Spojené veci C-393/04 a C-41/05 Air Liquide Industries Belgium SA proti Ville de Seraing a Province de Ličge (návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podané rozhodnutiami Cour d'appel de Ličge a Tribunal de premičre instance de Ličge) "Státna pomoc - Pojem - Oslobodenie od miestnych a provincných daní - Úcinky clánku 88 ods. 3 ES - Poplatky s rovnakým úcinkom - Vnútrostátne zdanenie" Abstrakt rozsudku 1. Prejudiciálne otázky - Právomoc Súdneho dvora - Hranice (Clánok 234 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem (Clánok 87 ods. 1 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Zákaz vykonania pred konecným rozhodnutím Komisie - Priamy úcinok (Clánky 87 ES a 88 ods. 3 ES) 4. Volný pohyb tovaru - Clo - Poplatky s rovnakým úcinkom - Pravidlá Zmluvy 5. Volný pohyb tovaru - Clo - Poplatky s rovnakým úcinkom - Pojem (Clánok 25 ES) 6. Danové ustanovenia - Vnútrostátne zdanenie - Zákaz diskriminácie medzi dovezenými a vyvezenými výrobkami a podobnými domácimi výrobkami (Clánok 90 ES) 1. Úlohou Súdneho dvora je, aby v rámci procesu spolupráce medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom, ktorý bol zavedený clánkom 234 ES, dal vnútrostátnemu súdu uzitocnú odpoved, ktorá mu umozní rozhodnút spor, o ktorom koná. Úlohou vnútrostátnych súdov, ktoré konajú o spore, je, aby posúdili tak nevyhnutnost rozhodnutia o prejudiciálnej otázke na vydanie ich rozsudku, ako aj relevantnost otázok, ktoré kladú Súdnemu dvoru. Súdny dvor vsak môze odmietnut rozhodnút o prejudiciálnej otázke, ktorú mu polozil vnútrostátny súd, najmä vtedy, ak je úplne zrejmé, ze výklad práva Spolocenstva, ktorý je od neho pozadovaný, nemá ziadnu súvislost so skutocnostou alebo s predmetom sporu vo veci samej. (pozri body 23, 24) 2. Úcelom clánku 87 ES je zabránit tomu, aby obchod medzi clenskými státmi ovplyvnovali výhody poskytnuté orgánmi verejnej moci, ktoré v rôznych formách narúsajú alebo hrozia narusit hospodársku sútaz tým, ze zvýhodnujú urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru. Podmienkami, od ktorých závisí kvalifikovanie vnútrostátneho opatrenia ako státnej pomoci podla clánku 87 ods. 1 ES, sú, po prvé, financovanie takého opatrenia státom alebo zo státnych prostriedkov, po druhé, existencia výhody pre podnik, po tretie, selektívnost uvedeného opatrenia, ako aj, po stvrté, dosah tohto opatrenia na obchod medzi clenskými státmi a z toho vyplývajúce narusenie hospodárskej sútaze. Pokial ide o prvú a druhú podmienku, pojem pomoc je vseobecnejsí ako pojem subvencia vzhladom na to, ze nezahrna len pozitívne plnenia, ako sú napríklad subvencie samotné, ale takisto aj zásahy státu, ktoré rôznymi formami znizujú výdavky, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku, a tak síce nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, ale majú rovnakú povahu a úcinky. Z toho vyplýva, ze opatrenie, ktorým orgány verejnej moci poskytnú urcitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré síce nezahrna prevod státnych prostriedkov, ale stavia príjemcov do výhodnejsej financnej situácie ako iných danovníkov, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Pokial ide o tretiu podmienku týkajúcu sa selektívneho charakteru opatrení, o ktoré ide vo veci samej, danové výhody, ktoré sa neuplatnujú na vsetky hospodárske subjekty, ale ktoré sa poskytujú len podnikom vykonávajúcim urcité typy cinností, nemozno povazovat za vseobecné opatrenia danovej alebo hospodárskej politiky. Pokial ide o stvrtú podmienku, ktorá vyzaduje, aby predmetné opatrenie ovplyvnovalo obchod medzi clenskými státmi a narúsalo alebo hrozilo narúsat hospodársku sútaz, nie je nevyhnutné zistovat skutocný dosah poskytnutej pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, kedze sa má preskúmat iba okolnost, ci uvedená pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz. Osobitne, pokial pomoc poskytnutá clenským státom posilní postavenie jedného podniku voci iným podnikom konkurentom v obchode vnútri Spolocenstva, musia sa tieto konkurencné podniky povazovat za ovplyvnené touto pomocou. Okrem toho nie je nevyhnutné, aby sa podnik príjemca pomoci sám zúcastnoval na uvedenom obchode. Napokon, pomerne nízka výska pomoci alebo pomerne skromná velkost podniku príjemcu pomoci nevylucuje a priori moznost, ze obchod medzi clenskými státmi je ovplyvnený. Ak sú tieto styri podmienky splnené, mozno oslobodenie od miestnej alebo provincnej dane z hybnej sily, ktoré sa vztahuje výlucne na motory pouzívané na staniciach zemného plynu a vylucuje motory pouzívané pre iné technické