré si clenské státy ponechali (pozri rozsudok Banks, uz citovaný, bod 88 a citovanú judikatúru). Súdny dvor z toho vyvodzuje, ze clánok 67 UO sa vztahuje na vseobecné opatrenia, ktoré môzu clenské státy prijat v rámci svojej hospodárskej a sociálnej politiky, a na opatrenia prijaté clenskými státmi, ktoré sa vztahujú na iné odvetvia nez odvetvie uhlia a ocele, ktoré vsak môzu citelne ovplyvnit podmienky hospodárskej sútaze v uvedených priemysloch (rozsudok Banks, uz citovaný, bod 88). 33 Súdny dvor takisto rozhodol, ze v clánku 67 UO nemôze íst o také zásahy, ktoré sú v clánku 4 UO vyhlásené za nezlucitelné so spolocným trhom uhlia a ocele, zrusené a zakázané v akejkolvek forme (rozsudok De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, uz citovaný, strana 44). Súdny dvor najmä zdôraznil, ze nie je totiz mozné pripustit, ze autori Zmluvy ESUO v clánku 4 písm. c) UO rozhodli, ze subvencie alebo pomoc, ktoré clenský stát priznal v akejkolvek forme, sú zrusené a zakázané, aby potom v clánku 67 UO vyhlásili, ze takáto pomoc môze byt prípustná, a to dokonca bez toho, aby ju schválila Komisia, s výnimkou opatrení, ktoré Komisia odporúca na zmiernenie alebo nápravu ich úcinkov (rozsudok De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, uz citovaný, strana 43). 34 Súdny dvor takisto rozhodol, ze clánok 67 ods. 2 prvá zarázka UO, v ktorom sa na rozdiel od clánku 4 UO umoznuje poskytnutie státnej pomoci, pokial ide o ochranné opatrenia, podnikom uvedeným v clánku 80 UO, nerozlisuje medzi pomocou, ktorá je osobitná pre odvetvie uhlia a ocele, a pomocou, ktorá sa na toto odvetvie vztahuje prostredníctvom vseobecného opatrenia (rozsudok Komisia/Francúzsko, uz citovaný, bod 43). Súdny dvor takisto rozhodol, ze miera rediskontu výhodná pre vývozy predstavuje pomoc, ktorú má v prejednávanom prípade schválit Komisia podla clánku 67 ods. 2 UO, kedze sa týka odvetvia, na ktoré sa vztahuje Zmluva ESUO (pozri rozsudok Komisia/Francúzsko, uz citovaný, bod 44). 35 Napokon státna pomoc poskytnutá podniku, na ktorý sa vztahuje Zmluva ESUO, má rovnaké protisútazné úcinky ako individuálna pomoc alebo pomoc poskytnutá na základe rezimu státnej pomoci, ktorá nie je osobitná pre odvetvie ocele a uhlia. 36 Vzhladom na vyssie uvedené tvrdenia je potrebné dospiet k záveru, ze clánok 4 písm. c) UO sa uplatnuje na státnu pomoc vyplatenú oceliarenským a uholným podnikom na základe rezimu státnej pomoci, ktorá nie je osobitná pre odvetvie uhlia a ocele. 37 Na rozdiel od toho, co tvrdí nemecká vláda, tento výklad nemá vplyv na potrebný úcinok clánku 67 UO. Opatrenia vseobecnej politiky totiz môzu byt spôsobilé citelne ovplyvnit podmienky hospodárskej sútaze v uholnom alebo oceliarskom priemysle v zmysle clánku 67 ods. 1 UO bez toho, aby predstavovali státnu pomoc. 38 V predmetnom prípade je nesporné, ze spolocnost Salzgitter je podnikom, na ktorý sa vztahuje Zmluva ESUO, a ze pomoc uvedená v spornom rozhodnutí nepredstavuje ochranné opatrenie vyplývajúce z clánku 67 ods. 2 prvej zarázky UO. 39 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia sa správne domnievala, ze na pomoc opravenú v spornom rozhodnutí sa má uplatnit clánok 4 písm. c) UO, a nie clánok 67 UO. 40 Z týchto dôvodov nemozno vyhoviet prvej casti prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania a je potrebné ju zamietnut. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania -- Argumentácia úcastníkov konania 41 Vo svojej druhej casti prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania spolocnost Salzgitter tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia sa správne domnievala, ze pomoc uvedená v spornom rozhodnutí podlieha clánku 4 písm. c) UO, a nie clánku 67 UO, kedze Komisia nebola oprávnená rozsírit pôsobnost clánku 4 písm. c) UO v rámci kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu. 42 Spolocnost Salzgitter tvrdí, ze clánok 95 ods. 1 a 2 UO nie je dostatocným právnym základom pre takúto zmenu Zmluvy ESUO a ze sa mal dodrzat postup uvedený v clánku 96 UO v jeho pôvodnom znení alebo prinajmensom postup "malej revízie Zmluvy" uvedený v clánku 95 tretom a stvrtom odseku UO (stanovisko [15]1/59 zo 17. decembra 1959, Zb. s. 533). 