Spojené veci C-403/04 P a C-405/04 P Sumitomo Metal Industries Ltd a Nippon Steel Corp. proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartel - Trh s ocelovými bezsvíkovými rúrami - Ochrana domácich trhov - Dôkazné bremeno a vykonávanie dôkazov - Dlzka konania pred Súdom prvého stupna" Abstrakt rozsudku 1. Odvolanie - Dôvody - Nesprávne posúdenie skutkového stavu - Neprípustnost - Preskúmanie posúdenia dôkazov Súdnym dvorom - Vylúcenie s výnimkou skreslenia (Clánok 225 ES; Statút Súdneho dvora, clánok 51) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie o zistení porusenia pozostávajúceho z uzavretia protisútaznej dohody (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Dôkaz (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Odvolanie - Dôvody - Nedostatocné alebo rozporné odôvodnenie - Prípustnost 5. Hospodárska sútaz - Kartely - Dôkaz 6. Odvolanie - Dôvody - Dôvod proti odôvodneniu rozsudku, na ktorom nie je zalozený výrok - Neúcinný dôvod 7. Konanie - Dlzka konania pred Súdom prvého stupna - Primeraná lehota - Kritériá posúdenia 1. V prípade konania o odvolaní nemá Súdny dvor právomoc zistovat skutkové okolnosti a v zásade ani preskúmavat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna prijal na preukázanie týchto skutkových okolností. Pokial totiz tieto dôkazy boli riadne získané a boli dodrzané vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnujúce sa na oblast dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priznat predlozeným dôkazom. Toto posúdenie s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto dôkazov teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. Kontrolná právomoc Súdneho dvora vztahujúca sa na zistenia skutkových okolností Súdom prvého stupna sa teda týka najmä vecnej nesprávnosti týchto zistení vyplývajúcej zo spisových dokumentov, nesprávneho posúdenia dôkazov, ich právnej kvalifikácie a otázky, ci pravidlá v oblasti dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov boli dodrzané. Otázka, ci Súd prvého stupna uplatnil pri posudzovaní dôkazov správnu právnu normu, je totiz právnou otázkou. Naopak, nie je to tak, pri posúdení Súdu prvého stupna, podla ktorého dôkazy neboli nejasné, ale práve naopak, presné a vzájomne sa potvrdzujúce, umoznujúc tým odôvodnit presvedcenie, ze k poruseniu doslo. Rovnako, posúdenie Súdu prvého stupna, podla ktorého vyhlásenia musia byt povazované za jasné dôkazy taktiez nemozno v zásade pred Súdnym dvorom namietat. (pozri body 38 - 40, 56, 64, 65, 100, 101) 2. Kedze sa Komisii podarilo zhromazdit dôkazy preukazujúce vytýkané porusenie a tieto dôkazy sa javili ako dostatocné na preukázanie existencie dohody s protisútaznou povahou, nie je nutné skúmat otázku, ci obvinený podnik mal na takejto dohode obchodný záujem. Najmä v súvislosti s dohodami protisútaznej povahy, ktoré sa prejavujú pocas stretnutí konkurencných podnikov, k poruseniu clánku 81 ods. 1 ES dôjde, ak je predmetom týchto stretnutí obmedzovanie, vylucovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze a týmto spôsobom smerujú k umelému organizovaniu fungovania trhu. V takom prípade stací, ak Komisia na dôkaz úcasti podniku na karteli preukáze, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorých doslo k uzavretiu dohôd protisútaznej povahy. Ak sa preukáze úcast na takýchto stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to takým spôsobom, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa týchto stretnutí zúcastnil z iných dôvodov ako oni. Dôvodom tohto pravidla je skutocnost, ze podnik svojou úcastou na takomto stretnutí bez verejného distancovania od jeho obsahu umoznil ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi. (pozri body 46 - 48, 58, 74) 3. Je bezné, ze cinnosti v rámci protisútazných postupov a dohôd sa uskutocnujú tajne, stretnutia sa uskutocnujú potajomky a na ne sa vztahujúca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze ak aj Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávne naviazanie kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, tieto písomnosti obycajne budú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné vyvodit niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a znakov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Ak aj podla zásady prezumpcie neviny existencia pochybnosti svedcí v prospech obvineného podniku, nic nebráni zisteniu porusenia, akonáhle sa toto preukáze. (pozri body 51, 52) 4. Otázka, ci odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupna je rozporuplné alebo nedostatocné, predstavuje právnu otázku, ktorej zodpovedania sa mozno v rámci odvolania dovolávat. (pozri bod 77) 5. Vyhlásenie, ktoré uskutocnil ako zástupca podniku a v ktorom uznal existenciu porusenia, ktorého sa podnik dopustil, so sebou prinása znacné právne a hospodárske riziko, co spôsobuje, ze je mimoriadne nepravdepodobné, ze by toto vyhlásenie bolo urobené bez toho, aby jeho autor disponoval informáciami poskytnutými zamestnancami tejto spolocnosti, ktorí boli priamo oboznámení s vytýkanými skutocnostami. Za týchto podmienok absencia priameho poznania skutkových okolností samotným zástupcom podniku nemá vplyv na dôkaznú hodnotu, ktorú Súd prvého stupna mohol takémuto vyhláseniu priznat. (pozri bod 103) 6. V rámci odvolania výhrady smerujúce proti nadbytocnému odôvodneniu rozsudku Súdu prvého stupna musia byt ihned zamietnuté, kedze nemôzu viest k jeho zruseniu. (pozri bod 106) 7. Vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, podla ktorej má kazdý právo na spravodlivé súdne konanie, ktorá sa inspiruje clánkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, a najmä právo, aby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote, mozno uplatnit v rámci súdneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa podniku ukladajú pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze. Primeranost lehoty sa posudzuje v závislosti od okolností vlastných kazdej veci a najmä v závislosti od významu sporu pre dotknutú osobu, zlozitosti veci a od správania zalobcu a príslusných orgánov. V tomto ohlade zoznam kritérií nie je vycerpávajúci a posúdenie primeranosti lehoty nevyzaduje systematické preskúmanie okolností prípadu vo vztahu ku kazdému z nich, pokial sa dlzka konania javí odôvodnená aspon vo vztahu k jednému z nich. Z tohto dôvodu mozno zlozitost veci vyznacujúcu sa podaním viacerých zalôb v rôznych jazykoch konania, ktoré treba preskúmat súbezne, a vyzadujúcu si podrobné dokazovanie prijat ako odôvodnenie na prvý pohlad prílis dlhej lehoty. (pozri body 115 - 117, 121) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 25. januára 2007 ([1]*) Obsah I - Sporné rozhodnutie A - Kartel B - Trvanie kartelu C - Výrok sporného rozhodnutia II - Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok III - Konanie pred Súdnym dvorom IV - O odvolaniach A - O odvolacom dôvode predlozenom Nippon Steel zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri stanovovaní pozadovanej úrovne v oblasti hodnotenia dôkazov 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdnym dvorom a) O prvej casti odvolacieho dôvodu b) O druhej casti odvolacieho dôvodu c) O tretej casti odvolacieho dôvodu d) O stvrtej casti odvolacieho dôvodu B - O prvom odvolacom dôvode predlozenom Sumitomo, zalozenom na nesprávnom právnom posúdení úcasti japonských výrobcov na porusení uvedenom v clánku 1 rozhodnutia 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdnym dvorom C - O druhom odvolacom dôvode predlozenom Sumitomo, zalozenom na neprimeranej dlzke konania pred Súdom prvého stupna 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdnym dvorom V - O trovách "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartel - Trh s ocelovými bezsvíkovými rúrami - Ochrana domácich trhov - Dôkazné bremeno a vykonávanie dôkazov - Dlzka konania pred Súdom prvého stupna" V spojených veciach C-403/04 P a C-405/04 P, ktorých predmetom sú dve odvolania podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 22. septembra 2004, Sumitomo Metal Industries Ltd, so sídlom v Tokiu (Japonsko), v zastúpení: C. Vajda, QC, G. Sproul a S. Szlezinger, solicitors (C-403/04 P), Nippon Steel Corp., so sídlom v Tokiu, v zastúpení: J.