Vec C-368/04 Transalpine Ölleitung in Österreich GmbH a i. proti Finanzlandesdirektion für Tirol a i. [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko)] "Státna pomoc - Clánok 88 ods. 3 posledná veta ES - Ciastocné vrátenie spotrebných daní z energií - Neoznámenie pomoci - Rozhodnutie Komisie - Vyhlásenie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom pocas urcitého obdobia v minulosti - Úcinok na ziadosti o vrátenie predlozené podnikmi, ktoré nie sú príjemcami opatrenia pomoci - Právomoci vnútrostátnych súdov" Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Nariadenie c. 659/1999 - Pôsobnost ratione temporis (Nariadenie Rady c. 659/1999) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Právomoci Komisie a vnútrostátnych súdov - Úloha vnútrostátnych súdov (Clánky 87 ES a 88 ods. 3 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Poskytnutie pomoci v rozpore so zákazom stanoveným clánkom 88 ods. 3 ES (Clánok 87 ods. 1 ES a clánok 88 ods. 3 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Dodrziavanie pravidiel Spolocenstva - Úloha vnútrostátnych súdov 1. V prípade, ked nariadenie c. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] obsahuje pravidlá procesnej povahy, uplatnujú sa tieto pravidlá na vsetky správne konania v oblasti státnej pomoci prebiehajúce pred Komisiou v case, ked uvedené nariadenie nadobudlo úcinnost, konkrétne 16. apríla 1999. (pozri bod 34) 2. Uskutocnovanie systému dohladu nad státnou pomocou prinálezí na jednej strane Komisii a na druhej strane vnútrostátnym súdom, ktoré plnia odlisné a vzájomne sa doplnujúce úlohy. Kým posúdenie zlucitelnosti opatrení pomoci so spolocným trhom patrí do výlucnej právomoci Komisie, ktorej konanie podlieha dohladu vykonávanému súdmi Spolocenstva, vnútrostátne súdy bdejú nad dodrziavaním práv osôb podliehajúcich ich právomoci v prípade porusenia povinnosti predchádzajúceho oznámenia státnej pomoci Komisii podla clánku 88 ods. 3 ES. V tejto úlohe vnútrostátne súdy musia taktiez v plnom rozsahu zohladnit záujem Spolocenstva. V súvislosti s protiprávnou pomocou, pretoze sa poskytla v rozpore s povinnostou oznámenia vo forme ciastocne vrátenej spotrebnej dane, by nebolo v súlade so záujmom Spolocenstva nariadit takéto vrátenie v prospech ostatných podnikov, pokial má takéto rozhodnutie za ciel rozsírenie príjemcov pomoci, cím by doslo k rozsíreniu úcinkov tejto pomoci namiesto ich odstránenia. Vnútrostátne súdy totiz musia dbat na to, aby opatrenia nápravy, ktoré ukladajú, mohli úcinne odstránit úcinky pomoci poskytnutej v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES a nesmú jednoducho rozsírit pomoc na väcsiu skupinu príjemcov. Okrem toho, aj za predpokladu, ze ziadosti o poskytnutie protiprávnej pomoci mozno povazovat za obdobu ziadostí o ciastocné oslobodenie od platby uvedenej dane, danovníci sa nemôzu dovolávat toho, ze oslobodenie iných podnikov predstavuje státnu pomoc, aby sa vyhli zaplateniu uvedenej dane. V konecnom dôsledku clánok 88 ods. 3 posledná veta ES sa má vykladat v tom zmysle, ze prinálezí vnútrostátnym súdom ochranovat práva osôb podliehajúcich ich právomoci pred prípadným nedodrzaním zákazu uskutocnenia pomoci vnútrostátnymi orgánmi predtým, ako Komisia Európskych spolocenstiev prijme rozhodnutie o jej povolení. Pri svojom rozhodovaní vsak musia vnútrostátne súdy v plnom rozsahu zohladnit záujem Spolocenstva a nesmú prijat opatrenie, ktorého jediným úcinkom by bolo rozsírenie okruhu príjemcov protiprávnej pomoci. (pozri body 36 - 38, 44, 48 - 51, 57, 58 a výrok) 3. Opatrenie, ktoré je pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a je vykonané v rozpore s povinnostami vyplývajúcimi z clánku 88 ods. 3 ES, je protiprávne. Dôsledkom rozhodnutia Komisie vyhlasujúceho neoznámenú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom nie je legalizácia a posteriori vykonávacích aktov, ktoré sú neplatné z dôvodu, ze boli prijaté v rozpore so zákazom uvedeným v tomto ustanovení, pretoze by mohlo dôjst k ohrozeniu priameho úcinku clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES a popretiu záujmov osôb podliehajúcich právomoci vnútrostátnych súdov, ktorých úlohou je tieto záujmy chránit. Akýkolvek iný výklad by viedol k zvýhodneniu nedodrzania tohto ustanovenia dotknutým clenským státom a bránil by jeho potrebnému úcinku. Ak by totiz v rámci návrhu pomoci, ci uz zlucitelnej, alebo nezlucitelnej so spolocným trhom, nedodrzanie clánku 88 ods. 3 ES nespôsobovalo viac rizika alebo sankcií ako dodrzanie tohto ustanovenia, motivácia clenských státov oznamovat pomoc a cakat na rozhodnutie týkajúce sa