Vec C-407/04 P Dalmine SpA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartel - Trh s ocelovými bezsvíkovými rúrami - Ochrana domácich trhov - Zmluva o zásobovaní - Právo na obhajobu - Samoobvinenie - Dôkazy anonymného pôvodu - Pokuta - Odôvodnenie - Rovnost zaobchádzania - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Velkost relevantného trhu a dotknutého podniku - Polahcujúce okolnosti" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu (Nariadenie Rady c. 17, clánok 11) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Oznámenie o výhradách - Prístup k spisu - Predmet - Respektovanie práva na obhajobu a práva na spravodlivé súdne konanie 4. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Dôkazné prostriedky 5. Zaloba o neplatnost - Predmet - Dôvody rozhodnutia - Vylúcenie, ak nejde o výnimku (Clánok 230 ES) 6. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia (Clánok 81 ods. 1 ES) 7. Hospodárska sútaz - Kartely - Dominantné postavenie - Vplyv na obchod medzi clenskými státmi - Kritériá posúdenia (Clánky 81 ES a 82 ES) 8. Odvolanie - Dôvody - Zneuzitie právomoci - Pojem (Clánky 220 ES a 230 ES) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A siesty odsek) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Maximálna výska (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 12. Odvolanie - Právomoc Súdneho dvora (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 1. Komisia má právo v rámci výkonu právomocí, ktoré jej boli pridelené na dohliadnutie dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, ulozit podniku prostredníctvom rozhodnutia, aby jej poskytol vsetky potrebné informácie týkajúce sa skutocností, s ktorými sa môze oboznámit, ale nemôze tomuto podniku ulozit povinnost poskytnút odpovede, ktorými by tento podnik musel priznat existenciu porusenia, ktoré má preukázat Komisia. Podnik vsak nemôze úcinne uplatnovat svoje právo na to, aby ho Komisia nenútila priznat jeho úcast na porusení, pokial otázky, na ktoré bol nútený odpovedat, nezahrnali uznanie porusenia. (pozri body 34, 35) 2. V oblasti hospodárskej sútazi, respektovanie práva na obhajobu vyzaduje, aby dotknutý podnik mal moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko na pravdivost a relevantnost jednak skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia. Výklad, podla ktorého vsak právo na obhajobu nebolo respektované z dôvodu samotnej skutocnosti, ze pôvod týchto dokumentov je neznámy a ich spolahlivost nebola Komisiou preukázaná, by mohol ohrozit hodnotenie dôkazov v prípade, ak je potrebné dokázat existenciu porusenia práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. Hodnotenie dôkazov totiz vo veciach týkajúcich sa práva hospodárskej sútaze Spolocenstva charakterizuje skutocnost, ze posudzované dokumenty casto obsahujú obchodné tajomstvo alebo iné informácie, ktoré nemozno zverejnit, prípadne je mozné ich zverejnit len vo výrazne obmedzenom rozsahu. Za týchto podmienok nemozno právo na obhajobu vykladat v tom zmysle, ze dokumenty, ktoré obsahujú dôkazy v neprospech úcastníka konania, musia byt automaticky vylúcené z dôkazných prostriedkov v prípade, ze urcité informácie musia ostat utajené. Táto dôvernost sa môze vztahovat aj na identitu autorov týchto dokumentov, ako aj osôb, ktoré ich odovzdali Komisii. (pozri body 44, 46 - 48) 3. V rámci správneho konania v oblasti hospodárskej sútaze sú to práve na jednej strane zaslanie oznámenia o výhradách a na druhej strane prístup k spisu umoznujúce adresátovi tohto oznámenia oboznámit sa s dôkazmi obsiahnutými v spise Komisie, ktoré zarucujú právo na obhajobu a spravodlivé súdne konanie, ktorých sa dotknutý podnik dovoláva. Práve prostredníctvom oznámenia o výhradách je totiz dotknutý podnik informovaný o vsetkých dôlezitých skutocnostiach, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza. V dôsledku toho si teda dotknutý podnik môze naplno uplatit svoje právo na obhajobu az po zaslaní predmetného oznámenia. Ak by sa vyssie uvedené práva vztahovali aj na obdobie predchádzajúce zaslaniu oznámenia o výhradách, úcinnost vysetrovania Komisie by bola ohrozená, pretoze podnik by bol uz v prvej fáze vysetrovania Komisie schopný identifikovat informácie, ktoré sú Komisii známe, a teda aj tie, ktoré jej este známe nie sú. Preto, pokial neexistuje nijaký dôkaz, podla ktorého by skutocnost, ze Komisia neinformovala dotknutý podnik pocas fázy setrenia, ze má k dispozícii zápisnice z urcitých výsluchov vykonaných v rámci vnútrostátneho vysetrovania, mohla mat vplyv na neskorsie moznosti obrany tohto podniku v rámci fázy správneho konania, ktorá zacala zaslaním oznámenia o výhradách, právo na obhajobu alebo právo na spravodlivé súdne konanie uznané Európskym súdom pre ludské práva na základe clánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd nemohlo byt nijako porusené. (pozri body 54, 58 - 61) 4. Zákonnost odovzdania informácie získanej pri uplatnení vnútrostátneho trestného práva státnym prokurátorom alebo príslusnými orgánmi Komisii v oblasti hospodárskej sútaze je otázkou, ktorá je upravená vnútrostátnym právom a súd Spolocenstva nemá právomoc rozhodovat o zákonnosti opatrenia prijatého vnútrostátnym orgánom. Pokial v práve Spolocenstva prevázi zásada volného hodnotenia dôkazov a jediným relevantným kritériom posúdenia predlozených dôkazov je ich vierohodnost, kedze vnútrostátny súd nevyhlásil odovzdanie predmetných zápisníc Komisii za nezákonné, nemozno tieto dokumenty povazovat za neprípustné, teda za také, ktoré by bolo nutné vynat zo spisu. (pozri body 62, 63) 5. Neexistuje právny princíp, ktorý by umoznil adresátovi rozhodnutia namietat niektoré podklady tohto rozhodnutia na základe zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES, iba ak tieto podklady tvoria záväzné právne úcinky, ktoré postihujú záujmy tejto osoby. Podklady rozhodnutia nemôzu v zásade vyvolat takéto úcinky. Pokial zistenia uvedené v rozhodnutí, ktoré napáda, boli rovnako ako stanovenie cien oznacené samotnou odvolatelkou ako prebytocné podklady, odvolatelka by v ziadnom prípade nemohla dokázat, ze v prípade absencie týchto zistení by sporné rozhodnutie malo podstatne odlisný obsah, ani by nemohla v dôsledku toho dosiahnut zrusenie. (pozri body 69, 70) 6. Na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES je zohladnenie konkrétnych úcinkov dohody nadbytocné, pokial sa zistí, ze jej cielom je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze. Najmä v súvislosti s dohodami protisútaznej povahy, ktoré sa prejavia pocas stretnutí konkurencných podnikov, k poruseniu clánku 81 ods. 1 ES dôjde v prípade, ak predmetom týchto stretnutí je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze, a taktiez ak smerujú k umelej organizácii fungovania trhu. (pozri bod 84) 7. Pri výklade a uplatnení podmienky uvedenej v clánkoch 81 ES a 82 ES, týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi clenskými státmi je potrebné zvolit si ako východiskový bod skutocnost, ze jej cielom je urcit v rámci právnej úpravy hospodárskej sútaze pôsobnost práva Spolocenstva a právnych poriadkov clenských státov. Preto do pôsobnosti práva Spolocenstva patria vsetky kartelové dohody a postupy, ktoré by mohli ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi spôsobom, ktorý by mohol skodit naplnaniu cielov jednotného trhu medzi clenskými státmi, najmä rozdelením vnútrostátnych trhov alebo zmenou struktúry hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. Aby boli rozhodnutie, dohoda alebo postup spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe objektívnych právnych alebo skutkových dôvodov umoznit s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohli mat priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by bolo mozné obávat sa, ze budú bránit vytvoreniu spolocného trhu medzi clenskými státmi. Okrem iného je vsak potrebné, aby tento vplyv nebol bezvýznamný. V tomto zmysle by rozdelenie domácich trhov v Spolocenstve mohlo významným spôsobom ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. (pozri body 89, 91) 8. Zneuzitie právomoci existuje v prípade, ak institúcia vykonáva svoje právomoci s výlucným úcelom alebo prinajmensom na rozhodujúce dosiahnutie iných ako uvádzaných cielov, alebo na vyhnutie sa postupu osobitne stanovenému Zmluvou v snahe zohladnit okolnosti daného prípadu. Pokial neexistuje nijaký dôkaz, ktorý by mohol podopriet tvrdenie, podla ktorého Súd prvého stupna vykonával svoje právomoci s iným cielom, ako je ciel ustanovený clánkom 220 ES spocívajúci v zabezpecení dodrziavania práva pri výklade a uplatnovaní Zmluvy, takéto správanie mu nemôze byt vytýkané. (pozri body 99, 100) 9. Závaznost porusení musí byt v práve Spolocenstva vyvodená na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odradzujúci dosah pokút bez toho, aby bol v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO vytvorený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy. Medzi faktory, na ktoré treba prihliadat pri posúdení závaznosti porusení, patrí konanie kazdého podniku, úloha kazdého z nich pri zavádzaní kartelu, zisk, ktorý mohli z neho mat, ich velkost a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré predstavujú porusenia tohto typu pre ciele Spolocenstva. Bod 1 A usmernení upresnuje, ze "pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu [geografického trhu - neoficiálny preklad]". Velkost dotknutého trhu je len jedným z relevantných kritérií posúdenia závaznosti porusenia a stanovenia výsky pokuty. Komisia má rozsiahlu volnú úvahu a metóda výpoctu obsiahnutá v usmerneniach k metóde stanovovania pokút obsahuje rôzne premenné. Je na Súdnom dvore, aby overil, ci Súd prvého stupna správne posúdil výkon tejto volnej úvahy Komisiou. (pozri body 129 - 134) 10. Komisia nie je povinná pri stanovení výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania daného porusenia, tak ako to pripomína bod 1 A siesty pododsek usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, vypocítat pokutu na základe súm vychádzajúcich z obratu dotknutých podnikov. Komisia je totiz oprávnená zohladnit obrat dotknutého podniku, avsak tomuto obratu nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s ostatnými faktormi, ktoré sa posudzujú. Komisia si ponechala urcitý rozsah volnej úvahy vo vztahu k moznosti zvázit výsku pokuty podla velkosti kazdého podniku. Rovnako Komisia nie je v prípade udelenia pokút viacerým podnikom, ktoré sa dopustili rovnakého porusenia predpisov, povinná ubezpecit sa, ze konecná suma pokút, pokial ide o ich celkový obrat, odráza rozdiel medzi dotknutými podnikmi. Toto posúdenie je o to primeranejsie, ze vsetky podniky, ktoré boli adresátmi sporného rozhodnutia, sú podnikmi velkého rozmeru, okolnost, ktorá mohla viest Komisiu k tomu, aby nerozlisovala medzi stanovenými výskami pokút. (pozri body 141 - 145) 11. Len konecná výska pokuty, a nie jej základná výska, musí respektovat maximálnu hranicu 10 % stanovenú v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. (pozri bod 146) 12. Aj ked Súdny dvor v rámci odvolania nemôze z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradit svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupna rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci týkajúce sa výsky pokút ulozených podnikom z dôvodu porusenia práva Spolocenstva, aj tak výkon takejto právomoci nemôze viest k tomu, aby pri urcovaní výsky týchto pokút doslo k diskriminácii podnikov, ktoré sa zúcastnili na dohode alebo zosúladenom postupe, ktoré sú v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES. Odvolanie vsak musí obsahovat právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú odvolací dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, inak by tento odvolací dôvod musel byt vyhlásený za neprípustný. (pozri body 152, 153) 13. Pokial dotknuté