-F. Bellis a K. Van Hove, advokáti, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu (C-405/04 P), odvolatelia, dalsí úcastníci konania: JFE Engineering Corp., predtým NKK Corp., so sídlom v Tokiu, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, JFE Steel Corp., predtým Kawasaki Steel Corp., so sídlom v Tokiu, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobcovia v prvostupnovom konaní, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: N. Khan a A. Whelan, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Dozorný orgán EZVO, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Lenaerts, E. Juhász, K. Schiemann a M. Ilesic (spravodajca), generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. decembra 2005, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 12. septembra 2006, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnosti Sumitomo Metal Industries Ltd (dalej len "Sumitomo") (C-403/04 P) a Nippon Steel Corp. (dalej len "Nippon Steel") (C-405/04 P) vo svojich odvolaniach navrhujú zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia (T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, dalej len "napadnutý rozsudok") v casti, v ktorej sa ich týka. 2 Súd prvého stupna po tom, ako znízil pokuty ulozené odvolatelom rozhodnutím Komisie 2003/382/ES, napadnutým rozsudkom z 8. decembra 1999 vztahujúcim sa na konanie o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec IV/E-1/35.860-B - Bezsvíkové ocelové rúry) (Ú. v. EÚ L 140, 2003, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie") v podstate zamietol zaloby o neplatnost tohto rozhodnutia. I - Sporné rozhodnutie A - Kartel 3 Komisia Európskych spolocenstiev adresovala napadnuté rozhodnutie ôsmim výrobcom bezsvíkových ocelových rúr. Medzi týmito príjemcami boli aj styri európske spolocnosti (dalej len "výrobcovia v rámci Spolocenstva"): Mannesmannröhren-Werke AG (dalej len "Mannesmann"), Vallourec SA (dalej len "Vallourec"), Corus UK Ltd (pôvodne British Steel Ltd, dalej len "Corus") a Dalmine SpA (dalej len "Dalmine"). Dalsími styrmi príjemcami tohto rozhodnutia sú japonské spolocnosti (dalej len "japonskí výrobcovia"): NKK Corp., Nippon Steel, Kawasaki Steel Corp. a Sumitomo. 4 Bezsvíkové ocelové rúry sú pouzívané v naftárskom a plynárenskom priemysle a obsahujú dve velké kategórie výrobkov. 5 Prvou z týchto kategórií výrobkov je kategória prieskumných rúr, vseobecne nazývaných "Oil Country Tubular Goods" alebo "OCTG". Môzu sa predávat bez závitov ("hladké rúry") alebo so závitmi. Vdaka rezaniu závitov je mozné spájat rúry OCTG. Rezanie závitov sa musí vykonat v súlade so standardmi urcenými American Petroleum Institut (API) (závitové rúry podla tejto metódy sa budú dalej oznacovat ako "rúry OCTG standard") alebo podla speciálnych, zvycajne patentovaných techník. V tomto poslednom prípade sa dáva dôraz na rezanie závitov alebo "spoje prvej akosti", alebo "prémium", pricom rúry so závitmi rezanými podla tejto metódy sa budú dalej oznacovat ako "rúry OCTG prémium"). 6 Druhú kategóriu výrobkov tvoria bezsvíkové ocelové naftárske a plynové produktovody ("produktovody"), medzi ktorými sa rozlisujú na jednej strane produktovody vyrábané v súlade so standardnými normami a na druhej strane produktovody vyrábané na mieru v rámci osobitných projektov (dalej len "produktovody 'projekt`"). 7 V novembri 1994 sa Komisia rozhodla zacat vysetrovanie týkajúce sa existencie protisútazných postupov v súvislosti s týmito výrobkami. V decembri toho istého roku uskutocnila setrenia vo viacerých podnikoch, medzi ktorými bol aj Sumitomo. V období od septembra 1996 do decembra 1997 vykonala Komisia dodatocné setrenia v spolocnostiach Vallourec, Dalmine a Mannesmann. V rámci setrenia vo Vallourec uskutocneného 17. septembra 1996 riaditel spolocnosti Vallourec Oil & Gas pán Verluca urobil urcité vyhlásenia (dalej len "vyhlásenia pána Verlucu"). V rámci setrenia v Mannesmann v apríli 1997 riaditel tohto podniku pán Becher taktiez urobil urcité vyhlásenia (dalej len "vyhlásenia pána Bechera"). 8 Vzhladom na tieto vyhlásenia, ako aj dalsie dôkazy Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, ze osem príjemcov tohto rozhodnutia uzatvorilo dohodu, ktorej predmetom bolo najmä vzájomné respektovanie domácich trhov. V zmysle tejto dohody sa kazdý podnik zaviazal nepredávat rúry OCTG standard a produktovody "projekt" na domácom trhu inej strany tejto dohody. 9 Dohoda bola uzatvorená v rámci stretnutí výrobcov v rámci Spolocenstva a japonských výrobcov oznacených ako "Európsko-japonský klub". 10 Princíp respektovania domácich trhov bol oznacený výrazom "základné pravidlá" ("fundamentals"). Komisia tiez zistila, ze základné pravidlá sa skutocne dodrziavali a ze predmetná dohoda mala úcinky obmedzujúce hospodársku sútaz na spolocnom trhu. 11 Dohoda celkove pozostávala z troch castí: prvú predstavovali základné pravidlá týkajúce sa respektovania domácich trhov (uvedené vyssie), ktoré predstavujú porusenie predpisov uvedených v clánku 1 sporného rozhodnutia, druhú cast tvorilo stanovenie cien pri výzvach na predlozenie ponúk a minimálnych cien pre "osobité trhy" ("special markets"), tretia cast spocívala v rozdelení ostatných svetových trhov s výnimkou Kanady a Spojených státov amerických prostredníctvom rozdelujúceho klúca ("sharing keys"). 12 Pokial ide o existenciu základných pravidiel, Komisia vychádzala zo súhrnu písomných dôkazov vymenovaných v odôvodnení 62 az 67 odôvodnenia sporného rozhodnutia, ako aj z tabulky uvedenej v jeho bode 68. Z tejto tabulky vyplýva, ze podiel domáceho výrobcu na dodávkach uskutocnených príjemcami sporného rozhodnutia do Japonska a na domáci trh kazdého zo styroch výrobcov v rámci Spolocenstva je velmi vysoký. Komisia z uvedeného usúdila, ze strany dohody v celku skutocne respektovali domáce trhy. 13 Clenovia Európsko-japonského klubu sa stretli 5. novembra 1993 v Tokiu s úmyslom uzatvorit novú dohodu o rozdelení trhu s latinskoamerickými výrobcami. Obsah dohody prijatej pri tejto prílezitosti bol uvedený v dokumente odovzdanom Komisii 12. novembra 1997 informátorom, ktorý nebol úcastníkom konania, pricom dokument obsahuje "rozdelujúci klúc" (dalej len "dokument Rozdelujúci klúc"). B - Trvanie kartelu 14 Európsko-japonský klub sa schádzal od roku 1977 do roku 1994 priblizne dvakrát do roka. 15 Komisia sa domnievala, ze na úcely ulozenia pokuty je potrebné za zaciatok kartelu stanovit rok 1990, pretoze od roku 1977 do roku 1990 existovali medzi Spolocenstvom a Japonskom dohody o dobrovolnom obmedzení vývozu. Podla Komisie porusovanie skoncilo roku 1995. C - Výrok sporného rozhodnutia 16 Na základe clánku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia osem podnikov, ktorým bolo dorucené toto rozhodnutie, "porusilo ustanovenia clánku 81 ods. 1 Zmluvy ES tým, ze boli stranami dohody, ktorá okrem iného stanovila vzájomné respektovanie ich domácich trhov bezsvíkových rúr OCTG... standard a [produktovodov 'projekt`]". 17 Clánok 1 ods. 2 tohto rozhodnutia stanovuje, ze porusenie v prípade spolocností Mannesmann, Vallourec, Dalmine, Sumitomo, Nippon Steel, Kawasaki Steel Corp. a NKK Corp. trvalo od roku 1990 do roku 1995. Pokial ide o spolocnost Corus, jej porusenie trvalo od roku 1990 do februára 1994. 18 Na základe clánku 4 tohto rozhodnutia "podnikom uvedeným v clánku 1 boli z dôvodu porusenia predpisov uvedených v tom istom clánku ulozené nasledujúce pokuty: 1. [Mannesmann] 13 500 000 eur 2. Vallourec... 8 100 000 eur 3. [Corus] 12 600 000 eur 4. Dalmine... 10 800 000 eur 5. Sumitomo... 13 500 000 eur 6. Nippon Steel... 13 500 000 eur 7. Kawasaki Steel... 13 500 000 eur 8. NKK... 13 500 000 eur". II - Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 19 Podaniami dorucenými Súdu prvého stupna sedem z ôsmich podnikov sankcionovaných sporným rozhodnutím vrátane Sumitomo a Nippon Steel podalo zaloby, v ktorých vsetky navrhovali zrusenie tohto rozhodnutia ako celku alebo v urcitej casti a subsidiárne zrusenie pokuty, ktorá im bola ulozená, alebo znízenie jej výsky. 20 Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom: - zrusil clánok 1 ods. 2 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom uznával existenciu porusenia vytýkaného týmto clánkom odvolatelom v prejednávaných veciach pred 1. januárom 1991 a po 30. júne 1994, - stanovil výsku pokuty ulozenej kazdému z odvolatelov na 10 935 000 eur, - v ostávajúcej casti zalobu zamietol, - zaviazal kazdého z úcastníkov konania znásat vlastné trovy konania. III - Konanie pred Súdnym dvorom 21 Vo svojom odvolaní Sumitomo navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok ciastocne alebo ako celok, - zrusil ciastocne alebo ako celok clánky 1 a 3 az 6 napadnutého rozsudku v casti, v ktorej sa ho týkajú, - nariadil Komisii, ak to bude povazovat za nevyhnutné, aby ho odskodnila za neprimeranú dlzku trvania konania pred Súdom prvého stupna zaplatením sumy vo výske najmenej 1 012 332 eur, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom. 22 Vo svojom odvolaní Nippon Steel navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok a sporné rozhodnutie v casti, v ktorej sa ho týkajú, - subsidiárne, ak by bolo odvolanie prijaté len v casti týkajúcej sa produktovodov "projekt", znízil o dve tretiny pokutu, ktorá mu bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom. 23 Komisia navrhuje Súdnemu dvoru, aby zamietol odvolania a zaviazal navrhovatelov na náhradu trov konania. 