zlucitelnosti by bola znacne znízená, a rovnako by tak doslo aj k znízeniu rozsahu dohladu vykonávaného Komisiou. V tomto ohlade málo zavázi, ze rozhodnutie Komisie upresnuje, ze posúdenie predmetnej pomoci Komisiou sa vztahovalo na obdobie predchádzajúce jeho prijatiu. Rovnako nie je dôlezité, ci bola ziadost o vrátenie podaná pred prijatím rozhodnutia vyhlasujúceho pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom alebo po nom, pokial sa táto ziadost vztahuje na protiprávnu situáciu vyplývajúcu z neoznámenia. (pozri body 40 - 43, 55, 59 a výrok) 4. Vnútrostátne súdy musia osobám podliehajúcim ich právomoci, ktoré sa môzu dovolávat nedodrzania povinnosti oznámenia státnej pomoci, zabezpecit, ze z neho budú vyvodené vsetky dôsledky v súlade s ich vnútrostátnym právom, a to jednak v súvislosti s platnostou aktov, ktorými sa vykonáva opatrenie pomoci, ako aj v súvislosti s vymáhaním financných podpôr poskytnutých v rozpore s týmto ustanovením alebo s prípadnými predbeznými opatreniami. Podla mozností vnútrostátneho práva a procesných prostriedkov, ktoré toto právo stanovuje, môze vnútrostátny súd v závislosti od jednotlivého prípadu povazovat za potrebné nariadit vymáhanie protiprávnej pomoci od jej príjemcov, aj ked táto pomoc bola neskôr Komisiou vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom. Rovnako môze prinálezat vnútrostátnemu súdu, aby rozhodol o návrhu na náhradu skody spôsobenej protiprávnou povahou opatrenia pomoci. (pozri body 47, 56) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 5. októbra 2006 ([1]*) "Státna pomoc - Clánok 88 ods. 3 posledná veta ES - Ciastocné vrátenie spotrebných daní z energií - Neoznámenie pomoci - Rozhodnutie Komisie - Vyhlásenie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom pocas urcitého obdobia v minulosti - Úcinok na ziadosti o vrátenie predlozené podnikmi, ktoré nie sú príjemcami opatrenia pomoci - Právomoci vnútrostátnych súdov" Vo veci C-368/04, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko) z 12. augusta 2004 a dorucený Súdnemu dvoru 24. augusta 2004, ktorý súvisí s konaním: Transalpine Ölleitung in Österreich GmbH, Planai-Hochwurzen-Bahnen GmbH, Gerlitzen-Kanzelbahn-Touristik GmbH & Co. KG proti Finanzlandesdirektion für Tirol, Finanzlandesdirektion für Steiermark, Finanzlandesdirektion für Kärnten, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas (spravodajca), sudcovia J. Malenovský, S. von Bahr, A. Borg Barthet a U. Lőhmus, generálny advokát: F. G. Jacobs, tajomník: K. Sztranc, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 14. septembra 2005, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Transalpine Ölleitung in Österreich GmbH a Planai-Hochwurzen-Bahnen GmbH, v zastúpení: W. Arnold, Rechtsanwalt, - Rakúska republika, v zastúpení: H. Dossi, splnomocnený zástupca, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 29. novembra 2005, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES. 2 Tento návrh bol podaný v rámci troch sporov, po prvé medzi Transalpine Ölleitung in Österreich GmbH (dalej len "TAL") a Finanzlandesdirektion für Tirol, po druhé medzi Planai-Hochwurzen-Bahnen GmbH (dalej len "Planai") a Finanzlandesdirektion für Steiermark a po tretie medzi Gerlitzen-Kanzelbahn-Touristik GmbH & Co. KG (dalej len "Gerlitzen") a Finanzlandesdirektion für Kärnten v súvislosti s vrátením spotrebných daní z energií. Právny rámec Právo Spolocenstva 3 Clánok 88 ods. 3 ES stanovuje: "Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Ak usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87, zacne konanie podla odseku 2. Clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou." 4 Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), kodifikuje prax rozvinutú Komisiou Európskych spolocenstiev v súlade s judikatúrou Súdneho dvora v oblasti posudzovania státnej pomoci. Na základe svojho clánku 30 vstúpilo toto nariadenie do platnosti 16. apríla 1999. 5 Clánok 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu... Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Spolocenstva." Vnútrostátne právo 6 Pri prílezitosti danovej reformy a v rámci zákona o strukturálnom prispôsobení z roku 1996 (Strukturanpassungsgesetz 1996) z 30. apríla 1996 (BGBl. I, 201/1996) Rakúska republika prijala, uverejnila a uviedla do platnosti súcasne tri zákony, a síce: - zákon o spotrebnej dani z elektrickej energie (Elektrizitätsabgabegesetz, dalej len "EAG"), - zákon o spotrebnej dani zo zemného plynu (Erdgasabgabegesetz, dalej len "EGAG"), - zákon o vrátení spotrebných daní z energií (Energieabgabenvergütungsgesetz, dalej len "EAVG"). 