porusenie skoncilo alebo sa práve koncilo v okamihu, ked Komisia zacala setrenia, toto ukoncenie nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost na úcely stanovenia výsky pokuty. (pozri bod 160) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 25. januára 2007 ([1]*) Obsah I - Sporné rozhodnutie A - Kartel B - Trvanie kartelu C - Pokuty D - Výrok sporného rozhodnutia II - Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok III - Konanie pred Súdnym dvorom IV - O odvolaní A - O prvom odvolacom dôvode zalozenom na protiprávnosti otázok polozených Komisiou v rámci vysetrovania 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdnym dvorom B - O druhom odvolacom dôvode zalozenom na neprípustnosti urcitých dôkazov 1. Dokument "Rozdelujúci klúc" a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom 2. Zápisnice s výsluchu bývalých riadiacich pracovníkov Dalmine a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom C - O tretom odvolacom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze do sporného rozhodnutia boli zaclenené podklady, ktoré nesúviseli s výhradami oznámenými odvolatelke 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdnym dvorom D - O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení skutkových okolností a nedostatku odôvodnenia v súvislosti s porusením uvedeným v clánku 1 sporného rozhodnutia 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdnym dvorom E - O piatom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, nesprávnom právnom posúdení dôkazov a nedostatku odôvodnenia v súvislosti s úcinkami porusenia na obchod medzi clenskými státmi 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdnym dvorom F - O siestom odvolacom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci, nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkových okolností v súvislosti s porusením uvedeným v clánku 2 sporného rozhodnutia 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdnym dvorom G - O siedmom odvolacom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci, nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkových okolností v súvislosti s úcinkami porusenia uvedeného v clánku 2 sporného rozhodnutia 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdnym dvorom H - O ôsmom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkových okolností v súvislosti s hospodárskym kontextom zmluvy o zásobovaní uzavretej medzi Dalmine a Corus 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdnym dvorom I - O deviatom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nedostatku odôvodnenia závaznosti porusenia 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdnym dvorom J - O desiatom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nedostatku odôvodnenia v súvislosti s dlzkou trvania porusenia a polahcujúcimi okolnostami 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdnym dvorom V - O trovách "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartel - Trh s ocelovými bezsvíkovými rúrami - Ochrana domácich trhov - Zmluva o zásobovaní - Právo na obhajobu - Samoobvinenie - Dôkazy anonymného pôvodu - Pokuta - Odôvodnenie - Rovnost zaobchádzania - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Velkost relevantného trhu a dotknutého podniku - Polahcujúce okolnosti" Vo veci C-407/04 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 24. septembra 2004, Dalmine SpA, so sídlom v Dalmine (Taliansko), v zastúpení: A. Sinagra, M. Siragusa a F. Moretti, avvocati, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: A. Whelan a F. Amato, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Lenaerts, E. Juhász, K. Schiemann a M. Ilesic (spravodajca), generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. decembra 2005, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 12. septembra 2006, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnost Dalmine SpA (dalej len "Dalmine" alebo "odvolatelka") svojím odvolaním navrhuje zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia (T-50/00, Zb. s. II-2395, dalej len "napadnutý rozsudok"), v casti, kde zamieta jej zalobu podanú proti rozhodnutiu Komisie 2003/382/ES z 8. decembra 1999 vztahujúcemu sa na konanie o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec IV/E-1/35.860-B - Bezsvíkové ocelové rúry) (Ú. v. EÚ L 140, 2003, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). I - Sporné rozhodnutie A - Kartel 2 Komisia Európskych spolocenstiev adresovala napadnuté rozhodnutie ôsmim výrobcom bezsvíkových ocelových rúr. Medzi týmito príjemcami boli aj styri európske spolocnosti (dalej len "výrobcovia v rámci Spolocenstva"): Mannesmannröhren-Werke AG (dalej len "Mannesmann"), Vallourec SA (dalej len "Vallourec"), Corus UK Ltd (pôvodne British Steel Ltd, dalej len "Corus") a Dalmine. Dalsími styrmi príjemcami tohto rozhodnutia sú japonské spolocnosti (dalej len "japonskí výrobcovia"): NKK Corp., Nippon Steel Corp., Kawasaki Steel Corp. a Sumitomo Metal Industries Ltd (dalej len "Sumitomo"). 3 Bezsvíkové ocelové rúry sú pouzívané v naftárskom a plynárenskom priemysle a obsahujú dve velké kategórie výrobkov. 4 Prvou z týchto kategórií výrobkov je kategória prieskumných rúr, vseobecne nazývaných "Oil Country Tubular Goods" alebo "OCTG". Môzu sa predávat bez závitov ("hladké rúry") alebo so závitmi. Vdaka rezaniu závitov je mozné spájat rúry OCTG. Rezanie závitov sa musí vykonat v súlade so standardmi urcenými American Petroleum Institut (API) (závitové rúry podla tejto metódy sa budú dalej oznacovat ako "rúry OCTG standard") alebo podla speciálnych, zvycajne patentovaných techník. V tomto poslednom prípade sa dáva dôraz na rezanie závitov alebo prípadne "spoje" "prvej akosti" alebo "prémium", pricom rúry so závitmi rezanými podla tejto metódy sa budú dalej oznacovat ako "rúry OCTG prémium"). 5 Druhú kategóriu výrobkov tvoria bezsvíkové ocelové naftárske a plynové produktovody ("line pipe"), medzi ktorými sa nachádzajú na jednej strane produktovody vyrábané v súlade so standardnými normami a na druhej strane produktovody vyrábané na mieru v rámci osobitných projektov (dalej len "produktovody projekt"). 6 V novembri 1994 sa Komisia Európskych spolocenstiev rozhodla zacat vysetrovanie týkajúce sa existencie protisútazných postupov v súvislosti s týmito výrobkami. V decembri toho istého roku uskutocnila setrenia vo viacerých podnikoch. V období od septembra 1996 do decembra 1997 vykonala Komisia dodatocné setrenia v spolocnostiach Vallourec, Dalmine a Mannesmann. V rámci setrenia vo Vallourec uskutocneného 17. septembra 1996 riaditel spolocnosti Vallourec Oil & Gas pán Verluca urobil urcité vyhlásenia (dalej len "vyhlásenia pána Verlucu"). V rámci setrenia v Mannesmann v apríli 1997, riaditel tohto podniku pán Becher taktiez urobil urcité vyhlásenia (dalej len "vyhlásenia pána Bechera"). 7 Komisia na základe clánku 11 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) zaslala ziadosti o informácie taktiez viacerým podnikom. Kedze spolocnost Dalmine odmietla poskytnút niektoré vyziadané informácie, Komisia jej adresovala rozhodnutie Komisie zo 6. októbra 1997 týkajúce sa konania podla clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17 (dalej len "rozhodnutie zo 6. októbra 1997"). Dalmine podala na Súd prvého stupna zalobu o neplatnost tohto rozhodnutia, ktorú Súd prvého stupna uznesením z 24. júna 1998, Dalmine/Komisia (T-596/97, Zb. s. II-2383), vyhlásil za zjavne neprípustnú. 8 Vzhladom na vyhlásenia pánov Verlucu a Bechera, ako aj dalsie dôkazy Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, ze osem príjemcov tohto rozhodnutia uzatvorilo dohodu, ktorej predmetom bolo najmä vzájomné respektovanie domácich trhov. V zmysle tejto dohody sa kazdý podnik zaviazal nepredávat rúry OCTG standard a produktovody projekt na domácom trhu inej strany tejto dohody. 9 Dohoda bola uzatvorená v priebehu stretnutí výrobcov v rámci Spolocenstva a japonských výrobcov oznacených ako "Európsko-japonský klub". 10 Princíp respektovania domácich trhov bol oznacený výrazom "základné pravidlá" ("fundamentals"). Komisia tiez zistila, ze základné pravidlá sa skutocne dodrziavali a ze predmetná dohoda mala úcinky obmedzujúce hospodársku sútaz na spolocnom trhu. 11 Dohoda celkove pozostávala z troch castí: prvú predstavovali základné pravidlá týkajúce sa respektovania domácich trhov (uvedené vyssie), ktoré predstavujú porusenie predpisov uvedených v clánku 1 sporného rozhodnutia, druhú cast tvorilo stanovenie cien pri výzvach na predlozenie ponúk a minimálnych cien pre "osobité trhy" ("special markets"), tretia cast spocívala v rozdelení ostatných svetových trhov s výnimkou Kanady a Spojených státov amerických prostredníctvom rozdelovacieho klúca ("sharing keys"). 12 Pokial ide o existenciu základných pravidiel, Komisia vychádzala zo súhrnu písomných dôkazov vymenovaných v bodoch 62 az 67 odôvodnenia sporného rozhodnutia, ako aj z tabulky uvedenej v jeho bode 68. Z tejto tabulky vyplýva, ze podiel domáceho výrobcu na dodávkach uskutocnených príjemcami napadnutého rozhodnutia do Japonska a na domáci trh kazdého zo styroch výrobcov v rámci Spolocenstva je velmi vysoký. Komisia z uvedeného usúdila, ze strany dohody v celku skutocne respektovali domáce trhy. 13 Clenovia Európsko-japonského klubu sa stretli 5. novembra 1993 v Tokiu s úmyslom uzatvorit novú dohodu o rozdelení trhu s latinskoamerickými výrobcami. Obsah dohody prijatej pri tejto prílezitosti bol uvedený v dokumente odovzdanom Komisii 12. novembra 1997 informátorom, ktorý nebol úcastníkom konania, a obsahuje "rozdelujúci klúc" (dalej len "dokument ,Rozdelujúci klúc`"). B - Trvanie kartelu 14 Európsko-japonský klub sa schádzal od roku 1977 do roku 1994 priblizne dvakrát do roka. 15 Komisia sa domnievala, ze na úcely ulozenia pokuty je potrebné za zaciatok kartelu stanovit rok 1990, pretoze od roku 1977 do roku 1990 existovali medzi Spolocenstvom a Japonskom dohody o dobrovolnom obmedzení vývozu. Podla Komisie porusovanie skoncilo roku 1995. C - Pokuty 16 Pri urcení výsky pokút Komisia oznacila porusenie za velmi závazné, pretoze dohoda bola zameraná na respektovanie domácich trhov a narusovala tak riadne fungovanie vnútorného trhu. Komisia vsak v kazdom prípade poukázala na to, ze rocný predaj bezsvíkových ocelových rúr podnikmi, voci ktorým sporné rozhodnutie smerovalo predstavoval v styroch dotknutých clenských státoch iba priblizne 73 miliónov eur. 17 Vzhladom na tieto okolnosti a na základe závaznosti porusenia stanovila Komisia výsku pokuty na 10 miliónov eur pre kazdý z týchto ôsmich podnikov. Kedze islo len o velké podniky, nepovazovala Komisia v tomto ohlade za potrebné rozlisovat medzi uvedenými sumami. 18 Vzhladom na to, ze porusenie malo strednodobé trvanie, Komisia uplatnila pri stanovení základu pokuty ulozenej jednotlivým podnikom desatpercentné zvýsenie za kazdý rok úcasti na porusení vo vztahu k zistenej sume z dôvodu závaznosti. Berúc do úvahy, ze odvetvie ocelových rúr postihla dlhotrvajúca kríza, a vzhladom na to, ze od roku 1991 sa situácia v tomto sektore zhorsovala, Komisia znízila uvedené základné sumy o 10 % z dôvodu polahcujúcich okolností. 19 Nakoniec v zmysle bodu D 2 oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci") Komisia znízila pokutu ulozenú spolocnosti Vallourec o 40 % a pokutu ulozenú spolocnosti Dalmine o 20 % s tým, ze zohladnila skutocnost, ze tieto dva podniky v správnom konaní spolupracovali s Komisiou. 