43 Komisia tvrdí, ze nebola vykonaná ziadna revízia Zmluvy ESUO a znenie clánku 4 písm. c) UO zostalo od 23. júla 1952 nezmenené. -- Posúdenie Súdnym dvorom 44 Vzhladom na odpoved poskytnutú na prvú cast prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania je potrebné dospiet k záveru, ze druhá cast prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania je nedôvodná, a to z tých istých dôvodov, ako sú tie, ktoré boli uvedené v rámci prvej casti prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania, a ze je ju preto potrebné zamietnut. O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania -- Argumentácia úcastníkov konania 45 V tretej casti prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania spolocnost Salzgitter tvrdí, ze v bode 112 a nasl. napadnutého rozsudku Súd prvého stupna predstavil rozhodovaciu prax Komisie nesprávnym spôsobom. Tvrdí, ze to bolo práve od nadobudnutia platnosti Zmluvy ESUO, a nie na zaciatku 70. rokov, co Komisia usúdila, ze clánok 4 písm. c) UO sa vztahuje výlucne na pomoc, ktorá je osobitná pre odvetvie uhlia a ocele (pozri v tomto zmysle správu uverejnenú Vysokým úradom ESUO v roku 1963, nazvanú "Zmluva ESUO od roku 1952 do roku 1962"). Takisto tvrdí, ze existuje odlisná prax Komisie, pokial ide o výklad clánku 4 písm. c) UO a clánok 67 UO, vo vztahu k pomoci poskytnutej uholným podnikom oproti pomoci poskytnutej oceliarenským podnikom. 46 Komisia tvrdí, ze skutocnost, ze pred prijatím tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu zastávala odlisné stanovisko, nie je relevantná v prípade pomoci poskytnutej spolocnosti Salzgitter, pretoze toto stanovisko nebolo uvedené v ziadnom individuálnom akte, ktorý by mohol nadobudnút konecnú platnost, adresovanom tomuto podniku pred 1. januárom 1986, co je dátum nadobudnutia úcinnosti uvedeného tretieho kódexu. -- Posúdenie Súdnym dvorom 47 Je potrebné skonstatovat, ze analýza rozhodovacej praxe Komisie, pokial ide o pomoc poskytnutú podnikom podliehajúcim Zmluve ESUO, nemôze mat dopad na výklad clánku 4 písm. c) UO a clánku 67 UO, ktorý prinálezí Súdu prvého stupna. 48 Z toho vyplýva, ze tretia cast prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania musí byt zamietnutá ako neúcinná. 49 Prvý odvolací dôvod vzájomného odvolania sa preto musí zamietnut v celom jeho rozsahu. O druhom odvolacom dôvode vzájomného odvolania -- Argumentácia úcastníkov konania 50 V druhom odvolacom dôvode vzájomného odvolania spolocnost Salzgitter tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil clánok 5 stvrtú zarázku UO a clánok 15 prvý odsek UO tým, ze zamietol zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia. 51 Spolocnost Salzgitter totiz tvrdí, ze Komisia nevysvetlila vývoj svojho právneho konceptu, pokial ide o príslusné oblasti pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO a clánku 67 UO, ani dôvody, z ktorých sa jej posúdenie v predmetnom prípade odlisovalo od jej rozhodovacej praxe v odvetví uhlia alebo v podobných veciach. 52 Nemecká vláda zdôraznuje, ze vzhladom na vývoj právneho konceptu Komisie vo vztahu k clánku 4 písm. c) UO je potrebné pristúpit k podrobnejsiemu odôvodneniu sporného rozhodnutia. 53 Komisia uvádza, ze jej prax sa zmenila od vydania tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu a ze tento kódex, pokial ide o predmetnú zálezitost, obsahuje dostatocné odôvodnenie. Odkazuje najmä na tretí a stvrtý odsek bodu I odôvodnení tohto tretieho kódexu. Spochybnuje existenciu povinnosti osobitného odôvodnenia, kedze sa domnieva, ze jej oznamovacia povinnost v predmetnej oblasti podlieha len clánku 95 prvému odseku UO a clánku 15 tretiemu odseku UO. -- Posúdenie Súdnym dvorom 54 Spolocnost Salzgitter tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia nebol dôvodný a bolo potrebné ho zamietnut. 