7 EAG upravuje zdanenie dodávania a spotreby elektrickej energie. Na základe § 6 ods. 3 tohto zákona dodávatel elektrickej energie prenása dan na odberatela. 8 EGAG upravuje obdobné pravidlá pre dodávanie a spotrebu zemného plynu. 9 EAVG upravuje ciastocné vrátenie spotrebných daní z energií týkajúcich sa elektrickej energie a zemného plynu podla EAG a EGAG. Na základe § 1 ods. 1 tohto zákona sa na základe ziadosti tieto dane musia vrátit v prípade, ak ako celok presahujú 0,35 % cistej hodnoty výroby spotrebitela elektrickej energie. Vrátená ciastka sa uhradí po odpocítaní poplatku v maximálnej výske 5 000 ATS (363 eur). 10 Podla § 2 ods. 1 EAVG v znení zákona o danových zmenách z roku 1996 (Abgabenänderungsgesetz 1996) z 30. decembra 1996 (BGBl. I, 797/1996) vsak majú právo na vrátenie spotrebných daní z energií výlucne podniky, ktorých hlavnou cinnostou je preukázatelne výroba hmotného majetku. Okolnosti predchádzajúce sporu vo veci samej 11 Po podaní stazností podnikmi, ktorých hlavnou cinnostou nie je výroba hmotného majetku, proti zamietnutiu vrátenia spotrebných daní z energií polozil Verfassungsgerichtshof (Ústavný súd) Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky s cielom najmä zistit, ci ustanovenia EAVG predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. 12 Rozsudkom z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke (C-143/99, Zb. s. I-8365) Súdny dvor rozhodol takto: "Vnútrostátne opatrenia, ktoré urcujú ciastocné vrátenie spotrebných daní z energií týkajúcich sa zemného plynu a elektrickej energie len v prospech podnikov, ktorých hlavnou cinnostou je preukázatelne výroba hmotného majetku, treba povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku [87 ES]." 13 V nadväznosti na tento rozsudok Súdneho dvora Verfassungsgerichtshof rozsudkom z 13. decembra 2001 (B 2251/97, Sammlung 15450) zrusil uznesenie, ktorým vnútrostátny orgán odmietol ciastocne vrátit spotrebné dane z elektrickej energie. 14 Verfassungsgerichtshof usúdil, ze kedze EAVG nebol oznámený Komisii, nemôze dotknutý správny orgán zalozit svoje zamietnutie vrátenia spotrebných daní z energií podnikom, ktorých hlavnou cinnostou nie je výroba hmotného majetku, na § 2 ods. 1 tohto zákona. Tým, ze tak urobil, sa dotknutý správny orgán dopustil chyby, ktorú mozno povazovat za nezákonný akt, pretoze porusil priamo uplatnitelný zákaz stanovený v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES. Takéto nezákonné uplatnenie zákona mozno povazovat za neexistenciu zákonného podkladu, a preto predstavuje porusenie ústavného práva na rovnost obcanov pred zákonom. 15 Verfassungsgerichtshof zakladá svoje rozhodnutie na povinnosti vnútrostátnych súdov pripomenutej v bode 27 uz citovaného rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, a síce zabezpecit osobám podliehajúcim ich právomoci, aby podla ich vnútrostátneho práva doslo k vyvodeniu vsetkých dôsledkov porusenia clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES v súvislosti jednak s platnostou vykonávacích aktov opatrení pomoci, ako aj s vymáhaním financných podpôr poskytnutých v rozpore s týmto ustanovením alebo v súvislosti s prípadnými predbeznými opatreniami. 16 Listom zo 6. decembra 2001 Komisia poziadala rakúske orgány o informácie v súvislosti s EAVG. Po výmene listov a po konzultáciách prijala Komisia 22. mája 2002 rozhodnutie K(2002) 1890 v konecnom znení týkajúce sa státnej pomoci c. NN 165/2001 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 164, s. 4, dalej len "rozhodnutie z 22. mája 2002"). Kedze neskôr doslo k zmene rakúskeho zákona, Komisia upresnuje, ze preskúma opatrenie pomoci pocas obdobia od 1. júna 1996 do 31. decembra 2001. Výrok rozhodnutia znie takto: "Komisia s polutovaním zistuje, ze Rakúsko poskytnutím opatrenia pomoci porusilo clánok 88 ods. 3 ES. Napriek tomu vsak na základe vyssie uvedeného posúdenia konstatuje, ze táto pomoc je zlucitelná s clánkom 87 ods. 3 bodom c) ES a clánkom 87 ods. 4 bodom c) Zmluvy ESUO." [neoficiálny preklad] 17 S cielom podriadit sa uz citovanému rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke Rakúska republika zmenila EAVG federálnym zákonom c. 158/2002, ktorého clánok 6 stanovuje, ze od 1. januára 2002 majú vsetky podniky právo na vrátenie spotrebnej dane zo zemného plynu a z elektrickej energie v prípade, ze tieto dane celkove presahujú 0,35 % cistej hodnoty ich výroby. 