20 Komisia v clánku 2 sporného rozhodnutia uviedla, ze uzavretie zmlúv medzi výrobcami v rámci Spolocenstva týkajúcich sa predaja hladkých rúr na trhu v Spojenom královstve predstavuje správanie majúce povahu porusenia. Napriek tomu vsak Komisia neulozila na základe tohto porusenia dodatocnú pokutu z dôvodu, ze tieto zmluvy predstavovali len spôsob uskutocnenia zásady respektovania domácich trhov, o ktorej sa rozhodlo v rámci Európsko-japonského klubu. D - Výrok sporného rozhodnutia 21 Na základe clánku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia osem podnikov, ktorým bolo dorucené toto rozhodnutie, "porusilo ustanovenia clánku 81 ods. 1 Zmluvy ES tým, ze boli stranami dohody, ktorá okrem iného stanovila vzájomné respektovanie ich domácich trhov bezsvíkových rúr OCTG... standard a [produktovodov projekt]". 22 Clánok 1 ods. 2 tohto rozhodnutia stanovuje, ze porusenie v prípade spolocností Mannesmann, Vallourec, Dalmine, Sumitomo, Nippon Steel Corp., Kawasaki Steel Corp. a NKK Corp. trvalo od roku 1990 do roku 1995. Pokial ide o spolocnost Corus, jej porusenie trvalo od roku 1990 do februára 1994. 23 Znenie dalsích relevantných ustanovení napadnutého rozhodnutia je nasledujúce: "Clánok 2 1. [Mannesmann], Vallourec..., [Corus] a Dalmine... porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 Zmluvy ES tým, ze v rámci porusenia predpisov uvedeného v clánku 1 uzatvorili zmluvy, v dôsledku ktorých si rozdelili dodávky hladkých rúr a rúr OCTG pre [Corus] (od roku 1994 Vallourec). 2. [Corus] porusoval predpisy od 24. júla 1991 do februára 1994. Vallourec... porusoval predpisy od 24. júla 1991 do 30. marca 1999. Dalmine... porusoval predpisy od 4. decembra 1991 do 30. marca 1999. [Mannesmann] porusoval predpisy od 9. augusta 1993 do 24. apríla 1997. ... Clánok 4 Podnikom uvedeným v clánku 1 boli z dôvodu porusenia predpisov uvedených v tom istom clánku ulozené nasledujúce pokuty: 1. [Mannesmann] 13 500 000 eur 2. Vallourec... 8 100 000 eur 3. [Corus] 12 600 000 eur 4. Dalmine... 10 800 000 eur 5. Sumitomo... 13 500 000 eur 6. Nippon Steel... 13 500 000 eur 7. Kawasaki Steel... 13 500 000 eur 8. NKK... 13 500 000 eur". II - Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 24 Podaniami dorucenými Súdu prvého stupna sedem z ôsmich podnikov sankcionovaných sporným rozhodnutím vrátane Dalmine podalo zaloby, v ktorých vsetky navrhovali zrusenie tohto rozhodnutia ako celku alebo v urcitej casti a subsidiárne zrusenie pokuty, ktorá im bola ulozená alebo znízenie jej výsky. 25 Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom: - zrusil clánok 1 ods. 2 sporného rozhodnutia v casti, kde stanovil, ze porusenie vytýkané týmto clánkom Dalmine existovalo pred 1. januárom 1991, - stanovil výsku pokuty ulozenej Dalmine na 10 080 000 eur, - v ostávajúcej casti zalobu zamietol, - zaviazal kazdého z úcastníkov konania znásat vlastné trovy. III - Konanie pred Súdnym dvorom 26 Vo svojom odvolaní Dalmine navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - zrusil sporné rozhodnutie, - subsidiárne, znízil pokutu stanovenú v clánku 4, - subsidiárne v druhom rade vrátil vec Súdu prvého stupna, aby opätovne rozhodol na základe rozhodnutia Súdneho dvora, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na Súde prvého stupna a na Súdnom dvore. 27 Komisia navrhuje Súdnemu dvoru, aby odvolanie zamietol scasti ako neprípustné a v kazdom prípade ako nedôvodné, a taktiez zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. IV - O odvolaní 28 Dalmine predkladá v podstate osem odvolacích dôvodov s cielom dosiahnut zrusenie napadnutého rozsudku a sporného rozhodnutia, z ktorých tri sa týkajú vád konania, dve sa vztahujú na nedostatky týkajúce sa zistenia porusenia uvedeného v clánku 1 sporného rozhodnutia a tri posledné sa vztahujú na nedostatky týkajúce sa zistenia porusenia uvedeného v clánku 2 tohto rozhodnutia. 29 Okrem toho Dalmine predkladá dva odvolacie dôvody týkajúce sa výsky pokuty. A - O prvom odvolacom dôvode zalozenom na protiprávnosti otázok polozených Komisiou v rámci vysetrovania 1. Argumentácia úcastníkov konania 30 Súd prvého stupna sa podla Dalmine dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porusil právo na obhajobu tým, ze rozhodol, ze otázky polozené Komisiou v rámci vysetrovania boli legitímne. Z toho vyplýva, ze právo neprispievat k vlastnému obvineniu nebolo respektované. 31 Dalmine upriamuje tento odvolací dôvod na prvú otázku písmeno d) uvedenú v prílohe 1 rozhodnutia zo 6. októbra 1997, ktorá znie takto: "v súvislosti so stretnutiami, pre ktoré sa Vám nepodarí nájst na ne sa vztahujúce dokumenty, Vás ziadame o opis predmetu stretnutí, prijatých rozhodnutí, druhu dokumentov prijatých pred predmetnými stretnutiami a po nich, kvót ('sharing keys`), o ktorých sa rokovalo a/alebo rozhodlo vo vztahu k zemepisným oblastiam a obdobiam ich platnosti, a cien, o ktorých sa rokovalo a/alebo rozhodlo vo vztahu k zemepisným oblastiam a obdobiam ich platnosti, s upresnením ich druhu ('Target Price`, 'Winning Price` - 'WP`, 'Proposal Price` - 'PP`, 'Rock Bottom Prices` - 'RBP`)" [neoficiálny preklad]. 32 Komisia pripomína, ze právo neprispievat k vlastnému obvineniu sa vztahuje len na ziadosti o informácie, ktoré nútia adresáta odpovedat pod hrozbou pokuty. Predmetná prvá otázka písm. d) nebola uvedená medzi otázkami, na ktoré sa rozhodnutím zo 6. októbra 1997 pozadovala pod hrozbou pokuty odpoved. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 33 Pri urcení, ci sa Súd prvého stupna dopustil vytýkaného nesprávneho posúdenia, je potrebné sa odvolat na judikatúru týkajúcu sa rozsahu právomoci Komisie vo veci predbezného vysetrovania a správnych konaní s prihliadnutím na právo na obhajobu. 34 Podla tejto judikatúry má Komisia právo ulozit podniku prostredníctvom rozhodnutia, aby jej poskytol vsetky potrebné informácie týkajúce sa skutocností, s ktorými sa môze oboznámit, ale nemôze tomuto podniku ulozit povinnost poskytnút odpovede, ktorými by tento podnik musel priznat existenciu porusenia, ktoré má preukázat Komisia (rozsudky z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, 374/87, Zb. s. 3283, body 34 a 35; zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 61 a 65, a zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia, C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773, bod 49). 35 V prejednávanej veci vsak, tak ako to zdôraznil generálny advokát v bode 29 svojich návrhov, z výroku rozhodnutia zo 6. októbra 1997 vyplýva, ze Dalmine nebola povinná odpovedat na prvú otázku písm. d) citovanú v bode 31 tohto rozsudku. Za týchto podmienok, ako to Súd prvého stupna uviedol v bodoch 45 a 46 napadnutého rozsudku, Dalmine nemôze úcinne uplatnovat svoje právo na to, aby ju Komisia nenútila priznat jej úcast na porusení. 36 Z uvedeného vyplýva, ze prvý zalobný dôvod sa musí zamietnut. B - O druhom odvolacom dôvode zalozenom na neprípustnosti urcitých dôkazov 1. Dokument "Rozdelujúci klúc" a) Argumentácia úcastníkov konania 37 Podla Dalmine Súd prvého stupna nesprávne dospel k záveru, ze dokument "Rozdelujúci klúc" bol prípustný ako dôkaz v jej neprospech, cím porusil právo Spolocenstva, najmä právo na obhajobu. Kedze bol predmetný dokument odovzdaný Komisii tretou neznámou osobou, nemohla byt jeho autentickost preskúmaná. Okrem toho ani Komisia nepoznala identitu osoby, od ktorej tento dokument pochádzal. 38 Dalmine zdôraznuje, ze na to, aby bol urcitý dokument prípustný ako dôkaz, je potrebné, aby sa dotknutému obvinenému preukázala jeho relevantnost a spolahlivost. Domnieva sa, ze anonymné dokumenty môzu v urcitom prípade odôvodnit zacatie setrenia, nemôzu vsak byt základom pre obvinenie. 39 Dalmine dalej tvrdí, ze napadnutý rozsudok si protirecí v tom, ze Súd prvého stupna na jednej strane potvrdil, ze tvrdenia Dalmine by mohli byt relevantné pri posudzovaní vierohodnosti predmetného dokumentu, avsak na druhej strane nepreskúmal podstatu tejto vierohodnosti. 40 Nakoniec sa Dalmine domnieva, ze Súd prvého stupna mal overit, ci mala Komisia naliehavé dôvody na to, aby neodhalila identitu svojho informátora. 41 Komisia najskôr pripomína, ze prevládajúcou zásadou je zásada volného hodnotenia dôkazov. Podla nej proti prípustnosti a pouzitiu urcitého dokumentu nemozno namietat. Namietat mozno len proti jeho vierohodnosti. Dalmine vsak na Súde prvého stupna osobitne nenamietala proti vierohodnosti dokumentu "Rozdelujúci klúc". Obmedzila sa len na tvrdenie, ze tento dokument je neprípustný a nepouzitelný, aj ked pripustila, ze niektoré jeho casti boli potvrdené inými dôkazmi. 42 Komisia dalej zdôraznuje, ze ak urcitá osoba ziada Komisiu, aby neodhalila jej identitu, Komisia je povinná v tomto ohlade zachovat tajomstvo. 43 Nakoniec Komisia tvrdí, ze aj ked by sa pripustilo, ze dokument "Rozdelujúci klúc" nemozno pouzit, nemohla by sa z tohto dôvodu spochybnit platnost sporného rozhodnutia, pretoze v rámci struktúry tohto rozhodnutia má predmetný dokument len malú dôlezitost. b) Posúdenie Súdnym dvorom 44 Respektovanie práva na obhajobu vyzaduje, aby dotknutý podnik mal moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko na pravdivost a relevantnost jednak skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia (rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10; zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 21, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 66). 45 Najskôr je preto potrebné konstatovat, ze Dalmine mala moznost zaujat stanovisko k dokumentu "Rozdelujúci klúc" a vyjadrit svoje tvrdenia týkajúce sa dôkaznej hodnoty tohto dokumentu vzhladom na jeho anonymný pôvod. 46 V rozsahu, v akom odvolatelka v podstate tvrdí, ze právo na obhajobu nebolo respektované z dôvodu samotnej skutocnosti, ze pôvod týchto dokumentov je neznámy a jeho spolahlivost jej nebola Komisiou preukázaná, je nutné konstatovat, ze takýto výklad práva na obhajobu by mohol ohrozit hodnotenie dôkazov v prípade, ak je potrebné dokázat existenciu porusenia práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. 47 Hodnotenie dôkazov totiz vo veciach týkajúcich sa práva hospodárskej sútaze Spolocenstva charakterizuje skutocnost, ze posudzované dokumenty casto obsahujú obchodné tajomstvo alebo iné informácie, ktoré nemozno zverejnit, prípadne je mozné ich zverejnit len vo výrazne obmedzenom rozsahu. 48 Za týchto podmienok nemozno právo na obhajobu vykladat v tom zmysle, ze dokumenty, ktoré obsahujú dôkazy v neprospech úcastníka konania, musia byt automaticky vylúcené z dôkazných prostriedkov v prípade, ze urcité informácie musia ostat utajené. Táto dôvernost sa môze vztahovat aj na identitu autorov týchto dokumentov, ako aj osôb, ktoré ich odovzdali Komisii. 49 Súd prvého stupna preto správne rozhodol, ze: "72 Vseobecnou zásadou práva Spolocenstva je volné hodnotenie dôkazov a jediným rozhodujúcim kritériom pri tomto hodnotení dôkazov je ich vierohodnost... 73 Ak sú tvrdenia spolocnosti Dalmine nálezité, pokial ide o vierohodnost, a teda aj dôkaznú silu dokumentu 'Rozdelujúci klúc`, este to neznamená, ze tento dokument je neprijatelný a ze ho treba vynat zo spisu." 50 Súd prvého stupna okrem toho v uz citovanom bode 73 napadnutého rozsudku uviedol, ze pri posudzovaní vierohodnosti dokumentu "Rozdelujúci klúc" by sa mohlo javit nevyhnutným zohladnit jeho anonymný pôvod. 51 Je preto nutné dospiet k záveru, ze nedoslo k ziadnemu nesprávnemu právnemu posúdeniu prípustnosti a pouzitelnosti tohto dokumentu ako dôkazu. 52 Nakoniec odvolatelka nemôze vycítat Súdu prvého stupna, ze v sirsom rozsahu nevyjadril svoje preskúmanie vierohodnosti predmetného dokumentu a ze neoveril, ci mala Komisia naliehavé dôvody na to, aby neodhalila identitu svojho informátora. Vzhladom na skutocnost, ze tvrdenia Dalmine sa vztahovali na neprípustnost tohto dokumentu ako dôkazu, Súd prvého stupna sa mohol obmedzit na odpoved na túto argumentáciu. 53 Vzhladom na predchádzajúce sa prvá cast druhého zalobného dôvodu musí zamietnut. 