plyny, kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. (pozri body 27 - 36, 38, bod 1 výroku) 3. Podla clánku 88 ods. 3 tretej vety ES clenský stát nesmie vykonat navrhované opatrenia, ktoré majú charakter státnej pomoci, pokial neboli vyhlásené za zlucitelné so spolocným trhom. V tejto súvislosti môze dôjst k zásahu vnútrostátneho súdu v systéme kontroly státnej pomoci iba vtedy, ak vyplýva z judikatúrou uznaného priameho úcinku zákazu vykonania státnej pomoci podla tretej vety clánku 88 ods. 3 ES. Úlohou súdov clenských státov najmä je, aby chránili práva subjektov voci prípadnému porusovaniu zákazu vykonania pomoci zo strany vnútrostátnych orgánov. Pokial ide o opatrenia, ktoré môzu alebo majú byt uskutocnené na zabezpecenie tejto súdnej ochrany, vnútrostátny súd musí z takého porusenia, ktorého sa subjekty dovolávajú, vyvodit vsetky dôsledky v súlade s vnútrostátnymi procesnými postupmi, a to pokial ide tak o platnost aktov zahrnajúcich vykonanie opatrení, ktoré majú charakter pomoci, ako aj o vymáhanie financnej podpory poskytnutej v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. Zároven sa vsak danovníci nemôzu dovolávat toho, ze oslobodenie iných podnikov predstavuje státnu pomoc, aby sa vyhli zaplateniu uvedenej dane, alebo aby dosiahli jej vrátenie, pretoze aj za predpokladu, ze oslobodenie, o ktoré ide vo veci samej, predstavuje opatrenie, ktoré má charakter pomoci v zmysle clánku 87 ES, prípadná nezákonnost tejto pomoci nemôze ovplyvnit zákonnost dane samotnej. Clánok 88 ods. 3 posledná veta ES totiz definuje povinnost, ktorej úcelom je zabezpecit, aby pomoc nebola poskytnutá, pokial ju Komisia nevyhlásila za zlucitelnú so spolocným trhom. V tomto rámci majú právomoci vnútrostátnych súdov v podstate preventívnu povahu a nemôzu presiahnut právomoci zverené Komisii, ktorá po hlbkovom preskúmaní vydáva rozhodnutie o zákonnosti státnej pomoci. Okrem toho je napokon namieste poznamenat, ze rozsírenie okruhu potenciálnych príjemcov na iné podniky by neumoznilo odstránit úcinky pomoci poskytnutej v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES, ale naopak by malo za následok zväcsenie úcinkov tejto pomoci, pricom medzi danou a oslobodením od nej v prospech jednej kategórie podnikov neexistuje ziaden vztah záväzného urcenia, pretoze uplatnovanie oslobodenia od dane a jeho rozsah nezávisí od výnosu z dane. (pozri body 40 - 46, 48, bod 2 výroku) 4. Ustanovenia Zmluvy týkajúce sa poplatkov s rovnakým úcinkom a diskriminacného vnútrostátneho zdanenia nemozno uplatnit kumulatívne, takze to isté opatrenie nemôze v systéme Zmluvy patrit zároven do oboch kategórií. (pozri bod 50) 5. Akákolvek - hoci aj minimálna - jednostranne ulozená penazná povinnost bez ohladu na jej názov a techniku, ktorej tovary podliehajú z toho dôvodu, ze prekracujú hranicu, pokial nie je clom vo vlastnom slova zmysle, poplatok s rovnakým úcinkom v zmysle clánku 25 ES. Dan z hybnej sily, ktorej podliehajú najmä motory pouzívané na prepravu technického plynu vo vysokotlakových rozvodoch, nepredstavuje poplatok s rovnakým úcinkom v zmysle clánku 25 ES, kedze skutocnostou, na základe ktorej vzniká danová povinnost, je cinnost týchto motorov a ich spotreba energie bez ohladu na médium alebo zdroj energie, ktorá ich pohána, a nie prekrocenie hranice, pricom uvedená dan nesúvisí s dovozom alebo vývozom tovarov. (pozri body 51, 53, 54, bod 3 výroku) 6. Clánok 90 ES predstavuje v systéme Zmluvy doplnok ustanovení týkajúcich sa zrusenia ciel a poplatkov s rovnakým úcinkom. Úcelom tohto ustanovenia je zabezpecit volný pohyb tovaru medzi clenskými státmi v normálnych podmienkach hospodárskej sútaze odstránením akejkolvek formy ochrany, ktorá by mohla vyplývat z uplatnenia diskriminacného vnútrostátneho zdanenia vo vztahu k výrobkom pochádzajúcim z iných clenských státov. Penazné povinnosti vyplývajúce zo vseobecného rezimu vnútrostátneho zdanovania, ktoré sa uplatnujú systematicky podla rovnakých objektívnych kritérií na kategórie výrobkov nezávisle od ich pôvodu alebo urcenia, spadajú pod clánok 90 ES. Dan z hybnej sily, ktorej podliehajú najmä motory pouzívané na prepravu technického plynu vo vysokotlakových rozvodoch, nepredstavuje diskriminacné vnútrostátne zdanenie v zmysle clánku 90 ES, kedze vyvázané alebo dovázané výrobky jej nepodliehajú osobitným alebo odlisným spôsobom vzhladom na to, ze sa uplatnuje na hospodárske cinnosti vykonávané priemyselnými, obchodnými, financnými alebo polnohospodárskymi podnikmi a nie na výrobky ako také a ze skutocnost, ze oslobodenie, ktoré