18 V rozhodnutí 2005/565/ES z 9. marca 2004 o úprave pomoci uplatnenej v Rakúsku v súvislosti s náhradou dane za energie na zemný plyn a elektrinu v rokoch 2002 a 2003 (Ú. v. EÚ L 190, 2005, s. 13) Komisia usúdila, ze pouzitie hranice 0,35 % cistej hodnoty výroby podnikov spôsobilo zvýhodnenie podnikov, ktoré sú velkými spotrebitelmi energie. Podla Komisie bola schéma pomoci v súvislosti s podnikmi, na ktoré sa EAVG az do 31. decembra 2001 neuplatnoval, nezlucitelná s pravidlami Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia, ako aj s ostatnými výnimkami stanovenými v clánku 87 ods. 2 a 3 ES. Osobitným odkazom na iné ustanovenie pravidiel Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia Komisia dospela k rovnakému záveru v súvislosti s podnikmi, na ktoré sa tento zákon uz uplatnoval pred 31. decembrom 2001. 19 S ohladom na moznost, ze znenie odpovede Súdneho dvora na druhú otázku v uz citovanom rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke mohlo viest urcitých príjemcov pomoci k tomu, aby sa dobromyselne domnievali, ze sporné vnútrostátne opatrenia skúmané vnútrostátnym sudcom prestali byt selektívne, a teda uz nepredstavovali státnu pomoc, pokial bol prospech z nich rozsírený aj na iné odvetvia, ako je odvetvie výroby hmotného majetku, dospela Komisia k záveru, ze vzhladom na osobitné okolnosti tohto prípadu by vymáhanie pomoci bolo v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery a ze podla clánku 14 nariadenia c. 659/1999 ho nemozno pozadovat. 20 Potom, ako sa Súdny dvor v rámci písomnej casti konania v tejto veci pýtal Komisie na nezohladnenie hranice 0,35 % v rozhodnutí z 22. mája 2002, odkázala Komisia na bod 3 tretí odsek tohto rozhodnutia, ktorý znie takto: "Komisia pozoruje, ze selektívnost uz preukazuje obmedzenie prospechu zo sporného opatrenia na podniky, ktorých hlavnou cinnostou je preukázatelne výroba hmotného majetku. Preto ani neskúma, ci ostatné nálezitosti tohto vnútrostátneho opatrenia a najmä hranica 0,35 % ho taktiez robia selektívnym." Spory vo veci samej a prejudiciálne otázky 21 Cinnostou TAL, prvej stazovatelky vo veci samej, je najmä stavba a prevádzka ropovodov. Na Verfassungsgerichtshof namietala proti trom rozhodnutiam vydaným Finanzlandesdirektion für Tirol, ktorými boli zamietnuté jej odvolania proti zamietnutiu vrátenia spotrebnej dane z energie za roky 1996, 1997 a 1998. Verfassungsgerichtshof zrusil tieto rozhodnutia troma rozsudkami z 13. decembra 2001, pricom v odôvodnení odkázal na rozsudok B 2251/97, ktorý vydal v ten istý den v nadväznosti na uz citovaný rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke. 22 Finanzlandesdirektion für Tirol prijal 15. novembra 2002 nové rozhodnutie týkajúce sa týchto troch odvolaní. S odvolaním sa na novú skutkovú a právnu situáciu vyplývajúcu z rozhodnutia z 22. mája 2002, ktorým boli tieto pomoci vyhlásené za zlucitelné so Zmluvou ES, Finanzlandesdirektion usúdil, ze uz nie je viazaný rozhodnutím Verfassungsgerichtshof a zamietol tieto odvolania. Práve proti tomuto rozhodnutiu vsak TAL podala staznost na vnútrostátny súd, ktorý podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania. 23 Planai, druhá stazovatelka vo veci samej, je podnikom prevádzkujúcim lanové dráhy. Na Verfassungsgerichtshof namietala proti rozhodnutiu vydanému Finanzlandesdirektion für Steiermark, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti zamietnutiu vrátenia spotrebnej dane z energií za obdobie rokov 1996 a 1997. Verfassungsgerichtshof zrusil toto rozhodnutie rozsudkom z 13. decembra 2001, pricom v odôvodnení odkázal na vyssie uvedený rozsudok B 2251/97. 24 V nadväznosti na toto zrusenie Finanzlandesdirektion für Steiermark prijal 17. júla 2002 nové rozhodnutie. Zohladnil rozhodnutie z 22. mája 2002 vyhlasujúce pomoci za zlucitelné so Zmluvou, pricom zdôraznil, ze toto rozhodnutie má spätný úcinok vztahujúci sa na obdobie uvedené v pôvodnej ziadosti. V dôsledku toho bolo odvolanie zamietnuté. 25 Planai podala staznost na Verfassungsgerichtshof, avsak táto bola rozsudkom z 12. decembra 2002 zamietnutá (B 1348/02, Sammlung 16771) z dôvodu, ze nedoslo k zjavne nesprávnemu uplatneniu zákona, v dôsledku coho by mal Verfassungsgerichtshof právomoc sa touto staznostou zaoberat. Vo svojom rozsudku Verfassungsgerichtshof najmä rozhodol, ze: "Po rozhodnutí Komisie z 22. mája 2002 sa môze Verfassungsgerichtshof domnievat, ze zákazu uskutocnenia pomoci upraveného v clánku 88 ods. 3 ES (pôvodne clánok 93 ods. 3 Zmluvy ES) neodporuje, aspon nie zjavným spôsobom, uplatnenie § 2 ods. 1 zákona EAVG. V dôsledku toho bol dotknutý orgán oprávnený, v rámci mozností, uplatnit toto ustanovenie. Otázku, ci rozhodnutie Komisie - ako sa to tvrdí v staznosti - porusilo právo Spolocenstva, môze Verfassungsgerichtshof posudzovat len vtedy, pokial toto porusenie bolo zjavné, teda ak bolo mozné ho zistit na prvý pohlad... alebo ak by nastolovalo otázku týkajúcu sa ústavného práva. Kazdopádne vsak nejde o tento prípad, a to ani v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, [C-354/90, Zb. s. I-5505], v ktorom sa rozhodlo o otázke úcinkov spôsobených neoznámením, avsak nie o zákonnosti povolenia pomoci Komisiou s výslovne spätným úcinkom." 