55 Ide o právnu otázku, ktorá podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (rozsudok z 20. februára 1997, Komisia/Daffix, [16]C-166/95 P, Zb. s. I-983). 56 Podla ustálenej judikatúry týkajúcej sa clánku 253 ES, ktorú mozno preniest na uplatnenie clánku 15 UO, odôvodnenie aktu spôsobujúceho ujmu musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a vyjadrovat úvahy institúcie, ktorá právny akt vydala, jasne a jednoznacne, aby mohli z neho dotknuté osoby porozumiet dôvodom prijatého opatrenia a aby mohol Súdny dvor vykonat svoje súdne preskúmanie. V odôvodnení nemusia byt uvedené vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posúdit nielen vzhladom na jeho slovné znenie, ale aj na jeho kontext a na vsetky právne predpisy v danej oblasti (pozri rozsudok z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, [17]C-501/00, Zb. s. I-6717, bod 73 a citovanú judikatúru). 57 V bode 184 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze súdne preskúmanie, ktoré vykonal v rámci prvých troch zalobných dôvodov, ktoré uvádza spolocnost Salzgitter, dostatocne preukázalo, ze povinnost odôvodnenia bola v spornom rozhodnutí dodrzaná. 58 V bode 66 sporného rozhodnutia sa totiz jasne a jednoznacne uvádza posúdenie, ktorým Komisia odôvodnuje uplatnenie clánku 4 písm. c) UO na predmetnú pomoc. V bodoch 67 az 76 a 126 az 133 tohto rozhodnutia Komisia podrobne uvádza okrem iného konkrétne pravidlá stanovené kódexmi pomoci oceliarskemu priemyslu, ktoré platili od roku 1986. 59 Z týchto dôvodov sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze v spornom rozhodnutí bola dodrzaná povinnost odôvodnenia. 60 Druhý odvolací dôvod vzájomného odvolania zalozený na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia je v dôsledku toho nedôvodný a je potrebné ho zamietnut. 61 V dôsledku toho je potrebné zamietnut vzájomné odvolanie. O hlavnom odvolaní 62 Svojím prvým odvolacím dôvodom hlavného odvolania, ktoré sa skladá zo siestich castí, Komisia tvrdí, ze bol porusený clánok 4 písm. c) UO, ako aj tretí, stvrtý a siesty kódex pomoci oceliarskemu priemyslu; zatial co svojím druhým odvolacím dôvodom hlavného odvolania tvrdí, ze boli porusené jej práva na obranu. O druhom odvolacom dôvode hlavného odvolania -- Argumentácia úcastníkov konania 63 Svojím prvým odvolacím dôvodom hlavného odvolania, ktorý je potrebné preskúmat v prvom rade, kedze spochybnuje zákonnost napadnutého rozsudku, Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna tým, ze sa domnieval, ze postupné prijatie prvých troch kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu viedlo k vzniku nejasnej právnej situácie, pricom Komisii neumoznil, aby v tejto súvislosti predlozila svoje tvrdenia, porusil jej práva na obranu. 64 Komisia uvádza, ze z otázok, ktoré jej polozil Súd prvého stupna v liste z 28. júla 2003, nevyplýva, ze by jej bolo mozné vytýkat takýto nedostatok právnej jasnosti. 65 Spolocnost Salzgitter tvrdí, ze nedostatok právnej jasnosti spôsobený postupným prijatím prvých troch kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu sa spomína v bode 114 jej zaloby, a ze Komisia preto mala prílezitost predlozit v tejto súvislosti svoju argumentáciu. 66 Spolocnost Salzgitter takisto tvrdí, ze Súd prvého stupna neporusil kontradiktórny charakter konania, pretoze vychádzal zo skutocností, ktoré táto spolocnost uviedla vo svojich písomných podaniach, ktorých cielom bolo preukázat porusenie zásady právnej istoty (rozsudok zo 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia, [18]C-110/03, Zb. s. I-2801, bod 27). -- Posúdenie Súdnym dvorom 67 V prejednávanej veci zo spisu a konkrétne z odpovedí na písomné otázky, ktoré Súd prvého stupna polozil listom z 28. júla 2003, vyplýva, ze Komisia mala prílezitost upresnit vývoj právnej úpravy uplatnitelnej