2. Zápisnice s výsluchu bývalých riadiacich pracovníkov Dalmine a) Argumentácia úcastníkov konania 54 Dalmine tvrdí, ze Súd prvého stupna tým, ze rozhodol o prípustnosti zápisníc z výsluchov urcitých jej bývalých riadiacich pracovníkov vyhotovených v rámci vysetrovania vedeného prokurátorom z Bergamo (Taliansko), porusil právo na obhajobu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie uznané Európskym súdom pre ludské práva na základe clánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"). 55 Na jednej strane Komisia mala informovat Dalmine skôr, v kazdom prípade vsak pred zaslaním oznámenia o výhradách o skutocnosti, ze mala k dispozícii predmetné zápisnice. 56 Na druhej strane táto institúcia mohla pouzit tieto dokumenty len na to, aby rozhodla, ci je potrebné zacat vo veci konanie. V tomto ohlade Dalmine zdôraznuje, ze predmetné dokumenty predstavovali prípravné akty v rámci trestného konania a ich vierohodnost este nebola dokázaná. 57 Komisia pripomína, ze na základe clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 17 môze "získat vsetky nevyhnutné informácie od vlád a kompetentných orgánov clenských státov", a preto logicky musí mat moznost tieto informácie pouzit. Zdôraznuje, ze Súd prvého stupna správne rozhodol, ze nepatrí do jeho právomoci ani do právomoci Komisie, aby o legitímnom pôvode týchto dokumentov rozhodovali vo svetle vnútrostátnych právnych predpisov, ktorými sa riadi priebeh vysetrovaní vedených talianskymi orgánmi. b) Posúdenie Súdnym dvorom 58 V súvislosti s otázkou, ci Komisia bola povinná informovat Dalmine o tom, ze mala k dispozícii predmetné zápisnice skôr, teda este pred samotným zaslaním oznámenia o výhradách, je potrebné pripomenút, ze sú to práve na jednej strane zaslanie oznámenia o výhradách a na druhej strane prístup k spisu umoznujúce adresátovi tohto oznámenia oboznámit sa s dôkazmi obsiahnutými v spise Komisie, ktoré zarucujú právo na obhajobu a spravodlivé súdne konanie, ktorých sa odvolatelka dovoláva v rámci tohto odvolacieho dôvodu. 59 Práve prostredníctvom oznámenia o výhradách je totiz dotknutý podnik informovaný o vsetkých dôlezitých skutocnostiach, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza (rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 315 a 316, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, body 66 a 67). V dôsledku toho si teda dotknutý podnik môze naplno uplatit svoje právo na obhajobu az po zaslaní predmetného oznámenia (rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb. s. I-8725, body 47 a 50). 60 Ako Súd prvého stupna správne uviedol v bode 83 napadnutého rozsudku, ak by sa vyssie uvedené práva vztahovali, tak ako to navrhuje odvolatelka, aj na obdobie predchádzajúce zaslaniu oznámenia o výhradách, úcinnost vysetrovania Komisie by bola ohrozená, pretoze podnik by bol uz v prvej fáze vysetrovania schopný identifikovat informácie, ktoré sú Komisii známe, a teda aj tie, ktoré jej este známe nie sú. 61 Nakoniec neexistuje ziaden dôkaz, podla ktorého by skutocnost, ze Komisia neinformovala Dalmine pocas fázy setrenia, ze má k dispozícii predmetné zápisnice, mohla mat vplyv na neskorsie moznosti obrany Dalmine v rámci fázy správneho konania, ktorá zacala zaslaním oznámenia o výhradách (analogicky pozri rozsudok Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný, body 48 az 50 a 56). 62 V súvislosti s prípustnostou uvedených zápisníc ako dôkazov je nutné konstatovat, ze zákonnost odovzdania informácie získanej pri uplatnení vnútrostátneho trestného práva státnym prokurátorom alebo príslusnými orgánmi Komisii v oblasti hospodárskej sútaze je otázkou, ktorá je upravená vnútrostátnym právom. Súd prvého stupna v v tomto ohlade pripomenul, ze súd Spolocenstva nemá právomoc rozhodovat o zákonnosti opatrenia prijatého vnútrostátnym súdom, kedze ide o otázku vnútrostátneho práva (rozsudok Súdneho dvora z 3. decembra 1992, Oleificio Borelli/Komisia, C-97/91, Zb. s. I-6313, bod 9). 63 V súvislosti s pouzitím týchto informácií Komisiou Súd prvého stupna správne v bode 90 napadnutého rozsudku uviedol, ze tvrdenia Dalmine by mohli mat vplyv len na "vierohodnost, a teda dôkaznú silu vyhlásení urobených jej riadiacimi pracovníkmi a nie prípustnost tohto dôkazu v danom konaní". Z tohto dôvodu, tak ako sa to zdôraznilo v prvej casti tohto odvolacieho dôvodu, v práve Spolocenstva prevázi zásada volného hodnotenia dôkazov a jediným relevantným kritériom posúdenia predlozených dôkazov je ich vierohodnost. Kedze taliansky súd nevyhlásil odovzdanie predmetných zápisníc za nezákonné, nemozno tieto dokumenty povazovat za neprípustné, teda za také, ktoré by bolo nutné vynat zo spisu. 64 Druhú cast druhého odvolacieho dôvodu je preto potrebné taktiez zamietnut. 65 Z tohto vyplýva, ze druhý odvolací dôvod je potrebné zamietnut ako celok. C - O tretom odvolacom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze do sporného rozhodnutia boli zaclenené podklady, ktoré nesúviseli s výhradami oznámenými odvolatelke 1. Argumentácia úcastníkov konania 66 Dalmine pripomína, ze vytýkala Komisii, ze v spornom rozhodnutí odkazovala na skutocnosti nesúvisiace s poruseniami, ktoré jej vsak mohli spôsobit ujmu z dôvodu, ze takto uverejnené informácie mohli byt pouzité tretími osobami. Uvádza najmä zistenia Komisie vztahujúce sa na kartely týkajúce sa trhov nachádzajúcich sa mimo Spolocenstva, ako aj na stanovovanie cien. 67 Zamietnuc jej argumentáciu vztahujúcu sa na tento bod, Súd prvého stupna ignoroval clánok 21 nariadenia c. 17, podla ktorého musí Komisia zohladnit legitímny záujem podnikov tak, aby nedoslo k prezradeniu ich obchodných tajomstiev. 68 Podla Komisie Súd prvého stupna správne rozhodol, ze adresát rozhodnutia nemôze v rámci zaloby o neplatnost namietat proti niektorým podkladom tohto rozhodnutia, ibaze by tieto podklady spôsobovali záväzné právne úcinky, ktoré postihujú jeho záujmy. V tomto prípade Dalmine nepreukázala, cím by napadnuté podklady mohli spôsobovat takéto úcinky. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 69 Kedze Dalmine Súdu prvého stupna navrhla, aby zrusil prebytocné podklady napadnutého rozhodnutia, Súd prvého stupna správne v bode 134 napadnutého rozsudku rozhodol, ze "je mozné skonstatovat, ze neexistuje právny princíp, ktorý by umoznil adresátovi rozhodnutia namietat niektoré podklady tohto rozhodnutia na základe zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES, iba ak tieto podklady tvoria záväzné právne úcinky, ktoré postihujú záujmy tejto osoby (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 22. marca 2000, Coca-Cola/Komisia, T-125/97 a T-127/97, Zb. s. II-1733, body 77 a 80 az 85). Podklady pre toto rozhodnutie nie sú v podstate schopné vyvolat takéto úcinky. V danom prípade zalobca neuviedol, ako môzu napadnuté podklady vyvolat úcinky, ktoré zmenia jeho zákonné postavenie". 70 Ak je pravda, ze Súd prvého stupna takto opomenul preskúmat, ci Komisia mala právo prezradit v spornom rozhodnutí informácie vztahujúce sa na kartely týkajúce sa trhov nachádzajúcich sa mimo Spolocenstva, ako aj stanovovania cien, je nutné konstatovat, ze aj za predpokladu, ze prezradenie uvedených informácií Komisiou bolo v rozpore s jej povinnostou respektovat obchodné tajomstvá, nic to nemení na tom, ze takáto nezrovnalost nemôze mat za následok zrusenie sporného rozhodnutia, ibaze by sa preukázalo, ze v prípade, ze by nedoslo k tejto nezrovnalosti, malo by rozhodnutie odlisný obsah (rozsudky Súdneho dvora zo16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 91, a z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia, C-338/00 P, Zb. s. I-9189, body 163 a 164). Aj ked zistenia uvedené v spornom rozhodnutí vztahujúce sa na kartely, ktoré sa týkajú trhov nachádzajúcich sa mimo Spolocenstva, boli rovnako ako stanovenie cien oznacené odvolatelkou ako prebytocné podklady, odvolatelka by v ziadnom prípade nemohla dokázat, ze v prípade absencie týchto zistení by sporné rozhodnutie malo podstatne odlisný obsah. 71 Tretí odvolací dôvod je preto potrebné taktiez zamietnut. D - O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení skutkových okolností a nedostatku odôvodnenia v súvislosti s porusením uvedeným v clánku 1 sporného rozhodnutia 1. Argumentácia úcastníkov konania 72 Dalmine vytýka Súdu prvého stupna nesprávne posúdenie skutkových okolností a nedostatok odôvodnenia v súvislosti s urcením predmetu porusenia uvedeného v clánku 1 sporného rozhodnutia, zistenie jeho úcinkov a zámenu prípadného nevykonaného porusenia alebo porusenia nemajúceho ziaden citelný skodlivý úcinok na hospodársku sútaz s porusením, ktoré bolo v plnom rozsahu uskutocnené. 73 Dalmine pripomína, ze na Súde prvého stupna tvrdila, ze predmetný kartel sa nevztahoval na rozdelenie domácich trhov. Súd prvého stupna sa nesprávne domnieval, ze Dalmine chcela len zdôraznit neexistenciu citelného úcinku na hospodársku sútaz. Preto je rozsudok poznacený nedostatkom odôvodnenia. 74 Súd prvého stupna sa okrem iného dopustil nesprávneho posúdenia skutkových okolností tým, ze nepreskúmal dôkazy predlozené Komisiou v súvislosti s predmetom kartelu, najmä vzhladom na dôvody uvedené Dalmine. Súd prvého stupna najmä nesprávne posúdil vyhlásenia uskutocnené Vallourec, Mannesmann, Dalmine a Corus v stádiu vysetrovania, ako aj tabulku dodávok clenov Európsko-japonského klubu uvedenú v bode 68 odôvodnenia sporného rozhodnutia. 75 Komisia uvádza, ze tvrdenia predlozené Dalmine Súdu prvého stupna sa netýkali otázky, ci Komisia preukázala existenciu dohody, ktorej predmetom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze, ale skôr otázky, ci preukázala vykonanie tejto dohody a jej úcinky na hospodársku sútaz a trh. 76 Komisia dalej zdôraznuje, ze na Súde prvého stupna Dalmine namietala len proti dôkaznej sile dokumentu "Rozdelujúci klúc" a vyhláseniu jedného z jej bývalých riadiacich pracovníkov pána Biasizza a nie proti dôkaznej sile ostatných dôkazov pouzitých Komisiou. Dalmine preto nemôze tvrdit, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil tieto dôkazy, kedze mu ani nebolo navrhnuté, aby o nich rozhodol. Výhrady zalozené na údajnom nesprávnom posúdení skutkových okolností je preto nutné vyhlásit za neprípustné. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 77 Odvolatelka nemôze tvrdit, ze Súd prvého stupna neodpovedal na jej argumentáciu, podla ktorej sa dohoda netýkala rozdelenia domácich trhov. 78 V tomto ohlade je potrebné najskôr konstatovat, ze Súd prvého stupna v bode 136 napadnutého rozsudku uviedol, ze podla Dalmine sa dohoda medzi adresátmi sporného rozhodnutia "netýkala domácich trhov Spolocenstva". V nasledujúcich bodoch tohto rozsudku poskytol viacero upresnení k tejto argumentácii odvolatelky. V bodoch 138 a 139 tohto rozsudku si osvojil záver Komisie, podla ktorého "vnútrostátni výrobcovia ocelových rúr a rúrok mali dominantné postavenie na ich vlastných trhoch", a uviedol, ze "Dalmine namieta, ze Komisia by dospela k inému záveru, ak by svoje vysetrovanie obmedzila na postavenie na trhu s relevantnými výrobkami". 79 Následne Súd prvého stupna jasne naznacil, ze podla tohto hodnotenia bolo cielom tejto dohody rozdelenie domácich trhov výrobcov v rámci Spolocenstva. Preto v bode 152 napadnutého rozsudku pripomenul, ze "Komisia sa v [spornom] rozhodnutí odvolávala na zväzok nepriamych dôkazov týkajúcich sa obsahu predmetnej dohody, ktorých dôlezitost Dalmine nespochybnila, a osobitne na strucné, ale jednoznacné vyhlásenie pána Verlucu". V súvislosti s vyhlásením pána Biasizza, proti ktorého dôkaznej hodnote Dalmine namieta (pozri bod 76 tohto rozsudku), Súd prvého stupna po tom, ako v bode 153 napadnutého rozsudku uviedol iný dôkaz, konkrétne vyhlásenie pána Jachiu, podla ktorého existovala dohoda "respektovat oblasti patriace rozdielnym podnikom", v bode 155 daného rozsudku konstatoval, ze vyhlásenie pána Biasizza potvrdzuje "vyhlásenie pána Verlucu, pokial ide o existenciu dohody o rozdelení domácich trhov opísaných neskôr (pozri v tomto zmysle rozsudok [Súdu prvého stupna z 8. júla 2004] JFE Engineering a i./Komisia, [T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501], bod 309 a nasl.)". 