26 V nadväznosti na v tomto zmysle podanú ziadost Planai Verfassungsgerichtshof postúpil staznost na Verwaltungsgerichtshof (Správny súdny dvor). 27 Gerlitzen, tretia stazovatelka vo veci samej, je taktiez podnikom prevádzkujúcim lanové dráhy. Na Verfassungsgerichtshof namietala proti rozhodnutiu vydanému Finanzlandesdirektion für Kärnten 29. októbra 2002, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie proti odmietnutiu vrátenia spotrebnej dane z energií za obdobie rokov 1999 az 2001. Toto odvolanie bolo zamietnuté 12. decembra 2002 rozsudkom odkazujúcim na odôvodnenie spomínaného rozsudku B 1348/02 z toho istého dna. V nadväznosti na v tomto zmysle podanú ziadost Gerlitzen Verfassungsgerichtshof postúpil staznost na Verwaltungsgerichtshof. 28 Verwaltungsgerichtshof sa na jednej strane pýta, aké sú dôsledky rozhodnutia z 22. mája 2002 na staznosti podané týmito troma stazovatelkami vo veci samej, kedze sa toto rozhodnutie výslovne týkalo obdobia, ktoré predchádzalo dnu jeho prijatia a na druhej strane, ci je po tomto rozhodnutí nadalej vhodné zohladnit zákaz uskutocnenia pomoci upravenej clánkom 88 ods. 3 ES. 29 Pýta sa najmä, ci dátumy podania ziadostí o vrátenie spotrebnej dane alebo dátumy rozhodnutí správneho orgánu týkajúcich sa ziadostí sú v tomto ohlade dôlezité. Zdôraznuje totiz, ze dve prvé stazovatelky vo veci samej zaslali svoje ziadosti pred prijatím rozhodnutia z 22. mája 2002, kým tretia stazovatelka zaslala svoju ziadost po prijatí tohto rozhodnutia. 30 Verwaltungsgerichtshof sa domnieva, ze rozsudok z 21. októbra 2003, Van Calster a i. (C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 53 a nasl., ako aj bod 73) mozno vykladat v tom zmysle, ze kladné rozhodnutie Komisie nemôze mat za následok legalizáciu schémy pomoci uskutocnovanej v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. 31 Napriek tomu vsak zdôraznuje, ze skutkové okolnosti vo veci, o ktorej sa rozhodlo uz citovaným rozsudkom Van Calster a i., sa lísia od situácie, o ktorú ide vo veciach samých. V prvom rade v rámci týchto vecí charakter pomoci vyplýva z okolnosti, ze vrátenie spotrebnej dane z energií sa poskytuje selektívne, pretoze skutocnost, ze s cielom obnovy stavu, ktorý by bol v súlade s právom Spolocenstva, bola moznost vrátenia spotrebnej dane poskytnutá taktiez podnikom, ktoré ju nemali na základe tejto vnútrostátnej právnej úpravy, by predstavovala len jednu z alternatív smerujúcich k zamedzeniu existencie nezákonnej pomoci alebo k zabezpeceniu dodrziavania zákazu uskutocnenia pomoci. V druhom rade vec, o ktorej sa rozhodlo uz citovaným rozsudkom Van Calster a i., sa týkala situácie, ked nariadenie c. 659/1999 este nebolo uplatnitelné. Na záver v uz citovanej veci Van Calster a i. spätný úcinok, ktorý v konecnom dôsledku belgický zákonodarca priznal tejto norme, nevysiel najavo v rámci konania pred Komisiou, kým vo veciach samých Komisia vedome pristúpila k posúdeniu vztahujúcemu sa na obdobie v minulosti a konstatovala zlucitelnost opatrenia so spolocným trhom. 32 Za týchto okolností Verwaltungsgerichtshof rozhodol o prerusení konania a polozil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Je zákaz uskutocnenia pomoci upravenej v clánku 88 ods. 3 ES v rozpore s uplatnením vnútrostátnej právnej normy, ktorá vylucuje z vrátenia spotrebných daní z energií podniky, ktorých hlavnou cinnostou nie je preukázatelne výroba hmotného majetku a ktorá v dôsledku toho musí byt oznacená za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES, a to aj vtedy, ak táto norma nebola pred nadobudnutím úcinnosti oznámená Komisii, avsak Komisia na základe uplatnenia clánku 87 ods. 3 ES vyhlásila zlucitelnost pomoci so spolocným trhom v urcitom období v minulosti a ziadost o vrátenie sa týka daní vztahujúcich sa na toto obdobie? 