zakladá, sa týka motorov pouzívaných na prepravu zemného plynu, co nepostacuje na preukázanie diskriminacného charakteru uvedenej dane, pricom uvedený plyn nie je obdobným výrobkom ako technický plyn alebo výrobkom, ktorý je voci nemu konkurencný. (pozri body 55 - 59, bod 4 výroku) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 15. júna 2006 ([1]*) "Státna pomoc - Pojem - Oslobodenie od miestnych a provincných daní - Úcinky clánku 88 ods. 3 ES - Poplatky s rovnakým úcinkom - Vnútrostátne zdanenie" V spojených veciach C-393/04 a C-41/05, ktorých predmetom sú návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podané rozhodnutím Cour d'appel de Ličge (Belgicko) z 15. septembra 2004, doruceným Súdnemu dvoru 17. septembra 2004 (C-393/04), a rozhodnutím Tribunal de premičre instance de Ličge (Belgicko) z 24. januára 2005, doruceným Súdnemu dvoru 3. februára 2005 (C-41/05), ktoré súvisia s konaniami: Air Liquide Industries Belgium SA proti Ville de Seraing (C-393/04), Province de Ličge (C-41/05), SÚDNY DVOR (druhá komora) v zlození: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia J. Makarczyk, R. Silva de Lapuerta (spravodajkyna), P. Kuris a G. Arestis, generálny advokát: A. Tizzano, tajomník: K. Sztranc, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 13. októbra 2005, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Air Liquide Industries Belgium SA, v zastúpení: P. De Bandt, H. Deckers a G. Lienart, advokáti, - mesto Seraing, v zastúpení: J.-L. Gilissen, R. Ghods a M.-P. Donea, advokáti, - provincia Ličge, v zastúpení: C. Collard, advokát, - belgická vláda, v zastúpení: M. Wimmer, splnomocnený zástupca, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: J.-P. Keppenne a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 30. marca 2006, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu pojmu státna pomoc a prípadných právnych následkov, ktoré môzu z existencie takej pomoci vyplývat na vnútrostátnej úrovni. Rovnako sa týkajú výkladu pojmov poplatok s rovnakým úcinkom a vnútrostátne zdanenie. 2 Tieto návrhy boli podané v rámci sporov medzi jednak Air Liquide Industries Belgium SA (dalej len "Air Liquide") a mestom Seraing a jednak Air Liquide a provinciou Ličge. 3 Air Liquide je medzinárodná skupina, ktorá sa specializuje na výrobu a prepravu technických a medicinálnych plynov a takisto ponúka súvisiace sluzby. Air Liquide dodáva predovsetkým kyslík, dusík, vodík, ako aj pocetné dalsie plyny do tak odlisných odvetví cinnosti, ako sú oceliarstvo alebo rafinácia, chémia alebo metalurgia, sklársky, elektronický, papierenský, potravinársky priemysel a zdravotníctvo alebo letecký a kozmický priemysel. 4 V rámci svojej cinnosti Air Liquide okrem iného zabezpecuje prepravu technického plynu z rôznych výrobných zariadení vybudovaných v Belgicku, vo Francúzsku a v Holandsku k svojim zákazníkom usadeným v týchto troch státoch. Táto prepravná cinnost je v uvedených státoch zabezpecovaná prostredníctvom siete vysokotlakových potrubí, ktorá umoznuje zásobovat najmä velkých spotrebitelov umiestnených v oceliarskych a chemických komplexoch. 5 Na zásobovanie svojej potrubnej siete Air Liquide vyuzíva zariadenie na výrobu technického plynu na území mesta Seraing v provincii Ličge. Súcastou tohto zariadenia je stanica na stlácanie tohto plynu. Vnútrostátny právny rámec 6 Mestské zastupitelstvo mesta Seraing vydalo 13. decembra 1999 nariadenie o zavedení dane z hybnej sily. Toto nariadenie ukladá priemyselným, obchodným, financným alebo polnohospodárskym podnikom usadeným na území tohto mesta rocnú dan z motorov pouzívaných pri cinnosti prevádzkarne alebo k nej pripojených zariadení, bez ohladu na médium alebo zdroj energie, ktorá tieto motory pohána. Výska tejto dane je úmerná výkonu pouzitého motora. 7 Clánok 3 tohto nariadenia uvádza urcitý pocet situácií, ktoré zakladajú oslobodenie od tejto dane. Podla deviateho odseku tohto clánku sú od dane z hybnej sily konkrétne oslobodené motory pouzívané v staniciach na stlácanie zemného plynu na pohon kompresorov vytvárajúcich stav tlaku v zásobovacích rozvodoch. 8 Zastupitelstvo provincie Ličge vydalo 30. októbra 1998 a 29. októbra 1999 nariadenie o zavedení dane z hybnej sily. Toto nariadenie stanovuje v prospech provincie Ličge rocnú dan z motorov bez ohladu na médium, ktoré ich pohána. Táto dan sa ukladá priemyselným, obchodným, financným, polnohospodárskym podnikom a akýmkolvek profesiám a povolaniam. Jej výska je úmerná výkonu pouzitého motora. 