na pomoc vyplatenú oceliarenským podnikom na základe vseobecného rezimu v rámci postupného prijatia prvých troch kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu a v rámci Zmluvy ESUO rozhodnút o právnom rozsahu rozhodnutia o schválení, ktoré bolo prijaté na základe clánku 88 ES. Komisia v tejto súvislosti takisto upresnila, ze v clánku 6 tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu sa stanovuje oznamovacia povinnost vo vztahu k pomoci, ktorá bola spolocnosti Salzgitter vyplatená na základe ZRFG. 68 Vzhladom na tieto skutocnosti je potrebné zamietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého jej Súd prvého stupna nedal moznost túto otázku prediskutovat. 69 V dôsledku toho je potrebné tento druhý odvolací dôvod hlavného odvolania zamietnut ako nedôvodný. O prvom odvolacom dôvode hlavného odvolania 70 Svojím prvým odvolacím dôvodom hlavného odvolania Komisia spochybnuje analýzu Súdu prvého stupna o porusení zásady právnej istoty v dvoch aspektoch. Po prvé tvrdí, ze pravidlá uplatnitelné na predmetnú pomoc boli úplne jasné a po druhé uvádza, ze vo vztahu k tejto pomoci nereagovala oneskorene. Podla Komisie z toho vyplýva, ze analýza o celkovej situácii, ktorú Súd prvého stupna vykonal na úcely zrusenia casti sporného rozhodnutia nariadujúceho vymáhanie uvedenej pomoci, je z právneho hladiska nesprávna. 71 Komisia takisto uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked pripustil, ze príjemca pomoci sa môze odvolávat na porusenie zásady právnej istoty. Pokial ide o jasnost právneho rezimu uplatnitelného na predmetnú pomoc -- Argumentácia úcastníkov konania 72 Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze právna situácia vyplývajúca z toho, ze sa uplatnovali súcasne Zmluva ESUO, Zmluva ES, ako aj rozlicné kódexy pomoci oceliarskemu priemyslu, bola neistá a nejasná. 73 Komisia v prvom rade spochybnuje analýzu Súdu prvého stupna, podla ktorej viedlo prijatie druhého a tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu k spätvzatiu povolenia ZRFG, ktoré Komisia udelila v rozhodnutí z roku 1971. 74 Komisia tvrdí, ze povolenie nachádzajúce sa v tomto rozhodnutí, ktoré bolo prijaté na základe Zmluvy EHS, nemôze mat úcinky v rámci Zmluvy ESUO a ze pomoc oceliarenským podnikom uvedená v ZRFG bola zakázaná pred uverejnením prvého kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu (rozsudok Komisia/Francúzsko, uz citovaný, body 41 az 44). Komisia sa domnieva, ze az na základe tohto kódexu pomoci boli povolenia udelené rozhodnutím z roku 1971 a povolenia, ktoré nasledovali, vyhlásené za uplatnitelné na oceliarenské podniky a ze platnost tohto docasného vseobecného povolenia skoncila 31. decembra 1981, teda v den, ked prestal byt uvedený kódex úcinný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, [19]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, body 115 a 116). 75 Komisia takisto tvrdí, ze clánok 67 UO nie je uplatnitelný na státnu pomoc a ze naproti tomu v clánku 4 písm. c) UO sa zakazuje pomoc "v akejkolvek forme" [neoficiálny preklad]. Domnieva sa, ze Spolková republika Nemecko Komisii neoznámila pomoc vyplatenú spolocnosti Salzgitter, a preto tento clenský stát nemôze tvrdit, ze Komisia túto pomoc schválila na základe clánku 67 UO. 76 Komisia dalej spochybnuje analýzu Súdu prvého stupna, podla ktorej prijatie druhého a tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu viedlo k vzniku nejednoznacnosti, ktorá vyplynula z nejasnosti vo vztahu k uplatnovaniu clánku 6 uvedeného tretieho kódexu, v ktorom sa stanovuje oznamovacia povinnost vo vztahu k státnej pomoci, na pomoc vyplatenú podnikom oceliarskeho odvetvia na základe ZRFG, kedze tento rezim uz bol schválený v rámci Zmluvy ES. 77 Komisia sa domnieva, ze v clánku 6 tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu sa jednoznacným spôsobom stanovuje oznamovacia povinnost vo vztahu k rezimom pomoci, ktoré uz Komisia schválila v rámci Zmluvy EHS, aby sa tieto rezimy pomoci mohli uplatnovat na oceliarenské podniky, a ze rozdiel medzi novou a existujúcou pomocou nie je relevantný v rámci Zmluvy ESUO, v ktorej sa stanovuje okamzitý a bezvýhradný zákaz kazdej státnej pomoci. 