2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Vyzaduje zákaz uskutocnenia pomoci v takejto situácii vrátenie spotrebnej dane z energií aj v prípadoch, ked ziadosti podnikov poskytujúcich sluzby boli podané po prijatí rozhodnutia Komisie týkajúceho sa referencných období predchádzajúcich tomuto prijatiu?" O prejudiciálnych otázkach 33 Týmito otázkami sa vnútrostátny súd v podstate v prvom rade pýta, ci sa má clánok 88 ods. 3 ES vykladat v tom zmysle, ze ukladá vnútrostátnym súdom, aby neuplatnovali zákon, ktorý vylucuje urcité podniky z ciastocného vrátenia spotrebnej dane z energií - opatrenie, ktoré by mohlo predstavovat státnu pomoc a nebolo oznámené - a to aj potom, ako Komisia v súvislosti s obdobím, za ktoré sa vrátenie spotrebnej dane ziadalo, vyhlásila pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom na základe uplatnenia clánku 87 ods. 3 ES. V tomto kontexte sa vnútrostátny súd v druhom rade pýta, ci je dátum, kedy podnik podal ziadost o vrátenie spotrebnej dane, relevantnou skutocnostou. 34 Na úvod a s cielom odpovedat na otázku polozenú vnútrostátnym súdom v rámci jeho rozhodnutia je potrebné upresnit, ze v prípade, ked nariadenie c. 659/1999 obsahuje pravidlá procesnej povahy, uplatnujú sa tieto pravidlá na vsetky správne konania v oblasti státnej pomoci prebiehajúce pred Komisiou v case, ked nariadenie c. 659/1999 nadobudlo úcinnost, konkrétne 16. apríla 1999 (rozsudok zo 6. októbra 2005, Scott/Komisia, C-276/03 P, Zb. s. I-8437, ktorý implicitne potvrdzuje rozsudok Súdu prvého stupna z 10. apríla 2003, Scott/Komisia, T-366/00, Zb. s. II-1763, bod 52). 35 V kazdom prípade, ako to vyplýva z druhého odôvodnenia a ustanovení nariadenia c. 659/1999 ako celku, toto nariadenie kodifikuje a upevnuje prax Komisie v oblasti posudzovania státnej pomoci a neobsahuje ziadne ustanovenie týkajúce sa právomocí a povinností vnútrostátnych súdov, ktoré sa nadalej riadia ustanoveniami Zmluvy, ako ich vykladá Súdny dvor. 36 V tomto ohlade je v prvom rade potrebné pripomenút, ze uskutocnovanie systému dohladu nad státnou pomocou, ako vyplýva z clánku 88 ES a príslusnej judikatúry Súdneho dvora, prinálezí na jednej strane Komisii a na druhej strane vnútrostátnym súdom. 37 Je preukázané, ze v rámci dohladu nad dodrziavaním povinností clenských státov, ktoré im vyplývajú z clánkov 87 ES a 88 ES, plnia vnútrostátne súdy a Komisia odlisné, vzájomne sa doplnujúce úlohy (pozri rozsudky z 11. júla 1996, SFEI a i., C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 41, a Van Calster a i., uz citovaný, bod 74). 38 Kým posúdenie zlucitelnosti opatrení pomoci so spolocným trhom patrí do výlucnej právomoci Komisie, ktorej konanie podlieha dohladu vykonávanému súdmi Spolocenstva, vnútrostátne súdy bdejú nad dodrziavaním práv osôb podliehajúcich ich právomoci v prípade porusenia povinnosti predchádzajúceho oznámenia státnej pomoci Komisii podla clánku 88 ods. 3 ES (rozsudok Van Calster a i., uz citovaný, bod 75). 39 Na to, aby vnútrostátny súd mohol urcit, ci bolo státne opatrenia zavedené v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES, môze byt nútený vylozit pojem pomoci upravenej v clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok z 15. júla 2004, Pearle a i., C-345/02, Zb. s. I-7139, bod 31). Taktiez mu prinálezí najmä overit, ci sporné opatrenie predstavuje zvýhodnenie a ci je selektívne, teda ci uprednostnuje urcitých podnikatelov alebo urcitých výrobcov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 40 V druhom rade je potrebné pripomenút, ze opatrenie, ktoré je pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a je vykonané v rozpore s povinnostami vyplývajúcimi z clánku 88 ods. 3 ES, je protiprávne [pozri rozsudky Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, uz citovaný, bod 17, a z 27. októbra 2005, Distribution Casino France a i., C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, Zb. s. I-9481, bod 30. Pozri taktiez definíciu protiprávnej pomoci uvedenú v clánku 1 písm. f) nariadenia c. 659/1999)]. 41 Dôsledkom rozhodnutia Komisie vyhlasujúceho neoznámenú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom nie je legalizácia a posteriori vykonávacích aktov, ktoré sú neplatné z dôvodu, ze boli prijaté v rozpore so zákazom uvedeným v tomto ustanovení, pretoze by mohlo dôjst k ohrozeniu priameho úcinku clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES a popretiu záujmov osôb podliehajúcich právomoci vnútrostátnych súdov, ktorých úlohou je tieto záujmy chránit. Akýkolvek iný výklad by viedol k zvýhodneniu nedodrzania tohto ustanovenia dotknutým clenským státom a bránil by jeho potrebnému úcinku (pozri rozsudky Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, uz citovaný, bod 16, a Van Calster a i., uz citovaný, bod 63). 42 Preto, ako to zdôraznil generálny advokát v bode 50 svojich návrhov, ak by v rámci návrhu pomoci, ci uz zlucitelnej, alebo nezlucitelnej so spolocným trhom, nedodrzanie clánku 88 ods. 3 ES nespôsobovalo viac rizika alebo sankcií ako dodrzanie tohto ustanovenia, motivácia clenských státov oznamovat pomoc a cakat na rozhodnutie týkajúce sa zlucitelnosti by bola znacne znízená, a rovnako by tak doslo aj k znízeniu rozsahu dohladu vykonávaného Komisiou. 