9 Clánok 5 tohto nariadenia uvádza pocetné situácie, ktoré zakladajú oslobodenie od tejto dane. Podla clánku 5 ods. 12 uvedeného nariadenia sú od dane z hybnej sily konkrétne oslobodené motory pouzívané v kompresných staniciach zemného plynu na pohon kompresorov vytvárajúcich stav tlaku v zásobovacích rozvodoch. Spory vo veci samej a prejudiciálne otázky Vec C-393/04 10 Dna 28. júna 2000 Air Liquide dostal platobný výmer mesta Seraing, ktorým mu bola nariadená úhrada sumy 41 275 757 BEF (1 023 199,20 eur) ako dane z hybnej sily týkajúcej sa cinností za rok 1999. 11 Dna 22. septembra 2000 Air Liquide podal na mestský úrad uvedeného mesta staznost, ktorou sa domáhal zrusenia tohto zdanenia. 12 Air Liquide potom podal na Tribunal de premičre instance de Ličge zalobu, ktorou sa domáhal zrusenia rozhodnutia o zamietnutí týchto stazností. V rámci tejto zaloby sa dovolával diskriminacného charakteru dane z hybnej sily vyplývajúceho najmä z oslobodenia od dane v prospech spolocností prepravujúcich zemný plyn, ktoré oznacil za svojvolné. 13 Rozsudkom z 28. novembra 2002 Tribunal de premičre instance de Ličge zamietol uvedenú zalobu ako nedôvodnú. 14 Air Liquide podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Cour d'appel de Ličge, ktorý rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Má sa oslobodenie od miestnej dane z hybnej sily, ktoré sa vztahuje výlucne na motory pouzívané na staniciach zemného plynu a vylucuje motory pouzívané pre iné technické plyny, povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 87 úplného znenia Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva?" Vec C-41/05 15 V dnoch 20. apríla 2000 a 9. mája 2001 provincia Ličge zaslala Air Liquide platobný výmer, ktorým mu nariadila zaplatit sumu 4 744 980 BEF (117 624,98 eur) za zdanovacie obdobie roku 1999 a 2 403 360 BEF (59 577,74 eur) za zdanovacie obdobie roku 2000 ako dan z hybnej sily. 16 V dnoch 26. júna 2000 a 23. júla 2001 Air Liquide podal orgánom provincie Ličge staznosti, ktorými sa domáhal zrusenia tohto zdanenia. 17 Kedze tieto staznosti boli zamietnuté, Air Liquide podal na Tribunal de premičre instance de Ličge zalobu, ktorou sa domáhal zrusenia uvedeného zdanenia a vrátenia daní zaplatených pred zdanovacím obdobím roku 1999 vo výske 30 788 100 BEF (763 217,06 eur). V rámci tejto zaloby sa dovolával diskriminacného charakteru dane z hybnej sily vyplývajúceho najmä z oslobodenia od dane v prospech spolocností prepravujúcich zemný plyn, ako aj nezlucitelnosti tejto dane so Zmluvou ES. 18 Tribunal de premičre instance de Ličge rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Má sa oslobodenie od provincnej dane z hybnej sily, ktoré sa vztahuje výlucne na motory pouzívané na staniciach zemného plynu a vylucuje motory pouzívané pre iné technické plyny, povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 87 úplného znenia Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva? 2. V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, má vnútrostátny súd konajúci o zalobe podanej danovníkom, ktorý nebol oslobodený od provincnej dane z hybnej sily, nariadit orgánu verejnej moci, ktorý túto dan vybral, aby ju tomuto danovníkovi vrátil, pokial zistí, ze právne ani skutkovo nie je pre orgán verejnej moci, ktorý túto dan vybral, mozné, aby ju pozadoval od danovníka, ktorý bol oslobodený od dane z hybnej sily? 3. Má sa dan z hybnej sily, ktorej podliehajú motory pouzívané na prepravu technického plynu, ktorá sa uskutocnuje vysokotlakovými rozvodmi vyzadujúcimi prevádzkovanie kompresných staníc, povazovat za poplatok s rovnakým úcinkom zakázaný clánkom 25 a nasl. úplného znenia Zmluvy ES, pokial je zrejmé, ze provincia alebo obec ju v skutocnosti vyberá za prepravu technického plynu za hranice ich územia, zatial co preprava zemného plynu za rovnakých podmienok je od takej dane oslobodená? 4. Má sa dan z hybnej sily, ktorej podliehajú motory pouzívané na prepravu technického plynu, ktorá sa uskutocnuje vysokotlakovými rozvodmi vyzadujúcimi prevádzkovanie kompresných staníc, povazovat za opatrenie vnútrostátneho zdanenia zakázané clánkom 90 a nasl. ES, pokial je zrejmé, ze preprava zemného plynu je od tejto dane oslobodená? 5. V prípade, ak by predchádzajúce otázky boli zodpovedané kladne, je danovník, ktorý zaplatil dan z hybnej sily, oprávnený pozadovat jej vrátenie od 16. júla 1992, dátumu vyhlásenia rozsudku Legros [a i.]?" 