24 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 15. marca 2005 boli tieto dvoje konania o odvolaní spojené na úcely ústneho konania a vyhlásenia rozsudku. IV - O odvolaniach 25 Sumitomo zdôraznuje dva odvolacie dôvody na podporu svojho odvolania, z ktorých prvý je zalozený na nesprávnom právnom posúdení úcasti japonských výrobcov na porusení uvedenom v clánku 1 rozhodnutia a druhý na neprimeranej dlzke konania pred Súdom prvého stupna. 26 Nippon Steel v podstate zdôraznuje jediný dôvod na zrusenie zalozený na nesprávnom právnom posúdení pri stanovovaní pozadovanej úrovne v oblasti hodnotenia dôkazov. 27 V prvom rade je potrebné preskúmat odvolací dôvod predlozený Nippon Steel. A - O odvolacom dôvode predlozenom Nippon Steel zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri stanovovaní pozadovanej úrovne v oblasti hodnotenia dôkazov 1. Argumentácia úcastníkov konania 28 V prvej casti svojho odvolacieho dôvodu Nippon Steel vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nezohladnil právne dôsledky vyplývajúce z neexistencie obchodného záujmu japonských výrobcov uskutocnit vytýkané porusenie. 29 Súd prvého stupna sa nesprávne obmedzil na zistenie, ze prípadná neexistencia obchodného záujmu je irelevantná, ak sa preukázala existencia predmetnej dohody. Podla Nippon Steel z okolnosti, ze japonskí výrobcovia nemali najmä z dôvodu existencie obchodných prekázok v súvislosti s predmetnými rúrami medzi japonskými a hlavnými európskymi trhmi ziaden logický hospodársky dôvod uzavriet vytýkanú dohodu, vyplýva, ze sa mali predlozit presvedcivejsie dôkazy existencie dohody, konkrétne mimoriadne presné, logické a vierohodné ukazovatele týkajúce sa vsetkých podstatných znakov porusenia. 30 Okrem toho v prípade, ze tak ako v prejednávanej veci existuje alternatívne vysvetlenie správania obvineného podniku, ktoré je zlucitelné s pravidlami hospodárskej sútaze, nemozno na základe nejasných dôkazov dospiet k záveru, ze k poruseniu doslo. V tejto súvislosti Nippon Steel uvádza zásadu prezumpcie neviny. 31 Najmä vyhlásenia uskutocnené jedným z obvinených podnikov, ze sa podielal na karteli, proti ktorým namietajú ostatné rovnako obvinené podniky, mozno pouzit ako dôkazy len vtedy, ak na základe dôkazov nezávislých od týchto vyhlásení dôjde k preukázaniu vsetkých podstatných znakov kartelu. V tomto ohlade Nippon Steel zdôraznuje, ze právo hospodárskej sútaze Spolocenstva, ktoré poskytuje podnikom moznost znízit pokutu v prípade ich spolupráce, prinása so sebou znacné riziko, ze dôjde k nepresným a nepravdivým vyhláseniam. 32 V druhej casti svojho odvolacieho dôvodu Nippon Steel práve z dôvodu, ze dôkazy, z ktorých vychádza Komisia, pre svoju nejasnost nevyhnutne vyzadujú výklad, vytýka Súdu prvého stupna, ze neuznal relevantnost hodnoverného alternatívneho vysvetlenia správania obvineného podniku. Súd prvého stupna sa týmto dopustil nesprávneho právneho posúdenia vo vztahu k pozadovanej úrovni v oblasti hodnotenia dôkazov a porusil zásadu prezumpcie neviny. 33 V tretej casti tohto odvolacieho dôvodu Nippon Steel vytýka Súdu prvého stupna, ze nezohladnil nejasnost vyhlásení pána Verlucu ani protirecenia existujúce medzi týmito vyhláseniami a ostatnými dôkazmi. Súd prvého stupna sa tým, ze nepozadoval vo vztahu k presnosti, ako aj obsahu vyssiu úroven potvrdenia ostatných dôkazov, dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zabránil úplnému právnemu preskúmaniu hodnovernosti skutkových okolností zistených Komisiou. V tomto ohlade Nippon Steel pripomína, ze takéto preskúmanie súdmi Spolocenstva je nevyhnutné na to, aby doslo k splneniu podmienky prejednania veci nezávislým a nestranným súdom upravenej clánkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaným v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"). 34 Podla stvrtého odvolacieho dôvodu sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked na protireciacom si a neprimeranom odôvodnení zalozil svoje posúdenie, podla ktorého vyhlásenia pána Bechera potvrdzujú vyhlásenia pána Verlucu vo vztahu k vytýkanému poruseniu týkajúcemu sa produktovodov "projekt". Aj ked sa uznalo, ze písomnost môze potvrdit vyhlásenia pána Verlucu len vtedy, ak s nimi nie je v rozpore, Súd prvého stupna uplatnil iné pravidlo na vyhlásenia pána Bechera, ktoré zjavne protirecia vyhláseniam pána Verlucu. 35 Komisia upozornuje, ze druhá a tretia cast tohto dôvodu predstavuje len prebratie urcitých prvkov jeho prvej casti. V kazdom prípade sú tieto tri casti neprípustné, pretoze im nemozno vyhoviet bez spochybnenia posúdenia skutkových okolností Súdom prvého stupna a neumoznujú dospiet k záveru, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil predlozené dôkazy. 36 Navyse, ak by aj tieto casti odvolacieho dôvodu boli prípustné, boli by zjavne nedôvodné v tom, ze vychádzajú z nejasnosti dôkazov a z existencie hodnoverných alternatívnych vysvetlení týchto dôkazov. V tomto ohlade Komisia uvádza, ze dôkazy, z ktorých vychádzala, ako sú vyhlásenia pána Verlucu, nie sú v súvislosti s podstatnými znakmi porusenia nejasné a ze ziadne hodnoverné alternatívne vysvetlenie ustanovení pouzitých v písomných dôkazoch nebolo poskytnuté. Komisia preto dospela k záveru, ze posúdenie dôkazov porusenia Súdom prvého stupna je v plnom rozsahu v súlade s právnou úpravou. 37 Stvrtá cast odvolacieho dôvodu je taktiez neprípustná, pretoze ak by aj bola dôvodná, neodôvodnovala by zrusenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna totiz po tom, ako v bode 333 napadnutého rozsudku dospel k zisteniu, ze vyhlásenia pána Bechera potvrdzujú vyhlásenia pána Verlucu týkajúce sa produktovodov "projekt", usúdil v bodoch 334 a 335 tohto rozsudku, ze vyhlásenia pána Verlucu v kazdom prípade postacovali k dokázaniu existencie zmluvy o rozdelení trhov medzi clenmi Európsko-japonského klubu vztahujúcej sa nie len na rúry OCTG standard, ale taktiez na produktovody "projekt". 2. Posúdenie Súdnym dvorom a) O prvej casti odvolacieho dôvodu 38 Je potrebné pripomenút, ze v prípade konania o odvolaní nemá Súdny dvor právomoc zistovat skutkové okolnosti a v zásade ani preskúmavat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna prijal na preukázanie týchto skutkových okolností. Pokial totiz tieto dôkazy boli riadne získané a boli dodrzané vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnujúce sa na oblast dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priznat predlozeným dôkazom (rozsudok z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 22). Toto posúdenie s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto dôkazov teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudky z 2. marca 1994, Hilti/Komisia, C-53/92 P, Zb. s. I-667, bod 42, a rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 49). 39 Kontrolná právomoc Súdneho dvora vztahujúca sa na zistenia skutkových okolností Súdom prvého stupna sa teda týka najmä vecnej nesprávnosti týchto zistení vyplývajúcej zo spisových dokumentov, nesprávneho posúdenia dôkazov, ich právnej kvalifikácie a otázky, ci pravidlá v oblasti dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov boli dodrzané (rozsudky zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. s. I-23, body 47, 61 a 117, a zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C-551/03 P, Zb. s. I-3173, body 51 a 52). 40 Prvá cast tohto odvolacieho dôvodu sa týka najmä otázky, ci údajná neexistencia obchodných záujmov uskutocnit vytýkané porusenie mohla viest Súd prvého stupna k posúdeniu dôkazov na základe iných kritérií, ako sú kritériá, ktoré uviedol. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, je táto cast tohto odvolacieho dôvodu prípustná. Otázka, ci Súd prvého stupna uplatnil pri posudzovaní dôkazov správnu právnu normu, je totiz právnou otázkou. 41 V súvislosti s dôvodnostou tejto casti tohto odvolacieho dôvodu je nutné skúmat body napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna vyjadril zásady upravujúce otázku dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov, ktoré uplatnil. 