78 Spolocnost Salzgitter sa domnieva, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia a ze Komisia mala v druhom a tretom kódexe pomoci oceliarskemu priemyslu alebo v akomkolvek inom oznámení oznámit zmenu svojho výkladu clánku 4 písm. c) UO (rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/Kvaerner Warnow Werft, [20]C-181/02 P, Zb. s. I-5703, bod 41). Predovsetkým tvrdí, ze pocetné schválenia ZRFG zo strany Komisie na základe Zmluvy ES viedli k vzniku legitímnej dôvery v zákonnost tejto právnej úpravy. 79 Spolocnost Salzgitter sa domnieva, ze clánok 4 písm. c) UO sa neuplatnuje na vseobecné opatrenia clenských státov týkajúce sa vsetkých hospodárskych odvetví, akým je aj ZRFG, co Komisia potvrdila v odôvodnení c. 1 prvého a druhého kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu. Domnieva sa, ze Komisia uplatnila clánok 4 písm. c) UO retroaktívne, co je v rozpore s právom Spolocenstva a môze to spochybnit jej dlhodobé investicné rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný, bod 119), a ze túto analýzu podporuje rozhodovacia prax Komisia v oceliarskom odvetví, ktorá spocíva v uplatnovaní clánku 67 UO na pomoc, ktorá nie je osobitná pre uvedené odvetvie. 80 Spolocnost Salzgitter tvrdí, ze na rozdiel od toho, co uvádza Komisia, z clánku 6 tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu nie je mozné vyvodit, ci uplatnovanie danových pravidiel uvedených v ZRFG na oceliarenské podniky nadalej podliehalo oznámeniu podla Zmluvy ESUO napriek tomu, ze Komisia toto uplatnovanie uz predtým schválila ako rezim pomoci v rámci Zmluvy ES. 81 Spolocnost Salzgitter zdôraznuje, ze uplatnovanie ZRFG na oceliarenské podniky v kazdom prípade nepredstavuje "projekt" [neoficiálny preklad] na "zavedenie alebo zmenu pomoci" [neoficiálny preklad] v zmysle tohto clánku, pretoze pomoc pohranicným oblastiam stanovená v ZRFG sa poskytovala uz pred nadobudnutím úcinnosti tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu. 82 Spolocnost Salzgitter takisto zdôraznuje, ze clánok 6 tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu sa neuplatnuje na pomoc poskytnutú v rámci vykonávania ZRFG, pretoze takáto pomoc, kedze sa poskytuje na základe schváleného rezimu pomoci, je existujúcou pomocou (rozsudok z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia, [21]C-47/91, Zb. s. I-4635). 83 Spolocnost Salzgitter sa domnieva, ze ked Spolková republika Nemecko v roku 1971 Komisii oznámila ZRFG v rámci Zmluvy EHS, v kazdom prípade ho Komisii oznámila aj v súlade s clánkom 67 UO a ze schválením danových opatrení oznámených podla Zmluvy EHS Komisia implicitne vyhlásila, ze predmetné opatrenie nemôze nijako "citelne ovplyvnit podmienky hospodárskej sútaze" [neoficiálny preklad] v uholnom a oceliarskom odvetví v zmysle clánku 67 ods. 1 UO. 84 Nemecká vláda uvádza v podstate rovnakú argumentáciu ako spolocnost Salzgitter. -- Posúdenie Súdnym dvorom 85 Na úvod je potrebné pripomenút, ze ako sa uvádza v bode 39 tohto rozsudku, Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze na pomoc uvedenú v spornom rozhodnutí sa vztahuje zákaz vymedzený v clánku 4 písm. c) UO. 86 V dôsledku toho sa Spolková republika Nemecko nemôze opierat o údajné implicitné schválenie zo strany Komisie vo vztahu k tejto pomoci na základe clánku 67 UO. 87 Pokial ide o úvahy Súdu prvého stupna, podla ktorých Komisia prijatím druhého a tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu ciastocne odvolala rozhodnutie z roku 1971 o nevznesení námietok voci uplatnovaniu ZRFG, co viedlo k vzniku nejasnosti vo vztahu k právnemu rezimu ZRFG, je potrebné pripomenút, ze v clánku 305 ods. 1 ES sa stanovuje, ze "ustanovenia... [Zmluvy ES] sa nedotýkajú ustanovení Zmluvy [ESUO], najmä v oblasti práv a povinností clenských státov... a pravidiel stanovených uvedenou zmluvou pre fungovanie spolocného trhu uhlia a ocele". 