19 Uznesením predsedu druhej komory Súdneho dvora z 21. júla 2005 boli veci C-393/04 a C-41/05 spojené na úcely ústnej casti konania a rozsudku. O prejudiciálnych otázkach O otázke polozenej vo veci C-393/04 a prvej otázke vo veci C-41/05 O prípustnosti týchto otázok 20 Belgická vláda a Komisia Európskych spolocenstiev tvrdia, ze tieto dve otázky sú neprípustné vzhladom na to, ze aj v prípade kladných odpovedí na ne by tieto odpovede nemali ziaden dosah na riesenie sporov vo veci samej, ktoré sa týkajú vrátenia sporných daní. 21 Belgická vláda a Komisia pripomínajú, ze - ako to vyplýva z judikatúry Súdneho dvora - vnútrostátny súd, na ktorý sútazitel podal návrh na vrátenie uhradenej dane, nie je v prípade porusenia clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES v zásade schopný prispiet k ochrane práv, ktoré by subjekt mohol uplatnovat. Také vrátenie by totiz tvorilo novú protiprávnu pomoc, ktorá by viedla k zvýseniu skôr poskytnutej pomoci, a vnútrostátny súd je rovnako ako kazdý iný vnútrostátny orgán povinný dodrziavat právo Spolocenstva, a preto nemôze vydat rozhodnutie, ktoré by predstavovalo poskytnutie dalsej protiprávnej pomoci. 22 Tá istá vláda a Komisia sa domnievajú, ze ak by sa aj mali sporné oslobodenia povazovat za státnu pomoc, zalobca vo veci samej by nebol oprávnený odmietnut zaplatenie predmetných daní. Inak by tomu bolo, ak by tieto dane predstavovali spôsob financovania opatrenia, ktoré má charakter pomoci, a výnos z uvedených daní by mal vplyv na výsku pomoci. V tejto veci pritom ani uplatnovanie týchto oslobodení, ani ich rozsah uvedené podmienky nesplna. 23 Je namieste pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je úlohou Súdneho dvora, aby v rámci procesu spolupráce medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom, ktorý bol zavedený clánkom 234 ES, dal vnútrostátnemu súdu uzitocnú odpoved, ktorá mu umozní rozhodnút spor, o ktorom koná (pozri rozsudky zo 17. júla 1997, Krüger, C-334/95, Zb. s. I-4517, bod 22, a z 28. novembra 2000, Roquette Frčres, C-88/99, Zb. s. I-10465, bod 18). 24 Rovnako treba uviest, ze v súlade s ustálenou judikatúrou je úlohou vnútrostátnych súdov, ktoré konajú o spore, aby posúdili tak nevyhnutnost rozhodnutia o prejudiciálnej otázke na vydanie ich rozsudku, ako aj relevantnost otázok, ktoré kladú Súdnemu dvoru. Súdny dvor vsak môze odmietnut rozhodnút o prejudiciálnej otázke, ktorú mu polozil vnútrostátny súd, najmä vtedy, ak je úplne zrejmé, ze výklad práva Spolocenstva, ktorý je od neho pozadovaný, nemá ziadnu súvislost so skutocnostou alebo s predmetom sporu vo veci samej (pozri najmä rozsudky z 15. júna 1999, Tarantik, C-421/97, Zb. s. I-3633, bod 33; z 9. marca 2000, EKW a Wein & Co, C-437/97, Zb. s. I-1157, bod 52, a z 22. januára 2002, Canal Satélite Digital, C-390/99, Zb. s. I-607, bod 19). 25 Pokial ide o predmet sporov vo veci samej, je potrebné uviest, ze - ako to vyplýva zo spisu a pojednávania na Súdnom dvore, najmä z vysvetlení podaných zalobcom vo veci samej - hoci predmetom návrhov Air Liquide je vrátenie sporných daní, rovnako sa týkajú spochybnenia platnosti právnych nástrojov, ktorými boli tieto dane zavedené. 26 Za týchto podmienok je potrebné odpovedat na polozené otázky. O odpovedi na uvedené otázky 27 Treba pripomenút, ze úcelom clánku 87 ES je zabránit tomu, aby obchod medzi clenskými státmi ovplyvnovali výhody poskytnuté orgánmi verejnej moci, ktoré v rôznych formách narúsajú alebo hrozia narusit hospodársku sútaz tým, ze zvýhodnujú urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru (rozsudok z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb. s. 709, bod 26). 28 Preto je namieste preskúmat oslobodenia od dane, o ktoré ide vo veci samej, so zretelom na podmienky, od ktorých závisí kvalifikovanie vnútrostátneho opatrenia ako státnej pomoci podla clánku 87 ods. 1 ES, a to financovanie takého opatrenia státom alebo zo státnych prostriedkov, existenciu výhody pre podnik, selektívnost uvedeného opatrenia, ako aj dosah tohto opatrenia na obchod medzi clenskými státmi a z toho vyplývajúce narusenie hospodárskej sútaze. 29 Pokial ide o prvú a druhú podmienku, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je pojem pomoc vseobecnejsí ako pojem subvencia vzhladom na to, ze nezahrna len pozitívne plnenia, ako sú napríklad subvencie samotné, ale takisto aj zásahy státu, ktoré rôznymi formami znizujú výdavky, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku, a tak síce nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, ale majú rovnakú povahu a úcinky (pozri najmä rozsudky z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, Zb. s. I-8365, bod 38; z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, C-501/00, Zb. s. I-6717, bod 90, a z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-66/02, Zb. s. I-10901, bod 77). 