80 Vo svojich vyhláseniach zo 17. septembra 1996 analyzovaných Súdom prvého stupna v rozsudku JFE Engineering a i./Komisia, uz citovanom, pán Verluca potvrdil, ze domáce trhy úcastníkov dohody "pozívali ochranu" vo vztahu k rúram OCTG standard, ako aj k produktovodom projekt (s výnimkou offshore trhu Spojeného královstva, ktorý bol "ciastocne chránený"). Pán Verulca vypocutý 18. decembra 1997 v rámci nového setrenia vyhlásil, ze "francúzske, nemecké a talianske trhy boli povazované za domáce. [Spojené královstvo] malo osobitné postavenie (pozri taktiez moje vyhlásenie zo 17. 9. 1996)". 81 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze napadnutý rozsudok nie je postihnutý nedostatkom odôvodnenia, na ktorý sa odvolatelka odvoláva. 82 Vzhladom na vyssie uvedené dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uvádza na podporu svojho zistenia, podla ktorého cielom kartelu bolo rozdelenie domácich trhov, nemozno prijat ani tvrdenie odvolatelky zalozené na nesprávnom posúdení skutkových okolností. Odvolatelka najmä zabudla vysvetlit, v com Súd prvého stupna nesprávne pochopil vyhlásenia pánov Verlucu a Jachiu, ktorí výslovne potvrdili, ze cielom dohody bolo rozdelenie viacerých domácich trhov v Spolocenstve. 83 Nakoniec tvrdenie odvolatelky, podla ktorého clánok 81 ES nemozno vykladat v tom zmysle, ze nevykonané porusenia alebo porusenie nemajúce ziaden citelný skodlivý úcinok na hospodársku sútaz si nemozno zamienat s porusením, ktoré bolo v plnom rozsahu uskutocnené, taktiez nemozno prijat. 84 Podla ustálenej judikatúry je totiz na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES zohladnenie konkrétnych úcinkov dohody nadbytocné, pokial sa zistí, ze jej cielom je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze (rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 122 a 123, a Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 491). Najmä v súvislosti s dohodami protisútaznej povahy, ktoré sa tak ako v prejednávanej veci prejavia pocas stretnutí konkurencných podnikov, Súdny dvor uz rozhodol, ze k poruseniu clánku 81 ods. 1 ES dôjde v prípade, ak predmetom týchto stretnutí je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze a taktiez ak smerujú k umelej organizácii fungovania trhu (rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, body 508 a 509). Z dôvodov vyjadrených generálnym advokátom v bodoch 134 az 137 jeho návrhov nie je nálezité priblízit túto judikatúru zmyslu, ktorý navrhuje odvolatelka. 85 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod je potrebné zamietnut. E - O piatom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, nesprávnom právnom posúdení dôkazov a nedostatku odôvodnenia v súvislosti s úcinkami porusenia na obchod medzi clenskými státmi 1. Argumentácia úcastníkov konania 86 Podla Dalmine nebola preukázaná existencia skodlivého vplyvu kartelu sankcionovaného v clánku 1 sporného rozhodnutia na obchod v rámci Spolocenstva. V tomto ohlade poukazuje na skutocnost, ze Komisia nemohla preukázat a Súd prvého stupna nemohol overit, ze predmetom kartelu bolo rozdelenie domácich trhov a ze aj keby sa preukázalo, ze sa kartel týkal takéhoto rozdelenia, úroven preniknutelnosti trhov bola natolko vysoká, ze ich nemozno rozdelit. Odlisné posúdenie Súdom prvého stupna je teda nedostatocne odôvodnené a navyse neobsahuje ziadne ohodnotenie situácie na trhu Spolocenstva. 87 Podla Komisie Súd prvého stupna správne vychádzal z judikatúry, podla ktorej nie je nutné preukázat skutocnú existenciu ujmy spôsobenej v obchode vo vnútri Spolocenstva na úcely uplatnenia clánku 81 ES, pretoze stací preukázat, ze dohoda je potenciálne spôsobilá mat takýto úcinok. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 88 Tvrdenia Dalmine v znacnej miere zodpovedajú tvrdeniam, ktoré boli zamietnuté v rámci stvrtého odvolacieho dôvodu, ktorým sa Súdu prvého stupna vytýkalo, ze neskúmal otázku, ci sa dohoda týkala rozdelenia domácich trhov, a ze si zamenil prípadné nevykonané porusenie alebo porusenie nemajúce ziaden citelný skodlivý úcinok na hospodársku sútaz s porusením, ktoré bolo v plnom rozsahu uskutocnené. 89 V kazdom prípade vsak z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pri výklade a uplatnení tejto podmienky uvedenej v clánkoch 81 ES a 82 ES, týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi clenskými státmi je potrebné zvolit si ako východiskový bod skutocnost, ze jej cielom je urcit v rámci právnej úpravy hospodárskej sútaze pôsobnost práva Spolocenstva a právnych poriadkov clenských státov. Preto do pôsobnosti práva Spolocenstva patria vsetky kartelové dohody a postupy, ktoré by mohli ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi spôsobom, ktorý by mohol skodit naplnaniu cielov jednotného trhu medzi clenskými státmi, najmä rozdelením vnútrostátnych trhov alebo zmenou struktúry hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (rozsudky z 31. mája 1979, Hugin/Komisia, 22/78, Zb. s. 1869, bod 17, a z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 47). 90 Aby boli rozhodnutie, dohoda alebo postup spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe objektívnych právnych alebo skutkových dôvodov umoznit s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohli mat priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by bolo mozné obávat sa, ze budú bránit vytvoreniu spolocného trhu medzi clenskými státmi. Okrem iného je vsak potrebné, aby tento vplyv nebol bezvýznamný (rozsudky z 28. apríla 1998, Javico, C-306/96, Zb. s. I-1983, bod 16; z 21. januára 1999, Bagnasco a i., C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135, bod 47, a Ambulanz Glöckner, uz citovaný, bod 48). 91 Po tom, ako sa zistilo, ze cielom dohody bolo rozdelenie domácich trhov v Spolocenstve, Súd prvého stupna správne dospel v bode 157 napadnutého rozsudku k záveru, ze potenciálnym úcinkom dohody bolo ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi. Súdny dvor okrem toho uz rozhodol, ze rozdelenie domácich trhov v Spolocenstve by mohlo významným spôsobom ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (pozri rozsudok Ambulanz Glöckner, uz citovaný, body 48 a 49). 92 Preto je potrebné piaty odvolací dôvod zamietnut. F - O siestom odvolacom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci, nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkových okolností v súvislosti s porusením uvedeným v clánku 2 sporného rozhodnutia 1. Argumentácia úcastníkov konania 93 Dalmine vytýka Súdu prvého stupna, ze nesprávne kvalifikoval protiprávny akt uvedený v clánku 2 sporného rozhodnutia. Súd prvého stupna zmenil predmetné rozhodnutie v snahe dat mu právnu legitimitu na základe nepresvedcivého dôkazu, konkrétne údajnej protiprávnosti zmlúv o zásobovaní uzavretých medzi Corus a Dalmine, medzi Corus a Vallourec, ako aj medzi Corus a Mannesmann. 94 Súd prvého stupna sa snazil najmä definovat nedovolený akt uvedený v clánku 2 sporného rozhodnutia ako samostatné porusenie clánku 81 ES, kým predmetom tohto aktu bolo len jednoduché vykonanie základných pravidiel. Takýto výklad textu sporného rozhodnutia predstavuje zneuzitie alebo prekrocenie právomoci, ako aj skreslenie tohto rozhodnutia. Tento výklad okrem toho spocíva v nesprávnom definovaní trhu dotknutých výrobkov. 95 Dalmine dalej zdôraznuje, ze Súd prvého stupna výslovne uviedol, ze tvrdenie Komisie, ktoré je obsiahnuté v bode 164 odôvodnenia sporného rozhodnutia, je nesprávne. Namiesto toho, aby Súd prvého stupna v tomto bode rozhodnutie zrusil, vsak zmenil jeho znenie, co taktiez predstavuje zneuzitie právomoci. 96 Nakoniec Dalmine zdôraznuje, ze výklad vztahu medzi clánkami 1 a 2 sporného rozhodnutia, ktorý zaujal Súd prvého stupna, mal za následok zvýhodnenie japonských výrobcov, ktorí vzhladom na to, ze nebolo rozhodnuté o ich zodpovednosti za samostatné porusenie uvedené v clánku 2 tohto rozhodnutia, pozívali výhodu znízenia pokuty. 97 Komisia tvrdí, ze zmluvy o zásobovaní uzavreté medzi Corus a Dalmine, medzi Corus a Vallourec, ako aj medzi Corus a Mannesmann sú sporným rozhodnutím povazované za samostatné porusenie clánku 81 ES a ze na základe tejto skutocnosti sú predmetom osobitného clánku v rámci výroku tohto rozhodnutia. Okrem toho clánok 3 tohto rozhodnutia ulozením povinnosti ukoncit "preukázané porusenia" podnikom, ktoré boli jeho adresátmi, jasne stanovuje, ze ide o samostatné porusenia. 98 Komisia dospela k záveru, ze Súd prvého stupna ani neprekrocil svoje právomoci, ani neskreslil sporné rozhodnutie. Taktiez nezmenil definovanie trhu dotknutých výrobkov. Taktiez uvádza, ze aj ked Súd prvého stupna urcitým spôsobom zrusil bod 164 odôvodnenia tohto rozhodnutia, nevyplýva z toho ziaden dôsledok na platnost jeho clánku 2. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 99 V súvislosti s tým, ze odvolatelka vytýka Súdu prvého stupna zneuzitie právomoci, je potrebné pripomenút, ze k takémuto konaniu dochádza v prípade, ze institúcia vykonáva svoje právomoci s výlucným úcelom alebo prinajmensom pre rozhodujúce dosiahnutie iných ako uvádzaných cielov, alebo pre vyhnutie sa postupu osobitne predvídanému Zmluvou v snahe zohladnit okolnosti daného prípadu (rozsudky zo 14. mája 1998, Windpark Groothusen/Komisia, C-48/96 P, Zb. s. I-2873, bod 52, a z 10. marca 2005, Spanielsko/Rada, C-342/03, Zb. s. I-1975, bod 64). 100 Odvolatelka totiz nepredlozila nijaký dôkaz, ktorý by mohol podopriet tvrdenie, podla ktorého Súd prvého stupna vykonával svoje právomoci s iným cielom, ako je ciel ustanovený clánkom 220 ES spocívajúci v zabezpecení dodrziavania práva pri výklade a uplatnovaní Zmluvy. 101 Napokon tento odvolací dôvod spocíva na predpoklade, ze Súd prvého stupna skreslil sporné rozhodnutie tým, ze oznacil porusenie uvedené v clánku 2 tohto rozhodnutia za samostatné porusenie a nie za jednoduché uskutocnenie porusenia uvedeného v clánku 1 predmetného rozhodnutia. 102 Súd prvého stupna sa teda nedopustil takéhoto skreslenia sporného rozhodnutia. Tak ako upozornovala Komisia, samotná skutocnost, ze porusenie spocívajúce v uzavretí predmetných zmlúv o zásobovaní je predmetom osobitného clánku v rámci výroku sporného rozhodnutia, dokazuje, ze toto porusenie bolo v tomto rozhodnutí oznacené za samostatné porusenie clánku 81 ES. Okrem toho sa v clánku 3 sporného rozhodnutia podnikom uvedeným v clánkoch 1 a 2 ukladá povinnost ukoncit "porusenia uvedené v týchto clánkoch", pricom toto znenie jasne naznacuje, ze ide o samostatné porusenia. 103 Nakoniec v rozpore s tým, co tvrdí odvolatelka, Súd prvého stupna nemohol vyvodit iné dôsledky zo svojich zistení týkajúcich sa bodu 164 odôvodnenia sporného rozhodnutia. 104 V súvislosti s týmto bodom odôvodnenia Súd prvého stupna v bodoch 244 a 245 napadnutého rozsudku rozhodol, ze: "244 Treba uviest, pokial je to relevantné, ze tvrdenie Komisie v prvej vete [bodu] 164 [sporného] rozhodnutia, podla ktorého zmluvy o zásobovaní zakladajúce porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, boli iba prostriedkom na realizovanie porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, je prílis siroké, kedze táto realizácia bola cielom druhého porusenia spolu s niekolkými samostatnými, ale spojenými protisútaznými cielmi a úcinkami. Súd prvého stupna v rozsudku JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný..., (bod 569 a nasl.) uviedol, ze Komisia nedodrzala zásadu rovnakého zaobchádzania tým, ze nezohladnila porusenie uvedené v clánku 2 [sporného] rozhodnutia pri stanovení výsky pokút ulozených európskym výrobcom napriek tomu, ze ciel a úcinky tohto porusenia isli nad rámec ich prispenia k pokracovaniu európsko-japonskej dohody (pozri osobitne bod 571 toho rozsudku). 