88 Z toho vyplýva, ze Zmluvy ES a ESUO sú samostatné a ze v dôsledku toho Zmluva ES ani odvodená právna úprava prijatá na jej základe nemôzu spôsobovat úcinky v oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti Zmluvy ESUO (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 1982, Francúzsko a i./Komisia, [22]188/80 az 190/80, Zb. s. 2545, bod 31). Ustanovenia Zmluvy ES sa uplatnujú iba subsidiárne, ak sa v Zmluve ESUO nenachádza osobitná právna úprava (pozri rozsudok z 15. decembra 1987, Deutsche Babcock, [23]328/85, Zb. s. 5119, body 6 az 14). 89 V dôsledku toho Komisia nemohla implicitne odvolat rozhodnutie z roku 1971, ked v clánku 1 tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu zakázala jednak pomoc, ktorá je osobitná pre oceliarske odvetvie, ako aj pomoc, ktorá nie je osobitná pre uvedené odvetvie. 90 Pokial ide o konstatovanie Súdu prvého stupna, podla ktorého viedlo prijatie druhého a tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu k vzniku nejednoznacnosti, ktorá vyplynula z nejasnosti vo vztahu k otázke, ci sa má následné uplatnovanie ZRFG oznámit ako "projekt" [neoficiálny preklad] v zmysle clánku 6 tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu, je v prvom rade potrebné skonstatovat, ze v tomto clánku sa výslovne stanovuje povinnost oznamovat Komisii projekty, prostredníctvom ktorých sa majú v oceliarskom odvetví uplatnit rezimy pomoci, o ktorých uz Komisia rozhodla na základe ustanovení Zmluvy ES. 91 Okrem toho na rozdiel od Zmluvy ES sa v Zmluve ESUO nerozlisuje medzi novou pomocou a existujúcou pomocou, pricom v clánku 4 písm. c) ES sa zakazuje výlucne a jednoducho pomoc poskytovaná clenskými státmi v akejkolvek forme. 92 Súdny dvor takisto rozhodol, ze zlucitelnost pomoci so spolocným trhom sa v kontexte kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu nemôze posudzovat iba vo vztahu k pravidlám úcinným v den, ked je pomoc skutocne vyplatená (rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný, bod 117). 93 Z toho vyplýva, ako to uvádza Komisia, ze v clánku 6 tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu sa jasne a jednoznacne stanovuje povinnost oznámit Komisii pomoc, ktorá môze byt spolocnosti Salzgitter poskytnutá podla ZRFG od nadobudnutia úcinnosti uvedeného kódexu. 94 V dôsledku toho sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze jednak prijatie tretieho kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu viedlo k implicitnému spätvzatiu povolenia ZRFG vyplývajúceho z rozhodnutia z roku 1971 a jednak ze na základe clánku 6 tohto kódexu nie je mozné jasne urcit, ci sa na uplatnovanie ZRFG po prijatí uvedeného kódexu vztahuje oznamovacia povinnost vo vztahu k "projektom" [neoficiálny preklad] vymedzená v tomto clánku. Pokial ide o oneskorené konanie Komisie -- Argumentácia úcastníkov konania 95 Komisia popiera, ze by vedela o uplatnovaní ZRFG na spolocnost Salzgitter pred zaciatkom roka 1998 a ze by preto konala oneskorene. 96 Komisia tvrdí, ze podnik, ktorý je príjemcom pomoci, môze mat legitímnu dôveru v zákonnost tejto pomoci iba vtedy, ak pomoc bola oznámená, pricom starostlivý hospodársky subjekt je zvycajne schopný posúdit, ci bol tento postup dodrzaný (rozsudok z 20. marca 1997, Alcan Deutschland, [24]C-24/95, Zb. s. I-1591, bod 25), a ze riesenie, ktorého sa pridrza Súd prvého stupna, narúsa právnu istotu a uprednostnuje príjemcu protiprávnej pomoci. 97 Spolocnost Salzgitter a nemecká vláda tvrdia, ze v uz citovanom rozsudku Alcan Deutschland ide o odlisnú právnu situáciu, kedze v tomto prípade nejde o to, ci sa hospodársky subjekt mohol oprávnene spoliehat na zákonnost aktov vnútrostátneho orgánu, ale o urcenie, ci Komisia konala, resp. nekonala vcas. -- Posúdenie Súdnym dvorom 98 Pri zrusení casti sporného rozhodnutia týkajúceho sa povinnosti Spolkovej republiky Nemecko vymáhat pomoc, ktorú získala spolocnost Salzgitter, sa Súd prvého stupna opät domnieval, ze Komisia vedela o tejto pomoci od konca roka 1988 a ze kedze pred rokom 1998 nekonala, prijatím tohto rozhodnutia porusila zásadu právnej istoty. 