42 V bode 179 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna pripomenul judikatúru, podla ktorej je Komisia na úcel odôvodnenia presvedcenia, ze doslo k poruseniu, povinná predlozit dostatocne presné a zhodujúce sa dôkazy. V bode 180 tohto rozsudku zdôraznil, ze postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera, ako celok zodpovedá tejto poziadavke. Následne v bode 181 Súd prvého stupna pripomenul, ze zo samotného znenia clánku 81 ods. 1 ES vyplýva, ze dohody medzi podnikmi sú bez ohladu na ich predmet zakázané v prípade, ze majú protisútazný ciel. 43 Súd prvého stupna z toho v bodoch 183 a 184 napadnutého rozsudku vyvodil, ze tvrdenie odvolatela týkajúce sa neexistencie úcinkov predmetnej dohody nemôze na základe dôvodného predpokladu viest k zruseniu clánku 1 napadnutého rozhodnutia. V tomto ohlade Súd prvého stupna pripomenul, ze vo svojom rozsudku z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia (T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 1085 az 1088), uz rozhodol, ze dohody smerujúce k respektovaniu domácich trhov majú samy osebe za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, a patria tak do skupiny dohôd výslovne zakázaných clánkom 81 ods. 1 ES, a ze tento ciel, nemozno odôvodnit analýzou hospodárskeho kontextu, na ktorý sa protisútazné správanie vztahuje. 44 V bode 185 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze pokial ide o existenciu porusenia, nie je podstatné, ci uzavretie bolo alebo nebolo v obchodnom záujme japonských výrobcov. 45 Tak ako to zdôraznil generálny advokát v bode 190 a nasledujúcich svojich návrhov, táto úvaha Súdu prvého stupna je v súlade s právnou úpravou a zodpovedá ustálenej judikatúre Súdneho dvora (pozri najmä rozsudky z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20; z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 123, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 508). Argumentácia Nippon Steel, podla ktorej existencia hodnoverného alternatívneho vysvetlenia vytýkaných správaní, konkrétne neexistencia obchodného záujmu, mala viest Súd prvého stupna k stanoveniu prísnejsích poziadaviek na dôkazy, ktoré je nutné predlozit, je v rozpore s touto judikatúrou. 46 Súd prvého stupna teda správne dospel k zisteniu, ze kedze sa Komisii podarilo zhromazdit dôkazy preukazujúce vytýkané porusenie a tieto dôkazy sa javili ako dostatocné na preukázanie existencie dohody s protisútaznou povahou, nie je nutné skúmat otázku, ci obvinený podnik mal na takejto dohode obchodný záujem. 47 Najmä v súvislosti s dohodami protisútaznej povahy, ktoré sa ako v prejednávanej veci prejavujú pocas stretnutí konkurencných podnikov, Súdny dvor uz rozhodol, ze k poruseniu clánku 81 ods. 1 ES dôjde, ak je predmetom týchto stretnutí obmedzovanie, vylucovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze a týmto spôsobom smerujú k umelému organizovaniu fungovania trhu (rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, body 508 a 509). V takom prípade stací, ak Komisia na dôkaz úcasti podniku na karteli preukáze, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorých doslo k uzavretiu dohôd protisútaznej povahy. Ak sa preukáze úcast na takýchto stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to takým spôsobom, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa týchto stretnutí zúcastnil z iných dôvodov ako oni (rozsudky z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 155, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 81). 48 Dôvodom tohto pravidla je skutocnost, ze podnik svojou úcastou na takomto stretnutí bez verejného distancovania od jeho obsahu umoznil ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 82). 49 V prejednávanej veci vsak Nippon Steel ani formálne nenamietal proti tomu, ze sa zúcastnil stretnutí Európsko-japonského klubu, ani nepredlozil dôkazy, ktoré by preukazovali, ze jeho úcast na týchto stretnutiach nemala protisútaznú povahu v súvislosti s ochranou domácich trhov. 50 V tomto ohlade sa Súd prvého stupna pri uskutocnovaní nasledujúcej analýzy disponibilných dokumentov nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia: "194 ... japonskí zalobcovia nepopierajú, ze medzi zástupcami japonských a európskych výrobcov ocelových bezsvíkových rúrok doslo k stretnutiu... Okrem toho spolocnosti JFE-NKK, JFE-Kawasaki a Sumitomo nepopierajú, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnili, ale tvrdia, ze jediné informácie, ktoré z týchto stretnutí majú, pochádzajú len z toho, co si pamätajú ich zamestnanci, a vzhladom na cas, ktorý od týchto stretnutí ubehol, sú málo vierohodné. 195 Pokial ide o spolocnost Nippon [Steel], tá tvrdí, ze pokial je jej známe, ziadny z jej súcasných zamestnancov sa týchto stretnutí nezúcastnil, ale uvádza, ze nemôze vylúcit, ze niektorí z jej bývalých zamestnancov sa ich zúcastnili. Podrobnosti poskytnuté v odpovedi spolocnosti Nippon [Steel] zo 4. decembra 1997 na otázky polozené Komisiou, osobitne skutocnost, ze pán [X] zodpovedný za vývozy ocelových rúrok bol od 14. do 17. marca 1994 na sluzobnej ceste v Cannes, podporuje tvrdenie Komisie týkajúce sa úcasti spolocnosti Nippon [Steel] na daných stretnutiach, kedze stretnutia Európsko-japonského klubu, ktoré uvádza pán Verluca, sa uskutocnili v Cannes 16. marca 1994... Spolocnost Nippon [Steel] v tej istej odpovedi uvádza, ze nie je schopná vysvetlit ciel tejto sluzobnej cesty a ani ostatných sluzobných ciest jej zamestnancov do Florencie, kedze v týchto dvoch mestách nemala ziadnych zákazníkov. 196 Za týchto okolností Komisia správne vyvodila záver, ze japonskí zalobcovia uvedení pánom Verlucom v jeho vyhlásení zo 14. októbra 1996... vrátane spolocnosti Nippon [Steel] sa naozaj zúcastnili stretnutí Európsko-japonského klubu uvedených v tomto vyhlásení. ... 201 Pokial ide o tvrdenie, na základe ktorého sa stretnutia Európsko-japonského klubu nikdy netýkali trhov Spolocenstva, je potrebné pripomenút, ze pokial sa podla pána Verlucu pocas týchto stretnutí prerokúvali 'dôlezité udalosti ovplyvnujúce trh s ropnými výrobkami (americká VRA, politické prevraty v ZSSR, vývoj v Cíne)`, nebránilo to 'pouzitiu Základných pravidiel uvedených vyssie aj v tomto prípade`. Z vyhlásenia pána Verlucu zo 17. septembra 1996 je zrejmé, ze pouzitie základných pravidiel zahrnujúcich tiez respektovanie styroch domácich trhov výrobcov Spolocenstva japonskými zalobcami je jedným z predmetov diskusií týchto stretnutí. 202 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Komisia má za úlohu sankcionovat porusenia clánku 81 ods. 1 ES a ze dohody, ktorých cielom je 'rozdelenie trhu alebo dodávatelských zdrojov`, sú výslovne uvedené v clánku 81 ods. 1 písm. c) ES ako dohody zakázané na základe tohto ustanovenia. Komisii preto stací dokázat, ze cielom alebo úcinkom dohody medzi podnikmi, ktorá môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, bolo rozdelenie trhov Spolocenstva s jedným alebo viacerými výrobkami medzi seba tak, ze táto dohoda mohla zalozit porusenie. 203 Takisto je potrebné uviest, ze Komisia je v praxi casto povinná dokazovat existenciu porusenia za podmienok, ktoré sú na splnenie tejto úlohy nepriaznivé, a to z toho dôvodu, ze od vzniku rozhodných skutocností, ktoré tvoria porusenie, mohlo uplynút niekolko rokov a ze niektoré podniky, ktoré boli predmetom vysetrovania, s Komisiou aktívne nespolupracovali. Ak Komisia musí dokázat, ze protiprávna dohoda o rozdelení trhu bola uzavretá..., je prehnané ziadat, aby okrem toho predlozila dôkaz o specifickom mechanizme, ktorým mal byt tento ciel dosiahnutý... Okrem toho by bolo pre podnik, ktorý sa dopustil porusenia, velmi jednoduché uniknút potrestaniu, ak by mohol zakladat svoje tvrdenia na vágnych informáciách o fungovaní protiprávnej dohody, za okolností, v ktorých existencia dohody a jej protisútazný ciel boli dostatocne preukázané. ... ... 205 V tejto súvislosti treba uviest, ze v rozpore s tým, co tvrdia japonskí zalobcovia, vyhlásenia pána Verlucu nie sú len vierohodné, ale majú aj osobitne velkú dôkaznú silu, kedze boli urobené v mene spolocnosti Vallourec. ... ... 207 V kazdom prípade bol pán Verluca priamym svedkom okolností, ktoré popísal. Komisia uvádza... bez toho, aby si protirecila, ze pán Verluca ako predseda predstavenstva sa sám zúcastnil na stretnutiach Európsko-japonského klubu." 