245 Zatial co nerovnaké zaobchádzanie uvedené v predchádzajúcom bode predstavuje dôvod na znízenie výsky pokút ulozených japonským zalobcom, analytická chyba tohto zaobchádzania nezakladá dôvod na zrusenie clánku 2 [sporného] rozhodnutia alebo clánku 1 v danom konaní." 105 Tak ako to zdôraznil generálny advokát v bodoch 213 az 216 svojich návrhov, zistenie Súdu prvého stupna v bode 244 napadnutého rozsudku znamenalo len to, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze neprislúchalo ulozit dodatocnú pokutu na základe porusenia uvedeného v clánku 2 sporného rozhodnutia z dôvodu, ze uvedené zmluvy predstavovali len prostriedok na uskutocnenie zásady respektovania domácich trhov, o ktorej sa rozhodlo v rámci Európsko-japonského klubu (pozri bod 20 tohto rozsudku). Toto posúdenie Súdom prvého stupna teda nemá vplyv na samotné zistenie predmetného porusenia v clánku 2 sporného rozhodnutia a nicím neodôvodnuje zrusenie uvedeného clánku. 106 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné siesty odvolací dôvod zamietnut. G - O siedmom odvolacom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci, nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkových okolností v súvislosti s úcinkami porusenia uvedeného v clánku 2 sporného rozhodnutia 1. Argumentácia úcastníkov konania 107 Podla Dalmine Súd prvého stupna nesprávne posúdil skutkové okolnosti, ked dospel k záveru, ze zmluva o zásobovaní uzavretá medzi Dalmine a Corus obmedzovala hospodársku sútaz na trhu s hladkými a závitovými rúrami v Spojenom královstve. Súd prvého stupna sa nesprávne domnieval, ze v náväznosti na uzavretie tejto zmluvy sa Dalmine prakticky stiahla z trhu s hladkými a závitovými rúrami v Spojenom královstve. V tomto ohlade Dalmine zdôraznuje, ze v kazdom prípade nemohla vstúpit na trh rúr OCTG prémium v Spojenom královstve, kedze nemala pozadovanú licenciu. 108 Dalmine zdôraznuje, ze jej zmluva o zásobovaní uzavretá s Corus sa týka hladkých rúr, teda výrobku, s ktorým sa na relevantnom trhu neobchoduje. V dôsledku toho túto zmluvu nemozno povazovat za spôsob výkonu údajnej dohody o rozdelení domácich trhov uvedenej v clánku 1 sporného rozhodnutia. Naopak táto zmluva vychádza z obchodnej logiky, ktorá je v súlade s právnou úpravou. 109 Podla Komisie Súd prvého stupna správne uviedol, ze Dalmine mohla získat licenciu, ktorá by jej umoznila obchodovat s rúrami OCTG prémium na trhu v Spojenom královstve, ak by na tom mala svoj záujem, avsak uzavretie predmetnej zmluvy o zásobovaní negovalo takýto záujem, a tým aj vylúcilo Dalmine ako potenciálneho konkurenta. 110 Komisia pridáva, ze v prípade neexistencie tejto zmluvy o zásobovaní by Dalmine taktiez mohla mat záujem predat na tomto trhu viac rúr OCTG. Dalej upresnuje, ze Dalmine v Spojenom královstve uz predávala rúry OCTG standard, na ktorých predaj nebola potrebná ziadna licencia, a jej tvrdenie, podla ktorého nemala prístup na trh v Spojenom královstve, je nedôvodné. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 111 V bode 179 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uskutocnil nasledujúci výklad zmlúv o zásobovaní uvedených v clánku 2 sporného rozhodnutia, proti ktorému ako takému odvolatelka nenamietala: "... Z celkového pohladu tieto zmluvy od 9. augusta 1993 rozdelujú potreby spolocnosti Corus medzi troch európskych výrobcov (40 % pre Vallourec, 30 % pre Dalmine a 30 % pre Mannesmann). Navyse kazdá z týchto zmlúv stanovuje, ze ceny, ktoré má Corus uhrádzat za hladké rúry, sa urcí podla matematického vzorca, ktorý berie do úvahy cenu získanú spolocnostou Corus za závitové rúry." 112 Vzhladom na tieto ustanovenia zmlúv o zásobovaní nemozno prijat argumentáciu odvolatelky, ktorou sa hlavne snazí preukázat neexistenciu akéhokolvek vztahu medzi hladkými rúrami na jednej strane a závitovými rúrami na druhej strane v súvislosti s úcinkami predmetných zmlúv na hospodársku sútaz. V tomto ohlade Súd prvého stupna bez toho, aby sa dopustil nesprávneho posúdenia skutkových okolností, v bode 181 napadnutého rozsudku presvedcivo vysvetlil protisútazné úcinky zmlúv o zásobovaní nie len na trhu s hladkými rúrami, ale taktiez na trhu so závitovými rúrami, týmito slovami: "Kazdou z týchto zmlúv o zásobovaní spájala spolocnost Corus svojich troch konkurentov v rámci Spolocenstva takým spôsobom, ze ich skutocná konkurencia, rovnako aj perspektíva takejto konkurencie sa na jeho trhu stratila tým, ze obetoval svoju slobodu pri zásobovaní. Ak by predaj závitových rúr spolocnosti Corus mal klesnút, tak predaj hladkých rúr týchto konkurentov sa mal znízit. Na druhej strane zisk realizovaný z predaja hladkých rúr, na ktorý sa traja dodávatelia zaviazali, by sa v prípade znízenia ceny získanej spolocnostou Corus za závitové rúry znízil, ba dokonca sa mohol zmenit na stratu. Za týchto podmienok by bolo nepochopitelné, keby sa títo traja výrobcovia pokúsali priniest spolocnosti Corus na britský trh závitových rúr skutocnú konkurenciu, najmä pokial ide o cenu...". 113 V súvislosti s tým, ze odvolatelka charakterizuje uzavretie svojej zmluvy o zásobovaní s Corus ako logickú obchodnú cinnost, ktorá je v súlade so zákonom, stací uviest, ze toto tvrdenie bolo nálezite vyvrátené Súdom prvého stupna v bode 181 napadnutého rozsudku citovanom vyssie, ako aj v bode 185 tohto rozsudku, podla ktorého, "ak by zmluvy o zásobovaní neexistovali, iní európski výrobcovia nez spolocnost Corus by tiez mali, nebyt základných pravidiel, skutocný alebo aspon potenciálny obchodný záujem na sútazi so spolocnostou Corus na trhu ocelových rúr v Spojenom královstve a na sútazi medzi sebou v zásobovaní spolocnosti Corus hladkými rúrami". 114 Nakoniec tvrdenie odvolatelky, podla ktorého nemala prístup na trh v Spojenom královstve, a to najmä z dôvodu, ze pre tento trh nedisponovala licenciou na predaj rúr OCTG prémium, stací odkázat na úplne správnu analýzu uskutocnenú Súdom prvého stupna v bode186 napadnutého rozsudku: "Pokial ide o tvrdenia spolocnosti Dalmine týkajúce sa praktických prekázok, ktoré jej bránili priamo predávat rúry OCTG prémium a standard na trhu Spojeného královstva, tieto prekázky dostatocne nepreukazujú, ze by nebola nikdy schopná predávat tieto výrobky na tomto trhu, ak by nebola uzatvorila zmluvu o zásobovaní so spolocnostou Corus a dalej so spolocnostou Vallourec. Za predpokladu, ze by sa podmienky na trhu OCTG v Spojenom Královstve zlepsili, nemozno vylúcit, ze by spolocnost Dalmine mohla získat povolenie na predaj rúr OCTG 'prémium` na tomto trhu alebo ze by mohla zvýsit výrobu OCTG standard s cielom predávat tieto výrobky na tomto trhu. Z toho vyplýva, ze podpísaním predmetnej zmluvy o zásobovaní, v podstate akceptovala obmedzenie jej obchodnej politiky..." 115 Vzhladom na predchádzajúce je potrebné siedmy odvolací dôvod zamietnut. H - O ôsmom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkových okolností v súvislosti s hospodárskym kontextom zmluvy o zásobovaní uzavretej medzi Dalmine a Corus 1. Argumentácia úcastníkov konania 116 Dalmine namieta proti posúdeniu Súdu prvého stupna, podla ktorého sú ustanovenia zmluvy o zásobovaní uzavretej s Corus svojou povahou protiprávne. 117 V tomto ohlade Dalmine vysvetluje najmä obchodnú logiku predmetnej zmluvy, pripomína dôlezitost rokovacej sily Corus oproti sile potenciálnych dodávatelov a opakuje svoje tvrdenie, podla ktorého predávala rúry OCTG standard na trhu v Spojenom královstve len absolútne okrajovo, pricom rúry OCTG prémium na tomto trhu nepredávala vôbec. 118 Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod len preberá tvrdenia uvedené na Súde prvého stupna s cielom namietat proti protisútaznej povahe niektorých ustanovení zmluvy o zásobovaní uzavretej medzi Dalmine a Corus a je z tohto dôvodu neprípustný. 119 V kazdom prípade je vsak argumentácia odvolatelky nedôvodná. Komisia najmä zdôraznuje, ze obchodné záujmy a rokovacia sila jednej zmluvnej strany nemôzu mat vplyv na protiprávnost zmluvy, ktorá je v rozpore s clánkom 81 ES. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 120 Tak ako to vyplýva z bodov 111 az 113 tohto rozsudku, Súd prvého stupna nálezite odôvodneným spôsobom, po právnej stránke správne a bez toho, aby sa dopustil nesprávneho posúdenia skutkových okolností, zistil, ze zmluvy o zásobovaní uvedené v clánku 2 sporného rozhodnutia boli spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a mali za následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze vo vnútri spolocného trhu. Preto odvolatelka nemôze namietat proti posúdeniu Súdu prvého stupna, podla ktorého boli ustanovenia týchto zmlúv nedovolené uz na základe svojej povahy. 121 V súvislosti s tým, ze odvolatelka sa odvoláva na urcité obchodné záujmy, ako aj na rokovaciu silu jednej zo strán týchto zmlúv, je potrebné zdôraznit, tak ako to urobil generálny advokát v bodoch 229 a 230 svojich návrhov, ze tieto výhrady neboli výslovne predlozené v rámci konania na Súde prvého stupna, a preto je nutné ich vyhlásit za neprípustné v rámci tohto konania o odvolaní (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C-136/92 P, Zb. s. I-1981, bod 59, a z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 58). Navyse by týmto výhradám nebolo mozné v ziadnom prípade vyhoviet. Posúdenie súladu správania s clánkom 81 ods. 1 ES sa vsak musí uskutocnit v jeho hospodárskom kontexte (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 66, a z 13. júla 2006, Komisia/Volkswagen, C-74/04 P, Zb. s. I-6585, bod 45). V kazdom prípade vsak tvrdenia odvolatelky nie sú ani za predpokladu, ze by boli dôvodné, spôsobilé preukázat, ze hospodársky kontext vylúcil akúkolvek moznost úcinnej hospodárskej sútaze (pozri analogicky rozsudok z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I-4539, bod 127). 122 Preto je potrebné zamietnut taktiez ôsmy odvolací dôvod. I - O deviatom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nedostatku odôvodnenia závaznosti porusenia 1. Argumentácia úcastníkov konania 123 Dalmine tvrdí, ze vytýkanú závaznost porusenia je nutné posudzovat v závislosti od velkosti relevantného trhu, kedze jeho velkost predstavuje jediné prísne objektívne kritérium. Posúdenie závaznosti porusenia, ktoré by nezohladnovalo toto kritérium, by bolo nelogické a zalozené výlucne na chýbajúcich prvkoch judikatúry, nariadenia c. 17 a usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia k metóde stanovovania pokút"). V dôsledku toho Súd prvého stupna nesprávne usúdil, ze velkost relevantného trhu bola len jedným z mnohých relevantných kritérií na úcely stanovenia pokuty. 124 Dalmine následne predkladá tvrdenia s cielom preukázat, ze kritériá urcené usmerneniami k metóde stanovovania pokút, teda povaha porusenia, konkrétny vplyv na trh a rozsah relevantného geografického trhu neboli na rozdiel od toho, co tvrdí Súd prvého stupna, Komisiou respektované. Dalmine dospela k záveru, ze údajné porusenie nemozno oznacit za "velmi závazné". Súd prvého stupna navyse riadne neodôvodnil toto oznacenie. Obmedzil sa na zohladnenie posúdení Komisie bez toho, aby sa vyjadril k ich relevantnosti a dôvodnosti. 125 Nakoniec Dalmine vytýka Súdu prvého stupna, ze nezohladnil jednotlivé velkosti podnikov, ktoré sú adresátmi sporného rozhodnutia. Domnieva sa, ze je v rozpore so vsetkými právnymi kritériami a kritériami spravodlivosti, aby jej bola ulozená rovnaká sankcia, akou je sankcia ulozená napríklad Nippon Steel, ktorého obrat je omnoho vyssí ako ten jej. Neprimeranú povahu pokuty, ktorá jej bola ulozená, preukazuje navyse aj skutocnost, ze základná výska pokuty zodpovedá 16 % predaja dotknutých výrobkov v roku na svetovom trhu, 38 % ich predaja uskutocneného na trhu Spolocenstva a 95 % predaja uskutocneného pocas stanoveného obdobia porusenia v Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Spojenom královstve. 