30 Z toho vyplýva, ze opatrenie, ktorým orgány verejnej moci poskytnú urcitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré síce nezahrna prevod státnych prostriedkov, ale stavia príjemcov do výhodnejsej financnej situácie ako iných danovníkov, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (pozri rozsudky z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, C-387/92, Zb. s. I-877, bod 14, a z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C-222/04, Zb. s. I-289, bod 132). 31 Pokial ide o tretiu podmienku týkajúcu sa selektívneho charakteru opatrení, o ktoré ide vo veci samej, je nesporné, ze predmetné danové výhody sa neuplatnujú na vsetky hospodárske subjekty, ale sa poskytujú podnikom vykonávajúcim urcité typy cinností, a to tým, ktoré v kompresných staniciach zemného plynu pouzívajú motory urcené na pohon kompresorov vytvárajúcich stav tlaku v zásobovacích rozvodoch. 32 Kedze sa teda tieto opatrenia neuplatnujú na vsetky hospodárske subjekty, nemozno ich povazovat za vseobecné opatrenia danovej alebo hospodárskej politiky (pozri rozsudky z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 99, a Unicredito Italiano, C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 49). 33 Pokial ide o stvrtú podmienku existencie státnej pomoci, clánok 87 ods. 1 ES ukladá, aby predmetné opatrenie ovplyvnovalo obchod medzi clenskými státmi a narúsalo alebo hrozilo narúsat hospodársku sútaz. 34 Na úcely takého kvalifikovania z judikatúry vyplýva, ze nie je nevyhnutné zistovat skutocný dosah poskytnutej pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, kedze sa má preskúmat iba okolnost, ci uvedená pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 44, ako aj rozsudky z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 111, a Unicredito Italiano, uz citovaný, bod 54). 35 Osobitne, pokial pomoc poskytnutá clenským státom posilní postavenie jedného podniku voci iným podnikom konkurentom v obchode vnútri Spolocenstva, musia sa tieto konkurencné podniky povazovat za ovplyvnené touto pomocou. Okrem toho nie je nevyhnutné, aby sa podnik príjemca pomoci sám zúcastnoval na uvedenom obchode (pozri najmä rozsudky z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, uz citovaný, body 115 a 117, a Unicredito Italiano, uz citovaný, body 56 a 58, ako aj citovanú judikatúru). 36 Napokon, pomerne nízka výska pomoci alebo pomerne skromná velkost podniku príjemcu pomoci nevylucuje a priori moznost, ze obchod medzi clenskými státmi je ovplyvnený (pozri rozsudok zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 42). 37 Je úlohou vnútrostátnych súdov, aby vo svetle predchádzajúcich zloziek výkladu zistili existenciu státnej pomoci v konaniach vo veci samej. 38 Preto je namieste odpovedat na otázku polozenú vo veci C-393/04 a na prvú otázku vo veci C-41/05 tak, ze oslobodenie od miestnej alebo provincnej dane z hybnej sily, ktoré sa vztahuje výlucne na motory pouzívané na staniciach zemného plynu a vylucuje motory pouzívané pre iné technické plyny, mozno kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. Je úlohou vnútrostátnych súdov, aby posúdili, ci sú splnené podmienky, s ktorými sa spája existencia státnej pomoci. O druhej otázke vo veci C-41/05 39 Vnútrostátny súd sa touto otázkou pýta Súdneho dvora na právne následky kvalifikovania predmetného oslobodenia ako státnej pomoci a na práva danovníka, ktorý uhradil dan, ked oslobodenie iných podnikov od nej môze takú pomoc predstavovat. 40 Na úcely odpovede na túto otázku treba pripomenút, ze podla clánku 88 ods. 3 tretej vety ES clenský stát nesmie vykonat navrhované opatrenia, ktoré majú charakter státnej pomoci, pokial neboli vyhlásené za zlucitelné so spolocným trhom. 41 V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, ze k zásahu vnútrostátneho súdu v systéme kontroly státnej pomoci môze dôjst iba vtedy, ak vyplýva z judikatúrou uznaného priameho úcinku zákazu vykonania státnej pomoci podla tretej vety clánku 88 ods. 3 ES. Súdny dvor najmä zdôraznil, ze je úlohou súdov clenských státov, aby chránili práva subjektov voci prípadnému porusovaniu zákazu vykonania pomoci zo strany vnútrostátnych orgánov (pozri rozsudok z 21. októbra 2003, Van Calster a i., C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 53). 