51 Je potrebné konstatovat, ze toto posúdenie dôkazov je v súlade s ustálenou judikatúrou. Tak ako to uz Súdny dvor zdôraznil v iných prípadoch, je bezné, ze cinnosti v rámci protisútazných postupov a dohôd sa uskutocnujú tajne, stretnutia sa uskutocnujú potajomky a na ne sa vztahujúca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze ak aj Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávne naviazanie kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, tieto písomnosti obycajne budú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné vyvodit niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a znakov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, body 55 az 57). 52 V súvislosti s tým, ze Nippon Steel vychádza v rámci tejto prvej casti odvolacieho dôvodu zo zásady prezumpcie neviny, ako aj z rizika nepresných alebo nepravdivých vyhlásení obvinených konkurencných podnikov, stací pripomenút, tak ako tu urobil Súd prvého stupna v bodoch 177 az 179 napadnutého rozsudku, ze ak aj existencia pochybnosti svedcí v prospech obvineného podniku, nic nebráni zisteniu porusenia, akonáhle sa toto preukáze. 53 Nakoniec nic v spise nenasvedcuje tomu, ze by Súd prvého stupna v rámci svojej analýzy a posúdenia dôkazov nesprávne posúdil ich dosah alebo sa dopustil vecného pochybenia. 54 Z predchádzajúceho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa tým, ze vychádzal z vyssie uvedených kritérií v oblasti dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov a rozhodol, ze v prejednávanej veci doslo k splneniu týchto kritérií, nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia. 55 Z tohto dôvodu sa prvá cast tohto odvolacieho dôvodu musí zamietnut. b) O druhej casti odvolacieho dôvodu 56 Druhá cast odvolacieho dôvodu spocíva v predpoklade, ze dôkazy sú nejasné. Tak ako sa pripomenulo v rámci posúdenia prvej casti odvolacieho dôvodu, proti posúdeniu Súdom prvého stupna dôkaznej sily spisových dokumentov, ktoré mu boli predlozené, nemozno pred Súdnym dvorom namietat, ibaze by doslo k poruseniu pravidiel v oblasti dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov alebo nesprávnemu posúdeniu týchto dokumentov (pozri tiez rozsudky z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C-136/92 P, Zb. s. I-1981, body 49 a 66, a z 2. októbra 2003, Salzgitter/Komisia, C-182/99 P, Zb. s. I-10761, bod 43). V prejednávanej veci je to tak pri posúdení Súdu prvého stupna, podla ktorého dôkazy neboli nejasné, ale práve naopak, presné a vzájomne sa potvrdzujúce, umoznujúc tým odôvodnit presvedcenie, ze k poruseniu doslo. 57 Preto sa musí jeho argumentácia v casti, kde Nippon Steel spochybnuje toto posúdenie Súdu prvého stupna, zamietnut ako neprípustná. 58 Navyse tvrdenie Nippon Steel, podla ktorého sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze hodnoverné alternatívne vysvetlenie správania japonských výrobcov, ktoré je v súlade s pravidlami hospodárskej sútaze, je irelevantné a vo svojej podstate rovnaké ako tvrdenie, ktoré sa zamietlo v rámci prvej casti odvolacieho dôvodu, v rámci ktorej sa Súdu prvého stupna vycítalo, ze dospel k zisteniu, ze prípadná neexistencia obchodného záujmu japonských výrobcov na uskutocnení vytýkaného porusenia je irelevantná, ak doslo k preukázaniu existencie dohody. 59 Vzhladom na predchádzajúce sa druhá cast odvolacieho dôvodu musí zamietnut. c) O tretej casti odvolacieho dôvodu 60 V tejto casti odvolacieho dôvodu Nippon Steel vytýka Súdu prvého stupna, ze v prvom rade nezohladnil nejasnost vyhlásení pána Verlucu a v druhom rade ani protirecenia medzi týmito vyhláseniami a ostatnými dôkazmi, najmä vyhláseniami pána Bechera. 61 Je nevyhnutné zdôraznit, ze pán Verluca vo svojich vyhláseniach zo 17. septembra 1996 pripustil, ze domáce trhy úcastníkov dohody "boli chránené", s výnimkou offshore trhu Spojeného královstva, ktorý bol "ciastocne chránený". Výrobkami pokrytými touto dohodou boli podla neho rúry OCTG standard a produktovody "projekt". O dlzke trvania dohody dotknutá osoba vyhlásila, ze "tento obchod zacal po rozpade trhu v roku 1977" a ze "skoncil pred viac nez jedným rokom". Pokial ide o praktické úpravy dohody, pán Verluca upresnil, ze "stretnutia sa v zásade konali dvakrát rocne... Na týchto stretnutiach sa prerokúvali dôlezité udalosti ovplyvnujúce trh s ropnými výrobkami... Celkove sa na nich konstatoval znacný nepomer medzi svetovými výrobnými kapacitami rúr a dopytom, ako aj uplatnovanie základných pravidiel uvedených vyssie". 62 Pri výsluchu 18. decembra 1997 v rámci nového setrenia vo Vallourec pán Verluca vyhlásil, ze: - "Dotknutý výrobcovia Európsko-japonského klubu respektovali pri medzinárodných verejných obchodných sútaziach priblizný rozdelujúci klúc výlucne v prípade výrobkov standard. - V tomto kontexte sa vyhotovili orientacné cenníky slúziace ako základ pre ponuky predkladané v rámci uvedených verejných obchodných sútazí... - Tieto cenníky boli raz za cas aktualizované ('NL`: New List) a umoznovali jednotlivým výrobcom stanovit cenovú ponuku, ktorá umozní prijatie ich návrhu ('WP`: Winning Price)... - Za domáce trhy sa povazovali francúzsky, nemecký a taliansky trh. UK malo osobitný statút (pozri moje vyhlásenie zo 17.09.96)." 63 Pán Becher zas vyhlásil toto: - "Pokial viem..., 'základné pravidlá` spocívajú v dohodách týkajúcich sa rúr OCTG a produktovodov 'projekt`, ktorých cielom je najmä chránit príslusné domáce trhy. To znamená, ze v týchto oblastiach nesmeli japonský výrobcovia preniknút na európske trhy a európsky výrobcovia nesmeli... dodávat ich výrobky do Japonska. - Popri týchto karteloch týkajúcich sa priamo príslusných domácich trhov pravdepodobne existovali dalsie doplnkové dohody týkajúce sa dalsích krajín. ... - Pre ostatné trhy, ktoré boli predmetom svetových verejných obchodných sútazí, sa dohodli urcité mnozstvá, ktoré mali dodat jednak japonskí, ako aj európski výrobcovia, ktorí v predmetnom období boli urcovaní na základe 'Rozdelujúceho klúca` ('sharing key`). Zjavným cielom bolo udrzat jednotlivé dodávané mnozstvá na historicky dosiahnutej úrovni. ..." 64 V súvislosti v prvou výhradou predlozenou v rámci tejto casti odvolacieho dôvodu zalozenou na nejasnosti vyhlásení pána Verlucu stací uviest, ze Súd prvého stupna povazoval tieto vyhlásenia za jasné dôkazy. V bode 193 napadnutého rozsudku najmä uviedol, ze "zmysel slova 'échanges` pouzitého vo vyhlásení pána Verlucu zo 17. septembra 1996... znamená, ze kontakty medzi japonskými a európskymi výrobcami ocelových rúrok existovali", a v bode 201 napadnutého rozsudku, ze "z vyhlásenia pána Verlucu zo 17. septembra 1996 je zrejmé, ze pouzitie základných pravidiel zahrnujúcich tiez respektovanie styroch domácich trhov výrobcov Spolocenstva japonskými zalobcami je jedným z predmetov diskusií týchto stretnutí [Európsko-japonského klubu]". 65 Vzhladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 38, 39 a 56 tohto rozsudku nemozno na Súdnom dvore namietat proti tomuto posúdeniu vyhlásení pána Verlucu Súdom prvého stupna, ibaze by doslo k poruseniu pravidiel v oblasti dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov alebo nesprávnemu posúdeniu týchto vyhlásení, alebo k vecnému pochybeniu. Nippon Steel nepredlozil ziadne tvrdenie schopné preukázat, ze pri vyssie uvedených záveroch, ktoré Súd prvého stupna vyvodil z vyhlásení pána Verlucu, doslo k vecnému pochybeniu, nesprávnemu posúdeniu týchto vyhlásení alebo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 66 Z preskúmania prvej casti odvolacieho dôvodu navyse vyplýva, ze Súd prvého stupna pri posudzovaní spisových písomností neporusil pravidlá v oblasti dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov. 67 Z toho vyplýva, ze prvá výhrada zalozená na nejasnosti vyhlásení pána Verlucu sa musí zamietnut. 68 V súvislosti s druhou výhradou zdôraznenou v rámci tretej casti odvolacieho dôvodu je nutné konstatovat, ze Súd prvého stupna vo svojom posúdení dôkazov zohladnil existenciu urcitého nesúladu medzi vyhláseniami pána Verlucu a ostatnými dôkazmi. Súd prvého stupna preto v bode 302 napadnutého rozsudku uviedol, ze "je pravdou, ze skutocnost, na základe ktorej pán Becher poprel existenciu casti základných pravidiel v rámci Európy, v zmysle záväzku vzájomne respektovat domáce trhy medzi európskymi výrobcami oslabuje v urcitom rozsahu jeho vyhlásenie ako dôkazný prostriedok umoznujúci doplnit vyhlásenia pána Verlucu". 69 Súd prvého stupna potom skúmal, ci napriek tomuto nesúladu boli vyhlásenia pána Verlucu dostatocne presne potvrdené vyhláseniami pána Bechera. 