126 Komisia najskôr pripomína, ze podla usmernení k metóde stanovovania pokút predstavuje velkost relevantného trhu len jedno z kritérií, ktoré je nutné zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia. 127 Potom Komisia uvádza, ze kritériá urcené týmito usmerneniami boli správne uplatnené. Vysvetluje, ze kartel mozno z dôvodu povahy porusenia alebo z dôvodu, ze ovplyvnuje dôlezitú cast spolocného trhu, oznacit za "velmi závazné porusenie" aj vtedy, ak sa týka jedného výrobku, ktorého predaj nevytvára osobitne dôlezitý obrat na takomto trhu. 128 Komisia nakoniec zdôraznuje, ze z usmernení k metóde stanovovania pokút vyplýva, ze rozlísenie pokút v závislosti od obratu dotknutých podnikov nie je povinnostou, ale len moznostou. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 129 Podla ustálenej judikatúry musí byt závaznost porusení vyvodená na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odradzujúci dosah pokút, pricom tu nejde o záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy (pozri najmä rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 465, a z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 241). 130 Medzi faktory, na ktoré treba prihliadat pri posúdení závaznosti porusení, patrí konanie kazdého podniku, úloha kazdého z nich pri zavádzaní kartelu, zisk, ktorý mohli z neho mat, ich velkost a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré predstavujú porusenia tohto typu pre ciele Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 129, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 242). 131 Bod 1 A usmernení k metóde stanovovania pokút upresnuje, ze "pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu [geografického trhu - neoficiálny preklad]". 132 Preto na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, Súd prvého stupna správne zdôraznil v bode 259 napadnutého rozsudku, ze velkost dotknutého trhu bola len jedným z relevantných kritérií posúdenia závaznosti porusenia a stanovenia výsky pokuty. 133 V súvislosti s argumentáciou Dalmine, podla ktorej Súd prvého stupna nesprávne a bez dostatocného odôvodnenia potvrdil uplatnenie usmernení k metóde stanovovania pokút Komisiou a jej oznacenie porusenia za "velmi závazné", je potrebné pripomenút, ze Komisia má rozsiahlu volnú úvahu a ze metóda výpoctu obsiahnutá v usmerneniach obsahuje rôzne premenné (rozsudok z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, body 46 a 47). 134 Napriek tomu je na Súdnom dvore, aby overil, ci Súd prvého stupna správne posúdil výkon tejto volnej úvahy Komisiou (rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 48). 135 V tomto ohlade je potrebné najskôr zdôraznit, ze Súd prvého stupna správne v bodoch 263 az 265 napadnutého rozsudku zhrnul uplatnenie kritérií urcených usmerneniami k metóde stanovovania pokút Komisiou: "263 ... na podlozenie záveru o 'velmi závaznom` porusení predpisov uvedenom v clánku 1 [sporného] rozhodnutia sa Komisia v [bode] 161 [odôvodnenia] tohto rozhodnutia oprela hlavne o správanie vsetkých podnikov, ktoré bolo v rozpore s hospodárskou sútazou. V tomto ohlade sa Komisia odvolávala na povahu dohody o rozdelení trhu, ktorá je znacne v rozpore s hospodárskou sútazou a poskodzuje riadne fungovanie vnútorného trhu, na vedomý nezákonný charakter porusenia predpisov a rovnako na tajnú a institucionalizovanú povahu systému, ktorý slúzil na obmedzenie hospodárskej sútaze. V tom istom [bode] Komisia zobrala do úvahy aj skutocnost, ze 'styri dotknuté clenské státy predstavovali väcsinu v spotrebe bezsvíkových [rúr] OCTG a [produktovodov] v Spolocenstve, a teda islo o rozsiahly geografický trh`. 264 V [bode] 160 [odôvodnenia] [sporného] rozhodnutia Komisia naproti tomu skonstatovala, ze 'osobitný dosah na trh bol obmedzený`, kedze dva speciálne výrobky, ktoré pokrývali tento trh, rúrky OCTG standard a produktovody projekt predstavovali len 19 % spotreby bezsvíkových OCTG a produktovodov v rámci Spolocenstva a ze zvárané rúry mohli z dôvodu technologického pokroku v ich výrobe pokryt cast dopytu po bezsvíkových rúrach. 265 Rovnako v [bode] 162 [odôvodnenia] [sporného] rozhodnutia po klasifikovaní tohto porusenia na základe faktorov vymenovaných v [bode] 161 ako 'velmi vázne`, zobrala Komisia do úvahy relatívne obmedzené mnozstvo predaja daných výrobkov adresátmi napadnutého rozhodnutia v styroch clenských státoch (rocne 73 miliónov eur). Tento odkaz na velkost dotknutého trhu zodpovedá zhodnoteniu obmedzeného dosahu porusenia na trh, ktoré je uvedené [bode] 160 [odôvodnenia] [sporného] rozhodnutia. Komisia sa teda rozhodla ulozit pokutu podla závaznosti len vo výske 10 miliónov eur. Usmernenia o stanovení pokút vsak stanovujú za porusenie spadajúce do tejto kategórie v princípe sumu 'nad 20 miliónov [eur]`." 136 Z analýzy uskutocnenej Komisiou, tak ako je zhrnutá vyssie, vyplýva, ze tri kritériá vymenované v bode 1 A usmernení k metóde stanovovania pokút boli pri urcovaní závaznosti porusenia zohladnené. Súd prvého stupna teda správne v bode 260 napadnutého rozsudku zdôraznil, "ze aj ak sa v [spornom] rozhodnutí Komisia výslovne neodvolávala na usmernenia o stanovení pokút, napriek tomu pri stanovení výsky pokuty ulozenej zalobcovi uplatnila metódu stanovenia, ktorú si sama v usmerneniach o stanovení pokút ulozila". 137 V bodoch 266 az 271 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna posúdil, ci "prístup Komisie vyjadrený [v bodoch 263 az 265 tohto rozsudku] je protiprávny vzhladom na tvrdenia predlozené Dalmine", týmito slovami: "267 Pokial ide o tvrdenia spolocnosti Dalmine týkajúce sa relevantných trhov, [body] 35 a 36 [odôvodnenia] [sporného] rozhodnutia predstavujú definíciu geografických trhov tak, ako by boli normálne existovali, keby neexistovali nezákonné dohody, ktorých predmet alebo úcinok ich umelo rozdelil. Po dalsie zo [sporného] rozhodnutia ako celku, osobitne z [bodov] 53 az 77 [odôvodnenia], je zrejmé, ze správanie japonských a európskych výrobcov na ich domácich trhoch alebo v niektorých prípadoch na trhoch urcitých castí sveta bolo urcované na základe osobitných pravidiel, ktoré sa menili z jedného trhu na iný a ktoré boli výsledkom obchodných rokovaní v rámci Európsko-japonského klubu. 268 Tvrdenia spolocnosti Dalmine týkajúce sa malého percenta vo svete a na európskych trhoch s rúrkami OCTG standard a produktovodmi projekt, predstavujúce predaj týchto výrobkov ôsmimi adresátmi [sporného] rozhodnutia, musia byt zamietnuté ako irelevantné. Je pravdou, ze predmetom a v urcitých prípadoch aj úcinkom porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bolo vylúcit kazdého adresáta z domácich trhov ostatných podnikov vrátane trhu styroch najväcsích clenských státov Európskeho spolocenstva v oblasti spotreby ocelových rúr, ktoré zalozilo 'velmi vázne` porusenie podla ohodnotenia urobeného v [spornom] rozhodnutí. 269 Tvrdenie spolocnosti Dalmine týkajúce sa malého mnozstva predaja rúrok OCTG standard a velkej rozlohy, na ktorej si zvárané rúry konkurovali s produktovodmi projekt na jej vlastnom domácom trhu, je irelevantné, kedze jej úcast na dohode o rozdelení trhu vyplýva z jej záväzku nepredávat výrobky uvedené v [spornom] rozhodnutí na iných trhoch. Preto aj keby okolnosti, na ktoré sa odvoláva, boli dostatocne právne preukázané, neovplyvnili by rozhodnutie Komisie týkajúce sa závaznosti porusenia, ktorého sa spolocnost Dalmine dopustila. 270 Navyse je potrebné poznamenat, ze skutocnost, na ktorú sa spolocnost Dalmine odvoláva, ze porusenie uvedené v clánku 1 [sporného] rozhodnutia sa týka iba dvoch specifických výrobkov, osobitne rúrok OCTG standard a produktovodov projekt, a nie vsetkých rúrok OCTG a vsetkých produktovodov, bola Komisiou výslovne uvedená v [bode] 160 [odôvodnenia] [sporného] rozhodnutia, ako skutocnost, ktorá obmedzila urcitý dosah porusenia na trh (pozri bod 264 vyssie). Podobne v tom istom [bode] Komisia odkazuje na stále väcsiu a väcsiu sútaz zváraných rúr (pozri tiez bod 264 vyssie). Je preto nutné uviest, ze Komisia brala ohlad na tieto skutocnosti uz v jej tvrdení týkajúcom sa závaznosti porusenia v [spornom] rozhodnutí. 271 Vzhladom na vyssie spomenuté je potrebné uviest, ze znízenie sumy stanovenej pokuty podla závaznosti o 50 % z minimálnej sumy, ktorá sa obycajne uvádza pri 'velmi váznom` porusení, odráza adekvátnym spôsobom obmedzený dosah porusenia na trh v danom prípade." 138 Je nutné konstatovat, ze prostredníctvom týchto úvah Súd prvého stupna rozumným a koherentným spôsobom rozhodol o hlavných kritériách pouzitých pri posúdení závaznosti porusenia a po právnej stránke dostatocným spôsobom odpovedal na tvrdenia Dalmine. Na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, sa Súd prvého stupna neobmedzil na zohladnenie posúdení Komisie, ale detailne preskúmal otázku predostretú Dalmine, konkrétne, ci Komisia na úcely posúdenia závaznosti porusenia správne posúdila jeho úcinky na relevantný trh. Okrem toho svojím posúdením, podla ktorého bolo porusenie uvedené v clánku 1 sporného rozhodnutia v kazdom prípade "velmi závazné", kedze jeho cielom a prinajmensom v urcitej miere dôsledkom bolo vylúcenie kazdého z ôsmich adresátov sporného rozhodnutia z domácich trhov ostatných z týchto podnikov, Súd prvého stupna správne zdôraznil zásadnú skutocnú závaznost porusení spocívajúcich v rozdelení domácich trhov v Spolocenstve. 139 Napokon, tak ako to Súd prvého stupna správne zdôraznil, obmedzený vplyv porusenia na trh v prejednávanej veci bol uz primeraným spôsobom zohladnený, kedze Komisia stanovila výsku pokuty v závislosti od závaznosti porusenia len na 10 miliónov eur. 140 Vo svojej poslednej výhrade uvedenej v rámci tohto odvolacieho dôvodu odvolatelka vytýka Súdu prvého stupna, ze nezohladnil jednotlivú velkost podnikov, ktoré boli adresátmi sporného rozhodnutia. 141 Ako uz Súdny dvor rozhodol, Komisia nie je povinná pri stanovení výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania daného porusenia vypocítat pokutu na základe súm vychádzajúcich z obratu dotknutých podnikov. Komisia je totiz oprávnená zohladnit obrat dotknutého podniku, avsak tomuto obratu nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s ostatnými faktormi, ktoré sa posudzujú (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, body 255 a 257). 142 Bod 1 A siesty pododsek usmernení k metóde stanovovania pokút zodpovedá tejto judikatúre. Stanovuje, ze "mozno bude nutné v niektorých prípadoch uplatnit zvázenie výsky stanovených pokút..., aby bola zohladnená specifická zátaz a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi [na hospodársku sútaz - neoficiálny preklad], predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov". 143 Súd prvého stupna po právnej stránke správne uviedol v bode 282 napadnutého rozsudku, ze z pouzívania výrazu "v niektorých prípadoch" a z pojmu "predovsetkým" v predmetnom pododseku usmernení k metóde stanovovania pokút vyplýva, ze zvázenie podla jednotlivej velkosti podnikov nie je systematickým postupom pri výpocte, podla ktorého je Komisia povinná postupovat, ale moznostou, ktorú môze vo vhodných prípadoch pouzit v závislosti najmä od okolností danej veci. Táto volná úvaha dalej vyplýva aj z výrazu "mozno bude nutné" nachádzajúcom sa v tom istom pododseku. 144 Súd prvého stupna správne z týchto úvah v bode 283 napadnutého rozsudku vyvodil, ze "Komisia si ponechala urcitý rozsah volnej úvahy vo vztahu k moznosti zvázit výsku pokuty podla velkosti kazdého podniku. Rovnako Komisia nie je v prípade udelenia pokút viacerým podnikom, ktoré sa dopustili rovnakého porusenia predpisov, povinná ubezpecit sa, ze konecná suma pokút, pokial ide o ich celkový obrat, odráza rozdiel medzi dotknutými podnikmi...". 