42 Pokial ide o opatrenia, ktoré môzu alebo majú byt uskutocnené na zabezpecenie tejto súdnej ochrany, Súdny dvor upresnil, ze vnútrostátny súd musí z takého porusenia, ktorého sa subjekty dovolávajú, vyvodit vsetky dôsledky v súlade s vnútrostátnymi procesnými postupmi, a to pokial ide tak o platnost aktov zahrnajúcich vykonanie opatrení, ktoré majú charakter pomoci, ako aj o vymáhanie financnej podpory poskytnutej v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES (pozri rozsudky z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 12, a z 13. januára 2005, Streekgewest, C-174/02, Zb. s. I-85, bod 17). 43 Súdny dvor takisto rozhodol, ze danovníci sa nemôzu dovolávat toho, ze oslobodenie iných podnikov predstavuje státnu pomoc, aby sa vyhli zaplateniu uvedenej dane (pozri rozsudok z 20. septembra 2001, Banks, C-390/98, Zb. s. I-6117, bod 80). Z toho plynie, ze aj za predpokladu, ze oslobodenie, o ktoré ide vo veci samej, predstavuje opatrenie, ktoré má charakter pomoci v zmysle clánku 87 ES, prípadná nezákonnost tejto pomoci nemôze ovplyvnit zákonnost dane samotnej. 44 Clánok 88 ods. 3 posledná veta ES totiz definuje povinnost, ktorej úcelom je zabezpecit, aby pomoc nebola poskytnutá, pokial ju Komisia nevyhlásila za zlucitelnú so spolocným trhom. V tomto rámci majú právomoci vnútrostátnych súdov v podstate preventívnu povahu a nemôzu presiahnut právomoci zverené Komisii, ktorá po hlbkovom preskúmaní vydáva rozhodnutie o zákonnosti státnej pomoci. 45 Napokon je namieste poznamenat, ze rozsírenie okruhu potenciálnych príjemcov na iné podniky by neumoznilo odstránit úcinky pomoci poskytnutej v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES, ale naopak by malo za následok zväcsenie úcinkov tejto pomoci. 46 Inak by tomu bolo, ak by dan a ustanovené oslobodenie tvorili neoddelitelnú súcast opatrenia, ktoré má charakter pomoci. Na to, aby dan mohla byt povazovaná za neoddelitelnú súcast opatrenia, ktoré má charakter pomoci, musí medzi danou a pomocou existovat vztah záväzného urcenia podla relevantnej vnútrostátnej právnej úpravy v tom zmysle, ze výnos z dane je povinne urcený na financovanie pomoci a priamo ovplyvnuje jej výsku a v dôsledku toho posúdenie zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom (pozri rozsudky Streekgewest, uz citovaný, bod 26, a z 27. októbra 2005, Casino France a i., C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, Zb. s. I-9481, bod 40). Medzi danou a oslobodením od uvedenej dane v prospech jednej kategórie podnikov vsak neexistuje ziaden vztah záväzného urcenia. Uplatnovanie oslobodenia od dane a jeho rozsah totiz nezávisí od výnosu z dane (pozri rozsudky Streekgewest, uz citovaný, bod 28, a Casino France a i., uz citovaný, bod 41). 47 Je nesporné, ze vo veci samej nebol medzi danou z hybnej sily a ustanovenými oslobodeniami, pokial ide o nu, taký vztah zistený. 48 Preto treba na druhú otázku vo veci C-41/05 odpovedat tak, ze prípadná nezákonnost oslobodenia od dane, o aké ide vo veci samej, so zretelom na právo Spolocenstva v oblasti státnej pomoci nemôze ovplyvnit zákonnost dane samotnej, takze podniky, ktoré sú danovníkmi tejto dane, sa nemôzu na vnútrostátnych súdoch dovolávat nezákonnosti poskytnutého oslobodenia na to, aby sa vyhli zaplateniu uvedenej dane, alebo aby dosiahli jej vrátenie. O tretej a stvrtej otázke vo veci C-41/05 - Úvodné pripomienky 49 Svojou tretou a stvrtou otázkou sa vnútrostátny súd chce dozvediet, ci dan z hybnej sily môze predstavovat poplatok s rovnakým úcinkom ako clá na dovozy a vývozy v zmysle clánku 25 ES alebo diskriminacné vnútrostátne zdanenie zakázané clánkom 90 ES. 50 Na úvod je potrebné pripomenút, ze ustanovenia Zmluvy týkajúce sa poplatkov s rovnakým úcinkom a diskriminacného vnútrostátneho zdanenia nemozno uplatnit kumulatívne, takze to isté opatrenie nemôze v systéme Zmluvy patrit zároven do oboch kategórií (pozri rozsudok z 2. augusta 1993, Celbi, C-266/91, Zb. s. I-4337, bod 9). - O tretej otázke 51 Treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry predstavuje akákolvek - hoci aj minimálna - jednostranne ulozená penazná povinnost bez ohladu na jej názov a techniku, ktorej tovary podliehajú z toho dôvodu, ze prekracujú hranicu, pokial nie je clom vo vlastnom slova zmysle, poplatok s rovnakým úcinkom v zmysle clánku 25 ES (pozri rozsudky zo 17. septembra 1997, UCAL, C-347/95, Zb. s. I-4911, bod 18; z 9. septembra 2004, Carbonati Apuani, C-72/03, Zb. s. I-8027, bod 20, a z 8. novembra 2005, Jersey Produce Marketing Organisation, C-293/02, Zb. s. I-9543, bod 55). 