43 V tomto ohlade málo zavázi, ze rozhodnutie Komisie upresnuje, ze posúdenie predmetnej pomoci Komisiou sa vztahovalo na obdobie predchádzajúce prijatiu tohto rozhodnutia, ako tomu je v prípade predmetného rozhodnutia z 22. mája 2002 sporného vo veciach samých. 44 Vnútrostátnym súdom prislúcha, ako je to pripomenuté v bode 38 tohto rozsudku, aby ochranovali práva osôb podliehajúcich ich právomoci proti prípadnému nedodrzaniu vnútrostátnymi orgánmi zákazu uskutocnenia pomoci predtým, ako Komisia prijme rozhodnutie o jej povolení. 45 V tomto ohlade, kedze v danej oblasti neexistuje právna úprava Spolocenstva, je vecou vnútrostátneho právneho poriadku kazdého clenského státu, aby stanovil príslusné súdy a procesné podmienky zalôb urcených na zabezpecenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Spolocenstva, pricom, na jednej strane, tieto podmienky nemôzu byt menej priaznivé, nez podmienky týkajúce sa práv, ktoré majú pôvod vo vnútrostátnom právnom poriadku (zásada ekvivalencie) a, na druhej strane, nemôzu prakticky znemoznit alebo výrazne stazit výkon práv priznaných právnym poriadkom Spolocenstva (zásada efektivity) (pozri rozsudky z 12. septembra 2006, Eman a Sevinger, C-300/04, Zb. s. I-8055, bod 67, ako aj z 19. septembra 2006, i-21 Germany a Arcor, C-392/04 a C-422/04, Zb. s. I-8559, bod 57). 46 Podla povahy procesných prostriedkov stanovených vnútrostátnym právom môze byt vnútrostátnemu súdu predlozený návrh na nariadenie predbezných opatrení, akým je odklad výkonu sporných opatrení, s cielom chránit záujmy osôb podliehajúcich jeho právomoci a najmä chránit úcastníkov konania dotknutých narusením hospodárskej sútaze, ktoré bolo spôsobené poskytnutím protiprávnej pomoci (pozri rozsudok SFEI a i., uz citovaný, bod 52). 47 Súdny dvor dalej rozhodol, ze vnútrostátne súdy musia osobám podliehajúcim ich právomoci, ktoré sa môzu dovolávat nedodrzania povinnosti oznámenia, zabezpecit, ze z neho budú vyvodené vsetky dôsledky v súlade s ich vnútrostátnym právom, a to jednak v súvislosti s platnostou aktov, ktorými sa vykonáva opatrenie pomoci, ako aj v súvislosti s vymáhaním financných podpôr poskytnutých v rozpore s týmto ustanovením alebo s prípadnými predbeznými opatreniami (rozsudky Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, uz citovaný, bod 12; Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný, body 26 a 27, ako aj Van Calster a i., uz citovaný, bod 64, a z 21. júla 2005, Xunta de Galicia, C-71/04, Zb. s. I-7419, bod 50). 48 Pri svojom rozhodovaní musí vnútrostátny súd chránit záujmy osôb podliehajúcich jeho právomoci. Kazdopádne vsak pritom musí taktiez v plnom rozsahu zohladnit záujem Spolocenstva (pozri analogicky rozsudok z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 19). 49 V súvislosti s ciastocným vrátením spotrebnej dane, ktoré predstavuje opatrenie protiprávnej pomoci, pretoze sa poskytlo v rozpore s povinnostou oznámenia, by nebolo v súlade so záujmom Spolocenstva nariadit takéto vrátenie v prospech ostatných podnikov, pokial má takéto rozhodnutie za ciel rozsírenie príjemcov pomoci, cím by doslo k rozsíreniu úcinkov tejto pomoci namiesto ich odstránenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, C-393/04 a C-41/05, Zb. s. I-5293, bod 45). 50 Preto, ako uvádza generálny advokát v bode 74 svojich návrhov, musia vnútrostátne súdy dbat na to, aby opatrenia nápravy, ktoré ukladajú, mohli úcinne odstránit úcinky pomoci poskytnutej v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES a nesmú jednoducho rozsírit pomoc na väcsiu skupinu príjemcov. 51 Dalej je potrebné zdôraznit, ze ziadosti o poskytnutie protiprávnej pomoci v konaniach vo veciach samých, konkrétne ciastocné vrátenie spotrebných daní z energií mozno povazovat za obdobu ziadostí o ciastocné oslobodenie od platby týchto daní. Z judikatúry vsak vyplýva, ze danovníci sa nemôzu dovolávat toho, ze oslobodenie iných podnikov predstavuje státnu pomoc, aby sa vyhli zaplateniu uvedenej dane (pozri rozsudok z 20. septembra 2001, Banks, C-390/98, Zb. s. I-6117, bod 80; z 13. júna 2002, Sea-Land Service a Nedlloyd Lijnen, C-430/99 a C-431/99, Zb. s. I-5235, bod 47; Distribution Casino France a i., uz citovaný, bod 42, a Air Liquide Industries Belgium, uz citovaný, bod 43). 