145 Toto posúdenie bolo o to primeranejsie, ze vsetky podniky, ktoré boli adresátmi sporného rozhodnutia, sú podnikmi velkého rozmeru, okolnost, ktorá viedla Komisiu k tomu, aby nerozlisovala medzi stanovenými výskami pokút (pozri bod 165 odôvodnenia sporného rozhodnutia). V tomto ohlade Súd prvého stupna relevantným spôsobom uviedol toto: "284 ... Dalmine popiera toto tvrdenie a upozornuje na to, ze je jedným z najmensích podnikov, ktorým bolo [sporné] rozhodnutie adresované, jej obrat v roku 1998 bol len 667 miliónov eur. V skutocnosti rozdiel v celkovom obrate vsetkých výrobkov medzi spolocnostou Dalmine a najväcsím dotknutým podnikom Nippon [Steel Cors.], ktorého obrat za rok 1998 bol 13 489 miliónov eur, je podstatný. 285 Komisia vo svojom vyjadrení k návrhu zdôraznuje bez toho, aby to spolocnost Dalmine poprela, ze spolocnost Dalmine nie je malým alebo stredným podnikom. V skutocnosti odporúcanie Komisie 96/280/ES z 3. apríla 1996 týkajúce sa definície malých a stredne velkých podnikov (Ú. v. ES L 107, s. 4) uplatnitelné v case prijatia napadnutého rozhodnutia uvádza, inter alia, ze tieto podniky musia mat menej ako 250 zamestnancov a ich rocný obrat nesmie presahovat 40 miliónov eur alebo celková súvaha nesmie presahovat 27 miliónov eur. V odporúcaní Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúceho sa najmensích, malých a stredných podnikov (Ú. v. ES L 124, s. 36) boli tieto dve posledné hranice zvýsené na 50 miliónov eur, prípadne 43 miliónov eur. 286 Súd prvého stupna nemá ziadne údaje o pocte zamestnancov spolocnosti Dalmine ani celkovú súvahu, obrat spolocnosti Dalmine za rok 1998 bol vsak 10-násobne vyssí, nez je dolná hranica odporúcaní Komisie týkajúcich sa tohto kritéria. Preto na základe informácií poskytnutých Súdu prvého stupna je nutné skonstatovat, ze Komisia nepochybila v urcení v [bode] 165 odôvodnenia [sporného] rozhodnutia, ze vsetky podniky, ktorým bolo [sporné] rozhodnutie adresované, boli velké." 146 V súvislosti s tým, ze odvolatelka sa s cielom preukázat neprimeranost pokuty odvoláva na skutocnost, ze jej základná výska sa rovná 16 % predaja dotknutých výrobkov v roku 1998 na svetovom trhu, 38 % predaja uskutocneného na trhu Spolocenstva a 95 % predaja uskutocneného v stanovenom období porusenia v Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Spojenom královstve, je potrebné pripomenút, ze maximálna hranica 10 % stanovená v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa vztahuje na celkovú výsku obratu dotknutého podniku a ze len konecná výska pokuty musí respektovat túto hranicu (rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 278, a SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 82). Kedze Dalmine nenamietala proti zisteniu uvedenému v bode 287 napadnutého rozsudku, podla ktorého výska pokuty ulozenej v spornom rozhodnutí, konkrétne 10,8 milióna eur, predstavuje len priblizne 1,62 % jej svetového obratu, ktorý v roku 1998 predstavoval 667 miliónov eur, nemôze sa ani dovolávat zjavnej neprimeranosti medzi predmetnou pokutou a svojou velkostou. 147 Kedze nemozno prijat ziadnu z odvolatelkiných výhrad, je nutné deviaty odvolací dôvod zamietnut. J - O desiatom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nedostatku odôvodnenia v súvislosti s dlzkou trvania porusenia a polahcujúcimi okolnostami 1. Argumentácia úcastníkov konania 148 Dalmine tvrdí, ze sa mali zohladnit urcité polahcujúce okolnosti, ako sú jej bezvýznamná úloha a necinnost pri uskutocnovaní porusenia uvedeného v clánku 1 sporného rozhodnutia a skutocnost, ze porusenie sa skoncilo, akonáhle zasiahla Komisia. Ak sa aj tieto okolnosti nemusia zohladnit automaticky, Komisia mala aspon uviest dôvody, preco z tohto dôvodu neznízila základnú výsku pokuty. Súd prvého stupna mal zistit a sankcionovat tento nedostatok odôvodnenia. 149 Z druhej uvedenej polahcujúcej okolnosti navyse vyplýva, ze dlzka trvania porusenia, ktorého sa dopustila Dalmine, bola kratsia a ze napadnutý rozsudok si v tomto ohlade protirecí. 150 Nakoniec sa Dalmine odvoláva na porusenie zásady rovnosti zaobchádzania spocívajúce v tom, ze jej spolupráca pocas správneho konania nebola hodnotená rovnakým spôsobom ako spolupráca Vallourec. 151 Komisia pripomína, ze v oblasti pokút má Súd prvého stupna neobmedzenú právomoc a ze v prejednávanej veci správne vyuzil túto právomoc, ked v napadnutom rozsudku upresnil dôvody, pre ktoré nebolo mozné zohladnit polahcujúce okolnosti, na ktoré sa Dalmine odvolávala. V dotknutých bodoch tohto rozsudku Súd prvého stupna predovsetkým správne uviedol, ze Dalmine neukoncila porusenie v náväznosti na zásah Komisie a ze úrovne spolupráce Dalmine a Vallourec neboli rovnaké. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 152 V súvislosti s údajnou diskrimináciou Dalmine voci Vallourec pri stanovovaní pokuty je potrebné pripomenút, ze aj ked Súdny dvor v rámci odvolania nemôze z dôvodu spravodlivosti nahradit svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupna rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci týkajúce sa výsky pokút ulozených podnikom z dôvodu porusenia práva Spolocenstva, aj tak výkon takejto právomoci nemôze viest k tomu, aby pri urcovaní výsky týchto pokút doslo k diskriminácii podnikov, ktoré sa zúcastnili na dohode alebo zosúladenom postupe, ktoré sú v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES (rozsudky zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, body 96 a 97, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 617). 153 Odvolanie vsak musí obsahovat právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú odvolací dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, inak by tento odvolací dôvod musel byt vyhlásený za neprípustný (rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 618). 154 V prejednávanej veci, ako to bolo pripomenuté v bode 19 tohto rozsudku, Komisia znízila pokutu ulozenú spolocnosti Vallourec o 40 % a pokutu ulozenú spolocnosti Dalmine o 20 % s tým, ze zohladnila skutocnost, ze tieto dva podniky v správnom konaní spolupracovali s Komisiou. 155 Je nutné konstatovat, ze v súvislosti s tým, ze odvolatelka namieta voci posúdeniu Súdu prvého stupna vyjadrenému v bode 344 napadnutého rozsudku, podla ktorého "ak odpovede poskytnuté spolocnostou Dalmine na otázky boli pre Komisiu nejakým spôsobom pouzitelné, len menej presne a jasne potvrdzovali niektoré informácie, ktoré uz poskytla spolocnost Vallourec prostredníctvom vyhlásení pána Verlucu", jej argumentácia je skutkovej povahy, a preto sa musí zamietnut ako neprípustná. Súdnemu dvoru teda neprinálezí, aby v rámci tohto odvolania posudzoval zistenie uvedené Súdom prvého stupna v bode 345 napadnutého rozsudku, podla ktorého "informácia poskytnutá Komisii spolocnostou Dalmine pred tým, nez bolo [oznámenie o výhradách] zaslané, nie je porovnatelná s tou, ktorú poskytla spolocnost Vallourec, a nie je postacujúca na odôvodnenie znízenia pokuty ulozenej spolocnosti Dalmine nad 20 % znízenia, ktoré sa jej poskytlo za nenamietanie skutocností. Aj ked jej rozhodnutie nenamietat skutocnosti mohlo úlohu Komisie znacne ulahcit, nemozno to stotoznit s informáciou poskytnutou spolocnostou Dalmine pred tým, ako bolo [oznámenie o výhradách] vydané". 156 V súvislosti s argumentáciou odvolatelky týkajúcou sa jej nepodstatnej úlohy a necinnosti pri uskutocnovaní porusenia uvedeného v clánku 1 sporného rozhodnutia Súd prvého stupna v bode 327 napadnutého rozsudku odkázal na analýzu uskutocnenú v bodoch 280 az 297 tohto rozsudku, podla ktorej predovsetkým "288 ... je potrebné... pripomenút, ze tvrdenie spolocnosti Dalmine týkajúce sa malého mnozstva predaja rúrok OCTG standard a velkej rozlohy, na ktorej si zvárané rúry konkurovali s produktovodmi projekt" na jej vlastnom domácom trhu je irelevantné, kedze jej úcast na porusení spocívajúca v dohode o rozdelení trhu vyplýva z jej záväzku nepredávat relevantné výrobky na iných trhoch... Preto aj keby skutocnosti, na ktoré sa odvoláva, boli dostatocne právne preukázané, nemôzu spochybnit záver Komisie týkajúci sa závaznosti porusenia, ktorého sa spolocnost Dalmine dopustila. ... 290 Pretoze spolocnost Dalmine je jediným talianskym clenom Európsko-japonského klubu, treba skonstatovat, ze jej úcast na tejto dohode stacila na to, aby sa jej územné pole pôsobnosti rozsírilo na územie clenského státu Spolocenstva. Preto treba poznamenat, ze jej úcast na porusení mala znacný dosah na trh Spolocenstva. Táto skutocnost je na úcely urcenia osobitného dosahu úcasti spolocnosti Dalmine na porusení uvedenom v clánku 1 [sporného] rozhodnutia na trhy s výrobkami uvedenými v danom clánku ovela podstatnejsia, nez len porovnanie celkového obratu kazdého podniku. ... 294 Podobne, pokial ide o tvrdenie, ze spolocnost Dalmine zohrávala v dohode obmedzujúcej hospodársku sútaz pasívnu úlohu a ze takýmto jej správaním sa zalozila na základe prvého odseku bodu 3 usmernení o stanovení pokút polahcujúca okolnost, spolocnost Dalmine nepopiera úcast na stretnutiach v Európsko-japonskom klube. ... 295 V danom prípade spolocnost Dalmine dokonca ani nenamieta, ze jej úcast na stretnutiach v Európsko-japonskom klube bola zriedkavejsia nez úcast iných clenov tohto klubu, co ju... môze oprávnit na znízenie pokuty v jej prospech... Nepredlozila ani ziadne osobitné okolnosti alebo dôkazy, ktoré by preukázali, ze jej prístup na daných stretnutiach bol cisto pasívny alebo ,follow-my-leader`. Naproti tomu, ako je vyssie uvedené v bode 290, taliansky trh bol zaclenený do dohody o rozdelení trhu len z dôvodu clenstva spolocnosti Dalmine v Európsko-japonskom klube. ..." 157 Kedze v tejto analýze nedoslo k ziadnemu nesprávnemu právnemu posúdeniu, Súd prvého stupna správne dospel k záveru, ze úloha Dalmine pri uskutocnovaní porusenia uvedeného v clánku 1 sporného rozhodnutia nebola nepodstatná ani výlucne pasívna, ani "follow-my-leader", a preto v tomto ohlade nemozno uznat ziadnu polahcujúcu okolnost. 158 V súvislosti s údajným ukoncením porusenia, akonáhle zasiahla Komisia, Súd prvého stupna po právnej stránke správne v bodoch 328 a 329 napadnutého rozsudku zdôraznil, "ze 'ukoncenie porusovania, akonáhle zasiahne Komisia`, ktoré je uvedené v bode 3 usmernení o stanovení pokút, nemôze logicky zakladat polahcujúcu okolnost, je to mozné iba vtedy, ked existujú dôvodné predpoklady, ze uvedeným zásahom sa dotknuté podniky vyzvali, aby nepokracovali v správaní, ktoré je v rozpore s hospodárskou sútazou", a "ze znízenie pokuty na tomto základe nemozno uplatnit v prípade, ze porusenie skoncilo pred prvým zásahom Komisie alebo ze predmetné podniky prijali jasné rozhodnutie, ze prestanú porusovat predpisy pred dátumom prvého zásahu". 159 V prejednávanej veci, ako to bolo vyjadrené v bode 6 tohto rozsudku, Komisia rozhodla o zacatí vysetrovania v novembri 1994 a pristúpila k prvým setreniam v decembri 1994. 160 V bodoch 331 a 332 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze porusenie, na základe ktorého bola Dalmine ulozená pokuta, teda porusenie uvedené v clánku 1 sporného rozhodnutia, skoncilo alebo sa práve koncilo v okamihu, ked Komisia zacala setrenia, teda 1. a 2. decembra 1994. Preto sa teda správne dospelo k záveru, ze toto ukoncenie nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost na úcely stanovenia výsky pokuty. 161 Z predchádzajúceho teda vyplýva, ze desiaty odvolací dôvod je potrebné zamietnut. 162 Kedze ziadnemu z odvolacích dôvodov uvádzaných Dalmine nemozno vyhoviet, je potrebné jej odvolanie zamietnut. V - O trovách 163 Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 tohto poriadku, ktorý sa na základe clánku 118 tohto poriadku uplatnuje na konanie o odvolaní, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat Dalmine na náhradu trov konania a Dalmine nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Dalmine SpA je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX5VMmqo/L97515-1176TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX5VMmqo/L97515-1176TMP.html#Footref*