70 Vzhladom na toto preskúmanie Súd prvého stupna v súvislosti s vyhláseniami pána Verlucu upresnil, ze: "219 ... na základe ustálenej judikatúry nemozno vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na dohode porusujúcej hospodársku sútaz, ktorej správnost je napadnutá niekolkými ostatnými obvinenými podnikmi, povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa dopustili tieto podniky, bez toho, aby bolo podporené iným dôkazom... Je preto mozné dospiet k záveru, ze aj napriek ich spolahlivej povahe, musia byt vyhlásenia pána Verlucu na úcely preukázania existencie porusenia sankcionovaného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia potvrdené inými dôkazmi. 220 Stupen potvrdenia vyzadovaného v danom prípade je nizsí, tak pokial ide o presnost, ako aj o intenzitu, vzhladom na spolahlivost vyhlásenia pána Verlucu, nez by tomu bolo v prípade, keby intenzita nebola osobitne vierohodná. Je preto nutné dospiet k záveru, ze pokial má byt rozhodnuté, ze súbor zhodných nepriamych dôkazov umoznil potvrdit existenciu a urcité specifické aspekty dohody o rozdelení trhu spomenuté pánom Verlucom a uvedené v clánku 1 [sporného] rozhodnutia mohli na základe tejto hypotézy vyhlásenia pána Verlucu samé osebe postacovat na preukázanie ostatných aspektov [sporného] rozhodnutia v súlade s pravidlom zalozeným na základe rozsudku [Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný] (bod 1838)... Navyse, pokial písomnost nie je zjavne v rozpore s vyhlásením pána Verlucu týkajúcim sa existencie alebo podstatného obsahu dohody o rozdelení trhu, ktorú opísal, je postacujúce, ak preukazuje významné prvky dohody na to, aby mala urcitú hodnotu v rámci súboru obvinujúcich dôkazov..." 71 Práve vzhladom na tieto úvahy analyzoval Súd prvého stupna vyhlásenia pána Bechera. V súvislosti s týmto dokumentom Súd prvého stupna v bode 302 napadnutého rozsudku uviedol, ze "pán Becher jednoznacne potvrdil existenciu dohody o rozdelení trhu s rúrkami OCTG a produktovodmi 'projekt` medzi európskych a japonských výrobcov... Jeho vyhlásenie tak podporuje vyhlásenie pána Verlucu, pokial ide o tento aspekt porusenia, a teda aj o skutocnost, ze japonskí zalobcovia boli stranami dohody o rozdelení trhu, na základe ktorej súhlasili s tým, ze nebudú predávat rúrky OCTG standard a produktovody 'projekt` na trhoch Spolocenstva... Nakoniec dôkazná hodnota vyhlásenia spolocnosti Mannesmann je v danom prípade takisto posilnená skutocnostou, ze podporuje aj vyhlásenie pána Verlucu týkajúce sa existencie rozdelujúceho klúca týkajúceho sa medzinárodných tendrov v tretích krajinách..." 72 Po komparatívnom preskúmaní hlavných dôkazov, uplatniac pritom kritériá z oblasti dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov, ktoré boli predmetom skúmania v rámci prvej casti odvolacieho dôvodu, Súd prvého stupna dospel k tomuto zisteniu: "332 Z väcsiny informácií tvoriacich uvedený súbor nepriamych dôkazov jasne nevyplýva, ktoré bezsvíkové ocelové rúrky boli pokryté rozdelujúcou dohodou, avsak niet pochýb o tom, ze tieto výrobky zahrnovali rúrky OCTG standard. Specifické odkazy na tieto výrobky v... dokumente Rozdelujúci klúc a v odpovedi spolocnosti Mannesmann, ako aj vseobecné odkazy na rúrky OCTG v iných dokumentoch, o ktoré sa opiera Komisia, totiz primerane a jasne potvrdzujú vyhlásenie pána Verlucu týkajúce sa skutocnosti, ze základné pravidlá sa vztahovali na tieto výrobky. 333 Pokial ide o produktovody 'projekt`, jediný dôkaz, a to odpoved spolocnosti Mannesmann urobená pánom Becherom, potvrdzuje vyhlásenie pána Verlucu, podla ktorého sa protiprávna dohoda týkala aj produktovodov 'projekt`. Vzhladom na osobitnú povahu tejto odpovede... je nutné dospiet k záveru, ze postacuje na potvrdenie vyhlásení pána Verlucu, ktoré sú samy osebe velmi vierohodné..., pokial ide o tieto výrobky. 334 V kazdom prípade uz bolo rozhodnuté, ze ak súbor zhodných nepriamych dôkazov, o ktorý sa opiera Komisia, umoznuje preukázat existenciu a urcité specifické aspekty dohody o rozdelení trhu uvedenej pánom Verlucom a stanovenej v clánku 1 [sporného] rozhodnutia, mohli by tieto vyhlásenia za tohto predpokladu samy osebe postacovat na preukázanie iných aspektov [sporného] rozhodnutia... Pritom uz bolo v bodoch 330 a 332 vyssie skonstatované, ze súbor nepriamych dôkazov, o ktorý sa opiera Komisia, postacuje na potvrdenie vyhlásení pána Verlucu v mnohých ohladoch, osobitne pokial ide o rúrky OCTG standard. 335 Za týchto okolností je nutné konstatovat, ze pán Verluca vo svojich vyhláseniach hovoril cistú pravdu, a preto tieto vyhlásenia postacujú na to, aby boli dôkaznými prostriedkami na preukázanie toho, ze dohoda o rozdelení domácich trhov clenmi Európsko-japonského klubu pokrývala nielen rúrky OCTG standard, ako vyplýva z niekolkých iných dôkazov, ale tiez produktovody 'projekt`. Nie je totiz ziadny dôvod na to, aby pán Verluca, ktorý priamo poznal skutocný stav, urobil nesprávne vyhlásenia týkajúce sa produktovodov, ak ostatné dôkazy potvrdzujú jeho tvrdenia týkajúce sa existencie dohody a ich aplikáciu na rúrky OCTG standard." 73 Na rozdiel od toho, co tvrdí Nippon Steel, z týchto výnatkov z napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna úplným spôsobom súdne preskúmal hodnovernost skutkových okolností zistených Komisiou. Súd prvého stupna okrem toho zvázil existujúce zhody a nezhody medzi vyhláseniami pána Verlucu a pána Bechera a po právnej stránke správne dospel k záveru, ze vyhlásenia pána Bechera potvrdzujú vyhlásenia pána Verlucu v súvislosti s existenciou porusenia uvedeného v clánku 1 sporného rozhodnutia. 74 Napokon Súdu prvého stupna nemozno vycítat, ze vyzadoval len prílis nízku úroven potvrdenia. V tomto ohlade stací uviest, ze vyssie uvedená úvaha Súdu prvého stupna nicím neodporuje kritériám uplatnovaným v oblasti dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov, tak ako sú definované v bodoch 42 az 48 a 51 tohto rozsudku. 75 Preto je druhá výhrada predlozená v rámci tretej casti odvolacieho dôvodu taktiez nedôvodná. 76 Tretie cast odvolacieho dôvodu sa teda musí zamietnut. d) O stvrtej casti odvolacieho dôvodu 77 V súvislosti so stvrtou castou odvolacieho dôvodu je nutné pripomenút, ze otázka, ci odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupna je rozporuplné alebo nedostatocné, predstavuje právnu otázku, ktorej zodpovedania sa mozno v rámci odvolania dovolávat (rozsudky zo 7. mája 1998, Somaco/Komisia, C-401/96 P, Zb. s. I-2587, bod 53, a zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 25). Táto cast odvolacieho dôvodu je teda prípustná. 78 S cielom odpovedat na tvrdenia predlozené Nippon Steel je preto potrebné preskúmat, ci posúdenie Súdu prvého stupna, podla ktorého vyhlásenia pána Bechera potvrdzujú vyhlásenia pána Verlucu v súvislosti s porusením týkajúcim sa produktovodov "projekt", je podlozené dostatocným a koherentným odôvodnením. 79 Tak ako to Súd prvého stupna uviedol v bode 290 napadnutého rozsudku, pán Becher inspektorom Komisie odpovedal, ze základné pravidlá sa týkali rúr OCTG a produktovodov "projekt". Z tohto zistenia Súdu prvého stupna, ako aj zo samotných znení vyhlásení pánov Verlucu a Bechera citovaných v bodoch 61 az 63 tohto rozsudku vyplýva, ze tieto vyhlásenia sa zhodujú vo vztahu k vecnému rozsahu porusenia. Skutocnost, ze pán Becher potvrdil, ze jeho podnik sa zúcastnil na dohode o rozdelení trhov, ktorá sa týkala aj produktovodov "projekt" môze predstavovat dostatocný dôvod na to, aby Súd prvého stupna povazoval odpoved dotknutej osoby v rozsahu, v ktorom sa vztahuje na predmetné produktovody, za potvrdenie vyhlásení pána Verlucu zo 17. septembra 1996, podla ktorých sa dohoda týkala rúr OCTG standard, ako aj produktovodov "projekt". 80 Z toho vyplýva, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku nemozno oznacit za rozporuplné ci neprimerané. 81 Napokon v rozsahu, v akom Nippon Steel vytýka Súdu prvého stupna v rámci tejto stvrtej casti odvolacieho dôvodu, ze po právnej stránke nesprávne uplatnil pravidlá v oblasti hodnotenia dôkazov, stací konstatovat, ze jeho argumentácia preberá v podstate argumentáciu rozvinutú v rámci ostatných nedôvodných castí jeho odvolacieho dôvodu. 82 Stvrtej casti odvolacieho dôvodu teda nemozno vyhoviet. 83 Z týchto dôvodov sa odvolací dôvod musí zamietnut ako celok. 84 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze odvolanie Nippon Steel sa musí zamietnut. B - O prvom odvolacom dôvode predlozenom Sumitomo, zalozenom na nesprávnom právnom posúdení úcasti japonských výrobcov na porusení uvedenom v clánku 1 rozhodnutia 1. Argumentácia úcastníkov konania 85 Súd prvého stupna sa podla Sumitomo dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, ked dospel k záveru, ze japonskí výrobcovia sa zúcastnili porusenia uvedeného v clánku 1 sporného rozhodnutia, jednak v súvislosti s rúrami OCTG standard, ako aj produktovodmi "projekt". 