52 Kedze vnútrostátny súd povazoval za potrebné analyzovat sporné opatrenie s cielom overit, ci zodpovedá pojmu pomoci upravenej v clánku 87 ods. 1 ES, musí vnútrostátny súd v zásade disponovat dôkazmi, ktoré by mu umoznovali posúdit, ci opatrenie, ktoré zamýsla prijat, zabezpecuje ochranu práv osôb podliehajúcich jeho právomoci tým, ze neutralizuje úcinky pomoci vo vztahu ku konkurentom podnikov, ktoré sú príjemcami pomoci, a pocas toho musí v plnom rozsahu zohladnit právo Spolocenstva a vyhnút sa prijatiu opatrenia, ktorého jediným výsledkom by bolo rozsírenie okruhu príjemcov tejto pomoci. 53 Druhá otázka polozená vnútrostátnym súdom sa vztahuje na situáciu, ked, ako v spore vo veci samej medzi Gerlitzen a Finanzlandesdirektion für Kärnten, bola ziadost o ciastocné vrátenie dane z energií, ktoré je opatrením protiprávnej pomoci, kedze nebolo oznámené, podaná potom, ako Komisia vydala rozhodnutie vyhlasujúce pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. 54 Ako bolo pripomenuté v bodoch 41 a 42 tohto rozsudku, dôsledkom rozhodnutia z 22. mája 2002 vyhlasujúceho státnu pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom nie je legalizácia a posteriori vykonávacích aktov tejto pomoci, ktoré v case, ked boli prijaté, boli neplatné z dôvodu nedodrzania zákazu uvedeného v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES. 55 Z toho vyplýva, ze nie je dôlezité, ci bola ziadost podaná pred prijatím rozhodnutia vyhlasujúceho pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom alebo po nom, pokial sa táto ziadost vztahuje na protiprávnu situáciu vyplývajúcu z neoznámenia. 56 Podla mozností vnútrostátneho práva a procesných prostriedkov, ktoré toto právo stanovuje, môze vnútrostátny súd v závislosti od jednotlivého prípadu povazovat za potrebné nariadit vymáhanie protiprávnej pomoci od jej príjemcov, aj ked táto pomoc bola neskôr Komisiou vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom. Rovnako môze prinálezat vnútrostátnemu súdu, aby rozhodol o návrhu na náhradu skody spôsobenej protiprávnou povahou opatrenia pomoci. 57 Pritom sa vsak vnútrostátny súd musí snazit ochranovat záujmy osôb podliehajúcich jeho právomoci a v plnom rozsahu zohladnit záujem Spolocenstva, dohliadnuc najmä na to, aby neprijal rozhodnutie, ktorého jediným úcinkom by bolo rozsírenie okruhu príjemcov protiprávnej pomoci. 58 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné na polozené otázky odpovedat, ze clánok 88 ods. 3 posledná veta ES sa má vykladat v tom zmysle, ze prinálezí vnútrostátnym súdom ochranovat práva osôb podliehajúcich ich právomoci pred prípadným nedodrzaním zákazu uskutocnenia pomoci vnútrostátnymi orgánmi predtým, ako Komisia prijme rozhodnutie o jej povolení. Pri svojom rozhodovaní musia vnútrostátne súdy v plnom rozsahu zohladnit záujem Spolocenstva a nesmú prijat opatrenie, ktorého jediným úcinkom by bolo rozsírenie okruhu príjemcov protiprávnej pomoci. 59 Kedze dôsledkom rozhodnutia Komisie vyhlasujúceho neoznámenú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom nie je legalizácia a posteriori vykonávacích aktov, ktoré boli neplatné, pretoze boli prijaté v rozpore so zákazom uvedeným v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES, nie je dôlezité, ci bola ziadost podaná pred prijatím rozhodnutia vyhlasujúceho pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom alebo po nom, pokial sa táto ziadost vztahuje na protiprávnu situáciu vyplývajúcu z neoznámenia. O trovách 60 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: Clánok 88 ods. 3 posledná veta ES sa má vykladat v tom zmysle, ze prinálezí vnútrostátnym súdom ochranovat práva osôb podliehajúcich ich právomoci pred prípadným nedodrzaním zákazu uskutocnenia pomoci vnútrostátnymi orgánmi predtým, ako Komisia Európskych spolocenstiev prijme rozhodnutie o jej povolení. Pri svojom rozhodovaní musia vnútrostátne súdy v plnom rozsahu zohladnit záujem Spolocenstva a nesmú prijat opatrenie, ktorého jediným úcinkom by bolo rozsírenie okruhu príjemcov protiprávnej pomoci. Kedze dôsledkom rozhodnutia Komisie Európskych spolocenstiev vyhlasujúceho neoznámenú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom nie je legalizácia a posteriori vykonávacích aktov, ktoré boli neplatné, pretoze boli prijaté v rozpore so zákazom uvedeným v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES, nie je dôlezité, ci bola ziadost podaná pred prijatím rozhodnutia vyhlasujúceho pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom alebo po nom, pokial sa táto ziadost vztahuje na protiprávnu situáciu vyplývajúcu z neoznámenia. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXVxzDiQ/L97791-7762TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXVxzDiQ/L97791-7762TMP.html#Footref*