52 So zretelom na túto definíciu a vzhladom na charakteristiku dane, o ktorú ide vo veci samej, je potrebné konstatovat, ze - ako to vyplýva z pojednávania na Súdnom dvore - tejto dani podliehajú najmä pouzívatelia motorov pohánaných na úcely prepravy technického plynu vo vysokotlakových rozvodoch, ktoré vyzadujú zásah kompresných staníc. Uvedená dan sa okrem toho týka velkého poctu priemyselných cinností, ktoré zahrnajú pouzitie týchto motorov. 53 Preto skutocnost, na základe ktorej vzniká danová povinnost, je cinnost týchto motorov a ich spotreba energie bez ohladu na médium alebo zdroj energie, ktorá ich pohána. Kedze sa uvedená dan nevyberá z dôvodu prekrocenia hranice, nesúvisí s dovozom alebo vývozom tovarov. 54 Na tretiu otázku vo veci C-41/05 je teda namieste odpovedat tak, ze dan z hybnej sily, ktorej podliehajú najmä motory pouzívané na prepravu technického plynu vo vysokotlakových rozvodoch, nepredstavuje poplatok s rovnakým úcinkom v zmysle clánku 25 ES. - O stvrtej otázke 55 Ako uz Súdny dvor zdôraznil, clánok 90 ES predstavuje v systéme Zmluvy doplnok ustanovení týkajúcich sa zrusenia ciel a poplatkov s rovnakým úcinkom. Úcelom tohto ustanovenia je zabezpecit volný pohyb tovaru medzi clenskými státmi v normálnych podmienkach hospodárskej sútaze odstránením akejkolvek formy ochrany, ktorá by mohla vyplývat z uplatnenia diskriminacného vnútrostátneho zdanenia vo vztahu k výrobkom pochádzajúcim z iných clenských státov (rozsudky z 27. februára 1980, Komisia/Francúzsko, 168/78, Zb. s. 347, bod 4; Komisia/Taliansko, 169/78, Zb. s. 385, bod 4, a Komisia/Dánsko, 171/78, Zb. s. 447, bod 4). 56 Treba dodat, ze penazné povinnosti vyplývajúce zo vseobecného rezimu vnútrostátneho zdanovania, ktoré sa uplatnujú systematicky podla rovnakých objektívnych kritérií na kategórie výrobkov nezávisle od ich pôvodu alebo urcenia, spadajú pod clánok 90 ES (pozri najmä rozsudky z 3. februára 1981, Komisia/Francúzsko, 90/79, Zb. s. 283, bod 14; zo 16. júla 1992, Legros a i., C-163/90, Zb. s. I-4625, bod 11, a zo 16. decembra 1992, Lornoy a i., C-17/91, Zb. s. I-6523, bod 19). 57 Pokial ide o hybnú silu, o ktorú ide vo veci samej, je namieste uviest, ze vyvázané alebo dovázané výrobky jej nepodliehajú osobitným alebo odlisným spôsobom vzhladom na to, ze sa uplatnuje na hospodárske cinnosti vykonávané priemyselnými, obchodnými, financnými alebo polnohospodárskymi podnikmi a nie na výrobky ako také. 58 Okrem toho je potrebné uviest, ze skutocnost, ze poskytnuté oslobodenie sa týka motorov pouzívaných na prepravu zemného plynu nepostacuje na preukázanie diskriminacného charakteru uvedenej dane, kedze - ako to vyplýva z pojednávania na Súdnom dvore - nie je zrejmé, ze by uvedený plyn bol obdobný výrobok ako technický plyn alebo výrobok, ktorý je voci nemu konkurencný. 59 Na stvrtú otázku je teda namieste odpovedat tak, ze dan z hybnej sily, ktorej podliehajú najmä motory pouzívané na prepravu technického plynu vo vysokotlakových rozvodoch, nepredstavuje diskriminacné vnútrostátne zdanenie v zmysle clánku 90 ES. 60 Vzhladom na odpovede dané na tretiu a stvrtú otázku vo veci C-41/05 nie je opodstatnené odpovedat na piatu otázku polozenú v tejto veci. O trovách 61 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konaní vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkami postupu v konaniach pred vnútrostátnymi súdmi, o trovách konania rozhodnú tieto vnútrostátne súdy. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: 1. Oslobodenie od miestnej alebo provincnej dane z hybnej sily, ktoré sa vztahuje výlucne na motory pouzívané na staniciach zemného plynu a vylucuje motory pouzívané pre iné technické plyny, mozno kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. Je úlohou vnútrostátnych súdov, aby posúdili, ci sú splnené podmienky, s ktorými sa spája existencia státnej pomoci. 2. Prípadná nezákonnost oslobodenia od dane, o aké ide vo veci samej, so zretelom na právo Spolocenstva v oblasti státnej pomoci nemôze ovplyvnit zákonnost dane samotnej, takze podniky, ktoré sú danovníkmi tejto dane, sa nemôzu na vnútrostátnych súdoch dovolávat nezákonnosti poskytnutého oslobodenia na to, aby sa vyhli zaplateniu uvedenej dane, alebo aby dosiahli jej vrátenie. 3. Dan z hybnej sily, ktorej podliehajú najmä motory pouzívané na prepravu technického plynu vo vysokotlakových rozvodoch, nepredstavuje poplatok s rovnakým úcinkom v zmysle clánku 25 ES. 4. Dan z hybnej sily, ktorej podliehajú najmä motory pouzívané na prepravu technického plynu vo vysokotlakových rozvodoch, nepredstavuje diskriminacné vnútrostátne zdanenie v zmysle clánku 90 ES. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXtNO1k9/L97987-9820TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXtNO1k9/L97987-9820TMP.html#Footref*