86 V tomto ohlade Sumitomo preberá tvrdenia vyjadrené v odvolaní Nippon Steel a pripája k nim osobitné tvrdenia týkajúce sa produktovodov "projekt". 87 Súd prvého stupna sa mal dopustit nesprávneho posúdenia dôkazov poskytnutých pánom Becherom. Okrem toho mal nesprávne právne posúdit tieto dôkazy, rozporuplne a nedostatocne odôvodnit pouzitie vyhlásení pánov Verlucu a Bechera a preniest dôkazné bremeno. 88 V súvislosti s vyhláseniami pána Bechera Sumitomo v prvom rade tvrdí, ze Súd prvého stupna im priznal nesprávnu dôkaznú hodnotu, ked uviedol, ze tieto vyhlásenia nepochybne potvrdzujú existenciu dohody o rozdelení trhov v súvislosti s produktovodmi "projekt". Súd prvého stupna mal zohladnit skutocnost, ze pán Becher upresnil, ze hovoril o skutocnostiach, ku ktorým doslo predtým, ako zacal vykonávat funkciu riaditela Mannesmann. Okrem toho zo slov pouzitých pánom Becherom vyplýva, ze on sám vyjadril pochybnosti v súvislosti s informáciami, ktoré mu boli poskytnuté. 89 Dalsie nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna, spocíva v oznacení vyhlásení pána Bechera za spolahlivý dôkaz podopierajúci vyhlásenia pána Verlucu zo 17. septembra 1996 napriek skutocnosti, ze Súd prvého stupna pripustil, ze negácia vnútroeurópskeho aspektu základných pravidiel pánom Becherom bola nesprávna. Kedze Súd prvého stupna zistil, ze vyhlásenia pána Bechera obsahujú po obsahovej stránke závazné chyby, nemal na podporu vyhlásení pána Verlucu pouzit ani niektoré ich dalsie súcasti. 90 Okrem toho sa Sumitomo domnieva, ze Súd prvého stupna porusil pravidlá v oblasti hodnotenia dôkazov, ked v bode 336 napadnutého rozsudku rozhodol, ze "i za predpokladu, ze japonskí zalobcovia mohli vyvolat pochybnost, pokial ide o specifické výrobky dotknuté dohodou sankcionovanou v clánku 1 [sporného] rozhodnutia - co nebolo preukázané - je potrebné uviest, ze ak rozhodnutie brané ako celok ukazuje, ze predmetné porusenie sa týkalo zvlástneho druhu výrobkov a uvádza dôkazy na podporu tohto záveru, skutocnost, ze toto rozhodnutie neobsahuje presný a úplný zoznam vsetkých druhov výrobkov dotknutých porusením, nemôze sama osebe postacovat na jeho zrusenie (pozri analogicky v súvislosti so zalobným dôvodom týkajúcim sa nedostatku odôvodnení rozsudok zo 14. mája 1998, Gruber + Weber/Komisia, T-310/94, Zb. s. II-1043], bod 214)..." Ak by sa Súd prvého stupna drzal tejto úvahy na podporu svojho názoru, podla ktorého Komisia preukázala porusenie týkajúce sa produktovodov "projekt", dopustil by sa prenesenia dôkazného bremena. 91 V súvislosti s vyhláseniami pána Verlucu Sumitomo namieta proti úvahe Súdu prvého stupna obsiahnutej v bodoch 219 a 220 napadnutého rozsudku a citovanej v bode 70 tohto rozsudku v rozsahu, v ktorom z nej vyplýva, ze výlucne na základe vyhlásení pána Verlucu sa mohlo potvrdit, ze správania vycítané japonským výrobcom sa týkajú tiez produktovodov "projekt". Proti postoju prijatému Súdom prvého stupna v bode 220 napadnutého rozsudku v súvislosti so spolahlivostou vyhlásení pána Verlucu mozno v kazdom prípade namietat, kedze Súd prvého stupna výslovne v bodoch 281 az 284 a 349 predmetného rozsudku uviedol, ze tieto vyhlásenia obsahovali chyby a nepresnosti. Kedze Súd prvého stupna uviedol, ze informácie poskytnuté pánom Verlucom neboli v urcitých bodoch spolahlivé, uplatnovanie iného prístupu vo vztahu k inému bodu, v súvislosti s ktorým by taktiez mohli existovat závazné pochybnosti, nie je odôvodnené. 92 Nakoniec Sumitomo tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked pripustil existenciu porusenia clánku 81 ods. 1 ES vo vztahu k produktovodom "projekt" napriek tomu, ze na základe pouzitelných dôkazov nebol schopný urcit dátum zaciatku a konca tohto porusenia. 93 Komisia najskôr tvrdí, ze Sumitomo nemôze rozsírit rozsah svojho odvolania tým, ze preberie tvrdenia predlozené v rámci vyjadrenia Nippon Steel. Odvolanie Sumitomo je teda neprípustné v casti týkajúcej sa rúr OCTG standard a v casti, kde uvádza tvrdenia Nippon Steel týkajúce sa produktovodov "projekt". 94 Následne Komisia tvrdí, ze tvrdenia Sumitomo navyse preukazujú, ze by sa za hodnoverné malo povazovat iné hodnotenie dôkazov. To vsak nestací na odôvodnenie odvolania, kedze Sumitomo sa nepodarilo vyvrátit tri hlavné body odôvodnenia napadnutého rozsudku, podla ktorých sú vyhlásenia pána Verlucu samy o sebe dostatocným dôkazom, neexistencia iných osobitných dôkazov týkajúcich sa produktovodov "projekt" nicím neoslabuje zistenie porusenia a vyhlásenia pána Verlucu boli potvrdené vyhláseniami pána Bechera. 95 Komisia zdôraznuje, ze Sumitomo nenamietal proti urcitým zisteniam Súdu prvého stupna, ktoré samy o sebe stacia na potvrdenie porusenia. Z tohto dôvodu je odvolanie neúcinné. Okrem toho je aj neprípustné, kedze tvrdenia Sumitomo sa v podstate vztahujú len na posúdenie skutkových okolností. Najmä výhrady Sumitomo týkajúce sa zistenia, ze vyhlásenia pána Verlucu sú spolahlivé, nenasvedcujú tomu, ze by doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 96 V kazdom prípade sa Súd prvého stupna nedopustil ani nesprávneho posúdenia dôkazov, ani prenesenia dôkazného bremena. 97 Komisia nakoniec pozoruje, ze tvrdenie Sumitomo, podla ktorého napadnutý rozsudok vychádza z rozporuplného a nedostatocného odôvodnenia, je podopreté len vseobecným odkazom na predchádzajúce ustanovenia odvolania a z tohto dôvodu musí byt zamietnuté. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 98 Najskôr je nutné uviest, ze nie je potrebné rozhodnút o otázke, ci Sumitomo môze prebrat tvrdenia predlozené vo vyjadreniach Nippon Steel. Ako uz totiz bolo rozhodnuté vyssie, argumentácia predlozená Nippon Steel je v kazdom prípade nedôvodná. 99 V súvislosti s argumentáciou uvedenou vo vyjadreniach Sumitomo je nutné konstatovat, ze sa týka výlucne spochybnenia dôkaznej hodnoty priznanej Súdom prvého stupna vyhláseniam pánov Verlucu a Bechera prostredníctvom tvrdení, ktorých cielom je preukázat, ze tieto vyhlásenia nie sú spolahlivé alebo sú prinajmensom menej vierohodné, nez za aké ich povazoval Súd prvého stupna. 100 Tak ako zdôraznil generálny advokát v bodoch 88 az 92 svojich návrhov a ako to vyplýva z judikatúry citovanej v bode 56 tohto rozsudku, tieto tvrdenia sú prípustné len v tom rozsahu, v ktorom nepredstavujú zastrený odvolací dôvod s cielom zabezpecit preskúmanie skutkových okolností Súdnym dvorom. 101 V súvislosti s dôkaznou hodnotou priznanou vyhláseniam pána Bechera je tvrdenie Sumitomo, podla ktorého Súd prvého stupna mal kvalifikovat dôkaznú hodnotu týchto vyhlásení odlisne z dôvodu absencie priameho poznania vytýkaného porusenia pánom Becherom, spôsobilé na preskúmanie Súdnym dvorom. 102 V bode 297 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna vyhlásil, ze "v prípade, ako je tomu v danej veci, pokial ide o spolocnost Mannesmann, osoba, ktorá priamo nepoznala relevantné okolnosti, robí vyhlásenie ako zástupca spolocnosti, na základe ktorého uznáva existenciu porusenia za seba, ako aj za iné podniky, táto osoba sa nevyhnutne opiera o informácie poskytnuté jej spolocnostou a osobitne jej zamestnancami, ktorí predmetné konanie priamo poznali. ... vyhlásenia urobené proti vlastným záujmom ich autora musia byt v zásade povazované za preukázatelné a vyhláseniu pána Bechera preto treba priznat v danom prípade znacnú váhu". 103 Z tohto bodu vyplýva, ze Súd prvého stupna v rámci svojho posúdenia dôkaznej hodnoty vyhlásení pána Bechera správne zohladnil skutocnost, ze pán Becher nebol priamo oboznámený s predmetným porusením. Okrem toho pri úvahe rozvinutej Súdom prvého stupna nedoslo v tomto bode k ziadnemu poruseniu pravidiel v oblasti dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov. Tak ako zdôraznil generálny advokát v bode 119 svojich návrhov, vyhlásenie, ktoré uskutocnil ako zástupca podniku a v ktorom uznal existenciu porusenia, ktorého sa podnik dopustil, so sebou prinása znacné právne a hospodárske riziko, co spôsobuje, ze je mimoriadne nepravdepodobné, ze by toto vyhlásenie bolo urobené bez toho, aby jeho autor disponoval informáciami poskytnutými zamestnancami tejto spolocnosti, ktorí boli priamo oboznámení s vytýkanými skutocnostami. Za týchto podmienok absencia priameho poznania skutkových okolností samotným zástupcom podniku nemá vplyv na dôkaznú hodnotu, ktorú Súd prvého stupna mohol takémuto vyhláseniu priznat. 