99 Bez roho, aby bolo potrebné rozhodnút o otázke, ci sa Súd prvého stupna mohol oprávnene domnievat, ze Komisia vedela o predmetnej pomoci od konca roka 1988, co vsak Komisia spochybnuje, je potrebné skonstatovat, ze odôvodnenie uvedené v napadnutom rozsudku týkajúce sa porusenia zásady právnej istoty je nesprávne. 100 Je nesporné, ze Súdny dvor rozhodol, ze napriek tomu, ze normotvorca Spolocenstva nestanovil ziadnu premlcaciu dobu, základná poziadavka týkajúca sa právnej istoty bráni tomu, aby pri výkone právomocí Komisie mohlo neustále dochádzat k omeskaniam (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 1972, Geigy/Komisia, [25]52/69, Zb. s. 787, bod 21, ako aj pokial ide o státnu pomoc, na ktorú sa vztahuje Zmluva ESUO, rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný, body 140 a 141). 101 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze pokial ide o státnu pomoc, na ktorú sa vztahuje Zmluva ES, v clánku 10 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([26]Ú. v. ES L 83, s.1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) sa stanovuje, ze ak Komisia vlastní informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meskania. 102 Okrem toho sa v clánku 15 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze vymáhanie protiprávnej pomoci podlieha desatrocnej premlcacej dobe, ktorá zacína plynút odo dna poskytnutia pomoci. Ako sa uvádza v odôvodnení c. 14 nariadenia, táto premlcacia doba sa zavádza z dôvodov právnej istoty. 103 Hoci platí, ze tieto pravidlá sa ako také v rámci pôsobnosti Zmluvy ESUO neuplatnujú, v oblasti státnej pomoci vychádzajú zo základnej poziadavky právnej istoty. Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze neustále meskat s výkonom svojich právomocí ani v prípade, ked normotvorca Spolocenstva výslovne nevymedzil premlcaciu dobu. 104 Je vsak potrebné pamätat na to, ze oznámenie státnej pomoci je základnou zlozkou pravidiel Spolocenstva o kontrole státnej pomoci a ze podniky, ktoré sú príjemcami tejto pomoci, sa nemôzu odvolávat na legitímnu dôveru v zákonnost tejto pomoci, ak nebola poskytnutá v súlade s týmto postupom (rozsudok Alcan Deutschland, uz citovaný, bod 25). 105 Okrem toho je potrebné zohladnit skutocnost, ze rezim státnej pomoci stanovený v Zmluve ESUO sa od rezimu, na ktorý sa vztahuje Zmluva ES, odlisuje svojím mimoriadne striktným charakterom (pozri v tejto súvislosti rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný, body 101 a 102). 106 Z toho vyplýva, ze ak bola pomoc v rámci Zmluvy ESUO schválená bez toho, aby bola oznámená, omeskanie Komisie v súvislosti s výkonom jej kontrolných právomocí a s vymáhaním tejto pomoci má za následok protiprávnost tohto rozhodnutia o vymáhaní iba vo výnimocných prípadoch, ked Komisia zjavne nekonala a preukázatelne porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti. 107 Rovnako, aj keby Súd prvého stupna mohol oprávnene rozhodnút, ze príjemca státnej pomoci sa na podporu svojej zaloby o neplatnost rozhodnutia, ktorým sa nariaduje vymáhanie tejto pomoci, môze odvolávat na zásadu právnej istoty, túto zásadu uplatnil vo veci, ktorá mu bola predlozená, nesprávne, kedze nepreskúmal, ci Komisia zjavne nekonala a ci preukázatelne porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti pri výkone svojich kontrolných právomocí, ktoré sú jedinými faktormi, ktoré vo výnimocných prípadoch spôsobujú nezákonnost rozhodnutia Komisie nariadujúceho vymáhanie neoznámenej pomoci v rámci Zmluvy ESUO. 108 Zo vsetkých vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze hlavnému odvolaniu je potrebné vyhoviet a ze napadnutý rozsudok je potrebné zrusit v rozsahu, v akom sa ním zrusujú clánky 2 a 3 sporného rozhodnutia. O vrátení veci Súdu prvého stupna 109 Z tohto rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku správne rozhodol, ze spolocnost Salzgitter získala pomoc, ktorá je podla Zmluvy ESUO protiprávna, ale ze naproti tomu v tomto rozsudku doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu v rozsahu, v akom sa ním zrusuje cast sporného rozhodnutia, ktorým sa nariaduje vymáhanie predmetnej pomoci. 