104 V súvislosti s ostatnými tvrdeniami Sumitomo zalozenými na nesprávnom právnom posúdení vyhlásení pána Bechera a nesúdrznosti v uplatnení týchto vyhlásení a vyhlásení pána Verlucu je potrebné uviest, ze v podstate zodpovedajú tvrdeniam Nippon Steel, ktoré boli zamietnuté ako nedôvodné z dôvodov uvedených v bodoch 68 az 73, 79 a 80 tohto rozsudku. Z týchto dôvodov nemozno prijat ani v podstate rovnaké tvrdenia Sumitomo. 105 V casti, kde Sumitomo vytýka Súdu prvého stupna, ze preniesol dôkazné bremeno, ked v bode 336 napadnutého rozsudku rozhodol, ze "i za predpokladu, ze japonskí zalobcovia mohli vyvolat pochybnost, pokial ide o specifické výrobky dotknuté dohodou sankcionovanou v clánku 1 napadnutého rozhodnutia - co nebolo preukázané -, je potrebné uviest, ze ak rozhodnutie brané ako celok ukazuje, ze predmetné porusenie sa týkalo zvlástneho druhu výrobkov, a uvádza dôkazy na podporu tohto záveru, skutocnost, ze toto rozhodnutie neobsahuje presný a úplný zoznam vsetkých druhov výrobkov dotknutých porusením, nemôze sama osebe postacovat na jeho zrusenie", nemozno jeho argumentáciu prijat. 106 Tak ako to zdôraznil generálny advokát v v bodoch 130 az 132 svojich návrhov, z úvodu bodu 336 napadnutého rozsudku stylizovaného v tomto znení: "... i za predpokladu..., co nebolo preukázané,..." vyplýva, ze ide o nadbytocnú cast odôvodnenia tohto rozsudku, ktorá je nezávislá vo vztahu k záverom, ku ktorým Súd prvého stupna dospel v bodoch 332 az 335 citovaných v bode 72 tohto rozsudku. Podla ustálenej judikatúry Súdny dvor ihned zamieta výhrady smerujúce proti nadbytocnému odôvodneniu rozsudku Súdu prvého stupna, kedze nemôzu viest k jeho zruseniu (uznesenie z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 47; rozsudok zo 16. septembra 1997, Blackspur DIY a i./Rada a Komisia, C-362/95 P, Zb. s. I-4775, bod 23). 107 V súvislosti s dôkaznou silou vyhlásení pána Verlucu stací pripomenút, tak ako to uz bolo uvedené pri posúdení tretej casti odvolacieho dôvodu Nippon Steel, ze pri úvahe Súdu prvého stupna obsiahnutej v bodoch 219 a 220 napadnutého rozsudku, proti ktorej Sumitomo namieta, nedoslo k ziadnemu nesprávnemu právnemu posúdeniu. V kazdom prípade vsak, tak ako to zdôraznil generálny advokát v bode 104 svojich návrhov, sa Súd prvého stupna mohol po tom, ako vyhlásenia pána Verlucu oznacil za spolahlivé, taktiez domnievat, ze tieto vyhlásenia postacovali na preukázanie porusenia v rozsahu, v ktorom boli podopreté ostatnými dôkazmi, a ze za tohto predpokladu boli tieto vyhlásenia dostatocné na to, aby sa dospelo k záveru, ze doslo k poruseniu týkajúcemu sa urcených výrobkov patriacich do kategórie dotknutých výrobkov. 108 Nakoniec skutocnost, ze v bode 349 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze vyhlásenia pána Verlucu nie sú v súvislosti s dátumom ukoncenia porusenia dostatocne presné, nicím neovplyvnuje spolahlivost týchto vyhlásení po ich obsahovej stránke, spolahlivost, ktorá bola napadnutým rozsudkom preukázaná a podopretá dalsími dôkazmi. 109 Kedze nemozno prijat ziadnu z výhrad predlozených Sumitomo, musí sa prvý odvolací dôvod zamietnut. C - O druhom odvolacom dôvode predlozenom Sumitomo, zalozenom na neprimeranej dlzke konania pred Súdom prvého stupna 1. Argumentácia úcastníkov konania 110 Sumitomo namieta proti dlzke konania pred Súdom prvého stupna, ktorá predstavovala styri roky a tri mesiace. Pripomína, ze dva roky uplynuli medzi skoncením písomnej casti konania a rozhodnutím o zacatí ústnej casti konania a skoro sestnást mesiacov medzi ukoncením ústnej casti konania a vyhlásením rozsudku. Navyse dva roky uplynuli od návrhu Komisie na prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania a ziadosti Súdu prvého stupna adresovanej Komisii, aby predlozila konecnú verziu svojho vyjadrenia. 111 Za týchto okolností je dlzka konania pred Súdom prvého stupna v rozpore s clánkom 6 ods. 1 EDLP. 112 Dlzka posudzovania zaloby Súdom prvého stupna bola navyse dlhsia ako dlzka konania, ktorú Súdny dvor posúdil ako neprimeranú v uz citovanom rozsudku Baustahlgewebe/Komisia,. Okrem toho v porovnaní s priemernou dlzkou konaní zacatých pred Súdom prvého stupna v kategórii podobných vecí malo posudzovanie tejto veci neprimeranú dlzku trvania. 113 Sumitomo tvrdí, ze z dôvodu dlzky konania utrpel penaznú skodu. Za primeranú by povazoval náhradu skody vo výske najmenej 1 012 332 eur. 114 Podla Komisie vzhladom na okolnosti tejto veci nebola dlzka konania pred Súdom prvého stupna neprimeraná. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 115 Je potrebné pripomenút, ze vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, podla ktorej má kazdý právo na spravodlivé súdne konanie, ktorá sa inspiruje clánkom 6 ods. 1 EDLP, a najmä právo, aby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote, mozno uplatnit v rámci súdneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa podniku ukladajú pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze (rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, body 20 a 21; Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 179, a z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 154). 116 Primeranost lehoty sa posudzuje v závislosti od okolností vlastných kazdej veci a najmä v závislosti od významu sporu pre dotknutú osobu, zlozitosti veci a od správania zalobcu a príslusných orgánov (rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 29, a Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný, bod 155). 117 Súdny dvor v tomto ohlade upresnil, ze zoznam kritérií nie je vycerpávajúci a ze posúdenie primeranosti lehoty nevyzaduje systematické preskúmanie okolností prípadu vo vztahu ku kazdému z nich, pokial sa dlzka konania javí odôvodnená aspon vo vztahu k jednému z nich. Z tohto dôvodu mozno zlozitost veci prijat ako odôvodnenie na prvý pohlad prílis dlhej lehoty (rozsudky Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 188, a Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný, bod 156). 118 V prejednávanej veci sa konanie pred Súdom prvého stupna zacalo 1. apríla 2000 návrhom Sumitomo, ktorým sa podala zaloba o neplatnost sporného rozhodnutia, a skoncilo 8. júla 2004, dnom vyhlásenia napadnutého rozsudku. Trvalo teda priblizne styri roky a tri mesiace. 119 Takáto dlzka trvania sa na prvý pohlad javí ako znacná. V kazdom prípade vsak, tak ako to zdôraznil generálny advokát v bodoch 151 a 159 svojich návrhov, sa skoro proti vsetkým skutkovým okolnostiam, z ktorých sporné rozhodnutie vychádzalo, na prvom stupni namietalo, a teda sa museli preskúmat. Bolo nutné posúdit dôkaznú hodnotu vyhlásení a pouzitelných dokumentov. Navyse rôzne opatrenia, ktoré Súd prvého stupna prijal od júna 2002 na úcely zabezpecenia konania, predpokladali predchádzajúcu analýzu spisov alebo prinajmensom ich urcitej casti. 120 Rovnako je potrebné pripomenút, ze sedem podnikov podalo zaloby o neplatnost proti tomu istému rozhodnutiu, a to v troch jazykoch konania. K vyhláseniu napadnutého rozsudku doslo v ten istý den, ako boli vyhlásené tri dalsie rozsudky, v ktorých sa rozhodlo o zalobách podaných proti spornému rozhodnutiu. 121 Z predchádzajúcich zistení vyplýva, ze dlzku konania, ktoré viedlo k napadnutému rozsudku, mozno vysvetlit najmä poctom podnikov, ktoré sa zúcastnili vytýkaného kartelu a podali zalobu proti spornému rozhodnutiu, co si vynútilo súbezné preskúmanie rôznych zalôb prostredníctvom detailného preskúmania spisu Súdom prvého stupna a jazykovými poziadavkami stanovenými jeho pravidlami konania. 122 Z toho vyplýva, ze vzhladom na osobitnú zlozitost veci bola dlzka konania pred Súdom prvého stupna odôvodnená. 123 Druhý odvolací dôvod predlozený Sumitomo je preto nedôvodný. 124 Kedze nemozno prijat ziaden z odvolacích dôvodov predlozených Sumitomo, je nutné jeho odvolanie zamietnut. 125 Z predchádzajúcich zistení vyplýva, ze odvolania sa musia zamietnut. V - O trovách 126 Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 tohto poriadku, ktorý sa na základe clánku 118 tohto poriadku uplatnuje na konanie o odvolaní, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat Sumitomo a Nippon Steel na náhradu trov konania a Sumitomo a Nippon Steel nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat Sumitomo na náhradu trov konania vo veci C-403/04 P a Nippon Steel na náhradu trov konania vo veci C-405/04 P. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolania sa zamietajú. 2. Sumitomo Metal Industries Ltd je povinný nahradit trovy konania vo veci C-403/04 P a Nippon Steel Corp. je povinný nahradit trovy konania vo veci C-405/04 P. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXPFFgMG/L97511-4501TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXPFFgMG/L97511-4501TMP.html#Footref*