110 Súdu prvého stupna vzhladom na to prinálezí, aby jednak rozhodol o otázke, ci Komisia vzhladom na okolnosti prejednávanej veci zjavne nekonala a ci preukázatelne porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti, a jednak v prípade potreby, aby preskúmal ostatné zalobné dôvody, ktoré Súd prvého stupna dôvodne nepreskúmal, kedze rozhodol o zrusení clánkov 2 a 3 sporného rozhodnutia, a síce zalobné dôvody zalozené na tom, ze Komisia nesprávne povazovala niektoré investície za investície, na ktoré sa vztahuje Zmluva ESUO, ze cast predmetnej pomoci sa mala povazovat za pomoc na ochranu zivotného prostredia a ze urcená rozhodujúca miera diskontácie bola nesprávna. 111 Z týchto rozlicných aspektov sporu totiz vyplýva preskúmanie súboru skutkových otázok na základe skutocností, ktoré Súd prvého stupna nepreskúmal, resp. o ktorých sa na Súdnom dvore nediskutovalo, z coho teda vyplýva, ze o tej veci nie je mozné rozhodnút. 112 Vec je potrebné vrátit Súdu prvého stupna. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Vzájomné odvolanie sa zamieta. 2. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 1. júla 2004, Salzgitter/Komisia (T-308/00) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa ním zrusujú clánky 2 a 3 rozhodnutia Komisie 2000/797/ESUO z 28. júna 2000 o státnej pomoci, ktorú Spolková republika Nemecko poskytla spolocnostiam Salzgitter AG, Preussag Stahl AG a oceliarenským dcérskym spolocnostiam skupiny, v súcasnosti zoskupeným pod názvom Salzgitter AG -- Stahl und Technologie (SAG) [neoficiálny preklad], a rozhoduje sa ním o trovách konania. 3. Vec sa vracia Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev. 4. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [27]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXDkADKA/L97053-296TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400284101-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0308&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:323:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:338:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1993:003:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:113:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61958??0027&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61958??0027&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0030&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0030&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0390&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0006&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0200&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61970??0059&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0001&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0166&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0501&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0110&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0074&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0181&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0047&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0188&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0328&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0024&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0052&locale=SK 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 27. file:///tmp/lynxXXXXDkADKA/L97053-296TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400284101-E0001